• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram siedmy deň rokovania 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali pán poslanec Delinga, pán poslanec Vavrík, pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci pán Fogaš a pán Fico.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prítomných je 87 poslancov, čiže sme uznášaniachopní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel, tlač 618.

    Prosím pána ministra kultúry Ivana Hudeca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a poslanca Pavla Halabrína, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Ďakujem. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu uvedeného návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy možno podať návrhy podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívno- -technických alebo jazykových chýb.

    Pán poslanec Harach, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi vyjadriť sa trošku viac k tomuto zákonu nielen v duchu toho, ako uviedol predsedajúci schôdze, že by sa podľa paragrafu - on uviedol § 89, ale zrejme mal na mysli § 85 - predložili v rámci tretieho čítania len také pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú opravy legislatívno-technických či jazykových chýb. Tretí odsek § 85 totiž dovoľuje predsa len trošku viac, pretože ani pri treťom čítaní, hoci by tu panoval pri niektorom zákone absolútny konsenzus, nemusíme dospieť k tomu, aby sme vychytali všetky nuansy alebo postrehli všetko, čo by povedzme daný zákon mal obsahovať. A preto rokovací poriadok predsa len pamätá na to, aby bolo možné vrátiť sa pri prerokúvaní zákona do takého stavu, v ktorom možno podávať aj iné pozmeňujúce návrhy, nielen legislatívno-technické. Napríklad je tu jeden taký postup, ktorý umožňuje zákon vrátiť do druhého čítania a v rámci druhého čítania urobiť potrebné úpravy.

    Dámy a páni, prerokúvame zákon, ktorý je z hľadiska svojej filozofie a záberu postavený dobre.

  • Pán poslanec, dovoľte. Vieme, že to povoľuje zákon o rokovacom poriadku, ale potrebujete 30 podpisov. Máte ich?

  • Tak v poriadku, nech sa páči, ale musíme o tom hlasovať, potom budeme o tom hlasovať.

  • Najskôr by som to rád odôvodnil.

    Tento zákon je vo svojej filozofii dobre postavený. I napriek tomu sa stalo, i mojím osobným nedopatrením, poviem to celkom otvorene, že predsa len návrh, ktorý som mal pripravený na základe podnetu Slovenskej technickej knižnice, dnes Centra vedeckých a technických informácií, som nestačil v druhom čítaní zaradiť a dať do vašej pozornosti, hoci bol písomne pripravený. Uniklo mi to, čo mi dnes už asi neunikne, že treba, samozrejme, všetky návrhy predniesť ústne a až potom sa môže o nich rokovať. Písomne ste vtedy všetci tieto návrhy dostali s 15 podpismi poslancov. Do tretieho čítania som v zmysle § 85 ods. 1 a 3 pripravil ten istý pozmeňujúci či doplňujúci návrh s 30 podpismi poslancov, ktorý ste takisto dostali do svojich lavíc ako pracovný materiál.

    Dámy a páni, vecnou podstatou tohto návrhu - dovolím si to objasniť a potom urobím návrh v zmysle zákona o rokovacom poriadku - je dosiahnuť to, aby bývalá Slovenská technická knižnica, ktorá je vlastne jedným z najlepšie vybavených bibliograficko-informačných pracovísk a dnes premenovaná na Centrum vedeckých a technických informácií, ktorá je priamo riadenou organizáciou príspevkového charakteru Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, bola odberateľom povinného výtlačku publikácií. Táto knižnica má v systéme knižníc Slovenskej republiky tak smerom dovnútra, ako aj smerom do zahraničia skutočne nezastupiteľné miesto, hoci takéto slová niekedy znejú ako fráza. Je treťou najväčšou knižnicou na Slovensku a skutočne, čo sa týka samotných informačných služieb, jej patrí prvenstvo. Od začiatku existencie zákona o povinnom výtlačku bola jeho odberateľom. Slovenská technická knižnica najprv odoberala špecializovaný výtlačok pre oblasť technickej literatúry, neskôr úplný, to znamená, že dostávala aj beletriu. Vďaka tomuto zákonu má z predchádzajúceho obdobia na Slovensku najkomplexnejšie fondy technickej literatúry a literatúry z príbuzných oblastí prírodných vied, ako sú matematika, fyzika, chémia atď. Odobraním povinného výtlačku by sa prerušila dlhoročná kontinuita v budovaní fondov a nadväzne na to i komplexnosti poskytovania knižničných a informačných služieb pre takmer 30 000 registrovaných používateľov služieb tohto pracoviska.

    Vedecko-technická literatúra na Slovensku v súčasnosti vychádza väčšinou v náklade do 500 výtlačkov, nie viac, a nad 500 výtlačkov vychádza spravidla beletria. O beletriu, a to chcem podčiarknuť, toto Centrum vedeckých a technických informácií nejaví, nemá záujem. Komplexnosť zdrojov vedecko- -technickej literatúry bola aj jednou z podmienok, aby sa vlastne Slovenská technická knižnica prebudovala na Centrum vedeckých a technických informácií. Na základe tohto podnetu, o ktorom hovorím, som si preštudoval súčasný štatút tohto pracoviska, jeho zriaďovaciu listinu a všetky služby, ktoré plnila ako Slovenská technická knižnica, jej zostávajú, naopak, rozširujú sa služby v oblasti poskytovania technicko-informačných služieb a rozširujú sa jej služby alebo jej činnosť smerom do zahraničia.

    Za najdôležitejšie argumenty pre tento návrh, ktorý prednesiem, možno považovať takúto skutočnosť. V roku 1996 sa Centrum VTI prijalo za národného člena Európskej asociácie na využívanie tzv. sivej literatúry. A tu by som prosil, keby ste mi trošku venovali pozornosť, aby sme pochopili, o čo v tej zmene, ktorú navrhnem, ide. Nie je to žiadna komplikovaná zmena, nemá podstatný zásah do zákona ani nič také. Sivá literatúra, to sú zborníky z rôznych seminárov, konferencií - spravidla usporadúvaných pre 200-300 účastníkov -, a literatúru z nich zberala v histórii a mala by aj naďalej zberať Slovenská technická knižnica.

    Tí moji kolegovia, kolegyne a kolegovia - prepáčte, dámy -, ktorí sme používali služby technickej knižnice, sme boli zvyknutí na takýto veľmi efektívny proces. Zistil som, že niekde bola konferencia, seminár, nemal som možnosť, peniaze alebo katedra ma nevyslala, pracovisko ma nevyslalo, zašiel som do Slovenskej technickej knižnice, dostal som zborník - čiže zborníky sa emitovali, vydávali vo veľmi obmedzenom rozsahu, - v zborníku som si našiel autora, ktorý ma zaujímal, a nielen to, ale v autorovi som mohol nájsť referencie, ktoré použil vrátane zahraničnej literatúry a Slovenská technická knižnica mi na požiadanie do 24 hodín poskytla rešerš alebo čohokoľvek, čo súviselo s konferenciou. Isteže by sa dalo povedať, že toto môžu prebrať dve knižnice, ktoré figurujú na Slovensku v tom, že budú brať vlastne všetky výtlačky a robia absolútnu informatiku. Iste. Dalo by sa to aj takto ponímať, ale také komplexné služby v oblasti vedecko-technickej literatúry už len z dôvodu neexistencie fondov v tejto oblasti by u nich veľmi ťažko poskytli.

    Centrum vedeckých a technických informácií ako národné stredisko zodpovedá za zber sivej literatúry na Slovensku a za pravidelný prísun záznamov o nej do bázy, ktorá sa volá SIGLE. Ide vlastne svojím spôsobom aj o propagáciu výsledkov činnosti slovenských vedeckých, technických a pedagogických pracovníkov v zahraničí. Sivá literatúra je literatúra vychádzajúca v nízkom náklade, t. j. tá, ktorá nie je dosiahnuteľná prostredníctvom knižnej distribučnej siete, ako sú výskumné správy, dizertačné práce, konferenčné materiály, zborníky, cestovné správy, firemná literatúra a podobne.

    Ďalej Centrum vedeckých a technických informácií bolo v UNIDO, to je organizácia pre priemyselný rozvoj v rámci Organizácie Spojených národov, vybrané za jeden z medzinárodne kooperujúcich článkov systému priemyselných a obchodných informácií, ktorý má skratku IBIS. Informačné materiály vychádzajú obdobne v náklade do 500 exemplárov a budú nevyhnutne chýbať najmä na zabezpečovanie informačných služieb, napríklad pre oblasť malého a stredného podnikania.

    Z uvedených dôvodov, dámy a páni, požiadalo Centrum vedecko-technických informácií, a ja ako poslanec som si tento návrh osvojil, o zaradenie do zoznamu tých knižníc, ktoré podľa zákona, ktorý prerokúvame, by mali dostávať jeden povinný výtlačok len z tej literatúry, ktorej náklad je do 500 kusov. Čiže riadny pozmeňujúci návrh do zákona znie (máte ho na prednej strane): V § 3 písm. b) a v § 4 písm. b) doplniť za slová "Univerzitnej knižnici" slová "Centru vedecko-technických informácií Slovenskej republiky".

    A teraz, kolegyne a kolegovia, čo sa týka samotnej, takpovediac, technicko-legislatívnej alebo procedurálnej stránky. Keď som si pozorne prečítal § 85, nie som právnik, ale predsa len som si dovolil urobiť takýto výklad. Odsek 1 tohto paragrafu dovoľuje predkladať pozmeňujúce návrhy k tým paragrafom, ktoré boli dotknuté v druhom čítaní. Obidva paragrafy boli dotknuté v druhom čítaní, hoci len formálne, pretože, našťastie, sa v nich urobila zámena poradia knižníc. Odsek 3 toho istého paragrafu hovorí: "Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa odseku 1 možno takisto podávať." Dovolil som si, možno pritiahnuto za vlasy, povedať alebo predložiť i takú úvahu, že tento návrh, ktorý má evidentne charakter doplňujúceho návrhu, o tom sa nemožno prieť, by sa mohol v tomto výklade poňať v rámci tretieho čítania ako návrh, o ktorom by sme mohli hlasovať.

    Pokiaľ by ste, kolegyne a kolegovia, videli toto ako nejakú príliš veľkú prešmyčku v nejakej právnej čistote pri našom postupe, tak by som si dovolil predložiť na hlasovanie potom alternatívu dva, ktorá by vychádzajúc z toho istého § 85 ods. 3 hovorila, že možno predložiť návrh na opakovanie druhého čítania, ak to urobí tak podpismi najmenej 30 poslancov. Mám tu podpisy 30 poslancov, skoro s každým som hovoril, hovoril som s predstaviteľmi klubov, či sú ochotní akceptovať tieto svoje podpisy aj ako podpisy pod návrh na opakovanie druhého čítania, pretože pôvodne som použil ten prvý výklad a kolegov som poprosil o podpis v zmysle prvého výkladu. Po upozornení ústavnoprávnym výborom som si teda dovolil predložiť takéto dve alternatívy.

    Dámy a páni, nie je vonkoncom mojím cieľom nejako predlžovať schvaľovanie tohto zákona, ktorý je v princípe bezproblémový. Predsa si len myslím, že odstránenie tohto jeho nedostatku, keďže ho máme ešte stále v pracovnej procedúre, nedostatku z môjho pohľadu, by stálo za to, aby sme zvážili buď jeden, alebo druhý postup. Myslím si, že toto by sme spoločne mohli podporiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Harachovi.

    Nech sa páči, faktickú poznámku má pán Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Čiastočne súhlasím s interpretáciou uvedeného § 85 rokovacieho poriadku pánom poslancom Harachom. K tejto problematike zaujal stanovisko aj ústavnoprávny výbor na základe požiadavky listu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si odcitovať z tohto stanoviska rozhodujúcu pasáž: "Podľa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky nie je možné prerokovať pozmeňujúci návrh poslanca Ľubomíra Haracha k § 3 písm. b) a k § 4 písm. b) vládneho návrhu zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel, tlač 618, v zmysle § 85 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, pretože pozmeňujúci návrh nespĺňa podmienky uvedené v citovanom odseku 3 § 85 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľ, ktorý chcel dosiahnuť pán poslanec Ľubomír Harach, je možné riešiť len opakovaním druhého čítania, ak takýto návrh predloží najmenej 30 poslancov."

    Inými slovami povedané, ústavnoprávny výbor zaujal rozporný názor k prvej alternatíve, o ktorej hovoril pán poslanec Harach, a akceptoval druhú alternatívu, o ktorej hovoril, že možno aj v treťom čítaní, ak existuje písomný návrh podporený 30 poslancami, dať hlasovať o návrhu, aby sa vec vrátila do druhého čítania. Chcem sa len opýtať kvôli presnosti, či tento materiál, ktorý teraz tlmočil pán poslanec Harach, je novým a výslovne sa viažucim na podmienku vrátenia veci do druhého čítania, alebo len voľne interpretoval pôvodný pozmeňujúci návrh, pretože z hľadiska formálneho si myslím, že je to podstatné, či je to ako nový materiál na vrátenie do druhého čítania, lebo v tom prvom materiáli výslovná požiadavka na vrátenie návrhu z tretieho čítania do druhého expressis verbis nie je uvedená. Čiže mal by existovať nový písomný materiál v tomto treťom čítaní podporený 30 poslancami a potom by sa to naplnilo, domnievam sa.

  • Ďakujem. Pán poslanec Harach, nech sa páči.

  • Pán predseda Brňák, materiál je formulovaný takto. Pozmeňujúci návrh... atď. je podaný podľa § 85 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku s tým, že som individuálne hovoril s každým, kto podpisoval tento návrh, a s otázkou, či súhlasí, aby sa tento návrh podal ako návrh na opakovanie druhého čítania. Je tu súhlas týchto 30 poslancov, čiže materiál...

  • V poriadku. Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

  • Zdá sa, že vzniknú pochybnosti o tom, či písomný návrh explicitne obsahuje návrh na druhé čítanie. Myslím si, že je tu dostatočná politická vôľa na to, aby Slovenská technická knižnica dostávala tieto výtlačky, t. j. že treba predložiť nových 30 podpisov. Zozbieranie tých nových 30 podpisov môže trvať - neviem - 5 minút alebo 10 a predložiť ich na toto rokovanie. Chcem vás poprosiť, pán predsedajúci, existujú dve možnosti: alebo aby ste vyhlásili desaťminútovú prestávku, aby sme podpisy mohli dodať, alebo aby sme prerušili na desať minút rokovanie o tomto bode, pokračovali v inom a vrátili sa k nemu potom. Sú dve možnosti, obidve môžeme spraviť. Prvú máte v právomoci vy. Môžem to spraviť aj ja so žiadosťou, aby sme v tejto chvíli procedurálne v mene nášho klubu požiadali o 15-minútovú prestávku na to, aby sme získali podpisy. Ak sa nejaké kluby ku mne pridajú, pevne verím, že to bude možné realizovať.

  • Ale pán poslanec Harach má 30 podpisov, pán poslanec, veď hovoril jasne.

  • On ich má, je to v poriadku. Dám hlasovať o tom, či sa návrh vracia z tretieho čítania do druhého. Kto je za to, aby sa to vrátilo do druhého čítania?

    Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento návrh prešiel.

    Nech sa páči, pán poslanec, otváram rozpravu o druhom čítaní tohto návrhu. Prosím, podajte návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Domnievam sa, pán predsedajúci, odznelo tu v rokovacej sále, že musia zasadnúť výbory. Je pravda, že ešte tento postup sme neabsolvovali podľa nového rokovacieho poriadku, ale domnievam sa, že výbory nemusia zasadnúť. Ak sme sa vrátili do druhého čítania, možno teraz otvoriť riadne rozpravu, predniesť pri splnení požadovaných podmienok uvedený pozmeňujúci návrh. Spravodajca má právo, aby žiadal, prípadne ak to bude nový návrh, aby zasadol nejaký výbor, aby ho prípadne posúdil a následne pokračujeme štandardným spôsobom. Čiže domnievam sa, že aj keď ide o akýsi prvý výklad tohto ustanovenia, že by bolo v rozpore s princípmi logiky, aby sme išli v rámci takéhoto spôsobu prerokúvania do výborov. Stačí priamo v rámci pléna.

  • Áno, ďakujem. Otváram teda rozpravu o druhom čítaní tohto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Harach.

    Pán Hrušovský - procedurálna pripomienka.

  • Ďakujem pekne.

    Ja si, pán predsedajúci, na rozdiel od pána predsedu ústavnoprávneho výboru nemyslím, že by sa nemal vrátiť znovu na prerokovanie do výborov, ak sme návrh zákona vrátili späť do druhého čítania. Technika podávania pozmeňujúcich návrhov je rozdielna a iná vo výboroch ako na pléne Národnej rady. Okrem toho gestorský výbor má i ďalšie splnomocnenia z rokovacieho poriadku, ktoré môže využiť v ďalšom legislatívnom postupe, ako nakladať s týmto návrhom zákona. Bol by som rád, keby sme nezaviedli nejaký nepríjemný precedens, ktorý by sa nám mohol vypomstiť v budúcnosti, a preto by bolo asi vhodné v tejto chvíli prerušiť rokovanie o tomto návrhu zákona, vrátiť to do výborov, formálne to prerokovať a postupovať ďalej na pléne v druhom čítaní. To je môj procedurálny návrh.

  • Nech sa páči, ešte pán Brňák.

  • Myslím si, na rozdiel od pána poslanca Hrušovského, ale koniec koncov podotýkam, že nikto nemá patent na rozum, ani ja ho nemám, pretože ide skutočne o prvú situáciu v tejto súvislosti a mali by sme zvoliť taký postup, podľa ktorého budeme postupovať aj v budúcnosti. Domnievam sa, že ak v rámci tretieho čítania neboli rozporované doteraz schválené a prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani samotná podstata zákona ako takého a ide len o to, aby bolo možné predniesť jediný pozmeňujúci návrh, ktorý sa zrejme opomenul predložiť v druhom čítaní, domnievam sa, že skutočne by tu bolo maximálne nelogické, aby kvôli tomuto jednému návrhu opätovne zasadali výbory, ale na druhej strane táto možnosť tu je. Ak spoločný spravodajca usúdi, že je to vážny zásah do zákona, o ktorom nerokoval alebo sa nevyjadril k nemu gestorský výbor, má právo, ba priam povinnosť podľa rokovacieho poriadku požiadať o prerušenie schôdze a o zasadnutie gestorského výboru alebo iného. Ale ja osobne sa domnievam, že nejde o takýto zásadný zásah do zákona v súvislosti s návrhom pána poslanca Haracha.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Samozrejme, že je to nová situácia, ale nesúhlasím s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru, pretože § 85 jasne hovorí, že keď sa odsúhlasí takáto skutočnosť, tak to treba vrátiť do druhého čítania. A druhé čítanie je aj to, že podľa nového rokovacieho poriadku možno dávať vo výboroch pozmeňujúce návrhy bez toho, že by bol potrebný určitý počet podpisov pod tieto pozmeňujúce návrhy.

    Takže myslím si, že všetci dobre rozumieme, čo je druhé čítanie, a nemožno sa vykrúcať tým, či to spravodajca navrhne, alebo nenavrhne. Jednoducho sa odhlasovalo to, že sa tento zákon vracia do druhého čítania, a postupujte podľa rokovacieho poriadku.

  • Áno, pán poslanec Lauko, len sa bude hlasovať za návrh pána Hrušovského, či návrh pôjde do výborov, alebo nie. Keď nepôjde, nepôjde. Však sa nehádame.

    Nech sa páči, pán Halabrín.

  • Ďakujem za slovo.

    Na vysvetlenie chcem povedať, že 16. júna na riadnom rokovaní gestorského výboru sa prerokúvala pripomienka Centra vedecko-technických informácií a počas neho sa neodporučilo zaradiť ho medzi určené právnické osoby. Po konzultáciách s predkladateľom, so zástupcami a predstaviteľmi ministerstva kultúry je táto požiadavka a pozmeňujúci návrh pána Haracha akceptovateľný a po konzultáciách s ostatnými členmi nášho výboru bude sa aj hlasovať, zrejme, v súlade s tým. Takže myslím si, že zbytočne by sme predlžovali čas prerokúvania tohto zákona, pretože tento pozmeňujúci návrh prakticky už bol v gestorskom výbore prerokovaný. Vtedy nebol súhlas z toho dôvodu, že z 9 určených právnických osôb sme rozšírili tento zoznam už na 14 v obidvoch prílohách, ale po úprave, že to je iba do 500 výtlačkov, možno tento návrh pána Haracha akceptovať.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Poliak.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Odporúčal by som na základe vystúpenia pána kolegu Hrušovského, aby sme nezaložili zlý precedens, aby Národná rada hlasovaním schválila, že vo výboroch sa v druhom čítaní tento návrh zákona nebude prerokúvať a že sa bude prerokúvať len na základe požiadavky pána poslanca Haracha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský dal procedurálny návrh. Musíme hlasovať o tom, kto je za to, aby sa to vrátilo do výborov, aj keď to spravodajca nenavrhoval.

    Pán Komlósy, nech sa páči.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne.

    Chcel by som upozorniť a spýtať sa pána predsedu ústavnoprávneho výboru, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku ho oprávňuje na to, aby dal takéto vysvetlenie. Totiž v § 85 sa hovorí o opakovanom druhom čítaní, § 75 sa začína prvým odsekom, že o návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený. Čiže opakované druhé čítanie je kompletne celé druhé čítanie. Podľa akého ustanovenia, podľa akého paragrafu to vysvetľujete tak, že teraz nemusíme rokovať o tomto vo výbore? Podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku môžeme teraz hlasovať o tom, aby sa vo výboroch o tom nerokovalo?

  • Pán poslanec Komlósy, opätovne poukazujem na to, že v danom prípade tu nemáme jasnú a striktnú dikciu zákona a ide o to, aby sme našli nejaké riešenie do budúcnosti. Samozrejme, že možno argumentovať aj takým spôsobom, že o druhom čítaní sa v § 75 hovorí, že o návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený. V prvom čítaní tu bol pridelený tento návrh istým výborom. Tieto výbory zákon prerokovali a pustili ho v rámci samotného pléna, kde sa o ňom rokovalo. Predmetom tretieho čítania bol návrh na vrátenie do druhého čítania z dôvodu jedného pozmeňujúceho návrhu, o ktorom koniec koncov rokoval už gestorský výbor, ako hovoril pán poslanec Halabrín.

    Čiže ak chcete, tak vám môžem povedať aj tak, že na základe zdravého sedliackeho rozumu mi prichodí, že by bolo nezmyselné opakovať všetky výbory, ale prihováram sa za taký postup, ako navrhol pán poslanec Poliak, aby sme nedali hlasovať o návrhu pána poslanca Hrušovského v negatívnej formulácii alebo pozitívnej, ale opačne, aby návrh znel tak, že Národná rada Slovenskej republiky v danom prípade neposúva veci do výborov v rámci druhého čítania. Teda kto je za to, aby Národná rada Slovenskej republiky v danej situácii neopakovala celé druhé čítanie od začiatku. Týmto si nechávame otvorený priestor, že ak budú niekedy vážnejšie dôvody na vrátenie zákona v treťom čítaní, bude možné postupovať potom striktne tak, že o tomto budú rokovať aj výbory.

  • Ďakujem. Pán Hrušovský, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, sťahujem môj procedurálny návrh. Myslím si, že rokovací poriadok je v tomto smere jasný a jasné sú aj pravidlá druhého čítania. Ak sme rozhodli o tom, alebo ak skupina 30 poslancov žiada návrh vrátiť do druhého čítania, musíme začínať pri § 75 prerokúvať tento zákon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovaním konečne rozhodlo, pretože tieto debaty, myslím si, môžu byť nekonečné. A prosím potom ústavnoprávny výbor, aby prijal užší výklad tohto paragrafu. Prosím, keby sa hneď mohlo hlasovať a Národná rada rozhodla o tomto probléme.

  • Pani poslankyňa, dávate návrh hlasovať o tom, či to pôjde, alebo nepôjde do výborov?

    Dobre, budeme hlasovať. Nech sa páči, pán Hofbauer, ale už zbytočne zabíjame čas.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Domnievam sa, že tu maríme čas podľa scenára KDH - marenie rokovania. Nestrácajme ho, prosím vás, a držme sa toho, čo navrhol predseda výboru pán Brňák. Domnievam sa, že to bolo konštruktívne a v podstate v súlade s tým, čo navrhoval pán poslanec Harach.

  • Myslím si, že sme málo konštruktívni a nezapríčiňuje to v danom prípade pán predsedajúci, ako to obyčajne býva.

  • Dobre si počul. Pochválil som ťa.

  • Priatelia, sme skutočne úžasne neracionálni. Za ten čas, čo sa hádame, tu už mohol zasadnúť výbor. To po prvé. Po druhé, tak ako povedala pani Mušková, sme mohli hlasovať. Alebo, po tretie, dohodnime sa, že bude spoločné zasadnutie výborov a punktum, máme to vybavené.

  • Ešte pána Benčíka zapojte, prosím vás.

  • Myslím si, že najrozumnejšie je postupovať logicky a návrh pána Poliaka bol veľmi prijateľný. A pánu Komlósymu - nepodozrievajte vždy predsedajúceho, že zle robí. Pán predsedajúci postupuje podľa § 146 rokovacieho poriadku. Má právo rozhodnúť, keď je o veci spor. A odporúčam, aby rozhodol, aby sme hlasovali o návrhu pána Poliaka. Je to v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu poslanca pána Poliaka. Prosím, zopakuj svoj návrh.

  • Môj návrh znel, aby Národná rada rozhodla o tom, že sa z tretieho čítania návrh zákona vráti do druhého, ale bez prerokovania vo výboroch a s prerokovaním len v pléne Národnej rady na základe požiadavky pána poslanca Haracha.

  • Budeme hlasovať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o návrhu pána poslanca Poliaka, aby sa návrh vrátil do druhého čítania, ale prerokuje sa tu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Harach, vystúpte s návrhom.

  • Ďakujem za slovo.

    Kolegyne a kolegovia,

    písomný návrh, písomnú formu pozmeňujúceho návrhu k tlači 618, tak ako to vyžaduje druhé čítanie, s podpismi 15 poslancov máte v laviciach, text je taký istý. Aby som urobil zadosť zákonu, prečítam alebo uvediem doslovne návrh: V § 3 písm. b) a v § 4 písm. b) doplniť za slová "Univerzitnej knižnici" slová "Centru vedecko-technických informácií Slovenskej republiky".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce ešte niekto vystúpiť v druhom čítaní? Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    možno sa vám ani nezdá, ale ide o veľmi dôležitý zákon. Okrem technických, procedurálnych peripetií, o ktorých má právo rozhodnúť parlament, tak ako rozhodne, ja to absolútne rešpektujem, súhlasím s tým. Dokonca si myslím, že aj ten nárast povinných výtlačkov z 9 na 15 s istým obmedzením možno rešpektovať a akceptovať. Chcem vás pekne poprosiť o jednu vec. Uvedomme si, že u vydavateľov ide v podstate o čosi podobné ako o naturálnu daň, dodatočnú naturálnu daň. Viem, že sme o tom diskutovali už pri predošlom návrhu zákona o povinných výtlačkoch, a dúfam, že sme si presne uvedomili, že istým spôsobom zaťažujeme vydavateľov, najmä pri drahých publikáciách, čímsi, čo nie je zanedbateľná záležitosť. Isté ustanovenie, ktoré rieši tento problém, hovorí, že možno započítať tento povinný výtlačok do nákladov, čo je čiastočná úľava, a preto nehovorím, že nemožno rozšíriť počet týchto povinných výtlačkov.

