• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

    Prítomných je 95 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná prijímať svoje rozhodnutia.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie z rokovania dnešnej schôdze požiadali títo poslanci: pán poslanec Pribilinec a pani poslankyňa Schmögnerová a na zahraničnej ceste je pán poslanec Slobodník.

    Na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú páni poslanci a poslankyne Mária Bartošíková a Gyula Bárdos, náhradníkmi budú pán poslanec Anton Juriš a pani poslankyňa Terézia Chlebová.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem program 33. schôdze tak, ako ste ho dostali v pozvánke.

    Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem vás informovať, že na návrh príslušného gestorského výboru sa v návrhu uvádza, že správu o menovom vývoji pod bodom 43 uvedie guvernér Národnej banky Slovenska a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá je pod bodom 55, uvedie predseda jej správnej rady. Na to, aby títo páni mohli predniesť návrhy a správy, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem preto, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, samozrejme, pokiaľ niekto z pánov poslancov nepredloží iný návrh.

    Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie pána poslanca, ktorý chce zmeniť alebo doplniť program, trvá jednu minútu.

    Páni poslanci a pani poslankyne, konštatujem, že na svetelnej tabuli sú mená pánov poslancov, ktorí chcú navrhnúť doplnenie programu. Prvý je pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, dámy a páni,

    v memorande priloženom k slovenskej žiadosti o členstvo v Európskej únii z 27. júna 1995 sa uvádza, že strategickým cieľom Slovenskej republiky je stať sa plnoprávnym členom Európskej únie v časovom horizonte okolo roku 2000. Nazdávam sa, že tento strategický cieľ by mohol byť základom medzinárodnoprávneho konsenzu rozhodujúcich politických síl, ktoré sú dnes v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vzhľadom však na posudok, ktorý vypracovala k tejto žiadosti komisia, sa ukazuje, že tento strategický cieľ je vážnym spôsobom ohrozený. Preto navrhujem do programu zaradiť rokovanie o vytvorení podmienok na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a aby sme o tomto bode rokovali v piatok ako o prvom bode programu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej, pani poslankyňa Bartošíková.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Navrhujem, aby za terajší bod 26 uvedený v pozvánke na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bol zaradený nový bod - návrh skupiny poslancov na vrátenie majetku Živene, tlač 565.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    navrhujem ako nový bod 20 zaradiť tlač 713, vrátený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na žiadosť vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že zákon je potrebné prerokovať a rozhodnúť sa, ako budeme postupovať. Navrhujem, aby sme o ňom rokovali vo štvrtok 9. októbra o 9.00 hodine ráno. Bude v programe ako bod 20, ktorý sa prerokuje vo štvrtok 9. októbra o 9.00 hodine ráno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    podávam návrh zaradiť do programu schôdze Národnej rady ako bod 49 tlač číslo 440. Je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona číslo 72/1995 Z. z.

    Podstatou tohto návrhu je, aby v kontrolnom orgáne Slovenskej informačnej služby bola zastúpená každá v parlamentných voľbách zlegalizovaná politická sila, teda všetky, ktoré majú v Národnej rade zastúpenie. Táto zásada z koaličného hľadiska už existuje, veď do tohto orgánu v našom prípade do výboru na základe pomerného zastúpenia Národnou radou boli už odsúhlasení poslanci z každej koaličnej strany - z Hnutia za demokratické Slovensko, zo Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska.

  • Ozval sa zvuk časomiery a poslanec bol automaticky prerušený.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Národa.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    z poverenia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci navrhujem zaradiť na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako bod číslo 1 návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na predloženie správy na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasy v sále.

  • Materiál máte pred sebou. Je to na základe uznesenia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Ide o správu ministra zdravotníctva.

  • V poriadku. Je to tam.

    Pán poslanec Rózsa.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    navrhujem zaradiť do programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Pán poslanec, keby ste hovorili bližšie k mikrofónu, nepočujem.

  • Navrhujem zaradiť do programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako bod číslo 12 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín, a to parlamentnú tlač 441.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    ako bod 47 programu schôdze navrhujem zaradiť informáciu o transplantačnom programe Slovenskej republiky.

    Nešťastný prípad odberu kože vyvolal mnohé etické, právne, ale aj ďalšie otázky spojené s transplantačným programom v našej krajine. Pokiaľ ide o tento program, najväčšmi sa preukázal absolútny nedostatok informácií. Preto navrhujem, aby sme sa touto otázkou zaoberali - ako to bolo napríklad aj pri problematike pohlavného zneužívania - osobitnou informáciou o právnych, etických, materiálnych a personálnych problémoch tohto transplantačného programu. Ide o dokument, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a na jeho príprave sa zúčastnili všetci najvýznamnejší experti na transplantácie na Slovensku. Len čo bude tento bod zaradený do programu, všetkým poslancom bude rozdaná táto príslušná informácia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, kto má predložiť túto informáciu?

  • Predkladám ju iniciatívne ja, je pripravená.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    na základe pokynov príslušných vládnych orgánov sa od 20. septembra tohto roku zaviedla do praxe povinnosť preukazovať certifikátmi prakticky všetok dovážaný tovar pri vstupe na naše územie. Tým sa vyvolal na všetkých hraničných priechodoch, ako i na zodpovedných štátnych úradoch bezprecedentný chaos. Skúsenosti z minulého týždňa potvrdzujú, že príslušné orgány - colnice, Úrad pre normalizáciu a meranie a štátne skúšobne - neboli na túto situáciu dostatočne pripravené. Pokračovanie tejto situácie môže spôsobiť obrovské škody dovozcom, prepravcom i výrobcom. V niektorých komoditách môže nastať...

  • Pán poslanec, máte 20 sekúnd, navrhnite.

  • Navrhujem na zajtra ako prvý bod programu zaradiť návrh uznesenia, ktorým požiadame vládu Slovenskej republiky o pozastavenie povinnosti vyžadovať certifikáty do 31. 12. 1997.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    navrhujeme zaradiť do dnešného programu zákon o sociálnom zabezpečení vojakov na prvé čítanie. Je to tlač 759.

  • Zaradiť do programu schôdze s tým, že sa výbor stretne, alebo sa to ošetrí výbormi v priebehu schôdze.

  • Ďakujem pekne.

    Končím možnosť dať návrhy na doplnenie a zmenu programu s tým, že pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch.

    Ako prvý predniesol návrh pán poslanec Šimko. Navrhuje, aby sme prijali uznesenie Národnej rady, v ktorom by sme hovorili o vytvorení podmienok na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. A navrhuje to na piatok ráno ako prvý bod.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh nebudeme zaraďovať.

    Druhý návrh mala pani poslankyňa Bartošíková a žiada, aby sme za bod 26 zaradili návrh zákona, v ktorom sa hovorí o vrátení domu Živeny. Je to tlač 565.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    O tomto probléme budeme rokovať.

    Ďalší návrh mal pán poslanec Ftáčnik, aby sme ako bod číslo 20 zaradili tlač 713, ktorý by mal byť prerokovaný 9. októbra o 9.00 hodine. Ide o vrátený zákon prezidentom republiky, ktorý sa týka vysielania rozhlasu a televízie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

    Nezaradili sme tento bod do programu.

    Ďalej, pán poslanec Köteles navrhuje doplniť program bodom číslo 39 (tlač 440). Ide o novelu zákona 46/1993 Z. z. a zákona 72/1995 Z. z.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nebudeme rokovať ani o tomto bode programu.

    Predseda výboru pán Národa navrhuje, aby sme dnes ako prvý bod programu prijali uznesenie, návrh ktorého prednesie. Ide o predloženie správy na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, informovanie o financovaní zdravotníctva za rok 1997, ktorú má predniesť minister zdravotníctva.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento bod sme prijali.

    Pán poslanec Rózsa žiada, aby sme ako bod číslo 12 zaradili tlač číslo 441. Je to návrh jazykového zákona menšín.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento návrh na nový bod programu.

    Pán poslanec Fico navrhol, aby sme ako bod 47 zaradili informáciu o transplantačnom procese prebiehajúcom na Slovensku. Túto informáciu prednesie on sám.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento bod sme nezaradili do programu.

    Pán poslanec Moric žiada, aby sme do programu zaradili tlač 759.

  • Ruch a hlasy v pléne.

  • Pardon. Najskôr pán poslanec Palacka žiada, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom navrhne vláde, aby pozastavila vyžadovanie certifikátov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh do programu.

    A teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Morica.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec Moric povedal...

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • No veď treba hlasovať. Ale pán poslanec Ftáčnik má pravdu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasovali 10 poslanci.

    Nebudeme o tom rokovať.

    Páni poslanci a pani poslankyne, mne sa ťažko kontroluje, keď poviete len tlač. Ak zákon vôbec nie je v Národnej rade a nespĺňa lehoty, tak o tom nabudúce nedám ani hlasovať. Teraz som bol trochu zaskočený.

    Schválili alebo neschválili sme doplnky do dnešného programu. Môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu o návrhu programu ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili program dnešnej schôdze.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predloženiu správy ministra zdravotníctva na 33. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prednesie jeho predseda. Návrh bol zaradený ako tlač 757.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o prerokovaní informácie o aktuálnych problémoch a súčasnej finančnej situácii v zdravotníctve.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval na svojej 42. schôdzi výboru dňa 18. septembra 1997 informáciu o aktuálnych problémoch a súčasnej finančnej situácii v zdravotníctve. V informácii bolo zahrnuté obsahové zameranie rokovaní podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky, so zástupcami zdravotných poisťovní a zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997, ktoré sa konali na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

    Na rokovaní výboru k uvedenému materiálu boli prítomní štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky Peter Stanek, štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Štefan Zelník, zástupcovia zdravotných poisťovní a zástupcovia stavovských organizácií. Výbor po rozprave konštatoval, že rokovania na Ministerstve financií Slovenskej republiky sa uskutočnili 21. 7. 1997 a 31. 8. 1997. Informácia predložená výboru obsahuje krátkodobé opatrenia a neobsahuje závery, ktoré vzišli z rokovania 10. 9. 1997. Ďalšie rokovanie podľa informácií sa má uskutočniť 2. 10. 1997.

    Vzhľadom na predpokladané strednodobé a dlhodobé opatrenia vo financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997 s cieľom zosúladenia potrieb zdravotných zariadení s reálnymi zdrojmi zdravotných poisťovní, ako aj prípadné návrhy legislatívnych opatrení Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ma poveril, aby som navrhol zaradiť na 33. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bod programu správu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997.

    Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 30. septembra 1997 k návrhu na predloženie správy na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky:

    "Národná rada Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby v lehote do 15 dní na 33. schôdzu predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997 tak, aby mohla byť prerokovaná na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ako posledný bod programu."

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie, preto rozpravu končím.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ho prečítal predseda výboru a ako ho máte pred sebou pod číslom 757.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Samozrejme, že toto uznesenie musí prejsť na prerokovanie do výborov a potom určíme jeho prerokovanie.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 737 a súčasťou tohto návrhu je aj uznesenie.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o niektorých zmenách v poskytovaní štátnych sociálnych dávok.

    Vzhľadom na splnenie podmienky rastu životných nákladov zamestnaneckých domácností v nižšom príjmovom pásme od predchádzajúceho určenia súm životného minima je potrebné zvýšiť sumy životného minima v súlade s § 7 zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1993 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 1997. Navrhujeme tiež zvýšiť hornú hranicu príjmu, ktorá je jednou z podmienok nároku na prídavky na deti a zároveň zvýšiť príspevok na úhradu potrieb detí v pestúnskej starostlivosti, ako aj odmenu pestúna.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poveril pani Martu Aibekovú, aby nás informovala o priebehu prerokovania tejto novely vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorý uviedla ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1735 z 11. septembra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v termíne do 26. septembra 1997.

    Určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predložený návrh vlády na svojej 42. schôdzi 18. septembra 1997. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi. Súčasťou informácie je aj návrh na uznesenie, ktoré si dovolím prečítať:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi."

    Vážené dámy, vážení páni, dúfam, že všetci schválime toto uznesenie.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, aj k tomuto bodu programu, aj keď nejde o konkrétne prerokovanie zákona, ale len o schválenie ku skrátenému konaniu, otváram rozpravu.

    Konštatujem, že do rozpravy sa nikto nehlási. Končím preto možnosť vystúpiť v rozprave.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Nechce. Pani spravodajkyňa Aibeková tiež sa nechce vyjadriť.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte v predloženom návrhu vlády. K tomuto návrhu uznesenia ešte dodávam návrh, aby v prípade rozhodnutia Národnej rady po prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie konalo na tejto schôdzi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali tento návrh.

    Môžeme preto pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 738. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1736.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh prednesie pani ministerka Oľga Keltošová.

