• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram piaty deň rokovania 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi požiadali páni poslanci Delinga a Vavrík.

    Keďže budeme pokračovať hlasovaním, prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 92 poslancov, sme uznášaniaschopní.

    Budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. Je to tlač 637.

    Rozpravu k tomuto bodu sme skončili v piatok.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dostali ste aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce z rozpravy. Máme ich teraz viac. Dostali ste ich postupne tak, ako ich predložili poslanci aj s podpismi, ale v priebehu soboty, nedele a pondelka boli spracované do jedného nového materiálu, do spoločnej správy pod číslom 637a.

    Pýtam sa pána ministra zdravotníctva, či sa chce vyjadriť k rozprave. Ak áno, nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi reagovať na vystúpenia k rozprave, ktorá sa konala v piatok.

    Chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca Šagáta, ktorý v piatok popoludní pripomienkoval predložený návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1995 o Liečebnom poriadku. Bol by som to urobil hneď po jeho vystúpení, kým vám ešte zneli v ušiach jeho slová, no z organizačných dôvodov, ako viete, to nešlo.

    To, že reagujem na vaše slová, pán poslanec, po troch dňoch, mi však dalo možnosť hlbšie sa zamyslieť nad vašimi pripomienkami a odpovedať vám bez emócií, ktorých by som sa asi nebol zdržal. Najmä v reakcii na tú pasáž vášho vystúpenia, v ktorej ste sa tak nesmierne kriticky vyslovovali ku kvalite Liečebného poriadku. Toho Liečebného poriadku, ktorý ste mi nechali na stole, keď ste mi v decembri 1994 odovzdávali rezort. Toho Liečebného poriadku, ktorý vznikol pod vaším dohľadom. Vyzerá to, že ste už na to zabudli.

    Takisto skresľujúco mohol vyznieť počet vašich pripomienok. Novela Liečebného poriadku má aj s prílohami úctyhodný počet strán. Pritom nie všetky pripomienky, ktoré ste v piatok predniesli, možno akceptovať. Za každú konštruktívnu pripomienku som vám však ja i moji spolupracovníci vďační. Zrejme ako pediater ste si nevšimli, že je vo svete bežné, že menšie chirurgické zákroky, kvôli ktorým sa u nás pacient hospitalizuje, sa robia ambulantne. K tomu smeruje aj naša snaha. K tomu smeruje aj táto novela.

    Novela Liečebného poriadku sa dá posudzovať z viacerých strán. Odborná spoločnosť požaduje úpravu zavedenia nových výkonov, úpravu bodových hodnôt, systémový posun, na realizáciu ktorých by bolo treba zvýšiť zdroje za niekoľko miliárd korún. Zdravotné poisťovne na druhej strane požadujú striktnú redukciu výkonov oproti súčasnému stavu. Ministerstvo zdravotníctva je však garantom štátnej zdravotníckej politiky, musí preto urobiť všetko, aby sa v novele neuplatnili úzke individuálne či skupinové záujmy, ktoré by spochybnili systémový a koncepčný zámer novely. Treba zdôrazniť, že aj systémovosť a rozsah koncepčného zámeru novely Liečebného poriadku určujú predovšetkým rozpočtové zdroje v zdravotnom poistení a súčasne platné legislatívne podmienky, najmä však článok 40 ústavy, ktorý zaručuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Práve preto proces tzv. zdokonaľovania Liečebného poriadku je etapovitý.

    Ministerstvo zdravotníctva je v prvom rade zodpovedné za určovanie rozsahu podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia. Liečebný poriadok je rozsiahly zákon. Akákoľvek zmena znamená ovplyvnenie dosahu na finančné zdroje a musí tiež harmonizovať s ideou článku 40 ústavy, ako aj s ďalšou legislatívou. Rok trvala kontinuálna príprava návrhu novely Liečebného poriadku so všetkými zainteresovanými odbornými spoločnosťami, stavovskými organizáciami, profesijnými združeniami a zdravotnými poisťovňami. Zákon prešiel širokým pripomienkovým konaním. Obrovská dimenzia zákona, široká participácia vytvára priestor na diskusiu i na prejavy nespokojnosti či spokojnosti. Tá sa zvyčajne navonok neakceptuje.

    Idea i konštrukcia zákona bola pred rokovaním vlády schválená hlavnými aktérmi ministerstva zdravotníctva a zástupcami zdravotných poisťovní. Zákon schválila vláda a prešiel prvým čítaním. Ministerstvo zdravotníctva pred druhým čítaním vytvorilo dostatočný priestor na pripomienky najmä poslancov výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Výbor jednomyseľne odporučil návrh novely na druhé čítanie s uplatnením pripomienok gestorského výboru. Členom výboru ste aj vy.

    Pán poslanec Šagát, práve zložitosť, rozsiahlosť tohto zákona, potrieb etapovitého zdokonaľovania v závislosti od zdrojov v zdravotnom poistení ste využili na nie celkom odbornú diskusiu. Chcel by som vám pripomenúť, že na rokovanie na ministerstve zdravotníctva po prvom čítaní v parlamente ste prišli iba s dvoma pripomienkami. Po trojhodinovej diskusii sa všetci účastníci - zástupcovia zdravotných poisťovní, ministerstva a ďalší - rozišli relatívne spokojní podaním rúk a konštatovaním podpory hlavného pripomienkovania.

    Počas rokovania vo výbore ste však ukázali svoju druhú tvár najmä pred prítomnými novinármi. Po odchode zástupcov médií a ich priaznivcov ste po konštruktívnom rokovaní stratili záujem predvádzať sa. Boli ste ústretový až kolegiálny. Žiaľ, pred hlasovaním o novele ste zo zasadacej miestnosti odišli. Na zasadaní pléna ste opäť spochybnili to, čo ste spochybniť chceli, proklamujúc svoj jediný odborný záujem. Pritom to bol prehľadný manéver spochybniť všetko, čo je ministerstvom interpretované. Pritom ste si, pán poslanec, zabudli pripomenúť svoje neúplne šťastné transformačné a ekonomické kroky v rezorte. Zákon 277 vytvoril priestor na extenziu siete zdravotníckych zariadení a voľnú trhovosť pri vtedy nedostatočných zdrojoch v zdravotnom poistení. Vám môžeme vďačiť za otváranie sa nožníc medzi zdrojmi a narastajúcimi výkonmi, ktoré ste v piatok pripísali mne. Nedokonalosť, deravosť vami kreovaných zákonov číslo 277/1994 a 273/1994 znamenali pre zdravotné poistenie stámiliónové škody. A to som ešte mierny.

    Popierate spolitizovanie novely, pán poslanec, tým, že vám ide o jednu odbornú dokonalosť. Všetko to, čo sa akceptovalo z odborného pohľadu na úrovni výboru, by ste ako lekár nahlas, alebo mlčky prijali. Naopak, zaoberáte sa interpretáciou...

  • Páni poslanci, venujte pozornosť vystúpeniu pána ministra.

  • ...technických záležitostí, len aby sa dokázalo, že návrh novely je nedostatočne pripravený. Pritom návrh novely je dokonalejší ako súčasný zákon, je ďalším krokom k objektivizovaniu podmienok, ktorých rozsah je podmienený tým, čo som už spomenul. Tu chcem podotknúť, že novela zákona o Liečebnom poriadku sa bude musieť častejšie upravovať vzhľadom na meniace sa ekonomické a transformačné procesy v zdravotníctve.

    Ďalej musím odmietnuť pripomienky k operačným výkonom na ambulanciách. To, že sú tam a mali by byť, potvrdzujú stanoviská niektorých odborných spoločností. Tieto výkony sa realizujú v každej vyspelej európskej krajine. Máme ich teraz zrušiť preto, aby sme ich o nejaký čas znova inkorporovali? Možnosť niektorých operačných zákrokov vytvára priestor ekonomicky kvalitne poskytovať operatívu aj ambulantne, profesionálne na úrovni, s dostatočným materiálno-technickým vybavením. Preplácanie sa dá podmieniť ich certifikáciou, kvalifikačnými predpokladmi a materiálno-technickým vybavením jednotlivých zdravotníckych zariadení, resp. ambulancií.

    Dovoľte mi, aby som zareagoval na konkrétne pripomienky, ktoré boli vznesené v piatok. K pripomienke o rozsahu zákona o Liečebnom poriadku. Vzhľadom na Ústavu Slovenskej republiky nielen rozsah, ale aj podmienky a spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti je potrebné vymedziť zákonom. Práve rozsah a spôsob sú uvedené v prílohe zákona, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť.

    Otázka novej koncepcie pri tvorbe novely Liečebného poriadku. V návrhu novely Liečebného poriadku bola postavená nová koncepcia na financovanie spoločných vyšetrovacích liečebných zložiek. Do tejto časti boli novozaradené medicínske odbory, ako je rádioterapia a rehabilitácia. Jednotlivé medicínske odbory a zväzy sú v terajšom systéme financovania výrazne podhodnotené, čo je tiež jedna z príčin sústavného prehlbovania zadlženosti zdravotníckych zariadení.

    K otázke asistovanej reprodukcie. Neplodnosť postihuje 18 % celkovej populácie. Podľa WHO je neplodnosť chorobou, a preto k nej treba aj tak pristupovať a liečiť ju. Lekár má naplniť Hippokratovu prísahu, má liečiť a pomáhať. Podľa literatúry iba 5 percentám manželských párov sa v súčasnosti nedá pomôcť, aby mali vlastné dieťa. Pomocou tejto liečby sa narodilo vo Francúzsku 24 tisíc detí, vo Veľkej Británii 15 tisíc detí, v Belgicku 8 tisíc detí, v Českej republike 1 500 detí, v Turecku 200. Na Slovensku in vitro fertilizácia zaostávala. Za pomoci izraelského personálu v Bratislave sa začala približne pred piatimi rokmi. Presné údaje máme od roku 1996 po zavedení národného registra v Košiciach, kde sa v roku 1990 narodilo 22 živonarodených detí.

    Pripomienky boli aj k novej kategorizácii liekov. Nová kategorizácia je oveľa flexibilnejšia ako doterajšia, keď bolo treba novelizovaním zákona zaraďovať do Liečebného poriadku každý novoregistrovaný liek. Od konca roku 1994, keď sa uskutočnili práce, v súčasnosti platnom Liečebnom poriadku sa zaregistrovalo takmer 1 500 nových liekov. Predpokladá sa, že nových liečiv, nových molekúl sa zaregistruje ročne 20, kým nových liekov okolo 600. Z uvedeného jasne vyplýva, že navrhovaný spôsob kategorizácie je oveľa flexibilnejší ako doterajší. V tejto súvislosti treba zobrať do úvahy aj skutočnosť, že liek s novou molekulou sa po zavedení do terapie prvé dva až tri roky podáva v zariadeniach ústavnej starostlivosti, až neskôr sa dostáva do širokého používania v ambulantnej starostlivosti. Kategorizácia sa na lieky podávané v ústavnej starostlivosti nevzťahuje. Preto argumenty o zhoršení dostupnosti liekov po zavedení novej kategorizácie sú neopodstatnené.

    Nemožno tiež súhlasiť s názorom, že WHO každý rok mení denné odporúčané dávky. WHO každý rok vydáva kompletný zoznam liečiv s dennou odporúčanou dávkou, v ktorom sú zahrnuté nové liečivá s uvedením dennej odporúčanej dávky. Zmeny dennej odporúčanej dávky sú pomerne zriedkavé, hodnoty dennej odporúčanej dávky možno považovať za stabilnú hodnotu. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bude na základe údajov v zozname liečiv, ktorý je prílohou číslo 2 tohto zákona, vydávať zoznam liekov, ktorý bude obsahovať obchodné názvy liekov, kategóriu liekov a pri liekoch druhej kategórie čiastočne hradených zo zdravotného poistenia aj úhradu zdravotnej poisťovne a doplatok pacienta.

    Ďalej k nárastu výdavkov na zdravotnícke pomôcky. Nárast 108 mil. Sk na zdravotnícke pomôcky je primeraný, lebo pribudlo mnoho zdravotníckych pomôcok, ktoré sú finančne náročnejšie, ale zároveň prispievajú k zlepšeniu kvality zdravotne postihnutého občana. Pribudli najmä zdravotnícke pomôcky na jednorazové použitie, aby nedošlo k prudkému nárastu výdavkov, zaviedli sa množstvá a finančné limity.

    Dosť veľa sa kritizovali ambulantné výkony. Na úvod som spomenul, že všade je trend prejsť na ambulantnú starostlivosť a v ambulanciách sa dajú robiť aj určité chirurgické výkony. Skutočne sme si vyžiadali od piatku aj stanoviská hlavných odborníkov k tejto problematike. Všetky mám tu. Podľa jednotlivých odborov sa každý jeden stotožňuje s tým, že tie ambulantné chirurgické výkony, ktoré sú v novele Liečebného poriadku, treba ponechať, pretože našou snahou je v budúcnosti prejsť tiež na podobný spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý je bežný vo svete. Aj teraz pred rokovaním som sa stretol s názorom, že potom by to mohol vykonávať kadekto. Nebude, pretože bude odborné usmernenie ministerstvom zdravotníctva, kde sa jasne povie, že lekár na to musí mať certifikát, musí mať materiálno-technické vybavenie ambulancie a musí splniť určité podmienky.

    V piatok tu bola napríklad spomenutá aj sterilizácia. Dovoľte mi, aby som prečítal názor na sterilizáciu v ambulantných podmienkach. Sterilizáciu žien je možné vykonávať laparoskopicky i v ambulantných zariadeniach, ktoré však musia byť náležite vybavené možnosťou jednoznačnej hospitalizácie. Tu sú stanovené podmienky a takisto tento výkon môže byť v budúcnosti v ambulantnej starostlivosti. Nebudem čítať názory všetkých odborníkov, ale skutočne všetci, hlavne odborníci sa stotožňujú, aby sme ponechali navrhované chirurgické ambulantné výkony v Liečebnom poriadku tak, ako boli.

    Dovoľte mi na záver ešte pripomenúť asi to, že bola kritizovaná kategorizácia liekov a vytýkané vysoké náklady na lieky a zlá lieková politika. Nechcem to naťahovať, ale dovoľte, nemôžem na to nezareagovať práve tým, že lieková politika je súbor rôznych opatrení, legislatívnych noriem a nižších právnych noriem, ktoré tvoria spolu ekonomizáciu v liekovej politike. A to, čo sa tu spomínalo, že limity na lieky a nemocničné formuláre, kusová evidencia nestačí, naopak, je to jedna zložka z celkovej liekovej politiky.

    Ďalej ste spomínali, že sú potrebné štandardné terapeutické postupy. Takisto treba optimalizovať sieť, ktorá sa robí. Dovoľte mi, aby som skutočne povedal, čo tvorí Liečebný poriadok. Je tu jedna zložka, nová kategorizácia liekov, ktorá spolu s novým zákonom o lieku, ktorý je v Legislatívnej rade a v priebehu niekoľkých mesiacov by mal byť v parlamente na prerokovaní, tvorí v podstate súčasť liekovej politiky. Očakávajúci efekt a úspory liekovej politiky, ale aj racionálnu farmakoterapiu môžeme dosiahnuť len zákonnou normou. Momentálne, čo sa týka nemocničných zariadení, je taký stav, že nemocničné zariadenia sú štátne a tiež sa dajú ovplyvňovať rôznymi príkazmi ministra, nariadeniami. Horšie je to v neštátnej sfére, kde sa lieková politika a preskripčné opatrenia môžu dosiahnuť len zákonom, a to je zákon o lieku.

    V piatok boli dodatočne dané pripomienky. Tak, prosím, pán poslanec Šagát tu dal asi okolo 100 nových pripomienok. Dovoľte mi, aby sme to skutočne zhrnuli asi tak, že väčšinu týchto pripomienok nebudeme akceptovať. Odporúčame akceptovať pripomienky na strane 28 - vynechať výkony 168, 187, 188 a 189. Sú tam uvedené výkony, ktoré odporúčame akceptovať, je ich menej. Ostatné pripomienky, ktoré boli vznesené pánom poslancom Šagátom, sa po dokonalom zvážení ministerstvom zdravotníctva neakceptujú. Z tých, ktoré boli vznesené, plne akceptujeme ako rezort pripomienky, ktoré vzniesol pán poslanec Oravec, a takisto pripomienky, ktoré sa týkajú stomatológie o bodovej úprave.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    skutočne si treba uvedomiť, že tento zákon je zákon, ktorý sa dotýka bezprostredne každého z nás, lebo každý z nás, ako tu sedí, je potenciálnym pacientom. Skutočne to robíme pre pacientov, pre seba a preto, aby sme zlepšili liečebno-preventívnu starostlivosť o našich poistencov. Skutočne by som vás poprosil, aby ste sa na to pri posudzovaní pozerali viac odborne a prosím vás o to, aby ste tento zákon pri hlasovaní podporili.

    Na záver chcem uviesť ešte jednu pripomienku alebo poznámku. Ako som na úvod hovoril, že sú prijaté zákony, ktoré hovoria o zdravotníckej legislatíve, tak musím podotknúť asi toľko. Kedysi bol jeden zákon, zákon číslo 20, ktorý sa zaoberal celým dianím v zdravotníctve. Čas ukáže, že aj legislatívne normy, ktoré tvoríme pre zdravotníctvo, v krátkej budúcnosti budeme musieť spojiť do jedného zákona, ktorý bude jasne definovať podmienky v zdravotníctve a poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti.

    A keď hovorím o Liečebnom poriadku, môžem povedať, že to, čo je v ňom, sme prácne vypracovali, vypracovali sme to, čo je štandard a na čo má pacient nárok. Položme si otázku: Nemôžeme v budúcom novom zákone inou formou upraviť nadštandard? Upraviť iba to, za čo nemá pacient zo zdravotného poistenia plnú úhradu? Nebude to pohodlnejšie? Naozaj berte tento zákon ako vyvíjajúci sa proces, ktorý tu je možno len na prechodný čas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pani spoločná spravodajkyňa sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,

    keďže pán minister podrobne zhodnotil diskusiu, ktorá prebehla v parlamente k novele zákona číslo 98/1994, tak si myslím, že by som sa zbytočne opakovala, pretože mnohé veci tu boli podrobne vyslovené.

    Napriek tomu mi dovoľte - keďže rozsah pripomienok, ktoré v pléne odzneli v piatok pri prerokúvaní tejto novely zákona, bol veľký a odzneli tu mnohé návrhy - pre orientáciu tých poslancov, ktorí nie sú členmi gestorského výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, uviesť, že výbor sa skutočne počas troch rokovaní veľmi podrobne zaoberal všetkými pripomienkami, ktoré prišli od rôznych združení, komôr, asociácií a ďalších organizácií, ktoré v rámci zdravotníctva pôsobia. Myslím si, že nikde nie je taký silný lobing ako v jednotlivých medicínskych odboroch, a preto tých pripomienok bolo toľko.

    Sama za seba vám môžem povedať ako spoločná spravodajkyňa, že všetky návrhy, ktoré prišli v písomnej alebo aj v ústnej podobe, ktoré som sama prerokúvala nielen v tomto roku, ale aj v minulom roku, všetky návrhy som osobne prerokovala na ministerstve zdravotníctva. Mnohé sa opakovali a dostali ich viacerí poslanci, koaliční aj opoziční, preto sa niektoré z nich objavili aj v pozmeňujúcich návrhoch napriek tomu, že sme sa s nimi vo výbore podrobne zaoberali.

    V rozprave vystúpilo celkom 6 poslancov, ktorí odovzdali spolu 37 pozmeňujúcich návrhov doložených podpismi 15 poslancov, tak ako im to § 82 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky umožňuje. Z týchto 37 pozmeňujúcich návrhov má väčšina skutočne vysoko odborný charakter. Myslím si, že je jedno, či ich predkladal opozičný, alebo koaličný poslanec. Tie, ktoré sú podnetné a ktoré návrh zlepšia, by sme mali prijať. Hovoril o nich už pán minister, a preto mi teraz ešte dovoľte povedať len pár slov k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom poslancov, ktorí vystúpili v rozprave.

    Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Oravec a predniesol 11 návrhov. Naozaj sú to body, ktoré sa nejakým nedopatrením pri prepisovaní zákona vynechali. Uvedomte si rozsah tohto zákona, ako bolo povedané, má vyše 1000 strán a jednotlivých bodov, o ktorých sa tam hovorí, je niekoľko desaťtisíc. Myslím si, že pán poslanec Šagát tu napadol pána poslanca Oravca, že tie návrhy dal on, hoci ich mal pripravené pán poslanec Šagát. Ale, bohužiaľ, pán poslanec Šagát písomné návrhy predložil až po svojom ústnom vystúpení. Pán poslanec Oravec ich dodal v písomnej podobe niekoľko hodín pred začatím rozpravy. Preto sú vlastne tieto názory spoločné.

    Pán poslanec Kvarda predložil 12 návrhov. Pán poslanec, ak budeme v spoločnej správe postupovať tak, ako odporúčal gestorský výbor, tak vaše body 2, 3c, 5 a 10 budú bezpredmetné, preto o nich nedám hlasovať. Všetky ostatné návrhy, ktoré ste predložili, sa objavili už na rokovaní výboru, podrobne sme sa nimi zaoberali a po odbornom stanovisku ministerstva zdravotníctva si ich gestorský výbor neosvojil.

    Tretí vystúpil pán poslanec Šagát. Mnohé jeho návrhy boli totožné s návrhmi pána poslanca Oravca, preto ich stiahol, takže z 13 pozmeňujúcich návrhov zostáva 9. Podrobne sa nimi zaoberal pán minister, preto nebudem hovoriť už svoje stanovisko.

    Pán poslanec Mikolášik dal dva pozmeňujúce návrhy. Vystúpila som už s faktickou poznámkou v piatok v rozprave k týmto pozmeňujúcim návrhom. A pekne by som vás poprosila v mene žien, ktoré nemôžu inak riešiť svoju situáciu bezdetnosti, iba spôsobmi, ktoré sú navrhované v zákone, aby ste jeho návrhy nepodporili.

    Pán poslanec Ferkó z pôvodne spracovaných dvoch návrhov podal iba jeden. Týka sa zdravotníckych pomôcok pre diabetikov. Záleží na vás, ako tento návrh spracujete, či budete za, alebo proti.

    Posledná vystúpila pani poslankyňa Sudeková. Mala dva pozmeňujúce návrhy. Sú to drobné zmeny, ale budú šetriť finančné prostriedky. Týkajú sa stomatológie. Keďže pani poslankyňa je pôvodným povolaním stomatologička, tak si myslím, že je namieste, aby tieto návrhy podala a aby ich aj odôvodnila.

    To bolo všetko z rozpravy. Keďže v rozprave odznel aj návrh pána poslanca Šagáta v zmysle § 82 ods. 1...

  • Pani poslankyňa, chcete, aby sme už pristúpili k hlasovaniu?

  • Z rozpravy vyplynul názor pána poslanca Šagáta, ktorý žiadal, aby sme v zmysle § 82 ods. 1 novely zákona číslo 98/1990 Zb. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady 222/1996 Z. z. tento návrh zákona vrátili predkladateľovi na dopracovanie.

    Prosím, budeme hlasovať bez rozpravy o návrhu pána poslanca Šagáta. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Tento návrh gestorský výbor nepodporil.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme návrh pána poslanca.

    Pani poslankyňa, môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Musíme hlasovať najskôr o návrhoch zo spoločnej správy a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

  • Áno, pán predseda, a budem odporúčať hlasovanie tak, ako je uvedené v spoločnej správe na strane 28, kde gestorský výbor kvôli prehľadnosti navrhol osobitne hlasovať o časti A, to je o paragrafovom znení, a potom o štyroch prílohách, ktoré sú súčasťou zákona, ale keďže je tu viacero pozmeňujúcich návrhov, bude dobré, keď budeme o týchto jednotlivých častiach hlasovať osobitne.

    Ako o prvom by sme mohli hlasovať o časti A, o paragrafovom znení, kde gestorský výbor odporúčal samostatne hlasovať o bodoch 3 a 11. Napriek tomu, že je súhlasné stanovisko výboru, pri svojom vystúpení som upozornila, že prijatím týchto bodov by sme sa dostali do rozporu s ústavou, a to článkom 40 a článkom 72. Prosím, aby poslanci akceptovali názor legislatívy a tieto dva body neprijali.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Body 3 a 11 sme neprijali.

  • Môžeme pokračovať tak, ako odporúčal gestorský výbor, ktorý k paragrafovému zneniu odporúča en bloc schváliť body 1 až 17, okrem bodov 3 a 11, o ktorých sme sa už vyjadrili. Teraz môžeme hlasovať o týchto bodoch. Gestorský výbor dáva súhlas na prijatie týchto bodov.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 17 okrem bodov 3 a 11.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Body 1 až 17, okrem bodov 3 a 11, sme prijali.

  • Teraz môžeme prejsť k hlasovaniu o prílohe číslo 1, kde sú body 1 až 57. Gestorský výbor odporúča všetky prijať.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o bodoch, ktoré sú v prílohe číslo 1 od bodu 1 až po 57. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme. Toto hlasovanie navrhol gestorský výbor en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Doplňujúce návrhy v prílohe číslo 1 sme všetky prijali.

  • Môžeme prejsť k prílohe číslo 2, kde gestorský výbor odporúčal en bloc schváliť body 1, 3, 5.

  • Hlasujeme o prílohe číslo 2, o bodoch 1, 3 a 5.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 128 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme aj tieto body spoločnej správy.

  • V prílohe číslo 2 gestorský výbor neodporúčal schváliť body 2 a 4. Čiže môžeme o nich hlasovať en bloc a nesúhlasiť s nimi.

  • Hlasujeme o bodoch číslo 2 a 4 v prílohe číslo 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tieto body sme neprijali.

  • Môžeme prejsť k prílohe číslo 3, kde je iba jedna pripomienka, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujeme sa a budeme hlasovať o návrhu z prílohy číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • V spoločnej správe je ako posledná príloha číslo 4, ktorá obsahuje body 1, 2, 3. Gestorský výbor odporúča všetky tri body en bloc schváliť.

  • Hlasujeme o doplňujúcej pripomienke v prílohe číslo 4. Sú to tri body a všetky máme podľa gestorského výboru prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme aj tieto posledné doplňujúce návrhy zo spoločnej správy.

    Môžeme pristúpiť, pani poslankyňa, k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom z rozpravy.

  • Áno, pán predseda, ale skôr ako prejdeme k hlasovaniu, pre záznam si dovolím upozorniť na preklepy, ktoré sú na strane 23. Je to k prílohe číslo 1, časť VII, kde pod bodom 4 má byť správne "idiopatická sterilita", pod bodom 5 "mužský faktor" a pod bodom 6 "imunologické". Pri prepise došlo k vynechaniu týchto písmeniek, ale aby sa nezmenil odborný text, tak upozorňujem na nutnosť opravy.

  • Áno, všetko je v spoločnej správe. A ešte upozornil pán poslanec Horál na preklep v bode číslo 1 indikačná skupina II, príloha číslo 4, kde má byť správna diagnóza 6, a nie 10x.

  • A teraz môžeme prejsť k hlasovaniu o príspevkoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvý vystúpil pán poslanec Oravec. Svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy má rozdelené do troch častí. Pre lepšiu orientáciu tých, ktorí budú spracúvať zákon do definitívnej podoby, znovu navrhujem, aby sme o jednotlivých častiach hlasovali en bloc. Čiže prvá je časť V - Príplatok k operáciám v ambulancii, kde sú uvedené návrhy pod bodmi 1 až 5. Hlasujeme en bloc. Súhlasíte, pán poslanec?

  • Súhlasná odpoveď poslanca z pléna.

  • Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Oravca číslo 1, 2, 3, 4 a 5.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Druhá skupina pozmeňujúcich návrhov sa týka písmena E - Vnútorné lekárstvo. To sú dva návrhy. Znovu so súhlasom pána poslanca Oravca odporúčam hlasovať en bloc.

  • Hlasujeme o dvoch návrhoch pána poslanca Oravca pod písmenom E - Vnútorné lekárstvo.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj tieto návrhy.

  • Posledná skupina pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Oravca je uvedená pod písmenom J - Gynekológia a pôrodníctvo. Obsahuje 4 návrhy. Znovu odporúčam hlasovať en bloc.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Oravca pod písmenom J. Sú to 4 body.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj tieto pozmeňujúce návrhy.

    Môžeme pokračovať, pani poslankyňa.

  • Druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Kvarda, ktorý mal 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ako som už upozorňovala v záverečnom slove, ak odhlasujeme v spoločnej správe body 2, 3c, 5 a 10, jeho návrhy sa stávajú bezpredmetné. Keďže sme tieto body odsúhlasili, nie je potrebné o týchto návrhoch pána poslanca hlasovať.

    Pán poslanec, prajete si, aby o návrhoch, ktoré zostávajú, sa hlasovalo jednotlivo, alebo dávate iný návrh?

