• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram štvrtý deň rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán Jozef Pribilinec, pani Schmögnerová, páni Hanker, Csáky, Kraus a Borovský.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 65 poslancov.

    Nech sa páči, ešte raz sa budeme prezentovať, neboli sme uznášaniaschopní.

    Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Ďakujem. Sme uznášaniaschopní.

    Pani poslankyne, páni poslanci, rokovanie o bode písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 756) sme včera neukončili.

    Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokojivé.

    Najskôr budeme hlasovať o odpovedi pána ministra vnútra Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho na interpeláciu pána poslanca Rózsu, s ktorou vyslovil nespokojnosť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Krajčiho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Národná rada potvrdila túto odpoveď.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Slavkovskej pod bodom 14 pánu poslancovi Rózsovi, či Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Žiadam skrutátorov, aby sčítali, koľko je v sále prítomných poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pri sčítaní skrutátormi bolo 108 poslancov prítomných v sále.

  • Ruch v sále.

  • Nie, pán Roman Kováč, chcete mať svoje práva a povinnosti nechcete mať.

    Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Nevykrikujte, pani zlatá, buďte kultúrna. Chcete kultúru vnášať, a sama nie ste kultúrna.

    Nech sa páči, pán Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, len rád by som sa vás spýtal, podľa akého paragrafu chcete použiť číslo, ktoré vám zadali skrutátori, pretože zákon o rokovacom poriadku, ktorý upravuje hlasovanie v § 39 a predchádzajúcich, takýto mechanizmus nepozná.

  • Súhlasím, ale ak ste v sále, tak buď sa prezentujete, buď bojkotujete, buď odídete preč, alebo ste v sále. Tiež ste platený od daňových poplatníkov, pán poslanec.

  • Prejavy nespokojnosti a ruch v sále.

  • Buďte pokojný, prosím vás, nikto sa vás nepýtal. Máte právo sa prihlásiť.

    Ešte raz sa budeme prezentovať a budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Slavkovskej. Hlasujte za, prosím, keď sme tu.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, dávam 5 minút na prestávku. Po 5 minútach, ak nebudeme uznášaniaschopní...

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály.

    Ešte raz budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Slavkovskej na otázku pána poslanca Rózsu.

    Prezentujte sa a hlasujte.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    prejdeme k ďalšiemu bodu programu, a to je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648, ktoré sme včera prerušili pred hlasovaním.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona vám boli písomne rozdané.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Feketeho, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Áno, pán podpredseda. Budeme hlasovať spoločne, tak ako to odporučil náš výbor, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9 a 10. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.

  • Budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy a gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Čiže tieto pozmeňujúce návrhy gestorského výboru sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 11. Gestorský výbor odporúča aj tento bod schváliť.

  • Budeme hlasovať o ďalšom návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán podpredseda, ďalej budeme jednotlivo hlasovať o bodoch 6 a 12. Gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.

  • Budeme hlasovať tak, ako pán spravodajca uviedol. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tieto návrhy sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Zo spoločnej správy nám už zostal iba bod 7, ktorý bol v rozprave navrhnutý na osobitné hlasovanie. Teda budeme hlasovať o bode číslo 7 spoločnej správy.

  • Prezentujme sa a budeme hlasovať o bode číslo 7 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča?

  • To už bolo v rozprave, tak by som sa tu nemal k tomu vyjadrovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Posledné dva návrhy v rozprave mal pán poslanec Ftáčnik. Pýtam sa ho, či chce, aby sme hlasovali osobitne o jeho dvoch bodoch, alebo spoločne.

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Jednotlivo. Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Ftáčnika číslo 1. Môžem ho prečítať. V § 5 ods. 8 doplniť text za prvou vetou nasledovne: "Ak bolo oprávnenie vykonávať kolektívnu správu práv v oblasti podľa § 3 ods. 2 písm. d) udelené viacerým organizáciám kolektívnej správy, nositeľ práv sa slobodne rozhodne, ktorú organizáciu poverí na zastupovanie pri výkone svojho práva podľa osobitného zákona 1." A ďalej vypustiť § 7 ods. 7. Ostatné odseky prečíslovať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Druhý a posledný pozmeňujúci návrh poslanca Ftáčnika znel takto: "Z § 7 ods. 6 vypustiť písm. a), b) a c) a zrušiť označenie písmen."

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika tak, ako ste počuli.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vyčerpali sme všetky body zo spoločnej správy, aj tie, ktoré zazneli v rozprave.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Už minule som prečítal, že tam bola jedna podmienka na to, aby sme mohli pristúpiť k tretiemu čítaniu. Tá bola splnená, tak si myslím, že môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Áno, ďakujem. Dávam o tomto návrhu spoločného spravodajcu hlasovať, aby sme mohli pokračovať v treťom čítaní.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívno-technických, alebo jazykových chýb.

    Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb vzťahujúcich sa na schválenie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu v druhom čítaní, alebo návrh na opakovanie v druhom čítaní môže podať najmenej 30 poslancov. Majú poslanci takéto návrhy?

    Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o kolektívnej správe podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rokovaní 33. schôdze Národnej rady budeme pokračovať hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k vládnemu návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Pozmeňujúce návrhy z rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona vám boli písomne rozdané.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Halabrína, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Odpoveď spoločného spravodajcu z pléna.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Halabrína, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem. Skôr ako začnem uvádzať hlasovanie, chcem oboznámiť mojich kolegov, že dnes sa stretol gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, prerokoval pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila pani poslankyňa Ďurišinová, a jej pozmeňujúce návrhy pod číslami 1 a 2 odporúča schváliť a pozmeňujúci návrh číslo 3 iba v prípade, že nebude schválený bod číslo 27 zo spoločnej správy. Takže teraz môžeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Navrhoval som, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1 až 8, 10 až 13, 17 až 20, 23 až 26 a o bode 28 spoločnej správy a tieto schválili.

  • Budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich pán spoločný spravodajca predniesol. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej boli navrhnuté na spoločné hlasovanie body 9, 16 a 22 spoločnej správy a tieto navrhuje gestorský výbor neschváliť.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich neodporučil schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Zo spoločnej správy nám zostávajú ešte štyri hlasovania. Gestorský výbor dal návrh na hlasovanie jednotlivo. Najprv je to bod číslo 14 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o ďalšom bode spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Bod číslo 15 gestorský výbor taktiež odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 15. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Bod číslo 21 gestorský výbor takisto odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 21. Gestorský výbor ho odporučil schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Posledné hlasovanie zo spoločnej správy je o bode číslo 27, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o bode číslo 27. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Zostali nám pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Ďurišinovej. Body číslo 1 a 2 gestorský výbor odporúča takisto schváliť.

  • Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať. Pýtam sa, či spoločne o obidvoch, alebo samostatne.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať. Gestorský výbor odporučil tieto návrhy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže sme prijali obidva pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Ďurišinovej.

  • Pozmeňujúci návrh číslo 3 stráca opodstatnenosť, pretože bol schválený bod číslo 27 spoločnej správy.

    Odporúčam na základe uznesenia gestorského výboru návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov schváliť.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania zákona v treťom čítaní.

  • Odpoveď spoločného spravodajcu z pléna.

  • Dávam hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu, aby zákon mohol ísť do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívno-technických, alebo jazykových chýb. Nikto.

    Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb vzťahujúcich sa na schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v druhom čítaní alebo návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov. Majú poslanci takéto návrhy? Tiež nie. Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme tridsiatym deviatym bodom programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 719, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 719a.

    Návrh vlády uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Nakoľko je na ceste, dávam 5-minútovú prestávku. Každú chvíľu je tu.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať.

    Nech sa páči, pán podpredseda, uveďte návrh.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ.

    Uzatvorenie dohody je aktuálne v súvislosti s presadzovaním trhového hospodárstva a vzniknutou potrebou zabezpečiť kontrolu pravosti a obsahovú správnosť listín a písomností predkladaných na colné konanie. Účelom tejto dohody je prostredníctvom spolupráce medzi colnými správami zabrániť porušovaniu colných predpisov a zabezpečiť správne vymeriavanie a vyberanie cla, daní a iných platieb, a tým zamedziť kráteniu príjmov do štátneho rozpočtu.

    Predkladaný návrh pozostáva z 25 článkov. Jednotlivé články vymedzujú predmet, formu a rozsah spolupráce a výmenu skúseností a informácií v činnosti colných správ, hlavne v súvislosti s nezákonným dovozom tovaru a nedovoleným obchodom s omamnými a psychotropnými látkami, ako aj preverovanie porušovania colných predpisov vrátane možností využitia získaných informácií a písomností aj na účely súdneho konania.

    Uzavretie tejto dohody nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet ani na zmeny v personálnom obsadení colnej správy. Predpokladá sa naopak pozitívny vplyv na štátny rozpočet v dôsledku úspešnejšieho boja proti colným a daňovým únikom.

    Pred ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky predkladám túto dohodu na odsúhlasenie Národnej rade Slovenskej republiky, pretože oblasť poskytovania informácií do zahraničia, ktorá je predmetom úpravy tejto dohody, nie je detailne upravená v zákone Národnej rady. Navrhovaná zmluvná úprava je v súlade so všeobecne záväznými zásadami medzinárodného práva a so záväzkami z iných platných dohôd. Na vykonávanie tejto dohody sú splnomocnené colné správy oboch štátov.

    Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedeného odporúčam, aby návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ bol prijatý.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu pani Bartošíkovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania vo výboroch o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predkladám Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ. Máte ju ako tlač 719.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1702 z 27. augusta 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 16. septembra 1997, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 17. septembra 1997, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 26. septembra 1997, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením z 26. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ.

    Vážená Národná rada, mám poverenie výboru navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po skončení rozpravy k nej. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým vyslovuje Národná rada súhlas s uvedenou dohodou, máte v prílohe spoločnej správy.

  • Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu predsedovi vlády.

    Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov poslankyňa Bartošíková? Nie?

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku musí Národná rada hlasovaním vysloviť súhlas s uznesením k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 652, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 652a.

    Návrh vlády uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    predkladám na rokovanie Národnej rady návrh Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach. Vzhľadom na skutočnosť, že doteraz platná dohoda medzi vládou Československej republiky a vládou Poľskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci v odbore colníctva, uzavretá vo Varšave v roku 1958, bola pri inventarizácii zmluvnej základne medzi ministerstvami zahraničných vecí Slovenskej republiky a Poľskej republiky dňa 8. júla 1993 zrušená, bolo potrebné legislatívne upraviť spoluprácu v tejto oblasti. Zohľadňuje nové podmienky súvisiace s prechodom oboch štátov na trhovú ekonomiku.

    Cieľom tejto zmluvy je najmä vzájomné poskytovanie informácií o pravosti dokladov, na základe ktorých sa vymeriavajú clá, dane a iné platby, vrátane určovania colnej hodnoty ako základu na ich výpočet, a tým zabrániť kráteniu príjmov do štátneho rozpočtu, ako aj výmena informácií a dokumentov o pohybe osôb a tovaru cez colné priechody na spoločných štátnych hraniciach.

    Zmluva ďalej umožňuje výmenu skúseností a informácií z činnosti colných správ, najmä v súvislosti s nezákonným dovozom tovaru a omamných a psychotropných látok, poskytovanie možnosti využitia získaných informácií a dokumentov aj na účely správneho a súdneho konania.

    Uzavretie tejto zmluvy nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet ani na zmeny v personálnom zabezpečení colnej služby. Predpokladá sa naopak pozitívny dosah na štátny rozpočet v dôsledku úspešnejšieho boja proti colným a daňovým únikom.

    Pred ratifikáciou zmluvy prezidentom Slovenskej republiky túto predkladám na odsúhlasenie Národnej rade Slovenskej republiky, pretože zákon Národnej rady číslo 180 z roku 1996 detailne neupravuje oblasť poskytovania informácií zo zahraničia, čo je predmetom úpravy tejto zmluvy. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené dámy, páni, na základe uvedeného odporúčam, aby návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach bol prijatý.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi Kozlíkovi.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Bartošíkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Áno, ďakujem.

    Pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, pani kolegyne, páni kolegovia,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach (tlač číslo 652) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1595 z 3. júna 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predloženú zmluvu na svojom zasadnutí 8. septembra 1997, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 26. septembra 1997, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 492 z 26. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach.

    Zároveň ma výbor poveril navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej zmluve ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy.

  • Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy písomne nemám nikoho prihláseného, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Nie. Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani Bartošíková. Nie. Ďakujem.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hlasovanie.

    Budeme hlasovať, pani poslankyne, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pani poslankyni i pánu podpredsedovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 707, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 707a.

    Návrh vlády uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    v rámci legislatívneho postupu schvaľovania medzinárodných dohôd sa na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Dohoda vychádza zo štandardných podmienok obdobných dohôd, ktoré už Slovenská republika uzatvorila s druhými štátmi. Dohoda poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov a ich investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Poskytuje nerušený prevod výnosov z investícií, ako aj iných platieb vzťahujúcich sa na investície.

