• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram šiesty deň rokovania 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán Pavol Delinga a pán Roman Vavrík.

    V prerušenej 30. schôdzi Národnej rady budeme pokračovať bodom

    návrh vlády na skrátenie legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 697. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov vychádza z potreby čiastočného riešenia vývoja v oblasti obchodnej a platobnej bilancie a súbežne aj z potreby plnenia Národného programu prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie v oblasti vnútorného trhu, kde nepriame dane patria medzi priority. Je to predovšetkým Biela kniha, kapitola 22 - Nepriame zdaňovanie.

    Navrhovanou novelou sa očakáva zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu o asi 0,5 miliardy korún, s čím sa v rozpočte počíta za predpokladu, že novela nadobudne účinnosť najneskôr 1. augusta tohto roka. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 z roku 1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov. Týmto možno zabezpečiť predpoklady na nadobudnutie účinnosti predkladaného návrhu zákona od 1. augusta 1997, a tým posilniť aj príjmovú časť štátneho rozpočtu, riešiť čiastkové problémy obchodnej a platobnej bilancie i priblíženie sa k právu Európskeho spoločenstva.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poveril poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Prosím pani poslankyňu Bartošíkovú, aby podala informáciu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu podala informáciu Národnej rade o prerokovaní vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona číslo 316/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil svojím rozhodnutím číslo 1636 z 25. júna 1997 návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 697, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu na prerokovanie v termíne ihneď s tým, že o výsledku prerokovania bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet financie a menu na svojom zasadnutí 26. júna 1997 prerokoval predmetný vládny návrh na skrátené legislatívne konanie a prijal k nemu nasledovné uznesenie:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu

    A. konštatuje, že predložený vládny návrh zákona vychádza z potreby čiastočného riešenia súčasného vývoja v príjmovej časti štátneho rozpočtu a súbežne i z potreby plnenia Národného programu prispôsobenia právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie v oblasti vnútorného trhu, kde nepriame dane patria medzi priority (Biela kniha, kapitola 22 - Nepriame zdaňovanie),

    B. súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov,

    C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov,

    D. ukladá predsedovi výboru podať predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Súčasťou návrhu vlády je návrh na uznesenie. Po skončení rozpravy odporučím Národnej rade, aby s týmto návrhom na uznesenie súhlasila.

    Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, a sadnite si na miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Napriek tomu rozpravu otváram a pýtam sa, kto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy.

    Pán Švec, v poriadku. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Dávam slovo pánu poslancovi Jurajovi Švecovi.

  • Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som využil vzácnu príležitosť - prítomnosť pána podpredsedu vlády a ministra financií a položil mu jednu všeobecnú otázku, ktorá ale súvisí s tromi zákonmi, ktoré máme prerokovať v skrátenom konaní na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Už včera sme vyslovili určité počudovanie, prečo je potrebné tak veľmi rýchlo prijímať zákon o regulácii miezd za situácie, keď je Slovensko pozitívne hodnotené, čo sa týka jeho ekonomického vývoja, rastu hrubého domáceho produktu a určitého proporčného rastu miezd v súvislosti s rastom cien a obratu v národnom hospodárstve. Moja otázka súvisí aj s tým, že vláda Slovenskej republiky požiadala Európsku úniu o udelenie výnimky v súvislosti s plnením Asociačnej dohody s odôvodnením, že Slovensko je krajina, ktorá má nízku životnú úroveň a vysokú nezamestnanosť.

    Pán minister, veľmi pekne by som vás prosil, keby ste nám vysvetlili, aká je vlastne pohnútka na to, že sa všetky tieto opatrenia idú prijímať teraz v tejto situácii, keď si myslím, že navonok by sme mali prezentovať našu ekonomiku ako silnú, prosperujúcu a neotrasiteľnú. Okrem toho by som veľmi chcel poprosiť, keby sa zdôvodnilo i to, prečo chceme riešiť otázku neplatenia daní prostredníctvom regulácie miezd. Na celom svete sa proti tomuto nešváru prijímajú zákony, ktoré sú veľmi tvrdé proti neplatičom daní, a neplatenie daní sa posudzuje na úrovni kriminálneho činu. Na to máme predsa Trestný zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, rozpravu o tomto bode programu vyhlasujem za skončenú. Pýtam sa podpredsedu vlády pána Kozlíka, či sa chce vyjadriť k tomuto vystúpeniu.

    Áno. Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán poslanec Švec,

    pokiaľ ide o vami položenú otázku, v prvom rade by som chcel povedať, že slovenská ekonomika je skutočne jednou z najlepších tranzitívnych ekonomík, ale čo je, to nemusí byť. To znamená, že treba permanentne sledovať vývoj vnútorných proporcií ekonomického a sociálneho vývoja a reagovať konzistentne aj v porovnaní s okolitými krajinami, pretože Slovensko je otvorená krajina, otvorená ekonomika a tie faktory vonkajšieho vývoja sa významnou mierou prenášajú aj smerom do slovenskej ekonomiky.

    To znamená, že veľmi podrobne analyzujeme vývoj, samozrejme, od nástupu do vlády, teda pomerne dlhé obdobie, a vnímame niektoré negatívne tendencie vývoja. Predovšetkým jedna z tých tendencií je otázka nevyváženého rastu miezd vo vzťahu k produktivite práce. Nie je to nový faktor, evidujeme ho už od konca roka 1995. Ešte v roku 1995 vývoj produktivity práce a vývoj miezd boli zhruba v parite, v takom vyrovnanom vzťahu, ale aj to už samo osebe bolo varovným signálom, pretože mal by existovať podľa môjho názoru zhruba 2-percentný predstih vývoja produktivity pred vývojom miezd, čo už koncom roka 1995 neplatilo. Trpezlivo sme našich sociálnych partnerov - Konfederáciu odborových zväzov aj Asociáciu zamestnávateľských zväzov upozorňovali, opakovane v priebehu roka 1996, na to, že v kolektívnych zmluvách treba veľmi razantne tento problém riešiť bez ohľadu na to, či ide o štátne podniky, alebo podniky súkromné, že sa to dotýka všeobecne problému zdravého ekonomického rastu Slovenskej republiky. Nedospeli sme v roku 1996 k žiadnemu pozitívnemu obratu, došlo k prehĺbeniu vývoja v produktivite v tom zmysle, že vývoj miezd predstihol o dva body vývoj produktivity.

    Opätovne v apríli 1997 sme vyzvali Konfederáciu odborových zväzov aj Asociáciu na rokovanie už za účasti premiéra, za účasti prezidenta Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov, guvernéra Národnej banky, kde sa domnievam, že sme dostatočne razantne argumentovali číslami nezdravý vývoj v tejto oblasti s tým, že do ekonomiky sú saturované ničím nekryté peniaze a vytvárajú sa neprimerané inflačné a následne aj devalvačné tlaky, to znamená, že pokiaľ nedospejeme k nejakým záverom, k razantným dohodám spoločenského charakteru, vláda bude nútená pristúpiť aj na také kroky, ktoré momentálne v parlamente riešime, to znamená prostredníctvom zákona vytvoriť priestor na určité usmerňovanie miezd.

    Rokovanie s Konfederáciou odborových zväzov sa, vážení, skončilo tak, že Konfederácia odborových zväzov ani nenapísala zápis napriek tomu, že bola hostiteľkou. Takže to len dokladá, aký záujem o riešenie tohto problému mala Konfederácia odborových zväzov. Je to teda jeden základný dôvod, prečo prichádzame s jedným z toho väčšieho počtu opatrení, so mzdovým usmernením, s tým, že vôbec nejde o nástroj, ktorý by bol jedinečný v histórii trhových, a dokonca vyspelých trhových krajín. Vo viacerých médiách som spomínal, že v sedemdesiatych rokoch, keď prudko vzrástli ceny ropy a došlo k výrazným inflačným tlakom a k pohybom v západoeurópskych a západných krajinách vôbec, aj v Spojených štátoch amerických, v Japonsku sa vtedy prijímali mimoriadne opatrenia tak, že sa vytvorili cenové a mzdové úrady, ktorých jediným zámerom bolo regulovať ceny a mzdy. Zhruba 10 až 15 rokov boli tieto úrady v činnosti. Postupne, ako sa saturoval cenový nárast a inflačné pohyby v západných krajinách, sa tieto úrady zrušili, prešlo sa na monetarizáciu celého ekonomického systému, ale v danej chvíli ťaživých problémov takisto bez problémov a bez toho, že by mali pocit, že narušili trhové prostredie, volili špecifické formy riešenia.

    Takže stojíme pred takým problémom. Nedokázali sme primať sociálnych partnerov k spoločenskej dohode v oblasti vývoja miezd, vývoja produktivity, takže vláda prichádza s týmto návrhom. Podotýkam - za to sme kritizovaní, tak to nemusím podotýkať -, že ide aj o štátny, aj o podnikateľský sektor, preto ideme na to zákonom, aby sme takýto vyvážený priestor pre všetky typy organizácie dosiahli. Je nám to nesmierne ľúto, pretože najmä od podnikateľskej sféry a uvedomme si, že dnes už vláda má dosah len na 20 % zamestnancov, že 80 % sektora je súkromný sektor, že vláda teda nemá už priamy dosah na nejaký vývoj, na ovplyvňovanie vývoja miezd, a teda mala by to robiť podnikateľská sféra v dohodách s príslušnými odborovými zväzmi.

    Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, pravidelne v letných mesiacoch sa konajú určité cenové úpravy, pristupujeme k postupnému narovnávaniu disproporcií, hovorím postupnému, pozvoľnému narovnávaniu, takže je to zhoda okolností, že sa spájajú cenové opatrenia so mzdovými opatreniami. Robíme ich každoročne a budú sa robiť každoročne možno vo výhľade 5-10 rokov, kým sa nedospeje k vyrovnaniu cenových disproporcií. A opäť, vážené poslankyne, poslanci, chcem zdôrazniť, bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby, bez ohľadu na to, kto bude vo vláde, bude nútený tieto cenové disproporcie riešiť, pretože nie sú potom dobré signály pre občanov, pre podnikateľskú sféru, ako organizovať trebárs svoje energetické správanie, spotrebu základných energetických surovín, ale aj ďalších položiek, na ktoré sa vzťahujú teraz navrhované cenové úpravy.

    K týmto opatreniam sa viaže vývoj obchodnej platobnej bilancie, kde prehlbujeme niektoré kroky, ktoré nadväzujú na systémové opatrenia z konca roka 1996 a z apríla 1997, kde predovšetkým teraz prerokúvaný zákon o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív má navodiť aj určitú reštrukturalizáciu spotreby týchto surovín, pretože akcelerovali dovozy najmä ropy, akcelerovali aj začiatkom I. štvrťroka 1997 dovozy plynu najmä v cenovej úrovni, takže aj tu treba dať určitý signál, nehovoriac o tom, že máme spotrebné dane podstatne nižšie, ako ich má Európska únia. Sme viazaní aproximáciou nášho práva k Európskej únii robiť postupné posuny a zdvíhať úroveň zaťaženia spotrebnými daňami aj v komodite uhľovodíkových palív a mazív, takže načo tej mačke rezať chvost na desaťkrát, robíme to v jednom súbore určitých korekčných opatrení, a teda predkladáme Národnej rade tieto zákony na rokovanie.

    Chcem podotknúť, že tieto opatrenia, ktoré vláda prijímala, sa nedotýkajú len oblasti daní, oblasti cien a oblasti miezd, že sa týkajú aj prehĺbenia v sociálnom bloku, kde predpokladáme podstatne razantnejšie vstupy do systému financovania zdravotníctva, perspektívne aj do systému financovania škôl, to znamená, že rozsah opatrení, ktorý vláda v Trenčianskych Tepliciach prijímala, je podstatne širší, než sa zapodieva toto rokovanie alebo niektoré z budúcich rokovaní Národnej rady.

    Pokiaľ ide o oblasť daní, vážený pán poslanec, daňová sústava Slovenskej republiky sa hodnotí ako jedna z najkonsolidovanejších z tranzitívnych ekonomík, má mimoriadne vysoké hodnotenie. Z identifikovaného objemu daní jej výber predstavuje 96-97 %, čo je ojedinele v tranzitívnych ekonomikách. Na druhej strane nemožno obísť fakt, že je tu stále väčší rozsah tieňovej ekonomiky, ktorý odhadujeme kdesi na úrovni 20 % s tým, že musí tu byť zápas o podstatné znižovanie tieňovej ekonomiky. Podotýkam, že za tri aj niečo roka sme zvýšili výber daní o 50 %. Takisto, pán poslanec, nenájdete veľa krajín, nenájdete možno krajinu, kde by bol takýto razantný vývoj v oblasti výberu daní, čím ale nechcem povedať, že nie sú rezervy, ale treba teda zásadným spôsobom sa usilovať ďalej o zlepšovanie v tejto oblasti.

    Sme jednou z prvých krajín, ktorá prijala systém registračných pokladníc, prehlbujeme ten systém, Česká republika sa ešte len zapodieva týmto režimom. Ideme so štátnou pokladnicou ako vôbec prvá tranzitívna krajina, to znamená opäť v priebehu roka 1997, keď pokusne už nastúpime s týmto režimom, podstatne zlepšíme celé nakladanie so štátnymi a verejnými financiami, takže vo viacerých veciach sme sa teda zásadne dostali do čela transformujúcich sa krajín. Na druhej strane nesporne tento problém je všeobecný a treba sa s ním stabilne zapodievať.

    Takže prosil by som nezjednodušovať tie pohľady. Ešte som zabudol na jeden okruh opatrení, ktoré vláda prijíma, to je prehĺbenie finančnej disciplíny opatreniami, ktorými by sme chceli v rámci rekodifikácie Obchodného zákonníka sprísniť finančné hospodárenie najmä spoločností s ručením obmedzeným. Takže domnievam sa, že spolu so systémovými opatreniami prijímanými v apríli na riešenie obchodnej platobnej bilancie, začiatkom júna opatreniami na kvalifikovanú ochranu domáceho trhu plus týmito opatreniami vytvárame vnútorne previazaný balík, že sa vlastne týmito opatreniami dolaďuje a že by sa už v druhej polovici roka 1997 mal navodiť ďalší určitý pozitívny vývoj alebo stabilizácia produktívneho vývoja ekonomiky a dlhodobejšieho ekonomického rastu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    v rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci návrh alebo procedurálny návrh, o ktorom by Národná rada musela rozhodovať hlasovaním. Súčasťou tlače 697 je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte k dispozícii: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte v predloženom návrhu vlády. K tomuto návrhu uznesenia dodávam ešte návrh, aby sme tento návrh zákona prerokovali v prvom čítaní hneď teraz ako nasledujúci bod programu. V prípade rozhodnutia Národnej rady o jeho prerokovaní v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie bude konať na tejto schôdzi.

    Budeme hlasovať, prosím poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, nech sa dostavia na hlasovanie.

    Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o celom návrhu uznesenia vrátane môjho dodatku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním uvedeného vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, pristúpime teda k prerokovaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Bude teda nasledovať prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 696. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1635.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    v súvislosti s opatreniami na riešenie obchodnej a platobnej bilancie i s potrebou plnenia Národného programu prispôsobenia sa právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie v oblasti vnútorného trhu, kde oblasť nepriamych daní patrí medzi priority, vláda navrhuje čiastočnú novelu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, ktorej účinnosť vzhľadom na možnosti časového harmonogramu v priebehu legislatívneho procesu sa navrhuje od 1. augusta 1997.

    Zámerom predkladaného návrhu novely zákona je najmä zvýšenie výnosu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív čiastočnou úpravou sadzieb dane v smere ich priblíženia k minimálnym sadzbám stanoveným smernicou číslo 92/1982 Európskej únie. Ďalej spresnenie a doplnenie niektorých ustanovení zákona so zámerom obmedziť priestor na potenciálne daňové úniky pri týchto daňovo citlivých výrobkoch.

    V návrhu sadzieb je v zásade zachovaná súčasná štruktúra zdanenia uhľovodíkových palív a mazív, pričom zvýšenie sadzieb pri pohonných látkach (automobilové benzíny, letecké petroleje, motorová nafta) sa navrhuje v sume asi 500 korún za tonu, čo môže predstavovať zvýšenie pri týchto produktoch o približne 50 až 80 halierov za liter. Toto zvýšenie spotrebnej dane môže byť eliminované v cene pohonných látok vplyvom znižovania cien ropy na svetových trhoch, čo sa už prejavilo v cenách uvedených výrobkov ich znížením k 1. aprílu 1997.

    Okrem úpravy sadzieb benzínov a motorovej nafty návrh reaguje i na vzniknutú situáciu, zvýšenie dovozu tzv. bionafty z Českej republiky, ktorá podľa súčasne platného právneho stavu v Slovenskej republike nie je predmetom dane, a tým vytvára priestor na možné daňové úniky. Sprísnením daňového režimu, úpravou legislatívy platnej v Českej republike pre bionaftu sa v priebehu roka 1996 objavili špekulatívne dovozy uhľovodíkových palív a mazív z Českej republiky, deklarovaných ako bionafta, ktorá, ako som už uviedol, v súčasnosti nie je predmetom spotrebnej dane. Preto sa navrhuje nahradiť definíciu bionafty definíciou ekologického paliva a toto zdaniť minimálnou sadzbou 5 000 korún za tonu, pokiaľ sa vyrobí v tuzemsku, a súčasne vytvoriť podmienky na sledovanie pohybu a spotreby takéhoto paliva.

    Navrhovaná nižšia sadzba dane má podporiť spotrebu ekologického paliva predovšetkým v poľnohospodárskej výrobe vzhľadom na jeho rýchlu odbúrateľnosť v pôde. Navyše, v návrhu zákona je definovaný pojem biogénneho paliva, a to ako zmesi biogénnej látky, ktorá obsahuje najviac 5 % podielu uhľovodíkov. Takéto biogénne palivo vyrobené v tuzemsku nebude podliehať spotrebnej dani. Obdobným spôsobom sa definuje biogénne palivo aj v krajinách Európskej únie.

    Zároveň sa v návrhu novely zákona uvažuje zaviesť pre vykurovacie oleje s obsahom síry prevyšujúcim 2 % hmotnosti sadzbu 600 korún za tonu, čím sa sadzba približuje minimálnej sadzbe stanovenej v smernici číslo 92/1982 Európskej únie. Uvedené je v súlade s diferenciáciou sadzieb pre výrobky negatívne pôsobiace na životné prostredie, napríklad olovnaté a bezolovnaté benzíny, vysokosírne a nízkosírne produkty. Vykurovacie oleje s nižším obsahom síry majú stanovenú sadzbu 9 500 korún za tonu, pričom sa celá táto čiastka spotrebnej dane vráti, ak sa vykurovacie oleje použijú v súlade so zákonom, napríklad na vykurovanie.

    Za predpokladu, že navrhovaná novela nadobudne účinnosť najneskôr 1. augusta 1997, možno očakávať zvýšený výnos spotrebnej dane v sume zhruba pol miliardy korún oproti roku 1997 rozpočtovanému výnosu a za predpokladu, že vývoj spotreby uvedených produktov bude zhruba na úrovni roka 1996. Predkladaný návrh novely zákona je ďalším krokom v aproximácii práva v oblasti nepriamych daní, ktoré patrí medzi priority v procese prípravy na vstup do Európskej únie, a to konkrétne so smernicami číslo 92/1981 o harmonizácii štruktúry spotrebnej dane z minerálnych olejov a číslo 92/1982 o zjednotení sadzieb spotrebnej dane pre minerálne oleje.

    Vážený predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    predkladám zároveň návrh na skrátené legislatívne konanie, ktoré pred chvíľou ďakujem pekne, že bolo odsúhlasené tak, aby tento návrh zákona mohol nadobudnúť účinnosť najneskôr 1. augusta 1997.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

    Dávam slovo poverenej členke, ktorú určil navrhovaný gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pani kolegyni Bartošíkovej. Nech sa páči, máte slovo, pani kolegyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 316/1993 Z. z. o spotrebných daniach z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač číslo 636), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh zákona bol zaradený do programu 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Tento návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska predložený vládny návrh zákona smeruje spolu s ďalšími krokmi vlády k zvýšeniu výnosov spotrebnej dane, a tým k naplneniu príjmov štátneho rozpočtu. Smeruje tiež k priblíženiu tejto právnej normy k právnym normám Európskeho spoločenstva tým, že postupným približovaním sadzby spotrebnej dane z palív a mazív budeme musieť tiež dosiahnuť minimálnu sadzbu dane, ktorá je uvedená v príslušnej smernici EHS. Ďalej spresňuje a dopĺňa niektoré ustanovenia, ktoré majú za cieľ zamedziť možným daňovým únikom z titulu ich nejednoznačného výkladu.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy odznejú v druhom čítaní a vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne v treťom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1635 z 25. júna 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre financie, rozpočet a menu. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. júla 1997 a gestorský výbor v lehote do 8. júla 1997 s tým, že druhé a tretie čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky by sa uskutočnilo ešte na tejto schôdzi.

    Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil iba jeden poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Košnár, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dámy a páni,

    v slovenskej ekonomike sa nahromadili veľmi závažné problémy. V tomto ohľade, aj keď pripustíme, že sme úspešná transformatívna ekonomika, sa neodlišujeme príliš od viacerých okolitých krajín. Ibaže, žiaľ, vláda sa nepokúsila zavčasu a s dostatočnou hĺbkou rozoznať skutočné hlbinné príčiny hromadenia sa týchto problémov. Improvizuje a zatiaľ nepredložila program prekonania týchto hlbinných príčin, nepriaznivých vývinových trendov v našej ekonomike. Neorientuje na prekonanie neuspokojivého fungovania nových vlastníkov, z ktorých mnohí ruinujú podniky. Neorientuje na vytváranie účinného tlaku, na stimulovanie konkurencieschopnosti exportu, na prekonanie nedostatočnej hospodárnosti vo sfére verejných financií, neorientuje, alebo dokonca toleruje v mnohých prípadoch hospodársku a finančnú kriminalitu, nehovoriac o absencii morálky v podnikaní atď.

    Pán podpredseda vlády vo svojom predchádzajúcom vystúpení, resp. vo vystúpení k návrhu na skrátené legislatívne konanie, veľmi stručne charakterizoval, že dva návrhy, ktoré prerokúvame v parlamente, sú len súčasťami komplexnejšieho súhrnu opatrení, ktoré vláda pripravuje. Chcem vysloviť hlboké poľutovanie, že parlament nemá k dispozícii čo len rámce takejto komplexnejšej vládnej predstavy a že teda rokujeme per partes o jednotlivostiach, ktoré, ak nebudú vzájomne previazané a nebudú sledovať základné zámery, tak sa môžu ocitnúť nie v balíčku, ale, dovoľte mi trošku pejoratívne povedať, v kontajneri. A toho by sme sa zrejme nechceli dožiť.

    Pokiaľ ide o tieto dva návrhy zákonov, z ktorých jeden sme prerokúvali včera v prvom čítaní, nazdávam sa, že ide o riešenie dôsledkov, a nie príčin, keď napríklad bieda vo vývine produktivity živej práce sa hľadá prostredníctvom tlaku na zvyšovanie intenzity práce. To sú metódy raného kapitalizmu - regulácia miezd nútiaca bez podstatnejších zásahov do technických inovácií, do technológií a podobne udržiavať príslušnú reláciu takýmto spôsobom. Nie je tu orientácia na zvyšovanie produktivity práce spočívajúcej na strane sféry podnikateľov, na technický pokrok, inovácie, vyšší stupeň finalizácie atď.

    A ešte jedna poznámka. Včera sa tu dosť často zvýrazňovala skutočnosť, akoby sa usmerňovanie či regulácia miezd dotýkala iba stratových podnikov a akoby postihy, ktoré vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorý nedosiahne zisk alebo ktorý nezaplatil dane a príspevky do poistných fondov, boli zárukou dostatočného tlaku na iné správanie. Netreba nato veľa skúseností, aby sme veľmi rýchlo videli a pochopili, že podniková sféra má veľmi jednoduché možnosti obísť tento tlak jednorazovými opatreniami, napríklad zvýšením miezd o túto sumu. Nerobme si teda ilúzie a nepreceňujme účinok týchto opatrení. Ale odbočil som.

    Chcel som len dokumentovať, že tak včera, ako aj dnes sa dá demonštrovať, že opatrenia, ktoré vláda predkladá parlamentu, pokiaľ ide o novelizáciu zákona o mzdách, novelizáciu zákona o spotrebných daniach, vytvárajú predovšetkým tlak, prenášajú bremeno opatrení predovšetkým na tých, ktorí sú najbezbrannejší a ktorí skutočne za takýto vývin nemôžu.

    Zvýšenie cien benzínu a motorovej nafty, o ktorom sa v dôvodovej správe hovorí a ktoré pripomenul aj pán podpredseda vlády, od 50 do 80 halierov v roku 1997 by malo od 1. augusta priniesť 500 mil. Sk. V dôvodovej správe sa hovorí, že rozpočet s tým už počíta. Chcem sa teda spýtať podpredsedu vlády, či táto pol miliarda zvýšenia je zabudovaná v rozpočtovanom výnose dane z pridanej hodnoty na rok 1997, alebo ide o výnos, o ktorý by mal byť rozpočtovaný výnos dane z pridanej hodnoty v roku 1997 navýšený. Budúcoročný výnos, ak by to nemalo vplyv na redukciu spotreby týchto produktov, by sa dal teda odhadnúť zhruba na miliardu až 1 300 mil. korún, pričom inflačné dôsledky, dovolím si tvrdiť, nebudú v desatinách percenta, ale budú výraznejšie a nedotknú sa len tých, ktorí nakupujú motorovú naftu, benzín a pod., ale dotknú sa aj tých, ktorí, obrazne povedané, chodia peši nakupovať chlieb, dotknú sa teda spotrebiteľa v každom prípade zvýšením nákladov na prepravu, zvýšením výrobných nákladov a podobne, obrazne povedané, 1 kg chleba zdražie o tú sumu, o ktorú sa zvýši cena motorovej nafty či benzínu.

    Argumentácia potrebou priblíženia sadzieb spotrebnej dane tohto druhu k minimálnym sadzbám stanoveným v smernici číslo 92/1982 Rady EHS, ktorá dominuje v dôvodovej správe k tejto novele zákona, je úzko účelová. Veď nejde len o túto spotrebnú daň, ale o celý daňový systém, napríklad o daň z pridanej hodnoty, ktorá je mimoriadne závažná pre aproximáciu právnych noriem v daňovej oblasti s Európskou úniou. I ďalšie dane, napríklad dane z príjmu atď. A navyše, sadzby sú vecou legislatívy každej krajiny, a preto je dosť podivné, že sa prichádza s návrhom v čase, keď ceny ropy na svetovom trhu klesajú, a preto vzniká otázka, prečo a v čí prospech vláda volí takýto krok, keďže ide o regulované ceny a má k dispozícii iné nástroje, ktoré by nemuseli viesť k zvýšeniu tejto regulovanej ceny uhľovodíkových palív a mazív.

