• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram druhý deň rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z rokovania dnešnej schôdze sa ospravedlnili poslanci Pribilinec, Schmögnerová, Hanker a Slobodník.

    Podľa schváleného programu pristúpime k dvanástemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 672 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 672a.

    Za skupinu poslancov návrh odôvodní pán poslanec Tibor Cabaj.

    Prosím, pán poslanec, môžete nás oboznámiť s návrhom.

  • Šum v miestnosti.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosil by som o pokoj v rokovacej sále.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som do druhého čítania uviedol návrh ústavného zákona skupiny poslancov o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Myslím si, vážené kolegyne, kolegovia, že moje úvodné slovo môže byť veľmi krátke, a to z jednoduchého dôvodu. Pri uvádzaní zákona do prvého čítania som podrobne uviedol všetky dôvody, ktoré viedli skupinu poslancov k predloženiu tohto návrhu ústavného zákona.

    Myslím si, že môžem stručne zhrnúť základné argumenty. Vychádzali sme zo skutočnosti, že tu už bola vytvorená určitá tradícia na konanie parlamentných volieb v mesiaci jún. Tak to bolo v rokoch 1990, 1992. Po parlamentnom prevrate v roku 1994 Národná rada Slovenskej republiky 149 hlasmi rozhodla o konaní predčasných parlamentných volieb 30. septembra a 1. októbra. Tým sa narušil vlastne aj systém, ktorý bol prijatý a zaužívaný na júnový termín. Skupina poslancov vychádzala aj zo skutočnosti, že v roku 1994 po predčasných voľbách do termínu riadnych komunálnych volieb bolo iba sedem týždňov. Jednak to bolo krátke obdobie na prípravu, ale možno sme vychádzali aj zo skutočnosti, že do určitej miery - prepáčte mi za výraz - naši voliči boli už určitým spôsobom "uvolení", a preto sa na komunálnych voľbách zúčastnilo veľmi malé percento oprávnených voličov.

    Niekedy je až skoro zarážajúce, aj keď je to podľa zákona, že v niektorých mestách bol trebárs primátor zvolený 9 percentmi hlasov preto, že bola veľmi malá účasť. Aj z tohto dôvodu sme predložili návrh ústavného zákona.

    Ďalší argument, ktorý sme uviedli, je ten, že pokiaľ sa konajú voľby v jesennom termíne, je veľmi krátke obdobie na prípravu ďalších materiálov. Ak by sme vychádzali zo skutočnosti, tak ako to bolo v roku 1994, do roku 1995 sme prešli rozpočtovým provizóriom. To isté nám hrozí aj teraz. Ak by sa voľby konali prvý októbrový týždeň 1998, vláda by nesplnila zákon o rozpočtových pravidlách, ktoré hovoria, že návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rok treba predložiť do 15. novembra a následne potom ho prijíma parlament. To znamená, že naši nástupcovia, ktorí prídu do tohto parlamentu, budú musieť riešiť otázku rozpočtového provizória na rok 1999.

    Toto boli také hlavné argumenty, s ktorými sme sa stretli. Ale zaujímavé argumenty zazneli pri prerokovaní vo výboroch, tak ako som mal možnosť tento návrh za skupinu poslancov obhajovať. V argumetácii zo strany opozičných poslancov ma najviac prekvapilo tvrdenie, že možno by bolo vhodnejšie radšej zvažovať, aby sme posunuli komunálne voľby na mesiac marec 1999, čím by sme zabezpečili polročné preklenovacie obdobie.

    Dovoľte mi, tak ako som hovoril vo výboroch, aby som aj teraz povedal ako jeden z tých, ktorí pôsobili v samospráve, že ak nie sme schopní zrieknuť sa štyroch mesačných platov v záujme toho, aby sme vytvorili dobrú východiskovú pozíciu, tak nezasahujme a nemiešajme ešte aj otázky v samospráve. Ak prebiehajú voľby v novembri, tak ako to bolo doteraz v samospráve, tak do konca roka si samospráva prijme rozpočet a riadne funguje. Ak zanášame svoje tendencie a svoje názory do veľkej politiky, prosím, nemiešajme to aj do komunálnej.

    Preto ešte raz chcem poprosiť všetkých tých, ktorí sú ochotní zrieknuť sa štyroch mesačných platov a podporiť tento návrh, a za skupinu poslancov verím, že nájdeme podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Milan Sečánsky. Prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nás informoval o priebehu prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k tomuto bodu programu pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky vám v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 641 z 24. júna tohto roku pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť záujmov a výboru pre európsku integráciu.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady. Gestorký výbor nedostal do 25. septembra tohto roku žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a to v súlade s § 75 ods. 2 a s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady odporúčali schváliť tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci uznesením číslo 348 z 18. septembra 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením číslo 306 zo 17. septembra 1997 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 479 z 24. septembra 1997.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady neodporúča schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 263 z 18. septembra 1997.

    So zreteľom na skutočnosť, že na schválenie uznesenia výboru k návrhu ústavného zákona v súlade s § 52 ods. 3 a 4 v nadväznosti na § 37 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov výboru, neprijali k predmetnému návrhu ústavného zákona platné uznesenie tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý o tom rokoval 19. septembra 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo - rokovanie zo dňa 9. septembra 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti rokoval 17. septembra 1997, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý rokoval 8. septembra 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport dňa 17. septembra 1997 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý rokoval 16. septembra 1997.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som uviedol, nevyplývajú žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy k návrhu ústavného zákona.

    Gestorským výborom bol určený ústavnoprávny výbor. Tento výbor prerokoval dňa 25. septembra 1997 stanoviská výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady vyjadrené v uzneseniach, ktoré boli uvedené v tejto správe.

    Treba povedať, že na schválenie uznesenia aj gestorského výboru k návrhu ústavného zákona je potrebná trojpätinová väčšina. Z celkového počtu 15 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo na rokovaní prítomných 10 poslancov. Za návrh záverečného stanoviska gestorského výboru hlasovalo 6 poslancov a 4 poslanci hlasovali proti tomuto návrhu, teda návrh nebol prijatý. Iný návrh záverečného stanoviska nebol prednesený.

    Z toho dôvodu Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatuje, že neprijal k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky záverečné stanovisko v zmysle § 79 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady, to je tlač, ktorú máte pred sebou, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru - uznesenie číslo 469 z 25. septembra 1997.

    Dámy a páni, zároveň vás chcem informovať, že mám poverenie gestorského výboru požiadať o skrátenie lehôt podľa § 79 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku. Tieto lehoty sú uvedené pre prípad, že vzídu nejaké doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy na tomto pléne, v § 83, 84 a v § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky za poslanecké kluby - z klubu SDĽ a KDH. Je to pán poslanec Benčík a pán poslanec Šimko.

    Prosím, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, milé kolegyne,

    návrh ústavného zákona je legislatívno-technicky jednoduchým, zrozumiteľným a dobre pripraveným návrhom a z tohto hľadiska nemám k jeho zneniu pripomienky.

    Ale dôvody, ktoré predkladatelia na presadenie tohto návrhu uvádzajú, sú podľa nás neopodstatnené a nie sú ani presvedčivé. Predovšetkým nám prekáža, že sa zasahuje do platnej ústavy. Nepovažujeme čiastkové zásahy do ústavy za racionálne, a týka sa to aj skrátenia, resp. predsunutia termínu volieb. Posledné voľby do Národnej rady boli demokratické, boli v súlade s ústavou, a hoci k vláde ako opozičný subjekt máme výhrady, je táto vláda legitímna a patrí jej vyčerpať stanovený čas, aby mohla plniť svoj vládny program a v demokratickom politickom súťažení mohla zložiť účet zo spôsobu a výsledkov volieb za celé volebné obdobie. To je po prvé.

    Ďalším argumentom je, že voľby do Národnej rady a samosprávnych orgánov sa konajú v krátkom časovom období. Skúsenosti z posledných volieb, keď to bolo podobné, potvrdzujú a tiež aj názory samosprávnych orgánov v súčasnosti to nepovažujú za problematické a za relevantné.

    A nakoniec sa argumentuje tým, že bude potrebné včas pripraviť a schváliť štátny rozpočet na rok 1999. Prípad, že rozpočet nebude schválený včas, je legislatívne dostatočne pokrytý rozpočtovým provizóriom. Chcem vám povedať, že podľa našich ekonómov vzhľadom na reálny stav hospodárenia štátu s prihliadnutím na nekoncepčnosť - ktokoľvek bude vo vláde, či súčasná koalícia, alebo bude pozmenená - každá vláda bude musieť zásadne zmeniť štruktúru a previazanosť štátneho rozpočtu. A na prípravu takýchto zásadných zmien, ktoré rozpočet bude potrebovať, pre novú vládu bude potrebné dlhšie časové obdobie.

    Vychádzajúc z uvedenej argumentácie návrh na skrátenie volebného obdobia poslanci klubu SDĽ nepodporia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko. Medzitým s faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec Benčík,

    naše hnutie nenavrhuje skrátenie v pravom zmysle slova, ale vrátenie sa k pôvodnému termínu volieb, k takému, aký pôvodne bol v rokoch 1990 a 1992. Som jedným z mála pamätníkov týchto volieb a práve k zmene termínu prišlo v dôsledku mimoriadneho termínu v roku 1994, a to v dôsledku zvrhnutia legitímnej vlády a predčasných volieb. My sa len usilujeme napraviť a vrátiť stav do pôvodného, ako to bolo v rokoch 1990 a 1992. To je prvá vec.

    Druhá vec - to nie je záchranná pomoc pre našu vládu, ale je to pozitívny krok pre ktorúkoľvek vládu, ktorá bude inštalovaná po voľbách, lebo dobre viete, že také krátke obdobie, aké je od októbra do konca kalendárneho roku na zostavenie štátneho rozpočtu pre absolútne ľubovoľnú zostavu vlády, je obdobie krátke. Toto sú naše hlavné argumenty a mrzí ma, ak sa tieto fakty prekrúcajú na čosi iné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Pán predseda, dámy a páni,

    Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 23. júla 1997 s konečnou platnosťou vyslovil, že Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia číslo 482 zo 4. decembra 1996 porušila Ústavu Slovenskej republiky. Zároveň stanovil povinnosť Národnej rady tento stav napraviť. Vládna väčšina to svojím hlasovaním 30. septembra 1997 odmietla urobiť.

  • Pán poslanec, máme iný bod programu.

  • Poslanci za strany Slovenskej demokratickej koalície sa preto z úcty k základným pravidlám fungovania štátu a na znak protestu voči správaniu sa vládnej väčšiny rozhodli pre čiastočný bojkot parlamentu.

  • Ruch v miestnosti.

  • V tomto prípade pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky sme sa rozhodli tento čiastočný bojkot uplatniť. Budeme sa podieľať na práci Národnej rady pri rokovaní o tomto návrhu, ale nebudeme o ňom hlasovať.

    Ďakujem.

  • Potlesk a hlasy poslancov.

  • Ďakujem aj ja.

    Páni poslanci, nemám viac poslancov prihlásených do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási. Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa a konštatujem, že sa končí aj rozprava.

    Pýtam sa pána poslanca Cabaja, či sa chce vyjadriť.

    Áno, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že k tomuto návrhu nie je čo dodať. Na úvod to povedal pán Benčík, že návrh zákona je dobre pripravený, vyjadril svoju spokojnosť.

    Samozrejme, chcem reagovať aj na vystúpenie, v ktorom uviedol alebo podcenil tie dôvody, ktoré sme za skupinu poslancov uviedli. Prečo to podporujeme a prečo hľadáme riešenie? Aby tí, ktorí prídu po nás, mali skutočne lepšiu východiskovú pozíciu bez ohľadu na to, kto to bude.

    Samozrejme, každý má na to svoj názor a každý k tomu pristupuje zo svojho uhla pohľadu. Chcem len povedať jednu vec. Vôbec sme nič nenechali na náhode. A keď hovorí, že samosprávy súhlasia, aby to zostalo v tomto krátkom termíne, môžem mu povedať aj inú skutočnosť. Pri príprave tohto návrhu sme rokovali so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska a práve oni boli ochotní akceptovať návrh, ktorý predkladáme za skupinu poslancov, a neboli ochotní prijať návrh, keď sa zvažovalo, že by sa trebárs predsunuli komunálne voľby alebo niečo podobné. Dokonca by možno za určitých okolností súhlasili, ak by parlament o tom rozhodol, že by voľby v budúcnosti mohli byť v neskoršom termíne, ale treba povedať to, čo nám povedali, aby sme si láskavo tieto slová uvedomili, že je oveľa slušnejšie, ak tí, ktorí majú právo o tom rozhodovať, rozhodnú sami o sebe, než by radšej to bremeno posunuli na niekoho iného. Bohužiaľ, v tomto parlamente je zrejme zvykom radšej to posúvať na toho druhého. Preto aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska týmto spôsobom návrh podporili a podporila ho aj Asociácia primátorov a starostov, s ktorými sme takisto o tejto téme hovorili.

    Čo sa týka pána Šimka, myslím si, že keď nepoviem nič, bude to najlepšia odpoveď na vystúpenie hodné práve jeho.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca?

  • Vážené dámy, vážení páni,

    v rozprave vystúpil k tomuto návrhu prakticky jeden poslanec, pán poslanec Benčík za SDĽ, ktorý odmieta čiastočný zásah do ústavy. Mimoriadne s ním súhlasím. Odmietam akékoľvek čiastočné zásahy do ústavy. Vždy hovorím, že ústava sa má meniť systémovo, premyslene, na základe urobenej analýzy a na základe zistenia politickej vôle jednotlivých politických strán, ktoré sú v parlamente. Toto prijímam. Lenže tento návrh ústavného zákona podľa mňa nie je zásahom do ústavy, lebo nemení ústavu ani jedným jediným slovíčkom. Klinec po hlavičke trafil pán poslanec Hofbauer, keď povedal, že ide o návrat štvorročnej lehoty, pokiaľ ide o začiatok plynutia do konca jari, skrátka do júna. Ide o obnovenie júnovej tradície skončenia volebného obdobia parlamentu. Myslím si, že je to fakticky nepomerne vhodnejší termín ako september alebo október.

    Ak ste si všimli, tak tu treba vyzdvihnúť predovšetkým tri argumenty. Dovoľte mi, aby som ich zopakoval. Ak by naozaj boli voľby v septembri, tak prejudikujeme hospodárenie podľa provizórneho rozpočtu. Nie je možné, aby v takom krátkom čase, do 15. novembra, nová vláda zostavila rozpočet. Ide o získanie dostatočného priestoru na vypracovanie kvalifikovaného návrhu štátneho rozpočtu.

    Po druhé, osobne si myslím na základe mojich skúseností, že je dobré zväčšiť časový odstup parlamentných volieb od komunálnych. Potom príprava komunálnych volieb bude unáhlená a môže utrpieť aj jej kvalita.

    A po tretie, veľmi rád sa vraciam k tejto myšlienke. Myslím si, že tradícia júnových volieb by sa skutočne mala u nás stať tradíciou. Pokúsme sa zvážiť, či tento návrh je dobrý, alebo nie, bez toho, aké politické tričká si obliekame. Nazdávam sa, že voľby v júni prospejú predovšetkým Národnej rade a všetkým poslancom Národnej rady.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Šimka, samozrejme, je to vaše právo blokovať, bojkotovať alebo nebojkotovať parlament. Len vy, ktorí sa vyhlasujete za gestorov dodržania Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú ste nehlasovali, vám treba vždy pripomínať túto ústavu.

  • Potlesk a ruch v pléne.

  • Prosím, nechajte ma dopovedať. Prakticky túto ústavu principiálne porušujete tým, že odmietate všetky inštitúty, ktoré sú v ústave, ktoré sa týkajú činnosti Národnej rady, tým, že ju idete blokovať. Tak ju blokujte.

  • Opätovný ruch v sále.

  • Pán predseda, využívam právo spoločného spravodajcu a navrhujem, aby sme podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpili k hlasovaniu. Prečítam ho: "Ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku."

  • Ďakujem.

    Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Budeme hlasovať na základe § 84 ods. 1, čiže budeme hlasovať o predloženom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je za návrh, tak ako je predložený v zákone predkladateľmi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, páni poslanci.

    Budeme hneď pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

    Ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 718. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady rozhodnutím predsedu Národnej rady pod číslom 1701.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister Sitek.

    Pán poslanec Harach, máte procedurálny návrh?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dámy a páni,

    ide o zákon, ktorého filozofia sa značne dotýka školského systému ako celku, čo v tomto zákone nie je vysvetlené a mala by to vysvetliť samotná pani ministerka školstva. Preto navrhujem, aby sme odložili prerokúvanie tohto bodu dovtedy, keď pani ministerka školstva bude prítomná. Myslím si, že je to celkom korektný návrh.

    Ďakujem.

  • Ide len o prvé čítanie, pán poslanec.

  • To je jedno. To je filozofia zákona.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Haracha.

    Pán poslanec Harach navrhuje, aby zákon predkladal rezortný minister. Pán minister Sitek bol poverený vládou, aby ho predložil v zastúpení pani ministerky, ktorá je na zahraničnej služobnej ceste.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Budeme pokračovať.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie návrh zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

    Predkladaný návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 15. júla 1997. Ďalšie vzdelávanie sa upravuje zákonom v tých intenciách, aby zodpovedalo celkovým zmenám v spoločnosti, požiadavkám vyplývajúcim z trhu práce, zo štrukturálnych zmien v ekonomike, ale aj z meniaceho sa postavenia jednotlivca v spoločnosti.

    Ďalšie vzdelávanie zahŕňa vzdelávanie, ktorým sa učastník druhou cestou vzdelávania pripravuje na získanie stupňa vzdelania. Vydávanie dokladov o získanom stupni vzdelania je v kompetencii základných, stredných a vysokých škôl podľa osobitných predpisov. Do ďalšieho vzdelávania patrí aj odborné vzdelávanie a príprava, ktorými účastník získava lepšie predpoklady na osobné uplatnenie sa na trhu práce a doklady o získanom vzdelaní vydávajú jeho absolventom ustanovizne ďalšieho vzdelávania, ktoré sú akreditované podľa tohto zákona. Tieto doklady o vzdelaní majú celoštátnu platnosť a podľa návrhu zákona majú povahu verejnej listiny.

    Tretím druhom ďalšieho vzdelávania je záujmové, občianske a iné vzdelávanie, v ktorom môže rozvíjať svoje osobné záujmy či vytvoriť vlastné vzťahy a postoje k spoločnosti. Osvedčenie o absolvovaní vzdelávania vydáva ustanovizeň, ktorá vzdelávaciu aktivitu uskutočňuje. Tieto doklady o vzdelaní majú celoštátnu platnosť a nemajú povahu verejnej listiny.

    Ďalšie vzdelávanie budú v rámci svojej pôsobnosti poskytovať školské i mimoškolské vzdelávacie ustanovizne prostredníctvom vzdelávacích aktivít.

    Návrh zákona rozlišuje akreditované a neakreditované vzdelávacie ustanovizne. O ich akreditácii rozhoduje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky prostredníctvom Akreditačnej komisie ministerstva školstva pre ďalšie vzdelávanie. Akreditačnú komisiu zriaďuje minister školstva ako svoj poradný orgán.

    Podmienkami na vydanie potvrdenia o akreditácii sú vzdelávanie ako predmet činnosti, projekt vzdelávacej aktivity a pedagogické dokumentácie, kvalitné lektorské a materiálno-technické zabezpečenie vzdelávacej aktivity. Potvrdenie o akreditácii sa vydáva na dobu určitú. Akreditácii podľa tohto zákona nepodliehajú vzdelávacie aktivity, ktoré vykonávajú vzdelávanie podľa osobitných predpisov, napríklad o požiarnej ochrane, o prevádzke na pozemných komunikáciách a podobne.

    Na akreditované vzdelávacie aktivity môžu ustanovizne získať časť nákladov spojených so vzdelávaním z iných zdrojov, predovšetkým z rozpočtu Národného úradu práce najmä pre oblasť rekvalifikácie, z prostriedkov zamestnávateľských organizácií alebo aj účelovo určené dotácie zo štátneho rozpočtu. Medzi zdroje financovania návrh zákona zaraďuje aj úhrady účastníkov vzdelávania, prostriedky rozpočtov obcí, prostriedky nadácií a iných právnických a fyzických osôb.

    Účastníkom ďalšieho vzdelávania v akreditovaných vzdelávacích ustanovizniach budú poskytované pracovné úľavy v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Návrh zákona predpokladá účinnosť zákona od 1. 1. 1998.

    Pán predseda, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spravodajca bol určený pán poslanec Milan Ftáčnik. Prosím ho, aby nás oboznámil s priebehom prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spoločný spravodajca, ktorého navrhol navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Zákon, ktorý prerokúvame, spĺňa podľa posúdenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetky požiadavky, ktoré na zákon kladie zákon o rokovacom poriadku, to znamená, že bol včas doručený, spĺňa formálne náležitosti, ktoré určuje § 67 a 68 zákona, ako aj náležitosti podľa § 70 ods. 1.

    Zákon, ktorý máme pred sebou, rieši pomerne vážnu problematiku ďalšieho vzdelávania, ktorou sa chce vytvoriť štvrtý stupeň popri základnom, strednom a vysokoškolskom vzdelaní, vlastne možnosť rozšíriť obzor pre absolventov týchto jednotlivých stupňov štúdia.

    To, čo sa v zákone nejaví ako celkom domyslené, je otázka vzdelávania alebo ďalšieho vzdelávania, to znamená tá časť, ktorá je v § 3 charakterizovaná ako príprava na získanie stupňa vzdelania. V tomto bode totiž zákon zasahuje do existujúcich zákonov o základných, stredných a vysokých školách a vlastne sa prekrýva. Ak niekto chce získať stupeň vzdelania, mal by ho získavať podľa existujúcich školských zákonov. Pretože ťažko určiť tú deliacu čiaru, keď niekto napríklad skončí strednú školu, nedostane sa na vysokú školu, či môže podľa tohto navrhovaného zákona získať stupeň vzdelania povedzme na vysokej škole, a prečo je to ďalšie vzdelávanie, a nie riadne vysokoškolské štúdium. V tomto je deliaca čiara vykreslená v zákone pomerne neostrá.

    Takisto vzniká vlastne otázka, že týmto spôsobom by sme zaviedli platené vzdelávanie, keby sme to stiahli len na túto časť. Teda platené získavanie ďalšieho stupňa vzdelania napriek tomu, že naša ústava hovorí, že vzdelávanie v základných a stredných školách je bezplatné a na vysokých školách podľa schopností jednotlivca a možností spoločnosti do súčasného stavu napriek programovému vyhláseniu vlády je takisto bezplatné.

    Čiže ak by tento zákon pokrýval len tú časť rekvalifikácií, to znamená prehĺbenia existujúceho vzdelania, resp. toho tzv. záujmového vzdelávania, kde si vlastne rozširujeme štúdiom a ďalším vzdelávaním svoj obzor, ale nezvyšujeme vlastnú kvalifikáciu alebo nezískavame nový stupeň vzdelania, bol by to zrejme priestor, ktorý zákon mal pokrývať, čo sa vlastne od neho očakávalo.

    Toto prekrývanie s existujúcimi zákonmi o základných, stredných a vysokých školách nie je podľa môjho skromného názoru domyslené a bolo by ho treba v zákone presnejšie dopracovať. Je mi jasné, že v prvom čítaní sa nebudú predkladať konkrétne zmeny ani pozmeňujúce návrhy. Tie sa budú odohrávať pravdepodobne v druhom a treťom čítaní o tomto návrhu zákona.

    Chcem na záver tohto vystúpenia ako spravodajcu s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporučiť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a) a vrátila predložený vládny návrh zákona na dopracovanie.

    Ak by bol prijatý iný návrh, samozrejme, máte pred sebou písomne predložené znenie rozhodnutia predsedu, v ktorom navrhuje pridelenie zákona výborom i príslušné lehoty, ale to je vlastne nad rámec toho, čo som navrhol.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy sa zatiaľ nikto písomne neprihlásil. Mená napísané na tabuli považujem za prihlášky do rozpravy. Je to pán predseda Paška a pán poslanec Szigeti. Ďakujem, nikto viac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Pašku.

    Môžete vymazať mená zo svetelnej tabule, ak by boli faktické pripomienky.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na odôvodnenie novely zákona, ktoré predniesol pán minister Sitek v zastúpení pani ministerky Slavkovskej, a vzhľadom na to, že považujem za potrebné, aby sa o tomto návrhu ďalej rokovalo, dovolím si navrhnúť iný návrh uznesenia, ako predniesol pán spoločný spravodajca Ftáčnik.

    Navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1701 z 27. augusta 1997 prideliť v druhom čítaní uvedený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor si dovoľujem navrhnúť v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 7. novembra 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    predložený návrh zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. má podľa predkladacej správy zabezpečiť utvorenie komplexného systému celoživotného vzdelávania, vrátane legislatívnych a finančných podmienok na jeho uskutočňovanie v praxi. Ďalšie vzdelávanie, podobne ako všade vo všetkých krajinách sveta, je organickou súčasťou celoživotného vzdelávania aj u nás, a preto štát musí vytvoriť podmienky na uplatnenie práva občanov v každom veku života získať potrebné vzdelanie alebo ho zmeniť, doplniť či rozšíriť.

    Vzhľadom na to, že na Slovensku osobitný právny predpis pre oblasť celoživotného vzdelávania doteraz absentoval, predložený návrh zákona je skutočne opodstatnený a potrebný, ale o obsahu a jednotlivých paragrafoch sa dá polemizovať.

    Počas mojej pedagogickej práce jednak ako riaditeľ školy alebo ako radový učiteľ som sa mnohokrát dostal do situácie, keď predovšetkým mladým ľuďom, ktorí po skončení istého typu strednej školy si chceli po niekoľkých rokoch rozšíriť svoje vzdelanie - napríklad získať maturitu alebo niečo iné -, som nemohol vyhovieť z jednoduchého dôvodu, že neexistovali a dodnes neexistujú normy, predpisy týkajúce sa ďalšieho vzdelávania.

    Keď vychádzame z toho, že v dnešných časoch vzhľadom na preplnenosť trhu práce sa človek počas svojho života musí niekoľkokrát rekvalifikovať, tak predložený návrh zákona je skutočne potrebný. Teda zákon je potrebný, ale domnievam sa, že niektoré jeho paragrafy nereagujú dosť pružne na požiadavky dneška. Mám výhrady predovšetkým k paragrafom 5, 6, 7 a 8, kde sa hovorí o akreditácii vzdelávacích ustanovizní, o akreditačnej komisii, o podmienkach akreditácie a o vydávaní dokladov o vzdelaní. Podľa môjho názoru treba poskytnúť väčšie kompetencie jednotlivým ustanovizniam ďalšieho vzdelávania a znížiť právomoci ústredných štátnych orgánov pri akreditácii vzdelávacích ustanovizní.

    Z uvedených dôvodov návrh zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. navrhujem vrátiť na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Páni poslanci, pani poslankyne, do rozpravy už nemám nikoho prihláseného. Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou. Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Pán minister sa nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Chcem len formálne zareagovať na rozpravu a upozorniť - keby sa také niečo stalo aj v budúcnosti - váženého kolegu pána poslanca Pašku, ale aj ďalších, že nebolo potrebné čítať, ktorým výborom a v akej lehote treba prideliť návrh, pretože podľa § 74 rokovacieho poriadku, ak Národná rada rozhodne, že sa návrh prerokuje v druhom čítaní, rozhodujúci je návrh predsedu, ktorý máme všetci v laviciach, čiže sú tam uvedené aj výbory, aj lehota. Iba ak by pán poslanec navrhoval inú lehotu alebo iné výbory, ktorým treba návrh prideliť. To sa nestalo. Čiže nebolo potrebné čítať návrh. Rozhodujúci je návrh predsedu, tak hovorí zákon, tak budeme rozhodovať.

    Len toľko moja poznámka k rozprave. Inak vlastne v nej zazneli dva rôzne návrhy, o ktorých rozhodneme, samozrejme, hlasovaním.

  • Ďakujem. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, chcem vám oznámiť, že od tejto chvíle budem hlasovať s náhradnou kartou číslo 2.

  • Už to mám napísané. Ďakujem.

    Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spravodajcu, aby uviedol jednotlivé návrhy.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    ako prvý bol predložený návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. a) sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Navrhujem, aby sme o tomto návrhu hlasovali ako o prvom.

  • No, nie je to celkom tak. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána spravodajcu, ktorý hovorí, aby sme zákon vrátili.

  • Tento návrh predniesol v rozprave aj pán poslanec Szigeti.

  • Ale najskôr sme mali hlasovať o návrhoch predsedu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Keďže taký istý návrh podal aj pán poslanec Szigeti, nie je potrebné o ňom hlasovať.

    Budeme hlasovať o návrhoch...

  • Pán predseda, pretože tento návrh neprešiel, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Pašku z rozpravy, ktorý navrhuje podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že predmetný zákon prerokujeme v druhom čítaní.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sme teraz hlasovali o tom, ktoré výbory prerokujú návrh zákona a v akej lehote a ktorý výbor bude gestorský. Je to uvedené vo vašom rozhodnutí 1701, že to bude 5 výborov Národnej rady s tým, že gestorský výbor bude výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Lehoty sú do 4. novembra a 7. novembra pre gestorský výbor. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa. Je tu druhé hlasovanie v rámci tohto bodu o pridelení návrhu zákona výborom, gestorskému výboru a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, gestorskému výboru a určila aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán poslanec.

    Štrnásty bod programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

    prednesie minister pán Sitek s tým, že ste ho dostali ako tlač 706 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1667. Prosím pána ministra Siteka, aby predniesol návrh.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Do vládneho návrhu novely zákona sa premieta nová úprava organizácie štátnej správy na úseku obrany zakotvená vo vládnom návrhu Branného zákona, ktorý je zaradený do programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa vojenské správy, to znamená okresné vojenské správy a úrady vojenských správ, ako orgány štátnej správy na úseku obrany organizačne vyčlenili z Armády Slovenskej republiky a podriadili ministerstvu obrany ako ústrednému orgánu štátnej správy.

  • Šum v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pozornosť.

  • Keďže ministerstvo obrany okrem iného zabezpečuje obranu Slovenskej republiky, výstavbu a riadenie Armády Slovenskej republiky, je potrebné, aby koordináciu činnosti jednotlivých druhov vojsk armády a vojenských správ zabezpečovalo prostredníctvom štátneho tajomníka.

    Návrh nebude mať dosah na štátny rozpočet a nevyžiada si nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajcom za výbory a gestorský výbor bol určený pán poslanec Urban, preto ho prosím, aby nám predniesol správu o priebehu prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. júla 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že predmetný predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorá veľmi úzko súvisí s návrhom Branného zákona a nadväzuje naň.

    V predkladanej novele sa navrhuje zosúladiť novú organizáciu štátnej správy upravovanej návrhom Branného zákona tak, že sa vojenské správy ako orgány štátnej správy organizačne vyčleňujú z Armády Slovenskej republiky a podriaďujú sa Ministerstvu obrany Slovenskej republiky.

    Návrh Branného zákona je dôvodom aj ďalšej zmeny, podľa ktorej sa ustanovenie o prísahe vojakov navrhuje zrušiť. Podľa novej úpravy bude vojenská prísaha upravená jednotne pre všetkých vojakov ozbrojených síl v Brannom zákone.

    Novela zákona určuje postavenie Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky vo vzťahu k iným orgánom štátnej správy v nadväznosti na zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a štátnych ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, z ktorého je zrejmé, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je ústredným orgánom na zabezpečovanie obrany Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu je potrebné, aby výstavbu a riadenie Armády Slovenskej republiky a koordináciu medzi jednotlivými druhmi vojsk vojenskými správami a vojenskými zariadeniami zabezpečovalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky prostredníctvom jeho štátneho tajomníka.

    Termín nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje 1. december 1997.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím sa vytvoria podmienky na prípadné dopracovanie tejto novely.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridelenie a lehotu prerokovania návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky podľa § 74 schválila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z pléna. Pán poslanec Sečánsky má len otázku. Pán poslanec Čarnogurský.

  • Hlasy z pléna.

  • Dvaja sú prihlásení? Záznam som dostal až teraz, čiže mením svoje pôvodné rozhodnutie. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Kanis a pán poslanec Moravčík s tým, že ešte pred rozpravou môže vystúpiť s otázkou pán poslanec Sečánsky.

  • Pán minister, nerozumiem celkom 6. bodu novely: "Na čele generálneho štábu je štátny tajomník ministerstva obrany." Podľa mojich skúseností na čele generálneho štábu musí byť profesionálny vojak. Vzťahuje sa to aj na funkciu štátneho tajomníka?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kanis, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ctené dámy, vážení kolegovia,

    možno viacerí sa pamätáme na 16. december 1992, keď sa prijímal zákon číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, keď dominovala zodpovednosť voči novému vznikajúcemu štátu. História znenia tohto zákona je krátka, ale už dosť dramatická, čo naznačuje, že práve tento zákon má bezprostrednú súvislosť so závažnými otázkami moci v tomto štáte.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vás vyzvať, aby sme tak ako 16. decembra 1992 zodpovedne pristupovali aj k návrhu tohto zákona, k návrhu, ktorý prerokúvame, tak ako sa na zákonodarný zbor v našom mladom samostatnom štáte patrí.

    Prvá novela zákona číslo 3/1993 Z. z. riešila otázku miesta Armády Slovenskej republiky v systéme obrany, úlohy armády, vzťahy vlády a armády, zriadenie generálneho štábu, kompetencie generálneho štábu v rámci Armády Slovenskej republiky. Táto novela vlastne vychádzala z toho, že už bola prijatá obranná doktrína, strategická koncepcia obrany Slovenskej republiky, koncepcia výstavby armády do roku 2000. Začala sa cieľavedomá transformácia Armády Slovenskej republiky a jej súčasťou bolo tiež, že k 1. septembru 1994 bolo reorganizované ministerstvo obrany a zriadený generálny štáb.

    Zriadenie generálneho štábu bolo vyvolané istými kompetenčnými problémami medzi ministerstvom obrany a vtedajším veliteľstvom Armády Slovenskej republiky, komplikovanými vzťahmi medzi veliteľmi v rámci riadiacej sféry veliteľstva armády, v oblasti kompetencií a podriadenosti a rovnako aj tým, že zahraniční partneri nejednoznačne chápali veliteľstvo armády, pretože vo väčšine európskych armád je zaužívaný pojem a vlastne funguje štruktúra generálneho štábu.

    Na základe platných legislatívnych noriem a záväzných dokumentov na výstavbu armády postupne došlo k rozdeleniu a spresneniu predmetných kompetencií medzi ministerstvom obrany a generálnym štábom, a to bolo charakteristické aj pre druhú novelu, pre zákon číslo 166/1995 Z. z., kde však tieto veci ostali takpovediac mimo hlavnej pozornosti a pozornosť sa sústredila predovšetkým na spôsob vymenovania a odvolávania náčelníka generálneho štábu. Možno si na to pamätáte, že v rámci tej istej schôdze došlo k opätovnému prerokúvaniu zákona pri využití kompetencií, ktoré má prezident Slovenskej republiky v rámci procesu tvorby zákonov.

    Tento spor spočíval predovšetkým v tom, že bol vtedy prijatý nový § 2b ods. 7 zákona 166/1995 Z. z., ktorý znel: "Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra." Nález Ústavného súdu zo 7. novembra 1996 však hovorí o tom, že toto znenie paragrafu nie je v súlade s článkom 102 písm. g) a j) a s článkom 119 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa iných zákonov teda vyplývalo, aby Národná rada Slovenskej republiky uviedla do súladu s ústavou tento paragraf do 6 mesiacov. Dosiaľ sa tak nestalo. Má to súvislosť s prerokúvanou novelou v tom, že navrhovaná novela (tlač 706) neuvádza do súladu s ústavou znenie zákona číslo 166/1995 Z. z., ktoré medzitým stratilo na základe nálezu Ústavného súdu účinnosť, teda neuvádza do súladu s ústavou, ale naopak, robí tento nález zbytočným tým, že mení štruktúru v rámci rezortu obrany.

    Navrhovaná novela obsahuje dva druhy zmien.

    Prvé, ktoré možno rešpektovať, sú zmeny, ktoré sa týkajú problémov, ktoré sú a ktoré treba napraviť. Ide o zmeny vyjadrené vo vládnom návrhu (tlač 706) pod bodom 1, pod bodom 2 a pod bodom 8. Týka sa to vojenských správ, ktoré by sa týmto návrhom novely dostali do kompetencie riadenia ministerstva obrany, a navrhovaný bod 8 chce, aby sa § 7 vypustil zo znenia zákona, čo znamená, že vlastne prísaha by vypadla z tohto zákona.

    Oveľa závažnejšie sú zmeny, ktoré tvoria druhú skupinu a ktoré možno charakterizovať tak, že aj keď sa to výslovne nekonštatuje, ide v podstate o premenu generálneho štábu takpovediac na jednu zo sekcií ministerstva obrany, čo má viditeľnú súvislosť práve v postavení a v kompetenciách, dokonca aj v personálnom obsadení náčelníka generálneho štábu. Do tejto skupiny zmien patria navrhované zmeny pod bodmi 3, 4, 5, 6 a sčasti aj 7, to je iba nesprávna reagencia na nález Ústavného súdu.

    Aby sme sa dostali za hranice názvu paragrafov a čísel, ktoré nemusia znamenať pre poslanca veľa, ak nemá k dispozícii text, ktorého sa týkajú, dovolím si istý komentár k týmto bodom.

    V bode 3 by aj bolo možné súhlasiť s návrhom, pravda, vypadol z pôvodného znenia generálny štáb.

    V bode 4 sa navrhuje vypustiť § 2b odsek 4, ktorý mal toto znenie: "Generálny štáb je hlavným orgánom velenia armády."

    Bod 5 - v § 2b sa navrhuje nový odsek, ktorý je upravený tak, že namiesto "generálny štáb" je tam uvedené "ministerstvo obrany ako koordinátor činností a úloh jednotlivých druhov vojsk armády". To, čo povedal pán spravodajca, treba spresniť v tom zmysle, že tie činnosti sú rozmanité a treba rozlišovať v podstate procesy velenia od procesov štátnej správy, kde je ministerstvo obrany plne kompetentné.

    No a napokon podstata, ktorá je uvedená v bode 6, podľa tohto návrhu znie: "Na čele generálneho štábu je štátny tajomník ministerstva obrany." Pôvodne to znelo takto: "Na čele generálneho štábu je náčelník generálneho štábu, ktorý velí vojskám armády, je podriadený ministrovi, ktorému zodpovedá za výkon svojej funkcie." Myslím si, že pôvodná formulácia je úplne presná.

    Vážená Národná rada, ide najmä o zmeny, ktoré sa týkajú § 2b ods. 5 a 6, ktoré možno charakterizovať ako pokračovanie v presadzovaní istého byrokratického nazerania na spôsob uplatňovania moci v podobe obmedzovania a okliešťovania právomoci prezidenta, v tomto prípade ako hlavného veliteľa ozbrojených síl. Konkrétne, aby najvyššieho vojenského funkcionára štátu, profesionálneho vojaka, nevymenoval prezident, ale vláda. To bolo vyjadrené už v predchádzajúcej úprave, ktorú Ústavný súd kvalifikoval ako úpravu v rozpore s ústavou. Vlastne za týmto účelom sa do čela generálneho štábu navrhuje štátny tajomník a súčasne sa mu priraďuje aj náplň práce.

    Hneď na začiatku treba povedať, že z toho vyplývajú také komplikácie, až sa trošku divím tomu, ako je vôbec možné prísť s takýmto návrhom bez toho, aby v dôvodovej správe bola čo len jedna jediná veta o najpodstatnejšej, doslova mocenskej záležitosti, ktorá sa tu presadzuje.

    Uvedený nesúhlas chcem oprieť predovšetkým o to, že spor neslobodno viesť v rovine, v ktorom štáte vymenuje náčelníka generálneho štábu prezident a v ktorom vláda či parlament. Spôsoby sú v rôznych armádach rôzne. Musíme vychádzať z ústavnoprávneho stavu, ktorý je v Slovenskej republike a ktorý sa týka aj záležitostí organizácie obrany. Teda spor nie je v tomto. Náčelník generálneho štábu je v drvivej väčšine západoeurópskych štátov najvyššia vojenská funkcia v štáte, teda nie politická funkcia. Obyčajne ju zastáva profesionálny vojak - generál, ktorý má najvyššie vojenské odborné vzdelanie a nepochybne desaťročné skúsenosti z velenia vojenským súčastiam.

    Rezorty obrany obyčajne riadia a kontrolujú civili, pričom ide o politickú funkciu. Funkcie ministra obrany sa menia na základe výsledkov volieb pri zmene politickej moci. Ministri obrany však nevelia armádam. Velenie na rozdiel od riadenia nie je politické rozhodovanie, ale spôsob realizácie rozhodnutí v podmienkach armády, v podmienkach ozbrojených síl. Minister-civil aj v Slovenskej republike riadi rezort obrany, t. j. koordinuje činnosť a úlohy armády a ostatných zložiek rezortu, ktoré nie sú súčasťou Armády Slovenskej republiky. Civil, či už minister alebo štátny tajomník, však nemôže koordinovať jednotlivé druhy vojsk - pozemné vojsko, letectvo, PVO -, lebo je to takpovediac určené do kompetencií profesionálnych vojakov.

    Ak by sa zmeny, ktoré sú v tomto návrhu takpovediac skryté, presadili, myslím si, že by z toho vzniklo niekoľko problémov aj ohľadne toho, ako by mohol civilný štátny tajomník ako náčelník generálneho štábu veliť, vydávať vojenské rozkazy a ďalšie veci. A keď si zoberieme návrh zákona o vojenskej službe, ktorý budeme prerokúvať neskôr, je to v rozpore aj s obsahom tohto zákona.

    Ako vidieť, všetky platné i navrhované právne normy so štátnym tajomníkom - civilom, ktorý je na čele generálneho štábu, nepočítajú. Je to úplne neorganické riešenie, ktoré je v rozpore s právnymi normami, ktorými dnes rezort obrany disponuje.

    Nechcem uvádzať ďalšie veci, pretože je lepšie, keď budú prípadne uvedené v druhom čítaní.

    Chcel by som však upozorniť na to, že v rezorte obrany oprávnene panuje nespokojnosť s tým, že tento rezort nemá stabilizované svoje finančné zdroje. Myslím si, že aj pri zásahoch a pri reguláciách ministerstva financií sa nezohľadňuje práve istá výnimočnosť postavenia tohto rezortu a potreba stability jeho finančných zdrojov. Hovorím to len preto, že aj v rezorte sú názory, ktoré sa opierajú o to, že účasť náčelníka generálneho štábu vo vláde by azda mohla nejako materiálne, finančne pomôcť presadzovaniu záujmov armády. Treba povedať, že je to ilúzia. Ak chceme riešiť tento problém, ktorý je často predmetom na zasadaniach bezpečnostného výboru, a napokon už niekoľkokrát bol nanesený aj v Národnej rade, stabilitu zdrojov určených pre rezort obrany treba zabezpečiť v štátnom rozpočte a procedúrach, ktoré sa potom so štátnym rozpočtom dejú. Ináč povedané, aby sa finančná regulácia netýkala tohto rezortu vzhľadom na to, že mu spôsobuje len škodu, nič iné. Potom by bolo, pravda, efektívnejšie uplatniť aj nový systém plánovania, programovania a rozpočtovania.

    Vážení priatelia, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    musíme počítať aj s tým, že sme v období, v ktorom nie sú rozhodnuté, ale skôr otvorené niektoré veci, a to je aj otázka zvolenia či nezvolenia prezidenta. Pre systém obrany pri súčasnom ústavnoprávnom riešení je to pozícia mimoriadne významná.

    Chcel by som upozorniť na ľudovú múdrosť, ktorá hovorí, že reťaz je taká silná, aké je silné jej najslabšie ohnivko. Obrana štátu musí počítať aj s teoreticky najhoršou situáciou. A tou najhoršou teoretickou situáciou v tomto prípade pre systém obrany je aj to, ak by posty, ktoré sú kľúčové v tomto systéme, neboli obsadené. Aj z tohto dôvodu, aj z tohto hľadiska sa treba pozerať na prípadné postavenie náčelníka generálneho štábu. Ide totiž o to, že súčasný náčelník generálneho štábu by aj v prípade nezvolenia prezidenta zostal na svojom mieste. Lebo ak by nebolo prezidenta, nemal by kto podľa Ústavy Slovenskej republiky a nálezu Ústavného súdu náčelníka generálneho štábu vymenovať a odvolať. Náčelník generálneho štábu by teda zostal reprezentantom neutrálnej pozície a neutrálneho vnútropolitického pôsobenia Armády Slovenskej republiky.

    A preto mi dovoľte vysloviť názor. Zdá sa mi, že ak v tomto ústavnom právnom stave - teda potom - nemožno odvolať náčelníka generálneho štábu, ak by nebol prezident, skúša sa možnosť zmeny štruktúry tak, aby vlastne táto kompetencia bola obídená. Domnievam sa, že to nie je správne. A nejde už len o zmenu štruktúry moci, ale ide aj o to, že tento problém sa týka samotných koaličných partnerov súčasnej vládnej koalície.

    Na záver mi dovoľte povedať, že prerokúvaná novela prináša straníckomocensky motivovaný obsah, ktorý znamená egoistické stranícke mocenské zmeny v prospech jedného subjektu. A to sa negatívne týka nielen systému obrany, nielen politického spektra na Slovensku, ale aj koaličných vládnych spojencov - Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska. Verím, že spoločnými silami zdravého rozumu tomuto nezodpovednému zámeru zabránime.

    Vážení priatelia, vzhľadom na to, že v tomto návrhu je obsiahnutá aj zmena ohľadom zaradenia okresných vojenských správ do kompetencie ministerstva obrany, čo považujem za potrebné a za vhodné, dovolím si iba s dôrazom na túto potrebnú zmenu odporučiť, aby tento návrh zákona bol zaradený

    do druhého čítania. To však znamená, že si viem predstaviť aj iné riešenie, čiže ak niekto dá návrh, aby nebol zaradený do druhého čítania, podporím ten návrh, ak bude vyslovený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Moravčík.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    koncepcia tohto návrhu zákona a s ním súvisiaceho tiež Branného zákona je mylná a nebezpečná. Armáda - v tom sa, myslím si, zhodneme všetci - musí byť politicky nezávislá, nestranícka a vysoko profesionálna. Zlúčením funkcie náčelníka generálneho štábu a funkcie štátneho tajomníka je s touto zásadou v ostrom protiklade. Štátny tajomník patrí medzi vysokých štátnych funkcionárov. Tieto posty sa obsadzujú politicky. Štátny tajomník je politik. Tým sa na čelo veliteľského zboru dostáva osoba, ktorá tak či tak prezentuje záujmy politickej strany alebo politického zoskupenia. Vzniká veľké nebezpečenstvo, že sa politický zápas prenesie do armády. A to je, myslím si, pre nás všetkých nezlučiteľné s chápaním modernej armády.

    Nestrannosť a politická nezávislosť armády je garantovaná aj tým, že vrchným veliteľom ozbrojených síl je hlava štátu, ktorá stojí nad politickými stranami. Z toho vyplývajú aj vymenúvacie právomoci hlavy štátu. Tento návrh zákona a návrh Branného zákona spochybňuje tento mechanizmus.

    Koncepcia spolitizovania armády sa prejavuje aj v ďalších ustanoveniach zákona. Tento zákon spolu s Branným zákonom je postavený na chybnej konštrukcii, ktorá môže byť pre našu krajinu osudová. Tento návrh zákona je svojím spôsobom protislovenský, pretože nás vzďaľuje od rodiny vyspelých, civilizovaných štátov.

    Odporúčam preto, aby tento zákon bol vrátený, prepracovaný, t. j. neodporúčam, aby bol prijatý na druhé čítanie. Prosím, aby ste to registrovali ako návrh.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej už nemám nikoho písomne prihláseného. Predtým sa prihlásil pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Andrejčák.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa ďalej do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    predložená novela zákona o zriadení Armády Slovenskej republiky obsahuje dve problematické miesta. Ale predtým ešte treba povedať, že základnou úlohou Armády Slovenskej republiky je obrana zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Aby armáda mohla plniť túto svoju základnú a prvoradú povinnosť, musí byť schopná jednak zjednocovať občanov bez ohľadu na politický, náboženský názor či iné názory a taktiež musí byť organizačne usporiadaná tak, aby mohla plniť túto svoju funkciu účelne pri daných možnostiach, prostriedkoch, ľudských zdrojoch a podobne, aby čo najpružnejšie vedela reagovať na vzniknuté situácie a popri tom, aby si zachovávala aj určitú organizačnú, finančnú stabilitu a svoj vzťah k základným ústavným inštitúciám štátu.

    Predložená novela zákona sa spreneveruje práve týmto požiadavkám na úlohy, ktoré má plniť Armáda Slovenskej republiky. V prvom rade treba povedať, že ak armáda má plniť tieto úlohy, mala by byť naozaj nepolitická, aby skutočne všetci občania Slovenskej republiky mohli bez akýchkoľvek vnútorných zábran vykonávať službu v armáde a takýmto spôsobom prispieť k obranyschopnosti Slovenska. Zárukou apolitickosti armády je, aby funkcionári armády a predovšetkým dôstojnícky zbor armády neboli zapojení do politických strán a vlastne nevykonávali politické funkcie.

