• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram tretí deň rokovania 30. schôdze Národnej rady.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie na dnešnej schôdzi požiadali poslanci Delinga, Magvaši, Slobodník, Belohorská, Figeľ, Fogaš, Fico a Prokeš.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa schváleného programu pokračujeme deviatym bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nechajte ma dohovoriť. Včera sme skončili hlasovanie s tým, že nebol dostatok poslancov. Hlasovanie o treťom čítaní, resp. pokračovať v rokovaní tretím čítaním sa môže po skončení druhého čítania až na druhý deň, najskôr na druhý. Skôr sa nemôže a lehotu určuje predseda Národnej rady.

  • Reakcie poslancov.

  • Ak chcete, tak vám oznamujem, že som dal do programu na utorok o 10.00 hodine hlasovanie k tomuto zákonu. Druhé čítanie sa skončilo.

  • Hlasy v sále.

  • Druhé sa čítanie skončilo. Prečítajte si rokovací poriadok.

    Páni poslanci, môžem vás požiadať o päť minút, aby ste si zobrali rokovací poriadok, tí, ktorí protestujete, a nalistujte si - v druhom čítaní sa nehlasuje o zákone ako celku. Hlasuje sa v treťom čítaní.

  • Reakcie poslancov.

  • Samozrejme, že nie. V treťom čítaní sa hlasuje o celku a tretie čítanie určí predseda Národnej rady.

  • Výkrik poslanca: Ale však sa hlasovalo o jednom pozmeňujúcom návrhu.

  • Pokoj, páni poslanci. Dal som vám päť minút. Prečítajte si rokovací poriadok.

  • Hlasná vrava v sále.

  • V mene poslaneckého klubu KDH navrhujem, aby sme rokovali o tomto bode programu teraz. Pripomínam, že podľa rokovacieho poriadku, ak sa pridajú ešte dva kluby, tak je povinnosťou o tom hlasovať.

  • No vidíte, že rokovací poriadok pomáha. Presne tak, to je ďalšie riešenie.

    Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, chcel som dať podobný návrh ako pán poslanec Mikloško. Druhé čítanie sme včera ukončili hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch. Tretie čítanie ste vy navrhli na utorok o 10.00 hodine, pán poslanec navrhuje teraz. Treba hlasovať o procedurálnom návrhu a nič sa nedeje.

  • Presne tak, ako hovoríte. To je druhý klub, ešte jeden klub.

    Pán poslanec Kováč.

  • Pripájam sa k návrhu ako tretí klub.

  • Ďakujem. Prosím, páni poslanci, navrhol som snemovni, že bude tretie čítanie k bodu o STV 2 v utorok o 10.00 hodine. Tri kluby chcú dať návrh, aby hlasovanie bolo ešte dnes, teraz hneď.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, aby bolo tretie čítanie teraz. Vždy sa dohodneme, len netreba kričať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Prejdeme k tretiemu čítaniu.

  • Neustály šum v sále.

  • Bod programu, ktorý sme dohodli pri schvaľovaní programu, ktorý prednáša pani ministerka školstva, bude ako druhý bod dnešného programu.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu

    o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 656.

    Prosím pána poslanca Milana Ftáčnika, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a poslanca pána Ľuba Romana, aby zaujal svoje miesto.

    Chcem len pripomenúť, že včera v druhom čítaní sme schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynul zo spoločnej správy.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Rokovací poriadok aj v tomto prípade mi prikazuje, aby som otvoril rozpravu. Pýtam sa, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto zákonu.

    Nikto sa nehlási, takže uzatváram rozpravu.

  • Šum v sále.

  • Prosím, páni poslanci, o pokoj, aby sa zase neurobili chyby a budete protestovať.

    Chcem len podotknúť, že na pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb vzťahujúcich sa na schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v druhom čítaní a návrh na opakovanie druhého čítania je potrebných 30 podpisov poslancov. Takže aby sme zbytočne nedávali návrhy v rámci tohto konania.

    Pán poslanec Ľubo Roman, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Keďže v tomto konaní neboli podané žiadne doplňujúce návrhy prostredníctvom poslancov, môžeme pristúpiť k hlasovaniu v rámci tretieho čítania o zákone ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánom poslancom Ftáčnikovi aj Ľubovi Romanovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 668. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1596.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh zákona odôvodní ministerka školstva Slovenskej republiky pani Slavkovská.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Prosím pani ministerku, aby predniesla návrh. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991...

  • Ešte raz, páni poslanci, prosím o pokoj.

  • ...Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 30. apríla 1997 číslo 307, ktorým som bola poverená uviesť vládny návrh zákona v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä vymedzenie kompetencií orgánov štátnej správy na úseku telesnej kultúry a rámcové ustanovenie úloh obcí, občianskych združení a ďalších subjektov pôsobiacich v oblasti telesnej kultúry. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť orgánov miestnej štátnej správy, krajských úradov a okresných úradov, ktorá je v súčasnosti iba všeobecne upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predložený návrh obsahuje aj novelu zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá reaguje na zmeny v činnostiach, v ktorých sa môže podnikať na úseku telesnej kultúry, a vypúšťa koncesované činnosti, ktoré majú charakter viazaných činností a sú zahrnuté do novoformulovaných viazaných činností.

    Návrh zákona ďalej ustanovuje zriadenie Akreditačnej komisie ako poradného orgánu ministerstva školstva, ktorá bude na základe podmienok určených zákonom odporúčať ministerstvu vydanie potvrdení o akreditácii pre vzdelávacie zariadenia v oblasti telesnej kultúry.

    Čo sa týka podnikania v oblasti telesnej kultúry, právnická alebo fyzická osoba môže podnikať v oblasti telesnej kultúry podľa osobitných predpisov, napríklad Obchodný zákonník a živnostenský zákon. Tento právny stav návrh zákona nemení, bol platný aj doteraz.

    Návrh zákona tiež zohľadňuje medzinárodné dokumenty o športe, predovšetkým Európsku chartu o športe. Znenie navrhovaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložené znenie návrhu zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani rozpočty obcí a nezakladá nárok na zvýšenie pracovných síl. Zásadné pripomienky Legislatívnej rady i vlády Slovenskej republiky sme akceptovali a boli v návrhu uplatnené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pre tento návrh zákona ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Halabrín, preto ho prosím, aby nás informoval o prerokúvaní uvedenej novely vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 668, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 5. mája 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a predseda Národnej rady Slovenskej republiky ho zaradil na rokovanie 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Predmetný návrh zákona spĺňa aj z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona a pripomienky budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu a skvalitneniu návrhu tohto zákona.

    Ako spravodajca výboru podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1452 zo dňa 6. 3. 1997 prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 19. septembra 1997 odo dňa prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor ho prerokoval do 26. septembra 1997.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Nedostal som doteraz žiadnu písomnú prihlášku ani od zástupcov klubov, ani od jednotlivých poslancov. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Ďurišinová, mám to považovať za prihlášku do rozpravy? Takže do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Ďurišinová. Keďže nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pani poslankyňu, aby vystúpila.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k predloženému návrhu zákona o telesnej kultúre, ktorý - musím povedať - prišiel pre mňa ako blesk z jasného neba, hoci sa medzi športovou verejnosťou už dávnejšie hovorí o potrebe novelizácie zákona číslo 198/1990 Zb. o telesnej kultúre. Tento návrh pôvodný zákon ruší a zároveň sa snaží reagovať na nové územnosprávne členenie. Zdôrazňujem, snaží, lebo tu treba povedať, že výkonné nástroje a finančné prostriedky zostanú v rukách úradníkov v krajoch a okresoch. Čiže ide o ďalšie odčerpávanie finančných zdrojov určených na šport, terciárnou sférou.

    Aj postavenie nevládnych organizácií je v predloženom návrhu len okrajové, pričom zodpovednosť za rozvoj a výsledky zostane v prvom rade na občianskych združeniach, ako sú Slovenský olympijský výbor, Slovenský zväz telesnej kultúry a športové zväzy. Na rozdiel od pani ministerky chcem povedať, že Európska charta o športe v stručnosti hovorí, že v oblasti športu a telesnej kultúry sú hlavnými garantmi rozvoja mimovládne organizácie. Tento návrh zákona ale posilňuje postavenie štátnej správy práve na úkor týchto organizácií. Je ešte viacero závažných pripomienok, o ktorých by som hovorila v prípade druhého čítania, ale myslím si, že o takom dôležitom zákone pre športové hnutie by bola potrebná oveľa širšia diskusia medzi športovou verejnosťou.

    Mám k dispozícii a som ochotná poskytnúť aj podobné už prijaté zákony či už v Poľskej republike, Nemeckej spolkovej republike, Dánsku, kde je v oveľa širšom diapazóne obsiahnutá problematika športu ako takého, vrcholového športu a je tam veľa, veľa iných vecí, ktoré by sme naozaj mohli aplikovať aj v tomto našom zákone.

    Na záver mi dovoľte vyjadriť takú kritiku do vlastných radov. Kolegovia, keď si pamätáte na začiatku tohto volebného obdobia sme zriadili športovú komisiu a tí kolegovia, ktorí neboli v tejto športovej komisii, nám v dobrom zmysle slova závideli. Neviem, či je to už dôsledkom toho, že pán Haťapka odišiel z parlamentu, alebo našou lenivosťou, tá komisia v podstate prestala ako taká fungovať. Myslím si, že tento návrh zákona, ak prejde do druhého čítania, a to predpokladám, že až v septembri sa bude rokovať v druhom čítaní, by mal trošku byť takým impulzom pre nás, aby sme sa stretli, aby sme naozaj prebrali rôzne metódy, spôsoby, aby sme tento zákon prijali v takom obsahu, aby naozaj vyhovoval širokej športovej verejnosti, a nielen možno pár úradníkom alebo nejakým pracovníkom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bolo jediné vystúpenie v rámci rozpravy. Keďže nie sú ani faktické poznámky, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pani ministerka zrejme nebude vystupovať. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu - tiež nie.

    Môžeme pristúpiť, pán spoločný spravodajca, k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Opakujem odporúčanie z môjho úvodného vystúpenia, kde odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh tohto zákona sa prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam prideliť v druhom čítaní tento zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci...

  • Prosím, hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby sme zaradili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže zaradili sme túto novelu zákona na rokovanie v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať ešte podľa § 74, pán poslanec.

  • Áno. Budeme hlasovať o tom, že v druhom čítaní budú mať pridelený tento návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, kde za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a zároveň termíny, v ktorých by ho prerokovali. Výbory, ktoré ho majú pridelený, od 19. septembra 1997 a gestorský výbor do 26. septembra 1997.

  • Takže hlasujeme podľa § 74 o pridelení tohto zákona výborom a o lehotách na jeho prerokovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie.

    Ďakujem vám pekne, pani ministerka, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Dvadsiaty druhý bod, tlač 679, ktorým je vrátený zákon o revitalizácii podnikov, podľa schváleného programu budeme prerokúvať v stredu 2. júla.

    Takže pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 618 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 618a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ľubomír Javorský.

    Prosím pána ministra, aby predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    predkladaná právna úprava bola vypracovaná v záujme zdokonalenia a zlepšenia časti právneho poriadku v oblasti kultúry vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 49/1996 Z. z....

  • Páni poslanci, prosím, aby bolo menej hluku v rokovacej miestnosti.

  • ...už nezodpovedá súčasným podmienkam. Návrh zákona reaguje v tomto smere na požiadavky spoločnosti a vytvára predpoklady na ďalšie zachovanie súčasti národného kultúrneho dedičstva, univerzálnu bibliografickú kontrolu, získanie štatistických údajov o tlačovej produkcii, zabezpečenie výskumných materiálov, budovanie fondov knižníc, ako aj poskytovanie oficiálnych dokumentov a informácií. Táto úprava je prínosom aj z hľadiska naplnenia základných ústavných práv, článok 26, 42 a 43 - sloboda vzdelávania, vedeckého bádania, prístup ku kultúrnemu bohatstvu a právo na informácie.

    Nový návrh zákona akceptuje rýchly rozvoj najnovších informačných technológií, vznik nových audiovizuálnych nosičov a ukladá zákonnú povinnosť odovzdávať povinné rozmnoženiny slovenského audiovizuálneho diela aj v elektronickej forme. Súčasne sa zosúlaďuje právny stav so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii. Vzhľadom na neplnenie povinností zo strany vydavateľov návrh zákona jednoznačne definuje práva a povinnosti až po možnosť uloženia sankčných opatrení. Nové územnosprávne členenie Slovenskej republiky si vyžiadalo zmeniť filozofiu zákona. Návrh zákona poskytuje rovnocenný prístup občanov Slovenskej republiky k povinným výtlačkom v každom kraji v príslušnej krajskej štátnej knižnici, a to na rozdiel od predchádzajúceho postupu, keď poskytovanie povinných výtlačkov vysokoškolským knižniciam podľa tematických odborov - ekonomika, medicína, technika, lesníctvo atď. vnášalo nejednotnosť a spory medzi knižnicami a vydavateľmi.

    V súvislosti s prijatím nového zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej, ktorým sa mení právne postavenie Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej, sa uskutočňujú v návrhu zákona príslušné právne úpravy. Taktiež sa v § 2 dopĺňa nový odsek 8, ktorého cieľom je zákonným spôsobom zakotviť možnosť vydávania periodických publikácií a neperiodických publikácií v jazyku národnostných menšín a tiež v iných jazykoch pri dodržaní ustanovení tohto zákona a iných osobitných predpisov.

    Návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel prešiel rokovaním v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky: v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Predkladateľ plne akceptoval pripomienky a návrhy poslancov, súhlasí v plnom rozsahu so znením spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených a pozmeňujúcich návrhov predložiť na druhé čítanie a bez rozpravy schváliť v treťom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj vám.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi. Je ním opäť pán poslanec Halabrín. Prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a najmä, aby odôvodnil stanoviská gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel (tlač 618) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor podáva podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 605 z 13. mája 1997 pridelila tento návrh zákona o povinných výtlačkoch na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu tohto zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi tak, ako ich máte uvedené v tlači 618a.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11, 15, 17, a schváliť ich a jednotlivo o bodoch 12, 13, 14 a 16 a tieto takisto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel (tlač 618), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona, ktorý som predkladal, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý bol gestorským výborom, číslo 428 dňa 18. júna 1997, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Halabrínovi.

    Keďže gestorský výbor neodporučil návrh zákona vrátiť, odporučil ho prerokovať v tomto čítaní, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Rusnáková, pani poslankyňa Bieliková. Nikto viac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pani poslankyňu Rusnákovú o jej vystúpenie.

  • Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vystúpila len s krátkym návrhom, ktorý dokonca nebude mať ani formu uznesenia Národnej rady, ale je to skôr odporúčanie, o ktorom chcem informovať a ktoré dávam do pozornosti Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súvislosti s týmto zákonom je dobré položiť si otázku, ako by mali periodické a neperiodické publikácie slúžiť občanom a ako by im mali slúžiť aj iné tlačoviny. Myslím si, že by bolo vhodné, keby aj správy o schôdzach Národnej rady boli čím viacej dostupné aj pre občanov, ktorí by mali záujem vedieť o tom, ako sa rokuje na schôdzach Národnej rady, a mali by byť viac dostupné, samozrejme, aj tým úradom, ktoré s nimi pracujú a ktoré môžu odtiaľ získavať dôležité informácie. Práve preto si myslím, že by bolo vhodné, aby okrem tých záujemcov, ktorým Národná rada zasiela záznamy a správy o zasadnutiach schôdzí Národnej rady, aby boli dané k dispozícii aj ďalšiemu okruhu ľudí, a to okresným a krajským úradom kvôli informovanosti samotných pracovníkov a okresným a krajským knižniciam, ktoré by vlastne mohli vytvárať priestor na to, aby tieto informácie boli dostupné pre širší okruh verejnosti. Práve preto odporúčam, aby Kancelária Národnej rady zasielala výtlačky správ o schôdzach Národnej rady okrem doterajším záujemcom aj krajským a okresným úradom a krajským a okresným knižniciam.

    Nedávam to ani ako návrh na uznesenie, opakujem, pretože viem, že Kancelária Národnej rady bez problémov vychádza v ústrety každému záujemcovi, ktorý má snahu dostať sa k týmto správam, neodmieta ich zasielanie, je v tomto veľmi praktická, veľmi promptná, takže skôr len upozorňujem na to, že by bolo dobré okruh informovanosti rozšíriť aj o tieto úrady a ďalších občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bieliková.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesla jeden pozmeňujúci návrh, a to z toho dôvodu, že sme vo výbore tento návrh zákona nemali. Mám 15 podpisov, preto mi dovoľte, aby som ho predniesla.

    Ide o to, čo som navrhovala pri návrhu zákona o audiovízii, čiže o fotografiu, o fotografiu ako dokument. Argumentovala som tým, vtedy napríklad rokom 1968, že po tých udalostiach sa napríklad fotografické archívy ničili a v podstate len zázrakom sa našli fotografie napríklad aj môjho manžela z toho obdobia. Teda mi dovoľte, aby som navrhla v § 2 ods. 3 doplniť za slovo "literárneho" slovo "fotografického" a potom pokračovať v texte, to znamená, že § 2 ods. 3 by znel takto: "Neperiodická publikácia je účelová tlačovina, rozmnoženina literárneho, fotografického, vedeckého alebo umeleckého diela" atď. Okrem iného možno to odôvodniť aj tým, že napríklad vo francúzskom zákone tiež majú fotografické dielo.

    Prosila by som vás, aby ste tento návrh podporili už v mene toho, že fotografia je skutočne významným dokumentom o významných historických a iných udalostiach v živote spoločnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. To bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa k rozprave chce vyjadriť pán minister. Nechce. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku budeme musieť najskôr pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy a potom o tých pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch, ktoré vyšli z rozpravy. Takže prosím, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie podľa tohto.

  • O návrhoch, ktoré vychádzajú zo spoločnej správy, navrhuje gestorský výbor hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 11, 15, 17 a tieto schváliť.

  • Takže budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy číslo 1 až 11, 15 a 17.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to návrh gestorského výboru. Spravodajca povedal, že máme podporiť toto hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tieto body zo spoločnej správy.

  • Ďalej gestorský výbor navrhuje hlasovať jednotlivo o bode 12 a odporúča ho schváliť.

  • Takže hlasujeme samostatne o bode číslo 12 zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca pýta podporu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme návrh prijali.

  • Podobne gestorský výbor odporúča hlasovať o bode 13, ktorý takisto odporúča schváliť.

  • Prosím, hlasujeme o ďalšom bode zo spoločnej správy. Takisto gestorský výbor ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme aj tento návrh.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Takisto bod číslo 14 gestorský výbor navrhuje schváliť.

  • Čiže ešte samostatne hlasujeme o bode číslo 14 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 4 poslanci.

    Prijali sme aj tento návrh.

  • Posledné samostatné hlasovanie podľa návrhu gestorského výboru je o bode číslo 16 a takisto odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Prosím, budeme hlasovať o bode číslo 16 gestorskej správy. Pán spravodajca hovorí, že gestorský výbor ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže sme prijali aj tento bod zo spoločnej správy.

  • To sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy.

    V rozprave bol predložený jeden pozmeňujúci návrh pani poslankyňou Bielikovou, ktorá navrhuje, aby v § 2 ods. 3 bolo doplnené za slovo "literárneho" slovo "fotografického" a potom by text pokračoval tak, ako bol pôvodne.

  • Takže budeme sa prezentovať a hlasovať o doplňujúcom návrhu pani poslankyne Bielikovej. Týka sa to § 2 ods. 3 tohto zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Iné návrhy a pripomienky v rozprave neodzneli, preto odporúčam hlasovať o tom, že tento návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Národná rada schváli.

  • Takže nemáte žiadne iné návrhy, teda návrh, aby sme hlasovali o zákone ako celku v treťom čítaní?

  • Hlasy z pléna.

  • Pýtal som sa, či má iné návrhy a či je poverený gestorský výborom tento návrh predniesť. Pán poslanec nie je zmocnený gestorským výborom predniesť tento návrh, preto nemôžeme hlasovať v rámci tretieho čítania.

    Ďakujem, pán poslanec, aj vám, pán minister.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dvadsiaty štvrtý bod programu je takisto druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti (Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Ftáčnik - procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som navrhol, neviem presne, kde je pán minister kultúry, ale zákon pod bodom 24 je dosť vážny, teda je to novela Osvetového zákona, ktorý bol, nechcem povedať, sporný, ale týka sa otázok transformácie kultúry. Chcel by som navrhnúť, aby sme rokovali o tomto zákone za prítomnosti ministra kultúry. Skutočne len v záujme veci. Nechcem sa nijakým spôsobom dotknúť pána ministra zdravotníctva, ktorý má splnomocnenie zastúpiť ministra kultúry, ale toto je vec, ku ktorej by sa mal aj k rozprave poslancov vyjadriť minister kultúry.

    Chcem teda dať návrh, ak je to možné, neviem presne, dokedy je minister preč, aby sme budúci týždeň za prítomnosti pána ministra Hudeca rozhodli o tomto zákone.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím o pokoj.

  • Šum v sále.

  • Počuli ste návrh ako procedurálny, ktorý dáva pán poslanec Ftáčnik. Dáva ho za klub Spoločnej voľby. Prosím, je tu požiadavka aj iných klubov, aby sme akceptovali tento návrh. Takže dám o ňom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento bod programu sa prerokuje za prítomnosti ministra kultúry.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel tento návrh, pán poslanec.

    Takže budeme pokračovať dvadsiatym štvrtým bodom programu.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 640 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 640a.

    Prosím, pán poslanec Rózsa, máte procedurálny návrh?

  • Vážený pán predseda,

    kluby poslancov Maďarskej koalície, Demokratickej únie a Maďarského kresťanskodemokratického hnutia podľa § 24 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujú zaradiť do programu rokovania na 27. júna 1997 ako bod číslo 1 návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vydávaniu školských vysvedčení za školský rok 1996/1997 na školách s vyučovacím jazykom maďarským.

    Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 o tomto návrhu sa hlasuje bez rozpravy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, o tom sme hlasovali pri schvaľovaní programu, a neprešlo to.

    Prosím, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

    Páni poslanci, poslankyne, budeme pokračovať tak, ako máme určený program. Tento návrh z poverenia vlády, keďže minister kultúry nie je prítomný, prednesie pán minister Javorský.

    Prosím pána ministra, aby predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti (Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov, po prerokovaní v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa predkladá plénu Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Zámer predkladaného návrhu zákona sa aj po prerokovaní v uvedených výboroch zachováva. Zo záverov gestorského výboru vyplynuli niektoré úpravy týkajúce sa návrhu zákona o zmene zákona číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov. Tieto navrhované úpravy sa dotýkajú predovšetkým spresnenia § 5 ods. 3 citovaného zákona v tom zmysle, aby sa navrhované znenie zákona zosúladilo s právnymi predpismi, na ktoré odkazuje, ako aj rozšírenia a doplnenia navrhovaného znenia o iné osvetové a kultúrne zariadenia - hvezdáreň, planetárium, hudobný kabinet a podobne. Ostatné navrhované úpravy, ktoré boli prerokované v uvedených výboroch, boli legislatívno-technického charakteru a predkladateľ ich akceptuje.

    Navrhovaná úprava § 5 ods. 3 poslancami gestorského výboru zásadne nemení rozsah a štruktúru pôvodného znenia, a preto predkladateľ nevidí dôvod na zmenu. Po rozprave v pléne Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam návrh zákona v predkladanom znení postúpiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie v treťom čítaní bez rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Dávam slovo opäť určenému spravodajcovi. A spravodajský deň dnes má asi pán poslanec Halabrín, pretože je to opäť on, ktorého určil výbor.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste informovali o priebehu prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti (Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov (tlač 640), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Spoločnú správu s uzneseniami máte v materiáli 640a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu zákona.