  • Hlasujeme en bloc o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Kvardu okrem bodov 2, 3c, 5 a 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Neprijali sme tieto návrhy.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Šagát. O procedurálnom návrhu sme hlasovali. Z jeho 13 návrhov sa potom zistilo, že viaceré sú spoločné s tými, ktoré dal pán poslanec Oravec, a už sme o nich hlasovali. Zostáva 9 návrhov.

    Pán poslanec, budeme o nich hlasovať osobitne, alebo po nejakých jednotlivých skupinách, ktoré sa týkajú jednotlivých medicínskych odborov?

  • Môže sa hlasovať en bloc.

  • Ale potom musíte, pani spoločná spravodajkyňa, povedať tie, o ktorých sme už hlasovali.

  • Pani poslankyňa, o prílohe číslo 1 a potom o ostatných po skupinách.

  • Teda chcete, aby sme osobitne hlasovali o zdravotníckych pomôckach a potom spolu môžeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v písomnej časti, ktorá je súhrnom, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8. Dobre som vám rozumela?

  • Odpoveď poslanca Šagáta z pléna.

  • Dobre. Teraz hlasujeme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Šagáta k prílohe číslo 1, a to o bodoch 1 až 8 en bloc.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy - prosím vás, na strane 11 v písomnej časti sa vynechala dvojka. Jedny sú návrhy na doplnenie zdravotníckych pomôcok a druhá časť sa týka strany 116 - doplniť slovo "alergológ". Sú odlišné, tak by som odporúčala, aby sme hlasovali o bode 1, kde sú pomôcky, osobitne a o bode 2 osobitne, ak budete s mojím návrhom súhlasiť.

  • Bod 2 je na strane 116. Pri prepise bola vynechaná číslica 2. Pod bodom 1 sú uvedené dve zdravotnícke pomôcky.

  • Hlasujeme jednotlivo o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šagáta v prílohe číslo 2 pod bodom 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

  • Pán poslanec, ešte tam máte ďalšie návrhy, ale ste ich neočíslovali ani v časti, ktorú ste odovzdali na písomné spracovanie. Pýtam sa vás, či chcete hlasovať o jednotlivých zostávajúcich pozmeňujúcich návrhoch osobitne, alebo en bloc.

  • Aby nedošlo k nedorozumeniu, navrhoval som tri zdravotnícke pomôcky. Pod prvým bodom bola ušná individuálna k zvukovodnému naslúchadlu a potom dva prístrojčeky, inhalačný PARI-MASTER a DESITIN. Ak sme tieto odhlasovali, zostáva len na strane 116 doplniť slovo "alergológ" a na strane 146 príspevok poisťovne na batérie a akumulátory pre dôchodcov a deti do 200 Sk.

  • Pán poslanec, odhlasovali sme podľa toho, čo som prečítal, prvý odsek pod písmenom 1 a druhý odsek, ktorý sa začína na strane 146.

    A o návrhu na strane 116 sme nehlasovali. Teraz, ak by sme mali hlasovať, tak bod 2 začína na strane 116, skupina K.

  • O celom bode 2 môžeme hlasovať en bloc?

  • Odpoveď poslanca Šagáta z pléna.

  • Ďakujem pekne, môžeme hlasovať.

  • Prosím, hlasujeme o bode 2 návrhu pána poslanca Šagáta.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj druhý návrh, pokiaľ ide o pomôcky.

    To bol posledný návrh pána poslanca Šagáta.

  • Prejdeme ďalej k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Mikolášika. Mal dva pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o návrhoch osobitne tak, ako ich máte predložené v písomnej časti na strane 12 spoločnej správy. Budeme hlasovať o prvom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikolášika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikolášika. Môžeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať hlasovaním o jedinom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ferkóa. Týka sa prílohy číslo 7 - Zdravotnícke pomôcky. Uvedené sú 2 pomôcky, ale sú pod jedným návrhom. Budeme hlasovať o týchto dvoch častiach en bloc.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme a doplňujúcom návrhu pána poslanca Ferkóa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Prijali sme tento doplňujúci návrh.

  • Prikročíme k dvom posledným pozmeňujúcim návrhom, ktoré odovzdala pani poslankyňa Sudeková. Budeme o nich hlasovať en bloc.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o návrhoch pani poslankyne Sudekovej. Hlasujeme en bloc o prvom a druhom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme prijali aj tieto posledné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy.

  • Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za veľmi dobrú spoluprácu pri hlasovaní v druhom čítaní. Mám odporúčanie gestorského výboru podľa § 83 ods. 2 a § 84 ods. 2 a § 86, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, počuli ste, pani spoločná spravodajkyňa predložila návrh, aby sme hneď prešli k hlasovaniu v rámci tretieho čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Aj v treťom čítaní musím otvoriť rozpravu. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Ftáčnik sa hlási do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    nebudem sa vyjadrovať k zákonu, ale chcel by som vám vysvetliť zmysel tretieho čítania.

    Ak máme zákon, ktorý má dva a pol kilogramov a niekoľko desiatok alebo stoviek strán, a je k nemu schválených niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov, tak tretie čítanie má slúžiť na to, aby bol čas medzi schválením pozmeňujúcich návrhov a rozhodnutím o zákone na posúdenie, či sme náhodou pri hlasovaní neurobili nejakú chybu, lebo v niektorých prípadoch sme hlasovali inak, ako odporúčal gestorský výbor, teda aby to niekto kompetentný z ministerstva zdravotníctva a z legislatívy Národnej rady prezrel.

  • Pán poslanec, máte navrhnúť opravy legislatívno-technického charakteru, prípadne jazykových chýb.

  • Presne o tom hovorím. Nemôžem navrhnúť opravy legislatívnych chýb, pretože niet času si to pozrieť.

  • Nenavrhujem, ale hovorím k veci, hovorím presne o tom, o čom treba hovoriť, o oprave legislatívnych chýb. Presne o tom hovorím. Ak sa náhodou zajtra zistí, že sme urobili hlasovaním nejakú drobnú chybu, už nebude možné to opraviť, a na to slúži tretie čítanie. Neviem, kam ste sa ponáhľali, ale prosím, pamätajte na to pri iných zákonoch, ktoré budú rovnako náročné a ťažké, ako je tento. Pri jednoduchých zákonoch má zmysel ísť hneď k tretiemu čítaniu, pretože sa nič nedeje.

  • Pán poslanec, povedzte mi návrhy.

  • Pán predseda, prosím vás, neskáčte mi do reči.

  • Pán poslanec, hovorte k tomu, k čomu máte hovoriť.

  • Ruch v sále.

  • Hovorím presne o oprave legislatívnych chýb a vysvetľujem, na čo je tretie čítanie. Neviem, kde to mám inokedy povedať, ak nie v treťom čítaní. Ak ma nechcete počúvať, nemusíte, skončím. Prosím, aby ste pamätali na to, čo je tretie čítanie.

  • Napriek tomu vám musím povedať, pán poslanec, že ste mali navrhnúť opravy legislatívno-technických a jazykových úprav. To ste nenavrhli, takže ste nehovorili tak, ako hovorí rokovací poriadok o treťom čítaní.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

  • Ctený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    chcem poprosiť pána poslanca Ftáčnika, aby sa prestal hrať na osvetového dôstojníka parlamentu. Ak má záujem o osvetovodôstojnícku prácu, prišiel práve minister obrany, nech sa u neho prihlási.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Komlósy - faktická poznámka.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne.

    Chcel by som sa len pripojiť k tomu, čo povedal pán poslanec Ftáčnik, a ešte upozorniť ctené kolegyne a ctených kolegov, ak budeme takto pokračovať, že hneď po druhom čítaní pristúpime k tretiemu čítaniu, nie je ani čas na to, aby niekto okrem toho, aby si prezrel schválené zmeny, pozbieral 30 podpisov za 30 sekúnd alebo jednu minútu a aby vystúpil s pozmeňujúcim návrhom s podporou 30 poslancov. Ani na to nemá čas ten, kto by si aj všimol nejakú chybičku v prijatých pozmeňujúcich návrhoch.

    Ďakujem.

  • Už nie je faktická poznámka. Končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pani poslankyňa, v rámci tejto rozpravy neboli žiadne návrhy.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, páni poslanci. Vidíte, čo to vyvolá, keď sa nedodržuje rokovací poriadok.

    Pani spoločná spravodajkyňa, ešte raz, keďže neboli podané žiadne návrhy, ani pozmeňujúce, podľa § 86 o rokovacom poriadku budeme hlasovať o zákone ako celku.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali, pani poslankyne, páni poslanci. Hlasujeme o zákone ako celku v zmysle schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasy v sále.

  • Mali ste čas štyri dni na všetky pozmeňujúce návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Páni poslanci, pani poslankyne, išli sme v zmysle rokovacieho poriadku, preto nemá význam, aby sme sa takto vadili.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, napriek tomuto nedôstojnému záveru, poďakovať všetkým, ktorí na tomto zákone pracovali, či už to boli pracovníci ministerstva zdravotníctva, členovia nášho výboru, alebo všetci poslanci, ktorí prispeli svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako aj zástupcom všetkých profesijných združení, ktorí pracujú v rámci zdravotníctva. Myslím si, že sme mali dosť času na to, aby sme sa so všetkými návrhmi oboznámili, mali sme na to štyri dni a boli spracované v písomnej podobe.

    Ďakujem vám ešte raz.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som za kluby HZDS, ZRS a SNS navrhol do programu 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť tieto body:

    1. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov. Je to tlač 695. Ak toto bude schválené, zároveň navrhujem, aby vládny návrh bol prerokovaný v prvom čítaní.

    2. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov. Je to tlač 697. Ak by toto bolo prijaté, zároveň ho navrhujem do prvého čítania.

    Ďalej mi dovoľte, aby som predložil návrh v upravenom programe 30. schôdze bod číslo 36, alebo pôvodne schválený bod číslo 32, v zmysle § 24 ods. 5 vypustiť z programu 30. schôdze Národnej rady.

  • Páni poslanci, tu sa dáva hlasovať bez rozpravy. Preto prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o týchto návrhoch, ktoré predniesli tri kluby. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Oddelene. Dobre. Hlasujeme najskôr o návrhu na skrátenie konania o zákonoch, ktoré poslanec Cabaj prečítal, a druhé hlasovanie je o vypustení bodu číslo 36 z rokovania. Teraz hlasujeme o skrátenom konaní návrhov zákonov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh troch klubov sme prijali.

    A tri kluby ďalej navrhujú, aby sme vypustili pôvodne schválený bod číslo 32 z rokovania tejto schôdze. Je to návrh kandidáta na udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. televíznom okruhu, tlač 681.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj tento návrh.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať dvadsiatym siedmym bodom a je to druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o vojenských obvodoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 631 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 631a.

    Vládny návrh zákona z poverenia vlády odôvodní pán minister Sitek. Nech sa páči, pán minister.

    K čomu je faktická poznámka? Už sme začali ďalší bod. Faktická poznámka je len pri rozprave, pán poslanec. Pán poslanec Šimko chce dať procedurálny návrh.

  • Nechcem dať procedurálny návrh, mám len procedurálnu poznámku, pán predseda. Zmysel troch čítaní v legislatívnom procese je ten, aby boli kvalitnejšie zákony. Z toho dôvodu vznikol aj spor, o ktorom tu hovoril pán poslanec Ftáčnik. Jednoducho to, že ste nedali možnosť, aby sme si preštudovali, ktoré pripomienky prešli a ktoré neprešli, spôsobilo, že sme vlastne znemožnili, aby tretie čítanie plnilo svoj účel, na ktorý vôbec v zákone o rokovacom poriadku je zakotvené tretie čítanie. Teraz sme rozhodovali o skrátenom legislatívnom konaní, kde sa hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, vtedy je možné rozhodnúť o skrátenom legislatívnom konaní. Teraz sme rozhodli o skrátenom legislatívnom konaní preto, aby vláda mohla zvýšiť ceny benzínu.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o vojenských obvodoch. Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je upraviť zriaďovanie, zmeny a zrušovanie vojenských obvodov, ich správu, právne pomery k nehnuteľnostiam a pobyt na území vojenských obvodov.

    Vojenský obvod je v súlade so zákonom o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky charakterizovaný ako územný a správny celok. Zriaďovanie, zmeny a zrušovanie vojenského obvodu sú upravené analogicky ako zriaďovanie, územné zmeny a zrušovanie obce. Úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu, samosprávne úlohy obce a úlohy štátnej správy bude na území vojenského obvodu plniť Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

    Zákonom sa ďalej navrhuje ustanoviť, že nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môžu byť iba vo vlastníctve štátu, a ak nie sú, ministerstvo obrany je povinné ich majetkovoprávne vysporiadať. Nehnuteľnosti, práva k nim a právo k vodám nachádzajúcim sa na území vojenských obvodov, zriadených podľa doterajších právnych predpisov, a ktoré ešte nie sú vo vlastníctve štátu, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky povinné vysporiadať do 31. decembra 2012.

    Úlohy na úseku katastra nehnuteľností bude vykonávať ministerstvo obrany. Pôjde napríklad o rozhodovanie v katastrálnom konaní, zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, vydávanie verejných listín, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam a podobne.

    Vzhľadom na charakter využitia územia vojenského obvodu je potrebné ustanoviť, že vstup a pobyt na území vojenského obvodu je možný len na základe povolenia vojenského obvodného úradu.

    Realizáciou navrhovanej právnej úpravy vzniknú požiadavky na štátny rozpočet v sume cca 1,5 mld. Sk vzhľadom na navrhované ustanovenie § 5, že nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môže byť len vo vlastníctve štátu.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Danko. Prosím, aby nás podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch a aby zdôvodnil stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vojenských obvodoch, tlač 631, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 609 zo dňa 14. mája 1997 pridelila vládny návrh zákona o vojenských obvodoch na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    II. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo uvádza stanovisko poslancov, ktorí nevyslovili s uznesením súhlas. Toto stanovisko je v prílohe spoločnej správy.

    III. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov dali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo neprijal platné uznesenie k predmetnému návrhu zákona.

    3. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy zhodne vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. K názvu zákona - text znie "Zákon" - príslušný dátum - "1997 o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov". V zmysle článku 11 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov číslo 19/1997 Z. z. znenie názvu zákona je potrebné upraviť, pretože návrh zákona obsahuje ako nový zákon o vojenských obvodoch, tak aj zmenu zákona o organizácii miestnej štátnej správy. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

    2. K úvodnému ustanoveniu pod názvom Úvodné ustanovenie umiestniť označenie článok I. Ide o legislatívno-technickú úpravu. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

    3. V § 3 ods. 1 záver prvej vety upraviť takto: "a súčasne ním určiť hranice a názov vojenského obvodu". Ide o štylistickú úpravu. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

    4. V § 4 ods. 2 - v druhom riadku za slovom "rozhodne" vložiť čiarku. Ide o štylistickú úpravu. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

    V § 6 v prvom riadku za slovom "dňom" vložiť čiarku. Ide o štylistickú úpravu. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

    V § 8 ods. 4 v poslednom riadku za slovom "obvodu" vypustiť čiarku. Ide o štylistickú úpravu. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

    V § 11 nový text znie:

    "(1) Vojenské obvody zriadené podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské obvody zriadené podľa tohto zákona.

    (2) Ak nehnuteľnosti, práva k nim a práva k vodám nachádzajúce sa na území vojenských obvodov zriadených podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie sú vo vlastníctve štátu, ministerstvo ich majetkovo vysporiada do 31. decembra 2012."

    Stanovisko troch poslancov, ktoré nebolo prijaté vo výbore pre pôdohospodárstvo, je uvedené v spoločnej správe, takže ho čítať nebudem.

    Z hľadiska dôležitosti nášho rokovania je potrebné vás informovať o uznesení, ktoré prijal garančný výbor a v ktorom ma ako spoločného spravodajcu poveruje predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh postupovať podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a prikročiť k tretiemu čítaniu a k hlasovaniu o zákone ako celku v ten istý deň.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal písomné prihlášky za kluby. Za klub KDH v rozprave vystúpi pán poslanec Javorský, za klub Maďarskej koalície pán Boros a za Spoločnú voľbu pán poslanec Kanis.

    Pán poslanec Čarnogurský, potom, keď sa toto ukončí.

    Prosím pána poslanca Javorského.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predseda,

    už pri prvom čítaní som zaujal zásadné stanovisko k tomuto návrhu zákona, a to v tom zmysle, že osobne ja, ale aj poslanecký klub KDH podporuje potrebu tohto zákona hlavne z toho dôvodu, aby prestala účinnosť zákona číslo 169/1949.

    Nový zákon však podľa očakávania nespĺňa hľadiská, ktoré by mali zabezpečiť, že sa pri zriaďovaní vojenských výcvikových priestorov nevrátime k päťdesiatym rokom. Iste, z dostupných a publikovaných materiálov, ale aj z toho, čo sa tu už v minulosti povedalo, viete, že vojenský výcvikový priestor, menovite Vojenský výcvikový priestor Javorina, bol a je bolestnou stránkou našich najnovších dejín. Vyvlastnenie majetku a nehnuteľností sa pri jeho vytvorení dotklo 16 obcí. Štyri obce boli totálne zlikvidované, obyvateľstvo vysťahované do rôznych kútov Česko-slovenskej republiky. Iste viete, že problém a spory o vybudovanie tohto priestoru sa tiahli až do roku 1954. Vtedy sa to definitívne riešilo tak, že tí občania, ktorým štát nesplnil naplnenie podmienok, ktoré boli v zmluve o vysťahovaní, jednoducho buldozérmi zbúrali domy, v ktorých dočasne bývali, keď sa prinavrátili z rôznych častí republiky, keď nemali kde bývať a pracovať.

    Mysleli sme si, že toto obdobie je dávno za nami. Predpokladali sme, že budovanie vojenských výcvikových priestorov bude vždy v súlade v prvom rade s potrebami zabezpečenia obranyschopnosti Slovenskej republiky a že bude v súlade s tým, aby sa vzťah obyvateľov v týchto vojenských výcvikových priestoroch konečne napravil a zlepšil.

    Tento predkladaný zákon sa vlastne dotýka týchto troch okruhov problémov. V prvom rade ide o zabezpečenie potrieb armády. V druhom rade ide o majetkovoprávne vzťahy a ich vysporiadanie a v treťom rade ide o vybudovanie dobrých vzťahov cvičiacej armády v týchto priestoroch a obyvateľov susedných obcí a miest.

    Od roku 1995, keď sa vrátil predtým znárodnený majetok obciam, nepoznáme ani jeden prípad, ktorý by hovoril o tom, že pomery sa nezlepšujú. Naopak, máme dôkazy o tom, že vlastníci majetkov v tomto vojenskom výcvikovom priestore - čiže obce, správca štátnych majetkov Vojenské lesy a majetky a armáda - si dokážu svoje vzťahy upraviť tak, že nie sú na prekážku žiadnej činnosti. Máme dokonca svetlý prípad, keď obec Ľubica v záujme zalesňovania plôch, ktoré predtým vojenské lesy nechali ako holiny, požiadala veliteľstvo armády, aby jej práve na tieto práce povolilo využívať viac času, než dovoľoval rozpis strelieb. Generál Tuchyňa im dal na to súhlas a dokonca sám to rozšíril o dni, keď budú môcť pracovníci v obecných lesoch pracovať. Mohol by som poukázať ešte aj na ďalšie prípady naozaj príkladnej zhody obyvateľov obcí s príslušníkmi a veliteľmi armády.

    Dnes však ide o niečo iné. Ide o to, aby sme prijali predložený zákon, ktorým sa vlastne znova tieto pomery a vzťahy narušia. Znova sa majetok obcí zoštátni podobným spôsobom ako v roku 1949. Návrh tu predpokladá výlučné pôsobenie štátu a organizácií, ktoré budú ním vytvorené.

    Dovoľte mi, aby som trošičku zrekapituloval históriu tohto výcvikového priestoru, pretože, žiaľ, pokiaľ ide o majetkovoprávne problémy, v tomto návrhu zákona sa dotýkajú hlavne Vojenského výcvikového priestoru Javorina. Ide len o to, aby ste si, vážení poslanci, sprítomnili a zreálnili podmienky a pomery, ktoré tam sú.

    Celková výmera Vojenského výcvikového priestoru Javorina predstavuje 31 748 ha. Majetok obcí v tomto priestore predstavuje výmeru 5 880 ha pôdy, čo je len 18,5 % z celkovej výmery. Z celkovej výmery 31 748 ha podľa armádnych expertov je 7 508 ha určených na strelnice, 14 000 ha ako ochranné pásmo týchto strelníc a 10 132 ha je vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina nadbytočných, teda pre armádu nepotrebných. Čiže je tu na jednej strane armádou vykazovaných nepotrebných 10 132 ha na účely cvičenia a strelieb, na druhej strane snaha o zoštátnenie 5 880 ha pôdy obciam.

    Pri obhajobe tohto návrhu zákona boli aj otázky hospodárskeho využívania tohto priestoru a priameho dosahu na štátny rozpočet. Aj predkladatelia priznali, že hospodárenie vojenských lesov v tomto priestore je od ich počiatočného pôsobenia do dnešných dní stratové. Za posledné desaťročie je strata v priemere 20 miliónov Sk, ktoré sa vkladajú do činnosti tohto zariadenia.

    Iste, je namieste otázka, ako hospodária obce a mesto Levoča za krátke obdobie od roku 1995, odkedy sú znovuvlastníkmi týchto pozemkov. Máte v rukách alebo ste dostali rozmnožený materiál, kde starostovia týchto obcí a potom aj mesto Levoča vám spriehľadňujú hospodárenie na majetkoch, ktoré sa im vrátili. Tieto údaje treba bezpochyby prijať ako hodnoverné. Sú kontrolovateľné, sú overiteľné. Pozitívne hospodárenie obcí prináša zisky, ktoré im pomáhajú budovať infraštruktúru v obciach, ktoré im pomáhajú znižovať nezamestnanosť, ktorá je v týchto lokalitách v priemere viac ako 20-percentná.

    No a navyše, obce z tohto zisku odvádzajú dane, ale vojenské lesy podľa zákona číslo 169 z roku 1949 nie sú povinné odvádzať dane zo zisku a dane z nehnuteľností. A toto má priamy dosah na štátny rozpočet.

    Ako som už spomínal, podľa navrhovaného zákona vyvlastnenie nie je nič iné, než zopakovanie zoštátnenia za náhradu, ako to bolo podľa zákona číslo 169 z roku 1949. Vyvlastnenie za obdobie od roku 1998 do roku 2012, ako predpokladá návrh zákona, bude reprezentovať 1,5 mld. korún. Už mnohí odborníci z armády predpokladajú, že štátny rozpočet Slovenskej republiky musí počítať s výdavkami v prípade, ak chceme vstúpiť do NATO v priebehu 10-15 rokov, so zvýšením tejto kapitoly v rozpočte v rozmedzí 2 až 5 mld. Sk. Podľa mňa je luxusom hazardovať s peniazmi v štátnom rozpočte, vykupovať majetok od obcí, ktoré sú na tomto majetku, v prospech štátu, v prospech príjmov do štátneho rozpočtu.

    Pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám k tomuto návrhu zákona, vlastne riešia zásadný problém, a to, či je možné a prípustné, aby vo vojenskom výcvikovom priestore mohla vlastniť svoje nehnuteľnosti aj obec. Mám ten názor - aj podľa skúseností, ktoré som tu uviedol -, že takáto možnosť je. Naopak, je v prospech veci. Preto aj predkladám tieto úpravy navrhovaného zákona. Chcel by som upozorniť, že v týchto pozmeňujúcich návrhoch je ešte niečo navyše, čo navrhovatelia zákona nepredpokladali. Obce ponúkajú aj napriek mojim dobrým skúsenostiam a doterajším dohodám s armádou určité formy vecného bremena, ktoré zabezpečujú Armáde Slovenskej republiky vykonávať činnosť v plnom rozsahu a podľa potrieb, ktoré má.

    Ak dovolíte, prečítal by som tieto pozmeňujúce návrhy:

    Navrhujem v § 4 ods. 2 v prvej vete vypustiť text za čiarkou. Nové znenie je: "Nehnuteľnosti zo zrušeného alebo zmeneného vojenského obvodu pripadnú tej obci, v ktorej vlastníctve sa nachádzali do 31. 12. 1949."

    Táto navrhovaná zmena by mala zabezpečiť, aby sa po zrušení časti alebo celého vojenského priestoru vlastníctvo obcí dostalo pôvodným vlastníkom.

    Druhá pripomienka - v § 5 ods. 1 za slovom "štátu" doplniť "a obcí". V § 5 vypustiť odsek 2.

    Tretia pripomienka - v § 6 pôvodné znenie označiť ako odsek 1 a doplniť ďalšie odseky tohto znenia:

    "(2) Pozemky vo vojenských obvodoch, ktoré sú vo vlastníctve obcí, spravujú obce alebo organizácie nimi zriadené.

    (3) Obce sú povinné zachovávať účelové určenie majetku pre plnenie úloh obrany štátu.

    (4) Armáda Slovenskej republiky je povinná strpieť hospodárenie obcí na pozemkoch vo vojenských obvodoch za podmienok zaručujúcich ochranu zdravia a života.

    (5) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a obce uzavrú zmluvu o vymedzení vzájomnej činnosti vo vzťahu výcviku Armády Slovenskej republiky a hospodárskej činnosti obcí na území vojenského obvodu.

    (6) Zriaďuje sa časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech Slovenskej republiky, ktoré zodpovedá právu užívať pozemky obcí vo vojenskom obvode k vojskovej činnosti bezodplatne.

    (7) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že pozemky obcí vo vojenskom obvode nebudú už slúžiť úlohám obrany štátu Slovenskej republiky."

    Zdôvodnenie je prílohou tohto návrhu.

    Páni poslanci, mám k vám prosbu, aby ste zvážili tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré v podstate nijako neobmedzujú pôvodný vládny návrh a v ňom zakotvenú činnosť armády, ale rešpektujú oprávnené požiadavky obcí.

    Bol by som rád, keby sme pri tomto rozhodovaní brali do úvahy aj nasledovné. Vojenskí stratégovia hovoria, že armáda je schopná obrániť svoje územie, územie republiky len na 40 %, 60 % závisí od vzťahu obyvateľov k armáde. To potvrdil pred dvoma dňami aj generálmajor inžinier Ján Čmilanský, ktorý povedal, keď dovolíte, odcitujem vám to: "Ide mi o to, aby ľudia chápali, že my sme jedni z nich, aby pochopili, že obrana Slovenskej republiky nie je len vecou Armády Slovenskej republiky, i keď armáda je v tomto na prvom mieste."

    Všetkým nám ide o to, aby obrana Slovenskej republiky bola zabezpečená, ale myslím si, že všetkým nám ide aj o to, aby táto obrana bola vecou celého národa, všetkých obyvateľov, lebo toto pokladám za záruku bezpečnosti Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som povedať len naozaj krátku poznámku. Ďakujem pánu poslancovi Javorskému, že mi povedal, že vznikla nová vojenská teória vo svete, lebo taký údaj nepoznám, hoci som študoval zo stratégie a operačného umenia veľmi veľa. Živil som sa tým. Ale práve ste mi povedali, že sa začalo vo svete čosi nové, rýchlo sa doučím. Ďakujem.

    Chcem povedať, že vaše tvrdenie o idylických vzťahoch je po prvé celkom nepravdivé, ako kresťan by ste také niečo nemali tvrdiť v Národnej rade. A po druhé, to platí teraz, keď nemáme peniaze na intenzívny výcvik, ale v okamihu, až sa k takej situácii dostaneme, tak bude 21 streleckých dní v roku, pardon, za mesiac. Ono sa to trošku zhoduje s pracovnými dňami. Keď totiž útvar tam mal plný výcvik, bol som jeho nadriadeným. Viem, o čom hovorím, keď tvrdím, že sa to inak nedá.

    A po tretie, pán poslanec, myslím si, že ste ešte zabudli na jeden váš návrh. Predsa ste podpísali návrh, ktorý nám bol dnes rozdaný, kde navrhujete spolu s pánom poslancom Mikloškom a Langošom, citujem - v § 5 zaradiť nový odsek 3 tohto znenia: "Nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám majetkovoprávne vysporiadané podľa tohto zákona prechádzajú trvale do vlastníctva štátu a sú nescudziteľné." Čo z toho platí, neviem, ale je tu váš podpis, pán kolega. Myslím si, že reči o tom, že chceme vrátiť časy, keď sa ľuďom neoprávnene bral majetok, to navrhujete tu urobiť práve vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Javorský, nemôžem vám udeliť slovo na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister,

    dovoľte mi jednak v mene troch poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorých stanovisko všetci máte v spoločnej správe, jednak v mene 15 podpísaných poslancov Národnej rady podať k predloženému vládnemu návrhu zákona o vojenských obvodoch balíček pozmeňujúcich návrhov.

