• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram deviaty deň rokovania 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci a poslankyne: Delinga, Poliak, Rosival, Schmögnerová, Vavrík, Kukan, Kňažko, Figeľ, Čarnogurský, Slota, Gbúrová a Csáky. Na zahraničnej služobnej ceste sú okrem toho poslanci Pacola, Sopko, Gašparovič, Pittner a Roman.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali. Prosím stlačiť príslušné hlasovacie tlačidlo.

    Prezentovalo sa 103 poslancov, sme uznášaniaschopní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu by mali teraz nasledovať voľby predsedov osobitných kontrolných výborov.

    Pán predseda Andrejčák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    mám procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že sa 4. júla nepodarilo zvoliť ďalších členov osobitných kontrolných výborov, navrhujem v mene poslaneckých klubov Hnutia za demokratické Slovensko, Združenia robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku, aby sme odložili z programu tejto schôdze návrh na voľbu, poradové číslo 1 a poradové číslo 2, to znamená obidva výbory, a tak umožnili opozícii pripraviť kandidátov do ďalších volieb.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Priatelia, chcel by som ešte podať jednu informáciu. Predpokladám, že je možný návrh na doplnenie programu schôdze o tie závery, ku ktorým sa spoločne dospelo pri okrúhlom stole. To znamená jednak návrh na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a jednak informáciu, ktorú by mala podať ministerka práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o poskytovaných sociálnych dávkach pre zdravotne postihnutých. To znamená, že je možnosť na tento priestor.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade nie, že sa nepodarilo zvoliť, ale nie koalícia nezvolila nám opozičným klubom poslancov do kontrolných orgánov.

  • Šum v sále.

  • Prosím pokoj, veď ste oddýchnutí, odpočinutí po víkende. Nerozčuľujte sa.

  • Po druhé, za klub Kresťanskodemokratického hnutia oznamujem, že nebudeme navrhovať žiadnych iných kandidátov, takže, pán poslanec Andrejčák, túto vec zoberte na vedomie.

    Po tretie, na protest proti tomu, že ste nám nezvolili tých, ktorých považujeme za najlepších, sa ani nezúčastníme na voľbe predsedu. Samozrejme, ani jedného, ani druhého kontrolného orgánu.

    A na záver vám želáme šťastnú ruku pri voľbe týchto dvoch dôležitých funkcií.

  • Vážený pán predsedajúci,

    návrhy kandidátov za Demokratickú úniu sme v riadnom termíne predložili parlamentu, iných kandidátov nebudeme ponúkať, pretože ich vyberáme podľa toho, ako sa klub rozhodol podľa odbornosti a ďalších otázok. Ďalších navrhovať nebudeme. Rovnako sa nezúčastníme na voľbe predsedov, pretože v tejto chvíli niet prečo voliť predsedu, keď je konštituovaný výbor v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.

  • Chcem upozorniť, vážení kolegovia, že o chvíľočku budeme rokovať o výsledkoch Spoločného parlamentného výboru a o odporúčaniach, ktoré sme prijali v tomto spoločnom výbore, a je tam vytvorenie osobitných kontrolných výborov na princípe pomerného zastúpenia. Návrh považujem, samozrejme, za snahu dostať sa do Európskej únie, ale to, čo povedal pán Mikloško, že tvrdohlavo trvajú na menách pána Pittnera a pána Čarnogurského, čo je pre nás neprijateľné, to znamená podľa mňa...

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Ja som nevykrikovala, keď ste hovorili.

  • Pokoj, priatelia, pokoj. Vypočujme sa navzájom.

  • To podľa mňa znamená nechuť splniť toto odporúčanie, a ak sa to odporúčanie nesplní, bude to aj vašou vinou, pretože trváte na týchto dvoch menách. A môžem vám povedať, že ja byť na mieste pána Pittnera a pána Čarnogurského, tak by som sa sama vzdala kandidatúry, keby som vedela, že nie je prijateľná pre väčšinu poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som upozorniť ctený snem, že dohoda v grémiu bola taká, že pokiaľ nebudú kompletné výbory, tak sa nebudú voliť ani predsedovia týchto výborov. To je jedna vec.

    Druhá vec je, že ťažko by som povedal, že ide o naplnenie odporúčaní Spoločného parlamentného výboru, totiž tam sa píše o pomernom zastúpení, a to už nemôžeme dosiahnuť v súčasnom stave. Čiže klub poslancov Maďarskej koalície a klub poslancov Maďarského kresťanskodemokratického hnutia sa nezúčastní na týchto voľbách.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Týmto sa verejne ospravedlňujem pani poslankyni Garajovej a všetkým poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, že som s nimi nekonzultoval, koho máme navrhnúť za členov výborov do osobitných kontrolných orgánov.

  • Ďakujem, predseda výboru pán Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že všetci akceptujeme vyhlásenie pána poslanca Mikloška, naozaj bude lepšie, ak budeme voliť nových členov nabudúce, aby ste im namiesto vyhrážania dali možnosť predstaviť sa nám, aby si získali našu dôveru. Dúfam, že to tak bude.

  • Ďakujem.

    Priatelia, ešte mám otázku, či sa nepredloží návrh na voľbu člena dozornej rady Fondu národného majetku, lebo v zmysle tej dohody je, že sa predloží zo strany opozičných strán návrh jedného člena Fondu národného majetku.

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, budeme hlasovať o návrhu poslanca a predsedu výboru pána Andrejčáka, ktorý hovoril v mene troch klubov, kde navrhuje, aby uvedené body z rokovania 30. schôdze boli stiahnuté.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že prvé dva body dnešného rokovania sú stiahnuté z rokovania.

    Vážené kolegyne a kolegovia, teraz bude nasledovať

    informácia o výsledku 4. zasadania Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 16. až 18. júna tohto roku v Bratislave.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tento bod je zaradený ako bod bez rozpravy, prednesiem ho za spoločný výbor osobne ja. Preto prosím pána podpredsedu Národnej rady, aby sa dočasne ujal vedenia schôdze.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani ministerka, vážené pani poslankyne a páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vám podal informáciu o 4. zasadaní Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave v dňoch 16. až 18. júna 1997.

    Dovoľte mi, aby som uviedol najprv akúsi základnú štatistiku. Za Európsky parlament sa na schôdzi zúčastnil pán Herbert Bösch, spolupredseda výboru, a obaja podpredsedovia európskej časti, pán Paul Rübig a pán Roy Perry. Spolu s nimi sa zúčastnili ďalší štyria poslanci a jedna poslankyňa európskej časti. Po minuloročných voľbách do Európskeho parlamentu sa na 4. zasadaní zúčastnili šiesti noví poslanci. Z európskej časti traja figurujúci poslanci boli z Rakúska, dvaja z Veľkej Británie, po jednom z Holandska, Francúzska a Fínska. Za slovenskú časť sa na spoločnom výbore zúčastnili spolupredseda výboru v mojej osobe, podpredseda pán Dušan Slobodník za koalíciu a podpredseda pán Jozef Pokorný za opozíciu. Za slovenskú časť sa zúčastnilo 22 členov, z toho 7 poslankýň a 15 poslancov, z toho za koalíciu bolo 12 členov a za opozíciu bolo 10 členov.

    Štvrtému zasadaniu spoločného výboru predchádzalo zasadanie direktória v Bruseli 10. júna, kde sa zúčastnili za slovenskú časť spolupredseda, obaja podpredsedovia a tajomníčka pani Siváková. Ešte pred otvorením rokovania Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky sa 16. 6. v sídle delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike na Panenskej ulici o 15.00 hodine uskutočnilo stretnutie zahraničných účastníkov s pánom Hugom G. Scheltemom, chargé dřaffaires Holandského kráľovstva, predsedajúcej krajiny v Európskej únii v tom čase, a pánom George S. Zavvosom, vedúcim delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike.

    Štvrté zasadanie spoločného výboru otvoril o 16.30 hodine pán Gašparovič, predseda Národnej rady. Po ňom vystúpili s úvodnými príhovormi pán Augustín Marián Húska a pán Herbert Bösch, spolupredsedovia Spoločného parlamentného výboru. V závere úvodnej časti zasadania prítomných pozdravila pani Zdenka Kramplová, ministerka zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Pracovné rokovanie 4. zasadania sa teda začalo o 17.30 hodine. Po schválení návrhu programu rokovania a schválení záznamu rokovania z 3. zasadania, ktoré sa uskutočnilo predtým 28. až 30. októbra 1996 v Bratislave, boli prerokované závery zasadnutia Asociačnej rady Európskej únie a Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v Bruseli vo februári tohto roku.

    Svoje stanoviská prezentovali pán Hugo G. Scheltema, chargé dřaffaires Holandskej republiky, predsedajúcej krajiny Európskej únie, za vládu pán Jozef Šesták, štátny tajomník ministerstva zahraničia, a za Európsku komisiu pán Gerhard Sabathil, zástupca riaditeľa sekcie pre strednú a východnú Európu.

    Na záver prvého dňa rokovania sa uskutočnila pre účastníkov recepcia v hoteli Forum, podaná predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom, na ktorej sa zúčastnila aj ministerka zahraničných vecí.

    V utorok 17. júna o 9.00 hodine pokračovala pracovná časť rokovania výboru. Boli prerokované odporúčania prijaté na rokovaní 3. zasadania spoločného výboru, ktoré sa uskutočnilo, ako som uvádzal, v októbri minulého roku v Bratislave. V tomto bode programu vystúpil Augustín Marián Húska za slovenskú časť a pán Roy Perry za európsku časť ako poslanec Európskeho parlamentu. V bode programu venovanom problematike prípravy Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii, otázkam implementačnej stratégie pridruženia Slovenskej republiky vystúpil podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Jozef Kalman. Poslanec pán Švec predniesol informáciu o programoch Európskej únie na Slovensku, t. j. Phare, Sokrates, Leonardo, Mládež za Európu a podobne. Počas pracovného obeda pre účastníkov zasadania v reštaurácii Parlamentka sa uskutočnilo rokovanie byra spoločného výboru, kde sa dohodlo, že záverečná deklarácia, ak bude akceptovaná koalíciou i opozíciou, bude obsahovať tri rozhodné odporúčania.

    Spolupredseda za slovenskú časť Augustín Marián Húska odsúhlasil s koaličnými a opozičnými predstaviteľmi návrh záverov v troch odporúčaniach, ktoré boli potom odsúhlasené s predstaviteľmi európskej časti.