    Dohoda rieši aj prípadné spory, ktoré by mohli eventuálne vyvstať pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv. Dohoda bola schválená vládou Slovenskej republiky dňa 4. februára 1997 uznesením číslo 88 z roku 1997 a podpísaná v Káhire 30. apríla 1997.

    Prosím Národnú radu o súhlas s touto dohodou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu pani Novákovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1662 z 22. júla 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky predloženú dohodu prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ňou súhlas. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 488 z 26. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Zároveň ma poveril a navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po skončení rozpravy k nej.

  • Ďakujem pani poslankyni Novákovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy písomne nie je nikto prihlásený, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programe za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Nie. Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Nie. Ďakujem.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií."

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni a pánu podpredsedovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 708, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 708a.

    Návrh vlády uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky postupne napĺňa zámery zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v rámci bilaterálnych vzťahov s druhými štátmi. K takýmto vzťahom patrí aj dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Dohoda poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov a ich investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Poskytuje nerušený prevod výnosov z investícií, ako aj iných platieb vzťahujúcich sa na investície. Dohoda rieši aj prípadné spory, ktoré by mohli eventuálne vyvstať pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv.

    Dohoda bola schválená vládou Slovenskej republiky dňa 5. mája 1996 uznesením číslo 370/1996 a zmenou uznesenia vlády číslo 777 z roku 1996. Zmena uznesenia bola spôsobená poverením iného splnomocnenca na podpis dohody. Dohoda bola podpísaná dňa 22. marca 1997 v Havane.

    Vážená Národná rada, prosím o súhlas s touto dohodou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu pani Novákovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1662 z 22. júla 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky predloženú dohodu prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ňou súhlas. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 490 z 26. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Na základe poverenia gestorského výboru navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po skončení rozpravy k nej.

  • Ďakujem pani poslankyni Novákovej.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy písomne nie je nikto prihlásený. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda? Nie. Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií."

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pani poslankyni aj pánu podpredsedovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 693, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 693a.

    Návrh vlády uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    predkladám na rokovanie Národnej rady návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov. S Tureckou republikou doposiaľ nebola uzatvorená zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia. V snahe zmluvne upraviť vzťahy v oblasti medzinárodného zdanenia a prispôsobiť sa novým podmienkam, obe krajiny sa rozhodli podpísať zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia.

    Uzatvorenie zmluvy a jej vykonávanie prispeje k prehĺbeniu hospodárskej spolupráce s Tureckou republikou a k rozvoju vzájomných obchodných vzťahov. Zmluva je vypracovaná na základe vzorovej zmluvy OECD a jej ustanovenia sú obvyklé pri dojednávaní podobných medzinárodných daňových zmlúv.

    Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

    Zmluva by mala podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných štátov a jej využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie rozdelenie práva na daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty.

    Dvojaké zdanenie je nežiaduce, pretože neúmerne daňovo zaťažuje fyzické a právnické osoby. Ide predovšetkým o zdaňovanie príjmov zo stavebných, montážnych a iných činností, z využívania patentov a priemyselných práv, technických znalostí a skúseností, výrobnotechnických poznatkov, úrokov, majetkových účastí, výrobnej a technickej kooperácie a iných zdrojov.

    Zamedzenie dvojakého zdanenia zahŕňa tiež príjmy z využívania autorských práv k literárnym, umeleckým a vedeckým dielam a príjmy výkonných umelcov.

    Táto zmluva sleduje elimináciu dvojakého zdanenia na jednej strane, ale aj vzájomnú spoluprácu týchto krajín pri zabraňovaní daňových únikov na strane druhej. Princíp zdaňovania nehnuteľného majetku a príjmov z jeho užívania zostáva zachovaný, t. j. majetok sa zdaňuje tam, kde sa tento majetok nachádza.

    Celkový prínos plynúci z uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce oboch štátov.

    Zmluva sa predkladá pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky na odsúhlasenie Národnej rade, pretože odlišne upravuje daňové povinnosti organizácií a občanov ako ustanovenia daňových zákonov zmluvných štátov.

    Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom systéme Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím o podporu tejto zmluvy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov pani Bartošíkovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 693) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1659 zo 16. júla 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 8. septembra 1997, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 26. septembra 1997, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 496 z 26. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, tlač číslo 693a. Určil ma ako spoločnú spravodajkyňu a zároveň ma poveril predniesť Národnej rade Slovenskej republiky návrh, aby hlasovala o predmetnej zmluve ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou k tejto spoločnej správe, máte ju všetci pred sebou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov. Keďže nemám písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy nehlási nikto, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Nie. Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Nie. Ďakujem.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážená Národná rada,

    k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste o znení tohto uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dali hlasovať.

  • Áno. Ďakujem.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni, aj pánu podpredsedovi vlády.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1997.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 726 a spoločnú správu výsledkov jej prerokovania vo výboroch ako tlač 726a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi zhodnotiť vývoj rozpočtového hospodárenia štátu za 1. polrok 1997.

    Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky za 1. polrok 1997 sa skončilo schodkom 13,2 mld. Sk, podotýkam účtovným schodkom, čo je 35,8 % z rozpočtovaného účtovného deficitu. Celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 38,5 mld., čo je 45,9 % ročného predpokladu. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu nižšie o 1 mld. Sk.

    Za 1. polrok tohto roku sa daňové príjmy splnili v objeme 64,6 mld. Sk, to znamená na 41,8 % ročného rozpočtu. V porovnaní s časovým predpokladom zaostali daňové príjmy z dôvodu nižších príjmov dane z príjmov právnických osôb za 1. polrok o 12,7 mld. Sk a v medziročnom porovnaní o 3 mld. Sk. Dane z príjmov právnických osôb dosiahli 12,5 mld. Sk, čo je 55,9 % celkového rozpočtu a oproti minulého roku je to viac o 2,6 mld. Sk. Dane z príjmov právnických osôb sa dosiahli vo výške 9,6 mld. Sk, čo predstavuje plnenie 23,7 %.

    Nižšie príjmy pri tejto dani oproti tomu istému obdobiu minulého roka predstavujú 8,9 mld. Sk. Súvisí to najmä so zúčtovaním ročného predpisu daní v podnikateľskej sfére, čo je podrobne objasnené v predkladanej správe. Podotýkam, že nakoľko výpadok daňových príjmov sa v rozhodujúcej miere viaže na daň z príjmov právnických osôb, ministerstvo financií vykonalo podrobné analýzy kontroly v rozhodujúcich subjektoch, na ktoré sa toto nenaplnenie dane z príjmov právnických osôb viaže. Nebolo zistené porušenie predpisov. Predovšetkým vo vývoji dane z príjmov právnických osôb sa odráža investičný rast Slovenskej republiky, ktorý vlastne pokračuje už tretí rok v mierach, ktoré sa pohybujú nad 30 %. Chcem zdôrazniť, že investičný rast sa koncentruje predovšetkým do súkromnej sféry, v ktorej predstavuje podiel obstaraných investícií 64 % z celkových obstaraných investícií.

    V Slovenskej republike napríklad rast obstaraných investícií štátneho vládneho sektora predstavuje len 18 %, sektora obyvateľstva 12 %, takže koncentrácia investícií je predovšetkým v podnikateľskej sfére. Druhou stranou tejto rovnice sú, samozrejme, otázky daňových základov alebo základne pre daňové odvody s dôsledkom potom aj v znížení dane z príjmov právnických osôb. Maximálnou mierou sa to dotýka takých podnikov, ako je Slovenský plynárenský priemysel, ako sú telekomunikácie, Slovenské elektrárne a niektoré ďalšie významné podniky slovenského priemyslu, ktoré prechádzajú veľkým investičným rastom.

    Druhým významným rozmerom toho neplnenia predpokladaného plnenia dane z príjmov právnických osôb je ozdravovanie portfólia našej bankovej sústavy, kde cez tvorbu rezerv opravných položiek takisto dochádza k významnému vplyvu na zníženie odvodov do štátneho rozpočtu. Podotýkam, nie je to v nesúlade so zákonom. Na druhej strane je veľmi zložité pri zakladaní štátneho rozpočtu predpokladať, ako sa podnikateľské subjekty pri tvorbe rezerv a opravných položiek budú správať, takže tie kroky predovšetkým v bankovej sfére na posilnenie rozsahu opravných položiek a rezerv znamenali vo svojom dôsledku aj zníženie odvodov do štátneho rozpočtu. Na druhej strane je významné, že dochádza k vytvoreniu predpokladov na ozdravenie portfólia našich bánk.

    Pokiaľ ide o daň z príjmov vyberanej zrážkou, tá dosiahla skutočný výnos 3 mld. Sk, plnenie je v miernom predstihu a predstavuje 51,7 %. Dane z majetku dosiahli sumu 446 mil. Sk, plnenie je na 49,6 %. Domáce dane na tovary a služby dosiahli ku koncu júna objem 35,9 mld. Sk, čo je plnenie na 45,5 %. V rámci nich plnenie štátneho rozpočtu z výnosov dane z pridanej hodnoty bolo vo výške 26,1 mld. Sk a medziročné plnenie na 47,5 %, pričom dosiahnutá skutočnosť je oproti minulému roku vyššia o 5,2 mld. Sk. Spotrebné dane dosiahli úroveň 9,7 mld. Sk, čo je plnenie na 40,6 %, oproti minulému roku je to zvýšenie o 376 mil. Sk.

    Pokiaľ ide o colné príjmy, za 1. polrok dosiahli úroveň 2,8 mld. Sk, plnenie na 47,6 %. Určité nižšie plnenie cla je odrazom uplatňovania globálnej colnej politiky, ktorej realizácia znamená pri aproximácii k Európskej únii neustále znižovanie colných sadzieb či už v zmysle Uruguajského kola Svetovej obchodnej organizácie, alebo v systéme uplatňovaných colných preferencií a medzinárodných dohôd o zónach voľného obchodu.

    Nedaňové príjmy dosiahli sumu 6,6 mld. Sk, kde je preplnenie v rámci časového plnenia štátneho rozpočtu a plní sa na 54,7 %.

    Príjmy z podnikania a vlastníctva majetku boli splnené na 31,7 %, absolútne predstavujú 1,1 mld. Sk. Sem patrí aj odvod voľného zostatku zisku Národnej banky Slovenska rozpočtovaný v objeme 1,1 mld. Sk, pričom Národná banka za 1. polrok odviedla 20 mil. Sk.

    Splnený bol osobitný odvod zisku Slovenských plynárenských podnikov uhradený v sume 1 mld. Sk v alikvotnej polročnej sume z pôvodných rozpočtovaných 2 mld. Sk celoroku.

    Administratívne a iné poplatky a platby dosiahli 2,5 mld. Sk, t. j. plnenie na 44,8 %. Iné nedaňové príjmy dosiahli objem 2,8 mld. Sk a došlo teda k prekročeniu plánovaných zámerov.

    Pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu, skutočné výdavky štátneho rozpočtu sa realizovali v objeme 91,7 mld. Sk a ich plnenie dosiahlo 44,1 %. Dosiahnutá skutočnosť bola oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššia o 6,1 mld. Sk. Treba povedať, že napriek vyšším výdavkom oproti minulému roku vzhľadom na príjmy štátneho rozpočtu bola uplatňovaná regulácia výdavkov, takže týmto sa zabezpečil rozsah výdavkov a najmä vývoja deficitu štátneho rozpočtu v súlade so zámermi štátneho rozpočtu.

    Bežné výdavky na verejnú spotrebu obyvateľstva štátu boli realizované v objeme 35,9 mld. Sk s plnením na 42,5 %. Bežné transfery boli realizované v objeme 36,5 mld. Sk, čo je 49,4 % ročného rozpočtu. Pokiaľ sa týka kapitálových výdavkov s ročným rozpočtom 21,4 mld. Sk, dosiahli v skutočnosti za polrok 11,1 mld. Sk pri plnení na 52,1 %.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi informovať o vývoji štátneho rozpočtu - aktuálny stav za prvých deväť mesiacov tohto roka.

    Kumulované príjmy od začiatku roka dosiahli 125 153 mil. Sk, kumulované výdavky 153 121 mil. Sk, deficit štátneho rozpočtu, účtovný deficit, predstavoval 27 968 mil. Sk s tým, že od konca prvého polroka do konca septembra v podstate na základe opatrení ministerstva financií prebiehala určitá dynamizácia daňových príjmov, predovšetkým boli aktualizované rozpisy preddavkov na základe výsledkov 1. polroka 1997, keď rast tvorby hospodárskeho výsledku, medziročný rast za 1. polrok predstavoval 7 %, takže robili sme cez správcov daní analýzy jednotlivých subjektov a dodatočne došlo k sprísneniu rozpisu preddavkov, podobne k sprísneniu niektorých kontrolných mechanizmov predovšetkým v oblasti spotrebných daní.

