• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, budeme sa najprv prezentovať, aby sme preverili našu schopnosť uznášať sa.

    Prezentovalo sa 93 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Prosím, faktickú poznámku má predseda výboru pán Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci,

    na základe uznesenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie žiadam doplnenie programu bodom 22 - Návrh na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Ako je známe, tento orgán postráda jedného člena, takže ide o dovolenie. Včera sa uskutočnilo legálne dovolenie tohoto člena v rámci výboru. Tlmočím závery uznesenia výboru.

  • Ďakujem. Budeme o zaradení tohoto bodu hlasovať.

    Prosím, pán poslanec Roman.

  • Mám len poznámku, že dnes budem hlasovať náhradnou kartou číslo 6.

  • Ďakujem. Pán poslanec Polka, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, vážené kolegyne, kolegovia,

    s pocitom hlbokej úcty k Národnej rade Slovenskej republiky, s pocitom hlbokej úcty k poslaneckému mandátu i úcty k vám všetkým, ktorí tu spolu so mnou sedíte, mi dovoľte, aby som tu tvárou v tvár k vám povedal, že nikdy som nepracoval, nepracujem a nikdy pracovať nebudem pre žiadnu spravodajskú službu. Veci uverejnené v niektorých masmédiách sa zakladajú na úrovni týchto masmédií, resp. vychádzajú z jej úrovne, a zvažujem podanie žaloby na tieto masmédiá, ktoré sa takejto veci dopustili. Žiadne potvrdenie o pravdivosti svojich slov nemám. Jediným potvrdením bude moja práca. Na Slovensku som sa narodil, pre Slovensko chcem pracovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, oznamujem, že budem hlasovať kartou.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol predseda výboru pán Hofbauer. Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme o zaradení bodu 22, ktorý predniesol pán poslanec Hofbauer.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že sme ako bod 22 zaradili návrh voľby, ako to predložil predseda výboru pán poslanec Hofbauer.

    V rokovaní 3. schôdze pokračujeme d v a d s i a t y m bodom programu, ktorým je

    Návrh na zriadenie osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kontrolu činnosti vojenského spravodajstva podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán.

    Podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona Národná rada volí na začiatku každého volebného obdobia členov kontrolného orgánu, určuje počet členov, zloženie a spôsob práce tohto orgánu. Návrh na jeho zriadenie ste dostali ako tlač číslo 56.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť poslanca Ivana Lexu, aby návrh uviedol. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

    V zastúpení návrh prednesie pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve bolo zriadené Vojenské spravodajstvo ako špeciálna služba plniaca úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Podľa tohto zákona Vojenské spravodajstvo vyhodnocuje informácie dôležité pre zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky, o aktivitách cudzích spravodajských služieb, o terorizme, o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojenskohospodárske záujmy Slovenskej republiky a o ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva.

    V súlade s týmto zákonom minister obrany Slovenskej republiky poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi a vláde Slovenskej republiky informácie získané Vojenským spravodajstvom, ktoré sú významné pre ich rozhodovanie a činnosť. Kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán. Tento orgán je povinný oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky skutočnosti získané pri výkone svojich právomocí, ktoré svedčia o porušení tohto zákona.

    Uvedený osobitný kontrolný orgán na kontrolu Vojenského spravodajstva počas X. funkčného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky zvolený nebol. Podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve Národná rada Slovenskej republiky na začiatku každého volebného obdobia volí z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky osobitný kontrolný orgán, určuje počet jeho členov, zloženie a spôsob jeho práce.

    Návrh členov kontrolného orgánu bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý s návrhom počtu členov, aj jeho zložením sa stotožnil v prijatom uznesení č. 26 zo dňa 8. decembra 1994. Na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladám návrh Národnej rade Slovenskej republiky na zriadenie osobitného kontrolného orgánu Vojenského spravodajstva v počte 5 členov v tomto zložení: predseda - Ján Danko, štyria členovia - Imrich Andrejčák, Ladislav Polka, Klement Kolník a Rastislav Šepták.

    Súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky žiadať od osobitného kontrolného orgánu Vojenského spravodajstva predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na určenie spôsobu práce tohto orgánu.

    Pán predseda, vyčerpal som poverenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

  • Ďakujem pekne. Má niekto otázky alebo pripomienky k podanému návrhu?

    Prosím, pán poslanec Benčík, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    prihlásil som sa ešte pred týmto bodom a chcel som sa opýtať, ako to je u nás s faktickými poznámkami. Akokoľvek čítam rokovací poriadok, tam je v § 17 povedané, že poslancovi, ktorý sa v priebehu rozpravy prihlási na prednesenie faktickej poznámky alebo odpovede na ňu, sa udelí slovo. Chápem to tak, že s faktickou poznámkou, ktorá v tomto parlamente sa dosť zneužíva, sa môžem prihlásiť vtedy, keď je rozprava. Po rozprave, pred rozpravou, ako sa tu stalo, že piati boli prihlásení a ešte doplňujeme program a dobromyseľne to schválime, sa mi zdá, aj keď je tento rokovací poriadok nie celkom presný, že by sme nemali jeho § 17 porušovať. K tomu som sa prihlásil a medzitým už došlo aj k ďalšiemu bodu.

    A keď mi je udelené slovo, nech mi je dovolené v mene nášho klubu povedať, že odporúčame rozšíriť členov kontrolného orgánu o ďalšieho člena, a to o poslanca Jozefa Kleina. Dôvody: kompetencia kontrolného orgánu je vymedzená v § 5 zákona o Vojenskom spravodajstve. Tam sa stanovuje, a hovoril tu o tom aj môj predrečník, že kontrolnú činnosť Vojenského spravodajstva vykonáva Národná rada. Teda ide o parlamentnú kontrolu a parlament je pluralitný. Je mi zrejmé, že Vojenské spravodajstvo je výkonná kompetencia, ale parlamentná kontrola by mala byť širšia. Čiže to neznamená, že ak výkonná kompetencia je podľa koaličnej dohody, nemala by byť kontrola širšia.

    Len prozaická poznámka: V parlamentnej činnosti sa rozhoduje väčšinou. Ak je tam 5 členov z vládnej koalície a jeden alebo dvaja sa doplnia z opozície, to rozhodovanie je stále ešte v medziach normy a môžeme preto postupovať takto. Vrele odporúčam prihliadnuť na tento náš návrh a odporúčam, ako som hovoril, za ďalšieho člena - a prosil by som, aby sme o tom aj hlasovali - Jozefa Kleina.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený snem,

    na prvom zasadnutí, na ktorom sa predstavila vláda Slovenskej republiky, predseda vlády pán Mečiar podal ruku opozícii na spoluprácu. Chápal som to ako predseda klubu, resp. chápeme to ako poslanci klubu KDH vo vecnej rovine, kedy pán predseda vlády povoláva kompetentných ľudí pracovať do inštitúcií a orgánov komisií, kde patria. Aj v tomto zmysle navrhujem rozšíriť komisiu na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca, o ktorej tu rokujeme, o pána poslanca Ladislava Pittnera. Pán poslanec Ladislav Pittner bol po novembri 1989 námestníkom Federálneho úradu na ochranu ústavy a demokracie. V ďalšom období bol dvakrát ministrom vnútra a myslím, že niet pochýb, že túto funkciu vykonával naprosto kompetentne. V minulom volebnom období bol členom parlamentnej komisie pre kontrolu SIS a v minulom režime pracoval na poli spravodajstva proti komunistickému režimu.

    Osobne sa domnievam, že o kompetencii pána poslanca Pittnera v takejto komisii netreba diskutovať a netreba ju spochybňovať. Som presvedčený, že tento snem to zoberie do úvahy aj v zmysle toho, čo som povedal na začiatku, a pána Pittnera zvolí do tejto komisie na kontrolu Vojenského spravodajstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Urban.

  • Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem len podať rozširujúcu informáciu zo zasadnutia výboru, kde tento návrh sa prerokovával. Prakticky výbor vychádzal aj zo stavu, ktorý už tu dnes je, to znamená, že rozhodoval o podaní tohto návrhu v čase, keď už existuje osobitný kontrolný orgán pre Slovenskú informačnú službu. Vo svojom návrhu teda rešpektoval, že počet členov by mal byť približne taký, aký bol navrhnutý, teda 5 členov. Preto vlastne, aj keď zazneli niektoré hlasy o početnejšom zložení osobitného kontrolného orgánu, predsa návrh bol zredukovaný na 5 členov a takýto bol teda aj návrh výboru. To je len k tomu návrhu, ktorý podali pred chvíľočkou pán poslanec Benčík a pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bajan, máte slovo.

  • Aj vzhľadom na to, čo povedal pán kolega Urban, ani jeden z týchto návrhov sa nevylučuje navzájom. Preto aj vzhľadom na článok 31 ústavy a aj vzhľadom na to, čo tu bolo povedané, odporúčam, aby za klub Demokratickej únie bol členom tejto komisie pán Anton Hrnko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som spresniť informáciu pána Urbana. Na rokovaní výboru bola vznesená námietka, že komisie parlamentu, keďže by mali odrážať pluralitné zloženie parlamentu, nie je možné konštruovať výlučne na báze jednej koalície. Aby tieto komisie boli skutočne pluralitné a odrážali jednotlivé parlamentné zoskupenia, som túto námietku už tam vzniesol, avšak väčšina, ktorá je v tomto výbore, odmietla to vziať na vedomie a odhlasovala komisiu takto. Myslím si, že komisia, ktorá je pre kontrolu bezpečnostnej služby, nemusí byť vzorom. Skôr by nám mal byť vzorom článok 31 ústavy, ktorý hovorí asi v tom zmysle, že všetko sa má vykonávať tak, aby nebola narušená slobodná súťaž politických strán. Jednofarebné zloženie týchto komisií pokladám za rozporné s týmto článkom ústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Na adresu navrhovateľa pána poslanca Urbana: Po prvé - žiadny zákon nehovorí o tom, že táto komisia má mať 5 členov. To je len vec nejakého dohovoru. Po druhé - ak by táto komisia mala mať 5 členov, pri tej kompetentnosti, ktorou som predstavil nášho kandidáta, nevidím dôvod, prečo by tam nemal byť on.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    samozrejme, Národná rada Slovenskej republiky má za povinnosť túto komisiu odsúhlasiť a založiť, vyplýva to z daného zákona, ale náš názor ako názor klubu Maďarskej koalície je taký, že toto zloženie by malo byť viac pluralitné, tak ako to povedal pán Hrnko. Z týchto dôvodov navrhujeme do tejto komisie pána poslanca Zsolta Komlósyho.

  • Na adresu pána kolegu Mikloška, lebo zrejme všetci ostatní to počuli, poviem, že som netvrdil, že podľa zákona má byť osobitný kontrolný orgán pre Vojenské spravodajstvo 5-členný. Tvrdil som akurát, že tak, ako je navrhnutý, ho schválil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme o týchto návrhoch doplnenia postupne za sebou hlasovať. Najprv budeme hlasovať o návrhu pána poslanec Benčíka, ktorý navrhuje doplniť členstvo o pána Jozefa Kleina.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že pán poslanec Jozef Klein bol zaradený do príslušnej komisie.

    Máme návrh pána poslanca Miklošku, budeme o ňom hlasovať. Navrhuje zaradenie pána poslanca Pittnera.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Miklošku nebol prijatý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Bajana, ktorý navrhuje zaradiť do komisie pána poslanca Hrnku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Bajana nebol prijatý.

    Budeme hlasovať o ďalšom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Duka-Zólyomi, kde navrhuje zaradenie pána poslanca Komlósyho do komisie.

    Prosím, prezentujme a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Duka-Zólyomiho nebol prijatý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ako celku tak, ako ho uviedol pán poslanec Urban a ako bol pri dodatočných návrhoch upravený.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Pán poslanec Mikloško, máte slovo, len chcem upozorniť, že už nás pán poslanec Benčík upozornil, že mimo rozpravy by sme sa mali vystríhať faktických poznámok. Fakt je ten, že máme už určitý návyk používať to aj mimo toho, ale majme v tom mieru.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Jednak chcem povedať, že faktické poznámky vždy majú opodstatnenie, pokiaľ sa týkajú predmetnej veci, takže v tomto smere, myslím si, že pán poslanec Benčík nemá pravdu.

    Po druhé - vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia z vládnej koalície, práve sme dostali prvú lekciu o tom, ako pán predseda Mečiar myslí svoju podanú ruku. Zaznamenávame si to.

    Ďakujem.

  • Ď a l š í m bodom programu je

    Návrh na zriadenie vyšetrovacej komisie Národnej rady Slovenskej republiky na objasnenie mimoriadne závažných skutočností na Ministerstve národnej obrany Slovenskej republiky a na zistenie okolností rozhodnutí ministra obrany Slovenskej republiky uzavrieť kontrakt na odpredaj pontónových mostových súprav.

    Návrh na zriadenie komisie máte rozdaný ako tlač číslo 62. Jeho súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán podpredseda Andel.

  • Snáď iba toľko: Každý máme svoju pamäť. Bohužiaľ, že tu nie je pán Mikloško. Pamätáme si roky 1990-1992, keď skutočne sa porušoval rokovací poriadok Slovenskej národnej rady. Každý máme svoju pamäť, ale preboha, nehrajme sa na pamäť, robme dopredu, robme pre tento národ, robme pre túto Slovenskú republiku. Nevyhrážaj sa, pán Javorský. Hovorím konkrétne aj o tebe.

  • Pán poslanec Černák, ale upozorňujem, že nie je rozprava, faktické poznámky v zmysle rokovacieho poriadku nemajú vlastne teraz miesto.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni podpredsedovia Národnej rady,

    dovolím si len upozorniť na praktiky, ktoré sa začínajú objavovať, to znamená neudeliť slovo počas hlasovania. Pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku poslanec môže napríklad stiahnuť svoj návrh, môže mať pripomienku k tomu, akým spôsobom sa hlasuje. Jednoducho vás prosím, máte právo, ak poslanec nebude hovoriť k veci, odňať mu slovo, ale nezavádzajte, prosím vás, praktiky, že počas hlasovania neudelíte slovo, keď sa na tabuli zasvieti žiadosť o vystúpenie poslanca, pretože môže to byť tzv. technická poznámka. Ako lapidárny príklad uvádzam, že môže žiadať stiahnuť svoj návrh a vy ho nevypočujete.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, počas hlasovania nikdy sa nepripúšťali žiadne poznámky. Hlasovanie práve preto, aby nedošlo k omylom, prebieha neprerušene. Tento postup bol doteraz stále a mienime ho aj ctiť.

    Prosím, pán poslanec Miklušičák.

  • Chcem zareagovať iba na poznámku podpredsedu Národnej rady pána poslanca Andela. Zrejme nedával dobrý pozor, pretože pán Mikloško sa nikomu nevyhrážal, on jednoducho konštatoval fakt, ktorý sa tu udial, ako odozvu na ponuku pána predsedu vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím povereného člena Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Jána Danku, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením číslo 6 z 10. novembra 1994 zriadil pracovnú skupinu v zložení Ján Danko, Igor Urban, Hubert Kraus na vykonanie poslaneckého prieskumu na Ministerstve obrany Slovenskej republiky v dňoch 10. až 16. novembra 1994. Pracovná skupina vykonala poslanecký prieskum na Ministerstve obrany Slovenskej republiky v dňoch 15. a 16. novembra 1994 a svoje závery a odporúčania uviedla v správe, ktorú Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval dňa 24. novembra 1994.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť k správe z poslaneckého prieskumu v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky v dňoch 15. a 16. novembra 1994 prijal uznesenie číslo 16 z 24. novembra 1994, v ktorom konštatuje rad nedostatkov a spochybnení o rozhodovacom procese na úrovni ministra obrany. Doteraz získané podklady a zistené skutočnosti dosvedčujú, že posúdenie zákonnosti presahuje svojou náročnosťou možnosti objasniť ich pri poslaneckom prieskume. Preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zriadiť podľa § 55a zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyšetrovaciu komisiu z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pre objasnenie mimoriadne závažných skutočností na Ministerstve obrany Slovenskej republiky pri uzatvorení kontraktu na odpredaj troch súprav PMS 60 firme TATRA SIPOX, akciová spoločnosť.

    Predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na základe uznesenia výboru číslo 16 z 24. novembra 1994

    a/ podal podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na začatie trestného konania voči neznámemu páchateľovi pre dôvodné podozrenie z trestného činu,

    b/ požiadal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, aby prešetril hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami na Ministerstve obrany Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 55a zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov zriadiť vyšetrovaciu komisiu na objasnenie mimoriadne závažných skutočností na Ministerstve obrany Slovenskej republiky a na zistenie okolností rozhodnutí ministra obrany Slovenskej republiky uzavrieť kontrakt na odpredaj pontónových mostových súprav v zložení: predseda komisie - poslanec Igor Urban, členovia komisie - poslanci Ján Danko, Hubert Kraus, Vladimír Mikulka a Rastislav Šepták.

    Vážený pán predseda, do rozpravy sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pánu poslancovi Dankovi. Otváram rozpravu. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    v rámci rozpravy dávam tri pozmeňovacie návrhy. Prvý návrh, aby komisia bola rozšírená o dvoch členov - poslancov opozície. Druhý návrh, aby po odsúhlasení zloženia tejto komisie bola ukončená rozprava z toho dôvodu, že zasadnutie je verejné a v prípadnej rozprave by mohli vyjsť najavo veci, ktoré sú predmetom utajenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    s uspokojením som prečítal časť koaličnej zmluvy podpísanej HZDS, Roľníckou stranou, SNS a Združením robotníkov v tej časti, ktorá hovorí, že koaliční partneri sa budú riadiť zásadami právneho štátu, že u nás bude vláda zákona. Za náš klub vás uisťujem, vážení kolegovia, že vás z opozičnej pozície dôsledne budeme podporovať v tomto smere, aby sa táto vaša časť koaličnej zmluvy naplnila. Preto som očakával, že návrh na vyšetrovaciu komisiu po tejto koaličnej zmluve bude stiahnutý vzhľadom na obsah tejto zmluvy, lebo zmluvy sa podpisujú preto, aby sa dodržiavali. V danom prípade to tak nie je a predložený návrh je v rozpore so zákonom, konkrétne s rokovacím poriadkom Národnej rady.

    V predloženom návrhu, ktorý máme písomne, výbor uvádza, že predsedovi výboru bolo uložené podať podnet generálnemu prokurátorovi na začatie trestného konania a ďalej požiadať Najvyšší kontrolný úrad o prešetrenie hospodárnosti pri nakladaní so štátnymi prostriedkami. Predpokladám, že výbor a zrejme aj jeho predseda tým splnili svoju povinnosť, a preto neviem prečo naviac iniciujú aj vytvorenie vyšetrovacej komisie podľa § 55a rokovacieho poriadku. Totiž, vyšetrovaciu komisiu možno podľa citovaného ustanovenia zriaďovať na vyšetrenie skutočností, ktoré sa stali v pôsobnosti Národnej rady. To je § 55a. Aj pri extenzívnom výklade pôsobnosti Národnej rady prešetrovanie prípadu sporu obchodovania s dvomi subjektmi sa z toho vymyká, a to aj vtedy, keď je tam zahraničný partner alebo v tom je aj štátny orgán.

    Oprávnene vzniká otázka, v čom - a bol by som rád, ak by mi to niekto potom vysvetlil - môže vyšetrovacia komisia svojimi prostriedkami nahradiť orgány prokuratúry a Najvyšší kontrolný úrad. V ničom, lebo predpokladám, že generálny prokurátor a Najvyšší kontrolný úrad majú našu dôveru. A pýtam sa, prečo treba túto dôveryhodnosť uvedených orgánov spochybňovať ešte vytvorením vyšetrovacej komisie. Bude to spolitizovanie ďalšej kauzy a odvádzanie pozornosti verejnosti od skutočných a naliehavých otázok, alebo pripúšťam aj to, že je to nepochopenie podstaty a zmyslu zásad deľby moci.

    Prečo sa správame tak akoby parlament bol všemocný a mohol všetko? Podľa ústavy je Národná rada jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, ale môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Prepáčte, že hovorím o osobných skúsenostiach, ale som členom mandátového a imunitného výboru, ktorý zriadi komisiu, ktorá po overení mandátu časti poslancov nahrádza kompetencie krajských a Slovenskej volebnej komisie, ale aj predsedu Národnej rady, ktorý v zmysle § 47 zákona o voľbách do 7 dní, ak pri podpisovaní výsledkov volieb zistil nezákonnosť, mal urobiť opatrenia, aby sa táto nezákonnosť odstránila. No, a nehovorím o tom, že táto komisia si nárokuje posúdiť aj rozhodovanie Ústavného súdu. Alebo ďalší výbor, ktorého som členom - ústavnoprávny - nad rámec svojej pôsobnosti zaujíma výkladové stanovisko k postupu prezidenta. Kolega Cuper hovoril, či nemôže niekto vykladať zákony. Áno, doktrinárne môže, aj ja môžem, ale nemôže to robiť štátny orgán a nemôže to robiť ústavnoprávny výbor vo svojom rozhodnutí. Odznieť tam môžu názory, ale ústavnoprávny výbor nie je kompetentný na takéto výklady.

    Málo odôvodnené je aj zriadenie vyšetrovacej komisie na vyšetrenie udalostí z marca tohoto roku. V parlamente sa vždy rozhoduje väčšinou hlasov. Poslanci, ktorí postupujú bez príkazov a podľa svojho svedomia a presvedčenia, hlasujú tak, ako to považujú za vhodné. A ak tento princíp teraz spochybňujeme, o chvíľu by niekto mohol povedať, že treba vyšetrovaciu komisiu aj na 83-trojkové hlasovanie onej noci, aj keď zase tam počet hlasov patrí, tých 83 poslancov sa rozhodlo tak, ako sa rozhodlo, to nikto nemá spochybňovať. Ak niečo sme spochybňovali - a ja patrím medzi tých -, to je to, že sme do druhého zasadnutia tohoto rokovania zaradili legislatívnu iniciatívu výboru, ktorý ešte nezasadal, preto nemohol zákonodarnú iniciatívu podľa ústavy uplatniť. Ale to je trochu niečo iné.