    O 15.00 hodine pokračovalo pracovné rokovanie spoločného výboru. Na úvod rokovania vystúpili k politickej situácii v Slovenskej republike poslanci Národnej rady pán Dušan Slobodník a pán Eduard Kukan. Po bohatej diskusii k otázke politického vývoja na Slovensku vystúpil v závere poobedňajšieho rokovania k ekologickej a energetickej politike poslanec pán Jozef Pokorný, podpredseda spoločného výboru. Poznamenávam, že s ohľadom na časovú tieseň nebol prerokovaný bod programu hovoriaci o situácii v poľnohospodárstve.

    V stredu 18. 6. o 9.00 hodine na záver rokovania 4. zasadania spoločného výboru sa prediskutoval návrh odporúčaní, ktoré predložila na základe konsenzu slovenská časť Spoločného parlamentného výboru. Po zapracovaní pozmeňujúcich návrhov, ktoré vyplynuli z diskusie, návrh odporúčaní jednomyseľne schválili účastníci rokovania.

    Po uzavretí rokovania sa o 11.00 hodine uskutočnila v kinosále Národnej rady tlačová konferencia spolupredsedov spoločného výboru pána Herberta Böscha a pána Augustína Mariána Húsku.

    Treba ešte povedať, že na celom zasadaní sa zúčastnil veľvyslanec Európskej únie pri Slovenskej republike pán George S. Zavvos, vedúci delegácie Európskej komisie pán Gerhard Sabathil, za Európsku radu pán Christos Katharios, zástupcovia sekretariátov politických frakcií socialistickej a kresťanskej skupiny pán Wolfgang Hiller a pán Andreas Hartmann a sekretariát delegácie na čele s pánom Geoffom Harrisom. Na zasadnutiach sa zúčastnili aj predstavitelia diplomatického zboru a odborníci pre európsku integráciu zo všetkých rezortov našej vlády.

    Toľko k vecným reáliám 4. zasadania. Záverečná deklarácia 4. zasadania bola teda odsúhlasená predstaviteľmi koalície i opozície v slovenskej časti a všetkými predstaviteľmi európskej časti. Obsahuje v podstate tri odporúčania, ktoré by sa dali zhruba takto charakterizovať.

    Prvé odporúčanie dáva do pozornosti obnoviť viaznuci dialóg medzi opozíciou a koalíciou.

    Druhé odporúčanie odporúča predbežné dohovory a v nich nájsť konsenzus vo vymenovaní členov komisie na dohľad nad informačnými službami v zhode so zákonom o rokovacom poriadku.

    A tretie odporúčanie, aby vláda v súčinnosti s expertmi Európskej únie hľadala legislatívne riešenie používania jazykov národnostných menšín.

    Na naplnenie uvedených odporúčaní bol odporúčaný termín, a to do konca novembra 1997.

    Okrem toho je v správe avízo, ktoré sa zobralo na vedomie, v ktorom sa uvádza zámer vlády prijať zákony o republikových, regionálnych voľbách, o samospráve a o komunálnych voľbách, v ktorých sa zohľadní aj kritérium menšinovej proporčnej účasti. Treba povedať, že v diskusii boli pokusy o väčšiu početnosť odporúčaní, ale nenašli väčšinovú podporu ani v slovenskej, ani v európskej časti Spoločného parlamentného výboru.

    Chcem ctenú snemovňu informovať, že na prípravnom stretnutí slovenskej časti pred 4. zasadaním predstavitelia opozičných síl sami, z vlastnej vôle, a to menovite pán poslanec Kukan, pán poslanec Ftáčnik a pán Palacka uviedli, že na zasadaní dajú prednosť štátnym záujmom a nebudú robiť nič, čo by tieto záujmy malo, pokiaľ ide o európsku integráciu, poškodiť. Tento zámer vyhlásili, samozrejme, aj predstavitelia koalície. Musím otvorene priznať, že sa to celkom nedodržalo, najmä pán poslanec Kukan vo svojom vystúpení sa vzdialil od týchto dobrých predsavzatí a použil pomerne konfrontačný tón.

    Treba povedať, že predstavitelia Európskej únie na jednej strane vysoko ocenili výborné hospodárske výsledky Slovenska a opakovane upozornili na viaznutie politického dialógu medzi opozíciou a koalíciou, čím vzniká dojem, že najmä v parlamentných praktikách a v transformačnej neprehľadnosti vykazuje Slovensko určitý deficit. Pochopiteľne členovia z koalície upozorňovali na neúnosné pokusy zavádzania dvoch metrov pri posudzovaní Slovenska a ďalších krajín a aj predstavitelia Európskeho parlamentu, menovite sám spolupredseda pán Herbert Bösch a pán poslanec Simon Murphy napríklad zavrátili pokusy spochybňovať solídnu úroveň starostlivosti Slovenskej republiky o národnostné menšiny, i keď prejavili nespokojnosť s rýchlosťou zmien v Slovenskej republike.

    Aby som uviedol príklad určitej hodnotiacej jednostrannosti, tak spomeniem, že ako príklad nestability politických pomerov sa uvádzalo 37 nástražných a spustených náloží pri automobiloch v rôznych častiach Slovenskej republiky v rôznom čase. Upozornili sme, že môžeme pri takejto skresľujúcej optike použiť protiargumenty o sériách výbuchov vo Veľkej Británii, v Severnom Írsku, Francúzsku, o sériách vyhodených kostolov, o organizovanom podpaľačstve azylových domov, kde zahynuli mnohé desiatky ľudí. Neurobili sme tak, lebo nikdy sme z toho nevyvodzovali, že je tým spochybnený demokratický režim v západoeurópskych krajinách.

    Vo svojom úvodnom vystúpení som pripomenul, že aj my sme hlboko znepokojení nad určitými javmi v Európskej únii, ako je rast organizovaného zločinu, rast obchodu s drogami a živým mäsom, rast organizovanej a vražednej pedofílie a explozívny rast dlhodobej nezamestnanosti. Ale veríme, že sa s tým Európska únia vyrovná, a to pozitívnym spôsobom. Jednoducho veríme, že zvýšené úsilie aj v Európskej únii povedie k ozdraveniu spoločenských, politických, hospodárskych i kultúrnych vzťahov. Jednoznačne sme potvrdili, že sa nechceme izolovať, ale že sa ani nedáme izolovať od svojho európskeho prostredia ani my, ale ani iné štáty, a Európska únia si nemôžu vyberať koexistenčných partnerov. To je geopolitická danosť. Všetci v Európe sme odkázaní na koexistenciu.

    Pripomenuli sme, že aj západoeurópski odborníci upozorňujú, že v dôsledku vlastnej neschopnosti riešenia niektorých vnútorných problémov v Európskej únii rastie sklon niektorých členských štátov Európskej únie obchádzať dilemu medzi prehlbovaním a rozširovaním tým spôsobom, že sa pokúšajú zvaliť potrebu odďaľovania na ašpirujúce krajiny. Vyslovili sme presvedčenie, že ak Európska únia ustrnie vo svojej subkontinentálnej veľkosti, tak prehrá konkurenčný zápas s inými kontinentmi. Na toto naozaj nesmieme zabúdať. Ide o to, aby aj Európska únia čo najrýchlejšie dostala kontinentálny rozmer.

    Upozornili sme, že naše lipnutie na špecifickej vlastnej transformačnej ceste a na zakorenenosti vo vlastných duchovných a národných hodnotách je pre nás dôležitý postoj a pre Európsku úniu je to obohatenie. Veď viaceré zo štátov Európskej únie v dôsledku diskontinetného vývoja sa ocitli v akejsi, nazval by som to, vyprázdnenosti v duchovnej orientácii, v prepadnutí niektorým formám konzumizmu, v odcudzení od vlastných kultúrnych a civilizačných zdrojov a v epidemickom náraste glorifikácie živočíšneho násilia a brutality. My svojou intaktnou a stále živou ľudovou kultúrou a duchovnou zakorenenosťou môžeme byť obohatením slabnúceho európskeho univerzalizmu.

    Dovoľte mi, aby som na skúsenosti európskeho vývoja vyslovil na záver to, že pri všetkej potrebnej sebakritickosti vidno, že naša národnoduchovná i hospodárska vitalita nás uschopňuje dívať sa triezvo, ale neukomplexovane na našich európskych partnerov. Potrebujeme ich partnerskú súčinnosť a oni potrebujú našu partnerskú súčinnosť. A to je dobrý dôvod, aby sme dôstojne dojednávali spoločný údel.

    K tomu by som chcel uviesť jeden príklad za všetky. Konkrétne vo vyspelých krajinách Európskej únie je podiel zamestnaných v poľnohospodárstve v rozmedzí od 4,5 do 5 % a u nás sa zhruba pohybuje okolo 6 %, čosi prevažuje týchto 6 %. U našich južných susedov je podiel zamestnaných v poľnohospodárstve podstatne vyšší a u severných viacnásobný. Kto sa teda potrebuje viac prispôsobovať? My, alebo naši susedia? Kto je vlastne pripravený pre Európsku úniu? My, alebo oni? U nás dávame na 1 ha aktívnej pôdy asi 80 ECU dotácií, kým v Európskej únii dosahujú dotácie 300 až 400 ECU, teda sumu, ktorá je až štyrikrát väčšia. Kto je v agrárnej produkcii vlastne životaschopnejší? Jednoducho nebuďme malomyseľní a robme svoje veci dobre, múdro, bez nervozity, bez okúňania, bez komplexov, ale aj bez arogancie.

    Vieme, že sme malý štát a že musíme brať do ohľadu potenciály veľkých, to však neznamená, že sa vzdávame princípu ekvivalentného partnerstva. Keby totiž bola pravda, že v evolúcii vyhrávajú vždy len silní nad slabými, tak na zemeguli by už existovali len sauriovia. Vo vedomí našej povinnosti voči slovenským štátnym záujmom musíme hľadať dohodu so svojím európskym okolím. Táto nadradenosť existenčného záujmu Slovenska nás zaväzuje aj z koalície, aj z opozície hľadať spoločného menovateľa, cez ktorého zabezpečíme Slovensku jeho participáciu na spoločnej európskej existencii. Napriek tomu, že krátky čas našej cesty ukazuje na povrchu viac disharmónie a menej harmonických priebehov, predsa z dlhodobého hľadiska sú určujúce tie harmonické. Pripravme sa na partnerstvo a spoločne presvedčme partnerov, že chceme, vieme a musíme spolupracovať. Pri posudzovaní našej cesty netreba ani optimistický, ani pesimistický pohľad. Som skôr za realistický pohľad.

