• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa na začiatku prezentovali.

    Konštatujem, že sa prezentovalo 95 poslancov a poslankýň. Národná rada je uznášaniaschopná.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie na tejto schôdzi požiadali: pán poslanec Pavel Delinga, pani poslankyňa Marcela Gbúrová, pán poslanec Jozef Pribilinec. Na zahraničnej služobnej ceste organizovanej Národnou radou Slovenskej republiky sú v súčasnosti páni poslanci: Dušan Slobodník, Irena Belohorská, Ján Figeľ, Ľubomír Fogaš a Robert Fico.

    Na tejto schôdzi budú overovateľmi pani poslankyňa Eva Rusnáková za Demokratickú úniu a Rastislav Šepták za Slovenskú národnú stranu. Náhradníkmi budú poslanci pán Karol Zahatlan za Hnutie za demokratické Slovensko a pán poslanec Gyula Bárdos za Maďarskú koalíciu.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem program 30. schôdze tak, ako ho máte v pozvánke.

    Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú predniesť návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem vás informovať, že na návrh príslušného gestorského výboru je v návrhu programu stanovisko pod bodom 14, ktoré uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Ide o účtovnú uzávierku pod bodom 18, ktorú by predniesol predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a účtovnú uzávierku pod bodom 19, ktorú prednesie predseda správnej rady Sociálnej poisťovne, a správu a účtovnú uzávierku pod bodmi 36 a 37, ktoré sa týkajú prezidenta prezídia Fondu národného majetku. Na to, aby mohli uviesť materiály a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili už schválením programu, ak na tento môj názor nemá niekto iný návrh. Ak nie, považujem to za prijaté.

    Môžeme pristúpiť k schvaľovaniu programu 30. schôdze Národnej rady. Chcem vám pripomenúť, pani poslankyne, páni poslanci, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie pána poslanca môže trvať najviac jednu minútu.

    Prosím, prvý sa hlásil pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, nemám návrh na doplnenie alebo zmenu programu, ale dovoľte mi, aby som vás kolegov i kolegyne v poslaneckom sneme informoval, že v súlade so štatútom poslaneckého klubu Demokratickej únie Slovenska boli vykonané voľby predsedu klubu. Novým predsedom je pán Roman Kováč. Prosím vás, aby ste toto zobrali na vedomie. Budeme vás o tom informovať aj písomne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prvým poslancom s návrhom na doplnenie programu schôdze je pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby bod číslo 21 - návrh kandidáta na udelenie licencie na vysielanie na druhom televíznom okruhu bol prerokovaný za bodom 38 ako nový bod 39 na konci schôdze.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, v zmysle listu, ktorí napísali predsedovia poslaneckých klubov KDH, DÚ, Spolužitie, MKDH a Spoločná voľba, navrhujeme, aby bod číslo 39 schôdze bol - rekonštrukcia masmediálnych rád. Má sa na mysli Rada Slovenskej televízie a Rada Slovenského rozhlasu.

  • Ešte raz, aby bod číslo 39 bol...

  • ...niesol názov rekonštrukcia masmediálnych rád. Má sa na mysli rekonštrukcia Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    v duchu odporúčaní IV. zasadnutia Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave v dňoch 16. až 18. júna 1997...

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, pretože nepočujem.

  • ...navrhujem zmenu politickej štruktúry orgánov Najvyššieho kontrolného úradu tak, aby z dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu bol jeden navrhovaný parlamentnými opozičnými stranami. Preto navrhujem, aby do programu 30. schôdze Národnej rady bol zaradený ako prvý bod návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Potom poviem. Ako druhý bod - návrh na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Obidva body navrhujem zaradiť po bode hovoriacom o tlači číslo 667. V súčasnosti je to bod 12.

  • Čiže po bode 12. Jeden návrh je voľba podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. A druhý?

  • Druhý je návrh na odvolanie podpredsedu.

  • Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    V mene poslaneckých klubov DÚ, KDH, Spoločná voľba, MKDH a Maďarskej koalície chcem navrhnúť nový bod pod číslom 39, teda za terajší bod 38, a to informáciu prezidenta prezídia Fondu národného majetku o privatizácii vybraných významných podnikov metódou priameho predaja vopred určenému záujemcovi od účinnosti zákona číslo 369/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Správa by mala byť zameraná na privatizáciu podnikov, ich častí alebo majetkových účastí Fondu národného majetku, ktoré sú z hľadiska národného hospodárstva významné, ako aj na tie privatizačné rozhodnutia, ktoré vzbudili pozornosť verejnosti a šírili sa o nich rôzne informácie, ktoré vyvolali nejakú tzv. aféru.

  • Pán poslanec, raz ste povedali informácia a raz správa. Je to rozdiel, lebo rozdiel je aj v lehotách, dokedy to možno podať. Uvedomujete si, že to nebude na tejto schôdzi? Pozrite si rokovací poriadok.

    Pán podpredseda Andel.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    býva dobrým zvykom, že poslanci chodia hrávať propagačné futbalové zápasy, z ktorých finančný výťažok slúži na rôzne humanitné účely.

    Pán predseda, keďže sme i teraz dostali ponuku odohrať takéto futbalové stretnutie v Modre, prosil by som o prerušenie nášho rokovania o 16.45 hodine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem doplniť program súčasnej schôdze o dva body. Prvý - informácia o zasadnutí a prijatých odporúčaniach 4. Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, a navrhujem, aby túto informáciu podal predseda slovenskej časti tohto výboru pán Húska.

    Ako druhý bod, ďalší bod na doplnenie programu schôdze navrhujem, aby sme si vypočuli informáciu predsedu vlády Slovenskej republiky o uzavretých slovensko-ruských zmluvách, ktoré boli podpísané v Bratislave pri poslednej návšteve ruského premiéra Černomyrdina. Táto otázka je zdrojom mnohých špekulácií a myslím si, že by pomohlo vypočuť si informáciu priamo zo zdroja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    mám skromný návrh. Na poslednom poslaneckom grémiu nás predsedov klubov pán predseda Národnej rady požiadal, aby sme umožnili poslancom účasť na zahraničných služobných cestách v záujme Slovenskej republiky.

    Za náš klub sú teraz v zahraničí za Národnú radu poslanci Fogaš a Fico a zhodou okolností oni sú predkladateľmi a gestormi dvoch zákonov. Odporúčam preto bod 12 a bod 13 v terajšom programe preradiť na 1. 7., keď obidvaja kolegovia budú už zo Štrasburgu späť. Dúfam, že tomuto návrhu sa vyhovie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem do programu nášho rokovania zaradiť informáciu ministra vnútra a generálneho prokurátora o stave vyšetrovania závažných trestných činov, ktoré boli spáchané a dlhší čas zostávajú nevyšetrené, neobjasnené. Verejnosť očakáva najmä podrobne zdôvodnenú informáciu o stave vyšetrovania únosu prezidentovho syna, vraždy Róberta Remiáša a nedovoleného vývozu obilia, ktorý konštatovala správa Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán predseda, chcel by som požiadať kolegov, aby súhlasili s tým, aby na septembrovom pléne predložila vláda správu o plnení programového vyhlásenia. Keďže to treba schváliť s istým časovým predstihom, aby vláda mala čas na zhotovenie tejto správy, dávam návrh, aby sme toto zaradenie odsúhlasili na dnešnej schôdzi. To znamená, len prijatie uznesenia o tom, že požiadame vládu o predloženie správy o plnení programového vyhlásenia na septembrovom pléne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    navrhujem zaradiť do programu ako bod číslo 21 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín, tlač číslo 441.

    Ďalej navrhujem zaradiť do programu na 25. 6. 1997 ako bod 1 uznesenie Národnej rady o dvojjazyčnom vysvedčení v školách s vyučovacím jazykom maďarským.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem len upresniť, že v mojom návrhu ako nový bod rokovania terajšej schôdze bola informácia prezidenta. Správu som použil len potom v odôvodnení, ale ako bod som navrhoval informáciu prezidenta prezídia Fondu národného majetku. Navrhoval som to ako bod číslo 39 s vedomím, že sa na to pán prezident musí pripraviť. Predpokladám, že bod 39 bude niekedy až na budúci týždeň alebo až neskôr, takže je dosť veľký časový priestor na prípravu tejto informácie.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda,

    ako posledný bod programu navrhujem rekonštrukciu dozornej rady Fondu národného majetku na pomernom princípe. Navrhujem to preto ako posledný bod, aby sa medzičasom mohli parlamentné kluby dohodnúť na takomto postupe.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som zagratuloval všetkým Jánom, vrátane opozičným, ktorých je v parlamente vari najviac.

    A potom mi dovoľte, aby som privítal s hlbokým dojatím prvú demokratizačnú zmenu, ktorá sa udiala v radoch opozície. Blahoželám pánu Kováčovi a dúfam, že bude hovoriť menej ako pani poslankyňa Rusnáková.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem navrhnúť, aby sa vymenilo poradie bodov 21 a 32, to znamená, aby sme bod 32 prerokovali ako bod 21 a bod 21 ako bod 32. Obidva body sa týkajú tej istej veci, a to privatizácie, resp. neprivatizácie vysielacieho okruhu STV 2. Myslím si, že najprv treba rozhodnúť o tom, či chceme privatizovať, teda rozhodnúť o návrhu zákona. V prípade, že by nebol prijatý, potom je možné rozhodovať o návrhu na udelenie licencie. Čiže vymeniť poradie 32 ako 21 a 21 ako 32.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som navrhol ako osobitný bod programu rokovanie o Slovenskej televízii. Pracovne by sme to mohli nazvať - objektivita spravodajstva Slovenskej televízie a spôsob riadenia Slovenskej televízie. Sme svedkami, že časté výmeny generálnych riaditeľov vedú skôr k rozkladu tejto inštitúcie a k porušovaniu zákonov. Navrhujem, aby bol tento bod prerokovaný ku koncu zasadania tejto parlamentnej schôdze.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ako chcete ten bod nazvať?

  • Objektivita spravodajstva Slovenskej televízie a spôsob riadenia Slovenskej televízie - ako predposledný bod tohto rokovania.

  • Ešte by som chcel poprosiť, pán poslanec, pretože tomu celkom nerozumiem, kto bude predkladateľom čoho. To má predložiť niekto z televízie alebo z poslancov?

  • Je to rozprava o verejnoprávnej inštitúcii, ktorá si zaslúži takúto pozornosť.

  • Vy myslíte na rozpravu? Tak to bude potom v rámci rozpravy. To netreba navrhovať.

  • Navrhujem to ako osobitný bod.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Aj ja patrím medzi poslancov, ktorí podpísali návrh zákona o neprivatizácii STV 2. Osobne si myslím, že by mal byť väčší časový odstup, a preto odporúčam bod číslo 21 stiahnuť z dnešného rokovania a zaradiť ho na septembrovú schôdzu.

    Ďakujem.

  • Môj prvý bod sa týkal presne toho, čo povedal pán Černák, lebo som chcel nadviazať na uznesenie nášho výboru z dnešného doobedia, ale keďže ten návrh už odznel, nedávam ho. Ale mám ešte jeden návrh, už taký obligatórny, ako samostatný bod číslo 10 navrhujem návrh na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482, ktorým bol František Gaulieder zbavený poslaneckého mandátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, navrhujem do programu tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť bod s názvom informácia o zabezpečení prechodu osemročnej základnej školy na deväťročnú, ktorú by podala ministerka školstva pani Slavkovská. Tento bod navrhujem zaradiť za bod 38.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To bol posledný návrh na zmenu programu. Ešte bude môj návrh. Požiadal ma o tento návrh pán štátny tajomník Nemčok. Keďže v tom čase, keď je navrhovaný...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán štátny tajomník mi píše, že ospravedlňuje pani ministerku, lebo v tom čase, keď je navrhnutý bod na prerokúvanie, na ktorom by mala byť, nebude prítomná. Navrhuje, aby sme ten bod zaradili na 26. júna o 9.00 hodine. Myslím si, že môžeme tomu vyhovieť. To je zákon o telesnej kultúre atď., tam to máte.

  • Hlasy v sále.

  • Navrhol som to ja, pán poslanec Bugár. Hneď som povedal, že mám ešte návrh aj ja.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, budeme hlasovať o zmenách a doplnkoch, ktoré ste pred chvíľou navrhli.

    Pán poslanec Langoš ako prvý navrhol, aby sme bod číslo 21 preložili a rokovali o ňom ako o bode číslo 39.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Bod 21 ostáva tak, ako bol pôvodne, teda ako bod 21.

    Pán poslanec Mikloško mal druhý návrh, aby sme ako bod číslo 39 prijali návrh a rokovali na tejto schôdzi o rekonštrukcii masmediálnych rád - televíznej a rozhlasovej.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Tento bod do programu nezaradíme.

    Pán poslanec Nagy mal dva návrhy, ktoré dáva do jedného bodu číslo 12. Prvý návrh je odvolanie podpredsedu NKÚ a ako druhý bod v rámci tohto bodu voľba nového podpredsedu NKÚ.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Komlósy žiada, aby sme ako bod číslo 39 zaradili do programu informáciu prezidenta Fondu národného majetku o privatizácii, tak ako to predniesol. Nebudem to citovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh.

    Ďalší návrh na zmenu programu dal podpredseda Národnej rady pán Andel, ktorý žiada, aby sme vo štvrtok o 16.45 hodine prerušili zasadnutie 30. schôdze Národnej rady z tých dôvodov, ktoré nám predniesol.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tuším sme to schválili. To znamená, že sa nebudú konať interpelácie.

    Ďalší návrh má pán poslanec Kukan, ktorý žiada, aby sme ako niektorý z bodov, nepovedal ktorý, zaradili informáciu zo zasadnutia 4. stretnutia Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky s tým, že by nás všetkých informoval o priebehu pán podpredseda Marián Húska.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

    Prvý návrh pána poslanca sme akceptovali.

    Pán poslanec dáva druhý návrh, aby predseda vlády informoval parlament o obsahu slovensko-ruských zmlúv, ktoré boli podpísané pri poslednej návšteve predsedu vlády Ruskej federácie Černomyrdina v Bratislave.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 69 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Druhý návrh pána poslanca sme neprijali.

    Pán poslanec Benčík nás žiada, aby sme body 12 a 13 preložili na 1. 7. Predkladateľmi týchto bodov sú poslanci ich klubu, ktorí sú v zahraničí na služobnej ceste.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrhu sme vyhoveli.

    Pán poslanec Moravčík žiada, aby sme zaradili na túto schôdzu informáciu ministra vnútra a generálneho prokurátora o stave vyšetrovania trestných činov, ktoré tu spomínal.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Kováč žiada, aby sme na schôdzu, ktorá je plánovaná na september tohto roku, zaradili správu vlády o stave plnenia programového vyhlásenia vlády.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

    Tento doplnok sme neprijali.

    Pán poslanec Rózsa žiada, aby sme ako bod 21 zaradili návrh skupiny poslancov, tlač 441. Je to zákon o jazyku menšín.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Prvý návrh pána poslanca nezaradíme do programu.

    Pán poslanec Rózsa má druhý návrh, aby sme na 25. 6. ako bod číslo 1 zaradili prijatie uznesenia Národnej rady o riešení dvojjazyčnosti vysvedčení.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento bod sme tiež nezaradili.

    Pán poslanec Vaškovič žiada, aby sme ako posledný bod tohto rokovania zaradili návrh na rekonštrukciu dozornej rady Fondu národného majetku s podotknutím na pomernom princípe.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Ftáčnik žiada, aby sme bod číslo 21 dali ako bod 32 a bod 32 ako bod 21.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Neprešlo to.

  • Hlasy z pléna, že návrh prešiel.

  • Áno, tento návrh prešiel.

    Pán poslanec Kňažko žiada, aby sme zaradili do programu rozpravu - nazvem to rozpravou - o objektívnom spravodajstve a spôsobe riadenia Slovenskej televízie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Tento doplnok sme neprijali.

    Pán poslanec Černák žiada, aby sme z rokovania stiahli bod 21.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nevyhovujeme tomuto návrhu.

    Pán poslanec Volf žiada, aby ako bod 10 bolo do rokovania zaradené zrušenie uznesenia číslo 482 z minulého roku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Posledná, resp. predposledná zmena je návrh pána poslanca Haracha zaradiť ako bod 39 informáciu o prechode základných škôl z osemročných na deväťročné. Informáciu by mala podať ministerka školstva.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento predposledný návrh zmeny programu.

    Posledný návrh som dával ja, aby sme vystúpenie pani ministerky Slavkovskej k návrhu zákona o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 168, prvé čítanie, presunuli na 26. 6. o 9.00 hodine.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Túto zmenu v programe sme prijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    to boli všetky návrhy na doplnenie a zmenu programu 30. schôdze. Dávam preto hlasovať o programe schôdze ako celku spolu so schválenými zmenami a doplnkami.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme prijali program 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prvým bodom programu je

    návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 669. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tento návrh mal predložiť minister spravodlivosti pán Liščák, ale cez moje dioptrie ho nevidím.

    Páni poslanci, do 14.15 hodiny bude prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa po prestávke vrátili do rokovacej miestnosti. Prosím pánov poslancov z KDH, aby si sadli.

    Pán poslanec Hrušovský, ideme rokovať, neukazujte nám chrbát. Ďakujem.

    Vrátim sa k bodu číslo 1 nášho programu, ktorým je návrh vlády Slovenskej republiky na skrátenie legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

    Návrh ste dostali ako tlač 669 a súčasťou tohto návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

    Prosím, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon o nadáciách číslo 207/1996 Z. z. v § 42 ustanovil 12-mesačnú lehotu na prispôsobenie sa existujúcich nadácií a fondov novým právnym podmienkam. Uvedená lehota sa končí dňom 31. augusta 1997, preto je žiaduce, aby sa zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby stal účinným ešte pred uplynutím tejto lehoty.

    Návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby uzatvára etapu legislatívnych prác na dotvorení organizačného rámca právnych foriem na pôsobenie mimovládnych organizácií v Slovenskej republike.

    Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady poveril svojho predsedu pána Petra Brňáka, aby nás informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením ústavnoprávneho výboru číslo 421 zo 14. mája 1997. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedený materiál a

    A. konštatuje, že

    1. predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 669, neobsahuje skutočnosti, ktoré by oprávňovali Národnú radu Slovenskej republiky na prijatie uznesenia na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, ako je uvedené v § 89 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 669, je možné prerokovať na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky len pri dodržaní postupu podľa § 24 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

    B. ukladá predsedovi výboru oboznámiť s obsahom tohto uznesenia.

    Ak už mám slovo, pán predseda, práve v súvislosti s podobnými prístupmi by som vás rád informoval ešte o jednom krátkom uznesení ústavnoprávneho výboru v súvislosti s požiadavkou o výklad uvedeného ustanovenia § 89 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, keďže takýchto a podobných návrhov bolo predložených viac, a požiadavka o výklad zaznela priamo na základe stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vypracoval na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 598 tento výklad k § 89 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    V § 89 odsek 1 a 2 zákona sa uvádzajú mimoriadne okolnosti, keď sa Národná rada Slovenskej republiky môže na návrh vlády Slovenskej republiky uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Keďže ide naozaj o mimoriadne okolnosti, sú dôvody na takýto postup uvedené taxatívne a nie je možné ich rozširovať. O tom, či sú skutočnosti uvedené v návrhu vlády Slovenskej republiky skutočnosťami vymenovanými v odsekoch 1 a 2 citovaného § 89, rozhodne Národná rada Slovenskej republiky uznesením.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Od poslancov som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Benčík.

    Môžem uzatvoriť možnosť prihlásenia sa do rozpravy s tým, že vystúpi pán poslanec Benčík.

    Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, milí kolegovia,

    máme nový rokovací poriadok, pomaly sa s ním zžívame, myslím si, že sa nám darí pomalšie posudzovať návrhy zákonov, ale nie som presvedčený či lepšie. Pri každom prípade sa stane niečo, čo nás upozorní na to, že okrem uplatnenia rokovacieho poriadku vytvárame aj určité precedensy, návyky, podľa ktorých budeme pokračovať.

    Tak je to aj v tomto prípade. Vrelo podporujem návrh, ktorý tu predniesol pán Brňák, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Bez toho, aby som vás unúval, § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku si vyžaduje štyri podmienky na to, aby sme skrátili legislatívne konanie. Z týchto štyroch podmienok je splnená len jedna, a to je na návrh vlády. Návrh skutočne predkladá vláda, a to je splnené. Ale chýba mi, aké sú na to mimoriadne okolnosti. A na to by som rád dostal odpoveď, ak to niekto chce predkladať. Aké je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd? To je ďalšia podmienka.

    Prvou podmienkou sú mimoriadne okolnosti, druhou musí byť ohrozenie základných ľudských práv a slobôd. Dajme tomu, že toto nie je splnené. Tak potom by mala byť ohrozená bezpečnosť, alebo ak by štátu hrozili značné hospodárske škody. Akokoľvek extenzívne návrh študujem a vykladám, ani v tomto prípade nie sú splnené podmienky. Priznávam, keby som bol člen výkonného orgánu - vlády, pokúsil by som sa veci, ktoré sa pomaly spracúvali, dostať do parlamentu, aby ich schválil. Ale keďže ide o prvé prípady, ponechajme si v plnom rozsahu autonómiu a priestor, aby boli na to splnené všetky podmienky, aby bolo možné postupovať podľa skráteného legislatívneho konania.

    Preto podporujem návrh, ktorý predniesol pán Brňák. Prosím, aby sme si to uvedomili a nedávali zlý príklad, lebo o chvíľu nám budú prekladať ďalšie návrhy a darmo sa budeme vyhovárať na to, že nie sú splnené podmienky. Vláda sa bude samozrejme a prirodzene odvolávať na to, že v danom prípade tiež neboli, a my sme s tým súhlasili. Prosím, aby sme v tomto smere pokračovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Roman, môžete reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána Benčíka. Pokiaľ ste sa nestihli prihlásiť do rozpravy, a ak máte aj nejaké návrhy, hneď bude prvé čítanie, takže tam ich budete môcť uplatniť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mne stačí faktická poznámka. Dovoľte mi, aby som vám oponoval, pán kolega, a podporil to, prečo je tento zákon nutné prijať. Je to hlavne nutnosť preregistrácie nadácií. Tam zákon chýba. Samozrejme, môžem diskutovať o tom, či máte pravdu, alebo nemáte pravdu ako právnik, ale sú určité okolnosti, ktoré nás vlastne nútia prekročiť ten čas, ktorý sa vyžaduje. Čudujem sa vám, že toto neuplatníte pri iných zákonoch. Tento zákon je naozaj nutný, pretože napáchame ekonomické a hlavne morálne škody, ktoré sa týmto zákonom dajú napraviť, keď ho prijmeme.

    Viete, teraz sa dá zadosť právnikom. Ale právnici a ich názory sú podľa mňa trochu odtrhnuté od reality skutočného života. Preto s vami celkom nesúhlasím. Vy si tu riešite svoje právnické problémy, ale riešte už problémy normálnych ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    keď si pozorne prezrieme ustanovenie § 89, skutočne v odseku 1 rokovacieho poriadku sa hovorí: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd..." Teraz som vytrhol jednu časť ustanovenia § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku. Tiež preto som odôvodňoval predlohu tým, že lehota pri nadáciách sa končí dňa 31. augusta 1997 a je žiaduce, aby sa zákon o neinvestičných fondoch a zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby stali účinnými ešte pred uplynutím uvedenej lehoty tak, aby nedošlo k ohrozeniu realizácie združovacieho práva.

    Čiže keď vláda podávala tento návrh, myslela na ochranu základných ľudských práv predstavujúcich v danom prípade ohrozenie realizácie združovacieho práva, tak ako som to zdôvodnil aj vo svojom návrhu. Preto sa domnievam, že tento návrh je zo skupiny tých návrhov, ktoré by mohli byť vykladané podobným spôsobom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa vyjadriť spravodajca pán Brňák?

  • Ďakujem, nebudem sa vyjadrovať.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý máte v predloženom návrhu vlády, páni poslanci, poslankyne.

    K tomuto návrhu uznesenia by som ešte chcel dodať, aby v prípade rozhodnutia Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie konalo ešte na 30. schôdzi Národnej rady.

    Prosím, pán poslanec Brňák, môžete predniesť návrh uznesenia.

  • Navrhujem prijať uznesenie v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. nesúhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 669),

    B. konštatuje, že

    1. predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 669) neobsahuje skutočnosti, ktoré by oprávňovali Národnú radu Slovenskej republiky na prijatie uznesenia na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, ako je uvedené v § 89 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 669) je možné prerokovať na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky len pri dodržaní postupu podľa § 24 ods. 5 zákona číslo 358/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky."

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ho predniesol pán poslanec Brňák.

  • Hlasy v sále.

  • Počuli ste návrh uznesenia pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Budeme hlasovať tak, ako ho predniesol. Mohli by ste jednou vetou odpovedať, aby sme vedeli, či ide o zápor, alebo o klad.

  • Rozhodujúca časť návrhu uznesenia je v písmene A. "Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Podotýkam, že v normálnom behu pôjde tento návrh hneď pod bodom 2 v rámci tejto schôdze v normálnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, v danom prípade je tu potom druhý návrh uznesenia, ktorý bol formulovaný zo strany vlády Slovenskej republiky. Ten návrh znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie."

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte pred sebou, páni poslanci a poslankyne. Radšej ho prečítam.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 665.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 665) Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na tejto schôdzi."

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k prerokovaniu

    vládneho návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby - prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona, tak ako som povedal na začiatku, je pod tlačou 665.

    Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1560.

    Prosím, aby pán minister Liščák z poverenia vlády predniesol zdôvodnenie.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby je súčasťou prác na vytvorení právneho rámca na pôsobenie tzv. tretieho sektora v podmienkach Slovenskej republiky.

    Popri už existujúcich právnych úpravách občianskych združení, cirkví, nadácií a neinvestičných fondov sa prijatím zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby dotvorí sústava právnych foriem obvykle pôsobiacich v oblasti plnenia verejnoprospešných cieľov neštátnymi subjektmi. Spracovaním návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby sa vytvoria organizačné predpoklady na určenie podmienok vzniku, zániku, činnosti a zásad hospodárenia neziskových organizácií.

    Na rozdiel od nadácií a neinvestičných fondov sa umožňuje, aby neziskové organizácie mohli vykonávať podnikateľskú činnosť za predpokladu, že výnosy z tejto činnosti budú použité na plnenie všeobecne prospešných úloh organizácie. Návrh zákona tiež predpokladá, že za presne určených podmienok bude možné poskytnúť neziskovej organizácii dotácie zo štátneho rozpočtu.

    Vznik neziskovej organizácie sa viaže na zápis do registra neziskových organizácií na krajskom úrade a rozhodnutie o zrušení neziskovej organizácie patrí do kompetencie správnej rady.

    Predložený návrh zákona má prevažne organizačný charakter, pričom podmienky daňových úľav a iných zvýhodnení by mali riešiť príslušné právne predpisy Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Prijatím navrhovanej úpravy sa vyplní právne vákuum, ktoré dosiaľ v úprave neziskového sektora existovalo. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s inými právnymi predpismi.

    Z hľadiska potrieb praxe a úplnosti právnej úpravy inštitútov pôsobiacich v oblasti plnenia všeobecne prospešných cieľov odporúčam podporenie tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do ďalšieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Gestorský výbor poveril pána poslanca Suchodolského, aby nás oboznámil, ako prebiehalo rokovanie o tomto zákone vo výboroch. Dávam mu slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil ako spravodajca určený gestorským výborom k vládnemu návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 665.

    Ako vyplýva z výsledkov rokovania k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 669), Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením rozhodla o tom, že predmetný návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 665) sa prerokuje na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v prvom a druhom čítaní.

    Predložený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v lehote určenej v § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky bol zaradený do programu tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne konštatujem, že návrh zákona spĺňa z formálno- -právnej stránky náležitosti určené rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnymi pravidlami Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z vecného hľadiska rieši problematiku, ktorú treba legislatívne upraviť. Nadväzuje sa ňou na doterajšie legislatívne práce v oblasti regulácie právnych vzťahov neziskového sektora a je potrebné túto právnu úpravu po rokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky urýchlene prijať.

    Z tohto dôvodu a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o neziskových organizáciách prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam, aby v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí číslo 1560 zo dňa 14. mája 1997 predmetný návrh zákona bol pridelený týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby bol ako gestorský výbor určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s prerokovaním návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní do 27. júna 1997 a v gestorskom výbore do 1. júla 1997.

    Zároveň žiadam, pán predseda, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku ani od klubov, ani od jednotlivých poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási. Pán poslanec Ásványi.

    Ešte sa niekto hlási do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Ásványiho, aby predniesol svoje návrhy, resp. názory v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    vládny návrh zákona o neziskových organizáciách je mimoriadne závažný a potrebný z hľadiska rozvoja tretieho sektora a posilnenia jeho pôsobenia. Vytvára ďalšiu možnosť pretvorenia organizácií a združení, ktoré nemôžu ďalej pôsobiť ako nadácie. Odôvodnený je aj návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, keď návrh zákona bol predložený s ročným odstupom po zákone o nadáciách.

    Podľa nového rokovacieho poriadku úlohou Národnej rady v prvom čítaní je vyjadriť sa, či bude o návrhu zákona rokovať ďalej, alebo ho vráti navrhovateľovi na prepracovanie, resp. nebude sa ním ďalej zaoberať. V tomto prípade bude rozhodovanie Národnej rady veľmi zodpovedné. Zákon je veľmi aktuálny a časovo veľmi súrny. Podľa môjho posúdenia má však aspoň dve závažné medzery, ktoré v rámci skráteného legislatívneho konania sa sťažene dajú odstrániť.

    V návrhu zákona v § 30 je ustanovené, že príjmy z činnosti neziskových organizácií podliehajú daňovým povinnostiam, predovšetkým dani z príjmov. Ak neziskové organizácie budú z hľadiska zdaňovania posudzované ako nadácie, čo však zatiaľ nie je nikde vyrieknuté, budú podliehať zdaneniu z príjmov v oblasti činností, ktorými sa dá dosiahnuť zisk. A takúto možnosť činnosti návrh zákona dáva na účelnejšie využitie svojho majetku a daností na dosiahnutie ďalších príjmov v prospech zvýšenia možností poskytovania všeobecne prospešných služieb. Daňová povinnosť vzniká, ak príjmy z osobitnej ziskovej činnosti prekročia hranicu 100 000 Sk za daňové obdobie, ale len v tom prípade, ak neziskové organizácie budú obdobne posudzované ako nadácie, ktoré sú explicitne vymenované v platnom zákone o dani z príjmov pri poskytovaní daňovej úľavy, oslobodenia. Tento zákon sa však nemení. Obdobne je to v prípade dane z nehnuteľností. Nezisková organizácia zatiaľ nie je postavená v zákone na úroveň nadácie a i tu vzniká stav, že ak nehnuteľnosť bude využívať na zvýšenie príjmov prenechaním do nájmu, oslobodenie od daňovej povinnosti sa nemôže uplatniť.

    Návrhom zákona umožňujeme neziskovým organizáciám činnosť zvyšujúcu príjmy, z hľadiska daňových povinností im však nejdeme pomôcť. V dôvodovej správe predkladateľ poukazuje na krajiny, v ktorých podobným organizáciám sa poskytujú všeobecné daňové výhody a úľavy, u nás nie sú premietnuté do návrhu zákona.

    Žiadam pána ministra, aby odpovedal na moje pripomienky a pochybnosti.

    Druhá pochybnosť je v dôsledku oneskoreného predloženia návrhu zákona a dátumu jeho predpokladanej účinnosti aj za okolností, že sme schválili zrýchlený postup schvaľovania tohto zákona. Pre doterajšiu nadáciu nezostane prakticky čas na preregistrovanie na neziskovú organizáciu a podľa nového zákona o nadáciách nebude môcť existovať v pôvodnej podobe a činnosti, teda ako nadácia. Túto formu premeny budú voliť doterajšie početné nadácie.

    Treba sa oboznámiť s obsahom a možnosťami teraz prerokúvaného zákona, konkretizovať nové poslanie a činnosti neziskových organizácií. Pritom zákon číslo 207/1996 Z. z. o nadáciách jednoznačne ustanovuje: "Nadácie, ktoré nebudú do 31. augusta 1997 preregistrované, doterajší registrujúci orgán zruší a nariadi ich likvidáciu." Žiada sa zmeniť, predĺžiť termín stanovený zákonom číslo 207/1996 Z. z. o preregistrovaní do 31. augusta 1997.

    Vážený pán minister, ak mnou vyslovené obavy nebudete vedieť rozptýliť konkrétnymi návodmi postupu a argumentmi, odporúčam návrh zákona pod číslom tlače 665 vrátiť na prepracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže to bol jediný poslanec prihlásený do rozpravy, končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ešte minulý rok tu bola zhoda alebo jednota v tom, že by sme mali uzavrieť tretí sektor v podmienkach Slovenskej republiky nielen občianskymi združeniami, cirkvami, nadáciami, ale aj neinvestičnými fondmi a neziskovými organizáciami. Celý komplex problémov spočíval na ministerstve spravodlivosti, ktoré sa skutočne zaviazalo dotiahnuť túto problematiku do konca. Preto tiež v rámci plánu legislatívnych úloh vlády bola zaradená okrem iného aj úloha dopracovať neinvestičné fondy a neziskové organizácie, tak ako si to ministerstvo spravodlivosti riadne a včas splnilo.

    Pokiaľ ide o predložený návrh zákona, tento návrh zákona, ako som už zdôraznil v úvodnej reči, má prevažne organizačný charakter. Podmienky daňových úľav a iných zvýhodnení bude musieť riešiť iný orgán a príslušné právne predpisy Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako som to odôvodňoval aj v prípade nadácií a neivestičných fondov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spoločný spravodajca pán poslanec Suchodolský? Nie.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu s tým, že budeme najskôr hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Vo svojom spravodajskom stanovisku som odporúčal, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada rozhodla o prerokovaní vládneho návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v druhom čítaní. Prosím hlasovať o tomto návrhu.

  • Pán spravodajca, bol tu šum, nepočul som. Navrhli ste hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) o zaradení zákona na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme na základe § 73 ods. 3 písm. c) o tom, že navrhovaný zákon sa prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime ešte k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na prerokovanie.

  • O návrhu pána poslanca Ásványiho je hlasovanie bezpredmetné, keďže sme hlasovali a týmto hlasovaním sme prijali môj návrh.

    Pán predseda, ostáva nám hlasovanie o uznesení Národnej rady. Prečítam ho:

    "Národná rada Slovenskej republiky prerokovala vládny návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 665) a

    A. v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokuje v druhom čítaní,

    B. v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1560 zo dňa 14. mája 1997 prideľuje návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody,

    C. určuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor s prerokovaním návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní do 27. júna 1997 a v gestorskom výbore do 1. júla 1997."

  • Ďakujem. Počuli sme návrh uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Ide o uznesenie, v ktorom rozhodneme o tom, ktoré výbory a v akej lehote budú rokovať o tomto návrhu a ktorý výbor je určený ako gestorský.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 6 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada schválila pridelenie návrhu zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehoty výborov na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje tretí bod programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, prosím, pani poslankyne a páni poslanci.

    Podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa medzinárodná zmluva prerokuje hneď v druhom a treťom čítaní.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 653, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 653.

    Aj návrh tejto zmluvy uvedie minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    viazanosť Slovenskej republiky Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. 4. 1959 podmienila novú etapu v dojednávaní zmlúv o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a ostatnými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami predmetného dohovoru. Článok 26 ods. 1 citovaného dohovoru nahradzuje vo vzájomných vzťahoch medzi zmluvnými stranami všetky ustanovenia dvojstranných zmlúv, ktoré medzi štátmi existujú s výhradou ustanovení článku 15 ods. 7 dohovoru a článku 16 ods. 3 dohovoru.

    Dohovor umožňuje zmluvným stranám iba dojednávanie dvojstranných zmlúv na uľahčenie vykonávania a doplnenia ustanovení dohovoru. Z týchto dôvodov začalo ministerstvo spravodlivosti dlhodobý proces dojednávania dodatkových dvojstranných zmlúv k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach s tými štátmi, s ktorými malo Česko- -Slovensko dojednané zmluvy o právnej pomoci a s ktorými je právny styk justičných orgánov najrozšírenejší.

    Po Rakúskej republike, s ktorou bola dodatková zmluva podpísaná 20. 6. 1994 a nadobudla účinnosť 1. februára 1996, reagovala na ponuku dojednať dodatkovú zmluvu Poľská republika, pretože Európsky dohovor o vzájomnej pomoci nahradil aj ustanovenia Zmluvy medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach v rozsahu, v akom sa táto zmluva týka otázok právnej pomoci v trestných veciach s výnimkou ustanovení článkov 3, 4 a 9 citovanej zmluvy.

    Predkladaný návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 je výsledkom dvojstranných slovensko-poľských expertných rokovaní. Dojednanie navrhovanej dvojstrannej zmluvy je žiaduce a aj aktuálne s ohľadom na súčasné potreby súdnej praxe i praxe orgánov činných v trestnom konaní, a to v dôsledku vysokej intenzity stykov justičných orgánov oboch strán, ako aj z dôvodu, že citovaný dohovor má rámcový charakter a neupravuje niektoré otázky, ktoré boli upravené v dvojstrannej zmluve.

    Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzatvorením zmluvy dňa 29. októbra 1996 uznesením číslo 732. Zmluva bola podpísaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Poľskej republiky vo Varšave dňa 25. marca 1997. Zmluva má charakter medzinárodnej prezidentskej zmluvy, a preto sa vyžaduje pred jej ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Benčík. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania vo výboroch Národnej rady o tomto vládnom návrhu, najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    podstatu a meritum veci uviedol vo svojom úvodnom vystúpení pán minister. Mne dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe, o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 (tlač 653) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 (tlač 653) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1541 z 30. apríla 1997 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 13. júna 1997. Súčasne na prerokovanie tejto zmluvy určil ako gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obidva určené výbory prerokovali predmetný návrh v druhom čítaní v určenom termíne, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 426 zo dňa 11. júna 1997 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 264 zo dňa 21. mája 1997 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou zmluvou.

    Pán predseda, podľa § 88 rokovacieho poriadku by teraz malo nasledovať rozhodnutie o odporúčaní vysloviť s medzinárodnou zmluvou súhlas v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, ale najskôr musí byť rozprava.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som písomnú prihlášku, preto sa vás pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Takisto pán poslanec Benčík sa asi nechce vyjadriť.

    Tak ako povedal pán spravodajca, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby dal hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Vážený pán predseda,

    predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959."

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako nám ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme štvrtým bodom programu, ktorým je

    návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 676. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Tento návrh zákona by mal na základe uznesenia vlády predniesť podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Mám informáciu, že je na ceste zo zasadnutia vlády do parlamentu. Už by mal byť vraj niekde tu, skoro v budove.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dávam desaťminútovú prestávku. Ale prosím, aby ste na moje zvonenie zaujali miesto v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme pokračovať po prerušení schôdze. Pokračujeme v prerokúvaní vládneho návrhu, tlač 676. Povedal som, že z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, zosúlaďuje právnu úpravu týkajúcu sa cenných papierov s požiadavkami na členstvo Slovenskej republiky v OECD.