    Zhrňujem: Odporúčam neakceptovať návrh na vytvorenie ďalšej vyšetrovacej komisie. Je to z dôvodu porušenia zákonnosti a nesprávneho postupu uplatnením príslušnosti v rámci deľby moci. Neviem, prečo by sa zákonodarný orgán mal zaujímať o to, čo patrí prokuratúre, Najvyššiemu kontrolnému úradu a koniec-koncov, ak dôjde k uplatneniu niečoho, tak súdu. Dúfam, že ma nikto nepodozrieva z toho - aspoň nie tí, ktorí ma poznajú -, že by som chcel niečo zatutlávať. Ak by však do mozaiky už početných a, podľa môjho názoru, nad rámec právneho poriadku vytvorených vyšetrovacích a iných komisií ešte aj táto vyšetrovacia komisia niekomu chýbala, v súlade s tým, čo tu navrhol kolega Danko, odporúčam doplniť túto komisiu konkrétne za náš klub o poslanca pána Jozefa Pribilinca.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    uisťujem vás, že sme vo výbore hodnotili, či je alebo nie je vhodné a potrebné takúto komisiu plénu navrhnúť. Nevidíme v tom žiadne porušenie zákonných noriem. Naopak, vzhľadom na to, že v jednom z návrhov na vypočutie pre porušenie zákona je uvedený aj terajší poslanec Národnej rady pán Kanis, nás táto skutočnosť viedla k tomu, že musíme vykonať poslanecký prieskum. A preto, že rozsah činnosti, ktorá sa bude posudzovať, je taký, že presahuje poslanecký prieskum, navrhli sme túto komisiu. Nevidím v tom nič nedemokratické. Takéto komisie v štátoch na západ od Slovenska sú obvyklé a nevyvolávajú protidemokratické protesty alebo prejavy, že je to protidemokratický krok. A preto, že ide o poslanca Národnej rady, stojíme za týmto návrhom, tak ako sme ho podali.

    Chcel by som povedať, že vôbec nie je taká predstava, že by komisia mala dostať právomoci nahradzovať orgány činné v trestnom konaní alebo Najvyšší kontrolný úrad. Naopak, ide o posúdenie práce Rady obrany štátu, práce ministra, ako rešpektoval Radu obrany štátu, pretože tieto pontóny pravdepodobne dnes už sú za hranicami a ešte doteraz nebol vypracovaný materiál z úrovne dnešného generálneho štábu /vtedajšieho veliteľstva armády/, či ich Slovensko potrebuje alebo nie. A človek, na základe stanoviska ktorého je predložený jeden dokument o počtoch vojsk, nemá skúsenosť vyššieho operačného stupňa. Táto skutočnosť mňa ako skúseného vojaka viedla k tomu, že na základe písomného vyjadrenia - nie návrhu, ale písomného vyjadrenia - k jednému zámeru človeka, ktorý nemá dostatočné operačné vzdelanie, je spustená mašinéria, ktorá - som o tom presvedčený - sa nemala spúšťať.

    Chcem len pripomenúť, že v mesiaci január sme mali možnosť dodať do bývalej Juhoslávie pre vojská UNPROFOR pontónové mostové súpravy. Pretože Rada obrany štátu nemala vypracovaný návrh z generálneho štábu, nemohla rozhodnúť, a preto sme volili iné riešenie. Ponúkli sme železničné mosty, čo sa potom aj vykonalo. Tento postup cez Radu obrany štátu mal byť dodržaný aj teraz. Prosím, aby sme brali do úvahy, že podrobnejšie rozprávanie v tomto štádiu by vyžadovalo vyhlásiť rokovanie Národnej rady za uzavreté. Som ochotný poskytnúť ďalšie údaje, ale mám procedurálny návrh, aby sa dodržal návrh, ktorý predložil pán Danko. Podávam procedurálny návrh hlasovať najprv o návrhu pána Danka na rozšírenie komisie o dvoch poslancov. Potom, prípadne ak bude navrhnutý do komisie ďalší, hneď hlasovať o pánu Pribilincovi aj o ďalšom kandidátovi. Myslím si, že toto rozšírenie bude aj vhodné.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gbúrová, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    moje poznámky budú smerovať k problematike vyšetrovacích komisií na pôde parlamentu. Nepôjde mi o komisie, ktoré už vznikli, alebo o tie, ktoré môžu vzniknúť na pôde tohto parlamentu. Chcela by som skôr upozorniť na isté všeobecné princípy, ktoré v súvislosti s vyšetrovacími komisiami platia vo väčšine európskych parlamentov, aj v Kongrese Spojených štátov amerických. Je to aj z dôvodu, aby bolo zjavné, čo treba v oblasti uplatňovania právnych noriem u nás domyslieť, čo urobiť pre to, aby sme potvrdili a nie predstierali naše smerovanie k praxi osvedčeným pravidlám parlamentnej demokracie.

    Vyšetrovacie komisie vznikli u nás v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 44/1980 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. V šiestej časti § 29 sa hovorí o orgánoch Slovenskej národnej rady. Ich súčasťou sú aj vyšetrovacie komisie. V uvedenom zákone, konkrétne v § 55 písm. a/, v jeho desiatich bodoch sa jasne špecifikuje obsah vyšetrovacích komisií. Treba tu zdôrazniť, že ide o rokovací poriadok, ktorý vznikol v roku 1989, a podľa ktorého sa, žiaľ, aj doteraz riadi činnosť Národnej rady Slovenskej republiky. Snažíme sa síce o zmenu jeho obsahu, k čomu nás núti nová spoločenská skutočnosť, najmä ekonomická a sociálna, no jeho stále platné zákonné pravidlá nás chtiac-nechtiac ťahajú späť do minulosti, do normalizovaných, všeobecne záväzných právnych a politických noriem a zásad. To považujem za zlé.

    V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj západné parlamenty, aj Kongres Spojených štátov amerických, poznajú štatút vyšetrovacích komisií. Ich zvlášnosťou oproti nášmu typu vyšetrovacích komisií je to, že

    1. sú zamerané na činnosť legislatívy voči exekutíve a nie na činnosť legislatívy voči legislatíve. Inak povedané, sú zamerané na činnosť vlády, resp. ich jednotlivých ministrov a nie na činnosť poslancov;

    2. majú väzbu na najvyšší zákon štátu, na ústavu. V časti, ktorá sa týka legislatívy, je v rámci pôsobnosti senátov, parlamentov, kongresov zakomponovaná aj takáto ich činnosť. Naša ústava, ktorá vznikla 1. septembra 1992, neobsahuje štatút vyšetrovacích komisií. Nie je to explicitne vyznačené ani v časti zákonodarná moc, v článku 86, ktorý obsahuje ustanovenia o pôsobnosti Národnej rady, ani v článku 92, kde sa hovorí o výboroch Národnej rady.

    Nový rokovací poriadok Národnej rady by sa mal v tomto zmysle inšpirovať vyššou zákonodarnou normou. Nazdávam sa, že v súčasnosti pri riešení otázky vyšetrovacích komisií by bolo potrebné primárne vychádzať z najvyššej zákonodarnej normy, teda z Ústavy Slovenskej republiky, a jej prispôsobovať nižšie právne normy. Súčasný štatút vyšetrovacích komisií je v tomto zmysle nekompatibilný s našou ústavou.

    V predmetnom vyšetrovacom akte nemienim byť arbitrom. Pevne verím, že ním budú len a len fakty, fakty nie z politickej, ale z vecnej roviny. Ja v tomto akte vidím iný fakt. Fakt sporu medzi účelovým a prirodzeným poriadkom vecí. Fakt sporu, ktorý toho času zaznamenáva víťazstvo účelového poriadku vecí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pretože ma upozornil predseda výboru pán Andrejčák, že jeho návrh treba chápať ako procedurálny návrh na ukončenie rozpravy, prosil by som vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste upustili od svojich ďalších návrhov. Dám o tom hlasovať ako o návrhu na ukončenie rozpravy a potom navrhnem pri hlasovaní o doplnení, keď sa schváli návrh pána poslanca Danku, že návrh bude doplnený o dvoch členov z opozície, bude príležitosť, aby páni poslanci z opozície navrhli prípadne ďalších ľudí.

    Ďakujem pekne.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh na ukončenie rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali procedurálny návrh na ukončenie rozpravy.

    Na základe toho teraz budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli predložené. Ako prvý pozmeňovací návrh predložil pán poslanec Danko, aby boli členovia navrhnutej komisie doplnení o dvoch členov z opozície.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Danku, aby vyšetrovacia komisia bola doplnená o dvoch poslancov z radov opozície, bol prijatý.

    Teraz nasleduje návrh pána poslanca Benčíka, ktorý predložil, aby bol zaradený do tejto komisie pán poslanec Pribilinec.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Prosím, tento návrh bol vyslovený ako regulérny, predložíme ďalšie návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov. Konštatujem, že do komisie bol za opozíciu zaradený pán poslanec Pribilinec.

    Vážené kolegyne a kolegovia, máte teraz príležitosť doplniť ďalšie návrhy o možných členov v tejto komisii, teda ešte jedného ďalšieho člena, pretože sme prijali rozšírenie o dvoch členov z opozície.

    Pán poslanec Brňák, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nemám procedurálny návrh, ale preto, že som sa prihlásil tesne po vystúpení pána poslanca Benčíka, považujem za potrebné reagovať aspoň v krátkosti na ním vyslovený názor. Ako právnika si ho vážim, ale pritom všetkom minimálne pochybujem, alebo polemizujem s tou časťou vystúpenia, kde sa vyslovil, že nepatrí do pôsobnosti alebo právomoci Národnej rady, resp. danej komisie, aby sa zaoberala vecne danou problematikou ľudovo nazývanou "Pontóngate".

    Myslím si naopak, že v zmysle § 55a rokovacieho poriadku je priamo v tomto uvedené, že Slovenská národná rada, teda Národná rada Slovenskej republiky zo svojich poslancov môže zriadiť na objasnenie mimoriadne závažných skutočností verejného záujmu, ktoré patria do pôsobnosti Slovenskej národnej rady, ... atď. - a ďalšiu časť, čo patrí do pôsobnosti Slovenskej národnej rady, uvádza článok 86 Ústavy Slovenskej republiky. Táto aféra alebo tento prípad, ktorý sa má riešiť, podľa môjho názoru, minimálne spadá pod 3 písmená článku 86 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolím si odcitovať konkrétne tieto tri články alebo tri písmená ústavy. Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na ústave a ostatných zákonoch a kontrolovať, podotýkam kontrolovať ...

  • Pán poslanec, ale sme ukončili rozpravu. Nemali by sme ísť mimo tento rámec. Prosím vás, akceptujme to.

  • Dobre, akceptujem to. Potom sú to ešte písmená g/ a i/.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fogaš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ale myslím, že tento stav ste spôsobili vy, pretože keby ste boli dali šancu vyjadriť sa aspoň vo faktických poznámkach pred ukončením rozpravy, tak by sme návrhy predniesli mimo toho času, kedy sa už hlasuje. Teraz sme vlastne hlasovali o doplnení komisie, ktorá ešte nie je ani odhlasovaná.

    Chcem podať návrh, aby druhým členom komisie sa stal pán poslanec Magvaši.

    A jednu poznámku mám na vás, pán predseda výboru. Neodpovedali ste na otázku, prečo treba nahradiť iné ústavné orgány, t.j. prokuratúru a Najvyšší kontrolný úrad nejakou vyšetrovacou komisiou. Vy ste iba povedali, že ich nechcete nahradiť, ale fakticky, keďže sa aj v § 55 odvolávate na Trestný poriadok, ich nahrádzate. Domnievam sa, že to je zbytočný zásah do zmluvných vzťahov, ktoré majú byť chránené. Ak ich raz porušíte, niet záruky, že ich nebudete porušovať viackrát. Domnievam sa teda, že by sme mali veľmi vážiť načo, pri akých príležitostiach a s akým cieľom zriaďujeme takýto vyšetrovací orgán.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, ale upozorňujem vás, že sme procedurálne odhlasovali ukončenie rozpravy. Teraz je možné dávať návrhy na ďalšieho člena v komisii. Budem nútený potom vám odobrať slovo, pán poslanec.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som reagovať na niekoľkokrát použitý inštitút zastavenia rozpravy. Parlament je preto parlament, aj samo slovo je od francúzskeho slova parle, ktoré znamená hovoriť, že sa v parlamente má hovoriť. Nespochybňujem inštitút zastavenia rozpravy, keď sa poslanci opakujú, keď poslanci jednoducho nehovoria k veci, keď poslanci zdržujú čas, aby nemohlo prísť k rozhodnutiu, ale zastavovať rozpravu v čase, keď ešte je čo povedať, vôbec na začiatku veci, ktorá sa prerokúva, pokladám za vrcholne nedemokratické a zhadzujúce inštitút parlamentu ako taký. Potom už darmo budeme vynakladať 100 miliónov korún na propagáciu Slovenska, darmo bude predseda zahraničného výboru pán Slobodník chodiť po svete a hovoriť, že sme demokrati, keď nedodržiavame tento základný princíp parlamentarizmu.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, podporujem vystúpenie pána Hrnka. Totiž, už nie raz sa stalo, že nevieme rozdeliť, čo je rozprava a čo sú faktické pripomienky. Rozprava je, keď sa otvorí rozprava a písomne sa prihlasuje do rozpravy, alebo tu sa prihlasuje do rozpravy. Faktické pripomienky - to nie je rozprava. Potom odznie návrh o ukončení rozpravy - a pritom to nie je rozprava, sú to faktické pripomienky. A my ukončujeme faktické pripomienky. Takže, niečo tu nie je v poriadku. Preto by som bol rád, keby sa dodržiaval rokovací poriadok tak, ako povedal pán kolega Benčík.

  • Vážený pán poslanec, pohybujeme sa v trocha šedom pásme. Fakt je ten, že tu je určitý úzus, ktorý sme prijali a tento úzus držíme. Zároveň sa však snažíme zohľadňovať aj zatiaľ platný rokovací poriadok. V zmysle týchto dvoch skutočností snažím sa takým spôsobom postupovať.

    Pán poslanec Andel, je to návrh? Prosím.

  • Nie, ďakujem. Chcel by som reagovať na kolegu Hrnku. Samozrejme, súhlasím s ním. Demokracia je vôľa ľudu. Parlamentné voľby, vlastne ľud nás dostal do tejto váženej snemovne, ako hovorí môj kolega. Vlastne reagujem aj na pána Duka-Zólyomiho, že to, čo tento parlament odhlasuje, je demokratické, či je to rozprava alebo ukončenie faktických poznámok. To je všetko.

  • Ďakujem. Pán poslanec Danko, je to návrh?

  • Keďže som predkladateľom, chcel by som povedať niekoľko slov, ale ak je ukončená rozprava, zriekam sa slova.

  • Konštatácia, že sme si zaviedli hlavu 22, pretože návrhy sa odovzdávajú v rozprave. Rozpravu sme ukončili a vzápätí bola opozícia vyzvaná, aby dala návrhy. Pýtam sa, čo to má znamenať.

  • Vážený pán predsedajúci, myslím si, že v mnohom je na vás, ako budete riadiť túto schôdzu. Aj procedurálne návrhy, ktoré zaznejú na ukončenie rozpravy, môžu byť interpretované tak, aby rešpektovali aj právo opozície vyjadriť svoj názor. Nikto nespochybňuje to, že keď väčšinou je rozhodnuté, to naozaj platí všade na svete, ale druhá stránka demokracie je chrániť právo tých, čo sú v menšine alebo v opozícii, aby vyjadrili svoj názor. Aj rokovací poriadok vám na to dáva možnosť, pretože vo svojom § 16 hovorí o tom, že pri otvorení rozpravy predsedajúci oznámi prihlásených rečníkov a udeľuje im slovo v poradí, v akom sa o slovo prihlásili. Najskôr však udelí slovo rečníkom, ktorí chcú predniesť pozmeňovacie návrhy v prerokúvanej veci. Je teda možné aj meniť poradie rečníkov, ak chcú niečo závažné povedať alebo niečo navrhnúť. Len tak useknúť rozpravu bez možnosti opýtať sa podľa tohto paragrafu, či niekto nemá nejaký závažný návrh alebo nejaké pripomienky, ktoré by boli k meritu veci, je niečo, čo by sme nemuseli robiť, ak budete ďalej používať spôsob ukončovania rozpravy kedykoľvek sa to komu zapáči.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcem k tomu povedať len toľko, že samozrejme, sa pokúšam zohľadňovať tieto hľadiská. Pýtam sa, či ide o ďalší návrh alebo rozpravu. Každý vinkuluje svoj názor, že ide o prípadný ďalší návrh, a pritom je to vlastne ďalšie slovo do rozpravy. Bohužiaľ, toto je tu praxou, a či sa nám to páči alebo nie, musíme zachovať určité riadenie schôdze.

    Pán poslanec Danko, je to návrh?

  • Pán predsedajúci, rád by som vysvetlil svoje stanovisko, prečo som podal návrh na ukončenie rozpravy. Je to zle interpretované. Nešlo mi o to, aby som niekoho obmedzil v jeho slobodnom vyjadrení názoru, zdôvodnil som prečo. Je nám jasné, že pokiaľ má byť táto rozprava meritórna, musíme vyjsť s faktami von. A vyjsť s faktami, ktoré sú predmetom utajenia za situácie, keď schôdza je verejná, jednoznačne neodporúčam. To je jedna vec.

    Druhá vec - oponoval by som pánu Fogašovi, prečo vyšetrovacia komisia, keď je tu návrh generálnemu prokurátorovi a Najvyššiemu kontrolnému úradu. Podľa môjho názoru ide o vojenské veci, ktoré Najvyšší kontrolný úrad nemôže riešiť. Ide o vzťah ministerstva k Rade obrany štátu, k ostatným inštitúciám v rámci armády. Toto zverejňovať skôr, než nezaujme stanovisko vyšetrovacia komisia, je nekorektné - podľa môjho názoru.

    A ďalej by som chcel upozorniť všetkých kolegov poslancov, ktorí silou-mocou chcú argumentovať, chcú viesť diskusiu a urobiť z tejto snemovne akýsi tribunál dopredu, keď ešte nie sú známe fakty - naša armáda je dobre zapísaná, naše jednotky UNPROFOR požívajú určitú prestíž. Zverejňovanie týchto údajov bez toho, keď nie sú overené a nie sú meritórne, považujem za nekorektné. Preto navrhujem ukončiť túto rozpravu. Ak to neprejde, potom je jedine možná druhá alternatíva - vyhlásiť naše zasadnutie za neverejné.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zakaždým som kládol otázky a nedostal som ďalšie návrhy. Mám už tu predložené dva návrhy na pána poslanca Pribilinca a pána poslanca Magvašiho.

  • Šum v sále.

  • To znamená, že môžem chápať ten návrh takým spôsobom, že budeme hlasovať ešte o ďalšom druhom členovi? Súhlasíme? Áno, ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh, ktorý predložil pán poslanec Fogaš, aby ďalším členom komisie, ktorý by mal zastupovať opozíciu, bol pán poslanec Magvaši.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme v zmysle prijatého doplňovacieho návrhu pána poslanca Danka doplnili aj druhého člena vyšetrovacej komisie za opozíciu.

    Na tomto základe budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako ho máte rozdaný.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme schválili.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle návrhu doplnku sme prijali ako d v a d s i a t y t r e t í bod rokovania

    Návrh na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Návrh podáva Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a dostali ste ho ako tlač číslo 70.

    Podľa § 31 ods. 1 a 2 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov prezidenta prezídia, viceprezidenta a ďalších 7 členov volí a odvoláva na návrh vlády alebo výboru Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním.

    Na 2. schôdzi Národnej rady sme zvolili prezidenta, viceprezidenta a ďalších šiestich členov Prezídia Fondu národného majetku. Teraz pristúpime k voľbe deviateho člena Prezídia Fondu národného majetku.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Romana Hofbauera, aby návrh výboru odôvodnil. Prosím, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky na svojej 2. schôdzi 4. novembra na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie zvolila prezidenta, viceprezidenta a 6 členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky má 9 členov, vrátane prezidenta a viceprezidenta fondu.

    Podľa § 31 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie navrhuje za deviateho člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie tento návrh prerokoval na svojom riadnom rokovaní 20. decembra 1994, pričom návrh bol právoplatne prijatý hlasovaním členov výboru v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Osobné dáta poslanca pána Ivana Ľuptáka sú uvedené v materiáloch, ktoré ste obdržali pred prerokovávaním tohto bodu. Bývalý poslanec pán Ivan Ľupták bol dlhoročným členom Národnej rady Slovenskej republiky, viacerí ho poznáte, takže bližšie podrobnosti uvádzať nie je potrebné.

    Ďakujem za udelenie slova.

  • Ďakujem pánu predsedovi výboru. Má niekto otázky alebo pripomienky k predloženému návrhu?

    Pán poslanec Černák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dôrazne protestujem proti tomu, akým spôsobom vediete túto schôdzu. Hlásil som sa s návrhom na doplnenie ďalšieho člena v čase, keď ste žiadali od členov pléna návrhy.

  • Prerušujem vás na chvíľu. Pán poslanec Černák, pýtal som sa, či je to návrh. Nehovorte, je to zaznamenané, ja som sa vyslovene pýtal, či máte návrh.

  • Mal som návrh, aj som kričal, že mám návrh. Preto vás žiadam, na základe akého kľúča ste udelili slovo pánu kolegovi Dankovi a tesne predo mnou ste skončili, hoci som mal návrh. Svietim tam desať minút, žiadam o slovo, ale ste mi ho neudelili, vážený pán podpredseda.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, máte slovo.

  • Jedno konštatovanie musím povedať, že vzťahy medzi Radou obrany a ministerstvom rieši zákon a nie vyšetrovacia komisia. To na margo toho, čo hovoril pán Danko.

    A k tomuto návrhu, ktorý sa tu teraz predkladá: Pokiaľ viem, pán Ľupták je prvým náhradníkom, ktorý mal byť dokonca už nastúpený na miesto jedného z členov vlády. Bolo nám oznámené mandátovým a imunitným výborom, že zatiaľ neboli k dispozícii doklady, na základe ktorých by sa preverilo, či bol riadne zvolený. Viem, že funkcia člena Prezídia Fondu národného majetku a funkcia poslanca sú inkompatibilné. Pýtam sa, či sa pán Ľupták vzdal poslaneckého mandátu. Ak tak neurobil, nemôžeme pokračovať ďalej v tomto bode programu.

  • Ďakujem. Chce ešte niekto vystúpiť? Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, k pánu Fogašovi mám maličkú poznámku. Mandátový a imunitný výbor sa touto otázkou zaoberal. V prípade, že pán Ľupták bude zvolený, nemôže nastúpiť ako náhradník, ale to je to ďalšie pokračovanie. Nikde nie je napísané, ako sa to má teraz riešiť. Momentálne nezložil sľub, tak nenastúpil ako poslanec, takže nie je zatiaľ ešte žiadny problém.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský.

  • Nesúhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Cabaj. Jednoducho pán poslanec Ľupták je ako prvý náhradník uvedený na kandidátnej listine Hnutia za demokratické Slovensko. Dokedy nemáme jeho písomné vyjadrenie, že sa vzdáva svojho poslaneckého mandátu, skutočne nemôžeme, pán predsedajúci, o tejto veci meritórne rozhodovať.

  • Som presvedčený o tom, že mandát poslanca vzniká zvolením a tým opačný postup neprichádza do úvahy. Pán poslanec, pozrite si ústavu. Z nej jasne vyplýva, aký je postup. Ak sa pán poslanec Ľupták vzdá mandátu, niet prekážok k tomu, aby sme ho volili.

