• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram štvrtý deň rokovania 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na začiatku vás chcem v zmysle rokovacieho poriadku informovať, že páni poslanci Delinga, Klein, Weiss, Juriš, Filkus, Slobodník, Belohorská, Figeľ, Fogaš, Fico a Prokeš ospravedlňujú svoju neúčasť na tejto schôdzi.

    V rokovaní budeme pokračovať rozpravou o vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Prosím pani ministerku aj spoločného spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.

    Rozprava sa včera skončila vystúpením pána poslanca Mikloška. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Harach.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    v rozprave k zákonu, ktorý máme pod tlačou 644, moji dvaja predrečníci, ktorí vystúpili pred prerušením tohto bodu, veľmi pregnantne a do šírky hodnotili aplikáciu tohto zákona z pohľadu zámerov, ktoré sa v ňom akože citujú, t. j. z pohľadu rozvoja výchovy a vzdelávania v oblasti vysokých škôl vo vzťahu ku kresťanským tradíciám, resp. cyrilo-metodským tradíciám, i vo vzťahu k zamestnanosti.

    Dovoľte mi na chvíľočku zamerať vašu pozornosť na pragmatickú vecnú stránku tohto návrhu, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať, čo budeme schvaľovať, t. j. zamerať sa vlastne na projekt, podľa ktorého by sa Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave mala zriadiť.

    V dôvodovej správe, ktorú sme dostali, je na strane 2 pod bodom a) uvedená kresťanská orientácia, ktorá je ale charakterizovaná takto: "...prejavujúca sa u všetkých pedagogických pracovníkov univerzity aj v charaktere výchovno- -vzdelávacej a vedeckovýskumnej práce."

    Dotknem sa prvej časti - "prejavujúca sa u všetkých pedagogických pracovníkov univerzity". Univerzita je verejná inštitúcia vo vzťahu k občanom, k štátu, vo vzťahu k verejnosti, dokonca dnes už i medzinárodnej. Ale pracovníci tejto univerzity sú takmer vo funkcii utajených svedkov. Nevieme, kto sú títo pracovníci. Uchádzači, ktorí sa budú hlásiť o štúdium, ešte dnes nevedia, kto sú títo pracovníci. Myslím si, že táto snemovňa by mala byť informovaná minimálne o tých odborníkoch, ktorí sú nositeľmi jednotlivých študijných odborov, garantmi jednotlivých študijných odborov.

    Táto orientácia sa má ďalej prejavovať aj v charaktere výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej práce. Znie to predsa len frázovito, pretože práve tie dve fakulty, v projekte ktorých bol aký-taký náznak kresťanstva v práci týchto fakúlt, v obsahu štúdia, v curricule, tak tieto dve fakulty nie sú navrhované. To je aj potom moja otázka na fakulty, ktoré sú pôvodne v projekte uvedené a vlastne zo zákona vypadli. Naopak, je tam fakulta inžinierskych a prírodných vied, ktorá je zameraná na silnú komputerizáciu, čo je v preambule tejto fakulty. Mohol by som položiť aj takú filozofickú otázku: Ako sa bude prejavovať bod a) vo vzťahu povedzme ku komputerizácii a podobne? Slovom, znie to ako fráza.

    Bodu b) sa dotkli moji kolegovia.

    Bod d) je takzvaná výrazne sociálna orientácia, ktorú univerzita bude mať na zreteli v rámci uplatňovania výsledkov zo všetkých svojich disciplín, biofunkčné inžinierstvo atď. Budem o tom hovoriť pri rozbore študijných odborov. No veľmi ťažko si viem predstaviť napĺňanie tohto bodu d). Ak sa chcel bod d) vzťahovať, tak sa asi mal vzťahovať, alebo naopak, ak sa mal vzťahovať, tak sa chcel vzťahovať na fakultu sociálnych vied, fakultu verejnej správy. A to sú tie dve, ktoré v projekte sú, ale zo zákona vypadli. Zaujímalo by ma odôvodnenie, prečo tieto fakulty zo zákona vypadli.

    Bod e) - výrazná orientácia na progresívne vedy, metódy a techniky umožňujúce multidisciplinárnu prácu vo vedeckom a technickom výskume. Univerzita sa bude orientovať na nové trendy v rozvoji vied atď. Má univerzita iné poslanie? Načo sú nám takéto frázy v odôvodnení? Veď to je azda samozrejmosť, ak niečo chce byť univerzitou, tak také čosi má robiť.

    V štátnom rozpočte bude nutné počítať s finančnými prostriedkami na budovanie univerzity celkove po spočítaní za všetky roky, ktoré sú tu uvedené, v rozsahu 208 009 tisíc Sk. Pri tejto príležitosti by som sa chcel spýtať presne na sumu, ktorá je vyčlenená na tento rok z rozpočtu a aká je štruktúra týchto peňazí, koľko ide napríklad na nákupy budov z tých možno 40 mil. Sk, ktoré tam kolujú, koľko je z toho mzdových prostriedkov, koľko sa počíta vlastne na rozbehnutie tohto pracoviska, koľko si vyžiada nová administratíva univerzity atď.

    Druhá otázka, ktorá s týmto súvisí a ktorú som už trošku načal, je otázka priestorového zabezpečenia. Chcel by som poprosiť pani ministerku, ak bude mať záverečné slovo, keby nás mohla informovať, ako je táto univerzita priestorovo zabezpečená. Opäť tak ako pri predchádzajúcich univerzitách, ktoré boli navrhované - Univerzita v Trenčíne, Akadémia umenia v Banskej Bystrici -, sme dostali informáciu, že Akreditačná komisia vyjadrila k tomu akési stanovisko. Chcel by som poprosiť, či by sme mohli dostať písomne stanovisko Akreditačnej komisie ako materiál. Pokiaľ nie, či by mohlo byť celé prečítané. Zaujímalo by ma, či znovu Akreditačná komisia zaujala taký alibistický postoj ako k obidvom predchádzajúcim univerzitám, inými slovami, či povedala, že nemá námietky, ak sa takéto pracovisko bude akreditovať o tri, o štyri alebo o päť rokov. Pokiaľ je to tak, je funkčnosť Akreditačnej komisie už pomaly na zváženie.

    Priamo v projekte by som sa ešte rád dotkol vzťahu novokoncipovanej univerzity v Trnave a Materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave, pretože v projekte je napísané, že materiálovo-technologická fakulta má byť pripojená k tejto univerzite. Aký je súčasný stav, pani ministerka? Je možné dať nové informácie oproti tým, ktoré sme počuli vo výbore, alebo sa to nezmenilo?

    Keď sa na strane 4 hovorí o filozofickej fakulte, tak sa uvažuje s magisterským štúdiom, doktorandským štúdiom, perspektívne sú uvádzané jednotlivé študijné odbory. Je tam študijný odbor učiteľstvo. Dovolím si položiť otázku. Zaujímalo by ma, aké aprobácie vzhľadom na štruktúru ostatných odborov, ktoré tu vidím, sa plánujú otvoriť alebo sa predpokladajú byť otvorené na tejto univerzite. Pýtam sa na to aj z dôvodov, ktoré u mňa vznikajú, keď si prečítam uplatnenie absolventa na strane 5, kde sa hovorí, že absolventi tejto fakulty sa uplatnia ako učitelia na stredných školách. To znamená, že sú tam nejaké veľmi špecifické, povedal by som, aprobácie. Pýtam sa, či sa neuplatnia aj ako učitelia v základných školách, v ktorých je dnes výraznejší nedostatok učiteľov. A podľa štatistík vekového vývoja pedagogických pracovníkov v základných školách starnutie je oveľa výraznejšie ako na stredných školách. O uplatnení absolventov sa hovorí, že sa uplatnia ako jazykoví experti. Úloha jazykových expertov vzhľadom na jazykovú prípravu našej mladej generácie ide exponenciálne dole, exponenciálne klesá. Čiže uvádzať to vlastne ako jeden z dôvodov na zriadenie univerzity z pohľadu uplatnenia absolventa nepovažujem za veľmi signifikantné.

    Veľmi zaujímavo pôsobí fakulta masmediálnej komunikácie. Táto fakulta bude poskytovať magisterské štúdium, žiadne bakalárske, ale magisterské štúdium. Študijné odbory budú takéto: teória a riadenie masmediálnych systémov, to je jeden študijný odbor. Ale súčasne samostatný študijný odbor je marketing masmediálnej komunikácie. Bez toho, aby človek hlbšie možno aj bádal, čo to je, ja si myslím, že marketing je minimálne časťou teórie a riadenia masmediálnych systémov, ale tu je to samostatný študijný odbor magisterského, to znamená päťročného štúdia. Už len pre zaujímavosť by som rád videl učebné plány takéhoto štúdia.

    Pýtam sa len, kladiem trošku inú otázku. V koncepcii rozvoja vysokých škôl, ktorej poslednú verziu mám takisto k dispozícii, sa konštatuje fakt, o ktorom sme tu už neraz hovorili, že naše študijné odbory s nomenklatúrou študijných odborov používanou vo svete nie sú kompatibilné. Máme oveľa detailnejšie členenú sústavu študijných odborov, zbytočne detailne členenú sústavu študijných odborov až na dvojnásobok toho, ako je definovaná nomenklatúra študijných odborov podľa povedzme nomenklatúry UNESCA alebo OECD alebo aj nomenklatúry ISCV, ktorá sa teraz začína v rámci zjednocovania nomenklatúry UNESCA a OECD používať. Pýtam sa, či je možné zodpovedať, či predkladatelia projektu alebo či pani ministerka môže povedať, aká je obdoba takýchto študijných odborov vo svete používanej nomenklatúry.

    Okrem toho je tam samostatný študijný odbor psychológia a sociológia masmediálnej komunikácie. Dámy a páni, keby sa hovorilo o nejakom zameraní tohto štúdia na niečo takéto formou diplomovej práce či posledného ročníka, vieme si to z pohľadu vysokoškolského vzdelávania, z pohľadu systému vzdelávania predstaviť. Ale ako samostatný päťročný študijný odbor, to sa mi zdá prehnané. Ale v profile absolventa sa napríklad hovorí o tom, že absolventi budú mať len manažérske minimum, ktoré pripraví absolventa na úlohy v oblasti riadenia a podobne, ale pritom sú tu samostatné dva študijné odbory.

    Zaujímavo je koncipované aj uplatnenie absolventa. Chcem vás poprosiť, to nie je chytanie za slová alebo chytanie viet, ale proste študoval som si to, a nevedel som si vždy dobre niektoré vety interpretovať. Hovorí sa tu - "široké a všeobecné zameranie štúdia s prehĺbenou profesionálnou špecializáciou". Fakulta sociálnych vied zo zákona vypadla, fakulta verejnej správy vypadla. Prosím, opakujem otázku: Aké dôvody viedli k tomu, že tieto fakulty vypadli?

    Totiž, dámy a páni, ony v projekte sú. A ten, kto pozná trošku chod vysokých škôl, vie veľmi dobre, že po zriadení tejto univerzity môžu byť tieto fakulty už potom zriadené len na základe novely zákona. Novela zákona hovorí, že je vecou ministerstva školstva, dá sa povedať, pani ministerky, čiastočne Akreditačnej komisie a novoutvorenej univerzity, aby vznikli. Som presvedčený o tom, že o chvíľočku budú tieto fakulty na univerzite, ak bude schválená, pôsobiť.

    Dovolím si upriamiť vašu pozornosť len na jeden študijný odbor, ktorý je na fakulte verejnej správy. Študijný odbor živnostenské podnikanie je ako študijný odbor, o ktorom sa hovorí: "Absolvent tohto študijného odboru získa okrem poznatkov manažérskeho charakteru aj hlboké vedomosti z právnej oblasti, najmä finančného a poplatkového práva, pracovného práva, správneho konania a práva sociálneho zabezpečenia so zameraním na živnostenské podnikanie. Absolvent bude ovládať výpočtovú techniku a softvérové zabezpečenie potrebné pre živnostenské podnikanie."

    Dámy a páni, keď sa objavil v tomto štáte fenomén nezamestnanosti, tak napríklad môj materský Ústav informácií a prognóz školstva dostal vtedy od vtedajšieho ministra školstva za úlohu pripraviť rekvalifikačné pracovisko a robiť informačný systém rekvalifikačných pracovísk. A rekvalifikačné pracoviská pripravili pre nezamestnaných absolventov stredných škôl také študijné programy, ktoré obsahovali, pokrývali skoro presne to isté. Pripravovali v takomto rozsahu nezamestnaných absolventov stredných škôl napríklad na prácu v oblasti živnostenského podnikania. Ale teraz na toto budujeme univerzitu s päťročným magisterským štúdiom.

    Fakulta prírodných a inžinierskych vied má pre vašu informáciu päť druhov štúdia: magisterské, inžinierske, doktorandské a tzv. podoktorské štúdium. Toto je trošku špecifikum, zrejme ide o nejako inak nazvané, dá sa povedať, celoživotné vzdelávanie a podobne. Nie je to viac špecifikované, ale je uvedené. Študijné odbory sú takéto: matematika ako samostatný študijný odbor, informatika ako samostatný študijný odbor, ďalej fyzika, mechanika ako samostatný študijný odbor, geofyzika, chémia, biológia. Táto fakulta sa bude zameriavať na matematické teórie uvedených odborov - počuli ste ktoré -, a to najmä na najnovšie výsledky získané v rámci počítačových vied a na ich počítačovú analýzu. Dominovať bude tenzorová analýza a moderné numerické metódy. Už teraz sa vie, že okrem toho vznikne ústav počítačových vied a pokročilých štúdií na báze univerzity, ktorá sama ešte nie je zriadená.

    Uplatnenie absolventov je veľmi zaujímavo koncipované. To treba vidieť. Keď viem, aké sú tam študijné odbory, tak už si viem dať dohromady aj obraz o uplatnení absolventov. Absolventi sa uplatnia ako špičkoví pracovníci počítačom navrhovaných konštrukcií v strojárstve, stavebníctve, počítačovej optimalizácii a v riadení procesov v strojárstve, metalurgii, chemických procesov a podobne. No museli by mať za sebou veľa, veľa z technologických procesov, z technológií výroby a podobne. Ale tam sú iné študijné odbory, ktorých nosné katedry budú mať celkom iné zameranie.

    Študijné odbory inžinierskeho štúdia, pán kolega, aby ste sa len vedeli dobre rozhodnúť, viem, že to podporíte, prajem vám to, ale aby ste vedeli, čo schvaľujete. Schvaľujete aj bioinžinierstvo so zameraniami - prírodné, informačné a detekčné systémy, biofunkčné inžinierstvo, aplikované biotechnológie, bioinžinierske procesy a zariadenia. Tieto zamerania som ani neprečítal povedzme z toho dôvodu, čo vyjadrujú. Ale každý, kto trošku pozná túto oblasť, položí si otázku: Má niekto predstavu, čo budú stáť nové laboratóriá potrebné na vybavenie takýchto typov štúdií? Do tých 209 či 208 miliónov, to je hračka v porovnaní s tým, koľko bude potrebné na to, aby takéto laboratóriá univerzita mala.

    Dámy a páni, keď sa prvýkrát prerokúval tento zákon v prvom čítaní, vtedy sa viedla istá diskusia ohľadom vzniku Trnavskej univerzity, ktorá si dnes úspešne, relatívne úspešne počína. Vtedy tu bola diskusia o tom, čo všetko sa dialo okolo tejto univerzity. Táto univerzita vznikala v legislatívne problémovom prostredí. V tých časoch, tvrdím to i teraz, univerzita bola svojím spôsobom problémová, pretože zákon nedefinoval dostatočne precízne jej vznik. Ak vtedy táto univerzita vznikala s problémom, tak takýto vznik univerzity v súčasnom období považujem za hanbu slovenského vysokého školstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte je do rozpravy prihlásený pán poslanec Švec. Pán poslanec Brňák predtým vystúpi s faktickou poznámkou.

  • Pán predseda, chcem faktickou poznámkou reagovať na časť vystúpenia pána poslanca Haracha.

    Pán poslanec, na úvod svojho vystúpenia ste vyčítali, jemne povedané, nebola to nejaká priama výčitka, tomuto návrhu zákona, že si vyžaduje od pracovníkov tejto novokoncipovanej univerzity istý cenzus, a to kresťanský svetonázor. Naopak sa domnievam, že táto podmienka je pre takýto charakter vysokej školy žiaduca a chcem to dokresliť aj istým príkladom.

    Aj vy ste spomínali vo svojom vystúpení príklad Trnavskej univerzity. Všetci vieme, že keď sa schvaľoval zákon o Trnavskej univerzite, takáto podmienka tam explicitne nebola vyjadrená.

    Na druhej strane aj pán poslanec Mikloško hovoril vo včerajšom vystúpení o tom, že Trnavská univerzita je v akejsi správe alebo pod gesciou jezuitov, že spĺňa kresťanský charakter alebo že sa jezuiti prihlásili k tejto univerzite. Ale na druhej strane potom nechápem, kedy medzi jezuitov vstúpili napríklad pán Šebej alebo pán Kusý. Skutočne chcem v tomto smere povedať, že ak je tam táto podmienka vyslovene daná, má svoj význam aj takéto explicitné vyjadrenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť.

    Áno, nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovolím si taký malý exkurz. Nie som poslankyňa, ale myslím si, že od každého poslanca sa vyžaduje, aby mal čerstvé informácie, s ktorými vystupuje na pléne. Samozrejme, netýka sa to pána poslanca Haracha, ktorý vlastne analyzoval materiál, ktorý nie je predmetom schvaľovania. Predmetom schvaľovania je materiál, kde sa navrhujú tri fakulty, a nie päť fakúlt. V zákone je to jasne uvedené. Projekt, ktorý pán poslanec mal, bol pracovným projektom, pracovnou verziou, ktorá sa zmenila.

    A keďže sa opýtal, prečo sa vynechali dve fakulty, tak je na to jednoduchá odpoveď. Vynechali sa na odporúčanie Akreditačnej komisie, ktorá sa týmto projektom podrobne zaoberala a prišla k záveru, že jedna z fakúlt je duplicitná s vytvárajúcou sa univerzitou v Trenčíne a druhú fakultu by nebolo možné obsadiť garantmi jednotlivých odborov. Tým odpovedám aj na otázku, že Akreditačná komisia schválila vytvorenie takejto novej vysokej školy. K univerzite sa nepripojí ani materiálovo-technologická fakulta. Pripojenie sa materiálovo-technologickej fakulty bol tiež len pracovný návrh, o ktorom sa rokovalo, ale materiálovo-technologická fakulta vyjadrila nesúhlas s pripojením, chcela zostať pod gesciou Slovenskej technickej univerzity a jej názor sa rešpektoval.

    Bola tu aj otázka, pokiaľ ide o finančné zabezpečenie. V tomto roku sa dáva na novovznikajúcu univerzitu 60 mil. korún, a to v takomto členení: na kapitálové výdavky 40 miliónov, bežné výdavky 20 miliónov, z toho na mzdy 10 800 tisíc, odvody do poisťovní 4 200 tisíc, tovary a služby 5 miliónov. Je zabezpečenie garantov. Už som to hovorila aj minule, že zatiaľ nebudem tých ľudí menovať. Keď bude zákon schválený, tak sa, samozrejme, každý dozvie, kto bude prednášať na univerzite, keď bude schválená.

    Ešte tam zaznela otázka študijných odborov pri filozofickej fakulte. Študijné odbory sú uvedené v materiáli. Je to filozofia, história, psychológia, slovenský jazyk a literatúra, cudzie jazyky a učiteľstvo. Toto sú študijné odbory, ktoré máme zabezpečené a ktoré sa aj otvoria.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda,

    som si vedomý toho, že v zmysle § 83 ods. 2 spoločný spravodajca nemá zaujímať stanovisko k predrečníkom. Chcem si len ujasniť jednu skutočnosť. Z rozpravy vyplynul jeden návrh, ktorý povedal pán Brocka. Neviem, ako ho chápať. Pán poslanec navrhuje zmeniť názov. Neviem, či to brať tak, že je to prejav politiky KDH, kde sa snúbi neschopnosť s fraškou, alebo mu ide o to, aby som skutočne dal o tom hlasovať. Pretože ak áno, ak by to myslel vážne, tak musím konštatovať zase v zmysle § 83 ods. 2, že ide o zásadný pozmeňujúci návrh, lebo v takej jednoduchej právnej úprave, akou je tento zákon, zmena názvu je zásadná zmena. Samozrejme, nehovoriac o tom, že v zmysle § 82 ods. 2 by musel návrh písomne doložiť s podpismi 15 poslancov. Ide mi o to, aby sme si ujasnili, či dať hlasovať, alebo nedať.

  • Hlas z pléna.

  • Ale zaznelo to, v rozprave totiž zaznel návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Takže považujem to za prejav štýlu politiky KDH a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Keďže som včera neviedol schôdzu pri tomto bode programu, prosím, dajte slovo pánu poslancovi Brockovi.

  • Pán predseda, včera som dal pozmeňujúci návrh, aby sa slová "sv. Cyrila a Metoda" v názve Trnavskej univerzity zmenili na "Vladimíra Mečiara". Tento návrh som dal preto, lebo si myslím, že pod takýmto názvom je to výstižnejšie a pravdivejšie. Predpokladal som, že si to kolegovia z vládnej koalície osvoja. Ak by sa univerzita volala takto, hlasoval by som za takúto novú univerzitu v Trnave.

  • Dobre. Rozprava nie je. Je skončená. Pán poslanec Tarčák, to je všetko v záverečnom vystúpení? Pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ak áno, tak pristúpime najskôr k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.