    Harmonogram liberalizačných opatrení a z nich vyplývajúce legislatívne zmeny boli dohodnuté na rokovaní príslušných výborov OECD dňa 10. 9. 1996 s tým, že z nich vyplývajúce požiadavky majú byť splnené najneskôr ku dňu prijatia Slovenskej republiky za člena OECD.

    Predložený vládny návrh zákona rieši požiadavku liberalizácie, obchodovania so zahraničnými cennými papiermi na slovenskom kapitálovom trhu. Je preto v záujme ďalšieho rozvoja ekonomiky v procese jej transformácie zdokonaliť podmienky na prístup zahraničných investícií.

    Z uvedených dôvodov je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Týmto je možné predísť situácii, keď pri prerokúvaní splnenia podmienok na členstvo Slovenskej republiky v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu nebudú akceptované požiadavky tejto organizácie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu určil ako spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Novákovú. Prosím, pani poslankyňa, aby ste nás informovali o priebehu prerokúvania tohto návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 692/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a konštatuje, že predložený vládny návrh zákona zosúlaďuje právnu úpravu týkajúcu sa cenných papierov s požiadavkami na členstvo Slovenskej republiky v OECD, čo je podmienené požiadavkou liberalizovať obchodovanie so zahraničnými cennými papiermi na slovenskom kapitálovom trhu.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní a ukladá predsedovi výboru podať predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča prerokovať tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Konštatujem, že sa hlási pani poslankyňa Schmögnerová. Ak sa viac nikto nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pani poslankyňu o jej vystúpenie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu na skrátené prerokovanie návrhu zákona, ktorým sa má meniť a dopĺňať zákon číslo 600/1992 Zb.

    Slovenská republika je posledným z transformujúcich sa stredoeurópskych štátov, ktorý zatiaľ nie je členom OECD. Samozrejme, že snaženie o vstup Slovenskej republiky do OECD je veľmi dôležité, pretože je to prestížny klub a členstvo v prestížnom klube vytvára priaznivejšie podmienky pre ktorýkoľvek štát napríklad pri prístupe k zahraničným zdrojom a pri cene týchto zdrojov, pri vstupe zahraničného kapitálu do štátu, ktorý je členským štátom OECD atď.

    Vieme veľmi dobre, že nie je žiadne bezprostredné prepojenie medzi vstupom do OECD a vstupom do Európskej únie. Na druhej strane členstvo v OECD je nepochybne červeným bodom pri rozhodovaní o vstupe kandidátskeho štátu do Európskej únie. Rozpor teda nie je v tom, či chceme podporiť, alebo nechceme podporiť vstup Slovenskej republiky do OECD a či nie sme pripravení urobiť všetko, čo je nevyhnutné urobiť.

    Musím však namietať proti tomu, že vláda Slovenskej republiky žiada poslaneckú snemovňu, aby pristúpila k skráteniu legislatívneho konania. V predkladacej správe máme možnosť si totiž prečítať, že harmonogram liberalizačných opatrení a z nich vyplývajúce legislatívne zmeny boli dohodnuté na rokovaní výborov OECD dňa 10. 9. 1996. Nech akokoľvek počítam a rátam, odvtedy už uplynul viac ako polrok, a preto musím položiť otázku pánu ministrovi financií, ako je možné, že ministerstvo financií reaguje s takýmto oneskorením na jednu z požiadaviek výborov OECD, bez splnenia ktorých sa pravdepodobnosť vstupu Slovenskej republiky do OECD nepochybne výrazne znižuje.

    Znovu sa musím odvolať na § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sme nie tak dávno schválili. Tento paragraf presne vymedzuje podmienky, kedy je možné súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním. Zdá sa mi, že pre túto poslaneckú snemovňu sa skôr stane zlozvykom pristupovať k skrátenému legislatívnemu konaniu bez ohľadu na to, čo § 89 hovorí. Opakovať znenie tohto paragrafu je, ako keby ste hádzali hrach na stenu. Veľmi jednoznačne sa v ňom hovorí, že je to možné urobiť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd atď. Za týchto okolností, keď ide o hrubé zanedbanie povinností zo strany ministerstva financií, nemyslím si, že by mali poslanci tolerovať takýto prístup ministerstva financií k plneniu si svojich povinností. Preto za náš poslanecký klub vyjadrujem názor, že skrátené legislatívne konanie nepodporíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, to bolo jediné a posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Čiže rozprava je skončená.

    Chce sa vyjadriť pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    vypočuli sme si kritiku do radov vlády alebo presnejšie ministerstva financií. Vystúpenie pani poslankyne Schmögnerovej by som chcel označiť za nekompetentné.

    Pani poslankyňa, v zásade nesúhlasím s týmto vystúpením. Je pravdou, že legislatívne zmeny boli dohodnuté na rokovaní príslušných výborov OECD 10. 9. 1996. Išlo o viac ako tridsať legislatívnych opatrení, z ktorých veľká väčšina sa viaže práve na ministerstvo financií. Je samozrejmé, že je určitá kapacita v rámci legislatívnych kapacít ministerstva financií. To znamená, že legislatívne normy spracúvame v takom poradí, ako na to stačíme so silami. Sú určité časové lehoty, keď jednotlivé normy majú vstúpiť do účinnosti, niektoré od 1. 1. 1997, niektoré v postupnej, ďalšej časovej súslednosti počnúc rokom 1998.

    Viaceré právne normy sme riešili špecifickými postupmi, trebárs otázku transferových cien v rámci zákona o štátnom rozpočte, čo je ešte v čase, keď takéto legislatívne zmeny zákon o štátnom rozpočte pripúšťal. Takže odmietam...

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme venovali pozornosť pánu podpredsedovi.

  • ...zjednodušené nálepkovanie práce ministerstva financií, pani poslankyňa. Myslím si, že pracujeme v takých časových dimenziách, ktoré sú primerané.

    Chcem ešte podotknúť jednu vec. V ďalšom období vláda príde ešte s niektorými viacerými normami. Slovenská republika je v špecifickom postavení. Prístupové procesy sú náročnejšie, ako boli v prípade Českej republiky, ktorej stačilo niektoré legislatívne normy len prisľúbiť, a dodnes ich nemá trebárs naplnené. Na rozdiel od Maďarska a Poľska my musíme niektoré normy už implementovať, ukázať, že reálne fungujú. Postupom času, v priebehu času je prístupový proces stále náročnejší a pre novopristupujúce krajiny sa stáva zložitejší.

    Myslím si, že v rámci kapacít, ktoré má ministerstvo financií, popri zabezpečovaní inej legislatívnej práce zodpovedne plníme, s náročnosťou a mimoriadnym nasadením, aj tie záležitosti, ktoré sa týkajú prístupového procesu do OECD.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Chce sa k rozprave vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte v predloženom návrhu vlády. K tomuto návrhu uznesenia dodávam ešte návrh, aby v prípade rozhodnutia Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie konalo ešte na tejto schôdzi Národnej rady.

    Prosím, pani poslankyňa, môžeme predniesť uvedené uznesenie.

  • Budeme hlasovať o uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, kde v časti C odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Môžem konštatovať, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní ešte na 30. schôdzi.

    Môžeme preto pristúpiť k prerokovaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov - prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 667.

    Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1604.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie takisto podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    Slovenská republika v súčasnosti prechádza obdobím transformácie ekonomiky a procesu integrácie do OECD a Európskej únie. Integrácia a z nej vyplývajúce prepojenie slovenského kapitálového trhu so zahraničnými kapitálovými trhmi si vyžaduje, aby bol náš kapitálový trh vymedzený rovnakými zákonmi a pravidlami, akými sa riadia investori na kapitálových trhoch krajín, ktoré sú členmi týchto organizácií.

    V záujme ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky v procese jej transformácie treba zdokonaliť podmienky na prístup zahraničných investícií, k čomu má prispieť aj navrhovaná právna úprava zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona rieši požiadavku liberalizácie obchodovania so zahraničnými cennými papiermi na slovenskom kapitálovom trhu, umožňuje vydávať emisie cenných papierov zahraničnými emitentmi v Slovenskej republike a umožňuje vydávať slovenským emitentom ich emisie v zahraničí aj v listinnej podobe.

    Na tento návrh zákona nadväzuje pripravovaná novela devízového zákona, ktorá ustanoví pre zahraničné cenné papiere podmienky devízového povolenia pri vstupe zahraničných cenných papierov na slovenský kapitálový trh. Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo z liberalizačných opatrení požadovaných OECD pri posudzovaní pripravenosti Slovenskej republiky na prijatie do tejto organizácie, ktoré boli predmetom rokovaní na zasadnutiach príslušných výborov OECD.

    Okrem liberalizačných opatrení požadovaných touto organizáciou navrhovaná novela odstraňuje niektoré neúplnosti zákona, ktoré sa prejavili prijatím zákona číslo 373/1996 Z. z., predovšetkým vo vzťahu k obchodovaniu s dlhopismi Fondu národného majetku na verejnom trhu s cennými papiermi.

    Návrh zákona je spracovaný v súlade so smernicami Európskej únie. Navrhovaná právna úprava zákona o cenných papieroch nebude mať dosah na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily, organizačné zabezpečenie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dávam slovo opäť spravodajkyni výboru na uvedenie vládneho návrhu zákona, pani poslankyni Novákovej.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona zosúlaďuje právnu úpravu týkajúcu sa cenných papierov s požiadavkami na členstvo Slovenskej republiky v OECD, čo je podmienené požiadavkou liberalizovať obchodovanie so zahraničnými cennými papiermi na slovenskom kapitálovom trhu. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb., prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1604 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 27. júna 1997 a gestorský výbor v termíne do 2. júla 1997.

    Prosím pána predsedu, aby o mojich návrhoch dal hlasovať ako o prvých.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

    Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, lebo predpokladám, že po uzatvorení rozpravy, ktorá vlastne nebola, sa k nej nechce vyjadriť ani pán minister, ani pani spoločná spravodajkyňa.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli hlasovanie v tomto zmysle.

  • V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb., prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prednesenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v termíne do 27. júna 1997 a aby sa gestorským výborom stal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý by mal daný návrh zákona prerokovať v termíne do 2. júla 1997.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Môžeme hlasovať o takto prednesených návrhoch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujme o uznesení, ktorým Národná rada rozhodne o tom, ktoré výbory budú prerokúvať tento návrh zákona, ktorý výbor je gestorský, a v akých lehotách majú výbory rozhodnúť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády, aj vám, pani poslankyňa.

    Šiesty bod programu bol preložený.

    Budeme pokračovať siedmym bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

    Ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 664.

    Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady ako číslo 1576.

    Z poverenia vlády tento návrh zákona prednesie minister spravodlivosti pán Jozef Liščák. Prosím ho, aby uviedol návrh zákona.

  • Hlasy v sále.

  • Toto je za ministra pána Javorského.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či budeme hlasovať o tom, že teraz nebudeme rokovať o bode číslo 6, ale prejdeme k ďalšiemu bodu, lebo minister tu nie je. Minister Javorský sa ospravedlnil. Predkladá návrhy vo vláde a nemôže prísť. Vo vláde sú štyria ministri...

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať, kto je za to, aby sme teraz rokovali o bodoch číslo 7 a 8. Tieto návrhy predkladá pán minister spravodlivosti, lebo minister vnútra tu nie je, je v Nemecku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme za to, aby sme teraz rokovali o bodoch číslo 7 a 8.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    teraz budeme rokovať o siedmom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

    Ide o prvé čítanie. Vládny návrh ste dostali, čo som už povedal, ako tlač 664.

    Návrh na pridelenie vládneho návrhu na prerokovanie vo výboroch v Národnej rade máte pod číslom 1576.

    Z poverenia vlády tento návrh prednesie minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

    Prosím, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni, ktorý je predmetom dnešnej všeobecnej rozpravy, predpokladá zriadenie Spoločnej zdravotnej poisťovne splynutím Poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskej zdravotnej poisťovne a Železničiarskej zdravotnej poisťovne, ktorá bude vykonávať zdravotné poistenie pre zákonom vymedzený okruh poistencov. Zároveň návrh upravuje organizáciu financovania a vykonávanie zdravotného poistenia, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Odôvodnenie potreby novej právnej úpravy, ako aj jednotlivých ustanovení návrhu zákona je podrobne rozvedené v dôvodovej správe, preto mi dovoľte pred rokovaním o tomto predmete návrhu povedať niekoľko poznámok.

    Základným cieľom predkladanej právnej úpravy je zabezpečiť skvalitnenie služieb poskytovaných poistencom zlučujúcim sa v týchto poisťovniach. Spoločná zdravotná poisťovňa umožní zvýšenú dostupnosť k službám poisťovne a optimalizáciu siete zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ponúkne možnosť poskytovania špecifickej zdravotnej starostlivosti pre poistencov, ktorí vzhľadom na služobné alebo pracovné zaradenie vykonávajú mimoriadne psychicky i fyzicky náročné povolania s tlakom na ich zdravotný stav. Špecifická zdravotná starostlivosť bude zameraná najmä na vykonávanie preventívnych zdravotných opatrení. Vytvorenie Spoločnej zdravotnej poisťovne umožní úspešnejšie sa vyrovnať s rastúcimi nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Poskytne lepšiu ochranu poistencom pred krajnými situáciami existenciou väčších finančných rezerv a umožní tiež vyvinúť intenzívnejší tlak na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v záujme zvýšenia kvality služieb a zníženia ich nákladov.

    Významným prínosom zriadenia Spoločnej zdravotnej poisťovne z dlhodobého pohľadu bude aj zvýšenie hospodárnosti, väčšia finančná efektivita, posilnenie princípu solidarity a v neposlednom rade tiež zjednodušenie administratívy pre platiteľov poistného a pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že navrhovaný zákon prispeje k racionalizácii systému zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca je určený pán poslanec Belan. Prosím pána poslanca Belana, aby nás oboznámil so správou z výborov.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní vládneho návrhu zákona k Spoločnej zdravotnej poisťovni, tlač 664, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predložený návrh (tlač 664) o Spoločnej zdravotnej poisťovni bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 23. mája 1997, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh o Spoločnej zdravotnej poisťovni rieši závažnú problematiku, ktorú je možné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona predpokladá vytvorenie Spoločnej zdravotnej poisťovne splynutím existujúcej Poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskej zdravotnej poisťovne a Železničiarskej zdravotnej poisťovne pri zachovaní paritného zastúpenia v samosprávnych orgánoch Spoločnej zdravotnej poisťovne.

    Spoločná zdravotná poisťovňa sa zriaďuje ako verejnoprávna inštitúcia. Štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100-percentnej platobnej neschopnosti. Návrh zahŕňa aj špecifickú preventívnu zdravotnú starostlivosť, ktorá je potrebná na zabezpečenie dobrého zdravotného stavu pracovníkov jednotlivých rezortov.

    Myslím si, že predložený vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni prispeje k skvalitneniu služieb poskytovaných v záujme zdravia.

    Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada návrh prerokovala po všeobecnej rozprave v druhom čítaní. Zároveň žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo ako o prvom.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

    Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridelenie a lehotu prerokovania zákona Národná rada podľa § 74 schválila.

  • Ďakujem.

    Počuli ste prednesené návrhy pána spoločného spravodajcu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem aj pri tomto bode, že som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z pléna. Konštatujem, že sa hlási pán poslanec Kováč. Nikto viac. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Kováča, aby vystúpil.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    v čase, keď sme schvaľovali zákony, ktoré dovolili vznik jednotlivých rezortných poisťovní, sme počuli ako zdôvodnenie z úst predkladateľov prakticky totožné slová, ktoré počujeme dnes. To znamená, počuli sme slová o tom, že treba poskytovať špecifickú zdravotnú starostlivosť. Počuli sme o tom, že treba poskytovať výrazne preventívnu starostlivosť. Počuli sme o tom, že nie je možné, aby Vojenská poisťovňa vzhľadom na to, že tam pracujú vojaci z povolania, mala rovnaké podmienky ako, povedzme, Železničiarska zdravotná poisťovňa. Ministerstvo dopravy nám rovnako zdôvodňovalo, že treba zriadiť špecifickú poisťovňu pre železnice, pretože povolanie železničiara je celkom iné.

    Dnes sa dozvedáme, že vlastne všetko to, čo doteraz poisťovne zabezpečovali a vlastne prečo boli zriadené, zjavne nefunguje, pretože sa tu navrhuje iné riešenie. Ak dovolíte, vznášam otázku predkladateľovi. Čo sa zmenilo v práci týchto poisťovní, že je potrebné tieto poisťovne zlúčiť do jednej? Ak by som mal chápať tento krok ako krok k odstraňovaniu, k postupnému odstraňovaniu plurality zdravotného poistenia, potom by sa to malo niekde objaviť v dôvodovej správe. Ale dôvodová správa hovorí len o tom, že špecifickosť týchto povolaní a preventívne akcie si vyžadujú, aby boli tieto poisťovne spojené. To sa mi zdá ako dôvod príliš málo. Práve pluralita týchto poisťovní - iste viete, že napríklad taká Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde ste mnohí poistení - vytvorila istý konkurenčný tlak, ako aj isté podmienky, ktoré ponúkali jednotlivé poisťovne, a tie podmienky zlepšovali stav alebo zdravotnú starostlivosť poistencov.

    Preto si myslím, že by bolo správne ponechať tieto tri rezortné poisťovne, možno ich trochu viac otvoriť pre ostatných občanov. A určite by to zlepšovalo špecifickú zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov Policajného zboru alebo policajných zborov, nazvime to takto, lebo sem patrí aj finančná polícia a ďalšie, poisťovne pre príslušníkov armády, ktorá nepochybne má svoje špecifické prvky. A o poisťovni pre železničiarov už netreba hovoriť, lebo historicky už mala na území Slovenskej republiky svoje špecifické prvky. A myslím si, že súčasný zákon veľmi dobre reflektuje tieto prvky.

    Preto si myslím, že by bolo treba ponechať tieto tri poisťovne v takom stave, v akom sú. Preto podľa § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou k pánu poslancovi Kováčovi sa hlási pán poslanec Ftáčnik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Chcel by som len doplniť predrečníka a požiadať pána ministra, keby mohol v záverečnom slove podrobnejšie vysvetliť dôvody, ktoré viedli k zlúčeniu alebo návrhu na zlúčenie týchto troch poisťovní, pretože aj my sme mali podobnú otázku. A poprosil by som ho, keby sa v úvodnom slove mohol vyjadriť aj k vlastnému návrhu, ktorý predniesol na rokovaní vlády k tomuto návrhu zákona, na základe ktorého sa z neho vypustila tá časť, ktorá sa týkala povinného poistenia príslušníkov ozbrojených zložiek a zamestnancov železníc, pretože tento princíp doteraz platil. To znamená, že každý, kto pôsobil v ozbrojených zložkách alebo bol zamestnancom železnice, bol povinne poistený vo svojej kvázi rezortnej poisťovni, z čoho vyplývala aj špecifická zdravotná starostlivosť, o ktorej hovoril pán minister vo svojom úvodnom slove. Ak by sa toto vypustilo, tak tu vlastne vznikne problém, že špecifickú starostlivosť pre železničiara či príslušníka ozbrojených síl nebude mať kto zabezpečovať, resp. tento zákon to nerieši.

    Keby mohol pán minister vysvetliť, čo ho viedlo k tomu, že sa to takto riešilo, pretože vo výboroch v druhom čítaní, ak zákon prejde, budeme navrhovať zmenu, aby sa to vrátilo do súčasného stavu, keď je poistenie pre zamestnancov týchto troch veľkých rezortov povinné.

    Ďakujem za slovo vo faktickej poznámke.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozprava je skončená.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca? Tiež sa nechce vyjadriť.

    Ostáva nám potom len pristúpiť k hlasovaniu na základe § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku s tým, že budeme najskôr hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Pán predseda, žiadal som, aby sa o mojom návrhu hlasovalo ako o prvom.