  • Ďakujem. Pán poslanec Michelko, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Dovolil by som si zase nesúhlasiť s pánom Fogašom a s pánom Hrušovským, pretože je tu už dobrým zvykom, že keď volíme týchto členov Prezídia Fondu národného majetku, či spĺňajú alebo nespĺňajú podmienky ustanovenia § 38 zákona o veľkej privatizácii, vždy sa tvrdí, že pokiaľ nastúpia, do 15 dní po ich zvolení si tieto záležitosti vykonajú tak, aby boli v súlade so zákonom. Pán bývalý kolega Ľupták ešte nie je poslancom. Samozrejme, ak ho zvolíme, bolo by nelogické, aby predstupoval pred Národnú radu a robil sľub. Predsa to treba normálne chápať.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    v predloženom návrhu mi chýba závažný dokument, a to je doklad o tom, že pán Ivan Ľupták súhlasí so svojou kandidatúrou. Predkladajúci sa o tom nezmienil. Domnievam sa, že keď by takýto doklad tu bol, nemusíme sa sporiť o tom, či bude alebo nebude poslancom, pretože jasne prijíma kandidatúru a uvedomuje si dôsledky, ale takto by sme mohli zvoliť absolútne kohokoľvek, ak sa nám k tejto kandidatúre nevyjadrí. Pýtam sa predkladajúceho pána poslanca, či je k dispozícii súhlas pána Ivana Ľuptáka s touto kandidatúrou a prečo nám nebol rozdaný.

  • Pán poslanec Michelko, domnievam sa, že to, čo ste povedali, platí pre usporiadanie pracovnoprávnych vzťahov, ale nie vzťahov, ktoré vyplývajú z pozície mandátu poslanca. Prosím vás pekne, aby sme radšej zobrali do ruky ústavu a prečítali si ju, kým povieme ďalší postup. K vašej odbornosti diskutovať až tak hlboko nebudem, ale myslím si, že nemôže byť opačný postup. Najskôr by sa mal pán poslanec vzdať, oznámiť, že nenastúpi ako náhradník, potom ho môžeme zvoliť, a je to úplne normálny postup. Ak to neurobil, potom je to prekážka jeho ďalšej voľby.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte slovo.

  • 16. 12. 1994 písal pán Ivan Ľupták, došlo to 21. 12.: Vážený pán predseda, dolupodpísaný Ľupták, atď., náhradník na uplatňovaný mandát poslanca atď. - v súvislosti s návrhom na vymenovanie mojej osoby za člena Prezídia Fondu národného majetku prehlasujem, že som si vedomý podľa zákona, atď., že funkcia člena Prezídia Fondu národného majetku je nezlučiteľná s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Prijíma funkciu. Ďalej píše: V prípade, že budem Národnou radou Slovenskej republiky zvolený za člena Prezídia Fondu národného majetku, vzdávam sa funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a neuplatňujem svoj nárok na poslanecký mandát, ako to vyplýva z výsledkov parlamentných volieb konaných v dňoch 30. 9. a 1. 10. 1994. S pozdravom Ľupták. Prezenčná pečiatka Kancelárie Národnej rady.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, myslím si, že by sme boli predišli tejto diskusii, keď by ste nám boli rozdali tento materiál do lavíc, alebo by ste nás boli oboznámili pred prerokúvaním tohto bodu alebo hneď na úvod s týmto konštatovaním. Prosil by som, ak by v budúcnosti takáto situácia znovu vznikla, aby sme tento materiál dostali všetci písomne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelené slovo. V tomto prípade sa pracovnoprávny vzťah nepovyšuje nad ústavnoprávny vzťah, to znamená volič - poslanec. A to, čo prečítal pán Gašparovič, je úplne jasné s jednou poznámkou. Tam je podmienka. Tá podmienka neprichádza do úvahy. Buď sa vzdal, a vtedy ho môžeme voliť, a nie zvolíme ho, a potom sa vzdá. Prosím vás, aká podmienka? Ak podraďujeme pracovnoprávny vzťah ústavnoprávnemu, môžeme tak postupovať, ale ak by sme chceli zachovať určité správne postupy, nemalo by to byť podmienečne. Zásadne namietam, že tam je vzdanie sa podmienečne. Treba si vyjasniť, ak sa vzdá, môžeme o návrhu hlasovať, ale nie opačne.

  • Ďakujem. Slovo má pán predseda Gašparovič.

  • Nechcem poučovať pána doktora práv, ale existuje aj logický výklad zákona v takýchto rozhodnutiach. Bol by som rád, keby ste, pán poslanec, neinterpretovali niektoré veci tak, ako napríklad pred chvíľou, čo som sa dozvedel, pretože som nebol tu, kde ste hovorili, že predseda Národnej rady, pokiaľ ide o voľby, do 7 dní mal podať sťažnosť.

    Pán doktor, uvedomte si, že tu nešlo o výsledky volieb, ale tu išlo o petičné hárky, a to sú dva rozdielne pojmy, takže to s voľbami nemalo nič spoločné. To len pre poslancov v sále, že pán doktor v tej veci zavádzal. A pokiaľ ide o túto vec, je samozrejmé, že keď bude zvolený, nebude vykonávať funkciu poslanca. Ak nebude zvolený, bude poslancom ďalej. Prečo by sa mal vzdávať mandátu? Je to na vôli tohto parlamentu. Nijaký iný výklad tu nemôže byť.

  • Priatelia, bude o tom rozhodovať parlament. Pán poslanec Benčík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Pán predseda, boli ste asi veľmi zle informovaný. Citoval som § 47 zákona o voľbách, zo zápisnice to môžete zistiť, a tam je doslova povedané - aby som nevykladal niečo: "Ak došlo v niektorom volebnom kraji k porušeniu zákona o voľbách, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vykoná najneskôr do týždňa po vyhlásení výsledku volieb potrebné opatrenia, aby voľby boli dodatočne alebo znovu vykonané. Ustanovenie lehoty možno v takomto prípade primerane skrátiť." Nekomentujem ďalej a prosím, aby ste na základe mylných informácií neráčili vyslovovať to, že zavádzam.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Weiss, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, už to je druhýkrát, keď ste právnu polemiku s pánom doktorom Benčíkom, ktorá pre nás, čo nie sme právnici, je vždy zaujímavá, zakončili - prepáčte mi to - vlastne invektívou na jeho adresu. Myslím si, že svoje odborné právnické spory tu môžete viesť, ale nemusia byť sprevádzané invektívami. Chcel by som vás do budúcnosti o to poprosiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, máte slovo.

  • Pán predseda, domnievam sa, že tak ako nemožno zložiť sľub s výhradou, nemožno ani vzdať sa mandátu s odkladacou podmienkou. Mandátu sa možno len vzdať, a to, čo hovoríte vy, je odkladacia podmienka. Ak budem zvolený, vzdám sa. Jednoducho, je to logický výklad ústavy. Ale pre postup Národnej rady je neprípustné vykladať si ústavu podľa toho, ako vám to vyhovuje.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte slovo.

  • Pán poslanec Fogaš, dobre viete, že je jednoznačne napísané - mandát s výhradou sa nemôže uplatniť, tuná nie je také slovo. A po druhé - pán poslanec Benčík, voľby podľa konštatovania obvodnej, okresnej, krajskej, Slovenskej volebnej komisie prebehli platne. Takže neviem, prečo predseda Národnej rady by mal proti tomu podávať nejakú sťažnosť. Prebehli platne. Toto je úplne iná kauza.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k tajnému hlasovaniu.

  • Šum v sále.

  • Neboli žiadne faktické poznámky. Priatelia, tento postup nemôžeme donekonečna robiť. Je to typický postup predlžovania. Mali sme tu príležitosť, nikto sa neprihlásil.

    Hlasovací lístok na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku upravíte tak, že na ňom ponecháte meno kandidáta, ak za neho hlasujete. Meno kandidáta, ak za neho nehlasujete, vodorovne prečiarknete. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie. Hlasovať budeme zvyčajným spôsobom. Hlasovať budú najskôr overovatelia, ktorých prosím, aby dozerali na priebeh tajného hlasovania a aby spočítali odovzdané hlasy a oznámili výsledky tajného hlasovania.

    Prosím o začatie tajného hlasovania.

    Upozorňujem panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí ešte nevykonali volebný akt, aby tak učinili.

    Vyhlasujem ukončenie voľby. Páni overovatelia sa odoberú do príslušnej miestnosti na spočítanie hlasov. Zároveň vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta v zasadacej sieni. Budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Kollárikovú, aby oboznámila Národnú radu Slovenskej republiky s výsledkom tajnej voľby člena Prezídia Fondu národného majetku.

    Prosím, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

    dovoľte, aby som vás oboznámila so zápisnicou o tajnom hlasovaní na voľbu ďalšieho člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Voľba ďalšieho člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa konala tajným hlasovaním 21. decembra 1994. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných 77 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalšieho člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo odovzdaných 77 platných hlasovacích lístkov, 0 neplatných hlasovacích lístkov a 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že za ďalšieho člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka hlasovalo 75 poslancov. Proti hlasovali 2 poslanci. Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za ďalšieho člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka.

  • Ďakujem pekne pani overovateľke poslankyni Kollárikovej za oznámenie s výsledkami tajného hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Ivana Ľuptáka za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Ď a l š í m bodom programu je

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 39. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo 17. novembra 1994 o vrátení zákona, uznesenie vlády Slovenskej republiky a príloha k nemu, ako aj schválený zákon zo 4. novembra 1994. Spoločná správa výborov je vám k dispozícii ako tlač číslo 39a.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky 15. decembra 1994 obdržal list predsedu vlády Slovenskej republiky tohoto znenia:

    "Vážený pán predseda,

    vláda na svojom zasadnutí 15. decembra 1994 uzneseniami číslo 1215 a 1216 zrušila uznesenie vlády číslo 1127 z roku 1994 a 1128 z roku 1994, ktorými vláda požiadala prezidenta Slovenskej republiky o vrátenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorými sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom.

    Vláda nemá námietky voči schváleným zákonom a poverila ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky predniesť stanovisko vlády Národnej rade Slovenskej republiky. Zároveň prikladám uznesenia vlády číslo 1215 z roku 1994 a číslo 1216 z roku 1994.

    S pozdravom Vladimír Mečiar."

    Prosím ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, pána Petra Bisáka, aby predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky. Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predkladaným návrhom novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa sleduje cieľ postupne preniesť všetku činnosť a kompetenciu upravujúcu proces transformácie a následnej privatizácie majetku štátu, ku ktorému majú podniky právo hospodárenia, ako aj majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, z pôsobnosti vlády Slovenskej republiky a Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky na parlamentom riadený a priamo kontrolovaný orgán, ktorým je Fond národného majetku Slovenskej republiky.

    Pri tvorbe zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa vychádzalo z toho, že najčastejšie používané spôsoby privatizácie budú kupónová privatizácia a zo štandardných metód predaj vo verejnej súťaži. Predpokladalo sa, že priamy predaj vopred určenému záujemcovi sa ako spôsob privatizácie bude používať v ojedinelých, výnimočných prípadoch, a preto sa spôsobnosť schvaľovania v prípade priameho predaja určila vláde. Doterajšia prax ukázala, že často je predaj vo verejnej súťaži ťažkopádny, zdĺhavý a neefektívny, najmä v prípadoch malého rozsahu privatizovaného majetku, málo atraktívnych podnikov a v prípade malého počtu záujemcov. To viedlo k takým javom, že vláda bývala zaťažená množstvom takýchto materiálov, čo bolo na úkor iných, z hľadiska fungovania spoločnosti podstatne dôležitejších rozhodovaní. Pôsobnosť vlády v otázkach privatizácie by mala spočívať predovšetkým v určení jej zásadných koncepčných a strategických smerov. Právnym, procedurálnym a realizačným otázkam procesu privatizácie by sa mali venovať ďalšie na to zriadené inštitúcie.

    Presunom právomocí pri vydávaní rozhodnutí u privatizácie priamym predajom z vlády na Prezídium Fondu národného majetku sa urýchli proces privatizácie, nakoľko sa podstatne skráti etapa schvaľovania. Prezídium Fondu národného majetku je totiž objektívne operatívnejší orgán a má podstatne užšie vymedzený rozsah pôsobnosti. Ďalej presunom právomoci pri schvaľovaní priamych predajov sa funkčne spojí etapa rozhodovania o podmienkach prevodu majetku štátu na nadobúdateľa s etapou realizácie tohto procesu. Tým, že fond bude zodpovedať za výber nadobúdateľa a podmienky predaja, bude aj niesť zodpovednosť za prípadný neúspech pri ich dodržiavaní a zodpovednosť za svoju likviditu.

    Preto navrhované opatrenia premietnuté v predloženej novele treba chápať ako prvý krok v posilňovaní postavenia Fondu národného majetku z hľadiska zabezpečenia jeho odbornosti, najefektívnejšieho využitia a významu jeho inštitucionálneho postavenia vo vzťahu k správe majetku a k jeho prechodu zo súkromného vlastníctva.

    S ohľadom na počet prijatých noviel k predmetnému zákonu - ku dnešnému dňu je ich deväť, s prihliadnutím na skúsenosti z aplikácie zákona považujeme za potrebné pripraviť v krátkom čase legislatívny návrh takého znenia zákona, ktorý zabezpečí plynulú realizáciu ekonomickej transformácie.

    K zákonu o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom prednesiem nasledovné: Vláda Slovenskej republiky vychádzajúc zo záverov prijatých na rokovaní koaličných politických strán ukončiť rozhodovanie o návrhoch na vydanie rozhodnutia o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov...

  • To je ďalší bod. Prosím uviesť len jeden bod.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Bisákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Michelku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady. Prosím, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, o výsledku prerokovania vráteného zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 15 z 21. novembra 1994 na opätovné prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem už spomínaného mandátového a imunitného výboru, a to v lehote do 6. decembra 1994. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady poverený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol uvedený zákon Národnej rady pridelený na opätovné prerokovanie, ho prerokovali.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval uvedený zákon dňa 6. decembra 1994, súhlasil s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Michelku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a neodporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19 zo 4. novembra 1994 o schválení návrhu poslanca Národnej rady Jána Michelku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb.

    Výbor Národnej rady pre financovanie, rozpočet a menu prerokoval tento zákon zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon - v skratke budem používať len zákon o veľkej privatizácii - 7. decembra a súhlasil so zákonom predloženým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako bol prijatý uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19 zo 4. 11. 1994 bez pripomienok a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19 zo 4. novembra 1994 ponechať v pôvodnom znení.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento zákon o veľkej privatizácii zo 4. novembra 1994 v znení neskorších predpisov, ktorý bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, súhlasil so zákonom predloženým poslancom Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon o veľkej privatizácii tak, ako bol prijatý uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19 zo 4. novembra 1994 bez pripomienok a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19 zo 4. novembra ponechať v pôvodnom znení.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo takisto prerokoval tento zákon o veľkej privatizácii vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade, nesúhlasil s pripomienkami obsiahnutými v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb., a neodporučil Národnej rade Slovenskej republiky pripomienky obsiahnuté v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky zo 17. novembra 1994 o vrátení zákona zo 4. novembra 1994 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby schváliť.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval tento zákon o veľkej privatizácii a neodporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19 zo 4. novembra 1994 o schválení návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval zákon Národnej rady zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon o veľkej privatizácii a neprijal platné uznesenie o výsledku jeho prerokovania, nakoľko podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 12, prítomných bolo 9, za návrh uznesenia požadujúci akceptovanie pripomienok prezidenta Slovenskej republiky a neschválenie vráteného zákona hlasovali 3 poslanci a 6 poslancov hlasovalo proti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval zákon Národnej rady zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon o veľkej privatizácii, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade a nesúhlasil s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky, na základe ktorých vrátil zákon Národnej rady zo 4. novembra 1994 na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, neprijať pripomienky prezidenta Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb., schváliť v pôvodnom znení zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb.

    Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval zákon Národnej rady zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon o veľkej privatizácii, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade, a neprijal platné uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 15, prítomných 10 členov výboru, za návrh hlasovali 7 poslanci, proti návrhu hlasovali 3 poslanci a nikto sa hlasovania nezdržal.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa citovaného § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 15, prítomných bolo 12 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 7 poslancov, 5 poslancov hlasovalo proti, nikto sa hlasovania nezdržal.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na svojom zasadnutí 7. decembra 1994 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zrušiť svoje uznesenie číslo 19 zo 4. novembra 1994, ktorým sa schválil zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    To znamená, že gesčný výbor a ústavnoprávny výbor navrhuje opakovane schváliť pôvodný zákon a nevyhovieť námietkam prezidenta republiky.

    Bratislava 10. decembra 1994. Podpísaní všetci predsedovia výborov.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Jánovi Michelkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili zatiaľ dvaja poslanci, a to ako prvý pán poslanec Jaroslav Volf a ako druhá pani poslankyňa Schmögnerová. Ďalší poslanci sú prihlásení na svetelnej tabuli. Prosím, pán poslanec Volf, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister,

    je málo zákonov, ktoré sa za tak krátke obdobie účinnosti dočkali toľkých novelizácií, ako zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Nečudo. Veď veľká privatizácia, ktorú tento zákon upravuje, nie je len potrebným nástrojom hospodárskej transformácie, ale znamená aj veľké peniaze, veľký majetok a veľkú hospodársku aj politickú moc. Od roku 1991, keď pôvodný zákon nadobudol svoju účinnosť, ide v prípade predkladaného zákona už o jeho jedenástu novelizáciu. Každá z nich prinášala, žiaľ, ďalšie a ďalšie problémy a nedokonalosti, vrátane zrušenia zákona číslo 253/1991 Zb. o Fonde národného majetku, čím vznikla pochybnosť o samotnom právnom postavení Fondu národného majetku na Slovensku. Novelizácia zákona teda je a bola aj v minulosti potrebná, nie však spôsobom, ktorý prináša predkladaný návrh zákona. Jeho jediným obsahom je totiž rozšírenie právomoci Prezídia Fondu národného majetku o schvaľovanie priamych predajov a o rozhodovanie o predaji majetku štátnych podnikov na základe udelenia výnimky.

    Navyše, tu dnes dochádza k veľmi zvláštnej a kurióznej situácii, že v inom bode rokovania sa budeme zaoberať ďalšou novelizáciou tohto zákona, inej jeho časti. Je verejným tajomstvom, že v krátkom čase, a to celkom správne, sa uvažuje o jeho rozsiahlejšej novelizácii. Jediným logickým východiskom by teda bolo sústrediť sa na túto širšiu novelizáciu zákona a nie ho dávkovať tomuto parlamentu po lyžičkách, a to ešte bez akejkoľvek nádeje na úspech. Čo všetko by vlastne schválenie tohto návrhu zákona znamenalo?

    1. Došlo by k vytvoreniu ďalšieho centra moci, napriek tomu, že pôvodne bol Fond národného majetku koncipovaný predovšetkým ako realizátor schválených privatizačných projektov. Rozšírenie jeho kompetencií a jeho praktické zaradenie do sústavy ústredných štátnych orgánov by museli byť spojené so zmenou jeho právneho postavenia, čo však predložený návrh zákona nerieši.

    2. Došlo by k rozšíreniu právomoci Fondu národného majetku, ktoré by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, kde podľa článku 119 písm. d/ vláda rozhoduje o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Nie je predsa možné, aby o vydaní rozhodnutí o privatizácii strategických štátnych podnikov rozhodoval orgán, ktorý nemá uvedené kompetencie schválené Ústavou Slovenskej republiky. Navyše, je veľmi zvláštne, že neštátna organizácia by mala rozhodovať o privatizácii štátneho majetku.

    3. Je veľkým otáznikom, aká bude objektivita rozhodovania, keď Fond národného majetku nedisponuje potrebným personálnym obsadením, nemá odborníkov z jednotlivých hospodárskych odvetví. Doterajší postup zabezpečoval oveľa väčšiu objektivitu prípravy návrhu na vydanie rozhodnutí o privatizácii priamym predajom. Veď návrh ministerstva privatizácie išiel cez medzirezortné pripomienkové konanie, cez legislatívny odbor Úradu vlády a cez poradu ekonomických ministrov. Podľa predkladaného návrhu zákona bude vlastne subjektívne rozhodovať Fond národného majetku. Pýtam sa, či vlastne nebude rozhodovať politický záujem, lojalita k tej správnej politickej strane, či nebude hroziť, že v privatizácii uspeje ten, kto skrátka uvoľní väčšiu sumu bočných peňazí pre tých správnych ľudí, kto poskytne väčší príspevok na volebnú kampaň.

    4. Príprava tohto návrhu zákona bola, žiaľ, právne nedokonalá. Vedie k vážnym právnym protirečeniam. Novelizácia totiž nič nemení na ostatnom znení pôvodného zákona, ktorý ukladá povinnosť zakladateľom štátnych podnikov predkladať privatizačné projekty ministerstvu pre privatizáciu a správu národného majetku, ale túto povinnosť už neukladá vo vzťahu k Výkonnému výboru Fondu národného majetku. Je tu priestor aj pre vážne vecné problémy. Môže nastať situácia, keď napríklad vláda rozhodne o trvalej účasti Fondu národného majetku v akciovej spoločnosti, ale Fond národného majetku na základe právomoci, ktoré mu dáva návrh nového zákona, rozhodne o priamom predaji akcií vopred určenému vlastníkovi. Vzniká tu teda možnosť dvojkoľajného rozhodovania.

    5. Koľko sa toho nahovorilo o potrebe zviditeľnenia procesu privatizácie pre radových občanov a kontrole privatizácie zo strany parlamentu! Navrhovaným zákonom však poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, a tým aj občania, ktorých poslanci zastupujú, strácajú možnosť sledovať a ovplyvniť dodržiavanie zákona pri priamych predajoch štátneho majetku. Poslanci totiž môžu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky interpelovať len členov vlády Slovenskej republiky a vedúcich ústredných štátnych orgánov, nie však členov orgánov Fondu národného majetku. Riešiť prípadné problémy nedodržiavania zákona len neustálymi personálnymi zmenami v orgánoch Fondu národného majetku je neúnosné a vlastne možné len v prípade, keď parlamentná väčšina stratí svoju väčšinu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kde zostala tá sľubovaná kontrola verejnosťou, kde sú tie sľubované záruky pre ľudí, ktorí čakajú, že sa podniky konečne dostanú do rúk tým, ktorí ich vedia skutočne riadiť, spravovať, ktorí vedia udržať pracovné miesta, rozšíriť výrobu a zabezpečiť odbyt a nie tým, ktorí s lacno nadobudnutým majetkom chcú len špekulovať a rýchlo sa obohatiť? Bez ohľadu na to, že zákon nie je zatiaľ platný, nové vedenie Fondu národného majetku sa riadi podľa neho. Prakticky zastavilo proces privatizácie, výrazne obmedzilo akcieschopnosť tejto inštitúcie. Už teraz organizačne aj personálne buduje útvar, ktorý vychádza až z tohto návrhu zákona. V poslednom čase prebieha výmena ľudí zastupujúcich Fond národného majetku v dozorných radách významných podnikov a prostredníctvom týchto obmenených dozorných rád aj vo vedení týchto podnikov, kde má Fond národného majetku svoju účasť, a to bez ohľadu na hospodárske výsledky, ekonomický vývoj podnikov a odbornú spôsobilosť doterajších zástupcov fondu.