    Predpokladám, že asi nikto v tejto snemovni nespochybňuje to, že na zabezpečenie ochrany územia republiky je potrebné vyčleniť zodpovedajúce priestory nielen na ubytovanie vojsk, ale aj na vykonávanie ich výcviku a skúšok súčasnej vojenskej techniky. Je to štandardný a zaužívaný systém aj v iných štátoch. Okrem toho doterajšia platná zákonná úprava tejto problematiky je zastaraná, veď 47 rokov nebola ani novelizovaná.

    Voči časovému rozmeru nemám námietky. Oveľa vážnejšie a zásadné výhrady mám však voči vecnému obsahu návrhu zákona, pretože napriek ubezpečovaniu predkladateľa je v ňom obsiahnutý jednoznačný zámer zasiahnuť do vykonávania vlastníckych práv obcí, občianskych združení, resp. fyzických osôb. V súvislosti s tým sú asi namieste aj prejavené obavy z možného neskoršieho nejasného, resp. možno už úplne jasného nekalého privatizačného zámeru. Treba sa pozrieť na list starostov dotknutých obcí, ktorý sme všetci dostali. S takýmto zámerom nie je možné principiálne súhlasiť. Je neprijateľná aj argumentácia, že doteraz platné zoštátnenie sa nahrádza inštitútom vyvlastnenia za primeranú náhradu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, možno sa podaktorí budete diviť, prečo podáva základné pozmeňujúce návrhy v mene skupiny poslancov a predovšetkým v mene občanov dotknutých obcí práve zástupca Maďarskej koalície. Z jednoduchého dôvodu. Viem si veľmi dobre predstaviť ich rozhorčenosť a nesúhlas občanov miestnych zastupiteľstiev a starostov regiónu aj na severe Slovenska. Pokladám za úplnú samozrejmosť, aby som svoju solidaritu a podporu ich oprávnených požiadaviek prejavil aj na pôde zákonodarného zboru Slovenskej republiky.

    Po tomto úvode mi dovoľte predniesť 12 pozmeňujúcich návrhov.

    1. V § 3 ods. 1 v prvej vete dať bodku za slovom "nariadením". Koniec vety a poslednú vetu vypustiť.

    2. V § 3 odsek 2 vypustiť a bolo by nové znenie: "Krajský úrad v súčinnosti s ministerstvom a obcami, do ktorých nehnuteľnosti historicky patrili, vytýči hranice vojenského obvodu, trvale ich vyznačí lomovými bodmi a spracuje v príslušnej časti katastrálneho operátu."

    3. Z § 4 ods. 2 v prvej vete vypustiť text za čiarkou a nové znenie je: "Nehnuteľnosti zo zrušeného alebo zmeneného vojenského obvodu pripadnú tej obci, vo vlastníctve ktorej sa nachádzali do 31. 12. 1949."

    4. V § 5 ods. 1 vypustiť text "a právo k vodám" a za slovom "štátu" doplniť "a obcí".

    5. V § 5 odsek 2 vypustiť. V § 5 odsek 3 sa má označiť ako odsek 2.

    6. V § 5 ods. 3 na konci vety namiesto bodky dať čiarku a pokračovať textom "lesný fond a poľnohospodársky pôdny fond na území vojenského obvodu patriaci obci spravuje a obhospodaruje obec".

    7. § 6 vypustiť.

    8. V § 7 v druhom riadku vypustiť spojku "a" a nahradiť ju čiarkou. V treťom riadku za slovo "ministerstva" vložiť čiarku a slová "a obcí".

    9. V § 8 ods. 1 písmená b), c) vypustiť.

    10. V § 11 za slovom "nehnuteľnosti" vypustiť čiarku a nahradiť ju spojkou "a", ďalej vypustiť slová "a právo k vodám", za slovom "predpisov" vypustiť spojku "a" a nahradiť ju čiarkou. Koniec vety "ministerstvo majetkovoprávne vysporiada do 31. 12. 2012" vypustiť a nahradiť ju slovami "zostávajú vo vlastníctve obcí".

    11. § 13 celý vypustiť. To je variant 1.

    12. Variant 2: V § 13 ods. 1 vypustiť text za slovom "predpisov sa považujú za vojenské obvody zriadené podľa tohto zákona" a nahradiť slovami "zostávajú zachované".

    Vážená Národná rada, vážené kolegyne a kolegovia,

    na záver by som rád upriamil vašu pozornosť, aj poslancov vládnej koalície, na jeden aspekt, ktorý je určite súci na hlboké zamyslenie sa, že medzi starostami, s ktorými sme vo výbore rokovali, vládne jednotný občiansky postoj - chrániť ústavou garantované vlastnícke práva svojich občanov. Títo starostovia vystupujú celkom jednotne a v zhode, i keď sú z rôznych politických zoskupení - dvaja sú za HZDS, dvaja sú za SDĽ a po jednom z KDH a Hnutia poľnohospodárov -, myslím si, že by ste mali aj tento aspekt brať vážne pri hlasovaní.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kanis, ale keďže je 12.00 hodín, budeme pokračovať v rozprave po prestávke. To je posledný písomne prihlásený. Po vystúpení pána poslanca Kanisa sa budeme prihlasovať do rozpravy z auditória.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme ďalej pokračovať týmto bodom programu. Po ňom budeme prerokúvať tlač číslo 686, to je prvé čítanie, kde sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Je to návrh skupiny poslancov. Potom pôjde návrh pána poslanca Fica, tlač 683, prvé čítanie, a potom, ako sme to schválili, zákony, ktoré navrhli poslanecké kluby.

    Stretneme sa o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o vojenských obvodoch, o tlači číslo 631.

    Do rozpravy je ešte prihlásený jeden pán poslanec ako poverený člen poslaneckého klubu, pán poslanec Kanis. Konštatujem, že je tu zaznamenaný už len on. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy a dávam slovo pánu poslancovi Kanisovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    k hlavným problémom vládneho návrhu zákona o vojenských obvodoch patrí problém majetku obcí, ktorý sa už viackrát riešil novelizáciou zákona Slovenskej Národnej rady číslo 138/1991 Zb. V slovenskom parlamente boli postupne prijaté viaceré novely. Novelou číslo 306/1992 Zb. prešiel do majetku obcí tzv. historický pozemkový majetok, ktorý obce vlastnili k 31. 12. 1949 a bol k účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej republiky. Novelou číslo 43/1993 Z. z. sa okrem iných upravilo vlastníctvo objektov slúžiacich pre potreby civilnej obrany. Novelou číslo 278/1993 Z. z. prešli do majetku obcí nehnuteľnosti, ku ktorým zaniklo právo trvalého užívania telovýchovných jednôt.

    Zákon číslo 306/1992 Zb. sa nevzťahoval na nehnuteľnosti, ktoré boli na území Slovenskej republiky, ale boli majetkom federácie. Tieto nehnuteľnosti, ktoré pôvodne patrili obciam a boli v päťdesiatych rokoch odňaté bez náhrady, sa stali majetkom Slovenskej republiky až dňom účinnosti ústavných zákonov po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku.

    V auguste 1994 skupina poslancov iniciovala novelu číslo 245/1994 Z. z., ktorou bol vrátený obciam aj ten majetok, na ktorý sa nevzťahovala novela číslo 306/1992 Zb., teda majetok, ktorý bol majetkom federácie.

    V prípade majetku obcí v hraniciach vojenských obvodov išlo vždy o stretanie záujmov rezortu obrany a obcí. Konkrétnejšie išlo vždy aj o hľadanie riešenia a súladu medzi potrebami armády používať vo svojom záujme priestor vojenských obvodov a potrebou obcí hospodáriť so svojím pôvodným majetkom. Problém je v tom, že ide spravidla o to isté územie, o tie isté nehnuteľnosti a práva k nim, ktoré chceli obce i štát. Problém bol a je predovšetkým vecný a odborný. Vzniklo viacero medzirezortných komisií, ktoré prišli s viacerými návrhmi.

    Majetkovoprávny spor o nehnuteľnosti vo Vojenskom výcvikovom priestore Kežmarok, vojenský obvod Javorina, bol aj v auguste 1994 riešiteľný vtedajšími právnymi nástrojmi vyplývajúcimi z právneho poriadku Slovenskej republiky okrem iného aj v rámci zákona číslo 169/49 Zb. o vojenských obvodoch, ktorý má dnes nahradiť práve vládny návrh, o ktorom rokujeme. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v auguste 1994 navrhlo riešiť spor na princípe reštitúcií, kým obce od začiatku navrhovali, aby im bolo uznané vlastníctvo pozemkov v tomto vojenskom priestore.

    Obce chceli, a skupina poslancov v tom duchu podala návrh novely, aby im bolo uznané vlastníctvo a potom ho ony vrátia štátu na princípe zámenných zmlúv. Vtedy som ako minister upozornil, že je nelogické, aby zákon, ktorý upravuje prechod majetku štátu do majetku obcí, súčasne ukladal obciam povinnosť zmluvne previesť tento majetok alebo jeho časť späť do vlastníctva štátu za adekvátnu náhradu. Na otázku, čo s tým, ak obec povie nie, poslanci - navrhovatelia odpoveď nedali. Aj preto Ministerstvo obrany Slovenskej republiky s návrhom novely nesúhlasilo. Vtedy sa už blížili voľby a predovšetkým poslanci z HZDS a KDH rozhodli o schválení zákona, novely číslo 245/1994 Z. z.

    Život potvrdil naše obavy a problém je opäť na stole, už nie v súvislosti so zákonmi o majetku obcí, ale v súvislosti so zákonom o vojenských obvodoch. Naše aj zahraničné skúsenosti sú také, že pre armádu je najlepšie, ak sú vojenské výcvikové priestory majetkom štátu. O to viac bolo a je diskutabilné prijatie novely číslo 245/1994 Z. z., ktoré vytvorilo celkom iné vlastnícke pomery vo vojenských obvodoch, ako boli pred jej prijatím. Poslanci, ktorí vtedy za ňu hlasovali, nech si to aj dnes láskavo uvedomia.

    Považujem za potrebné upozorniť na niektoré návrhy a názory, ktoré som povedal už pri prvom čítaní.

    Podstata problému spočíva v tom, že obce získali vlastníctvo a návrh zákona o vojenských obvodoch vlastne prináša zákonnú možnosť opäť im ho vyvlastniť. To znamená, že znovu tu dôjde k veľkému sporu medzi štátom reprezentovaným ministerstvom financií a ministerstvom obrany a obcami. Obce sa nechcú vzdať týchto priestorov. A hoci návrh zákona predpokladá v § 3, že je potrebný súhlas príslušných obcí na nové vyvlastnenie, veľmi pochybujem, že obce tento súhlas dajú, a som presvedčený, že sa obnoví vojna, lebo ak dôjde k vyvlastneniu na základe ústavy, tak nepochybne budú namietať aj obce svojím ústavným právom, svojím právom vlastníctva krytým ústavou.

    Už vtedy som upozorňoval, že ak nebudú precízne upravené viaceré paragrafy a ak sa nedovedie celá táto záležitosť do nejakého prijateľného riešenia aj s obcami, tak budeme svedkami, myslím si, nového konfliktu, ktorý by sme si mohli ušetriť. Riešenie, ktoré som kedysi presadzoval, bolo výhodné v tom, že by prakticky nebolo stálo štátny rozpočet žiadne veľké peniaze. Teraz celková operácia má stáť 1,5 mld. korún. Nad tým sa sotva navrhovatelia zamýšľajú.

    Je skutočnosťou, že súčasná rozloha vojenského priestoru je oveľa väčšia, ako sú potreby armády. Z celkovej výmery 31 748 ha pozemkov je v ohrozenom a pre armádu najpotrebnejšom priestore 20 910 ha, čo robí z celkovej výmery 65,8 %. Ostatný priestor armáda v podstate nepotrebuje.

    Vážená Národná rada, vari všetci si dobre uvedomujeme potrebu zachovania najlepších možností štátu vo vojenských výcvikových priestoroch, ktoré majú v zabezpečení obranyschopnosti štátu jedinečný a nezastupiteľný význam. Lenže v tomto priestore je majetok obcí, ktorý získali spomínanou novelou číslo 245/1994 Z. z. To sú už dnes v porovnaní s rokom 1994 celkom nové vlastnícke reality. Skúsenosť hovorí o tom, že obce sa k svojmu majetku správajú zodpovedne. Preto podporujem návrhy obcí, ktoré sú obsiahnuté v pozmeňujúcich návrhoch pánov poslancov Kleina, Rosivala, Borosa a Javorského.

    Ctené dámy, vážení páni, pri mnohých návrhoch zákonov v tomto parlamente boli vyslovené vznešené slová a idey a realizácia zákona v skutočnosti neraz viedla k egoistickým, zištným zámerom, k cieľom, ktoré nie sú v duchu nášho sľubu v tomto parlamente. Toto nebezpečenstvo zneužitia zákona niektorí, a to predovšetkým starostovia a primátori obcí, ktoré majú majetky vo vojenských priestoroch, vidia v tom, že majetok ich obcí sa síce podľa ústavy zoštátni, ale potom ho sprivatizujú stranícky spriaznené osoby s mocou. Možno to urobiť tak, že sa zoštátni majetok obcí v rámci hraníc súčasných vojenských obvodov, potom vláda zmení hranice vojenských obvodov a rozdiel v rozlohe vojenského obvodu v pôvodných hraniciach a toho istého vojenského obvodu v menších hraniciach sa sprivatizuje.

    Chcem veriť, že vláda naozaj sleduje iba vznešenú ideu o potrebe štátneho vlastníctva nehnuteľností a práv k nim vo vojenských výcvikových priestoroch. Aby tento zámer bol nespochybniteľný, dávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o vojenských obvodoch.

    Navrhujem v § 5 zaradiť nový odsek 3 tohto znenia:

    "(3) Nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám majetkovoprávne vysporiadané podľa tohto zákona prechádzajú trvale do vlastníctva štátu a sú nescudziteľné."

    Zdôrazňujem, sú nescudziteľné. Aby sa za ideu o potrebe armády a obrany neskrývali vlastné egoistické zámery a ciele. Možno aj predkladateľ bude namietať voči tomuto návrhu, preto chcem presnejšie povedať, o čo ide. To znamená, že tie pozemky, nehnuteľnosti, práva k nim a právo k vodám, ktoré sa majetkovoprávne vysporiadajú za súčasného stavu vlastníctva obcí do vlastníctva štátu, nebudú môcť byť privatizovateľné bez toho, aby nebol zmenený zákon. Ak niekto bude chcieť privatizovať to, čo zoštátni štát, tak musí prísť s novelou tohto zákona, teda musí sa to stať verejnou vecou.

    Ak v tomto duchu vláda podáva tento návrh, beriem ho ako ušľachtilý záver. A preto, aby to nebolo spochybniteľné, dávam návrh tohto znenia, ktoré som prečítal. Zároveň, pán predsedajúci, žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo až nakoniec ako o poslednom návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kanisovi.

    Konštatujem, že všetci písomne prihlásení poslanci už vystúpili v rozprave. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne alebo elektronicky. Áno, zaznamenávam pána poslanca Šimka, pána poslanca Andrejčáka, pána poslanca Čarnogurského a pána poslanca Lauka.

    Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Dávam slovo prvému z elektronicky prihlásených. Pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán minister,

    návrh zákona o vojenských obvodoch zakrýva všeobecným názvom nepoctivý zámer. Ide o dlho sa vlečúci problém majetkového usporiadania lesov vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina. Vlastníkmi týchto nehnuteľností sa po revolúcii stali z veľkej časti znova obce, ktorým lesy pôvodne patrili. Rozličné právne problémy sa riešili rozličnými novelami zákona o vlastníctve obcí, až napokon celú vec vyriešil minulý rok Ústavný súd.

    Podstatou riešenia bolo rešpektovanie záujmu štátu na ochrane vlastníctva a zároveň i záujmu štátu na obrane vlasti. Prakticky to znamenalo, že vlastníci - obce mohli v lesoch ťažiť drevo, ale sú tiež povinné rešpektovať režim výcviku vojsk. Toto je civilizované a demokratické riešenie konfliktu dvoch významných záujmov. Samozrejme, ako to už v takýchto prípadoch býva, ide o kompromis, pri ktorom musí každý vyjsť trochu v ústrety v mene ochrany oboch dôležitých záujmov. Jedna strana sa však s týmto riešením nechce zmieriť. Hľadá si chodníčky, ako tento kompromis pošliapať a všetko zobrať. Toto je skrytý zámer návrhu zákona. Siaha znova na majetok obcí, na ktorý majú právo desiatky tisícov ich obyvateľov. O nič iné tu nejde.

    Pozmeňujúce návrhy poslanca Javorského by z návrhu zákona tento zámer vypustili a zostal by poctivý zákon o vojenských obvodoch. Veľmi sa prihováram, prijmime tieto pozmeňujúce návrhy.

    Dámy a páni, jeden z apoštolov pragmatickej politiky Niccolo Machiavelli dáva vládcom cenné rady. Upozorňuje, že ľudia zabudnú na mnohé krivdy, ktoré im vlády spôsobia. Nikdy však nezabudnú, ak im vládca siahne na majetok, a to i vtedy, ak sa im za to milostivo hodí dáka almužna. Tento zákon berie ľuďom žijúcim v obciach okolo Vojenského výcvikového priestoru Javorina ich majetok. Ak tento zákon v predloženom znení schválite, počítajte s tým, že títo ľudia vám to nikdy nezabudnú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi.

    Slovo má pán poslanec Andrejčák a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    problém podmienok výcviku Armády Slovenskej republiky sa rieši skutočne novým spôsobom od roku 1990. Nový spôsob je v tom, že ho nevieme vyriešiť, pretože už nie je možné diktovať tak, ako kedysi nadiktoval režim, ktorý bol pred rokom 1990. O tomto takzvanom riešení sa už veľmi veľa povedalo. Odznelo veľa rôznych argumentov, pravdivých aj nepravdivých, tak alebo onak prekrútených. Bolo veľmi veľa sľubov, bolo aj veľa dobrých skutkov, ale aj takých činností, ktoré sú za hranicou zákona a určite časom budú mať ešte dohru.

    Napriek tomu nebol riešený základný problém. Základný problém je veľmi dôležitý aj svojou časovou prioritou, či chce Slovenská republika vytvoriť nevyhnutný priestor pre časť svojej armády, aby sa mohla pripravovať v mieri, ale hlavne až nám bude hroziť bezprostredné ohrozenie bez možnosti narušenia ľuďmi, ktorým na tom bude záležať. To je prvý problém. Doteraz sme nenašli dostatok politickej odvahy o ňom jednoznačne vypovedať svoju mienku. Až potom je druhý problém. Je s ním úzko spojený, a to, či Slovenská republika mieni používať v budúcnosti terajšie priestory na výcvik, alebo to bude riešiť novým spôsobom. Tu len pripomínam, že bez vplyvu na niektoré dnes obývané obce sa v budúcnosti nedá riešiť zmena terajších priestorov. Až potom je tretí problém, a to je vlastne ten, okolo ktorého sa neúspešne pohybujeme už 7 rokov, pretože nedokážeme prvý a druhý poctivo doriešiť. A to je závažný problém, ako vyriešiť škodu spáchanú minulým režimom na obciach a občanoch, ktorým štát nesporne spáchal. Škodu a krivdu v päťdesiatych rokoch, keď sa rozhodoval bez ohľadu na nich pri riešení prvej otázky, ktorú som uviedol.

    Našou spoločnou chybou je, že tieto problémy od seba neoddelíme a neriešime ich v časovej postupnosti. Preto všetky doterajšie pokusy - a aj dnešný pokus spoločne vyriešiť tento problém - sa vlastne stávajú politickým nástrojom boja. Podrobnosti uviedol pán poslanec Kanis, s väčšou časťou jeho vystúpenia súhlasím, a preto nebudem uvádzať podrobnosti.

    Musím však aspoň trošku reagovať alebo obrátiť vašu pozornosť na to, akým spôsobom sa postup pána poslanca Kanisa menil od postoja, keď sľuboval obciam, že to vyrieši a všetko dostanú, po postoj, keď ako minister niesol za to zodpovednosť a musel zastávať stanovisko tohto rezortu, až po znovunavrátenie sa, pretože už nie ako minister môže podporovať obce vo vyriešení tohto problému. Ale predsa problém a krivda spáchaná obciam sa dá riešiť niekoľkými spôsobmi a možno tak, že s nimi budú spokojní. Nedovoľujem si dnes tvrdiť, že súčasné riešenie ich uspokojí. A preto aj v budúcnosti sa budeme musieť ešte raz, či už prijmeme také, alebo onaké uznesenie, taký alebo onaký zákon, k tejto krivde obcí vrátiť.

    Dovoľte mi ale povedať, že vzťahy, o ktorých sa tu hovorilo aj dnes a najviac ich prezentoval pán poslanec Javorský, na Javorine nie sú také korektné a bezproblémové, ako sú. Ale vojaci nesmú vstupovať do politiky, a preto vojaci radšej mlčia a otvorene nehovoria, o čo tam teraz ide. Vzťahy sú veľmi napäté. Velitelia sa boja strieľať, pretože sú zodpovední za to, ak náhodou dôjde k zraneniu človeka v ohrozenom priestore, že strieľali. Ani to si nedovolíme zmeniť, že dôstojník so strieľajúcou jednotkou nie je zodpovedný za ohrozenie života toho, kto svojvoľne porušením iných noriem vstúpi do priestoru. Nikto to nenavrhuje a bol by som proti, keby niekto takýto návrh podal.

    A preto si myslím, že sa treba obrátiť iba na spôsob, ktorý je bežný vo svete. Štát sa musí najprv rozhodnúť, či chce armádu, či chce, aby armáda mala podmienky, či chce, aby sa armáda pripravovala, a ak bude trikrát áno, potom tieto podmienky musí vytvoriť. A je až následné, že štát potom musí v súlade so stavom, v ktorom sa nachádza, povedal by som, spravodlivo sa vyrovnať s občanmi, na úkor ktorých musí vytvoriť pre túto činnosť armády podmienky. Aj my stojíme pred touto cestou.

    Len vás prosím, páni poslanci, aby sme si konečne uvedomili, ak je možné diaľnicu alebo železnicu odložiť či preložiť na iné miesto, pri obranyschopnosti to nejde. A keď dnes hovoríme o tom, že armáda nepotrebuje tento priestor, či už to nazývame tak, alebo onak, vlastne degradujeme postavenie obranyschopnosti Slovenska pod úroveň potreby nových ciest, nových priehrad a iných nových zariadení štátu, ktoré nemajú takú dôležitosť, ako schopnosť našej armády byť pripravenou. Vezmime si do úvahy, aký zisk získa tento štát, čo ja viem, z úseku niekoľkých kilometrov diaľnice, a aký zisk získa z toho, keď sa dokáže ubrániť svojimi silami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi a predsedovi výboru pánu Andrejčákovi.

    Slovo má pán poslanec Čarnogurský a pripraví sa pán poslanec Lauko.

    Faktická poznámka - pán poslanec Javorský.

  • Ďakujem za slovo.

    V prvom rade chcem poďakovať pánu Andrejčákovi, že som prvýkrát od neho počul to, čo som dlho čakal, že minulý režim v päťdesiatych rokoch naozaj týmto ľuďom krivdil. Hovoril to vlastne ako reprezentant tohto režimu v dosť významnom postavení. Samozrejme, že tam nie sú a neboli idylické vzťahy. Jediné, ktoré boli, boli v čase, ako ste spomínali, keď ste velili jednotkám vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina, a to bolo v čase, keď ste mohli mať takéto vzťahy s dôstojníkmi okupačnej Sovietskej armády.

    Taktiež je pravdou, ako ste spomínali, že tento priestor bol maximálne užívaný, lebo podľa listu, ktorý mám od vás, bol využívaný na 82 % sovietskou okupačnou armádou. Len toľko na okraj toho, čo ste povedali.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kanis - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, chcem reagovať na pána poslanca Andrejčáka. Nejde o vývoj názorov s dajakým negatívnym podtónom, tak ako sa to tu snažil predložiť. V čom spočívali tie princípy? Prvý princíp bol v tom, že sme sľubovali iba toľko, čo sme mohli urobiť, a to, že krivdy spôsobené obciam napravíme na reštitučnom princípe. Náprava krívd nebola nikdy sporná. To je po prvé.

    Po druhé, práve novelou číslo 245/1994, ktorú som spomínal, bol tento spôsob odmietnutý a nastala celkom nová vlastnícka realita, lebo bolo uznané vlastníctvo obcí aj vo všetkých priestoroch, ktoré sa týkali sporu. Čiže postupovali sme vždy fér. Neférový bol postoj tých poslancov v auguste 1994, ktorí zrejme aj podľa inštrukcií pána Andrejčáka sa rozhodli pre riešenie, ktoré doviedlo dnes opäť na stôl tento problém.

  • Ďakujem. Pán predseda Andrejčák, nemôžete reagovať na faktickú poznámku, prepáčte.

    Slovo má pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    v priebehu troch rokov sa tretíkrát zaoberáme týmto problémom a tretíkrát budeme hlasovať o zákone, ktorý sa z veľkej časti týka Vojenského výcvikového priestoru Javorina. Skutočnosť, že sa tak často vraciame k tomuto problému, spočíva v tom, že Vojenský výcvikový priestor Javorina, ako nakoniec každý, ale osobitne najmä tento, možno využívať a aj sa fakticky využíva dvoma spôsobmi, ktoré navzájom nesúvisia. Jedno využívanie je vojenské ako vojenský výcvikový priestor a druhé využívanie je bežné hospodárske, predovšetkým ťažba dreva, poľovačky a podobne.

    Vychádzam z toho, že tieto dve využívania je možné robiť takpovediac paralelne a z toho dôvodu ich nemusí vykonávať jeden a ten istý subjekt, kým vláda - predkladateľ zákona vychádza z toho, že obe tieto využívania musí vykonávať jeden a ten istý subjekt, akoby ich nebolo možné od seba oddeliť. A tu spočíva koreň problému. Koreň problému spočíva aj v tom, opakujem, ktorý model využívania tohto vojenského výcvikového priestoru na oba účely - na vojenský aj na rýdzo hospodársky -, ktorý z týchto účelov a ako tieto dva účely možno dosiahnuť najlepšie, najhospodárnejšie s najlepšími výsledkami. A tu sa líšime od predkladateľa zákona, lebo tvrdíme, že najlepšie a najhospodárnejšie možno tento priestor v oboch jeho určeniach využívať, samozrejme tak, keď vojenský výcvik bude robiť v priestore Armáda Slovenskej republiky a hospodárske využitie priestoru, myslím ťažbu dreva, budú vykonávať jeho vlastníci, a síce obce, ktorým tento priestor patrí.

    Na otázky pána poslanca Andrejčáka, aby sme na jeho výzvu povedali trikrát áno na využívanie tohto priestoru, tak hovorím trikrát áno. Áno, chceme Armádu Slovenskej republiky. Chceme vytvoriť podmienky pre Armádu Slovenskej republiky, aby mohla riadne a bez problémov cvičiť v tomto priestore. A chceme takýmto spôsobom zabezpečiť prípravu Armády Slovenskej republiky v mieri na plnenie svojich úloh.

    A práve využívanie tohto priestoru za posledné dva roky na základe zákona z roku 1994, ktorý vrátil vlastníctvo týchto pozemkov obciam, práve toto využívanie dokazuje, že priestory sa najlepšie využívajú vtedy, keď vlastníctvo priestorov patrí obciam a keď obce ako vlastníci týchto priestorov sa môžu starať nie iba o ťažbu dreva, ale aj o sadbu nového lesa, jednoducho majú starostlivosť o les tak, aby prinášal úžitok nielen teraz a nielen na budúci rok alebo o dva roky, ale aj v nasledujúcich desaťročiach.

    No a k tomu treba povedať toľko. Na faktickom spôsobe využívania sa vlastne po roku 1994 nič nezmenilo, pretože ťažbu dreva vykonávajú síce obce, ale sú to tí istí ľudia, na deväťdesiat percent tí istí ľudia, ktorí boli predtým zamestnancami vojenských lesov. Robia to tým istým spôsobom, v zásade tým istým spôsobom, ako to robili vojenské lesy, až na to, že to robia oveľa hospodárnejšie, pretože pracujú na svojom. A tak kým boli vojenské lesy v minulosti stratové - a žiadne iné štatistiky na tomto fakte nič nezmenia -, obce, ktoré toto využívajú dva roky, nielenže zlepšili ťažbu dreva z týchto priestorov, ale zároveň zalesnili za dva roky asi 130 ha pôdy pozemkov.

    Pritom obce si za dva roky postavili alebo v pokročilom štádiu stavajú v danom priestore napríklad vodovod v obci Tvarožná, alebo ostatné obce kanalizáciu. Za tieto dva roky obce investovali asi 20 mil. Sk do ošetrovania lesov, pričom nepoberali žiadne štátne dotácie na zalesňovanie, naopak, zaplatili, platili daň z výťažku, z ťažby dreva. Napríklad obec Hniezdne za rok 1995 zaplatila 3 mil. Sk na daniach za ťaženie dreva z tohto priestoru. A napriek týmto nesporne pozitívnym výsledkom v hospodárení obcí armáda nebola obmedzená vo výcviku.