    Národná rada svojím uznesením číslo 606 z 13. mája 1997 pridelila tento návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1966 Zb., na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť a zároveň gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe hlasovať takto: jednotlivo o bodoch 1, 2 a 4 a tieto schváliť a jednotlivo o bodoch 3 a 5 a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti a zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu, pani poslankyne a páni poslanci. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Pán poslanec Ftáčnik. Ešte niekto? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prosím pána poslanca Ftáčnika. Ešte pani Mušková, ale treba sa hlásiť včas.

    Prosím pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    veľmi ma mrzí, že minister kultúry nie je prítomný pri zákone, ktorý má napomôcť ďalší priebeh transformácie kultúry, za ktorú minister kultúry bol toľko kritizovaný.

    Chcem znovu pripomenúť to, čo som povedal pri prvom čítaní, a tým vlastne navodiť takpovediac zdôvodnenie návrhu, ktorý chcem predniesť, že tento návrh zákona potvrdzuje protiprávny postup ministerstva kultúry pri zriaďovaní, resp. presune regionálnych kultúrnych centier pod krajské úrady. Potvrdzuje ho v dôvodovej správe, kde sa v článku I v osobitnej časti hovorí, že "ustanovenia, ktoré sú v tomto zákone, ustanovujú prechod zriaďovateľskej pôsobnosti k regionálnym kultúrnym centrám z ministerstva kultúry na krajské úrady, čím sa vytvára priestor" atď. De iure sa teraz uskutočňuje prechod zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry voči regionálnym kultúrnym centrám, ktorý de facto je od 1. januára na krajských úradoch protiprávne. Prosím pekne, protiprávne, pretože na takýto presun nemal minister kultúry žiadne ustanovenia a žiadne oprávnenie v zákone. Urobil to už v septembri minulého roku na základe zmlúv, ktorými prešla zriaďovateľská pôsobnosť z ministerstva kultúry na krajské úrady. Minister sa tu obhajoval, keď sme dávali návrh na vyslovenie nedôvery, že to bolo v poriadku, že sa nič nedeje, a tu je potvrdenie, že do dnešného dňa právne regionálne kultúrne centrá sú príspevkovými organizáciami ministerstva kultúry, to znamená, nemôžu byť začlenené pod krajské úrady.

    Až tento zákon umožní, aby si krajské úrady zriaďovali, ak sa tak rozhodnú, regionálne kultúrne centrá, ale doteraz regionálne kultúrne centrá zriadené k 1. 7. minulého roku sú príspevkovými organizáciami ministerstva kultúry a v tom zmysle minister zavádzal verejnosť i túto snemovňu, čo v tomto zákone je jasne na papieri napísané, že je tak, ako sme tvrdili my, a nie tak, ako to povedal minister. Toto je prvý závažný problém vo vzťahu k tomuto zákonu a je potrebné ho nahlas povedať, pretože sú o tom spory, či minister postupoval tak, alebo inak. Tu sám minister píše, ako postupoval a čo to vlastne bolo doteraz.

    Druhá otázka je, ako napraviť ten stav, ako napraviť konanie ministra kultúry, ktorý zriadil príspevkové organizácie v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách a potom ich presunul na krajské úrady už bez podpory akéhokoľvek zákona. Jedna možnosť je tá, ktorú máme v predloženom zákone, to znamená povedať, že krajský úrad ako organizácia štátnej správy má možnosť si zriaďovať svoje organizácie, to znamená regionálne kultúrne centrá. To je jedna alternatíva.

    Druhá alternatíva je povedať, že myšlienka regionálnych kultúrnych centier, to racionálne jadro, ktoré v nej je, to znamená napríklad spoločné účtovanie finančných prostriedkov, spoločná výplata miezd a všetky tie veci, ktoré pre maličkú galériu, knižnicu a podobne, nemusí robiť každá inštitúcia sama, že toto by mohol zabezpečovať pre jednotlivé kultúrne organizácie krajský úrad, to znamená, že jeho finančný odbor atď. by zabezpečoval tieto činnosti. Je podľa všetkého zámer na krajských úradoch zriadiť samostatné odbory kultúry a tie by mali vo svojej pôsobnosti zhruba 15 až 20 kultúrnych organizácií, ktoré by podľa môjho názoru bez problémov zvládli z hľadiska riadenia. Teraz je to tak, že na krajskom úrade je zhruba 5 alebo 6 regionálnych kultúrnych centier a do nich sú začlenené ako špecializované odborné útvary jednotlivé zariadenia. Dnes podľa všetkého nemáme knižnice, galérie, múzeá, ale máme špecializované odborné útvary. Máme knižnicu, špecializovaný odborný útvar napríklad Ponitrianskeho kultúrneho centra alebo Šarišského kultúrneho centra. Takýto je stav.

    Minister kultúry navrhoval v tom pokračovať, pretože jeho predloha hovorí o tom, že zriadime, zoberieme knižnicu a začleníme ju do regionálneho kultúrneho centra bez toho, aby sme povedali, ako tá knižnica vznikne. O tom existujú samostatné predpisy, ktorých novelizáciu naposledy v septembri minulého roku predložila pani poslankyňa Mušková a povedala, že krajský úrad si môže zriadiť knižnicu takým a takým spôsobom. Krajský úrad si môže zriadiť divadlo, ak jeho pôsobnosť je nadregionálna. Ale tento zákon nerieši spôsob, že keď vznikne divadlo podľa osobitného predpisu, ktoré má číslo 296/1996, a navrhovala ho kolegyňa Mušková, ktorý jasne hovorí, aké právomoci z hľadiska zriadenia a zániku, teda zrušenia týchto zariadení majú krajské a okresné úrady, nehovorí tento zákon o tom, ako sa z toho samostatného divadla stane súčasť regionálneho kultúrneho centra a či vôbec je možné, aby jedna príspevková organizácia alebo rozpočtová, ktorou by, povedzme, takéto divadlo bolo, mohla byť súčasťou inej príspevkovej organizácie, ktorou dnes sú regionálne kultúrne centrá.

    Podľa mňa zákon o rozpočtových pravidlách takúto konštrukciu nepozná, a preto náš výbor pristúpil k pokusu o zlepšenie toho zákona, pretože legislatíva ministerstva kultúry prítomná pri prerokovaní v našom výbore jednoducho nevedela predložiť žiadne riešenie. Žiadne riešenie, ktoré by umožnilo, aby knižnica zostala knižnicou, teda bola viazaná z hľadiska obsahu, z hľadiska vecnej náplne na knižničný zákon, aby divadlo bolo divadlom a bolo viazané na divadelný zákon, pretože predloha, tak ako ju máme predloženú bez pozmeňujúcich návrhov, vôbec na osobitné predpisy týkajúce sa knižníc, múzeí, galérií a divadiel jednoducho neodkazuje.

    To je hlavný problém tej predlohy, a to sa pokúsil riešiť náš výbor v pozmeňujúcom návrhu pod bodom 1. To znamená, povedali sme, že budeme mať regionálne kultúrne centrum ako príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu a v rámci nej budú oddelenia alebo súčasti, ktoré budú plniť úlohy, ktoré inak plní knižnica, galéria, múzeum alebo divadlo podľa osobitných predpisov. Bol to pokus teda povedať, že je len jedna príspevková organizácia, ktorej ale časť bude napríklad akoby knižnicou. Prosto ten spor a problém tu stále zostáva, či by napríklad škola mohla byť súčasťou - ja neviem - nejakého školského vzdelávacieho strediska, že by sme si vymysleli v školstve, že budeme mať školské vzdelávacie strediská, zobrali by sme školy a začlenili by sme ich do školského vzdelávacieho strediska. Asi by bolo už len školské vzdelávacie stredisko, ale škola by bola len jeho organizačnou súčasťou.

    Toto sme sa pokúšali riešiť. Podľa môjho názoru to riešenie ešte nie je dokonalé. Nedá sa povedať, že už sme na všetky otázky odpovedali, pretože z hľadiska vnútornej organizácie toho regionálneho kultúrneho centra, vzťahov medzi jednotlivými súčasťami, vzťahov intendanta a podobne sme odkázali na štatút tohto zariadenia, čo podľa všetkého by mal presnejšie upraviť zákon, pretože dnes v tejto oblasti sú veľmi rôzne postupy. Máme intendantov, s ktorými nemajú jednotlivé zariadenia problémy, ktorí naozaj plnia tú funkciu, ktorú nám minister kultúry predostrel ako hlavný zámer zriadenia regionálnych kultúrnych centier, to znamená finančný a správny servis pre odborné zariadenia, ktoré sa v prvom rade venujú kultúrnej činnosti. Ale máme mnoho takých intendantov, ktorí si osvojujú právo rozhodovať, ktorí zasahujú do odbornej kultúrnej činnosti, to znamená, že zákon by mal presnejšie povedať, kto má aké právomoci.

    Chcem teda na záver môjho vystúpenia navrhnúť, aby sme v zmysle paragrafu rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že v druhom čítaní je možné navrhnúť aj vrátenie zákona na dopracovanie, vzhľadom na to skutočné "habkanie" legislatívy ministerstva kultúry v našom výbore, kde poslanci boli tvorcami tej normy, tak ako ju máte tu predloženú, tých pozmeňujúcich návrhov, ale nie legislatíva, ktorá by premyslene, uvážene čosi urobila, navrhujem, aby sme predsa len našli čas, vrátili ten zákon na dopracovanie a našli riešenie, ktoré zachová tú racionálnu podstatu, ktorú minister kultúry presadzuje - teda spoločný výkon finančných a správnych činností, ktoré sú lacnejšie, jednoduchšie a podobne, ale neohrozí samotnú podstatu, to znamená kultúrnu činnosť divadiel, knižníc, múzeí a galérií v regiónoch, pretože o to by v prvom rade malo ísť v zákone o osvetovej činnosti, resp. v zákone o regionálnych kultúrnych zariadeniach.

    Tento návrh teda dávam len v tom úmysle, aby sme dostali predlohu, ktorá bude lepšie vyjadrovať zámer ministerstva kultúry a nebude len takým pokusom legalizovať niečo, čo už rok funguje akýmsi spôsobom, ale toto nie je tým posunom dopredu, aby to fungovalo lepšie. Dúfam, že ste porozumeli, vážené kolegyne a kolegovia, podstatu toho môjho návrhu a že získa vašu podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková je ako druhá a posledná prihlásená do rozpravy.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    keďže pri prerokúvaní tohto návrhu novely zákona v gestorskom výbore som nebola prítomná, dovolím si vám predložiť doplňujúci návrh k pozmenenému zneniu, ktoré vzniklo po rozprave v gestorskom výbore. Máte ho v tlači 640a pod bodom 1.

    Môj pozmeňujúci návrh znie: V článku 1 § 5 ods. 5 tohto novonavrhovaného znenia na konci ods. 5 zrušiť bodku a pripojiť text "tak, aby sa zabezpečilo plnenie uvedených úloh najmä na úseku osvety a knižničnej činnosti rovnomerne vo všetkých okresoch, ktoré patria pod dané regionálne kultúrne centrum". Svoj návrh zdôvodňujem tým, že takto sformulovaným ustanovením sledujem predovšetkým zabezpečenie zriadenia knižnice a osvetového strediska v každom okrese ako zásadných kultúrno-osvetových zariadení zabezpečujúcich minimálne základné vyžitie obyvateľov.

    Povinnosťou krajského úradu podľa tohto znenia je rovnomerne zabezpečiť poskytovanie potrebných finančných prostriedkov cez regionálne kultúrne centrá, a to najmä na činnosť knižnice a osvety v tých okresných sídlach, ktoré nie sú sídlom regionálneho kultúrneho centra.

    Prosím, aby ste môj návrh podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Keďže sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister sa nechce vyjadriť. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nechce.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Môžeme. Pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe (tlač 640a) s tým, že v súlade s návrhom gestorského výboru navrhujem, aby sa o každom z týchto bodov hlasovalo samostatne. Pozmeňujúci návrh uvedený pod číslom 1 navrhujem schváliť.

  • Podľa § 83 ods. 3 rokujeme najskôr o návrhoch gestorského výboru.

  • Hlas zo sály.

  • Ja som si neuvedomil, že ste dali návrh.

    Páni poslanci, v rámci rozpravy pán poslanec Ftáčnik navrhol, aby sme rozhodli podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Takže najskôr budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, takže pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 1 odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Prosím, hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy. Gestorský výbor je za to, aby sme prijali tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

  • Takisto gestorský výbor odporúča prijať pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 2.

  • Prosím, počuli ste návrh zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasovalo nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Prijali sme aj tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh uvedený pod bodom číslo 3 gestorský výbor navrhuje neprijať.

  • Hlasujeme o ďalšom návrhu zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 4 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 4 zo správy gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Aj tento bod sme prijali.

  • Posledný pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy pod bodom číslo 5 gestorský výbor odporúča neschváliť. Keďže sme schválili pozmeňujúci návrh...

  • Z rozpravy vyplynul jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložila kolegyňa Mušková, kde v § 5 ods. 5 novonavrhovaného znenia odporúča na konci zrušiť bodku a pripojiť text, ktorý dostali všetci poslanci písomne.

  • Áno, takže hlasujeme teraz o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej z rozpravy s tým, že ho predložila riadne, tak ako rokovací poriadok hovorí, aj s 15 podpismi, teda nemusíme kvôli tomu zvolávať výbor.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali aj tento pozmeňujúci návrh vyplývajúci z rozpravy.

  • To sú všetky body, ktoré boli v spoločnej správe alebo ktoré vyplynuli z rozpravy. Zároveň vám chcem oznámiť, že som splnomocnený výborom, aby som predniesol návrh, aby sme pokračovali v prerokúvaní tohto návrhu v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, počuli ste, skončili sme hlasovanie v rámci druhého čítania. Pán spravodajca nás požiadal, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu, pretože má splnomocnenie gestorského výboru. Súhlasíme s tým?

    Prosím, prejavte svoj súhlas tlačidlom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Môžem skonštatovať, že sme tento návrh prijali.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási do rozpravy. V rámci tejto rozpravy podľa § 85 je možné ešte predložiť návrhy, ak to podpíše podľa rokovacieho poriadku 30 poslancov. Nestalo sa tak. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pán minister ani pán spravodajca sa zrejme nechcú vyjadriť k rozprave. Ak nie, potom môžeme v rámci tohto čítania pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme podľa § 86 rokovacieho poriadku o zákone ako celku aj s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vzišli z rozpravy a ktoré sme prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti (Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1996 Zb.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

  • Pristúpime k dvadsiatemu piatemu bodu programu, a to k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 633 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 633a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka školstva Slovenskej republiky pani Eva Slavkovská.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý má legislatívne nahradiť výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. novembra 1995 číslo 5949/1995-162 o hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl.

    Návrh zákona je vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a jej uznesení číslo 1243 zo dňa 19. decembra 1994 a číslo 803 zo dňa 24. októbra 1995 v záujme rozvoja vysokoškolského vzdelávania.

    Vzhľadom na závažnosť problému návrh na zákonnú úpravu inicioval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Predkladanú zákonnú úpravu poskytovania pôžičiek študentom vysokých škôl možno považovať za systémový krok na utvorenie širších podmienok na zabezpečenie krytia výdavkov študentov spojených so štúdiom na vysokej škole.

    Na základe doplnku k návrhu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby boli vyčlenené finančné prostriedky na rok 1995 v sume 500 miliónov Sk na obdobie rokov 1995 až 1999 na pôžičky študentom vysokých škôl. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky prosí o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom zákona z týchto dôvodov:

    - Vytvorenie systému pôžičiek pre študentov vysokých škôl predstavuje záujem štátu o prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu.

    - Pôžičky vytvoria širšie možnosti pri štúdiu, pričom je potrebné ich chápať ako adresné dávky určené na pokrytie výdavkov študenta na vzdelávacie účely, študijné pobyty, učebné pomôcky, študijnú literatúru a iné.

    Zavedenie pôžičiek nemá nahrádzať systém štátnej sociálnej podpory. Prijatie tohto zákona nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke Slavkovskej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pani poslankyni Ľudmile Muškovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 607 z 13. mája 1997 pridelila vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde v určenej lehote neprerokoval. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podaný podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2 a 3 a schváliť ich, samostatne o bode 4, ktorý tiež odporúča schváliť, a samostatne o bode 5, ktorý neodporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o Študentskom pôžičkovom fonde vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1997 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde schváliť.

    Pán predsedajúci, chcem vám zároveň oznámiť, že som poverená gestorským výborom, aby som odporučila tento návrh zákona do tretieho čítania ešte dnes.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zoznam poslancov-rečníkov prihlásených do rozpravy, kde ako rečník je zapísaný pán poslanec Gaľa za KDH, poverený člen poslaneckého klubu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    prerokúvame vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý si kladie za cieľ riešiť poskytovanie pôžičiek vysokoškolákom na zabezpečenie krytia výdavkov spojených so štúdiom na vysokých školách, pretože doposiaľ bolo realizovanie pôžičiek riešené normou nižšej právnej sily, konkrétne spomínaným výnosom ministerstva školstva. Určite nikto z nás nepochybuje o tom, že náklady spojené s vysokoškolským štúdiom sú v súčasnosti položkou, ktorá pre mnohých študentov a ich rodičov je značným zásahom do rodinného rozpočtu. Z tohto dôvodu je potrebné tento zákon prijať a hlasovanie v prvom čítaní svedčí o veľkej podpore tohto návrhu.

    Chcem však poukázať na to, že Študentský pôžičkový fond má byť v zmysle navrhovaného zákona neštátnym účelovým fondom. Návrh však chce dať ministrovi školstva značné rozhodovacie kompetencie v rozhodovaní o výške prideľovaných prostriedkov z fondu pre jednotlivé fakulty, resp. pre vysoké školy, ktoré sa na fakulty nečlenia. Má sa to síce diať na návrh rady fondu, ale to už poznáme. Som toho názoru, že o výške a smerovaní prostriedkov fondu, ako aj o ich navyšovaní by mala v plnej miere rozhodovať rada fondu ako jej najvyšší orgán. Veď v konečnom dôsledku zo siedmich členov rady fondu piatich vymenúva a odvoláva minister školstva podobne ako aj predsedu rady fondu. Zo strany rezortu by teda rada fondu mala mať plnú dôveru a je potrebné prenechať jej rozhodovacie kompetencie.

    Z uvedených dôvodov mi dovoľte predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré by tento stav upravili. Ide o pozmeňujúce návrhy k § 10 ods. 1 a 2 navrhovaného zákona, ktoré by mali nasledujúce znenie:

    1. § 10 ods. 1 za slovami "rada fondu navrhuje" vložiť slová "a schvaľuje" a vypustiť slová "a predkladá ich ministrovi na schválenie". Po inkorporovaní tohto návrhu by § 10 ods. 1 znel: "Rada fondu navrhuje a schvaľuje výšku prostriedkov na pôžičky pre jednotlivé fakulty alebo vysoké školy, ktoré sa nečlenia na fakulty."

    2. § 10 ods. 2 navrhujem upraviť nasledovne: V prvej vete za slovami "na základe výsledkov hospodárenia fondu môže rada fondu" vypustiť slová "predložiť ministrovi na schválenie" a nahradiť slovom "schváliť". Tento bod by znel nasledovne: "Na základe výsledkov hospodárenia fondu môže rada fondu schváliť návrh na zvýšenie" atď. Tam už by to pokračovalo bez úpravy.

    Návrhy odovzdávam písomne v požadovanej forme.

    Ďakujem vám za pozornosť a vopred ďakujem za kladné hlasovanie.

  • Ďakujem.

    Keďže v zozname poslancov k tomuto návrhu zákona vystúpil a bol zapísaný len jeden rečník ako poverený člen poslaneckého klubu a žiaden nebol zapísaný ako prihlásený do rozpravy, pristúpime k ďalšiemu záznamu.

    Konštatujem teda, že všetci písomne prihlásení poslanci už v rozprave vystúpili. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov elektronickým záznamom. Zapisujem: pán poslanec Harach, pán poslanec Švec a pán poslanec Ftáčnik. V tomto poradí vystúpia. Slovo má pán poslanec Harach.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi v rámci druhého čítania vyjadriť sa k predkladanému zákonu, ktorý definuje Študentský pôžičkový fond a pôžičky pre študentov. Hneď na úvod chcem konštatovať, že hodnotím vypracovanie takéhoto zákona ako progresívny krok, ktorý by mohol pri jeho dobrej aplikácii vytvoriť podmienky pre študentov, aby mohli zvládať finančné náklady spojené s vysokoškolským štúdiom a aby v konečnom dôsledku možno i väčšie spektrum študentov, väčšie spektrum uchádzačov mohlo nastúpiť na vysoké školy, najmä tí, ktorí by cítili, že by mohli mať isté finančné problémy.

    Čo mi na tomto zákone prekáža z pohľadu jeho konštrukcie a filozofie, o tom sme neraz hovorili, to sa nepodarilo preklenúť, žiaľbohu, ani počas rokovania vo výbore, ani tým, že by boli akceptované, i keď len v diskusii vyjadrené názory pri prerokúvaní tohto zákona vo výbore, a to je otázka prístupu všetkých študentov k pôžičkovému fondu, pretože je to niečo, čo sa vracia. A malo by byť záujmom ministerstva školstva i nás, aby sa tie nožnice otvorili čo najviac, aby prosto čo najväčší počet študentov mohol získavať pôžičky.

    Druhá vec, ktorá nie je celkom dostatočne riešená ani v tomto návrhu, ani po jeho prvom čítaní, je splácanie pôžičiek. A tretia, ktorá úplne vypadla, je odpúšťanie pôžičiek. Všimnite si, kolegyne a kolegovia, že v tomto zákone chýba alebo tento zákon nemá stimulačnú stránku, ktorá by, povedzme, za výborný prospech dovoľovala isté percento tej pôžičky odpustiť atď.

    Dovolil by som si predložiť tieto konkrétne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy a prosím vás o ich podporu. Podľa § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám pozmeňujúce návrhy k predmetnej tlači:

    V § 11 ods. 1 vypustiť text označený písmenom a) - dovolím si odcitovať, o ktorý paragraf ide - "dosahuje počas vysokoškolského štúdia výborný prospech", pričom v odseku 2 tohto paragrafu je výborný prospech definovaný ako taký, ktorý je "do priemeru 1,5, ktorý dosiahol žiadateľ v predchádzajúcom ročníku štúdia".

    Mám otázku a poprosil by som pani ministerku, keby ju možno ešte v odpovedi objasnila, akým spôsobom vlastne toto známkové vyjadrenie priemeru odráža kreditný systém, ktorý sa zavádza na väčšine fakúlt a je perspektívny, že bude zavedený vlastne v celom vysokoškolskom štúdiu. Nie je problém nájsť istý prepočet medzi kreditným systémom a známkami, len by som rád vedel detailnejšie, či autori-predkladatelia tohto zákona zohľadňujú i tento faktor a ako a akým spôsobom sa bude potom realizovať takýto prepočet, aká je predstava.

    Môj návrh je však takýto: Vypustiť z § 11 ods. 1 písmeno a), premenovať potom odseky b), c) a d) ako odseky a), b), c) v uvedenom poradí a doplniť nový odsek d) s nasledujúcim znením: "d) spĺňa kritériá študijných výsledkov určené dekanom fakulty po schválení v akademickom senáte fakulty."