    Tieto zásahy, často neodôvodnené, spolu s politicky jednofarebným personálnym obsadením vedenia Fondu národného majetku, čo sme potvrdili aj dnešnou svojou voľbou, sú v rozpore s objektivitou procesu privatizácie a znižujú možnosť jeho verejnej kontroly. Spochybňuje sa tým aj dôveryhodnosť Fondu národného majetku u zahraničných partnerov, čo nie je z hľadiska ekonomického aj politického zanedbateľné. Už teraz sa prejavuje snaha uplatniť osobné a stranícke záujmy v celom rade podnikov. Už teraz je snaha obmedziť kupónovú privatizáciu, ktorá napriek známym problémom s nečitateľnosťou privatizačných fondov dáva akú-takú možnosť získať prínos privatizácie prakticky každému občanovi Slovenskej republiky.

    Áno, naši ľudia potrebujú oživenie ekonomiky, aby mali svoju prácu, primeranú mzdu za ňu, aby bolo možné zabezpečiť prostriedky aspoň na základné fungovanie zdravotníctva, školstva a sociálnej podpory pre tých, ktorí sú na to odkázaní, ale navrhovaný zákon rozhodne príspevkom k takémuto vývoju hospodárstva na Slovensku nie je. Aj preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že poslanci tejto Národnej rady Slovenskej republiky, tí, ktorí to myslia so záujmami robotníkov, zamestnancov, mladých ľudí, dôchodcov, ako aj serióznych podnikateľov naozaj úprimne, tento návrh zákona odmietnu.

  • Ďakujem. Druhá v poradí je prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová. Pripraví sa pán poslanec Moravčík. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážený pán minister,

    zákon, ktorý sa opätovne predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, nazdávam sa, stratil svoju odpodstatnenosť. Bol to účelový zákon, ktorý chcel paralyzovať privatizačný proces do zostavenia novej vlády. I keď právnemu štátu asi nepatrí predkladanie účelových zákonov, ktoré by mohli platiť na dobu jedného - dvoch mesiacov, bude menším nedostatkom si to priznať, ako schváliť zákon, ktorý prinesie mimoriadne negatívne dôsledky pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

    Uvedomme si, aké kompetencie by po jeho schválení Fond národného majetku získal, či má Fond národného majetku predpoklady na základe týchto kompetencií aj účinne konať a v akom rozsahu, a najdôležitejšie, ako by to poškodilo účinnosť hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky. Už pri dnešnom rozsahu kompetencií na Fonde národného majetku bolo dosť ťažké koordinovať hospodársku politiku vlády s Fondom národného majetku. Vláda napríklad nemala možnosť podieľať sa na rozhodovaní o predajoch účastín väčších balíkov v držbe Fondu národného majetku na kapitálovom trhu. Pri väčších predajoch sa takéto riešenie ukázalo ako nevhodné. Vláda napríklad nemohla rozhodnúť o vstupe strategických investorov cez kapitálový trh do významných slovenských podnikov.

    Zatiaľ rozhodnutia o priamych predajoch z portfólia Fondu národného majetku podliehajú súhlasu ministerstva privatizácie, presnejšie ministra privatizácie a rozhodnutiu vlády. Ak to tak nebude, Fond národného majetku bude môcť autonómne rozhodovať o priamom predaji nielen tzv. strategických známych piatich spoločností, ako boli Benzinol, VSŽ, Investičná a rozvojová banka, Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa, ale i ďalších tzv. strategickejších spoločností, ako je napríklad Všeobecná úverová banka, Slovnaft atď.

    Uvedomuje si Združenie robotníkov Slovenska, ktorého zástupca je prezidentom Prezídia Fondu národného majetku, akú zodpovednosť na seba preberie? Fond národného majetku dostane do svojej kompetencie rozhodovacie právomoci o priamych predajoch a udeľovanie výnimiek zo zákona podľa § 45 zákona číslo 92. Tieto rozhodnutia podľa doteraz platného zákona mala v kompetencii vláda. Takéto riešenie umožňovalo, aby sa vo vláde konfrontovali zámery rezortných ministerstiev s ministerstvom privatizácie, aby sa kolektívne na úrovni vlády posudzovali výsledky výberového konania ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, kritériá výberu, podmienky predaja, investičné zámery nedobúdateľa, bonita nadobúdateľa, atď. na základe odporúčaní rozsiahlych skupín odborníkov všetkých zainteresovaných ministerstiev.

    Fond národného majetku, ako na to poukázal aj pán poslanec Volf, nemá predpoklady, aby tento rozhodovací proces prevzal na seba. Presun týchto kompetencií na Fond národného majetku by musel predpokladať prerozdelenie odborníkov a prostriedkov z rezortných ministerstiev a z ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Prebudovanie Fondu národného majetku na tzv. TREUHAND vyžaduje zásadné organizačné, personálne a ďalšie zmeny, ktoré sú nákladné a časovo náročné. Bude to znamenať, že v Slovenskej republike sa zrušením privatizačných rozhodnutí vlády Moravčíka od 6. 9. 1994, ktoré predpokladám, že schválite, zrušením predkola kupónovej privatizácie a začatím rozsiahlej reorganizácie Fondu národného majetku privatizačný proces fakticky zastaví. Dokedy?

    Ak už HZDS nezáleží na kredibilite transformačnej politiky v zahraničí, uvedomujú si poslanci dôsledky zastavenia privatizačného procesu pre podnikovú sféru? Kto sa zodpovie za to, že v podnikoch sa bude neúnosne predlžovať privatizačné agónia, znemožňuje sa strategické rozhodovanie, vstup nových investícií, atď. A znovu by som sa chcela osobitne opýtať poslancov za Združenie robotníkov Slovenska, či dôsledky, ako ďalší pokles zamestnanosti, znižovanie miezd robotníkov v štátnych podnikoch, v ktorých sa prehlbuje stratovosť, bolo to, čo sľubovali vo volebnej kampani. Nemalo by im ísť skôr o obsah privatizačného procesu, ako o jeho zastavenie alebo zabrzdenie?

    Najškodlivejšie dôsledky bude mať navrhovaný presun kompetencií z vlády na Fond národného majetku na hospodársku politiku vlády. Značnú časť privatizačnej politiky bude mať v rukách Fond národného majetku. Kladiem si otázku, či môže vláda kompetentne realizovať hospodársku politiku odtrhnute od privatizačnej politiky. Môže vláda presadzovať strategické hospodárske záujmy, za ktoré sa toľko zasadzovali koaličné strany dnešnej vlády, s obmedzenými privatizačnými kompetenciami? Privatizačná politika je jednou z najdôležitejších častí mikroekonomickej politiky. Priame predaje musia byť previazané so strategickými hospodárskymi zámermi, so zámermi priemyslovej politiky, ktorú chce vláda Vladimíra Mečiara presadzovať. Privatizačná politika má aj bezprostredné dôsledky pre makrohospodársku politiku vlády. Použitie zdrojov Fondu národného majetku na riešenie napríklad dlhovej služby, na rozvojové programy a podobne predpokladá, aby na Fonde národného majetku bola určitá ponuka na priamy predaj a aby sa priamy predaj realizoval za výhodných podmienok.

    Podmienky priameho predaja majú aj menové dôsledky. Odrážajú sa v úrovni odčerpávania úverových zdrojov, v rozsahu devízových zdrojov a podobne.

    Chcela by som ešte dodať, aby som prípadne predchádzala diskusii na túto tému, že Strana demokratickej ľavice nikdy nezastávala názor, že vláda nemá niesť zodpovednosť za privatizačnú politiku, a to ani v prípade iného organizačného riešenia privatizačného procesu.

    Posledným aspektom, na ktorý chcem upozorniť, podobne ako pán poslanec Volf, je to, že navrhovaným presunom kompetencií na Fond národného majetku sa znemožní kontrolovateľnosť procesu privatizácie prostredníctvom Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem položiť poslednú otázku poslancom Združenia robotníkov Slovenska, či to nebol ich predseda, ktorý sa dovolával kontroly privatizačného procesu. Postačí iba kontrola parlamentnou komisiou, ktorá nedisponuje profesionálnymi pracovníkmi, ako Najvyšší kontrolný úrad?

    Záver: Navrhovaná novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov nevychádza z dlhodobých štátnopolitických záujmov Slovenskej republiky, umožňuje presadzovať čiastkové stranícko-politické záujmy a skupinové, resp. súkromné záujmy. Preto chcem vyzvať poslancov, aby za tento návrh nehlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo v rozprave má pán poslanec Moravčík. Pripraví sa pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    pán prezident Slovenskej republiky ma požiadal, aby som za neho, keďže ide o jeho návrh, toto rokovanie sa uskutočňuje na základe jeho podnetu, odôvodnil jeho návrh. Takýto list v tomto zmysle napísal aj predsedovi Národnej rady. A pán predsedajúci, dovoľte, aby som pripomenul, že to od vás nebolo korektné, že ste túto snemovňu, že ste Národnú radu o tomto liste vôbec neinformovali. Využívam teda svoju možnosť vystúpiť v rozprave a poukázať na hlavné argumenty, ktoré viedli vládu a prezidenta k vráteniu tohoto návrhu na nové prerokovanie. Pán prezident si osvojil argumenty vlády. Teraz by som poukázal na dva z nich, ktoré zostávajú aktuálne.

    1. Tým, že podľa zákona, keby bol schválený v tejto snemovni, by prešli kompetencie z vlády na Fond národného majetku, došlo by k porušeniu článku 119 písm. d/ ústavy. To je hlavný argument, o ktorý svoje podanie oprela vláda Slovenskej republiky. Treba pripomenúť, že naša konštrukcia orgánov verejnej správy, verejnej moci, je založená na dvoch kategóriách. Je to občianska sféra a verejná sféra. Pre verejnú sféru platia iné pravidlá ako pre občiansku sféru. Fond národného majetku podľa základnej konštrukcie zákona o privatizácii je fondom, ktorý patrí do súkromnej sféry, a preto je potrebné aj právne predpisy zostavovať tak, aby rešpektovali tento základný princíp, toto základné rozdelenie pôsobnosti práva a právnych predpisov.

    Prečo je to potrebné? Je to potrebné tiež preto, lebo verejné sféra a súkromná sféra vychádzajú z odlišných ústavných princípov. Tieto odlišné ústavné princípy sú vyjadrené v článku 2 našej ústavy. Kým pre verejnú sféru platí zásada, že orgán môže konať iba to a spôsobom, aký je určený, ako je stanovený v zákone, v súkromnej sfére platí, že subjekt tejto sféry môže konať to, čo nie je zakázané. To je obrovský rozdiel. Ak teda prenášame z verejnej oblasti kompetencie na subjekt súkromnej sféry, potom dostaneme akýsi hybrid, ktorý znemožňuje riadnu aplikáciu práva. Viem, že ešte pred rokom 1989 sa v práve a vôbec vo výstavbe štátnej správy uplatňoval princíp prechodu funkcií štátnej správy na spoločenské a iné organizácie, ale to bol pomýlený princíp. Tento princíp v právnom štáte, tam, kde platia zásady, princípy právneho štátu, neplatí. A my sme to zakotvili priamo do ústavy. To je článok 2.

    Takže, toto je základný ústavný problém, ktorý, keď budete posudzovať tento zákon znovu, musíte ho posudzovať z tohoto aspektu, ak chcete - a predpokladám, že všetci chceme, aby zákony, ktoré z tejto snemovne vychádzajú, boli v súlade s ústavou.

    Druhý aspekt, ktorý je stále aktuálny a ktorý chcem zdôrazniť, je z legislatívno-technického hľadiska nedostatočná kompatibilita s ostatným obsahom zákona. Ak sa totiž prenesú kompetencie, prenesie rozhodovanie na Fond národného majetku, tak ak chceme, aby z Fondu národného majetku vznikol nejaký akcieschopný orgán, musíme veci domyslieť, dotiahnuť. To znamená, že treba, aby Fond národného majetku bol splnomocnený ešte na ďalšie úkony k tomu, aby mohol túto kompetenciu vykonávať. Zákon bude ťažko realizovateľný, ak ho necháme v tejto podobe, aj keď by ste dospeli k názoru, že nad hlavnou výčitkou, to znamená protiústavnosťou tohoto zákona, nekompatibilitou s ústavou tohoto zákona, by ste sa vedeli preniesť.

    Tieto argumenty vlády, ako som uviedol, si osvojil prezident a k tomu ešte dodal ďalšie. Z argumentov, ktoré uviedol pán prezident navyše, by som chcel zdôrazniť, že vzhľadom na celistvosť práva, na kvalitu práva, na kultúru práva je neprípustné, aby sa na udeľovanie výnimiek zo zákona splnomocňoval neštátny orgán. Zase by sme dospeli k takému hybridu, ktorý by sme nevedeli pomenovať, ako by sa mal tváriť. Je to subjekt súkromnej sféry alebo je to orgán verejnej moci? Navyše, k týmto dôvodom, ktoré sú uvedené v predloženom materiáli, ktoré som chcel rozviesť a zdôrazniť, vzhľadom na to, že pri prerokovaní tohoto návrhu sa vo výboroch vyskytovali určité argumenty, ktoré poukazovali na jeho predchádzajúce stanoviská týkajúce sa Fondu národného majetku, by som chcel na základe požiadania pána prezidenta prečítať stanovisko aj k týmto argumentom.

    1. Tvrdenie, že novela zákona číslo 92/1991 prijatá 4. novembra 1994 je realizáciou mojich návrhov prednesených v máji 1993, nezodpovedá skutočnosti. Z mojich myšlienok, ktoré tvorili ucelenú koncepciu, bol citovaný iba fragment, aj to nepresne, a v posudzovanom zákone bol posunutý do inej roviny s inými dôsledkami.

    2. Môj návrh predpokladal komplexnú a nie čiastkovú novelizáciu tzv. zákona o veľkej privatizácii. Jej podstatou malo byť schválenie zoznamu podnikov, ktoré sa budú privatizovať, Národnou radou Slovenskej republiky. Malo by ísť takmer o všetky podniky, s výnimkou tých, ktoré majú trvale zostať v štátnom vlastníctve, ako sú železnice, cesty, spoje a podobne. Podniky určené na privatizáciu by sa zákonom zmenili zo štátnych podnikov na akciové spoločnosti. S akciami by hospodáril Fond národného majetku.

    3. Predaj akcií by sa uskutočňoval na kapitálovom trhu na základe zákona ponuky a dopytu, čím by odpadlo, alebo sa aspoň minimalizovalo nebezpečenstvo spojené s doterajším priamym predajom, ktoré spočíva v možnosti privilegovania určitého záujemcu, v podhodnotení kúpnej ceny a podobne.

    4. Realizáciou predaja by Fond národného majetku v krátkom čase získal aktíva, ktoré sa na jar 1993 odhadovali na 300 miliárd Sk. Toto, alebo po realizácii obdobné množstvo prostriedkov, by bolo možné využiť na to, aby Fond národného majetku prevzal dlhovú službu zo schodku v štátnom rozpočte. Existenciu takej sumy peňazí, najmä úrokov z nich, by bolo možné použiť aj na ozdravenie štátnych i podnikových financií, na ozdravenie kapitálového trhu, vrátane pomoci pri oddĺžení podnikov, ku ktorému došlo v dôsledku tzv. druhotnej platobnej neschopnosti.

    5. Týmto postupom by odpadla príprava a schvaľovanie privatizačných projektov, fond by prevzal časť úloh Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, čím by sa urýchlil predpokladaný zánik tohoto orgánu. Naproti tomu fond by sa prípadne mohol pretvoriť na verejnoprávnu inštitúciu.

    6. Z uvedených princípov, ktoré zďaleka nemôžu vyjadriť celý obsah mnou v máji 1993 prednesených myšlienok, vyplýva, že zákon, ktorý som vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie, vôbec nevyjadruje ani časť mojich pôvodných návrhov, nehovoriac už o tom, že moja koncepcia si vyžadovala komplexné riešenie a nie iba presun kompetencií.

    7. V každom prípade som hovoril o presune tej pôsobnosti na fond, ktorú dosiaľ vykonáva ministerstvo privatizácie, a to časti pôsobnosti, ale v nijakom prípade nie o prenesení kompetencií vlády.

    8. Vôbec som pôvodne nezamýšľal fakticky podriadiť zakladateľské ministerstvá neštátnemu orgánu, prezídiu fondu, ako to urobila posudzovaná novela zákona.

    Dovoľte uviesť záver: Uvedené nedostatky nemožno odstrániť čiastkovými úpravami vráteného zákona. Preto žiadam - citujem pána prezidenta: "aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní akceptovala moje pripomienky a zákon neschválila."

    Dovoľte mi ešte jednu poznámku navyše. Nemali by sme začať svoje pôsobenie v tomto parlamente tým, že schválime právny predpis, ktorý nie je kompatibilný s ostatným právnym poriadkom. Išlo by o porušenie právnej kultúry, o narušenie právnej kultúry. Dobre si zvážme, či takýto postup, či takáto neúcta k právu prospieva k štátnosti Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Len s faktickou poznámkou s tým, že chcem povedať, že pán prezident Slovenskej republiky mi 14. decembra 1994 poslal list, v ktorom hovorí, že nakoľko došlo k zmene vlády, poveruje, aby za neho predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pán poslanec Moravčík jeho vyjadrenie k zákonom. Nechcel som prerušovať pána poslanca Moravčíka, ale pán prezident tu cituje zákon 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, ale zabudol citovať zákon číslo 16/1993 Z. z., § 3 ods. 2 zákona o Kancelárii prezidenta republiky, kde len prezident môže vystúpiť za prezidentskú kanceláriu, a ak nemôže, môže poveriť len pracovníka Kancelárie prezidenta republiky, nikoho iného. Takže, ak si to pán poslanec Moravčík osvojil a v rámci rozpravy vystúpil, to je v poriadku, ale nemôže vystupovať, že zastupuje prezidenta a prezidentskú kanceláriu. Je to protizákonné.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, že moji predrečníci už väčšinu argumentov v prospech návrhu pána prezidenta povedali, budem stručný nebudem sa opakovať.

    Navrhovaný zákon presúva kompetenciu v oblasti vydávania rozhodnutí o privatizácii z vlády Slovenskej republiky na Prezídium Fondu národného majetku. Je paradoxom, že opozícia v tomto prípade argumentuje v prospech vlády a predstaviteľ vlády zase naopak, vlastne proti kompetenciám vlády. Chcem povedať, že sa zase stotožňujem s argumentmi, ktoré použil pán prezident v návrhu, ktorým vrátil zákon na prerokovanie. Napriek tomu považujem za potrebné upozorniť vážených poslancov na ďalšiu súvislosť, ktorú navrhovaný zákon má. Ide o ustanovenie § 10a, v ktorom sa hovorí, že rozhodnutie o privatizácii okrem iného určuje spôsob, rozsah a podmienky privatizácie. Ak sa táto právomoc presunie na Prezídium Fondu národného majetku, vláda stráca možnosť akokoľvek ovplyvniť proces privatizácie priamymi predajmi. Teda nepôjde len o to, ako sa často v odôvodňovaní tohto zákona argumentovalo, že Prezídium Fondu národného majetku bude zodpovedné za objektívny výber kupujúceho, ale určí i rozsah a podmienky privatizácie.

    Uvedomme si, prosím, že medzi podmienkami privatizácie sa spravidla vyskytujú také, ktoré znamenajú záväzky o zachovaní zamestnanosti, o ochrane životného prostredia, o zachovaní výroby, o zachovaní strategických záujmov štátu. Ide teda o veci, za ktoré nesie vláda a konkrétni ministri priamu ústavnú zodpovednosť. Vážený pán minister a vážení páni neprítomní ministri, skutočne súhlasíte s tým, že Prezídium Fondu národného majetku si bude môcť rozhodovať o predajoch bez ohľadu na váš názor? V praxi sa potom môžeme dočkať toho, že Prezídium Fondu národného majetku rozhodne napríklad o predaji tranzitného plynovodu za jednu korunu a vláda k tomu nebude môcť nič povedať. Myslím si, že takýto postup je nielen v rozpore s ústavou, ale je jednoducho proti záujmom tejto krajiny.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, nakoniec dovoľte apelovať na obyčajný zdravý rozum. Aj keď si to predkladateľ možno nechce priznať, je jasné, že cieľom tohto zákona schváleného na 2. schôdzi 3. novembra tohto roku bolo zabrániť vtedajšej úradujúcej vláde v pokračovaní privatizácie. Tento cieľ sa dosiahol, od 4. novembra skutočne žiadne rozhodnutie o privatizácii nebolo vydané. Prosím vás preto, nezanešvárme si náš právny poriadok takýmto nezmyselným zákonom, keď už má proces privatizácie v rukách tak či tak nová vláda a tento zákon nemá žiadne opodstatnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lexa. Za ním sa pripraví do rozpravy pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    je mi trápne ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ak vidím, že iný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pôsobí v úlohe poslíčka a vykladača názorov niekoho iného, hoci prezidenta Slovenskej republiky.

    Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, a je to v protiklade s princípmi právneho štátu, aby prezident Slovenskej republiky poveroval úlohami poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má svoje ústavné práva garantované ústavou, rovnako tak, ako povinnosti.

    V druhej časti svojej faktickej poznámky chcem uviesť, že v podstate si treba uvedomiť, vážené dámy, vážení páni, že Fond národného majetku je inštitúcia, ktorá je pod kontrolou Národnej rady Slovenskej republiky. To po prvé. Po druhé - s výnimkou priamych predajov i dnešná právna úprava, dnešný právny stav hovorí, že všetky ostatné formy privatizácie sú realizované prostredníctvom Fondu národného majetku. Veď predsa verejné súťaže organizuje, rozhoduje o nich Fond národného majetku. Veď predsa predaj akcií na kapitálovom trhu robí a organizuje Fond národného majetku. To znamená, že presunom kompetencií z vlády na Fond národného majetku v oblasti priamych predajov dochádza len k tomu, že ďalšia časť už existujúceho právneho poriadku alebo existujúcich kompetencií Fondu národného majetku sa dnes o túto časť priamych predajov posilňuje. V žiadnom prípade sa nejde o žiadne protiprávne alebo nebodaj protiústavné kroky, ktoré sú sledované cieľom tohto zákona. Takže návrh, ktorý pán spravodajca Michelko predniesol, je naprosto v poriadku.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predsedajúci, len faktickou poznámkou reagujem na pridelenie faktickej poznámky konečne pánu Lexovi. Už som si myslel, že naozaj začnete postupovať tak, že budete faktické prideľovať len členom vládnej koalície.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Chcel by som reagovať na to, čo povedal pán predseda Národnej rady k povereniu prezidenta republiky. Ak by sme prijali takúto interpretáciu, potom ani minister by nemohol vystúpiť, to tiež nie je vyjadrené v zákone. Čiže, ak prezident požiadal niekoho, kto má oprávnenie vystúpiť v parlamente, na tom nič nie je. Práve naopak. Ak by sme išli k doslovným výkladom, pán predseda, tam je povedané vyložene, výslovne, že to sa týka pracovníka kancelárie. Člen vlády nie je pracovník kancelárie.