    Len by som chcel upozorniť ešte na druhú skutočnosť, a využívam to, že sa otvorilo druhé čítanie. Máme jedinečnú možnosť v tomto zákone urobiť to, čo ešte nemá ani jedna krajina. Možno ste si všimli, že v § 3 a 4 v písm. c) sa hovorí o povinnom výtlačku v elektronickej forme. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodlo a financuje projekt retrokonverzie textov. Tie texty, ktoré sa pôvodne vydali len v knižnej forme, technicky sme zabezpečili, že sa idú prepisovať do digitálnej elektronickej formy. Nie je to lacný špás a robíme to spätne dozadu. Poviem aj prečo. Vieme dobre, aký bol osud Alexandrijskej knižnice a čo všetko ľudstvo stratilo, pretože sa vypálila. Najideálnejší spôsob uloženia informácie je naozaj elektronická forma aj preto, že ju možno veľmi jednoducho duplikovať, uchovávať na niekoľkých miestach bez podstatných nákladov. Teoreticky môžeme dosiahnuť, že každá knižnica na Slovensku - a každá má elektronické zariadenia - môže v podstate za lacný peniaz mať kompletnú bibliografickú informačnú službu. Prosím, uvedomme si túto skutočnosť. Dnes sa na Slovensku podľa našich prieskumov, ktoré sa aj overili, aj sme diskutovali s vydavateľmi, prakticky 100-percentne spracúvajú texty na počítačoch. To znamená, že nie je dôvod alebo nie je nijaký náklad žiadať od vydavateľa povinný výtlačok aj v elektronickej forme.

    Náš pôvodný legislatívny zámer bol, aby každý povinný výtlačok aspoň v jednej forme - disketa nie je drahá a možno ju vrátiť - sa odovzdal aspoň na jedno miesto tak, aby potom toto miesto v rámci povinnosti medziknižničnej výpožičnej služby ho poskytlo komukoľvek, kto si o to požiada a kto má na to technické zariadenia. A preto vás poprosím, využívajúc toto druhé čítanie a možno predbiehajúc 5 rokov, pretože aj tak k tomu príde, viem dobre, že na tom pracujú Francúzi a Nemci, boli sme tam a overili sme si to, aby sme v § 3 a v § 4, ak si niektorý pán poslanec osvojí tento návrh, vynechali v písmene c) slová "alebo inej" a vynechali slová "ak bol takto vydaný". Ak toto urobíme, zaviažeme každého vydavateľa odovzdať jeden výtlačok každej knihy v elektronickej forme na jedno miesto. Keď splnomocníte ministerstvo ďalším dodatkom, a to je môj návrh, aby aj písmeno c) v § 3 a 4 sa doplnilo o text "podrobnosti určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo kultúry", v tom momente vám zaručujem, že nemusíme bojovať o ďalšie knižnice, ktoré by mali dostávať povinné výtlačky.

    Upozorňujem vás, že najväčšie náklady, ktoré majú knižnice, sú spojené s udržiavaním fondov, ktoré majú takúto materiálnu povahu. V tom momente, ak by sme prešli, akože aj prejdeme, celý svet prejde na elektronickú formu, nám bude stačiť, aby sme urobili tento krok a ušetríme nesmierne množstvo peňazí. A vás upozorňujem, že knižnice budú žiadať, aby boli vyčiarknuté zo zoznamu povinných výtlačkov. Samozrejme, Slovenská republika si nemôže dovoliť, aby nearchivovala aj dva výtlačky na dvoch rôznych miestach v takejto forme. Ale pekne vás prosím, ak máme túto šancu, že je druhé čítanie otvorené, nebudeme musieť o 5 rokov pripravovať, a možno aj skôr, zákon, ktorý by toto zakotvil. Budeme prví, upozorňujem vás, urobili by sme najväčšiu službu knižničnej službe, keby sme takúto vec urobili. To sú halierové náklady s obrovským efektom.

    Takže pekne chcem poprosiť o dve veci. Súhlasím s návrhom pána poslanca Haracha. Vzhľadom na to, že ho upravil do 500 výtlačkov, je prijateľný. Nebránim sa rozšíriť ani ďalších adresátov povinných výtlačkov. Len prosím vás, uvedomte si, že s tým sú spojené obrovské náklady aj do budúcnosti. A chcem poprosiť, aby sme zaviedli túto malú zmenu, ktorá nám zabezpečí, že za minimálne náklady môžeme dosiahnuť to, že každá knižnica môže sprostredkovať prakticky kompletné bibliografické informačné služby. Takže ak dovolíte, chcel by som poprosiť niekoho z pánov poslancov alebo pani poslankýň, keby akceptovali tento môj návrh, a odporúčam, aby sa obidva tieto návrhy prijali v druhom čítaní. A zároveň by som vás chcel požiadať o schválenie tohto zákona aj v druhom čítaní.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Nech sa páči, pán poslanec Halabrín.

  • Chcem iba povedať, že som veľmi rád, že predstavitelia ministerstva kultúry skvalitnili tento zákon a osvojujem si obidve zmeny alebo pozmeňujúce návrhy predložené pánom ministrom Hudecom. Požiadam o 15-minútovú prestávku, aby sme mohli spraviť všetky záležitosti, ktoré si vyžaduje rokovací poriadok Národnej rady.

  • Ďakujem. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku, stretneme sa o 11.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Cez prestávku zasadal gestorský výbor. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ak dovolíte, informoval by som vás o zasadnutí gestorského výboru pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport, ktoré sa práve ukončilo. Bol prerokovaný pozmeňujúci návrh, ktorý som podával ja a ktorý je podporený 16 podpismi poslancov Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku.

    Gestorský výbor odporúča, aby Národná rada odhlasovala, že nie je potrebné tento pozmeňujúci návrh k tlači 618 rozmnožiť a doručiť všetkým poslancom. Gestorský výbor takisto prerokoval pozmeňujúci návrh pána poslanca Ľubomíra Haracha, kde navrhoval v § 3 a 4 v písmenách b) uskutočniť určité zmeny. Návrh gestorského výboru vám prečítam.

  • Najprv budeme hlasovať, či pozmeňujúci návrh pána poslanca Haracha rozmnožíme, alebo nie, aby sme hneď mohli rokovať. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovalo 10 poslancov.

    Čiže tento návrh prešiel.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    keďže som sa zúčastnil na rokovaní gestorského výboru a bol som požiadaný, aby som formálne otvoril rozpravu, týmto tak konám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Halabrín, spravodajca, navrhuje zmenu. Nech sa páči.

  • Na rokovaní gestorského výboru sa prerokoval pozmeňujúci návrh pána kolegu poslanca Haracha a prijalo sa uznesenie gestorského výboru, ktoré vzhľadom na to, aby sa dosiahol účel, ktorý pán kolega sledoval v predkladanom pozmeňujúcom návrhu, navrhuje v § 3 písm. b) upraviť text tak, že za slovo výtlačok sa vložia slová "Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky" a v § 4 písm. b) za slovo "Univerzitnej knižnici" sa vložia slová "a jeden výtlačok Centru vedecko-technických informácií Slovenskej republiky". Je to len spresňujúci návrh, ktorým sa dosahuje presne to, čo pán kolega chcel vo svojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram rozpravu v druhom čítaní a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca, tak ako ho prečítal.

  • Takže v rozprave v druhom čítaní odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh, ktorý som...

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, ruším toto hlasovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Halabrín.

  • Zazneli dva pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh je v § 3 písm. b) za slovo "výtlačok" vložiť slová "Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky" a v § 4 písm. b) za slovo "Univerzitnej knižnici" vložiť slová "a jeden výtlačok Centru vedecko-technických informácií". Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh prijať.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale nevypadlo nič. To je doplňujúci návrh pána poslanca Haracha, ktorý vystúpil v rozprave, gestorský výbor zasadal, 15 poslancov návrh podpísalo. Nech sa páči, hlasujeme, pán poslanec Halabrín prečítal návrh pána poslanca Haracha s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Druhý pozmeňujúci návrh som predložil ja, kde v § 3 a § 4 písm. c) navrhujem vynechať slová "alebo inej" a slová "ak bol takto vydaný" a doplniť po bodkočiarke novú vetu: "Podrobnosti určí všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky." Takisto odporúčanie gestorského výboru je tento pozmeňujúci návrh prijať.

  • Ďakujem. Počuli ste pána spoločného spravodajcu. Gestorský výbor odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Treba dať hlasovať o zákone ako celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

  • Nie, musíme prejsť do tretieho čítania, pretože to bolo druhé čítanie, kvôli tomu ste zasadali.

  • Mám odporúčanie a poveruje ma gestorský výbor, aby som predložil Národnej rade návrh, aby sme postupovali hneď v treťom čítaní.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o treťom čítaní k tomuto bodu programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pani Garajová, nech sa páči.

  • Ja sa veľmi ospravedlňujem, ale by som pekne prosila, aby nám pán predkladajúci prečítal v plnom znení teraz tie paragrafy, ktoré sme odsúhlasili.

  • Takže, ak dovolíte, pokúsim sa to prečítať. V § 3 sú zmeny v písmene b), ktoré bude znieť - "pri náklade do 500 výtlačkov po dvoch povinných výtlačkoch Slovenskej národnej knižnici a Univerzitnej knižnici a jeden výtlačok Centru vedecko-technických informácií Slovenskej republiky a registrujúcemu orgánu". V § 4 písmeno b) bude znieť - "pri náklade do 500 výtlačkov po dvoch povinných výtlačkoch z každého vydania alebo vydania časti Slovenskej národnej knižnici a Univerzitnej knižnici a jeden výtlačok Centru vedecko-technických informácií".

  • Spokojná, pani poslankyňa? Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, budeme hlasovať, či súhlasíme s tým, aby zákon išiel do tretieho čítania. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Ďakujem. Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o uvedenom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy možno podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívno- -technických alebo jazykových chýb. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za ukončenú.

    Pán spoločný spravodajca, chceš sa vyjadriť? Nie. Pán minister? Nie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Odporúčanie gestorského výboru je tento návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

  • Ďakujem.

    Keďže v rámci tohto čítania sa nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

    Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem, pán minister.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu DÚ žiadam o zvolanie politického grémia, predpokladám, že ďalšie dva kluby sa pridajú. Ideálne by bolo, ak by sme mohli zasadnúť teraz hneď na začiatku obedňajšej prestávky.

  • Ďakujem. Aj pán Farkas.

    Nech sa páči.

  • Pripájam sa aj ja za poslanecký klub KDH.

  • Ďakujem. Politické grémium bude o 12.00 hodine.

    Pristúpime k tridsiatemu ôsmemu bodu programu, ktorým je

    návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

    Podľa § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie výročnú správu o činnosti fondu po prerokovaní vo vláde. Návrh výročnej správy o činnosti fondu za rok 1996 prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 6. mája 1997.

    Návrh správy ste dostali ako tlač 661 a spoločnú správu výborov ako tlač 661a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Štefana Gavorníka, aby uviedol návrh výročnej správy o činnosti fondu.

    O tom, aby mohol vystúpiť, sme dali hlasovať pri schvaľovaní programu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    Fond národného majetku Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie správu o svojej činnosti v roku 1996.

    Fond národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996 vyvinul veľké úsilie smerujúce k ukončeniu odštátnenia majetku zaradeného do druhej vlny kupónovej privatizácie a jeho prechodu na fond ešte v roku 1996. Fond prevzal 285 privatizačných projektov, ktoré obsahovali 413 výstupov. Na fond v roku 1996 prešiel majetok v hodnote 33 413 miliónov korún. V priebehu roka založil fond 31 akciových spoločností, do ktorých vložil majetok vo výške 16 112 miliónov Sk. Z toho vzniklo zápisom do Obchodného registra 28 spoločností.

    Priamy predaj podnikov akcií vopred určenému záujemcovi bol ťažiskovou metódou privatizácie. Prezídium vydávalo rozhodnutia podľa § 10 ods. 1 a § 28 ods. 5 zákona 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov do vyhlásenia nálezu Ústavného súdu číslo 352/1996 Z. z. V roku 1996 sa zrealizovalo 364 rozhodnutí, z toho 209 sa týkalo priameho predaja podniku a 155 priameho predaja akcií. Úspešne sa zrealizovalo 23 verejných obchodných súťaží a dosiahnutá výška kúpnej ceny bola 495 247 tisíc Sk. Verejná dražba sa neuskutočnila.

    Predaj akcií na verejnom trhu cenných papierov sa realizoval najmä formou priamych obchodov na základe kúpnych zmlúv. Pri predaji 1 376 636 akcií bol výnos z predaja 208 276 986 Sk. Dosiahnutá priemerná cena jednej akcie bola 151 Sk. Fond zabezpečil v oblasti mimosúdnej rehabilitácie finančnú náhradu 202 oprávneným osobám vydaním cenných papierov v rozsahu 34 519 kusov akcií v nominálnej hodnote 1 000 Sk.

    V oblasti reštitučných nárokov sa vyrovnali nároky 31 oprávneným osobám vo výške 14 856 tisíc Sk. Fond uzavrel v roku 1996 celkove 168 bezodplatných prevodov na obce a fondy vo výške 6 262 800 Sk. Po emisii dlhopisov začal fond v roku 1996 technicky a organizačne realizovať nakladanie s dlhopismi. Na zabezpečenie predaja majetkových účastí fondu za dlhopisy založil obchodnú spoločnosť Dlhopis. Obchodovanie s dlhopisom fondu sa začalo 5. augusta 1996 a najviac obchodov sa uskutočnilo pri cene 7 500 Sk. Do registra osôb oprávnených nadobúdať dlhopisy sa zapísalo 4 027 nadobúdateľov, z toho bolo 379 dlžníkov fondu a 16 dlžníkov Pozemkového fondu, 28 vlastníkov bytových domov, 3 banky určené na reštrukturalizáciu a jedna poisťovňa.

    V oblasti sledovania vymáhania pohľadávok prerokoval fond 110 žiadostí o úpravu platobných podmienok. Ide najmä o úpravu splátkového kalendára a uznanie investícií ako úhrady úrokov. Svoje záväzky voči fondu si nesplnilo 190 dlžníkov. Z dôvodu dlhodobého neplnenia povinností zo strany kupujúceho fond v roku 1996 zrealizoval 5 odstúpení od zmlúv o predaji podniku a dve odstúpenia o predaji akcií.

    V oblasti kontrolnej činnosti sa fond sústredil na vonkajšiu a vnútornú kontrolnú činnosť. Vnútorná bola zameraná hlavne na vybavovanie podnetov, ktorých bolo doručených 430. Vonkajšia kontrolná činnosť bola zameraná na kontrolu nakladania a hospodárenia s majetkom u nadobúdateľov privatizovaného majetku. Vykonalo sa 9 kontrolných akcií u nadobúdateľov privatizovaného majetku.

    Hlavné zdroje príjmov fondu sú za predaj podnikov akcií, zisk na podnikaní, t. j. dividendy, a výnos z účasti na kapitálovom trhu. V roku 1996 bol celkový príjem 12 050 939 tisíc Sk. Peňažné prostriedky použil fond najmä na splácanie dlhopisov za oddlženie podnikov, plnenie poskytnutých záruk za úvery, na splnenie záväzkov v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky a zákonov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkové výdavky v roku 1996 boli vo výške 11 256 788 tisíc Sk.

    Na záver možno konštatovať, že Fond národného majetku Slovenskej republiky pôsobil v súlade so zákonom a plnil svoje úlohy vyplývajúce zo štatútu fondu. Materiál sa prerokoval v Dozornej rade Fondu národného majetku, vo vláde Slovenskej republiky a tá odporučila predložiť tento materiál na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Fond tak koná v tejto chvíli a ja vás, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o schválenie tohto materiálu.

    Ďakujem, že ste mi venovali pozornosť.

  • Ďakujem prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku pánu Gavorníkovi a dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Stanislavovi Líškovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti fondu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec Líška.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Fondu národného majetku, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie oboznámil so znením spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996, tak ako ju máte uvedenú v tlači 661a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1494 zo 7. apríla 1997 pridelil návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s termínom na prerokovanie do 13. júna 1997. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov k výročnej správe uznesením číslo 387 z 12. júna 1997. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky výročnú správu neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 12. júna 1997 v druhom čítaní a uznesením číslo 427 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 12. júna 1997 v druhom čítaní a uznesením číslo 387 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tohto stanoviska.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe neboli predložené a tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporučili návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy výborov.

    Pán predsedajúci, to je všetko zo spoločnej správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Žiaľ, je čas obeda, do 14.00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Hlasy z pléna, že má byť politické grémium.

  • Ja nemôžem grémium zvolať, len pán predseda. Návrh bol, ale ja ho nemôžem zvolať, nemám na to právo. Budem to tlmočiť pánu predsedovi, idem mu to hneď povedať.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 30. schôdze.

    Pravidelným bodom programu o 14.00 hodine je

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať tak ako vždy podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok, ktoré páni poslanci do včera do 12.00 hodiny predložili, overovatelia vyžrebovali otázky, ktoré sú vyvesené na vývesnej tabuli. Chcem ešte pripomenúť, že na otázky poslancov, ktorí dali otázku, a nie sú prítomní v rokovacej miestnosti, sa odpovedať nebude.

    Ešte by som prosil pána predsedu, aby nám oznámil, kto bude odpovedať za tých pánov ministrov, ktorí nie sú prítomní.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    namiesto podpredsedu vlády pána Kozlíka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, bude odpovedať pán minister Baco. Pána ministra Krajčiho, ktorý je tiež na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi pán minister Liščák.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne aj ja, pán premiér.

    Takže pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky. Prosím pána predsedu vlády, aby zaujal miesto určené pre rečníka s tým, že odpovedať bude 15 minút.

    Prvú otázku kladie poslanec Duka-Zólyomi a znie:

    "Úprava ministerky školstva o vydaní vysvedčení výlučne v slovenskom jazyku je protiústavná. Vážený pán premiér, dokedy mienite vy a vláda Slovenskej republiky trpieť porušovanie základného zákona Slovenskej republiky členkou vlády a aké kroky chcete uskutočniť na nápravu jestvujúceho stavu?"

  • Vážený pán poslanec,

    Ústava Slovenskej republiky konkrétne ustanovenia o vydávaní vysvedčení neobsahuje. Zákony Slovenskej republiky, ktoré upravujú používanie úradného jazyka, hovoria i o tom, v akom jazyku sa vydávajú všetky úradné dokumenty vrátane vysvedčení. Konštatovanie, že ide o akt protiústavnosti, považujem za váš osobný názor. Vláda Slovenskej republiky je výkonný orgán, ktorý zákony vykonáva, nemôže zákony meniť. Jedinou inštitúciou, ktorá je oprávnená konštatovať, či stav je, alebo nie je ústavný, je Ústavný súd Slovenskej republiky. Preto odporúčam, aby všetky ďalšie pripomienky, sťažnosti a námety boli adresované Ústavnému súdu. Ak máte informácie, bol by som vám hlboko povďačný za to, keby ste mi vedeli povedať, koľkí Slováci v Maďarskej republike dostali vysvedčenia v dvoch jazykoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán premiér. Ešte sa pýtam pána poslanca, či chce dať doplňujúcu otázku k tejto problematike. Áno. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán premiér, nečakal som inú odpoveď. Bola to jasná reč, ale ma neuspokojila. Skôr ma veľmi znepokojil váš postoj. Podľa toho, pán premiér, nevnímate realitu, nevidíte, čo sa odohráva okolo vás, čo sa robí v tomto štáte v oblasti národnostného školstva a kultúry, resp. na poli obmedzovania používania jazyka národnostných menšín. Súčasnú situáciu, nespokojnosť občanov maďarskej národnosti, beriete na ľahkú váhu. Aké kladné riešenie navrhujete, ako hodnotíte a ako budete riešiť 70-tisícové množstvo protestov, ktoré vám a ministerke školstva bolo doručených, a 56 tisíc protestných podpisov rodičov maďarskej národnosti proti zákazu dvojjazyčných vysvedčení a proti odvolávaniu a zastrašovaniu maďarských riaditeľov a pedagógov? Podľa vás, čo má vyššiu právnu silu v tomto štáte, ústava či zákony, alebo nariadenia, resp. úpravy školských práv? Pritom článok 34 ústavy garantuje právo občanov maďarskej národnosti na dvojjazyčné vysvedčenia. Čo mienite urobiť s násilným konaním prednostov okresných a krajských úradov, resp. vedúcich odborov školstva, ktorí neprávom odvolávajú a zastrašujú riaditeľov, ktorí dodržiavajú ústavu? Nedokážete alebo nechcete ovplyvniť tento stav. Ako ste pripravený spolu s vládou splniť požiadavky vstupu do Európskej únie, ktoré zahrňujú aj zabezpečenie právnej istoty národnostných menšín? Taktiež ak chcete nastúpiť na cestu hľadania politického konsenzu medzi parlamentnými silami, aj tento problém patrí do nevyriešených otázok a musí sa vyriešiť k spokojnosti tých občanov, ktorých sa to bezprostredne dotýka.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, úlohou predsedu vlády je odpovedať na položené otázky, nie uspokojovať iných poslancov. To patrí skôr do inej oblasti.

    Pokiaľ ide o otázku, ktorú ste postavili, treba na ňu odpovedať takto. Zákony zaväzujú všetkých občanov, aj vás. Zaväzujú aj vás k istému konaniu - nerozoštvávať ľudí podľa etnických princípov a podľa nacionálnych princípov. Vy to robíte. Sám sa na takých podujatiach zúčastňujete. Organizujete podujatia a ľudí štvete do toho, aby zákony porušovali. Toto vláda nerobí. Zákony prijíma tento parlament, je zvrchovaný a vláda ho má v úcte a bude ho rešpektovať. Ktorý zákon je prijatý, ten budeme dodržiavať. Ak si myslíte, že zákon nie je v poriadku, podľa ústavy máte právo domáhať sa nápravy na Ústavnom súde. Stačí na to 30 poslancov. Ale nechcite od vlády, aby deformovala a neplnila zákony. Nechcite takisto od vlády, aby zavádzala dva druhy pracovnej disciplíny - jednu pre učiteľov slovenskej národnosti, druhú pre učiteľov maďarskej národnosti. Tu budú dodržiavať disciplínu a pokyny všetci. Chce byť štátnym zamestnancom, môže byť, ale bude dodržiavať pracovnú disciplínu. To je jeho ľudské právo - prácu mať, udržať a byť zabezpečený. Ak ju má, ale ak si povinnosti neplní, tak tej práce nebude.

  • Ak budú prednostovia okresov a vedúci školských správ vyžadovať plnenie pracovných povinností, majú podporu u mňa i vo vláde. Ale zákony meňte v Národnej rade. Deformovať ich ja nebudem, ani keď pôjde o referendum, ani keď pôjde o národnosti.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Druhú otázku kladie pán poslanec Smolec a pýta sa:

    "Pán premiér, v pokuse o vašu diskreditáciu v denníku Romania libera mali prsty určité spravodajské služby. Máte o tomto špinavom podvrhu nejaké nové informácie?"

  • Podvrh, ktorý sa publikoval v Rumunsku, je podvrhom. Nikdy som taký list nepísal a pre mňa ako osobu sa táto záležitosť skončila. Pokiaľ ide o skúmanie pozadia, požiadal som prezidenta Rumunskej republiky, aby bol taký láskavý a nechal ho prešetriť. Konanie prebieha. Prvé informácie sú, zatiaľ máme zistenú trasu, po ktorej tento lžidokument išiel. Jeho cesta sa začínala vo Švajčiarsku. Ešte nie sú všetky skutočnosti zrejmé, faxové čísla, ktoré máme zatiaľ k dispozícii, sú všetky mimo oficiálnych evidencií štátov, cez ktorých územia dokument prechádzal.

  • Ďakujem, pán premiér. Pýtam sa pána poslanca Smoleca, či mu stačí odpoveď. Stačí? Ďakujem.

    Tretiu otázku kladie poslanec Šimko a pýta sa:

    "Ako chcete predísť ústavnej kríze, ktorá nastane, ak po uplynutí funkčného obdobia súčasného prezidenta Národná rada Slovenskej republiky nedokáže podľa súčasne platnej ústavy zvoliť nového prezidenta?"

  • Keď som hovoril o trase tohto listu, poslanci KDH sa zasmiali. Možno vedia, odkiaľ to išlo.

  • Smiech a potlesk.

  • Čo je to ústavná kríza? Je to kríza ústavy, je to kríza inštitúcií, alebo čo? Ústava Slovenskej republiky predpokladá, že prezident je volený na päťročné obdobie. Ide o zvolenie prvého prezidenta v histórii tejto Slovenskej republiky, pričom jeho funkčné obdobie uplynie piatym rokom zvolenia, to znamená 15. februárom 1998. Podľa Ústavy Slovenskej republiky (hlasy v sále) - to je váš názor, ja mám svoj -, podľa Ústavy Slovenskej republiky 60 dní pred uplynutím sa konajú nové voľby. V týchto nových voľbách, ak sa prijme ústavný zákon, buď bude volený hlasmi všetkých občanov, alebo v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja si myslím, že prezident môže byť zvolený dohodou politických subjektov v Národnej rade Slovenskej republiky, v žiadnom prípade si nemôže vláda prisvojovať právo vstupovať do tejto voľby. Pokiaľ ide o Ústavu Slovenskej republiky, tá dokonca predpokladá, že prezident nemusí funkciu vykonávať a jeho právomoci a povinnosti prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Dokonca sa v ústave predpokladá, že až rok môže byť lehota, pri ktorej prezident nebude.

    Ak sledujem politický vývoj, tak si myslím, že dohoda o budúcom prezidentovi Slovenskej republiky je možná, je možné postaviť osobu, ku ktorej môžu mať úctu všetci ľudia i Národná rada Slovenskej republiky. Myslím si takisto, že ak by tak nebolo, tak je tu ústretový návrh poslancov Národnej rady z Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý hovorí - predsuňme voľby na prvý týždeň júna. To znamená potom etapu, keď by nebola fyzicky obsadená inštitúcia prezidenta, ale vykonávaná bude, je obdobie len od 15. februára do prvého týždňa júna. Národná rada si potom zvolí nového, ak nedôjde k dohode. Prezident musí byť zvolený potom najneskoršie do konca júna 1998, nie je možné iné dlhšie obdobie. Keby ani toto nevyšlo, že by takéto riešenie nebolo možné, ubezpečujem vás, že vláda Slovenskej republiky nijako ústavu neporuší a v období, kým bude zastávať kolektívne funkciu prezidenta, všetky zákony a nariadenia, tak ako doteraz, sa dodržia. Takže je to nielen otázka predpovedí o krízach a katastrofách, ale je to schopnosť kompromisu a konštruktívneho rokovania v Národnej rade, ktoré ak nastúpite, páni poslanci, aj vy pán Šimko, veľmi veľa pomôže Slovenskej republike, a nemáme problém s prezidentom, bude to človek, ku ktorému budete môcť mať úctu aj vy, aj ja. Nič nám nebude brániť.