    Prosím, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    za obdobie júl 1995, keď bolo posledné zvýšenie súm životného minima, až máj 1997 vzrástli životné náklady v nízkopríjmových zamestnaneckých domácnostiach o 11,9 %, čím došlo k splneniu podmienky na úpravu súm životného minima podľa § 7 zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime.

    Doteraz platné sumy životného minima navrhujeme zvýšiť v priemere o 10,7 %, vychádzajúc pritom z čistých peňažných príjmov na obyvateľa podľa štatistiky rodinných účtov za 1. štvrťrok 1997, ktoré dosiahli v domácnostiach zamestnancov sumu 4 460 Sk. V priemernej štvorčlennej domácnosti sa takto zvýši životné minimum z doterajších 7 000 Sk na 7 750 Sk. V snahe zachovať počet nezaopatrených detí, na ktoré sú vyplácané prídavky na deti, navrhuje sa tiež zvýšiť hornú hranicu príjmu, ktorá je podmienkou vzniku nároku na prídavky na deti.

    Zatiaľ čo v júli 1996 bolo viac ako 699 tisíc poberateľov prídavkov na deti v prospech 1 335 000 detí, v júli 1997 poklesol počet poberateľov na 654 938 poberateľov, čo je pokles o viac 45 000 poberateľov. Pritom možno konštatovať, že priemerný počet poberateľov prídavkov na deti za mesiace január až jún 1997 predstavoval celkovo 630 524 poberateľov, čo dovoľuje konštatovať ešte väčší pokles poberateľov za sledované obdobie - január až jún tohto roka.

    Ďalšou navrhovanou zmenou v predkladanom návrhu zákona je vytvoriť lepšie ekonomické podmienky na pestúnsku starostlivosť, a to zvýšením príspevku na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti, ako aj zvýšením odmeny pre pestúna.

    V súčasnosti sa výška príspevku na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti rovná výške sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných životných potrieb dieťaťa ustanovenej zákonom číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov odstupňovanej podľa veku dieťaťa od 1 130 Sk mesačne pre dieťa do 6 rokov veku, 1 590 Sk mesačne pre nezaopatrené dieťa nad 15 rokov veku. Po navrhovanom zvýšení sa bude výška príspevku na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti rovnať 1,6-násobku sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb dieťaťa, ako ustanovuje zákon o životnom minime, a to už aj v nadväznosti na zvýšenú sumu životného minima podľa článku I predkladaného návrhu zákona. Výška príspevku na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti bude teda od 2 000 Sk mesačne pre dieťa do 6 rokov veku, čo je 1,6-násobok sumy 1 250 Sk, do 2 816 Sk mesačne pre nezaopatrené dieťa nad 15 rokov veku, čo je 1,6-násobok sumy 1 760 Sk. Ide teda o zvýšenie o 870 Sk mesačne pre dieťa do 6 rokov veku a o 1 226 Sk mesačne pre nezaopatrené dieťa nad 15 rokov veku.

    Okrem pestúna za každé dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, ktoré má nárok na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa, predstavuje v súčasnosti polovicu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb občana ustanovenej osobitným predpisom, teda plus 735 Sk mesačne. Podľa predkladaného návrhu sa odmena pestúna na každé zverené dieťa zvýši z 0,5 na 0,8-násobok sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb občana, a to sumy zvýšenej podľa článku I predkladaného návrhu zákona 1 639 Sk. Predstavuje to zvýšenie odmeny pestúna o 569 Sk mesačne zo 735 mesačne na 1 304 na každé zverené dieťa.

    Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je preferovať náhradnú rodinnú starostlivosť vo forme pestúnskej starostlivosti, a to aj u starých rodičov, ktorá je neporovnateľná s inštitucionálnou formou náhradnej výchovy, ktorou je ústavná výchova. Súčasťou navrhovanej preferencie pestúnskej starostlivosti je aj zrušenie ustanovenia, ktoré umožňovalo poskytovať odmenu pestúnom - starým rodičom len v prípadoch osobitného zreteľa. Dosiaľ ide o prípady, keď čistý mesačný príjem pestúna - starého rodiča je nižší ako 2 800 Sk, a ak ide o manželskú dvojicu, príjem je nižší ako 4 000 Sk. Toto ustanovenie zákona navrhujeme vypustiť.

    Ďakujem za pozornosť a dúfam, že tento návrh zákona podporíte.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Aj v tomto bode programu výbor určil za spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Aibekovú.

    Prosím, pani poslankyňa, oboznámte nás s výsledkami prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorý uviedla ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Predmetný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sme pred chvíľočkou prijali, k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Ako spravodajkyňa k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Ako spravodajkyňa výboru podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1736 z 11. septembra 1997 vládny návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 1. októbra 1997, vrátane gestorského výboru.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som dostal písomnú prihlášku za klub Maďarskej koalície a prihlásená je pani poslankyňa Edit Bauerová.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    nie po prvýkrát sa stáva, že sa pred Národnú radu dostáva návrh zákona, ktorý prichádza oneskorene, a Národnej rade neostáva nič iné len podporiť tento zákon.

    Prečo tvrdím, že prichádza oneskorene? Zo štatistík, ktoré ministerstvo práce predkladá v dôvodovej správe, vyplýva, že od vstupu do účinnosti sa zvýšili životné náklady zamestnaneckých domácností o 11,9 %. Možno ste si všimli, že pani ministerka vo svojej predkladanej správe hovorila o tom, že tieto údaje sú z konca mája. Dnes je koniec septembra. Zákon vstúpi do účinnosti 1. novembra. To znamená, že obdobie od mája do novembra vôbec nebude týmto zákonom pokryté.

    Sledujúc vývoj zákonodarstva ohľadne životného minima treba konštatovať záležitosť, ktorá nás vôbec nectí, že sa táto situácia opakuje fakticky od prípadu k prípadu, dá sa povedať, že z roka na rok, ale tento zákon sa, žiaľ, neobjavuje z roka na rok na tejto pôde, hoci by si zaslúžil pozornosť. Nie preto, že by bolo žiaduce, aby inflácia išla tak rýchlo. Vôbec nie. Ale preto, že máme určité podlžnosti voči občanom, ktorí žijú na úrovni životného minima.

    Hovorím to aj preto, lebo približne pred rokom som predstúpila pred toto plénum - neviem koľkýkrát - s návrhom uznesenia, aby sme zaviazali ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na novelizáciu vyhlášky o sociálnej odkázanosti, ktorá od roku 1993 nebola novelizovaná. Pritom ide o špeciálne zvýšenie životného minima u ľudí, ktorí majú fakticky náklady na živobytie vyššie ako bežný občan v dôsledku dietetického stravovania. Vtedy som dostala asi takú odpoveď, že od 1. júla tohto roku vstúpi do platnosti, resp. bude predložený Národnej rade nový zákon o životnom minime, ktorý bude rozlišovať jednak sociálne minimum, životné minimum a existenčné minimum.

    O projekte spracúvania konceptu životného minima tým spôsobom, že by sa založilo na normatívnom a relatívnom výpočte životného minima, bolo popísané veľmi veľa. Tento projekt bol vypracovaný na ministerstve už v roku 1995. Napriek tejto novej koncepcii dnes tu máme opäť iba novelizáciu starého zákona o životnom minime, navyše novelizáciu, ktorá nezodpovedá tomu, čo je napísané v dôvodovej správe, a ani druhej vete § 7 zákona číslo 463 o životnom minime z roku 1991. Druhá veta znie takto: "Zvýšenie sa vykoná tak, aby podiely súm životného minima pre jednotlivé typy domácností na osobu vo vzťahu k priemerným čistým peňažným príjmom na obyvateľa za posledný rok ostali primerane zachované."

    V dôvodovej správe sú k tomuto uvedené dva oporné údaje, a to údaje za prvý štvrťrok, keď je evidentné, že priemerné príjmy sú z celého roka najnižšie. Ak by sme relevantné údaje porovnali, tak ako to zákon predpokladá, s ročným príjmom alebo ročným priemerom, zistili by sme, že suma životného minima na osobu, keby sme brali do úvahy robotnícke domácnosti - vybrala som to predovšetkým kvôli pánu podpredsedovi Ľuptákovi, aby bolo zreteľné, o čo ide, a je mi ľúto, že nie je tu -, v roku 1995 tvorilo 44,3 % k priemernému mesačnému čistému peňažnému príjmu v robotníckych domácnostiach, v roku 1996 39,7 % a v roku 1997 na základe toho údaju, ktorý je uvedený v dôvodovej správe, 36,5 %. Tak ešte raz: 44 % v roku 1995, v roku 1996 39,7 % a na základe tohto nového návrhu v novej sume je to 36,5 %.

    Pokiaľ by sme porovnali jednoosobovú domácnosť v porovnaní s podobným základom, v roku 1995 je to 65,7 %, v roku 1996 58,9 % a v roku 1997 za prvý štvrťrok 54 %. To znamená, že tento odsun, neustály odsun a nepokrývanie medziobdobí, ako aj nebratie do úvahy citovanej druhej vety zákona o životnom minime v § 7 vedie fakticky k tomu, že nie sú zachované proporcie, ktoré boli pôvodne stanovené. Teda nie je možné tvrdiť, že druhá veta zákona sa napĺňa. V tejto súvislosti je už potom nanajvýš zarážajúce to, čo sa nachádza v dôvodovej správe na strane 5, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky nesúhlasí z dôvodu nárokov na prostriedky štátneho rozpočtu s navrhovanými zmenami článku II a článku III návrhu zákona. Neviem to ináč interpretovať ako tak, že ministerstvo financií nesúhlasí s naplnením zákona. Myslím si, že je to takmer neuveriteľné.

    Ale pretože predložený návrh zákona nenapĺňa druhú vetu § 7 zákona 463/1991 Zb. o životnom minime, na základe tých čísel, ktoré som uviedla, ktoré pochádzajú z oficiálnej štatistiky rodinných účtov, navrhujem pani ministerke zvážiť, či nezoberie zákon naspäť a neupraví navrhované sumy tak, aby sa tento predkladaný návrh dostal do súladu so zákonom o životnom minime.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Za kluby nemám nikoho písomne prihláseného, ale z poslancov sa prihlásil pán poslanec Volf.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    predkladaný návrh novelizácie zákona o životnom minime vyzerá na prvý pohľad populárne. Zvyšuje životné minimum pre dospelú osobu zo súčasnej hodnoty 2 180 Sk na 2 410 Sk. Za týmto zvýšením je však niekoľko skutočností, ktoré novelizáciu tejto populárnosti rýchlo zbavia.

    1. V roku 1996 bola dokončená nová a z hľadiska výpočtu oveľa dôslednejšia metodika stanovovania životného minima. Vychádzala zo sledovania cca 200 komodít tovarov najčastejšej a najnutnejšej spotreby v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva. Podľa tejto metodiky by hodnota životného minima už v roku 1996 dosiahla hodnotu 2 800 Sk na dospelého občana a v tom zmysle aj vláda pripravila návrh novelizácie zákona o životnom minime.

    2. Je zarážajúce, že napriek takmer dvojročnej práci na dokonalejšej metodike spolu s odbormi vláda dala opätovne prednosť zastaranému a pre sociálne slabých občanov nevýhodnejšiemu mechanizmu valorizácie životného minima. Jediným vysvetlením je snaha šetriť na tých, ktorí toho majú najmenej a živoria na hranici sociálnej únosnosti.

    3. Posun termínu účinnosti tejto valorizácie životného minima z marca 1997 na november 1997 je ďalším šetrením prostriedkov v štátnom rozpočte, ale aj ďalším uberaním peňazí z vreciek tých najodkázanejších.

    4. Od životného minima sa odvíja celý rad sociálnych dávok, vrátane prídavkov na deti. Znamená to, že neprimerane nízkym životným minimom sa niekoľkokrát ochudobňujú viaceré slabé rodiny. Výška sociálnych dávok, výška prídavkov na deti sú, a to všetci dobre vieme, na nedôstojnej a nedostatočnej úrovni už teraz a súčasným zvýšením sa tento fakt prakticky nezmení. Nakoniec, mimochodom, prídavky na deti mali byť upravené už od 1. 7. tohto roku.

    5. Navrhovateľ veľmi dobre vie, že výška životného minima, ktorú navrhuje, v žiadnom prípade nezodpovedá súčasným minimálnym životným nákladom po všetkých opatreniach, ktoré tieto náklady neustále zvyšujú.