  • Áno, spomínam si. Budeme hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu, ktorý žiadal, aby sa o jeho návrhu hlasovalo ako o prvom.

  • Odporúčam, aby v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada predmetný návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme na základe § 73 ods. 3 písm. c), aby bol zákon prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni prerokuje v druhom čítaní.

  • Tým je návrh pána poslanca Kováča bezpredmetný.

  • Preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a určenie gestorského výboru, ako aj k určeniu lehôt na prerokovanie.

  • Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1576 navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky:

    a) prideliť vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni (tlač 664) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,

    b) určiť

    1. k uvedenému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,

    2. lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch do 86 dní a gestorskému výboru, vrátane prerokovania a schválenia spoločnej správy výborov, do 93 dní odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch, ktoré do uznesenia predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, príslušné výbory a lehoty výborom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Budeme pokračovať ôsmym bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o malom pohraničnom styku.

    Ide o druhé a tretie čítanie.

    Podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa medzinárodná zmluva prerokuje vždy v druhom a treťom čítaní.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 659. Spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 659a. V tejto správe je pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády aj v tomto prípade odôvodní minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    konečný návrh zmluvy bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 19. novembra 1996 uznesením číslo 784. Zmluva bola podpísaná splnomocnenými predstaviteľmi vlád oboch štátov 6. decembra 1996 v Zakopanom. Ide o prezidentskú zmluvu, ktorá podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky si pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložená zmluva predstavuje kompromisné riešenie medzi pôvodnými návrhmi oboch zmluvných strán. Umožňuje občanom zmluvných strán s trvalými alebo prechodnými pobytmi v pásme malého pohraničného styku, teda 15 km z každej strany štátnej hranice, prekračovať štátnu hranicu na základe zmluvou určených dokladov, čo sa však nevzťahuje na prekračovanie štátnej hranice za účelom zárobku. Občania, ktorí prekračujú štátnu hranicu za účelom obhospodarovania svojich pozemkov nachádzajúcich sa na území druhej zmluvnej strany, môžu ju prekračovať len cez hraničný priechod určený výlučne na malý pohraničný styk, ktorý je najbližšie k pozemku.

    Zoznam obcí zaradených do pásma malého pohraničného styku a zoznam hraničných priechodov určených výlučne na malý pohraničný styk tvoria prílohy k zmluve. Zmluva určuje občiansky preukaz obsahujúci zápis o pobyte občana v pásme malého pohraničného styku alebo cestovný pas ako doklady oprávňujúce na prekračovanie štátnej hranice v rámci malého pohraničného styku a na pobyt v jeho pásme. Na dovoz a vývoz tovaru v rámci malého pohraničného styku sa vzťahujú jednak vnútroštátne predpisy, jednak ustanovenia zmluvy obsahujúce oslobodenie od cla a daní najmä nespracovanej a prvotne spracovanej produkcie z vlastných pozemkov, ako aj iných platieb a ustanovenie o vývoze surového dreva, ktorý je možný len s potvrdením príslušného štátneho orgánu o jeho pôvode.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky svojimi ustanoveniami v tretej časti dáva dostatočné možnosti postihu cudzincov zdržujúcich sa na území Slovenskej republiky, ktorí páchajú protiprávne činy. Osoby riešené v zmysle citovaného zákona je možné vyhlásiť za osoby nežiaduce pre Slovenskú republiku s tým, že sa im do cestovného dokladu vyznačí zánik oprávnenia na pobyt alebo zákaz vstupu na naše štátne územie.

    Podľa interných aktov sú títo cudzinci následne zaradení do indexu nežiaducich osôb a nie je im orgánmi cudzineckej a hraničnej polície pri prechode štátnej hranice povolený vstup na územie Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu v rámci vykonávania tejto zmluvy nie je ani potrebné riešiť zákaz vstupu občanov zmluvných strán, ktorí sa dopustili protiprávneho konania.

    Realizáciou zmluvy nie sú uplatňované žiadne požiadavky na výdavky zo štátneho rozpočtu. Zmluva je v súlade so všeobecnými zásadami medzinárodného práva, zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, s jej právnym poriadkom i so záväzkami pre ňu vyplývajúcimi z iných medzinárodných zmlúv, ktoré boli uzavreté.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Zahatlan, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor odporučil, alebo neodporučil prijať uznesenie o súhlase s uvedenou zmluvou.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkom prerokovania návrhu v gestorskom výbore a vo výboroch.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o malom pohraničnom styku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1577 zo dňa 27. mája 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a tiež lehotu na prerokovanie vo výboroch stanovil do 20. júna 1997.

    Všetky výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o malom pohraničnom styku pridelený, ho prerokovali v stanovenom termíne a vyslovili s ním súhlas.

    Gestorský výbor na svojom zasadnutí dňa 19. júna prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu, a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť v treťom čítaní. Tiež konštatoval, že neboli predložené v stanovenej lehote nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Ako vždy otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Napísaná je pani Edit Bauerová, ale nie je tu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pýtam sa pána ministra a pána spravodajcu, či sa chcú prihlásiť. Nechcú sa prihlásiť.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o malom pohraničnom styku.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Uznesenie bolo pripojené k spoločnej správe, čiže každý si ho môže prečítať a vysloviť s ním súhlas.

  • Hlasujeme o uznesení, tak ako ho máme pred sebou. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uvedené uznesenie.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

  • Pán poslanec Cuper, Hyde park je vedľa.

  • Budeme pokračovať šiestym bodom programu, ktorý sme preskočili, a je ním

    vládny návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 648. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1544.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh odôvodní minister kultúry pán Ivan Hudec. Prosím pána ministra, aby nás oboznámil s obsahom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí hostia,

    dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona je nevyhnutnosť zákonnej úpravy postavenia organizácií, ktoré vykonávajú kolektívnu správu práv podľa autorského zákona, a to najmä práv autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych organizácií. Na všetky tieto práva, ktoré sú súčasťou duchovného vlastníctva, treba totiž vytvárať dostatočné nástroje na ochranu záujmov ich nositeľov, ale aj vytvárať podmienky v tejto oblasti na fungujúce trhové hospodárstvo.

    Kolektívna správa práv spočíva v tom, že organizácia fungujúca obyčajne vo vymedzenej oblasti tvorivej činnosti nositeľa týchto práv zastupuje. Zastupovanie pozostáva predovšetkým z toho, že za neho uzatvára dohody o použití predmetov ochrany, vyberá za takéto použitie odmeny a náhrady a zodpovedá za ich spravodlivé rozdelenie zastupovaným subjektom, prípadne náhrady a odmeny súdne vymáha.

    Potreba právnej úpravy je daná tým, že štát je garantom dodržiavania autorských práv v zmysle medzinárodných dohovorov. Ide najmä o dva dohovory, a to je Všeobecný dohovor o autorskom práve, tzv. Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel, a Rímsky dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych organizácií. Ďalej sú to ešte aj iné právne medzinárodné normy, ako je napríklad Ženevský dohovor o ochrane výrobcov zvukových záznamov proti nedovolenému rozmnožovaniu zvukových záznamov.

    Navrhovanou právnou úpravou, ktorá zabezpečí a upraví praktický výkon a ochranu autorských práv a jemu príbuzných práv kolektívnou formou, Slovenská republika spĺňa povinnosť, na ktorú sa zaviazala v článku 67 a v následných článkoch 120 a 124 Dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii, keďže inštitút kolektívnej správy je v súčasnosti vzhľadom na veľký rozsah používania predmetov ochrany jedinou možnou formou výkonu autorských práv a jemu príbuzných práv, čo bude mať priaznivý vplyv aj na boj s nelegálnymi formami použitia predmetov ochrany.

    Navrhovaná úprava vytvára inštitút na praktickú realizáciu práv priznaných autorským zákonom, ktoré sa v niektorých oblastiach dajú uskutočniť len s neúmernými ťažkosťami, alebo ich nositelia práv prakticky vôbec nemôžu sami realizovať. Takouto oblasťou je napríklad právo na odmenu a náhradu z nenahratých nosičov a z požičovného podľa § 13 terajšieho autorského zákona, ktorý priamo ustanovuje povinnosť oprávnených subjektov uplatňovať si práva prostredníctvom takýchto organizácií.

    Ďalšou oblasťou, v ktorej sa individuálna ochrana práv vykonáva len s neprimeranými ťažkosťami, je tzv. nedivadelné predvádzanie diel a výkonov, tzv. verejnej produkcie, televízne a rozhlasové vysielanie, satelitné vysielanie, káblová televízia a rozhlasová retransmisia. V návrhu zákona sú zohľadnené odporúčania Európskej únie v tých častiach, ktoré sa dotýkajú predmetnej problematiky. Ide najmä o Smernicu Rady Európskej únie pre oblasť satelitného vysielania a káblovej retransmisie a Smernicu Rady Európskej únie o nájomnom práve a práve požičiavania.

    Pri spracovaní tohto návrhu zákona sa využila porovnávajúca štúdia Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorá obsahuje prehľad právnej úpravy kolektívnej správy autorských práv a im príbuzných práv v Dánsku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Švajčiarsku, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Vo všetkých týchto krajinách je právna úprava v hlavných črtách rovnaká, vychádzajúca z rovnakých zásad a princípov, a štátny súhlas pri udelení oprávnenia alebo súhlasu na vykonávanie takejto činnosti je priamo podmienkou.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predstupujem pred vás s vládnym návrhom zákona v prvom čítaní a prosím, aby ste ho akceptovali a prijali na ďalšie prerokúvanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo teraz dávam spoločnému spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Ján Fekete za navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

  • Ctený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 5. mája 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky usúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska mám ten názor, že predložený vládny návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Tak trošku na oživenie si dovolím zacitovať z predloženého materiálu časť, v ktorej sa v podstate vysvetľuje podstata alebo je zahrnutá podstata tohto zákona. Citujem: "Pojem kolektívnej správy práv podľa autorského zákona sa definuje ako zastupovanie autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, prípadne rozhlasových a televíznych organizácií pri výkone ich práv na udelenie súhlasu na použitie predmetov ochrany (§ 14 autorského zákona), práva na odmenu (§ 13 autorského zákona) a náhradu za ich použitie používateľmi a ich rozdeľovanie nositeľom práv a pri výkone práva na slušné vyrovnanie (§ 31 autorského zákona). Ustanovuje sa aj právo na náhradu z reprografických prístrojov. Oprávnenie vykonávať kolektívnu správu sa udeľuje najmä v oblastiach, v ktorých si nositeľ práv môže len sčasti uplatniť svoje práva sám, alebo si ich vôbec nemôže uplatniť." Koniec citátu.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím môže dôjsť k dopracovaniu alebo k zlepšeniu tohto zákona, ak to bude treba.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1452 zo 6. marca 1997 prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    A na záver za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 86 dní, t. j. do 19. septembra 1997, a gestorský výbor v lehote do 93 dní, t. j. do 26. septembra 1997, odo dňa prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, prosím, aby ste po prípadnej rozprave dali o mojich návrhoch hlasovať ako o prvých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu prihlášku ani za kluby, ani od jednotlivých poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy.

    Konštatujem, že jeden poslanec, pán poslanec Ftáčnik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Ftáčnika, aby predniesol svoje pripomienky alebo návrhy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    skôr by som bol dal prednosť krátkej faktickej poznámke, pretože sa chcem len opýtať pána ministra k predloženému návrhu zákona.

    Myslím si, že zákon, tak ako je predložený, je potrebný, ale moja otázka smeruje k tomu, že sú informácie o tom, že ministerstvo kultúry pracuje aj na novom znení autorského zákona. A mám takú otázku, či si pán minister nemyslí, že by tieto dve normy mali ísť spoločne. Či tú hmotno-právnu normu o tom, akým spôsobom sa chránia práva autorov a aké práva to vlastne sú, a zákon o kolektívnej správe autorských práv by poslanci nemali mať takpovediac vedľa seba, aby mohli tieto zákony spoločne posúdiť. Moja poznámka smeruje k tomu, či je reálne napríklad, že by mohol byť na septembrovú schôdzu predložený návrh autorského zákona, toho nového, na ktorom pracuje ministerstvo kultúry.

    Ak by to tak bolo, bolo by rozumné posunúť termíny na prerokovanie tohto zákona, aby tie zákony išli do výborov spoločne a poslanci by mali možnosť ich spolu posúdiť. Ak by pán minister mal názor, že nie je potrebné tie zákony vidieť, je možné postupovať aj takto. Ale podľa môjho názoru by bolo rozumnejšie mať k dispozícii autorský zákon, pretože je kľúčový. Mal by naň nadväzovať a z neho vychádzať - nakoniec, to aj tento zákon robí vo vzťahu k platnému autorskému zákonu - zákon o kolektívnej správe.

    Čiže keby sa pán minister mohol v záverečnom slove vyjadriť k väzbe týchto dvoch zákonov a podľa toho môže Národná rada posúdiť, či v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá by smerovala skôr k novembrovej schôdzi Národnej rady, posúdi zákon, o ktorom teraz rozhodujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa k rozprave chce vyjadriť pán minister.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec,

    treba si uvedomiť jednu vec. Legislatívna úprava autorských práv je u nás uzákonená, jestvuje. Tieto dve oblasti, to znamená oblasť autorského práva a kolektívnej správy autorských práv a im príbuzných práv, sú dve odlišné veci, aj keď sa týkajú zdanlivo tej istej záležitosti.

    Takisto jedny smernice Európskej únie sa týkajú autorského zákona a druhé kolektívnej správy autorských práv. Nič sa nemení, či sa ten zákon prijme teraz, alebo súčasne, alebo v opačnom poradí. Príprava autorského zákona je v behu. Predložili sme Legislatívnej rade vlády prvý návrh. Ale upozorňujem, medzi tým nie je nijaká potreba nejakej nadväznosti. Sú to dve právne normy, ktoré bežia paralelne, jestvujú autonómne, možno ich autonómne meniť a niet nijakej inej väzby než tej, že sa týkajú istých práv duchovného vlastníctva.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Pán spoločný spravodajca sa nebude vyjadrovať k rozprave.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

    Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa vrátili do sály, budeme hlasovať.

  • Dovolím si uviesť hlasovanie. V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby sme uvedený zákon prerokovali v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokuje v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu, ktorým predseda Národnej rady pridelil tento návrh výborom a určil gestorský výbor a lehoty.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1452 zo 6. marca 1997 odporúčam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor zároveň navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote 86 dní, t. j. do 19. septembra tohto roku, a gestorský výbor v lehote do 93 dní, t. j. do 26. septembra 1997, odo dňa prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia. Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada prijala uznesenie, v ktorom pridelila návrh zákona výborom a určila aj lehoty.

    Ďakujem, pán minister. Ďakujem aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pri schvaľovaní programu sme sa dohodli na tom, že bod číslo 9, je to tlač 668, prerokujeme 26. júna 1997, čiže vo štvrtok.

    Pristúpime preto k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ide o prvé čítanie.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 672. Návrh na pridelenie návrhu ústavného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1587.

    Za skupinu poslancov - predkladateľov návrh ústavného zákona uvedie pán poslanec Tibor Cabaj. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov predložil návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predčasnými voľbami poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994 sa dovtedy zaužívaný júnový termín parlamentných volieb Slovenskej národnej rady v rokoch 1990 a 1992 presunul na posledný deň septembra a prvý deň októbra, čím sa skrátilo obdobie medzi parlamentnými voľbami a komunálnymi voľbami na 7 týždňov. Toto veľmi krátke obdobie bolo pravdepodobne aj najväčšou príčinou veľmi malej účasti voličov v komunálnych voľbách. Navrhovaný termín konania volieb je opodstatnený i tým, že novej vláde sa vytvorí časový priestor na predstúpenie pred Národnú radu Slovenskej republiky so svojím programom a so žiadosťou o vyslovenie dôvery, ako aj na prípravu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999, čím by sa predišlo prípadnému rozpočtovému provizóriu.

    Pripomínam, že v roku 1994 bola zostavená nová vláda až 13. decembra. Zo zákona o rozpočtových pravidlách vyplýva aj skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky musí predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok do 15. novembra bežného roku.

    Návrh na niekoľkomesačné skrátenie volebného obdobia Národnej rady ovplyvňuje i spomenutý fakt, že na jeseň roku 1998 sa budú konať voľby do orgánov samosprávy obcí. Ostatné voľby do orgánov samosprávy sa konali 18. a 19. novembra 1994. Zároveň sa predpokladá, že v roku 1997 by Národná rada Slovenskej republiky mala prerokovať návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť dňom vykonania volieb do zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Je odôvodnené predpokladať, že tieto voľby sa budú konať tiež na jeseň budúceho roku spolu s komunálnymi voľbami.

    Vychádzajúc z uvedených skutočností sa navrhuje skrátiť o niekoľko mesiacov 1. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky a vypísať parlamentné voľby v navrhovanom termíne. Ak predpokladáme, že voľby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998 by boli 2. a 3. októbra, predstavovalo by to skrátenie 1. volebného obdobia Národnej rady o 119 dní.

    Realizácia predloženého návrhu ústavného zákona nie je spojená s mimoriadnymi výdavkami na štátny rozpočet, pretože v každom prípade sú v roku 1998 plánované voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Táto skutočnosť bola prerokovaná s ministerstvom financií a v návrhu máte stanovisko ministerstva financií. Z rovnakého dôvodu si návrh tohto ústavného zákona nevyžiada nárok na nové pracovné sily ani na jeho organizačné zabezpečenie.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i s ostatnými právnymi predpismi. Pripomínam, že v článku 30 ods. 2 ústavy sa stanovuje, že voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom. Predložený návrh ústavného zákona sa nedotýka nijakej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že tento návrh nájde priaznivú odozvu a podporu v našom parlamentnom zbore. Verím, že sme schopní zrieknuť sa aj štyroch poslaneckých platov preto, aby sme vytvorili lepšiu štartovaciu pozíciu novému parlamentu a novej vláde, ktoré vzídu z volieb v roku 1998.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako spravodajca k návrhu poslancov bol určený pán poslanec Milan Sečánsky. Prosím pána poslanca, aby predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia, ktorý ste dostali ako tlač 672, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 3. 6. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh ústavného zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, najmä v § 67 a 68, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, ktoré sme schválili.

    V súvislosti s prvým čítaním odporúčam Národnej rade schváliť tri návrhy.

    1. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky bude prerokovaný v druhom čítaní.

    2. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1586 z 2. júna 1997 pridelila v druhom čítaní parlamentnú tlač číslo 672 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 86 dní od prijatia uznesenia Národnej rady a gestorský výbor v lehote do 93 dní.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa po rozprave o mojich návrhoch hlasovalo ako prvých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja vám, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že sa do rozpravy písomne nikto neprihlásil. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási z pléna.

    Pán poslanec Hrnko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prosím pána poslanca Hrnka o vystúpenie.

  • Vážený pán predseda, vážení páni predkladatelia, vážení páni poslanci,

    stojíme pred zdanlivo jednoduchou vecou rozhodnúť, či toto volebné obdobie skrátime, alebo ho necháme v tom istom čase, ktorý mu určuje ústava. Na tento problém sa môžeme pozrieť nielen z tohto praktického uhla, ale môžeme sa naň pozrieť aj z pohľadu teoretickej otázky, pretože pravdepodobne, keď to neurobíme teraz, o 4 roky zas príde otázka, ako vyriešiť vec, ktorú pred nás postavili jedny predčasné voľby.