    Predložený návrh zákona sa spreneveruje tejto požiadavke tým, že zlučuje funkciu náčelníka generálneho štábu a funkciu štátneho tajomníka ministerstva obrany. Treba povedať, že funkcia náčelníka generálneho štábu je rýdzo odborná funkcia, rýdzo odborná vojenská funkcia, kde sa vyžaduje predovšetkým dokonalá vojenská kvalifikácia, schopnosť, preverenie, a prakticky túto funkciu môže vykonávať iba profesionálny vojak, kým funkcia štátneho tajomníka ktoréhokoľvek ministerstva, samozrejme aj ministerstva obrany, je funkciou politickou, ktorá sa prejavuje vo svojom politickom charaktere už tým, že štátneho tajomníka ministerstva volí vláda. Zlúčenie týchto dvoch funkcií znamená narušenie oboch systémových prístupov, to znamená rýdzo odborné velenie armády generálnym štábom a podriadenými zložkami a naopak, politické riadenie alebo presadzovanie politiky vlády aj do riadenia a spravovania armády prostredníctvom ministra obrany. Zlúčením týchto dvoch celkom odlišných funkcií vznikne miešanina, ktorá odborne nebude fungovať. Politicky možno áno, ale odborne určite nie.

    Druhý moment, ktorý taktiež zavádza nesystémové riešenie do armády, je ustanovenie, podľa ktorého koordináciu činností a úloh jednotlivých druhov vojsk armády, vojenských správ a vojenských zariadení zabezpečuje ministerstvo obrany. Ako môže ministerstvo obrany zabezpečovať koordináciu činností a úloh jednotlivých druhov vojsk? Predsa ministerstvo obrany nie je na to ani odborne vybavené.

    V tejto súvislosti skôr bokom podotýkam, že jedným z neduhov organizácie armády na Slovensku je to, že generálny štáb a ministerstvo obrany vlastne dublujú niektoré svoje činnosti, aj niektoré svoje organizačné zložky, a tým dochádza k zbytočnému jednak predražovaniu aparátu armády a jednak, samozrejme, k narušovaniu funkčnosti riadenia armády.

    Ale rovnako je nelogické a neúčelné, aby ministerstvo obrany zabezpečovalo koordináciu činnosti vojenských správ. Vojenské správy na 80 % zabezpečujú mobilizačné úlohy armády. A predstavte si, že vojenské správy budú podliehať ministerstvu obrany, pre ktoré vykonávajú - hovorím odhadom - asi 20 % svojich úloh, budú podliehať ministerstvu obrany, ale práve v okamihu mobilizácie, keď celá tá vojenská mašinéria by mala pracovať rýchlo, účinne, práve vtedy by mali vojenské správy zabezpečovať mobilizáciu záloh pre armádu, ktorú riadi generálny štáb. Aký chaos môže nastať! A práve takýto organizačný princíp zavádza do riadenia armády predložená novela zákona.

    Nazdávam sa preto, že novela zákona je doslova škodlivá. Predložená novela zákona doslova škodí funkčnosti a účelnej organizácii Armády Slovenskej republiky, a preto túto novelu zákona je potrebné zamietnuť. Zamietnutím novely tohto zákona zabezpečíme to, že Armáda Slovenskej republiky bude môcť pokračovať vo svojej doterajšej činnosti a vo svojej doterajšej štruktúre, ktorá je neobyčajne úspešná.

    Armáda Slovenskej republiky je vlastne najúspešnejšou inštitúciou nášho štátu. Prejavuje sa to nielen v prieskumoch verejnej mienky, teda nielen doma, kde má najvyššie ocenenie alebo najvyššiu podporu medzi obyvateľstvom, ale prejavuje sa to aj v medzinárodnom postavení alebo účinkovaní aspoň jednotlivých jednotiek slovenskej armády, keď slovenskí vojaci pri medzinárodných cvičeniach, súťažiach a podobne dosahujú, povedal by som, nadpriemerný počet víťazstiev nad svojimi konkurentmi z iných štátov. A preto ak chceme zachovať úspešnú dráhu Armády Slovenskej republiky, je potrebné, aby sme zamietli túto novelu zákona.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem aj ja.

    Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    chcem reagovať na pána poslanca Čarnogurského. Musím dopovedať to, čo pán Čarnogurský veľa slovami okolo toho zamlčal. Áno, ide o otázku toho, či armáda bude jednotná, alebo bude rozdelená na dve časti.

    V každom demokratickom štáte armádu v čase mieru riadi civilný minister obrany a jemu podliehajúce zložky, teda aj náčelník generálneho štábu. To sa objavilo aj v materiáli, ktorý bol poslaný poľskej vláde a poľskému parlamentu Organizáciou o bezpečnosti a spolupráci, keď Poľsko schvaľovalo novú ústavu a Poľsku bolo odporúčané, že ak sa chce dostať do západných transatlantických štruktúr, nemôžu byť silové rezorty a iné rezorty riadené prezidentom republiky v čase mieru, ale všetky rezorty musia byť podriadené ministerkému predsedovi a vláde, vrátane náčelníka generálneho štábu. Iba v čase vojny toto právo má prejsť na hlavu štátu.

    Toto naša ústava síce nerobí, ale tento spor sa dostal aj pred Ústavný súd Slovenskej republiky, kde som mal tú česť zastupovať Národnú radu. I keď Ústavný súd rozhodol veľmi šalamúnsky a podelil právomoci, tak to bolo aj v kuloároch ústne vysvetlené, že musel vyvážiť politické vzťahy medzi prezidentom a vládou. Tak či tak si myslím, že v každom demokratickom štáte armáda v čase mieru musí byť podriadená ministerskému predsedovi a vláde, pretože vláda je kontrolovaná parlamentom. Hlava štátu najmä v Slovenskej republike nezodpovedá nikomu a nemôže mať armádu pod kontrolou, lebo ju môže zneužiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K vystúpeniu pána poslanca Čarnogurského by som chcel len toľko poznamenať, že ma veľmi prekvapuje, lebo som ešte z opozície nikdy nepočul návrh, že áno, ten zákon má chyby, radi sa zúčastníme na jeho dopracovaní a podporíme ho. Treba povedať, že tento zákon nerieši len otázku vzťahu štátneho tajomníka a náčelníka generálneho štábu, ale aj druhé otázky, a v prípade, že táto novela bude zamietnutá, vieme veľmi dobre, čo hovorí náš rokovací poriadok o možnosti znova otvoriť otázky, ktoré sú v tomto návrhu riešené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Do rozpravy je prihlásený ešte pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister,

    nechcel som vystupovať v rozprave, ale na základe priebehu rozpravy by mi nestačilo reagovať formou pripomienky, preto volím takúto formu.

    Samozrejme, tak ako je v našej Národnej rade zvykom, nech podáme akýkoľvek návrh s akýmkoľvek obsahom, s akýmkoľvek kladným vplyvom, stále je našimi opozičnými kolegami označovaný ako zlý, protizákonný, protiústavný. A teraz pán kolega Moravčík dokonca povedal, že návrh zákona je protislovenský. Myslím si, pán kolega Moravčík, že protislovenská bola vaša činnosť, keď ste dovolili prvýkrát a zatiaľ jedinýkrát, aby štátnym tajomníkom, za ktorého pán Čarnogurský tak pekne horlil, bol vojak z povolania, aj keď iný zákon vojakovi zakazuje politickú činnosť. KDH začalo s touto činnosťou. Potom aj pán generál Sabol, ktorý robil štátneho tajomníka za KDH, pochopil, radšej z armády odišiel, pretože mu to prostredie už zrejme nemohlo tolerovať.

    Chcel by som povedať, nerobme vedu z toho, čo nie je. Nevyrábajme strašiakov. V roku 1993 som niekoľkokrát žiadal vtedajšieho a terajšieho premiéra vlády, aby ministerstvo obrany ako veľký zložitý rezort mal dvoch štátnych tajomníkov - jedného civilného a jedného vojenského. Okrem iného práve preto, že generálny štáb vtedy pod velením veliteľa armády bol 120 km ďaleko a jeho postavenie bolo treba posilniť.

    Náš zákon o štátnej správe, resp. o organizácii ministerstiev - ten kompetenčný - považuje štátneho tajomníka za človeka, ktorý je druhý v rezorte. Dokonca mu priznáva právo zastupovať ministra vo vláde a vo výboroch Národnej rady. Preto si myslím, že nerobme a nehľadajme v tom, či sa bude volať náčelník generálneho štábu alebo štátny tajomník, žiadny bočný úmysel a nerobme z toho problém, prosím vás. Dnes je náčelník generálneho štábu štvrtým-tretím mužom v rezorte obrany. Je minister, štátny tajomník a vedúci úradu, ktorých v tejto hierarchii definuje zákon. Áno, aj keď nemá právo priamo vydávať rozkazy, ale je tretím definovaným mužom, lebo koordinuje orgán, ktorý je náčelníkovi generálneho štábu nadriadený. Myslím si, že vyzdvihnutie jeho úrovne na funkciu štátneho tajomníka posilní pozíciu náčelníka generálneho štábu. Ani názov nie je problémom.

    Chcem len pripomenúť, že odmietam názor, že keď bude vymenovaný vládou, bude spolitizovaná armáda. Potom je armáda spolitizovaná v Nemecku, pretože tam dokonca vláda ani nevymenúva náčelníka generálneho štábu, ale robí to minister obrany. Ale aj minister obrany je podriadený premiérovi. Ak by sme túto myšlienku rozvíjali, tak je to ešte podstatne lepšie, ako to majú v Spolkovej republike Nemecko.

    Dal by sa odmietnuť každý návrh, ktorý bol umelo vyzdvihnutý, a preto mi dovoľte, aby som zakončil takýmto návrhom. Pouvažujme o tom, či nebude lepšie rozmýšľať, akým spôsobom sa venovať návrhom zákonov, ktoré predložila vláda a spracovalo ministerstvo obrany, ktoré v týchto dňoch budeme prerokúvať, či sa nesústrediť na ich obsah, na prospešnosť jednotlivých položení, resp. navrhovaných paragrafov, v prospech Slovenska, a nevyužívajme ich ako nástroj politického boja voči koalícii. Myslím si, že by sme urobili aspoň úspešný alebo užitočný krok pre Slovenskú republiku a jej armádu, o ktorú si robíme veľké starosti, ale ktorej tak veľmi zatiaľ nepomáhame.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou, môžem skončiť rozpravu k tomuto bodu.

    Páni poslanci, pani poslankyne, o chvíľu bude 12.00 hodín, tak urobíme prestávku. Alebo budeme hlasovať?

  • Hlasy z pléna: Hlasovať.

  • Hlasovať? Dobre.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave? Nechce.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som konštatoval, že v rozprave vystúpili štyria poslanci. Z rozpravy odznel jediný návrh od pána poslanca Moravčíka, a to neodporúčať Národnej rade Slovenskej republiky zaradiť návrh zákona o Armáde Slovenskej republiky do druhého čítania.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Moravčíka.

  • Áno, pán poslanec. Ale keby ste najskôr prečítali návrh, ktorý je daný z výborov, o ktorom musíme hlasovať najskôr a potom o ostatných. Hlasuje sa v poradí.

  • Čiže návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť: Odporúča sa Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, aby sa uzniesla na tom, že odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, týmto návrh poslanca Moravčíka je bezpredmetný. Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pridelení návrhu zákona výborom v zmysle vášho rozhodnutia, podľa ktorého gestorským výborom pre tento zákon bude výbor pre obranu a bezpečnosť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, ale ešte musíte prečítať aj lehoty, termíny, dokedy ho výbory prerokujú.

  • Áno, prosím, aby to bolo doplnené.

  • Máte tam napísaný presný dátum.

  • Prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru do 4. novembra 1997 a v gestorskom výbore, vrátane prerokovania a schválenia spoločnej správy výborov, do 7. novembra 1997 odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborov na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu. Pokračovať budeme o 14.00 hodine prvým čítaním Branného zákona.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu Branného zákona.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 705. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo...

  • Ruch a šum v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Máte dosť priestorov mimo rokovacej miestnosti, kde sa dá aj kričať.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh tohto zákona prednesie minister obrany pán Ján Sitek.

    Prosím pána ministra.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh Branného zákona.

    Predkladaný vládny návrh zákona vymedzuje úlohy a zloženie ozbrojených síl, zakotvuje inštitút brannej povinnosti pre občana ako povinnosť podrobiť sa odvodu a vykonať vojenskú službu v záujme štátu na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky rešpektovaním základných ľudských práv a slobôd zaručených Ústavou Slovenskej republiky a vymedzuje ich rozsah vrátane možnosti dobrovoľne prevziať brannú povinnosť.

    Ďalej vládny návrh podrobne upravuje odvodové konanie a umožňuje vykonávanie pravidelných odvodov a dodatočných odvodov v termínoch, ktoré určí ministerstvo obrany, a za brannej pohotovosti štátu podľa potrieb ozbrojených síl aj vykonanie mimoriadnych odvodov.

    Pokiaľ ide o druhy vojenskej služby, návrh zavádza pri rešpektovaní Ústavy Slovenskej republiky nový pojem "povinná vojenská služba", ktorý zahŕňa základnú službu, náhradnú službu a zdokonaľovaciu službu, pričom dĺžka trvania zostáva nezmenená.

    Ďalšia vojenská služba sa člení na prípravnú službu, profesionálnu službu a mimoriadnu službu, ktorá sa vykonáva, ak boli nariadené mimoriadne opatrenia a za brannej pohotovosti štátu.

    Zákon ďalej upravuje určenie, povolanie, nástup, odklad, výkon, prerušenie, nahradzovanie a prepustenie z výkonu vojenskej služby a ustanovuje podmienky na udelenie odkladu nástupu, oslobodenia a odpustenia výkonu vojenskej služby. Upravuje vytváranie záloh ozbrojených síl, ohlasovaciu povinnosť a vojenskú evidenciu vojakov, podmienky vycestovania a vysťahovania občanov do cudziny, vstup občanov do vojenskej služby ozbrojených síl iných štátov, započítanie vojenskej služby a určuje podmienky nariadenia mimoriadnych opatrení.

    Samostatná časť návrhu zákona je upriamená na úpravu organizácie štátnej správy na úseku obrany, ktorej výkon budú zabezpečovať ministerstvo obrany, úrady vojenskej správy ako druhostupňový orgán a okresné vojenské správy ako prvostupňový orgán. Zároveň sa vymedzuje ich pôsobnosť, organizácia a financovanie.

    Realizáciou navrhovanej právnej úpravy nevzniknú požiadavky na štátny rozpočet, ani zvýšený nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie priloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bol určený predseda výboru pán Andrejčák.

    Prosím ho, aby predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu Branného zákona (tlač 705). Ako spravodajca určený gestorským Výborom Národnej rady Slovenkej republiky pre obranu a bezpečnosť som splnomocnený predniesť toto stanovisko.

    Predložený návrh Branného zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. júla 1997, čím boli splnené podmienky určené § 71 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či vládny návrh Branného zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh Branného zákona rieši závažnú problematiku, ktorú možno upraviť len spôsobom, ktorý sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Len na ilustráciu mi dovoľte stručne vysvetliť nasledujúce: Návrh zákona vymedzuje zloženie ozbrojených síl Slovenskej republiky, definuje ich úlohu na vlastnom území aj pri pôsobení v zahraničí, určuje obsah vojenskej prísahy, definuje brannú povinnosť občanov Slovenskej republiky, určuje spôsob, formy a financovanie odvodov, definuje novým spôsobom vojenskú službu, určuje podmienky nástupu a ukončenia vojenskej služby, stanovuje vojenské hodnosti, definuje mobilizáciu v Slovenskej republike a stanovuje organizáciu štátnej správy na úseku obrany.

    Rozsiahlu polemiku, až zosmiešňovanie autorov zákona vyvolal návrh zaviesť brannú povinnosť pre ženy, resp. pre časť z nich. Dovoľte mi uviesť pre správne pochopenie len krátku zmienku o tomto programe.

    Po prvé, návrh zákona uloží brannú povinnosť ženám len za brannej pohotovosti štátu, to znamená v období po vyhlásení mobilizácie alebo vyhlásení vojny. Návrh zákona neumožňuje vyžadovať túto povinnosť v inom období.

    Po druhé, zákon presne definuje dôvody, pre ktoré nemôže byť ženám branná povinnosť uložená.

    Po tretie, vo všetkých doterajších vojnách pri vedení bojovej činnosti na vlastnom území boli občania zo zákona povinní podieľať sa na vojnových opatreniach, ženy nevynímajúc. Návrh zákona, ktorý dnes posudzujeme, pre časť z nich definuje bližšie formu, ktorá vymedzuje ich povinnosti, ale aj ich práva a hlavne povinnosť štátu voči nim.

    Uznávam, že aj tu vidieť istý dôsledok benevolencie štátu, ktorú zaviedol štát prijatím zákona o civilnej službe. Musíme totiž počítať s tým, že pri dlhšom trvaní pocitu vonkajšieho ohrozenia zákon o civilnej službe bude časťou mužskej populácie zneužitý, a títo sa vyhnú vojenskej službe. Okrem toho je nutné rátať aj s tým, že spolu s vyhlásením mobilizácie bude realizovaná v našich podmienkach aj istá miera evakuácie obyvateľstva z ohrozených oblastí a z týchto oblastí nie je možné použiť ani časť mužskej populácie na pomocné činnosti pre armádu. V týchto priestoroch, iste to chápete, určite nebude možné ani ženy zaviazať brannou povinnosťou. Preto teda musíme chápať, že takéto právo štátu bude využité len v takých oblastiach, ktoré priamou očakávanou bojovou činnosťou nebudú ohrozené.

    Som presvedčený, že sa navrhovatelia s touto otázkou v § 6, 30 a 35 dostatočne jasne vysporiadali.

    Vládny návrh Branného zákona reaguje na zásadné zmeny, ktoré nastali po roku 1989 v živote našej spoločnosti, či už spomeniem prijatie Ústavy Slovenskej republiky alebo samotný vznik suverénneho štátu, ale aj skrátenie základnej služby z 24 na 12 mesiacov. Zmenilo sa územné a správne usporiadanie Slovenska. Tieto, ale aj ďalšie zmeny spôsobili, že uplatňovanie predchádzajúceho zákona sa stávalo čoraz zložitejšie a je nutné ho definovať po novom.

    Návrh Branného zákona sa stane teda základným právnym predpisom, od ktorého sa rozvíja spracovanie ďalších návrhov zákona, a to návrhu zákona o vojenskej službe, návrhu zákona o peňažných náležitostiach vojakov, návrhu zákona o sociálnom zabezpečení a ďalšie.

    Návrh zákona v oblasti ozbrojených síl plne rešpektuje ženevské dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná najmä v otázke zloženia úloh ozbrojených síl - Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách, kde je definovaný počet osôb a zbraňových systémov v našich ozbrojených silách.

    Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridelenie a lehoty prerokovania zákona vo výboroch Národná rada podľa § 74 schválila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub, a to je pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    Branný zákon má špecifické postavenie v obrannom zákonodarstve. Je to jeden zo základných zákonov v tejto oblasti. Dáva odpoveď na otázku, prečo si štát zriadil ozbrojené sily, všeobecnú brannú pohotovosť alebo profesionálnu armádu, jej početnosť až po mobilizáciu. Obsahuje mechanizmy praktického uskutočnenia týchto úloh. Z neho vychádzajú a naň nadväzujú ďalšie právne normy. Tak je tomu aj teraz.

    Nový Branný zákon sa pripravuje od roku 1994 a spolu s ním aj ďalšie tri zákony: o vojenskej službe, o peňažných náležitostiach, o sociálnom zabezpečení vojakov. Široká a osobitne vojenská verejnosť, vrátane ich rodín, netrpezlivo očakáva prijatie týchto už toľkokrát sľubovaných zákonov. Neprijatie alebo komplikácie s prijímaním Branného zákona by pravdepodobne viedli k neprijatiu alebo k ďalšiemu odloženiu prijatia ostatných troch zákonov.

    Predložený návrh Branného zákona je teda potrebný, musím však konštatovať, že má isté slabé miesta či už koncepčnej, alebo politicko-bezpečnostnej povahy. Pri porovnaní všetkých štyroch zákonov je, prirodzene, tento zákon najvšeobecnejší.

    V čom vidím základné problémy návrhu nového Branného zákona. Na začiatok niekoľko všeobecnejších poznámok.

    Po prvé, v návrhu zákona sú celé pasáže spracované podľa môjho názoru dobre a možno ich bez komplikácií prijať. Nebudem sa nimi ďalej zaoberať, beriem ich ako to, na čom treba stavať. V návrhu zákona, a často sa to konštatuje aj v dôvodovej správe, sú celé časti viac-menej prevzaté zo starého zákona, a to aj tam, kde by vari bolo podľa môjho názoru potrebné uskutočniť isté zmeny. V návrhu zákona sú oproti starému zákonu urobené zmeny, o ktorých nie je v dôvodovej správe ani zmienka, žiadne vysvetlenie, pričom nejde len o pozitívny posun, ale niekedy skôr naopak a formulácie v starom zákone v týchto prípadoch sa mi javia ako lepšie.

    Nakoniec jedna domnienka. Tvorcovia návrhu zákona v úsilí, aby prešli najmä ďalšie z osobného hľadiska vojakov dôležitejšie tri zákony, sa až príliš usilovali nový Branný zákon ani tak príliš novým nerobiť, nesústreďovať naň prílišnú pozornosť, nenavrhovať nové modernejšie riešenia, lebo by zrejme mohli vzbudiť isté zdržanie celého procesu a v tomto prípade je, myslím si, všeobecný záujem bez ohľadu na politické strany, aby tieto zákony a v kvalitnej podobe prešli.

    Hneď na úvod dôvodovej správy sa uvádza, že starý Branný zákon nezodpovedá súčasnému politickému a hospodárskemu systému ani právnemu poriadku, s čím možno vysloviť jednoznačný súhlas. Vzápätí ako dôkaz sa však uvádzajú štyri hlavné zmeny, ktoré sa v oblasti bezpečnosti a obrany udiali od roku 1989 a ktoré si tak vyžadujú nový zákon, a nie iba jeho novelu. Už toto odôvodnenie potreby nového zákona azda mohlo byť presnejšie, pretože po prvé, tento návrh nie celkom vystihuje povahu a hĺbku spoločenských i bezpečnostných zmien, ktoré po roku 1989 nastali. Pritom uvádzané zmeny boli ošetrené novelami Branného zákona, respektíve takto by sa dala ošetriť napríklad aj zmena územnosprávneho usporiadania Slovenskej republiky. Skutočné dôvody na prijatie nového Branného zákona, ktorému by predchádzala široká diskusia, však uvedené nie sú, a teda ani takto sa k spracovaniu zákona nepristupovalo.

    Po druhé, podobnú podobu základného zákona, akú má Branný zákon, majú prinajmenej ešte dva zákony - zákon o obrane, zákon číslo 40/1961 Zb. o obrane ČSSR a zákon o orgánoch jej riadenia, toho času ústavný zákon číslo 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu. Návrh Branného zákona sa však ani len nezmieňuje o týchto zákonoch jestvujúcich či eventuálne novopripravovaných, a to ani v takých prípadoch, kde sa to žiada. Nový Branný zákon zriaďuje orgány štátu na úseku obrany, úrady vojenskej správy a okresné vojenské správy, pričom sa vôbec nezmieňuje o ich vzťahu napríklad k okresným radám obrany štátu, ako to je podľa § 10 ústavného zákona číslo 10/1969 Zb.

    Po tretie, sú viaceré odlišnosti medzi platným a navrhovaným Branným zákonom, ktoré sú prinajmenej otázne a ktoré by sa zrejme mali stať predmetom aj návrhov v druhom čítaní. Ide o tieto problémy: čo tvorí ozbrojené sily v čase mieru, v čase mimoriadnych opatrení, mobilizácie, eventuálne v čase vojny, čo odlišuje ozbrojené sily štátu od iných verejných či súkromných ozbrojených zborov, čo je zvláštna služba, kto je oprávnený vyhlásiť mimoriadne opatrenia, mimoriadne odvody, mobilizáciu a kto môže tieto zrušiť alebo odvolať.

    Chcem upozorniť aj na to, že podľa § 32 ods. 3 návrhu nového Branného zákona sa ani v čase mimoriadnych opatrení, mobilizácie nestávajú ani počas tohto času príslušníkmi ozbrojených síl príslušníci polície, ani pohraničnej, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Slovenskej informačnej služby.