  • Keďže v rozprave nezaznel žiaden pozmeňujúci návrh, pristúpime k hlasovaniu o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som uviedol na úvod. V časti III body 1 a 2 gestorský výbor odporúča schváliť s tým, že ak to schválime, bod 3 sa vylučuje. Ide o legislatívnu úpravu a účinnosť zákona, ktorou je 1. august 1997.

  • Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

  • Počuli ste návrh, tak ako ho predniesol spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Prijali sme pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.

  • Keďže sme prijali bod 2, bod 3 sa vylučuje.

    To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe.

    Výbor ma splnomocnil, aby som využil a postupoval podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 o rokovacom poriadku, aby sme v ten istý deň prikročili k tretiemu čítaniu a hlasovaniu o zákone ako celku. Samozrejme, ak s tým bude súhlasiť Národná rada.

  • Pán spoločný spravodajca prezentoval poverenie gestorského výboru, aby predniesol tento návrh.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že dnes bude pokračovať tretie čítanie k tomuto bodu programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Ostaňte na mieste, pretože hneď pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

    Rokovací poriadok prikazuje, aby aj v treťom čítaní bola otvorená rozprava. Preto k tomuto bodu otváram rozpravu. Hneď ako prvý sa hlási pán poslanec Mikloško.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    využívam možnosť ešte raz vystúpiť v kauze takzvanej kresťanskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda, o ktorej už tretíkrát rokujeme. Využívam aj to, že pani ministerka sa znovu vyjadrila k otázkam, ktorých sa chcem aj ja teraz dotknúť. Vyjadrila sa, resp. ináč povedané, nevyjadrila sa.

    Keď prebiehalo prvé čítanie o Univerzite sv. Cyrila a Metoda, tak sa poslanec Švec opýtal, ktorí profesori budú tvoriť základ tejto univerzity, ináč povedané, ktorí profesori, ktorí kresťanskí profesori budú tvoriť základ kresťanskej výchovy, o ktorú na tejto univerzite má ísť, presne tak ako to povedal aj pán poslanec Brňák.

    Pri prvom čítaní som tú istú otázku položil pani ministerke aj ja. Pani ministerka, vtedy ste odpovedali, že títo profesori si neželajú byť menovaní. Včera sa znovu pri druhom čítaní pán profesor Švec - resp. je možné, že to bolo pri inej príležitosti -, ale v každom prípade sa znovu opýtal, aby ste povedali mená ľudí, ktorí budú tvoriť základ tejto univerzity. Dnes sa na to opýtal aj pán poslanec Harach. Znovu ste povedali, že keď univerzita vznikne, oznámite to.

    Keďže stále lieta vo vzduchu slovo kresťanský, kresťanská univerzita, kresťanská výchova, chcel by som podotknúť, že v detstve sme sa učili - iste aj vy, pani ministerka, sa pamätáte -, že v Biblii sa hovorí o kresťanoch a používa sa pritom parabola alebo podobenstvo o tom, že kresťan má byť svieca na svietniku, ktorá svieti, neskrýva sa pod hrncom. Tam je to priamo povedané. Kresťan má byť mesto na návrší. Keď ste boli v Taliansku, iste ste videli, ako sa týčia mestá na návrší. A naopak, v Biblii sa hovorí, že v noci sa skrýva len zlodej a ten, kto má zlé svedomie. Čoho sa boja títo kresťanskí profesori, že nechcú povedať svoje mená? Čoho sa boja títo kresťanskí profesori, ktorí majú byť zárukou kresťanskej výchovy na kresťanskej univerzite? Čo im bráni v tom, aby povedali: "My sme to a my budeme zárukou." Čoho sa bojíte, kresťanskí profesori? Vyjdite z tmy.

    Pani ministerka, ak neodpoviete, čo predpokladám, lebo zrejme je nad tým všetkým jedno veľké zlé svedomie, tak mi dovoľte, aby som sa vás opýtal, či medzi tvorcov tejto kresťanskej univerzity patria:

    1. Prof. Július Kováč, verný člen komunistickej strany do roku 1989 a člen previerkových komisií po roku 1968. Veľmi by ma to zaujímalo.

    2. Či na masmediálnej fakulte bude pracovať pán Jozef Darmo. Ak áno, či je to ten Jozef Darmo, ktorý v roku 1971 napísal knihu Lenin a žurnalistika.

  • 3. Či na túto univerzitu chce prejsť prof. Richard Marsín, ktorý v súčasnosti je na Trnavskej univerzite.

    4. Či na túto univerzitu chce prejsť prof. Sedlák, ktorý tiež pracuje na Trnavskej univerzite a je bývalým predsedom senátu.

  • Hlas z pléna.

  • Prof. Kusý bol svieca, ktorá sa neskrývala. Je tam od prvej chvíle, nikdy sa neskrýval.

  • Pán poslanec Mikloško, chcem vás upozorniť, dal som vám slovo do rozpravy, ale viete, že podľa § 85 sa v rozprave dá hovoriť len o legislatívno-technických opravách, ktoré navrhujete v treťom čítaní. Prosil by som, keby ste to skrátili.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v sále.

  • Ak dovolíte, spokojne dokončím.

    Pani ministerka, buďte taká dobrá a oznámte nám tieto mená, alebo aspoň odpovedzte na moje otázky. Bude pre mňa veľkým zadosťučinením, keď aj vy vyjdete z tmy a poviete, kto bude zárukou tejto kresťanskej univerzity a kresťanskej výchovy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Rozprava je uzavretá, pán poslanec Harach.

  • Hlasy z pléna.

  • Hneď potom, ako sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

  • Prejavy nesúhlasu s tým, že rozprava je uzavretá.

  • Tak ju uzatváram teraz.

    Pán poslanec Harach, môžete hovoriť len o pozmeňujúcich legislatívno-technických návrhoch.

  • Neutíchajúce hlasy v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme sa už ozaj naučili náš rokovací poriadok. V § 85 sa hovorí: "Tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy." Odsek 2: "V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb."

  • Hlasy z pléna.

  • Ale prvý odsek vám hovorí o čom, páni poslanci, veď sa nehádajme o všetkom.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    keďže v rámci tejto rozpravy neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 o rokovacom poriadku, pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Keďže nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, dávam hlasovať o zákone ako celku s tým, že sme prijali dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

  • Ďakujem, pani ministerka, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Páni poslanci, pani poslankyne, rokovanie o bode 27, tlač 631, sme pri schvaľovaní programu odložili na budúci týždeň.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 654 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 654a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pán Peter Bisák.

    Prosím pána Petra Bisáka, aby predniesol návrh.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 352/1996 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky z 11. 12. 1996 pod číslom 352 z roku 1996, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 10 ods. 1 a 10 a § 45 ods. 5 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona číslo 369/1994 Z. z. a zákona 190/1995 Z. z., predkladám návrh novely zákona 92/1991 Zb., v ktorej sa napadnuté ustanovenia uvádzajú do súladu s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ústavný súd v odôvodnení nálezu číslo 126/1995 a číslo 352/1996 konštatuje, že rozhodovanie o privatizácii štátneho majetku priamym predajom vopred určenému záujemcovi patrí medzi zásadné opatrenia vlády na zabezpečenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Touto novelou uvádzame do súladu dikciu zákona číslo 92/1991 Zb. s článkom 119 Ústavy Slovenskej republiky, keď vláda rozhoduje v zbore o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona koncepčne vychádza zo zásady, že rozhodovať o privatizácii priamym predajom bude vláda. V tomto zmysle je upravené i ustanovenie § 10 ods. 1 a v tejto nadväznosti sa upravuje i príslušnosť vo vzťahu k zmene rozhodnutia s tým, že orgán príslušný na vydanie rozhodnutia je oprávnený toto rozhodnutie aj zmeniť. V § 17 ods. 3 a 4 sa upravujú vzťahy k zamestnancom v súvislosti s odstúpením od zmluvy fondom. Túto úpravu si vyžiadala doterajšia prax privatizácie z hľadiska ochrany pracovnoprávnych nárokov zamestnancov.

    Nálezom číslo 77/1997 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o nesúlade niektorých ustanovení nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 139/1996, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 134/1994 o vydávaní a použití investičných kupónov a zákona číslo 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona uvádza napadnuté ustanovenia do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a napadnuté ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky upravuje v zákone.

    V návrhu zákona sa upravujú tiež nadväzujúce ustanovenia na vykonané zmeny v § 10 a 45 a odstraňujú sa legislatívno-technické chyby spôsobené viacerými novelami. Navrhuje sa, aby zákon číslo 92 v znení neskorších predpisov bol vyhlásený v úplnom znení v Zbierke zákonov.

    Odporúčam Národnej rade tento návrh schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Spoločným spravodajcom bol určený pán poslanec Miroslav Pacola. Prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto vládnom zákone a najmä, aby odôvodnil návrhy gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 654, vo výboroch v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 654.

    I.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 611 zo dňa 17. mája 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a výboru pre európsku integráciu, a to s lehotou na prerokovanie vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 37 dní od pridelenia návrhu zákona výborom. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač. Gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona uznesením číslo 393 z 26. júna 1997.

    Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

    II.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov.

    III.

    Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote a zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti návrh prerokoval 11. júna 1997 v druhom čítaní a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh prerokoval 11. júna 1997, súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť bez pripomienok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo návrh prerokoval 11. júna 1997, súhlasil s návrhom a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 11. júna 1997 v druhom čítaní, súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval návrh 11. júna 1997 v druhom čítaní a svojím uznesením číslo 426 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 12. júna 1997 v druhom čítaní a svojím uznesením číslo 425 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval 12. júna 1997, súhlasil s návrhom v druhom čítaní a uznesením číslo 435 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 12. júna 1997 v druhom čítaní a uznesením číslo 385 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh bez pripomienok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh 13. júna 1997 v druhom čítaní a svojím uznesením číslo 333 súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh 20. júna 1997 v druhom čítaní a svojím uznesením súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    IV.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, tak ako boli prijaté vo výboroch, s odporúčaním gestorského výboru uvediem teraz:

    1. V článku I bod 5 sa upravuje takto - v § 10 ods. 1 znie: "Rozhodnutie o privatizácii môže orgán príslušný na jeho vydanie zmeniť iba v prípadoch, keď po vydaní rozhodnutia vyjdú dodatočne najavo závažné skutočnosti, ktoré neboli známe v čase vydania rozhodnutia o privatizácii a mali by na pôvodné rozhodovanie o privatizácii podstatný vplyv."

    Stanovisko gestorského výboru je: odporúča schváliť.

    2. K článku I bod 13: v bode 13 v poznámke pod čiarou k odkazu 7g) sa na konci pripájajú slová "a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1997 Z. z."

    Gestorský výbor odporúča schváliť.

    3. V článku I za bod 15 sa vkladá nový bod 16, ktorý znie: "§ 28 ods. 5: S majetkom fondu a jeho majetkovými účasťami na podnikaní iných právnických osôb, ktorý nebolo možné privatizovať podľa rozhodnutia o privatizácii, naloží fond spôsobom, s ktorým ministerstvo vyjadrí predchádzajúci písomný súhlas. Ustanovenia § 10 sa použijú primerane." Doterajšie body sa prečíslujú.

    Podľa tohto postupu Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pred vyjadrením písomného súhlasu zabezpečí zrušenie pôvodného rozhodnutia o privatizácii alebo jeho časti, vydaného podľa § 10 ods. 1 alebo § 10 ods. 2.

    Gestorský výbor odporúča neschváliť.

    4. V článku I za bod 15 sa vkladá nový bod 16, ktorý znie: v § 28 ods. 5 sa slová "o ktorom rozhodne prezídium na návrh výkonného výboru" nahrádzajú slovami "s ktorým ministerstvo vyjadrí predchádzajúci písomný súhlas". Doterajšie body sa prečíslujú.

    Návrh korešponduje s nálezom Ústavného súdu a sleduje záujem posilniť zodpovednosť vládnych orgánov v privatizačnom procese.

    Gestorský výbor k tomuto doplňujúcemu či pozmeňujúcemu návrhu neprijal odporúčanie.

    V.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, o každom osobitne.

    VI.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní schváliť s prijatými zmenami a doplnkami.

    Ďakujem. To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Keďže gestorský výbor nenavrhol tento zákon odložiť alebo vrátiť na dopracovanie, pristúpime k rozprave.

    Otváram rozpravu k tomuto zákonu s konštatovaním, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Volf.

    Nech sa páči, pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    chcel by som predniesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu novelizácie tohto zákona, ktoré podporilo potrebných 15 poslancov.

    Chcel by som konštatovať, že je veľmi dobré - hoci by som mohol mať výhradu k času, keď sa tak stalo -, že vláda prichádza s návrhom novelizácie zákona o veľkej privatizácii, aby ho uviedla do súladu s nálezom Ústavného súdu. Samozrejme, je to veľmi žiaduce a potrebné. Len si myslím, že pokiaľ vláda prichádza s takýmto návrhom, mala by sa pokúsiť okrem mechanického odstránenia vecí, ktoré Ústavný súd napadol, dať tento zákon do takej podoby, ktorá by odstránila existujúce právne vákuum a ktorá by odstránila, žiaľ, musím konštatovať, aj niektoré nezákonné postupy, ktoré vďaka tomuto vákuu nastávajú z hľadiska rozhodnutí Fondu národného majetku.

    Musím konštatovať, že všetky rozhodnutia, a to je veľmi dôležité a vážne aj z hľadiska perspektívy, všetky rozhodnutia vydané Fondom národného majetku podľa ustanovenia § 28 ods. 5 zákona sú nezákonnými rozhodnutiami. Tento paragraf totiž len umožňuje rozhodovať v prípadoch, keď nebolo možné zrealizovať pôvodné rozhodnutie o privatizácii. Čiže nemôže sa uplatniť na žiadne prípady, keď rozhodnutie o privatizácii neexistuje. V prípade, keď pôvodné rozhodnutie o privatizácii existuje, nie je možné použiť tento paragraf, pretože súčasný zákon nedáva možnosť legálnym spôsobom zrušiť pôvodné rozhodnutie o privatizácii. Vzniká vlastne dvojprávny stav. Fond národného majetku rozhodne, a súčasne platí pôvodné, iné rozhodnutie, ktoré nikto podľa súčasného zákona nemôže zrušiť. Preto aj moje návrhy smerujú k tomu, aby táto možnosť bola v zákone, aby bolo ministerstvo povinné najskôr zabezpečiť zrušenie pôvodného rozhodnutia, vydať súhlas fondu, že môže postupovať iným spôsobom, až potom by fond mohol vydať takéto rozhodnutie.

    Žiaľ, pretože podľa § 28 ods. 5 sa postupovalo prakticky rutinne o náleze Ústavného súdu, myslím si, že by bolo korektné a potrebné, aby všetky tieto rozhodnutia boli dané ministerstvu k dispozícii na preskúmanie. V prípade, že by ministerstvo došlo na určité disproporcie alebo problémy, malo by to mať súdne pokračovanie, ktoré by nakoniec viedlo k povinnosti fondu napadnúť uzatvorenú zmluvu súdnou cestou. Pretože iná možnosť nie je, len tá, že jeden z partnerov napadne uzatvorenú zmluvu.

    Myslím si, že rovnaký prípad, ako by mal nastať v prípade § 28 ods. 5 pri podnikoch alebo akciách, ktoré nie je možné iným spôsobom privatizovať, že podobné ustanovenia by mali platiť aj na prípady majetku a akcií, teda majetku, ktorý bol vrátený Fondu národného majetku z hľadiska neplnenia zmluvných podmienok pôvodným vlastníkom.

    Posledná vec, ktorú sa snažím v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch dať na optimálnu mieru, je otázka kontrolnej činnosti vo Fonde národného majetku. Viete veľmi dobre, že poslanci sa nie vlastnou vinou dostávajú do veľmi trápnej situácie, keď sa snažia získať vo fonde určité informácie a prakticky nemajú na to žiadnu možnosť. Žiaľ, väčšinou sú odmietaní z toho dôvodu, že príslušný výbor ich nepoveril. Preto si myslím, že za danej situácie by bolo potrebné, aby bola aj iná možnosť, aby - kým sa 15 poslancov rozhodne urobiť kontrolnú činnosť konkrétnej veci vo Fonde národného majetku - zo zákona mali túto možnosť.

    A je tu ešte jedna vec. Súčasný zákon o poslancoch, ktorý by sa inakšie dal aplikovať na kontrolnú činnosť poslanca vo Fonde národného majetku, má, žiaľ, veľmi zvláštnu archaickú podobu. V paragrafe, ktorý sa týka možnosti, aby poslanec dostal príslušné informácie, ešte stále existuje spojenie socialistickej organizácie. Bohužiaľ, práve na to sa vyhovárajú vedúci predstavitelia fondu, pretože, a to celkom logicky, Fond národného majetku sa nezaradil medzi socialistické organizácie. Preto, že tento zákon zatiaľ nikto nenovelizoval a nezmenil a socialistické organizácie sú potom jediné kontrolovateľné organizácie v tejto republike, navrhujem, aby bola daná možnosť aj v zákone o veľkej privatizácii kontrolovať Fond národného majetku v prípade, že sa tak rozhodne 15 poslancov a zároveň, aby poslancovi bola daná v tomto zákone možnosť zúčastňovať sa na rokovaní prezídia a výkonného výboru fondu, tak ako to nakoniec bolo aj v minulosti vždy dobrým zvykom.

    Problémy, na ktoré som upozornil, sú ozaj vážne. Dovolím si povedať, že nemajú politický podtext, pretože je tu snaha odstrániť právne problémy, ktoré sú v zákone. Nakoniec, v interpelácii som upozorňoval na ne aj pána premiéra. Žiaľ, musím konštatovať, že mi do 30 dní neodpovedal, čo je porušením ústavy, konkrétne § 80.

    Vážené dámy, vážení páni, bol by som rád, keby sme si uvedomili, že tieto návrhy je potrebné schváliť, aby sme odstránili problémy, ktoré, ak ich neschválime, vo Fonde národného majetku a vôbec pri privatizácii budú pretrvávať.

    Ďakujem za pochopenie a týmto končím.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný z písomne prihlásených do rozpravy. Mám považovať pánov poslancov zapísaných na tabuli, že sa hlásia do rozpravy?

    Pán poslanec Líška chce vystúpiť, ale najskôr s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Reagoval by som na vystúpenie kolegu Volfa, ktoré ma svojím obsahom vôbec neprekvapilo, pretože sa dialo v intenciách jeho predchádzajúcich vystúpení k tejto vládnej novele v našom výbore. Chcel by som ho len upozorniť a vyviesť z omylu, resp. z istých nepresností, ktorých sa dopustil, keďže na začiatku svojho vystúpenia hovoril o tom, že vláda by nemala len mechanicky aplikovať nález Ústavného súdu. Nález Ústavného súdu mám pred sebou, môžem mu ho prečítať. V rozhodovacej časti Ústavný súd hovorí o ustanoveniach § 10 a § 45 s príslušnými odsekmi.

    Ak si pozorne prečítal vládny návrh zákona, musí konštatovať v súlade so mnou, a nie tak, ako nám to tvrdil v rozprave, že vláda skutočne išla nad rámec nálezu Ústavného súdu a dotkla sa § 8, § 15, § 17, § 19, § 24, § 25, § 28, § 32 a § 45. Čiže skutočne vyvinula úsilie, aby zlepšila súčasne platnú dikciu zákona 92/1991 Zb. Pre vašu informáciu, pán poslanec Volf, ak ste to nepostrehli, tak by som bol rád, keby ste túto skutočnosť zobrali do úvahy aj do budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalší poslanci sú všetci prihlásení do rozpravy. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vaškovič. Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Pán poslanec Černák sa hlási do rozpravy. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vaškovič a pán poslanec Černák.

    S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    moja faktická poznámka bude veľmi krátka. Chcel by som sa opýtať pána Volfa, prečo sa jeden ľavicový politik, ktorý by sa mal zaoberať predovšetkým sociálnymi problémami, stále zaoberá iba majetkami. Je to nejaké reziduum, alebo nemá ľavicový politik ponúknuť nič iné, ako je zbieranie informácií a klebiet o Fonde národného majetku, keď tam sústavne vysedáva?

    Ďakujem pekne.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Sečánsky - faktická poznámka.

  • Pán predseda, nechcem diskutovať o vecnosti príspevku pána Volfa, ale musím konštatovať, že jeho príspevok a vôbec jeho návrh je v rozpore s § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, pretože ide o novelu zákona a jeho návrh predloženú novelu podstatne rozširuje. A to je v rozpore s týmto paragrafom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    pripravil som 5 pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu. Myslím si, že moje návrhy jednoznačne prispejú k skvalitneniu tejto novely.

    Môj prvý pozmeňujúci návrh sa dotýka § 10 odseku 1 a znie: "Rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže (ďalej len "verejná súťaž"), verejnej dražby a verejného trhu cenných papierov (ďalej len "verejný trh") vydáva vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva. Rozhodnutie o privatizácii v ďalších veciach si vláda môže vyhradiť."