    Osobne si myslím, že treba vychádzať aj z toho, ako sa vlastne voľby u nás historicky vyvinuli. Pôvodne, pretože naša civilizácia bola roľnícka, sa volebné termíny určovali na základe cyklu roľníckeho kalendára. Vždy boli buď na prelome mája a júna, alebo na konci novembra, teda v čase, keď sa skončili jarné a ešte sa nezačali letné poľnohospodárske práce, alebo v čase, keď sa skončili jesenné poľnohospodárske práce. Praktický význam je aj v tom - čo už konštatoval aj predkladateľ návrhu -, že vláda dostane termín na vytvorenie rozpočtu niekedy v novembri, má s tým potom problémy, hoci v normálne fungujúcom štáte by to nemal byť problém, pretože rozpočet by sa mal pripravovať plynulo bez ohľadu na to, ako sa budú vlády striedať.

    Je tu teoretický problém, či by sa táto vec nedala vyriešiť nejakou zásadnou zmenou ústavy. Tam sa však dostávame do určitých problémov v tom, že ústava určuje volebné obdobie na 4 roky a dajme tomu, keby boli v budúcnosti vypísané predčasné voľby niekedy v marci a vyšlo by to tak, že by sme chceli opäť dodržať tento volebný termín, muselo by sa predĺžiť volebné obdobie.

    Osobne sa nazdávam, že by sme mali pri budúcej zmene ústavy pamätať aj na to, ako vyriešiť otázku volebného obdobia v čase, keď sa konajú mimoriadne voľby. Či by nebolo možné túto vec vyriešiť zmenou ústavy, ktorá je pripravená, resp. návrhmi v ďalších bodoch o voľbe prezidenta, že by sa stanovil v ústave pevný termín na voľby, teda pre budúcnosť týždeň v júni - v júli s tým, že by sa zároveň patrične prispôsobili aj články ústavy ohľadom dĺžky volebného obdobia tak, aby sa voľby mohli konať v tomto termíne. Myslím si, že to bude praktické, lebo nevieme predpokladať budúci vývin na Slovensku, či budú časté predčasné voľby, alebo nebudú časté predčasné voľby, ale termín na začiatku júna ako volebný termín je veľmi výhodný.

    Skutočne teraz stojíme pred revíziou ústavy, a nielen z obsahovej stránky, ale myslím si, že sú tam aj niektoré terminologické veci. Uvediem napríklad jednu, a to v súvislosti s kompetenciami prezidenta, kde je prezident definovaný ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Z terminologického a sémantického hľadiska je hlavný veliteľ ozbrojených síl ten, kto im skutočne velí. Hlavným veliteľom ozbrojených síl je náčelník generálneho štábu. Prezident má byť v ústave definovaný ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Myslím si, že v tejto veci by sme mali pristúpiť, ak je tu politická vôľa, k nejakému kompromisu tak, aby sa vyriešila spolu s otázkou, resp. s možnosťou voľby prezidenta, s možnosťou nového vymedzenia jeho kompetencií a s možnosťou terminologickej revízie ústavy.

    Iba toľko som chcel k tejto veci povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pán poslanec Cabaj sa nechce vyjadriť, pán poslanec Sečánsky tiež nie.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sme pristúpili k hlasovaniu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Prvý návrh:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporúča návrh na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať v druhom čítaní."

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý podľa § 73 ods. 3 písm. c) navrhuje, aby sme tento zákon prijali do druhého čítania.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, to je potom, keď sa bude hlasovať o zákone. To je len zaradenie do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prerokujeme v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a určenie lehoty na jeho prerokovanie.

  • Navrhujem, aby Národná rada v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady a s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1587 z 2. júna 1997 v druhom čítaní pridelila parlamentnú tlač číslo 672 všetkým výborom Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Takisto navrhujem, aby gestorským výborom bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote 86 dní od prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote 93 dní.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Počuli ste návrh uznesenia. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila tento návrh ústavného zákona, určila gestorský výbor a určila lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    prejdeme k rokovaniu o jedenástom bode programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

    Takisto ide o prvé čítanie.

    Návrh tohto ústavného zákona ste dostali ako tlač 685. Návrh na pridelenie návrhu ústavného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu ako číslo 1602.

    Za skupinu poslancov návrh uvedie pán poslanec Ivan Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dámy a páni,

    navrhovaný zákon je vážnym krokom k stabilizácii ústavných pomerov v Slovenskej republike. Je krokom k väčšej účasti a kontrole občanov na fungovaní ústavného systému štátu. Navrhuje, aby v ňom pôsobili dva orgány s priamym mandátom občanov, teda okrem Národnej rady Slovenskej republiky aj prezident Slovenskej republiky. Takéto usporiadanie a dôslednejšia deľba moci vedie k potrebe výraznejšieho úsilia o dohodu medzi relatívne nezávislými orgánmi štátu.

    Inštitút nepriamej voľby prezidenta vychádza z ústavnej tradície bývalého Česko-Slovenska. V bývalom Česko-Slovensku sa inštitút nepriamo zvoleného prezidenta stal politicky rozporným počas celej svojej existencie. Pomerne výrazné právomoci v kombinácii so slabým mandátom sa ukázali ako neefektívne pri zvládaní krízových situácií. Osobitne v rokoch 1938-1948 a 1968 sa ukázalo, že prezident republiky, ktorý nie je priamo volený, nemôže účinne čeliť hrozbe totalizácie štátu.

    I v Slovenskej republike sa nepriamo zvolený prezident dostal do politicky sporného postavenia. Navyše ústava z roku 1992 prebrala okrem nepriameho mandátu i trojpätinové kvórum potrebné v Národnej rade Slovenskej republiky na zvolenie hlavy štátu. Takáto úprava znemožňuje voľbu v prípade značnej polarizácie politických síl, aká je pre našu situáciu typická. To však znamená, že nášmu ústavnému systému hrozí, že po uplynutí funkčného obdobia prezidenta, či už terajšieho, zvoleného v roku 1993, alebo niekedy v budúcnosti, nebude podľa doteraz platnej ústavy možné zvoliť hlavu štátu. Na základe teraz platných ústavných predpisov to bude okrem politickej destabilizácie znamenať, že právomoci prezidenta podľa článku 102 písm. d) až g) nebude vykonávať žiaden orgán Slovenskej republiky. Takýto dlhodobo jestvujúci stav by bol pre náš ústavný systém kritický.

    Navrhovaný ústavný zákon ustanovuje priamu voľbu prezidenta občanmi Slovenskej republiky bez výraznejších zmien jeho právomocí. Znamená vlastne uvedenie právomocí zakotvených v súčasnej ústave a zdedených našou ústavnou tradíciou do súladu s potrebou jasne vymedzeného mandátu.

    Drobné zmeny navrhované v ústave sú vyvolané zmenou spôsobu voľby hlavy štátu. Postavenie prezidenta Slovenskej republiky podľa navrhovaného zákona bude zodpovedať moderným ústavným systémom. Jasný mandát občanov bude vymedzovať ich vzťah k ostatným orgánom štátu. Jeho postavenie bude výraznejšie i bez zmeny právomocí.

    Priama voľba občanmi vytvorí i jasný vzťah hlavy štátu voči občanom. Povaha jeho mandátu sa stane oveľa jasnejšou a zrozumiteľnejšou. Skúsenosti s priamou voľbou starostov a primátorov poukazujú na veľmi pozitívny vzťah medzi voličmi a priamo nimi volenými funkcionármi v oblasti územnej samosprávy. Najdôležitejším prínosom však bude väčšia kontrola ústavného systému štátu občanmi, pretože v ňom budú pôsobiť dva nimi priamo volené orgány - prezident a Národná rada. Druhým prínosom je mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby nemohlo nastať nedefinovateľne dlhé obdobie, počas ktorého by Slovenská republika zostala bez hlavy štátu.

    Dámy a páni, téma priamo voleného prezidenta je témou, o ktorej sa v spoločnosti počas posledných mesiacov diskutovalo veľa. Predstavitelia väčšiny politických síl na Slovensku sa vyjadrili, že nemajú nič proti priamej voľbe prezidenta. Z toho dôvodu nastoľujeme znovu túto tému i na parlamentnej pôde. Vzhľadom na súčasnú legislatívnu procedúru, keďže ide o prvé čítanie návrhu ústavného zákona, aj v prípade, že niektorí z našich kolegov majú predstavu o inom znení tohto ústavného zákona, v druhom a treťom čítaní je možné ešte o ňom rokovať a prijímať pozmeňujúce návrhy, preto odporúčam, aby sme spoločne schválili návrh tohto ústavného zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Hrušovskému.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni kolegovia poslanci,

    dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru podať spravodajskú správu v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, tlač číslo 685.

    Na úvod mi dovoľte informovať vás o skutočnostiach, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, bol doručený poslancom Národnej rady 6. júna 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a deň doručenia bol stanovený 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil, či návrh ústavného zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 30. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

    Z vecného hľadiska sa pridržiavam stanoviska, ktoré predniesol za skupinu navrhovateľov pán poslanec Šimko. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1602 zo dňa 9. júna prideliť v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady určiť ako gestorský výbor ústavnoprávny výbor a zároveň, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. septembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 26. septembra 1997.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o týchto mojich pozmeňujúcich návrhoch v prípade, ak budú v rozprave prednesené ďalšie, hlasovalo ako o prvých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu prihlášku ani od klubov, ani od jednotlivých poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási z pléna.

    Pán poslanec Brňák, pán poslanec Moravčík. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby predniesol v rámci rozpravy svoje pripomienky.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovolím si v tomto vystúpení upriamiť vašu pozornosť na poslednú časť uznesenia, ktorú tlmočil spravodajca pán poslanec Hrušovský, v ktorej sa stanovili aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať o podporu toho, aby sme uvedené lehoty ešte o jeden mesiac predĺžili.

    V krátkosti to zdôvodním. Pán poslanec Hrušovský navrhol, aby pre jednotlivé výbory táto lehota bola stanovená do 19. septembra 1997 a pre gestorský výbor, ktorým zrejme bude, ak odobríte tento návrh, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, do 26. septembra 1997. Vzhľadom na to, že je predpoklad, že od 15. júla do 15. augusta bude zrejme prerušené zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky, de facto dochádza aj k tomu, že sa uvedené stanovené lehoty krátia práve týmto termínom 30 dní, to znamená, fakticky by nebola lehota pre gestorský výbor 93 dní, ale len 63 dní.

    Vzhľadom na to, že v ústavnoprávnom výbore sa mienime veľmi vážne zaoberať aj týmto, aj druhým návrhom na zmenu ústavy, predpokladáme, že práve v súlade so znením nového rokovacieho poriadku sa obrátime na kvalifikované odborné inštitúcie počnúc právnickými fakultami, prípadne pracoviskami Slovenskej akadémie vied, aby zaujali stanovisko k týmto dvom návrhom, pretože ide o prvú vážnu zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Hoci už boli zmeny ústavy, je to prvá vážna zmena Ústavy Slovenskej republiky. Preto si myslím, že musíme urobiť všetko aj z hľadiska precedensu do budúcnosti, aby sme týmto materiálom venovali veľmi vážnu pozornosť. V gestorskom výbore chceme mať istý čas práve na to, aby sme mohli osloviť tieto inštitúcie a prípadne vypočuť si ich odborné kvalifikované stanoviská.

    Môj návrh znie - posunúť túto lehotu o jeden mesiac. To znamená, že pre klasické výbory by bola lehota stanovená do 19. októbra 1997 a pre gestorský výbor do 26. októbra 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Moravčík.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    poslanecký klub za Demokratickú úniu podporuje predložený návrh ústavného zákona a odporúča jeho prijatie v prvom čítaní a jeho schválenie do druhého čítania.

    Ako ukázali prieskumy verejnej mienky a nedávne udalosti, väčšina nášho obyvateľstva si praje priamu voľbu prezidenta. K podpore tohto zákona nás vedú dva druhy dôvodov. Jedny sú systémové a druhé sú politické.

    Systémové dôvody. Hlava štátu má v každom ústavnom systéme veľmi dôležité postavenie. Je garantom funkčnosti celého ústavného systému. Na to musí mať aj zodpovedajúcu autoritu. Autorita prezidenta republiky ako hlavy štátu nezávisí od jeho kompetencií, ale viac závisí od spôsobu jeho kreovania, od spôsobu jeho voľby, ustanovenia. Priama voľba občanmi nášho štátu dáva potrebnú autoritu prezidentovi, dáva ju do takej miery, aby bol nad politickými stranami, aby bol mimo politického hašterenia a mimo politického zápasu, ktorý sa odohráva na našej politickej scéne, tak ako sme toho boli svedkami v minulom období.

    Pokiaľ ide o politické dôvody, naša ústava nemá vyhovujúci mechanizmus na to, aby hlava štátu bola zvolená. Ústavná väčšina je veľmi ťažko dosiahnuteľná a iba málo štátov na svete má taký systém, ako máme my. To môže viesť skutočne k vážnym, závažným politickým krízam, ak by sme sa ocitli bez hlavy štátu. Takáto kríza je celkom reálna aj v našom politickom prostredí. V tomto prípade musíme svoju zodpovednosť zobrať veľmi vážne. Je to zodpovednosť voči našim občanom, voči našim voličom a musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa tejto krízy, ktorá sa rovná zrúteniu ústavného systému, vyvarovali.

    Revízia ústavy, tak ako je navrhovaná v predlohe ústavného zákona, alebo zmeny ústavného zákona nevyžadujú širšiu revíziu ústavy, hoci širšia revízia ústavy by bola potrebná. Nie je však teraz v súčasnosti vhodná politická klíma, aby sme pristúpili k širšej revízii našej ústavy.

    To sú dôvody, pre ktoré náš poslanecký klub žiada a bude podporovať zaradenie tohto zákona do druhého čítania. A to sú dôvody, s ktorými sa obraciam na vás, aby ste takýto návrh podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    chcem sa len veľmi stručne vyjadriť k navrhovanému predĺženiu lehoty pre výbory a gestorský výbor, ktoré predniesol pán poslanec Brňák, predseda ústavnoprávneho výboru.

    Chcem len upozorniť, že predĺženie týchto lehôt v prípade, ak ústavný zákon bude prijatý, veľmi skomplikuje možnosti samotnej voľby prezidenta. Chcem upozorniť, že v prípade, ak by sa predĺžila lehota pre gestorský výbor do 26. októbra, to znamená, že v druhom čítaní a, samozrejme, aj v treťom čítaní by mohol byť ústavný zákon schválený až začiatkom novembra, to znamená, že by mohol nadobudnúť účinnosť pri najlepšej vôli niekedy až v decembri alebo koncom roka. Pritom však voľba prezidenta aj podľa terajších predpisov musí byť vyhlásená 60 dní pred uplynutím volebného obdobia prezidenta, to znamená, že by to bolo niekedy v decembri. A prakticky by sme sa dostali do situácie, keď by už nebolo možné pokojne pripraviť voľby.

    Myslím si, že je správne, aby sme sa obracali na odborné inštitúcie. Napokon, takéto uznesenie už Národná rada v tej istej súvislosti, pokiaľ ide o tú istú tému, prijala v decembri minulého roku. Táto téma nie je novou témou. Myslím si, že napokon aj lehoty, ktoré navrhuje pán spravodajca, v dostatočnej miere zabezpečujú, aby sa návrhy ústavných zákonov týkajúce sa tejto problematiky dostatočne posúdili a aby sa našiel taký text, ktorý bude vyhovujúci, a pritom aby sme sa mohli zaoberať aj prípadnými vykonávacími predpismi. Odporúčam, aby sme schválili lehoty, ktoré navrhuje pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa ešte pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, ak neboli pozmeňujúce návrhy z výborov.

  • Pán predseda, nazdávam sa, že v prvom rade by sme mali rozhodnúť o tom, či Národná rada odporúča prerokovať tento návrh ústavného zákona v druhom čítaní. A potom by sme mohli postupne hlasovať aj o pozmeňujúcich návrhoch, čo sa týka lehôt, v ktorých sa má prerokovať v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore, lebo ak by náhodou nebol schválený môj prvý návrh, tak v tom prípade stráca...

  • Áno, pán spravodajca, budeme najskôr hlasovať podľa § 73 ods. 3. Hovoril som, že v ďalšom hlasovaní budeme najprv hlasovať o návrhoch z rozpravy, ak neboli pozmeňujúce návrhy z výborov.

  • Odporúčam hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku o tom, že Národná rada odporúča, aby návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sa Národná rada uzniesla, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb., prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz by sme pristúpili k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a určenie gestorského výboru a lehoty s tým, že budeme hlasovať najskôr o pozmeňujúcom návrhu.

  • Pán poslanec Brňák predniesol k môjmu návrhu na uznesenie pozmeňujúci návrh, ktorým odporúča, aby lehoty na prerokovanie vo výboroch boli predĺžené o jeden mesiac, teda do 19. októbra vo všetkých výboroch a do 26. októbra v gestorskom ústavnoprávnom výbore. Neodporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Návrh poslanca Brňáka prešiel.

    Prosím, aby sme teraz hlasovali o návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca, s odhlasovaným pozmeňujúcim návrhom pána Brňáka ohľadne lehoty. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Teraz hlasujeme podľa § 74.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh tohto ústavného zákona a určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán predkladateľ, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mali sme ďalej prerokúvať body číslo 12 a 13, to je tlač 686 a tlač 683. Tak ako sme si to odhlasovali, prerokujeme ich 1. júla 1997.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1996.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 666 a spoločnú správu výborov ako tlač 666a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 663.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu, aby uviedol tento návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na dnešné rokovanie Národnej rady návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1996, ktorý je odpočtom plnenia zámerov a cieľov rozpočtovej politiky vlády v roku 1996, schválenej zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 304/1995 Z. z., ako i zámerov hospodárskej politiky vlády v makroekonomickej oblasti. Bol som poverený uviesť tento materiál pri prerokúvaní v Národnej rade.

    Dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom slove k tomuto materiálu priblížil ekonomický vývoj, hospodárske výsledky, ako i výsledky rozpočtového hospodárenia štátu.

    Cieľom finančnej politiky v roku 1996 bolo pokračovať v protiinflačnom a stabilizačnom pôsobení v súčinnosti s menovou politikou. V podnikateľskej sfére sa realizovali opatrenia zamerané na riešenie podpory investovania, vedecko- -technického rozvoja a exportu. V dotačnej politike prevládala podpora hospodárenia poľnohospodárskych subjektov v horších prírodných podmienkach.

    V nadväznosti na zákon o organizácii miestnej štátnej správy sa vytvorili nové rozpočtové kapitoly krajských úradov a vykonali sa s tým súvisiace delimitácie rozpočtov a finančné zabezpečenie ich činnosti.

    Výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1996 sa v súhrne neodlišujú od rozpočtových zámerov, keď skutočný celkový deficit v hodnote 25,6 mld. Sk je o 1,4 mld. Sk nižší, ako sa predpokladalo v schválenom štátnom rozpočte, pričom fiškálny schodok predstavoval 7,6 mld. Sk.

    Rozdielne výsledky v porovnaní s predpokladmi v schválenom štátnom rozpočte sa dosiahli v štruktúre rozpočtových príjmov. Na výšku jednotlivých výnosov daní vplývali aj novoprijaté daňové zákony. Úpravy daňových zákonov smerovali k zdokonaleniu účinnosti daňovej sústavy a k postupnej kompatibilite novoprijatých zákonov so zákonmi Európskej únie.

    Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu pôsobili viaceré opatrenia, ktoré boli zohľadnené už pri zostavovaní rozpočtu na rok 1996. Na čerpanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a sociálnu starostlivosť pôsobilo od 1. apríla 1996 zvýšenie minimálnej mzdy z 2 450 Sk na 2 700 Sk. Od 1. júna 1996 boli o 12 % zvýšené všetky starobné, invalidné, vdovské a sirotské dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov priznané pred 1. 1. 1997.