    Celkom na záver uvediem, že z trinástich odporúčaní 3. zasadania spoločného výboru z minulého roku sme sedem splnili, dve sa celkom nesplnili našou vinou, dve sa nesplnili vinou Európskej únie a dve sa vysoko preplnili. Nuž nemôže horizont štyroch nesplnených odporúčaní z minulosti zakryť uspokojivé plnenie deviatich odporúčaní. Integračný proces je hra vzájomného ovplyvňovania. Vydržme v našom európskom odhodlaní, ale aj v našom predsavzatí akceptovať partnerské riešenia. Napokon výsledok európskej integrácie nevznikne dnes, ale v horizonte zhruba rokov 2003-2005. Je v našom záujme i v záujme Európy, aby sme našli spoločnú cestu a aby sme si na tejto ceste uchovali svoju identitu i životaschopnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi Národnej rady a končím tento bod programu.

    Odovzdávam slovo pánu podpredsedovi.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, to je bod bez rozpravy. Sú to procedurálne návrhy? Áno, procedurálne. Pán poslanec Švec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán popredseda, dovoľte mi, aby som navrhol, aby váš prejav bol v písomnej forme rozdaný všetkým poslancom ešte dnes. Myslím si, že necelých 24 hodín po tom, čo vypadlo Slovensko z integrácie do NATO, je tento prejav skutočne brilantný a potrebuje, aby sme si ho dokonale preštudovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Takisto procedurálne chcem navrhnúť, len ma tu vyrušujú vaše kolegyne, tak ich upozornite, lebo nemôžem hovoriť. Chcem navrhnúť, aby tento váš prejav, ktorý je perlou hodnotenia situácie Slovenska, bol publikovaný TA SR, aby sa ho dozvedeli všetci občania, pretože skutočnosti, ktoré boli počas zasadania spoločného integračného výboru, sú úplne inde, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Procedurálny návrh - pán predseda Andrejčák.

  • Pán predsedajúci, nedokončili sme rozhodnutie o informácii na základe výsledkov okrúhleho stola, preto dávam procedurálny návrh, aby pani ministerka Keltošová dnes podala informáciu o vývoji dávok sociálnej starostlivosti v Slovenskej republike. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Priatelia, je to doplnenie bodu. Ten ďalší bod sme zatiaľ nedostali, aby sme ho mohli doplniť, tak budeme hlasovať o tom, aby sme doplnili náš dnešný program o informáciu, ktorú na základe dohody okolo okrúhleho stola má predložiť parlamentu pani ministerka Keltošová.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, aby tento bod bol zaradený.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej miestnosti. Pozývam pánov poslancov a pani poslankyne do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu. Vážené kolegyne a kolegovia, načo sa vlastne potom uskutočnili dohody za okrúhlym stolom? Nebolo ich veľa a aj tých málo ignorujeme.

    Prosím, opakujeme hlasovanie o zaradení bodu informácie pani ministerky Keltošovej na základe výsledkov rokovaní za okrúhlym stolom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem, tento bod bol zaradený do programu.

    Pani ministerka, nech sa páči, môžete podať túto informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na úvod mojej informácie podala zopár vysvetlení, ktoré vám ako poslancom Národnej rady sú určite známe, ale keďže máme na balkóne aj novinárov a máme tu aj hostí, dovoľte mi, aby som uviedla základné údaje.

    Chcela by som povedať, že vývoj dávok sociálnej starostlivosti, všetky dávky, ktoré sa poskytujú, sa odvíjajú od zákona o životnom minime. Tento zákon sám osebe nezakladá nárok na žiadnu dávku. Predstavuje pre nás len základný právny predpis, podľa ktorého sa postupuje pri aplikácii iných právnych predpisov, ktoré zakladajú buď nárok na určitú dávku, alebo na zľavu z určitého plnenia, slúži ako kritérium určovania okruhu poberateľov, pričom testujeme príjmy žiadateľov, ako aj odvodzovania výšky niektorých dávok sociálneho zabezpečenia.

    Priamu väzbu na zákon o životnom minime má potom ešte vyhláška ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny číslo 243/1993 o sociálnej odkázanosti, podľa ktorej sa za sociálne odkázaného považuje občan, ktorého príjem nedosahuje úhrn súm potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb, ako aj na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť určených zákonom o životnom minime a nemôže si vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, tento príjem zvýšiť vzhľadom na svoj vek, na svoj zdravotný stav alebo iné vážne dôvody. Občanovi, ktorý sa považuje za sociálne odkázaného, sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti.

    Počet poberateľov dávok sociálnej starostlivosti v decembri 1996 dosiahol počet 274 457 osôb, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roka 1995 o 475 osôb menej. Uvedený celkový počet poberateľov predstavuje počet všetkých poberateľov, ktorým bola v sledovanom období vyplatená dávka sociálnej starostlivosti či už z dôvodu sociálnej odkázanosti, alebo účelová dávka pre starých a zdravotne postihnutých občanov, pri ktorých nie je testovaný príjem oprávnenej osoby. Do tohto počtu je zahrnutý každý poberateľ iba jeden raz, a to i v prípade, ak je poberateľom dávky sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti a súčasne poberal alebo dostal účelovú dávku pre starých a zdravotne ťažko postihnutých občanov.

    Celkove môžem konštatovať, že vývoj počtu poberateľov dávok sociálnej starostlivosti bol v roku 1996 porovnateľný s rokom 1995, pričom počet sociálne odkázaných poberateľov zaznamenal pokles v počtoch poberateľov vcelku o 9 % a vo vyplatených sumách o 4,6 %. A naopak, počet poberateľov účelových dávok, to sú jednorazové, prípadne opakované dávky, zaznamenal nárast, ktorý je v počte poberateľov markantný. Ide o nárast o 29 % a vo finančnom vyjadrení je to až nárast o 41 %.

    Podiel dávok sociálnej starostlivosti na hodnote hrubého domáceho produktu vzrástol - v roku 1990 bol tento podiel 0,3 % hrubého domáceho produktu - na jedno celé percento v roku 1996. Až 84 % poberateľov dávok z dôvodu sociálnej odkázanosti - hovorím o decembri 1996 - predstavujú evidovaní nezamestnaní. Pokles počtu poberateľov dávok sociálnej starostlivosti bezprostredne súvisí s poklesom počtu evidovaných nezamestnaných. Tento pokles v decembri 1996 oproti decembru 1995 predstavuje 1,1 %. Z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky poberalo dávky sociálnej starostlivosti 5,1 % obyvateľov, čo znamenalo stabilizáciu stavu dosiahnutého v predchádzajúcom roku 1995. Toľko všeobecný úvod.

    Dávky sociálnej starostlivosti pre starých a zdravotne ťažko postihnutých občanov sa vyvíjali nasledovne.

  • Ruch v sále.

  • Priatelia, prosím, venujte pozornosť informácii pani ministerky.

  • V decembri 1996 počet poberateľov účelových dávok sociálnej starostlivosti pre starých a zdravotne ťažko postihnutých občanov, ktoré sa týmto občanom poskytujú s cieľom zmierniť alebo prekonať následky zdravotného postihnutia a uspokojiť potreby odôvodnené starnutím, vzrástol na 104 422 poberateľov, čo predstavuje 29-percentný nárast oproti decembru 1995.

    Výdavky na účelové dávky sociálnej starostlivosti pre starých a zdravotne ťažko postihnutých občanov vzrástli oproti roku 1995 o 40,9 %, zhruba o 41 %. K neustálemu poklesu počtu poberateľov dochádza od septembra 1995 pri dávkach sociálnej starostlivosti pre starých a zdravotne ťažko postihnutých občanov, kde dávky sú podmienené sociálnou odkázanosťou, ale ja si myslím, že toto je pozitívny jav, že klesá v tejto štruktúre poberateľov tento počet poberateľov. K tomuto vývoju dochádza v dôsledku zachovania valorizačného postupu, pri ktorom sa uplatňuje princíp pokrývania životných nákladov z dôchodkového zabezpečenia reláciami stanoveného životného minima.

    Počet sociálne odkázaných občanov je však závislý aj od výšky životného minima a rastu pracovných a sociálnych príjmov. Pri zvýšení súm životného minima možno očakávať aj nárast počtu občanov odkázaných na pomoc spoločnosti. Podmienky valorizácie, ktoré sú zakotvené v zákone o životnom minime, sa zvýšia, len čo index životných nákladov a zamestnaneckých domácností v nízkom príjmovom pásme vzrastie od predchádzajúceho určenia týchto súm aspoň o 10 %.

    Odstránenie nedostatkov doterajšieho systému si vyžiadalo výber vhodného prístupu ku kvantifikácii a k objektivizácii súm životného minima. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo nový zákon o životnom minime, ktorý do konca augusta 1997 predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Oproti súčasnému právnemu stavu navrhujeme poskytovať jednu dávku sociálnej pomoci, ktorej úlohou je zabezpečovať pre fyzickú osobu alebo pre okruh spoločne s ňou posudzovaných fyzických osôb ich základné životné podmienky. V zákone navrhujeme nový spôsob posudzovania nároku na dávku sociálnej pomoci a jej výšku. Navrhujeme odstupňovať výšku dávky sociálnej pomoci v závislosti od dôvodov, pre ktoré je fyzická osoba v hmotnej núdzi, odpočtu spoločne posudzovaných fyzických osôb a v závislosti od vlastného pričinenia fyzických osôb, ktoré sa ocitli v hmotnej núdzi, najmä v závislosti od príjmu zo závislej činnosti, a to v troch úrovniach sociálnej pomoci, kde chceme prezentovať tzv. sociálne minimum, životné minimum a existenčné minimum.

    Ešte k čiastočne invalidným dôchodkom. V roku 1996 došlo k zníženiu počtu výplat čiastočných invalidných dôchodkov v dôsledku zmeny systému kontroly zárobkov, a to v tom zmysle, že sa začali kontrolovať zárobky v jednotlivých mesiacoch a celkovo po polroku, a nie po celom roku, ako to bolo do roku 1995. Sprísnili sa podmienky pri kontrole novo priznávaných čiastočných invalidných dôchodkov. Bol presunutý výkon kontroly z pobočiek Sociálnej poisťovne na Sociálnu poisťovňu - ústredie. Zmenila sa legislatíva, pričom do zárobku sa započítavajú všetky, a to chcem podčiarknuť, všetky príjmy, aj vedľajšie príjmy, aj mimoriadne odmeny, preto dochádza k poklesu počtu poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov.