    Prečo navrhujem toto doplnenie? Prakticky aj doteraz sa uskutočňovali predaje na verejnom trhu cenných papierov, ale uskutočňovali sa vlastne v logike verejnej dražby a, pravdu povediac, je to legislatívne veľmi nečistý spôsob. Dialo sa to, samozrejme, od začiatku a robili to všetky vlády. Myslím si, že by bolo vhodné explicitne, čiže jasne do zákona naformulovať, že je možnosť uskutočniť rozhodnutie o privatizácii, ako aj o predajoch na verejnom trhu cenných papierov. Podľa môjho názoru by tým odpadli zbytočné podozrenia, ktoré existujú pri predajoch na kapitálovom trhu, pretože on sa síce uskutočňuje na parkete, ale Fond národného majetku vopred neuskutočňuje oznamy. Myslím si, že by to mal robiť aj za situácie, keď sa to predáva pod egidou verejných dražieb, pretože aj verejná dražba musí mať oznam. Nevidel som, aby sa mohla konať verejná dražba bez toho, aby o tom niekto vedel, alebo len taká verejná dražba, o ktorej poviem môjmu priateľovi, aby si to prišiel kúpiť za čo najnižšiu cenu.

    Jednoducho, myslím si, že toto nie je možné a Fond národného majetku bol na to viackrát upozornený. Napísal som podnet na dozornú radu Fondu národného majetku. Prosím vás pekne, pán predseda dozornej rady nemá ani toľko slušnosti, aby mi po roku a pol odpovedal na tento podnet. To svedčí o úrovni práce dozornej rady, o ktorej mám informácie, že sa buď vôbec neschádza, a keď sa schádza, tak prakticky rieši nepodstatné veci, čiže je to jeden celkom nefunkčný orgán.

    Tento odsek teda prakticky len umožňuje vydávať rozhodnutia na predaj na kapitálovom trhu a jasne stanovuje v druhej časti, čo je povinný uskutočniť Fond národného majetku.

    Čiže v bode 2 sa vlastne spresňuje, čo je verejný trh cenných papierov a § 10 nový odsek 2 znie: "Pred predajom akcií fondu na verejnom trhu, na ktorom sa cena cenného papiera vytvára na základe dopytu a ponuky, je fond povinný zverejniť najmenej 30 dní pred predajom informáciu v dvoch celoštátne distribuovaných denníkoch, ktorá musí obsahovať názov a sídlo akciovej spoločnosti, miesto, dátum a čas začiatku predaja, počet kusov akcií, nominálnu hodnotu jednej akcie a minimálnu cenu jednej akcie."

    V bode 3 je to len úprava v posune doterajších odsekov 2 až 13 na 3 až 14.

    Môj štvrtý pozmeňujúci návrh sa dotýka § 24 odseku 10 a znie: "Osoby podľa odseku 9 písm. a) môžu na splatenie svojho záväzku v príslušnom kalendárnom roku voči fondu nadobudnúť dlhopisy podľa odseku 4 vo výške, ktorú určí fond jednotne percentom z celej splatnej sumy v príslušnom roku. Za týmto účelom môžu nadobudnúť dlhopisy podľa odseku 4 len od osôb uvedených v odsekoch 3 a 9 písmeno b) až e). Osoby uvedené v odseku 9 písm. d) môžu nadobudnúť dlhopisy podľa odseku 4 aj od osôb uvedených v odseku 9 písmeno b) až e)."

    O čo vlastne ide v tomto ustanovení oproti pôvodne navrhovanému ustanoveniu? Vcelku rozumiem, že Fond národného majetku má záväzky a nemôže dôjsť k takej situácii, aby vlastne celú splácanú sumu v príslušnom kalendárnom roku dlžníci splácali prostredníctvom dlhopisov, pretože Fond národného majetku by nemal nijaké reálne peniaze. Ale na druhej strane nie je možné pripustiť, aby fond subjektívne alebo ľubovoľne určoval, o akú výšku pôjde a jednému subjektu áno a druhému subjektu nie. Čiže ide o systémový návrh, ktorý zabezpečuje, že fond na základe analýzy v príslušnom roku jednoducho povie, oznámi, že dlžníci Fondu národného majetku môžu splácať svoje záväzky formou dlhopisov len do výšky 30, 50 alebo 80 % podľa toho, aká je reálna potreba Fondu národného majetku.

    Môj posledný pozmeňujúci návrh je vlastne doplňujúci, nový paragraf, kde za § 47c navrhujem vložiť § 47d, ktorý znie:

    "(1) Ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu a fondu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov, boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

    (2) Návrh na začatie konania možno podať do 3 rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva."

    Osobitné predpisy, ktorých sa to dotýka, sú takéto: je to zákon číslo 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov. Ďalej je to vyhláška Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky číslo 568/1990 Zb. o verejných dražbách pri prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby a o vstupe na tieto dražby v znení neskorších predpisov, zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 2, § 3 a § 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a § 761 Obchodného zákonníka.

    Čo sledujem v tomto bode? Dá sa povedať, že v princípe takéto ustanovenie bolo zapracované do komplexu návrhov zákona číslo 92/1991 Zb. v článku II. Znenie, ktoré navrhujem, sa odlišuje iba v jednej veci oproti tomu, ktoré platí dnes, a to, že sa vsúva za slová "vo vlastníctve štátu" aj slovo a spojka "a fondu". Čiže ustanovenie, ktoré bolo v článku II, sa vlastne doteraz novelou, ktorá sa uskutočnila v roku 1994, paralyzovalo tým, že § 12 stanovil, že majetok Fondu národného majetku nie je vo vlastníctve štátu, a tým sa vlastne zamedzilo možnosti kontrolovať dodržiavanie zákonnosti prostredníctvom štátu zastúpeného prokuratúrou vo Fonde národného majetku. Myslím si, že v právnom štáte si takýto komfort nemôžeme dovoliť. Pevne dúfam, že všetci zástancovia právneho štátu budú hlasovať za tento paragraf a tiež dúfam, že to bude jeden z ústretových krokov k požiadavkám, ktoré má voči nám Európska únia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Vaškovič, na vaše vystúpenie a na vašich 5 pozmeňujúcich návrhov platí presne to isté, čo uviedol pán poslanec Sečánsky na vystúpenie pána Volfa. Tieto zmeny, ktoré odporúčate a zdôvodnili ste, presahujú rámec novely zákona, vládnej novely zákona. Vládna novela zákona rešpektuje uznesenie Ústavného súdu. Vaše pozmeňujúce návrhy vybočujú celkom mimo rámca tohto ohraničenia a menia koncepciu a princípy pôvodného textu. Odvolávali ste sa na zástancov právneho štátu. Ja sa takisto odvolávam, ale upozorňujem aj na nevyhnutnosť rešpektovania zákona o rokovacom poriadku. Vy ste z neho teraz vybočili.

  • Ďakujem.

    Ešte je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    pre tých, ktorí majú záujem chvíľu počúvať, by som rád začal tým, že som vstupoval na pôdu slovenského parlamentu v roku 1992. Predtým som poznal parlament len z televíznej obrazovky. Mal som taký pocit, že vstupujem na posvätnú pôdu, kde sa odborne diskutuje, ľudia vyjadrujú svoje názory a na základe argumentov a faktov sa potom rozhodnú podľa ústavy, podľa svojho svedomia a vedomia a hlasujú tak, aby vyjadrili svoju vôľu. Dovoľte mi povedať, že ani si nemyslím, že vplyvom nového rokovacieho poriadku, ale predovšetkým za posledný rok, za posledné dva roky mám pocit, že je zbytočné za týmto pultom niečo hovoriť. Mnohí z vás, kolegyne a kolegovia, vstupujú už rozhodnutí do tejto miestnosti a argumenty a fakty nezavážia.

    Ale aj tak vám pripomeniem, že v predchádzajúcom volebnom období v roku 1992 zákon číslo 92/1991 Zb. patril k najčastejšie novelizovaným a diskutovaným zákonom. Je to zákon, ktorý má rozhodujúci vplyv na transformáciu slovenskej spoločnosti, zákon, o ktorom sa viedli siahodlhé diskusie. Určite si spomínate na vystúpenie predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara, keď ešte v starej Národnej rade za pultom ohnivo vysvetľoval, aká je potrebná personálna únia medzi prezidentom Fondu národného majetku a predsedom vlády a že bez tohto osobného prepojenia vláda nie je schopná realizovať ekonomickú a hospodársku politiku, pretože privatizácia je rozhodujúci nástroj. Nenamietali sme vtedy proti tomu, aby vláda mala v rukách tento nástroj, len sme jednoducho považovali personálne prepojenie za centralizáciu - viac hláv, viac rozumu - a navrhovali sme, mnohí z vás aj hlasovali za oddelenie.

    Následne potom prišiel rok 1994, obsadenie a novelizácia zákona tak, že kompetencie v privatizácii absolútne prešli na Fond národného majetku. Mnohí z vás si pamätajú na oficiálne vyjadrenia premiéra, keď sme tu na tejto pôde spochybňovali niektoré rozhodnutia: Ja nič, s privatizáciou nemám nič spoločné, nech sa páči, obráťte sa na Fond národného majetku.

    Koľko interpelácií, osobne moje štyri, ale aj ďalších kolegov, a koľko vystúpení tu na tejto pôde skončilo tým, že vláda nemá s privatizáciou nič spoločné. Keď sme prišli na Fond národného majetku, príslušní páni sa zatvárili múdro, vytiahli rokovací poriadok a povedali: "Páni, nemáte tu čo robiť, nemáte právo, nemáte možnosť kontrolovať privatizáciu."

    Pán Sečánsky teraz hovoril o tom, že návrhy kolegu Volfa sú nad rámec, ale určite si spomenie, že opoziční poslanci vtedy navrhovali, aby bola v rokovacom poriadku zakotvená aj možnosť kontroly na Fonde národného majetku, aby konkrétne Fond národného majetku bol posudzovaný ako ústredný orgán štátnej správy, aby boli jeho predstavitelia povinní poskytovať informácie. Po dvojročnom boji nakoniec podpredseda výkonného výboru pán Porvazník na základe nejakej právnej analýzy uznal, že poslanci nemajú právo vykonávať kontrolu, ale majú právo na základe zákona o poslancoch žiadať informácie. Sem-tam nám aj poskytli nejaké informácie. To bol dôvod, prečo poslanci dávali návrh na Ústavný súd. Ústavný súd rozhodol tak, že dal za pravdu tým, ktorí hovorili - a mimochodom v roku 1992 to hovorili aj mnohí z vás, ktorí teraz sedíte priamo predo mnou -, že bez toho, aby vláda nemohla riadiť privatizáciu, nemôže realizovať svoje zámery v hospodárskej politike.

    A následne prišlo obdobie, ktoré bolo obdobím vákua. Obdobie, keď si predstavitelia fondu veľmi elegantne vo svoj prospech vyložili zákon, ktorý teraz novelizujeme, a vlastne privatizácia v oblasti priemyslu, hospodárstva a štátnych akciových spoločností bežala ďalej, tak ako bežala, oni využili iný paragraf a vláda váhala.

    Moja prvá otázka na predkladateľa, na pána ministra je, prečo až teraz vláda navrhuje novelizáciu zákona číslo 92, prečo tak dlho trvalo, kým sa rozhodla uchopiť kompetenciu, ktorú jej do rúk pririekol Ústavný súd.

    Moja druhá otázka je nadväznosť na zákon o strategických záujmoch štátu. Škoda, že tu nie je pán kolega Ducký, ktorý tak ohnivo vystupoval pri tomto zákone a zdôvodňoval, prečo v § 3 musia byť vedľa gigantov slovenskej ekonomiky plynárenského priemyslu a ďalších aj žrebčince. Nezodpovedal na otázku, prečo tam nie sú banky. Ale aj tento zákon, ktorý ste presadzovali, za ktorý ste hlasovali, sa dodržal asi tak, že Nafta Gbely, Papierne Ružomberok, Duslo Šaľa, VSŽ Košice a kopa ďalších boli sprivatizované, ale úmysel, ktorý bol v zákone, že štát by mal nejakým spôsobom presadzovať svoj záujem, nebol realizovaný.

    Kolegyne a kolegovia, v aktualizácii energetickej koncepcie sa vyslovene píše, že podzemné zásobníky sú bohatstvom Slovenskej republiky, že v koncepcii do roku 2005, a dokonca až po roku 2005 je potrebné kalkulovať so zásobníkmi plynu. No vzápätí príde Nafta Gbely do súkromných rúk jednak za smiešnu sumu a jednak vyslovene aj s tou časťou, ktorá bude rozhodovať o osude Slovenska.

    Pred nálezom Ústavného súdu a počas toho vákua privatizácia bežala tak, ako bežala. Združenie robotníkov Slovenska, ktoré získalo dosť veľa hlasov, pretože hovorilo o spravodlivej privatizácii, ba dokonca iniciovalo referendum o tom, že budú preverené všetky privatizačné aféry, dostalo do rúk od najsilnejšieho koaličného partnera danajský dar. Prezident Fondu národného majetku a minister privatizácie sú zo Združenia robotníkov Slovenska, ergo dostali priestor, ako môžu realizovať svoje zámery o čistej privatizácii.

    Ako v skutočnosti privatizácia beží a ako bežala, mohli ste sa dočítať v niektorých vyjadreniach pána Gavorníka, ktorý hovorí, že keby o tom začal písať knihu, tak nedopíše ani prvú kapitolu. A mnohí z vás hovoria o tom, ako vie presadiť svoj záujem trnavská skupina a kde narazí na tvrdý odpor z východoslovenskej loby. Škoda, že tu nie je Karol Konárik, ktorý reprezentuje stredoslovenskú podnikateľskú loby, ale obmedzuje sa na spievanie v Repete, a zatiaľ stredoslovenský kraj, kde vládnuce hnutie získalo najviac hlasov, privatizujú z východu aj zo západu. Ale o tom nechcem teraz hovoriť.

    Chcem hovoriť o tom, že osobne som považoval predaj bytov z Fondu národného majetku za konflikt, teda že išlo o rozpor so zákonom o konflikte záujmov. Oficiálne cez pána predsedu Gašparoviča som podal podnet. Dodnes čakám na uznesenie výboru pána Cupera. Ústne mi pán Cuper veľmi zložito vysvetľoval, že majetok fondu tvoria vlastne dve skupiny majetku. Je to majetok, ktorý je určený na privatizáciu, taký normálny, na ktorý sa vzťahuje zákon o konflikte záujmov, a potom ten, na ktorý sa vzťahuje § 24, to znamená prevádzkový, to, čo ostalo ešte vo fonde, a to, o čom treba rozhodovať, a že teda mohli rozhodnúť aj o bytoch.

    Dámy a páni, ale ak by sme prijali túto logiku kolegu Cupera - dúfam, že už je na tabuli -, znamenalo by to, že by ste mohli teraz spokojne privatizovať všetky prevody, ktoré boli robené na základe § 24, na základe právneho vákua, ktoré doteraz vznikalo, neplatil žiadny zákon o konflikte záujmov, pretože na ten sa údajne vzťahuje len § 10, ktorý je teraz novelizovaný. Je to zaujímavé vysvetlenie.

    Ale kam a ako ďaleko sa až môže ísť, mi vyrazil dych posledný prípad, prípad Elektrovodu Bratislava. Je to lukratívny podnik. Keď chodíte do Tatranskej Lomnice, len samotná Sasanka, rekreačné zariadenie, na ktoré sú energetici veľmi hrdí, má takú hodnotu, za ktorú bol tento podnik sprivatizovaný. Mnohí mali oň záujem a dostala to zamestnanecká "akciovka". 800 ľudí donieslo z domu od 10-tisíc po 100-tisíc korún. Naukladali 18 miliónov korún, Fond národného majetku im to priklepol, ja som zatlieskal. Predsa len tam, kde sa traja bijú, štvrtý víťazí, a zvíťazil ten najspravodlivejší - zamestnanci. Ale vyrazilo mi dych, keď som si pred mesiacom prečítal, že z Elvodu, to je tá zamestnanecká "akciovka", bolo 97 % akcií presunutých na eseročku ESV, päť manažérov a šiesta neznáma konateľka. Riaditeľ výkonného výboru pán Nemec sedí v orgánoch predstavenstva, o všetkom vedel, obehal, vyloboval, pripravil, a neplatí žiadny zákon, žiadna novela, žiadne presadzovanie záujmu. Ten, kto má kamaráta vo fonde, ten, kto sa vie dohodnúť, ten berie. A 800 ľudí, ktorí si požičali peniaze a doniesli ich z domu, ostali na "holičkách" a piati všetko zobrali.

    Dámy a páni, budete hlasovať o vládnej novele. Budete posudzovať aj návrhy kolegov pána Vaškoviča a pána Volfa. Zabudnite na chvíľu, koho reprezentujete a skúste si v duchu premietnuť to, čo ste čítali v novinách za posledné tri roky, to, čo mnohí z vás zažili vo fonde, keď sa chceli informovať o nejakej privatizácii.

    Pán Hofbauer ešte na tabuli nesvieti, ale mal by sa prihlásiť, pretože činnosť, ktorú vykonáva tento výbor, sa ani zďaleka nedá nazvať kontrolnou činnosťou. Podľa mojich informácií pán kolega Cingel, predseda skupiny, ktorá by mala mať na starosti privatizáciu, oficiálne ešte ani raz nebol vo fonde na žiadnej kontrole.

    Nuž, umožnite aspoň nám opozičným poslancom, tým, že podporíte návrh kolegu Volfa, aby sme tam mohli ísť. Určite nič nesprivatizujeme, pretože o tom rozhodujú iní, v iných kanceláriách. A keď rozhodujú, nepozerajú sa na zákon číslo 92. Ale aspoň budeme mať informácie a pokúsime sa pomôcť spravodlivosti, pomôcť aj vášmu poslaneckému sľubu, o ktorom ste hlasovali.

    Dámy a páni, skončím tým, že v programoch opozičných politických strán, v našich verejných vystúpeniach, v diskusiách často počujete slovo reprivatizácia. Dovoľte mi, aby som vám teraz povedal bez ohľadu na to, akú dikciu novelizácie zákona číslo 92 prijmete, že len čo budeme mať tú možnosť - a ja som presvedčený, že to bude už po budúcich parlamentných voľbách -, to, s čím vstupoval do volieb pán Ľupták, to, o čom ste vy hovorili, my budeme realizovať. A bude to dôkladné preverenie privatizačných zákonov. Kto získal svoj majetok v súlade so zákonom bez špinavostí, nech ho má. Zatlieskame mu, nech ho rozmnožuje, nech zamestnáva ľudí a nech sa mu darí. Ale kto - a nech to bol ktokoľvek, váš, náš, - porušil zákon, kto podplácal, kto korumpoval, kto neuviedol správne podklady, kto oklamal vo verejnej súťaži, všetko preveríme, transparentne s vami prediskutujeme a následne potom uvedieme tak, aby to bolo v súlade so zákonom.

  • Dámy a páni, ďakujem kolegovi za mohutný potlesk. Viem, že som neovplyvnil vaše rozhodnutie, ale chcel som vám len povedať, v akých intenciách sa asi naše myslenie uberá a ako by sme chceli spolu s vami potom odštartovať proces národného zmierenia a proces dodržiavania zákonov v právnom štáte.

    Ďakujem vám.

  • Smiech zmiešaný s potleskom.

  • Akurát ten pravý.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozpravu zatiaľ nekončím, lebo je prihlásený s faktickou poznámkou pán podpredseda Ľupták.

  • Pán poslanec Černák, po prvé, reprivatizácia bude, ale tvojho majetku.

  • Smiech a potlesk.

  • To je pravda. A preto sa ťa pýtam, kde vlastne bývaš. V Bratislave, vo Vyhniach alebo v Žiari nad Hronom? Čo s tými tvojimi domami? Chcem sa ťa len opýtať, ako to je s tým obchodným domom v Žiari nad Hronom, ako to bolo s tými uhoľnými skladmi. A mohol by som vymenovať ďalšie. Prosím ťa, čo ďalšie poslanecké poplatky, ktoré od nás žiadaš, lebo máš trvalý pobyt v Žiari nad Hronom. Som zvedavý, či tam bývaš.

    Ďalej ti chcem povedať len jedno. Elektrovod nechaj na nás. Máš pomýlené názory. Vypočul si si jednu stranu, zhodou okolností včera sme si vypočuli aj odborárov, aj generálneho riaditeľa Elektrovodu. Viem veľmi dobre, že tam, kde je generálny riaditeľ, kde je eseročka, je 700 zamestnancov a sú to robotníci, tri štvrtiny z nich sú robotníci. Ale kde bola tá zamestnanecká, tam bol manažment.

  • Hlas z pléna.

  • Práve manažment. Nie presne, my sme to mali predvolané. Takže nerozprávaj, tí tvoji odborári tu včera tiež boli. Boli tu včera aj z odborového zväzu Energetiky, aj odborár odtiaľ zdola. Manažment sa dal dokopy a dvaja robotníci. Tak ti ďakujem. Tí to majú.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Skutočne sa pán poslanec Černák nemýlil, keď hovoril, že sa prihlásim, lebo ma v jeho vystúpení rozveselilo veľa bodov, napríklad transparentné preverenie privatizácie. Kolegovia z opozície, predviedli ste nám to po víťazných voľbách, keď ste prehrali a keď nerušene ste predávali podniky priamym predajom svojim kamarátom. Tak to bola skutočne vizitka ako hrom, kde každý si mohol preveriť ako transparentne preverujete a privatizujete. Fajn.

    Druhá informácia, ktorú vypustil pán poslanec Černák, že poslanci opozície sú bez informácie o privatizácii, to je hlboká nepravda. Náš výbor dostáva každý štvrťrok nie prehľad, ale doslova skriptá materiálov z Fondu národného majetku, a Fond národného majetku sa tomu bráni, lebo naše požiadavky sú rozsiahle a vyčerpávajúce. Treba to z nich prácne vynucovať, koaliční poslanci doslova bojujú o každú tabuľku tohto materiálu, ktorý je ucelený a komplexný. Materiály náš výbor z Fondu národného majetku dostáva, každý poslanec z nášho výboru ich má k dispozícii, poslanci koaliční i opoziční. Žiadny z poslancov výboru nenamietal vecnú neúplnosť materiálov ani nemal požiadavku na ich doplnenie.