    Na rok 1997 sa rozpočtuje výnos tejto dane 13,4 miliardy Sk, čo je zhruba o miliardu viac, ako bol skutočný výnos minulého roku, a ako všetci veľmi dobre vieme, nedávno sme prerokúvali štátny záverečný účet, že výnos spotrebnej dane tohto druhu za minulý rok sa nenaplnil, že sa dosiahol len na 81,6 % a za I. kvartál tohto roku bol výnos spotrebnej dane tohto druhu len 18,4 % z celoročného plnenia. Chcem sa teda spýtať, ako si máme - do akých súradníc a do akých parametrov - zasadiť argumentáciu potreby zvýšenia spotrebných daní z uhľovodíkových palív a mazív vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, k jeho príjmovej časti, a akým spôsobom si vysvetliť predstavu o zblížení daňovej sústavy jednotlivých daňových zákonov s normami alebo s odporúčanými minimálnymi sadzbami Európskej únie.

    Vážené dámy a páni, uvedené problémy alebo uvedené súvislosti, o ktorých som sa zmieňoval, vedú poslancov klubu Spoločná voľba k návrhu, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady podľa § 73 ods. 3 písm. a), že vráti vládny návrh novely zákona číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív vláde na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Keďže písomne som do rozpravy nedostal viac prihlášok, chcem sa spýtať pánov Filkusa, Černáka, Baránika, či toto mám považovať za ústnu prihlášku. Pán Filkus áno, pán Černák áno, pán Baránik - faktická pripomienka. Prosím, s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baránik. A, samozrejme, zároveň uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Nie celkom chápem, prečo plačeme nad rozliatym mliekom v súvislosti so spotrebnou daňou z uhľovodíkových palív, keď veľmi dobre vieme, že táto daň je základným zdrojom cestného fondu, a všetci vieme, aké sú problémy na cestách a aké sú nároky na cestný fond. Domnievam sa, že je to úplne správne, aby základným zdrojom cestného fondu boli zdroje spotrebnej dane z uhľovodíkových palív, pretože to je spravodlivé, pretože na to prispievajú tí, ktorí najviac cesty využívajú. Preto podporujem tento návrh, aby sa upravila spotrebná daň z uhľovodíkových palív.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Filkus, pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    chcem sa pozrieť na tento problém trošku inak, a to z dvoch pohľadov - z pohľadu balíčka opatrení a druhý pohľad z hľadiska vzťahu priamych a nepriamych daní. Je pochopiteľné, že ak v takých podmienkach, ako je v súčasnosti vysoký deficit štátneho rozpočtu, vysoké saldo a rast pasívneho salda obchodnej bilancie, relácia rastu medzi produktivitou práce a miezd vyžaduje aj opatrenia ekonomického centra, ako som včera spomínal. Ale z pohľadu balíčka opatrení je najľahšie teraz siahnuť po opatreniach na strane dopytu, a to robíme. Robíme to prostredníctvom mzdy, ako aj prostredníctvom ceny.

    V Čechách takisto premiér Klaus veľmi rád siahol na stránku dopytu. Omnoho ťažšie je súčasne riešiť tieto otázky na strane ponuky. A v tomto prípade, samozrejme, ide v podstate vecne o to, čo spomínal aj poslanec Košnár, keď hovoril, že teda treba vytvoriť a pomôcť vytvoriť lepšie podmienky pri raste produktivity práce, reštrukturalizácii ekonomiky, samozrejme, produktivity práce a miezd atď. Ale to už je omnoho náročnejšie. Treba vytvoriť určité podmienky na strane ponuky oživovaním a tam ekonomické centrum tiež môže zasiahnuť. Ale okrem toho predsa vieme, že naša verejná správa je veľmi drahá, a to je tiež priestor, kde možno urobiť určité korekcie.

    Vieme, že môžeme narábať alebo analyzovať aj stránku výdavkov štátneho rozpočtu. Ale my sa jednoznačne a, samozrejme, je to najľahšie, obraciame na stránku príjmov štátneho rozpočtu a obmedzujeme dopyt. Toto je z hľadiska opatrení, ktoré sa robia v balíčku opatrení, nie celkom v súlade s tým, že by ekonomické centrum malo rozmýšľať aj o tom, čo urobiť s výdavkami. Napríklad jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu sa z takéhoto pohľadu môžu tiež analyzovať a môže sa ubrať nejaká časť peňazí z pohľadu výdavkov a dospieť k riešeniu tohto balíka opatrení aj tou druhou cestou.

    Druhý pohľad je vzťah priamych a nepriamych daní. U nás nepriame dane rastú omnoho rýchlejšie ako priame dane. Vo vyspelých stabilizovaných krajinách takým stabilnejším príjmom sú priame dane, o ktoré sa dá podstatne viacej oprieť a ktoré vlastne odrážajú to, čo sa deje. Keď dosiahneš väčší zisk, odvedieš väčšie dane. Pri nepriamych daniach ide najmä o spotrebu a spotrebiteľ pri každom opatrení, aj v tomto prípade jednotlivý spotrebiteľ dopláca na zvýšenie týchto daní.

    Okrem toho vieme, že najväčšie riziká v príjmovej oblasti z pohľadu daní aj z hľadiska záverečného účtu, aj z hľadiska výsledkov I. štvrťroka 1997 ukazovali na veľké rezervy v príjmovej časti prostredníctvom daní priameho charakteru, najmä právnických osôb. Dane z príjmov právnických osôb sú tým miestom, kde by sme mali zamerať všetku našu kontrolnú činnosť a orientovať sa týmto smerom najmä v súčasných podmienkach transformačného procesu.

    Zhrniem. Nie som proti týmto opatreniam. Hovoril som to včera aj v súvislosti s reguláciou miezd. Nemôžu však byť plošné, nemôžu byť dlhodobé. Predpokladám, samozrejme, že po mesiaci-dvoch môže prísť aj k úprave, znovu k regulácii cien smerom iným, nie hore. To isté sa môže stať s určitou reguláciou miezd, ktorú sme včera preberali. V každom prípade som však za to, že je nevyhnutné uvažovať aj o tom, ako oživiť alebo urobiť opatrenia prostredníctvom zásahov na strane ponuky a výdavkovej časti rozpočtu.

    Hovorím za seba, nehovorím za klub, hovorím to, čo poznám, a to, čo si myslím, že z pohľadu riešenia problémov vysokého deficitu štátneho rozpočtu (36,9 mld. deficit tohto roku) budeme mať čo robiť, aby sme vydržali len s týmto balíkom opatrení. Pasívne saldo obchodnej bilancie, samozrejme, musíme vedieť ovplyvňovať aj zásahmi centra do štruktúry, do štrukturalizácie, ale aj do pomoci inými opatreniami na reláciu rastu produktivity práce a miezd, technológiu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Černák. Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    v prvom čítaní mám niekoľko stručných poznámok. Prvá poznámka je poznámka, o ktorej sme včera mnoho hovorili, o tom, že nový rokovací poriadok mal skvalitniť legislatívny proces. Predvádzate nám, dámy a páni z vládnej koalície, že prakticky sme tam, kde sme boli, že zákon sa dá prijať nielen za niekoľko dní, ale dokonca za niekoľko hodín aj pri rokovacom poriadku, ktorý mal mať pevné lehoty, ktorý mal umožniť odborne sa vyjadriť.

    Dámy a páni, ekonomický balíček, o ktorom sa diskutuje vo verejnosti, balíček, ktorý prezentovala vláda ešte nie ako ucelený celok, ale ako jednotlivé fragmenty, odmietame. Odmietame ho preto, lebo ho nepovažujeme za koncepčné riešenie. Áno, je pravda, že slovenská ekonomika, slovenský rozpočet má vážne problémy a treba ich riešiť. Žiaľ, tieto opatrenia nám pripomínajú, ako keby sa plátali diery na lodi, ktorá nepotrebuje zásadnú opravu. Je snaha všeobecne nekoncepčnosť a nehospodárnosť výdavkov preniesť na plecia občana v miere, ktorá je neprijateľná. Pán podpredseda hovoril najčastejšie o obchodnej a platobnej bilancii, hovoril o približovaní sa právu Európskej únii. Hovoríme o čísle približne pol miliardy korún, ak zákon začne platiť približne o pol roka, to znamená asi o sume miliarda korún ročne, ktorá by mala prísť do štátneho rozpočtu.

    Dovoľte mi, aby som položil otázku pánu podpredsedovi vlády, či hlasoval vo vláde za zriadenie novej trnavskej univerzity, či podporuje nákup nových budov pre novú štátnu správu, kde náklady niekoľkonásobne prekračujú projektované náklady. Hovorí často o tom, že nebezpečenstvom rozpočtu je zvýšená spotreba, ale nikdy nepovedal otvorene, že je to verejná spotreba, že to nie je spotreba občanov, ale že je to spotreba verejnej správy, nových úradov, nových úradníkov, nových áut, nových sekretárok. A preto aj toto málo, ktoré sa takto horko-ťažko dá dokopy, zhltne táto verejná správa a o chvíľu budeme znovu stáť pred problémom, ako tieto otvárajúce sa nožnice zatvoriť, ako riešiť rozpor medzi výdavkami a príjmami.

    Preto by sme považovali za racionálne riešenie, keby sa predložil ucelený návrh, ktorý by hovoril nielen o tom, ako preniesť tieto výdavky na občana, či už formou zvýšenia ceny benzínu, deregulácie nájomného, zvýšenia ceny elektrickej energie, alebo ostatnými opatreniami, ale ako to koncepčne riešiť.

    Teraz mi dovoľte, aby som sa opýtal pána podpredsedu, ktorý zdôvodňoval zvýšenie ceny benzínu ako štátny dozor, ktorý zodpovedá za cenu aj pri privátnom Slovnafte, že posledné zvyšovanie sa zdôvodňovalo rastom ceny ropy na svetovom trhu. Ale dnes je cena ropy o 30 % nižšia, pretože je možno historicky najnižšia cena ropy na svetovom trhu a bolo by logické sa opýtať, keď išla cena hore, vtedy keď bola vysoká svetová cena ropy, prečo teraz nejde dolu. Rád by som sa opýtal, aký je názor pána podpredsedu vlády, koľko sa prijatím tejto novely premietne do ceny benzínu, či je Slovnaft schopný rozpustiť toto zvýšenie spotrebnej dane vo vlastných nákladoch, alebo predpokladá prenesenie ťarchy na občana.

    Pri tejto príležitosti mi dovoľte povedať niekoľko slov aj k privatizácii Slovnaftu. Je pre mňa záhadou, keď pán podpredseda vlády, ktorý tu sedí, v Londýne podpisoval dohodu s Európskou bankou, že fond späť odkúpi akcie, ktoré odkúpila Európska banka. Je známe, že fond na to nemá, že fond je v deficite a že si berie zahraničnú pôžičku a veľkoryso predá 15 % približne za 15-percentnú hodnotu, t. j. za 155 korún. Je to nekoordinácia medzi ministerstvom financií a úradníkmi vo Fonde národného majetku.

    Takže, dámy a páni, vzhľadom na tieto súvislosti budeme podporovať návrh, ktorý predniesol pán kolega Košnár, aby tento návrh zákona nepostúpil do druhého čítania, aby sa vrátil vláde na prepracovanie a predložil sa ako komplex.

    Dovoľte mi na záver povedať, že Demokratická únia má množstvo členov, poctivých robotníkov, a tým, že budeme hlasovať za tento zákon, našich robotníkov potešíme, pretože predovšetkým oni doplatia, ak sa budú prijímať takéto právne normy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Ľupták.

    Máte slovo. Nech sa páči.

  • Chcem zareagovať na pána Černáka, že má mnoho poctivých robotníkov. Veď ty si slovo robotník v parlamente nechcel po novembri 1989 počuť. Dnes sa za robotníkov skrývajú mnohé strany. Vtedy, pamätáš si, a stenografické správy sú zaznamenané, ako ste ma "česali", keď som v parlamente vyslovil slovo robotník. A ty si bol medzi nimi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dámy a páni, rozpravu o tomto bode nášho rokovania vyhlasujem za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    diskusné príspevky reagovali predovšetkým na to, prečo robíme opatrenia na strane dopytu, ceny a mzdy a nerobíme opatrenia na strane ponuky, ktoré sú označované za zložitejšie. Uviedol by som to na pravú mieru. Robíme opatrenia aj na strane ponuky, ktoré sa viažu, samozrejme, na veľmi zložité procesy reštrukturalizácie, ktorá by potom mala v dlhodobejšom horizonte navodiť rast produktivity, celospoločenskej produktivity, na druhej strane ale vždy treba riešiť aj určité krátkodobé výkyvy, najmä v oblasti makroekonomickej rovnováhy.

    Takže, ak spomeniem opatrenia na strane dopytu, to znamená systémové opatrenia, ktoré sa možno cieľavedome opomenuli vo vystúpeniach pánov poslancov, predovšetkým je to otázka postupného poklesu daňovej kvóty. V roku 1996 už po tom predchádzajúcom náraste, keď v roku 1995 kulminovala daňová kvóta, je citeľný pokles daňovej kvóty predovšetkým v dôsledku zníženia dane z pridanej hodnoty, to znamená charakteru nepriamej spotrebnej dane. Ďalej boli znížené odpisové sadzby, urýchľovanie odpisovania v novelách zákonov o dani z príjmov aj v roku 1995, aj v roku 1996. Ďalej v novom zákone o dani z príjmov, ktorý dostane parlament začiatkom II. polroka na rokovanie, sa predpokladá aktualizácia daňových pásem vo väzbe na vývoj inflácie, opäť urýchľovanie zvýšenia odpisových sadzieb najmä niektorých špičkových technológií, ale chceme zaradiť aj budovy, umožniť urýchlené odpisy. Ďalej je to otázka odpočtov smerovaných na podporu investovania alebo odpisu časti bremien z minulých období.

    Chcem povedať, že celosvetový trend v oblasti daní posilňuje význam nepriamych daní a znižuje význam priamych daní a predovšetkým ešte zvyšuje vplyv majetkových daní, kde zásadne aj orientujeme celú koncepciu reštrukturalizácie a reformy daní na Slovensku. Je to proces dlhodobejší, zhruba 2-3 rokov, než zvládneme celý systém oceňovania majetku, identifikácie majetku. Aj tu sme vlastne jednou z prvých krajín, ktorá zaviedla inventarizáciu majetku. Je nesmierne zložité vytvoriť časový rad vývoja majetku, ale myslím si, že platí, že si na Slovensku zbojníkov aj chytíme, aj obesíme. To znamená, že zavedieme celý systém majetkových daní, ktorý musí zachytiť a aj smerovať celé snaženie podnikateľov -vlastníkov na zveľaďovanie majetku, aby majetok aktívne slúžil celospoločenskému prospechu, nielen nejakým spotrebným aktivitám vlastníkov. Takže v tomto, myslím si, že jednoznačne konáme, že ťah na bránu absolútne máme a aj priority v tomto zmysle sú definované.

    O chvíľu budeme hovoriť o schvaľovaní zákona o revitalizácii, ktorý takisto pokladám za jeden z významných zákonov, ktoré budú pôsobiť na strane ponuky. Ďalšia vec - podpora exportu, viackrát sme o nej hovorili, je to otázka kvalifikovanej ochrany trhu, čo je takisto zásadné opatrenie na strane ponuky.

    Pokiaľ ide o dosah výnosu zo zvýšenia spotrebných daní, nerozpočtoval sa, v roku 1997 to bude určitý prírastok v oblasti daní. Ale vzhľadom na určité významné riziká, ktoré sme naznačovali aj pri plnení štátneho rozpočtu za rok 1997 najmä v oblasti dane z príjmov právnických osôb, kde sa prejavuje určité ústretové konanie voči bankovej sfére, kroky na ozdravenie úverového portfólia bánk a najmä odbremenenie od zdaňovania neinkasovaných sankčných úrokov, znamená pomerne významné dosahy na príjmovú stranu štátneho rozpočtu.

    Podobne zavádzanie nových technológií a z tohto titulu nábehy odpisov znižujú základne na odvody dane z príjmov, to znamená, že aj to sa prejavuje na príjmovej strane rozpočtu. Sú tu teda určité riziká, ktoré takisto aj toto opatrenie čiastočne umožňuje eliminovať.

    Čo sa týka dosahu zvýšenia cien, spotrebných daní z týchto palív a mazív, uhľovodíkových palív a mazív, skutočne, pán poslanec, je to rádove v desatinách percenta, ale nesporne nejaký dosah, samozrejme, v oblasti spotreby bude.

    Čo sa týka pripomienok pána poslanca Černáka. Pán poslanec, už si začínam zvykať, že máš určité zásadné medzery v poznaní. V žiadnom prípade som v Európskej banke pre obnovu a rozvoj nič nepodpisoval, nemám možnosť podpisovať. Fond národného majetku je nezávislý od vlády a dva razy od ministerstva financií, podlieha len parlamentu, a teda pokiaľ uzatváral Fond národného majetku zmluvu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj o akciách Slovnaftu, bola to jeho operácia. Takisto dohody o odkúpenie týchto akcií sú vecou Fondu národného majetku. V rozhovore s prezidentom Európskej banky som mohol len povedať, že budem nápomocný k hľadaniu určitej dohody medzi Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a Fondom národného majetku.

    Čo sa týka otázky, či som hlasoval za, poviem to rovno, za rozšírenie počtu vysokých škôl som hlasoval, ale aj parlament svojím hlasovaním pri konštrukcii rozpočtu na rok 1997 schválil 290 miliónov korún na rozšírenie počtu vysokých škôl a myslím si, že to bolo správne opatrenie, pretože treba vytvoriť priestor pre väčšiu možnosť vzdelávania, na rozšírenie počtu vysokoškolských študentov, a tým aj na zvyšovanie vzdelanosti tohto štátu ako základnej investície. Doterajšia kapacita vysokých škôl nebola adekvátna tomu, čo sledujeme v dlhodobejšom horizonte. Nechcem tým povedať, že tu nie je problém financovania škôl, na druhej strane určite sú ohromné rezervy v celom systéme financovania, žiaľbohu, doteraz sa nezvládol prechod na modernejšie adekvátnejšie formy, prechod z rozpočtovej formy na nejaké modernejšie formy financovania škôl, čo iste ujedá aj z prostriedkov, ktoré momentálne tiež nie sú možno dostatočné.

    Takže v tomto zmysle mám jednoznačný názor, že treba rozširovať školy, vysoké školy, počty škôl. Druhá vec je, že postupne treba aj vytvárať finančný priestor na ich kvalitnejšie fungovanie.

    Podobne som viackrát vysvetľoval, že nové územnosprávne členenie síce znamená jednorazové vyššie výdavky, ale perspektívne potom lepším riadením, posunom riadenia v mnohých sektoroch, či školstva, zdravotníctva a v ďalších smeroch, do regiónov, krajov, okresov bude znamenať významné úspory prostriedkov aj priblíženie miestnej štátnej správy k občanom a takisto vytvorenie podmienok na postupné posilnenie regionálnej samosprávy.

    Ak si, pán poslanec, spomínal úpravu cien ropných produktov, že klesajú ceny na svetových trhoch ropy, a nejako to necítiť, spomínal som v úvodnom slove, že v apríli sa realizovali zníženia cien pohonných hmôt práve vo väzbe na vývoj svetových cien ropy.

    Takže vážená Národná rada, na záver by som opäť poprosil o prerokovanie a odsúhlasenie predloženého návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pani kolegyňa, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove? Nie. Pristúpime k prvému hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, žiadam poslancov, ktorí sa zdržujú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Prosím, pani spravodajkyňa, aby ste uviedli návrhy.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    V správe zaznel jeden pozmeňujúci návrh, predniesol ho pán poslanec Košnár, stotožnil sa s ním pán poslanec Černák. Ten návrh znel, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku tak, že vráti návrh zákona jeho predkladateľovi na dopracovanie.

  • Dámy a páni, prosím prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh pána poslanca Košnára neprijali.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, pokračujte.

  • Keďže tento návrh neprešiel, odporúčam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, odporúča Národná rada Slovenskej republiky prerokovať v druhom čítaní.

  • Kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, prerokujeme v druhom čítaní.

    Dámy a páni, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní o tomto návrhu zákona a určenie jeho prerokovania v druhom a treťom čítaní ešte na tejto schôdzi navrhujem, aby výbory prerokovali návrh zákona do piatka 4. júla a gestorský výbor do utorka 8. júla 1997.

    Teraz by som opäť prosil pani kolegyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, aby sa v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady vládny návrh zákona pridelil v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne aby sa rozhodlo v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady, aby za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pričom súčasne schvaľujeme termíny, v ktorých výbory prerokujú predmetný návrh zákona do 4. júla 1997 a gestorský výbor do 8. júla 1997. Zároveň hlasovaním rozhodneme aj o tom, že druhé a tretie čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky sa uskutoční ešte na tejto schôdzi.

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem.

    Dámy a páni,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    zákon zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom rokovania sú iba pripomienky prezidenta. Pripomienky musia obsahovať presné znenie navrhovanej úpravy, ak prezident nenavrhne neprijatie celého zákona.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 30. mája 1997 číslo 1585 zákon pridelil na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a výboru pre európsku integráciu s tým, že ako gestorský výbor predseda parlamentu určil výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Dámy a páni, skôr ako pristúpime k druhému čítaniu, prečítam vám list, ktorý poslal pán prezident:

    "Vážený pán predseda, vzhľadom na môj vopred pripravený program Vám oznamujem, že sa nemôžem zúčastniť na opätovnom prerokúvaní vráteného zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. mája 1997. Ďalej žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla v súlade s mojimi pripomienkami uvedenými v rozhodnutí z 29. mája 1997."

    Dámy a páni, pristúpime k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom zákone. Materiál ste dostali ako tlač číslo 679. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 29. mája 1997 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon zo 14. mája 1997. Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač číslo 679a.

    Vrátenie zákona má odôvodniť pán prezident Slovenskej republiky, ktorý zaslal list, ktorý som vám už prečítal.

    Dámy a páni, dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu Miroslavovi Maxonovi a prosím ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu o prerokovaní zákona zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva túto správu Národnej rade v súlade s § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky zákon zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1585 z 30. mája 1997. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Neodporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon opätovne schváliť predložil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. V prípade iného rozhodnutia Národnej rady, ako tento výbor navrhoval, výbor navrhol schváliť pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v pripomienkach pána prezidenta a aj v spoločnej správe pod bodmi 1, 2 a 3.

    Podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nevyslovila so zákonom súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Vážené dámy, vážení páni, z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tejto správe nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, treba však zdôrazniť, že podľa § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uviedol v uznesení stanovisko štyroch členov výboru, ktorí v čiastkovom hlasovaní vyslovili súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi predloženými prezidentom Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správ, územnú samosprávu a národnosti rovnako uviedol vo svojom uznesení stanovisko troch poslancov, ktorí s predmetným uznesením nevyslovili súhlas.

    Gestorský výbor na základe stanovísk k uvedenému zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť bez zmien, ktoré sú uvedené v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa, ako aj návrh uznesenia k uvedenému zákonu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň ma tento výbor poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní, predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.

    Vážené dámy, vážení páni, to je informácia o spoločnej správe k tlači 679 pod číslom 679a.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci. Pán Černák, ktorý je povereným rečníkom za poslanecký klub, a pán Suchodolský.

    Pán Černák, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    vážený pán podpredseda vlády, pomaly si zvykám na to, že zneužívate svoje právo posledného slova, či už je to v Národnej rade alebo v Krokoch, keď človek nemôže na vás reagovať. Férové by bolo, keby ste vystúpili v rozprave, aby rečník mohol aspoň faktickou poznámkou reagovať. Napriek tomu sa zdržím akéhokoľvek vyjadrenia, ktoré by poukazovalo na vaše medzery v informáciách.

  • Dámy a páni, všetko podstatné sme povedali pri prvom hlasovaní, pri prvom návrhu zákona. Odzneli argumenty, ktoré sčasti považujeme za kolíziu s Ústavou Slovenskej republiky, ktoré sčasti treba inak riešiť. Keby vás bol, pán podpredseda vlády, pán štátny tajomník Stanek informoval, vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody som predložil sériu pozmeňujúcich návrhov, z ktorých približne polovičku, asi 10, bol ochotný akceptovať, mal som tak, ľudovo povedané, snahu zmenšiť zlo a zo zlého zákona urobiť lepší zákon.

    Stanovisko prezidenta Slovenskej republiky jednoznačne ukazuje, že tento zákon nie je dobrým zákonom. Ak ste čítali jeho stanovisko, v prvej časti vymenúva štyri články Ústavy Slovenskej republiky, s ktorými je tento návrh zákona v kolízii. Zásadnou je jedna veta, o ktorej pán prezident hovorí a ktorú vám odporúčam do pozornosti, že akákoľvek úľava pre jeden subjekt znamená majetkovú ujmu pre druhého. Osobne si viem predstaviť, že tam, kde nabehli nezmyselne vysoké trestné úroky, také, že subjekt to nemá šancu splatiť a že je to skutočne nevyvážené, že je potrebné niečo robiť. Súčasné inštrumentárium nástrojov zákonov umožňuje takéto situácie riešiť, a preto by bolo oveľa lepšie, ak sú nejaké zdroje, riešiť oddlženie podnikov, revitalizáciu inými mechanizmami.

    Dovoľte mi, aby som veľmi stručne k druhej časti, o ktorej pán prezident hovorí, použil ako príklad tak často spomínané Podpolianske strojárne v Detve, ktoré čakajú ako na mannu nebeskú na tento zákon, pretože očakávajú, že budú revitalizované, že im to pomôže. Ale, dámy a páni, ony nepotrebujú odpustiť dlhy, ktoré aj tak nezaplatia. Ony potrebujú reálny cash, aby mohli nakúpiť materiál, aby mohli rozbehnúť výrobu, splniť objednávku, proste aby mohli žiť a pracovať, a na to potrebujú reálne peniaze, ktoré budú musieť od niekoho dostať.

    Pán podpredseda vlády sa zmienil o tom, že nemôže zastupovať Fond národného majetku, nemôže hovoriť za Fond národného majetku. Trošku ma prekvapilo, pretože keď sa hovorilo o privatizácii bánk, ktoré tiež patria pod Fond národného majetku, tak sa v tlači veselo vyjadroval, ale akceptujem to, a preto ma prekvapuje, že v návrhu zákona sú zásahy aj do poisťovní - sociálnej, zdravotnej -, aj do Fondu národného majetku. Ako kompromisné riešenie pán prezident navrhuje, aby ste vypustili aspoň tieto články, ktoré sú v kolízii s ústavou a ktoré zasahujú a zhoršia zlý stav, či už zdravotnej, Sociálnej poisťovne, alebo vo Fonde národného majetku.