    Rozpočtové hospodárenie v roku 1996 ovplyvňovali aj niektoré opatrenia menovej politiky. Pozitívny vývoj miery inflácie dovolil zníženie diskontnej sadzby, ktorú Národná banka upravila z 9,75 na 8,8 %. Opatrenia Národnej banky boli zamerané na podporu vnútornej a vonkajšej stability meny, slovenskej koruny a z dlhodobého hľadiska na podporu zdravého ekonomického rastu.

    Z hodnotenia vývoja štátneho dlhu je evidentné znižovanie jeho podielu na hrubom domácom produkte. Ku koncu roka 1996 sa štátny dlh podieľal na hrubom domácom produkte 24,6 percentami, pričom v roku 1995 predstavoval tento podiel 26,2 % a v roku 1994 predstavoval 29 %.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci,

    v štátnom rozpočte na rok 1996 boli zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 304/1995 Z. z. schválené celkové príjmy vo výške 162,4 mld. Sk. Po vykonaných rozpočtových opatreniach sa zákonom schválený rozpočet upravil na 165,7 mld. Sk. Skutočné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 166,3 mld. Sk, čo znamená mierne prekročenie upraveného rozpočtu, plnenie na 100,4 %.

    Na dosiahnutých príjmoch sa podieľali daňové príjmy 84,2-percentným podielom, nedaňové príjmy 11,6-percentným podielom, doplnkové zdroje - granty 0,6-percentným podielom, príjmy zo splácania úverov a pôžičiek 1,5-percentným podielom a prijaté úvery 2,1-percentným podielom.

    Daňové príjmy, ktoré tvorili podstatnú časť príjmov štátneho rozpočtu, nedosiahli stanovenú výšku predovšetkým v dôsledku výpadku príjmov z dôvodu nesplnenia daňových príjmov v rozsahu 4,9 mld. Sk. Výrazné prekročenie upraveného rozpočtu nedaňových príjmov o 7,8 mld. Sk však v plnej miere kompenzovalo výpadky daňových a ostatných príjmov, takže zámery rozpočtu boli v oblasti príjmov naplnené. Daňové príjmy dosiahli v roku 1996 hodnotu 140,1 mld. Sk a boli splnené na 96,6 % ročného predpokladu. Napriek tomu, že skutočné príjmy z výnosov daní boli o 3,6 mld. Sk vyššie ako v roku 1995, boli oproti predpokladu štátneho rozpočtu nižšie o spomínaných 4,9 mld. Sk.

    Nedaňové príjmy sa rozpočtovali vo výške 11,1 mld. Sk a po uskutočnených rozpočtových opatreniach predstavoval ich rozpočet 11,4 mld. Sk. Skutočne dosiahnuté nedaňové príjmy v objeme 19,2 mld. Sk prevýšili ročný predpoklad o 7,8 mld. Sk, čo je plnenie na 168,9 %. Značné prekročenie rozpočtu vykázali takmer všetky druhy nedaňových príjmov.

    Rozpočtové kapitoly a nimi riadené rozpočtové organizácie používali v roku 1996 vo svojom rozpočtovom hospodárení na financovanie aktuálnych vecných, prevádzkových i kapitálových potrieb nezaradených do úlohy rozpočtu mimorozpočtové prostriedky, takzvané granty, ktoré boli v sume 1,026 mld. Sk, z čoho bežné a všeobecné granty tvorili 687 mil. Sk a kapitálové 339 mil. Sk.

    Z domácich zdrojov pochádzali mimorozpočtové prostriedky v objeme 767 mil. Sk a zo zahraničných zdrojov v sume 260 mil. Sk.

    Príjmy zo splácania istín z úverov a pôžičiek dosiahli sumu 2,5 mld. Sk, čo je iba 39,6 % ročného predpokladu. Hlavným dôvodom nižšieho plnenia príjmov v porovnaní s rozpočtovými zámermi boli nižšie riadne splátky vládnych úverov a nižšie príjmy z deblokačných akcií, ako sa v rozpočte očakávalo.

    Zdrojom príjmov štátneho rozpočtu boli aj príjmy z predaja štátnych dlhopisov určených na výstavbu diaľničnej siete v Slovenskej republike v sume 3 mld. Sk.

    Ďalším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sa stal vládny úver, ktorý poskytla Ruská federácia Slovenskej republike na ukončenie výstavby prvého dvojbloku jadrovej elektrárne Mochovce v sume 466 mil. Sk, ktoré ale neovplyvnili výsledok rozpočtového hospodárenia kapitoly Štátny dlh. Tieto prostriedky boli v rovnakej sume poskytnuté z výdavkov kapitoly Štátny dlh na financovanie dostavby prvého dvojbloku jadrovej elektrárne Mochovce.

    Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtovali v objeme 189,4 mld. Sk, pričom v porovnaní s rozpočtom za rok 1995 predstavovalo medziročné tempo ich rastu 13,2 %. Na plnenie výdavkov vplývali okrem regulačných opatrení v priebehu roka aj veľké zmeny podmienené zákonom číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 24. júla 1996 a mal spätný dosah na štrukturálne odvetvové, resp. rezortné členenie výdavkov. Táto skutočnosť sa prejavila v rozpočte výdavkov upravenom o všetky rozpočtové opatrenia, pretože zmeny delimitácií vyplývajúce z uvedeného zákona sa riešili prostredníctvom rozpočtových opatrení.

    Skutočné výdavky štátneho rozpočtu sa realizovali v objeme 191,9 mld. Sk, čo znamenalo mierne prekročenie upraveného rozpočtu, splnenie na 100,6 %, pričom bežné výdavky, ktoré tvoria dominantný podiel z celkových výdavkov, nepresiahli rozpočtové predpoklady na rozdiel od kapitálových výdavkov, ktoré prekročili ročný rozpočet upravený o rozpočtové opatrenia o 15,5 %.

    Úspory v porovnaní s rozpočtom zaznamenali aj splátky istín. Realizácia bežných výdavkov vo výške 148,4 mld. Sk znamenala 99,2-percentné plnenie úloh v porovnaní s rozpočtom upraveným o prijaté rozpočtové opatrenia a 97,8 % v porovnaní so schváleným rozpočtom.

    Prostredníctvom bežných výdavkov, ktoré tvorili až 77,3-percentný podiel z celkových dosiahnutých výdavkov, sa financovala bežná prevádzka ústredných orgánov a nimi riadených rozpočtových organizácií, zabezpečovala sa prerozdeľovacia funkcia štátneho rozpočtu prostredníctvom bežných transferov poskytnutých príspevkovým organizáciám, podnikateľským subjektom, štátnym fondom a iným neziskovým organizáciám, vrátane obcí, a realizovalo sa splácanie úrokov vyplývajúcich zo štátneho dlhu.

    Výdavky kapitálového charakteru vo výške 25,5 mld. Sk prekročili upravené objemy rozpočtu o 15,5 %. Zvýšené plnenie kapitálových výdavkov ovplyvnilo zapojenie mimorozpočtových prostriedkov do financovania investičných potrieb štátneho rozpočtu. Kapitálovými výdavkami sa financovalo obstarávanie kapitálových aktív v rozpočtovej sfére a realizovali sa kapitálové transfery v takýchto proporciách: Výdavky prostredníctvom kapitoly Štátny dlh v celkovej sume 18 mld. korún predstavovali najmä výdavky spojené so splácaním istín z domácich a zahraničných pôžičiek, ktoré boli v hodnote 17,9 mld. korún.

    Podrobný rozbor štátneho rozpočtu podľa jednotlivých druhov príjmov a výdavkov je súčasťou materiálu a dáva vecný obraz o vecnej situácii v tejto oblasti.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    v ďalšej záverečnej časti svojho vystúpenia vás chcem informovať, že návrh štátneho záverečného účtu obsahuje i analýzu rozpočtového hospodárenia miestnych samospráv za rok 1996.

    V súlade so zákonom Národnej rady číslo 304 o štátnom rozpočte na rok 1996 boli schválené dotácie zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí v celkovej sume 1 222 mil. korún, z toho na výkon samosprávnych funkcií obcí 250 mil. korún a na čiastočné zabezpečenie mestskej hromadnej dopravy 972 mil. korún. Podiely na výnosoch republikových daní boli rozpočtované v sume 6 mld. korún. Okrem toho v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy boli schválené pre obce účelové prostriedky v hodnote 477 mil. korún. V skutočnosti v roku 1996 dotácie do rozpočtu obcí predstavovali 1 222 mil. korún a podiely na výnosoch republikových daní v hodnote 6 280 mil. korún. Z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy zo štátneho rozpočtu boli obciam poskytnuté prostriedky v hodnote 518 mil. korún. Z rezervy predsedu vlády v rámci kapitoly Úradu vlády boli samosprávam poskytnuté účelové prostriedky v hodnote 6,9 mil. korún.

    Súhrn rozpočtov obcí za rok 1996 schválených mestskými a obecnými zastupiteľstvami uvažoval s tvorbou príjmov v sume 23,5 mld. korún a výdavkov v sume 23,9 mld. korún. Predpokladaný schodok hospodárenia bol v sume 391,6 mil. korún. V skutočnosti celkové príjmy v rozpočtoch obcí dosiahli 25,4 mld. korún a výdavky boli realizované vo výške 23,1 mld. korún. Rozpočtové hospodárenie obcí za rok 1996 sa skončilo prebytkom vo výške 2 270 mil. korún.

    Vážená Národná rada,

    na záver by som chcel vysloviť názor, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky má vypovedaciu schopnosť o skutočnom rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky za rok 1996 a tento materiál je podkladom na hodnotenie vývoja Slovenskej republiky z medzinárodného hľadiska.

    Zároveň odporúčam prijať uznesenie, ktorého návrh je súčasťou predloženého materiálu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1996.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

    v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady číslo 309/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1996, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky.

    Najvyšší kontrolný úrad sa v stanovisku vyjadruje k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky z hľadiska dodržiavania zákonov, ktoré sú explicitne uvedené v stanovisku, a preto ich nebudem menovať.

    Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rozpočtový rok 1996 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, v štátnych účelových fondoch a v Národnej banke Slovenska, ako aj o výrok audítora k účtovnej uzávierke Národnej banky Slovenska k 31. 12. 1996. Obsahuje hodnotenie makroekonomických súvislostí a ich dosahy na hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, a to najmä v súvislosti s prijatím zákona číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ďalej hodnotenie plnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu, v ktorom poukazujeme na potenciálne rezervy, a napokon zhodnotenie výdavkovej časti plnenia štátneho rozpočtu, kde okrem hodnotenia celkového vývoja Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na rezervy a nedostatky v hospodárení tej-ktorej rozpočtovej kapitoly a štátnych účelových fondov.

    Najvyšší kontrolný úrad uvádza v stanovisku aj svoje odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky. Najzávažnejší problém vyplýva z logiky ekonomického vývoja. Aj napriek veľmi priaznivým makroekonomickým výsledkom v roku 1996 vyjadreným 6,9-percentným rastom hrubého domáceho produktu, nižšej inflácii, ako bolo očakávaných 7 %, a nižšej ako 13-percentnej miery nezamestnanosti treba sa zamyslieť najmä nad problémami napĺňania príjmovej časti štátneho rozpočtu, hoci sa ho vlani podarilo naplniť na 100,4 %. Vnucuje sa totiž otázka, aké mohli byť príjmy štátneho rozpočtu, keby sa podarilo výraznejšie zvýšiť finančnú disciplínu daňových subjektov, účinnosť práce daňových a colných úradov a celkove riadiacu prácu vrcholných manažmentov jednotlivých kapitol, podnikov, fondov atď.

    Zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu totiž vyplýva, že práve daňové úniky ako výraz hlboko zakorenenej pseudomorálky podnikateľského stavu a aj nedostatky v činnosti daňovej a colnej kontroly a pri vymáhaní daňových a colných pohľadávok spôsobujú zväčšovanie už i tak vysokej sumy daňových nedoplatkov výrazne ochudobňujúcej štátnu pokladnicu. Čísla sú závažné. Celková suma pohľadávok štátu evidovaná daňovými a colnými orgánmi predstavovala koncom roka 1996 objem 27,5 mld. korún, čo je viac, ako predstavuje schodok štátneho rozpočtu. Pritom tieto pohľadávky percentuálne rastú rýchlejšie ako príjmy štátneho rozpočtu, nehovoriac už o tom, že tieto čísla vôbec nevyjadrujú straty vyplývajúce z pôsobenia tzv. sivej ekonomiky, ktorá, ako je známe, sa vôbec, a to nielen u nás, nenamáha platiť ani dane, ani clá.

    Nastolenie poriadku a práva, a to i trestného, je otázkou dňa prítomnosti aj budúcnosti. Veď naša prítomnosť má skutočne priveľa nedostatkov zrelých na riešenie. Kde začať? Spomínané nedostatky možno začať okamžite zlepšovať sprísnením riadiacej práce štátnych orgánov, odstránením benevolencie, ktorá sa zahniezdila v štátnej správe, a postupnou úpravou príslušných právnych noriem a predpisov. Pravdaže, ide predovšetkým o predpisy upravujúce podmienky podnikania, napríklad živnostenský zákon, Obchodný zákonník, zákon o správe daní a poplatkov, zákon o konkurze atď.

    Najvyšší kontrolný úrad vo svojich správach o výsledku kontrol predložil Národnej rade mnohé legislatívne námety na zmenu konkrétnych ustanovení právnych predpisov v uvedenej oblasti, a preto sa nebudem o nich podrobnejšie a konkrétnejšie zmieňovať. Myslím si, že už dnes môžeme povedať, že aj vláda pristúpila k ráznejším opatreniam. Dnes doobeda som bol prítomný na zasadnutí vlády, kde sa už pripravujú a odsúhlasujú ďalšie zákony a právne normy, ktoré by mali v týchto oblastiach pritvrdiť podmienky tak, aby si štát zvýšil ochranu svojich záujmov. Predpokladám, že v tomto sa bude pokračovať aj v ďalších oblastiach.

    Osobitnou kapitolou je úvaha nad potrebou zriadenia daňového súdnictva vzhľadom na doterajšie výsledky vymáhania daňových nedoplatkov od rôznych subjektov a nevyhnutnosť všeobecného skvalitnenia práce finančnej polície a orgánov činných v trestnom konaní, ako aj celkového zlepšenia ich spolupráce s daňovými a colnými orgánmi.

    Súdne exekúcie sa zatiaľ rozbiehajú. Naopak, je dostatok príkladov neschopnosti dokázať napríklad úmysel aj pri evidentných daňových podvodoch. O mnohých som napokon už v tomto parlamente niekoľkokrát hovoril. Preto dovoľte konštatovanie, že nie je mysliteľné, aby podnikateľská alebo časť podnikateľskej sféry, špeciálne niektoré vrstvy týchto podnikateľov, sústavne a pri každom kontakte so štátnymi úradníkmi narážali na bariéru ľudí vyzbrojených najvyššou kvalifikáciou a schopných a pripravených uplatniť právo.

    Na účinnosť správy a kontroly daní však vplýva aj vysoká fluktuácia pracovníkov daňových úradov. Keď porovnám, že v roku 1995 rozviazalo pracovný pomer 388 pracovníkov, tak vlani to už bolo 536. To je signál, že niekde a niečo treba urýchlene robiť. Zrejme máme aj také poznatky, že istú časť a tých schopnejších pohlcujú podnikateľské subjekty, aby sa vyzbrojili lepšie a schopnejšími pracovníkmi ako daňová kontrola.

    Skutočne bude potrebné analyzovať a zvážiť aj túto vec a urobiť opatrenia, aby sa stal opak pravdou. Iste, sú to mzdové podmienky. Ale ani pracovné podmienky nie sú vždy lukratívne pre týchto pracovníkov, ktorí v minulosti - a ja si dobre pamätám - mali obe schopnosti. Bývalí "berňáci" vedeli rázne vymáhať daňové nedoplatky a, samozrejme, mali aj veľké skúsenosti. Ide o to vrátiť týmto pracovníkom daňových a colných orgánov ich postavenie a vyzbrojiť ich všetkým potrebným, v súčasnosti však najmä dôstojnými pracovnými podmienkami a nevyhnutnou výpočtovou technikou prepojenou cez sieť so všetkými štátnymi orgánmi. Až potom je možné očakávať, že ostanú a stanú sa piliermi podopierajúcimi poriadok a právo pri napĺňaní štátneho rozpočtu.

    Na výber daní popri vysokej odbornosti vplývajú najmä skúsenosti daňových kontrolórov. Sú prípady, keď si podnikateľské subjekty fiktívne vykazujú rôzne náklady cez rôzne doklady, aby tak unikli plateniu daní. Samozrejme, schopnému a zdatnému daňovému úradníkovi neuniknú také veci, ako je zníženie zisku, zníženie obratu a iné.

    Nie som sám, kto vo vzťahu k celkovému plneniu daňových príjmov štátneho rozpočtu považuje vývoj v tejto oblasti za vážny. Najvyšší kontrolný úrad odporúča urýchliť a zintenzívniť riešenie nastolených problémov, a to aj v nadväznosti na prípravu realizácie projektu systému štátnej pokladnice, z ktorého vyplynú povinnosti prispôsobenia finančných tokov z jednotlivých daňových a colných úradov tak, aby boli v súlade s jej fungovaním. Očakávame, že realizáciou tohto projektu by sa malo preventívne vychytať okolo 70 % týchto neduhov a zlepšiť tak situáciu vo vedení účtovníctva, v manipulácii s peniazmi štátneho rozpočtu.

    K činnosti colných úradov uvediem iba v krátkosti to, že vlani sa colným úradom podarilo znížiť 3,5-miliardový colný dlh po lehote splatnosti o 559 mil. korún. Musím však konštatovať, že aj tu pretrvávajú nedostatky, ktoré by nemuseli byť. Častokrát nás tí takzvaní podnikatelia podvádzajú rôznymi pamfletmi, zmluvami o zárukách v banke na colný dlh atď. Neverifikujeme si a neoveríme pravdivosť týchto dôkazov. A je samozrejmou vecou, že zatiaľ sa narobí dlh, medzitým sa eseročka pretransformuje a peniaze sú nedobytné. Je potrebné dôslednejšie pristupovať k zisťovaniu majetkových pomerov dlžníka, a to ešte skôr, ako vstúpi do likvidácie alebo pred začatím konkurzného konania. Taktiež treba prísnejšie využívať inštitút colného záložného práva na majetok dlžníka alebo exekúcie na peňažné prostriedky či majetok dlžníkov.

    Pravdaže, na výber daní a vôbec na celkovú kultúru daňového procesu smerujúcu k hrdosti na plnenie si tejto občianskej a podnikateľskej povinnosti vplývajú viaceré fakty, napríklad spravodlivosť. Dane totiž musia byť spravodlivé, musia sa dotýkať každého, a to znamená odtrúbiť neprehľadnému režimu rôznych úľav, pozhovení a podobne, výsledkom ktorých sú odpustky, čo nie vždy pôsobí na tie subjekty, ktoré si čestne plnia daňové odvody, a výhody nedostávajú. Sú v určitej nevýhode oproti tým, ktorí neplatia. Myslím si, že aj táto vec by sa mala riešiť dialógom, zhodnocovaním celého tohto systému, čo v tom je. Viem, že daňové zaťaženie je pomerne dosť vysoké, na čo mnohé subjekty šomrú. Ale čo z toho, keď jedna polovica si platí, ale druhá polovica ostáva toľko dlžná? Potom samozrejme, že ministerstvo financií ťažko môže navrhovať znižovanie daňovej zaťaženosti, keď si všetci v celej šírke neplnia svoje povinnosti. Aj toto je jedna z príčin, prečo je takýto stav. Myslím si, že aj o tejto oblasti bude potrebné hovoriť a hľadať také východiská, ktoré sú prijateľné na zlepšenie našej ekonomiky.

