• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Aj keď prvý bod nie je taký, kde je potrebné hlasovať, napriek tomu sa skúsme prezentovať. Prezentujme sa, prosím.

    Prezentovalo sa 73 poslancov, pokračujeme v rokovaní 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dnes ráno zasadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr, ako pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch schváleného programu, prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Kočnára, aby podal správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát sa neuplatňuje.

  • Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát sa neuplatňuje.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých prezident Slovenskej republiky 13. decembra 1994 vymenoval za členov vlády Slovenskej republiky, nastúpili príslušní náhradníci dňom 14. decembra 1994.

    Mandátový a imunitný výbor na svojej schôdzi 14. decembra 1994 pri prerokovaní nastúpenia týchto náhradníkov zistil, že podľa § 48 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov Ivan Ľupták je nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska na neuplatňovaný mandát poslanca Jozefa Zlochu vo volebnom kraji Východoslovenskom.

    Výbor nemal od pána Ivana Ľuptáka príslušné doklady potrebné k overeniu jeho nastúpenia ako náhradníka, a teda nemal možnosť preskúmať platnosť jeho nastúpenia. Výbor od neho neobdržal ani písomné vyhlásenie o vzdaní sa kandidátky na miesto náhradníka. V dôsledku toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky nevyhlásil dňom 14. decembra 1994 nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Jozefa Zlochu.

    Mandátový a imunitný výbor na schôdzi 22. decembra 1994 konštatoval, že Ivan Ľupták ako nastupujúci náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Jozefa Zlochu sa 21. decembra 1994 vzdal svojej kandidátky na miesto poslanca listom predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti so svojím zvolením za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Táto funkcia je podľa § 38 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov nezlučiteľná s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor v nadväznosti na svoje uznesenie zo 14. decembra 1994 číslo 6, podľa spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež podľa dokladov o nastupujúcom náhradníkovi zistil, že podľa § 48 ods. 5 zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov ďalším nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom kraji Východoslovenskom je pani Jozefína Obšitníková. Táto by mala nastúpiť na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Zlochu, ktorý bol 13. decembra 1994 vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky.

    Pani Jozefína Obšitníková je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodila sa 16. júna 1952 v Prakovciach. Povolaním je učiteľka, v súčasnosti je zamestnankyňa v súkromnej firme v Snine. Výbor preskúmal platnosť jej nastúpenia ako náhradníka na neuplatňovaný mandát a tiež aj jej voliteľnosť. Preskúmal aj otázku nezlučiteľnosti funkcie poslanca s inou funkciou s tým, že podľa predložených dokladov takúto funkciu nevykonáva.

    Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 ods. 6 volebného zákona vyhlásil na neuplatňovaný mandát poslanca Jozefa Zlochu nastúpenie náhradníčky Jozefíny Obšitníkovej a odovzdal jej osvedčenie o tom, že sa stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky dňom 22. decembra 1994. Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky v nadväznosti na svoje uznesenie zo 14. decembra 1994 číslo 41 berie so súhlasom na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Zlochu, ktorého mandát sa neuplatňuje."

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu predsedovi mandátového a imunitného výboru. Počuli ste návrh znenia uznesenia, o ktorom teraz dám hlasovať.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil na neuplatňovaný mandát poslanca Jozefa Zlochu nastúpenie náhradníčky Jozefíny Obšitníkovej. Osvedčenie o tom, že sa stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky dňom 22. decembra 1994, jej odovzdám po zložení sľubu.

    Teraz pristúpime k sľubu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pani Jozefínu Obšitníkovú, aby pristúpila pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložila Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. A takisto prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu. Zároveň vás prosím, aby ste vstali.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Ďalej vykonáme voľbu pani poslankyne do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje zaradiť pani Jozefínu Obšitníkovú za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

  • Ak nie, navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 písm. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolila Máriu Obšitníkovú za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody."

    Dávam o návrhu hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať d v a d s i a t y m š t v r t ý m bodom schváleného programu, ktorým je

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1990 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Predtým požiadal o vstup pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem. Pán predseda, včera som namietal proti poslednému hlasovaniu. Pán predsedajúci, pán podpredseda Húska nedal o tomto mojom návrhu hlasovať. Prečítam vám uznesenie Národnej rady číslo 468. Pod bodom E/2 sa hovorí: "Každý poslanec môže bezprostredne po hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania, najmä z dôvodu nefunkčnosti hlasovacej jednotky. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy." Moja námietka nebola nijakým spôsobom vyriešená.

  • Po konzultácii s technikmi bolo povedané, že vaša karta bola vsunutá do hlasovacieho zariadenia, zaprezentovali ste sa a potom bola karta vytiahnutá. Čiže, hlasovanie je platné, pán poslanec.

  • Pán predseda, ale o tom, že toto hlasovacie zariadenie takto funguje, myslím si, že poslanci neboli informovaní. Bolo povedané, že hlasovacia karta počas hlasovania musí byť vsunutá.

  • Nie, pán poslanec, máte inštrukcie, každý poslanec ich dostal a tam to máte napísané. A tu sme trénovali, skúšali hlasovanie, kde sa to povedalo. Pán poslanec, ak namietate, že mala rozhodnúť Národná rada bez rozpravy hlasovaním, prosím, môžem to urobiť teraz, či vašu námietku Národná rada prijíma alebo neprijíma.

  • Pán predseda, som si vedomý toho, že výsledok hlasovania bude aj tak taký, aký bol včera, to je v poriadku, ale žiadam, aby sa o tomto hlasovalo.

  • Veď som teraz povedal, že keď to žiadate, urobíme hlasovanie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o tom, či sa berie námietka pána poslanca Bugára, alebo nie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ak berieme návrh pána poslanca, hlasujme áno, ak neberieme, hlasujme nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pán poslanec, vyhoveli sme vašej žiadosti.

    Vládny návrh zákona, ktorý som predniesol, ste dostali ako tlač číslo 60 a spoločnú správu výborov ako tlač 60a.

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády a členovia vlády, vážená Národná rada,

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky prekladá na základe uznesenia vlády z 29. novembra tohto roku na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom novely je umožniť Národnej banke Slovenska, ktorá v zmysle § 4 odsek 2 zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska reprezentuje Slovenskú republiku na svetových trhoch peňazí, uskutočňovať emisie cenných papierov znejúcich na cudziu menu bez uplatnenia dane z príjmu vyberanej zrážkou vo vzťahu k zahraničným investorom. Vstup na zahraničné kapitálové trhy je podmienený splnením celého radu ekonomických a právnych podmienok. Niektoré sú z pohľadu trhu resp. investorov stanovené obligatórne a o ich akceptácii nie je možné vyjednávať.

    Zo štátov tzv. východoeurópskeho regiónu majú doteraz prístup na kapitálové trhy iba Maďarská republika, Česká republika a Slovenská republika, ktoré svoju dôveryhodnosť museli v očiach zahraničných investorov deklarovať tzv. ratingom, t.j. dostatočnou úrovňou stability ekonomických, politických a právnych vzťahov.

    Z hľadiska dôstojnej reprezentácie Slovenskej republiky a z dôvodu udržania resp. posilnenia dosiahnutého stupňa dôveryhodnosti ratingu na zahraničných kapitálových trhoch - podotýkam nad rámec tohto materiálu, že by sme chceli zvýšenie ratingu dosiahnuť v priebehu mesiaca februára roku 1995 - je dôležité, aby Národná banka Slovenska uskutočňovala emisie cenných papierov znejúcich na cudziu menu za podmienok, ktoré sú porovnateľné s legislatívnymi podmienkami v iných štátoch, napríklad v Českej republike, aby tieto podmienky boli deklarované i novelou citovaného zákona o daniach z príjmov. Vážené dámy, vážení páni, uvedenou novelou sa v konečnom dôsledku absolútne neznižuje príjem do štátneho rozpočtu. Prosím vás o podporu predloženého vládneho zákona.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi a prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda a členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 72 z 9. decembra 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedeným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienky, a to k bodu 1 § 4 písm. w) v znení "výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu". Poznámka pod čiarou k odkazu 4h/ znie: "4h/ § 29 písm. d/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska." V § 19 sa dopĺňa písmeno n/, ktoré znie: "n/ výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu."

    Dovoľte, vážení, okrem uvedeného doplniť jednu aktuálnu skutočnosť. Za veľmi závažnú pre naše rozhodovanie pri posudzovaní tohoto návrhu zmeny zákona považujem najmä skutočnosť, že 28. januára 1995 Národná banka bude po prvýkrát splácať kupón z titulu uskutočnenia prvej verejnej emisie cenných papierov na japonskom trhu SAMURAJ. Ak by v tomto termíne nebolo formálne vyjasnené vyhlásenie účinnosti v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že výnosy z cenných papierov znejúcich na cudziu menu vydaných Národnou bankou Slovenska nepodliehajú daňovej povinnosti, bude musieť Národná banka Slovenska oficiálne deklarovať v Japonsku, že dohodnutý kupón sa z titulu dane vyberanej zrážkou v Slovenskej republike zvýši zo 6,3 % na 7 %. To by zrejme nebol dobrý signál pre našich zahraničných partnerov. Aj preto odporúčam prijatie tohto zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Hlási sa s faktickou poznámkou pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, návrh zákona má svoju logiku a je pre Slovensko potrebný. Predpokladám, že ho podporíme. Pán podpredseda Kozlík sa však zmienil o tom, že bude záujem zvýšiť rating Slovenskej republiky a že už vo februári očakáva zvýšenie ratingu. Dovoľte mi preto povedať, že nielen ekonomické výsledky, ktoré Slovensko dosiahlo, ale aj politická stabilita bude vplývať na rating Slovenskej republiky. Ak budeme prijímať protiústavné znárodňovacie zákony, ak budeme spochybňovať kupónovú privatizáciu a predovšetkým ak budeme spochybňovať výsledok volieb tým, že sa spochybňujú mandáty Demokratickej únie, vážne pochybujem o tom, že sa nám tento cieľ podarí. A preto, pán podpredseda, beriem vaše slová vážne a odporúčam, aby sa urýchlene stabilizovala situácia, pretože rating je pre Slovensko nesmierne dôležitý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Myslím si, že pán podpredseda vlády naznačil jednoznačne, že treba podporiť tento návrh zákona.

    Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa ešte pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť?

  • Ďakujem pánu podpredsedovi aj pánu poslancovi. Zrejme si tiež nežiada slovo. Pristúpime k hlasovaniu.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku, keďže žiadne zmeny neboli.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

    Ruším toto hlasovanie, vysvetlím to. Mám tu spoločnú správu, nemal som ju pred sebou a pán spravodajca to nepredniesol, že v bode 1 § 4 písm. w/ znie: "výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu". To je pozmeňovací návrh v spoločnej správe. Ruším hlasovanie a prosím pána spravodajcu, aby prišiel uvádzať hlasovanie o zmene a o zákone ako celku. Ďakujem, pán poslanec Rea, že ste ma na to upozornili.

  • Ospravedlňujem sa a prosím pána predsedu Národnej rady, aby dal hlasovať o návrhu úpravy, ako som ju uviedol, ktorá je len formálna.

  • Aj keď je formálna, musíme dať o nej hlasovať. Hlasujeme o zmene, ktorá je v spoločnej správe v bode 1, že v § 4 písm. w/ znie: "výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu". Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

    Prosím prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Prosím teraz, pán predseda, o hlasovanie, a vás, kolegyne, kolegovia, o súhlas s prijatím návrhu zmeny zákona 286/1992 Zb.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schváleného doplnku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

  • D v a d s i a t y m piatym bodom programu je

    Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. - III. štvrťrok 1994.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 32 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 32a.

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som úvodom správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. - III. štvrťrok 1994 stručne charakterizoval výsledky rozpočtového hospodárenia za 9 mesiacov tohto roku. Medziiným je konštatované, že napriek vážnym celkovým problémom hospodárskej transformácie Slovenská republika dosiahla pokrok v makroekonomickej stabilizácii. Za uvedené obdobie došlo k určitému oživeniu v priemyselnej výrobe, v energetike a čiastočne i v stavebníctve. Problémy pretrvávajú v poľnohospodárstve a v odvetviach postihnutých konverziou nadväzne na vyvolané štrukturálne zmeny.

    V národnom hospodárstve za obdobie od začiatku roka do 30. 9. 1994 v stálych cenách vzrástol hrubý domáci produkt o 4,3 %. Tento vývoj však - treba podotknúť - je veľmi krehký, nakoľko pokračoval pokles investícií. Vývoj produkcie v stálych cenách ukazuje, že tendencie rastu v niektorých ekonomických činnostiach majú trvalejší charakter, čo platí najmä pre spracovateľský priemysel, dopravu, spoje a odvetvie služieb. Podiel súkromného sektoru na tvorbe domáceho produktu dosiahol podľa predbežných odhadov 46,2 %. Na základe opatrení prijatých ešte v roku 1993, keď mám pripomenúť, bola to 10-percentná devalvácia a zavedenie proexportných zmeniek, a začiatkom roka 1994 zas pripomeniem dovoznú prirážku a opatrenia v oblasti certifikácie, došlo k priaznivému vývoju vonkajšej rovnováhy v oblasti obchodnej i platobnej bilancie, ako i v raste celkových devízových rezerv bankovej sústavy.

    Zahraničný obchod sa za uvedené obdobie realizoval vo výške 304 760 miliónov korún celkového obratu a v porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého roku vzrástol o 18,5 %. Pritom saldo obchodnej bilancie bolo aktívne vo výške 1,2 miliardy korún. Podstatne vzrástol vývoz. Miera inflácie vypočítaná z indexov spotrebiteľských cien dosiahla priemerne oproti rovnakému obdobiu minulého roka hodnotu 14 %. Priemerné mesačné tempo rastu inflácie sa zrýchlilo v III. štvrťroku. Na vývoj inflácie pozitívne pôsobilo zmiernenie rastu priemernej mesačnej mzdy, ktorý bol nižší ako rast inflácie a iba mierne prevyšoval rast produktivity práce pracovníka z hrubého domáceho produktu v bežných cenách.

    Dosiahnutá miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla ku koncu septembra 14,5 %. Nepriaznivý vývoj bol zaznamenaný v oblasti investičného dopytu, keď i pri rastúcom objeme zahraničného kapitálu bola investičná aktivita nižšia o 7,7 % ako v rovnakom období roku 1993. Hrubá tvorba fixného kapitálu poklesla najmä v spracovateľskom priemysle. To znamená, že stále pokračovalo vnútorné technologické a technické zadlžovanie ekonomiky a žitie na úkor budúcnosti.

    Pokiaľ ide o oblasť cien, tu sa z hlavných štatisticky sledovaných cien v III. štvrťroku oproti vývoju v II. štvrťroku urýchlil rast spotrebiteľských cien, cien priemyselných výrobkov, cien poľnohospodárskych výrobkov a surového dreva. Na rast spotrebiteľských cien v III. kvartáli oproti II. kvartálu o 3 % pôsobilo najmä preradenie niektorých potravinárskych tovarov a služieb zdaňovaných 6-percentnou daňou do 25-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty, novela zákonov o spotrebných daniach z vína, piva, liehu, tabaku, uhľovodíkových palív a mazív a zvýšenie maximálnych cien za teplo, teplú vodu a ďalšie poplatky spojené s bývaním. Bolo to vykonané od 1. 8. 1994.

    Najvyšší prírastok, a to 5,9 % bol u cien potravinárskeho tovaru, najviac z neho vzrástli ceny mäsa a mäsových výrobkov. Po ich výraznom zvýšení a zvýšení cien zemiakov boli prijaté opatrenia na reguláciu cien týchto výrobkov. Ceny nepotravinárskeho tovaru sa v III. štvrťroku zvýšili oproti II. štvrťroku o 1,8 %, verejného stravovania o 2,7 % a služieb o 1,5 %.

    Vážená Národná rada, pokiaľ ide o vlastné hodnotenie plnenia štátneho rozpočtu, chcem vás informovať, že za obdobie do 30. 9. 1994 sa v príjmovej časti dosiahlo vcelku dobré plnenie predpokladov štátneho rozpočtu predovšetkým z dôvodu priaznivého plnenia daňových príjmov. Výpadky v plnení dane z pridanej hodnoty i spotrebných daní, ktoré boli splnené len na 63 %, čo sa týka dane z pridanej hodnoty, resp. 71,9 % u spotrebných daní, boli eliminované prekročením daní z príjmov právnických a fyzických osôb. Nižšie plnenie nedaňových príjmov bolo spôsobené aj zaostávaním odvodu voľného zostatku zisku Národnou bankou Slovenska proti pôvodným predpokladom, ako aj zaostávaním plnenia splátok vládnych úverov.

    Oblasť výdavkov štátneho rozpočtu bola od začiatku roka priaznivo ovplyvnená rozpočtovou reguláciou, ktorá sa týkala väčšiny rozpočtových kapitol, a to tak investičných, ako aj neinvestičných výdavkov. Porovnanie skutočného plnenia výdavkov s limitmi výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol ukázalo na ich dodržiavanie s výnimkou dlhovej služby. Tu považujem za potrebné poukázať, že oproti priemeru kvartálneho splácania sa vo IV. štvrťroku predpokladalo a predpokladá umoriť o 3 miliardy vyššiu čiastku, než bol priemer predchádzajúcich štvrťrokov.

    Nepriaznivý vplyv na celkový rozsah bol zaznamenaný u neregulovaných výdavkov určených na nesystémové dávky sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti, ďalej u výdavkov súvisiacich s vyplácaním štátneho vyrovnávacieho príspevku, ako aj u výdavkov štátneho rozpočtu v súvislosti s clearingovým zúčtovaním platobného styku s Českou republikou. Prekročenie ročného limitu na úseku investičných výdavkov rozpočtovej sféry súvisí s použitím mimorozpočtových doplnkových zdrojov pri financovaní investičnej výstavby rozpočtových organizácií.

    Výsledkom rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za 9 mesiacov tohto roku bol schodok štátneho rozpočtu vo výške 17,2 miliardy korún. Dosiahnutý schodok bol vyvolaný rýchlejším čerpaním výdavkov pred plnením príjmov. Výdavky z titulu clearingového zúčtovania s Českou republikou zaťažili štátny rozpočet sumou 15,5 mld Sk, vrátane úhrady clearingového salda za rok 1993.

    Vážená Národná rada, vážené poslankyne, poslanci,

    vzhľadom na doterajší vývoj rozpočtového hospodárenia sa ukazuje nutnosť i v ďalšom období dôsledne plniť odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ukazuje sa nevyhnutnosť pokračovať v posledných mesiacoch tohto roku nielen v regulácii výdavkov, ktorá sa realizuje od začiatku roka, ale aj naďalej potrebu viazať rozpočtové výdavky väčšiny kapitol do konca roku 1994. Tu by som chcel vyvrátiť niektoré šumy, ktoré prebehli verejnosťou, že sa v tomto období ruší viazanie rozpočtových kapitol. Tu prehlasujem, že nič také sa nekoná, naďalej platí viazanie rozpočtových kapitol až do konca roka.

    Pokiaľ ide o aktuálny stav pokladničného plnenia štátneho rozpočtu po termíne 30. 9. 1994, ktorý nie je obsahom tejto správy, chcem vás informovať, že schodok štátneho rozpočtu k 20. 12. 1994 činil celkom 21,5 mld Sk. Pritom riziko, ktoré odhadol Medzinárodný menový fond z hľadiska vývoja rozpočtových vzťahov do konca roku činí zhruba 9 mld Sk. Clearingové vzťahy, pokiaľ by som uviedol posledné údaje, Slovensko k 20. 12. je v miernom prebytku nad rámec clearingového základu vo výške 7,6 miliónov ECU. Pokles býva pravidelný. Ku koncu roka nabiehajú vzhľadom predovšetkým na vianočné trhy zvýšené nákupy najmä spotrebných tovarov v zahraničí, čo sa cyklicky opakuje každoročne v obchodnej bilancii, teda nadväzne aj v clearingových vzťahoch.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Prosím teraz pána poslanca Baránika, aby informoval o výsledkoch prerokovania predloženej správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1994.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 30 z 21. novembra 1994 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1994 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako príslušný na vypracovanie spoločnej správy a návrhu uznesenia o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1994 v Slovenskej republike vo výboroch národnej rady určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory Národnej rady prerokovali správu v stanovenom termíne. Celkový výsledok prerokovania správy vo výboroch je nasledujúci:

    Správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1994 odporučilo Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie 10 výborov, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    S pripomienkami a s odporúčaním Národnej rade Slovenskej republiky správu prerokovalo 5 výborov, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčania výborov Národnej rade SR sú nasledujúce:

    1. doplniť v časti 2 návrhu uznesenia v písmene b/ text tohto znenia: "čo znamená, že konštrukcia príjmov z dane z pridanej hodnoty nebola kvalifikovaná a ich úprava nepriniesla požadované výsledky; z toho dôvodu venovať tejto otázke zvýšenú pozornosť pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 1995". Túto pripomienku dal výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Ďalej zmeniť bod 2c/ nasledovne: "Odvod voľného zisku Národnej banky Slovenska bol ku koncu septembra splnený v sume 4,8 mld Sk, čo je 45,3 % z celoročného rozpočtu a odvod celej sumy uvedenej v príjmovej časti rozpočtu nie je doteraz zabezpečený. Spolu za 10 mesiacov tohto roku tvorí plnenie 50,9 % z celoročných odvodových povinností." Pripomienku dal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Doplniť o nové písm. d/ tohto znenia: "určité riziká v ďalšom vývoji plnenia štátneho rozpočtu roku 1994 a jeho uzávierky sú najmä z hľadiska pokrytia dlhovej služby, koncoročného usporiadania záväzkov rezortov, vyčerpania resp. minimálneho stavu viacerých rezervných fondov, plnenia poistných fondov a finančnej zabezpečenosti dávok sociálnej starostlivosti a nízkych príjmov z deblokácií zahraničných pohľadávok". Túto pripomienku dáva výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Text pod doterajším písmenom d/ označiť ako písmeno e/. Túto pripomienku dáva výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Doplniť bod 3 o nový odsek, písmeno b/ - pôvodný jediný odsek označiť ako písmeno a/ - s týmto textom: "b/ dohodnúť s Bankovou radou Národnej banky Slovenska lehoty a spôsob odvodu celej rozpočtovanej sumy voľného zisku tak, aby bola reálne príjmom štátneho rozpočtu na rok 1994." Pripomienku dal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Požiadať vládu Slovenskej republiky, aby v rámci plnenia štátneho rozpočtu predložila správu o vyhodnotení pohľadávok štátu voči zahraničným partnerom, prípadne iným štátom, usporiadaní vzťahov medzi Národnou bankou Slovenska a štátnym rozpočtom Slovenskej republiky. Pripomienku dáva Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    3. Uložiť vláde Slovenskej republiky dôsledne sledovať plnenie štátneho rozpočtu vo IV. štvrťroku 1994, aby nedošlo k prekročeniu schodku štátneho rozpočtu vo výške 14 mld Sk. Odporúča Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Viete veľmi dobre, že táto suma bola prekročená.

    Spoločnú správu podpísali všetci členovia výborov Národnej rady. Prečítam návrh uznesenia

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 22. decembra 1994 k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I.- III. štvrťrok 1994

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I.- III. štvrťrok 1994;

    B. konštatuje, že na základe podkladov o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za I.- III. štvrťrok 1994:

    a/ príjmy štátneho rozpočtu boli dosiahnuté vo výške 101,2 mld Sk, čo je 75,1 % z ročného rozpočtu; pritom veľmi dobré plnenie je u dane z príjmov právnických a fyzických osôb,

    b/ je zaznamenaný výpadok vo výnosoch u dane z pridanej hodnoty (plnenie len na 63 % z ročného rozpočtu) a u spotrebných daní /plnenie na 71,9 % ročného rozpočtu/, čo znamená, že konštrukcia príjmov dane z pridanej hodnoty nebola kvalifikovaná a ich úprava nepriniesla požadované výsledky; z toho dôvodu venovať tejto otázke zvýšenú pozornosť pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 1995."

    Bod c/ je v doch alternatívach.

    "I. alternatíva - boli odvodové povinnosti Národnej banky Slovenska vyplývajúce zo zákona číslo 172/1994 Z. z. zo dňa 20. 7. 1994, ktorým sa Národnej banke Slovenska stanovila povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu v roku 1994 voľný zostatok zisku vo výške 10,6 mld Sk, ku koncu septembra splnené vo výške 4,8 mld Sk, čo je 45,3 % z celoročného rozpočtu; v októbri tohto roku bola Národnou bankou Slovenska odvedená ďalšia splátka vo výške 0,6 mld Sk, čo spolu za desať mesiacov tohto roku tvorí plnenie 50,9 % z celoročných odvodových povinnosti,

    II. alternatíva - odvod voľného zisku Národnej banky Slovenska bol ku koncu septembra splnený v sume 4,8 mld Sk, čo je 45,3 % z celoročného rozpočtu a odvod celej sumy uvedenej v príjmovej časti rozpočtu nie je doteraz zabezpečený; spolu za 10 mesiacov tohto roku tvorí plnenie 50,9 % z celoročných odvodových povinností,

    d/ sú určité riziká v ďalšom vývoji plnenia štátneho rozpočtu roku 1994 a jeho uzávierky najmä z hľadiska pokrytia dlhovej služby, koncoročného usporiadania záväzkov rezortov, vyčerpania resp. minimálneho stavu viacerých rezervných fondov, plnenia poistných fondov a finančnej zabezpečenosti dávok sociálnej starostlivosti a nízkych príjmov z deblokácií zahraničných pohľadávok,

    e/ výdavky zo štátneho rozpočtu boli k 30. 9. 1994 čerpané v celkovej výške 118,4 mld Sk, čo je 79,6 % z celoročnej rozpočtovanej čiastky na rok 1994;

    C. ukladá vláde Slovenskej republiky

    a/ dôsledne sledovať plnenie štátneho rozpočtu vo IV. štvrťroku tohto roku a operatívne prijímať opatrenia smerujúce k naplneniu príjmov do štátneho rozpočtu a na dodržanie celkového rozsahu výdavkov stanovených v štátnom rozpočte tak, aby nedošlo k prekročeniu schodku štátneho rozpočtu vo výške 14 mld Sk."

    Upozorňujem, že táto čiastka bola evidovaná k príslušnému dňu, kedy bolo spracované toto uznesenie. Ako uviedol pán podpredseda vlády, k dnešnému dňu je to 17,2 mld Sk;

    b/ dohodnúť s Bankovou radou Národnej banky Slovenska lehoty a spôsob odvodu celej rozpočtovanej sumy voľného zisku tak, aby bola reálne príjmom štátneho rozpočtu na rok 1994."

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

    Keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov a poslankýň hlási do rozpravy.

    Prosím, pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

    len niekoľkými slovami by som chcela reagovať na úvodné slovo pána podpredsedu vlády a zároveň na správu pána spravodajcu, pretože v čase, keď sa táto spravodajská správa pripravovala, nebola som ešte členkou výboru.

    Myslím si, že výsledky rozpočtového hospodárenia za prvé tri štvrťroky roku 1994 boli správne ocenené ako veľmi priaznivé. Ukázali na správnosť politiky vlády Jozefa Moravčíka, ktorá sa sústredila na stabilizáciu slovenského hospodárstva i za cenu niektorých určitých nepriaznivých dopadov, ktoré sa, bohužiaľ, odrazili aj vo volebných výsledkoch. Podarilo sa v priebehu roku 1994 do značnej miery stabilizovať rozpočtové hospodárenie, takže, ak by sme chceli reálne vyjadriť schodok štátneho rozpočtu ku koncu III. štvrťroka tak, ako to pán podpredseda vlády uviedol, v skutočnosti bol schodok 2 mld Sk, pretože od vykazovaného schodku rozpočtu treba odpočítať výsledky clearingového zúčtovania s Českou republikou. Myslím, že by sme mali ísť ešte ďalej a bolo by potrebné tento schodok očistiť aj o časť istiny, aby sme metodologicky správne vyčísľovali schodok štátneho rozpočtu. V tom prípade by výsledky za prvé tri štvrťroky boli ešte priaznivejšie.

    Samozrejme, uvedomovali sme si aj riziká hospodárenia do konca roku. Myslím, že ešte stále tento fiškálny rok trvá a je správne, že sa bude pokračovať v rozpočtovej regulácii až do konca roku. Pri dodržaní rozpočtovej regulácie schodok štátneho rozpočtu by mal predstavovať 10,3 mld. Je to číslo dobré, ale nás musí zaujímať, ako bude vyzerať fiškálny deficit, to znamená schodok všetkých rozpočtov, vrátane štátneho rozpočtu miest a obcí a Fondu národnej poisťovne. Tam je situácia už zložitejšia a len skutočne za striktného dodržania viazania prostriedkov je možné dodržať aj stanovený cieľ vo fiškálnom deficite na rok 1994, teda 4 % z hrubého domáceho produktu. Už sme vlastne ohrozili dosiahnutie tohto cieľa niektorými rozhodnutiami, ktoré sme urobili. Samozrejme, očakávali sme aj schodok v hospodárení Fondu Národnej poisťovne, ale došlo k určitému navýšeniu schodku z titulu prekročenia dotácií pre pôdohospodárstvo nad odporúčanie predchádzajúcej vlády.

    Chcela by som sa ale vyjadriť k niektorým hodnoteniam, ktoré, myslím si, treba povedať, pretože na ich základe by mohli vzniknúť niektoré nesprávne odporúčania. Predovšetkým vzťah k Národnej banke Slovenska. Myslím, že nie je správne konštatovať, že v priebehu prvých troch štvrťrokov boli plnené odvodové povinnosti Národnej banky len na 45,3 %. Je to mechanické vyčíslenie predpokladaného odvodu do štátneho rozpočtu, ale tento odvod sa skutočne len odhaduje a nie je dôležitá absolútna výška odvodu, ale je dôležitý rozdiel vzájomných vzťahov, teda rozdiel medzi odvodom zo štátneho rozpočtu do Národnej banky a odvodom z Národnej banky do štátneho rozpočtu.

    V priebehu roku 1994 resp. ku koncu roku sa vlastne celý schodok štátneho rozpočtu kryl zo štátnych pokladničných poukážok, ktoré dokonca sa predávali na trhu skutočne veľmi lacno, pod 5 %. To znamená, že 90 % týchto pokladničných poukážok kupovali komerčné banky a len veľmi malú časť kupovala Národná banka Slovenska. Samozrejme, to sa odrazilo aj na tvorbe zisku Národnej banky Slovenska, ale aj na strane výdavkov štátneho rozpočtu alebo odvodoch štátneho rozpočtu do Národnej banky. Preto je dôležité, aké je saldo vzájomných vzťahov Národnej banky a štátneho rozpočtu, ktoré podľa našich informácií v priebehu prvých troch štvrťrokov sa v zásade udržiavalo na úrovni predpokladaného salda na prvé tri štvrťroky. Dochádzalo k určitým časovým sklzom pri plnení odvodov Národnej banky Slovenska, ale v podstate výška odvodov vyjadrená saldom vzťahov sa dodržiavala.

    Ďalej by som sa ešte chcela vyjadriť k otázkam deblokácií. Myslím, že znovu tu treba rozlišovať deblokácie, ktoré sa realizovali formou likvidných prostriedkov, a deblokácie, ktoré sa realizovali formou prírastku aktív Slovenskej republiky. Určite pán poslanec Filkus spresní to, čo poviem teraz, ale nepodarilo sa dosiahnuť deblokácie vo forme likvidných prostriedkov v takej výške ako sme predpokladali, ale naopak, v oveľa vyššej čiastke sa nám podarilo dosiahnuť deblokácie v podobe zvýšenia aktív. Boli to napríklad lode a podobne, ktoré sa stávajú vlastne majetkom Slovenskej republiky.

    Posledná poznámka sa týka hodnotenia novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Dôvod, prečo sa jej dotýkam, je veľmi závažný, pretože ak nesprávne ohodnotíme účinky novely zákona o dani z pridanej hodnoty, môže sa stať, že na základe toho urobíme aj nesprávne závery, ktoré by sa mohli odraziť v unáhlenom predkladaní noviel zákona o dani z pridanej hodnoty. Je veľmi pozoruhodné, že ministerstvo financií si nepoložilo otázku, a to ani za našej vlády, ani za novej vlády, či pôvodný odhad účinkov preradenia časti produktov zo 6-percentnej daňovej sadzby do 25-percentnej daňovej sadzby bol správny. Myslím si, že nebol správny.

    Druhá vec - hodnotíme zatiaľ prvé tri štvrťroky. Uvedomme si, že toto preradenie sa uskutočnilo až od 1. 8. 1994, to znamená, že vlastne prebehli len prvé tri mesiace. Myslím, že je to skutočne krátky čas, aby sme vedeli na základe toho robiť jednoznačné hodnotenia o účinnosti novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Upozorňujem ešte na to, kto nie je informovaný, že daň z pridanej hodnoty sa vyberá mesačne, aj štvrťročne. U určitých druhov sa vyberá štvrťročne, to znamená, že prvýkrát vlastne nabehli štvrťročné platby na základe novely tohto zákona až v októbri.

    Ďalej: v priebehu prvých troch štvrťrokov došlo k veľmi pozitívnemu javu v slovenskom hospodárstve - k nárastu exportu o viac ako 24,5 %. Zaiste viete, že pri exporte sa daň z pridanej hodnoty nevyberá a to sa, prirodzene, odrazilo aj na znížení príjmov v štátnom rozpočte z tohto titulu.

    Posledný argument je myslím veľmi pádny. V priebehu prvých troch štvrťrokov došlo, ako pán podpredseda vlády uviedol, k výraznému nárastu hrubého domáceho produktu, rástol aj spotrebiteľský dopyt a v obidvoch prípadoch daň z pridanej hodnoty sa nevyberá len zo spotrebiteľského dopytu, ale z celej produkcie. To znamená, že skutočne je ťažké na základe týchto čísiel, ktoré poukazujú na nárast, usúdiť, že v dôsledku určitých daňových presunov došlo k výraznému obmedzeniu produkcie a spotreby. Nedošlo k tomu.

    Prirodzene, je možné predpokladať - zatiaľ nemám ešte detailné výsledky a je to normálne reakcia spotrebiteľov, že mohlo dôjsť k určitej reštrukturalizácii dopytu z položiek, ktoré boli zaťažené vyššou daňovou sadzbou, v prospech položiek, ktoré boli zaťažené nižšou daňovou sadzbou. Prirodzene, k takýmto štruktúrnym pohybom v spotrebe mohlo dôjsť. Rovnako musím povedať, že došlo k niektorým nedostatkom pri preraďovaní, pretože, bohužiaľ, bola to práca úradníkov ministerstva financií, ktorí bez súhlasu, bez toho, aby rešpektovali kritériá vlády, ktorá pripravovala túto novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, preradili niektoré predmety každodennej spotreby, potraviny každodennej spotreby, z nižšej do vyššej daňovej sadzby, v rozpore s tým, ako sme kriteriálne vymedzili potrebu a spôsob novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. Pani poslankyňa, z vášho vystúpenia zrejme nevyplýva žiadny pozmeňovací návrh.

    Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážený podpredseda vlády, dámy, páni,

    považujem za odbornú korektnosť pána podpredsedu vlády, že uviedol výsledky rozpočtového hospodárenia za I. až III. kvartál tak, ako sa skutočne pozitívne ukázali. Samozrejme, že jednoznačne si uvedomujem, a to som už niekde povedal, že zázraky sa za osem a pol mesiaca nedejú - na jednej strane. Na druhej strane treba vidieť, že pozitívne výsledky, ktoré sa dosiahli v ekonomickom rozvoji Slovenskej republiky, sú zásluhou jednej, druhej vlády, aj tretej, keby tam bola. Treba to tak brať. Podčiarkujem to najmä z toho hľadiska, aby sme ruku zmierlivosti, alebo akékoľvek kroky zmierlivosti brali veľmi vážne.

    Chcel by som povedať niekoľko poznámok - čo mi teda ešte zostalo, lebo pani poslankyňa Schmögnerová v mnohom sa zaoberala tými istými problémovými okruhmi. Chcel by som povedať ešte pár vecných poznámok, ktoré takisto pravdepodobne nebudú mať vplyv na zmenu toho, čo tu už bolo povedané, ale možno, uvidíme to neskôr. Pri posudzovaní výpadku spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty treba priznať, že k výpadku prišlo. Tento výpadok, podľa môjho názoru, je celkom normálny z hľadiska reakcie spotrebiteľa. Spotrebiteľ zareagoval prostredníctvom svojho dopytu. Zareagoval tak, že ovplyvnil bezprostrednú spotrebu, mohol ovplyvniť jej zníženie. Ovplyvnil aj štruktúru. Ale chcem z tohto hľadiska zdôrazniť aj otázku vývozu. Tomu sa však venuje menšia pozornosť. Teda to, čo spomenula aj pani poslankyňa Schmögnerová, že treba uplatniť bezprostredný vplyv, pozornosť na daň z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, nielen z hľadiska tohoto, ale aj z hľadiska vývozu, lebo za toto obdobie sa vývoz zvýšil. Za uvedené obdobie išlo asi o 1,9 miliardy. Aj tento fakt treba vziať do úvahy.

    Ďalší problém, ktorý chcem spomenúť, je odvod zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu. V podstate ide o to, či možno uznesením Národnej rady ovplyvniť lehoty odvodov a veľkosť zostatku zisku Národnej banky do rozpočtu. Ja som to veľmi jednoznačne pocítil, že ak je nepravidelný, ak sa nepravidelne otvárajú dôchodkové kanály z Národnej banky cez zisk do rozpočtu, štátny rozpočet sa môže dostať do problémov.

    V rámci našej odbornej korektnosti by som bol rád, keď hovoríme o deficite štátneho rozpočtu, aj teraz o 17,2 mld - to je vykazované, ale keď už nič iného, treba aspoň jednou vetou uviesť, pán podpredseda vlády to urobil, hovoril o clearingových ECU, že ak je to tých 139 miliónov ECU, čo predstavuje 5,5 mld Sk, znamená to, že Česká republika v rámci našich vzájomných platobných vzťahov vystupuje ako dlžník v tejto výške. To je to, čo náš deficit zaťažuje, ale z postavenia veriteľa to je pozitívne. Keď odrátame tých 5,5 mld od deficitu 17 mld, tak deficit štátneho rozpočtu je podstatne menší. Ponímanie, interpretovanie deficitu štátneho rozpočtu pri týchto platobných podmienkach treba zobrať do úvahy vždy aj v súlade s existujúcimi clearingovými vzťahmi.

    Ešte mám jednu poznámku pre vašu dokonalejšiu informáciu. V deblokáciách, ktoré tu boli spomínané - nebudem hovoriť v číslach, na to je iné fórum -, nevyzerá to tak zle, ako sa to niekedy interpretuje. Tam je len jedna Achilova päta, že dostávame viac v majetku a menej v zdrojoch. Keby som to porovnal, asi pätina je v kapitáli, v zdrojoch, a to ostatné, štyri pätiny sú v majetku. Samozrejme, iná vec je, čo s tým majetkom môžeme urobiť, či ho vyvezieme alebo spravíme s tým niečo iného, ale to je slabá stránka deblokácie. Pokiaľ ide o balík tej sumy, nebolo to tento rok až také zlé, a na budúci rok sú tu rezervy, ktoré sa dajú veľmi ľahko odhaliť, a aj prostredníctvom deblokácie sa môžu získať ďalšie zdroje do príjmov štátneho rozpočtu v roku 1995.

    Jedna posledná veta: Predložené hodnotenie štátneho rozpočtu za I. až III. kvartál 1994 zodpovedá skutočnosti, je veľmi pozitívne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    hlásim sa s krátkou faktickou poznámkou, ktorú chcem nasmerovať na pána kolegu spravodajcu. Chcem sa mu ospravedlniť za pokrikovanie, ktorými som rušil jeho spravodajskú správu, ale chcel som mu naznačiť, že ak jeho úlohou ako spravodajcu je informovať kolegov poslancov o prerokovaní zákona vo výboroch, nemusí čítať celú spoločnú správu, ktorú pripravili jednotlivé výbory, lebo poslanci ju dostali písomne. Úlohu spravodajcu by malo byť okrem iného aj to, aby upozornil na časti tejto správy a navrhol spôsob, akým ich Národná rada prerokuje. Z vášho vystúpenia, pán spravodajca, som toto nepočul, a chcem vás poprosiť, aby ste to urobili, ako odporúčate naložiť s bodom II, kde je odporúčanie jedného konkrétneho výboru, ktoré sa neobjavuje potom v celkovom návrhu uznesenia. To znamená, aby ste odporučili, ako budeme rokovať o pripomienkach, či budeme odporúčať alebo budete odporúčať ako spravodajca hlasovať o nich an blok, teda všetky naraz alebo postupne jednotlivo a podobne. Toto by som tiež čakal, že by malo zaznieť v spravodajskej správe. Možno nie k tomuto menej zložitému uzneseniu, ale čaká nás zákon a návrh rozpočtových opatrení, kde je tých pripomienok nepomerne viac, tam by potom spravodajca mal túto úlohu splniť bezo zvyšku, aby sa poslanci vedeli orientovať, čo prípadne má šancu prejsť alebo nie.

    Ďakujem pekne.

  • Hlási sa ešte pán podpredseda Kozlík.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    nechcem vyvolávať polemiku, skôr teda zmierlivým tónom k tomu, čo tu bolo povedané, chcem upozorniť, pokúsil som sa to v úvodnom slove naznačiť, že rastové trendy napriek tomu, že rast v roku 1994 sa prejavuje, sa zakladajú vždy viacmenej v predošlom období, než sa prejavujú. Upozorňoval som, ktoré to boli kroky. V roku 1993 to bol prechod na neutrálnu menovú politiku po dohode vlády a Národnej banky Slovenska, uvoľnenie devízovej politiky, devalvácia, exportné zmenky, zmenky pre poľnohospodárstvo, potom nadväzne na to vo februári 1994 získanie ratingového ohodnotenia, dovozná prirážka, ďalej certifikačné opatrenia, ktoré mechanizmy boli pripravené vlastne v priebehu decembra, januára, februára, a ďalej aj komplexný mechanizmus deblokácie, ktoré potom už nabiehali v ďalšom období. Súhlasím s pani poslankyňou Schmögnerovou s tým, že s bankou nemožno tie vzťahy riešiť mechanicky, že asi budeme musieť odísť od systému tvrdého určovania pevných čiastok voči banke, ale skôr premyslieť aj v konštrukcii veľkého štátneho rozpočtu na rok 1995, ako budeme riešiť spoločné vzťahy s bankou.

    Pokiaľ sa týka hodnotenia daňových sadzieb, fakt je, že sa vývoj príjmov z daňových úprav prejavuje skutočne s určitým oneskorením, ale na druhej strane je zas ten fakt, že export nepôsobí tak výrazne na vývoj daňových sadzieb a odhad je, alebo kvantifikácia hovorí, že by zníženie daňových sadzieb z titulu exportu nemalo v oblasti dane z pridanej hodnoty robiť viac ako 200 milión korún. Takže, pokiaľ kriticky hodnotíme realizáciu daňových opatreniach na prelome polroka 1994, bolo to predsa len určité náhlenie, ktoré dostalo aj pracovníkov ministerstva financií pod tlak a dospelo sa potom iste aj k niektorým chybám, ktoré budeme v ďalšom období naprávať. Jedna z tých chýb sa bude odstraňovať už v konštrukcii rozpočtového provizória.

    Pokiaľ sa týka objektivizácie schodku štátneho rozpočtu, môžeme ho objektivizovať ako chceme, odpočítať z neho clearingové vzťahy, môžeme z neho odpočítať istinu, ktorú umožňuje metodika Medzinárodného menového fondu, ale fakt je ten, že 17 miliárd je 17 miliárd, a s tým sa táto ekonomika musí vysporiadať. Teraz to nepodfarbujem politicky, je to proste stav a leží to na tejto republike. V tomto zmysle chápem aj všetky objektivizačné faktory, na ktoré, samozrejme, môže každý nahliadnuť svojím pohľadom.

    Dotknem sa poslednou poznámkou deblokácie. Fakt je ten, že rozsah majetkových deblokácii nepomohol finančne kryť a zmierňovať deficit štátneho rozpočtu. Získanie majetku v rámci deblokácie nesie jedno riziko, že majetok buď musí byť natoľko zaujímavý, že sa potom jeho predajom v budúcnosti môžu zdroje získať, alebo musí niesť efekty v podobe zisku a možnosti transférov zisku zo zahraničia do republiky. Len vtedy sme naplnili mechanizmus deblokácií.

    Pokiaľ by som mohol poprosiť, keďže máme pred sebou veľký balík rozpočtového provizória, keby bolo možné tento bod uzatvoriť - len ako prosbu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Pán podpredseda Kozlík sa zrejme už nechce vyjadriť. Bude si žiadať záverečné slovo pán spravodajca? Žiadate záverečné slovo, alebo chcete hneď uvádzať hlasovanie?

  • Chcem hneď uvádzať hlasovanie vzhľadom na to, že z diskusie nevyplynuli v podstate nijaké nové návrhy. Je len jeden sporný problém, a to, akú čiastku deficitu štátneho rozpočtu k danému obdobiu uviesť. Máme tri návrhy. V prvom prípade, keď sa materiál predkladal, podľa informácie, ktoré boli k dispozícii všetkým výborom, bola čiastka 14 miliárd. Viete veľmi dobre, že sme prijali jeden zákon a jedno prerokovanie správy o plnení rozpočtu zdravotnej poisťovne, a z toho vyplynulo ďalšie zvýšenie schodku štátneho rozpočtu. Pán podpredseda uviedol, že k dnešnému dňu je čiastka 17,2 miliardy Sk a pani poslankyňa Schmögnerová uviedla, že reálne prepočítaná čiastka je 10,3 miliardy korún. Vzhľadom na to, že správa bola prerokovaná v danom čase, v konkrétnych podmienkach, odporúčam, aby sme ponechali v tejto správe čiastku 14 miliárd Sk.

    Pán predseda, chcem odporučiť, aby sme hlasovali o uznesení an blok, ale preto, že v jednom bode sú dve alternatívy, odporúčam prijať II. alternatívu, to znamená skrátenú. Preto odporúčam, aby sme najprv hlasovali o tom, ktorú alternatívu prijmeme. Odporúčam II. alternatívu.

  • Pán poslanec, lenže nemôžeme hlasovať o uznesení, kým nebudeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, potom o správe ako celku a potom o uznesení. Musíte zmeniť poradie vašich návrhov. To znamená, že si zoberiete spoločnú správu a budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré nám predložili výbory v rámci spoločnej správy výborov. Tu sa môžeme opýtať, či páni poslanci a poslankyne chcú, aby sme o týchto pozmeňovacích návrhoch hlasovali an blok, alebo či budeme hlasovať o každom osobitne, podľa toho, či sú k tomu pripomienky. Dávam túto otázku za vás. Páni poslanci, budeme hlasovať an blok o spoločnej správe?

    Pán poslanec Filkus, dám vám slovo, ale rozprava skončila. Máte procedurálny návrh? Prosím.

  • Chcem povedať, že hodnotíme obdobie I. až III. štvrťroka, tu niet o čom diskutovať. Prečo tri čísla deficitu?

  • Budeme pokračovať tak, ako som naznačil na začiatku. Budeme hlasovať o pripomienkach spoločnej správy an blok.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali o pripomienkach spoločnej správy, ktoré predniesol pán spravodajca na začiatku svojho vystúpenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Pripomienky sme tak, ako boli predložené v spoločnej správe, prijali.

  • Pán predseda, ďalej odporúčam, aby sme najprv hlasovali o bode C uznesenia, ktoré je v dvoch alternatívach.

  • Pán spravodajca, najskôr budeme hlasovať o zákone ako celku. Keďže neboli žiadne pripomienky z rozpravy, mali by sme hlasovať o zákone ako celku aj s pripomienkami zo spoločnej správy, ktoré sme teraz prijali.

    Procedurálna pripomienka - pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vy ste to správne povedali, že treba hlasovať o celku, ale toto nie je zákon, to je správa, ktorú berieme na vedomie. Myslím si, že môžeme o uznesení hlasovať ako celku, lebo v jeho časti A berieme správu na vedomie a konštatačné a ukladacie časti môžeme vyriešiť jedným hlasovaním, ak pán spravodajca navrhne oddelene, tak oddelene. Chcem ho ale upozorniť, že už o alternatíve C sme rozhodli tým, že sme prijali kratšiu verziu pozmeňovacieho bodu, ktorú navrhol jeden z výborov Národnej rady, takže druhá už tam nemôže byť uvedená. Chcem ho tiež upozorniť, a to hovorím pre zápis, že sme schválili aj bod II, ktorý v konečnom texte uznesenia nie je uvedený, ale sme ho schválili. Ten treba dopísať do čistopisu uznesenia, ktorý bude výsledkom nášho hlasovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Napriek tomu si myslím, že by sme mali hlasovať teraz o tejto správe ako celku, aj s pozmeňovacími návrhmi a potom budeme hlasovať o uznesení, tak ako povedal pán poslanec Ftáčnik.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o správe, ktorá bola predložená, vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré sme schválili v spoločnej správe. Potom budeme hlasovať o uznesení. Správu berieme na vedomie, nič iné.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že predloženú správu sme schválili.

    Pán poslanec Košnár má procedurálnu otázku.

  • Ešte pred hlasovaním som chcel upozorniť na to, že nemôžeme hlasovať o správe ako celku, že ju môžeme iba zobrať na vedomie, ale to je súčasť uznesenia. A chcel som navrhnúť, aby sme o jednotlivých častiach uznesenia hlasovali oddelene, teda o konštatačnej časti, čo sa stalo už terajším hlasovaním, a o ďalších častiach taktiež. Čiže mali by sme teraz hlasovať o častiach B a C. Navrhujem takýto postup.

  • Áno, veď to je postup, ktorý navrhol aj pán poslanec Ftáčnik, len sme najskôr hlasovali o správe.

    Pán spravodajca, myslím, že to čítať netreba, vieme, o čo ide. Budeme hlasovať o častiach B a C tak, ako to predniesol pán poslanec Košnár, ako sme to predtým schválili, aj v zmysle vystúpenia pána poslanca Ftáčnika.

  • Pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o častiach B a C návrhu uznesenia.

  • Pán predseda, navrhoval som, keďže sme začali hlasovať a hlasovali o časti A, aby sme hlasovali o časti B osobitne, o časti C taktiež osobitne. Pán spravodajca navrhuje zlúčiť hlasovanie o časti B a C spoločne. Prosím teda o rozhodnutie v tejto veci.

  • Hlasujeme o časti B. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Budeme teraz hlasovať o časti C.

  • Pán predseda, prosím vás, aby sme hlasovali o texte, ktorý je uvedený v návrhu uznesenia v pôvodnom znení.

  • Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Týmto sme vlastne schválili celý obsah znenia uznesenia, ako bolo predložené. Mali by sme dať schváliť ešte uznesenie ako také, ale obsah uznesenia sme schválili týmito postupnými hlasovaniami. Takže, ešte raz budeme hlasovať o uznesení ako celku, ak páni poslanci chcú. Nie je to inak potrebné, lebo sme schválili všetko.

    Berieme na vedomie obsah uznesenia tak, ako bol predložený pánom spravodajcom.

  • Pán predseda, ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Ď a l š í m bodom programu je

    Voľba členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Páni poslanci, panie poslankyne, návrh ste dostali ako tlač číslo 45, ktorého súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Miroslava Mikolášika, aby návrh predniesol.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som vás oboznámil so správou, ktorá vyplýva z prerokovávania vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, návrhu na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v § 42 určuje, že správna rada je najvyšším samosprávnym orgánom poisťovne. Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa skladá zo 7 zástupcov poistencov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, zo 7 zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a zo 7 zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

    Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov, záujmových skupín a združení občanov, reprezentatívne orgány zamestnávateľov i vláda Slovenskej republiky predložili návrhy na voľbu členov správnej rady poisťovne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci posúdil predložené návrhy a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne 7 zástupcov poistencov a 7 zástupcov zamestnávateľov v zložení, ako sú uvedení v bode B1 a B2 návrhu uznesenia k tlači 45.

    Čo sa týka zástupcov štátu v správnej rade, týchto vláda Slovenskej republiky navrhla v počte 9 kandidátov s tým, že Národná rada Slovenskej republiky zvolí požadovaných 7 zástupcov, ktorí majú najlepšie predpoklady na zastávanie tejto zodpovednej funkcie.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci pri posudzovaní tejto otázky sa nezhodol na výbere 7 kandidátov, ktorých by odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na zvolenie. Zhodol sa iba na jednej kandidátke, a to na Jane Mifkovičovej, pracovníčke Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ohľadne ostatných kandidátov neprijal uznesenie, lebo za žiadúce odporúčajúce uznesenie nehlasovala väčšina všetkých členov výboru, ako to požaduje zákon číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov v ustanovení § 48 ods. 1.

    Stručné charakteristiky jednotlivých kandidátov podľa skupín predkladateľov sú uvedené v prílohe tejto správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uskutočniť voľbu členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne verejným hlasovaním. V záujme naplnenia účelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273 je však žiadúce, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila na svojej 3. schôdzi všetkých 21 členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ako vieme, zo zákona správna rada mala byť už dávno zvolená a jej účinnosť mala nadobudnúť platnosť už zo zákona 1. novembra tohto roku, čo sa zatiaľ nestalo. Kreovaním najvyššieho samosprávneho orgánu - správnej rady sa vytvorí základný predpoklad pre riadnu samostatnú činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie od 1. 1. 1995.

    Vážený pán predseda, vážení prítomní,

    chcem vás ešte informovať, že na schôdzi výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci 21. decembra 1994 náš výbor prerokoval jednu zmenu návrhu, kde Asociácia zamestnávateľských zväzov stiahla pôvodne navrhnutého a odporúčaného Dr. Mariana Šarišského z kandidátky a navrhla menovať iného kandidáta Ing. Ladislava Drábika, o ktorom návrhu výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci rokoval a takisto odporučil Národnej rade túto zmenu schváliť. V materiáli, v tlači 45 ste dostali dodatok k tlači, kde láskavo zaregistrujte, že je tam zmena, namiesto Mariána Šarišského treba si doplniť meno Ing. Ladislava Drábika, ktorého charakteristiku ste takisto obdržali.

    V tejto chvíli je potrebné navrhnúť spôsob, akým Národná rada prijme či neprijme zástupcov resp. navrhnutých kandidátov na členstvo v Správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Navrhujem rozdeliť hlasovanie tak, aby sme sa najprv vyjadrili k tým kandidátom, ktorí prešli v našom gesčnom výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci a ktoré výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúča prijať tak, ako boli schválení vo výbore. Ako som už povedal vo svojom úvodnom slove, odporúčame, aby bolo hlasované o kandidátoch verejným hlasovaním.

    Neviem, či mám čítať mená navrhovaných.

  • Keď budeme hlasovať, všetci poslanci majú mená pred sebou, takže môžeme pristúpiť k tomu, aby sa páni poslanci vyjadrili k návrhom, ktoré ste predniesli.

    Pán poslanec Mikloško sa hlásil ako prvý.

  • Pán predseda, hlásim zmenu karty na dnešok - číslo 8.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo. Mám oproti spoločnému spravodajcovi iný návrh na hlasovanie - hlasovať verejne, ale o každej zložke, ktorá bude tvoriť správnu radu poisťovne osobitne, teda osobitne za zástupcov zamestnávateľov, osobitne za zástupcov zamestnancov a osobitne za návrh vlády. Takto to bude prehľadnejšie. Tento môj návrh platí, aj keď budeme voliť zástupcov do správnej rady druhej poisťovne.

  • Takýto návrh som dostal aj od vášho výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Pán spoločný spravodajca to neuviedol.

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Chcem podporiť návrh pani poslankyne Aibekovej, pretože je celkom logický a vyplýva z konštrukcie zákona. Chcem ale povedať, aby pán spravodajca navrhol, ako z 9 zástupcov štátu verejným hlasovaním vyberieme 7. To musí byť jasne dopredu povedané, ako budeme postupovať, aby sme sa potom nehádali, koho sme tam vlastne zvolili a koho nie. Pri tajnom hlasovaní je to jasné, volíte 7 kandidátov, ale pri verejnom hlasovaní nie. Sám dobre neviem, čo by som odporučil, ale pýtam sa pána spravodajcu, lebo ten povedal, že verejným hlasovaním, takže zrejme má ten postup premyslený.

  • Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V tomto prípade sám navrhnem 7 kandidátov za vládu, o ktorých bola veľmi dlhá diskusia v našom výbore. Hlasovaním síce sme neprijali právoplatné uznesenie, budem hovoriť o 7 zástupcoch vlády, ktorých buď Národná rada prijme, alebo nie.

  • Chcem sa opýtať - dobre, a keď ich neprijme? Budeme zrejme o nich rozhodovať naraz, a keď ich neprijme, potom čo s ďalšími dvoma, ktorí tiež boli právoplatne navrhnutí v zmysle zákona. Teda ako ich vylúčime? Tam by som dokonca odporúčal, aby sme jednotlivo hlasovali po menách, a keď niekto neprejde, v rezerve sú ešte tí dvaja, ktorých vláda navrhla. Nič sa nestane, keď to pôjde rýchlo, bez nejakých komentárov. Vy poviete tých prvých 7 v poradí, ako ste to navrhli, ale hlasujme o nich jednotlivo, aby bola nejaká možnosť variability pre poslancov.

  • Súhlasím s pánom poslancov Ftáčnikom, že mohlo by dôjsť k určitým omylom, ale tento návrh trošku sprogresívnim. Buď hlasujeme o tých 7, ktorých navrhne pán spravodajca, a potom o dvoch ostatných. Bude to rýchlejšie, ako keby sme hlasovali o každom jednom. Áno?

    Ak sa nikto nehlási a nemá pripomienky k týmto návrhom, pristúpili by sme k hlasovaniu o návrhoch pani poslankyne Aibekovej a pána poslanca Ftáčnika, aby sme hlasovali osobitne o návrhu zástupcov poistencov, o návrhu zástupcov zamestnávateľov a o návrhu zástupcov štátu tak, že najskôr budeme hlasovať o 7, ktorých navrhne spoločný spravodajca a potom o zostávajúcich 2. Súhlasíme?

    Pán poslanec Ftáčnik sa ešte hlási.

  • Pán predseda, chcem poprosiť pána spravodajcu, aby tých 7 uviedol ešte teraz. Keby mal niekto iných 7, prečo má len on právo to navrhnúť, môže povedať inú sedmičku nejaký pán poslanec alebo pani poslankyňa. Ak budeme súhlasiť, zrejme tá procedúra bude rýchla, ako ste to navrhli vy, pán predseda.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte trošku to zjednodušiť tým, že v návrhu ministerstva zdravotníctva pani Ing. Katuščáková, ktorá je tam uvedená, odišla z ministerstva zdravotníctva, takže o nej nemusíme hlasovať, pretože to majú byť zástupcovia ministerstva zdravotníctva. Prvé štyri mená, ktoré máte uvedené v návrhu, to sú riaditelia sekcií, ktorí, myslím si - mohol by sa eventuálne k tomu vyjadriť minister zdravotníctva pán doktor Javorský - by pravdepodobne tam mali zostať. To znamená, že zostáva sporná len pani Ing. Zemanová.

  • Pán poslanec, to sú vládne návrhy, vláda ich takto navrhla. Nie som si istý, či by sme mali z návrhu vlády ich takto vyškrtnúť bez hlasovania. Som za to, aby sme hlasovali tým postupom, aký som navrhol ja, aj pán poslanec Ftáčnik a pani Aibeková. Nebolo by správne, keby sme postupovali tak, že ju vyčiarkneme. Prosím, hlasujeme o tom, ako sme sa pred chvíľou dohodli.

  • Navrhujem ako zástupcov vlády týchto členov, ktorých charakteristiky máte pred sebou: Ing. Mária Husárová, MUDr. Rudolf Zbončák, Dr. Slavomíra Hopková, Mgr. Dominik Tomek, Ing. Eva Zemanová, Ing. Boris Sopira. Uvádzam, že Ing. Jana Mifkovičová, pracovníčka ministerstva financií, ktorá je uvádzaná pod číslom 9, bola odporúčaná, bola zvolená naším gesčným výborom. Opakujem môj návrh bez titulov: Mária Husárová, Rudolf Zbončák, Slavomíra Hopková, Dominik Tomek, Eva Zemanová, Boris Sopira.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pristúpime k hlasovaniu s tým, že budeme hlasovať osobitne o návrhu zástupcov poistencov, o návrhu zástupcov zamestnávateľov a o návrhu zástupcov štátu. O návrhoch na zástupcov štátu budeme hlasovať na dvakrát, raz o tých siedmich, ktorých prečítal pán spravodajca, a potom o tých dvoch, ktorí zostali.

    Prosím, pán poslanec Weiss.

  • Pán predseda, len chcem oznámiť, že budem hlasovať s náhradnou kartou číslo 9. Nestratil som svoju, len som ju zabudol.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len pripomenúť, že návrh pani poslankyne Aibekovej sme ešte neodsúhlasili.

  • Ktorý návrh?

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Práve tento spôsob hlasovania.

  • Veď o tom dávam hlasovať, pán poslanec. Musím dať hlasovať o spôsobe hlasovania. To som teraz vyhlásil.

    Prosím, pán Duka-Zólyomi.

  • Pán predseda, mám otázku, že keď odhlasujeme tých 7 členov, potom načo budeme hlasovať o tých dvoch.

  • No, potom nebudeme, to je jasné, len ak by sme ich neodsúhlasili.

  • Navrhujem skôr opačne - hlasovať o tých dvoch, lebo takto je to vylučovací spôsob.

  • Myslím, že sme sa takto dohodli. Ak budú zvolení tí siedmi, samozrejme, je zbytočné hlasovať o tých dvoch.

    Prosím, ešte pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, ak by sme schválili tento návrh o spôsobe hlasovania, potom pri hlasovaní neprejde aj tá jedna osoba, ktorú navrhuje, alebo s ktorou súhlasí garančný výbor. Myslím si, že by bolo predsa len výhodnejšie, keby sme pri vládnej strane hlasovali o každom jednotlivo, lebo takýmto spôsobom sa môže stať, že neprejde ani ten, koho podporuje gesčný výbor.

  • Pán poslanec, tento váš návrh beriem ako procedurálny a po návrhu, ktorý predložil pán Ftáčnik, pani Aibeková a ja, dám hlasovať o vašom, ak to bude treba.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Ftáčnik, pani poslankyňa Aibeková a ja. Nakoniec, je to aj návrh samotného výboru, aby sa takto hlasovalo.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhnutý spôsob hlasovania schválili.

    Prosím pána poslanca Mikolášika, aby hlasovanie uvádzal tak, ako sme sa teraz na ňom dohodli.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som uviedol prvých sedem zástupcov, a to sú zástupcovia poistencov. Pripomínam, že títo zástupcovia boli gesčným výborom schválení a odporúčaní na schválenie Národnej rade. Sú to: Miloš Krššák, Borislav Majtán, Daniel Repáš, Jozef Stovíček, Milan Dragula, Peter Kružliak a Monika Vráblová.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o zástupcoch poistencov - pánoch Krššákovi, Majtánovi, Repášovi, Stovíčkovi, Dragulovi, Kružliakovi a pani Vráblovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhnutých zástupcov do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne schválili.

  • Ako zástupcov zamestnávateľov uvádzam Mariána Benčata, Františka Bruckmayera, Miroslava Knitla, Mikuláša Loja, Alojza Majstríka, Mariána Šarišského a Štefana Tarášeka.

  • Povedali ste pred chvíľou Ladislava Drábika.

  • Miesto pána kandidáta Šarišského navrhujete pána kandidáta Drábika.

  • Ospravedlňujem sa. Samozrejme, je to Ing. Ladislav Drábik miesto Mariána Šarišského.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila navrhnutých zástupcov zamestnávateľov do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to pánov Benčata, Bruckmayera, Knitla, Loja, Majstríka, Tarášeka a Drábika.

  • Chcem ešte na vyjasnenie povedať jednu vec. Keď som pred chvíľkou čítal tých kandidátov, ktorých ako spravodajca odporúčam, čítal som len šiestich s tým, že ako siedmu tam odporúčam menovanú Ing. Janu Mifkovičovú, ktorá prešla aj pôvodným hlasovaním v gesčnom výbore. Opakujem ešte raz mená siedmich, ktoré Národnej rade navrhujem schváliť: Mária Husárová, Rudolf Zbončák, Slavomíra Hopková, Dominik Tomek, Eva Zemanová, Boris Sopira, Jana Mifkovičová.

  • Čiže vynechávate pani Buchelovú?

  • Vynechávam Annu Katuščákovú a Janu Buchelovú.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o týchto kandidátoch. Je to návrh vlády Slovenskej republiky.

    Prosím prezentujme sa a hneď hlasujme o kandidátoch, ktorých prečítal pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že týchto kandidátov sme neschválili.

    Budeme hlasovať ešte, tak ako sme sa dohodli, o dvoch kandidátoch, a to je pani Anna Katuščáková a pani Jana Buchelová. Áno, pán spravodajca?

  • Áno. Takže budeme teraz hlasovať o dvoch ďalších kandidátkach. Je to Ing. Anna Katuščáková a Dr. Jana Buchelová.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neschválili zástupcov štátu a schválili sme len zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Z toho vyplýva, že budeme musieť dovoliť zástupcov vlády Slovenskej republiky, ktorá by mala navrhnúť nových kandidátov do tejto poisťovne.

    Rozprava je skončená. Pán poslanec Brocka, máte procedurálny návrh?

  • Faktické poznámky nie sú. Podľa článku 22 je po rozprave, takže len procedurálne otázky.

    Pán poslanec Ftáčnik má procedurálnu poznámku.

  • Mám takú rečnícku otázku na pána ministra zdravotníctva, keby povedal, ako rýchlo sa to stane, lebo je to teraz na vláde, ako sa sfunkční správna rada a orgány Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Je to rečnícka otázka, pán minister iste nemusí na ňu odpovedať, ale bolo by dobré, keby to bolo čím skôr, lebo 1. január je takpovediac skoro zajtra.

  • Dobehli ste ma, pán poslanec, vediete 1 : 0.

    Pán poslanec Šagát, takisto, ak ide o procedurálnu otázku - áno, ak ide o faktickú pripomienku - nie. Ďakujem.

    Pristúpime k d v a d s i a t e m u s i e d m e m u bodu programu, ktorým je

    Voľba členov Správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 24, ktorého súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím povereného člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána Miroslava Mikolášika, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som uviedol tento ďalší bod nášho programu.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v § 27 určuje, že správna rada ako rozhodujúci samosprávny orgán rokuje a rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej poisťovne. Správna rada Sociálnej poisťovne sa skladá zo 7 zástupcov poistencov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov, 7 zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami a 7 zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

    Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov, záujmových skupín a združení občanov, reprezentatívne orgány zamestnávateľov, i vláda Slovenskej republiky predložili návrhy na voľbu členov správnej rady poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci posúdil predložené návrhy a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť do správnej rady Sociálnej poisťovne 7 zástupcov poistencov a 7 zástupcov zamestnávateľov v zložení ako sú uvedení v bode B1 a B2 návrhu uznesenia k tlači číslo 24.

    Čo sa týka zástupcov štátu v správnej rade, týchto vláda Slovenskej republiky navrhla v počte 8 kandidátov s tým, že Národná rada Slovenskej republiky zvolí požadovaných 7 zástupcov, ktorí majú najlepšie predpoklady pre zastávanie tejto zodpovednej funkcie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pri posudzovaní tejto otázky sa nerozhodol na výbere 7 kandidátov, ktorých by odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na zvolenie. Zhodol sa na jednom kandidátovi, a to Štefanovi Konečnom, riaditeľovi odboru financovania a rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ohľadne ostatných kandidátov neprijal uznesenie, lebo za žiadúce odporúčajúce uznesenie nehlasovala väčšina všetkých členov výboru, ako to požaduje zákon číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov v ustanovení § 48 ods. 1.

    Stručné charakteristiky jednotlivých kandidátov podľa skupín predkladateľov sú uvedené v prílohe tejto správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uskutočniť voľbu členov Správnej rady Sociálnej poisťovne verejným hlasovaním. V záujme naplnenia účelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. je žiadúce, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila na tomto zasadnutí, na 3. schôdzi, všetkých 21 členov Správnej rady Sociálnej poisťovne. Kreovaním najvyššieho samosprávneho orgánu správnej rady sa vytvorí základný predpoklad pre riadnu samostatnú činnosť Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie od 1. 1. 1995.

    Dovoľte, aby som v tejto súvislosti, prv ako začneme hlasovaním vyjadrovať svoj súhlas či nesúhlas, takisto oznámiť, že prišla žiadosť z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky stiahnuť zo zoznamu už schválených kandidátov Ing. Viliama Garaya a tento zväz navrhuje JUDr. Magdalénu Martincovú. Charakteristiku o menovanej kandidátke máte v doplnku k tlači 24.

    Po skúsenostiach s hlasovaním o zástupcoch do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne dovoľte, aby som navrhol ako spoločný spravodajca hlasovať an blok za 7 odporúčaných zástupov odborových zväzov a záujmových združení, potom an blok za ďalších sedem zástupcov zamestnávateľských zväzov a združení a jednotlivo o kandidátoch navrhnutých vládou.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi. Neviem, či si dobre pamätám, ale návrh pani poslankyne Aibekovej bol daný aj na voľbu týchto. Pani poslankyňa Aibeková, prosím, potvrďte alebo vyvráťte môj názor.

  • Ďakujem za slovo. Presne som vtedy povedala, že do obidvoch poisťovní navrhujem takéto oddelené hlasovanie. Tak bol môj návrh, dá sa to preveriť. Bol vlastne schválený tým, že ste dali, pán predseda, hlasovať o mojom návrhu a môj návrh znel tak, ako ho opakujem. Tým sme už odhlasovali, že aj pri Sociálnej poisťovni budeme rovnakým spôsobom oddelene hlasovať o 7 zástupcoch. Je zbytočné už dávať o tom hlasovať.