    Na balíček ekonomických opatrení mala vláda odpovedať celkom iným spôsobom, zvýšením životného minima aspoň na 3 000 Sk, čo by aspoň trocha mohlo pomôcť vyrovnať neúmerné ekonomické a sociálne zaťaženie najnižších príjmových skupín obyvateľstva. Keďže to nespravila, zostáva len jedna úvaha. Súčasná nepriaznivá bilancia štátneho rozpočtu vyvolaná hospodárskou politikou tej istej vlády jej to nedovoľuje. A po druhé, a to je oveľa závažnejšie, zrejme si populárnejšie kroky, ústretovejšie voči sociálne slabým necháva až na volebný rok, aby ich pre seba zhodnotila do priaznivých volebných výsledkov.

    Záver je z toho jednoduchý. Vládna koalícia uprednostňuje svoj volebný úspech v budúcom roku pred slušným a dôstojným životom občanov tejto krajiny, pred dohodou s odbormi a zamestnancami, ale aj pred svojím vlastným programom. A to je záver naozaj smutný.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nemám písomne prihláseného žiadneho poslanca. Preto sa pýtam, kto sa hlási z pléna. Ako prvý sa hlási pán poslanec Brocka. Konštatujem, že sa z pléna nehlási viac poslancov, preto prosím pána poslanca o vystúpenie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení kolegovia poslanci,

    aj keď moji predrečníci vlastne už to zásadné k tomuto vládnemu návrhu zákona povedali, keďže je to téma, ktorá zaujíma občanov, zaujíma aj vás politikov, dovoľte mi ešte niekoľko poznámok, aj keď sa možno budem opakovať.

    Priznám sa, že aj mňa zarazilo, že v predloženom vládnom návrhu zákona je poznámka o tom, že ministerstvo financií vlastne s dvoma tretinami predloženého návrhu zákona nesúhlasí. Návrh zákona s takýmto rozporom alebo s takouto poznámkou sme ešte v parlamente nemali. A pritom sa ešte hovorí, že z dôvodu zvýšeného čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Ale na druhej strane sa v dôvodovej správe jasne hovorí, že ani touto úpravou životného minima sa nezakladajú zvýšené nároky na schválený štátny rozpočet. Naopak, v sociálnej sfére tento rok bude ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny šetriť oproti schváleným prostriedkom do tejto oblasti.

    Ale dovoľte mi po poriadku. Ako to vyzerá s našou ekonomickou situáciou, o tom hovoria nielen štatistické údaje, ale hovoria o tom aj konkrétne opatrenia vlády. Vláda začiatkom leta pred dovolenkami s účinnosťou od 1. augusta rozhodla o zvýšení cien elektriny, o zvýšení koncesionárskych poplatkov, tepla pre domácnosti, o zvýšení vodného, stočného, o zvýšení cien benzínu a nafty. Schválením novely zákona číslo 1/1992 Zb. o mzde sa rozhodla celoplošne regulovať mzdy. Vláda tým vysiela signál obyvateľom, najmä tým, ktorých príjmy sú nízke, že budú ešte nižšie.

    K balíku týchto ekonomických opatrení však treba pripočítať i ďalšie, o ktorých vláda nehovorí ako o balíku ekonomických opatrení, a pritom porušuje zákon. Konkrétne ide o zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V § 7 tohto zákona sa hovorí, že vláda zvýši sumy životného minima vládnym nariadením, ak index životných nákladov zamestnaneckých domácností v nízkom príjmovom pásme vzrastie od posledného určenia týchto súm aspoň o 10 %. Od júla 1995, keď sa tieto sumy naposledy upravovali, životné náklady vzrástli nie o 10, ale o 15 %. Vláda až 2. septembra schválila novelu zákona o životnom minime, ale s účinnosťou od 1. 11. Akú úroveň dosiahne index životných nákladov k tomuto dátumu? 16, 18 % ? Pripomínam, že podmienka 10-percentného zvýšenia životných nákladov bola splnená na začiatku tohto roka.

    Je to veľmi zaujímavý prístup vlády. Ak ide o inkasovanie v štátnom rozpočte od občanov, tak účinnosť opatrení je od 1. augusta, keď to štátny rozpočet potrebuje. Ak však ide o inkasovanie občanov od štátu, ako v tomto prípade, keď boli podmienky splnené vo februári tohto roka, tak účinnosť je navrhovaná od 1. 11. Aké sú dôsledky pre občanov z nedodržania zákona o životnom minime vládou Slovenskej republiky? Všeobecné zníženie životnej úrovne, najmä sociálne slabých, konkrétne v mzdovej oblasti u tých, ktorí pracujú za nízku mzdu, u poberateľov dávok, ktoré sa odvodzujú od životného minima, napríklad sociálneho dôchodku, dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, ďalej dávok pestúnskej starostlivosti, všetkých dávok sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti, ale najmä prídavky na deti. Pre niektorých to znamenalo, že dostávali a dostávajú nižšie nevalorizované dávky, pre iných stratu nároku.

    Vláda takýmto postupom na jednej strane zlepšila bilanciu štátneho rozpočtu, znížila výdavky štátneho rozpočtu, ale na druhej strane ukrátila rodiny s deťmi iba v tomto roku, odhadujem, o takmer 2 mld. korún. Rodiny s nezaopatrenými deťmi, ktoré vďaka tomuto postupu vlády stratili od 1. júla tohto roku nárok na prídavky na deti alebo na ich časť, pripravila v absolútnom vyjadrení o ďalšie desiatky miliónov aj v budúcom roku až do 1. 7. 1998.

    V roku 1996 síce klesol počet rodín s nezaopatrenými deťmi, ktoré poberali sociálne dávky, o 12 %, ale nebolo to znakom zlepšenia ich sociálnej situácie. Rast príjmov v roku 1996 a neupravené životné minimum spôsobili to, že stratili nárok na sociálne dávky či prídavky na deti. Reálne príjmy oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšili minimálne. Je to ďalší príklad, ako vláda "zlepšuje" sociálnu situáciu - neskoro a iba na papieri. Aj toto je súčasť letného balíka ekonomických opatrení vlády a výraz jej rodinnej politiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme skončili rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa preto pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k niektorým námetom, ktoré tu odzneli z radov opozičných poslancov, protestom, prípadne pripomienkam.

    V prvom rade by som chcela potvrdiť, áno, pracujeme na úprave nového zákona o životnom minime s tým, že pôvodne bolo predpokladané jeho schválenie od 1. 7. 1997. V nadväznosti na nový zákon o životnom minime bol pripravovaný aj zákon o sociálnej pomoci, ktorý bez životného minima nemôže byť prijatý. A to by som chcela trošku objasniť aj pre pána poslanca Volfa, že nebol pripravovaný bez konzultácií s odbormi. Je pripravovaný aj naďalej - paragrafované znenie sociálnej pomoci. Ale pre nás bolo dôležité to, že tie subjekty, teraz nemyslím Konfederáciu odborových zväzov, ale zväzy zdravotne postihnutých občanov, grémium tretieho sektora, pripomienkovali účinnosť zákona o sociálnej pomoci s tým, že by mala byť posunutá na 1. 1. 1998. Čiže nový zákon o životnom minime plus zákon o sociálnej pomoci sme preložili na 1. 1. 1998 z pôvodne predpokladanej účinnosti od 1. 7. 1997, a tým sme teraz pristúpili k vypracovaniu novely zákona o životnom minime, kde navrhujeme to, čo som predniesla v úvodnom slove.

    Chcela by som povedať, že návrh novely zákona o životnom minime nepredstavuje len samotné zvýšenie súm životného minima, ale aj ich násobky, čo je, povedala by som, nadstavba bežného zákona o životnom minime, násobky pre jednotlivé dávky sociálnej starostlivosti. Neupravujeme len absolútne sumy, ale upravujeme aj násobky pre potrebu jednotlivých dávok, o ktorých som hovorila, a to prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a ďalej upravenú pestúnsku starostlivosť, či pre dieťa v pestúnskej starostlivosti, kde zvyšujeme aj násobok pre pestúna, rozširujeme okruh poberateľov dávok pre pestúna aj na starých rodičov, čo tu tiež dosiaľ nebolo. Nedá sa povedať, že by sme len mechanicky zvýšili životné minimum a s tým by sme sa uspokojili. Ide aj o ďalšie dávky sociálnej starostlivosti, ktoré správne pomenoval pán poslanec Brocka, a všetky majú väzbu na životné minimum. Čiže nedochádza k šetreniu peňazí, pretože sme jednak určili násobky, zvýšenie súm životného minima, vyššie oproti doteraz poberaným sumám a takisto rozširujeme okruh poberateľov dávok. To je pre vás jedna zásadná argumentácia, že vláda nešetrí na schválenom balíku - ako vy hovoríte -, ktorý bol určený na životné minimum.

    Pokiaľ ide o výhradu pani poslankyne Bauerovej, že zákon o životnom minime sa neobjavuje každý rok a že si u nás nezasluhuje takú pozornosť na pôde Národnej rady. Pani poslankyňa, plne s vami súhlasím. Chcela by som povedať len na občerstvenie pamäti, že v roku 1994 vláda tiež neupravovala životné minimum, hoci vznikol nárok v októbri 1994. Je pravda, že to bolo po voľbách a mali ste iné starosti, ale mohli ste dať nariadenie vlády o úpravách životného minima v októbri 1994, čo Moravčíkova vláda neurobila. Zvýšila síce, ale len prídavky na deti. Všetky ostatné dávky, ako sú dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, a ostatné dávky, o ktorých tu hovoríme, povedzme pestúnska starostlivosť, neboli v roku 1994 upravované, hoci takisto podľa štatistických údajov v októbri 1994 prekročili životné náklady 10-percentnú hranicu. Súhlasím s vami, pani poslankyňa. Bolo to treba upraviť aj v roku 1994.

    Ďalej by som chcela povedať, že tento zákon, ktorý máme dnes pred sebou, má veľmi krátku životnosť. Stáli sme pred rozhodnutím, či predložiť na dva mesiace úpravu týchto dávok, to znamená na november a december, alebo počkať až na schválenie zákona o životnom minime. Myslím si, že tým, že táto snemovňa schválila vo Všeobecnej pokladničnej správe v rozpočte na tento rok 545 mil. korún na účely životného minima, tým, že predkladám teraz tento návrh na posledné dva mesiace, a tým, že robíme určité nadštandardné zvýšenia oproti predpokladanému zvýšeniu životného minima, o ktorých som už hovorila, vláda svoju úlohu splnila aj voči tým občanom, ktorí neočakávali, že by prípadne ich dávky boli takisto zvyšované.

    Myslím si, že tento postup vlády bol korektný. A tak ako nám prikazuje zákon, novelizujeme pôvodný zákon nie nariadením vlády, ako to odznelo v niektorých výboroch, pretože dosiaľ od 26. novembra 1963 sa prvé zvýšenie súm uskutočnilo zákonom. Čiže aj pri ďalšom zvyšovaní súm podľa nášho názoru nemôžeme novelizovať zákon o životnom minime nariadením vlády, tobôž ak ide ešte aj o ďalšie dávky sociálnej starostlivosti, ktoré poskytuje štát nad rámec zákona o životnom minime.

    Toľko na vysvetlenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa pani Aibekovej ako spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

  • Ďakujem pekne.

    Iba veľmi stručne, keďže v rozprave vystúpili traja poslanci. Nebol mi celkom jasný návrh pani poslankyne Bauerovej na vrátenie zákona, či to bola iba otázka. Pretože naozaj sa mi zdá z jej vystúpenia paradoxné na jednej strane kritizovať, že vláda predložila zákon neskoro a na druhej strane navrhovať, aby zákon vzala ministerka späť, čím by sa termín ešte oddialil.

    Chcem upozorniť, že za tejto súčasnej vlády sa zákon o životnom minime upravuje už tretíkrát. A naposledy, keď bol upravovaný, to bolo znovu za Mečiarovej vlády v roku 1995. Zvážme mnohé pripomienky, ktoré tu odzneli na šetrenie, ukracovanie, nedanie atď.

    Pán poslanec Volf obvinil vládu z populistických krokov, ale na druhej strane dal jeden absolútne nereálny a populistický návrh, aby životné minimum bolo 3 000 Sk. Súčasná suma minimálnej mzdy je 2 700 Sk. Myslím si, že by sa vám občania poďakovali, tí, ktorí pracujú, aj keď ich je skutočne nepatrné percento, ktorí majú minimálnu mzdu na úrovni zákonom stanovenej, a vy by ste dali životné minimum tritisíc korún. Iste aj vy chodíte medzi občanov. Na jednej strane vieme, že naozaj je skupina ľudí, ktorá žije iba z tejto dávky a potrebuje ju k životu. Na druhej strane nám občania poukazujú na to, že poberajú tieto dávky ľudia, ktorí ich neužívajú na to, na čo by mali. Napríklad v rodinách s deťmi vieme, že mnohé tieto dávky sa nedostanú deťom, ale ich rodičia prepijú. Preto aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny robilo experiment na východnom Slovensku s tým, aby sa tieto dávky dostali naozaj tam, kam patria.