    Vo výbore pre obranu a bezpečnosť sme mali nejaké informácie z ministerstva obrany o narušení vojenského priestoru v čase cvičenia armády. Od obcí máme informáciu, že išlo o narušenia súkromníkov, nie obcí, prípadne zamestnancov týchto obcí, a k takýmto narušeniam dochádzalo aj v minulosti. Pritom je podozrivé a zároveň charakteristické, že pracovníci vojenských lesov a vojenskej správy alebo vyšší dôstojníci armády používali v minulosti tieto pozemky aj na poľovačky, a tak vojenské lesy aj v roku 1995 propagovali dokonca v nemčine poľovačku v týchto priestoroch.

    Podľa predloženého návrhu zákona by mal štát zaplatiť za nové vykúpenie alebo vyvlastnenie týchto pozemkov 1,5 mld. Sk. Pýtam sa, či armáda nemá lepšie využitie týchto peňazí, pretože teraz nič neplatí za užívanie týchto pozemkov, ani v budúcnosti nemusí platiť vôbec nič za užívanie pozemkov na vojenské účely, a zároveň obce môžu na nich hospodáriť pri ťažbe dreva. Toto je možné, pretože je tu právna možnosť usporiadať oba spôsoby využívania pozemkov. A síce je to právna možnosť zavedenia vecného bremena pre vlastníkov pozemkov, čiže obce tak, aby boli povinné, akože sú povinné už aj doteraz, umožniť vojenskej správe výcvik armády podľa potrieb armády. V prípade takéhoto vecného bremena armáda má práva ako vlastník, nositeľ oprávnený z vecného bremena má oprávnenia ako vlastník danej veci. To znamená, že armáda by mala práva ako vlastník daného vojenského priestoru na uskutočňovanie výcviku. Obciam by zostala tá časť vlastníckeho práva, ktorá smeruje k ťažbe dreva, prípadne k poľovačkám, ale obce ich natoľko nevyužívajú ako ich svojho času využívala armáda. To znamená, že obciam by predovšetkým zostal hospodársky výťažok z týchto pozemkov a všetci by boli spokojní.

    A preto chcem povedať, že pri podávaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal za náš klub poslanec Javorský, sme vychádzali z takej hierarchie záujmov ohľadom tohto vojenského priestoru, že na prvom mieste je zabezpečenie výcviku pre Armádu Slovenskej republiky a až na druhom mieste je vlastníctvo obcí a účelné využívanie lesov v tomto vojenskom priestore. Navrhujem preto, aby bol prijatý pozmeňujúci návrh poslanca Javorského, pretože tento pozmeňujúci návrh najviac šetrí finančné prostriedky armády. Umožňuje obciam, aby získali výťažok z týchto lesov a mohli na ňom účelne hospodáriť, ako aj zlučuje záujmy armády a obcí do jedného spoločného celku tak, aby sme sa k tomuto zákonu už po štvrtýkrát nemuseli vrátiť.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Čarnogurskému.

    Ako posledný z prihlásených vystúpi pán poslanec Lauko.

    Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka. Aj pán poslanec Čopík - faktická poznámka.

    Najprv pán poslanec Čopík.

  • K vystúpeniu pána poslanca Čarnogurského. Veľmi dobre sa to počúva tým, ktorí chcú počuť, že hospodárenie vo vojenských lesoch, keď ho zabezpečovalo ministerstvo obrany cez svoju výrobnú organizáciu, bolo zlé a dnes sa tam podstatne viac zalesnilo ako v minulom období. Údajne sa tam lepšie ťaží hmota, ako sa ťažila v minulom období.

    A práve by som chcel povedať jedno. Poznám, ako sa hospodárilo vo vojenských lesoch z jednoduchého dôvodu. V našom okrese sú takisto Vojenské lesy a majetky Kamenica nad Cirochou a, samozrejme, poznám, ako sa vtedy hospodárilo v štátnych lesoch, kde ťažbu proste určoval štátny plán a rúbalo sa podstatne viac, ako sa rúbalo vo vojenských lesných majetkoch. Vážení, keď ešte aj nakoniec poviete, že viac-menej hospodársku činnosť dnes robia skoro tí istí ľudia, vtedy ju robili zle a dnes ju robia lepšie? Veď je to smiešne, čo ste povedali. Toto je absolútne smiešne.

    Povedal by som a osobne si myslím, že sa vtedy vďaka rezortu ministerstva obrany zachránili pôvodné lesy, pretože sa podstatne menej ťažilo ako vo vtedajších štátnych lesoch. Samozrejme, že armáda podstatne citlivejšie hospodárila v týchto lesoch. Nešlo sa do takých rubných etátov, ako sa išlo v štátnych lesoch. Myslím si, že tento dôvod je politický. Chcete si prihriať polievočku a povedať, že aj pri takom hospodárení, keď tam obce budú hospodáriť, armáda bude môcť cvičiť. Absolútne nepoznáte problémy, ktoré sú spojené s hospodárením vo Vojenských lesoch a majetkoch.

  • Ďakujem.

    Ešte pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

  • Chcel by som povedať k vystúpeniu pána poslanca Čarnogurského, že argumenty, ktoré uvádzal, sú práve také pravdivé ako argument, ktorý použil pán poslanec Javorský. A prosil by som ho a bol by som rád, keby rozdal poslancom ten list, či je taký, ako povedal. Ale chcem povedať, že pán poslanec Čarnogurský použil argument, skúsenosť z posledných dvoch rokov. Áno, pán poslanec, skúsenosť z posledných dvoch rokov, keď armáda takmer necvičí a keď tento stav ostane, nemusíme v budúcnosti dávať na armádu také veľké peniaze. Keď som bol veliteľom divízie, naozaj sa strieľalo dvadsaťjeden dní v mesiaci a k tomu nočné streľby. Takáto budúcnosť nás čaká, až uvoľníme pre armádu prostriedky. Potom bude celkom iný stav.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Lauko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som najskôr využil túto možnosť a zareagoval na slová pána Čopíka. Pán Čopík, žijete dosť ďaleko od vojenského priestoru, o ktorom sa hovorí. Bol som tam na manévroch a viem, ako ten priestor vyzeral, keď bol pred rokom 1989 spravovaný ministerstvom obrany, a ako vyzerá teraz. Nedá sa to porovnať. Tak prosím vás, najprv si tam zájdite a potom rozprávajte.

    Predpokladám, že kolegovia poslanci budú so mnou súhlasiť - už kolega Kanis hovoril o zákone o obecnom zriadení -, že k tejto problematike majú svoje čo povedať aj komunálni politici, teda starostovia a poslanci obecných zastupiteľstiev, ktorí sú v tomto priestore a ktorých sa to bezprostredne dotýka. Preto mi dovoľte, páni poslanci, kolega Andrejčák spomenul, že tu nemáte list, dovolil by som si vám citovať z uznesení obecných zastupiteľstiev, ktoré boli v čase od schválenia tohto zákona vládou doteraz prijaté. Potvrdzujem slová môjho kolegu z Maďarskej koalície, ktorý tu naznačil, že starostovia, ktorí sú z rôznych politických strán, zaujímajú rovnaké stanovisko. Sú to dvaja starostovia za SDĽ z obce Ihľany a mesta Levoča, sú tam dvaja starostovia za HZDS z obce Hniezdne a Vrbov, ďalej je tam jeden starosta za KDH z obce Ľubica a z obce Tvarožná za Hnutie poľnohospodárov.

    Uvedení starostovia obcí a primátor mesta protestujú proti vládnemu návrhu zákona číslo 631 o vojenských obvodoch z dôvodu, že obce dokážu taktiež plniť úlohy na úseku hospodárenia v lesoch ako rozpočtové, resp. príspevkové organizácie, ktoré predpokladá vytvoriť vládny návrh zákona o vojenských obvodoch. Tento vojenský výcvikový priestor aj doteraz slúžil nielen na obranu Slovenskej republiky, ale aj na iné aktivity, o čom svedčí reklamný bulletin, ktorý bol vydaný v Kežmarku a ponúka možnosť poľovačiek v tomto priestore za odplatu, napríklad za jeleňa sa platí 240 000 Sk.

    Chcem povedať, čo sa týka hospodárenia alebo spochybňovania hospodárenia, tak sú tu argumenty, pán Čopík. Od roku 1995 do 31. 5. 1997 obce zalesnili zhruba 139 ha lesa, investovali do lesov približne 18,6 mil. Sk, zamestnávajú 320 osôb a odvádzajú do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky značné finančné prostriedky prostredníctvom odvodov daní v zmysle príslušných právnych noriem. Vládny návrh zákona v dôvodovej správe v § 9 a 10 predpokladá využívať tento priestor na krátkodobú rekreáciu, turistiku, zber lesných plodín a výkon pracovnej činnosti. Nevidíme dôvod, prečo obce nemôžu v tomto priestore vykonávať hospodársku činnosť na svojom majetku. Zdôvodnenie, že tento priestor je nevyhnutný len na obranu štátu, ako je dôvodová správa vládneho návrhu zákona k § 9 a 10, nie je možné akceptovať. Všetko nasvedčuje tomu, kolegovia poslanci z vládnej koalície, že sú tu vytvárané podmienky na budúce sprivatizovanie tohto vojenského priestoru.

    Obec Ľubica, ktorá je priamo pri tomto priestore, povedala na svojom obecnom zastupiteľstve, že obecné zastupiteľstvo a občania obce Ľubica sa domnievajú, že Národná rada Slovenskej republiky neprijme zákon, ktorý by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v článku 12 ods. 1, v článku 13 ods. 4 a v článku 20 ods. 1 zabezpečujúcich slobodu a rovnosť vo vlastníckych právach, aby tak Ústavný súd Slovenskej republiky nemusel tento zákon svojím nálezom vyhlásiť za protiústavný. 21. mája tohto roku sa zišli uvedení starostovia a ďalších 86 poslancov z týchto obcí, ešte raz podotýkam, 86 komunálnych poslancov z uvedených obcí, k tejto problematike a dali otvorený list prezidentovi, Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zo spoločného mimoriadneho zasadnutia obecných zastupiteľstiev obcí, ktorých majetok sa nachádza vo vojenskom obvode Javorina.

    Dovoľte mi, aby som vás zoznámil s týmto vyhlásením.

    "My poslanci a starostovia obcí protestujúci proti vládnemu návrhu zákona o vojenských obvodoch, ktorým chce vláda protiústavne zoštátniť naše obecné majetky, žiadame, aby v § 5 uvedeného návrhu zákona bolo doplnené znenie, že nehnuteľnosti a právo k nim na území vojenského obvodu môžu byť aj vo vlastníctve obcí. Na základe tohto navrhovaného doplnku žiadame upraviť ostatné paragrafy súvisiace s hospodárením na obecnom majetku v takom zmysle, aby obce mohli naďalej vykonávať hospodársku činnosť. Náš postoj k uvedenému vládnemu návrhu vyplýva z toho, že prinavrátením vlastníctva obciam nedošlo k porušeniu verejného záujmu. Hospodárska činnosť obcí neprekáža výcviku vojakov, čoho dôkazom je úzka spolupráca obcí a cvičiacich vojakov.

    Zdôrazňujeme, že v priebehu viac ako dvojročného hospodárenia nedošlo ku kolízii medzi cvičiacimi vojakmi a robotníkmi, ktorí pracujú v obecných lesoch. Náš záporný postoj k návrhu zákona vyplýva z toho, že spôsob, akým vláda navrhuje zoštátnenie obecného majetku, nezodpovedá duchu Ústavy Slovenskej republiky a je v rozpore s ustanoveniami, ktoré hovoria o majetkovom vlastníctve. Nesúhlasíme s tým, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyčleňovalo zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky na výkup obecného majetku, pretože obce prijali zákonom stanovené vecné bremeno a nikdy nepožadovali finančnú náhradu za využívanie svojho majetku na výcvikové účely. Finančné prostriedky na vyplatenie obecných majetkov, ktoré vláda garantuje vo svojom návrhu zákona o vojenských obvodoch vo výške 1,4 mld. Sk, odporúčame použiť na vyrovnanie dlhov štátnych nemocníc a škôl v našom regióne, resp. v okolí vojenského obvodu Javorina. Treba povedať, že týmto zariadením hrozí ich zatvorenie.

    Obecný majetok nachádzajúci sa vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina patrí obciam už od 13. storočia. Je to historický majetok, ktorý obce svojou hospodárskou činnosťou zveľaďovali a chcú ho zveľaďovať, aby ostal prínosom aj pre budúce generácie. K prerušeniu hospodárskej činnosti došlo iba za 40-ročného totalitného obdobia. Nevieme pochopiť úmysel vlády Slovenskej republiky zoštátniť obecný majetok v čase, keď sa privatizujú mnohé strategicky dôležité podniky. Takisto nevieme pochopiť úmysel zabrániť obciam v hospodárskej činnosti vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina, keď v dôvodovej správe k návrhu zákona sa píše, že tento priestor sa bude využívať pre fyzické a právnické osoby na turistiku, rekreáciu, zber lesných plodov, zároveň sa uvádza, že priestor sa bude využívať s obmedzením občianskeho využitia. Veď obce prijali vecné bremeno a sú si vedomé tohto omedzenia, a preto nie je potrebné zoštátniť obecný majetok.

    Hospodárska činnosť pomohla znížiť nezamestnanosť v obciach. Svoj nesúhlas s návrhom zákona vyslovujeme aj z toho dôvodu, že sú tam uvedené nepravdivé údaje o čase oceňovania nášho majetku, že pri oceňovaní neboli prítomní zástupcovia dotknutých obcí. Vylúčením obcí z oceňovania majetku došlo k podhodnoteniu obecného majetku na jednu tretinu skutočnej hodnoty. V dôvodovej správe je uvedené, že aj v Rakúsku je vojenský priestor. Súhlasíme s tým, ale dodávame dve skutočnosti, a to, že priestor bol vykúpený v čase vlády Hitlera za trojnásobok skutočnej hodnoty a v priestore nehospodári organizácia zriadená ministerstvom obrany, ale súkromný sektor.

    Žiadame vládu, aby stiahla návrh zákona, ktorým sa likviduje vlastníctvo a hospodárska činnosť obcí a v súčinnosti so zástupcami dotknutých obcí tento návrh prepracovala. Veríme, že naše zriadenie je demokratické a hlas ľudu bude vypočutý."

    V uznesení starostovia a poslanci v bode d) hovoria, že nesúhlasia s predloženým vládnym návrhom číslo 631, zákonom o vojenských obvodoch, ktorého prvé čítanie sa uskutočnilo v Národnej rade dňa 13. mája 1997, nesúhlasia s § 2, 3, 4 a najmä § 5, 6, 8. Uvedené ustanovenia sú v rozpore s ústavou a ďalšími platnými právnymi normami a nezohľadňujú nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. apríla 1996, ďalej s ohodnotením nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu v predloženom vládnom návrhu.

    Poslanci obecných zastupiteľstiev sa obracajú na vládu Slovenskej republiky o konečné vysporiadanie vlastníckych práv obcí, urbárskych spoločností a vzniknutých spoločenstiev. Prítomní poslanci obecných zastupiteľstiev odmietajú názor o nezlučiteľnosti hospodárenia urbárskych spoločností, spoločenstiev a obcí v priestore Vojenského výcvikového priestoru Javorina. Prítomní poslanci obecných zastupiteľstiev dotknutých obcí si dovoľujú vysloviť domnienku, že niektorí funkcionári a, žiaľ, i poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vytvárajú predpoklady na privatizáciu tohto majetku vo svoj prospech, čím by došlo k hrubému porušeniu vlastníckeho práva, tak ako je to uvedené v náleze Ústavného súdu zo dňa 2. apríla 1996.

    Vážení páni poslanci, jeden z týchto starostov sa obrátil aj na ministra financií, ktorý jeho podnet odporučil predkladateľovi návrhu, ministrovi obrany, a 26. júna pán minister obrany povedal toto, citujem:

    "Vaša požiadavka na rozšírenie ustanovenia § 5 návrhu zákona o vojenských obvodoch, podľa ktorého nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môžu byť nielen vo vlastníctve štátu, ale aj vo vlastníctve obcí, by zásadne narušila koncepciu zákona. Tieto aspekty boli zdôraznené aj na rokovaniach vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v dňoch 11. a 12. júna 1997, na ktorých boli Vaše požiadavky jednoznačne spochybnené. Na rokovaniach ste boli osobne prítomný a boli prítomní aj ostatní zástupcovia obcí, ktorých majetok sa nachádza na území vojenského obvodu Javorina. Na základe vyššie uvedených skutočností nemôžem Vašu požiadavku akceptovať."

    Ak budete postupovať podobne, páni poslanci, ako minister obrany, že nebudete akceptovať názor starostov obcí, poslancov obecných zastupiteľstiev a ľudí, ktorí žijú v tomto okolí, tak sa dostanete do takej istej situácie, akú naznačovali aj mnohí moji predrečníci. Budete si robiť svoju politiku, ale odtrhnutú od ľudí. Prosím vás, zvážte svoje rozhodnutie ešte raz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. To bol posledný vystupujúci v rozprave.

    Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dámy a páni, môjmu kolegovi z klubu, ctenému doktorovi Laukovi, asi len ohľaduplnosť zabránila povedať generálovi Andrejčákovi, že 21 dní v mesiaci strieľala na Javorine sovietska okupačná armáda, ktorá je už dávno preč. A keď som dobre rozumel...

  • Pán poslanec, máte faktickú poznámku.

  • Áno, ďakujem. ...vojenskej doktríne...

  • ...slovenská armáda prechádza transformáciou na technologickú ochranu vzdušného priestoru a brigády rýchleho nasadenia, a teda veľký výcvikový priestor 21 dní v mesiaci obsadený azda dá opäť do prenájmu ruským priateľom.

  • Pán poslanec, znova vás upozorňujem, zneužívate oprávnenie, ktoré je stanovené v rokovacom poriadku. Môžete reagovať len na vystúpenie prihlásených, nie na faktické poznámky.

    Pán poslanec Čopík.

  • Nedá mi, aby som nereagoval, keď sa používa moje meno a je až smiešne, že neodborník z oblasti lesníctva sa mieša do oblasti lesníctva.

    Vážení kolegovia, skutočne by ste si mali niekedy uvedomiť, že posudzovať niečo zvonku, ako to vyzerá, ja by som si nikdy ako neodborník v oblasti medicíny nedovolil. Chcete posudzovať, ako to vyzeralo pred rokom 1989, keď tam hospodárilo ministerstvo obrany cez svoju výrobnú organizáciu, so stavom, ktorý sa v lese, preboha, nemení za rok, za dva. Nebuďte smiešni, keď chcete porovnávať takéto veci. Sú to veci, ktorým absolútne nerozumiete a idete sa miešať do oblasti, ktorá je vám taká vzdialená asi ako mne medicína. To je jedna vec.

    A druhá vec. Nedá mi, aby som nereagoval aj na tie ostatné veci. Zdá sa mi, že v tomto štáte ste vy tí, ktorí najviac okradli túto demokraciu. A, samozrejme, staviate sa stále do takej polohy, keď si to tak všetko porovnám, že by ste najradšej vzali všetky tituly v tomto štáte, ktoré nadobudol každý občan počas minulého 40-ročného obdobia, ale, samozrejme, všetky tituly, ktoré ste nadobudli vy, ako keby ste nadobudli v nejakom inom systéme. Po roku 1989 ste zatiaľ tomuto štátu nič nedali, akurát to, čo bolo dobré a bolo treba prevziať z tohto štátu, ste zbúrali. V tomto štáte, vážení, ste ešte nič nepostavili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som zdôrazniť aspekt, ktorý azda intuitívne všetci cítime z toho, čo naposledy povedal pán poslanec Lauko. Naša armáda má výsostne obranné poslanie. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité, aby mala podporu obyvateľstva. Chcem povedať, že v tejto veci sa na nás obrátili starostovia dotknutých obcí, a to dokonca starostovia, ktorí sú za vás, vážení priatelia z koalície, z HZDS. Ak sa títo obracajú na nás ako na opozičných poslancov, zamyslite sa nad tým. Jednoducho sa domnievame, že je naozaj dôležité, aby sa symbióza Armády Slovenskej republiky a občanov zvýraznila. Nemáme už Varšavskú zmluvu.

  • Ďakujem. Pán poslanec, platí to podobne. Nereagovali ste vlastne na pána poslanca Lauka.

    Nech sa páči, pán poslanec Novák. Je to faktická poznámka na vystúpenia pána poslanca Lauka? Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som tejto ctenej snemovni pred všetkými poslancami, ktorí tu sedia, zareagoval na predrečníka a na pána Čarnogurského, ako zavádza a cigáni a s obľubou obviňuje iných ľudí. Pred celou snemovňou mu odovzdám fax z ministerstva pôdohospodárstva, kde obvinil, že tieto obce nedostali zo štátnej dotácie na pestovateľskú a inú činnosť. Dovoľte mi, aby som mu to odovzdal.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

  • Chcem len pánu poslancovi Laukovi povedať, že ďakujem za starostlivosť o HZDS. Samozrejme, nechceme ľuďom poškodiť, ale nemáme obavu, že by ste nám museli pomáhať, aby sme vyhrali vo voľbách. Vyhráme ich kvôli tomu, ako práve nepresvedčivo argumentujete.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za...

  • Hlasy v pléne.

  • Ešte chcete vystúpiť? Nech sa páči, veď vám odovzdám slovo na konci. To je normálne. To znamená, že netreba, aby ste teraz vystupovali. Dostanete slovo hneď po pánu ministrovi.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zachovanie štátu je záujmom ochrany a zabezpečenia jeho suverenity, a to je možné realizovať prostredníctvom dostatočnej obrannej sily, ktorú predstavuje dobre vyzbrojená a vycvičená armáda, tak ako to je v koncepcii Armády Slovenskej republiky, ktorá bola...

  • Hlasy v sále.

  • ...schválená za vašej vlády v roku 1994, čiže ideme v súlade s tým, aby sme dosiahli počty v roku 2000 tridsaťpäťtisícovú armádu na 50 % profesionalizovanú. A na toto potrebujeme výcvikové priestory, ktorými sú vojenské obvody. Armáda Slovenskej republiky je stabilizujúcim prvkom tejto spoločnosti a dosahuje najväčšiu dôveryhodnosť obyvateľov Slovenskej republiky, nad 70 %. Táto armáda si plní úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu. Nemôže byť obmedzovaná vo svojej činnosti inými záujmami a jej činnosť je podmienená štátnym záujmom, tak ako to je vlastne uvedené v dôvodovej správe, že takéto vojenské obvody existujú aj v iných štátoch.

    Treba zdôrazniť, že nie sú problémy v iných vojenských výcvikových priestoroch. V podstate vo všetkých iných výcvikových vojenských priestoroch sú vlastne urobené zámenné zmluvy. Myslím si, že v súlade so záujmami Armády Slovenskej republiky, ako aj so záujmami obcí boli z ministerstva obrany v podstate podniknuté kroky, aby sa zámenné zmluvy uskutočnili aj v tomto vojenskom výcvikovom priestore. Bohužiaľ, dodnes zámenné zmluvy, o uzavretie ktorých sme vlastne mali záujem už v minulosti, neboli uskutočnené vzhľadom na to, že jednotlivé obce a jednotliví predstavitelia obcí s týmito zámennými zmluvami nesúhlasili.

    Išiel by som k jednotlivým poslancom, ktorí v podstate vystúpili v rozprave.

    Pán poslanec Javorský hovoril, argumentoval, že vlastne Armáda Slovenskej republiky nepotrebuje priestory, ktoré sú vo vojenskom výcvikovom priestore. Neviem, pán poslanec, odkiaľ máte argumenty. Ja mám argumenty expertov z Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky, ktorí v podstate sú za zachovanie vojenského výcvikového priestoru. V podstate ani neprišlo k uzavretiu zámenných zmlúv, tak ako som to už hovoril, lebo obce a jednotliví zástupcovia obcí - starostovia chceli uzavrieť zámenné zmluvy o vojenskom výcvikovom priestore, to znamená, že chceli tento vojenský výcvikový priestor oklieštiť. Mali záujem uzatvoriť zámenné zmluvy v tomto vojenskom výcvikovom priestore a v podstate experti z Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky argumentovali tým, že vojenský výcvikový priestor potrebujú v takom stave vzhľadom na výcvik a vzhľadom na streľby, ktoré sa uskutočňujú z jednotlivých zbrojných systémov.

    Čo sa týka hospodárenia Vojenských lesov a majetkov, štátny podnik, vážení, nechcel by som hodnotiť hospodárenie Vojenských lesov a majetkov, štátny podnik. Predrečník pán poslanec Novák teraz argumentoval z hľadiska dotácií. Ale ak niekto argumentuje, že Vojenské lesy a majetky, štátny podnik, hospodárili a dosahovali stratu, tak hovorí nezmysly. To znamená - presne citujem: "Hospodársky výsledok Vojenských lesov a majetkov, štátny podnik, v roku 1994 zisk 23,7 mil. Sk, v roku 1995 zisk 20,7 mil. Sk, v roku 1996 zisk 11,6 mil. Sk. Samozrejme, záleží na štruktúre drevného porastu, v podstate...

  • Hlasy v sále.

  • ...v iných lokalitách sú hospodárske výsledky rôzne.

    Pokiaľ ide o článok 25 ods. 1, hovorili ste o obrane Slovenskej republiky. V podstate v Ústave Slovenskej republiky v článku 25 ods. 1 je zakotvené, že obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Čiže neargumentujte, že 50 % je vecou občanov a 50 % vecou armády.

    Pán poslanec Boros v podstate potvrdil, že tento vojenský priestor je potrebný pre potreby Armády Slovenskej republiky. Argumentoval, že sú tu v podstate záujmy nejakých predstaviteľov, ktorí by chceli tento vojenský priestor a vojenské lesy a majetky privatizovať, tak ako to hovoril aj pán poslanec Kanis. Ale keď si prečítame § 5, nie som právnik, ale nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môžu byť iba vo vlastníctve štátu. To znamená, ak sa to nejakým spôsobom zmení, že sa chce privatizovať, tak do parlamentu Slovenskej republiky musí ísť zmena, to znamená, musí byť zmena zákona. Čiže táto argumentácia nie je namieste.

    Pán poslanec Kanis hovoril, že sa zriaďujú vojenské obvody. V § 3 sa jasne definuje, že sa vojenské obvody môžu zriadiť, zriaďuje ich vláda Slovenskej republiky len so súhlasom obcí. Čiže v podstate sa dáva priestor, kde sa tento zákon definuje tak, že vojenské obvody môžu byť vytvorené so súhlasom obcí. Čiže dáva priestor, aby sa obce vyjadrili k zriaďovaniu vojenských obvodov.

    Pán poslanec Čarnogurský hovoril o hospodárskom výsledku - nebudem o tom hovoriť, len ešte poviem, že napríklad priemerná mzda vo Vojenských lesoch a majetkoch sa pohybuje v rozmedzí nad 8 000 Sk, čiže neviem, ako sa pohybuje v tých inštitúciách, ktoré s tým hospodária teraz. Ale nebudem hovoriť, jednotlivo vstupovať, lebo hovorím, že tieto Vojenské lesy a majetky dosahujú zisky.

    Pokiaľ sa hovorilo o poľovačkách, myslím si, že v tomto štáte platia zákony, a ak Vojenské lesy a majetky majú ďalší priestor, presne neviem koľkými percentami vymedzený, sú vlastníkmi týchto lesov, tak zrejme hospodária z hľadiska zákonov. To znamená, že aj iné spoločnosti v podstate dodržiavajú zákony. Čiže umožňuje im to zákon. Ale necitujte nejaký bulletin, ktorý máte z roku 1995 a ktorý dokonca nie je podpísaný. Nejakým spôsobom sa mi dostal dnes do rúk a mal som možnosť sa s ním zoznámiť.

    Ďalej, pán poslanec Lauko hovoril, že tento priestor sa lepšie využíva ako predtým, že má možnosť porovnávať, lebo tu absolvoval vojenské cvičenia. Nechcem argumentovať, že som strávil základnú vojenskú službu v tomto priestore v rokoch 1976-1978, kde som si v podstate odslúžil dvojročnú základnú vojenskú službu a mám možnosť porovnávať tento priestor v minulosti a teraz. Samozrejme, treba dať do pozornosti, ak sa teraz argumentuje, že obce dnes lepšie hospodária, nevidím dôvod takto argumentovať, keď dnes Vojenské lesy a majetky majú určitý majetok, majú určitý potenciál, mechanizmy a vlastne majú možnosť tieto lesy obhospodarovať. Samozrejme, chcem len povedať, že všetky kontroly z hľadiska lesohospodárskeho plánu, keď vykonávali v tomto priestore štátny dozor, nenašli nejaké vážne nedostatky.

