• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram piaty deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti z dnešného rokovania písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Pribilinec, pán poslanec Hanker a pán poslanec Slobodník je na zahraničnej služobnej ceste.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Rokovanie o bode správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1997 sme v piatok prerušili pred hlasovaním o návrhu uznesenia k tomuto bodu programu, pretože Národná rada nebola uznášaniaschopná. Chcem pripomenúť, že o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sme hlasovali už v piatok.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia tak, ako ho máte uvedené v spoločnej správe výborov. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Maxona, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1997.

    Národná rada Slovenskej republiky:

    A. konštatuje, že

    1. celkové príjmy štátneho rozpočtu boli dosiahnuté vo výške 78 499,2 mil. Sk, čo je 45,9 % z ročného rozpočtu, a celkové výdavky boli dosiahnuté vo výške 91 708,3 mil. Sk, čo je 44,1-percentné plnenie z ročného rozpočtu,

    2. rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k 30. 6. sa skončilo účtovným schodkom vo výške 13 209,1 mil. Sk, pričom fiškálny schodok predstavoval 5 456,9 mil. Sk;

    B. berie na vedomie

    1. správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1997,

    2. informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 1997 schválených obecnými zastupiteľstvami.

    Vážené dámy, vážení páni, to je návrh uznesenia k tlači číslo 726.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať.

  • Áno. Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem.

    Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1997.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že sme neuzavreli bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač číslo 756), ktoré sme prerokovali vo štvrtok minulý týždeň. Tento bod sme dvakrát prerušili, lebo sme neboli uznášaniaschopní. V rozprave vystúpili títo piati poslanci: pán Rózsa, pán Ftáčnik, pán Černák, pán Köteles a pán Švec.

    Podľa § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadrili nespokojnosť s odpoveďou členov vlády na svoje interpelácie. Z uvedeného dôvodu budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokojivé.

    Chcem vám pripomenúť, že Národná rada už vyjadrila súhlas s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho na interpeláciu pána poslanca Rózsu.

    Teda pristúpime k hlasovaniu o odpovedi ministerky školstva Slovenskej republiky pani Slavkovskej na interpeláciu poslanca pána Rózsu uvedenú v tlači pod číslom 14.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pani ministerky pánu Rózsovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Čiže Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou ministerky školstva pani Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca Rózsu.

    Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Milan Ftáčnik, ktorý vyjadril nespokojnosť s odpoveďou ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Jasovského uvedenou v tlači pod číslom 1 a odporúča, aby sme prijali uznesenie, ktorého text nám prečíta. Pán poslanec, nech sa páči.

    Prosím, zapnite mu mikrofón.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    k tejto interpelácii som navrhol nasledovné uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie podal informáciu o hospodárskom výsledku akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a o zabezpečení vplyvu štátu na tento podnik ako jediného strategického vodného dopravcu na Slovensku do 31. januára 1998."

    Prosím, keby ste o tom dali hlasovať.

  • Nech sa páči, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky neprijala uznesenie navrhované pánom poslancom Ftáčnikom.

    Prosím pána poslanca Ftáčnika, aby nám prečítal text ďalšieho navrhnutého uznesenia k odpovedi ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pána Bisáka uvedenú v tlači pod číslom 2, s ktorou vyjadril nespokojnosť. Prosím, aby nám prečítal text uznesenia.

  • Vážený pán podpredseda,

    mám teda návrh ďalšieho uznesenia, ktoré znie takto: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča Fondu národného majetku, aby v zmysle zákona rozhodol o privatizácii akciovej spoločnosti Palivá, Bratislava do 31. 10. 1997 a ukončil tak päť mesiacov trvajúci štrajk zamestnancov podniku, ktorí sa domáhajú rešpektovania zákona a naplnenia programového vyhlásenia vlády."

  • Ďakujem pekne.

    Dávam hlasovať o tomto uznesení pána poslanca Ftáčnika.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky neprijala uznesenie navrhované poslancom pánom Ftáčnikom.

    Pán poslanec Ftáčnik navrhuje prijať aj uznesenie k odpovedi ministerky školstva Slovenskej republiky pani Slavkovskej uvedenej v tlači pod číslom 4, s ktorou vyjadril nespokojnosť. Prosím, aby prečítal text navrhovaného uznesenia.

  • Posledné uznesenie, ktoré som navrhol, sa týka ministerstva školstva. Znie: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča ministerstvu školstva stiahnuť doplnkovú publikáciu M. S. Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov zo škôl."

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky neprijala uznesenie navrhované pánom poslancom Ftáčnikom.

    Ďalej v rozprave za neuspokojivú označil poslanec pán Černák odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Jasovského na interpeláciu uvedenú v tlači pod číslom 27. Budeme hlasovať o odpovedi ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Jasovského na interpeláciu pána poslanca Černáka.

    Prezentujme sa a budeme hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí, alebo nesúhlasí s odpoveďou pána ministra.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže Národná rada vyjadrila súhlas s odpoveďou ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jasovského na interpeláciu pána poslanca Černáka.

    Za neuspokojivú označil pán poslanec Köteles odpoveď na interpeláciu ministra kultúry Slovenskej republiky pána Hudeca uvedenú v tlači pod číslom 5. Budeme teda hlasovať o odpovedi ministra kultúry Slovenskej republiky pána Hudeca na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

    Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou ministra kultúry pána Hudeca na interpeláciu poslanca Kötelesa.

    Pán poslanec Köteles za neuspokojivú označil aj odpoveď na interpeláciu ministerky zahraničných vecí Slovenskej republiky pani Kramplovej uvedenú v tlači pod číslom 6. Budeme hlasovať o odpovedi ministerky zahraničných vecí Slovenskej republiky pani Kramplovej na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

    Nech sa páči, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať, kto súhlasí s odpoveďou pani ministerky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou ministerky zahraničných vecí pani Kramplovej na interpeláciu poslanca Kötelesa.

    Ako posledný v rozprave k tomuto bodu programu vystúpil pán poslanec Švec, ktorý za neuspokojivú označil odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky pani Slavkovskej uvedenú v tlači pod číslom 15. Odporúča, aby sme prijali uznesenie, ktorého text prosím, aby nám prečítal.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi Švecovi.

    Nie je tu. Odhlasujeme uznesenie, ktoré prečítal, keď tu bol minule.

  • Poslanec Fogaš hovorí z pléna, že návrh uznesenia nepozná.

  • Akože nepoznáš? Veď si ho počul, keď to tu čítal. Len si vtedy asi nebol prítomný, pán Fogaš.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky neprijala uznesenie navrhované pánom poslancom Švecom.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Ďakujem vám a odovzdávam slovo pánu podpredsedovi Andelovi, ktorý bude viesť schôdzu.

  • Dámy a páni,

    pokračujeme bodom

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997.

    Správu Národnej banky Slovenska máte predloženú ako tlač číslo 724 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 724a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správa sa podala podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, na základe ktorého je Národná banka Slovenska povinná podávať Národnej rade správy o menovom vývoji.

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimíra Masára, aby správu uviedol.

  • Takže môžem začať?

    Vážený pán predsedajúci...

  • Prepáčte, pán guvernér.

    Prosím, pán Černák.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, hlásil som sa hneď, ako ste oznámili uvedenie tohto bodu. Keďže v poslednom čase sú rôzne názory na Národnú banku a menový vývoj i stabilitu meny a ministerstvo financií presadzuje kroky, ktoré podľa môjho názoru môžu ohroziť stabilitu meny, žiadam, aby pri tomto bode bol prítomný aj podpredseda vlády pán Kozlík a vyhlásiť prestávku dovtedy, kým nebude prítomný a nebude ochotný odpovedať na otázky poslancov.

    Ďakujem.

  • Dámy a páni, dávam o tomto návrhu pána poslanca Černáka hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme, či sme za návrh pána poslanca Černáka. Pán poslanec Černák navrhol, aby pri predložení tejto správy bol prítomný i podpredseda vlády pán Kozlík.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Černák, nebol schválený.

    Pán guvernér, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji za 1. polrok 1997.

    Správa podrobne analyzuje základné aspekty menového vývoja v hodnotenom období. Vzhľadom na nedostupnosť štatistických údajov o vývoji hrubého domáceho produktu za 1. polrok 1997 k dátumu predloženia správy do Národnej rady Slovenskej republiky správa charakterizuje iba niektoré tendencie ekonomického vývoja Slovenskej republiky.

    Vo svojom úvodnom slove by som rád sústredil vašu pozornosť na rozhodujúce oblasti makroekonomického a menového vývoja v 1. polroku 1997, obohatené o pohľad na súčasný menový vývoj a jeho otvorené otázky.

    Základné trendy makroekonomického vývoja v Slovenskej republike prejavujúce sa už v roku 1996 pokračovali aj v prvej polovici tohto roka. Hrubý domáci produkt naďalej dosahuje vysoké tempo rastu a jeho reálny prírastok v prvom polroku je 6 %. Najdôležitejším prvkom jeho rastu bol tak ako v roku 1996 domáci dopyt vo všetkých jeho zložkách.

    Najdynamickejšou zložkou domáceho dopytu aj v tomto roku bola tvorba fixného kapitálu, pričom ale v štruktúre investícií medziročne poklesol podiel strojov a zariadení v prospech stavebných investícií. Z hľadiska nevyhnutnosti urýchlenej reštrukturalizácie mikrosféry v smere produkcie s vyšším podielom pridanej hodnoty toto nemožno pokladať za pozitívny trend. Miera investícií vo výške 36,7 % naďalej výrazne prekračuje mieru úspor, ktorá je 25,9 %, pričom miera úspor má od roku 1996 klesajúci trend. Dôsledkom je zvyšovanie zahraničnej zadlženosti a na uspokojovanie domáceho dopytu sa využívajú zdroje zo zahraničia.

    Domáci dopyt zvyšoval i vývoj verejného sektora, ktorý bol charakteristický neustále sa prehlbujúcim deficitom štátneho rozpočtu. Deficit štátneho rozpočtu aj napriek regulácii rozpočtových výdavkov dosiahol ku koncu júna hodnotu 13,2 mld. Sk, ale už koncom augusta sa takmer zdvojnásobil na hodnotu 24,3 mld. Sk. Tento prehlbujúci sa trend rozpočtového hospodárenia pokračoval i v septembri a rozpočtový deficit dosiahol v septembri hodnotu približne 28 mld. Sk.

    Vývoj rozpočtového hospodárenia v tomto roku zaznamenáva odlišný trend oproti minulým rokom a je spôsobený predovšetkým nenapĺňaním daňových príjmov. Za varujúce, a to nielen z pohľadu fiškálneho, ale i menového, možno považovať vysoké nenapĺňanie daní z príjmov právnických osôb, spôsobené okrem iného poklesom vyprodukovaného zisku v kategórii nefinančných organizácií s 20 a viac pracovníkmi.

    V tejto kategórii podnikov je takmer polovica organizácií stratových. Je to presne 45,2 % organizácií. Konečná spotreba štátnej správy sa medziročne reálne zvýšila len o 2,8 %. Pri jej hlbšom analyzovaní musíme však zohľadniť skutočnosť, že jej nárast v prvom polroku 1996 ovplyvnil dovoz v rámci deblokovaných pohľadávok Slovenskej republiky. Po očistení o uvedené deblokácie by dynamika rastu vládnej spotreby v prvom polroku 1997 vykazovala výrazne vyššie hodnoty - približne 17 % medziročne v stálych cenách.

    Reálny prírastok hrubého domáceho produktu prevýšila v hodnotenom období i konečná spotreba domácností, kde sme zaznamenali nárast o 7,4 %. Bola ovplyvnená i pokračujúcim vysokým prírastkom reálnych miezd, pričom sa naďalej prehlboval negatívny rozdiel medzi rastom reálnych miezd a produktivitou práce. Táto tendencia je zrejmá už od roku 1995, a to i v podnikoch, ktoré dlhodobejšie vykazujú stratu.

    Vývoj reálnej ekonomiky sprevádzal naďalej vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Pozitívom uvedeného obdobia oproti predchádzajúcemu roku je opätovné, i keď zatiaľ nevýrazné oživenie zahraničného dopytu, čo sa prejavuje rýchlejším rastom prírastku vývozu tovaru pred dovozom tovarov a pokračuje i v ďalších mesiacoch tohto roka.

    Schodok bežného účtu platobnej bilancie sa v prvom polroku 1997 medziročne zvýšil o 9,2 mld. Sk a jeho podiel na hrubom domácom produkte vzrástol z 8,6 % v prvom polroku 1996 na 10,9 % ku koncu júna 1997. I v nasledujúcich mesiacoch vývoz rastie rýchlejšie ako dovoz. Aj napriek negatívnemu vývoju bilancie služieb a výnosov je reálny predpoklad, že podiel deficitu bežného účtu platobnej bilancie na hrubom domácom produkte bude ku koncu roka 1997 nižší ako v predchádzajúcom roku. Predpokladáme, že nedosiahne hodnotu, ktorá bola prognózovaná v menových cieľoch na rok 1997.

    Pretože hodnota dovozu tovarov a služieb neustále rastie, posúva sa nahor aj hranica bezpečných devízových rezerv. V súčasnosti devízové rezervy Národnej banky Slovenska kryjú 2,8-mesačný dovoz a mesačný podiel krytia sa od mája nemení. Každé zvyšovanie deficitu bežného účtu musí byť teda financované zahraničnými zdrojmi.

    V tejto súvislosti je závažné zníženie tempa rastu priamych investícií na krytí deficitu bežného účtu a zvyšovanie podielu úverov do podnikovej a bankovej sféry. Vysoký podiel úverov zo zahraničia spôsobuje zvyšovanie hrubej zahraničnej zadlženosti, ktorá dosiahla k 30. 6. 1997 hodnotu takmer 9 mld. amerických dolárov.

    Od vzniku Slovenskej republiky došlo práve v 1. polroku 1997 k najvýraznejšiemu nárastu zahraničného dlhu Slovenskej republiky - došlo k nárastu o 1,2 miliardy amerických dolárov. Pokiaľ bude podobný vývoj pokračovať i v 2. polroku 1997, koncom roka 1997 je reálne očakávať prekročenie 10-miliardovej štatistickej hodnoty zahraničného dlhu Slovenska.

    Ročná miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien vzrástla z 5,4 % na konci roka 1996 na 6,2 % v júni a koncom augusta sa zvýšila na 6,5 %. Vývoj inflácie má teda opačný trend ako v predchádzajúcom roku, keď inflácia klesala. V súčasnosti má mierne rastúci trend. Tento vývoj je ovplyvnený najmä rastom cien poľnohospodárskych výrobkov, niektorými administratívnymi krokmi prijatými vládou Slovenskej republiky v priebehu roka a tiež zmenou spotrebného koša na výpočet inflácie.

    Zvýšenie celkovej úrovne spotrebiteľských cien bolo vyvolané aj rýchlejším rastom cien neobchodovateľných komodít, ktoré nepodliehajú cenovej regulácii a netlmia ich ani ceny dovážaných produktov. Národná banka Slovenska pokračovala i v 1. polroku 1997 dôsledne v menovej politike zameranej na udržanie vnútornej a vonkajšej stability slovenskej koruny a prostredníctvom realizácie menových cieľov aj na zmierňovanie domáceho dopytu, a tým aj nerovnováhy zahraničného obchodu.

    Dôsledkom výkonu menovej politiky bol klesajúci trend základných menových agregátov pri udržiavaní stabilného kurzového vývoja. Medziročný rast peňažnej zásoby predstavoval koncom júna 13,1 % a koncom augusta 13,5 %, pričom jej vývoj v súčasnosti môžeme hodnotiť ako veľmi blízky k ročným menovým cieľom. Rovnaký vývoj zaznamenali aj čisté domáce aktíva, ktorých prírastok koncom júla bol 13,1 % a koncom augusta 12,5 % oproti 19,6 % koncom roka 1996.

    Nemôžeme byť však spokojní so štruktúrou čistých domácich aktív, keď ich rovnováha vzhľadom na expanzívny vývoj verejného sektora je vyrovnávaná výrazným poklesom prírastku úverov podnikom a obyvateľstvu. Ich medziročný prírastok dosiahol koncom júna 9,7 % a koncom augusta 5 %. Prichádza tak k Národnou bankou Slovenska avizovanému vytláčaniu súkromných investícií verejným sektorom, čo bude mať negatívny vplyv na ďalšiu produkčnú schopnosť reálnej ekonomiky. Počas 1. polroka 1997 až 70 % z prírastku domácich úverov tvoril nárast čistého úveru vlády.

    Zámery Národnej banky Slovenska ovplyvňoval domáci dopyt znižovaním dynamiky vývoja menových agregátov a aktívnym riadením likvidity obchodných bánk mal vplyv aj na vysokú úroveň a volatilitu úrokových sadzieb v priebehu hodnoteného obdobia.

    Situáciu na medzibankovom peňažnom trhu v máji a júni ovplyvnili kurzové špekulácie voči slovenskej korune zo strany zahraničných i domácich subjektov. Z dôvodu udržania stability meny na vývoj v kurzovej oblasti Národná banka Slovenska reagovala opatrnou menovou politikou pri prefinancovaní obchodných bánk, čím sa špekulácie podarilo obmedziť a kurz slovenskej koruny sa v tomto období podarilo udržať na želateľnej úrovni.

    Nedostatok likvidity bankového sektora v máji a čiastočne v júni zapríčinil výrazné obmedzenie obchodovania na medzibankovom trhu, prudké zvýšenie úrokových sadzieb na medzibankovom trhu depozít a pozastavenie ich kótovania, neplnenie povinných minimálnych rezerv zo strany obchodných bánk, ako aj problémy s financovaním deficitu štátneho rozpočtu.

    Po upokojení situácie na devízovom trhu v druhej polovici júna sa peňažný trh začal postupne dostávať do rovnováhy, čo sa prejavilo aj v poklese úrokových sadzieb na medzibankovom trhu depozít. Úroveň sadzieb na peňažnom trhu je však oproti inflácii i naďalej veľmi vysoká. Prispôsobujú sa jej postupne i úrokové sadzby z primárnych vkladov, čo by malo mať pozitívny vplyv na zastavenie poklesu miery úspor.

    Na druhej strane musím konštatovať, že je to predovšetkým dôsledkom expanzie verejného sektora, vysokého rastu miezd a menovej politiky, ktorá pôsobí korigujúco v prospech opätovného nastolenia rovnováhy s cieľom udržania stabilného menového prostredia. Národná banka Slovenska pokladá za nevyhnutné riešiť príčiny tohto stavu, nie následky. Riešením nie je financovanie vnútorného dlhu či už krátkodobého, či dlhodobého zahraničím, ale zosúladenie jednotlivých súčastí makroekonomických politík. Z tohto dôvodu by Národná banka Slovenska privítala zmenu rozpočtovej politiky prezentovanú aspoň vyrovnaným štátnym rozpočtom na rok 1998 vrátane výdavkov na dlhovú službu a prebytok fiškálneho hospodárenia. Podobná tendencia by mala byť i v dôchodkovej oblasti, kde je potrebné nielen dôsledne podriadiť prírastky reálnych miezd produktivite práce, ale i znížiť ich rastové hodnoty. V tomto prípade by nastalo postupné zosúladenie rozpočtovej, menovej a mzdovej politiky v smere zníženia dopytu a jeho vzájomného previazania s reálnou produkciou ekonomiky.

    Pozitívny vplyv týchto krokov by bolo vidieť nielen v znížení deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ale aj v postupnom znížení úrokových sadzieb na peňažnom a úverovom trhu, čím by sa aj jednotlivé zložky vnútornej rovnováhy začali harmonizovať. Pokiaľ nepríde k zásadným krokom v oblasti štátneho rozpočtu a miezd, Národná banka Slovenska bude musieť jej dostupnými nástrojmi pôsobiť na nastoľovanie rovnováhy i za cenu vysokej hladiny úrokových sadzieb.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Lysáka, aby podal správu o výsledkoch rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér Národnej banky, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania správy o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997 (tlač 724).

    Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1704 z 2. septembra 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 19. septembra 1997. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. septembra 1997 číslo 1704 uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997 s týmto výsledkom: výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali, ju svojimi uzneseniami zhodne zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997 vziať na vedomie.

    Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky, či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením číslo 486 zo dňa 25. septembra 1997. Určil poslanca Ladislava Lysáka za spoločného spravodajcu výborov. Výbor ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

    Vážený pán predseda, môžeme pristúpiť k rozprave.

  • Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy za kluby sa mi prihlásil pán poslanec Vaškovič z Demokratickej únie a pani poslankyňa Schmögnerová zo SDĽ. Ďalej sa prihlásili páni poslanci Filkus a Lysák.

    Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    predložená správa má už tradične vysokú vypovedaciu úroveň. Musím konštatovať, že už dávno som nepočul také kvalifikované vystúpenie, ako ho uskutočnil pán guvernér, také podrobné hodnotenie makroekonomického vývoja v Slovenskej republike a vecné hodnotenie.

    Správa Národnej banky Slovenska za 1. polrok hodnotí vývoj ekonomiky, platobnej bilancie verejného sektora, menovú politiku, finančné trhy a vývoj v bankovom sektore. Za základné črty hospodárskeho a menového vývoja v 1. polroku Národná banka Slovenska považuje rast domáceho dopytu, prehlbovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie, problémový vývoj štátneho rozpočtu, mierny rast inflácie a rýchlejší nárast miezd v porovnaní s produktivitou práce.

    Dovolil by som si k tomu pridať aj pokles miery úspor, rast medzipodnikovej zadlženosti a platobnej neschopnosti, nedostatočné tempo ozdravovania úverovej štruktúry komerčných bánk, pokles efektívnosti investícií a zhoršovanie výmenných relácií v zahraničnom obchode.

    Tieto tendencie jednoznačne potvrdzujú tézu, že súčasná vládna moc uprednostnila kvantitatívny rast hrubého domáceho produktu pred transformáciou ekonomiky a kvalitou rastu, pochybné krátkodobé výsledky pred dlhodobým stabilným rastom. Nepriaznivý vývoj v oblasti bežného účtu platobnej bilancie a vo vývoji schodku i jeho financovaní ovplyvňuje, samozrejme, aj charakter menovej politiky Národnej banky Slovenska.

    Národná banka Slovenska sa pomocou nástrojov menovej politiky snažila racionálne vplývať na výšku domáceho dopytu a vývoj zahraničných obchodných vzťahov. Postupným znižovaním dynamiky menových agregátov a riadením likvidity obchodných bánk však nevyhnutne ovplyvnila úroveň i volatilitu úrokových sadzieb. V máji sa Národnej banke Slovenska podarilo odraziť útok na slovenskú korunu zamedzením refinancovania obchodných bánk a intervenciou v prospech slovenskej koruny. Cenou za kurzovú stabilitu sú však vysoké úrokové sadzby na medzibankovom trhu, neplnenie povinných rezerv v niektorých mesiacoch a pokles devízových rezerv.

    V budúcnosti o vývoji kurzu rozhodne skutočnosť, či reálna ekonomika bude schopná tieto rezervy tvoriť. Najzávažnejším problémom je prehlbovanie nerovnováhy bežného účtu platobnej bilancie. Hlavnou príčinou je prehlbovanie deficitu obchodnej bilancie a pasívne saldo v bilancii služieb. Taktiež vývoj kapitálového a finančného účtu, ale hlavne jeho štruktúra, kde krátkodobý kapitál predstavuje 67 % a objem priamych investícií na Slovensku je mizivý, predstavuje značné riziká do budúcnosti.

    Vývoj bežného účtu platobnej bilancie a úroveň kapitálových tokov preto viedla v 1. polroku k zníženiu devízových rezerv Národnej banky Slovenska o 8,3 mld. Sk. Celková hrubá zadlženosť koncom mája predstavovala skoro 9 mld. amerických dolárov a na obyvateľa dosiahla 1 601 dolárov. Zvýšenie hrubého zahraničného dlhu za 5 mesiacov o 22,3 mld. Sk, najmä krátkodobé zadlženie komerčných bánk, nemožno považovať za priaznivé.

    A teraz sa dostanem k problému, ktorý vyvoláva napätie medzi vládou a Národnou bankou Slovenska. Vývoj čistej pozície vládneho sektora, ktorá sa počas 1. polroka zvýšila o 9,8 mld., bol v rámci čistých domácich aktív najväčším prorastovým zdrojom na tvorbu peňažnej zásoby. Ide o zjavné vytláčanie podnikateľských investícií a aktivít vládnymi zámermi. Zatiaľ čo čistý úver vláde od začiatku roka vzrástol o 9,7 %, rast úverov podnikom a obyvateľstvu vzrástol len o 1,2 %. Som hlboko presvedčený o tom, že názor Národnej banky Slovenska, že o čo expanzívnejší je vývoj štátneho rozpočtu, o to opatrnejšia musí byť menová politika centrálnej banky, je správny.

    Opatrná menová politika však vplýva na výšku úrokových sadzieb, čo následne ovplyvňuje náklady financovania štátneho rozpočtu. Riešením však nemôže byť uvoľnená menová politika. Súbežný expanzívny rast úverov, ako aj pozície vládneho sektora nemôže nemať iné ako negatívne následky v obchodnej bilancii, v cenovom vývoji a v kvalite investovania. Rozlaďuje hospodárstvo a ohrozuje kvalitu rastu. Pre zdravý ekonomický rast je potrebné zaviesť protrhovo pôsobiaci ekonomický systém, pripraviť účinné opatrenia, ktoré podporia tvorbu produktov s vyššou mierou pridanej hodnoty.

    Takáto strategická operácia si nevyhnutne vyžaduje udržanie relatívne stabilného makroekonomického prostredia. Filozofia vlády je zrejme diametrálne odlišná. V tomto zrejme spočívajú názorové rozdiely medzi Národnou bankou Slovenska a vládou. Vláda si je zrejme už vedomá toho, že balíček opatrení nepovedie k očakávaným výsledkom a potrebuje nájsť spoluvinníka za pravdepodobné hospodárske neúspechy. Obetným baránkom sa zrejme stane Národná banka Slovenska za svoju principiálnu menovú politiku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, kvôli záznamu chcem povedať, že s náhradnou kartou číslo 2 dnes hlasuje pán poslanec Ftáčnik, s náhradnou kartou číslo 1 pán poslanec Juriš.

    Teraz v rozprave vystúpi pani kolegyňa Schmögnerová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán guvernér,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila za klub poslancov Strany demokratickej ľavice k prednesenej správe o menovom vývoji.

    Charakteristickou črtou slovenského hospodárstva je prehlbujúca sa vnútorná i vonkajšia nerovnováha v ňom. Je to veľmi závažná nová črta vo vývoji slovenského hospodárstva, s ktorou sa treba veľmi starostlivo zaoberať. Vnútorná nerovnováha sa predovšetkým ukazuje v dvoch rovinách: v rovine finančného hospodárenia tzv. všeobecnej vlády a v rovine rastúcej alebo aspoň neklesajúcej medzipodnikovej zadlženosti.

    Výsledky štátneho rozpočtu za prvých osem mesiacov jednoznačne ukazujú, ako sa narušili štátne financie. Žiaľbohu, aj hospodárenie štátnych fondov a niektorých ďalších súčastí tzv. všeobecnej vlády poukazuje na rastúci deficit vo verejných financiách. Štátne fondy vykázali deficit za prvý polrok 1,6 mld. korún, hospodárenie Fondu národného majetku je prebytkové iba preto, že sa doň započítavajú aj prostriedky z privatizácie, ktoré sú uložené na účte ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Budeme rokovať aj o výsledku hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o ktorom vieme, že je tiež negatívny.

    Výrazne za prvý polrok vzrástla vonkajšia nerovnováha. Číslo uvádzajúce, že bežný účet platobnej bilancie sa takmer vyšplhal na 11 % z hrubého domáceho produktu, je skutočne alarmujúce. I keď sme mali možnosť pozrieť si vývoj zahraničného obchodu za prvých osem mesiacov, ktorý ukazuje, že opatrenia vlády krátkodobo zrejme zabrzdili nárast deficitu v zahraničnom obchode, je nám všetkým jasné, za akú cenu sa toto zabrzdenie dosiahlo. Za cenu takmer rozkladu hospodárskej sféry.

    Aké sú faktory narastajúcej nerovnováhy v slovenskom hospodárstve? Národná banka Slovenska ich identifikovala ako predovšetkým rast domáceho dopytu. Je skutočne veľmi dôležité, aby sme sa starostlivo pozerali na štruktúru tohto domáceho dopytu. Predovšetkým je to rast spotreby štátu. Číslo, ktoré uviedol pán guvernér po očistení deblokácií z 1. polroka 1996, ktoré ukazuje, že rast konečnej spotreby štátu predstavuje za 1. polrok 17 %, je skutočne číslo mimoriadne alarmujúce.

    Iste, treba si všímať aj rast konečnej spotreby domácností a žiaden národohospodár nebude mať námietky voči tomu, že dlhodobo je veľmi potrebné, aby produktivita práce predstihovala rast reálnych miezd. Žiaľbohu, situácia je tu oveľa zložitejšia a asi by sme mali detailnejšie poznať, ako dochádza k nadmernej mzdovej a príjmovej diferenciácii v národnom hospodárstve a aké skupiny sú zodpovedné za rast konečnej spotreby domácností.

    Výrazne vzrástli aj investície. Opäť je oveľa dôležitejšie - ako na celkový rast investícií - pozrieť sa aj na štruktúru týchto investícií. A myslím si, že je konečne čas, aby vláda prehodnotila svoju investičnú politiku, keď sa prevažná časť investícií dostáva do vládneho sektora. Sú to investície na veľké infraštruktúrne projekty, ktoré slovenské hospodárstvo jednoducho kapacitne nie je schopné uniesť.

    Aké sú dôsledky nerovnovážneho rozvoja slovenského hospodárstva? Mali sme možnosť vypočuť si aj fakt, že v porovnaní s lanským rokom v polovici roka dochádza k určitému obratu v nepriaznivom smere. Namiesto poklesu dochádza k nárastu cien, i keď zvyšovanie cien ešte nepochybne nie je konečné a nie je možno ešte až tak dramatické. Treba si uvedomiť, že veľký podiel na ňom mali administratívne zásahy, administratívne zvyšovanie cien, pokračujúca deregulácia, ale aj v druhom polroku, čo ešte zatiaľ sme, pravdaže, nemohli v hodnotenom materiáli mať, odrazí sa na zvyšovaní cien aj zavedenie dovoznej prirážky a tradične ďalší rast cien poľnohospodárskej produkcie, aj keď ten treba hodnotiť zrejme oveľa opatrnejšie, keďže ceny poľnohospodárskej produkcie ešte zďaleka nekopírujú rast cien vstupov pre poľnohospodárov.

    Ďalším dôsledkom, o ktorom sme mali možnosť už dnes hovoriť, je rast zahraničnej zadlženosti. Dôležité nie je len to, ako výrazne vzrástla absolútna zahraničná zadlženosť Slovenska, ale aj fakt, ktorý si asi málo uvedomujeme, o koľko sa zvýšila dlhová služba do zahraničia a aký to má negatívny dosah na celkový vývoj platobnej bilancie a aký to bude mať negatívny dosah do budúcnosti. Fakt, že vnútorná zadlženosť vlády dosahuje hodnotu zhruba asi 81 mld. korún, ku ktorej ešte treba pripočítať zahraničnú zadlženosť vlády, sa výrazne odráža na negatívnych výsledkoch v rozpočte štátu. To je ale otázka nielen tohtoročného rozpočtu, ale aj otázka čoraz vážnejšia pre budúci rok a pre nasledujúce roky.

    Za prvý polrok poklesli devízové rezervy o viac ako 454 mil. amerických dolárov. Tento trend nútil Národnú banku Slovenska za skutočnosti, že nedošlo k výraznému rastu priamych zahraničných investícií, obracať sa na zahraničné zdroje. Uvedomme si, že takýto postup bude znamenať ďalšie zadlžovanie štátu do zahraničia. Fakt, že za prvý polrok priame zahraničné investície predstavovali len 1 mld. Sk, je skutočne alarmujúci.

    Na druhej strane slovenské investície do zahraničia predstavovali 2 mld. korún. Na jednej strane vieme pochopiť, že niektoré podnikateľské subjekty expandujú do zahraničia, na druhej strane neviem pochopiť a v žiadnom prípade nepochopím vládu Slovenskej republiky, ktorá dokonca v júni tohto roka prerokovala dokument, ktorý sa nazýval Návrh opatrení na podporu vývozu slovenských investícií do zahraničia. Je pre mňa skutočne prekvapujúce, ak vláda Slovenskej republiky podporuje vývoz pracovných príležitostí do zahraničia. Myslím si, že asi pod slnkom by sme takúto inú vládu nenašli.

    Počas prvého polroka sa nepochybne znížil kredit slovenskej koruny napriek tomu, že Národná banka Slovenska, myslím si, že veľmi profesionálne zvládla tlaky, ktoré boli na slovenskú korunu najmä v prvom štvrťroku, resp. až do mája. To však neznamená, že za zhoršujúcich sa podmienok, ktoré na Slovensku sú, sa tieto tlaky opakovať nemusia a nebudú. Je to pre nás veľmi varovný signál, že ak sa nezmení vnútorná politika, vlastne sme bezbranní voči podobným ťahom zahraničných finančných inštitúcií.

    Čo robí Národná banka Slovenska? Je v situácii, keď jej iné nezostáva iba reagovať na nezodpovednú politiku vlády. Základné príčiny tohto vývoja, o ktorých sme hovorili, sú totiž dve. Je to predovšetkým vládna politika v časti rozpočtovej alebo celkovo fiškálnej politiky, ale je to, po druhé, aj neadekvátna reštrukturalizácia podnikateľského sektora, pre ktorú, žiaľ, vláda Slovenskej republiky nevytvára priaznivé podmienky. Výsledok je potom na tácni tak, ako sme o ňom už hovorili.

    Ako prinútiť vládu začať rozumne konať? Myslím si, že v tomto prípade Národná banka Slovenska postupuje rozumne. Rozumne v tom, že sa rozhodla nezvyšovať prefinancovanie deficitu štátneho rozpočtu. Ak prejde novelizácia zákona o Národnej banke Slovenska, ktorá ju prinúti zvýšiť financovanie deficitu štátneho rozpočtu z 5 % príjmov štátneho rozpočtu na 10 % príjmov štátneho rozpočtu, následok toho bude ešte väčšia finančná nedisciplinovanosť vlády.

    Druhý krok, ktorý bol dôsledkom politiky Národnej banky Slovenska, je krok, ktorý, prirodzene, nemôže byť pre nás žiaduci. Sú to vysoké úrokové sadzby na peňažnom trhu, ktoré sú dôsledkom politiky Národnej banky Slovenska reagujúcou na politiku vlády.