  • Opakujem svoj predchádzajúci návrh, keď sme hlasovali o Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aby sa pri kandidátoch za vládnu stranu o každom hlasovalo jednotlivo.

  • Pán poslanec, je to pravda, ale je fakt, že sme odhlasovali návrh pani poslankyne Aibekovej, ktorý navrhla pre obidve hlasovania.

    Prosím, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem. Iba som chcela potvrdiť len to, čo ste povedali. Môj návrh bol pred vami, pán poslanec Brocka, bol schválený, čiže o vašom je bezpredmetné hlasovať. Môj návrh bol hlasovať oddelene, ale po tej sedmičke. Je to schválené.

  • Pán poslanec Fico zrejme chce namietať, že to je iný bod, ale na tom nezáleží.

  • Nie, mám iba otázku, pán predseda. Pán spoločný spravodajca navrhoval, aby sme o kandidátoch navrhovaných vládou hlasovali jednotlivo. Je to pravda?

  • Takže, budeme hlasovať jednotlivo.

  • Nie. Dobre, o to mi išlo. Potom treba, aby spoločný spravodajca navrhol sedem ľudí, lebo je tam osem ľudí. Ten návrh ešte neurobil.

  • Je to presne tak, ako sme to urobili pred chvíľou. Pánu spravodajcovi ostáva povinnosť označiť tých, o ktorých budeme hlasovať. Zase budeme hlasovať o návrhu vlády dvakrát - o siedmich a o tom jednom, ktorý zostane.

    Pán spoločný spravodajca, ak nikto nemá viac pripomienok, končím rozpravu a dali by sme hlasovať o zástupcoch odborových zväzov. Pán spravodajca, môžem dať hlasovať?

  • Prosím, prezentujme a hneď hlasujme.

    Pán spravodajca, môžete sa vyjadriť, ak chcete k tomu ešte niečo hovoriť.

  • Ďakujem. Hlasujeme o pánoch Hvojníkovi, Kurejovi, Segečovi, Števkovi, Gavorníkovi, Bohušovi a pani Ševčíkovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili zástupcov odborových zväzov a záujmových združení.

  • Dovoľte, aby som spresnil len pre poriadok zmenu miesto Viliama Garaya je Magdaléna Martincová. Prečítam zástupcov zamestnávateľských zväzov: Magdaléna Martincová, Michal Haľko, Ľudovít Paus, Bernard Pekár, Marián Rybár, Marián Rýdzi, Peter Weber.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Počuli ste návrh na zástupcov zamestnávateľských zväzov a združení.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme aj s tou jednou zmenou miesto kandidáta Garaya kandidátka Martincová.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že aj zástupcov zamestnávateľských zväzov a združení sme schválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som teraz uviedol vlastný návrh 7 kandidátov, nakoľko vládnych kandidátov je 8 a Národná rada má schváliť 7 kandidátov. Odporúčam schváliť Petra Rusiňáka, Ľudmilu Gajdošíkovú, Štefana Konečného, Máriu Husárovú, Jozefa Petráša, Petra Serenčeša a Anastáziu Mackovú. Čiže, z 8 kandidátov som odporučil vypustiť Máriu Dreninovú.

  • Pán poslanec, tam je ešte návrh gesčného výboru, ktorý odporúča zvoliť len pána Konečného. To som si dovolil len tak prečítať.

  • Štefana Konečného som čítal.

  • Áno. Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovali 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Tento návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, sme neschválili.

  • Ostáva nám teda vyjadriť sa ku kandidatúre JUDr. Márie Dreninovej.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh vlády a budeme musieť urobiť doplňovaciu voľbu akonáhle vláda dá svoj návrh.

    Ďakujem pekne pánu spravodajcovi za uvádzanie návrhov.

    Mali by sme prijať uznesenie o tom, že sme schválili len zástupcov jednotlivých navrhovateľov, okrem vládneho návrhu. Takže, teraz by som dal hlasovať o uznesení ako celku s tým, že konštatujeme, že neboli schválení kandidáti navrhnutí vládou a bude potrebné urobiť doplňovacie voľby.

    Pán poslanec Brocka má faktickú poznámku.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    chcem povedať k posledným dvom hlasovaniam, kde sme hlasovali o členoch správnej rady tak Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako i Sociálnej poisťovne, že sa opakuje prax zo začiatku tohto roka, prípadne z minulého roka, keď HZDS sabotuje fungovanie verejnoprávnych inštitúcií, akými bola Národná poisťovňa a akými sú Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa. V zákonoch číslo 273 a 274 o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne sa hovorí, že Národná rada do štyroch týždňov po vzniku týchto inštitúcií, ktoré vznikli 1. novembra tohto roku, volí správne rady. Do 1. novembra boli podané do Národnej rady návrhy kandidátov do správnej rady za všetky tri zložky - za poistencov, za zamestnávateľov, aj za vládnu stranu.

    Nová vláda mala dosť času na to, aby do tejto chvíle, do dnešného dňa, dala iné návrhy kandidátov za vládnu stranu, ak mala výhrady voči tým, ktorých predložila predchádzajúca vláda. Tak som tomu rozumel, keď pani poslankyňa Aibeková dala pozmeňovací návrh, aby Národná rada tieto správne rady volila ako posledné body, aby tieto voľby boli poslednými bodmi programu 3. schôdze. Do dnešného dňa vláda nedala žiadne návrhy a vlastne novovzniknuté poisťovne ako verejnoprávne inštitúcie od 1. januára nebudú môcť plnohodnotne fungovať. Toto považujem za ohrozenie základných práv a sociálneho a zdravotného zabezpečenia občanov tejto krajiny.

  • Ďakujem. Povinnosťou vlády bude čo najskôr doplniť tieto návrhy.

    Pokračujeme tým, že navrhujem prijať uznesenie tak ako je koncipované, s tým, že neboli schválené návrhy vlády do jednotlivých poisťovní.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

    Samozrejme, povinnosťou vlády je návrhy okamžite doplniť. Hlasujeme za čiastkové uznesenie - dá sa povedať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    p o s l e d n ý m bodom je

    Vládny návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 a

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nie je tu pán podpredseda vlády a minister financií. Chcem sa spýtať, či chcete prestávku alebo pôjdeme ďalej.

  • Všeobecný názor z pléna, aby sa pokračovalo.

  • Prosím, pokračujeme, ale musíme zohnať pána podpredsedu vlády.

    Pán podpredseda, začali sme posledným bodom, a to naplnením uznesenia, ktoré sme prijali prvý deň k zostavovaniu programu. Prosím vás, aby ste predniesli vládny návrh a odôvodnili nevyhnutné opatrenia vlády a takisto aj návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    v odôvodnení návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995, ktoré som predniesol na spoločnom zasadnutí výborov v utorok tento týždeň, som sa zameral na niektoré príčiny vedúce k provizóriu a na jeho hlavné charakteristiky. Dovolil by som si niektoré veci z toho vystúpenia pripomenúť, ale vo svojom dnešnom vystúpení by som chcel aj reagovať aj na niektoré pripomienky, ktoré odzneli pri prerokovaní tohto materiálu vo výboroch Národnej rady a uviesť niektoré veci na pravú mieru.

    Predchádzajúca vláda zostavovala návrh štátneho rozpočtu viac mesiacov, mala vymedzené určité princípy a základné východiská, ktoré si schválila na svojich zasadnutiach, avšak do posledného dňa svojho pôsobenia tento svoj návrh štátneho rozpočtu nepredložila do Národnej rady. Týmto spôsobom nie je k dispozícii návrh štátneho rozpočtu, na základe ktorého by Národná rada mohla schváliť rozpočtové provizórium na I. štvrťrok 1995 v zmysle platných rozpočtových pravidiel. Netajil som sa vo svojom úvodnom vystúpení, že máme pripravené iné zámery, ktoré chceme presadzovať tak v hospodárskej, finančnej politike, a preto sme niektoré kroky predcházajúcej vlády kritizovali.

    Z nášho pohľadu ekonomika tejto krajiny stojí pred viacerými kardinálnymi problémami, ktoré sú na seba vzájomne previazané a nie je ich možné riešiť nezávisle od seba. Ide predovšetkým o riešenie poklesu produkčnej schopnosti hospodárstva najmä v oblastiach, kde je možné efektívne zhodnotiť, revitalizovať tuzemské surovinové, materiálové, technické a pracovné kapacity, resp. znížiť náročnosť alebo nahradiť dovážané komodity. Ďalej je potrebné hľadať riešenie problémov reštrukturalizácie hospodárstva, zvyšovať intelektualizáciu produkcie, posilňovať finančnú a daňovú disciplínu a transformovať celú oblasť sociálnych vzťahov v širšom slova zmysle, vo sfére školstva, zdravotníctva a v ďalších oblastiach.

    Kroky na riešenie týchto problémov sa v koncetrovanej podobe musia premietnuť i do rozpočtovej politiky. V tejto súvislosti najvypuklejšie vystupuje problém štátneho dlhu a dlhovej služby. Štátny dlh v súčasnosti predstavuje cca 113 miliárd korún, z toho cca 70 miliárd činí vnútorný dlh, zvyšok tvorí dlh voči zahraničiu. Už som spomínal, že pokiaľ sa výška tohto dlhu hodnotí na hlavu jedného obyvateľa, jej úroveň patrí k najnižším v európskom meradle. V podstate menej priaznivo však vychádza relácia štátneho dlhu vo vzťahu k úrovni hrubého domáceho produktu resp. k úrovni príjmov štátneho rozpočtu, čo odráža nízku úroveň tvorby týchto veličín v Slovenskej republike a zároveň naznačuje potrebu základného smerovania pre riešenie problémov dlhovej služby.

    Chcem uviesť, že ak v roku 1994 činila dlhová služba 26 miliárd, v roku 1995 sa už prichádza vyrovnať s dlhovou službou 35 miliárd korún, a táto dlhová služba, jej objem ďalej rastie a orientačne v roku 1996 by mohla dosiahnuť až úrovne 50 miliárd korún. Tu už nie je možné prešľapovať na mieste, ale treba pristúpiť k rozhodným riešeniam. Preto pre prvý kvartál, keď ešte nie sú dopracované mechanizmy dynamizácie hospodárstva, treba nastúpiť cestu úspornosti, ktorá v ďalšom období by už mala byť sprevádzaná oživovacími opatreniami. Musí nastať zmysluplné obnovenie rastu produkčnej schopnosti slovenského hospodárstva. Jedine efektívnym zapojením výrobných faktorov, z ktorých mnohé sú doposiaľ nevyužité a sú k dispozícii, a podotýkam, bez mimoriadnych nárokov na zahraničné finančné zdroje, je možné vytvárať ďalšie zdroje, za pomoci ktorých bude možné i podporné krytie dlhovej služby.

    Uplatnenie týchto princípov je o to naliehavejšie, že v ostatných rokoch rast štátneho dlhu sa prevažne viaže na sanáciu sociálnej situácie, vnútorný dlh nezahŕňa v sebe dostatok rozvojových prvkov, ktoré by aspoň dlhodobo v horizonte znamenali návratnosť dlhovaných prostriedkov. Znamená to teda prejedanie zdrojov spoločnosti a pri permanentnom poklese investícií ide vlastne o žitie na dlh a na úkor budúcnosti. Túto pravdu si treba konečne povedať na rovinu, ale tiež aj na ňu reagovať adekvátnymi nástrojmi v rozpočtovej, finančnej a menovej politike. Treba skončiť s tabuizovaním rozvojovej hospodárskej politiky ako s niečím, čo nemá s reformou a transformáciou nič spoločné, ale naopak, na základe otvorenej diskusie hľadať kroky pre oživenie spolu s vymedzením opatrení, ktoré budú stabilizovať rámec rozvojových impulzov.

    Nadväzne na diskusie v kluboch, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých som sa zúčastnil, a reakcie, chcem opätovne zdôrazniť, že existuje reálna možnosť rozvíjania domáceho produkčného potenciálu aj na báze tuzemských úverových zdrojov. Nie je nutné všetko riešiť len na báze zahraničných finančných pôžičiek, čo samozrejme nevylučuje a nenamietame proti tomu, že niektoré veci, niektoré vzťahy budú riešené aj vstupom priameho zahraničného kapitálu, priamych zahraničných investícií. V tomto zmysle treba chápať aj rozdiel v prístupoch a ponímaní zostavenia návrhu štátneho rozpočtu oproti predchádzajúcemu obdobiu.

    V návrhu rozpočtu na rok 1995 sa neuplatnili žiadne prvky, ktoré by znamenali neprijateľné zotrvávanie na mieste. Neboli formulované výraznejšie kroky, ktoré by dynamizovali vývoj v príjmoch štátneho rozpočtu, ktoré by podnietili rast investícií alebo znamenali posilnenie finančnej daňovej disciplíny. Neprijateľné pre nás bolo zapojenie Fondu národného majetku do riešenia problémov dlhovej služby. Z celkovej sumy dlhovej služby pre rok 1995 vo výške 35 miliárd to činilo 18,5 miliardy v pôvodnom návrhu. Po kritike tohto postupu sa už v poslednom variante predpokladalo 8 miliárd korún kryť emisiou štátnych dlhopisov. Jedno i druhé však v podstate by znamenalo odklad riešenia do budúcnosti. Opakovane to pripomínam preto, že vznikali v tomto zmysle diskusie, takže chcem uviesť na pravú mieru, že aj návrh rozpočtu tak, ako bol pripravený predchádzajúcou vládnou garnitúrou, sme ako celok v podstate považovali za provizórny stav a nebolo možné z nášho pohľadu takýto návrh akceptovať. Ak sa však pre najbližšie roky reálne očakáva ďalší rast dlhovej služby, nie je možné riešenia dlhodobejšie odkladať.

    Doterajšími slovami som chcel uviesť niektoré systémové dôvody, ktoré viedli k potrebe zostavenia rozpočtového provizória. Pri posudzovaní konkrétneho návrhu opatrení počas rozpočtového provizória treba zdôrazniť, že ide o určité špecifikum, ktoré predpokladá aj osobitné riešenia. Návrh opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória vychádza z predpokladu, že provizórium bude trvať do 31. marca roku 1995. Okrem toho, že takéto riešenie je podmienené súvislosťou zúčtovacieho obdobia technického charakteru, vedie nás k tomu aj snaha vytvoriť časový priestor na prípravu a prerokovanie kvalitného návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995.

    Pri zostavovaní rozpočtového provizória sme vychádzali z makroekonomických predpokladov podložených trendami vývoja, že v I. štvrťroku 1995 hrubý produkt vzrastie o 3 %. Tu by som chcel pripomenúť, že v podstate trend vývoja hrubého domáceho produktu ku koncu roka mierne klesá, preto teda v podstate ten trendový vývoj smeruje k tým 3 % na I. štvrťrok 1995. Medziročná inflácia sa bude pohybovať na úrovni 10 % a nezamestnanosť bude na hranici 15 %. Rast príjmovej základne štátneho rozpočtu sa predpokladá zhruba o 4 % oproti roku 1994. Práve túto položku rozpočtu chceme v ďalšom období na základe formulovania konkrétnych krátkodobých a strednodobových opatrení pri konštrukcii definitívneho návrhu rozpočtu na rok 1995 výrazne dynamizovať.

    Na základe diskusie vo výboroch chcem zdôrazniť, že rozpočtovanie celkových príjmov štátneho rozpočtu nie je predmetom kvartálneho provizória. Príjmy sú kategóriou celoročnou. Predmetom provizória je predovšetkým prísne viazaný rozvrh výdavkov, ktoré na konci štvrťroka budú zúčtované v rámci ročného rozpočtu. Tým nechcem povedať, že nepočítame s príjmami. Pre jednotlivé kapitoly sú príjmy stanovené aj v provizóriu, iná je však otázka daňových príjmov a ďalších príjmov, ktoré budeme stanovovať na základe makroekonomických východísk.

    Nakoľko na rokovaní výborov Národnej rady k návrhu rozpočtového provizória boli vznášané otázky aj na výšku predpokladaného deficitu štátneho rozpočtu v I. kvartáli 1995, chcem uviesť, že úsporné opatrenia prijímané v tomto dokumente by mali znamenať udržanie deficitu štátneho rozpočtu orientačne, podotýkam orientačne, na úrovni 6 až 7 miliárd korún, čo z pohľadu celého roku by znamenalo udržanie jeho úrovne do 3 % hrubého domáceho produktu, ale v metodike, ktorú počíta Medzinárodný menový fond, to znamená znížený o splátky istiny.

    Súhrnné výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na prvý štvrťrok 1995 predstavujú 37,9 mld korún, z toho dotácie do rozpočtov obcí predstavujú 290 miliónov korún. Vo vzťahu k hospodáreniu miestnych samospráv vláda formulovala opatrenia tak, aby sa vytvorila stabilita pre zostavovanie rozpočtov novozvolených miestnych samospráv a v záujme zabezpečenia samosprávnych funkcií obcí bolo vyčlenených 50 % prostriedkov predpokladaného ročného objemu dotácií obciam.

    Vo výdavkoch rozpočtových kapitol sa v zásade vychádzalo z rozpočtovanej úrovne roku 1994 upravenej o legislatívne, metodické a organizačné zmeny.

    Chcem opätovne zdôrazniť, že pri konštrukcii rozpočtu roku 1995 chceme a budeme sledovať líniu reštrukturalizácie štátneho rozpočtu s tým, že štátny rozpočet nebude miestom investičných impulzov. V tomto smere bolo pomerne veľa diskusií k rozpočtovému provizóriu. Chcel by som to znovu zvýrazniť, že v budúcnosti základné rozvojové impulzy smerované do infraštruktúrnych projektov, do líniových stavieb, musia ísť mimorozpočtovým kanálom. Rozpočet nemá predpoklady na to, aby rádové výdavky v čiastke nie jednej, dvoch miliárd, ale rádove v desiatkach miliárd vykrýval. Tu musí nastúpiť úplne iný nový mechanizmus krytia nákladov na riešenie infraštruktúrnych projektov. Z tohto pohľadu musíme dosiahnuť zásadný obrat v správaní celého bankového sektora. Samozrejme, nie tak, ako prebiehali niektoré príspevky vo výboroch, že bude vláda diktovať úrokové sadzby. Nebuďme naivní v tomto zmysle. Samozrejme, že tu platia nejaké zákonné rámce, že smerujeme k trhovému hospodárstvu, ale to neznamená, že by sme nemali komunikovať s bankami a adekvátne prijímať a hľadať riešenia.

    Opätovne v tejto súvislosti pripomínam, že podľa našich informácií cca 13,5 mld korún úverových prostriedkov, ktoré mohli byť využité na dlhodobejšie úvery, boli uplatnené v podobe krátkych úverov resp. stredných úverov. Takže, v tomto smere chce aj vláda vykonať kroky na vyslanie patričných signálov a podnietenie verejných a súkromných investícií, taktiež na riešenie situácie krytia líniových stavieb a infraštruktúry o to viac, že poddimenzovanie rozsahu verejných investícií konštatovala pri ostatnej návšteve i misia Medzinárodného menového fondu.

    V čase pôsobenia rozpočtového provizória sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa nepristúpi k plnej tvorbe rezerv v zmysle rozpočtových pravidiel, ale vytvára sa len minimálna poistná rezerva vlády vo výške 1 miliardy korún. Znovu to pripomínam, mal som to už vo vstupnom slove, nakoľko mnohé požiadavky, ktoré odzneli vo výboroch, boli smerované práve do položky Všeobecnej pokladničnej správy. V čase rozpočtového provizória sa budú všetky výdavky štátneho dlhu kryť štátnym rozpočtom v rozsahu 7 mld korún, čo predstavuje zhruba 20 % predpokladaných ročných výdavkov kapitol. Dôvodom pre nerovnomernosť výdavkov je predovšetkým povinnosť úhrady istín do druhého polroka 1995 v zmysle splátkového kalendára.

    Z uvedeného vyplýva, že počas rozpočtového provizória, ale i v návrhu definitívneho štátneho rozpočtu na rok 1995 predpokladáme odpojenie Fondu národného majetku od krytia dlhovej služby. Opätovne zdôrazňujem, že ak v prvom štvrťroku 1995 sa krytie dlhov počíta zabezpečovať predovšetkým úsporou v rozpočtovou hospodárení, v ďalšom období by k tomuto mali prispieť aj kroky smerujúce k oživeniu finančnej daňovej disciplíny a k reštrukturalizácii dlhovej služby.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obdobie rozpočtového provizória svojou rozpočtovou prísnosťou bude klásť značné nároky na výkon štátnej správy, avšak jeho zvládnutie spolu s opatreniami rámcujúcimi definitívny rozpočet by mali vytvoriť predpoklady pre akceleráciu hospodárstva, ale i pre riešenie ďalších otázok od 1. apríla 1995. Spomínal som tu napríklad úpravu životného minima, ktorá musí byť spojená s komplexnou právnou úpravou tejto oblasti. So sociálnymi partnermi, odbormi a zamestnávateľmi chceme v tejto rovine rokovať aj o otázkach mzdovej regulácie po 1. apríli 1995, keď tento nástroj chceme postaviť nie ako samoúčelný, ale ako nástroj protiinflačný, nakoľko v ďalšom období nám ide o spúšťanie rozvojovej stratégie.

    Vážená Národná rada, včera vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie sme v diskusii s pánom poslancom Švecom identifikovali úhlavného nepriateľa transformácie spoločnosti, a tým je zotrvačnosť. Návrh rozpočtového provizória považujem za pohľad do tváre tvrdej realite, ktorá naznačuje zložitú finančnú pozíciu štátu, ktorá však nie je bezvýchodisková a má pozitívne riešenia. Len tieto riešenia nemôžu byť zotrvačné, nemôžu vychádzať z doterajších zotrvačných princípov. Tieto riešenia, pokiaľ ich chceme hľadať v tom krátkom tvrdom období úspornosti rozpočtového provizória, si budú vyžadovať i politicko-spoločenské pochopenie aspoň v prvom období, ktoré bude najdôležitejšie. V tomto zmysle by som chcel vysoko vyzdvihnúť postoj nášho politického partnera - Združenie robotníkov Slovenska, ale tiež viacerých predstaviteľov z radov sociálnych partnerov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vysloviť presvedčenie, že návrh rozpočtového provizória dnes schválite, čím vytvoríte základný predpoklad pre činnosť novej vlády, za čo vám vopred ďakujem.

    Ďakujem za pozornosť k tomuto bodu.

    Dovoľte mi ešte uviesť zákon Národnej rady Slovenskej republiky úvodným slovom o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmenách a doplnení niektorých zákonov.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    návrh tohto zákona predkladáme ako nevyhnutnú podmienku funkčnosti rozpočtového provizória od prvého dňa roku 1995, ako i zostavenia reálneho rozpočtu na rok 1995. Nerealizovanie navrhnutých opatrení by v celoročnom finančnom ohodnotení mohlo znamenať negatívny dopad na štátny rozpočet, pričom len počas rozpočtového provizória by sme odhadli negatívny vplyv zhruba v čiastke 2 mld korún. Nie je nám teda ľahostajné, aby sme na tieto skutočnosti neupozornili, čím chcem deklarovať aj súčasnej opozícii, že sme v niektorých oblastiach ústretovo pristúpili k riešeniu časti problémov týkajúcich sa zostavenia rozpočtu na rok 1995, čím teda neskrývame aj podiel práce bývalej vlády na príprave príslušných zákonov, ktoré rámcujú štátny rozpočet. Len nechcem, aby to zase skĺzlo do zjednodušenej roviny, že rešpektujeme všetky pravidlá rozpočtu 1995. K opatreniam v predošlom bode, ktoré som charakterizoval, som naznačil, prečo pre nás celkový rámec rozpočtu 1995 bol v podstate v pozícii rozpočtového provizória.

    K novelám jednotlivých zákonov chcem poznamenať tieto skutočnosti: V porovnaní s rokom 1994 dochádza k zmene podmienok v oblasti fungovania Národnej poisťovne, pretože táto sa delí na dva samostatné subjekty s osobitnosťami, ktoré sa prejavili pri schvaľovaní týchto zákonov v tomto roku. Dochádza k zmenám, kedy funkciu platiteľa štátu do fondov Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne preberajú namiesto kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy rezorty zdravotníctva a sociálnych vecí a rodiny. K zmenám dochádza aj v platení príspevkov do poistných fondov a Fondu zamestnanosti v prípade, ak zamestnávateľom je štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia. Vtedy túto funkciu v plnom rozsahu preberá, vykonáva zamestnávateľ.

    V rámci rozpočtových pravidiel sa legislatívne upravuje prevzatie záruk za bankové úvery, garančný vzťah k poisťovni a štátneho rozpočtu a precizuje sa sankcionovanie porušenia rozpočtovej disciplíny.

    Podmienkou funkčnosti rozpočtového provizória i zostavenia reálneho štátneho rozpočtu na rok 1995 je predovšetkým prijatie návrhu noviel týkajúcich sa zmien zákonov Sociálnej poisťovne i zdravotných poisťovní. Rozsah záväzkov, ktorý z ich súčasného znenia vyplýva, je pre štátny rozpočet neúnosný. V novele zákona sa určuje taktiež výnos sadzieb sankčného charakteru taxatívne vymedzený zákonom, takže je príjmom štátneho rozpočtu, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V nezmenenom rozsahu sa zabezpečuje poskytovanie štátnej prémie na stavebné sporenie. V návrhu zákona je novoustanovená výška poistného určená percentuálne z rôzne určenej minimálnej mzdy podľa príslušných ustanovení a paragrafov zákonov číslo 273/1994 Z. z. a 274/1994 Z.z.

    S prihliadnutím na vývoj ekonomiky v predchádzajúcom období a predpokladaný vývoj v roku 1994 a v ďalších rokoch je žiadúce udržať prírastok nominálnej mzdy v primeranom vzťahu k dosiahnutých hospodárskym výsledkom podnikateľských subjektov. Okruh podnikateľských subjektov podliehajúcich regulácii miezd bude vychádzať z ich hospodárskych výsledkov resp. dosiahnutej stratovosti.

    V zákone sa rieši určenie nedoplatkov daní podľa predpisov platných do 1. 1. 1993, čím sa jednoznačne vymedzuje výnos i tých daní, ktoré boli do zrušenia národných výborov ich príjmami. Ďalej sa upravuje rozpočtové určenie doplatkov poistného na zdravotné, dôchodkové a nemocenské poistenie a príspevku do Fondu zamestnanosti na rok 1993. Dotýkam sa týchto zákonov z toho dôvodu, že je to pomerne veľký balík zákonov a predsa len v úvodnom slove v prvý deň rokovania Národnej rady som tomuto problému, tejto problematike venoval menej času.

    Návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách novoupravuje inštitút návratných finančných výpomocí, spresňuje sa tiež náhrada ušlého zisku pri ich poskytovaní. Ustanovenia o porušovaní rozpočtovej disciplíny majú za cieľ spresniť a zjednotiť sankcie za neoprávnené použitie alebo zadržanie rozpočtových prostriedkov. Novo sa upravuje pojem porušenia rozpočtovej disciplíny, keď pre štátne rozpočtové organizácie sa navrhuje odlišná úprava, a to formou viazania rozpočtových prostriedkov. Legislatívne sa zakotvuje prevzatie štátnych záruk za bankové úvery poskytované podnikateľom, aj podmienky ich prevzatia. Súčasťou predloženého návrhu je aj spresnenie rozsahu štátnych záruk prijímaných vládou pre bankové úvery. So zámerom zabezpečiť účelovosť pri vynakladaní prostriedkov získaných do obcí z podielu na cestnej dani sa navrhuje obciam vytvoriť cestný fond. Cieľom navrhovanej novely zákona v článku III je, aby bolo možné uplatniť na presne vymedzený okruh organizácií zákon o bankrote a vyrovnaní.

    Osobitne významná je novela o bankách, kde prechodným ustanovením sa jednoznačne upravuje vzťah štátneho rozpočtu a bánk, ktorým vznikla majetková ujma v súvislosti s poskytnutím úverov za osobitných podmienok. Ide najmä o pôžičky sociálneho charakteru poskytnuté pred účinnosťou zákona o bankách.

    V ďalšej časti novelizácie sa rieši princíp valorizácie dôchodkov založený na predpokladanom raste životných nákladov a miezd, ktorý sa navrhuje založiť výlučne na princípe skutočného rastu životných nákladov zistených štatistickým úradom, ale podotýkam, že dodatočne bol doplnený tento mechanizmus aj o možnosť zohľadniť 5-percentný rast priemerných príjmov.

    V článku VIII vzhľadom na značnú mieru rizík a rozsah dopadov uplatnenia § 7 zákona o životnom minime sa navrhuje pre I. štvrťrok 1995 neuplatniť valorizačný mechanizmus. Spomínal som, že toto chceme riešiť súbežne s príslušnými zákonnými normami od 1. 4. 1995.

    V článkoch IX, X a XI ide o pozastavenie valorizačného mechanizmu platov niektorých ústavných činiteľov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, sudcov a justičných čakateľov v období rozpočtového provizória.

    V článku XII sa zavádza možnosť uplatnenia inštitútu návratných finančných výpomocí pri nedostatku zdrojov poistných fondov.

    V článku XIII je cieľom novelizácie diferencovať doby poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačov podľa veku. V článkoch XIV a XV navrhované ustanovenia majú umožniť fondu zamestnanosti platenie poistného do poistných fondov za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie.

    V článku XIX sa rieši možnosť, aby čistý výnos z predaja investičných kupónov bol príjmom štátneho rozpočtu na rok 1995.

    V článku XXI sa riešia otázky súvisiace s daňou z pridanej hodnoty, ako i preradenie niektorých mliečnych výrobkov zo súčasne platnej 25-percentnej sadzby do 6-percentnej sadzby.

    V článkoch XXII až XXIV sa dopĺňa vznik daňovej povinnosti pri deklarovaní vývozu liehu, a to i pri oslobodení od povinnosti daní.

    V článku XXIV je cieľom prechodných ustanovení zabezpečiť jednotnosť a kontinuitu právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajších predpisov s navrhovanými zmenami právnych predpisov.

    Uvedené zmeny, ako i ďalšie legislatívne zmeny technického charakteru by mali prispieť k zabezpečeniu základných predpokladov pre účinné fungovanie provizória a zostavenie rozpočtu na rok 1995.

    Pri prerokovávaní návrhov vo výboroch boli predložené legislatívnym odborom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pripomienky k predloženému návrhu zákona, ktoré sme prekonzultovali a ich opodstatnenosť sme akceptovali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dúfam, že podporíte predložený návrh zákona, čím prispejete k zdarnému rokovaniu a možnosti úspešného zvládnutia nielen provizória, ale i k vytvoreniu predpokladov pre zostavenie rozpočtu na rok 1995.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Mal by som požiadať predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ale keďže je 12.00 hodín, pýtam sa, či chceme prestávku, alebo budeme pokračovať ďalej. Dám o tom hlasovať.

    Hlási sa pán Mikloško.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, či chceme, aby pán Maxon predniesol ešte záverečnú správu výborov a potom bola prestávku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Prosím, aby pán predseda Maxon uviedol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu o nevyhnutných opatreniach a vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky obsahuje v § 6 ods. 2 postup, ktorý je potrebné uplatniť v prípade, ak vláda nepredloží do 1. január rozpočtového roku návrh štátneho rozpočtu Národnej rade.

    Národná rada Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. decembra 1994 požiadala vládu o predloženie opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória.

    V zmysle uvedeného vláda predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 a vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážené dámy, páni, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi oboznámiť vás so spoločnými správami k uvedeným návrhom, ktoré ste obdržali ako parlamentnú tlač číslo 69a a 69b. Súčasne mi, dámy, páni, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste prípadné ďalšie návrhy na zmeny a doplnky predložili v každom prípade písomnou formou.

    Vážené dámy, vážení páni,

    spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 je ako tlač číslo 69a. Ako príslušný na vypracovanie spoločnej správy a návrhu uznesenia o výsledku prerokovania návrhu nevyhnutných opatrení bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory prerokovali návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 v dňoch 20. a 21. decembra 1994 s týmto výsledkom:

    1. Bez pripomienok vyslovili s návrhom nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 a odporučili ich Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre obranu a bezpečnosť a zahraničný výbor.

    2. S návrhom nevyhnutných opatrení vyslovili súhlas a odporučili ich Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru bol 12, prítomných 11 a za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, 4 poslanci boli proti návrhu a 1 poslanec sa zdržal hlasovania.

    Výbor sa osobitne venoval ako samostatnému bodu rokovania navrhovaným príjmom a výdavkom rozpočtovej kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a prijal k nim osobitné uznesenie, v ktorých vyjadril súhlas s navrhnutými čiastkami za príslušné kapitoly.

    4. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody súhlasil s návrhom nevyhnutných opatrení s konštatovaním, že

    a/ vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky namiesto návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 napriek tomu, že boli vytvorené predpoklady pre riadne prerokovanie celého rozpočtu;

    b/ predložený návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 neobsahuje žiadny návrh príjmov štátneho rozpočtu pre I. štvrťrok 1995, ani kvantifikáciu bilancie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, neobsahuje žiadne porovnanie navrhovaných výdavkov štátneho rozpočtu s rovnakým obdobím roku 1994, nepočíta s nijakými mimorozpočtovými zdrojmi na krytie štátneho dlhu, čím predstavuje mimoriadne prísnu reštrikciu výdavkov vo všetkých rozpočtových kapitolách. Navrhnutá úroveň výdavkov v niektorých kapitolách nezabezpečuje dostatočné krytie ani prostriedkov nevyhnutných na výkon základných funkcií rozpočtových a príspevkových organizácií;

    c/ návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 je jediným existujúcim východiskom zo súčasnej situácie pre zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, pripomienky k návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 sú obsiahnuté v spoločnej správe pod časťou B a C.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s mojím návrhom, že chcem dať hlasovať an blok o bodoch, ktoré neskoršie vymenujem s návrhom na to, že neodporúčam tieto body schváliť. Odporúčam, aby sme an blok hlasovali o bodoch v časti B číslo 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a o celej časti C.

    Dámy a páni, opakujem ešte raz, odporúčam, aby sme o týchto bodoch, ktoré som vymenoval, hlasovali an blok s návrhom spoločného spravodajcu, že ich neodporúčam na prijatie. Ide v časti B o body číslo 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a celú časť odporúčania pod písmenom C.

    Dámy a páni, o bodoch číslo 3, 4 a 5 odporúčam, aby sme hlasovali osobitne a svoje návrhy predložím pri hlasovaní osobitne ku každému tomuto bodu.