    Pán poslanec Langoš argumentoval, že sa 21 dní strieľalo. Napríklad v júli tohto roku sa v podstate bude táto strelnica využívať takisto 20 pracovných dní. V podstate sú tu situované strelnice tankov, protitanková, protilietadlová a protipechotová strelnica. Myslím si, že v prvom rade sú tu štátne záujmy, a nie nejaké iné osobné záujmy. V tomto zákone sa jasne definuje, že ak by prišlo k nejakým iným záujmom, tak musí tento zákon znova prísť do parlamentu, lebo paragrafy, ktoré sú tam zahrnuté, presne definujú, že tento priestor sa vymedzuje pre potreby Armády Slovenskej republiky. Samozrejme, tento zákon dáva priestor aj pre obce, ktoré potom môžu finančné prostriedky uplatniť na budovanie svojej infraštruktúry.

    Ďakujem za pozornosť a som presvedčený, že moje argumenty vás dostatočne presvedčili, aby ste podporili tento hlavný návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Sitekovi. Žiada sa záverečné slovo, pán spoločný spravodajca?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    pokúsim sa odpolitizovať tento problém a vidieť ho vo vecnej rovine, pretože obrana štátu je všade na svete čisto vecná záležitosť a má svoje aspekty spojené s obrannou doktrínou. Keď teraz stojíme pred tým a budeme hlasovať, či podporíme tento vládny návrh, musíme si odpovedať predovšetkým na tieto otázky a vyvrátiť alebo potvrdiť pochybnosti, ktoré v rozprave odzneli.

    Má Armáda Slovenskej republiky budúcnosť v koncepcii slovenskej štátnosti? Nesporne má. Pýtam sa, ako môže Armáda Slovenskej republiky, keď vieme, že ju ideme znižovať o 10 000 mužov, spĺňať tie isté obranné úlohy, ktoré sa na ňu kladú, ak nie vyššou vycvičenosťou. Ináč sa nedá. V prípade, a to je teraz, ak obrannú doktrínu a celú koncepciu obrany Slovenskej republiky má hájiť Armáda Slovenskej republiky. Pýtam sa vás, či v prípade, ak budeme raz prijatí do zoskupenia NATO, klesnú úlohy na vycvičenosť Armády Slovenskej republiky. Naopak. Každá krajina, ktorá vstupuje do NATO, preberá aj určité obranné alebo určité bezpečnostné povinnosti a v rámci nich vycvičenosť armády je základnou podmienkou.

    Prečo sa toľko necvičilo teraz? Bolo to dostatočne povedané. Neboli finančné prostriedky. Ale každý konštatuje, že je nevyhnutné, aby bola armáda pripravená plniť úlohy, ktoré jej z obrannej doktríny vyplývajú, je nevyhnutné, aby sa zvýšila vycvičenosť našich vojsk.

    Pán generál Pittner, som veľmi prekvapený, že generáli polície majú taký názor na obranu, keďže máme obrannú doktrínu, že sa používajú len obranné zbrane. Zbrane sú všetky určené na ničenie. Zbraň je obranná alebo útočná podľa toho, či sa používa v obrannej alebo v útočnej akcii. Útočné a obranné zbrane sa môžu používať aj v rámci celkovej stratégie armády brániť štát. Asi ste chceli povedať, že netreba túto strelnicu, pretože nemáme také zbrane. Myslím si, že nemáte informácie. Sú také zbrane, ktoré si vyžadujú takú veľkú strelnicu. A viete dobre, o čom rozprávam.

  • Ruch v sále.

  • Keď teraz stojíme pred touto úlohou - len by som prosil, pán poslanec -, zoberme si teraz situáciu v legislatíve. V článku 70 Asociačnej dohody, kde sa hovorí o prioritných záujmoch Európskej únie, ani slovo sa nehovorí o vojenských obvodoch. Nemôžeme urobiť účinnú komparáciu z hľadiska aproximácie nášho práva k Európskej únii v tejto oblasti. Čo nám ostáva? Ostáva nám, aby sme sa pozreli, ako je táto situácia riešená v Európe. Táto situácia je riešená interne, každý štát si to rieši ináč, tak ako uzná za vhodné. V okolitých krajinách, Rakúsko bolo spomenuté, Česká republika, ktorá je najviac porovnateľná s nami, pretože sme nástupníkmi spoločného štátu, sa stále riadi pri vojenských obvodoch zákonom 169 z roku 1949.

    Pán poslanec Javorský, rád by som vás upozornil na to, že pojem, ktorý bol uvádzaný, je zavádzanie verejnosti. Nejdeme zoštátňovať, ako to bolo v roku 1949, ideme vyvlastňovať na základe náhrady a štát na to dá 1,5 mld. Sk zo štátneho rozpočtu. Z právneho hľadiska sú to podstatne odlišné procesy.

    Pán poslanec Kanis, mal by som pripomienku. Tento pozmeňujúci návrh sa mi skutočne zdá, že je nadbytočný, lebo v § 5 ods. 1 sa jasne hovorí, že nehnuteľnosti a práva k nim a práva k vodám môžu byť iba vo vlastníctve štátu. Dobre, je to vec názoru. Povedal som svoj názor, nespochybňujem to.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a zároveň sa ho pýtam, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán podpredseda, odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Najprv by sme hlasovali o spoločnej správe. Z poverenia gestorského výboru som oprávnený vyhlásiť, že gestorský výbor navrhuje, aby sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy spoločne.

  • Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie. Uvádzate, že bol návrh, aby sa o celej spoločnej správe, o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovalo en bloc.

  • O všetkých bodoch spoločnej správy hlasovať en bloc. Gestorský výbor ich odporúča prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o všetkých bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať na základe odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali závery spoločnej správy vo všetkých jej bodoch.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v danom prípade, pretože pán spoločný spravodajca má odporúčanie gestorského výboru pokračovať v hlasovaní, pristúpime k tretiemu čítaniu.

  • Šum v sále.

  • Pán podpredseda, odporúčal by som, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Budem to uvádzať, ak dovolíte. V rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali pozmeňujúce návrhy.

    Prvý návrh podal pán poslanec Javorský. Po individuálnej konzultácii žiada, aby sa o každom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo zvlášť. Preto vás prosím, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k hlasovaniu o jeho prvom pozmeňujúcom návrhu. Myslím si, že to nie je potrebné čítať, každý to má písomne.

  • Áno, každý má pred sebou materiál.

    Budeme hlasovať, vážené kolegyne a kolegovia, o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Javorského. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Javorského nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Javorského.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Javorského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Javorského.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Javorského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Javorského nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Skončili sme hlasovanie o všetkých návrhoch pána poslanca Javorského. Odporúčam, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o návrhoch, ktoré v rozprave predniesol pán poslanec Boros, najskôr o jeho prvom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol schválený.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa nehlasovali, pretože je celkom identický s prvým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Javorského, a ten sme v platnom hlasovaní neprijali.

  • Áno, je to akceptované. Dobre, môžeme pokračovať.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Prosím, prezentujme sme a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme o piatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa takisto nehlasovali, lebo je podľa môjho výkladu celkom totožný s druhým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Javorského, druhá veta. Pán Boros, súhlasíte?

  • Odpoveď poslanca Borosa z pléna.

  • Pán Boros súhlasí. Môžeme pokračovať.

  • Odporúčam, aby sme hlasovali o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o jeho deviatom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o deviatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že deviaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o desiatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o desiatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o jeho jedenástom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o dvanástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o dvanástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

  • Pán predsedajúci, vyčerpali sme hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Borosa. Odporúčam, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Kanisa bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Pán predsedajúci, vyčerpali sme hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval a pripomenul, že na základe zmocnenia gestorského výboru som splnomocnený odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu a k hlasovaniu o zákone ako celku v ten istý deň, to znamená dnes.

  • Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o tomto návrhu od odporúčajúceho gestorského výboru, aby sa rokovalo hneď v treťom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o vojenských obvodoch.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Poznamenávam, že v treťom čítaní môže ísť iba o opravy alebo o technické námety.

    Nech sa páči, pán poslanec Lauko, zaznamenávam prihláseného do rozpravy. Keďže sa nikto ďalší nehlási, uzatváram rozpravu.

    Slovo má pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    keďže sme v treťom čítaní a vlastne doteraz ešte nikdy nebolo použité toto ustanovenie zákona, dovolím si vám prečítať zákon o rokovacom poriadku a paragraf, ktorý chcem využiť, aby som podal pozmeňujúci návrh.

    V kapitole Tretie čítanie v § 85 ods. 3 sa hovorí: "Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa odseku 1" - a teraz to dôležité - "a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov." Vzhľadom na skutočnosti, ktoré som povedal, ktoré som uviedol v stanovisku obecných zastupiteľstiev, ktoré odzneli v rozprave, podľa § 85 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku dávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona (tlač 631) o vojenských obvodoch k tretiemu čítaniu.

    Navrhujem opakovanie druhého čítania predloženého návrhu zákona (tlač číslo 631) o vojenských obvodoch z dôvodu, že predložený návrh zákona je v rozpore s článkom 12 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odovzdávam pánu predsedajúcemu 59 podpisov poslancov, ktorí sú z klubov alebo strán KDH, Demokratickej únie, Demokratickej strany, Maďarskej koalície, Strany demokratickej ľavice, Hnutia poľnohospodárov Slovenska, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany zelených Slovenska. Žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, je predložený návrh, budeme o ňom hlasovať. Prosím, zaujmite svoje miesto, pán spoločný spravodajca. Budeme hlasovať o tom, či akceptujeme návrh pána poslanca Lauka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Keďže pozmeňujúci návrh podaný v rámci tretieho čítania podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku nebol prijatý...

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, nie je rozprava, je hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Pýtam sa takto bez priameho prerušenia, či to bol návrh orientovaný na prestávku. S návrhom sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

  • Výkriky z pléna.

  • Nehnevajte sa, toto nie je zrozumiteľné, čo predvádzate.

    Prosím vás, prideľte slovo pánu poslancovi Mikloškovi.

  • Pán predsedajúci, pred záverečným hlasovaním som žiadal 15-minútovú prestávku. Poslanec Roman Kováč za poslanecký klub DÚ a pán Bugár za Maďarskú koalíciu sa chceli pripojiť. Vašou povinnosťou bolo, aby ste to vypočuli.

  • Dobre, ďakujem. Aj pán poslanec Bugár?

  • Pán predsedajúci, vy ste porušili rokovací poriadok. Mali ste...

  • Ak ma necháte dohovoriť, samozrejme, že to potvrdzujem. Dodržujte rokovací poriadok.

  • Áno, ďakujem, stačí to.

    Priatelia, v danom prípade, ak išlo, a podľa tohto predpokladáme, že išlo o požiadavky na prerušenie, na prestávku pre kluby a tieto sú v rámci troch uvedených požiadaviek akceptovateľné, vyhlasujem, že hlasovanie, ktoré som neprečítal, sa nepovažuje za platné.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku do 16.06 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti. Skončil sa vymedzený čas, ktorý si vyžiadali tri kluby na prestávku.

    Kolegovia a kolegyne, budeme hlasovať. Keďže pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený v rámci tretieho čítania, nebol prijatý, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o vojenských obvodoch.

  • Ďakujem vám, pán minister. Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

    Podľa schváleného programu nasleduje dvanásty bod programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

    Ide o prvé čítanie.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač číslo 686. Návrh na pridelenie návrhu ústavného zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1603.

    Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uvedie pán poslanec Ľubomír Fogaš. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    po tretíkrát v krátkom slede za sebou pristupujeme k prerokúvaniu návrhu ústavného zákona, ktorým sa predkladá zmena ústavy. Ide o vážne rozhodnutie, ktoré parlament nerobí denne, ale ide súčasne o nádej na vyriešenie problémov, ktoré sa v súvislosti s voľbou prezidenta nakopili.

    Pre každý ústavný systém je charakteristický určitý model formy vlády, pričom pod tento pojem zahŕňame sústavu najvyšších štátnych orgánov a vzťahy medzi nimi, ako i vzťahy medzi obyvateľstvom na jednej strane a štátom na druhej strane.

    Ústava Slovenskej republiky akceptujúc deľbu moci v podmienkach parlamentnej formy vlády zakotvila ako najvyššie ústavné štátne orgány z pohľadu formy vlády jednokomorovú Národnú radu Slovenskej republiky ako orgán zákonodarnej moci, prezidenta republiky ako individuálnu hlavu štátu a vládu ako orgán vládnej moci a súdnu moc reprezentovanú Ústavným súdom a všeobecnými súdmi.

    Už na tomto mieste považujem za potrebné uviesť, že návrh ústavného zákona, ktorý predkladám, nepredpokladá zmenu formy vlády. Jednotlivé modely formy vlády majú celý rad spoločných znakov. Na druhej strane pre každý konkrétny model formy vlády sú typické špecifické znaky. A navyše, v každom konkrétnom štáte konkrétny model formy vlády obsahuje ďalšie špecifické znaky. To platí aj pre Ústavu Slovenskej republiky tvorenú v čase existencie spoločného štátu.

    Platná ústavná úprava vzťahov medzi najvyššími ústavnými štátnymi orgánmi - hlava V až VII ústavy - v princípe akceptuje všeobecne uznávanú konštrukciu vzťahov medzi najvyššími ústavnými orgánmi v podmienkach parlamentnej formy vlády, a to predovšetkým z pohľadu vzťahov medzi zákonodarnou a výkonnou mocou. Popritom však Ústava Slovenskej republiky obsahuje i niektoré ustanovenia, ktorými sa ústavná úprava odlišuje od porovnateľných ústavných systémov. Sme si toho vedomí.

    Napríklad ústava zakotvuje princíp nezodpovednosti hlavy štátu za výkon svojej funkcie, čo je bežným princípom ústav v podmienkach parlamentnej formy vlády s výnimkou zodpovednosti za porušenie ústavy a vlastizrady. Ústava nezakotvila inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu vládou, ústava zakotvuje princíp voľby sudcov najprv na štyri roky, potom na neohraničený čas. Ústava súčasne zaviedla inštitút spočívania mandátu člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby a ďalších na určité obdobie pri tom, keď vykonávajú iné ústavné funkcie.

    Je však pravdou, že rozhodujúca je úprava vzťahov medzi zákonodarnou a výkonnou mocou. Treba zdôrazniť, že táto úprava vzťahov bola akceptovaná nielen nami pri prijímaní ústavy, ale aj medzinárodnými organizáciami, keď v dokumentoch o prijímaní Slovenskej republiky do týchto medzinárodných organizácií sa konštatuje, že Ústava Slovenskej republiky, citujem, "je dobrým základom budovania právneho štátu a nového právneho poriadku v novej republike".

    V Slovenskej republike zákonodarnú moc reprezentuje Národná rada, ktorá je zložená z nás 150 poslancov volených na základe všeobecného, rovného, priameho volebného práva s tajným hlasovaním, čo nám vlastne umožnilo zaviesť i voľbu hlavy štátu parlamentom. Možno konštatovať, že v tomto období prijímania ústavy uvedený spôsob voľby hlavy štátu podporovalo 78 % tých subjektov, ktoré sa k návrhu ústavy vo verejnej diskusii vyjadrili. Tento spôsob voľby hlavy štátu má navyše v našich podmienkach aj tradíciu, pretože už Ústava ČSR z roku 1920 poznala voľbu hlavy štátu parlamentom a aj v neskoršom ústavnom vývoji tento spôsob voľby hlavy štátu zostal zachovaný. Zostal zachovaný podnes.

    Nemožno však povedať, že tento spôsob voľby je nedemokratický. Naopak, i tento spôsob voľby je všeobecne uznávaným spôsobom kreovania hlavy štátu a je to spôsob demokratický. Napriek tomu možno konštatovať, že zvolený systém kreácie hlavy štátu jednoducho umožňuje, aby voľby hlavy štátu sa stali nástrojom politických zápasov parlamentných politických strán. Len parlamentných politických strán, podčiarkujem. Iné nemôžu o voľbe rozhodovať. V iných právnych systémoch sú častejšie voľby hlavy štátu organizované širším, spravidla možno povedať špeciálne tvoreným grémiom, ale uskutočňuje sa i priama voľba občanmi.

    Existujúca ústavná úprava vytvára možnosť vzniku ústavnej krízy bez možnosti ústavného riešenia. Takáto ústavná kríza by mohla vyústiť do zložitej koncovky najmä v súvislosti s tým, že v tomto roku sa uskutočnia parlamentné voľby - mám na mysli v tom roku, keď by vypršalo volebné obdobie prezidenta -, pričom po vyhlásení ich výsledkov by mohla nastať situácia, v ktorej by sa nemohli realizovať tie ustanovenia ústavy, ktoré predpokladajú demisiu vlády a vymenovanie novej vlády. Ak by ani novozvolená Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná zvoliť novú hlavu štátu, mohli by sme hovoriť o kríze fungovania ústavných orgánov v našej vlasti. Predložený návrh ústavného zákona sleduje cieľ zabrániť vzniku takejto krízy, teda sleduje cieľ zabrániť ďalšiemu zhoršeniu postavenia Slovenskej republiky i v medzinárodnopolitických súvislostiach.

    Možno konštatovať, že v ostatnom období vo verejnosti našiel uplatnenie názor vhodnosti voľby hlavy štátu priamo občanmi, čím by prezident republiky získal legitimitu priamo od nich a tak by mohol v nadväznosti na ďalšie zmeny ústavy účinnejšie pôsobiť ako arbiter medzi výkonnou a zákonodarnou mocou, a prípadne uplatnením svojich ústavných kompetencií riešiť potenciálne ústavné krízy.

    V ústavnom zákone navrhovaný priamy spôsob voľby prezidenta Slovenskej republiky spolu s ďalšími nevyhnutnými úpravami Ústavy Slovenskej republiky má byť krokom k stabilizácii ústavných pomerov v Slovenskej republike. Priamo voľba hlavy štátu vyvoláva následne potreby úpravy ďalších ústavných článkov, pretože bez ich realizácie nie je možné dosiahnuť sledovanú stabilizáciu ústavných pomerov v duchu princípov, z ktorých ústava vychádzala pri konštrukcii jej ústavného systému.

    Navrhovaný ústavný zákon sleduje upraviť voľbu prezidenta Slovenskej republiky priamo občanmi a v tejto súvislosti a v spojitosti v minimálne možnej miere prispôsobiť ústavnú úpravu tejto zmene, ako aj odstrániť niektoré nejasnosti ústavnej úpravy vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky, prezidentom a vládou Slovenskej republiky.

    Navrhovaná ústavná úprava zmeny voľby hlavy štátu si bude vyžadovať i finančné náklady a nároky na organizačné a personálne zabezpečenie, a to spravidla jedenkrát za päť rokov v rozsahu približne okolo 200 miliónov korún za predpokladu, že voľby budú dvojkolové. Navrhovaná zmena ústavy si súčasne vyžiada prijatie zákona o organizácii voľby hlavy štátu a čiastkové zmeny zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je v tomto čase už pripravený v podobe, ktorá by mohla byť predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ktoré základné zmeny ústavy predložený návrh prináša?

    Jedným zo základných ustanovení ústavného zákona sú zmeny v článku 101 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovanou zmenou ústavy sa zavádza priama voľba prezidenta Slovenskej republiky občanmi na základe demokratického volebného práva, ktoré je všeobecné, priame, rovné, s tajným hlasovaním, na základe dvojkolového systému. Vzhľadom na význam voľby hlavy štátu sa navrhuje sprísniť podmienky aktívneho volebného práva v porovnaní s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky tým, že aktívne volebné právo budú mať občania Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Legitimita hlavy štátu od občanov umožňuje zreteľnejšie definovať i postavenie hlavy štátu v ústavnom systéme, tak vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky, ako i k vláde, ale aj k občanom.

    V súvislosti s tým sa zmenami v ďalších článkoch umožňuje prezidentovi Slovenskej republiky zvolenému priamo rozpúšťať Národnú radu Slovenskej republiky za stanovených podmienok bez časového ohraničenia. Novela súčasne zakotvuje kontrasignáciu aktov prezidenta, čím posilňuje politickú nezodpovednosť hlavy štátu. Súčasne sa však stanovuje, že o vrátených návrhoch zákonov prezidentom sa bude hlasovať kvalifikovanou väčšinou, to znamená troma pätinami. Ide o to, aby sme si uvedomili, že sme jednokomorový parlament, a teda prezidentovi takéto právo má patriť.

    Návrh ústavného zákona rieši problém, ktorý sa stal predmetom rozhodnutia Ústavného súdu, totiž problém viazanosti prezidenta návrhmi predsedu vlády pri vymenovaní členov vlády. Spolu so stanovením spôsobu odvolania prezidenta sú uvedené návrhy zmien i odlišnosťami od návrhu ústavného zákona, ktorý ste prerokúvali v uplynulom týždni, teda náš návrh zákona je širší, dôslednejšie rieši postavenie hlavy štátu ako arbitra medzi zákonodarnou a výkonnou mocou, je širší aj o plnšie uplatnenie demokratických princípov tak v súvislosti s voľbou, ako aj jeho odvolaním.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás ubezpečiť, že k vypracovaniu tohto návrhu ústavného zákona nás viedla čistá snaha o riešenie problémov, ktoré zostrojil náš politický život, ktoré už dlhší čas traumatizujú našu verejnosť. Slovenská republika je mladý štát. Dúfam však, že sme už všetci prešli vývojom od romantizmu v mladosti k triezvosti patriacej k dospelosti a že sa tak i pri hlasovaní o tomto návrhu ústavného zákona zachováme.

    V mene skupiny poslancov, ktorí predložili tento návrh, t. j. poslankyne Márie Ďurišinovej, poslanca Kanisa, poslanca Benčíka i mňa vás prosím o podporu tohto návrhu ústavného zákona v tomto kole jeho prerokúvania.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Fogašovi za uvedenie návrhu ústavného zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, a to pánu poslancovi Robertovi Ficovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.

    Na úvod si dovolím informovať, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady 6. júna 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu ústavného zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh ústavného zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 30. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh ústavného zákona uspokojujúco rieši problematiku priamej voľby prezidenta, a preto ho v plnej miere podporujem.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1603 zo dňa 9. júna 1997 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného, ďalej výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a výboru pre európsku integráciu.

    V súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem za gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. septembra 1997 a gestorský výbor, čiže Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 26. septembra 1997.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po skončení rozpravy ako o prvom návrhu.

    Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som zoznam poslancov písomne prihlásených do rozpravy. Konštatujem, že nie je nikto písomne prihlásený ani ako rečník, poverený člen poslaneckého klubu, ani ako uvedený v zozname rečníkov prihlásených do rozpravy písomne.

    Pýtam sa, kto sa prihlasuje elektronicky alebo ústne. Zaznačujem pána poslanca Brňáka, predsedu výboru, a pána poslanca Sečánskeho. Ďalej pána poslanca Kováča. Ďakujem. Týmto uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy elektronicky.

    Pán poslanec Sečánsky sa hlásil s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

    Prosím, zapojte pána poslanca Sečánskeho.

  • Pán poslanec Fogaš, podľa vášho návrhu pripúšťate teoretickú možnosť, aby prezident republiky bol zvolený teoreticky dvoma hlasmi. Pokladáte to za správne v rámci ústavného práva?

  • Vážené kolegyne a kolegovia... Pán poslanec Kováč, zapísal som vás do zoznamu. Priatelia, uzatvoril som možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok.

    Ako prvý vystúpi poslanec a predseda výboru pán Brňák. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    podobne ako pri podobnom návrhu ústavného zákona, ktorý predložila iná časť opozície, navrhujem v časti B konečného uznesenia, návrh ktorého citoval aj pán spravodajca, pán poslanec Fico, stanovené lehoty predĺžiť o jeden mesiac. To znamená, pokiaľ ide všeobecne o výbory, navrhujem termín posunúť do 19. októbra 1997, a pokiaľ ide o gestorský výbor, navrhujem tento termín posunúť do 26. októbra 1997.

    Dôvody, ktoré ma k tomu vedú, som uviedol už pri predchádzajúcom návrhu ústavného zákona len kvôli tomu, aby som dokumentoval, že máme skutočne vážny záujem na prerokovaní, kvalifikovanom prerokovaní týchto oboch návrhov. Chcem oboznámiť Národnú radu, že ústavnoprávny výbor už prijal uznesenie, na základe ktorého sa obrátime zatiaľ na tri právnické fakulty a Ústav štátu a práva pri Slovenskej akadémii vied. Tieto inštitúcie chceme požiadať o podanie odborného stanoviska k týmto návrhom. Čiže toto je hlavný dôvod, pre ktorý žiadam aj v danom prípade predĺžiť lehoty o jeden mesiac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru Brňákovi.

    Pán poslanec Sečánsky v rozprave už nechce vystúpiť. Slovo má pán poslanec Kováč. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem sa vyslovovať k návrhu zákona ako celku, k jeho obsahovej časti, ale predovšetkým sa budem vyslovovať k tomu, čo uviedol pán spoločný spravodajca a čo vlastne navrhuje pozmeniť pán poslanec Brňák.

    Ak si prečítate § 74 odsek 2, ktorý hovorí o prvom čítaní a o lehotách, tento odsek znie: "Národná rada na základe návrhu predsedu Národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch." Nie na návrh poslanca, ani poslanca Brňáka, ani predsedu ústavnoprávneho výboru, ale iba na návrh predsedu Národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní.

    Pri predchádzajúcom prerokovaní návrhu podobného zákona alebo rovnakého zákona pán poslanec Brňák urobil presne to isté, čo urobil teraz. Ale tento jeho krok je podľa môjho názoru v rozpore s § 74, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že túto lehotu má stanoviť predseda Národnej rady. Predseda Národnej rady takúto lehotu nestanovil. Ak sa mýlim, budem rád, keď mi to vysvetlia právnici z ústavnoprávneho výboru, ale ja som doteraz stále chápal úlohu predsedu Národnej rady pri prideľovaní zákona v tom, že navrhne, do ktorých výborov návrh zákona pôjde a navrhne termín. A neviem, ako môžeme akceptovať termín, ktorý navrhuje pán poslanec Brňák. Musíme predsa postupovať podľa § 74 ods. 2, to znamená podľa predsedu Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kováčovi.

    Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Som veľmi rád, pán poslanec Kováč, že azda prvýkrát obhajujete kompetencie a právomoci predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, pretože skôr opak je vo vašich vystúpeniach pravdou.

    V zásade hovoríte formálne logicky. Ale dovoľte mi uviesť ďalší, iný názor. Iný názor spočíva v tom, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky predkladá tak či tak návrh Národnej rade Slovenskej republiky. Chcem sa vás opýtať, čo keď tento procedurálny návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada ako taká neschváli. A nejde v podstate o odmietnutie, nejde o odmietnutie návrhu na účely druhého čítania, ale ide o neschválenie návrhu predsedu v súvislosti so stanovením lehoty na prerokovanie tohto návrhu. Predseda je v tomto smere iniciačný, je rozhodujúci, ale v konečnom dôsledku rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky. A keď sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie, že na rozdiel od návrhu predsedu táto lehota bude dlhšia, nevidím v tom absolútne žiadny problém.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    chcem ešte predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Brňáka doplniť v tom zmysle, že ustanovenie, ktoré nám tu pán Kováč prečítal, nie je možné chápať ako kogentné, ale dispozitívne. To znamená, že ak nie je iný návrh, v tom prípade napríklad je tu návrh pána poslanca Brňáka, tak je povinnosťou predsedu, aby navrhol takéto zaradenie do výborov - to povedal správne - a, samozrejme, stanovil lehotu. Obmedzenie alebo dispozitívna časť výrokovej vety je iba v tom, že táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. Treba naozaj vedieť čítať zákony a treba vidieť rozdiel medzi kogentnými a dispozitívnymi ustanoveniami a treba tiež vedieť, čo je hypotéza a čo je dispozícia právnej normy, pán Kováč.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    môžete vykladať, ako chcete, ale ustanovenie § 74, pán kolega Brňák, expressis verbis hovorí "na návrh predsedu Národnej rady". Nemôžete odobrať právomoc predsedu Národnej rady. Ak by pán predseda Národnej rady nedal žiadny návrh, potom by bola situácia iná. Ale predtým, ak nie je uvedené, či pán predseda dal, alebo nedal návrh, toto právo vám a nám, ako poslancom, neprináleží. Váš návrh je ničotný, pán Brňák.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Nemôžem mať faktickú poznámku, pán predsedajúci. Chcem skôr dať procedurálnu otázku, čo spraviť vtedy v procedúre, ak by Národná rada neprijala rozhodnutie predsedu, neprijala uznesenie podľa odsekov 1 a 2. To hovorí odsek 3 a tam sa hovorí, že postupuje podľa návrhu predsedu Národnej rady. To znamená, ak neprijme - tak je postavený zákon - Národná rada uznesením návrh predsedu Národnej rady, postupuje sa podľa jeho návrhu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper. Len vás upozorňujem, že môžete reagovať len na pána poslanca Brňáka, ale inak nie.