    Za situácie, keď prevažnú časť úverových zdrojov, 9,7 % nárastu úverových zdrojov odčerpáva vláda a na celú podnikateľskú sféru a sektor domácností pripadlo iba 1,2 %, je zrejmé, že investície sa dostávajú do sféry, kde v žiadnom prípade nie je zaručená efektívnosť investovania. Pokračovanie takéhoto trendu môže byť z hľadiska budúceho vývoja slovenského hospodárstva mimoriadne nepriaznivé.

    Treba si všimnúť i fakt, že dochádza k poklesu miery úspor. Prečo? Odkiaľ majú finančné inštitúcie získavať dlhodobé zdroje? Rozvrátil sa v podstate finančný trh a poklesla aj miera úspor obyvateľstva. Treba ale položiť niekoľko otázok, čo vláda urobila práve preto, aby naopak podnietila úspory obyvateľstva. Predovšetkým sa treba opýtať, prečo napriek tomu, že je to už viac ako rok, keď bol schválený zákon o doplnkovom dôchodkovom pripoistení, k dnešnému dňu konečne aspoň druhá doplnková poisťovňa dostala licenciu od vlády rozbehnúť doplnkové pripoistenie. Pritom je veľmi dobre známe, že práve toto je jeden zo zdrojov dlhodobých finančných prostriedkov.

    Aká je situácia v hypotekárnom úverovaní? V roku 1995 sme schválili novelizáciu zákona o bankách. Jej podstatnú časť tvorilo hypotekárne úverovanie. Pripomeňme si, že vtedy som navrhla uznesenie Národnej rady, ktorým sme chceli zaviazať vládu, aby pripravila vládne nariadenie, v ktorom by finančne podporovala hypotekárne úverovanie. Je to opatrenie, ktoré už niekoľko rokov beží napríklad v Českej republike. Vtedy ste za to nehlasovali, pretože ste povedali, že to je automatické, že vláda do troch mesiacov takéto vládne nariadenie pripraví. Dnes máme na krku koniec roka 1997, žiadne takéto vládne nariadenie nie je. To je jeden z dôvodov, iste že nie jediný, ktorý brzdí rozvoj hypotekárneho úverovania, inými slovami akumulovania dlhodobých zdrojov.

    Pozitívny nárast bol naopak pri vkladoch stavebného sporenia, ktorý sa podieľal na prírastku termínovaných vkladov viac ako 36 %. Chvalabohu, že aspoň v tomto sa podarilo zabrániť rozbitiu stavebného sporenia, ktoré, ako si dobre pamätáte, vládna koalícia pripravovala.

    Pokračovala liberalizácia devízového hospodárstva. Už v decembri roku 1996 Národná banka Slovenska prijala v tomto smere niektoré opatrenia, okrem iného aj opatrenie, ktorým sa zrušilo vývozné povolenie pri vývoze devízových prostriedkov. Medzitým sa pripravila novelizácia zákona, ktorou sa zruší limit vývozu zahraničnej meny.

    Iste, keď sa pozrieme na priemerné prostriedky, ktoré si vymieňajú za zahraničnú valutu naši občania, nemusíme mať strach. Na druhej strane chcem upozorniť na to, že takýto postup liberalizácie devízového hospodárenia prirodzene vytvára možnosť prelievania ziskov z privatizácie do zahraničia. Veľmi by ma zaujímalo, akým spôsobom sa realizuje monitorovanie pohybu vývozu peňazí za hranice. Existuje mechanizmus preverovania dodržiavania limitu na vývoz zahraničných peňazí a aké sú skúsenosti v tomto smere? Častokrát totiž prijmeme zákonné opatrenia, ktorých dodržiavanie je už druhoradá záležitosť.

    Chcela by som sa ešte krátko dotknúť rozvoja bankového sektora a pravidiel obozretného podnikania, teda ďalšej časti správy, ktorú predložila Národná banka Slovenska. Nemôžem sa nedotknúť vývoja vlastníckych vzťahov v bankovom sektore. Spomínate si na mnohé diskusie, ktoré tu odzneli, keď sme sa snažili novelizovať zákon o strategických podnikoch, keď sme chceli presadiť, aby sa zabránilo privatizácii štyroch najväčších finančných inštitúcií.

    Upozorňovali sme na rôzne nebezpečenstvá, ktoré sú spojené s tým, ak by sa novými vlastníkmi finančných inštitúcií stali predstavitelia podnikateľskej sféry. Musím však skonštatovať, že model vytvárania finančno-priemyselnej oligarchie sa úspešne napĺňa. Či je to však úspech pre slovenskú spoločnosť, to je už ťažko povedať. Myslím si, že by bolo načase, aby sme žiadali zvýšiť jednak dozor bankového dohľadu nad situáciou práve v tých finančných inštitúciách, ktorých dominantnými vlastníkmi sa stali veľké podniky, a zároveň by sme mali žiadať, aby Národná banka Slovenska a jej bankový dohľad starostlivo a myslím si so zvýšenou pozornosťou dozeral na to, či sa dodržujú pravidlá obozretného podnikania práve v týchto inštitúciách.

    Mali sme možnosť prečítať si o tom, ako sa porušujú niektoré pravidlá bankového zákona, napríklad limity poskytovania bankových úverov individuálnym žiadateľom, osobám blízkym atď. Veľmi by ma zaujímalo, či sa to vzťahuje aj na tie finančné inštitúcie, ktorých vlastníkmi sa stali práve veľké priemyselné podniky. Aby som zopakovala, bola udelená licencia pre AG banku, a. s., Banská Bystrica, medzi novými vlastníkmi sú také podniky, ako je Slovakofarma Hlohovec, SCP Ružomberok, Nafta Gbely a ďalšie.

    Predpokladám, že ste si všimli ďalšie pohyby, ktoré nastali v bankovej sfére. Uvediem aspoň jeden z nich, pohyb v Dopravnej banke. Ako viete, pôvodne táto banka vznikla vlastne z iniciatívy vlády, osobitne ministerstva pre dopravu a spoje. Medzitým sa rozhodlo o zvyšovaní základného imania v tejto banke, ale ministerstvo sa vyjadrilo, že na zvyšovaní základného kapitálu sa podieľať nebude, inými slovami, dalo na tácni možnosť práve priemyselným podnikom, aby dosiahli v banke majoritu. Ide predovšetkým o VSŽ a spoločnosti, ktoré sú blízke Východoslovenským železiarňam. Po Investičnej a rozvojovej banke sa Dopravná banka stáva druhou bankou, ktorú ovládajú VSŽ a s nimi spriaznené spoločnosti. Znovu treba položiť otázku, do akej miery sa v týchto troch bankách, dnes už teda v AG, Investičnej a rozvojovej banke a Dopravnej banke, dodržiava limit individuálnej čistej úverovej zaangažovanosti klientov.

    Situácia v Slovenskej sporiteľni uniká pozornosti tejto poslaneckej snemovne, a myslím si, že je to na škodu veci z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, že Slovenská sporiteľňa má naďalej monopolný, pravdepodobne asi 80-percentný podiel na trhu sporiteľov a že Slovenská sporiteľňa rozhodnutím tejto snemovne je strategickým podnikom.

    V Slovenskej sporiteľni v treťom a štvrtom štvrťroku 1996 sa podarilo získať podiely v niekoľkých desiatkach podnikov od Fondu národného majetku. Tieto podiely odkúpila za prostriedky sporiteľov. Medzitým Slovenská sporiteľňa časť týchto podielov odpredala. My, pravdaže, nevieme, za akých podmienok ich odpredala. Uvediem, že napríklad odpredala svoj podiel v Harmaneckých papierňach a v ďalších podnikoch.

    Slovenská sporiteľňa hospodári s prostriedkami individuálnych sporiteľov. Myslím si, že by bolo načase, aby nielen bankový dohľad, ale predovšetkým ministerstvo financií, ktoré zo zákona vystupuje ako zakladateľ, by malo skutočne informovať, či pri týchto transakciách boli alebo neboli poškodené záujmy drobných sporiteľov.

    Vzrástli rizikovo vážené aktíva o 11,6 %, z toho je väčší podiel práve tých, ktoré sú hodnotené vyššou rizikovou váhou, váhou 0,5 %. Prečo? Čo sa za tým skrýva? Sú to predovšetkým privatizačné úvery alebo niektoré iné úvery?

    Keď sme novelizovali zákon o bankách, v § 44a bolo uvedené, že vláda má uskutočniť reštrukturalizáciu vybraných finančných inštitúcií. Od roku 1995, t. j. od času schválenia tohto zákona, uplynuli viac ako dva roky. Ku dnešnému dňu vláda v tomto smere neurobila nič. Ak sa nazdáva, že prijatie zákona o revitalizácii je krokom k reštrukturalizácii bankového sektora, a najmä finančnej reštrukturalizácii, je na veľkom omyle.

    Na záver by som chcela povedať niekoľko slov o postavení Národnej banky Slovenska.

    Táto poslanecká snemovňa vždy tlieskala Národnej banke Slovenska za výsledky, ktoré Národná banka Slovenska dosiahla. Tlieskali spolu opoziční poslanci aj koaliční poslanci. Dnes koaličná časť poslancov snemovne už asi tak vehementne tlieskať nebude. Mali by však prestať tlieskať predovšetkým vláde Slovenskej republiky, ktorá svojou finančnou politikou núti Národnú banku Slovenska uskutočňovať takú menovú politiku, ktorej výsledky sú popri priaznivých, že sa im darí udržiavať kurz koruny a infláciu, aj, prirodzene, nepriaznivé. Cena, ktorú platíme tak, ako to povedal už predo mnou pán poslanec Vaškovič, je totiž vysoká. Sú to vysoké úrokové sadzby, ktoré ďalej budú spomaľovať reštrukturalizáciu podnikovej sféry.

    Je najvyšší čas, aby vláda prehodnotila svoju politiku, lebo vedie Slovenskú republiku do pasce, do pasce vysokej hrubej zadlženosti, do pasce hlbokej vnútornej nerovnováhy. Jednoznačne treba povedať, že kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky chystá, ktorými chce obmedziť nezávislosť Národnej banky Slovenska, nie sú namierené proti Národnej banke Slovenska, sú namierené proti záujmom slovenského hospodárstva.

    Vláda v tomto smere už urobila niekoľko krokov. Prvý bol, keď táto poslanecká snemovňa na jej pokyn prijala zákon o štátnom rozpočte číslo 386/1996 Z. z., ktorým sa určila úroveň úročenia pohľadávok štátu Národnej banke Slovenska a úverov poskytovaných Národnou bankou Slovenska vláde Slovenskej republiky. Teraz vláda schválila návrh novely zákona o Národnej banke Slovenska. Ním chce prinútiť Národnú banku Slovenska ďalej zvyšovať financovanie deficitu štátneho rozpočtu a navrhuje aj ďalšie kroky. Kladiem si otázku, čo bude ďalej. Myslím si, že je to závažná otázka, na ktorú si budeme musieť dať odpoveď.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Líška.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená snemovňa,

    pozorne si vypočujúc vo vystúpení v rozprave informácie pani kolegyne Schmögnerovej chcem konštatovať, že pani kolegyňa využila správu o menovom vývoji, ktorú predniesol pán guvernér Národnej banky Slovenska, aj túto rozpravu na útoky voči vláde Slovenskej republiky.

    O vierohodnosti argumentov, ktoré uviedla, možno pochybovať. Chcel by som ako príklad uviesť jeden z nich, keď ako údajný nedostatok vlády a vládnej politiky v tejto oblasti vytkla pokles devízových rezerv v prvom polroku o viac ako 400 mil. korún. Aj keď pán guvernér vo svojej úvodnej reči, vo svojom úvodnom vystúpení uviedol príčiny tohto javu, poprosil by som ho, aby vo svojom záverečnom vystúpení informoval ešte raz pani poslankyňu o úspešných intervenciách Národnej banky Slovenska v prvom polroku v súvislosti s útokmi na slovenskú korunu, ktoré sa diali. A o tom, že tento jav poklesu devízových rezerv bol skutočne prechodný, svedčí aj výška devízových rezerv k súčasnému dátumu. Takisto by som poprosil pána guvernéra, aby uviedol výšku devízových rezerv Národnej banky Slovenska, komerčných bánk, ako aj celého bankového okruhu, povedzme, k 30. septembru 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani poslankyňa, z tých vecí, ktoré ste vyhlásili, s niektorými som ochotný súhlasiť, napríklad predovšetkým s tým, že veľa veciam nerozumiete. Je to skutočne tak, pretože ak dávate dohromady zahraničnú zadlženosť štátu so zadlženosťou podnikovej sféry, tak miešate hrušky s briketami. To je predsa úplný nezmysel. Ak si podnik zoberie úver zo zahraničia a nepotrebuje na to ani štátnu garanciu, tak to nie je zadlženie štátu. To je práve naopak pozitívny príklad prítoku zahraničných financií do našej sféry. Je možná aj iná forma, samozrejme, že ten podnik predá časť svojho podielu zahraničiu a takým spôsobom sem prídu finančné prostriedky, ale to je tá forma menej šťastná, pretože tým sa súčasne slovenská ekonomická sféra oberá o možnosť prínosov z tejto ekonomickej oblasti.

    Druhá oblasť, ktorú uvádzate, je, že vysoká úroková miera je reakciou bánk na postoj vlády. Tu si trúfam oponovať, pretože ak súbežne ide zníženie zisku bánk, ak ide údajne rast rezervných fondov týchto bánk, súbežne s tým ide rast úrokovej miery týchto bánk? Nie je tu náhodou nejaký nožnicový efekt, ktorý je úplne rozporný? Kde sa prepadávajú finančné prostriedky bánk, ak nie do rezervných fondov? Ak rezervné fondy rastú, ako to, že rastú úrokové miery? Tak na toto by som veľmi rád počul aj reakciu pána guvernéra Národnej banky Slovenska, pretože tam vnímam syndróm, že banky sa nesprávajú bankovnícky, ale úžernícky. Ale to nedávajte do vienka vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia,

    žiaľ, neodpustím si poznámku, čo som urobil pri štátnom rozpočte. Teraz pri správe ju trošku rozvediem. Potrebovali by sme dve komory v tomto parlamente. Jednu, ktorá sa bude zaoberať kauzami a mimoriadnymi schôdzami, a druhú komoru, ktorá bude mať záujem o rozvoj ekonomiky Slovenska a celej spoločnosti.

  • Myslím si, že situácia v našej ekonomike je mimoriadne vážna a mimoriadne kritická. Nechcem ju dramatizovať, ale chcem povedať prečo a chcem pripomenúť, čo by sme mali robiť. Myslím si, že jednoducho budem hovoriť krátko a možno, že nastanú skraty, ale môžeme potom ešte o tom diskutovať. Jednoducho si myslím, že je ohrozená stabilita meny. A táto stabilita meny je ohrozená preto, že existujú určité mimoriadne rizikové východiská, ktoré chcem stručne analyzovať a navrhnúť, čo robiť ďalej.

    Kolegyňa Schmögnerová hovorila o vnútornej a vonkajšej nerovnováhe. Áno, tieto rizikové východiská sú v rámci vnútornej a vonkajšej nerovnováhy. Chcem niektoré z nich spomenúť, tie, o ktorých sa tu doteraz nehovorilo. Predsa však musím spomenúť, že ak schodok bežného účtu platobnej bilancie presahuje 10 % hrubého domáceho produktu, tak to je mimoriadne rizikové. Ďalej, deficit štátneho rozpočtu - to sme si tiež povedali - teraz je skoro 29 mld., bol 27,9 mld., keď sme minulý týždeň rokovali, teraz ide okolo 29 mld.

    Ale v tejto súvislosti chcem súčasne poprosiť a formulovať ako otázku pre pána guvernéra. Pri tomto ohnisku mám na mysli výpadok daní z príjmov v rámci príjmov štátneho rozpočtu. Okrem iného sme hovorili, že ide o 12,7 mld. výpadku daní. Z toho, a to som si potvrdil osobne u štátneho tajomníka Staneka, ako aj u podpredsedu vlády a ministra financií Kozlíka, výpadok daní bánk je 6 mld. Bol by som rád, keby pán guvernér zaujal k tomuto stanovisko - k výpadku 6 mld. daní bánk, či je to tak, alebo o čo tu vlastne ide.

    Ďalšie ohnisko, na ktoré treba obrátiť osobitnú pozornosť, je vysoký podiel úverov zo zahraničia. Ide o tých 9 mld., ktoré ste citovali, pán guvernér. Samozrejme, to by nám na jednej strane malo pomôcť, ale keď si zoberiete bilanciu výnosov, rozdiel medzi úrokmi, ktoré dostávame a ktoré platíme, tak tam vidíte zase pasívne saldo. Čiže bilancia výnosov prispieva tiež k tomu, že celkové pasívne saldo platobnej bilancie je veľmi rizikové.

    Pridávam jeden ďalší moment, ktorý sa tu nespomínal, a súčasne dávam ako otázku a prosím odpoveď, ak bude pán guvernér ochotný. V riadení likvidity bánk sa neurobil žiadny konkrétny krok a peňazí je stále menej. Je to tak? Ja ju úmyselne takto staviam, aby sme si mohli na ňu v ďalšej diskusii odpovedať.

    Ďalšie riziko, ktoré nemôžeme obísť, je predstih rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy pred rastom produktivity práce o 5,5 % v tomto polroku. Minulý rok sme hovorili o regulačných opatreniach, ktoré vychádzali zo základu 1,2 %. Teraz ide o 5,5 %. Samozrejme, aby som bol presný, ide o priemyselné podniky s 20 pracovníkmi a viac. Ale v každom prípade je to riziko, ktoré si treba všimnúť.

    Ešte je jedno rizikové východisko, ktoré sa tu nespomenulo, a ja ho opakujem. Je to vytláčanie podnikových aktivít vládnymi, že tieto vládne organizácie dostávajú... Poviem číslo, čistý úver vlády vzrástol o 9,7 % pre podniky a pre obyvateľstvo 1,2 %. To je jednoznačná tendencia. Tiež by som bol rád, keby mi to pán guvernér buď potvrdil, alebo vyvrátil. Vytláčanie podnikových aktivít vládnymi je jedným z vážnych faktorov, keď sa chceme oprieť o stredných a drobných podnikateľov a chceme od nich, aby nám pomohli pri oživení ekonomiky.

    To sú riziká a ohniská, ktoré podľa mňa jednoznačne ohrozujú stabilitu meny. Čo urobiť? Samozrejme, stabilita meny je ohrozená aj v iných podmienkach. Nedramatizujem situáciu, ale treba urobiť kroky, už skoré kroky. Aké by to mali byť?

    Príjmová časť štátneho rozpočtu, najmä dane, to je osobitná časť príjmov, ktorej sa podľa mňa, najmä dani z príjmu, o ktorej sme už hovorili x-krát, nevenuje dostatočná pozornosť najmä z pohľadu kontroly platenia daní. Toto treba zosilniť. To, čo sme hovorili o monitorovaní, prisľúbil pán podpredseda vlády, áno, ale je to krok, na ktorý nesmieme zabudnúť v tomto parlamente. Pozrieť sa na štátny rozpočet aj z hľadiska výdavkov. Štátna správa je neustále ohromne drahá. Ja by som vyňal v tejto etape kapitolu zdravotníctva, školstva a sociálneho rezortu. Všetko ostatné by som podrobil prísnej analýze a znížil výdavky štátneho rozpočtu.

    Relácie medzi rastom produktivity práce a priemerných miezd, najmä v tých podnikoch, ktoré majú 20 a viacej pracovníkov, v priemysle, ale nie takou reguláciou, ktorú sme schválili. Zákon je schválený, uvidíme, čo nám to prinesie. Samozrejme, že sa teraz naďalej hrdíme makroekonomickými výsledkami a hovoríme o raste hrubého domáceho produktu, zase máme tých 6 %, ale je nám potrebný takýto veľký rast hrubého domáceho produktu, keď sa vyvíja najmä zásluhou domáceho dopytu? Rastu domáceho dopytu? Bude toto naďalej naša devíza - neustále dokazovať, že rast hrubého domáceho produktu už nám nerastie o 6,3 %, už nám rastie o 6 %, 6,1 %, ale štruktúra je ovplyvnená bezprostredne rastom domáceho dopytu, ktorý kryjeme v podmienkach pasívneho salda platobnej bilancie relatívne veľkým podielom dovozu?

    Otázka pre pána guvernéra - rád by som bol, keby sme si to pri tejto príležitosti tiež povedali, či naďalej zostaneme pri fixnom menovom kurze. Stabilita meny je naozaj ohrozená a čo budeme robiť. Samozrejme, nechcem znervózňovať ani nechcem uvažovať v tejto súvislosti o devalvácii, ale o opatreniach a o mechanizmoch, ktoré máme poruke. Toto všetko sú možné kroky, ktoré sú mojím názorom, nemusíte s tým súhlasiť, ale dávam ich do hry, aby sme sa týmto zaoberali. My, samozrejme, sme správu aj vo výbore dobre prediskutovali, pozitívne ju hodnotili. Takisto mimoriadne pozitívne hodnotím túto správu aj na tejto úrovni.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Lysák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér, vážení hostia,

    chcem podobne, ako to bolo v minulých prípadoch, oceniť kvalitu predkladanej správy, pretože dáva pohľad na kvantitatívne i kvalitatívne stránky, aj keď, samozrejme, v takom rozsahu, ako bola daná. Taký zložitý súbor problémov nie je možné náležite rozviesť. To sa nakoniec odráža potom aj v diskusii. Niektoré pripomienky, ktoré tu zazneli, možno by neboli zazneli, neboli by také málo kvalifikované, ak by tu bola predsa len širšia analýza. Ja ani doteraz, ani teraz nemienim ani tlieskať, ani plieskať, to nie je môj štýl, ale chcem predsa len uviesť, že terajší menový vývoj je, samozrejme, odlišný od minulého roka a je odrazom celkového vývoja ekonomiky. A súčasne chcel by som zdôrazniť to, čo platí a v čom sa zrejme všetci zhodneme, že menový vývoj veľmi výrazne ovplyvňuje stabilitu meny, ale aj celej ekonomiky.

    Myslím si, že ak budeme aj nabudúce hodnotiť tieto otázky, možno bude účelné, aby sme sa pri tejto analýze serióznejšie pozreli na hodnotenie stavu ovplyvňovaného rozdielnymi vnútornými a vonkajšími podmienkami. Možno to by prispelo k plnosti správy pre nás.

    Pokiaľ ide o terajší polrok, ktorý hodnotíme, z vnútorných činiteľov to bolo najmä to, že v roku 1996 bol veľmi nepriaznivý vývoj účtu platobnej bilancie. A potom ďalej, pokiaľ ide o tento rok, mierny nárast inflácie, najmä čo si myslím, že sme neočakávali, nárastom cien potravín, istý nárast, ako už bolo spomínané, schodku štátneho rozpočtu. Ale čo je naozaj znepokojujúce pre každého, kto to sleduje, roztváranie nožníc medzi rastom priemerného mesačného zárobku a rastom produktivity práce, už to tu aj kolega Filkus spomenul, o vyše 5,5 %. To, myslím si, je dominantný alebo jeden z dominantných problémov v našej ekonomike.

    Čo si tiež vyžaduje oveľa serióznejší pohľad, je otázka výrazného poklesu objemu stavebnej produkcie v zahraničí. Tam je to až o celú štvrtinu menej, hoci vnútroštátna rástla o 7 %. Celé toto odvetvie má teda nepriaznivý vývoj.

    Súhlasím tiež s hodnoteniami, že negatívny vývoj, pokiaľ ide o príjem najmä v oblasti daní od právnických osôb, a to je pravda, že sme to vo výbore seriózne rozoberali, treba podrobiť štrukturálnej analýze a podrobnej kritike, aby to nebolo len všeobecné. To je nielen povedzme tých 6,5 mld., pokiaľ ide o bankový sektor, ale aj v rámci nich, aj v rámci produkčnej sféry by sme sa mohli pozrieť oveľa hlbšie na túto problematiku.

    K pozitívnym javom, a to tiež treba vždy zvažovať, patrí nárast produkcie v priemysle - v dominantnom odvetví - oproti júnu 1996 o takmer 4 %. A možno aj zvrat, hoci mierny, pokiaľ ide o zahraničný obchod a nárast dynamizácie exportu, hoci mierny, môže signalizovať to, po čom všetci voláme. Dúfam, že by to malo byť aj signálom k tomu, aby veľké saldo, ktoré nás tu mýli alebo trápi, sa predsa len zmenšovalo. Pokiaľ ide o saldo, myslím si, že menej pozornosti sme venovali tomu, že najmä poľnohospodárska produkcia alebo oblasť poľnohospodárstva sa tam podieľa veľmi výraznou mierou, až 8,8 mld. Pri očakávaných pozitívnych pohyboch 27-percentný podiel by mohol predsa len znamenať prijateľnejší pohyb, ak sa to podarí riešiť. Istý nárast peňažnej zásoby a niektoré ďalšie pohyby v tejto oblasti, dúfam, že sú signálom k tomu, po čom všetci voláme a budeme volať aj naďalej.

    Už sa tu spomínalo, a správa to naozaj solídne uvádza, že zo zahraničných vplyvov veľmi citeľne zasiahla aj slovenskú ekonomiku menová kríza tak v Českej republike, ale aj v ďalších štátoch. A slovenská koruna, možno sme si to ani tak neuvedomovali, bola v máji naozaj vystavená takým silným špekulatívnym aktivitám či už zahraničných alebo domácich subjektov, že treba naozaj oceniť v tomto prípade, že tak Národná banka, ale myslím si, že ani pán guvernér sa neurazí, ak pripomeniem, v súčinnosti s vládou Slovenskej republiky reagovala primerane na vysoký dopyt po devízových prostriedkoch. A tento primeraný postup sa aj náležite odrazil, a to najmä tak, že sa zamedzilo refinancovanie obchodných bánk. Aspoň ja to tak vnímam, že sa intervenovalo v prospech koruny najmä zo strany Národnej banky. Takže hladina výmenného kurzu slovenskej koruny sa v prvom polroku takmer nemenila. Naozaj kurz slovenskej koruny zostal stabilný. Možnože to niekomu kole oči. Ale na druhej strane pravdou je to, že cenou za túto stabilitu slovenskej koruny sa stali úrokové sadzby. To už je negatívum najmä na medzinárodnom trhu peňazí. Aj zvýšenie minimálnych rezerv, zníženie obchodných bánk a aj istý pokles devízových rezerv Národnej banky v čase kurzových špekulácií.

    Pokiaľ ide o pokles devízových rezerv Národnej banky na záver polroka - pán guvernér, predpokladám, že tých 450 miliónov korún, čo tam bol istý pokles, ak si dobre pamätám, znamenalo predsa, že zatiaľ zostáva stále 2,8-násobok krytia mesačného dovozu tovaru a služieb. Teda v tejto polohe nie je to nejaká krízová situácia. I keď, samozrejme, nie sme s tým spokojní. Ale devízové rezervy v bankách boli už vyššie o 1 mld. A zrejme tam možno očakávať trend, ktorý je pre nás pozitívum.

    Chcel by som, dámy a páni, konštatovať, že napriek zhoršeným podmienkam slovenská koruna obstála a menový vývoj je, samozrejme, veľmi zložitý, od minulého roku rozdielny, ale vcelku pozitívny za predpokladu uskutočnenia viacerých opatrení, ktoré je nutné, aby Národná banka v súčinnosti s vládou uskutočnila. Ja osobne okrem toho, čo tu spomínal kolega Filkus alebo niektorí ďalší, vidím, že je nutné, aby sa okrem niektorých parciálnych nástrojov na posilnenie účinnosti v niektorých oblastiach ekonomiky pokračovalo oveľa dôraznejšie v realizácii tých štruktúrnych zmien, ktoré môžu zásadne zmeniť nepriaznivý vývoj medzi mzdami, produktivitou práce a súčasne vytvárať prostriedky na ďalšiu dynamizáciu rozvoja slovenskej ekonomiky. Na rozdiel od kolegu Filkusa, tretíkrát už ho spomínam, nech to berie nie ako mínus, ale v tom, že dynamika rastu slovenskej ekonomiky - a to sa týka aj kolegyne Schmögnerovej -, to nie sú kvantá, to nie sú kvantitatívne ukazovatele.

    Ak Slovensko uvažuje - a my to myslíme vážne - so vstupom do Európskej únie, ak chceme dosiahnuť vyššiu výkonnosť slovenskej ekonomiky, aká je žiaduca, z terajších 41 % (bez úsmevu, bez výsmechu), treba, aby sme túto dynamiku udržali. Ináč naozaj nie je šanca, aby sme reálne dosiahli výkonnosť a efektívnosť tých ekonomík, medzi ktorými sa chceme ako rovnocenný partner pohybovať.

    Myslím si, že naozaj nie je ani zámerom vlády, aby sa preferovali kvantitatívne ukazovatele, ako to spomínal kolega Vaškovič.

    Pokiaľ ide o niektoré poznámky, že vláda vedie Slovenskú republiku, jej ekonomiku do pasce - hádam do pasce ju vedú tí, ktorým oveľa menej záleží na vývoji ekonomiky Slovenska, než by sa patrilo.

    Ešte k poznámke, ktorá zaznela k vysokému podielu úverov zo zahraničia. Nebral by som to za mínusové v tom prípade, ak tieto úvery znamenajú investície do produkčnej sféry, aby to, čo sme tu spomínali, znamenalo výrazné zvýšenie a pokračovanie revitalizácie a štruktúrnych zmien najmä v odvetviach zbrojného priemyslu, ktorý nám tak "dobrodincovia" zdegradovali.

    Záverečná poznámka sa týka niektorých náznakov, ktoré zachytávam ohľadne možnej devalvácie. Nech už by bolo čokoľvek, nech ktokoľvek z nás, kolegyne a kolegovia, môže mať na kohokoľvek z nás tu, ako sme, či na vládu iný názor, ale takýto nežiaduci samovražedný postup môže zvoliť len ten, kto naozaj chce podpíliť túto ekonomiku, tento štát. Ale musím vyhlásiť, že toto bude zároveň aj podpílenie konára pod vlastnými nohami, pod vlastným zadkom. Dúfam, že toto nikto nechce.

    Vzhľadom na to, že - tak ako som spomínal a aj iní sa takto vyjadrili -, správa celkove vystihuje stav, ktorý tu je, uvažuje aj s niektorými opatreniami, ktoré verím, že Národná banka spoločne s vládou uskutoční, slovenská ekonomika prekoná tieto niektoré existujúce riziká, odporúčam túto správu Národnej banky o menovom vývoji prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne.

    Dlhujem jedno vysvetlenie pánu poslancovi Lysákovi. Pousmiala som sa iba nad tým, keď ste uviedli, že vláda to myslí vážne so vstupom do Európskej únie. Ale súhlasím s vami, že slovenské hospodárstvo musí napredovať vysokou dynamikou, ak má zmenšovať veľkú medzeru, ktorá je medzi slovenským HDP na hlavu a priemerom HDP v Európskej únii. Dôležité však je aj to, aká je štruktúra toho rastu, aká je kvalita toho rastu. O tom ste nehovorili.

    Veľmi pekne vám ďakujem, že ste vysvetlili pánu poslancovi Líškovi, ako je to s poklesom devízových rezerv Národnej banky Slovenska. Bola by som veľmi ocenila, keby ste boli ešte aj doplnili vysvetlenie pre pána poslanca Hofbauera, pretože zahraničná zadlženosť je zahraničnou zadlženosťou podnikovej sféry a vlády. Za posledné obdobie výrazne narástlo jedno i druhé. A treba si uvedomiť, že sa nemôžeme radovať napríklad z toho, že výrazne vzrastá zahraničná zadlženosť podnikovej sféry. Gro zahraničnej zadlženosti Maďarska, Poľska je práve v podnikateľskej sfére. Je s ňou totiž spojené výrazné devalvačné riziko a je to, čo som aj upozorňovala, veľmi nepriaznivý dosah na platobnú bilanciu, pretože treba platiť aj dlhovú službu.

    Dôležité je ale uvedomiť si, že cesta nie je získavať vysoké zahraničné úvery, ale cestou je získavať priame zahraničné investície. Upozorňovali sme na to, že privatizované podniky na druhom stupni sa budú odpredávať do zahraničia. To sa aj deje. Prečo sa tomu, páni poslanci, dnes čudujete? Bohužiaľ, rozdiel je v tom, že kým prostriedky predtým mohli ísť do rozpočtu Fondu národného majetku, dnes idú do vrecka prvostupňových privatizérov. A to sme práve nechceli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Lysák, povedali ste, že nejakí dobrodinci zdegradovali náš zbrojný priemysel. Zaujímalo by ma, koľko tankov, prípadne obrnených transportérov, prípadne iných podobných zbrojných systémov bolo vyrobených a predaných či vo vnútri, alebo do zahraničia za súčasnej vlády.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem.

    Na Slovensku je robustný ekonomický rast, ešte vyšší rast reálnych miezd a rodinných príjmov pri plánovanej nízkej inflácii. Napriek tomu musím súhlasiť s názorom, že situácia v našej ekonomike je mimoriadne vážna a mimoriadne kritická, najmä v ohrození stability meny. Najzávažnejšie príčiny vidím okrem pádu českej koruny a českého hospodárstva aj v správaní slovenskej opozície, protivládnych médií, odborov, ale aj v divergencii medzi vládou a Národnou bankou Slovenska, ktorá v poslednom období vyplávala na povrch.

    Ak napríklad Národná banka Slovenska v záujme stability makroekonomického prostredia dlhodobo a neustále žiada znížiť neúmerne vysoký rast reálnych miezd, opozícia a odbory celou svojou politickou a mediálnou mocou tomu zúrivo bránia. Zároveň útočia na pozíciu meny aj každodenným úsilím o politickú nerovnováhu a destabilizáciu. Je to kolotoč. Opozícia sa stará o destabilizáciu politického a makroekonomického prostredia, Národná banka Slovenska, aj podľa dnešného vyjadrenia pána guvernéra, bez zmeny vládnej politiky v oblasti miezd a rozpočtu bude držať vysokú hladinu úrokových sadzieb.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som privítal deti zo Základnej školy z Omšenia, ktoré sa prišli pozrieť na naše rokovanie.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Černák.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Pán kolega Lysák vo svojom vystúpení hovoril o zahraničnej zadlženosti a celkom priaznivo sa vyjadroval o zahraničnej zadlženosti komerčnej podnikovej sféry. Pred ním podobne pán kolega Hofbauer. Prekvapilo ma, že predseda hospodárskeho výboru sa takto optimisticky pozerá na zahraničnú zadlženosť, pretože pri nevytváraní rezerv, pri tlaku na stabilitu meny sa môže táto vysoká zadlženosť komerčnej sféry pri zmene kurzu nepriamo vrátiť v obrovskom tlaku na ceny a vyvolávať inflačný tlak.