  • Ďakujem, pán premiér. Pýtam sa pána poslanca Šimka, či chce ešte doplniť svoju otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán premiér,

    myslím si, že trochu zľahčujete tento problém. Ústavná kríza je vtedy, keď ústavný systém nemôže fungovať a v prípade, že nebude zvolený prezident, v takom prípade niektoré právomoci nebude vykonávať žiaden ústavný orgán, to vy veľmi dobre viete, a podľa môjho názoru je to vytváranie ilúzie pred nami aj pred občanmi, ak hovoríte o tom, že o tejto veci veci je možná dohoda. Veď to by muselo i HZDS ustúpiť, urobiť ústretový krok, a to ste ešte nikdy neurobili. Bez vás však žiadna dohoda o ústavných veciach ani o voľbe prezidenta nemôže byť, lebo máte 61 poslancov. Znamená to, že buď bude po vašom, alebo nebude nijako. Fakty však svedčia o tom, že vám vlastne vyhovuje, aby dohoda nebola. Neumožnili ste ľuďom rozhodnúť v referende, koncentrujete v rukách vlády a svojich všetku moc, odvolali ste policajného prezidenta, lebo bol kandidovaný inou stranou, hoci koaličnou Slovenskou národnou stranou, ale nie vami. Pripravili ste zákon, ktorým si chcete priamo podriadiť armádu. Toto všetko smeruje iba k jednému - po skončení volebného obdobia súčasného prezidenta sa vo vašich rukách ocitnú i kompetencie hlavy štátu. Parlament nebude môcť prijímať zákony a vás nebude možné odvolať. Chcete mať na Slovensku všetko. Pán premiér, podľa mňa vám ide o toto. Je to iba pripomienka, nevyžadujem odpoveď.

  • Pán poslanec, a nemohli by ste tak ešte voľačo viacej, také, také úderné.

  • Ešte ak dovolíte, pán predseda, budem predsa len odpovedať. Áno. Nebola možná dohoda o základných strategických otázkach medzi Hnutím za demokratické Slovensko a KDH, pretože v základných strategických otázkach vývoja Slovenska sme stáli na opačných póloch. Dnes je situácia iná - štát je realitou, ústava je realitou, transformácia je realitou, spoločnosť potrebuje novú jednotu. Preto v mene novej jednoty hovorím, zabudnime na všetky hriechy a škody, čo ste tejto spoločnosti spôsobili, Kresťanskodemokratické hnutie, poďme spolupracovať. Ja to hovorím vážne.

  • A poďme spolupracovať aj na výbere osoby. Predsa existuje v tomto štáte občan, ktorého môžeme predstaviť ľuďom tak, aby to bolo všetko v poriadku. A keď máte, pán poslanec, obavy z toho, že vláda by mala veľké kompetencie, veď spolu s nami zahlasujte a zmeníme kompetencie prezidenta z večera do rána, budú menšie. Nakoniec stav, keď vláda vykonáva funkciu prezidenta, je ústavou predvídaný, upravený, čiže nie je to stav neregulovaný a mimoriadny. Je to stav úplne normálneho pracovného režimu.

    Pokiaľ ide o spôsob voľby a dohody, ja som za to, aby sa dohody uzatvorili, ale ťažko možno hovoriť, že sme sa nikdy nedohodli, my sme nikdy nerokovali. Pokiaľ ja viem, posledné rokovania, ktoré boli vecné medzi kolektívom KDH a HZDS, boli naposledy, tuším, v roku 1991. Ale píšete mi, že máte so mnou zlé skúsenosti, takže je to v poriadku.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Ďalšiu otázku vám kladie pán poslanec Košnár. Pýta sa:

    "Hodlá vláda predložiť Národnej rade odpočet plnenia svojho programového vyhlásenia a kedy?"

  • Národná rada nepožiadala o takýto odpočet, vláda programové vyhlásenie plní, v mnohých veciach sme prekročili už aj Rubikon vládneho vyhlásenia. Ideme ďalej. Pokiaľ bude záujem a bude požiadavka Národnej rady Slovenskej republiky, je našou politickou i morálnou povinnosťou s takýmto odpočtom pred Národnú radu predstúpiť.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca, či sa ešte chce na niečo spýtať?

  • Pán premiér, to, čo ste teraz uviedli, ste vyhlásili už aj v závere minulého roku, keď ste povedali, že z programového vyhlásenia vlády sa za dva roky splnilo už tak veľa, že vláda zrejme bude musieť prijať tzv. malý program (smiech v pléne), lebo to, čo sa rozpracovalo na štyri roky, sa v podstate splnilo za dva roky.

    Podľa programového vyhlásenia vlády základným strategickým cieľom vašej vlády je položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne ekonomiky, výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí, čo teda umožní plnohodnotnú integráciu do európskych štruktúr. Dnes všetci veľmi dobre vieme, že od dosiahnutia tohto cieľa sme vzdialenejší ako v čase, keď vaša vláda koncipovala svoje programové vyhlásenie, nielen čo do zblíženia výkonnosti (potlesk), nielen čo do zblíženia výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne od etalónu Európskej únie, ale aj čo do zmarených vyhliadok integrácie do európskych štruktúr. Skrátka, hospodársky zázrak sa nekoná, druhé Švajčiarsko leží zemepisne inde než v našom regióne a svet nám nezávidí.

    Chcem sa teda spýtať, či per partes predkladané návrhy zákonov a opatrení, ktoré vláda parlamentu predkladá, majú byť súčasťami onoho malého programu idúceho nad rámec vládneho vyhlásenia.

  • Ďakujem, pán poslanec, uplynul váš čas.

  • Pán poslanec, došlo tu zrejme k prelínaniu niektorých plôch, časových a vecných súvislostí, nedivím sa, že sa vám to trošku poplietlo.

    Po prvé - o zaradení Slovenska medzi najvyspelejšie krajiny sveta hovoríme v horizonte v roku 2010, nie v roku 1998.

    Po druhé - o malom programe sme hovorili ako o politickom programe Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý si hnutie prijalo. Keď budete jeho členom, radi vás oboznámime, ale je to záležitosť, ktorá nie je v súvislosti s rokovaním vlády. Divil by som sa, keby ste boli taký slušný, aby ste mali toľko trpezlivosti so mnou ako ja s vami. Takže želám vám všetko dobré.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pristúpime k odpovediam členov vlády.

    Ako prvú otázku kladie pán poslanec Černák pánu ministrovi Česnekovi:

    "Aký je stav prípravy zákona o cestovnom ruchu, ktoré akcie propagácie Slovenskej republiky pripravuje ministerstvo hospodárstva?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na vypracovanie zákona o cestovnom ruchu sa zriadila pomerne široko koncipovaná metodická komisia, ktorá je momentálne zložená zo zástupcov profesijných zväzov, ktoré pôsobia v tejto oblasti. Je tam Slovenská asociácia cestovných kancelárií, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenska, Slovenská akadémia vied, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Združenie miest a obcí Slovenska, Slovenská obchodná a priemyselná komora, zástupcovia Univerzity Mateja Bela, Ústav turizmu a ministerstvo vnútra. Je naformulované zameranie tohto predmetného zákona a v súčasnosti prebiehajú prekladateľské práce aj všetkých podobných zákonov a legislatívnych noriem, ktoré sa dotýkajú cestovného ruchu vlastne v ostatných krajinách, ktoré by mohli byť v tomto smere hádam vzorom, aj najbližších susedov. Ide o Poľsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Francúzsko a všetky ostatné. Cieľom je porovnať, aké možnosti teda môžeme zakoncipovať aj my v podmienkach Slovenska, a takisto prebieha porovnávanie so všetkými legislatívnymi podmienkami Európskej únie, aby sa zachovala kompatibilita a konečný návrh. Harmonogram hovorí o tom, že by mal byť predložený na konci tohto roka.

    V ďalšej časti otázky, myslím si, že pán poslanec Černák mal na mysli predovšetkým propagáciu Slovenska ako krajiny cestovného ruchu. Tu by som si dovolil len poznamenať, že táto náplň spočíva v Slovenskej informačnej agentúre, ale konkrétne v podmienkach ministerstva hospodárstva sa zriadila, teda uznesením vlády sa zriadila Slovenská agentúra pre cestovný ruch a schválili sme na začiatku tohto roku jej koncepciu práce do roku 2000. Predpokladá prezentáciu Slovenska rôznymi formami, v tlačenej propagácii, v edičnej činnosti, audiovizuálnou tvorbou, výstavami, účasťou na výstavách, veľtrhoch a podobne.

    Chcel by som povedať, že je veľmi dôležité a potrebné teritoriálne zameranie, takže najprv sa treba sústrediť na najbližšie krajiny, odkiaľ prichádzalo alebo prichádza najviac návštevníkov, čiže sústreďuje sa na ten bližší okruh - Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina a Rakúsko, štáty, ktoré sú situované v blízkosti, t. j. Nemecko, Rusko, Juhoslávia, Chorvátsko a Slovinsko, a potom všetky ostatné európske štáty. Zo zámorských sú to predovšetkým Spojené štáty a Kanada, kde je silné krajanské zameranie, a aj ďalšie krajiny, ako Japonsko, Kórea a Spojené arabské emiráty.

    V prvej polovici tohto roka by som si dovolil uviesť, aby to nebolo príliš obšírne, iba tie najvýznamnejšie udalosti. Uskutočnila sa prezentácia a pracovný seminár cestovného ruchu v rámci stredoeurópskych krajín v Tokiu a Ósake, bolo to v apríli 1997. Prezentácia bola takisto na Dňoch Slovenska v Mexiku v máji, bola účasť na svetových výstavách a veľtrhoch v Brne, Prahe, Viedni, Frankfurte, Mníchove, Utrechte, Londýne.

    Prijala sa a vykonala okružná cesta po Slovensku pre holandských novinárov a majiteľov cestovných kancelárií. Bolo to teraz v júni. Predstavili sme Slovensko ako krajinu cestovného ruchu na Majstrovstvách novinárov v lyžovaní v Jasnej vo februári tohto roka a spolupracujeme aj s časopisom Matice slovenskej Slovensko, ktorý sa distribuuje všetkým krajanským spolkom a zahraničným Slovákom.

    Samozrejme, že v tomto chceme pokračovať aj v ďalšom období a na druhý polrok je zameranie zase na pracovné semináre, ktoré budú aj tu v Bratislave. Nasleduje seminár v októbri 1997 v Maďarsku, kde budú Dni kuchyne, výmena kuchárov a podobne. Potom je v Taliansku ešte v septembri 1997 pracovný seminár, tlačová konferencia je zameraná pred otvorením výstavy Snehová šou v Budapešti v novembri, potom sa prijímajú a prehliadajú vybrané lokality a zaujímavosti v nadväznosti na reciprocitu pre mexických novinárov - táto akcia bude v septembri 1997 a vystavujeme na veľtrhu vo Varšave v septembri, v Londýne v novembri, v Lipsku v novembri a v Kolíne v novembri.

    Zabezpečujeme pobyt talianskych novinárov u nás teraz v júli, nemeckí novinári, ktorí sú zameraní na folklór, ľudovú architektúru, drevené kostoly, budú u nás v auguste, tlačové konferencie sa uskutočnia vo Varšave, v Budapešti a vypracoval sa a odoslal sa základný vstup o Slovensku do Svetového sprievodcu.

    Myslím si, že toto je iba taký prierez tými najdôležitejšími akciami a, samozrejme, musím povedať, že všetko závisí, aj ten ďalší rok, od toho, koľko finančných prostriedkov budeme do toho môcť dať.

    A ešte by som mal jednu poznámku, že vlastne komplexné vyhodnotenie propagačnej činnosti Slovenska bolo v brožúre, ktorá sa vám odovzdala na májovom zasadnutí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či je pán poslanec Černák s odpoveďou spokojný.

  • Chcem dať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem za odpoveď, vážený pán minister. Chodievam do Rožňavy na výstup na Volovec, je to možno jeden z najkrajších kútov Slovenska. A ľudia, ktorých tam stretávam, sa pýtajú: Ako budete riešiť problém nezamestnanosti v našom regióne? Povedal som im: z cestovného ruchu. Pozrite sa okolo seba, aká je tu krásna krajina. A ľudia hovoria: Už piaty rok len počúvame o cestovnom ruchu. Nič konkrétne sa nedeje.

    Pán minister, zákon o cestovnom ruchu podľa legislatívneho plánu vlády mal už byť predložený. Ja vás prosím, urobte opatrenia, aby bol predložený nie do konca roka, ale aby sa prijal do konca roka, aby to nebol taký zákon, ako je zákon o podpore malého a stredného podnikania, nič nehovoriaci, rámcový zákon, z ktorého žiadne konkrétne práva ani povinnosti nikomu nevyplývajú. Nech sa už konečne rozbehne, pretože ja som hovoril o Gemeri, ale keď zoberiete Spiš, Oravu, Kysuce, Horehronie, Pohronie, Kremnicu, Banskú Štiavnicu, to sú perly, ale musíme ich vedieť predať.

    Pán minister, ešte jedno odporúčanie a jedna otázka. Sme krajina, ktorá má možno najviac ľudí v zahraničí v porovnaní k počtu obyvateľstva. Premyslite nejaký konkrétny program, ako ukázať starú vlasť, prečo majú tie desaťtisíce drobných ľudí míňať peniaze inde, keby mohli prísť na Slovensko. To je najlacnejšie vyrobený dolár.

    A potom tá prosba. V čase, keď normálny priemerný západný Európan si pletie Slovinsko so Slovenskom, Bratislavu s Belehradom, prosím, nerušte výstavy, ktoré mali byť v Nemecku. Kráťte prostriedky inde, ale tie, ktoré chcela slovenská...

  • Po uplynutí vymedzeného času elektronické zariadenie vystúpenie poslanca prerušilo.

  • Ďakujem. Pán minister, chcete odpovedať?

  • Myslím si, že nie je ani na čo, ale v zásade sa zhodujeme, pretože to zameranie - dával som iba určitý výsek všetkých akcií, ale vedel by som zabezpečiť pánu poslancovi, že je v našich aktivitách práve toto zameranie. Spomínal som iba ukážkové akcie s krajanskými spolkami, s nemeckými a podobne, čiže nemám vedomosti o tom, že by sme rušili nejaké výstavy.

    A to odporúčanie ohľadom zrýchlenia prípravy zákona, samozrejme, beriem, pretože mám podobný úmysel, aby sa predložil v skoršom termíne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Druhú otázku kladie pani ministerke Slavkovskej pán poslanec Šepták a pýta sa:

    "Ako je začlenená školská inšpekcia v organizačnej štruktúre ministerstva školstva?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    do účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 24. 7. 1996 organinizáciu školskej inšpekcie a jej výkon zabezpečovalo Ústredné inšpekčné centrum v Bratislave ako ústredne riadená organizácia Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Jej súčasťou boli aj inšpekčné centrá ako odlúčené pracoviská Ústredného inšpekčného centra v niektorých školských správach. Nie na všetkých, pretože niektoré školské správy vykonávali školskú inšpekciu pre viaceré okresy.

    V dôsledku účinnosti citovaného zákona inšpekčné centrá a výkon školskej inšpekcie prešli do pôsobnosti odborov školstva a kultúry krajských a okresných úradov ako oddelenia inšpekcie odborov školstva a kultúry krajských a okresných úradov. Z tohto dôvodu Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) zákona Slovenskej Národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov zrušilo 30. júnom 1997 Ústredné inšpekčné centrum v Bratislave a 1. júlom 1997 zriadilo samostatný odbor školskej inšpekcie ako organizačný útvar Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Odbor školskej inšpekcie Ministerstva školstva Slovenskej republiky zabezpečuje činnosť inšpektorov pre jednotlivé typy škôl a inšpektorov štátneho dozoru nad praktickým vyučovaním v stredných školách. Týmto organizačným riešením v zmysle zákona sa zabezpečuje priama spolupráca a súčinnosť odboru školskej inšpekcie s vecne príslušnou sekciou základných a stredných škôl a školských zariadení pri kontrole organizácie, formy a obsahu výchovy a vzdelávania v sieti škôl v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v prepojení na inšpekčnú činnosť krajských a okresných úradov. Od tohto zároveň očakávame zlepšenie koncepčnej a operatívnej funkcie školskej inšpekcie a lepšiu spätnú väzbu medzi školskou praxou a riadiacimi štruktúrami štátnej správy v školstve v záujme skvalitňovania celého procesu výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách a školských zariadeniach všetkých typov v rámci Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pýtam sa pána poslanca Šeptáka, či chce dať doplňujúcu otázku, alebo je spokojný s odpoveďou.

  • Ďakujem. Takže môžeme pristúpiť k tretej otázke, ktorú kladie pán poslanec Kováč podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi v zastúpení pána ministra Baca:

    "Kedy prevediete v súlade so zákonom o štátnom rozpočte finančné prostriedky na Konfederáciu odborových zväzov Slovenskej republiky na zabezpečenie rekreácie detí a dôchodcov?"

    Nech sa páči, pán minister Baco.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán premiér, členovia vlády a hostia,

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom číslo 10 588 z roku 1997 z 27. 5. 1997 poskytlo účelové finančné prostriedky rozpočtované na výberovú a detskú rekreáciu v roku 1997 krajským úradom v súlade s § 17 písm. h) zákona Slovenskej národnej rady číslo 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto prostriedky sa môžu použiť podľa § 73 ods. 6 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nadväzujúcej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky číslo 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov výhradne na tento účel.

    Zároveň pri tejto príležitosti ministerstvo financií požiadalo krajské úrady, aby v spolupráci s okresnými úradmi vytvorili vecné a organizačno-technické predpoklady na efektívnu realizáciu účelových finančných prostriedkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti záujemcovia o výberovú a detskú rekreáciu sa môžu so svojimi požiadavkami obrátiť priamo na tieto úrady.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ešte sa pýtam pána poslanca Kováča, či je dostačujúca odpoveď pána ministra. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    vaša odpoveď ma neuspokojila, a to najmä preto, že nezodpovedá zákonu o štátnom rozpočte, kde je explicitne uvedené, že suma 35 miliónov sa poskytne podľa zákona číslo 108/1990 Zb., a tento zákon určuje, že je to na rekreáciu, ktorú organizujú odborové organizácie. Ak ste chceli dať peniaze krajským orgánom alebo krajským úradom, mali ste požiadať tento parlament o zmenu zákona o štátnom rozpočte. To ste neurobili, takže poskytnutie tejto sumy krajským úradom je v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte. Inak nemožno kvalifikovať váš krok. A teda znovu kladiem otázku: Chcete vyriešiť toto porušenie zákona o štátnom rozpočte tým, že predložíte návrh na novelu tohto zákona? To je prvá otázka. A druhá otázka: Koľko ľudí sa podľa vašej úpravy odrekreovalo? Podľa mojich informácií zatiaľ na rekreáciu nenastúpil ani jeden dôchodca, ani jedno dieťa a máme za sebou polovicu tohto roka. Ak by boli dostali odbory peniaze, ako zo zákona vyplýva táto povinnosť, tak sme mohli mať odrekreovaných množstvo ľudí. Dôchodcovia a deti teraz vedia, kto je vinníkom.

  • Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec,

    vaša otázka, koľko detí sa odrekreovalo a koľko dôchodcov, to je druhá otázka - také otázky neboli vyžrebované, takže je mi ľúto, nemôžem na ne odpovedať. Pokiaľ ide o to, kedy sa prevedú tieto prostriedky, odpovedal som, že listom z 27. 5. sa tieto prostriedky poskytli krajských úradom, ktoré sú kompetentné v tomto smere, a tieto úrady boli zároveň požiadané, aby sa prostriedky účelovo poskytli presne na ten účel, o ktorom aj vy hovoríte a na ktorý sa aj schválili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Štvrtú otázku v poradí kladie pani poslankyňa Rapaičová ministrovi kultúry pánu Hudecovi.

    "Je možné privatizovať divadlá? Ak áno, akým spôsobom."

    Pán minister, prosím o odpoveď.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    odpoveď na otázku bude veľmi jednoduchá. Všetci poznáme, ako legislatíva upravuje možnosti privatizácie. Isteže z toho nemožno vynímať ani možnosť privatizácie kultúrnych inštitúcií. Prax alebo skutočnosť je taká, že zatiaľ prejavili traja alebo tri právnické subjekty alebo fyzické osoby záujem o privatizáciu, avšak vždy s takou podmienkou, ktorá bola bezpodmienečná a jednoducho trvali na tom, aby bola záruka trvalej štátnej dotácie. Neviem, či možno v takomto prípade hovoriť o privatizácii. Myslím si, že zrejme išlo o pokus, akým možno síce privatizovať a zároveň si zaručiť aj stály príjem zo štátneho rozpočtu.

    Pripravili sme návrh, ktorý je teraz v legislatívnom pokračovaní, ktorý by bol akousi vnútornou internou právnou normou, kde by sme vytvorili právny rámec na to, ako sa môže dozvedieť alebo akým spôsobom by mal postupovať každý záujemca o privatizáciu terajších kultúrnych inštitúcií, v tomto prípade divadiel.

    Predpokladám, že cesta bude skôr iná, že vzniknú právne subjekty, ktoré si založia súkromné divadlá a nebude záujem o privatizáciu divadiel, pretože všetky doterajšie divadlá sú vysoko stratové a vyžadujú veľmi veľkú dotáciu z verejných prostriedkov.

    Aj tí traja záujemcovia, ktorí sa pôvodne uchádzali o privatizáciu divadiel, napokon ustúpili od tohto kroku a uznali, že verejný zásah alebo verejná dotácia je bezpodmienečne potrebná a nie je možné jednoducho prevádzkovať divadlo za týchto podmienok a týchto nárokov, aké teraz sú, takýmto spôsobom.

    Viem, že jestvuje u nás niekoľko inštitúcií, ktoré dokážu uskutočňovať divadelné predstavenia na súkromnej báze, na základe podnikateľskej alebo neziskovej. Myslím si, že tu je cesta, ktorá je tiež možná, ale zatiaľ vieme, že ide len o ojedinelé pokusy a nemožno predpokladať, že pôjde o jav, ktorý by bol trvalý a ktorý by nahradil terajší spôsob finančných dotácií pre divadelnú kultúru. Príklad zo zahraničia, napríklad z Nemecka alebo aj z iných štátov, jednoznačne dokazuje, že kvalitná divadelná kultúra, ktorá závisí od relatívne veľkých finančných príspevkov, bez verejných dotácií nie je možná.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani Idy Rapaičovej, či je spokojná s odpoveďou.

  • Takže môžeme položiť ďalšiu, piatu otázku v poradí. Pán poslanec Paška sa pýta pani ministerky Slavkovskej:

    "Venuje ministerstvo školstva dostatočnú pozornosť národnostnému školstvu? Čím sa to dá dokumentovať?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    výchova a vzdelávanie detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám v Slovenskej republike sa uskutočňuje v školách s vyučovacím jazykom národnosti, s vyučovaním jazyka národnosti a s vyučovacím jazykom slovenským na základe slobodného rozhodnutia rodičov alebo zákonných zástupcov dieťaťa. Tieto školy sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky, sú financované zo štátneho rozpočtu rovnakou metodikou ako školy, ktoré navštevujú deti slovenského národa. Okrem štátnych škôl na základe legislatívnych predpisov sa môžu zriadiť ešte súkromné alebo i cirkevné školy. Rovnocennosť obsahu a rozsahu vedomostí žiakov škôl s vyučovacím jazykom národnosti so žiakmi škôl s vyučovacím jazykom slovenským zabezpečujú základné pedagogické dokumenty: učebné plány, učebné osnovy, učebnice, ktoré sú v podstate rovnaké, okrem predmetu materinský jazyk a literatúra národností a predmetu slovenský jazyk a literatúra v školách s vyučovacím jazykom maďarským, ako v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Z tohto teda vyplýva, že každá zmena v obsahu vyučovania v školách s vyučovacím jazykom slovenským sa premietne do obsahu vyučovania v školách s vyučovacím jazykom národností. Učebné osnovy sú totožné, okrem predmetu materinský jazyk a literatúra tej-ktorej národnosti vrátane učebníc. Vo všetkých typoch a druhoch škôl s vyučovacím jazykom národnosti sa majú používať učebnice, ktoré sú prekladom platných učebníc schválených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky alebo doplnkových učebných textov, ktoré sú v zozname odporúčaných textov ministerstva školstva.

    Konkrétne uvediem, čo sa v priebehu školského roku 1996/1997 pre výchovu a vzdelanie národnostných menšín na Slovensku urobilo.

    1. Schvaľovanie nových učebníc pre školy s vyučovacím jazykom národností, ktoré sa postupne vydávajú. Ide o 31 učebníc a pracovných zošitov, z toho 23 pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, 8 pre školy s vyučovacím jazykom ukrajinským a s vyučovaním ukrajinského jazyka.

    2. Schválili sa nové učebné plány: 9 učebných plánov pre školy s vyučovacím jazykom národností, z toho 5 pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, 3 pre školy s vyučovacím jazykom ukrajinským a 1 učebný plán pre školy s vyučovacím jazykom nemeckým. Z uvedeného počtu 4 učebné plány súvisia s prechodom na 9-ročnú základnú školu.

    3. Vypracovali sa nové učebné osnovy, z toho 2 pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a 1 učebné osnovy pre základnú školu s vyučovaním rusínskeho jazyka, učebné osnovy z odbornej konverzácie v slovenskom jazyku pre základné školy a gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským, učebné osnovy pre 5. až 9. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, učebné osnovy z rusínskeho jazyka pre 1. až 4. ročník základných škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka.

    Ďalej sme sa venovali metodike vyučovania. Vypracovala sa odborná konverzácia pre základné školy s vyučovacím jazykom maďarským. Vypracoval sa výber základných pojmov z prírodovedných predmetov, ktoré si majú osvojiť žiaci v slovenskom jazyku za základné školy a gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským. Vydávali sme ďalšie iné materiály na zabezpečovanie výchovno-vzdelávacieho procesu pre národnostné menšiny. Robili sme celoplošné zavádzanie prípravných tried pre deti zo sociálne znevýhodneného a rodinne zanedbávaného prostredia. V školskom roku 1996/1997 v 51 základných školách je 56 tried s počtom žiakov 688. Zriaďovali sme triedy pre rómske dievčatá v strednej pedagogickej škole od školského roku 1997/1998, zabezpečovali sme celoslovenské kolo súťaže Poznaj slovenskú reč v správnej slovenskej výslovnosti a tvorbe textov pre žiakov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, organizačne, obsahovo a aj samotnú realizáciu medzinárodného odborného seminára v spolupráci s Radou Európy pod názvom Alternatívnoadaptačno- -výchovný a vzdelávací proces znevýhodnených detí a mládeže na rodinný a spoločenský život v Kremnici.