    Vážené dámy a páni, súčasťou spoločnej správy číslo 69a je aj návrh na uznesenie.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou všetkých výborov Národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Rovnako ako v predchádzajúcom bode príslušným výborom na skoordinovanie stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci predmetný vládny návrh zákona Národnej rady SR dňa 21. decembra 1994 prerokoval a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru bol 12, prítomných 11, za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, 4 poslanci boli proti návrhu a 1 poslanec sa zdržal hlasovania. Následne výbor prijal uznesenie, v ktorom konštatoval, že je potrebné z pozície gesčného výboru osobitne sa venovať ako samostatnému bodu rokovania navrhovaným príjmom a výdavkom rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva a rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s vyústením do časti návrhu zákona s návrhom na zmeny a doplnky, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súhlasil s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov a odporučil ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky - ak dovolíte, skrátim to - o niektorých opatreniach, vyslovil s ním súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach prerokovať a schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky a konštatoval, že predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov je prakticky totožný s návrhom zákona o štátnom rozpočte, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky dňa 29. 11. 1994. Schválenie predloženého návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v I. štvrťroku 1995. Súhlasil s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach a odporúča vysloviť súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Vážené dámy, vážení páni, rovnako ako v predchádzajúcom návrhu odporúčam, aby sme hlasovali v jednotlivých blokoch. Teraz vám, ak dovolíte, prečítam môj návrh - čísla jednotlivých pozmeňovacích návrhov. Budem teraz hovoriť čísla, o ktorých odporúčam, aby sme hlasovali an blok, s návrhom spoločného spravodajcu, že ich neodporúčam prijať. Ide o body číslo 1, 4, 5, 7, 11, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 22, 26 - a to je všetko. Ak dovolíte, ešte raz opakujem. O týchto bodoch dávam návrh hlasovať an blok s mojím návrhom tieto pozmeňovacie návrhy neprijať. Ide o body číslo 1, 4, 5, 7, 11, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 22, 26.

    Dámy, páni, len kvôli ozrejmeniu, pokiaľ sa týka bodu číslo 26, má istú náväznosť na bod číslo 27. Po vecnej stránke sú tieto body totožné, len v tom bode číslo 27 je podľa nášho názoru presnejšia dikcia, preto odporúčame bod 26 vylúčiť, ale vecne je správny, len v bode 27 je presnejšia dikcia.

    Vážené dámy, vážení páni, to je spoločná správa jednak k návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 a spoločná správa k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás naozaj veľmi pekne poprosiť, aby ste prípadné ďalšie návrhy na zmeny a doplnky predložili v každom prípade písomne.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi. Panie poslankyne, páni poslanci, dohodli sme sa, že po tomto vystúpení bude prestávka s tým, že väčšina z vás chce, aby prestávka bola kratšia ako obvykle, teda nie 2 hodiny, ale len hodinu. To znamená, že začíname o 13.16 hodine. Prosím všetkým pánov poslancov aj zástupcov vlády, aby sme začali presne.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Otváram rozpravu k týmto dvom bodom s tým, že do rozpravy mám 18 písomných prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ivan Šimko. Poslal mi však správu - veľmi disciplinovane, čo si u pána poslanca cením -, že má nejakú poruchu. Jeho prihlášku zachovávam. Prosím pána poslanca Viliama Sopka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, ctené dámy, vážení páni,

    len nedávno prebehli voľby do samosprávnych orgánov miest a obcí. Pokiaľ sa pamätám, všetky politické subjekty vyhlasovali podporu samosprávam. Aj napriek zložitosti vnútropolitickej situácie mali by sme aj dnes pri schvaľovaní rozpočtového provizória hlásiť sa k našim sľubom, to znamená citlivo riešiť reálne potreby miest a obcí, stabilizovať postavenie novozvolených orgánov a zaručenými zdrojmi financovania vytvoriť podmienky na zabezpečenie zákonmi stanovených základných funkcií samosprávnych jednotiek.

    Napriek tomu, že na regionálnej a miestnej úrovni sa oveľa menej politizuje, práca v mestách a obciach bola a je zložitá a v mnohom je závislá na celospoločenskom dianí. Teraz, keď už môžeme hovoriť o pretvorenom politickom a ekonomickom systéme v konkrétnom živote miest a obcí, aj o funkčnom modele demokratickej samosprávy, sú vytvorené nielen priaznivé spoločenské, ale aj ekonomické podmienky pre správu miest a obcí, pretože obyvatelia dianie v mestách a v mieste bydliska vnímajú z rôznych pohľadov, ale predovšetkým z vlastných skúseností a potrieb.

    Všetci poslanci budeme mať dobrý pocit zo spoločnej práce, ak v ktorejkoľvek obci či meste budeme sa môcť miestnym poslancom aj obyvateľom pozrieť priamo do očí s pocitom, že sme pre správu a rozvoj obcí niečo urobili. O zvládnutí tohto predsavzatia a záverov v oblasti komunálnej politiky rozhodujeme dnes ako poslanci Národnej rady, ale predovšetkým ako obyvatelia obcí, ktorých osud nám nie je ľahostajný.

    Prosím, nezazlievajte mi môj názor. Návrh štátneho rozpočtu pre obdobie rozpočtového provizória vo väzbe na rozpočty samospráv je veľmi reštriktívny a ohrozuje plnenie základných funkcií. Podiely daní pre obce, tak ako sú navrhované, znižujú príjmovú základňu obcí nielen percentuálnym podielom, ale aj v absolútnom vyjadrení, ak ju prepočítame oproti očakávanej skutočnosti v roku 1994, teda nie oproti rozpočtu roku 1994. Prosím všetkých, ktorí používajú argument, že samosprávy získavajú na podielových daniach 200 miliónov korún, táto informácia je nepravdivá a je to v podstate len lacná propaganda.

    Z pohľadu dosiahnutých skutočností v predchádzajúcich rokoch, čo pokladám za objektívny a správny pohľad, bude rok 1995 pri takomto rozpise pre obce rokom zlomovým. Samosprávy sa už nebudú môcť, ani nemôžu spoliehať na neplánované jednorazové príjmy, ktoré im vylepšovali plnenie rozpočtu v predchádzajúcich rokoch. Pre pochopenie aj pre záznam v Národnej rade uvediem, že v roku 1992 takýmto príjmom bola daň dôchodková a daň z objemu miezd podnikov, u ktorých prešla zakladateľská funkcia na obce. Boli to desiatky miliónov korún. V roku 1993 to boli príjmy z výnosu malej privatizácie, bolo to tých 25 %, ktoré obce získavali. V roku 1994 to bola daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov prisunutá za mesiac december 1993, v roku 1994 podľa podmienok roku 1993, to znamená 70 % z tvorby. Bol to veľmi zaujímavý podiel príjmov do rozpočtu miest a obcí. Teda ak samosprávy za štyri roky sa nedostali do kolapsu, môžeme okrem iného ďakovať týmto uvedeným príjmom.

    Rovnako chcem konštatovať, že získavanie príjmov z predaja obecného majetku je dnes už veľmi obmedzené z dôvodu nedostatku majetku, o ktorý majú kupujúci záujem, prípadne táto položka je limitovaná úverovými možnosťami bánk.

    Preto návrh rozpočtového provizória v príjmovej oblasti vo vzťahu k obciam považujem za administratívny bez hlbšieho poznania možností samospráv v roku 1995. Primátori a starostovia bez prihliadania na to, v akej strane či koalícii kandidovali, nebudú s týmto návrhom spokojní a nemajú ani prečo byť.

    Dovoľte mi ešte niekoľko myšlienok k mestskej hromadnej doprave. Dopravné podniky plnia v zložitých mechanizmoch mesta veľmi dôležitú a nezastupiteľnú funkciu. Tieto podniky v posledných dvoch rokoch z dôvodu postupného znižovania neinvestičnej a investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu, i z dôvodu obmedzených možností rozpočtov miest sa dostali do veľmi zložitej hospodárskej situácie. Dnes môžeme v štyroch mestách - Bratislava, Košice, Prešov, Žilina - povedať, že ďalšia redukcia dopravy a zvyšovanie taríf cestovného sú krajne limitované. Podniky začínajú žiť z vlastnej majetkovej podstaty, keď cez náklady neodpisujú hmotný investičný majetok, alebo ho odpisujú len v určitom podiele. Zvýrazňujem to preto, že ďalšie, aj keď relatívne malé zníženie dotácie pre podniky mestskej hromadnej dopravy tento stav ešte prehĺbi.

    Musíme si uvedomiť, že mestská hromadná doprava zavedená teraz v štyroch mestách zabezpečuje dopravné služby aj pre desiatky priľahlých obcí a je službou nielen pre obyvateľov týchto miest, ale pre všetkých občanov, ktorí mestá navštevujú, ktorí v mestách pracujú, študujú a podobne. Prosím vás, vážená Národná rada, zvážme veľmi citlivo túto časť rozpočtu. Myslím, že je najvyšší čas, aby ministerstvo dopravy a spojov, ktoré je gestorom dopravnej politiky, spoločne s ministerstvom financií a, samozrejme, aj s mestami riešilo už v roku 1995 túto oblasť koncepčne, systematicky a zásadovo, pretože v súčasnosti mestská hromadná doprava je roztrieštená, rozdielne riešená, a postupným znižovaním dotácií zo štátneho rozpočtu pri zvyšovaní prevádzkových nákladov v dopravných podnikoch situáciu vlastne neriešime, len komplikujeme a zbytočne vyhrocujeme a problém odďaľujeme. Preto by som prosil pána ministra Rezeša, aby sa týmto problémom neodkladne zaoberal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi. Druhý v poradí je prihlásený pán poslanec Boros. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým aspektom predloženého návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995. Je skutočne obdivuhodné, ako rýchlo si vláda dokázala poradiť s takýmto nezvyčajne tvrdým orieškom - vypracovať a predložiť do 19. decembra večer návrh opatrení rozpočtového provizória na budúci rok. Ide - a o tom niet pochýb - o mimoriadne závažný dokument tak z hľadiska hospodárskeho, ako i celospoločenského života Slovenskej republiky. A práve táto pripravenosť v takom krátkom časovom intervale predložiť tento komplexný materiál ma upozorňuje na niektoré dôležité momenty, ktoré sa nedajú vôbec posudzovať pozitívne. Spomeniem iba niekoľko.

    Po prvé - v dôvodovej správe sa prízvukuje nevyhnutnosť prijatia množstva zmien resp. doplnkov zákonov. Ak som to dobre spočítal, menší či väčší zásah je do 22 zákonov, ktoré návrh opatrení na zabezpečenie rozpočtového provizória jedným šmahom hodlá realizovať. Domnievam sa, že prerokovanie a prijatie resp. neprijatie návrhu nevyhnutných opatrení rozpočtového provizória sa nemá spájať s návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto súvislosti chcem poznamenať, že mám silný dojem, že vláda by bola schopná predložiť nielen provizórny, ale aj riadny rozpočet. Potvrdzujem to aspoň jedným faktom. Tak detailne precízne uvedené zmeny spomínaných 22 zákonov by jednoducho nebolo možné vypracovať bez presnej kvantifikácie jednotlivých položiek.

    Po druhé - myslím si, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu, či už riadneho alebo provizórneho, konečne by sme sa mali prestať pohybovať v "klausovskej rovine", to znamená, nie stále upravovať a prispôsobovať už existujúce platné zákony ročnému rozpočtu, ale práve naopak, zostavený rozpočet by mal rešpektovať platné zákonné normy.

    Po tretie - aj keď čiastočne zo strany vládneho kabinetu to chápem, predsa mi v príjmovej časti chýba aspoň prognostizácia príjmov, keď sa už nedali položkovite kvantifikovať, napríklad u daňových položiek.

    Po štvrté - súhlasím s ekonomickou filozofiou, ktorá prízvukuje potrebu dynamizácie našej ekonomiky. Domnievam sa však, že v tejto súvislosti je nevyhnutné uvažovať o komplexnom oživení kapitálového trhu a neorientovať sa výlučne na podporu exportnej činnosti, ktorá, podľa môjho názoru, kulminovala práve v roku 1994.

    Po piate - ako môj predošlý rečník rozhodne sa nemôžem stotožniť s ďalším rapídnym oklieštením prostriedkov určených na činnosť miestnych samospráv, kde sa do rozpočtu obcí uvažuje s výnosom z daní z príjmov fyzických osôb iba vo výške 20,27 %, čo je oproti roku 1994 zníženie až o 9,65 %. Takéto tvrdé reštrikčné zásahy až o 32 % nielen oslabujú, ale priam ohrozujú funkčnosť a existenciu miestnych samospráv a toľko deklarovanú potrebu decentralizácie. V tejto súvislosti je zarážajúci, paradoxný a ťažko vysvetliteľný na prvý pohľad upokojujúci dodatok o absolútnom zvýšení príjmov obcí o 0,2 mld Sk.

    Po ďalšie - nakoľko v nezvyčajne skromných tabuľkách limitov individuálnych a systémových investičných a neinvestičných dotácií nenachádzam ani písmenko o dotovaní národnostných kultúr, podávam jeden pozmeňovací návrh, a to navrhujem ctenej Národnej rade Slovenskej republiky zaradiť do tabuľky číslo 8 návrhu rozpočtového provizória do rezortu ministerstva kultúry vyčleniť výdavkovú položku vo výške 35 miliónov Sk - titul: pre národnostnú kultúru, národnostné kultúrne zväzy, národnostnú tlač a aktivity pre národnosti v rámci príspevkových organizácií. Označenie: limity neinvestičných dotácií na I. kvartál roku 1995 v období rozpočtového provizória.

    A ako moja posledná poznámka - ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, aj ako pôvodným zamestnaním agropotravinár som veľmi nespokojný s predloženým návrhom rozpočtovej kapitoly pre rezort pôdohospodárstva. Keď totiž porovnávam výdavky v roku 1994 vo výške 10,491 mld Sk s terajším smerovaním cca 9,024 mld Sk, musím konštatovať, že takto jednoducho neudržíme náš agrokomplex. Je tu potrebné spomenúť aj značné zníženie, cca o 14 %, neinvestičných a investičných dotácií oproti roku 1994, o vedeckotechnickej základni rezortu ani nehovoriac. Osobne verím, že tak ako pán premiér predvčerom večer v Pressclube označil poľnohospodárstvo za jednu z troch priorít, aj vláda túto kapitolu patrične prehodnotí.

    Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, vážení hostia,

    v prvom rade by som sa chcel vyjadriť k formálnej stránke predloženia tohto návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995, a to v súvislosti s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky prijatým 13. decembra 1994, ktoré je v predkladacej správe vyzdvihnuté ako hlavný dôvod predloženia tohto návrhu. Musím jednoznačne konštatovať, že to, čo chcem povedať, síce na konkrétnom obsahu návrhu nič nemení, ale chcem poukázať na to, ako táto forma prístupu značnou mierou prispieva k "veľkolepému" budovaniu imidžu novej vlády, vytvára atmosféru vynútenia si týchto krokov vlády parlamentom, nesprávne prenáša veľkú časť zodpovednosti za daný stav na Národnú radu a v neposlednom rade vôbec nie je v súlade so zákonom číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.

    Ak veľkoryso zabudneme na to, že zodpovednosť za zdĺhavé dlhotrvajúce formovanie a konečné menovanie vlády v plnej miere nesie terajšia vládna koalícia, ak zabudneme na hrdé vyhlásenia niektorých teraz už členov vlády o intenzívnej práci tieňovej vlády v predošlom období a o pripravenosti štátneho rozpočtu na rok 1995, ak zabudneme na ponuku predošlej vlády terajšej vládnej koalícii na spoluprácu a koordináciu názoru pri vypracovaní konečnej verzie štátneho rozpočtu na rok 1995, ak by sme predpokladali, že len objektívne príčiny, vládou neovplyvniteľné dôvody neumožňujú predložiť návrh rozpočtu, aj v takomto prípade v súlade so zákonom číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky musí najprv vláda informovať o tejto skutočnosti Národnú radu, požiadať parlament o súhlas, a až potom predložiť návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória.

    Naivne by som sa teraz mohol spýtať tých poslankýň a poslancov, ktorí minulý týždeň podporili svojimi hlasmi predmetné uznesenie, odkiaľ vedeli, že vláda nie je schopná alebo nie je ochotná predložiť štátny rozpočet na rok 1995 do 1. januára 1995. Veď to oficiálne v mene vlády tu v Národnej rade Slovenskej republiky nikto nevyhlásil a nežiadal o súhlas na predloženie výnimočného rozpočtového provizória. Nespýtam sa, lebo poznám aj odpoveď a uvedomujem si aj to, že postup, ktorý bol minulý týždeň zvolený, je pre vládu prijateľnejší a vyhovujúcejší na získanie dobrého mena a sympatií u obyvateľov Slovenska. Poznamenávam však, že na úkor popularity parlamentu, teda nás všetkých.

    Teraz už konkrétne k návrhu. Môj prvý pozmeňovací návrh sa týka prvej časti tlače 69, teda návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória na rok 1995. Pretože ide o rozpočtové provizórium a s tým súvisiace nevyhnutné opatrenia, zdá sa mi neopodstatnené a nadbytočné ustanovenie v bode číslo 7, kde sa vláda Slovenskej republiky splnomocňuje v čase rozpočtového provizória upravovať záväzné limity a úlohy uvedené v priložených tabuľkách, a to bez patričného obmedzenia, resp. len s jedným obmedzením, že súhrn výdavkov nemôže byť prekročený. Prijatím tohto bodu strácajú všetky tabuľky a v nich obsiahnuté hodnoty svoju vážnosť, môžu byť považované nanajvýš ako orientačné. Tým však aj predložený návrh, ktorý je titulovaný ako návrh nevyhnutných opatrení v čase rozpočtového provizória, ktorým sa má dočasne regulovať štátne hospodárenie podľa prijatých kritérií, stráca svoje opodstatnenie, a prípadný súhlas Národnej rady sa môže vzťahovať len na konečnú sumu výdavkov.

    V súvislosti s tým však striktné dodržanie ustanovenia, ktoré je v bode číslo 5 návrhu, bude len ťažko dodržateľné zo strany jednotlivých kapitol, pretože čerpanie aj za takéto krátke obdobie, na aké je provizórium vyhlásené, teda za prvé tri mesiace roku 1995, nie je rovnomerné. Preto navrhujem, aby sa body 5 a 7 návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 vypustili.

    Vzhľadom na to, že tieto návrhy sú obsiahnuté aj v spoločnej správe pod tlačou 69a, a vzhľadom na to, že pán spravodajca navrhol aj tieto body an blok neprijať, súčasne navrhujem, aby boli vyňaté z tohto hlasovania an blok na osobitné hlasovanie.

    Dôležitou časťou diskutovaného dokumentu je jeho druhá časť, ktorou je návrh zákona Národnej rady o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nechcem sa opäť vracať k toľkokrát už spomenutým námietkam, že poslancom nie je poskytnutý dostatočný časový priestor, aby sa podrobne oboznámili, pochopili a posúdili takýto rozsah noviel zákonov, vrátane všetkých súvislostí, aby mohli zodpovedne a s čistým svedomím vyjadriť svoj názor pri hlasovaní. Ako toľkokrát už predtým, aj teraz je to pravda.

    Pri tejto príležitosti mi skôr dovoľte, aby som vám pripomenul, že je dobrým zvykom v Národnej rade, a je to zakotvené v rokovacom poriadku, aby súčasne s návrhom zákona alebo novely zákona bol v dôvodovej správe uvedený aj jeho ekonomický finančný vplyv na štátne hospodárenie. Vo vládnom návrhu, kde môžeme úplne logicky predpokladať úzke prepojenie oboch častí predlohy, teda návrhu nevyhnutných opatrení a k tomu potrebných alebo podporných legislatívnych zmien, mi takéto ekonomické odôvodnenie chýba. Možno je to spôsobené krátkosťou času na hlbšiu analýzu, ale nevidím žiadnu súvislosť a opodstatnenosť týchto zmien o doplnení zákonov, a najmä nie v tomto rozsahu vo vzťahu k predkladaným nevyhnutým opatreniam.

    Vzhľadom na ďalšiu skutočnosť, že ak porovnáme tento návrh zákona s časťou legislatívnych úprav návrhu štátneho rozpočtu predošlej vlády, je očividná ich značná podobnosť, ba skoro ich totožnosť, vzbudzuje to vo mne dojem, že pripravovaný štátny rozpočet na rok 1995 sa nebude veľmi líšiť od rozpočtu vypracovaného vládou pána Moravčíka. Potvrdzujú to aj minimálne rozdiely číselných hodnôt výdavkov jednotlivých kapitol oboch materiálov, samozrejme, v porovnateľnom časovom horizonte. Ak je toto pravda, potom je pre mňa nepochopiteľné, prečo vláda s takým pracovným nasadením a elánom, s akým bola schopná pripraviť rozpočtové provizórium, a ktoré vyzdvihol pri uvádzaní návrhu ešte v utorok aj podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík, nevypracovala definitívny návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 do 1. januára 1995.

    Vzhľadom na takéto skutočnosti, ktoré ma presvedčili, že obe časti návrhu tvoria osobitné celky, ktoré treba aj oddelene posudzovať, aj napriek tomu, že pán predseda pred vystúpením predkladateľa niečo podobné naznačil, a vzhľadom aj na to, že sme dostali spoločné správy oddelene a oddelené sú aj uznesenia k obom materiálom, pokladám za povinnosť ešte raz zdôrazniť, že navrhujem, aby sa o obidvoch častiach tlače 69 hlasovalo osobitne.

    Chcel by som spomenúť ešte jednu vec. Podľa predbežného poradia tejto rozpravy mal vystúpiť aj pán Šimko. Pán predseda už oznámil, že z nejakých príčin bude vystupovať asi neskoršie, ale sme si to ozrejmili a v mene celého klubu za Maďarskú koalíciu môžem prehlásiť, že to, čo mieni povedať vo svojom vystúpení, ktoré sa bude dotýkať kapitoly, tej časti návrhu, ktorá rieši Kanceláriu prezidenta, v plnom rozsahu súhlasíme s tým, čo prednesie a budeme to podporovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

    pred troma týždňami som predkladal návrh rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na rok 1995 vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Pani poslankyňa Keltošová vtedy žiadala odo mňa písomné stanovisko o tom, že sa stotožňujem s návrhom ministerstva financií tejto kapitoly, ktorý bol podľa nej reštriktívny a nezabezpečoval krytie potrieb tohto rezortu v potrebnej miere. Odpovedal som jej vtedy, že sa nestotožňujem s návrhom ministerstva financií, ale so schváleným návrhom rozpočtu vo vláde áno, lebo ten je iný, zohľadňuje viacero zásadných požiadaviek, ktoré ho robia prijateľným, lebo obsahuje aj často spomínané rozvojové impulzy. Dnes sme svedkami toho, že vláda predkladá rozpočtové provizórium, ktoré je reštriktívnejšie, ako pôvodný návrh ministerstva financií s odôvodnením, že sú nafúknuté potreby jednotlivých rezortov. Keďže je to zmena prístupu HZDS k rozpočtovým kapitolám po troch týždňoch, chcel by som sa opýtať pani ministerky Keltošovej, ak by tu bola, či súhlasí s takto navrhnutou rozpočtovou kapitolou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    V tejto kapitole predstavuje krátenie výdavkov na I. štvrťrok 182 miliónov korún. Bez 5 miliónov sú to všetko neinvestičné výdavky. V kapitole ministerstva vnútra za oblasť sociálnej starostlivosti boli výrazne krátené príspevky neštátnym subjektom - prakticky štvornásobne. A pritom ide o formu poskytovania sociálnych služieb, ktorá je jednoznačne rozvojovým impulzom v tomto rezorte.

    Vážená Národná rada, neporovnával by som návrh rozpočtového provizória, alebo inak Návrh opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória, s návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 schváleným vo vláde Jozefa Moravčíka, keby súčasťou tohto provizória nebolo množstvo noviel zákonov. Súčasťou rozpočtového provizória sú novely zákonov, ktoré sú s kozmetickými úpravami opísané z bývalou vládou schváleného rozpočtu - pozri zákon o zamestnanosti, zákon o Fonde zamestnanosti, zákon o zdravotnom poistení a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, zákon o Sociálnej poisťovni, zákon o životnom minime a ďalšie. Aj platenie poistného štátom na zdravotné poistenie je takisto toho dôkazom. Podľa rozpočtového provizória sa bude platiť 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, a v tom návrhu, ktorý som spomínal, bolo a je 13,7 % z 58 % minimálnej mzdy. Vyjadrené v korunách rozdiel na jedného poistenca je 13 Sk. A niet sa čo diviť, veď to robili tí istí štátni úradníci vtedy i teraz.

    Dámy a páni, ešte jedno porovnanie. Hodnotiac rozpočty a rozpočtové opatrenia posledných rokov konštatujem, že toto rozpočtové provizórium bude vlastne už tretím za posledné tri roky. Tým prvým bol rozpočet na rok 1993 schválený ako vyrovnaný a nakoniec s deficitom 30 miliárd. Tým druhým bol rozpočet na rok 1994 s výrazne podhodnotenými výdavkami najmä v sociálnej oblasti. Pamätáte si všetci, že na prídavky na deti tento rok bolo v rozpočte 6,6 mld a skutočná potreba je 9,1 mld. Na dávky sociálnej starostlivosti bolo v rozpočte 3,6 mld, skutočná potreba je 5,4 mld. A až tretie provizórium, ktoré prerokúvame v pléne dnes, má aj názov rozpočtového provizória. Zostáva paradoxom, že ho prerokúvame 22. decembra, čo je príliš skoro na rozpočtové provizórium. Všetky tri materiály majú spoločné to, že pochádzajú z tej istej dielne, z dielne HZDS. Majú spoločné to, že neboli a nie sú dobré. To posledné je naviac veľmi škodlivé pre Slovensko.

    A dovoľte mi na záver poznámku, ktorá súvisí s tým, čo Národná rada urobila dnes doobeda. Dnes kolegovia z vládnej koalície HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska, ste zabránili sfunkčneniu dvoch základných poisťovní od 1. januára 1995, hoci ste tam mali možnosť dať svojich zástupcov, ak by tak terajšia vláda urobila. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že čoho sa chytíte, všetko zbabrete. Vážení páni poslanci, mám na to vážne dôvody, ak toto hovorím. Hovorím to preto, že týmto vaším postupom vzniká i vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni i v Sociálnej poisťovni provizórium. Občania Slovenskej republiky sa právom môžu cítiť ohrození.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ásványi. Prosím.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni, vážení členovia vlády,

    prerokúvame na začiatku týždňa doručený vládny návrh zákona o opatreniach na hospodárenie Slovenskej republiky v roku 1995, konkrétne v I. štvrťroku, formou rozpočtového provizória. V predchádzajúcich týždňoch bola kritizovaná vláda pána Moravčíka, akože nedokáže vypracovať a predložiť rozpočet a opatrenia pre hospodárenie v roku 1995. Na druhej strane sa hovorilo o niekoľkých variantoch rozpočtu a hospodárenia zostavených tvoriacou sa vládou, o rozpočte, ktorý povznesie slovenskú ekonomiku. Úprimne sa priznávam, čakal som ozaj niečo nové, nový štýl vedúci k vyššej účinnosti riadenia hospodárstva aj vo forme provizória na I. štvrťrok. O toľko väčšie bolo moje prekvapenie, keď som pri porovnávaní doručeného nového návrhu zákona s návrhom zákona končiacej vlády v predmete hospodárenia v roku 1995 zistil, že ide o skoro doslovný opis skoršieho návrhu, vrátane opatrení a návrhu zmien skorších zákonov, iba s niektorými doplnkami, ktoré prevažne prekleňujú rozdielnosť v čase účinnosti zákona. Nový návrh zákona rieši spôsob hospodárenia iba v I. štvrťroku.

    Som si vedomý, že nejako rozdielne sa nedá vytvoriť rozpočet pre našu súčasnú ekonomiku. Teda, nič nového pod slnkom. Zistil som aj niektoré ďalšie číselné zmeny, ktoré okrem neúnosného krátenia výdavkov prevažujúceho počtu kapitol v rámci reštrikčných opatrení vedú zvyčajne ku kráteniu výdavkov v neprospech obyvateľov buď priamo alebo nepriamo dopadom cez verejno-právne subjekty alebo cez rozpočty obcí. Napríklad štát bude od 1. januára prispievať do Fondu zdravotného poistenia za skupinu občanov vo výške 13,7 % zo základu 54 % minimálnej mzdy, namiesto skôr uvažovaného základu 58 % minimálnej mzdy. O tom sa tu už hovorilo, bolo vyčíslené, koľko to znamená na poistnom v korunách. Inak, nedočítali sme sa o pripravovanom zvýšení minimálnej mzdy napriek predpokladanej ďalšej inflácii a zvýšenia životných nákladov. Toto zníženie i tak neprimerane nízkeho príspevku štátu pre zdravotné poistenie zaiste nepomôže zvýšiť úroveň poskytovaných zdravotníckych služieb. Alebo ide o negatívnu kompenzáciu zníženia výdavkov nadväzne na znižovanie počtu nemocničných postelí?

    Ďalšia úprava pôvodného návrhu sa týka príjmov rozpočtu obcí, výšky podielu na daniach inkasovaných od fyzických osôb. Skorší podiel 22,45 % sa znižuje v prerokúvanom materiáli na 20,27 % v neprospech obcí. Aj ďalšie opatrenia znižujú príjmy rozpočtu obcí. Odporúčam ponechať pôvodnú výšku príspevku do Fondu zdravotného poistenia, t.j. 13,7 % zo základu 58 % minimálnej mzdy a v prípade podielu obcí na daniach sa pripájam k odporúčaniu výboru pre životné prostredie, uvedené v spoločnej správe, tlač 69a, bod 8 a 9 a súčasne žiadam, aby bolo o týchto bodoch 8 a 9 osobitné hlasovanie. Tento konkrétny návrh si dovolím predostrieť aj preto, že pri predkladaní a zdôvodnení návrhu zákona podpredseda vlády pán Kozlík niekoľkokrát zdôrazňoval dynamizovanie príjmov, opatrenia na zvýšenie inkasa daní, predpoklad rastu hrubého domáceho produktu o 3 %, s tým súvisiaci rast príjmov minimálne o 4 % už v prvom štvrťroku. Potom by nemal existovať dôvod, alebo aspoň nie je nesporne zdôvodnená potreba krátenia výdavkov rozpočtu práve v oblasti všeobecného záujmu obyvateľov. Iné bolo sľubované primátorom, starostom a vôbec voličom.

    Z návrhu zákona o hospodárení podľa rozpočtového provizória a z tabuľkového prehľadu chýba vyčíslenie očakávaných príjmov rozpočtového provizória. Ak vláda vedela tak precízne a nemilosrdne stanoviť limity výdavkov pre jednotlivé kapitoly a v opatreniach prísne nariadiť maximálne čerpanie výdavkov v mesiacoch do výšky jednej tretiny limitu, iste bolo v možnostiach vlády napočítať aj príjmy za prvý štvrťrok a vyčísliť predpokladaný výsledok hospodárenia, výšku očakávaného deficitu. Forma a obsah opatrení na provizórne hospodárenie zaiste nie sú záväzne stanovené, ale keď vláda doslovne dodržala formu rozpisu výdavkov jednotlivých kapitol, mohla by byť priložená aj súhrnná tabuľka príjmov a výsledkov hospodárenia za prvý štvrťrok. Veď po uplynutí obdobia provizórneho hospodárenia chceme hodnotiť činnosť vlády aj po stránke finančného hospodárenia. Chceme vedieť, aký kurz naberá rozvoj slovenskej ekonomiky. Odporúčam, aby návrh zákona a tabuľkový prehľad bol operatívne doplnený o príjmovú časť a o predpokladaný výsledok finančného hospodárenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážený pán predseda, milí kolegovia,

    budem na rozdiel od mojich predrečníkov veľmi stručná možno práve preto, že som žena a budem hovoriť k meritu veci. Prosím o podporu ostatných politických strán na odporúčanie výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o zvýšenie kapitoly pre Slovenskú akadémiu vied o 16 miliónov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená ďalej pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

    návrh rozpočtového provizória vychádza z makroekonomických cieľov pre I. štvrťrok roku 1995 dosiahnuť 3 % rast hrubého domáceho produktu, udržať rast cien na úrovni 10 % a mieru nezamestnanosti na úrovni 15 % a predpokladá rast príjmov v štátnom rozpočte o 4 %. Tieto makroekonomické ciele nie sú mäkké, ale odrážajú pozitívne východiskové podmienky z roku 1994, a pri kompetentnej hospodárskej politike, priaznivých vonkajších podmienkach sú dosiahnuteľné nielen v prvom štvrťroku, ale i v celom roku 1995. Korešpondujú cieľom a predpokladom zabudovaným do upresneného návrhu štátneho rozpočtu Moravčíkovej vlády, s výnimkou ukazovateľa rastu cien, ktorý tento návrh predpokladal o jeden percentuálny bod nižší, znamená to ešte na jednocifernej úrovni.

    Zdôrazniť chcem osobitne to, že takéto makroekonomické ciele sú dosiahnuteľné iba za predpokladu, že sa bude pokračovať v hospodárskej politike, ktorá bude plniť dva ciele - bude usilovať o udržanie makroekonomickej stability a bude pokračovať v podpore hospodárskeho rozvoja tak, ako to predpokladalo Memorandum hospodárskej politiky do konca roku 1995, ktoré predchádzajúca vláda pripravila a pre čo aj vytvorila v roku 1994 podmienky.

    Základným rozdielom medzi rozpočtovým provizóriom, ktoré nepochybne predstavuje i východisko pre štátny rozpočet 1995 novej vlády, a rozpočtom vlády Jozefa Moravčíka je spôsob riešenia štátnej dlhovej služby v rozsahu 34,6 miliardy Sk. Ak kritika donedávna vládnej opozície a parlamentnej väčšiny smerovala proti riešeniu časti štátnej dlhovej služby z prostriedkov Fondu národného majetku, ktoré by získal z predaja cenných papierov a čiastočne z likvidných prostriedkov za privatizáciu, a navrhovala umoriť časť štátneho dlhu na úkor predaja dlhodobých cenných papierov ministerstva financií, vysvetľovali sme, že toto riešenie je prijateľné, ale rozkladá nutnosť splácania štátnych dlhov na dlhšie obdobie a zvyšuje ich o nové úroky. Použitie prostriedkov Fondu národného majetku mohlo pomôcť aspoň čiastočne znížiť náklady transformácie.

    Takéto riešenie v dvoch fiškálnych rokoch po sebe sa použilo v Českej republike, použilo sa i v Poľsku a pripravuje sa aj v Ruskej federatívnej republike. Argumentácia o prejedaní majetku a o výpredaji majetku sa zrejme v týchto krajinách nepokladala za presvedčivú. Skutočne stačí pozrieť na tzv. prejedanie majetku v roku 1995. Predpokladalo sa totiž použitie prostriedkov Fondu národného majetku napríklad na krytie dlhopisov na komplexnú bytovú výstavbu, ktoré boli emitované v roku 1993, na splátky úverov na udržanie vnútornej konvertibility v predchádzajúcich rokoch 1991, 1992, na krytie výdavkov na výstavbu plynovodu Via Jamburg a podobne. O aké prejedanie a za aké roky teda vlastne ide? A možno hovoriť v danej súvislosti - budem teraz citovať slová pána podpredsedu vlády z nedávneho Pressclubu - o výpredaji pluhov, ak vstúpi do podniku napríklad zahraničný investor, ktorý prinesie nové investície, know-how, prístup k trhom. Načo je nám, prosím, pluh, ak ho nevieme riadne využiť?