    V návrhu zákona sa nerieši, kam patria vojenské záchranné útvary civilnej ochrany v prípade mobilizácie a vojny. V zákone číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva sa síce hovorí o vojakoch v činnej službe určených na civilnú ochranu, pričom sa toto opiera o § 30 platného zákona číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch, ide však o vojakov v činnej službe, ktorí sú pridelení mimo ozbrojených síl na plnenie úloh obranného charakteru (§ 30). A čo verejné mestské obecné ozbrojené zbory, verejné požiarne profesionálne ochranné zbory a iné? Zákon to nerieši.

    Po štvrté. Návrh Branného zákona preberá niektoré veci z vojenského či armádneho zákonodarstva a nie vždy úspešne ich aplikuje aj na ostatné ozbrojené sily. Alebo ináč ide o zmeny, doplnky, ktoré v terajšom Brannom zákone nie sú. Napríklad § 2. Ak pôvodné podstatné poslanie armády brániť ponecháme tak, ako je, a rozšírime ho aj na ostatné zložky ozbrojených síl, vojsko ministerstva vnútra a Železničné vojsko, potom sa potláča významné poslanie týchto zložiek - ochrana. Ak ponecháme, citujem "odstraňovanie následkov", čo je voči armáde správne, potom to už nestačí voči ďalším zložkám, lebo tam chýba predchádzanie, čo je napríklad bežnou mierovou úlohou Železničného vojska. Z uvedeného sa lepšie pochopí aj názor, že vojenská prísaha, prísaha vojaka armády sa nemôže bez istých úprav použiť ako prísaha aj pre ostatných príslušníkov ozbrojených síl.

    Po piate. Už dnes sa diskutuje o § 6 v súvislosti s brannou povinnosťou žien za istých okolností. Môj predrečník, kolega Andrejčák, sa k tejto veci takisto vyjadril. Je to aj v starom zákone, mám pocit, lepšie riešené. V návrhu nového Branného zákona je implicitne obsiahnutý aj tento možný výklad: Zatiaľ čo pre občanov mužov je stanovené zákonom, koho možno povolať, kedy, ako, eventuálne koho nie, potom u žien ako keby o tom, ktorú povolať a ktorú nie, rozhodoval dôstojník okresnej vojenskej správy. Zdôrazňujem, že aj takýto možný výklad znenie poskytuje. Treba práve túto časť formulovať precízne a jednoznačne.

    Po šieste. Uvediem niektoré otázky, o ktorých sa pred časom diskutovalo alebo diskutuje, avšak nový Branný zákon ich neriešením obchádza, resp. zachováva status quo. Ide skôr o ilustráciu predošlých všeobecných hodnotení než o návrhy na zmeny. Vojenské hodnosti v starom Brannom zákone nie sú uvedené. Sú v inom zákone, do ktorého patria. V návrhu tohto posudzovaného zákona sú v § 34 úplne osamotené, lebo všetko ostatné k nim - kto, ako ustanovuje, vymenúva, povyšuje atď., je v zákone o vojenskej službe. Vojenské hodnosti treba dať k týmto ostatným pasážam v inom zákone. Opäť je to asi z úsilia mať rovnaké hodnosti pre všetky druhy ozbrojených síl.

    Okrem toho potrebuje naša armáda rovnaké množstvo vojenských hodností, ako mala v predošlých desaťročiach? Potrebuje štyri stupne nižších dôstojníkov? Potrebujeme mať štyri generálske hodnosti? Nemohli by sme využiť nový zákon na to, aby sme niektoré vojenské hodnosti premenovali? Napríklad veliteľ brigády, brigádny generál, aj keď chápem, že sú to dve rôzne línie v tomto prípade. Vojenský rozpočet schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky, počty vojakov zostali na vláde. Myslím si, že aj tu bolo možné hľadať konkrétnejšie vyjadrenie.

    Už dlhšie sa prejavovalo úsilie, aby vyslanie každého vojenského pozorovateľa, dve či tri vojenské lietadlá s posádkou na letecký deň alebo čatu vojakov na niekoľkodňové cvičenie v zahraničí nemusela vždy schvaľovať Národná rada Slovenskej republiky, eventuálne naopak, aby Národná rada Slovenskej republiky musela schvaľovať prijatie každej cudzej jednotky útvaru, napríklad práporu a viac, na naše územie. Táto vec sa mohla riešiť aj v Brannom zákone. Už niekoľko rokov sa s touto otázkou zaoberáme. Myslím si, že Branný zákon k tomu dáva priestor, aby to bolo právne vyjadrené a riešené definitívne tak, aby sa mohlo efektívne a dostatočne rýchlo o týchto veciach rozhodovať.

    Podľa návrhu zákona je hlavnou úlohou a náplňou úradov vojenskej správy riadiť okresné vojenské správy. Prečo však Úrad vojenskej správy Bratislava má riadiť 8 okresov, zostávajúce 2 Topoľčany a Prešov zostávajúcich vyše 80? Chápem, že je tu dáka štruktúra v armáde, ale túto vec treba zrejme takisto domyslieť a nekopírovať iba štruktúru, ktorá tu je.

    Návrh zákona sa stotožňuje s revolučným rozhodnutím z roku 1990 o zrušení vojenskej prípravy vysokoškolákov. Bolo to pohodlné, ale nebolo to moderné riešenie čo do systému bezpečnosti a obrany. Cesta k získaniu nadpriemernej časti mladej mužskej populácie do služby v armáde alebo v ozbrojených silách, kam absolventi vysokých škôl vo veľkej miere patria, je iná. V návrhu Branného zákona sa však fixuje skôr úniková cesta k civilnej službe, k náhradnej službe. Takisto návrh zákona poskytuje šancu, aby orgány obrany bezpečnosti spolu so zástupcami organizácie mládeže vysokoškolákov ponúkli lepšie riešenie, ako je tomu teraz, a myslím si, že aj svet takéto riešenia pozná.

    Na záver. Návrh nového Branného zákona zohľadňuje nové spoločenské skutočnosti. Nie vždy ich však úspešne v nových konkrétnych formuláciách rieši. Z niektorých úprav, odchýlok od pôvodného zákona sa dá usudzovať, že dochádza opäť k ďalšiemu obmedzovaniu právomoci prezidenta ako hlavného veliteľa ozbrojených síl. Sú tu zavedené nové opatrenia, ktoré môže vyhlasovať iba na návrh vlády. Čo ak sa vláda nezíde alebo ak nepodá návrh včas? Aj pri mimoriadnych opatreniach, pri mobilizácii a v stave vojny je prezident a zostáva hlavným veliteľom len istej časti ozbrojených síl, zborov. Ostatným ozbrojeným zložkám naďalej velia iné subjekty, rezortní ministri, resp. vláda alebo primátori miest. K nahradeniu tejto mnohokoľajnosti v riadení ozbrojených zložiek v čase mieru, ale najmä v čase ohrozenia a vojny by bolo takisto treba zopár konkrétnych návrhov.

    Chcel by som na záver zdôrazniť, že podporujem zaradenie návrhu tohto zákona do druhého čítania s tým, že v ďalšom procese budú problémy, o ktorých som tu hovoril, v konkrétnych formuláciách a návrhoch vyriešené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.

    Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli zapísaní. Takže sa pýtam, kto sa hlási z pléna. Píšem si pani poslankyňu Sabolovú. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pani poslankyňu Sabolovú, aby vystúpila.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne,

    návrh zákona, ktorý momentálne prerokúvame v prvom čítaní, Branný zákon, týka sa v jednej časti, a to v § 6, aj brannej povinnosti žien. Z tohto dôvodu som sa rozhodla vystúpiť.

    Ako vieme, tento návrh zákona bol schválený vo vláde bez pripomienok, a tým sme ho dostali na stôl do parlamentu. Návrh zákona umožňuje brannú povinnosť žien len za brannej pohotovosti štátu. Vzniká 1. januára roku, v ktorom žena dovŕši 18. rok, a trvá do 31. 12., v ktorom žena dovŕši 60. rok. Nevzťahuje sa na tehotné ženy a ženy, ktoré sa starajú o deti do 15 rokov, ženy s nepriaznivým zdravotným stavom alebo dlhodobo zdravotne postihnuté. Slovensko sa takto dostalo v porovnaní s inými krajinami východnej Európy na prvé miesto tým, že chce uzákoniť brannú povinnosť žien. A žiada sa podotknúť, že nielen východnej Európy, ale kultúrneho a civilizovaného sveta vôbec, či už to porovnávame z hľadiska prítomnosti, alebo historicky. Pri zohľadnení tejto skutočnosti vyzerá potom urputné presadzovanie neutrality niektorých pravoverných slovenských politikov veľmi pochybne.

    Vráťme sa však trochu naspäť do čias reálneho socializmu, o ktorom sa často hovorí, že ženu degradoval na úroveň výkonného stroja, že ju zbavil prirodzených ženských vlastností, tvrdo siahol do inštitútu rodiny, manželstva, prevrátil systém hodnôt naruby tak, že hodnota materstva a výchovy detí sa pokladala za vedľajšie, miestami až menejcenné poslanie. Ak žena zostala s deťmi doma a venovala sa ich výchove, automaticky sa znižoval jej status quo. Nehovorím už o vysokoškolsky vzdelaných ženách, ktoré, ak sa starali len o výchovu dieťaťa, hovorilo sa, že nič nerobia v prospech spoločnosti a boli úplnými čudáčkami. Napriek tomu však vtedajší predstavitelia vlády ženu do armády nepovolali, ak nerátame neúspešný pokus v roku 1951, keď skutočne takýto predpis existoval.

    Tento experiment, ktorého obdobu nenájdeme nikde v histórii kultúrnych národov, trval presne jeden rok, a to v školskom roku 1951/1952. Vojenský výcvik žien na vysokých školách sa uskutočňoval na úkor odborných predmetov, nie však na úkor marxizmu. Na každej fakulte vysokej školy boli vojenské katedry. Iniciatíva na zrušenie brannej povinnosti žien v tom období prišla od ministra zdravotníctva a od ministra školstva. Vtedy brannú povinnosť žien zrušili sami komunisti.

    Dnes základné práva žien matiek nevedia obhájiť ani naše tri ministerky vo vláde: pani ministerka školstva, pani ministerka zahraničných vecí a na môj veľký úžas ani pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny. Dôkazom toho sú aj informácie, že návrh nového Branného zákona prešiel vo vláde bez pripomienok a vláda ho schválila bez pripomienok. Najmä od pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny by občan očakával istú vnútornú dispozíciu a zmysel pre rodinu.

    Chcem len zdôrazniť, že nech by funkciu tohto ministerstva zastával ktokoľvek, občianskou a morálnou povinnosťou tohto človeka je presadzovať a hájiť záujmy všeobecného dobra, a nie iba partikulárnej časti spoločnosti. Ide naozaj o nezvyčajné a svojrázne riešenie problému v našej spoločnosti, napríklad pri zlej demografickej situácii, o ktorej sa toľko píše. Uchlácholiť v tomto prípade nemožno zdanlivo nevinne znejúcim argumentom, že branná povinnosť žien vzniká po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl, vojnového stavu alebo po vypovedaní vojny, ani to, že ženy v armáde by vykonávali len také úlohy, na ktoré sú svojím zamestnaním spôsobilé, napríklad ošetrovanie ranených, administratívne práce alebo príprava stravy. Chcem upozorniť len na jednu maličkosť, o ktorej sa skryto mlčí. Nepochybujem o tom, že ak by zákon schválil parlament, vzápätí by nasledovala aj smernica podrobne upravujúca spôsob brannej prípravy žien. Armáda predsa nepustí medzi seba totálnych analfabetov. A tak sa oblúkom prinavrátia rozličné školenia a obávam sa tu použiť aj silnejší výraz - akýsi vojenský výcvik.

    Návrh zákona o brannej povinnosti žien prezrádza čosi viac. Vypovedá o jej tvorcoch. Práve ich neschopnosť uskutočňovať dobré ľudské vzťahy vnútri spoločnosti ohrozuje pokoj a mier. Preto sa nazdávam, že by sa najmä ženy teraz mali zmobilizovať k bojovej pohotovosti, ale nie v armáde, ale vo sfére, ktorá je im vlastná. Ak sa pozrieme do histórie, sú to práve ženy, ktoré dávali ľudskú dimenziu tomuto svetu. Spolupodieľajú sa na vytváraní civilizácie lásky. Vedia, že cena ľudského života je nevyčísliteľná. Nikto iný nepozná tak hodnotu života ako žena matka. Nie často za cenu nesmiernych obetí a utrpenia klíči nový život.

    Výchova dieťaťa od jeho najútlejšieho veku až po dospelosť patrí k najtvorivejším ľudským činom, preto matka zamieta akúkoľvek myšlienku na zbrojenie a už vonkoncom neuvažuje o tom, že by svoj záujem akýmkoľvek spôsobom spájala s armádou. Dosť na tom, že trpí už len pri predstave, že jej syn bude mať niekedy v rukách zbraň, aby ňou zabil syna inej matky. Akákoľvek vojenská doktrína je preto cudzia jej uvažovaniu. Chcieť od ženy, aby sa prepodstatnila na mužskú rolu, je číry nezmysel. A očakávam teda, že naši slovenskí muži, dokonca aj tí v parlamente, sa nás zastanú. Alebo budeme musieť hľadať pomoc niekde inde?

    Na záver chcem povedať, že navrhnem vo výbore pri druhom čítaní, aby boli z Branného zákona, z návrhu zákona, vypustené paragrafy týkajúce sa brannej povinnosti žien.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem povedať, že s pani poslankyňou vrelo súhlasím, s tým, čo hovorila. Ja som takisto odporcom toho, aby ženy vôbec nosili zbraň. Pokiaľ nejde, samozrejme, o nejakú športovú zbraň. Ale na druhej strane musím upozorniť aj na stále silnejúci a už nad mieru únosnosti sa dostávajúci zápas v Rade Európy za zrovnoprávnenie mužov a žien, ktoré vedú predovšetkým ženské organizácie. A nie je mi celkom jasné, keď sa v iných prípadoch Rade Európy tak zaliečavo - aspoň naša opozícia - podriaďuje, tak prečo v tomto tiež nevychádza nad rámec boja Rady Európy o zrovnoprávnení mužov a žien.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Pani kolegyňa, prosím vás pekne, v zákone, ktorý ste práve istým spôsobom kritizovali, sa hovorí, že žena môže, nie že musí. Môže, a presne sú vymenované okolnosti, za ktorých by to mala. A nejde o bojové pôsobenie.

  • Výkriky z pléna.

  • Presne sú tam vymedzené okolnosti, a nie je to v bojovej činnosti. Väčšinou sú to záležitosti, ktoré sa týkajú ošetrovania vojakov atď. O to je to miernejšie, toto vlastne zmierňuje tento zákon, pretože presne je vymenované, kedy a ako - môžete, a nie musíte.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Pán minister sa nechce vyjadriť. Pán spravodajca tiež nie.

    Takže môžeme pristúpiť, pán spravodajca, k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení vládneho...

  • Pán poslanec, najskôr budeme hlasovať o § 73 ods. 3, ktorý hovorí...

  • ...že Národná rada prijme uznesenie, že zákon prerokujeme v druhom čítaní. Takže, prosím.

    Prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že sme tento bod programu prijali s rozhodnutím zaradiť ho do druhého čítania.

    Môžeme pokračovať druhým hlasovaním, pán spravodajca, to je § 74 ods. 1 a 2.

  • Navrhujem schváliť uznesenie, v ktorom predseda Národnej rady vydáva rozhodnutie o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

    a) prideliť vládny návrh Branného zákona (tlač 705) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,

    b) určiť k uvedenému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch do 4. novembra 1997, v gestorskom výbore vrátane prerokovania a schválenia spoločnej správy výborov do 7. novembra 1997 odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky.

  • Áno, počuli sme návrh. Prezentujme sa a budeme hlasovať o pridelení návrhu zákona do výborov, určení gestorského výboru a lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada predmetný zákon pridelila výborom, určila gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je takisto prvé čítanie, a je to

    vládny návrh zákona o vojenskej službe.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 712. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1669.

    Aj tento návrh zákona z poverenia vlády prednesie minister obrany pán Sitek.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám vládny návrh zákona o vojenskej službe, ktorý upravuje právne vzťahy vojakov ozbrojených síl k štátu súvisiace so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby. Predložený návrh zákona nahradí doterajší zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Svojím obsahom vytvára právne podmienky na postupnú profesionalizáciu vybraných funkcií v Armáde Slovenskej republiky tak, ako to predpokladá Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

    Základným cieľom návrhu zákona je transparentným spôsobom upraviť právne vzťahy občanov vykonávajúcich vojenskú službu v ozbrojených silách, a to osobitne služobný pomer profesionálnych vojakov, osobitne služobnú povinnosť neprofesionálnych vojakov, t. j. vojakov základnej, náhradnej, zdokonaľovacej, mimoriadnej a prípravnej služby, a osobitne právne postavenia žiakov a študentov vojenských škôl.

    Návrh zákona o vojenskej službe nadväzuje na vymedzené pojmy a niektoré ustanovenia návrhu Branného zákona a spolu s ním tvorí integrovaný právny rámec pre ďalšie súvisiace vládne návrhy zákonov. Návrh zákona definuje a rozvíja základné atribúty vojenskej služby profesionálnych a neprofesionálnych vojakov. Svojou konštrukciou a vecným obsahom je v mnohých smeroch novým, progresívnym právnym predpisom, ktorý sa od doterajšej právnej úpravy odlišuje v celom rade pojmov a ustanovení.

    Za najvýznamnejšie možno označiť definovanie služobného pomeru ako právneho vzťahu medzi občanom a štátom určeného výlučne pre profesionálnych vojakov, konštituovanie služobnej kariéry, personálnej zálohy a kvalifikačných predpokladov vzdelávania, vzdelania a kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie profesionálneho vojaka, vymedzenie základných práv a povinností vojaka, ustanovenie procesných otázok súvisiacich s konaním vo veciach služobného pomeru, definovanie foriem a obsahu rozkazu uplatňovaných v podmienkach ozbrojených síl, ustanovenie inštitútu vojenských medailí a čestných odznakov, vymedzenie základných podmienok výkonu vojenskej služby v zahraničí a konštituovanie inštitútu bezpečnosti a ochrany zdravia vojakov pri výkone služby.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    K tomuto bodu programu bol za výbor určený ako spravodajca pán Hubert Kraus. Prosím ho preto, aby predniesol správu z prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o vojenskej službe ako spravodajca navrhnutý gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať taktiež o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 5. augusta 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona o vojenskej službe rieši závažnú problematiku, ktorá úzko nadväzuje na predchádzajúci návrh branného zákona, ktorý je tiež predmetom, resp. bol pred chvíľou predmetom nášho rokovania a rieši problematiku, ktorú je možné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona si postavil za cieľ v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z roku 1995 pri zohľadnení súčasného stavu a podmienok u nás vytvoriť základný právny rámec, ktorý bude vychádzať z predstavy postupnej profesionalizácie funkcií v Armáde Slovenskej republiky smerujúcej k jej budovaniu na modernú profesionálnu armádu.

    Návrh si ďalej kladie za cieľ jasným spôsobom upraviť právne vzťahy občanov vykonávajúcich vojenskú službu v ozbrojených silách. Novým prístupom rieši služobný pomer profesionálnych vojakov k štátu, osobitne rieši služobnú povinnosť vojakov vykonávajúcich základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu a prípravnú službu, tzv. neprofesionálni vojaci voči štátu. Osobitne upravuje aj právne postavenie žiakov a študentov vojenských škôl. Návrh zákona právne upravuje skutočnosť, že v ďalšom období budú vykonávať vojenskú službu v ozbrojených silách dve kategórie vojakov, a to vojak profesionál ako svoje zamestnanie na základe dobrovoľne prevzatého záväzku a vojaci ostatných neprofesionálnych kategórií budú vykonávať ako svoju služobnú povinnosť na základe návrhu Branného zákona.

    V návrhu zákona boli plne akceptované ustanovenia Listiny základných ústavných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky.

    Po všeobecnej rozprave budem v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) navrhovať, aby Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Pán predseda, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj v tomto prípade pri otvorení rozpravy zisťujem, že mám jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Kanisa.

    Prosím, pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ctené dámy, vážení páni,

    potvrdzujem slová mojich predrečníkov, že veľmi potrebujeme takto zameraný a poňatý zákon. Jeho vypracovanie a najmä prijatie bude znamenať istý prelom v celej tvorbe obranného a bezpečnostného zákonodarstva, a to hneď z dvoch hľadísk. Filozofia aj vypracovanie návrhu zákona v nemalej miere postihuje náš celospoločenský pohyb za posledné roky od totality k demokracii, pluralite, slobode aj v takej nedemokratickej inštitúcii, akou je armáda.

    Návrh zákona vrátane celej dôvodovej správy je spracovaný kvalitne, miestami príkladne. Zákon je hutný, formulácie jasné, odôvodnenia presvedčivé. Je zrejmé, že návrh zákona sa vypracúval zodpovedne a zrejme aj v nejakej inej zostave, ako to bolo pri návrhu Branného zákona. Rozdiel je v kvalite obidvoch zákonov, sú takpovediac rozdielom triedy. Na duch tohto návrhu ukazujú aj pasáže a paragrafy, v ktorých sa používajú také pojmy ako podanie, zápisnica, nazeranie do spisov, dôkazy, amnestia, náhradné voľno, bezpečnosť a ochrana zdravia, ktoré v súvislosti s obsahom zákona sú ako nové pojmy v armádnom prostredí.

    Ilustrácia a odkazy na riešenie podobných otázok v Poľsku, Belgicku, Maďarsku či v USA, ako je tomu v dôvodovej správe, sú funkčné a svedčia o zodpovednom a fundovanom prístupe k spracovaniu návrhu zákona. Tak ako každý návrh zákona, aj tento je možné vylepšiť, urobiť kvalitnejším. Preto pár pripomienok a návrhov už v tomto štádiu prvého čítania.

    Dávam na zváženie, že § 77 vzbudzuje otázku, prečo je voľno na opustenie posádky najvyšším druhom odmeny pre vojakov základnej a podobnej služby a vyššou než napríklad mimoriadne povýšenie.

    V piatej časti chýba organicky tam patriaci paragraf o vojenských hodnostiach, ktorý je nesprávne uvedený v návrhu Branného zákona.

    V § 129 odporúčam doplniť, aby sa vyslanie vojaka na služobnú cestu nariaďovalo písomným vojenským rozkazom. Problematický je § 189 ods. 1, kde sa odporúča zrušiť aj nález Ústavného súdu číslo 4 z roku 1997. To je práve ten nález súdu, ktorý sa týka toho, kto vymenúva a odvoláva náčelníka generálneho štábu. Myslím si, že obyčajný zákon nemôže zrušiť tento nález Ústavného súdu, azda by ho mohol spraviť zbytočným, ale to predpokladá, že prejde novela zákona číslo 3/1993 Z. z., o ktorej sme tu debatovali ako o prvom z vojenských zákonov. Upozorňujem na tento rozpor, ku ktorému zrejme dôjde a treba naň pamätať v prípade toho, že novela zákona číslo 3/1993 Z. z. neprejde v takom znení, ako je navrhovaná.

    Vážnym problémom je však to, že ani v Brannom zákone, ani v tomto zákone o vojenskej službe sa bližšie neurčujú vojská Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nenašiel som jediný odkaz na právnu normu ohľadom týchto vojsk. Myslím si, že tento problém treba skutočne doriešiť. V dôsledku toho ani odborníci nevedia, ktoré ozbrojené zložky ministerstva vnútra patria do vojsk, a teda i do ozbrojených síl Slovenskej republiky, a ktoré nepatria.

    Návrh tohto zákona sa nevzťahuje na najväčšiu ozbrojenú zložku ministerstva vnútra, na Policajný zbor, ktorý má svoj vlastný zákon číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere prílušníkov Policajného zboru.

    Do vojsk ministerstva vnútra, a teda ani do ozbrojených síl, nepatria ani vojaci, dôstojníci začlenení, v skutočnosti zapožičaní vo vojenských útvaroch civilnej ochrany. Dochádza tak k nenormálnym situáciám. Príslušníci vojsk ministerstva vnútra sa riadia Branným zákonom, týmto zákonom o vojenskej službe a podobnými normami pre všetky ozbrojené sily, avšak ich nadriadení, ak si pozrieme vyhlášku ministerstva vnútra číslo 283/1991 (§ 1, § 3 ods. 1), sa týmito zákonmi neriadia, lebo nie sú príslušníkmi ozbrojených síl podľa týchto zákonov.

    Ďalšie veci a rozpory sa týkajú opäť prezidenta Slovenskej republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl aj vo vzťahu k príslušníkom vojsk ministerstva vnútra. Myslím si, že tieto veci treba komplexne doriešiť, pretože tieto návrhy zákonov skutočne tvoria istý komplex súvisiacich zákonov, a treba koncepčne postihnúť tieto problémy.

