• Pani poslankyne, páni poslanci,

    keďže už je tu aj pani ministerka, otváram tretí deň rokovania 33. schôdze Národnej rady.

    Z dnešnej schôdze sa ospravedlnili pán poslanec Jozef Pribilinec, pani poslankyňa Schmögnerová, pán poslanec Hanker a pán poslanec Csáky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali, aby som zistil, či môžeme prijímať aj rozhodnutia. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Môžeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 738 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 738a.

    Vládny návrh, tak ako pri prvom čítaní, predloží ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ako viete, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok, rokovali v druhom čítaní výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Ako zo spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona z 1. októbra 1997 vyplýva, odporúča sa Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 738) schváliť po jeho doplnení o nový článok IV, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, s pozmenením názvu vládneho návrhu zákona. S navrhovaným doplnením sa stotožňujem a prosím vás o podporu uvedeného návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pani ministerke.

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Aibeková. Prosím, aby nás oboznámila s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 699 z 30. septembra 1997 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie trom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú členmi výborov, ktorým nebol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme, prerokovali určené výbory 1. októbra 1997. Ústavnoprávny výbor súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor pre financie, rozpočet a menu súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s doplňujúcimi návrhmi. Návrhy sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 3 a všetci poslanci ich majú v písomnej podobe predložené, preto ich nebudem čítať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame, prerokoval tento vládny návrh zákona a súhlasil, aby bol prijatý s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené.

    Gestorský výbor konštatoval, že doplňujúci návrh týkajúci sa článku IV, uvedený pod bodmi 1 a 2 spoločnej správy, rozširuje predložený návrh zákona, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky dať hlasovať o tomto návrhu ako o prvom.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 94 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí, aby sa za článok III vložil článok IV, ktorý novelizuje zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V prípade súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky gestorský výbor odporúča hlasovať en bloc o bodoch 1 a 2 spoločnej správy a osobitne hlasovať o bode 3 spoločnej správy.

    Pán predseda, po otvorení rozpravy by som navrhla dať hlasovať o bode, ktorý navrhuje gestorský výbor, týkajúcom sa článku IV, že môže dôjsť k doplneniu zákona 100/1988, ako o prvom a po tomto súhlase dať hlasovať o bodoch tak, ako ich navrhoval gestorský výbor.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási. Pani poslankyňa Bauerová a viac nikto. Čiže len pani poslankyňa Bauerová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ďalej do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    v súvislosti s prerokúvaným návrhom predkladám návrh uznesenia Národnej rady, v ktorom Národná rada by požiadala ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny o urýchlenú novelizáciu vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 20. októbra 1993 o sociálnej odkázanosti číslo 243/1993 Zb. v § 1 ods. 3 a 4 valorizáciou dávok v nich uvedených so zohľadnením skutočnosti, že životné náklady od roku 1994 vzrástli o 28 % vrátane mája tohto roku. Po druhé, žiada predložiť na rokovanie 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o sociálnej situácii obyvateľstva.

    Svoje návrhy by som chcela stručne zdôvodniť zhruba nasledovne. Pri prvom čítaní zákona som uviedla niektoré súvislosti svojho prvého návrhu. Ide o právny predpis, ktorým sa vykonáva tento zákon, a ide o niektoré dávky, o ktoré sa automaticky zvyšuje v určených prípadoch životné minimum, suma životného minima. Keďže do dnešného dňa nebol predložený nový systém sociálnych dávok, je potrebné, aby sa tieto dávky o tieto sumy zvýšili, resp. sa zvýšili o valorizované sumy. Ide o sociálne odkázaných občanov, ktorých životné náklady sú vyššie najmä v dôsledku dietetického stravovania. A vzhľadom na to, že v uplynulých rokoch práve táto vyhláška nebola novelizovaná a neboli novelizované ani dávky, ktoré by zvyšovali životné minimum, pričom od ustanovenia, od vydania tejto vyhlášky sa životné náklady zvýšili takmer o 30 %, je nanajvýš vhodné, aby práve tieto najchudobnejšie osoby boli primerane sociálnymi dávkami podporené.

    Vzhľadom na niektoré úkazy, ktoré sú pomerne alarmujúce, ide o pretrvávajúci prepad v spotrebných výdavkoch, o pretrvávajúci prepad v reálnej hodnote miezd a dôchodkov, podľa môjho názoru je potrebné, aby Národná rada venovala pozornosť sociálnej situácii obyvateľstva. Čo nevidieť, v programe bude nasledovať zelená správa, kde oprávnene Národná rada ako taká, nielen výbor, venuje zvýšenú pozornosť určitému sektoru národného hospodárstva a súvislostiam situácie tohto sektora. V danej súvislosti si myslím, že je plne oprávnené a je našou povinnosťou, aby sme venovali primeranú pozornosť aj celkovej sociálnej situácii obyvateľstva, pretože sú niektoré úkazy, ktoré hovoria o tom, že sa alarmujúco rozširuje chudoba a hrozí určité roztrhnutie spoločnosti na bohatých a na chudobných. Predpokladám, že ide o taký závažný problém, ktorý môže hroziť vznikom sociálnych konfliktov.

    Preto si myslím, že musí byť naším záujmom, aby sme sa touto otázkou zaoberali s primeranou vážnosťou. Preto vás prosím, aby ste takýto návrh uznesenia podporili.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Takže je to návrh uznesenia. Áno?

  • Odpoveď poslankyne z pléna.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Kolesárová.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    Chcela by som zareagovať na to, že v našom výbore bola prerokúvaná analýza o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky a chcela by som poprosiť pani ministerku vzhľadom na vysoké kvality tohto materiálu...

  • Šum v sále.

  • ...o čom by sa mohli presvedčiť aj ostatní poslanci v prípade, keby každý poslanec tento vynikajúci materiál dostal. Táto správa je veľmi obsažná a treba povedať, že sa materiál z roka na rok skvalitňuje, a myslím si, že spĺňa medzinárodné štandardy v dnešnej dobe. Preto sa prihováram k pani poslankyni Bauerovej v tom zmysle, aby všetci poslanci túto správu dostali.

  • Ďakujem.

    Keďže sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    k pripomienkam pani poslankyne Bauerovej, resp. k jej návrhu na uznesenie:

    V prvej časti, pokiaľ ide o valorizáciu životného minima novelizáciou vyhlášky, tieto vaše námety, pani poslankyňa, sú už zakomponované v novom zákone o životnom minime a pokiaľ ide o diétne stravovanie, zároveň aj v zákone o sociálnej pomoci. Takže dostanete v dohľadnom čase do parlamentu obidva predpisy, preto neodporúčam hlasovať za tento bod, pokiaľ ide o novelu vyhlášky z roku 1993.

    V tom druhom bode, kde navrhujete správu o sociálnej situácii prerokovať v parlamente, tak ako povedala pani poslankyňa Kolesárová, gestorský výbor ju pred zhruba mesiacom prerokoval, predpokladám, že aj zástupca vášho klubu je člen tohto výboru a bolo by dobre, keby odovzdával informácie o programe výboru v rámci vášho poslaneckého klubu. Napriek tomu súhlasím s tým, aby táto správa o sociálnej situácii bola nie prerokovaná - ak potrebujete, aj prerokovaná -, ale som skôr za to, aby každý poslanec ju dostal do lavíc, s tým súhlasím. Takže to uznesenie by sa malo mierne modifikovať alebo netreba vôbec prijímať uznesenie. Ja sa tu môžem zaviazať, že vám na meno pošlem každému do schránky túto správu o sociálnej situácii.

    Takisto, pokiaľ ide o vaše katastrofické vízie možných sociálnych výbuchov na Slovensku vo väzbe na sociálnu situáciu v oblasti poskytovania dávok, mohla by som doplniť iniciatívne túto správu o sociálnej situácii ďalšou správou, ktorá hovorí o počte poberateľov dávok sociálnej starostlivosti na Slovensku za prvý polrok tohto roku v porovnaní s tým istým obdobím v roku minulom. Nebudem to tu rozšírene preberať. Sami sa presvedčíte o tom, že počet poberateľov dávok, či jednorázových alebo opakovaných, výrazne klesá, čím chcem vyvrátiť vaše tvrdenie o tom, že sociálna situácia na Slovensku je pred kolapsom.

    Takže v tomto zmysle by som neodporúčala hlasovať za uznesenie, ktoré tu bolo predložené. A keďže neboli žiadne ďalšie pripomienky, pán predseda, ďakujem za slovo a znovu prosím poslancov o podporu vládneho návrhu zákona o životnom minime.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková, chcete sa vyjadriť? Nie. Tak sa potom pýtam, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Áno, pán predseda. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu a, tak ako som uviedla na záver svojej spoločnej správy, požiadam parlament, aby najskôr vyjadril súhlas podľa § 94 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby Národná rada vyjadrila súhlas, aby sa za článok III vložil článok IV, ktorý novelizuje zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Táto vsuvka sa týka iba sprecíznenia termínu vyplácania dávok dôchodkov, ktoré sú ako jediný zdroj príjmu. Máte to všetci v písomnej podobe predložené. Takže najskôr by sme mali hlasovať o tomto súhlase a potom o bodoch spoločnej správy.

  • Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

  • Áno, môžeme. Gestorský výbor odporúčal s návrhom súhlasiť.

  • Budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh gestorského výboru prijali.

  • Ďakujem pekne. Teraz by sme mohli hlasovať podľa odporúčania gestorského výboru en bloc o bodoch 1 a 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Takže budeme sa znovu prezentovať a hneď hlasovať. Takisto ide o odporúčanie gestorského výboru schváliť ustanovenia zo spoločnej správy výborov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Môžeme pokračovať, pani poslankyňa.

  • Posledným bodom spoločnej správy je bod 3. Takisto gestorský výbor ho odporúčal schváliť. Tento bod 3 má náväznosť na body 1 a 2 a ide iba o úpravu v názve zákona v zmysle prijatého pozmeňujúceho návrhu. Takže gestorský výbor ho tiež odporúča schváliť.

  • Prosím, hlasujeme takisto o odporúčaní gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj tento návrh.

  • Vážený pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe. Keďže v rozprave na základe 15 podpisov neboli dané žiadne pozmeňujúce návrhy, pani poslankyňa Bauerová navrhla iba uznesenie, ktoré môžeme schváliť až po prijatí zákona ako celku, týmto bolo druhé čítanie ukončené.

  • Áno, ďakujem.

    Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Aj tu je potrebné, aby sme otvorili rozpravu. Preto otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási z pléna. Nikto sa nehlási, preto končím možnosť prihlásiť sa a uzatváram aj rozpravu.

    Musím sa opýtať pani ministerky, či sa ešte chce vyjadriť. Nie. Ani pani spoločná spravodajkyňa. Takže opäť neboli prijaté žiadne pozmeňujúce návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Môžeme pristúpiť, pani spoločná spravodajkyňa, k hlasovaniu o tomto zákone ako celku. Áno?

  • Áno, môžeme pristúpiť k hlasovaniu ako celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu ako celku aj s návrhmi, ktoré sme schválili v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok.

    Ďakujem pekne, pani ministerka, aj vám, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ak dovolíte, pán predseda, musím ešte prečítať návrh na uznesenie, ktoré predložila pani poslankyňa Bauerová. Dala dva návrhy, ale v druhom návrhu, myslím si, že došlo k zhode, lebo naozaj správu o sociálnej situácii dvakrát do roka dostáva gestorský výbor a podľa rokovacieho poriadku má každý poslanec právo vyžiadať si tento materiál. Ale ak chcete, tak dám aj o tomto vašom druhom návrhu hlasovať. Závisí to od vás.

    Takže návrh uznesenia - prvý bod bol: "Národná rada Slovenskej republiky žiada ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny o urýchlenú novelizáciu vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 20. októbra 1993 o sociálnej odkázanosti číslo 243/1993 Z. z., najmä v § 1 ods. 3 a 4 valorizáciou dávok v nich uvedených so zohľadnením skutočnosti, že životné náklady od roku 1994 vzrástli o 28 %."

    Nechávam na Národnú radu, ako sa zachová k tomuto uzneseniu, ale pani ministerka dala, myslím si, jasné vysvetlenie.

  • Áno, ale s tým, pani poslankyňa, že žiada nie ministerku, ale vládu. Dobre? Je to podľa rokovacieho poriadku. A dátum, pokiaľ ste to dali na 34. schôdzu, podľa rokovacieho poriadku navrhujem do 30 dní. Súhlasíte s tým?

  • Súhlasná odpoveď poslankyne Aibekovej.

  • Pretože inak by som hlasoval proti. Takže so zmenou a s tými návrhmi, ktoré som povedal.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Keďže pani poslankyňa Bauerová trvá na tom, aby sa hlasovalo aj o jej druhom návrhu, ktorý znie, že žiada predložiť na rokovanie - ale znovu ten termín bude musieť byť upravený, tak ako navrhoval pán predseda, vzhľadom k plynutiu lehôt -, takže navrhuje predložiť na rokovanie pléna Národnej rady správu o sociálnej situácii obyvateľstva.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento návrh na uznesenie.

    Takže ešte raz ďakujem pani ministerke aj pani spoločnej spravodajkyni.

  • Vážený pán predseda,

    chcem poďakovať poslancom za vzorovú spoluprácu, za 100-percentný súhlas celej Národnej rady. Ale chcela by som ešte využiť túto príležitosť a požiadať novinárov, keďže napísali nesprávne, že sme prijali už aj zákon o minimálnej mzde - bolo odsúhlasené iba prvé čítanie a posun zákona do druhého čítania -, pretože nám to potom spôsobuje vo výbore problémy, keďže sa obyvatelia dožadujú tohto zákona.

    Takže chcela by som iba tieto omyly a nesprávnosti napraviť a požiadať novinárov, aby opravili túto informáciu v takomto zmysle.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    teraz budeme pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 748. Rokovanie sme včera prerušili pred rozpravou.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Prosím pánov predkladateľov a pána spoločného spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.

    Opäť sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    opozičný poslanec a predkladateľ legislatívnych predlôh v našich poslaneckých podmienkach musí byť rád, ak poslanec vládnej koalície uzná, že v niečom môže byť náš návrh aj dobrý. Pán spravodajca Cuper uznal dôležitosť a časovú aktuálnosť návrhu novely volebného zákona. Len potom neviem, prečo s takýmto návrhom vláda mešká a svoj návrh zatiaľ nepredkladá.

    Pokiaľ ide o výhrady voči tomuto návrhu, ktoré uviedol pán Cuper, ak budú konkrétne, môžeme o nich v druhom čítaní diskutovať. To, čo však naznačil a čo som počul aj z iných zdrojov, nabáda k zvýšenej pozornosti a opatrnosti. Voľby sú totiž vecou predovšetkým a hlavne občanov-voličov a aj kontrola zákonnosti a najmä demokratického priebehu volieb patrí predovšetkým im prostredníctvom politických strán a politických hnutí. Je samozrejmosťou, že štátne orgány v príprave a v priebehu volieb majú významnú, dokonca nezastupiteľnú úlohu, ale vymedzovať im prioritné a vrchnostenské postavenie, je scestné. Oblúkom sa totiž môžeme tým vrátiť k tomu, aby za občana opäť o všetkom rozhodoval štát, a preto veľmi zle znejú slová, podľa ktorých vláda a štátne orgány budú zárukou demokratických volieb. Budem rád, ak si štát bude plniť svoje povinnosti, ale nebude obmedzovať práva občanov.

    Kolegovia a kolegyne, odporúčam, aby ste návrh podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Áno.

    Nech sa páči.

  • Budem stručný. Pôvodne som myslel, že nebudem vystupovať, ale scestná logika pána predkladateľa alebo zástupcu predkladateľov ma vedie k tomu, že aj ja musím povedať svoj názor.

    Spochybňovať týmto spôsobom úlohu štátu vo voľbách nie je v súlade s demokratickými princípmi a pravidlami. Nikto nevylučuje z volieb ani politické strany. Ich nezastupiteľné miesto je v okresných a krajských komisiách, okrskových komisiách. Ale v každom demokratickom štáte nijaká ústredná komisia sa neskladá z politických strán, a už vonkoncom jej právomoci nemôžu spočívať v tom, aby politické strany nariaďovali, mohli nariaďovať štátnym orgánom. Vedúca úloha strany sa skončila. V niektorých ústavách je dokonca na to aj poistka, pán poslanec Benčík. Najmä vo francúzskej ústave, kde je jasne povedané, že politické strany sa nikdy nesmú postaviť nad štát, ani vo voľbách.

    Takže nehovorme o tom, že váš návrh je dokonalý. Najmä po tom, čo sa odohralo aj vo Varšave, ďalej najmä to, čo sa odohráva sústavne okolo ministra vnútra zo strany opozície, je práve podnetom na to, aby sme sa zamysleli, aby sme takéto problémy nemali po voľbách.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu, a to je hlasovanie podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli návrh.

  • S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam nezaradiť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave neodporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Neodporúčam ho teda zaradiť do druhého čítania.

  • Šum v sále.

  • Prosím, pán poslanec ide dať hlasovať podľa § 73 ods. 3 a povie návrh. (Reakcia poslancov.) Však ho povedal, nie?

  • Nezrozumiteľná odpoveď poslancov.

  • Dobre. Pán poslanec Ftáčnik namieta interpretáciu návrhu na hlasovanie. Prosím, aby ste spresnili svoj návrh.

  • Môžem spresniť. Teda odporúčam, ak to chce pán poslanec Ftáčnik počuť, podľa § 73 zaradiť zákon do druhého čítania.

  • Šum v sále.

  • Čo navrhujete, pán poslanec? Aby sme všetci rozumeli.

  • S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky - ak chcete, pán Ftáčnik, počuť -, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave - čo už bolo urobené - odporúča návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní. Ale ja to neodporúčam.

  • Ruch v sále.

  • Čiže váš návrh je odporúčanie na prerokovanie v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Ďakujem pekne, pán predkladateľ, aj pán spravodajca.

  • Páni poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať dvadsiatym ôsmym bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien.

    Keďže som už ohlásil tento zákon, budeme rokovať o tomto zákone. Bol som upozornený, že som mal uviesť zákon, ktorý sme včera nedokončili. Je to pravda, ale keď som to už ohlásil, poďme k tomuto zákonu.

    Zákon bol podaný ešte 4. decembra minulého roku, teda pred účinnosťou nového zákona o rokovacom poriadku. Budeme o tomto návrhu zákona rokovať, pokiaľ ide o legislatívny postup, podľa príslušných ustanovení zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 565 a spoločnú správu ako tlač 565a.

    Za skupinu poslancov tento návrh prednesie pani poslankyňa Bartošíková.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    navrhovaný zákon skupiny poslancov, uznávajúc historické zásluhy prvého ženského spolku na Slovensku, reaguje na požiadavku Živeny, spolku slovenských žien, ako právneho nástupcu Živeny, na vrátenie majetku ako základného predpokladu na oživenie ich činnosti.

    Živena, spolok slovenských žien, vznikol pred viac ako 128 rokmi ako spolok pre vzdelávanie žien. Mal ženám pomôcť dostať sa z ich dovtedajšieho postavenia a mal pomôcť zabrániť šíreniu odnárodňovania. Program Živeny vychádzal z dobových potrieb. Cieľom bolo stmelenie slovenských žien, starostlivosť o vzdelávanie žien a dievčat, zakladanie dievčenských vychovávacích ústavov a opatrovní, ich vedenie a podporovanie, rozvíjanie publikačnej činnosti, zbieranie diel slovenskej umeleckej tvorivosti.

    Živena, to bolo hnutie so silným národnobuditeľským akcentom. Nenapodobňovalo meštianske ženské hnutia vo svete v boji o volebné práva, ale usilovalo o zabezpečenie prístupu žien k vzdelaniu. Predstaviteľky hnutia na Slovensku po boku mužov vystupovali ako reprezentantky celonárodných záujmov, angažovali sa za národné povedomie žien, za zachovanie slovenského jazyka, za vzdelávanie žien v materinskom jazyku a za spoločné záujmy národa.

    Živena dlhý čas nemala na realizáciu svojich cieľov dostatočné hmotné zabezpečenie. Bola odkázaná na zbierky a drobné dary. Až neskôr začali Živenu podporovať americkí Slováci a získala aj podporu štátnych inštitúcií.

    Prvými literárnymi a vydavateľskými činmi Živeny boli almanachy Živeny. Prvý vyšiel v roku 1872, druhý o 13 rokov. Nasledovali 4 letopisy Živeny a od roku 1910 začal vychádzať časopis Živena. Od roku 1929 sa k časopisu prikladali v hárkoch románové prílohy pod názvom Knihy Živeny. Vydavateľské družstvo Živena, ktoré založil v Martine otec Zory Jesenskej, vydalo celkom 101 zväzkov, z toho 62 v edícii Knihy Živeny a 7 zväzkov ročne v edícii Romány Živeny. Okrem diel Vansovej, Šoltésovej, Timravy, Podjavorinskej a ďalších slovenských spisovateliek to boli preklady diel svetovej literatúry.

    Živena zabezpečovala šírenie hodnotných kníh v odboroch a zakladanie príručných knižníc. Organizovala prednáškovú a výchovnú činnosť. Po oslobodení sa zameriavala na vybudovanie škôl pre ženy. Vznikla sieť dvojročných škôl Živeny pre ženské povolania a činovníčky spolku. Organizovala päťmesačné kurzy varenia a šitia, ale aj rečové kurzy. Prezentovala výrobky ľudového umenia na výstavách doma i v zahraničí a umožňovala ich odpredaj. Vytvorila hodnotnú zbierku týchto výrobkov, dnes je v depozitoch viacerých múzeí.

    Vyvrcholením jej úsilia bolo vybudovanie sociálneho ústavu Milana Rastislava Štefánika v Martine v roku 1926 z prostriedkov získaných darom od americkej ligy Česko-slovenského červeného kríža a príspevku štátu. Mesto Martin prispelo darovaním pozemku. Bol vystavaný za necelé 4 roky a vychovával sociálne a zdravotné pracovníčky a učiteľky pre školy Živeny. Dnes je v nej stredná zdravotná škola. V roku 1931 sa Živena púšťa do stavby sociálneho domu ako praktického pracoviska Štefánikovho ústavu. Prostriedky získava z pôžičiek, subvencií, darov a príspevkov odborov Živeny. Dokončená bola v roku 1933. Ide o budovu v Martine, predtým na Horváthovej ulici 8, teraz Hviezdoslavovej ulici 21. Budova bola v roku 1953 zoštátnená a v súčasnosti je v nej umiestnené Metodické centrum odboru školstva v Martine, ktoré ale už počíta s premiestnením do iných priestorov.

    Ďalšiu budovu Živeny vo Zvolene na Námestí SNP 602/3 nadobudol spolok kúpou pozemku a starého domu, na mieste ktorého postavil dvojposchodovú budovu gazdinskej školy a kina Živena. Bolo to v roku 1931. Budova bola v roku 1956 zoštátnená, prešla najskôr na Česko-slovenský štátny film, neskôr bezodplatným prevodom na mesto Zvolen. Koncom roku 1996 mesto Zvolen budovu odpredalo. Vstúpiť do nových vlastníckych vzťahov dnes nie je možné, preto po zistení tejto skutočnosti a s vedomím predstaviteliek Živeny už predkladateľky návrhu zákona v novom znení § 1 ods. 1 vrátenie tejto budovy nenavrhujú.

    Predkladateľky návrhu zákona po zistení nových skutočností a na základe potreby spracovať do legislatívnej podoby pripomienky vlády ako základnej podmienky jej súhlasu s predloženým návrhom zákona stiahli návrh z rokovania decembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pozmeňujúce návrhy prijaté výbormi reagujú na novú skutočnosť a na pripomienky vlády. Nemenia vecnú podstatu pôvodného návrhu zákona.

    Predmetom nového znenia zákona je teda vrátenie budovy na terajšej Hviezdoslavovej ulici 21 v Martine, bývalého sociálneho domu, s priľahlými pozemkami, tak ako to definuje § 1 ods. 1 pozmeňujúcich návrhov. Ostatné ustanovenia určujú podmienky a spôsob odovzdania uvedeného majetku.

    Návrh zákona bol predložený v novembri 1996 a bude prerokúvaný podľa vtedajšieho rokovacieho poriadku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, sme si vedomé toho, že prijatie zákona o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien, bude ďalšou legislatívnou výnimkou z pravidla, že majetok sa vracia v zmysle reštitučného zákona fyzickým osobám. Živena však nemá prostriedky na to, aby si aspoň túto poslednú budovu odkúpila. Navrhnúť takéto riešenie si vzhľadom na ich finančné možnosti, ale hlavne z úcty k dlhoročnej obetavej práci stoviek žien - predstaviteliek a členiek Živeny netrúfame.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste zvážili, či podporou predloženého návrhu zákona môžete umožniť nasledovníčkam, členkám terajšej Živeny pokračovať v činnosti ich predchodkýň.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Bartošíková.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Cuper.

    Pán poslanec Cuper, prosím, aby ste nám predniesli správu z výborov a návrh. Opakujem, že rokujeme podľa starého zákona o rokovacom poriadku.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal spoločnú správu k tlači 565a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien (tlač 565), predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1708 zo dňa 3. septembra 1997 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 26. septembra 1997 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijali uznesenie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nevyslovila s tým súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyjadrili s návrhom zákona súhlas a odporučili ho schváliť s týmito zmenami a doplnkami:

    1. § 1 ods. 1 by mal znieť takto: "Živene, spolku slovenských žien, sa vracia budova v Martine na Hviezdoslavovom námestí číslo 21 so zastavanou plochou, popisné číslo 312/2, 312/3, z katastrálneho územia Martin, zapísané na liste vlastníctva číslo 573, ktorá bola odňatá."

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, myslím si, že každý z vás dostal návrh, aby sme zracionalizovali naše konanie, nebudem čítať celý tento návrh. Máte ho každý pred sebou ako tlač 565. Ako spoločný spravodajca výborov odporúčam za návrh hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.

  • A, samozrejme, prijať všetky ostatné, teda pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v bodoch 1 až 6.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Konštatujem, že sa nikto nehlási do rozpravy, preto uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pani poslankyne Bartošíkovej, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán poslanec Cuper asi tiež nie, keďže rozprava nebola. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať najskôr o bodoch zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené. Prosím, aby ste v tomto zmysle uvádzali hlasovanie. Opäť hovorím, že hlasujeme a rokujeme podľa starého rokovacieho poriadku.

  • Vážený pán predseda, keďže v rozprave nebol iný návrh, navrhujem, aby sme en bloc hlasovali o bodoch zo spoločnej správy 1 až 6.

  • Áno, ďakujem. Počuli ste návrh spoločného spravodajcu. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 6. Pán spoločný spravodajca navrhuje hlasovať en bloc s odporúčaním návrhy prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tieto body zo spoločnej správy prijali.