    Návrh provizória a podľa úvodného slova podpredsedu vlády a ministra financií pána Kozlíka aj budúcoročný rozpočet predpokladá riešiť dlhovú službu roku 1995 v celom rozsahu z rozpočtových prostriedkov na úkor ostatných výdavkov štátneho rozpočtu. Pri mechanickom prepočte provizória na štyri štvrťroky pri 8-percentnej inflácii to predstavuje reálne zníženie výdavkov v porovnaní s rokom 1994 o 12,6 %, resp. pri pravdepodobnejšom 10-percentnom medziročnom raste cien zníženie o 14,6 %. I keď pripúšťame, že niektoré výdavky štátneho rozpočtu je ešte možné redukovať, plošná redukcia v takomto rozsahu je neprijateľná. Predstavuje redukciu o 14,5 % väčšiu, ako bol návrh rozpočtu Moravčíkovej vlády, ktorý nielen odbory, ale aj vtedy designovaný premiér Vladimír Mečiar označil za reštriktívny. Predpoklad, že reštrikcia sa obmedzí iba na prvý štvrťrok, pretože v nasledujúcich troch štvrťrokoch sa podstatne zvýšia príjmy rozpočtu nad 4 %, nie je podložený reálnymi možnosťami slovenského hospodárstva. Nie je reálne predpokladať, že v priebehu troch štvrťrokov roku 1995 vzrastie hrubý domáci produkt nad 3 %, že sa dosiahne markantná náprava v daňovej disciplíne, v deblokáciách pohľadávok atď., atď.

    Kladiem teda otázku poslancom za Združenie robotníkov Slovenska, či môžu podporiť takéto provizórium, ktoré ohrozí existenciu školstva, zdravotníctva, súdnictva, chod hospodárskych rezortov a podobne.

    Paradoxné je, že provizórium navrhuje pri prepočte na štyri štvrťroky redukovať výdavky všetkých kapitol, napríklad v ministerstve pôdohospodárstva, v ministerstve hospodárstva o viac ako o 29 %, s výnimkou ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ktorého časť funkcií prevzal včera vaším rozhodnutím na seba Fond národného majetku.

    Hlavná kritika Moravčíkovho návrhu štátneho rozpočtu spočívala v tom, že údajne nezakladal v dostatočnom rozsahu rozvojové prvky. Dnes už pán podpredseda Sergej Kozlík tvrdí, že štátny rozpočet nemá zakladať rozvojové impulzy. Má pravdu do tej miery, pokiaľ by chcel zdôrazniť, že rozhodujúci pre budúci rozvoj slovenského hospodárstva je súkromný investičný dopyt a nie štátne investície. Návrh provizória, a z analogických dôvodov uvedených vyššie možno usudzovať, že i celkový rozpočet na rok 1995, však podstatne redukuje aj tie prostriedky na rozvojové ciele, ktoré boli v návrhu predchádzajúcej vlády a ktoré sa musia poskytovať zo štátnych zdrojov, nech si to želáme, alebo neželáme - na rozvoj infraštruktúry, na podporu rozvoja bývania, na podporu rozvoja malých a stredných podnikov, na regionálny rozvoj a podobne. Rezort dopravy Moravčíkovej vláde predložil napríklad úhrnný finančný plán výstavby diaľníc a v roku 1995 predpokladal dotáciu zo štátneho rozpočtu do Fondu štátneho cestného hospodárenia v rozsahu 1 resp. 2 miliárd Sk. Na základe provizória sa dotácie do štátnych fondov paušálne znižujú na úroveň 64 % návrhu Jozefa Moravčíka, v prípade Štátneho fondu cestného hospodárenia na úroveň 32 %. Redukujú sa výdavky na vedu a techniku na 90,4 % u neinvestičných výdavkov a 70,6 % u investičných výdavkov. Neinvestičné dotácie do rezortu pôdohospodárstva sa redukujú o 12,1 %, individuálne investičné dotácie napríklad na vodné dielo Turček a Málinec na úroveň 72 % návrhu vlády Jozefa Moravčíka. Avšak v rozpore s deklarovaním výdavky na štátnu správu v ústredných orgánoch určené na mzdy sa udržiavajú na úrovni 99,99 %, neinvestičné výdavky na správu, prokuratúru a súdy na úrovni 98,4 %.

    Pán podpredseda vlády navrhuje investičný rozvoj realizovať z bankových úverov. Úverová politika komerčných bánk vychádza ale z dosiahnutého stavu slovenského hospodárstva, ktoré je charakterizované určitým rastom cien, schodkom štátneho rozpočtu atď., a všetky tieto makroekonomické čísla určujú základné rámce úverovej politiky komerčných bánk. Je založená aj na určitom modeli správania sa bánk, ktorý odráža okrem iného aj problematické úverové portfólio slovenských komerčných bánk. Pokiaľ sa tieto determinanty nezmenia, nemožno čakať ani zlacnenie úverov, ani zmenu uprednostňovania nákupu štátnych cenných papierov pred poskytovaním úverov podnikovej sfére a podobne. Nepomôže tu ani dohoda vlády, Národnej banky Slovenska, komerčných bánk a podnikateľskej sféry, iba ak návrat k direktívnemu riadeniu úrokovej politiky.

    Kritike bola podrobená tá časť návrhu štátneho rozpočtu Jozefa Moravčíka, ktorá sa zaoberala výdavkami rozpočtu na hospodárenie obcí. Kritikom číslo 1 bolo Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré okrem iného protestovalo proti znižovaniu podielu obcí na tzv. podielových daniach, predovšetkým výnosov dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Provizórium postupuje ešte progresívnejšie, keď, ako už povedali viacerí predrečníci predo mnou, podiel 22,45 % pre mestá a obce navrhuje znížiť na 20,27 %, znižuje dotácie do mestskej hromadnej dopravy, neposkytuje dotácie pre podporu bytovej výstavby. Dotácie a príjmy z podielových daní pre mestá a obce spolu redukuje na 82,2 % Moravčíkovho návrhu.

    Na základe extrapolácie tendencií z I. štvrťroku 1995 na rok 1995 možno očakávať, že tzv. neprepočítaný deficit vládneho rozpočtu bude v rozsahu 1,6 miliardy Sk. Prepočítaný fiškálny deficit bude zvýšený o výsledky hospodárenia miest a obcí, mimorozpočtových fondov a mimorozpočtových výdavkov a znížený o uhrádzanie istiny. Aký bude, či sa dosiahne programovaný cieľ udržať fiškálny deficit na úrovni 3 %, to zostáva úplne otvorené. Avšak vzhľadom na neudržateľnosť reštrikcie rozpočtu, nereálnosť očakávania základných zlepšení v príjmovej časti rozpočtu, je možné mať zásadné výhrady aj voči udržateľnosti deficitu v roku 1995. Ak by sa predsa len cieľ podarilo dosiahnuť, kladiem si otázku: Za akú cenu? Za cenu krízového stavu v rezortoch, za cenu spomalenia tej časti rozvoja, ktorú majú indukovať vládne investície, za cenu rastu sociálneho napätia. Skutočne sa toto sľubovalo, toto sľubovala súčasná vládna koalícia? Alebo sa sleduje iný zámer, do ktorého takéto narastanie napätia dobre zapadá?

    V predloženom provizóriu vláda preukázala neschopnosť riešiť otázku dlhovej služby inak, ako na úkor podstatného zvýšenia reštriktívnosti štátneho rozpočtu, čo povedie spoločnosť do krízy. Uvedomujúc si neprijateľnosť takto postaveného provizória pre odbory, ktoré reprezentujú i záujmy robotníkov, pre Združenie miest a obcí Slovenska a prevažnú časť našej spoločnosti odporúčam Národnej rade takýto návrh provizória neprijať.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, milé dámy, páni,

    súhlasím s tým, že v záujme zachovania kontinuity transformačného procesu, ako aj s cieľom pokračovať v pozitívnych výsledkoch z roku 1994, sú nevyhnutné opatrenia najmä v existujúcej politickej situácii, a navrhované opatrenia na zabezpečenie rozpočtového provizória v roku 1995 na jednej strane. Na druhej strane treba vedieť, že vláda Jozefa Moravčíka mala záujem predložiť rozpočet do parlamentu. Za týmto cieľom vtedy ešte designovanému premiérovi odovzdala návrh rozpočtu na rok 1995, ktorý sa, žiaľ, nestal ani predmetom diskusie.

    Treba ešte povedať, že aj po návšteve misie Medzinárodného menového fondu bola spravená konečná verzia rozpočtu, ktorá rešpektovala do určitej miery aj požiadavky členov misie Medzinárodného menového fondu. To všetko hovorím preto, aby som dal vedľa seba skutočnosti tak, ako sú a ako sa veci okolo rozpočtu rozvíjali.

    V súčasnej situácii teda je rozpočtové provizórium nevyhnutné, ale nie také, ktoré je koncipované tak, že vytvára sociálnu bariéru, ktorá je z hľadiska ďalších krokov transformačného procesu ťažko prekonateľná, i keď ide len o časové obdobie troch mesiacov. Napriek tomu. Mimoriadne silný reštriktívny profil rozpočtového provizória je charakteristický tým, že 7 miliárd štátneho dlhu sa má kryť v prvom štvrťroku prostredníctvom rozpočtových zdrojov. Neuvažuje sa s mimorozpočtovými zdrojmi, nepočíta sa s tým. A argument, že nemali by to byť prostriedky Fondu národného majetku, pretože by sme zaťažili budúce generácie - tak na druhej strane navrhovaným prístupom zaťažíme terajšiu generáciu. Keď si zoberiete štruktúru štátneho dlhu, z 34 miliárd je 19 miliárd úrokov a 15 miliárd istín - tie úroky rastú neustále až do splatenia celého dlhu a pravidelne teda zaťažujú túto generáciu. Myslím si, že by bolo lepšie, keby sme splácali alebo kombinovali rozpočtové zdroje s mimorozpočtovými zdrojmi tak, aby sme dlh čo najskôr splatili.

    Teraz sa úmyselne nechcem venovať jednotlivým kapitolám provizória štátneho rozpočtu, pretože rozhodujúce je východisko, že 7 miliárd Sk sa bude hradiť vo vzťahu k splácaniu štátneho dlhu len z rozpočtových zdrojov. Najmä z toho dôvodu hovorím o sociálnej bariére, ktorá sa bude vytvárať. A teraz to už je jedno, či to bude v tej kapitole alebo v onej. Z tohto titulu navrhujem polovicu štátneho dlhu v prvom kvartáli kryť mimorozpočtovými zdrojmi. Nehovorím, že to má byť len Fond národného majetku, môžu to byť aj iné mimorozpočtové zdroje.

    Moja ďalšia poznámka: Údajná výrazná dynamizácia príjmov, o ktorej sa tu hovorí v súvislosti so 4 %, nezodpovedá skutočným súvislostiam. Ide o to, že samotný predpokladaný rast ako makroekonomické východisko, o ktorom hovorila aj pani poslankyňa Schmögnerová, rast hrubého domáceho produktu o 3 % v roku 1995 oproti roku 1994 už zakladajú, že sa zvýšia príjmy o 3 miliardy. To sme už hovorili aj v rámci diskusií vo výboroch. To teda znamená, že aj bez osobitných investičných impulzov sa dá dosiahnuť rast príjmov.

    Bolo tu už viackrát spomínané zníženie zdrojov pre potreby obcí. Budem formulovať len návrh. Navrhujem vrátiť obciam možnosť získať zdroje na základe pôvodného návrhu štátneho rozpočtu. Konkrétne to znamená z hľadiska výnosu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v prospech obcí zvýšiť z 20,27 na 22,45 tak, ako to bolo pôvodne. Ďalej navrhujem, čo sa vôbec v rozpočtovom provizóriu neobjavilo, výnos z penále a pokút pre obce - navrhovali sme 50-percentný podiel príjmu.

    Ďalej, čo už nenavrhujem ako súčasť tohto návrhu, ale chcem na to upozorniť, že sú v provizóriu štátneho rozpočtu relatívne menšie účelové dotácie pre mestskú hromadnú dopravu, ktoré sme na celý rok uvažovali vo výške 822 miliónov, teraz vychádza 720 miliónov, keď počítame 180 miliónov na prvý kvartál.

    Ešte jednej veci sa chcem dotknúť. Pán podpredseda vlády hovoril aj o uvažovanom deficite rozpočtu, ktorý v I. kvartáli podľa jeho predpokladov by mal reprezentovať 6 až 7 miliárd. Je to 24 až 28 miliárd, ak to násobíme štyrmi, čo nemusí zodpovedať skutočnosti, ale nebude to zodpovedať ani po odpočítaní istín a všetkého ostatného podľa metodiky Medzinárodného menového fondu, 3-percentnému deficitu štátneho rozpočtu vo vzťahu k rastu hrubého domáceho produktu. Ak beriem aj predpoklad, že tohto roku to bude okolo 400 miliárd a na budúci rok by to prestavovalo 427,3 miliárd, 3-percentný deficit zodpovedá 12 až 13 miliardám deficitu štátneho rozpočtu.

    Vychádzajúc z toho, že som si vedomý, že najmä v existujúcej politickej situácii nie je možné ďalej sa pohybovať bez rozpočtového provizória, nie som za také rozpočtové provizórium, ktoré je koncipované najmä na krytí štátneho dlhu len rozpočtovými prostriedkami, a preto prinajmenšom sa zdržím hlasovania.

  • Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Dzurinda, ale medzitým sa o slovo prihlásil pán minister Baco.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    chcel by som zareagovať na pani poslankyňu Schmögnerovú, ktorá kritizovala rozpočtové provizórium aj v časti neinvestičných dotácií do poľnohospodárstva, ktoré sú podľa jej vyjadrenia o 12,2 % nižšie, ako jej vláda ponúkala poľnohospodárom. Chcel by som ubezpečiť pani poslankyňu, že tak ako to ona nikdy nemyslela vážne, ani jej vláda, ani celá poľnohospodárska obec to nemyslela vážne. Celá poľnohospodárska obec sa presvedčila niekoľkokrát o postojoch pani poslankyne Schmögnerovej k poľnohospodárom. Z jej iniciatívy sa krátilo z rozpočtu 400 miliónov. Dali sa predvolebné sľuby vo výške viac ako 1 miliardy pre poľnohospodárov. Termín bol do konca septembra, vláda si ho dala, nesplnila nič - obyčajný volebný podvod.

    Skutočnosť je taká, že rozpočtové provizórium ponúka alebo zabezpečuje neinvestičné dotácie pre poľnohospodárstvo koeficientom 1,9 väčším, ako bolo vlani. Som presvedčený o tom, že poľnohospodárska verejnosť dá prednosť tomuto rastu 1,9 pred sľubmi 12 %, ktoré ste vy, pani poslankyňa ako podpredsedníčka vlády sľubovali. Je to jeden z dôkazov toho, ako sa dá s argumentmi a s faktami manipulovať, šermovať, narábať, ale pamäť tohoto národa, pamäť poľnohospodárov, pani poslankyňa, špeciálne k politike, ktorú ste viedli voči poľnohospodárstvu, je v poriadku.

    To je všetko. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že tento zámer stavať Moravčíkovu vládu, osobitne mňa do nepriateľskostva voči poľnohospodárom, je veľmi priehľadný. Chcela by som poukázať na snahu riešiť dôsledky sucha, a dúfam, že aj tlač uvedie skutočne dôvody, ktoré tu reálne boli, a bude jasné, čo sa vlastne udialo. Pokiaľ si spomínate na uznesenie vlády Slovenskej republiky, vláda sa rozhodla riešiť dôsledky sucha niekoľkými spôsobmi, poskytnutím dotácie na tzv. zelenú naftu vo výške 250 miliónov korún, presunutím dotácií z mesiacov novembra a decembra na september a október, a ďalej z mimorozpočtových zdrojov poskytnúť 785 miliónov Sk na zabezpečenie nákupu sadiva, osiva, niektorých chemikálií atď.

    Pravdepodobne ste informovaní, že keďže v prvom prípade sa mali použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu na bonifikáciu cien nafty a bolo potrebné novelizovať zákon o štátnom rozpočte, na svojom poslednom zasadnutí vláda odporučila vo výške 410 miliónov Sk prekročiť plánovaný deficit rozpočtu na rok 1994. Pravdaže, dovtedy sa veci aspoň čiastočne riešili iným spôsobom, pretože novelizácia zákona sa mohla uskutočniť iba v Národnej rade. Riešili sa takým spôsobom, že sa časť prostriedkov, teda 40 miliónov poskytlo z Fondu národného majetku a 210 miliónov sa dočasne poskytlo zo Štátneho fondu trhovej regulácie s tým, že po schválení novely zákona o štátnom rozpočte prostriedky sa do Štátneho fondu trhovej regulácie vrátia.

    Čo sa týka tej časti z mimorozpočtových zdrojov...

  • Pani poslankyňa, máte 20 sekúnd.

  • ... táto časť bola dohodnutá s Fondom národneho majetku. Žiaľ, večer po dohodnutí už s novým Prezídiom Fondu národného majetku sme sa dozvedeli, že na Tomašíkovej HZDS rozhodlo, že táto čiastka nebude hradená zo zdrojov Fondu národneho majetku.

  • Pani poslankyňa, uplynuli vám tri minúty. Ďakujem pekne. Pán poslanec Koncoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Dúfam, pán minister Baco, že ani ty si nemyslel všetko vážne tak, ako si vystúpil, ale nechcem, aby sme sa tu zbytočne prekárali. Chcem len povedať, že fakt je, že na I. kvartál vláda navrhuje výdaje zo štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva vyššie, ako tomu bolo v roku 1994 v rovnakom období. Túto snahu vlády osobne oceňujem, ale na rokovaní výboru pán minister Baco sám sa vyjadril v tom zmysle, že na celý rok 1995 možno uvažovať s výdajmi nižšími asi o 1 mld korún. Sám by som nechcel predbiehať to, čo bude predložené ako definitívum, teda celý štátny rozpočet na rok 1995. Snáď bude dobre, ak sa rozoberieme aj v kapitole ministerstva pôdohospodárstva bližšie, až budú známe údaje pre rok 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Peter Weiss.

  • Chcel by som pána ministra Bacu poprosiť, aby nerozprával o volebných podvodoch, pretože nie my sme vo voľbách hovorili, že bolo dosť uťahovania opaskov, ale bolo to hlavné motto vašej predvolebnej kampane. A teraz, okamžite ako máte príležitosť, ste išli na tvrdú reštrikciu, ktorá bude mať ťažké sociálne dopady. A čo sa týka stavu poľnohospodárstva, je trápne zvaľovať situáciu v poľnohospodárstve na osemmesačné pôsobenie našej vlády. Vy dobre viete, pán minister, kto začal napríklad s vybíjaním dobytka a za koho vlády sa toto vybíjanie dobytka nezastavilo.

  • Pán podpredseda vlády, potom pán minister Baco.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená vláda,

    len krátku repliku na vystúpenie pána Weissa. Je trápne hovoriť o tom, kto zapríčinil osemmesačný kolaps v poľnohospodárstve, je trápne hovoriť o tom, kto za osem mesiacov roztočil túto ekonomiku.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Weiss, myslím si, že keď vláda 13. septembra prijme uznesenie, že do konca septembra splní 785 miiónov, nedá ich do konca septembra, potom v novembri začne šermovať s tým, že od 6. novembra je nová politická štruktúra spoločnosti v parlamente, že preto nie je možné tieto peniaze dať, tak je to obyčajný podvod. Ešte raz opakujem, fakty sú takéto: 13. septembra vláda prijala uznesenie, že do konca septembra dá 785 miliónov. Nedala ich. Nedala ich ani do 6. novembra, a po 6. novembri sa začalo verejnosti nahovárať, že preto, že sa zmenila politická situácia, preto tie peniaze nie je možné dať. Teda sa nehnevajte, čo sme rozprávali na predvolebných mítingoch, to je iná vec, ale toto sú fakty, toto sú závery vlády a fakty, ktoré sa potom stali.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Dzurinda. Ešte predtým pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem povedať len faktickú poznámku. Dobre asi viete, že 785 miliónov korún malo byť uhradených z platieb za Slovakofarmu Hlohovec, ktoré dodnes nenabehli, ale keby nebol ešte bývalý Fond národného majetku urobil isté kroky, nenabehli by asi vôbec. Takže to bol dôvod, prečo sa tie platby oneskorili, nie zato, že by sme nechceli poľnohospodárom pomôcť.

    Ďakujem.

  • Prosím, pán poslanec Weiss Peter.

  • Chcel by som povedať len jednu poznámku, že aj toto rozpočtové provizórium zrejme bude fakt, a veľmi tvrdý fakt.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    dňa 13. decembra 1994 niekoľko hodín pred menovaním vlády vzišlej z parlamentných volieb 1994 parlamentná koalícia odhlasovala, že vláda Slovenskej republiky predloží do 19. decembra 1994 návrh opatrení, ktorými sa bude spravovať rozpočtové hospodárenie v čase rozpočtového provizória.

    V prvom rade treba uviesť, že to bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré rozhodlo o tom, že do roku 1995 vstúpi Slovenská republika s rozpočtovým provizóriom. A rozhodlo o tom, podľa môjho názoru, hneď trikrát. Prvýkrát tým, že plných desať týždňov po voľbách nebolo schopné zostaviť vládu a urobilo tak až v jedenástom týždni po voľbách. Pritom bolo jasné, že bez HZDS sa vláda zostaviť nedá. HZDS namiesto - povedané futbalovou terminológiou - priameho ťahu na bránku zvolilo kľučkovanie, chodilo na rokovania s potenciálnymi partnermi nepripravené, bez konkrétnych návrhov či mandátu, a KDH túto hru rýchlo prehliadlo. Preto už 18. októbra oznámilo, že odchádza do opozície preto, aby urýchlilo zostavenie novej vlády. Áno, aj preto, aby bolo dostatok času na predloženie návrhu rozpočtu do Národnej rady Slovenskej republiky. Takého rozpočtu, ktorý by na jednej strane odzrkadľoval priority a politiku novej vlády, na strane druhej mal by v Národnej rade potrebnú podporu poslancov. HZDS tento temer dvojmesačný priestor nevyužilo.

    Druhou príležitosťou, kedy mohlo HZDS predísť rozpočtovému provizóriu, bola ponuka vlády Jozefa Moravčíka rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, ktorý schválila jeho vláda 29. novembra 1994. Pán Moravčík požiadal, a dokonca dvakrát, pána Mečiara ako dezignovaného premiéra o rokovanie k tejto predlohe, ktorú bolo možné upraviť tak, aby ju podporilo aj HZDS. Pán Mečiar tieto rokovania odmietol. Naopak, vyhlásil, že návrh vlády Jozefa Moravčíka je z gruntu zlý a treba ho komplexne prepracovať, hoci pán Kozlík temer v rovnakom čase uvádzal, že návrh vlády Jozefa Moravčíka sa dá z 80 % prevziať. Z uvedeného jasne vyplývajú dve skutočnosti. Skutočnosť prvá, že pán Mečiar nechcel s pánom Moravčíkom o rozpočte rokovať. Skutočnosť druhá, že návrh rozpočtu vlády Jozefa Moravčíka nemohol proti zásadne odmietavému postoju pána Mečiara v Národnej rade Slovenskej republiky uspieť, teda nemalo žiaden zmysel ho do Národnej rady ani predkladať. Akurát by sme dlhé hodiny mlátili prázdnu slamu. A do tretice, o rozpočtovom provizóriu rozhodlo HZDS takpovediac činom konkrétnym, a to dňa 13. decembra 1994, v deň menovania novej vlády, kedy navrhlo a odsúhlasilo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že rok 1995 začne Slovensko rozpočtovým provizóriom. HZDS ukázalo, že nemá tieňový rozpočet ani odvahu popasovať sa s problémom. Uterák do ringu hodilo HZDS veľmi skoro.

    Podotýkam, že vláda Jozefa Moravčíka nielenže návrh rozpočtu 29. novembra schválila, ale ministri vlády obhajovali svoje rezorty vo výboroch Národnej rady, takže tie boli s návrhom rozpočtu dokonale oboznámené. Ba čo viac, ministerstvo financií rozposielalo na jednotlivé rezorty schválené rozpočty jednotlivých kapitol na rozpracovanie. Ja som napríklad schválenú kapitolu rezortu dopravy, spojov a verejných prác obdržal listom riaditeľa odboru podnikateľskej sféry ministerstva financií dňa 2. decembra 1994.

    Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za to, že Slovenská republika vstúpi do roku 1995 s rozpočtovým provizóriom, nesie Hnutie za demokratické Slovensko, predovšetkým jeho lídri. Báli sa včas prevziať vládu, báli sa včas prevziať zodpovednosť za riešenie praktických problémov Slovenska, ktorú musí niesť každý víťaz volieb. HZDS túto zodpovednosť neunieslo.

    Dámy a páni, návrh opatrení na zabezpečenie rozpočtového provizória charakterizujú dve skutočnosti. Po prvé - ide o provizórny rozpočet, ktorý je superreštriktívny. Po druhé - ide o rozpis výdavkov takpovediac naslepo. Naslepo preto, lebo materiál postráda kvantifikáciu alebo aspoň odhad príjmov očakávaných v období rozpočtového provizória. Otázka znie: Ako môže vláda kvalifikovane rozdeľovať peniaze, keď nevie, koľko ich bude mať? To isté platí aj pre oblasť štátnych fondov, ktoré narábajú s nemalými prostriedkami. Návrh uvádza len dotácie týmto fondom, nie ich rozpočet. A tak sa často možno iba domnievať, ako bude vyzerať ich hospodárenie. Osobitne to zaráža u Štátneho cestného fondu. V návrhu noviel zákonov nenachádzam novelu zákona o Štátnom cestnom fonde. V tabuľke číslo 9 pojednávajúcej o dotáciách štátnym fondom je riadok "príjmy z odvodov a náhrad" vakátny. Keďže je však táto tabuľka nadpísaná "Dotácie do štátnych fondov", možno sa domnievať, že novela zákona o Štátnom cestnom fonde nie je potrebná a Štátny cestný fond dostane plných 40 % spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív. Prax velí o tom vážne pochybovať, myslím aj po úvodných slovách pána podpredsedu Kozlíka, ale materiál nedáva možnosť túto záležitosť exaktne posúdiť. Preto sa opäť pýtam pána podpredsedu vlády a ministra financií: Do Štátneho cestného fondu je určený podiel výnosu spotrebnej dane z palív tak, ako hovorí zákon o Štátnom cestnom fonde, alebo ste zabudli na novelu zákona o Štátnom cestnom fonde?

    Zároveň po vašom úvodnom slove, pán podpredseda vlády, sa vás chcem opýtať, aký mechanizmus volí vláda na rozvoj pozemnej infraštruktúry a líniových stavieb, ktorý ste spomínali vo svojej reči. Spomínali ste, že chce iný mechanizmus. Viem z predchádzajúcich vyhlásení, že vláda sa nechce zadlžovať, preto by som vás chcel poprosiť, keby bolo možné vysvetliť, aký mechanizmus by vláda chcela v tejto oblasti uplatniť.

    Vrátim s k prvému z uvedených problémov, k superreštrikcii. Svedčia o nej návrhy výdavkov niektorých rezortov, ktoré sú často omnoho nižšie ako jedna štvrtina plánovaných výdavkov v predlohe schválenej vládou Jozefa Moravčíka. Uvediem 5 - 6 ministerstiev alebo rezortov: školstvo a veda 23,3 %, zdravotníctvo 22,9 %, zahraničné veci 20,9 %, pôdohospodárstvo 19,2 %, doprava, spoje, verejné práce len 17,7 %. Rozpočet kapitoly prezidenta republiky bude poslancom kolegom Šimkom diskutovaný osobitne.

    Mieru reštrikcie budem ilustrovať na rezorte dopravy, spojov a verejných prác. Podľa návrhu štátneho rozpočtu vlády Jozefa Moravčíka bola rezortu pridelená čiastka 8 200 miliónov. Štvrtina z toho je teda 2 050 miliónov. Podľa provizória obdrží rezort len 1 450 miliónov, čo je len 70 % pôvodnej čiastky. V položke dotácií podnikateľským subjektom chýba, podľa môjho názoru a aritmetického priemeru, 50 miliónov korún. Pritom ide o dotácie podnikom Slovenskej autobusovej dopravy a Železníc Slovenskej republiky. A vieme, že najviac nafty sa prepáli v autobusoch i vo vlakoch práve v prvom - najchladnejšom - štvrťroku. Preto si dovolím uviesť, že tu bude pnutie obrovské. Medzi investíciami na obnovu autobusového parku nevidíme ani korunu.

    Podľa mňa ešte nepríjemnejšia situácia sa objavuje v oblasti ciest a diaľnic, o ich rozvoji ani nehovoriac. Bod 10 opatrení hovorí, že 70 % výnosu cestnej dane je príjmom Štátneho cestného fondu. Ak to má byť 1 160 miliónov, tak za štvrťrok je to 290 miliónov. Z tabuľky číslo 9 vyplýva, že dotácia do fondu na I. štvrťrok je 160 miliónov. Štátny cestný fond by teda mal disponovať v I. štvrťroku sumou 450 miliónov. Je to suma, ktorá nielenže neumožní pokračovať v príprave diaľničného programu a začleňovaní Slovenska do európskych dopravných koridorov, ktorá nielenže neumožní začať žiadnu novú stavbu, či pokračovať v jej príprave, ale neumožní ani niektoré havarijné stavby, nepostačí ani na kvalitný výkon zimnej údržby ciest a diaľníc. Len pre zaujímavosť uvádzam, že jedna noc z 3. na 4 decembra, kedy sa na cestách len niekoľkých okresov tvorila poľadovica, nás stála 6,5 milióna korún. Keď som na tento problém poukázal vo výbore pre menu a rozpočet, pán podpredseda Kozlík uviedol, že aj za vlády pani Tchatcherovej v Británii, keď bolo najťažšie, v zime ani nesolili ani neposýpali. Neviem, aké tuhé zimy boli vo Veľkej Británii za vlády pani Tchatcherovej, ale sa obávam, že ak nebude uvedená položka prehodnotená - povedzme - v priebehu I. kvartálu, ani my nebudeme túto zimu soliť a posýpať.

    Uvedený rozbor, podobne ako rozbor iných kapitol, vyvoláva otázku, prečo nastupujúca vláda chce tak veľmi trápiť rezorty a občanov. Ostáva veriť, že len preto, aby po prijatí štátneho rozpočtu mohla im od II. štvrťroku uvoľniť to, čo v I. priškrtí. Je nesporné, že veľké pnutie vo výdavkoch spôsobuje fakt, že vláda neprenáša na Fond národného majetku žiadne výdavky, ani na krytie častí dlhov ani na rozvojové programy. Otázkou zostáva prečo? Či preto, že sa nechystá privatizovať, alebo bude privatizovať len nesolventným záujemcom. V opačnom prípade by bolo iste zaujímavé oboznámiť sa s predstavou vlády o použití kumulujúcich sa zdrojov Fondu národného majetku ovládaného stranami vládnej koalície. Nám ostáva len dodať, že v prípade kontinuálnej privatizácie by bol pre rok 1995 predpoklad príjmov fondu v objeme 20 - 25 miliárd korún. Tieto peniaze by iste nebolo namieste prejesť, ale eliminovať časť starých dlžôb a prispieť na rozvojové programy, by iste bolo prijateľné.

    Vážené dámy, vážení páni, uviedol som hlavné problémy rozpočtového provizória videné očami Kresťanskodemokratického hnutia. Podľa nášho názoru je pred poslancami zložitá voľba - podporiť návrh opatrení na realizáciu rozpočtového provizória s uvedenými nedostatkami a rizikami, so silnou, až prehnanou reštrikciou, alebo takého opatrenia nepodporiť a pripustiť v rozpočtovom hospodárení totálny chaos. Poslanci KDH volia prvú alternatívu. Veríme, že vláda eliminuje spomenuté riziká, dopracuje predstavu rozpočtového hospodárenia o očakávané príjmy a bude citlivo reagovať na vývoj príjmov v I. štvrťroku, ako aj požiadavky rezortov. Zároveň verím, že Národná rada prijme aj rozumné pozmeňovacie návrhy k tomuto materiálu bez ohľadu na to, či budú predkladané opozíciou alebo koalíciou. Sme presvedčení, že cestu superreštrikcie volí z maximálnej opatrnosti a že 1. apríla 1995 ju uvoľní do rozmerov, ktoré v podstate projektovala vláda Jozefa Moravčíka. Poslanecký klub KDH teda podporí návrh opatrení na zabezpečenie rozpočtového provizória v očakávaní návrhu reálneho, rozvojového a stimulujúceho štátneho rozpočtu na rok 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Baurerová.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    rozpočet je nepochybne jedným z najzávažnejších prostriedkov, ktorými Národná rada ovplyvňuje život krajiny, obyvateľstva v určitom období. Nie náhodou sa rokovanie o štátnom rozpočte považuje za kľúčovú úlohu v parlamentoch najrôznejších štátov sveta. Platí to, samozrejme, i v situácii, keď parlament rokuje o súhlase so zavedením rozpočtového provizória. V tomto prípade však ide o oveľa viac, o zmenu mnohých zákonných noriem, celkom 22 zákonov.

    Rozpočtové provizórium nie je obvyklý stav riadenia národnej ekonomiky. Ako hovorí pán podpredseda vlády, je to neštandardný stav. Nie je však dôvodom pre to, aby sa zaviedol akýsi právny "výnimočný stav". Nemožno nepovažovať za nebezpečný precedens zavádzať stav, v ktorom platné zákony sa zákonom postavia mimo zákon - v pragmatickej právnej terminológii "sa neuplatňujú". Rozpočtové provizórium, ktoré je dôsledkom časovej tiesne, do ktorej sa vládna koalícia pravdepodobne dostala, nie je dostatočným dôvodom na spochybnenie platnosti zákonov, v konečnom dôsledku na relativizáciu právneho systému a právneho štátu.

    Konkrétne treba mať na zreteli články 8, 9, 10, 18, ale najmä 8, ktoré obsahujú nároky zo zákona. Nechcem hovoriť o všetkých, aby som sa vyhla tomu, že to, čo chcem povedať, bolo možné vyložiť tak, že poslanci sa starajú predovšetkým o vlastné platy. Som však presvedčená, že v rozpočtovom provizóriu sa netreba vopred vzdávať dotácie do štátneho fondu Pro Slovakia, pričom aj ostatné otázky, podľa môjho názoru, je možné riešiť iným spôsobom.

    Problém, na ktorý chcem poukázať, je článok 8, ktorý jednoduchým konštatovaním - citujem: "v I. štvrťroku 1995 sa ustanovenie § 7 nepoužije" zbavuje vládu povinnosti, ktorá jej vyplýva zo zákona. Totiž § 7 zákona 46/1991 Zb. v znení neskorších predpisov znie takto: Vláda Slovenskej republiky zvýši nariadením sumy stanovené v § 3 - ide o sumy životného minima - len čo index životných nákladov zamestnaneckých domácností v nízkom príjmovom pásme vzrastie od predchádzajúceho určenia týchto súm aspoň o 10 %. Zvýšenie sa vykoná tak, aby podiely súm životného minima pre jednotlivé typy domácností na osobu vo vzťahu k priemerným čistým peňažným príjmom na obyvateľa Slovenskej republiky za posledný rok zostali primerane zachované.