    Vo vojenskom disciplinárnom práve je takisto istý nesúlad. Na jednej strane sa vzťahuje iba na vojakov (§ 74), podliehajú mu iba vojaci, civili nie (§ 75). Na druhej strane ho voči vojakom môžu používať, t. j. disponujú vojenským disciplinárnym právom aj civili, môžu vydávať vojenské rozkazy, udeľovať disciplinárne odmeny, ukladať disciplinárne tresty, a to v prípade, keď sú na čele služobného orgánu, (§ 75 ods. 3 a iné). Domnievam sa, že by bolo vhodnejšie tento problém ošetriť výnimkou v zákone a sformulovať ho ako vymenúvanie civilných funkcionárov s takouto právomocou.

    Pritom treba konštatovať, že vlastne takýchto funkcionárov, teda civilov, civilných riadiacich funkcionárov, pribúda a bude pribúdať. Zrejme príslušné normy by mali byť veľmi presné. Musím však podotknúť aj to, že návrh zákona, zrejme je to aj istou situáciou, v ktorej armáda je, vzhľadom teda na päťročný vývoj, ktorý tu je, nedostal sa až tak ďaleko, ako je to možné aj v iných armádach, kde existujú vojenské stavovské organizácie, práporčíci, dôstojníci, poslucháči vojenských akadémií, ktoré majú isté samosprávne funkcie a právomoci v oblasti vojenskej disciplíny, vojenskej cti a morálky. Treba, aby konceptori zákona zvážili, či by to bolo únosné, alebo nie. Osobne si myslím, že by sa to dalo urobiť a bolo by to aj prínosom.

    Keďže okrem návrhu zákona sú vlastne Národnej rade predložené aj takpovediac mimo legislatívneho procesu jedna vyhláška a dva výnosy, zrejme sa tým sleduje, aby poslanci mali prehľad o tom, ako sa to bude konkretizovať. Mám tam celý rad pripomienok. V dobrej viere ich pri druhom čítaní odovzdám, v podstate nech zvážia tí, ktorí robia zákon, nakoľko sa dajú akceptovať alebo sa nedajú akceptovať.

    Na záver odporúčam podporiť návrh zákona o vojenskej službe v zmysle jeho zaradenia do ďalšieho štádia, teda do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Kanisovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nemám viac prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto z pléna prihlásiť. Pán poslanec Moric.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    materiál, ktorý nám bol predložený, je síce veľmi rozsiahly, ale je prehľadný. Komplexne upravuje všetky druhy vojenskej služby a vlastne občania, ktorí nastupujú na vojenskú službu až teraz, majú v jednom alebo v dvoch predpisoch možnosť sa vlastne presne dozvedieť svoje práva a povinnosti, či už ide o základnú, náhradnú, alebo zdokonaľovaciu službu. Keďže tento zákon vyjadruje potreby, súčasné potreby občanov Slovenskej republiky pri nástupe na tieto druhy služby, je prehľadne spracovaný, odporúčam, aby sme ho prerokovali v druhom čítaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ak sa nehlási nikto s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca tiež nie.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, predneste návrh, pán poslanec.

  • V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Počuli ste návrh. Budeme hlasovať o návrhu prerokovať tento zákon v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pán poslanec.

  • Áno, v súlade s § 74 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o uznesení na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 1669 a v tomto uznesení prideliť vládny návrh zákona o vojenskej službe Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. K uvedenému návrhu zákona určiť ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a lehotu na prerokovanie vo výboroch do 4. novembra 1997 a v gestorskom výbore do 7. novembra 1997.

  • Ďakujem.

    Takže prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pridelení predmetného zákona výborom Národnej rady, o určení gestorského výboru a lehoty na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla na návrhu prideliť tento zákon výborom a určiť aj lehoty.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Podľa schváleného programu nasleduje

    vládny návrh zákona o peňažných náležitostiach vojakov.

    Je to prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 722 a návrh pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom v Národnej rade rozhodnutím predsedu Národnej rady ako číslo 1726.

    Tento zákon prednesie tiež minister obrany pán Sitek, tak ako ho poverila vláda.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám vládny návrh zákona o peňažných náležitostiach vojakov. Účelom návrhu je zvýšiť motiváciu a stimuláciu občanov pre profesionálnu službu v Armáde Slovenskej republiky. Zrušenie samostatného systému odmeňovania vojakov z povolania prijatím zákona číslo 143/1992 Zb. o odplate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch bolo jednou z príčin, ktorá negatívne ovplyvnila stabilizáciu kádrov v armáde a systém personálnej práce v nej. Spolu s vysokou náročnosťou služby tým prišlo k strate motivácie, predovšetkým mladých dôstojníkov a práporčíkov. Výsledkom je trvalo vysoký počet odchádzajúcich vojakov z povolania.

    Súkromný sektor i peňažné ústavy ponúkajú príslušníkom armády lukratívnejšie platové podmienky. Úlohou predloženého návrhu je zastaviť tento negatívny vývoj v personálnom zabezpečení armády. Navrhuje sa preto úprava peňažných náležitostí vojakov tak, aby sa prerušilo obdobie stagnácie a reálnych platov a zabezpečil sa podľa ekonomických možností aj do budúcnosti ich nárast. Zvyšuje sa úroveň diferenciácie odmeňovania profesionálnych vojakov v závislosti od vykonávanej funkcie. Ťažiskom návrhu je premietnutie špecifík výkonu profesionálnej vojenskej služby do systému odmeňovania.

    Navrhované zložky služobného príjmu odrážajú náročnosť výcviku v poľných podmienkach výkonu dozornej, strážnej a poriadkovej služby, zvýšenú mieru rizika ohrozenia zdravia alebo života pri výcviku a obmedzenia vyplývajúce z povinnosti plniť osobitné úlohy na zabezpečenie brannej pohotovosti štátu alebo pri vyhlásení mimoriadnych opatrení. Návrh zahŕňa aj právnu úpravu poskytovania peňažných náležitostí vojakov v základnej službe, náhradnej službe, zdokonaľovacej službe, žiakom a študentom vojenských škôl. Predložený návrh zákona korešponduje s predstavou o postupnom budovaní modernej profesionálnej armády, pričom zohľadňuje súčasný stav transformácie Armády Slovenskej republiky a jej ekonomické podmienky a možnosti Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Slovo má teraz pán poslanec Danko, ktorý je určený ako spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o peňažných náležitostiach vojakov (tlač 722) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. septembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh zákona o peňažných náležitostiach vojakov rieši závažnú problematiku, ktorá veľmi úzko nadväzuje na návrh Branného zákona, ktorý je tiež predmetom nášho rokovania, a rieši problematiku, ktorú je možné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že navrhovaný zákon o peňažných náležitostiach vojakov je práve tým zákonom, po ktorom teraz najviac volajú príslušníci Armády Slovenskej republiky. Myslím si, že všetky doterajšie úpravy platových náležitostí vojakov nedostatočne zohľadňovali všetky peripetie vojenskej služby, z ktorých spomeniem len napríklad obmedzený výkon niektorých ústavných práv, ako je obmedzené petičné právo, vojak v služobnom pomere nesmie byť členom politickej strany, obmedzeným spôsobom sa môže zúčastňovať na politických akciách bez rovnošaty, nemôže zakladať odborové organizácie, nemá právo na štrajk, nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť, nesmie podnikať.

    Okrem týchto obmedzených ústavných práv život vojakov ovplyvňujú faktory, ako je výkon funkcie v miestach v súlade s potrebami ozbrojených síl, a nie podľa vlastného výberu, byť dosiahnuteľný pri vyhlásení vyšších stupňov pripravenosti, časovo neobmedzený výkon služby a mnohé ďalšie iné.

    Všetky tieto skutočnosti vyvolali potrebu pripraviť zákon o peňažných náležitostiach vojakov, ktorý už bude rozlišovať ohodnotenie vojakov vykonávajúcich profesionálnu službu, základnú, náhradnú a zdokonaľovaciu službu, ako aj peňažné náležitosti žiakov a študentov vojenských škôl. Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie a lehotu prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 74 Národná rada schválila.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Takže po otvorení rozpravy konštatujem, že pán poslanec Kanis má permanentku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, pán minister, ctené dámy, vážení páni,

    riešenie otázky peňažných náležitostí vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, výška ktorých je niekoľko rokov neodôvodniteľne nižšia než u príslušníkov iných ozbrojených zborov, napríklad polície, považujem za potrebnú, dokonca naliehavú. Či sa to malo udiať v podobe predkladaného návrhu zákona, alebo v podobe inej, ktorou mohla byť napríklad stručná podoba časti či oddielu v zákone o vojenskej službe a podrobnosti v rezortnej právnej norme, to je vec druhá. Zdá sa, že úsilie mať na plat zákon, prevážilo z dôvodov nedobrých skúseností za posledné roky.

    Z armády odchádzajú pomerne skúsení dôstojníci stredného veku a vo väčšom množstve, než v akom do nej prichádzajú noví, mladí a tiež neskúsení dôstojníci. O nič lepšia, ak nie ešte horšia, je situácia u poddôstojníkov a práporčíkov v ďalšej, eventuálnej profesionálnej službe. Vynárajú sa pritom dve otázky. Prvá, či predložený návrh zákona pomôže riešiť tento vážny problém neprimeraného zaostávania v odmeňovaní vojakov a ich odchodu z armády. A druhá, či by tieto problémy v konkrétnej podobe s možnosťou pružne reagovať na pohyby miezd, inflácie a podobne lepšie neriešila vnútrorezortná právna norma.

    Zákon sa predsa len pomalšie a ťažšie mení a prispôsobuje novým finančným i menovým pomerom. Návrh zákona je spracovaný pomerne dobre, prehľadne a jasne a v zásadnom súlade s Branným zákonom a so zákonom o vojenskej službe i súčasnými návrhmi, o ktorých sme rokovali. Kde je rozpor, uvediem ho v ďalšej časti svojho vystúpenia.

    Dôvodová správa by bola asi funkčnejšia, ak by uvádzala ustanovenia jednotlivých paragrafov a zároveň ich zdôvodňovala. Počas posudzovania a schvaľovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky by sa podľa môjho názoru mal upraviť jeden nesúlad, eventuálne neúplný súlad navrhovaného zákona s už posudzovanými návrhmi zákonov, t. j. Branného zákona a zákona o vojenskej službe. Tento nesúlad, istá nepresnosť koncepčnej povahy je zrejmejšia, keď sa dobre porovná obsah § 1 ods. 1 s obsahom § 2 navrhovaného zákona, t. j. zákon o peňažných náležitostiach pre všetkých vojakov, či už druhov ozbrojených síl alebo druhov vojenskej služby, resp. v § 2 nejde o všetkých vojakov. Chýbajú vojaci prípravnej služby a zároveň naopak, hovorí sa aj o jednej skupine nevojakov, žiakov vojenských škôl, ktorí nie sú ani vojakmi základnej alebo inej povinnej vojenskej služby, ak vychádzame z Branného zákona, ani vojakmi prípravnej služby s príslušnými časťami návrhu Branného zákona a zákona o vojenskej službe.

    Branný zákon je všeobecnejšia právna norma, a pokiaľ bude schválený v predloženej podobe, potom zákony naň nadväzujúce musia tento Branný zákon dôsledne ctiť. Takže napríklad dikcia študent vojenskej vysokej školy alebo profesionálny vojak (§ 63 predloženého návrhu zákona) nie je v súlade s Branným zákonom ani so zákonom o vojenskej službe. Iba na prvý pohľad ide pri pojme študent vojenskej vysokej školy o súhrnný pojem pre pojmy vojak základnej služby, vojak náhradnej služby, vojak prípravnej služby. Vojaci základnej služby väčšinou nie sú študentmi vysokej vojenskej školy. Ak ide o zákon o platoch, o služnom pre všetkých vojakov, tak nech sú v ňom postupne rozobrané všetky druhy vojenskej služby v pojmoch podľa práve navrhovaného Branného zákona.

    Upozorňujem na to tvorcov, konceptorov, aby sa aj v ďalšej časti práce so zákonom tieto veci dali do súladu. A naopak, ak sú v takto poňatom zákone obsiahnuté ustanovenia aj o skupine mladých ľudí, ktorí nie sú vojaci - ide o žiakov nižších ročníkov vojenských škôl, osobitne stredných vojenských škôl - potom nech sa v § 1 rozšíri pôsobnosť a účel tohto zákona čo len jednou polvetou okrem na vojakov aj na túto skupinu občanov nevojakov.

    Problémy, ktorých pozitívne riešenie by prispelo ku kvalite navrhovaného zákona. Niekoľko takýchto problémov načrtávam v podobe otázok a odporúčaní. Otázky: u vojakov základnej náhradnej atď. služby je výška služného závislá od dosiahnutej hodnosti. Je dobrým vojakom, získal príslušnú vojenskú odbornosť, je ustanovený do veliteľskej funkcie, no stále ešte nemá vyššie služné. Je povýšený do vyššej hodnosti, napríklad desiatnika, čatára, a zvýši sa mu služné podľa dosiahnutej hodnosti. Celé je to teda založené na predpoklade, povyšovaní sú dobrí a schopní vojaci, najnižší velitelia, a tým sa zvyšuje aj ich služné.

    Hodnosť nejde subjektívne vykladať, ak dáva zákonný nárok na vyššie služné. U vojakov profesionálov však tomu tak nie je. Prečo? Prečo príplatok za vojenskú hodnosť, napríklad kapitán má 2 600 Sk, tvorí nie príliš významnú zložku celkového príjmu dôstojníka? Prečo u priemerného dôstojníka s veliteľskou či riadiacou právomocou, ktorý má dobrý výkon služby a 10 či 15-ročnú prax, je časť jeho platu za hodnosť obyčajne na treťom a štvrtom mieste? Veď aj u dôstojníkov by mal platiť predošlý predpoklad. Kto dosiahol vyššiu hodnosť, ten je lepším, plní náročnejšie úlohy, má požadovanú odbornú kvalifikáciu. Toto platí len do istej miery, nie však všeobecne. Dôsledkom toho je, že neraz dôstojník nižšej hodnosti má nielen trochu, ale aj neporovnateľne vyšší celkový plat než dôstojník, ktorý má o jeden i o dva stupne vyššiu hodnosť. Je to aj tým, že podiel funkčného platu, príplatku na riadenie, osobného príplatku a u starších aj príplatku za výsluhu rokov je z celkového balíka peňazí na platy vojakov taký veľký, že príplatok na hodnosť sa až stráca, a teda nemotivuje.

    Ak sa pre platy vojakov pripravil nový zákon, po prijatí ktorého sa na nich nebude vzťahovať zákon číslo 143/1992 Zb. ani nariadenie vlády číslo 249/1992 Zb., upozorňujem na § 75 návrhu zákona, prečo sa rozhodujúci podiel platu vojaka nevložil podobne ako u vojakov základnej služby na dosiahnutú hodnosť, v ktorej je a malo by byť sústredené všetko: dobrý výkon služby, absolvovanie príslušných škôl a kurzov, príslušný počet rokov služby a skúseností, ustanovenie na vyššie a náročnejšie funkcie.

    Vážení kolegovia, návrh zákona predpokladá celkový nárast výdavkov na peňažné náležitosti o 36,7 % oproti súčasnosti. Otázka je, prečo sa celé toto zvýšenie vzťahuje iba na vojenských profesionálov, prečo sa neupravujú, teda nezvyšuje aj služné u vojakov základnej, náhradnej či zdokonaľovacej služby, prečo nie u vojakov prípravnej služby. Ani v dôvodovej správe to nie je vysvetlené, len konštatované, že výška sa u nich nemení. Prečo musí takmer každý vojak Armády Slovenskej republiky prežiť 12 mesiacov základnej služby ako vec cti podľa článku 25 Ústavy Slovenskej republiky len za väčšej či menšej finančnej podpory svojich rodičov a prečo nevyužívame príležitosť spojenú so schvaľovaním nového zákona a odsúhlasením zvýšenia finančných prostriedkov na rok 1998, aby sme mysleli aj na obyčajných vojakov a tento stav zmiernili?

    Nadhodený nárast celkových finančných prostriedkov na platy vojakov od účinnosti tohto zákona sa prejaví tak, že diferencie, odstupňovanie výšky platov sa zväčšia. Všeobecne s tým možno súhlasiť, platová nivelizácia sa neznáša s kapitalizmom a s profesionalizujúcou sa armádou. Vzniká otázka, prečo sa tento nárast vzťahuje predovšetkým na stredné a vyššie skupiny vojenských profesionálov, prečo sa návrhom zákona neodstránil aspoň čiastočne súčasný limitujúci problém. Muži po vojenskej základnej službe nechcú slúžiť v ďalšej službe po príslušnom doškolení ako poddôstojníci alebo práporčíci, pretože ich nástupné platy, ako aj platy v prvých rokoch sú dnes až priveľmi nízke. Prečo sa nedarí plniť transformačnú úlohu armády zvýšiť podiel práporčíkov a znížiť podiel dôstojníkov? Nie je to práve pre ich pomerne nízke platy? Tak prečo to prijímaním nového zákona nezmeníme.

    Príklad môžem uviesť podľa nástupného platu vojaka absolventa strednej školy s maturitou. V platovej triede dostane 5 000 Sk, hodnostný príplatok 1 400 Sk, prídavok na výsluhu rokov, príplatok na riadenie, osobný príplatok, ostatné príplatky, spolu to tvorí 8 000 Sk. Podľa môjho názoru podľa navrhovaného zákona 8 000 Sk brutto plus ubytovanie vo vojenskej slobodárni nepriláka do armády priemernú a nadpriemernú časť mladej mužskej populácie, ktorá má úplné stredné vzdelanie. Z tohto stavu sú dva možné dôsledky:

    1. že ani v ďalších rokoch nevytvoríme túto tak potrebnú a veľkú skupinu vojakov nad 3 až 5 či 10 rokov služby,

    2. že ju síce vybudujeme, avšak bez možnosti výberu a bude zložená z ľudí, ktorí sa inde nevedeli uplatniť.

    Teda opäť znie otázka, akú chceme mať armádu.

    Niektoré formulácie v návrhu zákona používajú termín môže, teda obsahujú v sebe výklad, že ide o fakultatívnu dávku, pretože pojem môže v sebe obsahuje aj pojem nemusí, napríklad § 10 ods. 4, a dôvodová správa to nevysvetľuje, treba to opraviť, spresniť formuláciami musí, náleží, patrí, dostane alebo dákou vhodnejšou.

    V § 68 sa uvádza, kto priznáva peňažné náležitosti vojakom - buď služobný orgán, alebo ním poverený vedúci zamestnanec. Po schválení tohto zákona, v ktorom je veľká väčšina zložiek služného vojaka stanovená pevne ako nároková suma, je nie celkom náležité použiť obrat, že vojakovi ktosi priznáva plat v takej a takej výške. Veľkú časť svojho služného musí dostať z tohto zákona. Orgán rozhoduje len o fakultatívnych sumách a sumách, ktoré sú udané v istom finančnom rozpätí. A je tu aj druhá vec. Je to administratívnopersonálna stránka, teda personálny rozkaz, vrátane funkcie, platu a podobne. Tu však zákon o vojenskej službe nepozná orgán vedúci zamestnanec, ako to je napríklad v civilnom zákone číslo 143/1992 Zb., ale termíny služobný orgán, nadriadený vojak. V tomto zmysle odporúčam upraviť aj § 68.

    Na záver, vážená Národná rada, chcem zdôrazniť, že návrh zákona je vcelku dobre spracovaný. Na rozdiel od návrhu zákona o vojenskej službe tento nie je koncipovaný s perspektívou a istou stratégiou na odôvodnenú zmenu, ale skôr na súčasný aktuálny stav, a niekde aj na jeho zachovanie. Myslím si, že by sme si mali osvojiť, že ohodnotenie práce vojakov by rozhodne nemalo byť nižšie, ako je ohodnotenie príslušníkov polície. Žiaľ, v dnešnom stave už k tomu došlo, a treba to napraviť a prekonať. Vyjadrujem svoj osobný názor, že prijatím tohto zákona sa prijme štruktúra a výška služného vojenských profesionálov, ktorá nezabráni rozsiahlemu odchodu dôstojníkov strednej generácie vzhľadom na priemerné platy a výhody výsluhového dôchodku, ktorý je ešte dosť ďaleko, nezabráni sa ich odchodu do civilu.

    Napriek týmto skutočnostiam, ale vzhľadom aj na tie ocenenia, ktoré sú adekvátne a ktoré som povedal, navrhujem alebo súhlasím s tým, aby tento návrh zákona bol zaradený do druhého čítania a pomohlo by mu, keby niektoré tie problémy, ktoré som tu naznačil a uviedol, boli novými formuláciami a riešeniami prekonané.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Takže nemám viac písomných prihlášok. Na tabuli sa páni poslanci hlásia do rozpravy. Pán poslanec Moric sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Môžem len konštatovať, že som veľmi rád, že sa pán poslanec Kanis takto vyslovuje k tomuto zákonu, pretože mám naozaj možnosť hovoriť s predstaviteľmi mnohých armád teraz vo svete a porovnávať. Naposledy som mal takú možnosť v Turecku. Hovoríme spolu, samozrejme, o postavení armády, o postavení vojakov, ale hovoríme aj o peniazoch, aj o platoch. Skoro som z nôh spadol, keď tam vidím na autách, kde okrem ŠPZ sú ďalšie tabuľky, kde vidíte, či je to jednohviezdičkový, dvoj-, troj- alebo štvorhviezdičkový generál, kde vidíte výťahy, ktoré sú len pre generálov a admirálov. To znamená, že tam armáda a predstavitelia armády majú nenormálne vysoké postavenie.

    V súčasnej situácii, keď u nás Armáda Slovenskej republiky má naozaj velikánsku dôveryhodnosť, by bolo potrebné, aby dôstojníci slovenskej armády mali náležité platy, ktoré by zodpovedali postaveniu Armády Slovenskej republiky v našej spoločnosti. Možnože žold vojakov, t. j. ten základný príjem na nižších stupňoch nie je taký, aký by mal byť, ale rozdeľovať môžeme len to, čo máme. Chcel by som sa dožiť naozaj toho ešte za svojho života, aby možno aj generáli slovenskej armády mali, aj keď ich nie je veľa, svoje výťahy, aby mali svoje autá so svojimi šoférmi. Tak sa zvýrazní aj postavenie slovenskej armády v slovenskej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán Čarnogurský, nech sa páči, môžete vystúpiť.

    Tým uzatváram aj možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    v sérii tzv. vojenských zákonov máme pred sebou štvrtý z nich - zákon o peňažných náležitostiach vojakov. Je naozaj načase, že tento zákon pred nami leží, pretože slovenskú armádu - hoci, a to nie my, ale dokonca niektoré zahraničné zdroje - označujú za najúspešnejšiu armádu z postkomunistických štátov, ale z hľadiska platového ocenenia rozhodne medzi najocenenejšie nepatrí.

    Platová úroveň profesionálnych vojakov slovenskej armády je nižšia ako platová úroveň dôstojníkov profesionálnych vojakov v okolitých štátoch - povedzme Česko, Maďarsko, Poľsko. Samozrejme, je tu otázka, prečo ministerstvo obrany čakalo až na tento zákon alebo rieši vec zákonom, prečo to nemohlo riešiť svojím platovým poriadkom, pán minister, ktorý by bol schopný riešiť platové náležitosti aj mimo zákona, mimo osobitného zákona. Okrem toho tým, že platové náležitosti vojakov z povolania sa riešia zákonom, na jednej strane to poskytuje vojakom určitú istotu, samozrejme, na druhej strane opätovne vnáša do platového ocenenia vojakov istý rigidný prvok, to znamená, že meniť platovú úroveň, meniť platy, rôzne odmeny a podobne, jednoducho peňažné náležitosti vojakov, bude oveľa obťažnejšie vzhľadom na to, že sa to rieši zákonom, ako keby sa to riešilo či vládnym nariadením, alebo nariadením ministra obrany, alebo dokonca ešte nejakou nižšou právnou normou, pretože rozhodujúce je to, ako ministerstvo obrany v rámci správy svojej kapitoly rozpočtu vyčlení peniaze na peňažné náležitosti vojakov.

    Prosím, rieši sa to týmto spôsobom, spôsobom zákona. Je to nakoniec taktiež riešenie, a možno očakávať, že toto riešenie formou zákona predsa len viacej stabilizuje osobnú situáciu vojakov z povolania, ako je tomu v súčasnosti. Príliš veľa vojakov z povolania odchádza z armády, je pomerne veľká fluktuácia aj v nižších armádnych zložkách, a preto je potrebné zvýšiť platovú úroveň vojakov z povolania, aby sme dosiahli vyššiu stabilizáciu armády, aby sme súčasné dobré výsledky armády, ktoré sú, dokázali udržať aj do budúcnosti a vniesť do armády spokojnosť, stabilitu a, samozrejme, lepšie podmienky na plnenie náročných úloh. Z toho hľadiska podporujem tento zákon a poslanci KDH budú hlasovať za tento zákon.