    Odôvodnenie tohto poklesu môže byť aj toto. K určitému poklesu počtu poberateľov čiastočného invalidného dôchodku došlo v dôsledku valorizácie tzv. porovnateľného zárobku ako hranice zárobku ku dňu priznania. Ak zárobky rástli, táto hranica nebola valorizovaná, veľa poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov ju prekročilo vrátane pohyblivých zložiek mzdy, tak ako som povedala, vedľajšie príjmy alebo odmeny. Čiže nesplnili sa ekonomické podmienky. V praxi to znamená, že zarábali viac ako dve tretiny svojho pôvodného zárobku. V tom prípade nemajú nárok na čiastočný invalidný dôchodok. Pokiaľ sa občanom, ktorí sú poberateľmi čiastočných invalidných dôchodkov, nepodarí zamestnať, poberajú podporu v nezamestnanosti od úradu práce. Keď sa im po uplynutí podporného obdobia nepodarí znova zamestnať sa, prihlásia sa v odbore sociálnych vecí okresného úradu, kde sa znova skúma a testuje ich príjem a na základe toho dostanú sociálne dávky.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, mám tu aj tabuľky, ktorými vás nebudem unúvať. Ak by bol záujem, môžem preukázať celkový vývoj počtu poberateľov dávok sociálnej starostlivosti v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 a ďalšie ukazovatele, o ktorých som tu teraz hovorila.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za informáciu, ktorú podala pani ministerka Keltošová.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, mám procedurálny návrh. Myslím si, že informácie, ktoré poskytla pani ministerka, sú naozaj zaujímavé a potrebujeme ich mnohí k svojej poslaneckej práci. Privítal by som, keby vystúpenie pani ministerky bolo spracované písomne a poskytnuté každému poslancovi Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Priatelia, prv než pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, chcel by som ešte predsa kvôli formálnej presnosti upozorniť vážených kolegov, hlavne opozičné kluby, ktoré budú chcieť predložiť návrh na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku, že podľa § 37 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky predkladá Národnej rade návrh výbor Národnej rady. Preto je potrebné, aby poslanecké kluby opozície podali ihneď návrh kandidáta alebo kandidátov na člena dozornej rady prostredníctvom organizačného odboru Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. K návrhu je potrebné predložiť stručný životopis kandidáta. Na návrh výboru Národná rada bude potom tajným hlasovaním voliť člena dozornej rady.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime teda k bodu

    návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 709, v ktorej máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky predkladaný v súlade s plánom práce vlády Slovenskej republiky. Jeho cieľom je doplniť rady sudcov o nových pripravených adeptov tam, kde pociťujeme ich akútny nedostatok, ako i zabezpečiť pokračovanie výkonu sudcovskej funkcie tých sudcov, ktorým uplynie štvorročné volebné obdobie. K dnešnému dňu na území Slovenskej republiky je vo výkone 1 071 krajských a okresných sudcov, 31 je dlhodobo mimo výkonu sudcovskej funkcie z dôvodov osobných, napríklad čerpanie materskej dovolenky, z dôvodov verejného záujmu, výkonu základnej vojenskej služby, výkonu funkcie poslanca a podobne.

    Práca sudcu, ako veľmi dobre viete, má osobitný charakter. Jednotlivé súdne prípady sú viazané na konkrétnu osobu sudcu, preto na súdoch, ktoré nie sú dostatočne personálne zabezpečené, sa každý výpadok sudcu z pracovného procesu odrazí na celkovej výkonnosti súdu a stave vybavovania súdnej agendy.

    Materiál obsahuje návrhy na voľbu 20 sudcov do funkcie na štyri roky. Ide prevažne o justičných čakateľov, ktorí preukázali svoju odbornú pripravenosť na výkon sudcovskej funkcie úspešným zložením odbornej justičnej skúšky v dňoch 10. a 11. februára 1997. Štyria kandidáti majú niekoľkoročnú sudcovskú prax, posilnia predovšetkým novovzniknuté súdy. Bližšie informácie o všetkých kandidátoch obsahujú konkrétne návrhy.

    Všetci kandidáti spĺňajú zákonom stanovené predpoklady na výkon funkcie sudcu. Občianska bezúhonnosť dodržiavania etických princípov v každodennom živote sa skúma už pri prijatí do funkcie justičného čakateľa, priebežne sa sleduje a hodnotí počas prípravnej služby.

    Druhú skupinu predkladaného materiálu tvoria návrhy na voľbu 39 sudcov do funkcie bez časového obmedzenia. Národná rada Slovenskej republiky 24. 6. 1993 zvolila 47 sudcov na štyri roky, z toho počtu 8 zanikla sudcovská funkcia v dôsledku vzdania sa.

    Možno teda konštatovať, že počas uplynulých štyroch rokov sa sudcovia vo funkcii osvedčili a preukázali spôsobilosť zastávať túto náročnú funkciu. Rozhodujú nestranne a nezávisle, pracujú bez prieťahov, na odbornej úrovni. Ani v jednom prípade nebol podaný návrh na disciplinárne konanie, nevyskytli sa ani opakované opodstatnené sťažnosti na ich prácu. Z uvedeného dôvodu navrhujem zvolenie sudcov do funkcie bez časového obmedzenia. Šiesti kandidáti, ktorých navrhujeme na zvolenie do sudcovskej funkcie na štyri roky, budú pridelení na novozriadené súdy, ostatní výlučne na súdy, na ktorých je nedostatok sudcov. Náklady na platy navrhovaných kandidátov sú zabezpečené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala predkladaný materiál na zasadnutí 1. júla 1997. Navrhnutých kandidátov schválila uznesením číslo 494.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovolím si požiadať, aby ste pri posudzovaní návrhu zohľadnili skutočnosť, že iba personálne vybudované súdy s kvalitným potenciálom sudcov môžu rozhodovať plynule a budú schopné realizovať právo občanov na súdnu ochranu, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov odporúčam predmetný návrh akceptovať a navrhovaných kandidátov do funkcie sudcu zvoliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím poslanca pána Michala Benčíka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 3. júla 1997 prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, tlač 709, a prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky urýchlene prerokovať tento predložený návrh s tým, že sa to dnes predkladá, a to sa urýchlene zabezpečuje.

    V ústavnoprávnom výbore sme sa návrhom podrobne zaoberali a prišli sme k záveru, že zo všetkých stránok zodpovedá ústavným a zákonným predpokladom a že predkladateľ venoval pozornosť jednotlivým kandidátom. Odporúčam preto, pán predsedajúci, aby sme ale skôr vyriešili záležitosť spôsobu voľby. Podľa § 119 ods. 2 rokovacieho poriadku voľby sudcov sa vykonávajú tajným hlasovaním. Môže byť iný spôsob hlasovania, ak sa na tom uznesie Národná rada. Ako spravodajca predkladám návrh, aby sme v danom prípade hlasovali o návrhoch verejne. Prosím, pán predsedajúci, aby sme túto procedurálnu záležitosť vyriešili v zmysle môjho návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím pani kolegyne a pánov kolegov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Benčíka, ktorý v zhode s prijatým úzom navrhuje, aby sa o voľbe rozhodovalo verejným spôsobom, a teda prosím, aby sme o tomto návrhu pána poslanca Benčíka hlasovali.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, aby sa voľba sudcov Slovenskej republiky uskutočnila verejným spôsobom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Benčíka, aby sa sudcovia volili verejným spôsobom.

    Konštatujem, že som nedostal žiaden písomný záznam alebo prihlášku do rozpravy. Hlási sa niekto do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer a pán poslanec Šimko. Zaznamenávam a zároveň uzatváram zoznam prihlásených.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, je to postačujúce v rámci faktickej poznámky.

    V rámci rozpravy alebo v rámci zaujatia stanoviska pána ministra žiadam, aby zaujal stanovisko k faktu, že spomedzi 20 sudcov navrhovaných na štvorročné funkčné obdobie až 4 sudcovia a kandidáti sú takí, ktorí už sudcami boli, potom neboli a teraz zase sú. Domnievam sa, že je to dosť nezvyklý stav, pretože profesia sudcu je niečo podobné ako profesia kňaza, kde vysvätením vlastne získavajú tieto profesie doživotný post. Zdá sa mi dosť nezvyklé, ak sa takýmto spôsobom lavíruje, že striedavo áno, striedavo nie. Osobne nebudem odporúčať týchto sudcov, ktorí už boli sudcami, opäť zvoliť do tejto pozície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ostáva jediný prihlásený do rozpravy, pán poslanec Šimko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    moje vystúpenie bude tiež iba stručné.

    Podporujem tento návrh, chcem iba pripomenúť, pokiaľ ide o sudcov, ktorí si už vykonali štvorročné obdobie a sú navrhovaní na zvolenie vlastne na doživotie alebo teda bez časového určenia, mandát týchto sudcov uplynul už v júni tohto roku, resp. sa vedú diskusie, kedy uplynie ich mandát a či uplynie. V každom prípade tie štyri roky uplynuli od ich prvého zvolenia už v júni tohto roka.

    Pokiaľ som informovaný, ministerstvo spravodlivosti si splnilo včas svoju povinnosť a predložilo tieto návrhy ešte v apríli alebo niekedy v priebehu jari tohto roka, len bola to vláda, ktorá neskoro rozhodla o návrhu na opätovné zvolenie týchto sudcov. Chcel by som neformálnym spôsobom požiadať vládu, aby navrhovala v takýchto prípadoch sudcov na opätovné zvolenie včas, pretože môžu z toho vzniknúť problémy v prípade, žeby títo sudcovia, ktorým už štyri roky uplynuli a ešte nie sú zvolení po druhýkrát, o niečom rozhodli, v takom prípade môžu z toho vzniknúť spory a nekonečné problémy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Šimkovi.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave prihlásiť a zaujať stanovisko pán minister? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v zásade už pred mojím príchodom na ministerstvo spravodlivosti sa zaujalo také stanovisko, že sudcovia, ktorí odišli z justície v čase, keď bola justícia v kríze, aj personálnej, by sa nemali brať späť do justície. Ja som plne súhlasil s touto zásadou a aj som ju z prevažnej časti akceptoval a presadzoval.

    Došlo však teraz k situácii pri budovaní nových súdov k tomu, že sme pociťovali akútny nedostatok sudcov hlavne na nových súdoch. Niektorí navrhovaní bývalí sudcovia však neodišli zo zištných dôvodov, tak ako mnoho iných, keď v komercii mohli zarábať viac ako sudcovia. Sú to väčšinou odborníci, ktorých nutne justícia potrebuje. Sú to ľudia, ktorí odpracovali v justícii veľa rokov. Preto sa prihováram za to, aby sa urobila výnimka v tomto prípade a aby ste mi týchto sudcov, odborníkov, špecialistov schválili.

    Pokiaľ ide o druhú otázku, článok 145 našej ústavy jednoznačne hovorí o tom, že mandát sudca nemôže stratiť skôr, než mu ho parlament neodníme, alebo skôr, než mu ho nepotvrdí. V Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, v kolégiu ministra sa zaujalo jednoznačné stanovisko, jednoznačný výklad, že mandát sudcu v zmysle článku 145 našej ústavy môže by potvrdený alebo odňatý len parlamentom. Teda aj keď vláda predloží návrh na voľbu sudcov dajme tomu neskôr, neuplynul mandát sudcom v júni, ako sa to tu povedalo.