    Tento môj návrh sleduje podľa mňa dve základné principiálne veci. Prvá vec je rešpektovanie autonómie a samosprávnych práv a funkcií, ktoré fakulty a vysoké školy majú. Dovoľte mi to demonštrovať príkladom. Podmienky fakúlt mnohokrát i rovnakých alebo veľmi podobných na získanie priemeru 1,5 alebo na získanie nárokov študenta na uchádzanie sa o pôžičku môžu byť odlišné a môžu byť veľmi špecifické. O tom, ako budú zohľadnené tieto podmienky, nie je možné rozhodnúť jednoduchým kritériom priemeru do 1,5, i keď sa na pohľad zdá toto kritérium čisté, ale predsa len by tu dekan fakulty a samosprávny orgán, t. j. akademický senát, mali mať právo vyjadriť sa k študijným výsledkom a odporučiť študentov, ktorí dosahujú podľa ich kritérií dobré študijné výsledky.

    Druhý faktor, na ktorý chcem upozorniť, je - poviem konkrétny príklad. Ako vysokoškolský učiteľ som neraz mal študenta, ktorý sa pohyboval v priemere, povedzme, 2 - 2,5, ale bol vynikajúci praktik v oblasti výpočtovej techniky, exceloval v študentských vedeckých súťažiach v domácom i medzinárodnom meradle. Bol by som rád, keby sa takýto študent mohol uchádzať o pôžičku už napríklad aj z toho dôvodu, že takýto študent, ktorý napríklad pracuje aj prakticky, si mnohokrát za svoje kupuje alebo potrebuje kúpiť isté vzorky alebo niečo, čo potrebuje, povedzme, k svojmu experimentu.

    Tým, že by sme túto kompetenciu, ktorú navrhujem, dali fakultám a ich akademickým a samosprávnym orgánom, tým by sme im vytvorili priestor, aby takéto veci, ktoré sú relatívne bežné v živote fakúlt, zohľadnili.

    Môj druhý návrh, ktorý s týmto súvisí, znamená potom v § 11 vypustiť ods. 2 a v odseku 3 nahradiť text b) až d) textom a) až c). To si treba všimnúť len ako technickú úpravu, ktorá by nasledovala po akceptovaní prvého návrhu, o ktorom som hovoril.

    Tretí návrh je takýto. V § 13 nahradiť text v odseku 3 textom s nasledujúcim znením: "Najvyššie poskytnutá pôžička jednému študentovi na obdobie jedného roka môže byť najviac 9-násobkom minimálnej mzdy, pričom pôžička môže byť poskytnutá na obdobie najviac šiestich rokov."

    V princípe sa nerozchádzame s pôvodným návrhom, iba sme nahradili absolútnu cifru. Navrhujem nahradiť absolútne ohraničenie pôžičky stanovenej na 20 tisíc Sk v tomto zákone viazaním výšky pôžičky na minimálnu mzdu na dobu 9 mesiacov, čo je zhruba vysokoškolský výučbový rok. Tento návrh je podľa mňa precíznejší z finančného hľadiska a istým spôsobom vlastne "odstreľuje" inflačné tendencie a iné, ktoré rešpektuje do istej miery minimálna mzda. Tým by sa prenášali cez väzbu, cez túto minimálnu mzdu aj do pôžičky, ktorú by dostával vysokoškolský študent.

    Prosím o podporu týchto návrhov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Švec. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, poslankyne a poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som sa pripojil k predchádzajúcim rečníkom a vyzdvihol iniciatívu ministerstva školstva pri príprave zákona, ktorý legislatívne upravuje udeľovanie pôžičiek študentom slovenských vysokých škôl a takýmto spôsobom podporuje tých študentov, ktorí túto podporu skutočne potrebujú.

    Účelom môjho vystúpenia je pokúsiť sa upraviť niektoré znenia paragrafov tohto dobrého zákona, ktoré by určitým spôsobom skvalitnili postup pri rozhodovaní o udeľovaní pôžičiek a viac by zohľadňovali úlohu vysokých škôl v tomto procese. Nebudem zdržovať ctenú snemovňu širším vysvetľovaním, ale uviedol by som konkrétne pozmeňujúce návrhy a ich zdôvodnenie.

    Môj pozmeňujúci návrh sa týka § 3 pod názvom Rada fondu, kde by som si dovolil navrhnúť v odseku 2 vypustiť bodku a vetu doplniť "z radov vedecko-pedagogických pracovníkov vysokých škôl". Zdôvodnenie môjho návrhu je takéto: Rada fondu podľa § 4 predmetného návrhu rozhoduje o poskytovaní pôžičiek vysokoškolským študentom. Avšak okrem sociálnych kritérií a zdravotných kritérií rada fondu bude pravdepodobne zohľadňovať i niektoré ďalšie kritériá, ktoré sa týkajú náročnosti štúdia na financovanie, ktoré sa týkajú napríklad málo zastúpených skupín obyvateľstva na vysokoškolskom štúdiu a podobne. Keďže podmienky štúdia najlepšie poznajú vedecko-pedagogickí pracovníci vysokých škôl, môj návrh je logický v tom, že táto rada, vychádzajúc z vlastných skúseností, by bola najkompetentnejšia pri rozhodovaní o redistribúcii finančných prostriedkov na jednotlivé fakulty.

    Tento dôvod je logický z toho, že Študentská rada vysokých škôl Slovenskej republiky bude, samozrejme, delegovať zástupcov vysokých škôl z radov študentov do tejto komisie, takže vyváženosť rady fondu by takýmto spôsobom bola adekvátna.

    V § 11 sa uvádzajú podmienky na udelenie alebo poskytnutie štipendia. Všimnime si, keďže ide v prvom rade o študentov s výborným prospechom, že z tohto procesu sú apriórne vylúčení študenti prvých ročníkov. Neviem, či bolo úmyslom predkladateľa návrhu zákona vylúčiť poslucháčov prvého ročníka z poskytovania týchto štipendií, je to možné, má to určitú logiku, ale v tom prípade by takáto skutočnosť mala byť vyjadrená aj príslušnou legislatívnou úpravou.

    Ak berieme do úvahy záujem predkladateľa, ktorý pani ministerka definovala, čo je cieľom tohto zákona a ním spravovaného štipendia, tak si myslím, že otázka výborného prospechu je skutočne diskutabilná vzhľadom na to, že práve tí študenti, ktorí potrebujú takúto pôžičku, môžu z nedostatku finančných prostriedkov mať určité problémy dosahovať tie najlepšie študijné výsledky.

    Takže popri tých argumentoch, ktoré ctenej snemovni predložil pán poslanec Harach, si myslím, že i táto záležitosť by sa mala brať do úvahy.

    Čiže môj pozmeňujúci návrh znie (to je druhý pozmeňujúci návrh): Z § 11 vypustiť ods. a) a následné odseky preznačiť.

    Ak by tento návrh neprešiel, potom podávam ďalší pozmeňujúci návrh, a síce v § 11 ods. 2 zmeniť číslo priemerného prospechu z 1,5 na 2,0 a v nadväznosti na zmenu § 11 ods. 2 zmeniť dikciu § 11 ods. 1 v zmysle nahradenia slova "výborným" slovom "primeraným".

    Dámy a páni, ak podporíte tento návrh, myslím si, že spoločne vyjdeme v ústrety slovenským vysokým školám a ich študentom a príslušný zákon bude možné uplatniť v plnej miere tak, ako si tento zákon predkladateľ zdôvodnil.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť a pozmeňujúce návrhy v písomnej forme predkladám.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    vzhľadom na vystúpenia mojich predrečníkov, moje vystúpenie môže byť o to kratšie. Chcel by som zvýrazniť dve kľúčové alebo základné myšlienky, resp. tri.

    Prvá sa týka programového vyhlásenia vlády, ktoré nám sľúbilo, že v nadväznosti na zavedenie systému pôžičiek sa zavedie školné na vysokých školách. To hovorí program vlády, hoci je pravda, že vláda od tohto zámeru v tomto volebnom období ustúpila. Treba ale povedať, že to, čo teraz robíme, je vlastne príprava, aby sme mohli povedať, veď už máte, už to nebude také diskriminujúce, zavedieme školné, lebo je možné uhradiť si to z niečoho iného. To, že vlastne istým spôsobom uväzujeme mladému človeku na nohy guľu, pretože ak si požičia za päťročné štúdium 100 000 korún, potom príde do praxe a začne pracovať za priemerný či podpriemerný plat, pretože štartovať musí, tak je otázka, z čoho si vlastne zabezpečí svoju základnú životnú obživu, to znamená založí rodinu, zabezpečí bývanie atď. Vieme, aké sú to náklady, a plus mu ešte pridáme takúto záťaž, ktorú tu má. To je na diskusiu.

    Viem, že v mnohých krajinách to takýmto spôsobom funguje, ale chcem tu predložiť návrh, ktorý by tomu predsa len dal istú logiku, aby sme tomuto študentovi, ak bude v škole dosahovať skutočne veľmi dobré výsledky, alebo navrhujeme vynikajúce výsledky, aby mu mohla byť časť z tej pôžičky naozaj odpustená. Vtedy to má logiku. Ak som v škole, nemám dostatok prostriedkov na zabezpečenie ubytovania a stravovania, teda toho všetkého, čo so štúdiom súvisí, mám možnosť si zabezpečiť to pôžičkou, pretože, povedzme, mám na to najmä sociálne dôvody atď.

    Vieme, že ceny štúdia vzrastajú, teda myslím všetkého, čo so štúdiom súvisí, ale ak sa budem v škole snažiť, viem, že vlastne si môžem svojimi výsledkami získať to, že mi tie prostriedky štát odpustí a v rámci kolobehu peňazí ich jednoducho uhradí za mňa. Bol by to stimul pre toho študenta, aby sa naozaj usiloval o dobré študijné výsledky, resp. výborné študijné výsledky, pretože mala by to byť tá skupina študentov, ktorá naozaj prejaví konkrétne úsilie. Vtedy tá stavba, tá filozofia dostane trošku inú logiku a myslím si, že takto by sme mali postupovať.

    To, čo navrhol kolega Harach, smeruje týmto smerom, že na jednej strane dekan, teda fakulta po prerokovaní v senáte si stanoví kritériá na priznanie pôžičky zo študijného hľadiska. Sú tam zvýraznené - v tom zákone - sociálne dôvody, ktoré sú až v písmene d), ale podľa môjho názoru by mali byť možno aj v písmene a). Nie je to nakoniec dôležité, v akom sú poradí, ale pre mňa je rozhodujúce, aby tam boli. Sú tam, ale mali by sme to dotvoriť tým tretím, čo chcem navrhnúť, teda možnosťou odpustenia časti pôžičky.

    Chcem teda predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo 17 poslancov tohto parlamentu, ktorý znie nasledovne.

    Vkladá sa nový § 14, ostatné paragrafy sa prečíslujú. § 14 Odpustenie pôžičky - to je nadpis paragrafu - a text paragrafu znie takto: "Ak dlžník dosahuje počas celého štúdia vynikajúce študijné výsledky do priemeru známok určených dekanom fakulty, po schválení v akademickom senáte fakulty sa mu odpustí 50 % pôžičky."

    Zdôvodnenie: Cieľom predloženého návrhu je stimulovať študentov k dosahovaniu vynikajúcich študijných výsledkov (výrazne lepších, ako sú kritériá na priznanie pôžičky) aj odpustením polovice pôžičky. Kritérium by malo byť známe študentovi počas celého štúdia na vysokej škole, aby vedel, aký stimul preňho v tom konkrétnom štvor- či päť-, či šesťročnom období je.

    Odovzdávam tento pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni a vás prosím o jeho podporu.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tým sa vyčerpali v zozname všetci rečníci. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Slavkovská?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    iba stručne by som zhrnula, pretože všetky pripomienky, ktoré tu odzneli, mali spoločného menovateľa, takže dá sa k nim aj spoločne vyjadriť.

    Všetky pripomienky sa dajú brať z hľadiska toho, že boli veľmi populistické, určené smerom k verejnosti. Vláda dáva toľko, koľko môže dávať. Samozrejme, že by bolo veľmi pekné, keby sme mohli dať pôžičku každému študentovi, ktorý o túto pôžičku požiada. Bolo by veľmi pekné, keby sme mohli stimulovať študenta aj tým, že mu odpustíme 50 % alebo celú pôžičku, ak bude dosahovať prospech 1,0. Bolo by veľmi pekné dávať pôžičky študentom do priemeru 2,0 atď. To všetko však môžu byť následné kroky. Zatiaľ vláda má toľko peňazí, koľko má. Náš rozpočet bol správny. Pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na pôžičky sme vyčerpávali v dvoch predchádzajúcich rokoch pôžičky na 97 %. Čiže odhad 100 miliónov korún na jeden rok bol, dá sa povedať, presne vypočítaný. Všetky návrhy, ktoré tu odzneli, by si vyžiadali ďalšie finančné zdroje, ktoré, žiaľ, teraz nemáme, takže ich nemôžeme uskutočniť.

    A k samostatnej otázke, ktorú predniesol pán poslanec Harach, či počíta tento zákon aj s kreditným systémom. Zatiaľ nepočíta, pretože kreditný systém nie je zatiaľ všeobecne platný. Zatiaľ je všeobecne platné iba známkovanie, čiže iba tento známkový systém berieme do úvahy. Ak by sa kreditný systém ustálil ako všeobecne platný pre všetky vysoké školy, potom môže prísť k takejto zmene.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Slavkovskej.

    Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Pani spoločná spravodajkyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najprv k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím vás, pani spoločná spravodajkyňa, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je návrh, aby sa o bodoch 1, 2 a 3 spoločnej správy hlasovalo spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 1, 2 a 3 spoločnej správy boli prijaté.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Bod 4 spoločnej správy odporúča gestorský výbor takisto schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 4 spoločnej správy s návrhom schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže prešiel bod 4 spoločnej správy, o bode 5 je bezpredmetné hlasovať. Týmto sme ukončili hlasovanie o spoločnej správe.

    Prikročili by sme k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

    Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Gaľa a mal dva návrhy. Treba o nich hlasovať osobitne? Navrhujem o nich hlasovať spoločne.

    V § 10 ods. 1 návrhu zákona odporúča alebo navrhuje za slovami "rada fondu" vložiť slová "a schvaľuje" a vypustiť slová "predkladá ich ministrovi na schválenie".

    V § 10 ods. 2 je to obdobné. V prvej vete navrhuje za slovami "na základe výsledkov hospodárenia fondu môže rada fondu" vypustiť slová "predložiť ministrovi na schválenie" a nahradiť len slovom "schváliť".

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Gaľa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že dva pozmeňujúce návrhy pána poslanca Gaľu neboli schválené.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Harach. Navrhujem a myslím si, že by bolo správne hlasovať o každom návrhu osobitne, pretože ak sa neschváli prvý pozmeňujúci návrh, tak o druhom je hlasovanie bezpredmetné.

    V prvom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec navrhuje v § 11 ods. 1 vypustiť text označený písmenom a), premenovať odseky b), c), d) ako a), b), c) v uvedenom poradí a doplniť nový odsek d) s nasledujúcim znením: "Spĺňa kritériá študijných výsledkov určené dekanom fakulty po schválení v akademickom senáte fakulty."

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Haracha nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • O druhom návrhu je hlasovanie bezpredmetné.

    V treťom návrhu v § 13 pán poslanec navrhuje nahradiť text v odseku 3 textom tohto znenia: "Najvyššie poskytnutá pôžička jednému študentovi na obdobie jedného roka môže byť najviac 9-násobkom minimálnej mzdy, pričom pôžička môže byť poskytnutá na obdobie najviac 6 rokov."

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Haracha nebol prijatý.

  • Ďalším v rozprave, kto navrhol pozmeňujúce návrhy, bol pán poslanec Švec. Má štyri pozmeňujúce návrhy. O každom budeme hlasovať osobitne.

    V prvom pozmeňujúcom návrhu navrhuje v § 3 ods. 2 na konci vety vypustiť bodku a vetu doplniť znením "z radov vedecko-pedagogických pracovníkov vysokých škôl".

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Šveca sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • V druhom návrhu pán poslanec odporúča vypustiť v § 11 odsek a).

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Šveca sme neprijali.

  • V treťom návrhu v § 11 ods. 2 pán poslanec navrhuje zmeniť číslo priemerného prospechu z priemerného prospechu 1,5 na 2 stupne.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Šveca nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, keďže neprešiel tretí návrh, o štvrtom je bezpredmetné hlasovať. Ďakujem.

    Ako posledný vystúpil v rozprave pán poslanec Ftáčnik, ktorý navrhuje nový § 14, ktorý by znel: "Odpustenie pôžičky. Ak dlžník dosahuje počas celého štúdia vynikajúce študijné výsledky do priemeru známok určených dekanom fakulty, po schválení v akademickom senáte fakulty sa mu odpustí 50 % pôžičky."

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy.

    Keďže som bola poverená gestorským výborom predložiť návrh podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 50/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, predkladám návrh, že by sme mali prikročiť k tretiemu čítaniu a k hlasovaniu o zákone ako celku tento istý deň.

  • Ďakujem. Dávam o tomto návrhu spoločnej spravodajkyne hlasovať. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, že súhlasíme s tým, aby sa prešlo k tretiemu čítaniu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že súhlasíme s postúpením tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    V rámci rozpravy je možné podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívno-technických alebo jazykových chýb. Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o návrhu tohto zákona ako celku v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.

    Ďakujem vám, pani ministerka, aj vám, pani spoločná spravodajkyňa, za spoluprácu.

  • Pokračujeme dvadsiatym šiestym bodom programu, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 644 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 644a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka školstva Slovenskej republiky pani Eva Slavkovská.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie návrh zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Univerzita svojím vzdelávaco-výchovným a vedeckovýskumným programom môže prispieť k rozvoju vzdelanosti našej spoločnosti.

    Univerzita bude v zmysle akademických slobôd slobodne, prísne kriticky, ale aj zodpovedne rozvíjať tie idey, ktoré podporujú ľudskú dôstojnosť, ochranu a rozvoj slovenského národného spoločenstva i všetkých občanov Slovenskej republiky. Svojím výchovno-vzdelávacím pôsobením a vedeckým výskumom bude prinášať úžitok nielen Trnavskému kraju, ale aj spoločenským potrebám celého Slovenska a širšej kooperácii v medzinárodnom meradle.

    Na univerzite sa navrhuje zriadenie troch fakúlt, a to filozofickej fakulty, fakulty masmediálnej komunikácie a fakulty prírodných vied. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky na zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave predložil na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky projekt tejto novej vysokej školy.

  • Ruch v sále.

  • Projekt uvádza študijné odbory na jednotlivých fakultách, profily a uplatnenie absolventov, predpokladané počty študentov a pedagogických pracovníkov, potrebné finančné prostriedky.

    V predloženom projekte univerzity sa uvažuje s prijatím 220 študentov na štúdium v tomto školskom roku. Na zabezpečenie výučby v školskom roku 1997/1998 bude potrebných 50 pedagogických pracovníkov, 5 vedeckých pracovníkov a 20 technických a administratívnych pracovníkov.

    Potrebné finančné prostriedky na rok 1997 budú novovzniknutej vysokej škole pridelené z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy vo výške 60 mil. korún.

    Znenie navrhovaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a tiež so zákonom číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh na zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave bol predložený na vyjadrenie Akreditačnej komisii, poradnému orgánu vlády. Odporúčania Akreditačnej komisie týkajúce sa redukcie počtu študijných odborov a niektorých chýbajúcich údajov boli akceptované a následne zapracované do projektu univerzity. Akreditačná komisia vo svojom stanovisku odporučila zriadenie novej vysokej školy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke Slavkovskej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Jozefovi Tarčákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vo výboroch, ktorú máte ako tlač 644, spoločnú správu máte pred sebou ako tlač 644a.

    Nebudem ju čítať, ale dovolím si upozorniť na chybičku, ktorá sa stala zrejme pri prepisovaní. V časti III pod bodom 3 sa konštatuje, že gestorský výbor odporúča prijať termín účinnosti 15. 7. 1997, čo nie je pravda. Gestorský výbor odporúča, aby dňom účinnosti tohto zákona bol 1. august 1997. Keby ste si potom opravili v časti III, kde Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti navrhuje, aby tento deň bol 15. 7., že gestorský výbor neodporúča prijať tento termín. Odporúča 1. august.

    Ďalej si dovolím informovať, že gestorský výbor navrhuje v zmysle pripomienok 1 a 2, aby Národná rada prijala na schválenie celý návrh. Odporúčam, aby sa o týchto pripomienkach hlasovalo spoločne. Ďalej ma výbor poveril, aby som v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport z 18. júna 1997 predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh, aby sa postupovalo v zmysle § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86, t. j. aby sme prikročili k tretiemu čítaniu a k hlasovaniu o zákone ako celku ešte dnes, a to za podmienky, že toto podľa § 84 ods. 2 Národná rada bez rozpravy odsúhlasí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zoznam rečníkov písomne prihlásených do rozpravy. Je tu zaznamenaný pán poslanec Július Brocka z KDH.

    Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    investície do vzdelania z hľadiska zamestnanosti sú veľmi dobrou investíciou. Najväčšie problémy na trhu práce majú ľudia bez vzdelania alebo s nízkym vzdelaním. A naopak, najmenšou klientelou alebo tými, ktorí majú najmenšie problémy, sú práve uchádzači o zamestnanie s vysokoškolským vzdelaním. Preto je chvályhodné, ak podporujeme rozvoj vysokého školstva a zvyšujeme možnosti mladých ľudí študovať a pripravovať sa na budúce povolanie na vysokých školách. V tomto sa asi všetci zhodneme. Problém je však v tom, že predložený návrh zákona o zriadení novej univerzity nesmeruje k uvedenému cieľu, alebo ak, tak veľmi neefektívne. Posúďte sami.

    Navrhovaná univerzita má na tento rok vyčlenených 81 miliónov korún. Pani ministerka hovorila o tom, že sa uvažuje prijať tento rok 220 študentov. Jestvujúca Trnavská univerzita má dnes viac ako desaťkrát toľko študentov a jej rozpočet na tento rok je 45 miliónov Sk. Poviete si, že je to logické, lebo nová vysoká škola potrebuje nové priestory a náklady sú preto vyššie. Lenže pre vytváranú univerzitu sú vyčlenené podstatne vyššie prostriedky nielen v prvom roku jej existencie, ale aj v nasledujúcich. V roku 1998 sa uvažuje s 95 miliónmi, v roku 1999 so 100 miliónmi a v roku 2000 so 112 miliónmi, čiže za štyri roky je to 400 miliónov korún. Trnavská univerzita má na celý rok menej peňazí ako vládna na jeden kvartál. Medzi nimi je vôbec ten základný rozdiel, že kým Trnavská univerzita má všetko okrem peňazí, tá vládou navrhovaná nemá nič, iba peniaze.

    Dámy a páni, ak by boli zámery vlády úprimné a čestné, dala by viac peňazí jestvujúcim univerzitám, ktoré zápasia o prežitie. Vy, pani ministerka, ste v marci tohto roku sama uviedli, že vysokým školám na bezproblémovú prevádzku chýba viac ako 2 mld. korún.

    Vrátim sa ešte k Trnavskej univerzite. Záujem o štúdium na jej fakultách je veľký, na niektoré odbory 10- až 15-krát vyšší, ako môžu uspokojiť. Trnavskí študenti aj z priestorových dôvodov platia za ubytovanie v priemere o 400 korún viac ako napríklad študenti v Bratislave.