    A nech opoziční poslanci z nášho výboru referujú, ako prebiehalo prerokovanie tohto materiálu. Ani jediný z opozičných poslancov na rokovaní nebol. Trápili sme a "párali sme" predstaviteľov Fondu národného majetku u nás celé doobedie. Tak kde ste boli kolegovia z opozície? Prečo ste sa na tom nezúčastnili? A prečo teraz vyplakúvate, že nemáte informácie, ktoré ste písomne dostali, a na ich prerokúvaní ste sa vedome a zámerne nezúčastnili. Buďte takí láskaví a nezavádzajte verejnosť, poslancov a divákov hore na galérii.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Ducký - faktická poznámka. Pán poslanec Černák, nemôžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Ducký, nech sa páči.

  • Je dobré, že už pán poslanec Černák nebude môcť hovoriť, pretože bolo by to bez konca.

    Samozrejme, hlásim sa k tomu, čo bolo predmetom náplne zákona o strategických záujmoch štátu. Ale na základe jeho vystúpenia by som mu pripomenul, ako sprivatizovali Novácke chemické závody. Išlo tiež o podnik, ktorý tam bol zaradený. A oni ho dali sprivatizovať jednému vlastníkovi, pomaly fyzickej osobe a ešte aj do Čiech. Dodnes sa s tým trápime a chápem to ako výzvu zo susednej obce, aby sme dali veci do poriadku. Na osvieženie pamäti pána Černáka pripomínam, že Nafta Gbely bola sprivatizovaná v prvej vlne kupónovej privatizácie. Rozdiel bol predaj akcií a bolo sprivatizovaných 51 %. Minister už nemal na to žiaden vplyv. Nie som protagonista, ale ani naša vláda nebola protagonistom, ktorý obhajoval kupónovú privatizáciu. Boli ste to vy, páni. Nám neunikla ani jedna fabrika do cudziny. Ale unikli fabriky v prvej vlne kupónovej privatizácie. Mohol by som hovoriť o príkladoch.

    Chcel som týmto spôsobom pripomenúť niečo ako historickú pamäť, ale vzhľadom na krátkosť rokov výraz historická neobstojí, tak ide o pamäť ľudskú, osobnú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ľupták, môžete reagovať len na pána poslanca Černáka, nie na pána poslanca Duckého.

  • Áno, je to zaujímavé. Kde ste boli v prvej vlne, keď sa privatizovala IRB na 80 % a VÚB? Kde ste vtedy boli? A potom ste robili krik. To je vaše maslo na hlave, ktoré máte. Vy ste to všetko v prvej vlne predali. A bol tam aj pán Černák.

  • Páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pán poslanec Černák chce dať procedurálny návrh. Rozprava sa však už skončila.

  • Nový rokovací poriadok mi neumožňuje reagovať na otázky pána podpredsedu Ľuptáka, a preto na jeho zaujímavé otázky mu odpoviem písomne listom.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozprava sa skončila. Pýtam sa pána ministra Bisáka, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi zareagovať na niektoré vystúpenia. V prvom rade nemôžem súhlasiť s tým, že vláda prichádza s týmto návrhom neskoro. V podstate s ním prichádzame v súlade s plánom legislatívy, s plánom práce vlády. Postup má určitú časovú nadväznosť. Pokiaľ viem, Fond národného majetku od vydania nálezu v Zbierke zákonov nerozhodoval podľa § 10. Nedá sa ani povedať, že by tu chýbala nejaká kontinuita a tým, že prichádzame až teraz, bol proces prerušený. Z informácií, ktoré mám, vo fonde ostalo bez rozhodnutia okolo 40 menších projektov, menších podnikov. Dovtedy, kým bude schválená táto novela, riešime túto problematiku tak, že na časť z týchto projektov boli vydané rozhodnutia o verejnej súťaži, čo je, myslím si, transparentné a pochopiteľné. Opakujem, sú to menšie podniky. V žiadnom prípade sa nedá povedať, že z dôvodu, že prichádzame teraz, sa proces privatizácie nejako zastavil alebo prerušil.

    Ale chcel by som zareagovať hlavne na § 28, pretože ten bol - či už v pléne, alebo v jednotlivých výboroch - veľakrát pertraktovaný. Treba povedať, že na § 28 nie je jednoznačný právny názor. Tento paragraf sa neobjavil ani vo výrokovej časti nálezu Ústavného súdu, preto vládny návrh tento paragraf nerieši. Treba však povedať, že návrh, ktorý bol navrhnutý v dvoch výboroch a rezonoval aj v pléne, vyjasňuje tento paragraf, robí ho čitateľnejším, jednoznačnejším najmä v závislosti od poslednej vety tohto paragrafu, že ostatné ustanovenia § 10 sa použijú primerane. Čiže tento režim je v poriadku.

    Chcel by som však povedať o praktickej výpovedi § 28. Svojho času vznikol preto, aby orgán, ktorý je príslušný na vydanie rozhodnutia, mohol rozhodnutie konvalidovať v tom prípade, že fond nemôže rozhodnutie zrealizovať. Už z tejto textácie je zrejmé, že ide o náhodné prípady, nie nejaké systémové, čiže tie prípady, keď nemohol fond rozhodnutie zrealizovať. Týchto prípadov nie je veľa. Keby sme celé portfólium Fondu národného majetku, ktoré má, porovnali s tým, o čom hovorím, tak predstavuje - je to dosť trúfalé odhadovať, pretože presne nepoznám portfólium -, ale predstavuje nejakých 10, možno 15 %, približne niekoľko okolo týchto čísel.

    Samozrejme, pod ten istý režim by potom patrilo v podstate aj vrátenie majetku, keď nadobúdateľ nie je schopný platiť a fond vlastne berie majetok späť. Ale opakujem, tieto prípady z portfólia predstavujú len veľmi úzku časť.

    Podstatnú časť portfólia predstavuje v podstate majetok fondu. To je ten majetok, ktorý bol rozhodnutím o privatizácii reálne konkrétne druhovo určený. Čiže ide o majetok, pri ktorom bolo v rozhodnutí o privatizácii povedané, je to dočasná alebo trvalá účasť fondu. Termín trvalá účasť fondu sa používal do času zákona číslo 192.

    Majetok, ktorého podstatná väčšina je v portfóliu Fondu národného majetku, aj keby sme brali do úvahy dôvodovú správu nálezu Ústavného súdu, jednoznačne je to jeho majetok a jednoznačne s týmto môže fond nakladať vo svojej réžii podľa § 29. Sú to právne úkony fondu, kde podľa rozhodnutia o privatizácii - dočasná a trvalá účasť - môže fond predávať akcie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo, alebo pristúpime k hlasovaniu?

  • Vzhľadom na to, že nie sú nové skutočnosti, nové pozmeňujúce návrhy, ktoré by neboli výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie známe, žiadam vás, pán predseda, aby sme prikročili k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy a potom k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Vážený pán predseda, prikročíme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy. Prikročíme k bodu 1, to je § 10 ods. 11. Nebudem to čítať, pán predseda, pretože každý to má pred sebou.

    Môžeme prikročiť k hlasovaniu o § 10 ods. 11.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Prikročíme k hlasovaniu o bode číslo 2. Je to článok I bod 13.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 2. V poznámke pod čiarou odkazu 7g) sa na konci pripájajú slová "a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky 77/1997 Z. z."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Schválili sme tento bod spoločnej správy.

  • Prikročíme k hlasovaniu o bode číslo 3 k článku I, to je k § 28 ods. 5.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tretí bod.

  • Prikročíme k bodu číslo 4 k článku I, bod 16.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bode číslo 4.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento bod.

  • To boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy.

    Teraz prikročíme k hlasovaniu o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Jaroslav Volf.

  • Pán poslanec, bola tu však vznesená námietka pána poslanca Sečánskeho. Ide o rozšírenie tejto normy a ide o zásah aj do iných právnych noriem. O tomto nemôžeme hlasovať. K môjmu názoru, ktorý som predniesol, má právo podať námietku ten pán poslanec, ktorý predkladá takéto návrhy. Musím dať o tom hlasovať.

    Pýtam sa, pán poslanec, či vznášate námietku.

  • Keby to takto malo byť, tak mala byť vznesená námietka aj napríklad proti bodu číslo 1 spoločnej správy, pretože sa týka podobného prípadu ako môj bod číslo 1. Žiadna námietka nebola, hlasovali sme, takže tomu nerozumiem. Navyše, body 2, 3 a 4 nie sú nad rámec, týkajú sa presne toho, o čom sa tiež hlasovalo v spoločnej správe.

  • O tých by sa nehlasovalo, pretože sa vylúčili. Ale prosím, dávate námietku?

  • Samozrejme, dávam námietku.

  • O námietke pána poslanca Volfa dávam hlasovať bez rozpravy. Námietka je proti názoru, že o jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa nemôže hlasovať, pretože idú nad rámec zákona, ktorý prerokúvame.

  • Ruch v miestnosti.

  • Tento problém predniesol pán poslanec Sečánsky, ja som ho akceptoval.

  • Ruch v miestnosti.

  • A ja som to predniesol. Proti tomu dáva pán poslanec Volf námietku.

    Prečítajte si § 94 rokovacieho poriadku.

  • Hlasy z pléna.

  • Povedal som, že o návrhoch pána poslanca Volfa hlasovať nebudeme, pretože je to nad rámec zákona, ktorý prerokúvame. Pán poslanec má zo zákona právo podať námietku, k čomu nemôžem pripustiť rozpravu, ale musím dať o jeho námietke hlasovať. Ak hlasujeme za námietku pána poslanca Volfa, tým súhlasíme, že jeho návrhy budú prerokované v Národnej rade.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec. Upúšťame od hlasovania o týchto návrhoch.

    Taký istý návrh bol k návrhom pána poslanca Vaškoviča. Prosím, pán poslanec Vaškovič zrejme podáva tiež námietku.

  • Samozrejme, vážený pán predseda, mám pozmeňujúce návrhy presne k tým istým návrhom, ktoré sú predmetom zákona, okrem piateho bodu. Nechápem, prečo sa o tom vôbec má diskutovať. Môžeme diskutovať a hlasovať o bode 5, ale ostatné sa priamo dotýkajú konkrétne návrhu.

  • Prosím, pán poslanec Hofbauer dal tento návrh.

    Prosím, budeme hlasovať. Bod 5 sa vylučuje. Dávate námietku? Pán poslanec Vaškovič, sťahujete svoj bod 5, alebo budeme hlasovať o námietke, alebo bod 5 stiahnete a o tých ďalších štyroch budeme hlasovať?

  • Vážený pán predseda, podľa môjho názoru hlasovať o tých ďalších štyroch - neviem, potom tu môžeme...

  • Pýtam sa, či stiahnete bod 5, ktorý je nad rámec, a budeme hlasovať o tých štyroch.

  • Keď sa ide hlasovať o všetkých, prečo by som mal byť ja ústretový, keď druhý pán poslanec...

  • Nepochopili ste ma. Ak stiahnete svoj návrh na bod 5, budeme hlasovať o vašich štyroch v rámci hlasovania o zaradení do zákona.

  • Dobre. Štyri body uznávame v rámci rozpravy, budeme o nich hlasovať. K bodu 5 dáva pán poslanec námietku a chce, aby sa hlasovalo aj o ňom.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ak budete hlasovať za, potvrdíte, že budeme hlasovať aj o bode 5. Ak poviete nie, tak o bode 5 nebudeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    O pozmeňujúcom bode 5, ktorý dal pán poslanec Vaškovič, nebudeme vôbec hlasovať.

    Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o štyroch bodoch, ktoré navrhol pán poslanec Vaškovič.

    Prosím, uvádzajte hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o jeho prvom pozmeňujúcom návrhu, vlastne prvý je doplňujúci, kde sa hovorí, že rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže, verejnej dražby a verejného trhu cenných papierov dáva vláda na návrh ministerstva. Čiže rozširuje sa a dopĺňa sa o verejnú obchodnú súťaž.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Vzhľadom na to, že bod číslo 2, ktorý je uvedený ako nový odsek 2, priamo súvisí s odsekom, pán poslanec súhlasí, aby sme ho vypustili.

    Potom prikročíme k bodu číslo 4 k § 24 ods. 6, kde sa hovorí o tom, aby každý z tých, kto má záväzok voči Fondu národného majetku, mal rovnaké podmienky pri splácaní záväzkov voči Fondu národného majetku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

    Môžeme pokračovať, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, to sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zazneli v dnešnej rozprave.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, pýtam sa vás, či sú návrhy na pokračovanie prerokovania tohto zákona v treťom čítaní.

  • Áno, vážený pán predseda. Vzhľadom na to, že všetky tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré dnes odzneli, boli prerokované jednak v našom gestorskom výbore, neboli nijaké iné nové návrhy a takisto všetky návrhy boli všetkým poslancom doručené písomne, prosím vás, pán predseda, aby sme v zmysle § 83 ods. 4 prikročili k tretiemu čítaniu.

  • Na základe poverenia gestorského výboru pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Hneď môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1990 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Je potrebné, aby som otvoril rozpravu aj k tretiemu čítaniu. V tejto rozprave je možné podávať návrhy a vystupovať len v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje nejaké legislatívno-technické opravy. Ak nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán poslanec Kováč, je po rozprave. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Vážený pán predseda, žiadam 15-minútovú prestávku na poradu klubu pred záverečným hlasovaním.

  • Ešte sa pripája ďalší.

    Vážení poslanci, do 11.30 hodiny je prestávka.

  • Po prestávke.

  • Po skončení prestávky môžeme pokračovať. Pán spoločný spravodajca, môžeme pokračovať v rokovaní. Podľa § 86 pristúpime k hlasovaniu o tomto zákone ako celku.

  • Áno, pán predseda, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

  • Pani poslankyňa Aibeková chce dať procedurálny návrh.

  • Áno, pán predseda.

    Chcela by som poprosiť ctenú snemovňu o podporu môjho návrhu podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku, aby sme predsunuli pred bod 29 body 30 a 31. Pani ministerka Keltošová je tu už dávno prítomná. Ide iba o zmluvy a dohody, ktoré by mali, predpokladám, prebehnúť rýchlo, a potom by sme mali dostatok času na Liečebný poriadok, pri ktorom očakávam dlhšiu rozpravu.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, počuli ste návrh, ide o dve zmluvy. Pani ministerka odchádza do zahraničia, do Cran Montany, preto prosí, aby sme tieto dve zmluvy prerokovali pred bodom o Liečebnom poriadku, a potom budeme pokračovať Liečebným poriadkom. Musíme o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za návrh, aby sme teraz prerokovali body, ktoré predkladá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Páni poslanci a pani poslankyne,

    prešli by sme k tridsiatemu bodu programu, a to je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku to bude druhé a tretie čítanie.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 642. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 642a. Jej súčasťou je aj návrh na uznesenie, ktoré by sme mali prijať.

    Prosím preto pani ministerku Oľgu Keltošovú, aby nám predniesla návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa vám predovšetkým poďakovala za pochopenie, že môžem uviesť bod číslo 30.

    Po skončení vojnového konfliktu na území bývalej Juhoslávie sa rozvíjajú obchodné aj turistické styky s Chorvátskou republikou. Je zvýšený záujem o zamestnávanie na obidvoch zmluvných stranách, a preto považujem za svoju povinnosť upraviť zároveň aj sociálne zabezpečenie pracovníkov jednej aj druhej strany týmto novým návrhom zmluvy.

    Chcem upozorniť, že dosiaľ sa nároky osôb, ktoré sú zúčastnené na sociálnom zabezpečení, uplatňovali ešte podľa Dohovoru medzi bývalou Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia o sociálnom poistení, ktorý sa datuje z 22. 5. 1957. Obidva štáty prejavili záujem o nové upravenie vzťahov v oblasti sociálneho zabezpečenia na princípoch Rady Európy. Poprosím vás o vašu podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke.

    Ako spoločný spravodajca bola určená v tomto bode programu pani poslankyňa Gbúrová. Prosím, aby nás o tomto návrhu a jeho prerokovaní informovala. Najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s touto zmluvou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám predniesla spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1509 z 15. apríla 1997 pridelil návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení (tlač 642) na prerokovanie v lehote do 13. júna 1997 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil citovaným rozhodnutím k uvedenému návrhu vlády ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval dňa 11. júna 1997 návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so zmluvou súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predložený návrh 11. júna 1997, vyslovil s ním súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so zmluvou súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení dňa 13. júna 1997.

    Gestorský výbor konštatoval, že všetky výbory, ktorým bol predložený návrh pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou súhlas.

    Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote predložené neboli. Gestorský výbor prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom v treťom čítaní vysloviť súhlas.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku ani z klubov, ani od poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Končím rozpravu.

    Pani ministerka sa zrejme nebude k rozprave vyjadrovať, ani pani spravodajkyňa. Preto podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Dovoľte mi, aby som vám prečítala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení."

    Môžeme hlasovať.

  • Prosím, budeme hlasovať o uznesení týkajúcom sa zmluvy.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 4 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie prijali.

    Hneď budeme pokračovať nasledujúcim bodom, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce.

    Podľa § 88 ods. 1 sa medzinárodná zmluva prerokuje hneď v druhom a treťom čítaní.

    Návrh ste dostali ako tlač 655 a spoločnú správu ako tlač 655a.

    Prosím opäť pani ministerku Keltošovú, aby uviedla návrh.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    tak ako som uviedla včera počas hodiny otázok, že v rámci koncepcie transformácie sociálnej sféry a v rámci zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky máme eminentný záujem na tom, aby sme prehĺbili vzťahy aj s Medzinárodnou organizáciou práce, považujem za potrebné uviesť, že táto organizácia považuje svojich šesť dohovorov za kľúčové. Sú to vzťahy ku konvenciám, ktoré zaručujú ochranu ľudských práv - dohovory Medzinárodnej organizácie práce číslo 29 z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci, ďalší dohovor číslo 87 z roku 1948 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, tretí dohovor číslo 98 z roku 1949 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, štvrtý je dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 100 z roku 1951 o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty. Piaty je dohovor číslo 111 z roku 1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní a šiesty číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku prijatia do zamestnania a ďalší číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce.

    Prvé štyri dohovory už Slovenská republika ratifikovala a je nimi viazaná. Chýbajú nám ešte dva dohovory do tých, ktoré považuje Medzinárodná organizácia práce za kľúčové. Preto predkladám na ratifikáciu zo strany Slovenskej republiky, ale aj na základe záverov svetového summitu v Kodani v roku 1995 o sociálnom rozvoji, ako aj Rezolúcie o odstránení detskej práce, ktorá bola prijatá na 83. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve v júni 1996, tieto dva dohovory: Dohovor číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovor číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce.

    Ako som už uviedla, Slovenská republika po ich ratifikovaní bude mať splnené svoje povinnosti, čím sa nemôžu pochváliť ani mnohé vyspelé európske štáty voči najväčšej tripartitnej svetovej organizácii.

    Prosím o vašu podporu.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Určeným spravodajcom za výbory je pán poslanec Derfényi. Bude nás informovať o výsledku prerokovania vo výboroch. Bude pre nás dôležitá informácia, či gestorský výbor odporúča, alebo neodporúča prijať uznesenie.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce (tlač číslo 655).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1562 z 15. mája 1997 pridelil návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce (tlač 655) na prerokovanie v lehote do 20. júna 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Citovaným rozhodnutím k uvedenému návrhu vlády určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh 17. júna 1997 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce vysloviť súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce 11. júna 1997, vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohovorom súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce.

    Gestorský výbor konštatoval, že všetky výbory, ktorým bol predložený návrh pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky s dohovorom súhlas.

    Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

    Gestorský výbor prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predloženým návrhom v treťom čítaní.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu opäť s konštatovaním, že som nedostal žiadnu prihlášku z klubov ani od poslancov. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy z pléna. Konštatujem, že nikto.

    Znamená to, že sa zrejme k rozprave nebude vyjadrovať ani pani ministerka, ani pán spoločný spravodajca.

    Môžeme preto pristúpiť k tretiemu čítaniu, a to je hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Môžem konštatovať, že sme toto uznesenie prijali.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrú chuť. Zídeme sa o 14.00 hodine a začneme hneď Liečebným poriadkom.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, podľa programu budeme prerokúvať dvadsiaty deviaty bod, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. - druhé a tretie čítanie

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 637 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 637a.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci,

    už druhýkrát sme dostali na stoly jedno vysvedčenie v nemeckom jazyku. Chcem upozorniť šíriteľov tohto dokumentu, či si uvedomujú, že takéto vysvedčenia sa vydávali na základe ríšskych norimberských zákonov, ktoré platili pre všetkých Nemcov, pretože Nemci boli podľa tohto ríšskeho zákonníka, aj keď žili na Slovensku, občanmi Nemeckej ríše. A v článku II bolo jasne povedané, že pre nich je štátnym jazykom nemčina.

    Neviem, o čo vám ide. Chcete tu šíriť fašizmus alebo rasovú neznášanlivosť? Na Slovensku je štátnym jazykom slovenčina, preto sa všetky tlačivá vydávajú v slovenskom jazyku. A tento dokument, vysvedčenie je tiež štátnym a úradným tlačivom. Prosil by som vás, aby ste mi takéto fašizujúce dokumenty nestrkali na stôl.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Hovoril som, že budeme rokovať o tlači 637.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva pán Ľubomír Javorský. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    realizácia zdravotného poistenia si vyžaduje nevyhnutne stanoviť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti financovanej zo zdravotného poistenia. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti stanovil zákon Národnej rady číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Na tvorbe novely zákona o Liečebnom poriadku participovalo vyše 50 hlavných odborníkov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v jednotlivých medicínskych odboroch, zástupcovia poisťovní, odborných spoločností a profesijných združení.

    Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci so zdravotnými poisťovňami opakovane riešilo prílohovú časť Liečebného poriadku v oblasti zoznamu zdravotných výkonov. Expertné komisie systémovo riešili aj časť Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ktoré boli opakovane korigované vo vzťahu k nároku na zdroje v zdravotnom poistení.

    Treba uviesť, že zdokonalenie Liečebného poriadku sa práve v časti Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky približuje k predstavám všetkých troch zainteresovaných strán. Je to ministerstvo zdravotníctva, zdravotné poisťovne a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ide o výsledky systematickej, kontinuálnej dvojročnej práce na úrovni takmer všetkých pracovísk spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek Slovenskej republiky. Práve tieto výkony je potrebné prioritne uplatniť v zdokonalení Liečebného poriadku, pretože sú jadrom diagnostického a následne i terapeutického procesu, čo úzko súvisí s kvalitatívnym zabezpečením zdravotnej starostlivosti poistencov.

    Ďalšou dôležitou zmenou je nový systém kategorizácie liečiv, ktorý by mal zastaviť nárast nákladov na lieky a umožniť lekárovi väčšiu možnosť voľby vhodného lieku s optimálnymi terapeutickými vlastnosťami. V prílohe, ktorá rieši problematiku zdravotníckych pomôcok, ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vypracovalo určitý systém štandardizácie z hľadiska funkčnosti zdravotníckych pomôcok v záujme zabezpečenia jednak štandardnej potreby v liečebnom procese, ako aj funkčnej štandardy ortopedickej pomôcky.

    V niektorých kúpeľných zariadeniach sa rozširuje indikačné spektrum na základe odporúčaní odborných spoločností a zavádza sa nová indikácia pre deti s onkologickými ochoreniami v ozdravovni Železnô, ktorá doteraz na území Slovenskej republiky absentovala.

    V súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov boli zásadné pripomienky prerokované a vyhodnotené na osobitných rokovaniach so všetkými zdravotnými poisťovňami, osobitne so zástupcami jednotlivých rezortov. Pred prerokovaním návrhu novely vo vláde sa uskutočnilo rokovanie na úrovni vedúcej úradu vlády za prítomnosti štatutárnych zástupcov poisťovní, Všeobecnej poisťovne, Združenia zdravotných poisťovní a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky so záverom súhlasu prijatia dohodnutej stratégie v návrhu novely Liečebného poriadku.

    Za pozitíva vo vzťahu k poistencovi považujeme nový systém kategorizácie liečiv, flexibilitu, širšiu dostupnosť liekov pre poistencov, štandardizáciu zdravotníckych pomôcok, zabezpečenie funkčného štandardu, a tým zlepšenie kvality života poistenca, rozšírenie indikačných možností v kúpeľnej starostlivosti, zmenu v systéme financovania spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek s krytím nákladov týchto výkonov, čo znamená zabezpečenie kvality diagnostiky a následne aj terapie, ako aj rozšírenie indikácií v dispenzárnej starostlivosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, novela zákona o Liečebnom poriadku je dokonalejšia ako súčasne platný zákon. Nevyhradzuje si však právo na absolútnu dokonalosť, ktorá je predurčovaná radom faktorov - finančné zdroje, legislatíva, odbornosť. Je to však ďalší kvalitatívny krok uplatňovaný ako súčasť transformačného procesu v zdravotníctve nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pre zdravotné poisťovne, ale aj pre poistenca.

    Chcem podotknúť, že zákon o Liečebnom poriadku je skutočne odbornou záležitosťou. Je tam asi tisíc strán odborného textu. Skutočne, rôzni experti z rôznych oblastí medicíny nám predložili aj po prerokovaní veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce návrhy boli prerokované a odporučené na prijatie Národnou radou, a to z toho pohľadu, aby sme nenabúrali filozofiu, ktorú sme si zvolili pri novelizácii zákona, a po druhé, aby nerástli náklady na výkonovú zložku, aby sme momentálne vzhľadom na zdroje v zdravotných poisťovniach neurobili viac otvorený systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako je únosné.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím o podporu pri schvaľovaní návrhu novely zákona číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Spoločná spravodajkyňa pani Marta Aibeková nám z poverenia výboru prednesie informáciu o priebehu prerokovania návrhu novely zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 622 z 20. 5. 1997 po prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý bol určený za gestorský výbor.

    Gestorský výbor nedostal do 18. júna 1997 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona po jeho prerokovaní odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 432 z 12. júna 1997 a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci uznesením číslo 329 z 18. júna 1997.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval predložený návrh dňa 12. júna 1997, ale neprijal uznesenie v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z uznesení výborov, ktoré odporúčali schváliť predmetný návrh zákona, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti A k paragrafovému zneniu pod bodmi 1 až 17, v prílohe číslo 1 pod bodmi 1 až 57, v prílohe číslo 2 pod bodmi 1 až 5, v prílohe číslo 3 pod bodom 1 a v prílohe číslo 4 pod bodmi 1 až 3.

    Ako spoločná spravodajkyňa si dovolím osvojiť stanovisko gestorského výboru, ktorý odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto:

    - k paragrafovému zneniu zákona hlasovať en bloc súhlasne o bodoch 1 až 17 s tým, že odporúča samostatne hlasovať o bodoch 3 a 11,

    - k prílohe číslo 1 en bloc schváliť body 1 až 57,

    - k prílohe číslo 2 en bloc schváliť body 1, 3, 5 a en bloc neschváliť body 2 a 4,

    - k prílohe číslo 3 je iba jedna pripomienka, ktorú gestorský výbor odporučil schváliť,

    - k prílohe číslo 4 en bloc schváliť body 1, 2, 3.

    Napriek tomu, že gestorský výbor zaujal kladné stanovisko aj k paragrafovému zneniu k bodom 3 a 11, dostali sme upozornenie z legislatívneho odboru, že prijatím týchto bodov by sme sa dostali do rozporu s ústavou, a to pri bode 3 s článkom 72 ústavy a pri bode 11 s článkom 40 ústavy. Preto navrhujem, aby sme o týchto bodoch hlasovali samostatne, a napriek pozitívnemu odporúčaniu gestorského výboru sa týchto chýb nedopustili.

    Ešte si dovolím upozorniť, keďže naozaj je to veľmi rozsiahly materiál, že na strane 23 v prílohe číslo 1 časť 7 došlo pri prepise k terminologickým chybám, ktoré bude potrebné opraviť, a to pri návrhoch 4, 5 a 6. Potom, keď budem čítať tieto návrhy pri hlasovaní, ich už uvediem s týmto spresnením.

    Zatiaľ vám ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pani poslankyňa.

    Môžeme pristúpiť k rozprave. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky týchto poslancov za jednotlivé kluby: Martin Oravec za HZDS, József Kvarda za Maďarskú koalíciu, za Demokratickú úniu Tibor Šagát, za KDH Miroslav Mikolášik a za MKDH poslanec Ferkó.

    Poprosím pána Oravca, aby predniesol svoje pripomienky a návrhy.

    Prosím, zapnite pána poslanca Horála, ktorý má faktickú poznámku.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Chcem len upozorniť pani spoločnú spravodajkyňu, že v spoločnej správe, tlač 637, na strane 27 v bode 1 v prílohe číslo 4 došlo pri prepisovaní k chybe. Namiesto diagnózy číslo 10, ktorá už v zákone pre Vyšné Ružbachy je, má byť diagnóza číslo 6.

    Ďakujem pekne.

  • Dobre, ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Oravec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol niektoré pozmeňujúce a doplňujúce pripomienky k návrhu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

    V rámci spresnenia zoznamu zdravotníckych výkonov žiadam vypustiť výkony, ktoré sú preplácané zdravotnými poisťovňami v rámci ošetrovacieho dňa. Sú to vlastne operačné výkony, ktoré sa nevykonávajú ambulantne, aby náhodou nedošlo k duplicitnému vykazovaniu výkonov pre zdravotné poisťovne.

    Časť V - Príplatok k operáciám v ambulancii. Na strane 16 upraviť v prvej vete "pri vykonávaní operačných výkonov v ambulancii lekár vykazuje príplatok podľa čísla 80 až 84" číslo "84" opraviť na "83". Na strane 16 v poslednej vete číslo "84" opraviť na číslo "83". Na strane 20 odkaz pod výkonom číslo 98 vo vete "popri výkonoch číslo 95 až 98 sa príplatky podľa čísla 80 až 84 nevykazujú" číslo "84" nahradiť číslom "83". Vo vete "popri výkonoch číslo 95 až 98 sa príplatky podľa čísla 85 až 89 nevykazujú" číslo "89" nahradiť číslom "88". Na strane 20 vynechať výkon číslo "104". Na strane 21 vynechať výkony číslo 109, 114, 115 a 119.

    Písmeno E - Vnútorné lekárstvo. Na strane 42 vynechať výkony číslo 626, 628, 630, 632, 633, 635, 636 a 637. Na strane 43 vynechať výkony číslo 640 a 641.

    Písmeno J - Gynekológia a pôrodníctvo. Na strane 57 vynechať výkony číslo 975 a 1012. Na strane 58 vynechať výkony číslo 1022, 1025, 1028, 1029, 1040, 1043, 1044, 1075, 1085, 1086 a 1098. Na strane 59 vynechať výkony číslo 1102, 1110, 1111, 1113, 1115, 1130, 1136, 1160, 1182. Na strane 60 vynechať výkony číslo 1186, 1187, 1188 a 1190.

    V súvislosti s vypustením operačných výkonov je potrebné vypustiť tieto operačné výkony aj v príplatkoch k týmto operačným výkonom.

    Na záver mi dovoľte, aby som odporučil navrhovanú novelu schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán predseda,

    v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tlači 637, vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov.

    1. V bode 30 predloženého návrhu zákona na strane 13 § 37 odsek 1 sa dopĺňa o písmeno e), ktoré znie:

    "e) piaty diel, kde je hlásenie zdravotnej poisťovni o začiatku a skončení dočasnej práceneschopnosti".

    Túto zmenu navrhujem preto, lebo v praxi absentuje priamy kontakt na zdravotné poistenie.

    2. V prílohe číslo 1 v časti I - Výkony zdravotnej starostlivosti, A - Zásady postupu pri vykazovaní zdravotných výkonov (ide o stranu 4 v bode 9) v zátvorke po číslici "71" sa pripájajú čísla "252 a 253". V bode 3 text vylučuje kombináciu výkonu číslo 1 až 3 s inými, ale v bode 9 umožňuje kombináciu s číslom 71, čo je v rozpore. Preto navrhujem rozšírenie o možné kombinácie aj s číslami 252 a 253, čo je podanie injekcií.

    3. V prílohe číslo 1 v časti I - Výkony zdravotnej starostlivosti, B - Základné výkony, prevencia a iné služby, II - Osobitné postupy, 1 - Zhodnotenie zdravotného stavu, strana číslo 6:

    a) v bode 10 v druhej vete za slovami "špecialista v ambulantnej starostlivosti" sa pripájajú slová "a diabetológ pri opakovanej edukácii diabetika a pacienta s hyperlipidémiou",

    b) v bode 10 v štvrtej vete za slovami "treba odôvodniť" sa pripájajú slová "u diabetika môže byť vykázaný maximálne 5-krát ročne",

    c) v bode 11 na konci sa pripája ďalšia veta, ktorá znie: "Diabetológ vykazuje daný výkon pri úvodnej edukácii."

    Tieto zmeny odôvodňuje nutnosť edukácie v diabetológii. Edukácia, čiže výchova diabetologického pacienta alebo pacienta s hyperlipidémiou je dnes jedným zo základných liečebných postupov v modernej diabetológii, ktorý je celosvetovo uznávaný. V praxi to znamená vysvetlenie podstaty ochorenia pacientovi, ale hlavne nadobudnutie určitých vedomostí a zručností, pomocou ktorých môže pacient predchádzať chronickým komplikáciám. Ide konkrétne napríklad o poučenie o správnej diéte, samokontrole močového alebo krvného cukru, správnu starostlivosť o nohy alebo správnu techniku podávania inzulínu. Výsledkom tohto snaženia zdravotníckych pracovníkov je, že pacient je zainteresovaný na monitorovaní, teda sledovaní a liečbe svojho vlastného ochorenia.

    Saintvincentská deklarácia ako európska organizácia v rámci WHO, ktorú podpísalo i naše ministerstvo zdravotníctva, považuje edukáciu diabetika za jednu zo základných liečebných metód obrovského významu na zníženie neskorších komplikácií diabetu, teda slepoty, obličkového zlyhania, počtu infarktov, mozgových cievnych príhod a amputácií. Je to jednoduchá a lacná metóda, ktorá v konečnom dôsledku ušetrí poisťovniam a tým aj štátu veľké množstvo finančných prostriedkov, čo dnes už v západných krajinách majú ekonomicky prepočítané a vyhodnotené.

    4. V prílohe číslo 1 v časti I - Výkony zdravotnej starostlivosti, B - Základné výkony, prevencia a iné služby na strane číslo 7 v bode 15a sa vypúšťajú slová "zo strany odborného lekára".

    Dôvodom pre navrhovanú zmenu je tá skutočnosť, že vyhodnotenie laboratórnych výsledkov sa týka všetkých lekárov, veď každý samostatne pracujúci lekár je odborný lekár vo svojom odbore, napríklad všeobecný lekár, chirurg, gynekológ, internista atď., a preto slová "zo strany odborného lekára" môžu pri aplikácii v praxi vyvolať prípadné úplne zbytočné výkladové problémy.

    5. V časti II - Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, I - Odbery, pomocné a osobitné laboratórne výkony, 1 - Odbery biologických materiálov a punkcie 250b číslo "80" sa nahrádza číslom "120".

    Túto zmenu odôvodňuje skutočnosť, že za rovnaký výkon tiež pod položkou 250b v časti I na strane 31 sa uvádza 120 bodov, kým v prípade spoločných vyšetrovacích zložiek na strane číslo 104 len 80 bodov, pričom na tento rozdiel nie je racionálny dôvod.

    6. V časti II - Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, I - Odbery, pomocné a osobitné laboratórne výkony, 3 - Laboratórne výkony univerzálne, strana číslo 107 v položke 3518 za slovami "laboratórnych vyšetrení" sa pripájajú slová "za každého pacienta, ktorý prešiel kontrolou".

    Túto zmenu odôvodňuje skutočnosť, že doteraz sa komplexná kontrola identity expedovaných a archivovaných laboratórnych vyšetrení vyhodnocovala jednému pacientovi za deň, nezávisle od toho, či išlo o 10 alebo 300 pacientov.

    7. V časti II - Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, III - Všeobecné vyšetrovania, 1 - Mikroskopické vyšetrenia na strane číslo 110 v položke 3613 číslo "95" sa nahrádza číslom "120".

    Zvýšenie počtu bodov odôvodňuje skutočnosť, že v prípade mikroskopických vyšetrení väčšinou došlo k zvýšeniu bodov. Napríklad v položke 3570 na strane 109 štandardné mikroskopické vyšetrenia močového sedimentu bolo 40, teraz má byť 70 bodov. V položke 3620 na strane 111 kvantitatívne vyšetrenie morfologických súčastí v zberanom moči komôrkovým počítaním elementov bolo doteraz 80 bodov, teraz má byť 120 bodov. V prípade uvedenej položky ide o mikroskopické diferencovanie a posúdenie všetkých buniek krvného náteru a vzhľadom na uvedené v danom prípade nič neodôvodňuje iba 95 bodov.

    8. Časť V - Dispenzárna starostlivosť, choroby premeny látok u diabetes mellitus typ I, strana 230, za slovo "diabetológ" sa vkladá slovo "všeobecný lekár".

    9. Časť V - Dispenzárna starostlivosť, choroby ženských pohlavných orgánov, strana 236 a 237:

    a) pri mamárnej dysplázii za slovom "onkológ" sa vkladá čiarka a slovo "gynekológ",

    b) pri mastodynii slovo "onkológ" sa nahrádza slovom "gynekológ",

    c) pri chronickej cystickej mastopatii za slovom "onkológ" sa vkladá čiarka a slovo "gynekológ",

    d) pri nesangvinolentnom výtoku z bradavky slovo "onkogynekológ" sa nahrádza slovami "gynekológ, onkológ",

    e) pri vezikorenálnom refluxe, strana 238, slová "urológ, nefrológ" sa nahrádzajú slovami "gynekológ a onkológ",

    f) pri vrodených obštrukčných uropatiách slová "urológ a nefrológ" sa nahrádzajú slovami "gynekológ a onkológ".

    V tejto časti návrhu zákona sa uvádza, že praktickí lekári aktívne a systematicky vyhľadávajú poistencov vyžadujúcich dispenzárnu starostlivosť najmä pri lekárskych prehliadkach a vyšetreniach, pri preventívnych lekárskych prehliadkach každého druhu a v rámci návštevnej služby. Ak to má byť skutočne tak, uvedené zmeny sú priamo nevyhnutné, a to aj z hľadiska postupnosti.

    10. Časť VII - Zdravotné indikácie, pri ktorých sú zdravotné výkony pri akupunktúre, sterilizácii, umelom oplodnení a psychoanalýze nevyhnutné na zachovanie zdravia, na strane 246 bod A - Akupunktúra sa dopĺňa o bod 7, ktorý znie "Psychosomatické ochorenia". Z hľadiska medicínskeho psychosomatické ochorenia majú byť posudzované rovnako ako predchádzajúce ostatné ochorenia.

    11. Príloha číslo 2, II. časť - Liečivá, odbornosť lekárov, strana 14, za slovom "urológ" sa vkladajú slová "všeobecný lekár" v skratke VŠL.

    Ak má všeobecný lekár plniť svoju funkciu, má byť skutočne domácim lekárom a nemá fungovať ako dispečer, nemá mať také preskripčné obmedzenia, aké vyplývajú z návrhu. Nemohol by napríklad predpísať bez odporúčania internistu či gastroenterológa ani tekuté laxancie - preháňadlá. Takýto postup by zrejme nesmierne zaťažoval pacienta, pričom by bol súčasne aj veľmi nehospodárny.

    12. Príloha číslo 3 - Zoznam zdravotníckych pomôcok v II. časti Zdravotnícke pomôcky, strana 27, skupina B - Zdravotnícke pomôcky pre inkontinentných pacientov za slovo "geriatria" sa vkladajú slová "a na ich odporúčanie všeobecný lekár". Ide o zdravotnícke pomôcky, ktoré inkontinentní pacienti potrebujú každý deň aj viackrát, napríklad jednorazové plienkové nohavičky. Možno ich predpísať najviac na jeden mesiac v obmedzenom počte a maximálne v určenej cene. Ak je už raz určená diagnóza napríklad urológom, bolo by v záujme pacienta, ale aj jeho rodinných príslušníkov, aby nemuseli chodiť v každom prípade po lekársky predpis napríklad k urológovi, ale na jeho odporúčanie by mohol tieto pomôcky predpísať aj všeobecný lekár, ktorý je vo väčšine prípadov bližšie k pacientovi a je dostupnejší.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Pán poslanec Šagát je ako tretí diskutujúci v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som zaujal určité stanovisko k predkladanej novele zákona číslo 98/1994 Z. z. v znení zákona číslo 222/1996 Z. z. o Liečebnom poriadku.

    Na úvod by som chcel uviesť, pán predseda, že porušujeme rokovací poriadok v § 81 ods. 2, kde sa uvádza, že tento zákon sa môže prerokovať najskôr do 48 hodín, ak je to jednoduchý zákon. Tento zákon nepokladám za jednoduchý.

  • Neviem prečo, pán poslanec. Tu ide o druhé čítanie. Prosím, aby ste pokračovali, pozreli si rokovací poriadok a potom mi to povedali ešte raz.

  • Pozrel som si rokovací poriadok, pán predseda. Prečo by to malo platiť po takých obsiahlych korektúrach po prečítaní v gestorskom výbore? Včera sme dostali spoločné správy. Myslíte si, že dodržať termín 48 hodín nebolo v tomto prípade adekvátne?

  • Musíte mi povedať, v čom sme porušili rokovací poriadok. Ešte raz si ho prečítajte a zistíte, že sme lehotu zachovali. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Ak som to zle interpretoval, samozrejme, ospravedlňujem sa, pán predseda. Keď prídem na svoje miesto, tak si to prečítam ešte raz. Ďakujem za upozornenie a dovoľte mi, aby som ešte potom mohol k tomu povedať jednu vetu.

    Predovšetkým mi dovoľte, aby som sa zaoberal zákonom ako takým. Chcem na začiatku - a dúfam, že nezabudnem aj na konci - uviesť nasledujúce. Predovšetkým chcem vyjadriť ocenenie všetkým, ktorí sa podieľali na vzniku tohto zákona - všetkým pracovníkom ministerstva zdravotníctva, všetkým pracovníkom legislatívneho odboru Národnej rady, všetkým pracovníkom nášho výboru, myslím pani tajomníčku a pani Danku Kovalovskú. Je to zákon, ktorý má vyše tisíc strán a urobiť v ňom také rozsiahle zmeny, aby nedošlo k ďalším chybám, a potom skonštruovať spoločnú správu, bolo veľmi, veľmi ťažké. Dovoľte mi, aby som sa im poďakoval.