  • Vážený pán predseda, keďže ďalšie pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy neboli, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme odhlasovali.

  • Áno, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku v znení schválených dodatkov zo spoločnej správy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Odporúčam návrh schváliť.

  • To je podľa starého rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme dámam vrátili majetok.

    Ďakujem, pani poslankyňa Bartošíková, aj vám, pán poslanec Cuper.

  • Vážení páni poslanci, aj ja vám veľmi pekne ďakujem za ústretové gesto voči ženám a najmä ich spolkovej činnosti. Dúfam, že to prispeje k rozvoju tradičnej spolkovej činnosti slovenských žien na prospech celej slovenskej spoločnosti.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prejavili ste sa ako priateľ dám.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcem veľmi pekne poďakovať všetkým za podporu predloženého návrhu zákona i za výrazy ocenenia činnosti Živeny, tak ako odznievali vo výboroch pri prerokúvaní návrhu zákona.

    Ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec tým negoval svoj názor o jazde v ľavom prúde.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    teraz pristúpime k tretiemu čítaniu, ktoré sme nedokončili včera, o vládnom návrhu zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

    Prosím predkladateľa aj spoločného spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.

    Súčasne otváram rozpravu k tomuto bodu s konštatovaním, že nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pýtam sa ešte pána ministra, či sa chce vyjadriť. Včera sa chcel, dnes nie. Pán spoločný spravodajca tiež sa nechce vyjadriť.

  • Hlasy z pléna.

  • Rozprava nebola.

    Prosím, pán spoločný spravodajcu, keďže v tomto čítaní neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu ako celku.

  • Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe a v rozprave návrh zákona ako celok schváliť.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať. Hlasujeme o návrhu ako celku. Je to zákon o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je

    zákon z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon vrátil Národnej rade prezident republiky. Materiál ste dostali ako tlač 714. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 16. júla 1997 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 1. júla 1997. Spoločnú správu máte ako tlač 714a.

    Zákon som svojím rozhodnutím zo 16. júla 1997 číslo 1660 pridelil na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku - ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom rokovania sú iba pripomienky pána prezidenta. Preto pristúpime hneď k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom zákone. Vrátenie zákona má odôvodniť prezident Slovenskej republiky, zaslal mi však list z 26. septembra 1997, ktorý znie:

    "Vážený pán predseda,

    vzhľadom na môj vopred pripravený program Vám oznamujem, že sa nemôžem zúčastniť na opätovnom prerokovaní vráteného zákona z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďalej žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla v súlade s mojimi pripomienkami uvedenými v rozhodnutí zo 16. júla 1997.

    S pozdravom Michal Kováč."

    Dávam preto slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Dankovi a prosím ho, aby nám podal správu o výsledkoch prerokovania tohto zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby sme šetrili čas. Všetci máte tento návrh pred sebou. Ak súhlasíte, nebudem čítať tento návrh, lebo ho máte. Odporúčam, ak budete súhlasiť, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie, v ktorom zákon z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schválila v pôvodnom znení.

    Súčasne žiadam, aby znenie spoločnej správy bolo uvedené v zázname tejto schôdze.

  • Príloha číslo 2.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že sa nikto nehlási do rozpravy, preto končím rozpravu.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Chce sa vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, pán predseda, len jednu vetu by som povedal, že je mi veľmi ľúto, že tento zákon alebo takéto stanovisko k tomuto zákonu vyjadril hlavný veliteľ Armády Slovenskej republiky.

    To je všetko.

  • Ďakujem. Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Budeme hlasovať podľa toho, ako prezident republiky dal pripomienky v časti 3 svojho rozhodnutia.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie tohto znenia:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 714)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schvaľuje zákon z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky."

  • Hlasy z pléna.

  • Ale gestorský výbor navrhuje, nie prezident. Tu sa Národná rada, pán poslanec Mikloško, riadi závermi gestorského výboru, a nie názormi pána prezidenta. Tak je to zatiaľ.

  • Smiech a potlesk.

  • Pokoj, páni poslanci, vysvetlili sme si nedorozumenie. Prosím, hlasujme.

  • Odporúčam, samozrejme, prijať toto uznesenie.

    Pán predseda, nefunguje mi zariadenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Prijali sme toto uznesenie.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aké má návrhy na prerokovanie zákona v treťom čítaní.

  • V treťom čítaní nie sú žiadne návrhy. Odporúčam, aby uznesenie bolo prijaté tak, ako bolo navrhnuté gestorským výborom.

  • Budeme teraz v treťom čítaní hlasovať o vrátenom zákone ako celku, nie o uznesení, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní v znení schválených pripomienok schvaľuje.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či Národná rada po opätovnom prerokovaní tento zákon schvaľuje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, páni poslanci.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je teraz druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 648 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 648a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry pán Ivan Hudec.

    Prosím, pán minister, môžete nám predniesť návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona je nevyhnutnosť zákonnej úpravy postavenia organizácií, ktoré vykonávajú kolektívnu správu práv podľa autorského zákona, a to najmä práv autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, rozhlasových a televíznych organizácií.

    Pre všetky tieto práva, ktoré sú súčasťou duševného vlastníctva, treba vytvárať dostatočné nástroje na ochranu záujmov ich nositeľov, ale vytvárať aj podmienky na fungujúce trhové hospodárstvo. Kolektívna správa spočíva v tom, že organizácia fungujúca obyčajne vo vymedzenej oblasti tvorivej činnosti nositeľa týchto práv zastupuje. Zastupovanie pozostáva predovšetkým z toho, že za neho uzatvára dohody o použití predmetov ochrany, vyberá za takéto použitie odmeny a náhrady a zodpovedá za ich spravodlivé rozdeľovanie zastupovaným subjektom, prípadne tieto odmeny a náhrady súdne vymáha.

    Pri tejto vážnej poznámke by som rád dodal, že súčasne z týchto vybraných finančných prostriedkov si organizácia, ktorá spravuje tieto práva, zráža istú finančnú sumu na výkon tejto svojej činnosti. Je to veľmi dôležitá poznámka, pretože by som sa rád potom vyjadril k niektorým navrhovaným pozmeňujúcim návrhom.

    Potreba právnej úpravy je daná tým, že štát je garantom dodržiavania autorských práv v zmysle medzinárodných dohovorov: Všeobecný dohovor o autorskom práve, Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel, Rímsky dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych organizácií a Ženevský dohovor o ochrane výrobcov zvukových záznamov proti nedovolenému rozmnožovaniu ich zvukových záznamov.

    Navrhovanou právnou úpravou, ktorá zabezpečí a upraví praktický výkon a ochranu autorských práv a jemu príbuzných práv kolektívnou formou, Slovenská republika spĺňa povinnosť, na ktorú sa zaviazala v článku 67 a v článku 124 Dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii, keďže inštitút kolektívnej správy je v súčasnosti vzhľadom na veľký rozsah používania predmetov ochrany v mnohých prípadoch jedinou možnou formou výkonu práv priznaných autorským zákonom. Táto skutočnosť bude mať priaznivý vplyv aj na boj s nelegálnymi formami použitia predmetov ochrany.

    Navrhovaná práva úprava vytvorením inštitútu kolektívnej správy zabezpečuje praktickú realizáciu práv, ktoré sa v niektorých oblastiach dajú uskutočniť len s neúmernými ťažkosťami, alebo ich nositelia práv prakticky vôbec nemôžu uskutočňovať sami. Takouto oblasťou je napríklad právo na odmenu a náhradu z nenahraných nosičov podľa § 13 autorského zákona, ktorý priamo ustanovuje povinnosť oprávnených subjektov uplatňovať si práva prostredníctvom takýchto organizácií.

    Ďalšou oblasťou, v ktorej sa individuálna ochrana práv vykonáva len s neprimeranými ťažkosťami, je nedivadelné predvádzanie diela výrobkov, tzv. verejné produkcie, televízne a rozhlasové vysielanie, satelitné vysielanie a káblová retransmisia. V návrhu zákona sú zohľadnené odporúčania Európskej únie v tých častiach, ktoré sa dotýkajú predmetnej problematiky, najmä smernica Rady Európskych spoločenstiev pre oblasť satelitného vysielania a káblovej retransmisie a smernica Rady európskych spoločenstiev o nájomnom a výpožičnom práve.

    Pri spracovaní tohto návrhu zákona sa využila porovnávacia štúdia Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorá obsahuje prehľad právnej úpravy kolektívnej správy autorských práv a jemu príbuzných práv v niektorých krajinách Európskej únie: Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Vo všetkých týchto krajinách je právna úprava v hlavných črtách rovnaká, vychádzajúca z rovnakých zásad a princípov, a štátny súhlas pri udeľovaní oprávnenia alebo súhlasu na vykonávanie takejto činnosti je podmienkou.

    Chcel by som na záver svojho krátkeho vystúpenia podotknúť jednu skutočnosť. Súhlasím a možno akceptovať všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené v spoločnej správe a bol s nimi vyjadrovaný alebo odporúčaný súhlas okrem jedného zastavenia, ktoré by som si dovolil vysvetliť.

    V bode 7 sa navrhuje veľmi vážna zmena oproti pôvodnému návrhu. Pravdaže, čo prijme parlament, to bude platiť. Ale bol by som rád, aby bolo jasné, čo sa bude prijímať. V nami navrhovanej právnej úprave by sa malo vytvoriť konkurenčné prostredie pre viaceré agentúry, ktoré budú vykonávať správu autorských práv. Je to nesmierne dôležité preto, lebo napríklad terajší stav je taký, že mne ako členovi spisovateľskej organizácie asi pred rokom napríklad - ako príklad hovorím - doručila Lita návrh zmluvy, v ktorej sa uvádza, že percento odvodu finančných prostriedkov, ktoré vyplýva zo zastupovania pre Litu, je až 11 %, pretože nejestvuje nijaká iná organizácia. Pravdaže, toto monopolné postavenie je pre Litu nesmierne výhodné, a keď si stanoví ponuku na 15 %, mnoho autorov má iba dve možnosti: Nechať sa zastupovať touto monopolnou organizáciou alebo sa nenechať zastupovať vôbec, čo potom znamená tie nevýhody, pre ktoré vôbec takýto zákon sa prijíma.

    V bode 7 sa navrhuje iné znenie ods. 7 § 7, v ktorom sa hovorí, že môže vzniknúť síce viac organizácií, ktoré budú spravovať kolektívne autorské práva, ale musí sa dohodnúť na výške odmeny, čiže sa opäť petrifikuje monopol alebo kartel, lebo toto je obchodná činnosť a asi nebude nezaujímavá, ak teda prijmete návrh autorského zákona aj v tom ustanovení, kde sa určuje 13 % celkových nákladov na autorskú odmenu. Bude to veľmi zaujímavé a lukratívne a jednoducho nebude možné, autor bude opäť v situácii, že bude odkázaný na unifikovanú odmenu, a celkom iste ako každý kartel sa vždy dohodne na nevýhodných podmienkach pre autora.

    Ak by sme ponechali tento pozmeňujúci návrh, nič by sme nezmenili. Po prvé, ponechali by sa v tejto situácii, v akej sú, monopolné postavenia jednotlivých organizácií, a nemohli by napríklad efektívne vstúpiť, či už povedzme umelecké fondy, ktoré uvažovali o tom, že by vykonávali túto činnosť v prospech autorov bez toho, že by uvažovali o zisku z tejto činnosti, pretože tak je celkom prirodzené, že sa kráti odmena autorovi, ktorého zastupujú, a vôbec vytvára sa prostredie, v ktorom nebude záujem zakladať takéto agentúry, pretože aj tak sa musí ona dohodnúť na výške odmeny, a jednoducho autor nemá nijaký stimul, aby povedzme vypovedal terajšiu zmluvu a podpísal inú zmluvu, kde krátenie jeho odmeny, ktoré si príslušná agentúra zmluvne nárokuje, je podstatne nižšie.

    Veľmi pekne by som prosil, aby ste zvážili tieto skutočnosti. Ak rozhodnete tak, že sa prijme bod 7 zo spoločnej správy, prijmete ho. Opakujem, budete petrifikovať terajší stav a autorov alebo nositeľov práv postavíte do veľmi nevýhodnej situácie, v ktorej sa teraz nachádzajú. Ak by ste ho však neprijali, vytvoríte konkurenčné prostredie, v ktorom je možnosť vzniku nových agentúr, alebo povedzme inštitúcií, ktoré už jestvujú, a mohli by prevziať túto agentúrnu činnosť. Vytvorením konkurenčného prostredia sa dá predpokladať, že by možno až na polovicu klesli zmluvne určené nároky agentúr za zastupovanie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poďakoval za všetky návrhy a podnety, ktoré zlepšujú text tohto zákona, aby som vám poďakoval za prácu vo výboroch nad týmto zákonom a poprosil vás o prijatie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pán poslanec Ján Fekete bol určený ako spravodajca z výborov. Prosím, aby nás oboznámil s priebehom prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia,

    dovoľujem si prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 640 z 24. júna 1997 pridelila vládny návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Ďalej gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Nebudem ich čítať, bolo by to dlhé. Máte ich pred sebou v materiáli 648a.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto:

    a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9 a 10 a schváliť ich,

    b) osobitne o bode 11 a schváliť ho,

    c) jednotlivo o bodoch 6 a 12 a neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, schváliť. To je všetko.

    V tejto chvíli si vás dovoľujem upozorniť, že v materiáli, ktorý máme pod číslom 648a za bodom 11 vypadol text "gestorský výbor odporúča schváliť". Nie je tam, stalo sa nedorozumenie, takže si ho treba doplniť. Ešte raz - "gestorský výbor odporúča schváliť".

    Na záver si ešte dovolím prečítať uznesenie 459 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport z 25. septembra 1997. Obmedzím sa iba na časť c), ktorá je v tomto prípade najdôležitejšia.

    "Výbor určuje poslanca Jána Feketeho za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ho, aby

    1. predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a

    2. predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrhy a postupoval podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (t. j. prikročiť k tretiemu čítaniu a k hlasovaniu o zákone ako celku v ten istý deň, ak nebudú schválené žiadne pozmeňujúce návrhy z rozpravy)."

    To je všetko, pán predseda. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Chcem sa len spýtať na stanovisko k vystúpeniu pána ministra k bodu 7. Budete dávať návrh na samostatné hlasovanie?

  • Odpoveď spravodajcu z pléna.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy sa hlási ako prvý pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, bod 7 spoločnej správy o vládnom návrhu autorského zákona, pardon, zákona o kolektívnej správe autorských práv navrhujem na osobitné hlasovanie. Zdôrazňujem, mám tu aj 15 podpisov a splnomocnenie.

  • Ďakujem pekne.

    Písomne ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ftáčnik.

    Pán poslanec Ftáčnik, môžete predniesť svoje návrhy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    vzhľadom na to, že predložený návrh zákona vyvolal v gestorskom výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport živú diskusiu, nebudem tu teraz v celej šírke reprodukovať túto diskusiu. Chcem len upozorniť na niektoré body, ktoré ešte zostali akoby nedopovedané a vlastne sa ich dotkol v úvodnom slove aj pán minister.

    Najväčšiu diskusiu vyvolala otázka, či sa majú poskytovať informácie ministerstvu a umeleckým zväzom, ako to navrhovala pôvodná dikcia návrhu zákona v § 7 ods. 1 písm. d). Gestorský výbor našiel riešenie, ktoré je, myslím si, prijateľné a je uvedené v spoločnej správe pod bodom 5, a navrhol ho prijať. Takisto sme v gestorskom výbore navrhli ďalšie odporúčania na zlepšenie návrhu zákona.

    V tomto svojom vystúpení by som chcel upozorniť ešte na dve otázky, ktoré podľa môjho názoru môžu byť riešené inak, než je navrhované v zákone či v spoločnej správe. Začnem od toho bodu, ktorého sa dotkol pán minister a širšie a obsiahlejšie nám vysvetlil, ako vidí otázku výšky odmien a náhrad za použitie predmetov ochrany podľa § 3 ods. 2 písm. d). Ide o káblový prenos, teda práva chránené pri káblovom prenose, kde pôvodná dikcia bola gestorským výborom v bode 7 spoločnej správy navrhnutá trochu inak a ja vám chcem predložiť ešte jedno riešenie.

    Moje riešenie vychádza z direktívy Európskych spoločenstiev o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv vzťahujúcich sa k autorskému právu aplikovateľných na satelitné vysielanie a opakovaný káblový prenos. Tu opakovaný káblový prenos zastupuje slová "káblová retransmisia", ktorú naše ministerstvo používa ako preklad z anglického "cable retransmission". Táto direktíva je spomínaná aj v doložke zlučiteľnosti, na ktorú sa odvoláva v zmysle zákona o rokovacom poriadku ministerstvo kultúry, ale musím konštatovať, že nie je implementovaná alebo uplatnená v navrhovanom zákone úplne. Totiž táto direktíva obsahuje v sebe princíp zmluvnej voľnosti, že autor sa môže rozhodnúť, s ktorou organizáciou uzavrie zmluvu o ochrane svojich práv. A ak tých organizácií je viac, európska direktíva mu garantuje, že si môže vybrať, ktorá z nich to bude. Naša konštrukcia v § 7 ods. 7 hovorí, že vlastne to je dohoda všetkých. A pán minister naznačil, že sa to často deje na úkor autora. Zrejme preto bolo povedané, aby si on, teda autor, mohol vybrať, ktorá organizácia bude chrániť jeho práva.

    Preto navrhujem tento pozmeňujúci návrh podporený podpismi 15 poslancov, ktorý, samozrejme, odovzdám písomne spoločnému spravodajcovi. Navrhujem, aby sme v § 5 ods. 8 doplnili text za prvou vetou nasledovne: "Ak bolo oprávnenie vykonávať kolektívnu správu práv v oblasti podľa § 3 ods. 2 písm. b)" - ide o káblovú retransmisiu - "udelené viacerým organizáciám kolektívnej správy, nositeľ práv sa slobodne rozhodne, ktorú organizáciu poverí na zastupovanie pri výkone svojho práva podľa osobitného zákona." Tu je odkaz na autorský zákon. Súčasne, ak by sme toto prijali, by sme museli vypustiť § 7 ods. 7 a ostatné odseky § 7 prečíslovať.

    Odôvodnenie, ktoré je tu uvedené a ktoré som pripravil písomne, som už vlastne povedal, že sa tým plne zosúlaďuje text, resp. ochrana práv v oblasti káblovej retransmisie s direktívou 93/83 EEC a vlastne odstráni sa nesúlad, ktorý v tejto chvíli s uvedenou direktívou - s jej kapitolou 3 článkom 9 odsekom 2 v návrhu zákona existuje.

    Moja druhá pripomienka alebo druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 7 ods. 6. Paragraf 7 ods. 6 navrhovaného zákona hovorí o tom, ako sa určuje výška odmien. Môj návrh je taký, aby sme z tohto paragrafu vypustili písmená a), b) a c) a ponechali jediné písmeno, ktorého označenie by sa zrušilo. Z hľadiska legislatívneho by to bolo znenie § 7 ods. 6, ktoré hovorí o tom, že by jediným kritériom, ktoré sa má zohľadniť pri určovaní výšky odmeny, bol rozsah a miera použitia predmetov ochrany, tak ako to predpokladá aj ministerstvo kultúry v písmene d).

    Ak si prečítate písmená a), b) a c), tak si, prirodzene, položíte otázku, čo to vlastne znamená. V písmene a) je navrhované, že výška odmeny sa určuje od toho, aký to má majetkový význam pre nositeľa práv. Čo to znamená? Neviem na to celkom odpovedať, či výška odmeny sa má určiť podľa toho, aký to má pre mňa význam, pre mňa ako prijímateľa tej odmeny. To znamená, že tieto kritériá sú definované veľmi nejasne a ani dôvodová správa nedáva odpoveď na to, ako ich prakticky implementovať alebo prakticky uplatňovať pri dohadovaní výšky odmeny. Nepochybne sa kritériá tu spomínané pri dohadovaní výšky odmeny spomínajú, ale je možné ich vykladať, ak budú stanovené zákonom veľmi široko a subjektívne a pravdepodobne by dohadovanie o výške odmeny skončilo väčšinou na súde, čo by nebola dobrá prax, pretože by vzniklo zbytočne veľa súdnych sporov. Je lepšie, ak je tu priestor na dohodu ochrany organizácií a používateľov autorských diel.

    Navrhujem teda z § 7 ods. 6 vypustiť prvé tri písmená a zrušiť označenie písmen v tomto paragrafe s odôvodnením, ktoré som vám prečítal. Odovzdávam pozmeňujúce návrhy pánu spoločnému spravodajcovi. Predpokladám, že sa k nim vyjadrí aj pán minister, aj jemu by som chcel venovať jednu kópiu, aby mohol zaujať stanovisko v záverečnom slove, či je prijateľné takýmto spôsobom upraviť zákon, alebo nie.

    Kolegyne a kolegovia, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec, len pre moju informáciu - to platí aj vtedy, keď budeme hlasovať za bod 7, že nie § 7?

  • Pán spoločný spravodajca navrhol bod 7 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ak ho zamietneme, platí dikcia, ktorú obhajoval pán minister v úvodnom slove. Ja som navrhol inú dikciu, čiže je ešte stále aj táto moja dikcia v hre. Je to vlastne tretia verzia. Jedna obsahuje pôvodné znenie, jednu dáva výbor v spoločnej správe a tretie som navrhol ja, aby sme zvážili, ktorá z nich najlepšie vystihuje potreby.

  • Dobre, ďakujem. To bolo len pre moju informáciu, aby som si zapísal.

    Takže to bol prvý aj posledný vystupujúci v rámci rozpravy zapísaný do zoznamu. Pýtam sa, či sa niekto ešte hlási do rozpravy. Pán poslanec Moravčík sa hlási s faktickou poznámkou. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Moravčík.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Na podporu argumentácie pána poslanca Ftáčnika chcem uviesť, že pán minister pri uvádzaní návrhu zákona bol trochu nepresný v tom, že autorské ochranné organizácie, teda kolektívni správcovia práv, sú ziskové organizácie. To sú neziskové organizácie, sú to vlastne dobrovoľné združenia autorov, takto pôsobia. To znamená, že aj prípadný zisk z činnosti týchto organizácií sa potom rozdeľuje, resp. majú z toho prospech autori.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ak dovolíte, začnem odzadu. Áno, agentúry, ktoré zastupujú autorov, sú momentálne neziskové organizácie. Ale je rozdiel, či množstvo finančných prostriedkov, ktoré ony získavajú, koľko ich ide na vnútornú spotrebu, a či tá výška je vysoká alebo malá. To je veľmi podstatné.

    Po druhé, chcem povedať k druhému návrhu pána poslanca Ftáčnika, že táto otázka bola veľmi živo diskutovaná už pri príprave návrhu a pri porovnávaní s takto platnými právnymi normami v zahraničí sú takto formulované. Vysvetlím jeden z nich, aby bolo jasné, prečo sa napríklad rozlišuje zisk a význam. Jednoducho je rozdiel, či autor podpíše s nejakým vydavateľom napríklad generálnu dohodu alebo či v podmienkach viacerých agentúr podpíše zastupovanie na jedno dielo alebo na všetky diela, ktoré vydá, alebo na sériu diel. To je ten význam. Pretože, samozrejme, tam môže potom tá zastupiteľská organizácia iným spôsobom pristupovať, hoci podľa momentálneho zisku môže ísť o tú istú záležitosť.

    Takže neodporúčam, aby sa prijali pozmeňujúce návrhy v druhom odseku, v tej druhej časti návrhu pána poslanca Ftáčnika.

    Vedeli by sme si predstaviť aj presnejšiu dikciu, ale konzultanti nás upozornili, že by nebolo vhodné, aby sme hľadali inú dikciu, pretože dobre vieme, že podľa našich pristúpených dohovorov sa v podstate uplatňujú tieto pravidlá recipročne. To znamená, že keď bude dochádzať k iným výkladom iného textu v tejto našej právnej právne, tak práve tam môže prísť k nejakým diskrepanciám. Možno, že mohli autori krajín Európskeho spoločenstva hľadať nejaký lepší pojem. Vysvetlenie som povedal, jednoducho sú to už dlhou praxou overené fakty, ktoré takisto ovplyvňujú výšku odmeny.

    Čo sa týka prvého návrhu, vládny návrh zákona nezakazuje vznik viacerých organizácií, a naopak, výber neurčuje, komu sa musí prihlásiť o ochranu. Všetkým tým, ktorí prejdú riadnym konaním, zaregistrujú sa v podstate na ministerstve a jednoducho vykonávajú svoju činnosť. My opakujeme to, čo je v zákone vyjadrené iným spôsobom. Vynechaním odseku 7 v § 7 by sme síce zákonom nepredpísali kartel, ale by sme tak ticho naznačili, že je možný.

    Takže si myslím, že to podstatne nemení význam a zmysel týchto legislatívnych návrhov, a preto by som odporúčal, aby sa neprijímali tieto návrhy. Pravdaže, ako rozhodne plénum Národnej rady, to je vo vašej právomoci, tak sa to potom bude musieť rešpektovať.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť? Ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Podľa § 83 ods. 4 budeme musieť počkať, budeme musieť tieto materiály rozmnožiť a až po 24 hodinách budeme môcť, pán predseda, hlasovať.

  • Áno. Keďže boli predložené nové návrhy na základe podpisu 15 poslancov, ktoré musia byť rozdané poslancom a až potom budeme môcť hlasovať o tomto zákone v tomto čítaní, prípadne v ďalšom.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 668 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom máte ako tlač 668a.

    Vládny návrh zákona zdôvodní minister obrany.

    Pán minister Sitek, prosím, môžete nás oboznámiť s návrhom.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Na základe úlohy zo záznamu 91. rokovania vlády Slovenskej republiky z 22. 10. 1996 bod 13 predkladá na rokovanie nové znenie návrhu zákona.

    Účelom predloženého návrhu zákona je vo väzbe na doterajšie uplatňovanie platnej právnej úpravy v praxi a získané poznatky osobitne s ohľadom na nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky a organizáciu miestnej štátnej správy rámcové ustanovenie úloh obcí, občianskych združení a iných právnických osôb a fyzických osôb pôsobiacich v oblasti telesnej kultúry.

    Predložený návrh obsahuje aj novelu zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorá reaguje na zmeny v činnostiach, v ktorých sa môže podnikať na úseku telesnej kultúry, a vypúšťa koncesované živnosti, ktoré majú charakter viazanej živnosti a sú zahrnuté do novoformulovaných viazaných živností.

    Návrh zákona ďalej ustanovuje zriadenie Akreditačnej komisie ako poradného orgánu ministerstva školstva, ktorá bude na základe podmienok určených zákonom odporúčať ministerstvu vydanie potvrdení o akreditácii pre vzdelávacie zariadenia v oblasti telesnej kultúry.

