• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram štvrtý deň rokovania 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi požiadali páni poslanci: Pavel Delinga, František Javorský a Peter Lauko.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa najskôr prezentovali.

    V zasadacej sieni je nás 91, to znamená, že sme schopní sa uznášať.

    Tak ako sme si schválili program, dnes je dvadsiatym siedmym bodom programu

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v tomto prípade ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 637 a návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1508 na prerokovanie výborom.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh prednesie pán minister Ľubomír Javorský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    realizácia zdravotného poistenia nevyhnutne vyžaduje stanoviť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti financované zo zdravotného poistenia. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky stanovuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Skúsenosti z praxe pri aplikácii zákona si však vyžadujú spresnenie, prípadne doplnenie niektorých ustanovení zákona, ktoré boli vo všetkých súvislostiach prerokované a dohodnuté so Združením zdravotných poisťovní a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.

    Pri poskytovaní kúpeľnej starostlivosti sa nanovo zakotvuje povinnosť pacienta, ktorý bezdôvodne nenastúpil kúpeľnú starostlivosť alebo z nej bol predčasne prepustený pre hrubé porušenie pokynov lekára kúpeľnej liečebne, uhradiť poisťovni vynaložené náklady alebo ich časť. Uvedeným ustanovením sa sleduje účelnosť vynakladania prostriedkov zdravotného poistenia na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.

    V doteraz platnom Liečebnom poriadku nebolo dostatočne upravené poskytovanie závodnej preventívnej starostlivosti zamestnancom. Chýbalo najmä vymedzenie okruhu osôb, ktoré sú povinné podrobiť sa preventívnym vstupným a výstupným prehliadkam a posudzovaniam zdravotnej spôsobilosti na prácu pri takých zamestnaniach, kde je zvýšené ohrozenie zdravia zamestnanca alebo ostatných osôb. Navrhovaná úprava bola potrebná najmä vzhľadom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce o závodných zdravotníckych službách z roku 1998, ktorý svojim členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť vykonávanie preventívnych prehliadok v rámci ich posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.

    Ďalšou otázkou, ktorá nebola doteraz upravovaná, je možnosť prepustiť pacienta zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti na priepustku bez prerušenia hospitalizácie. Navrhované riešenie je opodstatnené nielen z hľadiska pacienta, ale aj z hľadiska efektívneho vynakladania prostriedkov zdravotného poistenia, pretože sa stanovuje, že v deň prepustenia pacienta uhrádza zdravotná poisťovňa...

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj.

  • ...najviac polovicu výšky ceny ošetrovacieho dňa. Zásadnou zmenou je aj spresnenie zdravotnej starostlivosti, ktorá sa zo zdravotného poistenia neuhrádza, ako je akupunktúra, sterilizácia, psychoanalýza. Podľa platného zákona sa tieto výkony uhrádzali zo zdravotného poistenia len vtedy, ak boli nevyhnutné na zachovanie zdravia pacienta. Pretože v praxi dochádzalo k nejednotnému výkladu, v prílohe zákona sa taxatívne vymedzujú indikácie, kedy sú uvedené lekárske výkony uhrádzané zo zdravotného poistenia. Podľa doteraz platného zákona sa zo zdravotného poistenia neuhrádzali zdravotné výkony poskytnuté poistencom, ktoré predchádzali vystaveniu lekárskeho potvrdenia, napríklad pre žiadateľa o vodičský preukaz, pri bytových záležitostiach, pri cestách do cudziny. Avšak chýbala otázka úhrady vydávania takýchto potvrdení.

    Nanovo sa upravuje aj uhrádzanie lekárskych vyšetrení a vystavenie potvrdení o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezamestnaným v tom zmysle, že tieto výkony sa uhrádzajú zo zdravotného poistenia. Účelom predkladaného návrhu je aj spresnenie uznávania osôb za dočasne práceneschopných.

    Podstatnú zmenu oproti platnému právnemu stavu predstavuje navrhovaná zmena v spôsobe poskytovania liekov. Princíp navrhovanej zmeny, ktorý je zavedený aj v štátoch Európskej únie, spočíva v stanovení úhrad zo zdravotného poistenia za poskytnutie množstva liečivej látky, ktorou sa pri konkrétnej indikácii dosahuje efektívny účinok liečby. Navrhovaný spôsob predpokladá, že sa zvýši počet liekov hradených na základe zdravotného poistenia. Pripravený spôsob kategorizácie by mal zastaviť nárast nákladov na lieky. Predpisujúci lekári budú mať pri liečbe daného ochorenia väčšiu možnosť voľby vhodného lieku s optimálnymi terapeutickými vlastnosťami.

    V prílohe číslo 1 časť Výkony zdravotnej starostlivosti navrhujeme zmeny odborného a organizačného charakteru. Výkony, ktoré sú uhrádzané v rámci ošetrovacieho dňa na lôžkových oddeleniach, boli z návrhu vypustené. Do spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek boli zaradené výkony v odbore fyziatrie, balneoterapie a liečebnej rehabilitácie. Odborne sa upresnila definícia niektorých výkonov v jednotlivých medicínskych odboroch. Presnejšie sa vymedzili zdravotné výkony sestier v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Nebolo možné akceptovať navrhovaný nárast bodového ohodnotenia jednotlivých výkonov podľa návrhu odborných spoločností, pretože by spôsobil niekoľkomiliardový nárast nákladov pre zdravotné poistenie. Bola však vykonaná čiastočná systematizácia zdravotných výkonov. Nový návrh výkonov časť Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vychádza z nákladov potrebných na jednotlivé výkony, ktoré sa vypočítali jednotnou metodológiou. Asi jedna sedmina odborov spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek je zisková, asi jedna tretina vyrovnaná a ostatné body sú stratové. Tieto skutočnosti jednoznačne poukazujú na nevhodnosť doteraz platného bodovníka, potrebu systémovej úpravy nasmerovanej k optimalizácii finančných tokov v záujme zabezpečenia ich činnosti. S navrhovaným bodovníkom vyslovili súhlas aj zdravotné poisťovne. Predstavuje objektívnejší systém hodnotenia výkonov spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, ktorý sa snaží priblížiť krytiu ekonomicky oprávnených nákladov za jednotlivé výkony.

    V časti Zdravotné indikácie na liečbu detí v ozdravovniach sa zaviedla nová indikácia pre deti s onkologickými ochoreniami v ozdravovni Železnô, ktorá doteraz na území Slovenskej republiky absentovala. Pri jednotlivých diagnózach sa uvádza dĺžka liečebného pobytu detí.

    Príloha číslo 1 bola rozšírená o siedmu časť, v ktorej sú presne definované zdravotné indikácie, pri ktorých sú zdravotné výkony pri akupunktúre, sterilizácii, umelom oplodnení a psychoanalýze nevyhnutné na zachovanie zdravia.

    Doterajšia príloha číslo 2 zákona číslo 98/1995 Z. z. obsahovala zoznam liekov poskytovaných úplne alebo čiastočne zo zdravotného poistenia. Nový systém poskytovania liekov spočíva v tom, že zoznam liekov obsiahnutý v prílohe číslo 2 sa nahrádza zoznamom liečiv, podľa ktorého sa poistencom na základe zdravotného poistenia poskytne liek v rozsahu denných definovaných dávok liečiv obsiahnutých v predpísanom lieku. Denné definované dávky liečiv určuje Svetová zdravotnícka organizácia. Pri ich určovaní sa zohľadňuje najmä cesta podania liekov a forma a indikačná oblasť. Doterajšia úprava poskytovania liekov nevyhovuje predovšetkým pre potrebu pomerne častého dopĺňania zoznamu liekov o novoregistrované lieky, ako i z hľadiska prípadného preraďovania z jednej kategórie do druhej, ak sa zmení cena lieku.

    Súčasná úprava neumožňuje pružne vyradiť liek z tohto zoznamu ani v prípade, že výrobca požiada o veľké zvýšenie ceny lieku, a zároveň je na trhu aj rovnako kvalitný, ale lacnejší liek. Dochádza k paradoxnej situácii, že zo zdravotného poistenia sa preplácajú drahšie lieky, a lacnejšie, rovnako kvalitné si musí uhradiť pacient v plnej výške. Navrhuje sa preto zaviesť nový systém poskytovania liekov na základe denných definovaných dávok liečiv určovaných Svetovou zdravotníckou organizáciou. Navrhovaný spôsob je transparentný, používajú sa overiteľné a objektívne kritériá. Nový systém nebude vyžadovať častú zmenu zákona a umožní uhrádzať zo zdravotného poistenia viacero druhov terapeutických a cenovo porovnateľných liekov, než je tomu doteraz. Predpisujúci lekári budú mať väčšie možnosti voľby vhodného lieku s optimálnymi terapeutickými vlastnosťami pri liečbe daného ochorenia.

    V prílohe číslo 2 je uvedený nový spôsob poskytovania liekov na základe nároku poistenca na liečivá, ktorý vychádza z princípu poskytovania množstva liečivej látky potrebnej na dosiahnutie efektívneho účinku liečby. Do zoznamu sú zaradené liečivá, ktoré spĺňajú niektoré z týchto kritérií:

    a) umožňujú zachrániť život,

    b) umožňujú vyliečenie,

    c) zabraňujú vzniku závažných komplikácií,

    d) zabraňujú progresii choroby do chronického štádia,

    e) umožňujú účinnú profylaxiu,

    f) umožňujú účinnú diagnostiku.

    Do Bielej knihy na prípravu asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie bola medzi prvostupňové opatrenia v kapitole číslo 2 Voľný pohyb a bezpečnosť priemyslových výrobkov v časti III 5 Liečivá na humánne použitie zaradená smernica Európskej únie číslo 89/105 EHS o transparentnosti opatrení na stanovenie cien humánnych liečiv a ich zaradenie do pôsobnosti národných systémov zdravotného poistenia. Podľa tejto smernice podkladom na rozhodovanie o zaradení liečiv do zoznamu liečiv hradených zdravotnými poisťovňami musia byť len objektívne a overiteľné kritériá.

    Podľa zásad Európskej únie číslo 86/C310/08 o schvaľovaní cien liekov a určovaní výšky úhrady za lieky za jedno jediné ekonomické kritérium pri rozhodovaní o zaradení alebo vyradení lieku z úhrady sa považuje nákladnosť liečby. Liek môže byť vyradený z úhrady vtedy, keď existujú na trhu aj iné lieky s rovnakými terapeutickými účinkami pri súčasnom zohľadnení indikácie a nežiaducich účinkov každého z nich. Pri porovnaní nákladnosti liečby treba zohľadniť dávkovanie a predkladanú dĺžku liečby potrebnú na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku. Navrhovaný postup poskytovania liekov podľa prílohy číslo 2 je kompatibilný s pravidlami platnými v Európskej únii.

    Obsahom prílohy číslo 3 je nový zoznam zdravotníckych pomôcok, v ktorom sa dôslednejšie ako doteraz rozlišujú štandardné zdravotnícke pomôcky a ďalšie príslušenstvo, ktorým sa zdravotnícka pomôcka stala nadštandardnou. Štandardné zdravotnícke pomôcky sa spravidla plne uhradzujú zo zdravotného poistenia. Nadštandardnú zložku zdravotníckej pomôcky si pacient pripláca, prípadne jej poskytnutie je limitované buď množstvom, časom, alebo finančným limitom.

    V prílohe číslo 4 Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť boli podľa aktuálneho stavu doplnené alebo upravené indikácie pre jednotlivé kúpele, ako aj možnosť udelenia výnimky z kontraindikácie pre dospelých pacientov s inkontinenciou moču a stolice, ktorú môže povoliť vedúci lekár liečebne.

    Analýza ekonomického dosahu návrhu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku na rozpočty zdravotných poisťovní je uvedená v dôvodovej správe. Pri výpočte ekonomického odhadu bola použitá výška hodnoty bodu 0,30 Sk. Takto koncipovaná stratégia Liečebného poriadku bola prijatá na základe záverov spoločných rokovaní medzi ministerstvom zdravotníctva a zdravotnými poisťovňami. Vzhľadom na početnosť zmien v prílohe zákona sa navrhuje jeho vydanie v úplnom znení.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj vám.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ako spravodajca z gestorského výboru bola určená pani poslankyňa Aibeková, aby nás informovala o priebehu prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.

    Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo.

    Pán minister, prosím, keby ste si sadli na miesto navrhovateľa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Predmetný vládny návrh zákona o Liečebnom poriadku bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. apríla 1997, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajkyňa k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona bude predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1508 z 11. apríla 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 34 dní.

  • Ďakujem vám, pani poslankyňa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal písomné prihlášky za dva politické kluby: za politický klub Spoločnej voľby vystúpi pán poslanec Pavol Kanis a za politický klub KDH pán Miroslav Mikolášik.

    Prosím, pán poslanec Kanis, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    zákon číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku je v praxi tretí rok, a napriek tomu, že sme nemali predchádzajúce skúsenosti, splnil svoj účel, t. j. vytvoril podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia, ako aj za úhradu. Jeho aplikácia v praxi poukázala na nutnosť určitých zmien tohto zákona, aj keď sa podstatná časť nemení. Predpoklad častejšej novelizácie bol daný už pri jeho prijímaní, keď boli schvaľované ako súčasť zákona všetky jeho rozsiahle prílohy. Preto je novela tohto zákona aktuálna.

    Priložená dôvodová správa objektívne zdôvodňuje jednotlivé zmeny. Objektívne posúdenie všetkých príloh zákona je takmer nemožné. Zákon však bol tvorený v spolupráci s jednotlivými odbornými spoločnosťami Slovenskej lekárskej spoločnosti. Bol posudzovaný ďalšími odborníkmi zo Slovenskej lekárskej komory a je teda predpoklad, že sa v ňom nevyskytujú žiadne podstatné chyby.

    Klub Spoločnej voľby preto odporúča prerokovať návrh zákona, tlač 637, v druhom čítaní. Pozmeňujúce návrhy predložíme vo výboroch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím pána poslanca Mikolášika.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    návrh zákona o Liečebnom poriadku, tlač 637, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1995 Z. z. v znení zákona číslo 222/1996 Z. z., sme už netrpezlivo čakali nielen ako poslanci, ale aj ako občania, a aj ako príslušníci lekárskeho stavu. Fakt, že Liečebný poriadok sa musí novelizovať vždy in toto celý, je, samozrejme, nešikovný, trošku ťažkopádny. Verím, že sa nájde spôsob a možnosť, ako v budúcnosti novelizovať tie časti, ktoré podliehajú rýchlejším zmenám, ako si to lekárska prax jednoducho vyžaduje, aby sme nemuseli vždycky celý balík, celý Liečebný poriadok so všetkými prílohami takýmto spôsobom novelizovať. Iste to bude aj právnický oriešok, ale prajem pánu ministrovi, aby sa takýto krok v budúcnosti podaril.

    Veľmi pozorne som porovnával oba zákony s predkladanou novelou a musím povedať, že som bol prekvapený, v ktorých oblastiach predkladateľ, čiže vláda chce meniť základné smerovanie zdravotníckej starostlivosti. Všade vo svete gros poskytovania zdravotníckej starostlivosti totiž stojí na lekároch prvého kontaktu. Lekári prvého kontaktu sú v tom najlepšom zmysle slova tí lekári, ktorí sa starajú o zdravie obyvateľstva. Na čo však oni nestačia po odbornej stránke, delegujú podľa zásad správnej lekárskej praxe pacientov, odporúčajú pacientov na svojich kolegov, odborných lekárov a do nemocničného ošetrenia. Preto napríklad - len letmo sa zmienim o niektorých konkrétnych otázkach - v pasáži o dyspermatizácii sa nejasne stanovuje koho vlastne dyspermatizuje praktický lekár, resp. uvádza sa tak ambivalentne, že odborný lekár sám zváži, že určitého pacienta sa rozhodne dyspermatizovať a toto len potom sekundárne oznamuje praktickému lekárovi.

    Celkom na hlavu je postavené chovanie sa systému pri tomto prvom ošetrení pacienta v ambulancii praktického lekára. Chcem uviesť príklad. Je totiž vžitá taká prax, žiaľ, dikcia Liečebného poriadku to dovoľuje, že ak ošetrujúci praktický lekár napríklad ošetrí ranu a oboduje si to, že takýto výkon urobil, máme také indície, je to bežná prax, že nie sú mu tieto body uznané, hoci to urobil lege artis, urobí to správne, vie priložiť obväz - vždycky to lekári robili aj v ambulanciách. Revízni lekári toto praktikom jednoducho neuznávajú. Takisto revízni lekári neuznávajú ošetrenie ani tých najbežnejších kožných ošetrení, kožných afekcií, s komentárom, že to musí robiť výlučne kožný lekár.

    Samozrejme, že obvodní lekári pracujú veľmi kvalifikovane aj v oblasti, ktorá sa prekrýva napríklad s odborom otorinolaryngológia, a robia aj takéto úkony, niekedy aj veľmi špecializované, žiaľ, nemôžu mať za to zaslúženú odmenu, hoci ten výkon je urobený. Čiže tam by som odporúčal taký citlivejší prístup a aby bolo umožnené vykazovať liečenie takýchto, povedal by som, interdisciplinárnych hraničných prípadov nielen odbornými lekármi, ale aj lekármi prvého kontaktu. V tomto smere som dostal mnohé listy z terénu, s mnohými som túto vec konzultoval.

    Pozmeňujúce návrhy k tejto problematike by som potom rád predniesol vo výbore pre zdravotníctvo a verím, že nájdeme spoločnú reč, aby zákonná predloha bola funkčná a priblížená k praktickému každodennému životu pacientov a zdravotníkov.

    Musím však konštatovať ešte inú, oveľa závažnejšiu snahu predkladateľov posunúť zákon v smere, ktorý by som označil ako protinárodný, protiľudový, protispoločenský. Dopúšťa sa krokov, ktoré nielen nevedú k naplneniu programového vyhlásenia v časti základných východísk a princípov v oblasti mravnosti, tradícií, úcty k dôstojnosti k človeku, ale aj v oblasti udržania životaschopnosti republiky. Mám na mysli najmä niektoré ukazovatele, ktoré aj tu zazneli a ktoré poznáte. Vážené dámy, vážení páni, je katastrofálna situácia v oblasti pôrodnosti, v oblasti plodnosti, ktorá sa súhrnne označuje ako demografia. Viete, že Slovenská republika ide voľným pádom nadol. A aj my máme zodpovednosť v tejto veci konať práve taký pohyb, ktorý by pomohol, a nie ktorý by zhoršoval situáciu.

    V § 33 zákona číslo 98/1995 Z. z., ako si ho pamätáte, sme v tejto snemovni stanovili, čo sa neposkytuje, resp. ktoré výkony sa neposkytujú na základe zdravotného poistenia. Pre osvieženie pamäti pripomeniem, že ide o akupunktúru, sterilizáciu, umelé oplodnenie, interrupcie, účasť na overovaní nových medicínskych poznatkov a psychoanalýzy, a to s takým šalamúnskym dodatkom, ak nie sú nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca.