    Takže, milé dámy a milí páni, zrejme ste rozhodnutí. Obháňate preto, aby sa ešte aj budúci týždeň rýchlo urobil celý ekonomický balíček a aby ste mohli pokojne odísť na dovolenky. Zvážte, či by nebolo rozumné prijať aspoň kompromis pána prezidenta, pretože mali sme tu Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, vie sa o tom, v akom stave sa nachádza Fond národného majetku, a pán prezident žiada, aby sa tieto ustanovenia, ktoré umožňujú, teda na ich úkor riešiť zadlženosť podnikovej sféry, vypustili. Preto prosím tých, ktorí budú hlasovať, aby brali do úvahy aj argumenty pána prezidenta a aby sa snažili aspoň o možný kompromis, t. j. o vypustenie tých častí, ktoré sú uvedené v článku IV.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Priatelia, prosil by som teraz, keby ste sa na tabuli prihlásili iba tí, ktorí chcete vystúpiť s faktickou poznámkou. Samozrejme, ak skončia písomne prihlásení poslanci do rozpravy, dám vám šancu sa prihlásiť. Čiže, aby sme nemali zmätky, budú sa teraz hlásiť počas vystúpenia iba tí, ktorí chcú vystúpiť s faktickou poznámkou. Nehlási sa nikto s faktickou poznámkou.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán Suchodolský.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, milí hostia,

    dnes opätovne prerokujeme zákon o revitalizácii podnikov, zákon, ktorým chce vláda Slovenskej republiky zásadne riešiť problémy vzniknuté po roku 1989 v oblasti zadlženia podnikovej sféry. Vláda Slovenskej republiky, spoločnosť, občania preukázali schopnosť zvládnuť proces transformácie na takej úrovni, že svojimi ekonomickými výsledkami sa Slovenská republika zaradila na popredné miesto v rámci transformujúcich sa štátov strednej a východnej Európy. Hospodárske výsledky, systémový prístup k transformácii spoločnosti v oblasti ekonomiky a sociálnej sféry naznačujú, že všetky doterajšie kroky vlády pána Mečiara sa vyznačujú vysokou odbornosťou, schopnosťou precíznej analýzy a smerujú k dosiahnutiu jediného cieľa - samostatného a hospodársky vyspelého štátu Slovenskej republiky.

    Pred štyrmi rokmi nás celý svet na čele s našou opozíciou odpisoval. Autorom myšlienok, že Slovenská republika bude patriť k najdynamickejším transformujúcim sa štátom, dávali rôzne prívlastky. Je chybou všetkých tých, ktorí sa na základe dosiahnutých výsledkov nepoučili, pričom stále zotrvávajú na platforme vnútorného rozkladu štátu za účinnej pomoci zahraničia. V čase a priestore tak hektickom však Slovensko kvári aj boj o stoličku prezidenta a na scénu vystupujú tí, ktorí by si ju radi udržali. Vedie sa tvrdý a nekompromisný boj práve proti tým, ktorí dokázali dať Slovensku tvár, ktorí ho postavili k ostatným štátom Európy ako rovnocenného partnera. Boj znamená za každú cenu odmietnuť všetko, čo súčasní predstavitelia vlády pripravujú.

    Na tento účel má poslúžiť ústava, hlava 6, prvý oddiel - Prezident Slovenskej republiky. Na základe článku 102 písm. e) ústavy prezident podpisuje zákony. Je prinajmenšom v jednom prípade dokázateľné, že prezident republiky účelovo odmietol podpísať zákon, ktorý nevyhovoval jeho politickej orientácii, pričom tvrdo zaútočil prostredníctvom médií na jeho predkladateľov. Novelu zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch však v tej istej podobe podpísal bez pripomienok Moravčíkovej vláde, čím potvrdil, že je bytostne závislý od opozičných strán, ktoré ho podporovali pri jeho zvolení. Na túto jeho politickú závislosť dopláca Slovenská republika.

    Pretože prezident si je vedomý, že úspešnosť vládnej garnitúry výrazne znižuje jeho šance na opätovné zvolenie, bráni presadeniu aj takých zákonov potrebných pre Slovensko, akým je nepochybne zákon o revitalizácii podnikov. Možno usudzovať zo samotného rozhodnutia prezidenta, ktoré je veľmi nekvalifikované a protirečivé, čo potvrdili poslanci tak koalície, ako aj opozície v ústavnoprávnom výbore pri opätovnom prerokovaní zákona, že prezident sa na jednej strane bojí oprávneného hnevu veľkej skupiny zamestnávateľov, zamestnancov a odborárov, ktorých sa tento zákon bezprostredne týka, a na druhej strane sa obáva pozitívnych výsledkov koalície v hospodárstve, ktoré by zvýraznil tento zákon.

    Takéto úvahy nakoniec donútili pána prezidenta zákon nepodpísať. Rozhodnutie, ktoré v tomto prípade uviedol, je vlastne rozhodnutím zmätkovým a nezmyselným, ale ústami pána Trimaja, ktorý ho odôvodňoval v mene pán prezidenta v ústavnoprávnom výbore, sa prízvukovalo, citujem, "aj o nezmyselných návrhoch pána prezidenta musí a bude Národná rada rokovať". Koniec citátu. Pán prezident tak využil svoje právomoci, zvýraznil negativistický postoj voči súčasnej vláde so snahou zabrzdiť jej transformačné ambície. Podniky, zamestnanci musia ustúpiť jeho mocenským záujmom. Podobný postup zvolil pán prezident pri prezentácii našich významných činiteľov v zahraničí v medzinárodných organizáciách, ako to bolo v prípade pani ministerky Keltošovej. Verejne prezentoval, že kandidatúru pani ministerky na post stálej veľvyslankyne pri OSN...

  • Hlasy z pléna, aby rečník hovoril k veci.

  • Priatelia, pokoj! Ja to považujem, že rozpráva k veci. O tom nebudete rozhodovať vy, ale ja. Každý dostane slovo. Zachovajte kultúrnosť parlamentu! Nevykrikuj, nie si na futbalovom ihrisku, pán kolega! Viete veľmi dobre, že dám každému slovo. Potom protestujte.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • ...podpíše len v prípade, keď sa mu ospravedlní. Ak nie, zostane doma.

  • Stály ruch v sále.

  • Keby ste neboli vykrikovali, už by som ho bol trikrát upozornil, ale musel som sa s vami hádať. Keby ste boli slušní, zachovali dekórum a nevystupovali ako na ihrisku, už by som ho bol štyrikrát upozornil. Vidíte, vás treba upozorňovať aj teraz. Keby som mal tú moc, dám vás odtiaľto vyviesť. Ale nie sme v demokratickom parlamente, lebo vy môžete povedať, čo chcete, a beriete mi slovo.

    Pán kolega, skutočne žiadam, aby ste hovorili k veci, a ministerka zahraničných vecí v tomto momente nie je na programe rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne za upozornenie.

  • Upozorňujem vás, nevykrikujte. Od neho chcete, aby hovoril k veci, a vy sa správate veľmi neslušne. Poďte si sem sadnúť a pozerajte sa na seba. Budete sa za seba hanbiť štyri týždne.

  • Som presvedčený, že pán prezident koná účelovo, a chcem naznačiť prinajmenšom v štyroch veciach, ktoré úzko súvisia, že aj v súvislosti s takým závažným zákonom, akým je zákon o revitalizácii, koná účelovo, politicky a proti záujmom tohto štátu.

  • Dobre, v poriadku, pán poslanec. Skončili ste, alebo budete pokračovať? A pokračovať k veci, samozrejme.

  • O niekoľko mesiacov sa pani ministerka stáva predsedníčkou Medzinárodnej organizácie práce.

  • Ruch v sále.

  • Tu, našťastie pre Slovensko, nepotrebuje súhlas pána prezidenta, aby ju následne delegáti zo 140 krajín...

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, prepáčte, ale skutočne aj vy si robíte, takisto ako vaši kolegovia, aj vy si ozaj robíte z tohto parlamentu... no, nechcem sa neslušne vyjadriť. Ale ozaj, ak vám poviem, že k veci, tak hovorte k veci...

  • Výkriky z pléna.

  • Paľo, prosím ťa, buď pokojný. Vy ste kresťania, chlapci? Však ste horší ako deti v materskej škole. Poďte sa pozrieť na seba. Budete sa hanbiť. Ja poslanca upozorním. Ak nebude hovoriť k veci, tak ho odtiaľ pošlem preč. Ale nie vy to máte robiť, ale ja.

    Dámy a páni, prerušujem schôdzu na 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem pekne za slovo. Skrátim svoje vystúpenie.

    Pán predsedajúci, vážená snemovňa,

    bol som osobne presvedčený, že pán prezident nevráti taký významný zákon pre Slovenskú republiku, pre naše hospodárstvo. Bol som presvedčený aj kvôli tomu, že pri styku so zamestnancami, so zamestnávateľmi, s podnikateľmi či v Dubnici, či v Dunajskej Strede s poľnohospodármi, stále sme počúvali, ako je dôležitý, ako je potrebný aj tento zákon.

    Tento zákon nerieši problémy, ktoré sa v súčasnosti nakopili. Tento zákon rieši problémy, ktoré vznikli na hrane transformácie, t. j. v roku 1989. Tento zákon chce odstrániť tie finančné problémy, tie zastavené finančné toky, ktoré v spoločnosti brzdia ďalší vývoj, ďalší transformačný proces. Chcel som poukázať na základe skutočnosti a môjho presvedčenia, presvedčenia všetkých, ktorých som oslovil alebo ktorí oslovili mňa, že pán prezident tento vládny návrh zákona nevráti. Podľa môjho úsudku konal tak účelovo a konal tak na základe tých argumentov, ktoré som sa snažil v tejto snemovni predniesť. Verím, že pri opätovnom prerokovaní zákona, zákona, na ktorý čakajú vo všetkých rezortoch, snemovňa rozhodne takisto ako pri predošlom prerokúvaní, že zákon podporíme.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán kolega.

    S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Palacka. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán Suchodolský sa divil nad tým, prečo pán prezident využil svoje právo a vrátil takýto dôležitý zákon. Odporúčam mu do pozornosti včerajšie rozhodnutie vlády, ktorá vráti do parlamentu zákon o neprivatizácii STV 2. Väčšina tejto snemovne sa rozhodla zachrániť pre dve tretiny obyvateľstva jeden verejnoprávny televízny program a vážená vláda to považuje za ohrozenie jej záujmov, ohrozenie stoviek miliónov, ktoré niektorí predstavitelia HZDS vidia pred sebou...

  • Výkriky z pléna.

  • Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Priatelia, prosím pokoj. Pán poslanec Roman Kováč má slovo, Ferko. Nech sa páči, pán Kováč. Dajte slovo pánu poslancovi Romanovi Kováčovi.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Suchodolský, pravdepodobne viete o tom, že vláda včera rokovala o novele zákona o zdravotnom poistení, ktorým sa snaží zachrániť zdravotné poisťovne. Podľa vyjadrenia riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne je táto poisťovňa schopná od dlžníkov každý rok vymôcť asi necelú jednu miliardu. Sociálna poisťovňa podľa vyjadrenia pána riaditeľa vo výbore pre zdravotníctvo, kde som priamo položil túto cielenú otázku, je schopná vymôcť od dlžníkov asi 1,7 miliardy.

  • Hlasy v sále, aby poslanec hovoril k veci.

  • To je k tomu, pretože v tomto zákone sa idú zobrať peniaze poisťovni...

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, neskáčte si do reči. O tom, či je to k veci, alebo nie, rozhoduje predsedajúci.

  • Tento zákon berie peniaze poisťovni, a preto hovorím pánu poslancovi Suchodolskému, že sa tento zákon nemá prijať, teda je to priama poznámka na jeho výzvu, aby sme prijali zákon, pretože oberieme poisťovňu o možnosť využiť svoje právo a od dlžníkov vymôcť 1,1 miliardy. Otázka je, čo budeme robiť, keď zdravotné poisťovne nebudú mať finančné zdroje. Už dnes ohlásili, že nemajú finančné zdroje na to, aby kryli zvýšené mzdové nároky, ktoré vláda odsúhlasila. Otázka je, čo budeme robiť, keď sa zvýši cena, daň povedzme za benzín. Kto bude platiť sanitky a z čoho? Na jednej strane sa tvárime, že ideme zachrániť národné hospodárstvo, na druhej strane berieme poisťovniam, a keď zistíme, že poisťovne nemajú peniaze, vláda prijíma zákon, ktorý sa ich snaží zachrániť. Aký to dáva logický zmysel?

  • Ďakujem. Priatelia, keďže poslanci, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy, už vystúpili, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy.

    Ďakujem. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu rokovania. Čiže ústne sa prihlásili páni poslanci Dzurinda, Filkus, Lysák, Magvaši.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    prezident republiky vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky zákon o revitalizácii podnikov z viacerých dôvodov. Vrátil ho preto, lebo vo viacerých ustanoveniach odporuje Ústave Slovenskej republiky a viacerým iným zákonom. Opätovné prerokúvanie zákona v Národnej rade Slovenskej republiky je príležitosťou zamyslieť sa nielen nad právnymi súvislosťami podania pána prezidenta, ale aj nad samotnou ekonomickou podstatou tohto zákona, ako aj námietok prezidenta Slovenskej republiky.

    Zákon umožňuje revitalizačnej komisii, to znamená desiatim ľuďom, to znamená piatim ministrom a piatim kvázi štátnym bankárom, vyberať podniky, ktoré potrebujú pomoc a opečiatkovať tieto podniky ako podniky zaradené do revitalizácie. Prvý problém je v tom, že ani zákon, ani pripravovaná vyhláška neobsahujú nijaké kritériá tohto výberu. Keď si uvedomíme, že päť ministrov a bankárov, azda s výnimkou guvernéra Národnej banky Slovenska, sú reprezentantmi vládnucej koalície, kritérium výberu je úplne jasné - miera lojality a priamej podpory vládnucej koalícii.

    Podnikom zaradeným do zoznamu revitalizovaných podnikov možno udeliť mnoho výhod: odklad splátok poistného na zdravotné a sociálne poistenie, odpustenie pokút za neplatenie poistného, odblokovanie hrozby konkurzov či exekúcií, ba aj zastavenie už súdne nariadenej exekúcie. Jednoducho povedané, ak podnik dostane pečiatku revitalizačného projektu, nemusí svojim zákazníkom platiť. Môže, ale nemusí. Aké špekulácie jedných na úkor druhých to vyvolá, netreba pochybovať.

    Podstata zákona je však ešte niekde inde a vystihuje ju podanie pána prezidenta. Táto podstata je v ustanoveniach, ktoré umožňujú verným podnikateľom mečiarovcom, ako to kedysi pán poslanec HZDS vtipne napísal, teda novej slovenskej kapitálotvornej vrstve, privatizátorom odpúšťať postihy za neplatenie splátok do Fondu národného majetku.

    Tieto ustanovenia umožňujú dokonca aj to, aby Fond národného majetku hradil za privatizátorov aj ich záväzky. Z prostriedkov Fondu národného majetku, teda z prostriedkov všetkých občanov sa budú hradiť rôzne záväzky slovenských privatizátorov. Zákon rozsah týchto záväzkov nijako nešpecifikuje, nijako neobmedzuje. To je krivenie podmienok hospodárskej súťaže, aké sme doposiaľ v žiadnom zákone nevideli. Je to aj veľká opovážlivosť.

    Vláda zrušila kupónovú privatizáciu. Obrala ľudí o časť ich majetku. Tento majetok potom rozdala ľuďom z vlastného košiara. Potom ich zbavila časti daňových povinností a nakoniec týmto zákonom im umožňuje, aby ich záväzky platili občania z predaja majetku, ktorý im táto vláda ukradla. Človek by povedal: dokonalý zločin. V slovenskej ekonomike sa bude prehlbovať chaos, mafiánske vzťahy a korupcia aj vďaka takýmto zákonom. Podniky nebudú špekulovať, ako nájsť nové výrobné programy, ale ako nájsť cestičku k revitalizačnej komisii, k tomu či onému ministrovi alebo štátnemu úradníkovi, k tomu alebo onému koaličnému poslancovi. Viacerí z vás vystupujete vo svojich okresoch ako bačovia, ktorí rozdávajú a podieľajú sa na rozdávanom majetku. A ako? Nuž, kto dá väčší úplatok, dostane, milí priatelia, a o pár rokov budeme tam, kde sme dnes. Akurát podniky budú v ešte hlbšej depresii a Fond národného majetku bude mať prázdne vrecká. Pán Suchodolský, aj vy ste jedným z takýchto bačov vo svojom regióne.

  • Nebezpečenstvá, o ktorých hovorím, nevidí iba zlá opozícia. Vidia ich aj koaliční poslanci, napríklad pán podpredseda Ľupták. Pán podpredseda Ľupták vystúpil veľmi zaujímavo pri schvaľovaní tohto zákona a povedal, že v tomto zákone nejde o fazuľky alebo o misku šošovice, ale ide o desiatky miliárd korún, ktoré sa použijú na oddlžovanie podnikov. Pán Ľupták hovorí: "A musíme veľmi zvážiť, či budeme oddlžovať aj lumpov a podvodníkov, alebo čestných." Potom pán Ľupták predložil viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré mali zabrániť, aby sa oddlžovali, ako povedal, aj lumpi a podvodníci. Z týchto pozmeňujúcich návrhov, samozrejme, ani jeden neprešiel.

    Milí priatelia, z tejto cesty treba čo najskôr zísť a prijať účinné, spravodlivé a perspektívne riešenia. Takýmto riešením je napríklad účinný zákon o konkurze a vyrovnaní ako úplný protiklad vášho šlendriánskeho prístupu. Len pôsobením takéhoto ekonomického principiálneho zákona sa môže začať reálne oživenie platobných vzťahov a ekonomických pomerov v podnikoch. Kto neplatí, musí predať majetok a splatiť dlhy. Nový majiteľ znamená novú myšlienku, nové trhy, nový výrobný program, novú nádej. Takýto zákon musí byť spravodlivý a motivačný. Musí chrániť tých, čo si povinnosti plnia, a trestať tých, čo si ich neplnia. V praxi to znamená, že z toho, čo sa získa núteným predajom podniku, to znamená z konkurznej podstaty, sa najprv vyplácajú záväzky voči zamestnancom podniku vrátane záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy, potom dlžoby voči poisťovniam a štátu, voči obchodným partnerom a len ak niečo zvýši, zostane pôvodnému majiteľovi. Ani pôvodný majiteľ nemôže mať takto záujem na tom, aby agóniu podniku predlžoval napríklad nejakými revitalizačnými podvodníkmi.

    Pochopiteľne, takýto proces konkurzov a vyrovnaní musí byť vystužený nielen dobrou legislatívou, ale aj fungujúcou praxou, v prvom rade funkčnými súdmi, ktoré budú konať citlivo, ale rýchlo. Úlohou legislatívy, ale aj praxe je vyriešiť optimálne tempo procesu, ktorý by mohol v istom momente, najmä v začiatočnej fáze, hroziť dominovým efektom. Štát má v rukách páky, aby tento proces zvládol. Proces pre ďalší vývoj ekonomiky nesporne kľúčový.

    Dámy a páni, treba hlasovať proti prijatiu zákona o revitalizácii, ktorý je zlý a ktorý umožní oddlžovať, tak ako hovorí pán Ľupták, aj lumpov a podvodníkov.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Suchodolský.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na pána Dzurindu, pána poslanca Dzurindu. Pán poslanec Dzurinda, niekoľkokrát od roku 1991 ste boli v spomínanom bývalom okrese Rožňava, kde ste niekoľkokrát sľubovali, že budete transformovať železnorudné baníctvo, že budete transformovať magnezitový priemysel, že budete stavať tunel pod Sorožkou, že vybudujete turistickú základňu v tejto časti Slovenska. Pýtam sa vás, čo z týchto vecí ste dokázali od roku 1991 urobiť. Chcem odpovedať, áno, dokázali ste rozbiť poľnohospodárstvo.

  • Hlas z pléna.

  • Pán Brocka, nie ste na ihrisku v Báhoni, dobre?

  • Dokázali ste zatvoriť tieto bane a dokázali ste pomôcť vyrobiť pekné čísla nezamestnanosti, ktoré boli na úrovni 23 %. Občania Rožňavského okresu vám za to veľmi pekne ďakujú.

  • Toto je strašné s tým človekom. To je kresťan.

    Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcem pánu kolegovi Dzurindovi povedať, že do revitalizácie pôjdu predovšetkým tie podniky, ktoré sa dostali do ekonomických ťažkostí vtedy, keď pán Dzurinda bol námestníkom ministra.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale, vážení páni, pamätáme sa na roky 1991 a 1992. Väčšina týchto podnikov je zaťažená práve z tohto obdobia. Tento zákon má dosiahnuť to, aby sme týmto podnikom pomohli dostať sa z biedy, v ktorej momentálne sú. Ak tomu bránite, to znamená, že chcete, aby sme mali ďalšie tisícky nezamestnaných, ktorí žijú v lokalitách, kde sú umiestnené tieto podniky. Ide o Dubnicu, Martin, Považskú Bystricu, Detvu a niektoré ďalšie podniky. Ide o veľké podniky s veľkou koncentráciou zamestnanosti. Ak nepomôžeme týmto podnikom dostať sa z uvedených ťažkostí, v ktorých sú, tak skutočne vzniknú hladové doliny. A ten, kto má štipku zodpovednosti voči ich zamestnancom a odkázaným rodinným príslušníkom, urobí všetko pre to, aby sme podniky zachránili a pomohli im pozviechať sa zo situácie, v ktorej sú.

  • Ďakujem.

    Priatelia, ale s vami je to strašné. Škoda, že vás nevidia vaši prívrženci. I ten, kto vás mal v láske, vás musí znenávidieť, to vám hovorím otvorene.

  • Hlasy z pléna.

  • Chcel by som skôr podporiť názor pána poslanca Dzurindu, ako s ním polemizovať, a súčasne povedať, že nie je celkom pravda, že sú to podniky, ktoré sa dostali v rokoch 1991-1992 do ťažkostí, pretože ideme odpúšťať platby do poisťovní, ale zákon o poisťovniach sa prijal až v roku 1993. Takže tie podniky v roku 1992 sa nemohli zadlžiť v poisťovniach, ktoré ešte neexistovali. Nevidím v tom teda logiku, ako to myslel pán poslanec Baránik, a preto si myslím, že skôr má pravdu pán poslanec Dzurinda, že ide o zákon, ktorý má terajších privatizátorov po roku 1993 ochrániť, aby nemuseli platiť platby a pokuty do poisťovní. Myslím si, že je to skôr logické, lebo poisťovne existujú od toho roku.

    Ďakujem pekne.

  • Ku kolegovi mám len dve poznámočky. Áno, ide predovšetkým o tie závody, ktoré ste začali likvidovať vy za vlády pána Čarnogurského i za vašej spoluúčasti, keď ste nezmyselným a vám podobným prognózovaním rozhodli o tom, že napríklad elektrotechnický priemysel sa ide likvidovať. Za vašej vlády ste zlikvidovali napríklad na Orave Závody výpočtovej techniky, kde ste sa zmohli na to, že ste vysvätili kanceláriu, dali svojho "kádéháčika" za riaditeľa a do pol roka 1 400 ľudí ostalo na ulici a o podniku ani stopy. Kde ste rozhodli, že ďalšia fabrika, ktorá je nosná - som presvedčený o tom, že ten zákon schválime a dáme akú-takú šancu 4 000 ľuďom v OTF -, a neupodozrievajte, že sme to sprivatizovali li, pretože drvivá väčšina alebo majoritný vlastník je skupina ľudí alebo tisíce ľudí, ktorí prešli kupónovou privatizáciou v tom podniku, čaká na to ako na spasenie, pretože ak to pôjde tak ďalej, tak jeho problémy, ktoré sa ťahajú aj z roku 1989, aj predovšetkým vaším nezmyselným rozhodnutím, že sa likviduje elektrotechnický priemysel, dôjde ku kolapsu a možno do mesiaca je 4 000 ľudí na ulici. Ďalej sa tam riešia, ozdravujú banky, kde ste nezmyselne rozdávali svojim kumpánom, ktorých ste mali po dedinách, kde sa vtedy zakladali smiešne eseročky, ktorým ste uvoľňovali bez akéhokoľvek krytia miliónové sumy, ktoré skončili zrejme vo vašich kasách, a žijete z nich dodnes. Takže ten zákon rieši predovšetkým tieto problémy.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem. Paľo, choď von a tam sa aj pobite, nás nechajte slušne rokovať. Načo tu vykrikujete? Opakujem, nie sme na ihrisku.

    Pán kolega Miklušičák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Tak už sa ozval kráľ Gemera, kráľ Oravy, dúfam, že sa ozvú aj ďalší králi ďalších regiónov Slovenska. A len tak mimochodom, Jozef, keď už spomínaš bývalú Teslu Orava, teraz to je OTF...

  • Pán kolega, nemôžete mať faktickú pripomienku. Prečo nerešpektujete zákon? Prosím, zoberte mu slovo. No, pýtam sa vás. Ale v poriadku, zákon o rokovacom poriadku neumožňuje reagovať faktickou poznámkou na faktickú poznámku. Choďte von, tam si to vydiskutujte. Alebo nemáte záujem riešiť problémy? Prečo ich neriešite aj mimo rokovacej miestnosti? Možno sa dohodnete. Ďakujem.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Filkus a pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Vážený predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený minister, kolegyne, kolegovia,

    pri jednotlivých čítaniach sme si už veľa toho povedali a vieme to navzájom. A preto východiskom tohto príspevku je to, a to je aj taký apel na diskusiu, ktorá prebieha, že keď si niečo v čítaniach povieme, tak netreba to opakovať, ale treba sa hádam tým posledným ohnivkom alebo ohniskom problémov zaoberať. Z tohto hľadiska chcem venovať pozornosť trom ústretovým krokom prezidenta, podčiarkujem ústretovým krokom, ktoré v tejto súvislosti žiada a navrhuje dohovoriť sa alebo ich akceptovať. Je to určitý apel na formu, postup a kroky tejto diskusie.

    Naozaj si treba všimnúť najmä z vecného pohľadu, z prostredia trhového mechanizmu, mám na mysli § 4 ods. 1 písm. h), kde sa navrhuje vypustiť pasáž, ktorá umožňuje povoliť splátky dlžných súm poistného v zdravotnom poistení a v sociálnom zabezpečení. Dovoľte mi, a to som si položil za úlohu, vysvetliť to aspoň veľmi stručne. Podnikateľský subjekt, ktorý vstúpi do trhového prostredia a chce v ňom uspieť, musí mať na to, aby kryl náklady všetkých výrobných činiteľov, v tomto prípade aj takého tovaru, ako je pracovná sila. Pracovná sila je normálnym tovarom na trhu práce s určitými svojimi špecifikami. Ak podnikateľ nemá na zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, nemá čo na trhu hľadať, musí z trhu zmiznúť. Ja mu teda nemôžem umožniť prostredníctvom zákona povoliť splátky dlžných súm poistného na sociálne a zdravotné poistenie. To jednoducho nie je možné, pretože deformujem konkurenčné prostredie vo vzťahu k ďalším podnikateľským subjektom. Čiže toto je jeden krok, ktorý prezident v rámci svojho príspevku hovorí, že vypustite, prosím vás, aspoň toto. A to je skutočne vecne zdôvodnené najmä trhovým prostredím.