    Na základe dobrovoľného rozhodnutia rodičov sme zaviedli alternatívne vyučovanie v školách v národnostne zmiešanom území. V školskom roku 1996/1997 to bolo v 30 materských školách, v 3 základných školách a v 25 stredných školách. Mohla by som uviesť aj ďalšie príklady, ale myslím si, že tieto fakty dostatočne stačia na to, aby som zdokumentovala prácu rezortu v oblasti výchovy a vzdelávania detí v školách s vyučovacím jazykom národností a s vyučovaním jazyka národností.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Paška ešte chce dať doplňujúcu otázku k tejto problematike.

  • Ďakujem za slovo pán predseda.

    Som spokojný s odpoveďou, len by som sa chcel ešte opýtať, aká je úroveň vedomostí slovenského jazyka v týchto školách.

  • Ministerstvo školstva robilo prieskum na zistenie úrovne vyučovania slovenského jazyka vo všetkých školách národností. Zistili sme tam veľké nedostatky. Na základe našej analýzy budeme postupovať a prijímať určité opatrenia, aby sa tieto nedostatky vo vyučovaní slovenského jazyka v školách národností odstránili.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Švec pre podpredsedu vlády pána Kozlíka. Odpovedať bude zase pán minister Baco.

    "Správa o štátnom záverečnom účte neobsahuje údaje o sume 137 miliónov Sk vydaných na nákup obilia v roku 1996 v dôsledku nezákonného predaja obilia v rokoch 1995 a 1996. Ako sa na krytí tejto položky podieľajú známi vinníci?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážení hostia,

    nákup obilia v zahraničí v roku 1996 v hodnote 137 mil. Sk sa bezprostredne nefinancoval z výdavkov štátneho rozpočtu, teda nefinancoval sa priamo z výdavkov štátneho rozpočtu realizovaného v roku 1996, a to je dôvod, prečo sa tento výdavok ani nemôže identifikovať v štátnom záverečnom účte za rok 1996. Tento nákup sa uskutočnil z prostriedkov Štátneho fondu trhovej regulácie.

    Pokiaľ ide o pojmy nezákonnosť a vinníci, ktoré pán poslanec používal vo svojej otázke, dovoľujem si poznamenať, že o takomto označovaní činov a ľudí prislúcha rozhodovať súdom, čo sa k dnešnému dňu nestalo, preto ani nemôžem reagovať na tieto indície.

    Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve skončil hospodárenie v roku 1996 s aktívnym výsledkom v sume 103 mil. korún, pričom bežné transfery zo štátneho rozpočtu do tohto štátneho fondu sa rozpočtovali vo výške 650 mil. a skutočné transfery sa realizovali vo výške 653 mil.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Je pán poslanec Švec spokojný s odpoveďou?

  • Ďakujem, pán predseda, za udelené slovo.

    Ja by som si predsa len dovolil pánu ministrovi pôdohospodárstva položiť ďalšie otázky. Myslím si, že je celkom vhodné, že pán minister pôdohospodárstva odpovedá na moju otázku, pretože táto sa týka udalostí, ktoré sa odohrali na konci kalendárneho roku 1995 a začiatkom roka 1996, keď napriek rozhodnutiu licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva ministerstvo hospodárstva vydávalo licencie na vývoz obilia nad rámec strategických zásob obilia v Slovenskej republike. Tento škandál, ktorý nemôžeme inak nazvať, pretože nešlo iba o vyvážanie obilia nad rámec rozhodnutia licenčnej komisie, ale išlo o špekulatívne predaje cestou tretieho vývozcu, čím získali niektoré firmy obrovské zisky na úkor daňových poplatníkov, viedol k tomu, že Fond trhovej regulácie Slovenskej republiky išiel koncom roku 1995 do dlhu natoľko, že začiatkom roka 1996 musel pristúpiť k tomu, aby úveroval nákup obilia tak, aby sa strategické zámery tejto komodity naplnili. Ten úver predstavoval takmer 600 miliónov korún.

  • Ďakujem, uplynuli 2 minúty, pán poslanec.

    Pán minister, budete odpovedať na túto otázku?

  • Otázka nebola položená, ale dovolím si teda zareagovať.

    Pán poslanec, tento parlament sedel jeden celý deň, ja som tu stál, a tieto veci sa posudzovali a hodnotili. Záver opozície bol taký, že som zodpovedný za to, ako sa to skončilo s obilím z úrody roku 1995. Záver hlasovania parlamentu bol iný. Parlament nepotvrdil tieto vaše návrhy. Bol by som rád, keby ste si osvojili tieto závery parlamentu, samozrejme, nebránim vám, aby ste mali na to svoj názor naďalej a tvrdili alebo vo verejnosti deklarovali svoje názory.

    Chcel by som znova pripomenúť, že je lžou a skrivodlivým obviňovaním nášho ministerstva, že vydávalo licencie, pretože kompetenciu ministerstvo pôdohospodárstva na vydávanie licencií nemalo a nemá. Tak by som vás chcel poprosiť, aby ste ďalej nezavádzali verejnosť a netvrdili, a aj mňa osobne neobviňovali z toho, že sme tam mali nejaké praktiky a neoprávnene sme vydávali nejaké licencie alebo vydávali nejaké licencie vo zvýšenej miere. Ešte raz opakujem, ministerstvo pôdohospodárstva nemá kompetenciu vydávať licencie, ani ich nevydávalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku kladie pani poslankyňa Mušková pánu ministrovi Hudecovi:

    "Aký je stav kultúrnych pamiatok v Slovenskej republike a čo robilo vaše ministerstvo na jeho zlepšenie?"

    Ešte ak dovolíte, pán minister, začali sme o päť minút neskôr, takže budeme o tomto bode rokovať do 15.05 hodiny.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v prvom rade by som rád odpovedal úvodnou stručnou odpoveďou: veľmi zlý. Stav kultúrnych pamiatok v Slovenskej republike je v takom zlom stave, že ho možno prirovnávať iba k ekologickým podlžnostiam, ktoré naše územie, naša krajina, naša vlasť má, a podľa vzoru environmentálnej zadlženosti sme sa pokúsili hĺbkovou analýzou zistiť skutočný stav pamiatkovej zadlženosti Slovenskej republiky.

    Chcem povedať, že ministerstvo kultúry v tejto prvej etape po dôkladnej analýze predložilo materiál na rokovanie vlády, ktorý vláda prerokovala, vzala na vedomie a jedným z jej záverov je to, že ho ponúkla Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport ako gestorskému výboru pre túto oblasť na prerokovanie. V tomto materiáli, v tejto hĺbkovej analýze sa konštatuje, že pamiatková zadlženosť Slovenskej republiky dosahuje takmer výšku celoročného štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Je jasné, že je to veľmi kruté konštatovanie, ale je to pravdivé konštatovanie. V tomto prípade však poškodenie kultúrnych pamiatok nemožno hodnotiť iba z hľadiska niekoľkých predchádzajúcich rokov, alebo dokonca desaťročí. Je pravdou, že na tomto území nejestvovala nijaká koncepcia ochrany kultúrnych pamiatok, taká, ktorá by mala aspoň ambíciu v budúcnosti vyrovnať tento deficit v oblasti poškodenia alebo dofinancovania ochrany a využívania, chcem podčiarknuť, využívania kultúrnych pamiatok, tak ako im to náleží zo všetkých nielen právnych noriem, ale aj z hľadiska zvyku a z hľadiska toho, ako sa k týmto pamiatkam správa každá kultúrna spoločnosť.

    Na základe tejto analýzy sme navrhli niekoľko záverov. Tieto závery sa týkajú legislatívnej aj exekutívnej oblasti. Treba povedať, že hneď vzápätí sa už prijalo niekoľko právnych noriem, v ktorých sa zohľadnila táto skutočnosť. Ako príklad spomeniem napríklad novelu zákona o správe štátneho majetku, kde vláda Slovenskej republiky navrhla a vy ste schválili - veľká vďaka vám za to - takú novelu, ktorá umožňuje aspoň miernejší alebo osobitnejší režim pre kultúrne pamiatky tak, aby sa napríklad mohli prenajímať na viac ako päť rokov, pretože iným spôsobom a z vnútorných zdrojov štátneho rozpočtu nie je jednoducho možné uvažovať v krátkej alebo vo viditeľnej budúcnosti sanáciu týchto ťažkých deficitov v ochrane kultúrnych pamiatok. Opakujem, približne 150 miliárd korún je suma, ktorú asi ťažko niekto reálne uvažujúci môže položiť len na bedrá dodatkových zdrojov alebo priamych zdrojov zo štátneho rozpočtu.

    Upravilo sa niekoľko iných právnych noriem, spomeniem napríklad právnu normu, ktorá hovorí o tom, aké kritériá sa majú používať napríklad pri používaní fondu na výstavbu bytov, kde jedno z kritérií by malo byť aj to, že sa prihliada na to, či ide o kultúrnu pamiatku, respektíve či ide o taký objekt, alebo taký návrh, ktorý rešpektuje tradičnú ľudovú architektúru a tradičný ľudový urbanizmus. V rámci exekutívy sme urobili niekoľko opatrení napríklad v tom, že medzi priority Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia sa stanovila aj starostlivosť o kultúrne pamiatky. To znamená, že primerane viac finančných prostriedkov sa venovalo v rozhodovaní rady Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia pre túto oblasť. Takisto sme napríklad vstúpili do rokovania so správcami Matesa, pretože Mates je jediný lotériový finančný zdroj, ktorý je určený pre obce, ktoré majú dávať žiadosti na kultúrne pamiatky, a dohodli sme sa, že sa v priebehu tohto polroka vykonajú niektoré také kroky, ktoré by zvýšili finančný zdroj do tejto oblasti.

    Okrem toho sme urobili veľmi vážny súpis hnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré sú z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok v mimoriadnych situáciách veľmi potrebné a ktoré doteraz absentovali. Myslím si, že tých drobnejších opatrení je oveľa viac. Verím, že príslušný výbor, váš výbor, sa veľmi hlboko bude zaoberať touto problematikou, a teším sa na ďalšie podnety, ktoré prípadne z rokovania tohto výboru pre náš rezort vyplynú. Chcem povedať, že ministerstvo kultúry pokladá starostlivosť o kultúrne pamiatky za jednu z prioritných úloh a trošku smutne konštatujem, že, žiaľbohu, doteraz tak nebolo. Verím, že odteraz sa to zmení a aj vaším pričinením sa pri úvahách, trebárs pri prijímaní právnych noriem, bude prihliadať aj na túto skutočnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Uplynul čas hodiny otázok.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, kým budeme pokračovať, aby som vám prečítal list, ktorý som dostal v priebehu zasadnutia.

    "Vážený pán predseda,

    dňa 3. 7. 1997 bola podpísaná dohoda o vzniku koalície piatich politických subjektov: KDH, DÚ, DS, SDSS, SZS. Týmto aktom sa podľa môjho názoru porušila dohoda o povolebnej spolupráci koalície Spoločná voľba. Vzhľadom na to, že poslanci A. Juriš, J. Volf napriek podpisu tejto dohody sú stále členmi klubu Spoločnej voľby a nezasadli do tzv. radov Dúhovej koalície, považujte ma, vážený pán predseda, za nezávislého poslanca, ktorý bude na pôde Národnej rady Slovenskej republiky obhajovať zelenú politiku, a preto dnešným dňom vystupujem z klubu Spoločná voľba.

    Podpísaný Jozef Pokorný."

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na žiadosť poslancov bolo cez obed zasadnutie poslaneckého grémia, kde sme hovorili o programe 30. schôdze, ako bude vyzerať v týchto dňoch. Dohodli sme sa, že budeme pokračovať tak, ako bol program schválený s tým, že zajtra by sme ako prvý bod začínali prerokúvať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o primeranom zárobku v znení neskorších predpisov. Bude to druhé čítanie. Takisto by sme pokračovali potom druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov a pokračovali by sme ďalej návrhmi, ktoré prišli z vlády, a to hlasovali by sme o skrátenom konaní a o tom, že sa tento zákon prerokuje v prvom čítaní - ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Čiže ak schválime skrátené konanie, pokračovali by sme prvým čítaním. Takisto by sme mali zajtra schváliť návrh vlády na skrátené konanie o vládnom návrhu zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. V prípade schválenia takisto pôjde o prvé čítanie. A mali by sme potom ešte pokračovať schvaľovaním sudcov, ale to by bolo v stredu 9. 7. 1997.

    Páni poslanci, pani poslankyne, keďže sa to tak prerokovalo v poslaneckom grémiu, bol som poverený tento program vám takto prečítať, s tým, že dva posledné návrhy zákonov, ktoré ešte neboli zaradené do programu, musíme teraz odhlasovať. Čiže je to návrh z poslaneckého grémia.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali, tak ako sme sa dohodli v grémiu, s tým, že schôdza by potom pokračovala v stredu o 10.00 hodine na budúci týždeň a v utorok by boli zasadnutia výborov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme si takto upravili program 30. schôdze Národnej rady.

    Ďakujem pekne, páni poslanci. Schôdzu bude ďalej viesť pán podpredseda Ľupták.

  • Vážené pani poslankyne, vyhlasujem prestávku do 15.30 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, písomne nemám nikoho prihláseného do rozpravy. Hlási sa niekto ústne? Áno, pán Magvaši, pán Vaškovič, pán Košnár. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán Magvaši.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená podpredsedníčka vlády, vážený pán prezident Fondu národného majetku,

    zaplnenosť tejto sály dokumentuje, že ako jeden z najväčších historických manévrov, ktoré sa dejú v devädesiatych rokoch, je privatizácia, ako chápeme funkciu Národnej rady Slovenskej republiky v tomto procese. Všetky vlády totiž po roku 1990 považovali privatizáciu za rozhodujúci prvok na ceste k trhovému hospodárstvu a k zvýšeniu výkonnosti slovenskej ekonomiky. Inštitúcia, ktorá sa zrodila zo zákona, t. j. Fond národného majetku, bola v tomto procese postavená do kľúčovej pozície, a najmä po 4. novembri 1994 veľmi výraznej a jednoznačnej. Je preto namieste, ak si Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. a) a písm. i) Ústavy Slovenskej republiky nárokuje kontrolovať Fond národného majetku, ako dodržiava zákonné normy a ako svojou činnosťou ovplyvňuje hospodársku a sociálnu situáciu Slovenskej republiky.

    Žiaľ, správa, ktorú prerokúvame, dokumentuje úroveň a štýl práce takejto závažnej transformačnej inštitúcie, akou je Fond národného majetku. Táto správa je povrchná, je nekoncepčná, je neanalytická a napovedá len tomu, že Fond národného majetku prestal byť inštitúciou, ktorá berie do úvahy záujmy slovenského hospodárstva ako celku a sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky. Na druhej strane len dokumentuje, že práve Národná rada Slovenskej republiky si nedostatočne plní svoju kontrolnú funkciu, resp. jej poslancom nie je zo strany predstaviteľov Fondu národného majetku dovolené takúto kontrolu plniť.

    Dovolím si povedať, že výrazom arogancie a doslova neúcty k Národnej rade Slovenskej republiky je aj skutočnosť, že prezident Fondu národného majetku za celé svoje funkčné obdobie od 4. 11. 1994, t. j. za viac ako dva a trištvrte roka sa ani jedenkrát nezúčastnil na rokovaní gestorského výboru a nepredkladal správy tomuto gestorskému výboru. Nie je to len kritika zo strany opozičného poslanca. Vo výbore to bolo predmetom kritiky aj vás koaličných poslancov, konkrétne pána Morica, ktorý kritizoval túto skutočnosť, a myslím si, že je to hrubé narušenie ústavných práv Národnej rady Slovenskej republiky od predstaviteľa, ktorého zvolila táto Národná rada Slovenskej republiky.

    Bolo by dobré, keby pán Gavorník vysvetlil svoju dvaatrištvrteročnú absenciu na rokovaniach výboru Národnej rady. Zároveň sú známe prípady, že na rokovanie Národnej rady k materiálom, ktoré sa majú prerokúvať tu v pléne, sú posielaní v zastúpení úradníci Fondu národného majetku. Poznáme posledný prípad, keď sme nakoniec museli čakať dva dni na to, aby prišiel predstaviteľ Fondu národného majetku, ktorý bol zvolený v parlamente. Dovolím si povedať, že to je dokumentovanie jasnej arogancie, neúcty ľudí, ktorých zvolil tento parlament, a neúcty k ústave a k zákonom tejto krajiny. Žiaľ, dovolím si povedať, že tento parlament to trpí. Je to zrejme veľmi zlé, ale toto trpenie história určite tvrdo odsúdi. Neodsúdi však arogantné bábky vo funkciách Fondu národného majetku, ale odsúdi nás poslancov tohto volebného obdobia, keď sa tento transformačný manéver, historicky transformačný manéver v spoločnosti aj pod našou zaslepenosťou dovolil vykonávať tak, ako sa vykonáva.

    Očakávať, že sa páni vo funkciách Prezídia a Dozornej rady Fondu národného majetku spamätajú, sa asi nedá čakať. Totiž podľa všetkého veľmi veľa vedia zrejme na nás, ale aj na neparlamentných politikov. Pýtam sa, dokedy budeme vydieraní za iných, dokedy budú vydieraní občania tejto krajiny, dokedy bude vydieraná zákonnosť v tejto krajine. Pätnásť ľudí, ktorí sú vo funkciách od 4. 11. 1994, totiž už nie je len nástrojom politikov, oni spravili totiž obrátenú skutočnosť - z politikov spravili nástroj pre nečestnosť, korupciu, aroganciu, a dokonca hrubé slovo gaunerstvo.

    Chcel by som povedať niekoľko slov a poznámok k materiálu, pretože som nemal možnosť povedať to vo výbore, pretože tak ako pravidelne do výboru neprišiel pán prezident, a preto by som chcel zaujať stanovisko k niektorým kapitolám, v prvom rade ku kapitole 4b - Priame predaje podnikov a akcií.

    Dovolím si povedať, že priame predaje podnikov a akcií sa stali dominantným spôsobom privatizácie po roku 1994, teda dovolím si povedať, že výrazne ovplyvňujú transformáciu našej krajiny v oblasti hospodárstva. A preto je pre mňa na počudovanie, že v tejto kapitole sa neuvádza, podľa akých kritérií v roku 1996 postupoval Fond národného majetku pri predaji akcií niektorých veľmi významných strategických podnikov Slovenskej republiky. Kladiem teda veľmi konkrétnu otázku na pána prezidenta, aby nám povedal, aké kritériá boli pri výbere nového vlastníka akcií v Nafte Gbely, vo Východoslovenských železiarňach, podľa čoho sa stanovila cena, aká sa stanovila, a vlastne kto sú to tí noví vlastníci, aká je záruka, že budú plniť to, čo sa dá očakávať, že zvýšia výkonnosť ekonomiky Slovenskej republiky.

    Po ďalšie, priame predaje by mali byť dominantným zdrojom príjmov Fondu národného majetku. A keď si porovnáte tabuľku číslo 3, vyjdú vám pomerne veľmi zlé skutočnosti, ako sa správal Fond národného majetku v roku 1996. Ak za predaj akcií bol pomer medzi kúpnou cenou a bilančnou cenou v rokoch 1990 až 1996 spriemerovane taký, že sa predávalo približne za polovičnú hodnotu bilančnej ceny, tak v roku 1996 sa už predávalo len za 37-percentnú hodnotu. Pri podnikoch to bolo za roky 1992 až 1996 68,3 %, ale v roku 1997 38 %. Čo sa stalo v roku 1996, že sme zrazu takto hrubo hlboko poklesli v predaji akcií oproti priemeru v rokoch 1992 až 1996? Bolo by dobré, ak táto správa má byť správou, ktorá má dokumentovať seriózny postup Fondu národného majetku, aby sa takéto veci v takejto správe aj písomne zdôvodnili.

    Ku kapitole VI, ktorá sa dotýka výkonu akcionárskych práv. Skúsenosti, ktoré mám z kontaktov s podnikmi, jasne dokumentujú, že tam, kde Fond národného majetku nie je malým, ale dokonca významným akcionárom, Fond národného majetku vykonáva svoje akcionárske práva veľmi pasívne, nedostatočne dynamicky. A preto by som položil otázku pánu prezidentovi, v koľkých akciových spoločnostiach v roku 1996 sú ešte zástupcovia alebo boli zástupcovia Fondu národného majetku, zamestnanci Fondu národného majetku, zamestnanci orgánov štátnej správy a ostatní príkazníci. A chcel by som sa zároveň opýtať, ako sa vo Fonde národného majetku, podľa akých kritérií sa vyhodnocuje činnosť týchto zástupcov Fondu národného majetku na výkon akcionárskych práv a ako sa podľa toho a koľko ráz sa Prezídium Fondu národného majetku komplexne zaoberalo takouto problematikou.

    Samozrejme v súvislosti s tým, že vo veľkom chvate prerokúvame novelizáciu zákona o mzde a o dramatickom vývoji, ktorý je tu formulovaný v dôsledku rastu miezd a produktivity práce, rád by som sa opýtal, ako je to v tých podnikoch, kde Fond národného majetku je akcionárom, aký je rast priemerného zárobku a rast produktivity práce. Lebo ak je to kardinálny problém slovenskej ekonomiky, ako sa nám to snažia tu nahovoriť predstavitelia vlády, určite sa Prezídium Fondu národného majetku zaoberá touto otázkou.

    Ku kapitole VII, to je problematika sledovania a vymáhania pohľadávok. Je alarmujúce, že v roku 1996 zostala nesplatená jedna pätina pohľadávok. Temer 20 % toho, čo sa malo zaplatiť, sa nezaplatilo. Ale v analýze tejto kapitoly je len uvedené, koľko žiadostí bolo na úpravu platobných podmienok, o predĺženie platobného kalendára, odpustenie úrokov, ale aké rozhodnutie spravil Fond národného majetku a podľa čoho spravil takéto rozhodnutie Fond národného majetku, o tom v správe nie je ani zmienky.

    Dovolím si povedať, že v tejto kapitole na strane 7 sa Fond národného majetku odvoláva na to, že nie sú dostatočné legislatívne práva na to, aby si Fond národného majetku mohol vykonávať niektoré veci, ktoré sa týkajú väzby sledovania a vymáhania pohľadávok. Chcel by som sa opýtať, koľko ráz Fond národného majetku využil možnosť, že poslanci Národnej rady môžu podávať novely zákonov. Koľko ráz požiadali vládu Slovenskej republiky, aby spravili takú novelu zákona, ktorá by mohla umožniť Fondu národného majetku zákonne postupovať pri zlepšení tejto situácie. Myslím si, že je to znak aj kvality tejto správy.

    Chcel by som sa ešte opýtať pána prezidenta vo väzbe na výdavky Fondu národného majetku, a to v bodoch 1 a 12, ktoré sú písané vo väzbe na riešenie dlhopisu VÚB z prostriedkov DMD holdingu a záväzku voči DMD holdingu, aby bližšie objasnil túto transakciu, do akej miery je opodstatnená a k čomu táto transakcia vedie. A takisto bod 12, i keď sa to, samozrejme, rieši podľa § 28, ale rád by som si to nechal objasniť, čo to bolo to zvýšenie základného imania obchodných spoločností, v ktorých je fond akcionárom. Týka sa to aj DMD holdingu.

    Jeden z vážnych problémov, ktorý sa ukazuje vo Fonde národného majetku, je jeho likvidita, a to jeho likvidita nielen z hľadiska budúcnosti, ale aj likvidita v priebehu roka. Dovolím si tvrdiť, že taká správa, ako sa tu predkladá, sa mala zaoberať aj otázkou likvidity v priebehu roka 1996, pretože je to veľmi dôležitý faktor, ktorý napovedá skutočné, nielen vnútorné hospodárenie, ale to, čo sme tu rozprávali predtým o príjmoch Fondu národného majetku, o režime, ako sa inakšie dodržiavajú príjmy Fondu národného majetku.

    No a posledné, čo by som chcel povedať, že ma udivuje, že Fond národného majetku ešte na báze toho, keď vo Východoslovenských železiarňach bol rozhodujúcim akcionárom Fond národného majetku, poskytol záruku za úver pre VÚB Bratislava na dovoz technológie, ale v roku 1996 Fond národného majetku uhradil 452 mil. korún za tento neuhradený úver za VSŽ, keď zároveň paralelne predal všetky akcie. Tak sa pýtam, či pri predaji akcií zaviazal nového vlastníka na prevzatie záruk, ktoré mal vtedy, keď Fond národného majetku bol držiteľom akcií.

    Ďakujem, očakávam odpovede.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    moje vystúpenie bude krátke, ale dúfam, že sa mi podarí vystihnúť tie otázky, ku ktorým chcem diskutovať. V prvom rade si myslím, že sa treba pozrieť na činnosť Fondu národného majetku nielen za tento rok, ale vidieť ho v dvojročnom intervale kvôli tomu, že vlastne počas tohto dvojročného obdobia Fond národného majetku dostal špeciálne výhody v tom, že vydával rozhodnutia, vlastne celý privatizačný proces sa presunul na Fond národného majetku.

    Od začiatku privatizácie prešiel na Fond národného majetku majetok v hodnote 329,1 mld., z toho v roku 1996 33,4 mld. Od začiatku privatizácie fond prevzal 1 435 projektov, ktoré obsahovali 2 373 návrhov na privatizačné výstupy, z nich doteraz sa realizovalo 2 277 a v roku 1996 to bolo 407. Štatisticky je to skutočne úctyhodný počet. Druhá otázka je, aká je kvalita týchto realizovaných výstupov, keď si uvedomíme, že sa vlastne počas tohto dvojročného obdobia každý deň zrealizoval prakticky jeden výstup.

    Fond tiež vypracoval za toto obdobie vyše 700 rozhodnutí o privatizácii v celkovej hodnote 67,8 mld., z toho v minulom roku 36,6 mld. Zaujímavé na týchto rozhodnutiach je to, že skoro 26 mld. z tých 36,6 mld. sa realizovalo v rámci toho veľmi diskutovaného § 28 5, a je to úctyhodný objem 26 mld. Očakával som, že v tejto správe bude trošku podrobnejšie vysvetlené, o aký druh rozhodnutí išlo a nakoľko tieto rozhodnutia boli, alebo prečo vlastne neboli splnené podmienky na privatizáciu podľa pôvodného rozhodnutia. O tom tam, žiaľbohu, nie je ani zmienky. Takisto súhlasím s mojím predrečníkom, že tá správa mala vyzerať ináč, ako vyzerali správy do roku 1995. Dovtedy bol fond iba realizátorom rozhodnutí vlády a ministerstva pre správu a privatizáciu. Od roku 1995 je trošku inou inštitúciou a posielať nám tu iba štatistické správy považujem za poníženie úrovne poslancov v Národnej rade.

  • Od začiatku privatizácie sa realizovali kúpno-predajné zmluvy prostredníctvom priamych predajov v hodnote 118,6 mld., pričom kúpna cena predstavovala 69,4 mld., z toho v rokoch 1995 a 1996 sa realizovali kúpno-predajné zmluvy v bežných cenách za 75,7 mld. a v kúpnych cenách to predstavovalo 42,8 mld. Príjmy z predaja majetku akcií od začiatku privatizácie predstavujú 34,3 mld. Kladiem si teraz otázku, ako fond splatí dlhopisy, keď počas celého tohto obdobia boli príjmy z privatizácie 34,3 mld., keď ďalšie príjmy, ktoré fond dostal, sú neopakovateľné. Fond dostal 11 mld. z ministerstva pre správu a privatizáciu, vlastne z malej privatizácie, to je neopakovateľný príjem v budúcnosti. Tým si už nezlepší likviditu v budúcnosti. Pritom príjmy v roku 1996 predstavovali 7,9 mld. Sk, ale kto z vás si dal prácu a prečítal si účtovnú uzávierku Fondu národného majetku, tak zistil jednu famóznu vec - na investíciách sa odpočítali kúpne ceny v hodnote 11 mld., to znamená, že platby za kúpne ceny boli nižšie ako odpustky za investície.