  • Chcem povedať, samozrejme, doplniť ešte aj pre pána Rózsu, že pánu poslancovi Brňákovi nikto neodobral právo podľa iných častí rokovacieho poriadku dávať procedurálne návrhy. Toto právo predsedu nie je, ako som povedal, striktné, je len pre prípad, ak nikto iný nedá procedurálny návrh. Treba akceptovať návrh pána poslanca Brňáka a dať o ňom hlasovať ako o procedurálnom.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, keďže som nemal viac poslancov ústne alebo elektronicky prihlásených, vyčerpali sme tým vystúpenia všetkých účastníkov a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť a zaujať stanovisko pán poslanec Fogaš ako navrhovateľ?

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    rozprava bola veľmi krátka, týkala sa skôr procedurálnych otázok. Ale predsa len som dostal jednu otázku, či považujem za správne, aby bol prezident zvolený dvoma hlasmi. Nepovažujem to za správne, pán poslanec. Aj preto náš návrh ústavného zákona predpokladá, aby sa v prvom kole na priamej voľbe zúčastnilo 50 % voličov alebo viac ako 50 % a viac ako 50 % hlasovalo za jeho zvolenie, čo vytvára podľa mňa dobré predpoklady aj na intenzívnejšiu politickú prácu politických strán už v prvom kole. Intenzívnejšiu, ako sme to videli v súvislosti napríklad s prípravou referenda a referendovou kampaňou, kde sa jednoducho niektoré strany a hnutia nezapojili do tejto kampane. Sám by som nepovažoval ani za správne, keby bol zvolený nízkym percentom. Aj preto si myslím, že v druhom kole treba zúžiť počet kandidátov natoľko, aby bolo možné rozhodnúť sa medzi dvoma.

    Mrzí ma, že tu je diskusia o samotných lehotách, lebo sa domnievam, že je dôležité, aby sa návrh zákona stal predmetom diskusie i v druhom čítaní, keď je možné predkladať pozmeňujúce návrhy. V súčasnom období slovenská politická scéna o tejto téme diskutuje príliš dlho nato, aby sme neumožnili vyjadriť sa i ku konkrétnym vecným otázkam. Myslím si, že je možné akceptovať i to, že predseda Národnej rady sem príde a prednesie nejaký iný návrh. Nevidím žiadny problém v tom, aby sme schválili lehotu, ktorá bude vyhovovať predovšetkým cieľu, ktorý sledujeme, t. j. odporučeniu zákona do ďalšieho kola čítania a diskusii o jednotlivých vecných riešeniach, ktoré návrh ústavného zákona obsahuje.

    Chcem vás ubezpečiť, že táto zmena, aj keď neznamená zmenu formy vlády na Slovensku, je pozorne sledovaná, myslím, právnymi expertmi u nás doma, a som presvedčený, že aj vonku. Ide o zmenu, ktorá predsa len zasiahne do celkovej štruktúry fungovania vzájomného vzťahu vláda - prezident - Národná rada. Ide o návrh ústavného zákona, ktorý sa snaží v minimálnej možnej miere zasiahnuť do ústavy, ale predsa len riešiť problémy, ktoré život otvoril. Preto vás ešte raz prosím o jeho podporu do ďalšieho kola čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Fogašovi ako navrhovateľovi.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme najskôr hlasovali, ako ste uviedli, podľa § 73 ods. 3 písm. c), kde som v úvodnom slove ako spravodajca odporučil, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporučí návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb., prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Počuli ste znenie návrhu. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu. Ide o to, aby návrh bol postúpený do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 134 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

  • Konštatujem, že sa celkom symetricky prijalo Národnou radou, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb., sa prerokuje v druhom čítaní.

    Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu.

  • Vážený pán podpredseda, mohli by sme hlasovať o určení výborov a o lehotách spoločne. Keďže pán poslanec Brňák dal iný návrh na lehoty, odporúčam, aby sme toto hlasovanie rozdelili. Najskôr budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru.

    Podľa návrhu, ktorý predložil predseda Národnej rady 9. 6. 1997, sa navrhuje, aby tento návrh ústavného zákona bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, okrem výboru pre nezlučiteľnosť funkcii štátnych funkcionárov a okrem výboru pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby sme túto časť uznesenia teraz schválili.

  • Áno, súhlasím. Budeme hlasovať o prvej časti uznesenia, t. j. o pridelení návrhu výborom, a potom v ďalšom hlasovaní budeme hlasovať o termínoch.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pridelení návrhu do výborov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 132 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto ústavného zákona výborom a určila gestorský výbor.

    Teraz budeme hlasovať o lehotách.

  • Vážený pán podpredseda, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí, ktoré som už citoval, navrhuje, aby návrh zákona prerokovali určené výbory v lehote do 19. septembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 26. septembra 1997.

    Keďže som žiadal vo svojom úvodnom vystúpení, aby sme o tomto návrhu hlasovali ako o prvom po skončení rozpravy, žiadam, aby sme najskôr hlasovali o návrhu, ktorý predložil pán predseda Národnej rady.

  • Priatelia, predpokladám, že najprv musíme dať hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Brňák.

  • Pán predseda, nechcem komplikovať situáciu, ale myslím si, že v tomto smere, po prvé, predseda Národnej rady si splnil povinnosť, pretože vydal rozhodnutie, ktoré je určené ako rozhodnutie číslo 1603 z 9. júna 1997. V tomto rozhodnutí predseda Národnej rady uviedol presne to, čo sa od neho žiada v § 74 ods. 2 a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Čiže je to návrh, o ktorom musíme hlasovať. Súčasne sa v odseku 3 toho istého paragrafu hovorí, že ak Národná rada neprijme návrh predsedu Národnej rady, ako je stanovený v rozhodnutí, ktoré bolo vydané 9. júna 1997, postupuje sa podľa návrhu predsedu Národnej rady, čiže opäť je to ten istý termín. Či to schválime, alebo neschválime, je to celkom jedno. Je to termín 19. septembra.

  • Priatelia, tento istý postup sme mali aj pri minulom návrhu zákona, a to z dôvodov symetrie sa postupovalo takýmto postupom. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka, ktorý ho predložil.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Tento pokus je pokus o circulus vitiosus. Aj tak, či sa bude hlasovať, alebo nie, budú platiť pôvodné návrhy, o ktorých hovoríte. Priatelia, práve s ohľadom na to, ako sme postupovali pri minulom hlasovaní, musíme ísť aj teraz takýmto spôsobom.

  • Ruch v sále.

  • Neutíchajúca vrava.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ešte by som chcel dodať na podopretie argumentácie, ktorú som uviedol vo vzťahu k pánu poslancovi Kováčovi, ďalšie súvislosti. Uvedené prvé čítanie, ktoré sa dotýka prerokovania návrhov zákonov, je špecifickým konaním, ktoré osobitným spôsobom upravuje rokovací poriadok. Samozrejme, že nie je možné toto špecifické konanie čítať izolovane bez ostatného znenia rokovacieho poriadku a bez všeobecných princípov, ktoré sú v rokovacom poriadku obsiahnuté.

    Práve v tejto súvislosti si dovolím poukázať na ustanovenie § 34 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o procedurálnom návrhu toto: "Poslanci majú právo podať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania vecí časového" - podotýkam časového - "a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej." Pán poslanec, ani pri takej myšlienke, že predseda Národnej rady predkladá takýto prvý originálny návrh, nemôžete vylúčiť právo poslanca v rámci riadne otvorenej rozpravy predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, zvlášť procedurálne návrhy. A ja som procedurálny návrh predniesol v normálne otvorenej rozprave. V takom prípade platia potom všeobecné princípy napríklad § 29, kde sa aj hovorí, v akej postupnosti sa hlasuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Je potrebné môj návrh chápať ako pozmeňujúci návrh k návrhu pána predsedu Gašparoviča a v takom prípade sa o ňom hlasuje ako o prvom.

  • To je samozrejmé, priatelia. Veď takto to bolo vždy, nemeňme túto záležitosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    mrzí ma, že sa znovu rozvíja takáto obštrukčná diskusia. Vec je celkom jasná, bola ozrejmená celkom zrozumiteľne ústami pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Naozaj návrh pána predsedu parlamentu je až subsidiárny, to znamená, ak sa nevyskytne iný návrh. Keďže pán predseda ústavnoprávneho výboru predniesol procedurálny návrh, to znamená, je potrebné v zmysle § 34 dať o ňom hlasovať bez diskusie.

    Ale dovolím si ešte jednu poznámku. Nevidím dôvod, prečo by sme v tomto parlamente mali sústavne požadovať právny názor od neprávnikov. Neviem, nepamätám si, že by sme sa my právnici miešali nejakým spôsobom do Liečebného poriadku.

  • Ruch v miestnosti.

  • Pamätám sa, že som nevystúpil ani raz.

  • A pánu Ficovi. Mrzí ma, pán Fico, že za účelom dosiahnutia ľahšieho cieľa ste volili túto cestu, tento postup, i keď vám musí byť toto tiež celkom iste jasné.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán Brňák, uviedli ste správne argumenty, ale nesprávne závery, pretože tam, kde je špeciálne upravený proces, nemôžu sa predsa použiť všeobecné pravidlá. Práve platí určitý vzťah medzi - poviem vám to odborne, vy sa v tom určite vyznáte - lex specialis a lex generalis. Tam, kde sa majú použiť špeciálne ustanovenia, nemôžu sa použiť všeobecné ustanovenia.

    Pán Cuper, z hľadiska právnej teórie je prevrátené na hlavu používať všeobecné pravidlá ako subsidiárnu aplikáciu. To je absolútny nezmysel. Toto právo je postavené inak. Čítajte právo. V tomto prípade je predseda výlučne oprávnený. Je to špeciálne ustanovenie, uvedomte si to a rešpektujte právo. To je všetko.

  • Ďakujem. Priatelia, ide o to, aby sme pri všetkých vznešených právnych vyjadreniach nezabudli na jedno. Bol legálne predložený procedurálny návrh pána predsedu ústavnoprávneho výboru a o tom sa bude hlasovať.

    Pán poslanec Cuper, končíme.

  • Mám návrh a chcem slovo, pán predsedajúci.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Brňáka, ktorý navrhol úpravu termínu pre časť B - predĺžiť ju na 19. 10. 1997 a pridelenie gestorskému výboru na 26. 10. 1997.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada rozhodla o príslušných lehotách, v ktorých má byť prerokovaný tento návrh zákona vo výboroch.

    Ďakujem pekne pánu navrhovateľovi, aj pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

    Pristúpime k trinástemu bodu programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ide o prvé čítanie.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 683 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1601.

    Návrh zákona uvedie pán poslanec Robert Fico. Prosím, pán poslanec, ujmite sa slova.

    Dovolíte, pán poslanec Fico, ešte sa hlási predseda výboru pán Cuper.

  • Pán predsedajúci, oficiálne sa sťažujem, že som nedostal slovo, i keď som si ho pýtal. Pánu Moravčíkovi chcem povedať, že o ňom je všeobecne známa mienka na fakulte...

  • Ruch v sále.

  • ...že bol veľmi zlým právnikom a ešte horším teoretikom. Pán Moravčík, ustanovenia jedného zákona nie sú lex - zákon, ale ustanoveniami zákona. Toto pravidlo, ktoré spomína pán Moravčík, platí pre vzťah právnej normy vyššej právnej sily a nižšej právnej sily. Rokovací poriadok nemá v sebe normy vyššej alebo nižšej právnej sily.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. V poriadku, bolo to vysvetlené.

    Pán poslanec Fico, máte slovo.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, dobre. Prosím, spojte pána poslanca Mikloška.

  • Pán predsedajúci, chcem len povedať, že ak nedávate slovo nám, nebolo by dobré, aby ste dávali slovo právnikom - čakateľom, aby nás tu poučovali.

  • Ďakujem, priatelia.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico. Bude najlepšie, keď vyplníte túto trápnu medzeru.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    na úvod vám chcem predovšetkým poďakovať. Poďakovať za to, že ste súhlasili s preložením návrhu novelizácie zákona o veľkej privatizácii, ktorý predkladám na dnešný deň, a rešpektovali tak dôležitosť účasti delegácie Národnej rady Slovenskej republiky na pravidelnom rokovaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu. Súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s preložením tohto bodu rokovania považujem súčasne za dobrý signál naznačujúci, že by sme sa v problematike skoršej splatnosti dlhopisov pre našich starších občanov mohli opäť posunúť dopredu.

    Vážené dámy, vážení páni, okolo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, jeho netypického postavenia v právnom poriadku a o jeho hospodárení sa už nahovorilo veľmi veľa. Výsledkom, a to aj zavinením samotného fondu, ktorý nie vždy poskytoval všetky potrebné informácie a ktorý sa neraz skrýval za paragrafy vylučujúce ho spod kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, je, že v spoločnosti prevláda skepsa nad reálnosťou dlhopisovej privatizácie. Občania dávajú prednosť použitiu dlhopisov na rôzne účely. Pre občana však vždy ide o nevýhodný obchod.

    Aj preto veľmi pozitívne zaznela správa, že táto Národná rada schválila koncom minulého roku novelizáciu zákona o veľkej privatizácii zavádzajúcu skoršiu splatnosť dlhopisov v prípade, ak ich majiteľ dosiahol v deň nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. 19. novembra 1996 vek 70 rokov a viac, a splatnosť takýchto dlhopisov bola stanovená na 31. decembra 1997.

    Všetci si dobre pamätáme, aká búrlivá diskusia prebehla okolo návrhu tejto novelizácie. Verím, že rovnako budeme diskutovať aj o dnešnej legislatívnej iniciatíve a že aj nájdeme spoločné východisko a podporíme schválenie návrhu do druhého čítania, kde by mohlo dôjsť ku kompromisným riešeniam.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, sleduje dva ciele. Prvým cieľom je rozšíriť okruh osôb zvýhodnených skoršou splatnosťou dlhopisov. Navrhujem, aby sme opätovne prediskutovali návrh zvýhodniť všetkých občanov starších ako 60 rokov a poskytli im splatnosť dlhopisov už 31. decembra 1997. Existujú dva základné dôvody, prečo navrhujem skoršiu splatnosť dlhopisov pre osoby staršie ako 60 rokov.

    Prvým dôvodom je skutočnosť, že to bola práve dnešná kategória občanov starších ako 60 rokov, ktorá sa najväčšou mierou zaslúžila o vytvorenie zdrojov, ktoré sú predmetom privatizácie. Považujem za spoločensky správne a užitočné, aby títo ľudia skôr pocítili výťažok z dlhopisovej privatizácie. Je nespravodlivé, aby čakali až do 31. decembra 2000, lepšie povedané, až do 1. júla roku 2001, pretože až v tento deň vzniká Fondu národného majetku Slovenskej republiky povinnosť vyplatiť občanom nominálnu hodnotu dlhopisu vo výške 10 000 korún vrátane výnosu.

    Druhým dôvodom, prečo navrhujem skoršiu splatnosť dlhopisov pre osoby staršie ako 60 rokov, je potreba primerane rozložiť finančnú záťaž, ktorá vznikne v roku 2001 na pokladnicu Fondu národného majetku Slovenskej republiky. V tomto roku bude musieť - mám na mysli rok 2001 - Fond národného majetku disponovať sumou približne 35 až 40 mld. Sk, aby uspokojil zákonné požiadavky splatnosti dlhopisov k 31. decembru 2000.

    Dňa 6. júna 1997 sa Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyjadrovalo k návrhu zákona, ktorý predkladám, a konštatovalo, citujem: "Prípadná realizácia zákona, ktorý predkladá poslanec Robert Fico, nemá v roku 1997 a ani v rokoch nasledujúcich žiadny dosah na hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu." Koniec citácie. Zákon by mal preto iba vplyv na pokladnicu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý sa stavia do pozície inštitúcie nakladajúcej s neštátnymi prostriedkami a inštitúcie, ktorá nie je kontrolovateľná Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, pretože Najvyšší kontrolný úrad nemôže kontrolovať hospodárenie s prostriedkami Fondu národného majetku. Ak zoberieme do úvahy objem sprivatizovaného majetku a rozšafnosť a mzdové pomery na Fonde národného majetku, nemali by podľa môjho názoru vzniknúť žiadne problémy s vyplatením dlhopisov určitej skupine obyvateľov už v priebehu roku 1998.

    Občanov Slovenskej republiky je možné rozdeliť podľa veku takto:

    - 60 až 65-ročných máme približne 200 000, - 65 až 70-ročných máme okolo 180 000, - 70-ročných a starších máme približne 235 000.

    Samozrejme, nie celá táto skupina občanov starších ako 60 rokov by okamžite požiadala o preplatenie dlhopisov, pretože mnohí, najmä starší ľudia už dlhopisy speňažili. Speňažili ich za telefóny, speňažili ich možno za chladničky, za mrazničky alebo iným nehodným spôsobom.

    Druhým cieľom predkladaného návrhu novelizácie zákona je motivovať terajších vlastníkov bytov, teda mestá, bytové družstvá, štátne podniky, podniky v likvidácii, alebo už stransformované podniky a prijímať dlhopisy ako formu platby pri prevode bytov do osobného vlastníctva. Je pravda, že niektoré mestá uzatvorili s Fondom národného majetku osobitnú zmluvu o používaní dlhopisov v procese transformácie bytového fondu, ale znevýhodnení sú ďalší občania, ktorí majú družstevné byty, podnikové byty alebo iné byty, ako aj nájomcovia obecných bytov v tých mestách, ktoré nepristúpili k zmluve s Fondom národného majetku Slovenskej republiky.

    Zákon o veľkej privatizácii už obsahoval ustanovenie o povinnosti vlastníkov bytov prijímať dlhopisy pri prevode bytov do vlastníctva občanov. Ústavný súd Slovenskej republiky však označil takéto ustanovenie za protiústavné a dnes je iba na mestách, na družstvách, na podnikoch, ako sa v súvislosti s prijímaním dlhopisov rozhodnú, teda či ich prijmú, alebo neprijmú. Aby sme mestá, bytové družstvá a podniky motivovali dlhopisy prijímať, navrhujem zakotvenie povinnosti Fondu národneho majetku Slovenskej republiky preplatiť týmto vlastníkom dlhopisy v lehote 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia dlhopisov do vlastníctva.

    Neexistuje súhrnná správa o prevode bytov do osobného vlastníctva. Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, dosiaľ bolo zrealizovaných asi 60 000 prevodov obecných bytov a približne taký istý počet bytov je pripravených na prevod. Pri družstevných bytoch je záujem o prevod z celkom pochopiteľných dôvodov pomerne nízky. Pri podnikových bytoch je nezáujem o prevod bytov veľakrát práve na strane akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným, pretože nemajú vytvorené vhodné ekonomické podmienky na prevod bytov do vlastníctva občanov.

    Navrhované ustanovenie, motivujúce ustanovenie v každom prípade podstatne rozširuje okruh možností použitia dlhopisov, čo by bolo užitočné podporiť. Myslím si, že je lepšie, ak občania použijú dlhopis pri kúpe bytu, ako ho vymeniť za telefón, za mrazničku alebo za nejaký iný elektrospotrebič, pretože predsa len byt je nehnuteľnosť, získava sa tým určitá hodnota. Samozrejme, že ekonomický dosah realizácie tohto ustanovenia na pokladňu Fondu národného majetku - zdôrazňujem, nie na rozpočet Slovenskej republiky, pretože ide o prostriedky, ktoré sú zo zákona označené ako neštátne a takto nimi aj Fond národného majetku nakladá - nebude okamžitý, ale priebežný. Veď aj proces odpredaja bytov bude pokračovať a bude trvať podľa môjho názoru aspoň ďalšie 3-4 roky, ak nie viac, pretože zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neurčuje konečný termín, kedy sa má skončiť prevod vlastníctva bytov a dokedy majú občania o prevod vlastníctva bytov požiadať.

    Vážené dámy a páni, toto je charakteristika návrhu novelizácie zákona o veľkej privatizácii. Som veľmi rád, že sedemdesiatročným sme už pomohli. Bol by som rád, keby sme rozšírili okruh starších občanov, ktorí si to naozaj zaslúžia. Privítal by som, keby ustanovenia, ktoré navrhujem, sú to v podstate dve zásadné zmeny, boli predmetom diskusie a boli potom aj schválené do druhého čítania v Národnej rade.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Tomášovi Cingelovi.

    Pán poslanec Cingel, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o zákone o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tlač 683, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh (tlač 683) spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska však zastávam názor a stanovisko, že predložený návrh je populistický, hoci rieši závažnú spoločenskú problematiku, podľa mňa však nie je potrebné ju upraviť tak, ako navrhuje predkladateľ návrhu zákona. Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) neprerokúvať návrh v druhom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

    Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridelenie a lehoty v prípade odporúčania do druhého čítania bol podľa § 74 potom schválený.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal zoznam poslancov - rečníkov prihlásených do rozpravy písomne, a to ani ako poverených členov poslaneckého klubu, ani ako bezprostredných písomne prihlásených rečníkov.

    Otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nepredpokladám, že sa bude chcieť vyjadriť pán poslanec Fico. Chcete?

    Nech sa páči. Neviem, ku ktorej rozprave.

  • Tento problém, pán podpredseda, vznikol už minule, keď sme rokovali o návrhu zákona o odškodňovaní obetí trestných činov, keď sa nikto neprihlásil písomne ani ústne do rozpravy. Myslím si, že z rokovacieho poriadku jasne vyplýva navrhovateľovi právo ešte sa vyjadriť, aj keď je rozprava skončená, pretože ste otvorili rozpravu a súčasne ju skončili. Dovoľte mi preto povedať niekoľko slov celkom na záver.

    Chcem povedať, že ak zákon rieši závažnú spoločenskú problematiku, ako povedal pán spoločný spravodajca, tak ťažko možno o ňom hovoriť, že je populistický.

    Po prvé, spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon má mať, to nespochybnil nikto. Nespochybnil to ani predseda Národnej rady a je aj dobre právne pripravený na ďalšie rokovanie. Pre mňa osobitne je dôležité to, že tento návrh zákona v prípade, ak by sme ho schválili, nemá žiadny dosah na prostriedky štátneho rozpočtu, ale má priamy dosah na prostriedky Fondu národného majetku. Jasne sme povedali, teda nie my, ale tvrdí to predovšetkým vládna koalícia, že Fond národného majetku nedisponuje s prostriedkami štátneho rozpočtu, že sú to neštátne prostriedky, a preto je aj znemožnený vstup Najvyššieho kontrolného úradu kontrolovať, ako hospodári Fond národného majetku.

    Ďalej chcem povedať, že ak nemá Fond národného majetku po privatizácii takého objemu štátneho majetku k dispozícii 7 mld. korún, ktoré by bolo treba na realizáciu tohto zákona, tak sa pýtam, kde Fond národného majetku v roku 2000 zoberie 35-40 mld. korún, ktoré budú potrebné na uspokojenie dlhopisovej privatizácie. Myslím si, že zákon smeroval práve k tomu, aby sme rozložili ťarchu, ktorá bude obrovská na pokladňu Fondu národného majetku v roku 2000 a ktorá dnes stavia dlhopisovú privatizáciu do polohy ilúzie.

    Ďalšia vec, ktorú chcem zdôrazniť týmto zákonom, je to, že tento návrh zákona je spravodlivý, pretože nezvýhodňujeme všetkých. Zvýhodňujeme kategóriu ľudí starších ako 60 rokov, tých, ktorí naozaj vytvorili najviac hodnôt, a teraz ich necháme čakať od roku 1997 do roku 2001, až do 1. júla 2001, keď nastane povinnosť Fondu národného majetku, aby začal platiť výnosy a nominálnu hodnotu dlhopisu. To je 5 rokov. Za týchto 5 rokov môže nastať veľmi veľa životných udalostí a mnohí z týchto ľudí nebudú mať možnosť užiť si určitú časť z tej privatizácie, ktorá im patrí.

    Čo mňa však najviac zaujíma, je to ustanovenie, ktoré je v tomto zákone a ktoré sa týka motivácie odpredaja bytov do osobného vlastníctva. V roku 1993 sme prijali zákon o odpredaji bytov do osobného vlastníctva, ale už sme neurobili nič preto, aby sme motivovali občanov byty si kupovať, ak sme vôbec tie byty chceli predať. Túto problematiku sledujem veľmi pozorne. Môžem vám povedať, že potom, čo Ústavný súd vydal rozhodnutie, že povinnosť vlastníkov bytov prijímať dlhopisy je protiústavná, prudko poklesol záujem ľudí o kúpu bytu alebo o prevod bytu do osobného vlastníctva, pretože sa nádejali, že použijú dlhopisy ako formu platby, a to považujem za korektné. Prosím, dajme ľuďom možnosť, nech dlhopisy použijú pri prevode bytov do osobného vlastníctva. Bolo by to veľmi motivujúce pri prevode bytov v tomto štádiu.

    To som chcel povedať na záver. Musím ešte povedať, že ma veľmi mrzí, ak začíname takto rokovať o návrhoch zákonov v tomto parlamente, že bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov podáva spoločný spravodajca návrh na odmietnutie návrhu zákona. Nie preto, že sa to týka mňa a že je to už druhý prípad, ktorý sa dotýka návrhu zákona, ktorý som predložil ja, ale bolo by korektné, keby sa povedalo, aké dôvody vedú spoločného spravodajcu k takému záveru, aký uviedol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Žiada si zaujať stanovisko pán spravodajca? Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    povedal som, že návrh je populistický. Zákon, tak ako sme ho v Národnej rade prijali, rieši závažný spoločenský problém. Ale pán predkladateľ nepovedal jednu podstatnú vec o ministerstve financií, ktoré povedalo, že prostriedky, ktoré sa vyplatia občanom, nezakladajú nároky na štátny rozpočet, ale v predchádzajúcom zákone sme rozhodli, že 3,5 mld. sa k 31. 12. vyplatia občanom, ktorí majú nad 70 rokov. Nikto tu nie je taký, kto by povedal, že by si občania nad 60 rokov tieto prostriedky, ktoré im chce pán predkladateľ venovať, nezaslúžili.

    Vážení, dnes je situácia taká, že prijatím tohto zákona by sme hodili na trh do osobnej spotreby ďalšie 4 miliardy korún, ktoré by tu spôsobili minimálne takú istú infláciu, o ktorej sme hovorili predtým. Hovorili sme, že pri 3,5 mld. Sk, ktoré sa vyplatia občanom nad 70 rokov a pri vyplatení ďalších 4 miliárd sa tu spôsobí nesmierna inflácia, ktorá poškodí všetkých občanov tohto štátu.

    Myslím si, že my ako zodpovední zákonodarcovia musíme, hoci je to veľmi populistický krok, tento krok zásadne odmietnuť. To je moje jediné stanovisko, ktoré som k tomuto návrhu zákona chcel povedať.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

    Priatelia, už je hlasovanie. Rozprava sa už skončila.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán spoločný spravodajca podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, navrhnite a sformulujte návrh.

  • Pán predsedajúci, odporúčam nepokračovať v prerokúvaní zákona v druhom čítaní.

  • Počuli ste návrh, vážené kolegyne a kolegovia, hlasujte o tomto návrhu pána poslanca Cingela.

    Je to návrh, aby sa nepokračovalo v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, sa vracia a neprerokuje sa v druhom čítaní.

  • Prejavy protestu a ruch v sále.

  • Počkajte. Aký je záznam? Moment.

    Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na pracovnú poradu, ktorá tu bola medzi odborníkmi - právnikmi, uskutočňujeme postup, ktorý sme dohodli, že sa bude hlasovať o tom, či sa prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Prosím, v zmysle § 73 je to riešenie bodu c) a v danom prípade budeme hlasovať o tom, či má byť prerokovaný tento návrh v druhom čítaní. Kto je za, hlasuje pozitívne, kto je proti, hlasuje záporne.

    Hlasujeme o tom, či sa prerokuje tento návrh v druhom čítaní na základe návrhu právnikov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že návrh neprerokuje v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nasleduje

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 695. Súčasťou návrhu vlády je návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená a ctená snemovňa,

    mám veľmi jednoduchú požiadavku. Chcem dať procedurálny návrh, aby pán podpredseda Húska odovzdal vedenie schôdze Národnej rady druhému, pretože už aj pri predchádzajúcom prípade sa vyslovil, že predpokladá, čo chceme hovoriť. Myslím si, že v tomto sneme nemá kto čo predpokladať a čítať myšlienky tých, ktorí sa hlásia procedurálne alebo s inými návrhmi.

    Po druhé, tiež sa mi nezdá porada s odborníkmi a ďalšie veci. Je to zmätkové vedenie schôdze. Veľmi pekne prosím, aby ste boli vymenený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    rád by som vedel, na základe čoho je teraz zaradený tento zákon, pretože, ak dovolíte, bola tu požiadavka pána poslanca Cabaja, ale ten to formuloval takto, budem citovať: "Dovoľte mi, aby som za kluby HZDS, ZRS a SNS navrhol do programu 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť tieto body..." To znamená do programu schôdze, ale nie do programu dnešného dňa. To nikto neschválil, že to bude v dnešnom programe. Také hlasovanie neprebehlo. Mám tu kompletný výpis zo stenografickej správy. To znamená, že by sme sa museli najprv dohodnúť, že to bude zaradené dnes do programu a až potom môžeme o tom rokovať. Ale v tejto chvíli o tom rokovať nemôžeme.