    Ďalším faktorom, ktorý sa prejavuje a ktorý evidujeme - aj keď nemám verifikované konkrétne podklady -, ale z pretransformovaných podnikov, teda po privatizácii, tie lukratívnejšie dosahovali pred privatizáciou pomerne vysoké zisky. Čuduj sa svet, o rok po transformácii sa zisky "stopili". Niet ich. Namiesto 150 mil. v predchádzajúcom roku sa teraz vykazuje 1,5 milióna. Či aj tam nie sú nejaké možné úniky v zodpovednosti a povinnosti odvádzať odvody do štátneho rozpočtu. To všetko sú veci, na ktoré musíme reagovať. Pravdaže, aj tu - česť výnimkám - sú podnikatelia, ktorí si naozaj čestne plnia svoje povinnosti. Ale my sa musíme pozerať na tých, ktorí si ich neplnia, a to dlhodobo.

    V tejto oblasti sa stáva pravidlom nemorálna prax daňových únikov, ktorá je už v slovenských pomeroch uznaným synonymom akejsi podnikateľskej obratnosti či falošnej hrdosti. Keď sa dvaja stretnú, jeden hovorí, ja som zaplatil dane, a druhý, ja som ešte nezaplatil, ani nebudem platiť. Tomuto treba, samozrejme, zabrániť, a preto sa jednostaj a vždy, keď mám možnosť vystúpiť v tomto parlamente, obraciam na všetkých so žiadosťou rýchleho legislatívneho riešenia, sprísnenia disciplíny pri správe majetku štátu a konzekventnejšieho vyvodzovania disciplinárnej a trestnej zodpovednosti všade tam, kde sa rozmáha benevolencia a porušuje sa zákon.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu obsahuje aj poznatky o tom, že v jednotlivých rozpočtových kapitolách stále dochádza k opakovanému porušovaniu právnych predpisov upravujúcich rozpočtové hospodárenie a hospodárenie s majetkom štátu. Preto okrem opatrení, ktoré už boli prijaté na odstránenie zistených nedostatkov na úrovni jednotlivých správcov kapitol, je nevyhnutné, aby Národná rada zaviazala vládu prijímať také systémové opatrenia, ktoré by odstránili spomínané nedostatky a zároveň riešili aj postihovanie zodpovedných pracovníkov, ktorí svojím konaním porušili predpisy o správe majetku štátu alebo rozpočtových pravidlách.

    Vychádzajúc z výsledkov kontroly dovoľte mi ešte poukázať aj na pretrvávajúce riziko plnenia štátneho rozpočtu v budúcich rokoch, ktoré treba naliehavo riešiť. Ide o prípady nepriaznivej ekonomickej situácie tých subjektov, ktoré sú povinné platiť si svoje záväzky voči štátnemu rozpočtu vyplývajúce zo zmlúv za poskytnuté návratné finančné výpomoci alebo z realizácie záruk za bankové úvery, ale ich plnenie musí hradiť štát zo štátneho rozpočtu. Nejdem sa o nich zmieňovať. Jedným príkladom je Calex Zlaté Moravce, kde za rok 1996 musel štát sanovať 1,5 mld. za úvery tohto podniku.

    Znova musím pripomenúť bádateľskú benevolenciu v riadiacej činnosti jednotlivých kapitol, bez ktorej by výdavky štátneho rozpočtu na túto činnosť nadobudli oveľa priaznivejší rozmer. I tu si treba sústavne uvedomovať, že naša štátna správa je ešte stále priveľmi drahá, málo efektívna a financujú ju daňoví poplatníci.

    Ďalším nedostatkom, na ktorý poukazuje Najvyšší kontrolný úrad v predkladanom stanovisku, je problém vedenia účtov štátnych fondov v Národnej banke Slovenska. Podľa § 25 ods. 1 zákona 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív, ako aj štátnych účelových fondov vedie Národná banka Slovenska. Toto ustanovenie Najvyšší kontrolný úrad nepovažuje za samoúčelné a hodnotí ho ako jeden z nástrojov podporujúcich koordináciu menovej a fiškálnej politiky štátu. Žiaľ, štátne účelové fondy sú zriaďované príslušnými zákonmi, pričom je v nich upravená tvorba zdrojov, ako aj účel použitia výdavkov.

    Štátne účelové fondy sú napojené svojimi vzťahmi na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Štát sa vzdáva určitého objemu príjmov, ktoré po zriadení fondu už nie sú príjmom štátneho rozpočtu, ale priamo príjmom fondu.

    Okrem toho každoročne z výdavkov štátneho rozpočtu plynú nemalé prostriedky na príjmové účty týchto fondov. Za rok 1996 pre 12 účelových fondov tento objem predstavoval 4 090 miliónov. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že niektoré štátne účelové fondy ani v roku 1996 nerešpektovali zákonom stanovenú povinnosť viesť svoje účty v Národnej banke Slovenska. Žiaľ, toto je tiež trvalý nedostatok, ktorý sa nemôže odstrániť. Ide o tri fondy, ktoré si neplnili povinnosti. Ku koncu minulého roku mali vykázané zostatky v ostatných bankách okrem Národnej banky, teda v rozpore s týmto zákonom vedú účty nie v Národnej banke, ale v komerčných bankách. Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku poukázal na uvedené porušenie zákona o Národnej banke. Napokon, poukazuje na tento stav už druhý rok.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády,

    Najvyšší kontrolný úrad na základe kontrolných poznatkov konštatuje, že pri hospodárnejšom vynakladaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj pri zabezpečení vyššej efektívnosti pri výbere daní a vymáhaní daňových nedoplatkov mohli byť v roku 1996 požiadavky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu uspokojené vo vyššej miere, resp. mohol byť dosiahnutý priaznivejší výsledok rozpočtového hospodárenia. Najvyšší kontrolný úrad v stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu konštatuje, že aj napriek nedostatkom, ktoré úrad zistil a uviedol v tomto stanovisku, sú výsledky hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1996 vykázané správne, a to vo výške: rozpočtové príjmy v sume 166 330 327 tisíc, rozpočtové výdavky v sume 191 888 636 tisíc a schodok rozpočtového hospodárenia v objeme 25 558 309 tisíc korún.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    Ako spoločný spravodajca bol určený predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Maxon. Podá nám správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1996.

    Tento návrh za rok 1996 a návrh kapitol štátneho záverečného účtu za rok 1996 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1495 zo 7. apríla 1997 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 12. júna. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory podajú správy o výsledku prerokovania kapitol štátneho záverečného účtu za rok 1996. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu bol poverený vypracovať na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, v časti A spoločnej správy číslo 666a sú presne zhrnuté výsledky rokovania výborov. Pod číslom I sú uvedené rozpočtové kapitoly, ktoré sú súčasťou štátneho záverečného účtu, ktoré boli schválené bez pripomienok a doplňujúcich návrhov. Pod číslom II sú uvedené požiadavky smerom k vláde Slovenskej republiky, pod číslom III sú požiadavky smerom k ministerstvám, ktoré boli odsúhlasené v rámci kapitol jednotlivých rezortov. Pod číslom IV sú požiadavky smerom k ministrovi vnútra, ministrovi zdravotníctva a predsedovi Štatistického úradu, pod číslom V sú požiadavky k ministrovi životného prostredia. Pod číslom VI je požiadavka výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby ústredný riaditeľ Slovenskej televízie predložil na rokovanie tohto výboru do 30. septembra perspektívny model financovania Slovenskej televízie. V časti VII je uvedené, že výbor pre financie, rozpočet a menu prerušil rokovanie o návrhu záverečného účtu pri kapitole Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky a požiadal o doplnenie troch požiadaviek, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Chcem uviesť, že napriek tomu, že Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky predložil ešte v priebehu toho istého dňa požadované materiály, výbor pre financie, rozpočet a menu nesúhlasil so záverečným účtom za rok 1996 Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, podrobnosti, ktoré sa týkali prerokovania jednak kapitol a jednak štátneho záverečného účtu za rok 1996, sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte všetci k dispozícii. Súčasťou spoločnej správy je i návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1996.

    Chcel by som len ešte uviesť, že ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril navrhnúť v Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy. Ako som už uviedol, súčasťou spoločnej správy pod tlačou 666a je i návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1996.

    Vážený pán predseda, to je informácia o spoločnej správe k tlači 666.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi Maxonovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Košnár a pani poslankyňa Schmögnerová.

    Dávam slovo pánu poslancovi Košnárovi.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    za strategický zámer svojej finančnej politiky vláda v programovom vyhlásení označila ozdravenie verejných, najmä štátnych financií. Táto úloha je teraz nepochybne ešte naliehavejšia ako v čase, keď vláda koncipovala svoje programové vyhlásenie.

    Aj predložený štátny záverečný účet poskytuje materiál na tvrdenie, že vo vynakladaní neproduktívnych výdavkov pretrváva aj značné plytvanie, že vládne výdavky rýchlo rastú napriek tomu, že dochádza k ich odľahčovaniu na úkor iných súčastí verejných rozpočtov, rozpočtov miest a obcí i rozpočtov Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a podobne.

    Pri napĺňaní zámerov podporiť rozvoj infraštruktúry kombinovaným využitím rozpočtových i mimorozpočtových zdrojov získavaných emitovaním štátnych dlhopisov vláda aj v uplynulom roku a najmä v uplynulom roku favorizovala výstavbu diaľnic a vodných diel pred bytovou výstavbou, ktorá má výraznejší multiplikačný účinok, nespochybniteľnú potrebu a užitočnosť a má prenikavý sociálny, pozitívny sociálny dôsledok.

    Tiež pokiaľ ide o poskytovanie záruk za bankové úvery a rozvojové programy podnikov, i tu sa dajú vystopovať prvky lobizmu a dá sa tvrdiť, že sa poskytovanie záruk za bankové úvery nedeje len podľa koncepčne vyjasnených kritérií efektívnosti. Už v roku 1995 a v uplynulom roku boli založené aj konštrukciou štátneho rozpočtu a priebehom jeho napĺňania posilňované trendy v slovenskej ekonomike, ktoré by sa v súčasnosti - v prvej polovici roku 1997 - dali súhrnne charakterizovať ako spomaľovanie hospodárskeho rastu, zhoršovanie jeho kvality a narastanie vnútornej a vonkajšej nerovnováhy.

    Pokiaľ ide o spomaľovanie tempa hospodárskeho rastu, ktoré sa prejavuje v tomto roku, v roku 1997, i keď budeme osobitne prerokúvať správu o plnení štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok, dovoľte mi len pripomenúť, že v prvom kvartáli tohto roku sa tempo hospodárskeho rastu vykazuje vo výške 5,1 % oproti porovnateľnému obdobiu, kým v prvom kvartáli minulého roku to bolo 7,3 % rastu. Čiže tendencia k poklesu tempa hospodárskeho rastu je v tomto kalendárnom roku dosť evidentná a má svoj základ alebo je založená už v roku 1996.

    Pokiaľ ide o zhoršovanie kvality rastu hrubého domáceho produktu, mám na zreteli predovšetkým skutočnosť, že rast pridanej hodnoty je oveľa náročnejší na medzispotrebu, takže rýchlejšie rastie medzispotreba, ako rastie pridaná hodnota. A podľa odvetvových pohľadov by sme mohli identifikovať veľmi znepokojivé trendy osobitne v tých odvetviach, ktoré tvoria chrbticu slovenského priemyslu, resp. slovenského národného hospodárstva.

    Ďalším príznakom zhoršovania kvality hospodárskeho rastu je rast podielu zásob na hrubom domácom produkte, ako aj rast - nazvime to - výkonov štátnej správy spôsobovaný prudkou expanziou štátnej správy, ako aj to, že na vykazovanom prírastku hrubého domáceho produktu sa podieľa svojím spôsobom iba odhadovaný prínos podnikov do 25 zamestnancov na tvorbe pridanej hodnoty, pretože tieto podniky nemajú vykazovaciu povinnosť ako ďalšie podniky a uskutočňuje sa tu istý kvalifikovaný odhad na základe istého výberového konania. Možno mať vážne pochybnosti, či naozaj 85-percentným prírastkom na prírastku pridanej hodnoty sa podieľajú tie podniky do 25 pracovníkov. Nič proti nim. Nespochybňujem ich adaptabilitu, pružnosť, pohotovosť atď., ale zdá sa mi, aj zo štatistického hľadiska, že i tu, ak by sa urobila precízna analýza, zistili by sme, že k vykazovanému prírastku hrubého domáceho produktu trochu prispieva aj nadnesený odhad prínosu týchto podnikov, ktoré nepodliehajú štatistickej vykazovacej povinnosti.

    Pokiaľ ide o narušovanie alebo prehlbovanie vnútornej i vonkajšej nerovnováhy, dovoľte mi, aby som spomenul iba aspekty vonkajšej nerovnováhy, ktoré nás veľmi kvária a veľmi znepokojujú. Prejavujú sa predovšetkým v tom, že v minulom roku bolo tempo rastu dovozu desaťkrát rýchlejšie ako tempo rastu vývozu, že obchodná bilancia prešla do veľmi vysokého pasíva a, samozrejme, do veľmi vysokého pasíva prešla aj platobná bilancia.

    Štatistický úrad tu urobil určité dodatočné spresnenia, ale upozorňujem na ne len z toho dôvodu, že nie 64,5 mld. pasív obchodnej bilancie, ale podľa spresnení Štatistického úradu je to zhruba 70 mld. Čiže, vážení, 10 % hore-dolu. Aj to svedčí, povedal by som, o kvalite čísel, o ktoré sa opiera rozhodovanie a najmä, ktoré s takou obľubou používa nie celkom kvalifikovaná propaganda nielen smerom k neinformovanému obyvateľstvu, ale aj smerom k zahraničiu, ktoré si potom, prirodzene, utvára svoj obraz. Výrazom prehlbovania tejto nerovnováhy je aj pokles devízových rezerv celého bankového sektora, ale najmä Národnej banky Slovenska a rast vnútornej i zahraničnej zadlženosti. Vnútorná zadlženosť vládneho sektora voči bankovej sústave sa v minulom roku zvýšila o 7,4 mld. korún a dosiahla 71,4 mld. Sk. Prirodzene, vzrástla aj zahraničná zadlženosť.

    Ak sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení stabilizovať vnútorný i zahraničný dlh vo vzťahu k hrubému domácemu produktu i k objemu exportu, treba povedať, že tento záväzok sa nedarí napĺňať podľa predstáv vlády a ani podľa potrieb, čo by sme si všetci želali, aby sa napĺňali. Uvedomme si, že do prvého roku samostatnosti vstupovala Slovenská republika so štátnym dlhom 96 mld. korún, v roku 1995 dosiahla 134,9 mld. korún, vlani sa celková zadlženosť zvýšila zhruba o 7,9 mld. korún a dosahuje alebo dosahovala koncom roka úroveň asi 142,5 mld. Pritom kvitujem, že sa menil pomer medzi podielom zahraničnej a vnútornej zadlženosti v prospech relatívneho znižovania zahraničnej zadlženosti. Ale aj tak má celková zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky s rastúcim trendom v roku 1997 - ak sa budeme držať čísel schváleného štátneho rozpočtu na tento rok - dosiahnuť 23,5 % predpokladaného hrubého domáceho produktu.

    Dlhová služba pohlcuje veľkú časť štátneho rozpočtu. V roku 1996 to bolo 30 mld. Sk. Podľa štátneho rozpočtu na tento rok by to malo byť 37,1 mld. korún, čo je zhruba 18 % výdavkov štátneho rozpočtu. Nechcem zaťažovať číslami. Spomínam to predovšetkým preto, aby sme akosi mali na zreteli, že nerovnováha v ekonomike rezultuje do takých pozícií, pri ktorých schodky štátneho rozpočtu túto pozíciu sťažujú, robia z nej pozíciu, z ktorej je ťažké dostať sa von.

    Ak vezmeme do úvahy, že sa rozpočtové príjmy v roku 1996 prekročili o 2,4 %, tak musíme vidieť aj to, že sa prekročili len vďaka prekročeniu nedaňových príjmov, pričom výpadok daňových príjmov predstavuje takmer 5 mld. korún a najzávažnejšie výpadky plnenia daňových príjmov sú pri dani z príjmov z pridanej hodnoty, dani z príjmov právnických osôb a pri spotrebných daniach.

    Rozpočtové výdavky sa voči upravenému rozpočtu naplnili na 100 a nejakú desatinu percenta. Ale treba povedať aj to, že bol neobvykle vysoký počet a objem rozpočtových opatrení, 481, ako to udávajú príslušné správy, a objem týchto rozpočtových opatrení bol viac ako 66 mld. Sk. Aj toto niečo hovorí o kvalite rozpočtu, o jeho stabilite, i keď, prirodzene, treba korektne povedať, že značná časť objemu rozpočtových opatrení pripadala na vrub delimitácií v súvislosti so zákonom 222/1996 Z. z. a s novými 8 kapitolami krajských úradov. Ale dalo by sa demonštrovať na celom rade kapitol, napríklad na jednej z kapitol, ktorú rozpočtový výbor neschválil, na kapitole Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, kde bolo 15 rozpočtových opatrení v jednej jedinej kapitole s objemom približne 130 či 140 mil. korún.

    Ak by sme sa pozreli na plnenie čerpania výdavkov štátneho rozpočtu podľa kapitol, tak sa ukazuje, že najvyššie prekročenie výdavkov voči pôvodnému, ale aj voči upravenému rozpočtu bolo v kapitolách, pri ktorých sa už v roku 1995 a tiež v rozpočte na rok 1996 rozpočtovala najrýchlejšia dynamika. Spomínam to preto, lebo sa tu názorne ukazuje, kde v štátnom rozpočte popri opatreniach na posilnenie jeho príjmovej stránky je priestor na škrty. Ak sa nám nepáči výraz škrty, tak to povedzme kulantnejšie, na reguláciu, ktorá je zrejme nevyhnutná vzhľadom na aktuálny stav v ekonomike Slovenskej republiky, na ktorý treba reagovať komplexne, systémovým spôsobom, nie ad hoc, ale premyslene tak v rozpočtovej sfére, ako aj v iných sférach hospodárenia Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Košnárovi.

    V zozname rečníkov písomne prihlásených do rozpravy je ešte pani poslankyňa Schmögnerová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa zamerala iba na jednu časť štátneho záverečného účtu, a to na časť, ktorá sa zaoberá vývojom štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky za rok 1996. Zvyčajne sa tejto časti správy nevenuje dostatočná pozornosť a myslím si, že je to na škodu veci, pretože môže poukázať na vývoj štátneho hospodárenia aj v určitom časovom slede.

    Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na celkovú bilanciu vývoja štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív v roku 1996. V priebehu roka 1996 poklesli štátne finančné aktíva o 3,6 mld. a štátne finančné pasíva vzrástli o 7,87 mld. Spolu zhoršenie bilancie štátnych finančných aktív a pasív za rok 1996 predstavuje približne 11,5 mld. korún. Pravdaže, toto konštatovanie je veľmi suché, treba ho trošku dezagregovať, aby sme pochopili, aký je vlastne vývoj štátnych finančných aktív a pasív a ako ho treba hodnotiť.

    Chcem len upozorniť, že v roku 1997 sa predpokladá rozpustiť 3 mld. štátnych finančných aktív do príjmov štátneho rozpočtu, ale pokračovať v takomto trende v nasledujúcich rokoch zrejme nebude možné. Upozorňovali sme napokon na to aj pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 1997.

    Skúsim sa podrobnejšie pozrieť na to, ktoré sú faktory ovplyvňujúce zhoršovanie bilancie štátnych finančných aktív a pasív.