    Tento proces bude pokračovať aj v ďalších rokoch, pretože tak stoja zmluvy. Čiže aj keď kúpno-predajné zmluvy sú na 42,8 mld., z toho podľa môjho názoru polovička sa môže odpočítavať na investíciách. Prečo ani jedna zmienka tu nie je o tom, koľko investícií v budúcnosti bude si môcť odpočítať dlžník? Tu nás opäť Fond národného majetku zavádza, pretože nechce priznať, aká bude budúca likvidita Fondu národného majetku.

    Toto sú čísla, ale ja si myslím, že tu je dôležitejšie niečo iné. Treba si povedať, v akom právnom rámci a v akej atmosfére sa vlastne realizoval tento objem priamych predajov v hodnote 75,7 mld. Ako som už spomínal, došlo k presunu rozhodovacích kompetencií na Fond národného majetku. Ako sa neskôr ukázalo, vlastne celá táto transakcia sa diala v protiústavnom režime.

    Ďalší závažný moment, ktorý na tomto procese je, že vlastne opoziční poslanci nemajú možnosť reálnej kontroly. My, ktorí sme z výboru pre podnikanie a privatizáciu, vieme veľmi dobre, ako tento proces prebieha, v komisii sú len poslanci koalície. Doteraz nás ani raz táto komisia písomne neinformovala o tom, ako prebieha jej kontrolná činnosť vo Fonde národného majetku.

    Ďalší závažný problém, ktorý vlastne vznikol novelizáciou zákonov, je skutočnosť, že Fond národného majetku môže beztrestne porušovať zákony a nieto inštitúcie v tejto krajine, ktorá by mohla kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v procese privatizácie. Za toto, vážení, nemôžu títo ľudia vo fonde. Tí iba zneužívajú to, čo ste vy, ktorí ste schvaľovali tieto zákony, tu doteraz urobili.

  • Za toto ponesiete historickú zodpovednosť.

  • Ale aj vy ponesiete za prvú vlnu.

  • Potom sa prihláste, nechajte ma hovoriť.

  • Hlasy z pléna.

  • Aby ste zlepšili podmienky vašim privatizérom, zrušili ste kupónovú privatizáciu a nahradili ste ju dlhopisovou metódou. To vám nestačilo. Fondom, ktoré mohli vlastniť v jednotlivých podnikoch 20 %, ste to zákonom obmedzili na 10 % a touto transakciou došlo k situácii, že fondy pochopili, že im zvoní posledná chvíľa, dohodli sa s manažérmi podnikov a vlastne celú túto transakciu zneužili na to, že to, čo bolo dobré vo fondoch, predali rôznym finančným skupinám a dnes držitelia kupónových knižiek z prvej vlny vlastnia už bezcenné papiere.

    Takisto ste neboli ochotní podporiť ochranu minoritných vlastníkov, ktorú som tu predložil v minulom roku. Čiže ochraňujete bohatých, a nie chudobných.

    Pokiaľ ide o dlhopisovú metódu, ja som s ňou síce filozoficky nesúhlasil, ale spôsob, ako ju realizujete, nemá skutočne obdobu. Taký zmätok, aký vyvolalo nariadenie vlády, ktoré v 11 bodoch porušovalo ústavu, hádam sa v žiadnej civilizovanej krajine nevyskytol. Ani po rozhodnutí Ústavného súdu tento zmätok neprestal a Fond národného majetku naďalej pokračuje v tejto podvodnej dlhopisovej transakcii.

    Objavili sa tu prípady takzvanej tretej vlny kupónovej privatizácie. Spomeniem SCP Štúrovo. KK PROFIN predal 30 % akcií firme ASI DÖMEN za cenu 900 Sk, čo predstavuje ujmu fondu a zisk KK PROFIN-u vo výške 347,4 mil. Sk. Keď som napísal na kapitálový dozor ministerstva financií podnet, že je tam kapitálové prepojenie Harvardskej spoločnosti, tak mi po pol roku odpísali, že žiadne tam nie je. Tento prípad ukazuje, že je.

    Často používate argumenty, že Fond národného majetku predával majetok v logike TREUHAND-u. Lenže TREUHAND nikdy nepredával lukratívne podniky pod cenu, ako vy ste predali za 155 Sk pred týždňom alebo pred dvoma akcie Slovnaftu alebo akcie VSŽ. Čiže najlukratívnejšie podniky, za ktoré bolo možné buď získať zo zahraničia, alebo aj domáci investori boli ochotní dať tie prostriedky, ktoré boli na trhu, ste im predali hlboko pod trhovú cenu. Toto považujem skutočne za neseriózne. Na to všetko vytvorili vynikajúce podmienky tí poslanci Národnej rady, ktorí schvaľovali doterajšie zákony.

    Nebudem mať žiadne otázky na pána prezidenta, myslím si, že v tejto situácii si odo mňa žiadne otázky ani nezaslúži, bola by to preňho príliš veľká česť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Košnár. Predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pred chvíľou pán poslanec Cuper pri vstupe do slovenského parlamentu pozdravil fašistickým pozdravom Heil Hitler. Chcem ho vyzvať, aby sa poslancom tohto parlamentu ospravedlnil a v prípade, že to tak neurobí, oznamujem, že podávam podnet na prešetrenie tejto udalosti mandátovému a imunitnému výboru, pretože jeho krok považujem za šírenie fašizmu na pôde slovenského parlamentu.

  • Ďakujem. Pán Javorský, nech sa páči.

  • Vážení poslanci, vážený pán podpredseda,

    tiež sa pripájam k tomuto návrhu, lebo si myslím, že pán Cuper doteraz nepochopil, že je tu demokratický parlament, že tu nie je ľavá či pravá diktatúra. Žiadam tiež, aby sa ospravedlnil a pripájam sa k návrhu, aby sa jeho vyjadrenie riešilo v mandátovom a imunitnom výbore.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Košnár.

  • Vážený predsedajúci, dámy a páni...

  • Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    ľuďom, ktorí z tohto parlamentu naozaj robia neznesiteľné divadlo, vrieskajú tu, behajú tu s transparentíkmi a otravujú život tejto spoločnosti, nemienim sa ospravedlňovať, v nijakom prípade. Povedal som pánu Vaškovičovi iba, že vrieska ako Heil Hitler.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Ja by som len pánu Cuperovi povedal, že nehovoril, že vrieska ako Heil Hitler, ale prišli ste do miestnosti a zakričali ste Heil Hitler, aby to bolo jasné.

  • Faktické poznámky podľa rokovacieho poriadku nie sú, tak žiadam, aby sa v tomto parlamente dodržiaval aspoň rokovací poriadok zo strany opozície. Robia to sústavne. Minule to urobil pán poslanec Moravčík.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči, pán Košnár.

  • Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som obrátil vašu pozornosť na predmet nášho rokovania, t. j. na správu o činnosti Fondu národného majetku za uplynulý rok, ktorá sa predkladá na základe zákona o veľkej privatizácii. S istotou však môžem tvrdiť, že zákonodarca neukladal povinnosť Fondu národného majetku predložiť, prepáčte mi silné slovo, takýto paškvil, takúto formálnu, povrchnú správu, ktorá musí skutočne urážať členov parlamentu, a robí si vlastne posmech z jediného zákonodarného zboru.

    Obsah správy a hĺbka analýzy problémov by mala byť totiž primeraná úlohe privatizácie v transformačnom procese, predovšetkým formovaniu takej kvality a štruktúry vlastníckych vzťahov a ich subjektov, ktorá zabezpečí efektívnejšie využitie podstaty privatizovaného majetku v jeho fungovaní. Správa si takýto cieľ zrejme ani nekládla, sústreďuje sa najmä na informáciu o tom, čo sa robilo, čo sa urobilo, pričom táto informácia spočíva v podstate v suchom výpočte počtu zasadnutí, počtu prijatých uznesení atď. a absentuje akákoľvek analýza, ako sa to urobilo a aké sú tu problémy.

    Obdobne takéto formálne, povrchné informácie obsahuje aj ďalšia časť správy, ktorá je orientovaná na rozhodnutia o privatizácii a podobne. Práve tu sme očakávali, že Fond národného majetku správou, ktorú predkladá, dokáže efektívnosť svojho rozhodovania. Namiesto toho dostávame všeobecné konštatovanie, že pri výbere najvhodnejšieho kupujúceho sa posudzovala tiež schopnosť nadobúdateľa zabezpečiť fungovanie podniku a rast jeho výkonnosti. Zrejme nie je neprekonateľným problémom verifikovať toto tvrdenie konkrétnymi číslami o hospodárení týchto subjektov. Viaceré výsledky totiž hovoria skôr o opaku.

    O problémovosti, resp. nehodnovernosti tvrdenia o najvýhodnejšom výbere svedčí nepriamo aj údaj o tom, že z celkového počtu 492 rozhodnutí o privatizácii sa 94 rozhodnutí týkalo zmeny už vydaného rozhodnutia o privatizácii, t. j. týkalo sa takmer 20 %. Nedozvedáme sa však nič o podrobnejšej špecifikácii príčin týchto zmien rozhodnutí.

    O probléme reálnej výhodnosti, resp. nevýhodnosti jednotlivých foriem privatizácie už bola reč, nebudem sa o tom podrobnejšie zmieňovať, ale stojí za pozornosť, že predaje akcií a podnikov priamym predajom sa uskutočňujú za kúpne ceny, ktoré predstavujú v priemere iba 38,78 % bilančnej ceny, kým pri predaji podnikov formou verejnej súťaže je to 69,69 %.

    Obdobne zarážajúci je údaj aj o priemernej cene akcií predávaných z portfólia Fondu národného majetku. Táto priemerná cena za uplynulý rok bola 151,30 Sk. Toto asi bola smerodajná cena, ktorú fond použil pri predaji 15 % akcií Slovnaftu, Slovintegre za 155 Sk za jednu akciu.

    V sledovaní a vymáhaní pohľadávok sa v dosť konzekventnej podobe prejavuje efektívnosť rozhodovacieho procesu o výbere kvalitného uchádzača o privatizáciu, ale aj kvalita zmluvného zabezpečenia tohto procesu. V tejto správe chýbajú údaje o tom, do akej miery sa plnia také zmluvné záväzky, ako napríklad dodržanie alebo zvýšenie zamestnanosti, zachovanie predmetu podnikania, umožnenie účasti zamestnancov na podnikaní, ale aj takých záväzkov, ktorými sa zdôvodňovala nižšia kúpna cena, t. j. realizácia investícií v stanovenom objeme a termíne.

    Konštatovanie o stave pohľadávok po lehote splatnosti zo splátok kúpnych cien, konkrétne, že záväzky splatné k 31. decembru minulého roku nesplnilo 190 dlžníkov, čo je o 24 dlžníkov menej ako v roku 1995, zvádza k zhodnoteniu, ako by to bol úspech. Ale takýto záver je veľmi pochybný, ak si uvedomíme, že vo finančnom vyjadrení dlh vlani oproti minulému roku narástol o viac ako 149 mil. Sk.

    Z hľadiska zachovania rovnosti podmienok je dôležité, aby boli jasné kritériá na odstúpenie od zmluvy. Existujú vôbec takéto kritériá? Je dôvodom na odstúpenie od zmluvy aj nedodržanie záväzkov v oblasti zamestnanosti a investícií?

    Pokiaľ ide o efektívnosť predaja majetku, spravovania podnikov s majetkovou účasťou na tejto báze vytvárania zdrojov na naštartovanie a realizáciu nevyhnutných štrukturálnych zmien, údaje nás neoprávňujú na optimizmus. Skôr naopak. Precíznejšie závery, ktoré zrejme zákonodarca očakával, keď zakomponoval túto povinnosť fondu predkladať správu parlamentu, by bolo možné urobiť iba na základe porovnania časových radov údajov o objeme predaného majetku v bilančných a kúpnych cenách, tie však, žiaľ, absentujú.

    Chcem teda zhrnúť, že správa je povrchná, neanalytická, nie je možné urobiť si z nej obraz o tom, ako pristupuje Fond národného majetku k tomu, čo je náplňou jeho činnosti, a preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijala navrhnuté uznesenie, t. j. schváliť správu o činnosti Fondu národného majetku, naopak, aby vrátila túto správu na dopracovanie, prepracovanie v tom duchu, v akom zaznievali požiadavky a aký zodpovedá úmyslu zákonodarcu pri prijímaní zákona o veľkej privatizácii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže pán Košnár bol posledný diskutujúci v rozprave, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť prezident Prezídia Fondu národného majetku, pán Gavorník? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    aj keď, samozrejme, možno polemizovať o tom, a to by sme hovorili donekonečna, či mohla správa vyzerať tak alebo onak, asi bude mať každý kus pravdy. Mrzí ma jedna vec, že sa to vlastne zvrháva na celú kritiku privatizácie. To berte len ako poznámku, ja sa k tomu vyjadrovať nebudem, vyjadrím sa k niektorým bodom, ktoré som si stačil poznačiť.

    Myslím si, že kontrola činnosti Fondu národného majetku a jeho orgánov je v rukách tohto parlamentu. Keď sa vy dohovoríte, že budeme kontrolovaní, tak budeme. K tomu nemám čo dodať. Osobne vítam kontrolu akéhokoľvek druhu, nevyhýbam sa jej. Nakoniec by som bol rád, aby sa niektoré veci počas môjho pôsobenia vo fonde skontrolovali. Nemám ale tie informácie, naozaj ich nemám, ako to tu jeden z pánov poslancov povedal, pán poslanec Vaškovič, že sa beztrestne porušuje zákon. Vážení, to nie je pravda. To treba dokázať. Pokiaľ porušujeme zákon, potom nás tu netrpte, potom nás treba dať niekde inde, tam, kde patria takí, čo zákon porušujú. Nemám také znalosti, to som už povedal minule pri správe, opakujem to aj teraz. Nepoznám, že by bol taký stav, aby sme porušovali zákon.

    Pokiaľ ide o kvalitu správy, už som naznačil, samozrejme, to je vec diskusie, každý od tej správy očakáva zrejme niečo iné. Pre mňa je v tejto chvíli dôležité to, že príslušné výbory ohodnotili správu tak, ako ju ohodnotili a prišla sem bez pripomienok a bez pozmeňujúcich návrhov. To je pre mňa moment, ktorý je dôležitý a ostatné, samozrejme, je v rukách aj tých ostatných, ktorí nie ste členmi príslušných výborov, kde sa tento materiál, aj následný, prerokúval.

    Pokiaľ ide o rokovanie výboru, mrzí ma, že by som mal niekoho urážať za to, že neprídem do výboru. Aj na to som už raz odtiaľto odpovedal, že keď bude taká vôľa, prečo by som do výboru neprišiel. Ale s predsedom výkonného výboru máme podelené kompetencie, že on chodí do výboru, ja chodím sem. Keď to chcete zmeniť, ja budem chodiť do výborov a nech niekto iný chodí sem. Všetko nemôžem robiť. Ale to už som raz vysvetľoval. Neviem, prečo by som mal tým kohosi uraziť. To nie je neúcta k tomuto parlamentu, myslím si, že je to pritiahnuté za vlasy. To nie je pravda. Ja vás nepovažujem za nepriateľov napriek tomu, že niektorí ste sa nevyhli nejakým osobným skoro invektívam. Je to vec názoru a názory si môžeme vysvetľovať. Pokiaľ tu niekto nebol dva dni za mňa, že sem neprišiel, to je zrejme vec tohto parlamentu, prečo nemohol prísť ten, kto mohol prísť. Ja som vtedy prísť nemohol. Bol som práceneschopný. Takže neviem, prečo sa k tomu vracať. Mrzí ma to, ja sa nevyhýbam parlamentu. Prečo? Ja prídem. Že by som sa tu medzi vami v tejto chvíli cítil najlepšie, to tiež nemôžem povedať. Ale som tu, lebo tu musím byť a za čosi zodpovedám.

    Teraz budem už vecnejší. Pokiaľ ide o kritériá pri výbere akcií VSŽ a Nafty Gbely, my máme kritériá, ktoré sú všeobecne známe. Ale vás skôr zaujímajú vlastníci Nafty Gbely. Ja poznám presne tých istých čo aj vy všetci ostatní. To nie sú anonymní, to sú neanonymní vlastníci, ja teraz neviem, ako sa konkrétne kto z nich volá. Sú dvaja a vlastnia Naftu Gbely. A VSŽ vlastnia niektoré organizácie, tiež už si nespomeniem, ako sa volajú a sú tam. To, myslím si, nie je do smiechu. Mám na mysli organizácie, ich je tam sedem alebo osem, ktoré sú vo VSŽ. Nemôžem si ich pamätať, kto presne všetko čo sprivatizoval.

    Akcionárske práva - koľkí zástupcovia boli v dozorných radách, zoznam - ja ten zoznam nemám, ten si oficiálne vyžiadajte. On nie je tajný. To, ktorí zástupcovia z Fondu národného majetku či vo forme príkazníkov, alebo nejakým iným spôsobom zabezpečujú výkon akcionárskych práv, ten zoznam nie je tajný. Nakoniec sa už pár ráz spomínal, dokonca sa aj často medializoval, tak v tom problém nevidím, aby sa niekto dostal k tomu zoznamu.

    Ako sa vyhodnocovala činnosť zástupcov - celkom jednoduchým spôsobom. Výkonný výbor sa z času na čas touto otázkou zaoberá a potom buď predseda výkonného výboru, alebo niekto poverený z výkonného výboru nám veci objasňuje, resp. vysvetľuje. Každý zástupca, chcem na to upozorniť, každý zástupca, ktorý je ako príkazník fondu, je povinný vyhotovovať správu v písomnej podobe, ktorú predkladá, a správy sa v príslušnom útvare vyhodnocujú.

    To, že máme nezaplatenú jednu pätinu pohľadávok, žiaľ, je pravda. Tento problém nás úprimne trápi, my s tým robíme, čo môžeme. Odstupovanie od zmlúv alebo vymáhanie pohľadávok, to je záležitosť, o ktorej, keď bude treba, môže byť jeden celý parlament, lebo to iné garnitúry, ktoré boli vo fonde, zatiaľ nerobili, to je mimoriadne boľavý problém. Nie je jednoduché vymáhať od kohosi, keď rozkradne alebo rozšafári majetok, ktorý tam je, a teraz ho nechce vrátiť. Nebudem uvádzať konkrétny príklad jednej firmy, ktorá je neďaleko v Bratislave, kde jedna ochranka inzultovala druhú a tá potom posilnená o pár mocných mužov zasa potrápila tých ďalších a nakoniec dobre, že nedostali aj právnici Fondu národného majetku. Takže aj tak sa veci vymáhajú. Nehovorím, že to je vo všeobecnosti, ale vymáhanie je veľmi zložitá vec.

    DMD dostal príspevok na to, aby sa ozdravili podniky, ktoré on spravuje. To pokladám za pochopiteľné, neviem, čo by som k tomu mal dodať.

    Navýšenie kapitálu je prirodzená forma, ako lepšie vykonávať práva akcionára, preto navyšujeme, aby pokiaľ chce navýšiť niekto iný - ale to je takisto terminus technicus či ekonomicus, myslím si, že celkom jasný, prečo sa navyšuje kapitál.

    Predaj akcií VSŽ a tá záruka, to pán poslanec neviem, na to sa musím pozrieť, či to je zmluvne ošetrené, na to vám nemôžem odpovedať.

    SCP Štúrovo - k tomu nemám čo dodať, to som prekvapený aj sám, že sa takéto veci môžu stať, ale vidíte, je to možné.

    Pokiaľ ide o zamestnancov a ich účasť na privatizácii, zmluvne je to zakotvené. Pokiaľ sa také stalo, že zamestnanci dostali, je to zmluvne zakotvené, teda je to v zmluve s Fondom národného majetku a je to podmienka, je dôvod na odstúpenie od zmluvy aj nedodržanie počtu zamestnanosti, aj nedodržanie investícií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu prezidentovi. Chce sa vyjadriť pán poslanec Líška? Nie. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Bol tu návrh pána poslanca Košnára. Dali ste písomný návrh, pán Košnár?

    Nech sa páči, pán poslanec Košnár.

  • Pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo.

    Je to správa, nie návrh zákona, a k správe je priložený návrh uznesenia, znejúci schváliť túto správu. Môj pozmeňujúci návrh je neschváliť túto správu, vrátiť ju Fondu národného majetku na doplnenie a dopracovanie.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996. Prezentujme sa a budeme hlasovať. Pán poslanec Líška prečíta uznesenie.

  • Návrh uznesenia a odporúčanie gestorského výboru som prečítal, keď som predkladal spoločnú správu. Pán Košnár nepredniesol pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, nepredniesol iné uznesenie, on predniesol svoj postoj k tomuto uzneseniu a ten postoj prejaví v hlasovaní. To je všetko. Takže môžeme hlasovať o uznesení, ako je obsiahnuté v spoločnej správe.

  • Nech sa páči, pán poslanec Líška, prečítajte uznesenie.

  • "Návrh uznesenia Národnej rady k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996 vo vláde Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996."

    Pán predsedajúci, toto je návrh uznesenia, prosím, aby ste o ňom dali hlasovať.

  • Počuli ste návrh uznesenia. Budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

    Ďakujem pánu spravodajcovi, takisto i pánu Gavorníkovi.

    Vážené pani poslankyne, budeme pokračovať podľa schváleného programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

    Podľa § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie ročnú účtovnú závierku fondu po prerokovaní vo vláde. Návrh ročnej účtovnej závierky fondu za rok 1996 prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 6. mája 1997.

    Návrh ste dostali ako tlač 662 a spoločnú správu výborov ako tlač 662a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím opäť prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.

    Procedurálna poznámka - pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Zvýšilo by kultúrnosť nášho rokovania a vecnú stránku, keby spravodajca rozlišoval medzi prednesením návrhu a medzi písomným odovzdaním návrhu. Pán Košnár predniesol svoj návrh ústne, čo je zapísané. Spravodajca ho teda mohol odmietnuť len tým, že to nebolo písomne potvrdené. A prosil by som, aby sa rozlišovala táto elementárna záležitosť.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

    Ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996 overila na základe vykonaného výberového konania fondom audítorská firma Interaudit Agro Bratislava, spoločnosť s r. o. Predmetom auditu boli obligatórne súčasti ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996 v zmysle § 18 zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovnícve, opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 65/507 z roku 1995, ktorým sa ustanovuje účtovná závierka Fondu národného majetku Slovenskej republiky a vzor výkazu účtovnej závierky, ako aj ďalších platných predpisov.

    Na základe vykonaného auditu vyslovili audítori názor, že ročná účtovná závierka Fondu národného majetku Slovenskej republiky dáva verný a správny obraz o majetkovej podstate a finančnom hospodárení fondu k 31. 12. 1996. Na základe týchto uvedených skutočností a dôkazov audítor odporučil prijať audítorskú správu s názorom bez výhrad. Správnosť zostavenia účtovných výkazov fondu k 31. 12. 1996, a to súvahy v plnom rozsahu, výkazu o tvorbe a použití Fondu národného majetku Slovenskej republiky a výkazu o čerpaní rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky potvrdil svojím podpisom a úradnou pečiatkou zodpovedný audítor. Kópia audítorskej správy je súčasťou predloženého materiálu.

    Všetky vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektmi sú premietnuté v súvahe v členení na aktíva a pasíva, ktoré k 31. 12. 1996 predstavovali sumu 111 250 640 tis. Sk. Hlavnú položku aktív tvorí účasť fondu na majetku akciových spoločností, ktoré boli založené fondom a sú zaknihované v Stredisku cenných papierov. Sú upravené o rozdiel medzi nominálnou hodnotou a trhovou hodnotou na organizovanom trhu. Hlavnou položkou pasív je účet Fondu národného majetku, ktorý predstavuje 71 172 778 tis. Sk a je hlavným zdrojom krytia aktív.

    Rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa za rok 1996 splnil celkom na 80,14 %, pričom prevádzkové náklady na správnu činnosť sa splnili na 80,54 % a investičné náklady na 71,29 %. Úspora rozpočtových prostriedkov predstavovala 25 723 tis. Sk.

    Pán predsedajúci už povedal, že návrh tejto ročnej účtovnej závierky sa prerokoval v dozornej rade, bol predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky odporučila predložiť tento materiál na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prosím vás týmto, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste tak urobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku pánu Gavorníkovi.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Tomášovi Cingelovi, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1494 zo 7. apríla 1997 pridelil návrh účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s termínom na prerokovanie do 13. júna 1997. Ako gestorský výbor určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým sa pridelila parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 12. júna 1997 v druhom čítaní a uznesením číslo 428 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 12. júna 1997 v druhom čítaní a uznesením číslo 386 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tohto stanoviska.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996, tlač 662, v druhom čítaní schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe súhrnného stanoviska gestorského výboru.

    Teraz vám prečítam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

    "Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996 vo vláde Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996."

  • Ďakujem poslancovi Cingelovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy písomne nemám nikoho prihláseného. Hlási sa niekto ústne? Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán prezident fondu? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

    Prosím pána poslanca Cingela, aby hlasovanie uvádzal.

  • Budeme hlasovať o uznesení Národnej rady na schválenie účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 1996.

  • Pán spravodajca uznesenie prečítal, nech sa páči, budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

    Ďakujem pánu prezidentovi aj spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje štyridsiaty bod programu, a to

    zoznam podnikov a zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 670 a spoločnú správu výborov ako tlač 670a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pána Petra Bisáka, aby materiál uviedol.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa § 41 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby príslušné orgány štátnej správy a obce predložia na schválenie vláde zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, ktoré budú zahrnuté do privatizácie. Zároveň predložia zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ktoré nebudú zahrnuté do privatizácie. Zoznamy predkladá vláda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadaní 6. 5. 1997 schválila harmonogram transformácie majetku štátu pre rok 1997 a návrh ďalšieho postupu v procese transformácie, ktorého súčasťou je aj zoznam podnikov a zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie a dnes sú tieto zoznamy predložené do pléna Národnej rady.