  • Ďakujem priatelia, zase začíname ten kolotoč. Prosím, pán poslanec Černák.

  • Pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    nebudem komentovať spôsob, najmä akým sa vyjadril pán poslanec Lexa vo vzťahu k prezidentovi Slovenskej republiky. Svedčí to o jeho politickej kultúre. Bolo by oveľa zaujímavejšie, keby pán Lexa tejto snemovni vysvetlil, prečo pred rokom, keď sme chceli oddeliť personálnu úniu medzi prezidentom fondu a predsedom vlády, verejne prehlasovali aj s pánom Mečiarom, že pri takomto rozdelení sa nebude dať realizovať hospodárska politika vlády. Čo sa odvtedy zmenilo?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte slovo.

  • K pánu poslancovi Moravčíkovi chcem povedať, že tento vzťah vlády je trošku iný. Tento zákon predkladá vláda, keď ho vracia prezident republiky. Pozrite sa do zákona, pán poslanec Moravčík. Predkladá ho vláda. Pán prezident si to uvedomil, a preto mi to v liste tak aj píše. Vzhľadom na to, že vláda, ktorá pôsobila v čase môjho rozhodnutia, skončila dňom ... atď. Preto poveruje. Nechcel som vyvolať polemiku, ale skutočne, keď si pozriete do zákona číslo 16/1993 Z. z., § 3 ods. 2, môžete si ho ísť pozrieť a potom môžete citovať. Nechcem vyvolať polemiku, ale myslím si, že je to tak. Vláda zo zákona predkladá návrh zákona, ktorý vracia prezident.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť k otázke realizácie predaja verejnými súťažami a na kapitálovom trhu. Je to síce pravda, že Fond národného majetku realizuje tieto predaje, ale presne za podmienok, ktoré určí ministerstvo pre správu a privatizáciu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, predsa prerokovávame návrh, ktorý vrátil pán prezident, a pán prezident ho vrátil z určitých dôvodov. Teda je slušné, keď sme začali prerokovanie, aby tieto dôvody mohol niekto vysvetliť, predložiť tento návrh. Takže sa domnievam, že na tom sa nič nemení.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte slovo.

  • Pán poslanec, pozrime si ten § 3 ods. 2, kde sa jednoznačne hovorí, že zamestnancovi kancelárie neprislúcha vystupovať, pokiaľ nie je poverený prezidentom. Vy nie ste zamestnanec kancelárie. A vo vzťahu k prezidentovi - prezident môže len to, čo mu dovoľuje zákon. Ale prosím, poďme na chodbu a vysvetlíme si to tam.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    neviem, či som správne rozumel, ale zachytil som dátum, že list od pána prezidenta prišiel do Národnej rady 14.12. Mám otázku, či ste, pán predseda, odpovedali pánu prezidentovi, že to poverenie je neplatné a požiadali ho, aby poveril niekoho druhého z kancelárie.

    Ďakujem.

  • Áno, osobne som to konzultoval s pánom prezidentom. Dal za pravdu mne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    prezident republiky svojím rozhodnutím číslo 2549/94 o vrátení zákona a bývalá vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1127/94 podáva dostatočný právny rozbor a odôvodnenie neprijateľnosti tohto zákona v súčasnom štádiu privatizácie a transformácie ekonomiky Slovenska. Pri posúdení tohoto zákona z právneho hľadiska však nie je možné odhliadnuť ani od argumentov nie tak striktne právnych, ako skôr týkajúcich sa koncepčnosti a systémovosti ďalšieho politického a spoločenského vývinu Slovenskej republiky.

    Možno za predpokladu stabilizovanej politickej situácie v krajine a za predpokladu odhliadnutia od politických zámerov strán, ktoré návrh zákona v pléne schválili, by snáď bolo možné akceptovať zásah vykonaný týmto zákonom ako púhu zmenu koncepcie privatizácie a kompetencií vlády Slovenskej republiky. V danej spoločenskej a politickej situácii je však takýto zásah neprípustný, pretože k zmene došlo v čase, keď zodpovednosť za stav spoločnosti, vrátane privatizácie, niesla úradujúca vláda. Zároveň však bolo na ľubovôli Fondu národného majetku, čo bude privatizovať, čo nie, a akým spôsobom. Totiž v čase, keď úradujúca vláda už nie je schopná presadzovať svoju ekonomickú koncepciu, nová vláda ešte neexistuje, a nie je známy ani program privatizácie novej vlády, akékoľvek konanie Fondu národného majetku bez účinnej kontroly nemožno nazvať inak, ako ľubovôľou jeho orgánov. Dovedúc myšlienku do konca, keď členmi týchto orgánov sú len sympatizanti vybraných parlamentných politických strán, nemožno danú situáciu nazvať inak, ako ľubovôľou týchto politických strán.

    K tomu, aby Fond národného majetku mohol byť postavený do úlohy hlavného privatizéra, nestačí púhe schválenie jedného zákona, ktorý narúša celú doterajšiu koncepciu procesu privatizácie, ale je potrebné predložiť novú koncepciu a vypracovať jej veľmi dôležitý element - účinnú kontrolu, získať pre túto koncepciu parlamentnú podporu a následne uskutočniť potrebnú zákonnú úpravu. Bez splnenia týchto predpokladov zásah učinený týmto zákonom spôsobí chaos, možnosť privilegovania určitej skupiny ľudí a v konečnom dôsledku ekonomické škody, ktorých náhradu zaplatí každý občan tohoto štátu.

    Ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemôžeme odhliadnuť ani od skutočnosti, že zákon bol prijatý spôsobom, ktorý odporuje rokovaciemu poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovatelia totiž v zmysle paragrafu 59 rokovacieho poriadku boli povinní predložiť zásady návrhu zákona. Výnimku z tejto zásady mohol síce pripustiť predseda Národnej rady Slovenskej republiky, avšak takéto udelenie výnimky sa viaže na výnimočnosť, ktorá je daná - citujem: "najmä ak sa pripravuje jednoduchá zákonná úprava, alebo ak to vyžaduje jej naliehavosť". Koniec citátu. Keďže nemožno povedať, že ide o jednoduchú zákonnú úpravu vzhľadom na komplexnosť problematiky privatizácie, jediným zdôvodnením udelenej výnimky mohla byť naliehavosť prerokovania zákona v pléne z hľadiska politických zámerov niektorých strán. Ovšem je jednoznačné, že zámerom zákona o rokovacom poriadku nebola legalizácia takéhoto druhu naliehavosti.

    Zákonom teda navrhovatelia obišli celý proces schvaľovania jeho zásad, ktorý jedine mohol umožniť fundovaný rozbor dosahu takejto úpravy. Rokovací poriadok bol porušený ďalej aj v § 67 ods. 2, kde sa jednoznačne vyžaduje predloženie dôvodovej správy zákona s požadovaným obsahom taktiež stanoveným rokovacím poriadkom. Vytváranie takýchto precedensov považujem za nebezpečné a neakceptovateľné v práci zákonodarného zboru. Na základe uvedených skutočností odporúčam v mene poslancov klubu Maďarskej koalície neschváliť návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb. zo 4. novembra 1994 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Bisák?

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

  • Chcel by som reagovať najmä na problematiku, ktorá odznela v diskusii. Prepáčte mi, milé kolegyne, vážení kolegovia, ak budem trochu obšírny, pretože keď sme sa dozvedeli najmä z masmédií, že tento bod rokovania 3. schôdze Národnej rady má byť zaujímavý, dovoľte mi, aby som zaujal určité stanoviská.

    Áno, chcem povedať hneď v úvode, že tento zákon bol riadne prerokovaný v príslušných výboroch z rozhodnutia predsedu Národnej rady. Cieľom tejto novely zákona o veľkej privatizácii, ako už bolo tu spomínané, je prerozdeliť rozhodovacie kompetencie v procese privatizácie, a to tak, že určité kompetencie sa odoberajú vláde Slovenskej republiky v prospech zákonom konštituovaného a priamo Národnou radou kontrolovaného orgánu, t.j. Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a to len v tom prípade, ak ide o rozhodnutia o privatizácii metódou priameho predaja vopred určenému záujemcovi. V ostatných prípadoch len vtedy, ak si to Prezídium Fondu národného majetku vyhradí. Doposiaľ mala rozhodovaciu právomoc na schvaľovanie priamych predajov, ako to zainteresovaní viete, vláda Slovenskej republiky, tak ako je to uvedené v § 10 ods. 1 zákona. Novela zákona sa dotýka aj zmeny § 10 ods. 10, podľa ktorého už nie vláda, ale Prezídium Fondu národného majetku môže zmeniť rozhodnutie o privatizácii, ak vyjdú dodatočne najavo závažné skutočnosti.

    V treťom bode novely zákona o veľkej privatizácii sa posilňujú kompetencie zakladateľských rezortov v tom zmysle, že v tzv. blokačnom § 45, v ktorom sa zakazuje štátnym podnikom predávať štátny majetok, alebo ho prevádzať do súkromného vlastníctva, sa opäť výnimka z tohto pravidla presúva na schvaľovanie z dôvodu zložitého procedurálneho postupu na Prezídium Fondu národného majetku. V novele navrhujem, aby tieto výnimky už neschvaľovala vláda, ale aby ich schvaľoval Fond národného majetku, ktorý môže svoje kompetencie preniesť aj na iný ústredný orgán štátnej správy.

    A teraz mi dovoľte, aby som vás informoval o skutočných dôvodoch, ktoré ma viedli k návrhu tejto novely a o cieľoch, ktoré som ňou sledoval. Jej hlavným cieľom je nutnosť realizovať privatizačný proces v Slovenskej republike tak, ako je to ustanovené v článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý - citujem: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Koniec citátu. A ďalej v článku 58 ods. 3, ktorý pojednáva o štátnych účelových fondoch zriadených zákonom. Teda nie o súkromnej organizácii, za aký tu bol Fond národného majetku prehlásený, ale práve o účelovom fonde, ktorý bol zriadený, ako viete, zákonom Slovenskej národnej rady číslo 253/1991 Zb.

    Áno, vážené poslankyne, vážení poslanci, v ústave máme jasne definovaný cieľ ekonomickej transformácie Slovenskej republiky na sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku. Model takejto trhovej ekonomiky vznikol po druhej svetovej vojne v Nemecku a vychádza z duchovných tradícií Európy. Teda ide o akýsi model korporatívneho trhového hospodárstva, povedzme, švédsky model. Teda to nie je individualistická forma anglo-amerického kapitalizmu, ktorý je založený na prísne individuálnej úspešnosti firiem s maximalizáciou ich zisku. Cieľom privatizácie Slovenskej republiky je maximálny rozvoj produktívneho potenciálu krajiny, ktorý slúži človeku na uspokojovanie jeho potrieb. Sociálne trhové hospodárstvo teda musí spájať ekonomickú slobodu so sociálnou istotou a spravodlivosťou, musí spájať tvorivé sily slobodného trhu s ochrannými opatreniami sociálneho zákonodarstva štátu.

    Vieme všetci, že pred začatím ekonomickej reformy nám chýbal jednoznačne a komplexne sformulovaný cieľ transformácie našej spoločnosti, t.j. nebol definovaný nový spoločenský systém, ktorý okrem ekonomickej stránky má aj stránku sociálnu a morálnu. Proces transformácie sa prevažne obmedzil na ekonomickú stránku, a to ešte - podľa môjho názoru - nie optimálne realizovanú tzv. šokovou terapiou. Dobre, skrátim to.

  • Prosím kľud, pán poslanec, nemáte slovo.

  • Medzi najvýraznejšie výkričníky tohto bludného nasmerovania, vážení páni poslanci, patria práve priame predaje významných štátnych podnikov, schvaľované v poslednom období Moravčíkovou vládou na základe návrhu exministra Janičinu. Práve ministerstva, ktoré napáchalo také nedozierne škody, za ktoré budeme všetci platiť. Mám na mysli predovšetkým ničím nezdôvodniteľný cieľ maximalizovať objem majetku do kupónovej privatizácie a tiež spôsob výberu budúcich vlastníkov pri priamych predajoch. Žiaľ, ich opakované zaraďovanie do kupónovej privatizácie bolo absolútne nezmyselné v rozpore so všetkými zámermi zakladateľských rezortov. Je známe, že proces privatizácie sa vyvinul ako proces, ktorý možno nazvať procesom zhora nadol, to znamená, že nie minister pre správu a privatizáciu národného majetku, ani jeho úzka skupina ľudí vymyslí a presadí spôsob privatizácie podniku, ale naopak, návrhy na spôsob privatizácie musia prichádzať od manažmentu podnikov, od ich zamestnancov, čím sa zabezpečí to, aby boli plne zohľadnené špecifiká privatizovaného subjektu, najmä jeho vecné a lokálne špecifiká, ako aj jeho vnútorné a vonkajšie ekonomické, sociálne a iné vzťahy. Rovnako zakladateľ posudzuje spôsob privatizácie podniku z hľadiska vecnej stránky a dáva ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku odporúčania. Tento spôsob má svoju vnútornú logiku a zabezpečuje, aby podnik bol privatizovaný na základe komplexného posúdenia podmienok a predpokladov jeho úspešnej transformácie.

    Avšak exminister Janičina mal zvláštne vlohy vedieť sám všetko najlepšie, keď bežne pri vydávaní rozhodnutí o privatizácii podnikov nerešpektoval názory zakladateľov, postupoval svojvoľne, bez snahy dospieť so zakladateľskými rezortmi k zhode názorov na spôsob privatizácie podnikov. Takéto správanie sa exministra Janičinu bolo v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Preto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie opätovne prehodnotil činnosť ministerstva v poslednom období a konštatoval nasledovné skutočnosti:

    Rozhodovanie o výbere a forme privatizácie štátnych podnikov sa uskutočňovalo často na úrovni výlučne osoby ministra, bez rokovaní v jeho poradných orgánoch, a to v rozpore s prijatými koncepciami rozvoja jednotlivých odvetví hospodárstva a dokonca v rozpore so zakladateľskými rezortmi. Je zásadný rozpor vo veci uvádzania rozhodnutí a prijatí formy privatizácie viac desiatok výnimočne dôležitých štátnych podnikov s dokázaným antidatovaním rozhodnutí o ich zaradení do kupónovej privatizácie po tom, čo neboli podľa jeho predstáv schválené vo vláde. Dovoľte mi, aby som uviedol zoznam podnikov, na ktoré boli vydané následné rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky o privatizácii predajom za investičné kupóny s prehľadom záujemcov o následný priamy predaj vopred určenému záujemcovi. Keďže kompetentní pracovníci, teda kolegovia z výboru mali sa možnosť oboznámiť, nebudem tu všetko citovať, ale uvediem aspoň také významné podniky, ako je Duslo Šaľa, Priemstav Bratislava, Východoslovenské tlačiarne Košice, Matadorbel Bratislava, Slovenský hodváb Senica a ďalšie významné podniky. Sú tu uvedení aj strategickí záujemcovia o tieto podniky, ktoré žiaľ, nemohli do tohto privatizačného procesu vstúpiť a týmto činom pán minister jednoducho existenciu týchto podnikov viac-menej odpísal.

    Ďalej mám tu pripravený zoznam návrhov na vydanie rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktoré ešte mala schváliť vláda Jozefa Moravčíka. Je tu uvedených 29 podnikov. Ide o také podniky, ako je napríklad Slovenský plynárenský priemysel, Chemes, štátny podnik Humenné, predaj už spomínaných piatich vysoko bonitných akciových spoločností. Mám tu dôkaz, ako sa prevádzala privatizácia, vlastnoručný výpis z plánu zasadnutia vlády alebo z programu zasadnutí vlády, ako pán exminister Janičina prekladal návrhy na priame predaje podnikov do vlády. Len tak pre zaujímavosť: Považské cementárne Ladce trikrát, Saturn štátny podnik Bratislava trikrát, Tesla Stropkov dvakrát, Slovenské liečebné kúpele dvakrát, Matadorbel, štátny podnik Bratislava trikrát, a mohol by som pokračovať.

    Iste všetci uznáte, že takto vedená ekonomická transformácia vedie k pokriveniu nového spoločenského systému, o ktorý sa všetci snažíme, a stáva sa zdrojom rozličných spoločenských, politických i ľudských deformácií. To už tu odznelo. Takto rozhodne nevybudujeme v ústave deklarované sociálne, ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Môžete sa smiať, však to je vaša práca.

    V rámci rozpravy na zasadnutí výboru sa konštatovalo, že uvedeným postupom sa vytvorili riziká deštrukcie zásadných strategických ekonomických priorít Slovenska za netransparentnosti budúcich vlastníckych vzťahov a bez preukázaných pozitívnych výsledkov takéhoto postupu privatizácie. To je jeden z najdôležitejších dôvodov predloženia tejto novely zákona. Medzi ďalšími dôvodmi predloženia tejto novely uvádzam vytvorenie podmienok na to, aby sa zodpovednejším výberom privatizovaný majetok skutočne dostal do rúk strategického investora. O tom, že to nebol zodpovedný výber, už som vás, dúfam, presvedčil. Ďalej účinne odkriminalizovať a stransparentniť privatizačný proces, zabezpečiť vyššiu zodpovednosť zakladateľov za výsledky privatizácie tým, že ich stanoviská budú plne rešpektované. Tu je list, ktorý obdržali členovia nášho výboru pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Nebudem ho celý čítať, len dovoľte krátky výňatok. Samozrejme, kto má záujem, dám tieto materiály k dispozícii. Každý poslanecký klub má zástupcov v našom výbore, môže sa naň obrátiť. Len krátko: "Toto dlhodobé úsilie zamerané svojvoľným a neodborným rozhodnutím ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána ministra Janičinu prijaté bez predbežnej konzultácie so zakladateľským rezortom a sociálnymi partnermi, zverejnené v Hospodárskych novinách dňa 31. 10. 1994, narušilo pripravované podnikateľské zámery, zmarilo pripravované investičné vstupy, čo bude mať vážny dopad na finančnú situáciu dotknutých podnikov a následne na sociálne istoty zamestnancov a ich rodín. Týmto krokom bola zároveň spochybnená serióznosť vlády Slovenskej republiky v dodržiavaní dohôd so sociálnymi partnermi." A mohol by som pokračovať. To nie je na smiech, vážení páni kolegovia, to je skôr na zaplakanie.

    Ďalej tu bolo hovorené o posilnení parlamentnej kontroly nad privatizačným procesom. Áno, treba ju posilniť. A je mi skutočne veľmi ľúto, že výbor pre privatizáciu, ktorý mal toto práve dozorovať, vyžiadal si zoznam podnikov a majetkových účastí štátu zaradených a nezaradených do privatizácie v zmysle schváleného zákona, ale tento výbor nebol schopný to predložiť Národnej rade.

    Dovolím si opäť citovať: "Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 446 z 13. apríla 1994 požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle § 41 zákona o veľkej privatizácii aktualizované zoznamy všetkých podnikov a majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb a o vymedzení odporúčania podielu majetku zaradeného do kupónovej privatizácie, ktoré sú po nadobudnutí účinnosti zákona číslo 60/1994 Z. z. zaradené do privatizácie. Súčasne predložiť zoznamy podnikov a majetkových účastí, ktoré nebudú zahrnuté do privatizácie." A mohol by som pokračovať. Vážení páni, ktorí ste obhajovali stanovisko pána prezidenta, bolo to jeho želanie, aby Národná rada schvaľovala tieto záujmy a jasne deklarovala, alebo potvrdila rozhodnutie vlády o štátnopolitických záujmoch.

    Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády - iste sa mnohí pamätajú - som požiadal plénum Národnej rady, aby sme prijali uznesenie, aby do druhej vlny kupónovej privatizácie nebolo zaradených viac ako 70 miliárd majetku. Iste si na to spomínate. Tento návrh však, žiaľ, nebol prijatý. Mal som jasnú predstavu, koľko tam toho majetku môže ísť.

    Keď mi tak súhlasne prikyvujete, aj keď viem, že kupónová privatizácia je nutná, dovolím si jednu parafrázu, ktorú mi pripomenul pán Miloš Zeman ku kupónovej privatizácii, že kupónová privatizácia je dobrý spôsob ako rozkradnúť štátny majetok a pritom vyvolať v ľuďoch ilúziu, že ho práve oni dostali. Takže, aj to je otázka názoru.

    Tu už bolo povedané, že privatizácia nemôže byť vedená tak, aby sme nedokázali zabrániť ovládaniu privatizačného procesu a špekulatívnemu narábaniu s privatizovaným majetkom úzkou skupinou jednotlivcov, či celých skupín formujúcich sa z rôznych oblastí, investičných spoločností a fondov, bankovníctva, hospodárskych alebo iných skupín. Uvedomme si, že tak realizovaná privatizácia, aká bola v poslednom období Moravčíkovej vlády, by znamenala nahradenie štátneho monopolu súkromným monopolom, ktorý by výrazne mohol obmedziť vstup nových podnikateľských subjektov na náš trh, a tým vlastne likvidovať konkurenciu a zároveň viesť k vzniku elitárskej vrstvy spoločnosti.

    Preto som skutočne prekvapený, že prezident Slovenskej republiky pán Michal Kováč zákon zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon o veľkej privatizácii, vrátil na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky s odporúčaním, aby nebol opätovne schválený, lebo je protiústavný. Prekvapený som preto, že už v máji minulého roka, ako to tu bolo povedané, práve z jeho iniciatívy pod gesciou vtedajšej vedúcej oddelenia hospodárskej politiky Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky dnes pani poslankyne Brigity Schmögnerovej vznikla už spomínaná štúdia s názvom "Návrh koncepčných zmien v privatizácii", v ktorej navrhuje výrazne posilniť právomoci Fondu národného majetku ako privatizačnej agentúry, ktorá by bola nezávislá od vlády a štátneho rozpočtu a bola by podriadená iba parlamentu. Išlo by o analogické postavenie Fondu národného majetku s TROYHAND-om v Nemecku, ktorý bol zodpovedný za privatizáciu v bývalej NDR. Štúdia dokonca ráta so zánikom ministerstva, ako to už bolo spomínané. Mohol by som, pani poslankyňa, citovať, mám to tu, ale je to obrovsky veľa a nechcem vás zdržiavať, pretože je predvianočný čas, ale nebudem citovať, ak sa dohodneme, že to, čo som povedal, je tu obsiahnuté. Ak chcete citovať, prosím, všetci viete čítať, je to v takejto inteligentnejšej forme spracované v Trende zo 6. 10. 1993. Každý, kto chce, si to zrejme prečíta.