    Čo sa týka podnikania v oblasti telesnej kultúry, právnická alebo fyzická osoba môže podnikať v oblasti telesnej kultúry podľa osobitných predpisov, napríklad Obchodný zákonník a živnostenský zákon. Tento právny stav sa návrhom zákona nemení, bol platný aj doteraz.

    Návrh zákona tiež zohľadňuje medzinárodné dokumenty o športe, predovšetkým Európsku chartu o športe.

    Znenie navrhovaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložené znenie návrhu nemá vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a nezakladá nárok na zvýšenie pracovných síl.

    Zásadné pripomienky ústredných orgánov štátnej správy a občianskych združení boli v návrhu uplatnené a návrh zákona sa na rokovanie predkladá bez rozporov.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky súhlasí so všetkými pripomienkami uvedenými v informácii o vládnom návrhu tohto zákona, ktorý vypracovala Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky - legislatívny odbor.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Môžem požiadať spoločného spravodajcu, ktorým je pán poslanec Pavol Halabrín, aby nám predniesol správu o prerokovaní návrhu vo výboroch a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 668) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 651 z 26. júna 1997 pridelila vládny návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré vám nebudem čítať, máte ich všetci v materiáli 668a.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: spoločne hlasovať o bodoch 1 až 8, 10 až 13, 17 až 20, 23 až 26 a o bode 28 a schváliť ich. Jednotlivo hlasovať o bodoch 14, 15, 21 a 27 a taktiež ich schváliť a spoločne hlasovať o bodoch 9, 16, 22 a neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Predmetná spoločná správa o návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý bol gestorským výborom, číslo 460 dňa 25. septembra 1997 a toto uznesenie je prílohou tejto spoločnej správy.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Ďurišinová. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pani poslankyňu Ďurišinovú, aby predniesla svoje návrhy.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    táto schôdza ide takým rýchlym tempom, takže som nepredpokladala, že tento návrh zákona pôjde už dnes na rokovanie. Obmedzím sa teda na pomerne stručné vyjadrenie k nemu.

    Ako si viacerí pamätáte, keď bol predložený návrh zákona v Národnej rade v prvom čítaní, v rozprave som v podstate k tomuto návrhu vystúpila len ja. Môžem povedať, že len na osobný príhovor niektorých, či už koaličných poslancov, som nakoniec svoje, dá sa povedať, tvrdé stanovisko a neodporučenie do druhého čítania pozdržala s tým, že teraz rokujeme o tomto druhom návrhu zákona.

    Stále si však myslím, to som povedala už pri prvom návrhu čítania, že tento návrh, ktorý telovýchovná obec očakáva ako soľ, nespĺňa - aspoň pre mňa a myslím si, že pre väčšinu telovýchovných odborníkov a pracovníkov - patričné kritériá. V tomto novom zákone sa v podstate oproti pôvodnému zákonu reaguje alebo novo sa upravuje Akreditačná komisia, ktorá vlastne určuje, kto môže a kto nie školiť či už trénerov, telovýchovných pracovníkov, rozhodcov atď. To je také, povedala by som, pozitívum a nóvum v tomto zákone, ale v ďalších častiach tento návrh zákona v podstate reaguje len na nové územnosprávne členenie a postavenie telesnej kultúry v ňom.

    Myslím si, že tento zákon mohol byť oveľa kvalitnejší, mohol zahŕňať - vtedy som poskytla a teraz navrhujem kolegom, ktorí by mali záujem, možnosť naštudovať si legislatívne normy v iných krajinách -, naozaj sme mohli niektoré dobré veci zapracovať do nášho návrhu zákona, ako napríklad vrcholový šport ako taký a tak ďalej a tak ďalej. Nestalo sa. Znova kritika do vlastných radov. My sme zvolali po prvom čítaní športovú komisiu. Komisia sa zišla. Mali sme tu odborníkov z telesnej kultúry a v konečnom dôsledku dali nám svoje stanoviská, ale prišli prázdniny, dovolenky a už sme sa znova nezišli, aby sme tieto materiály znova prerokovali a aby sme sa to snažili vyriešiť. Takže problém ostal na našom garančnom výbore. Pokúsili sme sa ten zákon zlepšiť. Uvedomujeme si, že žiadny zákon v podstate nie je perfektný, ale niektoré veci naozaj ešte v ňom chýbať budú.

    Tak ja si dovolím dať tri návrhy, okrem toho, čo pán spoločný spravodajca navrhol v spoločnej správe, čo prijať a čo neprijať. Samozrejme, mám podpísaný patričný počet poslancov pod tromi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložím.

    Môj prvý pozmeňujúci návrh by sa týkal § 5 ods. 2, ktorý navrhuje ten nový odsek 2 nahradiť novým textom v znení: "Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky organizačne zabezpečuje prostredníctvom svojich odborných telovýchovno- -lekárskych zariadení preventívnu a liečebnú starostlivosť o registrovaných športovcov a osobitne o športových reprezentantov Slovenskej republiky a talentovanú mládež a podieľa sa na antidopingových aktivitách."

    Ako zdôvodnenie uvádzam, že zmena textu sa opiera v časti preventívneho ovplyvňovania zdravého obyvateľstva o znenie Národného programu podpory zdravia, ak sa znenie týka preventívnej a liečebnej starostlivosti o registrovaných športovcov, osobitne športových reprezentantov Slovenskej republiky a talentovanej mládeže. Jej výkon sa predpokladá - a to je to nové v tomto návrhu - zabezpečiť v špecializovaných odborných zdravotníckych zariadeniach. Vám, ktorí sa okolo telesnej kultúry a športu trošku viacej aktivizujete, tak možno sa vám doniesla do uší informácia, že je dosť silná tendencia zrušiť telovýchovné lekárstvo ako také. Telovýchovné lekárstvo - viacerí lekári, ktorí ste tu, viete, - je naozaj veľmi špecifický odbor v medicíne ako takej a bolo by veľmi hrubou chybou, keby sme pomohli k tomu, aby sa niečo také v našej spoločnosti udialo.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v mojom aj vo vašom mene pozdravil na balkóne starostov miest Bavorska, ktorí sú na návšteve na Slovensku.

  • Dovoľte teda, aby som predniesla svoj druhý pozmeňujúci návrh. Za doterajší § 9 by sa vložil nový § 10 a ďalej by sa, samozrejme, ostatné paragrafy prečíslovali. Tento nový § 10 by sa volal Vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a združeniami telesnej kultúry. Máte pred sebou spoločnú správu, tam niektoré body sú vynechané z pôvodného návrhu, ktorý je v spoločnej správe v § 10, ale vzhľadom na to, že niektoré odseky - hlavne prvý, druhý a myslím si, že štvrtý - viac- -menej majú určite svoj zmysel a sú prebrané v podstate z Európskej charty o športe, ale majú len akúsi deklaratórnu podobu, navrhujem, aby nový § 10 mal len štyri odseky.

    "(1) Orgány štátnej správy spolupracujú a v súčinnosti so združeniami telesnej kultúry rozvíjajú mravné a etické princípy v telesnej výchove, športe a turistike a chránia pred postupmi, ktoré sú protiprávne zakázané alebo znevažujúce.

    (2) Občianske združenia a iné právnické osoby na základe dohody sa podieľajú na zabezpečovaní niektorých úloh telesnej kultúry, ktoré podľa tohto zákona vykonávajú ústredné orgány štátnej správy uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d).

    (3) Štát podporuje prípravu a účasť športovcov v reprezentácii Slovenskej republiky. Orgány štátnej správy spolupracujú pri zabezpečovaní podmienok a prostriedkov na ich prípravu a lekársku starostlivosť, ako i uvoľňovanie reprezentanta z výkonu služieb v ozbrojených zložkách." To sa týka aj vás, pán minister.

    "(4) Športovcom alebo kolektívom, ktoré dosiahli mimoriadne športové výsledky alebo hodnotenia v medzinárodných alebo v domácich športových súťažiach a fyzickým osobám, zvlášť aktívnym v telesnej kultúre, môžu byť udelené vyznamenania a odmeny. Druhy vyznamenaní, postup a výšku odmien upraví osobitný zákon."

    Odôvodnenie som už v podstate povedala.

    A môj tretí pozmeňujúci návrh by sa týkal § 13, to je vôbec v celej našej spoločnosti jedna z najcitlivejších stránok, a to je aj financovanie v tomto konkrétnom zákone telesnej kultúry. Viacerí kolegovia si pamätáte, že stále, keď prerokúvame návrh štátneho rozpočtu, každý lobuje za ten svoj rezort. V pôvodnom zákone 198 z roku 1990 nebolo definované, že do telesnej kultúry musia ísť aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. V spoločnej správe je návrh - bola by som rada, ak by sa prijal, ale ak by sa neprijal, tak potom navrhnem svoj -, kde sa hovorí o tom, že zdrojmi financovania telesnej kultúry sú najmä - v bode a) - "prostriedky štátneho rozpočtu" a je tam 0,5 %.

    Vy, ktorí ste boli v minulom volebnom období v parlamente, viete, že keď sa pripravoval zákon o štátnom fonde telesnej kultúry, tak toto bola veľmi citlivá otázka a až na niektoré tlaky alebo ústupky, aby sme ten zákon mohli ako taký prijať, tak sme nakoniec tých 0,5 % neprijali. Ak mám správne informácie, tak 0,5 % zo všetkých štátnych fondov, ktoré u nás zatiaľ existujú, je iba vo fonde Pro Slovakia, a aj tak sa ešte nestalo - ak mám správne informácie -, aby sa tých 0,5 % naplnilo. Veľmi by som fandila športovcom ako takým, aby sa to podarilo, ale ak by neprešiel ten návrh, tak môj pozmeňujúci návrh by bol v podstate totožný s návrhom v spoločnej správe. V § 13: "Zdrojmi financovia telesnej kultúry sú najmä" - iba písmeno a) by bolo iné - "prostriedky štátneho rozpočtu" - tam by bol odkaz 3, ktorý sa ďalej odvoláva na rozpočtové pravidlá. Vynechalo by sa 0,5 %. To je pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tarnóczy.

  • Pani poslankyňa, som rád, že ste prijali filozofiu krokov k prijímaniu tohto zákona a pripájam sa verejne k vašim pozmeňujúcim návrhom, pretože ich sám tiež považujem za správne. Oslovujem tiež svojich kolegov v takom zmysle, aby tento zákon bol prijatý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nie sú žiadne faktické poznámky, preto končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa pán ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    tak ako už hovoril pán spoločný spravodajca a pani poslankyňa Ďurišinová, tento zákon je veľmi dôležitý z toho hľadiska, že telesná kultúra a v podstate všetky športové aktivity sú veľmi dôležitou prevenciou, a to nielen k aktivitám, ktorými sa potom zaoberá ministerstvo vnútra - čiže sa pácha kriminalita, rozširujú sa tu drogy -, ale vôbec tento zákon rieši aj vrcholový šport, v ktorom naši športovci v poslednom období dosiahli veľmi dobré výsledky. Čiže v podstate môžem tento váš návrh podporiť.

    A dobre viete, môžete si to prečítať, čo sa týka orgánov a organizácií na úseku telesnej kultúry, je tam aj ministerstvo obrany, ktoré vytvára podmienky pre náš vrcholový šport. A dobre viete, že športovci, ktorí sa zúčastnili pod zástavou Slovenskej republiky na olympijských hrách a dosiahli medaily, boli to armádni športovci. Čiže snažíme sa vytvárať podmienky a aj prostriedky na to, aby cez šport bola úspešná reprezentácia vonku. Ale je to predovšetkým potrebné novelizovať v tomto zákone vzhľadom na to, že šport má tradície na Slovensku a treba tieto podmienky vytvárať aj odspodu, aby potom reprezentácia mohla byť úspešná a aby mohla dosahovať výsledky a vzorne reprezentovať našu krajinu v zahraničí a, samozrejme, aj doma.

    Čiže podporujem tento návrh aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prednesené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť v rozprave.

    Mali by sme pristúpiť k hlasovaniu, ale je tu návrh pani poslankyne Ďurišinovej, ktorý má byť podaný písomne a podpísaných 15 poslancov. Takýto návrh je potrebné doručiť všetkým poslancom Národnej rady a môžeme o ňom hlasovať najskôr 24 hodín po rozdaní, ak gestorský výbor nenavrhne niečo iné podľa § 83 ods. 4, ale potom o tom musí hlasovať Národná rada. Takže gestorský výbor navrhol, alebo nenavrhol? Tak budeme musieť prerušiť rokovanie o tomto bode s tým, že prosím, aby boli návrhy na pozmeňujúce zmeny v tomto zákone rozdané poslancom a budeme hlasovať o ňom ešte na tejto schôdzi.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán poslanec.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou.

    Návrh ste dostali ako tlač 660, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Správu o prerokovaní návrhu uvedenej zmluvy v zahraničnom výbore máte ako tlač 660a.

    Na predloženie návrhu Národnej rade bola vládou určená pani ministerka Kramplová, preto ju prosím, aby nás oboznámila s návrhom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, milé dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedla návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou sa predkladá Národnej rade v súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého do pôsobnosti Národnej rady patrí pred ratifikáciou vysloviť súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami.

    V dňoch 16. a 17. januára 1997 sa uskutočnila návšteva prezidenta Uzbeckej republiky v Slovenskej republike. Počas tejto návštevy prezidenti oboch krajín podpísali 16. januára Zmluvu o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou. Ide v podstate o základnú politickú zmluvu medzi štátmi, na základe ktorej sa bude ďalej rozvíjať vzájomná spolupráca.

    Uzbekistan sa v súčasnosti najviac usiluje o samostatnú a nezávislú politiku spomedzi stredoázijských republík. Jeho obrovské nerastné bohatstvo vytvára jednu z najperspektívnejších ekonomík v tomto regióne. Mimoriadnym impulzom na rast ekonomicko-politickej pozície tejto krajiny je aj úzka spolupráca so Spojenými štátmi americkými. Uzbecká republika uzavrela základnú zmluvu o priateľstve a spolupráci medzi iným aj s Maďarskom, Poľskom, Francúzskom, ale aj Nemeckom.

    Uvedená zmluva zároveň nahradí doteraz vo vzájomných vzťahoch síce formálno-právne platnú, avšak politickým vývojom už dávno prekonanú zmluvu, teda Spojeneckú zmluvu medzi Československou republikou a Sovietskym zväzom podpísanú v roku 1970. V rámci sukcesie právneho nástupníctva do medzinárodných zmlúv Slovenská republika prevzala po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike aj politické zmluvy uzatvorené s bývalými socialistickými štátmi. Na druhej strane po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 podpísaním alma-atských dohôd o vzniku SNŠ sa členské štáty SNŠ zaviazali naďalej plniť záväzky vyplývajúce pre nich z týchto zmlúv.

    Návrh textu zmluvy predložený uzbeckou stranou bol upravený slovenskou stranou tak, aby bol kompatibilný so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenskej republiky zameraným na vstup do transatlantických bezpečnostných a európskych štruktúr. Uzbecká strana takýto protinávrh textu prijala.

    Predložená zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj so záväzkami prevzatými inými medzinárodnými zmluvami. Záväzky vyplývajúce zo zmluvy sú vzájomné a vyvážené.

    Vláda návrh na dojednanie základnej zmluvy prerokovala a schválila svojím uznesením číslo 27 zo dňa 14. januára 1997.

    Ministerstvo zahraničných vecí Uzbeckej republiky 7. mája oznámilo, že parlament Uzbeckej republiky vyslovil 25. apríla 1997 súhlas so zmluvou o spolupráci so Slovenskou republikou. Zároveň Ministerstvo zahraničných vecí Uzbeckej republiky potvrdilo, že uzbecká strana je pripravená k výmene ratifikačných listín.

    Na základe uvedeného navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Prosím pani poslankyňu Alicu Bielikovú, aby nás informovala o tom, ako výbory prerokovali tento návrh vlády.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám prečítala správu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou (tlač 660).

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1612 zo dňa 11. júna 1997 na prerokovanie do 26. septembra 1997 Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a určil, aby tento výbor podal správu. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou na svojej 62. schôdzi výboru dňa 8. septembra 1997. Vyslovil s ním súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s predmetnou zmluvou súhlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku ani od klubu, ani od poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie, nie je k čomu. Takisto spoločná spravodajkyňa.

    Takže môžeme uviesť hlasovanie.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítala návrh na uznesenie.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 1997 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou."

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, pani poslankyne, sme v treťom čítaní, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Uznesenie sme prijali.

    Ďakujem pani ministerke aj pani poslankyni.

    Ďalším bodom je opäť druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 677, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov z gestorského výboru máte ako tlač 677a.

    Tento návrh z poverenia vlády takisto uvedie pani ministerka Kramplová.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Slovenská republika po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sukcesovala do mnohostranných a dvojstranných zmlúv, ktorých jednou zo zmluvných strán bola Česká a Slovenská Federatívna Republika. Sukcesia sa uskutočnila na základe vyhlásenia Národnej rady z 3. decembra 1992, v zmysle ktorého sa považuje Slovenská republika od 1. januára 1993 za viazanú týmito zmluvami. Nie je potrebné zo strany Slovenskej republiky nijakým ďalším právnym aktom znova potvrdzovať záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku zo zmlúv, do ktorých po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sukcesovala.

    Na základe medzinárodných zvyklostí však v súčasnosti prebieha proces posúdenia bilaterálnej zmluvnej základne s jednotlivými štátmi sveta. Výsledkom tohto procesu je vypracovanie, samozrejme na základe dohody, zoznamu dvojstranných zmlúv, ktoré by mali zostať v platnosti, prípadne ktoré by sa mali z dôvodu neaktuálnosti, prekonanosti a nefunkčnosti zrušiť. V rámci tohto procesu je nutné rešpektovať vnútroštátne zásady na zrušovanie platnosti medzinárodných zmlúv, a to z hľadiska, či ide o zmluvy prezidentské, alebo o zmluvy rezortné, alebo vládne.

    Vo vzťahu k Španielskemu kráľovstvu bola sukcesia do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky potvrdená nótou 18. decembra z roku 1992. Dňa 11. júna 1996 sa uskutočnilo v Madride expertné rokovanie, na ktorom strany posúdili 20 dvojstranných zmluvných dokumentov a zhodli sa na tom, že platných je 14 zmluvných dokumentov, z ktorých navrhujú aj naďalej zachovať v platnosti 12 a platnosť dvoch právnych zmluvných dokumentov treba zrušiť. Ide o Dohovor medzi Československou republikou a Kráľovstvom španielskym o vydávaní zločincov a právnej pomoci vo veciach trestných a Protokol k Dohovoru medzi Československou republikou a Kráľovskom španielskym o vydávaní zločincov a právnej pomoci vo veciach trestných.

    Zmluvy, pri ktorých sa navrhuje ukončenie ich platnosti, stratili opodstatnenie a význam v súčasných podmienkach, boli prekonané. V súčasnosti sa nevykonávajú a tiež z dôvodu, že boli sčasti nahradené Európskym dohovorom o vydávaní a Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach.

    Vláda svojím uznesením zo 6. mája 1997 zobrala na vedomie správu o výsledku expertných rokovaní a stav zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom a vyslovila súhlas s ukončením platnosti oboch zmluvných dokumentov.

    Ako som uviedla, na ukončenie platnosti prezidentskej, teda zmluvy pri schvaľovaní ktorej sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady, je potrebný opätovný súhlas Národnej rady na jej zrušenie.

    V zmysle uvedeného predkladám Národnej rade návrh na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Dohovoru medzi Československou republikou a Kráľovstvom španielskym o vydávaní zločincov a právnej pomoci vo veciach trestných a Protokolu k Dohovoru medzi Československou republikou a Kráľovstvom španielskym o vydávaní zločincov a právnej pomoci vo veciach trestných.

    Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila predložený návrh uznesenia a vyjadrila tak svoj súhlas s ukončením tejto dohody.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, aj ja.

    Aj v tomto bode programu bola určená za spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňa Alica Bieliková. Prosím, aby nás informovala o návrhu gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Vážená pani ministerka, páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vystúpila v druhom čítaní k tomuto bodu a prečítala vám spoločnú správu.

    Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1614 zo dňa 11. júna 1997 na prerokovanie do 19. septembra 1997 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný podať správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch v termíne do 26. septembra 1997.

    Obidva uvedené výbory prerokovali návrh v stanovenej lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v bode B svojho uznesenia odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zároveň terminologicky pozmeňujúci návrh v tomto znení: V slovenskom názve medzinárodného dokumentu zameniť slovo "dohoda" slovom "dohovor". V pôvodnom texte v českom jazyku je použité slovo "úmluva", ktorému v diplomatickej terminológii nie je ekvivalentom slovo dohoda, ale slovo dohovor.

    Gestorský výbor odporúča túto jazykovú úpravu schváliť, táto jazyková úprava neznamená vecnú zmenu, zapracoval ju do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 291 z 30. septembra 1997.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem za prednesenie správy, pani poslankyňa.

    Pani ministerka sa zrejme nebude vyjadrovať, ani pani spravodajkyňa.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Opäť budeme hlasovať podľa článku 84 ods. 1 o rokovacom poriadku a pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Nech sa páči, budete uvádzať hlasovanie.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv ako spravodajkyňa určená Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky a prečítala vám návrh na uznesenie.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 1997 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti Dohovoru medzi Československou republikou a Kráľovstvom španielskym o vydávaní zločincov a právnej pomoci vo veciach trestných, Protokolu k Dohovoru medzi Československou republikou a Kráľovstvom španielskym o vydávaní zločincov a právnej pomoci vo veciach trestných."

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia, ako nám ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa. Budeme hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Ďakujem aj ja pani ministerke aj vám, pani spravodajkyňa.

  • Nasleduje

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.

    Je to takisto druhé a tretie čítanie.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 675, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 675a.

    Návrh vlády z poverenia vlády prednesie pán minister Jozef Zlocha.

    Prosím, pán minister, oboznámte nás s návrhom.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    reprezentanti krajín v povodí Dunaja a zástupcovia Európskej únie podpísali dohovor 29. júna 1994 v Sofii. Dohovor nadobudne platnosť 90 dní po dni uloženia deviatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení a pristúpení. Doteraz dohovor ratifikovalo 6 krajín, v ďalších troch krajinách prebieha tento proces.

    Mnohostranná spolupráca sa bude týkať prevencie, kontroly a obmedzovania vplyvov presahujúcich hranice štátov, špecifických opatrení na ochranu vodných zdrojov, obmedzovania emisií, stanovovania cieľov a kritérií akosti vody, inventúry emisií, programov monitorovania, výmeny informácií, konzultácií a povinnosti podávania správ, ochrany poskytovaných informácií, informovania verejnosti, výskumu a vývoja, zabezpečovania havarijných plánov a vzájomnej pomoci.

    Cieľom spolupráce je dosiahnutie trvalo udržateľného a vyrovnaného vodného hospodárstva, zlepšenia kvality povrchových a podzemných vôd a ich racionálneho využívania. K splneniu týchto cieľov by mal prispieť aj Národný akčný plán Slovenskej republiky pre povodie Dunaja, ktorý bol vládou prerokovaný a vzatý na vedomie 12. augusta tohto roku. Sú v ňom stanovené krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele.

    Uvediem aspoň niektoré z krátkodobých cieľov:

    - zníženie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách o 25 %,

    - minimalizovanie využívania podzemných vôd na hospodárske účely, maximálne 10 % súčasného stavu,

    - zavedenie opatrení na podporu zadržiavania vody,

    - zavedenie opatrení na meranie spotreby vody a jej zníženie, ako aj zníženie strát vo vodovodných sieťach,

    - podpora budovania čistiarní odpadových vôd a kanalizácií a

    - prijatie zákona o vodách.

    Do povodia Dunaja patrí celé územie Maďarskej republiky, podstatná časť územia Rakúska, Rumunska, Slovinska, Chorvátska, Slovenska a významných častí Českej republiky, Bulharska a Ukrajiny. Okrem toho treba tam zaradiť alebo sú zaradené aj časti štátov bývalej Federatívnej republiky Juhoslávia a malej časti Albánska, Talianska, Poľska a Švajčiarska.

    Vody Dunaja a jeho prítokov spolu vytvárajú ekosystém s vysokou ekonomickou, sociálnou a ekologickou hodnotou. Dunaj a jeho prítoky sú zdrojom pitnej vody a tiež zdrojom vody pre poľnohospodárstvo, priemysel, rybné hospodárstvo, cestovný ruch a rekreáciu, výrobu elektrickej energie a plavbu. Sú však aj recipientom pre odpadové vody v regióne, ktorý má plochu viac ako 800 tisíc km2, a kde žije viac ako 84 miliónov obyvateľov. Je preto logické, že bol vypracovaný environmentálny program pre povodie Dunaja a že bol pripravený aj Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda tento dohovor schválila už v roku 1994. Chcel by som požiadať aj vás, aby ste s ním vyslovili súhlas. Jeho ratifikáciou nevzniknú osobitné nároky na štátny rozpočet, pretože programy budú financované z rozpočtu všetkých zainteresovaných rezortov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Zlochovi.

    Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol určený pán poslanec Jozef Pokorný. Bude nás informovať aj o tom, či výbory odporúčajú vysloviť súhlas alebo nesúhlas s touto zmluvou.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri,

    dovoľte mi, aby som vám v druhom čítaní prečítal spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie svojím rozhodnutím z júna tohto roku štyrom výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný návrh v druhom čítaní v určenom termíne. Termíny prerokovania sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte pred sebou. Všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohovorom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 260 z 18. septembra 1997 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Tento súhlas je podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pokornému.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán minister sa zrejme nebude vyjadrovať, ani pán spoločný spravodajca.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v treťom čítaní a z poverenia gestorského výboru pre životné prostredie a ochranu prírody vám prečítal text návrhu na uznesenie.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja."

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, pani poslankyne, počuli ste návrh na uznesenie. Budeme o ňom hlasovať.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Hlasujeme o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní rieky Dunaj.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi aj vám, pán poslanec.

    Môžeme pristúpiť hneď k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je tiež druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky ku Kodanskému dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

    Návrh vlády máte ako tlač 715 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom ako tlač 715a.

    Aj v tomto prípade vláda poverila pána ministra Jozefa Zlochu, aby nám predniesol návrh.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    16. septembra, teda pred dvoma týždňami uplynulo 10 rokov od podpísania Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu. Možno povedať, že vtedy sa vlastne začal účinnejšie riešiť jeden z najzávažnejších problémov ľudstva v oblasti životného prostredia, možno povedať, že jeden z najvážnejších globálnych problémov.

