• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako začneme, chcem vás upozorniť, že už ste mali mať pozvánku s návrhom programu na 30. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa začne 24. júna 1997 o 13.00 hodine. Pozvánka vám bola odoslaná 17. júna 1997.

    Dámy a páni, pred začiatkom rokovania 29. schôdze zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.

    Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 111 poslancov. Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Pavel Delinga, Ladislav Hruška, Pavol Derfényi, Ján Figeľ. Na zahraničnej služobnej ceste, organizovanej Národnou radou Slovenskej republiky, sú poslanci Anton Juriš, Dušan Slobodník, Janka Gantnerová, Ján Borovský, Eduard Kukan, Irena Belohorská, Pavol Kanis, Zora Lazarová, Miroslav Kočnár a o ospravedlnenie neúčasti takisto požiadala pani poslankyňa Gbúrová. Na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslankyňa pani Eva Rusnáková za Demokratickú úniu a Rastislav Šepták za Slovenskú národnú stranu. Náhradníkmi budú poslanci Karol Zahatlan z Hnutia za demokratické Slovensko a Gyula Bárdos z Maďarskej koalície.

    Dámy a páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolal schôdzu podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 39 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo zmeniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej, ako som povedal, pätina jej poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Priatelia, prosím, zachovajte pokoj a rozvahu.

    Dámy a páni, návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač číslo 691.

    Podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci z koalície, ak budete takto "šaškovať", prerušíme schôdzu.

    Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Prosím pána poslanca Šimka, aby si zobral slovo.

    Skôr ako pán kolega Šimko vystúpi, požiadal by som vás, keby ste mohli odtiaľto slušným spôsobom s poďakovaním vyprevadiť novinárov.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    muži, ktorí stáli po skončení 2. svetovej vojny pred norimberským tribunálom (šum v sále) - to nebola zábava pred norimberským tribunálom -, títo muži sa poväčšine bránili, že iba plnili príkazy. A presne vzaté, bolo to naozaj tak. Problém ale znel inak. Títo muži totiž niesli skutočnú osobnú zodpovednosť za činy, ktoré vykonali v rámci svojich právomocí, a žiaden príkaz, ktorý ich nútil páchať zločiny, ich nemohol tejto právnej, ale hlavne ľudskej zodpovednosti zbaviť. Preto tieto politické figúrky dostali ťažké, no spravodlivé tresty. Možno namietať, že tí pred norimberským tribunálom sa dopustili oveľa väčších zločinov, než je to, čo vyčítame ministrovi Krajčimu. Isteže je to tak. Veď napokon nikto mu ani nenavrhuje tresty, aké dostali oni, ale to, čo pán minister minulý mesiac verejne pred zrakmi celého národa urobil, je dosť na to, aby sme mohli povedať, že do kresla, v ktorom sedí, nepatrí.

    Pokojne, v súlade s článkom 95 Ústavy Slovenskej republiky požiadalo viac ako pol milióna ľudí prezidenta republiky, aby vyhlásil referendum, v ktorom sa rozhodne o priamej voľbe hlavy štátu. Referendum bolo vyhlásené a uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 76/1997. Pán minister sa však rozhodol, že túto otázku prosto do referenda nepustí. A hoci mu to nedovoľuje ani ústava, ani zákon o spôsobe vykonania referenda, 21. mája tohto roku vyhlásil Ústrednej komisii pre referendum Slovenskej republiky, že nebude rešpektovať jej uznesenie a otázku o priamej voľbe prezidenta vypustí. Ba dokonca ľudia pri rozhlasových a televíznych prijímačoch v celej vlasti mohli počuť, že pán minister za to berie všetku zodpovednosť.

    Nejestvuje ustanovenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktoré by ministrovi vnútra také čosi umožňovalo. Ba aj nevydarené zdôvodňovanie takéhoto postupu rozhodnutím Ústavného súdu ministrovi na to nijako nemohlo poskytnúť zámienku.

    V odôvodnení tohto rozhodnutia tiež z 21. mája 1997 Ústavný súd Slovenskej republiky doslovne uvádza, citujem: "Pokiaľ ide už o vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. Ústava neumožňuje, aby bolo ešte pred vyhlásením výsledkov referenda zrušené. Uznesenie Ústavného súdu o výklade článku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2 ústavy nemá a nemôže mať žiaden priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 76/1997." Koniec citátu.

    Čo vy na to, pán minister? Zdá sa, že jedine vy ste sa necítili ústavou a zákonmi viazaný. A nehovorte nám, že odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu vám došlo neskoro. Veď hneď 22. mája ste mali možnosť si vypočuť i stanovisko predsedu Ústavného súdu, ktorý jasne povedal, že referendum bolo vyhlásené podľa ústavy a má sa konať tak, ako bolo vyhlásené. Pre vás to ale neplatilo. Vám sa zdá, že ako minister dnes môžete všetko. Zneužili ste svoju moc a brutálne ste porušili základné zásady pre slobodné hlasovanie občanov. Obrali ste ľudí na Slovensku o možnosť, aby mohli sami rozhodnúť o tom, čo chceli a na čo mali právo. Ale je tu čosi ešte oveľa horšie.

    Pán Gustáv Krajči, ako môžete od občana v našej vlasti teraz žiadať, aby dodržiaval zákony, keď ich minister vnútra verejne takmer s výsmechom neplní. Uvedomujete si, akú mravnú nákazu vnáša takéto vaše konanie do duší občanov tejto krajiny? Vládu zákona nahrádzate kultom sily. Toto sa so železnou logikou bude prenášať aj ďalej do našej spoločnosti. Dnes sa minister vnútra verejne vysmial zákonnej požiadavke pol milióna ľudí. Zajtra sa vysmejú zdraví chorým, ľudia v plnej sile starým a deťom, šikovní tým, čo sú azda menej šikovní. Zavádzate u nás etos džungle.

  • Slovensko našich dní je rozdelené. Vy nie ste zodpovedný za toto rozdelenie. Ono povstalo ako ťažké dedičstvo minulosti a zároveň neschopnosti súčasnej generácie ho prekonať. Ak však chceme, aby sa raz toto rozdelenie pominulo, a je to pre nás a naše deti životne dôležité, ak chceme, aby sme prekonali to, čo každý vidíme inak a chceme inak, tak je len jediná cesta - rešpektovanie pravidiel, vláda zákona. Vo chvíli, keď sa pravidlá začnú kriviť, až sa stratia, keď sa v iluzórnej eufórii víťazstva zavedie kult sily, môžete iba čakať, kedy sa fronty pohnú a naozaj bude rozhodovať iba sila. A tu kdesi sa začína dnes i vaša zodpovednosť.

    Pán minister, toto je dôvod, pre ktorý skupina poslancov navrhuje vysloviť vám nedôveru. Vieme, že i tak asi rozhodne sila. Vaši poslanci vás pravdepodobne podržia, inak by skončili ako Gaulieder. A matematika nepustí, je ich viac. Berte preto tento návrh ako naše gesto úcty voči ústave a právu i vo chvíli, keď sa po nich šliape.

    Nerobíme si pritom žiadne ilúzie a, samozrejme, nečakáme od vás ani to, čo dokázal urobiť váš kolega Hamžík. Tak sa správa džentlmen, ktorý urobí chybu. Odchádza, ale so cťou. Vy tak zrejme urobiť nehodláte, inak by ste už odstúpili. Takže zostanete ako živá spomienka na podvod s referendom, ktorý ste urobili na občanoch Slovenska, ako symbol odstraňovania vlády zákona v našej vlasti.

    Viem tiež, že si to dobre uvedomujete. Rovnako viem, že to sotva môžete priznať. Niečo však musíte povedať. Preto ste si vymysleli softvér, že odstúpite, keď odstúpia tí, čo spôsobili zmätok s referendom.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti porozprávať malý príbeh. Pred niekoľkými rokmi som v predvianočnom zhone nakupoval v klenotníctve darček pre svoju manželku. Obchod bol plný, raj pre vreckárov. Vtedy som si zrazu všimol počernú občianku, ktorá strčila ruku do otvorenej kabelky staršej dámy a vytiahla z nej peňaženku. Bol to iba okamih a skôr inštinktívne som priskočil k zlodejke a chytil som ju za zápästie. To však nie je podstatné. Zaujímavá bola jej reakcia.

    Slušne vychovaný človek by sa nazdával, že zlodej prichytený pri čine sa zahanbí. Ona však reagovala úplne ináč, arogantne, akoby sa krivda diala jej, akoby bola vinná okradnutá stará dáma, pretože mala tú drzosť, že nemala zatvorenú kabelku. Veď tým, že si ju vôbec zobrala, a dokonca ju nechala otvorenú, akoby spôsobila, že občianka, zlodejka, potom kradla. Keby si stará pani nezobrala nič, tak celkom logicky nemohla byť ani okradnutá. Je to tá istá logika ako tá vaša, pán minister. Zlodejka prichytená pri čine okamžite zaútočí na svoju obeť. Ibaže tá počerná občianka sa nedokázala tak pohotovo a sofistikovane vyjadrovať ako vy. Preto jej odpoveď znela iba: Čo je, čo je? Ale arogantný, skoro urazený tón, ktorý tomu, čo urobí čosi zlé a potom sa tvári ako obeť, bol navlas podobný tej vašej reakcii. Vaše obviňovanie tých, ktorí sa o vypísanie referenda zaslúžili, je po tom, čo ste ho zmarili, rovnakým čo je, čo je.

  • Spôsobili ste veľké pohoršenie nášmu ľudu. Veď do toho vášho súkromného referenda s troma otázkami neprišli ani vaši sympatizanti. Všade po celej krajine znie pobúrenie nad tým, že ste vy osobne ľuďom zobrali právo rozhodovať.

    Biblia asi nie je knižka, ktorú si po večeroch čítate. Ale i tak je dôležitá, veď stála pri kolíske civilizácie, ktorej súčasťou sme, a je živá dodnes. A tam sa píše o tých, ktorí spôsobujú pohoršenie, veľmi nelichotivo. Nie je možné, aby sa nevyskytli pohoršenia, ale beda tomu, koho vinou prichádzajú. Lepšie by mu bolo, keby mu zavesili mlynský kameň na krk, a tak ho hodili do mora, ako pohoršiť jedného z týchto maličkých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem poslancovi pánu Šimkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Imricha Andrejčáka, určeného výborom pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tlač 691.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1615 zo 16. júna 1997 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu s termínom prerokovania do 19. 6. 1997. Zároveň určil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch:

    A. Návrh prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. S návrhom skupiny poslancov nesúhlasí a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov sedem výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    2. Vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odporúča jeden výbor, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    3. K návrhu skupiny poslancov neprijali uznesenie dva výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    4. V súlade s § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom uznesenia príslušného výboru nesúhlasili a žiadali uviesť svoje stanovisko títo poslanci: z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu päť členov výboru - páni poslanci Filkus, Schmögnerová, Košnár, Brocka, Dzurinda - nevyslovilo s uznesením súhlas, t. j. vyslovilo nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti štyria členovia výboru - páni poslanci Miklušičák, Sopko, Javorský, Bárdos - s predmetným návrhom uznesenia nevyslovili súhlas, to znamená, že hlasovali proti prijatiu uznesenia.

    B. Pripomienky a požiadavky výborov:

    Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.

    Bratislava 19. júna 1997, podpis predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi Andrejčákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. K tomuto bodu programu do rozpravy sa písomne prihlásili 6 poslanci. Ako prvému z nich dávam slovo pánu poslancovi Csákymu. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážení prítomní,

    domnievam sa, že vystúpenie pána poslanca Šimka bolo dôkladné a vhodným spôsobom poskytlo analýzu situácie, ktorá sa vytvorila okolo referenda.

    Chcem stručne z poverenia poslaneckého klubu MKDH poukázať na jeden moment, a to na spoločenskú nebezpečnosť konania ministra vnútra. Teoreticky by sme sa mali zhodnúť na tom, že máme všetci záujem o dobudovanie právneho štátu v Slovenskej republike. Právny štát je charakterizovaný ale tým, že v ňom vládnu zákony nad občanmi, a nie naopak. V právnom štáte orgány môžu konať len v medziach zákona a len v takom rozsahu, v akom im to zákon umožní. Je nespochybniteľným faktom, že referendum bolo vyhlásené zákonným a legitímnym spôsobom. Po zverejnení otázok v Zbierke zákonov nikto, opakujem, nikto nemal právo na ich korekciu, žiadny orgán a žiadna osoba.

    Z právneho hľadiska neobstoja ani také dodatočné vyhlásenia, že chyba sa stala tam, že boli spojené údajne dve referendá. Ak došlo v procese vyhlásenia referenda k technickému spojeniu štyroch otázok právne správnym a legitímnym spôsobom, čo je nespochybniteľné, referendum sa malo uskutočniť takou formou, akou bolo zverejnené v Zbierke zákonov.

    Keď používame právnu analógiu, ak v legislatívnom procese sa dostanú do návrhu zákona ďalšie časti, konečný zákon, vyhlásený v Zbierke zákonov, tvorí organický celok alebo je súhrnom niekoľkých subzákonov, z ktorých určité paragrafy sú tzv. koaličné alebo určité opozičné. Odpoveď je jednoznačná, v právnom štáte platí tá forma zákona, ktorá bola v zmysle právneho poriadku zverejnená. Oprava nevhodných formulácií je možná len legislatívou predpísaným spôsobom. Pri tomto momente chcem ešte zdôrazniť, že ani v prípade troch otázok odsúhlasených parlamentom nemôže ísť o kompaktne spojený celok sústavy otázok.

    Zákon o vykonaní referenda vyslovene zakazuje, aby jednotlivé otázky ovplyvnili odpoveď voličov na iné otázky. Ak teda odhliadneme od skutočnosti, že druhá a tretia otázka bola vyslovene zmätková, musíme zdôrazniť aj tú skutočnosť, že tieto otázky ani z právneho hľadiska, ani obsahovo nemohli byť viazané na prvú otázku. Nejde teda o spojenie dvoch referend, ale o položenie štyroch nezávislých otázok. Forma položenia týchto otázok je legislatívno-technická záležitosť, kde môžeme skúmať jedine to, či k spojeniu došlo právne správnym alebo nesprávnym spôsobom. Správnosť položenia týchto otázok na jednej listine z právno-technického hľadiska nespochybnil nikto. Kritiky boli sformulované jedine z politického hľadiska.

    Záver, dámy a páni, je teda jednoznačný. Minister vnútra porušil zákon podľa vlastného vyhlásenia s plným vedomím. V právnom štáte za takýto čin každý občan a každý orgán musí niesť zodpovednosť. Ak dnes minister vnútra po tom všetkom, čo sa stalo, dostane ešte dôveru, akým právom môžeme požadovať od fyzických alebo právnických osôb, aby dodržali zákony a aj tie časti zákonov, ktoré sa ich nepríjemne dotýkajú? Ako môžeme po tom všetkom reagovať na prípadné vyhlásenia niektorých občanov, že oni síce uznávajú právny systém Slovenskej republiky, s výnimkou tých paragrafov, na základe ktorých musia napríklad odvádzať dane?

    Vážení prítomní, vládna koalícia v Slovenskej republike je upodozrievaná z umelej a systematickej deštrukcie spoločenských, morálnych a právnych hodnôt našej spoločnosti. Niektorí sa urazia, keď počujú takéto analýzy. Chcem poukázať na skutočnosť, že Kongres Spojených štátov amerických minulý týždeň prijal ďalší zákon vo veci rozšírenia NATO, kde Slovenská republika sa neobjavuje už ani medzi štátmi, ktoré majú šancu na členstvo v druhom kole. Pred troma dňami práve v tejto sále odzneli slová pána Böscha, poslanca Európskeho parlamentu, ktorými nás varoval, že ak sa politické veci v Slovenskej republike nezmenia, Slovenská republika nemá absolútnu šancu na vstup do Európskej únie v prvom kole.

    Vážení koaliční poslanci, domnievam sa, že teraz máte neopakovateľnú šancu, aby ste jednoznačne spochybnili takéto výroky a takéto upodozrievania. Ak ktokoľvek z nás, ktorýkoľvek občan poruší zákon, musí za takýto krok niesť zodpovednosť nezávisle od toho, aký vysoký post zastáva. V skutočnom právnom štáte sme pred zákonom všetci rovní. Dokážte, dokážme spolu, že Slovenská republika je a aj ostane právnym štátom.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský a pripraví sa pán poslanec László Nagy.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci,

    podľa článku 112 Ústavy Slovenskej republiky člen vlády pri nástupe do funkcie skladá sľub, v ktorom sa zaväzuje aj týmito slovami: "Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Takýto sľub zložil aj pán minister Gustáv Krajči pri nástupe do funkcie ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Prezident republiky vyhlásil referendum, ktoré malo obsahovať štyri otázky. Referendum sa malo konať 23. a 24. mája tohto roku. Podľa zákona o vykonaní referenda bol minister vnútra zodpovedný za organizačné zabezpečenie priebehu referenda, to znamená, že minister vnútra bol zodpovedný a povinný nechať vytlačiť hlasovacie lístky so štyrmi otázkami podľa rozhodnutia prezidenta republiky, nechať ich distribuovať do hlasovacích miestností po celej Slovenskej republike. Minister vnútra Gustáv Krajči v rozpore s touto svojou zákonnou povinnosťou sám na základe svojho vlastného rozhodnutia vypustil z referenda štvrtú otázku, nechal vytlačiť hlasovacie lístky s troma otázkami, nechal sfalšovať pečiatku Ústrednej komisie pre referendum na takýchto akože hlasovacích lístkoch a takéto neplatné hlasovacie lístky nechal distribuovať po celej krajine.

    Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sa problematikou daného referenda zaoberal, vo svojom rozhodnutí z 21. mája a v jeho výklade uviedol: "Občania v referende podľa článku 93 ods. 2 ústavy môžu priamo uplatniť svoju vôľu, ktorá smeruje k zmene alebo k doplneniu ústavy." Ďalej, pokiaľ ide už o vyhlásené referendum: "Prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. Ústava neumožňuje, aby bolo ešte pred vyhlásením výsledkov referenda zrušené." A konečne uznesenie Ústavného súdu o výklade článku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2 ústavy, čiže toto "nemá a nemôže mať žiadny priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky".