    Pán poslanec Brocka pomiešal na jednej strane reálne čísla s rôznymi demagogickými výpadmi. Myslím si, že jeho analýza bola vecná, ale pomiešaná aj s nepravdivým tvrdením, že napríklad vláda celoplošne uplatňuje mzdovú reguláciu. Vieme, že je to trochu inak a bola by som rada, keby na pôde tohto parlamentu odzneli veci pravdivo.

    Myslím si, že sa môžem iba vrátiť k uzneseniu, ktoré som navrhla, aby sa zákon dostal do druhého čítania, aby naozaj od 1. novembra mohli byť tieto zvýšenia zrealizované. Čiže potom v uznesení navrhnem, tak ako som na začiatku prečítala, ktorým výborom by sa mal zákon dostať na prerokovanie a v akom termíne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

    Prosím, pani poslankyňa, aby ste predniesli návrh.

  • Je návrh, aby okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý navrhujem, aby bol gestorským výborom, a navrhujem, aby ho všetky výbory prerokovali v lehote do 1. októbra 1997.

  • Áno, pani poslankyňa, ale najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 o tom, aby sme prešli k druhému čítaniu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby sme o návrhu zákona rokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Môžem konštatovať, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pani poslankyňa, o pridelení zákona výborom a lehotách na prerokovanie.

  • Keďže som ho prečítala, nebudem znovu opakovať. Boli určené tri výbory, gestorský výbor a lehota do 1. októbra 1997, vrátane gestorského výboru.

  • Počuli ste návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu, ktorým je návrh zákona pridelený výborom a určená lehota.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj vám, pani ministerka.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 734. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1732.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pani ministerka Oľga Keltošová.

    Prosím ju, aby nás oboznámila s návrhom.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    pravidelne každý rok predkladáme návrh zákona o úprave dôchodkov na ďalší kalendárny rok, v tomto prípade na rok 1998, ktorého cieľom je upraviť výšku dôchodkov, ktoré budú priznané v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 1998 tak, aby tieto dôchodky svojou výškou nezaostávali za dôchodkami priznanými pred 1. januárom 1998.

    Úprava novopriznávaných dôchodkov je nevyhnutná vzhľadom na existujúci spôsob výpočtu dôchodku, ktorý je založený na statickej redukcii priemerného mesačného zárobku rozhodujúceho pre výšku dôchodku. Úprava dôchodkov sa vzťahuje na starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky priznané podľa zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Takáto úprava výšky novopriznávaných dôchodkov od 1. januára 1998 bola realizovaná zákonmi aj v predchádzajúcom období, a to vždy, keď boli zvýšené dôchodky z dôvodu splnenia podmienok, ktoré ustanovuje zákon číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov.

    Prosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    V tomto bode programu bol ako spravodajca určený za výbory a gestorský výbor predseda výboru pán Národa. Prosím ho, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 (tlač 734) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska si vás dovolím informovať, že predložený návrh zákona sa predkladá z dôvodu zamedzenia rozdielnej výšky dôchodkov, ktoré budú priznané v roku 1998, v porovnaní s výškou dôchodkov priznaných pred 1. januárom 1998. Úprava dôchodkov sa navrhuje jednotnou percentuálnou výmerou 61,5 % a pevnou sumou určenou v závislosti od druhu priznaného dôchodku. Starobné dôchodky, invalidné dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov sa navrhujú zvýšiť pevnou sumou 751 Sk mesačne. Pri čiastočných invalidných dôchodkoch, vdovských dôchodkoch a sirotských dôchodkoch sa pevná suma určuje podielom, ktorým sa tieto dôchodky vymeriavajú.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1732 z 11. septembra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. novembra 1997, gestorský výbor do 7. novembra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dávam slovo pani ministerke, ak sa chce vyjadriť. Pani ministerka sa nechce vyjadriť, ani pán poslanec Národa.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3.

    Nech sa páči, prečítajte návrh podľa toho paragrafu.

  • Budeme hlasovať s tým, že odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle citovaného paragrafu rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že ho po rozprave odporučí do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že predmetný zákon sme navrhli prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďalej navrhujem v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a termín prerokovania do 1. októbra 1997.

  • Budeme hlasovať o pridelení predmetného návrhu zákona do výborov, o určení gestorského výboru a lehôt.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani ministerka.

    Môžeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov.

    Ide tiež o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 736. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1734.

    Opäť prosím pani ministerku Keltošovú, ktorú poverila vláda, aby nám predniesla návrh tohto zákona.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    úprava výšky minimálnej mzdy, ktorá je obsiahnutá v predkladanom vládnom návrhu zákona, zohľadňuje predovšetkým vývoj životných nákladov a spotrebiteľských cien v období od poslednej úpravy výšky minimálnej mzdy, ktorá bola vykonaná k 1. aprílu 1996 až do konca mája 1997. Zároveň sa prihliada aj na očakávaný prírastok spotrebiteľských cien v ďalšom období roku 1997.

    Navrhovaná výška minimálnej mzdy zachováva jej doterajší predstih pred sumou životného minima pre jednotlivca, ako aj pre pár. Predloženým vládnym návrhom zákona sa súčasne mení aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z., a to v ustanoveniach týkajúcich sa výšky odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ďalej sa týmto vládnym návrhom mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274 o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Navrhovanou zmenou sa mení ustanovenie o vymeriavacom základe na určenie poistného plateného štátom za určený okruh osôb. Návrh zákona bol v júli 1997 predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, do dnešného dňa však nebol prerokovaný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, pán predseda výboru Národa dal správne hlasovať, len sa pomýlil v dátume. V návrhu na uznesenie je napísané tak, ako má byť - do výborov 4. november a 7. november.

    Ako spoločný spravodajca pre tento bod programu bol určený pán poslanec Pavol Derfényi, preto ho prosím, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov (tlač 736) ako spoločný spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska si vás dovoľujem informovať, že cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť minimálnu mzdu z doterajších 2700 Sk mesačne na 3000 Sk mesačne a zo 14,60 Sk na 16,60 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Návrh zákona zasahuje do troch právnych noriem a novelizuje ich. Sú to: zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

    Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 1998. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 64 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1734 z 11. septembra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. novembra a gestorský výbor do 7. novembra 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Za kluby sa písomne neprihlásil nikto. Z poslancov je prihlásený pán poslanec Hanker.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, dovoľte mi povedať len v stručnosti filozofiu predloženej zmeny zákona k úprave výšky minimálnej mzdy podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov.

    Pri návrhu úpravy výšky minimálnej mzdy na 3 000 Sk mesačne, resp. 16,20 Sk za každú odpracovanú hodinu, sa vychádzalo z doteraz uplatňovaných zásad na úpravu výšky minimálnej mzdy v podmienkach Slovenskej republiky. To znamená, že sa zohľadnil vývoj životných nákladov a spotrebiteľských cien od poslednej úpravy výšky minimálnej mzdy, a to jednak skutočnosť, ako aj očakávaný prírastok spotrebiteľských cien do konca roku 1997.

    Pokladám za správne, že návrh výšky minimálnej mzdy zachováva jej doterajší predstih pred sumou životného minima pre jednotlivca navrhovanou v novele zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov vo výške 2 410 Sk mesačne.

    Pri stanovení navrhovanej účinnosti od 1. januára 1998 sa prihliadalo už na uzavreté kolektívne zmluvy na rok 1997, ako aj na možné dosahy na štátny rozpočet v roku 1997. Pri určovaní výšky minimálnej mzdy sa prihliadalo taktiež na to, že nie všetky odvetvia, odbory alebo zamestnávatelia môžu uplatňovať akúkoľvek vysokú minimálnu mzdu a v niektorých prípadoch by jej neprimerane určená výška mohla mať následne nepriaznivý vplyv na zamestnanosť.

    Vo vzťahu k uplatneniu zákona číslo 248/1997 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, a následne vo vzťahu k návrhu príslušného nariadenia vlády v súvislosti s usmerňovaním miezd by neprimerané zvýšenie minimálnej mzdy mohlo viesť k nežiaducej nivelizácii miezd, a to predovšetkým u zamestnávateľov hospodáriacich so stratou.

    Možnosť dohodnúť výšku minimálnej mzdy, ktorá presahuje ustanovenú úroveň v zákone, je obsiahnutá priamo v § 6 zákona. Treba konštatovať, že túto možnosť využili v minulých rokoch, aj v roku 1997, viaceré odborové a zamestnávateľské zväzy v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a táto možnosť platí aj pre zamestnávateľov v rámci jednotlivých podnikových zmlúv.

    U zamestnávateľov, u ktorých nie sú v kolektívnych zmluvách upravené mzdové náležitosti zamestnancov, sú okrem minimálnej mzdy určenej v zákone nariadením vlády číslo 43/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ustanovené minimálne mzdové tarify, ktoré predstavujú sústavu minimálnych miezd pre rôzne pracovné činnosti.

    Vládnym návrhom tohto zákona sa zabezpečuje plnenie jednej z úloh realizačného projektu koncepcie ceny práce schváleného vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 43 zo dňa 14. januára 1997. Z uvedených dôvodov odporúčam jeho zaradenie do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To bol posledný poslanec, ktorý vystúpil v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy z pléna. Konštatujem, že je to pán poslanec Košnár. Ak sa už nikto nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Košnára.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    skupina poslancov Strany demokratickej ľavice už v novembri 1995 podala návrh novely zákona o mzdách, ktorý mal umožniť zvýšenie minimálnej mzdy, a navrhovali sme vtedy aj istý mechanizmus valorizácie minimálnej mzdy. Vecne sme tieto návrhy opakovane uplatňovali aj pri prerokúvaní zákona 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.

    Nazdávali sme sa a nazdávame sa, že minimálna mzda je dynamická veličina, ktorá musí reagovať na vývoj v ekonomike, v sociálnej oblasti a podobne, lebo je to cena práce zamestnanca, ktorá zabezpečuje jeho životný štandard na minimálnej, spoločenským konsenzom dosiahnutej alebo uznanej hranici. Má zabezpečiť reprodukciu pracovnej sily a pokryť životné potreby pracovníkov. Vo väčšine krajín sa minimálna mzda prispôsobuje buď rastu spotrebiteľských cien, aby nedošlo k poklesu jej reálnej hodnoty, alebo rastu priemerných miezd, aby nedochádzalo k nežiaducim zmenám v úrovni a štruktúre nominálnych miezd.

    Treba povedať, že u nás funkciu reprodukcie pracovnej sily minimálna mzda neplní v tej výške, v akej je platná od polovice minulého roka, a neplní túto funkciu tak vzhľadom na infláciu, ako aj vzhľadom na rast priemerných mesačných miezd. Vo vyspelých krajinách sa podiel minimálnej mzdy na priemerných nominálnych mzdách pohybuje od 66-75 %, u nás tento podiel klesol - teda pomer minimálnej mzdy k priemernej nominálnej mzde - zo 62 % v roku 1990 na súčasných, ak sa nemýlim, približne 33 %. Aj to sú dôvody, ktoré hovoria za to, že minimálnu mzdu treba upraviť. Len je otázka, či k úprave minimálnej mzdy má dochádzať vždy novelizáciou zákona o minimálnej mzde, alebo či nemá byť zavedený priamo zo zákona istý mechanizmus, spôsob, ktorý by stanovoval kedy, za akých podmienok a ktorý by aj približne limitoval, o koľko sa má minimálna mzda zvýšiť.

    Treba povedať, že v súčasnosti uvažované zvýšenie minimálnej mzdy - nechcem hovoriť o vecných otázkach, tie budú predmetom pri druhom čítaní, ale dovoľte mi povedať -, že uvažované zvýšenie minimálnej mzdy približne o 11 % a uvažované zvýšenie životného minima, o ktorom sme rokovali pred chvíľočkou, neposilňuje motivačné pôsobenie mzdy. Skôr naopak. V súčasnosti pri výške minimálnej mzdy 2 700 Sk je čistý príjem jej poberateľa 2 327 Sk a výška životného minima na jednu osobu je 2 180 Sk, takže rozdiel v prospech minimálnej mzdy je len 147 Sk. To je terajší momentálne platný stav. Prirodzene, nemotivuje to k práci, k tomu, aby ľudia mali záujem sa zamestnávať. Nemotivuje k zvyšovaniu rozdielov medzi výškou príjmov, ktoré možno získať bez práce v rámci sociálnej pomoci a podpory odvodené od súm životného minima.