    Z hospodárskych rezortov sú do privatizácie zahrnuté: jeden štátny podnik z ministerstva hospodárstva, 6 štátnych podnikov z ministerstva pôdohospodárstva, jeden štátny podnik z ministerstva životného prostredia a 54 štátnych podnikov z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Do privatizácie zdravotníckych zariadení sú zahrnuté obvodné zdravotné strediská, samostatné polikliniky, nemocnice s poliklinikou prvého typu, ktoré nie sú v sídlach okresov a nie sú jediným lôžkovým zariadením v okrese, detské sanatóriá a ozdravovne a ako experiment 7 zdravotníckych zariadení regionálneho významu. Z celkového majetku štátu v rezorte zdravotníctva v účtovnej hodnote viac ako 32 mld. korún je do privatizácie zahrnutý majetok v objeme 2,7 mld., čo predstavuje podiel len 8,5 % z celkovej hodnoty majetku zdravotníckych zariadení. Prerokovaním týchto zoznamov sa dotvárajú podmienky na ďalšiu privatizáciu podnikov a zdravotníckych zariadení nad rámec druhej vlny privatizácie na rok 1997 a rok 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bisákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím poslankyňu Janu Sudekovú, ktorú výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poveril plniť úlohu spravodajkyne na schôdzi Národnej rady, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zoznamu podnikov a zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie, tlač 670, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1589 z 2. júna 1997 pridelil zoznamy podnikov a zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s lehotou na prerokovanie vo výboroch do 20. júna 1997. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky parlamentnú tlač neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote a zaujali tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s odporúčaním Národnej rade Slovenskej republiky vziať zoznamy na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval zoznamy 19. júna 1997 v druhom čítaní, uznesením číslo 398 zobral zoznamy na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať zoznamy na vedomie a prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v prílohe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval zoznamy 18. júna 1997 v druhom čítaní, uznesením číslo 328 zobral zoznamy na vedomie s pripomienkou vyňať zo zoznamu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z Nemocnice s poliklinikou Ružinov Bratislava Liečebňu pre dlhodobo chorých, Ružinovská 6, Bratislava a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zoznamy zobrať na vedomie po zohľadnení tejto pripomienky. Podľa § 52 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady tretina prítomných členov výboru nevyslovila s uznesením výboru súhlas a požiadala o uvedenie ich stanoviska, ktoré je uverejnené na tretej strane spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval zoznamy 20. júna 1997 v druhom čítaní, uznesením číslo 254 zobral zoznamy na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť zoznamy vláde Slovenskej republiky na prepracovanie s tým, aby predložila koncepciu cieľového modelu zdravotníckej starostlivosti.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    V spoločnej správe máme dva pozmeňujúce návrhy. Návrh číslo 1, ktorý je návrhom výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, vyňať z Nemocnice s poliklinikou Ružinov liečebňu pre dlhodobo chorých, gestorský výbor odporúča schváliť. Návrh číslo 2 - vrátiť zoznamy vláde Slovenskej republiky na prepracovanie s tým, aby predložila koncepciu cieľového modelu zdravotníckej starostlivosti, gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať samostatne. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zoznamy podnikov a zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie v druhom čítaní zobrať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy, ktoré pred hlasovaním môžem prečítať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Sudekovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Hlási sa niekto teraz? Pán Šagát, pani Ďurišinová a pani Aibeková. Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Tibor Šagát.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som povedal niekoľko poznámok k predloženému zoznamu podnikov a zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie. Ako iste viete, o tejto problematike sme na tejto pôde už opakovane hovorili, napriek vecnej argumentácii sa, žiaľbohu, vo filozofii privatizácie v zdravotníctve nič nezmenilo. Dnes sa pravdepodobne prijme uznesenie a celá vec sa na ministerstve privatizácie začne realizovať. Napriek tomu by som sa teda chcel spýtať predkladateľa na niektoré veci, keby bol pán minister taký láskavý a pokiaľ je to možné, zodpovedal.

    Predovšetkým treba uviesť, že vláda prerokovala koncepciu transformácie majetku 3. decembra 1996 a uložila ministrovi zdravotníctva a ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku vypracovať časový a vecný harmonogram predkladania privatizačných projektov. Vláda si nedala ambíciu predložiť a urobiť koncepciu transformácie systému, v ktorom by bola privatizácia len metódou, ale rovno a otvorene to nazvala koncepciou, transformáciou majetku. Ide len o transformáciu majetku. Zmenou majetku sa však zmení charakter poskytovania zdravotníckych služieb, zmenia sa majetkovoprávne vzťahy, pracovnoprávne vzťahy a financovanie zdravotníctva. To nie je veľmi dobre riešené, a preto sa chcem opýtať, pretože sme boli ubezpečovaní a aj v pripomienkovom konaní k materiálu ministerstvo zdravotníctva sľubovalo, že urobí legislatívne úpravy, aby mohlo do tohto procesu viacej zasiahnuť, ako to bude riešené.

    Žiaľbohu, k novele zákona číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii v tomto zmysle nedošlo, ministerstvo zdravotníctva nemá vytvorený legislatívny rámec na to, aby mohlo ovplyvňovať výber, a tak ako to povedal pán štátny tajomník ministerstva privatizácie v našom výbore, existujú len ústne dohody, že návrh, ktorý ministerstvo zdravotníctva odporučí, projekt, ktorý sa odporučí, sa bude rešpektovať. To je veľmi slabá záruka. Preto predpokladám, že žiadny legislatívny zámer účasti rezortu, ktorý je zodpovedný za realizáciu zdravotnej politiky, tu nie je.

    Druhý, veľmi vážny legislatívny rámec, ktorý by zabezpečoval, aby sa zdravotnícke zariadenie využívalo na účely, ktoré sú mu určené, bude zabezpečený len dodatkom k zmluve. Myslím si, že opäť je to nedostatočné, pretože pri dnešnom financovaní zdravotných výkonov väčšina zdravotníckych zariadení je aj v roku 1996 v dlhu, a povedzte mi, za akých okolností bude môcť prevádzkovateľ prevádzkovať zdravotnícke zariadenie pri dnešných cenách, aby musel sponzorovať túto zdravotnú starostlivosť zo svojich peňazí.

    Okrem legislatívneho rámca, ktorý tu chýba, chýba tu ekonomický rámec pre túto vec. Ekonomický rámec znamená, že prostriedky na privatizáciu sa budú môcť použiť zo základného zdravotného poistenia. Jednoducho povedané, zo zdravotného poistenia občanov si zaplatia privatizéri privatizáciu. Môžem vám povedať, že to je prípad, ktorý nemá obdobu v Európe, aby zo základného zdravotného poistenia si zdravotnícki pracovníci, ktorí majú byť uprednostňovaní, platili privatizáciu. Tým vlastne by sme dovolili kapitalizáciu prostriedkov zo zdravotného poistenia. Vieme, že sme v zákone o zdravotnom poistení číslo 273 toto viac-menej precízne zakázali úložky kapitalizácie investovania a tak ďalej, ale tu vlastne dovoľujeme privatizérovi kapitalizovať prostriedky, ktoré sú vybrané od občanov, aby sa v plnom rozsahu použili na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a maximálne je z nich dovolené robiť odpisy na jednoduchú reprodukciu, len odpisy na jednoduchú reprodukciu.

    Ak si predstavíme, že dnes je odhad, že naše schátrané budovy zdravotníckych zariadení, zlikvidovaná technológia vyžadujú približne 50 miliárd korún, tak si viete predstaviť, v akom stave preberú zdravotnícke zariadenia, čo bude treba do nich investovať. Ekonomicky teda tento proces nie je v takej polohe, aby mohol odštartovať. Pravdepodobne budeme zvažovať, či nepodáme rozpor na Ústavný súd, že sa toto zo základného zdravotného poistenia nemôže robiť.

    Ďalšia vec je, keď si porovnáte tie zoznamy, vyskytujú sa v troch variantoch, jeden je decembrový, druhý je marcový a toto je posledný májový s prerokovaním v júli. Tieto materiály, ktoré obsahujú zoznamy, sa veľmi významne menia. Predovšetkým, a to, pán minister, asi nebudete vedieť vysvetliť, prečo sa významne zmenili ceny zdravotníckych zariadení väčšinou smerom mínus, veľmi významne. To bol prvý posun, ktorý sme už signalizovali pri prerokúvaní v marci. Okrem toho v poslednom čase, keď som ten materiál trošku podrobnejšie preštudoval, tak som zistil, že pôvodne schválené zoznamy vo vláde sa doplnili o nové zdravotnícke zariadenia. Napríklad v Nemocnici s poliklinikou Bardejov zubné stredisko, Obvodné zdravotné stredisko Kružlov, Odborný liečebný ústav tuberkulózy a pľúcnych chorôb Podskalka, Humenné, Liečebňa pre dlhodobo chorých Strážske, Michalovce, Odborný liečebný ústav Zepmlínska šírava, Nemocnica Spišská Sobota - geriatrické oddelenie, Poliklinika, Reimanova ulica, Prešov, ale niektoré vypadli. Vypadlo Obvodné zdravotné stredisko Široké, Nižná Šebastová. Vypadli aj niektoré nemocnice, ktoré tam boli predtým zaradené, ako napríklad Moldava a Handlová. Tieto pohyby sú možno vysvetliteľné. Ja ich vysvetliť neviem.

    Ak pri nemocniciach s poliklinikou sa prijala zásada, ktorá sa uviedla v decembrovom materiáli, a povedalo sa, že sa budú privatizovať len nemocnice s poliklinikou, ktoré nie sú v okresných sídlach, tak prečo tam nezostala nemocnica v Moldave, prečo tam nezostala nemocnica v Handlovej. Takže sú tam mnohé posuny. Okrem toho v materiáli, ktorý schválila vláda 12. decembra, sú na strane 4 v odseku 1 v ôsmom riadku uvedené zariadenia, ktoré sa nemajú privatizovať. A tam sú uvedené fakultné nemocnice, psychiatrické nemocnice, liečebne a odborné liečebné ústavy. Keď si ale pozriete zoznamy, tak zistíte, že v nových zoznamoch zostali Odborné liečebné ústavy - Tatranská Polianka, Lehnice, Šamorín, Nový Smokovec, ale na druhej strane v zozname zostali odborné liečebné ústavy Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská kotlina, Kvetnica. Pýtam sa, či platí zásada, ktorá sa prijala vo vláde v decembri, že sa nebudú privatizovať odborné liečebné ústavy. Alebo tie v Kvetnici, v Hágoch nemajú ešte privatizérov, a to potom dokončíte neskôr? Tak buď sa prijme zásada, že sa neprivatizujú, a potom ich neprivatizujte, alebo nerobme vyberanie hrozienok z koláča.

    Okrem toho, samozrejme, že zostali nezodpovedané veci okolo fakultných nemocníc. Dérerova nemocnica napriek tomu, že nemá oficiálne označenie fakultná nemocnica, má zo svojich približne 30 oddelení a kliník len jedinú, ktorá nie je výučbovou bázou fakulty alebo inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov, a to je oddelenie hematológie. Ostatné všetky sú výučbové pracoviská buď fakulty, alebo IVZ. Ako je možné, že sa tam dostala potom jej časť na Krásnej hôrke, kde sú umiestnené lekárska fakulta s klinikami pracovného lekárstva a toxikológie, prečo je tam klinika geriatrická a IVZ tam má výučbovú bázu pre rehabilitáciu, je tam rehabilitačné oddelenie? To je ťažko vysvetliteľné. Okrem toho v tejto lokalite, v časti na Krásnej hôrke existuje toxikologické centrum pre celé Slovensko, toxikologické laboratórium pre celú Bratislavu. Keď som sa vo výbore na to pýtal pána ministra, povedal, že to je experiment. Prepáčte, experiment s fakultnými pracoviskami? Tak potom to označme ako experiment, urobme projekt a ukážme ho. Na to, aby sa tento experiment urobil, sa približne pred dvoma týždňami v Dérerovej nemocnici vymenil riaditeľ. Som o tom presvedčený, pretože predchádzajúci riaditeľ tvrdil, že nepodpíše žiadne údaje, ktoré budú potrebné na privatizáciu. A čo sa stalo? Ministerstvo priamo vyzvalo Dérerovu nemocnicu, aby predložila podklady potrebné na privatizáciu do 19. júla. Nezaujíma sa o to privatizér, ktorý by to potreboval, ktorý by na základe toho mal vypracovať projekt, ktorý tak väčšinou robí. To znamená, že ministerstvo zdravotníctva už pripravuje niekomu privatizáciu fakultných pracovísk a pracovísk Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov. Tak vám môžem povedať, že som tým pobúrený.

    Samozrejme, že by sa dalo ďalej polemizovať o tom, že pri tejto forme privatizácie žiadne peniaze alebo len minimálna časť príde do Štátneho fondu zdravia, ktorý je určený na to, preto sa menil zákon, aby bol zdrojom na financovanie prioritných programov.

    Ešte mám jednu poznámku k diskusii, ktorá tu prebiehala pred niekoľkými mesiacmi, kde sa povedalo, prečo tu protestujem, že vlastne tie zoznamy sú tie isté, že sa ide robiť to isté, čo sme chceli urobiť my, len tentoraz je rozdiel v tom, že nie naši politickí príslušníci budú privatizovať. Chcem upozorniť, že to, samozrejme, nie je pravda, pretože v časti privatizácie, ktorá sa spracovala, je k dispozícii, mám ju so sebou, v časti, ktorá sa týka týchto zdravotníckych zariadení, ktoré sú tu, sa priamy predaj vopred určenému vlastníkovi uvádza len ako výnimočný experiment. To znamená, že všetky privatizácie, ktoré prebehli za Moravčíkovej vlády, boli buď ako verejná súťaž, alebo bezplatný prevod majetku do miest a obcí.

    Môžem povedať, že mám veľmi veľa informácií z regiónov, pred dvoma hodinami som hovoril s ľuďmi z istého regiónu, a mestá, obce sa združujú, vytvárajú si združenia, spoločnosti s ručením obmedzeným a majú eminentný záujem na tom, aby filozofiu prenosu lokálnych zariadení mohli mať vo svojom majetku, aby mohli týmto ovplyvňovať komfort pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nie, táto služba vzhľadom na nedočkavosť mnohých, ktorí ešte nemáte trafiku, sa zmení na privatizáciu vo forme vzniku ziskových organizácií, ktoré jednoznačne zo štúdií mnohých zvonku len predražujú systém. Predražujú systém, pretože všetci privatizéri budú chcieť mať zisk. Okrem toho predajú tie budovy, ktoré sú navyše, ktoré mal štát vytypovať a povedať, že tie budovy nepotrebujeme, tie predáme verejnou dražbou. Také je napríklad detské oddelenie vo Zvolene, postavilo sa nové, a iste viete, čo všetko sa vo Zvolene robí preto, aby to za korunu prešlo pre Hnutie HZDS na kancelárie.

    Takže v zásade môžem povedať, že v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, ako sa to urobilo, a čas ukáže, pretože si to iste zrealizujete, niet o tom pochýb, a bude to bolestné, aby sa tieto veci znovu usporiadali tak, aby sa zdravotné služby, poskytovanie zdravotnej starostlivosti na 90 % v štáte riešilo verejnoprospešnými alebo inými neziskovými organizáciami, pretože peniaze poistencov sa môžu používať len na zdravotnú starostlivosť, a nie na kapitalizáciu, nie na vznik zisku. Samozrejme, za slušnú odmenu áno, ale to je absolútny rozdiel.

    K spoločnej správe a k uzneseniam chcem uviesť pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z., keďže, samozrejme, neprejde ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil výbor pre životné prostredie - vrátiť materiál, aby vláda povedala najprv koncepciu, tak ako ju uvádza aj v programovom vyhlásení, že vznikne vyvážený systém neštátneho a štátneho zdravotníctva. Bojím sa a som presvedčený, že týmto spôsobom nevznikne vyvážený systém.

    V zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350 si dovoľujem dať návrh na doplnenie uznesenia v tlači 670a, v časti IV doplniť odsek 3 tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zo zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie vyňať: nemocnice s poliklinikou prvého typu, odborné liečebné ústavy a denné detské sanatóriá, liečebne pre dlhodobo chorých vrátane Geriatrického, centra sv. Lukáša v Košiciach, detské ozdravovne, časť Krásna hôrka Dérerovej nemocnice a polikliniky na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava."

    Prosím o to a žiadam, aby sa o týchto šiestich bodoch hlasovalo osobitne, pretože predpokladám, že keď prešla pripomienka pani poslankyne Aibekovej, aby sa neprivatizovala Liečebňa pre dlhodobo chorých v Ružinove, že budete mať rovnaký meter minimálne na iné liečebne pre dlhodobo chorých, lebo nevidím rozdiel, prečo by o Ružinove táto snemovňa mala povedať áno alebo nie, a inde opačne.

    Čo sa týka polikliník na území hlavného mesta Bratislavy, je mnoho písomných dokumentov, podobne ako je mnoho písomných dokumentov o tom, ako primátor hlavného mesta žiadal riešiť dopravnú situáciu, dotácie, ako uviedol, je najmenej tridsať listov, tak je niekoľko listov, ktoré písal primátor mesta Bratislavy, starostovia jednotlivých častí ministrovi zdravotníctva, že majú záujem o privatizáciu, ani nie o prevod, ale rovnakú privatizáciu ako uvádza koncepcia, no ani jeden z nich dodnes nedostal žiadnu odpoveď. Ak áno, ospravedlním sa, ale neviem o tom. Preto považujem za povinnosť, keďže mnohí títo ľudia sa na nás obracajú, aby sme o poliklinikách na území hlavného mesta hlasovali tiež osobitne.

    Uvádzam odôvodnenie. V odôvodnení dávam len dva body. Nemáme objektívne vyhodnotenie doterajšieho priebehu privatizácie. V ostatnej správe, len si spomeňte, kúpele a žriedla boli na dvoch stranách a vyhodnotenie privatizácie kúpeľov bolo len asi na šestich riadkoch v jednom odseku. Ak takto budeme pracovať, nemožno nájsť správnu cestu k transformácii. Pokiaľ by existovala správna koncepcia vyhodnotenia doterajšieho priebehu, aby sme eventuálne skorigovali chyby, nakoniec chyby v predkladaných návrhov môžeme mať aj my, ale objektívne vyhodnoťme to, čo sa stalo, čo sa spravilo, čo je dobré pre občana, čo je zlé pre ekonomiku, a potom sa dohodnime na tom, ako to budeme ďalej robiť, a nie ponáhľať sa, do 30. októbra napísať všetky projekty a rýchle to popredať, aby nebolo neskoro.

    Okrem toho v druhom bode upozorňujem na hrozbu vážneho predraženia systému v čase, keď celý rad zdravotných poisťovní je na hrane finančného kolapsu. Keď sme upozorňovali pri tvorbe štátneho rozpočtu, že prerozdeľovací mechanizmus je číslo "z brucha", dnes ho opravujeme o 5 %, a opäť to možno nemáme riadne vykvantifikované. A predstavte si, že v takom vážnom systéme, ktorý hospodári s 37 miliardami, halabala meníme percentá, a pritom poisťovne ponúkli dobrú analýzu a dobrý odhad, ako by to malo byť.

    Ctená snemovňa, chcem vám poďakovať za absolútnu trpezlivosť, ktorú ste prejavili pri mojom príspevku, a chcem vás skutočne ubezpečiť, že k problematike som tieto veci uviedol bez osobného osočovania, veriac, že je to tak, ako som to analyzoval a vyhodnotil. Nikoho som sa nechcel dotknúť, hlavne tých poslancov, ktorí nie ste zapojení do privatizácie, to by ma hlboko mrzelo, a tým, ktorí nie ste zapojení, sa ospravedlňujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ja sa hlásim s faktickou poznámkou. Nerozumiem tomu dobre, pán poslanec, že v Bratislave polikliniky chcete vyňať von z privatizácie. Prečo potom nechcete vyňať ďalšie polikliniky - v Banskej Bystrici, a ďalšie, prečo len v Bratislave ich chcete vyňať. Nie je za tým niečo?

    Nech sa páči, pán poslanec Švec.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, dámy a páni,

    prosím, keby ste venovali pozornosť tomu, čo vám chcem povedať a o čo vás chcem požiadať.

    Z úst pána docenta Šagáta sme počuli argumentácie, prečo odborné liečebné ústavy je potrebné vyňať z privatizácie. Dotkol by som sa dvoch liečebných ústavov, ktorých privatizáciu považujem za nevhodnú z hľadiska potrieb týchto zdravotníckych zariadení pre ich funkciu v ingerencii štátu a ministerstva zdravotníctva. Ide o dva liečebné ústavy, a to Wolkrov odborný liečebný ústav v Tatranskej Polianke a Odborný liečebný ústav respiračných chorôb Nový Smokovec.

    Dámy a páni, veľmi dobre viete, že ochorenia respiračného traktu u nás mimoriadne stúpajú a že astma bronchiale, priedušková astma, je jedným z ochorení, ktoré postihuje stále vyšší počet mladých i dospelých a posúva sa i do vekových kategórií detského veku. Vysoký výskyt respiračných chorôb je spôsobený predovšetkým vonkajším prostredím, civilizačnými vplyvmi, ale aj určitými životnými štandardmi, životnými návykmi, ktoré u veľkej časti nášho obyvateľstva vedú k alergizácii organizmu a k vysokej incidencii respiračných ochorení.

    Toto je vám asi všetko známe, ale nie je vám známe, že respirológia je mimoriadne vážna odborná a vedná disciplína, ktorá sa úspešne rozvíja na troch významných pracoviskách v klimatických podmienkach Vysokých Tatier, a to je Ústav pre liečbu TBC a respiračné choroby Vyšné Hágy a uvedené dva odborné liečebné ústavy. Tento trojblok inštitúcií, ktoré sa zapodievajú respirológiou, tvorí vlastne základ klinického vedeckého výskumu ochorení respiračného aparátu v Slovenskej republike. Ak dve výkonné končatiny tohto triumvirátu amputujeme privatizáciou, vylúčime tieto inštitúcie určite z vedeckovýskumnej činnosti, pretože žiadna privátna inštitúcia nemá dostatok financií na to, aby pokryla potreby vedeckého výskumu, a musíme si priznať, že žiaden privatizér nebude mať záujem vedecký výskum v takejto forme vykonávať.

    Pochybujem, že by sa do privatizačného projektu zapojili zahraničné firmy, farmaceutické firmy, prípadne niektoré domáce firmy, ktoré sa zapodievajú vývojom liečiv v tejto oblasti, v ktorej by mali záujem cestou privatizácie aktivovať akýkoľvek výskum v týchto zariadeniach. Ak chceme teda, dámy a páni, slúžiť svojmu národu, ak chceme slúžiť budúcnosti zdravej slovenskej populácie, potom by som vás veľmi pekne prosil, keby ste prijali môj návrh a spoločným hlasovaním, pozmenením uznesenia k tomuto návrhu, vyňali tieto dva ústavy zo zoznamu privatizovaných inštitúcií.

    Ďakujem pekne.

  • Nakoniec tam nič neostane, to som rád. Ďakujem.

    Pán Mikolášik, nech sa páči. Predtým má faktickú pripomienku pán Kováč. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    myslím si, že ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Švec, je vlastne v súlade s tým, čo hovoril pán poslanec Šagát, pretože pán poslanec Šagát žiadal vypustiť všetky liečebne, napríklad aj liečebňu detí, ktoré sú postihnuté ťažkými pohybovými chorobami a ležia v Šamoríne-Čilistove. Zrejme sa tam už potom nedostanú. Už dnes máme správy, že sú upozorňovaní riaditelia detských ozdravovní, aby neplánovali prílev ďalších detí, pretože sa toto zariadenie bude privatizovať. Môžem vám potom osobne doložiť, v ktorom okrese, budem rád, keď si to osobne preveríte.

    Ale vrátim sa k otázke toho tatranského sanatória, ktoré sa privatizuje. Vážený pán poslanec Švec, toto sanatórium okrem liečebnej budovy sa skladá z troch krásnych tatranských víl, kde sú ubytovacie kapacity a reštaurácie. Pán predsedajúci, prosím, skúste si preveriť, koľko išlo finančných zdrojov z ministerstva kultúry na znovuobnovenie tejto historickej pamiatky, ktorú teraz niekto sprivatizuje. Budem sa tešiť, keď to nebude nikto z ministerstva kultúry ani jeho blízky príbuzný.

  • Ďakujem, ja som rád, my nie sme za privatizáciu, takže my to môžeme všetko zablokovať.

    Ďakujem. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia,

    pôvodne som chcel hovoriť o atmosfére, ktorá sa odvíjala pri prerokúvaní tohto bodu programu vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, ale mnohé z tých myšlienok, ktoré som mal pripravené, už vlastne predniesol kolega docent Šagát, takže dovoľte mi, aby som aj z ekonomických dôvodov veľmi skrátil toto vystúpenie a hovoril len o niektorých ďalších.

    Nedostal som doteraz uspokojivú odpoveď na otázku, ktorú som predniesol aj vo výbore a ktorá súvisí s otázkou, ako je možné, že rezort zdravotníctva, zdravotnícky rezort, ktorý má obhajovať záujmy zdravia občanov, záujmy všetkých, ktorí sa potrebujú liečiť, a ktorý by mal dbať na to, aby účel privatizovaných zariadení jednoznačne a navždy zostal v kompetencii tých, ktorí poskytujú zdravotnícke služby, a nebudú teda využívať nikdy tieto sprivatizované objekty na inú, trebárs podnikateľskú alebo hoteliersku činnosť. Na túto otázku som nedostal vlastne uspokojivú odpoveď. Treba pripomenúť, a je škoda, že tu nesedí aj minister zdravotníctva, lebo bolo by dobré, keby nám vysvetlil, ako je možné, že on ako človek zodpovedný za zdravotníctvo sa nepostaral o to, aby v jednotlivých privatizačných projektoch práve rezort zdravotníctva bol zastúpený takou váhou, aby sa teda vždy rešpektoval zdravotnícky účel týchto zariadení.

    Iná otázka súvisí s účasťou miest a obcí na možnej privatizácii zdravotníckych zariadení. Už viackrát sa tu povedalo, že vlastne ministerstvo privatizácie a zdravotníctvo ignorovalo záujem obcí o zapojenie sa, o normálne organické zapojenie sa do tohto procesu, keď, samozrejme, mestá by sa celkom prirodzene vedeli podieľať svojou účasťou na tejto privatizácii a dokázali by možno ešte lepšie, poznajúc problémy svojich občanov, podieľať sa na tejto privatizácii a poskytovať zdravotnícke služby tak, aby to čo najlepšie a najvhodnejšie vyhovovalo občanom.

    Taký pregnantný príklad toho, čo hovorím, je z mesta Banská Bystrica, kde vlastne rozhodnutím mestského zastupiteľstva, hlasovaním mestského zastupiteľstva občania - a to, prosím, z rôznych politických denominácií - hlasovali za to, aby poliklinika, jediná mestská poliklinika, ktorá zabezpečuje zdravotnícke služby v meste Banská Bystrica a na sídliskách, lebo nejde o jednu budovu, ale minimálne o šesť budov, sa privatizovala podľa privatizačného projektu, ktorý predložilo mesto Banská Bystrica. Žiaľ, tento apel, táto iniciatíva sa vôbec nevypočula. Tak by som prípadne rád vedel aj v reakcii pána ministra, prečo tieto jednotlivé iniciatívy zo strany miest a obcí nie sú brané do úvahy. Odpoveď, pokiaľ možno čo najpodrobnejšiu, určite všetci uvítame.