    To znamená, že minister vnútra nemal absolútne žiadne právo vypustiť štvrtú otázku a meniť obsah hlasovacích lístkov, tak ako o nich rozhodol prezident republiky svojím rozhodnutím a potom Ústredná komisia pre referendum, ak rozhodovala o forme týchto hlasovacích lístkov. Napriek tomu minister vnútra tak urobil, verejne vyhlásil, že to urobil na svoju vlastnú zodpovednosť, a ako som povedal, nechal vytlačiť neplatné hlasovacie lístky a distribuovať ich po celej krajine. Minister vnútra sa s najväčšou pravdepodobnosťou, alebo je dôvodné podozrenie, že sa dopustil trestného činu marenia referenda, falšovania verejnej listiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Takýto človek nemá miesto vo vláde Slovenskej republiky.

    Navrhujem preto, aby sa vyhovelo návrhu poslancov, aby sa vyslovila nedôvera ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec László Nagy a pripraví sa pán poslanec Benčík. Pardon, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán kolega Garai.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán kolega, pán poslanec Čarnogurský. Predviedli ste nám tu výklad skutočne na úrovni odbornosti právnika. Pán Čarnogurský, ako právnik jasne musíte vychádzať aj z rozhodnutia a výkladu Ústavného súdu, čo ste neurobili. Svojím spôsobom ste nepovedali pravdu a už vonkoncom ste nepovedali celú pravdu.

    Keď Ústavný súd rozhodol, že štvrtá otázka je protiprávna, divím sa, že ako právnik ste zaujali takéto stanovisko. Prečo nezodpovedne? To beriem na zodpovednosť. Viem, že sú nezávislí, že Ústavný súd je nezávislý, ale prečo Ústavný súd rozhodol takým spôsobom, ako rozhodol? Keby žil kráľ Šalamún, tak by sa za takéto rozhodnutie musel hanbiť. Vy ste dobre vedeli, ako aj opozícia, že štvrtá otázka je neadekvátna, ale báli ste sa o jednu skutočnú vec, že slovenský národ je proti vstupu do NATO, alebo aspoň väčšina z nich. A viete veľmi dobre, že ak by občania v referende rozhodli nevstúpiť do NATO, že minimálne tri roky nemôže byť na toto vyhlásené žiadne referendum ani žiadny iný politický subjekt, ani iná vláda nemôže vstúpiť do tejto vojenskej organizácie. A práve preto ste sa aj svojím konaním pričinili o to, aby bolo toto referendum zmarené, pretože referendum s troma otázkami mohlo prebehnúť a štvrtú otázku ste pokojne mohli eventuálne znova opakovať, aby sa tam ukázalo, či ľudia chcú, alebo nechcú priamu voľbu pána prezidenta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Nagy. Ako som povedal, pripraví sa pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    vláda Slovenskej republiky svojím uznesením k referendu a následne pán minister Krajči svojimi krokmi flagrantne porušil Ústavu Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky. Vďaka tomu od 23. mája 1997 v Slovenskej republike prestal existovať systém právneho štátu. Je to o to vážnejšie, že sa to stalo a deje sa to na základe uznesenia vlády. V Slovenskej republike teda prestali existovať právne istoty a občania sa opodstatnene pýtajú, kde sa to zastaví. Som presvedčený, že politicky za kroky ministra vnútra, teda za sfalšovanie hlasovacieho lístka referenda a za zmarenie referenda je v prvom rade zodpovedný predseda vlády Vladimír Mečiar. Preto taký človek nemá morálne právo predsedať vláde. Minister Krajči však bol tým členom vlády, ktorý tento trestný čin dokonal. Sám sa podujal prakticky realizovať protiústavné a protizákonné uznesenie vlády. Ba navyše na verejnosti sa k tomu aj niekoľkokrát priznal.

    Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedeného v mene poslaneckého klubu Maďarskej koalície sa pripájam k vysloveniu nedôvery pánu ministrovi Krajčimu.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Benčík a pripraví sa pán poslanec Pittner.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v mene poslancov Strany demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany zelených na Slovensku zaujal stanovisko k návrhu.

    Mám vo zvyku, ak niekoho osobne nepoznám, vždy brať do úvahy len tie najlepšie stránky každého človeka. A to sa týka, pán minister, aj vás. Preto by som považoval za samozrejmé, že ako občanovi, a tým viac ministrovi vám veľmi záleží na dobrom mene a obraze Slovenska doma i v zahraničí, že vám záleží na tom, aby náš štát smeroval k právnemu štátu a aby sme všetci rešpektovali zákony. Ak je to tak, potom by bolo samozrejmosťou, že po prekročení vašej právomoci a po zjavnom porušení zákona by ste mali z vlastnej iniciatívy z funkcie odstúpiť.

  • V tejto etape by to bolo pre Slovensko mimoriadne prospešné a aj vláda by mohla tento váš postup použiť ako argument, presvedčivý argument, že končíme s obdobím zjavného porušovania zákonov. Vaše odstúpenie by priebeh rokovania včera ukončených integračných výborov zrejme ovplyvnilo a bola by bývala iná atmosféra a zrejme aj s inými závermi. A bolo by to v záujme Slovenska. Avšak podľa doterajších vašich vyjadrení vy abdikovať nehodláte a spolu aj s pani Tóthovou vaše konanie vysvetľujete reťazovým porušovaním zákonov. A ja len čakám, kedy sa od vás dozviem, že občania zapríčinili neúspech tohto referendového kabaretu.

    Áno, netajím sa tým, že som už pri začiatku petičnej akcie upozornil kolegov na to, že môže dôjsť k zložitým problémom s sformulovaním prílohy, ktorá tam bola daná. Viacerí sme poukazovali na to, že môže dôjsť, ako aj došlo, k účelovému spojeniu referend, keď jedno bolo iniciované uznesením Národnej rady a jedno petíciou. O tom všetkom sme otvorene hovorili v tomto orgáne, na týchto zasadnutiach.

    Ale pýtam sa vás, pán minister, kto vám dal napriek týmto známym a nesporným skutočnostiam právo alebo o aký článok ústavy sa opiera vaše rozhodnutie vykonať arbitra o správnosti toho referenda, ktoré bolo ústavne vyhlásené a ktoré bolo zverejnené v Zbierke zákonov. A či chcem, alebo nechcem, či mám k tomu výhrady, alebo nemám výhrady, stalo sa tým záväzným pre všetkých občanov, pre všetky právnické a fyzické osoby, ale aj pre vládu a osobitne pre ministrov.

    Keď to dospelo do tohto štádia, použijúc aj argument dôvodovej správy Ústavného súdu, na ktorý sa radi odvolávate a ktorý používate, nemal nikto právo (a hovoril o tom aj predseda Ústavného súdu), ani prezident, už toto vyhlásené referendum neuskutočniť.

    Nie som si však istý, či si dosť uvedomujete, čo by sa stalo v tomto štáte, ak by úradníci alebo občania rešpektovali len také zákony, ktoré im vyhovujú a ku ktorým nemajú pripomienky, ako ste to urobili vy. Ak táto elementárna požiadavka, že ak je niečo v Zbierke zákonov vyhlásené a nebolo zmenené alebo zrušené, sme všetci povinní plniť, sa bude porušovať a budú dávať k tomu príklady ministri, tento štát nebude smerovať k právnemu štátu.

    Vy ste to však v tomto smere urobili. Ja som začal dosť pochybovať o vašom pozitívnom vzťahu k zákonu vtedy, keď ste po prijatí uznesenia vlády, myslím si, že je to číslo 227, vyhlásili, že ste viazaný uznesením vlády. To je pravda. Ale v základnej a potom najmä v strednej škole sa učíme, že hierarchia právnych noriem je ústava, zákon, vládne nariadenie, vyhláška, uznesenie vlády, a nie naopak.

  • Hoci by ste si to mnohí takto priali.

    Som presvedčený o tom, že ústavný činiteľ by mal vždy konať v súlade so zákonom. Vy ste, pán minister, zrejme tak nekonali a my nemáme záruku, že pri zotrvaní vo funkcii by ste pri inej príležitosti tiež zákon neporušili, a preto budeme návrh podporovať a budeme hlasovať za vyslovenie nedôvery vašej osobe.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Pittner a pripraví sa pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, pán minister,

    dnes, keď rokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánu Gustávovi Krajčimu, domnievam sa, že sme povinní skúmať nielen politickú zodpovednosť pána ministra v jeho činnosti, ale aj jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Podľa môjho názoru pán Gustáv Krajči v priebehu mesiaca máj 1997 zneužil zastávanú funkciu ministra vnútra Slovenskej republiky a podpredsedu Ústrednej komisie pre referendum - ďalej len ÚKR - tým, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 30 ods. 1 písm. b) zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda, keď nezabezpečil splnenie uznesenia ÚKR zo dňa 5. mája 1997, ktorým bola Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky uložená povinnosť vyhotoviť a predložiť ÚKR v termíne do 7. 5. 1997 predlohu hlasovacieho lístka na jeho opečiatkovanie podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona.

    Vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, keď po vytlačení hlasovacích lístkov, ktoré boli obsahovo v súlade s rozhodnutím ÚKR z 5. a 16. mája 1997 a zodpovedali zákonným podmienkam pre obsah hlasovacieho lístka podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona, a po ich doručení bez zákonného oprávnenia vydal pokyn dňa 19. mája 1997 prednostom krajských a okresných úradov v Slovenskej republike nedoručiť ich a ak už boli doručené na okresné a okrskové komisie pre referendum, vziať ich späť.

    Prekročil svoju právomoc a súčasne ju vykonával spôsobom odporujúcim zákonu, keď dňa 20. mája 1997 nariadil objednať vytlačenie hlasovacích lístkov, ktorých obsah nerešpektoval vyhlásené referendum prezidentom Slovenskej republiky z 13. mája 1997 uverejnené pod číslom 76/1997 Z. z. a bol v rozpore s ustanovením § 15 ods. 1 písm. b) zákona, ako aj s uzneseniami ÚKR z 5. a 16. mája 1997, pričom vydaním pokynu na objednávku hlasovacích lístkov s tromi otázkami, vynechaním štvrtej referendovej otázky, použitím pečiatky Ústrednej komisie pre referendum pri tlači tohto hlasovacieho lístka sfalšoval verejnú listinu - hlasovací lístok - a vyvolal dojem, akoby bol skutočne vydaný príslušným orgánom a predpísaným spôsobom.

    Vydaním pokynu na doručenie sfalšovaných hlasovacích lístkov okrskovým komisiám pre referendum v Slovenskej republike navádzal jej členov, aby opatrili odtlačkom pečiatky ich obce alebo mestskej časti sfalšovaný hlasovací lístok, čím by sa jeho sfalšovanie dokončilo a vyvolal by dojem platného hlasovacieho lístka. Sťažoval tým a následne zmaril splnenie dôležitej úlohy uloženej ústavou a zákonmi štátnym orgánom, t. j. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Ústrednej komisii pre referendum, okresným a okrskovým komisiám pre referendum, krajským a okresným úradom, Národnej rade, prezidentovi Slovenskej republiky, následkom čoho došlo k závažnému narušeniu fungovania ústavného zriadenia, k závažnému porušeniu základov republiky, jej zvrchovanosti, demokracie a právneho systému, k nerešpektovaniu Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi garantovaných rozhodnutí zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci v súvislosti s prípravou a konaním referenda, k zníženiu dôveryhodnosti Slovenskej republiky a jej ústredných orgánov štátnej moci a správy u vlastných občanov, ako aj voči zahraničiu, k závažnému porušeniu základných práv a slobôd voličov Slovenskej republiky upretím možnosti rozhodovať o zákone vyhlásenom v referende, ku škode veľkého rozsahu predbežne vo výške najmenej 140 miliónov Sk, ktoré sa použili na prípravu a vykonanie referenda.

    Týmto konaním je podľa môjho názoru pán Gustáv Krajči podozrivý zo spáchania trestného činu sabotáže podľa § 97 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Trestný čin marenia príprav a priebehu volieb a referenda podľa § 177 Trestného zákona je týmto trestným činom konzumovaný, pohltený a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona pre svoju subsidiárnosť, teda náhradnosť, podpornosť, je tiež už obsiahnutý v trestnom čine sabotáže.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, sú tu i ďalšie dôvody na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra pánu Gustávovi Krajčimu. Našu verejnosť už dlhší čas šokujú výčiny organizovaného zločinu, ktoré v poslednom období nadobúdajú hrozivú intenzitu, a najmä nástražné výbušné systémy sa stávajú, žiaľ, dennou realitou, pričom ich objasnenosť je prakticky nulová.

    Som presvedčený, že okrem známych nedostatkov v riadení rezortu z obdobia predchodcu terajšieho pána ministra výrazný podiel na neúspechu polície má i reorganizácia Policajného zboru, ktorú zaviedol terajší minister vnútra pán Gustáv Krajči. Po novembri 1989 jedným z hlavným opatrení v rezorte bolo odpolitizovanie polície, a to najmä zriadením Policajného prezídia, ktorému na čele s policajným prezidentom bolo zverené odborné riadenie polície. Význam tohto aktu je zvýraznený tým, že prezidenta Policajného zboru vymenúva vláda na návrh ministra vnútra ako jediného zo všetkých sekcií rezortu. A takto policajný prezident zodpovedá za výkon polície ministrovi vnútra a minister vláde.

    Čo sa však nestalo. Reorganizácia rezortu platná od 1. januára tohto roku, zavedená terajším pánom ministrom vnútra, nielenže oklieštila funkčnosť Policajného prezídia, ale podľa môjho názoru nezákonne odňala policajnému prezidentovi v rozpore so zákonom o Policajnom zbore právo riadiť políciu, a to tým, že krajskí riaditelia Policajného zboru sú priamo riadení ministrom vnútra Slovenskej republiky so všetkými odbornými, ale i politickými dôsledkami, ktoré z takéhoto riadenia polície vyplývajú. Navyše zriadením sekcie špeciálnych policajných činností, ktorej generálny riaditeľ podlieha priamo ministrovi vnútra, boli do tejto sekcie z Policajného prezídia presunuté činnosti a ich technické zabezpečenie, umožňujúce sledovanie, aj informačno- -technické prostriedky. Aké to má následky, vidíme z každodennej reality.

    Pokiaľ ide o boj proti organizovanému zločinu, všade vo svete sa chápe ako jav, ktorý prekračuje hranice štátu, vníma sa a označuje dokonca ako interkontinentálny a na jeho zvládnutie už nestačí len centrálne riadenie na úrovni toho-ktorého štátu, ale na jeho potlačenie sa zriaďujú nadnárodné centrá. Je preto nepochopiteľné a - priamo poviem - nezodpovedné, keď doterajšie centrálne riadenie boja proti organizovanému zločinu z úrovne Policajného prezídia zabezpečené personálnymi, technickými, organizačnými, analytickými a spravodajskými opatreniami sa touto reorganizáciou zmarilo. Pracovníci polície, ktorí si tieto úlohy plnili na vysunutých pracoviskách v teréne podľa operatívnych potrieb a dispozícií z centra, sú dnes zaradení v jednotlivých krajoch do oddelení v rámci odborov, čím ich riadenie a vôbec riadenie boja proti organizovanému zločinu sa atomizovalo a z hľadiska celoštátneho sa stalo nefunkčným. A to už nehovorím o motivácii týchto pracovníkov, ktorí pri zadelení do najnižších organizačných celkov, teda oddelení, boli postihnutí znížením osobnej tarifnej triedy o niekoľko stupňov.

    Takéto riadenie je pre mňa o to nepochopiteľnejšie, že napríklad finančná polícia na čele s jej riaditeľom je naďalej riadená centrálne a jej vysunutí pracovníci v teréne nepodliehajú krajským, resp. okresným riaditeľom polície, ale títo im len zabezpečujú príslušné náležitosti. Prečo takto nie je organizovaný boj proti organizovanému zločinu, je pre mňa ozajstnou záhadou a pravdu poviem, nechcem to ani domýšľať.

    Vážená Národná rada, ak bez emócií a straníckych obmedzení uvážite tieto moje dôvody na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu, chcem veriť, že budete hlasovať za návrh na vyslovenie nedôvery.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi ešte pán poslanec Peter Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dnes máme opätovne rokovať o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Minister vnútra je vinný údajne tým, že zastavil distribúciu štvrtej otázky referenda, v dôsledku čoho mal zmariť referendum ako také. O tejto štvrtej otázke referenda Ústavný súd Slovenskej republiky záväzne vo výroku ešte pred uskutočnením referenda rozhodol tak, že nebolo a nie je možné priamo touto štvrtou otázkou meniť Ústavu Slovenskej republiky, hoci v prípade uskutočneného referenda sa tak malo stať a mala sa priamo meniť Ústava Slovenskej republiky, a zároveň v druhej časti svojho rozhodnutia Ústavný súd vyhlásil pripojenú prílohu štvrtej otázky referenda, ktorá vzhľadom na formuláciu položenej otázky tvorí neoddeliteľný obsah samotnej štvrtej otázky, za neústavnú, pretože prílohou otázky v referende nemôže byť návrh ústavného zákona, navyše, ktorým by sa mala automaticky meniť Ústava Slovenskej republiky.

    Toto je jadro súčasného právneho a politického sporu a práve už spomenutý autoritatívny výrok Ústavného súdu Slovenskej republiky zaväzuje všetkých, dokonca aj sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Domnievam sa, že iniciátori vyslovenia nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky sa dopustili základnej chyby v tom, že v rámci nesporne existujúcej politickej a v niektorých prípadoch aj právnej zodpovednosti za zmarenie referenda odvodzujú príčinu od následku. Konanie ministra vnútra Slovenskej republiky a jeho prípadná zodpovednosť v predmetnej kauze bola skutočne následkom príčiny, ktorá je na určenie danej zodpovednosti dominantná a ktorá podľa môjho názoru spočíva v neústavnom znení štvrtej otázky referenda, v legalizácii tohto stavu prezidentom Slovenskej republiky a v protiprávnej činnosti Ústrednej referendovej komisie.

    Táto príčina sa teda odvíja cez lajdácku a neodbornú prípravu znenia štvrtej, podotýkam, neústavnej referendovej otázky podpredsedom Kresťanskodemokratického hnutia pánom Šimkom a jeho právnymi expertmi, ďalej pokračuje legalizáciou tejto neústavnej otázky rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, hoci bol na túto prípadnú neústavnosť kvalifikovane upozornený a hoci bol podľa odôvodnenia Ústavného súdu povinný, citujem, "preskúmať, či petícia občanov svojím obsahom zodpovedá ústave a osobitnému zákonu", koniec citátu, čo prezident Kováč neurobil, ale naopak, navyše účelovo a bez opory v ústave spojil dve referendá do jedného, čím aj podľa názoru tohto parlamentu sa porušilo ústavné právo občanov v zmysle článku 30 Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie tohto článku vidím v tom, že z ústavnej konštrukcie práva občana zúčastniť sa na referende urobil prezident republiky a neskôr aj Ústredná referendová komisia ústavnú povinnosť voči obidvom existujúcim referendám. Inými slovami pán prezident podmienil účasť na hlasovaní o jednom referende kvalifikovanou účasťou aj na druhom referende.

    V poradí tretím zodpovednostným subjektom za zmarenie referenda je podľa môjho názoru Ústredná referendová komisia, resp. jej politickoopozičná osmička, ktorá opätovne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o spôsobe vykonania referenda vykonávala činnosť, na ktorú jednoducho nemala žiadne zákonom dané kompetencie a oprávnenia. Politický zmysel rokovania Ústrednej referendovej komisie vyplýva okrem iného aj z toho, že na záver sa odsúhlasilo uznesenie navrhnuté Kresťanskodemokratickým hnutím, aj samotná tlačová konferencia tejto vraj nezávislej inštitúcie sa uskutočnila na pôde Kresťanskodemokratického hnutia.

    Ak som hovoril o postoji ministra vnútra Slovenskej republiky ako o následku iných teraz spomenutých príčin, tak jeho prípadná zodpovednosť a primerané konzekvencie z toho vyplývajúce môžu nastať až odstránením pôvodných príčin, ktoré, ak by sa mali odstrániť tak, ako navrhuje opozícia voči ministrovi vnútra, mali by najskôr odstúpiť z parlamentných funkcií minimálne poslanec Šimko a prípadne ďalší petiční exponenti, mal by odstúpiť z funkcie prezident Slovenskej republiky (potlesk) a mali by pre seba vyvodiť primerané konzekvencie tie politické subjekty opozície, ktorých zástupcovia v Ústrednej referendovej komisii, preferujúc politické záujmy, šliapali po našom právnom poriadku.

    Až vykonaním týchto ozdravných opatrení by sme bez hnevu a zaujatosti mohli posúdiť, či minister vnútra Slovenskej republiky nesie nejakú zodpovednosť v súvislosti s vykonaním referenda. Veď uznajte, ten, kto vyvolal celý ústavnoprávny chaos okolo štvrtej otázky referenda, pán poslanec Šimko, keby mal štipku zdravého úsudku, tak by sa aspoň písomne ospravedlnil tým 500 000 občanom, ktorým niečo záväzne sľúbil a toto nesplnil spolu s petičným výborom, tak ten istý poslanec figuruje v zozname tých, ktorí žiadajú vysloviť nedôveru ministrovi vnútra, a navyše figuruje ako splnomocnený hlavný žalobca voči ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Pripadá mi to, ako keď zlodej v polohe štátneho žalobcu usvedčuje v tej istej veci okradnutého z krádeže. Je to cynizmus najhrubšieho zrna.

    Nejde tak ani o to, že poslanec Šimko sa právne pomýlil alebo sa nechal niekým zaviesť, na čo sme ho dopredu upozorňovali, veď túto chybu napravil Ústavný súd. Koniec koncov aj my sme v minulosti prehrali na Ústavnom súde niektoré zákony, ale ide o to, že zo stránok novín, z obrazovky televízie a z éteru rádia ako hlavný autor kompletnej štvrtej otázky tvrdil občanom niečo, čo Ústavný súd vyvrátil.

    Voliči poslanca Šimka v ňom zrejme vidia demokratickú alternatívu tejto vraj neľudskej a zvrátenej vlády a jej koaličnej väčšiny v parlamente. Ale akéže to kódy demokracie, pravdy, spravodlivosti a právneho štátu zakladá do genetického základu tejto spoločnosti poslanec Šimko a s ním aj Modrá koalícia ako taká?

    Pri ich hľadaní prejdem s veľkorysosťou niektoré zásadné protichodné slovné vyjadrenia, ako napríklad Deklarácia o zvrchovanosti je aktom primitívov a kriminálnikov. Vážnejšie ale pre tento štát sú modroopozičné pravidelne sa opakujúce erózie fundamentu demokracie, ktorým bola a je prejavená imperatívna vôľa suveréna moci - našich občanov vo voľbách.

    Ak sa nemýlim, v dnešných časoch sme svedkami celkom tretieho pokusu o dosiahnutie zmeny pomerov garantovaných a požadovaných demokratickým spôsobom vo voľbách. Prvýkrát hľadanie moci na ulici, potom prezidentom spustené vyslovenie nedôvery Mečiarovej vláde až dnešné pseudorevolučné pubertálne vypätie, ktoré okrem toho, že je neúčinné, je aj smiešne.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • V starovekých Aténach existoval takzvaný črepinový súd. V rámci neho, ak sa všetci slobodní občania vyslovili o občanovi, že sa chce zmocniť vlády, bol vypovedaný z Atén. Koľko takýchto nútených emigrantov by malo Slovensko za svoju krátku históriu?

  • Ďalším významným príspevkom modrej opozície do genetického základu tejto spoločnosti je budovanie presvedčenia, že um, vnútorná sila a zdravý úsudok tohto národa, tejto spoločnosti je niečo zaostalé a naopak, že žalovanie, xenofilné správanie a hľadanie podpory v zahraničí pri neschopnosti podpory zvnútra, to je tá pravá cesta pre Slovensko. Uvedomuje si vôbec opozícia, že ak by v minulosti mal slovenský národ tento genetický základ, o ktorý sa cieľavedome pokúša v tieto blízke a blízkominulé dni, že by zrejme neexistoval? Uvedomuje si vôbec pán poslanec Šimko a jeho politickí priatelia, ako ich svojvoľnou manipuláciu devalvujú taký vážny ústavnoprávny inštitút, ktorým je vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi?

    Ale nechcem hovoriť iba o negatívach v činnosti parlamentnej opozície, pretože aj my ich máme dosť. A aby som nebol jednostranný, určite niektorí predstavitelia opozičných strán urobili pre Slovensko aj dobré veci a za to im patrí vďaka.

    Ale naspäť k samotnej téme referenda. Jeden francúzsky autor v 18. storočí povedal, citujem: "Nepravdivé názory sa podobajú falošným minciam, ktoré najprv razia veľkí zločinci a dávajú ich do obehu čestní ľudia, ktorí páchajú zločin bez toho, aby vedeli, čo robia."

    Domnievam sa, že primerane podobným spôsobom sa k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky a k samotnému zmarenému referendu postavili opoziční predstavitelia, čo politicky možno chápať, ale vecne s tým nesúhlasím. Po rozhodnutí Ústavného súdu, ale už aj pred ním, sa v tejto veci vytvorila džungľa právd, poloprávd a klamstiev, ktoré v zmysle spomenutého výroku dávajú do obehu čestní ľudia bez toho, aby boli nositeľmi pôvodných konštrukcií. A ak už citujem iných, dovolím si zhodne konštatovať s aténskym rečníkom z 3. storočia pred Kristom: "Nič nie je ľahšie, ako oklamať samého seba, pretože naozaj uveríme tomu, čo si prajeme."

    Pre vlastnú neschopnosť opozície osloviť voličov, vyhrať voľby a vládnuť, sa na Slovensku, ale aj mimo neho vytvoril pud antimečiarizmu, ktorý legitimizuje, a dokonca aj legalizuje to, čo vo všeobecnosti je nelegitímne, a dokonca aj nelegálne. Tento pud robí z pozitívne a pragmaticky rozmýšľajúceho politika gladiátora, ktorý keď v aréne porazí svojho protivníka, hľadá si ďalšieho, pretože na iné zabudol. Modrá koalícia, ktorá sa dnes spája a ktorá sa už dnes tiež vnútorne rozožiera aj pre ten povestný "mastný hrniec" po ďalších voľbách, táto Modrá koalícia existuje a jej zmysel je daný výlučne antimečiarizmom.

    Aj preto si uvedomujem, že čo sa malo povedať v súvislosti s uskutočneným referendom, asi sa už povedalo, teda uvedomujem si vnútropolitické a sčasti aj medzinárodné súvislosti spojené s prípravou, priebehom a výsledkom referenda. Uvedomujem si taktiež, že táto vláda, osobitne jej predseda pán Mečiar, a koalícia ako taká je z pozície opozície a zrejme aj jej priaznivcov pre Slovensko škodlivá už tým, že dobrovoľne nechce odísť na politické smetisko, že naivne a nemoderne sa drží podobných nezmyslov, ako napríklad všeobecný základ demokracie spočíva v slobodných voľbách a rešpektovaní ich výsledkov po ústavou stanovený čas, teda že výsledok priamej demokracie, realizovaný občanmi vo voľbách, je viac ako pudová nadržanosť po moci realizovaná napríklad modernými princípmi participatívnej demokracie, t. j. demokracie vyvolených a pre vyvolených.

    Skutočná podstata demokracie spočíva okrem iného aj v tom, že neznesie prívlastky. Import participatívnej demokracie na Slovensko začína pomaly prinášať svoje ovocie. Aj keď sa to nedá úplne vyjadriť jednou vetou, zmysel tejto participatívnej demokracie spočíva v urobení si žartu z občanov štátu - voličov a v zavedení vlády, ktorá sa odvíja od pôvodne oznámeného filantropického a humanistického základu, ktorý sa po presadení svojho vplyvu následne transformuje na záujem finančný, politický a mocenský. Tento druh demokracie vo svojej podstate podľa môjho názoru ruší celospoločenský rozmer politiky a záujmov na úkor záujmov úzko skupinových, zväčša účelovo určených.

    Aj v tejto spojitosti ponechám pre možno neďalekú budúcnosť pravdivé hodnotenie zrejme nie náhodných javov a dejov, na pozadí ktorých tu zápasíme o svoje pravdy a o svoje vnímanie politiky, etiky, práva a spravodlivosti. Ponechávam na nás samých a pre niekoho aj na vyššie autority zhodnotenie svojej politickej účasti na rozporuplnej súčasnosti, ako aj na tom, kto do akej miery slúžil ideám, ideálu, národu, občanom či peniazom, moci a osobným záujmom.

  • V súčasnosti sme príliš v centre rozporuplnej súčasnosti a chýba nám tak prepotrebný nadhľad. Až schopnosť vnímať realitu z tohto nadhľadu ukáže, že v našom terajšom zápase podstatné je vlastne smiešne a detinské a, samozrejme, platí aj opak. Politická kultúra a kultivovanosť na Slovensku prosto nie je a nebude aspoň v nevyhnutnej miere dovtedy, pokiaľ nebudeme disponovať potrebnou dávkou už spomínaného nadhľadu na úkor osobných či straníckych komplexov a skrivodlivostí.

    Nerobím si ambície svojimi názormi objaviť Ameriku alebo usvedčiť opozíciu a jej priateľov z klamstva a neprávd. Zmyslom celej akcie, ktorou podľa môjho názoru opozícia zmarila referendum, bolo naplnenie starého príslovia, citujem: "Lož obehne celý svet, kým si pravda natiahne čižmy." A vlastne o túto prvú deformovanú informáciu išlo a ide. Ten, kto si chce oživiť pamäť, ten, kto sa chce priblížiť k pravde vecí, teda nie k pravde osôb, ktorí ju vyslovujú alebo krivia, nech si prečíta niektoré články zahraničnej tlače hneď po oznámení rozhodnutia Ústavného súdu, nech sa oboznámi s tvrdými útokmi na toto rozhodnutie Ústavného súdu, napríklad zo strany poslanca Šimka, ktorý v rozhovore uviedol, že je to názor celého Kresťanskodemokratického hnutia, ale tiež s pôvodne negatívnym vyjadrením pána prezidenta Kováča k tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu. Toto je všetko založené a doložené.

    Dovolím si pripomenúť vám, páni z opozície, osobitne vám, pán poslanec Šimko, a vám, tu neprítomný pán prezident, ale i vám, mlčiacej nezávislej tlači, aké saltá mortale ste niektorí v hľadaní príčin zmareného referenda preskákali z pôvodných útokov proti rozhodnutiu Ústavného súdu a v potvrdení pravdy vládnej koalícii až na celkom opačné názory a postoje.

    Teraz odcitujem niektoré z inkriminovaných článkov a postojov.

    Lidové noviny 23. mája okrem iného v článku Rozbuška v právním systému země uviedli: "Z predreferendového zmätku čnie len jedna istota - ďalší trápny debakel opozície a prezidenta Kováča, ktorí nedokázali spoločnými silami naformulovať svoju otázku tak, aby bola v súlade so zákonom o referende."

    Mladá fronta dnes 23. mája uviedla okrem iného v článku Slovensko stojí na pokraji chaosu: "Prezident Michal Kováč, ktorý je pokladaný za patróna opozície, po tomto výroku spoločne s ďalšími politikmi spochybňuje autoritu Ústavného súdu." Citujem: "Dopustil sa politickej manipulácie, vyhlásil Kováč o tomto rozhodnutí Ústavného súdu."

    Mladá fronta dnes 22. mája 1997 v článku s nadpisom Ústavný súd dal za pravdu Mečiarovi okrem iného uvádza: "Slovenský premiér Vladimír Mečiar včera zaznamenal víťazstvo na domácej politickej scéne. Hodinu po skončení kampane k referendu zrazil Ústavný súd opozíciu na kolená. Vyriekol totiž verdikt, podľa ktorého je referendum o zmene spôsobu voľby prezidenta bezpredmetné. Opozičných vodcov vyjadrenie súdu celkom zdrvilo. Pozorovatelia sa zhodujú, že verdikt súdu môže výrazne ovplyvniť účasť voličov, ktorá dlhodobo osciluje okolo 50 %. Teraz je pravdepodobné, že znechutení priaznivci opozície neprídu k urnám." Písal to pán redaktor Wolf, ktorý zhodou okolností o tri-štyri dni tiež urobil salto mortale a tiež zmenil svoj názor na úplne iný protipól v tom smere, že nie Mečiar, ale opozícia vyhrala z hľadiska rozhodnutia Ústavného súdu.

    Ďalej je to rozhovor s Ivanom Šimkom v denníku SME 23. mája, kde pán poslanec, ako už som uvádzal, uviedol okrem iného vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu: "Som presvedčený, že druhá časť výkladu Ústavného súdu, ktorá obsahuje výklad obyčajného zákona, na čo nemá Ústavný súd žiadne kompetencie a o ktorý nikto nepožiadal, táto časť jednoducho je politickou objednávkou. Musím povedať, že dôvera k Ústavnému súdu bola vážne narušená, lebo ide o veľmi vážnu vec..." atď.

    Lidové noviny v článku s názvom Referendum nejisté, zmatky trvají uvádzajú, citujem: "Prezident Michal Kováč sa totiž podľa všetkého dopustil pri vyhlasovaní referenda omylu. Namiesto toho, aby sa jednoducho opýtal občanov, či si želajú zmeniť ústavu ohľadne priamej voľby prezidenta, svoju otázku doplnil znením návrhu príslušného ústavného zákona. Tým ich de facto núti o tomto zákone hlasovať, čo je podľa ústavy neprípustné."

    A ešte z tlačovej besedy pána prezidenta republiky. Toto je veľmi podstatný a výstižný výrok. Pán prezident okrem iného uviedol alebo sa teda konštatuje v článku, myslím si, že v denníku Práca: "Prezident poprel akýkoľvek podiel svojej zodpovednosti za zmarené referendum tým, že ho vypísal so štyrmi otázkami na jeden termín. Zákon o referende umožňuje, aby v ňom bolo položených viacero otázok. "O tom" - a toto teraz podčiarkujem dvojnásobne -, "či budú na hlasovacom lístku štyri alebo tri otázky, kompetentne rozhodla Ústredná komisia pre referendum Slovenskej republiky."

    Toto je názor a postoj pána prezidenta vo vzťahu k tomu, k čomu veľmi dynamicky a veľmi dôležito vystúpil napríklad pán poslanec Benčík, keď povedal, že rozhodnutie pána prezidenta, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov, je prosto dogma, ktorá sa musí splniť. Pán prezident k tomu, čo povedal pán poslanec Benčík, na "tlačovke" hovorí inými slovami to, že nie ja som rozhodol o tom, že majú byť štyri otázky alebo tri otázky, ale rozhodla o tom Ústredná referendová komisia. A aby ten bludný kruh bol celkom dopletený, Ústredná referendová komisia v rámci svojho záverečného uznesenia okrem iného uviedla, že rozhodovala alebo že referendum bolo zmarené tým, že sa nedodržal postup stanovený prezidentom Slovenskej republiky. Tak si vyberte, kto je zodpovedný a kto rozhodol o tom, že sa malo hlasovať o štyroch otázkach.

  • To je v krátkosti k týmto článkom.

    Nedeformovaným a čistým detským rozumom bola zrejme už dávno alebo dosť dávno vyrieknutá myšlienka: "Prvé slovo platí, druhé leží v gati." Ktoré slovo napríklad v prípade pána poslanca Šimka alebo prezidenta Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky platí a ktoré je v gati? Rozhodol teda Ústavný súd v prospech nás, koalície, ako to nepriamo tvrdili aj obaja menovaní na začiatku, alebo v prospech opozície, ako to obaja menovaní tvrdili o 24 hodín neskôr?

    Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, priznám sa, že nie celkom bez problémov som sa pokúsil vytvoriť úplnú syntézu výrokovej časti a odôvodnenia spomenutého rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Na druhej strane chápem rozhodnutie Ústavného súdu ako pragmatické a politické posolstvo Ústavného súdu Slovenskej republiky vyrieknuté spomedzi dvoch mlynských kameňov a rešpektujem ho. Nejako podobne zrejme rozhodne aj Medzinárodný súd v Haagu v spore Gabčíkovo - Nagymaros, iba ak by sa sporné strany v dôsledku "únavy z boja" mimosúdne nedohodli. Na rozdiel od rokovania Medzinárodného súdu v Haagu však musel Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodovať pod tlakom času a v čase zvýšeného politického napätia spoločnosti. Proste realita je raz taká, že isté čaro môže mať rozhodnutie súdu aj vtedy, ak si jedna, aj druhá strana v súdnom spore myslí, že vlastne vyhrala. Na Slovensku platí príslovie Aj vlk sýty, aj ovca celá.

    Nie vždy sa dá ale rozhodovať podľa tohto modelu. Nie vždy takéto rozhodnutie je na prospech spoločnosti a nie vždy takéto rozhodnutie zohľadňuje iba rozmer právny. Či to tak bolo a bude aj v súvislosti s predmetným rozhodnutím Ústavného súdu, ukáže čas. Ak som v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu hovoril ako o istom posolstve, za takéto už nepovažujem publikované subjektívne názory niektorých sudcov Ústavného súdu, ktoré boli skôr politické ako vecné.

    Na záver si dovolím reagovať podľa môjho názoru na zavádzajúci názor predsedu Kresťanskodemokratického hnutia pána Čarnogurského o zmarení referenda a o zmarení stretnutia s predsedom vlády iniciovaného v rámci okrúhleho stola.

    Zmarenie okrúhleho stola doložil pán predseda Čarnogurský nesplnením požiadavky rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu. Bol to ale pán poslanec Šimko a Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré tesne po zverejnení rozhodnutia Ústavného súdu hrubo, urážlivo a jednoznačne zaútočilo proti tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu. Naopak, postoj Hnutia za demokratické Slovensko k tomuto rozhodnutiu bol od jeho zverejnenia pozitívny. Vy ste teda zmarili rokovanie okrúhleho stola, pán poslanec Čarnogurský alebo pán predseda Čarnogurský, nie Hnutie za demokratické Slovensko ani predseda Mečiar.

    Myslím si, že predseda Kresťanskodemokratického hnutia musel zrušiť stretnutie s predsedom Hnutia za demokratické Slovensko za okrúhlym stolom, pretože takéto politické rokovanie za okrúhlym stolom by mohlo opozíciu zbytočne rozptyľovať v ich snívaní o veľkom a nezastupiteľnom poslaní pre Slovensko a možno aj pre celý svet. Nuž, nebuďme ich, nechajme ich snívať, zaslúžia si to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán vyslanec predsedu vlády v slovenskom parlamente, i keby ste mrhali slovami, ktorých významu a zmyslu nerozumiete, ktoré vznikli inde, nie vo vašej hlave, do večera, i keby ste mrhali slovami do konca vášho márneho politikárskeho života, nezakryjete základný fakt, jednoduchý fakt, že vláda sa dopustila podvodu na takmer štyroch miliónoch voličov na Slovensku a vaša reč toto nezakryje. A každý z vás, ktorý vysloví dôveru ministrovi vnútra, ktorý vykonal toto rozhodnutie vlády, pripojí svoj súhlas k tomuto podvodu.

  • Pán poslanec Vavrík - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega Brňák, mám dojem, že ste hovorili len polopravdy, ktoré vám vyhovovali. Nespomínali ste aj prvú časť výroku Ústavného súdu. Nespomínali ste predchádzajúce uznesenie, resp. nález Ústavného súdu alebo neprijatie podnetu, ktorý podala vláda, kde Ústavný súd povedal, že vláda nemá právo zasahovať do referenda, kde Ústavný súd vypovedal, že vláda nemala oporu v zákone, keď prijala uznesenie, ktorým uložila ministrovi vnútra nedistribuovať hlasovacie lístky so štyrmi otázkami. O tom ste nehovorili.

    Na druhej strane deň či dva po vydaní nálezu Ústavného súdu k predmetnej veci, o ktorej ste hovorili, predseda Ústavného súdu pán akademik Čič sa predsa jednoznačne vyjadril k veci v tom zmysle, že referendum malo prebehnúť so štyrmi otázkami. Bolo by otázne, ako by sa naložilo s výsledkom.

    Po druhé, spomínali ste Ústrednú komisiu pre referendum, že konala protiprávne. Z toho, čo ste povedali, získavam dojem, aj z posledných dní, čo sa deje na politickej scéne, že onedlho zazrie tento parlament návrh zákona, ktorým sa zrušia všetky volebné komisie, lebo ich nepotrebujete. Stačí minister vnútra, ktorý rozhodne v predmetnej veci.

    A po tretie, všimli ste si vôbec, akú obrovskú účasť ste mali pri vašich troch otázkach, ktoré váš poslanecký klub navrhol a v ktorej veci sa malo konať referendum? Necelých 10 %.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Brňák, vy ste hovorili o snívaní. Máte pravdu. Snívali ste, celá vládna koalícia, ale aj celá vláda. Vy ste si mysleli, že môžete zavádzať občanov, vy ste si mysleli, že môžete zavádzať aj zahraničie. Vy ste sa ale museli veľmi tvrdo zobudiť. O tom svedčí napríklad aj to, že nedávne rokovanie spoločného výboru jednoznačne hovorilo o problémoch, ktoré ste si spôsobili vy, ktoré nám momentálne neumožňujú integráciu do NATO ani do Európskej únie.

    Nebudem hovoriť k vášmu výkladu ohľadne Ústavného súdu a rozhodnutia Ústavného súdu. Deti by urobili lepší výklad. Ale ak už hovoríte a nepriamo vyzývate opozičníkov a aj pána prezidenta, aby odstúpil, mali by ste sa minimálne pozrieť do zrkadla a potom by ste minimálne vrátili váš diplom právnika, alebo by ste možno aj odstúpili ako poslanec. To, čo ste tu urobili, to je účelový výklad a za to by ste sa mali hanbiť.

  • Mňa zaujala tá časť vystúpenia pána Brňáka, v ktorej hovoril o Modrej koalícii, o spojení na báze primitívneho antimečiarizmu a o tom, že pán premiér je záruka ďalšieho slobodného vývoja. Chcem sa opýtať kolegu Brňáka, kedy dospel k takému názoru, pretože bol som s ním spolu na mítingoch v Lučenci a v Hronskom Beňadiku, kde vystupoval a hovoril: "Občania, prosím vás, nevoľte Mečiara."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, konštatujem, že všetci poslanci, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy, už vystúpili. Ústne sa mi do rozpravy prihlásil pán poslanec Cuper. Pýtam sa, kto sa chce ešte ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Vavrík. Ďalej?

    Dámy a páni, do rozpravy sa ústne prihlásili títo poslanci: Cuper, Vavrík, Hornáček, Novotný, Volný, Komlósy, Líška, Zelenayová, Kováč, Andrejčák. Týmto uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper, pripraví sa pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    svojho času, keď sme začínali tento parlament, sme tu viedli s pánom Hrnkom spor o tom, čo treba chápať pod pojmom parlament. Pán Hrnko tu rozprával historickú story o tom, že to má byť miesto, kde sa chodí hovoriť alebo kde sa možno chodiť aj vyhovoriť. Predstava parlamentu 20. storočia už dávno opustila túto idylickú predstavu, teda tento idylický obraz o parlamente. Parlament sa stal miestom alebo arénou tvrdých politických konfliktov, kde už dávno nechodia príjemne naladení páni, aby si podiskutovali. Chodia sa tu obhajovať stranícko-politické záujmy. Tento dialóg, ktorý tu vedieme, tomu nasvedčuje. Bolo by v podstate aj zbytočné už vystúpiť, pretože všetko alebo takmer všetko už tu bolo povedané. Ale ľudia sa pýtajú alebo aj novinári sa pýtajú, prečo sme sa nechali nahovoriť a prišli sme sa zúčastniť tohto politického divadla. Áno, môžem odpovedať sám za seba, že ho chcem mať za sebou, pretože dobre viem, že opozícia neopustí predstavu, že vinníka treba nájsť za každú cenu.

    Takže vedieme tu pred národom jedno zaujímavé politické divadlo, v ktorom sa má nájsť zodpovedný vinník za to, že sa vypísalo referendum a aj sa zmarilo referendum. Každý, kto absolvoval nejaké semestre na právnickej fakulte, vie, že aj v právnej vede platí to, čomu sa hovorí príčinná súvislosť. Teda ak sa hľadá to, čomu sa hovorí odborne causa efficiens proxima, teda hybná príčina, tak to určite nie je to, ako sa referendum realizovalo, ale ako bolo vypísané. Teda každá z týchto dvoch skupín, opozícia aj koalícia, pozerá na zmarené referendum z dvoch koncov. Opozícia ho chápe od svojho konca a my sa teda snažíme hovoriť o referende ako o istom procese.

    Tento proces sa začal niekedy v decembri, keď v kuolároch tejto budovy sa odohral istý rozhovor medzi pánom Šimkom a pánom Trimajom, ktorým sa toto referendum neformálne iniciovalo zo strany prezidentskej kancelárie.

    Ako ďalší krok alebo ďalšia hra nasledovala príprava ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta v kuloároch KDH, ktorým sa mala zmeniť Ústava Slovenskej republiky. Podotýkam, že všetci právnici z Hnutia za demokratické Slovensko zdôrazňovali, že referendom ústavu nemožno meniť. Napriek tomu všetkému pán Šimko, ktorý sa tu dnes situoval do roviny hlavného žalobcu a div nás nevyhlásil za sudcov norimberského tribunálu, označil za hlavného vinníka pána ministra vnútra. Len kvôli histórii zopakujem, že hlavný vinník nesedí na vládnych stoličkách, ale na stoličkách pre navrhovateľa. Teda za to, že sa iniciovalo protiústavné referendum, nech si zodpovedá pán Šimko. On nesie hlavnú zodpovednosť pred sklamanými občanmi tohto štátu, a to treba povedať kvôli histórii, že každá výhovorka alebo každý iný názor nie je v súlade s pravdou.

    Ak by sme teda hľadali k tomu právne dokumenty, je celkom evidentné, že kto si vytiahne uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564, nájde v ňom jednoznačne vyhlásené referendum Národnou radou s tromi otázkami. Pán prezident nič iné neurobil, len v prvých troch otázkach odpísal uznesenie Národnej rady. Len dosť dobre neviem, prečo k nemu pridal aj svoje ďalšie uznesenie, keď podľa všetkých princípov právneho štátu mal vypísať dve referendá. Samozrejme, bolo by evidentnejšie, že to druhé referendum je zjavne protiústavné.

    Pýtam sa, či môže pán prezident svojvoľne porušovať uznesenia Národnej rady alebo môže s nimi narábať, ako sa mu zachce. Je tiež podriadený Ústave Slovenskej republiky a zákonom tohto štátu a musí vedieť, že rozhodnutia Národnej rady ako zvrchovaného orgánu sú pre neho tiež záväzné. Teda nemal čo porušovať uznesenie číslo 564 a nemal čo spájať dve referendá do jedného referenda. To je ten druhý vinník, ktorého treba, samozrejme, pre históriu označiť.

  • Hlas v sále.

  • To je pravda, ale tiež sme za to boli kritizovaní, pán Moric.

  • Priatelia, pán poslanec Moric, my sme si aj tak všimli, že si prišiel do rokovacej miestnosti, nemusíš rušiť rokovanie. Dobre? Ďakujem. A dokonca aj pán Bugár.

  • Povedal som, že referendum je istý proces. Samozrejme, iniciované referendum bolo treba realizovať. Tu sa ukázalo - a spomenuli to už aj predrečníci, najmä pán poslanec Brňák, predseda výboru -, že sa tu počítalo s medzerami, ktoré má zákon o uskutočnení referenda. Je celkom evidentné - pán Pittner nás poučil -, že Ústredná referendová komisia môže nariaďovať pánu ministrovi, ako má vyzerať hlasovací lístok. Chcem zdôrazniť, že v každom demokratickom a právnom štáte, a to podčiarkujem, pretože to tu ešte neodznelo, je celkom zrejmé, že politické strany nesmú nariaďovať štátnym orgánom, nesmú sa stavať nad zvrchovanosť štátu.

    Vo francúzskej ústave je to v článku 6 aj celkom zjavne povedané, že nijaká skupina ani politická strana sa nesmie postaviť nad zvrchovanosť štátu. A tu nás pán poslanec Pittner celkom zjavne presviedča, že Ústredná referendová komisia, tak ako mi zdôraznil pán Čarnogurský v sobotňajších dialógoch pred referendom, aby som si uvedomil, že v Ústrednej referendovej komisii má opozícia väčšinu.

    Hovorím, že pre budúcnosť nie je mysliteľné, aby sme do Ústavy Slovenskej republiky nezakotvili článok, kde bude jasne povedané, že (hlasy v sále) - pán Mikloško - vedúca úloha strany ani Kresťanskodemokratické hnutie sa už opakovať nebude (potlesk) a že minister vlády Slovenskej republiky už nebude počúvať nijakú politickú stranu, ale bude realizovať uznesenia vlády.

  • Priatelia, žiadal som, aby ste nerušili rokovanie. Ste horší ako malé deti v základnej škole, či koalícia, alebo opozícia. Sme v parlamente a rokujeme o veľmi vážnom probléme. A ak chcete z toho robiť niečo iné, tak, prosím, nezvolávajte na budúce žiadnu schôdzu.

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, na to je predsedajúci, aby posúdil, či hovorí, alebo nehovorí k veci. Prosím poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa správali dôstojne.

  • Mimochodom, nikde som v § 12 zákona o uskutočnení referenda nenašiel nijaké ustanovenie, ktoré by umožňovalo Ústrednej referendovej komisii nariaďovať ministrovi vnútra, ako má vyzerať referendový lístok. Také niečo tam nie je, ale v § 30 toho istého zákona sa zjavne hovorí, že za to, ako bude vyzerať referendový lístok, zodpovedá minister vnútra, aj za jeho vytlačenie. Takže pánu Pittnerovi len pre budúcnosť, aby sa trochu "poškolil" z právneho štátu a 200-ročných ideálov parlamentnej demokracie, že v nijakom demokratickom štátne nemôžu politické strany nariaďovať ministrovi vnútra. Ak jemu nariaďovalo za jeho ministrovania Kresťanskodemokratické hnutie, to bolo možno celkom obvyklé, ale my sa riadime princípmi a pravidlami demokratického a právneho štátu.

    Samozrejme, bolo celkom logické, že pán minister nemal čo počúvať Ústrednú referendovú komisiu. Seriózni zahraniční novinári sa práve tomuto ustanoveniu nášho zákona divili, že ako je možné, že za vykonanie referenda zodpovedajú politické strany. V každom demokratickom a právnom štáte, zdôrazňujem, za to zodpovedá štát ako suverén politického systému, ako jediná zvrchovaná sila. Takže neobviňujme ministra. Samozrejme, je tu nezodpovedaná otázka, či je možné, aby minister vykonával referendum, ktoré pán prezident vyhlásil k štvrtej otázke ako protiústavné, ktoré teda neskôr potvrdil aj Ústavný súd. Samozrejme, že štátny orgán nemá povinnosť v nijakom prípade realizovať protiústavné rozhodnutia. Teda ja na pánu ministrovi naozaj nenachádzam nijaké vinu a úprimne sa priznám, je mi toto politické divadlo, ktoré sa tu dnes hrá, na smiech, ale musíme sa ho zúčastniť, aby bolo za nami k spokojnosti našej opozície.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je celkom logické, že ak sa niekto dopustil toľkých strategických chýb pri realizácii nejakého politického rozhodnutia, hľadá nejaké ospravedlnenie pred svojimi voličmi. Ale rozhodne za referendum nenesie zodpovednosť vládna koalícia, a už tobôž nie minister. Do tejto politickej hry sme boli vtiahnutí, boli do nej vtiahnutí aj občania Slovenskej republiky. A nech teda opozícia má toľko morálnych síl a vysvetlí občanom tohto štátu, o akú hru jej išlo, lebo jednoduchá stupídna diskreditácia vlády na čele s pánom Mečiarom je už prekonaným žánrom v tejto republike. Ako už pán poslanec Brňák povedal, v tomto štáte sa vždy treba dostať k moci voľbami.

  • A ak je pán Čarnogurský netrpezlivý, môže iniciovať predčasné parlamentné voľby alebo môže počkať, až uplynie ústavou stanovený čas. Ale legitímna vláda sa nenastoľuje štátnymi prevratmi.

    Ešte mám, pán predsedajúci, jeden procedurálny návrh. Dávam procedurálny návrh, aby sa o nedôvere pánu ministrovi hlasovalo tajným hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Vavrík a pripraví sa pán poslanec Hornáček.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, pán minister,

    minister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči sa v poslednom období stal predmetom pozornosti širokej verejnosti. Túto pozornosť si však vyslúžil predovšetkým vďaka vedomému porušovaniu Ústavy Slovenskej republiky a zákonov a ďalej aj tým, ako si po svojom vysvetľuje stanoviská Ústavného súdu. Je paradoxné, že osoba, ktorá má v Slovenskej republike ako jedna z prvých dbať na dodržiavanie zákonnosti, sama koná protizákonne. Vážnou skutočnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že pán minister Krajči spáchal s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou trestný čin, boli jeho skutky vykonané v súvislosti so zabezpečovaním referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája tohto roku.

    Minister vnútra úmyselne a v rozpore s uznesením Ústrednej referendovej komisie rozhodol a zrealizoval vytlačenie a distribúciu hlasovacích lístkov pre referendum bez otázky o priamej voľbe hlavy štátu. Odstránenie údajov z verejnej listiny, v danom prípade vypustenie štvrtej otázky z textu hlasovacích lístkov pre referendum, možno považovať za podstatnú zmenu obsahu tejto verejnej listiny, a tým i naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej vytlačenie hlasovacích lístkov s pečiatkou Ústrednej komisie pre referendum bez jej súhlasu taktiež možno považovať za naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, a síce falšovanie úradnej pečate podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona.

    V konaní ministra Krajčiho v súvislosti so zabezpečovaním referenda možno tiež jednoznačne konštatovať konanie verejného činiteľa vykonávajúceho svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, resp. nesplnením povinnosti vyplývajúcej z jeho právomoci, ktorého sa dopustil úmyselným nerešpektovaním uznesení Ústrednej komisie pre referendum a Zbierky zákonov číslo 33, v ktorej hlava štátu vyhlásila referendum so štyrmi otázkami.

    Neplnením si povinností rezortu ministerstva vnútra vo vzťahu k nedistribuovaniu schválených hlasovacích lístkov na obce, ako to vyplýva z uznesení a zákona číslo 564/1992 Zb., čiže distribúciu hlasovacích lístkov iba s tromi otázkami bez otázky o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky, minister vnútra spôsobil priamu škodu občanom Slovenskej republiky, ktorým tým zabránil vykonávať si svoje ústavné právo, a to zúčastňovať sa na vyhlásenom referende podľa článku 94 Ústavy Slovenskej republiky. A toto právo nebolo spochybnené ani nálezom Ústavného súdu zo dňa 21. mája tohto roku. Týmto konaním naplnil pán minister Krajči i znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a c) Trestného zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dá sa konštatovať, že minister vnútra svojím konaním jednoznačne naplnil všetky znaky trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb, resp. referenda, tak ako to popisuje § 177 Trestného zákona. Dovoľujem si vás po tomto výpočte závažných skutočností požiadať o zváženie a rozhodnutie, či má na ministerskom poste zostať človek, ktorý vedome porušuje zákony. Teraz je rad na nás všetkých, aby sme rozhodli. Naše rozhodnutie nás všetkých ako poslancov Národnej rady reprezentuje navonok. Chceme naozaj ponechať tieto závažné javy bez povšimnutia? Chceme naozaj svojím rozhodnutím dokázať, že takýto človek má našu dôveru a podporu?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Hornáček, pripraví sa pán poslanec Novotný. Predtým je ešte jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega Vavrík, vy ste spomenuli, že pán minister naplnil skutkovú podstatu takého alebo onakého trestného činu. Vy ste nepovedali, že to sa vy domnievate, ale vy ste to jednoducho povedali, že to tak je. Vždy som sa domnieval, že o tom, či niekto naplnil skutkovú podstatu trestného činu rozhodne sudca alebo prokurátor, a nie poslanec. Ako to môžete povedať, preboha živého? Ja tomu nerozumiem. Asi vy v prvom rade porušujete zákon, keď si čosi takéto dovolíte povedať. Načo sú tu súdy, načo je tu prokuratúra? Však to dajte skúmať im. Ako je možné, že o takýchto veciach rozhodujete vy poslanci, alebo my poslanci?

    Naozaj, niektorí poslanci sa správajú tak, ako som to povedal. Veď to predseda nie je normálne, aby sa tu povedalo, že minister naplnil skutkovú podstatu. Domnievam sa, že naplnil, to môžete povedať, to pripúšťam, ale vy ste to povedali ako hotovú vec. A domnievať sa môžete hocičo, ale nehovorte to, preboha živého, ako hotovú vec. Kde sme? Hovoríte tu o právnom štáte a pritom nie ste sudca, nie ste prokurátor, a súdite a vyšetrujete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Hornáček, nech sa páči. Pripraví sa pán kolega Novotný.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    v tomto parlamente už padlo nesmierne veľa obvinení na adresu Slovákov a možno že aj preto sa mnohí z nás stali už na tieto veci necitlivými a tieto veci prešli v podstate bez odozvy. V tomto najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky sa pácha značná krivda na Slovákoch s tým, že sú obvinení z vecí, ktoré nikdy nespáchali. Ako hovorím, mnohí už skutočne ostali necitlivými. Ja som to nedokázal a dúfam, že to nedokážem nikdy.

    Vzhľadom na úvodný prejav pána poslanca Šimka vznášam dôrazný protest proti, bohužiaľ, často používanej praxi hanobenia Slovákov a protestujem proti tomu, aby boli nacistickí vojnoví zločinci dávaní do akýchkoľvek súvislostí nielen s ministrom slovenskej vlády, ale s akýmkoľvek príslušníkom slovenského národa. Ak tí ľudia, ktorí spôsobili najväčšiu katastrofu v dejinách ľudstva, nemeckí nacistickí zločinci súdení v norimberskom procese, sú dávaní do akýchkoľvek súvislostí, ešte raz zopakujem, s akýmkoľvek občanom Slovenskej republiky, ktorý ani zďaleka nemohol spáchať také zločiny, považujem to za niečo, čo nemá na tejto pôde čo hľadať.

    Ďalej rovnako ostro protestujem proti praxi, ktorú zaviedol pán Čarnogurský v roku 1990 pred voľbami, ak si dobre pamätám, keď povedal, že tento národ nemá na to, aby si vládol vo vlastnom štáte. Pán Šimko pokračoval v tejto praxi, budem ho citovať. Samozrejme, pán Csáky s tým veľmi vrelo súhlasil, čo je signifikantné a úplne prirodzené, tomu sa nečudujem. Hovorí, citujem, "o neschopnosti súčasných generácií prekonať dedičstvo minulosti". Pýtam sa, čo bolo naším základným dedičstvom? Naším základným dedičstvom bola nesloboda. My sme presne tá generácia, ktorá toto dedičstvo prekonala. Pán Šimko, preto nemáte žiadne morálne právo zavádzať ani v tejto Národnej rade, ani tento národ. A preto žiadam, aby sa týmito výrokmi zaoberal príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v tom zmysle, že odporujú Ústave Slovenskej republiky a zákonom Slovenskej republiky, ktoré jasne odmietajú akékoľvek hanobenie národa a rasy, za čo ja tieto výroky považujem.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem. Prosím pána poslanca Novotného a pripraví sa pán poslanec Volný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    je úlohou ministerstva vnútra a vlády vyhodnotiť všetky aspekty uskutočneného referenda a vyvodiť z toho námety na odstránenie nezrovnalostí, ktoré by sa mohli pri organizovaní referenda a demokratických parlamentných volieb v budúcnosti vyskytnúť. Týmito otázkami sa bude musieť zaoberať aj slovenský parlament, teda my.

    Je totiž neprípustné v demokratickom štáte, aby si náhodným spôsobom zložené volebné a referendové orgány vysvetľovali zákon svojvoľne alebo podľa príkazov ich politických lídrov. Do tejto polohy sa v zúrivom politickom boji o ovládnutie moci na Slovensku postavili aj predstavitelia opozičných strán na Slovensku, ktorí z vážneho aktu referenda vytvorili politickú arénu. Pritom ich úloha spočíva v kontrole priebehu referenda či volieb, ich zabezpečenia z technickej a organizačnej stránky. Farizejstvo opozície spočíva aj v tom, že div nie za hrdinov morálne a právne vyspelých vyhlasuje štátnych úradníkov, ktorí nerešpektovali výslovný príkaz zákona o vykonaní referenda, teda povinnosť doručiť hlasovacie lístky komisiám pre referendum. Keď však vyhlasujú, že minister vnútra porušil zákon, jedným dychom hovoria o nemorálnom a protiprávnom konaní.

    Tieto dva protichodné postoje k tej istej otázke jasne ukazujú na účelovú interpretáciu práva, teda tak, ako sa im to hodí. Tým skôr, že o protizákonnosti postupu ministra vnútra žiadny oprávnený orgán nerozhodol a existujú o tom len domnienky prezidenta republiky a opozičných poslancov či časti novinárskej obce.

    Som presvedčený, že podstatu problému okolo uskutočneného referenda treba hľadať v príčinách, ktoré k nemu viedli, a nie v posudzovaní dôsledkov, ako to veľmi intenzívne robí pán prezident a lídri politickej opozície. Z týchto dôvodov budem hlasovať proti vysloveniu nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Volný. Pripraví sa poslanec Komlósy. Pardon, prepáčte, s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som sa opýtať, aj keď pán kolega nemôže reagovať, čo sú to za náhodne zložené orgány komisií. Sú zložené podľa zákona a myslím si, že jeho vystúpenie a to, čo predniesol vo svojom vystúpení, bolo také vernostné vystúpenie. Myslím si, že ani sám nie je presvedčený o tom, čo hovoril, pretože hovorí, že nerozhodol orgán. Veď tu nemusel ani žiaden orgán rozhodovať, veď tu bolo zjavné porušenie zákona a rozhodnutia Ústavného súdu. Toto aj jednoduchý občan pochopil priamo v referende a na to doteraz nepotreboval ani rozhodnutie žiadneho orgánu.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

  • Nechcem do toho vstupovať, len by som v súvislosti s vystúpením kolegu Novotného chcel upozorniť na slová kolegu Cupera. Hovoril o tom, že zahraniční novinári sa čudujú, čo to máme v zákonoch, keď parlamentné strany môžu rozhodovať o tom-ktorom spôsobe referenda. To ako keby povedal, že ja síce dodržujem zákony, ale tie, ktoré sa mi nepáčia alebo ich časti predsa nemôžem dodržiavať. Presne o tomto si hovoril, kolega, len s maličkým dôvetkom. Ak kolega Brňák citoval noviny, ktoré písali o tomto referende, tak ty si presne citoval včerajšiu Republiku v stĺpčeku, ibaže toto, čo si prečítal, malo podpis pána Krajčiho. Takže ja som to už počul dva razy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    väčšine občanov, ktorí sledovali celý vývoj udalostí od chvíle zbierania petičných podpisov až po rozhodnutie prezidenta spojiť obe v ničom nesúvisiace referendá, je jasné, o čo tu išlo, s akými kartami hrala opozícia. Ak by sa uskutočnilo referendum podľa prezidentovej predstavy so štyrmi otázkami a s prílohou, Ústavný súd by nemal inú možnosť povedať ľuďom ako to, že boli oklamaní, pretože im niekto nahováral, že svojou účasťou v referende priamo zmenia ústavu. A to preto, že Ústavný súd 21. mája prijal uznesenie číslo 139/1997 Z. z., v ktorom sa hovorí, že príloha rozhodnutia prezidenta o vyhlásení referenda v štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona o spôsobe vykonania referenda.

    Je na počudovanie, že si túto hru osvojil aj prezident republiky a vo svojom osobnom záujme je ochotný vyhnať veci na ostrie noža, nadradiť osobné a vnútropolitické záujmy nad naše medzinárodné záujmy. Je mimoriadne smutné, že pre takýto postup sa rozhodol. Teraz má odvahu ešte v zahraničí obviňovať pána ministra, ministerstvo vnútra, celú vládu a napokon v niektorých súvislostiach aj občanov zo zmarenia referenda. Pritom minister vnútra konal len na základe uznesenia vlády a nálezu Ústavného súdu.

    Dovoľte mi, aby som sa ešte aspoň stručne vyjadril k politickým a morálnym súvislostiam snahy o odvolanie pána ministra vnútra. Každému v tejto sále je jasné, že tu nejde ani tak o osobu pána ministra Krajčiho, ale predovšetkým o snahu narušiť činnosť samotného ministerstva vnútra, fungovanie štátnej správy, Policajného zboru, vniesť čo najväčší rozvrat do spoločnosti, do fungovania štátu a cieľovo o zvrátenie politických pomerov. Snaha o diskreditáciu osoby ministra vnútra a snaha o jeho odvolanie je len prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Začalo sa to už krátko po jeho nástupe do funkcie šírením klebiet a fám. Jedným z prvých priamych atakov bolo vystúpenie pána poslanca Čarnogurského v mestskej televízii v Spišskej Novej Vsi, kde pán minister Krajči býva, v ktorom obvinil jeho i ďalších predstaviteľov hnutia z privatizácie rôznych podnikov.

    Len tak na okraj, niektoré z týchto podnikov doteraz neboli sprivatizované. Pán Čarnogurský to nemusel vedieť, keď tieto údaje čítal z podstrčeného papierika, a ku cti mu slúži aj to, že vyzval redaktora, aby si pravdivosť týchto údajov overil u obvinených. Samozrejme, napriek prísľubu sa nič také nestalo a zavádzajúce informácie sa šírili ďalej. Pravda opäť nedostala šancu.

    V mnohých obciach a mestách, kde zvíťazilo Kresťanskodemokratické hnutie a jeho satelity, vládne totiž taká totalita, ktorú by nám mohli závidieť aj v Severnej Kórei. Vieme si teda predstaviť, ako by to mohlo vyzerať na Slovensku, ak by pánboh dopustil, že by toto zoskupenie vyhralo voľby.

    Ešte väčšej publicite sa tešilo zverejnenie ďalšej kauzy. Išlo o údajné ublíženie na zdraví, ktorého sa mal pán Krajči dopustiť pred 20 rokmi. Všimnite si štylizáciu v mienkotvorných novinách SME. Podľa nich Gustáv Krajči, citát, "mal po slovnom konflikte udrieť svojho nadriadeného a mal mu spôsobiť ľahšie zranenie", koniec citátu. Štylizácia opatrná, v osvedčenom mediálnom reťazci však už ostatné masmédiá šírili vyfabrikovanú kauzu úplne jednoznačne.

    Pýtam sa vás, všetkých strážcov demokracie, či ste sa neštítili využiť na diskreditáciu ministra vlády Slovenskej republiky prípad vyfabrikovaný socialistickou justíciou. Poznali ste dobre pravdu, že z bežnej výmeny názorov sa vyrobil súdny prípad ublíženia na zdraví. Napriek tomu, že lekárske potvrdenia boli vyrábané dodatočne, že sa vôbec nebrala do úvahy prvá lekárska prehliadka, ktorú vykonal odborný lekár, mimoriadna morálna autorita - mimochodom, tajne vysvätený kňaz -, ani protesty, že odvolací súd nepripustil ani röntgenologické vyšetrenie, ktoré by mohlo dokázať pravdu napriek tomu, že ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že došlo k fyzickému napadnutiu.

    Vám šlo len o diskreditáciu človeka, ktorý vtedy podľahol v nerovnom zápase proti predsedovi strany, ROH, ideologickému tajomníkovi OV KSS a, samozrejme, aj socialistickému súdnictvu. Aj keď jeho viacerí spolupracovníci sa pokúšali zverejniť stanoviská, v ktorých pravdivo objasňovali celý prípad, žiadne z nich nebolo zverejnené. Veď o pravdu tu išlo až v poslednom rade. Pošpiniť česť človeka je pre vás to najjednoduchšie. Keby ste boli takí prísni aj pri posudzovaní skutočných pokleskov vlastných predstaviteľov.

    To sú len dva príklady, ako si strážcovia demokracie v našom štáte predstavujú politické súperenie. Nič im nie je sväté na dosiahnutie cieľa, zvrátenie politickej situácie. Väčšina našich občanov však vie rozoznať, kto si zaslúži ich dôveru. Slovenský národ je múdry, uznáva kresťanské hodnoty, vie rozlíšiť pravdu od klamstva, úprimnosť od farizejstva a vie, komu dá dôveru. Preto ho nemáte radi. Pohŕdate ním, aspoň jeho podstatnou časťou. Nenávidieť vlastný národ, vlastný štát, nie je tou najlepšou politikou.

    Vieme, že máte pripravené ešte ďalšie kauzy, dôvody a zámienky a že v tejto snahe nepoľavíte. Pán Krajči zvládol post ministra vnútra, jeden z najťažších v tomto štáte, to uzná čo len trochu objektívny človek. Pretože ho z nás všetkých tu v sále poznám najlepšie, dovolím si ešte dodať: tak ako zvládol doteraz všetky funkcie, ktoré mu boli zverené. Preto má aj moju plnú dôveru, ako aj dôveru väčšiny našich občanov.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Komlósy. Pripraví sa pán poslanec Líška. Pardon, ospravedlňujem sa. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Pánu kolegovi predrečníkovi by som chcel povedať, ak tu uviedol pred chvíľou, že odporúča, aby sa preverili fakty, že ho na utorok pozývam do Petržalky na zasadnutie miestneho zastupiteľstva, aby sa prišiel na tú "Severnú Kóreu" pozrieť o 9.00 hodine ráno do Technopolu.

  • Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    vo svojom vystúpení sa už nechcem zaoberať odôvodňovaním toho, v čom a ako porušil pán minister vnútra zákony a Ústavu Slovenskej republiky. Urobili to už predo mnou predrečníci celkom jasne a preukázateľne. Chcem skôr apelovať na tých poslancov a nezastieram, nezakrývam, že chcem apelovať na poslankyne a poslancov vládnej koalície, ktorí sú rozhodnutí hlasovať proti vysloveniu nedôvery ministrovi vnútra.

    Vychádzam práve z toho, čo som už počul z úst poslancov a vládnych činiteľov, a hlavne z toho, čo som počul pri prerokúvaní tejto veci vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tam poslanci vládnej koalície pripúšťali v určitom zmysle, že pán minister vnútra nepostupoval podľa zákonov, podľa ústavy, ale konal tak - podľa slov pána poslanca Cingela -, aby tu nedošlo k anarchii, aby tu nedošlo k situácii, ktorá je pre vládu potom nezvládnuteľná. Urobil tieto úkony, ktoré sú podľa nás protiústavné a protizákonné, na základe nejakého vyššieho princípu. A ak by konal podľa rozhodnutia prezidenta, podľa rozhodnutia uznesenia Ústrednej komisie pre referendum a rozhodnutia Ústavného súdu, vznikla by tu anarchia. Sú to slová pána poslanca Cingela.

    Naším hlasovaním, ak sa nevysloví nedôvera ministrovi vnútra, podľa mňa zavedieme nebezpečný precedens, ktorého následky sú nedozerné. Ak ponecháme pána Krajčiho v kresle ministra vnútra, môže potom každý občan na základe vlastných hodnôt, vlastného uváženia, vlastných morálnych klasifikácií alebo na základe nejakého vyššieho princípu, čo nie je nič iné ako politický cieľ, konať v rozpore so zákonom. Ak pripustíme, aby pán Krajči zotrval vo svojej funkcii, legitimizujeme tým právny chaos. A ako potom môžeme hovoriť o Slovensku ako o právnom štáte, keď neplatia právne normy, keď neplatí ústava, ale platí vyšší princíp, teda politický cieľ? Preto chcem apelovať na vážené kolegyne a vážených kolegov, aby pri hlasovaní o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra pánu Krajčimu hlasovali podľa tohto uváženia. Často opakovaným a už asi jediným zostávajúcim argumentom, prečo minister postupoval tak, že občania nemali možnosť hlasovať o štvrtej otázke, je námietka, že pán prezident spojil do jedného termínu dve rôzne iniciované referendá. Tento dôvod bol hlavným dôvodom, že sa štvrtá otázka odstránila z hlasovacieho lístka. Rozhodnutie Ústavného súdu však vôbec nespochybnilo oprávnenosť štvrtej otázky, ba naopak, vo svojom výklade v poslednej vete uvádza, čo už citoval aj pán poslanec Čarnogurský, citujem: "Uznesenie Ústavného súdu o výklade článku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2 ústavy nemá a nemôže mať žiaden priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 76/1997." Teda podľa tohto rozhodnutia prezidenta uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 76/1997 sa má vykonať referendum. Toto je posledná veta z výkladu Ústavného súdu, ktorý bol súčasťou rozhodnutia Ústavného súdu v tejto kauze.

    Ak tieto veci dáme dokopy, chcem sa spýtať pána ministra, bol by som rád, keby mi vedel na toto odpovedať: Prečo ste, pán minister, odstránili práve štvrtú otázku z hlasovacieho lístka, podľa akej právnej normy, akého zákona alebo akého kľúča ste nedovolili občanom vyjadriť sa k štvrtej otázke? Veď štvrtá otázka bola iniciovaná podpismi pol milióna občanov, ale prvá až tretia otázka, ktorá zostala na hlasovacom lístku, bola iniciovaná hlasovaním koaličnej väčšiny v parlamente. Prečo ste neodstránili prvé tri otázky, ktoré sú z právneho hľadiska, ale aj z hľadiska procesu prijímania do NATO absolútne irelevantné a nenechali ste len štvrtú otázku, ktorá je z pohľadu budúcnosti spoločenského a politického usporiadania Slovenska veľmi dôležitá? Na základe akej úvahy ste postupovali, pán minister? Bol by som na toto veľmi zvedavý a čakám vašu odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cingel. Nech sa páči.

  • Pán kolega, vyprosujem si, aby si spomínal moje meno v nejakých prekrútených veciach. Neviem síce po maďarsky, ale môžem zopakovať to, čo som povedal vo výbore. Bol som dvakrát spravodajcom a v každej reči som zdôrazňoval, že pán prezident konal neústavne a vďaka tomu pán minister zachránil tvár Slovenska pred vonkajším svetom, aby zabránil prezidentovi konať neústavne.

  • Takže, prosím ťa, neprekrúcaj veci. A hovorím, nerozumiem po maďarsky.

  • Chcem iba pánu Komlósymu povedať, že výkladová časť rozhodnutia Ústavného súdu má nesporne "filozofickú" hodnotu, ale nie vykonávaciu. Takže nič také v rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré bolo zverejnené v Zbierke zákonov, napísané nebolo, pán Komlósy. Občas obdivujem filozofickú erudíciu a invenciu ústavných sudcov Slovenskej republiky a myslím si, že poniektorí sa to učili aj u Muřammara Kaddáfího alebo v jeho armáde ako tlmočníci. Som naozaj užasnutý, že sa tak iniciatívne angažovali v referende, že chodili dokonca radiť tým, ktorí tlačili otázky, aby ich vytlačili tak, ako ich mali vytlačiť.

    Ale rozhodne nezbavuje hlavného vinníka viny, t. j. pána Šimka to, že uvádzal do omylu občanov tohto štátu, pretože on k svojej petícii alebo petičným lístkom priamo pripol tú novelu ústavného zákona, ktorou teda navnaďoval občanov tohto štátu - tak by sme mohli povedať -, a celkom zjavne mu muselo byť ako právnikovi jasné, že ústavu referendom nie je možné meniť alebo aspoň nie referendom ex ante, ale ex post. A ak by to náhodou nevedel, tak potom by bolo treba, aby vrátil školné na právnickú fakultu. Lebo, samozrejme, on by sa v prvom rade mal ospravedlniť občanom tohto štátu: Vážení občania Slovenskej republiky, voliči Kresťanskodemokratického hnutia aj nevoliči Kresťanskodemokratického hnutia, ospravedlňujem sa vám, že som vás uvádzal s referendom do omylu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Macuška.

  • Do tretice všetko dobré, keď už dvaja predrečníci boli voči pánu Komlósymu, tak aj ja. Pán poslanec Komlósy i ostatní predrečníci z opozície, vy by ste sa mali pánu ministrovi poďakovať, že to takto vyriešil, lebo v opačnom prípade, keď by sa referendum bolo odohralo so všetkými štyrmi otázkami a potom by bol musel Ústavný súd konštatovať to, čo konštatoval teraz, a musíte uznať, že tak ako to povedal pred konaním referenda, tak musel by to povedať i po konaní referenda, tak by bolo neplatné celé referendum so všetkými štyrmi otázkami. A keby tam bola väčšia účasť, tak ako ste predpokladali, tak som zvedavý, ako by ste to tým ľuďom vysvetľovali. A myslím si, že by sa vám zadočky sformovali do kocky v prípade, že by sa to takýmto spôsobom bolo odohralo.

    Ale v skutočnosti vy by ste mu mali ďakovať, a nie ho stále ohovárať, haniť a odvolávať. Vy by ste sa mu mali teraz po pochopení veci, keď sme vám tu už všetko vysvetlili, ospravedlniť a všetko by bolo v poriadku. Myslím si, že vtedy by sa preukázalo, že ste to už konečne pochopili, pretože stále to tu dookola vysvetľujeme a to je ako vysvetľovať to niekomu ako nedôchodčaťu. Ale určite ste to pochopili. To predsa nie je možné, aby ste nepochopili, že súčasťou štvrtej otázky bola príloha. A prílohu neviete odtrhnúť od štvrtej otázky. To je to, keď vy tvrdíte, že bez prílohy to mohlo zostať ako taká všeobecná otázka, kde sa ľud mohol vyjadriť, že áno, chceme takéto rozhodnutie v budúcnosti. Tak to je hlúposť. V budúcnosti by som predsa mohol k tej otázke prilepiť akúkoľvek štvrtú protiústavnú, protizákonnú prílohu, ktorá by bola fantastickým háčikom na to, aby som chytil vynikajúcu rybu. Potom by Ústavný súd prílohu zrušil, ale moja otázka by už bola záväzná pre parlament a parlament by rozhodnúť musel. Však to je proti logike, to je choré.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Veľmi ľutujem, že vo vystúpení pána Komlósyho nebolo to, čo chcem povedať, že totiž právne vedomosti pána Macušku sú také fantastické, že ho odporúčam, aby sa ďalej venoval privatizácii a nemiešal sa do Ústavného súdu.

  • Pán kolega, to je reagovanie vo faktickej poznámke na faktickú poznámku. Bohužiaľ, musím ti zobrať slovo, nehnevaj sa na mňa.

  • Hlas z pléna.

  • Ty si na to zvyknutý, to nepotrebuješ. V poriadku, ak niečo chceš, žiadaj si faktickú poznámku a nevykrikuj mi tu.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Líška. Pripraví sa pani poslankyňa Zelenayová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia,

    senát Ústavného súdu svojím rozporuplným a nejednoznačným vyhlásením nálezu neupokojil napätú predreferendovú situáciu na slovenskej politickej scéne, ba naopak, spustil lavínu rôznych - hlavne opozičných - ďalších výkladov a interpretácií. Alibizmus sa v takýchto situáciách a o takej významnej inštitúcii v rozhodujúcich chvíľach, keď občania aj všetky politické subjekty čakali jasné stanovisko, nevypláca. Svedčí o tom neskrývané sklamanie opozičných lídrov, keď v ich prvých reakciách - napríklad u kolegu Šimka - došlo k okamžitému spochybneniu nezávislosti tohto súdu, údajnej straty jeho pozície ako bašty ústavnosti, a Slovensko vraj prestalo byť právnym štátom hneď od tej chvíle, ako sa opozícii nález Ústavného súdu znepáčil.

    Senát Ústavného súdu konštatoval, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým sa podľa článku 100 ústavy upravuje ústavný režim spôsobu vykonania referenda. K zmene ústavy referendom podľa štvrtej otázky malo teda dôjsť spôsobom, ktorý odporuje ústave a zákonu, ktorý je v tejto časti s ústavou bezprostredne spätý.

    Skúsme sa teda z tohto pohľadu pozrieť na štvrtú otázku, aké obrovské bremeno rozhodovania malo zostať na občanovi, čo si on z toho všetkého mohol vybrať a k čomu sa vlastne mal v štvrtej otázke vyjadriť. Štvrtá otázka znamenala v interpretácii nálezu Ústavného súdu teda toto: Súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania Slovenskej republiky podľa priloženého neústavného, nezákonného návrhu ústavného zákona priamo? Opakujem ešte raz - neústavného, nezákonného návrhu ústavného zákona priamo?

    Vážení páni z opozície, vážený pán prezident, uvedomujete si vôbec, do akej bezvýchodiskovej, neriešiteľnej a patovej situácie ste chceli občanov Slovenska dostať a donútiť ich rozhodovať sa v situácii, v ktorej ani vaši právni experti, ani sám senát Ústavného súdu nevedel dať jednoznačnú odpoveď? Hodiť občanom na krk zodpovednosť a riziko za právny marazmus, ktorý by bol nastal?

    Chcem poopraviť pána kolegu Komlósyho, nebolo to vyjadrenie pána Cingela, ale určite to bolo želanie opozície, keby sa bola táto otázka v referende presadila, a tým získala legitimitu, iste by ste našli na miskách váh spravodlivosti, na ktoré by ste na jednej strane položili nejednoznačný nález Ústavného súdu a na druhej strane výsledok referenda a vekmi odskúšaný princíp vox populi, vox dei. Nemám najmenšie pochybnosti, že proklamovaný deklaratórny návrh významu referenda na štvrtú otázku by sa šikovne zmenil na právne záväzný.

    Čo teda také urobil pán minister? V prvom rade žiadal pána prezidenta usporiadať dve referendá a predložiť občanom dva hlasovacie lístky, aby im nebola odopretá demokratická voľba vyjadrenia prvotného stanoviska svojho občianskeho postoja aj účasťou, resp. neúčasťou na referende o zmene ústavy referendom a následnej priamej voľbe prezidenta. Pán minister navrhol pánu prezidentovi odložiť referendum o štvrtej otázke, ktoré navrhol v hektickom čase, v absolútnej časovej tiesni, vyvolanej do poslednej chvíle zadržiavaným vyhlásením nálezu Ústavného súdu, ku ktorej došlo z dôvodu oneskoreného vyhlásenia nálezu, vlastne 10 minút po ukončení predreferendovej kampane.

    Pán minister upozorňoval starostov, primátorov, ako aj okrskové komisie pre referendum, aby sa vyvarovali nezákonností počas priebehu referenda.

    Často tu odznela otázka, kto vlastne zodpovedá za zmarené referendum? Rád by som pripomenul slová predsedu Strany demokratickej ľavice pána Migaša, ktoré vyhlásil na tlačovej besede po skončení rokovania Republikovej rady Strany demokratickej ľavice v Tisovci, keď vyhlásil, že je za to zodpovedná Modrá koalícia aj prezident.

    Pán minister verejne vyhlásil, že berie na seba zodpovednosť, ale za zákonnosť počas prípravy a priebehu referenda. Kedy a ak vôbec niekedy zoberie na seba zodpovednosť opozícia za porušovanie moratória počas poreferendovej kampane, opozičná časť Ústrednej komisie pre referendum, ktorá si uzurpovala práva, ktoré jej zo zákona nepatria, alebo pán prezident, ktorý vopred starostom či primátorom, alebo aj okrskovým komisiám, ktoré odsabotujú referendum s tromi otázkami, vopred sľuboval svoju ochranu a záštitu a nepriamo aj prezidentskú milosť v prípade trestného stíhania za marenie referenda? Minister Krajči zobral na seba zodpovednosť a zachoval sa ako chlap. Dokonca prejavil aj vôľu odstúpiť v záujme upokojenia celkovej situácie, ak odstúpi aj prezident. Vážená opozícia, čo myslíte, zachová sa aj váš verný spojenec - pán prezident - ako chlap?

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážený pán kolega, zachovajme aspoň dekórum, ktoré patrí do zákonodarného zboru. Predovšetkým nechajme na pokoji rozhodnutie Ústavného súdu a nerozoberajme ho, lebo zrejme ani nám to nepatrí a vidím, že ani na to nemáme.

    Po druhé, keď citujete, citujte presne. Pána Migaša ste mali citovať, že na zmätkoch okolo referenda má podiel Modrá koalícia, prezident a referendum zmaril pán minister Krajči. To je presná citácia, ak by ste to takto povedali, tak by ste veci pomáhali, a takto to zahmlievate.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem cteným kolegom z koalície - pánu poslancovi Líškovi a ostatným, ktorí tu tak bezostyšne a bez hanby prekrúcajú fakty a argumenty a krútia právo - len pripomenúť jednu vec. Tak ako pán minister sa nezbaví svojej právnej zodpovednosti, tak aj vy, páni kolegovia, ktorí sa ministra, ktorý porušuje zákon a ústavu, zastávate, sa vlastne stávate spoluvinníkmi a nikto vás tohto spoluvinníctva nezbaví. Takže uvedomte si, keď prekrúcate zákony a právo, že vlastne takto sa prihlasujete k spoluvinníctvu.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pani Zelenayová. Pripraví sa pán Roman Kováč.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister,

    nevystupuje sa mi ľahko ako spoluvinníčke, ako ma tu nazval pred chvíľou pán kolega, a nemienim tu viesť dlhé reči, ale všimla som si, že napriek tomu, že sa tu toľko povedalo, toľko sa citovalo z výkladu Ústavného súdu, stále jedna časť nevie pochopiť jednu vec, že skutočne tá príloha bola protiústavná.

    A ja si aj napriek tomu, čo tu povedal pán Benčík, dovolím citovať z rozhodnutia Ústavného súdu, kde sa hovorí, že v referende nemožno priamo na základe výsledku hlasovania zmeniť ústavu a ústava neobsahuje ustanovenie umožňujúce občanom, aby hlasovali priamo o formulácii navrhovanej zmeny ústavy.

    Viem, že vy ste to vedeli, že vy sa iba tvárite, že to neviete. Veď v tom je účel hry, vy potrebujete deštruovať. Vy ste potrebovali problémy, vy ste potrebovali chaos, vy potrebujete podvádzať a klamať.

    Pred chvíľou tu vystúpil pán Bugár a rozprával o tom, ako nás vníma svet, ako tu prebiehalo spoločné zasadnutie Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. A rozprával, chcel tu zase vnútiť čosi tejto snemovni, čo tu nebolo, čo sa nestalo a urobil zase koalíciu zodpovednou za všetky problémy, ktoré na Slovensku vznikli, a za to, prečo my sa nemôžeme integrovať do tejto európskej civilizácie.

    Ono to nie je pravda. Ono to nie je pravda nielen preto, že to nie je pravda ako taká, ale aj preto, že tu títo páni chýbali počas rokovania Spoločného parlamentného výboru, lebo majú jeden veľký problém, hľadajú premiéra. Len najprv treba tie voľby vyhrať, až potom treba hľadať premiéra, vážení.

  • A preto chcem povedať, že v tomto spoločnom parlamentnom výbore jednoznačne poslanci Európskeho parlamentu postavili vinu tak na stranu jedných, ako aj na stranu druhých. Jednoznačne vám odkazujú, páni z opozície, že ste taktiež spolupodielnikmi na vytváraní politiky, pretože keby ste neboli, politika by sa nám ľahšie robila a nesmerovala by inde ako do civilizovanej Európy.

    Ale vy ste tvrdili rozličné nepravdy aj týmto poslancom Európskeho parlamentu, keď ste tvrdili, že občania, ktorí nie sú členmi Hnutia za demokratické Slovensko, nemôžu byť v nijakej štátnej správe zamestnaní. Však pán Palacka? Jednoducho je to klamstvo. Ja som to počula, pán Palacka sa smeje. Je to zaznamenané, dá sa to overiť.

    Ale keď ste tu hovorili aj o takých veciach, ako Ústavný súd a že teda ako ho vykladať, ako nevykladať, aby ste nám zase netvrdili a zase nás neobviňovali z toho, že my si vykladáme rozhodnutie Ústavného súdu podľa toho, ako potrebujeme. Ja vám zacitujem, čo povedal o tom pán Herbert Bösch, ktorý je spolupredsedom Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. Tvrdil, citujem: "Nedokážem odpovedať na otázku, čo by sa bolo stalo, keby Ústavný súd Slovenskej republiky bol podal jasnejší výklad, ale mohlo dôjsť k lepšiemu dorozumeniu v jednotlivých bodoch." Takže nemyslite si, páni, že tú demagógiu, tie lži, ktoré tu šírite, už vám tak jednoznačne zoberú aj poslanci z Európskeho parlamentu. Nie, presvedčili sa, že sa už tak veľmi nemožno spoliehať na vaše slovo. A ja dúfam, že vám to takto vrátia aj občania, ktorých ste v petícii podviedli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Zelenayová, neviem, kto v tomto parlamente potrebuje klamať a zavádzať svojich vlastných poslancov, pretože vy zavádzate občanov aj poslancov tohto parlamentu výkladom zákona o referende, výkladom Ústavného súdu, na ktorý skutočne niet slov. Aj to, čo predviedol pred vami pán poslanec Líška, ktorý zrejme ani nečítal zákon o referende, a dovolíte si tu hovoriť, čo boli odporúčania pána ministra pre pána prezidenta. Veď to zákon neumožňuje. Prosím vás, čo tu rozprávate? Hovoríte, že Ústavný súd mal podať jasnejší výklad. Veď v Ústavnom súde práve v senáte, ktorý rozhodoval o tomto vašom podaní, bol váš pán sudca Dobrík, takže keď vám už jasnejší výklad nedal, potom neviem, kto vám má dať lepší výklad.