    Boli prijaté aj niektoré opatrenia na úrovni vlády predovšetkým riešením úpravy spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, ktoré parlament schválil a s účinnosťou od augusta sa realizuje toto opatrenie, ale v neposlednom rade teda kompletné prehĺbenie systému správy a výberu daní má určitý akceleračný vplyv na vývoj príjmov štátneho rozpočtu.

    Chcem podotknúť ďalšiu záležitosť, že vo vývoji účtovného schodku je premietnutá aj určitá akcelerácia splátok dlhovej služby, ktorá sa koncentrovala predovšetkým do tretieho kvartálu a podobne v treťom kvartáli bol určitý nárast výdavkov spojený predovšetkým so sociálnymi opatreniami či s úpravami miezd, alebo úpravami dôchodkov, čo sa vtedy všetko prejavovalo aj v určitej akcelerácii schodku s tým, že to vytváralo aj isté problémy v riešení dlhovej služby a krytia schodku štátneho rozpočtu v období tretieho kvartálu tohto roka.

    Už v ďalšom období predpokladáme určité zmiernenie tlaku. Vláda prijala viazanie výdavkov štátneho rozpočtu v rozsahu 5 mld. Sk. Pokiaľ sme prepočítali výpadok príjmov, v podstate sa zredukoval oproti výsledkom 1. polroka 1997, keď k 30. 9. výpadok príjmov štátneho rozpočtu sa pohybuje na úrovni zhruba medzi 6-7 mld. Sk, čo pri 5-miliardovom viazaní výdavkov štátneho rozpočtu a v určitom rastovom pohybe príjmov štátneho rozpočtu naznačuje, že sú predpoklady na naplnenie zámerov štátneho rozpočtu, tak ako Národná rada tie zámery schválila pre rok 1997.

    Vážené dámy, páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády a pánu ministrovi.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca pána Maxona, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania predloženej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy a páni,

    správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1997 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1705 z 2. septembra 1997 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 19. septembra 1997. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pridelenú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1997 prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky s týmto výsledkom: Všetky výbory prerokovali predloženú správu a posudzovali čerpanie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok z pohľadu príslušných rozpočtových kapitol. Všetky výbory prerokovali a zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok zobrať na vedomie, okrem Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie aj informáciu o súhrne rozpočtov na rok 1997 schválených obecnými zastupiteľstvami.

    Päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vo svojich uzneseniach konštatovali, že celkové príjmy boli dosiahnuté vo výške 78 499 mil. Sk, celkové výdavky boli dosiahnuté vo výške 91 708 mil. Sk, rozpočtové hospodárenie sa skončilo účtovným schodkom vo výške 13 209 mil. Sk, pričom fiškálny schodok predstavoval 5 456,9 mil. Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Slovenskej republiky doplniť do vládou navrhovaného uznesenia do časti B bod 3 tohto znenia: "Vláda Slovenskej republiky v 1. polroku nezabezpečila zodpovedné nakladanie s prostriedkami daňovníkov a hospodárenie podľa rozpočtu."

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu schválil svojím uznesením spoločnú správu výborov, ktorú vám tu teraz predkladám, na čo ma náš výbor poveril. Súčasne ma poveril navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať návrh hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa prihlásili za klub SDĽ Jozef Košnár, za DÚ Viliam Vaškovič, ďalej Viliam Sopko a Rudolf Filkus. Uzatváram písomné podanie.

    Teda nech sa páči, pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    posudzovaná správa o plnení štátneho rozpočtu za prvý polrok tohto roku jasne svedčí o tom, že zámery programového vyhlásenia vlády sa v tejto oblasti nedosahujú a že vo vývoji štátnych financií došlo k výraznému zhoršeniu oproti obdobiu, v ktorom vláda koncipovala svoje programové vyhlásenie, i oproti minulému roku, roku 1996.

    Verejné, najmä štátne financie nie sú zdravé a choroba sa mení na chronickú. Vo vynakladaní neproduktívnych výdavkov pretrváva neracionalita a plytvanie. Vládne výdavky rýchle rastú napriek tomu, že dochádza k ich "odľahčovaniu" na úkor iných súčastí verejných rozpočtov, na úkor sociálnej a zdravotných poisťovní i na úkor rozpočtov obcí. Celková zadlženosť Slovenskej republiky rastie a dlhová služba pohlcuje veľkú časť výdavkov štátneho rozpočtu.

    Vláda sľúbila, že rozpočtovú politiku založí na princípe nezvyšovania daňového zaťaženia a postupne ho bude znižovať. Z tohto hľadiska sa nazdávam, že doba pre nový zákon o daniach z príjmu, v ktorom by sa konkretizoval a premietol tento zámer vlády, už dávno dozrela. Jeho prijatie možno až vo volebnom roku, teda v roku 1998, potvrdzuje, čo sme už dávno avizovali, že to má byť istý predvolebný bonbónik hlavne vo vzťahu k daňovému zaťaženiu fyzických osôb.

    Vláda prisľúbila, že obmedzí možnosti vzniku daňových únikov, ale rozsah tieňovej ekonomiky je stále obrovský a táto tieňová ekonomika sa vyznačuje čoraz výraznejšími črtami gangsterizmu, banditizmu, protizákonnosti, jednoducho nerešpektovania elementárnych znakov, ktoré charakterizujú civilizovanú spoločnosť.

    Systém správy daní a kontroly nie je dostatočne efektívny, ako o tom svedčia jednak daňové výpadky a jednak celý rad subjektívne motivovaných úľav, odkladov a podobne. Správa teda dokumentuje zhoršujúci sa stav v ekonomike Slovenskej republiky a zlý stav v štátnych financiách. Aktuálny stav k 30. septembru 1997, ako ho v troch základných ukazovateľoch charakterizoval pán podpredseda vlády, je síce v absolútnych číslach, pochopiteľne, vyšší ako stav zachytený za 1. polrok, ale výrazne horší je najmä z hľadiska schodku štátneho rozpočtu.

    Znepokojujúce je to, že oproti minulému roku 1996 za 1. polrok tohto roku ide o absolútne menší príjem štátneho rozpočtu v 1. polroku, ale o absolútne vyššie výdavky štátneho rozpočtu v 1. polroku 1997 oproti 1. polroku 1996. Výpadky daňových príjmov za 1. polrok boli 12,7 mld. Sk, z toho pri dani z príjmov právnických osôb 8,9 mld. Sk. Napriek regulácii výdavkov, o ktorej sa zmieňoval pán podpredseda vlády, najvyššie čerpanie výdavkov za 1. polrok je v kapitolách, ktoré oproti roku 1996 boli najviac zvýšené, a v kapitolách, ktoré toto najvyššie percentuálne zvýšenie zaznamenali už aj v roku 1995.

    Schodok štátneho rozpočtu teda hrozivo narastá, pán podpredseda vlády informoval, že je k 30. septembru zhruba 28 mld., chýba tam pár miliónov. A nazdávame sa, že napriek dobrej snahe a úsiliu i vyhláseniam, že sa neprekročí rozpočtovaný objem schodku 36,9 mld. Sk, je podľa nášho názoru iluzórne predpokladať dodržanie rozpočtovaného podielu rozpočtového i fiškálneho schodku vo vzťahu k hrubému domácemu produktu.

    Podľa nášho názoru z tejto situácie pramení aj rad nesystémových opatrení vlády v tomto roku, ako aj opatrenia, s ktorými uvažuje alebo ktoré zvažuje pre rok 1998. Rozpočtovú filozofiu podľa nám dostupných informácií na rok 1998 vláda zamýšľa založiť na reštrikcii zdrojov na sociálne a mzdové účely, na reštrikcii zdrojov či výdavkov do rôznych podporných programov i do rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, predovšetkým však, citujem "na usmerňovaní dopytovej sily obyvateľstva", konkrétne na mzdovej regulácii, na zvýšení sadzieb dane z pridanej hodnoty, na zvýšení niektorých spotrebných daní a zavedení ďalších spotrebných daní. Tým sa má kompenzovať proklamovaná, prisľúbená a iste aj poctivo zamýšľaná snaha znížiť daňové zaťaženie obyvateľstva, ale kompenzovať toto zaťaženie obyvateľstva priamymi daňami cez jeho zaťaženie nepriamymi daňami, cez daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Znepokojuje nás to, lebo toto usmerňovanie dopytovej sily obyvateľstva, teda kúpnej sily obyčajných ľudí, zamestnaneckých domácností, sa pripravuje za stavu, keď podiel spotreby domácností na hrubom domácom produkte je na Slovensku zo všetkých okolitých transformujúcich sa krajín najnižší.

    Klub poslancov Strany demokratickej ľavice nepovažuje navrhované uznesenie Národnej rady k správe o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1997 za primerané vážnosti problémov v štátnorozpočtovej oblasti. Toto uznesenie navrhujeme doplniť o časť C, ktorá znie:

    C. žiada vládu na novembrovú schôdzu Národnej rady predložiť

    1. analýzu aktuálneho stavu ekonomiky Slovenskej republiky a základnú stratégiu riešenia jej problémov,

    2. podrobnú informáciu o zámeroch rozpočtovej politiky Slovenskej republiky na rok 1998, o stave rozpracovania štátneho rozpočtu na rok 1998 a o štruktúre jeho príjmov a výdavkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vážený pán podpredseda vlády,

    dnes prerokúvame plnenie rozpočtu za 1. polrok 1997. Posudzovanie jeho vývojových trendov má však svoj základ v kvalite legislatívneho a inštitucionálneho rámca, v kvalite minulých rozpočtov a v doterajšom vývoji ekonomiky.

    Aká je realita rozpočtu za 1. polrok? Príjmy dosiahli úroveň 78,4 mld. Sk, čo je 45,9 % z ročného rozpočtu, výdavky dosiahli výšku 91,7 mld. Sk, čo je 44,1 % z ročného rozpočtu. Účtovný schodok predstavoval 13,2 mld. Sk.

    Základným problémom plnenia schváleného rozpočtu v 1. polroku je vývoj v oblasti príjmov, predovšetkým neplnenie dane z príjmu, ktorá sa plní len na 36,8 %. Vzhľadom na to, že sa do konca roka očakáva výpadok tejto dane v rozsahu 8 až 10 miliárd, celkové príjmy v roku 1997 dosiahnu pravdepodobne úroveň roku 1996. V tejto situácii, ak vláda nechce prekročiť už aj tak neúnosný deficit štátneho rozpočtu, jej neostáva nič iné ako regulácia a reštrikcia príjmov alebo regulácia výdavkov, alebo dodatočné zvyšovanie daní - uskutočňuje obidvoje.

    Charakteristickým znakom vývoja príjmov štátneho rozpočtu počas vášho doterajšieho vládnutia je ich hlboká stagnácia. Príjmy v roku 1995 dosiahli 163,1 mld. Sk, v roku 1996 166,3 mld. Sk a podobná úroveň sa očakáva aj v tomto roku. Zatiaľ čo hrubý domáci produkt s najväčšou pravdepodobnosťou za roky 1995 až 1997 vzrastie v nominálnej hodnote o 28,1 % a v absolútnej výške o 145 miliárd, príjmy zaznamenávajú počas týchto troch rokov prakticky nulový rast.

    Príčiny tohto javu podľa môjho názoru sú takéto. Parametre daňového systému nie sú optimálne nastavené. Správa daní je problematická. Daňová disciplína nízka. Daňové úniky vysoké. Hospodárenie podnikateľskej sféry má zhoršujúcu sa tendenciu. Za tieto problémy nesie značný podiel zodpovednosti súčasná vláda, ktorá v tejto oblasti nebola schopná realizovať ani ciele stanovené vo vlastnom programovom vyhlásení.

    Celková úroveň výdavkov štátneho rozpočtu za tri roky presahuje príjmy vo výške 70,8 mld. Sk, ktoré sú kryté pomocou drahého a krátkodobého financovania, čo znižuje reálne použitie výdavkov v jednotlivých rokoch a vytvára obrovské napätie na peňažnom trhu. Zo správy nie je jasné, ako sa zabezpečuje financovanie minuloročného deficitu. V štruktúre výdavkov je značné pnutie, viac-menej plošné financovanie verejnej sféry, kde na jednej strane chýbajú prostriedky na nevyhnutné verejné služby, na druhej strane existujú závažné nedostatky v hospodárení s rozpočtovými prostriedkami.