    Takže kolegovia, na strane 3 v úvode sa hovorí, že pre stabilitu meny nie je dôležitá absolútna výška rezerv centrálnej banky, resp. že dôležitejšia je schopnosť ekonomiky tieto rezervy vytvárať. Pokiaľ podniková sféra neinvestuje do vysokých technológií, do marketingu, do kvality a do exportu, zadlženosť sa môže vrátiť nepriaznivo ako bumerang. Formou faktickej poznámky položím otázku, ktorú som chcel pánu guvernérovi položiť. Najviac ma v jeho vystúpení zaujala časť - zosúladenie makroekonomickej politiky a hovoril o zosúladení predovšetkým rozpočtovej politiky s menovou politikou. Vrelo súhlasím, ale nepovažujem za reálne, a zrejme ani pán guvernér, aby sme budúci rok dosiahli vyrovnaný rozpočet. Preto moja otázka je, aká je hranica, ktorú by Národná banka považovala za únosnú a či plánované legislatívne zmeny vo svojom konečnom dôsledku neohrozia stabilitu meny, pretože chcú hovoriť aj o tom, do akej výšky sa môže financovať deficit štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Pán kolega Lysák, bohužiaľ, ľutujem, vy nemôžete faktickou poznámkou reagovať sám na seba, teda na svoje vlastné vystúpenie, ale keďže ste spoločný spravodajca, máte možnosť sa vyjadriť v záverečnom slove.

    Pán poslanec Baránik.

  • Dámy a páni, keďže všetci poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy, už vystúpili, pýtam sa, či sa chce niekto ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Baránik, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Maxon.

    Dámy a páni, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Keďže sú prihlásení do rozpravy ešte traja poslanci, po procedurálnej poznámke, ktorú má pán poslanec Kováč, vyhlásim obedňajšiu prestávku a stretneme sa na rokovaní opäť o 14.00 hodine. Ešte predtým dávam slovo pánu poslancovi Kováčovi.

    Pán kolega, máte slovo.

    Prosím pokoj, páni.

  • Vážený pán predsedajúci, v tejto chvíli sa chcem zastať práva pána poslanca Lysáka vystúpiť, pretože podľa § 27 ods. 8 spravodajcovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. Pán poslanec Lysák sa prihlásil, takže má právo vystúpiť.

  • Pán kolega, máte pravdu, ale on v tomto momente chcel reagovať sám na seba, tak by sme vlastne porušili zásadu. Ale možnosť som mu nezobral, môže vystúpiť ako spravodajca.

    Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Teda o 14.00 hodine sa stretneme a budeme pokračovať.

    Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní rozpravou. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán guvernér, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k správe o menovom vývoji, ktorú nám predložil pán guvernér Národnej banky.

    Pri hodnotení tejto správy treba vidieť, že má tri pohľady.

    V prvom pohľade hodnotí vývoj ekonomiky, a to hodnotenie je vysoko reálne, zodpovedá objektívnej skutočnosti, ktorá je charakteristická pre túto etapu ekonomického rozvoja v našej ekonomike. Druhý pohľad je, že hodnotí účinnosť menovej politiky. K tejto časti správy treba povedať, že aj tá je vysoko reálna a poukazuje na pozitíva a negatíva menovej politiky, ktorú realizuje Národná banka v súčinnosti s ministerstvom financií, aj keď je prevaha úsilia Národnej banky. A tretí pohľad, to je hodnotenie účinnosti nástrojov menovej politiky. To je odborný pohľad. Národná banka má prehľad, ako ten-ktorý nástroj menovej politiky pôsobí. A v takomto rozsahu venuje tomuto nástroju pozornosť.

    Pri hodnotení vývoja ekonomiky správa poukazuje na pozitívne aj negatívne črty. Z pozitívnych čŕt treba na prvom mieste uviesť, že došlo k zhodnoteniu našej meny, čo je významná črta doterajšieho obdobia, a to zhodnotenie o 6,9 %, a ak sa zohľadní aj vplyv českej koruny, tak je to 9,4 %. To je skutočne výsledok pozitívneho vývoja ekonomiky, ale súčasne práce Národnej banky.

    Ďalšia pozitívna črta je rast peňažnej zásoby o 13 %, ktorý predstihuje vývoj hrubého domáceho produktu, ale na druhej strane treba úprimne povedať, že aj pri takomto raste peňažnej zásoby, čo je na škodu veci, monetárna politika prestala pôsobiť s takou razanciou, ako pôsobila v predchádzajúcich dvoch rokoch. Treba to skutočne brať do úvahy a vyvodzovať závery, ako túto negatívnu črtu monetárnej politiky prekonať. Myslím si, že úsilie Národnej banky v tomto zmysle treba hodnotiť tiež vysoko pozitívne.

    Ďalšia pozitívna črta je, ale tá je taká, že ju možno hodnotiť aj opačne, že rastie spotreba pred úsporami. Rast spotreby hodnotíme pozitívne, ale to, že klesá podiel úspor, zase nie je pozitívnou črtou. Ale v tejto etape, keď sa usilujeme o rast životného štandardu obyvateľstva, tak z tohto pohľadu je tento aspekt pozitívny. Z národohospodárskeho hľadiska, ak nám klesajú úspory, to je negatívna črta.

    Keďže našej ekonomike chýbajú dlhodobé peniaze, pozitívne treba hodnotiť stavebné sporenie, predovšetkým jeho vplyv na rast termínovaných vkladov s dlhodobou záväznosťou, čo je, samozrejme, významné pre peňažný a kapitálový trh.

    Zvýšil sa podiel zahraničného kapitálu v našej ekonomike. Je to predovšetkým tým, že obchodné banky a niektoré podnikateľské subjekty prijímali zahraničné úvery. Tak aj táto črta vývoja ekonomiky tu bola hodnotená negatívne. Ja a podľa môjho názoru aj tí, ktorí sa so mnou stotožnili predtým, hodnotím túto črtu pozitívne, pretože zahraničný kapitál nám doposiaľ chýbal, chýba nám aj teraz a bude zrejme chýbať aj v najbližšej budúcnosti, bude ho nedostatok, pretože máme vysoké nároky na potrebu kapitálu, hlavne na štrukturálne zmeny, ktoré nás v ekonomike očakávajú.

    V minulosti sme sa s pochybnosťou dívali na to, ako sa naše subjekty zadlžovali v zahraničí, ale pravdou je, že celá svetová ekonomika v podstate žije na úver, a ide o podnikateľské subjekty, kde zrejme banky poskytujú úvery len tým záujemcom, ktorí sú solventní a kde je istota, že tie prostriedky budú podľa platných zmlúv aj vrátené. Keďže to robí podnikateľská sféra, preto hodnotím túto črtu pozitívne.

    Ďalej treba pozitívne hodnotiť úsilie Národnej banky o efektívnejšie hospodárenie obchodných bánk. V minulom roku došlo k presunu aktív do zahraničia o 35 mld., komerčné banky na devízovom fixingu nakúpili prostriedky za 10,3 mld. korún, čím došlo k poklesu devízových rezerv. Neviem, či sa to viaže v súvislosti s tým, že Národná banka sa usilovala odraziť útok na našu menu a či tieto akcie sa navzájom podmieňujú, alebo je to v rozpore. Zo správy sa nedalo posúdiť, nech je to tak, alebo onak, ale pravdou je, že by bolo chybou, ak by naše obchodné banky nakupovali na domácom trhu zahraničnú menu a tú ukladali v peňažných ústavoch v zahraničí. To by som takúto činnosť obchodných bánk neschvaľoval.

    Národná banka vyvinula maximálne úsilie, a to treba skutočne vysoko oceniť, o udržanie pevného menového kurzu. Aj keď tu boli námietky proti tomu, či je dobré, že Národná banka udržuje pevný menový kurz, myslím si, že vzhľadom na charakter našej ekonomiky, že je malá, otvorená a tak ďalej a že sme v transformačnom období, úsilie Národnej banky o pevný menový kurz je pozitívnym výsledkom jej práce.

    Zahraničná zadlženosť nám vzrástla, ale poklesla zadlženosť vlády, a to tiež treba hodnotiť ako pozitívnu črtu ekonomiky. Sporný je problém - bol niekoľkokrát nadhodený - vytláčania súkromných investícií alebo investícií podnikateľského sektora štátnymi investíciami. To sa môže hodnotiť aj pozitívne, aj negatívne, ale ak by sme rozobrali do detailu, na čo sa použili štátne investície, potom zrejme tento názor môžeme zmeniť.

    Ak sa tieto prostriedky použijú predovšetkým na investovanie do infraštruktúry, myslím si, že to nemôžeme hodnotiť negatívne, pretože skutočne potrebujeme vytvoriť predpoklady na rozvoj podnikateľských aktivít a tie dobudovaním infraštruktúry by sme nemohli vytvoriť. Viem, že vo všetkých štátoch tento problém narobil množstvo ťažkostí, ale všetky štáty sa s týmto problémom vyrovnali a musíme sa aj my s ním vyrovnať.

    Okrem toho sú v tom zahrnuté aj prostriedky, ktoré idú na modernizáciu technického vybavenia štátneho aparátu, daňovej sústavy, colnej sústavy atď., kde sa používa výpočtová technika nakúpená zo zahraničia, ďalej školstva, zdravotníctva atď. Ak by sme toto očistili a mali prehľad, som presvedčený, že budeme túto črtu, to znamená vytláčanie podnikateľského sektora štátnymi investíciami v tejto etape tiež hodnotiť ako pozitívnu črtu.

    Negatívne v dôsledku takýchto opatrení, ktoré boli prijaté, došlo k nárastu úrokových mier, a to skutočne nie je pozitívna, to je negatívna črta číslo 1. Ani presun aktív do zahraničia tiež by sa nemal hodnotiť pozitívne.

    K tomu, že existuje u nás relatívne veľa stratových podnikov, treba uviesť, že dochádza k vykazovaniu stratovosti aj umele, to znamená, že niektoré organizácie, aby sa vyhli daňovým povinnostiam, udržujú svoju ekonomiku na úrovni stratovosti aj tak, že realizujú fiktívny nákup akcií a iných cenných papierov, aby udržali pasívnu bilanciu. To je záležitosť daňových úradov, aby takéto prechmaty podnikateľských subjektov odhaľovali a vyvodzovali z toho dôsledky.

    Pri raste množstva peňazí došlo k poklesu úverov, a to je ďalšia negatívna črta, pretože nevytvárame tým predpoklady na podnikateľské aktivity. A ak to spojíme s tým, že cena peňazí vzrástla, tak to je skutočne na škodu nášho ekonomického vývoja.

    Pripomienka, že vláda v tomto období uprednostňuje krátkodobé efekty pred dlhodobými, je v rozpore s tým, ako realizuje vláda investičnú politiku, to znamená, že vkladá veľkú masu prostriedkov do dlhodobých investícií, ktoré začnú donášať efekty až v neskoršom období. Preto by som toto neakceptoval, pretože na tento problém sa treba dívať aj z tohto hľadiska, čo sa sleduje príslušnými opatreniami vlády v oblasti investičnej výstavby.

    Vnútorná nerovnováha je v ekonomike spôsobená jednak narušením tokov peňazí, ďalej platobnou neschopnosťou, taktiež rastom spotreby a podobne, ale opatrenia, ktoré boli prijaté v prvom polroku tohto roku, predovšetkým schválenie zákona o revitalizácii, schválenie zákona o mzdovej regulácii, by mali prispieť k liečeniu týchto negatívnych čŕt vývoja našej ekonomiky. Tí, ktorí kritizujú toto opatrenie, súčasne kritizovali, keď sme prijímali uvedené opatrenia, ktoré mali pomôcť liečiť vnútornú nerovnováhu v ekonomike.

    Kritizoval sa tu vývoz kapitálu do zahraničia. Podľa môjho názoru všetky podnikateľské subjekty, ktoré vývoz realizujú, to hodnotia pozitívne. Treba si uvedomiť jedno, že ak má k nám prichádzať zahraničný kapitál, ktorý potom odvádza efekty do materskej krajiny, je potrebné, aby sme podporovali vývoz nášho kapitálu do zahraničia a tak vyvážili aspoň malou mierou vývoz efektov z našej ekonomiky. Spojené štáty, ako je vám všeobecne známe, profitujú predovšetkým na vývoze kapitálu do zahraničia. Ak sú z vnútornej ekonomiky schodkové, majú ohromné efekty z vývozu kapitálu a jeho pôsobenia v zahraničí. Myslím si, že aj my sa musíme o to usilovať, a preto by sme vývoz kapitálu mali akceptovať a nemali kritizovať, ale práve naopak, hodnotiť pozitívne a pomáhať podnikateľským subjektom, ktoré realizujú túto politiku.

    K nerovnováhe na vnútornom trhu prispieva aj relatívne vysoký podiel sociálnych dávok, ktoré naša spoločnosť poskytuje. Prijali sme zákon o životnom minime, ktorý prehĺbi tento problém, pretože zvýši výdavky do sociálnej sféry o ďalšie dve miliardy. Ak zvážime, aké prostriedky pohlcuje v našej ekonomike sociálna sféra, tak si musíme uvedomiť jedno, že sociálna sféra spotrebúva taký rozsah prostriedkov, ktorý je nad rámec potenciálu našej ekonomiky.

    Napriek rôznym problémom, ktoré máme v ekonomike a ku ktorým často prispieva i banková sféra, treba úprimne povedať, že bankový sektor sa u nás teraz formuje, a hoci sú niektoré negatívne črty, ktorých sa dopustil, treba vcelku vývoj bankového sektora hodnotiť pozitívne. Som za udržanie pevného kurzu meny v súčasnom období, opakujem to znovu, vzhľadom na otvorenosť našej ekonomiky, na možnosti špekulatívneho kapitálu, ktorý by nám mohol spôsobiť problémy, a na vplyv, ktorý nie je nepodstatný, a to je nižšia konkurenčná schopnosť našej produkcie.

    K pripomienke, že hrubý domáci produkt je spôsobený alebo ťahaný rastom domáceho dopytu, treba úprimne povedať, že áno, je to pravda, ale na to vplýva enormný rast dovozu, predovšetkým spotrebného tovaru. Preto je potrebné pozitívne hodnotiť prijaté opatrenia, ktoré boli zamerané ako protiimportné opatrenia, ktoré by mali zabrániť tomuto problému.

    Vážené dámy a páni, správu o menovom vývoji Národnej banky hodnotím vysoko pozitívne a chcem upozorniť, že vystúpenie pána guvernéra bolo pozitívne hodnotené, a to nielen v tomto prípade, ale že v každom jeho vystúpení, ktoré doposiaľ v parlamente mal, prezentoval svoju vysokú odbornosť, za čo mu treba vyjadriť uznanie.

    Ďakujem za pozornosť a žiadam vás, aby ste podporili a schválili správu o menovom vývoji, ktorú predložila Národná banka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Dzurinda a pripraví sa pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér,

    rád by som začal tam, kde skončil pán poslanec Baránik, a chcel by som oceniť nielen obsiahlosť prerokúvanej správy, ale aj jej pravdivý, vecný, konkrétny obsah. Myslím si, že ponúka ucelený obraz o stave a vývoji nielen slovenskej meny, ale aj slovenskej ekonomiky.

    Omnoho viac ako dobrý vecný obsah správy si však našu pozornosť a ocenenie zasluhuje takpovediac finálny produkt činnosti Národnej banky Slovenska, ktorou je nepochybne nízka inflácia, ktorú sme na Slovensku zaznamenali v prvých šiestich mesiacoch tohto roku. Úroveň priemernej inflácie 6,1 % je naozaj dobrá, a je to výsledok pozoruhodný o to viac, keď si uvedomíme, že k 30. júnu bol rekordne vysoký deficit štátneho rozpočtu, keď sa naďalej prehlbovalo záporné saldo našej zahraničnoobchodnej bilancie i celkovej platobnej bilancie. O to viac ten výsledok treba ohodnotiť ako dobrý a nádejný.

    Zo správy je podľa môjho názoru evidentné jedno, vláda rozhadzuje peniaze a Národná banka Slovenskej republiky robí všetko pre to, aby slovenská mena bola pevná a stabilná. Som presvedčený, že pre toto konštatovanie správa ponúka dostatok podkladov. Samozrejme, tento dobrý výsledok sa dosahuje aj za cenu istých obetí. Viacerí ste poukazovali na nedostatok peňazí v komerčných bankách, na rozpor medzi dopytom po peniazoch a ponukou týchto peňazí, čo vytláča potom úrokové sadzby na úroveň, ktorú zaznamenávame. Dôležité však je, samozrejme, poznať príčinu tohto vytláčacieho efektu, a to je podľa môjho názoru veľká spotreba predovšetkým vlády Slovenskej republiky.

    V správe sú však aj vážne signály, ktoré znepokojujú a ktorým sa treba venovať viac. Ja za taký výrazný signál považujem narastanie celkového vonkajšieho hrubého zadlžovania Slovenskej republiky. Toto zadlžovanie narástlo za 5 mesiacov z hodnoty 7 810 miliónov korún na 8 480 miliónov korún a podľa aktuálnych súčasných informácií je toto zadlženie už za hranicou 9 miliárd korún.

    Rád by som využil vašu prítomnosť, pán guvernér, a chcel by som sa vás opýtať v tejto súvislosti, kde vidíte hranicu, istú bezrizikovú alebo s únosným rizikom videnú hranicu celkového hrubého zadlžovania sa slovenskej ekonomiky.

  • Hlasy z pléna.

  • O doláre, áno, samozrejme. Opravujem sa, ak som hovoril o korunách, áno.

  • Hlasy z pléna.

  • Americké doláre - ešte presnejšie upresnenie. Ďakujem pekne. Samozrejme, že ide o vyše 9 miliárd amerických dolárov. Takže, pán guvernér, keby ste boli taký láskavý a uviedli, či Národná banka Slovenska vidí istú účelnú hranicu, alebo nie neúmerne rizikovú hranicu narastania tohto hrubého zahraničného dlhu slovenskej ekonomiky a aby ste uviedli aj nástroje, páky, ktorými je možné čeliť prekročeniu tejto hranice, za ktorou by mohli nastať neúmerné komplikácie pri splácaní týchto pôžičiek. Ale, samozrejme, aj celkové konzekvencie v konečnom dôsledku spôsobujúce tlak na slovenskú menu, na infláciu a ďalšie súvislosti.

    A rád by som sa ešte na vás obrátil aj s druhou otázkou, ktorá súvisí s rastúcim vládnym dlhom. Vieme, že slovenská vláda míňa stále viacej peňazí. Vieme o mnohých investičných aktivitách, ktoré stoja veľa peňazí, a v poslednom období sa objavilo v laickej, ale aj v odbornej verejnosti diskutovanie o tom, ako uhradiť to, čo už bolo vykonané na diaľničných stavbách v Slovenskej republike, to, čo treba ešte v tomto programe v tomto roku a v rokoch nasledujúcich vykonať. Vieme, že časť peňazí v nedávnej minulosti bola obstaraná Industrial Bank of Japan na vykrytie už vykonaných prác. Vieme, že vláda sa nádeja, že zvyšok peňazí na tento rok získa umiestnením obligácií cenných papierov na zahraničných trhoch.

    Chcel by som sa vás, pán guvernér, opýtať alebo poprosiť o informáciu, ako stojí umiestnenie týchto obligácií v objeme 5 a 6 miliárd korún na zahraničných trhoch, akú rolu v tomto hrá Národná banka Slovenska. Stretli sme sa s interpretáciami aj v našom výbore pre rozpočet, financie a menu, kde sa hovorilo o tom, že Národná banka Slovenska je málo aktívna pri umiestňovaní týchto obligácií. Keby ste boli taký láskavý a podali nám informáciu aj v tejto aktuálnej oblasti. Rád sa pripájam ku všetkým tým, ktorí chcú hlasovať za prijatie tejto správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Maxon. Pardon, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Baránik.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcel by som len upozorniť na to, že keď sa tu hovorí, že vláda rozhadzuje peniaze, že sme zrejme nečítali - tí, ktorí to tvrdia - správu o plnení štátneho rozpočtu, pretože tam je, že výdavky sa neplnia, sú nižšie, ako predpokladal rozpočet na tento rok. Len dva rezorty prekročili svoje výdavky, a to ministerstvo výstavby v bežných výdavkoch a ministerstvo dopravy v investičných výdavkoch. Rozpor, ktorý je v štátnom rozpočte, vyplýva z toho, že sa neplnia príjmy z daní, hlavne z daní právnických osôb. Takže vláda nerozhadzuje peniaze, ale práve naopak, usiluje sa o maximálne plnenie štátneho rozpočtu.

    To je všetko.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán kolega Maxon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi na úvod niekoľko konštatovaní a pár pripomienok k záverom, ktoré sú uvedené v správe o menovom vývoji Slovenskej republiky za 1. polrok. Dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení veľmi krátko nadviazal na tému, o ktorej som hovoril pri predchádzajúcom bode rokovania. Je to správa o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1997.

    Samozrejme, kto študoval správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za 1. polrok, nemôže opomenúť skutočnosť, že Národná banka Slovenska počas tohto hodnoteného obdobia podstatne dôslednejšie a možno povedať i razantnejšie koordinovala svoju činnosť na vnútornú i vonkajšiu stabilitu slovenskej meny. Súhlasím s tým, ako je to uvedené v správe o menovom vývoji, že na udržanie stabilného výmenného kurzu je potrebná dostatočná výška rezerv centrálnej banky. Rovnako súhlasím i s konštatovaním, že rezervy centrálnej banky sú mimoriadne dôležité, omnoho dôležitejšie však je zabezpečiť taký stav slovenskej ekonomiky, aby bolo možné tieto rezervy vytvárať.

    K tomuto by som si dovolil jednu poznámku, že ak teda s týmto konštatovaním súhlasíme, a ja súhlasím s tou pripomienkou, že slovenská ekonomika tie rezervy, ktoré Národná banka vo svojej menovej politike doposiaľ potrebovala, slovenská ekonomika doposiaľ dokázala vytvárať, myslím si, že by to tak malo byť i v budúcnosti.

    Chcel by som sa obrátiť na pána guvernéra Národnej banky Slovenska, aby vo svojom záverečnom vystúpení formuloval svoj názor na skutočnosť, že po prvýkrát v procese transformácie slovenskej ekonomiky spotrebiteľské ceny potravín prestali plniť tlmiaci faktor rastu miery inflácie. Chcel by som toto stanovisko pána guvernéra počuť predovšetkým preto, že v odborných kruhoch sa rôznia názory na dôvody, prečo k tejto situácii došlo.

    Za pozitívne, samozrejme, hodnotím, že centrálna banka sa naďalej snažila svojou menovou politikou racionálne ovplyvňovať domáci dopyt a prostredníctvom domáceho dopytu aj vývoj zahraničnoobchodnej bilancie. To treba v predloženej správe hodnotiť veľmi pozitívne.

    Na margo pani poslankyne Schmögnerovej by som chcel povedať - a odznelo to, myslím, aj z vystúpenia pána poslanca Baránika - a hovorím to ako člen koalície, že parlamentná koalícia sa rozhodujúcou mierou zaslúžila o to, že princíp a inštitút stavebného sporenia ako možného zdroja dlhých peňazí naďalej v súlade s tým, ako to bolo pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 1997, funguje. Takže to len taká krátka reflexia na skutočnosti, ktoré uvádzala pani poslankyňa Schmögnerová a nemalo toto jej tvrdenie opodstatnenie.

    Chcel by som povedať ešte niekoľko slov, a zdôraznil to aj sám pán guvernér Národnej banky Slovenska, ako aj mnohí predrečníci, ktorí konštatovali, že schváleným a realizovaným rozpočtovým hospodárením sú podnikateľské aktivity vytláčané vládnymi aktivitami. Toto je možné, samozrejme, zdokumentovať istou expanziou štátnych výdavkov na úkor podnikateľského sektora.

    Dovoľte mi, prosím, k tejto skutočnosti uviesť dve poznámky. Ak vládne výdavky smerujú do aktivít s budúcimi efektmi, treba tento vývoj hodnotiť menej kriticky. To znamená, že ak chceme povedať, že štátny rozpočet je expanzívny z hľadiska štátneho sektora, myslím si, že kto to chce aj vecne zdokumentovať, mal by predložiť analýzu štruktúry týchto vládnych výdavkov.

    Moja druhá poznámka súvisí so skutočnosťou, že naozaj sme v procese transformácie a časť vládnych výdavkov, ktoré sú financované do dnešného dňa z rozpočtových zdrojov, by v normálnej ekonomicky fungujúcej vyspelej trhovej ekonomike mala byť financovaná z prostriedkov podnikateľskej sféry. Takže ak na jednej strane expanzia vládnych výdavkov, potom treba poukázať aj na skutočnosť, že štát vlastne v mnohých odvetviach a v mnohých aktivitách supluje podnikateľskú sféru. O dôvodoch, prečo to tak je, samozrejme, mohli by sme dosť intenzívne diskutovať.

    Dámy a páni, dovoľte mi ešte niekoľko postrehov k postojom centrálnej banky, teda Národnej banky Slovenska. Postoje Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky v žiadnom prípade nehodnotím ako korektor kritizovanej, dokonca bolo uvedené zlej rozpočtovej politiky. Osobne by som chcel nadobudnúť presvedčenie, že je to snaha o harmonizáciu menovej a fiškálnej politiky Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, je zrejmé, že centrálna banka všade vo svete - a Slovensko nevynímajúc - má zákonom uložené zabezpečiť menovú stabilitu. Toto jej poslanie je priamo uvedené v § 2, kde sa hovorí, že hlavnou úlohou Národnej banky Slovenska je zabezpečenie stability meny. Za týmto účelom Národná banka Slovenska určuje menovú politiku. Prirodzene, že je potrebné skonštatovať, tak ako to bolo zhodné zo strany koalície aj opozície, že v tomto smere Národná banka Slovenska splnila, spĺňa, a predpokladáme, aj bude spĺňať svoju pozíciu.

    Vznikla tu však diskusia, ktorá sa zrejme asi odvíja od § 12 zákona o Národnej banke Slovenska, kde sa uvádza, že Národná banka Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podporuje hospodársku politiku vlády. Takže ak na jednej strane zodpovedá za menový program, menovú politiku, v § 12 má uvedené, že Národná banka Slovenska podporuje hospodársku politiku, a čo je veľmi dôležité, túto hospodársku politiku vlády podporuje nezávisle od vlády. Priamo sa to uvádza v ods. 2 tohto paragrafu, to znamená, že Národná banka Slovenska je iniciatívnou inštitúciou aj na podporu hospodárskej politiky vlády.

    Teraz, ak dovolíte, keď som uviedol tieto skutočnosti, vrátil by som sa ešte k § 2 zákona o Národnej banke Slovenska, kde sa v odseku d) uvádza: "Vykonáva dozor nad vykonávaním bankových činností v rozsahu upravenom týmto zákonom a stará sa o bezpečné fungovanie a účelný rozvoj bankového systému." A tu je niekoľko poznámok, o ktorých by som chcel hovoriť.

    Je veľmi zložité, v akom kontexte máme chápať bankový systém. Okrem iného Národná banka Slovenska v rámci bankového dohľadu má tú kompetenciu, aby sa starala aj o hospodárnosť pri bankových operáciách, hospodárnosť pri vykonávaní bankových činností. Ak sa vrátim k tým údajom, o ktorých som hovoril v piatok, a budem citovať predstaviteľov rezortu ministerstva financií, že komerčné banky mali odviesť a neodviedli 6 mld., že výnos zo štátnych pokladničných poukážok komerčných bánk je 7 mld., tak teraz by som si dovolil položiť otázku pánu guvernérovi, ako sa dokážeme s týmto problémom vyrovnať. Ja totiž v tomto období nemôžem povedať inak, ako postavenie komerčných bánk hodnotiť alebo súčasnú situáciu komerčných bánk hodnotiť ako parazitovanie na priebežnom schodku štátneho rozpočtu. Ak hovoríme o bankovom dohľade, ak hovoríme aj o štátnom dozore, ktorý, samozrejme, nepatrí Národnej banke Slovenska, ale patrí ministerstvu financií, chcel by som od pána guvernéra vedieť jeho názor, ako sa dokážeme s týmto základným problémom vyrovnať.

    Ja som sa teda v istom kontexte vyjadril, že tento prístup komerčných bánk je istým spôsobom, nechcem povedať, že podporovaný, ale Národná banka Slovenska podľa môjho názoru má na tom istý, nechcem povedať, že podiel, ale má na to istý vplyv. Je to teda predovšetkým metodika hľadania zdrojov, iných zdrojov ako zdrojov komerčných bánk na krytie priebežného schodku štátneho rozpočtu.

    Chcel by som teda súčasne vedieť, i keď Národná banka Slovenska by v tomto smere nebola emitentom, či sa teda neuvažuje, aby sa štátny dlh, prípadne priebežný schodok štátneho rozpočtu kryl aj dlhopismi alebo štátnymi pokladničnými poukážkami vydávanými pre fyzické osoby.

    Prirodzene, veľmi veľkým problémom z hľadiska bankového dohľadu je stanovenie povinných minimálnych rezerv. Je to teda veľmi dôležitý inštitút, ale ich optimálne určenie vlastne stanovuje potom aj ceny, pardon, stanovuje nie cenu, ale objem zdrojov pre vnútornú ekonomiku, a v súvislosti s povinnými minimálnymi rezervami vzhľadom na tie štatistiky, ktoré sledujeme v ekonomickej tlači, za celé hodnotené obdobie málokedy dosiahli 100 %. Takže chcel by som sa pána guvernéra Národnej banky spýtať, aký je výnos Národnej banky Slovenska z úroku pri neplnení povinných minimálnych rezerv a do akej miery Národná banka Slovenska využíva zákonnú možnosť účtovať až trojnásobok diskontu za porušenie alebo teda nedodržanie objemu povinných minimálnych rezerv.

    Chcel by som záverom skonštatovať, že v prvej časti, ktorá je vlastne meritom dnešného rokovania, možno konštatovať činnosť Národnej banky Slovenska ako veľmi pozitívnu. V druhej časti som formuloval niekoľko otázok, na ktoré by som veľmi rád počul odpoveď aj v súvislosti a v nadväznosti na isté legislatívne návrhy, ktoré by v krátkej budúcnosti mali byť na stole poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán guvernér, vopred pekne ďakujem za zodpovedanie mojich otázok.

    Vážené dámy a páni, vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem ešte raz reagovať na ten problém vytláčania podnikateľských aktivít vládnymi, pretože pán poslanec Maxon v trochu inej polohe tento problém vysvetľoval.

    Uviedol som určité číslo, ktoré ukazuje, že čistý úver vlády v 1. polroku bol osemkrát väčší ako úver poskytnutý obyvateľom a podnikom, podnikateľskej sfére. To samo osebe už čosi hovorí. Samozrejme, keby nebola tendencia do budúcnosti, že sa táto relácia zoslabí, bol by som nespokojný. Teraz nebudem hovoriť o tom, čo pre nás drobní a strední podnikatelia v oživení ekonomiky znamenajú. My sa o nich chceme a budeme opierať. Ale chcem povedať, ten vzťah bude ešte horší. Zo 16 mld. na diaľnice sa použije zo štátneho rozpočtu len 10 mld. Samozrejme, tí, ktorí sú už rozbehnutí, budú diaľnice robiť. Nie som proti nim, som proti tomu, že teraz je etapa ekonomiky, kde nemôžem narábať len s dlhodobými efektmi. Potrebujem to prinajmenšom kombinovať s krátkodobými.

    Ďalej, obnova železníc sa má uskutočňovať bez štátnych prostriedkov, bez koruny zo štátneho rozpočtu. Toto všetko bude vytvárať zase ešte väčší tlak na tie aktivity, ktoré budú vytláčať stredných a drobných podnikateľov z možnosti poskytnutia úverov. Čiže to nie je jednoduchá otázka. A toto je problém, s ktorým sa budeme musieť nejako chytiť za pásy.

    Ďakujem.

  • S veľkým záujmom som si vypočul vystúpenie pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pretože som predpokladal, že naznačí cestu aj do budúcnosti, ako hľadať vyváženie makroekonomických politík. O tom som sa nedozvedel, žiaľ, ani slovo. Skôr teda označenie istého podielu a vplyvu na parazitovaní komerčných bánk na deficite štátneho rozpočtu znelo pre mňa dosť alibisticky od predsedu výboru, ktorý je v Národnej rade za to zodpovedný. Keby bol sedel pán podpredseda Kozlík pri tomto bode, mohol hovoriť sám, a nemusel teda hovoriť ústami predsedu príslušného výboru.

    Pán kolega, ak si urobíte čas a prelistujete si naše vystúpenia pri menových vývojoch, pri rozpočte a ak si zoberiete naše pripomienky pri legislatívnych úpravách, ktoré umožnili komerčným bankám tvoriť oprávky na úkor toho, čo malo ísť do rozpočtu, tak by ste videli, že na tento stav, ktorý ste dnes kritizovali, sme upozorňovali v našich vystúpeniach pred tromi rokmi, pred dvoma rokmi aj pred rokom. Takže teraz vidím snahu hodiť zodpovednosť na niekoho iného, a nie na toho, kto je za priame rozpočtové hospodárenie zodpovedný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho rokovania za skončenú.

    Pán guvernér, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    tých otázok bolo naozaj veľmi veľa. Budem sa snažiť aspoň stručne na väčšinu z nich zodpovedať. Dopredu sa ospravedlňujem, ak niektorá odpoveď nebude podľa pánov poslancov vyčerpávajúca alebo ak na niektorú otázku nebudem odpovedať. Samozrejme, sme pripravení poskytnúť ďalšie informácie poslancom písomne.

    Ako k prvým by som sa chcel vyjadriť k otázkam pani poslankyne Schmögnerovej. Čo sa týka vlastníckeho vývoja komerčných bánk, viackrát sa diskutovalo aj na pôde parlamentu o tom, či je vhodné, aby veľkí investori alebo veľké podniky boli vlastníkmi komerčných bánk, alebo nie. Či je vhodnejšie, aby to boli malé podnikateľské subjekty. My sme upozorňovali už vtedy na jednu skutočnosť. Samozrejme, že každá forma vlastníctva prináša so sebou určité výhody a nevýhody. Treba sa snažiť riziká z jednotlivých foriem vlastníctva do určitej miery eliminovať a využiť prednosti jednotlivých štruktúr vlastníctva. Teda pod prednosťami rozumiem, aby vlastnícka štruktúra pozitívne vytvárala predpoklady na fungovanie tej-ktorej komerčnej banky.

    Ale chcem upozorniť aj na niečo iné. Keď povieme, že veľkí slovenskí akcionári nie sú akceptovateľní, keď povieme, že malí slovenskí akcionári, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov, sú neakceptovateľní, tak potom dochádza k stavu, ktorý je citeľný v slovenskom bankovom sektore, že akceptovateľní sú vlastne len zahraniční investori. Je to vidieť na vývoji zahraničných investícií v bankovom sektore, že napriek tomu, že neposkytujeme alebo sme neposkytli v poslednom období licenciu žiadnej zahraničnej komerčnej banke, pomer zahraničných investícií na bankovom sektore celkom na Slovensku už prekročil 38 %. Takže to tiež hovorí o určitom vývoji. Samozrejme, môžeme hovoriť, či je priaznivý, alebo nepriaznivý.