  • Ďakujem.

    Slovo má predseda Národnej rady pán Gašparovič.

  • Pán poslanec Kováč, vtedy, keď predseda klubu pán Cabaj predniesol tento návrh za tri kluby, potom prebehla rozprava. Pred skončením rozpravy som povedal, ako bude nasledovať program po 14.00 hodine. Prosím, ak si zoberiete zápis, budete to tam mať napísané. Prosím, aby ste si zobrali zápis z toho, čo som povedal.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Borosa. Súhlasíte?

    Ešte pán poslanec Šimko - procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán predseda parlamentu naozaj prečítal program, ale sa o tom nehlasovalo. Hlasovalo sa o návrhu predsedu klubu HZDS. Schválil sa jeho návrh, ale keďže nenavrhol zaradiť ako konkrétny bod programu to, čo navrhol, tak to treba zaradiť na koniec, nie hocikedy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    aby nemuseli byť zbytočné problémy a naťahovanie času, navrhujem teraz za tri kluby, aby sme hlasovaním rozhodli, že v tomto momente budeme pokračovať s návrhom tak, ako avizoval predseda parlamentu.

  • Nerozumiem vás. Prosím vás, ešte raz. Ešte raz, prosím.

  • Navrhujem, aby sme hlasovaním teraz rozhodli, že budeme pokračovať tak, ako to uviedol predseda parlamentu. To znamená tým bodom, ktorý uvádza pani ministerka Keltošová.

  • V poriadku. Priatelia, prvý procedurálny návrh je návrh pána poslanca Borosa, aby vo vedení schôdze bol vymenený podpredseda Národnej rady.

    Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte, kto súhlasí s tým, aby som bol vymenený vo vedení schôdze. Je to návrh pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Borosa nebol prijatý.

    Teraz budeme hlasovať o ďalšom procedurálnom návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý navrhuje, aby bolo prijaté rozhodnutie Národnej rady, že sa teraz bude prerokúvať návrh na skrátené legislatívne konanie o uvedených dvoch návrhoch zákona.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, kto súhlasí s týmto návrhom. Ide o zaradenie do prvého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené dva návrhy zákonov na skrátené legislatívne konanie sa budú prerokúvať teraz.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 695. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Nech sa páči, pani ministerka, ujmite sa slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadnutí 24. júna tohto roku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Návrh, ktorý predkladáme, vytvára legislatívny rámec na usmerňovanie vývoja miezd v podnikateľskej sfére už v druhom polroku 1997, resp. v ďalšom období. Týmto vládnym návrhom vláda reaguje na pretrvávajúci nesúlad medzi vývojom produktivity práce a vývojom miezd vo väčšine odvetví podnikateľskej sféry.

    Vládny návrh zákona ďalej definuje okruh zamestnávateľov, na ktorých sa režim usmerňovania miezd bude vzťahovať a obsahuje osobitné ustanovenie, ktoré splnomocňuje vládu prijať vykonávacie nariadenie, ktoré bude obsahovať bližšie podmienky na vlastný režim usmerňovania miezd. Pri tejto príležitosti by som chcela, vážená snemovňa, upozorniť, že toto vykonávacie nariadenie vlády bude predmetom tripartitného rokovania na budúci týždeň.

    Vládny návrh zákona obsahuje nové ustanovenie o znížení nárokov na mzdu pre vedúcich zamestnancov - znovu opakujem, pre vedúcich zamestnancov, nie pre radových pracovníkov -, ak ich zamestnávateľ vykázal stratu alebo si nesplnil daňové povinnosti, resp. si neplní povinnosti voči poistným fondom za príslušné jednotlivé aj mesačné obdobia. Z tohto dôvodu sa zúčtované mzdy považujú iba za preddavok na mzdu podliehajúci zrážke zo mzdy. Realizáciou uvedeného opatrenia sa stáva neplatnou pracovná aj iná zmluva s vedúcim zamestnancom, ak by bola v rozpore s príslušným ustanovením navrhovaného zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci poveril poslanca pána Pavla Derfényiho, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Prosím pána poslanca Derfényiho, aby podal informáciu.

    Prepáčte, pán poslanec Derfényi, slovo má pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka,

    prepáčte mi, že vám skáčem do reči. Idem vás požiadať, aby ste predniesli iné úvodné slovo, pretože teraz by sme mali rokovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktoré sme zaradili do programu. Tak znie návrh pána Cabaja: návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon. A v prípade, že bude schválené, tak sa otvorí hneď prvé čítanie. Takto to je, pán Cabaj, však? Mám to tu vo výpise, takže to môžete potvrdiť. Vy, pani ministerka, ste uviedli omylom iné úvodné slovo. Uviedli ste úvodné slovo k prvému čítaniu, ale nie k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Asi vás zle vyzval predsedajúci. Keby ste boli taká láskavá a prečítali návrh na skrátené legislatívne konanie, pretože teraz vlastne neviem, o čom rokujeme. Podľa návrhu pána Cabaja by sme mali rokovať o skrátenom legislatívnom konaní a nemôžeme rokovať o prvom čítaní, kým sme neschválili skrátené legislatívne konanie. Logika veci je jasná.

  • Ozval sa zvuk časomiery, ktorý prerušil vystúpenie poslanca.

  • Priatelia, môžem k tomu len toľko povedať, že návrh som vnímal tak, že je predložený - aby bola uspokojená aj časť poslaneckej snemovne, ktorá hovorila, že návrh nebol striktne schválený na rokovanie - návrh na prvé čítanie. A v takomto zmysle slova som vnímal aj návrh pána poslanca Cabaja. Podľa mňa pani ministerka uvádzala správne návrh na prvé čítanie.

    V tomto zmysle slova navrhujem, aby pán poslanec Derfényi ako spravodajca uviedol správu o prerokovaní.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci...

  • Prosím, nech sa páči, pán poslanec Derfényi, pokračujte.

  • ...o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, tlač číslo 695.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1634 z 25. júna 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predložený návrh vlády na svojej 40. schôdzi výboru dňa 26. júna 1997. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s predloženým návrhom súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na tejto schôdzi. Súčasťou tlače číslo 695 je aj návrh na uznesenie.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu a prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som písomný záznam o prihlásení rečníkov poverených členov poslaneckého klubu ani zoznam rečníkov písomne prihlásených do rozpravy. Otváram možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zaznamenávam pána poslanca Filkusa, pána poslanca Kováča a pani poslankyňu Schmögnerovú.

    Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Dávam slovo prvému ústne prihlásenému. Pán poslanec Filkus, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca,

    chcem vám na začiatku povedať, že vôbec nie som proti tomu, ak sú v ekonomike určité ťažkosti a slovenská ekonomika sa dostala do určitých problémov, je potrebné, aby zasiahlo aj ekonomické centrum. To ekonomické centrum, samozrejme, v tomto prípade najmä z pohľadu vzťahu produktivity práce a miezd musí zasiahnuť, ale nesmie to urobiť plošne a nesmie to urobiť s dlhodobou platnosťou.

    Rozšifrujem. Určite to nesmie plošne zasiahnuť podnikateľské subjekty súkromného charakteru. Nie je možné ani v tejto etape transformačného procesu túto reguláciu ostro navigovať cez subjekty v súkromnom sektore. Regulácia miezd je možná, na to máme už aj určité predpoklady v iných inštitucionálnych a legislatívnych predpokladoch, tie možno využiť. Ale v tomto prípade ich ozaj treba využiť krátkodobo a tak, ako som zdôraznil, nie plošne.

    V tejto súvislosti chcem niečo povedať, čo sa mi nepozdáva najmä z informácií, ktoré som počul z obidvoch strán pri úvodných slovách. Vykonávacími predpismi, ak som dobre porozumel, pani ministerka, sa má zabezpečiť, a pre mňa ako poslanca, teraz len garantovať, že sa to dotkne len vedúcich zamestnancov. Akú garanciu dostávam ja ako poslanec pri schvaľovaní tohto zákona, keď mi poviete, že to bude vo vykonávacích predpisoch? Garancia tu chýba. A garanciu ako poslanec tejto snemovne nemôžem prijať. To znamená, veľmi jednoducho povedané, vykonávacie predpisy v tomto prípade, keď sa má regulácia miezd dotknúť len vedúcich zamestnancov, by musela byť predložená v parlamente.

    Druhá poznámka. Samozrejme, že by bolo dobré od vás počuť aj vzťah medzi touto reguláciou v štátnych podnikoch a v sektore, ktorý som spomínal, teda v podnikateľských subjektoch súkromného charakteru.

    Z tohto dôvodu je veľmi ťažké akceptovať tieto návrhy. Som si vedomý tých vážnych vecí, čo to znamená, ak produktivita práce ide dlhodobo oveľa pomalšie ako mzdy a čo to môže znamenať. Ale naozaj, momentálne sám neviem povedať, ak by som bol na mieste pani ministerky, ako tú garanciu dať, keď ešte hovoríme o tom, že je to vec rokovania tripartity. Výsledok tripartity nám dá placet, či to bude, alebo nie. Bolo by dobré, keby sme si objasnili najprv toto a potom hovorili o všetkom ostatnom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi.

    Dávam slovo druhému z elektronicky prihlásených pánu poslancovi Kováčovi a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem vás požiadať, aby sme rokovanie o tomto bode programu uviedli do súladu so zákonom. Dovoľte mi, aby som vysvetlil prečo.

    Pán poslanec Cabaj požiadal, aby do programu tejto schôdze, budem, prosím, presne citovať jeho slová: "Dovoľte mi, aby som za kluby HZDS, ZRS a SNS navrhol na program 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť tieto body programu: návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov. Je to tlač 695. Ak toto bude schválené, zároveň navrhujem, aby vládny návrh bol prerokovaný v prvom čítaní."

    Jeho postup je celkom logický, pretože by sme nemohli rokovať o tomto zákone, lebo najprv by sme museli dodržať 15-dňovú lehotu na dodanie materiálov zákonov do Národnej rady. To sa nestalo. Materiály prišli, tuším, predvčerom a poslanci dostali niektoré materiály vlastne až dnes, preto musí byť najprv schválený postup skráteného legislatívneho konania. To sa neurobilo. A v tejto chvíli rokujeme priamo o prvom čítaní zákona, čo je proti zákonu o rokovacom poriadku. To jednoducho nemôžeme. Ak chcete rokovať bez schválenia skráteného legislatívneho konania, v tom prípade uplatňujem 15-dňovú lehotu. Hneď teraz a tu na mieste.

    Dnes hlasovali o návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý navrhol iba to, aby tieto body programu boli zaradené na dnešnú schôdzu. Hovorili sme len o zaradení, ale vôbec sme nehovorili ani pani ministerka nepredniesla úvodné slovo k materiálu 695, čo je skrátené legislatívne konanie. Národná rada na to zatiaľ nedala súhlas.

    Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme z tohto rokovania nejakým spôsobom vyšli, v tejto chvíli prerušiť rokovanie o materiáli 694, vrátiť sa k rokovaniu o materiáli 695, vysloviť sa k skrátenému legislatívnemu konaniu a až potom pokračovať v rokovaní o tomto materiáli.

    Súčasne vám chcem povedať, že v tom prípade nie je možné uzavrieť zoznam diskutujúcich, pretože ho budete musieť znovu otvoriť a ja sa prihlásim ešte raz, ale až potom, keď bude toto schválené. Inak nemá zmysel a nie je legálne pokračovať v rokovaní. Na toto som vás, pán predsedajúci, upozorňoval už pri mojej faktickej alebo procedurálnej poznámke z lavice, ale nebrali ste na to ohľad. To znamená, že ste otvorili rokovanie o tomto bode bez súladu alebo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Tentoraz to hovorím ako gynekológ. Nie je tu pán poslanec Cuper, ale prepáčte, aj ja viem čítať, nielen on.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, problém je jednoducho v tom, že už predtým sa hlasovalo o návrhu, ktorý uvádzal pán predseda pri schvaľovaní programu ako celku. Práve kvôli tomu, že ste mali námietky, že nebolo schválené presné časové pozíciovanie prerokovania tohto návrhu, tak dodatočne dal pán poslanec Cabaj svoj návrh. A aby sa veci pokojne riešili, došlo k hlasovaniu aj o druhom návrhu. Upozorňujem, že už v prvom návrhu - podľa mňa azda okrem vynechania slova, neviem to posúdiť, pretože nemám pred sebou záznam, ani prepísaný záznam z magnetofónovej pásky - možno pán predseda vynechal slová o termíne, kedy sa prerokuje. Ale to znamená, že je v podstate nespochybniteľne prerokúvaný ten návrh, ktorý sa mal prerokúvať. A v takomto zmysle návrh pána Cabaja bol vlastne len akýmsi utvrdením, aby bolo uvedené aj to časové vyrovnanie.

  • Pán predsedajúci, prepáčte, ale to je vládny návrh zákona na skrátenie legislatívneho konania, ktorý v tomto parlamente nikto nepredniesol. To musí predniesť vláda. Nemôže ho predniesť pán predseda ani pán poslanec Cabaj. Všetci to vieme, tak prečo zdržujeme chod schôdze? Prerušme rokovanie o tlači číslo 694, lebo k nej vystúpil aj pán poslanec Derfényi, aj pani ministerka, a rokujme o tlači číslo 695, o skrátenom legislatívnom konaní. Ak schválime návrh na skrátené legislatívne konanie, vrátime sa k samotnému zákonu. Inak to nemá logiku.

  • Ďakujem. Odovzdávam slovo pánu predsedovi.

  • Pán poslanec Kováč, došlo len k jedinej chybe, že pani ministerka prečítala zdôvodnenie, ktoré už má čítať v prvom čítaní. Inak to, čo ste teraz začali a otvorili, sa skončí tým, že budeme hlasovať o tom, že zákon pôjde do prvého čítania. V tom máte pravdu. Ale o tom budeme hlasovať teraz.

  • Hlas poslanca Kováča.

  • Pán poslanec, veď to hovorím, že pani ministerka prečítala zlé zdôvodnenie. Čítala zdôvodnenie, ktoré je už v prvom čítaní. Mala prečítať zdôvodnenie, na základe ktorého rozhodneme, či to pôjde do prvého čítania. Čiže len v tom bola chyba, v ničom inom.

    Pán poslanec, ešte raz opakujem to isté. Máte pravdu v tom, že na základe vystúpenia pani ministerky sme už začali rokovať o materiáli, ako keby bol v prvom čítaní. Všetko sa dá napraviť. Pani ministerka znovu predstúpi pred mikrofón a prečíta to, čo má prečítať k návrhu na skrátené legislatívne konanie.

  • Ruch v miestnosti.

  • Veď to hovorím od začiatku. Tiež hovorím, že netreba nič prerušovať. Nech sa pani ministerka postaví pre mikrofón a prečíta materiál. Hlasujeme a pôjdeme ďalej.

  • Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    tak ako som bola vyzvaná predtým, tak som sa vyjadrila k predlohe, ktorú máte zaradenú ako tlač číslo 695. Zákon je zaradený ako tlač číslo 694. Ale, prosím, riadila som sa vašimi číslami na košieľkach. Máte to prehodené.

    V súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350 o rokovacom poriadku predkladám Národnej rade návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona reaguje na pretrvávajúci nesúlad medzi vývojom produktivity práce a vývojom miezd vytvorením legislatívneho rámca na ich usmerňovanie.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie zdôvodňujem zámerom predkladateľa vytvoriť právne podmienky na nápravu nepriaznivej relácie medzi vývojom miezd a produktivitou práce už v druhom polroku 1997.

    Myslím si, že § 89 v odseku 1 hovorí, za akých okolností, za mimoriadnych okolností môže dôjsť ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Po prvé je to vtedy, ak dôjde k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Po druhé k ohrozeniu bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

    Myslím si, že tretia časť § 89 ods. 1 zodpovedá návrhu vlády na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    musím zopakovať, že už som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Zasadnutie výboru sa uskutočnilo na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 1634 a odporučil som Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na tejto schôdzi.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči, pán poslanec Kováč, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som na úvod predniesol návrh, ktorý znie, aby Národná rada nevyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním. Návrh budem odôvodňovať niekoľkými vecami.

    Po prvé, bol by som rád, keby Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky predložila poslancom, koľkokrát doteraz už bolo využité od zavedenia zákona o rokovacom poriadku toto pravidlo a koľkokrát hrozila Slovensku takmer katastrofa, tak ako ju definuje rokovací poriadok.

    Po druhé, pani ministerka, neviem si dosť dobre predstaviť, ako chcete zariadiť, aby tento zákon platil od 1. júla, pretože to je dnes a dnes sme len pri prvom čítaní. Je to nereálne a zrejme nebude môcť mať retroaktívnu účinnosť. Preto maximálne môžeme schváliť účinnosť s dátumom od uverejnenia v Zbierke zákonov alebo podobne. A preto si myslím, že vôbec nič sa nestane, nestane sa žiadna katastrofa, nenastanú žiadne ťažké hospodárske dôsledky pre štát, lebo, tak ako som sa dočítal v tomto materiáli a v tomto návrhu, pôjde predovšetkým o zásah do súkromných podnikov. Tento zásah pre štát by bol oprávnený za predpokladu, že by ste v dôvodovej správe k tomuto materiálu vyčíslili, o aké obrovské ekonomické škody pôjde, ak zákon nepôjde v skrátenom legislatívnom konaní. V materiáli však nie je vyčíslené, aké sú ekonomické straty. A odvolávať sa len na to, že ste usúdili, že by asi došlo k ekonomickým škodám, asi nie je celkom presné.

    Znovu opakujem svoj návrh, aby sme nesúhlasili so skráteným legislatívnym konaním a postupovali normálne a riadne, aby si Národná rada už konečne mohla zvyknúť pracovať podľa zákona o rokovacom poriadku, ktorý sme prijali na to, a na to sú v ňom tri čítania, aby sme mali dostatočný čas hovoriť s odborníkmi, diskutovať atď.

    Chcem vás upozorniť, a zrejme pani ministerka nám to potvrdí, že dnes prerokúvaná novela zákona o poisťovni sa tiež dostane ešte na toto rokovanie so všetkými tromi čítaniami. Takto bude využívaný náš rokovací poriadok. Dnes prerokúvaná vo vláde bude ešte na tejto schôdzi trikrát schvaľovaná. Myslím si, že na to rokovací poriadok nie je. Urobili sme z neho trhací kalendár.

    Preto vás prosím, aby ste podporili môj návrh. Myslím si, že vláda mala dosť času na to, aby zaujala stanovisko k vývoju ekonomickej situácie a tento návrh nám predložila povedzme pred mesiacom. Vôbec by sa nič nebolo stalo. Alebo by sme potom potrebovali vedieť, čo sa za posledných štrnásť dní udialo, aký katastrofálny zlom bol vyčíslený, ak to skutočne musíme takto rýchlo schvaľovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcem upozorniť pána poslanca Kováča, že neprijatie tohto návrhu zákona sa prejaví v dvoch smeroch, a to v prehlbovaní schodku platobnej bilancie a v raste inflácie, pretože ničím nekryté mzdy vedú k týmto dvom javom. Myslím si, že povinnosťou vlády je zabrániť zhoršovaniu situácie v ekonomike. To je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vzhľadom na to, že hovoríme o procedúre prerokúvania budúceho zákona, chcel by som sa opýtať na § 68 ods. 4. Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda Národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Predpokladám, že je to fakultatívne. Pán predseda túto vec nevyužil. A ďalej, návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný. Pýtam sa, ak hovoríme o vykonávacích predpisoch k zákonu, ktoré majú byť súčasne platné spolu so zákonom, prečo nemáme vykonávací predpis.

  • Ďakujem.

    Chce ešte niekto vystúpiť s faktickou poznámkou? Nie. Končím a uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť alebo zaujať stanovisko pani ministerka Keltošová? Nech sa páči, máte slovo.

  • Len veľmi stručne k pánu poslancovi Kováčovi. Myslím si, že aj vzhľadom na to, čo je všeobecne známe z údajov Štatistického úradu za 1. a 2. kvartál, priebežné sledovanie rastu miezd vo väzbe na produktivitu práce je veľmi nepriaznivé. Preto vláda pristúpila k tomuto kroku. Zároveň odpovedám aj pánu poslancovi Bajanovi. Áno, je to fakultatívne, pán poslanec, môže si vyžiadať, vláda mohla schváliť nariadenie, ale odložila to práve preto, lebo chce prerokovať tento predpis v tripartite. Vy dávate len právny rámec na vykonávací predpis. Mzdové predpisy v tejto republike sa väčšinou upravujú nariadením, nie zákonom. Teda aj toto bude upravené nariadením.

  • Hlasy z pléna.

  • O veci účinnosti sa dohodneme pri hlasovaní. Jednoducho sme urobili toto gesto voči sociálnym partnerom, dávame to na rokovanie tripartity.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Derfényi, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte v predloženom návrhu vlády.

  • Pán predsedajúci, chcem vás upozorniť, že v rozprave odznel jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kováč, ktorý navrhuje, aby Národná rada nesúhlasila so skrátením legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

  • Pán predseda výboru Maxon - procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    chcel by som vás poprosiť, aby sme dodržiavali rokovací poriadok, tak ako nás k tomu vyzýval pán poslanec Kováč. Chcel by som upozorniť na § 29. Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a riadne sformulované. Táto požiadavka, podmienka rokovacieho poriadku nie je v tomto prípade splnená.

  • Ďakujem.

    Priatelia, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte v predloženom návrhu.

    Pán spoločný spravodajca, formulujte návrh, aby sme teraz hlasovali o návrhu pána poslanca Kováča.

  • Pán poslanec Kováč predniesol procedurálny návrh, aby Národná rada nesúhlasila so skrátením legislatívneho konania.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Kováča, ktorý navrhuje, aby nebola schválená skrátená forma predkladania návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte v predloženom návrhu vlády. K tomuto návrhu uznesenia dodávam ešte návrh, aby sme tento vládny návrh zákona prerokovali v prvom čítaní hneď teraz ako nasledujúci bod programu. V prípade rozhodnutia Národnej rady o jeho prerokovaní v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie bude konať na tejto schôdzi. Nie v tento deň, samozrejme.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ktorý som vám prečítal, vrátane dodatku, ktorý som uviedol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov v prvom čítaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, aj obštrukcie by mali mať svoju hranicu.

    Prosím, pristúpime k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 694. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1633.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    skrátim svoje úvodné slovo, pretože ste si ho vypočuli pred chvíľou. Nebudem sa opakovať.

    Dovoľte mi, aby som už zároveň vo svojom úvodnom slove k tomuto návrhu zákona odpovedala aj na niektoré pripomienky, ktoré predniesol pán poslanec Filkus. Alebo ak je to proti procedúram, vyjadrím sa k tomu bez toho, aby som to uvádzala ako svoju odpoveď na procedurálne, resp. iné vecné námietky.

    Predovšetkým by som chcela povedať a vysvetliť aj novinárom, ktorí tu ešte ostali a mali trpezlivosť nás počúvať, že tu nejde o mzdovú reguláciu. Rast miezd nemienime zastaviť, chceme ho akurát usmerniť. A chcem povedať, že ho usmerňujeme jedine u vedúcich pracovníkov. Vedúci pracovníci sú definovaní v § 17 a), b) a c) predkladaného návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • A v § 17 a), b), c) je aj definované vo väzbe na Zákonník práce, kto je vedúci pracovník, na ktorého a až po ktorú funkčnú hladinu sa toto bude vzťahovať.

    Len toľko na úvod, aby som znovu potvrdila to, čo som už povedala pred chvíľou, že nám nejde o plošnú mzdovú reguláciu.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, požiadajte o pokoj, prosím vás.

  • Priatelia, naozaj venujme pozornosť vystúpeniu pani ministerky.

  • Myslím si, že už v minulom roku počas kolektívneho vyjednávania sa ozývali hlasy najmä odborárov a Konfederácie odborových zväzov, ktorí poukazovali na to, že v stratových podnikoch neúmerne rastú mzdy, že manažmenty stratových podnikov si aj na záver roka 1996 dávali neprimerane vysoké odmeny. Poukazovali na to právom. A dnes sa čudujem, keď vláda predkladá tento návrh zákona, že odborári znova nie sú spokojní.

    Aj v tomto roku, tak ako v minulom roku, vláda ponechala na systém kolektívneho vyjednávania spoločenskú dohodu medzi odborármi a zamestnávateľmi, pokiaľ ide o rast miezd. Bohužiaľ, ani v roku 1996, ani v roku 1997 podľa vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré sú evidované na našom ministerstve, nedošlo k náprave v tom smere, že by podniky, ktoré sú stratové, reflektovali aj pri kolektívnom vyjednávaní - či už zo strany zamestnávateľov, alebo odborárov - na tieto nepriaznivé ukazovatele.

    Páni poslanci, môžem vám ukázať grafy a čísla, ako v minulom roku rástli mzdy a ako rástla produktivita práce. Čiže vláda bola povinná zasiahnuť, pretože nedošlo ani v tomto roku v rámci kolektívneho vyjednávania k dohode medzi zamestnávateľmi a odborármi napriek tomu, že vláda obidve zložky sociálneho partnerstva k tomu vyzývala. Preto sme sa rozhodli, že týmto návrhom zákona dáme určité právne rámce, ale ešte stále chceme v tripartite využiť mechanizmus sociálneho dialógu na to, aby si obidve zložky uvedomili závažnosť situácie a aby sa snažili o spomínanú spoločenskú dohodu. Veľmi dobre viete, že máme stratové podniky, ktoré nevykazujú ani náznak zisku, a napriek tomu mzdy tam rastú. Máme podniky, ktoré sú síce stratové, ale aspoň čiastočne produktivita práce, resp. miera zisku naznačuje určité zlepšenie. A potom sú podniky, na ktoré sa vôbec tento predkladaný návrh zákona nebude vzťahovať. Sú to ziskové podniky.

    Myslím si, že vláda sa správa celkom racionálne, ak nechce dovoliť, aby podniky, ktoré idú do straty, zvyšovali odmeny a pohyblivé zložky platu v priebehu roka alebo v závere roka bez ohľadu na realizovanú produkciu, bez ohľadu na produktivitu práce.

    Preto končím svoje úvodné slovo a prosím, aby ste zvážili, či je normálne a logické, aby si manažmenty podnikov, ktoré vykazujú niekoľkomiliónové až miliardové straty, neúmerne tomu zvyšovali mzdy, odmeny a ďalšie pohyblivé zložky platu. Myslíme si, že nie.

    Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne pani ministerke Keltošovej za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, pánu poslancovi Pavlovi Derfényimu.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, tlač 694, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Na úvod konštatujem, že predmetný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme pred chvíľou schválili.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska si vás dovoľujem informovať, že cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie pretrvávajúceho nesúladu vo vývoji produktivity práce a miezd v podnikateľskej sfére. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a druhého a tretieho čítania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spoločného spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1633 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj výboru pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. júla 1997 a gestorský výbor do 8. júla 1997.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová, a to ako poverená členka poslaneckého klubu Spoločná voľba.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vyjadrila názor klubu Spoločná voľba k návrhu novelizácie zákona číslo 1/1992 Zb.

    V prvom rade by som chcela spresniť vystúpenie pani ministerky. Asi by bolo vhodnejšie si podrobnejšie prečítať návrh vládneho nariadenia. Ak dovolíte, pani ministerka, chcela by som upozorniť, že v návrhu vládneho nariadenia sa hovorí veľmi jednoznačne, u koho sa prírastok miezd neurčuje. Neurčuje sa vo finančných inštitúciách v tom prípade, ak zamestnávateľ dosiahne v hodnotenom období kladnú hodnotu hospodárskeho výsledku k mzdám a tento podiel oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa zväčší. V každom ostatnom prípade sa určuje nárast miezd v rozmedzí 3, 5 až 10 %. V prípade nefinančných organizácií sa iba v jedinom prípade neurčuje prírastok miezd, a to v prípade, ak zamestnávateľ v hodnotenom období dosahuje zisk a zníži alebo dosiahne rovnaký podiel miezd v pridanej hodnote oproti rovnakému obdobiu. Vo všetkých ostatných prípadoch sa určuje prírastok miezd.

    To znamená, chcela by som v tom korigovať vystúpenie pani ministerky, že návrh tohto zákona plus návrh vládneho nariadenia sa nevzťahuje iba na stratové podniky. Je veľmi dôležité, aby sme si to uvedomili.

    Dovoľte mi, aby som ponúkla niektoré argumenty, ktoré, myslím si, že sa zámerne neuvádzajú, aby diskusia k tomuto zákonu bola jednoduchšia, aby vládni poslanci s ľahším alebo s čistejším svedomím hlasovali za tento zákon.