    Naproti tomu skutočnosť je taká, že životné minimum bolo naposledy upravované v októbri 1993. Aj letmý pohľad do štatistických údajov ukazuje, že životné náklady zamestnaneckých domácností za rok 1994 vzrástli v priemere o 14,2 %, a to do septembra 1994. V nízkych príjmových skupinách tento rast v dôsledku rýchlejšieho rastu výdavkov za potraviny a väčšej váhy potravín v celkových výdavkoch musí byť zákonite väčší. Z toho vyplýva, že vláda už mala reagovať na naplnenie zákonom stanovených podmienok, keďže tieto podmienky boli naplnené asi v septembri, a navyše, zákon ukladá úpravu zo strany vlády jednoznačne, totiž "neodkladne". Preto navrhujem článok VII, ktorý predpokladá moratórium životného minima na prvý štvrťrok, vypustiť. Táto úprava sa dotýka najslabších vrstiev obyvateľstva, sociálne odkázaných, dôchodcov s najnižšími dôchodkami a viacdetných rodín v blízkosti životného minima.

    Chcela by som upozorniť na kurióznosť, ktorú možno pripísať snáď časovej tiesni. Totiž v porovnaní s bodom resp. s článkom VII je inkonzistentný. Článok VII totiž neuvaľuje moratórium na valorizáciu dôchodkov, avšak pri prípadnej valorizácii dôchodkov najnižšie dôchodky, zdôrazňujem najnižšie dôchodky, by opäť zostali na úrovni určenej na základe údajov z polovice roku 1993. Navyše, medzitým ostatné dôchodky už boli zvýšené dvakrát.

    Vážené poslankyne a poslanci, nie náhodou sa hovorí, že chudoba je ženského rodu. Sociálna záťaž transformácie ekonomiky podľa výsledkov výskumu najviac zaťažuje deti žijúce najmä v neúplných a viacdetných rodinách a dôchodkyne, ktoré odišli do dôchodku zo zle platených robotníckych profesií, alebo ovdoveli a žijú z vdovského dôchodku. Ak by sa prijal vládny návrh, odsúdili by ste ich, aby žili po vyplatení priemerného nájomného, ktoré štatistika rodinných účtov vykazuje ako priemerné nájomné a komunálne služby, to znamená plyn, elektrina, voda, zo 40 korún na deň. Snáď nemusím vám vysvetľovať, na čo stačí 40 korún na deň. Preto navrhujem zo spoločného hlasovania vyňať bod 7 spoločnej správy, tlač 69b a schváliť ho.

    Ak Národná rada neprijme návrh na vypustenie tohto článku VIII, navrhujem v článku VII zaradiť do § 10 nový odsek 2 nasledovného znenia: "Najnižšia hranica starobného, invalidného, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa, ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, sa stanovuje sumou 2 200 korún mesačne." Ide zhruba o 10-percentné zvýšenie v porovnaní s doterajším životným minimom. "Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok odkázaný rodinný príslušník, najnižšou hranicou uvedených dôchodkov je 4 200 korún." Nadväzne na to v článku XXV, ktorý je zrušovacím článkom, je potrebné doplniť bod 3 a rozšíriť zrušenie o § 54 odsek 1 a prvú vetu odseku 2 zákona číslo 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Očakávam, že tento môj návrh podporíte a podporí ho aj strana pána Ľuptáka, keďže sľúbili to svojim voličom.

    Dovoľte mi predložiť ešte jeden návrh. V prípade, ak návrh pána poslanca Borosa, pokiaľ ide o podporu národnostnej kultúry, nebude schválený, navrhujem zaradiť samostatný bod do návrhu nevyhnutných opatrení nasledovného znenia - citujem: "Pre obdobie rozpočtového provizória v kapitole ministerstva kultúry sa vyčleňujú účelové prostriedky vo výške 35 miliónov Sk pre národnostné kultúry." Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, než poviete nie, chcem povedať iba toľko, že ide o rozdelenie daní daňových poplatníkov. Prosím vás, aby ste si uvedomili, že medzi daňovými poplatníkmi sú aj príslušníci národností, ktorí v ústave majú zakotvené právo na rozvoj ich kultúry. Navrhnutá suma zďaleka nedosahuje ich podiel na celkovom počte obyvateľstva.

    Ďakujem.

  • Ďalej do diskusie som zaradil na jedno uvoľnené miesto pána Ivana Šimka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, milé poslankyne, ctihodní poslanci, vážená vláda, dámy a páni,

    vážim si rozpočtovú morálku, ktorá požaduje vydávať zo spoločného mešca iba toľko, koľko do neho možno reálne zhromaždiť. Treba byť osobitne ostražitým, až úzkostlivým, ak ide o návrh provizórneho finančného hospodárenia na krátku dobu, akou je štvrť roka. Pravda, o uvážlivosti pri vynakladaní štátnych prostriedkov je možné hovoriť iba dovtedy, kým sa zároveň zachová normálny život štátu a jeho inštitúcií. V tomto ohľade robiť zásadné zmeny pre obdobie provizória vyžaduje racionálnu úvahu o tom, či takáto zmena je reálna a či bude pozitívnou i pre obdobie presahujúce čas provizória, prípadne i dlhšie. Inak ide o nezodpovednosť. Pre tých, ktorí azda považujú iné kritériá za dôležitejšie, ako racionalita a dobre premyslené riešenia, pretože včera tu odznela i akási kritika rozumu, rád pripomínam slová antického Diogena, ktorý často hovorieval, že do života treba mať pripravený buď rozum alebo povraz. Neobyčajne prezieravá rada. Ale vráťme sa k rozpočtu.

    Návrh rozpočtového provizória je nepochybne spracovaný tak, že svojou mimoriadne tuhou reštrikciou výdavkov zachováva základnú rozpočtovú morálku republiky. Ak to jednotlivým ministrom, správcom rozpočtových kapitol, ktorí návrh vo vláde schválili, neprekáža, nebudem o svojich pochybnostiach hovoriť ani ja, iba budem pozorne sledovať, ako z toho zabezpečia riadny chod svojich rezortov. Svoje výhrady však prednesiem voči kapitole, ktorej správca nie je členom vlády a v ktorej sa uplatnila tvrdá reštrikcia v tej najcitlivejšej oblasti. Ide o kapitolu Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Návrh rozpočtového provizória v tejto kapitole požaduje približne 50-percentné zníženie počtu pracovníkov, čo je v absolútnom rozpore s koncepciou budovania tohto úradu. Návrh zníženia mzdových prostriedkov zo 4 326 tisíc Sk, ktoré by boli potrebné pri zachovaní súčasného stavu, na 2 463 tisíc Sk znamená prakticky likvidáciu kancelárie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chápem politické súvislosti tohoto návrhu. Je to jednoducho vendeta za činnosť prezidenta republiky. Súčasná vláda prevzala z návrhu rozpočtu vlády Jozefa Moravčíka limity počtov zamestnancov pre všetkých 27 kapitol rozpočtu, s výnimkou jedinej - kapitoly Kancelárie prezidenta. Tú však redukuje hneď o polovicu. Dobre tomu rozumiem, ale myslím si, že tento postoj je škodlivý pre rozvoj ústavných inštitúcií mladého štátu a z hľadiska samotného rozpočtu, pokiaľ ide o jeho požiadavku ušetriť, je dokonca absurdný.

    Predovšetkým Kanceláriu prezidenta nemožno vybudovať zo dňa na deň. Takýto úrad sa buduje roky a desaťročia. Ona tu nie je iba pre pána Michala Kováča. Mala by slúžiť i jeho nasledovníkom. Je čírym nezmyslom prijať v krátkom provizórnom časovom období opatrenie, ktoré povedie ku slepej redukcii polovice úradu. Keďže jeho samotná prevádzka musí byť zabezpečená, nemožno prepúšťať kuričov či upratovačky, redukciu je možné vykonať iba prepustením koncepčných pracovníkov.

    Vážení kolegovia, pýtam sa, či v takomto prípade usporiadame na ich zachovanie celonárodnú zbierku, alebo budú v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky musieť pracovať dobrovoľníci zadarmo. Ak by sme návrh provizória schválili tak, ako je navrhované, ochromíme činnosť kancelárie a následky takéhoto neuváženého kroku budeme niesť viacero rokov. Navyše, i v prípade schválenia navrhovanej reštrikcie kapitoly Kancelárie prezidenta vlastne nič v priebehu štvrťročného obdobia, pre ktoré je koncipovaná, neušetríme. Vzhľadom na zákonnú výpovednú lehotu a povinnosť v takomto prípade vyplatiť odstupné by vlastne boli mzdové náklady v skutočnosti vyššie v prípade zníženia počtu pracovníkov tak, ako to navrhuje vláda, než pokiaľ by k žiadnemu prepúšťaniu nedošlo.

    Dámy a páni, apelujem na vás, dokážme rozlišovať bežné šarvátky vyplývajúce z politicky rozdielnych postojov a rozporov od dlhodobých záujmov tejto republiky, ktoré máme, dúfam, spoločné. Takým je i záujem na stabilne sa vyvíjajúcej a kvalitnej kancelárii hlavy štátu, osobitne, keď tu dnes ide pri celom objeme rozpočtu len o nepatrnú čiastku.

    Preto navrhujem zvýšiť objem mzdových prostriedkov kapitoly Kancelária prezidenta Slovenskej republiky o 1 863 tisíc Sk. To predstavuje v tabuľke číslo 2 Výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na I. štvrťrok roka 1995 podľa kapitol upraviť výdavky kapitoly Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky spolu, stĺpec číslo 1 na 55 748 tisíc Sk korún, z toho mzdové prostriedky, stĺpec číslo 4 na 4 326 tisíc Sk. Podľa toho sa upravia i súčty príslušných stĺpcov návrhu. Primerane tomu navrhujem upraviť tabuľku číslo 5 - limity počtu zamestnancov a objemu mzdových prostriedkov ústredných orgánov Slovenskej republiky na I. štvrťrok 1995 v kapitole Kancelária prezidenta Slovenskej republiky v stĺpci 1 na 127 pracovníkov. Tieto zmeny treba premietnuť i do ďalších tabuliek, súčtov a textu návrhu.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, ctený pán podpredseda vlády a minister financií, ctené dámy ministerky, ctení páni ministri vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    vynechám kvetnatý úvod svojho prejavu, ktorý som si pripravil a obrátim vašu pozornosť pragmatickým a ľudským spôsobom na ďalší problém, ktorý sa týka nás všetkých, týka sa budúcnosti Slovenskej republiky, a bol by som veľmi rád, keby ste sa na tento problém takisto pozerali ľudsky a pragmatickým pohľadom.

    Vo výdavkovej zložke navrhovaného rozpočtového provizória je kapitola Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky v celoročnom prepočte znížená oproti návrhu štátneho rozpočtu predchádzajúcej vlády o 1,35 miliárd Sk. Ak do navrhovanej celkovej sumy - opäť v prepočte na kalendárny rok, teda v sume 21 812 miliónov odpočítame 4 miliardy poistného do zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a príspevok do Fondu zamestnanosti vo výške 0,6 % rozpočtu, potom klesá prepočítaný ročný rozpočet podľa návrhu rozpočtového provizória na púhych 17,5 miliárd Sk, čo predstavuje pokles oproti roku 1994 o 1,2 miliardy Sk, a ak berieme do úvahy, že vysoké školy v Slovenskej republike sa na tomto rozpočte podieľajú približne desiatimi percentami, potom krátenie rozpočtu pre vysoké školy predstavuje čiastku 120 miliónov Sk. Pri predpokladanej 10-percentnej inflácii a ďalšom náraste cien sa dostávame na hranicu poklesu ročného rozpočtu pre vysoké školy, ktorá zodpovedá v reálnych hodnotách 30 % rozpočtu roku 1991.

    Dámy a páni, ešte horšia je situácia v kapitole miezd. Opäť v prepočte na kalendárny rok je výdavkov v kapitole mzdy pre rozpočet Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o 180 miliárd nižší v porovnaní s návrhom štátneho rozpočtu predchádzajúcej vlády a len o 2 % vyšší v porovnaní s rozpočtom miezd roku 1994. Treba však zdôrazniť, že len zvýšenie tarifných platov si vyžaduje podľa našich prepočtov nárast 9,98 %, nehovoriac o potrebe preraďovania pracovníkov rezortu do vyšších platových stupňov podľa odpracovaných rokov. Táto položka je významná najmä v súvislosti so stúpajúcim priemerným vekom pracovníkov v rezorte školstva, najmä však na vysokých školách. Kým v rokoch 1992 a 1993 vysoké školy a Slovenská akadémia vied apelovali na vládu Slovenskej republiky najmä v súvislosti s nedostatkom vecných neinvestičných prostriedkov na prevádzku, vedecký výskum, pedagogickú a ďalšiu činnosť, už v predchádzajúcom roku a najmä v tomto roku sa ako ďalší negatívny faktor rozvoja vysokých škôl začali výrazne prejavovať práve mzdy.

    V období od 1. januára 1993 do 30. júna 1994 opustilo dobrovoľne, spontánne vysoké školy 4 330 pracovníkov všetkých kategórií, z toho viac ako 800 učiteľov. Ak berieme do úvahy, že naša najväčšia, najstaršia vysoká škola - Univerzita Komenského má dnes niečo málo menej ako 5 000 zamestnancov, prídeme k záveru, že v priebehu 1,5 roka stratila Slovenská republika jednu veľkú vysokú školu. Dôvodom sú, pochopiteľne, neúmerne nízke mzdy. Priemerná mzda v rezorte školstva, s výnimkou pracovníkov štátnej správy, je 5 600 Sk. Najvyšší možný dosiahnuteľný plat vysokoškolského profesora s najvyššou vedeckou a pedagogickou hodnosťou a kvalifikáciou po 27 rokov praxe je 8 790 Sk brutto.

    Chcel by som zdôrazniť, dámy a páni, že vysokoškolský profesor je pracovníkom s najvyššou odbornou vedeckou, prípadne umeleckou kvalifikáciou v našej spoločnosti, je zárukou výchovy nastupujúcej mladej generácie odborníkov, bez ktorých je budúcnosť a prosperita nášho Slovenska skutočne nemysliteľná. Vysokoškolský profesor je do svojej funkcie menovaný prezidentom republiky, avšak naozaj dávno nadobúdam presvedčenie, že pre túto skutočnosť sú naši páni profesori našej spoločnosti ľahostajní. Ich plat zodpovedá mesačnej mzde priemernej kvalifikovanej sekretárky iných rezortov. Prosím, teraz porovnajme. V roku 1990 bol plat vysokoškolského profesora 7 200 Sk s príplatkom za vedeckú hodnosť doktora vied vo výške 1000 Sk, to znamená, že v roku 1990 mal vysokoškolský profesor na slovenských vysokých školách mesačnú mzdu 8 200 Sk. Táto mzda je dnes vyššia o 590 Sk. Ak ide o 590 Sk vyšší plat v porovnaní spred piatich rokov, ak berieme do úvahy nárast životných nákladov o 263,9 % podľa údajov v Hospodárskych novinách zo 6. 12. 1994, ľahko pochopíme, že živočíšny druh vysokoškolského kantora je u nás na vymretie.

    Vysoké školy poskytujú svojím absolventom vedeckú výchovu formou postgraduálneho štúdia so štipendiom vo výške 2 800 Sk, pričom v treťom roku štúdia, kedy absolvent a študent vo vedeckej výchove prekročí hranicu 26 rokov, stráca štatút študenta a je nútený si z tejto čiastky platiť plnú daň z príjmu a zdravotné poistné, čím sa dostáva na hranicu životného minima alebo snáď i pod ňu. Z tohoto všetkého je zrejmé, že akademická kariéra sa už na samotnom začiatku tohoto procesu stáva absolútne neatraktívnou. Niet vedeckopedagogického dorastu, klesá počet pracovníkov s vedeckopedagogickou hodnosťou docenta a profesora. Vekové priemery docentov vstúpili na slovenských vysokých školách na 58,5 roka, u profesorov na 62,5 roka. Mladí perspektívni ľudia odchádzajú do rozmáhajúceho sa privátneho sektoru, do zahraničných firiem a do cudziny. V ostatnom roku výrazne stúpa počet učiteľov a kvalifikovaných vedeckých a administratívnych pracovníkov, ktorí prijímajú lukratívne ponuky mladých českých univerzít, najmä v Opave, Ostrave, Olomouci a inde, s minimálne dvojnásobným platom a kvalitatívne prijateľnejšími pracovnými a sociálnymi podmienkami.

    V roku 1994 sa stretávame s ďalším alarmujúcim signálom. Ako sme si skúsili zistiť a zanalyzovať situáciu na vysokých školách Slovenskej republiky stúpa počet katedier, ústavov a kliník, ktoré nevedie pracovník s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta alebo profesora. To znamená, že tieto odbory strácajú de facto akreditáciu vysokoškolského vedecko-pedagogického pracoviska a nemali by sa podieľať na výučbe. Na týchto pracoviskách automaticky zaniká vedecká výchova a vedecký výskum. Keďže pre vysokoškolské štúdiu je samozrejme nezbytná previazanosť jednotlivých predmetov, takáto situácia ohrozuje celý výchovnovzdelávací proces na fakulte. Obsadzovanie vakantných miest sa nedarí, pretože niet kvalifikovaných odborníkov, ktorí by mohli tieto ponuky prijať.

    Vážené dámy, vážení páni, v snahe čeliť nepriaznivému vývoju najmä personálnej situácie na vysokých školách prijala Konferencia rektorov slovenských vysokých škôl uznesenie, v ktorom žiada vládu Slovenskej republiky vyňať vysoké školy z platovej sústavy podľa zákona číslo 636/1993 a zvýšiť tarifné platy vysokoškolských zamestnancov o 20 % v triede 1 - 4 a postupne až do 100 % v triede 12. Tento návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ riešiť sociálne postavenie vysokoškolských učiteľov, ale sleduje záchranu rozpadajúcich sa vysokých škôl v Slovenskej republike v intelektuálnej oblasti.

    Vychádzajúc z uvedených skutočností prosím, aby bola kapitola miezd rezortu Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky zvýšená o 100 miliónov Sk v I. štvrťroku kalendárneho roku 1995 na krytie miezd pracovníkov slovenských vysokých škôl. O tomto návrhu, ktorý je súčasťou návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, prosím hlasovať osobitne.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. Prosím o vašu podporu tohto návrhu a keďže pravdepodobne nebudem mať príležitosť pred vami opäť vystúpiť, želám vám príjemné sviatky, veľa oddychu a mnoho pekných a produktívnych dní v Novom roku na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi aj za vinš. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážená vláda, dámy a páni,

    nehodlám komentovať výroky a názory mojich predrečníkov, na svoj názor každý má svoj nárok, pochopiteľne, v rámci svojho rozumu a svojej straníckej príslušnosti. Dovoľte však pozastaviť sa vari pri troch skutočnostiach, pri pánu Brockovi. Rozvrat a deštrukcia hospodárstva a poľnohospodárstva v tomto štáte nastali zakaždým, keď bola zvrhnutá legitímna vláda, ktorá vzišla z volieb. To si zopakujme a opakovať to budeme tak, aby ste si to zakaždým pripomínali.

    K pripomienke pána ministra Dzurindu o nákladoch na zimnú údržbu - zdá sa, že pán minister prišiel do kresla po skončení zimy a odchádza pred začatím zimnej sezóny, pretože zimná údržba nezávisí od množstva snehu, ale od pohotovosti, či mechanizmy vyjdú alebo nevyjdú. Či sa sneh odhŕňa alebo neodhŕňa, stojí to takmer rovnako, pretože soľ a posypové materiály sú kúpené pred príchodom zimy.

    K pani poslankyni Schmögnerovej - prosím vás, vy ste sa vyjadrovali v mene prevažnej časti našej spoločnosti. Mňa to upútalo. Mám pocit, že štvorkoalícia Spoločnej voľby sa dostala do parlamentu tesnúčkou väčšinou a nie na základe vôle väčšiny našej spoločnosti. Takže, bolo by dobre, aby každý z nás sa tu vyjadroval v mene tých, ktorí ich aj skutočne volili. Takže, toľko len mimo rámca.

    Dámy a páni, dokument, ktorý je predmetom nášho prerokúvania, ťažko možno označiť za dokument víťazstva. Skôr je to dokument kompromisu, pretože rozpočtové provizórium nesporne takýmto dokumentom je. Na druhej strane rozpočtové provizórium nie je niečím neobvyklým alebo nejakou katastrofou. Je to jednoducho východisko zo stavu, ktorý nám tu po 9-mesačnej ťarchavosti vláda premiéra Jozefa Moravčíka porodila. Vlády, ktorá už druhý raz za našu nedlhú minulosť nevzišla z volieb, ale z politických parlamentných intríg, a nakoľko sa neopierala o vôľu občanov - voličov aj sa tak správala. Prvoradou úlohou vlády je totiž správa vecí verejných, riadenie a hospodárenie štátu. Najsignifikantnejším dokumentom tohto úsilia je predsa návrh rozpočtu republiky na nasledovný kalendárny rok. Halasne bolo oznamované, že sa na tom pracuje v bývalom vládnom kabinete od leta.

    Je príznačné, že až do konca svojho obdobia mandátu, do takmer polovice decembra vláda Jozefa Moravčíka takýto dokument Slovenskej národnej rade nepredložila, pretože to, čo vypracovala pod takýmto názvom, podmieňovala predbežným kladným prerokovaním s politickými zoskupeniami, stranami a hnutiami a podmieňovala predchádzajúcim prísľubom a záväzkom, že takýto dokument bude v parlamente kladne prerokovaný a odsúhlasený, pričom tento prísľub mal byť daný bianko pred predložením Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie. Takýto postup nie je možné označiť za politiku vlády, ide skôr o akúsi crazykomédiu, ktorá dokumentuje neschopnosť politického dialógu vtedajšej vládnej garnitúry.

    Takúto absurdnosť vláda a parlament, ktoré vzišli z demokratických volieb, pochopiteľne, prijať nemohli, veď podpísať sa pod rozšafné hospodárenie s celonárodným majetkom, pod prejedanie Fondu národného majetku pre účely nie rozvojových impulzov, ale pre účely spotreby rezortov hospodáriacich na filozofii vrcholiaceho socializmu, by bolo hazardom s dôverou občanov a podvodom na našich voličoch. K takémuto postupu sme jednoducho mandát nedostali.

    Vláda teda predkladá rozpočtové provizórium ako preklenujúce riešenie stavu, lebo do polovice decembra 1994 odstupujúca vláda na rokovanie parlamentu návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 nepredložila. Dostali sme niektoré čiastkové kapitoly, ale nie sumár. Je to stav, ktorý iba dokumentoval neschopnosť a invenčnú absenciu dovtedajšej vlády.

    Včera pri prerokúvaní návrhu novely zákona 92/1991 Zb. som si pozorne vypočul vystúpenia všetkých poslancov, ktorí urputne obhajovali janičiarsky spôsob privatizácie, čím dokumentovali ako im záleží na tomto štáte, ľude, voličoch, pracujúcich, robotníkoch, roľníkoch, dôchodcoch a maďarskej menšine. Nedá mi, aby som nepripomenul rad pozoruhodných výrokov, ktoré tu odzneli a ktorých absurdnosť ešte viac vyniká v súvislosti s tým, že odstupujúca vláda odstúpila bez toho, aby predložila kľúčový dokument, pre ktorý je vláda vládou, a tým je, dámy a páni, práve návrh štátneho rozpočtu. Vláda vzídená z volieb, či sa nám to páči, či nie, nachádza sa vždy na stavenisku alebo na ruinách ekonomiky štátu, ktoré tu zanechala predchádzajúca vláda. Takže, dovoľte niekoľko prirovnaní a komentárov, ktoré súvisia so včerajším a dnešným rokovaním.

    Odznelo tu, že sú zásadne narušené princípy rešpektovania právneho štátu na základe včera prijímaných zákonov. Rešpektovanie právneho štátu bolo porušované kdesi inde - kabinetným rozhodovaním o celonárodnom majetku za takého stavu, že o tom nevedeli ani zakladajúce rezorty, ani dokonca tie rezorty, ktoré o tom mali vedieť, ba ani samotné ministerstvo pre správu a privatizáciu. Že prišlo k siahnutiu na vlastnícke práva takouto formou a že ide o bezprecedentný skutok. Dámy a páni, bezprecedentným skutkom je to, keď vláda, ktorá nezískala mandát voľbami a voľbami ho i stratila, rozhodla sa ďalej pokračovať v disponovaní s celonárodným bohatstvom štátu, a to v podstate konšpiratívnym a kabinetným charakterom.

    Odznel tu výrok, že takýmto zákonom nastáva právny chaos. Dámy a páni, právny chaos tu nastal veľakrát. Okrem iného zverejnením zoznamu podnikov do kupónovej privatizácie, ktorý obsahoval evidentné nepravdy a rozhodnutia ministra financií o začatí predkola kupónovej privatizácie za stavu, že komisia na dohľad nad procesom privatizácie aj samotné orgány Fondu národného majetku a Centra kupónovej privatizácie dokumentovali nepripravenosť tohto stavu.

    Odznelo tu, že sa porušuje princíp retroaktivity. Vyjasnime si, že politické nesprávnosti sa dajú odstrániť iba politickými rozhodnutiami. Ak by to tak nebolo, mníchovský diktát by platil dodnes.

    Vážne sú, údajne, ohrození devízoví cudzozemci. Dámy a páni, my sme slovenský parlament, slovenská vláda. Zodpovedáme sa predovšetkým slovenským občanom a slovenským voličom. Pýtam sa, ktorí devízoví cudzozemci to boli. Asi investičné privatizačné fondy sídliace mimo územia tohto štátu. Zbaviť majetkového práva je údajne obmedzením ľudských práv. Nuž vážení prítomní, ak si ktosi kupuje na blšom trhu vec za hlboko podhodnotenú cenu a za pochybných okolností, vie veľmi dobre, do akých rizík sa púšťa.

    Veľmi ma zaujala tá stať, kde pán poslanec Moravčík vysvetľoval vzťah verejného práva a súkromného práva. Išlo o veľmi zaujímavú právnu vyfikuláciu. Totiž niet takého článku ústavy alebo zákona, ktorý by ukladali ministrovi alebo predsedovi vlády hlásať nepravdu. To je veľmi zásadná vec. Dobré mravy nasvedčujú údajne o nevyhnutnosti urýchleného pokračovania privatizácie a nie o prehodnocovaní existujúcich rozhodnutí. Mňa veľmi mrzí, že tento názor odstúpená vláda nemala v marci, pretože konala presne opačne.

    Predchádzajúca vláda sa rozhodla pokračovať v privatizácii, lebo údajne predpokladala dlhší proces konštrukcie vlády. Toto je veľmi zaujímavý vývod, pri ktorom sa trošku pozastavím, pretože aj dnes tu opakovane a opakovane odznieval. Svedčí o veľmi úzkej previazanosti medzi bývalým vládnym kabinetom a hradným návrším. Otázka znie, prečo trvalo 30 dní, kým tento parlament bol zvolaný. Prečo nebol zvolaný na druhý deň alebo na tretí, či piaty deň po vyhlásení výsledkov volieb? Prečo to bolo treba ťahať 30 dní? Pýtam sa, z akého dôvodu sa týždne otáľalo, kto bude poverený rokovaním o zostavení vládneho kabinetu. Tam sa premárnili týždne a mesiace. Takže, nie nás treba obviňovať, že za dvaapol mesiaca neboli sme schopní postaviť vládny kabinet. Nás o to jednoducho nikto nepožiadal, pretože sa hľadali iné kanály.

    Vo voľbách sa údajne rozhodovalo o tom, kto po voľbách má privatizovať. To je pravda, máme to vo volebnom programe. Kto chce, môže si to prečítať. Naším záujmom je v prvom rade vytvorenie vlastnej slovenskej podnikateľskej vrstvy a myslím, že v tomto smere sa nerozchádza naše hnutie ani so Združením robotníkov ani so Slovenskou národnou stranou.

    No a jedna vec, ktorá ma mimoriadne upútala a ktorá tu odznela dokonca z úst právnika, je tvrdenie, že list predsedu vlády vo veci vyjadrenia k privatizácii predsedovi parlamentu nemá žiadny význam. Právny - to vsúvate teraz. Prehrajte si to, priatelia. Ak toto je stav a ak takýto úzus má platiť v tomto štáte a v tomto parlamente, tak sa dostávame mimo hraníc právneho štátu. To si veľmi jasne tu vyjasnime. Ja sa od takéhoto stavu jednoznačne dištancujem. O nesúlade prijímaných zákonov s ústavou - predchádzajúcich 12 bodov, myslím, postačovalo na dokumentovanie o opaku.

    A čo sa týka ohrození možnosti zapojenia Slovenska do európskych a svetových štruktúr, v týchto dňoch som dostal po dosť bohatej korešpondencii s kanadskou stranou, s veľvyslancom, s generálnym konzulom a priamo aj s firmami nie potešujúcu správu, že významná investícia, pán minister Magvaši, resp. súčasný poslanec Magvaši a predtým poslanec Ducký, teraz minister Ducký, proste títo dvaja partneri vedia o tom, že veľká investícia, ktorá kanadskými partnermi mala byť situovaná na Slovensko, sa alokuje práve z dôvodu politickej neistoty do iného stredoeurópskeho štátu, pretože na Slovensku už dvakrát prišlo k deštrukcii vlády, ktorá vzišla z volieb. Tak vyjasnime si - pán Ftáčnik, zbytočne sa smejete - z čoho vyplývajú spochybnenia zapojenia sa Slovenska do svetových štruktúr.

    No, a prosím vás, názory pána László Nagya ťažko komentovať, pretože sa zdá, že tento pán sa pohybuje ešte v dobe pánov Károlyiho či Miklósa Horthyho.

    Dovoľte vrátiť sa k problematike materiálu, ktorý tu prerokúvame, a to je materiál označený číslom 69. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval uvádzaný dokument rozpočtového provizória a nadväzujúcich opatrení a zaoberal sa predovšetkým tými staťami, ktoré gestorsky zastrešuje. Veľmi bohaté otázky, odpovede a rozprava dokumentovali serióznosť tejto práce všetkých zúčastnených poslancov. Táto naša rozprava smerovala najmä do sféry štátneho rozpočtu na rok 1995 a do budúceho programového vyhlásenia vlády. Úrovňou prerokúvania bola dokumentovaná i osobnou prítomnosťou vedúcich predstaviteľov všetkých dotýkaných rezortov.

    V oblasti ministerstva hospodárstva naše pripomienky smerovali predovšetkým k oblasti dotácií do uhoľného baníctva, keďže české bane v závere trvania federácie z federálnych prostriedkov vytvorili výrazne lepšie východiskové predpoklady pre cenu ťaženého uhlia. Proste z federálnych zdrojov vykonali skryvky na dlhé roky dopredu. To jednoducho slovenskí predstavitelia vo federálnej vláde neustrážili.

    V oblasti ministerstva dopravy a spojov pripomienky smerovali ku rešpektovaniu štátneho monopolu v oblasti telekomunikácií tak, ako je to vo vládou i parlamentom schválenej koncepcii. Ovšem, z nám neznámych dôvodov vláda Jozefa Moravčíka nezabezpečila prijatie zákona o cestných poplatkoch, ktoré by mali smerovať do Štátneho cestného fondu. Koncept tohto zákona bol k dispozícii už vo februári 1994. Okolité štáty tento mechanizmus od 1. januára 1995 zavádzajú, takže sa stávame takým zriedkavým ostrovom, kde sa u nás bude jazdiť po komunikáciách gratis. Z diaľničnej siete v roku 1995 je pripravený do výstavby iba jediný úsek, ktorý pripravil ešte Mečiarov kabinet, a to je Bratislava-Rajka- -Kittsee. Všetky ostatné úseky ostali na úrovni neprerokovaných štúdií bez záväzného zafixovania trasy, bez schválených ekologických štúdií, bez územného rozhodnutia a bez inžiniersko-geologického prieskumu. Takže, ak tu odznievali výroky o tom, ako sa začne v budúcom roku s ohromným rozsahom, táto vláda má pred sebou obrovský problém ako vôbec začať, pretože je pripravená do výstavby len táto jedna jediná stavba.

    V oblasti ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku bude výnimočný nápor prác, pretože napriek skeptickým hlasom pani poslankyne Schmögnerovej o údajnom zastavení alebo zbrzdení privatizácie, zámerom súčasnej vlády, a teda aj pravdou je, takmer tradične, presný opak.

    Dosť nepochopiteľný stav sa konštatoval v oblasti Úradu priemyselného vlastníctva, keď dokumentácie nesmiernej ceny sú deponované v hangároch letiska Milana Rastislava Štefánika tak, ako som to ako vtedajší minister ešte v rámci núdzového riešenia umožnil. Desiatky vhodných budov pritom dočasná vláda v tzv. privatizácii rozpredala, zbavila sa ich bez toho, aby jediná vhodná budova pre túto nesmierne dôležitú inštitúciu bola poskytnutá. Takže, patentová literatúra je aj naďalej v kontajneroch hangárov. Protimonopolný úrad pritom bude mať dôležitú úlohu a jeho vážnosť sa zrýchľujúcim sa tempom privatizácie bude naďalej zvyšovať.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dokument pod spisovým číslom 69 bol v našom výbore kladne prerokovaný, pretože preukázal reálnosť rozpočtového provizória na stanovené obdobie a pre tento účel - zdôrazňujem pre tento účel, ide o rozpočtové provizórium - pri nevyhnutnej striedmosti a obozretnosti jednotlivých rezortov a vlády ako celku. Z pripomienok výboru nevyplynuli žiadne pozmeňovacie návrhy, a preto tlmočím odporúčanie na jeho kladné prerokovanie a schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šagát. Najskôr s faktickou poznámkou pán Palacka.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Chcel by som pána poslanca Hofbauera upozorniť, že mu pravdepodobne nefunguje elektronický diár, pretože o privatizačných zákonoch sme ukončili rokovanie včera.