    Je viac ako jasné, že jedinou cestou v konsolidácii štátneho rozpočtu je optimalizácia parametrov jednotlivých daní, jednoduchosť, zrozumiteľnosť a motivačné pôsobenie daní, daňová disciplína. Ďalej zatvorenie kanálov pre daňové úniky, prísne, ale objektívne a apolitické fungovanie daňových inštitúcií, zníženie deficitov štátneho rozpočtu, tvorba podmienok na ich stredné a dlhodobé financovanie, podstatná zmena štruktúry výdavkov štátneho rozpočtu, pravidelné audity a finančná disciplína, zníženie spotreby štátnej správy a podstatne vyššie efekty z jednej koruny investovanej vo verejných financiách, tiež decentralizácia financií a efektívnejšie fondové hospodárenie.

    Žiaľ, súčasná vláda v tomto smere urobila veľmi málo a je naivné očakávať, že pri súčasnej filozofii hospodárskej transformácie, ktorá je podriadená účelovým politickým cieľom, k nejakej zmene dôjde. Preto poslanci Slovenskej demokratickej koalície na znak protestu voči správaniu sa vládnej väčšiny sa rozhodli uskutočniť čiastočný bojkot aj v tomto prípade a nezúčastníme sa na hlasovaní o tejto správe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme.

    Nech sa páči, pán Sopko. Potom sa pripraví pán Filkus.

    Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vystúpenie som si vypočul so značným záujmom a veľkou pozornosťou a domnievam sa, že si zaslúžilo pozornosť, keď už pre nič iné, tak preto, že odznievalo z tých istých kruhov, ktoré ešte pred dvoma rokmi rozkrúcali petíciu Žiadame, čo nám patrí v súvislosti s 2. vlnou kupónovej privatizácie. Ak by sme vás, vážení páni poslanci, v tom čase boli rešpektovali a poslúchli, tak by sme boli v takom istom ekonomickom prepadlisku, ako je Česká republika, ktorú ste nám dávali tri roky za žiariaci vzor. Nepočúvali sme vás a, chvalabohu, nebudeme vás počúvať ani teraz.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada,

    prerokúvame správu o plnení štátneho rozpočtu za obdobie 1. polroka 1997. Z nášho pohľadu predložená správa dokumentuje zlý stav v štátnych financiách. Vystupoval k tomu pán poslanec Jozef Košnár za celý náš poslanecký klub.

    Chcem len poukázať na problémy, ktoré súvisia s ťažiskovými úlohami rozpočtovej politiky štátu na rok 1997, ktoré sú v úvode predloženej správy charakterizované pod bodom c). To znamená podpora nových aktivít hospodárskej politiky rozvojového charakteru s využitím kombinovaného spôsobu financovania, rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov vrátane racionálneho využívania záruk za bankové úvery.

    Ak túto tézu dávam do súvislosti s tým, čo sa deje v Železniciach Slovenskej republiky, aj s tým, čo sa deje v oblasti vnútroštátnej autobusovej dopravy v Slovenskej republike, vyznieva to prinajmenšom paradoxne. V hromadnej autobusovej doprave je nepriaznivá situácia. Treba povedať aj preto, lebo krajské úrady v rozpočtových kapitolách krajov nemajú finančne vykrytý úbytok tržieb spôsobený sociálnymi zľavami pre určité skupiny obyvateľov. Spôsobuje to veľké napätie u dopravcov, ktorí sú podnikateľskými subjektmi, a spôsobuje to aj veľké starosti pre riaditeľov dopravných podnikov. Inými slovami, obrovskú ťarchu zodpovednosti preniesol minister financií Sergej Kozlík na prednostov krajských úradov.

    Problém finančného vykrývania sociálnych zliav zo štátneho rozpočtu prostredníctvom krajských úradov bol riešený na niekoľkých stretnutiach za účasti zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Treba povedať, že nebol doriešený. Ani dodnes nie sú ujasnené podmienky, ktoré sú nevyhnutné na priznanie a čerpanie týchto dotácií aj napriek tomu, že sme prednedávnom oslavovali už jeden rok po reorganizácii štátnej správy a jeden rok od začatia práce a činnosti okresných aj krajských úradov.

    Podľa pána ministra Sergeja Kozlíka v hospodárení štátneho rozpočtu sme dosiahli vcelku priaznivé výsledky. Tak sa hovorí v správe, ale naďalej a všade je nedostatok verejných financií, naďalej sa rušia autobusové spoje do obcí a naďalej kvôli nedostatku financií pre podniky Slovenskej autobusovej dopravy trpí obyvateľstvo odkázané na hromadnú autobusovú dopravu. Vinníci tohto stavu môžu byť len dvaja - Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo krajské úrady. Nikto iný.

    Rovnakým problémom je osobná železničná doprava. Niekoľkokrát odznelo, že Železnice Slovenskej republiky od roku 1995 sústavne zaznamenávajú klesajúci hospodársky výsledok. Zopakujem to. Kým v roku 1994 vykazovali takmer 1,2 mld. Sk zisku, v roku 1996 to už bola polmiliónová strata, ale predovšetkým 1,5-miliónový hospodársky prepad oproti plánovanému hospodárskemu výsledku. Ale pre nás podstatné je to, že nepriaznivý vývoj pokračuje aj v roku 1997. V 1. štvrťroku Železnice Slovenskej republiky vykázali stratu takmer 1,3 mld. Sk. Za obdobie 1. polroku strata vysoko narástla. Dosahuje takmer 3 mld. Sk, presnejšie povedané 2 979 mil. Sk.

    Dnes nebudem analyzovať hospodársky stav v železniciach, ani hľadať príčinu nepriaznivej finančnej situácie. O niektorých aktuálnych problémoch som hovoril včera v rámci interpelácie. Skôr chcem poukázať na následky neriešenia tejto kritickej situácie, ktorej vinníkom podľa mňa nie je len správna rada železníc, nie je len zakladateľský rezort, ale veľký podiel zodpovednosti za stav finančnej a úverovej situácie má aj ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky. O vývoji, prudkom náraste bankových úverov, prudkom náraste finančných výpomocí najmä v roku 1996 a v 1. štvrťroku 1997 veľmi dobre vedeli a tolerovali či prehliadali benevolentný prístup správnej rady a prekračovanie kompetencií generálnych riaditeľov v oblasti úverovej politiky.

    Ak by sme analyzovali príčiny a dôvody vzniku súčasnej finančnej situácie v Železniciach Slovenskej republiky, zistíme, že ekonomické postavenie železníc je nepriaznivé aj v dôsledku neplnenia zmluvných záväzkov medzi štátom a Železnicami Slovenskej republiky.

    Súčasný stav doslova ohrozuje prevádzkyschopnosť železníc a v konečnom dôsledku sa všetko odráža vo výške cestovného, v kvalite služieb, intenzite spojov aj v kultúre cestovania. Podľa zákona číslo 258/1993 Z. z. Železnice Slovenskej republiky sú povinné dodržať zmluvu o službách vo verejnom záujme. Na druhej strane štát musí vykrývať straty, ktoré železniciam vzniknú pri plnení ich povinností v rámci uvedenej dohody. Zmluva na rok 1997 bola podpísaná 27. februára 1997. V každom prípade by sa mala plniť. Každý, kto je len trošku zainteresovaný do hospodárskej situácie železníc, dobre vie, že bez ďalšieho úverového financovania a bez stálej finančnej podpory nebudú Železnice Slovenskej republiky schopné plniť svoje prevádzkové záväzky a napĺňať investičný program.

    Preto mám na záver otázku na pána ministra financií Sergeja Kozlíka, ako je to vlastne s ďalším financovaním železníc, ako je to vlastne so štátnou zárukou pre Železnice Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky dala súhlas pánu ministrovi Jasovskému, že môže rokovať o ďalšom zahraničnom úvere vo výške 200 mil. USD. Ale súhlas na rokovanie nie je štátnou zárukou, a pokiaľ viem, úverová zmluva do vlády Slovenskej republiky predložená nebola. Takže spresňujem otázku: Ako je to s ďalším financovaním železníc a ako je to so štátnou zárukou na bankový úver pre Železnice Slovenskej republiky?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Sopkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    v tejto súvislosti nie je nič ľahšie, či prijať alebo neprijať správu za jún v septembri. To už je určitá minulosť. Či ju prijať, alebo nie, v tom nevidím problém. Ale problém vidím v niečom inom - uvedomiť si súčasný veľmi vážny stav ekonomiky. Rád by som hovoril aj pre pani Kolesárovú, ja ju vždy počúvam. My sme taká spoločnosť na kauzy. Nie sme spoločnosť na problémy, ktoré nás tlačia. A toto sú problémy, ktoré nás skutočne veľmi tlačia, a chcem zdôrazniť význam vážnej ekonomickej situácie. Ale nechcem ho len kritizovať. Chcem povedať aj svoj názor, čo by sa ďalej malo robiť.

    Chcem sa dotknúť troch problémov: vnútornej ekonomickej nerovnováhy, vonkajšej nerovnováhy, problému postavenia bánk, a už to skoro dávam do pozície parazitovania komerčných bánk na štátnom rozpočte, a potom problém vytláčania podnikateľských aktivít vládnymi.

    K prvému problému - vnútorná nerovnováha. Samozrejme, hlavným faktorom a reprezentantom vnútornej nerovnováhy je štátny rozpočet, ktorý v súčasnosti ukazuje 27,9 mld. deficitu. Už aj z pozície ministra financií viem, že ten deficit koncom roka sa podstatne zlepší a možno 36,9 mld. dodržíme. Ale v každom prípade je to ohromné ekonomické riziko ďalšieho vývoja. Poviem prečo. Nielen preto, že znovu bude potrebné tento deficit splatiť, znovu do toho zapojiť medziiným aj komerčné banky a, samozrejme, Národnú banku Slovenska a v poslednej miere to zasiahne spotrebiteľa. Ale aj pre iné dôvody. Vnútorná nerovnováha odrážajúca sa cez deficit štátneho rozpočtu je napríklad najmä preto, že sa neplnia príjmy štátneho rozpočtu, v ktorých dane predstavujú viac ako 90-percentný podiel.

    Viacerí ste poukázali na to, že daň z príjmov je tou Achillovou pätou, daň z príjmov právnických osôb koncom júna prezentuje iba 24 % ročného predpokladu. Na celkovom výpadku daní sa spomínala cifra 12,7 mld. Sk. Ale čo je mimoriadne zaujímavé a čo si treba uvedomiť, je to, že na dani z príjmov právnických osôb bankový sektor participuje 6 miliardami. Banky nezaplatili to, čo mali zadané, pokiaľ ide o daň z príjmov 6 mld. Dozvedeli sme sa to pri diskusiách so štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva. A to je vážna vec.

    Ďalej poviem o tom výhodnom postavení komerčných bánk vo vzťahu k deficitu štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že ich postavenie sa zlepšuje z hľadiska množstva peňazí, z hľadiska toho, že sa dostávajú na trh a ponúkajú viac peňazí, za ktoré berú napríklad v posledných dňoch štátne pokladničné poukážky za úrok vo výške 24 % alebo 26 %. A, samozrejme, z toho dôvodu môžu poskytovať zvýšené úroky za rôzne vklady. Určite ste zistili, ak máte nejaké vklady v bankách, že za posledné dni sa zvýšil úrok. No preto, že štát, vláda ponúkla týmto komerčným bankám: Kúpte štátne pokladničné poukážky, kryte nám, pomôžte nám kryť deficit aj za tento vysoký úrok, ktorý sa pohybuje od 24 do 26 %. Aj preto upozorňujem na deficit štátneho rozpočtu ako na jeden mimoriadny faktor, ktorý ovplyvňuje ekonomickú nerovnováhu z vnútra ekonomiky.

    Daň z príjmov fyzických osôb sa plní až na 76 %. Čo mi to ukazuje? Ukazuje mi to, že by som veľmi rád vedel, keby ministerstvo financií vypracovalo - ani nie dodatočne vypracovalo, nejdem tu dávať úlohy -, ale keby sa sústavne zaoberalo analýzou podielu jednotlivých subjektov právnických osôb na výpadku daní. To znamená akciové spoločnosti, eseročky a iné podnikateľské subjekty. Treba monitorovať, kde to je, prečo sa dane fyzických osôb plnia na rozdiel od právnických osôb.

    Pokiaľ ide o riešenie problémov vnútornej nerovnováhy, ktoré sa dotýkajú výdavkov, veľmi pozitívne kvitujem, že minister financií tu robí vyslovene rázne kroky. Mnohí si to neuvedomujete. Uvedomujete si to len vtedy, keď hovoríme o sociálnych otázkach, o školských, o zdravotných, o vzťahoch k poisťovni. Začalo sa to návrhom rozpočtových škrtov o 5 miliárd Sk. To sa mu, myslím si, podarilo. Ale teraz sú ďalšie kroky vo vzťahu k sociálnym veciam. Viete, že sme mali plný balík návrhov na riešenie sociálnych problémov. Sám zastávam názor, že by som venoval oveľa viac tolerancie, aj tej rozpočtovej, pokiaľ ide o sociálnu stránku vývinu našej spoločnosti, a dával viac priestoru a obrátil by som pozornosť predovšetkým na pridrahú inú verejnú správu, ale aj na výpadok daní, ktorý deformuje deficit štátneho rozpočtu.