    Po krátkom čase sa ukázalo, že prijaté opatrenia na reguláciu látok, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, nie sú dostatočne prísne opatrenia, aby nastal žiaduci obrat. Preto v roku 1990 bol najskôr prijatý Londýnsky dodatok k Montrealskému protokolu a v roku 1992 v Kodani boli ďalšie úpravy a zmeny, ktoré rozširujú zoznam látok podliehajúcich regulácii a urýchľujú vylúčenie ich výroby a spotreby.

    Slovenská republika sa pripojila k opatreniam zakotveným vo Viedenskom dohovore o ochrane ozónovej vrstvy a v Montrealskom protokole o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu zeme, k prvému sukcesiou v roku 1993 a k Londýnskemu dodatku v roku 1994. Zo zhodnotenia situácie v spotrebe kontrolovaných látok podľa Kodanského dodatku Montrealského protokolu vyplýva, že sú vytvorené základné predpoklady na pristúpenie Slovenskej republiky k tomuto dodatku.

    Pristúpenie k dodatku nemá vplyv na štátny rozpočet a vzhľadom na dlhé časové obdobie na prispôsobenie aj podnikateľská sféra môže prejsť postupne na alternatívne látky po dožití jestvujúcich zariadení.

    V dňoch 9. až 17. septembra 1997 sa v Montreali uskutočnilo 9. stretnutie strán Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, na ktorom sa zúčastnila aj delegácia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Na tomto stretnutí sa prijali ďalšie sprísňujúce úpravy a zmeny k Montrealskému protokolu v smere rýchlejšieho postupného vylúčenia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme. Rokovalo sa najmä o metylbromide, kde boli prijaté prísnejšie regulačné opatrenia úpravou protokolu, pričom konečný rok vylúčenia - rok 2005 zostal nezmenený. Nebola dosiahnutá dohoda o prísnejších opatreniach a skoršom vylúčení spotreby neplnohalogénovaných uhľovodíkov. Bola však prijatá zmena vo forme dodatku k protokolu týkajúca sa zavedenia účinného licenčného systému v záujme zamedzenia nelegálnych obchodov s kontrolovanými látkami. Boli prerokované aj opatrenia, ktoré sa premietli do ďalších rozhodnutí strán, ktorých splnením sa priblíži konečný cieľ - záchrana ozónovej vrstvy.

    Na bezproblémové plnenie a plynulé vylúčenie spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme je potrebné na Slovensku prijať aj zákon o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý po zapracovaní pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky bude zakrátko predložený na rokovanie vlády a následne potom aj vám, poslancom Národnej rady, na schválenie.

    Zákon už rieši zavedenie účinného licenčného systému na zamedzenie nelegálnych obchodov a spĺňa zmenu protokolu prijatú na 9. stretnutí strán v Montreali. Prijatie zákona vytvorí priaznivé prostredie na zabezpečovanie všetkých medzinárodných záväzkov v tejto oblasti. Pristúpením ku Kodanskému dodatku sa Slovenská republika práve v roku 10. výročia podpísania Montrealského protokolu o látkach porušujúcich ozónovú vrstvu pripojí k ostatným rozvinutým krajinám, ktoré už Kodanský dodatok ratifikovali.

    Bol by som tiež veľmi rád, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keby ste s pristúpením ku Kodanskému dodatku vyslovili súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Aj k tomuto bodu programu bol určený pán poslanec Pokorný ako spravodajca.

    Prosím ho, aby nám predniesol návrh z výborov.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova.

    Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som opäť v druhom čítaní prečítal spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky ku Kodanskému dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky ku Kodanskému dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie svojím rozhodnutím z 27. augusta 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný návrh v druhom čítaní v určenom termíne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 261 z 18. septembra 1997 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky ku Kodanskému dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu. Rovnako toto odporučenie vysloviť súhlas s prístupom bolo konštatované uznesením aj v ďalších výboroch, ktoré ho dostali na prerokovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie názoru výboru.

    Otváram rozpravu. Nikto sa neprihlásil, preto sa pýtam, či sa niekto hlási teraz. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, končím rozpravu a pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pán spoločný spravodajca tiež nie.

    Takže môžeme pristúpiť, pán spoločný spravodajca, k hlasovaniu.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vám v treťom čítaní v súlade s § 88 ods. 3 z poverenia gestorského výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky ku Kodanskému dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prístupom Slovenskej republiky ku Kodanskému dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu."

  • Ďakujem pekne.

    Počuli ste návrh uznesenia. Budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Takže ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslankyne, páni poslanci.

    Pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa 12.00 hodina, ale máme ešte jeden dohovor, a keďže je tu pán minister hospodárstva, skúsme prerokovať ešte tento bod programu.

    Takže budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Je to takisto druhé a tretie čítanie.

    Návrh máte ako tlač 690 a správu gestorského výboru pod číslom 690a.

    Prosím, pán minister Česnek, aby ste nás uviedli do problematiky.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Keďže ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí byť schválená aj parlamentom.

    Prístup Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode podporili predsedovia vlád krajín CEFTA počas samitu v Jasnej v septembri 1996 na základe tej skutočnosti, že Rumunsko spĺňa kritériá pre prístup k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode a súhlasili vtedy so začatím rokovania o prístupe Rumunska k CEFTA.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 255 z 8. apríla 1997 súhlasila s uzavretím Dohody o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Dohoda o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode obsahuje nové protokoly pod číslami 14, 15, 16 a 17 týkajúce sa liberalizácie obchodu s priemyselnými výrobkami medzi krajinami CEFTA a Rumunskom.

    Protokol 14 týkajúci sa zrušenia ciel medzi Slovenskou republikou a Českou republikou na jednej strane a Rumunskom na druhej strane obsahuje listinu citlivých položiek, zahŕňajúcu 6 položiek kapitoly 87 colného sadzobníka Motorové vozidla, pre ktoré budú clá zrušené do konca prechodného obdobia stanoveného v CEFTA, teda do 1. januára 2001, a vzájomná obchodná výmena s ostatnými priemyselnými výrobkami je plne liberalizovaná.

    Uvedený stav liberalizácie obchodu s priemyselnými výrobkami je výsledkom uplatňovania uzatvorenej bilaterálnej Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom a nebude mať vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia ciel.

    Dohoda o prístupe ďalej obsahuje protokoly 18, 19, 20 a 21, ktoré sa týkajú liberalizácie obchodu s potravinárskymi a poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré upravujú poľnohospodárske koncesie medzi zmluvnými stranami CEFTA a Rumunskom.

    Protokol 18 upravuje výmenu poľnohospodárskych koncesií medzi Českou republikou a Slovenskou republikou na jednej strane a Rumunskom na strane druhej.

    V súlade so závermi konferencie ministrov poľnohospodárstva krajín CEFTA, ktorá bola 5. 12. 1996 v Bratislave, požadovali krajiny CEFTA od Rumunska prijatie spoločných listín A (výrobky s nulovým clom), B (výrobky so spoločným zníženým clom), ako aj doplnkového protokolu číslo 3 CEFTA bez výnimky.

    Počas rokovaní Rumunsko požiadalo o uplatňovanie vyšších ciel pre dve výnimky z listiny A a štyri výnimky z listiny B s ich postupným znižovaním na úroveň stanovenú v listinách A a B do konca roku 1998, pričom rumunská strana vypracovala analýzu na zdôvodnenie uplatňovania výnimiek z listín A a B.

    Bilaterálne prílohy C a D protokolu 18 sú prevzaté z Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom, pričom bolo dosiahnuté prehĺbenie liberalizácie formou zníženia ciel a zvýšenia kvót na už poskytnuté koncesie.

    V dohode o prístupe sa taktiež ponechávajú výhody obsiahnuté v bilaterálnej Dohode o voľnom obchode v oblasti verejného obstarávania, ide o článok 12 dohody a colníckej spolupráce - článok 11.

    Na základe platnosti interného nariadenia číslo 90 ministra priemyslu a obchodu Rumunska budú sa v roku 1997 na obchod s Rumunskom vzťahovať kvantitatívne obmedzenia dovozu a opatrenia majúce rovnocenný účinok s výnimkami, ktoré sú uvedené v prílohe 8 dohody o prístupe. Rumunsko bude do 31. decembra 1997 uplatňovať úplný zákaz vývozu na nerastné palivá, drevo, vlákniny z dreva, železo a oceľ, meď, hliník, olovo, zinok a výrobky z týchto prvkov. Zároveň bude aj kvantitatívne obmedzenie vývozu vybraných priemyselných výrobkov, surové kože, železo a oceľ, meď, hliník a ich výrobky.

    Záverečné ustanovenia podmieňujú predbežné vykonávanie Dohody o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode od 1. júla 1997 splnením rumunských vnútroštátnych právnych podmienok. Listom ministra priemyslu a obchodu zo dňa 28. mája 1997 rumunská strana oznámila, že splnila všetky vnútorné právne postupy nutné pre vstup Dohody o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode do platnosti podľa článku 14 ods. 3 tejto dohody.

    Dvojstranná Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom uzatvorená 11. novembra 1994 sa nebude od 1. júla 1997 uplatňovať, pretože táto dvojstranná dohoda je do Dohody o prístupe Rumunska k CEFTA s dohodnutými liberalizačnými úpravami zapracovaná.

    Dohoda o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode bola podpísaná 12. apríla 1997 v Bukurešti za účasti ministrov zodpovedných za zahraničný obchod.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovolím si odporúčať, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spoločný spravodajca pán poslanec Ducký nás oboznámi s prerokovaním tohto návrhu vo výboroch aj nám povie, aké odporúčania má pre nás gestorský výbor.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu uznesením číslo 1631 z 23. júna 1997 na prerokovanie do 19. septembra tohto roku týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 26. septembra 1997 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov k návrhu skupiny poslancov uznesením číslo 424 z 24. septembra 1997.

    Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 24. septembra 1997 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 469 Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas.

    Zahraničný výbor prerokoval návrh 8. septembra 1997 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 258 Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 19. septembra 1997 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 415 Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady v súlade s § 78 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím dohody a prijať uznesenie, ktoré máme všetci v prílohe.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť z pléna? Nikto. Končím možnosť prihlásenia.

    Pán minister zrejme sa nebude vyjadrovať, ani pán spoločný spravodajca, preto prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi, pánu spravodajcovi aj vám, páni poslanci, poslankyne, a prajem vám dobrú chuť.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou odpovedí na otázky.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa programu

    hodinou otázok.

    Na začiatku vás chcem oboznámiť, že namiesto pána ministra Krajčiho bude na jeho otázky odpovedať pán minister Jasovský, namiesto pána ministra Liščáka takisto pán minister Jasovský, namiesto ministra Mráza minister Česnek a namiesto ministerky Slavkovskej minister Sitek.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme hneď k čítaniu otázok.

    Ako prvú otázku kladie pán poslanec Švec a pýta sa pána premiéra: "Kam chce vládne hnutie smerovať Slovensko, ak nie do Európskej únie?"

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    aj interpelácie, aj otázky sú kladené predsedovi vlády v súvislosti s činnosťou vlády, a nie s činnosťou politického hnutia, ktorého je členom. V danom prípade, ak je záujem o túto konzultáciu, veľmi rád vychádzam pánu poslancovi v ústrety a na stredu budúci týždeň pozývam politické strany na rokovanie o vstupe do Európskej únie. Znovu pozvanie bude platné pre všetkých, ktorí chcú prísť.

  • Ale predsa len zo zdvorilosti pánu poslancovi odpovedám, že Hnutie za demokratické Slovensko nemá iný program a inú alternatívu ako Európska únia, a veľmi ľutuje, že opozícia mu v tom nepomáha.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pýtam sa pána poslanca, či mu stačí odpoveď.

  • Pán predseda, prosím o primeraný čas, aby som mohol podať doplňujúcu otázku pánu premiérovi.

  • Máte na to minútu. Už vám meriam čas.

  • Pán premiér, veľmi pekne ďakujem za túto priamu a jasnú odpoveď, ktorá je ale v príkrom rozpore so stanoviskami, ktoré prednášajú vaši čelní predstavitelia na verejnosti. Mali sme nedávno možnosť počuť pána Hofbauera v Slovenskej televízii, ktorý hovoril o niečom celkom inom. Znevažoval integračný proces, hovoril o rôznych hegemónoch, hovoril o Európskej únii ako o niečom, čo by malo byť postrachom pre Slovensko a pre jeho integračnú tendenciu.

    Prosím vás, vysvetlite mi, či táto demagógia je v intenciách toho, čo hovoríte vy, či je tento proces naozaj postrachom pre Slovenskú republiku.

  • Nie som hovorcom pána poslanca Hofbauera, vie si svoje názory vysvetliť sám. Preto by bolo dobré, keby ste sa na jeho stanoviská pýtali jeho.

    Zrejme máte na mysli - pravdepodobne sa domnievam - televíznu reláciu, ktorú som zhodou okolností i ja pozeral, kde bol pán Fogaš, pán Prokeš a pán Hofbauer, pričom vo svojich záveroch jasne definoval zámer Hnutia za demokratické Slovensko ísť smerom k Európskej únii a pritom v diskusii vyslovil názor na riziká alebo prekážky, ktoré na tejto ceste treba prekonať, na to, čo by mohlo byť inšie. Takéto právo slobody názoru v Hnutí za demokratické Slovensko má každý. Sme zvyknutí na to, že názory vyslovujeme individuálne, ale potom dohodnuté závery plníme kolektívne. To je, myslím si, jedna zo základných zásad demokratického usporiadania tohto hnutia.

  • Ďakujem.

    Druhú otázku pánu premiérovi kladie pán poslanec Duka- -Zólyomi a znie: "Blíži sa luxemburský summit. Aké konkrétne kroky mieni vláda urobiť, aby sa naplnili požiadavky Európskej únie a odstránili sa nedostatky vymenované v posudku Európskej komisie v oblasti demokratizácie a zabezpečenia práv národnostných menšín, resp. aby sa naplnili odporúčania 4. schôdze spoločného výboru a kodanské kritériá?"

  • Odporúčania, ktoré prijal Spoločný parlamentný výbor, sú nasledovné:

    1. Politickým stranám vládnej koalície a predstaviteľom opozície v Národnej rade - obnoviť politický dialóg na úrovni parlamentných klubov s cieľom pripraviť príslušné legislatívne a exekutívne opatrenia na prehĺbenie fungovania demokratického systému.

    Páni poslanci opozície, prosím, aby ste to chápali ako pokyn i pre vás. Vláde z tohto úlohy žiadne nevyplývajú. Hovorí sa tu aj o koalícii, ale aj o opozícii ako rovnocenných zložkách.

    2. Predsedom parlamentných klubov - rokovať a na báze nového rokovacieho poriadku presadiť vytvorenie osobitných kontrolných výborov na dohľad nad spravodajskými službami na princípe pomerného zastúpenia.

    Myslím si, že v tomto smere ste urobili, ak si môžem dovoliť vysloviť hodnotiaci názor, čo je pre vládu vždy riziko, keď hodnotí Národnú radu, že ste urobili veľký pokrok v tom, že sú dohodnuté číselné kvóty medzi opozíciou a koalíciou, koľko ľudí bude zastúpených. Ale čo je nezhoda, je o osobách, kde strany vládnej koalície hovoria: S radosťou podporíme zástupcov opozície, u ktorých bude záruka, že nebudú porušovať povinnosti vyplývajúce zo zákona o utajovaných skutočnostiach a u ktorých bude záruka, že nemali v minulosti a nemajú teraz kontakty so spravodajskými službami iných štátov. Ak tieto dve záruky koalícia vie dať a predstaví ľudí, ktorí tieto dve podmienky spĺňajú, predpokladám, že poslanci strán vládnej koalície s radosťou budú hlasovať za účasť zástupcov opozície v týchto inštitúciách.

    3. Na úrovni vlády - v spolupráci s expertmi Európskej únie pripraviť legislatívne riešenie problematiky používania jazykov národnostných menšín a súčasne odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky zabezpečiť prijatie príslušnej legislatívy.

    Tento tretí bod je vo vývoji. Vláda Slovenskej republiky sa tým zaoberá, rokoval som i so zástupcami opozičných strán za okrúhlym stolom a pýtal som sa, čo má byť v tomto zákone. Pritom ste mi nikto nevedeli povedať čo, len ste vedeli, kto ho má predložiť, teda vláda.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, ste aj vysokoškolský pedagóg, veď už od vás sa čaká voľajaká úroveň.

    Pokiaľ ide o to, tak som sa takisto obrátil na Európsku úniu so žiadosťou, aby pomocou expertov dokázali, v čom Slovenská republika by mala prijať novú zákonnú úpravu a v čom je neupravenosť tohto právneho stavu. Ďalej som sa obrátil na pána Maxa van der Stoela, ktorý má otázky národnostnej politiky v OBSE. Požiadal som ho o stanovisko, aby mi oznámil, ktoré veci majú byť vyriešené týmto zákonom. Hovoril len o klauzule 20 %, nič iné. Ostatné veci považuje za primerané vývoju Slovenskej republiky a za nadštandardné. Ďalej nám Európska únia oznámila, že svojich expertov nám poskytne až vtedy, keď bude návrh zákona, ale nechcú posielať expertov na hodnotenie tohto stavu. Tento zákon bol aj predmetom rokovania na mojom stretnutí s premiérom vlády Maďarskej republiky a bola mu daná otázka, resp. moje konštatovanie, že veľmi radi prijmeme ten istý zákon, ktorý má Maďarská republika, že prosím, aby mi ho poskytol, že garantujem, že Národná rada Slovenskej republiky prijme ten istý text, ktorý je identický s textom Maďarskej republiky. Dovoľte mi, aby som vám oznámil, že Maďarská republika nemá žiaden takýto zákon.

    Takže my máme záujem, aby sa tieto veci riešili v súvislosti s európskym právom a európskym štandardom, nie so subjektívnymi predstavami niektorých politikov alebo politikárov o tom, čo je právo alebo ako by to malo vyzerať. Experimenty pre etnickú neznášanlivosť ani cez zákon o jazyku robiť nebudeme. Sú hranice, ktoré rešpektovala vláda a rešpektovať bude, sú zákony, ktoré rešpektovala vláda a rešpektovať bude.

    Pýtame sa Európskej únie, prečo nechce menšinový zákon od maďarskej vlády, od českej vlády, od poľskej vlády. Prečo je to špecialita len pre Slovensko. Alebo je to pôsobenie maďarskej loby v týchto inštitúciách? Pýtame sa takisto, keď takýto zákon, prečo ho nemajú viaceré štáty Európskej únie. Pýtame sa takisto, keď Slovenská republika a parlament garantovali a schválili návrh úpravy garantujúci práva osôb patriacich k národnostným menšinám, charta bola tu v parlamente schválená, prečo Európska únia hovorí o garancii práv, lebo výkon práv a právo nie je to isté, keď ostatné štáty Európskej únie ani túto normu neprijali. Čiže my v tomto smere konzultujeme s Európskou úniou, prečo dvojitý meter, prečo právny stav Slovenska nie je vyhovujúci, a na to od Európskej únie odpoveď nedostávame.

    Pokiaľ ide o návrh politických strán zastupujúcich v parlamente Maďarskú koalíciu, ktoré predložili návrh takého zákona, je neakceptovateľný, lebo znamená v podstate zavedenie dvojjazyčnosti na celom území. Ďalej musíme zobrať neúspech, ktorý utrpeli opozičné strany v konaní na Ústavnom súde v Košiciach, ktorý v otázke návrhov jasne úplnú väčšinu, takmer všetko zamietol a v jednej nie práve najpodstatnejšej veci uznal, že nie je celkom v súlade so zákonom, čo vláda jasne prehodnocuje.

    Čiže otázka stojí tak, že nie na Slovensku nie je ochota obohatiť doteraz platné zákony o nový zákon, ale sa pýtame, čo má byť v tomto zákone. Má ísť o vytvorenie nového právneho štandardu? Ak áno, tak pre celú Európu. Alebo má ísť o aplikáciu terajších právnych noriem zhrnutých z takmer dvoch desiatok právnych noriem do jednej? I to je možné. Len je otázka, či je to účelné a čo sa týmto predpisom zmení.

    Ak je snaha vytvoriť si na základe tohto zákona základňu k voľbám a vytvoriť predstavu utláčanej menšiny, k tomu sa vláda Slovenskej republiky prepožičať nenechá. Nezabúdajme na to, že prezident tohto štátu pri prijímaní zákona o jazyku štátu vyhlásil, že ak zistí čo len v jednom prípade, že dochádza k porušovaniu práv menšín, sám sa obráti na Ústavný súd. Pán prezident sa doteraz na Ústavný súd neobrátil. Jasne kooperuje a spolupracuje s opozíciou, čiže predpokladám, že ani opozícia, ani on nezistili takéto porušovanie práva, ktoré by malo za následok zhoršenie postavenia národnostných menšín. Takže, vážení, niet z tejto strany o čom rokovať.

    Pokiaľ ide o prehodnotenie návrhu textu zákona a ostatné, je to v expertíznom konaní. Kedy to skončí, uvidíme. Materiál bol postúpený aj Rade vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. S výnimkou dvoch poslancov zastupujúcich strany Maďarskej koalície, myslím tých neznášanlivých alebo ortodoxných, tí odišli preč, ostatní povedali, že taký zákon Slovenská republika nepotrebuje, pre všetky ostatné menšiny je ten dnešný existujúci právny stav vyhovujúci.

    Takže riešime na expertnej úrovni, rokujeme aj s Európskou úniou, aj s Radou Európy, aj s medzinárodnými odborníkmi a pýtame sa na obsah práva, na zmysel a úpravu týchto nariadení. Preto vec považujem za doteraz otvorenú a aktívne rozpracovanú.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pýtam sa pána poslanca Duku-Zólyomiho, či sa chce ešte spýtať, alebo mu stačí táto odpoveď.

  • Odpoveď poslanca.

  • Pán Duka-Zólyomi má doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán premiér, napriek vášmu "úprimnému" rozboru som presvedčený, že vláda a vládna koalícia nechce alebo nedokáže priznať, že áno, existujú na Slovensku najmä politické nedostatky a problémy, že z vašej strany neexistuje politická vôľa ich korigovať a odstrániť.

    Nemyslíte si, že ste kritizovaním a vyvrátením záverov expertov Európskej komisie, resp. dokazovaním toho, že všetko je tak v poriadku v tejto krajine, ako je, zvolili skreslenú a nepravdivú cestu? Podľa vás je u nás skutočná demokracia, ale predvčerom vaša parlamentná väčšina bez mihnutia oka ignorovala rozhodnutie Ústavného súdu a potvrdila ďalšie pretrvávanie protiústavného stavu v Národnej rade.

    Čas súri. Opäť sa pýtam, pán premiér, aké konkrétne kroky navrhujete, aby vaša parlamentná väčšina naplnila tri veľmi zjednodušené odporúčania Spoločného parlamentného výboru tak, aby výsledok bol obojstranný uspokojivý konsenz. Zatiaľ nevidíme tieto kroky.

    Základom demokracie je aj právna istota menšín. Ste presvedčený, že systematickou paralýzou možností a práv menšín v oblasti kultúry, školstva a používania jazyka sa udržia vami toľkokrát hlásané, ale nedefinovateľné nadštandardné práva menšín, resp. sa priblíži táto krajina požiadavkám členských štátov Európskej únie?

    V oblasti politických kritérií Európskej únie je veľa nevyriešených problémov a nedostatkov. Ani vo vládnom hodnotení posudku Európskej komisie sa nehovorí o tom, akými metódami a spôsobom ich vláda mieni napraviť a korigovať. Do decembrového summitu je už málo času.

    Pán premiér, vy ste sám sľúbili, že áno, jazykový zákon musí byť taký, ale musí byť taký, aby vyhovel národnostným menšinám.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, pýtate sa ma, čo si myslím, aký mám názor. Môj starý pán učiteľ mi vždy vravievali, že "pre myseľ nik nevisel". Tak ma nechajte, nech si myslím a nevisím. Ale toto je súkromná vec vnútorná.

    Pokiaľ ide o konanie, ktoré ako predseda vlády vykonávam, smeruje celý čas k tomu, aby bol vykonaný systém záruk a garancií pre všetkých občanov tohto štátu na realizáciu ich práv a ochrany ich práv.

    Pokiaľ ide o vašu odvolávku na Ústavný súd, dovolím si povedať, že vy nemôžete v jednom prípade hovoriť, že ustanovenia Ústavného súdu platia a v druhom prípade neplatia. Tak zoberte si rozhodnutie Ústavného súdu, na ktorom ste vy a kresťanskí demokrati, ktorí vás podporili, utrpeli totálnu porážku, bolo to totálne fiasko filozofie vášho chápania národnostnej jazykovej politiky. Ak sa oháňate autoritou Ústavného súdu, tak sa, prosím, o ňu oprite.

    Pokiaľ ide o postup, ktorý vláda Slovenskej republiky zvolila, smeruje aj k tomu, aby sa prijalo isté memorandum vlády Slovenskej republiky, ktoré zhromaždí celú platnú legislatívu Slovenskej republiky, postúpi ju Európskej únii a počkáme na ich stanovisko, analýzy a rozbory. Pretože my chceme vyhovieť Európskej únii a nepotrebujeme dlhotrvajúci proces vysvetľovania si názorov.

    Ďalej, pokiaľ ide o legislatívu Európskej únie, sám hovoríte o tom, že má nedostatky. Ale v medzinárodnom práve platia i záväzky, platia zásady, platia normy a my sme hodnotení podľa toho, ako plníme záväzky z Kopenhagenu. A ak sa pamätáte, pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky som pred vami stál v Národnej rade, držal som v rukách dva texty. Jeden text Ústavy Slovenskej republiky, jeden dokument z Kopenhagenu, čítal som jeden i druhý a upozorňoval som vás, v čom všade sú vaše požiadavky mimo tohto rámca.

    Takže ak európske normy majú isté zvyklosti pre národnostné menšiny, všade vytvorili jednotný štandard, my vieme, že sme nad, tak my sa budeme toho, čo je nadštandardne priznané, držať, ale vytvárať nový právny systém v poriadkoch a vzťahoch k menšinám väčšinových skupín - na Slovensku experimenty s týmto nebudú. Tieto experimenty nyilašiovci a horthyovci už raz robili v rokoch 1938-1939, viedli k tragédii Maďarov i Slovákov na Slovensku. Toto nie je cesta tejto vlády. Myslite si, čo chcete, bude to tak, ako hovorím.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul. Ďakujem pánu predsedovi vlády.

    Pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú otázku kladie poslanec Juriš ministrovi Jasovskému: "V Dubnici nad Váhom je železničné priecestie v dezolátnom stave. Možno si niekto myslí, že je to malý problém, ale pre obyvateľov Dubnice nad Váhom, najmä tých, čo bývajú za priecestím, je to veľmi vážny problém. Pýtam sa, dokedy takýto stav bude trvať."