    Ďalšia vec je odpustenie úrokov z omeškania za oneskorenie splátok kúpnej ceny za majetok nadobudnutý v privatizácii, neuplatenie alebo zníženie sankcií a uhradenie záväzkov revitalizovaného podniku z prostriedkov Fondu národného majetku. Znovu ide o postavenie jedného podnikateľského subjektu, ktorý musí vstupovať do trhového prostredia za rovnakých podmienok. Ja mu nemôžem vytvárať iné, nové. A tým, že deformujem to prostredie, tým, že mu dávam priority, umožňujem mu, zlepšujem mu prostredie z centra. A toto je deformácia, ohromná deformácia trhu a celého trhového mechanizmu. To sa tiež týka § 4 ods. 1 písm. m), n) a o).

    Ďalšia pripomienka, ktorú chcem vecne zdôvodniť, je pripomienka, ktorá nedovoľuje voči revitalizovanému podniku viesť exekúciu (§ 17 ods. 3). Tak toto je už skutočne úplná deformácia trhového prostredia. Keď subjekt, ktorý vstúpil so všetkým, so svojím kapitálom, s možnosťou kryť ním náklady, zabezpečiť výrobné činitele, jednoducho neuspeje, no tak to je jeho vec, ale je to vec, keď chcete, aj nejakého iného globálneho pohľadu, že sa tým čistí trh, keď neuspeje, musí ísť von, ale ja mu teraz umožním a vytvorím bariéru všetkým tým ostatným. A toto je najväčšia deformácia trhového prostredia, že mu teda umožním, že keď bude mať exekúciu, on z toho vypadáva, lebo s tým nič nemá. No to sú veci, ktoré skutočne môžu v podstatnej miere zdeformovať toto prostredie.

    Moje vystúpenie, môj apel má jeden cieľ. Využime ústretovosť prezidenta, ktorý teraz odchádza od všetkých dovtedy vyslovených pripomienok a ostáva na týchto posledných troch, a tie sú podľa môjho názoru najmä z hľadiska zachovania čistoty trhového prostredia akceptovateľné. Prosím, žiadam, rozmýšľajte o týchto troch krokoch a navrhoval by som, veľmi by som navrhoval, aby sme ich prijali.

    Ďakujem.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Magvaši.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády a pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    to, že máme v samostatnej Slovenskej republike možnosť rozhodovať o smerovaní ekonomiky, o cieľoch i spôsoboch ich zabezpečenia a že sme to dokázali, hovoria výsledky, ktoré netreba teraz opakovať. Ale treba urobiť to, po čom sa aj tu volalo a intenzívne volá, aby sme problémy, s ktorými sa boria všetky transformujúce sa štáty, riešili zavčasu a naprávali tie krivdy, o ktorých sa tu hovorilo, ktoré boli spáchané kýmkoľvek.

    Decentralizácia, ale presnejšie dekoncentrácia v priemysle, v poľnohospodárstve i v niektorých ďalších odvetviach narobila veľké starosti nielen v slovenskej ekonomike, ale i v ďalších. Táto choroba postihla mnohých, ale my riešime našu ekonomiku. Myslím si, že ten fakt, že časť podnikateľských subjektov tak v priemysle, poľnohospodárstve, ako i v ďalších produkčných odvetviach, ale i v bankách bola veľmi intenzívne postihnutá a nevlastnou vinou sa dostali do problémov, je dôvodom na to, aby im vláda, ktorá je za to zodpovedná, pomohla nabrať dych, aby vyrovnali v čo najkratšom čase svoje dlhy veriteľom, áno, aj tým poisťovniam, za ktoré tu tak viacerí horlia, ale aj iným, a aby mohli ďalej prosperovať.

    Ak sa zhodneme v tom, a aj z opozičnej strany alebo z nezávislých poslancov sa nájdu takí, ktorí by boli spôsobilí toto vnímať, tak si myslím, že to by malo byť dominantné pri posudzovaní zákona, ktorý máme pred sebou. My sa, pán kolega Kováč, pán poslanec Černák a ďalší, netvárime, že ideme zachraňovať ekonomiku. My sa netvárime, že ideme zachraňovať. Vláda a ďalší podnikajú rad konkrétnych krokov, ktoré idú riešiť tie problémy, ktoré v ekonomike existujú. A také lacné populistické heslo, že sa tu ide čosi odpúšťať, dovoľte mi povedať, že je fráza, ktorá je neopodstatnená.

    Fakt je, že už prvé informácie o príprave tohto zákona vyvolali veľký záujem tak v podnikateľskej sfére, ktorej by sa to mohlo týkať, ale, samozrejme, aj v médiách. Myslím si, že mimoriadne intenzívna pozornosť tomuto zákonu je dôležitá, pretože sa bude dotýkať veľkého množstva podnikateľských subjektov a podľa môjho názoru môže priviesť zásadný zvrat, pokiaľ ide o riešenie problémov nezamestnanosti, ktoré sa týkajú viacerých našich okresov, najmä tých, kde prekračuje 16 %. A to je hádam spoločná úloha nás všetkých, či sme v koalícii, alebo v opozícii. Zhoršenie vo viacerých podnikoch, v existujúcich alebo aj v novovznikajúcich, sa veľmi intenzívne odráža v úverových portfóliách bánk a následne ovplyvnilo vlastne aj negatívnu zahraničnoobchodnú a nakoniec aj platobnú bilanciu a stále tlačí na štátny rozpočet.

    Je oprávnené priznať aj podnikateľom ich nespokojnosť so získavaním nových úverov, so zlepšovaním svojich podmienok, a je pravda aj to, čo mnohí skrátene hovoria, že úverov niet a tie, ktoré sú, sú veľmi drahé.

    Za dôležité pri posudzovaní tohto zákona považujem, aby tí, ktorí sú jednoznačne proti, si uvedomili, že ak akceptujeme, a myslím opodstatnene, pozíciu Národnej banky Slovenska. V tomto prípade napriek niektorým výhradám Národná banka jednoznačne podporila spracovanie tohto zákona a vidí veľkú možnosť riešenia problémov vo vzťahoch priorít veriteľ - dlžník a tak ďalej, ktoré sa doteraz veľmi zložito riešia.

    V pripomienkach prezidenta, ale aj predtým sa spomínalo, že je to nesystémový zákon. Vážení, myslím si, že ak trošku seriózne počúvame, naopak, možno priznať, že tento zákon ďaleko prekračuje všetky ostatné tým, že nerieši parciálne problémy jednotlivých podnikov, ale systémovo rieši problematiku podnikovej podnikateľskej sféry a bankovej sféry. Toto je podstatné a nemôžem v nijakom prípade súhlasiť s tým, čo spomínal pán kolega Černák, dajte im cash a tak ďalej. Spomeňte si, ktorí ste tu boli pred nami, na nášho bývalého predsedu NEZES-u Sláva Kočtucha, ako hovoril príklad s rybou a rybárskym prútom. Myslím si, že v tomto prípade to platí veľmi dôsledne. Dopredu sa kladú tomuto zákonu alebo tým, ktorí ho budú uplatňovať, katastrofické vízie o tom, ako bude kto zvýhodňovaný.

    Vážení, v revitalizácii sú presne stanovené podmienky, kto bude môcť do tohto revitalizačného procesu vstúpiť. A naozaj tam je jednoznačne uvedené, že doň môžu vstúpiť len tie podniky, ktoré zabezpečujú zamestnanosť v regióne, rozvoj oblasti, prípadne niektorej produkcie. A, vážení, treba dôsledne čítať, že sa uvádza, že sa tam nemôže dostať podnik, ktorý sa vlastnou vinou dostal do konkurzu. Podľa § 5 musia všetci žiadatelia o revitalizáciu predložiť vyhlásenie, že sa proti nim nepodal návrh na vyhlásený konkurz, dokonca keby chceli zakamuflovať, nemajú šancu.

    Nechcem podrobne opakovať všetky formy a nástroje revitalizácie, ktoré sa tam uvádzajú. Vážení, ale dopredu strašiť nás, tu niektorých medzi sebou, ale aj verejnosť tým, že "kamoši" to dostanú rozdelené a že sa bude odpúšťať, netreba. To je jedna z posledných foriem. Zásada je, že sa budú odďaľovať splátky, že sa budú osobitne splácať, a to posledné je výnimočné. Sčasti sa k tomu ešte vrátim.

    Po druhé, znovu opakujem to, čo som už predtým spomínal. Vážení, podnik, ktorý pôjde do revitalizácie, zažije veľké obmedzenia. Niektorí dokonca hovoria, áno, pán Šagát, niektorí veľmi systematicky sa voči tomu ohradzujú, že budú veľké obmedzenia, podniky budú doslova odhaľovať ľadviny. Odhalia svoje slabiny, lebo v projekte je také veľké množstvo informácií, že je nemožné, aby ďalej takýto podnik mohol skrývať alebo dostať cash alebo niečo podobné.

    Na dodržiavanie týchto podmienok sa stanoví komisár, aj keď sa mi nepáčil tento názov. Skôr by to mohol byť podľa môjho názoru zmocnenec. Komisár mi znie nepríjemne, ale čosi to obsahuje, že to bude persona, inštitúcia, ktorá naozaj bude sledovať plnenie podmienok, na tvorbe ktorých sa budú zúčastňovať všetci veritelia, aj zdravotné poisťovne, aj banky, aj ďalšie podnikateľské subjekty.

    Takisto sa možno prihlasovať a riešiť iba záväzky, ktoré vznikli do 1. 1. 1997, teda nič medzi tým. A pokiaľ bude tieto náležitosti posudzovať komisia, ktorá je zostavená z piatich vrcholových predstaviteľov ekonomických rezortov a piatich bánk na čele s guvernérom Národnej banky Slovenska, myslím si, že pri už doteraz platných skúsenostiach je ťažko predpokladať, že ktorákoľvek inštitúcia by bola ochotná po kamarátsky riešiť problémy ktoréhokoľvek podniku na svoj úkor.

    Pokiaľ ide o zdroje na revitalizáciu, to by ma skôr, povedal by som, uspokojilo, keby sme sa venovali tejto problematike. Ale aj tu v tejto našej snemovni sme odsúhlasili na začiatok prvé 2 miliardy korún. Nie je to veľa, pretože záujem o tieto prostriedky bude vo viacerých inštitúciách, a nepôjde o to, aspoň podľa môjho názoru, aby sa dávali prostriedky tam, kde sa zbytočne strácajú. Práve ten cash by k tomu mohol viesť. Ale či už ide o Dubnicu, alebo o niektoré ďalšie podniky aj povedzme banského priemyslu, tu sú veľmi náročné podmienky a prostriedky, ale aj možnosť na to, aby sme napríklad v Tesle Piešťany zamedzili tomu, aby tisícky, doslova tisícky kvalifikovaných ľudí teraz od nás cestovali za prácou na Moravu. Tu strácali kvalifikáciu, a my máme z toho dôsledky, ktoré nie sú príjemné.

    Vážení, že je účelnejšie trošku sa pristaviť, ak dovolíte, pri rozhodnutiach alebo zdôvodnení neschválenia tohto zákona prezidentom, ktorý odporúča vypustiť ustanovenie, aby sa voči revitalizovanému podniku neviedla exekúcia. Myslím si, že platí to, čo predo mnou niektorý z poslancov už spomínal, že to je, mierne poviem, hlboké nedorozumenie a nekvalifikované spracovanie týchto prístupov. Tak ako pri odložení exekúcie, ktorá bola nariadená, vážení, to sme spomínali predtým, tam sa nemajú možnosť dostať tí, ktorí už boli v exekúcii. Povolenie splátok dlžných súm v zdravotnom poistení a v sociálnom zabezpečení som už spomínal. Aj kolega Filkus sa toho dotkol, až po neuplatnenie alebo zníženie sankcií a uhradenie záväzkov revitalizovaného podniku z prostriedkov Fondu národného majetku.

    Vážení, aká je tu ústretovosť? Naozaj, pán kolega Filkus, ústretovosť v tomto nemôžem vidieť. A aj tie zdôvodnenia, ktoré sú v prezidentovom materiáli, že by uplatnenie tohto zákona viedlo k neštandardným opatreniam, k neopodstatneným záverom, že tento zákon umožňuje komukoľvek alebo ktorémukoľvek podniku uchádzať sa o úľavy - veď predsa ten, kto čítal tento zákon, hádam obchádzal to, čo je logické. A uvádzať ďalej, že prinajmenšom väčšina podnikov by to mohla uplatniť, je nezmysel. Pretože všetky, ktoré sú ziskové, a tie sú u nás dominantné pokiaľ ide o súhrn tvorby národného dôchodku, rozhodujúca časť nakoniec naše hospodárske výsledky potvrdzuje, nemôžu byť zahrnuté do revitalizácie. Toto je teda nezmyselné. Rovnako v nijakom prípade, ale to sa netýka len ekonomických javov, ale aj sociálnych a ďalších javov, že úľava pre jeden subjekt nemôže znamenať ujmu pre druhého. Vážení, tak vo vnútornej ekonomike, ale najmä v medzinárodnej ekonomike sú to veci, ktoré odborník by takto stavať nemal.

    Dovoľte ešte jednu poznámku, vážení. Celý revitalizačný proces bude veľmi náročný pre tých, ktorí tam budú. Nemožnosť vyplácať dividendy, nemožnosť vytvárať nové právnické subjekty a tak ďalej a povinnosti, ktoré musí robiť tak, že v prípade porušenia revitalizačného programu do jedného mesiaca musí splatiť všetky záväzky, dámy a páni, to je smerovanie k tým konkurzom, o ktorých sa tu hovorí. Teda tento zákon to vyvolá. Kto tomu rozumie, myslím si, že nebude hľadať úsmev, ale riešenie.

    Na tento zákon čaká rad podnikov aj z poľnohospodárstva. Nakoniec sú tu ľudia, ktorí to perfektne ovládajú. Možno, že o tom aj budú ďalej hovoriť. Neverili by ste, ale veľmi často neveľký rozsah pomoci, malý odklad, pomôže postaviť na nohy tých, ktorí dajú zamestnanosť v najviac zaťažených oblastiach, v horských oblastiach, a dúfam, že k tomu aj my prispejeme.

    Vážení, mal som možnosť navštíviť viaceré okresy, kde chceli o tomto zákone diskutovať. Keď sme im vysvetlili podstatu, skôr mali obavy, že bude veľmi náročné takéto projekty vypracovať a splniť dané podmienky. A toto všetko vyvracia tie katastrofické predpovede, ktoré sa k tomuto zákonu od začiatku uvádzajú.

    Ak dovolíte, vážené dámy a páni, súhrnne by som chcel povedať, že tento zákon možno s istou dávkou syntetizácie charakterizovať ako taký, ktorý pomôže tým podnikateľským subjektom, ktorým sa ublížilo, a podporia sa tí, ktorí sú spôsobilí dostať sa z nepriaznivej ekonomickej situácie, aby sa zabezpečila, tak ako je uvedené v úvode, nevyhnutná produkcia, služby alebo zamestnanosť najmä v ekonomicky slabších oblastiach. A to by malo byť rozhodujúce na prijatie tohto zákona aj tými, ktorí povedzme o niektorých častiach ešte uvažovali, či naozaj tam nie je niečo, čo by nemalo byť v súlade s ústavnosťou. Jedným slovom súhlasím so spravodajcom, ktorý tu uvádzal, aby sme tento zákon znova potvrdili bezo zmien. Je to na prospech podnikateľskej sféry aj celej slovenskej ekonomiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Magvaši. Prepáčte, nevšimol som si, ospravedlňujem sa, s faktickou poznámkou ešte pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Lysák, vy si od zákona o revitalizácii sľubujete nejaký zásadný obrat v slovenskej ekonomike. Akiste len náhodou uniklo vašej pozornosti, že ak sa štátny rozpočet dostal do problémov, tak vláda ako prvé škrtla 2 miliardy korún na ozdravenie portfólia bánk. Obávam sa, že hospodárske reality Slovenska aj celá táto vaša revitalizácia sa skončí ako tie 2 miliardy a zrúti sa ako domček z karát.

  • Vážený pán kolega Lysák, keď ste ma citovali, prosím, citujte presne. Nepovedal som, že im treba dať cash, ale že potrebujú cash. Na rozdiel od vás prešiel som všetky veľké podniky a na jeseň ich prejdem ešte znovu. O tom, čo pomôže oddlžovaniu, je typickým príkladom Dubnica. Tej nepomôže žiadna revitalizácia, žiadne odpúšťanie, už tam išlo množstvo stámiliónov korún, tam treba úplne iné riešenia.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia pred obedom,

    nielen v histórii tohto parlamentu, ale dokonca aj v histórii ľudstva mnohé dobré a čo najvznešenejšie úmysly a ciele sa minuli účinku. Ba dokonca jestvuje množstvo príkladov o tom, že mali obrátený účinok, ako predpokladali jeho autori. Bolo to predovšetkým preto, že autori si zvolili zlý postup a prostriedky na dosiahnutie vznešeného cieľa. Myslím si, aj podľa trojmesačnej verejnej diskusie, ktorá o tomto zákone prebieha v našej spoločnosti, že takýmto prípadom je aj zákon o revitalizácii podnikov.

    Stotožňujem sa s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky o vrátení tohto zákona, ale chcel by som uviesť ešte niektoré poznámky, ktoré ma vedú k vysloveniu názoru, že aj keď verím, že vláda mala dobré úmysly s týmto zákonom o oživení podnikovej sféry, týmto zákonom, tak ako je naformulovaný, ako sú určené mechanizmy, oživenie sa nedosiahne. Som presvedčený o tom, že tento zákon disciplinovaná vládna koalícia schváli, ale chcem upozorniť na úskalia, ktoré tento zákon v slovenskej ekonomike môže spôsobiť.

    1. Oživenie hospodárenia podnikov je boj s časom. Ak prídu oživovacie impulzy do hospodárenia podniku oneskorene, zdroje vsunuté do oživenia sú stratou, a nie efektom. Mechanizmus navrhnutý v tomto zákone má totiž riešiť len finančnú reštrukturalizáciu podniku, avšak tento ťažkopádny a časovo náročný mechanizmus narúša prvú základnú podmienku oživenia, a to mať včasné oživovacie impulzy. A tieto tento zákon nezabezpečuje.

    2. Oživenie podnikov, to nie je len reštrukturalizácia podnikových pasív. Je to zložitý proces, ktorý súvisí s úrovňou riadenia podniku, s podnikateľskou silou a spôsobilosťou, s ľudským potenciálom. Je to totiž komplexný podnikateľský zámer. Zložitosť tohto procesu je i v tom, že každý podnikateľský subjekt má svoje špecifiká, z ktorých vyplývajú kľúčové impulzy. Tie nie vždy musia byť založené na finančnej reštrukturalizácii, ktorou sa zaoberá tento zákon.

    3. Oživovací proces musí byť založený na kvalifikovanom úsilí samotnej podnikateľskej sféry nájsť optimálnejšiu cestu na zlepšenie svojej podnikateľskej činnosti. Zákon navádza doslova podnikateľskú sféru k ilúzii o schopnosti riešiť oživenie rozhodnutím vládnych orgánov zvrchu, a nie vlastným pričinením.

    4. Finančná kríza v slovenskej podnikateľskej sfére je spôsobená aj nepodnikateľským správaním bánk. Tie nedostatočne chápu, že oživovací proces je podnikateľským fenoménom, kde sú práve ony ako banky významným podnikateľským subjektom. Žiaľ, takto sa na Slovensku správa iba niekoľko bánk, a dovolím si povedať, že predprivatizačná agónia mnohých bánk vyvolala a bola základnou príčinou toho, že banky sa nesprávali podnikateľsky voči podnikateľskej sfére. To je totiž jeden z rozhodujúcich brzdiacich prvkov zdravého podnikateľského prostredia v Slovenskej republike.

    5. Skúsenosti z minulosti, a to tak z dávnominulej, ako aj z nedávnominulej, potvrdzujú, že takéto riešenia neboli impulzom na zdokonalenie podnikateľského prostredia, na zvýšenie jeho konkurenčnej spôsobilosti na svetových trhoch. Dôkazom toho sú riešenia, ktoré sa prijali v rokoch 1992 a 1993 o oddlžení podnikov a o tzv. konverzných projektoch, ktoré v drvivej väčšine predstavovali skôr zatiahnutie podnikov ďalej, ako im dať impulz na ozdravenie ich ekonomiky.

    6. Treba si uvedomiť, že nezdravé slovenské podniky sú aj výslednicou spôsobu privatizácie. Totiž zmena vlastníctva nevytvorila dostatočné podmienky na efektívne fungovanie ekonomiky. Privatizácia nevyvolala lavínu reštrukturalizačných zmien, ale zakonzervovala, žiaľ, staré myslenie. Ak máš známych hore, vždy ti pomôžu. A tu je kľúč, prečo zákon je zlý a odporúčam ho neschváliť. Je starosvetský a zakonzervováva myslenie, ktoré v krutom, nemilosrdnom svetovom obchode nemá šancu na úspech. Disciplinovanosť, jasné a flexibilné inovačné myslenie, schopnosť operovať v globálnom obchodnom svete, to sú požiadavky na slovenskú podnikateľskú sféru vrátane bánk. Som presvedčený, že zákon v tomto znení je falošným tónom, vyslaným podnikateľom v našom hospodárstve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Magvašiho, že ja tento zákon chápem ako poslednú šancu v procese selekcie manažmentov v organizáciách, ktoré buď preukážu svoje schopnosti, že majú na to a potom majú právo riadiť tieto podniky, alebo nepreukážu, a potom budú musieť odísť, ale prepadnú aj podniky. Považujem preto za správne, že sa dáva týmto podnikom posledná šanca, aby ďalej neživorili. Okrem toho je tu predsa len nádej, že sa podarí aspoň niektoré podniky zachrániť. Potrebujeme zapojiť ďalšiu vrstvu našej ekonomiky do ekonomického rozvoja. Zatiaľ len parazituje na rozvoji ekonomiky a, samozrejme, na účet spoločnosti, a tomu treba predísť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V zmysle § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpi podpredseda vlády pán Kozlík.

  • Hlasy z pléna.

  • Je nezvyklé, teda je obvyklé, že zvykneme končiť o dvanástej, ale chcem dokončiť rozpravu, ušetríme čas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako správne povedal pán poslanec Magvaši - pred obedom,

    dovoľte mi takisto vystúpiť v zastúpení vlády Slovenskej republiky.

    Predovšetkým vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení definovala rámce hospodárskej politiky na volebné obdobie a hlavné ciele v dlhodobom horizonte. Vláda sa zaviazala, že v tomto období prijme opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich nezdravých javov, osobitne na riešenie platobnej neschopnosti. Vláda sa zároveň zaviazala občanom, že skvalitní prorastové pôsobenie finančnej politiky a bude iniciovať a podporovať opatrenia smerujúce k revitalizácii finančnej pozície hospodárskych subjektov ako základne trvalého ožívania a rozvoja hospodárstva.

    Konkrétnou hospodárskou politikou chce vláda postupne vytvárať podmienky na finančné oživenie, rast konkurencieschopnosti hospodárskej sféry a na využitie ekonomického potenciálu krajiny. Predpokladom využitia ekonomického potenciálu Slovenska je okrem iného oživenie - revitalizácia podnikateľských subjektov, ktoré sú potenciálne odbytovo konkurencieschopné, riešia nezamestnanosť a hospodársky rozvoj oblastí s nízkou životnou úrovňou. Trvalé úsilie o hospodársky rast sú základnou a trvalou úlohou tejto vlády v rámci celkovej orientácie hospodárskej politiky.

    Jedným zo záväzkov tejto vlády je prijať účinné opatrenia na riešenie pretrvávajúcej platobnej neschopnosti. Osobitne sa platobná neschopnosť stáva problémom od etapy, keď dochádza k významnej obnove rastu ekonomiky a stáva sa prekážkou oživovania odbytovo schopných výrob. Na realizáciu zámerov vlády sa prijali viaceré opatrenia. Zásadným opatrením je vládny návrh zákona o revitalizácii, ktorý schválením a uplatnením významne eliminuje u podnikateľov doterajšie prekážky vo finančných tokoch. Kľúčovým rozmerom v procese finančnej reštrukturalizácie podnikateľských subjektov je pragmatická súvzťažnosť revitalizácie. Konkrétne to predstavuje pripravovanú komparáciu navrhovaného režimu revitalizácie a režimu konkurzov.

    Bez ohľadu na to, či vlastnícka transformácia sa realizovala, alebo nie, faktom zostáva, že samotná privatizácia nepriniesla riešenie finančnej likvidity. Z tohto dôvodu si tento problém vyžaduje prijať špecifické postupy a riešenia. Právne subjekty v mnohých prípadoch z dôvodu chybných centrálnych rozhodnutí z minulých rokov sa dostali do insolvencie a zadlženosti, čo znamená neobvyklú situáciu v bežných trhových ekonomikách. Z toho vyplýva, že aj v trhovom hospodárstve obvyklé riešenia konkurzom sú neúčinné. V tejto situácii je opodstatnené problém likvidity podnikov riešiť neštandardnými postupmi. Presne zákonom vymedzeným postupom, akým sa dá riešiť finančné oživenie podnikateľskej sféry, je zákon o revitalizácii. Možno povedať, že je určitou praxou overenou modifikáciou doterajších konkurzných predpisov.

    Mnohí praktici aj teoretici, ktorí majú dosť skúseností z reálneho uplatňovania konkurzu, nevidia riešenie finančnej pozície podnikateľov v režime konkurzov. Ak sa vrátime do rokov, keď sa formovali základy zákona o konkurze a vyrovnaní, t. j. do roku 1991, už vtedy nebola odborná verejnosť presvedčená o úplnej aplikovateľnosti režimu konkurzov v podmienkach tranzitívnych ekonomík. Z obáv pred tzv. dominoefektom spustenia konkurzov a ich dosahu na citlivé odvetvia, z obáv z nedostatočných alebo žiadnych skúseností boli ustanovené výnimky z použiteľnosti konkurzných predpisov, ako napríklad v oblasti strategických odvetví dopravy, spojov, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

    Už vtedy bolo zrejmé, že len uplatnením konkurzov bez zreteľa na akékoľvek spoločenské záujmy nemôže sa reálne konkurz uplatniť ako štandardný nástroj v neštandardnom a vo svete ojedinelom ekonomicko-spoločenskom prostredí. V podstate ani nebolo cieľom zákona o konkurze len pomerné uspokojovanie veriteľov z dlžníckeho majetku, ale bolo pre nás aj riešením širšieho ekonomicko-politického a právneho aspektu spoločnosti. Bankrot je jednou z foriem odchodu z trhu. Vo vyspelých ekonomikách sa dotýka síce niekoľko tisíc podnikateľov, avšak ich podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu je zanedbateľný. Ide spravidla o malých a stredných podnikateľov alebo živnostníkov. Znamená to, že nemajú rádový dosah na makroekonomickú stabilitu hospodárstva krajiny. Aj napríklad v ekonomicky vyspelom Nemecku dospeli k záveru, že konkurzné právo je u nich zastarané a vo svojej striktnej aplikácii vedie takmer vždy k veľkým škodám nielen na majetkovej podstate, ale najmä na ľudských zdrojoch a budúcich šancách.