    Pán Sopko sa pýtal, ako je to napríklad so železnicami. Z toho titulu, a to považujem tiež za správny krok, že obnova železníc sa má udiať bez štátnych prostriedkov. Samozrejme, má to aj pozitíva, aj negatíva. Ale z hľadiska rozpočtu a z hľadiska udržania ekonomickej rovnováhy to má význam a nemožno ministrovi financií zazlievať, že to robí.

    Takisto považujem za vhodné, že zo 16 mld. Sk na diaľnice sa použije len 10 mld. Sk. Nie som proti diaľniciam a nikdy som nebol, ale v tejto etape prehnať získavanie dlhodobého efektu z diaľnic je najmä v tejto etape neadekvátne. To sú tiež kroky, ktoré považujem v rámci riešenia problémov vnútornej ekonomickej nerovnováhy za potrebné a dôležité. Čo dodávam alebo čo môže byť posudzované ako konštruktívne, určite odporúčam neustále monitorovať výpadok daní z príjmov právnických osôb a predovšetkým bankového sektora.

    O vonkajšej nerovnováhe budeme hovoriť aj v súvislosti s menovým vývojom. Ale chcem povedať, že schodok bežného účtu platobnej bilancie na HDP predstavuje viac ako 10 %, a to už je mimoriadne rizikové. Samozrejme, z tohto pohľadu vláda uvažuje, robí zásahy, kroky, ktoré však doteraz neprinášajú žiaduci efekt. Dovoz síce celkovo poklesol, ale pasívne saldo je aj tak mimoriadne vysoké. Nerovnováha vonkajšieho charakteru je založená najmä na schodku bežného účtu platobnej bilancie. Tam sa dajú robiť kroky a ešte budeme o tom hovoriť pri menovom vývoji.

    Určite som doteraz nepočul napríklad o probléme, ktorý nazývam vytláčaním podnikových aktivít vládnymi. Ako som na to prišiel? Čistý úver vláde za 1. polrok vzrástol o 9,7 %, ale úver pre podniky a obyvateľstvo vzrástol len o 1,2 %. Tam sa celkom jasne prejavuje, že vládne aktivity vytláčajú podnikové aktivity. A toto je nebezpečný trend, ktorý spolu s tým, že je v obehu stále menšie množstvo peňazí a komerčné banky - čo je prirodzené - veľmi rady za vysoký úrok kúpia aj štátne pokladničné poukážky, čo vedie k tomu, že podnikateľská sféra, ale najmä drobní a strední podnikatelia majú stále menej nielen priestoru, ale aj peňazí na oživenie svojej činnosti.

    Správanie sa komerčných bánk vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Viem, že je to bezprostredne problém vzťahu aj k Národnej banke Slovenska, ale, samozrejme, ide o sprostredkovaný vzťah obidvoch - Národná banka Slovenska a komerčné banky - k štátnemu rozpočtu. Vláda, resp. minister financií v tejto etape veľmi rád ponúka - a pravdepodobne nemá iné východisko - kúpu štátnych pokladničných poukážok aj pri vysokom úroku. Ale to je vec, ktorá komerčné banky dostáva do situácie, že využívajú súčasnú etapu stáleho zmenšovania sa množstva peňazí a dostáva to už formu parazitovania na štátnom rozpočte.

    Keď zhrniem, nemám nič proti prijatiu tejto správy v takej forme, v akej je, ale odporúčam podstatne viac sa zaoberať otázkami tých faktorov, ktoré pôsobia na vnútornú a vonkajšiu nerovnováhu, a najmä zastaviť vytláčanie podnikateľských aktivít vládnymi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu Filkusovi.

    Vyčerpal som všetky písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nech sa páči, pán poslanec Černák sa hlási ústne. Pán poslanec Baránik. Tým končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán Černák. Koľko toho máte, pán Černák?

  • Hlas z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia,

    zásadné stanovisko Demokratickej únie formuloval kolega Vaškovič. Ja sa obmedzím na položenie niekoľkých otázok, ktoré chápem ako otázky, ktoré je potrebné prediskutovať na pôde Národnej rady.

    Viete, mnoho sme už hovorili o koncepčnosti ekonomickej politiky, o opatreniach vlády. Ak si spomeniete na veľké diskusie okolo registračných pokladníc, okolo depozitov, okolo zavedenia certifikátov, okolo opatrení, ktoré mali zlepšiť vymáhanie daňových pohľadávok, a keď si ich neskôr porovnáte s účinnosťou alebo so skutočným stavom, sami si zrejme urobíte záver. Ak si pán podpredseda vlády dá tú námahu a pozrie sa na diskusiu, ktorá bola v roku 1993 pri novelizácii zákona o tom, že štátne pokladničné poukážky nebudú zdaňované, v ktorej vystúpil pán kolega Košnár a ja, upozorňovali sme na to, že komerčné banky pôjdu do tejto pohodlnej oblasti a zisk, ktorý dosiahnu, nebude zdanený a že sa jednoznačne zníži priestor pre podnikateľov, úvery, ktoré budú poskytované podnikateľskej sfére, budú ochudobnené. Po piatich rokoch dal za pravdu týmto hlasom aj pán podpredseda vlády a v tomto smere sa zaviedla aspoň malá novelizácia.

    Viete, mohli by sme hovoriť o mnohých položkách, ktoré sú v tejto správe. Mohol by som sa opýtať, ako sa využilo 17 miliónov korún, za ktoré sú financovaní zmocnenci pre obchod s Ruskou federáciou. Osobne necítim žiadne zlepšenie v zahraničnom obchode s Ruskou federáciou. Podľa môjho názoru nie je účelne využité ani 3,4 milióna korún, ktoré sú dané na sekretariát zmocnenca pre automobilový priemysel, pretože okrem existujúcich strojárenských kapacít na Slovensku nebude nová automobilka. Sú to utópie a možno aj snaha niekde si vytvoriť priestor na dodávanie karosárskych plechov. Ale tí, ktorí o tom snívajú, čím skôr sa zobudia a čím skôr prestanú mrhať prostriedky zo štátneho rozpočtu, tým lepšie.

    Nechcem hovoriť o takýchto takpovediac perličkách, ale skôr by som sa opýtal na miliardy. Už moji predrečníci hovorili o komerčných bankách. Pán podpredseda vlády iste vie, že dal 2 mld. Sk zo štátneho rozpočtu na oživenie, ozdravenie portfólia komerčných bánk a tie sa mu odvďačili tak, že využili novelizáciu zákona a začali tvoriť oprávky a vlastne 6 miliárd korún, ktoré mali prísť do štátneho rozpočtu, neprišli. Takže summa summarum banky, ktoré sú prezamestnané a ktoré budujú paláce po celom Slovensku, dominanty, medené strechy a mosadzné zábradlia, stáli štátny rozpočet tohto roku 8 mld. Sk, ale neodzrkadlilo sa to na ich stave, nedostavili sa adekvátne výsledky v ozdravení.

    Pán kolega Kozlík si určite spomenie, ako som kritizoval nové územnosprávne členenie, a spomenie si na to, ako ma uistil, že zákon môže platiť od 1. 1., pretože náklady nepresiahnu 1 miliardu korún, ktorá v tom čase bola v rezerve. Nuž sa pýtam: 2,9 miliardy korún, ktoré išli na nové budovy, nových úradníkov, nové autá, nové okresy, boli účelne využité prostriedky?

    Dámy a páni, pán štátny tajomník Stanek u nás povedal, že sa, žiaľ, stretávajú s tým, že mestá a konkrétne subjekty o 100 až 200 % predražujú budovy, ktoré predávajú štátnej správe. No a je tento štát dojná krava? Dokedy bude VSŽ robiť daňový únik? Navrhoval som holdingový zákon, resp. novelizáciu daňového zákona. Majú dcéru, ktorá obchoduje s nehnuteľnosťami, za tú nakupujú nehnuteľnosti, pomaličky im patria celé parcely okolo Slavína a ďalšia tretina Bratislavy. A o to znižujú dane, ktoré mali vyprodukovať v hlavnej činnosti, ktorá mala byť zdanená, a potom so ziskom si už mohli robiť, čo chceli. Prečo je prestup futbalistov platený zo štátnych peňazí, zo štátnych železníc? Teraz hovoríme o tom, či dať 200 miliónov USD do železníc, alebo nie. Ale že 5,5 mld. zmeniek, z ktorých polovička dokonca nebola ani v účtovnej evidencii Železníc Slovenskej republiky, rôznymi cestami nakoniec skončila vo futbale. To netrápi ministra financií a podpredsedu vlády? Na moju otázku pán kolega, teda štátny tajomník Stanek povedal, že 30-40 % z HDP je podiel šedej ekonomiky.

    Bol som na kontrole na daňovom úrade a obyčajné úradníčky mi hovorili: Pán Černák, príde sem podnikateľ, ktorý dlhuje 5 000 Sk, mešká dva dni a klepe sa, aby nedostal pokutu. A potom sem príde chlap, ktorý dlhuje 50 miliónov korún, ponúka nám čosi, aby sme to "spasili", a keď to "nespasíme", tak povie: Vybavím to ináč. A čo je tragédia, o dva, o tri dni príde telefonát a ten prípad buď sa ináč rieši, alebo ho zoberie iný referent, alebo ho zoberie iný úrad. Dokonca sa u nás vo výbore hovorilo o tom, že je bežné až 100-percentné odpustenie daňových povinností, a to nie tým drobným, ktorí by to možno potrebovali, ale tým, ktorí disponujú miliardami, ktorí sa vozia v drahých autách, ktorí prelievajú peniaze na off-shore do zahraničia a smejú sa tejto krajine z prostredia, ktoré je im legislatívne umožnené.

    A teraz tri otázky na záver.

    Som nervózny zo zahraničnej zadlženosti Slovenska. Blíži sa k hranici 10 mld. USD. Ak túto hranicu prekročíme, nedostaneme už pôžičku, len pôžičky na podporu menovej stability. Slovensko, ktoré nastupovalo s veľmi nízkou zadlženosťou, s dobrými podmienkami, sa dostáva predovšetkým v komerčnej sfére do takej oblasti, že zahraničná zadlženosť je obrovská. Ako chce pán minister riešiť tento problém?

    Druhý problém, ktorý ma trápi, je otázka, ako sa bude kryť schodok štátneho rozpočtu. Novelizácia zákona o Národnej banke, ktorú vláda schválila, zvádza k tomu, že vláda chce zrejme použiť pri rokovaní s Národnou bankou aj iné prostriedky, ako sú ekonomické kritériá. Ale aj tak si myslím, že to bude zrejme málo, aby sa kryl finančný schodok na konci roka.

    No a zásadná otázka je, pán minister, vy ste zdôvodňovali odvolanie ústredného daňového riaditeľa tým, že nevykazoval príliš veľkú aktivitu pri vymáhaní daňových pohľadávok. Zrejme aj vy máte tie isté informácie, ktoré zbierame v teréne aj my - prepojenie na šedú ekonomiku, odpúšťanie, dávanie odkladov -, to sú neduhy, s ktorými budete musieť bojovať. Finančná polícia, kontroly, daňové úrady sa už zrejme dostávajú do vleku udalostí a na mnohé veci sa pozerajú len ako štatisti. Úprimne, v dobrom sa pýtam, prečo sa nerealizuje program Čistých rúk, a pýtam sa, ako chce ministerstvo financií začať bojovať s touto rakovinou, s touto burinou, pretože prostriedky, ktoré unikajú, pán štátny tajomník odhadol na 30 % a ja osobne si myslím, že sú ešte možno vyššie.

    Pán podpredseda vlády, zhrniem tri otázky: zadlženosť, ako sa bude finančne kryť schodok a ako začnete bojovať proti vplyvu šedej ekonomiky a nelegálnych štruktúr na štátny rozpočet.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Černákovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel som sa iba opýtať pána Černáka, dokedy si bude pliesť tribúnu v tomto parlamente s tribúnou folklórnych slávností vo Východnej. Toto nie je folklórna slávnosť, toto je parlament Slovenskej republiky. To je po prvé.

    Po druhé, neviem, kto si stavia vily s bazénikmi v okolí Slavína. Poznám jednu nevkusnú na Červeňovej, z ktorej plynú finančné prostriedky práve na podporu vystúpení politikov najdemokratickejšieho novovzniknutého hnutia na Slovensku. A pokiaľ viem, v Bratislave okrem Štrkovca - pardon, ešte je tu Rača - nieto ani jedného starostu, ani primátor Bratislavy nepatrí do vládneho hnutia alebo k politickým subjektom vládneho hnutia. A mám taký dojem, že spolupráca starostov pri predaji a prideľovaní pozemkov v mestských častiach Bratislavy s niektorými politikmi opozície by tiež možno stála za drobnohľadové preskúmanie. A mohli by sme sa všeličo aj dozvedieť, ak by sme sa, pravda, pán Černák, zaoberali takou politikou, akou tá najdemokratickejšia koalícia, čo sa živí iba špinením každého a za každú cenu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Aj ja som sa prihlásil.