    Odpovie pán minister Jasovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády,

    v sieti Železníc Slovenskej republiky je zabudovaných k 31. 12. 1996 celkom 2 498 kusov priecestných konštrukcií v takejto skladbe podľa druhu priecestnej konštrukcie: Ide o nespevnené vozovky s ochrannými rámami v počte 260 kusov, o priecestia s výdrevou v počte 1 304 kusov, o priecestia s asfaltovým povrchom v počte 427 kusov, o priecestia s panelovou výplňou v počte 400 kusov, o priecestia oceľovo- -gumové v počte 72 kusov, o priecestia celogumové v počte 6 kusov a priecestia celodláždené v počte 25 kusov.

    Z toho na tratiach 1. a 2. kategórie je zabudovaných celkom 656 priecestných konštrukcií v tejto skladbe: Nespevnených vozoviek s ochrannými rámami je 39 kusov, priecestie s výdrevou 323 kusov, priecestia s asfaltovým povrchom 127 kusov, priecestia s panelovou výplňou v počte 113 kusov, priecestia oceľovo-gumové v počte 38 kusov, celogumové priecestie je jedno a celodláždených priecestí je 14. Pri komplexnej rekonštrukcii železničného zvršku, kde je potrebné rekonštruovať aj príslušné priecestie, je dodržiavaná zásada, že na tratiach 1. a 2. kategórie v závislosti od množstva finančných prostriedkov sú zabudovávané priecestné konštrukcie oceľovo-gumové. Na ostatných tratiach sú zabudovávané priecestné konštrukcie s povrchom asfaltovým, resp. s panelovou výplňou.

    Železnice Slovenskej republiky vynakladajú ročne na komplexné rekonštrukcie finančné prostriedky vo výške 5 až 10 miliónov korún, v rámci údržby je to približne 5 miliónov korún ročne.

    Úpravu železničného priecestia v Dubnici nad Váhom je nevyhnutné vykonať ako súčasť rekonštrukcie a modernizácie zhlavia, v rámci ktorej sa urobí, uskutoční výmena 6 kusov výhybiek na betónových podvaloch. Pri rekonštrukcii dôjde k zvýšeniu nivelety koľaje o 20 cm, a tým aj nivelety súčasného priecestia. Rekonštrukcia vyžaduje náklad minimálne 11 miliónov korún. Rekonštrukcia bola zaradená do plánu na tento rok, ale pre nedostatok finančných prostriedkov Železníc Slovenskej republiky jej realizácia je presunutá na rok 1998. Bezpečnosť dopravy a občanov nie je z titulu nepriaznivého technického stavu priecestia bezprostredne ohrozená. Železnice Slovenskej republiky vykonajú na predmetnom priecestí nevyhnutné opatrenia na zachovanie bezpečnosti do času realizácie plánovanej definitívnej rekonštrukcie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána poslanca Juriša, či mu stačí táto odpoveď.

  • Bolo to dosť vyčerpávajúce, čo sa týka počtu priecestí v Slovenskej republike a problémov Železníc Slovenskej republiky. Je mi jasné, ale odpoveď je tu, že v budúcom roku to bude skončené. To ma potešuje. A dúfam, že aj občanov Dubnice nad Váhom.

  • Takže odpoveď stačila.

    Druhú otázku kladie pani poslankyňa Belohorská pánu ministrovi Mrázovi, ktorého zastúpi pán minister Česnek. Je to otázka: "Pri výjazde poslancov v Žilinskom kraji sme navštívili Základnú školu Žilina-Hájik. Údajne dostali 20 miliónov korún na dostavbu druhého stupňa. Kedy im budú uvoľnené?"

    Prosím, pán minister, o odpoveď.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa názoru pána ministra Mráza by v tomto období už bolo užitočnejšie, aby bola otázka priamo venovaná pani ministerke školstva, pretože už pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 1997 sa rátalo s tým, že financie na realizáciu výstavby základných škôl z bývalej komplexnej bytovej výstavby už boli rozpočtované v kapitole ministerstva školstva. Ale ministerstvo výstavby a verejných prác kompletnú databázu bývalej komplexnej bytovej výstavby, vrátane objektov rozostavaných základných škôl, odovzdalo ministerstvu školstva ešte na konci roku 1995. Avšak pridelené prostriedky na rok 1997 boli v objeme 140 miliónov korún a vlastne boli podľa požiadaviek rozdelené na jednotlivé stavby.

    Na základe rozhodnutia ministerstva školstva do zoznamu bola zaradená aj stavba 32-triednej Základnej školy Žilina- -Hájik a na rok 1997 je tam celkový finančný objem 8 miliónov korún. Tieto prostriedky v zmysle listu ministerstva financií, ktorý je datovaný z 12. mája 1997, boli predisponované investorovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

    Pýtam sa pani poslankyne Belohorskej, či bola pre ňu odpoveď postačujúca.

  • Ďakujem pekne.

    Môžem povedať, že áno, postačujúca hlavne pre obyvateľov tohto sídliska. Škola je dosť vzdialená od Žiliny. Je to sídlisko, kde toho času býva 6 000 mladých obyvateľov, ktorí, samozrejme, majú dostatok detí na zaplnenie tejto školy. Išlo o dostavbu pavilónu F, ktorý slúžil pre druhý stupeň. Do konca tohto roku by uvedené sídlisko malo mať 10 000 obyvateľov, ale zatiaľ má len prvý stupeň. Takže verím, že budú určite spokojní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku kladie poslanec Köteles ministrovi Hudecovi. Pýta sa: "Konkrétne odkedy dotácie z fondu Pro Slovakia patria do kategórie utajovaných skutočností?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí hostia,

    všetky údaje o poskytnutí prostriedkov z fondu Pro Slovakia za rok 1996, tak ako som sľúbil na tomto pléne, boli publikované pred niekoľkými týždňami. Nemôžem za to, že ste, pán poslanec Köteles, nezaregistrovali túto skutočnosť. Ale tak ako boli publikované výsledky za rok 1996, budú publikované aj za rok 1997. Ak dovolíte, vrátim sa však alebo budem mať aj odpoveď na politickú farbu vašej otázky.

    Neustále medializujete problém financovania menšinových kultúr iba cez jeden zlomok, ktorý tento štát dáva na rozvoj menšín. Stále sa obraciate na jednu zložku, jednu jedinú zložku, a to je tá, ktorá tvorí dodatkové finančné prostriedky na financovanie menšinových kultúr na Slovensku. Nevnímate vyše miliardovú finančnú sumu, ktorá je poskytovaná na rozvoj menšín prostredníctvom rozpočtu ministerstva školstva. Odmietate alebo nechcete vidieť finančné zdroje takmer pol miliardy korún, ktoré štát poskytuje na rozvoj menšinových kultúr prostredníctvom štátneho rozpočtu v rezorte kultúry. Zaujíma vás 58-miliónová suma a tú medializujete, o nej stále hovoríte, pretože táto suma sa skladá z dvoch častí. Jej poskytovanie môže ísť dvoma časťami:

    Prvá, že sa poskytujú či už grantovým spôsobom alebo na základe prijatých programových vyhlásení vlády, alebo iných uznesení vlády, že sa poskytujú na základe podpory rozvoja menšinových kultúr prostredníctvom príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry, alebo sa poskytujú na zmluvnom základe tým organizáciám, ktoré by mali tvoriť doplnkové aktivity, ktoré slúžia na podporu a rozvoj menšín na Slovensku.

    Len tak mimochodom, zabúdate si všimnúť, že počas posledných dvoch rokov vzniklo múzeum židovskej kultúry, vzniklo múzeum menšinovej kultúry pre karpatských Nemcov, že vzniklo múzeum pre kultúru menšín maďarských národnostných skupín, že vzniklo a vzniká múzeum pre rómske etniká, že vzniká múzeum pre chorvátsku menšinu, že vznikol Dom menšinových kultúr, kde, si myslím, by veľmi vhodne a príkladne mohli spolupracovať všetky menšiny na základe úprimnej snahy o rozvoj kultúry menšín, a nie na ciele, ktoré, žiaľbohu, nie sú zriedkavosťou pri využívaní finančných prostriedkov niektorými skupinami, ktoré si žiadajú finančnú podporu štátu.

    Tak ako uvidíme aj z niektorých ďalších dokumentov, som presvedčený, že isté transformačné problémy, ktoré naša spoločnosť celkom prirodzene má a ktoré vytvárajú zvýšený tlak na rozpočet aj v rezorte kultúry, sa jednoducho odrážajú v činnosti všetkých kultúrnych aktivít na Slovensku. A to nie je špecifikum Slovenskej republiky. Tak jednoducho nie je možné vyňať istú skupinu, nedotknuteľnú skupinu, ktorej sa budú jej zvýšené nároky - nie vždy oprávnené zvýšené nároky, nie vždy s jasným použitím na kultúrne účely - poskytovať v nadmernej miere, možno ešte aj vo zvyšujúcej sa, a iným nie.

    Upozorňujem ešte raz, nezavádzajme verejnosť vyňatými časťami a povedzme rovno, aká je celková suma na podporu kultúry menšín na Slovensku, že je okolo 1,5 miliardy korún ročne, že priemerné financovanie podľa počtu obyvateľov hlásiacich sa k menšinám na Slovensku je 18 korún na osobu, kým u ostatnej populácie 15 korún na osobu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána Kötelesa, či mu stačí odpoveď, alebo chce dať doplňujúcu otázku.

  • Pán minister, bol som zvedavý na Štátny fond kultúry Pro Slovakia a túto naivne znejúcu otázku som položil v tej domnienke, že inak by to nebolo predstaviteľné, aby v právnom štáte minister vlády už pomaly tretí rok protizákonne odmietal oficiálnou cestou zverejniť hospodárenie štátneho fondu, za čo je ako minister zodpovedný.

    Pán minister kultúry, napriek tomu, že vás plne zaväzuje uznesenie výboru Národnej rady a interpelácie poslancov, doposiaľ ste tvrdošijne odmietali - dodal by som, že protizákonne - predložiť poslancom oficiálny a konkrétny zoznam rozdelenia finančných prostriedkov zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, teda oboznámiť občanov Slovenskej republiky, ako narábate s verejnými finančnými prostriedkami.

    Už v prvom roku vášho ministrovania boli vyslovené vážne podozrenia, že štátny fond kultúry je zneužívaný na provládne a stranícke účely. Z tohto štátneho fondu bol alebo je dotovaná stranícka tlač, napríklad Slovenská republika, Hlas ľudu, už skrachovaná Nová smena mladých. Takisto z týchto prostriedkov sú financované štvavé a viacjazyčné publikácie, ktoré vzhľadom na fakt, že o nich nie je záujem, potom sú zadarmo rozdávané napríklad v Národnej rade alebo v štátnych orgánoch.

    Z prostriedkov určených na menšinové kultúry sú vydávané knihy o poľovníckych dobrodružstvách pôvodne extrémne radikálneho, ale po straníckom neúspechu zrazu provládneho maďarského politika Györgya Gyimesiho alebo veľkoryso podporovaná jeho stranícka nadácia Zmierenie. Z tohto hľadiska za tragédiu súčasného spoločenského života považujem odvolanie istého pracovníka najvyššieho kontrolného úradu, ktorý, ako mu to diktovala profesionálna česť, s veľkou dávkou osobnej statočnosti poukázal na protizákonné nehospodárne šafárenie vo vašom fonde. Rozpis pridelených finančných prostriedkov v Literárnom týždenníku, navyše, po včerajšom upozornení pána premiéra o nespoľahlivosti našej tlače...

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, uplynul váš čas.

    Prosím, pán minister.

  • Budem mať krátku odpoveď a ak dovolíte aj krátky komentár.

    Pán poslanec Köteles, donesiem vám jeden výtlačok celoštátne rozširovaného periodika, kde sa tieto veci publikovali, uverejnili. Nie je to len pre poslancov parlamentu, ale pre všetkých občanov tohto štátu.

    A ak dovolíte, tie vaše označenia, zato, že jedna skupina je taká alebo iná, teda ak je pluralita a je demokracia, prečo sa nemôže aj občas z iného názorového spektra uchádzať o podporu v rámci podpory menšinových kultúr? Kto si chce vytvoriť monopol na používanie štátnych finančných prostriedkov na kultúru? Pýtam sa: Má to byť také nejaké spoločenské združenie, občianske združenie, ktoré bude vyhlasovať čosi o brúsení kôs a vyháňaní niekoho do hôr? Ak si myslíte takúto vec, je to vaša vec. Neberiem vám to. Ale ja si to nemyslím.

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Hrnko ministrovi Sitekovi: "Aké aktivity vyvíja Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na podporu exportu výrobkov slovenských zbrojárskych podnikov?"

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    situácia po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v oblasti vývoja a výroby výzbroje bola veľmi nepriaznivá a zložitá zo stránky ekonomickej a sociálnej. Okamžité zastavenie výroby zbrojnej techniky v roku 1991 malo za následok stratu trhov, ktoré boli ihneď obsadené inými dodávateľmi. Ďalším negatívnym dôsledkom bolo okolo 100 000 kvalifikovaných odborníkov bez práce v regiónoch Dubnica nad Váhom, Martin, Detva, Snina, Strážske, Považská Bystrica, Prakovce a v ďalších. Tieto škodlivé následky sa týkali predovšetkým výrobnej oblasti.

    Keď beriem do úvahy negatívne skutočnosti, ktoré sme zdedili po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, možno vyjadriť spokojnosť s dosiahnutými výsledkami predovšetkým vo vývoji vojenskej techniky. Armáda Slovenskej republiky prostredníctvom svojich vývojových ústavov, špecialistov Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky veľmi úzko spolupracuje pri predkladaní požiadaviek na vývoj, zúčastňuje sa na podnikových kontrolných, ale predovšetkým vojenských skúškach. Vojenské skúšky predvádzajú príslušníci armády v zložitých poveternostných a terénnych podmienkach. Ich výsledky spracuje príslušná komisia - Rada pre vedecko-technický rozvoj Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Po prerokovaní mi predloží návrh na zaradenie do výzbroje, ktorý je prvým predpokladom úspešného exportu.

    Za mojej pôsobnosti ministra obrany som už schválil niekoľko desiatok návrhov na zavedenie do výzbroje Armády Slovenskej republiky, a to nielen výzbroje, munície, ale aj dopravnej spojovacej ženijnej techniky, techniky a materiálu logistického, leteckého a zdravotníckeho zabezpečenia, rovnošiat a ďalšie. Bolo by zdĺhavé vyčerpávajúcim spôsobom vymenovať všetko, ale zdôrazním najdôležitejšie. Zaviedli sme do armády samohybnú kanónovú húfnicu Zuzana (155), odmínovacie prostriedky Božena a Belarty, 98 mm mínomet, pancierový kolesový transportér Tatrapan, niekoľko druhov cvičnej munície, výcvikové trenažéry, rovnošaty a ďalšie veľmi dôležité programy sú v etape náročných skúšok.

    Všetkým zahraničným delegáciám na Ministerstve obrany Slovenskej republiky a Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky je poskytovaný odborný výklad prostredníctvom príslušných odborníkov vo vojenských útvaroch, vo vojenských výskumných ústavoch, vo vojenských opravárenských podnikoch i vojenských výcvikových priestoroch. Na dopravu delegácií sú poskytované vojenské pozemné a letecké dopravné prostriedky z limitu armády. Každé dva roky Ministerstvo obrany Slovenskej republiky organizuje výstavu vojenskej techniky v Trenčíne. Počas výstav vojenskej techniky doma i v zahraničí a pri stretnutiach s politickými a vládnymi predstaviteľmi kladieme dôraz na propagáciu výrobkov slovenského zbrojárskeho priemyslu i Slovenskej republiky vôbec. Kladne reagujeme na žiadosť zbrojárskych podnikov a obchodných organizácií o účasť odborníkov armády na rokovaniach doma a v zahraničí. Značnú propagáciu našich výrobkov vojenskej techniky zabezpečuje náš ženijný prápor v krajinách bývalej Juhoslávie.

    Armáda má značný vplyv aj na kvalitu výroby vojenskej techniky. Prostredníctvom zástupcov vojenskej správy vo výrobných podnikoch kontroluje priebeh technologického procesu i kontrolu finálneho výrobku. Táto činnosť je veľmi dôležitá pri exporte vojenskej techniky. Za hlavný problém považujem oblasť výroby, ale predovšetkým predaja výzbroje a vojenskej techniky. Jej predaj je poznamenaný stratou našich trhov, všeobecným znižovaním armád a finančným nákladom na armády.

    Vážny negatívny vplyv má skutočnosť, že predaj zbraní v bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike realizovala obchodná spoločnosť OMNIPOL v Prahe, ktorá mala príslušné kontakty a skúsenosti. Čiastočne si túto situáciu komplikujeme sami. Vytvorením niekoľkých akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným vznikla ťažko kontrolovateľná a škodlivá konkurencia. Za úspešnej pomoci Ministerstva obrany Slovenskej republiky štátna akciová spoločnosť Armex uzatvorila kontrakty na dodávku odmínovacích prostriedkov Božena, Belarty, BVP 2 a pripravuje sa export zbraňového systému Zuzana, ktorý sa v súčasnosti rieši. V tomto smere by mal nápravu doniesť pripravený návrh zákona o exporte zbraní, munície a vojenskej techniky.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána poslanca Hrnka, či mu stačila odpoveď.

    Pán Hrnko ešte chce reagovať.

  • Pán minister,

    je to na jednej strane pekné, že sa armáda takýmto spôsobom stará, aby sa naša zbrojná výroba, ktorá bola v roku 1990 strašným spôsobom ničená a do značnej miery aj zničená, sa znova revitalizovala. Ale napriek tomu si myslím, že by bolo treba určitým spôsobom aj medzi orgánmi a organizáciami, ktoré majú na starosti túto výrobu, t. j. v rámci rezortov, ale aj v rámci DMD Holdingu a Armexu, urobiť viac. A najmä či si v blízkej budúcnosti budeme môcť jednoznačne povedať, že medzi týmito rezortmi a organizáciami už je nejaká aspoň takáto súčinnosť, aby to mohlo fungovať, aby sa táto výroba znova rozvinula, aby sa v Martine znova začalo produkovať. A nielen v Martine, ale aj v ostatných podnikoch.

  • Ďakujem.

    Pán minister, budete odpovedať?

  • Čo sa týka vzťahov medzi Armexom a medzi Holdingom, tak si treba uvedomiť, že Armex je štátna akciová spoločnosť, ktorá je zložená z piatich ministerstiev, to je ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. A v podstate bola zriadená na to, aby sa väčšinou koordinoval obchod so špeciálnou technikou.

    Čo sa týka akciovej spoločnosti Holding, tak zakladateľom je ministerstvo hospodárstva a predovšetkým by malo koordinovať oblasti vývoja, výroby tejto špeciálnej techniky a výskumu. To znamená, že tieto dve organizácie by mali úzko spolupracovať. Čo sa týka aktivít alebo podpory úspešnej spolupráce, ministerstvo obrany v podstate na každú zahraničnú návštevu, čo sa týka prezentácie jednak v zahraničí a jednak doma v oblasti vojenskej techniky, pozýva obidvoch zástupcov z týchto spoločností a, samozrejme, tak ako som už povedal vo svojom príhovore, toto by mal podstatne vyriešiť zákon o exporte špeciálnej techniky, ktorý je práve v legislatívnej príprave.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Bugár. Je to otázka na ministra Krajčiho, ktorého dnes zastupuje pán minister Jasovský. Otázka znie: "Podľa vás, aký účel spĺňa pravidelná akcia tzv. kukláčov v Dunajskej Strede? Čo od nej očakávate?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    v súvislosti s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou v okrese Dunajská Streda po línii násilnej a majetkovej kriminality v tomto roku a po výskyte mimoriadne brutálnych trestných činov, vrážd začiatkom mesiaca august 1997 bol prijatý súbor opatrení na pozitívne ovplyvnenie bezpečnostnej situácie a eliminovanie protiprávnych javov.

    V rámci súboru vykonávaných bezpečnostných opatrení bolo vykonaných i osem represívno-bezpečnostných akcií na teritóriu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda a Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trnava. V priebehu týchto policajných akcií v mestách Dunajská Streda, Veľký Meder a Šamorín bolo skontrolovaných celkom 2 635 motorových vozidiel, 2 719 osôb, bolo predvedených 72 osôb, zaistených 11 motorových vozidiel, zaistených 7 zbraní v ilegálnej držbe, zistených 15 poznatkov z násilnej a majetkovej trestnej činnosti, zadržaných celkom 13 vodičských preukazov, z toho 6 za alkohol, bolo zadržaných 54 osvedčení o evidencii vozidiel a boli uložené blokové pokuty v hodnote 59 900 korún. Z uvedeného počtu kontrolovaných a predvedených osôb bolo z tzv. podsvetia okresu Dunajská Streda celkom 15 osôb. Jedna osoba bola vzatá do väzby pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona, ale na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu v Trnave bola prepustená v priebehu 10 dní a toho času je stíhaná na slobode. Od týchto osôb bolo zaistených 6 osobných motorových vozidiel, kde je podozrenie, že pochádzajú z krádeže, boli zaistené 3 strelné zbrane v ilegálnej držbe. Ďalšie 4 kusy krátkych strelných zbraní boli zaistené od osôb z okolia Banskej Bystrice, Prievidze, Rimavskej Soboty a Žiliny.

    Analýzou nápadu trestnej činnosti po línii násilnej a majetkovej kriminality je možné konštatovať, že v obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda, avšak najmä v okresnom meste došlo k výraznému zníženiu spáchaných trestných činov až o 50 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, t. j. pred realizáciou súboru opatrení. Zvýšený výkon policajnej služby, vykonávané akcie v rámci súboru opatrení na eliminovanie protiprávnych javov v okrese Dunajská Streda sú zo strany verejnosti prijímané kladne. Jednoznačne prevažuje priaznivý ohlas medzi obyvateľmi mesta a okresu Dunajská Streda. Všetky vykonávané opatrenia vrátane policajných akcií sú vykonávané v súlade so zákonom o Policajnom zbore.

    V realizácii opatrení sa bude pokračovať i v budúcnosti vo vzťahu k vývoju bezpečnostnej situácie v okrese Dunajská Streda. Policajné akcie boli vykonávané nepravidelne v závislosti od vývoja bezpečnostnej situácie. Taktiež boli orientované opäť v závislosti od vývoja prvkov bezpečnostnej situácie do rôznych miest v okrese Dunajská Streda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pán poslanec Bugár, stačila vám odpoveď, alebo sa chcete na niečo spýtať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, viem, že sa pýtam niekoho iného a ten zodpovedný tu nie je. Ale nehnevajte sa, pýtal som sa len na jednu konkrétnu akciu. Vy ste tu vymenovali osem. Ak si niekto myslí, aj pán minister vnútra, že na kontrolu stavu technických vozidiel a na odobratie vodičských preukazov sú potrební tzv. kukláči, tak je na omyle. Dokonca vám môžem povedať moje zistenia skutočností, o ktorých sa hovorí v Dunajskej Strede. Takisto ako každý občan jednak mesta Dunajská Streda a jednak väčšina občanov okresu Dunajská Streda vie a pozná, kto je konkrétne - aj osoba - aktérom organizovaného zločinu, tak predpokladám a pevne verím, že tieto poznatky má aj polícia. Ak ale má tieto poznatky, nehnevajte sa, načo je 2 700 kontrol? A pritom tieto kontroly sú tak šťastne urobené, že pokiaľ zastavia napríklad vodičku ženského pohlavia, mieria na ňu samopalom. Čo to je za akcia? To je zastrašovanie. Ako je možné, že vedľa školy v Dunajskej Strede, aj adresu vám môžem povedať, sa robí takáto akcia, pritom títo "kukláči" sú vyslovene na dvore tejto školy. Ako sa to mohlo stať? A, samozrejme, mohol by som vám povedať ešte ďalšie veci, ale mám dve minúty, už ani toľko nie. Môžem uviesť ešte ďalší poznatok z môjho zistenia, že sa občania, bohužiaľ, už neboja len mafie, ale už sa boja aj polície. A chcem veriť, že toto nebolo vaším cieľom.

  • Pán minister, pokiaľ nie ste pripravený na tú otázku, pán poslanec môže podať interpeláciu. Ale pán premiér hovorí, že je schopný odpovedať na túto otázku.

  • Som veľmi prekvapený postojom pána poslanca k tejto otázke, pretože mám taký dojem, že stojí na strane organizovaného zločinu proti tomu, aby orgány štátu, stojace na strane zákona, zasahovali zákonom predpísaným spôsobom na území štátu.

  • Takzvaní "kukláči" predstavujú príslušníkov, ktorí sú pripravovaní na boj s ťažkou kriminalitou. V prípade, že je podozrenie na ktoromkoľvek území štátu, zasahujú a budú zasahovať. Majú špeciálny odborný výcvik. Ak príde podozrenie, tak na tom mieste sa vyskytovať budú. To je jedno, pán poslanec, či sa vám to páči, alebo nepáči. A prepáčte, v mene desiatok tisíc slušných policajtov v tomto štáte protestujem proti tomu, že porovnávate strach z mafie so strachom z polície. Áno, polícia predstavuje autoritu zákona, predstavuje autoritu štátnej moci. Treba ju vedieť rešpektovať, treba sa vedieť pred ňou skloniť. Ale to je neporovnateľné s najhrubším kriminálnym zrnom, ku ktorému vy idete klásť znamienko rovnosti.

    Pokiaľ ide o územnú reorganizáciu Policajného zboru, bola urobená práve preto, aby v každom kraji vznikli vysoko pripravené útvary s vysokou odbornou prípravou, schopné bojovať s akýmikoľvek druhmi mafií s nasadením života. K ľuďom, tzv. kukláčom, mám hlbokú úctu, pretože sú pripravení práve na boj proti drogám, na boj proti organizovanej kriminalite, proti vraždám, proti ohrozovaniu osobného života občanov. A vy by ste sa mali poďakovať za to, že títo ľudia s nasadením vlastného života aj v okrese Dunajská Streda čistia háveď, ktorá tam robí paseku.

  • Preto som prekvapený, keď poslanec Národnej rady dáva tieto veci do kontrapunktu. Ak by porušovali zákony štátu, prosím, poďme sa o tom rozprávať. Ale nevytýkajme niekomu, že ide vystupovať na ochranu občanov maďarskej národnostnej menšiny v duchu a podľa zákonov Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o tieto útvary a otázky, vážení, budú zasahovať i v ostatných krajoch. Vláda ich podporuje, dôveruje im, pokiaľ neprekročia hranicu zákona. Sme radi, že už sú ľudia, ktorí sa môžu postaviť proti vrahom, zabijakom, proti prepravovačom drog, že sú technicky tak vybavení, že môžu s nimi zvádzať rovnocenný zápas. Buďme na nich hrdí. Umožňujme ich činnosť a nerobme takéto kroky - nedôstojne sa správať a znižovať význam ich činnosti.