    A ako je to s priestorovým vybavením navrhovanej univerzity? Krajské mesto Trnava sa ešte nevysporiadalo s úlohami nového územnosprávneho členenia. Mesto nemá budovu napríklad pre Krajský colný úrad. Bude pravdepodobne v Senici. A aj preto jednou z uvažovaných alternatív sídla univerzity má byť dvojpodlažná budova bývalého obchodu s nábytkom. Ten obchod sa skôr hodí na predajňu automobilov. Dámy a páni, pripadá mi to, ako keby ste chceli svoju obývačku presťahovať do garáže.

    A teraz poznámka k obnove duchovných a kresťanských hodnôt, čo je podľa dôvodovej správy hlavný dôvod na založenie tejto univerzity.

    Vážená pani ministerka, ale aj vláda, neskrývajte sa za silné a takéto vážne slová. Vo sfére duchovných a kresťanských hodnôt sa nechajte pokojne viesť tými, ktorí majú na to kvalifikáciu i kompetenciu - Konferencia biskupov Slovenska. S nimi spolupracujte na vytváraní kresťanskej univerzity. Viem veľmi dobre, prečo nereagujete na ich návrhy, lebo o takú univerzitu vám v skutočnosti nejde. Vašim slovám už občania neveria, lebo sú falošné. Naposledy mali možnosť sa o tom presvedčiť aj pri zmarenom referende. Nepoužívate reč na dorozumievanie, ale na klamanie a podvádzanie. Preto vás vyzývam, aby ste nezneužívali meno sv. Cyrila a Metoda na svoje nečestné zámery likvidovať jestvujúcu Trnavskú univerzitu.

  • Dámy a páni, mám jeden pozmeňujúci návrh. Keď ho podporíte, budem hlasovať za vládny návrh zákona o zriadení ďalšej univerzity v Trnave. V celom zákone navrhujem nahradiť slová "sv. Cyrila a Metoda" slovami "Vladimíra Mečiara". Bude to jasné, čitateľné, ale najmä pravdivé.

  • Ďakujem. Tým sa vyčerpal zoznam písomne zapísaných rečníkov. Prostredníctvom našej elektroniky sa prihlásili pán poslanec Mikloško, pán poslanec Harach a pán poslanec Švec.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    pani ministerka ako historička mi iste nebude zazlievať, ak pripomeniem jednu epizódu zo začiatku novej éry po roku 1948, akým spôsobom sa vtedy mocní tohto sveta chceli zmocniť myšlienky sv. Cyrila a Metoda.

    Po februárových udalostiach v roku 1948 sa stretla v Karlových Varoch skupina týchto ľudí: Andrej Januarevič Višivskij, predstavitelia vlády Antonín Zápotocký, súdruh Nejedlý a súdruh Kopecký. Na tejto schôdzi v Karlových Varoch sa rozhodlo, ako postupovať v nových pomeroch - mám na mysli po februári 1948 - v boji proti cirkvi. Hlavné body tohto programu boli obmedziť činnosť biskupov, izolovať ich od kléra, obmedziť vplyv Vatikánu, uviesť znovu Katolícku akciu - toto si zapamätajme, lebo je to dôležité -, zaviesť úrad pre cirkevné záležitosti, podporovať kňazov, ktorí si dávajú a plnia socialistické záväzky, a katolícku cirkev postupne premieňať na cirkev národnú, zasiahnuť do katolíckych ustanovizní, do tlače a odstraňovať horlivých kňazov.

    Čo znamenala Katolícka akcia, vám hneď poviem. 10. júna 1949 sa konala ustanovujúca schôdza tejto Katolíckej akcie. 17. júna 1949 zasadal výbor Katolíckej akcie, na ktorom zvolili 15-členné predsedníctvo a toto predsedníctvo navrhlo vytvoriť krajské a okresné výbory a sekretariáty a usporiadať púte na Devín, Velehrad a Sázavu v zmysle cyrilo-metodskej tradície. To bolo 17. júna 1949. 19. júna 1949, o dva dni, sa tam, kde to bolo možné, čítal obežník biskupov. V ňom sa zakazovala kňazom a veriacim účasť na novej Katolíckej akcii a 20. júna 1949 vydala Kongregácia svätého Oficia dekrét, ktorým bola nová Katolícka akcia vyhlásená za schizmatickú a všetci jej členovia boli exkomunikovaní.

    Každá totalitná moc, každý autoritatívny režim využíva staré posvätné symboly na to, aby im dal nový obsah. Toto bol prvý zámer komunistickej moci, využiť svätého Cyrila a Metoda na to, aby vytvorili z katolíckej cirkvi, ktorá bola podriadená Rímu, národnú cirkev.

    Dnes sledujeme veľmi zvláštny jav. Akási skupina ľudí na čele s istým pánom profesorom Brillom sa snaží vytvoriť v Trnave, ktorá je ešte zo 17. storočia historicky spätá s názvom Trnavská univerzita - jezuitská univerzita -, a v tejto Trnave, ktorá nemá nič spoločné ani historicky, ani symbolicky so sv. Cyrilom a Metodom, v tejto Trnave chcú zrazu zakotviť Univerzitu sv. Cyrila a Metoda. Až priveľmi to pripomína znovuzneužitie tejto myšlienky na to, aby sme jednoducho vrazili klin do cirkvi, vrazili klin medzi veriacich.

    V roku 1992 vznikla Trnavská univerzita, a čo je rozhodujúce, povedal som to už minule, prihlásila sa k nej a do dnešného dňa sa k nej hlási rehoľa jezuitov. Rehoľa jezuitov sa k nej hlási takým spôsobom, že povedali, ak vznikne táto takzvaná kresťanská Univerzita sv. Cyrila a Metoda a zlúči sa s Trnavskou univerzitou, jednoducho opustia túto univerzitu a odídu. Toto je odkaz jezuitov pre novovznikajúcu univerzitu, ak by sa mali zlúčiť.

    Iste ste si všimli v dnešných novinách, že včera navštívili predstavitelia biskupov pána predsedu vlády a pán kardinál povedal: "My s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda nemáme nič spoločné, a preto sa k nej ani nevyjadrujeme." To bolo nakoniec hlasovaním potvrdené všetkými biskupmi, keď povedali, že biskupi majú záujem o katolícku univerzitu, ale v Košiciach. Biskupi včera znovu povedali: "My s touto Univerzitou sv. Cyrila a Metoda nemáme nič spoločné."

    Ale pozrime sa, ako kresťansky táto univerzita vzniká. Pani ministerka, už vo výbore som vás upozornil, že inštitút sv. Alojza, to znamená jezuiti, dostali akreditáciu už v decembri minulého roku, ale do dnešného dňa ju nedostali. Upozornil som vás, že je tam zámer a tento zámer potvrdil aj jezuitský kňaz docent Čontoš, že ak sa jezuiti pripoja k novej Univerzite sv. Cyrila a Metoda, dostanú akreditáciu, a ak nie, nedostanú ju. Povedali ste, že o tom nič neviete. Potom som vystúpil znovu a vy ste vtedy, naopak, vyjadrili počudovanie nad tým, ako to, že akreditáciu ešte nedostali. Potom som vystúpil v parlamente a vy ste na to odpovedali, že ste to riešili tak, aby sa k tomu vyjadrila Biskupská konferencia. Hoci, prepáčte, Biskupská konferencia k tomu nemá čo povedať, pretože jezuitská rehoľa nepatrí Biskupskej konferencii. To, dúfam, viete. Samozrejme, preťahovali ste čas. Ale Biskupská konferencia sa k tomu hneď vyjadrila, oznámili vám, že uznávajú akreditáciu inštitútu sv. Alojza, teda jezuitov v Trnave, a napriek tomu ste im do dnešného dňa nedali akreditáciu.

    Prosím vás, hovorte pravdu a nezavádzajte nás, pretože takto to stojí, ako to povedal pán profesor Brilla: "Ak vstúpite do Univerzity sv. Cyrila a Metoda, dostanete akreditáciu, ak nie, tak ju nedostanete." Prosím, aké kresťanstvo. Ale nielen to.

    V Ružomberku existuje Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja. Znovu, mám tu list, ktorý poslal predseda senátu Eduard Kombala profesorovi Šoltésovi, rektorovi Trnavskej univerzity. V tomto liste, iste ho dobre poznáte, ale môžem vám ho spokojne nechať, sa píše: "Dekan Katecheticko-pedagogickej fakulty sv. Ondreja oboznámil senát so stanoviskom Akreditačnej komisie" - lebo ide o to isté, akreditovať túto fakultu - "štátneho tajomníka a riaditeľa odboru vysokých škôl ministerstva školstva. Z informácie dekana vyplynulo, že ministerstvo školstva zaujíma negatívne stanovisko k akreditovaniu jednotlivých odborov a k uznaniu Katecheticko- -pedagogickej fakulty ako celku, pokiaľ chce zotrvať vo zväzku s Trnavskou univerzitou. V opačnom prípade, ak by Katecheticko-pedagogická fakulta prejavila záujem o začlenenie do Žilinskej univerzity, nemá ministerstvo školstva ani Akreditačná komisia námietky."

    Skutočne som taký dojatý kresťanstvom a postupom ministerstva školstva, ktoré takýmto spôsobom vydiera v tejto chvíli už dve fakulty, aby odpadli - jezuitskú a ružomberskú -, že ak odskočia od Trnavskej univerzity, tak ich uznajú, a ak neodskočia, tak ich neuznajú. Nuž, je to naozaj začiatok hodný tých najväčších svätcov, akých máme, sv. Cyrila a Metoda.

    Pán profesor Brilla sa v súkromných rozhovoroch netajil tým, že konečný dôsledok má byť zlúčenie. Ale veď logika veci to aj hovorí. Prosím vás, v Trnave majú byť dve vysoké školy, dve univerzity a každá má mať pedagogickú fakultu. Ešte som nepočul, aby také niečo existovalo. Je úplne jasné, že konečný cieľ bude zlúčenie.

    Vážení prítomní, ak som na začiatku hovoril o použití symbolov a svätcov Cyrila a Metoda na rozbitie biskupov, na rozbitie cirkvi, nemôžem si pomôcť, ale presne to isté cítim teraz. Rovnako presne sa má táto univerzita použiť na to, aby sa rozbila, aby sa postavili proti sebe časti veriacich, aby sa postavila rehoľa proti biskupom a podobne každý s každým.

    Pozrite sa, Trnavská univerzita v Trnave má jediná opodstatnený názov, to je Trnavská univerzita. Už som povedal, že pochádza zo 17. storočia. To, že dnes vzniká Žilinská, Prešovská, Trenčianska univerzita, to je pekné. Ale to všetko je len napodobnenina tejto slávnej, kedysi stredoeurópskej univerzity. Ak aj urobíte to, že prijmete tento zákon, ak aj urobíte to, že zlúčite univerzity, pretože zatiaľ máte na to dosť hlasov, ubezpečujem vás, že pri prvej príležitosti sa dajú veci do poriadku. Veci sa dajú do poriadku preto, lebo taká je historická pravda.

    Mrzí ma, pani ministerka, že vám ako historičke musím hovoriť, že Trnava nemá nič spoločné s Cyrilom a Metodom, ale Trnava má spoločné s Trnavskou univerzitou. A v tomto duchu, či sa vám páči, alebo nepáči, veci sa dajú do poriadku a v Trnave bude znovu - ak aj urobíte niečo iné - len Trnavská univerzita. Dúfam, že o tom nepochybujete. Dúfam a ubezpečujem vás, že tak ako sa sv. Cyril a Metod nedali nahovoriť na vytvorenie národnej cirkvi v roku 1949, nedajú sa nahovoriť ani teraz na zneužitie voči katolíckej cirkvi a voči všetkému, čo tu existuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    musím zaujať určité stanovisko k tomuto pokusu. Predovšetkým pokus...

  • Hlasy z pléna.

  • Moment. Hovorím to teraz pri uzávierke, pred obedom ako predsedajúci. Pokus porovnávať rok 1948...

  • Šum v rokovacej miestnosti.

  • Pokus porovnávať rok 1948, začiatok studenej vojny, s hlbokým mierom, ktorý je teraz, robiť upozornenia na totalitné režimy, je jednoducho jedna nezodpovedná metóda.

    A navyše ešte jedno. Vážení priatelia, kresťanov je tu oveľa viac ako príslušníkov určitej politickej strany, ktorá si myslí, že urobí z cirkvi pridruženú výrobu. Priatelia, to sa nedá dosiahnuť.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Po prestávke pokračujeme v rozprave. Do 14.00 hodiny je prestávka. Medzitým budú fungovať aj výbory.

    Priatelia, dostal som upozornenie z organizačného odboru, že od 14.00 hodiny je záväzný iný program. V zmysle trvalého postupu je hodina otázok a odpovedí. Postup potom bude už organizovaný podľa tohto, to znamená, že ďalšie rokovanie o tomto bode bude neskôr.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa programu budeme pokračovať v 30. schôdzi Národnej rady

    hodinou otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok, ktoré poslanci podali do stredy do 12. 00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok. Otázky sú vyvesené dolu na tabuli a všetci ste sa s nimi mohli zoznámiť. Chcem ešte pripomenúť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej miestnosti, sa nebude odpovedať.

    Na začiatku ešte prosím predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara, aby určil, kto bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Pán predseda Národnej rady, za pani podpredsedníčku vlády Tóthovú, podpredsedu vlády Kalmana a ministerku zahraničných vecí Kramplovú bude vystupovať pani ministerka Keltošová. Za pána ministra Hudeca pán minister Javorský, za pána ministra Česneka minister Mráz, za ministrov Zlochu a Jasovského pán minister Baco a za ministra Krajčiho pán minister Liščák. Všetci menovaní sú v zahraničí na služobných cestách, a preto ich súčasne Národnej rade ospravedlňujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prvú otázku kladie predsedovi vlády pán poslanec Lauko. Pýta sa:

    "Počas poslednej návštevy premiéra Ruska Černomyrdina boli podpísané viaceré zmluvy. Pán premiér, aké zmluvy boli podpísané s Ruskou federáciou počas tejto poslednej návštevy ruského premiéra?"

  • Vážené dámy a páni,

    dôležité je to, čo rozumieme pod pojmom zmluvy. Prečítam vám všetky dokumenty, ktoré boli podpísané počas návštevy premiéra Černomyrdina.

    Je to Spoločné vyhlásenie predsedov vlád Ruskej federácie a Slovenskej republiky o liberalizácii obchodu, ďalej je to Dohoda medzi vládou Slovenska a vládou Ruskej federácie o ochrane utajovaných skutočností, Dohoda medzi vládou Slovenska a vládou Ruskej federácie o vojensko-technickej spolupráci, Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci pri hraničných otázkach spolu s tromi vykonávacími protokolmi, a to Protokol o výmene ratifikačných listín o zabránení dvojitého zdanenia, Reglement práce medzivládnej komisie pre obchodnú, hospodársku, vedecko-technickú a kultúrnu spoluprácu, Dohoda o spolupráci medzi ministerstvom hospodárstva a administráciou Volgogradskej oblasti, Dohoda o spolupráci medzi ministerstvom školstva a Moskovskou štátnu univerzitou, Dohoda o vytvorení spoločného podniku SPP Aral Gasprom, Dohoda o dlhodobých dodávkach plynu do Slovenska a Dohoda o dodávkach zemného plynu do západnej Európy cez územie Slovenskej republiky.

    To sú všetky doklady, ktoré boli podpísané počas pobytu s tým, že niektoré majú medzipodnikovú platnosť, niektoré medzivládnu. Počet podpísaných dokumentov a počet zmlúv predstavuje skutočne rozdielne čísla.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa pána poslanca Lauka, či mu stačí odpoveď pána premiéra, alebo chce dať doplňujúce otázky.

  • Jednou z podpísaných zmlúv je aj Dohoda o založení spoločného podniku Slovenský plynárenský podnik Gasprom. Tento podnik má zabezpečiť dovoz a tranzit plynu nad rámec dlhodobých kontraktov a súčasných technických kapacít. Slovenský plynárenský podnik je však schopný zabezpečiť zvýšené potreby plynu pre Slovenskú republiku vlastnými silami. Niet dôvodu, aby sa o nové zisky z nových dodávok s niekým delil. Slovenský plynárenský podnik je tiež schopný zabezpečiť potreby rastúceho tranzitu plynu cez Slovenskú republiku vlastnými silami. Vetva tranzitného plynovodu je pred dokončením a Rusi na ňu nedali ani cent. Tranzitné rúry vedú cez Slovensko a nebudú po vstupe ruskej nohy do slovenského plynárenského biznisu ani o jeden centimeter kratšie. Ani tu nie je dôvod deliť sa o budúce zisky.

    Pán premiér, moja otázka je: "Prečo ste Rusom ustúpili a pustili ste ich do slovenského biznisu číslo jeden a ešte k tomu za taký smiešny peniaz?"

  • Pán poslanec, vaša otázka je veľmi logická. Samozrejme, že vieme zvyšovať prevoz kapacity prepravných zariadení. Ale odkiaľ plyn zobrať? Iba ak z fazule. Všetky náleziská sú na území Ruskej federácie a bez nich to akosi dosť dobre možné nie je.

    Pokiaľ ide o investičnú výstavbu, som rád, že hovoríte o tom, čo všetko je možné urobiť v investičnej výstavbe. Ale dovolím si vás upozorniť, že investičná výstavba bude smerovať územím Slovenska po trase, ktorá ide cez Poľsko do východnej časti Nemecka. O túto trasu v konkurenčnom zápase bojovali Slovensko a Česká republika a Slovensko bolo úspešné. Prečo považujete úspech Slovenska v získaní tendra a budúcich dodávok za neúspech? Myslím si, že pán poslanec Ducký, ktorý je súčasne generálnym riaditeľom plynu, by vám mohol v priateľskej debate pri káve vysvetliť základné otázky fungovania plynárenských sústav a potom by sme nemali takéto nedorozumenia v parlamente.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Druhú otázku pánu premiérovi kladie pán poslanec Hofbauer:

    "Aký je stav prípravy začatia činnosti Slovenskej leteckej spoločnosti v nadväznosti na získanie leteckej techniky a prípravu zriaďovania kancelárií vo svete?"

  • Slovenská republika vykonala svoj tretí pokus o založenie národného prepravcu. Je ustanovená spoločnosť, o ktorej sa predpokladá, že bude predovšetkým obhospodarovať letecké prostriedky, ktoré získame z deblokácií pohľadávok v Ruskej federácii. Počítame, že do októbra budú sprevádzkované minimálne tri lietadlá TU 154. Pritom počítame s dodávkou IL 96 a, tuším, 86. Ďalej sa počíta s dvoma menšími lietadlami, ktoré budú tvoriť základný letecký park nášho národného prepravcu. Rovnako prebiehajú rokovania s medzinárodnými organizáciami o budúcich letových trasách zo Slovenska. Predpokladám, že tieto začiatky, pokiaľ budú dobre komerčne zvládnuté, umožnia prenájom lietadiel aj z iných štátov a rozšírenie celkovej kapacity v roku 1998 na dvojnásobok začiatku v roku 1997.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána poslanca Hofbauera, či mu stačí odpoveď. Chcete sa ešte niečo opýtať, pán poslanec?

  • Slovenská letecká spoločnosť SLOVAIR bola veľmi nešťastne sprivatizovaná v roku 1991 vládou Jána Čarnogurského. Prišlo k roztriešteniu na 7 trpasličích leteckých spoločností, ktorých prevažná väčšina buď zanikla, alebo živorí. Ale čo bolo zarážajúce, v rámci privatizácie bol jednou z tých trpasličích spoločností sprivatizovaný aj jeden z veľkých hangárov na letisku Milana Rastislava Štefánika. Uvažuje Slovenská správa letísk aj nad tým, že vyrieši tento problém? Bratislavské letisko fakticky nemá veľký opravárenský priestor na letecké kapacity, lebo tento priestor bol vlastne veľmi nezmyselne privatizačne odovzdaný.

  • Áno, pán poslanec, tieto zásahy do štruktúry leteckej prevádzky boli vykonané a boli vykonané aj do štruktúry vlastníctva letísk. Bohužiaľ, ťažko sa s nimi boríme. V súčasnosti je prijatá taká stratégia, že sa letiská delia na niekoľko kategórií.

    V kategórii 1 je Bratislava, ktorá nebude podliehať privatizácii. Mienime ju sprevádzkovať so všetkými zásadami a potrebami, ktoré letisko v Bratislave bude mať, pričom pristávacie plochy považujeme za dostačujúce. Uvažuje sa ešte o doplnení kargoletiska pre nákladnú dopravu v okolí Bratislavy.

    Ďalšie dve letiská, ktoré majú zvýšenú podporu vlády, je letisko v Košiciach a Poprade. Pri ostatných letiskách - považujeme ich za významné - by malo dôjsť k agroprofilácii vlastníctva premenou na akciové spoločnosti s účasťou miest a podnikateľov, samozrejme, aj štátu na všetkých letiskových plochách. Predovšetkým ide o Piešťany, Sliač a Žilinu, ktoré by mali ďalej slúžiť potrebám Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Druhú otázku vám kladie takisto poslanec Hofbauer a pýta sa, "či vláda pri výjazdovom rokovaní v Bratislavskom kraji ponúkla mestu Bratislava aktívnu spoluúčasť na realizácii rozvojových projektov mesta a aké projekty predložilo vedenie mesta Bratislava vláde ako ponuky na ich realizáciu so spoluúčasťou vlády".

  • Pán poslanec, s poľutovaním konštatujem, že mesto Bratislava veľa robí v mediálnej politike, ale nepredložilo vláde Slovenskej republiky na prerokovanie ani jeden jediný zdrap papiera za celé obdobie, čo sme vo vláde.

    V roku 1997 bola ponúknutá konkrétna suma na zlepšenie dopravných pomerov v meste Bratislava. Nebola prijatá. Ďalej v roku 1995 sme Bratislave ponúkli dostavbu diaľničného privádzača, ktorý by vyviedol hlavné trasy dopravy mimo Bratislavy. Pre nekooperáciu s mestom počas dvoch rokov dva roky meškáme. Kooperácia s mestom a neschopnosť manažmentu mesta viesť toto mesto je vo vzťahu k vláde nulová.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, stačí vám odpoveď?

  • Bratislava ako dopravný uzol má nadmestský, celoštátny charakter, po území ktorého vedie veľké množstvo komunikačných ťahov s nadmestskými, celoštátnymi parametrami. Preto mala Bratislava aj v minulom politickom usporiadaní osobitné postavenie. Vláda tu vstupovala veľkými investičnými počinmi zo štátneho rozpočtu, ktoré boli nad finančné možnosti samotného mesta, aj keď bolo vtedy iné hospodárske usporiadanie.

    Viem, že v tom období boli pripravované veľmi dôležité dopravné investície: diaľničné spojenie diaľnice D1 v úseku Lamač - Mlynská dolina, diaľničné spojenie D61 Mierová ulica - Zlaté piesky, uzavretie severnej časti stredného dopravného okruhu v úseku Jarošova - Pražská, ďalej dostavba Dopravného podniku vozovne Dúbravka, ďalej rekonštrukcia mosta cez Dunaj zo Šafárikovho námestia, ktorý je v parametroch mosta z roku 1890, ďalej vybudovanie hlavnej mestskej triedy v Petržalke vrátane predĺženia električkovej trate zo Šafárikovho námestia až po úsek Petržalka Lúky-juh. Bolo to veľmi dôležité, lebo to vajatanie okolo metra trvalo už v tom čase 20 rokov. A ďalej v správe dopravy ministerstva vnútra boli obsiahnuté aj mimoúrovňové prestavby križovatiek Bajkalská - Trnavská, Bajkalská - Vajnorská a Rožňavská - Trnavská.