    Toľko na vysvetlenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi. Chce zaujať stanovisko pán poslanec Benčík? Nech sa páči, máte slovo.

  • Chcel by som za Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zaujať stanovisko k pripomienkam, ktoré tu boli prednesené.

    Uisťujem vás, že ústavnoprávny výbor nie formálne, ale veľmi vecne a konkrétne hovoril aj o týchto otázkach a dospel k obdobnému záveru, ktorý hovoril pán minister, pokiaľ ide o ľudí, ktorí boli na súdoch, odišli a teraz sa na súd vrátili. Ventilovali sme aj problematiku včasného predkladania. Berieme to ústavné vysvetlenie, ktoré tu pán minister hovoril, ale ústavnoprávny výbor sa prikláňa k tomu a hovorím to aj z tohto miesta, aby vláda v budúcnosti včasnejšie predkladala návrhy, aby takéto prípady boli minimalizované. Pán predsedajúci, dovolím si predložiť návrh na uznesenie preto, lebo pán Hofbauer mal určité výhrady, ale potom mal uplatniť návrhy na osobitné hlasovanie o niektorých, ku ktorým mal výhrady. Pokiaľ som dobre sledoval, takýto návrh v rozprave nepodal, a preto nemôžem robiť nič iné len to, aby som predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky, tlač 709.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona 12/1993 Zb. volí týchto sudcov Slovenskej republiky:

    - na štvorročné volebné obdobie pod bodom 1 až 20,

    - bez časového obmedzenia pod bodmi 1 až 39."

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste o návrhu dali hlasovať.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky. Keďže sme predtým odhlasovali to, že budeme hlasovať o sudcoch verejným spôsobom, môžeme pristúpiť k tomu postupu, ktorý navrhol pán poslanec Benčík, a k hlasovaniu na základe uznesenia, ktoré vám už predtým predniesol. Kvôli formálnemu a zreteľnému riešeniu teda zopakujem hlavnú zásadu uznesenia.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republiky, a to v takom postupe, ako navrhol pán poslanec Benčík.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky navrhované uznesenie schválila, ktorým zvolila 59 sudcov Slovenskej republiky.

    Ďakujem pánu ministrovi a ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi za spoluprácu.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    pristúpime k ďalšiemu bodu, a to k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Sergeja Kozlíka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pani poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovolím si len upozorniť, že sme vlastne už prebrali všetko až po záverečné hlasovanie, dokonca prebehlo aj záverečné hlasovanie a bolo nás málo, neboli sme uznášaniaschopní. Takže rozprava už bola skončená.

  • V poriadku, aj tak prichádzali do úvahy len návrhy na legislatívno-technické opravy alebo opravy jazykových chýb. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Pozývam pani poslankyne, pánov poslancov do rokovacej miestnosti na hlasovanie. Budeme opakovať hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. Odročujem hlasovanie. Hlasovanie budeme opakovať v odpoludňajších hodinách. O 14.00 hodine pokračujeme v rokovaní Národnej rady. Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Pozývam pani poslankyne a pánov poslancov do rokovacej miestnosti. Priatelia, budeme o chvíľu hlasovať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, je tu zároveň neformálna požiadavka troch klubov, že chcú do 14.35 hodiny prestávku na poradu klubov. Myslím si, že by sme sa mohli takýmto spôsobom vzájomne akceptovať bez toho, aby som k tomu musel formálne zaujímať stanovisko. Prosím vás, aby sme tu bezpodmienečne boli o 14.35 hodine.

    Ďakujem.

  • Po ďalšej prestávke.

  • Pozývam pani poslankyne a pánov poslancov na zasadanie. Vyžiadaný čas uplynul. Priatelia, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej miestnosti.

    Opakujem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa postupne zhromaždili v rokovacej miestnosti.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v odpoludňajšom zasadaní. Najprv uskutočníme hlasovanie, pretože sme predtým neboli uznášaniaschopní. Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať o tom bode programu, o ktorom sme začali hlasovať dopoludnia.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Zb. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Pocedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene poslaneckých klubov Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej únie, Maďarskej koalície a Maďarského kresťanskodemokratického hnutia navrhujem rozšírenie nášho programu o dva body:

    1. Vyjadrenie premiéra Slovenskej republiky k neprijatiu Slovenskej republiky do NATO.

    2. Rozprava k tomuto vyjadreniu.

    Tieto body navrhujem zaradiť zajtra na 9.00 hodinu.

    Rozhodnutie madridského summitu nevymenovať Slovensko ani medzi ďalšími krajinami, ktoré sa môžu uchádzať o členstvo v NATO v druhom kole rozširovania, teda Rumunskom, Slovinskom a pobaltskými štátmi, je dôkazom, že pre NATO sa stalo Slovensko krajinou s najnižším stupňom politickej dôveryhodnosti v celej strednej Európe. Rozhodnutie madridského summitu znamená, že vláda Vladimíra Mečiara definitívne nesplnila najdôležitejší bod svojho vládneho programu.

  • Výkriky a prejavy nesúhlasu v sále.

  • Ticho. Pokoj, prosím. Ďakujem.

    Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Kováča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, na protest proti takémuto cynickému postoju vládnej koalície voči ďalšiemu smerovaniu Slovenska poslanci Kresťanskodemokratického hnutia opúšťajú dnešný deň rokovania.

  • Smiech z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    ja mám tiež jeden procedurálny návrh. Žiadam, aby sa dalo hlasovať o tom, aby na septembrovú schôdzu parlamentu bol zaradený bod, v ktorom by páni lídri opozície, najmä pán poslanec Kukan, pán Čarnogurský a pán Bugár, vysvetlili tomuto parlamentu aj národu svoje kroky, ktoré do značnej miery prispeli k tomu, že Slovensko stratilo dôveryhodnosť niektorých krajín. Po skúsenostiach z posledných štyroch dní môžem ešte aj doplniť. Osobitne by som prosil, aby pán Čarnogurský podal informácie o svojom pôsobení v OBSE. To všetko, samozrejme, na septembrovej schôdzi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Odpoveď poslanca Cupera z pléna.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Cupera, ktorý hovorí, že pán poslanec Kukan, pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Bugár by mali vysvetliť svoje počínanie pri zobrazovaní Slovenska v zahraničí.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Priatelia, pokračujeme ďalej.

    Prosím, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v mene klubu Demokratickej únie a klubov Maďarského kresťanskodemokratického hnutia a Maďarskej koalície si vám dovoľujem oznámiť, že na protest proti tomu, že Národná rada sa odmieta zaoberať takou vážnou otázkou, ako je neprijatie Slovenska do NATO, opúšťame dnešné rokovanie.

  • Takisto vám prajem dobrú dovolenku.

    Pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Kým mi stihnete zobrať slovo, chcem povedať jednu vetu, že robili všetko preto, aby nás tam neprijali a teraz utekajú odtiaľto ako potkany z lode.

  • Smiech a potlesk.

  • Len s jednou poznámkou, vážení priatelia, táto loď sa nepotápa.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, nemôžeme to tak roztrhať, že nebudeme procesne vedieť, kde sa nachádzame. Hovorili ste o potkanoch, preto som vám to povedal.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 704 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 704a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ľubomír Javorský. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    základným predpisom, ktorý upravuje zdravotné poistenie, je zákon číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 1995.

    Zdravotné poistenie je povinné. Poistné platia poistenci sami a za určité skupiny poistencov platí poistné štát alebo Národný úrad práce. Zdravotné poistenie je systém, ktorý sa v Slovenskej republike vyvíja. Skúsenosti z aplikácie zákona číslo 273/1994 Z. z. ukazujú na potrebu zmien v tomto zákone. Doterajšie novelizácie zákona smerovali predovšetkým k úprave výšky poistného a vymeriavacieho základu, ako i podmienok na zriaďovanie a zrušovanie rezortných zdravotných poisťovní. Nakladanie s prostriedkami zdravotného poistenia a vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami vyúsťujú v súčasnosti do nutnosti zmeniť znovu zákon, a to v súčasti upravujúcej prerozdelenie poistného, pretože vývoj prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia v období prvých štyroch mesiacov tohto roka, ako ukázala spoločná analýza ministerstva zdravotníctva a zdravotných poisťovní, naznačil vážne problémy v napĺňaní podmienok ustanovených zákonom.

    V súčasnosti je povinné prerozdelenie upravené tak, že na prerozdelenie ide 75 % zaplateného poistného, pričom poistenec vo veku nad 60 rokov sa počíta dvaapolkrát. Tento systém spôsobuje, že poisťovne, ktoré majú oproti ostatným poisťovniam vyšší výber poistného, odovzdávajú do prerozdelenia väčšiu časť vybraného poistného, a tým sa im znižuje objem finančných prostriedkov určený na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne k 30. 4. 1997 vykázali výber poistného od ekonomicky aktívnych poistencov v hodnote 8 300 mil. Sk, čo je v porovnaní s predpokladmi štátneho rozpočtu na rok 1997 menej približne o 119 mil. Sk. Priemerný príjem na jedného poistenca podľa počtu obyvateľov vykazovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky dosiahol v tomto období hodnotu 554 Sk na jedného poistenca za mesiac. Po prerozdelení povinného zdravotného poistenia v období prvých štyroch mesiacov tohto roka sa priemerné príjmy zdravotných poisťovní oproti skutočnej hodnote 554 Sk na jedného poistenca za mesiac pohybovali v rozpätí od minimálnej hodnoty 451 Sk do maximálnej hodnoty 626 Sk na jedného poistenca za mesiac.

    Na zdokumentovanie vážnych problémov v prerozdeľovaní povinného zdravotného poistenia je najtransparentnejšie porovnanie zdravotnej poisťovne s najväčším priemerným výberom poistného od ekonomicky aktívneho poistenca v hodnote 1 378 Sk za mesiac, ktorej skutočný príjem na jedného poistenca po prerozdelení dosahuje hodnotu 473 Sk za mesiac, so zdravotnou poisťovňou s najmenším priemerným výberom poistného od ekonomicky aktívneho poistenca v hodnote 588 Sk za mesiac, ktorej skutočný príjem na jedného poistenca po prerozdelení dosahuje hodnotu 626 Sk.