    No a posledná otázka súvisí s detskými ozdravovňami, tú by som chcel podčiarknuť. Takto masívne privatizovať detské ozdravovne, ktoré práve zabezpečujú liečbu detí - už sa tu spomínalo - v odbore respirológie, čiže v odbore, ktorý súvisí so stále zvýšenou incidenciou výskytu dýchacích ochorení, ochorení dýchacieho systému a alergických ochorení, s tým vôbec nesúhlasím a myslím si, že je to veľmi avanturistický krok privatizovať všetky tieto ozdravovne, a to tak, že nie je zabezpečený dlhodobý účel, a to liečebný a zdravotnícky účel v týchto zariadeniach. Preto osobne navrhujem, aby sme podporili ten návrh, ktorý je v spoločnej správe a ktorý sa dotýka návrhu vrátiť zoznamy vláde na prepracovanie s tým, aby predložila koncepciu cieľového modelu zdravotnej starostlivosti.

    Po tretie, to je tiež mnou položená a tiež nezodpovedaná otázka, najmä teda z úst ministra zdravotníctva: Aká je vízia, aký je cieľový model, kam sa to až chceme v privatizácii dostať?

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Halabrín. Pán Bajan pôjde potom. Pán Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie kolegu doktora Mikolášika a zdôrazniť, že ľudia, ktorí pracujú v zdravotníctve, vidia potrebu privatizácie, vidia potrebu privatizácie tých zariadení, kde práve privatizačné projekty prinesú určité ozdravenie funkčnosti týchto zariadení. Ide predovšetkým o obvodné, okresné zdravotné strediská, samostatné ambulancie, polikliniky a niektoré zariadenia vyššieho typu. Tam sa očakáva zlepšenie liečebno-preventívnej starostlivosti o občanov. Ale nie je možné en bloc privatizovať zariadenia, ktoré musia byť pod ingerenciou štátu, musia byť pod kontrolou štátu. Tieto zdravotnícke zariadenia nikdy nebudú vykonávať takú funkciu, pre akú sa otvárali.

    Ešte by som chcel zdôrazniť, že je veľmi dôležité, aby sme zvažovali aj to, kto bude privatizovať, pretože pokiaľ budú privatizérmi nelekári, tieto zdravotnícke zariadenia skôr či neskôr stratia svoje pôvodné poslanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Halabrín.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila vláde vyňať zo zoznamu, ktorý je uvedený v tlači 670, v zozname zdravotníckych zariadení, ktorých časti sú určené na privatizáciu v zriaďovacej pôsobnosti krajských úradov na strane 11 pod bodom 15, z Nemocnice s poliklinikou Piešťany zubné stredisko na Ulici kapitána Nálepku v Piešťanoch. Svoj návrh odôvodňujem tým, že uvedená budova je majetkom nemocnice, v ktorej majú prenajaté priestory stomatológovia v neštátnej praxi, ako aj neštátne zubné laboratórium. V budove sú taktiež umiestnené prevádzkové pracoviská NSP, zdravotnícka štatistika, zubný RTG, štátne zubné laboratórium, ako i sklady pre zubné laboratóriá. V roku 1996 Nemocnica s poliklinikou zhodnotila majetok rekonštrukciou plynovej kotolne a táto rekonštrukcia sa nepremietla do ceny, ktorá je v uvedených materiáloch. Táto budova má v súčasnosti voľné priestorové kapacity, do ktorých sa presťahuje ekonomický úsek, prevádzkový úsek, štatistické oddelenie, stomatologická pohotovosť, ako aj lekárska služba prvej pomoci pre deti i dospelých. Tieto pracoviská sú totiž v súčasnosti v troch objektoch, ktoré sú reštituované a ktoré nemocnica s poliklinikou musí uvoľniť do roku 2000.

    Pôvodní majitelia objektov neustále naliehajú na vedenie nemocnice, aby predčasne uvoľnila priestory. Pretože uvedené objekty nespĺňajú požiarne a bezpečnostné predpisy, nemocnica racionálne prehodnocuje prevádzkové náklady. Tieto náklady na prenajaté priestory predstavujú ročne sumu 540 tisíc Sk. Presťahovaním prevádzok do budovy zubného strediska ušetrí nemocnica s poliklinikou náklady na nájomné, ako aj všetky náklady na prevádzku a energie v reštituovaných budovách. V prípade, že budova zdravotného zubného strediska by sa nevyňala z tohto zoznamu, skomplikuje sa prevádzkovanie štátnej nemocnice a bude veľký problém s umiestnením prevádzok, ktoré musia z reštituovaných objektov premiestniť.

    Z tohto dôvodu, vážené kolegyne, kolegovia, vás prosím o podporenie tohto môjho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Bajan. Pán poslanec Šagát - faktická pripomienka.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len poďakovať pánu poslancovi, že uviedol tento príklad. Tento príklad poukazuje na to, ako necitlivo ministerstvo zdravotníctva, ktoré malo toľko mesiacov na prípravu tohto materiálu, postupuje, tak slabo pozná situáciu v teréne a zbavuje sa budov, ktoré sa môžu použiť, tak ako uviedol, na zeefektívnenie činnosti zdravotníctva. Už len týmto jedným príkladom z vášho stredu je celý materiál spochybniteľný. Ak niekto musí zaplatiť pol milióna korún za prenájom v reštituovaných budovách a vy to dáte do zoznamu a nikto sa nad tým ani nezamyslel, tak to je skutočne hazard.

    Okrem toho chcem povedať, to nepatrí sem, ale vy ste povedali, pán podpredseda Ľupták, že som proti privatizácii všetkých zariadení. Principiálne som proti tomu, aby všetky polikliniky teraz išli do privatizácie en bloc. Som za experimenty, som za vyskúšanie rôznych modelov. Preto som presvedčený, keďže ste povedali, že ste proti privatizácii, budete hlasovať za náš návrh uznesenia. To zatiaľ zastaví tento proces. Treba povedať presne, čo chceme v zdravotníctve dosiahnuť, aká bude proporcionalita štátnych, neštátnych zariadení a potom pokračovať. Takže to nie je žiadny lobizmus len za Bratislavu, ale Bratislavčania ma vyslovene oslovili, tak som to tu uviedol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Lauko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vystúpenie kolegu Halabrína ma uistilo a presvedčilo v tom, že materiál, ktorý predložilo ministerstvo pre správu a privatizáciu, je materiálom zmätkovým, pretože keby sme išli od jedného prípadu k druhému, tak by sme prišli na množstvo problémov, ktoré nie sú vyriešené. Na dôkaz svojho tvrdenia použijem len dva príklady. Prvý príklad je spomínaná Nemocnica Spišská Sobota. Keď by niekto išiel do Popradu a pozrel by si toto zariadenie, tak by zaplakal, pretože toto zariadenie je v dezolátnom stave. A dovolím si tvrdiť, že suma uvedená v tomto materiáli nezodpovedá hodnote, ktorú či už treba vynaložiť na rekonštrukciu tejto budovy a tohto zariadenia, nehovoriac o ďalších veciach, prístrojoch atď.

    Chcem sa pridať k mojim kolegom lekárom, ktorí tu argumentujú ústavmi v Tatrách. Ústavy v Tatrách boli vždy pre Slovensko a pre Slovákov posvätné zariadenia, na ktoré si nikto nedovolil siahnuť bez dôkladného rozmyslenia. Ja vás prosím, kolegovia poslanci, hlasujte za tieto návrhy, ktoré dali kolegovia, a nedávajte do takejto privatizácie tieto ústavy, ktoré sú v Tatrách. Tie sú pre celé Slovensko.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Samozrejme, moja pozícia je v tejto chvíli podobná ako u kolegov, ktorí sa snažili niečo povedať k tomu, čo máme prerokúvať. Pokúsim sa povedať len pár poznámok k tomu, čo sa ma bezprostredne dotýka, aby ste vedeli, ako asi prebiehala komunikácia medzi rezortom a obcou.

  • Samozrejme, zákon umožňuje, aby sa obec zaujímala o zriaďovateľskú funkciu k týmto zariadeniam, čo sme sa, samozrejme, snažili aj my využiť. Poliklinika v Petržalke je poliklinikou, ktorá je z tých teoreticky privatizovateľných najväčšia, čo sa týka hodnoty majetku, a najväčšia, čo sa týka počtu zamestnancov. Preto sme na niekoľkých stretnutiach so starostami Zadunajska, ako tomu my hovoríme, teda Jaroviec, Rusoviec, Čuňova a Petržalky, urobili určitú predstavu, ako by sme ponúkli ministerstvu zriaďovateľskú funkciu tak, aby sa obslužnosť 220 000 obyvateľov mohla zachovať pre túto polikliniku.

    Samozrejme, diskusie boli oficiálne i neoficiálne a nakoniec sme sa dozvedeli, že naozaj sa rozhodlo, že to pôjde podľa pokynu ministerstva zdravotníctva, teda 630-miliónová poliklinika s najväčšou pravdepodobnosťou dostane možných 50 % odpisu pre budúce investície, z týchto 315 miliónov bude prvá splátka 5 %, to znamená 16,5 milióna, a ďalších 300 miliónov bude v 10-ročných splátkach, čo je mesačne 1,2 milióna splátky, čo je približne 1,2-násobok mesačného nájmu len tej lekárne, ktorá je na území tejto polikliniky. Toto je, vážení, nehoráznosť najvyššieho stupňa. A pýtam sa, ak máme pred sebou balíček ekonomických opatrení, kde hľadáme zúfalo každú korunku, či sme tak bohatí, aby sme mohli takéto svinstvá urobiť. Dovolím si jednoznačne to nazvať svinstvom.

    Poviem ešte jednu poznámku. Už teraz som bombardovaný ako starosta obce, ktorý sa musí vyjadriť k prenájmu v takýchto poliklinikách, keď mi riaditeľka polikliniky dáva žiadosť, aby som súhlasil s prenájmami v poliklinike pre účtovnícke firmy, pre sklady tlačív, pre firmu na sprostredkovanie. A to je, podotýkam, štátna poliklinika. Ako to bude vyzerať, ak sa to sprivatizuje? Som presvedčený, že tých priestorov je toľko na "súkromničenie", že lekári, ktorí sú tam neštátni, ktorí dostali od nás súhlas obratom, za jeden -dva dni, dostanú také zvýšené nájomné, že jednoducho budú hľadať iný priestor. Ale pravdepodobne to je cieľ.

    Takže podčiarkujem tú skutočnosť, čo povedal pán kolega Šagát. Samozrejme, hlasovanie predpokladám, nie som veštec, ale jednoducho skúsenosti mi velia nebyť optimistom v týchto prípadoch. Ale by som rád vedel, v čom je rozdielna Poliklinika v Ružinove v kritériách a v čom je rozdielna petržalská. Budem rád, ak mi to niekto vysvetlí, prečo sa jedna môže privatizovať a druhá zatiaľ ešte nie, alebo aký bol dôvod vyňať ju. Samozrejme, súhlasím s tým, aby ružinovská takisto nešla.

    Ešte maličká poznámka. To, čo sa chce privatizovať v Tatrách, samozrejme, tým, ktorí vedia, o čo ide, je to veľmi jasné, jednoznačné. Môžem povedať na základe niekoľko desiatok rozhovorov alebo niekoľko sto rozhovorov, čo som mal, nepatrí to možno sem, ale s otcom, ktorý bol 20 rokov hlavným odborníkom práve v týchto chorobách, že keď niekto sleduje stúpajúcu krivku v týchto chorobách, vie, že ak nebudú tieto koncovky, takmer sa môžeme rozlúčiť s tým, že by sme niekedy zachovali čo len vyrovnanie alebo degresiu v takých chorobách, ktoré sme kedysi chceli pomenovať ako choroby, ktoré patria do 19. storočia. Takže máte to, samozrejme, v rukách, ste pravdepodobne rozhodnutí. Možno ani táto skutočnosť sem nepatrí, že momentálne v Petržalke je skôr otázka, či to bude privatizovať pani riaditeľka, alebo pán prednosta krajského úradu. Ale skutočnosť, že sa o to budú poslanci zaujímať, je o to jasnejšia, že aj obec prispela niekoľko stotisícmi na nákup takých prístrojov, ktoré poliklinika nemala a nevedeli sme dôvod, prečo by sme to z týchto našich peňazí nedodali. Ale v prípade, že to bude súkromné, pýtam sa, prečo by sme to robili.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Ďurišinová. Faktickú poznámku má pani Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    možno som zle rozumela pána poslanca Bajana. Do zoznamu, ktorý prerokúvame, je zaradená rovnako Poliklinika Ružinov ako Poliklinika Petržalka. A čo sa týka vyňatia, ja som nežiadala v našom výbore ani v pléne, keď sme tento materiál brali na vedomie, aby sa vyňala Poliklinika Ružinov, ale iba liečebňa dlhodobo chorých, a zdôvodnila som to tým, že nespĺňa kritériá, ktoré ministerstvo zdravotníctva predložilo, teda, že nemôžu byť zaradené do privatizácie tie zariadenia, ktoré sú jedinými zariadeniami v okrese a nemajú samostatné vyšetrovacie zložky. V tomto prípade skutočne Liečebňa dlhodobo chorých Ružinov je napojená na nemocnicu, nemá samostatné stravovacie zložky ani liečebno-vyšetrovacie zložky a je to jediné zariadenie nielen v okrese, ale v Bratislave. Takže nebola žiadosť zo strany nášho výboru na vyňatie celej Polikliniky Ružinov, ale tejto časti a z takýchto dôvodov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal časť listu, ktorý sme dostali v súvislosti s privatizáciou práve toho tatranského sanatória.

    "Tatranská Polianka je veľmi lukratívne zdravotnícke zariadenie, je umiestnené v centre Vysokých Tatier. Okrem zdravotníckej časti s asi 300 lôžkami a technicko-hospodárskymi budovami patrí k ústavu niekoľko štýlových prekrásnych viliek, slúžia ako byty, ďalej tzv. podnikateľská činnosť, reštaurácia s kaviarňou, ubytovacie kapacity s 50 lôžkami. Napriek ohlásenej privatizácii štát pokračuje v štedrých daroch do tohto zariadenia. Od roku 1995 tam bolo preinvestovaných minimálne 37 miliónov, budeme to predávať za 24, sme skutočne geniálny štát. Na opravy objektov Klub, Limba, Sosna boli použité peniaze z prostriedkov ministerstva zdravotníctva i z prostriedkov ministerstva kultúry."

    To je len doklad toho, že zámer, prečo sa práve zo všetkých tatranských objektov vybral tento objekt na privatizáciu, ten zámer takýto list jednoznačne osvetľuje. Nejde tu o chorého človeka, ide tu o tie lukratívne vilky, ide o tú reštauráciu, o tie kaviarne, ide proste o to, aby niekto si privlastnil tie finančné zdroje, ktoré do toho štát dal. Hovorím to nahlas preto, aby to bolo v zázname. Ja to hovorím nahlas preto, aby ste to počuli, pretože vy sa budete rozhodovať podľa vášho svedomia a vedomia a budete rozhodovať o tom, či aj tento krok spravíte a podiel každej osobnej zodpovednosti potom padne na každého z vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na slová pána kolegu Bajana v tom zmysle, že sa mi tiež nepáči spôsob, akým ministerstvo zdravotníctva chce tieto zariadenia privatizovať. Vytvára sa tu porušovanie ústavy a rovnosti vlastníckych práv, pretože lekári primárnej starostlivosti musia platiť za prenajaté priestory a tí, ktorí budú túto skupinu zariadení privatizovať, trhovú hodnotu zaplatia, tak ako povedal kolega, v splátkach, dajú minimálnu cenu, 10 % alebo 5 % na začiatku, čiže stačí im na to úver, aby ho zdeklarovali, nemusia mať žiadne peniaze, a potom môžu ďalej pekne-krásne splácať a za určité obdobie si pol tejto sumy odpíšu. Jednoducho je to svinstvo. Zdravotníci to takto cítia a ja tlmočím ich názor.

    Samozrejme, vieme, prečo sa v Tatrách chce privatizovať a nie je to nikomu, kto tam býva a žije, neznáme. Len tak ako sú pobúrení ľudia, ktorým tú polikliniku jednoducho chce zobrať takáto skupina, takisto aj v týchto zariadeniach sú pobúrení zdravotnícki pracovníci, ktorí tam robia. A to chcem tlmočiť a chcem sa opýtať pána ministra, keď platí, že keď je v okrese zariadenie a nemôže ísť do privatizácie a keď je to celoslovenské zariadenie, tak ako mohlo ísť do tohto zoznamu.

  • Chcel by som k vystúpeniu pána kolegu Bajana ešte dodať, že od roku 1961 som pôsobil v týchto zariadeniach ako sekundárny lekár, viem, o čom to je, a ak predkladám tieto argumenty, tak sú aj z mojej osobnej skúsenosti. Rád by som ešte zdôraznil, že tieto inštitúcie, tie dva odborné liečebné ústavy a Ústav respiračných chorôb a tuberkulózy vo Vyšných Hágoch sú unikátne inštitúcie v rámci Slovenskej republiky, nielen okresu alebo kraja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    nie som ani lekárka, nie som ani človek, ktorý chce privatizovať, a k mojim obchodným schopnostiam, chcem povedať toľko, že ani nie som schopná privatizovať, takže dúfam, že ma nebudete upodozrievať z toho, že mám záujem o nejaké privatizačné bonbóniky, o ktorých sa tu už neraz, a nielen pri tomto zozname, hovorilo. Naozaj sa mi veľmi ťažko sedí a prerokúva tento závažný bod, a verím, že aj viacerým, apelujem skôr na kolegyne v tomto parlamente. Myslím si, že naozaj pán Šagát, ktorý je teda odborník, alebo viacerí odborníci, ktorí už vystúpili k tomuto problému, sú si vedomí aj toho, že je tu materiál, ktorý sme schválili v marci tohto roku, je tu časový a vecný harmonogram predkladania privatizačných projektov, ktorý ošetruje vlastne mechanizmus toho, že v prvom rade majú možnosť podieľať sa na privatizácii zamestnanci, ktorí tam pracujú, potom je na druhom mieste obec alebo až na treťom mieste obec, a potom sú to iné fyzické osoby. Ale mám silnú obavu z toho, že keď sa dajme tomu 10 rokov alebo 15 rokov nemôže meniť účel týchto zariadení, a mám takú otázku na predkladateľa, že ak novodobý nadobúdajúci vlastník je schopný dajme tomu dedičstvom zo zahraničia vyplatiť svoju podlžnosť voči fondu v priebehu roka-dvoch, ako ho donútime, aby objekt, napríklad o ktorom budem teraz hovoriť, v Novom Smokovci, nezmenil účel, že z toho nebudú lukratívne bungalovy alebo lukratívne penzióny v týchto objektoch.

    Úplne náhodou som sa minulý týždeň, vlastne cez víkend v sobotu, dostala do Popradu. Bol za mnou jeden lekár, ktorého politickú príslušnosť nepoznám, ani ma politická príslušnosť nikdy nezaujíma. Bol to človek, ktorý, keď sa začalo rozprávať o možnosti privatizovať alebo neprivatizovať tieto zdravotnícke zariadenia, so skupinou lekárov, ktorí pracujú v Obvodnom zdravotnom stredisku v Tatranskej Lomnici, predložili privatizačný projekt. Je to obdobný prípad, ako už spomínal pán Šagát, nebolo im odpovedané, proste nič sa nedeje. Toto obvodné zdravotné stredisko postavili občania v Tatranskej Lomnici v akcii Z. Viem, že pod bodom 39 v tlači 670 je Poliklinika Nový Smokovec, je to objekt zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie za sumu 16 375 000 Sk a sú v tom zahrnuté vlastne tri objekty. Povedal mi to tento lekár, ja som si to aj v priebehu tohto týždňa overovala, naozaj je to tak. Nejde len o Polikliniku Nový Smokovec, ale je tam zahrnuté aj Obvodné zdravotné stredisko v Tatranskej Lomnici, ako som už spomínala, postavené v akcii Z. Je to stredisko, je tam lekáreň, dva trojizbové byty, 3 garáže pre sanitky, 3 garsónky. Ďalej okrem tohto objektu v Novom Smokovci, ktorý zahŕňa 2 polikliniky, je v tom zahrnutá aj nová budova Obvodného zdravotného strediska na Štrbskom Plese, takisto s bytmi, garážami a budovou. Táto suma 16 375 000 je veľmi hlboko podhodnotená, lebo už len ten objekt, ktorý som spomínala, tá nová budova na Štrbskom Plese, má odhadom hodnotu asi 40-50 miliónov.

    Mňa to naozaj veľmi mrzí, že takéto veci sa dostávajú do nášho materiálu, a preto žiadam, aby tento bod 39 Poliklinika Nový Smokovec bol vyňatý zo zoznamu zdravotníckych zariadení. Prosila by som pána ministra, keby sme ešte raz mali možnosť, alebo aby ste vy prehodnotili tento objekt a naozaj sa snažili oddeliť tú časť z týchto troch obvodných zdravotných stredísk, ktoré majú svoje podlžnosti. Ale viem, že Obvodné zdravotné stredisko v Tatranskej Lomnici nemá podlžnosť a je zahrnuté spolu s tými objektmi, ktoré určité podlžnosti majú. Toto by bola moja prvá pripomienka alebo môj prvý bod žiadosti.

    Druhý bod sa týka takisto tlače 670, kde žiadam vyňať bod 23. Ide o Polikliniku v Banskej Bystrici, Horná číslo 60. Takisto je v zozname zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Ako zdôvodnenie chcem uviesť, že môj kolega, pán poslanec Kanis, už trikrát vystúpil v tomto parlamente a trikrát ste mali šťastie alebo nešťastie ho počúvať, uviedol už veľa pádnych argumentov, aby sa tento objekt vyňal zo zoznamu objektov zaradených do privatizácie. Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici aj pán primátor tiež žiadali, aby túto polikliniku dostalo do svojho vlastníctva, do svojej správy mesto. Zatiaľ, pokiaľ máme informácie, sa im ani neodpovedalo, ani sa na to nereagovalo. On vo svojich vystúpeniach uviedol viacero dôvodov, prečo by teda táto poliklinika mala zostať v správe mesta.

    Dúfam, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ktorí ma ešte počúvate, že podporíte tieto moje dva návrhy, prípadne návrhy kolegov, z väčšej časti teda opozičných, a že tento materiál príde na prerokovanie vtedy, keď to naozaj bude nutné. Chcem veriť, že ani jeden z nás poslancov nemá záujem na nejakom osobnom profite, aby on sám chcel profitovať na zdraví národa, na nejakej liečebni alebo ozdravovni. Verím, že taký hyenizmus v nás nie je. Práve preto by sme mali zvážiť a mali by sme sa k tomuto bodu postaviť tak, aby sme urobili to najlepšie rozhodnutie, ktoré urobiť vieme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Bajan - faktická pripomienka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel som len podotknúť, že to nie je vôbec jediný príklad zariadení, ktoré sa budovali v akcii Z. V tomto materiáli minimálne by sme vedeli pomenovať také zariadenie v Ivanke pri Dunaji, Detské sanatórium Janova Ves alebo dostal som list zo Selíc. Takže naozaj najčistejšie by to bolo tak, keby sme prijali návrh na vrátenie materiálu. Nič nás nenaháňa, aby sme ten materiál vyčistili, a ak sa rozhodnete pre privatizáciu, urobte si ju, ale naozaj s čistým materiálom. Neviem, ako chcete potom privatizovať. S vecným bremenom?

    Ďakujem.

  • Nerozumela som pani poslankyni, keď dávala dva dôvody na neprivatizovanie, alebo lepšie povedané, na vyňatie uvedených budov z tohto zoznamu, či je to len preto, že stretla toho dotyčného pána doktora, ktorý nevie, aký bude osud jeho projektu, alebo či je to preto, že doktori si zaslúžia, aby tieto objekty boli ohodnotené na niekoľkonásobnú, lepšie povedané, na trhovú cenu. Doktori dodnes nemali až také príjmy, aby boli schopní takým spôsobom kupovať. Myslím si, že ak neviem dôvod, to asi odpovie pán minister, prečo sa im neodpovedalo, ale mám taký pocit, že ešte sa asi tie projekty neposudzovali. Ak sa budú, tak v prvom rade, za to sa aj ja prihováram, aby to dostávali ľudia, ktorí v týchto zariadeniach pracujú, a v druhom rade nech to dostávajú úplne za smiešnu a symbolickú cenu. Práve títo ľudia, ktorí tam pracujú, lebo tí najlepšie vedia zaručiť životaschopnosť a to, že budú poskytovať aspoň takú službu, akú poskytovali pacientom doteraz.

    A myslím si, že tam nie je vôbec problém vyriešiť prípady v rámci akcie Z, pretože práve to bude slúžiť tým občanom, ktorí to budovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na pani poslankyňu Ďurišinovú, keďže sa dotkla problematiky banskobystrickej polikliniky, tzv. mestskej polikliniky. Rád by som ju, nechcem povedať, poopravil, ale vysvetlil jednu vec. Pokiaľ si dobre všimla predchádzajúci materiál, kde sme sa zaoberali výročnou správou o činnosti Fondu národného majetku, tak jednou z činností alebo foriem privatizácie, ktorú zabezpečoval Fond národného majetku a zabezpečuje, je aj bezodplatný prevod na obce. Takže ak je teda presvedčená o tom a zastáva názor, že by sa táto poliklinika mala previesť na obec, práve naopak bolo by chybou, aby sa vyňala z tohto zoznamu. Jednoducho bezodplatný prevod na obec je jednou z foriem privatizácie, čiže práve preto by táto poliklinika mala zostať v tomto zozname, tak ako to ministerstvo navrhlo. Tým, samozrejme, nepriorizujem alebo neuprednostňujem žiadnu z foriem privatizácie, ktoré zákon číslo 92/1991 Zb. v platnom znení pozná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Belohorská, nech sa páči.

  • Neviem, či mi dovolíte dodať ešte jednu vec, keď sa tu práve hovorí o prevode na obec. Znovu ešte raz prosím a varujem pred tým. Predsa nebudeme chcieť, aby starosta so vzdelaním - ja neviem - elektro dirigoval doktorov a primárov v zdravotnom stredisku. Preboha, tak to dajte tým doktorom bezodkladne a bezodplatne.

  • Uvedomujem si, že podobne ako kolegyňa Belohorská ani ja nemám právo vystúpiť, ale jednoducho som rád, že vystúpila, tak ako vystúpila, lebo neverím, že to, čo povedala, myslela vážne. Predsa starosta nebude riadiť tie firmy, ktoré sú na jeho území, netrúfam si riadiť Slovnaft ani dimitrovku.

  • Pán Bajan, ďakujem. Na koho chcete reagovať, pán Šagát? Nech sa páči, na pani poslankyňu Ďurišinovú.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť pani poslankyňu v tom, že väčšine doktorov viac-menej nejde o privatizáciu nehnuteľného majetku, ale ide o privatizáciu činnosti, pretože ak zdedíte jednu budovu, o ktorú sa treba starať, máte s tým vždy určité problémy a je oveľa jednoduchšie vysokou cenou práce starať sa o svoje vzdelanie, kapitalizovať to, čo viete, umenie. To sa robí na celom svete. My tu teraz sme skutočne na úrovni Klondike, keď bojujeme teraz o budovy, a to lekársky stav nepotrebuje.