    Napriek tomu mi dovoľte, aby som hneď na úvod, a tak aj na koniec vyslovil veľké sklamanie nad tým, v akej podobe tento zákon do parlamentu po dvoch rokoch prišiel.

    Iste si spomínate, ako v roku 1995, myslím, že to bolo v máji, sme veľmi narýchlo schvaľovali Liečebný poriadok, pretože Ústavný súd rozhodol 6. októbra 1994 o protiústavnosti predpisov a žiadal, aby sa všetky veci, ktoré sa týkajú Liečebného poriadku, dali do zákona. Vtedy, keď sme to prerokúvali, mnohí zhodne hovorili - škoda, že tu nie je pán poslanec Benčík -, že v podobe, v akej ho schvaľujeme v roku 1995, je to veľmi nepriaznivá zdravotnícka norma a mali by sme čo najskôr pracovať na jej novele, na takej novele, ktorá bude oveľa prijateľnejšia. Poviem v čom prijateľnejšia.

    Ak si pozriete v dôvodovej správe - a z toho sa už možno hneď odraziť -, ak si pozriete v dôvodovej správe doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie, uvidíte, v bode 5 je napísané, že problematika predkladaného návrhu zákona nie je v právnych normách Európskej únie upravená. Rozsah a úprava poskytovania zdravotnej starostlivosti sa vymyká bežnému spôsobu, aký je vo vyspelých krajinách. Núti nás do rigidnej zákonnej normy zviazať flexibilný systém zdravotnej starostlivosti. Budem to neskôr dokumentovať na niektorých príkladoch. Najlepšie to vidieť na kategorizácii liekov.

    V zákonnej norme robíme niečo, čo nemá obdobu v Európskej únii. Dva roky sme premrhali, skutočne premrhali tým, že sme hľadali riešenie, ako túto normu urobiť takou, aby skutočne zodpovedala potrebám zdravotnej starostlivosti. Vtedy sme hovorili, že by bolo dobré prijať zákon, ktorý by mal všeobecnú časť a od nej by sa odvíjali jednotlivé nižšie právne normy, ktoré by upravovali poskytovanie zdravotníckych pomôcok, liekov, kúpeľnej starostlivosti a podobne. A už dnes, v roku 1997 potvrdzujeme normu, ktorá v zákone hovorí, kto má akú kúpeľnú liečbu absolvovať. Pani poslankyňa Aibeková, ktorú si vážim a ďakujem jej aj za spoluprácu v priebehu celého prerokovania zákona, hovorí, že to nejde. Iste to nejde, pretože najvyššia právna norma - ústava to nedovoľuje.

    Ale myslím si, že keby sme si boli dali spoločný cieľ (a ten sa mal vytýčiť) - pripraviť normy, ktoré by dovoľovali veľmi rýchlo meniť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá by bola na úrovni poznania, na úrovni nových výsledkov, asi by sme našli vôľu v tomto parlamente a zmenili by sme príslušné ustanovenia tak, aby sme mohli prijať normu, ktorá by skutočne praxi pomohla, a nie ju zafixovala, stabilizovala na niekoľko rokov v rigidnom rubáši. Je to na niekoľko rokov, pretože takýto zákon sa pri jeho rozsahu nedá veľmi ľahko znovu novelizovať, vždy je veľmi veľa skupín, ktoré budú chcieť v ňom niečo meniť aj v budúcnosti.

    Tento zákon sa tvoril predsa dva roky, hoci mal byť v parlamente v roku 1996. Nehovorím to ako výčitku alebo nejaký nedostatok, pretože, iste, zákon bolo potrebné dostatočne pripraviť a dnes by sme pravdepodobne boli všetci spokojní, keby bol adjustovaný tak, že by to bola právna norma so všeobecnou časťou s ostatnými subnormami, vyhláškami, metodickými pokynmi a podobne, ktoré by robili systém úhrad a poskytovania zdravotnej starostlivosti flexibilným.

    Vlastne by bolo treba povedať a dať prvú otázku, či sa urobila nejaká koncepcia pri postavení zámeru novelizovať Liečebný poriadok, a ak, ako sa naplnila táto koncepcia. Ak táto koncepcia bola, tak, žiaľbohu, tento zákon vnímam ako niečo, o čom nemôžeme povedať, že je oblečené na ples, a ani niečo, čo je oblečené na fašiangovú veselicu. Sú tu niektoré nové prvky, ale, žiaľbohu, celý koncept nie je taký, aby zodpovedal transformácii. Vysvetlím prečo.

    Liečebný poriadok je jeden z najvýznamnejších nástrojov riadenia štátnej zdravotnej a zdravotníckej politiky. Hovorí o úhradách a má vymedzovať štandardnú zdravotnú starostlivosť, ktorú dostane občan zo základného zdravotného poistenia. Čo to znamená? To znamená, že zo zákonného zdravotného poistenia vieme presne definovať, aké zdroje máme na každý rok. Vieme, koľko máme peňazí. Ale zákon je postavený tak, a, žiaľbohu, v dôvodovej správe nie je dosť dôkazov o tom, že by zákon bol v súlade so zdrojmi, ktoré máme k dispozícii zo základného zdravotného poistenia. Je to preto, lebo nám stále ostávajú mnohé prvky financovania s otvoreným koncom. Uviedol to na začiatku aj pán minister.

    Ponechali sme nezmyselný bodovací systém v primárnej starostlivosti, ktorý nám limitáciou bodu robí to, že doktor po 150 tisícoch alebo x bodoch, podľa toho, ako mu dovolíme, v x-tom týždni mesiaca prestane mať body a začne pracovať bez toho, aby bol vlastne odmeňovaný. Je možné, aby sme na tomto status quo zotrvali a novelou zákona to znovu potvrdili? To nie je určite správny cieľ. A preto by som bol považoval za absolútne korektné - a nakoniec iste sa budú pamätať tí, ktorí sedia vo výbore pre zdravotníctvo -, pán štátny tajomník povedal, že sa uvažuje o tom, aby sa prvý kontakt riešil predovšetkým kapitáciou a bodovací systém ostane na preventívne opatrenia, ktoré jediné, keď bude lekár primárnej starostlivosti motivovaný, môžu o 10-15 rokov zabezpečiť zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Je to dlhodobý proces. Samozrejme, treba dať k tomu tú druhú stranu, v zákone o poisťovníctve prijať mnohé opatrenia, ktoré budú stimulovať občana, aby sa správal tak, že zmení svoj životný štýl a bude sa starať o zdravie.

    Žiaľbohu, zákon, ktorým štát realizuje zdravotnú politiku, svojou konštrukciou minimálne zotrval na nepomere medzi zdrojmi a tým, čo garantuje zo zdravotného poistenia. A to je veľmi vážna vec, lebo predpokladám, že keď o rok budeme hodnotiť rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne...

  • Budeme ešte o rok? Ale iste budeme, lebo sa to robí v júni. No možno to stihneme do volieb, pravdepodobne, ak sa vám podarí zmeniť voľby na jún.

  • ...uvidíte, že nám tento Liečebný poriadok, ktorého účinnosť si nepochybne schválite od 1. októbra, ďalej rozkolíše našu zdravotnícku ekonomiku a zdravotníctvo skončí s väčšími dlhmi, aké boli v roku 1996. Škoda, že sme technicky zle vyriešili to, aby sa do štátneho rozpočtu dostal dlh takmer 1,4 mld. strát zdravotníckych zariadení počas prerokúvania štátneho rozpočtu. V roku 1995 sa 3 mld. za rok 1994 tam podarilo dostať.

    Pôsobenie v transformácii je jednak tým, že sa nezlepšuje pomer medzi balíkom poskytovaných služieb a balíkom zdrojov, čo je negatívny prvok. Samozrejme, ak sme okrem toho očakávali ďalší transformačný krok v zlepšení humanizácie, to znamená priblížiť starostlivosť k príbytku chorého, k príbytku poistenca, tak v tom je určite pozitívny prvok, lebo sa zavádza platenie agentúr ošetrovateľskej starostlivosti. Predpokladá sa, že ich rozvojom by sa mohla znížiť lôžková časť, náklady na lôžkovú časť.

    Žiaľbohu, keď si pozriete časť, ktorá sa venuje agentúram domácej ošetrovateľskej starostlivosti, strany 96 až 100 - myslím si, že niektoré veci z medicíny viem pomerne slušne, samozrejme, niektoré vôbec nie -, je pre mňa absolútne nepochopiteľné, prečo tu dochádza k takému obrovskému nepomeru medzi administratívnou činnosťou agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Na vypracovanie plánu komplexnej starostlivosti je 400 bodov, ale na výživu bezvládneho pacienta iba 35 bodov, čo prerátané na peniaze, keby bol bod 30 halierov, je na jednej strane 133 Sk, ale na druhej iba 11,50 Sk. Druhá vec je, ako je možné, že sa tam dostal výkon 3396 - odborný nácvik potrebných výkonov pri ošetrovaní chorého v domácnosti. Koho odborný výcvik? Sestier v ADOS-e? Alebo budeme niekoho cvičiť doma? Toto dáva úplne voľnú interpretáciu.

    Ako je možné, že sa sem dostali takéto dva výkony: výkon 3410 - výmena zberného vrecúška s následnou toaletou pri stómii, pričom výkon 3456 hovorí o ošetrení stómie. Ako je možné, že sa tam dostalo vyhotovenie EKG záznamu? Ideme v ADOS-e robiť vyhotovenie záznamov EKG? A ako je možné, že sa tam dostalo orientačné spirometrické vyšetrenie pľúc? Veď to je rozširovanie, veď to je ďalší extenzívny rozvoj. Je to prijaté v koncepcii? Ako je možné, že sa tam dostal kód 3438 - dezinfekcia priestorov germicídnymi žiaričmi? Bude ich niekto rozvážať a robiť? Veď bežne to nerobíme už ani na oddeleniach. Ako je možné, že sa dostali do tejto konfigurácie takéto výkony: 3435 - umelé dýchanie a masáž a o niekoľko stupienkov nižšie poskytnutie predlekárskej pomoci pri náhlych stavoch ohrozujúcich život, čo je to isté. Ako je možné, že sa na strane 100 dostalo pod kódom 3457 podávanie cytostatík do zavedeného katétra? To je intravenózne podanie liekov, čo podľa dnešnej legislatívy nemôže sestra podať bez lekára. Ako je to možné?

    No a potom, samozrejme, je pre mňa úplnou záhadou, ako sa prišlo k takým bodovým zvýhodneniam, ako je napríklad bod 6, že u dieťaťa do veku 7 rokov sa okrem základnej hodnoty pripája plus 75 %. Som pediater a nevidím dôvod, aby som pri znižovaní teploty alebo pri podávaní liekov mal mať zvýhodnenie 75 %. A keď si to pozriete, tak prakticky väčšina pacientov, ktorí budú požadovať ambulantnú starostlivosť, je imobilná s obmedzenou hybnosťou a vlastne tie body pridaním tých 75 %, 50 % budú úplne inak. Pozitívny krok - zaviedli sme bodovanie ADOS-ov, sestier agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ale, žiaľbohu, je to veľmi, veľmi nedostatočne odborne pripravené.

    Pokiaľ ide o ďalší prvok, ktorý možno označiť za pozitívny, to sú spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky. Pán minister to označil ako pokrok. Áno, možno to vnímať ako pokrok vtedy, ak je reálna cena výkonov zosúladená s reálnymi cenami v iných oblastiach poskytovania základnej zdravotnej starostlivosti.

    Všimnite si, že hodnotový rebríček v tomto zákone je taký, že napríklad za komplexné vyšetrenie pacienta, to je výkon číslo 60, dostanete 320 bodov, za výkon číslo 11 - posúdenie závažného, život ohrozujúceho stavu dostanete 300 bodov, ale za výkon číslo 3478 - manipulácia s telom mŕtveho, čo je, samozrejme, pre mňa posvätné, je rovnako 300 bodov. Ťažko sa potom diviť, ako pán profesor Baránik povedal, že systém musí byť zlý, keď náklady vzrástli 3,5-násobne. Chcem vám povedať, pán profesor Baránik, že náklady ešte musia vzrásť mnohokrát, neviem presne odhadnúť o koľko, pretože v tomto Liečebnom poriadku väčšina výkonov, s výnimkou SVLZ, nemá reálnu cenu, nemá reálne bodové ohodnotenie, a preto to vytvára deficit zdravotníckych zariadení. Už nehovorím, aký obrovský deficit je v cene práce.

    Ak je rozpočet nemocnice napríklad vo Švédsku 100 %, tak prevádzkové náklady tvoria priemerne 30 % a náklady na mzdy 70 %. To je cena práce vo Švédsku. Iste, nemôžeme ju dosiahnuť, ale dúfam, že sa bude v priebehu rokov meniť. Dnes máme obrátené garde. Výdavky na mzdy v zdravotníctve, v nemocniciach sú približne 35 %, teraz sa to zvyšovalo, ale bolo to okolo 30 % a zvyšok sú prevádzkové náklady. Náklady na zdravotníctvo, aby sme sa dostali do relácií s vyspelými krajinami, čo, samozrejme, musí ísť súhlasne so zdrojmi, to akceptujem, sa budú zvyšovať. Ale aby sme nepotvrdzovali pravidlá, že zdravotníctvo je čierna diera, ktorá nemá dno, že tam môžete dať čokoľvek, vždy bude málo, štát je nato, aby vytváral regulovaný trh a tento zákon je hlavným nástrojom regulovaného trhu zdravotníckych služieb. A my sme ho schválili nedokonalý, s prehĺbením deficitu, s prehĺbením čiernoty diery.

    Bol by som očakával, že humanizácia a pozitívne prvky v prvej línii, okrem ADOS-u, sa prejavia predovšetkým v preventívnych opatreniach lekára. Žiaľbohu, chýba v tom motivácia.

    K SVLZ, ktorým tak tlieskame - myslím si, že pán profesor ekonómie mi potvrdí jednu vec -, ak máme určené body napríklad za vyšetrenie glukózy, teraz nezáleží na tom koľko, bodové vyjadrenie sa bude meniť z roka na rok podľa toho, aké budú vstupy chemikálií na vyšetrenie glukózy. Tento zákon založí pevnú taxu x bodov a každý rok budeme musieť meniť tento zákon cenovými výmermi.

    Okrem toho rád by som sa opýtal vlastne, čo stojí angiografické vyšetrenie mozgu? Ak si pozriete SVLZ časť Röntgenológia, tak zistíte, že do bodového hodnotenia nie je započítaná kontrastná látka, nie je započítaný katéter a nie je započítaný film. Ak sa dobre pamätám, ale to je celkom jedno, ten výkon je asi 26 000 bodov alebo koľko, vypočítal som, že by to mohlo byť okolo 11 000 korún. A teraz, keď si prepočítate jeden angiografický katéter, nebudem hovoriť, koľko stojí, je to rôzne, ale niekoľko tisíc, kontrastná látka je tiež drahá a filmy k tomu, tak výkon nás stojí možno 20 000 Sk. Pýtam sa, pán minister, máme dnes regulačné mechanizmy nato, aby sme len v správne indikovaných prípadoch robili angiografické vyšetrenia.

    V dôvodovej správe sa na poslednej strane píše, že SVLZ - a pravdepodobne to budete argumentovať - sa nebudú môcť dať použiť bez limitov. A odvolávate sa na pripravované diagnostické postupy, ktoré by kvantifikovali, aké vyšetrenia a koľko ich možno urobiť pre určitú diagnózu. Postupy môžu byť pravdepodobne, ako som informovaný, hotové na jeseň. To znamená tesne, možno sa to podarí súbežne so zákonom.

    Ale pýtam sa, kto pripravuje diagnostické postupy? Pripravuje to skupina biochemických odborníkov. Prosím. Ale neboli k tomu prizvaní všetci odborníci jednotlivých odborov. Môžem povedať za pediatriu. Nikto v pediatrii nevie, ako biochemik stanoví diferenciálnu diagnostiku. Myslím si, že robiť diagnostické postupy len z biochemického hľadiska, bez účasti kliník, to nemožno akceptovať.

    Samozrejme, v tejto súvislosti sa chcem dotknúť aj pozitívne chápaných, napríklad štandardných liečebných postupov. Iste, ako krok je to dobre. Ale keď sa na to pozriete trošku bližšie, tak zistíte, že diagnostické postupy v mnohých kapitolách spracúvali ľudia, ktorí niektoré veci ani nerobia. Ak niekto píše indikáciu na umelú ventiláciu pľúc, keď pacienta dáme na umelý prístroj, a v živote sme to nerobili, tak je to prinajmenšom otázne. A keď sa v týchto veciach ešte nájdu aj odborné chyby, vážne odborné chyby, napríklad v kardiopulmonálnej resuscitácii, tak sa potom pýtam, či je dobré horúcou niťou pripravovať a dávať takéto vážne veci. Ak bude treba, potom môžem dať pánu ministrovi k dispozícii konkrétne veci.

    Diagnostické postupy, o ktoré sa bude opierať tento zákon, by mali byť veľmi starostlivo prehodnotené. Malo by sa kvantifikovať, koľko vlastne bude stáť diagnostika istej choroby a podľa jej výskytu kvantifikovať, koľko nás vlastne budú stáť biochemické vyšetrenia. Tu sa uvádza, že nárast za spoločné vyšetrovacie zložky bude na rok 1,255 miliónov. Ale keď si prečítate správu skupiny, ktorá to pripravovala, tak zistíte, že je na hrane dvoch miliárd. Rozdiel 800 miliónov nie je zanedbateľný. A keď to povedala skupina, ktorá chcela, aby sa to uviedlo, možno pochybovať, či je odhad úplne správny. Predpokladám, že je ešte vyšší. Je to tam, budeme sa s tým boriť.

    Pokiaľ ide o nepomer medzi zdrojmi a nepomer medzi tým, čo všetko sa bude hradiť, viem kvantifikovať podľa prečítania zákona, že sa tu objavili zložky, ktoré by boli určite zvýšili ekonomickú náročnosť systému. Bola tam opätovne daná závodná zdravotná starostlivosť, ktorú sme počas rokovaní dali preč. Ale keby bola postavená koncepcia ekonomizácie, tak by sa tam nebola vôbec dostala. Veľmi starostlivo tam bola urobená akupunktúra, psychoanalýza. To znamená, ak by bola prijatá pevná koncepcia, lobizmy týchto skupín by sa tam nemohli dostať. Našťastie, a dúfam, že snemovňa to schváli. Uvidíme, ako to bude, návrh gestorského výboru je tieto veci vypustiť, no možno hlasovaním sa to skončí inak.

    V prílohe, čo treba skutočne označiť ako pozitívny prvok, je usporiadanie zdravotníckych pomôcok. Je to prehľadné. Ale ak som to porovnával, lebo som porovnával ten starý s novým, jednoznačne mi vychádza, že došlo k nárastu zdravotníckych pomôcok, čo nemožno pozitívne nekvitovať, pokiaľ by sme mali na to zdroje. Preto si myslím, že 108 miliónov korún, čo je odhad zvýšenia, je prinajmenšom nie presne odhadnuté číslo. Treba povedať, že v tvorbe zdravotníckych pomôcok sa niektoré, neviem z akých príčin, vynechali. V pozmeňujúcom návrhu dávam dve zdravotnícke pomôcky, ktoré sú indikované pre deti s cystickou fibrózou a ktoré sa tam vynechali. Bojím sa, že ich neschválite, pretože pripomienky, ktoré prečítal pán poslanec Oravec, sú pripomienky, ktoré som navrhoval a boli odkonzultované na ministerstve zdravotníctva na prijatie. Keďže bola nevôľa klubu HZDS ich prijať, keby som ich predniesol ja, ďakujem pánu poslancovi Oravcovi, že ich predniesol.

    Chcem len povedať, že napriek tomu predkladám ďalšie návrhy. Dal som si tú robotu ešte v noci, pán poslanec Oravec, a skontroloval som to. Zistil som, že ďalšie operačné výkony, ako ste láskavo uviedli, tam chýbajú. Keď ste boli motivovaný tým, že to treba opraviť tak, aby tam neboli tie operačné výkony, neboli ste úplne presný, pretože mnohé, na ktoré som upozornil počas rokovania výboru, ste tam neuviedli. Preto vás budem veľmi pekne prosiť, aby ste ich eventuálne schválili. Ale nechám to na vás. Inak tam zostane, že možno budeme robiť... ale, nebudem impertinentný. K pozmeňujúcim návrhom sa ešte vrátim.

    Teda k zdravotníckym pomôckam toľko. Myslím si, že to je opäť ďalší prvok na zvýšenie ekonomickej náročnosti.

    Ku kúpeľnej starostlivosti. Samozrejme, rešpektujem, že dnes sú všetky kúpele sprivatizované. Chápem, že treba rozširovať pôsobnosť a zlepšovať fungovanie kúpeľov. Len sa pýtam, či máme v odôvodneniach medicínske prvky. Keď ste uviedli, pán minister, že napríklad ozdravovňa Železnô bude prijímať detských onkologických pacientov, chvalabohu. Ale ako je vydokladovaná v ozdravovni Železnô personálna a vedomostná príprava ľudí, ktorí ich budú ošetrovať? Pokiaľ viem, nedošlo tam k žiadnym zmenám, a dávame do kúpeľov novú liečebnú metódu. Pochybujem, že by boli všetky kúpele tak pripravené. Ale pravdepodobne to dobehnú. Áno, myšlienka sa potom dobehne. Je tu celý rad miest, ktoré by nám zaťažili ekonomický systém.