    Prvá z týchto zdravotných poisťovní odviedla na osobitný účet povinného zdravotného poistenia za obdobie prvých štyroch mesiacov tohto roku hodnotu 312,9 mil. Sk, pričom v druhej zdravotnej poisťovni bola z osobitného účtu odvedená hodnota 501 mil. Sk. Rôzna úroveň skutočných príjmov zdravotných poisťovní po prerozdeľovaní povinného zdravotného poistenia má za následok rôznu disponibilitu finančných prostriedkov zdravotných poisťovní s priamym dosahom na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom vo viacerých zdravotných poisťovniach narástla zadlženosť, kým v iných zdravotných poisťovniach dochádza k preplácaniu výkonov zdravotnej starostlivosti a liekov nad rámec Liečebného poriadku. Popri týchto skutočnostiach v prerozdeľovaní povinného zdravotného poistenia pôsobia ďalšie negatívne javy, dôsledkom ktorých je neschválenie výsledkov prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia za apríl 1997 a následne za máj 1997.

    Za danej situácie je nevyhnutné zabezpečiť rovnovážnosť finančných tokov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

    Predkladaný návrh prerozdelenia poistného v pomere 70 % ku 30 %, ktorý vychádzal z ekonomickej analýzy prerozdeľovania poistného, vykonanej ministerstvom zdravotníctva, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Združením zdravotných poisťovní, sleduje odstránenie krízových javov v prerozdeľovaní povinného zdravotného poistenia, ktoré môžu výrazným spôsobom ovplyvniť celý proces vykonávania povinného zdravotného poistenia, a tým i chod rezortu zdravotníctva v Slovenskej republike.

    Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, obraciam sa na vás s prosbou o podporu tejto predloženej novely zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pani poslankyni Alene Kolesárovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 684 zo 4. júla 1997 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, tlač 704, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    2. Gestorský výbor nedostal do 9. júla 1997 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú členmi výborov, ktorým nebol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    3. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z., odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok tieto výbory Národnej rady: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 466 z 8. júla 1997 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci uznesením číslo 342 z 9. júla 1997.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 450 z 8. júla 1997 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh schváliť s pozmeňujúcou pripomienkou k článku II: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. augusta 1997."

    Gestorský výbor odporúča tento návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

    4. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v zmysle neskorších predpisov a v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe, schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni a prosím, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, konštatujem, že som nedostal písomnú prihlášku do rozpravy od žiadneho poslanca, a to ani individuálne, ani za jednotlivé poslanecké kluby. Na základe toho otváram možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Konštatujem, že sa nikto ďalší nehlási do rozpravy ústnou alebo elektronickou prihláškou. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nepredpokladám, že pán minister chce ešte zaujať nejaké stanovisko. Takisto ani spoločná spravodajkyňa. Teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    zo spoločnej správy vyplynul jeden pozmeňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Týka sa to doby účinnosti zákona.

  • Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť predložený pozmeňujúci návrh. Pani spoločná spravodajkyňa nám ho prezentovala.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh, odporúčaný gestorským výborom zo spoločnej správy, prijali.

    Nech sa páči, pokračujeme.

  • Vážený pán podpredseda, vzhľadom na to, že ide o skrátené legislatívne konanie, podľa § 89 rokovacieho poriadku môžeme teraz pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Áno, naozaj je to tak. Nakoľko v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia podľa príslušného ustanovenia zákona, pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podať podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku len úpravy legislatívno-technického a jazykového charakteru. Konštatujem, že neboli predložené žiadne takéto návrhy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených dodatkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Je to vzácna zhoda.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi Javorskému a ďakujem aj pani poslankyni Kolesárovej za spoluprácu.

  • Dámy, páni, aj mne dovoľte, aby som sa vám poďakovala za podporu tejto novely.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    skutočne vám veľmi pekne ďakujem za podporu tohto návrhu. Blížia sa prázdniny, prajem vám, aby ste prázdniny prežili v zdraví, aby ste nemuseli využívať zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia.

    Dovidenia.

  • Ďakujem pekne. Je to dobré prianie.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 711 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 711a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Karol Česnek.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mnohostranné medzinárodné dohody, ktoré upravujú pravidlá medzinárodného obchodu, ktorými je viazaná aj Slovenská republika členstvom vo Svetovej obchodnej organizácii, predovšetkým Všeobecnou dohodou o clách a obchode a Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, označujú aj poskytovanie zakázaných subvencií na výrobu a vývoz tovaru a označujú toto za zavrhnutiahodnú nekalú obchodnú praktiku v medzinárodnom obchode, ktorá porušuje pravidlá súťaže.

    Uvedené dokumenty medzinárodného práva umožňujú každej členskej krajine Svetovej obchodnej organizácie, aby uplatnila proti týmto zakázaným praktikám, a teda aj subvenciám poskytovaným na tovar vyrovnávacie opatrenia, ktorými sa odstráni vážna ujma alebo sa zabráni vzniku vážnej ujmy, ktorá bola alebo môže byť spôsobená domácemu výrobcovi.

    Základnou podmienkou na uplatnenie týchto vyrovnávacích opatrení však naďalej zostáva, aby bola prijatá aj uvedeným medzinárodným dokumentom zodpovedajúca vnútroštátna právna úprava. Preto hlavným zámerom predloženého návrhu je upraviť v súlade s Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach pravidlá na posudzovanie zakázaných subvencií poskytnutých na tovar vyrábaný a vyvážaný subvencujúcou krajinou, pravidlá zisťovania a posudzovania vážnej ujmy spôsobenej dovozom takéhoto tovaru domácemu výrobnému odvetviu v Slovenskej republike. Umožňuje ustanoviť druhy vyrovnávacích opatrení na zabránenie vzniku alebo odstránenie ujmy spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu, ako aj pravidlá konania o uplatňovaní týchto vyrovnávacích opatrení.

    Proti poškodeniu domácej výroby bude mať Slovenská republika podľa navrhovaného zákona možnosť uplatniť tieto vyrovnávacie opatrenia:

    1. Prijatie záväzku vývozcu po okamžitom zastavení vývozu subvencovaného tovaru alebo jeho záväzku na vykonanie cenových úprav tak, aby vývozná cena zodpovedala cene v bežnom obchode. Tieto opatrenia je možné uplatniť na obdobie 5 rokov a môžu byť predĺžené o ďalších 5 rokov.

    2. Uplatnenie dočasného vyrovnávacieho cla na dovážaný subvencovaný tovar na obdobie 4 mesiacov, prípadne na základe žiadosti dovozcu až na 9 mesiacov, najneskoršie však do uplatnenia konečného vyrovnávacieho cla.

    3. Uplatnenie konečného vyrovnávacieho cla na dovážaný subvencovaný tovar na obdobie 5 rokov, pokiaľ nebude toto opatrenie predĺžené o ďalšie obdobie.

    Opatrenia podľa navrhovaného zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa vo všeobecnosti vzťahujú na všetky výrobky, ale, tak ako to ustanovuje § 3 ods. 3 návrhu zákona na poľnohospodárske produkty uvedené v článku 13 Dohody o poľnohospodárstve, sa umožňuje poskytnúť aj zakázané subvencie, avšak rozsah, forma a výška subvencií na tieto produkty je zakotvená v koncesných listinách a ich dovoz a vývoz podlieha špeciálnemu režimu.

    Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú v rokoch 1997 a 1998, ale ani v ďalších rokoch zvýšené výdavky na štátny rozpočet. Navrhovaná právna úprava nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani Listinou základných ľudských práv a slobôd.

    Príprava tohto zákona je jedným zo systémových opatrení vlády na zvýšenie ochrany tuzemskej výroby, na zvýšenie jeho exportnej výkonnosti, a tým aj na zlepšenie doterajšej pasívnej obchodnej bilancie.

    Na základe uvedených dôvodov si dovoľujem vysloviť požiadavku, aby predložený vládny návrh zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach po jeho dnešnom prerokovaní bol ďalej schválený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Česnekovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Jánovi Duckému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1647 z 3. júla tohto roku pridelil vládny návrh zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Určil lehotu na prerokovanie vo výboroch do 8. júla tohto roku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou na prerokovanie spoločnej správy do 9. júla 1997.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach uznesením číslo 412 z 9. júla 1997. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky parlamentnú tlač neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov.

    Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote a zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh 8. júla 1997 v druhom čítaní a svojím uznesením číslo 449 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh 4. júla 1997 v druhom čítaní a svojím uznesením číslo 272 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh 8. júla l997 v druhom čítaní. Uznesením číslo 467 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh 9. júla tohto roku v druhom čítaní. Uznesením číslo 411 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov v parlamentnej tlači neboli predložené. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, tak ako boli prijaté vo výboroch s odporúčaním gestorského výboru pod číslami 1 až 11, gestorský výbor odporúča schváliť.

    Zároveň odporúčam hlasovať o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe takto: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10 a 11 spoločne s návrhom schváliť ich s tým, že o bode 6 nehlasovať, lebo je zhodný s bodom 5.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal písomné prihlášky zástupcov jednotlivých klubov politických strán ani individuálne písomné prihlášky. Uzatváram túto časť. Konštatujem však, že je tu priestor na podanie ústnych prihlášok do rozpravy alebo elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Konštatujem, že sa nikto ďalší neprihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nepredpokladám, že pán minister bude zaujímať stanovisko. Pravdepodobne ani pán spoločný spravodajca sa neuchádza o záverečné slovo.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi jednu malú poznámku. Dostal som písomné upozornenie, že na strane 3 pod bodom 3 v zdôvodnení navrhnutá oprava vyplýva zo zmeny uvedenej v bode 1, má byť v bode 2. Prosím, aby to bolo zaznamenané. To je všetko.

  • Áno. Takýto druh úpravy sa tam predpokladá.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. Z pozmeňujúcich návrhov zatiaľ máme len jeden, ktorý upravuje zmenu bodu číslo 1 na číslo 2.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10 a 11 hlasovať spoločne s návrhom prijať ich.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o bodoch 1 až 11 spoločnej správy bez bodu 6. Tieto všetky body gestorský výbor odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme body 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10 a 11 spoločnej správy podľa odporúčania gestorského výboru schválili.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • V druhej časti o bode 6 nehlasovať, lebo je zhodný s bodom 5. Myslím si, že tým je druhé čítanie schválené a môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste uviedli.

  • Bral som to ako poznámku, pardon. Pre poriadok by som prečítal ešte raz zmenu na strane 3 k bodu 3, kde nedopatrením došlo k zámene čísel. Je to navrhnutá úprava, ktorá vyplýva zo zmeny uvedenej v bode 1, treba to zmeniť na bod 2.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívno-technického typu alebo jazykových chýb.

    Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schváleného dodatku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

    Ďakujem vám, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 694 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 694a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Prosím, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    opätovne predstupujem pred vás s vládnym návrhom zákona, ktorým dopĺňame zákon číslo 1/1992 o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Ako už bolo povedené pri prvom čítaní a pri prerokúvaní v príslušných výboroch, cieľom tohto návrhu je vytvoriť právne predpoklady na usmerňovanie vývoja miezd u zamestnávateľov, u ktorých pretrváva nesúlad vo vývoji produktivity práce a miezd v podnikateľskej sfére. Chcela by som zdôrazniť, že ide o vytvorenie právnych predpokladov, pretože vykonávací predpis, to znamená nariadenie vlády, bude zabezpečovať techniku výkonu tohto zákona po dohode, po konzultáciách v tripartite, ktorá sa bude na mimoriadnom zasadaní v pondelok na budúci týždeň zaoberať nariadením vlády.

    Podľa tohto návrhu zákona, ako už bolo povedané, zamestnávateľ musí dodržiavať alebo bude povinný dodržiavať prírastok miezd primerane kvalitatívnym ukazovateľom. Ak sa tak nestane, bude sankcionovaný a bude musieť odvádzať regulačný odvod za porušenie povinností, ktoré sú ustanovené týmto návrhom zákona. V prípade, ak zamestnávateľ nesplní ustanovené povinnosti do určitej časovej lehoty, vedúci zamestnanec bude mať krátený nárok na mzdu, resp. mzdu vo výške 25 %. Myslím si, že aj takéto vyjadrenie zodpovednosti vedúceho zamestnanca podľa Zákonníka práce dáva dostatočne široký priestor na rozhodovanie manažmentu o prípadnom vývoji alebo o vývoji podniku vo väzbe na mzdy.

    Chcela by som podotknúť, že som sa viackrát stretla vo výboroch aj v pléne s názorom, že ide o mzdovú reguláciu. Chcela by som upozorniť ctenú snemovňu, že mzdová regulácia ako ekonomický nástroj bola po prvý raz uplatnená v roku 1992 ešte za federálnej vlády a v roku 1994 za bývalej vlády pána Moravčíka. Nie je to nástroj neobvyklý v týchto zemepisných šírkach. Myslím si, že tento návrh zákona je primeraný ekonomickej reforme a situácii, v akej sa spoločnosť nachádza. Takisto by som chcela upozorniť, že mzdovú reguláciu použili aj vyspelé európske štáty, konkrétne Francúzsko v čase ropnej krízy, čo nebolo tak dávno.

    Vopred by som prosila, keby sme sa zaoberali meritom veci, to znamená návrhom zákona, a keby sme upustili od rôznych popisných vystúpení, lebo si myslím, že vieme o tomto zákone už teraz dosť. A ak pôjdeme paragraf po paragrafe, prípadne sa môžeme vyjadrovať k jednotlivým návrhom z vecného hľadiska, privítam každý rozumný návrh s tým, že nariadenie vlády je pripravené tak, aby v pondelok mohli o ňom rokovať aj sociálni partneri.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Pavlovi Derfényimu. Prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu (tlač 694a) výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 667 z 1. júla 1997 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národná rada prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    II.

    Gestorský výbor nedostal do 9. júla 1997 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú členmi výborov, ktorým nebol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    III.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, odporučili schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 447 z 3. júla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 463 z 3. júla 1997 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci uznesením číslo 339 z 9. júla 1997.

    IV.

    Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 7 so stanoviskom gestorského výboru. Keďže ich všetci máte v spoločnej správe, nebudem ich čítať.

    V.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených pri uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviska gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, konštatujem, že som nedostal písomnú prihlášku do rozpravy ani od zástupcov jednotlivých klubov politických strán, ani od individuálnych zástupcov. Na základe toho otváram možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zaznamenávam poslanca a podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka a takisto zaznamenávam pána poslanca Filkusa. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    som rád, že táto novela uzrie svetlo sveta, pretože ak by sme boli postupovali tak, ako sa malo pri transformácii od roku 1989, k tomuto nemuselo dôjsť.

    Vieme dobre, že mzdy najprv vzrástli nám politikom, potom bankárom, manažmentu, súkromní podnikatelia boli neobmedzení a prakticky mzdy zamestnancov alebo radových zamestnancov sa zvyšovali len pozvoľne. Ceny rapídne rástli smerom hore a dostali sme sa tam, kde sme nechceli byť. Manažmenty si mnohokrát neplnili svoje povinnosti, ani súkromní podnikatelia, ktorí sprivatizovali podniky. Samozrejme, prvé spravili to, že si rozdelili platy, no a nestarali sa o podniky, ako pôjdu. A preto si myslím, že tento zákon mal prísť hneď, alebo vlády, ktoré tu boli po novembri 1989, mali držať ochrannú ruku nad mzdami a takisto aj nad cenami a pozvoľne to uvoľňovať tak, ako rástli mzdy, tak mali rásť aj ceny. Čiže tu bol základný kameň úrazu.

    A keď som mnohokrát vystupoval v parlamente - tí, čo ste boli so mnou, iste sa na to pamätáte -, že sa vtedy zo mňa smiali, čo tu vlastne robím a čo si vlastne myslím a aký mám na to názor. Vraj v trhovej ekonomike všetko vyrieši trh. Vždy som hovoril - a ak si zoberiete aj dnes stenografické správy, keď som vystupoval -, že trh sa na Západe vyvíjal 200 rokov a viac a má svoje problémy. Tu niet čarovného prútika, ktorým švihneme a z rána do večera tu bude fungovať trhová ekonomika tak, ako si to niekto predstavuje. Mnohým som hovoril, tým múdrym hlavám, ktoré tak robili a robia transformáciu, že ani môj starý otec s jednou ľudovou by to nebol tak robil.

    Všetko bolo treba. Bolo treba transformovať, bolo treba zavádzať trhovú ekonomiku, ale úplne ináč. Táto republika mohla byť oveľa ďalej, ďalej v popredí. A v to verím, ako výrobár do toho vidím. Tí, ktorí ste boli vo výrobe, iste dobre viete, kde a aké problémy boli vo výrobe a ako sa to malo približne robiť. Manažment mal veľký plat a čo ho tlačilo k tomu, keď jeho manželke nič nechýbalo? Súkromným podnikateľom sme dokonca umožnili, aby si dali do nákladov ešte aj auto a na konci roka si kúpia aj dve-tri autá. Alebo podnikateľ si kúpi auto za 5 miliónov, a neplatí štátu dane. V tomto je pes zakopaný.

    Myslím si, že bude treba sprísniť mnohé zákony, po ktorých voláme, ja osobne budem po nich volať a aj naša strana. Keby bolo síl, tak by som ich momentálne sprísnil tu, v tomto parlamente. Som rád, že aj my sme trošku tomuto zákonu alebo novele pridali. Bolo veľa kriku, že to postihne robotníkov. Myslím si, že nie. V zákone je jednoznačne definované, koho to postihne. Aj nám sa to zníženie manažmentu o 22 %, ak nezíska zisk, zdalo malé a navrhli sme z priemerného zárobku všetkých zamestnancov, nielen manažmentu, z priemerného zárobku všetkých zamestnancov v tom-ktorom závode alebo podniku, kde to konkrétne bude, že dostanú len dvaapolnásobok priemerného zárobku. Myslím si, že sme to správne pristrihli a pritvrdili. Dokonca sme chceli ísť na tieto veci ešte tvrdšie. Skutočne manažmenty nevyplatili robotníkom výplatu aj za tri-štyri mesiace a ony mali veľké platy, dobre si žili a nikto ich nepostihoval. A preto je, myslím si, načase, aby sa v tomto spravil poriadok.

    Samozrejmá vec, uvidíme, ako to bude v praxi fungovať. Keby to nefungovalo tak, ako si predstavujeme, všetci máme možnosť znovu podať novelu a chrániť radových zamestnancov, ktorí nenesú vinu na tom, že sa neprodukuje. Robotník jednoducho robí to, čo mu nariadi manažment alebo jeho vedúci pracovník, a nenesie vinu na tom, kto a ako plní ďalšie úlohy. Svoju úlohu si musí splniť. Je v úkole alebo v časovej mzde a za časovú jednotku musí vyrobiť ten-ktorý výrobok. Čiže robotník musí odviesť svoju prácu, ak chce zarobiť 200, 250 alebo 300 korún za deň. Nemá iné východisko. Pracovníci riadiaceho manažmentu - aj toho, ktorý bol v minulom režime, veľa som ich poznal, ale aj dnes - viem, že sú neschopní riadiť fabriky, závody, česť výnimkám, a, samozrejme, potom to odnášajú radoví zamestnanci, ale aj spoločnosť.

    A preto si myslím, že je to správne a načase. A ak by niekto chcel hovoriť, že to postihne robotníkov, tak otvorene vyhlasujem, že nie. Zákon sme dostatočne prelúskali. Dosť sme nad ním sedeli. Dali sme pozmeňujúci návrh v § 17 k bodu b), kde sme vyjadrili svoje pripomienky. Myslím si, že sú to správne pripomienky, a som rád, že ich akceptovala nielen pani ministerka, ale aj koaliční partneri.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Faktická poznámka - pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Oceňujem slová pána podpredsedu, ktorý sa domáha toho, aby najmä jednoduchí ľudia dostali to, čo im za prácu patrí. V danom prípade však poznamenávam, že filozofia tohto zákona a tohto návrhu je taká, že akékoľvek zlepšovanie neprispeje k tomu, čo ste povedali. V danom prípade sa tvrdí, že zákon postihne len manažment. Tento zákon v podstate postihne oveľa širšiu oblasť. A je mi ľúto najmä tých ľudí, ktorých ste sa zastávali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    S mnohými vecami, s ktorými vystúpil pán podpredseda Ľupták, možno súhlasiť, ale nemôžem súhlasiť, že politici boli prví, ktorí si zdvihli platy. To nie je pravda.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcem len doplniť to, čo povedal pán podpredseda Ľupták, ten diapazón podvodov, ktorý sa tu deje v tom zmysle, že časť podnikateľov si úmyselne zvyšuje platy, pretože sa tým dostávajú do straty, nevykazujú zisk a nemusia odvádzať odvody do štátneho rozpočtu. Považujem to za vrcholne amorálne a v záujme ochrany ostatných podnikateľských subjektov, ktorí si plnia svoje povinnosti, a zamestnancov týchto organizácií podporujem návrh tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. V rozprave má ďalej slovo pán poslanec Filkus, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    ozaj som mal možnosť presvedčiť sa, že pani ministerka je mimoriadne pracovitá, usilovná a všetko chce mať v ažurite (pozrite už dnes reakciu na okrúhly stôl). To bola informácia, ktorá bola hodná počúvania. Väčšina z vás ju, samozrejme, nepočúvala.

  • Ale to je riziko. To je už také riziko, že tým otázkam sa mimoriadne nevenuje pozornosť.