    Čo sa týka sledovania plnenia kritérií obozretného podnikania, samozrejme, že centrálna banka alebo bankový dohľad sleduje všetky komerčné banky aj z pohľadu plnenia kritérií obozretného podnikania, vyhodnocujeme tieto kritériá a v prípade neplnenia určitých kritérií individuálne potom konzultujeme s komerčnými bankami a žiadame zjednanie nápravy v oblasti neplnenia týchto kritérií. Samotný vývoj komerčného bankovníctva na Slovensku dáva za pravdu tomu, že nedošlo zatiaľ k žiadnym systémovým poruchám v komerčnom bankovníctve, to znamená, že aj v spolupráci s bankovým dohľadom sa nám darí držať bankový sektor v stabilnej situácii.

    Ďalšie otázky sa týkali vývoja devízových rezerv, najprv poviem konkrétne údaje. Posledné devízové rezervy Národnej banky Slovenska, ktoré sú známe, predstavujú asi 3,1 mld. amerických dolárov. K tomu devízové rezervy bankového sektora predstavujú približne 3,8 mld. amerických dolárov, to znamená devízové rezervy celého bankového sektora sa blížia k 7 mld. amerických dolárov a predstavujú asi 6,9 mld. amerických dolárov. Už v mesiaci august devízové rezervy Národnej banky Slovenska pokrývali trojmesačný objem dovozov.

    Problém nie je v tom, aký je samotný objem devízových rezerv Národnej banky Slovenska. Viackrát som hovoril, že naša stratégia v oblasti tvorby devízových rezerv sleduje aj otázku efektívnosti budovania devízových rezerv. To znamená, že nechceme zbytočne cez ďalšie zadlžovanie budovať devízové rezervy a touto formou vlastne aj neefektívne vytvárať tieto devízové rezervy, pretože vždy úrok, ktorý platíme za pôžičku, je vyšší ako úrok, ktorý dostaneme - depozitný úrok v zahraničí. V súčasnosti korigujeme našu stratégiu v oblasti budovania devízových rezerv aj s aktivitami vlády.

    Aj pán poslanec Dzurinda hovoril o tom, že sa pripravuje teraz na prefinancovanie diaľníc a niektorých ďalších vládnych projektov emisia bondov na medzinárodných kapitálových trhoch, čiže rátame, že tieto peniaze budú takisto použité na posilnenie devízových rezerv Národnej banky Slovenska, samozrejme, nie prvotne, ale druhotne odpredajom devíz do centrálnej banky cez fixing. Takže naozaj by bolo zbytočné, aby teraz centrálna banka emitovala ďalšie bondy na zahraničných kapitálových trhoch a touto formou budovala alebo zvyšovala devízové rezervy. Myslíme si, že držíme objem devízových rezerv v postačujúcej výške aj vzhľadom na otázku efektívnosti.

    Takisto sa treba pozerať aj na otázku zadlženosti. Áno, na jednej strane rastie zadlženosť, naozaj je už cez 9 mld. amerických dolárov, ale na druhej strane rastú aj devízové rezervy. Keď vezmeme do úvahy, že je to takmer 7 mld. dolárov v slovenskej ekonomike a porovnáme to s obdobiami, keď sme mali síce nižšiu zadlženosť, ale aj na strane aktív boli nižšie devízové rezervy. Netreba to vidieť ani príliš optimisticky, ani príliš tragicky. Samozrejme, malo by byť záujmom nás všetkých, aby naša zahraničná pozícia bola čo najvyrovnanejšia a aby dynamika rastu zadlženosti bola čo najnižšia, prípadne aby sme sa dostali do obdobia prebytkov v zahraničnej oblasti.

    Pán poslanec Hofbauer sa vyjadril ohľadne bánk, pričom použil termín úžernícke banky. Naozaj je to trošku silný pojem. V čom je problém vysokých úrokových sadzieb? Treba si uvedomiť, že peniaze na trhu môžeme považovať za určitý druh tovaru, to znamená, že podliehajú dopytovej a ponukovej strane. Ak je na strane dopytu a ponuky značná nerovnováha, tak automaticky sa to odráža v cene tovaru, v tomto prípade v cene peňazí a pod cenou peňazí môžeme rozumieť úrokové sadzby. Vysoké očakávania súkromného sektora v oblasti úverov, vysoké očakávania verejného sektora v oblasti úverov a reálna tvorba zdrojov v našej ekonomike nie sú v rovnováhe a automaticky sa prejavujú aj vo zvyšovaní úrokových sadzieb. K tomu ešte sú pridružené aj ďalšie efekty, ako napríklad bol útok na slovenskú korunu, ktorý sa takisto do určitej miery podpísal na zvýšení úrokových sadzieb. Takže toto sú hlavné fakty, ktoré zvyšujú úrokové sadzby, to napätie na finančnom trhu medzi ponukou a možnosťami, a nie nejaké príživnícke správanie sa komerčných bánk.

    Môžem vám povedať, že v podstate komerčné banky majú takisto veľa problémov spôsobených týmito vysokými úrokovými sadzbami. O určitej ziskovosti na tejto zlej situácii by sa dalo hovoriť vtedy, keby komerčné banky získavali zdroje za starých podmienok a poskytovali úvery za dnešných podmienok. Ale dobre viete, že predsa tie vysoké úrokové sadzby na medzibankovom trhu sú sadzby, ktoré musia platiť aj komerčné banky, to znamená, že komerčné banky takisto získavajú zdroje za podstatne vyšších podmienok, ako to bolo pred rokom alebo pred dvoma. Takisto pri držaní určitej marže musia poskytovať aj úvery pri vyšších úrokových podmienkach.

    Mohli by sme z tohto pohľadu - kto zarába viacej a kto zarába menej na tejto situácii - rozdeliť banky do dvoch skupín. Sú to zdravé banky a sú to banky, ktoré so sebou nesú problém reštrukturalizácie. To sú hlavne tie tri banky, ktoré majú poznačenú kvalitu úverového portfólia socializmom. Tým, že nemali riešené tieto problémy, naozaj ich činnosť je na hranici efektívnosti, teda ich reálna marža je minimálna. Druhá vec je, že banky, ktoré majú čisté úverové portfólio - sú to väčšinou zahraničné banky, ktoré začali svoju činnosť v rokoch 1991, 1992 a v ďalších rokoch -, v týchto bankách je reálna marža veľmi blízka nominálnej marži a dá sa povedať, že tieto banky sa pomerne efektívne podieľajú na prefinancovaní štátneho rozpočtu aj iných úverových aktivít a sú naozaj vysoko ziskové. Ale problém je v tom, že, bohužiaľ, konkurencieschopnosť našich komerčných bánk, myslím tie tri veľké komerčné banky, nebola podporená do takej miery, ako sa predpokladalo - ukončením reštrukturalizačného procesu.

    Ďalej, pán poslanec Filkus. Som prekvapený, že viackrát tu bol spomenutý v súvislosti s príjmovou stránkou štátneho rozpočtu výpadok kvôli neplneniu odvodov zo strany bánk v objeme 6 mld. Sk. Je to pre mňa neznáme číslo. Podľa analýzy, ktorú spravila Národná banka Slovenska na základe zákona o štátnom rozpočte, ktorý je platný na rok 1997 a ktorý dal určité úľavy v odvodových povinnostiach komerčných bánk voči štátnemu rozpočtu, predpokladáme alebo podľa tejto analýzy sme vypočítali, že tento nižší odvod do štátneho rozpočtu by za prvý polrok mohol predstavovať asi 52,7 mil. Sk, a nie 6 mld. Som prekvapený tým číslom 6 mld. aj z toho dôvodu, že v roku 1996 bankový sektor odviedol do štátneho rozpočtu 596,3 mil. Sk, takže asi nemohlo dôjsť k poklesu 6 mld. oproti 596 mil., lebo to by musel štátny rozpočet doplatiť vyše 5 mld. korún spätne do bankového sektora. Problém plnenia príjmov štátneho rozpočtu je podľa mňa niekde inde a v úvodnom slove som na to upozornil. Je to problém neziskovosti vyše 40 % organizácií, o ktorých som v úvodnom slove hovoril.

    Ďalej tu bola otázka mzdovej regulácie. Áno, Národná banka Slovenska takisto upozorňovala na nesúlad medzi rastom miezd a produktivitou práce a kroky, ktoré vláda spravila v tomto smere, podporujeme, považujeme ich za potrebné a naozaj treba dať do súvislosti rast miezd s vývojom produktivity práce a s ďalšími reálnymi ukazovateľmi ekonomiky.

    Čo sa týka vytláčania podnikových aktivít vládnymi aktivitami, je úplne prirodzené, že v tom jednom peňažnom koláči čím väčší je podiel jedného sektora, tým menší musí byť podiel druhého sektora, to znamená, čím väčšia je verejná spotreba, tým nižšia musí byť súkromná spotreba. Samozrejme, môžeme hovoriť o tom, či sú efektívnejšie aktivity verejného sektora alebo súkromného sektora. Všeobecne vychádzame z toho, že v trhovej ekonomike sú efektívnejšie súkromné investície ako verejné investície. Nikto nepochybuje o tom, že potrebujeme diaľnice, že potrebujeme iné infraštruktúrne projekty. Na druhej strane treba sa na tieto investície pozerať aj z pohľadu návratnosti, či potrebujeme alebo či je vhodné dávať obrovské balíky len do dlhodobých investícií, to znamená tam, kde návratnosť je niekoľko desaťročí, alebo či nie je dobré investovať aj do rýchlonávratných aktivít, ktoré by hlavne mohli veľmi efektívne podporiť exportné možnosti slovenskej ekonomiky.

    Ďalej pán poslanec Filkus hovoril o daniach, či sa venuje dostatočná pozornosť daňovej oblasti. Ja by som chcel takisto poukázať, že podľa nás jedným z problémov vývoja štátneho rozpočtu je práve príjmová oblasť. Kým v roku 1993 príjmy štátneho rozpočtu - teda dali sme to na porovnateľnú bázu -, očistené od zdravotných poisťovní, sociálnych poisťovní, clearingu predstavovali asi 103,8 mld. Sk, za prvý polrok 1997 príjmy predstavovali 78,5 mld. Sk. Keď to vezmeme ako reálny pomer voči hrubému domácemu produktu, tak v roku 1993 sa príjmy štátneho rozpočtu podieľali na hrubom domácom produkte 28,1 %, ale za prvý polrok 1997 už je to len 25,6 %. Tu naozaj vidíme určitý problém, ktorý sa, samozrejme, negatívne odráža potom aj v deficite štátneho rozpočtu so všetkými negatívami aj pre menovú politiku, o ktorých sme tu hovorili.

    Pán Filkus sa ešte pýtal na našu stratégiu v oblasti kurzovej politiky. Naša stratégia je jednoznačná a myslím si, že čitateľná. Ciele Národnej banky Slovenska na tento rok vyjadrené v menovom programe sme nezmenili, to znamená, máme dva základné ciele na tento rok: udržanie vnútornej a vonkajšej stability slovenskej koruny. Vnútorná stabilita slovenskej koruny je vyjadrená plánovanou mierou inflácie, vonkajšia stabilita slovenskej koruny je vyjadrená držaním fixného kurzu voči košu tvrdých mien v rámci stanoveného fluktuačného pásma, ktorý je teraz plus-mínus 7 %. Myslím si, že všetky kroky Národnej banky Slovenska v tejto oblasti potvrdzujú, že považujeme dosiahnutie týchto cieľov za reálne a že naozaj chceme tieto ciele dosiahnuť.

    Nemyslíme si, že riešenie súčasných problémov je v kurzovej oblasti. Podľa mňa slovenská koruna nie je nadhodnotená, to znamená, že kurz slovenskej koruny je postavený na reálnom základe. Problém slovenskej ekonomiky je vo vysokej spotrebe. Vysoká spotreba sa dá znížiť aj iným spôsobom ako kurzovou oblasťou. Na druhej strane sú skúsenosti krajín, ktoré sa snažili riešiť zníženie domácej spotreby pohybom kurzu, a nedosiahli tieto efekty.

    Minulý týždeň som bol na zahraničnej pracovnej ceste v niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie, ktoré sa snažili riešiť ekonomické problémy práve uvoľnením kurzovej politiky, a môžem povedať, že povedzme v Indonézii napriek približne 25-percentnému znehodnoteniu domácej meny naďalej majú značné problémy s vysokými úrokovými sadzbami, naďalej majú problémy s deficitom obchodnej bilancie. Snažme sa riešiť problémy tam, kde sú, a to je vysoká spotreba, a nie tam, kde nie sú, čiže v oblasti znehodnotenia meny.

    Pán poslanec Dzurinda sa pýtal, že kde je asi hranica akceptovateľnej zahraničnej zadlženosti. Je veľmi zložité odpovedať na túto otázku, pretože každá krajina je do určitej miery špecifická a odpoveď na túto otázku by nám dávali viaceré pohľady. Spomeniem aspoň niektoré. Je veľmi dôležité sledovať objem zahraničnej zadlženosti absolútne, povedzme k hrubému domácemu produktu. Ďalšie kritérium je sledovanie zahraničnej zadlženosti k exportnej výkonnosti danej ekonomiky. Veľmi dôležité je sledovať dynamiku vývoja zahraničnej zadlženosti, ďalej dôležité je sledovať použitie zahraničných zdrojov, to znamená, či to ide na investície, či to ide na spotrebu. Samozrejme, čím je zahraničná zadlženosť nižšia, tým vytvára stabilnejšie predpoklady pre makroekonomiku.

    Dnes zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky v objeme vyše 9 mld. amerických dolárov presahuje už 40 % z hrubého domáceho produktu. Samozrejme, že toto zvýšia aj náklady dlhovej služby v devízovej oblasti. Značná časť výnosov exportu potom musí byť používaná na splácanie úrokov z týchto dlhov. Takže boli by sme takisto radi, keby vysoká dynamika rastu zahraničnej zadlženosti, ktorú sme zaznamenali v roku 1997, bola podstatne nižšia. Je vhodné, aby po určitom období, ktoré si transformácia ekonomiky vyžaduje, prišli obdobia, keď by táto zahraničná zadlženosť bola stabilizovaná a postupne splácaná. To isté sa týka vnútorného dlhu. Vnútorný dlh verejného sektora predstavuje asi 110 mld. Sk. Všetko, čo som povedal o zahraničnom trhu, sa týka aj situácie na vnútornom trhu.

    Čo sa týka zdrojov na diaľnice, Národná banka Slovenska v tejto operácii vystupuje v súlade so zákonom ako agent štátu. To znamená, pomáhame manažovať túto operáciu. Podľa mojich posledných informácií v súčasnosti prebieha rokovanie s Nomurou ohľadne získania zdrojov alebo emisií týchto bondov na zahraničných kapitálových trhoch a podľa posledných informácií tieto bondy by mali byť umiestnené v priebehu posledných mesiacov tohto roka na zahraničných kapitálových trhoch.

    Pán poslanec Maxon sa pýtal na vplyv cien poľnohospodárskych produktov na infláciu. Áno, môžeme povedať, že po určitom období, keď ceny poľnohospodárskych produktov pôsobili stabilizujúco na vývoj inflácie, dochádza k obdobiu, keď vývoj cien poľnohospodárskych produktov pôsobí akcelerujúco na vývoj inflácie. Určite je to pôsobenie viacerých faktorov. Jedným z faktorov je neustála dynamika rastu cien vstupov do poľnohospodárstva. Je úplne prirodzené, že po určitých obdobiach nižšieho rastu cien poľnohospodárskych produktov prichádza obdobie vyššieho rastu. Samozrejme, že je tu vplyv vyšších úrokových sadzieb, je tu vplyv reálnych problémov v poľnohospodárstve. V prípade potreby môžeme predložiť hĺbkovejšiu analýzu tohto problému.

    Čo sa týka parazitujúceho postavenia bánk, to som sa snažil vysvetliť ešte pri otázke pána poslanca Hofbauera.

    Ďalšie otázky poznamenané nemám, takže sa ospravedlňujem, ak som na niektoré zabudol.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na záver by som chcel povedať, že opäť ďakujem za slová uznania tejto správe. Som rád, že tento materiál vyvolal takú diskusiu, ako vyvolal. To znamená, že mu venujete značnú pozornosť. Považujem za veľmi dôležité, že o ekonomických problémoch Slovenska sa hovorí otvorene. Je úplne prirodzené, že táto otvorenosť diskusie vyvoláva aj určitú konfrontáciu názorov. Treba si uvedomiť, že všetci, ako tu sedíme, máme spoločný záujem, aby ekonomika Slovenskej republiky prosperovala. Z tohto pohľadu je veľmi dôležité, aby sme sa snažili nájsť čo najefektívnejšie nástroje a cesty, ako riešiť ekonomické problémy, s ktorými sa dnes musí slovenská ekonomika vyrovnať.

    Naozaj, aj našu správu sme nechceli uvádzať ani príliš optimistický, ani sme nechceli problémy dramatizovať. Snažili sme sa vám poskytnúť reálne informácie o ekonomickej situácii Slovenskej republiky. Chcel by som povedať, že tie problémy, ktoré dnes rieši Slovensko, musia riešiť aj iné úspešne sa transformujúce ekonomiky, takže nie je to nijaké špecifikum transformačného procesu slovenskej ekonomiky. Slovensko má tú výhodu, že zatiaľ celý tento proces sa dá nazvať riadeným a je pod kontrolou.

    Takisto na základe rozhovorov so zástupcami Medzinárodného menového fondu počas mojej minulotýždňovej cesty možno konštatovať, že pozitívne boli hodnotené posledné kroky vlády v oblasti zmiernenia alebo snahy zmiernenia problémov v oblasti štátneho rozpočtu, problémov v oblasti deficitu obchodnej bilancie, problémov v oblasti dynamiky rastu miezd alebo zníženia súkromnej spotreby. Takže očakávame, že tieto opatrenia vlády spolu s realizáciou menovej politiky vytvoria predpoklady na urýchlené stabilizovanie slovenskej ekonomiky. Určité pozitíva vidieť už vo vývoji peňažných makroagregátov, ktoré sa nám po vyše 12 mesiacoch podarilo dostať na približne projektované hodnoty. Určité pozitíva sa snáď už prejavujú systémovo aj vo vývoji zahraničného obchodu, ktorý bol ťažiskovým problémom slovenskej ekonomiky.

    Takže naozaj v súčasnosti treba spojiť sily na riešenie týchto problémov, ktoré sú spojené s transformáciou slovenskej ekonomiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    zaznelo v podstate celkom seriózne hodnotenie aj z úst šiestich vystupujúcich, niektorých pripomienkujúcich, aj teraz v závere pána guvernéra. V podstate súhrnne možno povedať, že pri všetkých problémoch, ktoré tu existovali a existujú podobne ako v ďalších ekonomikách, slovenská koruna je pevná, udržiava si relatívne stabilný kurz. A chcel by som veriť a verím, že podobne ako teraz v tejto diskusii aj pri výrazne odlišných názoroch sa budú hľadať spôsoby riešenia, ako toto dosiahnuť.

    Vyzerá celkom ináč takýto prístup k riešeniu a predpokladám, že bude ešte oveľa lepší. A chcel by som aj apelovať na prítomného guvernéra, aby tie otázky a prípadne uvažované pnutie a zložitosti, pokiaľ ide o ministerstvo financií, prípadne ďalšie inštitúcie, bolo riešenie tak ako doteraz - konštruktívne. Som presvedčený, že slovenská ekonomika má šancu tieto problémy postupne prekonať.

    Dovoľte mi súčasne využiť túto možnosť a telegraficky reagovať na niektoré poznámky, ktoré boli po mojom vystúpení.

    Pokiaľ ide o pána Filkusa, myslím si, že tam bolo dostatočne reagované, pokiaľ ide o štátne a podnikateľské aktivity. Tam je to naozaj spojená nádoba. A pokiaľ ide o výrazné aktivity do infraštruktúry, do diaľníc, do produkčnej sféry, neverím, že by niekto bol spôsobilý toto označiť za negatívum.

    Pokiaľ ide o pani kolegyňu Schmögnerovú - nárast úverov: štátne, súkromné. To by si naozaj žiadalo seriózne rozobrať túto problematiku. Ale ak dovolíte, ja to zhrniem syntetizovane. Ak by napríklad veľký podnik Slovnaft alebo niektorý ďalší prijal vstup zahraničného kapitálu, mohol by to byť SHELL alebo aj niektorý ďalší, pokladalo by sa to za vstup zahraničného kapitálu. Brali by sme to, nech by to bolo 10 mld. - samozrejme, to je prehnané, len pre ľahkosť posudzovania -, ako pozitívum. Ak ale ten istý náš podnik zoberie úver, tento úver postupne splatíme, toto nie je v tejto polohe. Vzrástla nám úverová zaťaženosť, ale majetok zostáva u nás. Rezultáty sú u nás. Čiže ak v tejto polohe vidíme úverové zaťaženie podnikateľskej sféry, ale aj štátnej, nemyslím si, že by sme sa v tomto nedokázali zhodnotiť.

    Pán kolega Čarnogurský nie je tu. Mal žartovnú otázku, koľko sa vyviezlo tankov. Myslím si, že on by skôr na to vedel odpovedať, pretože viacerí spôsobili, že možno tretina nákladov na nezamestnanosť, ktorú niektorí odhadujú okolo 30 až 40 mld., pripadá práve na škody, ktoré vznikli konverziou. A pokiaľ ide o konkrétne čísla, on to určite lepšie vie, lebo sa o túto problematiku intenzívne zaujíma, ako sme mali možnosť sledovať. Myslím si, z toho, čo som počul, že štát nevyviezol ani jeden, pokiaľ ide o staršie typy a záležitosti. A pokiaľ ide o slovenské firmy, predpokladám, že môžu mu dať údaje, ak by chceli, ale zrejme si tiež overia, či druhá strana by bola ochotná, aby takéto informácie boli poskytnuté.

    Pán Glinský mal konštruktívne poznámky.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána Černáka - zahraničná zadlženosť a spôsobilosť ekonomiky vytvárať rezervy na ich realizáciu, k tomu nemám nejaké osobitné výhrady. Jednoznačne, znovu sa vraciam k tomu, ak sa dosiahne ten zásadný zvrat v štruktúrnych zmenách realizáciou tých výrobných programov, ktoré sú perspektívne z hľadiska Slovenska, toto je principiálne riešenie. Nech to znie zatiaľ neurčito, ale či ide o metalurgiu, strojárstvo, automobilový priemysel alebo niektoré ďalšie, ale najmä tie odvetvia, ktoré majú vlastnú surovinovú základňu alebo prevažnú, tam je riešenie. Len potom je možné hovoriť o dlhodobom zabezpečení rastu.

    Posledná krátka poznámka kolegovi Filkusovi, ktorý spomínal, že by bral zvýšenie a riešenie štátneho rozpočtu okrem zdravotníctva a školstva. So školstvom súhlasím, ale pokiaľ ide o zdravotníctvo, my sme to vo výbore pre financie, rozpočet a menu preberali. Kolegyne, kolegovia, za tri posledné roky vzrástli výdavky na lieky zo 4,5 mld., toho roku sa už predpokladá 10 mld. Nemyslím si, že je to zdravý vývoj. Už sme sa aj dohodli, že týmto otázkam budeme venovať pozornosť.

    Pokladal som za potrebné aspoň tieto otázky čiastočne komentovať.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si v súlade s uznesením gestorského výboru z 26. septembra tohto roku navrhnúť postup pri hlasovaní a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Navrhujem hlasovať o uznesení, tak ako ho máme všetci k dispozícii, že "Národná rada Slovenskej republiky..."

  • Pán kolega, ďakujem.

    Prejdeme k hlasovaniu. Samozrejme, teraz môžete uvádzať hlasovanie. Nezaregistroval som žiadne návrhy, zmeny, doplnky do uznesenia. Myslím si, že sa nemýlim. Neboli.

  • Odpoveď spravodajcu, že nijaké návrhy neboli.

  • Takže, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Dovoľte mi uviesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. 10. k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997 (tlač 724).

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997."

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja za súčinnosť.

  • O slovo požiadal podpredseda parlamentu pán Húska.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    považujem za potrebné vás informovať o tom, že sme dostali jednu informáciu pre Národnú radu Slovenskej republiky. Totiž v tlačovom servise Tlačovej agentúry Slovenskej republiky bola podaná informácia agentúry Reuters, o ktorej bola zmienka vo všetkých alebo vo väčšine našej dennej tlače, o tom, že Predsedníctvo ministrov zahraničných vecí Európskej únie zaujalo stanovisko k postupu Národnej rady. V tých informáciách - čítam z Pravdy - sa uvádza, že agentúra Reuters v stanovisku ministrov zahraničných vecí členských štátov uvádza: "Ignorovaním rozhodnutia Ústavného súdu, a tým aj jeho autority slovenský parlament vysoko vyvoláva pochybnosti o jeho túžbe upevniť demokraciu a vládu zákona na Slovensku." A tak ďalej.

    Sú tam potom uvádzané tie stanoviská. Dostali sme pre Národnú radu rýchly, bleskový telegram Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Bruseli, v ktorom sa doslova uvádza ku deklarácii luxemburského predsedníctva ku kauze Gaulieder, teda Predsedníctva ministrov zahraničných vecí.

    Dovoľte mi, aby som citoval: "Vzhľadom na to, že sa v slovenskej tlači zo dňa 7. 10. 1997 objavili dezinterpretácie ohľadne údajného stanoviska ministrov zahraničných vecí pätnástky o deklarácii Predsedníctva Európskej únie zo 4. 10. 1997, zastupiteľský úrad si považuje za povinnosť dodať, že Rada ministrov zahraničných vecí Európskej únie na svojom zasadnutí v pondelok 6. 10. nevenovala politickej situácii na Slovensku žiadnu zmienku a na základe overenia z viacerých luxemburských zdrojov deklarácia samotná, ale ani Slovensko na rokovaní ministrov nebolo spomenuté. Publikovanie deklarácie v sobotu vo večerných hodinách predchádzalo jej odsúhlasenie cez sieť Kornetu. Luxemburské predsedníctvo si dalo záležať na tom, aby sa deklarácia nijako nedotkla vlády Slovenskej republiky, ale aby bola jasne adresovaná na Národnú radu, aby bolo jasné, že nejde o poslanca Gauliedera, lebo sú si vedomí, že je to kontroverzná osobnosť, ale že ide o spätosť poslaneckého mandátu ako takého a inštitútu Ústavného súdu. Luxemburské predsedníctvo nepovažovalo za potrebné túto otázku na Rade ministrov otvárať a neotvorila ju ani žiadna z delegácií. Je pravdepodobné, že novinári kombinovali informácie z rôznych európskych fór alebo čerpali z kuloárnych výmen názorov korešpondentov zahraničných tlačových agentúr s členmi niektorých delegácií."

    Vážení priatelia, hovorím to len preto, lebo si myslím, že máte byť o tom informovaní, je to zase forma systému Jóbových správ, pomocou ktorých, ak dajaké Jóbove správy nie sú, tak sa jednoducho vymyslia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    O slovo požiadal pán predseda Národnej rady.

  • Pán podpredseda,

    dovoľte mi, aby som oznámil, že poslanecké kluby MK, MKDH, KDH a DÚ ma žiadajú, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady, kde navrhujú rokovať o uznesení v priebehu tejto schôdze pod bodom 8, starý bod 51 - návrh na voľbu členov osobitných kontrolných orgánov s tým, že žiadajú, aby sme do programu zaradili hlasovanie o dvoch uzneseniach. V jednom uznesení navrhujú zmeniť počet členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby z 8 na 9 a takisto druhé uznesenie toho istého znenia pri Vojenskom spravodajstve z 8 na 9.

    Chcem len oznámiť členom týchto klubov, že rokovací poriadok v § 24 ods. 5 hovorí, že ak tri kluby majú návrh v priebehu schôdze, kedykoľvek ho môžu navrhnúť. Predseda Národnej rady s tým už nemá nič spoločné, pretože program bol schválený. Preto, keďže som to dostal, tak to čítam. Ak to budete považovať za návrh týchto klubov, potom musíte bez rozpravy o tomto návrhu hlasovať.

  • Áno, ďakujem, pán predseda.

    Teda, dámy a páni, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o tom, či súhlasíme so zaradením tohto bodu programu na naše rokovanie.

  • Hlasy z pléna.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, pokoj. Necháme toto prebehnúť a budeme hlasovať ešte raz.

    Takže, dámy a páni, opakujem ešte raz. Budeme hlasovať o tom, či ako bod rokovania zaradíme tieto uznesenia.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme, či ste za zaradenie tohto bodu programu na naše rokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh troch poslaneckých klubov, aby sme rokovali o voľbe členov osobitných kontrolných orgánov, teda uznesenia.

    Ďakujem.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    množiaci sa a čoraz brutálnejší postup v oblasti organizovaného zločinu, keď sa organizovaný zločin neváha napadnúť aj nemocnice, nás vedie k nasledujúcemu návrhu. Podľa § 24 ods. 5 v mene poslaneckých klubov DÚ, KDH, SDĽ, MKDH a MK žiadam o zaradenie dvoch bodov na program rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Bod prvý: Informácia ministra vnútra o aktuálnej bezpečnostnej situácii.

    Bod druhý: Rozprava pléna Národnej rady Slovenskej republiky o aktuálnej bezpečnostnej situácii.

    Navrhujem, aby tieto body boli prerokované zajtra poobede.

  • Reakcia poslancov.

  • To nie je rozprava k informácii, pretože viem, že informácia nemôže mať rozpravu, a preto je to samostatný bod.

  • Hlasy z pléna.

  • Presne tak, pán kolega, minister má právo na 15 dní.

    Zapnite, prosím, pána Kováča. Nech sa páči.

  • Pätnásť dní platí pri správe, ale ja žiadam o informáciu.

  • Dobre, v poriadku.

    Dámy a páni, počuli ste návrh pána kolegu Kováča. Prosím, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať.

    Prosím, pán poslanec Andrejčák.

  • Šum v sále.

  • Ak dovolíte, páni poslanci, mám tu informáciu predloženú do výboru o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike a jej riešení za 1. polrok 1997. Zajtra ráno ju môže mať každý na stole. Chcem len pripomenúť...

  • Ďakujem, pán kolega, to je o ničom. To je o inom.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu pána kolegu Kováča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kováča neprešiel, takže je bezpredmetné hlasovať o druhom návrhu.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, v poriadku. Čiže budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Kováča.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme s tým, že pán poslanec Kováč to žiada na zajtrajšie odpoludnie.

  • Odpoveď poslanca Kováča, že poobede.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento druhý návrh pána poslanca Kováča sme neprijali.

    Pán Duka-Zólyomi - procedurálny návrh.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, došlo asi k nedorozumeniu, lebo ja som vám odovzdal v mene týchto klubov návrh uznesenia pre prípad, ak by sa dostal tento bod do nášho programu rokovania. A teraz som chcel navrhnúť na základe, alebo v zmysle § 24 v mene týchto klubov nový bod pod názvom návrh na zmenu počtu členov osobitných kontrolných výborov pre Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Ja som vás neprosil o to, aby ste to vy predložili. Hovorím to preto, aby potom nebolo neskoro, ak by to prešlo, že nemáte text uznesenia. Len toto som chcel povedať, aby bolo jasné.

  • Ďakujem. Ale o tom sme vlastne už hlasovali.

    Dámy a páni, v rokovaní budeme pokračovať prerokúvaním bloku správ, ktoré pracovne označujeme ako zelená správa.

    Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1997 ste dostali ako tlač číslo 739,

    správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1997 ako tlač číslo 740 a

    správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1997 ako tlač 741.

    Máte rozdané aj spoločné správy ku všetkým trom materiálom ako tlač 739a, 740a a 741a. K spoločným správam máte pripojené aj návrhy uznesení Národnej rady, ktoré predkladá výbor pre pôdohospodárstvo.

    Vzhľadom na úzku nadväznosť uvedených troch správ výbor pre pôdohospodárstvo podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku odporúča zlúčiť úvodné slová a rozpravu k týmto bodom s tým, že o návrhu uznesenia ku každému z nich budeme hlasovať osobitne.

    Dámy a páni, prosím, prosím, buďme tichšie.

    Podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o zlúčení úvodného slova a rozpravy k týmto trom správam. A, samozrejme, o uzneseniach budeme samostatne hlasovať, to je jasné.

    Priatelia, tichšie by som prosil.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že s návrhom výboru o zlúčení rozpravy k týmto bodom programu sme vyjadrili súhlas. Pristúpime preto k rokovaniu.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Petra Baca, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni,

    v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Priatelia, zachovajte pokoj v rokovacej miestnosti. Ak sa chcete medzi sebou rozprávať, nech sa páči, opustite rokovaciu miestnosť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Podobne ako v predchádzajúcich, aj v tohtoročnej v poradí už piatej zelenej správe sa analyzujú a hodnotia hospodárske výsledky za subjekty v poľnohospodárstve a potravinárstve, výsledky v transformačnom a konsolidačnom procese a celkový súčasný stav poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku v kontexte s vývojom a stavom základných makroekonomických ukazovateľov hospodárstva Slovenskej republiky i v medzinárodnom porovnávaní za rok 1996 a podľa dostupných údajov i za 1. polrok 1997. Súčasne sa predstavuje organizačnoprávna a podnikateľská štruktúra, stav základných výrobných činiteľov i rozsah medzinárodnej hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce. Na základe poznatkov z doterajšieho vývoja sa v záverečnej časti zelenej správy upresňujú koncepčné zámery, aktualizujú a navrhujú sa nové opatrenia v oblasti ekonomických a obchodných nástrojov, v oblasti legislatívy, regionálnej politiky i v ďalších oblastiach.

    Predkladanú správu prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 2. septembra 1997. 25. 9. 1997 ju prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a 29. 9. tohto roku Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Poslanci predkladanej správe vyjadrili pri prerokovaní podporu.

    V analytickej a hodnotiacej časti správy sa vychádza z dlhodobých cieľov a koncepčných zámerov koncepcie a zásad agrárnej politiky, z úloh programového vyhlásenia vlády v oblasti pôdohospodárstva. Hodnotí sa v nej pôsobenie ekonomických a obchodných nástrojov a plnenie opatrení vyplývajúcich z minuloročnej zelenej správy.

    S ohľadom na narastajúci rozsah zelenej správy a s tým spojenú časovú náročnosť a časté pripomienky sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v podobe súhrnu, čo je vlastne skrátená verzia základnej správy, ktorá tvorí jeho prílohu. V súhrne sú podstatné informácie vrátane bilancie potreby zdrojov na riešenie finančných problémov poľnohospodárstva i na vytvorenie ucelenej predstavy o jeho súčasnej situácii.