    V novej predlohe vidíme prílohu VII, kde je vidieť veľmi jasne, že ministerstvo pri tvorbe normy na celej čiare podľahlo lobistickým skupinám, ktoré sa grupujú napríklad aj okolo nevládnej organizácie, ktorá sa volá Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Táto spoločnosť je zložená prevažne z odborných lekárov, z gynekológov, ktorá pod vplyvom okolností, možno aj peňazí a iných súvislostí ovplyvňuje aj polopravdami, aj určitými manipuláciami aj odbornú spoločnosť pre gynekológiu a pôrodníctvo. Tu je záujem mať veľa výkonov, vykonávať veľa sterilizácií, mať monopol na plodnosť žien, resp. ich neplodnosť vzhľadom na záujem predávať čo najviac kontraceptív.

    Viete, že lekári sú veľmi často dílermi farmaceutických firiem. Čo na tom, že to niektorým vyslovene škodí a že po vysadení takejto liečby niektoré dámy prezentujú aj sekundárnu sterilitu. To sú, samozrejme, čísla z odbornej literatúry. A takíto ľudia sa starajú aj o to, že ak antikoncepcia zlyhá, a vie sa, že ona zlyháva, aby tu bol poruke verejnosťou široko akceptovaný zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorý ženám "pomôže" - a snáď by som dodal -, že im pomôže tak akurát k hlbokému osobnému sklamaniu, pocitu prázdnoty a slzám. Toto je totiž falošné oslobodenie ženy.

    Preto je toľko indikácií ku sterilizácii ženy, ako čítame v predlohe. Mnohé sú tam, myslím si, celkom zbytočné. U niektorých gravidita zdravotný stav nezhoršuje, ale dokonca ho môže zlepšiť. Skutočne rád by som si vypočul aj medicínske zdôvodnenie napríklad pri vedomí toho, že v tehotenstve matky predsa - to treba hovoriť a treba si to pripustiť a treba to povedať - máme do činenia s dvoma ľudskými bytosťami, s dvoma životmi. Sú to dve ľudské osoby, ktoré konkurujú o záverečný verdikt, a majú rovnakú ľudskú dôstojnosť.

    My však v zákone v prílohe VII napríklad čítame, že vredová choroba gastroduodéna je - lebo tak sa volá tá príloha - nevyhnutným dôvodom na zachovanie zdravia poistenca. To je výpočet tých diagnóz, ktoré sú na to určené, aby bolo zachovanie zdravia poistenca, a že to samo osebe stačí na likvidovanie inej ľudskej osoby v maternici matky. Alebo také, že ťažkosti po cholecystektómii sú takisto dostatočným dôvodom.

    Závažné sexuálne deviácie. Čítame v rôznych časopisoch odborné články aj sexuológov, ktorí napríklad povzbudzujú takýchto ľudí, ktorí sú hlboko nešťastní, veľmi pomýlení, aby trebárs chirurgicky menili svoje pohlavie, aby sa domáhali svojich práv, ale na druhej strane ten istý zákon ich odsudzuje k sterilizácii a je to pre zachovanie ich zdravia. Kto je vlastne skutočným priateľom týchto nešťastných ľudí?

    Alebo myopia pri odchlopení sietnice sa vo svete rieši cisárskym rezom, pani nemusí rodiť, tlačiť, ale nemusí to byť predsa riešené interrupciou, a tak ďalej a tak ďalej. Alebo ak určitý rodičovský pár splodil už geneticky chybné dieťa, tak povinne v záujme zachovania zdravia poistenca - znova opakujem a v zátvorke uvádzam (poistenci sú ten muž a žena, ktorí splodili to dieťa) - iste je to nešťastie, ale ich zdravie sa nenapraví, keď ich budeme sterilizovať. No ale to sme už, vážení priatelia, plnými nohami skôr v eugenike.

    Eugeniku odsúdil napríklad Norimberský proces, a to definitívne. Snaha o čistotu rasy tu bola, ale Všeobecná deklarácia ľudských práv ju neprijíma. Jednoznačne ju odsudzuje. Poznám genetikov, ktorí celkom chladnokrvne obhajujú odstraňovanie plodov, ak je podozrenie na genetickú chybu. Keď má niekto genetickú chybu a už je narodený a žije medzi nami, teší sa celkom prirodzene ľudskej pomoci. Ale takýto človek by sa možno mal začať báť takýchto ľudí s takými predstavami, pretože ďalším možným spoločenským krokom by mohla byť eutanázia a neskôr infanticída, inými slovami nepomáhanie už narodeným geneticky chybným jedincom potom, čo sa narodili. To je totiž len otázka zmeny spoločenskej klímy a lepšej akceptovateľnosti takéhoto prípadného kroku.

    Ďalšou citlivou oblasťou, ktorá je citovaná, je oblasť oplodnenia v skúmavke - povedané po slovensky, in vitro fertilizácia - latinským vyjadrením. U nás sa toto manipulovanie s ľudskými zárodkami deje podľa mojej mienky v rozpore s právom. V Slovenskej republike totiž nejestvuje zákon, ktorý by manipuláciu s ľudskými zárodkami dovoľoval. Sú len podzákonné normy, rôzne metodické usmernenia zo starodávnych časov. To sú usmernenia ministerstva zdravotníctva, kde sa stanovujú podmienky, ako sa má nakladať s ľudskými pohlavnými bunkami a tak ďalej, ale nie zákon. Avšak doteraz nebolo zákonom povedané, že toto je dovolené. Činnosť takýchto kliník sa vykonáva v rozpore so zákonom a prv než vlastne zákon vznikol, čiže ante legen.

    Všimnite si text, ktorý v predlohe Liečebného poriadku máme. "In vitro fertilizácia", citujem, "sa vykonáva na pracoviskách, ako to vyplýva z koncepcie odboru gynekológia a pôrodníctvo." Teda nie ako to vyplýva zo zákona, ale z koncepcie. Taktiež nesedí tvrdenie, že zo zákonného poistenia sa hradia dva-tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie, pretože to len vlastne pán minister dodatočnou vyhláškou povolil vykonávanie IVF a jej hradenie so zdravotného poistenia, pretože - aj dnes už to hovoril - bola určitá neistota. No to je dobre, že bola neistota, lebo sme odhlasovali, že toto predsa nebude hradené zo zdravotného poistenia. Ale zase nie je to zákonom stanovené, ale len vyhláškou. Takže všetko toto je na vode. Kladiem si otázku, či manipulovanie s ľudskými embryami sa v tejto krajine nedeje v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavou, ktorú si musíme a máme ctiť. V ústave v článku 15 je totiž čierne na bielom uvedené: "Ľudský život je hoden ochrany už pred narodením."

    Nebudem vás zdržiavať znovu vysvetľovaním, že in vitro fertilizácia je mimochodom metóda, ktorá nie je taká úspešná, ako by sa na prvý pohľad zdalo z rôznych časopisov pre mládež alebo pre dámy. Úspešnosť všade na svete je len 6- až 10-percentná. Nie je pravdou, že u nás na Slovensku sme nejakí najlepší "preborníci", že na týchto klinikách máme 30 % úspešnosti. Nie je to pravda a ženy odchádzajú domov prevažne neuspokojené so svojou veľkou túžbou venovať svoju lásku takýmto deťom.

    Ale pripomínam, že sa to vždy robí tak, že sa od tej dámy odoberie 5, 6, 8 vajíčok, spoja sa so spermiami, niekedy manželovými, niekedy od neznámeho darcu a urobí sa, vykoná sa to, že sa stvoria, vykonajú sa oplodnenia v skúmavke. Potom sa takéto ľudské bytosti, pretože sú to ľudské bytosti, zmrazia a potom sa skúša vkladaním do organizmu ženy, ktorý plod sa ujme. Predstavte si, že sa ujme plod číslo 3. Čo potom s tými plodmi číslo 4, 5, 6, 7 a 8? Alebo keď hovoríme, že to nie sú ešte plody alebo ľudské bytosti, ako je možné, že nakoniec z toho vyrastie ten človek? To je vlastne in vitro fertilizácia. Naopak, je normálnym vedeckým dôkazom, že ľudský život počatím začína.

    V časti D je skonštatovaná ešte ďalšia vec tejto predlohy. V roku 1997 - to je teraz - prepašúvame do zákona, že zo zdravotných dôvodov je možné prerušiť tehotnosť ženy, lepšie povedané, pozbaviť života nenarodeného človeka podľa starého komunistického zákona z roku 1986, ktorý je tu doteraz platný. Všetci sa tvária, že sú s ním spokojní. Prílohou je tu vyhláška číslo 74/1986, kde sú uvedené všetky diagnózy, podľa ktorých je možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva. Môžem vám povedať, že tieto diagnózy sa temer kryjú s medzinárodnou klasifikáciou chorôb. Sú tam uvedené prakticky všetky, inými slovami chcem naznačiť, že prakticky z akýchkoľvek príčin je možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva. Tu sa vlastne v plnej nahote prejavuje cynizmus takých lekárov, ktorým táto vyhláška vyhovuje a teraz ju chcú legalizovať tým, že ju zakomponujú do tohto nového zákona.

    Vážená snemovňa, prosím vás, toto nesmieme dovoliť. Ide tu teraz o všetko, ide tu aj o zdravie, ide tu aj o ľudskú dôstojnosť. Tu sa predkladajúci rezort veľmi neunavil a neprehodnotil túto siahodlhú vyhlášku. Nedal si tú prácu, aby aspoň dve tretiny diagnóz odtiaľ odstránil. Bolo by to určite možné. Podľahol tlakom spoločenských inžinierov, ktorí sa skrývajú v spoločnostiach na plánovanie rodiny. Mimochodom dnes ráno v správach Slovenského rozhlasu prebehla oficiálna informácia o tom, že Výbor pre rodinu v Ruskej federácii konštatoval katastrofálny stav - ktorý sa tiež riadil komunistickými vyhláškami -, katastrofálny stav v ruskej spoločnosti, kde za posledných 10 rokov ubudlo 10 miliónov občanov. Ubudlo v absolútnych číslach. Boli tam uvádzané aj iné súvislosti. Samozrejme, v Ruskej federácii majú podobný problém aj s plodnosťou, ako som uviedol, že je to v našej vlasti.

    Navrhujem preto, vážené dámy a ctení páni, aby sme s plnou zodpovednosťou urobili dve veci: aby sme preskúmali, či je táto predloha v súlade so zákonom a s ktorým a či je možné manipulovať s mnohopočetnými ľudskými embryami a hlavne, či je to v súlade s ústavou. Kým odpovieme na túto dôležitú otázku, je dosť času prepracovať a zásadne pristúpiť k tomu, čo by rezort považoval za skutočne odôvodnenú zdravotnú indikáciu na interrupciu, aby si nerobil hanbu so starou komunistickou a obsolétnou vyhláškou.

    Dávam teda procedurálny návrh neodporučiť túto predlohu zákona o Liečebnom poriadku v tejto podobe do druhého čítania dovtedy - a dúfam, že to bude veľmi rýchlo, je to možné -, kým sa tieto sporné otázky nevyriešia. Svoje návrhy chcem odovzdať písomne aj so zdôvodnením.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadne písomné prihlášky od poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy. Pani poslankyňa Belohorská s faktickou poznámkou. Najskôr sa ale do rozpravy hlási pán poslanec Šagát. Nikto viac sa nehlási do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Prosím, faktická poznámka pani poslankyne Belohorskej.

  • Vážený pán predseda,

    chcem sa veľmi ohradiť proti prednesenému príspevku pána poslanca Mikolášika, pretože znovu tak, ako aj v minulosti, sa celá táto debata odohráva len okolo prerušenia tehotnosti a o veciach, ktoré sú skutočne veľmi ťažké aj psychologicky a mimoriadne intímne pre nás ako pre ženy.

    Veľmi pekne prosím, keď spomenul jeden paradox, a to rasistické teórie fašistického Nemecka, aby si uvedomil aj iný extrém, ktorý existuje, a to bola teória, ktorú prezentoval pán Caucescu vo svojej krajine. Takže veľmi pekne ho prosím, aby nechal túto otázku, aby si ju riešili ženy, pretože veľakrát je to skutočne jediné možné riešenie. Škoda, že nemá možnosť vidieť tak ako ja aj prípady, ktoré končili tragicky, možno práve preto, že v spoločnosti, ktorú on takýmto spôsobom konštituuje, žena, žiaľ, nenachádza iné riešenie.

    A takisto by som si dovolila ohradiť sa aj proti útoku na sekciu plánovaného rodičovstva, pretože práve jej sa podarilo to, čo sa nepodarilo nikomu inému, znížili počet interrupcií svojou poctivou a svedomitou prácou prednášateľov. Robia to, čo vlastne by sme mali možno robiť aj my.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Obávam sa, že na našu spoločnosť útočia dva extrémy. Na jednej strane je to úplne bezbrehý liberalizmus, kde je dovolené všetko, a na druhej strane je istý dogmatizmus, ktorý zakazuje tiež všetko. Ak by sme doslova mali brať vystúpenie pána kolegu poslanca, tak by sme museli konštatovať, že aj sebaobrana je zakázaná, pretože takisto môže viesť k tomu, že usmrtíme toho druhého. O tom, čo je vedecký dôkaz a čo nie je vedecký dôkaz pri vzniku ľudského života, myslím si, že je zbytočné u nás polemizovať. Ale v každom prípade by som uprednostnil výchovu, výchovu k tomu, aby skutočne neboli ženy v takých situáciách, aby išli na potrat, aby dali povedzme prednosť inému riešeniu, než aby sa takéto niečo riešilo zákonom.

    Dámy a páni, mohlo by to viesť veľmi ľahko k určitému farizejstvu, lebo dobre vieme, ako sa uplatnili napríklad prohibičné zákony v iných oblastiach. Vieme, že interrupcii nebolo zabránené ani v stredoveku, keď to bolo veľmi tvrdo potierané. Je otázka, či sa majú takéto veci viesť pokútne, alebo radšej pod lekárskym dozorom, či skutočne nie je namieste, aby predovšetkým organizácie, ktoré sa zaoberajú kresťanstvom - a ku ktorému sa hrdo hlásim -, vychovávali ženy, ale aj mužov, predovšetkým mužov k tomu, aby si plnili svoje rodičovské povinnosti, aby nedochádzalo k situáciám, keď vlastne žena v beznádeji volí radšej toto riešenie ako riešenie, ktoré by bolo rovnako radikálne v neskoršom období.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mikolášik, s faktickou poznámkou už nemôžete vystúpiť na svoje vystúpenie. Do rozpravy sa nemôžete prihlásiť, pretože som uzavrel možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlásil som to.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som aj ja stručne zareagovala na vystúpenie pána poslanca Mikolášika. Vážim si jeho názory. Vystupuje vlastne v duchu strany, ktorú tu predstavuje, KDH. Ale predsa si myslím, že je potrebné povedať a zastať sa organizácie, o ktorej sa tu vyjadroval veľmi negatívne. Už to urobila pani poslankyňa Belohorská. Skutočne Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo pôsobí už niekoľko rokov a sú v nej združení vysoko kvalifikovaní odborníci z oblasti gynekológie a sexuológie, ale aj ďalších vedných odvetví. Takže nešlo tu o žiadne lobovanie, ale o výsledky ich dlhodobého výskumného skúmania aj praktického pôsobenia takpovediac v teréne.

    Čo sa týka interrupcií, chválabohu, posledné štatistické údaje hovoria, že za posledný rok počet interrupcií klesol. Čo sa týka návrhu zákona, ktorý je z roku 1986, žiadnemu poslancovi nie je bránené, aby v rámci svojej poslaneckej iniciatívy takýto návrh zákona dal. Doteraz nebol do parlamentu predložený takýto poslanecký návrh zákona, takže si myslím, že je tu priestor. A čo sa týka neodporúčania zákona do druhého čítania, nemôžem s tým súhlasiť, aby na základe spomenutých pripomienok nebol posunutý do druhého čítania, pretože všetky tieto pripomienky, ktoré predniesol pán poslanec Mikolášik, je možné uplatniť na rokovaní v druhom čítaní, predovšetkým v gestorskom výbore, kde predpokladám, že tento zákon budeme veľmi podrobne preberať.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som len stručne povedal stanovisko klubu Demokratickej únie. Samozrejme, odporúčame, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokovala v druhom čítaní návrh tohto zákona. Myslím si, že je to veľmi významný, skutočne veľmi dôležitý zákon, ktorý - ako hovoril kolega Kanis - sa už používa tri roky, sú s ním určité dobré i horšie skúsenosti. Mal byť predložený do Národnej rady v júni 1996, má teda meškanie 11 mesiacov, čo je určite škoda.

    Aké škody vznikli, nevieme ani presne definovať, ale minimálne v liekovej politike. Samozrejme, že tento zákon by mal napĺňať naše snahy v transformácii, to znamená tento zákon by mal regulovať naše opatrenia, ktoré chceme dosiahnuť v cieľovom obraze. Ako hovorí kolega Mikolášik, žiaľbohu, chýba tu väčší dôraz na to, aby sa posilnila úroveň primárnej starostlivosti obvodného lekára. Naopak rozširujú sa indikácie pre voľné chodenie pacienta k odborným lekárom, čo je jednoznačne zdražovanie zdravotníckeho systému. Dúfam, že bude priestor, aby sme vydiskutovali tieto veci. Samozrejme, že ťažko povedať, aké to bude mať ďalej finančné dosahy, či to niekto vyčísli. Ale dúfajme, že výbor pre financie a rozpočet zaujme k tomu stanovisko, pretože novoupravené napríklad výkony v spoločných vyšetrovacích zložkách budú finančne náročné. Či to ten systém v budúcnosti unesie.

    Je tu teda veľa námetov. Teším sa a dúfam, že sa nájde priestor aj na to, čo triezvou a pokojnou argumentáciou hovoril Dr. Mikolášik, skutočne urobiť taký zákon, aby napomohol transformácii, a nie ako bolo povedané, aby len vyhovel niektorým lobistickým skupinám na to, aby mali vyššie bodové hodnotenie a mali väčší zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je zodpovednosť na nás, aby sme potom v druhom a treťom čítaní hlasovaním starostlivo zvážili všetky pozmeňujúce návrhy, pretože ich bude určite dosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že sa do rozpravy nikto neprihlásil, preto môžem rozpravu ukončiť. Pýtam sa, či sa chce pán minister vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    pozorne som počúval všetkých troch diskutujúcich. Dovoľte mi, aby som vyslovil svoj názor. Myslím si, že pán poslanec Kanis podal objektívne vysvetlenie a objektívny názor na Liečebný poriadok. Aj pán poslanec Šagát veľmi pekne vystihol, o čo tu ide.

    Samozrejme, že sa nebránime pozmeňujúcim návrhom, nebránime sa ani iným názorom, pretože, dovolím si povedať, sme nezabudli, pán poslanec Mikolášik, na to, že vo svete sa gros zdravotníckej starostlivosti poskytuje v ambulantnej službe. Neviem, či ste si nevšimli, že aj my tu budujeme ambulantnú službu a prechádzame na inú formu. A nebyť toho Liečebného poriadku, ktorý sme tak narýchlo "spiekli" pred troma rokmi, dodnes by sme sa neboli pohli, pretože nemohli by sme privatizovať, nemali by sme odrazový mostík na systém preplácania zdravotných výkonov. Keď sme tu prijímali Liečebný poriadok, vtedy som sám povedal, že vieme, že je nedokonalý, ale musíme ho pustiť na určitý čas, aby sme vychytali tie negatívne a bolestivé stránky. A že to malo byť už pred rokom, to je pravda. Ale dali sme si ešte nejaký čas na to, aby sme skutočne mali podklady, čo to urobilo aj v pre nás neznámej privátnej oblasti. Môžeme tam skutočne doladiť čokoľvek, a to, či sa majú preplácať výkony primárnym doktorom tak alebo onak, sa dá vyriešiť viacerými spôsobmi. Na záver by som si ešte dovolil jednu poznámku. Pozorne som počúval pána poslanca Mikolášika. Predsa mi potvrdil to, čo hovorím, že tých problémov v zdravotníctve je na tisíce. V Liečebnom poriadku sme zvládli stovky alebo možno aj tisícky rôznych problémov. A vy ste 20 minút nehovorili iné, iba o oplodnení a sterilizácii. Tiež to považujem za vážny problém a tiež mám na to svoj názor, ale chcem vás upozorniť, že sme na prahu 21. storočia, kde medicína a medicínska veda niekam pokročila. Môžeme aj o tom rozprávať, ako pripustiť aj netradičné formy liečby. Takže vám pred rokom neprekážalo, že bol paragraf, ktorý hovoril, za čo poisťovne neplatia, a to s dôvetkom, že keď si to vyžaduje zdravotný stav, vtedy to poisťovne preplatia. No dobre, bol tam ten dôvetok. A viete, že pod tento dôvetok sa dalo schovať čokoľvek, lebo keď raz doktor povedal, že si to vyžaduje zdravotný stav, tak tam mohol pod to zakryť čokoľvek. Dnes sme to sprísnili, taxatívne sme vymedzili, môžeme ten okruh osekať, ale myslím si, že je to krok vpred, a nie krok dozadu, alebo neviem, ako ste to povedali.

    A bol by som ešte skutočne rád - veď viete, že robíme spolu v zdravotníckom výbore, chodím tam často - a privítam, ak by ste mali návrh na zmenu toho komunistického zákona o interrupcii, nech sa páči, predložte mi ho, budem veľmi rád.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či si žiada slovo vyjadriť sa k rozprave. Pani poslankyňa si nežiada slovo. Preto pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda,

    v rozprave odzneli tri príspevky. Dvaja poslanci, pán poslanec Kanis a pán poslanec Šagát, nepredložili žiadne návrhy v zmysle rokovacieho poriadku pri prvom čítaní, iba pán poslanec Mikolášik predložil procedurálny návrh. Kým sa páni poslanci zídu, tak ho prečítam. Znie: "Neodporučiť toto znenie návrhu zákona v druhom čítaní." Uviedol aj dôvody. Nebudem ich znovu čítať, pretože tu odzneli a predložil ich písomne. S týmto jeho návrhom sa nestotožňujem a odporúčam, aby sme ho neschválili.

  • Čiže pán poslanec dal návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Áno?

  • Prosím, budeme o ňom hlasovať. Ide o to, aby sme tento zákon vrátili navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada neprijala tento návrh a že návrh tohto zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Pani poslankyňa, mali by sme prejsť k ďalšiemu hlasovaniu, a to o návrhoch predsedu Národnej rady, kto bude ako gestorský výbor, ktoré výbory ho prerokujú.

  • Teraz by sme ešte, pán predseda, hoci je to už len formalita, keďže už sme hlasovali, mali v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) odhlasovať, že posúvame návrh zákona do druhého čítania.

  • Už som povedal, že ho dávame, ale musíme to odhlasovať.

  • Musíme? Odporúčam, aby sme sa vyjadrili kladne. Hlasujeme o tom, že zákon prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Rozhodli sme, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje tento zákon v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu.

  • Áno, v ktorých výboroch bude prerokovaný. Ako som prečítala, na základe vášho rozhodnutia číslo 1508, aby ho prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, ja som to doplnila o výbor pre financie, rozpočet a menu a ako gestorský bude výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Takže tieto tri výbory ho prerokujú v druhom čítaní.

  • Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať za návrh tak, ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Takže sme prijali návrh tak, ako ho predniesla pani poslankyňa.

    Pani poslankyňa, vy ste ešte nedali schváliť lehoty. Mali ste to povedať v tomto návrhu.

  • Povedala som to v úvode, len už teraz som znovu ten návrh neprečítala. Návrh znie, aby to bolo pre výbory, ktoré nie sú gestorské, do 30 dní od uznesenia a gestorský výbor ho prerokuje v lehote do 34 dní.

  • Nedá sa nič robiť, musíme hlasovať aj o tomto návrhu. Hlasujeme o lehotách, v rámci ktorých jednotlivé výbory tento návrh prerokujú. Tie lehoty sú tak, ako ich čítala pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže sme sa dohodli aj na lehotách na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k dvadsiatemu štvrtému bodu programu, ktorým je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/l991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 615 a spoločnú správu ako tlač 615a.

    Vládny návrh zákona na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky zdôvodní minister kultúry pán Ivan Hudec.

    Prosím, pán minister, o vaše vystúpenie.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzácni hostia,

    dovoľte mi, aby som vás ušetril oboznamovacieho úvodu, keďže ide o zákon prerokúvaný v druhom čítaní. Povedal by som iba toľko, že chcem poďakovať všetkým výborom a všetkým poslancom, ktorí prerokovali tento vládny návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, a najmä im poďakoval za to, že vzniesli niektoré pripomienky, ktoré tento návrh zákona buď aktualizujú v rámci legislatívno-technických návrhov, alebo ho spresňujú v zmysle pôvodného zámeru.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril iba k trom návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov k tomuto návrhu zákona, ktorý máme v tlači 615a.

    V prvom rade mi dovoľte, aby som krátko komentoval návrh číslo 9, v ktorom sa odporúča, aby v § 5 ods. 3 písm. b) sa slová "prostriedkov verejných informácií" nahradili slovami "hromadných informačných prostriedkov". Mám k tomu jednu krátku poznámku. V Čechách je zaužívaný termín "hromadní sdělovací prostředky", my sme otrocky prevzali tento pojem. Keď sme si dali vyložiť vhodnosť takéhoto pojmu, tak sme dostali túto odpoveď: Čisto slovenský názov by bol "verejné oznamovacie prostriedky". Keďže oznam je oveľa užšia informácia ako informácia samotná, je to druh informácie, preto sa navrhuje, aby sa používal pojem "verejné informačné prostriedky" alebo "prostriedky verejných informácií". Z tohto dôvodu sme navrhli takýto text. Myslím si, že ide o nie neobvyklý terminologický dualizmus v našej právnej praxi a hlavne naša snaha o to, aby sme očistili náš právny terminologický systém od cudzích nánosov, najmä bohemizmov. Bolo by správne, keby sme použili tento pojem, a preto prosím, aby ste bod číslo 9 nepodporili.

    Takisto by som sa chcel vyjadriť k bodom číslo 13 a 14. Vládny návrh zákona mal iné znenie. Tu sa takisto navrhuje iné znenie. Keby sa prijal bod číslo 13, o bode číslo 14 musím povedať, že by išlo o tautológiu, resp. nie celkom prehľadné vyjadrenie v zákone. Bod číslo 13 však robí to, že oproti vládnemu návrhu zákona dáva takú kompetenciu tejto rade, ktorá hraničí s kompetenciou ústredného orgánu štátnej správy. Preto, ak by sa slovenský parlament rozhodol, že pridelí takúto kompetenciu rade v zmysle ústredného orgánu štátnej správy, bolo by správne, aby sa navrhla novelizácia zákona číslo 347/1990 Zb., tzv. veľký kompetenčný zákon. Pravdaže, rozhodnutie parlamentu musíme všetci rešpektovať, ale opakujem, že takáto nepriama novela nie je dobrá, nie je správna, a preto vás prosím, aby ste ani bod číslo 13, ani bod číslo 14 neschválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, príprava tejto právnej normy nebola krátka. Myslím si, že sa vydiskutovali všetky dôležité problémy. Opakujem, ďakujem za všetky ostatné pripomienky, ktoré buď aktualizujú, alebo spresňujú tento návrh zákona. Prosím Národnú radu Slovenskej republiky, aby v druhom čítaní tento návrh zákona schválila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bola určená pani poslankyňa Ida Rapaičová, ktorá nás oboznámi s výsledkami prerokovania návrhu zákona vo výboroch a v gestorskom výbore. Prosím, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi oboznámiť vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 582 z 19. marca 1997 pridelila vládny návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač číslo 615, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko od poslanca podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie číslo 404 z 29. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu - uznesenie číslo 412 zo 17. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti - uznesenie číslo 234 zo 16. apríla 1997 a napokon gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport - uznesenie číslo 387 z 23. apríla 1997.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe na stranách 2 až 6, preto nepovažujem za potrebné ich citovať.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto:

    a) v bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a 15 na základe návrhu pána ministra osvojujem si jeho návrh a odporúčam vyňať z týchto bodov bod číslo 9 na samostatné hlasovanie,

    b) jednotlivo hlasovať o bode 13,

    c) spoločne hlasovať o bodoch 5 a 14.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79, ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorského výboru číslo 398 dňa 30. apríla 1997, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem.

    Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od zástupcov politických klubov ani od jednotlivých poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy zo sály.

    Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči, netlačte už tlačidlo. Zapisujem pána poslanca Ftáčnika. Ešte niekto? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    moje vystúpenie bude celkom krátke a bude reagovať na úvodné slovo predkladateľa k návrhu zákona, ktorý prerokúvame v druhom čítaní.

    Rád by som predtým uviedol, že si iste spomínate, že podobný návrh zákona v tej istej veci, teda upravujúci postavenie Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, predložila pred časom skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to poslanci výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport bez ohľadu na politickú príslušnosť. Ten zákon sa dostal až pred záverečné schvaľovanie. Vtedy trošku meškalo stanovisko vlády a prakticky toto stanovisko spôsobilo to, že Národná rada tento zákon neschválila a podľahla - ak sa to takto dá povedať - prísľubu ministra zodpovedného za túto oblasť z hľadiska legislatívneho, že vláda Slovenskej republiky pripraví príslušnú predlohu. Táto predloha je dnes pred nami a rokujeme o nej meritórne v druhom čítaní.

    Chcem povedať, že takou výhradou zo strany ministerstva kultúry, resp. vlády vtedy bola otázka, ktorá tu zarezonovala aj dnes vo vystúpení pána ministra, týkajúca sa postavenia rady ako orgánu štátnej správy. Pamätáte sa na to, že vláda, keď nastúpila v roku 1995, urýchlene zrušila uznesenie vlády, ktorá bola do decembra 1994, o tom, že Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie by mala v istých veciach plniť postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

    Neviem, prečo táto vec je konfliktná a prečo pán minister vidí problémy v bodoch 13, 14, resp. v iných bodoch spoločnej správy, keď vláda Slovenskej republiky v predlohe tohto zákona v § 2 sama klasifikovala Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie, že vo vymedzených oblastiach, teda v oblasti vysielania v rozsahu stanovenom týmto zákonom, vykonáva pôsobnosť orgánu štátnej správy. Čiže sama vláda takéto postavenie rade navrhla a takto treba radu brať, pretože takéto postavenie majú obdobné regulačné orgány aj v iných krajinách, na ktoré sa v dôvodovej správe vláda Slovenskej republiky odvoláva.

    Myslím si, že v tomto nie je problém. V tom boli zhodní aj poslanci, ktorí predkladali poslanecký návrh, aj vláda Slovenskej republiky a v tom teda nie je žiaden konflikt. Nevidím potom ani konflikt v novom znení § 10, ktorý navrhol gestorský výbor pod bodom 13. Ak vznikol dojem, že by mal byť prijatý aj bod číslo 14, upozorňujem, že gestorský výbor odporúča bod 14 neschváliť, čiže tam žiadny problém nevznikne. Naopak, navrhli sme kompletné nové znenie § 10, v ktorom spresňujeme znenie, ktoré navrhla vláda. Vláda hovorí, že orgány štátnej správy majú spolupracovať s radou vo veciach vysielania a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť. To je vládny návrh.

    Gestorský výbor, ktorého návrh bol prijatý - a podobne aj výbor pre financie, rozpočet a menu -, gestorský výbor to odporúča schváliť v § 10 a navrhuje doplniť už len jednu jedinú povinnosť z hľadiska komunikácie medzi orgánmi štátnej správy a navrhovanou radou. A tá povinnosť súvisí s tým, že sú povinné, ak ide o veci vysielania, vyžiadať si vždy stanovisko rady. To znamená, ak vláda Slovenskej republiky, prípadne iné orgány budú rozhodovať o otázkach vysielania, o koncepcii vysielania, o povedzme rozdelení proporcií a rovnováhy medzi vysielateľmi zo zákona a súkromnými vysielateľmi, mali by si podľa takto navrhovanej dikcie vždy vyžiadať stanovisko rady. Samozrejme, rozhodovacia právomoc zostáva v rukách vlády Slovenskej republiky, pretože tak to stanovuje príslušný zákon.

    Nerozumiem celkom výhradám pána ministra kultúry k § 10, tak ako ho navrhuje gestorský výbor spolu s výborom pre financie, rozpočet a menu. Myslím si, že bod 13 spoločnej správy presnejšie vyjadruje povinnosti, resp. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy, v tomto prípade medzi vládou a ďalšími orgánmi a radou, ktorej chceme spresniť postavenie v novonavrhovanom zákone. Môj názor je teda taký, že by sme mali, tak ako to odporúča gestorský výbor, schváliť bod číslo 13, pretože v dvoch bodoch sa zhoduje s pôvodnou dikciou § 10, ako ho navrhla vláda, a v jednom bode v zmysle diskusie, ktorú sme mali na výbore, spresňuje znenie tohto paragrafu.

    Naviac chcem povedať, že toto znenie, ktoré náš výbor navrhol, je doslova prevzaté z doteraz existujúcej právnej normy, čiže nezavádza nijaké neobvyklé alebo iné právne inštitúty. Naopak posilňuje potrebu spolupráce medzi vládou a touto radou, ktorá má byť akýmsi nezávislým orgánom zabezpečujúcim to, aby o otázkach vysielania sa rozhodovalo nie na vládnej úrovni, ale na úrovni, ktorá má v prvom rade odborný charakter. A tento zákon to, myslím si, v dobrom rozsahu zabezpečuje tým, ako stanovuje otázku voliteľnosti člena rady, otázku dĺžky jeho mandátu, odvolateľnosti. Jednoducho tu sa zabezpečuje, aby tento orgán bol dostatočne nezávislý, ale samozrejme v niektorých veciach je nútený a musí spolupracovať s vládou, s príslušnými ministerstvami, najmä s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Čiže dikcia z doteraz platného zákona podľa môjho názoru aj podľa názoru gestorského výboru dobre vyjadruje tú možnú alebo budúcu spoluprácu, ktorú by mala mať rada ustanovená podľa tohto zákona.

    Chcem teda odporučiť v tomto krátkom vystúpení nie žiaden pozmeňujúci návrh, ale chcel som len vysvetliť, prečo Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporučil prijatie bodu 13 spoločnej správy. Myslím si, že je namieste, aby sme takto o ňom rozhodli, ako to odporučil gestorský výbor.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že sa nikto nehlási ani s faktickou poznámkou, preto uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia slovenského parlamentu,

    nechcem zbytočne vyvolávať polemiku okolo možno nie najpodstatnejšej veci, len upozorňujem, že sú iné právomoci orgánu štátnej správy a iné sú kompetencie ústredného orgánu štátnej správy. V tomto návrhu, ktorý sa vracia do pôvodnej normy, ktorá bola, musím povedať, nie vždy dosť jasná a vznikali tam spory, kompetenčné spory, sa posúva kompetencia tejto rady smerom k ústrednému orgánu štátnej správy.

    Preto prosím členov Národnej rady Slovenskej republiky, aby podporili dikciu vládneho návrhu § 10.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa ešte pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pani spoločná spravodajkyňa sa nechce vyjadriť k rozprave, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy a páni,

    v zmysle rokovacieho poriadku najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy. V úvode som povedala, tak ako to máte v materiáli pred sebou, že spoločne budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 15. Deviaty bod z toho vynímam, pretože som si osvojila návrh pána ministra na osobitné hlasovanie. Ideme hlasovať osobitne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 15.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy predkladanej gestorským výborom, a to o bodoch číslo 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 15. Gestorský výbor navrhuje tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Teraz by som prosila hlasovať o bode číslo 9, ktorý sme z týchto prvých bodov vyňali na samostatné hlasovanie.

  • Hlasujeme o bode číslo 9 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho navrhuje prijať. Neprijať?

  • Nechám na slobodnú vôľu poslancov.

  • Gestorský výbor by mal povedať buď áno, alebo nie.

  • Podľa spoločnej správy gestorský výbor ho navrhuje schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 9 spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalej v bode B gestorský výbor navrhol jednotlivo hlasovať o bode 13.

  • Hlasujeme o bode 13 spoločnej správy gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • A napokon v bode C je návrh gestorského výboru spoločne hlasovať o bodoch 5 a 14 a tieto neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 5 a 14 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tieto návrhy zo spoločnej správy.

  • Tým sme vyčerpali všetky body zo spoločnej správy. Vážený pán predseda, prosím, aby sme hlasovali o zákone ako celku v zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Najskôr, pani spravodajkyňa, by som prosil konštatovanie, či z rozpravy nebol žiaden pozmeňujúci návrh.

  • Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku, teda zaradiť návrh do tretieho čítania. Ak by som si mohla dovoliť, napriek tomu, že ma výbor uznesením nepoveril požiadaním o skrátenie lehoty, dovolila by som si navrhnúť túto možnosť pánu predsedovi, ak je to možné. Ak sa nedá, tak do zajtrajšieho rokovania.

  • O treťom čítaní rozhodne predseda Národnej rady. Do 24 hodín nesmie byť a po 24 hodinách rozhodne predseda Národnej rady.

    Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mali by sme prerokúvať návrh zákona, ktorý predkladá pán minister Krajči. Je na ceste, nepočítal s tým a ani my, že o tomto bode nebude hneď tretie čítanie.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu.

    Predtým ale s procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, v prvom rade chcem požiadať o 10-minútovú prestávku, pretože je dôležité, aby pani predsedníčka už od rána konečne bola schopná zvolať zasadnutie výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. A asi jej ten priestor treba vytvoriť, lebo sa od rána nevie rozhodnúť, či ho má zvolať.

    Po druhé, chcela by som vás informovať, že pri hlasovaní došlo k porušeniu rokovacieho poriadku. Jeden z poslancov SNS sa dopustil hrubého priestupku, pretože pán Slota, ktorý nebol prítomný na hlasovaní napríklad o Liečebnom poriadku, je neustále vykazovaný v hlasovaní, že hlasoval a že bol prítomný. Oznamujem, že došlo k hrubej disciplinárnej chybe, a žiadam predsedu mandátového a imunitného výboru, aby začal konanie.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa nového rokovacieho poriadku, ak dôjde k takejto skutočnosti, na návrh poslanca podľa § 135 písm. b) s prihliadnutím na § 39 ods. 6 a § 136 ods. 2 písm. b) zasadá mandátový a imunitný výbor. Samozrejme, nie ihneď, ale vtedy, keď ho predseda mandátového a imunitného výboru zvolá.

    Pani poslankyňa, beriem vaše upozornenie. Ešte napriek tomu chcete 10-minútovú prestávku? Áno. Ale ďalšie kluby musia tiež požiadať.

    Ešte sa hlási pani predsedníčka Lazarová a potom bude 10 minút prestávka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pani poslankyňa Rusnáková, vyprosujem si od vás tento štýl. Vy už naozaj nemáte ani základnú mieru slušnosti. Po prvé, zasadnutie parlamentu je od jednej. Vašu žiadosť na zvolanie výboru som dostala dve minúty pred zasadnutím parlamentu. Povedala som, že výbor zvolám ihneď, keď si vybavíte prestávku. Naozaj neviem, ako som mohla zvolať výbor ráno. Vedením výboru som poverila pána poslanca Kočnára, pretože momentálne mám inú, veľmi dôležitú, súrnu prácu, ktorú musím ukončiť v priebehu veľmi krátkeho časového intervalu.

    Nech sa páči, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody má schôdzu vo svojej miestnosti a vedením je poverený pán poslanec Kočnár.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať dvadsiatym piatym bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi číslo 169/1929 Sb. z. a n.

    Podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa medzinárodná zmluva prerokuje hneď v druhom a v treťom čítaní.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 580, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady, a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 580a.

    Návrh vlády odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh na ukončenie platnosti Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi zo 16. júla 1928 bol oznámený Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky Ministerstvom zahraničných vecí Spojených štátov, ktoré tlmočilo záujem vlády Spojených štátov ukončiť platnosť dohovoru na základe vzájomného súhlasu.

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s návrhom na ukončenie platnosti dohovoru súhlasí, pretože je obsolétny a časovo zaostalý. Riešenie straty štátneho občianstva upravené dohovorom v článku I nie je v súlade s článkom 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne platnou právnou úpravou štátneho občianstva Slovenskej republiky a prieči sa ponímaniu štátneho občianstva ako suverénneho štátu, práva štátu rozhodovať v otázkach nadobúdania a straty štátneho občianstva.

    Ďalším dôvodom je, že k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky dochádza bez možnosti zosúladenia so záujmami Slovenskej republiky a bez jej súhlasu. Pretože dohovor neobsahuje oznamovaciu povinnosť v Slovenskej republike, nie vždy je známa skutočnosť, či osoba, ktorá bola štátnym občanom Slovenskej republiky, štátne občianstvo stratila. Táto osoba si môže uplatňovať práva vyplývajúce zo štátoobčianskeho vzťahu k Slovenskej republike. Uvedené dôvody sú v prospech ukončenia platnosti dohovoru, ale táto skutočnosť so sebou prinesie aj určité nevýhody pre amerických občanov žiadajúcich udelenie štátneho občianstva po skončení platnosti dohovoru. To znamená, že po skončení platnosti dohovoru novovzniknutý právny vzťah by sa sťahoval iba na osoby, ktoré boli naturalizované v Spojených štátoch až po ukončení platnosti dohovoru, ale nie na osoby, ktoré boli naturalizované v Spojených štátoch počas jeho platnosti.

    K otázke dvojakého štátneho občianstva poznamenávam, že pri udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky, vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1995 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ako aj o princípoch teórie a praxe medzinárodného práva, je potrebné pri udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky nevytvárať prípady dvojakého štátneho občianstva, pokiaľ nejde o prípady hodné osobitného zreteľa. Z dôvodov, že dvojaké štátne občianstvo prináša nepriaznivé dôsledky pri posudzovaní osobného statusu občana, vychádzajúc z medzinárodných zásad k danej problematike, ako aj z výkladu k § 7 citovaného zákona, za trvania predchádzajúceho štátneho občianstva sa štátne občianstvo Slovenskej republiky udeľuje iba v prípade, ak štát, ktorého žiadateľ je občanom, nechce alebo nemôže jeho žiadosti o prepustenie zo štátoobčianskeho zväzku vyhovieť.

    So zreteľom na uvedené skutočnosti a po prerokovaní uvedeného materiálu v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti navrhuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako vecný gestor skončiť platnosť dohovoru podľa medzinárodnej zmluvnej praxe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol určený pán František Horál. Prosím, aby nás informoval o prerokovaní uznesenia vo výboroch a najmä či gestorský výbor odporúča, alebo neodporúča ukončiť platnosť tejto zmluvy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi číslo 169/1929 Sb. z. a n., tlač 580.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi číslo 169/1929 Sb. z. a n. pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1463 zo dňa 12. marca 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil k uvedenému dohovoru ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a tiež lehotu na prerokovanie vo výboroch 50 dní a gestorskému výboru 55 dní odo dňa pridelenia.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 14. apríla 1997, vyslovil s ním súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ukončením platnosti Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi číslo 169/1929 Sb. z. a n.

    Gestorský výbor na svojom zasadnutí dňa 23. apríla 1997 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu s ukončením dohovoru, a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh v treťom čítaní schváliť.

    Konštatoval tiež, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote predložené neboli. Súčasťou materiálu je teda aj návrh uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi číslo 169/1929 Sb. z. a n.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, k tomuto bodu programu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy za klub ani za poslancov. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť.

    Pán poslanec Hrnko sa hlási do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec. Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení pán minister, ctená snemovňa,

    pristupujeme vlastne k takému rutinnému schvaľovaniu vládneho návrhu na vyslovenie súhlasu o skončení Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi z roku 1929. Z hľadiska rutiny by hádam nebolo treba ani nič dodať, ale z hľadiska historickej spravodlivosti som si pokladal za povinnosť vystúpiť pred týmto parlamentom, pretože predložený návrh, resp. dohovor o naturalizácii, to bolo niečo, čo neexistovalo vo vzťahu so žiadnym iným štátom. Takúto zmluvu nemali Spojené štáty so žiadnym iným štátom, ale ani Česko-slovenská republika takúto zmluvu so žiadnym iným štátom nemala.

    V čom bola podstata. Podstata tohto dohovoru bola v tom, že v čase vysťahovaleckej vlny začiatkom tohto storočia státisíce Slovákov odišlo do Spojených štátov amerických a väčšina z týchto ľudí, ktorí tam odišli, sa mienila vrátiť. Túžili vrátiť sa naspäť, avšak pomery, ktoré sa tam vytvorili - omnoho priaznivejšie ako doma -, ich vlastne držali v Spojených štátoch, ale stále boli občanmi novovzniknutej Česko-slovenskej republiky. Pretože česko-slovenská vláda, respektíve česko-slovenský štát nebol ochotný splniť dohody, ktoré vznikli počas rokovania o vzniku Česko-slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických, najmä Pittsburskú dohodu, a títo Slováci sa domáhali naplnenia tejto dohody, bolo ich treba odstaviť od vplyvu na vnútornú politiku. A vlastne nútene, bez ich vôle, proti ich vôli ich týmto spôsobom zbavili občianstva Česko-slovenskej republiky. Bolo skutočne hanbou česko-slovenského štátu vo vzťahu k Slovákom, že takúto zmluvu pripustil. Jej odstránenie v dnešnej dobe musíme pokladať za historickú spravodlivosť, hoci tým státisícom ľudí, ktorých nútene pripravili o štátne občianstvo, už asi veľmi nepomôžeme.

    Táto zmluva mala ešte jednu dohru po roku 1990. Keď sa naši občania, ktorí boli nútení prijať americké občianstvo, chceli podieľať na budovaní nového štátu, nemohli, pretože táto zmluva im neumožňovala opäť nadobudnúť ich pôvodné občianstvo, ktoré si aj nárokovali, pretože tiež si mysleli, že ich občianstva ich nebolo možné zbaviť.

    Preto si myslím, že dnešným hlasovaním, ktorým tento dohovor zrušíme, určitým spôsobom prispejeme k historickej spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja vám, pán poslanec Hrnko.

    To bol prvý aj posledný príspevok do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Pán minister sa nechce vyjadriť, zrejme ani pán spoločný spravodajca.

  • Pretože v spoločnej správe ani v rozprave neboli prednesené žiadne pozmeňujúce návrhy, môžeme, pán predseda, hlasovať o súhlase s ukončením tejto dohody.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý sme práve prerokúvali. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

  • Dvadsiatym šiestym bodom je

    správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996.

    Správu ste dostali ako tlač 632 a spoločnú správu výborov ako tlač 632a.

    Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Štefana Balejíka, aby predmetnú správu uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v zmysle § 5 ods. 3 a § 13 ods. 1 písm. b) zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o kontrolnej činnosti za rok 1996.

    Ťažisko kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu vymedzuje zákon o Najvyššom kontrolnom úrade explicitne, to znamená štátny rozpočet v príjmovej a výdavkovej časti vo všetkých jeho kapitolách a niektorých im podriadených zložkách, ďalej hospodárenie a nakladanie s majetkom štátu, nakladanie s majetkovými právami a pohľadávkami republiky, ale tiež spôsob vyrubovania a vymáhania daní, odvodov, poplatkov a pokút vrátane ciel, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu republiky, a napokon aj výkon a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov, ktorých účastníkom je štát.

    Zistené skutočnosti, ktoré tvoria obsah správy, jednoznačne vypovedajú o tom, ako si v praxi ctíme zákon a všeobecne záväzné právne normy. To poznanie nie je povzbudzujúce. Rešpekt k zákonom chýba a absentuje aj ich dôsledné dodržiavanie, ktoré si všade tam, kde sa máme podľa nich riadiť, veru stále nenašlo svoje miesto. Ak beriem do úvahy, že Najvyšší kontrolný úrad kapacitne vie ročne prekontrolovať približne 23 až 24 % celkového objemu štátneho rozpočtu a na strane druhej, keď bolo zistené značné množstvo porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, potom sa nám treba zamyslieť nad úrovňou disciplíny zo všeobecného hľadiska a analyzovať príčiny.

    Podľa poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu príčina netkvie vždy iba v nedostatkoch všeobecne záväzných právnych predpisov, ale aj v nedostatočnom a málo razantnom vyvodzovaní záverov z ich porušovania. Takýto benevolentný prístup, teda bez vyvodzovania zodpovednosti voči každému, kto porušil právne normy, môže porušovateľov v konečnom dôsledku len posmeliť v ich protiprávnom konaní. Jednoducho je nevyhnutné podstatne zvýšiť disciplínu pri dodržiavaní zákonných noriem a nepripúšťať recidívu nerešpektovania zákonov. Ako však riešiť problém, keď sa benevolencia objavuje už v samotných nápravných opatreniach, ktoré ku kontrolným zisteniam prijímajú kontrolované subjekty a ktoré sú často formálne a nič nehovoriace - prosto, akoby sa nič nedialo. Chýba nielen to elementárne zdvihnutie prsta, pohrozenie či napomenutie toho, kto porušil zákon, ale aj sankcia, ktorá by mala v zmysle Zákonníka práce a podľa závažnosti priestupku nasledovať okamžite.

    Preto si dovolím povedať, že sa v našej štátnej správe ešte stále neudomácnil duch náročnosti a zodpovednosti a ani primeraná úcta k zákonom. Zato v rozsiahlej miere panuje benevolencia. Benevolencia pri narábaní s rozpočtovými protriedkami, benevolencia v riadení, benevolencia pri plnení si základných pracovných povinností. A mnohým zodpovedným pracovníkom tak v horizontálnom, ako aj vertikálnom smere to vôbec neprekáža. Inak by sa predsa nemohli opakovať tie isté chyby v porušovaní stále tých istých zákonov a paragrafov, a to aj napriek opatreniam, ktoré sa prijímajú po každej kontrole. Plnenie týchto opatrení Najvyšší kontrolný úrad následne kontroluje, avšak trestať by mali iní. Ale, žiaľ, netrestajú.

    Teraz nemám na mysli len tie nepotrestané a procesne stále neukončené prípady, ktoré Najvyšší kontrolný úrad každý rok oznamuje ako podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, lebo mi ide najmä o tie prípady z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu netrestné, avšak netrestané či nepostihované ani disciplinárne, ako je napríklad vymáhanie náhrady spôsobenej škody, napomenutie, krátenie odmien, odobratie alebo zníženie pohyblivej zložky platu a podobne, čo všetko je v duchu a v rámci Zákonníka práce.

    Nedostatky sa skrátka odstraňujú len veľmi pomaly, rovnako, ako sa iba pomaly ujíma proces, ktorý súhrnne nazývame vysoká štábna kultúra. Ale ak nechceme, aby sa štátny úradník opäť stal predobrazom byrokrata poznačeného nevýkonnosťou či nebodaj úplatnosťou, ale naopak symbolom efektívnosti a silnej morálky podopretej vysokou odbornou kvalifikáciou, treba neodkladne konať.

    Aj preto na základe doterajších skúseností Najvyšší kontrolný úrad už nebude svojimi podozreniami z trestnej činnosti zásobovať orgány činné v trestnom konaní, ale bude pôsobiť a postupovať tak, aby trestnoprávnu zodpovednosť a majetkovú ujmu museli vyvodzovať priamo kontrolované subjekty. Totiž stávalo sa, že orgány činné v trestnom konaní nevyšetrovali podozrivého, ale kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu a od kontrolórov požadovali doplniť protokoly o konkrétne osoby a mieru ich zavinenia vrátane vyčíslenia škody, čo je pravdaže v rozpore so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Odporúčam preto, aby boli právne normy doplnené o povinnosť vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť spolu s vymáhaním spôsobenej škody pre všetkých jej dotknutých štátnych úradníkov, zodpovedných vedúcich a manažmenty štátnych podnikov. Veď kto iný by mal dbať o túto dôležitú oblasť, ak nie najmä vyšší štátni úradníci a manažéri.

    Zároveň odporúčam znova oprášiť otázku vnútornej kontroly, ktorá by mala výsostne hájiť a ochraňovať záujmy rezortu, orgánu, úradu, teda štátu, a mala by pôsobiť preventívne tak, aby sa predchádzalo porušovaniu zákonov a vnútorných predpisov, aby sa účinnejšie odhaľovala skrytá korupcia, s ktorou koniec koncov dnes zápasí celý svet. Treba dobudovať početné kontrolné zložky vo všetkých rezortoch, úradoch a štátnych podnikoch a ich podriadenosť previesť pod riadenie najvyššieho predstaviteľa kapitoly, úradu či orgánu, aby mal dostatok informácií o kontrolných zisteniach, na základe ktorých môže prijímať konkrétne opatrenia, a to nielen cez súdy, ale preventívne už vo svojom rezorte či úrade. Som presvedčený, že sa vynaložené prostriedky niekoľkonásobne vrátia v podobe racionálneho vynakladania prostriedkov zo štátneho rozpočtu a zvyšovania disciplíny a poriadku.

    Nestačí sa teda len zamýšľať nad zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu, ale najmä meniť postoje k nedostatkom jestvujúcej praxe. Aby práve tie inštitúcie, o ktorých je reč - a reč je o kapitolách štátneho rozpočtu -, negenerovali ono nízke právne vedomie, pretože by naopak mali určovať jeho vysoké nivó. Príklad opäť netreba hľadať dlho. Najčastejšie a takmer v každej kapitole sa totiž porušuje zákon o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a vecí. Teda ten právny predpis, na ktorý je občan mimoriadne citlivý práve preto, že jeho nerešpektovanie alebo obchádzanie provokuje podozrenie z korupcie a obohacovania sa z prostriedkov daňových poplatníkov. A podozrenie nie je neopodstatnené.

    Vráťme sa však k zákonu o verejnom obstarávaní. Vo svojej dikcii a pregnantnej prepracovanosti ponúka rovno päť možností a ďalšie variácie na to, aby bola zabezpečená právna čistota a korektnosť pri výbere dodávateľa. Dbá o to, aby bola zohľadnená hospodárnosť vynaložených prostriedkov, aby sa nenarúšala konkurenčnosť prostredia, aby sa neznižovala efektívnosť alokácie zdrojov a nepodporovala sa monopolizácia. Avšak niektorí štátni úradníci sa svojvoľne a bez štipky pokory k právu môžu rozhodnúť neuplatňovať celý diapazón možností zákonnej úpravy a uprednostniť najmä dve možnosti - priame zadanie a užšiu súťaž, a to aj tam, kde je vhodná a zákonom stanovená jedine verejná súťaž. Prečo sa vyhýbajú verejnej súťaži? Je vari pre nich prináročná a nebodaj nevýhodná? Radšej porušia tucet paragrafov, než by sa namáhali. Prečo? Pritom finančný objem zákaziek, myslím štátnych, sa často dotýka desiatok miliónov a niekde aj miliárd korún. Napríklad celý štátny rozpočet na rok 1997 uvažuje s kapitálovými výdavkami vo výške 21 369,2 mil. korún.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, nebudem citovať zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Všetko podstatné obsahuje správa, ktorú máte pred sebou. Kde ale hľadať chybu? V tom úradníkovi hospodárskej správy alebo v nenáročnosti nadriadených? Alebo v oboch? Alebo dokonca v zákone? To tiež odznelo pri prerokúvaní správy v parlamentných výboroch. Stále tvrdím, zákon treba najprv ovládnuť, dôsledne overiť v praxi a až potom na základe poznania a v doloženom presvedčení o nevyhnutnosti tohto kroku odporúčať novelizáciu. Neobstojí argument vyjadrený v parlamentnom výbore, že ak sa tak často porušuje zákon, asi je chyba v ňom, a preto ho treba zmeniť. Námietky v tom smere, že sa zákon číslo 263/1993 Z. z. inak nedá aplikovať, musím rázne odmietnuť. Myslím si, že chyba je na strane používateľov tohto zákona a v jeho nerešpektovaní. Mám dojem, že zákon Národnej rady číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní sa neporušuje preto, že je zlý.

    Ďalším v poradí najčastejšie porušovaným zákonom je zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve, najčastejšie § 30. Teda ten paragraf, ktorý ukladá vari najlogickejšiu vlastnícku povinnosť pravidelne zisťovať skutočný stav majetku fyzickou či dokladovou inventúrou, alebo vyhotovením záznamu v inventúrnych súpisoch. Ibaže majetok je v tomto prípade štátny, teda všetkých. Má to vari znamenať, že sa k nemu možno správať benevolentne, ako by bol ničí? A to napriek tomu, že ústava rovnako chráni všetky formy vlastníctva majetku. I tu výrazne absentuje právne vedomie, hoci i vedomie hospodára je také potrebné v každej riadiacej činnosti, tobôž tam, kde sa pracuje s verejnými prostriedkami. Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu i tu poukazujú na nedostatky a čosi naznačujú o hospodárení v tej-ktorej kapitole štátneho rozpočtu.

    Druhou nemenej závažnou oblasťou hospodárenia je oblasť rozpočtovej disciplíny. Porušovanie alebo nedodržiavanie pravidiel rozpočtovej disciplíny tiež nepatrí k zvláštnostiam či výnimkám, hoci aj tu je zákon predvídavý a primerane prísny. Citujem: "Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Zároveň sú povinné zaplatiť do štátneho rozpočtu penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej alebo zadržanej čiastky." No aj napriek hrozbe sankciami mnohé subjekty obchádzajú práve tieto právne normy, kodifikujúce rozpočtové pravidlá, je to zákon číslo 567/1992 Zb. a zákon číslo 303/1995 Z. z., z ktorého som citoval.

    Pozrime sa len na príliš veľký počet rozpočtových opatrení v jednotlivých kapitolách a v roku, čo iste svedčí o tom, že sa zostavovaniu návrhu rozpočtov nevenuje kvalifikovaný prístup. Potvrdzujú to aj naše kontrolné zistenia napríklad v časti príjmov štátneho rozpočtu, ktoré sú v návrhoch podhodnotené a v skutočnosti sa mnohonásobne prekračujú. Napríklad na Úrade bezpečnosti práce sa splnili príjmy na 3 420 %, na Úrade priemyselného vlastníctva na 11 270 %, na ministerstve dopravy a spojov na 2 722 % a podobne. Na druhej strane sa nevyvíja dostatočný tlak na inkaso finančných prostriedkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu. Takéto pohľadávky vznikajú okrem daní a ciel aj v kapitolách, ktoré poskytujú služby rôzneho druhu.

    Na riziká príjmovej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 Najvyšší kontrolný úrad poukázal a iste aj bude poukazovať, pretože ony naozaj pretrvávajú. Ak beriem do úvahy koreláciu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a očakávaním, že by mali pôsobiť ako vzájomne spojené nádoby, potom by sme všetci mali pocítiť, že o čo menej sa naplnia príjmy, o to menšie musia byť výdavky, prosto, aby rozpočet smeroval k vyrovnanosti. Takýto pragmatický pohľad na vec často chýba v praxi, ktorá z rôznych príčin často neúnosne zľavuje z nárokov, pripúšťa úľavy na daniach, clách a iných povinnostiach voči štátnemu rozpočtu. Žiaľ, iste aj preto, že sa pre tieto životné záujmy štátu neurobilo dosť, a preto nie sú dostatočne účinne chránené. Inak by sa predsa daňové a colné dlhy nevyšplhali na tých súčasných 26 miliárd. A trend je vzrastajúci. I to často kvôli benevolencii a nemiestnej tolerancii, ktorá v tejto oblasti pretrváva. Ale ani právne normy nie sú v tomto smere dostatočné.

    Už dlhší čas upozorňujem na nežiaducu prax mnohých spoločností s ručením obmedzeným, ktoré sa programovo a bez bázne zaraďujú medzi najčastejších daňových dlžníkov. Tvoria na daňových dlžobách takmer 50 %, pretože zákon toleruje a pripúšťa únik z daňových či colných povinností aj tým, že tieto subjekty práve zo zákona majú možnosť pretransformovať sa do novej "eseročky". A pretransformovať sa znamená najmä presunúť majetok. Ostanú iba tie nemajetné subjekty, od ktorých nie je reálne ani vymáhanie pohľadávok štátu, pretože kým sa prikročí k vymáhaniu daní, ciel, odvodov, pokút, "eseročka" je už dávno zlikvidovaná. Je nemálo fyzických osôb, ktoré mali už niekoľko "eseročiek", no, žiaľ, fungujúca je len tá posledná, tá mimo obliga. Avšak tie ostatné ostali štátu dlžné nemalé finančné prostriedky.

    Dokedy budeme trpieť spomínanú prax, pri ktorej vždy ide len o špekulatívne ciele takýchto "tiežpodnikateľov". Títo chytráci rýchlo zistili, že ako fyzické osoby sa za dlhy voči štátu nemusia zodpovedať, lebo zodpovedný je názov "eseročky", a nie fyzická osoba. Rovnako sa potvrdilo, že pôsobenie spoločností s ručením obmedzeným v štátnych podnikoch bolo škodlivé pre ekonomiku a prosperitu štátnych podnikov, pričom boli spravidla porušované rôzne právne normy. Avšak nezvíťazilo právo, ale bezbrehá voľnosť a mocenskoprivatizačné záujmy niektorých manažmentov, ich hrabivosť a nekalé pôsobenie pri znižovaní majetku štátneho podniku či pri produkovaní neopodstatnených strát hospodárenia a rast ďalších faktorov.

    Ale škodlivá prax pretrváva a náprava je v nedohľadne. Veď sa neuplatňuje často ani to, čo právna úprava umožňuje bez problémov, napríklad zverejňovať neplatičov daní, ciel, odvodov pokút, hoci je to veľmi účinná forma podpory disciplíny a plnenia povinnosti voči štátu. Avšak sa nevyužíva. Je nepochopiteľné, že zákon doslova kryje rozkrádačov štátneho majetku, hoci by malo byť samozrejmé zverejniť nielen jeho meno, ale aj rozsah škody, ktorú spôsobil. Na čo sa potom chceme vyhovárať? Pritom nemám na mysli tých, ktorí svoje povinnosti voči štátu plnia s nejakým tým omeškaním, ale najmä tých, čo tieto povinnosti zásadne ignorujú a doslova sa vysmievajú úradníkom daňových úradoch a ich snahe vymôcť dlžoby pre štát. O to grotesknejšie sa potom javí postoj takýchto podnikateľských subjektov vo vzťahu k štátu vtedy, keď sa vehementne a často cez korupciu domáhajú štátnych zákaziek. Však je otrasné, že napriek tomu, že povinnosti voči štátu sú im cudzie, dostávajú štátne objednávky, často aj vopred uhradené.

    Tu navrhujem, aby sa doplnili právne normy, teda aj zákon číslo 263/1993 Z. z. v tom, aby sa uchádzači o štátne zákazky preukazovali, že voči štátu majú splnené daňové, colné povinnosti, ako i odvody do sociálnych a zdravotníckych poisťovní. Verte, takéto opatrenie nie je diskriminujúce. A neverte sťažujúcim sa kuvikom, že je obmedzovaním slobody podnikania. Je to nevyhnutné opatrenie na podporu poriadku, pretože štát, ten sa už u koho môže sťažovať, že má toľko daňových dlžníkov.

    V súvislosti s uvedenými zisteniami musím povedať, že ani banky si neplnia svoje povinnosti, ktoré pre nich vyplývajú z daňového zákona, t. j. povinnosť nahlasovať daňovým úradom všetky novoutvorené účty, aby sa zabránilo špekuláciám v daňových únikoch. Skôr by som vyslovil pochybnosť či podozrenie, že predtým, kým daňový úrad či colnica uvalí záložku na bankový účet dlžníka, tento si vždy včas ošetrí svoje peniaze a presunie ich na iný, nový účet, a tým sa znemožní vymáhanie dlhu v prospech štátu. Ako je to teda s únikom informácií, ale aj s plnením si povinností bánk? Dôkazov na túto tému je na daňových úradoch a colniciach viac ako dosť.

    Ďalším fenoménom, ktorý pôsobí v tejto oblasti, sú súdnoznalecké odhady, ktoré sú alebo by mali byť hodnovernými, objektívnymi dokladmi pri prevode, predaji hnuteľného či nehnuteľného majetku. Často sa dodatočne vystavujú odhady, nehodnoverné, najmä v podhodnocovaní majetku, účelovo, čo v konečnom dôsledku negatívne pôsobí na základ dane, ale aj na majetkovú podstatu majetku štátu. Aj k niektorým účtovným audítorom či audítorom ročných uzávierok máme výhrady vyplývajúce z poznatku, že audítor potvrdí správnosť zostavenia ročnej uzávierky bez náležitého verifikovania potrebných dokladov, výpisov z účtov bánk, ktoré akoby na želenie nie sú v audite zahrnuté všetky, odkiaľ je už iba krok k podvodu či daňovému úniku. V týchto prípadoch zistené prípady oznamuje Najvyšší kontrolný úrad ministerstvu spravodlivosti a Komore audítorov za účelom disciplinárneho pokračovania, respektíve odňatia oprávnenia.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    pri uvádzaní správy o kontrolnej činnosti za rok 1996 treba povedať, že bola dosť obšírne prerokovaná vo všetkých výboroch Národnej rady. Poznatky z výborov, ako aj vaše stanoviská, odporúčania bude po dôkladnej analýze Najvyšší kontrolný úrad využívať vo svojej práci. Máme totiž spoločný záujem, ktorého obsah by som rád vyjadril osvedčenou sentenciou: "Ó, beda spravodlivosti tam, kde niet úcty k zákonu."

    Na záver chcem ešte zdôrazniť, že Najvyšší kontrolný úrad vykonáva svoju zodpovednú prácu dôsledne v rámci zákona, teda nezávisle a objektívne a v snahe pravdivo poukázať na to, čo je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a dosiahnuť, aby sa zo zistení prijímali aj adekvátne opatrenia, a to so všetkou konzekventnosťou, lebo práve tu ešte nachádzame "pole neorané". Treba však povedať i to, že v správe sú konkrétne uvedené iba niektoré kontrolné zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, a preto na základe nich nemožno zovšeobecňovať a použiť ich na celkové hodnotenie jednotlivých kapitol a ich podriadených zložiek. Nie je totiž v silách Najvyššieho kontrolného úradu v bežnom roku skontrolovať všetky zložky kapitol.

    V rámci stabilizácie úradu, ako aj kapacitného rozširovania najmä výkonu kontroly - zásluhou je decentralizácia vybudovania dvoch expozitúr v Banskej Bystrici a Košiciach - sme výrazne zvýšili výkon kontroly a jej zracionálnenie, o čom svedčí aj skutočnosť, že rozsah kontrol oproti roku 1995 sa v roku 1996 zvýšil o 41 %. Pre porovnanie uvediem: k 31. 12. 1994 mal Najvyšší kontrolný úrad celkom 138 pracovníkov plus 3 ústavných činiteľov, z toho bolo 88 kontrolórov, čo predstavuje 62,3 %. K 31. 12. 1996 bol celkový stav 192 pracovníkov plus 3 ústavní činitelia, z toho bolo 134 kontrolórov, čo je 69,7 %. Celkový nárast podielu kontrolórov hlavnej činnosti činil 7,4 %. Tým reagujem aj na vlaňajšie pripomienky niektorých poslancov v tom, že úrad zriaďuje neracionálne funkčné miesta na úkor kontrolórov. Ako vidíte, opak je pravdou.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky pracuje mnoho čestných a zodpovedných ľudí, ktorí svoju prácu vykonávajú s pocitom jej potrebnosti a prospešnosti pre našu republiku. Žiaľ, nie vždy nachádzame správnu odozvu vo využití našej práce hlavne v tom, že nedostatky sa riešia zdĺhavo, nekonzekventne, čo umožňuje ich opakovanie. Máme naozaj úprimný záujem všestranne napomáhať zlepšovaniu tohto stavu, pôsobiť hlavne výchovným smerom a účinkom, ale k úspechu potrebujeme aj oveľa viac snahy od subjektov, ktoré kontrolujeme, a od vás, pani poslankyne a páni poslanci, vo využití našich zistení, ktoré vám od augusta 1996 priebežne predkladáme vo forme správ z každej kontrolnej akcie. Rovnako treba reagovať aj na naše odporúčania k niektorým právnym normám na ich úpravu, aby sa zamedzilo negatívnym javom v našej ekonomike.

    Želám si, aby sa naša spolupráca s Národnou radou Slovenskej republiky a jej výbormi naďalej prehlbovala, na to budeme vytvárať optimálne podmienky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Chlebovú, aby nám predniesla správu o prerokovaní správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu o prerokovaní správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996, tlač 632.

    Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996 rozhodnutím číslo 1482 z 1. apríla 1997 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu v termíne do 7. mája 1997.

    Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Jednotlivé výbory prijali nasledujúce uznesenia:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti do začiatku rokovania gestorského výboru nepredložil uznesenie o prerokovaní správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1996.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1482 z 1. apríla 1997, t. j. do 7. mája 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 414 zo 17. apríla 1997 zobral na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996. Odporučil:

    1. predsedovi vlády a ministrovi financií venovať zvýšenú pozornosť zisteniam Najvyššieho kontrolného úradu o porušovaní všeobecne záväzných právnych predpisov v rezorte ministerstva financií vzhľadom na veľmi časté porušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní kontrolovanými subjektmi, ako aj v iných rezortoch zvážiť potrebu jeho novelizácie,

    2. Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996 zobrať na vedomie.

    Zároveň požiadal ministra vnútra a generálneho prokurátora:

    1. podať do rokovania výboru, t. j. do 7. mája 1997, o spoločnej správe výborov k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996 písomnú informáciu o stave oznámení Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zaslaných z kontrolných akcií vykonaných v roku 1996,

    2. o osobnú účasť na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky počas prerokovania správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením číslo 243 zo 7. mája 1997 zobral na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vyžiadať od vlády Slovenskej republiky:

    1. informáciu o postupe príslušných orgánov pri riešení záverov správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996,

    2. informáciu o plnení programu Čisté ruky.

    Bez pripomienok uvedenú správu zobrali na vedomie: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie číslo 410 z 29. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - uznesenie číslo 363 zo 16. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo - uznesenie číslo 253 z 23. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci - uznesenie číslo 310 z 20. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť - uznesenie číslo 245 z 30. apríla 1997, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie číslo 255 zo 14. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport - uznesenie číslo 389 z 23. apríla 1997.

    Zároveň všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996 zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 417 zo 7. mája 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996, tlač 632a. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Štefan Balejík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Dovoľte mi ešte, prosím, aby som prečítala uznesenie z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti z 13. mája 1997, ktoré nebolo dodané alebo nerokovali do termínu do 7. mája, a teda je zvlášť, nie je súčasťou spoločnej správy.

    "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky tlač 632 a

    A. berie na vedomie správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

    B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vziať na vedomie,

    C. ukladá predsedovi výboru oboznámiť predsedu gestorského výboru so stanoviskom výboru k tlači 632."

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku za poslanecké kluby. Z pléna som písomne dostal prihlášku od pána poslanca Sopka.

    Prosím, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia poslanci,

    opätovne po roku prerokúvame správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Neviem, aké pocity pri jej prerokovaní má Štefan Balejík, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale som presvedčený, že pociťuje to, čo aj ja. To je pocit bezmocnosti, pocit, že kontrolná práca, úsilie a konanie je zbytočné, pretože sa nič nebude diať a nič nebude nasledovať.

    Nedostatky v kontrolnej činnosti sa opakujú. Protokoly z previerok sú vecné a konkrétne, ale nič sa ďalej nedeje. Zodpovední zástupcovia ministerstiev aj členovia vlády Slovenskej republiky sú hluchí a slepí. Ale všetci sa tvárime, že nám záleží na rozvoji Slovenskej republiky.

    Ministerstvá plnia úlohy riadiacich subjektov a v rámci svojej pôsobnosti majú vytvárať priaznivé podmienky na prácu výkonných jednotiek, ale aj zabezpečovať, aby výkonné jednotky plnili svoje funkcie a úlohy. Kontrola je funkcia riadenia, je to vlastne sústavný dohľad, je to systém činností, pomocou ktorých sa prijímajú rozhodnutia a pomocou ktorých sa prijímajú opatrenia na nápravu. Či ide o operatívnu, alebo priebežnú kontrolu, či o preventívnu kontrolu, alebo následnú kontrolu, vždy je to dôležitá a veľmi uznávaná funkcia riadenia.

    V tejto súvislosti vždy platilo a platí, že v riadiacej praxi je treba veľmi energicky bojovať predovšetkým proti podávaniu nepravdivých, skreslených alebo neúplných informácií riadiacim miestam. Takéto informácie dezorientujú riadiace miesta a znemožňujú im uskutočňovať nevyhnutné opatrenia. Zakrývanie nedostatkov a negatívnych javov vedie spravidla k ich narastaniu do veľkých rozmerov a k následným veľkým škodám, ktoré sa potom ťažko odstraňujú. Takýto stav je v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií a zvlášť v Železniciach Slovenskej republiky.

    Preto, aby sa relevantné informácie z kontroly dostali na príslušné riadiace miesta, to znamená na ministerstvo, na to majú slúžiť protokoly z previerok Najvyššieho kontrolného úradu, ale chcem povedať, že aj moja priebežná kritika súčasného stavu s cieľom a zámerom, aby sa včas urobili nevyhnutné regulačné zásahy zo strany zakladateľského rezortu.

    Osobne som navštívil predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Balejíka s požiadavkou, aby mi umožnil oboznámiť sa s protokolmi z previerok a kontrol vykonaných na Železniciach Slovenskej republiky. Protokoly obsahujú celý rad závažných nedostatkov, ktoré potvrdzujú moje tvrdenia, že súčasný stav hospodárenia železníc je veľmi nepriaznivý, je nezdravý, neustále sa zhoršuje, kontrola je nedostatočná, nedostatky sa opakujú a zo zistení a oznámení Najvyššieho kontrolného úradu sa nevyvádzajú dôsledky.

    V správe, ktorú prerokúvame, na strane 45 sa konštatuje, že najväčšie nedostatky boli kontrolou zistené v dodržiavaní zákonných povinností pri prevode majetku štátu na iné osoby. Napríklad v realizácii finančných vkladov Železníc Slovenskej republiky do súkromných spoločností, v nákupe cenných papierov, v spravovaní nehnuteľností, v uzatváraní zmlúv o prenájme majetku v správe železníc, v účtovníctve aj v inventarizácii, v poskytovaní záloh na realizáciu stavieb a vo verejnom obstarávaní.

    V Železniciach Slovenskej republiky bola realizovaná celá séria privatizačných činov. Po vyčlenení pomocných a obslužných činností zo železníc formou ekonomických prenájmov nemajú železnice prakticky vlastné kapacity na údržbu dopravnej cesty ani na opravy koľajových vozidiel. Dôsledkom takýchto rozhodnutí vedenia železníc je aj úplný útlm vlastného materiálno-technického zásobovania. Tým dochádza k preferovaniu rôznych súkromných firiem, ktoré sprostredkúvajú nákupy, tým dochádza k predražovaniu nákupov aj ku korupcii. Železnice Slovenskej republiky sú najväčším štátnym podnikom, ktorého služby užíva široká verejnosť, a nikomu z nás nemôže byť ľahostajný stav v hospodárení železníc. Ak pôjdu železnice takouto cestou, hrozí ďalšie zvyšovanie taríf cestovného a zdražovanie služieb, ktoré poskytujú.

    Čo vlastne hovoria protokoly z Najvyššieho kontrolného úradu a čo ma znepokojuje. Čerpanie prostriedkov investičných dotácií alebo inými slovami zadávanie investičných akcií sa realizuje poväčšine priamym zadaním a niekedy užšou súťažou. Hovoril o tom aj pán Balejík. Prečo nie verejnou súťažou? Pre koho je potom zákon o verejnom obstarávaní, ak ho porušuje štátna organizácia? Čerpanie prostriedkov neinvestičnej dotácie je zabezpečované cestou štyroch obchodných zastupiteľstiev. Sú to obchodné zastupiteľstvá v Košiciach, Zvolene, Žiline a Bratislave. Tieto zabezpečujú obstarávanie tovarov a služieb od firiem mimoriadnou formou, to znamená priamym zadaním bez plnenia podmienok, za ktorých v zmysle zákona Národnej rady číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní možno túto formu použiť.

    Budete sa veľmi čudovať, že takouto formou, to znamená priamym zadaním, vybraným a osvedčeným firmám zabezpečujú železnice bežné čistiace prostriedky, žiarovky, mydlá, metly, cez náhradné diely až po koľajnice a zvrškový materiál pre výstavbu železníc. Vôbec sa nepostupuje v zmysle § 20 zákona číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní. Ani po nálezoch Najvyššieho kontrolného úradu v rokoch 1994, 1995 ani v roku 1996. Ako keby sa nič v skutočnosti nedialo.

    To, že Železnice Slovenskej republiky pri čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu nepostupujú v zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, je pomaly zvyklosťou. Mali by sme si ale uvedomiť, že je to porušenie rozpočtovej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.

    Postupne sa oboznamujem s rozborom hospodárenia železníc, s protokolmi Najvyššieho kontrolného úradu, so stanoviskami odborových funkcionárov železníc, ale len veľmi ťažko nachádzam vysvetlenia niektorých javov, ktoré sa v Železniciach Slovenskej republiky udomácnili. V prvom rade je to prepojenie ľudí vo vedení železníc a ľudí v správnej rade s kooperujúcimi spoločnosťami. Tieto väzby sú ekonomické a takáto spolupráca sa nedá nazvať inak ako príklady parazitovania mnohých spoločností špeditérskych firiem na Železniciach Slovenskej republiky. Len tak sa dá pochopiť nadmerná zhovievavosť, zakrývanie nedostatkov, skresľovanie informácií o stave železníc. Použijem slová jedného z odborárov, z ich funkcionárov železníc, ktorý veľmi výstižne povedal, že je to mylná predstava u väčšiny železničiarov, ak si myslia, že stačí vo dne v noci, v piatok a sviatok poriadne a zodpovedne pracovať v Železniciach Slovenskej republiky a spoliehať sa na to, že osvedčení manažéri sa postarajú o ostatné a že tržby za prepravu budú účelne využité.

    Takzvaných osvedčených manažérov nič nevyvedie z rovnováhy. Z času na čas sa vykoná nejaká personálna zmena, ale základný tím, poradcovia ostávajú. Formy parazitovania sa zdokonaľujú a odborári Železníc Slovenskej republiky vystihli súčasnú situáciu prirovnaním, že peniaze v Železniciach Slovenskej republiky sa strácajú ako lode a lietadlá v Bermudskom trojuholníku. Výsledok je ten, že Železnice Slovenskej republiky chátrajú, ale firmy s väzbami na manažérov prekvitajú. V súčasnom období majú vytvorené vynikajúce prostredie a dôsledne to využívajú. Sú odolní, mocní, arogantní a ničoho sa neboja. Nakoniec, čoho sa majú báť, keď čudné projekty, prečudesné transformačné kroky, zvláštne experimenty sú požehnané aj zakladajúcim rezortom. Naozaj nemá kto udrieť do stola a povedať dosť. Búrka na železniciach sa však blíži a verím, že mnohí v nej zmoknú.

    To všetko umožňujú ekonomické nájmy, ktoré sú v Železniciach Slovenskej republiky považované na najschodnejšiu cestu transformácie. Táto forma ekonomických nájmov bola uplatnená pre obslužné a opravárenské činnosti na Železniciach Slovenskej republiky.

    Železnice majú prepracovaný súbor metód, postupov a foriem na použitie pri transformácii a privatizácii majetkových súčastí železníc. V nich sú obsiahnuté smelé zásady a veľmi vznešené ciele prebiehajúcej transformácie - zefektívniť činnosť železníc, dosiahnuť ekonomicky výhodné účinky na Železnice Slovenskej republiky, zvýšiť produktivitu práce, vytvárať konkurenčné prostredie, zabezpečiť dôslednú ochranu sociálnych istôt pracovníkov a podobne. Výsledky sú však celkom opačné. Inými slovami v Železniciach Slovenskej republiky prebieha transformačná hra, ktorá, žiaľ, pre železnice neprináša očakávané efekty. Ekonomické nájmy skôr prinášajú opačné efekty a poškodzujú Železnice Slovenskej republiky. Na druhej strane z toho profitujú iné podnikateľské subjekty.

    Transformácia železníc je neoverené experimentovanie pri nedostatočnej kontrole zo strany správnej rady železníc aj zo strany zakladateľského rezortu. Preto veľmi rád prijmem odporučenia generálneho riaditeľa železníc pána Bartolomeja Sinaja a zorganizujem poslanecký prieskum.

    Chceme preskúmať napríklad spoluprácu železníc s akciovou spoločnosťou Slovenské dráhy Košice. Chceme vedieť, čo priniesol sprostredkovaný nákup zvrškového materiálu pre železnice, to znamená, že koľajnice aj iný zvrškový materiál a všetky práce sa kupujú cez túto firmu. Chceme preskúmať veľké prevádzkové problémy oblastných dopravných stredísk, a na druhej strane nákup áut neobvyklých počtov pre špičkový manažment vysokej kategórie aj napriek tomu, že územie Slovenskej republiky sa nezväčšuje.

    Chceme preskúmať podmienky ekonomického nájmu objektov pre firmu Euro Trans Žilina. Chceme preskúmať, aký finančný efekt majú Železnice Slovenskej republiky z prenájmu TSS Bratislava a TSS Košice. To sú traťové strojové stanice. Chceme preskúmať prepravné zmluvy so špedičnými firmami Eu-Rail Slovakia, Euro Trans Žilina, Trade Trans Košice. Pretože len zo zmlúv možno zistiť, aké akvizičné zľavy dostali tieto firmy, čo im vytvára monopolné postavenie. Chceme preskúmať, prečo výrazne vzrástli nakupované služby, čo sa dá veľmi dobre ilustrovať na službách poskytovaných spoločnosťami ŽOS, to znamená zvýšením cien opráv koľajových vozidiel, čo je enormné. Chceme preskúmať, prečo Železnice Slovenskej republiky v súčasnosti nemajú uzatvorenú priamu zmluvu na prepravu motorovej nafty zo Slovnaftu, prečo tieto prepravy zabezpečujú špeditérske firmy Eu-Rail Slovakia a a Transsped Levice. Prečo nie je priama väzba medzi železnicou a Slovnaftom, ak je možné vzájomné započítavanie vzájomných dlhov za naftu a prepravu. Mne sa to zdá logické a je to pre železnicu výhodné.

    Rovnako nás zaujíma lízingová zmluva s firmou Tori-leasing Košice, ktorá železniciam na lízing dodáva osobné železničné vozne do vlakov Intercity. Železnice Slovenskej republiky tak zaplatili touto zmluvou o 200 mil. Sk viac. O túto sumu sú vagóny drahšie ako formou priameho nákupu. Chceme poznať, aký je prínos alebo aké sú straty z kapitálových investícií Železníc Slovenskej republiky v sedemnástich spoločnostiach, kde je kapitálová účasť železníc. Je veľmi zaujímavé, že o tom sa nedočítate ani v správe alebo v rozbore hospodárenia železníc, ani v správe audítora.

    Vážená Národná rada, veľa je takýchto a iných zaujímavých vzťahov v Železniciach Slovenskej republiky. Rozhodol som sa, že ich preskúmam, a verím, že mnohí z vás poslancov mi v tom pomôžu. Neodpustím si však poznámku, že v tejto oblasti by oveľa viac mali robiť ministerstvá, Úrad vlády Slovenskej republiky a doslova mi chýba hlbšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v tých prípadoch, kde sú veľmi jasné signály a podnety o nedostatkoch a o porušovaní právnych noriem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Sopko.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol jediný poslanec písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa preto tých pánov poslancov, čo sú na tabuli, či to mám považovať za prihlášku do rozpravy.

    Pán poslanec Garai sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za udelenie slova, pán predseda.

    Vzhľadom na bod, ktorý práve preberáme o Najvyššom kontrolnom úrade, a vzhľadom na to, že tu sedí aj pán prokurátor, dovolil by som si na neho položiť jednu otázku.

    Pri kontrole Najvyšším kontrolným úradom v rozpočtovej organizácii pri Slovenskej akadémii vied bolo zistených a hrubo porušených niekoľko paragrafov pri neoprávnenom používaní mzdy v hodnote 1 433 425 Sk. Ako toto mieni prokuratúra riešiť v budúcnosti, keď takéto vážne veci Najvyšší kontrolný úrad zistí. To sú sumy, ktoré nie sú zanedbateľné.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci Filkus a Černák, zapísal som vás do rozpravy. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak sa nikto nehlási, uzatváram možnosť vystúpiť v rozprave.

    Prosím pána poslanca Filkusa, aby vystúpil.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia,

    toto je tretia správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú sme dostali k dispozícii, a je to tretia správa s ďalšími významnými podnetmi, ktoré nám naozaj núkajú rozhodnúť v niektorých vážnych veciach, pokiaľ ide o to, ako zefektívniť - a ja to nepreženiem - ďalšie kroky transformačného procesu.

    Poviem príklad. Ešte v zátvorke chcem niečo povedať

  • My sme veľmi podrobne prebrali túto správu v našom výbore a mojím cieľom je neopakovať sa, povedať niečo trochu iného, ale ak sa aj zopakujem, tak mi to prepáčte, najmä členovia výboru.

  • . Vybral som si oblasť daní, jeden z problémov. Keď si zoberiete podľa jednotlivých správ, ako to vyzeralo s nedoplatkami na daniach, ktoré neustále rastú, tak toto je tiež neúcta k zákonu.

    Súhlasím s tým, čo tu bolo povedané v súvislosti najmä so zákonom, ktorým sa porušuje verejné obstarávanie vecí, teda zákonom o verejnom obstarávaní. Ale pokiaľ ide o dane a ich nedoplatky, tam je taký balík peňazí - keď si zoberiete rok 1995, upozorňoval nás na to predseda Najvyššieho kontrolného úradu -, bolo 21,9 miliárd nedoplatkov alebo dlžôb. A tento rast dlžôb daní v roku 1996 dosiahol 26,9 miliárd a v roku 1997 - len z toho, čo som ja mal možnosť zistiť na Ústrednom daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici, keď sme boli na poslaneckom prieskume - narástol o ďalších 5 miliárd. Je to viac ako 30 miliárd, t. j. viac ako 81 % deficitu štátneho rozpočtu.

    A teraz by som rád dešifroval tú neúctu k zákonom aj celkom ľudovo. Vo vyspelých priemyselných krajinách sa dobrí podnikatelia navzájom hrdia tým - a ja som to už aj s mnohými našimi podnikateľmi preberal -, že zaplatili dane a sú strašne radi, že ich zaplatili, že majú všetko v poriadku. Náš podnikateľ sa hrdí, dostal som ten daňový úrad, nezaplatil, a je to tiež v poriadku. To je ten veľký rozdiel. To je tá neúcta k zákonom v tej najvšeobecnejšej polohe.

    A teraz si zoberte k tomu - my sme pri rôznych stretnutiach a diskusiách zistili -, že niekedy jedna fyzická osoba má aj 15 "eseročiek". To znamená, že keď on má problémy v jednej "eseročke", založí druhú, založí tretiu a založí ich až 15. To mi potvrdí aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu. No čo s tým robiť? Veď 81-percentný podiel deficitu štátneho rozpočtu sa nám tu rozplýva. No tak, ak už nič iného, tak vytvoriť určitú bariéru tomu, aby sa medzi iným tieto "eseročky" takto jednoducho nemohli zakladať. Sám neviem, čo s tým urobiť, ale som všetkými desiatimi za návrh predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Balejíka, ktorý hovorí, že ten, kto chce mať novú "eseročku", musí mať potvrdenie o tom, že má zaplatené dane. Ďalej musí mať potvrdenie o tom, že všetky sociálne náklady a zdravotné náklady kryje. To však dnes vôbec nepotrebuje. On ide, založí a je ďalšia "eseročka". A tá je čistá. Tá nemá žiadne nedoplatky.

    Tak toto by som navrhoval dopracovať, návrh tohto druhu. Neviem, ako to "zlegislatívniť", čo s tým urobiť. Ale určite treba vytvoriť nejakú nutnú zábranu, na základe ktorej sa nemôžu tieto "eseročky" jednoducho takto vytvárať. Samozrejme, že morálny stimul takého charakteru ako zverejňovanie daňových dlžníkov, povedzme nad určitú hranicu, má tiež svoj zmysel. V kombinácii aj s tou morálnou neúctou k zákonom by týmto bolo treba nejako zvýrazniť.

    Druhý balík problémov, o ktorom chcem hovoriť, je charakteristický tým, že koncovka postihov daňových nedoplatkov, ako aj postihov porušenia zákona o verejnom obstarávaní je nulová.

    Napríklad, nie je tu pán generálny prokurátor...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Výborne. Ja sám som ho vyzval na dvoch plenárnych zasadnutiach, aby zaujal stanovisko. Pravda, vtedy nevedel. Mal na to puvoár. Rešpektoval, akceptoval som to. Ale teraz dostal zoznam od Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zoznam konkrétnych podnetov. Zástupcovia Generálnej prokuratúry aj polície, Policajného zboru nás už informovali vo výbore. Prevažujúca časť všetkých podnetov je taká, že údajne sa nepotvrdil úmysel alebo vec sa ďalej šetrí. No ale peniaze unikajú. A toto je apel určitého druhu na generálneho prokurátora, ale aj na Policajný zbor, aby sa v tomto čosi dialo, lebo tá koncovka tu v skutočnost nie je. Načo tu o tom toľko hovoríme a rokujeme, upozorňujeme?

    Čiže prosil by som pána generálneho prokurátora, aj teraz pri tejto príležitosti, lebo keď si pozriete prehľad oznámení Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a porovnáte to s informáciou od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, tak je to nepotvrdené alebo nedokončené. Ja nehovorím len k vám, pán generálny prokurátor, hovorím pre všetkých, ale s apelom na vás. Samozrejme, bez arogancie a priateľsky.

    Takže to sú veci, ktoré ak nedotiahneme, ak tá koncovka nebude, tak všetky tieto naše snaženia sú zbytočné. Mali by sme už po tejto tretej správe Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zadosťučiniť aj týmto požiadavkám a tú neúctu k zákonom skutočne postupne vygumovávať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi.

    Slovo v rozprave ako posledný má pán poslanec Černák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia,

    problém hospodárenia, problém zaobchádzania so štátnymi prostriedkami, problém takpovediac nedovolených špekulácií, daňových únikov, korupcie bol taký veľký, že pred voľbami v roku 1994 ohlásilo vládne hnutie - a som presvedčený, že aj vďaka tomu získalo podporu časti verejnosti - program Čisté ruky. Program, ktorý bol publikovaný, ktorý mal konkrétnu sériu krokov, ktorých realizácia bola očakávaná a ktorá by mala v skutočnosti prispieť k ozdraveniu tejto časti spoločnosti.

    Z poslaneckých prieskumov, zo skúseností, ale najmä po prečítaní správy Najvyššieho kontrolného úradu musíte sami vidieť - bez ohľadu na to, či hlasujete na strane vládnej koalície, alebo na strane opozície -, že všade, kde Najvyšší kontrolný úrad prišiel, všade, kde sa preverovalo podanie, všade našiel nejaký prešľap. Otázka je len vo veľkosti toho prešľapu. Otázka je takpovediac v drzosti tých, ktorí tento prešľap robili. A na to, čo všetko Najvyšší kontrolný úrad zistil, je tá koncovka nevýrazná, slabá a len niekoľko podaní na Generálnu prokuratúru s nejasným výsledkom.

    Dámy a páni, znovu zopakujem, že vyrovnanie sa s týmito neduhmi, vymedzenie mantinelov - áno, nech ľudia špekulujú, nech podnikajú, ale nech to robia v rámci zákona. Nech tí, ktorí prešľapujú zákon, bez ohľadu na to, ktorú politickú stranu obhajujú, sú potrestaní. To by malo byť v úmysle nás všetkých.

    Vo výbore sme veľmi podrobne hovorili o správe. Musím povedať, že sme sa pochvalne vyjadrovali o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, pretože za touto správou, ktorá sa nám dostala na stôl, je veľa hodín, mnoho takej tej drobnej práce, klasickej kontrolnej činnosti. Máme však pocit, že by prospelo, keby niektoré prípady, niektoré upozornenia boli riešené pružnejšie. Máme niekoľko skúseností, kde naše podnety pán predseda akceptoval, ale ich preverenie prišlo na rad až o niekoľko mesiacov, pretože sa robia polročné plány činnosti, ktoré sú tak vyťažené, že ťažko sa už do nich niečo zmestí, aj keby to bola horúca stopa alebo niečo veľmi akútne. Preto som vo výbore odporúčal a znovu sa vraciam - viem, že nemám na to nejakú právnu oporu -, ale bolo by veľmi dobré, keby pán predseda dokázal v rámci svojich kompetencií, v rámci organizačnej štruktúry vytvoriť nejakú "lietajúcu" skupinku, ktorá by sa zaoberala tým, že by išla po horúcich stopách, pretože mnohí z vás majú skúsenosti z kontrolnej činnosti a vedia, že v tejto oblasti platí dvojnásobne, že kto rýchlo príde, dvakrát získava.

    Dovoľte mi, aby som sa zaoberal len jedným jediným príkladom z celej správy, ktorá v každej kapitole našla nejaké porušenie. Ale také koliesko, aké objavili kontrolóri v bývalom štátnom podniku Drogéria Žilina, také koliesko fungovalo, funguje a určite, kým sa nevymedzia prísne mantinely, bude fungovať. Štátny podnik, toho času už v likvidácii - je to materiál na strane číslo 34 -, ktorý bol zaťažený zlým hospodárskym výsledkom, ktorý sa potácal na hrane straty a prežitia, zobral z banky 10-miliónový úver, ktorý sľúbil do dvoch týždňov splatiť. Tento úver založil štátnym majetkom v hodnote 22 miliónov. Úver nesplatil. Záložné právo bolo akceptované. Štátny majetok prepadol v prospech banky. Z úveru, ktorý bral, len 18 % bolo využitých na deklarovaný účel, zvyšok bol použitý predovšetkým na splácanie podlžnosti voči firmám a správnym subjektom, a nie voči štátu na uhradenie daňových nedoplatkov tak, ako to ukladá zákon. Šliapli na to, preverili to, celé to bolo v roku 1995, preverili to v roku 1996. Podanie na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky bolo v roku 1997. Ak všetko dobre pôjde, tak v roku 2000 sa dá možno očakávať nejaký výsledok.

    Preto sme vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody navrhli, aby do uznesenia, ktoré budeme prijímať, sme odporučili vláde Slovenskej republiky dve položky, teda to uznesenie spočíva v dvoch bodoch. Predovšetkým, aby - čítala to už aj spoločná spravodajkyňa - Národná rada Slovenskej republiky spätne dostala informáciu o tom, ako postupovali príslušné orgány pri riešení záverov tejto správy. A ako bod číslo 2, aby sme dostali informáciu o plnení programu Čisté ruky.

    Dámy a páni, raz som už navrhoval, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým by žiadala odpočet programu Čisté ruky. Vtedy som navrhol asi trojmesačný termín. Vtedy bol spoločným spravodajcom náš kolega Danko, ktorý vám odporúčal, aby ste nepodporili tento návrh uznesenia, pretože termín sa mu vtedy zdal príliš krátky. Preto sme vo výbore neurčovali termíny. Necháme na zváženie príslušných orgánov, predovšetkým na zváženie vlády Slovenskej republiky, kedy predloží takéto materiály. Ak teda vtedy v tom hlasovaní bol problémom len krátky termín, dnes nedávame žiadny termín. Prosím vás o podporu. Vláda Slovenskej republiky sama zváži, kedy by predložila takéto materiály.

    Ešte by som chcel upozorniť pani spoločnú spravodajkyňu, že toto bolo riadne prijaté uznesenie vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody. Je to v spoločnej správe, preto musíte dať hlasovať o týchto návrhoch. Prosím vás o ich podporu, a keď prejdú, tak potom budú súčasťou celkového uznesenia.

    Dámy a páni, dalo by sa hovoriť hodiny o tejto správe, o každom čísle. Ešte vám na záver poviem jedno číslo, ktoré ma zaujalo. Je to číslo na strane 68, kde sa hovorí o daňových nedoplatkoch, kde išiel Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky veľmi správne aj po príjmovej časti štátneho rozpočtu a kde konštatuje, že ministerstvo financií odpustilo sankcie v 341 prípadoch aj napriek tomu, že daňové úrady, a dokonca Ústredné daňové riaditeľstvo odpustenie neodporúčali. Záver si spravte sami. Z každej strany, z každého zorného uhla je čo naprávať. Aby bolo čo naprávať, je predovšetkým potrebné potrestať tých, ktorí prešľapy urobili. Preto vás prosím o podporu uznesení, ktoré sú v spoločnej správe pod hlavičkou Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Garai - faktická poznámka.

  • Nebude to faktická, ale technická poznámka. Chcel by som poprosiť kolegyne a kolegov, kto stratil kľúče, nech sa u mňa prihlási.

  • Ďakujem. Tým sme vyčerpali všetkých zapísaných v zozname rečníkov. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť alebo zaujať stanovisko pán predseda Balejík? Nie. Ďakujem pánu predsedovi. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Chlebovú, aby hlasovanie uvádzala.

  • Ďakujem.

    Návrh na uznesenie gestorský výbor predložil písomne, takže predpokladám, že ho nemusím čítať.

    Vznikla tu požiadavka pána poslanca Černáka, aby bolo do uznesenia v časti C dopracované - odporúča časť zo spoločnej správy - vyžiadať od vlády Slovenskej republiky informáciu o plnení programu Čisté ruky. To znamená, že o tomto jeho návrhu by sme mali hlasovať najskôr a potom o návrhu uznesenia.

  • Budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch.

  • Takže by som prosila, aby sme hlasovali o návrhu zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor do uznesenia nenavrhol, a je to bod 2 zo spoločnej správy - podať informáciu o plnení programu Čisté ruky.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sa zaradil do výsledného uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh neprešiel.

    Pani poslankyňa, budeme teraz hlasovať o uznesení, ktoré má Národná rada prijať k prednesenej správe.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujme. Hlasujeme o uznesení, ktoré Národná rada prijíma k správe, ktorú predniesol predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Uznesenie máte pred sebou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1996.

    Ďakujem vám pekne za prednesenú správu, pán predseda, aj vám, pani spoločná spravodajkyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k dvadsiatemu siedmemu bodu programu, ktorým je

    správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996.

    Správu ste dostali ako tlač 634 a spoločnú správu ako tlač 634a.

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimíra Masára, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni,

    hospodárenie Národnej banky Slovenska je popri menovej a emisnej činnosti ďalšou dôležitou oblasťou, ktorej sme v priebehu roka 1996 venovali náležitú a pravidelnú pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj.

  • Dovoľte mi, aby som vám výsledky o hospodárení Národnej banky Slovenska za minulý rok uviedol iba primerane stručne niekoľkými základnými údajmi a poznámkami vzhľadom na to, že ste dostali podrobnú správu o hospodárení banky vrátane príloh.

    Dosiahnuté výsledky v hospodárení Národnej banky Slovenska boli v rozhodujúcej miere ovplyvnené predovšetkým vývojom a situáciou v menovej oblasti, ktorú charakterizoval prebytok likvidity. Nadmerná likvidita bankového sektora spôsobená aj prílevom krátkodobého zahraničného špekulatívneho kapitálu nútila Národnú banku Slovenska realizovať operácie na jej sterilizáciu, čo zvyšovalo náklady banky. V auguste minulého roku Národná banka Slovenska zvýšila povinné minimálne rezervy a začala ich úročiť, aby nezvyšovali tlak na úrokové sadzby, čo prirodzene zvýšilo náklady banky. Podrobne o tom budeme hovoriť v správe o menovom vývoji za rok 1996, ktorá sa v súčasnosti vypracúva a bude v stanovenom čase predložená na prerokovanie rovnako ako tento materiál aj do pléna Národnej rady.

    Ďalej hospodárske výsledky súviseli s celkovým vývojom devízových rezerv, zmenami kurzov a metodikou ich účtovania, s dosahmi na nákladovosť a výnosovosť príslušných položiek bankového rozpočtu počas roka a osobitne k ultimu roka, ďalej so zabezpečovaním stabilného kurzu slovenskej koruny v rámci vymedzeného fluktuačného pásma a relatívne nízkou infláciou. A v neposlednom rade súviseli aj s celkovým vývojom ekonomiky Slovenskej republiky a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Možno konštatovať, že stav a vývoj v plnení bankového rozpočtu v priebehu roka bol značne nerovnomerný. Oproti predchádzajúcim rokom sa Národná banka Slovenska dostala do stabilnej ziskovej pozície až v mesiaci september, aby nakoniec k ultimu roka vykázala priaznivé výsledky hospodárenia. Splnili sa tak základné predpoklady a podmienky na rozdelenie zisku nielen z hľadiska prídelov do fondov banky, ale aj z pozície odvodových vzťahov Národnej banky Slovenska k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky.

    Dosiahnuté a vykázané výsledky banky za rok 1996 z úrovne Národnej banky Slovenska hodnotíme ako priaznivé a dobré, aj keď ich nepreceňujeme a nezveličujeme. Je skutočnosťou, že vo svojej krátkej histórii Národná banka Slovenska v minulom roku zaznamenala svoje najvyššie výnosy, ktoré dosiahli objem viac ako 58,6 miliardy Sk, čo bolo 2,7-krát viac v porovnaní s prvým rokom jej existencie. Rovnako tak náklady dosiahli najvyššiu doterajšiu úroveň takmer 55,2 miliardy Sk, čo bolo 3,6-krát viac v porovnaní s prvým rokom jej existencie.

    Výnosy celkom sa splnili na 108,4 %. V porovnaní s bankovým rozpočtom sa preplnili o 4,5 miliardy Sk a v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom boli vyššie o takmer 21,7 miliardy Sk. Podobný vývoj sa zaznamenal aj v nákladovom okruhu rozpočtu. Náklady celkom v skutočnosti boli vyššie o takmer 4,4 miliardy Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom náklady vzrástli o 21,8 miliardy Sk.

    Rozhodujúcimi položkami rozpočtu, ktoré priaznivo ovplyvnili výsledky hospodárenia banky, resp. zabezpečili jej ziskovosť, boli predovšetkým úroky zo vzťahu ku komerčným bankám, úroky zo vzťahu k štátnej pokladnici, operácie s cennými papiermi. Na druhej strane položkami, ktoré nepriaznivo ovplyvnili výsledky hospodárenia banky, resp. zvýšili nákladovosť, boli tvorba rezerv a opráv, náklady spojené s emitovaním dlhopisov, úroky za poukážky Národnej banky Slovenska súvisiace so sterilizáciou nadmernej likvidity bankového sektora, úroky zaplatené z pôžičiek Medzinárodnému menovému fondu a iným medzinárodným bankám a prevádzkové náklady banky.

    Z hľadiska štruktúry výnosov a nákladov dominantnou agregátnou položkou boli finančné činnosti banky, keď z dosiahnutých výnosov predstavoval ich podiel 93 % a z nákladov 87 %. Z celkových nákladov všeobecné prevádzkové náklady, ktoré bezprostredne súvisia so zabezpečovaním vlastného chodu banky, predstavovali ani nie 2 %. Z hľadiska bankového rozpočtu sa čerpali na 93,4 %, keď k nižšiemu plneniu došlo hlavne v nakupovaných službách a v materiálnych nákladoch, kým mzdy sa takmer dočerpali. Oproti prvému roku existencie banky síce v absolútnom objeme prevádzkové náklady vzrástli, ale pri prepočte týchto nákladov v priemere na jedného pracovníka bol zaznamenaný a vykázaný ich pokles indexom 76,6.

    Vážené dámy a páni, pri tejto príležitosti mi dovoľte niekoľko poznámok k toľko diskutovanému vzťahu Národnej banky Slovenska k štátnemu rozpočtu a odvodom zostávajúceho zisku do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Na úroveň hospodárskeho výsledku a jeho vývoj od vzniku Národnej banky Slovenska mali podstatný vplyv aj prijaté úroky so záväzkov štátnej pokladnice a zaplatené úroky z pohľadávok štátnej pokladnice. Saldo tohto vzťahu bolo ovplyvňované a aj v súčasnosti závisí nielen od veľkosti jednotlivých položiek záväzkov a pohľadávok štátu, ale aj od výšky ich úročenia, to znamená konkrétnych úrokových sadzieb.

    Kým v prvom roku existencie Národnej banky Slovenska sa jednotlivé položky záväzkov štátu voči Národnej banke Slovenska zúročili priemernou sadzbou 14,3 % a v roku 1994 priemernou sadzbou 19,5 %, tak v roku 1995 došlo k významnej zmene ich zúročenia v smere ich výrazného zníženia. Úrokové sadzby stanovené v závislosti od diskontnej sadzby sa v roku 1995 nahradili pevnými a hlavne nižšími úrokovými sadzbami, a to 5 % pri kreditných úrokoch a 9 % per annum pri debetných úrokoch. Táto skutočnosť sa odrazila v medziročnom výraznom znížení tvorby zisku v sume takmer 6,3 miliardy Sk a následne nižšími odvodmi zostávajúceho zisku do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Tvorba zisku aj preto klesá a vytvorený zisk za rok 1996 v sume takmer 3,5 miliardy je najnižší počas existencie Národnej banky Slovenska. Tento vývoj je trvalý a predpokladá sa aj v roku 1997.

    Naviac tento trend je okrem zmien úročenia aj odrazom zmien a situácie v menovej oblasti, kde je nutné prijímať opatrenia v záujme stabilizácie kurzu slovenskej meny. V neposlednom rade je to aj preto, a to by som rád zdôraznil, že zisk je síce dôležitým, ale nie hlavným cieľom práce Národnej banky Slovenska.

    Napriek uvedeným skutočnostiam možno konštatovať, že Národnej banke Slovenska sa podarilo realizovať predpokladané zámery v hospodárení a oproti pôvodnej úlohe zapísanej v rozpočte banky a v štátnom rozpočte na rok 1996 skutočnosť v odvode zo zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu bola vyššia a predstavovala sumu 2,381 miliardy, to znamená splnenie úlohy na 107,8 %. Časť vytvoreného zisku v sume 1,1 miliardy Sk v súlade so schváleným bankovým rozpočtom banka použila na dotáciu vlastných fondov, keď rozhodujúci prídel bol z rezervného fondu. Z hľadiska štruktúry použitia vytvoreného zisku banka z celkového zisku použila 31 % na dotovanie vlastných fondov a 69 % odviedla do štátneho rozpočtu.

    Národná banka Slovenska za rok 1996 zaplatila štátu okrem priameho odvodu tiež úroky z úročenia štátnych finančných aktív a kreditných zostatkov účtov v sume 0,7 miliardy Sk a ďalej daň z pridanej hodnoty v sume takmer 100 miliónov Sk. Na druhej strane na úrokoch od štátu prijala prostriedky v sume 2,7 miliardy Sk, takže čistý vzťah k štátu je pre Národnú banku Slovenska nepriaznivý, debetný v sume takmer 500 miliónov Sk, presne 465 miliónov Sk.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladané a dosiahnuté výsledky hospodárenia, resp. účtovné stavy a operácie boli predmetom auditu a boli potvrdené bez výhrad.

    Na záver by som rád konštatoval, že napriek problémom a zložitému vývoju v minulom roku hodnotíme dosiahnuté a vykázané hospodárske výsledky banky za rok 1996 ako priaznivé a dobré. Na základe môjho zdôvodnenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 1996 a predloženého materiálu, ktorý ste obdržali, doloženého auditu firmy Deloitte & Touche, ako aj prerokovaní v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996 schválila tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca bol gestorským výborom určený pán poslanec Baránik, ktorý nás oboznámi s výsledkom prerokovania správy vo výboroch a so závermi gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996.

    Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1483 z 1. 4. 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v termíne do 7. mája 1997. Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1483 z 1. apríla 1997, t. j. do 7. mája 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v časti A svojho uznesenia číslo 413 zo 17. apríla 1997 vyslovil súhlas so správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996.

    Bez pripomienok uvedenú správu zobrali na vedomie: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - uznesenie číslo 364 zo 16. apríla 1997, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo - uznesenie číslo 252 z 23. apríla 1997. Zároveň tieto výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 416 zo 7. mája 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996. Určil poslanca Michala Baránika za spoločného spravodajcu. Výbor poveril poslanca Baránika predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ako spoločný spravodajca vás chcem upozorniť, že v návrhu uznesenia je nesprávny prepis a síce v bode 1 - namiesto "súhrn výdavkov" má byť "súhrn výnosov". Prosím vás, aby ste si túto opravu vykonali.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, k tomuto bodu programu otváram všeobecnú rozpravu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od zástupcov politických klubov. Dostal som písomnú prihlášku od pána spravodajcu, ktorý chce vystúpiť v rozprave.

    Prosím, pán Baránik.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996, k jej hospodárskym výsledkom. Treba úprimne povedať, že napriek problémom, ktoré sa prejavili v tom, že v prvom polroku 1996 Národná banka Slovenska vykazovala stratu svojej hospodárskej činnosti, v druhom polroku sa podarilo stratu vyrovnať a postupne Národná banka Slovenska vykazovala pozitívny hospodársky výsledok. To dokumentuje dosiahnutý zisk v objeme 3 467 miliónov korún. Z toho mohla Národná banka Slovenska odviesť do štátneho rozpočtu 2 381 miliónov korún.

    V posledných rokoch sa objem zisku v Národnej banke Slovenska znižuje v dôsledku prijímania potrebných opatrení v záujme stabilizácie meny, zmien úročenia pohľadávok a záväzkov štátu v neprospech Národnej banky Slovenska, vplyvov súvisiacich s vývojom štátneho dlhu, vývojom ekonomiky a tiež plnením štátneho rozpočtu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba činnosť Národnej banky Slovenska hodnotiť pozitívne. Stále viac rezonuje, že Národná banka Slovenska zvláda zložité procesy menovej politiky, emisné činnosti, dlhové služby, ako aj bežné prevádzky spojené s dobudovaním Národnej banky Slovenska ako centrálnej a emisnej banky štátu.

    Celkové náklady vzrástli oproti rozpočtu o 8,6 %. Najrýchlejšie rástli náklady na finančné operácie o 10 % a predstavovali podiel na celkových nákladoch v objeme 88 %. Z celkových nákladov až 72 % predstavovali náklady na devízové operácie. Z nich najviac tvoril prepočet záväzkov a pohľadávok v cudzej mene. Druhú v poradí najväčšiu položku tvorili náklady na pokladničné a medzibankové operácie. Významnú úlohu hrá tvorba rezerv a opravných položiek - ako to rozviedol pán guvernér - na krytie potenciálnych strát z kurzových rozdielov začínajúcich svetových swapových operácií so zlatom a na krytie dlhodobých menových swapov.

    Použitie rezerv a opravných položiek predstavovalo 2 980 miliónov korún, všeobecné prevádzkové náklady 999 miliónov korún, ostatné prevádzkové náklady 250 miliónov korún. Strata z úrokov z poukážok Národnej banky Slovenska a zo štátnych pokladničných poukážok bola 652 miliónov korún, náklady na emitované dlhopisy 1 012 miliónov korún. Náklady na tlač bankoviek boli 137 miliónov korún. Úroky platené Medzinárodnému menovému fondu predstavovali 639 miliónov korún.

    Výnosy majú podobnú štruktúru ako náklady. Aj tu významnou položkou sú výnosy z prepočtu záväzkov a pohľadávok v cudzej mene so ziskom 3,3 miliardy korún. Výnosy z úrokov prijatých od obchodných bánk predstavovali zisk 5,668 miliárd korún a úroky od štátnej pokladnice 2,14 miliárd korún. Výnosy z operácií s cennými papiermi tvorili 1 850 miliónov korún. Dosiahnutý zisk, ktorý v minulom kalendárnom roku vykázala Národná banka Slovenska, reprezentuje kvalitu jej práce. Investičný majetok v Národnej banke Slovenska vzrástol o 420 miliónov korún a investície tvorili 440 miliónov korún. Oprávky pritom predstavovali 558 miliónov korún. Na nehmotné investície sa použilo najviac do výpočtovej techniky, čo predstavovalo 3 034 miliónov korún.

    Z ostatných informácií o činnosti Národnej banky Slovenska sú zaujímavé tieto. Pokladničné poukážky a strednodobé dlhopisy Spojených štátov amerických sa nakupovali v kurze 31,89 Sk za jeden americký dolár. Pokladničné poukážky Nemeckej spolkovej republiky a štátne dlhopisy strednodobé a dlhodobé sa nakupovali v kurze 20,514 Sk za jednu nemeckú marku.

    Na refinancovanie poskytla Národná banka Slovenska objem 1,6 mld. Sk, v tom reskont zmeniek predstavoval 1,5 mld. korún. Na redistribučné úvery nad 5 rokov vymedzila Národná banka Slovenska prostriedky v objeme 31 mld. korún. Prijatých úverov má Národná banka Slovenska v objeme 16,3 mld. korún, z toho rezervná tranža predstavuje 2,758 mld. korún. Rezervy vytvorila Národná banka Slovenska v objeme 8,7 mld. korún, najviac na redistribučné úvery v objeme 5,4 mld. korún. Národná banka Slovenska je garantom úverov poskytnutých zahraničnými bankami a zahraničnými finančnými inštitúciami domácim obchodným bankám v celkovej výške úverov 3,4 mld. korún. Majetok Národnej banky Slovenska predstavuje 120,7 mld. slovenských korún a záväzky 33,3 mld. korún.

    Popri všetkých pozitívach správy o hodnotení hospodárskych výsledkov trošku mi v ušiach rezonuje nie najvhodnejší audítorský posudok. Na základe mojich skúseností odporúčam pánu guvernérovi Národnej banky Slovenska, aby pre budúce použitie využil inú audítorskú firmu, ktorá prehľadnejšie spracuje audítorský posudok.

    Pri všetkej zložitosti problémov, v akých pracuje Národná banka Slovenska, treba pri hodnotení hospodárskych výsledkov za rok 1996 vyjadriť Národnej banke Slovenska uznanie a vďaku, pretože svojou činnosťou výrazne prispela k úspechu celej hospodárskej politiky nášho štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi.

    Nemám už žiadnu písomnú prihlášku. Predpokladám, že pani poslankyňa Schmögnerová sa hlási do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ďalej hlási do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pani Schmögnerovú.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k jednej časti správy Národnej banky Slovenska o hospodárení.

    Chcela by som nadviazať na vyjadrenie pána guvernéra, keď uviedol, že základným kritériom hodnotenia Národnej banky Slovenska by nemalo byť, či vytvorí zisk a v akej výške vytvorí zisk. Keď budeme diskutovať správu o menovom vývoji za rok 1996, položíme otázku, či Národná banka Slovenska plní úlohy, ktoré jej zo zákona prislúchajú, či dodržiava ciele menovej politiky dotýkajúce sa inflácie, udržiavania kurzu slovenskej koruny, vzťahu deficitu bežného účtu k hrubému domácemu produktu a tak ďalej. Myslím si, že bude príležitosť o tom hovoriť. A možno odznejú aj niektoré kritické vyjadrenia.