    Pán premiér, tieto stavby boli vo veľkej miere v štádiu predinvestičnej prípravy. Moja otázka znie: "Ktoré z týchto stavieb sa objavili v investičných počinoch, ponukách alebo záujmoch magistrátu mesta?"

  • Znovu hovorím, pán poslanec, že do vlády Slovenskej republiky neprišlo nič na prerokovanie. A nič, to je nula.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Szigeti vám kladie štvrtú otázku, pán premiér:

    "Akým spôsobom mieni vláda Slovenskej republiky zabezpečiť ústavné práva žiakov škôl s vyučovacím jazykom národností v oblasti vydávania dvojjazyčných vysvedčení?"

  • Ústavné práva sú práva priznané občanom Slovenskej republiky Ústavou Slovenskej republiky. Osobám, príslušníkom národnostných menšín sa priznáva právo na výučbu v jazyku, čo vláda Slovenskej republiky rešpektuje a zabezpečuje. To je všetko, pán poslanec. Extenzívny výklad, ktorý robíte tým, že v súčasti ústavných práv sú aj dvojjazyčné vysvedčenia, také niečo som v Ústave Slovenskej republiky nenašiel. Je mi to ľúto. Takže ústavu rešpektujeme a garantujeme.

  • Ďakujem.

    Chce sa ešte niečo opýtať pán poslanec Szigeti? Nech sa páči.

  • Vážený pán premiér,

    myslím si, že národnostné menšiny tu majú isté nadobudnuté práva od roku 1921. Predovšetkým si myslím, že vaša odpoveď nie je pre mňa uspokojivá. Myslím si, že napriek tomu, čo ste povedali, vaša vláda nedodržuje ústavu a nedodržuje medzinárodné dokumenty, ktoré sú zakotvené v článku 11 Ústavy Slovenskej republiky. Je porušený článok 2, kde sa hovorí o tom, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy. Je porušený článok 12, kde sa hovorí o príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, že nemožno nikoho z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Takisto nie je dodržaný článok 34, ktorý jednoznačne hovorí o právach národnostných menšín.

  • Pán poslanec, nekladiem si za cieľ uspokojiť vás, zrejme by to bolo dosť ťažké. Ale kladiem si za cieľ vysvetliť Ústavu Slovenskej republiky, ktorá je v oblasti vzdelávania jednoznačná, tak ako som povedal od začiatku do konca. Výklad, ktorý podávate, je, bohužiaľ, neúplným a nepresným citovaním Ústavy Slovenskej republiky. Vynechali ste viaceré pasáže. Je mi to ľúto. Je to tam, kde sa hovorí aj o povinnostiach národnostných menšín, a akosi ste neprečítali, ako má byť výkon práv vykonávaný.

  • Ďakujem.

    Piatu otázku premiérovi kladie poslanec Ftáčnik a pýta sa:

    "Vládni poslanci si uvedomujú potrebu demokratizačných zmien, pretože sami navrhli a spolu s opozíciou a poslancami Európskeho parlamentu odporučili odporúčania spoločného výboru, ktoré ste označili za ultimátum. Uvedomujete si potrebu zmien aj vy?"

  • Po prvé, veľmi si vážim záujem pána poslanca Ftáčnika, že chce vedieť, čo si uvedomujem, neuvedomujem, čo si myslím a aký mám názor. Hoci predmetom interpelácie a výkonu je moja práca, nie moje názory. Na tie mám právo, pán poslanec, ako každý občan tohto štátu.

    Pokiaľ ide o otázku ultimáta, rozhovor, ktorý bol už zverejnený v Pravde, a otázka ultimáta s tým nesúvisí a je v inom kontexte.

    Pokiaľ ide o to, čo si myslím o tom, ako by mal vyzerať vývoj slovenskej politickej scény v najbližšom období, áno, úprimne si myslím, že treba skončiť s konfrontačnou politikou, ktorá trvá na území tohto štátu 6 rokov. Treba skončiť s internacionalizáciou vnútropolitických problémov a uvedomiť si, že slovenské problémy sa môžu riešiť len na Slovensku a nikde inde, v žiadnej inej metropole a v žiadnej inej inštitúcii. Myslím si, že strany, straničky a skupinky musia prestať znásilňovať štát. Mali by si povedať, že záujmy štátu sú viac ako naše strany a naše skupinové i osobné záujmy, podriadiť sa im, rešpektovať ich a všade vo svete presadzovať. Ak sa v politickej kultúre nastúpi na túto cestu, niet zábrany v tom, aby si mohli byť znovu všetci priatelia a znovu všetci priatelia. Kým toto nebude, nemôžete čakať, že všetko sa skončí tak, že sa jedna strana postaví do pozície víťazstva a povie: "Všetko sme vyhrali." Čo sme vlastne vyhrali? My všetci spolu prehrávame, vážení. Toto si myslím.

  • Pýtam sa pána Ftáčnika, či chce ešte doplniť svoju otázku. Pán poslanec Ftáčnik dáva ešte doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán predseda vlády,

    mám len 43 sekúnd, preto sa pokúsim krátko reagovať a budem s vami súhlasiť. Nahlas chcem povedať, že si uvedomujem, ako ste povedali, že koalícia aj opozícia má spoločnú zodpovednosť za tento štát. Má spoločnú zodpovednosť a je v našich rukách, či dokážeme prekonať stranícke bariéry a zákopy, prekonať polarizáciu tejto spoločnosti a nájsť cestu, ktorá zabezpečí prosperitu a budúcnosť Slovenska. Chcem povedať, že problém vidím v chápaní demokracie. Koalícia ho doteraz presadzovala spôsobom, že víťaz berie všetko. My hovoríme, že demokracia je rozhodovanie väčšiny...

  • Upozornenie predsedu Národnej rady, aby poslanec položil predsedovi vlády otázku.

  • ...tých, ktorí boli zvolení, a rešpektovanie tých, ktorí ostali v menšine. Ak sa zhodneme na tomto, myslím si, že to bude pre Slovensko najlepšie.

  • Ďakujem, mali ste čas na otázku.

    Pán premiér, ďakujem aj vám. Uplynulo 15 minút, musíme prejsť na otázky kladené vašim ministrom.

  • Ďakujem. Ešte jednu faktickú poznámku.

    Pán poslanec, nemoralizujte, konajte. Ja vás čakám za rokovacím stolom, ale vy nechodíte. Tak načo rozprávate?

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prvú otázku členom vlády kladie poslanec Nagy. Kladie ju ministrovi vnútra pánu Krajčimu. Keďže tu pán minister Krajči nie je, odpovedá za neho pán minister Liščák. Otázka znie:

    "Ing. Kováč, vedúci oddelenia vnútornej prevádzky Okresného úradu Nové Zámky, na základe odporúčania okresného predstavenstva HZDS a poslankyne Garajovej žiada o prenájom 995 ha pôdy. Je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom Slovenskej republiky?"

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pán poslanec Nagy položil otázku pánu ministrovi vnútra, požiadal ho o odpoveď, či je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky žiadosť pána Ing. Júliusa Kováča, vedúceho oddelenia vnútornej prevádzky Okresného úradu v Nových Zámkoch, o prenájom 995 ha poľnohospodárskej pôdy na základe odporúčania okresného predstavenstva HZDS a poslankyne pani Garajovej.

    Informácie o tom, že pani poslankyňa Eva Garajová a okresné predstavenstvo HZDS odporúčali Slovenskému pozemkovému fondu prenajať pôdu firme Pako, výrobné a obchodné družstvo v Nových Zámkoch, nie je pravdivá. Svedčí o tom list okresného predstavenstva HZDS a pani poslankyne Garajovej zo dňa 5. júna 1997 a list Júliusa Kováča, mimochodom občana maďarskej národnosti, ktorý sa ešte v máji tohto roku ospravedlnil za zneužitie mena pani poslankyne i Okresného predstavenstva HZDS v Nových Zámkoch pri vybavovaní svojich súkromných záležitostí. Oba listy boli medializované, takže tieto skutočnosti sú všeobecne známe.

    Vzhľadom na obsah vašej otázky, pán poslanec, pán minister vnútra má taký názor, že konanie pána Ing. Kováča je potrebné posudzovať z dvoch hľadísk, z občianskeho i pracovnoprávneho. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom Slovenskej republiky rovnaké práva a povinnosti. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Vychádzajúc z uvedeného základného ústavného atribútu je potrebné hodnotiť i konanie Ing. Kováča ako občana.

    Ing. Július Kováč, vedúci oddelenia odboru vnútornej prevádzky Okresného úradu v Nových Zámkoch, na základe ponuky Slovenského pozemkového fondu na prenájom poľnohospodárskej pôdy vo výmere 995 ha v okrese Nové Zámky, ktorá bola uverejnená v dennej tlači, podpísal žiadosť o prenájom ponúkanej pôdy spolu s výrobno-obchodným družstvom Pako Nové Zámky. Na túto žiadosť bližšie určenej osoby uviedol funkčné zaradenie na pracovisku na Okresnom úrade v Nových Zámkoch. Ako občan mal právo požiadať o prenájom. Toto právo mu vyplýva tak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z platných právnych predpisov. Odporúčanie okresného predstavenstva HZDS a poslankyne pani Evy Garajovej ministrovi vnútra ako ministrovi zodpovednému za činnosť krajských úradov a okresných úradov neprislúchalo hodnotiť.

    Pokiaľ sa vec týka posudzovania konania pána Júliusa Kováča ako pracovníka štátneho orgánu, prednosta Okresného úradu v Nových Zámkoch jeho konanie posudzoval podľa § 73 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý ukladá pracovníkom orgánov štátnej správy, súdov, prokuratúr, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Úradu vlády Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národnej banky Slovenska, štátnych fondov okrem iného zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu verejných záujmov s osobnými záujmami, konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť rozhodovania a k získaniu vlastného prospechu.

    Uvedenie funkcie v zamestnaneckom vzťahu pri podávaní žiadosti v súkromnej veci kvalifikoval ako porušenie pracovnej disciplíny a vyvodil sankčný postih. Dôrazne upozornil Ing. Kováča na porušenie pracovnej disciplíny a bola vykonaná zmena jeho zaradenia. Ing. Kováč v súčasnosti už nie je vedúcim zamestnancom. Uvedené opatrenie prednosta vykonal okamžite, ako bol o veci informovaný.

    Z uvedeného je zrejmé, že v orgánoch miestnej štátnej správy sa dôsledne dbá na plnenie povinností uložených zazamestnancom pracovnoprávnymi predpismi. Ich porušenie je sankcionované a okamžite sa vykonávajú opatrenia, ktoré vedú k náprave a zamedzujú ohrozeniu dôvery v nestrannosť rozhodovania a k získaniu neoprávnených výhod zamestnancov štátnych orgánov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca Nagya, či mu stačí odpoveď.

  • Komentár nie, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Tak položím pánu ministrovi o tejto veci ďalšiu otázku. Ešte predtým, ako to urobím, chcel by som, pán minister, vážená snemovňa, vám prečítať citovaný list pána Ing. Júliusa Kováča a pána Ing. Sivoka:

    "Touto cestou Vás úctivo žiadame", píše pán Kováč a pán Sivok Slovenskému pozemkovému fondu, "o prenájom horeuvedených výmer, t. j. 995 ha pôdy pre horeuvedenú firmu, t. j. pre firmu výrobno-obchodné družstvo Pako Nové Zámky. Svoju žiadosť odôvodňujeme takto: Žiadosť podávame na základe prerokovania a odporučenia okresného predstavenstva HZDS a pani poslankyne Dr. Evy Garajovej. Uvedená firma počas volebného obdobia v značnej miere podporovala volebný program HZDS, čo potvrdzuje Ing. Július Kováč, toho času zamestnaný ako vedúci oddelenia vnútornej prevádzky Okresného úradu Nové Zámky, ktorý je zakladajúcim členom HZDS v obci Dubník a v okrese Nové Zámky. Za kladné vybavenie žiadosti Vám vopred ďakujeme a ostávame s prejavom úcty."

    Chcem sa pána ministra vnútra opýtať, či je to ojedinelý prípad, pri ktorom došlo k zneužitiu funkcie verejného činiteľa, alebo je to obvyklá prax na Slovensku.

  • Vážený pán poslanec,

    ako som už konštatoval, otázka riešenia zamestnanca Kováča bola riadne zdôvodnená. Ale ja by som odpovedal aj ďalším dokumentom, ktorý si dovolím prečítať. Ing. Július Kováč sa totiž ospravedlnil okresnému predstavenstvu HZDS a osobitne pani poslankyni Garajovej týmto listom.

    "Dolupodpísaný Ing. Július Kováč sa touto cestou ospravedlňujem členom okresného predstavenstva HZDS, osobitne pani Dr. Eve Garajovej za svojvoľné zneužitie odporúčania vo veci žiadosti firmy Pako Nové Zámky a prevedenia pôdy, tých 995 ha. Žiadosť o prenájom pôdy nebola konzultovaná ani odporúčaná okresným predstavenstvo HZDS, ani poslankyňou Dr. Evou Garajovou."

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Druhú otázku kladie pán poslanec Garai a kladie ju pani ministerke Kramplovej, ktorú zastúpi pani ministerka Keltošová. Otázka znie:

    "Aký postoj zaujme ministerstvo zahraničných vecí voči Českej republike pri vstupe do NATO a Európskej únie, keď nemá vysporiadané dlžoby so Slovenskou republikou?"

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    chcela by som zodpovedať veľmi stručne z podkladov, ktoré mi, samozrejme, pripravilo ministerstvo zahraničných vecí. Ale myslím si, že odpoveď na túto otázku nepotrebuje odborné podklady, okrem niektorých dátumov, ktoré mám poznačené.

    Predovšetkým by som chcela zvýrazniť, že naše vzťahy s Českou republikou sú historicky, kultúrne, politicky a najmä hospodársky tak dlhodobo previazané, že slovenská vláda uprednostňuje bilaterálne rokovania pred tým, ako by sme išli s nejakými sťažnosťami do NATO, Európskej únie alebo ďalších zahraničných inštitúcií. V prípade Gabčíkova-Nagymaros sa stalo, že bilaterálne rokovania boli nepriechodné, a v tomto jedinom prípade s naším susedom Maďarskou republikou sa Slovenská republika obrátila na Súdny dvor v Haagu. Uvádzam to ako ojedinelý prípad. Z toho vyplýva, že budeme naďalej pokračovať, tak ako dosiaľ, vzhľadom na naše dobré dlhotrvajúce priateľské susedské vzťahy s Českou republikou v bilaterálnych rokovaniach.

    Konkrétne za tento rok 4. apríla sa uskutočnilo rokovanie s Českou stranou. Ďalej 16. júna sa uskutočnilo ďalšie rokovanie medzi štátnym tajomníkom Šestákom a námestníkom ministra zahraničných vecí Českej republiky. Guvernér Národnej banky Slovenska 14. apríla 1997 napísal guvernérovi Tošovskému, kde ho žiadal o fyzické vydanie zadržiavaného zlata. Ďalej očakávame rovnako odpoveď na list podpredsedu vlády a ministra financií Kozlíka, ktorý ho adresoval 14. mája podpredsedovi vlády a bývalému ministrovi financií Ivanovi Kočárníkovi za účelom stretnutia tajomníkov vládnych komisií na dokončenie vysporiadania majetku ČSFR.

    Slovenská vláda koná aj v tejto veci. Ale myslíme si, že vzhľadom na našu spoločnú a dlhoročnú históriu si zaslúži rokovanie s českou stranou ešte nejaký čas trpezlivosť.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pán poslanec Garai, ste spokojný s odpoveďou?

  • Ešte položím jednu otázku.

  • Nech sa páči, pán poslanec Garai chce ešte doplniť otázku.

  • Akceptujem odpoveď pani ministerky, ale napriek tomu by som poprosil slovenskú vládu, aby trošičku zvažovala predsa len v takých tvrdších dimenziách, lebo nejde len o maličkosť, ale skutočne o niekoľkomiliardovú hodnotu. Slovenskej republike to predsa nemôže byť ľahostajné a nemôže sa brať tento postoj voči Českej republike na ľahkú váhu. Veď vieme, že Európska únia aj NATO vyvíjajú na Slovenskú republiku oveľa väčší tlak a uplatňujú tvrdšie sankcie voči našej republike ako voči Českej republike práve pri vstupe do týchto inštitútov alebo štruktúr. Práve preto by mala slovenská vláda uplatniť tvrdšie sankcie voči Českej republike.

    Ďakujem.

  • Stačí aj táto odpoveď, ak myslíte.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Hanker a je pre vás, pani ministerka Keltošová. Otázka znie:

    "Aký je prínos poslednej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktorej ste boli prezidentkou za Slovenskú republiku?"

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Keď som dostala otázky, ktoré boli vyžrebované, tak som nechcela veriť vlastným očiam a myslím si, že sa treba opýtať, kto dal takéto vyžrebovanie od poslanca HZDS v súvislosti s mojou kandidatúrou. Vyznieva to tak, akoby som si žrebovanie nejakým spôsobom zariadila sama. Ale keď som potom zistila, že bola podpísaná aj pani Rusnáková ako overovateľka zápisnice, tak som sa uspokojila. Myslím si, že môžem odpovedať bez akýchkoľvek podozrení, že si HZDS a ministerstvo práce ide robiť reklamu.

    Aký bol prínos? V prvom rade vidím prínos v stredoeurópskom až východoeurópskom kontexte. To, že sa dvadsaťčlenná regionálna skupina ministrov a vlád napokon po viacerých rokovacích kolách zjednotila na kandidatúre Slovenska, myslím si, že výber Slovenska, napokon aj postup stredoeurópskej a východoeurópskej skupiny ohodnotili i ostatní zástupcovia vlád, ktorí sa na konferencii zúčastnili. Bolo tam 174 členských štátov v tripartitnom zložení, čo už všetci vieme z médií.

    Mala som možnosť prezentovať slovenskú sociálnu reformu. Slovenská sociálna reforma prešla viacerými úskaliami. Napokon sa ukázalo, že doma človek nikdy nie je prorokom a vlastne nominácia Slovenska, jeho sociálneho systému, jeho transformačných postupov ukázala, že aj minimálne z európskeho hľadiska, ak nie z celosvetového, sme zvolili správnu cestu. Toto bol z môjho pohľadu najdôležitejší prínos. Ten druhý je taký úsmevnejší, pán predseda, lebo som bola druhou ženou v histórii od roku 1919, ktorá bola zvolená na post prezidenta. V roku 1984 to bola švédska ministerka práce. Predtým ani potom nijaká žena. A že to bolo znova zo Slovenska, len potvrdzuje teóriu, že vieme robiť reformu. A nakoniec to, čo sa aj inde proklamuje - rovnoprávnosť pohlaví a šancí -, na Slovensku dôsledne dodržiavame.

  • Do tretice si myslím, že vláda týmto potvrdila tú časť programového vyhlásenia, v ktorom hovoríme o úzkej spolupráci so všetkými zahraničnými inštitúciami, a teraz budem hovoriť nielen o inštitúciách politických alebo politických a vojenských zoskupeniach, ale chcem hovoriť aj o zoskupení tripartitnom, najvyššom a celosvetovom. Čiže aj v tejto oblasti vláda dôsledne realizuje svoje programové vyhlásenie, konkrétne rozpracované v koncepcii transformácie sociálnej sféry, kde hovoríme aj o prehĺbení spolupráce s Medzinárodnou organizáciou práce.

    Chcem povedať, že na takom veľkom svetovom stretnutí je jedinečná šanca stretnúť sa so svojimi kolegami ministrami. Ďalším prínosom bolo stretnutie s 27 ministrami práce alebo práce a sociálnych vecí z celého sveta. Dúfam, že výsledky z týchto stretnutí čoskoro pocíti aj Slovenská republika v tom najlepšom zmysle slova.

    Okrem 27 ministrov, s ktorými som mala bilaterálne rokovania, využila som čas aj prítomnosť počas návštevy a vystúpenia pána Jamesa Bolfenzona, prezidenta Svetovej banky, s ktorým som mala česť neformálne hovoriť potom ešte pri obede a po obede. Bolo prekvapujúce, myslím si, že aj tripartitní partneri to potvrdia, že prezident Svetovej banky po prvý raz vystúpil na takomto fóre, po prvý raz spomínal sociálnu dimenziu ako nevyhnutný predpoklad únosnosti akejkoľvek ekonomickej reformy. Znelo to pre mňa veľmi dobre.

    Teraz nechcem poukazovať na problémy, ktoré majú aj členské štáty Európskej únie s nezamestnanosťou, o tom hovorili vlastní ministri a ich vlastní odborári. A zase na druhej strane, pokiaľ sa obracal aj na mňa ako na predsedajúcu, viackrát zdôraznil, že Svetová banka má dobré kontakty a dobre spolupracuje so Slovenskom, čoho dôkazom je ďalšia misia, ktorá príde 3. júla a bude tu 14 dní.

    Stretla som sa aj s jordánskym kráľom a s jeho manželkou. Myslím si, už len to, že ma navrhla vládna skupina, ktorej predsedal egyptský minister, bolo potom signifikantné aj pre stretnutie s jordánskym kráľovským párom, ktorý bol veľmi dobre informovaný o pomeroch na Slovensku. Hovorila som s nimi o rôznych otázkach vrátane možnej ďalšej bilaterálnej spolupráce medzi ministerstvami.

    Na záver by som chcela poprosiť alebo požiadať tlač, ktorá tu je, aby z tohto môjho vystúpenia vybrali najmä časť, v ktorej sa chcem poďakovať Slovenskej informačnej agentúre, ktorá dôstojne reprezentovala Slovensko, všetkým médiám, ktoré sa zúčastnili na zasadnutiach či už výborov, alebo pléna. A na záver by som chcela povedať, že svojimi vystúpeniami dôstojne reprezentovali Slovenskú republiku aj odborári, aj zamestnávatelia. Tak ako som povedala vo svojom záverečnom prejave, svoje problémy si musíme riešiť doma a nesmieme sa chodiť sťažovať do zahraničia, ako je to u nás zvykom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána Hankera, či mu stačí odpoveď. Pán poslanec povedal áno.

    Otázka pána poslanca Pacolu pre pána ministra Mráza znie:

    "Niektorí odborníci na spoluprácu so zahraničím tvrdia, že nadštandardné vzťahy v tejto oblasti máme s jediným štátom na svete, Ruskou federáciou. Ako vyzerá spolupráca s Ruskou federáciou v oblasti stavebníctva?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ak by sme chceli poukázať na určitý vývoj spolupráce s Ruskou federáciou, resp. s bývalým Sovietskym zväzom v oblasti stavebníctva, mohli by sme začať ešte bývalými vývozno-integračnými akciami, neskôr programom výstavby obytných komplexov pre bývalú Sovietsku armádu, ktorá sa vracala z Nemecka. Všetky tieto programy boli pre nás výhodné. Mali určitú prioritu, boli finančne zabezpečené a predstavovali pre našich stavbárov istotu, že za vykonané práce a dodávky budú tiež včas a riadne zaplatení. Súčasná situácia je trošku komplikovanejšia.

    Na rôznych stavbách Ruskej federácie pracuje okolo 6 tisíc slovenských stavbárov. Títo využívajú svoje staré vzťahy a vybudované základne. Naši stavbári sa v Ruskej federácii stretávajú s rôznymi ťažkosťami, od problémov pri prechode hraníc cez colné vybavovania, certifikáciu výrobkov, neskorú úhradu za vykonané práce až po svoju fyzickú bezpečnosť.

    Pasívne saldo v slovenskom zahraničnom obchode predstavuje v tomto období vážny problém v tvorbe devízových zásob Národnej banky Slovenska a nadväzne perspektívne by to mohol byť aj problém v stabilite kurzu slovenskej koruny.

    Vláda robí celý rad opatrení, ktoré by všeobecne povzbudili a zabezpečili rast exportu. Slúžia na to aj pravidelné zasadnutia Medzivládnej komisie pre obchodno-hospodársku, vedecko-technickú a kultúrnu spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.

    Medzi Ministerstvom výstavby a verejných prác Slovenskej republiky a Štátnym výborom pre bytovú politiku a stavebníctvo Ruskej federácie existuje spolupráca, ktorá sa realizuje v rámci rusko-slovenskej pracovnej skupiny pre spoluprácu v stavebníctve. Pracovná skupina sa stretáva pravidelne ročne a rieši okrem iného aj toto: získavanie zákaziek na vývoz slovenských stavebných kapacít do Ruskej federácie, vytváranie spoločných rusko-slovenských podnikov stavebnej výroby a výroby stavebných látok aj na podnikanie v tretích krajinách, obchodovanie so stavebnými materiálmi, výrobkami a zariadeniami, pričom sa kladie dôraz na vývoz zo Slovenskej republiky do Ruskej federácie. Je to aj vzájomné uznávanie certifikátov na stavebné výrobky, poskytovanie colných úľav na vývoz stavebných výrobkov do Ruskej federácie, vydávanie licencií slovenským organizáciám stavebnej výroby na práce v Ruskej federácii, vytvorenie pobočky Federálneho licenčného centra Ruskej federácie v Slovenskej republike, doriešenie priepustnosti hraníc na štátnej hranici Slovenská republika - Ukrajina vo Vyšnom Nemeckom a zlepšenie situácie vo vyrovnávaní platieb medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou.

    Otvorene treba konštatovať, že všeobecne objem exportu stavebných prác a tiež špeciálne do Ruskej federácie sa nedarí udržať, že má klesajúcu tendenciu. Podiel exportu do Ruskej federácie odhadujeme na 60 % z celkového exportu stavebných prác. Mám na mysli, samozrejme, export stavebnej kapacity.

    Všeobecne objem exportu stavebných prác v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 poklesol indexom 69 v stálych cenách. V prvom štvrťroku 1997 v porovnaní s prvým štvrťrokom 1996 poklesol indexom 59,8. Isteže, má to odraz vo vytváraní lepších podmienok na domácom trhu, a to sa odráža samozrejme vo vývoze stavebných kapacít. Máme záujem zabezpečiť čo najvyšší objem exportu stavebných prác. V súčasnosti však väčšina slovenských stavebných firiem dáva prednosť domácemu prostrediu. Nástrahy zahraničného trhu, nedokonalá legislatíva, cudzie prostredie, bezpečnostné riziká sú príčinou všeobecného ústupu aj z teritória bývalého Sovietskeho zväzu.

    Ak niekto hodnotí naše ekonomické vzťahy v oblasti stavebníctva s Ruskou federáciou za nadštandardné, môžem k tomu dodať, že to, čo robíme, je bežné, normálne, častokrát to vyplýva z dlhodobých vzťahov, je to v záujme Slovenskej republiky, v záujme znižovania nášho pasívneho salda v zahraničnom obchode a v neposlednom rade aj v záujme upevňovania našej meny.

    Pri obmedzenom prístupe na stavebný trh do Spolkovej republiky Nemecko, pri nerentabilnosti podnikania na vzdialených trhoch ruský trh zostáva priestorom, kde aj za sťažených podmienok je možné výhodne podnikať. Rozhodovanie o tom, či podnikať, alebo nepodnikať v Ruskej federácii, je na samotných podnikateľských subjektoch, čo považujeme za samozrejmé. Snažíme sa však pre nich vytvárať tie najvhodnejšie podmienky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Pacola, stačí vám odpoveď? Áno.

    Druhú otázku opäť kladie pán poslanec Pacola a opäť pánu ministrovi Mrázovi. Otázka znie:

    "Ako hodnotíte výsledky Fóra ministrov 1997?"

  • Na úvod by som chcel informovať, čo sa vlastne chcelo docieliť zvolaním tohto fóra.

    Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky počas svojej krátkej existencie nadviazalo celý rad význačných medzinárodných kontaktov. V rámci môjho pôsobenia som sa zúčastnil na niekoľkých veľmi významných misiách v zahraničí, ktorých cieľom bolo nájsť nové výhodné trhy na pôsobenie slovenského stavebníctva. Počas týchto zahraničných návštev som si uvedomil, že propagácia a informovanosť o možnostiach a kvalitách nášho stavebníctva nie je na dostatočnej úrovni. A práve tento fakt ma priviedol k myšlienke zorganizovať stretnutie predstaviteľov partnerských rezortov priamo u nás na Slovensku, aby hostia videli priamu realizáciu novodobých významných stavieb. Súčasne som vytvoril priestor na priamu prezentáciu profesijných stavebných zväzov a veľkých stavebných firiem v rámci plenárneho zasadnutia fóra.

    Musím konštatovať, že oslovené profesijné zväzy a stavebné firmy využili možnosť informovať o svojich aktivitách a činnostiach. Táto skutočnosť sa stretla s pozitívnym ohlasom u zahraničných účastníkov, a to už priamo v rámci samotného plenárneho zasadnutia fóra. Veľmi ma potešila aktivita rakúskeho predstaviteľa ministerstva pre hospodárske záležitosti pána Johannesa Sascha, generálneho riaditeľa Sekcie pre medzinárodné vzťahy, ktorý navrhol v rámci užšej spolupráce vytvoriť možnosti účinkovania slovenských a rakúskych spoločných podnikov na tretích trhoch, a to najmä pri výstavbe diaľnic. Našou úlohou je zhostiť sa čo najrýchlejšie ponúkanej spolupráce, čo vidím tiež ako nástroj na podporu stavebného trhu v rámci reštrukturalizácie vlastníckych vzťahov v stavebnej výrobe.

    Parlamentný štátny tajomník Joachim Günther partnerského rezortu z Nemecka mi tlmočil, že oceňuje spoluprácu najmä v legislatívnej oblasti, kde je naším cieľom vytvárať legislatívne predpisy v oblasti verejného obstarávania tak, aby sa vytvorili predpoklady na plnenie požiadaviek Európskej únie.

    V rámci stretnutia boli prítomní aj partneri z Bieloruska, s ktorými som podpísal dohodu o spolupráci našich rezortov. Nebudem sa rozširovať o tejto dohode, lebo v rámci fóra ministrov sa konala tlačová konferencia, ktorá, myslím si, dosť podrobne informovala o tejto záležitosti a vôbec o celom priebehu rokovania.

    Na záver treba konštatovať, že zahraniční aj domáci účastníci vyslovili spokojnosť s pripravenosťou fóra a bolo mi tlmočené, že je vhodné vytvoriť tradíciu pravidelných stretnutí, kde slovenskí predstavitelia profesijných zväzov, ako aj veľkých stavebných firiem budú informovať o nových trendoch a tendenciách v našom stavebníctve.

    Osobne si myslím, že druhé stretnutie v roku 1998 bude ešte úspešnejšie, o čom svedčí pozitívna odozva súčasných delegátov z domova aj zo zahraničia na túto akciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Pacola, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Doplňujúcu otázku k predchádzajúcej, pán predseda.

    Chcel by som sa opýtať, pán minister, vzhľadom na to, že v mojom okrese Humenné, ale aj v celom východoslovenskom regióne je veľká kapacita stavebných podnikov, v nadväznosti na Ruskú federáciu by som chcel vedieť konkrétne možnosti slovenských stavebných firiem v Rusku. Ďalej, keby ste mohli vymenovať konkrétne firmy, konkrétne stavby a takisto aj tie rozhodujúce firmy, ktoré na ruskom trhu pôsobia.

    Ďakujem.

  • Možnosti podnikať na zahraničných trhoch, aj na ruskom stavebnom trhu sú také ako všade vo svete. To znamená, že keď sme si v minulosti dovolili ísť na zahraničný trh do bývalého Sovietskeho zväzu aj s nižšou kvalitou, možno niekedy s nižšou disciplínou, v súčasnosti to tak nie je, lebo ruský aj stavebný trh sa správa tak, ako sa správa každý jeden zahraničný trh. To znamená, je vysoká náročnosť, sú problémy, o ktorých som už pri samotnom vysvetľovaní celej otázky hovoril.

    Pokiaľ ide azda o niektoré konkrétne akcie, je ponuka zo strany Ruskej federácie, zo strany ruských partnerov podieľať sa predovšetkým na rekonštrukcii historickej časti ich miest, hlavne Moskvy. Je ponuka budovať niektoré benzínové pumpy, čerpadlá. Je ponuka podieľať sa na výstavbe nových bytov, hlavne pokiaľ ide o individuálnu bytovú výstavbu. Treba konštatovať a myslím si, že treba tomu aj veriť, keď vyhlasovali, že na toto majú prostriedky, ktoré sú zabezpečované solventnými investormi. To znamená, že spolupráca môže byť aj v tejto oblasti výhodná.

  • Ďakujem, pán minister.

    Otázku číslo 6 kladie poslanec Juriš podpredsedovi Kalmanovi a znie:

    "V rámci finančnej pomoci z fondu PHARE je plánovaná pomoc aj pre malých a stredných podnikateľov vo forme výhodných úverov. Prosím o vyhodnotenie čerpania tejto položky fondu PHARE. Pýtam sa, či sa čerpanie využíva v plnej miere."

    Máte na to 3 minúty, pani ministerka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vzhľadom na to, že odpoveď je pomerne rozsiahla, doplnená aj tabuľkami, budem sa snažiť prečítať to najpodstatnejšie a potom dám pánu poslancovi písomnú odpoveď, aby som nezdržiavala.

    Konkrétne podporu malého a stredného podnikania realizuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá vznikla na podnet Európskej únie programu PHARE a vlády Slovenskej republiky v roku 1993. Podporný úverový program sa realizuje takto: na financovaní v roku 1994 v celkovom objeme 600 mil. Sk prostredníctvom troch komerčných bánk - Slovenská sporiteľňa, Poľnobanka a Tatra banka. V roku 1995 boli rovnakým spôsobom uvoľnené ďalšie finančné prostriedky v celkovom objeme 600 mil. Sk a okruh komerčných bánk bol v roku 1996 rozšírený o Istrobanku. Celkový objem finančných prostriedkov v tomto fonde k 31. 12. 1996 predstavoval sumu 1 331 913 tis. Sk a k tomuto dátumu sa z fondu poskytlo 459 úverov, pričom priemerná výška jedného úveru predstavovala 2 901 tis. Sk.

    Potom tu mám podrobný zoznam o tom, ktorá banka, koľko úverov, v akej výške. Predpokladám, že vás to bude tiež zaujímať.

    Úvery boli poskytované do výšky 800 tis. Sk malým podnikateľom, pričom kritériá na ich poskytnutia boli zhodné s predchádzajúcimi podpornými schémami. Prvé úvery sa začali poskytovať v apríli 1994 a do konca augusta 1994 bol vyčerpaný celkový objem a poskytnutých 59 úverov. Od tohto obdobia sa nové úvery poskytujú zo splátok istiny a úrokov. K 31. 12. 1996 bolo v rámci tejto schémy poskytnutých 120 úverov, čím sa vytvorilo, resp. udržalo 664 pracovných miest.

    Mikropôžičková schéma sa začala realizovať v roku 1996 a je určená malým a začínajúcim podnikateľom s počtom pracovníkov do 10. S realizáciou schémy ako pilotného programu začali tri vybrané regionálne poradenské a informačné centrá v I. štvrťroku 1997. V rámci tohto programu je možné získať pôžičku od 50 do 300 tis. Sk.

    Fond štartovacieho kapitálu, ktorého správcom je spoločnosť Sit Capital Company, spol. s r. o., založená na tento účel národnou agentúrou, poskytuje pomoc pri prekonávaní nedostatku počiatočného kapitálu na rozbeh firiem. Finačná podpora fondu z prostriedkov PHARE je rozložená do troch rokov. Do 31. 12. 1996 bolo zrealizovaných 8 investícií a ich celková výška dosiahla 19 640 mil. Sk. Vybrané projekty sa týkali strojárskej výroby, ekologickej likvidácie a recyklácie nebezpečných odpadov, drevárskej výroby a výroby zdravotníckej techniky.

    Na prostriedky z roku 1993, čo bolo 200 000 ECU, bol 11. 12. 1996 Európskou komisiou odsúhlasený pracovný program na I. polrok 1997 a predpokladáme, že prostriedky budú nakontrahované v stanovenom termíne. Na základe schváleného pracovného programu predpokladáme, že do 30. 6. 1997 bude z prostriedkov roku 1995 nakontrahovaných ďalších 430 000 ECU. Ostatné podrobnosti potom.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, začali sme o 14.10 hodine, preto máme ešte 10 minút. Pýtam sa pána Juriša, či chce dať doplňujúcu otázku. Ak áno, nech sa páči.

  • To jedno a podstatné je, či čerpáme všetky finančné prostriedky, ktoré je nám PHARE schopné ponúknuť. To som doteraz nepočul.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vy ste sa pýtali na vyhodnotenie. Zatiaľ som predložila len vyhodnotenie rokov 1993-1995. Ako som povedala, sú tu ešte nevyčerpané zdroje z roku 1993, ktoré sa však dali a čerpáme ich teraz. Takisto peniaze z roku 1995 neprepadli. Na základe projektov Európska komisia vyberá a z toho fondu, ktorý bol určený pre Slovensko ešte od roku 1993, dočerpávame zdroje podľa kvality a množstva projektov. Určite nie sú stratené.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Pacola na pána ministra Mráza. Otázka znie:

    "Záujmom Slovenskej republiky je aktívne obchodovať so štátmi Európskej únie. Aké opatrenia pripravuje v oblasti harmonizácie právnych a technických predpisov na prekonanie prekážok presadzovania sa na stavebnom trhu v štátoch Európskej únie?"

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na úvod by som chcel povedať, že v súčasných podmienkach máme príklady úspešného podnikania našich stavebných firiem v zahraničí. Referencie z účasti napríklad na priemyselných a inžinierskych alebo i špeciálnych stavbách svedčia o kvalite práce a zodpovednosti našich firiem. Aj naďalej je záujem o ich pôsobenie. Jednou zo základných požiadaviek však je, že naše stavebné firmy musia plne rešpektovať zmluvné podmienky, ktoré z technického hľadiska spočívajú v tom, že musia akceptovať nielen zvyklosti, ale aj všetky právne a technické predpisy i technické normy platné v danom štáte. Podľa toho musia pripraviť projekt, odsúhlasiť ho, vyškoliť pracovníkov a podľa týchto podmienok realizovať stavebné dielo. Tento postup sa prakticky vždy znova opakuje v každom jednotlivom prípade realizácie stavby v inom štáte a vždy podľa predpisov daného štátu. V súhrne to pre firmy znamená, že pre jednotlivé trhy sú nútené vyrábať, v našom prípade stavať, rozdielnym spôsobom.

    Podnik, ktorý nedodrží právne predpisy alebo normy iného štátu, nemá prakticky možnosť do neho exportovať. Tento problém, samozrejme, existoval aj medzi štátmi Európskej únie. Preto bol prijatý Dohovor o prekonávaní tzv. technických prekážok medzinárodného obchodu. Znamená to zjednotenie právnych predpisov s technickým obsahom a technických noriem vo všetkých štátoch Európskej únie. Na tento účel sú určené smernice, ktoré sú záväzné. Stanovujú predovšetkým základné požiadavky na ochranu verejného záujmu. Je to jedno z opatrení, ktoré umožňuje vytvorenie spoločných pravidiel fungovania jednotného vnútorného trhu.

    Asociované štáty v záujme prijať rovnaké pravidlá svojho vnútorného trhu, a teda aj Slovenská republika, sa v Európskej dohode v článkoch 70 a 75 zaviazali postupne dosiahnuť plnú zhodu s technickými predpismi, európskou normalizáciou, s postupmi posudzovania zhody. Naše ministerstvo v tomto programe, ktorý bol spracovaný na základe tzv. Bielej knihy, má gesciu v oblasti stavebných výrobkov a tiež v oblasti verejného obstarávania. Ide o uplatnenie smernice radu číslo 89/106 EHS o stavebných výrobkoch v právnom poriadku Slovenskej republiky. Smernica stanovuje opatrenia, aby na vnútorný trh boli uvádzané a mali voľný pohyb iba tie stavebné výrobky, ktoré spĺňajú základné požiadavky podľa pravidiel tejto smernice.

    Sú tiež určené záväzné postupy na preukázanie, že daný výrobok vyhovuje požiadavkám smernice. Podľa tohto princípu takto vykonané overenie výrobku platí v ktoromkoľvek z členských štátov Európskej únie.

    V záujme prijať rovnaké pravidlá nášho vnútorného trhu, v záujme znížiť až odstrániť technické prekážky obchodu a po analýze prístupu niektorých štátov Európskej únie je v legislatívnom procese v tomto roku príprava zákona Národnej rady Slovenskej republiky o stavebných výrobkoch. Tento právny predpis je v našom právnom poriadku novým predpisom. Vo väzbe na zásady európskej smernice definuje pojem stavebného výrobku a stanovuje:

    - povinnosti výrobcov a dovozcov na zabezpečenie jednotnej obchodnej politiky na vnútornom trhu v oblasti stavebných výrobkov,

    - pravidlá tvorby a používania jednotlivých požiadaviek na tieto stavebné výrobky,

    - pravidlá na určenie a použitie jednotlivých spôsobov posudzovania zhody stavebných výrobkov s požiadavkami.

    Navrhovaný zákon spolu s postupným preberaním európskych technických noriem do sústavy národných technických noriem vytvorí zákonný podklad na jednotné posudzovanie stavebných výrobkov z hľadiska ich vhodnosti pre stavby v zmysle európskej smernice.

    Ak sa vrátim k tomu, čo som povedal na úvod, tak na našom stavebnom trhu budú musieť výrobky zodpovedať základným požiadavkám dohodnutým pre voľný obeh výrobkov v štátoch Európskej únie. Naši výrobcovia budú mať z technického hľadiska zjednodušenú pozíciu pri vývoze, pretože budú môcť prezentovať splnenie základných požiadaviek na výrobok podľa rovnakých pravidiel ako výrobcovia v Európskej únii.

    Treba však povedať, že naša právna úprava, pokiaľ sme iba asociovanou krajinou, neumožňuje naplnenie tej časti európskych právnych a technických predpisov, ktoré určujú ich inštitucionálne zabezpečenie. Preto je proces zbližovania práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie nevyhnutný aj z hľadiska realizácie obchodu so štátmi Európskej únie a v tomto smere je rozhodne prioritnou potrebou aj pre stavebníctvo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána poslanca Pacolu, či má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    v prípade, že naše technické normy v oblasti stavebných výrobkov budú harmonizované s normami Európskej únie, tak by som mal takéto dve doplňujúce otázky:

    1. Myslíte si, že sa výrazným spôsobom zvýši vývoz našich stavebných výrobkov?

    2. Chcel by som sa opýtať, či predpokladáte, že bude aj expanzia našich firiem do Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Dosť zložitá otázka.

    Pokiaľ ide o ambíciu tohto opatrenia, vôbec integrácie do európskych štruktúr a prispôsobenia našich právnych noriem európskym, takú ambíciu tieto opatrenia nemajú. Nemajú vlastne vytvárať priestor na to, aby nastala, ako hovoríte, expanzia našich stavebných firiem na zahraničné trhy, ale naopak, majú zjednodušiť práve účasť našich výrobkov aj stavebných kapacít na vývoze a zase opačne, aby neboli problémy pri dovoze. Jednoducho, tieto normy, právne normy by mali byť jednotné a mali by vytvárať rovnaké podmienky vývozu aj dovozu, to znamená vývozu našej stavebnej kapacity a dovozu cudzej kapacity k nám na Slovensko. Mám na mysli nielen ľudské kapacity, ale vôbec stavebné kapacity vrátane mechanizmov a stavebných výrobkov.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme bod programu písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 657, po ukončení rozpravy pred hlasovaním prerušili, lebo sme neboli uznášaniaschopní.

    V rozprave vystúpili títo štyria poslanci: pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Pásztor a pán poslanec Köteles.

    Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

    Budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré interpelujúci považuje za neuspokojivé.

    Najprv budeme hlasovať o odpovediach bývalého ministra Rezeša na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej. Pani poslankyňa vyslovila s odpoveďou nesúhlas.

    Pani Kolláriková, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dávam procedurálny návrh na hlasovanie bez rozpravy podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku na preloženie bodu 27 programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, teda vládneho návrhu zákona o vojenských obvodoch, na utorok 1. júla 1997 o 10.00 hodine ako prvý bod. Dôvodom je, že pán minister Sitek bude na pracovnej ceste mimo Bratislavy, to znamená, že zajtra tu nebude.

    Ďakujem za porozumenie a dávam návrh o tom hlasovať.

  • Dobre, ďakujem.

    Hlási sa ešte niektorý klub? Áno, sú tri kluby, a to HZDS, ZRS a SNS a ešte aj KDH sa pripája. Budeme o tom hlasovať.

    Nech sa páči, budeme hlasovať o tom, kto je za preloženie tohto bodu na utorok na budúci týždeň.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

    Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Rezeša pani poslankyni Sabolovej.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Ftáčnik a uviedol, že v máji 1996 interpeloval predsedu vlády a požiadal ho, aby mu tlmočil svoj názor na konanie ministra obrany Jána Siteka vo veci povolenia letu vojenského "špeciálu" na ples VSŽ. Keďže poslanec Ftáčnik na túto interpeláciu doteraz odpoveď nedostal, odporúča sa, aby sme prijali uznesenie tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády Vladimíra Mečiara o odpoveď na interpeláciu poslanca Milana Ftáčnika z mája 1996."

    Budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh neprešiel. Uznesenie sme neprijali.

    Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Pásztor. Uviedol, že odpoveď pani ministerky školstva na svoju interpeláciu nepovažuje za dostatočnú.

    Budeme hlasovať o odpovedi ministerky Slavkovskej na interpeláciu poslanca Pásztora. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou.

    Ako posledný vystúpil v rozprave pán poslanec Köteles, ktorý vyslovil nesúhlas s odpoveďou ministra vnútra na svoju interpeláciu.

    Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Ešte raz sa budeme prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou pána ministra Krajčiho na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Podľa schváleného programu pokračujeme bodom

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

    ktoré ste dostali ako tlač 692.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, je to dôkaz, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 692 nachádza.

    Otváram rozpravu o tomto bode.

    Pani Sabolová, nech sa páči. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Teraz sa hlási pani Sabolová a pán Rózsa. Ďalej sa hlási pán Ftáčnik, pán Köteles. Dobre, ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení poslanci Národnej rady,

    chcem sa vyjadriť k odpovediam na interpelácie z poslednej schôdze Národnej rady, k interpelácii na pani ministerku školstva, pána ministra Krajčiho a pána predsedu vlády vo veci zabezpečenia vhodných priestorov pre cirkevnú Základnú školu sv. Cyrila a Metoda v Košiciach.

    Do dnešného dňa som nedostala odpoveď na interpeláciu od pána predsedu vlády. Pán minister Krajči odpovedal po termíne a pani ministerka Slavkovská odpovedala načas.

    V odpovedi pani ministerka Slavkovská - je to odpoveď na interpeláciu pod číslom 9 - len chronologicky konštatuje, čo sa vo veci prideľovania priestorov pre cirkevnú Základnú školu sv. Cyrila a Metoda v Košiciach urobilo, ale žiadne riešenie ani žiadny pozitívny výsledok do dnešného dňa - po 7 rokoch - nie je. Aj súčasný stav doriešenia priestorov sa dostáva do riešenia v politickej rovine. Nie je možné na krajskom úrade ani na okresnom úrade rozhodnúť. Do dnešného dňa ešte nie je definitívne vyriešený problém pridelenia budovy aj napriek tomu, že zajtra sa končí školský rok, a nie je jasné, v ktorom objekte bude táto škola fungovať na budúci rok.

    Nepriniesla vo svojej odpovedi na interpeláciu žiadne novosti, ba dokonca opätovne sa v každej interpelácii vytiahne len časť skutočností. Skôr poviem, ide skôr o akési obvinenie mňa samej, že nepoznám situáciu. Myslím si, že situáciu poznám lepšie ako ktokoľvek v Bratislave. Ale jedna pozitívna vec po mojej poslednej interpelácii sa predsa len objavila. Konečne sa z Bratislavy niekto zdvihol a odišiel do Košíc vec riešiť. Boli to zástupcovia Úradu vlády a zástupcovia ministerstva školstva. Aspoň nejakým spôsobom po 7 rokoch po interpelácii predsedu vlády je záujem aj z rezortu školstva a dnes aj z rezortu ministerstva vnútra vec riešiť. Vyjadrujem nespokojnosť s takouto odpoveďou, pretože ministerstvo za 7 rokov neurobilo v tejto veci nič.

    Druhá nespokojnosť je podobne s interpeláciou pána ministra vnútra, ktorý je dnes už zodpovedný za rezort školstva, pretože pod okresné úrady patrí celá školská správa. Sú tu zase zavádzajúce informácie a obvinenia, že nepoznáme celú situáciu, lebo v Košiciach predsa existuje jedna cirkevná škola v mestskej časti Krásna. Toto všetko dobre vieme. Je tu problém tejto školy v centre mesta, ktorá má slúžiť všetkým občanom v meste a aby bola dostupná pre všetkých. Pán minister hovorí, že by bolo dobré, aby sa zriadili cirkevné školy vo všetkých štyroch okresoch. Samozrejme, budeme veľmi radi a privítame takúto ponuku. Ale ak dnes je problém prideliť jeden objekt v Košiciach, neviem si živo predstaviť, že bude školská správa schopná a ochotná prideliť štyri objekty v štyroch okresoch. Čiže takéto nič neriešiace odpovede, ktoré nedávajú nejaký výsledok na riešenie, sú o ničom. Preto vyjadrujem nespokojnosť s touto odpoveďou. Je to číslo 11.

    Ďalšia interpelácia bola na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií vo veci reklamy akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky vo vlakoch Intercity. Pán minister mi neodpovedá, ako je možná reklama akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky a aj ďalšej eseročky Tory Trade, lízingovej spoločnosti. Hovorí len, že rozhodnutím vedenia železníc sa robí reklama v týchto vlakoch. Pýtala som sa, aké sú podmienky reklamy, aké sú ich väzby na železnicu. Budem ho znovu interpelovať v druhej časti. Neodpovedal mi dostačujúco dokonca ani na náklady. Je to len veľmi strohá a zavádzajúca informácia o nákladoch, ktoré bolo potrebné investovať do rekonštrukcie. Nehovorí o tom, že rekonštruovala ŽOS Vrútky a za vysoké finančné prostriedky nakupujú tieto súpravy cez spoločnosť Tory Trade, kde sú náklady o 200 miliónov korún vyššie ako pôvodné náklady pri výrobe. Neodpovedal mi ani na otázku, akým spôsobom sa tieto finančné prostriedky dotknú štátneho rozpočtu, či boli plánované. Budem ho interpelovať v rámci bodu interpelácie. Je to nespokojnosť s bodom 10.

    A veľmi krátko - opäť na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Je to interpelácia na telekomunikačné poplatky, stále platby. Tu poviem len toľko, že odpoveď je nedostatočná. Je to zasa len všeobecný opis, pričom otázky boli konkrétne. Osobne si preverím isté skutočnosti a na najbližšej schôdzi, v prípade, že nebudem dostatočne informovaná, budem znovu interpelovať pána ministra. Je to odpoveď číslo 20.

    Ďakujem pekne.

  • Čiže s touto nesúhlasíte. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    v súvislosti s návrhom na preskúmanie postupu Ondreja Nemčoka, štátneho tajomníka Ministerstva školstva Slovenskej republiky, podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona číslo 314, ako i v súvislosti s podnetom na začatie trestného stíhania pre podozrenie z trestného činu podľa § 198a Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. som podal interpeláciu na vládu Slovenskej republiky. Interpeloval som ministerku školstva a žiadal som vysvetlenie a odpoveď na otázku od generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Odpoveď, ktorú som dostal iba od ministerky školstva Slovenskej republiky, nepovažujem podľa článku 130 ods. 5 rokovacieho poriadku za uspokojivú. Hoci pani ministerka na list odpovedá, klasifikuje opatrenie číslo 140/97154 zo dňa 12. marca 1997 ako nesprávne formulované, čo je obchádzanie otázky, lebo nejde o nesprávnu formuláciu, ale ide o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zo strany štátneho tajomníka.

    Ďalej som žiadal, aby pani ministerka školstva urobila príslušné opatrenie, a síce v tom, aby bol tento list negovaný. Pani ministerka to neurobila, ba dokonca ani nepredložila spisy Generálnej prokuratúre, ako mi to generálny prokurátor oznámil 6. júna 1997 tohto roku, že vo veci nemôže konať, lebo spisy nemá.

    Ďalej by som chcel vyjadriť a podať návrh na uznesenie v tom zmysle, že vláda Slovenskej republiky si nesplnila svoju ústavnú povinnosť podľa článku 80 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, lebo odpoveď som nedostal v stanovenej lehote.

    Ďakujem.

  • Je to pod číslom 5. Áno, pán poslanec?

    Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka ako jediná zástupkyňa vlády pri rozprave poslancov o interpeláciách, to znamená najzávažnejších otázkach, ktoré poslanci považujú za dôležité opýtať sa členov vlády,

    veľmi oceňujem, že sú tu aspoň niekoľkí, a oceňujem aj účasť v tejto chvíli už dvoch zástupkýň vlády v tejto dôležitej rozprave, teda ako pre koho.

    Rád by som sa vyjadril k odpovedi na interpeláciu pod číslom 12, ktorú mi dala ministerka školstva na moju interpeláciu týkajúcu sa oneskoreného poskytnutia prostriedkov športovým organizáciám a zväzom a takisto mládežníckym organizáciám, ktoré ešte v máji či v júni tohto roku nemali prostriedky z ministerstva školstva, hoci peniaze sú vyčlenené v štátnom rozpočte. Výhovorkám, že vláda si uznesením vyhradila, že bude rozhodovať komu, jednoducho nerozumiem. Nechápem, prečo to vláda neurobila tak, že by to schválila vo februári, ale postavila športové organizácie, či Slovenský zväz telesnej kultúry, asociácie a všetkých ďalších, do trápnej situácie, keď nemali peniaze a mali organizovať športovú činnosť.

    Pani ministerka píše, že ma chce ubezpečiť, že si boli plne vedomí, do akej zložitej situácie sa športové organizácie dostali vplyvom neskoršieho čerpania z rozpočtu kapitoly. Požiadala preto Štátny fond telesnej kultúry, aby zo svojich zdrojov prednostne reagoval na potreby jednotlivých športových organizácií. Povedzme, že tu nám mohol pomôcť Štátny fond telesnej kultúry. Ale kto pomohol mládežníckym organizáciám, ktoré takisto čakajú na peniaze zo štátneho rozpočtu, ktoré sú tam účelovo viazané? Neboli poskytnuté z rovnakých dôvodov, ale tam už nemá kto zaskočiť. A pritom chceme, aby naše mládežnícke organizácie pripravovali pre neorganizovanú mládež a verejnosť akcie, podujatia, a to nielen v čase letných prázdnin, ale v priebehu celého roka. Za čo to majú robiť, keď peniaze z projektov, ktoré štát dáva na ochranu a podporu mládeže, na podporu mládežníckych organizácií, jednoducho neboli? A, prosím, táto situácia v oblasti mládeže nie je nová. Ako prví na ňu upozornili športovci. Ale v prípade mládeže sa to už opakuje tretí rok. Tu nepomôžu výhovorky, treba urobiť poriadok, pani ministerka. Nežiadam o tom hlasovať, ale prosím, aby ste to zabezpečili.

    Druhú odpoveď pod číslom 13 mi poslal pán minister kultúry. Má štyri riadky a týka sa mojej otázky na to, prečo ešte menšinové organizácie nedostali prostriedky zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, hoci príslušné komisie peniaze odporučili prideliť konkrétnym organizáciám. Štyri riadky, ktoré mi poslal minister kultúry Hudec, nemôžem označiť inak, iba ako byrokratickú odpoveď arogantného ministra. Ministrovi kultúry nezáleží na menšinách. Nezáleží mu na tom, o koho by sa mal starať ako minister kultúry tejto republiky. Ak má výhrady voči príslušníkom maďarskej menšiny, nech ich nerieši vo výkone štátnej funkcie a v prideľovaní prostriedkov, pretože už nijako nemôže vysvetliť, prečo nepridelil peniaze Zväzu Rusínov a Ukrajincov, Českému spolku a podobne. Nechápem. To je skutočne arogancia, ak niekto v máji schváli rozdelenie peňazí a tieto peniaze ešte koncom mája, resp. v júni nie sú.

    Čo je to za odpoveď, že štátny fond zasadal, rada zasadala 9. mája. To neobstojí. Rada mohla zasadať vo februári, rozdeliť prostriedky, lebo projekty a požiadavky jednotlivých organizácií môžu byť k dispozícii vtedy, keď o to požiada ministerstvo kultúry. Ten, kto chce získať prostriedky, urobí všetko preto, aby príslušný projekt predložil. Ale prečo nemôžu vychádzať menšinové časopisy? Prečo sa nemôžu konať kultúrne podujatia? Niektoré naozaj nemajú z čoho. Hovorím najmä o tých menších. A tu je odpoveď: "No neskoro zasadali." To má byť vysvetlenie prečo. Nie je tam žiadny dôvod. Takúto odpoveď považujem za absolútne neprijateľnú, som s ňou nespokojný a pevne verím, že to urobí aj tento parlament.

    Tretia interpelácia, ku ktorej sa chcem vyjadriť, resp. k dvom odpovediam - chcem oceniť odpoveď ministra vnútra a predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra na moju interpeláciu týkajúcu sa oneskoreného zápisu bytov predaných do osobného vlastníctva do katastra.

    Zistil som a predseda úradu pán Horňanský mi vo svojej interpelácii na strane 2 píše, že prieskum, ktorý robil úrad v jednotlivých okresných úradoch katastra, resp. odboroch katastra, potvrdil oprávnenosť kritiky, ktorá bola obsiahnutá v predmetnej interpelácii, ktorú som predniesol. Mne nešlo o to, či kritika bola oprávnená. Skutočne mi v tejto veci ide o to, aby sa zlepšil zápis predaných bytov do katastra, lebo sme prijali zákon, že občan kúpi, uzavrie zmluvu, dá peniaze, ale majiteľom sa stane až dňom zápisu do katastra.

    A čo som ani nevedel, ale som sa medzičasom dozvedel - tu je to veľmi kulantne napísané, veľmi tak s nadhľadom -, že zákon je v tomto smere veľmi prísny. Hovorí, že odo dňa predaja predávajúci - to je bytový podnik, mestská časť, bytové družstvo - je povinný do 30 dní to predložiť katastru. Pán minister vnútra i pán predseda úradu píšu, že sú tam problémy. Obce nie vždy presne, tak ako treba, to vyplnia. Ale odo dňa podania, keď to úrad prijme, je povinný do 30 dní dať to zapísať. Prosím vás, trvá to aj rok. Občania najmä veľkých aglomerácií, ako je Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Žilina, aj rok čakajú na zápis do katastra. Zistili sme, že tu je objektívna situácia, že to nebol výmysel.

    Som veľmi rád, že sa do zlepšenia stavu v tejto oblasti zapojila aj podpredsedníčka vlády pani Tóthová, ktorá už skôr ako ja, myslím si, že niekedy v apríli, urobila istý prieskum alebo kroky, ktoré smerovali k tomu, aby sa situácia zlepšila. Chcem vás pekne poprosiť, aby sme nenechali zaspať túto vec, lebo vidno, že sú tu pripravené konkrétne opatrenia. Chcem k tomuto navrhnúť uznesenie, ktoré zabezpečí, aby parlament mal istú kontrolu. Nie celý parlament, myslím si, že by sme to mohli zveriť výboru. Navrhujem takéto uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra, aby predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti informáciu o opatreniach na zlepšenie situácie pri vkladoch bytov do katastra najmä vo veľkých aglomeráciách do 30. 9. 1997."

    Neznamená to, že im chceme predpisovať, čo majú robiť. Budú nás informovať, čo sa v tom urobilo, pretože niektoré kroky na základe zásahu pani podpredsedníčky vlády už boli urobené, niektoré sa ešte urobia. Myslím si, že k septembru je možné mať informáciu v príslušnom výbore, aby sme tento problém jednoducho sledovali a nedovolili mu zaspať.

    Chcem povedať už len jednu poznámku na okraj, pretože končím svoj príspevok v rozprave. Pri diskusii s pracovníkmi Úradu geodézie, kartografie a katastra som sa dozvedel, že dnes je hlavný nápor na kataster. Všetky problémy sa týkajú zápisu, predaja, dedičstva, ale úrad má širšie poslanie, a to je aj geodézia a kartografia. Na to takmer niet času ani možností.

    Spomeniem len jednu perličku. Ak sledujeme povedzme vystúpenie predsedu vlády Slovenskej republiky, tak za ním si môžete niekedy všimnúť mapu Slovenska, ktorú vydala spoločnosť STIEFEL, súkromná spoločnosť, ktorá inak pôsobí v Nemecku, ale aj na Slovensku, a mapa územnosprávneho členenia v jej podaní stojí 650 Sk. Úrad geodézie, kartografie a katastra rovnakú mapu vydal za 30 Sk. Niekedy naozaj dostatok zdrojov a vytvorenie istého priestoru na činnosť týchto špecializovaných útvarov, ktoré sa nie často dostávajú na parlamentnú pôdu, by mohlo zabezpečiť aj to, aby sme sa prezentovali našimi kvalitnými výrobkami a nedali si ich konkurencii takpovediac ani nie ukradnúť, ale rýchlejšie a operatívnejšie vytlačiť, ale za oveľa vyššiu cenu. Ak poznáte túto mapu a vídavate ju v štátnych úradoch, spomeňte si na tieto slová.

    Kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu uznesenia, ktoré by mohlo ďalej držať istú ochrannú ruku nad tým, ako sa vyvíja otázka predaja bytov a najmä konečná fáza - zápis do katastra nehnuteľností.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec Ftáčnik, nesúhlasíš ani s odpoveďou na interpeláciu pod bodom 14?

  • Pán predsedajúci, povedal som, že obidve odpovede oceňujem, beriem ich, ale navrhujem, aby sme k nim prijali uznesenie o tom, že súhlasím s odpoveďami, lebo nemám dôvod nesúhlasiť, sú veľmi vecné, konkrétne, a navrhujem uznesenie, tak ako som ho prečítal. Čiže hlasovalo by sa pri interpelácii číslo 13. To je odpoveď pána ministra Hudeca. Pri interpeláciách 14 a 15, ktoré sú spoločné, boli k tej istej veci, by sme vyjadrili spokojnosť a súčasne by sme požiadali, aby príslušný úrad konal a dal to výboru, ktorý je na to kompetentný.

  • Budeme hlasovať o uznesení, ktoré si prečítal.

  • Áno, budeme o ňom hlasovať, keď skončíme túto rozpravu.

  • Áno, ďakujem.

    Nech sa páči, pán Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážené dámy, vážený pán predsedajúci,

    s ľútosťou musím konštatovať takisto ako poslanec Rózsa, že som nedostal kvalifikovanú odpoveď na svoju interpeláciu z 15. mája 1997.

    Pani ministerka Slavkovská mi odpovedala, žiaľ, nie na interpeláciu. Ani oslovená vláda, ani generálny prokurátor Slovenskej republiky mi neodpovedali. Som nútený konštatovať, že ani s neexistujúcimi odpoveďami nesúhlasím.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budeme hlasovať. Konštatujem, že všetci prihlásení odpovedali.

    Pán poslanec Švec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mal by som na vás jednu otázku technického charakteru. Ako má táto snemovňa hlasovať k rozprave o interpeláciách, keď v čase, keď sa o interpeláciách hovorilo, bolo v sále prítomných 32 poslancov?

  • Viete dobre, že mikrofóny fungujú aj na chodbe. Nedá sa nič robiť. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Slavkovskej pani poslankyni Sabolovej pod číslom 9.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Národná rada súhlasí s odpoveďou.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho pani poslankyni Sabolovej pod číslom 11.

    Nech sa páči, prezentujme sa, budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Odhlasovali sme aj túto odpoveď.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Jasovského pani poslankyni Sabolovej, ktorá je pod číslom 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Jasovského na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej pod číslom 20.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Slavkovskej pánu poslancovi Rózsovi pod bodom 5. Nech sa páči, budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej pán poslanec Ftáčnik nesúhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej pod bodom 12.

  • Hlas poslanca Ftáčnika z pléna, že nežiadal o tom hlasovať.

  • Dobre.

    Dám hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca pánu poslancovi Ftáčnikovi pod číslom 13.

    Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Pán poslanec, keby si prečítal uznesenie, aby sme ho mohli odsúhlasiť. Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    predniesol som návrh uznesenia k bodom číslo 14 a 15, ktorý znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďou ministra vnútra Gustáva Krajčiho a predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra pána Horňanského na interpeláciu poslanca Ftáčnika a žiada predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra, aby predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti informáciu o opatreniach na zlepšenie situácie pri vkladoch bytov do katastra najmä vo veľkých aglomeráciách do 30. 9. 1997."

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o uznesení, ktoré predniesol pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Toto uznesenie sme prijali.

    Ďalej pán poslanec Köteles nesúhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

    Nech sa páči, vážení páni poslanci, budeme hlasovať.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, vážení. Pokoj, pokoj. Je nás málo. Prosím, ešte raz, lebo hneď ideme domov.

    Nech sa páči, hlasujeme o odpovedi pani ministerky Slavkovskej pánu poslancovi Kötelesovi pod bodom číslo 16.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Ďalším bodom programu sú

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Ďakujem.

    Na interpelácie sa písomne prihlásili títo poslanci: pani Sabolová, pán Rózsa.

    Nech sa páči, pani Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri,

    moja prvá interpelácia je na pani ministerku školstva vo veci Trnavskej univerzity.

    Vážená pani ministerka, vyjadrujem svoj nesúhlas s násilnými prejavmi ateizácie našej spoločnosti zo strany vášho ministerstva, čo sa prejavilo v troch konkrétnych prípadoch.

    1. Blokovanie štatútu na Katecheticko-pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity od decembra 1996, to jest 6 mesiacov ministerstvo školstva odmietlo registrovať prijatý štatút.

    2. Blokovanie súhlasu so zriadením teologickej fakulty napriek odporúčaniu Akreditačnej komisie od decembra 1996 a súhlasu monsignora Rábeka, nitrianskeho biskupa a predsedu komisie pre KBS.

    3. Protizákonné vrátenie návrhu na vymenovanie docenta ThDr. Františka Tondru, spišského biskupa, za veľkého kancelára Katechetickej fakulty Trnavskej univerzity. Napriek tomu, že Slovenská národná strana deklaruje svoj kresťanský zástoj a hlási sa k cyrilo-metodským tradíciám, v praxi potláča prejavy vďaky v oblasti vysokého školstva.

    Ako lepšie mohla Trnavská univerzita vyjadriť snahu o kresťanský charakter, než zriadením teologickej a katechetickej fakulty a zvolením kresťanského teológa, biskupa za veľkého kancelára. Až teraz plne chápeme, že programové vyhlásenie vlády transformovať Trnavskú univerzitu na kresťanskú znamenalo nie podporiť skutočnú kresťanizáciu tejto vysokej školy. Ako inak, než likvidáciou možno rozumieť vašim trom otvoreným úlohám na kresťanskú transformáciu?

    Moja druhá interpelácia je na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Vážený pán minister, interpelujem vás opätovne vo veci reklamy vo vlakoch Intercity Kriváň a Tatran, ako aj nákladov na rekonštrukciu a nákup týchto súprav. Ako je možná reklama akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky a Tory Trade, spol. s r. o., Košice vo vlakoch Intercity?

    Nestačí mi odpoveď, že vedenie Železníc Slovenskej republiky vydalo rozhodnutie. Zaujíma ma právny vzťah i finančné vzťahy Železníc Slovenskej republiky k týmto spoločnostiam.

    V mojej predchádzajúcej interpelácii na 27. schôdzi Národnej rady som vás žiadala o uvedenie nákladov na jednotlivý vozeň, ako aj nákladov na kompletnú rekonštrukciu. Vy, pán minister, uvádzate údaje o lízingovom nákupe. Podľa dostupných informácií výroba, resp. rekonštrukcia vozňov bola cca 400 mil. Sk, ktorú vykonala akciová spoločnosť ŽOS Vrútky. Ale Železnice Slovenskej republiky vykonali nákup prostredníctvom Tory Trade, spol. s r. o., Košice a vynaložené náklady boli cca o 200 mil. Sk vyššie, ako ich uvádzate aj vy vo vašej odpovedi na interpeláciu. Prečo Železnice Slovenskej republiky nakupovali súpravy sprostredkovane, a nie priamo od akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky, keď takáto sprostredkovaná kúpa bola nevýhodná? Aké boli skutočné náklady na rekonštrukciu, ktorú realizovali ŽOS Vrútky podľa mojej pôvodnej požiadavky samostatne na vozne 1. a 2. triedy, na reštauračné a služobné? Koľko stála celá vlaková súprava, ako aj celý náklad na kompletnú dodávku troch súprav vlakov Intercity?

    Ďalej žiadam porovnanie nákladov - výroba a lízing pri nákupe. Aké sú splátky lízingu a na aké obdobie sú plánované tieto splátky? Žiadam termín úhrad lízingových splátok vo výške 168 mil. Sk. Pýtam sa, či plánujú Železnice Slovenskej republiky nakupovať aj ďalšie súpravy IC prostredníctvom spol. s r. o. Tory Trade Košice.

    Pán minister, neodpovedali ste mi ani na otázku, ako je to s investíciami na súpravy Intercity, na túto rekonštrukciu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu na rok 1997. Žiadam vás o zodpovedanie aj na otázky na vzťah k štátnemu rozpočtu a plánovaným výdavkom v štátnom rozpočte v roku 1997, pretože hospodárenie Železníc Slovenskej republiky ako štátneho podniku podľa tejto jednej zákazky je zjavne nehospodárne. Na čo a pre koho používate sprostredkovateľov? Komu prispievajú? Prečo nedáte finančné prostriedky priamo výrobcovi akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky? Táto skutočnosť je len jeden príklad nehospodárneho využívania štátnych prostriedkov Železnicami Slovenskej republiky. Na ďalšie upozorňovali a upozorňujú aj ďalší poslanci Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme si včera odhlasovali rokovanie do 16.00 hodiny, dnešný deň končíme. Stretneme sa zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem za účasť.

  • Hlasy z pléna, že rokovať sa má do 17.00 hodiny.

  • Do 17.00 hodiny? Dobre, tak potom v poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Rózsa. Pripraví sa pán poslanec Lauko.

  • Vážená Národná rada,

    pri predchádzajúcom bode som sa hlásil s faktickou poznámkou. Neviem, z akých dôvodov mi pán podpredseda nedal slovo. Pripomínam Národnej rade, že som vo svojom vystúpení k bodu číslo 5 interpelácií dával návrh, aby Národná rada konštatovala, že vláda Slovenskej republiky si v tomto prípade neplní svoju ústavnú povinnosť podľa článku 80 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o interpeláciu, ako je nám všetkým známe, podľa § 129 ods. 1 zákona číslo 350 interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov.

    Preto prosím, aby pán minister vnútra odpovedal na otázku, či ministerstvo má prehľad o uplatnení práv obcí stanovených v § 3 ods. 1 zákona číslo 191/1994 Z. z. o označení obcí v jazyku národnostných menšín a či ministerstvo vnútra sleduje vykonávanie tohto zákona. Ak áno, ktorý orgán štátnej správy má plniť ustanovenie § 4 citovaného zákona a čo robí ministerstvo, aby sa zákon realizoval. Konkrétne poukazujem na prieťahy v obci Pered a Tallós.

    Ďalej žiadam, aby pani ministerka školstva vyčerpávajúcim spôsobom odpovedala na otázky:

    a) Ako sa plní v rezorte školstva ustanovenie § 6 ústavného zákona číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako i články 24 a 25 tejto listiny.

    b) Ako sa plnia ustanovenia článkov 12 až 15 Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V prvej interpelácii chcem interpelovať ministra životného prostredia.

    Do Vysokých Tatier chodia domáci aj zahraniční turisti obdivovať krásu prírody našich veľhôr a načerpať nové sily. Je to územie, na ktoré sme pyšní a mali by sme si ho chrániť. Obraciam sa na vás, pán minister, pre podozrenie z porušenia zákona číslo 287/1994 Z. z., kde sa v § 14 o národných parkoch v odseku 2 písm. j) hovorí: "Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí 3. stupeň ochrany, podľa ktorého súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na" - a teraz je to písmeno j) - "vjazd a státie motorového vozidla s výnimkou verejných pozemných komunikácií a dopravných a technologických plôch na to určených."

    Toto porušenie sa udialo v sobotu 22. júna 1997 v Mengušovskej doline pri príležitosti otvorenia chaty pri Popradskom plese novými majiteľmi. V privatizácii sa na jeseň minulého roku majiteľom tohto objektu stala spoločnosť Reliéf Slovakia Bratislava, spol. s r. o., v ktorej je pán RNDr. Pavol Lazar. V uvedenú sobotu desiatky áut pozvaných hostí zo štátnej správy, samosprávy a podnikateľov smerovali značkovanou lesnou cestou k chate pri Popradskom plese. Pri rampe sa preukazovali zvláštnou pozvánkou. Nemali žiadne povolenie na vstup do národného parku. Podľa zistenia v TANAP-e na tomto území majú povolenie len 4 autá z tejto chaty, ale o žiadne iné povolenie nikto nežiadal.

    Nie je zanedbateľné tiež to, že pri tomto otvorení a po ňom sa celou dolinou ozývala hlasná disko-hudba, ktorej sa bežní turisti nemali možnosť vyhnúť a museli znášať tento hurhaj. Pikantné na tom je, že majiteľ chaty pri Popradskom plese, ktorý pozval hostí a organizovaním tohto podujatia sa takýmto spôsobom podieľal na porušení uvedeného zákona, je príbuzný pani poslankyne Lazarovej, ktorá je predsedníčka Výboru Národnej rady pre životné prostredie a zároveň predsedníčka Slovenskej zelenej alternatívy, strany s prioritou programu ochrany zdravia.

    Žiadam vás, pán minister, o prešetrenie tohto podozrenia z porušenia zákona 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

    Obraciam sa na vás priamo preto, lebo na okresných a krajských úradoch by vaši podriadení mali, vzhľadom na príbuzenský vzťah porušovateľa zákona k ústavnej činiteľke, ťažkú pozíciu pri riešení tohto prípadu. Taktiež sa na vás obraciam v mene občanov, turistov, ktorí si neprajú takéto otravovanie prostredia a prírody a ich pokoja pri vysokohorskej turistike vo Vysokých Tatrách. Dúfam, že tým prispejete k zabráneniu takýmto prejavom nekultúrnosti a porušovania zákonov novodobými privatizérmi.

    V druhej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra. Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 411 z 10. júna 1997 v bode b) vláda nesúhlasí so zmenou názvu obce Starý Smokovec na názov Vysoké Tatry.

    Začiatkom tohto roku som sa na vás, pán minister, obrátil v hodine otázok otázkou, kedy vláda prerokuje tento problém. Vtedy ste mi v odpovedi pomenovali všetky kroky, ktoré sú potrebné na zmenu názvu, a uviedli ste, že tento problém dáte na rokovanie vlády. Citujem z vášho vyjadrenia: "Vzhľadom na tieto skutočnosti hodlá ministerstvo vnútra predložiť materiál na rokovanie vlády do konca marca 1997." Tiež ste uviedli: "Predpokladáme, keďže je tam 5 návrhov týkajúcich sa nielen mesta Starý Smokovec, že tieto budú do konca marca vo vláde." Pán minister, od primátora mesta Starý Smokovec ste dostali výsledky hlasovania občanov a toto referendum bolo právoplatné. Zúčastnilo sa na ňom skoro 60 % občanov a za zmenu názvu hlasovalo 95,26 % občanov, ktorí sa zúčastnili na referende.

    Vláda svojím rozhodnutím o nesúhlase so zmenou názvu vlastne neberie do úvahy výsledky tohto referenda a vy, pán minister, spolu s vládou svojím rozhodnutím maríte referendum občanov o zmene názvu mesta Starý Smokovec. Aké mala vláda dôvody na toto nesúhlasné rozhodnutie zmeny názvu mesta Starý Smokovec na Vysoké Tatry?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Laukovi.

    Na tabuli sú prihlásení pán Ftáčnik, pán Köteles, pán Švec, pán Brocka. Týmto uzatváram prihlásenie sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, v tejto chvíli dvaja,

    dovolím si adresovať dve interpelácie na ministerku školstva, jednu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a jednu na prezidenta Fondu národného majetku a ministra pre správu a privatizáciu národného majetku.

    Prvá interpelácia je totožná s mojou otázkou, ktorú som chcel položiť pani ministerke počas hodiny otázok, ale bola vyžrebovaná ako 37. Považujem ju však za vážnu, a preto ju adresujem pani ministerke.

    Vážená pani ministerka školstva, ste pripravená stiahnuť publikáciu Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorá vyvolala svojím kontroverzným obsahom veľkú reakciu z rozličných kruhov, a jej stiahnutie z našich škôl ako doplnkovej publikácie navrhuje okrem iného aj Európska komisia, ktorá prostredníctvom PHARE prispela, možno nevediac, čo robí, na túto publikáciu svojimi zdrojmi, ale navrhuje ju aj evanjelická cirkev? To znamená viacero subjektov, nielen politické strany. Myslím si, že by bolo zrelé, keby ste nad tým pouvažovali a porovnali si úroveň tejto publikácie s Lexikónom slovenských dejín, ktorý vydalo približne v tom istom čase Slovenské pedagogické nakladateľstvo, či by predsa len tento lexikón väčšmi nesplnil zámer, ktorý sa sledoval rozšírením tejto účelovej publikácie, to znamená poskytnúť žiakom možnosť doplniť si poznatky z oblasti dejín Slovenska a Slovákov. Toľko moja prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia sa rovnako týka otázky, ktorú som predložil pod bodom 9. Tiež sa na ňu nedostalo poradie, ale je takisto vážna. Uvediem k tomu niekoľko faktov.

    V septembri 1996 ministerstvo školstva odovzdalo objekt Domu zahraničných stykov na Romanovej ulici v Petržalke do dlhodobého prenájmu s predkupným právom spoločnosti Futura, akciová spoločnosť. Uskutočnilo sa to v rozpore so zákonom, ako aj s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 241/1996 Z. z. o zákaze uzatvárať zmluvy o nájme príspevkovým a rozpočtovým organizáciám.

    Dom zahraničných stykov je priamo riadená rozpočtová organizácia a táto organizácia žiadala od ministerstva školstva financie na tzv. rekonštrukciu budovy. Skutočnú rekonštrukciu pre svoju obchodnú činnosť však robila Futura, akciová spoločnosť. Medzi firmou Futura a Domom zahraničných stykov došlo k uzavretiu ďalších dohôd a zmlúv, ktoré smerovali k tomu, aby Futura, a. s., neplatila za nájom budovy. Výsledkom je skutočnosť, že Dom zahraničných stykov platí Future, a. s., okolo 2 mil. korún ročne. Teda z vlastníka objektu sa stal nájomník.

    Vzhľadom na to, že pracovníci ministerstva školstva zo sekcie financovania nechceli túto skutočnosť akceptovať, oznámili ju ministrovi financií a podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi. Vláda Slovenskej republiky 22. októbra 1996 prijala uznesenie číslo 708/1996, v ktorom dala nový zoznam budov požadovaných na prevod správy, a tým objekt Domu zahraničných stykov na Romanovej ulici určila pre Okresný súd Bratislava 5.

    Dňa 23. 10., to bolo deň po uznesení vlády, ministerka školstva uzatvára ďalšiu novú zmluvu s akciovou spoločnosťou Futura o prenájme do roku 2000 s predkupným právom, čím sa porušil ďalší zákon. Okrem toho sa uzatvára ďalšia doložka zmluvy o odstupnom pre akciovú spoločnosť Futura, ktoré je 55 mil. korún, čo možno nazvať krádež minimálne desaťročia, ak nie storočia. Riaditeľ sekcie financovania ministerstva školstva túto hrubú nezákonnosť znovu oznámil ministrovi financií a týmto ministerstvo financií zadržiava ministerstvu školstva 60 mil. korún z rozpočtu na rok 1997. Napriek týmto opatreniam Dom zahraničných stykov v mesiaci máj 1997 dáva 55 mil. Sk firme Futura, a. s., ako takzvané odstupné.

    Vážená pani ministerka, žiadam, aby ste sa vyjadrili k skutočnostiam uvedeným v tejto interpelácii a aby ste sa vyjadrili k tomu, kto stojí za firmou Futura, a. s. Chcem ešte povedať, že Najvyšší kontrolný úrad vykonal v decembri 1996 kontrolu v Dome zahraničných stykov, v januári až máji 1997 na ministerstve školstva, kde tu uvedené skutočnosti boli zistené kontrolórmi Najvyššieho kontrolného úradu, ale vedením Najvyššieho kontrolného úradu boli zo zápisu z kontroly vyňaté. Prosím ministerku školstva o zaujatie stanoviska. Interpeláciu predložím písomne.

    Moja tretia interpelácia smeruje na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a má dve časti. Obe časti sa týkajú spoločnosti, ktorá sa nazývala Slovenská plavba dunajská, dnes sprivatizovaná ako SPaP.

    1. Prvá časť sa týka zložky, ktorá sa zaoberá námornou dopravou. Pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií sa pýtam, ako bude zabezpečený rozvoj námornej dopravy, keď je známe, že v tomto roku došlo v súlade s pôvodnou koncepciou k odpredaju dvoch námorných lodí, konkrétne Zvolen a Kremnica. Zároveň bola divíziou námornej dopravy na základe návrhu ruského partnera vypracovaná rámcová zmluva na dodávku štyroch námorných lodí s výtlakom 12 500 ton. Na základe pozvania vedenia SPaP, a. s., bola 6. 5. dopracovaná táto dohoda medzi Pribaltskou lodenicou Jantar a SPaP, a. s., ktorá bola podpísaná ruskou stranou. Z neznámych príčin nebola táto zmluva podpísaná zo strany slovenského podniku SPaP, pričom na týchto rokovaniach sa zúčastnili aj pracovníci sekcie vodnej dopravy ministerstva.

    Treba tu povedať, že financovanie tohto projektu navrhla ruská strana. Navrhla ho financovať z dlhu Ruskej federácie voči Slovenskej republike, čo je pre nás ako Slovensko nesmierne výhodné. Vieme, že v rámcovej dohode, ktorá sa mala podpísať, bola zabezpečená aj účasť našich podnikov na výstavbe plavidiel, a tým zabezpečený aj odbyt oceliarskych výrobkov zo Slovenskej republiky.

    Chcem sa opýtať pána ministra, či vie o týchto skutočnostiach a ako chce zabezpečiť uzatvorenie tohto pre Slovenskú republiku výhodného kontraktu a zabezpečiť takto rozvoj námornej dopravy na Slovensku vzhľadom na to, že by sme mohli získať pomerne výhodne štyri nové námorné lode, ktoré do podniku, o ktorom hovoríme, sú schopné prinášať denne niekoľkotisícový dolárový zisk.

    Druhá časť mojej interpelácie na pána ministra smeruje k tejto skutočnosti: Slovenská plavba dunajská, štátny podnik, bola dňa 1. 1. 1997 transformovaná na Slovenskú plavbu a prístavy, akciová spoločnosť. Pri tejto transformácii bol podľa všetkého porušený zákon číslo 192 Z. z. o strategických podnikoch, lebo ten hovorí, že Slovenská plavba dunajská, štátny podnik, je strategickou spoločnosťou. Prakticky všetok jeho majetok, jeho aktíva i pasíva, resp. skôr aktíva, pasíva zostali bývalému štátnemu podniku, boli prevedené na novú firmu Slovenská plavba a prístavy, akciová spoločnosť.

    Viem, pán minister, že ste sa týmto prípadom zaoberali, a preto sa chcem opýtať: Ako bude zabezpečené, aby akcie akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy neboli po ich emitovaní obratom rozpredané a štát by takto prišiel o strategický podnik a majetok vo výške 2,5 mld. korún? Vám, pán minister, a rezortu Slovenskej republiky by zostal len štátny podnik Slovenská plavba dunajská, ktorý má dnes jedného zamestnanca alebo jediného zamestnanca, to je riaditeľ, má torzo majetku a kopu podobných dlhov, ako je kauza Ďumbier a iné. Ako zabezpečiť, aby sa toto nestalo a aby štát neprišiel o ďalší strategický podnik?

    Moja posledná interpelácia smeruje na prezidenta prezídia Fondu národného majetku a ministra pre správu a privatizáciu národného majetku. Týka sa podniku, ktorý už tri mesiace, resp. možno už štyri mesiace je v ostrom štrajku. Štrajkuje za to, že protestuje proti postupu Fondu národného majetku vo vzťahu k privatizácii akciovej spoločnosti Palivá, resp. Palivá, štátny podnik.

    Táto spoločnosť mala byť rozhodnutím ministerstva pre správu a privatizáciu privatizovaná tak, že by 51 % bolo predaných zamestnaneckej akciovej spoločnosti Palgas, 46 % malo byť ponúknutých do kupónovej privatizácie a 3 % ako prídel do reštitučného fondu. Toto bolo rozhodnutie ministerstva pre správu a privatizáciu. Takto to bolo navrhnuté na vydanie rozhodnutia o privatizácii, teda potiaľ, pokiaľ ministerstvo pre správu a privatizáciu má svoju právomoc.

    Ale neskôr spoločnosť Slovpal, to bola spoločnosť s ručením obmedzeným, predložila návrh na kúpu týchto 51 % akcií a na základe tohto návrhu výkonný výbor Fondu národného majetku zmenil svoje rozhodnutie, rozhodol sa postupovať, resp. navrhol prezídiu Fondu národného majetku postupovať podľa § 28 ods. 5 zákona o veľkej privatizácii a predať spoločnosti Slovpal 51 % akcií spoločnosti Palivá.

    Účasť zamestnancov na privatizácii spoločnosti Palivá navrhol riešiť uložením povinnosti pre kupujúceho presadiť vydanie zamestnaneckých akcií minimálne v rozsahu 10 % základného imania. Podľa všetkého tu bol porušený zákon o veľkej privatizácii, vlastne bolo porušené pôvodné rozhodnutie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ktoré rozhodlo o predaji 51 % akcií zamestnaneckej spoločnosti Palgas. Túto skutočnosť pozná veľmi dobre tak prezídium Fondu národného majetku, ako aj jeho výkonný výbor, a predpokladám, že aj ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku.

    Pýtam sa pána prezidenta a pána ministra vzhľadom na to, že sa na tejto schôdzi má prijať zákon, ktorým prejdú kompetencie vo vzťahu k priamym predajom na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, ako chcú títo dvaja menovaní páni prispieť k tomu, resp. ich inštitúcie, ktoré riadia - Fond národného majetku a jeho prezídium alebo jeho orgány a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku -, aby sa otázka privatizácie štátneho podniku Palivá riešila v súlade s doteraz platným rozhodnutím ministerstva, a nie tak, ako to navrhlo prezídium Fondu národného majetku.

    V hre je totiž dôvera a záujem zamestnancov, ktorí formou štrajku už štyri mesiace protestujú proti tomuto rozhodnutiu a čakajú, že si konečne niekto všimne aj 50 zamestnancov tohto štátneho podniku a urobí konkrétne kroky k tomu, aby bol rešpektovaný zákon a táto spoločnosť sprivatizovaná tak, ako rozhodlo ministerstvo pre správu a privatizáciu.

    Za odpovede všetkým uvedeným ministrom, resp. prezidentovi fondu vopred ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Švec.

  • Vážené dámy ministerky, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    obraciam sa s interpeláciou na pani ministerku školstva Evu Slavkovskú s otázkou, ktorú som jej položil vo svojej interpelácii 21. apríla tohto roku, na ktorú som nedostal odpoveď. Tá otázka je veľmi jednoduchá a znie: Na základe akej právnej normy, pani ministerka, vraciate návrhy na profesúry späť na vysoké školy?

    Keď som vám túto otázku adresoval, v odpovedi som dostal takýto text: "Interpeláciou zo dňa 21. 4. ma žiadate o informáciu vo veci uplatňovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 324/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách." Nie, pani ministerka, nepýtam sa vás na uplatňovanie zákona Národnej rady o vysokých školách. Pýtam sa vás, na základe akého zákona a na základe akého paragrafu vraciate návrhy na profesúry späť na vysoké školy. Prosím, aby ste mi citovali zákon a paragraf.

    Ďakujem pekne za porozumenie.

    Moja druhá otázka sa týka Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Opäť je to otázka, ktorú musím opakovať. Pýtam sa vás, vážená pani ministerka, uveďte zoznam vedecko-pedagogických pracovníkov Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, o zriadení ktorej budeme rozhodovať zajtra hlasovaním, ktorí budú garantmi študijných odborov, ktorí budú zodpovední za výučbu nosných študijných predmetov na troch fakultách, troch uvažovaných fakultách na menovanej univerzite.

    Vo vašej odpovedi uvádzate, že vzhľadom na situáciu, ktorá sa vyvinula pri zriaďovaní nových vysokých škôl, si učitelia, ktorí budú učiť v týchto školách, neželajú, aby boli ich mená zverejňované. Pani ministerka, zákon, ktorým sa má zriadiť Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, má byť platný od 1. augusta 1997. To znamená, že týmto dátumom jednoducho ministerstvo školstva, resp. novozriadená vysoká škola bude zverejňovať mená týchto učiteľov, pretože študenti, ktorí budú v tejto škole študovať, budú určite zvedaví, kto ich bude učiť.

    Vzhľadom na to, že existujú medzinárodné dohovory, ktoré ratifikovala, resp. podpísala aj Slovenská republika prostredníctvom zástupcu vlády o uznávaní diplomov na vysokých školách, je táto otázka otázkou kvality vzdelávacieho procesu na uvažovanej univerzite. Myslím si, že táto informácia nemôže byť tajná a nemôže sa rešpektovať želanie učiteľov, aby ich mená neboli zverejňované, keď o to žiada poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vašu odpoveď.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    moja interpelácia je na predsedu vlády pána Mečiara a pani ministerku Keltošovú.

    Vláda sa pred svetom chváli vynikajúcimi makroekonomickými výsledkami. Ako prví ich na Slovensku pocítili naši invalidní spoluobčania ešte predtým, ako vláda schválila balík úsporných ekonomických opatrení. Okresné úrady krátili v druhom štvrťroku tohto roku sociálne príspevky a dávky invalidným dôchodcom na základe usmernenia či odporúčania krajského úradu. V niektorých prípadoch išlo o výrazné krátenie až o 30 %, čo sa výrazne odrazí na zhoršení príjmovej a celkovej sociálnej situácie týchto postihnutých občanov. A to ich čakajú ďalšie opatrenia s účinnosťou od 1. júla a 1. augusta - zdražovanie benzínu, nájomného, cestovného, koncesionárskych poplatkov.

    Prosím o informáciu, v akom rozsahu už prebehlo toto znižovanie výdavkov do sociálnej sféry a aké zníženie plánuje vláda v priebehu roka 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Köteles. Predtým s faktickou poznámkou vystúpi pani ministerka. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení poslanci,

    aby som zbytočne nenapínala, neprišlo k žiadnemu znižovaniu ani na krajskej, ani na okresnej úrovni. A pokiaľ ide o predpokladané zvyšovanie cien benzínu, prípadne energií, pán poslanec, viete tak dobre ako aj ja, že dávky, ktorými sa prispieva či na kúpu motorového vozidla, na opravu motorového vozidla pre zdravotne postihnutých, na prevádzku motorového vozidla, nikto nezrušil. To sú zákonné dávky, tie platia a budú platiť.

  • Nehovoril som o zrušení sociálnych dávok, hovoril som o tom, že sa výrazne krátili v druhom kvartáli tohto roku. Prosil by som, keby pani ministerka preverila túto situáciu v jednotlivých okresoch a potom mi odpovedala na moju interpeláciu, lebo tieto krátenia o 30 % vychádzajú z konkrétnych prípadov.

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na fakt, že pán minister Hudec nie je prítomný, budem veľmi stručný. Predložím len interpeláciu bez zdôvodnenia.

    Interpelujem pána ministra, aby predložil konkrétny zoznam, konkrétny a oficiálny zoznam dotácií zo Štátneho fondu Pro Slovakia za roky 1995 a 1996 a za prvý polrok 1997. Žiadam, aby pán minister predložil konkrétny zoznam dotácií za roky 1995, 1996 a za prvý polrok 1997 na menšinové kultúry a menšinové kultúrne zväzy. Chcel by som sa spýtať, na základe akých kritérií a koncepcií podporovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v tomto období jednotlivé menšinové kultúrne zväzy, či vôbec existuje koncepcia na zabezpečenie ďalšej existencie a rozvoja menšinových kultúr v Slovenskej republike.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ministerstvo školstva v tomto roku dosiaľ tvrdošijne odmietajú možnosť vydania dvojjazyčných vysvedčení v národnostných školách v Slovenskej republike. Dovoľte mi, aby som položil jednu, môžeme povedať, rečnícku otázku týmto členom vlády Slovenskej republiky, či niekto z nich alebo z takzvaných jazykových poradcov takisto a tak zásadovo odmieta prevziať taký istý dvojjazyčný občiansky preukaz vytlačený v slovenskom a anglickom jazyku.

  • Ďakujem.

    Keďže sme skončili interpelácie, pýtam sa členov vlády, či chcú hneď odpovedať na interpelácie poslancov.

    Ak nie, žiadam ich, aby svoje odpovede dali poslancom v písomnej forme. Na záver chcem požiadať členov vlády, aj tých, ktorí ústne predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi, aby podľa zákona o rokovacom priadku dali písomné odpovede na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.

    Ďakujem.

    Dnes rokovanie končíme. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.