    Na strane štátnych finančných aktív dochádza k poklesu vládnych pohľadávok voči zahraničiu zhruba o 2,3 mld. Prirodzene, toto nemožno hodnotiť negatívne. Naopak, je to pozitívny vývoj. Predpokladalo sa, že v roku 1996 dokonca dôjde k výraznejšiemu poklesu vládnych pohľadávok voči zahraničiu, keďže tento ukazovateľ zahrňuje predovšetkým deblokácie novovzniknutých vládnych úverov do zahraničia. Plnenie tejto položky podľa kapitoly Štátny dlh sa podarilo realizovať len na necelých 40 % a k schodku tu došlo v priebehu lanského roku o 3,8 mld. korún.

    Keď sme hodnotili správu o štátnom rozpočte za 1. polrok, poukazovala som na jednu položku, ktorú treba zopakovať aj pri tejto príležitosti. Dotýkala sa provízie, ktorú vláda Slovenskej republiky poskytla za deblokáciu vládneho dlhu Ruskej republiky voči Slovenskej republike, a bola to provízia poskytnutá súkromnej finančnej inštitúcii Devín banka v rozsahu 296 mil. korún. Chcem pripomenúť vtedajšiu kritiku: zostáva v platnosti aj dnes, aj keď došlo k zmene vedenia v Devín banke. Jednoducho išlo o štátne zdroje a tieto štátne zdroje sa vynaložili neefektívne.

    Ďalšou položkou, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj štátnych finančných aktív, boli pohľadávky finančných výpomocí zo zrealizovaných záruk bánk. Tieto pohľadávky vzrástli skoro o 2,8 mld. Znovu, i keď išlo o vzrast aktív, myslím si, že nárast tohto druhu aktív treba hodnotiť jednoznačne ako negatívny vývoj.

    Skúsme sa podrobnejšie pozrieť, o čo tu vlastne ide. Finančné výpomoci sú dvojakého druhu. Sú to finančné výpomoci, ktoré sú poskytnuté uznesením vlády, a potom na základe osobitného nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 91/1996 sú to finančné výpomoci, ktoré vznikli vlastne preklasifikovaním štátnych záruk do kategórie návratných finančných výpomocí. Keď sa podrobnejšie pozrieme na tieto dva druhy finančných výpomocí, resp. finančné výpomoci, ktoré vznikli z dvoch rozličných zdrojov, celkom jednoznačne nám začne biť do očí výrazný nárast jednak návratných finančných výpomocí, ale, bohužiaľ, aj štátnych záruk, ktoré sa dodatočne museli preklasifikovať na návratné finančné výpomoci.

    Nás, prirodzene, musí zaujímať, či môžeme v nasledujúcich rokoch očakávať, že tieto pohľadávky štátu alebo vlády voči súkromným spoločnostiam - pretože prevažne ide o súkromné spoločnosti, no nielen o tie - sa budú vracať. Pohľad do minulosti ukazuje, že štátny rozpočet zďaleka nemá zaistené, či sú tieto finančné pohľadávky zabezpečené. Z tohto hľadiska je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť poskytovaniu návratných finančných výpomocí, ale takisto aj štátnym zárukám, ktoré, bohužiaľ, keď dochádza k ich preklasifikovaniu, stávajú sa tiež návratnými finančnými výpomocami. Z prehľadov sa dozvedáme, že sú medzi nimi napríklad štátne finančné výpomoci poskytované súkromným spoločnostiam, kde sa predpokladalo ich plnenie v priebehu predchádzajúcich rokov, ale k tomuto plneniu nedochádza.

    Nie celkom náhodou, ale skusmo uvediem jednu spoločnosť a hneď vysvetlím aj prečo. V roku 1993 bola poskytnutá návratná finančná výpomoc Slovenským magnezitovým závodom Jelšava vo výške takmer 145 mil. Sk. Splátky tejto návratnej finančnej výpomoci k 31. 12. 1996 sú nulové. Mimochodom, nie je tu zahrnuté úročenie, to znamená, že bez úrokov stav návratnej finančnej výpomoci tejto spoločnosti k 31. 12. 1996 je taký istý, 144,96 mil. korún.

    Prečo som osobitne upozornila na túto spoločnosť? Ak si nalistujete tabuľku číslo 2, ide tu, samozrejme, o celý rad ďalších spoločností. Na zasadnutí vlády 17. júna 1997 bol schválený návrh rozvojových projektov v rozsahu schváleného ročného limitu. Ale musím upozorniť, že zatiaľ nemám v rukách uznesenie vlády, pretože uznesenie vlády prichádza do Národnej rady s týždňovým oneskorením, preto neviem s istotou potvrdiť, či nastali, alebo nenastali určité zmeny oproti návrhu, ktorý bol predložený na rokovanie vlády. Tu však čítame, že medzi návrhmi v tabuľke na treťom mieste sa nachádza znovu tá istá spoločnosť - Slovenské magnezitové závody Jelšava -, ktorá požaduje na projekt Výroba vysokoodolných žiaromateriálov úvery so zárukou štátu vo výške 100 mil. korún. Chcem sa opýtať, či to bude znamenať v priebehu niekoľkých rokov ďalšiu štátnu finančnú výpomoc, ktorá podľa všetkého, ak usudzujem podľa doterajších skúseností, bude vlastne nenávratnou finančnou výpomocou tejto spoločnosti. Prirodzene, nie je to jediný príklad, na ktorý chcem poukázať.

    Ak by ste napríklad porovnali štátne finančné výpomoci poskytnuté za predchádzajúce roky v tabuľke, ktorá je v štátnom záverečnom účte, uvádzajú sa aj niektoré ďalšie, napríklad ešte podľa starého názvu ako štátna záruka, ktorá bola neskôr preklasifikovaná, bola to záruka poskytnutá ZDA Partizánske vo výške 200 mil. korún. Znovu k 31. 12. v priebehu troch rokov nedošlo k splateniu ani jednej koruny. Pritom na rokovanie vlády 17. júna bol znovu podaný návrh na poskytnutie úveru so zárukou štátu vo výške 354,5 mil. korún. Myslím si, že je potrebné oveľa podrobnejšie si všimnúť tieto okolnosti, pretože aj tie prispievajú vo výraznej miere k rastu zadlženosti štátu a k rastu bežných deficitov štátneho rozpočtu.

    Zdá sa mi, že verejnosti unikla jedna okolnosť, a to, že 10. júna 1997 na rokovanie vlády bol predložený na prvý pohľad nie veľmi závažný dokument, ku ktorému vláda Slovenskej republiky prijala aj uznesenie. Mám tu na mysli dokument pod názvom Návrh, aby Slovenská republika v súlade s článkom 64 Európskej dohody o pridružení požiadala Asociačnú radu Európskej únie o predĺženie päťročnej lehoty o ďalších päť rokov, počas ktorých bude Slovenská republika považovaná za oblasť zhodnú s tými oblasťami Európskeho spoločenstva, ktoré sú uvedené v článku 92-3a zmluvy zakladajúcej Európske hospodárske spoločenstvo. V tomto prípade bolo prijaté platné uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 412 z 10. júna 1997.

    Dovoľte mi, aby som vysvetlila, o čo tu vlastne ide.

    Vláda Slovenskej republiky podpísala Európsku dohodu medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou. Platnosť tejto dohody sa nedatuje dňom podpisu, ale datuje sa ešte o niekoľko rokov dozadu, a to k 1. 2. 1992, keď vstúpili do platnosti dohody, ktoré boli podpísané ešte medzi vtedajšou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Európskou úniou. V európskej dohode je zakotvené tzv. prechodné obdobie. Toto prechodné obdobie nemá presiahnuť dĺžku 10 rokov. Je rozdelené do dvoch častí. V priebehu prvých piatich rokov majú byť splnené niektoré články tejto dohody a iné majú čas, aby boli splnené v nasledujúcich rokoch. Medziiným v článku 764 Európskej dohody o pridružení sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že v priebehu troch rokov od vstupu do platnosti - aby sme to preložili -, čiže od 1. 2. 1992 prijme pravidlá na poskytovanie štátnej pomoci. Ide tu o to, že Európska únia veľmi starostlivo dbá, aby neboli podnikateľské subjekty zvýhodňované v hospodárskej súťaži na základe dodatočnej pomoci štátu, ktorá môže mať, prirodzene, rôznu formu. Môže to byť forma štátnych dotácií, ale môže to byť aj forma štátnych záruk.

    Vláda Slovenskej republiky mala do stanoveného termínu pripraviť pravidlá poskytovania štátnej pomoci, ktoré by sa nevymykali pravidlám Európskej únie. Neurobila to, a preto sa rozhodla riešiť to iným spôsobom, že požiada Európsku úniu a osobitne Asociačnú radu Európskej únie o možnosť predĺženia tejto výnimky o ďalších päť rokov. Myslím si, že je veľmi pozoruhodné prečítať si zdôvodnenie, prečo vláda Slovenskej republiky chce, aby táto výnimka, resp. toto predĺženie bolo Slovenskej republike poskytnuté.

    Vláda Slovenskej republiky žiada, aby bola možnosť predĺžiť platnosť článku 64 o ďalších päť rokov, a to z toho dôvodu, že Slovenská republika by mala byť považovaná za oblasť zhodnú s tými oblasťami spoločenstva, ktoré sú uvedené v článku 92-3a zmluvy zakladajúcej Európske hospodárske spoločenstvo, citujem, "to jest z tých oblastí, v ktorých je mimoriadne nízka životná úroveň alebo v ktorých je vysoká nezamestnanosť". Prirodzene, v dôvodovej správe je potom veľmi detailne vysvetlené, prečo vlastne vláda takýmto spôsobom hodnotí vývoj v Slovenskej republike.

    Myslím si, že netreba k tomuto veľa komentáru. Predovšetkým to veľmi ostro kontrastuje s tým, čo sme mali možnosť si vypočuť i v úvodnom slove pána ministra financií, ale čo dennodenne počúvame z masmédií z úst predstaviteľov vlády. Na jednej strane sa ešte donedávna prízvukovalo to, že Slovenská republika je medzi transformujúcimi sa štátmi jednoducho elitou, že je na čele pelotónu. Prízvukovalo sa to, že na Slovensku prežívame makroekonomický hospodársky zázrak a na druhej strane 10. júna 1997 vláda žiada Európsku úniu o výnimku na základe toho, že zaraďuje Slovenskú republiku medzi štáty, v ktorých je mimoriadne nízka životná úroveň alebo v ktorých je vysoká nezamestnanosť.

    Prečo o tom hovorím práve teraz a na tomto mieste? Jednoducho preto, že sa to dotýka poskytovania pomoci štátu podnikateľským subjektom. Chcela by som upozorniť, že čoraz viac sa množia prípady, keď sa individuálne alebo úzke skupinové záujmy podnikateľskej vrstvy Slovenskej republiky dostávajú do popredia a sú nadraďované nad národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Mali sme to možnosť vidieť prednedávnom, keď bola takmer ohrozená colná únia a, hľa, vidíme to tu znovu, keď v snahe, aby si tieto podniky uchovali určité výnimky, určité druhy štátnej pomoci, jednoducho sa ohrozuje vlastne naša účasť v Európskej únii a ohrozujú sa naše šance na vstup do Európskej únie nielen z hľadiska politických kritérií, o čom už aj vrabce čvirikajú, ale aj z hľadiska neschopnosti plniť ekonomické kritériá na vstup do Európskej únie.

    Dovoľte mi, aby som pokračovala v analýze štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív.

    Na strane finančných pasív máme možnosť si prečítať, že poklesli záväzky štátu v komerčných bankách a ďalej, že vládne záväzky voči zahraničiu oproti stavu k 1. 1. 1996 vzrástli takmer o 1 988 mil. korún. Tento rozdiel bol spôsobený predovšetkým kurzovými rozdielmi. Myslím si, že je potrebné všimnúť si túto položku z dôvodov možného externého krytia deficitov štátneho rozpočtu, ale aj externého krytia emisie štátnych obligácií, o čom uvažuje vláda Slovenskej republiky v tomto roku.

    Nepochybne ste informovaní, aspoň by ste mali byť, že sa v tomto roku v podstate komplikuje možnosť kryť aj bežné schodky štátneho rozpočtu emisiou štátnych pokladničných poukážok a celkom komplikovanou sa stáva možnosť kryť štátne dlhopisy na domácom trhu. Predpokladám, že štátny záverečný účet sa schváli, a predpokladám, že sa schváli aj uznesenie, ktorým sa splnomocní vláda, aby sa schodok štátneho rozpočtu kryl emisiou štátnych dlhopisov. Myslím si, že dnes je už celkom zrejmé, že štátne dlhopisy v tom rozsahu, ako sa predpokladá v tomto roku, to znamená na krytie minuloročného schodku, a emisia 8 mld. na krytie niektorých projektov vlády sú na domácom trhu nepredajné.

    Myslím si, že si stačí napríklad pozrieť Hospodárske noviny z dnešného dňa, z ktorých uvediem jeden príklad. V utorok Národná banka Slovenska vypísala aukciu štátnych dlhopisov so splatnosťou jeden rok s kupónom 10 % per annum a nerealizovala sa z toho ani jedna koruna. Nie je to vôbec výnimočné. Ak by ste listovali tieto správy dozadu, prečítali by ste si rovnako nepovzbudivé informácie. Nebude pre vládu iná možnosť, ako sa utiekať na zahraničný peňažný trh. Prirodzene, môžu sa tu dosiahnuť a zrejme sa dosiahnu výrazne nižšie úrokové sadzby ako na domácom trhu. Treba si však uvedomiť, že zostávajú tu výrazné kurzové riziká, ktoré sa vlani, keď slovenská koruna bola oveľa stabilnejšia, napokon pretransformovali takmer do 1 mld. straty. Tento rok, keď koruna osciluje v rámci fluktuačného pásma a keď - ako všetci vieme - visí nad našou hlavou devalvácia, branie zahraničných pôžičiek sa stáva, prirodzene, oveľa riskantnejším.

    Medzi štátnymi finančnými pasívami výrazne vzrástli pasíva, ktoré sú spojené s emisiou štátnych cenných papierov. V minulom roku to bola emisia predstavujúca 8,3 mld. štátnych dlhopisov na krytie ročného deficitu a zároveň to boli aj 3 mld. dlhopisov na krytie infraštruktúrnych projektov, predovšetkým na krytie výstavby diaľnic. Už niekoľkokrát sme upozorňovali, že slovenské hospodárstvo nie je schopné absorbovať také vysoké emisie dlhopisov, aké sa predpokladajú v tomto roku. A nie je to len 8 miliárd, ktoré ste schválili v štátnom rozpočte na rok 1997, ale sú to ešte ďalšie, pretože sa predpokladajú aj emisie dlhopisov, resp. cenných papierov podnikateľských subjektov. Ak bude vláda tvrdošijne pokračovať v tomto druhu politiky, myslím si, že kolaps finančnej politiky bude v tomto roku neodvratný. Prirodzene, na to nadväzuje aj reakcia menovej politiky a situácia na peňažnom trhu, ako ju veľmi dobre poznáme.

    Pri tejto príležitosti je potrebné zopakovať niektoré údaje o vývoji štátnej zadlženosti. Jednoducho, aj tu si treba trošku naliať čistého vína. Pán minister financií, ktorý - aby nemusel počúvať, radšej odišiel - rád zdôrazňuje, že štátna zadlženosť k hrubému domácemu produktu klesá, a uvádza čísla, ktoré sú korektné. V roku 1995 podiel štátnej zadlženosti a hrubého domáceho produktu bol 26,2 %, v roku 1996 to bolo 24,6 %, čiže v relatívnych číslach bol pokles. Avšak v absolútnych číslach tento vývoj je iný a nás to musí zaujímať práve preto, že diskutujeme o štátnom záverečnom účte a každý nárast štátnej zadlženosti znamená nárast výdavkov štátnej dlhovej služby. V roku 1995 štátna zadlženosť predstavovala 135 mld., ale v roku 1996 už 142,9 mld. Pred chvíľočkou sme mali možnosť si vypočuť, čo to znamená vo výdavkoch.

    V roku 1996 podiel k výdavkom štátneho rozpočtu - aby som to upresnila -, štátna dlhová služba k výdavkom štátneho rozpočtu predstavovala 15 %, v roku 1997, ako sme už mali možnosť si vypočuť, 18 % a údajne, ako sa vyjadril pán premiér, v roku 1998 to bude predstavovať až 25 %. Prirodzene, neviem to posúdiť, pretože návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 zatiaľ nie je k dispozícii. V absolútnych číslach tento nárast za jednotlivé roky predstavuje: v roku 1996 30 mld., v roku 1997 37 mld., v roku 1998 údajne 40 mld. korún. Myslím si, že toto už komentár nepotrebuje. Mali by sme byť preto oveľa opatrnejší pri hodnotení vývoja štátnej zadlženosti. O to väčšmi, že ak sa pozorne pozrieme, ukazuje sa, že výrazne rastie najmä strednodobá a dlhodobá zadlženosť štátu, s ktorou sú, prirodzene, spojené riziká obsluhy štátnej dlhovej služby, tak ako som na niektoré z nich už upozornila.

    Čo spôsobuje rast štátnej dlhovej služby? Je to, prirodzene, rast deficitov štátnych rozpočtov a ďalej je to rast zadlženosti, ktorý môže byť realizovaný buď braním úverov rôzneho druhu, alebo emisiou dlhopisov, tak ako sme už o tom hovorili.

    V správe sa upozorňuje, že je pozitívny vývoj alebo vzťah medzi vnútornou a zahraničnou zadlženosťou. Skutočne je to tak. Ak však berieme do úvahy ťažkosti s možnosťou realizácie štátnych dlhopisov v tomto roku na domácom trhu, mám strach, že v budúcom roku vývoj aj štátnej zahraničnej zadlženosti bude už vyzerať inak, ako to bolo v tomto roku.

    Na záver by som chcela upozorniť len na jednu okolnosť, o ktorej som už čiastočne hovorila. Štátny záverečný účet sa končí schodkom 25,6 mld. korún. Vlani sa emitovali dlhopisy vo výške 3 mld. korún so splatnosťou jedného roka. Keďže nemáme k dispozícii údaje o tom, aký je vývoj účtu štátneho rozpočtu, predpokladám, že sa pohybuje niekde v rozmedzí okolo 10 mld. korún hore-dolu, znamená to potrebu priebežného krytia ďalších 10 mld. korún. Ako som už uviedla, vláda zamýšľa v tomto roku emitovať 8 miliárd dlhopisov. Ak si uvedomíme vývoj úrokových sadzieb na peňažnom trhu doma a nutnosť pri nezmenenej finančnej politike vlády snažiť sa získať zahraničné zdroje, z hľadiska ďalšieho vývoja štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív je to veľmi alarmujúce a treba sa týmto veľmi vážne zaoberať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že všetci písomne prihlásení poslanci už v rozprave vystúpili. Konštatujem, že elektronicky prihlásení sú pán poslanec Lysák a pán poslanec Baránik.

  • Hlas v sále.

  • Dobre, zapisujem ešte pána poslanca Vaškoviča a pána poslanca Černáka. Uzatváram prihlásenie sa do rozpravy. Faktickú poznámku má pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem, pán podpredseda za slovo.

  • Pán podpredseda, obraciam sa na vás s prosbou. O dve minúty je 19.00 hodín a dnes je viac-menej štátny sviatok na Slovensku, lebo každý tretí občan u nás je Ján. Prosila by som, keď sme skrátili naše rokovanie pre futbal, aby sme aj dnes skončili o 19.00 hodine, aby sme mohli ísť domov a pokračovali až zajtra.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, ak to bola faktická poznámka, tak nemôžem dať o nej hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Priatelia, dávam predsa len hlasovať o návrhu pani poslankyne Lazarovej.

  • Neutíchajúci hluk.

  • Dobre, priatelia. Koniec koncov je 19.00 hodín.

    Priatelia, je 19.00 hodín, uzatváram dnešné zasadanie. Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine. Nádejali sme sa, že sa nám podarí skončiť hlasovaním, ale ochota vystupovať bola predsa len príliš veľká.

    Prajem vám dobrú noc.