    Vývoj a prevládajúce vývojové tendencie najmä za posledné dva roky naznačujú, že realizáciou zámerov agrárnej koncepcie a opatrení vlády prezentovaných každoročne v zelenej správe spolu s postupnou adaptáciou našich poľnohospodárov na podmienky trhovej ekonomiky sa vplyvy predchádzajúceho krízového vývoja v poľnohospodárstve výrazne zmenili a situácia sa konsoliduje pri súčasnej prehlbujúcej sa regionálnej a podnikovej diferenciácii. Podarilo sa zastaviť ekonomický i reprodukčný rozklad a vo vývoji sa zreteľne a postupne vo väčšom rozsahu prejavujú prvky oživovania.

    Z hodnotenia roka 1996 a 1. polroka tohto roku vyplýva viacero pozitív konsolidačného procesu a celkového vývoja poľnohospodárstva. V prvom rade by som rád spomenul, že oproti niekoľkým rokom dozadu je tu evidentný záujem o hospodárenie na pôde, o trh s pôdou, o prenájom pôdy. Došlo k zníženiu straty poľnohospodárstva z 2,8 mld. o 7 % oproti roku 1995 a až o 75 % oproti roku 1992. Zvýšil sa podiel podnikateľských subjektov, ktoré ukončili hospodárenie v roku 1996 so ziskom oproti minulému roku o 6 bodov a takmer o polovicu oproti roku 1992. V roku 1996 pokračoval rast hrubej poľnohospodárskej produkcie a medziročné zvýšenie v bežných cenách predstavuje rast 7,5 % poľnohospodárskej produkcie a rast potravinárskej produkcie o 8,3 %. Celkové investície do poľnohospodárstva sa v bežných cenách zvýšili o 21,3 % a výrazný rast zaznamenali predovšetkým investície do potravinárskeho priemyslu, až o 46, 8 %.

    Chcel by som poukázať, že táto dynamika sa ešte výrazne zvýšila podľa predbežných výsledkov, ktoré máme za tento rok. Bol zavŕšený právny rámec procesu transformácie poľnohospodárskych družstiev i privatizácie štátnych majetkov. Pokročila stabilizácia agropotravinového trhu, ďalej sa rozšíril a skvalitnil sortiment potravinovej ponuky, spotrebiteľské ceny potravín za minulý rok rástli o polovicu pomalšie ako ceny ostatných nepotravinárskych tovarov. S výnimkou spotreby mlieka sa presadzuje tendencia skvalitňovania výživy obyvateľstva smerom k racionálnej výžive odporúčanej lekármi. Rastie spotreba ovocia a zeleniny, najmä v čerstvom stave, rastie spotreba hydinového mäsa, jedlých rastlinných tukov a olejov a klesá spotreba tukov živočíšneho pôvodu.

    V tejto súvislosti chcem využiť dnešnú príležitosť, aby som vyslovil úprimné poďakovanie vám, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, za váš prínos pri realizácii konsolidačného procesu, a to či už prijímaním agrárnej koncepcie alebo jej napĺňaním, napríklad pri schvaľovaní významných legislatívnych noriem a opatrení, ktoré každoročne predkladáme v súvislosti so zelenou správou, najmä však za posledné dva roky, keď došlo k zvýšeniu rozpočtových zdrojov pre poľnohospodárstvo o 3,84 mld. Sk a k zvýšeniu mimorozpočtových zdrojov o 1,43 mld. Sk. Toto treba mimoriadne oceniť a treba priznať, že toto zvýšenie je výsledkom zhody na tejto pôde v parlamente.

    Ešte raz aj osobne mi dovoľte, aby som vám, dámy a páni, všetkým za túto podporu a pomoc veľmi pekne poďakoval. Rovnako si oceňujeme aj osobnú angažovanosť poslancov pri bežnom riešení najmä regionálnych problémov, ale aj pri presadzovaní opatrení celoštátneho charakteru.

    Otvorene však treba povedať, že dosiahnuté výsledky napriek týmto všetkým opatreniam, najmä v ekonomickej oblasti a v oblasti financovania poľnohospodárstva, nenapĺňajú celkom naše predstavy a nezodpovedajú ani vloženým finančným prostriedkom z rozpočtových zdrojov. Treba k tomu poznamenať, že zdroje, ktoré som spomínal, to zvýšenie, boli predovšetkým na tento rok a, samozrejme, že sa nemohli ešte prejaviť v hospodárskom výsledku minulého roka, ani sa nemohli naplno prejaviť v hospodárskych výsledkoch za 1. polrok tohto roku. Takže z toho hľadiska nie je nám možné ešte túto účinnosť perfektne odmerať.

    Preto ešte stále pretrvávajú dôsledky a prejavy negatívnych krízových dosahov v dôsledku pokračujúcej cenovej disparity, keď ceny výrobných vstupov rastú rýchlejšie ako ceny poľnohospodárskej produkcie, ktoré potom neuhrádzajú výrobcom vložené náklady. Ako som už uviedol, za prvých 9 mesiacov tohto roku sa ukazuje, že táto situácia sa už vyrovnáva.

    Z negatív by som ďalej chcel spomenúť odchod značného počtu kvalifikovaných odborníkov, vysoké ceny a ťažkú dostupnosť úverov a tiež neschopnosť nezanedbateľnej časti podnikov adaptovať sa na nové, tvrdé ekonomické podmienky. To sú rozhodujúce vplyvy a príčiny pokračujúcich neracionálnych úspor na výrobných vstupoch a následnej nižšej efektívnosti výroby a jej stratovosti, na platobnej neschopnosti a vysokej zadlženosti, na nedostatočnej obnove fixného kapitálu, najmä poľnohospodárskej mechanizácie a technológií, a nakoniec aj na prehlbujúcej sa disparite medzi priemernými zárobkami v poľnohospodárstve s ostatnými ekonomickými odvetviami. Všetko spolu sú to faktory, ktoré v súhrne brzdia konsolidačný a celkove i transformačný proces.

    S ohľadom na uvedené problémy a v záujme urýchlenia a úspešného ukončenia stabilizačného procesu s prechodom na model rozvoja sú orientované aj opatrenia v tohtoročnej zelenej správe. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi majú opatrenia dve charakteristické črty. Sú výraznejšie orientované na podnikateľskú sféru a jej samosprávne orgány a sú v nej minimalizované ďalšie návrhy na rozpočtové zdroje, keď z kvantifikácie potrieb finančných zdrojov na zabezpečenie výroby a reprodukciu poľnohospodárstva okrem uplatňovaných nástrojov zefektívňovania výroby a predpokladaných zdrojov na revitalizáciu vyplýva potreba zvýšenia vo výške 0,6 mld., ale najmä z tých dôvodov, ktoré som už spomenul, že došlo k zvýšeniu hlavne na tento rok a súčasná úroveň štátneho rozpočtu aj z tých dôvodov, že bolo zvýšené pre poľnohospodárstvo na tento rok v takom objeme, neposkytuje nové možnosti.

    V oblasti normotvornej činnosti počítame s dokončením procesu prípravy a schvaľovania už rozpracovaných zákonov a s dokončením harmonizácie základnej legislatívy s legislatívou Európskej únie v oblasti vnútorného trhu. V súčasnosti máme v rôznom stupni rozpracovania, resp. schvaľovania tieto zákony: zákon o poľnohospodárstve, zákon o veterinárnej starostlivosti, zákon o ekologickom poľnohospodárstve, zákon o skladiskovom a tovarovom záložnom liste, zákon o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, zákon o výžive rastlín a zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony upravujúce vlastníctvo k pozemkom.

    V rámci aktualizácie ekonomických nástrojov navrhujeme zvážiť možnosť rozšírenia oslobodenia od dane z príjmov na obdobie 3, resp. 5 rokov aj na novozačínajúcich samostatne hospodáriacich roľníkov zaregistrovaných po roku 1995.

    Ďalšie z cenových opatrení pri surovom kravskom mlieku uvažuje so zvýšením pevnej ceny mlieka na úroveň, ktorá sa dohodne v rámci expertného rokovania, ktoré sa ešte neskončilo.

    Na základe doterajších skúseností a požiadaviek podnikovej praxe sa uvažuje zriadiť fond katastrofických škôd. Jeho zdroje by tvorili príspevky podnikateľských subjektov a komerčných poisťovní a tiež dotácie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Naďalej počítame s uplatnením vrátenia dane za naftu v doterajšom objeme 1,4 mld. Sk.

    Nové možnosti vznikajú alebo vznikli a veríme, že podnikateľská sféra ich využije, a sme pripravení pomôcť pri realizácii uplatnení ducha a litery zákona o revitalizácii. Vypracovali sme v tomto smere určitú metodickú pomôcku, modely a podľa nášho vedomia v súčasnosti desiatky, keď nie stovky podnikateľských subjektov pracujú na tom, aby tento zdroj a kanál zlepšenia a stabilizovania svojej finančnej situácie využili.

    Na zlepšenie dostupnosti úverov z komerčných bánk sa počíta s bonifikáciou úrokov zo štátneho podporného fondu do výšky diskontnej sadzby na ďalší investičný rozvoj. Návrhy úprav a opatrení v dotačnej politike sú zamerané na zvýšenie efektívnosti poskytnutých prostriedkov a na stimuláciu zámerov v znevýhodnených oblastiach, na zakladanie výrobno-odbytových združení, na vybrané intenzifikačné vstupy stabilizáciou chovu hoväzieho dobytka, na propagáciu spotreby agroproduktov z domácej produkcie a na repkové semeno na výrobu oleja Mero.

    Úplne novým je opatrenie na motiváciu a stabilizáciu absolventov odborných škôl zamestnať sa v poľnohospodárskej výrobe a zotrvať tam. Ide o poskytnutie dotácie k mzde, a to v prvom roku vo výške 50 % ročného mzdového objemu a vo výške 25 % ročného objemu v ďalšom roku.

    Z opatrení v domácom a zahraničnom agrárnom obchode uvediem ako príklad návrh na ustanovenie centrálnej marketingovej organizácie, zriadenie fondu na podporu odbytu domácich výrobkov a prebudovanie veľkoobjemových tržníc s agropotravinárskymi produktmi. Na ochranu domáceho slovenského trhu pre slovenských agropodnikateľov alebo pre podnikateľov zo Slovenskej republiky táto Národná rada Slovenskej republiky prijala tri významné zákony o antidumpingu, o ochrane pred nežiaducimi dovozmi a pred subvencovanými dovozmi. Efektívnosť ich pôsobenia však je priamo úmerná miere angažovanosti podnikateľskej sféry a samosprávy a verím, že v tomto smere sa dosiahne zásadný zvrat, pretože doteraz je prakticky nulová reakcia na túto mimoriadne významnú príležitosť pre podnikateľské kruhy.

    Rad ďalších opatrení sa v správe navrhuje v oblasti regionálnej politiky, vedy, vzdelávania, poradenstva a informatiky. Navrhované opatrenia sa v prevažnej miere zakladajú na mobilizácii vlastných možností rezortu. Podľa našich predstáv vytvárajú predpoklady na plynulý postup konsolidácie a postupnú stabilizáciu trhového poľnohospodárstva.

    Predložená správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike má ambíciu poskytnúť čitateľom, a teda v prvom rade poslancom Národnej rady ucelenú informáciu o situácii v týchto odvetviach a analyzuje príčinné súvislosti vývoja. Opatrenia v návrhovej časti podľa nás vytvárajú predpoklady na podporu ďalšej stabilizácie a rozvoja poľnohospodárstva pri rešpektovaní celkového potenciálu ekonomiky Slovenskej republiky.

    Preto vám, vážení páni poslanci, odporúčam podporiť navrhované opatrenia a verím, že zámery a opatrenia tohto dokumentu podporíte aj pri rozhodovaní v ďalších aktoch, ktoré sa budú prijímať v tejto súvislosti v Národnej rade, a to predovšetkým pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1998, za čo by som vám chcel už teraz poďakovať.

    Správa o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky sa zameriava na hodnotenie plnenia cieľov lesníckej politiky, najmä na zachovanie a zveľaďovanie lesov, na ochranu lesa a krajiny, plnenie ich verejnoprospešných funkcií, transformáciu vlastníckych vzťahov a tiež na ekonomiku lesného hospodárstva.

    Lesné hospodárstvo Slovenskej republiky v roku 1996 vytvorilo hrubý domáci produkt v hodnote 8,2 mld., čo je "len" 1,4 % hrubého domáceho produktu. Tento podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu však neobsahuje verejnoprospešné efekty lesov, ktoré najmenej trojnásobne prevyšujú efekt produkčnej funkcie lesov, ale, žiaľ, ekonomicky sa nerealizujú. Treba taktiež poukázať v tejto súvislosti na ten fakt, že prevažne na domácej drevnej surovine je založená produkcia drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa na hrubom domácom produkte podieľa viac ako 7 percentami. Takmer 90 % z celkového objemu predaja dreva sa realizovalo na domácom trhu.

    Žiaľ, pretrváva nepriaznivý zdravotný stav lesov. Zníženie imisného zaťaženia lesov sa prejavuje len postupne. Vládou schválené ozdravné opatrenia sa nedostatočne realizujú predovšetkým z dôvodov nedostatku potrebných finančných zdrojov. Naďalej je vysoký podiel náhodných ťažieb predovšetkým ako dôsledok mimoriadnych kalamít, ktoré, myslím si, nemusím nikomu predstavovať. Všetci sa pamätáte, že v priebehu 8 minút v minulom roku len na Osrblí nám viac ako milión kubíkov dreva spadlo na zem a vo veľkej miere sa znehodnotilo. Z týchto dôvodov preto náhodné ťažby predstavovali v minulom roku až skoro 60 %. Toto má veľmi ťažký vplyv na ceny a celkové zhodnocovanie dreva. Hlavne z týchto dôvodov sa znižuje potom kvalita vyťaženého dreva a, žiaľ, v porovnaní s rokom 1990 napríklad podiel ihličnatých výrezov klesol v minulom roku o 12 % a podiel listnatých o 8 %.

    Z výsledkov hodnotenia plnenia úloh, ktoré sme vám predložili v správe, je zrejmá určitá konsolidácia a stabilizácia v tomto odvetví. Zastavila sa tendencia poklesu výkonov lesnej pestovateľskej činnosti, vytvorili sa predpoklady dosahovania vyššej kvality pri obnove lesa, uplatnenia systému hodnotenia výsledkov v podmienkach dlhodobej výroby príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Začal sa realizovať program zalesňovania pôd nevyužiteľných na poľnohospodársku výrobu, zalesnilo sa 580 ha poľnohospodárskej pôdy, do lesnej pôdy sa zaradilo 1 700 ha pozemkov poľnohospodárskej pôdy, ktoré boli prevažne samonáletom súce na preregistrovanie do lesného fondu. Došlo k výraznejšiemu obmedzeniu holorubného hospodárskeho spôsobu. Uplatnila sa primeranejšia a účinnejšia koncepcia ochrany lesného fondu s dôrazom na vylúčenie nezákonných ťažieb a ochranu pred lesnými požiarmi. Uplatnením inštitútu odborného lesného hospodára sa zabezpečila kontinuita v odbornom obhospodarovaní lesov s ohľadom na vlastnícke a užívacie vzťahy.

    Privatizácia vybraných činností bola v lesnom hospodárstve v podstate ukončená. Výrazne pokročila reprivatizácia lesov a ku koncu minulého roku z požadovanej výmery 940 000 ha bolo vlastníkom vrátených 783 000 ha, čo je 83 %. V obchode s drevom sa vykonali opatrenia na účinnejšie uplatnenie trhových princípov, treba povedať, že v zásade významne v prospech lesov hospodárov. Na domácom trhu pretrvávajú problémy s finančnými tokmi. Pohľadávky v podobe splatnosti za dodané drevo predstavovali len v štátnych organizáciách ku koncu roku 560 mil. a za 1. polrok 1997 ešte vzrástli, čo mimoriadne narušuje platobnú a finančnú stabilitu všetkých producentov dreva, pestovateľov lesa, samozrejme, s negatívnymi dôsledkami na riadne hospodárenie v lesnom hospodárstve.

    Vážne problémy sú v celkovej ekonomickej a finančnej situácii. Žiaľ, aj úroveň cien surového dreva realizovaného za rok 1996 poklesla. Je to aj z tých dôvodov, ktoré som uviedol, že percentuálne zastúpenie lepších, teda kvalitatívne vyšších tried sa v dôsledku vysokých kalamít znížilo zhruba o jednu desatinu.

    Pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1997 sa požiadavky uplatnené v zelenej správe akceptovali čiastočne, keď sa poskytlo 500 mil. priamo dotácií pre lesné hospodárstvo a 50 mil. dodatočne z rozpočtovej rezervy vlády ako podpora na odstraňovanie prvej časti kalamitných škôd na Horehroní.

    Pretože nedostatok finančných zdrojov na krytie zdôvodnených potrieb lesného hospodárstva pretrváva a nie je reálne ani v budúcnosti získať potrebné zdroje zvýšením ťažby dreva, ani zlepšením jeho sortimentnej štruktúry, ukazuje sa, že bude potrebné prikročiť k prehodnoteniu stratégie a koncepcie rozvoja lesného hospodárstva. Ide o zmenu doteraz uplatňovaných priorít v prospech posilnenia produkčnej produkcie pred verejnoprospešnými funkciami lesov s cieľom postupne zvýšiť hospodárske prínosy z lesa na financovanie ochrany, na financovanie obnovy a na pestovanie lesa.

    Správa nakoniec vyúsťuje do aktualizovaných cieľov a nástrojov štátnej lesníckej politiky za rok 1998. Dôraz sa kladie na legislatívne opatrenia, ekonomické nástroje a obchodnú politiku. Významnou úlohou je ochrana lesného fondu a pokračovanie procesu reprivatizácie v súlade so schváleným postupom. S ohľadom na predpokladané reálne ekonomické možnosti sa navrhuje aj prehodnotenie intenzity obhospodarovania lesov v marginálnych oblastiach a prijatie opatrení na zosúladenie záujmov ochrany prírody s obhospodarovaním lesov s cieľom eliminovať neúnosné ekonomické vplyvy.

    Zo zákonov, ktoré máme pred sebou v tomto a budúcom roku v oblasti lesného hospodárstva, čo je zvlášť príslušné na túto pôdu, mi dovoľte, aby som spomenul, že máme v príprave zákon o lesnom hospodárstve, ďalej nový zákon o poľovníctve a pracujeme a v krátkom čase pripravíme a predložíme osobitný zákon o lesných cestách, ktorý rieši problematiku odovzdávania lesných ciest postavených v minulosti na neštátnych pozemkoch, pretože všetky doterajšie pokusy usporiadať tento problém mimo osobitného zákona stroskotali. Rozhodli sme sa vo vláde, že tento problém pripravíme parlamentu na riešenie formou zákona.

    Správa o lesnom hospodárstve bola prerokovaná vo výboroch Národnej rady, v tých istých ako o poľnohospodárstve a našla podporu v zámeroch, ako aj v nástrojoch lesníckej politiky na podmienky realizácie v budúcom roku. Očakávam preto, že závery, ktoré boli prijaté v parlamentných výboroch, sa stretnú s porozumením pri jej dnešnom prerokúvaní aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, správa o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za minulý rok obsahuje základné informácie o stave a smerovaní tohto odvetvia, ktoré zabezpečuje pre spoločnosť nezastupiteľné úlohy predovšetkým v zásobovaní obyvateľstva a hospodárstva pitnou a úžitkovou vodou, v odkanalizovaní a čistení komunálnych odpadových vôd a veľmi významné úlohy v ochrane pred povodňami, o čom sme sa v tomto roku mali veľmi dobrú možnosť presvedčiť, že táto úloha je mimoriadne aktuálna a treba jej plynule venovať významnú pozornosť.

    Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol v minulom roku na takmer 80 % a počet obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu na 53 %. Nepriaznivá situácia v zásobovaní vodou je osobitne v 21 okresoch, kde je pod hodnotou 70 % celkového počtu obyvateľov. Na zlepšenie tohto stavu sa realizujú významné stavby, predovšetkým Vranov, Trebišov - prívod vody, ktorá je v štádiu dokončovania, prívod vody a vodovodnej siete v obciach v ochrannom pásme jadrovej elektrárne Mochovce a vodné dielo Turček - rozšírenie úpravne pitnej vody.

    Pretrváva zaostávanie výstavby kanalizácie a čističiek odpadových vôd za vodovodmi. Podiel obyvateľov v bývajúcich domoch pripojených na verejnú kanalizáciu v 13 okresoch je pod úrovňou 30 %. Je to dedičstvo najmä nekomplexného rozvoja sídiel v období pred rokom 1990. Spomínam to aj napriek pozitívnym parametrom, ktoré máte hlavne v súhrnnej správe, kde prezentujeme až 60-percentný nárast investičného majetku od roku 1989. To znamená, že v tomto zložitom transformačnom období vodné hospodárstvo bolo skutočne v mimoriadnom rozvoji, napriek tomu tie výsledky sú také, že nemôžeme byť spokojní.

    Aj keď všetky disponibilné investičné zdroje v roku 1996 boli účelovo smerované predovšetkým na znižovanie rozostavanosti, bolo možné dokončiť len obmedzený rozsah zdravotnovodohospodárskych investícií. Na úseku vodných tokov v roku 1996 pokračovali práce na dostavbe Vodného diela Gabčíkovo pri zvýšenom ohľade na ekologické potreby priľahlého územia, na vodnom diele Selice a vo vysokom štádiu rozpracovanosti je vodná elektráreň na vodnom diele Žilina, kde počítame do konca roka so začatím prevádzky.

    V investičnej oblasti na plnenie rozvojových zámerov bola vykvantifikovaná potreba finančných prostriedkov na tento rok v objeme 4 mld. Sk, pričom účasť štátu na financovaní vodohospodárskych stavieb predstavovala takmer 1 mld. Sk ročne. Za tejto situácie prevažnú časť investícií financujú vodohospodárske podniky z vlastných zdrojov, z úverov, zo združených prostriedkov a tiež zo štátnych fondov. V snahe riešiť tento problém sa okrem iného zriadil k termínu 1. 7. 1997 Slovenský vodohospodársky podnik, ktorého zámerom je aj zvýšenie miery samofinancovania vodného hospodárstva, a tým aj zníženia nárokov na štátny rozpočet.

    Postupným zavádzaním normatívov opráv a údržby chceme zvýšiť starostlivosť štátnych podnikov o zverený majetok. Pri dôslednom uplatnení normatívov by sa však vodohospodárske podniky dostali v jednom hospodárskom roku do straty, ktorá je vyčíslená na viac ako 1 mld. Sk za rok. Uvedené je možné postupne riešiť, tak ako predkladáme aj v správe, uplatnením vecnej regulácie cien povrchovej pitnej a odkanalizovanej vody. Druhé riešenie je v spoplatnení odberov podzemnej vody vo výške jednej koruny za m3 od roku 1996. Navrhovaným spoplatnením - to je tretie riešenie - využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, čím sa môžu v dostatočnej miere rozšíriť možnosti štátneho vodohospodárskeho fondu na podiele financovania týchto vodohospodárskych aktivít.

    V oblasti transformácie podnikov Vodární a kanalizácií nastal výrazný obrat od konca roka 1996. Odvtedy dostal tento proces pomerne dynamický, až veľmi dynamický spád. Od začiatku roka do konca augusta 1997 požiadalo 560 obecných a mestských zastupiteľstiev o prevod majetku vodovodov a kanalizácii na obce, tak ako je to schválené v koncepcii, ktorú prijal tento parlament. V roku 1997 bolo treba vynaložiť - dovoľte mi, aby som to pripomenul - mimoriadne úsilie počas povodní, a to najmä v povodiach rieky Váh, Morava, Dunaj, Tichý Potok, Kysuca, a tak zabrániť stratám na životoch a vyšším stratám na majetku.

    Dovoľte mi, aby som aj touto cestou poďakoval všetkým profesionálom priamo zainteresovaným na týchto aktivitách, ale aj mnohým dobrovoľníkom a vám osobne, páni poslanci, ktorí ste sa angažovali pri riešení tejto veľmi náročnej a zložitej situácie.

    Treba tiež povedať, že v súvislosti s touto situáciou bude treba realizovať rozsiahle rekonštrukčné práce na vodných tokoch a objektoch, aby boli pripravené opätovne plniť svoju funkciu, a mnohé práce, ktoré si už vyžaduje normálny proces starnutia, hlavne fyzického starnutia mnohých vodohospodárskych diel, ktoré majú protipovodňovú ochranársku funkciu.

    V legislatívnej oblasti pripravujeme návrhy zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákon o rybárstve a následne nadväzné normy, predovšetkým normy o využívaní a spoplatnení hydroenergetického potenciálu - čo som už spomínal - ako jedného kľúčového zdroja na financovanie investičnej činnosti a údržby investícií vo vodnom hospodárstve. Postup prác na týchto zákonoch je však podmienený prijatím zákona o vodách, ktorý pripravuje ministerstvo životného prostredia.

    Správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky prerokovala vláda Slovenskej republiky 2. septembra a pripomienky k nej boli v predkladanej správe zohľadnené. Takisto správu prerokovali tie isté výbory Národnej rady Slovenskej republiky ako predchádzajúce správy a dávajú vám k tejto správe pozitívne odporúčanie na prijatie tejto správy.

    Dovoľte mi ešte raz, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aby som vám poďakoval za čas, ktorý ste venovali problematike pri štúdiu týchto správ, za aktívny prístup k riešeniu myšlienok, ktoré sú v správach, vo výboroch, a aby som sa vám dopredu poďakoval za aktivitu pri prerokúvaní dnes.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pána Delingu, aby nám podal informáciu o výsledkoch prerokovania uvedených správ vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    mojou úlohou je, tak ako sme to odhlasovali, predniesť vám tri spoločné správy o prerokovaní, jednak tlače 739, potom tlače 740 a tlače 741.

    Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu troch výborov, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 1997.

    Túto správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1728 z 11. septembra 1997 výborom, ktoré som čítal a ktoré predkladajú túto spoločnú správu.

    Za gestorský výbor, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu, ako aj návrh uznesenia Národnej rady, určil predseda Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Priebeh rokovania tejto správy vo výboroch bol takýto:

    Všetky výbory, ktorým bola správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 1997 pridelená, ju prerokovali v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ju vzal na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ju taktiež vzal na vedomie a odporučil Národnej rade tiež vziať na vedomie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vzal túto správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Súčasne odporučil Národnej rade, aby odporučila vláde Slovenskej republiky:

    a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy pod názvom "Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1998" do "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998" v termíne do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade Slovenskej republiky,

    b) hodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady, a to v termíne máj 1998, resp. v rámci správy o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 1998, ktorá bude prerokovaná v Národnej rade,

    c) zvážiť možnosť

    1. v časti C 2.1 upraviť výšku pevnej ceny surového kravského mlieka na 7,75 Sk za jeden liter a prémiu za kvalitu mlieka z 1,05 Sk za liter na 1,55 Sk za liter mlieka nadväzne na objektivizované vlastné náklady,

    2. v časti C 2.6 tejto správy doplniť zo štátneho rozpočtu nedostatok zdrojov v poľnohospodárstve vo výške 2,6 mld. Sk.

    Súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo si vo svojom uznesení prijal organizačné opatrenia na kontrolu uvedených úloh.

    Zároveň gestorský výbor uznesením číslo 284 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky a poveril predsedu výboru predniesť na schôdzi Národnej rady spoločnú správu týchto troch výborov.

    Prílohou tejto spoločnej správy je návrh na uznesenie, všetci ho, samozrejme, máte v tejto spoločnej správe, kde Národná rada

    A. berie na vedomie uvedenú správu,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky

    1. rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy "Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1998" do "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", termín do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    2. hodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení na rok 1998", ktoré zo správy vyplývajú, ako aj z uznesenia Národnej rady, a to v termíne máj 1998, resp. v rámci správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v roku 1998,

    3. zvážiť možnosť

    a) v časti C 2.1 upraviť výšku pevnej ceny surového kravského mlieka na 7,75 Sk za liter a prémiu za kvalitu mlieka z 1,05 Sk na 1,55 Sk nadväzne na objektivizované vlastné náklady,

    b) v časti C 2.6 doplniť zo štátneho rozpočtu nedostatok zdrojov poľnohospodárstva vo výške 2,6 mld. Sk.

    Toľko k spoločnej správe výborov o správe v poľnohospodárstve a potravinárstve.

    Dovoľte mi, aby som vás teraz zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre pôdohospodárstvo k správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 1997.

    Aj túto správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1728 z 11. septembra výborom, aby ju prerokovali a predložili spoločnú správu. Za gestorský výbor bol určený predsedom Národnej rady výbor pre pôdohospodárstvo.

    Priebeh rokovania bol v týchto výboroch nasledujúci:

    Všetky výbory, ktorým bola táto správa o lesnom hospodárstve pridelená, ju prerokovali v stanovenom termíne. Všetky uvedené výbory ju vzali na vedomie a zároveň odporučili takisto Národnej rade Slovenskej republiky, aby ju vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vo svojom uznesení navyše žiada ministra pôdohospodárstva zhodnotiť stav rozpracovanosti tých úloh v bode C správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 1997, ktoré nie sú termínované alebo ich termínovanie presahuje júl 1998, v termíne máj 1998. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odporučil Národnej rade, aby odporučila vláde Slovenskej republiky:

    1. rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy vo forme "Aktualizácia zámerov a nástrojov lesníckej politiky na podmienky realizácie v roku 1998" do "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998" v termíne do 30 dní po prerokovaní tejto správy v Národnej rade,

    2. hodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady, a to v termíne máj 1998, resp. v rámci správy o lesnom hospodárstve, ktorú bude Národná rada prerokúvať v roku 1998.

    Súčasne výbor pre pôdohospodárstvo prijal organizačné opatrenia vo svojej kompetencii na kontrolu plnenia uvedených úloh.

    Tento gestorský výbor uznesením číslo 284 schválil spoločnú správu uvedených troch výborov k správe o lesnom hospodárstve a takisto poveril predsedu výboru predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady spoločnú správu výborov, ako i návrh uznesenia, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy. V podstate to uznesenie má 2 časti:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie správu o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky

    1. rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy "Aktualizácia zámerov a nástrojov lesníckej politiky na podmienky realizácie v roku 1998" do "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998" v termíne do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    2. zhodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady. Termín máj 1998, resp. v rámci správy, ktorá bude prerokovaná v Národnej rade v roku 1998.

    Ďalej mi dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, ako aj výboru pre pôdohospodárstvo o správe o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 1997.

    Túto správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1728 z 11. septembra uvedeným výborom na prerokovanie a tieto predkladajú túto spoločnú správu. Za gestorský výbor, ktorý pripravil správu o výsledkoch prerokovania, bol určený predsedom Národnej rady výbor pre pôdohospodárstvo.

    Priebeh rokovania vo výboroch bol nasledujúci:

    Všetky výbory, ktorým táto správa o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1997 bola pridelená, ju prerokovali v stanovenom termíne, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky 1997 tiež vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vo svojom uznesení číslo 268 z 29. septembra 1997 žiada vládu Slovenskej republiky predložiť zákon o vodách do Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 30. októbra 1997. Súčasne žiada ministra financií Slovenskej republiky o poskytnutie správy o povodňových škodách v Slovenskej republike za rok 1997 v termíne do 30. októbra 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby vo svojom uznesení odporučila vláde Slovenskej republiky:

    a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy pod názvom "Aktualizácia nástrojov vodohospodárskej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1998" do "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998" v termíne do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    b) hodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v termíne máj 1998, resp. v rámci správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1998.

    Súčasne gestorský výbor prijal organizačné opatrenia na kontrolu uvedených úloh a svojím uznesením číslo 284 schválil spoločnú správu všetkých troch výborov, ako aj uznesenie, ktorým som bol poverený predložiť vám spoločnú správu na tejto schôdzi, ako aj návrh uznesenia.

    Pokiaľ ide o návrh uznesenia, ktorý máte priložený, toto uznesenie je v návrhu, že Národná rada pri prerokovaní správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie túto správu,

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky

    1. rozpracovať úlohy z časti C vo forme "Aktualizácie nástrojov vodohospodárskej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1998" do "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998" v termíne do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    2. hodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časového zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré vyplývajú zo správy, ako aj z uznesenia Národnej rady, v termíne máj 1998, resp. v rámci správy o vodnom hospodárstve.

    To je návrh alebo prerokovanie spoločných správ.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máte teda tieto návrhy aj vo svojich laviciach alebo pri sebe.

    Zároveň by som chcel, vážený pán predsedajúci, aby v rozprave predkladatelia, ktorí budú dávať určité návrhy, mi ich predložili písomne a potom vo svojom záverečnom vystúpení zoznámim pánov poslancov aj s postupom hlasovania k týmto uzneseniam.

    Ďakujem pekne, to je všetko.

  • Ďakujem pánu poslancovi Delingovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Do rozpravy písomne je prihlásených 5 poslancov.

    Ako prvá je prihlásená pani Lazarová. Pripraví sa pán poslanec Lysák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vzhľadom na to, že diskusia o všetkých troch častiach zelenej správy je spoločná, dovoľte mi vyjadriť sa k druhej časti správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 1997, ktorá hodnotí dosiahnuté výsledky v oblasti zásobovania vodou, odkanalizovania, využitia vodných tokov a prebiehajúcej transformácie vo vodnom hospodárstve.

    Pri hodnotení povrchových vodných zdrojov sa konštatuje, že z vodohospodárskeho hľadiska je v priebehu roka veľmi nepriaznivá veľká rozkolísanosť väčšiny našich tokov. Preto na zabezpečenie väčších hospodárskych požiadaviek na vodu je potrebné budovať zásobné vodné nádrže, ktoré akumulujú vodu v čase prebytočných prietokov a zlepšujú prietoky v čase nedostatku vody.

    Nezastupiteľnú úlohu zohrali vodné nádrže pri tohtoročných povodniach. Na katastrofálnom priebehu tohtoročných povodní sa napríklad na rieke Morave podpísala najmä tá skutočnosť, že v jej povodí nie sú vybudované potrebné priehrady ani vodné nádrže.