    Ďakujem.

  • Aj ja ďakujem.

    Keďže sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, končím rozpravu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    ak dovolíte, len veľmi stručne. Konštatujem, že existuje aj téma, na ktorej sa v tejto snemovni vie dohodnúť aj opozícia, aj koalícia. To je téma obrany tohto štátu. S veľkou satisfakciou to konštatujem. Reakcia na pána Čarnogurského, prečo sa to robí zákonom: Skutočne neviem, ale môj odhad je, že je to preto, lebo ak chceme zdvihnúť platové pomery vojakov, najprv dáme rozpočet armáde, a keď zdvihneme platy, tak im zoberieme z výcviku, výzbroje atď. Keď prijmeme zákon, tak už robíme ďalší systémový krok, ktorý musí byť premietnutý do plánu rozpočtu na budúci rok a z toho sa musí vychádzať, že jednoducho takéto nároky na platy budú, a potom sa z toho odvíja ďalej výzbroj, výcvik atď. Trafil som, pán minister? Asi tak to bude. Hovoríme o armáde.

    Všetko, pán predseda.

  • Áno, je to tak, pán spravodajca.

    Takže, ak ste skončili, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, predložte návrh.

  • Vážený pán predseda, odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

  • Počuli sme návrh, páni poslanci a pani poslankyne. Prezentujme sa a budeme hlasovať. Hlasujeme o tom, aby sme tento návrh zákona zaradili do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme zaradili tento zákon do druhého čítania.

    Pán poslanec, môžeme prejsť k druhému hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona o peňažných náležitostiach vojakov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Súčasne navrhujem určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a lehotu na prerokovanie vo výboroch do 4. novembra 1997 a v gestorskom výbore do 7. novembra 1997.

  • Prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada prijala a rozdelila zákon do výborov, určila gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie.

    Podľa schváleného programu nasleduje osemnásty bod, ktorý máme prerokovať, a je to druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 688, v ktorom je aj návrh uznesenia predsedu Národnej rady.

    Návrh v tomto prípade prednesie pán minister Krajči.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, vážení prítomní,

    od roku 1966 do roku 1989 sa na základe súhlasu vtedajších vlád oboch štátov zrealizovalo 14 samostatných stavieb, úprav korýt hraničných tokov na riekach Ipeľ, Slaná a Roňava. Cieľom úprav korýt týchto tokov bolo upraviť odtokové pomery tak, aby nedochádzalo k pravidelným záplavám poľnohospodárskych pozemkov a nehnuteľností obyvateľov priľahlých obcí oboch štátov.

    Podľa platnej Zmluvy medzi Československou republikou a Maďarskou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach z roku 1956, ktorá aj v súčasnosti určuje priebeh štátnej hranice medzi našimi štátmi, spoločná štátna hranica prechádza strednicou koryta hraničného vodného toku. Podľa tejto zmluvy a zároveň podľa medzinárodných pravidiel a zvyklostí priebeh štátnej hranice na hraničnom vodnom toku má umožniť a zabezpečiť rovnocenný prístup a využívanie vody v tokoch obom štátom.

    Preložením koryta tokov sa platný priebeh štátnej hranice nezmenil. Došlo však k oddeleniu časti štátnych území oboch štátov, sťažilo sa, resp. znemožnilo využívanie pozemkov na oddelených častiach územia ich vlastníkmi a užívateľmi z vlastného štátneho územia. Taktiež oba zmluvné štáty nemajú rovnocenný prístup k vode a možnosť jej využívania na upravených úsekoch hraničných vodných tokov.

    Podľa platnej právnej úpravy meniť priebeh štátnej hranice je možné len na základe dohody zmluvných štátov. Na uzavretie zmluvy o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách sa zaviazali príslušné orgány oboch štátov pri vyslovení súhlasu s vodohospodárskymi úpravami.

    Zmenou priebehu štátnej hranice došlo k oddeleniu časti štátnych území s výmerou 209,44 ha. Nejde o súvislú plochu štátnych území, ale o 295 samostatných plôch, z ktorých najväčšia má výmeru 22,8 ha. A najmenšie majú výmeru 1 m2 napríklad v katastrálnom území obce Slovenské Nové Mesto v okrese Trebišov.

    Hraničné dokumenty, ktoré sú podľa článku VII ods. 1 zmluvy jej neoddeliteľnou časťou, sú vám k dispozícii na nahliadnutie. Na základnú orientáciu o zmenách štátnej hranice pred rokovaním o zmluve ste dostali schematický náčrt a zoznam lokalít, ktorých sa zmena štátnej hranice dotýka. Oddelené plochy štátnych území sú vzájomne vyrovnané, vykúpené v prospech zmluvných štátov, a tým pripravené na odovzdanie druhému zmluvnému štátu. Plochy štátneho územia, ktoré prejdú do vlastníctva Slovenskej republiky, budú včlenené do katastrálnych území priľahlých obcí.

    Vláda Slovenskej republiky s návrhom zmluvy vyslovila súhlas uznesením číslo 326 7. mája 1996. Na základe splnomocnenia prezidentov oboch štátov zmluvu podpísali ministri vnútra republík v Bratislave dňa 25. apríla 1997. Zmluva sa uzavrie na dobu neurčitú a zmluvné strany ju nemôžu vypovedať. Po nadobudnutí platnosti zmluvy vyznačenie nového priebehu štátnej hranice zabezpečia príslušné orgány oboch zmluvných štátov.

    Maďarský parlament vyslovil so zmluvou a zmenami štátnej hranice súhlas dňa 24. júna tohto roku. Maďarská republika tak splnila ústavné a medzinárodnoprávne predpoklady na nadobudnutie platnosti zmluvy a je pripravená na výmenu ratifikačných listín. Zmluva je pripravená v súlade s normami a zásadami medzinárodného práva, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a je v súlade so záväzkami, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z uzatvorenia medzinárodných zmlúv. Zmluvu možno charakterizovať ako štandardnú zmluvu o úprave štátnych hraníc zmluvných štátov.

    Dovoľujem si vás ubezpečiť, že na prijatie zmluvy čakajú nielen obyvatelia niektorých obcí Maďarskej republiky, ale aj obecné orgány a obyvatelia slovenských obcí, najmä Salka, Pastovce, Ipeľský Sokolec, Veľká Ves, Trenč, Slovenské Nové Mesto a ďalšie, ktorým súčasný stav sťažuje riadne hospodárenie na pozemkoch a bráni rozvoju územia obcí.

    Vážené pani poslankyne a poslanci, v kontexte uvedeného dovoľujem si vám odporučiť, aby ste so zmluvou vyslovili súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Ako spravodajca bol určený pán poslanec Juriš. Prosím ho preto, aby nás oboznámil o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1668 z 5. augusta 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a lehotu na prerokovanie vo výboroch stanovil do 19. septembra 1997.

    Všetky výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a vyslovili s ním súhlas. Gestorský výbor na svojej schôdzi konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k navrhovanému uzneseniu v stanovenej lehote predložené neboli. Gestorský výbor dňa 17. septembra 1997 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh v treťom čítaní schváliť. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási z pléna. Ak nie, rozpravu končím.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť k rozprave.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Môžete. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Maďarská koalícia nechce podporiť zmluvu. Kolegovia v maďarskom parlamente ju odhlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Takže sme potvrdili a prijali navrhované uznesenie.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu ústavného zákona o zmene hranice Slovenskej republiky s Maďarskou republikou.

    Opakujem, páni poslanci, je to ústavný zákon, potrebujeme pri hlasovaní trojpätinovú väčšinu.

    Vládny návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 689, návrh na pridelenie vládneho návrhu ústavného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1671.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh zákona prednesie minister vnútra pán Krajči. Prosím, pán minister Krajči, môžete ho predniesť.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predložený návrh ústavného zákona bol vypracovaný v nadväznosti na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava. Návrh vychádza z článku 3 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom. Prijatie ústavného zákona, obsahom ktorého je súhlas Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami štátnej hranice zakotvenými v uvedenej zmluve, je predpokladom nadobudnutia platnosti zmluvy. Tá ma nastať podľa jej textu prvý deň štvrtého mesiaca po výmene ratifikačných listín.

    Nadobudnutie platnosti bude predstavovať ukončenie procesu začatého na našom území v roku 1965 so súhlasom vlády Československej socialistickej republiky s vohodospodárskymi úpravami na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava. Celkove bolo upravených 57,191 kilometrov Ipľa, 0,400 kilometrov Slanej a 3,016 kilometrov Roňavy. Realizované úpravy zabránili každoročným záplavám na ploche 4 400 ha a vytvorili podmienky na využívanie priľahlých poľnohospodárskych pozemkov.

    V dôsledku úprav došlo k výmene časti územia Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, a to po 209,4393 ha z každej zmluvnej strany, teda plochy vymenených území sú vzájomne vyrovnané. V uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 326 zo 7. mája 1996 bolo uložené predsedovi Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky tieto zmeny premietnuť do katastra Slovenskej republiky.

    Z uvedeného vyplýva, že predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a prijatie tohto ústavného zákona je opodstatnené. Na základe toho odporúčam návrh ústavného zákona schváliť v predloženom znení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spoločným spravodajcom v tomto prípade je pán Peter Brňák, predseda ústavnoprávneho výboru. Prosím ho, aby nám predniesol návrh, tak ako bol prerokovaný vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu ústavného zákona o zmene hranice Slovenskej republiky s Maďarskou republikou (tlač 689) ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 7. augusta 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 71 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska konštatujem, že predložený vládny návrh ústavného zákona o zmene hranice Slovenskej republiky s Maďarskou republikou nadväzuje na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava (tlač 688), s ktorou sme pred chvíľou vyslovili súhlas. Preto je potrebné upraviť právne pomery vyplývajúce z predmetnej zmluvy spôsobom, ako sa navrhuje v uvedenom návrhu ústavného zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh ústavného zákona o zmene hranice Slovenskej republiky s Maďarskou republikou prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1671 zo dňa 11. 8. 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. 11. 1997 a gestorský výbor v lehote do 7. 11. 1997.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási z pléna. Ak nie, uzatváram v tomto momente možnosť prihlásiť sa a končím rozpravu s otázkou na pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie, pán spoločný spravodajca tiež nie.

    Prosím, pristúpme k hlasovaniu.

  • Pán predseda, navrhujem v zmysle návrhu, ktorý som uviedol v rámci spoločnej správy, aby ste viedli hlasovanie v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku s tým, že uvedený návrh ústavného zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

  • Áno, ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Takže konštatujem, že sme tento návrh zákona zaradili do druhého čítania.

    Prosím, pán poslanec, môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Ako druhé hlasovanie navrhujem, pán predseda, aby uvedený návrh ústavného zákona bol pridelený na rokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu s tým, aby ako gestorský výbor bol navrhnutý Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s lehotami pre výbory do 4. 11. 1997 a pre garančný gestorský výbor do 7. 11. 1997.

  • Áno, môžeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pokiaľ naši šprintéri k hlasovaniu nedobehli, tri pätiny sú potrebné až v druhom a treťom čítaní, takže tu nám stačí nadpolovičná väčšina.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže konštatujem, že Národná rada sa rozhodla tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní s uvedením výborov, gestorského výboru a lehôt.

    Ďakujem pekne, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

    V rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je takisto druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách.

    Návrh ste dostali ako tlač 717, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 717a.

    Aj pri predkladaní tohto návrhu vláda poverila oboznámiť s ním Národnú radu pána ministra Krajčiho.

    Prosím, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky schválením programového vyhlásenia vlády z januára 1995 súčasne vyjadrila svoj súhlas so zapájaním Slovenskej republiky do humanitných a záchranných akcií, a to na mnohostrannom i dvojstrannom základe s dôrazom na rozvoj vzťahov so susednými štátmi. V súlade s úlohami uvedenými v tomto vyhlásení ministerstvo vnútra začalo rokovania so susednými štátmi Slovenskej republiky s cieľom vytvoriť potrebnú zmluvnú základňu na spoluprácu v oblasti civilnej ochrany.

    Zmluva, ktorá je predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s jej uzatvorením, je ďalším krokom k utvoreniu komplexného zmluvného systému so susednými štátmi na riešenie otázok spojených s materiálnym, personálnym a organizačným zabezpečením vzájomnej pomoci vo forme záchranných lokalizačných a likvidačných prác za účasti síl a prostriedkov susedných krajín v prípade vzniku mimoriadnych udalostí veľkého rozsahu, ktorých dôsledky možno minimalizovať len spoločným úsilím.

    Pôvodný zámer uzavrieť s rakúskou stranou medzivládnu dohodu bol nerealizovateľný, pretože spolková vláda Rakúskej republiky nedisponuje kompetenciami pri riešení dôsledkov mimoriadnych udalostí ako vláda Slovenskej republiky. Riešenie situácie po vzniku mimoriadnych udalostí je na rakúskej strane v právomoci jednotlivých krajinských vlád, ktoré však nemajú partnera na slovenskej strane.

    Z toho dôvodu jediným riešením bolo uzavretie prezidentskej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou. Táto možnosť je daná rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 205 z 30. augusta 1993 o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy na vládu. Návrh na uzavretie predmetnej zmluvy vláda Slovenskej republiky schválila svojím uznesením číslo 409 z 10. júna 1997. Zmluva bola podpísaná vo Viedni dňa 11. júna 1997 štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorého splnomocnil na podpis prezident Slovenskej republiky.

    Medzinárodnopolitické pozadie významu predmetnej zmluvy má širší kontext daný aktivitami Organizácie Spojených národov v oblasti humanitárnej pomoci v krízových situáciách. Uvedené aktivity sa rozvíjajú v súlade s rezolúciou číslo 46/182 z 19. decembra 1991 Valného zhromaždenia OSN o posilnení koordinácie humanitnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorá sa stala bezprostredným podnetom na zapojenie Slovenskej republiky do týchto aktivít.

    Ako príklad možno uviesť pristúpenie k projektu OSN o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri záchranných akciách vytvorením Národnej komisie medzinárodnej dekády znižovania nebezpečenstva prírodných katastrof. Treba sem zaradiť i Dohodu s vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti civilnej ochrany a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorá vstúpila do platnosti koncom roka 1995, ako aj Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, ktorá bola v Bratislave podpísaná 21. apríla 1997.

    V súčasnosti v štádiu príprav na uzavretie sú ďalšie obdobné dohody, a to s vládou Ukrajiny, Českej a Poľskej republiky. Ide o prezidentskú zmluvu, ktorá je v súlade s normami a zásadami medzinárodného práva, s právnym poriadkom Slovenskej republiky i so záväzkami vyplývajúcimi z iných medzinárodných zmlúv, ktoré už Slovenská republika uzavrela. Preto podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s jej uzatvorením.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

    O prerokovaní tohto návrhu vlády vo výboroch a o tom, či gestorský výbor odporúča, alebo neodporúča vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou, nás bude informovať pán poslanec Marián Vanko, ktorý bol určený ako spravodajca. Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, tlač 717.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách (tlač 717) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1706 z 2. septembra 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 17. septembra 1997, vyslovil s ňou súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách vysloviť súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 8. septembra 1997 a vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 17. septembra 1997. Vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách vysloviť súhlas.

    Zároveň výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor uznesením číslo 309 z 29. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o Zmluve medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách. Určil poslanca Mariána Vanka za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej zmluve ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Spoločnú správu podpísal Ing. Imrich Andrejčák, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    V Bratislave 29. septembra 1997.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási teraz do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a končím aj rozpravu s tým, že sa pýtam pána ministra, či sa chce vyjadriť k uvedenému problému.

    Pán minister sa nechce vyjadriť, pán spoločný spravodajca tiež nie, takže pristúpime k hlasovaniu podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a bude to prakticky tretie čítanie o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách (tlač 717) ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1706 z 2. septembra 1997 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote.

  • Pán poslanec, to nemusíte čítať. Hlasujeme o navrhovanom uznesení, ktoré ste prečítali. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 86 písm. e) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu poslancovi.

    Nasleduje dvadsiaty prvý bod programu, a to je

    informácia o riešení kompenzácie majetkovej ujmy občanov Slovenskej repubiky a o riešení infraštruktúry osád U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej štátnej hranice a výmenou časti štátnych území. Informáciu ste dostali ako tlač 687 a spoločnú správu výborov ako tlač 687a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Aj v tomto prípade prosím pána ministra Krajčiho, ktorý je poverený vládou, aby informáciu uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte mi na úvod vás informovať, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici, s ktorou Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas 7. februára 1996, bola ratifikovaná a nadobudla platnosť 25. júla tohto roku.

    Zmluva určila definitívny priebeh spoločnej štátnej hranice a zmeny v jej priebehu v porovnaní s generálnym vymedzením štátnej hranice v roku 1993. Môžeme konštatovať, že uvedeným dňom má Slovenská republika jednoznačne určené, vyznačené a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnoprávnym poriadkom upravené štátne hranice so všetkými susednými štátmi.

    Dňom 25. júla nadobudli platnosť aj zmeny priebehu spoločnej štátnej hranice. Vzájomne vymieňané časti štátnych území s výmerou 452 ha prešli pod zvrchovanú správu zmluvných štátov. V uvedený deň sa uskutočnilo formálne odovzdanie vymieňaných štátnych území. Osada U Sabotov je dnes štátnym územím Slovenskej republiky. Administratívne a správne sa stala súčasťou obce Vrbovce v okrese Myjava. Časť osady Sidónia sa stala štátnym územím Českej republiky.

    V intenciách uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 7. februára 1996 - prosím, aby ste si opravili rok na obálke materiálu -, ktorým vyslovila súhlas so Zmluvou o spoločnej štátnej hranici a záväzku vlády Slovenskej republiky z roku 1995 obyvateľom osád, vláda začiatkom júna tohto roku schválila konkrétny návrh na kompenzáciu majetkovej ujmy občanom a na riešenie infraštruktúry a komunálnej vybavenosti dotknutých osád zo štátneho rozpočtu v rokoch 1997 až 1999.

    Kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá vznikla občanom v čase od 1. januára 1993 do dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o spoločnej štátnej hranici, bude poskytnutá vo forme jednorazovej finančnej sumy oprávnenej osobe prostredníctvom rozpočtu príslušného okresného úradu najneskôr do konca októbra tohto roku. Na posudzovanie žiadosti obyvateľov o poskytnutie kompenzácie majetkovej ujmy boli zriadené komisie pod vedením prednostov okresných úradov v Myjave a Trenčíne. Postup a zásady schválené vládou, podľa ktorých komisie konajú, vylučujú duplicitné odškodnenie obyvateľov osád zo strany oboch republík. Výška finančnej sumy na kompenzáciu majetkovej ujmy bola určená na základe analýzy poznatkov ústredných orgánov štátnej správy, okresných úradov a orgánov samosprávy obcí o problémoch obyvateľov osád počas viac ako päť rokov, keď slovensko-česká štátna hranica bola iba generálne vymedzená.

    Vláda zo štátneho rozpočtu na rok 1997 a taktiež na ďalšie roky vyčlenila finančné prostriedky na riešenie infraštruktúry a komunálnej vybavenosti osád. Cieľom je, aby obyvateľom osád boli vytvorené životné podmienky na úrovni obcí, ku ktorým sú administratívne a správne pričlenené. Konkrétne riešenie, ktoré vláda prijala, je zrejmé z materiálu a jeho príloh.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám odporučiť, aby ste predmetnú informáciu vzali na vedomie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Dám slovo pánu poslancovi Reovi, ktorý nás oboznámi s prerokovaním informácie vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania informácie o riešení kompenzácie majetkovej ujmy občanov Slovenskej republiky a o riešení infraštruktúry osád U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej štátnej hranice a výmenou častí štátnych území.

    Informáciu o riešení kompenzácie majetkovej ujmy občanov Slovenskej republiky a o riešení infraštruktúry osád U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej štátnej hranice a výmenou časti štátnych území pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1665 z 25. júla 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zároveň určil v uvedených informáciách ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a lehotu na prerokovanie vo výboroch stanovil svojím rozhodnutím do 19. septembra 1997.

    Všetky výbory, ktorým bola informácia o riešení kompenzácie majetkovej ujmy občanov Slovenskej republiky a o riešení infraštruktúry osád U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej štátnej hranice a výmenou časti štátnych území pridelená, ju prerokovali v stanovenej lehote a odporučili ju svojimi uzneseniami Národnej rade vziať na vedomie.

    Gestorský výbor na svojej schôdzi dňa 17. septembra 1997 prijal uznesenie, v ktorom predmetnú informáciu berie na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú informáciu taktiež zobrať na vedomie. Zároveň určil spoločného spravodajcu výborov a konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a žiadne doplňujúce návrhy k navrhovanému uzneseniu v stanovenej lehote gestorskému výboru predložené neboli.

    Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na uznesenie k tejto informácii o riešení kompenzácie majetkovej ujmy občanov Slovenskej republiky a o riešení infraštruktúry osád U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej štátnej hranice a výmenou časti štátnych území, kde Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie túto informáciu, ktorú som ako spoločný spravodajca predniesol.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Aj v tomto prípade po otvorení rozpravy konštatujem, že sa nikto nehlási do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási teraz. Pán poslanec Filkus, a tým uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda, pán minister,

    ste určite prekvapení, prečo som sa prihlásil do rozpravy. Chcem vám vopred povedať a anticipujem závery, že nemám nikoho ani U Sabotov, ani v Sidónii. Ale keď som si pozrel tabuľku číslo 2 - a to už zodpovedá tomu môjmu fiškálskemu alebo fiškusovskému, alebo neviem akému princípu, filkusovskému -, veľmi ma zaujalo, čo sa z výdavkov štátneho rozpočtu dáva pre ľudí, ktorých postihlo rozdelenie územia bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, v Slovenskej republike a v Českej republike.

    A teraz chcem povedať aj toto: Nikdy som sa nebil do pŕs len preto, že som Slovák. Otca mám z Očovej, matku zo Slovenského Pravna a ja som sa narodil v Bratislave. Ale keď si pozriem, že osada Sidónia na jednu oprávnenú osobu na poskytnutie kompenzácie majetkovej ujmy na riešenie primeraného bývania na území Slovenskej republiky poskytuje 2 milióny a osada U Sabotov na 74 ľudí poskytuje 13,3 milióna, tak som si pomyslel, či sme tým Slovákom nedali málo. Samozrejme, teraz mi poviete, oni majú infraštruktúru, my sme im do toho započítali cesty, vodovody atď. Ale stále sa mi to nezdá. A preto by som bol veľmi rád počul, aj vo výbore sme o tom diskutovali a chcel som, ale nepočul som do detailov, ako to vyzerá. Tu sú na jednu osobu 2 milióny. Tam je na 74 osôb 13 miliónov. Prečo? Zase sme uhovorili tých našich úprimných, spokojných, málo odvážnych, málo sebavedomých a veľmi skromných Slovákov, že dostanú menej? Rád by som počul vysvetlenie.

    Ďakujem.

  • Nemáte žiadny návrh, pán poslanec?

  • Mám návrh, aby predovšetkým pán minister alebo pán spravodajca vysvetlili, prečo k tejto disproporcii dochádza. Ak je to len v infraštruktúre, teda infraštruktúra je rovnaká tam, ako je tam, tak potom by som bol jednoznačne za to, aby sme osade U Sabotov pridali podstatne viac, ako dostali.

  • Lenže čo to je pridali? Koľko ste navrhli pridať?

  • To znamená nie 13,3, ale 23,3.

  • Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou. To znamená, že končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Chcel by som odpovedať na pripomienku pána poslanca Filkusa v tom zmysle, že suma 2 mil. Sk je rozdelená na poskytnutie kompenzácie majetkovej ujmy a poskytnutie prostriedkov na obstaranie primeraného bývania. Kým všetci občania žijúci v osade U Sabotov majú primerané bývanie, bývajú v osade U Sabotov, obyvateľka, ktorá sa rozhodla odísť z územia Českej republiky z osady Sidónia, potrebuje náhradné ubytovanie. Na zakúpenie dnes primeraného náhradného ubytovania, teda rodinného domu, v ktorom táto obyvateľka bývala, je potrebná suma minimálne 1,5 mil. Sk, aby sme jej mohli kompenzovať túto majetkovú ujmu.