    Ďalším pozitívnym krokom, ktorý uviedol pán minister, je nová kategorizácia liekov. Prosím vás pekne, keď citujem, pán minister, to nie je osobné. Uvádzam zákon, to nie sú výčitky voči nemu ako takému. Veď koncepciu, samozrejme, tvoril celý rezort. Ak sme boli veľmi nešťastní z toho dôvodu, že sa nedajú zaraďovať nové lieky, lebo sa to vydáva zákonom, tak sme dúfali - a to som uviedol na začiatku -, že nový zákon dovolí zavádzať nové lieky, tak ako vznikajú vo svete. Účelom zdravotnej politiky by malo byť to, že keď vznikne nový jedinečný liek, ktorý je eventuálne aj ekonomicky nákladnejší, aby sa čo najskôr dostal k pacientovi.

    Urobili sme len parciálnu zmenu. Nový liek, nová lieková molekula sa bude dostávať do medicíny len cestou zákona, čo je mnohokrát niekoľkomesačná tortúra. Vlastne sme len otvorili možnosť meniť lieky, ktoré nie sú novými molekulami, to znamená nie nové lieky, len staré lieky, ktoré už boli dávno objavené a vyrábajú ich len rôzni výrobcovia pod rôznymi názvami. To znamená, ako keby sme raz Aničku kupovali v zelenej, modrej, červenej alebo onakej sukni. To je, samozrejme, výhodné predovšetkým pre firmy, ktoré po zániku patentovej ochrany nového lieku nabehnú na novú molekulu a začínajú vyrábať svoje výrobky. Nuž, kohože máme v našej republike, komu by zákon v takejto forme mohol poslúžiť? Je to Slovakofarma. Slovakofarma, ktorá nemá na vývoj, pretože vývoj nového lieku stojí približne pol miliardy dolárov. A samozrejme, Slovakofarma má 500 miliónov na Dowinu. Potom je ťažké, aby mala ešte 500 miliónov našich korún na vývoj lieku. Je veľmi dobré, keď vie, že sa to zafixuje na určitých liečivách. Potom si vie minimálne na dva roky urobiť výrobný program, čo bude vyrábať, pretože sa nič nebude meniť a veci pôjdu na odbyt.

    Pripravujeme novelu, ktorá vlastne zhoršuje podmienky na liečbu. Iste, má jeden pozitívny prvok. Snažili sme sa to ekonomizovať definovanou dennou dávkou, ale to je len A. Okrem toho, ako iste sa na ministerstve vie, a to nie je žiadna tajnosť, dennú definovanú dávku určuje WHO a mení ju každý rok. My to podľa tohto zákona nebudeme môcť robiť. Samozrejme, akékoľvek vstupy do zákona, aby sme to prekonali a aby sme mohli dávať nové liečivá, sa nedali urobiť, a vlastne sme dnes v situácii, keď zhoršujeme flexibilitu nových liečebných postupov. Ale nielen to. Má to ešte ďalšiu vec. Keď totiž urobíme niečo v zákonnej norme, ono sa to mnohokrát potom v rôznych situáciách prejaví, ani nevieme ako. Ale tu možno predvídať ako, pretože keď si zaregistrujete nový liek u nás v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv, tak ho môžete používať v nemocnici, pretože si nevyžaduje kategorizáciu, ale obvodný lekár ho nemôže používať. To znamená, keď budeme chcieť liečiť novými liekmi, budeme musieť pacientov prijímať na oddelenie, prijímať na lôžkové časti. Iste, tie Aničky v rôznych sukničkách budeme môcť meniť každý rok, ale povaha Aničky, či bude milá, alebo bude účinná, sa nebude meniť.

    A preto toto považujem za veľmi slabú náplasť na to, aby sme si mohli zagratulovať, že sme zmenili liekovú politiku, ktorú sa, žiaľbohu, ako vidíte, od decembra roku 1994 nedarí realizovať tak, aby sme kontrolovali výdavky na lieky. Výdavky sa zvyšujú. To by asi nebolo zlé, pokiaľ by sme to vedeli poriadne odôvodniť. Ale, žiaľbohu, sú mnohé úniky, ako povedal aj pán profesor. Jeden z nástrojov, ktorý máme, je kategorizácia, ktorú treba flexibilne každý polrok meniť, nútiť výrobcov, aby si konkurovali, aby prišli s nižšími cenami rovnako dobrých výrobkov. Ale nemáme ju v rukách a nebudeme mať minimálne jeden rok. A koľko je to strát, koľko peňazí, ťažko povedať.

    Ak budeme hovoriť o liekovej politike a budeme len hovoriť, že sme obnovili činnosť liekových komisií, ktoré sme mali 40 rokov, urobili sme liekové formuláre, iste, to sú nástroje, ale urobme hlavný nástroj, ktorý v zákone mal byť. Keď sme pri liekoch, v spoločnej správe, ako uviedla pani poslankyňa Aibeková, je na samostatné hlasovanie uvedený bod 3. Vzhľadom na rozsah zákona - vyše 1000 strán - si myslím, že väčšina z vás nemala toľko času, aby ho podrobne prečítala, pretože mnohí z vás sledovali iné zákony. A preto mi dovoľte, ale zároveň aj prepáčte, že tak obšírne o tom hovorím. O 16.00 hodine končíme a dovtedy sa pokúsim skončiť aj ja.

    Pozrite si, prosím vás, bod 3. Chcel by som, keby eventuálne poradil pán profesor Baránik, čo s tým. Napriek tomu, že je ekonóm a vníma to s určitými inými prvkami ako my, možno z toho nájde nejakú vytáčku. Totiž v bode 3 je zamontovaný jeden mechanizmus, ktorý by nám mohol dovoliť spôsob zabezpečenia dostupnosti liekov, ak sa bude meniť kurz koruny, čo sa nedá vylúčiť. To je normálna vec, nechcem strašiť, že sme v nejakej krízovej situácii. Ale, pán profesor, ak klesne kurz koruny a máme presne definovanú dennú dávku a jej cenu, a nebude to zodpovedať, tak na niektoré lieky sa bude musieť začať priplácať a môžu byť nedostupné. Samozrejme, ako správne uviedla pani poslankyňa, tento pozmeňujúci návrh je pravdepodobne v kolízii s ústavou. Čo s tým? V zákone zakladáme možný rozpor nedostupnosti liekov. Neviem, ako to riešiť. Samozrejme, preto som si myslel, že využijeme dva roky na to, aby legislatívci našli taký spôsob riešenia, i keby sa malo vstúpiť do ústavy, aby bol zákon flexibilný, použiteľný, dobrý.

    Dovoľte mi, aby som ešte z vecnej argumentácie prešiel do takej personálnejšej, ako som vnímal pri čítaní tejto novely vzťah predkladateľa k tomuto zákonu. Či to robil starostlivo, alebo nie. Ak si všimnete, mnohé veci boli urobené veľmi povrchne, pretože ťažko možno odpustiť, aby tam ostali lôžkové výkony, operácie, katetrizácie, tak ako ich už uviedol v pozmeňujúcich návrhoch pán poslanec Oravec. Veď predsa toto mohol veľmi jednoducho očistiť v zákone bežný pracovník, bežný lekár ministerstva dajme tomu za jeden týždeň. Ostalo to tam. Spočítal som, že len ja som dal návrh na vypustenie viac ako 100 operačných výkonov. A keby som chcel, aby to bolo presné, musel by som s niektorými odborníkmi konzultovať, čo sa dá robiť ambulantne a čo nie, pretože niektoré veci ani neviem posúdiť. Myslím si, že tieto veci možno vytknúť.

    Samozrejme, to veľké faux pas, prepáčte, pán minister, to veľké faux pas, ktoré sa vám stalo, ako uvádza aj informácia o pripomienkach legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, je, ako je možné, že v jednom zákone sa vyšetrenia, ktoré sú uvedené v spoločných vyšetrovacích zložkách, to znamená napríklad odber krvi, vyšetrenie moču v prvej časti výkonov bodovalo tak diametrálne odlišne, tak, že niekoľko desiatok ideme teraz meniť. Ako je možné, že bola taká asynchrónna činnosť na ministerstve zdravotníctva, keď jedna skupina predložila SVLZ v určitých bodových hodnoteniach, pri korektúre sa desiatky vyšetrení nezmenili vo výkonoch v prvej časti? To je ťažké povedať. A potom aby sme v parlamente odstraňovali technické veci v takých množstvách.

    Dovoľte mi, aby som na záver uviedol toľko. Podľa mňa by sa dnes asi ťažko dali urobiť tu, v tejto snemovni, aj keby sme to prerušili a rokovali na budúci týždeň, koncepčné zmeny tak, aby išli v intenciách transformácie, ktorá nebola zmenená od roku 1992, ako bola prijatá, alebo ak sa zmenila, mala byť uvedená. A vlastne dnes budeme robiť len čiastkové zmeny, ktoré sú mnohokrát iba v dôsledku lobovania niektorých skupín, ktoré zistili, prečítali si, že to tam nie je. To nie je systémový prístup pri schvaľovaní takéhoto zákona.

    Aby som predsa len tiež prispel k určitému zlepšeniu, dovoľte mi, aby som predniesol dva návrhy. Jeden extrémny, ktorý určite očakávate, a je to návrh, ktorý chcem predniesť ako prvý. V zmysle § 82 ods. 1 navrhujem vrátiť návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z. na dopracovanie.

    Ak, samozrejme, tento návrh neprejde, napriek tomu, čo predniesol pán poslanec Oravec, dovoľte mi, aby som predniesol svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré chýbajú, žiaľbohu, v tom, čo predložil pán poslanec Oravec. Ak dôverujete pani poslankyni Aibekovej, čo si myslím, že pravdepodobne bezhranične, dal by som jej pozmeňujúce návrhy. Samozrejme, ona bude mať určitý čas na to, aby ich posúdila aj s pracovníkmi ministerstva zdravotníctva a aby operačné výkony, ktoré pre nedostatok času, že si to pán poslanec Oravec nemohol pozrieť, boli doplnené.

    Mám 11 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkajú operačných výkonov, spolu je to okolo 100 výkonov. Skutočne, ak by ste sa predsa len rozhodli schváliť to, čo predložil pán poslanec Oravec, tak tento Liečebný poriadok by dovoľoval ambulantne robiť kardiochirurgické výkony, výkony hrudnej chirurgie a neurochirurgie, čo je prinajmenšom smiešne.

    Okrem toho mi dovoľte prečítať dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú prílohy číslo 2 v II. časti - Zdravotnícke pomôcky. Dovoľte mi, aby som ich veľmi krátko zdôvodnil. Predovšetkým na strane 147 v skupine N doplniť bod 2 o ušné vložky individuálne k zvukovodnému naslúchadlu. Podľa odborníkov, ktorí pracujú v tejto oblasti, to vypadlo. A v tej istej časti N na strane 146 vo vete, kde sa hovorí, že poisťovňa môže prispievať na akumulátory a baterky dôchodcom, odporúčam, aby na baterky a akumulátory nebol príspevok 200 korún len pre dôchodcov, ale aj pre deti.

    Druhý pozmeňujúci návrh - na strane 116 v skupine K na konci druhého riadka doplniť slová "alergológ". Ide o predpisovanie iných pomôcok pre hendikepovaných, to je K 11, kde alergológ predpisuje inhalačné prístroje pre deti s cystickou fibrózou, ktoré súčasne vypadli. Na strane 133 odporúčam doplniť kód K 00539 - inhalačný prístroj PARI-MASTER plus prístroje na inhaláciu dolných dýchacích ciest, zvlášť u detí s cystickou fibrózou, a kód K 00643 - rehabilitačná, fyzioterapeutická externá pomôcka DESITIN - rovnako na použitie pri liečbe dýchacích ciest.

    Tieto pozmeňujúce návrhy si dovoľujem v písomnej forme aj s podpismi poslancov odovzdať pani spravodajkyni.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    som presvedčený o tom, že ste vnímali môj príspevok do diskusie ako vecnú argumentáciu. Rád prijmem vysvetlenia a rád prijmem opäť vecnú argumentáciu. Ako ste si určite všimli - a pravdepodobne to ohodnotí aj pani poslankyňa Aibeková -, vôbec som neuvádzal stanoviská organizácií, ktoré sa podieľali na vzniku tohto zákona a ktoré mali také rôzne referencie pri prerokúvaní. Celú diskusiu som viedol len z odborného hľadiska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Pán poslanec, povedali ste, že pozmeňujúce návrhy dávate pani spravodajkyni písomne. Dali ste ich všetky, ktoré ste predniesli a ktoré chcete, aby boli zapracované? Aby sa nestalo, že ste niektoré nepovedali a dali ste ich len písomne.

  • Hlas poslanca Šagáta.

  • No musíte ich ústne predniesť, lebo inak nebudú môcť byť dané ako z rozpravy. Preto vás upozorňujem, aby nedošlo zase k omylu. Len stroho ich prečítajte, tak ako ich máte, a tým odznejú v rozprave.

  • Veľmi sa ospravedlňujem. Prosím vás pekne, pokiaľ ešte máte čas, prečítal by som to. Porovnám to s tými návrhmi, ktoré prečítal pán poslanec Oravec, lebo niektoré sú úplne súhlasné. Takže tie vynechám. Poznačil som si to. Ono sa to zhoduje. Ak dovolíte, tak by som ich vynechal.

    Prosím, aby sa na strane 5 vynechali výkony číslo 1, 2 a 3 - to sú rady. Myslím si, že na to, aby sme bodovali, ako radí lekár, treba to dať do kapitácie, lebo je to nekontrolovateľný vznik bodov.

    Podobne na strane 9 vynechať výkony číslo 35, 36 a 37. To sú telefonické konzultácie. To všetko by malo byť v kapitácii, ktorú regulujeme. Vieme ju povedať každý rok cenovým výmerom. Koľko bude kto telefonovať, to nevieme ovplyvniť. Je to otvorený koniec.

    Na strane 21 prosím vynechať výkony 109, 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116 a 119. Nejde o ambulantný výkon, ale o výkon ústavný. Tým nemyslím ústavu, ale ústavnú nemocničnú starostlivosť.

    Na strane 27 vynechať výkony číslo 182, 183, 184, ktoré sa spájajú s výkonom sterilizácie muža. Nebolo by momentálne priechodné, aby sme sterilizovali mužov v ambulancii.

    Na strane 28 vynechať výkony 186, 187, 188, 189, ktoré sa spájajú so sterilizáciou ženy. Opäť sú to výkony ústavnej starostlivosti.

    Na strane 28 vynechať výkony číslo 193, 194, 195, 196, 197, 198, 199. To sú výkony, ktoré sa týkajú prerušenia tehotenstva. Aj pán doktor Belan vie, že prerušenie tehotenstva nerobíme zatiaľ ambulantne. Možno v budúcnosti.

    Na strane 31 vynechať výkony číslo 254, 256, 257, 260 a na strane 32 vynechať výkony číslo 266, 270, 274, 275, 276, 277, 280 a na strane 33 vynechať výkony číslo 281, 282, 285, 286. Sú to všetko výkony, ktoré sa nerobia v ambulantnej starostlivosti.

    Na strane 34 vynechať výkony číslo 305, 306, 307, 308, 310, 311, 312, 315, 316, 317, 318. Na strane 35 vynechať výkony číslo 333 a 334.

    A teraz vám musím povedať celkom okrajovo ešte jednu vec. Skutočne som zákon čítal a prvý variant, ktorý som dostal, vôbec nezodpovedal číslovaniu strán materiálu ministerstva zdravotníctva. Pani poslankyňa je svedkom. Potom mi dali druhú verziu a tam som mnohé strany nenašiel, takže som mnohé ani nemohol pozrieť, ospravedlňujem sa všetkým. Napríklad strany 41 až 51 v mojej verzii nie sú, a preto ani výkony, ktoré tam eventuálne sú, som nemohol vypísať. Ospravedlňujem sa. V noci som už nemohol zohnať ďalší výtlačok.

    Na strane 58 chýba ešte výkon číslo 1020. Na strane 59 chýba u pána poslanca Oravca výkon 1104, teda ho uplatňujem, a výkon 1105, ostatné vynechávam. Na strane 60 výkon 1180, ale ten je uvedený, prepáčte, ruším stranu 60.

    Na strane 73 vynechať výkony číslo 1730, 1733, 1736, 1755, 1759, 1760, 1761. Na strane 74 vynechať výkony 1795, 1800, 1802, 1803, 1815, 1816. Nejde o výkony ambulantnej starostlivosti. Na strane 85 vynechať výkony hrudnej a srdcovo-cievnej chirurgie, neurochirurgie. Na strane 86 vynechať výkony 2947, 2951, 2953 a 2955.

    Ctená snemovňa, vážený pán predseda, vážený pán minister,

    chcem vám poďakovať za pozornosť. Prajem vám príjemný víkend.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Váš výkon bol hodný burzového makléra. Ale myslím to v dobrom.

    Pán poslanec, dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku k nášmu sporu. Asi sme obidvaja mali svoju pravdu. Pretože ja som mal rozhodnutie výboru už dávno, ale výbor dopracúval toto rozhodnutie na základe pripomienok ministerstva zdravotníctva. Z tohto pohľadu sa vám ospravedlňujem. U mňa bola zachovaná lehota, u vás poslancov nie. Ešte raz sa ospravedlňujem. Mali sme nakoniec obidvaja pravdu, ale každý svoju.

  • Tiež sa ospravedlňujem, pán predseda, že som na to upozornil, keďže ste nepoznali skutočnosť, ktorú som vedel ja.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani Kolesárová.

  • Ďakujem za slovo.

    Iste sa zhodnem s pánom docentom Šagátom v tom, čo povedal hneď na začiatku, že transformácia zdravotníctva je zložitý problém. A tiež sa iste zhodnem aj v tom, že Liečebný poriadok je ťažký a vážny zákon. Napokon aj pán minister hneď na úvod povedal, že táto právna norma si nerobí nároky na konečnosť.

    Vzhľadom na to, že ide o taký veľmi ťažký zákon, myslím si, pán docent, že ste trošku málo času venovali pozitívam a veľmi, veľmi ste sa sústredili na to, čo sa vám v zákone trebárs tak celkom nepozdáva. Chcela by som pripomenúť, že do tvorby Liečebného poriadku boli zapojené všetky rozhodujúce subjekty z rezortu zdravotníctva. A veru treba povedať, že ich bola plná kinosála, s ktorými sa náš výbor stretol, rokoval a ktorí si mohli uplatniť, a ako vieme, aj si uplatnili svoje požiadavky. Tá veľká nespokojnosť dosť koliduje s možnosťou zúčastnených zúčastniť sa na pripravovanej norme. Myslím si, že v tomto zmysle váš návrh na stiahnutie zákona nie je správny, a dokonca je to až vec proti zdravotníctvu.

    Ešte by som chcela povedať, že tak, ako sme to konštatovali pri prerokúvaní závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, čo sa týka financovania zdravotníctva, pán minister tieto veci rieši v spolupráci so všetkými dôležitými subjektmi, či so zdravotníckymi zariadeniami, alebo aj s poisťovňami. Myslím si, že takýto skeptický prístup nie je celkom v poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikolášik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som sa vyjadriť k niektorým pasážam vystúpenia docenta Šagáta, ktoré bolo iste veľmi, veľmi konzistentné a zaujímavé. Iste by sa bolo žiadalo, aby aj pochválil niektoré časti takéhoto náročného zákona, ale chcem sa vyjadriť k tým veciam, keď hovoril o transformačných krokoch rezortu smerom k ekonomizácii zdravotníckeho systému. Myslím si, že celkom iste dozrieva čas na to, aby sa prehodnotil spôsob hodnotenia jednak lekárov prvého kontaktu, ale aj hodnotenia a financovania nemocníc. Na jednej strane treba prehodnotiť či áno, alebo nie kapitácia a body. Body prípadne nechať skutočne len ako motivačnú časť hodnotenia lekárov prvého kontaktu na vykonávanie preventívnych úkonov vo vzťahu k pacientovi a asi prejsť na veľmi jednoduchú a pritom takú úpravu, ktorá by nepredražovala systém v ambulantnej starostlivosti, to znamená kapitáciu.

    Dozaista sa treba sústrediť aj na nové prehodnotenie financovania cez lôžkodni v nemocniciach, pretože všetky nemocnice - a tu transformačný krok doteraz absentuje - sa správajú tak, že pacienta držia čo najdlhšie na lôžku, na akútnom lôžku, ktoré je veľmi drahé a ktoré predražuje výdavky na zdravotníctvo, a potom nám chýbajú niekde inde.

    A ešte tretia poznámka k ADOS-u...

  • Ozval sa zvuk časomiery a počítač automaticky prerušil faktickú poznámku poslanca.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Oravec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Z vystúpenia pána poslanca Šagáta jasne vyznelo, že je jediným odborníkom v oblasti zdravotníctva, ktorý má patent na rozum, a jediným človekom, ktorý si uvedenú novelu prečítal, ako to sám pred chvíľou povedal. Podľa neho neexistuje žiadny iný odborník, ktorý by zaregistroval mnou uvedené nezrovnalosti. Blahoželám ku genialite, pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som pripomenúť pánu docentovi Šagátovi, že keď som hovoril, spomínal som hospodárenie zdravotných poisťovní, a to je trošku iné. Vychádzalo mi, že ak rastie jedna zložka nákladov zdravotných poisťovní pre nemocnice, tak to znamená, že potom pre ostatné zložky ostáva menej prostriedkov. A na túto zložku som upozorňoval preto, že ceny týchto výkonov nerástli tak rýchlo, ako rástli náklady. Ale do výkonov sa zapisujú aj niektoré výkony alebo také výkony, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Mám k tomu poznamenané množstvo perličiek, ale uvediem aspoň jednu.