    Nezabúdajte, že kriminalita dosahuje také brutálne rozmery, že dnes ohrozuje obrovské množstvo občanov tohto štátu. Aj vy tým, že bránite polícii v riadnom výkone činnosti. My ju podporujeme, aby ju vykonávala.

  • Preto si myslím, že majme úctu k policajtom. Včera som im v mene vlády túto úctu vyslovil, dnes znovu potvrdzujem, vláda má hlbokú úctu, dôveru a bude sa starať o odbornú a technickú pripravenosť, o sociálne zabezpečenie, materiálne vybavenie tzv. kukláčov ako ľudí, ktorí predstavujú maximálnu mieru sebaobetovania, pretože idú do stretnutí, kde ohrozujú vlastný život, maximálnu mieru sebaobetovania na boj proti kriminalite všetkých druhov. A prečo chodia v tých maskách? Preto, aby ich nikto nenasnímal, nenafilmoval a neboli potom podniknuté vraždy, útoky na ich rodinu. Takže budú, sú a ďakujeme, že dnes pôsobia. Vláda Slovenskej republiky ich podporuje. A ak vy podporujete, pán poslanec, iné druhy, tie, ktoré sú kriminálne zložky, a prekáža vám, že tieto sú štátom potláčané, nemám k tomu čo povedať. Hovoríte sám za seba.

  • Pán premiér, ak ostanete na mieste, je tu ešte ďalšia otázka pána poslanca Bugára, ktorú ste začali. Má na ňu odpovedať minister Krajči. Myslím si, že ju zodpoviete. Je to otázka: "Považujete z pohľadu Policajného zboru Slovenskej republiky za prínos nové územnosprávne členenie?"

    Premiér môže odpovedať kedykoľvek za svojho ministra.

  • Vážení, ministrov na odpovede určuje predseda vlády. Mohli by ste rozhodnutie zmeniť, keď budete v tejto pozícii. Dúfam, že nebudete ani po budúcich voľbách.

  • Smiech a hlasy z pléna, potlesk.

  • Urobíme všetko pre to, aby to tak nebolo.

  • Ešte to takto bude 5 rokov.

    Pokiaľ ide o otázky územného usporiadania, vychádzajú zo zásady rešpektovať krajské usporiadanie Slovenskej republiky, decentralizovať viaceré inštitúcie a organizačné zložky na území krajov tak, aby každý kraj bol schopný v priebehu niekoľkých minút akcie proti najrôznejším druhom organizovanej kriminality.

    Ďalej boli prijaté zásady na to, aby sa odbremenila administratíva okresov s tým, že sa posilnili zložky vo výkone. Táto tendencia pokračuje a zanedlho vám predložíme návrhy zákona, podľa ktorého všetky administratívne činnosti, administratívnosprávne činnosti, občianske preukazy, vodičské preukazy, kontrola vozidiel, zbrojné preukazy by mali odísť z Policajného zboru do štátnej správy, aby policajti plnili len policajné úlohy a ich sily a zdroje neboli viazané inými úkonmi, ktoré môžu dobre robiť civilné osoby.

    Ďalej sme v týchto zložkách organizačných zmien museli rešpektovať i veľkostné pomery jednotlivých okresov. Takže je rozdiel povedzme medzi prihraničným okresom, pretože ten okrem ochrany obyvateľstva v príslušnom počte zabezpečuje ešte aj ochranu štátnej hranice, kde počty sú iné, a rozdiel je medzi vnútrozemskými okresmi, kde sa dôsledne rešpektuje princíp:

    a) počtu obyvateľov,

    b) percento výskytu spoločensky nebezpečných činov a skutkov,

    c) predpokladané tendencie vývoja do budúcnosti.

    Z takto stanovených kritérií boli prijaté zásady, podľa ktorých boli policajné útvary rozčlenené a bolo decentralizovaných viac ako 2 000 príslušníkov, ktorí prešli do týchto nižších zložiek zo zložiek Policajného riaditeľstva, ministerstva vnútra, čo je, myslím si, naprosto správny počin.

    Pokiaľ ide o vyššie zložky boja proti kriminalite, zaoberajú sa kvalifikovaným celoštátnym zločinom. Existujú špecifické útvary a tento systém zatiaľ z hľadiska schopnosti zasahovať výrazne posilnil akcieschopnosť polície. Ak ich vybavíme ešte technickými prostriedkami, t. j. helikoptérami na let a videnie v noci, technickými prostriedkami umožňujúcimi zásah i proti palebným silám, tak myslím si, že budú schopní na ktoromkoľvek území kraja po zaznení signálu do pol hodiny byť na mieste, kde sa kriminalita pácha. A to už je veľmi silné. A sú schopní robiť uzáver na území celého kraja. To už sú veci, ktoré sme predtým nikdy nemali, ktoré dnes umožnia v podstate vyššiu efektívnosť.

    Prednedávnom som mal stretnutie s riaditeľmi všetkých policajných útvarov Slovenskej republiky. Bolo to dobré stretnutie. Včera som bol na otvorení školského roku v Policajnej akadémii a rozoberali sme úlohy, ktoré pred Policajným zborom v oblasti kriminality stoja. A takisto si myslím, že to bolo dobré.

    Takže organizačné zmeny nemajú žiaden iný cieľ, ako umožniť efektívnejší boj priamo na mieste s korupciou, kriminalitou, ohrozovaním života, s drogami, s obchodom so ženami, s útokmi na majetok, s útokmi na životy a s mnohými inými druhmi. Ja len prosím, aby sme dodržali jednu občiansku zásadu, ktorá zo zákona platí pre každého. Každý občan Slovenskej republiky je povinný pomáhať pri odhaľovaní kriminality. To sa vzťahuje aj na poslancov Národnej rady. Preto chcem poprosiť, aj keď páni poslanci využili právo nehovoriť o poznatkoch, ktoré získali ako poslanci, ale ak ide o vraždy, prosím vás, dajte na stôl argumenty, budú objektívne prešetrené. Keď ich máte. Ak ich nemáte, bohužiaľ, potom je to sebapropagácia, a nie boj s kriminalitou.

    Slovenská republika čelí mnohým činom v súvislosti s internacionalizáciou zločinu. Slovenská republika je schopná tento zápas dôsledne nastúpiť a realizovať. Predpokladám v dohľadnom čase výrazné zlepšenie v oblasti kriminality. Ak hodnotíme roky 1997 a 1996 predtým s inými, tak počet je menší o 40 tisíc skutkov.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pýtam sa pána poslanca Bugára, či chce dať doplňujúcu otázku, ale máme už len 4 minúty. Začali sme o 14.04 hodine.

    Nech sa páči.

  • Pán premiér, nebudem hovoriť smerom k vášmu podriadenému, ale priamo k vám. Pýtal som sa na niečo iné. Znovu ste odpovedali tak, ako je to zvykom. Hovorili ste o tom, o čom sa vám ľahšie hovorí. Nehnevajte sa. Keď hovorím o reorganizácii a o dosahoch na policajtov, tak mám na mysli napríklad to, čo sme zistili aj poslaneckými prieskumami, že v niektorých okresoch - hovorím o Trnavskom kraji - policajti žobrú o kancelársky papier. V Trnavskom kraji chýba vyše 40 miliónov korún, lebo peniaze sa použili na iné účely. Reorganizácia napríklad zobrala ekonomickú samostatnosť vyšetrovačke. Tým, samozrejme, ohrozila aj funkčnosť vyšetrovačky. Takže, pán premiér, ak hovoríme o tom, že ak opozičný poslanec ide kontrolovať a chce pomôcť práve policajtom, tak ho neobviňujte. A vyprosím si, aby ste obviňovali mňa, aby ste obviňovali hocikoho. Najprv to dokážte a potom hovorte o veciach, o ktorých ste tu hovorili pred chvíľočkou.

  • Predchádzajúca otázka bola zodpovedaná. Vráťme sa k tej, čo je teraz. Vyšetrovačka zostala naďalej nezávislou štruktúrou vo vnútri Policajného zboru. Nie je riadená policajným prezidentom. Je riadená priamo riaditeľom odboru vyšetrovania polície. To si vyžaduje procesná zásada, kde spojenie kriminálnych činností a vyšetrovacích činností je rozdelené práve v dôsledku toho, aby neboli zneužívané v neprospech občana. Následne na to ide kontrola prokuratúrou a rozhodnutie súdom. Občan by mal mať garancie, že nebude táto činnosť zneužitá proti nemu. A rozdelenie ekonomické nie je urobené tak, ako tvrdíte, pretože táto samostatná zložka má svoje samostatné útvary v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra.

    Pokiaľ ide o jednotlivé útvary Policajného zboru, áno, prichádzajú do nových objektov, prichádzajú do nových stredísk, prichádzajú na nové pracoviská, potrebujú vybudovať aj technické zariadenia, výpočtovú techniku a všetko ostatné, ale práve preto, že toto ešte všetko všade nie je, je to vývoj, ktorý je nastúpený a ktorý pokračuje, a v dohľadnom čase budú všetky kraje vyriešené už naprosto upokojivo, podobne aj okresy. Tak majme úctu k tým ľuďom, ktorí i v takýchto podmienkach pracujú, a nepýtajme sa ich, prečo pracujú. Buďme radi, že pracujú.

    Pokiaľ ide o poslanecké prieskumy, viem, že sa toto rodí ako huby po daždi. Za kvalifikovaný poslanecký prieskum považujeme ten prieskum, ktorý je vykonávaný:

    a) členmi príslušného výboru,

    b) s poverením podpísaným príslušným predsedom výboru alebo predsedom parlamentu.

    Všetky ostatné veci neuznávame za kvalifikovaný poslanecký prieskum a je to len sebareklama a sebapropagácia.

  • Pán poslanec Bugár, mali ste limit na otázku, položili ste ju, počúvajte.

    Ak pán premiér skončil, ďakujem pekne, pán premiér.

  • Do hodiny odpovedí na otázky nám ostáva necelá minúta. Preto pani poslankyne, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok. Vyhlasujem prestávku do 15.15 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať podľa schváleného programu bodom

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál máte ako tlač 756.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa zato, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 756 nachádza.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa pán Rózsa, pán Ftáčnik, pán Černák, pán Köteles. Ako prvý je pán Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení páni ministri,

    nie som spokojný s odpoveďou ministra vnútra pána Gustáva Krajčiho, pokiaľ ide o odpoveď pod číslom 13. Pán minister mi odpovedal síce listom, ale nie na moju otázku. Nežiadal som totiž vysvetlenie ku kauze obec Terek a obec Talózs, lebo takéto obce v Slovenskej republike neexistujú.

    Ďalej pokiaľ ide o určenie a priznanie, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevedie prehľad o uplatňovaní práv obcí podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona číslo 191/1994 Z. z., za túto úprimnosť som povďačný. Z toho som ale zistil, že pánu ministrovi vnútra ustanovenie tohto paragrafu nie je známe, zrejme to nečítal, lebo inak by neodpovedal takýmto neadekvátnym spôsobom.

    Pokiaľ ide o odpoveď na moju interpeláciu pod bodom číslo 14, odpoveď ministerky školstva Evy Slavkovskej považujem za nedostatočnú najmä preto, že síce zo stránky rozsahu asi na štyroch stranách rozvádza svoje vlastné názory, ale pýtal som sa na otázku, ako sa plní v rezorte školstva ustanovenie § 6 ústavného zákona číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd do života. Len pre ctených poslancov a poslankyne uvádzam, že tento paragraf hovorí o tom, že tie normy, zákony, nariadenia a vyhlášky, ktoré sú v rozpore s článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky a Listinou základných ľudských práv a slobôd, majú byť do jedného roka anulované. Pýtal som sa, ako plní ministerstvo školstva túto úlohu, či ich anulovalo a ktoré.

    Pokiaľ ide o ďalšiu otázku - ako sa plnia ustanovenia článkov 12 a 15 Zmluvy o dobrom priateľstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995, tieto jednotlivé články uvádzajú určité prevzaté záväzky zo strany oboch zmluvných partnerov a ja som žiadal odpoveď na túto realitu, a nie politické vývody a prezentovanie politických názorov o týchto otázkach. Žiadal som odpoveď podľa elementárnej zásady pacta sunt servanda, ako sa plnia tie zmluvy. Preto nie som spokojný a neprijímam túto odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    nepovažujem za dôstojné pokračovanie tohto poobedia, ak na hodine otázok boli prítomní všetci členovia vlády, ktorí, samozrejme, nie sú ospravedlnení, a v tejto chvíli sa ich tu nachádza päť. To sa netýka vás, vážená pani ministerka, vážení ministri, ktorí ste tu, ale kolegov, ktorí si zvolili na poobede iný program, hoci majú viesť rozpravu s poslancami o odpovediach na interpelácie a vypočuť si ďalšie interpelácie poslancov. Je to jeden štvrtok zhruba za dva až tri mesiace, takže si myslím, že by ste si ten čas mohli nájsť. Opakujem nie tí, ktorí tu sedíte, ale tí, ktorí tu nesedíte.

    Začnem interpeláciou, ktorá je uvedená v zozname pod číslom 1, a je to odpoveď na interpeláciu, ktorú mi poslal minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jasovský. Pýtal som sa ho dve otázky, ktoré sa týkali predaja, resp. zmluvy s Ruskou federáciou o dodávke námorných plavidiel, kde pán minister odpovedá, že nebolo možné túto otázku riešiť takýmto spôsobom, teda uzavretím zmluvy, pretože nie je vyriešená celkove otázka deblokácie medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Chcem ho upozorniť, že zmluva mala byť práve podkladom na to, aby štátne orgány mohli konať a aby Slovensko mohlo znížiť dlh Ruskej federácie voči Slovenskej republike dodávkou plavidiel, ktoré sú vysoko ziskové, pokiaľ ich Slovenská republika získa. V zmluve v článku 1 ods. 2 sa uvádza, že po schválení tohto projektu by na každé plavidlo bola urobená samostatná zmluva s právami a povinnosťami každej zo zúčastnených strán, to znamená pri výstavbe týchto lodí na území Ruskej federácie.

    K informácii, ktorú uvádza pán minister, že ceny takýchto lodí by boli o 20 % vyššie, ako sú ceny svetové, uvádzam len článok 3 odsek 1 zmluvy, kde sa hovorí o konštrukcii ceny v súlade s dohodou vlád Slovenskej republiky a Ruskej federácie, čiže z ničoho nevyplýva, že by to malo byť takýmto spôsobom predražené, ako naznačuje pán minister. Musím konštatovať, že zrejme ten, kto spracúval odpoveď na túto interpeláciu, nebol podrobne oboznámený so zmluvou. A chcel by som sa pána ministra, ak by tu sedel, opýtať, aby nám vysvetlil, k čomu došla pracovná skupina, ktorú ustanovil na doriešenie tejto problematiky, pretože po odpredaji niektorých lodí potrebujú naše lodenice dodávku ďalších lodí.

    V druhej časti chcem povedať, a tá sa týkala privatizácie akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, ktorá podľa môjho názoru - a v tom sa líšime s pánom ministrom - vznikla porušením zákona o strategických podnikoch s tým, že nebol vyrovnaný štátny majetok s existujúcim štátnym podnikom Slovenská plavba dunajská, Štátnou plavebnou správou a Slovenskou plavbou a prístavy, a. s. Delimitácia sa uskutočnila až niekoľko mesiacov po vzniku tejto akciovej spoločnosti. Vy ste, pán minister, keďže ste odpoveď písali 5. augusta, už vedeli o výsledku kontroly Fondu národného majetku a zástupcov kontrolných orgánov vášho ministerstva v tejto akciovej spoločnosti. Iste je vám známe, že táto kontrola zistila závažné nedostatky v riadení vrcholového manažmentu a porušenie záväzných právnych predpisov.

    Musím povedať, že nie je celkom pravda to, čo uvádzate vo svojej odpovedi, že štát má zabezpečený vplyv na túto akciovú spoločnosť, ktorá je podľa zákona Národnej rady strategickým podnikom, pretože zastúpenie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v dozornej rade je len jediným zástupcom ministerstva oproti piatim zástupcom fondu a trom zamestnancom akciovej spoločnosti. Mám informácie o tom, že sa uskutočnilo rokovanie medzi vaším ministerstvom a Fondom národného majetku, kde bol návrh na rekonštrukciu dozornej rady, a to v takom pomere, aby štyroch zástupcov malo ministerstvo, štyroch fond a štyroch akciová spoločnosť Slovenská plavba a prístavy.

    Do dnešného dňa sa však neuskutočnilo požadované valné zhromaždenie, ktoré by túto rekonštrukciu schválilo, a v záujme potrebného riešenia katastrofickej ekonomickej situácie, v súlade s obsahom príkaznej zmluvy, sa pustilo do hľadania konkrétnych riešení. Takto, keďže sa nekoná, sa prehlbuje zlý hospodársky výsledok, ktorý za prvý a druhý štvrťrok tohto roku predstavuje podľa oficiálnych údajov predstavenstva Slovenskej plavby a prístavov 73 miliónov korún, ale v skutočnosti bude omnoho vyšší. Pýtam sa teda, kedy sa pohne s týmito problémami a či má štát vôbec záujem zachovať jediného lodného dopravcu na Slovensku v zmysle zákona o strategických podnikoch.

    Keďže nemôžem byť spokojný s odpoveďou pána ministra, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala nasledovné uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie podal informáciu o hospodárskom výsledku akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a o zabezpečení vplyvu štátu na tento podnik ako jediného strategického vodného dopravcu na Slovensku do 31. 1. 1998.

    Ďalšia časť môjho vystúpenia sa týka interpelácie, resp. odpovedí uvedených pod bodom 2 a pod bodom 30, ktoré mi poslali minister pre správu a privatizáciu národného majetku a prezident Prezídia Fondu národného majetku. Problém, myslím si, veľmi dobre poznáte, je to privatizácia akciovej spoločnosti Palivá Bratislava, podniku, ktorý má na prvý pohľad len 50 zamestnancov, ale ktorí už 5 mesiacov štrajkujú preto, aby sa domohli rešpektovania zákona a naplnenia programového vyhlásenia vlády. Podľa odpovedí ministra pre správu a privatizáciu národného majetku jeho vplyv sa skončil v tom momente, keď ministerstvo v súlade s platnou legislatívou rozhodlo o návrhu na privatizáciu, to znamená na privatizáciu tejto akciovej spoločnosti - zamestnaneckej spoločnosti s ručením obmedzeným PALGAST, ktorú si utvorili zamestnanci uvedeného podniku.

    Žiaľ, niekoľko dní po rozhodnutí, resp. niekoľko mesiacov po rozhodnutí, bola prijatá novela zákona o veľkej privatizácii, podľa ktorej sa Fond národného majetku necítil viazaný týmto rozhodnutím ministerstva, hoci dovtedajšia legislatíva ho k tomu zaväzovala, a prijal ponuku inej spoločnosti, ktorá mala záujem o privatizáciu podniku, ktorý sa nachádza v lukratívnej zóne dunajského prístavného regiónu. Neskôr táto spoločnosť odstúpila od privatizácie a zostal tu teda stav, že je tu platné rozhodnutie ministerstva na privatizáciu, neochota fondu s týmto niečo urobiť a navyše je tu štrajk 50 robotníkov a zamestnancov akciovej spoločnosti.

    Myslím si, že je nevyhnutné, aby sa čo najskôr prijalo nejaké rozhodnutie. Nie som kompetentný na to, aby som povedal, aké to rozhodnutie má byť, ale predlžovanie toho stavu, kedy sa nekoná, kedy sa tento podnik vlastne pripravuje tichým spôsobom na likvidáciu, pretože jeho zákazky vzhľadom na blížiacu sa vykurovaciu sezónu preberajú iné spoločnosti, možno menej pripravené na to, aby splnili potreby škôl, zdravotníckych zariadení a ďalších subjektov, ktorým dodával tento podnik príslušné palivo, jednoducho je možné, že je to zámer.

    Myslím si, že takýto zámer by sme nemali podporovať, a preto navrhujem, aby sme k tejto časti, alebo k tejto odpovedi, prijali uznesenie, ktoré by znelo nasledovne: Národná rada Slovenskej republiky odporúča Fondu národného majetku, aby v zmysle zákona rozhodol o privatizácii akciovej spoločnosti Palivá Bratislava do 31. 10. 1997 a ukončil tak 5 mesiacov trvajúci štrajk zamestnancov podniku, ktorí sa domáhajú rešpektovania zákona a naplnenia programového vyhlásenia vlády.

    Moja posledná časť alebo posledná časť môjho vystúpenia sa týka odpovede pod bodom 4, ktorú mi poslala ministerka školstva vo vzťahu k publikácii M. S. Ďuricu - Dejiny Slovenska a Slovákov. To je tiež problém, o ktorom sa už niekoľkokrát diskutovalo aj na pôde tohto parlamentu mojou interpeláciou niekedy zo začiatku tohto roku, ale aj mnohými článkami v tlači, naposledy vyjadrením predsedu vlády v Bruseli, kde prisľúbil stiahnuť túto publikáciu zo škôl.

    Pani ministerka vo svojej odpovedi píše, že táto publikácia sa nebude používať vo vyučovacom procese, ale neinformuje, či je pripravená túto publikáciu zo škôl stiahnuť. Môj názor je taký, že publikácia do škôl v tejto podobe, ako je predložená, nepatrí, a preto navrhujem, aby Národná rada odporučila ministerstvu školstva stiahnuť doplnkovú publikáciu M. S. Ďuricu - Dejiny Slovenska a Slovákov zo základných škôl.

    Kolegyne a kolegovia, iste máte lepšie témy na diskusiu, ale aj tak vám ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, tak nesúhlasíte s tými odpoveďami? Áno, nesúhlasíš. Musíme dať o tom hlasovať.

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy ministerky, členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    položil som tri interpelácie, dostal som tri odpovede. Dve také vyhýbavé, ale namietam len proti odpovedi číslo 27, ktorú som dostal od pána ministra Jasovského. Pána ministra Jasovského som sa pýtal, prečo železnice, ktoré sa topia v strate, ktoré majú dlžobu 7 miliárd korún, veľkodušne dali zľavu na prepravu košickej VSŽ, resp. firme, ktorá pre ne dopravu zabezpečuje, v čase, keď táto najprosperujúcejšia slovenská firma zrejme asi nepotrebuje investovať dovnútra do firmy, pretože kupuje futbalistov, štadióny, lietadlá a rozhadzuje miliardy, ktoré zarobí huta mimo huty.

    Otázka bola prečo, koľko a či vie o tom, že tieto prostriedky sú fakturované do Lichtenštajnska a až tak sa vracajú.

    Pán minister síce nemá s tým zrejme zatiaľ nič do činenia, pretože je vo funkcii krátko, ale neodpovedal mi ani na jednu z položených otázok. Na dvoch stranách mi odpovedá a ja vám tie čísla poviem, pretože rád sa podelím s vami, že VSŽ robí okolo 14 mil. ton prepravy, čo je presná štvrtina celoslovenského tovaru, ktorý sa prepravuje na nákladnej železnici, že na širokorozchodnej je zľava 60 % oproti bežným tarifám, že na suroviny na trati Čadca-Haniska, Plaveč- -Haniska je zľava 56,68 % oproti bežným tarifám a že na expedíciu hotových výrobkov, predovšetkým Haniska-Plaveč, Haniska-Čadca a Haniska-Lúky pod Makytou, sú rôzne zľavy, rádovo okolo 15 %.

    Pán minister mi neodpovedal, prečo železnice v čase, keď samy potrebujú, poskytli takpovediac skoro priamu dotáciu okolo 1 miliardy korún firme, ktorá podľa všetkého tie prostriedky nepotrebuje. Pán minister mi lakonicky odpovedal poslednou vetou, že firma Trade trans rail Spedition, spol. s r. o., Košice je slovenská. Tak pokiaľ by potreboval bližšie informácie, poviem mu, že v tejto firme medzi majiteľmi figurujú chorvátske mená. Možno pod vplyvom posledného týždňa vám čosi urobí ten náznak chorvátskej stopy v našom železnom gigante. A pokiaľ by mal záujem, tak mu poviem aj o tom, že taká istá firma s presne takým istým menom Trade trans rail Spedition GMBH Vadúz veselo fakturuje a vlastne využíva zľavu, ktorú dali železnice subjektu, ktorý je registrovaný v Slovenskej republike.

    Takže, kolegyne a kolegovia, hoci pro forma hlasovaním rozhodnete, že tá odpoveď je správna, pro forma namietam proti tejto odpovedi a prosím, aby sa o tom hlasovalo. Je to odpoveď číslo 27.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    na 30. schôdzi som interpeloval pána ministra kultúry. Pán minister mi odpovedal. Je pravdou, že nie na položené otázky. Interpeloval som pána ministra, aby predložil konkrétny zoznam, konkrétny a oficiálny zoznam dotácií zo Štátneho fondu Pro Slovakia. To ste už počuli. Takisto som žiadal, aby predložil konkrétny zoznam dotácií za roky 1995, 1996 a za prvý polrok 1997 na menšinové kultúry. Pán minister mi neodpovedal. Žiadal som odpoveď na otázku, na základe akých kritérií a koncepcií podporovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v tomto období jednotlivé menšinové kultúrne zväzy. Dostal som zásady z fondu Pro Slovakia. Keď som prelistoval zase informáciu o stave pridelených finančných prostriedkov, nenašiel som tam skoro nič. Je pravda, že je tam napríklad ako bonbónik Hnutie mládeže pre demokratické Slovensko a niektoré obce, napríklad Terchová alebo Šiatorská Bukovinka, s niekoľkomiliónovými sumami. Pýtal som sa pána ministra, či vôbec existuje koncepcia na zabezpečenie ďalšej existencie a rozvoj menšinových kultúr v Slovenskej republike. Odpoveď na túto otázku som nedostal. Veľmi ľutujem. Takže odpoveď pána ministra na otázku číslo 5 nemôžem prijať.

    Odpoveď pani ministerky na otázku, podľa akých zásad bol obsadený na IV. konferencii predstaviteľ vládnych úradov pre národnostné menšiny v strednej a východnej Európe, znela, že tento pán bol István György. Beriem na vedomie, že jeho osobná povaha a doterajšia činnosť predurčovala, aby spoľahlivo splnil takéto dôležité úlohy. Ostatné odpovede beriem na vedomie.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Švec, už som síce uzavrel prihlásených do rozpravy, ale neboli ste tu, neviete o tom.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy ministerky, vážení páni ministri, dámy a páni, ctení hostia,

    vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou pani ministerky školstva na moju štvrtú interpeláciu v tej iste veci pod číslom 15, ktorá sa týka vracaní návrhov na vymenúvanie profesorov vysokých škôl pani ministerkou späť na vysoké školy.