    Pri navrhovanej výške životného minima v zákone, ktorý je prerokúvaný, a pri navrhovaných výškach minimálnej mzdy v posudzovanom zákone sa síce tento rozdiel zvýši, teda rozdiel medzi čistou minimálnou mzdou a medzi životným minimom na osobu na 235 Sk, čo je síce o niečo viac ako rozdiel vyčísľovaný teraz, ale pri pripravovaných úpravách alebo pripravovanej zmene odpočítateľných položiek pri dani z príjmu, napríklad pokiaľ ide o cestovné a podobne, nazdávame sa, že bude navrhovaná výška rozdielov medzi výškou životného minima a výškou minimálnej mzdy pôsobiť dokonca demotivačne.

    Na rozdiel od zákona o životnom minime, ktorý obsahuje mechanizmus jej valorizácie, a už tu bola reč o § 7, ktorý tento mechanizmus zakotvuje, zákon o minimálnej mzde takéto ustanovenie - čo je paradox - neobsahuje. Súvislosť medzi životným minimom a minimálnou mzdou, myslím si, že je natoľko evidentná, že by bolo zbytočné opakovať podrobnejšiu argumentáciu.

    Preto sa nazdávame, že je potrebné aj v zákone o minimálnej mzde upraviť mechanizmus, stanoviť podmienky, kedy sa minimálna mzda upraví a akým spôsobom sa má upraviť tak, aby zostal jej pomer k priemernej nominálnej mzde primerane zachovaný. Teda použiť dikciu, aká je použitá aj v zákone o životnom minime.

    Vecne v tomto zmysle klub poslancov Strany demokratickej ľavice bude navrhovať v druhom čítaní príslušné úpravy. V prvom čítaní podporíme posunutie alebo zaradenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Neostáva mi nič iné, len sa spýtať pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som len stručne zhrnula poznatky, ktoré mám vo väzbe na životné minimum plus na zákon o minimálnej mzde.

    V prvom rade by som chcela spresniť informáciu, ktorú dal pán poslanec Košnár, že tento zákon nemotivuje a zvýšenie minimálnej mzdy by malo byť upravené valorizačným mechanizmom. Chcela by som povedať, že takmer v polovici členských štátov Európskej únie vôbec nemajú zákon o minimálnej mzde a nepokladajú sa zato za nedemokratické štáty. Čiže ani v Bielej knihe, ani v iných právnych predpisoch sa neukladá členským a už vôbec nie asociovaným krajinám, aby postupovali tak alebo onak, a vôbec, aby prijali zákon o minimálnej mzde. A tu si myslím, že je dosť široká parketa na vyjednávanie v rámci kolektívneho vyjednávania o mzdách medzi sociálnymi partnermi, t. j. medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, resp. odborármi.

    Čiže znovu by som zopakovala z dôvodovej správy aj pre informáciu médií, že minimálna mzda na Slovensku je dnes už pomaly len fiktívnou veličinou, pretože ju poberá 208 zamestnancov z rozpočtovej sféry, čo je 0,06 %. A pokiaľ ide o odborové zväzy, tak poviem, že Kovo malo na tento rok dohodnutých 3 700 Sk bez ohľadu na zákon, strojári si dohodli 3 500 Sk, energetici 3 150 Sk, odborári jadrovej energetiky dokonca 3 940 Sk, lesné hospodárstvo 4 000 Sk ako minimálnu mzdu, technicko-hospodárski zamestnanci 3 540 Sk, drevársky, nábytkársky a celulózovo-papierenský priemysel 3 900 Sk atď. Nevidím dôvod, aby sme prijímali nejaké špeciálne opatrenia, pokiaľ je tu liberalizácia v kolektívnom vyjednávaní, aby sme sprísňovali kritériá pre zamestnancov alebo zamestnávateľov.

    V tomto návrhu zákona sa skôr teraz viažeme alebo chceme vyjadriť určitú väzbu na zákon o zdravotnom poistení, na zákon o Sociálnej poisťovni, kde potrebujeme určiť konštantu, minimálnu mzdu zákonom, aby sme mohli ďalej pracovať s minimálnou mzdou ako so špeciálnou kategóriou. Myslím si, že je to vec parlamentu, je to vec konsenzu, dohody, kedy a akú výšku minimálnej mzdy určí na ďalšie účely. A tiež by som bola nerada, pán poslanec, keby sa miešal pojem životného minima, resp. keby sa spájal pojem životného minima a dávok na neho naviazaných iba s asociálmi.

    V predkladanom návrhu životného minima o jeho zvýšení, čo som teraz pred krátkou chvíľou uvádzala, hovoríme práve o občanoch, ktorí sú ekonomicky činní. "Vďaka" vyjednávaniu v kolektívnych zmluvách na tento rok dosiahli vyšší príjem z ekonomickej činnosti, ako povoľuje doterajší zákon o prídavkoch na deti, čím sa dostali nad toto príjmové pásmo. Oni sa tam dostali vlastným pričinením, resp. pričinením ich odborárskych zástupcov a zamestnávateľskej povoľnosti. Hovoríme o ľuďoch, ktorí sú aktívne činní a ktorým chceme cez prídavky na deti znovu prispieť pri výchove nezaopatrených detí.

    Ak hovoríme vo väzbe na životné minimum, že zvyšujeme príspevky v pestúnskej starostlivosti, to sa takisto nedotýka asociálnych skupín. Hovoríme o pestúnoch a o deťoch, ktoré chceme z detských domovov umiestniť do pestúnskej starostlivosti. A už vonkoncom by som nespájala životné minimum s ľuďmi, ktorým sa nechce pracovať, pretože hovoríme o rodičovskom príspevku a hovoríme o dôchodkovom zabezpečení práve tam, kde je dôchodok ako jediný zdroj príjmu a sociálny dôchodok. Čiže nebol to vhodný príklad porovnávania životného minima s minimálnou mzdou. Ide o dve úplne odlišné kategórie. Konkrétne ani minimálna mzda, ani predkladaný návrh zákonov o životnom minime sa nedotýka časti pestúnskej starostlivosti, prípadne ďalších dôchodkov asociálnych skupín.

    Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Derfényi, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ak nie, môžeme hneď pristúpiť k hlasovaniu.

    Budeme najskôr hlasovať podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

    Prosím, pán poslanec, aby ste prečítali návrh.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučil predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Hlasujeme o tom, aby tento návrh zákona bol prijatý na druhé čítanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Nikto sa nezdržal hlasovania. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme zákon číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov navrhli na prerokovanie v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

    Pán spoločný spravodajca, prečítajte návrh.

  • Vážený pán predseda, v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady v druhom čítaní prideliť tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň odporúčam, aby ho výbory prerokovali v lehote do 4. novembra a gestorský výbor do 7. novembra 1997.

  • Budeme sa prezentovať a hlasovať. Počuli ste návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu poslancovi aj pani ministerke, ktorá je iste spokojná. Naproti tomu asi nebude spokojný pán minister financií.

  • Podľa schváleného programu nasleduje

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 745 a súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    z dôvodu potreby riešenia dlhovej služby štátneho rozpočtu a rozšírenia trhu dlhopisov v roku 1997, ale aj v nasledujúcom období je potrebné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Kým sa navrhovaná novela v skrátenom konaní schváli, predpokladá sa, že dôjde aj k určitému zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu v roku 1997, ale opäť podotýkam, že zásadným problémom je otázka rozšírenia trhu dlhopisov a možnosť riešiť problémy dlhovej služby.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Iveta Nováková. Preto ju prosím, aby nás oboznámila s priebehom prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1729 z 11. septembra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 746), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 26. septembra 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie 26. septembra 1997 a v prijatom uznesení číslo 499 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku ani za kluby, ani za jednotlivých poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pani spravodajkyňa zrejme takisto nie.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte v predloženom návrhu vlády. K tomuto návrhu uznesenia dodávam ešte návrh, aby v prípade rozhodnutia Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie konalo ešte na tejto schôdzi.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, môžeme sa prezentovať a budeme hneď hlasovať. Hlasujeme o tom, aby tento návrh bol prerokovaný formou skráteného konania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi.

    Môžeme preto pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 746. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1729.

    Z poverenia vlády aj v tomto prípade návrh zdôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby nás oboznámil s obsahom návrhu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    na rokovanie Národnej rady predkladám návrh novely zákona o daniach z príjmov. Cieľom tejto novely je úprava zdaňovania štátnych dlhopisov osobitného druhu cenného papiera, ktorého výnos v súčasnosti nepodlieha dani. Dlhopisy vydávané inými subjektmi, nie štátom, v súčasnosti podliehajú tejto dani. V súčasnosti platný systém zdaňovania štátnych dlhopisov vychádza v danom období z verejného záujmu štátu podporiť vybrané priority prostredníctvom daní, čo bolo vyjadrené aj v roku 1993 oslobodením určitých príjmov od daňovej povinnosti.

    Je potrebné zdôrazniť, že na druhej strane má štát právo vykonať aj opak a odoprieť výhody plynúce napríklad z oslobodenia tiež vo verejnom záujme, ak toto rozhodnutie smeruje k odstráneniu disproporcií a nerovnakých podmienok. Príkladom toho je práve v súčasnosti uplatňovaný systém zdaňovania dlhopisov emitovaných štátom, z ktorých výnosy plynúce sú oslobodené od dane z príjmov, pričom výnosy plynúce z emisie dlhopisov iných subjektov podliehajú dani. Týmto spôsobom sa v skutočnosti preferuje predaj štátnych dlhopisov pred ostatnými. Predkladaná novela zákona o daniach z príjmov, ktorou sa ruší oslobodenie výnosov zo štátnych dlhopisov, ak plynú právnickým osobám, má za cieľ zrovnoprávniť spôsob zdanenia štátnych dlhopisov s ostatnými dlhopismi, a to i napriek tomu, že vo všeobecnosti všetky výnosy ako súčasť príjmov z kapitálového majetku zostanú zdanené osobitnou nižšou sadzbou dane.

    Touto zmenou zdanení sa zároveň napomáha vytvárať rovnaké podmienky konkurenčného prostredia pri umiestňovaní dlhopisov ostatných emitentov. V podstate by táto novela mala priniesť ako ďalší významný faktor otvorenie trhu štátnych dlhopisov pre zahraničné právnické osoby, pretože pri platnosti zmlúv o zabránení dvojakého zdanenia v podstate s väčšinou vyspelých krajín dochádza k situácii, keď zahraničné právnické osoby napriek vysokým výnosom zo štátnych cenných papierov nemajú záujem o tieto dlhopisy, pretože dochádza k ich zdaneniu v ich materských krajinách pri doterajšom oslobodení od zdanenia výnosov, kde poväčšine tieto sadzby sú podstatne vyššie ako na Slovensku.

    Takže cieľom je aj rozšíriť trh so štátnymi dlhopismi, kde napriek tomu, že štátny dlh alebo zadlženosť Slovenskej republiky je v porovnaní s inými krajinami pomerne nízka, na druhej strane koncentráciou riešenia dlhovej služby do pomerne krátkeho obdobia predsa sa len tento problém v jednotlivých rozpočtových rokoch javí ako vypuklý. To znamená, že účasť viacerých najmä právnických osôb na trhu so štátnymi dlhopismi môže viesť v konečnom dôsledku k zníženiu výnosovej miery dlhopisov, a tým aj k podstatnému zlacneniu a zefektívneniu dlhovej služby štátu.

    Návrh novely zákona predpokladá zdaniť výnosy plynúce zo štátnych dlhopisov, ak ich splatnosť nastala po nadobudnutí účinnosti novely, t. j. obvyklým spôsobom uplatňovaným pri zmenách zákonov v priebehu zdaňovacieho obdobia. Rozhodujúcim okamihom pre zdanenie je teda deň realizácie príjmu, ktorého spôsob zdanenia je upravený zákonom o daniach z príjmov, a nie deň vydania dlhopisu. Z uvedeného dôvodu teda nejde o právnu retroaktivitu, ale o zmenu podmienok zdaňovania v priebehu zdaňovacieho obdobia.

    Vážený pán predseda Národnej rady a poslankyne, poslanci, verím, že predložená novela zákona prispeje k vytváraniu ekonomicky zdravého konkurenčného prostredia a zároveň zjednotí spôsob zdanenia výnosov dlhopisov s ostatnými vyspelými štátmi Európy. Preto prosím o podporu tejto novely.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni pani Novákovej.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 746) ako spravodajkyňa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Na úvod vás informujem o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím sa splnili podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajkyňa si k prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1729 zo dňa 11. septembra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. októbra a gestorský výbor v lehote do 8. októbra.