    Rozhodne presne je tam táto myšlienka obsiahnutá, že priame predaje sú najnáročnejšie, že je to úžasne zdĺhavé posudzovanie, zahraničných investorov strácame tým neskonale zložitým procesom schvaľovania alebo výberu a že sa navrhuje, aby Fond národného majetku bol takouto transformačnou agentúrou. Je tam samostatná kapitola o novom postavení Fondu národného majetku ako transformačnej agentúry, ktorý má vypracovávať a predkladať na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky pravidlá určené vládou v programovom vyhlásení, uskutočňovať východiskovú reštrukturalizáciu transformovaných štátnych podnikov, posudzovať privatizačné projekty, kontrolovať a sankcionovať nedodržanie kúpnopredajnej zmluvy a podobne. Hovorí sa aj o vypracovaní mechanizmu realizácie vlastníckych práv štátu v štátnych účastinných spoločnostiach. Myšlienka je to iste zaujímavá.

    Preto mi dovoľte, pán prezident, aby som sa vás verejne opýtal, či návrh nového postavenia Fondu národného majetku vypracovaný pracovníkmi vašej kancelácie pod vašou gesciou v máji minulého roku nebol protiústavný, a ten istý v podstate návrh podaný poslancom Národnej rady vo forme zákona v novembri 1994 je už protiústavný?

    Som presvedčený, že schválená novela zákona o veľkej privatizácii nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v tom zmysle, že odoberá rozhodovacie kompetencie vláde Slovenskej republiky za hospodársku a sociálnu politiku v zmysle citovaného článku 119 ods. d/ Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko nik iný ako vláda Slovenskej republiky nebude naďalej zodpovedná za celú prípravu a smerovania ekonomickej transformácie, a to spôsobom, akým sa zaviaže nám, poslancom Národnej rady v programovom vyhlásení. Samotný proces privatizácie bezprostredne riadi ako koncepčne, vecne, inštitucionálne i legislatívne a o všetkom v podstate rozhoduje ona, ale niektoré kompetencie má plné právo preniesť na Fond národného majetku, ktorý je zriadený, ako som už povedal, zákonom.

    Len jedna kratučká poznámka, že aj podľa zákona o veľkej privatizácii v § 31 ods. 2 môže vláda navrhnúť menovanie a odvolanie prezidenta, viceprezidenta, aj členov Prezídia Fondu národného majetku.

    Potrebné posilnenie kompetencie Fondu národného majetku a nutnosť personálneho prepojenia vlády s orgánmi Fondu národného majetku, ako aj nutnosť zmeny jeho postavenia v tejto etape privatizácie jasne ukázala už tu spomínaná novela zákona číslo 92/1991 Zb., ako aj zákona číslo 253, ktorá bola v Národnej rade Slovenskej republiky na 26. schôdzi 3. februára prerokovaná. Tam všetci vtedy opoziční poslanci jasne vystupovali za to, že treba posilniť Fond národného majetku, že bezpodmienečne je nutné oddeliť personálne prepojenie členov vlády a Fondu národného majetku. Všetci sa dobre na to pamätáme. Mohol by som citovať, ale dúfam, že netreba.

    Vážení páni poslanci, len jednou jedinou vetou chcem odpovedať na pripomienky v diskusii. Pán poslanec Benčík ako predrečník už povedal, že zákon nebol prerokovávaný v zmysle rokovacieho poriadku. Zákon bol riadne pridelený vo výboroch, bola jasne urobená rozprava, bol v ústavnoprávnom výbore za prítomnosti pána kolegu Ficu a pána docenta Fogaša. Bol prerokovaný v gesčnom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, bol prerokovaný vo výbore pre rozpočet, financie a menu. To platí aj pre to, čo spomínal pán poslanec Nagy.

    Pán poslanec Volf, súhlasím, že o podnikoch, kde bude definovaný štátnopolitický záujem, nebude rozhodovať fond, ale, samozrejme, vláda a schvaľovať to bude Národná rada Slovenskej republiky. Vaše vystúpenie bolo skôr také politicko-deklaratórne.

    Pani poslankyňa Schmögnerová, nebojte sa, nedôjde k žiadnemu zastaveniu procesu privatizácie, ani predprivatizačná agónia sa nebude rozširovať. Žiaľ, je nezodpovednosťou predchádzajúcich vlád, budem teda objektívny, že absolútne sa prestali starať o fungovanie štátnych podnikov. Nesmejte sa, pán poslanec, je to tak. O nekompatibilite so zákonmi Európskej únie sa vyjadrím v závere. A pán Palacka vyjadril len súhlas so stanoviskom pána prezidenta. Mohol by som v podstate pokračovať, ale už končím. Nechcete, aby som skončil? Budem pokračovať.

    Slovenská republika stojí skutočne pred dvoma naliehavými úlohami, ako tu už bolo povedané, vypracovať a dôsledne realizovať stratégiu oživenie rozvoja hospodárstva, koncepčne dotvoriť či vylepšiť ďalší postup ekonomickej transformácie. Viem, že proces privatizácie je neoddeliteľnou súčasťou ekonomickej reformy a transformácie centrálne plánovanej ekonomiky na sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku. Hlavnými zásadami tohto procesu sú naďalej koncepčnosť, rýchlosť, priehľadnosť, ale aj politická a sociálna únosnosť. Jej hlavným cieľom je vytvorenie efektívne fungujúcich súkromných podnikateľských subjektov schopných pružne sa prispôsobovať podmienkam trhu. Keď chceme, aby po ukončení druhej vlny privatizácie bol neštátny podnikateľský sektor v ekonomike Slovenska dominantný a dokázal uniesť ekonomické bremeno aj sociálnej transformácie našej spoločnosti pri politickej stabilite Slovenskej republiky, potom tento proces nesmie byť sprevádzaný takýmito škandalóznymi prípadmi, aké sa v súčasnosti vyskytujú.

    Aj keď som si vedomý, ako tu už bolo povedané, že schválená novela zákona o veľkej privatizácii zo 4. novembra tohto roku môže mať legislatívne nedostatky, rozhodne však duch tejto novely je správny, ako o tom píše vo svojom diele Duch zákona významný francúzsky osvietenský filozof a politický mysliteľ Charles Montesquieu, ktorý v ňom uvádza - voľne citujem: "Správny je len ten zákon, ktorý vyjadruje ducha zákona", t. j. žiadny zákon v demokratickej spoločnosti, na ktorú sa odvolávame, nesmie byť namierený proti espritu národa.

    Vážené dámy a vážení páni, túto základnú podmienku táto novela spĺňa, preto budem hlasovať za to, aby už schválená novela zákona o veľkej privatizácii bola opätovne Národnou radou potvrdená a dôvody na jej vrátenie odmietnuté, pretože nie sú opodstatnené.

    Ďakujem za trpezlivosť a pozornosť, ale aj za opätovnú podporu už schválenej novely. Rád by som poprosil pána predsedajúceho, aby dal hlasovať o uznesení Národnej rady.

  • Ďakujem. Prosím vás, zaujmite svoje miesto, máme tu ešte celý rad pripomienok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vzájomná úcta k názorom druhého je podmienkou toho, aby sme vôbec mohli akým-takým spôsobom spolupracovať. Prosím vás, zachovajme kľud. Slovo má pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na rozdiel od spoločného spravodajcu budem mimoriadne stručný. Pripúšťam, že možno nie všetky rozhodnutia ministra Janičinu boli úplne dokonalé, ale jedno rozhodnutie bolo naozaj perfektné, a to rozhodnutie, ktorým vás, pán poslanec Ján Michelko, vyhodil z funkcie poradcu na ministerstve privatizácie.

  • Pán poslanec Palacka, prosím vás, nerobte takouto formou svoje repliky. Je to nie dôstojné.

    Pán poslanec Weiss, máte slovo.

  • Pánu poslancovi Michelkovi by som rád pripomenul jeden skvostný príklad priameho predaja. Bol to predaj Slovenského tabakového priemyslu. Všetci si na to pamätáme.

    A po druhé, čo sa týka politika celej veci, o ktorej tu teraz rokujeme, toto politikum jasne formuloval náš kolega, poslanec a šéfredaktor denníka Slovenská republika pán Smolec vo februári tohto roku vo svojom známom výroku - citujem: "Kto ovládne podniky, ovládne Slovensko. Budú to čestní nepodplatiteľní podnikatelia - mečiarovci alebo skorumpovaní mafiáni a čechoslovakisti?" Koniec citátu. Inak povedané, ak privatizuje Hnutie za demokratické Slovensko napríklad prostredníctvom svojej personálnej väčšiny v Prezídiu Fondu národného majetku a vo Výkonnom výbore Fondu národného majetku, tak je to vždy čestné a v súlade so záujmami Slovenska, aj s tými strategickými záujmami, ak privatizuje niekto iný, tak je to lacný výpredaj národného majetku. Ja tomu hovorím, že to je lacná demagógia. V tomto parlamente by nám malo ísť o odborné a právne čisté riešenia, a práve preto som za to, aby sme tento vrátený zákon nepodporili.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som vyjadriť vďaku pánu spravodajcovi za jeho spravodajskú správu, za jeho homíliu. Predovšetkým oceňujem jej "stručnosť". Chcem však upozorniť na to, že predtým prebehla rozprava o zákone a v tejto rozprave odzneli niektoré veľmi vážne výhrady. Vznikli dokonca pochybnosti o ústavnosti tohoto zákona. V tej súvislosti by som rád vyjadril svoj údiv nad tým, že ani pán minister sa k týmto veciam nevyjadril a vlastne ani pán spravodajca, hoci myslím si, mal na to dosť času. Neviem, načo potom vôbec prebieha rozprava.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Košnár.

  • V prednáške kolegu Michelku ma mimoriadne zaujali dve veci. Po prvé to, že štátne účelové fondy a Fond národného majetku sú vlastne jedno a to isté, ako aj to, že štúdia, vedecká práca o možnom postavení Fondu národného majetku a návrh zákona, ktorý dáva isté oprávnenia Fondu národného majetku, sú taktiež totožné.

    Ďakujem za toto poučenie.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, za udelené slovo. Ja som predsa, pokiaľ sa pamätám, k tomuto zákonu vôbec nehovoril. Aj ja som bol vyvolaný, a to pre mňa svedčí, že určitá indisponovanosť môjho kolegu Michelku viedla k tomu, že jeho vystúpenie mi pripadalo ako náznak frašky. To mi je ľúto.

    Ale vecne - nemohol som spochybniť zákonodarnú iniciatívu pri tomto zákone, lebo návrh predložil kolega poslanec, pokiaľ sa dobre pamätám. A kolega poslanec, ktorý to predložil po zložení sľubu, takého právo mal. Hovoril som predsa o inom zákone, ale to asi pánu Michelkovi ušlo. Ale boli tu prednesené zaujímavé poznatky. Prosím vás, budem rád, keď mi niekto na chodbe vysvetlí, aby sme druhých tu neobťažovali, ako môže súkromný subjekt prenášať svoje kompetencie na iné štátne orgány. To som ešte nepochopil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, na rozdiel od mnohých kolegov som zažil už druhýkrát takéto vystúpenie pána poslanca Michelku, a je mi ľúto, že ste dopustili takýto kabaret v tomto parlamente, pretože je to vzdialené od činnosti spravodajcov. A vy to veľmi dobre viete. Ako predsedajúci by ste mali zasiahnuť, keď aj spravodajca ide od veci. A pán spravodajca bol niekoľkokrát veľmi, veľmi ďaleko od merita veci.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák.

  • Chcem len krátko podporiť tvrdenie môjho predrečníka. Formuloval som jasnú otázku: Čo sa zmenilo odvtedy, keď pred rokom HZDS dokazovalo, že dokonca je potrebná personálna väzba medzi Prezídiom Fondu národného majetku a predsedom vlády, aby sa dala realizovať hospodárska politika vlády? Nedostal som na to odpoveď, zvykáme si na to. Ale kolegyňa Schmögnerová položila niekoľko konkrétnych otázok vo vzťahu k Združeniu robotníkov Slovenska. Veď odsúhlasenie takéhoto zákona je v priamom rozpore s vaším programom. Bol by som veľmi rád, keby pán Ľupták mohol odpovedať ako chce vlastne kontrolovať privatizáciu, keď týmto zákonom úplne stráca kontrolu nad ňou aj vláda, aj parlament.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že v navrhovanom zákone chýba jedno ustanovenie, v tom, ktoré ste schválili v noci z 3. na 4. novembra, a to je ustanovenie o zrušení ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Myslím si, že je veľa pre jedného ministra, ktorý nebude robiť nič, len sa voziť na dvoch bavorákoch, pre štátneho tajomníka, ktorý bude mať ďalší bavorák, pre asi 300 zamestnancov, ktorí tam pracujú. Je skutočne zbytočné, aby takéto ministerstvo existovalo.

  • Nechajte ma dohovoriť! ... aby takéto ministerstvo existovalo, keď to, čo má v kompetencii dnes, sa prenáša na Fond národného majetku. Nie je to škoda pre ľud tejto krajiny? Až ma "srdco" z toho bolí /smiech v sále/.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    vo výhradách, ktoré uviedlo niekoľko poslancov, vrátane výhrad, ktoré uviedol k tomuto zákonu pán prezident, sa objavila výhrada o protiústavnosti tohto zákona. Očakával som v záverečnej reči spoločného spravodajcu namiesto politického školenia mužstva, že nám povie odborný posudok, prečo podľa jeho názoru nejde o protiústavnosť, a dával som veľmi dobrý pozor, kedy sa tohto bodu dotkne. Dotkol sa toho v závere celého prejavu. Povedal, že nie je presvedčený, že to nie je protiústavné.

    Prepáčte, ale si myslím, že spoločný spravodajca alebo pán minister privatizácie sú na to tu, medzi nami, aby reagovali na tak vážne obvinenie tohto zákona, že nie je v súlade s ústavou. Budeme sa rozhodovať, sú tu odborné nálezy, že je v rozpore s ústavou, a chceme vysvetlenie, prečo by sme za takýto zákon mali hlasovať, keď sme nedostali žiadne iné presvedčivé dôkazy, že v rozpore s ústavou nie je. Takže, bol by som rád, keby pán minister alebo pán spoločný spravodajca zdôvodnili tomuto snemu nie to, že sú osobne presvedčení, ale zdôvodnili tomuto snemu, alebo vyvrátili námietky o protiústavnosti tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, každý má právo na svoj názor. Boli tu vyslovené názory takisto právnych kapacít, ktoré hovorili, že nie je. Vzájomne môžeme požadovať, ale akceptujte to, že každý vystupuje s tým, čo považuje za dôležité povedať a podľa toho sa chce riadiť.

    Prosím, pán poslanec Ľupták.

  • Vážení poslanci, vážené poslankyne, len v krátkosti - nechajte to na túto vládu, netrápte sa. Vy ste vládli, my sme prvýkrát vo vláde, nechajte to na nás.

  • Chcel som iba povedať, že poslanci parlamentu nie sú sudcami Ústavného súdu a neprislúcha im podávať odborný ani právny výklad o tom, či je nejaký návrh zákona ústavný alebo protiústavný, lebo v samotnej ústave je ustanovenie, že návrhy zákonov sa neposudzujú, ani Ústavným súdom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Weiss, máte slovo.

  • Pánu poslancovi Cuperovi by som chcel pripomenúť jeho vlastný výrok o tom, že je možné a bolo by dokonca vhodné v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu o používaní kompetencií prezidenta daných ústavou, aby parlament väčšinou zrušil rozhodnutie Ústavného súdu.

  • Chcel by som odpovedať pánu poslancovi Cuperovi, že v sľube, ktorý skladal, je aj táto veta: "Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Dnes po vystúpení viacerých poslancov som získal pocit, alebo získal dojem, že tento zákon je skutočne protiústavný. Predkladateľ, keďže predložil tento zákon, a bol to zhodou okolností pán poslanec Michelko, má povinnosť ma presvedčiť o tom, že to nie je tak. On nie je vykladač, ale má ma presvedčiť, že to je v súlade s ústavou, aby som mohol za takýto návrh hlasovať.

  • Pán poslanec, to, či vás presvedčí alebo nie, je naozaj veľmi ťažko dosiahnuť, lebo jednoducho zakaždým prehlásite, že vás nepresvedčil. To je záležitosť, ktorú, preboha, snáď nechceme takýmto spôsobom preliminovať ako postup.

    Prosím, pán poslanec Cuper.

  • Najprv pánu poslancovi Weissovi - áno, tvrdil som to, pretože neviem, kto v tomto štáte prišiel s takou filozofiou, že Ústavný súd má posudzovať protiústavnosť ústavy. Ja určite nie. Poznám málo štátov, v ktorých by ústavný súd posudzoval protiústavnosť samotnej ústavy, pretože v ústave je povedané, že posudzuje iba protiústavnosť zákonov, ale nie samotnej ústavy. Ak sa pán prezident obrátil s takouto požiadavkou, tiež som vyslovil iba svoj názor, pán Weiss. Ale v tejto súvislosti, ak šírime demagógiu, by som sa chcel opýtať, či ste vo svojom prvom vystúpení mysleli výpredaj majetku tohto štátu len pre zahraničných záujemcov štátu alebo predaj majetku domácich záujemcom.

    Pánu Kováčovi by som tiež chcel povedať, že samozrejme, niečo iné je obrátiť sa na Ústavný súd. Ak sa poslancovi pánu Kováčovi nepáči správanie poslanca Michelku, môže sa obrátiť na Ústavný súd, aby povedal, že jeho správanie je protiústavné, ale nemôže skutočne žiadať od pána poslanca Michelku, aby mu podával dobrozdania o tom, či nejaký zákon je protiústavný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, máte pravdu, že nikdy nevieme dopredu, či nás presvedčia argumenty toho druhého, len problém je ten, že pán minister sa ani nepokúsil nás presvedčiť, ani sa vôbec nevyjadril k pochybnostiam, ktoré tu vznikli o ústavnosti tohoto zákona. Vzhľadom na to, že to sú vážne pochybnosti, myslím si, že to je povinnosť člena vlády, ktorý uvádza tento zákon, aby sa vyjadril k tejto otázke.

  • Pán predsedajúci, chcel som reagovať na pána Ľuptáka. Keďže tu čosi povedal a odišiel, nie je tu, ale musím to povedať, pretože zrejme už bude zastavená diskusia a bude hlasovanie. Je mi ľúto, keď niekto reaguje takým štýlom, že "nestarajte sa, nechajte to na nás". To isté cítiť aj z toho, že pán minister nemá čo dodať k diskusii, ktorá tu odznela, a je prinajmenšom veľmi rozporuplné, keď pán Ľupták takto hovorí. Buď teda tomu nerozumie, a potom nemá čo povedať, alebo ak tomu rozumie, nech vystúpi a nech povie ako tieto súvislosti, tieto zodpovednosti chcú ďalej riešiť. Totiž je tu veľký rozpor medzi tým, čo sa deklaruje a medzi tým, čo sa robí. V predchádzajúcom bode bol zvolený za člena Prezídia Fondu národného majetku človek, ktorého oponovali ako ďalšieho z poslancov. Nemohol sa stať poslancom, pretože zosmiešňoval robotníkov. Predchádzajúca Národná rada ho vylúčila zo stálej delegácie v Rade Európy, pretože na pôde tohto parlamentu použil fažizujúci výrok "Heil Hitler". To znamená, že čosi iné sa hovorí a čosi iné sa potom urobí.

  • K veci chcem len to, aby pán Ján Ľupták zvažoval svoje skutky, nielen svoje vyhlásenia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    pán spravodajca poslanec Michelko veľmi podrobne popisoval chyby ministra Janičinu a ja som tento popis bral ako zdôvodňovanie nutnosti presunu kompetencií z ministerstva privatizácie na Fond národného majetku. Rád by som poznal stanovisko nového pána ministra privatizácie k tomuto názoru. Osobne som chápal vystúpenie pána spravodajcu ako značné podceňovanie a vyslovenie nedôvery novému vedeniu ministerstva.

  • Ďakujem. Nikto sa nehlási? Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem desaťminútovú prestávku na poradu klubu.

  • Ďakujem. Pridáva sa ďalší klub. Ďakujem. Priatelia, vyhlasujem desaťminútovú prestávku na poradu klubov.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje miesta.

    Ukončili sme rozpravu k tomuto bodu. S ohľadom na povahu tohoto zákona budeme hlasovať o tom, či opätovne schválime uvedený zákon, alebo nie. V tomto zmysle budeme teda hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Kto je za opätovné schválenie uvedeného zákona?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento zákon bol schválený.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    pokračujeme d v a d s i a t y m š t v r t ý m bodom, ktorým je

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 40. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo 17. novembra 1994 o vrátení zákona, uznesenie vlády Slovenskej republiky a príloha k nemu, ako aj schválený zákon zo 7. novembra 1994. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 40a.

    Ako som už uviedol v predchádzajúcom bode, aj k tomuto vrátenému zákonu prednesie stanovisko vlády Slovenskej republiky pán minister Bisák. Prosím ho, aby sa ujal slova. Prosím, máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    z poverenia vlády vám predkladám uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 1994 v tomto rozsahu: Vláda ruší uznesenie číslo 1128/94 k návrhu na požiadanie prezidenta Slovenskej republiky na vrátenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra 1994 o zrušení rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom. Vláda Slovenskej republiky nemá námietky voči zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky k privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom."

    Ak dovolíte, teraz dôvodová správa: Vláda Slovenskej republiky vychádzajúc zo záverov prijatých na rokovaní koaličných politických strán ukončiť rozhodovanie o návrhoch na vydanie rozhodnutí o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom a aj na odporúčanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať takéto návrhy do 6. 9. 1994. Toto rozhodnutie vláda oznámila Národnej rade Slovenskej republiky listom z 21. 9. 1994 pod číslom 2134/1994 s tým, že posledné rozhodnutie o privatizácii podnikov vydala 6. 9. 1994.

    Napriek uvedenej skutočnosti však vláda Slovenskej republiky po ukončení predčasných parlamentných volieb opätovne začala s privatizáciou podnikov a majetkových účastí štátu formou priameho predaja vopred určeným vlastníkom pri stanovení pochybných podmienok poškodzujúcich nielen samotnú podstatu a existenciu podnikov, ale aj štátu ako vlastníka dotknutého majetku. Tento postup predchádzajúcej vlády treba kvalifikovať ako účelové a predvolebné zavádzanie občanov Slovenskej republiky.