    Štyrikrát som interpeloval pani ministerku a žiadal som ju v tej istej veci o vyjadrenie, na základe akého zákona a na základe akého paragrafu vracia návrhy na profesúry späť na vysoké školy. Dodnes som odpoveď na túto veľmi jednoduchú otázku nedostal. Preto odmietam odpoveď pani ministerky, ktorá je všeobecná a nekonkrétna, a prosím Národnú radu Slovenskej republiky, aby prijala nasledovné uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada ministerku školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú, aby do 30. októbra 1997 predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o zákone a príslušnom paragrafe, ktorý ju oprávňuje vracať návrhy na vymenovanie vysokoškolských profesorov späť na vysoké školy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokojivé. Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho na otázku pána poslanca Rózsu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Krajčiho na odpoveď pána poslanca Rózsu.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Prosím pani poslankyne, pánov poslancov.

    Nech sa páči, budeme ešte raz hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme o odpovedi pána ministra Krajčiho pánu poslancovi Rózsovi.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Ešte raz sa prezentujme. Keď nás nebude dosť, pôjdeme ďalej. Nech sa páči, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odhlasujeme si to zajtra, keď nás bude dosť. A vy v mene Božom môžete ísť tiež.

  • Smiech a hlasy z pléna.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    ďalším bodom programu sú

    interpelácie poslancov.

    na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať písomne svoju interpeláciu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Do interpelácie máme prihlásených päť poslancov.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Sopko. Pripraví sa pán poslanec Fogaš.

  • Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia poslanci,

    iste sa pamätáte, že už na májovej schôdzi Národnej rady sme upozorňovali na veľké problémy na Železniciach Slovenskej republiky, na zlé hospodárenie v tejto najväčšej štátnej organizácii. Niekoľkokrát po sebe sme otvorene a veľmi kriticky aj v tomto našom kolektíve hovorili o katastrofálnom stave finančného hospodárenia Železníc Slovenskej republiky.

    Poukazovali sme na to, že hospodársky výsledok sa neustále zhoršuje, že v rozborových materiáloch Železníc Slovenskej republike sú úmyselne skresľované údaje o zadlženosti železníc, že sa tam udomácnili veľmi nezdravé praktiky a že Železnice Slovenskej republiky sú vo finančnej, ale aj v obrovskej morálnej kríze.

    Nemlčali sme a nebudeme mlčať o zistených informáciách, pretože zistenie Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj zistenia vnútornej rezortnej kontroly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sú alarmujúce, a zastávame názor, že široká verejnosť musí o nich vedieť aj napriek tomu, že príslušné orgány činné v trestnom konaní ani zo zistení, ani z priamych podnetov a oznámení Najvyššieho kontrolného úradu nevyvodzujú žiadne dôsledky.

  • Ruch v sále.

  • Ukazovatele úrovne hospodárenia Železníc Slovenskej republiky ukazujú v posledných rokoch na neustály pokles a tieto tendencie vývoja pokračujú aj v tomto roku. Tvrdíme, že je to dôsledok nekoncepčnej a nepremyslenej obchodnej politiky železníc. Pre mňa je dodnes záhadou, prečo doteraz, za celé to obdobie, mlčal minister financií pán Sergej Kozlík, ktorý o nezdravej finančnej situácii aj o zlom hospodárení musel vedieť, a prečo neinformoval vládu Slovenskej republiky o možných dôsledkoch.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, prosím trošku pokoja.

  • Prečo nenavrhol vláde Slovenskej republiky ozdravné opatrenia na urýchlené riešenie celého súboru problémov a ťažkostí.

    Do katastrofálneho stavu sa Železnice Slovenskej republiky dostali postupne v priebehu rokov vládnutia súčasnej vlády, t. j. po roku 1995. Ešte aj dnes pretrvávajú tendencie zakryť finančné machinácie a praktiky zlého hospodárenia, o ktorých vedel bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexander Rezeš, ale aj spomínaný minister financií Sergej Kozlík a o ktorých už dnes určite vie aj súčasný minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jozef Jasovský. Napriek tomu, že finančné škandály sú z veľkej časti širokej verejnosti prostredníctvom tlače známe, nepredložil generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky pán Michal Lazar informáciu o rozsahu organizovaných krádeží ani o skutočnom stave hospodárskej krízy, o skutočných finančných stratách v hospodárení železníc.

    Ako poslanec Národnej rady chcem vedieť, aké stanovisko zaujíma minister financií Sergej Kozlík, ale aj minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jasovský k trestnej činnosti na Železniciach Slovenskej republiky, ale aj to, prečo tieto ministerstvá tolerovali nepriaznivý stav v ekonomike Železníc Slovenskej republiky prakticky až do abdikácie Bartolomeja Sinaja z funkcie generálneho riaditeľa železníc.

    Vážená Národná rada, z tlače už vieme, že na Železniciach Slovenskej republiky bola vykonaná mimoriadna hĺbková kontrola hospodárenia s majetkom štátu aj kontrola dodržiavania všeobecne platných záväzných predpisov a vnútorných predpisov železníc.

    Kontrolná skupina ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na základe rozhodnutia pána ministra kontrolovala niekoľko oblastí - realizáciu majetkových vkladov, predovšetkým finančných, na ktoré sme viackrát upozorňovali, finačné operácie, úvery, rôzne výpomoci a iné súdne transakcie, ďalej zmluvné vzťahy pri uzatváraní majetkových vkladov, ale rovnako plnenie opatrení, ktoré prijal generálny riaditeľ, ale aj opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených Najvyšším kontrolným úradom.

    Pokiaľ mám správne informácie, dôsledne bolo kontrolované obdobie rokov 1995 a 1996, to znamená obdobie pôsobenia vo funkcii bývalého ministra pána Alexandra Rezeša. Ale súčasne bolo kontrolované obdobie, alebo bolo to obdobie, keď sa vo funkciách postupne menili traja generálni riaditelia: pán Albert Vereš, pán Milan Chúpek a pán Bartolomej Sinaj. Som presvedčený, že protokol o výsledkoch kontroly obsahuje veľmi závažné informácie, ktoré sú pre nás všetkých zaujímavé a ktoré sú aj zrkadlom práce vlády Slovenskej republiky, ale predovšetkým bývalého ministra Alexandra Rezeša, a tvrdím, že aj ministra financií Sergeja Kozlíka.

    Hospodársky vývoj na Železniciach Slovenskej republiky nie je len záležitosťou správnej rady železníc, ktorá v zmysle zákona číslo 258/1993 Z. z., ale aj v zmysle Štatútu Železníc Slovenskej republiky má dohliadať na hospodársku činnosť železníc a má schvaľovať ročný podnikateľský plán hospodárenia železníc. Akí odborníci vlastne boli a sú členmi správnej rady tohto najvyššieho orgánu Železníc Slovenskej republiky, ak pripustili dnešný stav? Veď členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorý, samozrejme, je členom vlády Slovenskej republiky. Mali to byť odborníci z odvetvia dopravy, mali to byť odborníci z oblasti financií, mali to byť ľudia s veľkou hospodárskou praxou aj odborníci z hospodárskeho práva.

    Dnes sa môžeme a právom pýtame, plnili túto úlohu, dozerali na činnosť Železníc Slovenskej republiky alebo využívali svoje funkčné postavenie pre vlastné podnikateľské účely? Kto je vlastne dnes osobne zodpovedný za porušovanie celého radu všeobecne záväzných predpisov aj interných predpisov pri rozhodovaní o realizácii majetkových vkladov? Kto je dnes osobne zodpovedný za nedodržiavanie zákona Národnej rady číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky pri posudzovaní výsledkov hospodárenia a pri posudzovaní hospodárskych krokov, ktoré sú vo výlučnej pôsobnosti správnej rady? Kto pripustil konflikt záujmov predsedov správnych rád pána Ing. Igora Klesniaka a pána Ing. Viktora Špakovského, ktorí prostredníctvom vlastných firiem vykonávali takú činnosť, ktorá konkurovala predmetu činnosti Železníc Slovenskej republiky?

    Kto pripustil a kto toleroval krajne závažnú finančnú situáciu na Železniciach Slovenskej republiky? Prečo sa koncepčne neriešila finančná situácia a súvisiace problémy? Aké sú dnes dôsledky dlhodobého neriešenia príčin nepriaznivej situácie, ale rovnako nadmernej úverovej zaťaženosti železníc aj zlej úverovej politiky? Kto pripustil neplnenie zmluvných záväzkov medzi štátom a medzi Železnicami Slovenskej republiky, čo je tiež jedna z príčin ohrozenej prevádzkyschopnosti Železníc Slovenskej republiky?

    Vážené kolegyne, kolegovia, o týchto veciach sme hovorili už v máji tohto roku. Tieto a ďalšie otázky ma viedli k tomu, že dnes formou interpelácie žiadam ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jasovského, aby zverejnil protokol o výsledkoch kontroly vykonanej kontrolnou skupinou sekcie kontroly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na základe vlastného rozhodnutia číslo 7 z roku 1997 a aby verejne zaujal stanovisko k trestnej činnosti na Železniciach Slovenskej republiky.

    Rovnako žiadam informáciu o tom, akú právnu zodpovednosť uplatnil pán minister voči zodpovedným osobám za zistené nedostatky. Žiadam to aj v rámci proklamovaného boja proti organizovanej kriminalite, o ktorej tak presvedčivo hovoril pred malou chvíľou predseda vlády Slovenskej republiky pán Mečiar. Som presvedčený, že aj v tomto prípade pôjdeme dôsledne za tým, aby sa vinníci a iniciátori tejto obrovskej kauzy došetrili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi.

    Pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán Gaľa.

  • Vážená pani ministerka, vážení ministri vážené kolegyne, kolegovia,

    predo mnou odznel príspevok, ktorý poukázal na hrubé porušovanie zákona a následné škody na železniciach. Ja chcem poukázať na škody, ktoré vznikajú na kultúrnych pamiatkach. My tu totiž často s veľkým pátosom hovoríme o Slovensku, o tom, ako sme naň hrdí, a pritom zabúdame, že to, čo máme, je potrebné udržiavať.

    Budem hovoriť o Haličskom zámku. V roku 1955 bol naposledy reštaurovaný a vtedy boli reštaurované i maľby v hlavnej zasadacej sále. Vtedy to bolo naposledy a dnes je vlastne 42 rokov od poslednej reštaurácie a zámok potrebuje obnovu. V roku 1965 bol v draho opravenom zámku zriadený ústav sociálnej starostlivosti. Jeho chovanci a personál sa starali aspoň o okolie zámku a o základnú údržbu. No po ich odchode 1. októbra 1993, keď sa presťahovali do novej budovy v Lučenci, začalo všetko chátrať.

    Ak by ste sa teraz, pán minister, odhodlali navštíviť tento zámok, privítajú vás holé a ošarpané múry, rozbité okná, nepríjemný zápach a večné ticho. Ticho, na ktoré zámok nebol nikdy zvyknutý. Jeho múry poznali smiech, radosť i plač, i krik. Dnes tieto múry ticho stoja a mlčia a týmto tichom vyjadrujú pravdu o nás aj o vás, teda aj o štátnej správe, ktorá je povinná sa o tento zámok starať. Mlčia, hoci by mohli toľko rozprávať. Veď tieto múry poznajú všetky roky života zámku.

    Pamiatky, ktoré boli samozrejmou súčasťou vybavenia zámku, sú roztrúsené po okolí a o osudoch umeleckohistorických zbierok, galérií obrazov, knižníc a bohatých zbierok zbraní nevieme dnes nič. Sú na neznámom mieste. Ale i napriek tomu možností, ako využiť takú peknú budovu, sám zámok a jeho okolie, je málo. Myslím si, že len hlavná sála sa v tejto chvíli ako jediná zachovala vo svojej pôvodnej podobe, hoci zub času ju už, ako i celý zámok ohlodáva. Pýtam sa, kto zastaví tento vlak. Tu už nepomôžu slová ani odpovede na papieri, ale pomôžu činy. A práve tieto činy, pán minister Hudec, čakám. Prosím vás, nebuďte ľahostajný k tejto výzve a kompetentne, prosím, konajte. Nedovoľte, aby na nás budúce generácie spomínali v zlom, aby odsúdili nás a dali nás na roveň barbarov. Prosím vás o odpoveď na otázku, kto zastaví nivočenie Haličského zámku, aký bude jeho ďalší osud a čo mieni urobiť váš rezort pre to, aby sa táto historická pamiatka zachovala i pre budúce generácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu Fogašovi.

    Nech sa páči, pán Gaľa. Pripraví sa pán Bugár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľujem si obrátiť sa v rámci interpelácií na ministra financií Sergeja Kozlíka a ministra zdravotníctva Ľubomíra Javorského s otázkou, aké konkrétne závery a aké termíny boli prijaté dnes na jednom z ďalších opakovaných rokovaní predstaviteľov uvedených rezortov so Združením zdravotných poisťovní. Cieľom týchto rokovaní malo byť riešenie krízového stavu vo financovaní slovenského zdravotníctva. O tom, že situácia je krízová, sa dúfam, nemusíme navzájom v tejto snemovni presviedčať. Nie je účelom interpelácie robiť siahodlhé analýzy, ale určite nielen mňa, ale všetkých poslancov i občanov Slovenska zaujíma, ako a hlavne kedy dôjde zo strany ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva v spolupráci s ďalšími kompetentnými organizáciami k náprave stavu v tomto rezorte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    interpelujem premiéra Slovenskej republiky vzhľadom na to, že odpovedal v mene svojho ministra vnútra. Pán premiér, vy ste pri okrúhlom stole s opozičnými politickými stranami naznačili, citujem: "Ak chcete kriminalizovať politiku, tak to budete mať." Dnešné vaše vystúpenie svedčí o tom, že v týchto intenciách budete pokračovať až do volieb. To je jedna moja poznámka smerom k vášmu vystúpeniu.

    Druhá poznámka smeruje k tomu, že aj vy takisto ako váš minister vnútra tvrdíte niečo iné, čo v zákonoch nemá žiadnu podstatu. Pán premiér, aj vy hovoríte o tom, aká je kvalifikovaná poslanecká kontrola alebo poslanecký prieskum. Chcel by som rozšíriť vaše právne vedomie o to, že budem citovať z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a to § 127: "Národná rada, výbory, alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a týmto zákonom.8O)" Pod odkazom 80 je § 12 písmená g), ch) a j) zákona Slovenskej národnej rady číslo 45/1989 Zb.

    Dovoľte mi, aby som z tohto paragrafu a z tohto zákona odcitoval body:

    "ch) poslanci sú oprávnení najmä požadovať od vedúcich ostatných štátnych orgánov a vedúcich organizácií informácie, vysvetlenia a podklady potrebné na výkon poslaneckej funkcie,

    j) zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Slovenskej národnej rady, ak sú na to poverení."

    Vzhľadom na to, pán premiér, že váš minister vnútra vydal vnútorný interný predpis, v ktorom znemožňuje poslancom vykonávať poslanecký prieskum podľa bodu g) a ch), žiadam vás, aby ste zariadili u vášho pána ministra vnútra, aby dal toto nariadenie - interný predpis do súladu so zákonmi. To je jedna poznámka k tejto záležitosti.

    Druhá poznámka. Vaša interpretácia, ale, dá sa povedať, aj interpretácia vášho pána ministra vnútra ohľadom toho, že garančný výbor musí splnomocniť poslanca na poslanecký prieskum, nemá oporu v žiadnom zákone. Stačí hociktorý výbor, a dokonca poslanec sám si môže urobiť prieskum, ak prieskum nie je zorganizovaný Národnou radou alebo orgánmi Národnej rady, ako som to čítal pred chvíľočkou.

    Pán minister vnútra a pán premiér, pred mesiacom som robil poslanecký prieskum v Trnavskom kraji. V jednotlivých okresoch som sa stretol s tým, že okresní riaditelia Policajného zboru okamžite jednak si pýtali takéto poverenie od garančného výboru, ktoré ešte raz hovorím, v zákone nemá žiadnu oporu, a jednak po tom zistení, že takéto poverenie neexistuje, niektorí dokonca sa odvolávali na to, že môžu hovoriť so mnou len vo všeobecnej rovine, ako napríklad priamo v kraji pán krajský riaditeľ Policajného zboru.

    Ale napriek tomu, že ma brzdili vo výkone poslaneckej funkcie, zistil som tie záležitosti, na ktoré som sa snažil v hodine otázok upriamiť aj vašu pozornosť. Bohužiaľ, namiesto toho, aby ste odpovedali konkrétne na konkrétne otázky, zasa ste hovorili mimo, zasa ste hovorili o veciach, o ktorých sa vám hovorí najľahšie.

    Ešte raz, ak dovolíte, v rámci reorganizácie skutočnosti sú úplne iné, ako ste tvrdili. Reorganizácia, ako som hovoril, jednak minula obrovské financie, ktoré teraz chýbajú polícii v jednotlivých okresoch, chýbajú na okresných veliteľstvách, nemajú na obnovu automobilového parku, nemajú dostatočné technické vybavenie, nemajú na benzín, stáva sa, že polícia alebo dopraváci z okresu, alebo aj iné zložky nemôžu ísť do terénu bez toho, aby dostali priamo súhlas od svojho nadriadeného, aby teda mohli minúť benzín. Nemajú na kancelársky papier, ako som hovoril, žobrú od podnikateľov.

    Pýtam sa vás, pán premiér, a zároveň aj vás, pán minister vnútra, čo mienite urobiť, aby polícia mala zabezpečené všetky náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby mohla vykonávať svoju funkciu. Ako som zistil, len v Trnavskom kraji chýba vyše 40 mil. Sk na to, aby polícia mohla byť funkčná. Zobrali ste ekonomickú samostatnosť vyšetrovačke. Ako som upriamil vašu pozornosť na to, tým ste ohrozili aj funkciaschopnosť vyšetrovačky.

    A dovoľte mi ešte sa opýtať, dokedy bude takéto nariadenie v platnosti, ktoré brzdí v práci poslanca, brzdí teda vykonávať poslaneckú činnosť poslancov opozície.

    Pán premiér, očakávam, že vaša kladná odpoveď príde do 30 dní, ako vám to ukladá zákon. Zatiaľ totiž ani zákonné lehoty z vašej strany neboli dodržané.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bugárovi.

    O slovo požiadal pán minister Hudec. Asi chce reagovať na pána poslanca Fogaša.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie - interpeláciu pána poslanca Fogaša, potreboval som si overiť niektoré skutočnosti, aby som tak mohol urobiť hneď, pretože si myslím, že ide o veľmi vážnu interpeláciu a súhlasím s konštatovaním pána poslanca Fogaša.

    Treba povedať, že stav kultúrnych pamiatok na Slovensku je naozaj vo veľmi zlom stave. Na otázku, kto zastaví nivočenie kaštieľa v Haliči, odpoviem jednoducho. Ten, kto zastaví nivočenie aj všetkých ostatných veľmi vzácnych kultúrnych pamiatok. Ministerstvo kultúry pripravilo veľmi dôslednú analýzu stavu nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Táto správa hovorí, že pamiatková zadlženosť Slovenskej republiky - pretože doteraz poznáme všelijaké zadlženosti, napríklad veľmi známa je environmentálna, každý rok sa predkladá "zelená správa", ktorá tiež o čomsi takomto hovorí - pamiatková zadlženosť Slovenskej republiky je, bohužiaľ, vysoká, približne ako náš štátny rozpočet za jeden rok.

    Je vykonaná veľmi podrobná analýza stavu kultúrnych pamiatok v držbe alebo vo vlastníctve štátu, vo vlastníctve obcí a vo vlastníctve iných právnických osôb a vo vlastníctve fyzických osôb. Táto správa bola predložená Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Ak dovolíte, pán poslanec, ak taký návrh podáte a Národná rada Slovenskej republiky ho schváli, som schopný doplniť ho o aktuálne údaje a predložiť trebárs do týždňa Národnej rade Slovenskej republiky, pretože to pokladám za taký nesmierne dôležitý údaj a také dôležité informácie, ktoré sa veľmi škodlivo pre kultúrne pamiatky prekrývajú inými iste veľmi dôležitými a takisto neriešenými vecami, ktoré pred sebou máme.

    Tento stav kultúrnych pamiatok sa častokrát označuje za nejaké dedičstvo tých rokov, oných rokov. Nie, jednoducho ten stav kultúrnych pamiatok a jeho deštrukcia a stupeň jeho deštrukcie je spôsobený už niekoľkými stáročiami. Bohužiaľ, od toho okamihu, keď sa prestali využívať na svoj pôvodný účel obyčajne vždy nastúpi deštrukčný proces. A teda nerád by som bol, aby sa v tejto súvislosti nejako hľadali nejakí základní vinníci. Jednoducho je to stav, aký je, tak ako sme pred 20 rokmi hovorili iba v úzkych teoretických kruhoch o otázkach životného prostredia, dnes už o tom vieme veľmi veľa.

    Dnes, žiaľ, je táto otázka veľmi súrna, urgentná každým rokom. Dokonca máme expertízu, ktorá hovorí o tom, aká je perspektíva neriešenia tohto stavu, alebo ako možno riešiť tento stav v rozličných programoch, v rozličných režimoch. Aký bude stav týchto pamiatok a aké budú vyžadované náklady, keď sa, povedzme, tento stav pokúsime riešiť v priebehu 10, 15, 20 rokov. Je to štúdia, ktorá je, myslím si, veľmi zaujímavá a pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nesmierne dôležitá, najmä vtedy, keď budú rozhodovať o niektorých zákonoch, pretože, samozrejme, očakávať od štátneho rozpočtu, že to všetko utiahne, je nezmysel. A tie zákony musia hovoriť najmä o tom, že je možné vytvoriť iné režimy na záchranu týchto kultúrnych pamiatok, ich obnovu a vytvorenie takého režimu, aby plnili svoju funkciu ako kultúrne pamiatky, pretože ide o veľmi významné predmety národného kultúrneho dedičstva presahujúce význam národného kultúrneho dedičstva, lebo sú európskym aj svetovým kultúrnym dedičstvom.

    Tak ja s veľkou radosťou vítam tento záujem o stav kultúrnych pamiatok, nielen o túto jedinú, ale o všetky ostatné, a som ochotný, ak sa prijme také uznesenie, vo veľmi krátkom čase predložiť Národnej rade Slovenskej republiky analýzu tohto stavu a náčrt, resp. úvahy o tom, ako by vyzerali jednotlivé režimy riešenia tejto otázky.

    Chcem požiadať a využiť túto príležitosť aj na to, aby sa bral ohľad pri prijímaní napríklad zákonov o správe štátneho majetku, zákonov daňových alebo iných zákonov. Vedeli by sme určiť kategórie jednotlivých právnych predpisov, ktoré by sa mali týkať toho, aby sme dosiahli dodatočné finančné zdroje mimo rozpočtu. Zatiaľ je náš legislatívny stav relatívne veľmi rigidný a neumožňuje pružnejšie reagovať na súčasné potreby v oblasti nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

    S tým súvisí aj stav hnuteľných kultúrnych pamiatok. Takisto sme sa pokúsili urobiť dôslednú inventarizáciu v tejto oblasti. Myslím si, že sa nám podarila, v tých hrubých cifrách ju môžeme poskytnúť tak, aby sme videli, že aj tu treba prijať celý rad legislatívnych opatrení, treba prijať aj rad exekutívnych opatrení tak, aby sa trebárs zabránilo nežiaducemu vývozu a častokrát nezákonnému vývozu hnuteľných kultúrnych pamiatok zo Slovenska, aby sa zabezpečila aktualizácia oceňovania týchto pamiatok atď. atď. Sú pripravené tri právne normy, ktoré sú v legislatívnom procese, je to zákon o národnom kultúrnom dedičstve, zákon o kultúrnej krajine a pamiatkach a zákon o zbierkových fondoch galérií a múzeí, ktoré sa pokúšajú presne toto riešiť, a najmä v oblasti hnuteľných kultúrnych pamiatok by mohli znamenať námet na dosť uspokojivé riešenie v legislatívnej oblasti.

    Takže vítam túto interpeláciu, pán poslanec, odpovedám ešte raz. Ten zastaví nivočenie Haličského kaštieľa, kto zastaví nivočenie všetkých ostatných kultúrnych pamiatok, nehnuteľných aj hnuteľných, lebo aj také spomínate, a je to možné urobiť len na základe dôslednej analýzy a celého komplexu legislatívnych a výkonných opatrení, ktoré je možné uskutočniť. Pravdaže, závisí to aj od druhu vlastníctva, závisí to aj od iných okolností. Myslím si, že aj krátka minulosť nám na to poskytuje dosť námetov. Je to pružnejšie riešenie v oblasti napríklad dlhodobého prenájmu alebo odpredaja týchto kultúrnych pamiatok za istých podmienok, zvýšenie sankcií za nedodržiavanie istých pravidiel využívania kultúrnych pamiatkových ochrán, ale aj režimu využívania, pretože keď je niečo vzácnou kultúrnou pamiatkou a napríklad slúži trebárs aj v Anglicku alebo vo Francúzsku ako sídlo povedzme predstaviteľom štátnej moci, tak je vždy možnosť, aby táto kultúrna pamiatka bola dostupná aj občanom toho štátu alebo návštevníkom, turistom.

    Prosto, toto je celý komplex otázok, ktorý treba riešiť. Máme pripravené návrhy a vítam túto interpeláciu aj ako možno urýchľujúci podnet, ktorý by tieto veci dokázal riešiť. Takže, pán poslanec, ak navrhnete nejaké uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby som predložil tento materiál vám všetkým do pléna, s radosťou tak učiním aj vo veľmi krátkom čase.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pán minister, ešte treba, aby ste nezabudli aj na písomnú odpoveď.

    Neviem, pán Fogaš, nie je to v rokovacom poriadku, ale nech sa páči - faktická poznámka.

  • Chcem sa poďakovať ministrovi za pružnú reakciu na moju interpeláciu. Je jeden z mála z tých, ktorí reagovali priamo na schôdzi. Napriek tomu chcem poprosiť o písomnú odpoveď týkajúcu sa Haliča, lebo viem, že si to žiada možno dlhšiu prípravu. A súčasne by som rád požiadal pána ministra, aby nám predložil správu, ktorú spomínal, ktorá analyzuje stav kultúrnych pamiatok, a ja verím, že Národná rada bude schopná sa zhodnúť na uznesení, ktoré umožní sanovať potreby na záchranu kultúrnych pamiatok. Bol by som rád, pán minister, keby ste to urobili počas tejto schôdze, aby sme eventuálne mohli navrhnúť zaradenie tejto správy do schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Milan Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    mám štyri stručné interpelácie, z toho dve na ministra kultúry, dve na ministerku školstva.