    Ostatné kompenzácie sú porovnateľné s tým, že v osade U Sabotov sme dávali na dospelú osobu, myslím si, 300 tisíc a na dieťa 200 tisíc a u tejto obyvateľky Sidónie je 500 tisíc. Čiže rozdiel je 200 tisíc korún v tomto porovnaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ani nie tak vyjadrenie, ale dal by som pánu poslancovi Filkusovi aj také akési ubezpečenie, že pri prerokovaní tohto materiálu v našom výbore, v tom uznesení, ktoré tu nie je celé, je ďalšie poverenie pre skupinu poslancov, ktorí na príslušnom krajskom úrade budú potom sledovať tok prostriedkov. Prípadne aj z práce poslancov v teréne môže vzísť nejaký návrh, ktorý by sme potom, pochopiteľne, ešte prerokovali. Ale dnes sme tu o tom ďalej nehovorili. Váš návrh bol všeobecne zvýšiť len o 10 mil. Sk.

    Podotýkam, ako povedal aj pán minister, že osada U Sabotov sa stala z českej osady slovenská, ale naopak, osada Sidónia sa dostala do Českej republiky, takže dom tej občianky, jej nehnuteľnosť sa stala súčasťou územia Českej republiky. Ona si musí nehnuteľnosť obstarať tu.

  • Hlas z pléna.

  • No tak čo sa už stane, je to, myslím si, zmluva medzi Slovenskou a Českou republikou.

    Môžeme dať hlasovať.

  • To znamená, že buď pán poslanec Filkus stiahne návrh sumy, ktorú povedal, keďže je tu také vysvetlenie, alebo budeme musieť potom do uznesenia dať odporúčanie vláde na takéto riešenie.

  • Hlas poslanca Reu: Mám to poznamenané.

  • Budeme musieť dať hlasovať o vašom návrhu.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi Filkusovi.

  • Mechanizmus, ktorý mi vysvetľuje pán poslanec Rea, že poslanci môžu ešte dodatočne prísť s určitými požiadavkami a môžu zvýšiť túto sumu, to je v čom, ako je to?

  • Pán poslanec, to je také isté, ako ste vy predniesli teraz. Schvaľujeme len uznesenie - berieme na vedomie. Čiže prikázať vláde nemôžeme, len jej môžeme dať do pozornosti, že si myslíme, že by bolo treba...

  • Dáme návrh na také isté uznesenie, aké ste navrhli v istej abstraktnej výške 10 miliónov, keď poslaneckým prieskumom zistíme, že to má byť istá suma, konkrétnejšia. Takým istým postupom ako vy navrhneme prostredníctvom výboru a Národnej rady vláde žiadosť, o ktorej ste hovorili aj vy.

  • Dobre, tak svoj návrh sťahujem.

  • Ďakujem. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

    Uveďte uznesenie, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    uznesenie som pri predkladaní spoločnej správy predniesol. Je súčasťou prílohy spoločnej správy 687a, tak ho nebudem ďalej čítať. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Ďakujem.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať. Hlasujeme o návrhu na uznesenie Národnej rady tak, ako ho máte pred sebou a ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Nikto sa nezdržal hlasovania. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie k informácii o riešení kompenzácie majetkovej ujmy občanov Slovenskej republiky a o riešení infraštruktúry osád U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej štátnej hranice a výmenou časti štátnych území.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi aj spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je

    vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 664 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 664a.

    Vládny návrh zákona aj v tomto prípade odôvodní pán minister Gustáv Krajči.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy, predpokladá zriadenie Spoločnej zdravotnej poisťovne splynutím Poisťovne ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskej zdravotnej poisťovne a Železničiarskej zdravotnej poisťovne, ktorá bude vykonávať zdravotné poistenie pre zákonom vymedzený okruh poistencov.

    Zároveň návrh upravuje organizáciu, financovanie a vykonávanie zdravotného poistenia, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Odôvodnenie potreby novej právnej úpravy, ako aj jednotlivých ustanovení návrhu zákona je podrobne rozvedené v dôvodovej správe, preto mi dovoľte pred prerokovaním predmetného návrhu povedať len niekoľko poznámok.

    Základným cieľom predkladanej právnej úpravy je zabezpečiť skvalitnenie služieb poskytovaných poistencom zlučujúcich sa poisťovní. Spoločná zdravotná poisťovňa umožní zvýšenú dostupnosť k službám poisťovne a optimalizáciu siete zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ponúkne možnosť poskytovania špecifickej zdravotnej starostlivosti pre poistencov, ktorí vzhľadom na služobné alebo pracovné zaradenie vykonávajú mimoriadne psychicky i fyzicky náročné povolania s tlakom na ich zdravotný stav.

    Špecifická zdravotná starostlivosť bude zameraná najmä na vykonávanie preventívnych zdravotných opatrení. Vytvorenie Spoločnej zdravotnej poisťovne umožní úspešnejšie sa vyrovnávať s rastúcimi nákladmi na zdravotnú starostlivosť, poskytne lepšiu ochranu poistencov pred krajnými situáciami existenciou väčších finančných rezerv a umožní tiež vyvinúť intenzívnejší tlak na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v záujme zvýšenia kvality služieb a zníženia ich nákladov. Významným prínosom zriadenia Spoločnej zdravotnej poisťovne z dlhodobého pohľadu bude aj zvýšenie hospodárnosti, väčšia finančná efektivita, posilnenie princípu solidarity a v neposlednom rade tiež zjednodušenie administratívy pre platiteľov poistného a pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pred prerokovaním vládneho návrhu zákona mi dovoľte vysloviť poďakovanie za pozornosť, ktorú ste tomuto zákonu venovali pri jeho prerokúvaní vo vybraných výboroch Národnej rady.

    V tejto súvislosti by som chcel bližšie objasniť dôvody, ktoré viedli k súčasnému zneniu vládneho návrhu zákona, najmä pokiaľ ide o špecifickú zdravotnú starostlivosť. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nejde o tzv. nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, ale o starostlivosť úzko súvisiacu s výkonom povolania, ktoré je vykonávané vo verejnom záujme.

    Príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, vojaci Armády Slovenskej republiky, ako aj zamestnanci Železníc Slovenskej republiky vykonávajú služby v záujme celej spoločnosti. Zdravotný stav uvedenej skupiny osôb musí pritom spĺňať určité presne stanovené požiadavky. Prehľad o zdravotnom stave policajtov, vojakov a železničiarov a sledovanie zmien, ku ktorým dochádza počas výkonu služby, poskytuje cenné informácie a podklady na prijatie účinných opatrení smerujúcich k zlepšeniu ich zdravotného stavu. Toto je možné len pravidelným vykonávaním preventívnych lekárskych prehliadok.

    Zabezpečenie špecifickej zdravotnej starostlivosti pre uvedenú skupinu osôb prostredníctvom Spoločnej zdravotnej poisťovne je potrebné považovať za prejav solidarity celej spoločnosti voči nim, tak ako platí v systéme zdravotného poistenia solidarita zdravých s chorými, bohatých s chudobnými. Prejavom solidarity v systéme zdravotného poistenia je v súčasnosti i prerozdeľovanie vybraného poistného medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že schválenie predloženého návrhu zákona prispeje k racionalizácii systému zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Belan. Prosím pána poslanca Belana, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem pozdraviť na balkóne ako hostí dôchodcov zo Skalice. Prajem im veľa zdravia a všetko najlepšie.

  • Pán poslanec, môžete predniesť informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni (tlač 664) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 24. júna 1997 číslo 638 pridelila vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni (tlač 664) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie k návrhu zákona.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako sú uvedené v tlači 664a. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch Národnej rady Slovenskej republiky gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 23 a 25 až 28 a schváliť ich, a bod 24 neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni (tlač 664) vyjadrené v ich uzneseniach uvedených pod bodmi 1 až 28 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov z gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

    a) podľa § 79 písm. e) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť číslo 310 dňa 30. septembra 1997.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Romana Kováča.

    Prosím, pán poslanec Roman Kováč, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom k tomuto zákonu za poslancov strán Slovenskej demokratickej koalície. Najprv uvediem dôvod a potom uvediem aj spôsob, ako sa k tomuto zákonu postavíme.

    Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 23. júla tohto roku s konečnou platnosťou vyslovil, že Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia číslo 482 zo 4. decembra porušila Ústavu Slovenskej republiky. Zároveň stanovil povinnosť Národnej rady tento stav napraviť. Vládna väčšina to svojím hlasovaním 30. septembra 1997 odmietla urobiť.

    Poslanci za strany Slovenskej demokratickej koalície sa preto z úcty k základným pravidlám fungovania štátu a na znak protestu voči správaniu sa vládnej väčšiny rozhodli pre čiastočný bojkot parlamentu.

    V tomto prípade pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni sme sa rozhodli tento čiastočný bojkot uplatniť. Budeme sa podieľať na práci Národnej rady pri rokovaní o tomto návrhu, ale nebudeme o ňom hlasovať. Nebudeme o ňom hlasovať aj preto, že považujeme tento zákon za protiústavný. Vytvára dve nerovnaké skupiny poistencov pred zákonom a v prípade, že bude schválený, vopred oznamujeme, že podáme podnet na Ústavný súd, aby preskúmal tento zákon z hľadiska súladu s ústavou.

    Ďakujem.

  • Ale nenavrhli ste žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán poslanec.

    Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka.

  • Chcem len reagovať na pánov poslancov, ktorí si dali taký pekný názov - Slovenská demokratická koalícia, a Slovensko nechceli. Nechceli ústavu, nechceli nič v prospech Slovenska. Dnes sa vydávajú za veľkých Slovákov. Vydávate sa za veľkých demokratov. Keď chcete bojkotovať, choďte v mene Božom domov, načo ste tu.

  • Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Danko, pani poslankyňa Gbúrová.

    Pán poslanec Danko, najskôr je prihlásená pani poslankyňa Gbúrová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ďalších do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister,

    vyjadrím sa k vládnemu návrhu zákona pod číslom 664 o Spoločnej zdravotnej poisťovni len veľmi stručne, keďže som určité výhrady a pripomienky tlmočila v rozprave vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Z toho dôvodu upozorním iba na niekoľko skutočností.

    Chcela by som upozorniť na to, že tento zákon, možno viac ako ktorýkoľvek iný zákon obsahuje alebo dokonca kóduje princíp sociálnej nerovnosti v tom najpodstatnejšom, a to v zdraví každého občana, ktoré je, myslím si, rovnocenné v tom, či ide o solventného, alebo o nesolventného občana, každý ochorie rovnako a problémy choroby a zdravia sú u každého s rovnakými dôsledkami. Tento zákon totiž v rámci jednej poisťovne porušuje princíp rovnosti, porušuje princíp solidarity a vytvára občanov dvoch kategórií. Prvú kategóriu tvoria pracovníci a príslušníci rezortov, ktorým sú poskytované špecifické nadštandardné služby, a druhú kategóriu tvoria poistenci jednotlivých poisťovní, ale nie sú zamestnancami uvedených rezortov.

    Hneď na úvod chcem odmietnuť stanovisko tých politikov, ktorí podstatu sociálnej rovnosti vidia v nerovnosti a deklarujú ju aj zákonnou normou. Tento zákon možno nechtiac najviac odhalil kastovníctvo a nebezpečný trend k sociálne prudkej polarizácii spoločnosti. Nie som za rovnostárstvo. To v minulosti viedlo k nivelizácii ľudských schopností. Ale porušenie sociálnej rovnosti v oblasti zdravia je opačný extrém a jeho dôsledky sú rovnaké.

    Ak mi dovolíte, spomeniem veľmi stručne tie najpodstatnejšie výhrady, ktoré mám voči uvedenému zákonu.

    Najmä v § 3 dochádza k porušeniu zákona číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, keď je poisťovaná len určitá skupina osôb, a navyše nie je stanovené, čo s osobami, ktoré sú v tomto čase poistené v týchto poisťovniach a nespadajú do tohto výberu § 3 ods. 1 zákona číslo 273/1994 Z. z. Týmto vládnym návrhom sa porušuje rovnosť zdravotných poisťovní pred zákonom podľa § 29 ods. 2 zákona číslo 273/1994 Z. z.

    Ďalej sa porušuje možnosť voľného výberu zdravotnej poisťovne pre občana Slovenskej republiky-poistenca podľa § 26 ods. 1 zákona číslo 273/1994 Z. z. Navyše, opätovne sa rozporuje nerovnoprávnosť u inštitúcie, ktorej poistenci by boli zamestnancami terciálnej sféry financovanej z peňazí štátneho rozpočtu.

    A nakoniec vo väzbe na paragrafy 4, 5 a 6 uvedeného zákona chcem povedať, že ak je pre rezort nutná špecifická zdravotná starostlivosť, bolo by hádam vhodné a správne, aby si ju rezort hradil z vlastných zdrojov. Myslím si, že ak by bol postavený tento problém takto, čiastočne by sa vyriešil princíp sociálnej rovnosti a solidarity.

    Porušenie základného zákona o zdravotnom poistení číslo 273/1994 Z. z. a zároveň Ústavy Slovenskej republiky a práv občana na voľný výber zdravotnej poisťovne a zdravotníckeho zariadenia, keďže, ako som povedala, zvýhodňuje určitú skupinu ľudí voči inej skupine, porušuje princíp solidarity v zdravotnom poistení, keď každý prispieva podľa svojich možností, ale dostáva za to potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko dáva.

    Vážení páni poslanci, to sú dôvody, pre ktoré navrhujem zákon 644 neprijať. Klub poslancov za Stranu demokratickej ľavice nemôže tento typ zákona podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, len sa chcem opýtať, či dávate návrhy na zmenu uvedených paragrafov, o ktorých ste hovorili. Je to možné, ak je 15 podpisov. Nenavrhujete zmenu? Ďakujem.

    Pán poslanec Danko, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    podávam podľa § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky doplňujúci návrh.

    V § 11 ods. 3 návrhu sa prvá veta za slovami "vojenskej škole" končí bodkou, vypúšťajú sa slová "alebo dňom vzniku poistenia v inej zdravotnej poisťovni".

    Máte to uvedené v dôvodovej správe, každý ju má pred sebou, nepovažujem za nutné to čítať. Ale trvám na tom, aby zdôvodnenie bolo uvedené v zápise

  • Príloha číslo 1.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, či má niekto faktickú poznámku.

    Pán poslanec Maxon.

  • Dámy a páni,

    veľmi sa ospravedlňujem, že takto procesne vstupujem do tohto bodu rokovania, ale v spoločnej správe je jedna chyba. Ide teraz o to, či budeme trvať na úprave spoločnej správy v zmysle uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Vecne ide o to, že v pôvodnom vládnom návrhu nebola zakotvená dikcia, že riadiace a správne orgány zlučujúcich sa poisťovní sa automaticky stávajú orgánmi budúcej jednej poisťovne. Na základe pripomienok legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady sa to dostalo do spoločnej správy. Náš výbor s tým nesúhlasil a na tom stanovisku ďalej trváme, že je neobvyklé, aby priamo v zákone bolo uvedené, že pôvodné orgány sa stávajú súčasne orgánmi novovzniknutého subjektu.

  • Čiže chcete opraviť spoločnú správu. Ale o spoločnej správe vždy hlasujete vo výbore, to znamená, že o návrhu na opravu spoločnej správy musíme dať hlasovať aj tu v Národnej rade.

    Páni poslanci a pani poslankyne, rozprava sa skončila. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Pán minister sa chce vyjadriť. Prosím.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    z rozpravy vyznelo niekoľko pripomienok týkajúcich sa tohto zákona. Dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré z nich.

    Po prvé chcem upozorniť, že do tohto stavu existovali tri zdravotné poisťovne: Zdravotná poisťovňa ministerstva vnútra, ministerstva obrany a Železničiarska zdravotná poisťovňa, ktoré mali ustanovenie o špecifickej zdravotnej starostlivosti zakotvené vo svojich zákonoch. Toto ustanovenie sme prevzali z právnych noriem, ktoré dosiaľ existovali. Vychádzali sme z toho, že zdravotný stav policajtov, vojakov a železničiarov musí spĺňať určité presne stanovené požiadavky a ich nedodržaním vzniká nebezpečenstvo ohrozenia či už činnosti Policajného zboru, Armády Slovenskej republiky alebo Železníc Slovenskej republiky.

    Po druhé by som chcel upozorniť alebo poukázať na paragrafy 3, 4 a 5, ktoré hovoria o špecifickej zdravotnej starostlivosti, že ide predovšetkým o preventívne lekárske prehliadky, ktoré sú pre túto skupinu ľudí nevyhnutné. Na porovnanie chcem povedať, že z hľadiska sledovania práceneschopnosti týchto dvoch skupín poistencov, z hľadiska vykonávania preventívnych prehliadok máme u príslušníkov Policajného zboru o 100 % nižšiu práceneschopnosť ako u ostatných skupín, čím sa šetria značné finančné prostriedky na túto zdravotnú starostlivosť.

    Prehľad o zdravotnom stave týchto osôb a sledovanie zmien, ku ktorým dochádza počas výkonu služby, poskytuje cenné informácie a podklady na prijatie účinných opatrení smerujúcich k zlepšeniu ich zdravotného stavu. A toto je možné len pravidelným vykonávaním preventívnych lekárskych prehliadok a sledovaním štatistických ukazovateľov.

    Preto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby zvážila verejný záujem týchto skupín poistencov a podporila zákon. V prípade, že by sme nerozlišovali špecifickosť niektorých profesií, stačila by v rámci Slovenskej republiky jedna národná zdravotná poisťovňa, ktorá by všetkým poskytovala rovnaké štandardné služby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, aj vám.

    Pýtam sa poslanca Belana, či sa chce ako spravodajca vyjadriť k rozprave. Nie. Tak môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Návrhy zo spoločnej správy - spoločne budeme hlasovať o bodoch 1 až 22 a 25 až 28, bod 23 bude vyňatý na samostatné hlasovanie a bod 24 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Počuli ste návrh. Hlasujeme o bodoch...

  • ...o bodoch 1 až 22 a 25 až 28, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch, ako ich prečítal spoločný spravodajca. Je to odporúčanie gestorského výboru.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať o bodoch spoločnej správy tak, ako ich prečítal pán poslanec Belan. Sú to všetky body okrem bodov 23 a 24, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali tieto body spoločnej správy.

  • Čiže hlasujeme samostatne o bode 24.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Tento bod sme neschválili.

  • Bod 23 je návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý odporúča vypustiť v § 31 odsek 2 písmeno a) a v § 31 odsek 2 písmeno b).

  • Hlasujeme samostatne o bode 23. A výbor navrhuje, aby sme tento bod schválili.

  • Aby sme schválili časť § 31 ods. 2 a § 31 ods. 4 - tie dva body na návrh výboru pre financie, rozpočet a menu.

  • Pán poslanec, mali by ste aj hlasovať. Ani ste sa neprezentovali, ani ste nehlasovali. Keď niektorý výbor navrhuje niečo vypustiť, tak potom zrejme navrhuje aj schváliť ten jeho návrh.

    Prosím, budeme sa ešte raz prezentovať a budeme hlasovať. Hlasujeme o bode 23 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec

    Prijali sme bod 23.

  • To sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy vyplývajúce z rozpravy. A teraz, pán predseda, mám poverenie gestorského výboru, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu.

  • Pán poslanec, musíme ešte hlasovať o návrhu pána poslanca Danka. Pán poslanec Danko...

  • Pardon. Pán poslanec Danko dal návrh, ktorý majú písomne všetci poslanci, a odporúčam...

  • Ide o návrh v § 11 ods. 3, kde prvá veta za slovami "vojenskej škole" sa končí bodkou a vypúšťajú sa slová "alebo dňom vzniku poistenia v inej zdravotnej poisťovni".

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj návrh poslanca Danka z rozpravy.

  • To boli už ozaj všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Teraz mám poverenie z výboru, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu o zákone ako celku. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o tomto návrhu spoločného spravodajcu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Páni poslanci, prosím, budeme hlasovať ešte raz. Hlasujeme o návrhu pána spoločného spravodajcu, aby sme hneď pristúpili k tretiemu čítaniu. Nebolo nás dosť. To nie je, že neprešiel.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme v ňom pokračovať až zajtra.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu. Je to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 728. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1739.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh prednesie pán minister Ivan Hudec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    v zmysle plánu legislatívnych úloh vláda Slovenskej republiky vám dáva na posúdenie návrh zákona o divadelnej činnosti.

    Presvedčenie vlády Slovenskej republiky o nevyhnutnosti predložiť vám na posúdenie návrh zákona o divadelnej činnosti vychádza predovšetkým z uvedomenia si mimoriadneho postavenia divadelnej tvorby v našich národných dejinách. V čase, keď vrcholili úsilia o likvidáciu tohto národa, keď sa v školách prestali používať slovenské slová, stali sa poslednými baštami verejného oslavovania našej reči chrám a divadlo. Divadlo, ktoré ľudia hrali z lásky a ochoty a ktoré presviedčalo, že slovenská reč nie je nijakým podradným jazykom páriov, ale má rovnakú schopnosť umožniť intelektuálnu komunikáciu i emotívne vzruchy ako reč MoliŤrova či Shakespearova. A teda ak v časoch minulých divadlo pomohlo prežiť nežičlivé obdobie štátotvornému národu, osvojila si vláda Slovenskej republiky presvedčenie, že je našou spoločnou úlohou pomôcť divadlu, aby prekonalo vír spôsobený ekonomickou transformáciou celej časti Európy.

    Sochár, spisovateľ či hudobný skladateľ môže totiž tvoriť aj v časoch nežičlivých, môže svoje diela odložiť pre ďalšie generácie v presvedčení, že raz nájdu svojho obdivovateľa, že sa im raz podarí splniť svoje estetické poslanie. Divadlo ako umenie, ktoré vzniká kolektívne, sústredeným úsilím viacerých tvorivých individualít, je len umením konkrétnej chvíle. Nie je možné dielo odročiť, ak prepasie okamih, v ktorom diváka malo možnosť osloviť. Už tú chvíľu nik nevráti a nezopakuje. Tvorivý kolektív, ktorý sa pri príprave a uvádzaní inscenácie zíde, sa tiež už nikdy nestretne v rovnakej situácii. A napokon divák, ktorý je jediným dôvodom, adresátom a súčasne spolutvorcom divadelnej aktivity, sa ako ďalší kolektívny partner s vlastnými sociálnymi, psychologickými, intelektuálnymi a rozličnými inými parametrami tiež nikdy neopakuje.

    V tejto jedinečnosti divadelnej tvorby vidím druhú príčinu, kvôli ktorej vám navrhujem zaoberať sa návrhom zákona nazerajúceho na divadlo a divadelnú činnosť ako na umeleckú tvorbu a nielen ako na druh komerčnej aktivity. Nie je, žiaľ, v silách doterajšej platnej zákonnej normy, teda zákona Slovenskej národnej rady číslo 36/1978 Zb. v znení neskorších predpisov, zabezpečiť tieto dve základné úlohy. Stará zákonná úprava totiž implementovala skutočnosť, že po roku 1948 sa divadlo stalo súčasťou ideologických nástrojov pôsobenia na spoločnosť a znárodnením či poštátnením všetkých divadiel vytvorila existenčnú závislosť divadla od štátu. Zakotvila celý systém ideologických kontrolných opatrení, ktoré nie je možné odstrániť kozmetickými úpravami, teda zmenami či doplnkami zákona číslo 36/1978 Zb.

    Nový zákon by mal definovať divadlo ako kultúrnu a umeleckú ustanovizeň, nazerať na divadelné umenie ako na samostatný umelecký druh a charakterizovať divadelnú činnosť ako aktivitu predovšetkým umeleckej povahy. Zákon zakotvuje rovnoprávnosť všetkých druhov divadelných aktivít a činností bez ohľadu na jazyk, v ktorom sa predstavenia uvádzajú, a ďalšie špecifiká, medzi ktoré v prvom rade zaraďujeme inscenácie určené deťom a dospievajúcim divákom. Zákon oprávňuje štátne orgány vytvorené v súlade so súčasnou legislatívou zriaďovať štátne profesionálne divadlá a vytvárať im podmienky na činnosť a osobitne ukladá Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky ako jednému z možných zriaďovateľov štátnych profesionálnych divadiel, aby ich prostredníctvom zabezpečilo plynulý a vyvážený rozvoj všetkých základných divadelných žánrov, teda aj finančne náročnej opernej, spevohernej a baletnej tvorby.

    Zákon umožňuje, aby popri divadlách, ktoré pôsobia ako štátne a predovšetkým umelecké ustanovizne, vznikali aj divadlá neštátne ako zariadenia rozmanitých právnických a fyzických osôb a rámcovo definuje aj neprofesionálnu divadelnú činnosť ako dôležitú zložku a súčasť divadelných aktivít. Zákon napokon zaväzuje všetkých zriaďovateľov divadiel sústreďovať potrebné odborné informácie a dokumenty nevyhnutné na výskum v určených organizáciách.