    Pán predseda, návrh na druhé a tretie čítanie sme už vlastne odsúhlasili, čiže k tomu sa už nebudem vyjadrovať.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu takisto s konštatovaním, že nemám písomné prihlášky, ale hlási sa pán poslanec Košnár. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    týmto vládnym návrhom zákona sa ruší pre právnické osoby oslobodenie výnosov zo štátnych dlhopisov od zdanenia. Proti tomu nemožno, prirodzene, nič namietať a treba uvítať, že sa egalizujú podmienky zdaňovania výnosu štátnych dlhopisov s dlhopismi emitovanými inými emitentmi. Ale proti čomu treba rozhodne namietať, je retroaktívne zdaňovanie. Namietať proti tomu, že dodatočne sa zdania výnosy z už emitovaných štátnych dlhopisov, ktorých splatnosť bude po dni účinnosti tohto zákona. Je to zásah, ktorý dodatočne mení podmienky zmluvy medzi emitentom a nadobúdateľom tohto štátneho cenného papiera. Teda mení podmienky platné pri nákupe dlhopisov, ale aj podmienky pri obchodovaní s už emitovanými dlhopismi, a je otázka, či aj technicky je to prakticky realizovateľné bez narušenia práva a zásad daňovej spravodlivosti, lebo daňová povinnosť by sa vzťahovala na posledného majiteľa štátneho dlhopisu, ktorý nakupoval tento štátny dlhopis od predchádzajúceho majiteľa s vedomím, že kapitálový výnos tohto cenného papiera nepodlieha zdaneniu, ako to zavádza tento zákon.

    Problém reálneho základu dane je osobitne komplikovaný a výrazný pri tých cenných papieroch, ktoré sú emitované americkým spôsobom aukcie, teda pri rôznych nákupných cenách a pri rôznych výnosových mierach. Principiálnym východiskom je, samozrejme, upustiť od retroaktívneho zdaňovania a zdaňovať iba výnosy z novoemitovaných štátnych dlhopisov. Vtedy sa však nezíska očakávaný výnos 700 miliónov korún pre štátny rozpočet v tomto roku - ak sa mýlim, tak prosím, aby ste mi to vyvrátili -, čo je skutočným zmyslom tejto novely a čo je dôvodom na skrátené legislatívne konanie.

    Zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov sa premietne v zdražení refinancovania schodku štátneho rozpočtu a je otázne, či 15-percentná daň z kapitálového výnosu na príjmovej strane štátneho rozpočtu vykompenzuje toto zdraženie refinancovania schodku štátneho rozpočtu na výdavkovej strane štátneho rozpočtu. Navrhujem preto, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi - vláde - na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Rozpravu uzatváram. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    mám len krátku poznámku k tej retroaktivite. Už som vysvetlil, že nepokladáme dátum účinnosti dňom vyhlásenia za retroaktivitu, že podobným spôsobom sa uplatňujú daňové, cenové zmeny a rôzne iné typy zmien. Dňom vyhlásenia sme realizovali aj elimináciu uplatnenia dane pri štátnych dlhopisoch v roku 1993 a vtedy nikto nenamietal, že ide o retroaktívne uplatnenie. Ale podobne sa dane uplatňujú na mnohé iné trebárs nehnuteľnosti, mnohé iné aktivity, a takisto sa daňové zmeny vyhlasujú nejakým dňom účinnosti alebo dňom vyhlásenia. Takže nejde o nejakú mimoriadu zmenu v celej procedúre postupu.

    Druhá vec je, že v bode 2 predkladanej novely zákona v článku I riešime problém tých výnosov zo štátnych dlhopisov, ktoré sa vzťahujú na štátne dlhopisy platné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, teda na výnosy vzťahujúce sa na takéto výnosy, to znamená, že odstraňujeme aj tento problém, kde by skutočne retroaktivita vznikala, a teda pokladám novelu zákona v tomto zmysle za vyváženú. To, či ide o americkú, alebo holandskú aukciu - ten problém zdaňovania, pokiaľ by existoval, tak nie je rozhodujúci z hľadiska termínu účinnosti. Existoval by aj v tom aktuálnom časovom horizonte, ale tento problém nevidíme tak, ako ste ho, pán poslanec, postavili.

    Takže odporúčam, vážená Národná rada, schváliť novelu predkladaného zákona v tom znení, ako bola predložená vo vládnej predlohe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Nováková, chcete sa vyjadriť? Pani poslankyňa sa nechce vyjadriť v rozprave. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Najskôr by sme mali hlasovať o návrhoch, ktoré predkladá výbor, a potom budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Takže, prosím, pani poslankyňa, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona.

  • Hlasujeme podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku s tým, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh zákona Národná rada prerokuje v druhom čítaní.

    Pán poslanec Košnár, o vašom návrhu zrejme už hlasovať netreba, pretože bol opačný. Takže môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu v rámci prvého čítania, a to je hlasovanie podľa § 74 ods. 1 a 2. Prosím, prečítajte návrh výboru.

  • Výbor odporúča v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a termíny - ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s termínom do 7. októbra a gestorský výbor v lehote do 8. októbra.

  • S tým, že druhé a tretie čítanie sa uskutoční 9. októbra 1997.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní ešte na 33. schôdzi.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pani spoločná spravodajkyňa.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov - prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 702, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1698.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh zákona prednesie podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík.

    Prosím, pán minister, môžete nás oboznámiť s návrhom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni,

    predložený návrh novely zákona číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch sa vypracoval ako iniciatívny návrh na základe požiadaviek zainteresovaných orgánov štátnej správy. Je výsledkom rozsiahleho prípravného i pripomienkového konania. Schvaľovanie nových a novelizovaných právnych predpisov v rokoch 1996 až 1997 na rôznych úsekoch činnosti štátnej správy, ktoré úzko súvisia s vyberaním správnych poplatkov, bolo nevyhnutné premietnuť aj v tejto oblasti. Ide najmä o úseky cestnej dopravy, pozemných komunikácií, zdravotnej starostlivosti, poľovníctva, udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky a ďalšie.

    Vzhľadom na súčasnú konštrukciu zákona o správnych poplatkoch možno uviesť, že až 204 zmien a doplnení sa navrhuje vykonať priamo v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch. V ustanoveniach zákona sa navrhuje vykonať len tie zmeny a doplnenia, ktoré odstránia doterajšie aplikačné nejasnosti a smerujú k zjednoteniu praxe pri vyberaní správnych poplatkov. V predloženom návrhu sú zapracované všetky zásadné požiadavky zainteresovaných orgánov štátnej správy. Zvážili sa aj ďalšie ich odporúčania a prevažná väčšina sa aj akceptovala. Nebolo však možné pristúpiť na všeobecné zvýšenie doterajších sadzieb poplatkov o 50 až 100 % a ani na návrhy smerujúce k rozšíreniu generálneho oslobodenia od všetkých správnych poplatkov.

    Nebolo a nie je účelom zákona o správnych poplatkoch neúmerne finančne zaťažovať poplatníkov. Správny poplatok by mal zodpovedať primeranej úhrade nákladov správneho orgánu spojených s jeho činnosťou. V súvislosti s rozširovaním generálneho oslobodenia od všetkých správnych poplatkov ďalej zastávame názor, že prípadné odôvodnené oslobodenie od správnych poplatkov by sa malo priradiť ku konkrétnej položke sadzobníka, čo sa aj v predloženom návrhu rešpektovalo.

    V nadväznosti na novelu zákona o lotériách a iných podobných hrách sa opakovane prehodnotili niektoré sadzby správnych poplatkov za úkony a konania spojené s realizáciou tohto zákona a po posúdení všetkých finančných povinností prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier voči štátu a obciam navrhujeme upraviť sadzby poplatkov uvedené v bode 123 návrhu, nová položka 109a nasledovne:

    V písmene a) sa za vydanie oprávnenia na prijímanie stávok navrhuje poplatok 1 000 korún vzhľadom na to, že ide o fyzické osoby zamestnancov stávkových kancelácií a pôvodne navrhovaný poplatok by znemožnil fungovanie týchto kancelárií. V písmene b) sa za predĺženie uvedeného oprávnenia navrhuje poplatok 500 korún, a to z dôvodov uvedených pri písmene a). V písmene c) ide len o jednoduchý administratívny akt, ktorý spočíva vo vydaní identifikačnej karty výherného prístroja, keď už prevádzkovateľ uhradil za povolenie prevádzkovania výherného prístroja 40 tisíc korún, a preto sa navrhuje poplatok vo výške 500 korún, a v písmene d) sa za vydanie náhradnej identifikačnej karty navrhuje poplatok rovnaký ako za vydanie pôvodnej identifikačnej karty, a to 500 korún.

    Z hľadiska finančného dosahu na štátny rozpočet Slovenskej republiky prijatím navrhovanej novely zákona možno očakávať mierne zvýšenie príjmov, a to najmä z dôvodu zavedenia viac ako 70 nových spoplatňovaných úkonov a konaní.

    Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novely zákona o správnych poplatkoch odporúčam schváliť s tým, že pôvodne navrhovaný dátum nadobudnutia účinnosti zákona so zreteľom na ďalší priebeh legislatívneho procesu odporúčam posunúť na 1. november 1997.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja.

    Takisto aj v tomto bode programu je spoločnou spravodajkyňou pani poslankyňa Nováková, preto ju prosím, aby nás oboznámila s výsledkom prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu.

    Na úvod vás informujem o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím sa splnili podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1698 z 27. augusta 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. novembra a gestorský výbor v lehote do 7. novembra.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu prihlášku za kluby ani od poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Pán poslanec Rózsa. Konštatujem, že viac nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Rózsu o vystúpenie.

  • Vážený pán predseda, vážený podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi niekoľko nezvyklých slov k tomuto vládnemu návrhu, ktorý má síce veľmi pekné meno, ale po sedliacky by som to označil ako návrh na okrádanie občanov. Z čoho vychádzam? Vychádzam z toho, že orgány štátnej správy sú na to, aby slúžili obyvateľstvu, aby vykonávali tú právomoc, ktorú majú podľa zákona, ale aby to vykonávali v mene a v prospech občanov. Celá štátna správa je vydržiavaná z daní poplatníkov. A teraz prakticky tento návrh pán podpredseda vlády zdôvodňoval hlavnou argumentáciou, že príslušné orgány štátnej správy žiadajú revíziu doterajších výšok poplatkov a zavedenie nových poplatkov, a dokonca povedal, že dôjde k takému miernemu zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

    Moja argumentácia je opačná. Argumentácia taká, že tieto správne poplatky, sadzobník správnych poplatkov, treba generálne znížiť, lebo situácia je taká, že občania sa v súčasnom období už ani neobracajú na orgány štátnej správy nie preto, že by nepotrebovali určité konanie v týchto veciach, ale preto, že nemajú peniaze zaplatiť tieto správne poplatky. A teraz ešte vychádzame s návrhom zvýšenia týchto poplatkov.

    V správnom konaní aj tak sú, podľa ich postavenia, občania vystavení na ľubovôľu týchto orgánov štátnej správy a teraz prakticky niežeby štátna správa slúžila občanom, ale pristupuje k nim ako k obchodným partnerom a za všetku prácu musia platiť.

    Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti dovolím si navrhnúť ctenej Národnej rade podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, aby návrh vrátila vláde, resp. navrhovateľovi na dopracovanie so všeobecným zameraním na zníženie správnych poplatkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Takže končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť.

    Pani poslankyňa Nováková sa tiež nechce vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporúča návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Počuli sme návrh. Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať. Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 zákona s návrhom, aby sme zákon prijali do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pani poslankyňa, podľa § 74 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie nasledujúcim výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. novembra a gestorský výbor v lehote do 7. novembra.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Počuli ste návrhy. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem teda konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pani spravodajkyni.

    Môžeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 735. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1733.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh zákona zdôvodní pán podpredseda vlády a minister financií.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, vypracovali vo vzájomnej spolupráci ministerstvo financií a Národná banka Slovenska podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1997.

    Zmeny navrhované v novele zákona vychádzajú z odporúčaní OECD a umožňujú zosúladenie zákona s prvou bankovou smernicou Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva z 12. decembra 1997 a čiastočne aj s druhou bankovou smernicou tejto rady z 15. decembra 1979.

  • Podstata navrhovaných zmien sa sústreďuje na oblasť povoľovacieho konania. V záujme priblíženia sa k právnym normám Európskej únie v danej oblasti a zjednodušenia povoľovacej činnosti sa v predkladanom návrhu zákona navrhuje nahradenie dvojstupňového povoľovacieho konania jednostupňovým, to znamená, že dve časovo oddelené konania na udelenie súhlasu Národnou bankou na založenie banky a následne na povolenie výkonu bankových činností sa spoja do jedného administratívneho konania so súhlasom pôsobiť ako banka, pričom výkon bankových činností sa v udelenom povolení podmieni splnením stanovených podmienok.