    Pán Černák, vo viacerých veciach súhlasím s tvojím názorom, ale vieš, hovorím, že vždy to musí hovoriť čistý človek. Ten má právo o tom hovoriť. Keď si bol ministrom, veľmi dobre vieš, čo máš. Už som ti to povedal aj desaťkrát. Takže takí ľudia nemôžu o tomto hovoriť.

    Ďakujem.

    Je obedňajšia prestávka do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k správe hodnotiacej polročné výsledky plnenia štátneho rozpočtu.

    Na úvod by som rád povedal, že hospodárske výsledky za 1. polrok tohto roku sú vcelku priaznivé a pokračuje trend kladných hospodárskych výsledkov z predchádzajúcich rokov. Treba si uvedomiť, že hrubý domáci produkt vzrástol o 6 %, v nominálnych cenách o 10 %, inflácia má len 6 %, rezervy sa šplhajú na 7 mld. USD, podiel spotreby obyvateľstva na hrubom domácom produkte patrí k najväčším na svete a dosahuje úroveň približne 80 %, v niektorých mesiacoch a v niektorých rokoch aj 84 %. Pravdou je, že je to čiastočne na úkor investícií a úspor obyvateľstva, čo nie je pozitívna črta.

    V poslednom období sa zrýchlilo aj tempo rastu vývozu a rozdiel medzi vývozom a dovozom sa znížil. Predpokladáme, že možno v septembri bude platobná bilancia vyrovnaná.

    Podľa môjho názoru máme v sociálnej oblasti príliš veľa vymožeností, a to je na úkor ekonomiky, čo ma ako ekonóma trošku trápi. Bol by som radšej, keby išlo viac prostriedkov do ekonomiky, a tým sme mohli roztáčať ekonomický rast na rýchlejšie obrátky, ako je to teraz.

    K zadlženosti by som chcel povedať toľko. Tak ako je uvedené v správe, zadlženosť vlády klesá, ale rastie zadlženosť podnikovej sféry. Myslím si, že je to pozitívna črta. A toto by sme nemali odsudzovať.

    Pri plnení štátneho rozpočtu je, samozrejme, množstvo problémov. Sú hlavne v tom, že príjmy rastú pomalšie alebo sa neplnia oproti predpokladaným a výdavky ako vždy sa plnia rovnomerne. Samozrejme, v niektorých prípadoch došlo k enormnému preplneniu výdavkov v oblasti bežných výdavkov a investičných výdavkov za rezorty ministerstva výstavby a ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Z ekonomických problémov, ktoré by pomohli získať viac zdrojov a oživiť ekonomiku, chcel by som spomenúť aspoň niektoré, a to je predovšetkým oživenie toku peňazí. Tu by bolo potrebné prijať nejaké opatrenia okrem toho, že sa bude realizovať zákon o revitalizácii podnikov, ktorý by mal oživiť tie podniky, ktoré dnes bránia alebo zhoršujú nám toky peňazí, a malo by to prispieť k zrýchleniu tokov peňazí, a tým aj ozdraviť túto časť našej ekonomiky. Prihováral by som sa za to, aby sme prijali nejaké opatrenia, podobne ako Česká republika, ktorá v poslednom období prijíma legislatívnu normu, ktorá určuje, že platby nad 500 000 môžu byť len bezhotovostné.

    Už pri hodnotení záverečného účtu som uviedol jeden prípad, ktorý poznáme z nášho Ústredného daňového riaditeľstva, že v našich podmienkach sa vyskytujú prípady ako ten všeobecne známy, že od 7.00 hodiny rannej do 16.00 hodiny odpoludnia jeden kufrík so 7 miliónmi vymenil 8 majiteľov. To znamená, že bezhotovostné platby sú u nás pomerne značne rozšírené, čo je na úkor príjmov štátneho rozpočtu, pretože ide o príjmy neevidované.

    Pri vykazovaní príjmov štátneho rozpočtu je niekoľko problémov. Badať úsilie vykazovať schodok v podnikateľských subjektoch. Ústredné daňové riaditeľstvo eviduje niekoľko firiem, ktoré nie sú zaevidované, ale fakticky existujú a sústreďujú sa len na vydávanie a fabrikovanie falošných dokladov na daňové podvody. V tejto súvislosti treba uviesť, že množstvo prípadov je takých, kde daňové úrady a Ústredné daňové riaditeľstvo podá trestné oznámenie, to skončí na súde a na 90 % tieto procesy končia tak, že prehrá žalobca a vyhráva neplatič daní. Musí nás to zaujímať z toho dôvodu, že potom sa nám menia názory na nezávislosť našich súdov a na ich reálnu závislosť. Skutočne by bolo potrebné sa tým seriózne zapodievať, pretože toto je jedna z vážnych bŕzd poriadku v ekonomike a, samozrejme, pri plnení príjmov do štátneho rozpočtu.

    Materiálna základňa na rast príjmov existuje, pretože hrubý domáci produkt, ako som povedal, v nominálnych cenách v tomto polroku alebo v predchádzajúcom polroku vzrástol o 10 %. To znamená - ako predo mnou hovoril pán poslanec Filkus -, že by primerane tomu mali vzrásť aj príjmy. Ale tie nerastú. Rastú príjmy obyvateľstva, rastú reálne mzdy. To znamená, že skutočne materiálna základňa rastu príjmov je, čo vidieť aj z príjmov daní fyzických osôb, ktoré enormne rastú, ale na druhej strane nerastú príjmy právnických osôb. Ako to už bolo povedané a ja to opakujem, že hlavná rezerva je v bankovej sfére, ktorá dlhuje v tomto zmysle 6 mld. Sk do štátneho rozpočtu.

    Treba povedať, ako správne povedal pán podpredseda vlády, že súčasne sa tým rieši zlepšenie portfólia obchodných bánk, ale chýbajú prostriedky pre štátny rozpočet. Neviem, ako je možné hodnotiť tento problém, pretože v jednom prípade dochádza k pozitívnej črte a v druhom prípade k negatívnej. Ale myslím si, že v tomto prípade by sme sa mali viac zamerať na to, že banky by sa mali predsa len inak správať. Myslím si, že boli prijaté opatrenia, aby sa nedostatok, ktorý bol, napravil, aby sa príjmy od právnických osôb, predovšetkým od obchodných bánk, predsa len dostali v druhom polroku tohto roku do štátneho rozpočtu.

    Úniky sú aj v spotrebných daniach. Máme informácie, že množstvo tovaru k nám aj od nás - hlavne alkoholu a niektorých ďalších produktov atraktívnych z hľadiska príjmov spotrebných daní - uniká, pretože prechádzajú pomimo colných priechodov. Ale stávajú sa prípady, že aj cez colné priechody jeden kamión je evidovaný a prejdú ďalšie dva. Ale tieto prípady, tieto praktiky sú už dosť známe a, samozrejme, colná správa sa nevie s tým vysporiadať. Keď sme v minulom roku schvaľovali colný zákon, tak bol návrh, ktorý pochádzal z Ústredného daňového riaditeľstva, aby colníci mali právo colnej kontroly na celom území štátu. Samozrejme, tento návrh ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh k colnému zákonu neprešiel. A, samozrejme, colné úrady kontrolujú len cez colné priechody. To znamená, že určitá časť prechádza, o čom svedčí aj situácia na našich trhoviskách, kde je množstvo tovaru, ktoré neprešlo cez colnú kontrolu.

    V súvislosti s aplikáciou registračných pokladníc treba povedať, že zohrávajú pozitívnu úlohu, hoci aj tu dochádza k mnohým prechmatom, pretože mnoho podnikateľov je takých, ktorí zneužívajú a neevidujú všetky príjmy cez evidenciu registračných pokladníc.

    Domnievam sa, že v súvislosti so zabezpečením príjmov štátneho rozpočtu je potrebné, aby nám lepšie fungovali daňové úrady. Pri poslaneckom prieskume na daňových úradoch sme zistili celý rad nedostatkov a problémov, ktoré by bolo potrebné riešiť. Jedným z nich je nedostatočné technické vybavenie daňových úradov, pretože majú zastaranú techniku, ktorá neumožňuje prepojenie s colnými úradmi. Ale vybaviť daňové úrady výpočtovou technikou by si vyžiadalo aspoň 2 mld. Sk a momentálne ministerstvo financií takýmto rozsahom prostriedkov nedisponuje. Bolo by potrebné riešiť tento problém cez osobitný účet, aby daňové úrady mohli získať prostriedky na ďalšom dovýbere daní, na znížení nedoplatkov, odhaľovaní ďalších neplatičov atď., aby si mohli vyriešiť svoje problémy v oblasti personálnej. Pretože niektoré daňové úrady sú slabšie personálne vybavené, majú málo kontrolórov a toto zneužívajú mnohí podnikatelia, ktorí vedia, že daňové úrady nestačia vykonať daňovú kontrolu, a preto sú veľmi ľahostajní k plneniu svojich daňových povinností.

    Ďalej je relatívne nízka úroveň odmeňovania na daňových úradoch, z toho dôvodu je vysoká fluktuácia, čo je tiež na škodu veci, pretože pri rýchlom obmieňaní pracovníkov daňových úradov sa znižuje kvalita ich výkonu.

    A tretí problém, ktorý s tým súvisí, je problém hmotnej zainteresovanosti, a preto by som prosil pána ministra financií a podpredsedu vlády, aby premyslel systém, ako zvýšiť zainteresovanosť cez osobitný účet, kde by daňové úrady mohli získať zdroje na riešenie svojich problémov.

    Vážené dámy a páni, pozerať sa na naše problémy, ktoré dnes máme, a vidieť ich len z pohľadu polroka, by bolo vrcholne nereálne a nespravodlivé. Spomínali sa tu napríklad problémy dopravy. Ale veľmi dobre sa pamätám, vážené kolegyne a kolegovia, že už v roku 1975 vtedajší minister dopravy Ing. Šutka sa vzdal funkcie na federálnom ministerstve dopravy len z toho dôvodu, že ministerstvo dopravy nemalo dostatok zdrojov na riešenie svojich problémov. A ten problém v doprave, žiaľ, pretrváva dodnes, preto ho nemôžeme vidieť, ako keby to bol dnešný problém spôsobený nedostatkom peňazí v tomto roku a podobne.

    Mohol by som uviesť celý rad prípadov. Ak sa napríklad spomína, že je korupcia atď., som presvedčený, že je korupcia, a pomerne veľká, ale to nie je nový jav, to je starý jav. Pamätáme si, kedy vzniklo heslo: "Kto nekradne, okráda svoju rodinu." Toto by sa dalo rozobrať do detailov, aby sme videli, aký bol stav v minulosti a aký stav je dnes, aby sme mohli zhodnotiť, aká je konkrétna situácia. Samozrejme, to nie je zmyslom môjho vystúpenia, preto sa tým nechcem zapodievať.

    Chcem povedať len toľko, že ministerstvo financií, aj keď bol pán minister znovu viackrát kritizovaný, vynakladá enormné úsilie, aby sa ozdravila finančná situácia a financie štátu. A toto treba oceniť. Prijali sme viac systémových opatrení - aj keď sú často kritizované, že nie sú systémové, ale sú systémové -, ktoré prinesú pozitívne výsledky v neskoršom období. Domnievam sa, že ak začnú tieto systémové opatrenia účinne pôsobiť a budú prijaté aj niektoré ďalšie, ktoré sú už v štádiu prípravy, dokážeme vytvoriť také predpoklady, aby sa podstatne zvýšili príjmy štátneho rozpočtu, a tieto zdroje použiť na riešenie problémov, ktoré nás bezprostredne trápia, ktoré sú naliehavé a musíme ich riešiť.

    Vážené dámy a páni, prosím vás, pozerajte sa na správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok reálne a z tohto pohľadu vás žiadam, aby ste sa kladne postavili k tejto správe a odsúhlasili ju.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, že platný rokovací poriadok neumožňuje po skončení rozpravy alebo v priebehu hlasovania vystúpiť s faktickou poznámkou alebo nejakou otázkou, robím to práve teraz vzhľadom na to, že v spoločnej správe je síce uvedená zmienka o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ale v písomnom materiáli, pokiaľ ide o návrh uznesenia, toto nie je uvedené. Preto sa pýtam pána spoločného spravodajcu, či o tomto návrhu nehodláme hlasovať, alebo áno.