    Vážený pán minister - oslovujem teda najprv ministra kultúry - je mi známe, že sa pripravuje filmový projekt k 5. výročiu samostatnosti alebo vzniku Slovenskej republiky o kniežaťovi Pribinovi. Vzhľadom na to, že je prakticky začiatok októbra a blíži sa spomínané výročie, mali by byť práce na tomto filmovom projekte vo veľmi pokročilom štádiu, ale je mi známe, že sú tam isté problémy. Chcem sa opýtať na to, akým spôsobom, alebo ako hodnotíte stav prác, teda scenáristických, a finančné zabezpečenie, o ktorom podľa mojich informácií mala rokovať aj vláda Slovenskej republiky.

    Druhá interpelácia, adresovaná ministrovi kultúry, je rovnako stručná.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás požiadať o váš názor na aktivity Matice slovenskej vo vzťahu k presťahovaniu ostatkov exponenta Hlinkovej gardy pána Geraldínyho na Národný cintorín v Martine. Ako tieto aktivity hodnotíte a či podľa vás nedošlo k porušeniu štatútu Národného cintorína v Martine, pretože podobný názor vyslovila Rada národnej kultúry v Martine.

    Na pani ministerku školstva adresujem jednu stručnú interpeláciu.

    Vážená pani ministerka, kedy bude platná alebo účinná vyhláška o rigoróznych skúškach, pretože novelizáciu zákona o vysokých školách, ktorá umožnila začatie rigorózneho konania, sme schválili už dávnejšie, teraz je v parlamente zákon, ktorý má zabezpečiť platenie, ale samotná vyhláška, teda podmienky uskutočňovania rigoróznych skúšok chýbajú. Podotázkou tejto interpelácie môže byť, vážená pani ministerka, kedy si urobíte poriadok vo svojom legislatívnom odbore, aby ste takto nemeškali s predpismi, ktoré sa od vážho ministerstva očakávajú.

    Moja druhá otázka sa týka informácií, ktoré sa týkajú dvoch agentúr, ktoré zriadilo ministerstvo školstva k 1. aprílu 1996. Jedna je agentúra Rozlet, ktorej ministerstvo v zriaďovacej listine určilo, že to bude agentúra na zabezpečenie starostlivosti o potulujúce sa deti do 15 rokov na území Bratislavy a v krajských mestách, a druhou je agentúra Editor, ktorej v zriaďovacej listine určilo ministerstvo, že to bude agentúra na vydávanie pomocnej literatúry pre potreby doškoľovania, kurzov, seminárov, školení, doplnkových štúdií ako štátna príspevková organizácia.

    Tlačou prebehla informácia, a ja ju mám doloženú písomne, že obom týmto agentúram bol prevedený majetok štátu v hodnote po 8 mil. Sk. Pritom novinári, ktorí pátrali po činnosti týchto agentúr, zistili, že na adresách uvedených v zriaďovacej listine ani jedna z týchto agentúr nesídli. Chcem sa opýtať, vážená pani ministerka, v interpelácii, aké sú výsledky činnosti týchto agentúr po jedenapolročnej existencii a ako je možné, že štát previedol štátny majetok na agentúry, ktoré nesídlia na mieste, resp. na adrese, ktorú uvádzajú vo svojich zriaďovacích listinách, resp. pri získavaní identifikačného čísla príslušnej organizácie pri registrácii ako právnickej osoby.

    Toľko moje interpelácie.

    Samozrejme, odovzdám ich v zmysle rokovacieho poriadku aj písomne.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, písomné interpelácie sme vyčerpali. Prosím, chce sa ešte niekto prihlásiť ústne? Pán Rósza, pán Prokeš.

    Ďakujem. Tým uzatváram ústne prihlásenie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

    neodňateľným právom každého poslanca je podávať interpeláciu na vládu Slovenskej republiky, na členov vlády a na iné ústredné orgány štátnej správy. Využívam toto svoje oprávnenie a interpelujem vládu, zdôrazňujem vládu Slovenskej republiky. Dávam otázku a prosím vyčerpávajúce vysvetlenie, aké kroky urobila vláda Slovenskej republiky v kauze Ondreja Nemčoka, štátneho tajomníka ministerstva školstva, keď konal protiprávnym postupom a vo veci prebieha konanie pre podozrenie z trestného činu podľa § 198 písm. a) Trestného zákona.

    Túto interpeláciu podávam preto, lebo v obrane pán Nemčok aj pani ministerka školstva zdôvodňuje postup, protiprávny postup pána štátneho tajomníka, že konal v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 56, 845, 768 a 459.

    Preto prosím, aby na túto interpeláciu som dostal od vlády Slovenskej republiky v 30-dňovej lehote odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    moja interpelácia je určená ministrovi vnútra, prezidentovi republiky ako súčasti výkonnej moci a takisto každému občanovi tejto republiky. Pôvodne som nechcel vystúpiť so svojimi úvahami týkajúcimi sa kauzy Gaulieder, ale dnešné urážlivé vyjadrenie pána prezidenta na adresu poslancov, ktorí si dovolili zachovať vlastný názor a nedali si ho vymeniť, ako voľakedy si nechávali vymeniť poslanci názory, ma núti, aby som tu svoje úvahy zverejnil.

    Vyjdime z faktov, ktoré charakterizujú kauzu Gaulieder, podpísaný abdikačný list, vystúpenie pána Gauliedera tu v pléne, ktorým odvolával toto svoje rozhodnutie a rozhodnutie Ústavného súdu. Ak vyjdeme z toho, že pán Gaulieder nikdy nespochybnil svoj abdikačný list, a pripusťme dokonca, že ho podpísal niekedy v dávnejšej minulosti, že tento dokument nie je právne záväzný, tak je minimálne morálne záväzný. A obraz, ktorý nám predkladá opozícia, je vlastne obrazom amorálneho človeka, človeka, ktorému úplne chýba cit pre zodpovednosť. A tohto človeka opozícia obhajuje a používa, skrývajúc sa za zákon vlastne obhajuje amorálnosť. Ak to dovedieme ďalej, tak zistíme, že to rovno smeruje k rozkladu spoločnosti, pretože morálka vlastne neznamená žiadnu hodnotu.

    Nanešťastie tento obraz, ktorý nám predkladá opozícia, a v tomto smere sa ale čudujem predovšetkým predstaviteľom tej časti opozície, ktorí sami seba pasujú za kresťanov, pretože tak vlastne konajú, keď obhajujú takéhoto človeka, v príkrom rozpore so základmi kresťanstva, a hádam by si to mohli všimnúť aj predstavitelia cirkví, ktorí takýmto politikom robia predvolebnú kampaň. Ale nanešťastie tento obraz má niekoľko dier napriek tomu, že nám to tu opozícia vehementne predkladá, nie je schopný totiž vysvetliť hysterické vystupovania pána Gauliedera v tejto sieni, keď odvolával svoj abdikačný list, a nie je schopná vysvetliť ani výbuch pred domom pána Gauliedera. Hovorím nanešťastie je tento obraz falošný, pretože úvahy, ktoré berú do úvahy aj tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, sú omnoho desivejšie.

    Predpokladajme na chvíľku, že abdikačný list pána Gauliedera bol skutočným prejavom jeho slobodnej vôle, lenže pán Gaulieder sa dostal do istého súkolesia, keď už nekonal zo svojej vlastnej vôle, ako by tomu naznačovalo jeho hysterické vystupovanie. Jeho vystupovanie, spôsob vystupovania v tejto sieni bol totiž v príkrom rozpore s tým, čo tvrdil. A kto poznal pána Gauliedera ešte pred rokom, iste mi dá za pravdu, že bol všeličo, ale nie hysterik.

    A preto skúsme uvažovať ďalej. Pán Gaulieder si myslel, keď vstupoval do istej hry, že je James Bond 007, ale zrazu s hrôzou zistil, že je obyčajný pešiak, ktorý má na chrbte napísané Po použití zničte. A preto tu svojím vystupovaním dával najavo, že jeho odvolávanie abdikačného listu nie je prejavom jeho slobodnej vôle, a doslova dával najavo, že chce, aby jeho abdikácia bola prijatá. Pretože scenár, ku ktorému vedú tieto úvahy, smeruje k tomu, že pán Gaulieder mal ostať členom tohto parlamentu, za nejaký čas, možno nie dlhý, by skončil ako Remiáš a HZDS by bolo obvinené z politickej vraždy. Pretože opozícia si tento scenár už vyskúšala v kauze Remiáš a zistila jednu zaujímavú vec, že slovenský národ ešte stále nie je natoľko zblbnutý, aby prijal to, čo sa mu len hovorí bez toho, aby sa nad tým zamyslel. A každý, kto sa zamyslel nad kauzou Remiáš, prišiel na to, že vlastne neexistuje dôvod, prečo by ho mala Slovenská informačná služba likvidovať, alebo prípadne táto vláda, že žiadny úžitok jej z toho neplynie. A preto bolo treba vytvoriť taký scenár, aby sa zdala pravdepodobná napríklad pomsta za to, že pán Gaulieder opustil hnutie a nechcel odísť z tohto parlamentu.

    To by vysvetľovalo jeho hysterické vystupovanie tu, ale dá sa vysvetliť aj výbuch pred jeho domom. Bolo to upozornenie pánu Gauliederovi, že hra sa ešte neskončila a že on je povinný hrať túto hru ďalej. Preto sa obrátil na Ústavný súd, preto sa obrátil na Štrasburg. Táto snemovňa väčšinou hlasov poslancov, ktorí mali tú drzosť podľa pána prezidenta, že si zachovali svoje vlastné presvedčenie napríklad aj v tom, že pán Gaulieder konal zo slobodnej vôle, keď podpísal abdikačný list, a nekonal zo slobodnej vôle vtedy, keď tu vystupoval, rozhodla, že napriek tomu tento scenár sa nemôže naplniť tak, ako som ho predostrel. Lenže pán Gaulieder dnes veľmi veľa vie, pánu Gauliederovi podľa mojej mienky nehrozí smrť vo vybuchnutom aute, ale skôr autonehoda, padnutá škridla, prípadne ho zrazí električka, pretože priveľa vie. Obávam sa a vychádzam z toho, aký hysterický krik spustila naša opozícia, najmä niektorí členovia, ktorí sedia tu v dolných laviciach, v kauze Remiáš, keď avizovali bombastické odhalenia, ktoré potom vždy spľasli ako prepichnutý balón, obavám sa, že opozícia ani v jednom z týchto prípadov, ktorých obraz som vám predostrel, nevychádza v žiadnych pekných farbách, pretože buď obhajuje amorálnosť a chce ju zaviesť do spoločenského života, k čomu sa pridal pán prezident a, bohužiaľ, odobril to aj Ústavný súd, alebo je za tým ešte horší scenár. A ja sa obávam, že vykladať zákon v rozpore s morálkou znamená rozbiť spoločnosť, jej základy, pretože základy spoločnosti stoja na morálnych zásadách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa členov vlády, či chcú hneď odpovedať na interpelácie poslancov. Ak áno, chcem ich zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali poslancom aj v písomnej forme. Keďže tak nie je, na záver chcem požiadať členov vlády, tých, ktorí predniesli odpoveď na dnešnej schôdzi ústne, aby podali podľa zákona o rokovacom poriadku písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v ďalšom programe, a to je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 684, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 684a.

    Návrh vlády uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ľubomír Javorský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    etické postoje k zdraviu a zdravotnej starostlivosti v súčasnosti v Slovenskej republike odrážajú aktuálny stav vedeckých poznatkov aj mravné cítenie nášho obyvateľstva. Po novembri 1989 sa začala otázkam etiky v medicíne venovať väčšia pozornosť, nakoľko v minulosti to bola oblasť podceňovaná a neriešená. Svetový trend akceptovať etiku ako filozofiu mravnosti v medicíne dostal širšiu podporu v šesťdesiatych rokoch definovaním základných princípov medicínskej etiky.

    Slovenské zdravotníctvo v rámci formovania etických postojov k zdraviu a k zdravotnej starostlivosti zriadilo Ústav medicínskej etiky a bioetiky ako združené pracovisko Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Nadviazali sa tiež medzinárodné kontakty o etike v medicíne s takými organizáciami, ako je Svetová zdravotnícka organizácia OSN a UNESCO. Rada Európy od roku 1992 vytvorila skupinu expertov, aby pripravila návrh dohovoru o bioetike.

    Výsledkom bol návrh Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorý schválil riadiaci výbor pre bioetiku počas zasadnutia v Štrasburgu 6. júla 1996. Na jeho vypracovaní sa podieľali okrem oficiálnych zástupcov jednotlivých štátov Rady Európy aj vybraní experti rôznych profesií. Parlamentné zhromaždenie odsúhlasilo prijatie tohto dokumentu 26. septembra 1996 a výbor ministrov rozhodol o jeho prijatí 19. novembra 1996.

    Postoj Slovenskej republiky k jednotlivým článkom a paragrafom vychádza z rešpektovania Ústavy Slovenskej republiky, doteraz platných zákonov, ako aj mravných a kresťanských tradícií nášho národa a Listiny základných ľudských práv a slobôd.

    Najproblematickejšou oblasťou bola oblasť legislatívy, lebo v jednotlivých štátoch je vypracovaná na rozličných stupňoch. Preto výsledný a schválený dokument definuje len určitý rámec pre národné legislatívy, určité bioetické minimum na ochranu ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, pričom ponecháva zákonodarcom jednotlivých štátov dostatočný priestor na upresnenie etických zásad a noriem, ktoré by boli v zhode s mravným a právnym cítením svojich národov.

    Veľvyslanci členských štátov Rady Európy podpísali dohovor 4. apríla 1997 v Španielsku. Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 240 z 1. apríla 1997 poverila podpísaním uvedeného dohovoru veľvyslankyňu Slovenskej republiky pri Rade Európy pani Vieru Strážnickú.

    Pristúpenie k navrhovanému dokumentu v Slovenskej republike si nevyžiada zásadné legislatívne zmeny, nakoľko problematika riešená v tomto dohovore je u nás právne zabezpečená. Záväzky z neho vyplývajúce si nevyžiadajú nárok na štátny rozpočet ani nárast pracovných síl.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľujem si vás požiadať o podporu a vyslovenie súhlasu so znením tohto závažného dokumentu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výboru poslankyňu pani Aibekovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o návrhu vlády, a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným dohovorom.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1658 zo 16. júla 1997 pridelil návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne na prerokovanie v lehote do 19. septembra 1997 výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorskému výboru v lehote do 26. septembra 1997.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil citovaným rozhodnutím k uvedenému návrhu vlády ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval dňa 16. septembra 1997 návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne, vyslovil s ním súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohovorom súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predložený návrh dňa 8. septembra 1997, vyslovil s ním súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohovorom súhlas.

    Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor prerokoval návrh dňa 8. septembra 1997. Gestorský výbor konštatoval, že všetky výbory, ktorým bol predložený návrh pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky s dohovorom súhlas.

    Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Gestorský výbor prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom v treťom čítaní vysloviť súhlas.

    Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia, kde sa konštatuje odporúčanie, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokúvaným Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne.

    To je všetko zo spoločnej správy, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám nikoho prihláseného do rozpravy. Ústne sa prihlásil pán poslanec Fico. Ak sa ďalej nikto nehlási, uzatváram ústne prihlásenie sa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne. Samozrejme, môžem v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice povedať, že návrh v plnej miere podporíme, pretože ide o významný medzinárodný dohovor, ktorý vnáša úplne nové princípy do problematiky biomedicíny, a je veľmi dobré, že sa v krátkom čase stane súčasťou nášho vnútroštátneho práva.

    Keď sme tento návrh prerokúvali v ústavnoprávnom výbore, kritizoval som obsah úvodnej informácie k tomuto návrhu. Som rád, že pán minister niektoré veci objasnil, pretože presne povedal, kto schválil tento dohovor, že bol teda schválený v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a potom vo výbore ministrov, pretože v samotnom vlastnom návrhu na prvej strane sa konštatuje, že návrh dohovoru schválil riadiaci výbor pre bioetiku. Hovorím to preto, lebo v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy aktívne pracuje skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa vo výboroch aj v samotnom pléne Parlamentného zhromaždenia Rady Európy zúčastnila na pozmeňujúcich návrhoch, aj pri samotnom schvaľovaní tohto dohovoru.

    Veľmi rád by som privítal, vážený pán minister, keby táto informácia bola zaradená aj do tohto parlamentného materiálu, aby nedochádzalo potom k určitým dezinformáciám.

    Druhá poznámka sa týka rovnako informácií, ktoré sú obsiahnuté v samotnom parlametnom materiáli, pretože tu sa hovorí, že samotný dohovor, keďže bol prijatý až v roku 1996, nemá presne definovaný postoj k možnosti klonovania ľudských zárodkov, dá sa však dedukovať z tohto dohovoru, že toto klonovanie nepripúšťa. Chcem informovať aj poslancov Národnej rady, aj pána ministra, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prerokovalo osobitný dodatkový protokol k tomuto dohovoru, ktorý bude predmetom rokovania Výboru ministrov, kde sa výslovne zakazuje klonovanie. Takže aj možno táto informácia by mohla byť zaradená do tohto materiálu. Nie je žiadny problém dostať sa k podrobnostiam postupu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

    Vážené dámy, vážení páni, rozpracovanie tohto dohovoru vo vnútroštátnom práve nebude jednoduchá vec, pretože budeme musieť reagovať vo viacerých právnych predpisoch, ktoré upravujú či už zdravotnú starostlivosť, alebo iné oblasti týkajúce sa medicíny a bioetiky, princípy, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu dohovoru.

    Ako som sa už pokúšal na začiatku tejto schôdze zaradiť do programu informáciu o transplantačnom programe, chcem vás informovať, aj vás, pán minister, že v spolupráci s vašimi ľuďmi na vašom ministerstve vznikla táto správa o transplantačnom programe, teda nie je to niečo, čo je vytrhnuté z kontextu, a existuje súhrnná správa o právnych, materiálnych a personálnych problémoch súvisiacich s transplantačným programom. Myslím si, že veľmi vhodne nadväzuje na problematiku tohto dohovoru, pretože aj dohovor sa zaoberá otázkami odberu orgánov či už pre liečebné, alebo vedeckovýskumné ciele. Preto dúfam, že postup, ktorý zvolíme pri zaradení tohto materiálu, mám na mysli správu o transplantačnom programe, do rokovania Národnej rady, bude úspešný a že nebude prekážkou jeho prerokovania to, že ho predkladá opozičný poslanec. Pretože opakujem, tento materiál vznikol za účinnej spolupráce s pracovníkmi ministerstva zdravotníctva.

    Ďakujem pekne. To je všetko k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Javorský? Nie. Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani Aibeková?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Keďže predo mnou vystúpil v rozprave pán poslanec Fico a trochu nám vytýkal, že sme nezaradili do programu tejto schôdze materiál, ktorý spracoval, chcem oceniť prácu, ktorú pán poslanec Fico urobil na spracovaní tohto materiálu. Pozorne som si vypočula jeho vystúpenie v televízii a ďakujem mu, že sa podujal na spracovanie takéhoto materiálu, ale ja som navrhovala a navrhujem opačný postup. Keďže zo 150 poslancov máme iba zopár lekárov a tento materiál a vôbec problematika transplantácie si naozaj vyžaduje veľmi odborný prístup aj lekárov, aj zástupcov rôznych asociácií, komôr, ktorí v zdravotníctve pracujú, tak som mu navrhovala a znovu navrhujem, aby tento materiál bol prerokúvaný najskôr vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, kde to môže byť v iných priestoroch, ako máme k dispozícii, lebo výbor rokuje vo veľmi stiesnených priestoroch, kde by sme pozvali okrem pána poslanca zástupcov, ktorých som vymenovala. Samozrejme, zástupcov ministerstva zdravotníctva, ktorých vymenoval on, a aby sme sa podrobnejšie touto problematikou zaoberali, a potom prijali aj príslušné uznesenie a mohli sa zaoberať týmto materiálom v pléne.

    Takže takúto ponuku dávam a dúfam, že ju pán poslanec prijme, pretože naozaj podporujem tú myšlienku, ktorú predniesol, že sa týmito problémami treba zaoberať a prípadne, ak to bude nutné, aj spracovať nejakú novelu. Myslím si, že aj pán minister túto iniciatívu iba podporí. Takže to by bolo z mojej strany všetko.

    Žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v zmysle materiálu neodzneli. Bola tu skôr požiadavka na pána ministra, aby isté doplnenia ešte zaradil. Preto podľa môjho uváženia by sme mohli prejsť do tretieho čítania a tento materiál odporúčam, aby Národná rada schválila.

  • Ďakujem. Je to správny návrh.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hlasovanie.

  • Na začiatku som už prečítala uznesenie. Všetci poslanci ho majú ako súčasť spoločnej správy. Takže zostáva nám iba v zmysle tohto uznesenia vysloviť súhlas s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne. Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

    Ešte počkáme. Nebude to platné. Počkáme, kým prídu poslanci do rokovacej sály. Prosím pánov poslancov a poslankyne, budeme hlasovať. Toto bude neplatné, lebo poslanci boli vonku.

    Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem spoločnej spravodajkyni aj pánu ministrovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu, a to je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 720, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 720a.

    Návrh vlády uvedie pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Jasovský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem informovať Národnú radu Slovenskej republiky, že sa mi vyhrážal neznámy človek tu pred touto sálou za moje vystúpenie. Označil sám seba za priateľa Remiáša a sľúbil mi rozbiť hubu a označil ma za vraha, akým je Lexa. Myslím si, že je naozaj načase, aby Národná rada prijala také opatrenia, aby skutočne nemohli byť aspoň na pôde Národnej rady poslanci napádaní.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem. Pokoj, vážení. Pokoj.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh na vyslovenie súhlasu s uzavretím Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu.

    S uzavretím tejto dohody vláda Slovenskej republiky súhlasila uznesením číslo 246 na svojom zasadnutí 8. apríla 1997. Odporučila prezidentovi Slovenskej republiky splnomocniť ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na podpis dohody s výhradou ratifikácie.

    Táto dohoda bola pripravovaná v zmysle Deklarácie o európskych vodných cestách, o vodnej doprave prijatej v Budapešti 11. septembra 1991 na ministerskej konferencii o najnaliehavejších otázkach európskej vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj z iniciatívy konferencie ministrov dopráv európskych krajín a príslušných orgánov Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov.

    Práce na dohode sa vo výbore Európskej hospodárskej komisie OSN pre vnútrozemskú vodnú dopravu ukončili v roku 1995. Zásluhou práce slovenskej delegácie na zasadaniach hlavnej pracovnej skupiny pre vnútrozemskú dopravu bola zaradená medzi hlavné vnútrozemské vodné cesty medzinárodného významu pripravovaná Vážska vodná cesta a dostala označenie E 81. Dohoda bola schválená 19. januára 1996 na 58. zasadnutí Výboru OSN pre vnútrozemskú dopravu a je otvorená na podpis v období od 1. 10. 1996 do 31. 10. 1997.

    Na základe poverovacej listiny pána prezidenta Michala Kováča z 28. mája 1997 som podpísal túto dohodu 23. júna 1997 v priebehu konania 3. Paneurópskej konferencie o doprave v Helsinkách. Zároveň ju podpísali ministri dopravy Fínska, Švajčiarska, Nemeckej spolkovej republiky, Chorvátskej republiky, Českej republiky, Maďarskej republiky, Moldavskej republiky a Rumunskej republiky. Minister dopravy Litovskej republiky dohodu podpísal 25. 6. 1997.

    Podľa informácie zo Stálej misie Slovenskej republiky v Ženeve zo 6. augusta 1997 dohoda zatiaľ nenadobudla platnosť. Pred Helsinskou konferenciou dohodu podpísal aj zástupca Luxemburského kniežatstva 20. 1. 1997.

    V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky bolo uvedené, že vláda podporí splavnenie Váhu ako vodnej cesty medzinárodného významu v rámci integrovanej celoeurópskej siete vodných ciest. Podpísaním a pristúpením k Európskej dohode o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu, kde Vážska vodná cesta je zahrnutá pod označením E 81 s možnosťou prepojenia na Odru, sa tá časť programového vyhlásenia vlády začne napĺňať.

    Slovenský úsek Dunaja magistrálnej vodnej cesty s označením E 80 spĺňa prevádzkové kritériá na vodných cestách kategórie E uvedených v prílohe 3 predkladanej dohody.

    Technické a prevádzkové charakteristiky verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo zaradených medzi prístavy medzinárodného významu kategórie E sú v súlade s ustanoveniami III prílohy tejto dohody. Pripravovaná Vážska vodná cesta, ako aj prístavy na nej sa budú budovať podľa požiadaviek prílohy III dohody.

    Zástupcovia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na zasadnutiach výborov OSN pre vnútrozemskú vodnú dopravu budú požadovať a presadzovať preklasifikovanie Vážskej vodnej cesty do kategórie magistrálnych vodných ciest ako súčasť vodnej cesty E 30 podľa klasifikácie uvádzanej v Európskej dohode o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu.

    V záujme zvýšenia medzinárodnej vodnej dopravy v Európe a s cieľom, aby sa vodné cesty Slovenskej republiky plne zapojili do tejto celoeurópskej siete medzinárodných vodných ciest, žiadam, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o vyjadrenie vášho súhlasu s uzavretím Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Jasovskému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Jaroslava Fidrika, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania vo výboroch o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzavretím uvedenej Európskej dohody.

    Nech sa páči, pán poslanec Fidrik.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (tlač 720) vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 1 zána Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu uznesením číslo 1707 z 2. septembra 1997 na prerokovanie do 19. septembra 1997 Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 26. septembra tohto roku na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov k návrhu skupiny poslancov uznesením číslo 423 z 24. septembra tohto roku. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výboru uvedení v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 8. septembra 1997 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 286 Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím dohody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 19. septembra 1997 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 421 Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím dohody.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím dohody a prijať uznesenie, ktoré máte v spoločnej správe gestorského výboru. Ak bude treba, tak ho prečítam.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fidrikovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne zatiaľ nikto neprihlásil, preto sa pýtam, či sa chce niekto ústne prihlásiť. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa v rozprave vyjadriť pán minister Jasovský? Nie. Ďakujem. Želá si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov? Nie. Ďakujem.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uviedol hlasovanie.

  • Vlastne už som prečítal, že gestorský výbor odporúča prijať uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu.

    Pán podpredseda, dajte hlasovať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávame 20-minútovú prestávku. Vydržte, všetko sa dozviete.

  • Po prestávke.

  • Hlasy v sále.

  • Prestávka bola, aby ste si trocha oddýchli, pán poslanec.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Počúvajte, nikoho neponižujte. Ako kresťania by ste mali byť tak citoví ľudia... Prosím vás (výkriky z pléna), vy ste...

    Ďakujem pekne. Dovidenia. Vyznamenávate sa.