    V záujme vyššej transparentnosti povoľovacej činnosti sa ruší pri posudzovaní žiadosti posudzovanie kritéria ekonomickej účelnosti vzniku novej banky alebo pobočky zahraničnej banky.

    Ďalej v záujme zrovnoprávnenia zahraničných subjektov s domácimi osobami sa navrhuje odstrániť potrebný súhlas pri dosiahnutí a prekročení 3-percentného limitu majetkového podielu právnickej osoby na už založenej banke.

    V súlade s druhou bankovou smernicou sa zvyšuje limit na zvyšovanie kapitálu v už založenej banke na 10, 20, 33 a 50 %. Akceptovanie týchto zmien je žiaduce z hľadiska prijatia Slovenskej republiky do OECD. Predkladaný návrh zákona sa sústreďuje na uvedené zmeny pri súčasnom zosúladení súvisiacich ustanovení a spresnení ich znenia.

    Okrem týchto troch zmien odporúčaných orgánmi OECD sa vykonávajú v návrhu zákona niektoré ďalšie zmeny a doplnky nesúvisiace s implementáciou práva Európskej únie, ktoré však nie sú v rozpore s ním. Ide napríklad o postupy registrácie bánk a pobočiek zahraničných bánk, definuje sa pojem ovládaná a ovládajúca osoba, spresňujú a sprísňujú sa postupy Národnej banky voči bankám s nedostatkami vo svojej činnosti.

    V článku II návrhu zákona je spracovaný návrh na doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. Cieľom novely tohto zákona je zosúladenie zákona o Zbierke zákonov s niektorými zákonmi, na základe ktorých ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky vydávajú opatrenia, ktoré by vzhľadom na svoj obsah mali mať všeobecne záväzný charakter. Schválenie navrhovanej novely umožní ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy vydávať popri výnosoch ako všeobecne záväzných predpisoch i opatrenia, ktoré budú vydávané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia alebo ich úplného znenia, ak tak ustanoví osobitný zákon.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver vystúpenia opakovane dávam do pozornosti, že navrhované zmeny smerujú k zbližovaniu nášho bankového práva s právnymi normami v krajinách s vyspelými ekonomikami, a preto odporúčam predkladaný návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Lysák. Ale poslanca Lysáka nevidím.

  • Šum v sále.

  • Takže bude 5 minút prestávka, kým nájdeme pána spoločného spravodajcu.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby...

  • Šum a hlasy z pléna.

  • Pán predseda výboru, budeme hlasovať o novom spravodajcovi, ak je nedorozumenie s výborom.

  • Budeme pokračovať v rokovaní. Prosím teda pána poslanca Lysáka ako spoločného spravodajcu, aby nás informoval o priebehu prerokovania vládneho návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    ospravedlňujem sa za nezavinené zdržanie a dovoľte mi, aby som vás oboznámil s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. septembra o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady sa navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky

    a) prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (tlač 735), a to na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

    b) určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, lehotu na prerokovanie vo výboroch do 4. novembra 1997 a v gestorskom výbore do 7. novembra 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Aj tu konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku za kluby ani od jednotlivých pánov poslancov a poslankýň. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Konštatujem, že sa nikto nehlási do rozpravy, preto končím možnosť prihlásiť sa. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Nechce. Pán poslanec Lysák sa nechce vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, aby ste prečítali návrh, pán spravodajca.

  • Odporúčam postúpiť tento návrh do druhého čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 s tým, že výbor navrhuje pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona odsúhlasili na prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme ešte hlasovať podľa § 74 ods. 1, 2 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, pán poslanec, aby ste prečítali, ktorým výborom sa návrh prideľuje a aké lehoty sú určené.

  • Na prerokovanie sú určené Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor je určený výbor pre financie, rozpočet a menu.

  • Ešte sú tam lehoty, pán poslanec.

  • A pokiaľ ide o lehoty, zopakujem, že na prerokovanie vo výboroch je odporúčaný návrh do 4. novembra 1997 a v gestorskom výbore do 7. novembra 1997.

  • Počuli ste návrh, páni poslanci a poslankyne. Budeme o ňom hlasovať.

    Prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže konštatujem, že Národná rada odsúhlasila pridelenie návrhu zákona, určila gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády, aj vám, pán poslanec.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 730 a súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády, keďže ministerka školstva je mimo republiky, návrh zdôvodní pán minister Sitek.

    Prosím, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne a poslanci,

    na základe uznesenia vlády číslo 621 z 26. 8. 1997 vláda predkladá v zmysle § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. V zmysle § 9 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. sa v predkladacej správe v návrhu vlády uvádzajú dva dôvody na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona, a to:

    1. Absolventi magisterského štúdia...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ...budú môcť ešte v tomto roku žiadať o vykonanie rigoróznej skúšky podľa § 21 ods. 2 zákona číslo 172/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko sa schválením novely zákona vytvoria podmienky pre vysoké školy a fakulty na finančné zabezpečenie rigorózneho konania.

    2. Schválením vládneho návrhu novely zákona sa utvoria legislatívne podmienky na umožnenie povolenia použiť príjmy vysokých škôl z prijímacieho konania na zabezpečenie vlastnej prevádzky nevyhnutnej na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu vo zvyšných mesiacoch roka 1997, nakoľko v dôsledku zvýšených prevádzkových nákladov - energia, voda, poplatky za telekomunikácie a podobne - zostáva na pedagogický proces minimum finančných prostriedkov.

    V tejto súvislosti sa obraciam na vás so žiadosťou, vážené poslankyne a vážení poslanci, aby ste podporili tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o vysokých školách.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bol určený za gestorský výbor pán poslanec Tarčák.

    Prosím, pán poslanec, oboznámte nás s prerokovaním návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podal informáciu Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o prerokovaní vládneho návrhu na skrátenie legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172, ktorý máte ako tlač 730.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 1730 z 11. septembra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 730, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v termíne do 26. septembra 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom návrhu zákona prerokoval na svojej 45. schôdzi dňa 17. septembra 1997 a v prijatom uznesení číslo 455 zo 17. septembra odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetným návrhom.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k týmto návrhom. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Konštatujem, že z pléna sa hlási pán poslanec Ftáčnik. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    mám len dve stručné poznámky k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách. Nebudem sa vyjadrovať k veci samej, to znamená k zavedeniu poplatkov za určité úkony, ktoré vykonávajú vysoké školy, ale vyjadrím sa k tomu, či je odôvodnené, alebo nie je odôvodnené, aby sa tento zákon prerokúval v skrátenom konaní. Ak by sme postupovali mimo skráteného konania a zákonu udelili tie lehoty, ktoré sme pred chvíľou odhlasovali pri iných návrhoch zákonov, t. j. 4. a 7. novembra, mohol by sa zákon prijať v normálnom legislatívnom konaní na najbližšej schôdzi Národnej rady, ktorá sa začína 11. novembra. Podľa odôvodnenia, ktoré predkladá vláda, by došlo podľa nej, a takto píše v zdôvodnení, k ohrozeniu základných ľudských práv, pretože tí, ktorí sa uchádzajú o absolvovanie rigoróznej skúšky, ak by nebol tento zákon rýchlo prijatý, by nemohli toto svoje právo uplatniť.

    Myslím si, že to nie je celkom pravda, pretože samotný proces rigoróznych skúšok si bude vyžadovať istý čas a či sa začne, resp. sa začne o mesiac skôr, alebo mesiac neskôr, je možné podať prihlášky na uskutočnenie rigoróznych konaní a skúšky pripraviť a zorganizovať vtedy, keď budú na to fakulty pripravené.

    Otázkou je, či je legislatívne zabezpečené po novele zákona, ktorú sme urobili v tomto parlamente v minulom roku, konanie rigoróznych skúšok samostatnou vyhláškou.

    Čo sa týka hospodárskych škôd, ku ktorým by údajne malo prísť, tak toto tvrdenie vyvracia sama vláda v tlači, ktorú máme prerokúvať ako ďalší bod programu, t. j. pri zákone ako takom. Tam vláda píše, že vysoké školy vytvorili k 31. 8., t. j. takmer k tretiemu štvrťroku, viac ako 75 % plánovaných príjmov. Vláda odhaduje, že do konca roka sa tie príjmy naplnia do výšky 220 mil. Sk, čo o viac ako 35 mil. Sk prekračuje plánované príjmy, a tieto nadpríjmy, teda to, čo školy boli schopné získať navyše, by mohlo ministerstvo financií jednoduchým rozpočtovým opatrením vrátiť na vysoké školy a kryť im tak náklady na prijímacie konanie, ktoré je už dávno za nami.

    To znamená, ak naň boli vynaložené prostriedky vo výške 23 mil. korún, je možné, aby ministerstvo financií reagovalo na plnenie príjmov na vysokých školách, ktoré predbieha plán, a tieto navyše získané príjmy ponechalo rozpočtovým opatrením vysokým školám, a nebolo by treba ponáhľať sa takýmto spôsobom, pretože aj tak toto rozpočtové opatrenie bude treba urobiť, pretože peniaze, ktoré boli vybrané od študentov za prijímacie konanie v tomto školskom roku, teda niekedy v máji, v júni minulého roku, aj tak boli odvedené do štátneho rozpočtu. Teda ani toto nie je dôvod, tie hospodárske škody, údajné hospodárske škody, ktoré by mali urýchliť prerokovanie tohto zákona.

    Preto si myslím, že by sme nemali podporiť návrh vlády na skrátené konanie, mali by sme ho teda zamietnuť. V ďalšom bode rozhodnúť o prvom čítaní v lehotách, tak ako pri iných zákonoch, ktoré sme dnes prerokúvali, a na novembrovej schôdzi môže byť tento vládny návrh zákona schválený.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Ftáčnika sa hlási pán poslanec Švec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Každá koruna, ktorá plynie do rozpočtu vysokých škôl, je dobrá. Len rád by som upozornil na podiel finančných prostriedkov, ktoré vysoké školy z tohto rozhodnutia získajú. Z príjmov za prijímacie pokračovanie plynie Komenského univerzite okolo 6 mil. korún. Ak pripočítame ešte poplatky za doktorandské štúdium, za vydávanie diplomov a ďalších certifikátov, položka vzrastie na 6,5 mil. korún v jednom akademickom roku. Keď rozpočet Univerzity Komenského je jedna miliarda korún, tak tento podiel tvorí 0,6 % rozpočtu. Takže, aby sme vedeli, o čom hlasujeme, keď hlasujeme o skrátenom konaní.

    Ďakujem pekne.

  • Keďže do rozpravy nebol už nikto prihlásený, nie sú ani faktické poznámky, končím rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister sa nechce vyjadriť k rozprave. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Tarčáka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť.

    Takže pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý máte predložený. K tomuto návrhu uznesenia dodávam ešte návrh, aby v prípade rozhodnutia Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie konalo ešte na 33. schôdzi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu aj o mojom dodatku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi.

    Ďakujem, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

    Ešte máme čas do 17.00 hodiny, takže môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 731. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1731.

    Prosím pána ministra Siteka, aby sa ujal slova pri odôvodnení návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 342/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl, ktorý nadobudol účinnosť 20. novembra 1996, je veľkým legislatívnym prínosom na zabezpečenie ďalšieho rozvoja vysokého školstva v Slovenskej republike vo všetkých jeho oblastiach.

    Po takmer ročnej aplikácii zákona v praxi sa ukazuje potreba doplniť tento zákon najmä o tie ustanovenia, ktorými sa riešili niektoré ekonomické problémy vysokých škôl a fakúlt súvisiace so zabezpečením ich úloh, napríklad prijímanie uchádzačov o vysokoškolské štúdium, konanie rigoróznych skúšok a obhajob rigoróznych prác vyplývajúcich pre vysoké školy a fakulty zo zákona, ktoré nie sú finančne zabezpečené v ich rozpočtoch, pretože priamo nesúvisia s výkonmi vo výchovno-vzdelávacom procese, a to prostredníctvom legislatívneho riešenia možnosti výberu príspevkov od fyzických a právnických osôb na úhradu nákladov spojených s ich zabezpečením.

    Zámer vypracovania návrhu novely zákona o vysokých školách vznikol na porade s rektormi vysokých škôl, ktorá sa uskutočnila 9. júla tohto roku za účasti zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky. Cieľom tejto porady bolo nájsť východisko pri riešení ekonomických problémov vysokých škôl a fakúlt súvisiacich so vzrastajúcim vynakladaním rozpočtových prostriedkov na zabezpečenie prijímania uchádzačov o vysokoškolské štúdium a nových úloh konania rigoróznych skúšok a obhajob rigoróznych prác pre absolventov magisterského štúdia podľa § 21 ods. 2 zákona číslo 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Na základe dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa v návrhu novely zákona navrhuje, aby časť nákladov fakulty alebo vysokej školy, ak sa nečlení na fakulty, spojených so zabezpečením prijímania uchádzačov o vysokoškolské štúdium, konania rigoróznej skúšky a obhajoby rigoróznej práce a vydania diplomu o priznaní profesijného akademického titulu, uhrádzala fyzická alebo právnická osoba formou príspevku.