    Netreba sa presviedčať, že konkurz je najdrahším z možných krokov voči neplatiacim dlžníkom. Osobitne dôverne tento problém poznajú komerčné banky, ktoré masovými bankrotmi svojich veriteľov by ohrozili samy seba a lavínovým efektom celé hospodárstvo. V diskusii zo 14. mája tohto roku britský expert pán Horman poukázal na to, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa ukázalo, že Veľká Británia už nemôže pokračovať so starým zákonom o konkurze a musela sa zaoberať možnosťami záchrany dlžníckych podnikov. Skúsenosti vyspelých krajín ukazujú na to, že ak sa bankrot dotkne veľkých hospodárskych subjektov, v rozhodujúcich odvetviach je vytvorená štartovacia plocha k nástupu hospodárskej krízy.

    Filozofia konkurzu sa preto obracia na ochranu dlžníka osobitne v strategických odvetviach a podnikoch. Účelom je v podstate umožniť dlžníckemu podniku špecifickým riešením, napríklad zákonom o revitalizácii, vytvoriť predpoklady budúceho uspokojenia veriteľov. Určitým spôsobom tento zákon legitímnym spôsobom režíruje dohodovacie konanie, dáva mu legitimitu, transparentnosť a záväznosť. Zákon o revitalizácii podnikov vychádza z praktických skúseností a rieši základnú otázku finančnej reštrukturalizácie ako podmienky budúcich rozvojových šancí podniku. Pri posudzovaní zámeru tohto zákona musíme mať stále na zreteli, že ide o neštandardné riešenie v neštandardnej situácii vo vzťahu k štandardnému riešeniu konkurzov v štandardnej situácii zvládnutej trhovej ekonomiky s ohľadom na dohodovacie konanie a podnikateľský zámer ozdravenia.

    Kritické pripomienky k tomuto zákonu sa dotýkali prakticky dvoch oblastí. Ide o formy revitalizácie uvedené v § 3 pod písmenami h), m), n) a o), oblasti zastavenia výkonu exekúcie počas revitalizácie v § 17 ods. 3 a článkov II, IV. Kritika zároveň charakterizuje návrh zákona ako neštandardné opatrenia v rozpore s trhovou ekonomikou. Sme presvedčení, že riešenie finančnej insolvencie špecifickou metódou a v terajšej etape vývoja ekonomiky Slovenska je vysoko aktuálne nielen vo vzťahu k veriteľom, napríklad k bankám, ale práve s celospoločenskou nutnosťou účinne riešiť nerovnováhu v platobných a obchodných vzťahoch vytvorením podmienok na zvýšenie výkonnosti ekonomiky so všetkými sprievodnými pozitívnymi javmi, najmä dynamizáciou exportu a zamestnanosti.

    Obavy z neobjektívnosti výberu podnikateľov do revitalizácie sa objavovali často u opozičných politikov. Samotný fakt, že revitalizácia je legislatívne upravená, okrem iného je adresná voči tým, o ktorých sa rozhoduje, známi sú tí, ktorí rozhodujú, známe sú podmienky, na základe ktorých sa rozhoduje, znamená, že proces revitalizácie je transparentný a kontrolovateľný. Podnik v revitalizácii sa povinne zapisuje do Obchodného registra a počas revitalizácie sú zo zákona uvalené obmedzenia. Treba tiež vidieť, že pôjde o podniky, ktoré vykonávajú spoločensky významnú hospodársku činnosť a je záujem o túto činnosť z hľadiska regionálnej zamestnanosti v kontexte priorít hospodárskej politiky vlády schválenej i v programovom vyhlásení vlády.

    Znovu si treba uvedomiť, že zmyslom zákona o revitalizácii je vecné a časové skoordinovanie a zreálnenie finančných splátok podnikateľského subjektu v súlade s jeho možnosťami prezentovanými v podnikateľskom zámere. V súčasnosti z uvedených foriem revitalizácie sa už vo väčšej miere využívajú navrhované formy a sú v príslušných ustanoveniach zákonne stanovené. Rozdielom oproti súčasnému stavu je iba to, že nie sú skoordinované a zákonom upravené postupy z pohľadu podnikateľského subjektu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás o schválenie návrhu zákona o revitalizácii podnikov v predloženom navrhovanom znení s malou legislatívno-technickou úpravou formálnej prepisovacej chyby v texte, ktorú uvedie aj pán spoločný spravodajca, ktorá sa týka zámeny písmena g) a písmena f) v § 8 ods. 4.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za vaše vystúpenie.

    Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu výborov, či si žiada záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne, nie. Prosím, aby sme pokračovali až po obedňajšej prestávke.

  • Dámy a páni, prerušujem rokovanie a pokračovať budeme až o 14.00 hodine. Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Prosil by som vás, aby ste hlasovanie uvádzali podľa pripomienok pána prezidenta.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    v súlade s rokovacím poriadkom budeme hlasovať o pripomienkach pána prezidenta pod písm. b) body 1, 2 a 3. Odporúčam, aby sme o každom tomto bode hlasovali osobitne. Takže budeme hlasovať o časti 4 písm. b) bod 1. Gestorský výbor túto pripomienku odporúča neprijať.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že prvú pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

    Priatelia, prosil by som, keby ste boli tichšie v rokovacej miestnosti.

  • Budeme hlasovať o pripomienke číslo 2 písm. b). Gestorský výbor odporúča neprijať túto pripomienku.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhej pripomienke pána prezidenta. Gestorský výbor neodporúča prijať túto pripomienku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani druhú pripomienku pána prezidenta sme neprijali.

  • Ostáva nám tretia pripomienka. Gestorský výbor túto pripomienku odporúča neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tretej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tretiu pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

  • Vážený pán predsedajúci, to sú všetky pripomienky pána prezidenta. Vzhľadom na to, že v druhom čítaní sa neschválila ani jedna pripomienka, v súlade s rokovacím poriadkom legislatívny proces automaticky prechádza do tretieho čítania.

  • Áno, pán spoločný spravodajca, chcem sa spýtať, aké máte návrhy na pokračovanie prerokovania vráteného zákona v treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, v súlade s rokovacím poriadkom treba otvoriť rozpravu v treťom čítaní.

  • Dámy a páni, budeme teda pokračovať v treťom čítaní, ale o tomto návrhu musím dať hlasovať.

  • Hlasy z pléna, že netreba hlasovať.

  • Dámy a páni, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o zákone zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadne prihlášky, ústne sa hlási pán predseda Maxon. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto. Ak nie, uzatváram rozpravu.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni, v súlade s § 85 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 predkladám návrh na opravu legislatívno-technickej chyby, ktorá vznikla pri prepise: v § 8 ods. 4 sa písmeno g) nahrádza písmenom f).

    To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Aj ja sa musím technicky opraviť, neuzatváral som rozpravu, ale uzatvoril som ústne prihlášky do rozpravy. Čiže teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Dávam hlasovať. Dámy a páni, prezentujte sa a zároveň hlasujte o návrhu, ktorý predložil pán predseda Maxon.

    Dámy a páni, prezentovalo sa iba 73 poslancov, to znamená, že nie sme uznášaniaschopní, preto žiadam všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby si prišli splniť svoju povinnosť a prišli hlasovať. Prosím technikov, keby mohli dať hlasnejšie zvony. Ďakujem.

    Prosím skrutátorov, ak spustím hlasovacie zariadenie, aby zároveň spočítali počet prítomných poslancov v rokovacej miestnosti.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý predložil predseda výboru pán Maxon.

  • Hlasy z pléna.

  • Ešte raz prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý podal predseda výboru pán Maxon, resp. spoločný spravodajca výborov pán Maxon.

    Dámy a páni, napriek nášmu spoločnému úsiliu sa prezentovalo iba 74 poslancov, čo nie je dostatočný počet. Z toho dôvodu vyhlasujem prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 14.45 hodine.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní našej schôdze. Žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Pán predseda Maxon, budeme hlasovať o vašom návrhu. Prosím, aby ste ho ešte raz uviedli.

  • Hlasy v sále.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil spoločný spravodajca výborov v treťom čítaní, teraz iba o pripomienke, potom ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 5 poslanci.

    Návrh, ktorý predložil spoločný spravodajca výborov, sme schválili.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o vrátenom zákone ako celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Gestorský výbor odporúča prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

  • Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pokračovať budeme tridsiatym tretím bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o ochranných opatreniach pri dovoze.

    Keďže zásady zákona boli predložené 30. decembra minulého roku, teda pred účinnosťou nového zákona o rokovacom poriadku, budeme o tomto vládnom návrhu zákona rokovať, pokiaľ ide o legislatívny postup, podľa príslušných ustanovení zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 680 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 680a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Karol Česnek. Prosím, pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Hlasy z pléna.

  • Máte procedurálnu pripomienku? Pán minister, prosím o chvíľku strpenia.

    Prosím, dajte slovo poslancovi Magvašimu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    vznášam námietku voči tomu, aby sme prerokúvali tento návrh zákona podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku, pretože § 150 hovorí o tom, že návrhy zákonov a zásad zákonov predložených Národnej rade pred účinnosťou tohto zákona sa prerokujú podľa doterajších predpisov. Návrh zákona je niečo procedurálne iné ako návrh zásad zákona. Návrh zákona bol predložený do parlamentu 9. 6. 1997 a zásady sa predložili 30. 12. s tým, pokiaľ máte na mysli, že návrh zásad zákona mal iný názov, aký je návrh zákona. To znamená, je to procedurálne neprijateľné a treba postupovať podľa rokovacieho poriadku platného od 1. 1. 1997.

  • Pán Moric, procedurálna pripomienka.

  • Pán predseda, prosil by som, keby ste mi nechali preskúmať hlasovacie zariadenie, zdá sa mi, že nefunguje.

  • Pán Brňák, procedurálna pripomienka.

  • V krátkosti chcem reagovať na poznámku pána poslanca Magvašiho.

    Týmto problémom sa zaoberal aj ústavnoprávny výbor na svojom rokovaní. Vy ste namietali, najmä teda v závere, že aj názov návrhu zásad zákona bol iný ako tento, ale pokiaľ ide o samotný obsah, myslím si, že ide o podobné, ak nie totožné právne normy. Faktom zostáva, že sa zatiaľ prijal taký výklad toho ustanovenia, ktoré ste citovali vy, že v prípade, ak sa v minulosti návrh zásad zákona prerokoval, vlastne tie zásady tvoria základný zmysel prvého čítania, v rámci ktorých sa prerokúva základná filozofia predkladanej právnej normy, a že v danom prípade, ak sa tieto zásady prerokovali, možno postupovať takýmto spôsobom. Tento záver nie je iba mojím subjektívnym názorom, ale takéto stanovisko sa vlastne prerokovalo aj v rámci ústavnoprávneho výboru.

  • Keďže nie je rozprava, pán kolega Magvaši dal procedurálny návrh, na ktorý reagoval z hľadiska postavenia predsedu ústavnoprávneho výboru, teda išlo o určitú procedúru.

    Prosím, dámy a páni, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Magvaši.

    Pán Rózsa, máte procedurálnu pripomienku?

    Prosím, zapnite mikrofón poslancovi Rózsovi.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    taktiež predkladám procedurálny návrh, aby sa tento bod neprerokúval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Benčík - procedurálna pripomienka.

    Prosím vás, zapnite mikrofón poslancovi Benčíkovi.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Pán predsedajúci, mali by sme byť obozretnejší pri dodržiavaní nového rokovacieho poriadku. Všimnite si, čo sa urobilo skráteným legislatívnym konaním, že dnes už jeden zákon za druhým nám dávajú jeden deň, na druhý deň ho schvaľujeme. Všimnite si, čo sme urobili s tretím čítaním. A v súčasnosti zasa úplne účelovo nebol predložený zákon do 31. decembra, len zásady, ale niekto to vysvetľuje tak, ako keby aj predtým zákon a zásady tvorili jeden celok. Vôbec netvorili jeden celok. Zásady sa prerokúvali vždy len vo výboroch...

  • Pán kolega, ale toto nie je procedurálna pripomienka.

  • ...a zákony sa dostávali do Národnej rady. Preto nespájajte to, a keď sa do 31. 12. nepredložil návrh zákona, nemáme čo podľa starého rokovacieho poriadku tento návrh prerokúvať.

  • Dámy a páni, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu poslanca Magvašiho. Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán poslanec navrhuje stiahnuť z rokovania tento bod programu.

    Moment, bude nové hlasovanie.

    Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

  • Pánu poslancovi Benčíkovi aj pánu poslancovi Magvašimu chcem povedať, že keď sa dokončil rokovací poriadok a robil sa výklad k jednotlivým ustanoveniam rokovacieho poriadku, ústavnoprávny výbor a predtým komisia sa zhodli na tom, že legislatívny proces, pokiaľ sa začne v roku 1996, bude pokračovať v roku 1997 po schválení nového rokovacieho poriadku podľa starého rokovacieho poriadku. A pokiaľ ide o zásady, tak sa povedalo, že zásady nebudú, čiže bude sa počítať, že zásady budú ako prvé čítanie, tak to zhodnotila komisia. To znamená, že rokujeme podľa starého rokovacieho poriadku na základe takejto zhody a dohody v ústavnoprávnom výbore aj v komisii, ktorá spracúvala rokovací poriadok. Môžem pripustiť jedine to, ak parlament bude chcieť, aby k tomuto problémovému bodu vydal výklad ústavnoprávny výbor.

  • V podstate otvárame rozpravu, čo by sme podľa nového rokovacieho poriadku nemali robiť.

    Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Magvaši, aby sme tento bod rokovania zaradili do prvého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán poslanec nechce, aby sme rokovali podľa starého rokovacieho poriadku, ale podľa nového, aby tento bod bol zaradený do prvého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Magvašiho sme neprijali.

    Ďalší procedurálny návrh predložil pán poslanec Rózsa, ktorý navrhuje stiahnuť tento bod z rokovania.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Rózsa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme neprijali ani procedurálny návrh pána poslanca Rózsu.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovila 13. decembra 1994 súhlas so záverečným dokumentom Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní, ktoré viedlo aj k vytvoreniu Svetovej obchodnej organizácie. V rámci nej sa prijala aj Dohoda o ochranných opatreniach na vykonanie 19. článku Všeobecnej dohody o clách a obchode - GATT 1994. Tento článok ustanovuje, že pre prípad dôsledkov nepredvídaného vývoja a účinku záväzkov, ktoré zmluvná strana prevzala podľa tejto dohody vrátane colných koncesií, keď sa niektorý tovar dováža na územie tejto zmluvnej strany v takom zvýšenom množstve a za takých podmienok, že to spôsobuje alebo hrozí spôsobiť vážnu ujmu domácemu výrobnému odvetviu, ktoré vyrába rovnaký alebo podobný tovar, bude mať zmluvná strana právo, aby sa v rozsahu a po obdobie, ktoré bude potrebné na zabránenie alebo odstránenie takejto ujmy, suspendovala svoj záväzok úplne alebo čiastočne odvolala, alebo pozmenila dohodnutú koncesiu.

    Pritom sa pod pojmami záväzok a dohodnutá koncesia rozumie v dohode GATT dohodnuté nediskriminačné zaobchádzanie s tovarom inej krajiny a neuplatňovanie iných ciel, daní a poplatkov na tovar ako tých, ktoré sa dohodli v tzv. koncesných listinách. Tie potom obsahujú dohodnuté colné sadzby a množstvové limity na dovážaný tovar. Každá členská krajina Svetovej obchodnej organizácie má teda za podmienok uvedených v citovanom článku a v Dohode o ochranných opatreniach právo uplatňovať také ochranné opatrenia na zahraničný tovar, ktorý sa dováža na jej územie, a v takých zvýšených množstvách a za takých podmienok, že to škodí jeho hospodárstvu a konkrétne jeho domácemu výrobnému odvetviu, ktoré vyrába rovnaký alebo podobný tovar.

    Tieto ochranné opatrenia podľa uvedených medzinárodných dokumentov môžu byť dočasného charakteru, ako je dočasné zvýšenie dovozného cla, alebo dlhodobého charakteru, ako je dlhodobé zvýšenie dovozného cla, alebo zavedenie množstvových obmedzení tým, že sa určí najvyššie povolené ročné množstvo dovozu tovaru. Tieto ochranné opatrenia však vždy musia byť primerané ujme, ktorá bola alebo môže byť spôsobená domácemu výrobnému odvetviu, pritom však ujma nemusí byť len majetková, ale môže byť spôsobená aj ako nemajetková, napríklad nepriaznivý vplyv na tok peňazí, na postavenie tuzemského výrobcu na trhu, na štruktúru výroby a odbytu, zamestnanosť a podobne.

    Základnými podmienkami na uplatnenie takýchto ochranných opatrení v každej členskej krajine je prijatie vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý upraví podmienky a postupy, za ktorých sa môžu mnohostranné medzinárodné dohovory v členskej krajine aplikovať, a ďalej notifikovanie tohto právneho predpisu v Svetovej obchodnej organizácii. Predložený návrh zákona o ochranných opatreniach pri dovoze je vypracovaný v súlade s uvedenými medzinárodnými dohodami. S prihliadnutím na to, že problematika, ktorá je predmetom navrhovaného zákona, patrí medzi priority v oblasti aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a je obsiahnutá v článku 70 Európskej dohody o pridružení, sa v príprave návrhu tohto zákona vychádzalo aj z nariadenia Rady Európskeho spoločenstva číslo 3285/1994, ktoré upravuje pravidlá krajín Európskeho spoločenstva pri uplatňovaní ochranných opatrení pred nadmerným dovozom.

    Ochranné opatrenia pri dovoze zvýšeného množstva určitého tovaru sa podľa navrhovaného zákona uplatnia, ak návrh na ich uplatnenie podporí viac ako polovica tuzemských výrobcov, ktorí vyrábajú rovnaký alebo podobný tovar, ak ministerstvo vykonalo šetrenie, ktoré preukázalo, že dovážaný tovar konkuruje tuzemskému tovaru a jeho zvýšený dovoz spôsobil alebo hrozí spôsobiť vážnu ujmu domácemu výrobnému odvetviu. Ďalej, ak existuje príčinná súvislosť medzi spôsobenou vážnou ujmou alebo hrozbou vážnej ujmy domácemu výrobnému odvetviu a zvýšenými dovozmi dovážaného tovaru. Ďalej, ak sa šetrenie vykonalo transparentným spôsobom a všetky zainteresované strany, t. j. domáci výrobcovia, dovozcovia, vývozcovia z krajín vývozu atď. mali možnosť v rámci neho sa vyjadriť k navrhovaným opatreniam. Ochranné opatrenia proti dovozu tovaru dovážaného v zvýšených množstvách sa v prípade splnenia uvedených podmienok uplatnia na všetky krajiny, odkiaľ sa takýto tovar dováža.

    Navrhovaný zákon vo všetkých svojich ustanoveniach dôsledne vychádza z článku 19 GATT 1994, z Dohody o ochranných opatreniach pred nadmerným dovozom, ako aj z nariadenia Rady Európskeho spoločenstva číslo 3285 z 22. decembra 1994. Túto skutočnosť stanoviskom potvrdil sekretariát Svetovej obchodnej organizácie a príslušná komisia Európskej únie z februára a mája tohto roka.

    Predložený vládny návrh zákona je vypracovaný v súlade so zásadami zákona, ktoré ako parlamentnú tlač číslo 569 prerokovali a schválili príslušné výbory Národnej rady v dňoch 22. a 23. januára 1997. Vláda návrh tohto zákona prerokovala, schválila 20. mája 1997 uznesením číslo 367.

    Prijatím tohto zákona sa bude realizovať jedno zo systémových opatrení na zvýšenie ochrany tuzemskej výroby pred nekalými obchodnými praktikami v medzinárodnom obchode, čo môže v konečnom dôsledku prispieť k zvýšeniu exportnej výkonnosti, k zlepšeniu pasívnej obchodnej bilancie. Z uvedených dôvodov si teda dovoľujem, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona schválila v znení pripomienok prijatých na rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vládnemu návrhu zákona a zároveň v zmysle upozornenia legislatívneho odboru Národnej rady o dôsledkoch časového posunu v prerokovaní vo výboroch Národnej rady, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. septembra 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre navrhovateľa.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Duckého, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochranných opatreniach pri dovoze.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1606 z 9. júna 1997 pridelil vládny návrh zákona o ochranných opatreniach pri dovoze na prerokovanie do 23. júna 1997 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1606 z 9. júna 1997 určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona (tlač 680) prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Všetky štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s návrhom vládneho návrhu zákona o ochranných opatreniach pri dovoze a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máte pred sebou dokument. Pod bodom číslo 1 je návrh úpravy § 3, ktorý v znení, ako ho máte pred sebou, odporúčam odsúhlasiť. Podobne aj pod bodom číslo 2 v § 3 ods. 3 uvedené vypustenie tiež odporúčam odsúhlasiť. Prosím, aby ste si poznámku číslo 3 vyčiarkli. To je k § 7. Po dohode s legislatívnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky sme došli k presvedčeniu, že pôvodné znenie je tam lepšie ako navrhnutá zmena. Bod číslo 4 k § 14 odporúčam odsúhlasiť, bod číslo 5 takisto odporúčam odsúhlasiť a takisto bod číslo 6 - zmena poradia paragrafu v dôsledku zmeny.

    Dovoľte mi jednu malú poznámku, ktorú odporúčam akceptovať, vy ju tam nemáte, stalo sa to nedopatrením. Za § 23 a 24, ktoré sa označujú ako § 24 a 25, poznámku číslo 5 odporúčam odsúhlasiť pod označením ako poznámku číslo 6. Vzhľadom na to, že došlo k časovému posunu, ktorý bol aj na začiatku predmetom diskusie a pripomienok niektorých pánov kolegov poslancov, odporúčam odsúhlasiť v § 24 účinnosť zákona od 1. septembra 1997. Bolo to odsúhlasené aj s predkladateľom zákona. Táto vecná pripomienka vzišla od našich legislatívcov a po krátkom stretnutí a rozbore tohto ich stanoviska ho považujeme za správne a odporúčam ho odsúhlasiť. V tejto fáze je to všetko.

  • Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil iba jeden poslanec, pán Černák. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    rokujeme o zákone, nebudem sa vyjadrovať k procedúre, o ktorej hovoril pán kolega Magvaši. Tiež si osobne myslím, že je to istý precedens, pretože konkrétne v tomto zákone ide o dve rozdielne právne normy, prerokovali sa zásady, ktoré mali iný názov. Ale keď ste hlasovaním rozhodli, ako ste rozhodli, akceptujem to, v zmysle starého rokovacieho poriadku budem formulovať niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho názoru by mali zákon zlepšiť.

    Hneď na úvod ako celok musím konštatovať, že je to zákon, ktorý je v súhlase s európskym právom. Každá krajina chráni svoj trh prostriedkami, ktoré sú konformné s prostriedkami Svetovej obchodnej organizácie. Osobne si myslím, pán minister, že v tejto právnej norme bol priestor pre dosť často využívanú mäkšiu formu, tzv. autoreguláciu, že sa vyzve exportér cudzej krajiny, aby svoj dovoz obmedzil. Stanoví sa mu číslo bez nejakého veľkého konania, pružne, tak to robí aj Európska komisia, že požiada toho exportéra, aby znížil svoj vývoz, aby sa podrobil tzv. autoregulácii. Tento nástroj sa v tomto zákone nevyužíva. Okrem toho si myslím, že vcelku šikovne sme mohli využiť priestor a nejakým spôsobom otvoriť cestu pre tzv. prácu v mzde. V textilnom priemysle je dosť bežné, že sem chodia materiály na prepracovanie a pri stave nezamestnanosti a potrebe dávať šancu pracovným príležitostiam mohli sme tento zákon využiť na nejaké šikovné zvýhodnenie, že by sme sem boli dotiahli "prepracovačky" a prácu v mzde.

    Z hľadiska pozmeňujúcich návrhov budem formulovať niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho názoru by mali vniesť istý väčší rozmer objektívnosti do rozhodovania, a pristúpim priamo k ich formulovaniu.

    Môj prvý pozmeňujúci návrh je, aby sa v § 2 písm. b) zmenil text a namiesto slova "všetkých" sa použilo slovo "rozhodujúcich". V rozhodujúcich znakoch, keď je výrobok rovnaký, dá sa považovať za rovnaký, pretože formulácia, ktorá je násilným prekladom z angličtiny, že vo všetkých znakoch musí byť zhodný, by mohla dajme tomu predstavovať aj farbu a výrobok, ktorý má inú farbu, už nie je rovnaký, hoci všetko ostatné môže byť rovnaké.

    V § 2 písm. c) navrhujem vypustiť slová "časti alebo úplne z" a namiesto týchto doplniť text, ktorý dávam v dvoch alternatívach. Prvá alternatíva - "ak ich podiel nepresahuje 75 % výrobnej ceny", druhá alternatíva - "ak ich podiel nepresahuje čiastku stanovenú ministerstvom hospodárstva".

    Dámy a páni, najmä tí, ktorí tu hovorili napríklad o oravských televízoroch, nedá sa považovať za domácu výrobu výrobok, ktorý je vyrobený - ešte si viem predstaviť - z dovezených surovín, ale z dovezených súčastí, tzv. rozložené sady sa dovezú, zmontujú sa dvoma skrutkami dokopy a považujú sa za výrobok vyrobený v tuzemsku. Osobne si myslím, že v poriadku, nech sú to len mzdové náklady, ale že by mali predstavovať minimálne štvrtinu z výrobnej ceny. Ak by sa to niekomu zdalo diskutabilné, či to má byť 25 % domácej pridanej hodnoty, alebo 20 %, alebo 15 %, nechávam otvorené dvierka v druhej alternatíve, že by vyhláškou ministerstvo hospodárstva stanovilo, aký musí byť minimálny podiel domácej pridanej hodnoty.

    Tretí môj pozmeňujúci návrh sa snaží vtiahnuť do procesu trošku aj zamestnávateľov a navrhujem v § 6 ods. 2 v poslednej vete doplniť text "a príslušný zväz zamestnávateľov".

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh dáva istý priestor aj obchodným komorám. V § 8 ods. d) navrhujem doplniť text "zástupca Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory" a v zátvorke "prípadne Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory".

    Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 21 ods. 2 sa hovorí dosť nezmyselne, že ak ministerstvo nepostupovalo podľa zákona, tak minister rozhodne. Minister je vlastne zodpovedný za ministerstvo a v princípe to má znamenať, že ak uzná rozklad, ak uzná, že tie dôvody, ktoré viedli k odvolaniu, sú pravdivé, má minister právo zmeniť rozhodnutie. Preto odporúčam druhú vetu v § 21 ods. 2 vypustiť a nahradiť ju textom: "Komisia je minimálne trojčlenná a musí v nej byť zástupca Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (prípadne SPPK)."

    Môj ďalší pozmeňujúci návrh polemizuje s tým, či sa dá za ujmu považovať zníženie zisku. Toľko faktorov je, ktoré sa tam vymenúvajú, zníženie odbytu, zníženie postavenia na trhu, že zníženie zisku je už násilné a vlastne vizuálne a ideovo pôsobí proti trhu, proti Ústave Slovenskej republiky. Odporúčam v § 4 písm. k) vypustiť slovo "zisku".

    Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 4 ods. 6 aj ods. 7 vypustiť slová "alebo ak navrhovateľ nepredložil požadované podklady podľa odseku 6". Vymenúvame veľmi veľa podkladov, ktoré musí dať navrhovateľ a ešte nechávame zadné dvierka otvorené, že minister môže vyžadovať aj ďalšie. Nuž aké ďalšie? Tam sú podľa mňa uvedené všetky, dáva to veľký priestor pre subjektivitu, že ešte sa môže vymyslieť to alebo to a bude jasnejšie, ak v zákone tento odsek nebude.

    Už sa blížim ku koncu. V § 12 ods. 1 doplniť text "prípadne na tretiu osobu".

    No, a posledný môj pozmeňujúci návrh, keďže rokujeme podľa starého rokovacieho poriadku a rozprava sa ešte neotvorila, pán spoločný spravodajca aj pán minister hovorili o účinnosti, ja si teda osvojujem tiež tento návrh. Pôvodne som chcel, že dňom vyhlásenia, ale aby bol priestor na prípravu, dávam pozmeňujúci návrh, aby sa slová "1. júla 1997" nahradili slovami "1. septembra 1997".

    A úplne na záver žiadam bod číslo 2 vyňať na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, predložili ste desať pozmeňujúcích návrhov. Vidím, že ich dávate písomnou formou. Dobre, ďakujem.

    Keďže do rozpravy písomnou formou sa už neprihlásili viacerí poslanci, pýtam sa, či sa niekto z poslancov ústne hlási do rozpravy.

    Do rozpravy sa ústne prihlásil pán poslanec Magvaši. Teda uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    klub Spoločná voľba tento zákon považuje za skutočne mimoriadne potrebný a pokiaľ som vzniesol na začiatku rokovania k tomuto bodu procedurálnu pripomienku, vychádzala predovšetkým z toho, že by sme si mali trošku viac ctiť to, čo prijímame, a nie za každú cenu znásilňovať niektoré kroky a prekrúcať ich len preto, aby sme naplnili niektoré fakty. Sám osobne som vo výbore pri prerokúvaní tohto materiálu dokonca navrhoval, aby sme postupovali v prípade tohto zákona skrátenou formou, pretože považujem tento zákon za skutočne mimoriadne závažný. A keď môžeme použiť určité kroky na niektoré iné zákony, ktorých akútnosť nebola taká významná, neviem, prečo sme sa silou-mocou snažili za každú cenu znásilniť rokovací poriadok tak, aby sme toto naplnili.

    Musím konštatovať jeden fakt, že medzi zásadami návrhu zákona a zákonom sú dosť značné rozdiely, ale v konečnom dôsledku môžem konštatovať aj to, že zákon spĺňa tie zásady, ktoré sú určené v našej dohode, ktorú Slovensko podpísalo v GATT a uplatňujú sa vo Svetovej obchodnej organizácii. Preto si myslím, že s niektorými pripomienkami, ktoré povedal predo mnou rečník, na zlepšenie tohto zákona možno aj súhlasiť. Nenarúšajú základný rámec, to znamená, že tento zákon má veľmi významné medzinárodné postavenie v medzinárodnom obchode. Mrzí ma len to, že tento zákon prichádza pomerne veľmi neskoro, že vlastne v situácii, keď sme očakávali, že sa ukončí platnosť dovoznej prirážky, keď sa rapídne začala zhoršovať naša obchodná bilancia, keď na slovenský trh stále viac a viac preniká nekvalitný tovar, sme tento zákon neurýchlili a nepredložili skôr do parlamentu. Mám ten názor, že je to zákon, ktorého rozumné uplatňovanie v našej ekonomike môže v transformujúcej sa ekonomike pomôcť pomerne veľmi veľa.

    Myslím si, že toto netarifné opatrenie, ktoré vyplýva z tohto zákona, by nám malo dokázať zregulovať to, že nadmerný dovoz v niektorých kategóriách výrobkov, komoditách, je predovšetkým mnohokrát výsledkom nekvalitného tovaru a mali by sme spolu s týmto zákonom použiť aj niektoré iné nástroje, ktoré sú platné v Svetovej obchodnej organizácii. Chcel by som len toľko povedať, že klub Spoločná voľba podporí tento návrh zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, uzatváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Pán minister Česnek, pýtam sa, či sa chcete vyjadriť k pripomienkam z rozpravy. Nie. Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy a páni,

    aj ja vyslovujem presvedčenie, že je dobre, že tento zákon je na svete. Súhlasím aj s tým, že mohol byť alebo mal byť skôr a, samozrejme, v tom kontexte nechápem úvodnú diskusiu, lebo podľa nej by bol ešte neskôr, ale to už je každého individuálna vec.

    Pripomienkami, ktoré sme dostali od pána poslanca Černáka, sa aj spracovateľ a predkladateľ - ministerstvo hospodárstva individuálne zaoberalo, podobne som si ich naštudoval i ja. Dovoľte mi ešte predtým, než pristúpime k hlasovaniu o týchto pripomienkach, aby som k nim zaujal stanovisko.

    Tak ako sa predniesli od čísla 1, dovoľte mi v krátkosti vzniesť námietku, prečo si myslím, že nie sú v takej podobe vyhovujúce a nezlepšujú znenie a obsah tohto zákona.

    Definícia rovnakého tovaru je jednoznačná, vychádza podľa dohody o ochranných opatreniach Svetovej obchodnej organizácie, ktorej rovnaký tovar je rovnaký vo všetkých znakoch, a podobný tovar je tovar konkurenčný, ktorý má podobné znaky, zloženie a vlastnosti ako tovar dovážaný. Ak by sme pripustili zmenu dikcie "všetkých" na slovo "rozhodujúcich", nemohli by sme hovoriť o rovnakom tovare. Samozrejme, dovolím si namietať proti príkladu pána poslanca Černáka, že farba je rozhodujúca. Farba nie je rozhodujúci znak, kvalitatívny znak príslušnej tovarovej skupiny alebo konkrétneho výrobku.

    Podobne aj druhá poznámka, ku ktorej pán poslanec Černák vyžaduje samostatné hlasovanie, zámena slov "časti alebo úplne" a doplniť na "podiel, ktorý nepresahuje 75 % výrobnej ceny", je v rozpore s tým, čo povedal v úvode, kde sa domáhal, aby sa práca vo mzde vypustila z oblasti regulovaných komodít, a následne potom hovoril o 75 % podielu. To znamená pri cenových reláciách, ktoré sú tu, príklad s Oravskou televíznou fabrikou, je klasickým spôsobom skladačka a častokrát je to dokonca práca vo mzde, pretože dovezený podiel tej skladačky nie je platený, je platený až po predaji, tak je to vo vzájomnej rozpornosti. Samozrejme, že si nemyslíme, že práca vo mzde je záchrancom využívania kapacít, je to prechodná forma, a myslím si, že by nebolo dobré, keby sa tak zvýhodnila, ako požadoval.

    Podobne v treťom odseku doplniť poslednú vetu "na príslušný zväz zamestnávateľov". Príslušný zväz zamestnávateľov, ale aj iné zväzy a združenia nie sú v zmysle ustanovení celého zákona subjektom konania. Takže v tomto prípade sa im nedá dať taká kompetencia, aby vystupovali v mene výrobného odvetvia alebo ako dotknuté osoby, čo zákon rieši v jednotlivých ustanoveniach. Tým by sme dávali do hry tie subjekty, ktoré nemusia byť predmetom konania.

    I v štvrtom odseku nenavrhujeme doplniť slová "a dovozu". Krajinou dovozu je v zmysle ustanovení zákona Slovenská republika, ktorá je v konaní zastúpená navrhovateľom v iných súvislostiach, a zákon o chránení dovozu s tým neuvažuje. Tým by sme dávali kompetencie na druhú stranu, ako to zákon uvažuje.

    Podobné stanovisko aj pripomienku alebo nesúhlas vyjadrujeme s tým, že by sa ministrovi predpisovalo, kto má byť v komisii. Ako viete, členstvo v príslušných komorách alebo v komore nie je povinné a minister si zváži, koho si do komisie prizve, pretože sa môže stať, že práve ten podnik alebo ten subjekt, ktorý dá podnet na konanie, nie je členom príslušnej ustanovizne. Takže tam by to znamenalo preferenciu a bolo by to v rozpore s princípmi voľnej súťaže. A to isté platí aj pre poznámku alebo pripomienku, alebo návrh číslo 6.

    Myslím si, že v takej podobe, ako predkladateľ zákon predložil a ako prešiel jednotlivými výbormi, úplne zodpovedá jednak našim potrebám a, samozrejme, aj podmienkam, ktoré ukladá či už bývalá GATT alebo Svetová organizácia obchodu, tak ako sa to tu hovorilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Prosil by som spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Duckého, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

    Dámy a páni, keďže budeme hlasovať, prosím poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Ďakujem.

    Pán poslanec, ideme hlasovať. Je to procedurálny návrh? Prosím, dajte slovo poslancovi Černákovi.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    S mnohými vysvetleniami pána Duckého by som polemizoval, ale prosím upraviť hlasovanie tak, ako som v závere svojho príspevku predniesol, to znamená o všetkých mojich pozmeňujúcich návrhoch sa môže hlasovať en bloc. Predpokladám, že posledný sa musí vyňať, pretože to je účinnosť zákona na 1. september, takže o tej sa musí hlasovať kladne, a žiadal som, aby sa o bode 2 hlasovalo samostatne. Sťahujem alternatívu 1 a prosím, aby sa samostatne hlasovalo o mojom pozmeňujúcom návrhu číslo 2, aby podiel nepresahoval sumu stanovenú ministerstvom hospodárstva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, čiže prvú alternatívu sťahujete, dvojku samostatne, ostatné en bloc.

  • V bodoch 1 až 9 okrem dvojky súhlasím s hlasovaním en bloc, pretože z diskusie pravdepodobne spoločný spravodajca ich navrhne zamietnuť. O bode 2 žiadam hlasovať samostatne a sťahujem prvú alternatívu v bode 2, to znamená hlasovať samostatne o návrhu číslo 2 v druhej alternatíve, no a predpokladám, že posledný návrh bude odporučený kladne, to je účinnosť od 1. septembra. Takže o tom poslednom navrhujem hlasovať samostatne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Dovoľte mi, aby som predložil návrh na hlasovanie o pripomienkach, ktoré nám predložil pán poslanec Černák. Pardon, prvá je spoločná správa. Ďakujem za spresnenie.

    Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o zmenách a doplnkoch uvedených v spoločnej správe hlasovali en bloc s tým, že pod bodom 3 pripomienku k § 7 vypúšťame. Teda o bode 3 by sa nehlasovalo a, samozrejme, s tým, že i v spoločnej správe je návrh na zmenu účinnosti v súlade s tým, čo navrhol pán poslanec Černák od 1. septembra 1997. Ale ja som ju v úvodnom slove navrhoval, takže potom sa k nej vrátime v tvojich pripomienkach.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať, tak ako povedal pán spoločný spravodajca, o spoločnej správe en bloc okrem bodu 3, ktorý žiadal vypustiť. A ešte by sme prosili stanovisko gestorského výboru.

  • Účinnosť v spoločnej správe zamietnuť a na základe návrhu pána Černáka hlasovať o účinnosti od 1. septembra 1997. Gestorský výbor s týmto znením súhlasí a odporúča takto odsúhlasiť návrh vládneho zákona. Pre istotu to prečítam ešte raz.

  • Pán spoločný spravodajca, dobre, len sa chcem spýtať, účinnosť je ktorý bod? To je bod 3? Lebo aj to musíme vypustiť.

  • Účinnosť nie je v spoločnej správe, ja som len v úvodnom slove navrhoval nesúhlasiť s termínom, ktorý bol pôvodne, a budeme hlasovať o Černákovom návrhu.

  • Dobre, ďakujem.

    Takže, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme en bloc o spoločnej správe okrem bodu číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme body zo spoločnej správy schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete pokračovať.

  • Vážený pán predsedajúci, zároveň navrhujem, aby sme účinnosť v pôvodnom návrhu zákona zamietli, lebo tam je pôvodný termín, nie je to 1. september.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka, takže myslím si, že teraz o tom nemusíme hlasovať. Takže nech sa páči, môžeme pokračovať.

    Budeme teraz hlasovať o bode číslo 3 spoločnej správy, ktorý neodporúča pán spoločný spravodajca prijať.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať bod číslo 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Po zložitom posúdení rukopisu pána poslanca Černáka, ale po dohode s ním, odporúčam pripomienky vyjadrené v bodoch 1, 3, 4 až po bod 9 neprijať a hlasovať en bloc.

  • Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Černáka 1, 3, 4, 5, 6 až 9 en bloc. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Černáka sme neprijali.

  • Pán poslanec Černák požaduje, aby sa o návrhu, ktorý predložil pod bodom číslo 2, hlasovalo individuálne. Pre poriadok si ho dovolím ešte raz prečítať s tým, že ani druhú alternatívu neodporúčam prijať, nechať pôvodný text, ako ho dal predkladateľ a spoločná správa i príslušný gestorský výbor.

  • Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Černáka, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Černáka sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší návrh pána poslanca Černáka sa týkal času účinnosti tohto zákona. Predkladateľ i spravodajca sa s ním stotožňuje, pretože má svoju vnútornú logiku a odporúčam zmenu termínu z 1. júla 1997 nahradiť dikciou 1. september 1997. Odporúčam návrh prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Černáka sme prijali.

    Máme ešte niektoré ďalšie návrhy?

  • Nie. Len celkové odsúhlasenie návrhu zákona.

  • Dámy a páni, budeme teraz hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca a gestorský výbor odporúčajú návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ochranných opatreniach pri dovoze.

    Dámy a páni,

    pokračujeme tridsiatym štvrtým bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 665 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom Národnej rady máte ako tlač číslo 665a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby má byť súčasťou prác na vytvorení právneho rámca na pôsobenie tzv. tretieho sektora, a to v podmienkach našich, v podmienkach Slovenskej republiky. Ako som už pri prvom predkladaní tohto materiálu zdôraznil, ide o neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, a právny rámec, ktorý by mal doplniť tento návrh zákona, by bol takto úplný.

    Vzhľadom na to, že zákon o nadáciách číslo 207/1996 Z. z. v § 42 ustanovil 12-mesačnú lehotu na prispôsobenie sa existujúcich nadácií a fondov novým právnym podmienkam a táto lehota sa končí 31. augustom 1997, vyslovujem poďakovanie parlamentu za to, že sa uzniesol na skrátenom legislatívnom konaní podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právnymi predpismi nižšej právnej sily. Systémovo nadväzuje na už prijaté zákony o nadáciách a neinvestičných fondoch.

    S pripomienkami výborov a Národnej rady Slovenskej republiky, najmä gestorského ústavnoprávneho výboru, ktorým sa spresňujú a zlepšujú niektoré ustanovenia zákona, odporúčam súhlasiť. Pokiaľ ide o návrhy a odporúčania neakceptovateľné, musím trvať na pôvodnom vládnom návrhu, ktorý odporúčam schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Suchodolskému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a predniesol stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 665, a návrhoch gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe pod tlačou 665a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 634 z 24. 6. 1997 pridelila vládny návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do 1. júla žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým sa návrh zákona pridelil, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa predložil predmetný návrh vládneho zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie číslo 444 z 27. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu - uznesenie číslo 459 z 26. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti - uznesenie číslo 258 z 25. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci - uznesenie číslo 337 z 26. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport - uznesenie číslo 441 z 26. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody - uznesenie číslo 259 z 27. júna.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v tejto spoločnej správe vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodmi 1 až 38 spoločnej správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne k bodom uvedeným pod písmenom a) s návrhom gestorského výboru predmetné pozmeňujúce návrhy schváliť a spoločne k bodom uvedeným pod písmenom b) s návrhom gestorského výboru predmetné pozmeňujúce návrhy neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tejto správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 665) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 665a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 446 1. júla 1997.

    Pán predsedajúci, ako vyplýva z výsledkov rokovania k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 669), Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 633 z 24. júna 1997 rozhodla o tom, že predmetný návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 665) sa prerokuje na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spôsobom uvedeným v § 89 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť odporúčam, aby Národná rada prerokovala zákon v treťom čítaní ešte dnes.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán kolega. Prosím, sadnite si na miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto sa hlási do rozpravy ústne.

    Ďakujem. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci.

    Prvá je pani kolegyňa Rusnáková, ktorej dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    môj príspevok bude veľmi stručný. Poslanecký klub Demokratickej únie sa bude rozhodovať o hlasovaní podľa toho, ako prejdú tie body spoločnej správy, ktoré navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie. Môj návrh teda pozostáva z procedurálneho návrhu, aby sa o bodoch číslo 5, 9, 10, 35 a 37 hlasovalo osobitne. Tieto body sa týkajú predovšetkým zlepšenia definície, rozšírenia rozsahu činnosti neziskových organizácií a zrušenia obmedzenia nákladov na ich správu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    od začiatku mám trochu inú predstavu o právnej úprave nadácií neinvestičných fondov a o problematike všeobecne prospešných služieb. Osobne si myslím, že by sme boli vystačili so siedmimi, ôsmimi paragrafmi v Občianskom zákonníku a boli by sme podporili a právne regulovali občiansku iniciatívu, ale my už máme tretí zákon a ideme veľmi podrobne regulovať, a pritom neprispeje to k jasnosti a prehľadnosti a môže to priniesť aj problémy. Ale je to tu. Dva zákony sú schválené. Tento zákon nadväzuje na tie ďalšie. Zrejme to treba schváliť.

    Mám len jedinú poznámku a jedinú pripomienku, o ktorej sme hovorili aj v ústavnoprávnom výbore. Navrhujem na osobitné hlasovanie okrem tých, ktoré navrhla pani kolegyňa Rusnáková, bod číslo 36 a odporúčam bod číslo 36 na osobitné hlasovanie s tým, že by sme ho mali podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická pripomienka - pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na predrečníka pána poslanca Benčíka a chcem za klub KDH vyjadriť, že sa pripájame k týmto pripomienkam, ktoré povedal pán poslanec Benčík aj pani poslankyňa Rusnáková. Žiadam kolegov poslancov, aby pri hlasovaní schválili tieto pripomienky.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. I keď vystúpili v rozprave iba dvaja poslanci, chcem sa spýtať pána ministra Liščáka, či chce vystúpiť. Ďakujem veľmi pekne, nie. Pán spoločný spravodajca, želáte si záverečné slovo k rozprave? Nie.

    Takže pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

  • Pardon, dámy a páni, keďže podľa rokovacieho poriadku vždy, ako máme hlasovať, je povinnosťou predsedajúceho upozorniť, že sa ide hlasovať, opäť vyzývam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli na hlasovanie.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Pán predsedajúci, v rámci rozpravy vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Benčík. Obidvaja podali procedurálne návrhy, aby sa vyňali body spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Pani poslankyňa Rusnáková navrhla body 5, 9, 10, 35, 37 a pán poslanec Benčík navrhol bod číslo 36.

    Budeme teda hlasovať o bodoch spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 7, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34 a 38 s tým, že tieto body odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, en bloc. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy uvedených pod písmenom b), a to spoločne o bodoch 2, 4, 6, 8, 11, 19, 23 a 25 s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca výborov prečítal a ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme neschválili.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Rusnáková, ktorá navrhla hlasovať o bodoch 5, 9, 10, 35 a 37 samostatne, a pán poslanec Benčík o bode 36. A preto pristúpime k hlasovaniu o bode číslo 5 spoločnej správy s tým, že tento bod navrhuje gestorský výbor neschváliť.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca hovorí, že gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 9 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 9 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme bod číslo 9 zo spoločnej správy neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 10 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 10 zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento bod zo spoločnej správy sme nechválili.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 35 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o ďalšom bode zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod číslo 35 zo spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o poslednom návrhu pani Rusnákovej - o bode číslo 37 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 37 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Nehlasovali 9 poslanci.

    Konštatujem, že ani bod číslo 37 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 36 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Ďakujem, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 36. Gestorský výbor neodporúča tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili bod číslo 36 zo spoločnej správy.

    To je všetko, pán kolega?

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy s tým, že z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. V nadväznosti na uznesenie číslo 633 z 24. júna o skrátenom legislatívnom konaní žiadal som alebo odporúčal som vo svojom spravodajskom stanovisku, aby sme ešte dnes prešli do tretieho čítania.

  • Áno, ďakujem. Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto z vás navrhuje opravu legislatívno-technických alebo jazykových chýb.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    V spoločnej správe pod bodom číslo 34 k § 30 ods. 5, citujem, "v § 30 5 sa pripája odsek 5, ktorý znie" za § 30 je potrebné vyčiarknuť číslicu 5, ktorá sa v spoločnej správe objavila zrejme omylom.

  • Áno, ďakujem.

    Ak sa nehlásia ďalší poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spravodajca, budeme hlasovať o vašom návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý predložil spoločný spravodajca výborov.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Konštatujem, že v tomto momente poslanecká snemovňa nie je uznášaniaschopná.

    Opäť vyzývam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, nech prídu hlasovať. Ďalej, ako spustím hlasovacie zariadenie, žiadam skrutátorov, aby spočítali prítomných v rokovacej miestnosti.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý podal pán spoločný spravodajca. Skrutátori, prosím, spočítajte hlasy.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Dokonca sa prezentovalo ešte menej poslancov. Skôr ako sa budeme ešte raz prezentovať, dúfajme, že tretí pokus nám vyjde. O slovo požiadal predseda výboru pán Hofbauer. Nech sa páči.

  • Kolegovia z výboru pre hospodárstvo, dostali ste pozvánku na piatok ráno. Nebude to v piatok ráno, ale po dohode s ostatnými výbormi a s predsedom Národnej rady zajtra ráno. Zajtra o 8.00 hodine rokuje náš výbor.

  • Ďakujem pekne a využívam tiež čas podobne, ako uviedol pán predseda Hofbauer, chcem podotknúť, že ústavnoprávny výbor bude zajtra o 13.00 hodine.

  • Ďakujem a využívam aj ja túto možnosť, kým prídu poslanci do rokovacej miestnosti. Chcel by som požiadať všetkých členov bývalej športovej komisie, keby sa zajtra, t. j. vo štvrtok 3. júla, dostavili do výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, kde si chceme rozobrať problematiku športu a oživenia tejto komisie. O 13.00 hodine, prosím, prepáčte.

    Dámy a páni, pristúpime ešte raz k hlasovaniu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý v treťom čítaní predniesol spoločný spravodajca.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Dámy a páni, konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní, prerušujem rokovanie do 16.25 hodiny. A tých, čo sú tu, by som prosil, aby neodchádzali, maximálne na jednu cigaretku, prípadne pozrieť sa, kde sú vaši kolegovia.

  • Po prestávke.

  • Priatelia, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu, ktorý predložil v treťom čítaní spravodajca výborov. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Pán predseda, schválime nový rokovací poriadok, kde budeme dávať pokuty 5 000 korún za 5 minút meškania a zisk pôjde na humanitné účely.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Potlesk a zároveň prejav nesúhlasu v sále.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu.

    Podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

  • Ak budeme takto pokračovať, niektorí poslanci nám aj schudnú.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

    Nasledujúcim bodom nášho programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 667 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 667a.

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    Slovenská republika v súčasnosti prechádza obdobím transformácie ekonomiky a procesu integrácie do OECD a Európskej únie. Integrácia a z nej vyplývajúce prepojenie slovenského kapitálového trhu so zahraničnými kapitálovými trhmi si vyžaduje, aby náš kapitálový trh vymedzovali rovnaké zákony a pravidlá, akými sa riadia investori na kapitálových trhoch krajín, ktoré sú členmi týchto organizácií.

    V záujme ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky v procese jej transformácie je zdokonaliť podmienky na prístup zahraničných investícií, k čomu má prispieť aj navrhovaná právna úprava zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Predložený návrh zákona rieši požiadavku liberalizácie obchodovania so zahraničnými cennými papiermi na slovenskom kapitálovom trhu, umožňuje vydávať emisie cenných papierov zahraničnými emitentmi v Slovenskej republike a umožňuje vydávať slovenským emitentom ich emisie v zahraničí aj v listinnej podobe.

    Na tento návrh zákona nadväzuje pripravovaná novela devízového zákona, ktorá ustanoví pre zahraničné cenné papiere podmienky devízového povolenia pri vstupe zahraničných cenných papierov na slovenský kapitálový trh. Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo z liberalizačných opatrení požadovaných OECD pri posudzovaní pripravenosti Slovenskej republiky na prijatie do tejto organizácie, ktoré boli predmetom rokovaní na zasadaní príslušných výborov OECD.

    Okrem liberalizačných opatrení požadovaných OECD navrhovaná novela odstraňuje niektoré neúplnosti zákona, ktoré sa prejavili prijatím zákona číslo 373/1996 Z. z., predovšetkým vo vzťahu k obchodovaniu s dlhopismi Fondu národného majetku na verejnom trhu s cennými papiermi. Návrh zákona je spracovaný v súlade so smernicami Európskej únie. Navrhovaná právna úprava zákona o cenných papieroch nebude mať dosah na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily, organizačné zabezpečenie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre navrhovateľov.

    Slovo dávam určenej spravodajkyni výborov poslankyni Ivete Novákovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 637 z 24. júna 1997 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktoré odporúčajú predmetný návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča body 1, 2, 4, 5, 6, 7 schváliť a bod 3 spoločnej správy odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor Národnej rady na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor ma poveruje predniesť spoločnú správu a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže som od vás nedostal písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Ako jediný sa do rozpravy prihlásil pán kolega Vaškovič.

    Keďže nikto viac sa nehlási, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    pán minister zdôvodnil zmysel novely zákona číslo 600/1992 o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Svoje pozmeňujúce návrhy som dal skôr, ako som videl dôvodovú správu, takže z troch návrhov, ktoré mám, jeden stiahnem, pretože je identický s tým, ktorý je v dôvodovej správe, ale o ďalších dvoch si myslím, že by mohli skvalitniť tento zákon.

    Zdôvodnenie prvého navrhovaného bodu: Navrhnutá zmena má za cieľ zjednodušiť doterajšie znenie a odstrániť dvojitý výklad v súvislosti s informačnou povinnosťou emitenta cenných papierov. Pri informačnej povinnosti emitenta podľa § 80 ide o vypracovanie a vydanie prospektu cenného papiera a mala by sa splniť len podmienka vydania cenného papiera ako verejne obchodovateľného, a nie je nutné splniť následnú podmienku prijatia cenného papiera na verejné obchodovanie.

    Navrhované znenie okrem pôvodnej skutočnosti, že vôbec nesúvisí s liberalizáciou obchodovania zahraničných cenných papierov, je navyše terminologicky nejasné a nerieši uvedený problém. Preto navrhujem takúto zmenu: V § 1 ods. 4 vypustiť časť vety "cenné papiere, ak boli vydané a prijaté na verejné obchodovanie ako verejne obchodovateľné cenné papiere" a nahradiť ju nasledovným textom - "verejne obchodovateľné papiere (§ 71)".