    A ešte, prepáčte, pani poslankyne, hlavne pani poslankyne, ktoré ste boli v spoločnom výbore, k vám by som mala nejaké pripomienky. Aj k pani poslankyni Zelenayovej. Hovorí, že tu neboli poslanci. Boli tu poslanci opozície. Nech sa lepšie na to pozrie a nech sa pozrie aj do vlastných radov, kto tu sedel. Pán poslanec Húska, pán podpredseda Húska obišiel všetky opozičné kluby alebo opozičných poslancov Spoločného výboru, aby dohodol záverečnú rezolúciu. Kto ju najviac pripomienkoval, ste boli vy, pani poslankyne, a osočovali ste poslancov a poslankyne z Európskeho parlamentu nemiestnym spôsobom. Prepáčte, sedela som tu a počula som vás, vážené pani poslankyne. A že sa nedá spoliehať na vás, toto tu neodznelo, pretože si myslím, že poslanci Európskeho parlamentu veľmi jasne pochopili situáciu a veľmi jasne je sformulovaná v záverečných dokumentoch. Takže bolo by veľmi dobré, keby ste uvážili všetky body, ktoré sú v záverečnej rezolúcii, a samy by ste zvážili, či ešte dnes tu má sedieť pán minister Krajči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Zelenayová, vaše vystúpenie mi pripomína tie stĺpčeky v Republike a asi aj takou úrovňou to vystúpenie prekvitá. My nepotrebujeme deštruovať. Nám stačí na to slovenská vláda a tento parlament.

  • Šum v sále.

  • Prepáčte, môžem hovoriť? Nám stačí tento parlament na to, aby sa všetci pozreli, ako pracujete. Ako sú zastúpené opozičné strany v kontrolných orgánoch tajných služieb, ako sú poskladané výbory, koľko má opozícia podpredsedov a tak ďalej a tak ďalej.

    My nepotrebujeme podvádzať a klamať, pretože vy privatizujete a pri tých privatizačných praktikách podvádzate a klamete. A na to jednoducho niet inej alternatívy. A ja pevne verím, že si to všimnú aj občania Slovenska a že v budúcich voľbách vám to zrátajú.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Kolegyne, kolegovia, vždy som si myslel, že Slovensko je kresťanská krajina a že nás majú Pán Boh a Panna Mária radi. A niekedy rozmýšľam, prečo sme dostali takýto trest ako v Babylone, že nás Boh potrestal tým, že nám pomiatol jazyky a nerozumieme jeden druhému.

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda Gašparovič bol v Spojených štátoch, rozprával sa so senátorom, dal vyhlásenie, že Amerika bude podporovať Slovensko v prvej skupine a o dva dni Clinton oznámil, že tie krajiny budú len tri. Rozprával som sa s poslancami, ktorí tu boli začiatkom týždňa. Viem počúvať, čítať, a pani Zelenayová mi vysvetlila presný opak toho, čo hovorili.

    Kolegyne a kolegovia, po návšteve ministra Rexrotha pani Buláková povedala, že Nemecko bude podporovať Slovensko v prvej skupine, že tam je jeho miesto. Pred týždňom som bol v Bundestagu. Povedali: Preboha, urobte tie demokratizačné zmeny.

  • Ruch v sále.

  • Ak ich neurobíte ako Slovensko, nebudeme s vami uvažovať v prvej skupine. Úplne jasne to povedali Kinklovi spolupracovníci, Irme, zahraničný hovorca. A teraz pani Buláková povie, že minister nám sem prišiel oznámiť, že nás budú podporovať v prvej skupine. A preto, viete čo, budúcnosť nám ukáže, že nemôžete takto pristupovať. Počujete len to, čo chcete počuť. Z Ústavného súdu si zoberiete len prvé dve vety, ostatné necháte tak. A že stále, stále budete právo a pravdu znásilňovať na svoju podobu. To je proces konečný. Tak ako v Babylone.

  • Čas uplynul. Pán poslanec Cuper.

  • Chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Zelenayovej. Samozrejme, pani poslankyňa Zelenayová, že aj poslanci najdemokratickejšieho hnutia - Kresťanskodemokratického hnutia si občas zaklamú. Pán Palacka by iste mohol vedieť, ak nevie, tak mu osviežim pamäť, že bývalý šéf sekretariátu bývalého predsedu vlády pána Čarnogurského dodnes pracuje na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky a nikto ho nevyhodil. V jeho najnovšej knihe je dokonca odporúčanie istého pána Holendera, ktorý je dnes sudcom Ústavného súdu Českej republiky. Samozrejme, tie spojenia na federáciu sú tu, a tvrdé. Takže pani poslankyni by som odpovedal, aby vysvetlila tomuto parlamentu svoj dôverný vzťah k istému sudcovi Ústavného súdu, ktorý chodil manipulovať otázky, ako sa majú vytlačiť v referende.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliak, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Budem reagovať vo svojom vystúpení na pani poslankyňu Zelenayovú. Ak nález Ústavného súdu povedal, že referendom nemožno meniť ústavu, tak si myslím, že na hlasovacom referendovom lístku štvrtá otázka, ak mala byť, tak mala byť osobitne, nemala byť na jednom hlasovacom lístku s vyhláseným referendom o vstupe do NATO, pretože ak by sa bol prijal platný výsledok referenda o priamej voľbe prezidenta, tak je Národná rada Slovenskej republiky povinná ho podľa článku 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyhlásiť rovnako ako zákon. A my predsa voľbu prezidenta máme upravenú v ústave a v zákone o rokovacom poriadku.

    Čiže jednoducho nemožno súhlasiť s tým, aby takto bolo vyhlásené referendum, ako bolo vyhlásené. Vznikla by vlastne dvojkoľajnosť, vážení. Jedna ústava a zákon o rokovacom poriadku a druhá, vlastne muselo by byť vyhlásené platné referendum rovnako ako zákon. A to si myslím, že nie je v súlade s ústavnosťou a zákonnosťou v tomto štáte. Preto si myslím, že referendum - je to môj osobný názor - bolo vyhlásené zmätkovo. Aj keď s niektorými krokmi pána ministra nesúhlasím, nebudem hlasovať za vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Krajčimu.

    Ďakujem.

  • Chcem iba kvôli zápisu upresniť, že v predchádzajúcom vystúpení som nemyslel, samozrejme, pani poslankyňu Zelenayovú, ale pani poslankyňu Sabolovú.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Garajová, nech sa páči.

  • Chcela by som, ak dovolíte, zareagovať na jednu vetu v prejave pani poslankyne Zelenayovej. Pani poslankyňa Zelenayová sa pravdepodobne mýlila, keď hovorila, že pán poslanec Palacka spomínal, že nečlenovia Hnutia za demokratické Slovensko nemôžu pracovať v štátnej správe. Pán Palacka to nemohol povedať, lebo jeho príbuzný pracuje na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Roman Kováč a pripraví sa pán Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    nechcem robiť nejaké právne rozbory, pretože nesúvisí to s mojou pracovnou náplňou, ale chcel by som položiť aj vám a možno aj sebe niekoľko otázok.

    Tu sa veľa hovorilo o nesúvisiacich otázkach. Pán poslanec Cabaj, keď vystúpil so svojím návrhom na uskutočnenie referenda, navrhol do tohto referenda tri otázky. Chcem sa vás spýtať, či si myslíte, že tie otázky navzájom súvisia.

    Prvá otázka hovorí o tom, či má Slovensko vstúpiť do NATO. To je, prosím, otázka, ktorá sa týka skutočne NATO. Druhú otázku ale pán poslanec Cabaj formuloval tak, či chceme, aby na Slovensku boli jadrové zbrane. No ja tu nechcem čínske jadrové zbrane, ani ruské. Ja nechcem o tejto otázke vôbec hlasovať. Ale vy ste mi to neumožnili, pán Cabaj. Tretiu otázku ste povedali rovnako nesúvisiacu s prvou, či chceme, aby na Slovensku boli vojenské základne. Aké? Definovali ste to? Vojenské? Aké? Slovenské? Slovenské vojenské? Vy ste donútili občanov v súvislosti s otázkou o NATO odpovedať na otázky, ktoré nesúvisia s prvou otázkou. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, ak dovolíte, už sa toho dotkli niektorí predrečníci. Mňa zarazilo to, že sa tu obhajuje minister tým, že konal len na základe uznesenia vlády. Minister predsa vo svojom sľube hovorí, že bude konať v súlade so zákonom. A musí sa držať ústavy, kde ústava mu ukladá, že môže robiť len to, čo mu zákon ukladá. Žiadny zákon mu toto neuložil, tento krok. A hneď sa dotknem toho, ktorý krok mu žiaden zákon neumožnil. A to je otázka na pána ministra. Pán minister, dokážete vysvetliť tomuto auditóriu, ako sa dostala pečiatka volebnej komisie na trojhlasovací lístok? Podľa toho, čo ste povedali, ste hovorili tak, že sa tam dostala technickými prostriedkami, že bola prinesená.

    Dovoľte mi, budem teraz trošku parafrázovať situáciu. Príde vám domov syn a donesie iné vysvedčenie, ako ste očakávali. Na vysvedčení bude pečiatka školy. A syn sa vám prizná, no to síce nie je tá pečiatka, nikto ju tam nedal, ale ja som ju tam technickými prostriedkami preniesol. Vy sa rozhodnete, že syna potrestáte za to, že technickými prostriedkami preniesol, inak sa tomu hovorí falšovanie pečiatky, ale vy ste to nazvali technický prenos. A viete, ako na to zareaguje váš syn? Otec, môžeš ma zbiť, ale najprv musíš zbiť sám seba. Veď ste toto povedali prezidentovi: Ja odstúpim, ale odstúpte aj vy. Takúto situáciu ste navodili.

    Teda kladiem otázku: Ak tá pečiatka nebola falšovaná, ako sa dostala na hlasovací lístok? Pýtam sa to preto, lebo Ústredná volebná komisia, ktorá je vlastníkom tejto pečiatky a nikto ju nesmie použiť v jej mene, len ona, vyhlásila, že pečiatku na trojhlasovací lístok, teda trojotázkový lístok nedala. A ja sa pýtam, kto dal pečiatku Ústrednej volebnej komisie na lístok s tromi otázkami, keďže na to nik iný nemal oprávnenie, len Ústredná volebná komisia. Ak to urobil ktokoľvek iný, tak sa dopustil falšovania úradnej pečate v zmysle Trestného zákona.

    Ak dovolíte ešte na záver jednu malú pripomienku. Obhajujete, vážení kolegovia z koalície, koľko postupov spravil pán minister predtým, ako sa rozhodol vydať trojotázkový hlasovací lístok. Povedali ste, že dal návrh pánu prezidentovi, aby odložil referendum. Vy viete, že to nejde. Neexistuje zákon, podľa ktorého to prezident môže urobiť. Takže navrhoval nezmyselný postup, ktorý je v rozpore so zákonom. Ďalej navrhoval pánu prezidentovi, aby táto otázka bola vypustená alebo rozdelená. Ale referendum bolo riadne vyhlásené zo zákona. V Zbierke zákonov bolo referendum úradným postupom vyhlásené aj s otázkami a samotný Ústavný súd vo svojom výklade potvrdil, že niet inštitúcie na Slovensku, nie, že vláda, nie, že minister, ale ani Ústavný súd, ani prezident nemá právo zmeniť už raz vyhlásené referendum.

    Mohlo by sa namietať na Ústavnom súde proti výsledku referenda. Áno, taký postup je správny, ale nie je možné urobiť tento krok, pretože žiadny takýto zákonný predpis na Slovensku nie je.

    Skutočne sa domnievam, pán minister, že vy ste osobne zodpovedný za to, že občania odmietli hlasovať s lístkami, ktoré neboli vydané v súlade s tým, ako prezident vyhlásil referendum, teda ste osobne zodpovedný za to, že referendum bolo zmarené, a ste osobne zodpovedný aj za negatívne dôsledky zmarenia tohto referenda. Ak nie ste schopný z tohto postupu vyvodiť osobné dôsledky a odstúpiť sám, ja budem hlasovať za to, aby vám bola vyjadrená nedôvera.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som reagoval na tie duchaplné myšlienky, ktoré tu predniesol pán Roman Kováč v súvislosti s tromi otázkami. Totiž keby sa bol pán Roman Kováč trochu pripravoval na dnešné vystúpenie, tak asi by bol musel zaloviť v pamäti alebo minimálne si zobrať stenografický záznam, keď som uvádzal návrh referenda o NATO. Tam by sa bol dočítal, v tomto stenografickom zázname, akým spôsobom som ho uviedol, akým spôsobom som hovoril o troch otázkach, ktoré sú zaradené do tohto návrhu. A tam som takisto hovoril, že je možnosť, aby aj tieto tri otázky boli každá samostatne na samostatnom hlasovacom lístku.

    Ak sa pán Roman Kováč teraz spýta svojho straníckeho kolegu, ktorého poslali do Ústrednej referendovej komisie, tak sa ho musí spýtať aj na to, prečo ho prinútil ako občana, aby musel hlasovať, a prečo hlasoval jeho stranícky kolega v Ústrednej referendovej komisii za to, aby bol len jeden hlasovací lístok, ale nie o referende o NATO aby boli tri hlasovacie lístky. Tento návrh tam takisto bol. Takže tá otázka nepatrí mne, ale treba si to stranícky vybaviť u seba.

    Samozrejme, čo sa týka obhajoby, akým spôsobom rozhodol pán prezident, musím len možno s potešením teraz konštatovať: Chvalabohu, že sme pána Romana Kováča nezvolili za prezidenta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na pána Kováča, ale aj na ostatných poslancov opozície. Dnešné vystúpenia sa nesú v znení starého slovenského porekadla, ktoré odznelo na dnešnom výbore pre verejnú správu, samosprávu a národnosti. Porekadlo znie: Zlodej kričí, chyťte zlodeja. Toto porekadlo dodržujete do bodky. Celý čas dnes, ale už aj dlhšie obdobie vnášate neistotu týmto svojím porekadlom medzi občanov. Snažíte sa zvaliť vašu vinu na niekoho iného. Ale čo sa stretávam s občanmi, občania to chápu, občania tomu rozumejú, vo voľbách to dokážu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi predseda brannobezpečnostného výboru pán Andrejčák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dvakrát sme sa vo výbore pre obranu a bezpečnosť zamýšľali a hlasovali o odvolaní alebo neodvolaní ministra vnútra. Musím povedať, že ani po týchto niekoľkých hodinách rokovania nemôžem akceptovať žiadny z argumentov, ktoré uvádzate na to, aby bol minister odvolaný. Ale utvrdili ste ma v presvedčení, že naozaj málo poznáme a ctíme si slovenskú gramatiku. Vezmem do ruky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, mám tu jeho kópiu. V klube sme sa pred hlasovaním zamýšľali nad jeho znením. Pripomínam, že len my poslanci Národnej rady sme volení v priamych voľbách. My sme prijali uznesenie, ktorým žiadame prezidenta republiky, aby do 30 dní vyhlásil referendum podľa časti A tohto uznesenia.

    Páni poslanci z opozície úmyselne toto znevažujú, pretože pán prezident nesplnil uznesenie Národnej rady a referendum nevyhlásil podľa tohto uznesenia. Vyhlásil úplne iné referendum. Myslím si, že pán minister aspoň trošku dobre zvážil svoju budúcu obhajobu. Keby ste náhodou vyhrali voľby - čo verím, že sa nedožijem, aby sa vám to tak skoro podarilo -, aby sa obhajoval práve týmito slovami - "podľa tohto" uznesenia. Dodnes to pán prezident ešte neurobil, uznesenie Národnej rady nesplnil. Urobil podľa svojej ľubovôle. Ale zvolebnieva sa. Zvolebnieva sa a znovu ste si spomenuli na to, že výsledky po voľbách 1994 neboli dobré, že nie je istota ani v nových, tak vyskúšame, ako nám bude reagovať naša voličská základňa. Reaguje vám dobre, páni kolegovia, blahoželám. Robili ste veľkú kampaň za, potom ste vyzvali ľudí proti. Nešli. Funguje vám to. Len neviete, koľko ich je.

    Ale myslím si, že ste vhodne využili túto situáciu aj na to, aby ste dokončili proces očierňovania Slovenska. Hovoríte, že chcete do Európy. My chceme ísť do Európy. Rozdiel je len v tom, že my chceme teraz a vy až potom, až vy budete po víťazných voľbách. Som presvedčený, že po najbližších voľbách to nebude a potom aj dnešné politické strany v zahraničí, ktoré dnes nesúhlasia, aby sme boli v prvej vlne, alebo v akej, zmenia svoj názor, lebo Slovensko tam patrí. A neviem si predstaviť výhodnejšiu situáciu alebo neviem si predstaviť takú situáciu, že Poliaci, Česi aj Maďari budú v NATO, a my nie. Ale viem si predstaviť situáciu, že Poliaci a Maďari áno, a my a Česi nie. Alebo Česi s Poliakmi a my s Maďarmi nie. To je všetko pochopiteľné.

    Ako vidíte, takýmto spôsobom sa budeme o tejto otázke hádať až do toho času, kým nenájdeme nejaký právny spôsob, ako urobiť výrok, možno Ústavným súdom, čo bola pravda a čo nie. A myslím si, že by sme mali nájsť spôsob, aby sme vysvetlili - trebárs cestou Ústavného súdu -, či prezident porušil uznesenie Národnej rady, alebo neporušil. Pretože takéto právo mu ústava nedáva, a nechcem citovať, tak ako ste citovali v dvoch prípadoch sľub prezidenta, nechcem citovať ani jeho povinnosti z ústavy, ale také niečo pán prezident robiť nemôže. Bol volený, na rozdiel od nás, iba touto Národnou radou, nie všeobecnými voľbami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister Krajči. Nech sa páči, pán minister Krajči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovolím si na úvod svojho vystúpenia upriamiť vašu pozornosť na jednu skutočnosť, ktorá je mimo akýchkoľvek účelových politických špekulácií či rôznosti vykladania právnych noriem. Demokratický právny štát, tak ako ho poznáme zo štátov so zabehnutými demokratickými ústavnými zriadeniami, vychádza z niekoľkých dôležitých právnych formulácií, ktoré sú pilierom celého právneho systému. Takýmto základným kameňom práva, ktorý je nespochybniteľný v ktoromkoľvek právnom štáte, je zásada, že výkon práva nemôže vzniknúť neprávnym postupom.

    To znamená, dôležitý je spôsob, ktorý k výkonu práva vedie. Nezákonný postup vedúci k zákonnému výkonu práva mení tento výkon, ktorý je v súlade so zákonnými normami, na protizákonný a protiprávny. Ak napríklad vyšetrovateľ nezákonnými metódami, používaním fyzického násilia, donúti obvineného k priznaniu sa k spáchaniu trebárs trestného činu, samotný verdikt súdu, ktorý je postavený na takto vynútenom priznaní, nie je právoplatný, ak sa odsúdený odvolá a dokáže takýto nezákonný postup, ktorý sa použil pri jeho priznaní. Takáto právna zásada premietnutá do celého radu právnych noriem sa uplatňuje obdobne aj v iných prípadoch.

    Teda neprávne prostriedky nezakladajú právny výkon zákona. A to je celá podstata sporu, kvôli ktorému sme sa tu dnes zišli. Štvrtá otázka v referende, ktorá bola svojou formuláciou v rozpore so zákonom, nemohla byť v referende položená napriek tomu, že, ako to tvrdí opozícia na čele s prezidentom, bola vydaná v Zbierke zákonov. Pri pozitívnom výsledku referenda v prípade štvrtej otázky by totiž vznikla neprávna zákonná norma.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, článok 2 Ústavy Slovenskej republiky vo svojom druhom odseku hovorí priamo: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Po ďalšie, pri ustanovení do funkcie ministra vnútra v auguste minulého roku som skladal ústavou predpísaný sľub do rúk prezidenta Slovenskej republiky podľa článku 112 ústavy, v ktorom sa okrem iného hovorí: "Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

    Tieto dva citáty neuvádzam náhodne, ale zámerne, aby som vám čo najlepšie mohol vysvetliť pohnútky, ktoré ma viedli k tomu, že som rozhodol o distribúcii hlasovacieho lístka do referenda bez štvrtej otázky. Ba navyše s osobným vyhlásením, že preberám na seba plnú zodpovednosť za tento akt. Nebolo to lacné ani prázdne gesto, keďže vychádzalo z našich platných právnych noriem a z ich dôkladného poznania. Keď Ústavný súd vo svojom uznesení zo dňa 21. mája tohto roku v bode 2 potvrdil protiprávnosť formulácie štvrtej otázky, získal som potrebnú dávku istoty, že sa rozhodujem správne. Ústavný súd potvrdil moje predchádzajúce indície vyplývajúce z poznania tvorby zákonných noriem, že neprávnym spôsobom nevzniká v demokratickom právnom štáte právo.

    Z tejto základnej zásady tvorby demokratických právnych štátov som v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu rozhodol, cítiac sa byť viazaný už citovaným druhým článkom ústavy a sľubom, ktorý som skladal do rúk prezidenta. Iná alternatíva a cesta riešenia neexistovala. Najvyššia inštancia právneho štátu, samotný Ústavný súd mi dal právo v súlade s ústavou takto rozhodnúť. Nič na tom nemení ani tá časť citácie výkladu Ústavného súdu v časti odôvodnenia, kde sa píše, citujem: "Pokiaľ ide už o vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť." Koniec citátu. A referendum aj prebehlo. Takisto ďalší citát: "Uznesenie Ústavného súdu o výklade článku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2 ústavy nemá a nemôže mať žiadny priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 76/1997," koniec citátu, sa takisto dodržalo. Ak totiž nemôže mať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, priamy vplyv, to znamená, že sa musí uskutočniť. Stalo sa. Referendum sa vykonalo.

    Rozhodnutie Ústavného súdu nemalo žiaden priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda, ale iba vplyv nepriamy, poskytlo dôkaz o protiprávnosti postavenia jednej zo štyroch otázok do referenda položených. Priamy vplyv na rozhodnutie vypustiť štvrtú otázku z hlasovacieho lístka mali už spomínané dva články ústavy, článok 2 a druhý odsek článku 112, ktorý obsahuje aj sľub člena vlády. Zdôrazňujem, Ústavný súd svojím rozhodnutím iba poskytol štátnemu orgánu dôkaz o protiprávnosti štvrtej otázky.

    Ústavný súd nemohol svojím rozhodnutím priamo zakázať vykonanie referenda, pretože na to nemá ústavné ani zákonné, inak upravené oprávnenia. Preto už citované vety odôvodnenia výkladu Ústavného súdu, ktorými sa argumentuje v môj neprospech, že som vraj zmaril referendum o štvrtej otázke, sa vo svojej právnej podstate uvádzajú nesprávne.

    Ústavný súd môže až na základe legitímne príslušných podaní podľa zákona po vykonaní referenda rozhodnúť, či bolo právoplatné, alebo nie. Z poznania vychádzajúceho z dôkazu o protiprávnom postavení štvrtej otázky sa dal prejudikovať právny stav. Referendum by sa mohlo v prípade jeho prebehnutia so štvrtou otázkou rozhodnutím Ústavného súdu vyhlásiť za neplatné, keďže protiprávnosť štvrtej otázky nezakladala právny stav. Iné rozhodnutie by ani Ústavný súd nemohol vydať.

    Ak by som teda štvrtú otázku nechal na hlasovacom lístku, rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 21. mája ma upozorňovalo, že by som sa na tomto protiprávnom konaní zúčastnil, napomáhal by som mu, čo ako člen vlády zachovávajúci ústavu a ostatné zákony, nemôžem. Teda priamy vplyv nemalo, iba upozorňujúci. Ďalšie konanie vo veci štvrtej otázky je protiprávne. Toľko povedal svojím rozhodnutím Ústavný súd tým, že v odseku 2 označil formuláciu štvrtej otázky za odporujúcu zákonu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak mi teda chcete vysloviť nedôveru na základe môjho zákonného postupu, na základe toho, že si ctím zákon a ústavu a riadim sa ich obsahom, potom odpusťte, tomu sa nedá rozumieť. Chápem, že v mysliach mnohých z vás pod vplyvom politiky tieto mnou doteraz zásadné argumenty faktov, vychádzajúcich z právnej podstaty našich právnych noriem, neboli celkom jasné. Práve pochopenie je odpúšťanie a nehnevám sa za to na nikoho. Dúfam, že ste teraz aspoň kúsok spoznali proces môjho rozhodovania položeného na základe právnych predpisov a litery zákona.

    Ako ste si mohli všimnúť, toto svoje vystúpenie som mohol oprieť o množstvo ďalších argumentov a faktov z nášho búrlivého vnútropolitického života, no neurobil som to, a to z jednoduchého dôvodu. Problém štvrtej otázky nie je cirkusová atrakcia, je to závažný právny problém, ktorý je však možné nielen vysvetliť, ale na dôvažok má svoj presný právny výklad. To znamená, nie je potrebné ho navyše zaťažovať emocionálnym zdôvodňovaním.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vaše nadchádzajúce hlasovanie o dôvere členovi vlády sa tak bez pátosu stáva hlasovaním historickým. Vyjadrujete sa totiž k právnej podstate nášho štátu. Svojím hlasom hovoríte o tom, či náš mladý štát sa má naďalej uberať cestou tvorby demokratického právneho štátu. Vyjadrujete sa svojím hlasovaním k celému systému našich právnych noriem, ktoré, ako som už neraz v tomto vystúpení spomínal, vychádzajú zo zásady, že protiprávnym postupom nevzniká právny stav. Ak by som sa zúčastnil na takomto protiprávnom postupe tým, že by som štvrtú otázku na hlasovacom lístku nechal, dnes by som na základe mnou poznaného stavu veci musel v súlade so svojím svedomím odstúpiť. Tým, že som však odmietol účasť štátneho orgánu na tvorbe právneho stavu protiprávnym postupom, zvýšila sa dôveryhodnosť štátnych orgánov a upevnila sa právna demokratická podstata Slovenskej republiky. Upevnil sa a potvrdil sa fungujúci systém právnych vzťahov a ich následkov pre všetkých občanov.

    Dovoľte mi ešte zareagovať na niektoré fakty, ktoré odzneli vo vystúpení poslancov. V prvom rade sa musím opýtať, na čo je Ústavný súd, ak sa jeho nálezy nemajú premietnuť do činnosti štátnych orgánov. Som presvedčený, že v právnom štáte je povinnosťou štátnych orgánov premietnuť nálezy Ústavného súdu do života a neponechať ich len ako prázdnu deklaráciu. Uznávam, že otázka, kto je oprávnený aplikovať rozhodnutie a akou formou, by mala byť upravená v zákone. Žiaľ, tak to nie je. Zákon o konaní referenda je v tomto zmysle nedokonalý a treba ho nevyhnutne rýchle doplniť. Práve jeho znenia sa týkajú aj ďalšie moje otázky.

    Kde sa uvádza, že Ústredná komisia pre referendum schvaľuje obsah hlasovacieho lístka? Kde sa uvádza, že obsah hlasovacieho lístka má byť zhodný s rozhodnutím prezidenta o vyhlásení referenda? Kde sa uvádza, že Ústredná komisia pre referendum môže vyhlásiť referendum za zmarené? Kde sa uvádza, že Ústredná komisia pre referendum môže vyhlásiť, že na referende sa zúčastnil iný počet oprávnených osôb, než ako je súčet oprávnených uvedený v zápisoch okrskových komisií? Na všetky položené otázky je rovnaká odpoveď. Nikde. Prečo teda považujete uvedené postupy za legálne?

    A dovoľte mi zareagovať ešte na dve vystúpenia, pána Pittnera a pána Kováča, ktoré sa dotýkali rezortu. Pán Pittner, v roku 1994 ste boli vy ministrom vnútra. Máte štatistiky, zistite si, aký bol nárast trestnej činnosti a jej objasnenosť, a porovnajte s rokom 1997. A keď hovoríte, že pán prezident Policajného zboru je funkcia apolitická, tak sa pýtam, kde je váš pán policajný prezident, ktorý dnes pracuje pre nejaké hnutie.

    K pánu Romanovi Kováčovi hádam len jednu pripomienku, pokiaľ nevie, ako sa technicky upraví lístok. Keby to bolo napísané ceruzkou, tak tým technickým prostriedkom by bola guma. Pretože sme v 20. storočí, tak to bol štočok, ktorý bol v tlačiarni.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode rokovania za skončenú.

    Pýtam sa, pán kolega Šimko, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ctená snemovňa, dámy a páni,

    rozprava sa točila okolo rozhodnutia Ústavného súdu, rozhodnutia z 21. mája 1997. Chcel by som povedať, že Ústavný súd nie je nekritizovateľná modla, ale treba jeho rozhodnutia rešpektovať. V tom spore, o ktorý išlo a o ktorom Ústavný súd 21. mája tohto roku rozhodol, nikto nevyhral, nikto neprehral. Ústavný súd podal výklad. Ústavný súd má právomoc podávať záväzný výklad ústavy.

    Chcel by som povedať, že ten výklad bol iný, než navrhovala skupina poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a Združenia robotníkov Slovenska. Nespochybnil právo prezidenta vyhlásiť referendum, tak ako ste to navrhovali. O čom však Ústavný súd naozaj rozhodol? Ústavný súd konštatoval, že občania môžu o ústave rozhodovať, ale nemôžu priamo schváliť text ústavy.

    Ústavný súd tiež povedal, že príloha, ktorá je prílohou štvrtej otázky vyhláseného referenda, nezodpovedá zákonu, nie ústave. Tu chcem pripomenúť, že Ústavný súd podáva záväzný výklad iba ústavy, nie zákonov. Ale treba povedať, že aj právny názor, pokiaľ ide o výklad zákonov, pokiaľ ho podá Ústavný súd, má vysokú autoritu. A ja ho rešpektujem.

    Ústavný súd ďalej povedal, že referendum sa musí konať. Vyplýva to z odôvodnenia rozhodnutia, teda výkladu Ústavného súdu. Taktiež sa zaoberal tým, aké by boli účinky referenda voči Národnej rade, ak by referendum rozhodovalo o ústavných otázkach. Ústavný súd povedal, že by mali charakter záväzného príkazu, pokiaľ ide o vôľu - v našom prípade - priamo voliť prezidenta. Pokiaľ ide o prílohu, tak by to bol názor občanov, ktorý by bol bez právnych účinkov. Toto je obsah rozhodnutia Ústavného súdu.

    Chcem povedať, že štátni úradníci nie sú arbitrami toho, čo je v súlade a čo nie je v súlade so zákonom alebo dokonca s ústavou. Ak by si štátni úradníci začali osobovať, že sa stanú arbitrami toho, čo je v súlade s ústavou alebo zákonom a čo nie a podľa toho by sa sami voľne rozhodovali o tom, či budú, alebo nebudú plniť svoje právne povinnosti, môžeme sa dožiť kadečoho. Napríklad, že štátni úradníci budú voľne rozhodovať o tom, komu dajú alebo komu nedajú stavebné povolenie, komu priznajú alebo nepriznajú dôchodok. Toto je vlastný obsah toho, za čo je zodpovedný pán minister vnútra.

    V tejto súvislosti chcem povedať, že štátne orgány a nepochybne aj ministerstvo vnútra, ktorého štatutárnym orgánom je minister vnútra, sú povinné konať v rámci ústavy a na základe zákona podľa článku 2.

    V inom ústavnom postavení sú občania, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané. Z toho dôvodu petícia, ktorá je nepochybne občianskou aktivitou, môže a mohla položiť do referenda akúkoľvek otázku, ktorá nie je zakázaná zákonom alebo ústavou. Takouto otázkou bola aj otázka číslo štyri. Ale aj malé decko v tejto krajine vie, že tu nešlo o výklad ústavy, že tu išlo o niečo úplne iné.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti pripomenúť, ako sa tento dej odohrával. Koncom minulého roka upozornila skupina poslancov tohto parlamentu, že po uplynutí funkčného obdobia súčasného prezidenta môže nastať situácia, ktorá je vlastne krízou fungovania nášho ústavného systému. Vzhľadom na to, že súčasná ústava znemožňuje použiteľný mechanizmus, ktorý by zabezpečil, že za každých okolností by bol prezident zvolený v marci alebo vo februári budúceho roka, nastane situácia, keď v prípade, že sa tento parlament nedohodne, nebudeme mať hlavu štátu a v takom prípade niektoré kompetencie prejdú do rúk predsedu vlády a niektoré pôsobnosti hlavy štátu zostanú mimo pôsobnosti akéhokoľvek ústavného orgánu.

    Z toho dôvodu sme tomuto parlamentu podali návrh ústavného zákona. O tomto návrhu sme chceli diskutovať. Vy ste však znemožnili diskusiu o tomto návrhu, a preto sme vám oznámili, že sa na túto otázku opýtame občanov. Túto otázku sme občanom položili a táto otázka našla porozumenie u občanov. Získalo to podporu občanov a vy ste znemožnili, aby občania mohli o tejto otázke rozhodnúť.

    Podľa môjho názoru ste to znemožnili z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, lebo ste sa zľakli tej podpory, ktorú táto otázka medzi občanmi získala, a zľakli ste sa toto, že občania budú o nej rozhodovať. A druhý dôvod, pre ktorý ste sa takto rozhodli, je, že vám ústavná kríza, ktorá nastane budúci rok, vyhovuje. Vy si želáte, aby predseda vlády skoncentroval vo svojich rukách aj právomoci hlavy štátu.

    Vážení priatelia, či sa vám to páči, alebo nepáči, demokratickou alternatívou na Slovensku sme my.

  • Smiech v sále.

  • Priatelia, prosím pokoj. Pán poslanec Šimko ešte neskončil.

  • A dnes tu hovoríme práve o symbole toho, čím ste odstránili vládu zákona na Slovensku. Preto odporúčam všetkým poslancom, ktorí nechcú niesť za toto svoju vlastnú osobnú a politickú zodpovednosť, aby podporili návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa spoločného spravodajcu výborov, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    nechcel som vystupovať v záverečnej časti, ale musím. Musím reagovať na pána kolegu Šimka. Trošku ste nás postrašili, trošku ste nás rozveselili. Radosť mám z toho, že som sa mohol zasmiať. Báť sa nebudem, ani keď nás budete strašiť viacej. A som proti tomu, aby sme tohto ministra odvolávali. Dobre urobil.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, podľa § 39 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je hlasovanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky verejné alebo tajné. Keďže poslanec pán Cuper podal návrh, aby sme o vyslovení nedôvery pánu ministrovi Krajčimu hlasovali tajne, dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Opakujem ešte raz. Budeme hlasovať o návrhu poslanca pána Cupera, aby sa táto voľba uskutočnila tajným hlasovaním.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že návrh na tajné hlasovanie sme schválili.

    Teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku hlasujete za, proti, zdržiavam sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná len jedna z týchto alternatív. Iná úprava hlasovacieho lístka alebo zakrúžkovanie viac ako jednej alternatívy sa považuje za neplatné hlasovanie.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh tajného hlasovania. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu. Chcem ešte upozorniť, že pred vstupom do hlasovacej miestnosti je vzor tohto hlasovacieho lístka.

    Ešte jeden oznam má pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy a páni, chcem oznámiť členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, že okamžite po ukončení tejto schôdze, to znamená po vyhlásení výsledkov hlasovania, bude pokračovať náš výbor pre financie, rozpočet a menu.

  • Ďakujem. Chcem ešte oznámiť do zápisu, že dnes hlasoval s náhradnou kartou iba jeden poslanec, pán Víťazoslav Moric, ktorý mal náhradnú kartu číslo jeden.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pýtam sa, či chce ešte niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania.

  • Ak nie, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Kolegyne, kolegovia, bol by som veľmi rád, keby ste zaujali svoje miesta. Ďakujem veľmi pekne.

    Prosím povereného overovateľa, poslanca pána Volného, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, ktorí hlasovali proti vysloveniu nedôvery, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky a počet neplatných hlasov.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 19. júna 1997.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 79 hlasovacích lístkov.

    Po spočítaní hlasov overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu bolo odovzdaných 69 platných hlasovacích lístkov, 5 neplatných hlasovacích lístkov, 5 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že pri návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu hlasovalo za 53 poslancov, proti 15 poslancov, hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nebola vyslovená nedôvera.

  • Ďakujem pánu poslancovi Volnému za oboznámenie s výsledkom tajného hlasovania.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Pán minister, blahoželám.

    Dámy a páni,

    program 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme vyčerpali. Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 29. schôdzu za skončenú.

    Ďakujem veľmi pekne za účasť.

  • Rokovanie schôdze sa skončilo o 18.25 hodine.