    Pri prvom čítaní som žiadal od pani ministerky určitú garanciu toho, čo bude v zákone, že nedôjde k tomu, o čom teraz hovoril kolega Benčík, že to nepostihne len manažment, ale postihne to široký diapazón pracovníkov daného podnikateľského subjektu. Najmä preto som chcel garanciu toho druhu a podčiarkoval som vykonávacie predpisy. A navrhoval som, aby sme uvažovali o prijatí tohto zákona vtedy, keď budú prediskutované vykonávacie predpisy aj v žiadanej ažurite s partnermi. Nestalo sa to. Samozrejme, nie je to jednoduché, pretože partneri tripartity odmietli medziiným v súčasnosti rokovať. Ale aj tak som si myslel a som o tom presvedčený, že nie je možné prijať zákon tohto druhu, keď vykonávacie predpisy nie sú v súlade so záujmami všetkých členov tripartity.

    A preto nemôžem, jednoducho sa zdržím hlasovania. Jeden hlas nie je veľa, ale chcel som povedať prečo. Robím to kvôli garancii, ktorú nemám. Plošnosť, ktorú som minule spomínal, no naozaj ten zákon nemôže zasiahnuť plošne, bolo by to najhoršie, čo by sme mohli v ďalších krokoch transformačného procesu urobiť. Preto sa ešte raz pýtam a prosím pani ministerku, prečo sa vzťah k vykonávacím predpisom nemohol doviesť až do žiadaného konca.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Keltošová?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    v podstate v rozprave neodzneli pozmeňujúce návrhy, chcem odpovedať na otázku pána poslanca Filkusa.

    Pán poslanec, ak si pozriete § 17b a § 17c návrhu zákona, je tam termín, ktorý jasne označuje okruh dotknutých osôb - vedúci zamestnanci. Dovoľte mi, aby som teraz urobila právnický výklad, kto je vedúci zamestnanec. Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce sa vedúcimi zamestnancami zamestnávateľa rozumejú:

    1. jeho orgány, štatutárny orgán, iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, ktorí robia ako orgány zamestnávateľa v jeho mene právne úkony vyplývajúce z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi, čo nemôžu robiť radoví zamestnanci,

    2. jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, ktorí sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny.

    Čiže § 9 ods. 3 Zákonníka práce jasne definuje okruh dotknutých osôb. Navyše, v § 17 písm. c) je záklopka. V rámci kolektívneho vyjednávania a prijatých kolektívnych zmlúv, či už podnikových, alebo odvetvových, kolektívne vyjednávanie sa skončilo v marci. Boli prijaté aj predpisy o odmeňovaní, resp. v kolektívnych zmluvách bola dohodnutá výška.

    Viem, že absolútna spravodlivosť neexistuje. Viem, že každý zákon sa dá obísť, ak je záujem obísť zákon. Ale, tak ako povedal pán poslanec Baránik, tak ako povedal pán podpredseda Ľupták, snažíme sa dať týmto právnym predpisom určitý pevný právny rámec, aby boli štrbinky, ktorými môžu nepoctiví podnikatelia alebo zamestnávatelia uniknúť, čo najtesnejšie. Preto sme dali do § 17 písm. c) takú záklopku, kde hovoríme, že v prípade, ak sa nedodrží postup, ktorý v tomto navrhovanom zákone predkladáme, a dohodnú si alebo už majú dohodnuté, alebo si pripravujú v zmluvách iné platové podmienky, teda mzdové podmienky, v tom prípade tá časť zmluvy, ktorá hovorí o mzde, aj dohodnutej v kolektívnej zmluve, je neplatná. Čiže nemôžu už teraz kalkulovať takto: "Pozor, bude prijatý takýto návrh zákona, rýchlo si ešte navýšme platy." Nebude to platné. Okruh je vymedzený Zákonníkom práce a v zákone o mzde sa ešte bližšie definujú potom podmienky, za akých tento vedúci pracovník môže alebo musí potom ďalej postupovať. Sú tam určené štruktúry riadiacich pracovníkov podľa stupňa ich zaradenia, ale každý vedúci zamestnanec to má v pracovnej zmluve.

    Pokiaľ ide ešte o ďalšie názory, ktoré odzneli aj v predchádzajúcich vystúpeniach, znovu sa vrátim k prvému čítaniu, keď tu v súvislosti s podnikateľskou sférou odznelo viacero protestov, že vlastne týmto zasahujeme do vlastníckych práv a do súkromnej sféry. V podnikateľskej sfére ako všade vo svete máte poctivých a nepoctivých podnikateľov. Tým, že nepoctiví podnikatelia, ktorí neodvádzajú či už dane, alebo poistné, vzniká vlastne nerovnoprávne prostredie, výhodné pre nepoctivých. Čiže neberiem to ako zásah do vlastníckych práv ani do súkromného sektora, chráňboh. Ale vlastne sa vám snažím vysvetliť, že je tu súkromný sektor, ktorý by mal mať rovnaké trhové podmienky pri podnikaní. A kto iný ako štát, Národná rada zákonom ich môže upraviť na prospech poctivých podnikateľov?

    To, čo povedal pán podpredseda Ľupták ohľadne sprísnenia, ja som s ním tú pripomienku prerokovala a myslím si, že sa dá s ňou súhlasiť. Je to k § 17b, ale o tom bude hovoriť spoločný spravodajca. Oni navrhli, my sme súhlasili aj vo výbore so sprísnením časti § 17b.

    Pán poslanec Benčík, zároveň by som chcela povedať, že to bolo prerokované aj s našou legislatívou a § 17b je upravený tak, aby zo zákona nevyčnieval, aby to bolo v súlade aj s filozofiou, aj so spracovaním zákona. Za to ručím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke Keltošovej.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Áno.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Derfényiho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v časti IV pod bodmi 1 až 7 na strane 2 až 4 gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: en bloc schváliť body 1, 2, 4, 5 a 7.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1, 2, 4, 5 a 7 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme body 1, 2, 4, 5 a 7 spoločnej správy na základe odporúčania gestorského výboru schválili.

    Nech sa páči.

  • Gestorský výbor odporučil samostatne hlasovať o bode 3 s odporúčaním schváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy na základe odporúčania gestorského výboru bol prijatý.

  • Vzhľadom na schválenie účinnosti podľa bodu 5 o bode číslo 6 nie je potrebné hlasovať.

    Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Pretože v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podať návrhy podľa § 85, ak ide o úpravu legislatívno-technických úprav alebo jazykových chýb.

    Keďže sa nikto nehlási s takýmto návrhom, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

  • Vážený pán podpredseda, prosím vás, dajte hlasovať o zákone ako celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Na základe uznesenia gestorského výboru odporúčam návrh zákona schváliť.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zákona ako celku, ktorý na základe odporúčania gestorského výboru pán spravodajca navrhuje schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pani ministerke a pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    chcela som sa vám len poďakovať zatiaľ za spoluprácu a zároveň by som vám chcela popriať pekné prázdniny. Chcela by som povedať, že s vami rada spolupracujem, aj keď viem, že niekedy sa tu iskrí, ale na to sme tu, aby sme si to vydiskutovali. Ešte raz prajem všetkým príjemnú dovolenku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa článku 82 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky môže Národná rada Slovenskej republiky uznesením prerušiť svoje zasadanie.

    Návrh uznesenia Národnej rady vám bol rozdaný. Na základe dohody v poslaneckom grémiu sa navrhuje, aby sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada prerušuje svoje zasadanie v čase od 14. júla do 20. augusta 1997. Súčasne sa navrhuje, že podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku neplynú lehoty na prerokovanie návrhov zákonov počas prerušenia zasadnutia Národnej rady, pochopiteľne, okrem plynutia už prijatých zákonov. Platia však termíny lehôt určené Národnou radou v jej uzneseniach na prerokovanie návrhov zákonov v druhom čítaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, počuli ste návrh tohto znenia, koniec koncov ho máte vo svojich laviciach. Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, v poriadku. Toto hlasovanie neplatí. Nejdeme začínať prázdniny tým, že sa budeme teraz dohadovať o tom, či máme umožniť procedurálny návrh nášmu poslancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, navrhoval by som, aby boli prázdniny až do 25. augusta, aby sa zmenil ten druhý termín.

  • Priatelia, myslím si, že je to naozaj ťažké, pretože k tomu sa prispôsobili aj práce, ktoré sú nadväzné, a práce v samotnej Národnej rade. Z týchto dôvodov je to problém. Ale keďže je to návrh...

  • Hlas z pléna.

  • V poriadku. Pán poslanec, nemienite stiahnuť tento svoj procedurálny návrh?

  • Nevidím dôvod. Pozrite sa, pán predsedajúci, musíme tu robiť aj za neprítomnú opozíciu. Myslím si, že poslanci, ktorí sú tu, si zaslúžia predĺžené prázdniny o 10 dní, tak ako som to navrhol.

  • Pán kolega, je to pekné, ale nie je to celkom zdôvodnené. Naozaj vás prosím, aby ste stiahli svoj návrh, lebo v opačnom prípade dám o ňom hlasovať.

  • Smiech v sále.

  • Samozrejme, pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať. Aspoň uvidia, že sami poslanci nechcú predĺžené prázdniny. Chcú pracovať.

  • Je to zrejme barometer pracovnej etiky.

    Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Morica.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

  • Konštatujem, že barometer pracovnej etiky nebol taký zlý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia s termínom v rozmedzí, ako som ho čítal, to znamená od 14. júla do 20. augusta.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie o vytvorení dovolenkového obdobia pre náš parlament.

    Vážené kolegyne a kolegovia, zároveň by som chcel, aby ste vydržali ešte jednu minútku. Mám informáciu z tých klubov, ktoré sú tu prítomné, že doteraz neprevzali personálne počítače, teda notebooky, títo páni poslanci: za HZDS Macuška, Švec, Belohorská, Cuper, Fidrik, Danko, Kolesárová, Derfényi, Konárik, Hofbauer, Slobodník, Halabrín, Ducký, Zahatlan, Delinga, Tarčák, Aibeková, Sečánsky, za ZRS pán podpredseda Ľupták, páni poslanci Glinský, Polák, Národa, Poliak, Pacola, Borovský, za SNS pán podpredseda Andel a pán poslanec Slota, za SDĽ pani poslankyňa Schmögnerová, poslanci Sopko, Klein a pani poslankyňa Gbúrová.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, dohodnite sa, akým spôsobom prevezmete svoje osobné počítače.

    Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    prajem všetkým príjemné prežitie letných prázdnin, zrekreujte svoje sily, nazbierajte ich, budeme ich naozaj veľmi súrne potrebovať na jeseň, ktorá, ako sa hovorí, býva tiež horúca. Všetko dobré. Užime si.

  • Tým sme program 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 30. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie sa skončilo o 16.15 hodine.