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka § 73 ods. 1 a znie: "Ak sa so zahraničným cenným papierom obchoduje na zahraničnej burze cenných papierov, povolenie podľa § 72 sa nevyžaduje. Burza cenných papierov môže na požiadanie emitenta alebo majiteľa takéhoto zahraničného cenného papiera prijať takýto cenný papier na verejné obchodovanie podľa podmienok určených burzovým poriadkom."

    Zdôvodňujem to tým, že termín "hlavný trh burzy" je veľmi ťažko interpretovateľný a zavádzajúci, neobvyklý v zákonoch Európskej únie. Podobne požiadavka, aby príslušný cenný papier bol obchodovaný na burze v štáte, kde emitent má sídlo, je v Európskej únii neopodstatnená. Je úplnou samozrejmosťou, že emitent z jedného štátu Európskej únie vydáva cenné papiere a tieto sú prijaté na obchodovanie v inom štáte Európskej únie. Na základe toho si myslím, že po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu k § 73 ods. 1 by navrhované znenie bolo úplne totožné, obsahovo také, aké je v legislatíve Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pán podpredseda vlády, či sa chcete k tomuto vystúpeniu vyjadriť. Nie. Ďakujem. Pýtam sa spoločnej spravodajkyne výborov, či sa chce vyjadriť. Nie. Ďakujem. Pýtam sa, pani kolegyňa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Áno, pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, môžete uvádzať hlasovanie.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy, kde odporúčam o bodoch 1, 2, 4, 5, 6 a 7 hlasovať spoločne. Gestorský výbor odporúča tieto doplňujúce a pozmeňujúce návrhy schváliť.

  • Áno, ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch 1, 2, 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tieto body spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že body číslo 1, 2, 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pod bodom číslo 3, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 3 zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Vaškoviča. Pýtam sa ho, či môžeme hlasovať o obidvoch spoločne, alebo osobitne.

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Osobitne, ďakujem.

    Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vaškoviča. Pozmeňujúce návrhy máte pred sebou, sú podpísané 15 poslancami, čiže o nich budeme hlasovať. Nech sa páči, pán predsedajúci, môžete dať hlasovať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Vaškoviča. Gestorský výbor?

  • Gestorský výbor sa k tomuto nevyjadruje, pretože nebol predmetom rokovania.

  • Áno, samozrejme, je mi to jasné.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Vaškoviča sme neprijali.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pán poslanec Vaškovič stiahol. Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vaškoviča. Nech sa páči, môžete dať hlasovať, pán predsedajúci.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vaškoviča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem.

    Pretože v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto z vás navrhuje opravu legislatívno-technických alebo jazykových chýb. Ak to tak nie je, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Dámy a páni, keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, uveďte ešte uznesenie.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov."

  • Je to v podstate to isté, ale keďže ho navrhuje, viem, že to bude duplicita, ale musím dať o tom hlasovať.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k schválenému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Dámy a páni,

    pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 623 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 623a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky pán Jozef Zlocha.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    novelu stavebného zákona som podrobne odôvodňoval pri prvom čítaní. Dovoľte mi, aby som teraz uviedol niekoľko poznámok.

    Výbory, ktoré prerokúvali novelu stavebného zákona, mali k návrhu celkove 46 pripomienok. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to veľa, ale nie je to celkom pravda, keď si uvedomíme, že novela stavebného zákona sa dotýka takmer 120 problémov, ktoré vláda vo svojom návrhu navrhuje upraviť najmä na zrýchlenie rozhodovacej praxe v územnom a stavebnom konaní.

    Dôležité je aj zosúladenie stavebného zákona so zákonom o správnom členení územia štátu, osobitne so zreteľom na vznik nových okresných úradov. Treba uviesť aj to, že pôvodné znenie stavebného zákona má 143 ustanovení. Z pripomienok navrhnutých v jednotlivých výboroch 34 vládny návrh zlepšuje, a to predovšetkým spresneniami pôvodne navrhnutého znenia jednotlivých bodov. Uplatnili sa však aj také pripomienky a také návrhy, ktoré nepodporujú výkon právomocí uvedených v tomto návrhu. To sa týka napríklad návrhu pod poradovým číslom 34 k bodu 51 návrhu novely, v ktorom sa navrhuje doplniť § 88 ods. 1 o slová "pritom je rozhodujúce stanovisko obce". Ak by sa uzákonila navrhovaná zmena, vytvorili by sme priamo zákonom priestor na prípadné nezákonné rozhodovanie obcí a súčasne nemožnosť nezákonnosť odstrániť.

    Takisto máme výhrady aj k bodu číslo 38, kde sa navrhlo zníženie pokuty za porušovanie stavebného zákona zo 100 000 na 10 000 korún. Vzhľadom na to, že chceme zabrániť, aby sa v budúcnosti nerozrastali čierne stavby, navrhujeme, aby sa tu prijal pôvodný návrh.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na záver vyslovil presvedčenie, že aj pri hlasovaní, pri tom, keď budete stláčať hlasovacie gombíky, budete mať na mysli jediné - schváliť také znenie predloženého návrhu, ktoré podporí vládne snahy na upevnenie práva na veľmi citlivom úseku územného a stavebného rozhodovania.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, sadnite si na miesto, ktoré je určené pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi pánu Jozefovi Pokornému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedených ako tlač číslo 623a, ktorú máte pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 255 z 20. júna 1997.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 604 z 13. mája tohto roku pridelila vládny návrh novely stavebného zákona v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ako aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorskému.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor dostal 16. júna 1997 v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona o rokovacom poriadku stanovisko pána poslanca Ladislava Lysáka, ktoré je súčasťou návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Všetky výbory, ktorým sa návrh zákona pridelil, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 46 v časti 4 spoločnej správy, z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať nasledovne (prosím vás upriamiť pozornosť na stranu 19 spoločnej správy): Pod písmenom a) navrhuje gestorský výbor spoločne zaujať stanovisko a spoločne hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 7, 9, 11...

  • Pán kolega, prosím pomalšie a ešte raz.

  • Sú na strane 19 spoločnej správy. K týmto bodom, ktoré sú uvedené pod písmenom a), chcem vás upozorniť, že sa tam omylom dostal bod číslo 13. Tento bod, ak si zalistujete v spoločnej správe, gestorský výbor odporučil neschváliť, omylom sa teda dostal do skupiny a). Prosím vás, aby ste si ho preradili pod písmeno b) namiesto bodu číslo 14. A rovnakým spôsobom sa stala chyba, že bod 14, ktorý je uvedený pod písmenom b), kde gestorský výbor zaujal stanovisko neschváliť ho. Prosím vás, omylom sa tam dostal, dajte ho na miesto 13 pod písmeno a). Čiže urobiť výmenu medzi 13 a 14. Pod písmenom b) navrhuje gestorský výbor hlasovať jednotlivo o bodoch 2, 6, 12, teraz už aj o 13, 28, 29 a 43 s návrhom neschváliť ich.

    Vzhľadom na skutočnosť, že k bodom 5, 8, 10 a 21 nezaujal gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku stanovisko, predkladajú sa tieto pozmeňujúce návrhy na hlasovanie jednotlivo a bez stanoviska gestorského výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb., tzv. stavebný zákon, uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh novely stavebného zákona v znení schválených pripomienok a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 255 z 20. júna 1997 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a 2 a § 86 rokovacieho poriadku. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán kolega, urobili ste to trošku nezvykle, lebo ja som potreboval, aby ste prečítali body zo spoločnej správy aj kvôli záznamu. Mám tu hromadu papierov, teraz, kým to budem hľadať, skutočne to predĺžime. Potrebujem kontrolovať body zo spoločnej správy. Ale neprekáža to, kým sa prihlásia do rozpravy, ja si to opíšem.

  • Môžem ich uviesť dodatočne.

  • To by som prosil aj kvôli záznamu.

  • Body 1, 3, 4, 7, 9, 11, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46 - tu bolo stanovisko gestorského výboru schváliť ich en bloc. Tak sme o nich hlasovali v gestorskom výbore. Ďalej jednotlivo hlasovať o bodoch 2, 6, 12, 13, 28 a 29. Tieto navrhujeme neschváliť, ale hlasovať o nich jednotlivo, nebolo uznesenie o hlasovaní en bloc. Ďalej k bodom 5, 8, 10 a 21 sme nezaujali stanovisko, čiže tiež treba o nich hlasovať osobitne.

    V spoločnej správe sa objavil bod 43 pod písmenom b). Ak si nalistujete text spoločnej správy, gestorský výbor tento bod odporučil schváliť. Ale k týmto bodom zaujmem stanovisko v rozprave, ak dostanem slovo.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže som písomne nedostal žiadnu prihlášku, pýtam sa, kto z poslancov sa ústne hlási do rozpravy. Do rozpravy sa ústne prihlásili pán poslanec Pokorný, pani poslankyňa Lazarová a pani poslankyňa Sabolová. Ak viac nikto, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý sa prihlásil pán kolega Pokorný. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, pán minister, dámy a páni,

    dovoľujem si využiť rozpravu a predniesť pozmeňujúce návrhy spolu s ďalšími pätnástimi kolegami poslancami, ktorí sa v zmysle rokovacieho poriadku pridali k mojim pozmeňujúcim návrhom.

    Prvým bodom môjho pozmeňujúceho návrhu je v § 7 ods. 2 písm. b) vypustiť slovo "investičnej". Investičná činnosť patrí do kompetencie Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky. Preto treba vypustiť slovo "investičnej" z § 7 stavebného zákona, tak ako sa to už stalo aj v iných paragrafoch zákona, o ktorom diskutujem, napríklad v § 128.

    Druhý pozmeňujúci návrh je v bode 5 predloženej novely pod § 7a vložiť nadpis "Ostatné podklady". Nadpis § 7a vyplýva zo zaradenia ostatných podkladov v bode 1 k § 3 písm. d) medzi druhy územnoplánovacích podkladov. Pretože sú všetky vymedzené podklady v § 4, 5 a 6 uvedené nadpisom, je dôležité, aby aj tento paragraf mal svoj nadpis. Teda ide o technickú vec.

    Tretí návrh je v bode 11, kde sa za § 23 ods. 1 vkladajú slová "§ 122 ods. 2". Pôvodne bol § 122 ods. 2 navrhnutý novelizovať v bode 85 novely, ktorú máte pred sebou, ale tento bod navrhujem vypustiť v mojom ďalšom pozmeňujúcom návrhu, lebo ide o novelizáciu pojmov navrhnutých v rade ďalších prípadov uvedených v bode 11 predloženej novely.

    Po štvrté, v § 21 ods. 1 písm. a) doplniť slová "v prípade prerokovania návrhu územnej prognózy, koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky spôsob prerokovania určí ministerstvo". Návrh na doplnenie zodpovedá bodu 12 novely § 20 ods. 2, ktorý rovnakým spôsobom zveruje rozhodnutie o spôsobe prerokovania prognostickej úlohy na vypracovanie koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky ministerstvu. Takáto úprava je potrebná do vzniku vyšších samosprávnych územných celkov, s ktorými bude prerokovanie koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky ustanovené zo zákona.

    Piaty návrh je, aby sa bod 85 novely vypustil. Vypustenie navrhujem preto, lebo jeho novelizácia sa vykonala v bode 11. O tom som hovoril, ide len o legislatívno-technickú otázku.

    Druhú časť tohto bodu navrhujem novelizovať úplným znením § 125 ods. 2, čiže pôjde o nové znenie bodu 88. Toto chápte ako šiesty bod mojich pozmeňujúcich návrhov, čiže § 125 ods. 2 znie: "Orgány určené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len "vojenská správa"), orgány určené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "orgány ministerstva vnútra") môžu určiť a oznámiť stavebným úradom územia, v ktorých možno v záujme zaistenia obrany a bezpečnosti štátu vydať územné rozhodnutie a stavebné povolenie len so súhlasom vojenskej správy alebo orgánu ministerstva vnútra. Vojenská správa alebo orgán ministerstva vnútra môže svoj súhlas viazať na splnenie osobitných podmienok na uskutočnenie a užívanie týchto stavieb."

    O postupe pri udelení súhlasu platí § 126 ods. 2, čiže ide o zvýraznenie kompetencií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Takýto text zlepšuje a explicitne určuje dané kompetencie. Prijatím tohto textu, ak parlament prijme môj návrh, a vypustením bodu 85 navrhujem, aby sa v texte novely urobilo postupné očíslovanie bodov, aby to malo vecnú logiku.

    Ďalej si dovoľujem vyňať zo spoločnej správy, tak ako som ju predniesol, bod číslo 34. Gestorský výbor odporučil tento bod do kategórie súhlasných bodov prijať en bloc. Navrhujem to vyňať a hlasovať osobitne. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý rieši vlastne bod 34, je z môjho pohľadu neprijateľný, lebo v konaní o dodatočnom povolení nemožno nadradiť záujem obecný nad záujmy verejné.

    Ak by sa návrh prijal, znamenalo by to, že ak by obec súhlasila s dodatočným povolením stavby a stavba by nebola v súlade s verejným záujmom, napríklad bola by v rozpore so záujmami vodného hospodárstva, odpadov, ochrany prírody a krajiny, kultúry a podobne, stavebný úrad by ju musel napriek tomu dodatočne povoliť. Uplatnenie tohto návrhu by mohlo viesť stavebníkov k tomu, aby rôzne problematické stavby stavali bez povolenia a na dodatočné povolenie by im postačovalo súhlasné stanovisko obce. Čiže môj názor na daný bod je negatívny.

    Po ďalšie, v spoločnej správe je bod 43, takisto je navrhovaný en bloc prijať. Navrhujem ho na samostatné hlasovanie, pretože ide vlastne o bod 85 novely, ktorý navrhujem vypustiť. Schválenie alebo neschválenie tohto bodu by bolo aj irelevantné k vzťahu, ak by sa prijal môj pozmeňujúci návrh a bod 85 novely by sme vypustili.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán kolega.

    V rozprave ďalej vystúpi pani Lazarová a pripraví sa pani poslankyňa Sabolová. Pardon, prepáčte s faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    mám otázku na predrečníka, podľa ktorého ustanovenia rokovacieho poriadku predniesol svoj návrh, pokiaľ v tlači 623 sa tento pozmeňujúci návrh nenachádza.

  • Nech sa páči, pani kolegyňa. Pán kolega, nemôžete odpovedať. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister,

    problematike radónu vo vzťahu k životnému prostrediu sa vo svete venuje pozornosť asi 15 rokov. Na Slovensku sa problematikou ochrany obyvateľstva pred škodlivými účinkami ožiarenia z radónu systematicky zaoberajú odborníci až posledných 7 rokov. Radón ako prírodný rádioaktívny plyn a jeho dcérske produkty sú neoddeliteľnou súčasťou životného prostredia. Vzniká následkom rádioaktívnej premeny rádia, ktoré vzniká postupnou premenou uránu vyskytujúceho sa prakticky vo všetkých pôdach a horninách. Radón sa rozpadá na dcérske produkty - rádioaktívne izotopy, ktoré sa viažu na prachové častice. Tie sa po vdýchnutí usadzujú na pľúcach a spôsobujú ožiarenie tkaniva. Epidemiologické štúdie ukazujú, že dlhodobý pobyt v priestoroch so zvýšenou koncentráciou radónu zvyšuje riziko ochorenia na rakovinu pľúc. Zvýšená koncentrácia radónu a jeho dcérskych produktov má podľa odhadu USA na svedomí ročne 17 tisíc úmrtí na pľúcnu rakovinu.

    Miera radónového rizika v jednotlivých oblastiach Slovenska súvisí s ich geologickou stavbou. Veľkú časť územia Slovenska zaberajú pohoria so zvýšeným množstvom uránu vo svojej štruktúre. Zdroje emanácie radónu sa však nájdu aj v nížinách, kde v dôsledku tektonických zlomov vystupuje radón z podložia cez nedokonale utesnené základy budov. Hromadí sa v prízemných priestoroch, odkiaľ sa môže tzv. komínovým efektom transportovať do vyšších poschodí. Predmetom záujmu z hľadiska radónového rizika sú pobytové priestory. Pobytovým priestorom v zmysle vyhlášky číslo 406/1992 sa rozumie miestnosť, v ktorej sa osoby zdržujú viac ako 1000 hodín ročne.

    Na základe informácií o kvalite vnútorného ovzdušia bytov na Slovensku, zhromaždených v posledných rokoch, je zrejmé, že koncentrácie radónu a jeho dcérskych produktov môžu v mnohých oblastiach prekračovať únosné a legislatívne určené akčné úrovne, čím predstavujú rizikový faktor z hľadiska možného poškodenia zdravia. Nový trend, požadujúci zahrnutie problematiky prírodných zdrojov žiarenia do legislatívy ochrany pred žiarením, vychádza z odporúčania Medzinárodnej komisie pre radiologickú ochranu ICRP číslo 60. V týchto odporúčaniach sa uvádzajú zásahové úrovne pre pracoviská, ktoré zodpovedajú približne rovnakej efektívnej dávke odporúčanej aj pre objemové aktivity radónu v pobytových priestoroch.

    V roku 1993 vydané odporúčania ICRP číslo 65 obsahujú už detailne spracované odhady rizika vzniku rakoviny pľúc po ožiarení radónom v bytových priestoroch a na pracoviskách. Uvedené štúdie tiež potvrdili synergický účinok medzi expozíciou radónu a fajčením, t. j. prídavné riziko vzniku rakoviny pľúc u fajčiarov nemá aditívny, ale multiplikačný charakter. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo Viedni vydala v roku 1994 základné štandardy o ochrane pred žiarením, kde sú uvedené praktické prevody odporúčaní ICRP číslo 65 do národných predpisov členských krajín. Ožiarenie radónu v pobytových priestoroch sa prakticky vyrovnáva s platnými predpismi komisie Európskych spoločenstiev EURATOM s tým rozdielom, že radónový program na Slovensku je postavený na ekvivalentnej objemovej aktivite radónu.

    Na riešenie radónovej problematiky v Slovenskej republike sa v roku 1994 vytvorila medzirezortná koordinačná komisia pri ministerstve životného prostredia. Komisia prijala komplexné organizačné opatrenia, ktoré sú zakotvené v uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 726 z 10. 12. 1991, avšak uvedené uznesenie sa iba čiastočne realizovalo. Bola vydaná vyhláška ministerstva zdravotníctva číslo 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie žiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov a komentár k tejto vyhláške, kde sa jednoznačne formulujú hraničné hodnoty zásahových úrovní pre ekvivalentnú objemovú aktivitu radónu v ovzduší budov, limitné hodnoty pre obsah rádioaktivity v stavebných materiáloch, obsah radónu vo vode a prípustné hodnoty radónu v podloží.

    Čo je však dôležité, nie je stanovená povinnosť investora zabezpečiť radónový prieskum stavebného pozemku ani reagovať príslušnými stavebnými opatreniami na zvýšené radónové riziko, tak ako to pôvodne ukladalo uznesenie vlády v prílohe k uzneseniu vlády číslo 726/1991 v bodoch 5 a 11. Uvedená povinnosť sa legislatívne upravila už napríklad v USA, Švédsku, Českej republike aj inde. Na Slovensku, žiaľ, doteraz nie. Úspešné riešenie radónového programu predpokladá dôslednú aplikáciu vyhlášky číslo 46/1992 Zb., a to najmä v každodennej činnosti stavebných úradov v jednotlivých okresoch Slovenskej republiky. V systéme stavebného práva Slovenskej republiky sú pravidlá a požiadavky na výstavbu zakotvené v zákone číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v zmysle neskorších doplnení a súvisiacich predpisov.

    Stavebný zákon určuje všeobecne, že pri povoľovaní a umiestňovaní stavieb je potrebné dôsledne dodržiavať starostlivosť o životné prostredie a chrániť život a zdravie osôb. Úlohou územného rozhodnutia o umiestnení stavby je vymedziť územie pre stavbu, stanoviť podmienky na projektovú prípravu stavby. Bolo by vhodné, aby podklady o stave územia zahŕňali aj znalosť z hľadiska objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu. Teoreticky sa o tom píše v § 37 ods. 2 zákona 50/1976 Zb. predpisom, ktorý ustanovuje hygienické, protipožiarne a ďalšie požiadavky, prípadne vo vyhláške o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku číslo 85/1976 Zb. je to § 7 odsek 4 písm. d) a g). Pre túto časť odporúčame, aby stavebný úrad požadoval premeranie pozemku z hľadiska prenikania radónu z podložia. Pritom musí byť už z návrhu na vydanie územného rozhodnutia zrejmé, či sa schvaľovaný pozemok nachádza v oblasti s nízkym radónovým rizikom, alebo nie.

    V prípade zvýšeného radónového rizika to znamená, ak sa prieskumom pozemkov preukáže kategória stredného alebo vysokého radónového rizika, stavebný úrad overuje, či sa v dokumentácii navrhli technické riešenia nápravných opatrení na zníženie možnosti ožiarenia osôb. Ukončenú stavbu možno v zmysle stavebného zákona používať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Je žiaduce vyžadovať plnenie vyhlášky číslo 406/1992 Zb., že objemová aktivita v pobytových priestoroch nesmie v priemere za rok prekročiť hodnotu 100 becquerelov/m3. K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia treba predložiť výsledky aspoň týždenných integrálnych meraní ekvivalentnej objemovej aktivity radónu alebo objemovej aktivity radónu v ovzduší objektu.

    Konkrétna forma zakomponovania nevyhnutých povinností do platnej legislatívy vyžaduje príslušný vykonávací predpis k novelizovanému stavebnému zákonu formou vyhlášky. Je nevyhnutné, aby vykonávacia vyhláška obsahovala spôsob overovania a schvaľovania technických riešení nápravných opatrení na zamedzenie vstupu radónu z podložia do obytného priestoru a spôsob vykonania merania objemovej aktivity radónu v priestoroch novostavby pred kolaudáciou.

    V súčasnosti sa v Slovenskej republike splnili všetky predpoklady metrologického zabezpečenia merania radónu. Základný dokument, z ktorého vychádza metrologická legislatíva, je zákon o metrológii číslo 505/1990 Zb. Účelom tohto zákona je úprava práv a povinností právnických a fyzických osôb oprávnených v podnikateľskej činnosti i orgánov štátnej správy v odbore metrológie, a to v rozsahu potrebnom na zabezpečenie jednotnosti a správnosti meradiel a merania. Doklad o objemovej aktivite radónu, resp. jeho dcérskych produktov na úrovni úradnej listiny, môže vydať iba úradný merač. Podmienky nadobudnutia úradného merača, jeho práva a povinnosti sa podrobne uvádzajú v metodickom pokyne pre metrológiu.

    Na metrologické zabezpečenie týchto veličín, ktoré je dané zákonom číslo 505/1990 Zb. o metrológii, sa v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave vybudovalo Štátne metrologické stredisko pre radónové veličiny, ktoré v zmysle platných predpisov nadviazalo na etalón vyššieho rádu v zahraničí. Na etalonážnom zariadení sa testujú vyvíjané prístroje, kalibrujú sa nové tuzemské aj zahraničné meradlá a v neposlednom rade sa tieto meradlá overujú s vystavením overovacieho listu. Metodicky, kapacitne a technicky je na povinnosť zisťovania radónového rizika pripravené, teda metodicky a kapacitne je pripravené na meranie radónového rizika, žiaľ, legislatívne zatiaľ nie. Treba si uvedomiť, že naprojektovanie a realizácia protiradónových opatrení počas výstavby, a to je dôležité, je podstatne lacnejšie ako dodatočné sanovanie už postaveného objektu s vysokou úrovňou radónu. Ceny stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu sa pohybujú za rodinný dom v rozpätí 2 500 až 3 500 Sk a za 1 ha pri plošne rozsiahlych stavbách okolo 25 000 až 35 000 Sk.

    Sanácie na odstránenie zvýšeného výskytu radónu sa pri rodinných domoch pohybujú v desiatkach tisícov a pri vyšších stavbách v stovkách tisícov Sk, čiže rádovo podstatne vyššie ako náklady na prieskum stavebnej parcely a do novostavby zabudované nevyhnutné opatrenia. A preto v zmysle uvedeného navrhujem, aby Národná rada uložila ministerstvu životného prostredia začleniť povinnosť posudzovania miery radónového rizika v rámci územného a stavebného konania do vykonávacích predpisov k novele stavebného zákona. Z tohto dôvodu aj výbor životného prostredia prijal dané uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila posudzovanie miery radónového rizika v rámci územného a stavebného konania vo vykonávacích predpisoch k stavebnému zákonu.

    Prosím pánov poslancov, aby uvážili, že skutočne sa rakovina u nás čím ďalej, tým viac rozmáha, rakovina pľúc je u slovenského obyvateľstva pomerne veľmi časťou príčinou ich úmrtia, a preto odporúčam, aby ste sa k tomuto uzneseniu vyjadrili kladne.

    Ešte by som chcela okrem bodov 34 a 43, ktoré už navrhol vyňať zo spoločného hlasovania pán poslanec Pokorný, navrhnúť vyňať aj bod 38 zo spoločného hlasovania. V prípade, že by sa o návrhoch pána poslanca Pokorného hlasovalo spoločne, navrhujem vyňať z tohto spoločného hlasovania bod číslo 1.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    moje vystúpenie bude krátke a týka sa stavebného zákona a hlavne pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec Pokorný. Veľmi krátko spomeniem rokovanie vo výbore pre životné prostredie, ktorý je gestorským výborom, a položím aj niekoľko otázok pánu ministrovi. Prečo vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody, keď sme prerokúvali spoločnú správu, pán minister tvrdil, že do Národnej rady sme dostali ešte nejaký iný návrh zákona s nejakými drobnými pozmeňujúcimi návrhmi. Dnes pri predložení pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Pokorného je mi jasné, že tieto drobné technické chyby alebo nejaké drobné legislatívne úpravy sú v tomto jeho návrhu.

    Bolo by veľmi vhodné, ak niečo vo výbore tvrdia pracovníci a pán minister a vlastne potom neskôr sa zistí skutočnosť, že do Národnej rady žiadny iný návrh zákona neprišiel, len vo výbore sme boli zavádzaní, je to na zváženie. Možno pánu ministrovi tieto pozmeňujúce návrhy neprešli na zapracovanie vo vláde, tak sa dostali teraz cez tento pozmeňujúci návrh. Je to hlavne bod 1, myslím si, že aj bod 4. Ak treba v zákone dať nejaké nové body, ktoré sa v pôvodnom návrhu zákona nevyskytovali, bolo by dobré o týchto veciach veľmi otvorene a jasne hovoriť práve v gestorskom výbore. Mrzí ma to, že to takto nebolo pri poslednom prerokovaní zákona. Stavebný zákon a jeho novela je potrebná, pretože je mnoho vecí, ktoré treba zapracovať do tejto novely, ale forma a spôsob prerokovania neboli vhodné.

    Vyjadrím sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložil pán poslanec Pokorný.