    Okrem toho, tak ako správne naznačila pani Ďurišinová, iste by bolo dobré, keby to dostali zdravotnícki pracovníci, ale ani odporúčané metódy, komu sa to má dať, teda ako prvému zdravotníckemu pracovníkovi, potom, keď nie je záujem, spoločnosti s ručením obmedzeným a právnickej osobe, až potom obci, sa vlastne podľa legislatívnych noriem nemusí na ministerstve privatizácie rešpektovať, pretože zo zákona 92 to vôbec nevyplýva, to znamená, že to bude na vôli a nevôli toho, kto bude vo výberovej komisii. Síce sme dostali pozvánku a ja ju využijem, zúčastním sa na týchto výberových komisiách a uvidím, aký to bude mať priebeh, ale tak ako doteraz vo všetkých privatizačných projektoch budú tam nastrčení ľudia, bude to neprehľadné.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    ospravedlňujem sa, že znovu idem vystupovať k tejto téme, a to k privatizácii zdravotníckych zariadení, ale viacerí kolegovia, ktorí vystúpili predo mnou, sa tiež pred dvoma mesiacmi k tejto téme vyjadrovali.

    Keďže pani poslankyňa Ďurišinová začala tým, že nemá záujmy v tejto oblasti, tak aj ja si vám dovolím povedať, preto, aby sa to zachytilo, že tiež nemám absolútne žiadne osobné záujmy v tejto oblasti. Som rada, že je záujem o tejto téme hovoriť, pretože si myslím, že je potrebné o nej hovoriť, ale zároveň niektoré vystúpenia, ktoré tu odzneli, mali taký charakter, ako keby sme celé zdravotníctvo a všetko išli privatizovať, ako keby tu po prijatí tohto materiálu, ktorý berieme na vedomie, nezostal kameň na kameni a pacient sa musel báť, že, nedajbože, dospeje do takej situácie, ako je tomu v Českej republike, že bude musieť vojsť do ambulancie a rovno vyložiť na stôl peniaze, inak ho lekár neošetrí.

    Pritom zoznam, ktorý je priložený, resp. obsah tohto materiálu, ktorý sa týka zdravotníckych zariadení, hovorí o tom, že do privatizácie ide iba okolo 8 %, takže ide iba o 8 %, všetko ostatné je v zoznamoch, ktoré určujú, že tie zariadenia, ktoré sú v druhej časti, sa nebudú privatizovať. O tej časti sa takmer nehovorilo.

    Druhá vec, ktorá v tejto rozprave zaznela, je, ako keby sa doteraz v zdravotníctve nič neprivatizovalo. Pritom väčšina lekárov prvého kontaktu, gynekológov, detských lekárov je už odštátnených a tam nedošlo k rozporu so zákonom, nepoužili sa prostriedky mimo toho, ako to určuje zákon číslo 273. Ak by tomu tak bolo, pán poslanec Šagát, tak by ani táto privatizácia nemohla prebehnúť. Mnohí, aj odborní lekári, sú už odštátnení, a to, čo som povedala pri minulom vystúpení, platí: Pacienta nezaujíma to, či je lekár súkromný, alebo štátny, zaujíma ho, ako rýchle bude ošetrený, ako kvalitne bude ošetrený, čiže ako sa to prejaví na jeho zdraví a na prístupe lekára a zdravotníckych pracovníkov k nemu.

    Nakoniec o privatizácii sa hovorilo a začalo sa hovoriť už v roku 1992 a postupne sa tieto kroky realizovali. Dokonca si pamätám, že mnohí ministrovi Soboňovi vytýkali, že pomaly idú tieto kroky. Nakoniec aj pán poslanec Šagát ako minister predkladal v roku 1994 materiál, ktorý sa volal Návrh na aktualizáciu postupu privatizácie v rezorte zdravotníctva, čiže aj z toho vidno, že privatizácia bežala a že, chvalabohu, to pacient na svojej koži v negatívnom zmysle slova nepocíti, a preto si myslím, že ani týchto 8 % sa neodrazí v tom, že by tu došlo k nejakému kolapsu zdravotníctva.

    O formách privatizácie sa veľa diskutovalo, v našom výbore to skutočne boli hodiny, pretože sme gestorský výbor pre túto oblasť, a aj na pôde parlamentu pri minulom prerokúvaní podobného bodu programu, aj teraz sa o tom hovorí. To, že sa o tom hovorí, aj ja schvaľujem, a je dobré, že o tých metódach aj o zozname hovoríme.

    Pán poslanec Šagát ako minister preto navrhoval, aby sa urýchlila privatizácia a citujem jeho slová z toho materiálu na štvrtej strane, ktorý predložil, aby som nebola obvinená, že som niečo skresľovala, kde hovorí o urýchlení. A prečo o urýchlení? Preto, že tento skrytý dlh v zdravotníctve neustále narastá, skutočná hodnota týchto zdravotníckych zariadení klesá úmerne stratou času v procese prípravy privatizácie. Preto odporúčame urýchliť privatizačný proces zdravotníckych zariadení.

    Má pravdu, tým, že sa neinvestovalo do zdravotníckych zariadení, ich cena klesala, preto aj niet divu, že bilančné hodnoty, ktoré sa predkladali v roku 1994, málokde môžu byť totožné sú súčasnými cenami, pretože tým, že sa neinvestovalo, ich cena klesla, čiže nejaké zníženie cien nie je preto, aby sa lacno vykúpili. Vyplýva to z reality, na ktorú upozornil už on.

    Čo sa týka metód, áno, aj on odporúčal metódu prevodu na obce, čo dnes zdôrazňujú tak, ako keby chceli, aby 100 % všetkých podnikov prešlo na obce. Pritom vtedy konštatoval na tretej strane materiálu: Ich podiel by sa mal pohybovať v rozsahu 5 až 10 % a tento systém treba posudzovať individuálne vo väzbe na vlastnícke vzťahy obcí k privatizovaným objektom. Takže, myslím si, že ani tu nedochádza k posunu, pretože ak nebude mať záujem personál, zdravotnícki pracovníci, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach, tak to môže potom privatizovať aj obec. Viem, že mnohé obce nemajú záujem o zdravotnícke zariadenia práve preto, že v zdravotníctve je veľký skrytý dlh. Takže pozerajme sa takto racionálne na problém a uvedomme si, že tu naozaj nejde o 100 %, ale o 8 %. Samozrejme, že sa dá uvažovať o tom, ktoré zariadenia sú vhodné alebo nie. Sama budem zvažovať o niektorých návrhoch, napríklad ktoré predniesol pán poslanec Švec, pretože vystúpil racionálne a dôvody, ktoré uviedol, sú prijateľné.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická pripomienka - pán Mikolášik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na pani kolegyňu Aibekovú v tej časti, v ktorej sa vyjadrovala k percentu privatizovaného majetku. Musím povedať, že tých 8 %, ktoré sa uviedli, je 8 % zo všetkého zdravotníckeho majetku, ktorý jestvuje na Slovensku, ale vo výbore sme opakovane poukazovali na to, že týchto 8 % majetku predstavuje okolo 50 % majetku, ktorý je zapojený do poskytovania primárnej starostlivosti. A toto sa nám zdá priveľký kus privatizovaného majetku práve v primárnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva - toto minister privatizácie ťažko nám bude vysvetľovať -, ale minister zdravotníctva nám nepovedal, prečo až 50 % primárnej starostlivosti teraz a takto musí masívne prejsť do privatizácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Šagát, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa, dovoľte mi, aby sme urobili skutočne určitý poriadok v tom, ako sa cituje môj materiál. Tie prvé štyri strany sú všeobecné zásady privatizácie. Samozrejme, súhlasím, tak ako ste ich citovali, ale potom sa osobitne preberalo to, ako sa budú robiť kúpele, ako sa budú robiť žriedla, ako sa budú robiť lekárne, a privatizácia iných, ďalších zdravotníckych zariadení je až na strane 10, kde patria obvodné zdravotné strediská, samostatné ambulancie primárnej starostlivosti, polikliniky, detské sanatóriá, závodné zdravotnícke strediská. A sú tam uvedené formy, ako sa to bude transformovať - privatizáciou podľa zákona číslo 92, po a) predajom metódou verejnej súťaže, po b) predajom vopred určenému vlastníkovi len ako experiment do vyriešenia legislatívnych pravidiel. Tak prosím vás pekne, nie je to to isté, čo robíte teraz, čo bolo zámerom v minulosti. A potom je tam prevod na obce tými dvoma formami. To je veľmi vážna vec a ja som presvedčený, že vy ste korektná poslankyňa, že uznáte, že v týchto súvislostiach o tom materiáli treba hovoriť. Prosím vás, ak chcete tvrdiť, že mestá a obce nemajú záujem, z mojich 99 % stretnutí je opačný poznatok. Naopak, chcú a treba povedať, že sa zabezpečenie tých zariadení financiami prostredníctvom obcí zlepšilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Bajan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som len, aby sa nám nevkladalo do úst to, čo sme nepovedali. Nikto nepovedal, že horlíme za stopercentnú privatizáciu v prospech obcí alebo podobné veci. Môže to zaznieť, ale myslím si, že sa to nepovedalo tak, ako sme to hovorili. Je jasné, že majetkom zdravotníctva sú aj stredné zdravotné školy alebo štátne zdravotné ústavy, ale jednoducho tie nie sú v kontakte s pacientom, takže súhlasím s tým, čo povedal jeden z mojich predrečníkov, že by sme nemali robiť takéto eskamotérstva s percentami, lebo ujdeme od témy. A jedna vec, samozrejme, že sa robila činnosť, že sa privatizovalo. Privatizovala sa činnosť týchto odborných lekárov. Nám ide o to, aby tí ďalší odborní lekári alebo aj tí, čo sú privátni, mali kde túto činnosť vykonávať, a nie vo svojich bytoch.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem zareagovať na kolegyňu poslankyňu Aibekovú v tom zmysle, že nesúhlasím s jej názorom, že by tu predrečníci hovorili, že problém je v tom, že niekto chce sprivatizovať zdravotníctvo na 100 %. Tu ide o to, ako sa táto privatizácia má robiť. A vlastne o to tu ide. Tu je spor o tom, že tu vzniká nerovnosť vlastníckych vzťahov. Jedným slovom, v tom je problém, že teraz sa dáva do privatizácie určitá časť zdravotníckych zariadení, ktorá sa má ináč privatizovať. Argument, že to dostanú ľudia, ktorí tam robia, sme už poznali pri privatizácii kúpeľov. Jednoducho, pokiaľ tá komisia bude mať iné názory, tak sa tam nedostanú tí ľudia, ktorí tam pracujú. Takže je to ilúzia.

    Po ďalšie, myslím si, že obce majú veľký význam pri takýchto zariadeniach a spolupráca zdravotníckych zariadení s týmito obcami je veľmi dôležitá. Myslím si tiež, že Nafta Gbely to nie je celé hospodárstvo, ale jednoducho tatranské liečebne sú tiež určitým spôsobom výnimočné ústavy.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

    Vážení páni poslanci, prosím vás, trochu pokoja.

  • Vážený pán predsedajúci,

    domnievam sa, že pani poslankyňa Aibeková nepostrehla vo svojom vystúpení zásadný rozdiel medzi odštátnením činnosti lekára a medzi privatizáciou budovy, v ktorej sa vykonáva zdravotnícky výkon. Tu ide práve o to. V predchádzajúcom období sa privatizoval výkon činnosti lekára. V tomto období vy navrhujete privatizáciu budov, to znamená prostredia, v ktorom lekár pracuje, pričom nie je rozhodujúce, že či to privatizuje lekár, alebo to privatizuje právnická osoba. Nie celkom presne ste uviedli, že ak to nebude chcieť sprivatizovať lekár, sprivatizuje to obec. Je tam právnická osoba, a to je ten kľúčový moment, o ktorom hovoríme.

    Takže domnievam sa, že návrhy, ktoré predložil pán poslanec Šagát, postihujú viac oblastí. Ja vám teraz poviem jednu vec. Prečo nemôžeme privatizovať jedinú nemocnicu v okrese? Pretože je jediná. A prečo môžeme privatizovať detskú liečebňu Čilistov, keď je jediná na Slovensku, ktorá lieči deti s vývojovými chybami, ktoré sa volajú morbus pertes a spôsobujú jeho nepohyblivosť? A trvá to rok, kým sa to dieťa vylieči. To môžeme sprivatizovať. Prečo môžeme sprivatizovať alebo máme sprivatizovať kliniku pracovného lekárstva, ktoré lieči choroby z povolania pre celé západné Slovensko? Prečo? A je jediná. Ale jedinú nemocnicu v okrese nemôžeme. Myslím si, že táto logika je práve chorá, a preto tie zdravotnícke zariadenia, ktoré navrhol pán poslanec Šagát vyňať z privatizácie, si myslím, že vyriešia tento problém, ak ich necháme stále v štátnych rukách a nech sa tam robí privátny výkon činnosti, ale nech tú budovu spravuje štát alebo obec.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi zareagovať na niektoré vaše vystúpenia. V prvom rade platí, tak ako ste to niektorí už uviedli, že zoznam tých zdravotníckych zariadení, ktoré idú do privatizácie, navrhlo ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán, ktorý metodicky, všeobecne garantuje základnú lekársku sieť. Navrhlo ho a vláda schválila tento zoznam s tým vedomím, že takýto spôsob transformácie a takáto novovzniknutá sieť bude taktiež garantovať ústavou zabezpečenú zdravotnú starostlivosť o občanov Slovenskej republiky.

    Chcem upozorniť ešte raz na to, i keď sa to tu už povedalo, že viac ako 90 % celkovej zdravotníckej siete zostáva v štátnej. Ak som dobre rozumel pána poslanca Šagáta, on tiež navrhoval asi také číslo, že zhruba 90 % tejto siete by malo byť štátnej. Čiže z tohto pohľadu, myslím si, netreba mať nejaké obavy. Mnohé vaše vystúpenia v podstate prejudikovali situácie v tom zmysle, že nie je garantovaný vplyv ministerstva zdravotníctva na privatizáciu, nie je garantovaná zdravotná starostlivosť, nie je garantovaná účasť obcí, nie je garantované, že nadobúdateľmi majetku budú zdravotnícki pracovníci. Jednoducho sa nemôžem s týmto stotožniť. To vyzerá, akoby sme nechceli nejako akceptovať to, že je tu nejaká koncepcia privatizácie, ktorá v podstate rieši tieto otázky. Je pravdou, že v zákone číslo 92 nebol zvýraznený vplyv ministerstva zdravotníctva. V zákone predsa nemožno špecificky riešiť to-ktoré odvetvie, ale povedzme si takto. Pán poslanec Šagát, hovorili ste o tom, že ste navrhovali ako jednu z metód privatizácie verejné súťaže. No, s tým predsa nemôžeme vôbec súhlasiť. Verejná súťaž má predsa svoje pravidlá podľa Obchodného zákonníka. Ak pristúpime na filozofiu v tom zmysle, že chceme uprednostniť zdravotníckych pracovníkov, a v tom sa, myslím, zhodujeme, v podstate potom by sme metódou verejnej súťaže vlastne nedodržali zákon, pretože by sme vlastne vytvorili priestor, že každý občan má právo vstúpiť do privatizácie zdravotníckych zariadení. To v každom prípade platí, prečítajte si Obchodný zákonník. Tu by sme nevedeli zabezpečiť zdravotníckych pracovníkov, aby boli uprednostnení v privatizácii.

    Keď som povedal, že verejné súťaže nie, potom v podstate prichádzajú do úvahy len priame predaje. Pred niekoľkými dňami ste tu schválili nový režim na priame predaje v tom zmysle, že návrh robí ministerstvo, rozhoduje vláda. Rozhodnutie o privatizácii prijíma vláda. Ja vám z postu, teda funkcie, ktorú zastávam, môžem potvrdiť, že súčasťou komisie, ktorá bude na ministerstve, budú aj pracovníci ministerstva. Komisia bude otvorená pre každého. Nakoniec, vo vláde je minister zdravotníctva, ktorý môže v prípade, že by sa naplnili vaše pochybnosti, jednoducho svoju odbornú námietku nejakým spôsobom predniesť. Tak myslím si, že odborný vplyv ministerstva zdravotníctva je v tom procese, tak ako je pripravený, zabezpečený.

    Nie je garantovaná zdravotná starostlivosť - v podstate, viete dobre, aj v metodike alebo v koncepcii privatizácie sme hovorili o tom, že zavedieme inštitút vecného bremena. Ten nám túto v podstate zabezpečí v každom prípade. Otázka vecného bremena či už pre fyzické, alebo právnické subjekty sa zmluvne dá dohodnúť. Toto vecné bremeno z hľadiska formy aj obsahu bude premietnuté predsa už v privatizačnom projekte. Bude v rozhodnutí o privatizácii a tým bude ten, kto bude pripravovať a uzatvárať zmluvu, Fond národného majetku, jednoducho povinný toto vecné bremeno, ktoré sa následne zapíše do katastra, tam zakotviť. Čiže nedá sa hovoriť, že zdravotná starostlivosť nebude zabezpečená.

    Hovoríte o obciach. Prosím vás, obce, je to jedno z možných spôsobov realizácie priameho predaja. Predsa sme nehovorili, že nebudeme realizovať privatizáciu aj prostredníctvom obcí, najmä v tých prípadoch, ak sú ešte také prípady, kde vznikli napríklad výstavbou v akcii Z. Také prípady jednoducho budú. Nie je garantované, že privatizovať budú lekári. Ťažko to teraz hovoriť. Hovorím, že budú. Ak si myslíte, že budú za nimi nastrčené osoby, tak nám poraďte, akým spôsobom tomu zabrániť.

    Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k niektorým veciam. Budeme tu hovoriť o tom, že toto je už tretí zoznam. Myslím si, že je to prirodzené. Predsa boli nejaké určité materiály, má to svoju časovú postupnosť, vláda schválila určitý materiál, v ktorom, samozrejme, robila oproti návrhu zmeny. Tie zmeny robila napríklad aj z toho titulu, že sa v zozname našli niektoré zariadenia, ktoré tam už jednoducho nepatrili, lebo v zmysle zákona prešla zakladateľská zriaďovateľská funkcia na obec, niektoré boli zase zaradené dodatočne. Aj ten materiál, ktorý tu dnes schvaľujeme, v podstate môže doznať zmeny, ani ten nebude konečný. V podstate život nám môže priniesť určité zmeny a o niekoľko mesiacov bude možno ten zoznam nejakým spôsobom doplnený, budú v ňom nejaké korekcie.

    Neviem, ako ste prišli k takej konštrukcii, že zo zdravotného poistenia budú privatizéri platiť za nadobudnutý majetok. No, s tým absolútne nemôžem súhlasiť. Zdravotné poistenie v podstate zabezpečuje úhradu nákladov lekára prostredníctvom bodov, čiže zabezpečuje úhradu jeho nákladov a jeho mzdu. Ak mu niečo zostane, to je v podstate jeho zisk. A ak si svoj zisk použije okrem iných zdrojov na zaplatenie, tak to je, myslím si, úplne v poriadku.

    Samozrejme, nemôžem sa teraz vyjadrovať ku všetkým konkrétnym návrhom na vyradenie, pretože väčšinou neboli prerokované ani v jednotlivých výboroch. Boli tu navrhnuté niektoré konkrétne zariadenia, napríklad vo vystúpení pána poslanca Šveca, o ktorých by sa dalo diskutovať a polemizovať, to je na vaše zváženie, ale v každom prípade aj v takýchto prípadoch ako jedno z riešení je, že sa ich súčasná funkčnosť alebo súčasné zameranie aj tu dá garantovať vecným bremenom, pokiaľ bude správne konštruované.

    To je z mojej strany všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bisákovi. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajkyňa? Áno, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    skutočne len veľmi stručne by som chcela zareagovať. Ak sa dobre pamätáme, veľké pochybnosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli aj vtedy, keď sa začínala privatizácia primárnej starostlivosti. Dokonca tie pochybnosti boli nielen vo verejnosti, ale medzi samými lekármi. Niektorí sme svojich kolegov, ktorí medzi prvými požiadali o licencie, považovali doslovne za hrdinov, pretože sami sme si nevedeli predstaviť, ako je možné vôbec prežiť a poskytovať zdravotnú starostlivosť na dostatočnej úrovni.

    Chcela by som, aby ste si teraz urobili predstavu, aké boli povedzme - ja som stomatológ - štátne stomatologické ambulancie pred tromi rokmi a teraz, keď idete k stomatológovi. Je to diametrálny rozdiel. A to je tiež vlastne zo zdravotného poistenia. V ambulanciách je nové zariadenie, materiálové vybavenie, o akom sme čítali len v katalógoch a videli sme na výstavách, to sa bežne pacientom poskytuje. Predtým sme bojovali s nedostatkom vrtákov, materiálov, odtlačkových hmôt, i v laboratóriu to je neporovnateľné.

    Myslím si, že transformáciu v zdravotníctve nemožno zastaviť, treba v nej pokračovať. Okrem toho veľmi podporujem, že treba tieto budovy dať privatizovať lekárom, ktorí tam pracujú, pretože už teraz sú to budovy, kde platia nájomné, už teraz tam investujú a dosť značné prostriedky, pretože budovy chátrajú, štát nemá prostriedky, oni tam robia nátery, vymieňajú podlahy, okná, a to sú zase len peniaze, ktoré im zostanú. Čiže podporujem privatizáciu zdravotníckych zariadení.

    Ďakujem, len toľko.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Borovský.

    Vážené poslankyne, poslanci, tým uzatváram rozpravu.

    Nech sa páči, pán Borovský.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nemám faktickú poznámku, mám procedurálny návrh za klub poslancov ZRS. Pred hlasovaním žiadam 15-minútovú prestávku.

  • Pridávam sa k návrhu pána Borovského.

  • Taktiež ako tretí klub sa pripájame.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať.

    Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím pani spravodajkyňu Sudekovú, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Pokoj, vážení, teraz počúvajte.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    najprv budeme hlasovať o spoločnej správe, v ktorej sú navrhnuté dva body. V zmysle rokovacieho poriadku podľa § 83 ods. 1 by sme mali najprv hlasovať o bode 2, ktorý znie: Vrátiť zoznamy vláde Slovenskej republiky na prepracovanie s tým, aby predložila koncepciu cieľového modelu zdravotnej starostlivosti. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať, či sa vráti zákon na prepracovanie, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu číslo 1 zo spoločnej správy, ktorý znie: Vyňať zo zoznamu zdravotníckych zariadení, ktorých časti sú určené na privatizáciu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, z Nemocnice s poliklinikou Ružinov Bratislava Liečebňu pre dlhodobo chorých, ružinovská časť, Bratislava. Tento návrh gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Ďakujem. Budete hlasovať o vyňatí Liečebne pre dlhodobo chorých v Ružinove. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh prešiel.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • V rozprave k prerokúvanému materiálu vystúpili siedmi poslanci, z toho štyria podali doplňujúce návrhy, v ktorých žiadajú vládu Slovenskej republiky vyňať zo zoznamu zdravotníckych zariadení určité zdravotnícke zariadenia. Prvý vystúpil pán poslanec Šagát, ktorý podal 6 návrhov a žiadal, aby sme o každom návrhu hlasovali osobitne. Ak by ste dovolili, pre rýchlosť času nebudem uvádzať celú formuláciu, len vždy zariadenie, o ktorom budeme hlasovať.

    Návrh číslo 1 pána poslanca Šagáta je vyňať všetky nemocnice s poliklinikou I. typu.

  • Na Slovensku, alebo len v Bratislave?

  • Čítam vám to, čo mi predložil.

  • Len v Bratislave, alebo na Slovensku? Ak v Bratislave, tak som proti, Bratislavčania nemôžu mať privilégiá.

  • Prečítala som tak, ako mi to pán poslanec Šagát odovzdal - bod číslo 1 nemocnice s poliklinikou I. typu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento návrh neprešiel.

  • Druhý návrh pána poslanca Šagáta - vyňať odborné liečebné ústavy a denné detské sanatóriá.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom bode pána poslanca Šagáta.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh prešiel.

  • Bod číslo 3 - liečebne pre dlhodobo chorých vrátane Geriatrického centra sv. Lukáša v Košiciach.

  • Budeme hlasovať o ďalšom návrhu pána poslanca Šagáta.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Bod číslo 4 - vyňať detské ozdravovne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

    To znamená, že tento návrh prešiel.

  • Bod číslo 5 - vyňať Krásnu hôrku Dérerovej nemocnice s poliklinikou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže to neprešlo. Škoda, je po Krásnej hôrke.

  • Bod číslo 6 - polikliniky na území hlavného meste Slovenskej republiky Bratislavy.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať.

    Ja viem už, čo ste chceli. Budete pri moci po budúcich voľbách a chcete to sprivatizovať.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprešlo to. Keby to bolo na Slovensku, bral by som, ale v Bratislave nie.

  • Smiech z pléna.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o dvoch doplňujúcich návrhoch pána poslanca Juraja Šveca. Žiadate hlasovať samostatne?

    Bod číslo 1 - vyňať Wolkrov odborný liečebný ústav Tatranská Polianka.

  • Odpoveď poslanca Šveca z pléna mimo mikrofónu.

  • Tak potom obidva vaše návrhy vlastne sú odhlasované, pán poslanec. V tých odborných liečebných ústavoch pod bodom 2 sme vlastne odhlasovali obidva tieto návrhy.

  • Tak hlasujeme o vyňatí Wolkrovho odborného liečebného ústavu Tatranská Polianka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Tento návrh prešiel.

  • Teraz hlasujeme o vyňatí Odborného liečebného ústavu respiračných chorôb Nový Smokovec.

  • Áno, budeme hlasovať o ďalšom tatranskom ústave.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento návrh prešiel.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Halabrín, ktorý predložil jeden doplňujúci návrh a týka sa tiež vyňatia zdravotníckeho zariadenia Nemocnice s poliklinikou Piešťany - vyňať zubné stredisko, Ulica kpt. Nálepku v Piešťanoch.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Halabrína. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh prešiel.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďalej vystúpila s doplňujúcimi návrhmi pani poslankyňa Ďurišinová, ktorá podala dva doplňujúce návrhy týkajúce sa tiež vyňatia zdravotníckeho zariadenia zahrnutého do privatizácie. Návrh číslo 1 - vyňať Polikliniku Nový Smokovec.

  • Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Ďurišinovej - Poliklinika Smokovec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Tento návrh prešiel.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne Ďurišinovej, ktorá žiada vyňať Polikliniku Banská Bystrica, Horná číslo 60.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprešlo to, žiaľbohu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Už sme hlasovali o všetkých doplňujúcich návrhoch. Teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia k tejto tlači.

    Návrh na uznesenie znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie zoznamy podnikov a zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie;

    B. žiada vládu Slovenskej republiky zo zoznamov zdravotníckych zariadení, ktorých časti sú určené na privatizáciu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, vyňať z Nemocnice s poliklinikou Ružinov Bratislava - po prvé, Liečebňu pre dlhodobo chorých, Ružinovská ulica, a ďalšie zariadenia, ktoré boli schválené na rokovaní Národnej rady."

  • Nemusíte to čítať. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o zozname podnikov a zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zajtra ráno začíname o 9.00 hodine a budeme rokovať o návrhoch na skrátenie legislatívneho konania o novele zákona o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, ďalej o návrhu na skrátenie legislatívneho konania o zákone o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, tlač 710. Ďalej prerokujeme zákon o mzde a tiež o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív.