• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram druhý deň rokovania 30. schôdze Národnej rady.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z dnešného rokovania sa ospravedlnili poslanci Delinga, Gbúrová, Pribilinec, Slobodník, Belohorská, Figeľ, Fogaš a Fico.

    Rozpravu o štrnástom bode programu, ktorým je návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1996, sme včera nedokončili, pretože do rozpravy boli ešte prihlásení páni poslanci Lysák, Baránik, Vaškovič a Černák. Takže budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Lysáka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    dobré výsledky slovenskej ekonomiky sa pomaly stávajú samozrejmosťou, a tak sa mi vidí, že aj pre nás pri včerajšom prerokúvaní to bolo dosť zreteľné. Dokonca ako samozrejmosť to berú aj viaceré nie práve nám naklonené zahraničné inštitúcie. A tešilo ma, keď pani Thorsová z Fínska, ktorá tu bola na rokovaní Spoločného parlamentného výboru, brala to ako samozrejmosť. No dobre, ekonomické výsledky sú v poriadku, ale na druhej strane počúvame, aj včera to tu zaznelo, pani predrečníčka uviedla, akoby to len vláda hlásala, že tu ide o nejaký slovenský zázrak.

    Dovoľte mi, aby som pristúpil k problematike štátneho záverečného účtu z tej polohy, ktorú, myslím si, si táto dôležitá problematika zasluhuje. Predovšetkým v tejto miestnosti sme posudzovali program príjmov aj výdavkov, viedli sme rozsiahle diskusie vo výboroch aj v tejto miestnosti o tom, či je reálny štátny rozpočet na rok 1996. Ak sa takto pozrieme na túto problematiku, vidí sa mi, že vypichovanie priveľkých pozitív ani priveľkých negatív nemá mať priestor. To je môj názor. A myslím si, že je opodstatnený preto, že o chvíľu budeme prijímať ďalší alebo budeme diskutovať o ďalšom štátnom rozpočte a tento predchádzajúci a výsledky, ktoré sme pri jeho plnení dosiahli, by nám mal byť poučením. Poučením o tom, že tak celkový rozsah štátneho rozpočtu, ako aj jeho štruktúra sa odhadli a nami, vážené kolegyne a kolegovia, odsúhlasili v zásade dobre. Lebo tak príjmová, ako aj výdavková stránka sa splnili. V zásade sa splnili. A rovnako si myslím, že patrí sa priznať pozitívum, ktoré celkove vyznelo zo súhrnných makročísel, že programovaný deficit sa nielenže dodržal, ale je alebo bol o jeden a pol miliardy nižší. Druhá vec je, že aj podiel fiškálneho schodku na hrubom domácom produkte, ktorý tvoril 1,3 %, bol nižší oproti programu, ktorý sme si dali, ktorý bol na hranici 1,7 %.

    Za ďalšiu dôležitú oblasť pri plnení štátneho rozpočtu a pri uzatváraní záverečného účtu pokladám štátny dlh. Aj kolegyňa predo mnou sa zaoberala touto problematikou. Správne tvrdila, že kvantitatívne narástol, ale skutočnosť je taká, že relatívne pri náraste hrubého domáceho produktu poklesol o 1,6 bodu. To, hádam, stojí za to, aby si každý ekonóm takúto "maličkosť" všimol. Ak zoberieme štátne výdavky, aspoň dve-tri vety k tomu, ak dovolíte. Výdavková časť dosiahla okolo 30 mld. korún, teda skoro dve miliardy nižšie, než bol program, a to v dôsledku nižšieho čerpania vládnych úverov. To je zaujímavý moment. Ale aj nižších nákladov dlhovej služby na financovanie priebežného deficitu štátneho rozpočtu.

    Čo si myslím, že ešte stojí za poznámku, sú deblokácie. Aj v tejto oblasti boli vyššie oproti roku 1995 o 1,5 miliardy. Ale bolo by dobre, keby to pán podpredseda vlády a minister financií predsa len spomenul, že viaceré položky z východného i západného bloku by sa mohli intenzívnejšie riešiť.

    Najmä tie prvé tri zložky, ktoré sme vo výbore pre financie, rozpočet a menu prerokovali - otázka dobytných a dubióznych pohľadávok by mala byť v centre pozornosti príslušných inštitúcií.

    Čo je menej pozitívne, je otázka disciplinárna. Dovoľte mi ešte predtým pripomenúť dve-tri skutočnosti, za akých podmienok sa tento štátny rozpočet a výsledky, o ktorých som hovoril a o ktorých sa aj hovorilo predo mnou, dosiahli.

    Myslím si, že si treba uvedomiť, že výsledky, ktoré sa dosiahli najmä v príjmovej časti, sú pozoruhodné tým, že sa dosiahli pri znížení základnej sadzby DPH pri niektorých tovaroch z 25 na 23 %. To sa rozhodne prejavilo. Ďalej, že sme navrhli a odsúhlasili zníženie DPH pri nealkoholických nápojoch z 23 na 6 %. A v minulom roku takisto došlo k zníženiu dovoznej prirážky z 10 na 7,5 %. Boli to nesporne veľké zásahy do príjmovej časti štátneho rozpočtu.

    O nenáležitej daňovej disciplíne, o veľkých nedoplatkoch tu bola reč a predpokladám, že k tomu pán minister financií a podpredseda vlády zaujme stanovisko.

    Čo ma veľmi znepokojuje, a iste všetkých nás, je otázka znižovania exportnej výkonnosti priemyslu a čiastočne aj stavebníctva, k čomu by som sa ešte chcel vrátiť. To je podľa môjho názoru rozhodujúca príčina zníženia pozitív obchodnej aj platobnej bilancie. Ďalej je to nepriaznivý vzťah produktivity práce k rastu priemerných reálnych miezd, ale k tomu by som sa, hádam, vrátil až v ďalšom bode.

    Za pozoruhodné považujem oživenie investičných aktivít nášho stavebníctva, ktoré signalizuje zrejme očakávaný vzrast a zvýšenie stavebnej produkcie. Prejavilo sa to najmä v tuzemsku. Je to možno aj predpoklad prolongácie tohto dobrého trendu do budúcich rokov. Bol by som veľmi rád, pán podpredseda vlády, keby sme počuli, či tretinové zníženie exportných výkonov stavebníctva možno pokladať len za nejaký krátkodobý ročný prepad, alebo či je v tom povedzme skutočnosť, že dochádza k veľmi veľkej dynamizácii stavebníctva na Slovensku.

    Rovnako je pozoruhodná, najmä z hľadiska občanov, otázka rozostavanosti bytov. K celkovému vysokému číslu, vyše 30 tisíc bytov, pribudlo za uplynulý rok len 186. Ak to bola cesta urýchlenia dokončovania bytov, je to dobré. Ak nie, myslím si, že tam bude treba výrazne zvýšiť aktivity.

    Pokiaľ ide o nezamestnanosť, čiastočne sa spomenula. Myslím si, že práve spomínaná dynamizácia výkonnosti priemyslu, ktorej signály už tohto roku vidno, a aj stavebníctva by mali prispieť k tomu, aby sa nezamestnanosť najmä v niektorých regiónoch výrazne znížila, pretože prináša so sebou nielen ekonomické, ale najmä morálne a sociálne vplyvy. Ekonómovia tak u nás, ako aj niektorí z OECD predpokladajú, že nami odhadovaný okolo 35-miliardový výpadok kvôli terajšiemu stavu nezamestnanosti možno odhadovať minimálne na poldruha násobok. A to, myslím si, stojí za pozornosť aj vlády, aj nevládnych inštitúcií.

    Dovoľte mi ešte uviesť pár slov na adresu hospodárenia obcí za uplynulý rok. Tie zaujali zrejme nielen mňa.

    Z toho, čo sa uvádza v štátnom záverečnom účte, je zrejmé, že naše obce aj za tých veľkých pohybov, ktoré v transformácii existujú, jednoznačne preukázali spôsobilosť zabezpečovať základné samosprávne funkcie i pri veľkých zmenách, vrátane personálnych. To, že obce zabezpečujú rozvojové programy prevažne z vlastných zdrojov, je veľmi markantný, signifikantný pohľad na túto skutočnosť a pritom aj ich dravosť je zrejmá z toho, že získali rozsiahle granty zo štátnych fondov, pol miliardy alebo vyše pol miliardy zo Štátneho fondu životného prostredia, z fondu Pro Slovakia a z ďalších štátnych fondov vyše jednu miliardu, teda viac ako 1,7 miliardy. Tak sa im podarilo, že rozpočtové hospodárenie obcí sa skončilo prebytkom 2,3 miliardy. Toto sa takisto žiada oceniť, pretože vo vzťahu k celkovým príjmom, ktoré mali, a to 1,2 miliardy zo štátneho rozpočtu a z republikových daní vyše 6 miliárd, je to skutočne úctyhodné číslo. Tak sa mi žiada pripomenúť to naše staré slovenské, že kto počtuje, ten gazduje. A zrejme sa ukazuje, že zdravý rozum v obciach zostal.

    Keď toto všetko zosumarizujem, chcel by som ešte raz zdôrazniť, že tak ako sme dokázali v tomto prípade oceniť náročný program vlády na rok 1996, budeme musieť postupovať aj na budúci rok s odvahou a pritom najmä hľadaním tých citlivých miest, kde isté rezervy existujú. Vzhľadom na to odporúčam, aby sme štátny záverečný účet, tak ako bol predložený, schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím pána poslanca Baránika o vystúpenie. Ešte, pán poslanec, kým začnete, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne.

    Viete, ozaj nie som proti tomu, aby sa pri takejto príležitosti interpretovali názory - môžu byť veľmi diferencované, môžu byť diferencované výsledky analýzy, ale čo musí byť jednotne východiskové pre všetkých nás, je skutočnosť, že už dávno nie sme v plánovanej ekonomike. A keď sa bude takto globálne, len z pohľadu centra interpretovať analýza alebo posudzovať napríklad exportná schopnosť priemyslu, stavebníctva - veď to nemožno, v jednotlivých trhových subjektoch je veľmi diferencovaný stav. Predsa máme rôzne podnikateľské subjekty v rámci priemyslu, zoberme si napríklad farmáciu, chémiu, kde vo vzťahu k predchádzajúcemu roku ohromne prispeli najmä tieto subjekty k exportu. A máme zase iné horšie, ale nemôžeme hovoriť stále o blokoch priemyslu, o blokoch stavebníctva. Veď máme množstvo podnikateľských trhových subjektov, v rámci štruktúry priemyslu máme iks odvetví, ktoré omnoho viac prispeli k zvýšeniu exportu a výkonnosti ako minulý rok.

    Tak veľmi prosím a apelujem, už sme dávno preč od plánovanej, centrálnej ekonomiky, máme trh, máme trhovú štruktúru, máme podnikateľské subjekty, ktoré sa správajú podľa ponuky a dopytu na trhu, a situácia by sa takto mala vykresľovať, toto by malo byť jednotné v našom parlamente. V ostatných veciach, samozrejme, nenamietam nič proti tomu, keď má niekto celkom iný názor a podľa svojej úvahy ho prezentuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Baránik. Faktická poznámka nie je možná na faktickú poznámku.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k správe o štátnom záverečnom účte.

    Štátny rozpočet je najdôležitejší nástroj rozpočtovej politiky, ktorá spolu s monetárnou politikou rozhodujúcou mierou ovplyvňuje hospodársku politiku štátu. Návrh štátneho záverečného účtu bilancuje hospodárske výsledky roku 1996 vo väčšom rozsahu, ako bolo doposiaľ zvykom. Tento prístup k hodnoteniu výsledkov hospodárskeho roka považujem za veľmi správny. Výdavky štátneho rozpočtu svojimi multiplikačnými dôsledkami významnou mierou ovplyvňujú hospodársky rast. Akou mierou to ovplyvňujú, zatiaľ presne určiť nevieme. Potrebné sú na to výsledky za dlhšie časové obdobie.

    Štátny rozpočet v každom prípade výdavkami a príjmami ovplyvňuje dopyt a ponuku, a tým výrazne vstupuje do všetkých sfér ekonomiky, ale aj sociálnej oblasti. Preto prístup, ktorý zvolilo ministerstvo financií, že vo väčšom rozsahu bilancuje hospodárske výsledky vo vzťahu k štátnemu záverečnému účtu, považujem za veľmi správny.

    Výsledky ekonomiky dokazujú, že dochádza ku kvalitatívnym zmenám. Uvediem aspoň niektoré. Mení sa podiel investícií na hrubom domácom produkte. Tento podiel prekročil objem 30 %. Doposiaľ to nebývalo zvykom. Zväčšuje sa podiel investícií do strojov a zariadení, aj keď značná časť pre nevýrobnú sféru. Rýchlo rastie reálna mzda. V roku 1996 v priemysle vzrástla o 8,2 %. Taký rast sa nezaznamenal ani na začiatku päťdesiatych rokov. Príjmy domácností tvorili zhruba 80 % hrubého domáceho produktu. Zaraďujeme sa tým medzi popredné ekonomiky sveta.

    Patríme medzi najviac otvorené ekonomiky. Tým je naša ekonomika ľahko zraniteľná. Tomu sa dá brániť len vyššou ochranou trhu a väčšou diverzifikáciou zahraničnoobchodných vzťahov. Relatívne rýchle rástli úspory, čím sa vytváral potenciál pre úverové zdroje, avšak schodok štátneho rozpočtu ku koncu roku 1996 výrazne znížil úverové zdroje, a tým sťažil prechod do roku 1997 v tejto oblasti. Zdroje zo zahraničia tvorili v minulom roku 5,5 mld. Oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 17 %. To je dôkaz väčšej dôvery v našu ekonomiku.

    Negatívnou črtou hospodárskych výsledkov v minulom roku bolo pasívne saldo zahraničného obchodu. Príčiny sa analyzovali na rôznych úrovniach, preto sa nebudem o tom zmieňovať. Rýchlejšie oproti predchádzajúcemu obdobiu rástla medzispotreba, čo treba považovať za negatívnu črtu vývoja ekonomiky. Ale treba si uvedomiť, že na tento vývoj má vplyv aj metodika na základe národných účtov, kde v sektore vlády, ktorý nemá výkony, ale má materiálové náklady a materiálové služby, tie sa spočítajú a reprezentujú pasívnu hodnotu pridanej hodnoty, ktorá sa odpočíta, to znamená, že tým znižuje celkový objem pridanej hodnoty a, samozrejme, tým aj hrubého domáceho produktu. To nie je rozhodujúci vplyv, ale upozorňujem, že aj toto hrá negatívnu úlohu a treba to brať do úvahy.

    Ďalšou negatívnou črtou bol rýchlejší rast miezd ako produktivity práce. Treba si uvedomiť, že ak by tento trend pokračoval, tak sa tým vytvára potenciál na rast inflácie. Je relatívne vysoká marža bánk, a to do značnej miery negatívne ovplyvňuje podnikateľské zámery, pretože vysoká úroková miera bráni využiť množstvo podnikateľských zámerov, ktoré by za iných okolností boli efektívne.

    Vážnym problémom je pokles ziskovosti finančných inštitúcií. Totiž do úvahy treba vziať skutočnosť, že sme vytvorili podmienky na zlepšenie portfólia bánk, ale súčasne toto vytvára priestor, aby sa banky správali tak, ako sa správajú, to znamená, že vykazujú menší objem zisku, a tým menší zdroj pre štátny rozpočet. Treba zvážiť, čo je relatívne efektívnejšie.

    Každý rok máme problémy s naplnením príjmov štátneho rozpočtu. Nebolo to inak ani v minulom roku. Bez prijatia ráznejších opatrení sa to nedá riešiť. V záujme toho odporúčam prijať opatrenia na obmedzenie šedej ekonomiky alebo čiernej ekonomiky, ktorej rozsah sa odhaduje na viac ako 40 mld. Sk. Ministerstvo hospodárstva už viac rokov sľubovalo, že pripraví trhový poriadok. Doposiaľ sa tak nestalo. Preto je žiaduce, aby ministerstvo hospodárstva v tomto smere vyvinulo väčšiu iniciatívu. Bez novely Obchodného zákonníka upravujúceho zameranie činnosti obchodných spoločností, nakladanie s majetkom, ručenie a podobne nezabránime rozsiahlym daňovým únikom, aké v súčasnosti sú. Vzťahuje sa to predovšetkým na spoločnosti s ručením obmedzeným, kde je enormný objem daňových únikov.

    Treba tiež prijať novelu zákona o daňových orgánoch a vytvoriť lepšie podmienky na ich fungovanie v umiestnení, v technickom vybavení, odmeňovaní a hmotnej zainteresovanosti.

    Máme pomerne veľký rozsah priamych platieb. V každej trhovej ekonomike rozsah priamych platieb sa minimalizuje. A tým, že máme vysoký podiel, dochádza k veľkým únikom, pretože pomerne značná časť prostriedkov sa neeviduje, a tým uniká zo zorného poľa daňových orgánov.

    Ďalej je žiaduce zaviesť poriadok do evidencie a kontroly nezamestnaných, ktorí sú veľmi často zamestnaní, neodvádzajú z príjmu dane a nevykonávajú platby do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

    To, že naše makroekonomické výsledky zaraďujú našu ekonomiku na popredné miesto medzi transformujúcimi sa krajinami, je zásluhou aj rozpočtovej politiky. Rozpočtová politika má rozsiahle väzby na rôzne oblasti ekonomiky a sociálneho diania. Musí sa z tohto hľadiska aj posudzovať. Má predpoklady na výrazné ovplyvňovanie budúceho vývoja, a to tým, ak je väčší rozsah zdrojov, ktorý sa použije na podporu tých sfér ekonomického diania, ktoré rozhodnú o budúcom vývoji. Vychádzajúc z vývoja ekonomiky treba zvážiť, či zo štátneho rozpočtu ide dosť zdrojov do oblastí, ktoré rozhodnú o budúcom vývoji. Tu sa domnievam, že pre budúce obdobie je potrebné zvýšiť zdroje na rozvoj vedy, vývoja a výskumu so zameraním na zabezpečenie vyššieho podielu sofistikovanej výroby. A taktiež zvýšiť zdroje na potreby prípravy kvalifikovanej mladej generácie, ktorá rozhodne o úspechu vývoja spoločnosti v nasledujúcich rokoch.

    V posledných rokoch je schodok štátneho rozpočtu relatívne vysoký. Vláda sa usiluje tento schodok každoročne umorovať. Každý schodok je relatívne drahý špás. Možno ho riešiť rôznym spôsobom alebo prijať opatrenia na obmedzenie programov, ktoré prispievajú k rastu schodku. A tu treba povedať, že k takým patrí naša sociálna sféra, ktorá je na podstatne vyššej úrovni ako v iných krajinách, a taktiež aj keď nie veľké, ale predsa len výrazné zdroje na rozvoj poľnohospodárstva. A ani tento kanál nemôžeme obmedziť, pretože v porovnaní s inými krajinami je predsa len relatívne malý.

    V minulosti sa problémy schodku štátneho rozpočtu riešili rôznym spôsobom. Bola to predovšetkým emisia peňazí, ale potom sa vždy hľadali spôsoby, ako utlmiť negatívne dôsledky emisie. Robilo sa to predovšetkým intervenciami cien zo známych zdrojov, ktoré boli v roku 1990 zablokované. Zo všetkých známych spôsobov ako riešiť schodok štátneho rozpočtu, a tých je v praxi a teórii pomerne veľa, najschodnejšou cestou je tá, ktorú volí naša vláda, a to je umorovanie cez dlhopisy. Umožňuje neobmedziť sociálnu sféru, ale vytvára súčasne podmienky na budúci rast. Niečo to stojí, ale inak sa to nedá riešiť.

    Výhodou našej hospodárskej politiky je, že rozpočtová a monetárna politika sú koordinované. Ak schodok štátneho rozpočtu vedie k rastu úrokovej miery, dochádza k vytláčaniu investícií. To sa u nás v súčasnosti mierne prejavuje, preto treba vykonať opatrenia na obmedzenie schodku štátneho rozpočtu. V týchto dňoch schodok štátneho rozpočtu je na úrovni približne 10 mld. Sk, čiže z tohto hľadiska je situácia relatívne priaznivá. Bolo by chybou, ak z obavy o rast úrokových mier by došlo k obmedzeniu financovania perspektívnych verejných prác, čo by sa nepriaznivo prejavilo v budúcom ekonomickom raste.

    V podstate sú známe štyri možnosti zvýšenia rozpočtových zdrojov. Je to predovšetkým zvýšenie objemu hrubého domáceho produktu, zvýšenie daní, emisia peňazí alebo získať prostriedky predajom štátnych obligácií. Z uvedených dvoch foriem naša vláda uplatňuje prvú a štvrtú. Predovšetkým je to tá štvrtá priama forma, nepriama je podpora rastu hrubého domáceho produktu.

    Medzi hranice obmedzujúce výšku štátneho dlhu ekonomická teória a hospodárska prax zahrňuje tieto: Objem prostriedkov rezervovaných na splácanie štátneho dlhu nesmie blokovať aktivitu verejného sektora. Tento problém sa u nás rieši optimálne. Štátne zadlženie nesmie negatívne ovplyvniť kapitálový a peňažný trh, hlavne viesť k rastu úrokovej miery. Tu máme problémy. Prijímanie štátnych pôžičiek nesmie mať vytláčací efekt na investície súkromného sektora. Toto je pozitívne. Výška štátneho dlhu nesmie vyvolať rast daňového zaťaženia budúcich generácií. Aj to sa správne rieši. Negatívny vplyv rastu štátneho dlhu na agregátny dopyt a ponuku nesmie narušiť základný vzťah makroekonomickej rovnováhy. Toto máme alebo o toto sa vláda usiluje, aby sa nič podobného nestalo.

    Vážené dámy a páni, môj dojem zo štátneho záverečného účtu je veľmi priaznivý, preto odporúčam vám, plénu Národnej rady, aby sme štátny záverečný účet v takej podobe, v akej sa predložil, schválili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Vaškovič. Nech sa páči, pán poslanec. Potom ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    myslím si, že moji predrečníci mali dosť obšírne vystúpenia, dotýkali sa mnohých menej závažných i závažných problémov v rozpočtovom hospodárení. Keď som sa rozhodoval, ako ladiť svoj príspevok, nakoniec som sa rozhodol, že sa pokúsim tak trošku atypicky pozrieť na štátny záverečný účet, a to cez prizmu programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že problémy, ktoré sú v rozpočte a ktoré sú viac - dalo by sa povedať - štrukturálne ako agregátne, majú svoje hlboké príčiny, a myslím si, že práve o týchto otázkach treba hovoriť.

    V programovom vyhlásení vlády sa hovorí: "Rozpočtovú politiku vláda založí na princípe nezvyšovania daňového zaťaženia, postupne ho bude znižovať. Potrebné zdroje budú akumulované na báze racionálneho vynakladania verejných výdavkov a využitia mimorozpočtových zdrojov." Aká je štatistika? Daňové zaťaženie od roku 1992 až do roku 1995 sa zvyšuje, za rok 1996, žiaľbohu, nemáme ešte podklady. V roku 1992 sa celkové daňové zaťaženie meralo daňovou kvótou 34,4 % hrubého domáceho produktu, v roku 1993 36,8 %, v roku 1994 41,9 % a v roku 1995 44,2 %. Čiže vychádzajúc z týchto štatistických údajov sa mi zdá, že rozpočtová politika vlády vôbec nie je založená na tomto princípe, ktorý sa deklaruje v programovom vyhlásení.

    Takisto druhá veta citácie, ktorú som povedal, vôbec na základe správ Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj ďalších analýz, nesvedčí o tom, že sa racionálne vynakladajú verejné výdavky. Treba hľadať, samozrejme, príčinu, prečo sa racionálne nevynakladajú.

    Ďalší citát z programového vyhlásenia hovorí: "Vláda v čo najkratšom čase prijme opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich nezdravých javov, ako sú vysoká platobná neschopnosť a finančná nedisciplinovanosť." Viacerí predrečníci to tu tiež spomínali, každý o tom hovorí už tretí rok, ale bolo by dobré, keby pán podpredseda detailne povedal, aké razantné opatrenia vláda v tomto smere pripravila a či to bol najkratší čas. Myslím si, že doteraz táto vláda nijaké razantné opatrenia v tomto smere nepripravila. A to je základný štrukturálny problém aj rozpočtu a bude v budúcnosti aj v tejto ekonomike.

    Ďalej sa v programovom vyhlásení hovorí: "Vláda upraví vzájomné finančné vzťahy medzi obchodnými spoločnosťami a ich dcérskymi spoločnosťami, ktoré predstavujú mimoriadny zdroj únikov príjmov štátneho rozpočtu." Pán podpredseda, bol by som rád, keby ste konkrétne povedali, čo sa v tomto smere urobilo. Podľa mňa skoro nič.

    V ďalšej časti programového vyhlásenia sa hovorí: "Osobitnú pozornosť bude vláda venovať deblokáciám pohľadávok Slovenskej republiky v zahraničí tak, aby sa stali výraznejším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu." Tu by som vás prosil, pán podpredseda, keby ste nám povedali, akou výškou prostriedkov prispeli deblokácie k stabilizácii štátneho rozpočtu počas doterajšieho obdobia.

    Ďalej sa v programovom vyhlásení konštatuje: "Na základe dvojročných skúseností - chápte to od roku 1993 alebo už od roku 1992 - "z uplatňovania daňovej sústavy bude vláda zabezpečovať jej ďalšie zdokonaľovanie tak, aby bola jednoznačná, spravodlivá, obmedzovala možnosť vzniku daňových únikov a bola pre podnikateľov aj občanov zrozumiteľná." Myslím si, že táto daňová sústava ako princíp, ako systém nie je zlá, ale samotná konštrukcia daňových sadzieb, najmä nejednoznačnosť, najmä nízka zrozumiteľnosť, keď výklady si každý robí sám - daňoví úradníci robia iné, ministerstvo financií robí iné výklady. Čiže v tomto smere sa nedá povedať, že by daňová sústava bola jednoznačná, vôbec sa nedá povedať, že by bola spravodlivá, pretože daňovú zaťaženosť najmä na dani z príjmov predovšetkým nesú tie dolné skupiny, ako hovoria aj štatistiky, ktoré urobilo ministerstvo financií. Takže vidím tu veľký problém ani nie tak v daňových sadzbách ako v tom, že daňová sústava jednoducho umožňuje dosť veľký priestor, resp. daňové zákony v tej forme, ako sú urobené, dávajú dosť veľkú možnosť vzniku daňových únikov. V tomto smere sa nijaké razantné opatrenia neurobili.

    Ďalej sa v programovom vyhlásení hovorí: "Racionalizáciou výdavkov štátneho rozpočtu sa vláda bude opierať o účelnejšie využitie prostriedkov v rozpočtovej sfére, o postupné posilňovanie zodpovednosti miest a obcí za svoj rozvoj s nadväzným posilňovaním vlastnej príjmovej základne a odstraňovaním prerozdeľovacích procesov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami miest a obcí." Myslím si, že v tomto smere opäť vláda neurobila prakticky nič, a keď urobíte, tak urobíte tesne pred koncom volebného obdobia.

    Ďalší problém, ktorý vidím, že sa vlastne nedodržuje programové vyhlásenie, je v tomto: "Vláda vytvorí podmienky na využívanie podnikateľských aktivít Fondu národného majetku, čím zabezpečí solventnosť tejto inštitúcie." Je to výnimočne zaujímavá formulácia. Získané zdroje budú slúžiť na financovanie vybraných rozvojových projektov. Pokiaľ to umožnia prostriedky Fondu národného majetku, vláda nevylučuje možnosť ich použitia na stabilizáciu dlhovej služby. Týmto vláda zakladá aktívny a dlhodobejší prístup k plneniu dlhovej služby. No, myslím si, že tu je komentár zbytočný. Totiž nie to, že dlhopisová metóda tu existuje, ale spôsob, ako realizujete dlhopisovú metódu, postavil Fond národného majetku do totálnej nelikvidity a vlastne táto obrovská možnosť, ktorá tu bola, ako sanovať dlhovú službu, ktorá je problematická a jednoznačne je to najproblematickejší bod štátneho rozpočtu, prakticky ste si túto možnosť akosi automaticky vylúčili, a tým dochádza k obrovským pretlakom v štátnom rozpočte a tie pretlaky sa ešte len teraz začnú.

    Taký posledný, nezrozumiteľný programový cieľ, ktorý si dodnes neviem vysvetliť, je nasledovný citát: "Zámerom vlády bude konsolidovanou rozpočtovou politikou zabezpečiť v nasledujúcich štyroch rokoch postupný pokles deficitu štátneho rozpočtu v metodike menového fondu na 3 % z HDP s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnaný rozpočet." Skutočne tejto formulácii nerozumiem. Aj keď osobne som zástancom čo najnižších deficitov, stále si ešte myslím, že z hľadiska výšky deficitu ešte stále to nie je najväčší problém, ale problém je v tom, že deficit si môže dovoliť ten, ktorému jednak ako-tak funguje ekonomika a ktorý môže prefinancovať deficit dlhými peniazmi, a nie ten, ktorý musí prefinancúvať deficity krátkymi peniazmi. Takáto politika sa nedá robiť viac ako jeden alebo jeden a pol roka, potom nastane krach.

    Čiže myslím si, že tento rozpočet, ktorý vláda zostavila a ktorý nakoniec v tej logike parlament schválil, vlastne dá sa povedať, že štatisticky sa splnil alebo pohyboval sa v rámcoch, v ktorých sa predpokladal, odchýlky v záverečnom účte sú minimálne, ale považujem filozofiu toho rozpočtu, ktorý bol robený, za vyslovene krátkodobú, neboli v nej obsiahnuté podľa mňa žiadne stredné a dlhodobé momenty tak vo vzťahu k rozvojovým impulzom, ako aj vo vzťahu k menovej politike a ku kapitálovému trhu.

    Dovolil by som si ešte jednu citáciu, pri ktorej už fakt neviem, či sa mám zasmiať, alebo plakať: "Vláda bude podporovať ďalší rozvoj kapitálového trhu tak, aby sa stal transparentným, aby kvalitou svojich služieb zodpovedal štandardu v Európskej únii a aby sa stal akcelerátorom oživenia slovenskej ekonomiky a zároveň jedným zo stabilizátorov proinvestične orientovaného ekonomického prostredia pre domácich a zahraničných investorov." A nakoniec sa tam píše: "Zdokonaliť zákonný rámec ochrany práv drobných investorov." Tak toto už skutočne nepotrebuje žiadny komentár, pretože každý krok, ktorý vláda urobila počas svojho obdobia, smeroval k likvidácii kapitálového trhu a dnes žneme z neho ovocie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Vaškovičovi. Slovo má posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Černák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    pre tých, ktorí majú záujem vypočuť si, čo sme pri schvaľovaní rozpočtu hovorili, čo sme predpokladali, a aká nakoniec bola skutočnosť, dovoľte mi, aby som sa v nadväznosti na príspevok kolegu Vaškoviča zameral na dve oblasti: štátny dlh, štátne finančné aktíva a pasíva a potom konkrétnejšie na čerpanie v niektorých konkrétnych kapitolách.

    Hoci sa v návrhu štátneho záverečného účtu hovorí, že podiel štátneho dlhu na vytvorenom HDP klesol, keď sa pozriete na rok 1994, tak príjmy boli približne na úrovni roka 1996, vtedy bolo 6,75 miliardy korún, dnes 6,4 mld. Výdavky z kapitoly Štátny dlh však vtedy boli vo výške 26,4 miliardy, ale za minulý rok už to bolo 31,8. To znamená, že deficit sa z roka na rok prehlbuje. V komentári sa teda vyzdvihuje pokles podielu, ale mne nie je celkom jasné, či HDP bolo vypočítané v bežných cenách, alebo v stálych cenách, či tam bol očistený vplyv inflácie, a preto by som bol rád, keby mohol k tomu pán podpredseda vlády zaujať stanovisko.

    Trošku hlbšie som rozobral kapitolu Štátne finančné aktíva a pasíva, pretože v tejto časti sa odzrkadľuje reálne hospodárenie tak, ako keď sa hospodári v domácnosti, a kontrolujete, čo všetko máte, aké záväzky a pohľadávky. No a súčasné aktíva, to znamená pohľadávky, vklady a príjmy štátu sa v porovnaní s minulým rokom znížili o 3,6 miliardy korún. A pasíva, to sú záväzky, dlhy, splátky, sa zvýšili o 7,9 miliardy korún. A ak sa pozriete na štruktúru aktív, je zrejmé, že vlastných finančných prostriedkov má tento štát minimum. Na celkovom objeme aktív, ktoré sú okolo 100 miliárd korún, presne 99,7, sa prostriedky získané z pôžičiek na podporu platobnej bilancie a z predaja štátnych pokladničných poukážok podieľajú 14 percentami. Najväčšie percento na aktívach majú pohľadávky voči zahraničiu, je to až 80 %. Ale keď sa pozriete bližšie na to, aká je reálnosť návratu týchto pohľadávok, tak musíte spolu so mnou skonštatovať, že je veľmi málo pravdepodobné, že budú vo väčšine vymáhateľné, resp. prevažne ide o nevymáhateľné položky. No a tieto raz bude treba z aktív odpísať a podľa môjho názoru čím skôr, tým lepšie. Najväčším úspechom deblokácie bolo finančné vyrovnanie dlhu Ruskej federácie. Aj to nebolo teda finančné vyrovnanie, ale hmotnými dodávkami vo výške 6,5 miliardy korún.

    Slovenské banky sa už museli pozrieť pravde do očí a museli svoje pohľadávky preklasifikovať podľa toho, aká je asi pravdepodobnosť vymáhateľnosti. Preto si myslím, že je najvyšší čas, aby podobnú operáciu urobila aj vláda a aby reálne očistila štátne aktíva o nedobytné pohľadávky, ktoré by potom ukázali pravý stav majetkovej a finančnej pozície a vládneho sektora. Splácanie štátnych dlhov bude kulminovať v budúcich rokoch a v porovnaní so zdrojmi, ktoré má vláda k dispozícii na ich zaplatenie, to bude veľmi problematické.

    Celkovo hodnotím správu k štátnemu záverečnému účtu ako najkomplexnejšiu, ktorá sa podala, ale aj tak niektoré informácie v nej chýbajú. V závere budem navrhovať doplniť uznesenie o niektoré konkrétne požiadavky.

    Dámy a páni, ak si spomeniete na diskusiu, ktorú sme mali vo vzťahu k rozpočtom miest a obcí, hovorili sme o tom, že táto sféra je dosť ťažko skúšaná a ďalšie znižovanie bude dosť problematické. Mali ste možnosť sa presvedčiť sami, v mestách, v hlavnom meste alebo v ostatných mestečkách, aký je stav komunikácií, koľko môžu investovať, obce a mestá len tak-tak dokážu udržovať základnú čistotu a osvetlenie. Zdanlivo by sa vám zdalo, že hospodárili s rozpočtovým prebytkom, je to vo výške 2,27 miliardy, ale prosím, všimnite si aj ten fakt, že o 2,5 miliardy vzrástla zadlženosť tejto sféry, to znamená, že brali úvery, vypisovali obligácie a že teda čiastočne im pomáhali granty zo štátneho sektora na konkrétne akcie, ktoré tvoria až 14 % ich rozpočtov.

    Veľmi rád by som sa opýtal pána podpredsedu vlády, a bol by som rád, keby mi mohol na tú otázku konkrétne odpovedať, koľko stála slovenský rozpočet reforma verejnej správy. Určite si pán Kozlík spomenie na moje vystúpenie pri schvaľovaní zákona o novom územnom a správnom členení Slovenska. Vtedy som sa pýtal, koľko to bude stáť podľa zákona o rozpočtových pravidlách, ak to je väčšie, ako je rezerva vlády, zákon môže platiť len od 1. 1. Vtedy mi pán podpredseda lakonicky odpovedal, že sa zmestí do rezervy. Rezerva bola vtedy jedna miliarda. A keď som túto otázku položil pri poslaneckom prieskume, zastavili sa náklady na čísle 2,8 miliardy korún. Je to správna informácia, pán podpredseda? Porušil sa zákon o rozpočtových pravidlách? Prosím, odpovedzte mi.

    Určite si, pán podpredseda, spomeniete aj na moje vystúpenie, kde som hovoril o podpornej banke, o tom, že prostriedky vyčlenené na podpornú banku sú zbytočné. Som rád, že čas a ministerstvo financií mi dalo za pravdu, že podporná banka nevznikla a že prostriedky sa presunuli na iný účel.

    Pán podpredseda, budem trošku lakonický, ale ja by som odporúčal do štátneho rozpočtu medzi výdavkové kapitoly zaviesť aj kapitolu náklady pána Rezeša. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne spočítal, koľko stáli daňových poplatníkov na Slovensku konkrétne aktivity VSŽ a hospodárenie Železníc Slovenskej republiky. Nebudem to rozoberať veľmi do hĺbky, je vám zrejmé, že na základe medzivládnej dohody záväzky na úpravarenský kombinát v Dolinskej na Ukrajine prevzala slovenská vláda a prakticky v tom čase, keď prevzala náklady, previedla vlastníctvo na VSŽ. V roku 1996 nájdete v rozpočte, že vlastne na túto súkromnú akciu VSŽ sa zo štátneho rozpočtu venovala suma 361 miliónov korún. Nenapadá mi teda nič iné, len toto započítať ako dar slovenských daňových poplatníkov pánu Rezešovi.

    No a dovoľte mi len veľmi stručne sa pozrieť na hospodárenie v rezorte dopravy, za ktoré bol pán minister zodpovedný, a položte si spolu so mnou otázku, prečo slovenské železnice, ktoré z tohto rozpočtu dostali dotáciu 2 miliardy korún na osobnú dopravu, ktoré dostali 861 miliónov korún na opravu železníc, dali veľkoryso zľavu VSŽ, ktorá predstavovala približne 900 miliónov korún. Priamy dar, priama dotácia súkromnej firme, znova náklad na adresu pána Rezeša.

    Mimochodom, formou interpelácie som sa opýtal pána ministra Jasovského, prečo túto úľavu dostala zahraničná firma, ktorá je registrovaná v Lichtenštajnsku, a či účtovanie niekoľko miliárd dopravných nákladov VSŽ, ktoré najprv idú do Lichtenštajnska do banky a potom sa vrátia na Slovensko, nepovažuje za daňový únik.

    Dámy a páni, pozrite sa, ako v rezerve vlády svieti suma 296 miliónov korún, ktorú dostala Devín banka. Ak sa pozriete na personálne rošády vo finančnom a bankovom sektore, najlepšia kvalifikácia, ako dostať dobrý post v slovenskom finančníctve, je prejsť cez Devín banku. Dovoľte mi, aby som sa vás opýtal, pán podpredseda vlády, ako sa čerpala suma 60 miliónov korún, ktorá sa venovala na zlepšenie obrazu Slovenska v zahraničí. Jedným nešťastným rozhodnutím ministra Krajčiho sme utrpeli škodu možno 60 miliárd korún, a preto oveľa viac urobíme, ak budeme dobré meno zlepšovať vnútornou politikou, a nie takýmito drobnými čiastkami.

    Pán podpredseda Ľupták horlil za preloženie Úradu priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice. Vtedy sa hovorilo, koľko to bude stáť, suma sa mohla využiť oveľa efektívnejšie. V roku 1995 to bolo 60 miliónov korún a teraz by bolo dobré, keby sa na ten osobný účet pripočítala ďalšia suma, pretože ak sa pozriete do rozpočtu, tak v roku 1996 bola suma 149 miliónov a tá sa prekročila o 13 % a najmä kapitálové výdavky sa prekročili o 100 %, pretože rozpočet predpokladal len 48 miliónov a skutočné kapitálové výdavky boli dvojnásobné.

    Najvyšší kontrolný úrad si posvietil na rozpočet zo všetkých stránok a mňa osobne prekvapuje - nie je to priamo v kompetencii pána podpredsedu - tá súhra medzi privatizáciou, medzi štátnym majetkom odštátneným na Fonde národného majetku a vymáhaním pohľadávok štátu. Ak si pozriete správu Najvyššieho kontrolného úradu, okrem toho, že rezort pána Mráza prekročil svoje výdavky o 619 %, tak vám tam svietia dve čiastky: Old Herold dlhuje slovenskému rozpočtu 800 miliónov korún, Pivovar Gemer 80 miliónov korún. Pritom nedávno sa veľká časť tohto pivovaru privatizovala za veľmi výhodných podmienok. Nuž, prečo ste sa nedohodli a prečo sa to neprivatizovalo tak, aby aspoň do fondu prišli nejaké prostriedky, ktoré by aspoň čiastočne urobili bilanciu medzi hospodárením tohto subjektu? Svietia tam ešte aj ďalšie čiastky, vo všeobecnosti porušovanie predovšetkým zákona o verejnom obstarávaní.

    Dámy a páni, ministerstvo financií urobilo kus roboty, štátny záverečný účet je podrobný, tých prostriedkov, s ktorými disponujeme, nie je veľa, ale ja som si dovolil poukázať na niektoré, ktoré sa neúčelne čerpali a ktoré by boli určite viac zarobili, keby sa využili v zmysle platných právnych noriem.

    Dovoľte mi teda, pán podpredseda Kozlík, ešte raz zopakovať dve zásadné otázky, ktoré som vám položil. Koľko stála reforma verejnej správy, a druhá otázka bola, prečo vlastne štátny rozpočet dotuje aktivity a súkromnú firmu pána Rezeša, keď VSŽ je jedna z najbohatších firiem. Kúpila za miliardu Spartu, teraz dala do toho ďalších 300 miliónov, opravuje štadión, nuž prečo ešte aj štátny rozpočet by mal prispievať čiastkou, ktorá je dosť veľká.

    A kolegyne a kolegovia, v záujme lepších informácií vás všetkých, dovoľte mi, aby som navrhol doplnenie uznesenia, ktoré je priložené v materiáli, v časti E, kde Národná rada žiada vládu, o tento text: "Žiada vládu Slovenskej republiky, aby do Národnej rady Slovenskej republiky bola predložená informácia, ktorá bude obsahovať: podrobný prehľad o garanciách na úvery, za ktoré vláda prevzala záruku, v členení podľa splátok na jednotlivé roky, prehľad o podmienkach všetkých emisií štátnych dlhopisov a o štátnych pokladničných poukážkach, prehľad o klasifikácii vymáhateľnosti vládnych pohľadávok, prehľad o splátkovom kalendári všetkých vládnych pôžičiek, informáciu o spore s Československou obchodnou bankou vrátane dlhu, ktorým je zaťažená slovenská inkasná jednotka." A v súvislosti s tým, že česká vláda už ohlásila privatizáciu Československej obchodnej banky a Komerčnej banky, by som privítal, keby v materiáli bolo aj niekoľko slov o tom, ako sa slovenská vláda pripravuje, aby významné majetkové podiely, ktoré prostredníctvom Fondu národného majetku máme, sa neznehodnotili.

    Podrobný text som prečítal a odovzdávam ho písomne pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím vás o podporu, nie je to nič namierené proti ministerstvu financií, sú to informácie, ktoré vám pomôžu lepšie plniť vaše poslanecké povinnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Takže to bol posledný vystupujúci v rámci rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k vystúpeniam z rozpravy.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým okruhom, ktoré zazneli vo vystúpeniach jednotlivých rečníkov k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1996.

    V prvom rade, pokiaľ ide o stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, myslím si, že išlo o konkrétne kritické stanovisko, hodnotenie Najvyššieho kontrolného úradu. Nesporne vždy bude platiť, že účinnosť práce daňových, colných úradov, účinnosť celej tej práce v oblasti efektívnejšieho vynakladania výdavkov možno vždy zlepšovať, a myslím si, že racionálne, korektne boli tieto problémy v správe Najvyššieho kontrolného úradu ohodnotené.

    Kým sa dotknem jednotlivých problémov, ktoré predseda Najvyššieho kontrolného úradu načrtol, ktoré vidím z pozície najmä ministerstva financií ako najdôležitejšie, v prvom rade by som pripomenul, že za tri roky fungovania v podstate novej daňovej sústavy sa zvýšili daňové a colné príjmy o takmer 50 %. Je to nebývalý prírastok daňových a colných príjmov v európskom meradle. To naznačuje, aj o koľko sa znížil podiel tieňovej ekonomiky napriek tomu, že nesporne rozsah tejto ekonomiky je stále veľký a treba intenzívne pracovať ďalšími nástrojmi na znižovaní rozsahu tejto ekonomiky.

    V každom prípade v priebehu činnosti tejto vlády sme prijímali viacero opatrení, ktoré zďaleka ešte nemajú prijaté a implementované iné tranzitívne ekonomiky. Je to napríklad systém registračných pokladníc, sprísnenie odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktorý priniesol podstatné navýšenie dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty v roku 1995, ale potom v dôsledku určitého dobehu odpočtov paradoxne zníženie príjmov práve v oblasti tejto dane v roku 1996. Je to napríklad v oblasti colníc zavedenie čiarkových kódov a monitorovania pohybu kamiónovej prepravy v roku 1996 ako určité opatrenie, ktoré je novinkou aj pre colné správy európskych krajín, zavádzame systém ASYCUDA, rozvinuli sa exekučné konania, v podstate treba posilniť informatívnu základňu daňovej sústavy, kde tento rok chceme investovať zhruba 1 mld. korún na podstatné posilnenie daňového a colného systému, jeho previazanie. Takže intenzívne sa v tomto kroky konajú, nehovoriac o ďalšej aproximácii daňových, colných zákonov. Podotýkam, že podobne aj na rok 1997 plánujeme 10-percentný nárast daňových colných príjmov, čo opäť naznačuje náročnosť úloh v tejto oblasti.

    Pokiaľ išlo o určitú kritiku veľkej fluktuácie pracovníkov najmä daňových úradov, ide o nesmierne náročnú prácu. Hľadáme spôsoby, ako lepšie motivovať pracovníkov aj daňovej, aj colnej správy s tým, že je to komplexný problém, na ktorý reagujeme teraz v opatreniach vlády na mzdové usmerňovanie, pretože skutočne dochádza k neúmernému, neprimeranému nárastu miezd v podnikateľskej sfére, dokonca v stratových podnikoch, ktoré neodráža vývoj produktivity práce, na druhej strane v štátnom rozpočte si nevieme vytvoriť dostatok zdrojov na adekvátne ohodnotenie výkonných pracovníkov štátnej správy, učiteľov, ďalších štruktúr štátnych zamestnancov, preto teda musia nastúpiť systémové riešenia, pokiaľ sa nevedia dohodnúť odbory, zamestnávatelia, musí do tohto procesu vstúpiť vláda.

    Pokiaľ ide o ďalšie systémové kroky, urýchľujeme zavedenie systému štátnej pokladnice. Rozhodol som na porade vedenia pred dvoma týždňami, že pokusné zavedenie štátnej pokladnice bude od 1. 7. 1998. Na budúci týždeň sa bude vo vláde schvaľovať vykonávací projekt štátnej pokladnice s tým, že plný nábeh štátnej pokladnice by mal byť od 1. 1. 1999. Opäť budeme prvou tranzitívnou ekonomikou, ktorá zavedie v štáte túto zásadnú zmenu celého riadenia finančných tokov.

    Samozrejme, rezervy sú v prepojení celej daňovej colnej správy s orgánmi činnými v trestnom konaní, v skvalitnení aj činnosti týchto orgánov, orgánov prokuratúry, súdov. Sú to staré známe problémy, ktoré nemožno prekonať revolučne, ale treba intenzívne tlačiť a skvalitňovať tento proces. Nesporne ale absentuje stále určité povedomie v oblasti daňovej správy alebo celého daňového okruhu, že podnikateľský sektor si stále nie dosť osvojil určitú nezávislú, neformálnu činnosť v oblasti odhaľovania daňových únikov, že si podnikatelia nie dosť uvedomujú, že pokiaľ tu existujú subjekty, ktoré neplatia dane, že sú konkurenčne vo výhode cez tieňovú ekonomiku voči korektne správajúcim sa podnikateľským subjektom. Viackrát som to už spomínal, že ak totalitný štát je stavaný na politických informáciách, trhový demokratický štát je stavaný na ekonomických informáciách, to znamená, že sa musí rozvinúť aj inštitút neformálnych, nezávislých inštitútov sledovania a odhaľovania daňových únikov.

    Ak sa dotknem pripomienok pána poslanca Košnára, v podstate mal určitú pripomienku k oblasti zadlženosti Slovenskej republiky s tým - v podstate spomínala to aj pani poslankyňa Schmögnerová -, že dochádza k absolútnemu nárastu štátnej zadlženosti. Áno, myslím si, že v porovnaní s tranzitívnymi a mnohými európskymi krajinami dochádza k určitému miernemu nárastu, k podstatne miernejšiemu nárastu než v mnohých iných krajinách. Na druhej strane však dochádza k relatívnemu poklesu štátneho dlhu alebo miery štátneho dlhu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, čo chcem definovať, že rastie schopnosť ekonomiky vyrovnávať sa so svojimi záväzkami, pretože sa zvyšuje potenciál ekonomiky rýchlejšie, než rastie zaťaženosť ekonomiky štátnym dlhom.

    Do tejto oblasti smerovala aj otázka pána poslanca Černáka, v akých hodnotových reláciách sa vyjadruje štátny dlh. Štátny dlh vždy v reálnych cenách, bežných cenách a porovnanie s hrubým domácim produktom zase v bežných cenách. Keď sa meria ekonomický rast, zásadné číslo rastu hrubého domáceho produktu vždy v stálych cenách.

    Pokiaľ ide o pripomienky pani poslankyne Schmögnerovej, v podstate kriticky sa vyjadrovala k určitým procesom preklasifikovania štátnych záruk do návratných finančných výpomocí. Musíme aktívne pracovať s kategóriou štátnych záruk, a je určite lepšie, než dospieť k okamžitému plneniu štátnej záruky, riešiť to nejakým prechodným procesom, preklasifikovaním do oblasti návratných finančných výpomocí, pokúšať sa teda rozkladať tie riziká okamžitých vplyvov na štátny rozpočet do určitého obdobia. Podotýkam, mnohé, mnohé z týchto záväzkov štátu vznikli rozhodnutiami iných vlád. Len chybným rozhodnutím vlády pána Čarnogurského z roku 1991 sme sa museli teraz pred pár týždňami zaoberať problémom 7 mld. Sk záruky vlády v podniku Calex. Ale takéto záruky, a nielen jeho vlády, to je problém viacerých vlád, existujú a musí sa s nimi vždy reálna vláda, ktorá je pri moci, vyrovnávať. Hľadáme teda určité pružné modely, ako riešiť záväzky štátu a ich rozklad do dlhodobejšieho, širšieho obdobia.

    Pokiaľ ide o problematiku deblokácií, bolo tu viac pripomienok. Chcel by som povedať, že od roku 1994, keď sme začali výrazne pracovať s deblokáciami, sa zvýšil objem vymožených pohľadávok Slovenskej republiky z 0,7 mld. Sk na minuloročných 2,3 mld. Sk. Je tu rádový pohyb, ktorý sa pohybuje medzi 50 až 100 % medziročne, takže je tu absolútne cítiť drive, výrazný pohyb v schopnosti vymáhať pohľadávky Slovenskej republiky. Popritom sme minulý rok ešte dokázali cez tovarové deblokácie vymôcť ďalších skoro 7 mld. Sk, takže si myslím, že v roku 1996 sa dosiahol zásadný prelom v oblasti deblokácií.

    Pokiaľ ide ešte o pripomienku pani poslankyne Schmögnerovej, že vláda schvaľovala balík rozvojových projektov 17. júna, chcel by som informovať, že vláda neschválila žiadny takýto balík. Bol predložený takýto balík projektov, zásadné výhrady som mal napríklad aj ja v pozícii ministra financií, a tento materiál sa stiahol. Štátny rozpočet ani záruky už v žiadnom prípade nebudú samoobsluhou, s výnimkou možno jedného-dvoch programov špeciálnej výroby vláda nebude dávať garancie na konkrétne podnikateľské projekty a orientuje vládne garancie len na všeobecne prospešné infraštruktúrne projekty, kde sa zvažuje udelenie štátnej záruky na prefinancovanie časti výstavby diaľnic, ale v žiadnom prípade teda sa nepôjde do podnikateľských projektov. Tak v tomto zmysle by som chcel uviesť veci na pravú mieru. Žiadny takýto balík vláda neschválila, stiahol sa z rokovania vlády.

    Pokiaľ ide o ďalšie pripomienky a viaceré vystúpenia, smerovali skutočne ďaleko za rámec štátneho záverečného účtu. Chcem podotknúť jednu zásadnú vec v rámci tých parametrov a musím kvitovať, že aj viacerí opoziční poslanci korektne hodnotili v tomto zmysle štátny záverečný účet, že výsledky, rozpočtové výsledky Slovenskej republiky za rok 1996 boli jednými z najlepších v Európe. Skutočne to boli európske výsledky, čo ale stále znamená, že sa treba správať maximálne úsporne a v ďalších rokoch bude treba hľadať cesty na maximálne znižovanie najmä schodku, mám na mysli predovšetkým fiškálny schodok štátneho rozpočtu.

    Ak tu bola kritika zo strany pani poslankyne Schmögnerovej, že sme prijímali alebo požadujeme od Európskej únie určitú možnosť špecifického konania v oblasti štátnej pomoci, že sa teda stále priraďujeme ku krajinám, ktoré majú ekonomické problémy, myslím si, že to nie je zlá stratégia, že sme krajinou, ktorá je v zložitých transformačných procesoch, ktorá má vysokú mieru nezamestnanosti. Práve o vysokú mieru nezamestnanosti sme našu požiadavku na Európsku úniu stavali. Pozrite sa, Japonci, Švajčiari 80 percentami dotujú poľnohospodárstvo, Nemci na jednu marku vývozu do Ruska 70 fenigov dotovali v roku 1996. Takže sa stretávame s výraznými štátnymi podporami aj vyspelých západných krajín, takže sa musíme aj my usilovať o určité možnosti špecifického konania. V žiadnom prípade táto požiadavka na Európsku úniu nevychádzala z toho, že by slovenská ekonomika nemala tie parametre, ako ich avizujeme. Je to, domnievam sa, stále najlepšia ekonomika z tranzitívnych krajín a neopieram to o svoj osobný názor, opieram to o názory významných zahraničných ekonomických inštitúcií.

    Pokiaľ išlo o určitú polemiku k vystúpeniu pána poslanca Lysáka, určité námietky, že vyjadril príliš plánovací pohľad na oblasť vývoja exportu, nemyslím si, pán profesor Filkus, že to bol až natoľko plánovací pohľad. Naopak, musíme sa učiť trhové plánovanie. Nemáme ho absolútne zvládnuté a musíme túto dimenziu posilniť. Vyspelé západné krajiny bez problémov majú plánovacie úrady a zapodievajú sa, a nielen Japonci, aj ďalšie krajiny, Holanďania - vy to dobre poznáte, pán profesor - zapodievajú sa trhovým plánovaním a aj export vyspelé krajiny tvrdo organizujú rôznymi formami či štátnej podpory, či inými možnosťami podpory exportu, eximbankami, proexportnými dotáciami. Takisto na úrovni štátu, vlád sa organizujú kvalifikované ochrany trhu. Takže po tejto linke, myslím si, ideme aj my. Sme za to niekedy kritizovaní, ale nerobíme nič iné, než robia západné krajiny. Pokúšame sa to v maximálnej miere identifikovať a implementovať do našich rozhodovacích riadiacich procesov. Ja som takto vnímal aj vystúpenie pána poslanca Lysáka.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Vaškoviča, sám vniesol určitú pochybnosť do svojho vystúpenia, pretože nepozná výsledky v oblasti daňového zaťaženia za rok 1996. Takže by som veľmi rád poopravil názory na to, že daňové kvóty na Slovensku sa zvyšujú. Áno, do roku 1995 daňová kvóta I, to znamená základné dane, aj daňová kvóta II, to znamená poistné, platby poistného rástli, ale v roku 1996 už došlo k poklesu najmä v daňovej kvóte I, predovšetkým v dôsledku zníženia dane z pridanej hodnoty a aj celkovej daňovej kvóty. Takže v žiadnom prípade už na Slovensku neplatí, že sa zvyšuje daňové zaťaženie, aj keď je pred nami zásadná úloha a riešime ju v novele zákona o dani z príjmov. V novom zákone o dani z príjmov, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 1998, kde chceme predsa len objektivizovať úroveň daňového zaťaženia vo väzbe na uplynulé miery inflácie. Chceme riešiť aj otázky urýchlenia odpisov, motivácie na investovanie atď. To by mal byť ďalší významný krok k zníženiu daňového zaťaženia, priblíženia našej daňovej sústavy vyspelým európskym daňovým systémom s tým, že v novom zákone o dani z príjmov aj oddeľujeme fyzické a právnické osoby, aby sa sprehľadnil daňový systém pre užívateľov.

    Nesporne vždy budú diskusie o tom, či je daňová sústava dostatočne zrozumiteľná. Chcem zásadne komentovať určitú kritiku, že je príliš veľa výkladov okolo daňových pravidiel. Podotýkam, jediný, kto definitívne môže vyložiť ktorýkoľvek ekonomický aj iný zákon, je súd. Takže to je konečná inštancia. Nikdy sa nemôžeme vyhnúť tomu, že môže byť desať názorov na jedno ustanovenie daňového zákona. Konečnou inštanciou je vždy súd. Je to mladá daňová sústava, to znamená, že si v priebehu krátkeho obdobia zatiaľ len vytvára jednoznačné výklady konkrétnych daňových pravidiel.

    Deblokácie som spomínal, že je tu pomerne razantný vývoj, takže toto už nebudem z hľadiska vystúpenia pána Vaškoviča komentovať.

    Pokiaľ ide o verejné výdavky a kritiku, že rastú verejné výdavky, predovšetkým klesajú bežné výdavky, a to sa deje aj v konštrukciách štátnych rozpočtov, teda aj v tom reáli. Na druhej strane ale rastú verejné výdavky v oblasti infraštrukturálnych investícií, ale domnievam sa, že to nie je negatívny faktor. Na Slovensku musíme vytvoriť takú infraštruktúru, ktorá nebude brzdiacim elementom v rámci štrukturálnych zámerov tohto štátu. Takže tu priznávam, áno, verejné výdavky v oblasti infraštruktúry rastú.

    Pokiaľ ide o financovanie obcí a miest, zaznela tu z viacerých strán určitá kritika. Každoročne síce plánujeme mierny nárast príjmovej stránky obcí a miest, ale na druhej strane reál práve rastom základne, ktorou sú dane právnických a fyzických osôb, podstatne znamená vždy prírastok príjmov obcí a miest. To znamená, tá krivka má nespochybniteľne výrazne rastovú tendenciu. Na druhej strane nespochybňujem to, že obce a mestá majú problémy s financovaním presne tak, ako ich má aj štátny rozpočet, ako s financovaním majú problémy aj verejnoprávne inštitúcie. Takže je to všeobecný problém, ktorý nikdy nezmizne, ktorý bude vždy fungovať vo väčšom či menšom meradle v jednotlivých inštitútoch štátu.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Černáka, položil dve otázky. Koľko stála reforma miestnej štátnej správy? Myslím si, že číslo zhruba medzi 2 až 2,8 miliardami korún vyjadruje rozsah v roku 1996. Na druhej strane pán minister vnútra i viacerí predstavitelia vlády naznačovali, že sú to jednorazové výdavky na založenie štátnej správy, miestnej štátnej správy, na reorganizáciu celého systému územnosprávneho členenia, ktoré sa ale v dlhodobom meradle zase vráti k oveľa vyššej efektívnosti vynakladania prostriedkov, pretože presúvame prostriedky z rezortnej úrovne do orgánov miestnej štátnej správy, ktoré lepšie dovidia na potreby, lepšie dohliadnu na efektívnosť alokácie zdrojov. Takže v dlhodobom horizonte sa určite prejaví efektívnosť tohto manévru. Neporušili sme žiadny zákon, riešilo sa to v rezervných položkách Všeobecnej pokladničnej správy a bolo odobrené aj závermi Najvyššieho kontrolného úradu.

    Pokiaľ ide o druhú otázku, prečo sa kryjú náklady pána Rezeša vo VSŽ, pán poslanec Černák, to je kritika do vlastných radov. Ty si bol člen vlády, a relevantný člen vlády, ktorá rozhodovala o tom, že sa prevezme záväzok za financovanie KŤUK Dolinská, a nemyslím si, že to bolo nesprávne rozhodnutie. Išlo o strategický zámer Slovenskej republiky. Ty si možno dobre pamätáš, aké útoky boli vtedy na VSŽ aj z pozície vtedajšieho prezidenta Havla, ktorý označil VSŽ za horúce peklo, možno som nepoužil úplne presný prívlastok, a boli vtedy pomerne dramatické útoky nielen na oblasť špeciálnej výroby, ktorú sme prakticky rozhodnutiami federálnych inštitúcií dostali skoro do likvidácie. Podobné útoky smerovali aj na ďalšie oblasti, najmä hutníckeho priemyslu. Takže vláda rozhodovala vtedy pod výrazným časovým tlakom a musela prijímať strategické rozhodnutia. Pán poslanec, ty si sedel v tej vláde, takže vieš si túto otázku nesporne aj zodpovedať. Druhá vec je, že vláda prijala tento záväzok a každá nasledujúca vláda tento medzinárodný záväzok musí dostáť. A ja ako minister financií musím tento záväzok rozpočtovať. Národná rada každoročne v rámci výdavkovej stránky štátneho rozpočtu rieši aj tento záväzok v konštrukcii štátneho rozpočtu.

    Takže na záver, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi ešte raz definovať výsledok rozpočtového hospodárenia, ktorý je vyjadrený v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky, označiť ho ako kvalitný výsledok. Myslím si, že sa predovšetkým naplnili zámery štátneho rozpočtu na rok 1996, že všeobecne rozpočtové hospodárenie vysoko hodnotia aj nezávislé zahraničné inštitúcie, a myslím si, že k tomuto kvalitnému výsledku prispel aj tento parlament, ktorý schválil rozpočet na rok 1996. Verím teda, že naplnenie tohto rozpočtu potvrdí aj hlasovanie za štátny záverečný účet.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    predtým ako budeme hlasovať, chcel by som vás ešte požiadať, aby ste si v prílohe tlače 666a, kde máte uznesenie, opravili rozpočtové výdavky 199 888 636 tisíc korún na správny údaj 191 888 636 tisíc Sk.

    Chcel by som ešte povedať, že v návrhu na uznesenie sa premietli odporúčania a závery jednotlivých výborov a tento návrh na uznesenie sa prerokoval aj v gestorskom výbore.

  • Najskôr boli návrhy na doplnenie uznesenia, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o nich.

  • Áno, ospravedlňujem sa. V rozprave vystúpili šiesti poslanci. Pozmeňujúci návrh formuloval len pán poslanec Černák, takže najprv by sme mali hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu, kde v časti E navrhuje odporúčať vláde... Neviem, mám ten návrh na uznesenie, pán predseda, predniesť?

  • Takže, dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka, kde žiada doplniť časť E - žiada vládu, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložila informáciu, ktorá bude obsahovať podrobný prehľad o garanciách na úvery, za ktoré vláda prevzala záruku, v členení podľa splátok na jednotlivé roky, prehľad o podmienkach všetkých emisií štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, prehľad o klasifikácii vymáhateľnosti vládnych pohľadávok, prehľad o splátkovom kalendári všetkých vládnych pôžičiek, aby sme vedeli, ako tieto splátky vládnych dlhov zaťažia výdavky štátnych rozpočtov v budúcich rokoch, informáciu o spore s Československou obchodnou bankou ohľadne dlhu, ktorým je zaťažená slovenská inkasná jednotka. V súvislosti s tým, že česká vláda už ohlásila rozhodnutie sprivatizovať Československú obchodnú banku a Komerčnú banku v Prahe (ich základné imanie sa hodnotí na minimálne 40 miliónov Kč, v ktorých má Fond národného majetku, resp. ministerstvo financií a Národná banka Slovenska akciové podiely pohybujúce sa okolo 20 %), žiada vládu, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o krokoch, ktoré podnikla, aby mala ona, resp. Fond národného majetku či Národná banka Slovenska náležitú ingerenciu na predprivatizačných rokovaniach, aké sú poistky proti prípadnému znehodnoteniu slovenských akciových podielov v týchto inštitúciách. To je, prosím, doplňujúci návrh pána poslanca Černáka.

  • To sú veci, ktoré si môžu výbory kedykoľvek vyžiadať. Neviem, či do takéhoto uznesenia to patrí. Ale, prosím, dajme o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento doplnok do uznesenia sme neprijali.

    Budeme hlasovať o uznesení ako celku. Pán poslanec Šagát chcel upozorniť, že časť uznesenia, ktoré prijal ich výbor, nebola zapracovaná do uznesenia gestorského výboru spoločnej správy.

  • Pán kolega poslanec, nie všetky odporúčania výborov sa musia premietnuť do spoločnej správy. Mali ste možnosť zúčastniť sa na rokovaní gestorského výboru, kde sa prerokoval návrh spoločnej správy a výbor ho odsúhlasil.

  • Pán poslanec, to je jedna vec, ale druhá vec je, že na to máme predsa rozpravu a v rámci rozpravy to treba uplatniť. Neuplatnilo sa to, rozprava sa skončila, hlasujeme.

    Prosím, hlasujme o návrhu uznesenia ako celku so schválenými doplňujúcimi pripomienkami.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o uznesení, tak ako ho máte predložené.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1996.

    Ďakujem pánu podpredsedovi vlády aj pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda,

    pred chvíľou sa nepovedala pravda o tom, čo má obsahovať spoločná správa, pretože v § 79 ods. 4 sa hovorí jasne, že gestorský výbor schvaľuje osobitným uznesením spoločnú správu výborov obsahujúcu... atď., písmeno c) je informácia o stanoviskách výborov, vrátane vlastného, najmä o tom, či odporúčajú Národnej rade schváliť návrh zákona, a písmeno d) hovorí o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch výborov usporiadaných podľa jednotlivých ustanovení.

    Pán spoločný spravodajca v gestorskom výbore jednoducho ignoroval stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Nie je to jednoduchá otázka, pretože sa tu mal vyriešiť dlh. Práve týmto uznesením sme sa snažili vyriešiť dlh zdravotníckej poisťovne, ktorý je vo výške 1,4 miliardy, a požiadalo nás o to ministerstvo zdravotníctva. My sme súhlasili a prijali sme toto stanovisko. Dnes to nebude. Som zvedavý, kto dlh 1,4 miliardy uhradí a ako.

  • Pán poslanec, nebol to procedurálny návrh, ale akceptoval som to, čo povedal aj pán poslanec Šagát, ale povedal som, že bol tu jediný priestor, ktorý je v tomto prípade možný, a to je rozprava, kde uznesenie máme všetci pred sebou a na základe takých poznatkov sa treba v rozprave prihlásiť a dať uznesenie doplniť. Tak to urobil pán poslanec Černák. A rozpravu sme skončili, takže nepripúšťam k tomuto bodu žiadne pozmeňujúce, doplňujúce alebo procedurálne návrhy.

    Budeme pokračovať ďalším bodom.

    Ďalším bodom programu je

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1996.

    Správu máte predloženú ako tlač 671 a spoločnú správu výborov ako tlač 671a, ktorej súčasťou je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Správa sa podáva podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, na základe ktorého je Národná banka povinná podávať Národnej rade správy o menovom vývoji.

    Prosím guvernéra Národnej banky pána Masára, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1996. Menový vývoj je v správe zakomponovaný do širších súvislostí makroekonomického vývoja Slovenskej republiky, čiže správa podáva pomerne rozsiahlu výpoveď o základných tendenciách vývoja slovenskej ekonomiky, doplnenú o množstvo faktografických údajov. Preto sa vo svojom úvodnom slove zameriam iba na niektoré oblasti makroekonomického vývoja, ktoré základným spôsobom ovplyvňovali a ovplyvňujú menový vývoj v Slovenskej republike.

    Základnou charakteristikou menového vývoja v roku 1996 bolo ďalšie upevňovanie vnútornej a vonkajšej stability slovenskej koruny. Miera inflácie medziročne poklesla o 1,8 bodu a dosiahla koncom decembra hodnotu 5,4 %. Ešte výraznejší pokles vidieť v priemernej miere inflácie, ktorá sa znížila z hodnoty 9,9 % v roku 1995 na 5,8 % v roku 1996, čím pokračoval trend upevňovania vnútornej stability slovenskej koruny začatý v roku 1994.

    Slovenská koruna si v uplynulom roku udržala stabilný kurz voči menovému košu. I napriek postupnému rozširovaniu fluktuačného pásma oscilovala v priebehu celého roka v relatívne úzkom rozpätí plus-mínus 2 % oproti centrálnej parite bez dramatických a výrazných pohybov kurzu. Priaznivý vývoj inflácie a výmenného kurzu predstavoval tak v roku 1996 splnenie a dosiahnutie hlavného cieľa menovej politiky ako základu a zároveň nevyhnutnej podmienky na pokračovanie transformačného procesu slovenskej ekonomiky a ekonomický rast. Môžeme konštatovať, že slovenská koruna bola v uplynulom roku jednou z najstabilnejších mien v rámci transformujúcich sa krajín.

    Napriek tomuto pozitívnemu vývoju sprevádzanému pokračujúcim vysokým reálnym rastom hrubého domáceho produktu vo výške 6,9 % by som rád upriamil vašu pozornosť i na niektoré nie tak pozitívne tendencie ekonomického a menového vývoja, ktoré pri ich pokračovaní môžu vyvolávať riziká ovplyvňujúce ďalšiu stabilitu makroekonomického vývoja v Slovenskej republike.

    Zásadná zmena oproti rokom 1994 a 1995 nastala v uplynulom roku v štruktúre rastu hrubého domáceho produktu. Kým na ekonomickom raste v roku 1994 aj v roku 1995 sa výraznou mierou podieľal zahraničný dopyt, v roku 1996 hlavným faktorom rastu hrubého domáceho produktu sa stal domáci dopyt, ktorý medziročne vzrástol v stálych cenách o 21,1 %. Zahraničný dopyt výrazne poklesol a vývoj zahraničnoobchodných vzťahoch pôsobil vo vzťahu k dynamike HDP opačným trendom. Vysoký domáci dopyt sprevádzal dynamický vývoj základných menových agregátov, predovšetkým peňažnej zásoby a úverov. Domáci dopyt rástol vo všetkých súčastiach, pričom najvýraznejšie rástla tvorba hrubého fixného kapitálu o 42,8 %, nasledovala konečnou spotrebou štátnej správy o 24,2 % a konečnou spotrebou domácnosti s nárastom o 7,2 %.

    Oživenie súkromnej spotreby ovplyvnila nielen znižujúca sa miera úspor obyvateľstva, ale i pokračujúci predstih prírastku miezd pred produktivitou práce, ktorý sa začal už v roku 1995. V niektorých nosných odvetviach sa nožnice medzi prírastkom miezd a produktivitou práce výrazne roztvorili, čím založili možné inflačné ohnisko. Pokračovanie takéhoto vývoja, ako aj vysokej dynamiky rastu miezd môžeme sledovať i v tomto roku.

    Dynamiku dopytovej stránky hrubého domáceho produktu pružne nesprevádzal zodpovedajúci prírastok a štruktúra domácej ponuky viedla k postupnému prehlbovaniu deficitu obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie. Deficit bežného účtu platobnej bilancie po revízii zahraničného obchodu za rok 1996 dosiahol hodnotu 64 miliárd Sk, čo je vyše 10 % hrubého domáceho produktu. Okrem obchodnej bilancie vplýval na deficit bežného účtu platobnej bilancie i výrazne nižší prebytok bilancie služieb oproti rokom 1994 a 1995, ktorý iba čiastočne zmiernil 70-miliardový deficit obchodnej bilancie.

    Na prehlbujúcu sa zahraničnoobchodnú nerovnováhu reagovala v polovici minulého roku Národná banka Slovenska prehodnotením a sprísnením výkonu menovej politiky v snahe zmierniť túto tendenciu reguláciou vývoja základných menových agregátov, peňažnej masy a úverov. Účelom týchto opatrení bolo zmierniť dynamiku domáceho dopytu. Koncoročné výsledky roku 1996 v reálnej ekonomike potvrdili opodstatnenosť uskutočnených krokov v oblasti menovej politiky, pričom ku koncu roka sa zmiernila medziročná dynamika menových agregátov a slovenská koruna pokračovala vo svojom stabilnom vývoji.

    Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie pokryl v plnom rozsahu deficit bežného účtu, pričom ale nemôžeme vysloviť úplnú spokojnosť s jeho štruktúrou. Naďalej v jeho štruktúre pretrváva nízky podiel priamych zahraničných investícií a podstatná časť deficitu bežného účtu sa kryla na úkor nárastu hrubej zahraničnej zadlženosti, ktorá vzrástla približne o 2 miliardy amerických dolárov. Negatívom je jej vysoký podiel krátkodobého financovania. Hrubá zadlženosť tak dosiahla ku koncu roka 1996 hodnotu 7,8 miliardy amerických dolárov, pričom celé zvýšenie realizovala podnikateľská sféra a obchodné banky.

    Za pozitívum uplynulého roku môžeme označiť ďalšie pokračovanie trendu znižovania tzv. oficiálnej zahraničnej zadlženosti, to znamená vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska.

    Devízové rezervy Národnej banky Slovenska a celého bankového sektora v priebehu roka vzrástli a oficiálne rezervy Národnej banky Slovenska ku koncu roka pokrývali 3,3-mesačný dovoz tovarov a služieb za rok 1996.

    V súlade so zámermi postupného prechodu na úplnú konvertibilitu slovenskej koruny pokračovala ďalšia liberalizácia devízového režimu. Liberalizáciou niektorých položiek kapitálového a finančného účtu sa posilnila možnosť rozvíjania ekonomických, finančných a obchodných vzťahov pre podnikateľskú sféru, predovšetkým v oblasti priamych investícií a prijímania úverov zo zahraničia so splatnosťou nad tri roky. Tieto liberalizačné kroky by mali napomôcť urýchlenie reštrukturalizácie ekonomiky a získavanie dlhodobých investičných zdrojov, ktorých je na domácom peňažnom a kapitálovom trhu stále nedostatok.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi teraz obrátiť vašu pozornosť na základné zámery menovej politiky v roku 1997 a niektoré vývojové tendencie od začiatku tohto roku.

    Národná banka Slovenska pokladá stabilnú menu za hlavný predpoklad a nástroj na pokračovanie transformačného procesu slovenskej ekonomiky. Preto si vo svojom menovom programe na rok 1997 opätovne stanovila náročné charakteristiky vnútornej a vonkajšej stability slovenskej koruny s cieľom pokračovať v stabilnej kurzovej politike a ďalej pokračovať v postupnom znižovaní miery inflácie. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby sa postupne zmiernili niektoré negatívne tendencie ekonomického vývoja, ktoré sa začali v roku 1996.

    Z hľadiska vývoja obchodnej bilancie za prvých päť mesiacov tohto roku je evidentné, že riziká vyplývajúce z deficitu bežného účtu platobnej bilancie z minulého roku pretrvávajú. Obchodná bilancia vykazuje v roku 1997 v absolútnom vyjadrení takmer zhodný vývoj v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku.

    Napriek tomu, že miera inflácie v Slovenskej republike patrí stále medzi najnižšie z transformujúcich sa krajín, ku koncu mája vzrástla medziročne o 6,1 % oproti 5,4 % v decembri 1996. V snahe napomôcť obrat v oblasti zahraničného obchodu, ako aj dosiahnutia menových cieľov pri zohľadnení zámerov vlády vo schválenom zákone o štátnom rozpočte na rok 1997 prikročila Národná banka Slovenska od začiatku roka k niektorým ďalším zmenám vo výkone menovej politiky, predovšetkým v oblasti operácií na voľnom trhu. Opatrná menová politika, ktorú sprevádza znižovanie dynamiky menových agregátov, prináša i určité negatívne javy, predovšetkým zvýšenie úrokových sadzieb na medzibankovom a peňažnom trhu. Toto zvýšenie sa čiastočne prejavilo i rastom úrokov za primárne vklady, čo by malo viesť k zvýšeniu miery úspor a k tvorbe prostriedkov na financovanie investícií.

    Na druhej strane to však zvyšuje i nákladovosť požičiavania si. Znižovanie úrokových sadzieb podmieňuje i dôslednejšia koordinácia menovej politiky a hospodárskej politiky vlády v smere zníženia dynamiky domáceho dopytu najmä v oblasti verejnej spotreby, ako i znížením dynamiky rastu miezd a ich dôsledného previazania s produktivitou práce.

    Cieľom týchto krokov by malo byť zníženie dynamiky rastu deficitu bežného účtu platobnej bilancie na bezpečnú hranicu oscilujúcu okolo 5 % hrubého domáceho produktu. Predpokladá to spoločné úsilie Národnej banky Slovenska o zníženie dynamiky rastu úverov, vlády o zníženie verejnej spotreby a miezd, ako i podnikateľskej sféry v smere efektívnej reštrukturalizácie výroby a uvážlivej mzdovej politiky.

    Udalosti, ktoré sa v nedávnych dňoch udiali na slovenskom peňažnom a devízovom trhu, túto nevyhnutnosť len potvrdzujú. V poslednom mesiaci to bola aj slovenská koruna, ktorá bola vystavená skúške jej pevnosti. To, že sa podarilo v tomto období udržať pevný kurz slovenskej koruny, potvrdzuje správnosť stanovených cieľov menovej politiky, ako i výberu nástrojov, ktorými sa realizuje. Zároveň ale udalosti nedávnych dní zvýrazňujú nevyhnutnosť dôsledného previazania všetkých krokov hospodárskej, rozpočtovej a menovej politiky s cieľom zmierniť už spomínané riziká ďalšieho ekonomického vývoja Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa na záver tohto vystúpenia poďakoval Národnej rade Slovenskej republiky za podporu, ktorú Národná banka Slovenska v uplynulom roku od vás mala, ako aj za podporu, ktorú sme získali v priebehu posledných týždňov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorým bol určený pán poslanec Lysák, aby nám podal správu o výsledku prerokovania predmetnej správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, pani poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania správy o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1996.

    Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1996 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1584 z 29. mája 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 20. júna 1997.

    Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. mája 1997 číslo 1584 určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1997.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali, ju svojimi uzneseniami zobrali zhodne na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 1997 vziať na vedomie. Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením číslo 449 zo dňa 19. júna 1997.

    Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov sa nepredložili iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré by vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.

    Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky máme v prílohe tejto spoločnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

    Vážený pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som jednu písomnú prihlášku za klub DÚ, prihlásil sa pán poslanec Vaškovič. Najskôr sa hlásil spoločný spravodajca, takže po spoločnom spravodajcovi vystúpi pán poslanec Vaškovič.

  • Vážené dámy a páni,

    správa Národnej banky Slovenska už tradične veľmi podrobne a v širších súvislostiach hodnotí nielen samotný menový vývoj, ale dokumentuje aj širšie súvislosti a podmienky, za ktorých tento vývoj prebiehal. Guvernér Národnej banky pán Masár túto správu ešte prehĺbil a aktualizoval. Nepokladám za potrebné definovať viaceré základné pozitíva, ktoré sa tu uvádzali.

    Dovoľte mi ale uviesť svoj základný postreh, ktorý hovorí o tom, že vedenie Národnej banky Slovenska má systematickú tendenciu riešiť svoju menovú politiku, teda menovú politiku Slovenskej republiky a prispôsobovať ju podmienkam. Práve dosiahnuté výsledky o tom hovoria. Z nich, z tých jednotlivých podmienok a čísel i dosiahnutých výsledkov by som chcel zdôrazniť nárast peňažnej zásoby, ktorá za minulý rok vzrástla o 16 %. Tendencia je, myslím si, taká primeraná a prolonguje ďalej.

    Za rozhodujúce pri hodnotení menového vývoja pokladám - zrejme s viacerými, ktorí sme tu - korunové vklady, ktoré sú súčasťou peňažnej zásoby a ktoré vzrástli za minulý rok o 46,4 mld. korún.

    Za najpozoruhodnejšie z toho, a možno pre nás signifikantné, možno pokladať to, že v priebehu minulého roka, ktorý bol už trošku rozkývaný, vzrástli vklady obyvateľstva. Vzrástli o vyše 28 miliárd korún, to je vyše 17 %, a tak predstihli aj podnikové vklady. Takže si myslím, že to, čo sa tu spomínalo, dôvera vo vlastnú menu, v menu, ktorá patrí k najstabilnejším v Európe, hovorí jednoznačne a dáva za pravdu aj smerovaniu celého menového vývoja. Možno by bolo účelné, keby nám pán guvernér Národnej banky Slovenska uviedol, aká je tendencia posledných dní a či môžeme očakávať a v najbližšom období predpokladať i ďalšie prehlbovanie tejto tendencie.

    Pokiaľ ide o úvery, vzrástli za uplynulý rok o 339 mld. korún. Je to suma značná a, žiaľ, voči úverom v cudzích menách prevládajúca. Čo je negatívne, a to treba pripomenúť a treba o tom aj diskutovať a prijímať opatrenia na zmenu, to je otázka prevládania krátkodobých úverov. Rovnako tu viacerí už hovorili, vrátane kolegu Baránika, o úrokovej miere, ktorá bola v priemere viac ako 13 %, presne 13,72 % oproti miere vkladov, úroku z miery vkladov 5,45 %. Rovnako si myslím, že tu bude treba v našej ekonomike prijať také opatrenia, ktoré by viedli k dynamizácii v tomto smere.

    Z predloženej správy dovoľte mi uviesť niekoľko vzťahov. Kolega Filkus, ktorý sa pokladá za dobrého sledovateľa týchto otázok, zabudol si všimnúť, že som hovoril, že sa k otázke jednotlivých odvetví, najmä pokiaľ ide o vzťah produktivity práce a priemernej mzdy, vrátim. Chcel by som teda pripomenúť, že index miery rastu produktivity práce za minulý rok zaostával za indexom rastu priemernej mzdy. A je to už druhý rok. Preto si táto správa zaslúži veľkú pozornosť. V správe sa veľmi podrobne uvádza, a chcel by som len upozorniť, že zdôrazňuje najmä inflačné otváranie nožníc medzi reálnou produktivitou, teda reálnou mzdou a produktivitou práce. A poprosil by som nielen kolegu Filkusa, ale aj ďalších všimnúť si, že pri sledovaní celkových agregátnych čísel, ktoré som uvádzal a ktoré vôbec nehovoria o plánovaní, hovoria o serióznom gazdovaní, ktoré som pripomínal, vychádza nám, že v priemysle medziročná dynamika rastu nominálnych miezd v bežných cenách bola až dvojnásobne vyššia, reálne vyššia ako dynamika rastu v bežných cenách. To sú pohyby, na ktoré by sme mali pozerať oveľa dôslednejšie.

    Dynamika nominálnych miezd v nákladnej doprave vzrástla minulý rok, vážení, až o vyše 16 %, pri poklese produktivity práce prepraveného tovaru o takmer 1,0 %. Zníženie dynamiky rastu, ktoré sa tým prejavilo v základných odvetviach, sa prejavuje tak, že výrazne poklesol objem zisku a v spracovateľskom priemysle strata dosiahla vyše 320 miliónov korún. Znamená to, že sa treba naozaj pozerať na tento vývoj, na tieto vzťahy podľa jednotlivých odvetví. Pri najvýnosnejšom odvetví priemyslu, ktorým je rozvod elektriny, plynu a vody, kde zisk vzrástol o vyše 19 %, pokles rentability pokračoval najmä v spracovateľskom priemysle a podľa údajov ministerstva hospodárstva bol nižší o takmer 3 body. Čo je pre ekonómov, myslím si, veľmi znepokojujúce, a v tomto prípade treba, aby sme tomu venovali pozornosť, je najnerentabilnejšia výroba obrábacích strojov, kde celkové náklady na korunu predstavovali až 1,26 Sk.

    Toto sú, vážené kolegyne, kolegovia, tie otázky, tie problémy, ktoré sú práve v súvislosti s menovým vývojom veľmi správne postavené do tej polohy, aby im vláda, ale aj nevládne inštitúcie, a najmä Národná banka Slovenska, ktorá patrí medzi dominantné, venovali osobitnú pozornosť.

    Ešte mi dovoľte dve poznámky, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, k otázke skrytej ekonomiky, k nežiaducej tendencii, pretože ak sa uvádza, že v roku 1993 - pán guvernér, myslím si, že je to tak - sa odhadovala na viac ako 40 miliárd korún, dnes sa odhaduje na takmer dvojnásobok. Myslím si, že by bolo účelné a prijali by sme, aby sa v budúcej správe uvádzali eventuálne aj isté postupy alebo aspoň úvahy o riešení tohto permanentného problému nielen v našej ekonomike, ale vo všetkých ekonomikách sveta.

    Pokiaľ ide o vývoj devízových rezerv, chcel som tomu venovať pozornosť. Veľmi dobre sa to tu uviedlo a výsledok toho, liberalizácia devízového režimu, myslím si, že si už nežiada ďalšie komentáre.

    Z toho, čo som uviedol, môžeme dosť jednoznačne povedať, že pozitívny menový vývoj je dielom nielen samotnej Národnej banky Slovenska, ale v širších súvislostiach aj celkového vývoja ekonomiky, že ju pozitívne ovplyvňuje, a preto odporúčam, aby sme prijali uznesenie k tomuto bodu, ako ho máme uvedené, keď budeme hlasovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Takže pristupujeme k ďalšiemu prihlásenému do rozpravy. Je to pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    na začiatku svojho vystúpenia chcem povedať, že materiál, ktorý predložila Národná banka Slovenska, je spracovaný skutočne na vysokej profesionálnej úrovni a objektívne hodnotí ekonomický vývoj a ekonomickú situáciu na Slovensku v roku 1996. Ide doposiaľ o najkomplexnejšiu charakteristiku vývoja ekonomiky, ktorú predložila oficiálna inštitúcia. Správa charakterizuje vývoj v troch oblastiach: celkový ekonomický vývoj, menový vývoj a vývoj finančného sektora. V charakteristike vývoja ekonomiky Národná banka Slovenska potvrdzuje v podstate sčasti aj stanoviská opozície, nezávislých expertov a zahraničných pozorovateľov. Za najdôležitejšie charakteristiky vývoja v roku 1996, na ktoré upozorňuje Národný banka Slovenska, možno považovať nasledovné skutočnosti:

    1. Rast náročnosti hrubého domáceho produktu na medzispotrebu. Napriek zvýšeniu podielu služieb na hrubom domácom produkte sa jeho náročnosť na medzispotrebu zvýšila. Zásadným spôsobom sa znížila tvorba pridanej hodnoty najmä v odvetviach spracovania ropy, dreva a vo výrobe celulózy a papiera. Tento pokles súvisí s rastom cien vstupných surovín pre tieto odvetvia pri problémoch s umiestňovaním produkcie najmä na zahraničných trhoch.

    2. Ťažiskom rastu hrubého domáceho produktu boli služby. Pri raste hrubého domáceho produktu v bežných cenách o 12,9 % vzrástol hrubý domáci produkt v priemysle o 3,8 %, v trhových službách o 14,2 % a v netrhových službách o 22,6 %. Rast služieb vyvolal rast dôchodkov v predchádzajúcich rokoch. Tento multiplikatívny efekt sa však môže pomerne rýchle utlmiť s dosahom na rastovú dynamiku v najbližšom období.

    3. Z hľadiska výdavkovej štruktúry hrubého domáceho produktu mal dominantné postavenie investičný dopyt. Hrubá tvorba fixného kapitálu vzrástla o 33,3 %. Štruktúra investícií však nepresviedča o tom, že sú orientované na rast konkurencieschopnosti v budúcnosti. Pritom došlo ku spomaleniu prírastku hrubých úspor, čo vyvoláva tlak na použitie zahraničných úspor. Aj Národná banka Slovenska konštatuje, že zadlženosť podnikov v zahraničí nesie so sebou aj kurzové riziká a ukazuje sa, že tieto úvery sa používajú na projekty, ktoré neobstoja v medzinárodnej konkurencii.

    4. V tejto situácii neexistuje prakticky žiadna vládna politika podpory tvorby domácich úspor.

    5. Medzera v krytí investícií úsporami sa vypĺňa zahraničným kapitálom, ktorý však prichádza do ekonomiky v nevhodnej štruktúre. Kapitálový účet sa skončil prebytkom 2,1 miliardy Sk, t. j. bol schopný prefinancovať schodok bežného účtu, no jeho štruktúra je riziková. Priame zahraničné investície predstavovali iba 1,3 % hrubého domáceho produktu a priame zahraničné investície do podnikov iba 0,9 % hrubého domáceho produktu. Zvyšok do výšky 11,1 % hrubého domáceho produktu predstavovali úvery, pričom podiel krátkodobého kapitálu na celkovom príleve kapitálu bol 58 %. Zároveň podiel krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu vzrástol na 37,7 %. Dochádza tak k nerovnováhe, keď sa dlhodobé projekty kryjú krátkymi peniazmi.

    6. Z hľadiska výdavkovej štruktúry hrubého domáceho produktu má špecifické miesto dynamika konečnej spotreby štátnej správy, ktorá medziročne vzrástla o 24,2 %. Ide teda o vysoký nárast spôsobený pravdepodobne zmenou správneho usporiadania a rastom miezd v štátnej správe a ďalšími faktormi, ktoré považujem za negatívny vývoj.

    7. Zhoršovanie finančného hospodárenia podnikov, pokles ziskovosti a vzrast platobnej neschopnosti o 9,7 miliardy Sk je dôsledkom absencie akejkoľvek snahy o riešenie problému bankového sektora, finančného systému a peňažného obehu.

    8. V roku 1996 ďalej rástla aj vnútorná a vonkajšia zadlženosť krajiny. Zahraničný dlh na obyvateľa sa zvýšil o 374 amerických dolárov, na celkových 1 473 dolárov, pričom celková zadlženosť je 7,67 miliardy amerických dolárov. Aj keď ide o zvýšenie neoficiálneho dlhu podnikov a komerčných bánk, bolo by vhodné, keby Národná banka Slovenska bližšie charakterizovala tento dlh z hľadiska jeho nárokov na dlhovú službu ex ante aj z hľadiska kvality podmienok, za ktorých sa tento dlh zvyšuje, to znamená podmienok, za ktorých banky a podniky prijímajú nové úvery.

    9. Čistá vnútorná zadlženosť štátu voči bankovej sústave dosiahla úroveň 71,4 miliardy a zvýšila sa v priebehu roka o viac než 10 %. Z tejto sumy úverovala Národná banka 15,6 miliardy Sk, to znamená 22 %. Bolo by potrebné, aby Národná banka Slovenska vo svojej správe podrobnejšie analyzovala dosah štátneho dlhu a monetizácie rozpočtového deficitu na charakter peňažného trhu, na vývoj úrokových mier a ďalšie charakteristiky. Podľa správy kumulácia aukcií štátnych pokladničných poukážok ku koncu roka podstatnou mierou prispela k zvýšeniu úrokových sadzieb na peňažnom trhu až na 13,59 %, pričom ide o štátne pokladničné poukážky so splatnosťou deviatich mesiacov. Samotná nerovnomernosť vývoja rozpočtového deficitu aj bez vplyvu ďalších menových faktorov zvyšuje dlhovú službu.

    10. Špecifickou oblasťou sú štátne záruky za bankové úvery, ktoré sa v roku 1996 zvýšili o asi 60 % na úroveň 96,2 miliardy Sk, pričom 76,7 miliardy zostáva splatiť. Aké sú riziká, ktoré z toho vyplývajú pre dlhovú službu ex ante, to, žiaľbohu, v tejto správe chýba, ale privítali by sme to.

    11. Ako konštatuje Národná banka Slovenska, z pohľadu menového vývoja nebol rok 1996 homogénny. V prvom polroku sa zaznamenala vysoká dynamika peňažnej zásoby podmienená najmä úverovou expanziou bánk v korunovej a devízovej oblasti. Túto expanziu podporil aj proces liberalizácie devízového režimu, ktorý uľahčil prístup podnikov k zahraničným zdrojom, aj voľnejšia menová politika Národnej banky Slovenska, ktorou chcela Národná banka Slovenska podporiť hospodársky rast. Tento vývoj sa však prejavil v trvalo sa zhoršujúcom salde bežného účtu platobnej bilancie, na ktorý Národná banka v druhom polroku reagovala sprísnením menovej politiky.

    12. V tejto súvislosti možno položiť otázku, z akých analýz vychádzala Národná banka Slovenska, keď neodhadla negatívny dosah uvoľnenia menovej politiky na bežný účet, najmä ak vedela, že skladba kapitálového účtu sa pri existujúcej politike vlády nemôže zmeniť. Prudké zmeny menovej politiky od uvoľnenia začiatkom roku 1996 až po extrémne utiahnutie začiatkom roku 1997 zneprehľadňujú podnikateľské prostredie a zneisťujú podnikateľské subjekty.

    13. Tento bod sa dotýka kurzového režimu. Napriek proklamovaným verejným vyhláseniam Národnej banky Slovenska aj vlády pravdepodobne treba zvažovať, či náklady na udržiavanie fixného nominálneho kurzu, vyvolané potrebou prijímať neštandardné opatrenia, nie sú príliš vysoké a nákladné.

    14. Pre menový vývoj v roku 1996 bola charakteristická vysoká dynamika peňažnej zásoby, ktorú sa Národnej banke Slovenska nedarilo v priebehu celého roka sterilizovať. Bolo by vhodné, aby Národná banka Slovenska charakterizovala v správe, ako ona hodnotí vlastné možnosti využívať aktívne trhové nástroje na stabilizáciu peňažného trhu a aké riziká vyplývajú pre ekonomiku v tomto prípade, ak jej možnosti regulovať vývoj peňažnej zásoby sú obmedzené, predovšetkým s ohľadom na mieru otvorenosti ekonomiky a mieru liberalizácie devízového režimu.

    15. Národná banka Slovenska v správe podrobne charakterizuje vývoj obchodovania na primárnom a sekundárnom trhu. Bolo by však zaujímavé poznať aj názor Národnej banky na kvalitu kapitálového trhu a jeho vplyv na investičný proces.

    16. Správa konštatuje celý rad porušení pravidiel obozretného podnikania bánk. Bolo by potrebné správu doplniť o informáciu, či porušenia boli spôsobené vedome manažmentmi bánk, alebo boli vynútené, resp. či možno pozorovať odlišné správanie v prípade bánk s vplyvom Fondu národného majetku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, viac písomných prihlášok do rozpravy nemám. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Baránik, pán poslanec Palacka, pán poslanec Filkus. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Baránika.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán guvernér, vážené dámy a páni,

    ako už tradične každý rok schvaľujeme menový program Národnej banky. Doposiaľ sme vždy tento dokument vysoko hodnotili. Je to tak aj teraz. To znamená, že predložený materiál o menovom vývoji osobne vysoko hodnotím, najmä jeho kvalitu, samozrejme aj jeho rozsah. Nebudem hovoriť o pozitívach, ale chcem upozorniť na niektoré problémy.

    Základným problémom menovej politiky je úsilie o stabilitu meny. Vieme, že toto úsilie, ktoré vykonáva Národná banka, prináša svoje ovocie. Ale proti tomuto úsiliu pôsobia dva základné faktory, a to je financovanie rozvojových projektov v oblasti infraštruktúry a sociálna politika, ktorá je mimoriadne náročná na zdroje štátneho rozpočtu, ako aj spoločnosti vcelku. Samozrejme, prostredníctvom verejnoprospešných organizácií. Ukazuje sa, že tento problém dokázala Národná banka Slovenska úspešne zvládnuť, preto sa jej darí, samozrejme, aj keď vždy s problémami, udržať stabilitu meny.

    Existujú tri problémy, na ktoré by som chcel osobitne zamerať svoju pozornosť.

    Je to liberalizácia kapitálového účtu. Súhlasím s postupnou liberalizáciou kapitálového účtu, ale treba si uvedomiť, že v tomto období, hlavne v súvislosti so situáciou, ktorá sa vyvinula v Českej republike, upozorňujem na potrebu zmeny kurzu pri liberalizácii devízového účtu. To znamená nie obmedzovať, ale treba byť opatrný, ak by sa prejavili akékoľvek negatívne črty, aby sa mohli prijať také opatrenia, ktoré by zabránili prehĺbeniu negatívnych tendencií v tejto oblasti.

    Negatívnou črtou v ekonomike je aj to, že pri pomerne rýchlom raste úverov rýchlejšie rastú úvery na prevádzku, ako aj investície. Samozrejme, na to má vplyv celý rad problémov, ktoré sú v podnikovej sfére. Avšak domnievam sa, že v úverovej politike bude treba prijať opatrenia, ktoré by stimulovali vo väčšom rozsahu úvery smerované do investičnej oblasti. Pretože aj keď podiel investícií vzrástol a je relatívne veľmi vysoký, čo nebýva zvykom, hlavne nie v našej ekonomike v porovnaní s doterajším vývojom, ale treba si uvedomiť, že pomerne značná časť úverov do investícií išla do spotreby a menej do rozvojových programov, ktoré by znamenali prínos pre rozvoj ekonomiky.

    Ďalší problém, ktorý tu zohráva významnú úlohu, je, že máme relatívne veľký objem priamych platieb. To je negatívna cesta každej ekonomiky a v súčasnosti sa v našej ekonomike táto črta veľmi rozmáha, čo jednak spôsobuje škody pre štátny rozpočet, ale má aj nepriaznivý vplyv na vývoj menovej politiky. Neviem momentálne odporučiť opatrenia, ale obrátil by som sa na pána guvernéra, aby Národná banka premyslela systém, ako vplývať na obchodné banky a vôbec na podnikateľskú sféru, aby dochádzalo k zníženiu priamych platieb. Uvediem len jeden príklad. Na základe informácií, ktoré máme k dispozícii, formou nepriamych platieb v jednom prípade v rozpätí od 7.00 hodiny ráno do 16.00 hodiny odpoludnia jeden kufrík s objemom 7 mil. korún zmenil ôsmich majiteľov. Samozrejme, takýchto prípadov v našej ekonomike je veľa.

    Reagoval by som aj na pripomienku, ktorá bola vznesená k tomu, že dochádza k pomerne rýchlemu rastu výdavkov hlavne vládneho sektora, a to aj na úpravu platov. Treba úprimne povedať, že z hľadiska menovej politiky je táto črta vcelku negatívna, ale súčasne sa rieši sociálny problém. To znamená, že treba zvážiť, ktorý problém je aktuálnejší a podľa môjho názoru je práve sociálny aspekt v tomto prípade dôležitejší, a preto nemožno túto črtu hodnotiť ako negatívnu.

    Chcel by som sa venovať aj osobitnému problému, a to je vzťah našej ekonomiky k českej ekonomike, pretože práve tento vzťah môže zohrať buď pozitívnu, alebo negatívnu úlohu vo vzťahu k našej menovej politike. Máme s Českou republikou veľmi intenzívne obchodné vzťahy a tieto sa premieňajú tromi formami: prostredníctvom ekonomického rastu, prostredníctvom inflácie a prostredníctvom menových vzťahov.

    Ekonomický rast. Aká je situácia? Naša ekonomika sa vyvíja rýchlejšie ako česká ekonomika, preto sa naša ekonomika stáva ťahúňom rozvoja českej ekonomiky. Vidieť to na tom, že nám rastie objem dovozu z Českej republiky. Vzhľadom na to, že sú veľmi intenzívne technologické väzby medzi našou a českou ekonomikou, nemožno predpokladať, že by bolo možné pomocou nejakého nástroja osobitne tieto vzťahy regulovať. To znamená, že tento vývoj treba prísne sledovať, ale súčasne podporovať vývoz do českej ekonomiky, pretože ináč by tieto vzťahy viedli k prehĺbeniu pasívnej obchodnej bilancie.

    Druhý problém je vplyv vyššej inflácie v českej ekonomike na našu cenovú úroveň. Pomerne vysoký objem dovozu z českej ekonomiky, kde sa inflácia premieta priamo alebo nepriamo, môže nepriaznivo vplývať aj na vývoj našej úrovne cien. A to znamená, že môže pozitívne ovplyvňovať vývoj inflácie aj u nás. To znamená, že sa aj tu treba na tento problém takto pozerať a hodnotiť ho z tohto pohľadu.

    Tretí problém je menový kurz. Česká republika dala prednosť plávajúcemu menovému kurzu, ktorý má tú výhodu, že sa neprenášajú dôsledky zmeny meny z jednej ekonomiky do druhej ekonomiky, to znamená z českej ekonomiky do našej ekonomiky, pretože sa tieto zmeny priamo vyrovnávajú prostredníctvom voľne plávajúceho menového kurzu. Keďže naše vzťahy sú také, aké sú, že nedochádza k priamym platbám v jednotlivých menách, ale prostredníctvom iných mien, prostredníctvom nemeckej marky a amerického dolára, tento problém nevyznieva v takejto čistej podobe, ako by sa mohol zdať z teoretického a praktického hľadiska. To znamená, že tok tovarov a služieb mení plávajúci kurz aj tok kapitálu. Preto na orientáciu hospodárskej politiky je veľmi dôležitý odhad vývoja menových kurzov, ale aj odhad v ekonomickom raste, vývoji zamestnanosti a v cenovej hladine. Z tohto aspektu je dosť zrejmé, že dochádza k utlmeniu ekonomického rastu v českej ekonomike, inflácia rastie a vzrastie oproti doterajšiemu vývoju aj úroveň nezamestnanosti.

    Znamená to, že tento negatívny vývoj, ktorý je v českej ekonomike, určite bude mať, ak neprijmeme náležité opatrenia, negatívny dosah na vývoj našej ekonomiky. Samozrejme, to nie je len záležitosťou menovej politiky, ale aj do nej sa tieto vzťahy prenášajú. Je to záležitosť rozpočtovej a celkovej hospodárskej politiky, ale ja na to upozorňujem pri hodnotení menovej správy, pretože prostredníctvom menovej politiky sa to prenáša do všetkých sfér ekonomického a sociálneho diania v našej ekonomike.

    Na záver toľko, že správu o menovom vývoji Národnej banky Slovenska hodnotím vysoko pozitívne, a preto ju odporúčam prijať. Problémy, na ktoré som poukázal, sú praktického aj teoretického charakteru, neznižujú úroveň hodnotenia tejto správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, dámy a páni,

    prerokúvame správu o menovom vývoji na Slovensku v roku 1996. Najskôr chcem pozitívne ohodnotiť tento materiál. Je vecný, racionálny a myslím si, že ho môžeme s čistým svedomím zobrať na vedomie. To, že pán guvernér sedí na mieste predkladateľa, nie je ani pre nás poslancov každodennou príležitosťou. Preto chcem túto rozpravu využiť na otázku týkajúcu sa menového vývoja v roku 1997. Koniec koncov menový vývoj je kontinuálny proces a základy tohtoročného vývoja sa kládli vlani, ba dokonca i skôr.

    Určite si mnohí poslanci, tak ako aj iní občania, všimli, že isté problémy obchodnej a platobnej bilancie sa postupne od roku 1996 prehlbovali a na prelome mája a júna tohto roka vyvrcholili veľmi dramatickým vývojom na peňažnom trhu. Podľa aj v tlači zverejnených informácií vyleteli úrokové sadzby na medzibankovom trhu v denných obchodoch na viac ako 100 % per annum. Spôsobilo to faktické zablokovanie peňažného trhu a stratu likvidity mnohých finančných inštitúcií. Na prechodný čas sa vraj dokonca ohrozili bežné platobné príkazy podnikov i obyvateľstva.

    Je pravda, že po zásahoch Národnej banky sa podarilo situáciu do istej miery stabilizovať. Napriek tomu sa však úrokové sadzby ani likvidita peňažného trhu nedostali na pôvodnú úroveň. Túto situáciu považujem za dostatočne vážnu na to, aby sme sa aj o nej v Národnej rade Slovenskej republiky zmienili. Chcem vás preto, vážený pán guvernér, poprosiť o vyjadrenie, aký vývoj očakáva Národná banka v druhom polroku 1997. Je administratívne obmedzovanie likvidity udržateľné a najmä je pre slovenskú ekonomiku prospešné? Aký vplyv na celkovú infláciu v tomto roku bude mať rast úrokových sadzieb, ktorý prilial cez peňažný trh nemalú sumu nových peňazí do ekonomiky? Veľmi by som ocenil, keby ste túto snemovňu argumentmi presvedčili, že situácia zo začiatku júna sa nebude opakovať. Je v záujme celého hospodárstva a každého občana, aby sme nemuseli o rok pri správe o menovom vývoji za rok 1997 plakať nad rozliatym mliekom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako posledný v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia,

    tradične vysoká je úroveň spracovania tejto správy, ale, samozrejme, mňa v tejto súvislosti a pri tomto vystúpení zaujíma vypovedacia schopnosť tejto správy najmä z toho pohľadu, čo sa stalo v roku 1996 a čomu by sme sa mali vyvarovať, prípadne pripraviť sa na predpokladaný vývin. Z tohto dôvodu, aby som sa najmä neopakoval, chcem venovať pozornosť len trom otázkam: štruktúrnej adaptácii najmä z toho pohľadu, čo sa udialo v roku 1996, potom vzťahu rastu hrubého domáceho produktu a jeho štruktúry najmä z hľadiska vplyvu domáceho dopytu a potom tretím okruhom problémov je vzťah komerčných bánk k štátnemu rozpočtu.

    Poviem tajničku toho tretieho bodu najmä z pohľadu motívu, či náhodou komerčné banky neparazitujú na štátnom rozpočte, alebo aké významné postavenie majú vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. A tam by som potom prosil aj o odpoveď pána guvernéra.

    K prvému okruhu otázok. Samozrejme, že v uplynulom roku pokračovala štruktúrna adaptácia celej ekonomiky a mala jedno špecifikum, a to, že presun ťažiska hospodárskeho rozvoja sa dostával do odvetví terciárnej sféry. Je to jednoznačné, nebudem to opakovať, aj kolega Vaškovič to spomenul. Prírastok výkonov v odvetviach služieb, ktorý z celkového prírastku hrubého domáceho produktu predstavoval 41 % v roku 1995, sa v roku 1996 zvýšil na 71 %.

    Samozrejme, to znamená, že aj z pohľadu vzťahu hrubého domáceho produktu a domáceho dopytu - a tým sa dostávam k druhému okruhu problémov - má mimoriadny význam. Hrubý domáci produkt síce vzrástol - a to pán guvernér povedal v úvode - o 6,9 %, ale domáci dopyt v porovnateľných cenách podstatne vyššie, o 21,1 %. Jednoducho to pre ekonóma znamená, že sa musel uspokojovať domáci, mimoriadne zvýšený dopyt zahraničnou účasťou, zahraničnou ponukou. A to sa stalo, keď si pozrieme čísla o pasívnej obchodnej bilancii.

    To teda znamená, že tak saldo obchodnej bilancie, a to sa uvádza aj v materiáli, i saldo bežného účtu dosiahlo hodnoty presahujúce 10-percentný podiel z vytvoreného hrubého domáceho produktu. Je to vysoké. Pritom financovanie sa potom zrealizovalo prostredníctvom zahraničnej zadlženosti, ale v prospech krátkodobého dlhu. A to je tiež jedna z takých negatívnych čŕt, ktoré sa objavili v minulom roku a na ktoré by sme sa mali pripraviť v budúcom roku.

    Osobitne zdôrazňujem a chcem podčiarknuť vzťah komerčných bánk k štátnemu rozpočtu a toto by som rád na niektorých číslach dokázal. Z objemu emisií štátnych pokladničných poukážok uskutočnených ministerstvom financií v roku 1996 sa stali ich majiteľmi komerčné banky v hodnote nakúpených emisií 114 miliárd Sk. To je viac ako 95 %. Samozrejme, na druhej strane možno konštatovať alebo hodnotiť, že o uvedenú sumu, o 114 miliárd, sa komerčným bankám krátili zdroje potrebné na aktívnu úverovú činnosť, a to pre potreby napríklad prostredníctvom komerčných bánk pomôcť stredným a drobným podnikateľom. V komerčných bankách podľa týchto čísel sa o 114 miliárd znížila možnosť ponúknuť stredným a drobným podnikateľom úvery rôzneho druhu.

    Je určite prehnané, ak niektorí z nás hodnotia túto skutočnosť aj ako parazitovanie komerčných bánk na štátnom rozpočte. Keby som ja sám bol generálnym riaditeľom komerčnej banky, neviem, či by som tiež prednostne nevyužil možnosť nákupu štátnych pokladničných poukážok. Je tu garancia štátu, sú tu výhody v súvislosti s úrokovou mierou. Ale na strane druhej skutočnosť, že množstvo peňazí potrebné na aktívnu úverovú činnosť sa znižuje, najmä vo vzťahu k stredným a drobným podnikateľom nie je celkom v poriadku.

    Tento postup komerčných bánk je z hľadiska postavenia samotnej komerčnej banky pochopiteľný, samozrejme z hľadiska Národnej banky Slovenska ho možno hodnotiť aj inak a pripraviť sa na riešenie podobných situácií aj v tomto roku.

    Ďalšie čísla zo správy ukazujú, ako je to napríklad s úrokmi z výnosov emisie štátnych pokladničných poukážok, ktoré idú tak ďaleko, že každoročne bezprostredne ovplyvňujú prehlbovanie schodku štátneho rozpočtu. Napríklad v roku 1996 na celkovom schodku 25,6 miliardy, o čom sme hovorili už v predchádzajúcej správe, je pozoruhodné, že vplyv splatených výnosov sa podieľa sumou takmer 12 miliárd a sumou 3 miliardy ovplyvní aj schodok štátneho rozpočtu v roku 1997. V každom prípade tento vzťah komerčných bánk a štátneho rozpočtu treba dostať do trošku inej úrovne.

    To sú tri body, ktoré som považoval za vhodné uviesť v súvislosti s touto správou najmä preto, čo sa udialo v roku 1996, a najmä z pohľadu, ako sa vyvarovať našich ďalších postupných krokov v transformačnom procese. Samozrejme, že bezpochyby odporúčam prijať správu vzhľadom na už tradičnú vysokú úroveň spracovania aj na vysokú vypovedaciu schopnosť.

    Ešte chcem povedať jednu poznámku k zbytočnej polemike okolo toho, v čom sme si nie celkom dobre rozumeli, pokiaľ ide o to, ako hodnotiť vývoj v ekonomike alebo postup transformačného procesu vo vzťahu k trhu alebo vo vzťahu k určitým reláciám, ktoré vyjadrujú skutočnosti v plánovanej ekonomike. Nebol som dosť pochopený. Mne išlo predovšetkým o to, a to chcem pri tejto príležitosti zopakovať, že keď robíme analýzu alebo posudzujeme určité vzťahy, napríklad ako sa to stalo, keď vystúpil poslanec Lysák, keď hovoril o exportnej expanzii, o nízkej exportnej expanzii alebo o nízkom exporte a, samozrejme, o správnom prístupe, že ho treba podporovať a treba urobiť všetko pre to aj zo strany štátu, nemožno hovoriť o takých blokoch, ako je priemysel ako celok. Napríklad určite ste si všimli, že vedúci činitelia, vedúci manažéri v chemickom, farmaceutickom priemysle každodenne dokazujú opak, že exportná expanzia u nich rastie. Čiže nemožno v globáloch hovoriť o priemysle ako takom, o stavebníctve ako takom. To sú už v terajších podmienkach rôzne podnikateľské subjekty, a to treba diferencovať.

    Ešte raz hodnotím úroveň spracovania správy, tak ako ju hodnotili všetci ostatní, a správu navrhujem prijať aj v rámci uznesenia, tak ako sa navrhlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi.

    Rozprava sa skončila. Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou.

    Pýtam sa pána guvernéra Masára, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán guvernér.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v prvom rade by som chcel poďakovať za slová uznania, ktoré vystupujúci páni poslanci povedali v súvislosti s predloženou správou o menovom vývoji. Mnohé poznámky mali konštatačný charakter, ale chcel by som sa vyjadriť k niektorým problémom, ktoré uviedli jednotliví páni poslanci.

    Po prvé, chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Lysáka. Čo sa týka vývoja posledných dní, takisto pán poslanec Palacka mal podobnú otázku k menovému vývoju v roku 1997. Chcel by som povedať, že Národná banka Slovenska si svoje ciele na rok 1997 stanovila v menovom programe, ktorý schválila v decembri roku 1996. Tieto ciele sa aktualizovali približne pred tromi týždňami a v aktualizácii menového programu na rok 1997 banková rada potvrdila nemennosť svojich cieľov, ako aj reálnosť týchto cieľov. Znamená to upevňovanie tak vnútornej, ako aj vonkajšej stability slovenskej koruny. Vnútorná stabilita slovenskej koruny je vyjadrená v ďalšej snahe o zníženie miery inflácie, to znamená, že predpokladáme, že miera inflácie by sa mala pohybovať v rámci 4,9 až 5,8 %. Vonkajšia stabilita je vyjadrená udržaním výmenného kurzu slovenskej koruny voči košu tvrdých mien, kde je 60 % nemecká marka, 40 % americký dolár, v rámci fluktuačného pásma plus-mínus 7 %. O tom, že Národná banka Slovenska to myslí vážne s touto menovou politikou, svedčí aj razantnosť, s akou sme riešili problémy vyplývajúce z vyvinutia tlaku na kurz slovenskej koruny v priebehu posledných týždňov.

    Dnes môžem povedať, že tieto tlaky sa zastavili, Národná banka Slovenska odolala týmto tlakom, slovenská koruna - dá sa povedať - ako jedna z mála mien, na ktorú sa zaútočilo, ostala stabilná tak v kurzovej oblasti, ako aj vo vnútornej oblasti, keby sme hovorili o meraní vnútornej stability vývojom miery inflácie. Je pravda, že vznikli určité turbulencie na medzibankovom trhu, ktoré sa prejavili jednak zvýšením úrokových sadzieb a jednak určitým znížením likvidity.

    Medzibankový trh má určitý vplyv, samozrejme, na vývoj úrokových sadzieb tak primárnych, ako aj úverových, ale na druhej strane tento trh netreba preceňovať. Je to obmedzený trh. V podstate bankové subjekty na tomto trhu získavajú zdroje na dofinancovanie, čiže nie sú to základné možnosti získavania zdrojov pre banky v ekonomike.

    Za dôležité považujeme vývoj primárnych úrokových sadzieb a úrokových sadzieb z úverov voči klientom. Došlo tu, bohužiaľ, k určitému negatívnemu posunu smerom hore, no, samozrejme, posun nebol taký výrazný a turbulencie neboli také výrazné ako na medzibankovom trhu, takže pre ekonomiku je podstatne dôležitejší tento vývoj ako samotný vývoj a turbulovanie úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.

    Dnes môžem konštatovať, čo sa týka devízového okruhu, že Národná banka Slovenska už niekoľko týždňov posilňuje devízové rezervy bez priamych intervencií alebo bez emisie na zahraničných kapitálových trhoch. Zdroje získava na domácom fixingu. Zahraniční investori opäť získavajú dôveru v slovenskú korunu a opäť sa vracajú a investujú do slovenskej koruny. Devízové rezervy Slovenskej republiky môžeme považovať už za stabilizované a ich objem sa vracia do obdobia alebo je už zhodný s obdobím pred útokom na slovenskú korunu. Devízové rezervy Slovenskej republiky už predstavujú okolo 5,2 miliardy amerických dolárov. Devízové rezervy Národnej banky Slovenska sa pohybujú na úrovni približne 3 miliárd amerických dolárov. Treba si uvedomiť, že určitá časť devízových rezerv v Národnej banke Slovenska v priebehu tohto tlaku na slovenskú menu neopustila Slovenskú republiku, ale sa len presunula z centrálnej banky do komerčných bánk.

    Takže z tohto pohľadu už pozitívne hodnotím obdobie posledných týždňov. Na druhej strane nechcem, aby moje vystúpenie vyznelo príliš optimisticky. Samozrejme, že musíme riešiť určité deformácie, o ktorých hovorí aj menová správa, o ktorých som hovoril aj ja. Za hlavnú deformáciu považujem hlavne štruktúru hrubého domáceho produktu, kde je naozaj vysoký rast spotreby. V prvom kvartáli roku 1997 je to hlavne rast spotreby domácností.

    Takisto mzdový vývoj je veľmi nepriaznivý, pretože aj v roku 1997 pokračuje vyšší rast reálnych miezd ako produktivity práce, takže tieto tendencie sa negatívne odrážajú v deficite obchodnej bilancie, o čom som hovoril aj v úvodnom slove, o čom sa hovorí aj v správe. Posledné kroky vlády aj rozhodnutia, ktoré sa pripravujú na riešenie do parlamentu, by mali tieto deformácie odstrániť alebo by sa mali snažiť odstrániť tieto deformácie, takže našou snahou je pokračovať v stabilizácii makroekonomiky odstránením deformácií, čo sme vyjadrili aj v menovom programe na rok 1997, kde predpokladáme, že deficit obchodnej bilancie alebo platobnej bilancie by nemal prekročiť 5 % hrubého domáceho produktu.

    Pán poslanec Lysák nastolil otázku legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo otázku čiernej ekonomiky. Takisto pán Baránik spomínal priame alebo nepriame platby, čím mal zrejme na mysli kufríkové prevody. Bankový systém obhospodaruje prostriedky, ktoré sú mu zverené legálnym spôsobom. Samozrejme, keď určité subjekty využívajú inú formu platobného styku mimo bánk, banky nemajú možnosti do toho zasahovať.

    Čo sa týka problému prania špinavých peňazí, samozrejme, že tak centrálna banka, ako aj komerčné banky, ako aj vláda Slovenskej republiky a ostatné orgány vyvíjajú legislatívnu aktivitu na zdokonalenie systému proti praniu špinavých peňazí. Snažíme sa, aby náš systém bol kompatibilný so systémom, ktorý je v iných vyspelých ekonomikách, hlavne teda v krajinách Európskej únie alebo v krajinách OECD. Národná banka Slovenska takisto posilňuje aj ďalšie orgány činné v tejto oblasti, výkonnú právomoc, takže naozaj si myslím, že veľa sa v tejto oblasti robí a, samozrejme, našou snahou je vplyv šedej alebo čiernej ekonomiky minimalizovať čo možno do najvyššej alebo najnižšej miery. O tom hovoril predo mnou aj pán podpredseda vlády v súvislosti so štátnym rozpočtom, s daňami a s fiškálom.

    Pán poslanec Vaškovič navrhoval v šestnástich bodoch rozšírenie správy o menovom vývoji. Tu by som chcel povedať, že dnes správa o menovom vývoji má 50 strán základného textu, prílohy takisto predstavujú asi 50 strán. Dokopy je to asi 100 strán textu. Veľmi radi vám poskytneme ďalšie informácie, ktoré požiadate o ekonomike, ale ak by sme správu o menovom vývoji neúmerne rozširovali, že by mala 200-300 strán, neviem, či by sme vás veľmi nezaťažili, a neviem, či by v obrovskej informačnej databáze nezanikli práve tie údaje, ktoré podľa nás sú pre ekonomiku smerodajné. Samozrejme, kedykoľvek sme ochotní a pripravení poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie, ktoré máme k dispozícii ohľadne vývoja tak menového, ako aj vývoja bankového sektora.

    Taká konkrétna otázka, ktorá tam bola, je, ako je možné, že Národná banka Slovenska neodhadla negatívny vývoj v roku 1996, ktorý sa potom negatívne odrazil aj v oblasti obchodnej a platobnej bilancie. Tu by som chcel povedať, že Národná banka Slovenska veľmi pozorne sledovala menový vývoj už od začiatku roku 1996, keďže sme mali konkrétne signály o prekračovaní programových veličín hlavne v menovej oblasti, to znamená dynamika rastu, peňažné zásoby, dynamika rastu úverov, dynamika rastu iných peňažných agregátov. Na druhej strane sme si uvedomovali, že slovenská ekonomika nie je ešte čistá trhová ekonomika, že sme v transformačnom procese, takže sme rátali s tým, že môžu tu byť určité deformácie oproti štandardnému vývoju vychádzajúce práve z toho transformačného procesu. A dôvodom, prečo sme nerealizovali už začiatkom roku 1996 žiadne konkrétne reštriktívne opatrenia alebo opatrenia na zmiernenie dynamiky rastu peňažnej zásoby, ale sme tieto kroky začali uplatňovať až od polovice roka 1996, sú tie, že ešte začiatkom roka 1996 všetky makroekonomické ukazovatele boli pozitívne.

    To znamená, pozitívne sa vyvíjal hrubý domáci produkt, pozitívne sa vyvíjala miera inflácie, ktorá klesala dokonca v nadprogramovaných hodnotách, a podľa štatistických výsledkov sa pozitívne vyvíjal aj zahraničný obchod a platobná bilancia. Podľa predbežných údajov za prvý polrok 1996 sme predpokladali, že rok 1995 sme v zahraničnom obchode skončili s prebytkom obchodnej a platobnej bilancie. Až po revidovaní týchto výsledkov sme sa dozvedeli, že rok 1995 sa už skončil s miernym deficitom obchodnej a platobnej bilancie a, samozrejme, že tento negatívny vývoj v zahraničnom obchode pokračoval aj v roku 1996.

    Z tohto dôvodu sme hneď reagovali na vzniknutú situáciu v snahe utlmiť vysokú dynamiku rastu spotreby v štruktúre hrubého domáceho produktu, ktorý sa úplne prirodzene mohol prejaviť buď v raste cien, to znamená v miere inflácie, alebo v zahraničnom obchode. A u nás sa teda prejavil v deficite zahraničného obchodu.

    Pán poslanec Baránik, myslím si, že otázku čiernej ekonomiky som sa snažil veľmi stručne vysvetliť. Čo sa týka vzťahu našej a českej ekonomiky, samozrejme, že určitá užšia previazanosť slovenskej a českej ekonomiky vyplýva povedzme z existencie colnej únie, vyplýva z toho, že naše ekonomiky majú dlhú spoločnú históriu. Vyplýva z toho, že zahraničná výmena medzi obidvoma štátmi je naozaj stále významná tak na strane exportu, ako aj na strane importu. Na druhej strane z menového pohľadu by som chcel povedať, že slovenská koruna nie je napojená na českú korunu. Slovenská koruna je napojená na nemeckú marku a americký dolár, takže priamu súvislosť medzi slovenskou a českou korunou netreba hľadať. Vidíte, že menová politika Národnej banky Slovenska nie je totožná s menovou politikou Českej národnej banky. Pri svojich cieľoch sa orientujeme na iné krajiny, nie na Českú republiku. Pre nás vzorom v menovej politike je skôr Bundesbanka.

    Čo sa týka ešte pána poslanca Filkusa - parazitovanie komerčných bánk. Neviem presne, v čom malo byť parazitovanie komerčných bánk. Ale ak mal na mysli vzťah štátnych pokladničných poukážok a úverových aktivít v portfóliu komerčných bánk, tak áno, môžem len povedať, že myšlienka je správna. Samozrejme, čím viac pokladničných poukážok držia banky vo svojom portfóliu alebo vo svojich aktívach, čím väčšiu časť aktív tvoria pokladničné poukážky alebo štátne dlhopisy, tým menší priestor potom ostáva komerčným bankám na úverové aktivity. Je to úplne prirodzené. Pri nastavení určitých parametrov na úrovni makroekonomiky čím vyššia je spotreba verejného sektora, tým nižšia musí byť spotreba alebo je tlak na zníženie spotreby súkromného sektora za predpokladu stabilného vývoja povedzme v oblasti peňazí.

    Ešte by som sa vrátil k pánu Vaškovičovi. Bola tam jedna otázka, či náklady na držanie fixného kurzu nie sú už príliš vysoké. Myslím si, že menová politika je stanovená správne, že aj ciele menovej politiky sú stanovené správne. V transformačnom procese zohráva stabilný kurz veľmi významnú úlohu. Dá sa povedať, že stabilný kurz je určitou kotvou transformačného procesu, takže z tohto pohľadu si myslíme, že by bolo vhodné zotrvať v tej menovej politike a v tých cieľoch menovej politiky, ktoré si Národná banka Slovenska stanovila. Samozrejme, že naším cieľom je postupne vytvoriť podmienky na ďalšiu liberalizáciu aj kurzového režimu, to znamená floatingu.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    toľko k pripomienkam. Ešte raz mi dovoľte, aby som sa poďakoval za slová uznania a chcel by som vás ubezpečiť, že dôveru, ktorú má Národná banka Slovenska, si vysoko vážime a že nás zaväzuje aj do budúcnosti. Verím, že dôveru nesklameme.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér.

    Prosím pána spoločného spravodajcu.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    v rozprave vystúpili piati poslanci, s odpoveďou pán guvernér Masár. Z rozpravy ani z vystúpenia guvernéra nevyplynuli nejaké návrhy zmien, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o uznesení, ktorého text znie:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júna 1997 k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1996

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1996."

  • Ďakujem.

    Takže páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o uznesení tak, ako ho máte pred sebou a ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1996.

  • Ďakujem, páni poslanci. Ďakujem vám, pán guvernér, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, keďže je 12.00 hodín, prajem vám dobrú chuť. Stretneme sa o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať šestnástym bodom programu, a to je

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997.

    Správu ste dostali ako tlač 678 a spoločnú správu o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako tlač 678a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie, ktoré máme prijať.

    Prosím podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997, ktorá je odpočtom plnenia zámerov a cieľov rozpočtovej politiky vlády v roku 1997, ktoré boli stanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 376/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997.

    Dovoľte mi, aby som vám vo svojom vystúpení priblížil výsledky plnenia štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1997, ktorý sa skončil schodkom 3 451 mil. Sk, pričom fiškálny schodok predstavoval 527,9 mil. Sk. Chcem ešte poznamenať, že v štátnom rozpočte na rok 1997 sa po prvýkrát definoval schodok štátneho rozpočtu novým spôsobom. Okrem rozpočtového schodku, ktorý vyplýva ako rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami štátneho rozpočtu, sa vykazuje tzv. fiškálny schodok, ktorý zodpovedá rozdielu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami zníženými o splátku istín záväzkov štátneho rozpočtu.

    Dôvodom uvedeného postupu je skutočnosť, že splátky istín nepredstavujú skutočnú spotrebu bežného rozpočtového roka. Takto sa vykazuje fiškálny rozpočet aj vo vyspelých západných krajinách a okrem iného napríklad z tranzitívnych ekonomík aj v Českej republike.

    Celkové príjmy štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1997 dosiahli 39 923,5 mil. Sk, čo je plnenie na 23,3 %. Daňové príjmy sa splnili v objeme 33,4 mld. Sk, t. j. na 21,6 % ročného rozpočtu, pričom dosiahnutá skutočnosť bola na úrovni roka 1996. Dane z príjmov fyzických osôb dosiahli hodnotu 5 760 mil. Sk, čo je 25,7 % rozpočtu a oproti minulému roku je to viac o 1,1 mld. Sk. Dane z príjmov právnických osôb dosiahli objem 6 570 mil. Sk, čo je plnenie na 16,2 %, a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku je to menej o 3 188 mil. Sk. Nižší príjem štátneho rozpočtu z dane z príjmu právnických osôb oproti rovnakému obdobiu minulého roku vyplýva hlavne z využitia možností daných podnikateľom uhradiť dane z ročného zúčtovania aj v prvých dňoch mesiaca apríla a i v odkladoch platby týchto daní do mesiaca júna.

    Daň z príjmov vyberaná zrážkou dosiahla 2,2 mld. Sk, čo bolo plnenie na 38 %, dane z majetku sa plnili v rozsahu 163 mil. Sk, čo je 18,1 % ročného rozpočtu. Výnosy dane z pridanej hodnoty dosiahli výšku 12,8 mld. Sk, čo je plnenie na 23,3 %. Dosiahnutá skutočnosť oproti minulému roku bola vyššia o 3,4 mld. Sk. Spotrebné dane dosiahli výšku 4 248 mil. Sk, čo je plnenie na 17,7 %, oproti minulému roku je to viac o 74 mil. Sk. Dane z medzinárodného obchodu a transakcie dosiahli 1 530 mil. Sk, to znamená plnenie na 25,5 %. Do tejto skupiny patrí hlavne clo, pri ktorom bolo plnenie v hodnote 1 322 mil. Sk, to je plnenie na 22,8 %.

    Nedaňové príjmy za I. štvrťrok dosiahli sumu 2,88 mld. Sk, čím sa splnili na 23,8 %.

    Pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu za I. štvrťrok tohto roku, dosiahli objem 43 373,6 mil. Sk vrátane splátok istiny, čo je 20,9-percentné plnenie, pričom v medziročnom porovnaní zaznamenali mierny pokles o 519 mil. Sk. Na výdavkoch štátneho rozpočtu sa podieľali bežné výdavky objemom 35,4 mld. Sk, čo bolo plnenie na 22,4 %, ktorými sa financovali bežné potreby štátneho rozpočtu.

    Skutočný objem bežných transferov, dotácie a príspevky neziskovým organizáciám, podnikateľom a obecným správam vo výške 18,7 mld. Sk mierne prekročili časový predpoklad - plnenie na 25,4 %. Kapitálové výdavky predstavovali objem 4,9 mld. Sk - plnenie na 23,3 %, pričom sa použili na kapitálové aktivity štátneho rozpočtu. Obstarávaním kapitálových aktív v objeme 3,3 mld. Sk, čo je 31,7 % ročného predpokladu, sa financovala bežná investičná činnosť rozpočtovej sféry a realizovali sa systémové investičné výdavky niektorých kapitol, najmä krajských úradov.

    Kapitálové transfery príspevkovým organizáciám a iným neziskovým organizáciám sa čerpali vo výške 1,3 mld. Sk, čo bolo 18,2 % z ročnej úlohy. Najväčší podiel transferov sa sústredil do výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva a v kapitole Všeobecná pokladničná správa. V tejto správe sa prostriedky použili predovšetkým na rozvoj bytovej výstavby v podobe štátnej prémie za stavebné sporenie. Kapitálové transfery podnikateľským subjektom dosiahli 212 mil. Sk.

    Pokiaľ ide o dlhovú službu, splácanie istiny v hodnote 2,9 mld. Sk sa týkalo splátky istín domáceho dlhu v sume 2 mld. Sk a splátky istín zahraničného dlhu v hodnote 922 mil. Sk.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    vývoj v plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za I. štvrťrok dokazuje, že sa zabezpečujú základné ciele rozpočtovej politiky vlády stanovené na tento rok. Napriek priaznivým tendenciám dosiahnutý schodok treba hodnotiť opatrne, triezvo, nepreceňovať jeho význam. V nasledujúcich rozpočtových obdobiach sa bude treba v rámci konkrétnej rozpočtovej politiky zamerať na plynulé zabezpečovanie príjmovej základne rozpočtu a na dôslednú reguláciu výdavkov štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií vzhľadom na nárast výdavkov kapitoly Štátny dlh v ďalších rozpočtových obdobiach predpokladá, že dosiahnutý schodok za obdobie I. štvrťroku bude mať rastúcu tendenciu. Schodok štátneho rozpočtu sa ku koncu júna odhaduje približne na 10 mld. Sk. Splnením tohto predpokladu by sa z hľadiska rozpočtového schodku štátneho rozpočtu dosiahol 27-percentný podiel jeho celoročného objemu.

    Dovoľte mi ešte, aby som vás na záver oboznámil so stavom rozpočtového hospodárenia za päť mesiacov tohto roka. K 31. máju 1997 sa príjmy štátneho rozpočtu dosiahli vo výške 65,597 mld. Sk a výdavky sa zrealizovali vo výške 72,774 mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu k tomuto termínu predstavoval 7,177 mld. Sk.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Miroslav Maxon, ktorý nám podá informáciu o prerokovaní správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1594 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 20. júna 1997. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelenú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997 výbory Národnej rady prerokovali s týmto výsledkom:

    Všetky výbory Národnej rady prerokovali predloženú správu a posudzovali čerpanie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997 z pohľadu príslušných rozpočtových kapitol. Všetky výbory Národnej rady správu o plnení rozpočtu za I. štvrťrok 1997 prerokovali, zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997 zobrať na vedomie.

    Vážené dámy, vážení páni, štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vo svojich uzneseniach konštatovali, že celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 39,9 mld. Sk, t. j. 23,3 % z ročného rozpočtu, celkové výdavky dosiahli 43,3 mld. Sk, t. j. 20,9 % z ročného rozpočtu, a rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom vo výške 3,4 mld. Sk.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody konštatoval, že vývoj daňových príjmov právnických osôb a čerpanie prostriedkov z rezervy vlády je znepokojujúci.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určil ma za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré by vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy pod tlačou číslo 678a.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal jednu písomnú prihlášku za klub KDH, a je to pán poslanec Dzurinda. Takže prosím pána poslanca Dzurindu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997 prerokúvame deň po tom, čo vláda rozhodla o zásadných opatreniach na ozdravenie rozpočtového hospodárenia a ekonomiky vôbec. V protirečení s touto zložitou realitou však správa o rozpočtovom hospodárení za I. štvrťrok tohto roku sa tvári, akoby všetko bolo v poriadku. Nesignalizuje nevyhnutnosť prijatia zásadných opatrení, ba naopak, uvádza, že - krátky citát - "výsledok rozpočtového hospodárenia za uplynulé obdobie možno hodnotiť pomerne priaznivo", koniec citátu. Pritom dôvodov na znepokojenie je viac ako dosť. Vidieť ich na súčasnom peňažnom trhu, na vývoji zahraničnej obchodnej bilancie, ale napríklad aj na vývoji plnenia príjmov štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1997.

    Pripomínam, že vnútorný dlh Slovenskej republiky rastie priam raketovo. Oproti 1. 1. 1993 by do konca roka mal predstavovať hodnotu 2,83, to znamená, že Slovensko za toto obdobie sa vnútorne temer trikrát toľko zadlží.

    Zaráža najmä nízke plnenie dane z príjmov právnických osôb, ktoré bolo iba na úrovni 16 % za hodnotené obdobie. Dokumentuje to veľkú depresiu v našich podnikoch spôsobenú straníckou privatizáciou, absenciou zahraničného investičného kapitálu, rastúcim dirigizmom a protekcionárstvom štátnych orgánov.

    Veľmi nízke je aj plnenie výnosov v spotrebných daniach, iba necelých 18 %. Daň z uhľovodíkových palív a mazív sa plní iba tesne nad 18 %. Vláda vidí východisko vo zvýšení tejto dane. Neschopnosť oživiť ekonomiku ekonomickými nástrojmi vláda nahrádza prenášaním ťarchy na obyvateľstvo. Slabé plnenie príjmov štátneho rozpočtu sa nepriaznivo odráža aj v prerozdeľovaní daní obciam a mestách. Osobitne to platí pre podielové dane z príjmov právnických osôb. Táto daň sa dostáva na účty našich miest a obcí mesačne, a to najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Mám informácie aj z dnešného dňa, že vo viacerých slovenských mestách táto daň za máj sa dodnes nepoukázala. Ako to komplikuje beztak zložité financovanie miest a obcí, iste netreba hovoriť.

    Rozbor výdavkov štátneho rozpočtu svedčí o veľkom škrtení výdavkov jednotlivým kapitolám a odkladaní týchto výdavkov na ďalšie obdobie. Ako príklad môže slúžiť splácanie istiny v kapitole Štátny dlh. Splátky v I. štvrťroku predstavovali iba 11,6 % z ročného rozpočtu. Je jasné, že výdavky tejto, ale aj ďalších kapitol presúva vláda do nasledujúcich období.

    Situácia vo viacerých rezortoch, najmä v rezorte školstva, zdravotníctva, ale napríklad aj v autobusovej a železničnej doprave, je dnes hrozivá. Správa o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok zamlčiava viacero nepríjemných skutočností. Napríklad to, že vláda úplne zle odhadla spôsob financovania diaľnic v roku 1997. V štátnom rozpočte na rok 1997 uvažuje s financovaním výstavby diaľnic prostredníctvom štátnych obligácií v objeme 5 mld. Sk. Už vo februári tohto roku bola však nútená priznať, že tieto obligácie nie je schopná umiestniť na finančnom trhu. Preto rozhodla o financovaní ďalšej výstavby diaľnic v tomto bežnom roku zo zahraničných úverov, aj to až v apríli tohto roku. Samozrejme, takéto zmeny za pochodu zásadne komplikujú financovanie tohto rozvojového programu. V správe však nie je ani zmienka o tejto zmene prístupu.

    Rovnako nepriaznivá je aj situácia v oblasti financovania bytovej výstavby. Aj tu je nedostatok zdrojov. Ešte nie je ani polrok a zdroje v štátnom fonde rozvoja výstavby chýbajú. Správa sa o týchto skutočnostiach taktiež vôbec nezmieňuje. Situácia na slovenskom peňažnom trhu je viac ako napätá. Cena peňazí je veľmi vysoká. Vysoká je i cena zadlžovania štátu. Vláda by mala preto prijať zásadné opatrenia vedúce k zmene trendu zrýchľovania deficitu štátneho rozpočtu. K tomu, čo sľubovala v programovom vyhlásení vlády, to znamená k vyrovnávaniu disproporcie medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu. O tom však v správe nie je ani zmienky. Správa je hladučká, realita však omnoho drsnejšia.

    Ďakujem.

  • To bola jediná písomná prihláška do rozpravy. Pýtam sa preto pánov poslancov, kto sa chce ešte prihlásiť. Pán poslanec Baránik. Ďakujem.

    Ak sa nikto viac nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím hneď pána poslanca Baránika o vystúpenie.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k správe o plnení štátneho rozpočtu za I. kvartál tohto roku. Podľa výsledkov, ktoré máme v tejto správe, aj podľa štatistických informácií je zrejmé, že ekonomický vývoj v našej republike prebieha v intenciách, ktoré boli v rokoch 1995 a 1996. Samozrejme, dochádza k určitým komplikáciám, ktoré sú prirodzené. Vznikli v dôsledku rôznych dôvodov, jednak vplyvom prostredia, v ktorom sa nachádza naša ekonomika, a potom aj s problémami transformácie našej ekonomiky.

    Je nám všeobecne známe, že určitá časť našej ekonomiky je ochromená a spôsobuje celý rad problémov. Tá časť ekonomiky, ktorá prosperuje, samozrejme, ťahá našu ekonomiku, ale má svoje limitujúce hranice. Preto treba prijať opatrenia, aby sa vtiahol ďalší potenciál našej ekonomiky do ekonomického rastu. Toto má zabezpečiť zákon o revitalizácii podnikov. Ak ho prerokujeme a vstúpi do platnosti, som presvedčený, že prispeje k riešeniu zložitých problémov našej ekonomiky.

    Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť - hovoril o tom predo mnou aj pán poslanec Dzurinda -, že je relatívne najnižšie plnenie daní z príjmov právnických osôb. Ale príčinou nie je to, čo hovoril, trafil vedľa, tak ako obyčajne. Hlavnou príčinou je to, že sme v minulosti prijali opatrenia na to, aby banky zlepšili svoje úverové portfólium, a preto sa prijali opatrenia na realizáciu opravných položiek. A tým, že obchodné banky majú možnosť riešiť túto otázku, neviem, či ju zneužívajú alebo ako, ale pravdou je, že hlavnou príčinou neplnenia daní z príjmov právnických osôb je táto skutočnosť. To znamená predovšetkým preto, že doposiaľ veľmi ziskový finančný sektor v tomto kvartáli vykazuje stratu. A toto je jedna z hlavných príčin, prečo sa neplní tento druh daní.

    To je popri pokračujúcom trende prepadu obchodnej bilancie druhá negatívna črta vývoja našej ekonomiky. Domnievam sa, že to nie je taký závažný problém, ktorý by sa nedal vyriešiť. Som presvedčený, že ministerstvo financií a Národná banka nájdu spôsob, ako primať obchodné banky, aby sa správali racionálnejšie a nespôsobovali ťažkosti sebe a, samozrejme, ekonomike, a hlavne v sociálnej oblasti, pretože ak by sa výraznejšie obmedzili zdroje štátneho rozpočtu, a tu je v hre zhruba 15 mld., o ktoré by mohol prísť štátny rozpočet, malo by to zrejme negatívny dosah predovšetkým na sociálnu oblasť, a to by nebolo žiaduce. Preto som presvedčený, že ministerstvo financií urobí všetko pre to, aby sa tento trend napravil a finančné organizácie sa správali tak, ako zodpovedá ich ekonomickej situácii.

    To je všetko. Ďakujem za pozornosť a prosím vás, aby ste podporili uznesenie o schválení správy o plnení štátneho rozpočtu za I. kvartál.

    Ďakujem ešte raz za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Sopko je druhým diskutujúcim. Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Baránik trafil vedľa, ako obvykle, pretože ak komerčné banky využívajú možnosť, ktorú im zákon umožňuje, teda vytvárať opravné položky, tak sa práve správajú racionálne. A apelovať na ich správanie, aby sa správali inak, je práve iracionálne, pán poslanec.

  • Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za obdobie prvého kvartálu 1997 a na tej istej schôdzi budeme prerokúvať aj zoznam podnikov zahrnutých do privatizácie. Na základe týchto materiálov máme zobrať na vedomie jednak vývoj štátneho rozpočtu, jednak aj privatizáciu štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy.

    Myslím si, že sme si plne vedomí toho, že verejná osobná doprava, či už železničná, alebo autobusová, je veľmi zložitým, ale aj veľmi citlivým problémom našej spoločnosti. Bezprostredne sa totiž dotýka každého občana. Autobusy vnútroštátnej dopravy využívajú všetky vekové kategórie obyvateľov, od žiakov, ktorí cestujú do školy, cez občanov, ktorí cestujú za prácou, až po dôchodcov, ktorí sú na hromadnú osobnú dopravu doslova odkázaní, pretože na osobné autá a na ich prevádzku nemajú prostriedky pre nedostatočný rodinný rozpočet.

    Napriek tomu akosi ľahkovážne prijímame informácie o doslova katastrofálnej situácii v hromadnej autobusovej doprave. Základné argumenty pre toto tvrdenie poznajú pracovníci príslušného ministerstva, ale aj pán minister Jasovský, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Preto nepoviem nič nové, že vyše 80 % autobusov, ktoré denne prepravujú ľudí, je morálne aj technicky opotrebovaných. Ak by sme chceli v tejto oblasti dosiahnuť štandard, tak do autobusového parku vnútroštátnej dopravy, medzimestskej aj mestskej, do obnovy opotrebovaných autobusov by sme museli investovať niekoľko miliárd korún.

    Vážená Národná rada, naozaj si myslíme, že odštátnením verejnej autobusovej dopravy tento problém doriešime? Myslíme si, že noví vlastníci - nadobúdatelia majetku súčasných štátnych podnikov SAD tých nevyhnutných 3 až 5 mld. Sk vložia do obnovy autobusového parku? Funkcia štátu je v tomto prípade nenahraditeľná. Stav sa výrazne zhoršil po roku 1989 a dnes táto kríza doslova vrcholí.

    Ťarchu zložitých problémov verejnej autobusovej dopravy chceme jedným rozhodnutím preniesť na plecia občana a na mestské či obecné samosprávy. Bezprostredne po takýchto transformačných krokoch vždy nasleduje zvýšenie taríf cestovného, redukcia spojov, zvlášť do koncových obcí, a to veľmi dobre poznáte, ale aj nekorektné, až násilné rokovania s predstaviteľmi obecných samospráv, pretože inú možnosť obecné samosprávy nemajú, len teda prispievať zo štátneho rozpočtu dopravcom na vykrytie straty osobnej dopravy. V inom prípade sa jednoducho spoj zruší.

    Aká je štvrtá možnosť? Štvrtá možnosť na riešenie zlej finančnej situácie štátnych podnikov SAD je zvýšenie finančných prostriedkov formou štátnej dotácie. A tu je kameň úrazu. Dotačná politika v tejto oblasti nezohľadňuje nepriaznivý vývoj autobusovej dopravy. A pridelené investičné či neinvestičné dotácie štátnym podnikom SAD zo štátneho rozpočtu sa neustále znižujú. Pripomínam, že krajské úrady vo svojich rozpočtových kapitolách, v kapitolách krajov nemajú potrebu podľa cestovných poriadkov na tento rok úplne vykrytú. A štátne dotácie nedosahujú ani úroveň roku 1996. O tom vie, vážená Národná rada, každý jeden prednosta okresného úradu a verím, že aj pán minister Kozlík.

    Finančná situácia v týchto štátnych podnikoch sa z roka na rok zhoršuje. Štátne podniky SAD nezabezpečujú ani jednoduchú reprodukciu základných prostriedkov. Finančná situácia im nedovoľuje obnovu automobilového parku. Preto nasleduje zvýšenie cestovného, redukcia spojov tých pravidelných liniek, ktoré sa označujú za ekonomicky neefektívne.

    Zamýšľame sa, vážený pán Kozlík, pri našom opojení z európskych makroekonomických ukazovateľov hospodárstva Slovenskej republiky, ako dnes cestuje prostý človek, jednoduchý občan do koncových obcí? Uvedomujeme si, ako poklesla frekvencia autobusovej dopravy do našich obcí? Ešte raz zdôrazňujem, že úloha štátu vo verejnej autobusovej doprave je nenahraditeľná aj v prípade spojov, kde ide o nízku frekvenciu cestujúcich. Prosím vás, čo je pre občana argument o ekonomicky neefektívnej autobusovej linke, ak tento človek nemá inú možnosť cestovania?

    Problémy verejnej osobnej autobusovej dopravy sa v Slovenskej republike už niekoľko rokov systematicky neriešia, podľa môjho názoru už od čias rozčlenenia nákladnej a osobnej dopravy v štátnych podnikoch Slovenskej autobusovej dopravy. Zmena dopravcu problém nijako nerieši, pokiaľ sa systémovo nedorieši vykrývanie stratovosti prepravných výkonov vo verejnom záujme. Až v týchto posledných týždňoch prebiehali rokovania medzi krajskými úradmi - rokovania plné napätia - a medzi zainteresovanými ministerstvami - Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o riešení tohto problému. Dúfam, že sa skončili úspešne.

    Pravidelná, kvalitná, kultúrna, bezpečná a spoľahlivá autobusová doprava je dnes vážnym problémom, problémom nielen organizačným a ekonomickým, ale aj sociálnym. Myslím si, že vláda Slovenskej republiky ju podceňuje. Podceňuje dosah týchto navrhovaných organizačných zmien na občana a máme oprávnené obavy o narušenie fungovania pravidelnej autobusovej dopravy, ktorá je pre občanov jedinou alternatívou.

    Súčasné skoro štvorročné experimentovanie, ako ho registrujem, možno až päťročné, prinieslo pre občana len zníženie kultúry cestovania, redukciu spojov osobnej dopravy a zvýšenie cien cestovného. Systémový a zodpovedný prístup vlády Slovenskej republiky som doteraz nepostrehol. Tento vážny politický aj sociálny problém nedostatočne riešime, a preto ťažkosti narastajú, aj narastať budú. Treba proste nájsť kompromis medzi verejnými záujmami a medzi komerčnými záujmami. A to sa nám doteraz nepodarilo doriešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz poslednú prihlásenú do rozpravy, pani poslankyňu Schmögnerovú.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, pán minister a podpredseda vlády,

    je mi úprimne ľúto, že sa prerokúva taká závažná správa a táto poslanecká snemovňa je takmer prázdna. Som veľmi rada, že tu sedia aspoň koaliční poslanci, a budem o to radšej, keď si pozorne vypočujú to, čo poviem, a keď urobia z toho aj určité závery. Prečo takýto zdĺhavý úvod? Jednoducho preto, že iné možnosti diskutovať o hospodárskej politike vlády ako pri prerokúvaní štátneho záverečného účtu a čiastkových správ v priebehu roka táto poslanecká snemovňa nemá.

    Pripomeniem vám, že sme opakovane žiadali, aby sa ako bod rokovania Národnej rady zahrnula diskusia o hospodárskej politike vlády. Niekoľkokrát to neprešlo. Môžeme postupovať aj tak, že tento návrh budeme zakaždým opakovať ako perpetuum mobile, ale je to zrejme zbytočné. Takže je tu jediná príležitosť k týmto otázkam sa vyjadriť, a ak dovolíte, ja by som ju využila.

    Prirodzene, že sa odrazím od správy o štátnom rozpočte za I. štvrťrok tohto roku. Myslím si, že základné údaje odzneli jednak vo vystúpení pána ministra financií, ale spomenuli ich aj niektorí poslanci, ktorí hovorili predo mnou. Predsa však dovoľte mi vyjadriť názor, ktorý je do značnej miery odlišný od hľadania príčin súčasného vývoja príjmovej stránky štátneho rozpočtu.

    Chcela by som sa osobitne dotknúť dane z príjmov právnických osôb, ktorá sa plnila za I. štvrťrok len na úrovni 16,2 %, kde bol v porovnaní s prvým štvrťrokom lanského roku prepad o skoro 3,2 miliardy. Myslím si, že treba tento údaj oveľa detailnejšie analyzovať. Nepochybne jeden z dôvodov je v tom, že sa umožnilo finančným inštitúciám iným spôsobom zdaňovať sankčné úroky. Je správne, že sa konečne pristúpilo k tomuto kroku, pretože príjmy zo štátneho rozpočtu z fiktívnych úrokov boli fiktívne a v podstate mohli vytvárať určitý inflačný tlak.

    Prirodzene, neviem percentuálne odhadnúť, akým podielom sa táto skutočnosť podieľa na neplnení dane z príjmov právnických osôb za I. štvrťrok. Ale treba si oveľa pozornejšie všimnúť druhú okolnosť, ktorá, ak sa jej nepostavia hrádze, môže znamenať vážne ohrozenie ďalšieho vývoja príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Mám na mysli skutočný vývoj ziskovosti v podnikateľskej sfére a budem sa dotýkať teraz nefinančných organizácií. Zrejme dôvodov, prečo dochádza k výraznému poklesu ziskovosti, je viacero, niektoré sú takpovediac objektívne a opakujú sa už niekoľko rokov. I dnes sme o nich hovorili. Dotýkajú sa celkovej situácie podnikateľského sektora, medzipodnikovej zadlženosti, zadlženosti podnikov, stupňa reštrukturalizácie v podnikateľskej sfére a tak ďalej.

    Druhá okolnosť tu dnes neodznela a myslím si, že je dôležité sa k nej vyjadriť. Snažím sa v priebehu roka navštevovať podniky a vzhľadom na to, že privatizácia postupuje veľmi rýchlo, prevažná časť týchto podnikov sú už súkromné a prevažná časť týchto podnikov, ktoré navštevujem, sú súkromné tak asi poldruha, dva roky. Medzi štyrmi očami vlastníci týchto podnikov vám otvorene povedia, načo by platili dane do štátneho rozpočtu. Je to alarmujúce.

    To, čo sa v Českej republike hovorí, že investičné fondy tunelujú podniky, myslím si, že presne toto isté sa uskutočňuje v Slovenskej republike. Robí sa to, prirodzene, iným mechanizmom, pretože investičné fondy sa zbavili svojej existencie a dnes ich podiel na vlastníctve podnikov je veľmi malý vzhľadom aj na posledné novelizácie zákona o investičných fondoch a investičných spoločnostiach.

    Mali sme si možnosť viackrát vypočuť vystúpenie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde veľmi oprávnene kritizoval spoločnosti s ručením obmedzeným. Skutočne spoločnosti s ručením obmedzeným sú tým mechanizmom, ktoré dokážu veľmi efektívne, vo svoj prospech efektívne vyciciavať podniky, ktoré sprivatizovali. Chcem položiť otázku, či je toto známe pánu ministrovi financií, aké opatrenia sa v tomto smere robia.

    V rýchlosti bez toho, aby sme mali možnosť - ako opoziční poslanci - detailnejšie veci analyzovať a aby sme mali k dispozícii tím ľudí, ktorý by navrhoval riešenia, sú hneď naporúdzi dve riešenia. Jedno spočíva vo výbere daní, čiže v zintenzívnení činnosti daňových úradov. Druhá možnosť je v rukách Fondu národného majetku. Neviem, či ste vôbec uvažovali o tom, aby sa sprísnili kúpno-predajné zmluvy v takom smere, aby sa konečne kleplo na prsty tým nadobúdateľom v priamych predajoch, ktorých zámerom nie je nič viac a nič menej, ako z tých podnikov zobrať to, čo sa ešte zobrať dá, presunúť si to niekde inde, častokrát i za hranice, a nechať podnik padnúť. Keď listujete v novinách, dennodenne sa dočítavame o takýchto prípadoch. Prirodzene, má to nielen dosah na štátny rozpočet, ale má to dosah aj na rast nezamestnanosti a na celkový vývoj sociálnej sféry.

    Myslím si, že prípady ako Novofruct, ako Tatex, časť bývalého Tatrasvitu, ako Clara Utekáč a desiatky ďalších jednoznačne dokumentujú to, čo tu hovorím. Ak sa neprijmú v tomto smere opatrenia, môžem garantovať bez toho, aby som sa pozerala na veci cez čierne okuliare, že vývoj v plnení dane z príjmov právnických osôb nemôže byť výrazne lepší.

    Dotknem sa ďalšej dane, kde vývoj tiež nie je veľmi priaznivý. Sú to spotrebné dane. Za I. štvrťrok sa plnili na úrovni 17,7 %. Pán minister financií dnes, ale aj včera vysvetľoval, ktoré opatrenia v správe daní ministerstvo financií v poslednom čase prijalo. Predsa však posudzujeme opatrenia podľa ich efektívnosti, nie podľa snahy, a ukazuje sa, že efektívnosť týchto opatrení nie je dostatočná. Otázka teda je, ako sa bude pokračovať ďalej. Ja sa o chvíľočku chcem dotknúť aj chystaného balíčka opatrení slovenskej vlády a nepochybne v tomto smere sa dotknem aj jedného druhu spotrebnej dane, s ktorou vláda Slovenskej republiky navrhuje pohnúť.

    Trošku lepšia je situácia v DPH, aj keď neviem presne rozlíšiť, do akej miery sa ministerstvo financií poučilo z predchádzajúcich rokov a urobilo trošku triezvejší odhad DPH a do akej miery je príčinou aj trošku zlepšený výber DPH. Viem však veľmi dobre, že sa nerieši jeden veľmi vážny únik dane z pridanej hodnoty, a to sú nadmerné vratky DPH pri vývoze. Máme informácie z daňových úradov, že k tomu dochádza veľmi často, a, pán minister financií, zrejme by ste mali v tomto smere zakročiť.

    Na strane výdavkov sme hovorili o výdavkovej strane štátneho rozpočtu v čase, keď sa prijímal štátny rozpočet, a zatiaľ značná časť jadra tých pripomienok nás vlastne ešte len čaká. Detailne sme analyzovali štátnu dlhovú službu a mali sme možnosť sa presvedčiť, že zatiaľ sa v tomto smere platby uskutočnili len vo výške zhruba asi 11 %, to znamená, že skutočne tak, ako to už predo mnou naznačil pán poslanec Dzurinda. V nasledujúcich štvrťrokoch, a zrejme, ako to už býva, v II. polroku sa bude sústreďovať štátna dlhová služba. Znovu teda čakajme, že nápor výdavkovej časti štátneho rozpočtu bude vo IV. štvrťroku, a zrejme bude kulminovať, ako to už je zlým zvykom v rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, v decembri 1997.

    Predsa však ešte možno niektoré opatrenia v tomto smere robiť a ja sa ich dotknem rovnako, ako sa ich dotkol predo mnou aj iný rečník. Vláda Slovenskej republiky si konečne uvedomila fakt, že v slovenskom hospodárstve už od polovice minulého roku, možno aj skôr, začali narastať výrazné negatívne tendencie. Aj keď navonok, napokon aj dnes sme si to mali možnosť vypočuť, ešte stále sa hovorí o tom a prízvukuje sa, že naše výsledky sú dobré, dokonca najlepšie, realita je iná. Ukazuje sa, že vláda si to konečne začína uvedomovať a rozhodla sa pristúpiť k určitým opatreniam. Zatiaľ nemáme definitívny balíček hospodársko-politických opatrení slovenskej vlády k dispozícii, takže všetko to, čo poviem, je nepochybne ešte len vo sfére určitých odvolávok na to, čo v tomto smere povedali jednotliví členovia vlády, resp. štátny tajomník ministerstva financií.

    Na základe toho, čo sa však zatiaľ pripravuje, môžeme urobiť záver, že žiadne progresívne hospodársko-politické opatrenia, ktoré by indukovali pozitívne zmeny v hospodárstve Slovenskej republiky, vláda zatiaľ neponúka. Skúsme sa teda na ne pozrieť, pretože je to veľmi dôležité, z hľadiska ďalšieho plnenia štátneho rozpočtu. Nechcem sa vracať k opatreniam, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky pred niekoľkými týždňami, ktoré sa dotýkajú najmä antiimportných opatrení. Vieme, že s najväčšou pravdepodobnosťou niektoré z nich sa budú musieť prehodnotiť a pravdepodobne dovozné depozitá - ako aj zároveň dúfam - sa zrušia. Otázka je, či skutočne vláda trvá na tom, že bude presadzovať znovuobnovenie dovoznej prirážky, a ako v tomto svetle budú vyzerať naše možnosti vzhľadom na OECD aj na Európsku úniu.

    Rozhodujúcejšia otázka je ale v tom, že dovoznú prirážku sme mali, ak si spomínam, od marca 1994. V podstate sa zrušila až ku koncu lanského roku, aj keď... (hlasy v sále) - nie, v marci 1994, ale dobre, ak sa prijala ešte skôr, tým lepšie -, čiže bolo tu určité adaptačné obdobie, ktoré, myslím si, bolo na to, aby sa podnikateľská sféra prispôsobila rastúcej konkurencii zvonka. Žiaľbohu, môžeme analyzovať, prečo to tak nebolo, ale slovenská podnikateľská sféra to neurobila v dostatočnej miere. A treba si uvedomiť, že neustále vytvárať takéto bavlnkové prostredie pre pánov podnikateľov, z ktorých niektorí by mali sedieť aj v týchto laviciach, nie je východiskom pre slovenské hospodárstvo.

    Dotknem sa balíčka, ktorý sa pripravuje. To, čo mu možno predovšetkým vyčítať, je, že nevytvára predpoklady určitého zásadného zlomu v tendenciách vývoja slovenského hospodárstva. Myslím si, že už z toho, čo sa na verejnosť dostalo, takýto záver možno urobiť.

    Druhý záver, ktorý možno urobiť, je, že vláda pokračuje v tendencii presúvať náklady transformácie, ale aj náklady vládnych opatrení na bedrá tých, ktorí sú najbezbrannejší. Čiže vláda pokračuje v realizácii prerozdeľovacej funkcie v prospech úzkych záujmových skupín. Nechcem zostať iba pri tomto holom konštatovaní, ale chcem to určitým spôsobom aj zdokumentovať.

    Prirodzene, dnes nevieme, či sa vláda skutočne odhodlá na to, že bude zvyšovať ceny elektrickej energie aj pre maloodberateľov. Včerajší výrok pána štátneho tajomníka v tomto smere bol takmer ako definitívny, neviem to ani vyvrátiť, ani potvrdiť. Mali sme možnosť zaznamenať ale aj vyjadrenie, že sa chystá rast cien tepla asi o 10 %, pretože sa pripravuje zníženie dotácií tepla pravdepodobne o polovicu v porovnaní s tým, ako sa to schválilo v štátnom rozpočte na rok 1997. Tu si treba položiť otázku, prečo sa v priebehu minulých rokov výraznejšie nepodporovali programy úspor energií a programy úspor tepla. V sedemdesiatych rokoch, v roku 1973, keď došlo k prvému ropnému šoku, dokázal západný svet vyrobiť ten istý HDP pri úsporách 30 % energií. Žiaľbohu, u nás sa ide stále tou istou starou logikou extenzívneho rastu výroby energií, na ktorý dopláca ten, kto je naozaj bezbranný, to sme my - koneční spotrebitelia, ktorí vlastne nemáme ako sa brániť voči výrobcom a distributérom tepla a voči výrobcom elektrickej energie.

    Mali sme možnosť vypočuť si o pripravovaných opatreniach, ktoré možno nebudú až také drastické, ale predsa sa len dotýkajú Slovenskej automobilovej dopravy, železníc. A musíme zopakovať otázku, pán minister financií, prečo vláda Slovenskej republiky prostredníctvom niektorých štátnych podnikov, mám na mysli konkrétne Železnice Slovenskej republiky, poskytuje také výhody niektorým súkromným spoločnostiam, prečo hospodári takým spôsobom, že je to skutočne na hrane so zákonom, a tlačí vás potom do toho, aby ste zvyšovali ceny, a zdôvodňuje to tým, že nemá dostatok prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Prečo toto všetko vláda Slovenskej republiky toleruje a lieči si potom nedostatok zdrojov štátneho rozpočtu znovu tzv. úpravami niektorých sadzieb v Slovenskej automobilovej doprave a v železniciach?

    Dotknem sa ďalšieho pripraveného opatrenia, a to je avizované zvýšenie spotrebnej dane pri ropných produktoch - uhľovodíkových palivách - a prepojím to s výberom spotrebných daní v tomto roku, za I. štvrťrok tohto roka. Údajne sa pripravuje zvýšenie, ktoré bude mať vplyv na spotrebiteľa zhruba asi 1 Sk na jeden liter ropy, alebo benzínu. V tejto súvislosti by som vám chcela položiť otázku. Za minulý rok došlo k niekoľkonásobnému zvýšeniu regulovanej ceny ropných produktov a výrobca sa odvolával, myslím si, že oprávnene, na rast svetových cien ropy. Vychádzal aj z okamžitých, ale aj z termínovaných cien. Dala som si tú námahu, že som si pozrela vývoj cien zhruba od leta minulého roku až po dnešok a ukazuje sa, že druhý polrok je úplne iný, že vývoj cien ropných produktov, dokonca na všetkých trhoch, nielen ceny Brent, ale aj iných, je z hľadiska toho veľmi priaznivý. Keď sa vlani pohybovali ceny niekde 22 až 25, ba dokonca vyskočili až na 27 amerických dolárov za 1 barel, za tento polrok ide tendencia za prvých 4-5 mesiacov úplne inak. Niekde sú ceny medzi 19 až 20, ale okamžité ceny sú aj oveľa nižšie. Takže moja otázka znie: Skutočne to treba riešiť takým spôsobom, že napokon pre malospotrebiteľa sa cena musí zvýšiť o 1 Sk?

    Dovoľte mi, aby som sa dotkla teraz ďalšej veľmi závažnej otázky, ktorá sa týka štátneho rozpočtu, pretože ste v zákone o štátnom rozpočte na rok 1997 schválili emisiu vládnych dlhopisov vo výške 8 mld. korún. Len zopakujem, resp. zduplikujem niektoré veci, ktoré tu už predo mnou dnes odzneli. Niektoré som včera uviedla i ja.

    Zodpovedne môžeme povedať, že slovenské hospodárstvo, ako nás presviedča jednoducho konkrétny život, a presviedča nás to tvrdo a už päť mesiacov, nie je schopné absorbovať zámery finančnej politiky a jednotlivých druhov hospodárskej politiky, ktoré si táto vláda vytýčila na tento rok. Stačí len zopakovať. Schválili ste schodok štátneho rozpočtu vo výške 25,6 mld. korún, ktorý treba financovať. Na tento rok je schválený štátny rozpočet so schodkom skoro 37 mld. Pravdaže, aktuálny stav je iný, je to zhruba asi 10 mld. A schválili ste aj emisiu 8 mld. dlhopisov.

    Jednoducho len opakujem veci, ktoré tu už zazneli. Slovenské hospodárstvo nie je schopné absorbovať takéto zdroje. A to je vlastne kameň úrazu, prečo menová politika vlády Slovenskej republiky je taká, aká je, a dôsledkom čoho sa úroková sadzba pohybuje na neprijateľných úrovniach, či už je to pre krátkodobé alebo strednodobé úvery, lebo o dlhodobom úvere hovoriť ani nemožno. Treba veľmi otvorene povedať, že ak vláda Slovenskej republiky v tomto smere neurobí razantné opatrenia, žiadne z opatrení, ktoré bude mať vplyv na vrecká jednoduchých ľudí, nebude účinné.

    Moja otázka teda znie, či skutočne chcete toto hnať až na doraz a potom po voľbách vláda, ktorá nastúpi, zdedí rozbité hospodárstvo, v ktorom bude evidentná finančná kríza, ktorá sa nebude dať riešiť inak ako tvrdými reštrikčnými opatreniami. Uvedomujete si, že možno tou vládou budete znovu aj vy?

    V tejto súvislosti chcem upozorniť na to, že vláda Slovenskej republiky nie je schopná financovať svoje zámery na domácom trhu a že sa ide obrátiť na zahraničný trh. Vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie týkajúce sa financovania výstavby diaľnic a modelu financovania roku 1997. Len na prvom kroku, na financovaní niektorých úsekov diaľnic, môžem to aj podrobne prečítať, sa rozhodlo, že sa prijme úver 25 miliónov ECU, čo nie je až taký veľký úver, od Európskej investičnej banky, ale zároveň úver od Industrial Bank of Japan vo výške 120 miliónov amerických dolárov. Pokiaľ máme informácie, pripravuje sa teraz nákup zahraničných zdrojov, resp. emisia štátnych cenných papierov v zahraničí vo výške 250 miliónov amerických dolárov.

    Pravdaže, možno toto robiť. Možno to robiť dokonca aj vo väčšom rozsahu. Ale uvedomme si, že tieto úvery budeme splácať my a že slovenská koruna je koruna skutočne na hranici. A ak je čas splatnosti týchto úverov 3, 4, 5 rokov, môžem vám garantovať, že v priebehu 5 rokov úroveň slovenskej koruny sa neudrží a nebudeme platiť 6-7 %, ale budeme platiť plus devalváciu, či už to bude 10, 15 alebo 20 %. Budeme to schopní potom financovať zo štátneho rozpočtu? Myslím si, že toto sú vážne otázky, ktoré si treba položiť, pretože budúcnosť sa zakladá dnes, zakladá sa týmto štátnym rozpočtom, zakladá sa tým, čo práve dnes prerokúvame.

    Na záver mi dovoľte poďakovať sa vám za pozornosť.

  • Kým skončím rozpravu, ešte sú faktické poznámky.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Chcem pani kolegyňu Schmögnerovú informovať o tom, aký je verejný dlh v jednotlivých krajinách Európskej únie. Napríklad Veľká Británia má verejný dlh, ktorý tvorí 56 % hrubého domáceho produktu, Francúzsko tiež toľko, Taliansko 123 %, Nemecko 60 %, Belgicko 130 %, Dánsko 70 %, Fínsko 56 %, Írsko 74 %, Holandsko 78 %, Portugalsko 71 %, Rakúsko 71 %, Grécko 110 %, Španielsko 67 % a Švédsko 78 %.

    Stačí to, pani kolegyňa?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    veľká časť vystúpenia pani kolegyne Schmögnerovej sa mi zdala snahou o konštruktívny prístup, až na ten záver. Záver je veľmi podobný tomu, ako vystupuje v médiách. Chcel by som pripojiť k údajom pána kolegu ďalšie čísla. Za posledné dva roky miera zadlženosti štátu klesá, neustále klesá. Hrubá vnútorná zadlženosť je teraz na úrovni 18,7 %. Vonkajšia zadlženosť 9 % HDP. Celková hrubá zadlženosť republiky 27 %. Táto vláda neustále znižuje zadlženosť štátu, ergo zvyšuje dôveryhodnosť, silu a možnosti republiky. Po druhé, táto vláda enormne zvyšuje investície do budúcnosti, investície do infraštruktúry. Naozaj enormne ich zvyšuje. Čiže tieto útoky sú naozaj nepochopiteľné, resp. pochopiteľné sú iba vtedy, ak ich účelom nie je prispieť k diskusii produktívne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže sa už nikto nehlási ani s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    v prvom rade, napriek určitým pochybnostiam niektorých poslancov, chcem ubezpečiť tento parlament, že popri záchrane zatúlaných kačiatok je vývoj rozpočtového hospodárenia mojou prvoradou prioritou.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Dzurindu ku kritike plnenia štátneho rozpočtu, ospravedlňujem sa aj novinárskej verejnosti, v pondelok som omylom hovoril o štyroch mesiacoch, boli to údaje za päť mesiacov. Vývoj rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu je 38 %. Na porovnanie, trebárs Česká republika za 5 mesiacov vykázala plnenie 34 % a dramatické škrty v českom štátnom rozpočte o takmer 50 mld. korún vlastne znamenali narovnanie plnenia štátneho rozpočtu na 38 %, necelých 38. My máme skoro 39-percentné plnenie príjmov štátneho rozpočtu. Opäť treba hľadať nejaké porovnania. Kvalita zostavenia slovenského štátneho rozpočtu je pomerne výrazná, pričom naďalej prehlbujeme tlak v oblasti rozpočtových výdavkov tým, že vláda potvrdila kroky ministerstva financií v regulácii výdavkov štátneho rozpočtu, keď na tretí kvartál dohromady selektívna regulácia určených výdavkov štátneho rozpočtu bude predstavovať 7 % a do konca roka je to teda viazanie 5 mld. korún.

    To znamená, že vyvažujeme, že zabezpečujeme rovnovážne plnenie, ak je určitý časový sklz na stránke príjmov, vyvažujeme to pomerne tvrdými opatreniami na stránke výdavkov. V tomto zmysle by som chcel zásadne poukázať na to, že zabezpečujeme určitú rovnomernosť aj na príjmovej, aj na výdavkovej stránke. Vývoj štátneho rozpočtu je vždy nesmierne zložitou kategóriou. Dobre poznáte, že príjmové položky sú niekoľkotisícové, výdavky takisto. Odhadnúť najmä príjmovú stránku nie je jednoduché najmä v tranzitívnej ekonomike, ktorá je ešte rozbalansovaná. Mnohé nástroje sa priebehom času menia a nie vždy možno precízne odhadnúť vplyv týchto opatrení na priebežný vývoj štátneho rozpočtu. Ale každoročne sa takto presviedčame, najmä pokiaľ sa to týka spotrebných daní, že za I. kvartál sa spotrebné dane pravidelne už štvrtý rok plnia na 17 % s tým, že potom akcelerácia príjmov spotrebných daní je najmä tretí-štvrtý kvartál, kde sa dobiehajú, aj keď nie úplne do koruny, ale do značnej miery dochádza k dobiehaniu príjmov tejto dane.

    Súhlasím s tým, že je zásadné riziko v oblasti dane z príjmov. Neskrývame to. Materiál to opísal. Samozrejme, že sme medzičasom vykonali hĺbkovú analýzu, kde sa nám prejavuje najmä nedostatočný výber dane z príjmov právnických osôb. Jednoznačne sa to koncentruje do oblasti komerčných bánk, najmä veľkých komerčných bánk, ako je Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľna a Investičná a rozvojová banka, kde je to viazané, ako sa to už správne pomenovalo, predovšetkým na to, že sa nezdaňujú tzv. sankčné neinkasované úroky, to znamená, že fiktívne výnosy bánk sa nezdaňujú. Nevznikajú z toho príjmy v štátnom rozpočte. Tento dosah - teraz už hovorím o aktuálnych údajoch - za prvých päť mesiacov je zhruba 4 mld. korún.

    Na druhej strane to napomáha ozdravný proces v sústave komerčných bánk, pretože bol to nástroj, ktorý fungoval ešte z čias centrálne riadenej ekonomiky, a bolo treba nájsť odvahu tento nástroj, tento inštrument spustiť. Takže riešili sme to so spätnou účinnosťou aj na rok 1996. Odrazilo sa nám to v dvoch faktoroch. Jeden bol, že komerčné banky odviedli menej zisku z dane a ešte ďalej si aj z hľadiska kvartálnych odvodov znížili základne na odvody v priebehu roka 1997. Je to všetko v rámcoch zákonných pravidiel. Daňové kontroly nezistili porušenie pravidiel. Takže musíme sa s tým vyrovnať. Na druhej strane treba hľadať určitú akceleráciu, určité kroky v lepšej správe výberu daní, ale aj v niektorých opatreniach, ktoré ako čiastkové opatrenia prijímala vláda alebo prijme v najbližších dňoch trebárs v oblasti spotrebných daní.

    Druhá vec je, že prechádzame výrazným investičným rozmachom, to znamená, že veľa podnikov zavádza alebo uvádza investície vo svojich podnikoch. Z toho nastupujú odpisy ako nákladová položka a znižuje to potom odvody dane z príjmov s tým, že trebárs len za Slovenské telekomunikácie bol pokles dane z príjmov právnických osôb o 1 miliardu korún práve v dôsledku tohto faktora. Takže to sú veci, ktoré sa prejavujú práve v dôsledku reštrukturalizácie ekonomiky, budú sa dlhodobejšie prejavovať. Je to pre nás aj výzva, aby sme pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1997 vstúpili po linke daňových úradov do detailnej komunikácie s rozhodujúcimi investormi, veľkými podnikmi, aby sme dokázali odhadnúť, aký vplyv môžu mať nové investície na vývoj dane z príjmov a dokázali predložiť čo najpresnejší odhad - aproximáciu vývoja týchto daní.

    Pokiaľ ide o výhrady k skracovaniu štátneho dlhu, sme viazaní splátkovými kalendármi. Niekedy sa uhradí viac v prvom kvartáli, niekedy v treťom. Je tu, samozrejme, časová zotrvačnosť, už mnohoročná, ktorá koncentruje splátkové kalendáre do druhého polroka, ale na tom žiadna vláda nič nezmení. Jednoducho tento režim sa reprodukuje tým, že znovu a znovu sa vykrýva v rámci dlhovej služby štátny dlh a tak, ako sú splátkové kalendáre, musíme splácať, inak sa vystavujeme vysokým penále a nemožno s tým počas rozpočtového roka taktizovať a nejakým spôsobom účelovo odkladať splátky štátneho dlhu. Takže nič v tomto zmysle nekorektné alebo niečo, čo by bolo proti rozpočtovým zásadám, ministerstvo financií nevykonalo.

    Pokiaľ ide o financovanie diaľnic, deklarovali sme ho už v štátnom rozpočte ako variantné, to znamená 8 mld. dlhopisov, ale na druhej strane máme možnosť poskytovať vládne záruky do výšky 5 % rozpočtových príjmov, to je zhruba 19 mld. korún. Musíme pragmaticky reagovať na situáciu, ktorá v priebehu prvého polroka 1997 vznikla na peňažnom trhu, takže sme sa vzdali dlhopisového financovania, ale nemyslím si, že je to dôvod na nejaké tragédie. Nahrádzame to teda inou linkou, a to je linka vládneho úverovania, ale popritom všetkom sa nám už podarilo 1 miliardu na bytovú výstavbu riešiť po linke štátnych dlhopisov cez stavebné sporiteľne s úrokovou sadzbou 9 %, takže sa predsa len našiel spôsob a postupne, ako sa upokojuje peňažný trh, odkrývajú sa nám ďalšie linky.

    Pokiaľ ide, pán poslanec Dzurinda, o financovanie bytovej výstavby, alokovali sa 2 miliardy z Fondu národného majetku, to znamená, že financovanie bytovej výstavby neustrnulo. Naopak, skôr predpokladáme ešte v rámci vládou garantovaných úverov alebo teda garantovaných dlhopisov ešte túto linku posilniť na konto tých akcií, ktoré kritizovala pani Schmögnerová, ktoré vláda neschválila, niektoré tie podnikateľské projekty na poskytnutie vládnej garancie. Zásadne ich chceme smerovať len do rozvoja infraštruktúry. Takže bytová výstavba sa finančne zabezpečí, predpokladám v ešte o niečo väčšom rozsahu, ako boli pôvodné predpoklady. Diaľnice chceme takisto zabezpečiť v tom rozsahu, ako je ročný plán výstavby, ale hľadáme, robíme pomerne rozsiahle cenové a mzdové previerky v jednotlivých podnikoch, ktoré zabezpečujú výstavbu. Chceme v maximálnej miere skresať výdavky a takisto hľadáme iný spôsob najmä na výkup pozemkov, ktorý by bol menej záťažový pre výdavky štátneho rozpočtu. Takže v kombinácii týchto nástrojov takisto chceme zabezpečiť základné rámce výstavby diaľničnej siete.

    Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa spomínali, ktoré vláda prijímala alebo bude prijímať v krátkom čase, chcem zásadne povedať, že ich vôbec neprijímame v takom dramatickom rozsahu, ako ich teraz robila Česká republika alebo potichu ich robia Maďari alebo Poľská republika. Len sa pozrite na miery inflácie v Poľsku, Maďarsku, ktoré sú odrazom postupných devalvačných krokov, ktoré sú odrazom pomerne výrazných aj cenových zmien, a v žiadnom prípade nie v tých dramatických zmenách, ako ich robí Česká republika. Vláda sa to jednoznačne zhodla robiť postupnými krokmi radšej v dlhodobejšom horizonte než jednorazovými, proste cenovými zlomami, tak to hovorí ekonomická teória aj prax západných krajín.

    Takže pokiaľ ide o zmenu cien elektrickej energie, opäť chcem dôrazne informovať, že ide o 10-percentné zvýšenie cien elektrickej energie pre veľkoodberateľov, nebude sa týkať maloodberateľov. Pokiaľ ide o zmeny cien tepla, ide o 1 miliardu zníženia dotácií v oblasti tepla tam, kde ide o združené vykurovanie, centrálne vykurovanie s predpokladaným dosahom zhruba 10 % pre občanov. Ale na druhej strane je zadaná úloha hľadať, ako určitým spôsobom kompenzovať u sociálne slabých rodín toto opatrenie s tým, že sa prijme nástroj - režim, aby sociálne slabé rodiny pri preukázaní svojho postavenia mohli inkasovať určitú podporu, pretože pôjde o dlhodobé nástroje, dlhodobé cenové narovnania disproporcií, pretože ceny plynu, ceny tepla, ceny energie sú podstatne nižšie, než by boli ekonomické ceny. Prijatým modelom musíme občanov orientovať na správnu organizáciu svojho energetického hospodárstva, spôsobu vykurovania domácností, ale v žiadnom prípade nie skokovými krokmi.

    Pokiaľ ide o situáciu v doprave, nie je možné, pán poslanec, to smerovať len na štát alebo na vládu, troška to tak znelo z vášho vystúpenia. Už viackrát som v parlamente informoval, že je to spoločná vec štátu, spoločná vec obcí a miest, okresov a krajov, podnikateľskej sféry, zamestnancov a občanov. Ak takto materiál, ktorý ministerstvo dopravy pripravuje, nespracuje, určite vládou neprejde. Upozorňoval som aj pána ministra dopravy, že musí vyjadriť všetky tieto faktory, musí vyjadriť aj to, že dopravné kapacity sú predimenzované, sú tu súbežné vlakové, autobusové linky, nevyťažené mnohé spoje, takže treba sa komplexne zapodievať týmto problémom. Bolo by ideálne, keby sa čo najrýchlejšie prijala takáto analýza aj s riešeniami. Možno prídeme k tomu, že aj zdrojov v týchto systémoch nie je málo.

    Som jedným z tých, čo už dlhodobejšie žiadajú dôraznú analýzu celej situácie v železniciach, a podotýkam, že nepôjde o žiadnu samoobsluhu k štátnemu rozpočtu ani k jednostrannému prenášaniu tlaku na občanov. Povedali sme, že pokiaľ dôjde k zmenám cien, taríf v železničnej doprave, tak len do výšky inflácie, úpravy v niektorých expresných rýchlikoch. Pokiaľ ide o autobusovú dopravu, jedine vo víkendovej doprave, ktorá nemá takú bezprostrednú väzbu na dochádzku do zamestnania. Pokiaľ ide o plnenie štátu voči železniciam za výkony vo verejnom záujme, podotýkam, že nedám ani korunu z rozpočtu, kým železnice nevydokumentujú opodstatnenosť vývoja nákladov. Takže aj v tomto zmysle sme dali určitú záklopku v zmluve medzi vládou a železnicami o výkone vo verejnom záujme.

    Pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne Schmögnerovej, spomínal som daň právnických osôb, že sme to analyzovali. Predpokladáme, že už dynamika toho prepadu v druhom polroku nebude taká výrazná, ako bola práve do mesiaca apríla, keď bežia základné platby, ale kvartálne platby v roku 1997 budú čiastočne prepad daní z príjmov právnických osôb za oblasť komerčných bánk prehlbovať.

    Druhá vec ale je, že nevidím tak kriticky otázku vývoja zisku v podnikovej sfére. Je tu istý pokles, ale treba to rozdeliť. Sú tu podniky malé, stredné, kde je 20-percentný nárast zisku. Sú tu podniky veľké, kde pokles tvorby zisku skôr viažeme na tvorbu rezerv, lebo aj tieto podniky si tvoria rezervy, a na to, že takisto uvádzajú nové technológie a vytvárajú si odpisy, ktoré potom znižujú vlastne objem zisku a nepriamo alebo sprostredkovane potom aj príjmovú zložku alebo základňu na odvod príjmu právnických osôb.

    Takže treba to vidieť v určitých reláciách, a keď sledujete konjunkturálne prieskumy, tak permanentne už dva roky klesá medzipodniková zadlženosť a klesá aj objem medzipodnikovej zadlženosti na hrubom domácom produkte, to znamená, že táto ekonomika pri pomerne výraznom raste neprodukuje dramatický rast medzipodnikovej zadlženosti.

    Vnímame, samozrejme, problém finančnej daňovej disciplíny. V tomto zmysle sme do rekodifikácie Obchodného zákonníka, ale týka sa to aj Občianskeho zákonníka, definovali niektoré zmeny, sprísnenie finančnej disciplíny, pokiaľ sa týka spoločností s ručením obmedzeným, ale aby som to nesplošťoval len na tieto inštitúcie, ale v žiadnom prípade sa nestotožňujem s tým, že možno spájať tunelovanie podnikov, ktoré sa robilo anonymnými investičnými fondmi, a neplatenie daní, pretože neplatenie daní je sekera, ktorá si počká na neplatiča. A nie je to zasa také jednoduché s umelými úpadkami firiem, nie je to také jednoduché, ako sa o tom niekedy hovorí. V praxi je to zložitejšie. Ale v každom prípade aj v tomto zmysle vláda vo štvrtok-piatok prijala určité závery.

    Pokiaľ ide ešte o spotrebné dane, ministerstvo má pripravené na nové legislatívne konanie zákon o dani z minerálnych olejov. A pokiaľ ide o novelu zákona o spotrebných daniach z uhľovodíkových palív a mazív, popri riešení spotrebnej dane, ktorá má zvýšiť o 40-80 halierov cenu za liter pohonných hmôt, budú tam aj určité sprísňujúce ustanovenia, ktoré by mali zlepšiť výber spotrebných daní. Pokiaľ ide o vývoj cien ropy na svetových trhoch, treba povedať, že aj ceny pohonných hmôt kolíšu a v priebehu roka 1996 aj rástli, aj v niektorých prípadoch sa znižovali. Takže predpokladáme, že pokiaľ by ďalej vývoj cien ropy na svetových trhoch bol taký, ako momentálne je, tak by možno ani k zmenám maloobchodných cien pohonných hmôt nemuselo prísť a že by sa prírastok v spotrebných daniach kompenzoval poklesom cien ropy.

    Druhá vec je, že máme podstatne nižšie zaťaženie spotrebnými daňami v pohonných hmotách ako Európska únia. Sme viazaní cez prístupové procesy k Európskej únii a OECD krokmi aj v tomto smere, to znamená, že každoročne budeme dvíhať úroveň spotrebných daní, a nielen v uhľovodíkových palivách a mazivách. Treba s tým rátať ako s permanentným prístupovým procesom.

    Posledná poznámka, pokiaľ ide o vysoké úrokové miery. Chcel by som uviesť na správnu mieru, že nevyplývajú z neúmerných vládnych nárokov. Vláda nemá neúmerné nároky, treba to porovnávať s inými krajinami. Za rok 1996 máme fiškálny rozpočtový deficit 1,4 % z hrubého domáceho produktu. Pozrite si Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, hromadu ďalších krajín, kde sú fiškálne rozpočtové deficity vysoko nad 3 %, a kritizuje sa slovenská vláda. Nemecko bojuje a nevie sa dostať pod 3 % hranice rozpočtového deficitu, a má nízke úrokové sadzby. Takže problém je niekde inde a tkvie predovšetkým vo vysokej zaťaženosti veľkých komerčných bánk, ktoré potom majú vysokú tvorbu opravných položiek rezerv, pri veľmi nízkych maržiach vlastne vykazujú vysoké úrokové sadzby a na tejto vlne sa vezú aj pobočky zahraničných bánk, ktoré, samozrejme, profitujú z takýchto vysokých úrokových mier. Takže ďalej treba pokračovať v ozdravovaní veľkých komerčných bánk na Slovensku. Krok k tomu, žiaľbohu, aj s dosahom na daň z príjmov právnických osôb sme v roku 1997 urobili nezdaňovaním neinkasovaných sankčných úrokov.

    Pokiaľ ide o vzťah dlhodobého financovania štátneho dlhu, chcel by som ubezpečiť Národnú radu, že máme premyslený model dlhodobého financovania, že to je práve dôvod, prečo hľadáme buď dlhopisy s dlhodobejšou splatnosťou, alebo hľadáme úverovanie cez zahraničné finančné inštitúcie, kde sa nám darí dosahovať podmienky 7-ročných odkladov, splatnosť 10 až 15 rokov pri prijateľných úrokových sadzbách, čím rozkladáme dlhovú službu na pomerne dlhé obdobie a viaže sa to práve na životnosť a prínosnosť verejnej infraštruktúry, trebárs diaľnic, elektrární a podobne, pretože na úžitkoch z týchto diel sa budú podieľať dve-tri generácie. Na druhej strane aj na splácaní týchto diel sa musia podieľať dve-tri generácie.

    A ak sledujete, ako konštruujeme štátny rozpočet, každoročne doň vkladáme to, čo už bezprostredne musíme so systémom splácania diaľnic uhrádzať. Ak ste si všimli, na rok 1997 sme do rozpočtu navýšili fond cestného hospodárstva 1,4 miliardy a podobne budeme navyšovať cestný fond aj v ďalších rokoch tak, aby sme zachytávali tú vlnu alebo potrebu splácať už záväzky, ktoré z financovania cestnej siete na Slovensku vznikli. Takže je to pod kontrolou, je to režimované v dlhodobom horizonte.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, na záver len toľko, že nesporne štátny rozpočet je vždy kategóriou, ktorá je riziková, že máme za sebou len prvý kvartál s rizikami, ktoré sme ohraničili, v určitej primeranej miere sme ich pomenovali, naznačili sme aj východiská, ktoré sme primárne videli v tom období vo viazaní, v regulovaní výdavkov štátneho rozpočtu. Na druhej strane priebežne vláda prijíma rad operatívnych hospodárskych opatrení v oblasti zahraničnoobchodnej platobnej bilancie, v oblasti posilňovania príjmov štátneho rozpočtu, ďalšieho prehlbovania na výdavkovej strane štátneho rozpočtu a zefektívňovania spoločenskej spotreby a spotreby občanov. Takže v tomto zmysle sa, myslím si, zabezpečuje rovnovážny vývoj tak v oblasti hospodárskej situácie, ako aj v oblasti rozpočtovej situácie štátu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu podpredsedovi.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť, alebo pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k pripomienkam, ktoré tu odzneli.

    Vážený kolega, pán poslanec Dzurinda. Chcem vám úprimne povedať, že som od vás, a myslím aj táto snemovňa, už zvyknutý na podstatne kvalitnejšie vystúpenia. Váš narýchlo zoštylizovaný názor k čerpaniu rozpočtových prostriedkov za I. štvrťrok tohto roku nielenže nemal už známu iskru, ale mal aj mimoriadne veľa vecných nedostatkov. Rešpektujem skutočnosť, že sa u vás minimalizuje ochota a schopnosť počúvať druhých. Odporúčam vám, ak je to možné, aby ste si vypočuli zo záznamu v súvislosti so svojím vystúpením sám seba. Predovšetkým toto moje konštatovanie opieram o niekoľko otázok, ktoré by som vám chcel položiť.

    Prirodzene, že v oblasti sociálnej sféry existujú problémy, prirodzene, že s výstavbou diaľnic existujú problémy, prirodzene, že v bytovej výstavbe existujú problémy. Ale, vážený pán poslanec Dzurinda, koľko kilometrov diaľnic ste postavili, aký je podiel vašej vlády, v ktorej ste boli ministrom, na uspokojivých ekonomických výsledkoch, ako ste sa vy osobne pričinili a vláda, v ktorej ste sedeli, o zlepšenie sociálneho postavenia občanov Slovenska?

  • Čo ste konkrétne spravili na znovuobnovenie bytovej výstavby? Aké mechanizmy ste vymysleli na posilnenie a obnovenie financovania infraštruktúry?

    Vážený pán poslanec Dzurinda, v závere vášho vystúpenia bolo jasne formulované, že v tejto správe chýbajú akékoľvek riziká a kritický pohľad na čerpanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Nie je to len vaša neschopnosť správne čítať, ale je to aj vaša neschopnosť správne veci pochopiť a rovnako správne ich aj interpretovať.

    Dovolím si, vážený pán poslanec, citovať záver správy, ktorú teraz prerokúvame. "Vývojové tendencie v oblasti plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za obdobie prvého štvrťroka dokazujú, že sa zatiaľ vcelku zabezpečujú ciele rozpočtovej politiky vlády stanovené na tento rok. Výsledok rozpočtového hospodárenia za uplynulé obdobie možno hodnotiť pomerne priaznivo už aj z toho dôvodu, že dosiahnutý schodok štátneho rozpočtu vo výške 3,4 miliardy Sk je nižší v porovnaní s výsledkom dosiahnutým v rovnakom období minulého roku. I napriek priaznivým tendenciám dosiahnutý schodok treba hodnotiť opatrne, triezvo a nepreceňovať jeho význam."

    To je, prosím, koniec citátu, a bolo to predmetom pomerne dlhej diskusie v našom výbore, keď sme tento materiál prerokúvali. Ak sa dobre pamätám, diskusiu o tomto bode programu ste nepovažovali v našom výbore za dôležitú a, ako už dosť často býva zvykom, na rokovaní ste sa nezúčastnili.

    Pozerám teraz, či je tu kolegyňa, pani poslankyňa Schmögnerová. Chcel by som, pani poslankyňa, konštatovať, že dnes ste boli podstatne úspešnejšia ako včera, keď sme prerokúvali štátny záverečný účet za rok 1996, pretože počas vášho vystúpenia odišli presne štyria vaši poslanci. Ak by tí štyria poslanci odišli dnes, tak by z vášho poslaneckého klubu na vašom vystúpení nezostal celkom nikto.

    Ak by ste dovolili ešte... (hlasy v sále) Nie, nie som opitý, pán kolega, a na rozdiel od vás nezvyknem používať takéto invektívy.

  • Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré za I. štvrťrok v rozpočtovom hospodárení v Slovenskej republike nepochybne sú, chcem naozaj zdôrazniť, že boli predmetom diskusie v našom výbore pre financie, rozpočet a menu. Na rokovaní bol prítomný generálny riaditeľ sekcie pán Troják. Osobne som veľmi rád, že kritické pripomienky, ktoré odzneli v našom výbore, pán generálny riaditeľ interpretoval na ministerstve financií a mnohé z nich budú aj istým odrazom opatrení, ktoré vláda v súčasnom období pripravuje. Tí, ktorí boli prítomní na rokovaní výboru, vedia, že mimoriadne závažným problémom, o ktorom sa u nás vo výbore diskutovalo, je disparita medzi produktivitou práce alebo národohospodárskou produktivitou, ktorá nominálne vzrástla o 3,7 bodu, reálne o 2,9 bodu. Mzda však vzrástla nominálne o 14,6 % a reálne o 8,1 %. To bol bod, ktorému sme sa venovali veľmi dôkladne, a mám informáciu, a koniec koncov aj pán podpredseda vlády túto snemovňu informoval, že i v tomto smere vláda pripravuje efektívne opatrenia na zamedzenie takto sa vyvíjajúcej nerovnováhy medzi produktivitou práce a reálnou mzdou.

    Ak dovolíte, pokiaľ teda boli námietky, že nehovorím k veci, hovoria to predovšetkým tí, ktorí tvrdia, že táto snemovňa je miestom, kde možno hovoriť aj o politike a možno hovoriť aj o ekonomike cez politiku.

    Chcem naozaj zdôrazniť, že problémy v súvislosti so správou, ktorú dnes prerokúvame, aj my poslanci vládnej koalície berieme veľmi vážne a rovnako k týmto problémom budeme pristupovať aj v budúcom období. Chcem ale zdôrazniť skutočnosť, že nie sme ochotní prijímať také formulácie, že vy ste schválili takýto rozpočet, vy ste za takýto rozpočet zodpovední. Zodpovednosť za to máme, ale tie formulácie sú podľa môjho názoru nie celkom náležité. Ak mám teda na takéto formulácie reagovať, musím jednoznačne povedať, že áno, máme túto zodpovednosť, lebo sme ju získali prostredníctvom mandátu v riadnych parlamentných voľbách. Tí, ktorí to takto formulujete, ste tento mandát nedostali, pretože ste stratili túto schopnosť vo väzbe na historické skúsenosti aj vo väzbe na súčasnú politiku, ktorú v tomto období realizujete.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prosím, pán spoločný spravodajca, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Myslím si, že v rozprave neboli žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy, takže môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu o uznesení, ktoré páni poslanci a poslankyne majú pred sebou. Treba, aby pán spoločný spravodajca čítal uznesenie?

  • Hlasy v sále.

  • Myslím si, že nie. Každý ho má pred sebou. Takže môžeme hneď hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uznesení k správe.

  • Výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením odporúča toto uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem teda konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997.

    Ďakujem pánu podpredsedovi aj pánu spravodajcovi, aj vám, páni poslanci.

  • Prejdeme hneď k sedemnástemu bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    V tomto prípade ide o zmluvu, teda odpadá forma prvého čítania.

    Návrh ste dostali ako tlač 645. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 645a, ktorej súčasťou je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Tento návrh vlády uvedie znovu podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    so Švajčiarskou konfederáciou sa doposiaľ neuzatvorila zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia. V snahe zmluvne upraviť vzťahy v oblasti medzinárodného zdanenia a prispôsobiť sa novým podmienkam sa obe krajiny rozhodli podpísať zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia.

    Uzatvorenie zmluvy a jej vykonávanie prispeje k prehĺbeniu hospodárskej spolupráce so Švajčiarskom a k rozvoju vzájomných obchodných vzťahov. Zmluva je vypracovaná na základe vzorovej zmluvy OECD a jej ustanovenia sú obvykle pri dojednávaní podobných medzinárodných daňových zmlúv.

    Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu. Zmluva by mala podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných štátov a jej využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie rozdelenie práva na daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty.

    Dvojaké zdanenie je nežiaduce, pretože neúmerne daňovo zaťažuje fyzické a právnické osoby. Ide predovšetkým o príjmy z vykonávania stavebných, montážnych a iných činností, z využívania patentov a iných priemyselných práv, technických znalostí, skúseností výrobno-technických poznatkov, z úrokov majetkových účastí, z výrobnej a technickej kooperácie a z iných zdrojov.

    Dvojaké zdanenie postihuje tiež príjmy z využívania autorských práv k literárnym, umeleckým, vedeckým dielam, príjmy výkonných umelcov. Táto zmluva teda sleduje elimináciu dvojakého zdanenia na jednej strane, ale aj vzájomnú spoluprácu týchto krajín pri daňových únikoch na strane druhej. Princíp zdaňovania nehnuteľného majetku a príjmov z jeho užívania ostáva zachovaný, t. j. majetok sa zdaňuje tam, kde sa nachádza.

    Celkový prínos vyplývajúci z uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce oboch štátov.

    Zmluva sa predkladá pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky na odsúhlasenie Národnej rade, pretože odlišne upravuje daňové povinnosti organizácií a občanov ako ustanovenia daňových zákonov zmluvných štátov. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom systéme Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané, s výnimkou Dohody medzi Československou socialistickou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o vzájomnom oslobodení leteckých podnikov od zdanenia, ktorá sa ukončí dátumom nadobudnutia platnosti tejto navrhovanej zmluvy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Takisto aj v tomto bode programu určil gestorský výbor za spravodajcu jeho predsedu pána Maxona. Preto ho prosím, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania vo výbore.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1557 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí, vyslovil s ňou súhlas a odporučil Národnej rade so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku vysloviť súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady predloženú zmluvu prerokoval, vyslovil s ňou súhlas a odporučil Národnej rade s touto zmluvou rovnako vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 19. júna, vyslovil s ňou súhlas a odporučil Národnej rade s touto zmluvou vysloviť súhlas. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 443 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor určil za spoločného spravodajcu mňa a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasťou tlače číslo 645a, vážené dámy, vážení páni, je i návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s touto zmluvou.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som od vás do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási z pléna do rozpravy.

    Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a končím nezačatú rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pán spoločný spravodajca asi tiež nie. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte v tlači 645a pod číslom 667/1997.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme predmetné uznesenie prijali.

    Ďakujem, pán podpredseda, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    osemnástym bodom programu je

    návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996.

    Podľa § 42 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, o financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov účtovnú závierku a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 674 a spoločnú správu výborov ako tlač 674a. Súčasťou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Tento návrh uvedie predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Štefan Zelník. Súhlas na jeho vystúpenie sme dali pri schvaľovaní programu.

    Prosím pána Štefana Zelníka, aby nám správu predniesol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Všeobecná zdravotná poisťovňa v súlade s § 42 ods. 6 zákona Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne predkladá na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení za rok 1996.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa končila rok 1995 s deficitom finančných prostriedkov vo výške 1,8 mld. Sk a so záväzkami vo výške 2,9 mld. Sk, s ktorými sa mala vyrovnať v roku 1996. Časť z nich vo výške 855,4 mil. Sk sa viazala ešte na deficit Národnej poisťovne za rok 1994 a vyrovnala sa až v januári 1996 po uvoľnení zo štátneho rozpočtu. Zostalo teda vyrovnať sa so záväzkami z roku 1995 vo výške okolo 2,1 mld. Sk. Okrem toho mala Všeobecná zdravotná poisťovňa povinnosť začať v roku 1996 postupne splácať návratnú finančnú výpomoc, ktorá sa jej poskytla zo štátneho rozpočtu v sume 645,8 mil. Sk ešte v novembri 1995. Výška splátok mala v tomto roku tvoriť sumu 430,5 mil. Sk. Neskôr na žiadosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne povolilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky odklad jednej splátky do roku 1997, čím sa znížili splátky z pôvodných 430,5 mil. Sk na 215,2 mil. Sk.

    S týmito záväzkami vstupovala Všeobecná zdravotná poisťovňa do roku 1996. Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 1996 i pri výraznom úbytku svojich poistencov okolo 1,5 mil. poskytovala svoje služby v priemere 65 % obyvateľstva Slovenskej republiky, t. j. okolo 3,5 mil. poistencom. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych poistencov Slovenskej republiky bolo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni poistených 41 % a z poistencov štátu a Fondu zamestnanosti bolo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni poistených 59 %, v ostatných poisťovniach 41 %.

    Tieto údaje o počtoch poistencov sú údajmi oficiálne vykazovanými v rámci prerozdeľovacieho procesu roku 1996. Pri zavedení systému prerozdeľovania poistného sa na základe dohody medzi zdravotnými poisťovňami, ktoré sa zriadili v tom čase, používal pri zúčtovaní poistného plateného štátom a Fondom zamestnanosti v súlade s platnými výnosmi Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky postup, podľa ktorého sa stanovil počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne odpočtom poistencov iných poisťovní od počtu obyvateľov Slovenskej republiky.

    V jednotlivých kategóriách poistencov sa postupovalo analogicky v súlade so štatistickými údajmi za Slovenskú republiku. Tento postup sa používal do konca roka 1996. Údaje o počte poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne z vlastného registra tak boli odlišné od údajov, ktoré sa používali v prerozdeľovaní, pričom odchýlka v priebehu roka s rastom počtu poisťovní a ich poistencov postupne narastala, keďže kontrolovateľnosť údajov v registroch poisťovní bola bez existencie centrálneho registra prakticky nemožná. Vlastný register poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne vykazuje k 31. 12. 1996 počet poistencov 3 163 404, čo je o 347 338 poistencov viac, než je oficiálny údaj hlásený do prerozdelenia. Priemerný stav poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 1996 bol podľa týchto údajov 3 834 030 poistencov. Z hľadiska finančných prostriedkov zdravotných poisťovní sa všetky diskrepancie v registroch poisťovní riešili jednoznačne na úkor Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Celkové zdroje financovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 1996 dosiahli výšku 26 413,4 mil. Sk, z toho zostatok z predchádzajúceho roku predstavoval sumu 233,9 mil. Sk a príjmy v roku 1996 boli vo výške 26 179,5 mil. Sk. V prepočte na jedného registrovaného poistenca dosiahli mesačné príjmy v roku 1996 výšku 569 Sk.

    Priaznivý vývoj príjmov sa zaznamenal v tých príjmoch, ktoré zabezpečovala Všeobecná zdravotná poisťovňa vlastnou činnosťou, a to predovšetkým výber poistného, ktorý bol vo výške 20 941,8 mil. Sk, z toho ekonomicky aktívnych poistencov 12 963,4 mil. Sk. Z výberu poistného za ekonomicky aktívnych poistencov v roku 1996 Všeobecná zdravotná poisťovňa získala v porovnaní s rozpočtom viac o 908,6 mil. Sk, čo tvorí 107,5 % rozpočtu. Na priaznivý výber poistného mala vplyv vyššia priemerná mzda platiteľov poistného, ako predpokladal rozpočet, a dosiahnutá úspešnosť výberu poistného 95,1 %, čo je o 2,1 % viac, ako predpokladal rozpočet.

    Nezanedbateľný vplyv na dobré výsledky vo výbere poistného mala výrazná aktivita pobočiek v kontrolnej činnosti u platiteľov poistného, ako i vymáhanie dlžného poistného. Za rok 1996 sa vykonalo 6 106 kontrol platiteľov poistného, u ktorých sa skontrolovalo 428 733 poistencov. Ako poistné za poistencov štátu a Fondu zamestnanosti Všeobecná zdravotná poisťovňa získala o 1 507,7 mil. menej, ako predpokladal rozpočet, čo tvorí 84,1 % rozpočtu. Neplnenie rozpočtu v tejto časti príjmov spôsobil jednak vyšší úbytok poistencov štátu a Fondu zamestnanosti, než sa predpokladal pri predkladaní rozpočtu na rok 1996, a jednak ten fakt, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pri uplatňovaní postupov v prerozdeľovaní poistného nedostávala príjmy za celú skupinu poistencov štátu a Fondu zamestnanosti, ktorú viedla vo svojich registroch, ale len za tú, ktorá sa vypočítala odpočtom poistencov ostatných poisťovní od štatistických údajov za Slovenskú republiku.

    Celkové príjmy z poistného sa naplnili na 97 % rozpočtu. Na druhej strane príjmy získané v rámci solidarity zdravotných poisťovní z osobitného účtu prerozdelenia sa naplnili iba na 85 % rozpočtu, teda do výšky 3 916,8 mil. Sk. Zdroje financovania v roku 1996 vo výške 26 413,4 mil. Sk sa prerozdelili do jednotlivých fondov poisťovní, v rámci ktorých sa použili na vyrovnanie záväzkov predošlých rokov a na služby realizované v roku 1996. Celkové použitie fondov za rok 1996 dosiahlo výšku 27 209,3 mil. Sk, čo je o 795,5 mil. Sk viac, ako boli dostupné zdroje financovania.

    Podľa jednotlivých fondov bolo ich použitie vo vzťahu k zdrojom nasledovné: v základnom fonde sa prekročili zdroje o 1 126,5 mil. Sk, v správnom fonde sa dosiahla úspora 18,4 mil. Sk, v účelovom fonde sa dosiahla úspora 8 mil. Sk. Prostriedky rezervného fondu a zostatky na príjmových účtoch poisťovne sa použili na krytie prekročenia základného fondu. V prepočte na jedného registrovaného poistenca predstavovali priemerné mesačné náklady na služby v rámci jednotlivých fondov tieto čiastky: v základnom fonde 563 Sk, v správnom fonde 21 Sk, v účelovom fonde 2 Sk.

    Základný fond v celkovej výške 25 926,3 mil. Sk sa v roku 1996 použil najmä na vyrovnanie záväzkov za služby realizované v predošlých rokoch, liečivá, zdravotnícke pomôcky a výkony, a to za rok 1994 vo výške 855,443 mil. Sk a za rok 1995 vo výške 2 015,335 mil. Sk, za služby realizované v roku 1996 vo výške 22 713,63 mil. Sk, z toho liečivá a zdravotnícke pomôcky predstavujú 6 682,788 mil. Sk, výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti 15 646,161 mil. Sk, liečenie v zahraničí 86,618 mil. Sk, letecká záchranná služba 30,859 mil. Sk, kúpeľná starostlivosť 251,408 mil. Sk, ostatné úhrady 11,833 mil. Sk, poplatky základnému fondu 3,396 mil. Sk.

    Z rozhodujúcich položiek uvediem: V prepočte na jedného poistenca dosiahli náklady na liečivá a zdravotnícke pomôcky výšku 145 Sk mesačne, keď v porovnaní s rokom 1995 sa náklady na lieky zvýšili asi o 20 % najmä v dôsledku rastúcich cien liekov a zmeny terapeutických režimov, keď sa volia novšie a finančne náročnejšie lieky, a náklady na zdravotnícke pomôcky vzrástli o 6,5 %. Vo výkonoch sa realizovali služby v prepočte na jedného poistenca vo výške 340 Sk mesačne. I keď Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 1996 zvýšila cenu bodu o 40 %, cenu ošetrovacieho dňa k 1. 1. 1996 o 11 % a v priebehu roka o ďalších 10 %, ceny, za ktoré uhrádzala výkony, boli v roku 1996 nižšie ako v ostatných zdravotných poisťovniach v priemere o 5 %.

    Tento postup musela uplatňovať Všeobecná zdravotná poisťovňa len preto, aby sa mohla vyrovnať so zadlženosťou z predchádzajúcich rokov. V rozhodujúcej miere vyvolal tento postup negatívny postoj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorý sa neraz pričinil o výrazný odlev poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne do iných poisťovní. Z prostriedkov základného fondu sa poskytli ešte preddavky na január 1997 na výkony a kúpele vo výške okolo 289 mil. Sk a uhradila sa časť splátky návratnej finančnej výpomoci vo výške 53 mil. Sk.

    Správny fond sa použil v celkovej výške 977,8 mil. Sk. Použitie správneho fondu predstavuje 98,2 % zákonom povoleného čerpania. Neprekračuje vytvorené zdroje a vykázala sa úspora 18,4 mil. Sk.

    Použitie účelového fondu v roku 1996 sa vykázalo vo výške 96,6 mil. Sk. V tomto roku Všeobecná zdravotná poisťovňa po vzájomnej konzultácii s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky pokračovala vo financovaní náročných medicínskych projektov, ako sú:

    1. transplantačné projekty, a to transplantácia kostnej drene, transplantácia obličiek, transplantácia rohoviek a rohovková banka,

    2. projekt kochlárnych implantátov,

    3. detská speleoterapia,

    4. liečba pacientov s infekciou HIV, 5. oblasť genetiky, genetických vyšetrení,

    6. projekt dlhodobej domácej oxygenoterapie.

    V použití rezervného fondu sa vykazuje 208,6 mil. Sk. Ide iba o úhrady do štátneho rozpočtu, t. j. odvod poistného za rok 1993 vo výške 46,3 mil. Sk, a úhradu časti splátky finančnej výpomoci vo výške 162,3 mil. Sk. Ďalšiu časť prostriedkov rezervného fondu použila Všeobecná zdravotná poisťovňa na vykrytie neuhradených faktúr za liečivá a zdravotnícke pomôcky vo výške 175,2 mil. Sk. Čerpanie týchto prostriedkov sa vykázalo v použití základného fondu.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa v priebehu roka 1996 neuhrádzala žiadne výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec zákona o Liečebnom poriadku, pretože jej to ustanovenia zákona neumožňovali.

    Hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne s prostriedkami zdravotného poistenia v roku 1996 sa skončilo bilančným schodkom vo výške 795,5 mil. Sk. Výnosová záverečná bilancia vyplýva jednoznačne z toho, že finančné prostriedky roku 1996 sa nepoužili v celej šírke iba na služby realizované v tomto roku, ale že časť z nich sa použila na vyrovnanie záväzkov predošlých rokov a splatenie časti návratnej finančnej výpomoci. V porovnaní s bilanciou hospodárenia roku 1995, ktoré sa skončilo so schodkom 1 839,4 mil. Sk, možno schodok roku 1996 hodnotiť pozitívne, pretože sa výrazne znížila zadlženosť voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

    Priaznivá bilancia sa dosiahla najmä úspešnosťou výberu poistného, zvýšenou aktivitou v oblasti kontroly a vymáhania poistného a taktiež úsporami vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť v nadväznosti najmä na revíznu a kontrolnú činnosť.

    Na druhej strane nižšia úroveň cien zdravotníckych výkonov Všeobecnej zdravotnej poisťovne v priemere o 5 % v porovnaní s inými zdravotnými poisťovňami mala negatívny ohlas u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a v nemalej miere ovplyvnila úbytok poistencov. Ak by nebola Všeobecná zdravotná poisťovňa nútená riešiť z vlastných zdrojov záväzky roku 1995, mohla zvýšiť ceny výkonov na porovnateľnú úroveň, a tým nielen zabrániť citeľnému úbytku poistencov, ale dosiahnuť aj vyrovnanú bilanciu daného roku.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996 prerokovala správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne na svojom zasadnutí dňa 16. 5. 1997 a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu predsedovi správnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996, tlač 674. Návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1494 zo 7. 4. 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 13. 6. 1997.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý predložil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený materiál 12. 6. 1977 a vyslovil s účtovnou závierkou a správou o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996 súhlas s tým, že schodok v jej hospodárení dosiahol výšku 795,895 mil. Sk. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky účtovnú závierku a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996 v predloženej podobe schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predložený materiál 11. 6. 1997. Výbor s predloženým návrhom účtovnej závierky a so správou o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996 vyslovil súhlas. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť účtovnú závierku a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996 s tým, že poisťovňa vykazuje príjmy, tvorbu fondov vo výške 26 413,441 miliónov, výdavky, použitie fondov vo výške 27,209 miliardy Sk a schodok vo výške 795,895 mil. Sk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku ani z klubov, ani od jednotlivých poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Konštatujem, že do rozpravy sa hlási pán poslanec Šagát, pán poslanec Oravec a pán poslanec Baránik. Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Šagáta, aby predniesol svoje pripomienky a návrhy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k návrhu účtovnej závierky o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dalo by sa povedať, že závierka je optimistická, pretože deficit poisťovne za rok 1996 je na úrovni necelých 800 mil. Sk, čo v protiklade s deficitom v roku 1995, keď to bolo 1,8 miliardy, je určite v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne a mohlo by to budiť dojem, že vo financovaní zdravotníctva sme prekročili ťažkosti alebo že ide k lepším časom.

    V tejto súvislosti mi dovoľte upozorniť na vývoj financovania zdravotníctva nielen z pohľadu závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale z pohľadu financovania aj ostatnými zdravotnými poisťovňami. Možno konštatovať, že v júni 1997 je systém financovania zdravotníctva prostredníctvom zdravotných poisťovní tak vážne narušený, že ak sa neurobia akútne opatrenia, tak sa to s financovaním do konca roku môže skončiť veľmi zle. Hovorím to nie preto, že chcem strašiť túto snemovňu, ale chcem vám len pripomenúť, že sa podieľame na tomto stave my poslanci tejto Národnej rady predovšetkým našimi nekvalifikovanými zásahmi do zákona číslo 273 o zdravotnom poistení. Od jeho prijatia v roku 1994 sme urobili dve novely, ktoré sa ukázali ako absolútne nekvalifikované a poriadne nepripravené.

    Ak chcete k tomuto argumenty okrem toho, ktorý som uviedol na začiatku, že systém je na pokraji nesolventnosti, že systém zdravotného poistenia je v situácii, keď nedokáže kryť potreby poskytovateľov, pozrite si, aké mali novely dosah na fungovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tie dve novely sa týkali predovšetkým prerozdeľovacieho mechanizmu, týkali sa koeficientu na platby pre občanov nad 60 rokov a týkali sa predovšetkým limitov na počet poistencov.

    Ako môže dobre fungovať poisťovňa, ktorá v priebehu roka dosiahne takéto obrovské štrukturálne zmeny v počte poistencov? Na tretej strane sa uvádza, že ekonomicky aktívni poistenci sa znížili v percentách o 44,2 %. Ak sa to stane v priebehu jedného roka, tak si viete predstaviť, ako asi mohli skončiť všetky predpoklady výberu a všetky predpoklady finančného plánu. Chcem preto upozorniť, aby sme, prosím vás pekne, skutočne vstupovali do noviel zákona 273 na základe starostlivej kalkulácie. Ako iste viete, týmito novelami nielenže Všeobecná zdravotná poisťovňa mala veľmi silnú štrukturálnu zmenu, ale došlo de facto k boju poisťovne o poistenca s vyslovene nekalými praktikami, ktoré sa končili podaniami orgánom činným v trestnom konaní. Na to, keď sme upozorňovali, že to nebudú dobré novely, tu nikto nereagoval.

    Takisto sme ostro vystupovali, keď dochádzalo k zmene prerozdeľovacieho mechanizmu na 60 ku 40, na 80 ku 20, na 75 ku 25, ako je to tento rok. Upozorňovali sme na to, čo urobí prerozdeľovací mechanizmus v poisťovacom systéme, že zlepší bilanciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zhorší bilancie všetkých ostatných poisťovní, pretože nikto tu jasne nedefinoval ani v štátnom rozpočte za ostatné roky, koľko zdrojov potrebuje zdravotníctvo. Vieme len to, koľko dostane zdrojov, ale musíme vedieť kvantifikovať, koľko zdrojov potrebuje sieť bezprostredne v tom rozsahu, v ktorom je dnes postavená. Takže ak by som sa chcel vyjadriť k záveru hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, z jej pohľadu je to iste zlepšenie, z pohľadu globálneho fungovania financovania zdravotníctva to je len prenesenie dlhov z jednej poisťovne do poisťovní druhých a neriešenie systému fungovania, systému financovania zdravotnej starostlivosti.

    Úloha štátu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej zabezpečení je nezastupiteľná. Ale keď si pozriete v správe, koľko platí štát za svojich poistencov a koľko bol v priemere príjem na poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tak vidíte diametrálny rozdiel a pošliapanie solidarity, ktoré štát permanentne niekoľko rokov robí tým, že si odvody zo štátneho rozpočtu reguluje podľa toho, ako mu to vyhovuje a zákon číslo 273 sa od počiatku tvrdo mení zákonom o štátnom rozpočte. Ak štát v roku 1996 dával priemerne 269 korún na poistenca, povedzte mi, pri dnešných vstupoch, ktoré sú na úrovni cien západnej Európy, kto môže zabezpečiť za 269 korún adekvátnu zdravotnícku starostlivosť na úrovni doby, na úrovni poznania? Skutočne takého medicínskeho kuchára asi niet.

    Čo je oveľa horšie, je to, že zákonom o štátnom rozpočte, vstupujúc do zákona 273, vlastne ovplyvňujeme transformáciu systému. A ak si predsa len niekto uvedomí, že sme sa chceli v transformácii posunúť tak, aby sa predovšetkým posilňovala primárna starostlivosť, aby sme zhumanizovali medicínu, aby sme ju preniesli domov, aby sme teda posilňovali prostriedky na financovanie primárnej sféry a postupne redukovali nadbytočné kapacity lôžkovej, to sa v tomto rozpočte vôbec neodrazilo. Ak si pozriete stranu 13, kde sú výdavky, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa vydáva na ambulantnú starostlivosť, primárnu starostlivosť v rokoch 1995 a 1996, tak vidíte, že boli prakticky zhodné 18 % a 45 % na lôžkovú. Za dva roky sa v základnom transformačnom kroku, ktorý nielen zhumanizuje, ale aj zekonomizuje zdravotníctvo, zníži výdavky tým, že presunieme starostlivosť do primárnej starostlivosti, neudialo nič. A nový zákon o Liečebnom poriadku tento stav starostlivo stabilizuje najmenej na dva roky, pretože bude svojou konštrukciou taký, že to nebude možné, len nejakými novelami, ktoré majú svoje, samozrejme, legislatívne pokračovania a sú pre zdravotníctvo málo flexibilné a pružné.

    Keď sa pozriete na lieky, konštatuje sa, že vzostup bol o 20 %. Čo ale chýba v tejto správe, je to, že stále nevieme oddeliť od lôžkodňa náklady na špeciálny zdravotnícky materiál, aby sme vedeli posúdiť, aké sú trendy v tejto položke, pretože lieky a špeciálny zdravotnícky materiál tvoria významnú položku a jej regulácii by sme mali venovať skutočne veľmi významnú pozornosť.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa na rok 1996 dostala 5 % prostriedkov pre správny fond, čo je takmer 1 mld. korún. Oproti roku 1995 je to viac pre správny fond takmer o 300 miliónov, teda 270 - to sú detaily. Očakávalo by sa, že jednu miliardu využije Všeobecná zdravotná poisťovňa na vybudovanie svojej infraštruktúry tak, aby fungovala skutočne ako organizácia schopná konkurencie s inými poisťovňami.

    Zo signálov, ktoré máme a môžeme doložiť, žiaľbohu, neviem, ako sa tieto peniaze použili. Chybou celej správy je to, že síce hovorí, aké boli vstupy a výdavky, ale o hospodárnosti použitia sa tam nedočítate. Máme signály z veľkých pobočiek, že hardvérové a softvérové vybavenie je na hrane schopnosti tieto veci riešiť. Netreba sa usmievať, mám list, pán poslanec Oravec, ak by ste chceli vedieť, kde to máme, ale aby nedošlo k nejakým perzekúciám, toho riaditeľa nebudem teraz uvádzať. Pôjdeme sa do tej poisťovne pozrieť, je to skutočne pravda a môžem to doložiť.

    Ak si pozriete použitie tejto takmer miliardy korún, tak si všimnite, že podstatne menšia suma sa použila na budovanie infraštruktúry a väčšia časť sa použila na osobné výdavky. Čo to je? Teda o hospodárnosti prostriedkov ťažko sa možno niečo zo správy dozvedieť. Chcem sa opýtať, a to je moja jediná otázka, pretože tieto veci pravdepodobne na tomto pléne nie je čas rozoberať, ale chcem sa len opýtať, ako bolo možné do tejto správy napísať, že hodnotu bodu ste v priebehu roka upravovali o 40 %. Túto otázku som položil aj vo výbore, ale nedostal som na ňu odpoveď. U vás bola hodnota bodu 27 halierov a uvádzate, že vzrástol o 40 %. Neviem o tom, že by tam bol takýto vzostup.

    Na záver mi dovoľte upozorniť na jednu vážnu vec. Takmer dva roky upozorňujeme na to, že nevieme posúdiť a porovnať hospodárenie jednotlivých zdravotných poisťovní a žiadame, aby ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom financií vypracovalo jednotnú účtovnú osnovu na vykazovanie výdavkov, príjmov, aby sme vedeli posúdiť, aké sú skutočné zdroje, aký je cash flow týchto organizácií, týchto inštitúcií. Zdá sa, že niečo sa už chystá, ale je to veľmi neskoro, a musím povedať, že sen, skutočne sen ministerstva zdravotníctva, že poisťovne majú na svojich účtoch 2 až 3 mld. korún, z ktorých sa budú zvyšovať platy, sa rozplynul. Tento týždeň, keď som sa zúčastnil na stretnutí poisťovní s ministerstvom zdravotníctva, žiadnu argumentáciu ministerstvo zdravotníctva ani ministerstvo financií o tom nepredložilo, aby presvedčilo poisťovne a dokázalo, že tie peniaze na účtoch sú.

    A teda, nehnevajte sa, vážená snemovňa, ako sa naplní nariadenie vlády o zvyšovaní platov, keď poisťovne, iné než Všeobecná zdravotná poisťovňa, nemajú zdroje? Nariadenie vstúpilo do platnosti, pravdepodobne sa realizuje, mám taký dojem, že to môže ísť aj na úkor prostriedkov na prevádzku zdravotníckych zariadení, liekov atď. A toto iste nebol zámer, aby sme ešte redukovali prostriedky na bezprostrednú liečbu.

    Dovoľte mi, aby som napriek všetkým kritickým poznámkam na záver povedal, že za posledné dva roky Všeobecná zdravotná poisťovňa urobila významný krok vpred vo svojej organizácii práce, vo svojom budovaní infraštruktúry, ale mnohé veci, ktoré som jej tu vytýkal, spôsobuje zákonodarný zbor tým, že pripravuje zákony, ktoré deformujú nielen jej činnosť, ale aj činnosť ostatných poisťovní. A ak ďalej budeme takto pokračovať, skončíme pravdepodobne opäť vo financovaní zdravotníctva zo štátneho rozpočtu, lebo inakšie to nebudeme vedieť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Kým vystúpi pán poslanec Baránik, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Garai a potom pán poslanec Oravec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som zareagovať na kolegu, pána poslanca Šagáta.

    Pán poslanec Šagát, v mnohých prípadoch súhlasím s tým, čo ste povedali. Skutočne máte pravdu, len by som potreboval ujasniť si niektoré veci a nazvať veci pravým menom. Vieme, akými reformami prešla a v akej situácii bola Všeobecná zdravotná poisťovňa pred rokom 1996, čo sa udialo a od toho času čo všetko táto poisťovňa urobila. Pred ľuďmi, ktorí v tejto poisťovni pracujú, v skutočnosti dávam klobúk dolu. Ale málo ste sa zmienili o takých poisťovniach, ako je Apollo a ďalšie iné poisťovne, ktoré dnes už znovu krachujú a majú desiatky miliónov dlžoby voči zdravotníctvu. Ani jedným slovom ste sa ako lekár k týmto subjektom nevyjadrili. Práve tieto subjekty sú tie, ktoré likvidujú, doslova likvidujú zdravotníctvo. Ako lekár by ste to mali vedieť.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Kolesárová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Chcela by som povedať, že s mnohými argumentmi pána docenta Šagáta možno iba súhlasiť a pri tvorbe štátneho rozpočtu som aj sama poukazovala na potrebu iného prerozdeľovacieho mechanizmu. Na druhej strane chcem ale povedať, že sme v etape hľadania optimálneho systému pluralitného poistenia, a pritom sa ani nemožno čudovať, ak vzniknú problémy, a ak si všimneme, účelovo sa správajú rovnako poisťovne a rovnako aj zdravotnícke zariadenia. Na rozdiel od pána docenta Šagáta si však nemyslím, že situácia je neriešiteľná a že na riešenie problémov je neskoro. Myslím si, že súčasné rokovanie ministra spolu s poisťovňami speje k veľmi priaznivým výsledkom. Napokon o tom, že situácia sa dá riešiť, hovoril jednak pán prezident Eduard Kováč, citujem, teda hovorím to podľa článku v Pravde, a rovnako aj predsedovia správnych rád iných poisťovní.

    Ďakujem.

  • Takže v rámci rozpravy vystúpi pán poslanec Oravec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa najprv vyjadril k vystúpeniu pána Šagáta a potom pristúpim k svojmu vystúpeniu.

    Podľa mňa pán Šagát už pomaly tretí rok stále straší našu snemovňu tým, že nám zdravotníctvo padne, že sa nám zdravotníctvo rozsype a v zdravotníctve nie je dostatok finančných prostriedkov. Jedine s tým posledným a tretím môžem súhlasiť, že v zdravotníctve nie je dostatok finančných prostriedkov, ale robíme všetko preto, a robí to aj vláda tejto republiky, aby zdravotníctvo nepadlo, aby nám zdravotníctvo fungovalo a za tieto tri roky sme to aj ukázali, že doteraz zdravotníctvo nepadlo a funguje. Každý jeden občan našej republiky bol ošetrený a nikto nezomrel na základe toho, že by nebol ošetrený pre nedostatok finančných prostriedkov v našej republike. A čo sa týka toho, že pán Šagát tvrdí, že ostatné poisťovne nemajú finančné prostriedky kvôli tomu, že sa zmenil prerozdeľovací pomer 60 na 40 ku 80 na 20, musím povedať, že nám to ukázal vývoj financovania v roku 1995, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila so schodkom 2 mld. Sk, ale ostatné poisťovne mali na svojich účtoch tie 2 mld. Sk, ktoré chýbali Všeobecnej zdravotnej poisťovni a chýbali svojím spôsobom aj zdravotníckym zariadeniam.

    Vážení kolegovia, aj keď patrím, na rozdiel od pána Šagáta, k zástancom prirodzeného monopolu v povinnom zdravotnom poistení, s potešením musím konštatovať, že výsledky hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996 v konkurenčnom prostredí ukazujú životaschopnosť tejto organizácie, zdokonaľovanie jej produktivity a kvality služieb. V tomto roku sa aj pri značnom poklese počtu poistencov dokázala vyrovnať s významnou časťou dlhov a problémov, ktoré zdedila a ktoré nezavinila. Zlepšila svoju reputáciu u poskytovateľov zdravotníckych služieb, ktorí v nej vidia spoľahlivého a dôveryhodného partnera, ochotného načúvať a riešiť opodstatnené požiadavky a plniť dohodnuté zmluvné podmienky. Zlepšila aj služby poistencom, vyškolila svojich pracovníkov v správaní ku klientom. Rozšírila sieť pracovísk tak, že sú dostupné v každom okresnom meste v súlade s novým územnosprávnym členením.

    V uplynulom období sme často počuli vyhlásenia o efektívnosti iných menších poisťovní. Je podľa vás efektívnejšie vykonávanie rovnakej činnosti s väčšími nákladmi alebo naopak? Problém je, že zatiaľ čo efektívnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne sme schopní posudzovať, pretože jej výsledky pravidelne hodnotíme v parlamente, nedá sa to tak jednoducho zistiť v iných poisťovniach. Chcel by som sa tu pozastaviť a povedať, že zákon číslo 273/1994 sa prijal za ministrovania pána ministra Šagáta a tam bolo veľa chýb, ktoré sme museli naprávať, ale jednu sme nenapravili, a to bola tá, že ostatné poisťovne nepredkladajú svoje účtovné závierky a svoje rozpočty do parlamentu. Máme systém verejného zdravotného poistenia. Ak počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne je niečo nad 50 %, je v poriadku, že schvaľujeme výsledky hospodárenia len tejto inštitúcie a ďalších takmer 50 % verejných zdrojov nás nezaujíma? Nemali by sme dokonca viac dohliadať na nakladanie s verejnými zdrojmi v inštitúciách, ktoré mnohí označujú ako súkromné? Aby sme vedeli, pán Šagát, či sú tam nejaké zdroje, alebo nie sú, ako hospodária ostatné poisťovne.

    V súvislosti s pripravovanou novelou zákona o zdravotnom poistení by sa dalo hovoriť o mnohých ďalších otázkach na riešenie, avšak dnes, keď prerokúvame účtovnú závierku a výsledky hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, chcel som upozorniť práve na nezrovnalosť, ktorá je podľa môjho názoru pozostatkom z obdobia, keď ešte nebola pluralita poisťovní vo verejnom povinnom zdravotnom poistení.

    Ináč som privítal návrh zákona, ktorý zlučuje tri poisťovne - vojenskú, poisťovňu ministerstva vnútra a železničiarsku poisťovňu, a to najmä z toho dôvodu, že je tam už paragraf, ktorý jednoznačne ukladá novej poisťovni, ktorá vznikne zlúčením týchto troch poisťovní, predkladať účtovnú závierku a rozpočet do parlamentu, čiže o ďalšom percente poistencov a o týchto verejných nákladoch budeme mať prehľad. Čiže pevne verím, že po prijatí novely zákona 273, ktorá nepochybne bude, lebo je potrebná, lebo sa prijal taký nedôkladný zákon, ktorého tvorcom ste vy, pán poslanec Šagát, dúfam, že aj všetky ostatné súkromné poisťovne budú predkladať svoje rozpočty a závierky do parlamentu.

    Ešte na záver mi dovoľte, aby som odporučil, aby snemovňa odsúhlasila účtovnú závierku a výsledky hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Do rozpravy sa ešte prihlásil pán poslanec Baránik, s faktickou poznámkou medzitým vystúpi pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    prvá otázka je na pána poslanca, či odporúčanie na odsúhlasenie dáva ako člen správnej rady tejto poisťovne, alebo ako poslanec Národnej rady. Je to mimoriadne zaujímavé, keď člen správnej rady príde obhajovať svoj vlastný rozpočet na toto plénum. Pán poslanec, keby som bol vo vašej pozícii, tak vôbec nevystúpim, ale to nie je dôležité.

    Po druhé, keby ste boli trošku informovaný o činnosti výboru pre zdravotníctvo, o tom by ste sa mohli informovať, tak by ste zistili, že tento výbor požiadal ministerstvo financií o vypracovanie jednotnej metodiky tak, aby sa vo výbore mohli vykázať jednotné výsledky všetkých zdravotných poisťovní. Vaša požiadavka a nezmysly o tom, že zákon 273 nie je dokonalý, je nezmyselná, pretože hlavná prekážka je ministerstvo financií, ktoré prikázalo, resp. svojím postupom dáva inak vykazovať ostatným poisťovniam ako Všeobecnej zdravotnej poisťovni, takže dostávajú sa neporovnateľné čísla. To by vás mohli vaši kolegovia z výboru informovať a nemuseli by ste tu hovoriť takéto veci, ktoré skutočne nie sú pravdou, pretože výbor sa o to dávno stará.

    A po tretie, prosím vás, prestaňte už s mýtom o prebytku 2 mld. Sk. Mýtus o tomto prebytku vznikol, a nakoniec to aj ministerstvo financií odobrilo, že je to tak, že vykonalo závierku k dátumu, ktorý bol dva dni pred tým, ako tieto poisťovne robili výplaty pre nemocnice. Ak k vám prídem v deň výplaty, tak vám poviem, že máte prebytok 30 tis. poslaneckého platu. Ak k vám prídem povedzme deň pred výplatou, tak zistím, že máte prázdnu peňaženku. Viete, preto sa robí dlhodobý priemer poisťovní, ale tento údaj o prebytku 2 mld. korún vznikol a zástupca ministerstva financií to vo výbore priznal, že to bol omyl a tento omyl sa stále traduje, nie je to pravda, a preto sa aj zle urobilo prerozdeľovanie. Takže, prosím vás, prestaňte s tými mýtmi, pretože sami seba klameme.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem reagovať na argumentácie pána kolegu Oravca.

    Odmietam a považujem to za urážku zdravotníkov, keď niekto argumentuje v parlamente tým, že nikto nezomrel pre nedostatok finančných prostriedkov. Prosím vás, sme v Európe, a nie v Afrike, tak sa podľa toho aj správajte a podľa toho aj argumentujte.

    Vláda sa absolútne nestará o zdravotníctvo, všetko preniesla, čo sa týka financovania, na poisťovne. Všetci veľmi dobre vieme, že nám pripravuje balík ekonomických problémov a ekonomických zdvíhaní energie atď. A avizované zvyšovanie platov vyriešila vláda spolu so zdravotnými poisťovňami tým, že toto bremeno hodila na to, aby sa riešilo zvyšovanie platov, ktoré je normálne v iných skupinách, na úkor liekov, na úkor iných potrieb, ktoré sú v zdravotníctve potrebné. Všetci, ktorí sa trošku rozumieme do zdravotníctva, predsa vieme, že najväčšie položky sú lieky, platy, investície, údržba.

    Pán Oravec, choďte do každej jednej nemocnice vedľa seba na Slovensku a zistíte, že možno v investíciách sa v dvoch nemocniciach na Slovensku použili nejaké finančné prostriedky, ktoré sa už opakujú chronicky v dokumentoch, ktoré sa predkladajú do parlamentu. V ostatných nemocniciach hrozí to, že padajú strechy a že niet peňazí na základnú údržbu. Keď vypadne lampa v CT, tak niet financií a musia ju zháňať od sponzorov. Aká je to starostlivosť vlády, prosím vás?

  • Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Na margo vystúpenia pána poslanca. Pán poslanec, vy ste hovorili, že zatiaľ nie sú dôkazy o tom, že by niekto zomrel pre nedostatok peňazí. Chcem ctenú snemovňu informovať, že budem interpelovať prípad, ktorý sa stal vo Vranove v posledných týždňoch, kde nefunguje rýchla zdravotná pomoc, nemajú sanitku, ktorá by ju zabezpečovala, a po dopravnej nehode došlo k úmrtiu mladej dievčiny, zhodou okolností kolegovej dcéry. Takže chcem sa opýtať, prečo pán riaditeľ v okrese Vranov, pán riaditeľ Šimko, nezabezpečuje rýchlu zdravotnícku pomoc a došlo k úmrtiu tým, že nedošlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Budem informovať ctenú snemovňu o tomto šetrení. Iste by sa dali nájsť aj iné prípady, ktoré by to mohli potvrdiť, ale predsa v tejto snemovni nejde o to, aby sme si dokazovali, či niekto zomrel. Tu by malo ísť o to, tak ako hovoril kolega, že nie sme v Afrike, tu má ísť o plynulé poskytovanie zdravotnej starostlivosti na odbornej úrovni, ktorá je s duchom doby.

    Ešte mi dovoľte, aby som zareagoval na to, čo ste uviedli, ako zle je urobený zákon 273. Iste nie je absolútne bez chýb, len by som chcel pripomenúť, pán poslanec, že len keby si ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva plnilo povinnosti z tohto zákona, ktorý dovoľuje robiť kontroly použitia prostriedkov, ktoré majú z poistenia, tak by sme pravdepodobne neboli v rozpakoch, či majú peniaze, alebo nemajú, či ich používajú efektívne, vedeli by sme to a nemuseli by sme čakať na nejaké ďalšie inovácie.

  • Pani poslankyňa Kolesárová - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Iba na upresnenie by som chcela svojmu vzácnemu kolegovi Oravcovi povedať, že aj podľa odbornej analýzy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a uviedla to ekonomická riaditeľka v tlači, by prerozdeľovací mechanizmus mal byť 70 ku 30.

    Ďakujem pekne.

  • Takže posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vážené kolegyne a kolegovia,

    vysoko si vážim prácu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na základe správy, ktorú nám predložila Všeobecná zdravotná poisťovňa, pretože napriek tomu, že pracuje vo veľmi zložitých podmienkach, že sa jej výrazne mení štruktúra poistencov, kde klesá počet aktívnych poistencov, za týchto podmienok sa dokázala s tým vyrovnať, to znamená, že aparát Všeobecnej zdravotnej poisťovne si zaslúži uznanie.

    Chcem uviesť celý rad poznámok, ktoré som získal na základe poslaneckého prieskumu, ktorý vykonal výbor pre financie, rozpočet a menu v nemocniciach, o problémoch financovania nemocníc. Moje pripomienky z tohto výskumu chcem zhrnúť do štyroch bodov. Prvý je spôsob financovania, druhý je rozsah siete zdravotníckych zariadení, tretí je rozsah poskytovaných služieb a opatrenia v liekovej politike. Budem hovoriť stručne ku každému problému a na konci uvediem niekoľko perličiek z praxe práce zdravotných poisťovní a ich poznatky.

    Treba úprimne povedať, že spôsob financovania nie je dokonalý, pretože je založený na princípe neuzavretého konca. To znamená, že nemocnice majú možnosť neobmedzene zvyšovať náklady a požadovať zdroje od poisťovní. Tento systém je ojedinelý, vyskytoval sa ešte v Českej republike, ale v tomto roku Česká republika od toho systému odskočila a zaviedla iný systém. Vo väčšine vyspelých krajín zdravotnícke zariadenia sú financované pomocou rozpočtu a, samozrejme, rozpočet umožňuje regulovať príjmy a aj nemocniciam racionálnejšie hospodáriť s prostriedkami, ktoré z poisťovní získavajú.

    Uvediem jeden dôkaz. V priebehu rokov 1995 a 1996 vzrástli náklady na pacienta v nemocniciach na 3,5-násobok. Vážené dámy a páni, to skutočne svedčí o tom, že tento systém financovania má vážnu chorobu.

    Druhý problém je rozsah siete. Podľa názoru odborníkov je stav lôžok v našom zdravotníctve, čo ma prekvapuje, pomerne veľký a odhaduje sa, že asi 10 tis. lôžok je nadbytočných. Viem, že v minulých rokoch sme sa usilovali o to, aby sme sa dostali na európsku úroveň, a preto sme stále budovali nové nemocnice, pretože sa vykazovalo, koľko občanov pripadá na jedno lôžko, a tam sme pomerne značne zaostávali za vyspelými európskymi krajinami. Teraz konštatujeme, že máme prebytok. Ale to by neznamenalo, že ak máme prebytok lôžok, lebo toto už je faktom, že by bolo treba znížiť počet lekárov. Viem a mnohí to potvrdzujú, že využitie súčasného počtu lekárov je možné, a to predovšetkým využiť ich v zdravotných poisťovniach.

    Veľmi zle z tohto hľadiska sú hlavne špecializované nemocnice, ktoré poskytujú veľmi nákladné zdravotnícke služby. Patria tam všetky tri fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Martine, ale aj niektoré iné nemocnice, ako je napríklad Dérerova nemocnica, ktorá má celý rad špeciálnych zdravotníckych úkonov, ktoré poskytuje pre celú Slovenskú republiku. Tieto špecializované zdravotnícke úkony sú mimoriadne finančne nákladné, ale ceny, za ktoré zdravotné poisťovne platia, sú relatívne nízke, a preto zvyšujú náklady týchto poisťovní, a potom sa stávajú také prípady, že napríklad v Bratislave medzi veľkými nemocnicami sú rozdiely v platoch lekárov až 6 000 korún. A to musíme uznať, je jav nezdravý a treba hľadať riešenie, ako sa s ním vyrovnať.

    To znamená, že financovanie je také, že vyžaduje urýchlene zdokonalenie. V liekovej politike je to osobitný problém, pretože enormne narastajú náklady na lieky. V niektorých poisťovniach náklady na lieky sú až 35 %, aj keď v priemere sú len 28 % za celú republiku. Dochádza tam k určitej anomálii, a to v tom zmysle, že existuje systém, kde je záujem na predpisovaní drahých liekov. Na tom majú záujem predovšetkým vyrábajúce firmy, a to hlavne zahraničné firmy, potom lekárnici a predpisujúci lekári. Lekárnici stanovujú maržu na základe ceny lieku, a čím je vyššia, tým je aj vyššia marža. Je prirodzené, že potom lekárne majú záujem predávať predovšetkým drahé lieky. Firmy dávajú odmeny dílerom a lekárom, ktorí predpisujú určitý počet liekov alebo balení. Takúto zainteresovanosť voči lekárom zavádzajú aj lekárne. Treba považovať, že tento jav nie je zdravý a nemôže viesť k racionálnemu hospodáreniu.

    Z toho hľadiska rozlišujeme niekoľko druhov liekov. Sú to predovšetkým orginály, generiká, domáce orginály, domáce generiká atď., ale cenová úroveň v tejto štvorstupňovej hierarchii je veľmi rozdielna a, samozrejme, spôsobuje to aj určitú anomáliu. V našej republike sa predpisuje podstatne viac orginálnych liekov ako v takej bohatej krajine, ako je Holandsko. U nás je to asi 95 %, v Holandsku je to len 60 %. To znamená, že sa predpisuje relatívne menej liekov, ktoré sa vyrábajú u nás, alebo generiká, ktoré sú podľa chemického zloženia totožné s orginálnymi liekmi.

    Samozrejme, že aj ostatný zdravotnícky materiál je tiež mimoriadne nákladný a tiež je relatívne nízka hospodárnosť. To znamená, že oblasť služieb, ktoré poskytuje zdravotníctvo, z tohto hľadiska je potom mimoriadne finančne náročná a vedie k nie racionálnemu hospodáreniu a, samozrejme, k stratovosti celého radu nemocníc. Chcel by som uviesť, že v zdravotníctve je celý rad nezdravých javov, čo je na škodu veci. Uvediem niekoľko konkrétnych prípadov.

    Napríklad v jednej nemocnici, nebudem ju menovať, liečili pacienta od 3. novembra do 12. decembra, a pacient zomrel 3. októbra. Podľa tejto správy 12. novembra ho prepustili do domáceho liečenia s práceneschopnosťou. Samozrejme, že to je jav vhodný na trestné oznámenie. Alebo jedna pani lekárka, ktorú tiež nebudem menovať, predpísala sebe a svojmu manželovi lieky v hodnote 181 tis. Sk. Tu je zoznam všetkých liekov, dni, kedy to bolo vydané, čísla receptov. Samozrejme, bolo na ňu podané trestné oznámenie. Druhá pani lekárka predpísala za 116 tis. Sk liekov pre seba a svoju rodinu. Jedna z menovaných predpísala jednej pacientke naraz 10 receptov na 5 diagnóz. Také anomálie sa v praxi vyskytujú.

    Zdravotné poisťovne však majú systém, ako tomu zabrániť. To znamená, že musíme prijať také opatrenia, to sa vzťahuje nielen na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ale to, čo spomínam, sa netýka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, na to prišli iné zdravotné poisťovne, že systém financovania v zdravotníctve treba zdokonaliť, treba zdokonaliť prácu a predovšetkým revízny systém. Som presvedčený, že aj predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne tento názor potvrdí, že máme na to spoločný názor.

    Ak sa neurobí poriadok, potom skutočne hrozí problém, či sa dokážeme vyrovnať s nárokmi nemocníc na finančné prostriedky, s ktorými zdravotné poisťovne nedisponujú. A prikláňam sa k názoru, že sme si vytvorili predstavu o tom, že zdravotné poisťovne disponujú veľkým rozsahom prostriedkov. Nie je to vždy pravda a neplatí to všeobecne. Treba hovoriť konkrétne, pretože ináč by sme sami seba zavádzali.

    Vážené dámy a páni, mám hromadu cenných poznatkov z poslaneckého prieskumu, pripravíme to v správe, ktorú predložíme nášmu výboru, a budeme informovať aj ministerstvo zdravotníctva a správnu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, lebo jej sa to najviac týka, lebo ona poskytuje najviac platieb pre naše nemocnice.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Bolo to posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Kým uzavriem rozpravu, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovoľte mi zareagovať na rečníkov, ktorí svorne poukazovali na celý balík problémov spojených so zdravotným poisťovníctvom a financovaním zdravotníctva na Slovensku. Chcel by som sa v tejto súvislosti spýtať predkladateľa, ktorý je zároveň štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva...

  • Pán poslanec, máte reagovať na posledného vystúpeného.

  • ...súvisí to. Teda chcem sa spýtať predkladateľa, ktorý je zároveň štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva, aký je názor rezortu, resp. jeho názor na možné zavedenie individuálnych zdravotných účtov ako alternatívneho riešenia problémov zdravotného poistenia. Keby sa v záverečnom slove prípadne dotkol tejto možnosti riešenia problému.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem sa vyjadriť k pánu profesorovi Baránikovi, k jeho tvrdeniu, že nemocnice majú možnosť neobmedzene zvyšovať finančné požiadavky. Myslím si, že je to jednostranný pohľad trošku z pohľadu možno odborníka na financovanie, ale tento pohľad je zdeformovaný potrebami a možnosťami, aké sa vyskytujú v zdravotníctve, pretože tiež chodím do nemocníc, tiež robíme prieskumy a mám svoje informácie, ktoré sa zakladajú na tom, že v okresoch majú zdravotné poisťovne určitý rozpočet a Všeobecná zdravotná poisťovňa je nepochybne najväčšia, a keď nemocnice žiadajú niečo navyše, tak väčšinou im v zdravotnej poisťovni povedia, že nemajú na to financie.

    Čiže nemocnice sú obmedzené minimálne týmto argumentom. A takisto je druhý argument, ktorý ste, pán profesor, nezohľadnili, že nemocnice by vlastne potrebovali možno desaťnásobne viac, ako dostanú. Jednoducho si nemôžu obnoviť stroje, nemôžu nakúpiť zariadenia, nemôžu urobiť rekonštrukcie, pretože na to nie sú financie. Čiže keď tvrdíte, že je to 3,5-násobok za určité obdobie, tak treba v tom zohľadniť aj infláciu, nárast ceny liekov. A tu je namieste otázka, koľkonásobne vzrástol plat zdravotníckych pracovníkov. Tam by vám vyšiel podstatne menší násobok. Ja by som takisto polemizoval s vaším tvrdením, že v súčasnosti možno využiť súčasný počet lekárov. Myslím si, že práve teraz doplácame na minulé obdobie, keď sme školili veľa lekárov a teraz ich treba špecializovať.

    Takže mám len tieto dve pripomienky k vašim odborným posudkom.

  • Chcel by som poďakovať pánu profesorovi Baránikovi za jeho ucelený pohľad na financovanie zdravotníctva. A chcel by som ešte povedať pánu poslancovi Šagátovi, že považujem za hyenizmus zneužiť smrť dcéry svojho kolegu...

  • Pánu poslancovi Šagátovi neodpovedajte, pán poslanec...

  • ...a používať toto v parlamente a tvrdiť, že túto smrť zavinila vláda z toho dôvodu, že je málo finančných prostriedkov na zdravotníctvo.

  • Pán poslanec, máte odpovedať na posledného rečníka.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána predsedu, či sa chce vyjadriť. Áno, v stručnosti sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    škoda, pán poslanec Šagát, že prakticky od začiatku fungovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne nás nemáte nejako extra rád, ale ďakujem za kritické hlasy, pretože iste pomohli aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aj správnej rade. Vidieť to na výsledku jej hospodárenia, takže aj kritický hlas bol na niečo dobrý. Ale toto si nezaslúžime, čo sa tu povedalo.

    Hovoríte o tom, že sú nekvalifikované zásahy do novely zákona číslo 273. Všetci si dobre pamätáme, koľko bolo vzrušenia, koľko bolo masmediálnej kampane proti novele zákona číslo 273 a hlavne k bodu, koľko má mať poisťovňa poistencov. Hovorilo sa o znárodnení, o likvidácii poisťovní atď. Dávali ste nám ako príklad napríklad český model, ktorý sa ospevoval, a povedalo sa, počkajte pol roka. Napriek tomu, vtedy ste povedali, že tvrdohlavo, ale s istou prezieravosťou sme dali do parlamentu novelu zákona. Vy ste ho schválili a my sme sa vyhli tomu, tej katastrofe, čo sa stala v Čechách potom vzápätí asi tri mesiace dozadu.

    Príde pán predseda správnej rady Sociálnej poisťovne, môj kolega, a povie presné štatistické údaje z medzinárodného stretnutia Asociácie poisťovní, kde skúsenosti hovoria o tom, že v priebehu jedného roka štyrikrát bola novela zákona a prijalo sa nespočetne veľa ďalších pozmeňujúcich vykonávacích vyhlášok. My sme zatiaľ urobili iba jednu jedinú novelu zákona číslo 273 a súhlasím, že v procese transformácie zdravotníctva, v procese transformácie spoločnosti je práve naopak potrebné, keď vieme, že zákon je zlý, okamžite ho novelizovať, aby sme sa vyhli negatívnym dosahom tohto zákona. Preto ďakujem všetkým poslancom a ďakujem vláde tejto republiky, že pristúpila k novele a že vy ste to odsúhlasili.

    Stále sa vynára chiméra prerozdeľovacieho mechanizmu. Prosím vás pekne, nie je pravdou to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa na základe prerozdeľovacieho mechanizmu parazituje alebo hádam má také dobré ekonomické výsledky preto, že bol prerozdeľovací mechanizmus taký, aký bol. Použijem fakty, analýzu, ktorú robilo ministerstvo zdravotníctva na základe hospodárenia zdravotných poisťovní. V úvodnej reči som hovoril o tom, že príjmy získané v rámci solidarity zdravotných poisťovní z osobitného účtu prerozdelenia sa naplnili iba na 85 % z rozpočtu, teda do výšky 3 916,8 milióna Sk, a hovoril som aj o tom, že vlastne systém prerozdeľovania bol taký, že každá poisťovňa nahlásila svoj počet poistencov a Štatistický úrad povedal, že je tu 5 300 000 občanov a Všeobecná zdravotná poisťovňa musela odpočítať zo svojich poistencov, ktorých má navyše, 300 000 poistencov. Čiže každá jedna poisťovňa, ktorá nahlásila viac poistencov, žila na prerozdeľovacom mechanizme, ale nie Všeobecná zdravotná poisťovňa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Všeobecná zdravotná poisťovňa sa podieľala objemom finančných prostriedkov z celkových výdavkov na lieky a zdravotnícke potreby vo výške 72,2 %, hoci má len 51 % poistencov. Ostatné poisťovne sa podieľali iba 27 %. Na ambulantnej starostlivosti bol podiel Všeobecnej zdravotnej poisťovne 65,2 % a podiel ostatných poisťovní bol 34,8 %. Na ústavnej zdravotnej starostlivosti bol podiel Všeobecnej zdravotnej poisťovne 78,5 %. Tak o čo tu ide, prosím vás pekne? Kto tu chce hovoriť o tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa na základe nejakého prerozdeľovacieho mechanizmu mala azda také ekonomické výsledky? Vôbec to nie je pravda. Pravda je taká, že skutočne zásluhou správnej rady, zásluhou aj manažmentu, zásluhou výberu, ktorý sa zvýšil na 95,1 %, dosiahla tieto pozitívne úspechy.

    Za kontrolu ste nás bili, že nemáme kontrolu, hovorili ste o tom, že nemáme informačný systém, hovorili ste o tom, že nemáme kontrolný systém. Vôbec to nebola pravda. Práve vďaka týmto opatreniam sa zlepšila činnosť a hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Hovorilo sa tu o presune do primárnej zdravotnej starostlivosti. Iste, je to model, na ktorý chceme ísť v procese transformácie zdravotníctva, a je bežný vo vyspelých štátoch. Ale tento proces má nejakú postupnosť krokov. Predsa nemôžeme z večera do rána rozšíriť ambulantnú starostlivosť, veď sú vybudované isté kapacity ambulantných zariadení. Nemôžeme predsa povedať, že za rok vybudujeme ďalšie špecializované pracoviská pri dodržaní všetkých hygienických noriem, pri dodržaní všetkých technických vybavení týchto zdravotníckych zariadení. Čiže môžeme presúvať postupnými krokmi zdravotnú starostlivosť z nemocničnej zdravotnej starostlivosti do ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

    K tomu, čo sa hovorilo, akú má výšku správny fond a koľko sa použilo, že teda mohol sa použiť viac na výpočtovú techniku. Práve tu je kameň úrazu v tom, že keby sa v tom období nebol prijal zákon o pluralite poisťovní a peniaze by ste kontrolovali vy a verejne, a správny fond všetkých poisťovní by sa použil na vybudovanie skutočne perfektného informačného systému. Keď si predstavíte, že funguje 13 poisťovní, keď poviem, že Všeobecná zdravotná poisťovňa mala 37 pobočiek krát 13, krát počet pracovníkov, krát počet počítačov, to mohlo byť predsa v jednej, je proste 13 duplicít. Čiže ak hovoríme o tom, čo robila Všeobecná zdravotná poisťovňa so správnym fondom, prosím vás pekne, je to úspech, že Všeobecná zdravotná poisťovňa zabezpečila v rámci Slovenska ten informačný systém, ktorý zabezpečila.

    A keď hovoríme o tom, že azda sa niekomu zdá, že máme teraz v správnom fonde viac, ako sme mali inokedy, prosím vás pekne, tým, že nám odišli poistenci, predsa sme nemohli zavrieť pobočky. Naše pobočky predsa museli fungovať aj s počítačovou technikou a so všetkými ľuďmi. Predsa nemôžeme urobiť tak, že nám odíde 10 000 poistencov a zlikvidujeme pobočku. Čiže napriek tomu, že sme mali menej poistencov, museli sme platiť zo správneho fondu tieto pobočky, ktoré existovali.

    K otázke, či je možnosť zriadenia individuálnych účtov, samozrejme, že by to bol ideálny stav, pretože je to laická kontrola občana a nedochádzalo by k tomu, aby sa nabaľovali isté veci. Hádam sú kolegovia, ktorí píšu možno viac výkonov, ako naozaj urobia. Bolo by to skutočne dobré a je to naším želaním, ale pri dnešnom systéme vybudovania informačného systému nie je to možné. Bolo by to dobré vtedy, keby bolo jednak prepojenie zdravotného zariadenia a poisťovní on line, aby revízny lekár okamžite videl, že pacient bol ošetrený, takáto sa mu poskytla zdravotná starostlivosť a mohol by to okamžite korigovať. Samozrejme, budeme sa snažiť, aby sme takéto účty zaviedli, už sme to sľubovali, že to budeme robiť experimentálne, bohužiaľ, práve pre problémy s informačným systémom sme túto vec nezaviedli. Ale je to jeden zo spôsobov kontroly, laickej kontroly pacientov, ktorý je veľmi účinný.

    Bola tu poznámka, že keď prídu z nemocníc do poisťovní a pýtajú na niečo peniaze, poisťovne im povedia, že na to nie sú zdroje. Je tu cenový výmer ministerstva financií a poisťovňa v súlade s tým môže financovať buď cez lôžkodeň, a teda nemôže zo základného fondu, bolo by to proti pravidlám hospodárenia so základným fondom, aby poisťovňa mohla uvoľniť peniaze mimo tohto cenového výmeru. Samozrejme, že má svoj poistný rozpočet, ktorý musí dodržať a hlavne Všeobecná zdravotná poisťovňa musí dodržať alebo mala by dodržať vyrovnaný poistný rozpočet.

    Nechcem ísť do nejakých konfrontácií so žiadnou poisťovňou, pretože som si vedomý toho, že kolaps ktorejkoľvek veľkej poisťovne by znamenal kolaps aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nebola by to žiadna výhra. Ale prosím vás pekne, pani poslankyne, páni poslanci, Všeobecná zdravotná poisťovňa napriek tomu, že vám dáva k dispozícii všetky informácie, či je to poistný rozpočet, či je to účtovná závierka, alebo kedykoľvek nahliadnuť do ktorýchkoľvek účtov, je permanentne vystavená istej kritike, a ostatné poisťovne, ktoré toto nerobia, majú tu skoro obhajobu. Ďakujem všetkým, ktorí ste nám ju pomohli vybudovať, pretože je to poisťovňa, nechcem povedať, Národnej rady, ale je to poisťovňa, ktorú jedinú vy poslancami kontrolujete. Ďakujem všetkým, vďaka ktorým, či to už boli poslanecké prieskumy, alebo kritické hlasy, sme spoločnými silami vybudovali jednu serióznu, solventnú poisťovňu.

    Ďakujem všetkým.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca Michalca, či sa chce vyjadriť k rozprave. Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

    Keďže v rozprave neodzneli žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy k uzneseniu, môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu o uznesení. Myslím si, že nemusíte čítať uznesenie, pretože všetci poslanci ho majú pred sebou a majú ho preštudované. A tým, že ho nepripomienkovali, myslím si, že ho netreba čítať.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996.

  • Ďakujem, pán predseda, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    devätnástym bodom programu je

    návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996.

    Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni návrh účtovnej závierky predkladá správna rada Sociálnej poisťovne na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 647 a spoločnú správu výborov ako tlač 647a. Súčasťou správy je aj návrh na uznesenie, ktoré máme prijať.

    Návrh uvedie predseda správnej rady Sociálnej poisťovne pán Vojtech Tkáč. O tom, aby mohol vystúpiť, treba hlasovať, ale už sme potvrdili jeho vystúpenie pri schvaľovaní programu. Prosím pána predsedu Tkáča, aby nám predniesol správu.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    na faktický výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 1995 zriadila Sociálna poisťovňa. Táto inštitúcia je citovaným zákonom charakterizovaná ako verejnoprávna, čo je okrem iného zvýraznené aj v skutočnosti, že návrh jej účtovnej závierky schvaľuje priamo Národná rada Slovenskej republiky. Podľa citovaného zákona správna rada ako najvyšší samosprávny orgán Sociálnej poisťovne rokuje a rozhoduje o všetkých zásadných otázkach súvisiacich s činnosťou tejto inštitúcie. Medzi takéto otázky v zmysle ustanovenia § 7 citovaného zákona patrí aj účtovná závierka. Jej návrh správna rada prerokúva a predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.

    Ústredím Sociálnej poisťovne vypracovaný návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996 správna rada prerokovala na svojej 16. schôdzi 20. marca 1997. Svojím uznesením zobrala predmetný návrh na vedomie a uložila predsedovi odôvodniť ho v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh účtovnej závierky bol predložený Národnej rade 25. apríla 1997, teda v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu.

    Ako vyplýva z predkladanej správy, pri koncipovaní návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996 sa v plnej miere rešpektoval zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve. V prvej časti návrhu účtovnej závierky sú obsiahnuté účtovné výkazy a postupy spracovania návrhu tejto závierky, jej súčasťou je aj komentár k týmto výkazom a prehľad doplňujúcich údajov. Druhú časť tvorí prehľad o tvorbe a použití jednotlivých fondov, ako aj prehľad a stručný komentár o výdavkoch na realizáciu dávok finančne krytých štátom. Lepšiu orientáciu v tejto časti napomáha samostatná tabuľková príloha.

    Návrh účtovnej závierky za rok 1996 je vyjadrením a zhodnotením faktickej činnosti tejto verejnoprávnej inštitúcie najmä vo finančnej rovine. Táto, ktorú v zásade možno považovať za bezproblémovú, umožnila realizovať niektoré opatrenia v roku 1996, ako napríklad zvýšenie dôchodkov a dávok nemocenského poistenia. S týmto konštatovaním korešponduje aj v uvedenom období realizovaný výkon štátneho dozoru v podmienkach Sociálnej poisťovne, a to konkrétne Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ani pri jednom z nich sa nezistilo porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.

    Aj tieto skutočnosti potvrdzujú dôsledné napĺňanie účelu, pre ktorý sa Sociálna poisťovňa zriadila, čoho výrazom je aj predložený návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996.

    Viacerým poslancom Národnej rady ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne predsedovi správnej rady pánu Vojtechovi Tkáčovi.

    Prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Antona Národu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda správnej rady, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1494 zo 7. apríla 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 13. júna 1997.

    Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996 12. júna 1997 a konštatoval, že návrh účtovnej závierky bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Výbor vyjadril súhlas s účtovnou závierkou Sociálnej poisťovne za rok 1996 s tým, že celková tvorba fondov a výdavkov bola takáto: tvorba fondov 65 614,41 mil. Sk, výdavky 55 032,641 mil. Sk a bilančný rozdiel 10 581,769 mil. Sk. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 1996 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predložený materiál 11. júna 1997 a vyjadril súhlas s návrhom účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996 s tým, že tvorba fondov dosiahla 65 614,41 mil. Sk, výdavky boli 55 032,641 mil. Sk a bilančný rozdiel v hospodárení dosiahol 10 581,769 mil. Sk. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 1996 schváliť a súčasne odporučil podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996 uviedol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a mohol vystúpiť v rozprave Vojtech Tkáč, predseda správnej rady Sociálnej poisťovne.

  • Ďakujem pekne predsedovi výboru pánu Národovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. K tomuto bodu programu som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy elektronicky. Keďže nie, konštatujem, že niet prihlásených do rozpravy, uzatváram teda možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nepredpokladám, pretože neboli prihlášky do rozpravy, že by sa pán predseda správnej rady Sociálnej poisťovne chcel vyjadriť, takisto pán spravodajca. V danom prípade pristúpime k hlasovaniu. Pozývam pánov poslancov do zasadacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána predsedu výboru Národu, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, uznesenie je súčasťou spoločnej správy, má ho každý pred sebou, nebudem ho čítať. Výbory odporúčali túto správu schváliť. Môžeme hlasovať.

  • Priatelia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré máte predložené.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996.

    Ďakujem pánu predsedovi správnej rady Sociálnej poisťovne a pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Ďalším bodom programu je

    výročná správa o činnosti a ročná účtovná závierka Fondu detí a mládeže za rok 1996.

    Túto výročnú správu a ročnú účtovnú závierku fondu ste dostali ako tlač 673 a správu o výsledku jej prerokovania vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako tlač 673a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže predseda fondu predkladá po prerokovaní v rade fondu výročnú správu o činnosti tohto fondu, ako aj ročnú účtovnú závierku fondu na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky a na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Povereným na predloženie tohto materiálu je pán poslanec Tarčák z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Prosím ho, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport z 10. júna 1997 uviedol výročnú správu o činnosti a ročnú účtovnú závierku Fondu detí a mládeže za rok 1996.

    Správa je z obsahovej i formálnej stránky veľmi dobre spracovaná. Je rozdelená do siedmich častí, ktoré hodnotia jednotlivé okruhy činnosti Fondu detí a mládeže v roku 1996. Správa poukazuje na celú škálu okruhov, ktoré sa fondu v priebehu roku 1996 podarilo vyriešiť, a taktiež na tie, ktorých riešenie bude pokračovať i v roku 1997.

    Fond detí a mládeže sústredil v roku 1996 svoju pozornosť na podporu vydávania detských a mládežníckych časopisov, ako sú tituly Včielka, Zornička, Ohník, Domino, Elektrón, Zenit, a to nielen v technicko-ekonomickej oblasti, ale aj formovaním ich obsahu. V tejto súvislosti Fond detí a mládeže vynaložil v roku 1996 z prevádzkových a mzdových nákladov o 4 360 000 korún viac, ako predpokladal rozpočet na rok 1996.

    Fond detí a mládeže začal vytvárať predpoklady v budovaní mládežníckych centier v jednotlivých regiónoch Slovenska vrátane začatia budovania mládežníckeho zábavného centra v Bratislave.

    Obsahovú náplň činnosti týchto stredísk chce Fond detí a mládeže zamerať okrem populárno-zábavnej oblasti aj na oblasť spoločensky nežiaducich javov, ako je kriminalita, toxikománia, a v tejto súvislosti rozvíja Fond detí a mládeže spoluprácu s kompetentnými rezortnými orgánmi, organizáciami, ako aj s občianskymi združeniami. Nemalé úsilie sa venovalo aktivitám smerujúcim na prípravu odborníkov v oblasti využívania voľného času detí a mladých ľudí vrátane podpory mobility mládeže, kde sa v uplynulom roku podarilo Fondu detí a mládeže zabezpečiť vstup Slovenskej republiky do Medzinárodného streningového systému.

    V roku 1996 sa výrazne skvalitnil tlak na ekonomickú efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov a transparentnosť hospodárenia nielen vo Fonde detí a mládeže, ale aj v jeho akciových spoločnostiach. Keďže materiál, ktorý máte pred sebou, je veľmi podrobne, veľmi prehľadne spracovaný, dovoľte mi, aby som požiadal Národnú radu o jeho schválenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi za uvedenie materiálu.

    Poverený člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pán poslanec Halabrín by nám mal teraz podať správu o výsledku prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o prerokovaní výročnej správy o činnosti a ročnej účtovnej závierky Fondu detí a mládeže za rok 1996, tlač 673. Výročná správa a ročná účtovná závierka Fondu detí a mládeže za rok 1996 sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie podľa § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1494 zo 7. apríla 1997 pridelil výročnú správu o činnosti a ročnú účtovnú závierku Fondu detí a mládeže za rok 1996 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v termíne do 13. júna 1997. Zároveň určil uvedený výbor za gestorský, ktorý predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní výročnej správy o činnosti a ročnej účtovnej závierky Fondu detí a mládeže za rok 1996, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte všetci k dispozícii.

    Gestorský výbor prerokoval predmetnú správu a ročnú účtovnú závierku v určenej lehote a prijal uznesenie číslo 411, ktoré máte takisto predložené v písomnej podobe, a gestorský výbor bude návrh uznesenia Národnej rady odporúčať prijať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, k tomuto bodu programu otváram rozpravu. Nemám do rozpravy písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa chce niekto v rozprave vyjadriť.

    Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Páni poslanci - navrhovateľ a spravodajca sa zrejme nebudú vyjadrovať, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu programu máte obsiahnutý v písomných materiáloch. Treba dať o ňom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o uznesení k výročnej správe o činnosti a ročnej účtovnej závierke Fondu detí a mládeže za rok 1996.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 6 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti a ročnej účtovnej závierke Fondu detí a mládeže za rok 1996.

  • Šum v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím pokoj.

    V rámci druhého čítania budeme prerokúvať

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rary Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 656 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 656a.

    Za skupinu predkladateľov návrh zákona odôvodní pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    je všeobecne známe, že cieľom návrhu zákona, ktorý teraz ideme prerokovať v druhom čítaní, je zastaviť privatizáciu vysielacieho okruhu STV 2 a prideliť ho natrvalo verejnoprávnej Slovenskej televízii. Sme stále viac presvedčení, že na to, aby Slovenská televízia mohla plniť úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zákona, aby bola skutočne národnou, kultúrnou a vzdelávacou inštitúciou, potrebuje mať dva celoplošné pozemné vysielacie okruhy. Nebudem znovu opakovať dôvody, pre ktoré treba prijať takéto riešenie. Rád by som vás informoval v tomto úvodnom slove o diskusii, ktorú sme mali vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. O diskusii, po ktorej sme tak volali, keď sme rokovali o tomto zákone v prvom čítaní.

    Najprv chcem uviesť, že vo výbore boli prítomní ako hostia ústredný riaditeľ Slovenskej televízie pán Kubiš aj so svojím prvým námestníkom pánom Dlugolinským, ďalej zástupkyňa Rady Slovenskej televízie pani Kristínová a predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pán Juráš.

    Z koncepčného hľadiska potvrdil pán Juráš, že predošlé vedenie Slovenskej televízie prišlo s myšlienkou privatizácie STV 2. Dokonca bol v tejto veci pripravený a predložený poslanecký návrh zákona, ale potom vedenie televízie prehodnotilo svoj zámer a stotožnilo sa s myšlienkou, že verejnoprávna televízia potrebuje dva pozemné vysielacie okruhy. Preto aj príslušní poslanci stiahli predložený návrh zákona.

    Členka Rady Slovenskej televízie pani Kristínová sa jednoznačne postavila proti privatizácii vysielacieho okruhu STV 2. Vyjadrila názor, že najmä z programového hľadiska a z hľadiska pôvodnej tvorby Slovenská televízia potrebuje dva pozemné vysielacie okruhy, aby mohla byť skutočne národnou televíziou posilňujúcou základy slovenskej štátnosti.

    Námestník riaditeľa Slovenskej televízie pán Dlugolinský informoval, že sa televízia pripravuje na satelitné digitálne vysielanie, čo znamená, že každý majiteľ individuálneho satelitného prijímača by si musel dokúpiť osobitné zariadenie na dekódovanie digitálneho signálu, pretože dnes prebieha vysielanie prostredníctvom satelitu na analógovom princípe. Námestník uviedol, že na začiatku by mohlo sledovať digitálne satelitné vysielanie programu STV 2 menej ako 30 % obyvateľov Slovenska.

    Riaditeľ Slovenskej televízie pán Kubiš sa vo výbore vyjadril, že Slovenská televízia je pripravená na akúkoľvek alternatívu. Uviedol, že pre Slovenskú televíziu by bolo najlepšie, keby mala 5 pozemných a 10 satelitných vysielacích okruhov. Pretože na Slovensku máme len dva pozemné vysielacie okruhy s celoplošným pokrytím, pochopil som to ako podporu zámeru ponechať ich obidva pre potreby Slovenskej televízie. Čo sa týka satelitného vysielania, predkladatelia uvedeného návrhu zákona nie sú proti jeho rozvoju na Slovensku. Aj preto gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport schválil pozmeňujúci návrh, ktorý máte uvedený v spoločnej správe, aby Slovenská televízia mohla so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky šíriť svoje programy aj prostredníctvom satelitu. Odôvodnenie sa uvádza v spoločnej správe a myslím si, že je na prospech rozvoja Slovenskej televízie v budúcnosti.

    Ďalšie podklady sme získali k otázke veľkosti reklamného trhu a podielu Slovenskej televízie pred a po nástupe komerčnej stanice Markíza. Pri príležitosti prerokovania štátneho záverečného účtu kapitoly Slovenská televízia vo výbore sme dostali od pána námestníka podklady o vývoji príjmov z reklamy za rok 1996 podľa jednotlivých mesiacov a za prvé štyri mesiace roka 1997. Nebudem tu uvádzať presné čísla, ale z údajov Slovenskej televízie vyplýva, že príjmy z reklamy po nástupe Markízy klesli v roku 1996 zhruba na polovicu. Vývoj za prvé štyri mesiace roka 1997 je ešte horší. Bude to znamenať výpadok príjmov z reklamy pre Slovenskú televíziu v roku 1997 na úrovni 220 až 240 miliónov Sk. Keď započítame na stranu príjmov zvýšenie koncesionárskych poplatkov o 50 % od 1. júla 1997, o ktorom informoval podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík v rámci vládneho balíčka opatrení, prinesie to do rozpočtu televízie sumu maximálne 300 miliónov Sk. Ale skutočný prínos je pri výpadku príjmov z reklamy prakticky veľmi malý.

    Pripočítajme k tomu ešte enormné dlhy, ktoré má Slovenská televízia za vysielače voči Slovenským telekomunikáciám, kde spolu so Slovenským rozhlasom dlhuje sumu väčšiu ako 400 miliónov korún. Situácia je už taká kritická, že Slovenská televízia ani Slovenský rozhlas neplatia Slovenským telekomunikáciám za vysielače a telekomunikácie hrozia, že obe inštitúcie vypnú, jednoducho, že ich prestanú vysielať. Z uvedeného vyplýva, že finančné problémy Slovenskej televízie sa ani zvýšením koncesionárskych poplatkov o 50 % výrazne nezlepšia. Ak by sme pustili na trh ešte ďalšieho súkromného vysielateľa, podľa nás by to malo ďalšie dosahy na Slovenskú televíziu.

    Chcem sa na tomto mieste poďakovať poslancom za Združenie robotníkov Slovenska, ktorí umožnili túto širšiu diskusiu vo výbore Národnej rady svojím hlasovaním pri prvom čítaní. Ak by som mal diskusiu zhrnúť niekoľkými vetami, musím povedať, že táto diskusia i ďalšie podklady vlastne potvrdili argumenty, ktoré uvádzame v dôvodovej správe proti privatizácii okruhu STV 2. Potvrdili tiež potrebu posilniť verejnoprávnu televíziu, stabilizovať ju finančne, programovo, technologicky i personálne. Obraz, ktorý vám, vážené kolegyne a kolegovia, ponúka schválenie tohto zákona, je silná verejnoprávna televízia s dvoma pozemnými vysielacími kanálmi, ktorá má možnosť šíriť svoje programy aj prostredníctvom satelitu, a to pre našich divákov, ako aj pre našich krajanov v zahraničí.

    Duálny systém tvorí jeden súkromný vysielateľ na pozemnej sieti a jeden súkromný vysielateľ z družice. Po zmohutnení reklamného trhu bude možné uvažovať o ďalšom súkromnom vysielateľovi, ale nie na úkor Slovenskej televízie. Tu musím urobiť vážnu poznámku, pretože v diskusii s kolegami z vládnej koalície som zachytil takú obavu, že teraz je snaha zabrániť privatizácii vysielacieho okruhu STV 2, a to najmä preto, aby tí, ktorí sa to teraz snažia presadiť, tento okruh po voľbách sami sprivatizovali. Kategoricky vylučujem takéto podozrenie. Tu skutočne ide o vec, a nie nejaké krátkodobé politické ciele.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, keby ste sa zamysleli nad tým, ja viem, že som vyvolal úsmev na vašej tvári, ale veci, o ktorých hovoríme, sú príliš vážne. Prosím, keby ste sa zamysleli nad tým, že prípadná privatizácia okruhu STV 2 je rozhodnutie na dvanásť rokov. Vo výbore som urobil osobné vyhlásenie, že ak budem pôsobiť vo verejnom živote a vláda, v ktorej by bola strana, ktorú tu zastupujem, by chcela privatizovať vysielací okruh STV 2, tak sa vzdám verejných funkcií a urobím všetko pre to, aby som tomu zabránil. Myslím to skutočne veľmi úprimne, pretože naozaj ide o veľa. Pravda, viem, že o tom, či niekto z nás bude vo verejnom živote pôsobiť, rozhodnú voliči v slobodných voľbách, a preto takýto záväzok nemá až takú hodnotu. Bolo by možno dobré vyjadriť v tomto zákone, že rozhodnutie neprivatizovať nerobíme na krátky čas, ale že je to trvalé rozhodnutie prinajmenšom na tých dvanásť rokov, na ktoré by sa okruh pridelil vysielateľovi na základe licencie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver mi dovoľte povedať, že predložený návrh zákona je o národnej kultúre. Je o tom, či naša verejnoprávna televízia bude môcť byť skutočne národnou, kultúrnou, umeleckou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, pretože programovou a kultúrnou protiváhou komerčnej televízii nemôže byť ďalšia komerčná televízia, ale silná verejnoprávna televízia. Prosím o vašu podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz dám slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, ktorým je pán poslanec Ľubo Roman. Prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil a predniesol stanovisko gestorského výboru.

  • Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 603 z 13. mája 1997 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 656), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona (tlač 656) a v prijatom uznesení číslo 427 z 18. júna 1997 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s jednou zmenou. V článku I § 1 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie: "Slovenská televízia môže so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky šíriť svoje programy aj prostredníctvom družice s vysielacím dosahom na celé územie Slovenskej republiky."

    Gestorský výbor na základe uvedených stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. odložiť rokovanie o návrhu zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a

    2. poveriť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby o návrhu zákona uskutočnili spoločné rokovanie v záujme zaujatia jednotného stanoviska.

  • Ďakujem pekne. Takže najskôr, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru.

  • Ešte prosím, keby ste uviedli rozpravu a ja sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási. Prvý sa hlási do rozpravy pán spoločný spravodajca. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási okrem tých, ktorí sú na tabuli.

    Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán Ľubo Roman. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Hlásim sa do rozpravy s tým, že by som chcel predniesť procedurálny návrh, aby sme zákon prerokovali ešte dnes aj v treťom čítaní. To je všetko.

  • Musíme dať návrh, najskôr gestorský výbor má tam návrh. Nie je možné postupovať takto.

    Pán poslanec Kňažko.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    už dlhší čas odznievajú argumenty, prečo neprivatizovať terestriálny okruh Slovenskej televízie 2. Mnoho materiálov dostali poslanci k tejto problematike, a to poslanci nielen z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport priamo od Únie televíznych tvorcov a iných odborníkov. Preto som presvedčený, že nikto nepochybuje o tom, že označenie tejto privatizácie za mediálnu lúpež storočia nemožno v žiadnom prípade považovať za zveličovanie.

    Takisto je všeobecne známe, že rozhodnutie licenčnej rady, pokiaľ ide o dodržanie 90-dňového termínu, nebolo v súlade so zákonom, pretože niektorí účastníci neboli oboznámení s prerušením výberového konania.

    Žiada sa mi napriek tomu zdôrazniť, že v tomto prípade, kolegyne, kolegovia, nejde o privatizáciu štátneho majetku, ale o privatizáciu verejnoprávnej inštitúcie, ktorá je majetkom všetkých občanov - koncesionárov. Žiaľ, veľa väčšinových rozhodnutí sa v tomto pléne uskutočnilo v záujme politických strán či iných skupinových záujmov a mnohé z týchto rozhodnutí závažným spôsobom ovplyvnili citlivosť poslancov vládnej koalície k skutočným potrebám občanov a k poslaneckému sľubu, v ktorom sa zaviazali rozhodovať a plniť si svoje povinnosti slobodne a v súlade so svojím svedomím. Dnešné rozhodnutie Národnej rady sa však bezprostredne a veľmi citlivo dotkne všetkých vrstiev obyvateľstva od tých najmenších až po dôchodcov. Apelujem teda na vás, aby ste sa rozhodovali naozaj podľa sľubu, ktorý ste dali sebe a občanom našej spoločnej vlasti. Tak vám Pán Boh pomáhaj.

    Ďakujem.

  • Aj tebe. Pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško medzitým má faktickú poznámku.

  • Chcem len podotknúť, že záver vystúpenia pána Kňažka už je blahodarný účinok päťkoalície s KDH.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Mušková, môžete vystúpiť.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    už minule som vysvetľovala, ale stále tu dochádza k nedorozumeniam, stále sa v argumentácii pri obhajobe tohto návrhu zákona objavuje jedna vec. Stále sa chce vsugerovať myšlienka, že STV 2 sa privatizuje, že STV 2 nebude existovať. Toto vôbec nie je pravda.

    Pokúsim sa vysvetliť, o čo v prípade doteraz platného zákona ide. Ide o to, že tejto verejnoprávnej inštitúcii, ktorá zo zákona musí plniť určité úlohy vzdelávacie, zábavné atď., že tejto televízii zostávajú aj naďalej dva programy a ide o úplne iný fakt.

    Slovenská televízia, ktorá je členom Európskej vysielacej únie (EBU), sa zaviazala, tak ako všetky štáty, že verejnoprávne inštitúcie pôjdu na vysielanie cez satelit. Ide o to, že budúcnosť vysielania elektronických médií sa v krátkom čase dramaticky zmení v súvislosti s digitálnym vysielaním, ktoré je lacnejšie ako vysielanie cez satelit a oveľa lacnejšie, ako som už minule argumentovala, cez pozemnú sieť.

    Skutočne pozemné siete zostávajú v okolitých krajinách pre verejnoprávne inštitúcie, hoci napríklad teraz v Maďarsku tiež dali k dispozícii druhú sieť pozemného okruhu verejnoprávnej inštitúcie súkromnému vysielateľovi, ale tieto pozemné siete sú už len na dožitie. Všetky ostatné televízie, ktoré rátajú so svojou perspektívou do budúcnosti, prechádzajú teraz na satelit. Je to proste taká situácia, aká nastala, keď sa opúšťalo písanie na klasickom písacom stroji a prechádzalo sa na počítač. Vieme, čo sme zameškali, najmä moja generácia, keď sa bránilo prechodu na počítač s argumentom, že tieto počítače si občania nebudú kupovať, že sú príliš drahé.

    Ale vrátim sa k druhému programu. Keď sa Slovenská televízia rozhodovala, či k dvom programom na pozemnej sieti požiadať o ďalší program na satelite, narazila na jeden problém, a to ekonomický. Proste na ten problém, o ktorom hovoril aj pán poslanec Ftáčnik. V tejto súvislosti je skutočne rozumné, aby druhý program prešiel na satelit, aby mohol osloviť aj našich rodákov v zahraničí.

  • Hlasy v sále.

  • To nie je verejnoprávna inštitúcia. VTV nie je verejnoprávna inštitúcia. Verejnoprávna inštitúcia môže osloviť aj našich rodákov v zahraničí. Mne ale chýba jeden argument od predkladateľa. Nie je tu ekonomicky vyčíslené, ako by zaťažilo vysielanie na troch programoch Slovenskú televíziu.

    Teda dva programy zostávajú. Jeden podľa zákona, ktorý platí, zostáva na okruhu pozemných sietí a druhý by šiel cez satelit.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Garai.

  • Združenie robotníkov Slovenska pred záverečným hlasovaním žiada 10-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Pán predseda, chcem upozorniť pani poslankyňu Muškovú, že zamlčala jeden zásadný fakt, ktorý nám vo výbore povedal riaditeľ Slovenskej televízie a jeho námestník, že v najbližších rokoch, to znamená do roku 2010 až 2015, možno ešte neskôr, satelitné digitálne vysielanie STV 2 je schopné prijímať jedna tretina slovenského obyvateľstva. V tom je tá krádež úplne evidentná, to je rozhodujúce, že STV 2, ktorá má pokrytie celého Slovenska cez satelit, môže prijímať jedna tretina obyvateľstva.

  • Pani poslankyňa Mušková zabudla spomenúť ešte jednu vec, že ide o privatizáciu majetku verejnoprávnej inštitúcie, ktorá sa zbavuje tohto majetku, znižuje svoj ekonomický potenciál. A hádam pani Mušková nás nejde presviedčať o tom, že verejnoprávna inštitúcia zbavením sa svojho majetku rozšíri svoje kapacity pre vysielanie na dvoch programoch. To je naivita.

    Ďakujem.

  • S faktickom poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Kňažko.

  • Dovolil by som si reagovať na pani kolegyňu Muškovú.

    Ak je naozaj pravda, že terestriálny systém dožíva a práve ten satelitný je taký perspektívny, skutočne by som odporúčal a dávam tým aj pozmeňujúci návrh, aby firma PRO TV a firma Dowina privatizovala ten satelitný perspektívny a tento neperspektívny keby ešte ponechala na dožívanie ako verejnoprávny.

  • Pán spoločný spravodajca, hlásite sa s faktickou poznámkou k pani Muškovej?

  • Chcel by som niečo povedať pani kolegyni Muškovej. Áno, STV bude existovať, len nebude vysielať, lebo nemá vysielacie práva. Tu stále narážame ešte na jeden veľký problém, s ktorým zápasí aj VTV. Nemôže niektoré veci vôbec vysielať cez satelit, pretože to sú iné práva a tie nie sú uzavreté. To je po prvé.

    Vy ste sa pýtali, ako by mal vlastne vyzerať tretí program. Už na rokovaní nášho výboru členka Rady Slovenskej televízie pani Kristínová hovorila, že ten program nie je pripravený, lebo musí byť špeciálny pre vysielanie cez satelit. Ten nie je pripravený a doteraz ho ešte nikto nepredložil. Súhlasím s ňou, pretože vysielanie pre zahraničných Slovákov a pre zahraničie musí byť úplne špeciálne a môže sa vlastne robiť z výberu dvoch televízií. Tam to už nie je problém finančný, ani programový. A verte mi, že na program som trošku väčší odborník ako pani Mušková.

  • Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Volf.

  • Chcel by som sa spýtať pani kolegyne Muškovej, či má viac informácií ako my ostatní, pretože my zatiaľ nemáme žiadne informácie z STV, ako je pripravená na satelitné vysielanie. Okrem ilegálneho tzv. prieskumného vysielania nepredložila verejnosti žiadne fakty, ako je pripravená z právneho hľadiska, ako je pripravená z ekonomického hľadiska, čo vlastne bude satelitné vysielanie stáť. Preto si myslím, že nie je také jednoduché prejsť na satelit a môže to trvať niekoľko mesiacov, možno rok a za ten čas bude koncesionár bez druhého programu.

  • Ešte faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ctená opozícia, domnievam sa, že buď ste si sedeli na ušiach, alebo zámerne ste nechceli počúvať, čo rozpráva pani poslankyňa Mušková, pretože rozprávať tu o najväčšej lúpeži privatizáciou televízie a televíznych vysielačov, to je jeden nezmysel, pretože tu sa bavíme v súčasnosti nie o privatizácii, ale...

  • Výkriky v sále.

  • Nemôžem ani upozorniť pána poslanca cez mikrofón, lebo robíte taký krik.

    Pán poslanec, máte reagovať na vystúpenie pani poslankyne Muškovej.

  • Reagujem na vystúpenie pani poslankyne Muškovej, ale nemôžem hovoriť pre vykrikovanie poslancov opozície. Tak nech ma láskavo nechajú rozprávať. Nejde o privatizáciu, ale ide o frekvenciu. Viete, aký je v tom rozdiel? To je trošku iné, to nie je privatizácia hmotného majetku Slovenskej televízie alebo Slovenských telekomunikácií. Tak tu nezavádzajte verejnosť a poslaneckú snemovňu.

  • Za poslanecký klub Spoločná voľba sa pripájam k návrhu klubu Združenia robotníkov Slovenska a prosím o 10-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Jednak sa pripájam k požiadavke na 10-minútovú prestávku a jednak gratulujem pánu poslancovi Hofbauerovi, národne orientovanému poslancovi, že sa takto správa k národnému bohatstvu. Po prvýkrát ste otvorili karty, pán poslanec, to som veľmi rád.

  • Ďakujem.

    Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána poslanca Ftáčnika ako predkladateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    rád by som zaujal stanovisko k tej krátkej rozprave, ktorá v podstate odráža dva koncepčné pohľady na to, ako by sa malo vyvíjať televízne vysielanie na Slovensku. Najprv chcem potvrdiť to, čo povedala pani poslankyňa Mušková, že nejde o privatizáciu majetku. Vysielače zostanú v rukách štátu, na 12 rokov sa má na ne udeliť licencia súkromnému vysielateľovi. To je súčasný právny stav.

    Ale to, o čom hovoríme, je skutočne národné bohatstvo, to je možnosť šíriť informácie pre občanov tejto krajiny. To sa ide privatizovať. Niekto získa možnosť na 12 rokov šíriť signál bez toho, že by do toho vložil čo i len korunu. Tie vysielače a vykrývače sa vybudovali za peniaze daňových poplatníkov, za peniaze nás všetkých. To znamená, nejde o ten majetok, ide o možnosť šíriť signál takpovediac hneď na 90 % pokrytého územia Slovenskej republiky. To je to národné bohatstvo. A toto národné bohatstvo si chránia v každej európskej krajine.

    Musím vám povedať, a určite to viete, že aj v Českej republike bol pokus privatizovať vysielací okruh ČT 2 v tom istom zmysle ako u nás. Prebiehala tam veľká diskusia, ktorá sa skončila tým, že stáli proti sebe tí, ktorí boli za privatizáciu a proti privatizácii, a gestorský výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, obdoba nášho výboru, informoval slovenských poslancov, ktorí boli nedávno na návšteve v Prahe, že bolo dobrým rozhodnutím, že neprivatizovali vysielací okruh ČT 2, pretože pre nich predstavuje doplnkový okruh na vysielanie vzdelávacích, športových a ďalších programov, ktoré nemožno umiestniť na jeden vysielací okruh na ČT 1. A naopak, ČT 1 sa posilňuje a stúpa.

    Ak pani poslankyňa Mušková hovorila, že je európskym trendom prechod na satelit, je to pravda, ale žiadna verejnoprávna televízia v Európe sa nezbavuje pozemného vysielacieho okruhu. Nezbavuje sa ho. Poviem aj, čo to stojí, ja sa k tomu dostanem. Pani poslankyňa postavila otázku vo vzťahu k predkladateľom. Áno, fínska televízia má dva pozemné kanály a prechádza na satelit, podobne nemecká, francúzska a ďalšia. Maďarská nie je dobrý príklad, pretože to je jediná krajina v Európe, ktorá toto urobila. Ak chceme byť druhou, a budeme sa tým chváliť, vážené kolegyne a kolegovia, ťažko sa ktokoľvek z vás pozrie do očí tým 70 % našich obyvateľom, ktorí neuvidia športové prenosy, ktorí neuvidia detské programy, pretože budeme chcieť, aby si kúpili osobitný konvertor a osobitný prijímač za veľké peniaze. Prvá liga možno pôjde na VTV, ale keď budeme hrať hokejové majstrovstvá, budeme vo finále, budete vy rozprávať, že kde to ten náš divák uvidí. To môže vysielať, ako sa minule povedalo, len verejnoprávna televízia.

    Takže, vážené kolegyne a kolegovia, áno, trend je prechod na satelit. Výbor pre vzdelanie, kultúru a šport to zobral do úvahy a dáva Slovenskej televízii možnosť šíriť svoje programy aj prostredníctvom satelitu, nezbaviť sa dvoch pozemných vysielacích okruhov, umožniť satelitné vysielanie aj pre krajanov nielen v Európe, ale podľa informácií predstaviteľov Slovenskej televízie možno aj v Spojených štátoch amerických, aj to je dnes technicky možné, ale v čase, keď to bude pripravené, keď na to budú zdroje, pretože je tam slovo "so súhlasom Národnej rady". Národná rada posúdi, či projekt Slovenskej televízie je technologicky, programovo, personálne a finančne hotový, a povie, je to možné. Dovtedy si ale nemôžeme dovoliť ochudobniť nášho diváka o jeden program. Prosím vás, nerobme to, pretože ten divák príde o možnosť pozerať druhý program. Všetky vážne programy sa budú tlačiť na jednotku a vznikne tam taký zmätok, že detské programy neviem kedy pôjdu, pretože na ne jednoducho nebude vysielací čas. Toto je to, čo by sa stalo, keby sme ľahkovážne prešli na satelit. A to nehovorím o tom, ako mi tu šeptá kolega Roman, že digitálny prijímač stojí 90 tis. korún. To ťažko niekomu povieme, že kúp si prijímač a potom budeš môcť sledovať Slovenskú televíziu, pretože koncesionár si platí poplatky a všetky koncesionárske poplatky dostáva Slovenská televízia.

    Čo to bude stáť? Námestník riaditeľa Slovenskej televízie informoval poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, že digitálne vysielanie by mohlo stáť len 50 mil. Sk. Je naozaj lacnejšie, šíriť signál digitálnym vysielaním je lacnejšie. Ak je to také lacné, nemôže byť problém zriadiť to ako tretí program. Ak je to také lacné. Ale ešte raz hovorím, ak sem pustíme ešte jedného súkromného vysielateľa, oslabíme pozíciu Slovenskej televízie na trhu, kto to uživí? Kto to uživí? Pretože slovenský trh má len takú kapacitu, akú má. Nemôžeme doň dostať viac, pretože sa to riadi jednoducho trhovými princípmi.

    Obhajujeme Slovenskú televíziu, ktorá má dnes také príjmy z reklamy, že nestačí plniť svoje záväzky voči Slovenským telekomunikáciám. A ja som vám vysvetlil na číslach, že aj keď sa od 1. júla zvýšia koncesionárske poplatky, že Slovenská televízia z nich nepokryje ani rozpočet roka 1997, pretože jej nebudú stačiť. Jej príjmy, plánované príjmy z reklamy sú podstatne nižšie, pretože už má jedného súkromného konkurenta. Ak bude mať dvoch, Slovenská televízia to nezvládne.

    Poslednú vetu chcem povedať. Vážené kolegyne a kolegovia, nedívajte sa na tento zákon ako na nejaké víťazstvo opozície. Tu naozaj ide o vec zdravého rozumu a narábanie s národným bohatstvom Slovenskej republiky. O tomto budeme hlasovať, keď budeme hlasovať o tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Ftáčnik.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Ľuba Romana, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť. Takže budeme hlasovať.

  • Hlasy v sále, že boli návrhy na prestávku.

  • Prestávku žiadali pred hlasovaním o zákone, pred záverečným hlasovaním.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Hlasujeme o návrhu gestorského výboru odložiť rokovanie o návrhu zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady a poveriť ústavnoprávny a gestorský výbor, aby sa na niečom dohodli, tak ako je to tu napísané. A o tom sa hlasuje bez rozpravy podľa rokovacieho poriadku.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Všetci máte uznesenie pred sebou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento návrh gestorského výboru sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • "Slovenská televízia môže so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky šíriť svoje programy aj prostredníctvom družice s vysielacím dosahom na celé územie Slovenskej republiky." To by bolo výborné, keby to tak bolo.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže sme tento návrh zo spoločnej správy prijali.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste v miestnosti, prosím, aby ste sa prezentovali.

  • Hluk v sále.

  • Prezentovalo sa 56 poslancov.

    Ešte raz, prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny a pokračujeme tým zákonom, ktorý sme si odhlasovali.