    Predovšetkým hlavný argument, ktorý sa uvádza, je nesúlad vo vývoji produktivity práce a miezd. Myslím si, že takéto konštatovanie treba konkretizovať a povedať, kedy k tomuto nesúladu došlo a ako ho treba hodnotiť. Keď porovnávame rok 1996 s rokom 1989, vývoj produktivity práce v porovnateľných cenách v porovnaní s reálnou mzdou bol takýto: produktivita práce vzrástla indexom 110,1, reálna mzda nevzrástla, pretože dosahuje úroveň 83,9. Čiže celkovo obdobie rokov 1989-1996 by sme mohli hodnotiť tak, že vývoj produktivity práce je výrazne dynamickejší ako vývoj rastu reálnej mzdy.

    Ale ako to vyzerá v jednotlivých rokoch? Počas toho obdobia prvýkrát došlo k narušeniu vzťahu medzi vývojom produktivity práce a mzdy až v roku 1996. Napokon aj v dôvodovej správe máte priložený graf, ktorý to jednoznačne potvrdzuje. Trošku sa odlišujú údaje Štatistického úradu od údajov Prognostického ústavu, na základe ktorého bol tento graf vypracovaný. Štatistický úrad totiž uvádza, že rozdiel medzi rastom produktivity práce a rastom miezd v roku 1996 predstavoval 1,2 bodu, Prognostický ústav uvádza, a dôvodová správa to aj preberá, 2 body. Myslím si, že treba, aby si tieto dva orgány zosúladili údaje. Pre mňa je, prirodzene, väčšou autoritou Štatistický úrad.

    Prirodzene, je tiež dôležité, aby sme si všimli rok 1997. Žiaľbohu, nemáme k dispozícii ešte údaje za 2. štvrťrok, teda ani za celkový polrok, takže sa môžeme oprieť len o I. štvrťrok 1997, kde sa ukazuje, že rozdiel medzi týmito dvoma ukazovateľmi narástol na 2,9 bodu. Znamená to, že keď celkovo hodnotíme tendenciu rokov 1996 až 1989, skutočne k žiadnemu dramatickému vývoju nedošlo, prirodzene, dochádza k zhoršovaniu relácií týchto dvoch ukazovateľov.

    Otázku však treba položiť tak, prečo nás vlastne tento vzťah vývoja produktivity práce a miezd zaujíma, prečo je to dôležité.

    Prvý argument, ktorý by mohol byť naporúdzi a ktorý použila aj pani ministerka, je, že rast miezd môže vyvolávať rast inflácie. Myslím si, že sme to počuli aj z úst niekoho iného. Je tento argument relevantný? Pozrime sa na rok 1996, keď po prvýkrát došlo k disparite medzi vývojom produktivity práce a vývojom mzdy. Vývoj nominálnych miezd zaznamenal rast o 13,3 %, ale inflácia išla rastom len 5,8 %. Bez nejakých detailnejších zdôvodnení je evidentné, že vývoj miezd nemal nejaké vážne negatívne účinky na rast inflácie. Myslím si, že oprávnene hodnotíme infláciu v minulom roku ako pozitívnu. Keby som analogicky porovnala tieto dve čísla za I. štvrťrok, potvrdilo by sa to isté. Znamená to, že zrejme na hospodárstvo a na vývoj cien v hospodárstve pôsobia aj iné faktory, a vážnejšie faktory, ako je vývoj nominálnych miezd.

    Pán poslanec Baránik sa vyjadril, čo by ďalej mohlo znamenať, keby sa výraznejšie prehlbovala disparita medzi produktivitou práce a rastom miezd. Upozornil na zahraničnoobchodnú bilanciu a na rastúci deficit. Treba si tento argument všimnúť a v súvislosti s ním položiť aj niekoľko otázok.

    Prvá otázka, ktorú by som chcela položiť, znie takto: Prečo sa má kúpyschopný dopyt znižovať iba na úkor kúpyschopného dopytu domácností? Myslím si, že pani ministerka vzhľadom na to, že je ministerkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zrejme by mala odpovedať na túto otázku.

    O čo vlastne v tejto argumentácii ide? Veľmi zjednodušene, predstava je taká, že keď sa zastaví rast miezd, zastaví sa aj konečná spotreba domácností a, žiaľbohu, pri nedostatočnej flexibilite našej ponuky by to mohlo znamenať, že by sa spomalil aj rast dovozu a mohlo by to mať aj pozitívne účinky na vývoj zahraničnoobchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie.

    Vrátim sa však k tej istej otázke. Prečo sa teda nehľadajú iné cesty, aby sa znížil vnútorný dopyt, ktorý by mal znamenať aj zníženie deficitu bežného účtu zahraničnoobchodnej bilancie?

    Prosím, pozrime sa trošku do roku 1996. Konečná spotreba štátu v roku 1996 vzrástla indexom 24,2 %. Aj keď v prvom štvrťroku dochádza celkom prirodzene k spomaleniu, lebo boom bol predovšetkým v lanskom roku, otázne je, prečo sa má podstatne modifikovať rast konečnej spotreby domácností, ktorý v I. štvrťroku predstavoval iba 7,9-percentný nárast, ale primerane sa neprispôsobovala napríklad aj v lanskom roku konečná spotreba štátu. Investičný dopyt v minulom roku vzrástol percentuálne 33 %. Ale znovu si treba položiť otázku, o aké investície išlo.

    V roku 1997 za I. štvrťrok sa nárast investícií spomalil. Investície vzrástli len o 19 %, ale keď sa pozrieme na štruktúru týchto investícií, tak vonkoncom nemôžeme byť spokojní, lebo výrazne vzrástol podiel stavebných investícií a klesol podiel investícií do strojov a zariadení. Tento rozdiel predstavoval takmer 10 bodov.

    Naznačujem tým, že rast investícií je orientovaný predovšetkým do stavebných kapacít. Prirodzene je známe, že je spojený predovšetkým s infraštruktúrnymi projektmi, ktoré rozvíja vláda. Predovšetkým ide o diaľnice. Tu si treba ale položiť otázku, či skutočne investície do diaľnic pomôžu aj exportu, pretože ako dobre vieme, služby, ktoré diaľnice poskytujú - zrejme a rozhodne nie v krátkodobom horizonte -, nebudú mať pozitívny účinok ani napríklad na bilanciu služieb, to znamená na bežný účet platobnej bilancie. Naopak, spomínate si, keď sa zdôvodňoval projekt diaľnic, pán premiér - možno ešte dodnes používa túto argumentáciu - argumentoval tým, že diaľnice budú mať veľmi pozitívne účinky nielen na priamu zamestnanosť, ale na vyvolanú, pretože sa budú predovšetkým používať strojové zariadenia domácej proveniencie. Realita je presne opačná. Viac ako 90 % strojov a zariadení sa dováža zo zahraničia. Pokiaľ prejdete po diaľničných úsekoch, ktoré sa budujú, uvidíte stroje Komatsu, Cateer pillar, John Deer a podobne. Evidentne tu vidno výrazný tlak práve na dovoz a na zhoršovanie sa bilancie bežného účtu.

    Skúsme si povedať, či môže mať mzdové usmerňovanie - aby som použila výraz, ktorý zdôraznila pani ministerka - nejaký iný pozitívny vplyv, či sa napríklad môže pozitívne odraziť vo vývoji štátneho rozpočtu, lebo isté súvislosti sú, ak sa znížia mzdové náklady, znamená to, že bude väčší priestor na zisk a hrubý zisk a väčší priestor na zdaňovanie. Povedzme z hľadiska štátneho rozpočtu by to mohlo byť pozitívne. Ale zároveň, keď sme prerokúvali správu o štátnom rozpočte za I. štvrťrok, nepochybne ste si povšimli, že najdynamickejší nárast a najpriaznivejšie plnenie bolo práve pri daniach z príjmov fyzických osôb. Uvedomme si, že spomalenie nárastu miezd bude znamenať aj zníženie dynamiky daní z príjmov fyzických osôb. Prirodzene, zaujímalo by ma, pretože to už môže mať dosah na štátny rozpočet, ako sa odhaduje vzájomný podiel týchto pozitívnych a negatívnych účinkov na štátny rozpočet. Bude to znamenať, že štátny rozpočet bude na tom lepšie, alebo naopak, bude na tom horšie? Myslím si, že rokovací poriadok veľmi jednoznačne žiada, aby sme dosahy na štátny rozpočet poznali. Moja otázka je v tomto smere celkom oprávnená.

    Myslím si, že na tomto mieste azda len treba zopakovať, že si vieme predstaviť oveľa účinnejšie spôsoby ako prispieť k pozitívnejšiemu vývoju štátneho rozpočtu v roku 1997, ako azda cez mzdové usmerňovanie dosiahnuť nejaký pozitívny efekt, ktorý je okrem iného značne diskutabilný.

    Pani ministerka uviedla, že v najbližšom čase bude rokovanie medzi sociálnymi partnermi, a predpokladá, že dôjde k určitému konsenzu medzi zamestnávateľmi a medzi Konfederáciou odborového zväzu.

    Predovšetkým si treba položiť otázku, prečo vlastne došlo k tomu, že tento návrh zákona sa dostal na dnešné rokovanie bez toho, aby predtým prešiel cez tripartitu. Vláda veľmi rada zdôrazňuje, že máme vybudovaný moderný systém tripartity, ale otázka je, či skutočne aj reálne funguje. A toto je jeden konkrétny prípad, kde sa ukazuje, že zrejme to až také dobré nie je s našou Radou hospodárskej a sociálnej dohody. Nazdávam sa, že sociálni partneri mali rokovať o návrhu tohto zákona, samozrejme, predtým, ako bol predložený na naše rokovanie.

    Ďalšia poznámka sa dotýka filozofie mzdového usmerňovania - či vôbec. Skutočne sme v období, keď ešte transformácia nie je zavŕšená. A principiálne to nemožno postaviť asi tak, že si v žiadnom prípade nevieme predstaviť zavedenie mzdového usmerňovania. Uvedomme si, že mzdové usmerňovanie sa použilo v roku 1994 a vtedy sme otvorene povedali, že ním potrebujeme riešiť určitú krízovú situáciu, ktorá nastala v slovenskom hospodárstve. Kladiem otázku, či sme aj dnes v nejakom krízovom období, že potrebujeme pristúpiť k takému vážnemu opatreniu, ako je mzdové usmerňovanie. Ak sa odvolám napríklad na vyjadrenia pána ministra financií - nesedí tu, ale niekde na chodbe je -, ktorý tvrdošijne opakuje, že Slovensko podľa neho dosahuje najväčšie makroekonomické úspechy z transformujúcich sa krajín, jednoducho mi to nejde dohromady. Na jednej strane použijeme opatrenie, ktoré je zdôvodniteľné v krízovom období, na druhej strane tvrdíme, že výsledky sú veľmi dobré.

    Druhá poznámka sa dotýka toho, čo som už vlastne povedala na začiatku, šírky uplatnenia mzdového usmerňovania. Pokiaľ by sa bolo išlo skutočne len po stratových podnikoch, možno by sme našli nejaké racionálne zdôvodnenie a, samozrejme, mohli by sme to možno aj rozšíriť o finančný sektor, pretože tam už tradične dochádza k veľmi vysokej dynamike rastu miezd. Avšak použiť mzdové usmerňovanie dokonca aj na ziskové podniky, pokiaľ nedodržiavajú niektoré ďalšie kvalitatívne ukazovatele, zdá sa mi skutočne ako príliš široký rozsah, ktorý nie je ničím zdôvodnený.

    Okrem toho, zaznelo to už aj predo mnou, že je skutočne diskutabilné, či je možné použiť mzdové usmerňovanie aj na podniky, ktoré sú už dnes čisto súkromné. V roku 1994 sme toto opatrenie použili výlučne na štátne podniky, resp. podniky, kde bola ešte väčšinová účasť štátu.

    Tieto argumenty ale nepokladám za najdôležitejšie. Najdôležitejší argument, prečo klub Spoločnej voľby nepodporí, aby sa zákon dostal do ďalšieho čítania, ale naopak, príde s iným návrhom, je takýto. Pozrime sa na súčasnú mzdovú situáciu, ako vyzerá v porovnaní s rokom 1989. Keď porovnávame reálne mzdy v roku 1996 s rokom 1989, ukazuje sa, že priemerná reálna mzda sa pohybuje na úrovni 83,9 % v roku 1989. Znamená to, že po takomto opatrení sa ani do konca tohto tisícročia podľa všetkého reálna priemerná mzda v národnom hospodárstve nedostane na úroveň roku 1989. Možno by sme to mohli zobrať, keby nešlo o jednostranné diskriminačné opatrenie, ktoré padne iba na plecia tých, ktorí sú naozaj bezbranní a ktorí nemôžu niesť zodpovednosť za vývoj v podnikoch. Jednoznačne sa prikláňam k názoru, že vláda ide poruke zamestnávateľom namiesto toho, aby zvýšila náročnosť prostredia, aby prispela k tlaku na podnikateľov, aby hľadali iné cesty, aby sa skutočne dosiahol trvalý predstih produktivity práce pred rastom miezd, ustupuje pred ich tlakom a umožňuje im ísť cestou ľahšieho odporu.

    Uvedomme si, že v Slovenskej republike je priemerná mzda vo výške zhruba 8 165 Sk, za I. štvrťrok o nejakých tých 100 korún viac. Je to najmenšia priemerná mzda zo všetkých stredoeurópskych transformujúcich sa štátov. Ale to nestačí. Viac ako 50 % tých, ktorí platia daň z príjmu, majú priemernú mzdu, ktorá sa rovná len dvojnásobku minimálnej mzdy.

    Vážení, dobre viete, že podniky, na ktoré sa bude toto opatrenie vzťahovať, sú prevažne podniky so ženskou prácou a s priemernou mzdou, ktorá sa, bohužiaľ, pohybuje ešte hlboko alebo niekde dokonca na úrovni minimálnej mzdy. Mimochodom, v tejto súvislosti by som sa chcela opýtať pani ministerky, ako dlho má platiť mzdové usmerňovanie. A aký je váš názor, ako budete postupovať, lebo viem, že ste pripravili návrh zákona o zvyšovaní minimálnej mzdy, ktorý by mal byť účinný k 1. 1. 1998. Znamená to, že tento zákon sa nedostane do Národnej rady? Alebo ako to budete riešiť? Pretože u mnohých podnikateľov najmä s menším počtom pracovníkov, samozrejme, že návrh takého zákona sa dostane rovno do protikladu s návrhom zákona, ktorý dnes prerokúvame.

    Vrátim sa teda k tejto myšlienke. Mzda v podnikoch kožiarskeho priemyslu, textilného priemyslu, odevného priemyslu, vo väčšine podnikov sklárskeho priemyslu a v mnohých iných dokonca strojárskych podnikoch sa skutočne pohybuje niekde na úrovni okolo 5 tisíc, 5 a pol tisíc, u žien, ako som uvádzala, dokonca o tisíc korún nižšie. Ak u týchto ľudí uplatníme ešte mzdové usmerňovanie, ktoré im vlastne zamedzí, resp. stanoví rast miezd iba o 3 % ročne, ako sa im budeme môcť pozrieť do očí? Ak by sa to týkalo manažmentu, ak by sa to dotýkalo tých príjmových skupín, ktoré sú nad 10 tisíc alebo vyššie, nemala by som nič proti tomu. Ale rozhodne takéto široké, plošné uplatnenie mzdového usmerňovania, ktoré bude mať vplyv predovšetkým na tých, ktorí majú najnižšie mzdy, rozhodne nemožno podporiť.

    Na záver mi preto dovoľte v mene klubu Spoločná voľba podať nasledujúci návrh. Navrhujeme, aby sa hlasovalo o vrátení zákona vláde podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že písomne prihlásená bola len pani poslankyňa Schmögnerová, ktorá v rozprave vystúpila. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy ešte niekto z poslancov elektronicky. Nech sa páči, pán poslanec Baránik s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcem len upozorniť pani kolegyňu Schmögnerovú, že problém, ktorý prerokúvame, nemá až takú širokú škálu súvislostí, ako uviedla. Ale ide o dva základné problémy.

    Prvý je ten, že si manažmenty stratových podnikov vyplácajú mzdy, na ktoré nemajú nárok, lebo si nevytvoria hodnoty, z ktorých by mali tieto mzdy odvádzať.

    Druhý problém spočíva v tom, že sa im mení štruktúra nákladov a potom záväzky, ktoré majú voči štátu, verejnoprospešným inštitúciám, voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ale aj voči bankám, si neplnia. To znamená, že parazitujú na účet spoločnosti, priživujú sa na účet všetkých poctivo pracujúcich občanov tohto štátu, všetkých, ktorí si uvedené povinnosti plnia. A tomu by sme mali zabrániť.

    Pani kolegyňa, pokiaľ sa pamätám, keď sme schvaľovali štátny rozpočet, navrhovali ste, aby sa zmenila škála odvodov z miezd a chceli ste to presunúť do vyšších platových stupníc. Toto je jedno z opatrení, samozrejme, v inej forme, ale plní ten istý cieľ. Teraz ste zrazu proti. Nechápem to.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami ešte vystúpia dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Glinský, hlásite sa do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok.

    Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Glinský. Ako posledný prihlásený do rozpravy sa pripraví pán poslanec Kováč.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcel by som reagovať na poznámku pani kolegyne Schmögnerovej, že je tu určitý rozpor medzi úrovňou reálnych miezd a úrovňou produktivity práce v porovnaní s rokom 1989, keď produktivita práce už fakticky dosiahla úroveň roku 1989. Avšak zabúda sa, že v tomto roku bolo zamestnaných o päťsto až šesťsto tisíc pracovníkov viac. Ergo, toto porovnanie nie je dostatočné.

    V tomto prejave sa tiež zabudlo na fakt, že mzdy majú ekonomickú funkciu. Ak sa veľa podnikov správa tak, že stratové podniky vyplácajú dokonca ešte vyššie mzdy než ziskové podniky, ak fungujú antiekonomicky, myslím si, že povinnosťou vlády je niečo urobiť. A myslím si, že vláda mohla v tomto smere už dávnejšie niečo vykonať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kováč, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    rád by som na úvod svojho vystúpenia položil jednu otázku. Aký bol výsledok prerokúvania tohto zákona v tripartite? Nie vykonávacieho nariadenia, ale priamo návrhu zákona. Aké stanovisko k nemu zaujali zamestnávatelia a aké zamestnanci, teda predstavitelia odborov? Pretože predpokladám, že taký vážny zásah do postavenia zamestnanca, akým je regulácia miezd, sa nepochybne prerokoval v tripartite. Je možné, že sa nedosiahlo spoločné stanovisko. Nedočítal som sa, ako to bolo prerokované.

    Po druhé si treba položiť otázku, kto je zodpovedný za nie práve optimálny rast produktivity práce. Sú to skutočne zamestnanci? Lebo toto opatrenie, tak ako ho navrhuje vláda, smeruje prevažne do oblasti zamestnancov, nie do oblasti zamestnávateľov. Je tam síce to, čo očakávame, že bude vládne nariadenie. Škoda, že tu nemáme uvedené, ako to pôjde na manažérske skupiny. Ale predsa si len myslím, že to výrazne zasahuje oblasť zamestnancov, a pritom nie som si istý, či skutočne za produktivitu práce zodpovedá zamestnanec. Skôr by som predpokladal, že to je problém manažérov, ktorí majú možnosť produktivitu ovplyvniť, či už organizáciou práce, zavádzaním nových technológií, zavádzaním iných organizačnotechnických postupov, nákupom nových zariadení, či zmenou výrobného programu. Proste zamestnávatelia majú viac sérií pracovných nástrojov, ktorými môžu zmeniť produktivitu práce na pozitívum, ako ich majú zamestnanci.

    Po tretie, pokiaľ viem, vyššie kolektívne zmluvy sa registrujú na ministerstve práce a sociálnych vecí. Bol by som rád, keby ste, pani ministerka, povedali, aké stanovisko zaujalo ministerstvo práce a sociálnych vecí k vyšším kolektívnym zmluvám, ak ste nadobudli presvedčenie, že vyššie kolektívne zmluvy zakladajú - nepochybne ste asi museli dôjsť k takému presvedčeniu - rozpor medzi rastom produktivity a rastom reálnej mzdy. Prečo ste vtedy nevstúpili do príslušného rokovania? A nemusel prísť takýto zákon.

    Prinajmenšom si myslím, že v tomto zákone je podivuhodné ustanovenie o zásahu do súkromných podnikov, o rozhodovaní, akým spôsobom má súkromný podnikateľ vyplácať mzdy svojim zamestnancom. To, že sa štát stará o minimálne mzdy, znamená, že dáva istú sociálnu latku, aby ľudia neprepadli príliš do sociálnej siete, lebo by sa o nich musel starať iný sociálny systém, teda štátny, sociálne dávky, je prirodzené. Štát sa chráni, aby nemusel vyplácať tieto dávky, zveruje to zamestnávateľovi a takto ho blokuje, aby nešiel nižšie so mzdou. Ale prečo ho blokujeme výškou mzdy?

    Nevdojak mi v tejto chvíli prichádza na um, že ak by zamestnávateľ skutočne preplácal vysoké mzdy, firma sa dostane do krachu a v prirodzenom trhovom prostredí skrachuje. Dôjde k bankrotu. To je normálny prirodzený proces. Ak si zamestnávateľ nedá pozor a neustráži si mzdy, nevie dvíhať produktivitu, tak sa mu to tak skončí.

    Ale dnes budeme prerokúvať, presnejšie zajtra, vrátený návrh o revitalizácii podnikov, kde sa dokonca budeme starať, aby sa takéto podniky, preboha, udržali, aby tam ostal manažment a aby nedošlo k žiadnej zmene, aby sme ich udržali pri živote. Ak si postavím tieto dva zákony vedľa seba, tak si myslím, že sú priamo jeden proti druhému pri riešení ekonomickej situácie.

    Som presvedčený, že tento zákon v tom rozsahu, ako je navrhnutý, nie je v tejto chvíli potrebný, a myslím si, že vláda by sa mala znovu zamyslieť nad jeho koncepciou. Preto si myslím, že v rámci prvého čítania by sme sa mali podľa § 73 vysloviť za písmeno a) a vrátiť tento zákon vláde na prepracovanie tak, aby ho dala do súladu so všetkými ostatnými právnymi normami, ktoré pripravuje v ekonomickej oblasti, aby to nebola vytrhnutá časť, ktorá vlastne nič dlhodobo nerieši. Je to krátkodobé riešenie a treba veľmi otvorene povedať, že zaň určite zaplatia zamestnanci výškou svojej mzdy, výškou svojej životnej úrovne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Len veľmi stručne, lebo viem, že o 19.00 hodine sa rokovanie parlamentu končí, máme určitú hygienu práce.

    Chcela by som vám povedať predovšetkým toľko, že nariadenie, ktoré tu bolo citované pani poslankyňou Schmögnerovou, neexistuje. Pani poslankyňa, máte pracovný návrh, ktorý nebol schválený ani na ministerstve, ani vo vláde. Prosím, citujte už presne aj určité údaje, ktoré ste tam dali, keď ste sa už k tomu materiálu dostali.

    Hovorila som, že je to pracovný návrh. Treba povedať, že je to pracovný návrh nariadenia, nie je to schválené nariadenie, čiže sa nemám k čomu vyjadrovať. Ale znovu opakujem, nehovorte o tom ako o hotovej veci, že v nariadení vlády sa predpokladá. Nie je to pravda. Znovu opakujem, nariadenie vlády bude predmetom tripartitného rokovania. Čiže aj to, čo tu už bolo citované ako určitá definitívna hranica v prvom, druhom, treťom pásme, ani to nie je pravda. Berte to od prvého riadka až dole ako pracovný návrh.

    Chcem sa len opýtať, keď hovoríme o tom, že niektoré ziskové podniky sú výborné, aj keď sú v súkromnom sektore a nedodržiavajú kvalitatívne ukazovatele. Kvalitatívne ukazovatele tam ďalej podrobne menujeme. Sú to odvodové povinnosti, daňové povinnosti, poistné. Čiže keď je podnik ziskový aj na úkor iných slušných podnikateľov, ktorí platia dane, poistné a ďalšie odvody, tak nemáme brať do úvahy, že vlastne on sám vytvára nerovnaké konkurenčné prostredie? Máme mu to tolerovať? Môžeme mu dovoliť, aby ďalej zvyšoval mzdy? Myslím si, že nie.

    Znovu opakujem aj pre ostatných poslancov. Prosím, neargumentujte ženskou prácou. Už v úvodnom slove som povedala a je to v § 17b a 17c, že ide výlučne o vedúcich pracovníkov. V § 17b a 17c sa hovorí o vedúcich pracovníkoch, ktorí nedostanú štvrtinu mzdy, ak nezabezpečia..., čiže nie zamestnanci. Znovu vám prečítam, podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce sa vedúcimi zamestnancami rozumejú orgány, štatutárny orgán, iní zamestnanci, zamestnávatelia, najmä vedúci organizačných útvarov, ktorí robia ako orgány zamestnávateľa v jeho mene právne úkony. Azda mi nechcete povedať, že to môže robiť radový zamestnanec. Ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom a tak ďalej. Čiže toto sú vedúci zamestnanci, na ktorých sa táto novela bude vzťahovať. To je definované už v tomto návrhu zákona. Ide o to, či sa dohodneme, že treba týmto vedúcim zamestnancom obmedziť mzdový nárast, alebo nie.

    A ďalej chcem upozorniť, že aj keby títo vedúci zamestnanci mali v zmysle Zákonníka práce už zmluvne dohodnutú určitú mzdu, tak to nebude platiť, pokiaľ nebudú spĺňať všetky ukazovatele, ktoré v tomto návrhu zákona predkladáme.

    Ešte raz opakujem, nedotýka sa to radových, ani textilných, ani kožiarskych, ani iných, týka sa to manažmentov stratových podnikov alebo aj podnikov ziskových, ktoré si neplnia daňové a ďalšie odvodové povinnosti.

    Pán poslanec Kováč, pokiaľ ide o výsledok prerokovania v tripartite, v úvodnom slove som povedala, že nariadenie vlády sa bude prerokúvať, kde je dohodnutý určitý mechanizmus. Môžeme sa dohadovať o výške percenta pri určitých typoch podnikov, môžeme sa dohadovať o šírke záberu navrhujúcich pracovníkov, nariadenie vlády bude predmetom rokovania na budúci týždeň, a až potom s ním bude oboznámená aj verejnosť.

    Prečo sme návrh zákona nedávali? Už som povedala, že v rokoch 1996 a 1997 sme upozorňovali ako odborárov, tak zamestnávateľov na neúmerný nárast miezd vo vzťahu k produktivite práce. Bolo to aj predmetom rokovania tripartity. Nemalo to žiaden výsledok. Preto vláda zobrala na seba politické rozhodnutie a dnes dáva tento návrh zákona. Od roku 1992, odkedy platí zákon o kolektívnom vyjednávaní, vláda neurčuje výšku miezd. Vláda dáva tento právny rámec. Ale nariadením vlády v tripartite sa treba dohodnúť, do akej miery sú jednotlivé odvetvia oprávnené navrhovať rast miezd aj v ďalšom období v kolektívnych zmluvách, do akej miery sú na to oprávnené na základe výsledkov produktivity práce, a najmä pokiaľ ide o adekvátny rast miezd, môžu si navrhovať v kolektívnych zmluvách.

    No a pokiaľ ide o zásah do súkromných podnikov, už som to vysvetlila. Áno, pôjde aj o zásah do súkromných podnikov u manažmentov, ktoré si neplnia daňové a odvodové povinnosti voči štátu a voči poisťovniam. Myslím si, že v tomto nemôžete namietať ani vy, poslanci opozície.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, vyjadrujem sa k tomuto návrhu zákona. Zajtra sa môžete vyjadriť k tomu druhému. Zrejme sa aj vyjadríte. Znovu opakujem, aj manažmenty ziskových podnikov, ktoré si neplnia daňové, odvodové povinnosti, budú zasiahnuté týmto zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Áno.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal návrhy.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh. Bol procedurálny a predniesla ho pani poslankyňa Schmögnerová. Podľa § 73 ods. 3 písm. a) navrhuje vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, t. j. vláde Slovenskej republiky. K tomuto návrhu sa pridal aj pán poslanec Kováč.

  • To sú dva návrhy, myslím si, že sú rovnaké. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch, ktoré boli predložené v rozprave. Sú to návrhy na vrátenie návrhu vláde na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neprijali pozmeňujúce návrhy, ktoré boli orientované na vrátenie materiálu na prepracovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučil predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu o tom, aby bol materiál prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov prerokuje v druhom čítaní.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1633 odporučil prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a za gestorský výbor určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom výbory majú tento návrh zákona prerokovať v lehote do 4. júla 1997 a gestorský výbor do 8. júla 1997.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pristupujeme k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní o tomto návrhu zákona a určenie jeho prerokovania v druhom a treťom čítaní ešte na tejto schôdzi navrhujem, aby výbory prerokovali návrh zákona v zmysle odporúčania do piatka 4. júla 1997 a gestorský výbor do utorka 8. júla 1997.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pani ministerke i pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

    Zároveň s ohľadom na čas uzatváram dnešné rokovanie. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine, keď bude prerokúvaný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

    Prajem vám pokojnú noc.