    Napríklad sa vykonala analýza plodovej vody u muža. To znamená, ak sa stávajú takéto anomálie, ak sa stávajú takéto podvody, svedčí to o tom, že je potrebná väčšia kontrola výkonov a kontrola predovšetkým vykazovaných výkonov. Tiež som zdôraznil, že rastom jednej zložky nákladov dochádza k stavu, že medzi nemocnicami v Bratislave sú rozdiely v priemerných platoch až o 6 000 korún. Každý musí uznať, že sú to enormné rozdiely, ktoré by sa nemali vyskytovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Po vypočutí argumentácie pána docenta Šagáta musím konštatovať, že naozaj zákon, ktorý nám pripravilo ministerstvo zdravotníctva a odborníci, je veľmi komplikovaný a naozaj si vyžaduje veľmi veľké úvahy a zvažovanie. Jeho vystúpenie ma utvrdilo v mojich názoroch vo viacerých oblastiach, z ktorých v krátkosti zdôrazním aspoň niekoľko.

    Utvrdil ma v tom, že v zákone nie je dobre vyriešený problém ústavnej starostlivosti a takisto nie je dobre vyriešený problém odborných ambulancií. Keď sa zamyslím nad tým, čo hovoril o ambulantnej starostlivosti a o tom, že v zákone sa dokonca uvádzajú ako možnosti robenia ambulantných výkonov, myslím interrupcie v ambulanciách, prichádza mi na um jeden prípad, ktorý sa stal v Poprade v šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch, keď sa tento výkon urobil v ambulantnej praxi, bol kriminálnym činom a lekárovi hrozila strata diplomu. V zákone sa tento kriminálny čin posúva do roviny, že to bude zákonom umožnené. Čudujem sa pánu Oravcovi, že dal plno pozmeňujúcich návrhov, ale nedal práve také pozmeňujúce návrhy, ktoré zamedzia posunu medicíny smerom k dobrodružstvu, lebo si myslím, že toto je dobrodružstvo, a všetkým, ktorí budú hlasovať za tieto pozmeňujúce návrhy, odporúčam, aby si dali ambulantne urobiť sterilizáciu.

  • Pán poslanec Mikolášik - ešte raz.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Už len krátko. Chcel som sa vyjadriť k otázkam domácej ošetrovateľskej starostlivosti, o ktorej sa zmieňoval vo vystúpení kolega Šagát. Chcel som poznamenať, že áno, experiment bol ministerstvom zdravotníctva vyhodnotený, mali sme to ako bod rokovania vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, ale musím konštatovať jednu vec. Tento systém ešte nerieši priblíženie sa starostlivosti k pacientovi, pretože sa zistilo, a je to pravda, takto to vidia aj ekonomickí experti, že napríklad tieto agentúry sa dajú použiť len v mestských aglomeráciách, dajú sa použiť len vo veľkých mestách, kde sestra, ktorá bude v ADOS-e pracovať, ošetrí na území nejakého sídliska väčší počet pacientov, a len vtedy sa jej aj ekonomicky oplatí takúto prácu vykonávať. Inak v horských oblastiach, kde by to bolo veľmi potrebné a možno ešte potrebnejšie, sa takto postavené ADOS-y, s takouto koncepciou, nevyplácajú a nie je možné ich implementovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mikolášik.

  • Hlasy v pléne.

  • Budeme podávať večeru. Ešte jeden je v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    na úvod chcem urobiť kompliment kolegyni Aibekovej, ktorá mala strašnú prácu. Myslím si, že ešte žiaden poslanec v tejto snemovni sa nemusel podieľať alebo stretávať s takým počtom pozmeňujúcich návrhov pri takej obsiahlej novele zákona. A myslím si, že nikto z nás jej to nezávidí. Viem, že sa starostlivo na to pripravila a bude nás dobre viesť aj hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch.

    Chcem povedať, že máme pred sebou rozsahom úctyhodný materiál, ktorý sa zaoberá novelizovaním zákona o ľudskom zdraví. Liečebný poriadok a jeho novela sa rodili vo veľkých pôrodných bolestiach. Je to predloha, ktorá podľa môjho názoru má ešte stále mnohé nedostatky. Nemožno uprieť snahu ministerstva odstrániť množstvo nedostatkov, nepresností a chýb, s ktorými však pôvodne vláda predložila materiál do Národnej rady. Až prácou poslancov a pripomienkovaním, tak ako to odznelo pred chvíľou, sa podarilo odstrániť veľký počet nedostatkov, chýb a nepresností. Nemalo by sa to stávať.

    Horšie je, že novela zákona číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku má niektoré nedostatky, ktoré možno označiť za systémové, ale ktoré ani dobre mienené pozmeňujúce návrhy nedokázali odstrániť.

    Prvá vec sa týka princípu bezplatnosti zdravotnej starostlivosti zakotvenej v ústave. Domnievam sa, že je potrebné konečne už legislatívne vyriešiť trvalé zneužívanie tohto princípu, ktorý je princípom dobrým, ale zneužíva sa občanmi, ktorí používajú v zdravotníctve zdravotnícke služby tak, že ich zneužívajú a neuvedomujú si, že každý úkon, každý obväz, každá striekačka niečo stojí. Aj neúčelne vynaložený čas stojí peniaze a nemožno ním ani v zdravotníctve plytvať. Dúfam, že symbolický poplatok a otázky, ktoré sa dotýkajú pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme podporili vo výbore pre zdravotníctvo a súvisí s vykonávaním návštevnej služby v príbytku pacienta a jeho zneužívaním, sa podarí legislatívcom dobre vyriešiť. Myslím si, že tento bod bude ešte predmetom vystúpenia kolegu z nášho výboru, ktorý je prihlásený po mne.

    Chcem predsa len povedať ešte taký malý odsek pro futuro. Viete, lekári sú jedinou profesijnou skupinou na Slovensku, ktorí nie sú v praktickom živote chránení Zákonníkom práce ani odborárskymi či tripartitnými závermi a pracovník po vykonaní 8,5-hodinovej nočnej služby musí pokračovať ráno v práci, ťahať ďalších osem hodín. Myslím si, že s tým treba už skoncovať aj v zdravotníctve a zákonný nárok na odpočinok lekárov jednoducho rešpektovať. Alebo skúsime povedať baníkom, energetikom, hutníkom alebo rušňovodičom, aby taktiež pokračovali v práci ráno po nočnej službe. Bolo by to spravodlivejšie a bolo by to egal.

    Vo vládnej predlohe sa naďalej prehliadajú dlhodobo neriešené citlivé otázky dotýkajúce sa zdravia žien a detí. V minulom vystúpení už pri prvom čítaní som sa pokúsil na to upozorniť ctenú snemovňu. Vtedy pán minister povedal, že som neocenil prácu rezortu a dvadsať minút som hovoril o nejakej sterilizácii, o nejakej problematike oplodnenia v skúmavke a o nejakých interrupciách. To sú veľmi dôležité oblasti, nie sú to nejaké oblasti, ale sú veľmi dôležité. Možno nie sú dôležité v nejakom kožnom lekárstve alebo v zubnom lekárstve, ale celkovo sú veľmi dôležité. Znova ich predostriem.

    Myslím si, že in vitro fertilizácia by nemala byť hradená zo zdravotného poistenia. Zo strany rezortu i vlády je nezodpovedné a je v nesúlade s programovým vyhlásením vlády, že podporuje, nabáda a zákonom ustaľuje manipuláciu s ľudskými zárodočnými pohlavnými bunkami, so vzniknutými ľudskými zárodkami - embryami spôsobom, ktorý odporuje nielen lekárskej etike, ale i základnému postoju úcty k životu. Naopak, plytvá sa tu aj finančnými prostriedkami. Len jeden z výkonov in vitro fertilizácie stojí vlastne po dokonaní okolo pol milióna korún a pripočítajte si k tomu ešte ďalšie veci, ako je špeciálny zdravotný materiál, pobyt v nemocnici, starostlivosť, platy atď. Vedome vyhadzujeme do vzduchu a von oknom peniaze potrebné trebárs na liečbu detských ochorení, ako je spomínaná cystická fibróza, respiračné insuficiencie, astmy, onkologické ochorenia detí a dospelých, alergické ochorenia. Potom nám na tieto veci chýbajú peniaze. Alebo operácie srdca u detí, ktoré sú veľmi úspešné, veľmi veľa stoja, ale tieto operácie sú neporovnateľne úspešnejšie ako spomínané fertilizačné metodiky in vitro. Už nespomínam rôzne potreby zdravotníctva v oblasti prevencie, v oblasti očkovania atď.

    No a potom tu bezradne stojíme my, parlament, krčíme ramenami, že na to peniaze nie sú, že v systéme chýbajú prostriedky a že sa všetko zaplatiť nedá. Pýtam sa vás preto, prečo vkladáme peniaze do metodiky, ktorá je len v 6 až 8 percentách úspešná. Stále som od nikoho nepočul, že by som nemal pravdu. Skúste v inej oblasti zavádzať, podporovať a platiť takto neúspešné metodiky. Zo 100 pokusov na človeku len v 6 až 8 percentách je úspešná, v ostatných 90 % a viac pacientiek odchádza neuspokojených a peniaze sú jednoducho vyhodené.

    Pripomínam vám, aká je vlastne medicínska prax ešte v ďalšom. Už som to hovoril, ale teraz trošku z iného pohľadu. Totiž pri oplodnení v skúmavke a ďalšej manipulácii, aby sa zvýšila úspešnosť uhniezdenia plodu v maternici, vkladajú sa, implantujú sa súčasne dva až tri zárodky naraz. Ak sa ujmú, rastú ďalej všetky. Keďže záujemkyňa o dieťa si neželá mať dvojičky alebo trojičky, potom sa musia tieto nadbytočné, nadpočetné plody operatívne odstraňovať. Odstraňujú sa ľudské bytosti, pretože tieto plody sú samozrejme navzájom rovnocenné s tým prvým, ktoré má to šťastie a je ponechané, aby rástlo ďalej a bolo donosené.

    Vážení priatelia, ak budete hlasovať za takýto Liečebný poriadok, ktorý by nebol v tomto ohľade zmenený, budem sa uchádzať o možnosť zmeniť v tomto ohľade predloženú novelu, schválite potom i tieto neľudské praktiky inak slovenského, mladého a národného zdravotníctva.

    V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť, že v texte, myslím, na strane 7 predlohy, sa stále so železnou pravidelnosťou spomína starý socialistický a, žiaľ, stále platný zákon číslo 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý je dávno prekonaný a je obsolétny. Očakával by som, že sa tento zákon predloží v súvislosti s novelou Liečebného poriadku už v novej podobe, kde by sme konečne už skoncovali s tými doteraz platnými praktikami, kde je možné indikovať umelé prerušenie tehotenstva prakticky na základe hociktorej diagnózy. Taký široký je indikačný zoznam.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle platných ustanovení o rokovacom poriadku uchádzam sa o podporu ďalších potrebných 16 poslancov o podporu dvoch jednoduchých, pripomínam, dvoch jednoduchých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil v písomnej forme aj s odôvodnením, ktoré by som asi mal prečítať.

  • Pozmeňujúce návrhy? Samozrejme, prečítajte ich.

  • Prosím, pozmeňujúce návrhy znejú takto:

    1. V § 33 vypustiť bod 3 s novým znením, ktoré sme vo výbore dostali. Citujem: "Zdravotné indikácie, pri ktorých sú zdravotné výkony pri umelom oplodnení nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca, sú uvedené v prílohe číslo 1, časť VII." Ostatné odseky prečíslovať.

    2. Druhý pozmeňujúci návrh sa dotýka práve prílohy v časti VII, to je príloha číslo 1, kde za bodom 8 sú vypočítané jednotlivé indikačné diagnózy. Navrhoval by som pozmeniť text posledného odseku, ktorý je pod týmito diagnózami uvedený, takto: "Výkony umelého oplodnenia sa vykonávajú v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach. Zo zákonného poistenia sa uhrádzajú" - a teraz vsunúť, resp. zmeniť text na nový text - "najviac dva cykly výkonov asistovanej reprodukcie u žien" - a tu je druhá malá zmena - "do 36. roku života." Chcem pripomenúť cteným poslancom a poslankyniam, že aj podľa odborných prameňov je úspešnosť i takej dubióznej metodiky úspešnejšia skôr u mladších žien a myslím si, že skrátenie z veku 38 na 36 by bolo plauzibilné.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    napriek tomu, že na úvod mi pán poslanec Mikolášik vyjadril poďakovanie za prácu, ktorú som odviedla, dovolím si s ním nesúhlasiť v názoroch, ktoré predniesol o umelom oplodnení. Dovolím si takto reagovať nielen ako poslankyňa, ale aj ako žena a ako psychologička, pretože viem, čo robí s manželstvom, keď partneri nemôžu mať dieťa, čo robí so psychikou ženy, keď sa beznádejne roky a roky pokúša rôznymi liečebnými prostriedkami otehotnieť. Myslím si, že aj keď to je len 6 až 8 %, nevyvraciam tieto čísla, ani ich nepotvrdzujem, ale verím, že je to tak. Myslím si, že je to 6 až 8 % zachránených žien a možno aj zachránených manželstiev. Rozhodne nemôžem s týmto súhlasiť a myslím si, že krajiny Európskej únie, ktoré sú nám často dávané za vzor, práve v tomto oveľa dlhšie robia umelé oplodnenia, a napokon aj Spojené štáty, ktoré takisto sú nám často dávané za vzor.

    A čo sa týka umelého prerušenia tehotenstva, na to som už reagovala v minulom vystúpení, ale zareagujem znovu. Vo výbore sme preberali správu o sociálnej situácii obyvateľstva v Slovenskej republike za rok 1996, kde sa konštatuje, že počet interrupcií z roka na rok klesá, v porovnaní s rokom 1989 za minulý rok to bolo o 48 % menej. Myslím si, že zákon, aj keď je prijatý v minulom režime, asi nebude až taký zlý, a zopakujem to, že každý poslanec má právo dať novelu tohto zákona. A počas 5 rokov, ktoré som v parlamente, som takúto novelu od poslancov nevidela predloženú. A myslím si, že tu je parketa KDH, ktoré je takéhoto zmýšľania a takýto zákon mohlo predložiť.

  • Ďakujem.

    Ešte faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem sa vyjadriť a veľmi ma zaujala argumentácia, ktorú povedal pán kolega Mikolášik v súvislosti s tým, aké financie a koľko financií, ako zdôvodňoval to, koľko ministerstvo zdravotníctva chce dať na také neadekvátne a málo efektívne liečebné procesy, ako je umelé oplodnenie. Takisto aj v súvislosti so spoločnou správou, kde sa hovorí o zachovaní zdravia poistenca, ktoré je síce podľa WHO, ale dá sa povedať, že podľa štatistík zdravotných ústavov sú jednoznačné choroby, ktoré vládnu aj na Slovensku. Sú to srdcovo-cievne a onkologické choroby, na ktoré by sa malo zdravotníctvo aj ministerstvo zdravotníctva sústrediť a najmä tu by malo dávať financie.

    Dovoľte mi vysloviť môj názor. V tomto zákone vidím jeden paradox. Na jednej strane zdravotnícke zariadenia bojujú o prežitie, nemajú ako opravovať strechy, nemajú ako operovať, nemajú na platy pre lekárov, a na druhej strane vy, páni poslanci, ktorí navrhujete takéto zmeny a súhlasíte s ministerstvom zdravotníctva, takto chcete vyhadzovať neefektívne peniaze. Už niekoľkokrát som hovoril o tejto téme. Pani kolegyňa Aibeková, nereagujem na vás, reagujem na pána kolegu Mikolášika. Chcem vám povedať, že dnes doobeda sme schvaľovali, páni poslanci, ustanovenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda a jednoducho cirkev neuznáva tieto metódy. Takže keď chcete na jednej strane schvaľovať kresťanskú univerzitu a na druhej strane prijímať takéto zákony, tak sa správate ako farizeji.

  • Potlesk a šum v sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je po 16.00 hodine. Chcem sa spýtať, či budeme rokovať ďalej, aby mohol predniesť svoj diskusný príspevok aj pán Ferkó.

  • Hlasy z pléna.

  • Myslím si, že by sme mohli dokončiť rozpravu. Aj tak bude potom potrebné spracovať výsledky, rozdať ich poslancom, lebo si myslím, že ani tie, ktoré navrhol pán Šagát, poslanci nemajú. Čiže hlasovalo by sa až na budúci týždeň. Áno?

    Pán poslanec Ferkó, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol niektoré pripomienky týkajúce sa predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Ide o veľmi závažnú a dávno očakávanú novelu pôvodného zákona zo strany zdravotníckeho personálu a hlavne lekárov. Ako lekár, ktorý sa deň čo deň stretáva v praxi s nedostatkami súčasného Liečebného poriadku, rád by som sa zmienil o niektorých pripomienkach v krátkodobom a dlhodobom časovom horizonte, ktoré by zefektívnili a spriehľadnili hlavne spôsob financovania zdravotníctva. Som si vedomý, že svojím vystúpením nemôžem zmeniť filozofiu predkladaného návrhu zákona, ale vzhľadom na to, že sa v budúcnosti aj tak nevyhneme ďalšej novelizácii, dovolím si predložiť aj niektoré pripomienky týkajúce sa ďalšieho vývoja zdravotnej starostlivosti a spôsobu financovania zdravotníctva.

    Platný Liečebný poriadok v otázke financovania zdravotníctva predstavuje otvorený systém, čo je charakteristické aj pre predkladaný vládny návrh. Vzhľadom na to, že takýto systém financovania na základe zdravotného poistenia prebieha už tretí rok, lekárska obec právom očakávala zjednodušenú formu vykazovania výkonov na základe bodovníka paušálnym vykazovaním na jedno ošetrenie - vyšetrenie.

    Na základe štatistických ukazovateľov výkonnostných parametrov je daná možnosť vyčísliť priemerný počet ošetrení a priemerný počet výkonov na jedno ošetrenie - vyšetrenie tak v primárnej ambulantnej starostlivosti ako aj v sekundárnej ambulantnej starostlivosti. Zavedením paušálnych výkonnostných ukazovateľov na jedno ošetrenie - vyšetrenie by sa v určitom zmysle slova viac spriehľadnilo aj financovanie zdravotníctva. Ak by sme k tomu pripočítali priemerný počet ošetrených pacientov na jedného lekára v primárnej ambulantnej starostlivosti, ako aj osobitne priemerný počet ošetrených pacientov podľa odbornosti v špeciálnej ambulantnej starostlivosti, tak by sme tým mohli docieliť polouzavretý systém financovania zdravotníctva.

    Pokiaľ ide o ústavnú zdravotnú starostlivosť, odporúčam prejsť z doterajšieho systému financovania za lôžko a deň na financovanie podľa diagnózy.

    Teraz mi dovoľte, aby som po všeobecných pripomienkach predložil konkrétny doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, že pani spoločná spravodajkyňa podobný návrh spoločnej správy označila za protiústavný, prvý svoj návrh sťahujem a dávam ďalší pozmeňujúci návrh.

    V prílohe 7 - Zdravotnícke pomôcky skupinu D - Zdravotnícke pomôcky pre diabetikov odporúčam doplniť o kódy D 29474, glukometer D con cabrio a D 29 475 testovacie prúžky C-TEST.

    Zdôvodnenie. Ide o glukometer tretej generácie a o testovacie prúžky s vysokou presnosťou, spoľahlivosťou a veľmi jednoduchou obsluhou na stanovenie glykémie v domácom prostredí s konzekvenciou úpravy liečby a s následnou lepšou kompenzáciou diabetu. Ide o odporúčanie tejto pomôcky na všeobecné používanie v diabetologickej praxi aj hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre diabetológiu MUDr. Vozárom, CSc.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ferkóovi.

    Páni poslanci, do rozpravy je ešte prihlásená pani poslankyňa Sudeková. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa Sudeková bude poslednou vystupujúcou v rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    skutočne budem hovoriť veľmi krátko. Dovoľte mi, aby som predniesla dva pozmeňujúce návrhy k Liečebnému poriadku. Návrhy podporili 16 poslanci, ako ste ich dostali na stôl. Obidva návrhy sa týkajú časti III - Stomatológia.

    Prvý návrh: Na strane 211 výkon N 01 ústna hygiena - profylaktická inštruktáž navrhujem znížiť bodovú hodnotu z 300 na 100 bodov. Myslím si, že táto navrhovaná hodnota je neopodstatnene vysoká, pretože časová a materiálová náročnosť zďaleka nezodpovedá navrhovanej výške. Odporúčam 100 bodov, ktoré sú primerané.

    Môj druhý návrh: Na strane 212 odporúčam vypustiť výkon N 40. Ak by sme tento výkon nevynechali, mohlo by dochádzať k duplicitnému vykazovaniu vlastne podobného výkonu, kde by sa vykazovala kolektívna aj individuálna inštruktáž o ústnej hygiene u toho istého dieťaťa.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť aj za podporu.

  • Ďakujem aj ja.

    Nikto nemá faktickú poznámku. Končím rozpravu.

    Pani spoločná spravodajkyňa, keby ste odovzdali na organizačnom odbore pripomienky, ktoré neboli rozdané poslancom, aby mohli byť spracované a rozdané poslancom.

    Pán minister, dnes sa nebudete vyjadrovať, až keď budeme pokračovať.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    končím dnešné rokovanie. Stretneme sa v utorok o 10.00 hodine.