    Podľa citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 písm. a) zákona číslo 303/1995 Z. z. minister financií môže povoliť v odôvodnených prípadoch použitie príjmov rozpočtových organizácií, teda aj vysokých škôl, súvisiacich so službami plne financovanými zo štátneho rozpočtu alebo ktoré rozpočtové organizácie dokážu svojou činnosťou ovplyvniť. Tým, že sa otázka možnosti výberu príspevkov od fyzických a právnických osôb na úhradu nákladov spojených s uvedenými činnosťami vysokých škôl legislatívne upraví v navrhovanej novele zákona, sa zabezpečí, aby tieto príjmy sa zo strany ministerstva financií považovali za odôvodnené prípady, čím sa naplní podmienka na povolenie ich použitia podľa citovaného ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Tarčák, máte znovu slovo ako spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 731, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. septembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil ho na prerokovanie tejto 33. schôdze.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z obsahovej stránky si myslím, aj keď ide o legislatívnu úpravu, ktorá sa - ako možno pán poslanec Švec povedal správne, ale to je rôzne na jednotlivých vysokých školách - dotýka 0,3 %, možno niekde 1 %, i keď táto novela nerieši zásadným spôsobom problémy vysokých škôl, napriek tomu i v súvislosti s tým, že sme to prisľúbili na výjazdovom zasadnutí poslancov v Prešove rektorom vysokých škôl, že tento problém chceme riešiť, po konzultáciách s ministrom financií a s jeho ministerstvom alebo úradníkmi na jeho ministerstve sa dospelo k názoru, že je potrebné prijať túto legislatívnu úpravu, aby mohli tieto prostriedky, ktoré vynaložili na prijímacie konanie, ostať na vysokých školách. Myslím si, že každá koruna alebo každý milión, ktorý ostane na vysokých školách, je dobrý a je mimoriadne potrebný v tomto období, keď situácia na vysokých školách je, čo sa týka financií, veľmi náročná.

    Z toho hľadiska mi dovoľte, aby som sa obrátil na vás, aby sme posúdili a prijali tento predmetný návrh zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1731 z 11. septembra 1997 ho prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 7. októbra, gestorský výbor v lehote do 8. októbra 1997.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku ani za kluby, ani od poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási z pléna. Zaznamenávam pána poslanca Šveca, pána poslanca Ftáčnika.

    Takže konštatujem, že sa už nikto viac nehlási do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Šveca.

  • Pán predseda, pán minister, dámy a páni,

    argumentácia, že týmto zákonom sa budú riešiť ekonomické problémy vysokých škôl, je podľa môjho názoru nie logická. Ak vychádzame zo skutočnosti, že vysokým školám chýba v tomto kalendárnom roku 680 miliónov korún na prevádzku, na základné výkony, ktoré vysoké školy sú povinné vykonávať, tak celková suma, ktorá sa získa uplatnením tohto zákona, je skutočne minimálna. Ja podporím tento návrh zákona hlasovaním, samozrejme, pretože každá koruna, ako som spomenul, ktorá ide do pokladnice vysokých škôl, sa mnohonásobne zhodnotí vo výchovno-vzdelávacom procese a vo vedeckom výskume. Je to skutočne najlepšia investícia, to si musíme všetci uvedomiť.

    Veľmi by som ale prosil predkladateľa, či by nezvážil, aby sa konečne využila príležitosť, aby sa konečne vysokým školám dalo to, čo im umožní naďalej kvalitne vykonávať svoju činnosť a podstatným spôsobom pomôže prijať viac študentov. Domnievam sa, že na to sú schodné cesty, len to chce dobrú vôľu. Jednou cestou je, aby sa novelizoval zákon o neziskových organizáciách, kde by sa vysoké školy explicitne definovali ako neziskové organizácie, aby sa vysokým školám umožnilo vykonávať verejnoprospešnú činnosť za úhradu a aby sa tieto finančné prostriedky, ktoré sú všade v legislatíve Európskej únie definované ako tzv. druhý rozpočet, mohli voľne použiť na vedeckopedagogickú činnosť vysokých škôl.

    Keby sa nám toto podarilo dokázať, tak sa ušetria prostriedky štátneho rozpočtu, pretože týmto spôsobom by vysoké školy vedeli pokryť 20 % svojho rozpočtu. Štátu by sa ušetrilo tých 680 miliónov korún každoročne a vysoké školy by mohli oveľa efektívnejšie pracovať v prospech budúcnosti našich mladých ľudí.

    Môj návrh na záver adresujem predkladateľovi: zvážiť stiahnutie tohto návrhu, jeho dopracovanie a predloženie v podobe, ako som naznačil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    budem pokračovať tam, kde kolega poslanec Švec skončil. Chcem navrhnúť formálne podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby sme hlasovali o vrátení zákona na dopracovanie v tej logike, aby sme prišli s účinnejšími nástrojmi na riešenie finančnej situácie vysokých škôl, než je len zbieranie poplatkov za administratívne úkony, pretože toto je príliš malý krok, aby sme si mohli myslieť, že sme pomohli vysokým školám.

    Hovorilo sa tu o 680 miliónoch korún. Ja by som rád pripomenul tejto snemovni, že už vlastne štvrtý alebo piaty rok sa usilujeme v rôznych podobách zákona alebo novely zákona o vysokých školách pretlačiť myšlienku, ktorá v súčasnej situácii tiež mohla znamenať významnejší balík do rozpočtu vysokých škôl, a to odpustenie dane z príjmov z hospodárskej činnosti, ktorú vysoké školy robia v prospech podnikateľskej sféry. Sú z nej zdaňovaní tak ako všetky ostatné subjekty a koluje tu návrh, ktorý v rôznych podobách bol pripravený a predkladaný, aby daň z príjmov právnických osôb ostala vysokým školám, ak sa použije na rozvoj vedeckého výskumu, pedagogickej činnosti, čiže nie priamo na podnikanie, aby nedošlo k nerovnováhe podnikateľských subjektov. Tento návrh je podľa našich prepočtov, pretože vysoké školy sú schopné si ročne zarobiť podľa záverečného účtu, ktorý predkladá ministerstvo školstva každoročne výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, niečo okolo 150 mil. korún z mimorozpočtových zdrojov. Tá suma by mohla približne 1,5 až 2-krát vzrásť, to znamená, mohlo by to byť niekoľko stomiliónov korún, ktoré by prišli do rozpočtu navyše.

    Druhé riešenie naznačil kolega, ktorý hovoril predo mnou, a to je zaradenie vysokých škôl ako verejnoprospešných organizácií, ktoré by mali osobitné daňové pravidlá, ktoré by zohľadňovali skutočnosť, že tieto inštitúcie vykonávajú vzdelávaciu a vedeckovýskumnú činnosť, ktorá sa nedá ničím iným nahradiť. Ak by sme si zvolili tento model, iste by bolo treba prepočítať, čo by to priamo znamenalo, ale malo by to podstatne vyššie efekty, než má predložený návrh zákona. Preto je potrebné vrátiť ten zákon predkladateľovi a prísť s niečím, čo bude skutočnou pomocou, a nie nejakou malou odrobinkou, ktorá má vlastne nasýtiť hladné ústa vysokých škôl. Preto predkladám alebo spresňujem ten návrh, ktorý tu bol predložený, pretože predpokladám, že predkladateľ dobrovoľne alebo samostatne nestiahne ten návrh, aby Národná rada tento návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátila na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som reagoval na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika. Nepochybne je to veľmi lákavá idea, aby mohli školy prostredníctvom hospodárskej činnosti získavať peniaze priamo pre seba. Len rád by som upozornil, že potom by s rovnakou požiadavkou mohli prísť aj iné inštitúcie, napríklad v rezorte ministerstva zahraničných vecí, najmä tie inštitúcie, ktoré máme v zahraničí, napríklad tam, kde ministerstvo zahraničných vecí vlastní byty a môže ich prenajímať, a potom by to išlo späť do rezortu ministerstva zahraničných vecí. Takto by sme mohli pokračovať a otázka znie, keby sme to zobrali celkovo, aký chaos v štátnom rozpočte z toho vznikne. Myslím si preto, že návrh pána Ftáčnika na stiahnutie predloženého materiálu s takýmto odôvodnením neobstojí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte s faktickou poznámkou na posledného rečníka pána Ftáčnika sa hlási pán poslanec Švec.

  • Chcel by som doplniť pána poslanca Ftáčnika v tom, že totiž všetky prostriedky, ktoré získavajú vysoké školy z verejnoprospešnej alebo hospodárskej činnosti, idú automaticky do štátneho rozpočtu. To znamená, že podľa súčasnej legislatívy túto záležitosť nerieši prípadné zdaňovanie ziskov, pretože tie idú, ako som spomenul, do štátneho rozpočtu, a toto zákon jednoducho neumožňuje. Legislatíva sa musí upraviť celá, a pokiaľ nebude upravená celá, tak tento problém sa nebude dať riešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Končím rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spoločný spravodajca Tarčák? Nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia,

    nechcem vyvolávať polemiku, ale treba si uvedomiť tú skutočnosť, že tu máme predložený návrh. Je to krátka novela a rieši iba časť toho, čo sa týka financovania vysokých škôl. Z formálnej legislatívno-technickej stránky tu už nemôžu ísť takým zásadným spôsobom pripomienky alebo dopracovanie, aby sme dostali úplne iný nový materiál. Na to, čo hovoríme, či by mohli ostať nadpríjmy na vysokých školách, treba zmeniť alebo vytvoriť úplne novú legislatívu, pretože vysoké školy by potom museli ísť podľa úplne nového zákona, nie podľa rozpočtových pravidiel pre rozpočtové organizácie. Je to taká náročná legislatívna úprava, že to vyžaduje nový zákon.

    Môžeme vyvolať diskusiu o tom, či poplatky, či ďalšie, či štúdium napríklad aj našich občanov za úplatu a podobne. To je veľmi široký a zložitý problém, ktorý si myslím, že je potrebný, je nutný a je nevyhnutné, aby sa na ňom pracovalo, aby bol prijatý. Ale neviem si predstaviť, že by sme ho vypracovali za nejaký týždeň, dva, mesiac. Preto by som bol rád, keby sme sa sústredili na to, čo je predložené. Tu je jednoduchá úprava, novela, ktorá rieši jeden problém, a to sú poplatky. Nehovorím, že to rieši zásadne problémy vysokých škôl, ale istým spôsobom rieši a pomáha. Keby sme ostali v tejto rovine, lebo ak by sme rozvinuli diskusiu do širších súvislostí, to je diskusia na dlhší čas. Čiže by som prosil, aby sme sa vrátili k tomu, čo som navrhol a v zmysle i toho, čo prezentoval jeden predrečník i druhý, že chce pomôcť a bude hlasovať za to, aby sme hlasovali o tom, lebo návrh zákona alebo novely je taký stručný a rieši iba túto maličkú časť tých problémov, ktoré vysoké školy majú.

    Preto odporúčam, aby sme neprijali ani jeden návrh na stiahnutie, ale naopak, aby sme hlasovali. Ale keďže boli prednesené, tak budeme hlasovať.

  • Ak ste skončili, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch, ktoré predkladajú výbory, potom o tých návrhoch, ktoré predložili poslanci. Takže budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, pán spravodajca, prečítajte návrh.

  • V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Týmto sa Národná rada uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať po druhýkrát podľa § 74 ods. 1, 2.

  • Hlasujeme o tom, aby sme pridelili v druhom čítaní na prerokovanie predložený návrh ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 7. októbra a gestorský výbor v lehote do 8. októbra 1997.

  • A že v treťom čítaní bude prerokovaný na tejto schôdzi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Takže konštatujem, že Národná rada schválila pridelenie zákona výborom, gestorskému výboru, aj určila lehoty.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spradajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, o 17.00 hodine máme prerušiť 33. schôdzu a začať rokovanie 31. schôdze. Pýtam sa, či chcete prestávku, alebo budeme pokračovať hneď.

    Pán poslanec Národa.

  • Pán predseda, chcem oznámiť, že zajtra o 8.00 hodine sa koná spoločné rokovanie troch výborov k zákonu o životnom minime. Je to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci.

  • Takže nasleduje 15-minútová prestávka. O 17.15 hodine začneme. Prosím všetkých o účasť.