    Ak nie, potom dávam do pozornosti vám aj pánu spoločnému spravodajcovi, že podľa § 36 ods. 1 rokovacieho poriadku sa hlasuje o každom predloženom návrhu. A pokiaľ ide o ustanovenie § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak sú stanoviská jednotlivých výborov rozdielne, potom je povinnosťou gestorského výboru pôsobiť na ich zjednotenie. Nemám také vedomosti, že by bolo k tomu došlo. Preto nám neostáva nič iné ako to, že treba hlasovať podľa § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako o doplňujúcom návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, tým sme vyčerpali rozpravu k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    len stručne by som reagoval na niektoré vystúpenia. Väčšina vystúpení sa týkala predovšetkým výpadku daní právnických osôb. Chcem opäť zdôrazniť, že vláda a, samozrejme, osobitne ministerstvo financií podrobne prechádzali nielen analýzu výpadku podľa štruktúry, či ide o právnické osoby, alebo či ide o fyzické osoby, teda hovoríme o právnických osobách, to znamená o spoločnostiach s ručením obmedzeným alebo štátne firmy atď., ale išli sme do konkrétnych firiem, individuálnych dát. To znamená, že presne vieme, kde výpadky vznikli. Komentoval som ich aj podľa niektorých veľkých priemyselných podnikov. Vieme presne aj podľa konkrétnych typov bánk, kde cez odpočty, kde cez dodatočné korekcie, kde znížením základne tento problém vznikol.

    Treba povedať, že takýmto problémom prechádzajú všetky svetové ekonomiky v určitých cyklických výkyvoch. Slovenská ekonomika stojí na prahu významnej reštrukturalizácie a fenomén investícií, fenomén ozdravovania podnikov a bánk je vlastne nosným fenoménom, ktorý sa potom významne podieľa aj na formovaní príjmov štátneho rozpočtu. Povedal som, že boli síce nejaké zistenia daňových únikov, ale boli minimálne oproti určitému zníženiu dane z príjmov právnických osôb. Tento vývoj sa teda neopiera o obchádzanie daňových predpisov, ale skôr o vývoj ekonomiky. Má národohospodársky rozmer, keď na jednej strane rovnice stoja investície, kroky na ozdravenie podnikov, bánk či cez rezervy tvorbou opravných položiek, na druhej strane rovnice sú príjmy štátneho rozpočtu a najmä na tej stránke daní z príjmov právnických osôb.

    Fakt je ten, že sme zachytili tento pohyb s tým, že vláda prijímala osobitné opatrenia. Nie je jednoduché medziročne odhadnúť, ako sa môže odraziť vývoj rastu investícií, vývoj ďalších ozdravných faktorov na plnení dane z príjmov. Myslím si, že sme to zachytili a v oveľa lepšej podobe ako mnohé iné krajiny, že rozpočtový systém štátu sa nezrútil. Naopak, určitými opatreniami sme dokázali a dokážeme zachytiť celý rozpočtový vývoj a dostať ho do rámca, ktorý Národná rada ako základné parametre pre vládu schválila koncom minulého roka.

    Chcem definovať, že nenaplnenie plánovaného objemu dane z príjmov právnických osôb treba chápať nie ako daňový únik, ale ako štrukturálny faktor. Bol by som veľmi rád, keby ste si, vážené pani poslankyne, páni poslanci, osvojili, že tu nie je niečo protispoločenské. Samozrejme, pre ministra financií je to problém z hľadiska financovania štátneho rozpočtu, ale na druhej strane je to významný štrukturálny faktor, ktorý v strednodobom hľadisku bude napomáhať trvalejšiemu a verím, že zdravému rastu tejto ekonomiky. Pokiaľ treba rozlišovať medzi krátkodobými a dlhými efektmi, v tomto prípade ide o určitý vplyv, ktorý by mal mať dlhodobý pozitívny účinok.

    Spomínal som rast obstaraných investícií, rezerv opravných položiek. Opäť je dôležité, keď si banky vytvárajú určitý objem zdrojov, ktoré potom môžu efektívne využiť na svoje ozdravenie, aby bola príslušná legislatíva, ktorá spustí tieto mechanizmy, či je to otázka revitalizácie podnikov alebo novela zákona o konkurze a vyrovnaní, kde banková sféra môže efektívne uplatniť 7 miliárd, ktoré sa tu spomínali, v rámci ozdravných procesov. Ale jedno je isté, že v rámci konštrukcie štátnych rozpočtov sa musíme s tým naučiť žiť. Je to významný fenomén, ale verím, že ho už tento rok, síce s veľkými ťažkosťami, prekonáme a v budúcom roku to musíme zohľadniť aj v konštrukcii štátneho rozpočtu, kde určite budeme rozpočtovať menší výnos z dane právnických osôb, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch práve s prihliadnutím na spomínaný fenomén.

    Pokiaľ ide o kritiku nedostatku verejných financií, či v oblasti autobusovej dopravy, železníc, ale to sa týka celého verejného sektora, tento problém bol, je a vždy bude. Z oblasti verejného sektora, financovania verejného sektora bude vždy oveľa viac, radovo viac požiadaviek. Sú to dvojnásobky požiadaviek, nielen otázky nejakých radovo niekoľkých miliárd korún, a to sa, samozrejme, týka aj sektora zdravotníctva a ďalších sektorov, kde treba postupom času pritvrdzovať mechanizmy uplatnenia verejných zdrojov a ponímať faktor efektívneho použitia verejných zdrojov ako ďalší významný rastový impulz v tomto štáte.

    Pokiaľ tu bola priama otázka na financovanie železníc a otázky garancie zo strany vlády na 200-miliónový úver v dolároch na finančnú konsolidáciu železníc, tento projekt ešte raz prejde cez ministerstvo financií a cez vládu s tým, že železnice musia garantovať svojím finančným plánom návratnosť týchto prostriedkov. V opačnom prípade nepodpíšem ako minister financií túto tranžu napriek tomu, že vláda dala určitú právomoc železniciam a ministerstvu dopravy rokovať ohľadne finančného partnera v tejto tranži. Žiadna iná vládou garantovaná tranža nie je na programe dňa a v tomto zmysle som rokoval aj s predstaviteľmi ministerstva dopravy, že si nepredstavujem - a v tomto zmysle presadzujem tento postoj aj na úrovni vlády -, že sa budú opäť roztáčať nejaké významné akcie, ktoré budú klásť vysoké nároky na verejné zdroje. Aj pri tomto objeme prostriedkov budeme vyžadovať časový harmonogram splácania a pevný finančný rámec hospodárenia železníc.

    Čo sa týka upozorňovania na vážnosť hospodárskej situácie, rozpočtovej situácie - hospodárska situácia, rozpočtová situácia je vždy vážna v každom štáte a v každom čase. Nikdy som to neskrýval. Pokiaľ sa schvaľujú štátne rozpočty, vždy sú robené na doraz a akýkoľvek výkyv, samozrejme, poznamenáva rozpočtové hospodárenie štátu. Vláda a ministerstvo financií sú potom na to, aby konkrétnymi opatreniami zachytávali prípadný negatívny vývoj, a pokiaľ je zase pozitívny, aby sme nevytvárali neprimeranú nadspotrebu. Myslím si, že od roku 1995, pokiaľ sme mali prebytkové hospodárenie štátneho rozpočtu v 1995 alebo pokiaľ sme dokázali stlačiť plánovaný deficit, vláda nikdy nešla do vyčerpania príslušných položiek toho nenaplneného deficitu.

    Pokiaľ ide o problém vytláčania súkromného sektora aktivitami vlády, protestoval by som proti stavaniu tohto problému do kontrapunktu. Pokiaľ nejde o prostriedky, ktoré sa minuli v nejakej sociálnej spotrebe alebo v priamej spotrebe, pokiaľ sú smerované do rozvoja infraštruktúry, sú to aktivity, kde sú vlastne zapájané cez vládou financovanú verejnú infraštruktúru súkromné firmy. To znamená, spoločne sa podieľajú na tomto rozvoji, takže podnikateľská sféra dostáva príležitosť vstúpiť aktivitami do verejných výdavkov a je to, samozrejme, aj významný rozvojový rámec. Nie je to možné od seba oddeľovať.

    Druhá vec je, ako sa tento fenomén prejavuje v rámci úverových vzťahov. Ale treba si uvedomiť, že sme takisto v roku 1997 v osobitnej situácii, keď práve v roku 1996 ešte niekedy v júni umožnila Národná banka určitou voľnejšou menovou politikou nárast agregátu F2 o 20 %, nesporne bolo správne stlačiť vývoj menovej politiky, ale za jeden rok stlačiť rast menových agregátov na polovičku z 20-percentného rastu s menovým plánom na 10 %, to zatrasie každou ekonomikou a každým rozpočtovým hospodárením.

    A hľadáme spôsoby, ako pri menovej reštrikcii, ktorá má plošný charakter, zároveň ustáť aj rozpočtové hospodárenie a zároveň udržať predpoklady ekonomického rastu. Nie je to jednoduché. Ale prvý polrok ukázal, že zatiaľ sa nám to darilo zabezpečovať s tým, že vláda prišla s radom selektívnych opatrení, ktorými chceme v rokovaniach s Národnou bankou primať Národnú banku k tomu, aby zmiernila plošnú menovú reštrikciu, pretože zabezpečujeme už predovšetkým znižovanie obchodného deficitu, ktorý bol hlavným problémovým okruhom na prelome rokov 1996-1997, a takisto niektorými ďalšími obmedzeniami v spotrebe, či už tlakom na mzdovú reguláciu, tlakom na výdavky štátneho rozpočtu a niektorými cenovými úpravami. To všetko znamená, že tlačíme na stránku spotreby a chceme čiastočne uvoľniť menovú reštrikciu, ktorá by mala potom nadväzne znamenať aj zmiernenie tlaku na rast úrokových mier a výnosov štátnych dlhopisov. To, samozrejme, nemožno dosiahnuť za jeden mesiac. Ale prognóza by mala byť pozitívna.

    Pokiaľ som v Hongkongu zvolal finančnú radu za účasti Národnej banky a veľkých komerčných bánk, tak sme vlastne robili určitú prognózu, že v 4. kvartáli by sme mohli prelomiť ten vývoj výnosových a úrokových sadzieb a malo by už dochádzať k postupnému znižovaniu. Tým chcem odpovedať aj na jednu z otázok pána poslanca Černáka. Predstava financovania schodku štátneho rozpočtu, kde práve z dôvodu časového rozlíšenia dlhovej služby štátu, kde splátky dlhovej služby sa koncentrovali do 3. kvartálu, práve tam koncom augusta a v septembri nám akcelerovali problémy s krytím dlhovej služby, čo sa objavilo, samozrejme, aj v raste výnosových sadzieb štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, že postupne už v najbližších dňoch dôjde k prelomeniu tohto fenoménu a postupnému zmierňovaniu tlaku na peňažný okruh z hľadiska krytia štátneho dlhu.

    Pokiaľ ide o ďalšie otázky, otázky daňových úradov a určitého tlaku na ďalšie zvyšovanie a efektívnosť správy výberu daní, to je permanentná úloha. Nemyslím si, pán poslanec Černák, že treba kriticky stavať trebárs otázky zavedenia registračných pokladníc. To bola určite správna záležitosť. Sme najďalej v majetkových priznaniach v porovnaní s inými tranzitívnymi ekonomikami. Máme už dve kolá za sebou a pokúšame sa s tým aktívne na daňových úradoch pracovať. A majetkové dane by mali byť dane, kde sa postupom času bude orientovať smerovanie v daňovej transformácii. Podobne sme boli jednými z prvých, ktorí zaviedli označovanie alkoholu, cigariet. Nesporne pôjdeme do ďalšieho prehlbovania informatiky. V podstate máme určitý model, ktorým by sme tento rok posilnili daňovú informatiku o 1 mld. Sk. Budeme prvou ekonomikou, prvým štátom, ktorý zavedie štátnu pokladňu, ktorú by sme chceli už pokusne spustiť v druhom polroku 1998.

    Čo sa týka otázky zdaňovania dlhopisov, pán poslanec Černák, možno si pamätáš, ale v roku 1993 bola trošku iná situácia ako v tomto roku. Vtedy sme rušili zdanenie štátnych dlhopisov z jediného jednoduchého dôvodu, že nebol záujem zahraničných právnických osôb o skupovanie štátnych dlhopisov Slovenskej republiky, lebo sme vtedy ešte nemali kredit, nemali sme príslušné ratingové ohodnotenia, preto sme sa museli plne spoľahnúť na domáce subjekty. Preto sme zrušili zdanenie a naše banky vzali do svojho portfólia významné objemy štátnych dlhopisov. V tom období to bol dobrý krok. Ale momentálne sme v situácii, keď je istá reštrikcia, keď domáci peňažný trh nie je v stave saturovať, revalvovať revolving štátnej dlhovej služby, to znamená, že chceme rozšíriť dlh o zahraničné právnické osoby, ktoré javia záujem. A tu práve bola blokácia v súvislosti s existujúcimi zmluvami o zabránení dvojakého zdanenia, čo obmedzovalo zahraničné právnické osoby v nákupe našich dlhopisov, štátnych dlhopisov, lebo boli zdaňovaní vo svojich materských krajinách vyššími sadzbami, ako keď my zavedieme zdanenie 15-percentnou sadzbou. Toto je dôvod, a nie ten, ktorý si viac-menej uvádzal vo svojom vystúpení.