    Pri tejto príležitosti mi dovoľte vyzdvihnúť najmä Vodné dielo Gabčíkovo-Čuňovo, vďaka ktorému obyvatelia Žitného ostrova, ale najmä Maďarskej republiky, obrazne povedané, ani nevedeli, že dajaké záplavy v Strednej Európe zapríčiňujúce takmer nevyčísliteľné škody vôbec boli. Myslím si, že aj tu v parlamente Slovenskej republiky je potrebné vysloviť uspokojenie nad skutočnosťou, že sudcovia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu nepodľahli dlhoročnej dezinformačnej nátlakovej kampani šírenej najmä z maďarskej strany všetkými možnými prostriedkami a masmediálnymi cestami, ale na základe nezávislého odborného preskúmania faktov a objektívnej skutočnosti vyslovili rozsudok v podstate v prospech Slovenska. Nesmieme však zabúdať ani na mužov, ktorí, povedané slovami Jerguša Ferka, s obrovským nasadením zachránili pre Slovensko, čo sa len dalo. Príhodnejšia chvíľa na ich spoločenské ocenenie už nikdy nebude. Je najvyšší čas udeliť vysoké štátne vyznamenania Júliusovi Binderovi, Petrovi Danišovičovi, Petrovi Tomkovi, Igorovi Muchovi a Dominikovi Kocingerovi, a to s plnou parádou.

    Vážený pán minister Baco, dávam vám ako ministrovi, ktorému spadajú vodné nádrže pod rezort, tento návrh do pozornosti a pevne verím, že aj vďaka vám bude v čo najkratšom čase zrealizovaný.

    Požiadavka výstavby vodárenských sústav, prednostne v oblastiach s nedostatkom kvalitnej pitnej vody, je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Za týmto účelom sa realizuje, ako tu už bolo povedané, aj stavba Vranov-Trebišov s prívodom vody zo Stariny s termínom uvedenia do prevádzky v roku 1997.

    V rokoch 1996 a 1997 pokračovala tiež príprava výstavby vodnej nádrže Tichý potok. Bolo vykonané posúdenie jej vplyvov na životné prostredie podľa EIA, čo je jedným z podkladov pre rozhodnutie o začatí výstavby. Žiaľ, medzi ministerstvami pôdohospodárstva a životného prostredia sa doteraz nedospelo k zhode a odsun začatia výstavby vodnej nádrže Tichý potok vyvoláva potrebu prioritne riešiť opatrenia v oblasti zastupujúceho provizórneho odberu vody v Tichom potoku. Provizórne riešenie je však vždy len provizórne a zbytočne sa odčerpávajú veľké finančné zdroje, ktoré by sa oveľa efektívnejšie mohli použiť na vybudovanie definitívneho zdroja pitnej vody pre Košice a Prešov, ku ktorému sa skôr či neskôr bude musieť pristúpiť.

    Riešenia, ktoré nám ponúkajú rôzne mimovládne zelené organizácie financované v rámci nadácií zo zahraničných zdrojov, že napríklad na prítokoch Torysy treba vybudovať 3 824 jednometrových priehradok, plus 45 malých vodných nádrží, plus 31 odberných objektov a tomu zodpovedajúci počet ochrany hygienických pásiem, by vzbudzovali úsmev, keby to neviedlo k takým katastrofálnym situáciám ako pri tohtoročnej povodni, keď uvoľnené brvná z "x" priehradok už postavených pánom Ing. Kravčíkom z peňazí nadácií zohrali veľmi negatívnu podpornú úlohu pri deštrukcii mosta s následnými negatívnymi dôsledkami tohtoročnej povodne v obci Tichý potok.

  • Viacerí členovia SZA tam boli prítomní a videli tie brvná.

  • Niektorým zahraničným kruhom zrejme mimoriadne záleží na zmarení výstavby vodnej nádrže Tichý potok a napojenie práve miest Prešova a Košíc na túto vodnú nádrž, keď sú ochotné venovať, ako sme sa dopočuli, ďalších 76 miliónov pánu inžinierovi Kravčíkovi na jeho deštriktívnu činnosť a na všetky aktivity smerujúce k zmareniu výstavby vodnej nádrže Tichý Potok.

    Preto mi dovoľte ako predsedníčke výboru pre životné prostredie a ochranu prírody vysloviť svoj názor na túto problematiku. Obraciam sa súčasne na ministra životného prostredia pána Zlochu s prosbou, aby nebral môj diskusný príspevok osobne. Je všeobecne známe, že nielen doma, ale aj na všetkých zahraničných cestách vysoko vyzdvihujem kvalitnú prácu ministerstva životného prostredia a osobitne pána ministra. Ale v tejto jednej otázke mám iný názor a v záujme čo najlepšieho vyriešenia uvedenej pálčivej otázky si dovolím tento svoj názor predniesť.

    Na jednej strane ministerstvo životného prostredia ubezpečuje širokú verejnosť, že na východnom Slovensku je dostatok kvalitnej pitnej vody a na druhej strane sú tu výrazné varovné signály od hygienikov, že na základe nekvalitnej, hygienicky nevyhovujúcej vody dochádza u obyvateľstva východného Slovenska k zvýšenej dojčenskej úmrtnosti, ako aj chorobnosti a úmrtnosti dospelého obyvateľstva. Je otázne, či na základe údajov vychádzajúcich:

    1. Z terajšej maximálnej výdatnosti vodných zdrojov je možné tvrdiť, že na východnom Slovensku je vody dosť, keď preukázateľne v nie takej dávnej minulosti v období suchých rokov dochádzalo ku katastrofálnej situácii v zásobovaní vodou obyvateľov nášho druhého najväčšieho mesta Košíc, ako aj Prešova. Výdatnosť zdrojov sa posudzuje dnes, keď bolo za sebou viacero mokrých rokov, pričom sa do toho započítavajú všetky, aj tie najmenšie zdroje. Aká bude výdatnosť týchto zdrojov v období sucha, je veľmi diskutabilné. Pokiaľ sa výdatnosť väčších zdrojov zníži, malé zdroje zrejme vyschnú. Je všeobecne známe, že je zaznamenaný trend poklesu výdatnosti zdrojov podzemných vôd a ich zásob v súvislosti s vplyvmi klimatických zmien, ktoré sa prejavili aj v oblastiach východoslovenského regiónu.

    2. Rozptýlenosť výskytu zdrojov vody na veľkých plochách s nízkou výdatnosťou značne obmedzuje, až znemožňuje rozsiahle využívanie takýchto zdrojov vody. Vyžaduje si zriadiť veľký rozsah rozdrobených pásem hygienickej ochrany a znevýhodňuje ekonomiku zachytávania rozdrobených zdrojov a ich prevádzkovania.

    3. Doterajšie hodnotenie využiteľných zdrojov vody a zásob podzemných vôd vychádza z princípu ich maximálne možnej ťažiteľnosti. Zatiaľ však nie je akceptovaný dosah takejto exploatácie na ekológiu. V rade území exploatácia podzemných vôd ťažko narúša ekológiu najmä v suchých obdobiach.

    4. Kvalitatívne parametre a hygienické zásady značne limitujú využiteľnosť zdrojov podzemných vôd na zásobovanie obyvateľstva. Opakujem, kvalitatívne, nie kvantitatívne. Vedie to k vyraďovaniu časti využívaných a limitovanému využívaniu zdokumentovaných a nevyužívaných zdrojov vody. Z podobného prehodnotenia jednotlivých lokalít vo východoslovenskom regióne vyplynulo, že je nevyhnutné niektoré súčasné zdroje vody z uvedených dôvodov vyradiť v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 30/1996 a špecifikovania vykonaného špecializovaným Štátnym zdravotným ústavom v Košiciach, čo predstavuje takmer dvojnásobnú kapacitu pripravovanej vodárenskej nádrže Tichý Potok na Toryse.

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vo svojich bilanciách berie v prevažnej miere do úvahy iba kvalitatívne hľadiská. Pritom riziko z vody pre zdravie ľudí vyplýva nielen z jej nedostatočného množstva, ale najmä z jej nevhodnej kvality. Hygienické orgány zistili, že hygienicky nevhodné zdroje vody dodávajú do východoslovenskej vodárenskej sústavy okolo 1 200 litrov za sekundu. Zdraviu nebezpečné sú aj priame odbery zo stredných tokov riek zásobujúcich Bardejov, Svidník, Stropkov, Vranov a Rožňavský okres. Aj takéto zdroje pitnej vody by bolo potrebné v čo najskoršom čase odstrániť. Ak by sa rešpektovali v plnom rozsahu kvalitatívne a hygienické zásady, potom by už musela byť veľká časť zdrojov vyradená. Ale tým, že sa naďalej trpí aj využívanie provizórnych a často aj nekvalitných a nevyhovujúcich zdrojov vody s vedomím možných rizík, potom takzvane nehrozí kvantitatívny nedostatok vody.

    Treba si uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť. Hygienické povedomie určitej časti obyvateľov, najmä Rómov, na východnom Slovensku nie je práve najvyššie, a preto zabezpečiť postačujúce a kvalitné hygienické ochranné pásma okolo mnohých malých vodných zdrojov roztrúsených po celom území, ako aj úpravu vody v nich je naozaj problematické a takmer nereálne. Je známe, že mnohí obyvatelia Tichého Potoka majú postavené hnojiská priamo pri potoku a do potoka odvádzajú aj všetky domáce odpady. Zabezpečenie úpravy vody a potrebného ochranného pásma okolo jedného vodného zdroja je však možné neustále kontrolovať, s preto je realizovateľné.

    Ministerstvo životného prostredia poukazuje na skutočnosť, že vodovodné potrubie od Strážskeho po Michalovce leží v zemi a v súčasnosti sa vôbec nevyužíva. Aj keď bude toto potrubie v dohľadnom čase napojené na prívod vody zo Strážskeho, budú ním zásobované Michalovce a oblasť Medzibodrožia, ale nie Košice a Prešov. Kvalitnou vodou zo Stariny a prípadne z iných vodných zdrojov bude možné po vybudovaní vodnej nádrže Tichý Potok bezproblémovo zásobovať ostatné mestá a obce východného Slovenska aj v obdobiach sucha.

    Nie je taký jednoznačný ani argument, že podzemnú vodu tu častokrát nie je potrebné vôbec upravovať. Zdroje podzemnej vody situované v náplavoch znečistených riek pri Hornáde, Ondave, Laborci, Latorici a Uhu považujú hygienici za nevhodné, pretože infiltráciou z riek sa dostávajú do pitnej vody látky s nebezpečným neskorým účinkom. Z finančnej pôžičky, ktorá už bola k dispozícii - a predpokladám, že aj teraz je -, sa plánuje vybudovať okrem vodnej nádrže Tichý Potok aj prepotrebné čistiace stanice odpadových vôd a okolitému obyvateľstvu sa vybudujú na náklady Vodohospodárskej výstavby hygienické zariadenia, to znamená kúpeľne, WC, kanalizácia, žumpy, ako aj líniové stavby a cesty, čím sa podstatne zvýši aj životná úroveň tamojšieho obyvateľstva. Názorným príkladom je obec Gabčíkovo, ktorá je dnes najlepšie vybudovanou obcou na Slovensku.

    Na druhej strane je zrejmé, že požiadavka ministerstva životného prostredia, aby boli tieto peniaze venované na overenie a preskúmanie podzemných zdrojov vody a na vybudovanie vodovodov a kanalizácie, je takisto nereálna, pretože finančné pôžičky zo zahraničia sú účelovo viazané a z domácich zdrojov tieto práce nateraz financovať nemôžeme. Je tiež otázne, či by sa po overení a preskúmaní podzemných zdrojov vody nezistilo, že sú nedostatočné a takto vynaložené investície by nakoniec boli umŕtvené.

    Prebehli oponentúry troch výskumných projektov riešiacich problematiku zásobovania východného Slovenska pitnou vodou. Väčšina oponentov, vysoko kvalifikovaných odborníkov sa zhodla na stanovisku, že najvhodnejšie a najschodnejšie riešenie je vybudovanie vodnej nádrže Tichý Potok. Nehovoriac už o tom, že keby v tomto roku vodná nádrž Tichý Potok bola už vybudovaná, nemuselo prísť k takým ťažkým materiálnym škodám, ktoré postihli občanov východoslovenského regiónu pri tohtoročných povodniach.

    Taktiež si dovolím ako lekárka povedať, že sa bagatelizuje varovanie hygienikov, ako aj výskyt syndrómu Poterovej. Čo to znamená? Že sa rodia mŕtvi novorodenci s nevyvinutými obličkami a nosom. Na začiatku posledného desaťročia v priebehu dvoch rokov patológovia zistili na východnom Slovensku 18 takýchto mŕtvonarodených novorodencov. Samozrejme, že zdraviu škodlivá výroba sa už dávnejšie odstránila, ale hodnoty v materskom mlieku žien z oblasti Trebišova a Michaloviec ešte stále prekračujú limit v hodnotách polychlórových difenylov, ktoré spôsobujú práve tento syndróm Poterovej. Nie je zanedbateľný ani výskyt infekčných črevných onemocnení, žltačiek, nádorových ochorení, zvýšenej úmrtnosti obyvateľstva v trebišovskej oblasti. Vyhlasovať tieto skutočnosti za strašenie je, mierne povedané, podivuhodné. Nehovoriac už o tom, že nekvalitná voda môže mať genetické dosahy aj na ďalšie generácie.

    Z uvedeného vyplýva, že odporúčaný alternatívny návrh ministerstva životného prostredia, tzv. nulový variant, iba okrajovo rešpektuje záverečné hodnotiace stanoviská vypracované v rámci posudzovania vodárenských koncepcií východoslovenského regiónu v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 127/1994 Z. z., ako aj výsledky odborných oponentských rokovaní a seminárov k vodárenským koncepciám východoslovenského regiónu a výstupy spoločného elaborátu ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia z roku 1995.

    Je však nesporné, že terajší stav zásobovania kvalitnou vodou je nedostačujúci a obyvateľov ako celého východného Slovenska, tak veľkomiest Košíc a Prešova je potrebné zabezpečiť dostatkom hygienicky vyhovujúcej vody, a to aj v suchých obdobiach. Nedovoľme, aby otázka vodnej nádrže Tichý Potok sa spolitizovala tak, ako bola spolitizovaná výstavba vodnej nádrže Gabčíkovo-Nagymaros a aby pri otázke zásobovania obyvateľov východného Slovenska kvalitnou vodou prevážili osobné názory, ale aby bola riešená na základe zodpovedných posudkov skutočných a nepodplatiteľných odborníkov. Preto aj touto cestou apelujem na pracovníkov ministerstva životného prostredia, aby znovu preskúmali všetky údaje a ukazovatele, a najmä najnovšie údaje o škodách vzniknutých v danom regióne po tohtoročných povodniach a prehodnotili svoje negatívne stanovisko k výstavbe vodnej nádrže Tichý Potok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani predsedníčka výboru pre životné prostredie,

    tej časti vášho génia, ktorú dobyli Avari, odporúčam do pozornosti jeden taký krátky príbeh, ktorý uviedla verejnoprávna Slovenská televízia. Do pozornosti preto, aby ste sa venovali aj takýmto veciam. Slovenská televízia uviedla ako obrovskú pozoruhodnosť príbeh o kapitálnom sumcovi, ktorého vytiahli, tuším, z priehrady v Domaši. Ten príbeh je ale o inom. Rybár hodil vlasec, o ktorý zavadil sumec. Samozrejme, sumec vlasec pretrhol. Toho sumca vytiahol na slučke potápač. Slovenská televízia to uviedla ako príkladný čin pytliactva. Toto bolo číre pytliactvo. Verte mi, pani predsedníčka, to uviedla verejnoprávna televíza bez komentára. Verte mi, keby sa všetci slovenskí potápači ponorili do slovenských vôd, tak do týždňa na Slovensku niet jediného sumca.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predsedajúci,

    nedá mi, aby som nezareagoval na vystúpenie pani kolegyne Lazarovej. Budem veľmi stručný, pretože takisto pochádzam z oblasti, ktorá bola kvôli pitnej vode pre Východoslovenský kraj z vodárenskej nádrže Starina vysťahovaná. Samozrejme, dá sa v prevažnej väčšine s tým, čo ste povedali, súhlasiť. Ale na druhej strane treba povedať, že štát v takomto prípade musí dať záruky ľuďom, ktorých sa to priamo či nepriamo dotkne, pretože v oblasti vodárenskej nádrže Starina 7 dedinám, tisíckam ľuďí, do dnešného dňa štát nezaplatil žiadnu ujmu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa ďalej hlási pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Trošku sa čudujem, že sa vôbec bavíme o takej samozrejmej veci, akou je rezerva pitnej vody pre Slovenskú republiku a pre všetkých jej obyvateľov. Slovensko predstavuje predsa strechu Európy, z ktorej máme presne len toľko vody, koľko zadržíme. To, čo nám odtečie, nemáme. Ďakujem kolegyni Lazarovej za jej vystúpenie. Aj keď nie vždy zvyknem s ňou súhlasiť, v tomto smere bezvýhradne áno.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Pál Farkas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    pre doktora Sečánskeho a ďalších mám návrh, či by sa nejako nedal v našom rokovacom poriadku nájsť spôsob, ak sa vystúpenia týkajú zhodného problému, aby bola daná tomu druhému vystupujúcemu možnosť urobiť akúsi pauzu alebo odsun. Zatiaľ z toho zrejme nebude nič, a preto sa pokúsim modifikovať niektoré úvahy o tom, čo predo mnou zaznelo, ale, samozrejme, z inej polohy.

    Najprv k celkovým zeleným správam. Chcem podobne ako vo výbore pre financie, rozpočet a menu, kolegyne a kolegovia, oceniť kvalifikované, fundované analytické materiály, ktoré, priznám sa, by som veľmi rád v tejto podobe videl aj pre hospodárstvo, priemysel a niektoré ďalšie rezorty. Chcem oceniť, že tento rezort urobil to, čo máloktorý iný, a to, že nerozbil svoju vedeckovýskumnú základňu. Myslím si, že to je dôsledok racionálneho postupu. A to preto, že dáva nielen súhrn problémov a výsledkov, ale dáva aj návrh východísk k riešeniam, ktoré sú tu uvedené.

    Napriek tomu by som chcel poprosiť pána ministra Baca, aby uviedol svoj názor na to, že poľnohospodárstvo alebo celý jeho rezort, alebo to, čo patrí do jeho oblasti, sa predsa len podieľa na pasívnom salde skoro 27 percentami, vyše 8,8 miliardami. To je značná váha a mám taký dojem, že je vhodné, aby sa to svojím spôsobom objasnilo.

    Ďalej by som chcel zdôrazniť to, čo som uvádzal v našom výbore, a bol by som rád, aby si to všimli aj prítomní predstavitelia strojárstva a ďalších súvzťažných odvetví. Mrzí ma, že mi už bohaté a čisto čierne vlasy zošediveli odvtedy, čo sa naozaj veľmi dôsledne snažím nie na základe vymýšľania, ale na základe serióznych analýz presvedčiť tých producentov strojov a zariadení, ktorí nedokázali doteraz koncentrovať pozornosť na odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodástva a možno sčasti aj vodného hospodárstva. Ide o odvetvia - spomínal som to v predchádzajúcom vystúpení -, ktoré majú vlastnú surovinovú základňu permanentne sa opakujúcu. Keby tak, ako to robíme my, postupovali Japonci a ďalší, vôbec by neboli tam, kde sú.

    Samozrejme, predtým som registroval, že produkcia špeciálnej a ťažkej techniky bola výhodnejšia. Naopak, teraz sa stretávame s názorom a čudujem sa poľnohospodárom alebo predstaviteľom tohto dôležitého rezortu, že sú málo dôrazní v tom, že akceptujú názor: Keď už iní majú vyvinuté stroje a zariadenia, či už Američania, Kanaďania alebo niektorí ďalší v Európe, tak čo už my teraz. Ak by sme rozmýšľali tak - muchy, zjedzte ma -, tak už tu nie sme. Mám taký dojem, že keby sme neboli povedzme v automobilovom priemysle v roku 1968 špekulovali, nerobili domáce rozbroje - myslím si, že sa vtedy uvažovalo vyrábať Alfa Romeo -, tak kde sme teraz mohli byť! To isté môžeme hovoriť o strojoch a zariadeniach pre tieto odvetvia. Dávam to do pozornosti a bol by som veľmi rád, keby sa na toto reagovalo, ak môžem poprosiť, pán minister.

    Pani Lazarová vo svojich opodstatnených úvahách uvádzala aj hygienické návyky na východe. Myslím si, že návyky na východe či v strede, alebo na západe Slovenska sú rovnaké. Závisí od toho, či berieme do úvahy tých na koncoch a začiatkoch dediny, alebo tých druhých. Vážení, toto treba brať do úvahy a každý z nás by mal byť trošku seriózny. Takéto veci neznášam nielen ja, ale aj ďalší.

    Teraz k samotnej problematike hornotoryskej priehrady. Viacerí sme boli účastníkmi stretnutia, kde sme hodnotili povodeň na hornej Toryse. Vážení, každý z vás, kto nie je z tohto kraja, pozná meno Tichý Potok, ešte potom Kravčík, ešte potom starostka Tichého Potoka atď., ktorá, mimochodom, najprv zavolala médiá a až potom povodňovú službu. Túto oblasť jednoducho ovládame. Tým by som chcel demonštrovať, že naozaj povodne nepostihli ten jeden domček, pod ktorým sa to prepadlo alebo pár domov vedľa veľkého zrázu, ale aj horné obce, či už ide o Vyšné a Nižné Repáše, Torysky, Tichý Potok, Brezovicu nad Torysou, Torysu, Krivany atď., až po Sabinov a ďalej. A tá bezmedzná obetavosť, vážení, ktorá potom nasledovala, sa týkala presne toho a takto sa demonštrovala slovenská súdržnosť a solidarita. Okamžite v tom čase všetky inštitúcie a ľudia, ktorí boli k dispozícii, pomáhali riešiť situáciu, aby zabránili ďalším škodám.

    Ale čo je dôležité a čo je záver toho, čo som chcel povedať. Vážení, všetkým týmto škodám, všetkým, ktoré boli vyčíslené - len tie doteraz známe, na vyše 110 mil. Sk pri obciach a občanoch -, sa dalo predísť. Predísť vtedy, keby sa bola vybudovala hornotoryská priehrada v rokoch 1992-1996, ako sa to predpokladalo. Keď sme veľmi seriózne diskutovali s ľuďmi okolo tejto problematiky, doslova sa na nás obracali - a možno aj kolegovia z opozície budú s tým súhlasiť -, že ľudia hundrú, nie sú spokojní s nedostatočnou informovanosťou o tom, či naozaj hrozí záplava, možné nešťastia atď., keď sa táto priehrada postaví.

    Chcem vám povedať, že aj ja som patril k tým, ktorí pánu Binderovi svojho času omieľali, či naozaj je pravda a nehrozí, ak sa pod Čiernou horou - to je hora medzi Brezovicou a Tichým Potokom - postaví priehrada, že sa zaplavia celé nasledujúce dediny, predovšetkým Brezovica nad Torysou a ďalšie. Potvrdil a existujú seriózne analýzy, také, aké sa robili okolo Gabčíkova, že sa po predchádzajúcich skúškach našlo miesto, ktoré garantuje stabilitu a bezchybnosť fungovania priehrady. Myslím si, že aj nám poslancom, hoci sme týmto otázkam doteraz nevenovali takú pozornosť, neuškodí, ak týmto otázkam venujeme ešte pár minút, aby, ak sa bude o tomto ešte hovoriť, sme boli predsa len viac informovaní.

    Pokiaľ ide o vybudovanie priehrady, ktorú viacerí spochybňujú. Myšlienka využiť horné vody Torysy je stará už niekoľko desaťročí. A keď je nedostatok kvalitnej vody - je známe, že je to celosvetový problém -, malo by nás tešiť, že ešte máme na Slovensku lokalitu, kde je možné získať vodu, ktorá má všetky atribúty ekologicky čistej. Je z čistej krajiny, plne zodpovedajúcej požiadavkám na pitné účely.

    Neviem, vážení - a možno aj vy ďalší -, neviem pochopiť, ako mohlo dôjsť k tomu, že silnej kampani pána Kravčíka a jeho spolku bolo dané toľko priestoru, keď jeho tvrdenia naozaj nie sú technicky náležite podložené.

    Zhrniem poznatky, ktoré som získal. Pádne dôvody ma vedú k tomu, aby som jednoznačne odporúčal a poprosil vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby sme naozaj zvážili a podporili čo najskoršie vybudovanie hornotoryskej priehrady. Naozaj toryskej priehrady, tak ako sa hovorí oravská alebo akákoľvek, lebo Tichý Potok nič nehovorí. Možno práve to niekedy vyzýva k averzii.

    Po prvé je to protipovodňová ochrana. Je to ochrana životov a majetku občanov voči tomu, čo sa teraz stalo, a záchrana rozsiahleho, celého územia na hornom toku Torysy.

    Vážení, len stručne. Povodne tam existujú, sú známe od nepamäti. Zo 17. a 18. storočia a na začiatku minulého storočia sú podložené fakty, že len v našej dedine, v Brezovici nad Torysou, sa utopilo vyše 40 ľudí, vo vyšších i nižších dedinách až po Sabinov vyplavovalo celé, aj nové časti obcí a aj niektoré nepríjemné veci, vrátane obsahu krýpt, čo sa uvádza v dokumentoch. Pokiaľ ide o škody, ktoré tam vznikli teraz, chcel by som zdôrazniť - spomínal som cifru 110 mil. Sk, niečo vyše 110 mil. Sk. To sú len tie čísla, ktoré sú uvedené z domov, mostov, ciest a podobne. Ale keby ste sa pozreli vy, ako ste tu, vlastnými očami na tú spúšť, na tú zdevastovanú veľkú plochu, každý by odhadol, že škody sú mnohonásobne vyššie. Znovu hovorím škody, ktoré nemuseli byť.

    Pokiaľ ide o druhý dôvod, ktorý ma viedol k tomuto návrhu, je zásobáreň pitnej vody. Kolegyňa Lazarová v tejto súvislosti hovorila už o viacerých náležitostiach. Vážení, tá voda - je to možno zhoda okolností - je totiž nielen pre Košice a Prešov, je aj pre všetky okolité obce, ktoré doteraz nemajú náležité zdroje čistej vody, nielen okolo Michaloviec a niektorých ďalších.

    A ešte taká perlička. Vážení, pozeral som sa na staré historické pramene a viete, od čoho odvodzujú názov rieky Torysa? Z keltského thor iza, to znamená krištáľová voda alebo čistá voda. Myslím si, že by to malo osloviť aj tých, ktorí sú v tejto oblasti odporcami, aby uvádzané veľmi seriózne posúdili.

    Len v krátkosti poviem, pretože nepokladám za potrebné opakovať to, čo tu bolo spomínané, že pre nedostatok pitnej vody v Košiciach a Prešove bola vodná nádrž Starina po dokončení presmerovaná do týchto miest. A mali by ste počuť ľudí v okolí Michaloviec a ďalších, ako ich irituje, že musia chodiť po čistú, zdravú, pitnú vodu pre deti ďaleko do niektorých ďalších zdrojov. Vážení, to nie je vôbec na smiech, to sú každodenné problémy ľudí, ktorí prišli o zdroj čistej vody, a pritom z toryskej priehrady by voda samospádom zabezpečila celú túto oblasť.

    Tretí dôvod je ekologický. Je prirodzené, že prestavitelia najvýchodnejších okresov žiadajú presmerovanie Stariny a doslova kričia: "My nie sme ľudia, aby ste nám zabezpečili zdravú vodu?" Tak sa skutočne musíme k tomu vyjadriť.

    Štvrtý dôvod, ak dovolíte, pre mňa ako ekonóma je naozaj mimoriadne dôležitý a mal by byť tiež dôležitý pre všetkých, ktorí tomu aj teraz venujú trochu pozornosti. Počas výstavby vodného diela na hornej Toryse sa predpokladá, že by sa na ňom podieľalo okolo 4 tisíc ľudí. Štyritisíc nových pracovných miest! Naozaj, vážení, toto sme seriózne prešli. Či už to bude priamo vo výstavbe, doprave, obsluhe, ubytovaní, stravovaní a podobne. Vážení, tá oblasť je priemyselne totálne zanedbaná, a to z toho dôvodu, že Berzeviciovci, slávny rod, z ktorého bol aj prvý predseda Akadémie maďarských vied, nedovolili, aby sa cez ich pozemky už od Torysy viedla železničná trať. Teda od Krivian sa to odtočilo smerom na Poľsko a celé železničné premostenie smerom na Poprad, ktoré by sme nutne teraz potrebovali, nebolo a nie je. Preto tam niet ani priemyslu.

    A myslím si, že tu je ten priestor nielen pre nás poslancov, pre ministrov, ale aj pre poslancov nižších rangov a pre ostatných na to, aby sme na zabezpečenie týchto pracovných miest naozaj využili svoj vplyv a, povedal by som, vytvorili si aj istý priestor možno pre svoje pozície v tomto priestore. Vážení, tým, že by sa tam stavala priehrada, bola by dostupná ťažká technika, ktorá tam nepríde, keby sa priehrada nestavala, či už ide o vybudovanie základov spoločenských, športových, turistických, podnikateľských objektov, dobudovanie cestnej siete, ale aj plyn a niektoré ďalšie náležitosti.

    Pokiaľ ide o piaty dôvod - pomaly sa blížim k záveru -, je to podpora rozvoja celého regiónu hornej Torysy, regiónu naozaj pekného, ale nesmierne chudobného.

    Ešte pár poznámok k obavám, ktoré existovali zo záplav. Myslím si, že to netreba preceňovať, pretože by sme sa museli báť všetci, ktorí žijú pod Oravskou priehradou, Starinou alebo niektorými ďalšími. Ale aj žart s tými 3 800 priehradkami. Skutočnosť naozaj potvrdila, ako to bolo povedané, že bolo smiešne, ako kmene stromov plávali. Nakoniec rozbili mosty. To nie je riešenie. A úvahy, ktoré sa niektorí snažili predniesť aj s vážnou tvárou, pokiaľ ide o dopady striel z vojenského priestoru, odzneli rovnako úsmevne ako brvná z priehradok.

    Myslím si, že by sme tu mali zobrať do úvahy to, čo som spomínal - technické, ekonomické, ekologické náležitosti, ale aj to, že ľudia, ktorí tam žijú nad aj pod predpokladanou priehradou, okrem pár ľudí hmotne zainteresovaných a nejakých takých, ktorí sa vždy nájdu, ľudia, ktorí sú seriózni, naozaj očakávajú a hovoria: Prečo už neprestanete hovoriť a prečo tú priehradu nevybudujete?

    Z toho, čo som spomínal, vyplýva, že zabezpečenie životov a majetku, zásobovanie obcí a miest na celom východnom Slovensku kvalitnou vodou, lacnejšia voda z toryskej priehrady pre oblasti Prešova a Košíc, zvýšenie zamestnanosti a náklady na ochranu života a majetku na kvalitnú vodu, ktoré stúpajú každým dňom, hovoria za to, aby toryská priehrada bola vybudovaná bez ďalšieho otáľania.

    Vážení, pár krikľúňov a zaťatých odporcov za to, čo sa stalo alebo môže sa stať, neponesie dôsledky. To sa týka, kolegyne a kolegovia, poslankyne a poslanci, nielen pokladnice štátu, nielen regiónu, ale týka sa to nás všetkých. Aj teraz.

    Na záver otázka pre pána ministra, ako vidí možnosť urýchleného začatia riešenia, a to aj v súvislosti s tým, čo spomínal kolega Pacola, pretože aj otázka, ktorú spomínal, patrí k jedným, ktoré nám ľudia v tomto regióne dávajú pri diskusiách.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Lysák, aj keď pochádzate z Brezovice, z kraja, kde hovoríte o vodárenskej nádrži Tichý Potok, za celé obdobie, pokiaľ som v parlamente, nikdy ste sa k tejto téme ani verejne, ani nijako nevyjadrovali, čo ma trošku prekvapuje. A prekvapila ma aj vaša iniciatíva zorganizovaná práve v obci Brezovica, keď ste hovorili, že tam bola diskusia o povodni. Bohužiaľ, tá diskusia sa viedla celkom iným smerom a bola to asi vaša osobná predvolebná kampaň v tejto obci spolu s pánom Binderom, ktorý hovoril len o veľmi známych skutočnostiach a informáciách, ktoré verejnosť a starostovia z tohto kraja poznajú. Na tej akcii bolo veľmi zaujímavé, že ju zorganizovala štátna správa, ale zástupcovia ministerstva životného prostredia ako jediného rezortu, ktorí sa vyjadrili negatívne k tejto stavbe, tam neboli zastúpení. Bola to akcia skutočne ako predvolebný míting s plnými stolmi jedenia a pitia. Bola veľká škoda, že ste po prestávke s pánom Binderom odišli a na vlastnej diskusii, ktorá mala prebiehať na tému povodní, ste sa už ani vy, ani pán Binder ako hlavný strojca tejto vodárenskej nádrže nezúčastnili.

    Mnohí starostovia uvádzali, že sa podmieňuje súhlas na výstavbu Tichého Potoka aj tým, že ak budú súhlasiť, potom bude aj dostatok zdrojov na infraštruktúru a obce sa budú môcť rozvíjať. Ani takýto argument neobstojí. Hovoríte o zamestnanosti. Vidíme, ako zamestnanosť obyvateľov stúpla pri stavbe tunela pod Braniskom. A myslím si, že to bude presne takisto, že budú vybrané firmy, ľudia a organizácie, a nie ľudia z tohto okolia, aj keby sa táto stavba stavala.

    Ešte ste hovorili, že treba urobiť seriózne analýzy...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Koniec, uplynul vám čas, pani poslankyňa.

    Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Gaľa.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vidím na rezortnom pánu ministrovi, že nie je celkom rád, že sa mu správa o pôde mení na správu o vode, ale napriek tomu poviem k tomu pár slov.

    Tichý Potok je problém geologický, problém stavbársky, vodohospodársky, ekonomický, sociologický a v konečnom dôsledku politický. Geologický je v tom smere, či podložie Tichého Potoka vydrží záťaž, nevydrží záťaž. Vodohospodársky problém - treba vodu, netreba vodu. Ekonomický problém - sú peniaze, nie sú peniaze. Sociologický problém - súhlasia ľudia, nesúhlasia ľudia. A politický problém - kto o tom v konečnom dôsledku rozhodne. Rozhodne o tom ktosi, kto na to dá definitívny placet. Tu len prípomínam, že tak ako v konečnom dôsledku o Gabčíkove, aj o Tichom Potoku rozhodla vláda Jána Čarnogurského v čase, keď bola pri moci.

    Otázka Tichého Potoka sa dá riešiť niekoľkými spôsobmi. Je to veľká nádrž s kapacitou 640 litrov za sekundu, malá nádrž na Škapovej s kapacitou 120, v Kravčíkove priehradky s 2 300, 900, 500, neviem koľko, nestavať povedzme nič, resp. stavať odberné miesta atď. Museli by sme to analyzovať - je dosť vody, nie je dosť vody, je dosť vody na Zemplíne, kde je otrávený trojuholník Zemplín Chemlon - Bukóza - Chemko. Mohli by sme sa baviť o rôznych veciach, ale v konečnom dôsledku chcem povedať, že sú tu dve hľadiská. Rozhodne, ako hovorí pán poslanec Lysák, výstavba by priniesla do tohto regiónu stavebné, hospodárske, ekonomické a iné aktivity. To, či je potrebná voda, musíme zvažovať z toho pohľadu, či je voda na Zemplíne otrávená, alebo nie je otrávená. Voda na hornej Toryse je zdravá, je čistá. Trojuholník...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán Javorský.