  • Pán predseda, chcel by som zdôrazniť, že všetky politické strany a subjekty, ktoré sú zúčastnené v Národnej rade Slovenskej republiky, povedali už zásadné veci k tomuto provizóriu a myslím si, že už sa to začína opakovať. Z toho dôvodu dávam procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o zastavení rozpravy a aby sme prešli k hlasovaniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som poprosiť pána poslanca Slotu, aby nechal prehovoriť ešte mňa, pretože mám niektoré návrhy, ktoré chcem predniesť, aby sa o nich mohlo hlasovať. Sľubujem, že nebudem hovoriť nejako veľmi rozšírene o všeobecných otázkach, len k tým návrhom. Myslím si, že by bolo korektné, aby tí, ktorí ešte chcú predniesť vecné návrhy, o ktorých sa bude hlasovať, mali možnosť vystúpiť. Ak sa na tomto dohodneme, môžeme veľmi racionálne rokovať.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    chcel by som túto moju pripomienku orientovať ku kolegovi Slotovi, aby zvážil to, čo navrhol. Ešte nikdy v histórii sa nestalo, že by sme uťali diskusiu práve k tak závažnej veci ako je rozpočet republiky. Práve rozpočtové provizórium je predpokladom hospodárenia Slovenskej republiky na I. štvrťrok 1995. Teda, vzhľadom na závažnosť prosím, aby stiahol svoj návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som len, aby všetci poslanci boli duchom prítomní. Počkal by som chvíľu. Chcel by som dôrazne poprosiť váženého poslanca Slotu, aby bol taký láskavý a aj mne dovolil vystúpiť, pretože mám pozmeňovacie návrhy k rozpočtu ministerstva zdravotníctva a k Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Považujem toto vystúpenie za mimoriadne dôležité, pretože aj jeho ako občana tieto otázky pravdepodobne môžu zaujímať, aspoň okrajovo.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy a páni, som jeden z tých, ktorý pravidelne hlasuje proti ukončeniu rozpravy, ale teraz sa z dôvodov toho, že sa nám kráti dnešný čas a máme asi všetci úmysel dnes skončiť rokovanie Národnej rady, pridám k pánu poslancovi Slotovi vtedy, ak svoj návrh zmení tak, že ukončiť rozpravu s výnimkou tých, ktorí majú ešte pozmeňovacie návrhy do textu, že by dostali právo vystúpiť, pretože títo poslanci by zrejme ešte mali prehovoriť. Je to v prospech toho návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Myslím si, že v tomto parlamente sa ujala taká prax skracovania rozpravy, ktorá je tak trochu v rozpore s duchom rokovacieho poriadku a vôbec so zvyklosťami parlamentarizmu. Nazdávam sa, že tam, kde sa normálne prerokúva vec, každý poslanec by mal mať možnosť sa k veci vyjadriť, hoci aj opakovane, na to parlamenty existujú. Nakoniec, aj už slovo parlare je od slova rozprávať. Ale to, čo by sme nemali pripúšťať, sú faktické poznámky mimo rozpravy. Kým prebieha rozprava, myslím si, že poslanci by mali mať možnosť sa k veci vyjadriť, hoci aj opakovane. Môžeme, samozrejme, upraviť dĺžku vystúpenia, to rokovací poriadok umožňuje.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda,

    osobne si myslím, že vážená opozícia mala možnosť predložiť rozpočet, o ktorom sme mohli tu siahodlho diskutovať. Túto možnosť mala, túto možnosť nevyužila, z toho dôvodu tu je provizórium. Osobne si myslím, že v každom prípade toto provizórium musí byť prijaté, pretože republika musí podľa podľa niečoho existovať v ekonomickej a rozpočtovej sfére. Takže, tie reči o tom, že by sme sa tu mali siahodlho rozprávať o tom, kto má aké a onaké názory na to, či toľko korún by malo ísť do toho rezortu alebo do oného rezortu, myslím si, že nie sú podstatné, pretože je to politikum. Jednoznačne koalícia je dohodnutá na určitom politiku a keď už opozícia si nevie dohodnúť určité veci a nemá politickú silu na to, aby ich presadila, neviem prečo by sme tu mali niekoľko hodín počúvať niečo, čo aj tak nebude presadené.

  • Áno, čapkáte, čapkáte na svoju porážku. To je dobré - myslím si. Ale je smutné, že niekto na svoju porážku čapká, ale to už záleží na intelekte, samozrejme. Takže, prosím vás, pán predseda, žiadam jednoznačne hlasovať o okamžitom ukončení rozpravy.

  • Samozrejme, pán poslanec, že váš návrh budem realizovať. Keď sú faktické poznámky, musím im dať prednosť. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pripojila by som sa k procedurálnemu návrhu pána poslanca Slotu a pána poslanca Ftáčnika. Myslela som, že svojím vystúpením na začiatku strhnem mužov k racionálnemu a krátkemu vystúpeniu, pretože verte, že aj ja by som vedela 16 miliónov pre Slovenskú akadémiu vied obhájiť polhodinovou rečou, aby som sa bliskla pred vami, ako som sčítaná. Takže, vás prosím, povedzte každý meritum veci. A ak jeden poslanec nevie pozmeňovací návrh rozpočtovému provizóriu povedať v priebehu 3-5 minút, tak nech sa zamyslí sám nad sebou.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, nečudujem sa, že po vystúpení pána Hofbauera, ktoré trvalo pol hodinu a polovička z neho bola od veci, dal pán Slota taký návrh, aký dal, ale chcel by som ho poprosiť, aby ten návrh modifikoval na skrátenie diskusných príspevkov, ale aby sme neobmedzovali diskusiu. Máme ešte pripravené pozmeňovacie návrhy, ktoré pomôžu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško.

  • Chcem podporiť to, čo povedal pán poslanec Černák, že po vystúpení pána poslanca Hofbauera sme mali viacerí pocit nadbytočnosti. Ale chcem sa spýtať pána poslanca Slotu - tu sa diskutuje o rozdeľovaní peňazí - či by ste vedeli odpovedať, už dva dni čítam v novinách Slovenská republika inzerát o zajtrajšom stretnutí v Žiline, kde má byť 100 tisíc ľudí a kde má byť občerstvenie zadarmo. Či by ste vedeli povedať ako primátor mesta, z ktorých peňazí sa to bude platiť.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    už včera v mojom vystúpení som upozornil na to, že parlament je vec, v ktorej sa hovorí. Súhlasím s tým, keď všetci, ktorí sú prihlásení písomne do diskusie, dostanú slovo a prednesú svoje pozmeňovacie návrhy, aby sa diskusia obmedzila. Ale zastaviť diskusiu v tomto štádiu! Musím konštatovať, že ste sa minule rozčuľovali, keď tu pán Duray povedal niečo o väčšine, ale nemôžem povedať iné, len že to je oficiálne zneužitie väčšiny na zapchatie úst menšine. A to nie je demokratické, vážené dámy, vážení páni.

  • Vážená snemovňa,

    chcel by som len na občerstvenie pamäti povedať, že keď sa odvolávala vláda Vladimíra Mečiara, do diskusie bolo prihlásených 37 členov parlamentu a takým istým spôsobom sa vtedy postupovalo. Vtedy sa to považovalo za veľmi demokratický akt.

    Chcem pánu Weissovi pripomenúť, že v čase nedávno minulom, keď pán Mikloško po našom prezentovaní sa povedal, že teraz môžte odísť, už vás nepotrebujeme. Vtedy ste si nespomenuli na to, kto má alebo nemá v parlamente silu. Takže si myslím, že takéto účelové vystupovania nemajú naprostý zmysel.

  • Chcel by som zdôrazniť pánu Mikloškovi, že tu by som nemal nejak pertraktovať a rozprávať o tom, čo a kto stojí za žilinským stretnutím. Za žilinským stretnutím stojí predovšetkým slovenský národ a určite vy ste neni pod tým národom myslený, pretože máte k nemu veľmi ďaleko (prejav nesúhlasu v sále.) Veľmi ďaleko. A keď už nejakým manéžam vo svete chýba nejaký človek, ktorý by zabával, tak určite vy by ste si tam našli miesto numero uno. Ale to nie je dôležité, to nie je dôležité. Dôležité je to, že mesto Žilina na to vynakladá minimálne čiastky. Predovšetkým stretnutie Slovákov v Žiline, slovenského národa, ktorý podporuje svoju slovenskú vládu, je - (hlas poslanca Hrnka) - prosím ťa, ty zradca, radšej buď ticho! Ty si už zradil tri razy. Už viac nemôžeš ani zradiť.

  • Pán poslanec Hrnko, neskáčte do reči. Mali ste faktickú poznámku. Skonči, pán poslanec, Slota už ideme hlasovať.

  • Takže, z toho hľadiska by som radšej všetkým týmto pánom... Áno, skutočne sú to slovenskí podnikatelia, ktorí chcú svojimi sponzorskými príspevkami prispieť k tomu, aby skutočne Slováci podporili a ukázali svetu, kde Slováci sú, že podporujú slovenskú vládu, a nie to, že 5 tisíc študentov, ktorí sú podplatení na čele s nejakým pánom Szalajom, ktorý je členom Együttélés, tu vytvára dojem, že tu Slováci sú nakoniec proti slovenskému štátu, alebo niečo podobné.

    Takže, z tohoto hľadiska by som chcel odmietnuť všetky tieto zavádzajúce, myslím si, že hlboko zavádzajúce reči. A chcel by som vyzvať pána predsedu, aby skončil tieto skutočne neproduktívne veci. A pánu Weissovi by som chcel jednoznačne povedať, i keď sa tam natriasa od smiechu, neviem, či od smiechu nad sebou alebo na kým, to teda skutočne neviem, ale skutočne za tých 40 alebo 20 rokov, keď pôsobil v tom úrade, kde rozumoval o tom, ako by mala zločinecká organizácia menom Komunistická strana Slovenska pôsobiť na Slovensku ...

  • Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.

  • ... vtedy mal rozmýšľať o demokracii. A teraz nech prestane nalievať demokraciu veľkými vedrami. Nech to nechá na iných.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne. Uplynuli tri minúty. Ďalej sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Weiss Peter.

  • Práve preto, že si veľmi dobre pamätám, čo všetko sa udialo v tomto parlamente od začiatku roku 1990, povedal som to, čo som povedal. Vážme si právo každého v tejto snemovni na vyslovenie svojho názoru, pretože nie vždy hovorí iba za seba, často hovorí aj za veľa ľudí, ktorí mu dali hlas. Vážme si to, kolegovia, lebo každému z nás sa môže stať, že chvíľočku je vo vláde a chvíľočku je v opozícii.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem stručný. Iba som priniesol poslancovi historikovi Hrnkovi niekoľko stránok, lepšie povedané iba jednu.

  • Pán poslanec, vypli ste si mikrofón.

  • ... že parlament nie je vec, v ktorej sa hovorí, ale výnimočne bolo to miesto v Paríži, kde sa konali pôvodne súdne spory. Ďakujem, ja mu to aj odovzdám.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda,

    vzhľadom na to, že spejeme k záveru, navrhujem takéto riešenie: je predpoklad, že prídu nejaké návrhy, nad ktorými by sme sa mohli minimálne zamyslieť, aby sme si urobili 5-minútovú prestávku, aby kluby zvážili svojich diskutujúcich z vlastných klubov, aby vystúpil za každý klub len jeden, predniesol pozmeňovacie návrhy. Počas tejto prestávky by si spoločný spravodajca zosumarizoval predchádzajúce návrhy a mohli by sme takto vec vyriešiť, lebo naozaj predpokladám, že návrhy aj z ostatných klubov, či už z koaličných alebo opozičných, by mohli byť zreteľahodné.

    Ďakujem.

  • Dámy, páni, mne sa dostalo tej cti, aby som bol spoločným spravodajcom k dokumentom, o ktorých sme hovorili. Veľmi pekne vás prosím, zamestnajte ma, aby sme túto záležitosť ukončili čo najskôr a tak, ako sa patrí.

    Ďakujem pekne.

  • Som veľmi rád, že pán Slota tu deklaroval to, čo si predstavuje pod slovenským národom a som ešte radšej, že s takýmto pojmom slovenského národa sa stotožnilo sotva 5,4 % slovenských voličov.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, ukončme faktické poznámky.

    Prosím, pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Myslím si, že ak pán poslanec Slota tu rozprával o tom, ako si ctí slovenský národ, ako mu chce pomôcť, mal by sa usilovať pomôcť mu aj tým, že umožní vystúpiť predovšetkým tým, ktorí chcú predniesť pozmeňovacie návrhy v záujme veci. Jednoducho, musíme si ctiť zákony i ústavu a musíme dokázať ctiť budovanie nášho právneho poriadku. A ak už hovoril o zločineckých organizáciách, myslím si, že si treba ctiť vládu. Aj v nej sedia ľudia, ktorí boli kedysi v tých organizáciách.

  • Vážený pán predseda, aj keď nie vždy s Vladom Bajanom súhlasím, teraz sa pripájam k tomu návrhu na päťminútovú poradu v kluboch.

  • Chcel by som zdôrazniť váženej snemovni, že skutočne, keď niekto chce naťahovať čas, tak ho môže naťahovať rôznym spôsobom, možno aj pozmeňovacími návrhmi. Keď niekto je vo väčšine a je rozhodnutý po zvážení, a po dôležitom zvážení toho, čo bolo navrhnuté, hlasovať za niečo, tak prosím vás, pán poslanec Fogaš, môžete tu navrhovať - s prepáčením - neviem čo, budeme hlasovať o tom, na čom sme sa dohodli my, ktorí vládneme, a nie o tom, čo vy, ktorí ste boli porazení. Viete, keď už ani tieto jednoduché matematické vlastnosti nepoznáte, potom mi je ľúto. A keď to chcete len naťahovať kvôli tomu - myslím si, že je pred sviatkami a tiež sa ponáhľate k svojej rodine, aspoň ja sa ponáhľam, pretože som zo Žiliny a nie z Bratislavy, z tohto hľadiska by som bol veľmi rád, keby sme prešli k hlasovaniu, pretože z koalície určite nikto nezmenil svoj názor. A keď nastúpi hocikto z opozície, a keby aj náš minister neviem ako prezentoval tento náš návrh, pevne verím, že nikoho z opozície nepresvedčí, pretože tam je tiež určité politikum a je tam jednoznačne politické rozhodnutie. Takže, nevidím dôvod, prečo by sme to naťahovali. Buďme pragmatickí a poďme k veci. Nerobme tu mudrákov, viete, pretože mudrákov tu je strašne veľa, ktorí v živote nič nespravili, len mudrovali na straníckych schôdzach.

    Pán predseda, zdôrazňujem, že žiadam, aby sme hlasovali o tom, aby sme ukončili okamžite diskusiu a prešli by sme priamo k hlasovaniu.

  • Vážení páni poslanci, prosím vás tiež, aby sme sa nevybíjali vo faktických poznámkach, aby sme mohli prísť k jednotlivým pozmeňovacím, procesuálnym návrhom.

    Prosím, pán poslanec Weiss.

  • Ešte raz by som chcel pánu Slotovi poďakovať za neobyčajnú úprimnosť, len ho prosím, aby o sebe už nehovoril, že je demokrat.

  • Tiež sa chcem pripojiť k pánu Weissovi, že ďakujem pánu Slotovi za excelentný príklad predstáv predsedu jednej politickej strany na Slovensku o demokracii. Ďakujem, pán Slota.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, boli tu faktické poznámky, ktoré navrhovali procedurálne zmeny. Prvú predniesol pán poslanec Slota, ktorý navrhuje ukončiť diskusiu k tomuto bodu programu. Toto žiadal pán poslanec Slota. Pýtam sa pána Slotu, či súhlasí s tým, čo ďalej navrhol pán poslanec Ftáčnik, doplnil jeho návrh, že by sa umožnilo vystúpiť v rozprave tým, ktorí majú pozmeňovacie návrhy. To sú dva. Teraz sa pýtam: Môžem dať prestávku, ak o to požiadali dva kluby?

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

    Ešte raz prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Pokračujeme v našom rokovaní s tým, že pán poslanec Slota mi oznámil, že sa prikláňa k tomu návrhu, ktorý hovorí, že za každý klub by mal vystúpiť jeden člen, ak má pozmeňovacie návrhy. Ak súhlasíte, dal by som o takomto zmenenom návrhu pána poslanca Slotu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Pán poslanec Slota navrhol, aby vystúpil z každého klubu jeden poslanec, ak má pozmeňovacie návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Prosím predsedov klubov, aby určili zo svojich radov tých poslancov, ktorí budú prezentovať ich pozmeňovacie návrhy.

    Najskôr s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.

  • Klub KDH ďakuje za túto možnosť, ale ako obyčajne, už povedal všetko, čo mal povedať, takže už za nás nevystúpi nikto.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vašou poznámkou ste roztlieskali celú sálu. Ďalej pán poslanec Bajan.

  • Vzhľadom na to, že stojíme takmer identicky s KDH, sme za to, aby vystúpil za nás len pán Černák.

  • Prosím, pán Černák, ak máte pozmeňovacie návrhy. Medzitým má ešte faktickú poznámku pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, máme troch poslancov, ktorí majú pripravené osobitné návrhy na zmeny. Ťažko je skĺbiť tieto tri návrhy. Prosím vás preto o zhovievavosť a možnosť, aby všetci traja mohli v krátkych vystúpeniach predniesť pozmeňovacie návrhy.

  • Pán poslanec, kým budú vystupovať poslanci z iných klubov, by si vaši traja mohli sadnúť a poveriť jedného. To nie je problém prečítať tieto pozmeňovacie návrhy.

    Pán poslanec Bugár.

  • Pán predseda, za klub MKDH vystúpi pán Farkas.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia a členky vlády, kolegyne, kolegovia,

    skôr, ako vyjadrím naše stanovisko a v závere budem formulovať zásadný pozmeňovací návrh, dovoľte mi konštatovať, že dnešné rozpočtové provizórium nie je dôsledok toho, že vláda Jozefa Moravčíka nepredložila návrh rozpočtu do Národnej rady, ale rozpočtové provizórium je dôsledok toho, že víťazné hnutie potrebovalo viac ako 2,5 mesiaca na to, aby sa odhodlalo (potlesk) zostaviť vládu ...,

  • Pán poslanec, odhlasovali sme si, že budeme hovoriť len pozmeňovacie návrhy.

  • ... ktorej jazýčkom na váhach bude Združenie robotníkov Slovenska.

  • Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vás upozornil na našu dohodu.

  • Nebudem hovoriť dlhšie ako 2 minúty. Nehovorilo sa o obmedzení. Budem formulovať pozmeňovací návrh, len ho musím trošku zdôvodniť.

    Takže, zostavila sa vláda, ktorej jazýčkom na váhe je Združenie robotníkov Slovenska. Pán podpredseda Ľupták sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že neexistuje pravicový robotník, a že bude dôsledne presadzovať ľavicovú politiku /potlesk/. Je preto pre mňa prekvapením ....

  • Páni poslanci, prosím, ukľudnite sa, sám upozorním pána poslanca Černáka. Pán poslanec, rešpektujte odhlasovanú dohodu, že budeme prednášať len pozmeňovacie návrhy. Prosím vás o to.

  • Dovoľte mi teda, absolútne to skrátim, je pre mňa prekvapením, že vládna koalícia, ktorej súčasťou je aj Združenie robotníkov, predložila návrh rozpočtu, ktorý budem charakterizovať jednou vetou. Ste tvrdší ako my. Reštrikcia a dopady sú tvrdšie, ako projektovala pôvodne vláda Jozefa Moravčíka. A keďže tvrdosť je síce užitočná vlastnosť, ale výsledok slávi len vtedy, keď je spojená s rozumom, považujem návrh rozpočtu, na ktorom pracovalo niekoľko mesiacov množstvo úradníkov, za rozumnejší, a preto dávam nasledujúci pozmeňujúci návrh: Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s rozpočtovým provizóriom na I. kvartál roku 1995 a za rozpočtové provizórium sa bude považovať I. kvartál z vládneho návrhu rozpočtu pripraveného vládou Jozefa Moravčíka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej chce vystúpiť pán poslanec Farkas. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    chcel by som upriamiť vašu ctenú pozornosť na dva okruhy problémov v návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je súčasťou prerokúvanej problematiky. Predložená novela zákona podľa článku II na strane 5 umožňuje zakladanie obchodných spoločností, teda iný subjekt, než rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu z rozpočtu ústredného orgánu so súhlasom ministerstva financií a poskytuje možnosť vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku iného subjektu než rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie bez bližšej špecifikácie. Teda ide o celkom nový vzťah štátneho rozpočtu k podnikateľským subjektom, ktorého uskutočnenie bez definovania postupov a konkrétneho ekonomického prínosu pre štátny rozpočet môže byť aj nebezpečný. Preto navrhujem, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky formou všeobecného právneho predpisu právne a ekonomicky konkretizovalo možnosť a postup založenia alebo zriadenia iného subjektu než je rozpočtová organizáciu, ako aj možnosti a postup vloženia rozpočtových prostriedkov ako vkladu do majetku iného subjektu než rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. Teda môj návrh znie: Na strane 5 bod 3 za vetu "Ministerstvo môže z rozpočtu ústredného orgánu so súhlasom ministerstva financií" dať poznámku, že podrobnosti upraví zákon, teda vyhláška ministerstva financií.

    Ďalšou problémovou oblasťou predloženého návrhu o zmene a doplnení niektorých zákonov je druhá časť návrhu - regulácia miezd v podnikateľských subjektoch. Predloženým návrhom sčasti sa znovu vraciame k už z minulosti známemu a najmä pre pracovníkov veľmi nevýhodnému inštitútu obmedzenia vyplácania miezd u podnikateľských subjektov, ktoré vykážu stratu v roku 1995. Uvedené podnikateľské subjekty sú na jednej strane povinné udržiavať prírastok nominálnej mzdy v primeranom vzťahu k ukazovateľom určeným nariadením vlády, ale na strane druhej nikto im nezabezpečuje udržiavanie reálnej mzdy na patričnej úrovni. Takýmto spôsobom zavedená regulácia miezd je maximálne namierená na podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva a na ich zamestnancov. V roku 1993 približne 90 % poľnohospodárskych podnikateľských subjektov vykázalo stratu. V roku 1994 očakávame určité zlepšenie v tomto ukazovateli, ale ešte stále asi 50 % poľnohospodárskych podnikov, poľnohospodárskych subjektov bude stratových. Každý z nás individuálne môže hľadať a skúmať príčiny takéhoto stavu, ale jedno je isté, že jedna z hlavných príčin bude nedostatočná, neúčinná dotačná politika štátu. Priemerné mzdy v poľnohospodárstve sú medzi najnižšími.

  • Pán poslanec, môžete nám povedať konkrétny pozmeňovací návrh?

  • Áno, už len dve vety. Priemerné mzdy v rámci ostatných odvetví sú oveľa vyššie ako v poľnohospodárstve. Preto navrhnutá regulácia miezd určite bude mať negatívny vplyv na vývoj a postup transformačného procesu v našom poľnohospodárstve. Vychádzajúc zo súčasného ekonomického stavu nášho poľnohospodárstva navrhujem, aby druhá časť návrhu - regulácia miezd, sa vzťahovala iba na rozpočtové a príspevkové organizácie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Fogaš vystúpi za SDĽ.

  • Vážený pán predseda, ctení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    budem hovoriť k tej časti, alebo prednášať pozmeňovacie návrhy k tej časti, ktorá sa týka predovšetkým návrhu zákona samotného o niektorých opatreniach súvisiacich s hospodárením na rok 1995.

    Predovšetkým by som chcel odporučiť, keďže sa tam mení celkove 24 právnych predpisov, aby sme niektoré právne úpravy zvážili. Konkrétne odporúčam vypustiť článok III, ktorý hovorí o zákone o konkurze a vyrovnaní. Navrhovaná ďalšia novelizácia odseku 3 podstatne rozširuje počet výnimiek, t. j. subjektov nepostihnuteľných zákonom o konkurze a vyrovnaní, dôvodiac nebezpečenstvom porušenia fungovania štátnej správy a verejnoprávnych inštitúcií. Predchádzajúce dve novely sa uskutočnili v roku 1993 a posledná v roku 1994. Takéto značné rozšírenie počtu výnimiek zo zákona o konkurze a vyrovnaní je najmä zo všeobecne právneho hľadiska povážlivé, a to až natoľko, že možno uvažovať o ohrození účelu samotného zákona o konkurze a vyrovnaní. Z ústavnoprávneho resp. právneho politického hľadiska je navrhovaná novela problematická v tom, že pred účinkami použitia zákona o konkurze a vyrovnaní privileguje veľký počet subjektov nefyzických osôb, a tým vlastne v konečnom dôsledku poskytuje vyššiu ochranu dlžníkom, teda úpadcom, a to je v rozpore s duchom exekučného konania a zákon o konkurze a vyrovnaní je súčasťou exekučného konania, ktorého úprava sleduje predovšetkým ochranu veriteľa. Vlastne tým, že by sme článok III schválili, zavedieme opačný režim. Pritom nie je jasné, koľko tých úpadcov môže byť, či ich bude 100, 1000, 10 000. Jednoducho to nevieme. V návrhu zákona totiž chýba ekonomické zdôvodnenie, ktoré požaduje rokovací poriadok.

    Ďalej sa domnievam, že pripustiť tak široký počet výnimiek znamená pre veriteľov podstatné obmedzenie práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotveného v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, poňatého všeobecne a zásadne nerozlišujúceho ochranu práv fyzických osôb a iných právnych subjektov. V tomto ohľade by bola zrejme prijatím novely odseku 3 značne záporne dotknutá zásada ochrany práv, zakotvená tiež prednostne v medzinárodných dokumentoch, a preto treba zvažovať, či ochranu navrhovaných subjektov nezabezpečiť inými prostriedkami, než ďalším obmedzovaním použitia zákona o konkurze a vyrovnaní. Iné prostriedky môžu byť napríklad také, že by sme v zákone o konkurze a vyrovnaní povedali, že ak sa napríklad dostane do konkurzu nemocnica, ten, kto ju kúpi, bude musieť zachovať účel, na ktorý bola takáto nehnuteľnosť určená a podobne.

  • Pán poslanec Fogaš, môžem poprosiť o konkrétny návrh? Nemusíte ho zdôvodňovať, povedzte konkrétny návrh na zmenu.

  • Pán predseda, návrh som povedal, len ho stručne zdôvodňujem.

  • Viem, ale sme sa dohodli, že nebudeme zdôvodňovať, len povieme konkrétne zmeny.

  • Na tom sme sa nedohodli. Domnievam sa, že ak sa mám pokúsiť získať pre vecné riešenie poslancov, musím to zdôvodniť.

    Teda už len jednu vetu. Domnievam sa, že základné ustanovenie § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o princíp rovnosti účastníkov, by bol prijatím toho textu, ktorý je navrhovaný, zásadne narušený, a tým by boli vlastne narušené aj princípy fungovania právneho štátu. To je prvý návrh.

    Druhý návrh: Navrhujem osobitne hlasovať o bodoch 14 a 15 spoločnej správy a rovnako vyňať na osobitné hlasovanie bod 17. Moja pripomienka je zhodná aj so stanoviskom poisťovne k tejto otázke. Navrhujem vypustiť v článku XIV bod 11, ktorý hovorí o tom, že štát poskytuje len návratnú finančnú výpomoc do výšky 100 %. Pripomínam, že článok 40 ústavy hovorí, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Tu sa jednoznačne žiadajú garancie štátu najmä preto, lebo občanov zneisťujú najmä právne úpravy, ktoré sme na návrh vlád prijali. Teda nie občania či poisťovne sú tie subjekty, ktoré majú niesť riziká terajšieho stavu, ale štát, ktorý vlastne takéto riziká spôsobil. Môj návrh by znamenal i naďalej garancie štátu.

    Môj ďalší návrh smeruje k tomu, aby sme zaradili - a to je nový text, ten nemáme v spoločnej správe -, že v článku XII bod 1 sa vypúšťa. To sa týka vlastne tých istých garancií, len trošku v inej podobe, preto sa domnievam, že by bolo rozumné, aby sme namiesto finančnej výpomoci vo výške 100 %, návratnej finančnej výpomoci vo výške 100 %, jednoducho poskytli garancie štátu. Z hľadiska ekonomického podstatný rozdiel v tom nie je, z hľadiska právnych dôsledkov v tom podstatný rozdiel je.

    Ďalej, ak neprejde bod 3 ako celok, navrhujem zvýšiť neinvestičné výdavky na I. štvrťrok 1995 v kapitole Ministerstvo školstvo a vedy Slovenskej republiky v sume 300 miliónov korún, pričom zdôvodnenie je veľmi stručné. Aby sme zabezpečili prevádzku základných a stredných škôl, ako to garantuje ústava, je nutné takýto presun uskutočniť. Návrh vlády je nedostatočný, pretože vzrástol počet detí, ktoré v týchto ročníkoch budú. Ďalej - treba zachrániť aspoň sčasti školské zariadenia. A konečne, prosím o schválenie predovšetkým preto, že sa to týka budúcnosti tohto štátu, a to konkrétne detí. Neničme to, čo v európskych krajinách idú zavádzať.

    Konečne posledný návrh, ktorý chcem v tejto súvislosti predniesť, sa týka neinvestičných dotácií do podnikateľskej sféry v položke uhoľného baníctva. V tabuľke číslo 8 navrhujem zmeniť na 35,7 milióna Sk a o toto upraviť výdavky kapitoly ministerstva hospodárstva. Zdôvodnenie opäť je stručné. Ide o cenu triedeného uhlia pre obyvateľstvo, pričom odbyt tohto uhlia je práve v zimných mesiacoch. Ide o najslabšie ekonomické skupiny, spravidla o vidiecke obyvateľstvo.

    Posledný môj návrh smeruje k tomu, aby na ukončenie 10 úloh riešených v roku 1994 v I. štvrťroku 1995 bolo nutné zvýšiť neinvestičné výdavky zo 44,6 milióna korún na 55 miliónov korún v tabuľke číslo 4, v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a o toto upraviť výdavky celej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zastavenie riešenia týchto úloh by vlastne znamenalo už vynaloženú zbytočnú prácu a nedokončovanie rozpracovaných úloh.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že bol takýto obmedzený čas, prosím, aby ste zvážili pripomienky, ktoré sme predniesli. Súčasne chcem povedať jednu vetu na záver, že náš klub vzhľadom na spôsob, ktorým sa usilujeme prerokovať celé rozpočtové provizórium, bude žiadať prestávku pred konečným hlasovaním preto, aby sme sa poradili o tom, aké pripomienky v súvislosti s prerokúvaní pozmeňovacích návrhov prejdú.

    Ak by sme boli odsúdení rešpektovať to, čo povedal pán poslanec Slota, teda, že ste rozhodnutí hlasovať za všetko, čo je predložené, náš klub by tento návrh zákona nepodporil.

  • Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy za klub? Ak nie, s faktickou poznámkou sa hlási pán Köteles.

  • Vážená Národná rada,

    Maďarská koalícia navrhuje bod 11 vybrať zo spoločnej správy číslo 69a na osobitné hlasovanie. Poznajúc situáciu životného prostredia a finančnú situáciu v našich obciach podporujeme, aby príspevok zo štátneho rozpočtu do Štátneho fondu životného prostredia bol počas rozpočtového provizória 80 miliónov korún.

  • Musíte to dať písomne, lebo vidím, že ani pán spravodajca teraz nepočúva. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Bajan.

  • Pán predseda, vzhľadom na návrh, ktorý dal pán kolega Fogaš, myslím si, že naozaj by bolo rozumné potom si urobiť nejakú pasportizáciu tých návrhov, ktoré prešli a neprešli, a pred záverečným hlasovaním dať 10-minútovú prestávku na stanovisko klubu.

    Ďakujem.

  • Nemám pozmeňovacie návrhy, len chcem poďakovať tým, ktorí tu spomínali slovo robotník, že znova si vážia robotníkov, keď ich aj niekedy predtým ponižovali.

    Pán poslanec Černák, boli ste ministrom, boli ste dlho vo vláde, boli ste podpredsedom, mali ste možnosť dokázať, nemuseli sme dnes robiť reštrikčnú politiku, keby ste boli práve vy ako minister hospodárstva robili inú politiku. Upozorňoval som vás na to vo svojich vystúpeniach x-krát. Vy ste potrebovali rýchlo vrstvu bohatých, vrstvu chudobných, no, a tí chudobní mali byť robotníci a vy ste mali byť bohatí.

    Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Koncoš. Ale prosím, páni poslanci, panie poslankyne, prestaňme už s faktickými poznámkami.

  • Chcel by som navrhnúť, resp. požadujem, aby sa zo spoločnej správy 69d vybral zo spoločného hlasovania na osobitné hlasovanie bod 22.

  • Dohodnite sa s pánom spravodajcom. Pán poslanec Černák.

  • Nebudem rozvíjať diskusiu a reagovať na pána podpredsedu Ľuptáka, na základe § 19 má predsa nárok vystúpiť ako funkcionár Národnej rady. Chcem len povedať to, že mi bolo znemožnené zdôvodniť môj pozmeňovací návrh. Najmä s ohľadom na tých, Janko, na ktorých sa ty odvolávaš, považujem návrh pána Moravčíka a jeho vlády za rozumnejší, pretože tento je oveľa reštriktívnejší predovšetkým v porovnaní s vaším programom a s vašou rétorikou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím rozpravu a pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážený parlament,

    v prvom rade by som si položil otázku, či je v parlamente návrh rozpočtu na rok 1995 predchádzajúcej vlády. Nie je. Takže, tým končím otázku o tom, prečo bolo alebo nebolo potrebné prijať rozpočtové provizórium. Ďalej, vážim si všetky názory, ktoré tu zazneli, i keď ich neviem splniť. To je už asi údel každého ministra financií, aj tých predo mnou, aj tých, čo prídu za mnou.

    V prvom rade, ak by som opäť definoval celú záležitosť konštrukcie rozpočtového provizória, znovu by som chcel prízvukovať, že sa treba pozrieť pravde do očí, že sa treba pozrieť do rovného zrkadla a uvedomiť si reálne možnosti hospodárstva tohto štátu, reálne možnosti tohto štátu v čase, keď má dlhovú službu, ako má, a v čase, keď sa dlhová služba vyvíja tým smerom, ako sa vyvíja, že proste ešte neprešla svojím kulminačným bodom. Takže fakt je, že sa dá o tom veľa diskutovať, dá sa hovoriť o tom, že treba takú, onakú mieru úspornosti. Jednoducho pred nami stojí určitý balík dlhovej služby a s tým sa treba vysporiadať. Domnievam sa, aj moji kolegovia, ktorí predpokladám, že podporia predložený návrh, majú asi ten istý názor, že nie je možné tieto veci už odkladať do budúcnosti, pretože ak predpokladáme, že by to malo byť v roku 1996 trebárs 50 miliárd a pribudne k tomu trebárs riešenie cez štátne obligácie alebo iný spôsob umorovania tohto dlhu, alebo úbytky zdrojov cez spôsoby privatizácie cez odčerpávanie zdrojov zo zahraničia, znovu sa dostávame do situácie, že podstatne zložitejšie sa nám bude vysporadúvať s týmito záležitosťami.

    Ďalšia vec, teda znovu otváram otázku zotrvačnosti. Budeme na to stále narážať. Pokiaľ neprídeme k razantnej rekonštrukcii celej správy verejných financií, jednoducho nenájdeme liek na riešenie súčasnej situácie. To znamená nie didaktické poučky o tom, či môžeme bankám diktovať úrokové miery, alebo nie, a či sa banky budú správať podľa toho ako chceme, ale jednoducho formulovať mechanizmy, aby sme vytvorili nie direktívy, ale motivačné prostredie, aby sa subjekty v tomto štáte správali tak, ako treba. Jeden z takých momentov sme včera diskutovali, tú diskusiu navodzoval pán poslanec Černák, myslím, že bola konštruktívna v tom zmysle, či je otázka zdaňovania alebo nezdaňovania príjmov zo štátnych obligácií. Bola to záležitosť, ktorú sme riešili v uplynulom období, koncom roku 1993 a začiatkom roku 1994 práve v dôsledku toho, že bolo treba riešiť dlhovú službu a nebol záujem o nákup štátnych obligácií zo strany bankového sektora. Je fakt, že dnes už je situácia taká, a iste ju budeme riešiť v konštrukcii rozpočtu 1995, že prehodnotíme, či daňovú úľavu robiť, keď už je situácia, že skôr máme záujem, aby bankový sektor išiel do projektov a neutekal so svojimi zdrojmi do oblasti nákupu štátnych obligácií. Ale takýchto rôznych možností je veľmi veľa, odhadol by som ich na desiatky, ktoré je možné pomerne promptne budovať do systému, ktoré majú krátkodobé, nemyslím z hľadiska dĺžky pôsobenia, ale efektu, účinnosti, krátkodobé zábery, a popri tom spúšťať aj komplexne nový pohľad na celý systém financovania verejných investícií.