    Pokiaľ sa tu spomínal obchod s Ruskou federáciou, musím povedať, že dochádza k významnému pohybu, keď za osem mesiacov rast zahraničného obchodu, vývoz Slovenskej republiky oproti minulému roku je 7 %. Takže po istej stagnácii začiatkom roku 1997, ale i v roku 1996 začína dochádzať k pohybu. A naopak, práve zmocnenci, ktorých vláda vymenovala pre obchod s Ruskou federáciou a prechod z úrovne vlády na jednotlivé kraje vo vzťahu k regiónom-guberniám znamená naštartovanie významných obchodných pohybov. A zaujímavé je, že nás začínajú nasledovať Nemci, ktorí sú veľmi dobrými obchodníkmi na ruskom trhu, takže tento príklad analyzujú nemeckí obchodníci a máme avízo, že takisto začínajú rozvíjať medziregionálne kontakty s Ruskou federáciou.

    Pokiaľ ide o ozdravenie bánk, tie 2 miliardy, ktoré sme plánovali v štátnom rozpočte na rok 1997, sme nevynaložili. To je plánovaný objem prostriedkov, ktoré sme jednoducho nevynaložili, ale banky si to vlastnými účtovnými operáciami vlastne vytvorili aj tak tým 7-miliardovým neodvedením alebo znížením odvodov dane z príjmov tým, že si vytvorili príslušné rezervy a opravné položky. Takže tento problém neexistuje. Ale druhá vec je, že vznikli opravné položky, na ktoré treba vytvoriť mechanizmy. Tieto mechanizmy sme už vytvorili, aby banky efektívne vstúpili do ozdravenia svojich úverových portfólií.

    Čo sa týka vkladu do nového územnosprávneho členenia, myslím si, že je to vklad jednorazový, ktorý sa v budúcnosti vráti. Určite územnú štátnu správu treba ďalej precizovať, ale mala by znamenať v dlhodobom pohľade zefektívnenie celej štátnej správy, keď berieme, že budeme postupne prenášať a ďalej pokračovať v prenose centrálnych kompetencií na územnú štátnu správu a samosprávu.

    Pokiaľ bola položená otázka o vývoji odpúšťania istiny, pokút, penále, chcem zdôrazniť, že v tých základných okruhoch daní - dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty, spotrebné dane - je vylúčené zo zákona odpúšťať istinu. A minister financií neodpustil ani korunu. Iná vec sú pokuty, penále. Len si treba uvedomiť, že pokuty, penále majú zničujúci charakter, tak ako sú zatiaľ stavané v platných zákonoch v niektorých typoch daní, že nemajú charakter úroku alebo sankčného úroku, ale boli ešte v tom prvotnom období postavené nesmierne vysoko. Pokiaľ ministerstvo financií odpúšťa pokuty, penále, tak vždy len do určitej výšky a v každom prípade zachovávame to v úrovni toho, čo musia zaplatiť ako pokuty, penále príslušné podnikateľské subjekty, zhruba úroveň úrokov, ktoré by museli hradiť, pokiaľ by to kryli nejakým bankovým úverom.

    Zahraničná zadlženosť - jej vývoj spomínal pán poslanec Baránik, nebudem sa toho dotýkať. Tento problém správne pomenoval.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosil by som, keby tento materiál mohol byť prijatý v znení navrhovaného uznesenia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Žiada si záverečné slovo pán poslanec Maxon, spoločný spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni,

    predovšetkým by som chcel poďakovať tým, ktorí prejavili ochotu načúvať problémom súvisiacim so štátnym rozpočtom za 1. polrok 1997.

    Chcel by som ešte na úvod povedať k procedurálnej záležitosti, ktorú namietal pán poslanec Rózsa. Áno, samozrejme, budeme hlasovať v súlade s § 37 ods. 1 o návrhu, ktorý je z výboru pre ochranu životného prostredia. Chcel by som ale zdôrazniť, že gestorský výbor sa dohodol na tom uznesení, ktoré je prílohou. Ale o tomto návrhu, samozrejme, budeme hlasovať.

    Pokiaľ ide o samotnú správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok a rozpravu k nej, chcel by som uviesť, že v závere tejto správy sú jasne definované aj riziká vývoja štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že je dosť veľký časový odstup od hodnoteného obdobia po dnešný deň, keď túto správu prerokúvame, jednoznačne možno povedať, že sa už spravili v tomto smere aj zásadné opatrenia na zlepšenie rozpočtového hospodárenia v druhom polroku a v tomto období napriek tomu, že schodok štátneho rozpočtu je taký, ako uviedol pán podpredseda vlády.

    K vecným pripomienkam, ktoré tu odzneli v rozprave, dovolil by som si zdôrazniť naozaj niekoľko mimoriadne dôležitých skutočností, na ktoré by sme sa mali v ďalšom vývoji rozpočtového hospodárenia...

  • Šum v sále.

  • Pokoj, vážení. Nech sa páči, pán poslanec.

  • ...na ktoré by sme sa mali v ďalšom vývoji rozpočtového hospodárenia maximálne sústrediť.

    Z môjho pohľadu nemožno súhlasiť s niektorými konštatovaniami, ktoré tu boli povedané. Jednak, že komerčné banky za zdaňovacie obdobie k 30. 6. mali odviesť do štátneho rozpočtu 6 mld. Sk, ale neodviedli ich. Tak buď mali odviesť a mali tam tie prostriedky byť, alebo musíme jasne pomenovať, že ide o novelu zákona o dani z príjmu a potom musíme za týmito 6 miliardami hľadať to, čo tu bolo niekoľkokrát povedané, že komerčné banky si zlepšujú svoje úverové portfólio. Ak je toto analogicky pravda, že komerčné banky si zlepšujú svoje úverové portfólio, tak sa potom musíme komerčných bánk pýtať, ako je to možné, že cena peňazí rastie. Ak sa ich úverové portfólio zlepšuje, tak cena peňazí by mala analogicky klesať. Ak je teda problémom ceny peňazí priebežný schodok štátneho rozpočtu, 20-dňové štátne pokladničné poukážky, štátny dlh, tak musíme povedať, že takýmto riešením v ďalšom období v krytí schodku štátneho rozpočtu postupovať nemôžeme a musíme hľadať iné zdroje na krytie schodku štátneho rozpočtu.

    Ak napríklad aj v správe za 1. polrok hovoríme, že v oblasti daní z príjmov predovšetkým právnických osôb významnú úlohu zohrala skutočnosť, že k 31. 12. 1996 bol horší hospodársky výsledok podnikateľských subjektov, ako sa predpokladalo, tak ak hovoríme o cene peňazí, ak hovoríme o 27 % za štátne pokladničné poukážky a za štátne dlhopisy, tak je potrebné povedať, že hospodársky výsledok podnikateľských subjektov k 31. 12. bol horší aj preto, že sa významnou mierou do tohto hospodárskeho výsledku premietla v nákladovej položke cena peňazí.

    Dámy a páni, o tomto probléme hovorím preto, že sme v začarovanom kruhu a v celom tomto kruhu sú komerčné banky a Národná banka Slovenska. Ak sa z tohto kruhu nedostaneme, tak tento problém jednoducho efektívne nedokážeme vyriešiť. Mám informácie, pán podpredseda vlády o nich hovoril, že sa v týchto veciach už veľmi intenzívne pracuje. Z tohto miesta by som chcel povedať, aby sa na tom pracovalo ešte intenzívnejšie. Jednoducho musíme hospodársky vývoj v podnikateľských subjektoch smerovať tak, aby mali záujem byť efektívni, ale aby nemuseli byť efektívni preto, aby živili komerčné banky.

    Ďalší problém v oblasti komerčných bánk je - a to tiež treba povedať veľmi otvorene a tiež treba hľadať isté mechanizmy -, že je tu skupina bánk, ktoré objektívne úverové portfólio nemajú dostatočne kvalitné. To znamená, že objektívne potrebujú zdroje na to, aby si toto úverové portfólio zlepšovali. Presne vieme, o ktoré banky ide. Ale je tu veľká skupina bánk, ktorá má úverové portfólio absolútne bez problémov, a nevieme ich primať k tomu - je to problém, tie mechanizmy sú v trhových podmienkach veľmi zložité -, ale nevieme ich primať k tomu, aby poskytovali peniaze za prijateľnú cenu. Prispôsobili sa jednoducho tým našim, ktoré majú možno objektívne, možno subjektívne problémy, ale jednoducho sa prispôsobili. Chcem tým povedať, že je to veľká skupina menších bánk, ktoré dnes majú obchodné rozpätie mimoriadne veľké a aj mimoriadne veľké výnosy z pôsobenia na našom peňažnom trhu. Ak je pravdou, čo hovorím, tak potom naozaj v oblasti správy daní musíme dávať veľmi dobrý pozor, aby tieto komerčné banky boli pod drobnohľadom a správca daní by mal zabezpečiť, aby boli efektívnym príjmom do štátneho rozpočtu.

    Poviem ešte dve veci. Osobne si nemyslím, že sa správa daní na Slovensku zhoršila. Myslím si, že správcovia daní, daňové úrady zlepšujú svoju robotu. A druhé, čo chcem povedať, je skutočnosť, že vôbec nie som presvedčený o tom, že by sme mali daňové úrady zainteresovať na dodatočných výnosoch prostredníctvom dorubkov daní prostredníctvom penále a z týchto zdrojov zabezpečiť ďalšie dovybavenie či už informačnej siete daňových úradov alebo aj na pohyblivú zložku hmotnej zainteresovanosti pracovníkov daňových úradov. V žiadnom prípade nie som za tento mechanizmus. Naopak, myslím si, že by sme sa mali maximálne sústrediť a koncentrovať na to, aby sme v štátnom rozpočte pre oblasť správy daní a ciel zabezpečili taký objem prostriedkov, aby tieto inštitúcie mohli optimálne fungovať, aby boli dobre vybavené a aby v týchto inštitúciách nebola fluktuácia. Myslím si, že predovšetkým daňové úrady by mali byť zainteresované na tom, aby efektívne, spravodlivo spravovali dane, ale v žiadnom prípade by nemali byť zainteresované na tom, aby išli cestou dorubkov a penále a boli na tomto objeme zainteresované.

    Vážené dámy, páni, možno, že prvá časť, o ktorej som hovoril, sa bude analogicky týkať aj správy o menovom vývoji Slovenskej republiky. Myslím si, ak by sme trojuholník - podnikateľská sféra, komerčné banky a Národná banka Slovenska - vedeli efektívne vyriešiť, ak by sme našli iné spôsoby krytia štátneho dlhu, predovšetkým z dlhodobých zdrojov, tak to by boli významné impulzy na zlepšenie jednak rozpočtového hospodárenia a posilnenie ekonomického vývoja na Slovensku.

    Dámy a páni, to je z mojej strany všetko.

    Pán predsedajúci, môžeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave a ktoré sú predmetom spoločnej správy.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte predložené.

    Prosím pána poslanca Maxona, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Vážené dámy a páni,

    v súlade s § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku v spoločnej správe je jeden pozmeňujúci návrh. V súlade s týmto ustanovením budeme o ňom hlasovať ako o prvom. Je to pozmeňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a znie: "Vláda Slovenskej republiky v 1. polroku 1997 nezabezpečila zodpovedné nakladanie s prostriedkami daňovníkov a hospodárenie podľa rozpočtu."

  • Ďakujem. Počuli ste pána spravodajcu Maxona. Budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Návrh výboru pre životné prostredie sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Košnára na doplnenie uznesenia o časť C, kde žiada vládu na novembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť

    1. analýzu aktuálneho stavu ekonomiky Slovenskej republiky a základnú stratégiu riešenia jej problémov,

    2. podrobnú informáciu o zámeroch rozpočtovej politiky Slovenskej republiky na rok 1998 v stave rozpracovania štátneho rozpočtu na rok 1998 a v štruktúre príjmov a výdavkov.

  • Počuli ste návrh. Vážené pani poslankyne, poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Košnára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, budeme pokračovať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1997, ktorý je prílohou tlače 726a.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Prezentujme sa ešte raz, nech sa páči.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    keďže niektorí poslanci sú už unavení, nie sú v laviciach, tvrdo pracovali, končím dnešné rokovanie. Nie sme uznášaniaschopní.

    V rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky budeme pokračovať v utorok 7. októbra 1997 o 10.00 hodine.

    Dovidenia. Ďakujem.