    Na základe uvedených skutočností treba považovať rozhodnutie o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom, vydané predchádzajúcou vládou podľa § 10 ods. 1 a 8 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby za právne úkony, ktoré sa priečia dobrým mravom najmä z hľadiska spoločenského záujmu štátu. Je teda nesporné, že rozhodnutie o privatizácii vydané predchádzajúcou vládou od 6. 9. 1994 a nadväzne na ne vykonané právne úkony sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné právne úkony, a preto je potrebné tieto zrušiť vydaním tohoto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miroslava Pacolu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vrátenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom.

    Vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 15 z 21. novembra 1994 na opätovné prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, v lehote do 6. decembra 1994. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, súhlasil s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Pacolu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom a neodporučil Národnej rade Slovenskej republiky zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 20 zo 4. novembra 1994 o schválení návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Pacolu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súhlasil so zákonom predloženým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavom Pacolom na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom tak, ako bol prijatý uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 20 zo 4. novembra 1994 bez pripomienok a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 20 zo 4. novembra 1994 ponechať v pôvodnom znení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojom zasadnutí dňa 8. decembra 1994 súhlasil so zákonom predloženým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavom Pacolom na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z celkového počtu 12 členov výboru bolo prítomných 9, za návrh uznesenia, aby výbor i Národná rada neakceptovali pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a vrátený zákon schválili, hlasovalo 6 poslancov a 3 poslanci hlasovali proti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť nesúhlasil s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom, na základe ktorých prezident vrátil zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky: 1. prerokovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom /pozerám, že niektorí poslancí sú už vyčerpaní, už budem skrátene používať len "rozhodnutia o privatizácii"/, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, 2. neprijať pripomienky prezidenta Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí priamym predajom, 3. schváliť v pôvodnom znení zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí priamym predajom. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí o privatizácii priamym predajom, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1898 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z celkového počtu 15 poslancov bolo pri hlasovaní prítomných 10. Za návrh hlasovali 7 poslanci, proti hlasovali 3 poslanci, nikto sa nezdržal hlasovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijal uznesenie o výsledku prerokovania uvedeného zákona, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 15, prítomných bolo 11 poslancov, za návrh hlasovalo 5 poslancov, 4 poslanci hlasovali proti, 2 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na svojom zasadnutí dňa 7. decembra 1994 odporučil zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 20 zo 4. novembra 1994, ktorým sa schválil zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom.

    Bratislava 12. decembra 1994. Podpísaných 10 predsedov jednotlivých výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Do rozpravy sa písomne prihlásilo 5 poslancov. Ako prvý dostáva slovo pán poslanec Moravčík. Pripraví sa pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj pri prerokovaní tohoto bodu nášho programu ma pán prezident požiadal, aby som tlmočil jeho pripomienky, aby som vás s jeho pripomienkami oboznámil. Robím tak tiež preto, že jeho stanovisko sa opiera o stanovisko predchádzajúcej vlády a v niektorých prípadoch toto stanovisko rozvádza.

    Pán predseda Národnej rady, vraciam sa trošku späť k predchádzajúcemu bodu programu. Takisto som túto záležitosť a spôsob ako prezentovať stanovisko pána prezidenta v Národnej rade prerokoval s pánom prezidentom a zhodli sme sa v tom, že ak výklad, z ktorého vychádzal pri písaní listu a predložení návrhu vám, pán predseda, nebude prijateľný, ako ďalší variant použijeme moje vystúpenie v rozprave s tým, že pokiaľ ide o stanovisko pána prezidenta, s jeho stanoviskom, s jeho vecnými argumentmi sa stotožňujem. Z tohoto hľadiska si myslím, že prístup pána prezidenta k tomuto problému, k výkladu príslušných ustanovení zákona je znakom jeho veľkorysosti, a myslím, že v tomto prípade mohol pozitívne prispieť ku konštruktívnemu prerokovaniu celého návrhu.

    Dovoľte, aby som zdôraznil niektoré najzávažnejšie dôvody, ktoré viedli predchádzajúcu vládu a pána prezidenta k tomuto návrhu. Zákon, ktorý bol prijatý na 2. schôdzi Národnej rady, je v príkrom rozpore, zdôrazňujem v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, predovšetkým s článkom 20 ústavy, pretože podľa tohoto ustanovenia nášho základného právneho dokumentu je každý oprávnený vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo možno obmedziť len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Tak, ako sa konštatuje v dôvodoch, ktoré sú v tomto návrhu uvedené, nijaké verejné dôvody nie sú prezentované, neboli prezentované pri schvaľovaní tohoto zákona, ktoré by sa dotýkali konkrétneho vlastníctva, vlastníctva konkrétnych ľudí, pretože siahame na vlastníctvo konkrétnych ľudí. A ak ho chceme zobrať späť, musíme verejný záujem - ak chceme rešpektovať ústavu - prezentovať, dokazovať v konkrétnych prípadoch.

    Všade v krajinách, kde sa ctia princípy právneho štátu, je takéto rozhodovanie potom v prípade konfliktu zverené súdom. Aj v tomto boli porušené princípy právneho štátu, pretože nerešpektujú deľbu moci, z ktorej vychádza aj naša ústava. To, že takýmto spôsobom Národná rada siahla na vlastníctvo konkrétnych osôb, je v histórii práva bezprecedentným skutkom. To si musíme uvedomiť, musíme si to veľmi zreteľne uvedomiť predovšetkým vtedy, keď hovoríme o potrebe rozvíjania, budovania našej štátnosti.

    Zdôrazňujem ďalej, že tým, že siahneme na vlastníctvo konkrétnych právnických alebo fyzických osôb, ktoré už predtým nadobudli vlastníctvo, urobili určité právne úkony, siahame aj na tieto právne úkony a nastáva právny chaos. Buďte si vedomí, vážené dámy, vážení páni, že takýmto zákonom tento právny chaos spôsobíme, vytvoríme ho.

    Ďalej týmto zákonom sa porušuje princíp, z ktorého vychádza aj naša ústava, ktorý odmieta retroaktivitu, spätnú účinnosť práva, spätnú účinnosť zákonov. Navyše, je to uvedené aj v dôvodoch, ktoré obsahuje predložený návrh alebo rozhodnutie predložené prezidentom, treba brať do úvahy, že týmto zákonom sú vážne dotknutí aj devízoví cudzozemci, čo môže skomplikovať naše vzťahy k niektorým štátom, o priazeň ktorých alebo o dobrú spoluprácu s ktorými sa uchádzame.

    Navyše, oproti dôvodom, ktoré prezentovala bývala vláda, by som chcel v tejto súvislosti prezentovať argumentáciu vlády, ktorú rozšíril pán prezident, že takýmto zákonom porušujeme dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému sme pristúpili, ktorý v článku I zakazuje zbaviť kohokoľvek, t. j. toho, kto nadobudol vlastníctvo alebo majetkové právo v privatizácii, jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu. Tento verejný záujem však musí byť jednoznačne a konkrétne preukázaný.

    Rád by som sa v tejto súvislosti ešte pozastavil nad hlavnou argumentáciou, ktorá bola prezentovaná v diskusiách aj vo výboroch, že postup vlády bol v rozpore s dobrými mravmi a preto treba tieto uznesenia zákonom zrušiť.

    Znovu by som sa, vážené dámy, vážení páni, zmienil o tom, že v našom práve existuje verejné právo a súkromné právo a v obidvoch oblastiach práva - vo verejnom a súkromnom - platia, pokiaľ ide o vymedzenie práv a povinností, odlišné princípy. V súkromnom práve je dovolené všetko, čo nezakazuje zákon, vo verejnom práve je možný postup orgánov verejnej správy alebo verejnej moci iba spôsobom stanoveným zákonom. V súkromnom práve práve vzhľadom na túto zásadu sa používajú, aby predsa len bol určitý limit pre správanie, také inštitúty, ako sú dobré mravy. Vo verejnom práve musí byť presne stanovený postup. Brať inštitút súkromného práva a prenášať ho do verejného práva je právny nezmysel. To si musíme jasne uvedomiť. Ak by sme predsa len chceli argumentovať dobrými mravmi, potom argumentujme tak, že zdržiavanie privatizácie, keď boli rozbehnuté privatizačné projekty, narobí veľké problémy tým, ktorí sa uchádzali o privatizáciu. Museli si získať úvery. Rozhodovanie podniku, ktorý je v takomto štádiu privatizácie, podlieha predsa len iným pravidlám a má iný rytmus. Ak by sme sa chceli odvolávať na dobré mravy, tieto dobré mravy práve boli za to, aby sa v privatizácii pokračovalo.

    Ak sa argumentuje listom, ktorým som vo funkcii predsedu vlády odpovedal na list, na požiadavku pána predsedu Národnej rady, chcel by som k tomu uviesť niekoľko poznámok. Ak pán predseda Národnej rady požiadal o to, aby sme prestali vydávať privatizačné rozhodnutia, na takúto žiadosť predseda Národnej rady nemá nijaké oprávnenie. Áno, pána predsedu Národnej rady som informoval o tom, že vláda sa rozhodla nevydávať privatizačné rozhodnutia predovšetkým preto, aby sa privatizácia nestala súčasťou volebnej kampane. Ale ak predseda Národnej rady požiadal, v poriadku, ide o koordináciu medzi orgánmi štátu, ale moja odpoveď na list pána predsedu Národnej rady v nijakom smere sa nemohla dotknúť kompetencie vlády.

    Vláda sa rozhodla pokračovať v privatizácii aj preto, lebo bolo zrejmé, že zostavovanie vlády - v čom sme sa nemýlili - si vyžiada veľmi dlhý čas. A odďaľovať rozhodnutia tam, kde boli prijaté úvery, tam, kde ľudia čakali na rozhodnutia, či už bude kladné alebo záporné, je skutočne v rozpore s dobrými mravmi - keby sme tento argument chceli používať. Ak by sme prijali argumentáciu, že vláda po voľbách už nemá čo vydávať takéto rozhodnutia, ktoré patria do právomoci vlády, samozrejme, že na to nie je ústavná podpora, tvrdili by sme tým vlastne, že vo voľbách sa rozhoduje o tom, kto bude mať právo privatizovať. Predsa to sme nechceli a nechceme tvrdiť.

    Na záver: Ak ste dospeli k záveru, že rozhodnutia, ktoré boli urobené, sú vecne nesprávne, prosím, na to je spôsob, ako tieto rozhodnutia zrušiť, na to stačí uznesenie vlády, ale nemožno rušiť zákonom už tie rozhodnutia, a to sú prakticky tri rozhodnutia, ktoré už sa zrealizovali, kde vlastníctvo prešlo, bez toho, že by sme si neboli vedomí, akých konzekvencií, akých dôsledkov sa dopúšťame. Takže, ak chceme ctiť ústavu, tento zákon nemôže byť schválený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Fico. Pripraví sa pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    k návrhu zákona pána poslanca Pacolu som vystúpil už v čase jeho prijímania 4. novembra 1994 v skorých ranných hodinách. Vo svojom vystúpení som upozornil na závažné ústavné nedostatky návrhu a žiadal som, aby návrh nebol prijatý. Opätovné prerokovanie zákona v Národnej rade Slovenskej republiky mi dáva príležitosť znovu upozorniť tých, ktorí chcú za zákon hlasovať, na jeho právne problémy.

    Na zákon o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom nazerám ako na právny dokument. Vôbec neviem, ktorých privatizačných projektov sa dotýka, a ani ma to nezaujíma. Nikdy som nebol zainteresovaný do žiadnej privatizácie a nikdy som nevidel žiadny privatizačný projekt. To mi umožňuje zaujať nezávislé právne stanovisko k tomuto návrhu zákona.

    Dôvodová správa k zákonu bez akéhokoľvek zavádzania priamo a jasne uvádza, prečo sa zrušujú rozhodnutia o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu a o následnej privatizácii akcií priamym predajom vopred určeným záujemcom, vydané vládou Slovenskej republiky od 6. septembra 1994 do dňa účinnosti tohto zákona.

    Predseda predchádzajúcej vlády Slovenskej republiky oznámil listom z 21. septembra 1994 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že vláda vyhovela jeho žiadosti nepokračovať v privatizácii. Keďže vláda po 6. septembri 1994 v privatizácii pokračovala, konala podľa autora zákona v rozpore s dobrými mravmi, a preto všetky jej rozhodnutia v privatizácii treba označiť za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a na dôvažok ich ešte aj zrušiť Národnou radou Slovenskej republiky zákonom.

    Pri viacerých príležitostiach som zdôrazňoval, že inštitút dobrých mravov je právny inštitút, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ho nemožno vykladať extenzívne. Takto to uvádzajú všetky komentáre a všetka judikatúra k Občianskemu zákonníku, a osobitne k § 39 Občianskeho zákonníka. Táto judikatúra ďalej uvádza, že neplatnosť právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi možno vysloviť len v oblasti občianskoprávnej. Teda, k vysloveniu neplatnosti možno pristúpiť len vtedy, keď ide o vzťahy, ktoré reguluje Občiansky zákonník. Treba dodať aj to, že neplatnosť právneho úkonu z titulu rozporu s dobrými mravmi môže vysloviť len súd a nikto iný.

    Pokúsme sa použiť tieto základné zásady právnej úpravy neplatnosti právneho úkonu z titulu rozporu s dobrými mravmi na rozhodnutia vlády o privatizácii priamym predajom.

    Po prvé - treba povedať, že vláda bola oprávnená rozhodovať o privatizácii priamym predajom až do jej odstúpenia. Bola na to vybavená zákonným splnomocnením a žiadny akt, či už súkromnej alebo verejnej povahy, s výnimkou novelizácie zákona o privatizácii, jej v tom nemohol zabrániť.

    Po druhé - list predsedu vlády predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky z hľadiska právneho, opakujem, z hľadiska právneho nemá žiadny význam. Je to oznámenie, ktoré nie je podoprené spoločným rozhodnutím vlády. Ak som dobre informovaný, vláda neprijala uznesenie o tom, že prestáva vydávať rozhodnutie o privatizácii. Z listu môžeme vyvodzovať len morálnu a politickú zodpovednosť, ktorá sa však v žiadnom prípade nemôže preniesť do právnej úpravy ako právny základ rušenia rozhodnutí prijatých na základe zákona. Áno, niekto by mohol označiť bývalého premiéra za človeka, ktorý zavádza, informovať o tom verejnosť, prípadne interpelovať ho v parlamente, alebo sa pohrávať s jeho dobrým menom. To je tak asi všetko, čo možno vyvodiť ako právny následok jeho písomného prejavu zaslaného predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po tretie - rozhodovanie vlády o privatizačných projektoch nie je oblasť občianskoprávna. Je to výkon štátnej moci na základe zákona. Keby aj boli porušené dobré mravy, čo podľa môjho právneho názoru neboli, rád by som si vypočul právne protiargumenty, nemohli by sme túto skutočnosť označiť za dôvod zrušenia rozhodnutí vlády Slovenskej republiky.

    A na koniec, po štvrté - neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyslovuje súd a nie Národná rada Slovenskej republiky prijatím zákona, ktorý ruší rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. Ani jednu zo základných zásad právnej úpravy neplatnosti právneho úkonu z titulu rozporu s dobrými mravmi nemožno teda použiť v našom prípade. O to viac sa zrušenie rozhodnutí vlády po 6. septembri 1994 z dôvodu, ako je uvedené v dôvodovej správe k tomuto zákonu, dostáva do zvláštneho právneho svetla a je pre mňa touto formou neprijateľné.

    Vážené dámy a páni, zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom má, samozrejme, ďalšie nedostatky, ako je napríklad nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky. Samozrejme, mali by sme o tomto súlade alebo nesúlade hovoriť na prvom mieste, ja som si úmyselne vybral iba jednu právnu stránku celého problému. Nesúlad tohto zákona vo svojom odseku 1 s ústavou je tak zrejmý, najmä s tým článkom ústavy, ktorý garantuje ochranu vlastníctva, že sa netreba, podľa mňa, ani k tomuto nesúladu vracať. Rovnako treba upozorniť aj na to, že zákon ruší zmluvy, čo môže urobiť v procese privatizácie iba súd na návrh prokurátora.

    O všetkých týchto - musím povedať - školáckych právnych pochybeniach alebo potknutiach už bolo toho povedané dosť. Chcem vás len preto požiadať, aby sme neprijímali zákon, ktorý je v celej svojej podstate právne spochybniteľný a napadnuteľný aj pred Ústavným súdom. Nakoniec, vždy tu existujú ďalšie možnosti ako sa domôcť zrušenia uznesení, ktoré sú predmetom tohto zákona.

    Vláda sa môže vrátiť k týmto uzneseniam a zrušiť ich svojím vlastným uznesením. Teda, nie je treba, aby sme viedli takúto zložitú právnu polemiku. Ak sú tu nejaké pochybnosti o konkrétnych privatizačných projektoch, vždy je možnosť ísť do konkrétneho projektu a skúmať, kto privatizoval, akým spôsobom privatizoval, aké peniaze boli použité v privatizácii. Ak bol v procese privatizácie pri konkrétnom projekte porušený zákon, treba vyvodiť zodpovednosť až po zodpovednosť trestnú.

    Nemôžem teda, vážené dámy a páni, hlasovať za zákon, ktorý sa prieči mojím najzákladnejším právnym vedomostiam.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Palacka. Pripraví sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    v odôvodnení, ktoré priložil k vrátenému návrhu zákona pán prezident, sú veľmi presne a vyčerpávajúco vysvetlené dôvody, pre ktoré možno považovať tento zákon za protiústavný. Nechcem tieto dôvody opakovať, už tu vlastne aj zazneli, a netrúfam si súťažiť v právnej polemike s mojimi predrečníkmi. Chcem však upozorniť na iný evidentný rozpor, ktorý je taký zrejmý, že by mal byť jasný aj neprávnikom, vrátane pána navrhovateľa zákona. Je to rozpor, ktorý dokazuje, že zákon bol šitý horúcou ihlou, tak ako bol aj schválený, a jeho jediným cieľom je za každú cenu revidovať privatizačné rozhodnutia. List bývalého premiéra poslúžil len ako vhodná zámienka.

    V celej dôvodovej správe navrhovateľ zákona a rovnako zástupca vlády, ktorý predniesol stanovisko vlády dnes, argumentujú tým, že bývalý premiér v liste konštatoval, že posledné rozhodnutia vláda prijala 6. septembra a ďalej v privatizácii nepokračuje, resp. nebude pokračovať. Podľa tohto navrhovateľ zákona argumentuje, že rozhodnutia vydané po tomto termíne sú v rozpore s dobrými mravmi. Ponechám teraz bokom právnu relevantnosť týchto argumentov, konieckoncov pán poslanec Fico o nich obšírne hovoril, pýtam sa len, prečo sa v texte zákona rušia všetky rozhodnutia od 6. 9., vrátane tých, čo boli vydané 6. 9. Pýtam sa, či pán navrhovateľ naozaj nevie, aký je rozdiel v slovách "po" a "od", alebo záleží niekomu práve na privatizácii niektorého konkrétneho podniku a neváha pre tento svoj záujem znásilniť i právo.

    Vážení kolegovia, navrhovaným zákonom sa ruší celkom 55 rozhodnutí o privatizácii. To znamená, že týchto 55 štátnych podnikov už dva mesiace žije v neistote, v tej známej predprivatizačnej agónii, nehovorím už o finančných škodách, ktoré vznikajú všetkým nadobúdateľom z úverových prísľubov, vinkulácií a podobne.

    V neposlednom rade ide tiež o ohrozenie sociálnych istôt niekoľkých desiatok tisíc zamestnancov a ich rodín, vrátane robotníkov, vážení kolegovia zo Združenia robotníkov, a toto je prvý konkrétny príspevok parlamentnej koalície k rozvoju slovenského hospodárstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Nagy. Pripraví sa pán poslanec Weiss.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    prezident republiky svojím rozhodnutím číslo 2-2550/1994 o vrátení zákona, ako aj bývalá vláda svojím uznesením číslo 1128 poskytuje dostatočné odôvodnenie protiústavnosti tohoto zákona a túto právnu argumentáciu si osvojujem. K tomuto odôvodneniu sa žiada dodať nasledovné.

    1. Zákon vnesením v právnom štáte neprípustnej zásady retroaktivity do právneho systému otvára pochybnosti o dôveryhodnosti celej krajiny, keďže zákon bol prijatý jej najvyšším orgánom. Nedôvera zahraničných investorov, či si ju niekto pripúšťa alebo nie, či na nej niekomu záleží alebo nie, tu skutočne je a bola umocnená týmto zákonom. Zahraniční investori, ktorí takýto spôsob zaobchádzania s majetkom vo svojich krajinách nepoznali, mali možnosť získať zaujímavé poučenie, ktoré v regióne strednej Európy nemá obdobu a nemá ani miesto.

    2. Porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky bolo spôsobené nielen tým, že návrh zákona nebol zaslaný vláde na zaujatie stanoviska, ale aj tým, že v procese schvaľovania tak závažného zákona boli vylúčené ostatné orgány parlamentu, keďže sa nedodržal postup schválenia zásad zákona, ani samotného návrhu. Takýto procedurálny postup považujem za útok na parlamentarizmus. A podotýkam, že parlamentarizmus po roku 1989 takýto postup predkladania závažných zákonov nepozná a je potrebné sa ho vyvarovať.

    3. Zákon obmedzuje vlastnícke práva, ktoré podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky možno obmedziť len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Avšak tento zákon neustanovuje spôsob a výšku náhrady, neoznačuje ani orgán povinný poskytnúť náhradu. Vzhľadom na tieto nedostatky, ktoré možno boli zámerom navrhovateľov zákona, je prinajmenšom otázne, či možno hovoriť o vyvlastnení alebo či použiť definíciu prísnejšiu. Podľa môjho názoru sa týmto zákonom časť občanov Slovenskej republiky, ktorým bolo ich vlastníctvo škrtom pera odňaté, dostalo do postavenia tých občanov maďarskej národnosti, ktorým rovnako boli ich majetky v roku 1948 prezidentskými dekrétmi odňaté a tento postup bol právne kvalifikovaný ako konfiškácia. Nedá mi nedodať, že v prípade dôkladného porovnania spomínaných dekrétov prezidenta Beneša s naším zákonom tie dekréty boli aspoň legislatívne neporovnateľne lepšie pripravené.

    Na základe uvedených skutočností v mene obidvoch klubov Maďarskej koalície odporúčam predložený návrh novely zákona neschváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Peter Weiss.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    zákonom, ktorý pán prezident vrátil, sa majú zrušiť rozhodnutia vlády o privatizácii podnikov, privatizácii časti ich majetku, ako aj majetkových účastí štátu priamym predajom od 6. septembra 1994, čím sa stávajú neplatnými aj všetky zmluvy o predaji a všetky ďalšie právne úkony, ktoré na ne nadväzujú. Prijatie takéhoto zákona by malo veľmi nepriaznivý účinok na ďalšie pokračovanie procesu transformácie vlastníckych vzťahov, lebo povedie k spomaleniu privatizačného procesu, k zneisteniu záujemcov o privatizáciu majetku štátu a narobí veľmi konkrétne ťažkosti už privatizovaným podnikom a ich zamestnancom.

    Schválenie takéhoto zákona dá jasne negatívny signál potenciálnym zahraničným investorom, lebo je svedectvom neistoty právnych a politických pomerov v Slovenskej republike. V tejto súvislosti zacitujem z vplyvného nemeckého denníka Handelsblat z 10. novembra 1994. V tomto denníku sa píše: "Vždy, keď vzniká politický nepokoj, odráža sa to v štatistikách o nemecko-slovenských hospodárskych vzťahoch" - tvrdí autor článku, ktorý je inak priateľom Slovenska. "Nemecký dovoz zo Slovenska", píše sa v tomto článku, "stúpol počas prvého polroku 1994 o 56 % na približne 1 miliardu nemeckých mariek, kým nemecký vývoz na Slovensko sa zvýšil menej, o 44% na 0,9 miliardy mariek." Túto expanziu dáva autor článku do súvisu s politickým upokojením počas vlády, ktorej sme boli aj my členmi od marca tohto roku. Záujem investovať tento rok pozoruhodne stúpol. Denník konštatuje, že "v porovnaní s Českom sa vo vzťahu k Slovenku väčšinou prehliadalo, že Slovensko je rovnako dobre napojené na západoeurópsku dopravnú infraštruktúru a navyše je atraktívne mzdovými nákladmi."

    Takýmto činom, vážené dámy, vážení páni, ako je zrušenie už schválených privatizačných rozhodnutí zákonom, sa oslabujú rozvojové šance Slovenska a jeho šance vstúpiť do Európskej únie aspoň približne v rovnakom čase s Českou republikou, Maďarskou republikou, Poľskou republikou. Len kvôli politickému revanšu, povedzme si to otvorene, len kvôli úzko straníckym a egoistickým skupinovým záujmom, len kvôli tomu, aby sa zväčšila možnosť odvďačiť sa tým, ktorí podporili niekoho volebné fondy, sa týmto zákonom ohrozujú možnosti hospodárskeho napredovania Slovenska. Významné je aj to, že tento zákon priamo nerieši problém úhrady majetkovej ujmy spôsobenej zrušením platnosti zmlúv o predaji a ďalších právnych úkonov, čo dopadne na zamestnancov podnikov, ktoré boli rozhodnutiami vlády sprivatizované.

    Čo je však vari najdôležitejšie, ako na to poukázali už moji kolegovia právnici, tento zákon je v rozpore s ústavou. Pod dojmom tohto poznania aj pán premiér slovenskej vlády sa pri nočnom hlasovaní z 3. na 4. novembra zdržal hlasovania o tomto zákone.

    Kolegyne a kolegovia, spochybňovať z politicky účelových dôvodov ústavu a právne vzťahy znamená spochybňovať Slovenskú republiku ako právny a politicky stabilný štát, ako krajinu, v ktorej sa oplatí investovať. Znamená to zároveň ohrozovať tvorbu nových pracovných príležitostí, na ktoré čakajú nezamestnaní slovenskí robotníci, technici a inžinieri. Aj preto sú poslanci Strany demokratickej ľavice a ich koaliční partneri proti schváleniu pánom prezidentom vráteného zákona.

    Dámy a páni z vládnej koalície, nenechajte sa viesť iba pocitom sily, ktorý vám dáva väčšina hlasov v tomto parlamente. To je predsa z historického hľadiska veľmi dočasná hodnota. A pánu navrhovateľovi by som chcel povedať, že neúcta k právu sa napokon vždy ľavicovým politikom nevyplatila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásil predseda Národnej rady pán Gašparovič. Prosím, máte slovo.

  • Dovoľte mi, aby som reagoval len na tie časti, kde sa hovorilo o listoch, resp. liste predsedu Národnej rady. Skutočne tým, čo poviem, nechcem otvoriť polemiku. Názor, ktorý som vyjadril v listoch, bol môj názor, a názor, ktorý vyjadril premiér, bol názor jeho. Preto budem len sucho konštatovať tieto listy, nechcem, aby sme teraz začali o tom rozprávať, kto má pravdu. O to vás prosím.

    Prvý list som napísal pánu premiérovi dávno predtým, bolo to 9. júna 1994, v ktorom mu píšem:

    "Vážený pán predseda, v súvislosti so schválením poslednej novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorá nadobudla účinnosť dňom 24. marca 1994, bola uložená povinnosť podľa § 41 citovaného zákona príslušným orgánom štátnej správy a obciam predložiť na schválenie vláde Slovenskej republiky v termíne ňou určenom zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, ktoré budú zahrnuté do privatizácie po uvedenom dni nadobudnutia účinnosti novely. Súčasne je povinnosťou príslušných orgánov štátnej správy a obcí predložiť aj zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, ktoré nebudú zahrnuté do privatizácie. Tieto zoznamy má vláda Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Zoznamy podnikov majú obsahovať najmä názov podniku, jeho sídlo, zakladateľa, účtovnú hodnotu majetku a počet zamestnancov. Zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb majú obsahovať najmä názov právnickej osoby, jej právnu formu, predmet podnikania a rozsah majetkovej účasti štátu.

    Vážený pán predseda, dovoľujem si vás požiadať, aby zoznamy predložené Národnej rade Slovenskej republiky ďalej obsahovali najmä tieto náležitosti: ohodnotenie privatizovaného majetku (§ 6 ods. 1 písm. d) citovaného zákona/, určenie právnej formy spoločnosti a jej dokladovanie (§ 6 ods. 1 písm. f) citovaného zákona/, pri predaji jeho spôsob, návrh ceny, platobných podmienok, ako aj návrh investícií a ďalších podmienok predaja, ktoré sa môžu zohľadniť pri dojednávaní kúpnej ceny, alebo sú dôvodom na odpustenie časti kúpnej ceny (§ 6 ods. 1 písm. h) citovaného zákona/.

    Vážený pán predseda, som toho názoru, že takto predložené a prerokované zoznamy naplnia zmysel a účel zákona, ktorým je v týchto prípadoch transparentnosť a zabezpečenie kontinuity ekonomickej transformácie."

    Nedostal som odpoveď na tento list, preto som pánu predsedovi znovu napísal, kde prakticky uvádzam tie isté dôvody. To bolo potom 28. júna. 10. augusta som dostal odpoveď od pána predsedu, kde mi píše:

    "Vážený pán predseda, zoznam podnikov a majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ktoré sú zahrnuté do privatizácie, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 628, bol vypracovaný a predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky 446 zo dňa 13. apríla 1994. Zoznamy obsahujú náležitosti uvedené v § 41 zákona 92/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov. Sú predkladané v takom rozsahu, ako ich prerokovala vláda Slovenskej republiky pri posudzovaní zaradenia podnikov do privatizačného procesu.

    Vaším listom zo dňa" - a teraz píše to, čo požadujem. "Dovoľujem si dať do vašej pozornosti, že prvá skupina vami požadovaných doplňovaných údajov je v predloženom zozname uvedená. Ďalšie údaje však patria k tým, ktoré alebo tvoria súčasť vypracovaného projektu, alebo sa generujú na základe predkladaných konkurenčných privatizačných projektov a podnetov priamo v privatizačnom procese. Zabezpečenie vami vyžadovaných údajov podľa predmetného § 41 tohto zákona a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 446 by si preto vyžadovalo mať spracované privatizačné projekty na všetky podniky uvedené v zozname a museli by byť známe i podnety záujemcov na spôsob privatizácie na všetky podniky. Proces však prebieha kontinuálne postupným vypracovaním privatizačných projektov u zakladateľa, pričom väčšina podnetov je predkladaná na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky až po zverejnení o tom, že Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky obdržalo privatizačný projekt. Z týchto dôvodov preto nie je možné vyhovieť vašej doplňujúcej požiadavke.

    Naviac uvádzam, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, sa pravidelne oboznamujú s postupom prípravy privatizačného procesu a v súlade s požiadavkou predsedu tohto výboru sú poslanci prítomní i pri výberových konaniach pre výber nadobúdateľa pri priamom predaji vopred určenej osobe.

    Na záver uvádzam, že podľa § 10 predmetného zákona rozhodnutie o privatizácii vydáva príslušný orgán ministerstva privatizácie resp. vláda. Z tohto pohľadu je možné posudzovať prerokovanie zoznamov podnikov zaradených do privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky len informatívne."

    Pritom som nežiadal všetky privatizačné projekty, len tie, ktoré sa práve prerokovávajú. Na to som 8. septembra odpísal pánu predsedovi vlády, kde píšem:

    "Vážený pán predseda, Národná rada Slovenskej republiky uznesením 549 zo dňa 17. augusta 1994 prerušila svoje zasadnutie až do skončenia 10. volebného obdobia. V súvislosti s tým nie je možné vykonávať ani príslušné oprávnenia vyplývajúce z jej kontrolnej pôsobnosti voči vláde Slovenskej republiky v súlade s článkom 86 písmena g/ Ústavy Slovenskej republiky. Z tohto hľadiska považujem za dôležité najmä otázky súvisiace s privatizáciou národného majetku vykonávanou podľa zákona 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Domnievam sa, vážený pán predseda, že v záujme transparentnosti a objektívnosti procesu prevodu majetku štátu na iné osoby by bolo vhodné, aby do ustanovenia novej vlády, ktorá vzíde z týchto poslaneckých volieb, sa dočasne privatizačný proces prerušil. Takýmto postupom možno predísť pochybnostiam o účelnosti a vhodnosti procesu privatizácie a vyhnúť sa možným následným pochybnostiam o rozhodnutiach vašej vlády na konci jej funkčného obdobia. S pozdravom."

    To bolo 8. septembra a 21. septembra mi pán predseda vlády napísal:

    "Vážený pán predseda, listom číslo 74/1994 z 8. septembra 1994 žiadate vládu, aby do ustanovenia novej vlády prerušila prevod majetku štátu na iné osoby v záujme objektívnosti tohto procesu. Vláda posledné rozhodnutie o privatizácii podnikov vydala 6. septembra 1994 a tým, vážený pán predseda, vyhovela vášmu odporúčaniu."

    To je všetko. To je názor pána predsedu a názor môj. Prosím vás, nekomentujte to, ozaj som len prečítal, lebo zase sa budeme vadiť. Len som chcel, aby ste vedeli, aký bol názor Národnej rady a aký bol názor vlády, bez komentára.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ľupták.

  • Chcel by som reagovať na pána poslanca Nagya, keď povedal, že v roku 1948 prezident dekrétom dal skonfiškovať majetok niektorým maďarským občanom. Pán Nagy, žijem na samej hranici, už ďalej nie je kde ustúpiť, len ísť do Maďarska alebo do vnútrozemia. Moji rodičia tam žili, aj starí rodičia tam žili. Musím vám povedať, že nie sme tí ľudia, ako boli vaši predkovia, že nadávali našim Slovákom do smradľavých Slovákov, mojich rodičov a starých rodičov bili a kopali do zadku. My nie sme tí ľudia. Ani vám nič nebudeme poštátňovať.

    Vy ste boli podpredsedom Národnej rady, keď sa zákony prijímali v parlamente, boli ste za Maďarskú koalíciu. Boli ste podpredsedom Národnej rady a viete, aké zákony sa prijali. Osobne som x-krát vystúpil na pôde parlamentu. Takáto privatizácia nebola tomuto ľudu sľubovaná, jedným slovom nebola. Pán Kňažko by nás nebol dostal na námestia nikdy v živote. Takže, prosím vás, potom nechajme tieto veci.

    Pán Weiss, vám chcem povedať len toľko: Nikdy ste nemali rád robotníkov, od začiatku ste ich nemali rád, takže nehovorte. Ja som ľavičiar a budem ľavičiar. Vy ste sa nikdy o robotníkoch dobre nevyslovili, ani posledne, keď sme boli tu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Moravčík, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    tieto dokumenty, ktoré ste tu čítali, sú známe. Nikto ich tu nepopiera. Pokiaľ ide o ich vecný obsah, môžeme o tom diskutovať. Ak sme mali pochybnosti o transparentnosti, ktorá sa požaduje, mali sme to konkrétne skúmať. Ak niekde nebola transparentnosť, alebo ak vláda niečo spochybila, je možné zrušiť konkrétne rozhodnutie. Čiže, tu nejde o existenciu alebo o neexistenciu týchto listov, ale ide o ich právne zhodnotenie. Toto právne zhodnotenie v žiadnom prípade nemôže viesť k tomu, aby sme zrušili konkrétne privatizačné rozhodnutia tam, kde prešlo vlastníctvo. Opakujem, ak vláda mala pochybnosti o účelnosti nášho rozhodovania mohla kedykoľvek uznesenia zmeniť do tej doby, pokiaľ neprešlo vlastníctvo. Ak prešlo vlastníctvo v konkrétnych prípadoch za nejakých podivných okolností, ktoré by mohli odôvodňovať vašu pochybnosť, bolo treba konať v tých konkrétnych prípadoch. Ale prijať takýto zákon, pán predseda Národnej rady, tam rozpor s ústavou je úplne evidentný, to nemožno poprieť. Keď chcete dosiahnuť účel, zvoľte si na to iné prostriedky, ale nie takýto zákon, ktorý je proti ústave.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Chcel by som povedať dve vety. Celá diskusia okolo tohto zákona, aj prvýkrát aj dnes, sa točí okolo jediného jedného problému, totiž či tento zákon, ktorý bol prijatý prostou väčšinou, je protiústavný, alebo nie je. Z tohto dôvodu, pán predseda, som celkom nepochopil, prečo ste nám čítali tie listy. Samozrejme, že si s predsedom vlády môžete korešpondovať každý týždeň, ale to je vec, ktorá patrí potom už do archívu Národnej rady a vlády, ale to je všetko. To nemôže mať nijaký vplyv na prijatie alebo neprijatie zákona. To je prvá vec.

    Druhá vec - rád by som povedal, že už 7 minút nadrábame a že patrí sa ísť domov.

  • Pridávate k tomu, pán poslanec. Pán poslanec Weiss, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Ľupták, vždy som si vážil všetkých ľudí, ktorí sa živili čestnou prácou, či to boli robotníci, učitelia, vojaci alebo vedci. Mám medzi nimi vo všetkých kútoch Slovenska veľa osobných priateľov, ktorí by mi nikdy nepovedali to, čo ste mi povedali vy.

    A keď už spomíname, bol som jedným z iniciátorov založenia Združenia robotníkov Slovenska. Finančná pomoc pre toto Združenie robotníkov Slovenska išla zo Strany demokratickej ľavice. A bol som, ak si pamätáte, aj pri vašom vstupe do slovenského politického života. Vo svojom príspevku som hovoril o veľmi konkrétnych, vecných, hospodárskych a politických argumentoch. Čakal som, že počujem od vás rovnako konkrétne a vecné politické aj hospodárske protiargumenty. Nepočul som nič, iba vyjadrenie určitého osobného stanoviska, osobného predsudku. Je mi to veľmi ľúto. Ja som takýto vývoj našich vzťahov nechcel.

  • Ďakujem. Pán poslanec Nagy, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, to ako ste reagovali na moje vystúpenie, považujem za obyčajné demagogické vystúpenie. Ja som vecne argumentoval v neprospech tohoto návrhu zákona. Chcem vás poprosiť - tento tón, ktorý tu uvádzate, nebol v parlamente zvykom. Prosím vás, ja som vás neurážal, neurážal som vašich rodičov, vašich predkov. Neurážajte mojich predkov! Moji rodičia boli čestní ľudia, ktorí uznávali a ctili robotníkov, ako aj Slovákov. Prosím, tento tón sem nepatrí.

  • Ďakujem. Slovo má pán predseda Gašparovič.

  • Skutočne som sa nechcel ďalej zapojiť do diskusie, ale musím odpovedať, lebo pán poslanec Mikloško ma vyzval. Prečo som čítal tieto listy? No, čítal som ich preto, že existuje aj iný list, o ktorom sa doteraz nehovorilo, a to je ten rozporný list medzi názorom vlády a parlamentu. Nechcem ho komentovať. V tomto by sa mohlo hľadať, čo je protiústavné a čo nie je. Či je protiústavné to, že na základe uvedeného zákona 92 z roku 1991, ustanovení, ktoré som citoval, vláda mi nedala poznatky. Ale či má pravdu vláda, že mi tieto poznatky nemusela dať, to sa dá ešte právne stále skúmať. Preto som to povedal. Tak nehovorme teraz o tom, čo je ústavné, čo nie je. Len to som chcel, nič iné som nechcel. Prečítal som listy. Nebol by som rád, keby sme teraz s pánom Moravčíkom začali debatovať, či má pravdu on alebo ja.

  • Vážení prítomní, chcel by som len vyjadriť hlbokú poklonu pred vyjadreniami pána podpredsedu Ľuptáka, ktoré sú síce jednoduché, ale jednoznačné a pragmatické. I keď všetci ostatní siahodlho, uhladene a rozumne, predovšetkým veľmi rozumne, chcete rozprávať, ale rozprávate a rozprávate a v podstate nič nepoviete.

    Chcel by som, pán predsedajúci, dať procedurálny návrh, aby sme ukončili túto neproduktívnu diskusiu a prešli k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Považujem to za procedurálny návrh.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali procedurálny návrh na ukončenie rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcete sa ešte vyjadriť k rozprave, pán spoločný spravodajca?

  • Poukazovalo sa tu na jediný rozpor, a to rozpor s článkom 20 ústavy. Vážení poslanci, ktorí ste na tej druhej strane, okrem § 39 - dobré mravy, by som vás chcel poinformovať aj o iných skutočnostiach, ktoré tu boli už predložené pánom Michalkom. Škoda, že ste sa mnohí smiali a nevenovali mu pozornosť. Myslím si, že tam bolo povedané, a máme dôkazy o tom, že je tu nesúhlas zakladateľov, je tu nesúhlas manažmentu podnikov, je tu nesúhlas Asociácie zamestnávateľov. Ďalej, čo je najpodstatnejšie, máme tu naše volebné programy. Keď dovolíte, mohol by som vám prečítať, zacitovať náš volebný program. Čiže si myslím, že v zmysle článku 20 ústavy to vôbec nie je v rozpore. Tak to chce ľud, tak to chce tento národ, a myslím si, že nie je to v rozpore s článkom 20.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a kolegyne, s ohľadom na túto skutočnosť ešte sa pýtam pána ministra, či chce zaujať nejaké stanovisko.

  • Ďakujem. V súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení ako bol prijatý 4. novembra 1994. Kto je za opätovné schválenie uvedeného zákona?

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tak ako pri predchádzajúcom zákone Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás ešte upozornil na to, že máte predloženú prihlášku slovenskej skupiny medziparlamentnej únie, kde je uvedené možné prihlásenie sa do jednotlivých parlamentných skupín. Prosím vás, urobte tak a odovzdajte tie materiály tak, ako je vyznačené na danom materiáli.

    Ešte sa o slovo prihlásil pán poslanec Šimko. To je už po rozprave, lebo týmto končíme rokovanie. Prosím, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Len drobné prehlásenie mimo programu. Chcem upozorniť, že ste schválili zákon, za ktorý, tak ako povedal pán poslanec Weiss, nehlasoval ani vtedy ešte poslanec, dnes predseda vlády pán Mečiar. Na rokovaní o tomto návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore pán poslanec Fico položil pánu Mečiarovi otázku, aby vysvetlil, prečo nehlasoval za tento zákon. Pán Mečiar najskôr prisľúbil, že odpovie, ale potom spresnil svoju odpoveď, že odpovie na chodbe. Neviem, či sa tak stalo. V každom prípade to svedčí o charaktere tohoto zákona. Chcem len vyhlásiť, že hneď po tom, ako nadobudne tento zákon účinnosť, pätina poslancov tohoto parlamentu predloží tento zákon Ústavnému súdu, aby rozhodol o jeho súlade alebo nesúlade s Ústavou slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kočnár.

  • Chcem oznámiť členom mandátového a imunitného výboru, že zajtra pred zasadnutím pléna sa stretneme v zasadačke na čísle dverí 183 o 8.30 hodine. Prosím vás všetkých, aby ste tam prišli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Bugár. Prosím vás, ale už naozaj prekročujeme 19. hodinu.

  • Pán podpredseda, hlasovanie je asi chybné. Počas hlasovania som vybral kartu, prístroj ma ale zaregistroval, že som sa zdržal hlasovania.

  • Nehnevajte sa, ale to nemôžeme riešiť takýmto spôsobom, že ďakujem. Prítomných bolo 76. Odrátajte mňa, to je len 75, a tým hlasovanie neprešlo.

  • Vážený pán kolega, technici sa na to pozrú. Pán poslanec Ftáčnik. Ale naozaj mienim ukončiť rozpravu a faktické poznámky a končíme rokovanie.

  • Vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, viem, že máme už úmysly odísť z tejto sály, ale okrem toho som zaregistroval veľmi intenzívne úmysly, aby zajtra sme boli schopní ukončiť celú schôdzu Národnej rady, v pokoji sa rozísť na Vianoce a užiť ich každý v rodinnom kruhu. To by predpokladalo, že dnes ešte aspoň jeden zákon zvládneme, lebo je to posledný zákon, ktorý máme v programe. Potom už máme len voľby orgánov sociálnej a zdravotnej poisťovne, rozpočet a rozpočtové provizórium. Chcem dať návrh, aby sme ešte aspoň tento jeden zákon prerokovali, keďže je tu pán minister financií, videl som ho v priestoroch Národnej rady. Je napísané, že ho odôvodní pán minister. Dávam takýto návrh s prosbou na všetkých, aby sme naozaj zajtra boli schopní skončiť. Kapustnica 30 minút vydrží.

  • Ak dovolíte, prepáčte nám to, veľmi ďakujeme za vašu starostlivosť, ale chcem vám povedať, že pán podpredseda už dávnejšie odtiaľto odišiel.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prerušujem rozpravu. Upozornil som, že faktické poznámky neprichádzajú do úvahy, pretože v podstate iba predlžujeme čas, ktorý potrebujeme všetci na oddych.

    Končím dnešné zasadnutie. Pokračujeme zajtra ráno o o 9.00 hodine. Prosím vás, pokúsme sa zajtra skoncentrovať takým spôsobom, aby sme mohli program naplniť a aby sme naozaj mohli s pokojom odísť na slávenie vianočných sviatkov.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, rád by som sa spýtal pána predsedu ako člen mandátového a imunitného výboru, keď už na zajtra tak nečakane zvolal výbor, s akým programom, aby som sa vedel pripraviť na rokovanie tohoto výboru.

  • V súvislosti s nástupom novej náhradníčky a overením jej mandátu. To je všetko.