  • Mohol by som aj pokračovať, aby som si na úvod ušetril čas.

    Chcel by som len pánu kolegovi Lysákovi povedať pár pripomienok k tomu, čo povedal a čo som počul aj v Brezovici v jeho vystúpení. Je vidieť, že sa naozaj prvýkrát vážnejšie zainteresoval do tohto problému, lebo tvrdiť, že ide o ekologicky čistú vodu alebo čistú vodu z čistej krajiny, to nie je celkom tak. Mali by ste poznať, že existuje projekt, a práve splachové vody po veľkých dažďoch sa budú musieť odvádzať, čiže bude sa musieť vybudovať ešte ďalšia priehrada medzi Olšavicou a Nižnými Repášmi a tunelom do rieky Margecianky do povodia Hornádu. Tam je komplikovanejšia situácia, nie je to také ideálne, ako ste povedali. Ale proste to prijímam, že ste to povedali z neznalosti konkrétnej situácie.

    Po druhé ide o to, škoda, že ste tam neboli do konca. Boli by ste sa od vodohospodárov dozvedeli, že pravdou je to, že v priemere 22 % dodanej vody pre mestá Košice a Prešov sa púšťajú cez deravé potrubie do podložia. V kvantitatívnom vyjadrení to znamená, že toľko vody, koľko dodáme z Tichého Potoka do rozvodnej vodovodnej siete, sa stráca v podzemí miest Košice a Prešov. Čiže moja predošlá korešpondencia aj s prítomným pánom ministrom viedla k tomu, aby sme dali časť peňazí, ktoré sú plánované na výstavbu tohto projektu, v prvom rade na opravu vodovodných sietí, ktoré vytvárajú takéto obrovské straty. To sa dosiaľ, samozrejme, neprijalo, nerealizovalo.

    Mrzí ma, že ani vy, ani pani Lazarová ste nespomínali ešte ďalšieho oponenta, a to je ministerstvo obrany, ktoré nie ľahkovážne, ale s plnou vážnosťou...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán kolega, uplynul vám čas.

    Pani Sabolová. Zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

  • Ďakujem.

    Rada by som ešte zvýraznila tri momenty. Hovoríte o serióznych analýzach, pán poslanec, ale je veľmi na škodu veci, že sa práve do výboru pre životné prostredie, ktorý by sa tiež mal zaoberať touto problematikou, žiadne seriózne materiály ani z ministerstva pôdohospodárstva, ani z ministerstva životného prostredia oficiálne nedostali. Ide tu o dôležitú vec, keď treba mať koncepciu pre politické rozhodnutie, pretože musí to byť rozhodnutie, ktoré presvedčí občanov, že je tá potreba. Zatiaľ takéto materiály ani občania oblastí, ktorých sa dotýka vodná nádrž, ale ani občania z Prešova a Košíc nedostali. Sú čísla, s ktorými sa argumentuje, ale nikto nám ich na papier do parlamentu nepredloží.

    Prečo sa nedala investícia aj do inej alternatívy? Prečo len do tejto vodárenskej nádrže? Netvrdím a nikdy som netvrdila, že je stopercentne dobrá alternatíva pána Kravčíka, ale ak chceme niečo porovnať, musí byť finančná investícia aj do inej alternatívy taká vysoká, ako do Binderovej alternatívy.

    A ešte hovoríte o Starine. Prečo sa vlastne Starina nedotiahla a nedali sa investície a prostriedky tak, aby Michalovce a Trebišov mali zabezpečený prívod vody? Veď tam tiež rezort ministerstva pôdohospodárstva i životného prostredia, ktorý dáva aj dotácie na tieto stavby, mohol pokojne zabezpečiť vodu pre toto územie, pretože Starina slúži pre tieto oblasti.

    A ešte jedna otázka na pána ministra, pretože sa tu hovorí veľa o Tichom Potoku a zúžili sme debatu o vodohospodárskej správe na časť Tichý Potok. V akom štádiu sú teraz stavebné prípravy, keď hovoríme, že je už neskoro začať stavať túto vodnú nádrž? V akom stave je celá príprava? Koľko sa preinvestovalo? A čo sa vlastne plánuje, akým spôsobom chcete toto rozhodnutie prijať či už vo vláde, či tu v parlamente, alebo vôbec, či sa chcete vo výbore pre životné prostredie...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Čas, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Gaľa.

  • Ospravedlňujem sa ctenej snemovni za to, že som si vzal ešte jednu faktickú poznámku, ale nebol by som rád, keby otázka Tichého Potoka bola vnímaná ako rozpor medzi koalíciou a opozíciou. V podstate môžeme hovoriť o tom, že rozpor existuje aj na úrovni vlády medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia, kde sú rozdielne názory povedzme na potrebu vody, ako som o nej hovoril v predošlom vstupe, kde musíme vyhodnotiť potrebu vody vcelku, ale diagnostikovať aj to, či je voda zdravá, či je otrávená, a musíme sa zaoberať rôznymi ďalšími stanoviskami. Opakujem, v konečnom dôsledku bude nutné rozhodnúť politicky.

    Pán poslanec Lysák, mrzí ma, ale musím sa zastať pani starostky z Tichého Potoka. Táto mladá dievčina si plne zastala úlohu starostky pri udalostiach, ktoré nastali v súvislosti so záplavami. Držala sa veľmi statočne, a tvrdiť, že pozvala do Tichého Potoka najprv médiá a potom príslušné orgány štátnej správy, resp. ľudí, ktorí pri tejto povodni mali čo robiť s vodou, viete čo, dovoľte mi, aby som s týmto nesúhlasil. Je to mladé dievča, ktoré sa plne zasadilo o to, aby Tichý Potok dostal to, čo mu patrí, či akútne pri záplavách alebo aj v ďalšom vývoji.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ctihodná snemovňa, väčšina poslancov si pravdepodobne nespomína na situáciu s vodou na východnom Slovensku asi pred 15 rokmi, keď bola voda v Košiciach 2 až 4 hodiny denne, aj to v noci, a keď obyvatelia boli odkázaní na to, aby si v tom čase nabrali vodu do vedierok a spláchli záchody. V tom čase bol pretek o výstavbu vodárenskej nádrže s presmerovaním na prvoradé riešenie priority problematiky Košíc a ďalších miest. Ak sa tu bavíme o tom, že vodu netreba, tak to vo mne vyvoláva hlboký pocit začudovania, a tí, čo toto tvrdia, domnievam sa, že sú asi menej čistotní než tí, ktorí sú čistotnejší a vodu potrebujú. Rád by som pripomenul oblasti Veľkého Krtíša, Lučenca, Rimavskej Soboty. To bola takisto katastrofálne nedostatková oblasť, kde voda nebola z jednoduchého dôvodu, že sú tam také geologické pomery, ktoré neumožňujú tvorbu kvalitnej podzemnej pitnej vody. Táto oblasť žije a padá na vodárenských nádržiach Klenovec, Hriňová, Malinec. Keby tieto vodárenské nádrže neboli, tak táto časť južného Slovenska je bez vody.

    Domnievam sa, že skutočne maríme čas. Veľmi by som uvítal, keby si pán minister Baco urobil k tejto rozprave svoj profesijný záver, čo nepochybne aj spraví.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Priatelia, chcel by som sa ospravedlniť poslancom, ktorí boli poverení svojím poslaneckým klubom vystúpiť. Zlúčili sme totiž rozpravu a ja som ozaj nie v zlom úmysle prepisoval prihlásených poslancov a, bohužiaľ, dal som ich v tom poradí, ako boli zapísaní, ale až za poslancov, ktorí nie sú klubmi poverení vystúpiť. Prosím, zoberte moje ospravedlnenie, ozaj to nebolo v zlom úmysle.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví sa pán poslanec Koncoš.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    máme pred sebou správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky, ktorá hodnotí súčasný stav nášho poľnohospodárstva, jeho postavenie v národnom hospodárstve a hodnotí dosiahnuté pozitíva, ale poukazuje aj na niektoré negatíva, ktoré vo veľkej miere ovplyvnili dosiahnuté výsledky v roku 1996.

    Rok čo rok prerokúvame takzvanú zelenú správu, a práve preto je namieste pouvažovať nad tým, čo sa vôbec zmenilo v našom poľnohospodárstve za posledné obdobie, či sa podarilo tejto vláde niečo vyriešiť z nahromadených problémov tohto odvetvia národného hospodárstva a či predložená zelená správa naznačí spôsoby, metódy a cesty vyriešenia pretrvávajúcich problémov v poľnohospodárstve.

    Ak si zvolíme takéto hodnotiace kritériá, veru, v hodnotení musíme byť skeptici, veď z hľadiska pôsobenia ekonomickej politiky v súčasnom období poľnohospodárstvo patrí medzi najzložitejšie rezorty našej ekonomiky. Je síce pravda, že predložená zelená správa je rok čo rok obsiahlejšia, poskytuje rôzne pohľady na prerokovanú problematiku, ale problémy poľnohospodárov ostávajú naďalej nevyriešené. Chýba nám dobre premyslená, ekonomicky opodstatnená poľnohospodárska politika, ktorá vychádza z potrieb našej spoločnosti a našich poľnohospodárov.

    Momentálny stav je veľmi nepriaznivý a nevyhovujúci. Problémy tohto odvetvia sú veru veľké a pretrvávajúce. Rozvoj je málo dynamický, ba skôr žiadny, vzťahy nadmieru zložité a ťažko zvládnuteľné, o čom svedčia aj dosiahnuté výsledky tohto odvetvia za uplynulý rok.

    Z makroekonomického hľadiska vplyv poľnohospodárstva na dosiahnuté ukazovatele národného hospodárstva neustále klesá. Kým v roku 1989 podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte robil 9,4 %, v roku 1994 6,65 %, v roku 1995 ešte 5,63 %, vlani už iba 4,7 %. Iba za posledný rok sa znížil približne o 1 %.

    Podiel poľnohospodárstva na pridanej hodnote mal tiež naďalej klesajúcu tendenciu, zatiaľ čo v priemysle a v ďalších odvetviach národného hospodárstva vzrástol.

    Ďalej podiel poľnohospodárstva na celkových investíciách mal taktiež klesajúcu tendenciu a efektívnosť vkladov do poľnohospodárstva bola aj naďalej nepriaznivejšia ako vo väčšine odvetví národného hospodárstva. Aj nízky rast spotreby materiálu, energie a služieb v tomto odvetví, ktoré sú výrazne nižšie ako v ďalších odvetviach národného hospodárstva, poukazuje na určitú stagnáciu.

    V poľnohospodárstve nepretržite klesá priemerný evidenčný počet pracovníkov. Za posledných 6 rokov poklesla zamestnanosť v poľnohospodárskej prvovýrobe približne o 235 tisíc osôb, teda z poľnohospodárstva odišlo vyše 60 % zamestnancov. Žiaľ, boli medzi nimi aj vysokokvalifikovaní a schopní odborníci, ktorých je teraz v rezorte najväčší nedostatok. Tí, ktorí v rezorte ostali pracovať, nie sú však dostatočne zárobkovo motivovaní, veď za posledné obdobie sa výrazne prehĺbili rozdiely v odmenách v tomto odvetví. Žiaľ, priemerná mesačná mzda jedného poľnohospodára dosiahla v minulom roku iba okolo 80-percentnú úroveň priemerných mesačných miezd dosiahnutých v národnom hospodárstve.

    Podiel agropotravinárskeho sektora na celkovom zahraničnom obchode sa výrazne znížil oproti predchádzajúcemu obdobiu. Vo vývoze zo 6,4 % v roku 1995 na 5 % a v dovoze z 9,2 % na 7,8 %. Dovoz poľnohospodárskych výrobkov a potravín výrazne ovplyvnili niektoré opatrenia zo strany vlády na ochranu domáceho trhu. O tom, že tieto opatrenia neboli dostačujúce, svedčí aj fakt, že od roku 1997 bola opätovne zavedená dovozná prirážka. Aj z uvedeného vyplýva, že východiskom z tohto nepriaznivého stavu v oblasti zahraničného obchodu by mala byť efektívna proexportná politika, ktorá nám, veruže, chýba. Záporné saldo zahraničného obchodu rapídne narastá do ťažko ovládateľných výšok. Niektoré ochranné opatrenia sú potrebné a opodstatnené, ale nie sú a ani nebudú úspešné z dlhodobého hľadiska bez efektívnej proexportnej politiky podporovanej zo štátneho rozpočtu.

    Ochrana domáceho trhu s už realizovanými opatreniami zo strany vlády môže znamenať iba zmiernenie vplyvu negatívneho salda zahraničného obchodu na celkové národným hospodárstvom dosiahnuté výsledky, ale iba na krátke obdobie a iba týmito opatreniami bezpečne nevyriešime tento závažný problém. Oproti tomu efektívna proexportná politika by znamenala riešenie na ďalšie a dlhšie obdobie a výrazne by pomohla aj producentom poľnohospodárskych produktov.

    Od roku 1993 negatívne saldo zahraničného obchodu neustále rapídnym tempom narastá ako vo vzťahu ku krajinám Európskej únie, tak aj vo vzťahu ku krajinám CEFTA. Zmeniť tento stav môžeme iba spomínanou proexportnou politikou a treba neustále hľadať a monitorovať nové exportné možnosti, nové trhy, najmä v krajinách Európskej únie, a v neposlednom rade zo strany štátneho rozpočtu oveľa a oveľa výraznejšie podporiť export.

    Ďalším závažným nedostatkom v oblasti zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami je aj to, že nedokážeme využiť poskytnutý široký rámec exportných komoditných možností. Väčšinou sa vyvážajú suroviny a polotovary, najmä obilie, mlynárenské výrobky, mlieko a vajcia, ale na druhej strane sa dovážajú už hotové, finálne výrobky, potraviny, ktoré idú priamo na spotrebu bez využitia domácej pracovnej sily. Tieto otázky sú v súčasnosti veľmi aktuálne, hlavne pokiaľ ide o zabezpečenie dohodnutých cieľov a záverov úspešného zavŕšenia rokovania v rámci uruguajského kola GATT, resp. VTO, alebo v súvislosti s našou deklarovanou snahou o vstup do európskych hospodárskych štruktúr.

    Poľnohospodárstvo bude zrejme jednou zo závažných prekážok vstupu do týchto štruktúr nielen pre nás, ale aj pre ďalšie asociované krajiny. Oproti iným cteným mojim kolegom, ktorí už dávnejšie vyhlásili, že naše poľnohospodárstvo je najlepšie pripravené na vstup do spomínaných hospodárskych štruktúr, mám na to iný a opačný názor. Ešte nie sme vôbec pripravení na takýto vstup.

    Do spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie nemôžeme vstupovať s poddimenzovanou a podhodnotenou poľnohospodárskou politikou a bude potrebné našu politiku harmonizovať s politikou Európskej únie, kde sú rozhodujúce pevne stanovené kvóty, cenové záruky, úroveň domácej a exportnej podpory a hlavne liberalizácia zahraničného obchodu. Takáto úroveň poľnohospodárskej výroby si vyžaduje stabilizované pomery, potrebnú výkonnosť odvetvia a pevne vybudované trhy. Mám taký pocit, že všetky tri spomínané predpoklady ešte nemáme zabezpečené, ale dobrou a efektívnou poľnohospodárskou politikou zo strany vlády, ktorá, žiaľ, v súčasnosti ešte stále absentuje, sú dosiahnuteľné.

    V mikroekonomickej oblasti alebo v mikroekonomickej sfére sú dosiahnuté výsledky väčšinou tiež negatívne. Vlani okrem stavu hydiny naďalej pokračoval pokles znižovania stavov hospodárskych zvierat. V roku 1995 sa stavy ako tak ustálili, ale v roku 1996 došlo k ďalšiemu znižovaniu stavov hospodárskych zvierat. Samozrejme, odzrkadľuje sa to aj na živočíšnej a trhovej produkcii poľnohospodárskych podnikateľských subjektov a bezpečne to bude mať priamy vplyv na cenu živočíšnych produktov u nás.

    Celková produkcia jatočných zvierat tvorila okolo 50 % produkcie roku 1989. Výrazné nedostatky sú aj v úžitkovosti hospodárskych zvierat. Dosiahnuté výsledky značne zaostávajú za potenciálnymi produkčnými schopnosťami daného biologického materiálu. Dynamika rastu úžitkovosti je nízka. Takýto stav do značnej miery zavinil aj akútny nedostatok finančných prostriedkov na nákup kvalitných osív, sadív či biologického materiálu, ale aj subjektívny faktor, a niekedy, buďme otvorení, zlyháva aj odborná stránka veci.

    V rastlinnej výrobe sú dosiahnuté hektárové úrody neuspokojivé. Sú síce už o niečo vyššie ako v predchádzajúcich rokoch, ale sú hlboko pod úrovňou produkčnej schopnosti daného biologického materiálu. Najväčšie problémy sa ukazovali pri pestovaní ovocia a zeleniny, ale aj pri pestovaní ďalších poľných kultúr. Táto výroba je nadmieru ovplyvnená dovozom viackrát menej hodnotnej, ale vďaka výrazným dotáciám zo strany exportujúcej krajiny, samozrejme, lacnejšej produkcie zo zahraničia.

    Dosiahnuté hospodárske výsledky hospodárskych a poľnohospodárskych subjektov za rok 1996 sú už o niečo priaznivejšie ako v predchádzajúcich rokoch, ale netreba ich preceňovať. Treba za tým vidieť aj úbytok počtu pracovníkov v poľnohospodárstve a rast nákupných cien alebo na druhej strane aj neustále klesajúci finančný majetok a likviditu podnikov.

    Kladný hospodársky výsledok súhrnne dosiahli, žiaľ, len obchodné spoločnosti, teda hospodárske jednotky, kde sa zmenil celkový vzťah k poľnohospodárskej výrobe. V činnosti tých subjektov prevláda odbornosť, profesionálny prístup a rentabilita výroby. Poľnohospodárske družstvá a štátne majetky, kde povedzme niekedy absentuje podobný prístup k poľnohospodárskej výrobe, sú, česť výnimkám, naďalej stratové.

    Azda najvážnejším ekonomickým problémom súčasného poľnohospodárstva je, že záväzky podnikateľských subjektov, hlavne poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov, rástli a rastú rýchlejšie ako pohľadávky. V roku 1996 záväzky dosiahli už skoro neúnosnú mieru, sú trojnásobne vyššie ako pohľadávky. Podstatnú časť týchto záväzkov tvoria záväzky po lehote splatnosti, čím sa poľnohospodárske družstvá a štátne majetky väčšinou dostávajú do dlhodobej platobnej neschopnosti.

    Ďalším ekonomickým deštruktívnym javom nášho poľnohospodárstva je to, že v roku 1996 nepretržite pokračoval ďalej pokles počtu poľnohospodárskych strojov a zariadení. Súčasný strojový park je značne zastaraný, fyzicky a morálne opotrebovaný. Podiel novonadobudnutých strojov je nízky, ale treba poznamenať, že sa nakupujú kvalitnejšie a výkonnejšie stroje.

    Bohužiaľ, ani v roku 1996, tak ako v predchádzajúcich rokoch, nebola zo strany podnikateľských subjektov zabezpečená ani jednoduchá reprodukcia základných fondov, čo predurčuje ďalší rozvoj tohto veľmi dôležitého odvetvia národného hospodárstva. A keď ešte k tomu pridáme aj to, že väčšia časť existujúcich strojov a zariadení bola ohodnotená v starých cenách a odpisy týchto strojov sú vyrátané a odvodené z nižších cien, stojíme veru pred vážnym ekonomickým problémom, ktorý môže mať ďalekosiahle následky aj v procese nášho pričlenenia sa k spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, prerokovaná správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky mapuje, hodnotí súčasný stav v našom poľnohospodárstve. Predovšetkým je obsiahlo vypracovaná. Na jednej strane vyzdvihuje pozitíva a na druhej strane iba konštatuje niektoré najvážnejšie a najvýraznejšie negatíva a problémy v poľnohospodárstve. Ale napriek niektorým pripraveným opatreniam zo strany rezortu a vlády Slovenskej republiky, ktoré sú potrebné, jednoznačne nenaznačuje cestu, spôsoby a metódy odstránenia týchto pretrvávajúcich negatív a problémov, čím sa nezmení súčasný nevyhovujúci stav v poľnohospodárstve.

    Verím, že to nie je jednoduchá úloha. Existuje síce parlamentom odsúhlasená rezortná agrárna koncepcia, ale zo strany vlády Slovenskej republiky naďalej absentuje dlhodobá, dobre premyslená a dosiahnutými výsledkami podložená celková hospodárska koncepcia, o ktorú by sa opierala aj spomínaná agrárna koncepcia. V štátnom rozpočte nie sú voľné prostriedky, ale odborníci a poľnohospodárska verejnosť právom očakávajú, že v dohľadnom čase dôjde k priaznivým zmenám vo vzťahu k odvetviu poľnohospodárstva. Právom sú teraz sklamaní, lebo prerokovaná zelená správa celkový stav v poľnohospodárstve hodnotí pozitívne, čo nie je v súlade so skutočným stavom.

    Právom sme očakávali, že v predloženom materiáli už budú naznačené určité kroky k zlepšeniu celkového stavu v poľnohospodárstve, ktoré by mali byť uskutočnené v roku 1998. Bolo by to reálne aj vzhľadom na tvorbu návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998. Žiaľ, nestalo sa a nemôžeme počítať ani s tým, že sa v dohľadnom čase zmení celkový vzťah vlády k poľnohospodárstvu. Aj z tohto vyplýva, že poľnohospodári naďalej budú musieť niesť na vlastných bedrách celú ťarchu súvisiacu s politicko-ekonomickou premenou našej spoločnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie tzv. lacných potravín. Je to podľa nás nespravodlivé. Ostáva otvorenou otázkou, dokedy naše poľnohospodárstvo vydrží tento nesmierny tlak a kde je takzvaná hranica únosnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Koncoš a pripraví sa pán poslanec Boros.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    myslím si, že pán kolega Filkus mal asi pravdu, keď sa včera zmienil o tom, že sme spoločnosťou, ktorú zaujímajú predovšetkým kauzy, menej už riešenia vážnych ekonomických problémov. Svedčí o tom nakoniec aj mediálny záujem o prerokúvanie zelených správ a, bohužiaľ, nielen v tomto roku, ale aj v predchádzajúcich rokoch. Neviem, pán minister, či nebudeme musieť vyrobiť v poľnohospodárstve na budúci rok nejakú kauzu, aby sme záujem verejnosti a médií nejako zvýšili.

  • Hlasy z pléna.

  • Alebo môžeme prerokovať zelené správy vo výbore, takpovediac pri okrúhlom stole, kde možno aj opatrenia, ktoré by sa prijali na základe určitého konsenzu, by boli dôslednejšie a výraznejšie.

    Predložená správa za agrokomplex, ktorá je vypracovaná na veľmi dobrej kvalitatívnej úrovni s využitím bohatého faktografického materiálu - ako každoročne -, dáva primeraný obraz o postavení slovenského poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a načrtáva aj nástroje usmerňovania jeho vývoja. Pôjde len o to, aby sme spoločne hľadali aj na úrovni Národnej rady možnosti pozdvihnutia jeho úrovne, lebo v tomto odvetví je ešte stále čo naprávať, a aby sme na problémy, o ktorých sa tu dnes hovorí, pamätali najmä pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte.

    O zložitosti vývoja svedčí aj fakt, že v rokoch 1996-1997, tak ako hovoril pán minister, sa zvýšili zdroje vo väzbe na štátny rozpočet o 3,8 mld. Sk a mimorozpočtové zdroje sa zvýšili o 1,43 mld. Sk, tržby o ďalších 1,1 mld. Sk, ale hospodársky výsledok prvovýroby oproti roku 1995 sa v roku 1996 zlepšil len nepatrne, o 200 mil. Sk. Zaujímavý je aj vývoj v 1. polroku 1997, keď je strata 2,8 mld. Sk, dokonca o 200 mil. vyššia ako za rovnaké obdobie pred rokom. Vo výhľade hospodárskeho výsledku ku koncu tohto roka sa však očakáva strata len 1 mld. Sk, čo je na základe vývoja za 1. polrok dosť prekvapujúca prognóza. Zrejme má ministerstvo pôdohospodárstva aktuálnejšie informácie, ako sú uvedené v predloženej analýze.

    Stagnácia hospodárskeho výsledku odvetvia pri zvýšenej štátnej podpore je spôsobená hlavne trvalým disproporciálnym vývojom cien výrobných prostriedkov vstupujúcich do výroby a cien poľnohospodárskych výrobkov. Predovšetkým tu treba hľadať aj sústavne sa prehlbujúcu platobnú neschopnosť v rezorte. Situácia je mimoriadne zložitá najmä v tomto období, keď sa tok peňazí takmer celkom zastavil, a to napriek zberu úrody, za ktorú nemá kto veľakrát zaplatiť. Táto skutočnosť sa už niekoľko rokov opakuje bez náznaku trvalejšieho zlepšenia. Skôr naopak, v tomto roku, tak ako o tom hovoril predchádzajúci rečník poslanec pán Farkas, je peňazí ešte menej, objem pohľadávok najmä po lehote splatnosti sa zvýšil oproti polroku 1996 o 22 % a takisto aj záväzky po lehote splatnosti sa zvýšili za porovnateľné obdobie o 17 %. Bez dramatizovania to poukazuje takmer na kolapsovú situáciu.

    Jednou z príčin tohto stavu je aj zanedbanie možnosti vytvorenia kapitálového reťazca a prepojenia prvovýroby - spracovania, obchodu a spotrebiteľa - v procese privatizácie. Do tohto rozbitého reťazca vstupuje v súčasnosti príliš veľa tretích sprostredkujúcich osôb, čo v konečnom dôsledku zvyšuje ceny potravín, ale nezvyšuje príjmy prvovýrobcov. Chybou je aj to, že podniky spracovateľského priemyslu a odberateľské podniky služieb sa privatizovali väčšinou pre osoby bez kapitálovej zdatnosti a nečudo, že im chýbajú financie na platby za nakupované suroviny a možno aj zdroje na splátky do Fondu národného majektu.

    Okrem problémových platieb za surovinu sú existenčne ohrozené aj samotné podniky - pozri čerstvý príklad Novofructu Nové Zámky. Domnievam sa, že ak sa noví vlastníci nepričinia o horizontálnu integráciu svojich firiem, tretia vlna privatizácie pre zahraničné monopoly u jedných a bankroty u ďalších sú predo dvermi. Obdobná situácia je vo veľkoobchodných podnikoch, ktoré sa v rámci demonopolizácie atomizovali, čím stratili konkurencieschopnosť a na slovenský trh s potravinami veľmi dravo začínajú prenikať mamutie veľkoobchodné firmy, samozrejme, kryté zahraničným kapitálom, diktujúc tak prvé podmienky obchodu s potravinami.

    Ak som sa dotkol privatizácie, len tak mimochodom, v správe sa uvádza, že k polroku 1997 bolo zo 462 podnikov zaradených do privatizácie sprivatizovaných 414 so základným imaním 50,5 mld. Sk. Bolo by zaujímavé vedieť, v koľkých podnikoch má podiel prvovýroba, prípadne koľko osôb sa podieľalo na privatizácii 50-miliardového majetku, a ešte zaujímavejšie, ako sa plnia podmienky privatizačných zmlúv. Myslím si, že takéto informácie by mali byť celkom logicky zverejňované.

    Domnievam sa, že absentujúce kapitálové prepojenie prvovýroby a spracovateľov sa podieľa ako jeden z faktorov aj na pomerne veľkých výkyvoch v zásobovaní trhu, čo je typické v tomto období pri jatočných ošípaných, kde sa odbytová cena vyšplhala v poslednom období na 53 až 55 Sk za kilogram živej hmotnosti. Nečudo, že takéto zvýšenie cien sa prejavuje aj na spotrebiteľských cenách, keď v 40. týždni napríklad cena bravčového stehna v priemere za Slovensko bola 159,40 Sk a v priebehu 2-3 týždňov vzrástla o 3,5 %. Dokonca v Košiciach je táto cena 175 Sk a sú bežné rozdiely aj v ďalších sortimentoch v spotrebiteľských cenách medzi regiónmi, medzi krajmi 20 i viac korún.

    V živočíšnej výrobe je vôbec zložitá situácia. Nerentabilnosť tohto odvetvia spôsobila, že už nie sú prázdne len jednotlivé maštale, ale bez života ostali celé hospodárske dvory, a to veľmi často aj v produktívnych oblastiach. Deje sa tak hlavne tam, kde sa zlikvidovali družstvá a noví užívatelia pôdy nemajú, pravdaže, záujem o stratovú a navyše rizikovú výrobu. Tento jav je však veľmi častý aj v sprivatizovaných štátnych majetkoch, kde nadobúdatelia tiež utekajú od podnikateľských rizík, navyše, ak za predaj zvierat hoci aj pod cenu - veď nakoniec ich aj pod cenu kúpili - prídu rýchlo k hotovým peniazom.

    Poľnohospodárstvo tak naďalej zostáva jedným z rozhodujúcich odvetví produkujúcich nezamestnanosť. Pretrváva a sústavne sa prehlbuje disparita medzi priemernými zárobkami v poľnohospodárstve a v ostatných odvetviach hospodárstva. O tom som však dosť podrobne hovoril pri nedávnom prerokúvaní zákona o mzdovej regulácii.

    Mnohé ďalšie problémy súčasného stavu sú uvedené v predloženej správe, o mnohých hovorili a ešte budú hovoriť kolegovia.

    Pravdaže, je aj čo pochváliť. O tom sa tiež môžeme dočítať a budeme počuť. Doteraz prijaté opatrenia na stabilizáciu odvetvia sa prejavili vo zvyšovaní úrod v rastlinnej výrobe a na cestu stabilizácie nastúpili aj niektoré, spravidla aj v predošlom období ekonomicky silné podniky, ktoré sa nerozdeľovali a netrieštili.

    Musíme však pripustiť, že ekonomický úpadok odvetvia ako celku, tak ako predpokladala koncepcia rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva z roku 1993, sa len čiastočne zastavil, resp. nezastavil sa a neobnovila sa jeho stabilita. Situácia je o to zložitejšia, že potreba a spôsob úhrady zdrojov nie je v predkladanej správe primerane precizovaná, v čom je najväčšia slabina správy i navrhovaných opatrení. Podľa kalkulácií ministerstva pôdohospodárstva zostáva riešiť nedostatok zdrojov na rok 1997 a budúce roky len vo výške 4,23 mld. Sk. Podľa prepočtov Zväzu poľnohospodárskych družstiev, ale zaujímavé, že aj podľa prepočtov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky uvádzaných v predošlých dvoch verziách zelenej správy je schodok zdrojov až 10,1 mld. Sk. Podľa návrhov v predloženej správe by sa mal riešiť schodok vo výške zdrojov 4,4, resp. 5,4 mld. Sk s 1 miliardou uvažovanou na revitalizáciu. Nedoriešený teda zostáva rozdiel 4,7, resp. 5,7 mld. korún.

    V zhode so Zväzom poľnohospodárskych družstiev Slovenskej republiky zastávam názor, že v danej hospodárskej situácii sa dodatočné zdroje do agrokomplexu dajú získať len kombináciou zvýšenia zdrojov zo štátneho rozpočtu a cenovej úhrady za poľnohospodárske výrobky so súčasným vytvorením podmienok pre horizontálnu i vertikálnu integráciu dodávateľsko-odberateľských vzťahov, posilnením zmluvných obchodných vzťahov, riešením nového postavenia aj napríklad Štátneho fondu trhovej regulácie. Domnievam sa, že tento fond v poľnohospodárstve treba prebudovať na orgán, ktorý by bol kompatibilný svojimi právomocami s Intervenčným výborom známym z Európskej únie, ktorý je zameraný na podporu vnútorného a vonkajšieho trhu a s tým súvisiacu koncepčnú orientáciu zmien v metódach, nástrojoch a inštitucionálnom zabezpečení regulácie trhu, vrátane vývozu a dovozu. Na tento účel treba vypracovať a predložiť novelu zákona o Štátnom fonde mzdovej regulácie poľnohospodárstva.

    Obnovenie integračných vzťahov a kapitálového prepojenia pri získaní dodatočných zdrojov na reprodukciu výrobných fondov v prvovýrobe a v spracovateľskom priemysle a obchode by výrazne posilnilo konkurencieschopnosť všetkých podnikateľských subjektov, čo je spolu s nevyhnutným zvýšením intenzity výroby prvý predpoklad vstupu do Európskej únie. V tejto oblasti sa žiada iniciatívnejší prístup aj bankových domov a ich väčšie pochopenie pre osobitosti podnikateľského prostredia v agrokomplexe. Dlohodobosť výrobného procesu, jeho biologický charakter si vyžaduje aj dlhodobé poskytovanie úverov a ostatných zdrojov práve na reprodukciu výrobných fondov. Aj v tak často spomínanej Európskej únii je bežné, že poľnohospodári nakupujú techniku a modernizujú výrobu viac-menej cez úvery. Tieto sú však poskytované v prípade výstavby na 20 až 25 rokov, pri nákupe strojov na 5 až 10 rokov.

    Som si vedomý kapitálovej sily našich komerčných bánk i súčasných rizík menového vývoja. Aj preto treba prijať nový zákon o osobitných podmienkach úverovania, ktorý by tiež riešil úverovanie biologických a vybraných potravinárskych zásob. Oceňujem, že kvôli zvládnutiu transformačného procesu aj rezort navrhuje množstvo kvalitatívne nových opatrení, už pánom ministrom spomínaný zákon o poľnohospodárstve a zákon o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste, ale aj množstvo nových prístupov. Bolo by žiaduce, aby sa novo upravilo poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu, hlavne, aby bol na systémové a niektoré ďalšie dotácie zákonný nárok, čím by sa posilnil okrem iného aj program Čisté ruky. V tejto súvislosti si dovolím predložiť návrh na doplnenie správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 1997 predloženej vládou Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V časti C "Aktualizácia agrárnej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1998" v bode 1 Zámery a opatrenia v legislatívnej a normotvornej činnosti navrhujem v mene skupiny poslancov doplniť písm. h) návrh zákona o osobitných podmienkach úverovania v poľnohospodárstve a písm. i) návrh zákona o zmene Štátneho fondu trhovej regulácie na Intervenčný výbor.

    V poslaneckom klube SDĽ očakávame, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky bude aj...

  • Zvuk spadnutého pohára.

  • Prepáčte, ospravedlňujem sa.

  • Pozrite sa, čo nám tí družstevníci robia.

  • Preto, že je to voda.