    Nebudem sa dotýkať úvah o tom, že tento rozpočet môže, a dokonca umelo chceme navodzovať vytváranie sociálneho napätia. To je, samozrejme, nezmysel. Nebudeme si predsa píliť konár sami pod sebou. V podstate musíme nájsť dohodu so sociálnymi partnermi, a preto aj konštrukcia rozpočtového provizória je predovšetkým ladená tak, aby nevytvorila zbytočné pnutie, neúmerné sociálne pnutie. Na druhej strane, samozrejme, vytvorí obrovský tlak na úspornosť vo vecných výdavkoch.

    Pokiaľ by som sa dotkol niektorých jednotlivých vystúpení, v podstate by som reagoval na pána Dzurindu. Áno, hovoril som o tom, že 80 % rozpočtu je predurčených, to je technika, ale 20 % toho sporu, toho problému je vlastne štátny dlh, umorenie dlhovej služby. To je práve tých 20 % rozpočtu a to je vlastne kardinálny problém, či to riešiť na konto štátneho rozpočtu, dlhu, teda deficitu, alebo to riešiť odkladom na budúcnosť, ale vysvetľoval som, že nie je vôbec priestor na to, aby sme tieto veci odkladali do budúcnosti.

    Pokiaľ sa týka štátneho cestného fondu, je v podstate riešený v článku XXIV, bod 5, kde je jednoznačne povedané, že v roku 1995 sa nepoužijú ustanovenia § 3 písm. a/ a b/ zákona číslo 153/1993 Z. z. o Štátnom fonde cestného hospodárstva. Pokiaľ ide o mechanizmy na rozvoj líniových stavieb, jednoznačne platí, že štátny rozpočet nemá šancu, ani keby sme ho namaľovali akýmikoľvek farbami, na to, aby systémovo vykryl náklady a finančné krytie líniových stavieb a infraštruktúry. Sú tu základné smery infraštruktúry, veď to už je systém, ktorý je zabehnutý, cez zahraničné pôžičky, systém telekomunikácií, ale tam sme viazaní na dovozy technológií, tam musíme ísť zahraničnými pôžičkami. Pokiaľ ide o líniové stavby typu diaľnic, máme na to kapacity - technologické, technické, surovinové, pracovné sily, to znamená, že môžeme ísť cez vnútorné financovanie týchto záležitostí.

    Prepáčte mi, že tomu trošku venujem čas, chcem to trošku ozrejmiť. Ak si na to požičiam, hoci aj s nízkym úrokom zo zahraničia, v podstate mi prídu devízové zdroje do banky, proti tomu musím emitovať korunové zdroje, to znamená, že som premenil pôžičku na korunové zdroje, a tým financujem príslušnú líniovú stavbu s dlhodobou návratnosťou. Takže, znovu hovoríme o emisii. Bol som tvrdo kritizovaný opozíciou za výraz "emisia". Pôžička zo zahraničia nič iné nenavodzuje, len emisiu korunových zdrojov na krytie príslušnej devízovej alebo dolárovej pôžičky. Takže, tu je otázka mechanizmu, ktorý je možné zvládnuť. Akým spôsobom? Pomimo komerčných úverov riešiť úverové krytie líniových stavieb. Je to vec, ktorá nemá zatiaľ také analógie v roku 1989, ale domnievam sa, že pozitívne východisko existuje, ak budeme rozumne komunikovať medzi nami, Národnou bankou, prípadne niektorými inými bankovými ústavmi.

    Veľmi by som chcel uviesť to stanovisko ako korektné, čo sa týka Kresťanskodemokratického hnutia, akceptujem ho. Samozrejme, ono má svoj politický význam z hľadiska Kresťanskodemokratického hnutia, keďže naznačili ústretovosť, ale beriem ho v rámci danej situácie ako korektné.

    Pokiaľ sa budem vyjadrovať k vystúpeniu pána poslanca Šimka, v podstate by som chcel k prezidentskej kancelárii uviesť toľko: Pôvodné predstavy v zmysle vyjadrení pána prezidenta o počte pracovníkov prezidentskej kancelárie boli 20 až 30 pracovníkov. Potom vznikol projekt, ktorý mal byť realizovaný, ktorý odhadoval cca 65 osôb. Dnes pre štátny rozpočet je požiadavka pre provizórium 127 osôb. Toto vláda posudzovala, nemyslím si, že sa tomu venovala málo. Ešte by som podotkol, že kancelária pána prezidenta sídli v prenajatých priestoroch, to znamená problém nejakých kuričov, vrátnikov, nespadá pod túto kapitolu. Samozrejme, sú tam odborní pracovníci, a ďalej mnohé aktivity Kancelárie prezidenta sú finančne kryté z iných kapitol, najmä v súvislosti s finančným krytím zahraničných ciest, ale aj ďalších činností. Takže, treba vidieť tento problém aj v širších súvislostiach. Po posúdení počtu osôb Kancelárie prezidenta, Kancelárie Národnej rady, Úradu vlády Slovenskej republiky dospela vláda k záveru, ktorý je vyjadrený v návrhu rozpočtového provizória. Je zrejmé, že pokiaľ by došlo k výraznému poklesu pracovníkov Kancelárie prezidenta, že príde k istým krátkodobým viacnákladom z titulu odchodu pracovníkov. Chcel by som povedať, že na krytie týchto viacnákladov by sme hľadali riešenie z pozície ministerstva financií. A ako ústretové sme riešili vo vzťahu ku Kancelárii prezidenta to, aby to skutočne bolo reprezentatívne, riešenie investičných nákladov na dokončenie Grassalkovichovho paláca pre I. štvrťrok aj v podmienkach provizória príspevkom 30 miliónov Sk.

    Pokiaľ sa týka vystúpenia pána poslanca Šveca, ktorý otvoril vážny balík problémov školstva a vedy, už sme hovorili vo výbore pre životné prostredie, že tu je otázka systémového riešenia, ktoré sa roky sľubuje a asi rozpočtové provizórium nemôže takéto kardinálne riešenie prijať. Hovorili sme aj o tom, že zvažujeme v pomerne krátkom čase riešiť vytvorenie inštitúcie pre stratégiu vedy, ktorá by organizovala granty a podchytávala celú organizáciu v tejto oblasti. Chceme byť ústretoví k Slovenskej akadémii vied, kde musím priznať, že vzhľadom na krátkosť času sme dnes dokázali zachytiť všetky nároky z hľadiska konštrukcie rozpočtového provizória. Tam sa prikláňam k riešeniu tých 16 miliónov Sk v položke Slovenská akadémia vied, čo sa týka aj niektorých ďalších drobných položiek, ktoré boli dávané v rámci výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Sám mám pocit, že by bolo treba riešiť určité balíky špičkových odborníkov v tejto republike. Domnievam sa, že po období rozpočtového provizória bude treba skutočne doriešiť otázku finančnej pozície, finančného ohodnotenia špičkových vysokoškolských pedagógov, ale to chce predsa len určitú analýzu a vidím reálnu možnosť zavesiť to na veľký rozpočet.

    Predtým, než sa dotknem pozmeňovacích návrhov - len čiastočne, potom to ešte preberieme cez prestávku s právnikmi z ministerstva financií, aby sme potom vedeli reagovať v záverečnej správe, proste dať určitý náš názor pre záverečný pohľad spravodajcu, dotkol by som sa ešte vystúpenia pána Sopku ohľadne dotácií pre mestskú dopravu. Tam je skutočne zložitá situácia v tom, že na mestskú dopravu prispievajú vlastne všetci občania republiky. Týka sa vlastne štyroch miest. Tieto štyri mestá majú najväčšiu možnosť zamestnať ľudí, majú najnižšiu nezamestnanosť a majú v podstate najväčšie platové priemery. Je to dané veľkosťou tých miest. Takže, naopak, skôr budeme smerovať k postupnému znižovaniu dotácií pre mestskú dopravu, ale nejde to naraz. Jednoducho, túto filozofiu treba pochopiť, že minimálne istú dobu môžeme ju držať na úrovni, ale systémovo asi bude platiť to, čo som povedal.

    Dotknem sa vystúpení zástupcov jednotlivých parlamentných klubov. Pán Fogaš tu otvoril niekoľko vecí. Nedokážem, samozrejme, na všetky reagovať. Dotkol by som sa zrušenia výnimiek z konkurzu a vyrovnania. Systémovo je to pravda, povedali sme si to cez prestávku, ale právny štát, aby bol právnym, musí najprv prežiť, až potom je právny štát. To, čo navrhujete, je dobré pre krajinu, ktorá má zvládnutý trhový systém, ale nie pre krajinu, ktorá je v transformácii a ktorá má problémy s dlhovou službou, s deficitmi, ktoré má. To znamená, že takéto plošné pristúpenie na systém, ktorý navrhujete, keď nie sú zvládnuté systémy zadávania výberových konaní, keď je ešte stále pomerne veľká nehospodárnosť a pomerne málo súkromných aktivít v tých sektoroch, ktoré táto výnimka kryje, skutočne by to mohlo ohroziť chod nemocníc, škôl, aj keď sú tam rôzne systémy dohodovacích konaní. Takže, v tejto fáze sa neprikláňam k takémuto systémovému riešeniu.

    Pokiaľ sa týka príspevkov štátu pre poisťovne, možno som nepočul celkom dobre, čo ste mali na mysli - ako nenávratné, ak som dobre rozumel. Garancie áno, ale stopercentné garancie. To znamená stopercentnú garanciu v tom zmysle, že pokiaľ sa poskytne, tak nie je návratná. V tom zmysle to absolútne nemôžeme akceptovať. Tu je tá vec, že štát síce garantuje, ale na druhej strane prebytky poisťovni nesťahuje, takže, to nie je rovnocenná hra. Za danej situácie, keď nie je odladený celý systém poisťovní, nevidím takúto možnosť ako prechodnú.

    Myslím si, že štát robí už veľa, keď dáva finančnú návratnú výpomoc do výšky 100 % nedostatku zdrojov, a tým vytvára tlak aj na hospodárnu činnosť poisťovne. Poviem jednoduchý príklad. Ak poisťovňa v decembri pribrzdí výber dávok, alebo môže zataktizovať, aby si vylepšila ďalší rok pozíciu, štát plne vykryje deficit a na druhý rok sa bude v poisťovniach radostne žiť. Musím obhajovať záujem štátu a z toho dôvodu neodporúčam túto systémovú zmenu. Myslím si, že ani nikdy v budúcnosti k takémuto návrhu prísť nemôže.

    Pokiaľ sa týka školstva, tých 300 miliónov korún, samozrejme situácia je nesmierne zložitá, ale brali sme určité analýzy hospodárenia v rezorte školstva z roku 1994, aj z predošlých rokov, a skutočne nie všetko bolo v poriadku, napriek tomu, že vždy deklarovali veľký nedostatok zdrojov. To znamená, že aj tam sú určité problémy pri tom všetkom, že nedostatok zdrojov iste môže byť dokladovaný ako akútny. Pri rokovaní s pani ministerkou školstva sme ustúpili, kde sme proti pôvodnému návrhu urobili určité ústupky. Nechceme sa v žiadnom prípade dotknúť platovej úrovne zamestnancov tohto rezortu, ale šetriť sa musí vo všetkých rezortoch. Tam je veľmi ťažko nejakým spôsobom pristúpiť na takéto razantné zmeny.

    Pokiaľ sa týka požiadaviek na uhoľné baníctvo a tých ďalších dvoch požiadaviek, už som hovoril s pánom ministrom Duckým. Riešilo by sa to v rámci kapitoly ministerstva hospodárstva.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končil by som svoje záverečné slovo. Dúfam, že podporíte predložený návrh zákona, čím prispejete k zdarnému rokovaniu a k možnosti úspešného zvládnutia nielen provizória, ale vytvoríte predpoklady i pre zostavenie rozpočtu na rok 1995.

    Záverom vám chcem popriať pekné vianočné sviatky a šťastný Nový rok, a to isté osobitne chcem popriať celému teamu pracovníkov ministerstva financií, s ktorými som sa dnes popoludní mal stretnúť, ale človek mieni, život a parlament mení.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Pýtam sa pána spravodajcu Maxona, či sa chce vyjadriť.

  • Pán predseda, ďakujem pekne. Nie. Prosil by som teraz 30-minútovú prestávku na spracovanie pozmeňovacích návrhov.

  • Ďakujem. Keďže aj predtým poslanci žiadali prestávku, vyhlasujem 30-minútovú prestávku. To znamená do 17.20 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v našom zasadnutí. Prosím, aby sme sa ukľudnili, zaujali svoje miesta. Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch v rámci pozmeňovacích návrhov spoločnej správy, potom o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, ktoré odzneli v pripomienkach.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona, aby uvádzal hlasovanie postupne od spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcel by som poprosiť ešte o jednu láskavosť. Samozrejme, budem uvádzať hlasovanie, odporúčania spoločnej správy číslo 69a. Potom by som chcel pekne poprosiť, či by sme nemohli prejsť na 69b, lebo tie pozmeňovacie návrhy, ktoré som postupne zaznamenával tak, ako boli podané, by mali odznieť a týkajú sa spoločnej správy 60a aj 69b.

    Teraz by sme išli na pozmeňovacie návrhy spoločnej správy 69a s tým, že vo vašich požiadavkách bolo, aby body 6, 7, 11 a 13 boli vyňaté z hlasovania an blok. Rešpektujeme tieto požiadavky. Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o pripomienkach a odporúčaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako sú uvedené v spoločnej správe 69a.

    Pod bodom 1 je rozhodnúť o uverejnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa schvaľuje návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995, v Zbierke zákonov v súlade s § 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov. Odporučil to ústavnoprávny výbor. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, aby sme sa prezentovali. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 9 poslancov.

    Tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pod bodom číslo 2 spoločnej správy - doriešiť financovanie detských domovov a Štátneho fondu zdravia. Ako spoločný spravodajca neodporúčam schváliť tento pozmeňovací návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať tento návrh. Máte to všetci na strane číslo 4.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Takže, neprešiel ani bod číslo 2 spoločnej správy.

  • Vážené dámy, vážení páni, pod bodom číslo 3 - zvýšiť výdavky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na I. štvrťrok 1995 v kapitolách. Budeme o každom návrhu hlasovať osobitne. Zvýšiť výdavky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na I. štvrťrok 1995 v kapitole Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky v sume 300 miliónov. Ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže bod číslo 3a/ spoločnej správy sme neschválili.

  • V bode 3 pod bodom b/ Slovenská akadémia vied - o 16 miliónov korún zvýšiť výdavky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca odporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Hlasujeme o bode 3 písm. b/. Pán spravodajca odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže, tento návrh sme prijali.

  • V bode 3 ods. 3 - pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky Slovakia 962 tisíc korún. Ako spoločný spravodajca odporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili aj písmeno c/.

  • Bod 3 ods. d/ - Slovenský rozhlas 34 600 tisíc Sk. Ako spoločný spravodajca neodporúčam na schválenie.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca neodporúča prijať položku pod písm. d/ bodu 3 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Takže sme tento návrh neschválili.

  • Vážené dámy, vážení páni, pod bodom 4 je text "schváliť výdavok zo štátneho rozpočtu na I. štvrťrok roku 1995 pre Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v sume 1 030 tisíc Sk". Vážené dámy, páni, vzhľadom na to, že tu neodznel tento pozmeňovací návrh, po istej bilancii by som vás chcel poprosiť o kladné stanovisko, ale nie k výške 1 030 tisíc Sk, ale 862 tisíc korún. Je to skutočne teraz na vašej vôli. Pýtam sa, či je to možné. Pokiaľ by ste súhlasili s tým, tak je to možné, pokiaľ nie, tak nie je to možné.

  • Až potom, teraz musíme hlasovať o bode 4.

  • Dávam teda hlasovať o bode 4. Ako spoločný spravodajca v tom prípade odporúčam tento návrh na schválenie.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča bod 4 spoločnej správy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 4 spoločnej správy sme schválili.

  • Bod 5 spoločnej správy číslo 69a/ ako spoločný spravodajca odporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžeme pokračovať.

  • Vážené dámy, páni, bod 6 spoločnej správy ako spoločný spravodajca neodporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujeme sa. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať bod 6 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Rovnako bod 7 na strane 2 - bod 7 vypustiť - neodporúčam.

  • Prosím, prezentujeme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

  • Vážené dámy, páni, teraz by som prosil o pozornosť. Body 8, 9, 10 a 12 a odporúčanie výborov ministrom a vedúcim ústredných orgánov v časti C ako spoločný spravodajca neodporúčam schváliť.

  • Celú časť C a body 8, 9, 10 a 12.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca body 8, 9, 10 a 12 a celú časť C neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Body 8, 9, 10 a 12 spoločnej správy a časť C sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Pod bodom 11 upraviť kapitolu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky tak, aby príspevok zo štátneho rozpočtu do Štátneho fondu životného prostredia bol počas rozpočtového provizória 80 miliónov korún, neodporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca bod 11 neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Ani bod 11 spoločnej správy sme neprijali.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o bode číslo 13 - zvýšiť limit mzdových prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o 100 miliónov Sk s účelovým viazaním na zvýšenie miezd pracovníkov vysokých škôl. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento bod prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 13 spoločnej správy. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

    Pán spoločný spravodajca, na chvíľku budeme musieť hlasovanie prerušiť, pretože pán poslanec Macuška nemá kartu a podľa nášho hlasovacieho poriadku môže dostať novú kartu až po prerušení hlasovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento návrh spoločnej správy sme neprijali.

    Prosím techniku, aby vydala kartu. Pán poslanec Macuška, hlasujete s náhradnou kartou.

  • Chcel by som vám oznámiť, že budem hlasovať s náhradnou hlasovacou kartou číslo 11.

  • Pán poslanec Moric má číslo náhradnej karty 10. Pán spoločný spravodajca, môžeme pokračovať.

  • Vážené dámy, vážení páni, o pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, sme už hlasovali. Teraz, ak dovolíte, budem reagovať na pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

    Ako na prvý musím reagovať na procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Černák. Jeho procedurálny návrh je: "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočtové provizórium v čase do 31. 3. 1995. Za rozpočtové provizórium sa považuje I. kvartál návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995, ktorý bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky, a jednotlivé kapitoly prerokované vo výboroch Národnej rady." Ako spoločný spravodajca neodporúčam odsúhlasiť tento procedurálny návrh.

  • Ono totiž to ani nejde, to je zmätočný návrh, pretože Národná rada ho vôbec neprerokovala, ale musíme dať o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca neodporúča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca Černáka neprešiel.

  • Vážené dámy, páni, ďalší je tu návrh pána poslanca Zoltána Borosa zaradiť do tabuľky číslo 8 limity neinvestičných dotácií na I. štvrťrok 1995, novú položku Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky - dotácia na národnostnú kultúru, národnostné zväzy, národnostnú tlač a aktivity pre národnosti v rámci príspevkových organizácií - limit dotácie 35 miliónov Sk. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh odsúhlasiť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Dámy, páni, ďalší pozmeňovací návrh bol vyňať body 6 a 7 na strane 5 spoločnej správy, tlač 69a, z hlasovania an blok. Myslím si, že o tomto už nemusíme dať hlasovať, pretože tak sa stalo. Pri hlasovaní som túto požiadavku rešpektoval.

    Ďalšia požiadavka bola hlasovať osobitne o návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995 a osobitne o návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Procedurálne celé to tak prebieha. Pokiaľ bol tento návrh prednesený, ako spravodajca odporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spoločný spravodajca navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

  • Dámy, páni, ďalší návrh bol pána poslanca Ásványiho doplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu do materiálu Návrh nevyhnutých opatrení ... atď. Už to vysvetlil pán podpredseda vlády. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ásványiho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Ásványiho.

  • Dámy, páni, ďalšie pozmeňovacie návrhy predniesol pán poslanec Filkus. Ako prvý - kryť polovicu štátnej dlhovej služby v období rozpočtového provizória z mimorozpočtových zdrojov. Tento návrh neodporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Filkusa. Spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Filkusa na strane 2, položka 11 v návrhu nevyhnutných opatrení zmeniť číslo 20,27 % na číslo 22,45 %. Neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem pekne. Posledný pozmeňovací návrh pána Filkusa - určiť výnos penále pre obce vo výške 50 % z celkového výnosu z penále. Neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca neodporúča prijať ani tento pozmeňovací návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalší pozmeňovací návrh dala pani poslankyňa Edita Bauerová. Jeden z jej pozmeňovacích návrhov som akceptoval, o 69b sme ešte nehlasovali, takže nie, ale to budem rešpektovať.

  • V 69b navrhovala vypustiť článok 8, teraz hovoríme o tom.

  • Ospravedlňujem sa, pán predseda, to sa týka ďalšej spoločnej správy, takže budeme pokračovať návrhom pani poslankyne Edity Bauerovej. Tento návrh znel, že ak návrh pána poslanca Borosa nebude schválený, zaradiť samostatný bod do návrhu nevyhnutných opatrení nasledovného znenia: "Pre obdobie rozpočtového provizória v kapitole ministerstva kultúry sa vyčleňujú účelové prostriedky vo výške 35 miliónov Sk pre národnostné kultúry." Ako spravodajca neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Neschválili sme tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalší pozmeňovací návrh je pána poslanca Šimku v tabuľke číslo 2 upraviť v kapitole Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky výdavky spolu stĺpec 1 na 55 748 tisíc Sk, z toho mzdové prostriedky - stĺpec 4 na 4 326 tisíc Sk, a v tabuľke číslo 5 zvýšiť limit počtu pracovníkov Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky - stĺpec 1 na 127. Podľa toho upraviť i celkové súčty príslušných súčtov návrhu. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh na schválenie.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca Šimku.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Farkas, vaše pozmeňovacie návrhy sa týkali zákona, nie opatrení.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som vás poprosiť o trochu trpezlivosti, pretože 70 % pozmeňovacích návrhov, ktoré ste mi dali, neboli podané písomne. Prosím o trošku ohľaduplnosti voči mne.

  • Potom už boli pozmeňovacie návrh pána poslanca Fogaša.

  • Pán predseda, ešte bol pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša, pokiaľ sa týka návrhu opatrení zvýšiť neinvestičné výdavky na I. štvrťrok 1995 v kapitole Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky v sume 300 miliónov Sk.

  • O tomto návrhu sme ešte nehlasovali, o tejto čiastke sme hlasovali, ale o návrhu pána poslanca sme nehlasovali. Ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neschválili ani tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalší pozmeňovací návrh bol rovnako pána poslanca Fogaša - neinvestičné dotácie do podnikateľskej sféry v položke uhoľného baníctva v tabuľke číslo 8 zmeniť na 35,7 milióna Sk a o túto sumu upraviť výdavky kapitoly ministerstva hospodárstva. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša.

  • Ďalším pozmeňovacím návrhom pána poslanca Fogaša bolo zvýšiť neinvestičné výdavky zo 44,6 milióna Sk na 55 miliónov Sk v tabuľke číslo 4 kapitoly ministerstva hospodárstva a o tento rozdiel upraviť výdavky kapitoly ministerstva hospodárstva. Neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh.

  • Vážené dámy, pre poriadok uvádzam, že som rešpektoval požiadavku pána poslanca Kötelesa vyňať bod 11 spoločnej správy 69a zo spoločného hlasovania.

  • Myslím si, že to sú všetky návrhy z tlače 69a, pokiaľ ich mám zaznamenané.

  • Som tiež presvedčený, že sme hlasovali o všetkých návrhoch. Ostatné sa týkajú návrhu zákona.

    Vážený pán predseda, chcel by som vás poprosiť, aby sme dali hlasovať o návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia v Slovenskej republike v čase rozpočtového provizória v roku 1995. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh na schválenie.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia Národnej rady ako celku. Uznesenie máte všetci pred sebou. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória na rok 1995.

  • Vážené dámy, páni, budeme pokračovať pozmeňovacími návrhmi v spoločnej správe parlamentnej tlače číslo 69b. Ak dovolíte, budeme teraz hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 11, 18, 19, 20 a 26. Dámy, páni, prosím hlasovať o týchto bodoch an blok. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tieto body prijať.

  • Zopakujem, budeme hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 11, 18, 19, 20 a 26 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať. Je to blok b/.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Návrh pána spravodajcu sme schválili.

  • Vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby sme teraz hlasovali o bodoch číslo 2, 3, 6, 8, 9, 10, 12, 13, 16, 21, 23, 24, 25 a 27. Ako spoločný spravodajca odporúčam, aby tieto body Národná rada Slovenskej republiky schválila.

  • Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať o bodoch 2, 3, 6, 8, 9, 10, 12, 13, 16, 21, 23, 24, 25 a 27 spoločnej správy. Pán spravodajca ich navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tieto body spoločnej správy.

  • Vážené dámy, páni, teraz prosím o hlasovanie o bode číslo 7 - článok VIII sa vypúšťa. Ako spoločný spravodajca neodporúčam túto zmenu schváliť.

  • Je to na strane 6 spoločnej správy, áno?

  • Áno, strana 6 spoločnej správy. Neodporúčam schváliť.

  • Prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh zo spoločnej správy sme neprijali.

  • Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bode číslo 14 na 9 strane spoločnej správy. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento bod prijať.

  • Hlasujeme o bode 14 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať bod 14 spoločnej správy. Je to na strane 9.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

  • Teraz budeme hlasovať o bode číslo 15 spoločnej správy. Ako spoločný spravodajca neodporúčam túto zmenu prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať bod 15 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme ani tento bod 15 spoločnej správy.

  • Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bode číslo 17 spoločnej správy. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento bod schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bode 17 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili ani bod 17 spoločnej správy.

  • Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bode číslo 22 spoločnej správy. Tento bod neodporúčam schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 22 spoločnej správy. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme ani bod 22 spoločnej správy.

  • Vážené dámy, páni, to sú všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, alebo ktoré som dostal písomne.

    Požiadavku pani poslankyne Edity Bauerovej, že zo spoločného hlasovania bude bod 7 vyňatý, som rešpektoval. Pani poslankyňa Bauerová ďalej navrhuje, ak sa neschváli bod 7 spoločnej správy 69b v článku VII zaradiť do § 10 nový odsek 2: "Najnižšia hranica starobného, invalidného, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku osirelého dieťaťa, ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, sa stanovuje sumou 2 200 Sk mesačne. Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok odkázaný i rodinný príslušník, najnižšia hranica uvedených dôchodkov je 4 200 Sk." Nadväzne v článku XXV sa zrušujú slová "a doplniť bod 3", a v § 54 ods. 1 prvá veta ods. 2 zákona 100/1998 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako spoločný spravodajca tento pozmeňovací návrh neodporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento pozmeňovací návrh pani poslankyne.

  • Ďalší pozmeňovací návrh bol pána poslanca Farkasa, aby v druhej časti návrhu regulácia miezd sa vzťahovala iba na rozpočtové a príspevkové organizácie. Neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme ani tento návrh.

  • Ďalší pozmeňovací návrh je návrh pána poslanca Fogaša vypustiť článok III z návrhu zákona o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia ... atď. týkajúci sa zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Neodporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Požiadavku pána poslanca Fogaša vyňať zo spoločného hlasovania a osobitne hlasovať o bodoch 14, 15 a 17 som rešpektoval.

    Ďalší pozmeňovací návrh je rovnako pána poslanca Fogaša - vypustiť v článku XII bod 1 návrhu zákona o niektorých opatreniach. Neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Ešte je tu pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa - na strane 5 bod 3 za vetu "ministerstvo môže z rozpočtu ústredného orgánu so súhlasom ministerstva financií" dať poznámku, že podrobnosti upraví zákon, teda vyhláška ministerstva financií. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh na schválenie.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Ešte je tu jeden pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša vypustiť článok III.

  • O tom sme hlasovali, pán spoločný spravodajca. Myslím, že všetky pozmeňovacie návrhy, pokiaľ som si ich zaznamenal, sme prerokovali.

  • Áno, máte pravdu, ospravedlňujem sa. Chcem poprosiť, pán predseda, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali náš dnešný program.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy, páni, vážený pán predseda,

    dovoľte mi poďakovať za spoluprácu a dovoľte mi popriať vám príjemné sviatky. Ďakujem pekne.

  • Najskôr by som poprosil všetkých pánov poslancov, ktorí hlasovali s náhradnými kartami, aby ich vrátili.

    Pán poslanec Černák mi napísal, že nemám pravdu, ak som použil výraz, že jeho návrh bol zmätočný, pretože jednotlivé kapitoly boli vo výboroch Národnej rady. Nedostal som vôbec kompletný návrh rozpočtového zákona, takže môj výrok nebol chybný, pán poslanec.

    Prosím, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu HZDS poželal všetkým poslancom, členom vlády, ale i občanom Slovenskej republiky príjemné prežitie Vianočných sviatkov, pevné zdravie, veľa úspechov v novom roku. Verím, že v novom roku si v tomto parlamente viac porozumieme ako doteraz.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    napriek tomu, že sme sa asi s pánom Fogašom chabo snažili o to, aby sme mohli stanoviská klubu predniesť, dovoľte mi len záverečné stanovisko. Klub DÚ považoval mieru reštrikcie navrhovanú v uvedenom návrhu za predimenzovanú, neodôvodnenú a sociálne neúnosnú. Posúva rozpočtové kapitoly predovšetkým zdravotníctva, školstva, dopravy na pokraj kolapsu. Vzhľadom na skutočnosť, že neprešli niektoré veľmi vážne pozmeňovacie návrhy, ktoré mali zmierniť neúmerný zásah do sociálnej sféry v rámci transformačného procesu s priamym dopadom na obyvateľa Slovenskej republiky, klub nepodporil tento návrh. Považovali sme to za dôležité povedať pre zápis. To je jedna vec.

    Druhá vec - vzhľadom na to, že sa rozchádzame domov a blížia sa Vianočné sviatky, predovšetkým by sme vám chceli zapriať pokoj v mysliach.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som v mene všetkých poslancov Maďarskej koalície poprial vám príjemné sviatky a šťastlivý Nový rok. Dúfame, že sa stretneme v novom roku tak, že zanecháme za sebou všetky útrapy a starosti, ktoré sme si vzájomne zapríčinili.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Mikloško.

  • Vážená Národná rada, vážená vláda,

    dovoľte v mene poslancov KDH zaželať vám príjemné sviatky, šťastný Nový rok a maďarským kolegom boldog ünnepeket.

  • Vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v mene poslancov MKDH vám v Novom roku poprial veľa zdravia a pre všetkých poslancov viac tolerancie.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    aj napriek tejto slávnostnej chvíli dovoľte mi prečítať prehlásenie Demokratickej únie, ktoré súvisí s dnešným rokovaním. Dovoľte mi oznámiť, že poslanecký klub Demokratickej únie vyjadruje protest voči výrokom pána poslanca Slotu, ktoré odzneli počas dnešného rokovania Národnej rady.

    Pán Slota nemá právo nazývať člena parlamentu zradcom, nemá právo rozhodovať o tom, kto patrí, alebo nepatrí do slovenského národa, nemá právo obviniť študentov o tom, že boli podplatení, a nemá právo hovoriť, že sa tu bude rokovať len o tom, o čom chce rokovať víťazná koalícia. V parlamente sa, prosím, rokuje aj o tom, čo navrhne skupina 30 poslancov, a tá môže byť aj opozičná.

    Poslanecký klub Demokratickej únie oznamuje, že Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady odovzdá podnet, aby sa začalo konanie proti poslancovi Národnej rady pánu Slotovi podľa § 93 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku na preskúmanie jeho nevhodných výrokov na pôde Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    poslanecký klub Spoločnej voľby sa pripája k všetkým želaniam a teší sa na stretnutie s vami v novom roku 1995.

    Ďakujem.

  • Vážení prítomní,

    chcel by som skutočne pred Vianočnými sviatkami zaželať všetkým veľa zdravia, šťastia a Božieho požehnania v tomto, dá sa povedať, najvýznamnejšom sviatku roka pre nás, Slovákov. Z toho titulu by som chcel všetkých pozvať do Žiliny, ktorá je stále mestom Slovákov, aby ste zajtra prišli skutočne svojou prítomnosťou potvrdiť to, čo si myslím, že si želá celý národ, aby sme podporili svoju vládu, slovenskú vládu na čele s pánom premiérom Mečiarom, aby skutočne táto vláda vládla tak, aby to prospelo na úžitok tohto národa, štátotvorného národa. Skutočne všetkých poslancov ako primátor mesta Žiliny pozývam do Žiliny na 14.00 hodinu. Všetci ste veľmi, veľmi vítaní.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Združenia robotníkov Slovenska poprial príjemné prežitie Vianočných sviatkov a do nového roku vám zaprial veľa optimizmu.

  • Dámy a páni,

    úprimne ďakujem všetkým, ktorí ste mi prejavili sústrasť v súvislosti s tragédiou u mňa doma v mojej rodine. Veľmi si to cením, včítane toho, že to bolo bez ohľadu na stranícku alebo národnostnú príslušnosť. Proste prejavila sa ľudskosť v plnom rozsahu. Úprimne za to ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte aj mne, aby som sa vám všetkým na záver tohto roku poďakoval. Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti vyslovil tie slová, ktoré sa často v tomto čase dostávajú nám všetkým, a to, aby od budúceho roku v tejto našej sále vládol pokoj a aby tu boli ľudia dobrej vôle.

    Dovoľte mi, aby som sa ešte rozlúčil nie ja, ale aby som sa rozlúčil prostredníctvom našej pani poslankyne Idy Rapaičovej, ktorá sa nám chce niečím prihovoriť.

  • Vážené plénum Slovenskej národnej rady,

    dovoľte mi tlmočiť posolstvo našich predkov. Je to posolstvo z prvej polovice 19. storočia. Je to dielo prostých ľudí, a práve preto si myslím, že jeho hodnoty sú večné. Dovoľte mi pretlmočiť vianočnú koledu nie v jej hudobnej forme, radšej by som sa obrátila na tú myšlienkovú, lebo tá má rovnako vzácnu a večnú hodnotu. Je zapísaná v zbierke pána Drozda z Chrenovca a Vianočné sviatky sú ňou priamo popretkávané. Zaznela aj pred Svätým otcom v Ríme.

    Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej, nech jej slnko jasne svieti, každý boží deň. Nech ich sused v láske má, nech im priazeň, pokoj dá. Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej.

    Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom, nech im svetlo hviezdy lásky ožiaruje dom. Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného. Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom.

    Dopraj Bože svojmu dielu večné trvanie, nech sa samo nezahubí, všetci prosíme. Rybám čistej vody daj, vtáctvo a zver zachovaj. Dopraj Bože svojmu dielu večné trvanie.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás pozval do náhradnej rokovacej miestnosti vám za chrbtom na pohár šampanského.

  • Reprodukované vianočné piesne.

  • Rokovanie schôdze skončilo o 18.45 hodine.