    Predkladaný návrh zákona jasne zdôrazňuje nezastupiteľné postavenie umeleckých individualít a umelcov, ktorí pôsobia v kolektívnych telesách. Pseudodemokratickú kategóriu v pracovných divadlách, ktorá stavala na roveň profilovú umeleckú autoritu i pomocný personál, nahrádza rešpektovanie skutočného postavenia jednotlivých umeleckých a pracovných kategórií súhrnne spolu vytvárajúcich podmienky na vznik a šírenie umeleckých divadelných diel. V nadväznosti na to zákon otvára možnosť diferencovaného prístupu aj v odmeňovaní umelcov a zamestnancov divadiel.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon o divadelnej činnosti ako všeobecne platná norma nechce zasahovať do výlučných kompetencií jednotlivých zriaďovateľov a predpisovať im akési unifikované vzorce vnútorných úprav a mechanizmov. Sústreďuje sa preto len na tie okruhy problémov, ktoré ako všeobecný právny predpis dokáže riešiť. Je úlohou jednotlivých zriaďovateľov štátnych divadiel, aby v rámci svojej kompetencie vystupovali ako garanti slobodného a demokratického rozvoja divadelného umenia a aby svojou činnosťou vytvárali optimálne podmienky na maximálnu efektívnosť jednotlivých divadiel.

    Tým, ktorý sa rozhodnú zriadiť neštátne divadlá, teda obciam, občianskym združeniam či individuálnym divadelným podnikateľom, zákon umožňuje uchádzať sa o jeho podporu z verejných zdrojov svojou formou grantov určených na podporu vybraných druhov divadelných aktivít.

    Nazdávam sa, že prijatím predloženého návrhu zákona by urobila Národná rada Slovenskej republiky zásadný krok, ktorý slovenskému divadelnému umeniu umožní vstúpiť do modernej, umeleckými výsledkami i organizačnou štruktúrou, progresívnej súčasti našej kultúry.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v mene vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh na to, aby sa začalo rokovať o tomto návrhu zákona v druhom čítaní už nad konkrétnym textom.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o schválenie tohto návrhu.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam slovo pani spravodajkyni Ľudmile Muškovej, ktorú určil gestorský výbor, aby nás oboznámila s jeho návrhom.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti (tlač 728) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o divadelnej činnosti bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 33. schôdze Národnej rady na prvé čítanie.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený vládny návrh zákona o divadelnej činnosti rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o divadelnej činnosti v druhom čítaní.

    Pán predseda, z mojej strany je to všetko. Môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Oznamujem vám, že do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa pýtam, či sa teraz hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Končím rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nemá sa k čomu vyjadriť. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne. Takisto nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr pristúpime k hlasovania podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pani poslankyňa, uveďte hlasovanie podľa § 73 ods. 3.

  • Navrhujem hlasovanie ako spravodajkyňa výboru podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o tom, aby sme tento zákon odporučili na prerokovanie do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pani poslankyňa.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1739 z 12. septembra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 7. novembra 1997.

  • Počuli sme návrh. Prezentujme sa a budeme hlasovať.

    Hlasujeme o pridelení tohto návrhu výborom, o určení gestorského výboru a lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme tento návrh zákona pridelili výborom a gestorskému výboru a určili sme lehoty na prerokovanie.

    Nasleduje opäť prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskom národnom divadle.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 729. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1740.

    Z poverenia vlády nám tento zákon predkladá minister kultúry pán Ivan Hudec.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzácni hostia,

    právna existencia Slovenského národného divadla bola prvýkrát legislatívne zakotvená až v roku 1978 zákonom číslo 36/1978 Zb. o divadelnej činnosti. Uvedená právna úprava však nezodpovedá významu a postaveniu Slovenského národného divadla v divadelnej kultúre Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov sa javí potrebné uzákoniť Slovenské národné divadlo v samostatnom zákone.

    Navrhovaná právna úprava komplexne upravuje predmet činnosti, postavenie, spôsob financovania a kategorizuje divadelných umelcov Slovenského národného divadla, čím nadväzuje na zákon o divadelnej činnosti, v ktorom sa bližšie upravujú tieto vzťahy ako svetového predstaviteľa divadelnej kultúry v Slovenskej republike. V záujme preklenutia absencie právnej úpravy sa navrhovaná právna úprava javí ako opodstatnená. S prihliadnutím na uvedené vláda Slovenskej republiky žiada Národnú radu Slovenskej republiky o rokovanie o tomto návrhu a prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby odporučili tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Mušková je určená aj v tomto prípade za spravodajkyňu. Preto ju prosím, aby nám predniesla správu z výborov.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskom národnom divadle (tlač 729) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o Slovenskom národnom divadle bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 1997, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie vládneho návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený vládny návrh zákona o Slovenskom národnom divadle rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené najmä v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch a na pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o Slovenskom národnom divadle v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy som ani v tomto prípade nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie. Uzatváram rozpravu.

    Pán minister zrejme nebude vystupovať, ani pani spoločná spravodajkyňa.

    Môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle spomínaného paragrafu na tom, aby tento návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme tento návrh zákona určili do druhého čítania.

    Môžete pokračovať, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím číslo 1740 z 12. septembra 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 7. novembra 1997.

  • Budeme sa prezentovať a opäť hlasovať. Máme druhé hlasovanie v rámci tohto zákona s tým, že hlasujeme, ktoré výbory budú prerokúvať tento návrh zákona, ktorý výbor bude gestorský a aké budú lehoty na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme aj v tomto druhom hlasovaní prijali návrhy pani spravodajkyne.

    Môžeme pristúpiť hneď k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je takisto prvé čítanie o

    vládnom návrhu Autorského zákona.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 747. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady v rozhodnutí predsedu Národnej rady ako číslo 1741.

    Vláda aj na predloženie tohto zákona poverila ako predkladateľa pána ministra Ivana Hudeca. Preto ho prosím, aby nám predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzácni hostia,

    predkladaný návrh zákona má utvoriť legislatívny základ na komplexnú úpravu autorskoprávnych vzťahov a vzťahov s nimi súvisiacich a im príbuzných. Reaguje na nové technické a technologické javy v oblasti literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby nielen u nás, ale aj v zahraničí. Vychádza z princípu slobody duchovnej tvorby a potreby účinnej ochrany jej výsledkov v súčasných podmienkach transformácie ekonomiky. Svojím poňatím a obsahom tvorí dôležitú súčasť slovenského právneho poriadku v špecifickej oblasti duchovného vlastníctva.

    Dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona okrem súčasnej liberalizácie obchodu a slobody tvorby, rozvoja nástrojov softvéru a hardvéru je nepochybne aj Európska dohoda o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii, kde sa Slovenská republika zaviazala na vypracovanie takej právnej normy, ktorá bude plne aproximovaná s právnymi úpravami v oblasti autorského práva a jemu príbuzných práv členských krajín Európskej únie.

    Predložený návrh zákona vo svojich ustanoveniach zohľadňuje uvedené fakty a tiež vývoj a realitu autorskoprávnej teórie a praxe v medzinárodnom kontexte pri zachovaní národných špecifík odzrkadľujúcich vysokú úroveň vedeckoteoretického, ale aj spločenskopraktického zázemia v našej krajine. Medzinárodná spolupráca Slovenskej republiky v oblasti kultúry, vedy, vzdelania a obchodu, účasť a členstvo v medzinárodných organizáciách, najmä VIPO, ONPI, a predpokladané členstvo v Európskej únii si vyžadujú zladenie nášho právneho poriadku s právom Európskej únie so zreteľom na medzinárodnú ochranu autorského práva a jemu príbuzných práv.

    Poskytnutie rovnocennej úrovne autorskoprávnej ochrany v rozsahu a kvalite, na ktorú sa Slovenská republika zaviazala medzinárodnými dohovormi - ide o Všeobecný dohovor o autorskom práve, o tzv. Bernský dohovor, tzv. Rímsky dohovor a tzv. Ženevský dohovor -, je predpokladom na napĺňanie všestrannej spolupráce.

    Predložená právna úprava zohľadňuje a zapracúva odporúčania smerníc Rady Európskych spoločenstiev o právnej ochrane počítačových programov, o právnej ochrane databáz, o nájomnom a výpožičnom práve. Napĺňa taktiež záväzok vyplývajúci pre Slovenskú republiku z dvojstrannej medzinárodnej Dohody so Spojenými štátmi americkými o obchodných vzťahoch, postihuje aj všeobecné všetranné možnosti a predpoklady obchodu v súlade s podmienkami TRIPS, čo je Dohoda o obchode, relevantnej z aspektu duševného vlastníctva.

    Transformovanie týchto zásadných princípov do navrhovanej právnej úpravy je jedným z hlavných nástrojov boja proti pirátstvu, ktoré v súčasnosti vážne poškodzuje či už legálnych výrobcov, distribútorov alebo iných používateľov autorských diel.

    Predpokladaná právna úprava plne akceptuje aj smernicu Rady Európskych spoločenstiev, ktorou sa zriaďuje trvanie autorského práva a niektorých príbuzných práv, tzv. všeobecná lehota trvania autorského práva na 70 rokov po smrti autora alebo 70 rokov po tom, ako sa dielo oprávnene zverejnilo. Trvanie príbuzných práv sa stanovuje na 50 rokov po udalosti, ktorá spôsobí plynutie príslušného obdobia.

    Ďalej návrh zákona transformuje základné princípy smernice Rady Európskych spoločenstiev o koordinácii určitých pravidiel autorského práva používaného pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii.

    Základom na vypracovanie tohto návrhu zákona bol modelový návrh autorského zákona vypracovaný Svetovou organizáciou duševného vlastníctva a tiež odporúčania a pripomienky zahraničných expertov vypracované v rámci vzájomných konzultácií. Navrhovaná právna úprava, spôsob jej vykonávania nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na vydanie vykonávacieho predpisu a je v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v mene vlády Slovenskej republiky sa na vás obraciam so žiadosťou, aby ste prijali rokovanie o návrhu tohto zákona a aby ste ho odporučili na druhé čítanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja vám, pán minister.

    Dám slovo pánu poslancovi Jánovi Feketemu, ktorý bol určený za spravodajcu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu Autorského zákona, ktorý poznáme pod tlačou číslo 747, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh Autorského zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 12. septembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený vládny návrh autorského zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Aby som sa trochu odpútal od suchopárnosti textu, ktorý si vyžaduje rokovací poriadok, chcem tak trochu v štýle pars pro toto odcitovať niekoľko drobností, ktoré môžu metaforicky naznačiť, aký dôležitý a podnetný je tento zákon, zákon, ktorý sa očakáva najmä v kruhoch umeleckej sociéty.

    Tak napríklad vec, ktorá sa týka honorárovej politiky medzi spisovateľmi. Vydavateľ po dohode s autorom slovesného diela určí vo vydávateľskej zmluve výšku percenta ako formu odmeny autorovi. Táto výška sa vypočíta z celkových finančných nákladov na vydanie diela, nesmie však klesnúť pod 13 % z týchto nákladov. Vydavateľ je povinný takto percentami určenú minimálnu odmenu uhradiť autorovi bez ohľadu na predaný počet rozmnoženín diela. Dalo by sa povedať, že ide o takú malú revolúciu v honorovaní spisovateľskej práce.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh autorského zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1741 z 12. septembra 1997 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 7. novembra 1997.

    Pán predseda, to je všetko. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa teraz niekto hlási do rozpravy. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a rozpravu tým aj končím.

    Zrejme sa pán minister nebude chcieť vyjadriť, niet k čomu, ani pán spoločný spravodajca.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán predseda, povedali ste to za mňa, iba dodávam, že naším hlasovaním posunieme návrh zákona do druhého čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme návrh prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1741 z 12. septembra 1997 odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie predložený návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 7. novembra 1997.

  • Ďakujem. Môžeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Nikto sa nezdržal hlasovania. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehoty.

    Ďakujem vám, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Dvadsiatym šiestym bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 742 a návrh jeho pridelenia na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu číslo 1712.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Benčík, ale najskôr s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, v mene poslaneckého klubu DÚ žiadam o 20-minútovú prestávku na poradu.

  • Je 17.53 hodín, do 18.15 hodiny bude prestávka.

    Pán poslanec Poliak chce slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem oznámiť členom mandátového a imunitného výboru, že zajtra je rokovanie o 7.00 hodine v miestnosti číslo 30. Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby sa rokovanie pléna začalo o 10.00 hodine, aby sme stihli prerokovať program.

  • Už je určený program o 9.00 hodine. Schválili sme to, nemôžem to meniť.

    Pán poslanec Rea.

  • Prosím členov výboru pre verejnú správu na krátke zasadnutie výboru. Máme prerokovať ešte zákon o Živene, ktorý pani podpredsedníčka predloží na rokovanie.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Ako som oznámil, k tlači 742 je ako predkladateľ za skupinu poslancov určený pán poslanec Benčík.

    Prosím pána poslanca Benčíka, aby nám predniesol návrh.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste venovali pozornosť pánu predkladateľovi.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    asi mnohí budete so mnou súhlasiť, že privatizácia tzv. národného majetku hýbe slovenskou spoločnosťou. Je jadrom súčasnej politiky, je jadrom svárov nielen názorového, ale i majetkového rozdelenia spoločnosti. A kto je pri moci, určuje pravidlá hry. Na škodu štátu a občanov napriek tomu, že všetky politické subjekty bez výnimky tvrdili transparentnosť a spravodlivosť, ak sa v tomto procese o spravodlivosti dá vôbec hovoriť. A privatizácia v prospech ekonomickej prosperity, už vieme, že je to ilúzia. Skutočnosť je iná. Ale nemám v úmysle dramatizovať už aj tak vyhrotenú situáciu. Skôr vám chcem pragmaticky navrhnúť mechanizmus, ako zabrániť tomu, aby Fond národného majetku ako organizácia sui generis mohla byť kontrolovaná a nemohla šafáriť so štátnym vlastníctvom.

    Navrhujem vám dve malé novely, a to novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

    Podľa týchto malých noviel bude Fond národného majetku nie vlastníkom štátneho majetku, ale bude ho spravovať, a tak bude celá činnosť Fondu národného majetku podliehať ústavne nezávislému kontrolnému orgánu - Najvyššiemu kontrolnému úradu. V tomto smere by som sa mohol odvolať už na naše skoršie iniciatívy alebo aj na snahy Združenia robotníkov Slovenska, ktoré bolo ochotné kvôli tomuto problému meniť aj ústavu, ale ani oni, ani my sme sa podpory nedočkali. Jednoducho nebolo dosť politickej vôle privatizáciu kontrolovať.

    Hoci sa tento proces chýli ku koncu a každý politický subjekt by podľa môjho názoru mal mať záujem na objektívnych a nestranných informáciách o tom, čo sa so sprivatizovaným majetkom deje najmä tam, kde neboli uhradené doterajšie pohľadávky, alebo ako sa dodržuje platný právny stav v tomto procese v tých prípadoch, keď doteraz majetok ešte nebol privatizovaný. Stručne povedané, takéto zavedenie kontroly nad Fondom národného majetku je v prospech hospodárnosti a je proti korupcii, ale zároveň neprináša výhodu ani škodu žiadnemu politickému hnutiu alebo strane. Preto, možno som naivný, verím, že návrh by mohol v podstate každý podporiť najmä tým, že by sa návrh zaradil do druhého čítania.

    Prípadné legislatívne alebo aj vecné otázky, samozrejme, v medziach predloženého návrhu, tak ako je to v súlade s rokovacím poriadkom, bude možné riešiť v druhom čítaní, a uisťujem vás, že sa stretnete s ústretovosťou predkladateľov.

    Ak by napriek tomu mal niekto odmietavý postoj k tomuto návrhu, poučený už zo spôsobu rokovania nášho parlamentu pokorne prosím o primeranú argumentáciu.

    Odporúčam návrh schváliť do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Cingel je určený ako spravodajca výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky (tlač 742), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 742) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 8. 9. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť tak, ako sa navrhuje v návrhu zákona. Preto budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridelenie a lehoty na prerokovanie Národná rada podľa § 74 schválila.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy z pléna. Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa z pléna, čím sa rozprava končí.

    Pán poslanec Benčík sa zrejme nebude chcieť vyjadriť, predpokladám, že ani pán spoločný spravodajca.

    Preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, aby ste predniesli návrh.

  • Pán predseda, odporúčam, aby návrh zákona bol predložený na druhé čítanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona nezaradili do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predkladateľ, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Dvadsiaty siedmy bod programu je tiež prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 748. Návrh na jeho pridelenie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1713.

    Za skupinu poslancov prednesie návrh aj v tomto prípade pán poslanec Benčík.

    Prosím, pán poslanec.

  • Hlasy a šum v pléne.

  • Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, milé kolegyne,

    v každom prípade sa blížia voľby do Národnej rady v roku 1998 a predpokladá sa, aby boli v súlade s ústavou, demokratickými zákonmi a priniesli očakávané výsledky. Odporúčame, aby malou nevyhnutnou novelou platného zákona číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady sme to dosiahli. Považujeme za vhodné, aby pravidlá hry boli včas určené. Zamedzí sa tým možným špekuláciám so zmenou volebného systému v období tesne pred parlamentnými voľbami.

    Schválenie novely by polictickým stranám a hnutiam zaručilo právnu istotu a pokojnú prípravu na voľby 1998. Chcem zdôrazniť, že navrhovaný postup zachováva doterajší proporcionálny volebný systém, ku ktorému sa hlási, pokiaľ viem, väčšina parlamentných politických strán. Druhá časť zmien vyplýva a je odvodená od novej organizácie miestnej štátnej správy a odstraňujú sa niektoré najvypuklejšie problémy, ktoré sa objavili v súvislosti s poslednými parlamentnými voľbami. Predovšetkým odporúčame vytvoriť v súlade s územným členením štátu 8 volebných obvodov. Má to praktický význam v tom, že štátna správa má k tomu technicky a organizačne najbližšie, je najfunkčnejšia z týchto útvarov. To po prvé.

    Po druhé, všimol som si, že všetky politické subjekty zdôrazňujú, aby bol poslanec čo najbližšie k voličom. Práve v týchto volebných krajoch bude každý volič vedieť, koho má za poslanca, a poslanec, kto ho volil a v ktorom obvode bude pôsobiť. Organizácia volieb bude ďalej zodpovedať tomu, že namiesto ministerstva vnútra niektoré konkrétne kompetencie preberú krajskí prednostovia. S tým súvisí aj to, že navrhujeme zníženie maximálneho počtu kandidátov v rámci volebného kraja. Dosiaľ vo veľkých štyroch krajoch bolo 50 a teraz postačí 30 kandidátov.

    Pamätáte sa, že po voľbách vznikli dva traumatizujúce politicko-právne spory týkajúce sa petícií predkladaných podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona. Mám na mysli petičné hárky Demokratickej únie a Združenia robotníkov Slovenska. Tieto spory pôsobili negatívne na činnosť parlamentu i na verejnosť. Navrhujeme, aby bolo zavedené tzv. námietkové konanie, ktoré v prípade sporu zveruje konečné rozhodnutie o petícii súdu. Navrhovaný mechanizmus je identický s námietkovým konaním týkajúcim sa zápisov do zoznamu voličov.

    Navrhujeme zrušiť aj poslednú novelizáciu volebného zákona, kde sa nerešpektuje vôľa voličov vyjadrená v prednostnom hlasovaní a vytvára priestor na posilňovanie vplyvu aparátov politických strán.

    Jedna poznámka. Navrhovaný zákon, tak ako je konštruovaný v bode 11, by uplatnil aj zvýšené volebné náklady. Pretože ministerstvo financií odmieta zvýšené náklady, sme ochotní v druhom čítaní tento bod stiahnuť, aby neboli v tomto smere rozpory.

    Prosím vás o podporu. Myslím si, že by to pre upokojenie politickej atmosféry bolo dobré a v každom prípade by to prispelo k tomu, aby sa politické strany a hnutia mohli v pokojnejších podmienkach pripravovať na politickú súťaž o hlasy voličov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, je pán poslanec Cuper. Prosím ho, aby nás oboznámil s návrhom z výboru.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (dostali ste to ako tlač 748), ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 9. 9. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska však zastávam stanovisko v súlade s navrhovateľom iba v tom, že predmetná právna úprava je naozaj veľmi dôležitá a potrebná. Myslím si v súlade s predkladateľom, že tu bude snaha najmä zo strany opozície v predmetnej oblasti istým spôsobom sa snažiť o volebné postupy, ktoré nebudú v súlade so zákonom a s Ústavou Slovenskej republiky. Mimochodom, o tejto skutočnosti by nasvedčovalo už aj predmetné uznesenie americkej delegácie, ktoré iste bolo prednesené na zasadnutí OEEC vo Varšave v máji tohto roku, kde sa jednoznačne konštatovalo, že na voľby Slovenskej republiky majú byť ustanovení pozorovatelia OEEC ako v niektorých balkánskych krajinách.

    Samozrejme, preto si myslím, že predmetný návrh je nie celkom komplexný a nereaguje na niektoré skutočnosti, alebo dovolím si upozorniť poslancov, že niektoré skutočnosti v doterajšom zákone aj v zákone o referende umožňovali opozícii neústavný postup. Predovšetkým je podľa môjho názoru nedostatočne upravená skutočnosť zastúpenia v Ústrednej referendovej komisii. V každom demokratickom štáte ústrednú referendovú komisiu netvoria zástupcovia politických strán, ale zástupcovia najvyššieho súdu danej krajiny, alebo voľby riadi ministerstvo vnútra. Nie je mysliteľné, aby sa politické strany takýmto spôsobom, ako sa to stalo pri uskutočňovaní referenda v Slovenskej republike, postavili nad štát a diktovali štátnym orgánom svoju vôľu. Využívala sa najmä skutočnosť, že v Ústrednej referendovej komisii bolo nadpolovičné zastúpenie zástupcov opozície. Aby sa tomu predišlo aj vo voľbách, je potrebné uvažovať o zmene tohto postupu.

    Môj osobný názor je taký, že Ústrednú referendovú komisiu by nemali tvoriť zástupcovia politických strán, ale mali by ju tvoriť sudcovia Najvyššieho súdu, ako je to v prípade Poľska, Maďarska alebo iných krajín. Samozrejme, to je jeden z vážnych dôvodov, prečo navrhovaná právna úprava, inak v ostatných častiach potrebná, nie je dokonalá a nevytvára potrebné mechanizmy, aby zo strany opozície nedošlo k vytváraniu zbytočných káuz a, samozrejme, k politickým nátlakom, aké sa robili v prípade uskutočňovania referenda.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa tam návrh dostane, a potom v druhom a treťom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave neodporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 17l3 zo dňa 8. 9. 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ak by zákon prešiel do druhého čítania, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. 11. 1997 a gestorský výbor do 7. 11. 1997.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Pán poslanec Rózsa sa hlási s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, síce faktická poznámka môže byť len v rozprave k tomu, kto reční, rozpravu nemáme, ale prosím.

  • Je to procedurálny návrh, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    v mene klubu poslancov Maďarskej koalície žiadam na poradu klubu 30-minútovú prestávku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ľupták. Zapnite mikrofón pánu podpredsedovi.

  • Pán poslanec Rózsa, vaši poslanci predsa vyhlásili, že tu nebudú prítomní, budú ignorovať toto zasadnutie. Tak o čom je reč? Vážení, nechcete tu byť, dovidenia, v mene Božom už choďte a nerozprávajte.

  • Pán poslanec Ftáčnik za klub SDĽ zrejme tiež žiada prestávku.

  • Pán predseda, chcem sa pridať k tomu návrhu, ale s tým, že ak je o 10 minút 19.00 hodín, aby sme pokračovali zajtra a neurčovali dĺžku prestávky, teda zobrali si prestávku 9 minút a pokračovali zajtra o 9.00 hodine. Taký je návrh nášho klubu.

  • Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať, ale bodom programu, ktorý sme schválili už pri schvaľovaní celého programu, kde sme konkrétne určili hodinu a deň.

  • Rešpektujeme to, ale potom by prišlo na rad pokračovanie tohto bodu.

  • Súhlasíte s tým, nemusím dať hlasovať.

    Ešte pán podpredseda Ľupták.

  • Mňa len mrzí, že sa viackrát stalo, že SDĽ predkladala zákony, a nemala tu svojich ľudí. Tak sa pýtam, kde sú vaši poslanci. Pán Weiss, neotvárajte si na mňa ústa. Pýtam sa, kde sú vaši poslanci.

  • Šum v sále.

  • Dobre.

    Páni poslanci, pani poslankyne, zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine programom tak, ako som pred chvíľou povedal. Najskôr o poisťovniach o 9.00 hodine, ako sme to odhlasovali pri schvaľovaní programu.