    V poslaneckom klube SDĽ očakávame, že ministerstvo financií bude aj pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1998 aspoň také ústretové ako pred rokom. Mali by to zaručovať proklamované makroekonomické výsledky hospodárstva Slovenskej republiky. Dúfam, že sú nepodložené správy o pripravovanom znížení výdavkov rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva práve z iniciatívy finančného rezortu. Možný rozvoj agrokomplexu totiž závisí nielen od mobilizácie jeho vnútorných rezerv, ale aj alebo dokonca najmä od celkového ekonomického prostredia v štáte vrátane objemu dotácií a, samozrejme, aj kúpnej sily obyvateľstva.

    Niekoľko poznámok k lesníctvu. Už v úvode správy o lesnom hospodárstve sa konštatuje poškodenie lesov v Slovenskej republike na výmere viac ako 400 000 ha len vplyvom imisného zaťaženia. V rámci Európy majú viac poškodené lesy len v Poľsku a v Českej republike. Zároveň sa v správe konštatuje, že projekty preventívnych a nápravných opatrení nie sú finančne kryté.

    Od roku 1993 je platné uznesenie Národnej rady k vyčleneniu finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia na úhradu časti nákladov spojených s realizáciou bioprojektov a na odstraňovanie následkov znečisťovania ovzdušia na lesné ekosystémy v minimálnom rozsahu 50 % zdrojov prijatých z odplát za znečisťovanie ovzdušia. Tá istá úloha sa opakuje v bode B2 uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 302 z 30. apríla 1996, kde bol termín plnenia do 31. 12. 1996. Z mojich informácií, ale aj z opakovaného prijatia uznesenia vládou Slovenskej republiky usudzujem, že ministerstvo životného prostredia predmetné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky a tiež vlády nerešpektuje a neplní. Vzhľadom na verejnoprospešné funkcie lesov klesá výmera hospodárskych lesov a zvyšuje sa práve výmera lesov s verejnoprospešným významom.

    Zabezpečovanie verejnoprospešných funkcií lesov sa uskutočňuje v krajinách Európy formou štátnych objednávok alebo inak riešenou podporou zo strany štátu. U nás sa, žiaľ, tento trend neuskutočňuje, hoci na druhej strane aj zákonom 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa sprísnil režim ochrany lesov a doteraz nie je vyriešená náhrada ekonomickej ujmy pre vlastníkov a užívateľov lesa vyplývajúca z obmedzeného obhospodarovania lesov. Aj lesnícka verejnosť oceňuje snahy štátu o starostlivosť v chránených krajinných územiach a najnovšie vyhlásenie či pripravované vyhlásenie dvoch nových národných parkov. Popri snahe však treba zabezpečiť aj finančné krytie nákladov na ochranu prírody a krajiny a náhradu spomínanej ekonomickej ujmy. Inak sa snaha stáva len planým rojčením bez konkrétnych výsledkov a starostlivosť o ochranu krajiny je tak prospechom síce pre všetkých, ale záťažou len pre úzku skupinu ľudí, ktorí sa o lesy starajú.

    Z ďalších prijatých zámerov v zelených správach z minulých rokov sa opakujú a neplnia zámery v legislatívnej oblasti, a to najmä vypracovanie komplexnej právnej úpravy o lesnom hospodárstve a poľovníctve. Napríklad už v zelenej správe z roku 1993 boli zámery pripraviť nový lesný zákon. V tohtoročnej zelenej správe sa opäť navrhuje vypracovať túto komplexnú právnu úpravu. Ak si uvedomíme, že návrhy takých dôležitých právnych noriem a súvisiacich predpisov by mali prejsť aj diskusiou v odbornej verejnosti, lesníckej verejnosti, domnievam sa, že termíny sú dosť nereálne.

    V oblasti daňovej politiky sa nerealizovali návrhy na uplatnenie zelenej nafty v lesníctve, podobne ako v poľnohospodárstve, ktoré boli v správe v predchádzajúcom roku. Zdá sa, že zelená správa za lesné hospodárstvo je vo vzťahu k štátnemu rozpočtu pasívna a rešpektuje skôr stanoviská ministerstva financií ako potreby lesníctva.

    Lesné hospodárstvo má v súčasnosti zníženú finančnú stabilitu, preto každoročne vyčlenenú sumu zo štátneho rozpočtu vo výške približne 500 miliónov korún treba aspoň valorizovať o inflačné trendy.

    Správa sa len veľmi stručne venuje prácam spoločenského významu, medzi ktoré patrí podpora výstavby, opravy a údržby objektov lesotechnických meliorácií a bystrín. Napríklad podrobnejšia analýza tohtoročných záplav poukazuje aj na zanedbanie týchto činností kvôli všeobecnému nedostatku financií.

    V zelenej správe 1997 za lesníctvo sa nespomína významná novela zákona číslo 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov, ktorá rieši problém obhospodarovania štátneho lesného majetku. Správa tohto majetku je v krajinách Európskej únie priamo zverená obhospodarovateľom lesnej pôdy. Viem, že ministerstvo pôdohospodárstva predložilo návrh novely tohto zákona do vlády Slovenskej republiky, preto zdvorilo žiadam pána ministra o podanie informácie o ďalšom postupe pri jej prerokúvaní. V tomto roku sa uskutočnila po krátkom čase už druhá reorganizácia riadenia lesníctva. Obávam sa, že niektoré kroky boli v nej motivované skôr politicky ako logicky, bez adekvátnej prípravy a patričného odborného zdôvodnenia, čo neprospeje ekonomickej stabilite lesných podnikov.

    Na záver treba konštatovať, že napriek dobrej odbornej úrovni spracovania zelená správa ostáva v časti C bez odpočtu vykonaných opatrení v predchádzajúcom období. Neobsahuje analýzu neplnenia zámerov a neobjektivizuje reálne predpoklady na plnenie nových cieľov.

    Ak mi dovolíte, uvediem ešte niekoľko slov k vodnému hospodárstvu. Aj táto správa je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi poznačená rukou výskumníkov a myslím si, že s pozitívnym vplyvom na jej úroveň. Z vecného hľadiska aj napriek Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky zostávajú aj vo vodnom hospodárstve zásadné otázky nevyriešené. Tento stav neumožňuje uplatňovať štátnu vodohospodársku politiku v prebiehajúcom procese transformácie aj v ďalších užívateľských rezortoch, čo už teraz komplikuje riešenie vzťahových otázok s vodným hospodárstvom najmä pri využívaní energetických diel. A tak určité improvizovanie rezortu vedie k odďaľovaniu transformácie vodného hospodárstva, lepšie povedané, vodohospodári v rezorte robia, čo môžu, ale naďalej absentuje základný nástroj fungovania odvetvia, ktorým je zákon o vodách. Aj správa sa na viacerých miestach dotýka stavu rozpracovanosti tohto zákona.

    Podľa získaných informácií má najbližšie k pravde text na strane 59 správy, keď na základe príkazu ministra pôdohospodásrstva pripravuje zákon o vodách tento rezort takpovediac vo vlastnej réžii s tým, že ústredným orgánom štátnej správy bude ministerstvo pôdohospodárstva. Toto pasovanie sa za ústredný prgán je už zjavné aj z textu správy, čo je tak trochu v rozpore s platným kompetenčným zákonom.

    Spracovatelia správy priznávajú, že absencia tohto základného zákona neumožňuje prijať nadväzujúce zákony o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o rybárstve, o využívaní hydroenergetického potenciálu, viaceré nariadenia vlády, všeobecné predpisy. K tomu treba pripraviť celý komplex nadväzujúcich zákonov, vládnych nariadení a všeobecných predpisov, ktoré by vymedzili kompetencie ústredného orgánu štátnej správy, užívateľských rezortov, jednotlivých článkov riadenia štátnej správy, obcí, samospráv a samotných užívateľov vody pri realizácii vodohospodárskej politiky štátu, ako aj záväzné postupy transformácie a fungovania odvetvia v trhových podmienkach. Len aby sme sa rozumeli, dodávam, že za vypracovanie vodohospodárskeho zákona nesie gesciu ministerstvo životného prostredia.

    Môžeme teda konštatovať, že plnenie vládneho programu v oblasti vodného hospodárstva je v súčasnosti na veľmi tenkom ľade alebo dokonca na vode.

    Napriek naznačeným problémom s transformáciou vodného hospodárstva treba oceniť vodohospodárov a podniky povodí za zvládnutie situácie pri letných povodniach. V tejto súvislosti však predsa len prenikajú či šíria sa aj nepodložené správy o chybách pri organizovaní protipovodňovej ochrany najmä v súvislosti s evakuáciou Piešťan. Bolo by preto vhodné, aby pán minister ešte raz vysvetlil okolnosti, ktoré viedli k evakuácii Piešťan, prípadne objasnil, kto a na základe akých informácií dal príkaz na toto opatrenie. Osobne ho rešpektujem a chápem.

    Napriek niektorým kritickým vyjadreniam, ktoré som uviedol, pokladám za potrebné poďakovať ministrovi pôdohospodárstva, resp. ministerstvu pôdohospodárstva, jeho vedeniu, generálnym riaditeľom sekcií, ale aj ďalším zúčastneným organizáciám, výskumným ústavom v rezorte, samosprávnym organizáciám, ktoré pripomienkovali jednotlivé predkladané varianty zelenej správy, za vypracovanie a predloženie týchto správ nie vo svojom mene, ale v mene poľnohospodárov, lesníkov a vodohospodárov, ktorých vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a v samotnej Národnej rade zastupujem. Bodaj by si príklad ministerstva pôdohospodárstva osvojili do budúcnosti aj ďalšie rezorty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Boros.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    je potrebné uznať, že dôkladné preštudovanie zelenej správy stojí skutočne za námahu. Ako už mám vo zvyku, začínam s pozitívami, ktoré si podľa mňa zasluhujú zmienku.

    Zelená správa je predložená prakticky za rok 1996 a zároveň slúži ako východiskový koncept na ďalší rok, teda na rok 1998. V tomto má skutočne ministerstvo sťaženú úlohu, lebo prakticky bežiaci rok 1997 ešte nie je dokonale štatisticky ani inak zachytený. Sú len, samozrejme, už dosť objektívne predpoklady, ako to v tomto roku s naším agrárnym sektorom skončí.

    Správa je objemná a detailná, potvrdzuje nepopierateľný fakt, že v budove ministerstva pôdohospodárstva sedia úradníci a analytici, ktorí sú schopní podať ucelený a detailný obraz o stave rezortu. Tabuľky, porovnávacie metódy absolútnych a relatívnych súvislostí sú prehľadné, zrozumiteľné a čitateľné. Až natoľko čitateľné, že napriek povinne prejavenému erárnemu optimizmu je z nej nad slnko jasnejšie, že rezortu a vláde sa naďalej nedarí plniť si bezo zvyšku svoje základné zámery. Som teda nútený konštatovať, že v tejto rovine už vonkoncom nestačí spomenutá analytická a rozborová schopnosť na papieri, pretože skutočná realizačná činnosť je zrejme nie celkom dostatočná. Skrátka a jasne, úroveň samotnej správy nedokáže a nemôže natoľko zahmliť oči súdneho čitateľa, aby nevidel skutočnú biedu tohto nosného rezortu.

    Dovolím si vyzdvihnúť iba niekoľko číselných údajov z tabuliek zelenej správy, ktoré aj pre zarytých nositeľov ružových okuliarov musia znamenať vážne varovanie.

    Podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte činí 4,7 %, napriek tomu investície z národného hospodárstva iba 2,8 %. Samozrejme, to nie je vina nášho rezortu. Oproti roku 1995 došlo k poklesu o 0,6 %. Pokles exportných schopností, podiel na mínusovom salde vývozu a dovozu je skutočne vysoký, čo sa týka agropotravinárskeho komplexu, a to už bolo spomenuté predo mnou. Ale to zase súvisí na jednej strane s nedostatočnými investíciami, pretože prepočítaná potreba investícií je 9,7 mld. a skutočne investovaných bolo 3,2 mld. Je tu daná neschopnosť jednoduchej reprodukcie výrobných fondov. Je tu pokles hmotného investičného majetku o ďalších 8 %. Spomínal sa tu aj opotrebovaný strojový park, ktorý napríklad v rastlinnej výrobe činí vyše 77 %. To sú objektívne čísla zo správy.

    Naďalej pretrváva vysoká platobná neschopnosť. V prvotnej platobnej neschopnosti je 63 % subjektov. I keď sa znížil pomer ziskových a stratových podnikov už pod 50 %, predsa nemôže nikoho z nás uspokojiť to, že iba 633 subjektov podnikajúcich v poľnohospodárstve na 962 tisoch ha má zisk vyše 1 miliardy korún, ale na druhej strane stále ešte 587 subjektov na 886 tisoch ha má stratu 2 830 miliónov. Toto je skutočne neuspokojujúci údaj pre súdneho pozorovateľa.

    Bola spomínaná disparita miezd. Súvisí s inými vecami, a preto ju neberiem kriticky voči nášmu rezortu. Žiaľbohu, náš rezort sa musí naďalej pýšiť neslávnym prvenstvom vo výžive rastlín, kde nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci CEFTA máme najnižšiu výživu, čistých živín NPK na hektár 45,5 kilogramov.

    Naďalej sa otvárajú cenové nožnice. Ceny poľnohospodárskych produktov vzrástli o 4,7 %, kým vstupy do prvovýroby narástli dvojnásobne. Ide o objektívne faktory, tie posledné, ktoré skutočne veľmi nepriaznivo ovplyvňujú životaschopnosť a produkčnosť nášho rezortu. Samozrejme, všetko nemôžeme naivne zvaliť iba na samotný rezort. To ani nechcem. Totiž hospodárska politika celej vlády, a zvlášť jej posledné chaotické, diletantské a krátkodobé kroky - pozri certifikáty - brzdia zdravý vývoj celého hospodárstva a v rámci toho, samozrejme, aj agrárneho sektora. Nenásytné vrecká privatizérov odčerpávajú tak prepotrebný kapitál na skutočnú transformáciu, na modernizáciu a oživenie aspoň minimálneho toku peňazí aj v našom rezorte. Takže summa summarum, žije sa z podstaty, na úkor najbližšej - obyvateľmi ešte stále málo registrovanej - i ďalšej budúcnosti.

    Vážené kolegyne a kolegovia, celkovo je možné konštatovať, že stav agropotravinárskeho komplexu a v rámci neho hlavne poľnohospodárskej prvovýroby je mimoriadne nepriaznivý až do takej miery, že môže byť ohrozená doteraz s veľkým vypätím udržiavaná funkčnosť odvetvia. Verte mi, že to vonkoncom nie je milé konštatovanie ani pre mňa. Niekedy sa cítim ako v uzavretom začarovanom kruhu, z ktorého sa bez účinného prispenia aj ostatných rezortov, a vôbec oveľa efektívnejšieho, spravodlivejšieho a účinnejšieho riadenia celého národného hospodárstva vládou, jednoducho nedostaneme. Také milieu, vládou vytvorené prostredie, ktoré je spojené s politickým izolacionalizmom, samozrejme, prekáža zdravému fungovaniu trhových mechanizmov aj v agropotravinárskom komplexe a je rozhodujúcim dôvodom jeho biedy.

    Ale zároveň by som chcel vyzdvihnúť jeden dôležitý aspekt predloženej zelenej správy. Ide o vzťah, resp. prípravu na pridruženie sa k Európskej únii. V tomto životne dôležitom bode pre náš agropotravinársky komplex treba pozitívne hodnotiť snahy rezortu pôdohospodárstva v oblasti legislatívnej prípravy pridruženia sa k Európskej únii. Táto práca a snaha v aproximácii k Európskej únii by mohla a mala inšpirovať správanie sa celej našej vlády aj v ostatných úsekoch. Samozrejme, naďalej je ale otázna praktická pripravenosť agrárneho sektora, dotačného systému, technických a ďalších podmienok, ktoré asi, žiaľ, ani zďaleka nie sú zatiaľ pripravené na vstup do Európskej únie.

    Niečo mi dovoľte povedať k časti C - Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky v roku 1998. Aj tu musím pripustiť, že sa skutočne objavujú prvé náznaky dobre mienených návrhov, teda aj z môjho pohľadu, a bolo by treba azda viac akceptovať zo strany ministerstva - až by to bolo možné - pripomienky záujmových, resp. stavovských združení, ako je napríklad Slovenská priemyselná poľnohospodárska a potravinárska komora. Ako prvé hneď pri garantovanom nákupe ceny mlieka sa podporuje jej zvýšenie, čo sa viacnásobne zjednalo na 7,75 Sk za liter.

    V oblasti daní podporujem zámer ministerstva oslobodiť tých súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí začali alebo chcú začať hospodárenie po roku 1995. Môže tu byť námietka od niektorých samospráv, že tým vlastne odčerpáme nejaký príjem. Toto sa však dá ľahko vyvrátiť zo štatistiky, ktorá je v správe tiež veľmi presná. Počet súkromne hospodáriacich roľníkov je spolu 7 581, priemerná hektárová výmera je 15 a podiel z celkovej obhospodarovanej pôdy je iba 4,8 %. A z toho počtu je 4 600 subjektov hospodáriacich do 5 ha, čo je len 0,36 % pôdy. Myslím si, že to nemôže ohrozovať príjmy miestnych samospráv, ktoré sú v inom oveľa viac ohrozené zo strany štátneho rozpočtu.

    K fondu katastrofických škôd. Je to skutočne veľmi dobrý zámer, ktorý je podporovaný aj z mojej strany. Je v tom, samozrejme, určitá dávka irónie, že je to navrhnuté po živelných pohromách predošlých rokov, kde zase napriek platnému uzneseniu tohto parlamentu a početným sľubom zo strany vlády ostalo uvoľnenie prostriedkov planým a už nikdy nesplneným sľubom voči hospodáriacim na pôde. V tomto bode, žiaľbohu, poľnohospodárska obec bola podvedená. Nehovorím, že je to z viny nášho ministerstva. Asi nie.

    Po štvrté by som sa chcel dotknúť asi najcitlivejšieho a najkritickejšieho bodu poľnohospodárskej politiky, ktorým je dotácia, dotačná politika a hlavne dotačné tituly. Som nútený znova opakovať, že pokiaľ rezort a vláda nie sú schopné alebo nechcú vypracovať taký dotačný systém, ktorý je jasný, pevný, perspektívny a právne nárokovateľný a ktorý sa neupína rigidne na udržiavanie neefektívnej poľnohospodárskej činnosti v znevýhodnených oblastiach, tak ťažko sa možno dočkať zlepšenia. Samozrejme, tým vôbec nie som proti tomu, ba podporujem to, že udržanie vidieckeho osídlenia musí byť zabezpečené zo strany štátneho rozpočtu, ale na to existujú celkom iné, účinné nástroje. Nie je to nutné na úkor rezortu pôdohospodárstva.

    Nemôžeme očakávať zlepšenie stavu rezortu ani rast konkurencieschopnosti a nadväzné zlepšenie exportného salda, pokiaľ tvrdohlavo odmietame adekvátnu podporu intenzívnych produkčných oblastí. Nastávajúci systém dotácií nemôže byť takto účinný a z tohto pohľadu je len a len škodlivým a kontraproduktívnym. V týchto intenciách zase súhlasím so zámerom ministerstva pod bodom 2/6 spomínanej kapitoly upraviť kritériá poskytovania dotácií v znevýhodnených oblastiach za účelom ich využitia. Kľúčové slovo je tu skutočne na "ich využitia", aby to nebolo automaticky zneužité nie na produkciu, ale len ako dar zo štátneho rozpočtu. Možno som to sformuloval trošku ostrejšie, ale určite sa to deje aj takým štýlom. Takže je veľmi vítané, že ministerstvo sa na to pozrie a postaví si oveľa prísnejšie kritériá na dosledovanie dosahu tejto pomoci.

    Na záver, vážená snemovňa, mi dovoľte veľmi krátke zhrnutie. Podľa mojej mienky je nevyhnutné razantné posilnenie prílevu finančných zdrojov do agropotravinárskeho komplexu a hlavne do poľnohospodárstva, rázne zlepšenie dostupnosti úverových zdrojov - všetci to vlastne vieme, ale treba to zdôrazňovať -, priaznivejšie daňové podmienky hlavne zase v prvovýrobe. Bol by som úprimne spokojný aj v mene obyvateľov a poľnohospodárov, keby sa konečne splnila pod bodom 49 na strane 13 sľúbená osobitná pozornosť problémovým poľnohospodárskym oblastiam, ako napríklad oblasť Humenného, Rimavskej Soboty, Trebišova a na počudovanie Komárna. Samozrejme, je to tiež širšia súvislosť, pretože ide vlastne o úlohu vlády, ktorá to potom rozčleňuje pre jednotlivé rezorty. Lenže s pompéznymi výjazdmi vlády a riešeniami v zaostalých oblastiach v predchádzajúcich rokoch mám veľmi neblahé skúsenosti, pretože zo sľubov, ktoré tam odzneli, sa prakticky nič nesplnilo. Teraz chcem len veriť, že zase sa to nerozplynie do stratena a aspoň niečo, keď už nie všetko, bude z toho aj realizované.

    Podporujem návrh alebo názor viacerých, už aj predo mnou odznených pripomienok, aj komory, že štátne fondy musia zlepšiť svoju kladnú regulačnú činnosť a nemajú slúžiť staticky a neúčinne ako doteraz. Podporujem návrh, ktorý je, myslím si, v spoločnej správe. Ide o valorizáciu dotačných prostriedkov o 2,5 mld. Sk na budúci rok. Kde sa nájdu prostriedky, to, samozrejme, už nie je moja vec, ani parlamentu, ale výkonnej moci vlády.

    Považujem za potrebné pripomenúť ctenej snemovni priveľmi, až okato ťahajúce sa riešenia reštitúcií v prípade urbariátov a komposesorátov. Viem, že sú tam aj objektívne prekážky ako dokazovanie vlastníctva, resp. účasti atď., ale 28-percentné vybavovanie je skutočne málo.

    Na záver ešte jedna poznámka. Veľmi ma prekvapilo - a určite nie som sám - pri prerokúvaní zelenej správy vo výbore pre pôdohospodárstvo tvrdenie pána ministra, ktoré, samozrejme, považujem za pravdivé, že do revitalizácie, na ktorú má vraj v štátnom rozpočte agropotravinársky komplex k dispozícii 1 mld. Sk, bol doteraz predložený jeden jediný projekt! Jednoducho tomu nerozumiem. Že by boli také silné informačné bariéry, alebo až taký neuveriteľný nezáujem až po uši zadlžených poľnohospodárskych subjektov? Voľačo mi tu skutočne nesedí a mám taký dojem, že novovytvorené orgány štátnej správy na krajských, resp. nižších úrovniach asi znova a vážne sklamali. Ich pôsobenie je asi presne opačné, ako by malo byť. Brzdia, sú na prekážku, brzdia jednak rýchly a pružný presun informácii a riešenie vecí. Ak v tomto smere nemám pravdu, budem veľmi rád, keď mi to bude vyvrátené.

    To je asi všetko, čo som chcel k zelenej správe povedať.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Hlásite sa s faktickou poznámkou? Pán kolega, neviem, či budete môcť vystúpiť s faktickými poznámkami, lebo zrejme budeme musieť vypnúť vnútorný okruh Philips, pretože voda, ktorá sa vyliala, spôsobuje skrat, ktorý spôsobil aj pískanie v reproduktoroch. Skúsime to?

    Nech sa páči, pán Hofbauer.

  • Chrčanie z reproduktorov.

  • Vypnite to, prosím, dôjde k nejakým škodám.

    Prosil by som ťa, si muž, máš mužný hlas, skús to bez mikrofónu, alebo choď tam dolu.

  • Poslanec Hofbauer sa vzdal faktickej poznámky.

  • Dobre, ďakujem.

    Priatelia, keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán Rosival, ďalej páni Baránik, Novák, Köteles a Delinga.

    Ďakujem, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Čiže prihlásili sa páni poslanci Rosival, Baránik, Novák, Köteles a Delinga.

    Nech sa páči, pán kolega Rosival, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    vo svojom vystúpení chcem jednak oceniť prerokúvanú zelenú správu, ďalej priradiť otáznik k niektorým pozitívnym tendenciám uvedeným v správe, po tretie pripomenúť dlhodobé ťažkosti poľnohospodárstva, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani v roku 1996, po štvrté zdôrazniť nutnosť upraviť niektoré nástroje agrárnej politiky na budúci rok a konečne sa tiež vyjadrím krátko k správe o lesnom hospodárstve.

    Rád by som vyzdvihol vysokú úroveň správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike. Správa obsahuje množstvo veľmi dobre spracovaných údajov o štruktúre rezortu, o rôznych výrobných činiteľoch vo výžive obyvateľstva, ekonomické údaje, údaje o regionálnej politike a konečne aj aktualizáciu nástrojov agrárnej politiky v roku 1998. Vecná a analytická časť správy si zaslúži ocenenie. Táto časť správy uvádza viaceré skutočnosti, ktoré však svedčia o dlhodobo veľmi ťažkej, nepriaznivej situácii predovšetkým v poľnohospodárskej prvovýrobe, ale aj v niektorých častiach potravinárstva. Správa prináša viaceré nepriaznivé fakty jednak o výrobe, jednak o ekonomike, vrátane pretrvávajúcej stratovosti poľnohospodárskej výroby.

    Napriek tomuto sa zelená správa ako celok hodnotí pozitívne a pozitívne sa hodnotí aj vývoj v agropotravinárskom komplexe. Domnievam sa, že celkové pozitívne hodnotenie a viaceré výrobné a ekonomické údaje uvedené v správe sú vo vzájomnom protiklade. Medzi pozitívnymi tendenciami sa v správe napríklad uvádza, že v minulom roku sa znížila strata poľnohospodárstva na 2,6 mld. Sk v porovnaní s 2,8 mld. Sk, ktoré poľnohospodárstvo stratilo v roku 1995. Za uplynulé tri roky, vrátane roku 1994, stratilo poľnohospodárstvo spolu 8,8 mld. Sk. Vyzdvihovať zmenšenie straty o 200 miliónov a označovať toto za pozitívnu tendenciu sa mi zdá nenáležité, keď negatívnou skutočnosťou je strata 2,6 mld. Sk za jeden rok. Túto stratu pokladám za oveľa významnejšiu, ako je zmenšenie o 200 miliónov.

    Za pozitívnu tendenciu sa vydáva tiež skutočnosť, že 52 % podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve dosiahlo v uplynulom roku zisk. Negatívny hospodársky výsledok však malo až 48 % subjektov. O pozitívnej tendencii by sa dalo hovoriť, keby sa počet subjektov s negatívnym hospodárskym výsledkom približoval k 30 % alebo 25 %. Hospodársky výsledok ako základný syntetický ukazovateľ mal v stratových podnikoch hodnotu mínus 3 200 Sk na hektár. Takúto priemernú stratu vyprodukovala takmer polovica (48 %) poľnohospodárskych subjektov v uplynulom roku. Ziskové podniky vykázali zisk len 1 100 Sk na hektár a celý priemerný hospodársky výsledok bol v roku 1996 záporný, teda priemerná strata na hektár bola takmer 1 000 Sk.

    Medzi pozitívami sa ďalej uvádza, že celkové investície do poľnohospodárstva v bežných cenách sa zvýšili o 21,3 %. Ak sa však pozrieme na toto číslo z pohľadu celkových investícií v národnom hospodárstve, zistíme, že podiel investícií v poľnohospodárstve sa v uplynulom roku znížil a bol len 2,8 % z celkových investícií. Toto percento je veľmi nízke pri 4,7-percentnom podiele poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte a asi pri 70-percentnej opotrebovanosti strojových, technických a technologických zariadení.

    Na záver tejto časti môjho vystúpenia - pozitívne tendencie uvedené v správe nie sú presvedčivé. Zdôrazňujem, že sú v rozpore s názorom mnohých predsedov družstiev či súkromne hospodáriacich roľníkov, alebo iných členov manažmentov podnikateľských subjektov. Títo hovoria o veľmi vážnej, alarmujúcej situácii v poľnohospodárstve. Hovoria tak možno preto, lebo veľmi ťažko znášajú súčasné výrazné spomalenie, takmer zastavenie už predtým pomalých finančných tokov. Dovoľujem si upozorniť, že je to v protiklade s jedným z hlavných cieľov opatrení na rok 1996, ktorým bolo zlepšenie toku finančných prostriedkov.

    Teraz niekoľko slov k dlhodobým ťažkostiam nášho rezortu. Prerokúvaná správa spomína aj pretrvávajúce negatívne javy, ku ktorým patrí predovšetkým vývoj cien. Rýchlejší je vývoj cien, za ktoré kupujú poľnohospodári chemikálie, hnojivá, osivá, stroje, technológie, energie, služby, ako cien, za ktoré poľnohospodári predávajú svoje produkty. Otváranie takzvaných cenových nožníc sa dlhodobo nedarí zastaviť. Aj v uplynulom roku vzrástli ceny vstupov do poľnohospodárstva o 9,4 %, avšak ceny poľnohospodárskych produktov sa zvýšili medziročne len o 4,7 %. Cenové nožnice sú najvážnejšou príčinou, pre ktorú mnoho subjektov hospodári so stratou. Ceny často nekryjú ani vynaložené náklady.

    Ďalšími nepriaznivými skutočnosťami sú nedostatok kapitálu, vysoká zadlženosť poľnohospodárskych podnikov, platobná neschopnosť, takmer zastavené finančné toky, nedostatok úverov. Poľnohospodárstvo sa už v minulom roku nachádzalo vo vážnej finančnej kríze a tiež v odbytových ťažkostiach. Došlo k výpredaju majetku väčšiny podnikov. Zaostáva technologická modernizácia, pod únosnú mieru sa znížili úpravy a údržba strojov a stavieb. Klesajú hektárové výnosy v dôsledku znižujúcej sa zásoby živín v pôdach. Je ohrozený chov hovädzieho dobytka.

    To, čo som povedal, nie je úplný výpočet mimoriadnych ťažkostí v poľnohospodárstve. Túto časť svojho vystúpenia uzavriem konštatovaním, že doteraz použité nástroje poľnohospodárskej politiky neboli také účinné, aby zastavili výrobný a ekonomický úpadok poľnohospodárstva.

    Po opísaní tejto vážnej situácie si v ďalšej časti svojho vystúpenia dovolím niekoľko poznámok k aktualizácii nástrojov agrárnej politiky na rok 1998. Dovolím si podčiarknuť návrhy uznesení, ktoré predniesol pán predseda gestorského výboru a dovolím si požiadať ctenú snemovňu o podporu dvoch návrhov, ktoré boli prečítané v bode C a v bode D, to znamená zvážiť v časti C 2.1 úpravu výšky ceny surového kravského mlieka na 7,75 Sk a prémiu za kvalitu mlieka z 1,05 Sk na 1,55 Sk nadväzne na objektivizované vlastné náklady. Ďalej sa domnievam, že je potrebné schváliť návrh uvedený v časti C 2.6, a to doplnenie zo štátneho rozpočtu nedostatok zdrojov poľnohospodárstva vo výške 2,6 mld. Sk. Podporenie týchto dvoch návrhov je opodstatnené a vychádza aj z analýzy napríklad Zväzu poľnohospodárskych družstiev, ktoré odhaduje potrebu finančných zdrojov na budúci rok vo výške 10 mld. Sk. Podľa iných odhadov je táto výška 14,5 mld. Sk. Dovolím si pripomenúť názor, ktorý tu prezentoval pán poslanec Koncoš v septembri minulého roku, keď hovoril o tom, že v poľnohospodárstve celkovo chýba 17,5 až 19,2 mld. Sk.

    Moja posledná poznámka sa týka nástrojov agrárnej politiky prijatých na rok 1997 a navrhovaných na rok 1998. Ministerstvu tu nemožno uprieť snahu o určité hľadanie a nájdenie nových, účinnejších nástrojov, z ktorých viaceré sú vhodné, prijateľné. Medzi takéto patria napríklad opatrenia v domácom a zahraničnom obchode, v organizovaní trhu s poľnohospodárskymi komoditami, opatrenia navrhnuté smerom k samospráve, či vo zvýšení zamestnanosti mladých odborníkov a v iných oblastiach.

    Vážené dámy a páni, toľko k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k správe o lesníctve.

    Predpokladám, že správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike má byť vypracovaná metódou zhodnotenia dosiahnutých výsledkov a ich porovnaním so zásadami štátnej politiky v lesníctve, so zámermi odvetvovej stratégie a koncepcie a Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Pri týchto porovnaniach možno konštatovať toto: Výška dotácií zo štátneho rozpočtu pre lesné hospodárstvo v porovnaní s rokom 1990 poklesla v absolútnych hodnotách takmer na polovicu. Podiel investícií do lesného hospodárstva na celkových investíciách v hospodárstve Slovenskej republiky je výrazne pod úrovňou potreby. V roku 1995 dosiahol 0,4 % a v roku 1996 0,27 %, pritom stupeň opotrebovania strojov a zariadení je veľmi nepriaznivý. Obnova hmotného investičného majetku sa zabezpečuje v podstate z vlastných zdrojov, a tá neumožňuje ani jednoduchú reprodukciu.

    Ciele a úlohy vyplývajúce zo stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva na Slovensku a zo zásad štátnej lesníckej politiky Slovenskej republiky sú spracované do realizačných programov, ktoré sú finančne mimoriadne náročné, a keďže je nedostatok finančných prostriedkov, plnenie týchto programov je nedostačujúce a zdroje Štátneho fondu zveľaďovania lesa na tieto úlohy nestačia.

    Podobne úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády, hlavne ozdravné opatrenia v lesoch, sa pre nedostatok finančných prostriedkov realizovali len v obmedzenom rozsahu. Z uznesenia vlády sa nerealizovala úloha ministerstva životného prostredia, aby sa legislatívne riešilo poskytovanie 50 % prostriedkov získaných za znečisťovanie ovzdušia späť na nápravné opatrenia v lesoch poškodených imisiami. Podobne nenadobudlo účinnosť vládne nariadenie o podmienkach a spôsoboch úhrady majetkovej ujmy, zákon číslo 287/1994 Zb. o ochrane prírody a krajiny. Pretože nedostatok finančných zdrojov na krytie odôvodnených potrieb pre lesné hospodárstvo pretrváva a vyhliadky nie sú sľubné ani do budúcich rokov, je žiaduce prehodnotiť stratégiu a koncepciu lesníctva, ďalej zásady štátnej lesníckej politiky. Pre toto hovorí tiež skutočnosť, že nie je reálne získať v požadovanom rozsahu chýbajúce zdroje na krytie nákladov od subjektov obhospodarujúcich lesy.

    Vážené dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Dámy a páni, z technických dôvodov končím dnešné rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine rozpravou. V rozprave vystúpia páni poslanci Baránik, Novák, Köteles, Delinga a Figeľ.

    Ďakujem. Želám príjemnú dobrú noc.