    Bod 1 jeho pozmeňujúceho návrhu by som odporúčala prijať, pretože skutočne investičná činnosť patrí do kompetencie iného rezortu a je chybou prípravy návrhu zákona, že to tam nebolo. Drobná technická chyba v bode 2 je v poriadku. Závažnejší je bod 4, kde sa majú doplniť slová "v prípade prerokovania návrhu územnej prognózy koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky spôsob prerokovania určí ministerstvo". Nevidím dôvod, prečo by malo určovať ministerstvo spôsob prerokovania. Môže sa stať, že ministerstvo určí, že prerokuje túto územnú koncepciu bez toho, aby do toho zatiahlo obce alebo príslušné orgány, ktoré sa k tomu majú vyjadriť, pretože si samo môže určiť to, čo bude vyhovovať pre jeho najlepšie rozhodovanie v tejto koncepcii. Preto by som zvážila a neodporúčala prijať bod 4. Body 3, 5 a 6 vlastne vzájomne súvisia. Je tiež veľmi zvláštne, že dnes na schôdzi Národnej rady dostávame plné znenie nového paragrafu, ktorým sme pôvodne menili len isté rezorty. Bola by som veľmi rada, keby pán minister vysvetlil a zdôvodnil, prečo bod 6, čiže § 125 odsek 2 by mal byť v takomto znení, prečo by malo byť určenie a oznámenie stavebným úradom vlastne ohraničené vyjadrením rezortov obrany a bezpečnosti.

    Bola by som rada, keby mohol zaujať k týmto pozmeňujúcim bodom, ktoré, myslím si, mal zapracovať rezort ministerstva životného prostredia, stanovisko pán minister, pretože mi chýbal v jeho úvodnom slove akýsi základný popis novelizácie, bolo len zdôvodnenie, prečo odporúča a prečo neodporúča niektoré body spoločnej správy, a čakala by som, že minister jasnejšie zdôvodní novelizáciu takého vážneho zákona, ako je stavebný zákon.

    Ďakujem veľmi pekne a ešte by som žiadala, aby sa o bode 4 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Pokorného hlasovalo samostatne.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho rokovania za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    bol som priamo vyzvaný, teda sa musím vyjadriť, musím však povedať, že tieto pozmeňujúce návrhy dáva pán poslanec Pokorný, a preto bude najlepšie, keď ich on odôvodní. Ja môžem povedať akurát toľko, že po oboznámení sa s týmito pozmeňujúcimi návrhmi na ministerstve životného prostredia s nimi súhlasíme, teda odporúčame, aby boli v takom znení, ako sú tu uvedené. Nemôžem celkom súhlasiť s tým, že som na prerokovaní výboru zdôvodňoval iný materiál, než bol. Ja som to nebol, pani poslankyňa. Takže môžem k tomu povedať len toľko. Ministerstvo urobilo to, čo malo, poslalo príslušné materiály na rokovanie výboru.

    Mohol by som určite odôvodňovať každý pozmeňujúci návrh, ale máte to uvedené v správe, a zbytočne by som rokovanie predlžoval. Ak dovolíte, pár slov musím povedať k materiálu alebo k vyjadreniu, ktoré dala predsedníčka výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pani Lazarová. Je vcelku samozrejmé, že otázky radónu sa riešia vo vykonávacích predpisoch, napríklad požiadavka na kvalitu stavebného materiálu. Problematiku radónu riešilo naše ministerstvo ako gestor v rokoch 1992, 1993, vydali sa regionálne mapy Slovenskej republiky, tzv. mapy radónového nebezpečenstva, a na základe zistených anomálií, teda území, kde sa radón vyskytuje vo väčšom množstve, sa robia detaily.

    Na prvý pohľad sa zdá, že otázka radónu je veľmi zložitý problém. To nie je celkom pravda. Radón ako rádioaktívny plyn, ktorý vzniká pri rozklade rádioaktívnych minerálov, teda uránu a podobne, sa uvoľňuje z určitého geologického prostredia, a to presne sledujú geologické mapy, tam, kde sa vyskytuje určitý typ hornín, teda granity a granitoidy. V žiadnom prípade nemožno očakávať zvýšené obsahy radónu v územiach, kde sú sedimenty. Tam sa tento plyn nenachádza. Je vcelku samozrejmé, že pri územnom konaní sa na prípadné nebezpečenstvo, nielen takéto, upozorňuje, musia tam byť všetky podklady. Napríklad už pri výbere územia musia byť podklady, ktoré hodnotia územie z hľadiska stability, z hľadiska nebezpečenstva zosuvov a, samozrejme, aj z hľadiska prípadného výskytu niektorých nebezpečných látok.

    Pokiaľ s tým budete súhlasiť a ministerstvu sa odporučí, aby sa tejto problematike naďalej venovalo z hľadiska zdravia ľudí, problém, samozrejme, môžeme riešiť. Dovolím si len poznamenať, že radón ako rádioaktívny plyn má polčas rozpadu tri dni. Jeho koncovým produktom je olovo. To je nebezpečné, lebo práve pri dýchaní sa môže usadiť v pľúcach a skutočne môže vyvolať určité typy ochorenia. Jednoduché, ale veľmi jednoduché riešenie alebo veľmi jednoduchá ochrana proti zvýšeným koncentráciám či v bytoch, alebo v určitých plochách je dobré vetranie. Teda keď je dobrý pohyb vzduchu, nedôjde k žiadnej vyššej koncentrácii, teda ani k ohrozeniu na zdraví. Druhá vec sú už stavebné materiály. To je oveľa dôležitejšie, pretože sú známe prípady, že v Českej republike sa urobili panely z odpadu z úpravy rádioaktívnych rúd, a tam to bolo horšie, a na Slovensku zasa z niektorých odpadov zo spaľovní, teda z tepelných elektrární, z trosky a popolčekov, ale tam nejde o otázku radónu, ale rádioaktívnych minerálov, ktoré po spaľovaní zostanú v tom materiáli.

    Chcel by som vás požiadať, aby ste v súlade s predloženými návrhmi vyjadrili svoj názor na túto novelu stavebného zákona. S osobitným hlasovaním o bodoch číslo 34, 38 a 43 súhlasíme a môžem povedať, že neodporúčame ich prijatie, ostatné je vcelku podľa návrhu predkladateľa.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán Rózsa, rozprava je uzatvorená. Faktickú poznámku nemôžete mať, rozprava je uzatvorená.

    Chcem sa spýtať, pán spoločný spravodajca, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za udelenie slova.

    Tiež som bol vo vystúpení v rozprave vyzvaný, aby som zodpovedal niektoré veci. Začnem tiež spomienkou na prerokúvanie tohto návrhu vo výbore pre životné prostredie, ktorý bol uznesením Národnej rady určený ako gestorský výbor.

    Pani poslankyňa spomínala, že forma a spôsob tohto prerokúvania boli veľmi divné. Môžem to potvrdiť, ale myslím na celkom úplne iné veci. Novelu stavebného zákona gestorský výbor prerokúval na štyrikrát. Náš výbor nebol ochotný a schopný zísť sa k takému závažnému materiálu, aby vecne k tejto téme diskutoval. Preto nastalo počas prerokúvania viacero šumov a urobilo sa viac priestoru na diskusie. Návrhy, ktoré predkladám, nie sú návrhmi nejakého nového materiálu, ktorý mal byť doručený a nebol doručený alebo podobne. Túto informáciu som povedal ja, nie minister vo výbore pre životné prostredie, a týkala sa len jedného bodu predložených pozmeňujúcich návrhov, a to bodu 6, kde, práve naopak, sa nezasahuje do kompetencie ministerstva životného prostredia. Neviem si vysvetliť túto dojemnú starostlivosť pani poslankyne, ale je práve v prospech rezortov, aby sa dohodli pri prerokúvaní pri stavebnom konaní - rezortov ministerstva vnútra a ministerstva obrany.

    Body 1, 2 a 3 riešia vecný problém, bod 4, o ktorom hovorila pani poslankyňa, že nechápe, prečo by malo ministerstvo určiť spôsob pri prerokovaní návrhu územnej prognózy koncepcie územného rozvoja. Analógia je v predloženom návrhu novely zákona, a proti tomu nemal nikto výhrady, v bode 12 novely, ktorý hovorí o § 20 ods. 2, kde v prípade spracovania prognostickej úlohy na vypracovanie koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky spôsob prerokovania určí ministerstvo. Je to presne to isté, čo navrhujem ja, aby sme rozšírili § 21 ods. 1 písm. a), čiže nejde tu o žiadne zvyšovanie kompetencie ministerstva životného prostredia. Teraz hovorím ako predkladateľ, ktorý vystúpil v rozprave, žiaľ, v jednej osobe ako spoločný spravodajca výborov.

    Spôsob hlasovania som určil ako spravodajca výboru, preto mám v právomoci aj ako poslanec dať návrh na vyňatie a osobitné hlasovania o tých bodoch, s ktorými nesúhlasím. Môžem sa odvolať aj na § 34 rokovacieho poriadku. Preto vás prosím ešte raz, aby ste pri schvaľovaní akceptovali mnou predložené návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Procedurálny návrh - pán Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som požiadal o 30-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Pani poslankyňa Kolláriková. Nech sa páči.

  • Za klub Slovenskej národnej strany taktiež požadujem prestávku na poradu.

  • Teda v zmysle § 32 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerušujem rokovanie a vyhlasujem 30-minútovú prestávku. Pokračovať budeme o 18.15 hodine. Nech sa páči, prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v našom rokovaní. Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán poslanec Sečánsky.

  • Pán podpredseda, mám ten názor, že o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Pokorný pod bodom 1, nebude možné hlasovať, pretože tento návrh rozširuje novelu, a to je v rozpore s § 94, myslím si, že je to odsek 2 návrhu zákona.

  • Ďakujem za vysvetlenie, akceptujem stanovisko pána poslanca. Ak je to nad rámec, bolo by to nepriechodné.

    Ak dovolíte, v zmysle rokovacieho poriadku by som najprv ako spoločný spravodajca uviedol hlasovanie zo spoločnej správy na strane 19, a to spoločne so súhlasným stanoviskom k bodom, ktoré prečítam. Neprečítam tie, ktoré v rozprave odzneli na vyňatie. Čiže budeme hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 7, 9, 11, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 37, 39, 40, 41, 42, 44, 45 a 46 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Dámy a páni, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime, ako uviedol pán spoločný spravodajca, najprv k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, ktoré nám predniesol spravodajca výborov. Gestorský výbor ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy uvedené spoločným spravodajcom sme prijali.

    Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

  • Ďalej budeme hlasovať jednotlivo o bodoch, ktoré som navrhol vyňať zo spoločného hlasovania. Z tejto skupiny sa v rozprave vyňali body 34, 38 a 43. Čiže hlasujeme najprv o bode 34.

  • Pán spoločný spravodajca, dali sme na samostatné hlasovanie aj body 2, 6, 12, 13, 28...

  • Áno, ostatné body sú na osobitné hlasovanie.

  • To bude potom en bloc. Súhlasím, dobre, hlasujme o bode 34.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďalej poslankyňa Lazarová vyňala bod 38. Čiže budeme hlasovať o bode 38.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 38 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 38 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej zo skupiny a) s návrhom gestorského výboru schváliť som vyňal bod číslo 43 na osobitné hlasovanie. Čiže hlasujeme o bode 43.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 43 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej zo skupiny b) zo spoločnej správy gestorský výbor odporučil neschváliť, ale jednotlivo hlasovať o bode 2.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatuje, že bod číslo 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej je to bod 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 6 spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje tento bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 6 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej je to bod 12 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 12 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že ani bod číslo 12 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej je to bod 13 spoločnej správy s odporúčaním neschváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 13. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

  • Ďalej je to bod 28 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 28. Gestorský výbor odporúča tento bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani bod číslo 28 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej je to bod 29 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 29 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Pán kolega, teraz prejdeme k ďalšej skupine bodov zo spoločnej správy, kde gestorský výbor vlastne nezaujal stanovisko. Nech sa páči.

  • Áno, čiže budem čítať len body s tým, že gestorský výbor k nim nezaujal stanovisko, ale vyslovil požiadavku hlasovať o nich osobitne. Hlasujeme najprv o bode 5.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 5 zo spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 8.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 8 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 8 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 10 zo spoločnej správy bez stanoviska gestorského výboru.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani bod číslo 10 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Posledným bodom spoločnej správy je bod 21 tiež bez zaujatia stanoviska gestorského výboru.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 21 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani bod číslo 21 spoločnej správy sme neprijali.

    Teraz prejdeme k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Nech sa páči, pán kolega.

  • V rozprave vystúpili v predmetnom bode traja poslanci. Ja som navrhol šesť pozmeňujúcich návrhov, ten siedmy je technický na prečíslovanie. Pani poslankyňa Lazarová predniesla uznesenie, ktoré je súčasťou spoločnej správy, o tom by som dal hlasovať na záver, a pani poslankyňa Sabolová vyslovila požiadavku hlasovať o bode 4 môjho návrhu samostatne, rád by som jej v tomto vyhovel.

    Čiže odporúčam hlasovať o bodoch, ktoré máte, vážené dámy a páni, pred sebou, o bodoch 2, 3, 5, 6 a aj 7 kvôli logike en bloc. O bode 4 budeme hlasovať osobitne. Odznelo to v rozprave.

  • Bod číslo 1 - námietka ústavnoprávneho výboru.

  • Čiže súhlasíte s tým, nemusíme o tom hlasovať.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Pokorného číslo 2, 3, 5 a 6 en bloc.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili en bloc návrhy pána poslanca Pokorného číslo 2, 3, 5 a 6.

    Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

  • Ďalej hlasujeme o bode 4 môjho návrhu samostatne.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o štvrtom návrhu pána poslanca Pokorného.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že i štvrtý návrh pána poslanca Pokorného sme schválili.

    Môžete pokračovať.

  • Tým sme vyčerpali všetky návrhy. Povedal som, že uznesenie pani Lazarovej by sme dali odsúhlasiť na záver po hlasovaní.

  • Ďakujem. Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

  • V súlade s uznesením výboru pre životné prostredie číslo 255, ktorým ma poveril v zmysle § 84 ods. 2, môžeme prejsť aj k tretiemu čítaniu. Na základe uznesenia výboru číslo 255 v písm. b) bod 2 je to uznesenie nášho výboru, pani poslankyňa. Čiže môžeme bez rozpravy pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Dámy a páni, dávam hlasovať, aby sme tento návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Pani kolegyňa, prepáčte, ešte raz. Pýtal som sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní. Pán spoločný spravodajca sa vyjadril. Prosím vás veľmi pekne, treba počúvať, a nie vykrikovať, ak máte niečo. Bude rozprava, prosím, zaprezentujte sa na tabuľu. Prepáčte, je to u vás pravidlom.

    Dámy a páni,

    pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov.

    Dámy a páni, otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Pýtam sa, či niekto z vás navrhuje opravu legislatívno-technických, resp. jazykových chýb.

    Keďže nie, uzatváram rozpravu alebo vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto tretieho čítania sa nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov.

  • Pán podpredseda, ak dovolíte, v časti B spoločnej správy gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky formou uznesenia požiadať vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila posudzovanie miery radónového rizika v rámci územného a stavebného konania vo vykonávacích predpisoch k stavebnému zákonu. Ak dovolíte, pán podpredseda, bol by som rád, ak by sme o tomto odporúčaní dali hlasovať.

  • Áno, dámy a páni, dávam hlasovať o tomto uznesení. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali toto uznesenie.

    Dámy a páni,

    budeme pokračovať tridsiatym siedmym bodom programu, ktorým je

    Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol tento materiál, ktorý vypracovalo ministerstvo životného prostredia a ktorý schválila vláda Slovenskej republiky pod názvom Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, pani Sabolová, máte procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem len upozorniť, a hlavne kvôli stenografickému záznamu, že došlo k porušeniu rokovacieho poriadku, pretože gestorský výbor nedal odporúčanie v zmysle § 84 ods. 2 na to, aby sa skrátilo tretie čítanie, a ak teda nie je súhlas, tretie čítanie sa má uskutočniť o 24 hodín. Čiže došlo k porušeniu rokovacieho poriadku s vaším vedomím, pán predseda aj pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Národná rada odhlasovala aj toto uznesenie, a keďže Národná rada odhlasovala toto uznesenie, je platné.

    Nech sa páči, pán minister, pokračujte.

  • Medzi dôležité dokumenty, ktoré sa prijali na konferencii Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro v roku 1992, patrí Dohovor o biologickej rôznorodosti. Pristúpenie Slovenskej republiky k dohovoru schválila vláda Slovenskej republiky ešte v roku 1993. Členskou krajinou dohovoru sme sa stali k 23. novembru 1994. V tom istom roku sa na ministerstve životného prostredia zriadil národný sekretariát dohovoru a vytvorila sa aj slovenská komisia dohovoru.

    Biologická diverzita predstavuje rôznosť všetkých foriem života, zahŕňa v sebe ekosystémy, rastlinné a živočíšne druhy, mikroorganizmy a ich génové informácie. Pretože človek napriek svojej závislosti od limitovaných zdrojov Zeme ich využíval, a dokonca ešte stále využíva nad svoju nevyhnutnú mieru, bude potrebné v ďalších rokoch venovať hlavnú pozornosť riešeniu troch hlavných problémov - ochrane biologickej rôznorodosti, trvalo udržateľnému využívaniu jej zložiek a spravodlivému a rovnomernému rozdeľovaniu prínosov z využívania genetických zdrojov tak, aby sa prírodné ekosystémy nenarušovali. Vypracovanie národnej stratégie vyplýva z členstva Slovenskej republiky v dohovore, ako aj z odporúčaní prijatých na rôznych medzinárodných konferenciách.

    Dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko údajov o biodiverzite Slovenska.

    Slovenská republika je z hľadiska prírodných podmienok značne diverzifikovanou krajinou, čo vyplýva z geografickej polohy krajiny, klimatických podmienok, riečnych systémov, osídlenia, ako aj vývoja hospodárstva a pôdohospodárstva. Doteraz sa u nás popísalo 11 270 rastlinných druhov, viac ako 26 700 živočíšnych druhov a 1 000 druhov prvokov. Odhady sú však výrazne vyššie. Zvlášť významný je výskyt 92 druhov rastlinných endemitov a 102 taxónov živočíšnych endemitov. Mnohé rastlinné a živočíšne druhy však v dôsledku extenzívneho využívania prírodných zdrojov vyhynuli, mnohé sú vzácne alebo ohrozené. Lesy pokrývajú 40,8 % územia Slovenska a z nich 40 až 45 % tvoria poloprírodné lesy s prirodzenou obnovou, čiže sa odlišujeme od väčšiny krajín strednej a západnej Európy. Veľký význam sa venuje najmä ochranným lesom a lesom osobitného určenia. Poľnohospodársky pôdny fond zaberá 50 % územia Slovenska.

    Nížiny sa v dôsledku intenzívneho využívania premenili na hospodárske biotypy s veľmi nízkou biodiverzitou. Dominujú tu najmä hospodárske plodiny, ako napríklad pšenica, kukurica, jačmeň, repka a podobne. Najväčšiu diverzitu predstavujú lúčne ekosystémy. Prirodzené lúky sa vyskytujú nad hornou hranicou lesa a predstavujú najstabilnejší ekosystém. Z hľadiska biodiverzity sú však cenné aj lúčne ekosystémy v zátokových oblastiach nížinných riek. Vodné a mokraďové systémy sú v dôsledku budovania vodohospodárskych diel, odvodňovania a znečisťovania najohrozenejšími biotopmi na Slovensku.

    Ochrana prírody a krajiny má však na Slovensku dlhú tradíciu, a preto možno konštatovať, že prírodné dedičstvo sa zachovalo lepšie ako v širšom regióne Európy. Máme 5 národných parkov, 16 chránených krajinných oblastí, 332 prírodných rezervácií, 229 národných prírodných rezervácií, 209 prírodných pamiatok, 45 národných prírodných pamiatok a 174 chránených areálov. Celkove 23 % územia Slovenska chráni zákon. Okrem toho 7 našich lokalít sa zaradilo do Ramsarského dohovoru na ochranu mokradí. Tri lokality sú zaradené do svetového kultúrneho dedičstva a jedna lokalita do svetového prírodného dedičstva. Minulý týždeň sme predložili do UNESCO ďalší návrh na zaradenie do svetového prírodného dedičstva Rokliny Slovenského raja a Dobšinskú ľadovú jaskyňu.

    Je len samozrejmé, že v ďalšom období chceme využívať dobré poznatky a skúsenosti pri uplatňovaní Národnej stratégie biodiverzity na Slovensku. Pri splnení stanovených strategických cieľov sa bude vychádzať z nasledovných riadiacich princípov.

    Biologická diverzita sa musí chrániť v celej šírke, prednostne, in situ, teda na mieste. Umelo vyvolaný úbytok sa musí kompenzovať v čo najväčšej miere, aby sa zachovala variabilita foriem života na všetkých úrovniach, musí sa zachovať diverzita krajiny. Prírodné zdroje sa musia využívať trvalo udržateľným spôsobom. Každý musí byť zodpovedný za ochranu biodiverzity a jej trvalo udržateľné využívanie. V rámci ochrany biologickej diverzity a národnej stratégie sa stanovilo 6 strategických cieľov, v rámci trvalo udržateľného využívania tiež 6 cieľov, v rámci všeobecných opatrení 11 a 1 cieľ v rámci medzinárodnej spolupráce. Stratégia ochrany biodiverzity sa bude v praxi zabezpečovať prostredníctvom akčných plánov, v ktorých sa strategické ciele a smery rozpracujú do konkrétnych činností.

    Na záver mi dovoľte uviesť ešte jednu krátku poznámku. Na budúci rok od 3. do 15. mája sa na Slovensku v Bratislave uskutoční 4. svetová konferencia o biodiverzite. Je to doklad uznania za doterajšie výsledky, ale aj prejav dôvery, že naše ministerstvo, naša republika bude vedieť takúto akciu, konferenciu uskutočniť. Bol by som veľmi rád, keby ste aj vy schválili Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme to taktiež pokladať za pozitívne ocenenie práce rezortu životného prostredia našimi poslancami, ako aj za prejav dôvery našej ešte stále častokrát podceňovanej práce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre navrhovateľa.

    Dámy a páni, minister životného prostredia Slovenskej republiky pán Jozef Zlocha vám uviedol návrh Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 646 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 646a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Jozefa Pokorného, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 20. 5. 1997 pridelil Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor.

    Výbory, ktorým sa Národná stratégia pridelila, ju prerokovali v určenom termíne s týmito výsledkami:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody predloženú Národnú stratégiu vzali na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovil s ňou súhlas. Všetky uvedené výbory zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby súhlasili s Národnou stratégiou ochrany biodiverzity na Slovensku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor odporúča prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy, ktorú máte pred sebou, v ktorom sú premietnuté aj návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uznesenie, ako som povedal, je súčasťou a po rozprave dáme o ňom hlasovať.

  • Áno, ďakujem.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy ústne. Pán Pokorný. Keď nikto viac, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy a páni,

    Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku sa spracovala na základe záväzku Slovenskej republiky ako zmluvnej strany Dohovoru o biologickej diverzite. Tento dohovor patrí v súčasnosti medzi najvýznamnejšie dokumenty medzinárodného práva, a to nielen v oblasti ochrany životného prostredia. Zaväzuje zmluvné strany, aby prijali účinné opatrenia na naplnenie troch cieľov dohovoru, ktorými sú:

    - ochrana biologickej diverzity, - trvalo udržateľné využívanie jej zložiek, - spravodlivé rozdeľovanie prínosov, ktoré prináša využívanie genetických zdrojov.

    Dohovor o biologickej diverzite sa považuje za najvýznamnejší nástroj implementácie agendy 21, ktorá je najobsiahlejším dokumentom z Ria a jeho implementácia bola zaradená medzi...

  • Priatelia, prosím, aby ste boli tichšie.

  • Implementácia spomínaného dohovoru, spomínanej agendy sa zaradila medzi stále body rokovania Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Predložený dokument podáva stručný, ale výstižný prehľad o stave biodiverzity na Slovensku, definuje základné princípy ochrany biodiverzity a určuje 24 cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, aby sa naplnil odkaz dohovoru o biodiverzite. Pre každý cieľ sú určené strategické smery...

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, prosím, prerušte svoje vystúpenie.

    Dámy a páni, budem vás upozorňovať, ak sa bavíte v tejto poslaneckej snemovni, aby ste sa išli porozprávať mimo rokovacej miestnosti. Tu rozpráva poslanec, vy nemáte k nemu žiadnu úctu. Prosím vás pekne, ak sa chcete o niečom rozprávať, príďte na hlasovanie.

    Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dokument, o ktorom hovoríme, je mimoriadne komplexný a vyčerpávajúco reaguje na všetky záväzky Slovenskej republiky, ku ktorým sa zaviazala ratifikáciou dohovoru. Osobitne treba vyzdvihnúť, že zároveň zohľadňuje moderný prístup k ochrane prírody na európskom kontinente v súlade s paneurópskou stratégiou biologickej a krajinnej diverzity, ktorá sa prijala na 3. konferencii ministrov životného prostredia Životné prostredie pre Európu, ktorá sa konala v Sofii v októbri 1995.

    Implementácia stratégie prostredníctvom akčných plánov, tak ako to určuje uznesenie vlády Slovenskej republiky, bude spoločnou skúškou disciplíny všetkých štátnych orgánov a organizácií, ale treba ho dostať i do povedomia všetkých občanov Slovenskej republiky tak, aby pochopili, že ochrana rozmanitosti foriem života a trvalo udržateľné využívanie biologických zdrojov je jediným východiskom pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti, na udržanie života na Zemi vrátane človeka. Vyslovením súhlasu s Národnou stratégiou ochrany biodiverzity môžeme i my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prispieť k naplneniu tohto humánneho a etického cieľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k tomuto vystúpeniu. Netreba. Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme z hľadiska protokolu sa musím spýtať aj pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť, ale asi ťažko sám k sebe.

    Dámy a páni, podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

    Prepáčte, pán kolega, tak ako je zvyklosťou alebo malo by byť zvyklosťou, skôr ako budete uvádzať hlasovanie, chcem pozvať všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli hlasovať.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Uznesenie je súčasťou spoločnej správy, tlač 646a. Myslím si, že ho netreba čítať, máte ho každý pred sebou. Ako spoločný spravodajca odporúčam prijať toto uznesenie.

  • Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vidíte, že aj tu sa potvrdzuje, že v niektorých zásadných veciach sa vie opozícia a koalícia dohodnúť.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady, ktoré predniesol spoločný spravodajca výborov.

    Skôr ako ukončíme dnešné rokovanie, chcel by som konštatovať, že zajtrajšie rokovanie bude pokračovať o 10.00 hodine, pretože od 8.00 hodiny bude rokovať viacero výborov Národnej rady, konkrétne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Z tohto dôvodu zajtrajšie rokovanie alebo pokračovanie 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bude o 10.00 hodine.

    Ďakujem za pozornosť.