    Vychádzam z toho, že pri hodnotení Národnej banky Slovenska nie je kritériom to, či tvorí, alebo netvorí zisk. Napriek tomu, keďže posudzujeme správu o hospodárení Národnej banky Slovenska, treba si všimnúť aj jednu zo základných tendencií, ktorú táto správa naznačuje, a tou je rast nákladovosti Národnej banky Slovenska. Ak sa pozrieme na štruktúru jednotlivých nákladových položiek, ktorá zároveň porovnáva rozpočet so skutočnosťou, evidentne sa ukazuje, že prekročenie plnenia je predovšetkým v tých položkách, ktoré súvisia so základnými úlohami Národnej banky Slovenska, ktoré spočívajú v starostlivosti o makroekonomickú stabilitu a predovšetkým o jej časť - menovú politiku.

    Mali sme možnosť vypočuť si, čo prispelo k zvyšovaniu nákladovosti Národnej banky Slovenska. Myslím si, že sa treba nad týmto zamyslieť a treba znovu zopakovať, čo sa skrýva za zvyšovaním nákladovosti Národnej banky Slovenska, prečo k tomu dochádza. Nadväzujúc na to položiť aj otázku, či tento trend rastu nákladovosti je nevyhnutný, resp. či je ho možné nejakým spôsobom zastaviť.

    Keď skúmame položku za položkou, prichádzame k tomu, že najväčší nárast nastáva pri nákladoch na sterilizáciu meny. Tieto náklady zahrnujú úroky z poukážok Národnej banky Slovenska, predovšetkým úroky platené komerčným bankám. Hovorím o tom preto, že sa treba zamyslieť nad tým, ako to bude vyzerať v roku 1997 a ako by to asi vyzeralo aj v nasledujúcich rokoch. A tu nie je možné nezastaviť sa pri vzťahu menovej politiky Národnej banky Slovenska a finančnej politiky vlády. Je to predovšetkým finančná politika vlády, ktorá kladie zvýšené náklady na sterilizáciu meny Národnou bankou Slovenska. Ak sa aj naďalej budú roztvárať nožnice medzi týmito dvoma druhmi politík a Národná banka Slovenska sa bude snažiť udržiavať svoje základné ciele, môžeme na základe toho uzavrieť, že nepochybne naďalej bude dochádzať k zvyšovaniu nákladov Národnej banky Slovenska na sterilizáciu meny.

    Druhá sféra nákladov súvisí s nákladmi na devízové operácie. Samozrejme, tieto náklady budú závisieť od viacerých faktorov. V tomto momente by som sa dotkla iba jedného, a to kurzových strát pri operáciách s cennými papiermi. V tomto smere by som chcela položiť otázku pánu guvernérovi, v akom smere Národná banka Slovenska sa snaží zdokonaľovať svoje dealingové operácie, aby sa dosiahlo určité znižovanie kurzových strát, ktoré by sa malo potom priaznivo odraziť aj na znížení nákladov na devízové operácie. Ešte sa k tomu vrátim, keď budem podrobnejšie hovoriť o možných rizikách v roku 1997.

    Tretia veľká položka je tvorba rezerv a opravných položiek, ktorá len v tomto roku zahrňuje viac ako 5 mld. Sk. Prirodzene, ide tu o niekoľko druhov rezerv. Sú to rezervy na krytie strát z kurzových rozdielov, ale sú to napríklad aj rezervy na redistribučné úvery. Nepoviem nič nové, že aj v tomto smere predovšetkým pri rezervách vytváraných na redistribučné úvery by boli určité možnosti znižovania tejto položky. To by si však vyžiadalo trošku ústretovejšiu politiku vlády vo vzťahu k úverom, ktoré sa dotýkajú Mochoviec a prípadne i ďalších.

    Myslím si, že analýza je dôležitá aj z toho hľadiska, čo môžeme očakávať v roku 1997 a v nasledujúcich rokoch. Už som sa vyjadrila v takom smere, že pokiaľ nedôjde k výraznejším zmenám vo fiškálnej politike, resp. aj v iných častiach vládnej politiky, budú narastať ťažkosti so sterilizáciou meny. Pokúsila by som sa to trošičku rozmeniť na drobné. Predovšetkým Národná banka Slovenska bude nútená snažiť sa sterilizovať menu emitovaním poukážok Národnej banky Slovenska. Pri aktuálnom vývoji na peňažnom trhu sa to stáva čoraz nákladnejším.

    Pravdaže, to je iba jedna stránka veci. Môžu vzniknúť výraznejšie náklady spojené i s tým, že vo zvýšenej miere môže do Slovenskej republiky vstúpiť krátkodobý zahraničný kapitál. Národná banka Slovenska v tom prípade bude musieť vo zvýšenej miere využiť fluktuačné pásmo. Vzniknú výraznejšie kurzové straty, ktoré bude treba hradiť. Preto je potreba vytvárať na ne príslušné rezervy.

    Tretí faktor, ktorý si treba všimnúť, je postupujúca liberalizácia na kapitálovom účte platobnej bilancie. Národná banka Slovenska možno pokročila v tomto smere rýchlejšie, ako je slovenské hospodárstvo schopné uniesť. Vieme, že to urobila preto, aby vytvorila lepšie podmienky pre vstup Slovenskej republiky do OECD. Treba si ale uvedomiť, že stupeň liberalizácie, ku ktorému sa odhodlala k 1. 12. 1996 pristúpiť, môže priniesť aj určité zvýšené riziká. Myslím si, že v tomto smere by mala Národná banka Slovenska kalkulovať, že môže dôjsť k zvýšenému nárastu zahraničných úverov, na čo bude musieť vo zvýšenej miere využívať sterilizačné nástroje, a vzniknú dodatočné náklady.

    Vyjadrila som sa už k možnosti, že Národná banka Slovenska bude nútená vo zvýšenej miere využiť fluktuačné pásmo. Samozrejme, v žiadnom prípade netvrdím, že k tomu dôjde. Ale treba rátať aj s istým rizikom krajného riešenia, ak by sa použili aj niektoré devalvačné opatrenia, ktoré by znamenali ďalší rast nákladov v hospodárení Národnej banky Slovenska. V tomto smere treba ísť aj trošku ďalej a poukázať i na to, že by Národná banka Slovenska mohla pristúpiť k posilneniu devízových rezerv niektorými operáciami na zahraničných trhoch. Samozrejme, že tieto operácie sú vždy spojené aj s nejakými nákladmi.

    Poslanci výboru pre rozpočet, financie a menu z poverenia výboru pred viac ako mesiacom uskutočnili poslanecký prieskum v Národnej banke Slovenska. Dostali sme veľmi podrobné podklady, ktoré sme si preštudovali. Z nich vyplýva, že hospodárenie Národnej banky Slovenska sa za prvý štvrťrok vyvíja nepriaznivo a že za prvý štvrťrok Národná banka Slovenska vykázala stratu vo výške zhruba asi 840 miliónov korún. Pri porovnávaní so skutočnosťou predchádzajúcich rokov v tom istom období ide o výrazné zhoršenie hospodárenia Národnej banky Slovenska. Nie je dané tým, že by sa v Národnej banke Slovenska rozhadzovalo, resp. plytvalo. Toto zhoršenie je spojené so zvýšenými nákladmi na finančné činnosti Národnej banky Slovenska a nadväzuje na základné úlohy Národnej banky Slovenska ako garanta pre menovú politiku.

    Mali sme možnosť informovať sa o vyhliadkach hospodárenia Národnej banky Slovenska do konca roka 1997. Chcem vás s nimi oboznámiť. Pripomeňme si, že pri schvaľovaní štátneho rozpočtu sa v dodatočnom uznesení, ktoré navrhol predseda výboru pán Maxon, prijalo, že Národná banka Slovenska má v tomto roku odviesť do rozpočtu 1,1 mld. Sk. Pritom všetkom sa zároveň - bolo to prvýkrát v histórii - v zákone o štátnom rozpočte aj nadiktovali debetné a kreditné úroky, ktorými sa úročia štátne pohľadávky a štátne záväzky. Takýmto spôsobom - zákonom o štátnom rozpočte - sa upravil vzťah Národnej banky Slovenska a vlády.

    Vychádzajúc z týchto skutočností sa ukazuje, že čistý vzťah Národnej banky Slovenska a štátneho rozpočtu na rok 1997 by bol stratový pre Národnú banku Slovenska vo výške 1,3 mld. korún. Možno urobiť záver, že sa ľahko niečo "prepašuje" do štátneho rozpočtu ako príjmová stránka štátneho rozpočtu, ale oveľa ťažšie sa to naozaj aj napĺňa. Inými slovami, nie je možné garantovať odvody z Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu v tomto roku tak, ako to stanovil zákon o štátnom rozpočte.

    Na záver by som chcela povedať, že sú možné rôzne prístupy k hospodáreniu centrálnych bánk. Pred nedávnom sme mali možnosť - včera, predvčerom - prečítať si, akú operáciu chce urobiť minister financií Nemeckej spolkovej republiky s Bundesbankou. Neviem, či už ste sa mali možnosť s tým oboznámiť. Iste, je možné robiť aj takéto kroky, ktoré vo vzťahu k centrálnej banke nemožno hodnotiť ako zodpovedné kroky, a možno, že by sme si vedeli vymyslieť podobné operácie aj my. Chcela by som však z tohto miesta rozhodne varovať pred takýmito operáciami a ukončiť tým, čím som začala: Hodnoťme Národnú banku Slovenska podľa toho, ako prispieva k makroekonomickej stabilite, ako prispieva k hospodárskemu rastu, ako prispieva k reštrukturalizácii slovenského hospodárstva, ale nehodnoťme ju primárne podľa jej hospodárskeho výsledku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa bola posledná v rozprave. Takže uzatváram rozpravu, keďže nie sú ani faktické poznámky. Pýtam sa pána guvernéra banky, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán guvernér.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    naozaj len veľmi stručne k niektorým poznámkam. V prvom rade chcem poďakovať za slová uznania, ktoré sú spojené s týmto materiálom a s prácou Národnej banky Slovenska.

    Čo sa týka pripomienok spravodajcu pána poslanca Baránika, tak v súvislosti s naším audítorom firmou Deloitte & Touche naozaj uvažujeme o tom, že dôjde k zmene tejto audítorskej firmy. Nakoniec budeme postupovať v súlade so zákonom, to znamená, že rešpektujeme to určité obdobie. K tomu, že už tretí rok, pardon, štvrtý rok nám audit robila tá istá firma, tak to vyplýva z toho, že správu o hospodárení predkladáme do parlamentu skôr, takže aj otázku uzavretia výberu audítorskej firmy sme museli realizovať skôr ako ostatné firmy. A novela zákona o audítoroch, bohužiaľ, nadobudla účinnosť až po vybratí audítora pre Národnú banku Slovenska. Ale, samozrejme, v roku 1997 budeme postupovať plne v súlade s novelou tohto zákona.

    Čo sa týka pripomienok pani poslankyne Schmögnerovej, v podstate mnohé jej vyjadrenia vychádzajú aj z tých podkladov, ktoré máme my v hospodárení banky, a vychádzajú z reality.

    Chcel by som sa vyjadriť k rastu nákladovosti. Áno, aj otázka sterilizácie prebytočnej likvidity sa odráža v nákladovosti centrálnej banky, takisto aj devízový režim.

    Čo sa týka kurzových strát, chcel by som zdôrazniť iba položky rozpočtu v cudzej mene, ktoré ovplyvnili výsledok hospodárenia Národnej banky Slovenska v roku 1996. Celkové náklady v tejto oblasti za rok 1996 predstavovali 4 652 200 tisíc a celkové výnosy predstavovali 7 024 665 tisíc Sk, to znamená, mali pozitívny vplyv na hospodársky výsledok, čiže plusový, a to v celkovej sume 2 372 465 tisíc Sk.

    Čo sa týka nášho systému, ako sa snažíme zvyšovať zisk z operácií s devízovými prostriedkami alebo znižovať kurzové straty, tak si treba uvedomiť, že celkove pri operáciách s devízovými hodnotami máme dve kritériá - otázku bezpečného investovania a, samozrejme, aj otázka výnosovosti je dôležitá. Národná banka Slovenska má určitý systém operácií s devízovými hodnotami, ktorý je zakotvený v tzv. roll booku. Na základe toho sú presne stanovené zahraničné subjekty, s ktorými môžeme robiť operácie. Presne sú stanovené inštrumenty, sú stanovené limity, do akých môžeme ísť s jednotlivými inštitúciami. Myslím si, že tento systém je v Národnej banke Slovenska prepracovaný na konkrétne operácie, ako hatching, swapové operácie. Takže, samozrejme, využívame tie inštrumenty, ktoré sú bežné aj v iných centrálnych bankách pri operáciách na zahraničných finančných a kapitálových trhoch.

    Čo sa týka liberalizácie kapitálového účtu, Národná banka Slovenska už v čase liberalizácie bežného účtu platobnej bilancie a zavedenia konvertibility slovenskej koruny v rámci bežného účtu platobnej bilancie vyhlásila, že nie je to konečný cieľ, ale že ďalej pokračujeme a budeme pokračovať liberalizáciou operácií v rámci kapitálového účtu. Čiže do určitej miery niektoré liberalizačné kroky súvisia s touto stratégiou Národnej banky Slovenska. Na druhej strane vám musím dať za pravdu, že dochádza k určitým urýchleniam niektorých krokov pod určitým tlakom vyjednávania so zástupcami OECD a Európskej únie v snahe vytvoriť lepšie predpoklady na vyjednávanie slovenskej strany o vstupe do týchto inštitúcií. To je všetko.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť na poďakovanie za spoluprácu v roku 1996 medzi Národnou bankou Slovenska a Národnou radou Slovenskej republiky a poďakoval za prejavenú dôveru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán guvernér. Pýtam sa ešte pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Pán spoločný spravodajca sa nebude vyjadrovať, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Prosím, pán poslanec, môžete uviesť hlasovanie.

  • Vážené dámy a páni, upozorňujem vás ešte raz, aby ste si v uznesení v bode 1 opravili znenie "súhrn výdavkov" na "súhrn výnosov".

  • Áno. Vieme, čo si máme upraviť. Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Neboli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Hovorím dobre, pán spoločný spravodajca?

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o uznesení s technickou úpravou, ktorú predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Schválili sme uznesenie Národnej rady k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1996.

    Ďakujem, pán guvernér, aj vám, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dvadsiatym ôsmym bodom programu je

    súhrnná správa o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrhy na jeho aktualizáciu.

    Správu ste dostali ako tlač 639 a spoločnú správu výborov ako tlač 639a.

    Prosím podpredsedu vlády pána Kalmana, ktorý je poverený vládou, aby nás oboznámil so správou.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrhy na jeho aktualizáciu. Správa je za rok 1996, aktualizácia aktuálna. Materiál predkladám v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 230 zo 14. novembra 1995 k bodu Národný program boja proti drogám.

    Správa pozostáva z troch častí. Prvou je vyhodnotenie plnenia Národného programu boja proti drogám s analýzou plnenia úloh rezortov, druhou je aktualizácia Národného programu boja proti drogám s konkretizáciou úloh a časovým harmonogramom ich plnenia a treťou je analýza finančných prostriedkov vynaložených na protidrogové aktivity v roku 1996.

    Materiál bol vypracovaný v spolupráci so všetkými rezortmi, ktorým vyplývajú úlohy z Národného programu boja proti drogám, pričom môžem konštatovať, že realizácia týchto úloh v rámci všetkých rezortov už vytvorila základ na systémové riešenie problému drogových závislostí v oblasti prevencie, liečby a resocializácie, ako aj pre oblasť represie. Aktualizácia Národného programu boja proti drogám je zameraná na riešenie najakútnejších problémov drogových závislostí, pričom okrem úsilia o zefektívnenie protidrogových činností v pôsobnosti štátnej správy sa hľadajú aj konkrétne formy spolupráce s mimovládnymi dobrovoľnými organizáciami.

    Spomedzi prístupov k prevencii, liečbe a resocializácii pozitívne hodnotím tie, ktoré podporujú vytváranie špecializovaných zariadení zameraných na komplexnosť a nadväznosť poskytovaných služieb, úlohy zamerané na vytvorenie nového typu liečebno-výchovného sanatória, ako aj rozšírenie siete prvokontaktových, nízkoprahových krízových centier v najviac ohrozených mestách. Za prínos považujem aj rozšírenie siete centier na liečbu drogových závislostí.

    Vychádzajúc zo súčasného kritického stavu v Slovenskej republike chcem vyzdvihnúť spoluprácu a vzájomnú prepojenosť rezortov, ktorá je pre plnenie úloh Národného programu, ale aj pre realizáciu protidrogovej politiky na Slovensku nevyhnutná.

    Vážení prítomní, materiál bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady, ktoré ho okrem Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody odporučili Národnej rade vziať na vedomie. S potešením môžem konštatovať, že materiál bol hodnotený pozitívne a prostredníctvom neho sa drogový problém dostal do povedomia nás všetkých ako problém celospoločenský. Mnohé z vašich pozorovaní, námetov, ktoré ste odporučili vo výboroch, akceptujeme a ako predseda výboru ministrov ich budem tlmočiť jednotlivým rezortom a presadzovať v politike v boji proti drogám.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi na záver ešte dve poznámky. V nedeľu som sa vrátil z nórskeho Tromse, kde prebehla druhá paneurópska konferencia o boji proti drogám, na ktorej sa zúčastnilo 21 ministrov. Konferenciu organizovala Rada Európy, skupina Groupe Pompidou. Predstavili sme náš program, predstavili sme naše úlohy. Veľmi pozitívne bola prijatá správa i náš program, ktorý si mnohí delegáti konferencie zobrali.

    Taký komplexný a ucelený program majú v Európe len tri, resp. štyri štáty. Systém inštitucionálneho vybudovania, aký máme my od výboru ministrov až po jednotlivé okresy, majú zatiaľ vybudované len dva štáty. Aj to svedčí o tom, že Slovenská republika v čase prijatia Národného programu naskočila na nový trend, naskočila na trend, ktorý dáva záruky účinného boja proti tejto pliage, ktorá, ako ukázala konferencia, sa čoraz viac šíri vo všetkých svojich oblastiach, a najmä v oblastiach strednej a východnej Európy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Belan bol určený ako spoločný spravodajca a prednesie správu gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania súhrnnej správy o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrhoch na jeho aktualizáciu, tlač 639.

    Súhrnnú správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1485 z 2. apríla 1997 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na prerokovanie do 7. mája 1997.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktorý pripravil správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky výbory, ktorým bola súhrnná správa pridelená, ju prerokovali v stanovenom termíne okrem Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, ktorý prerokoval správu dňa 13. mája 1997. Všetky výbory zobrali súhrnnú správu na vedomie okrem Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý konštatoval, že súhrnná správa neumožňuje vyhodnotiť účinnosť opatrení v boji proti drogám, je povrchná a obsahuje neprehľadné množstvo formálnych rezortných úloh, preto neumožňuje vyhodnotiť účinnosť opatrení v boji proti drogám.

    Všetky výbory okrem Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktoré súhrnnú správu prerokovali, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky materiál vziať na vedomie. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť správu na prepracovanie tak, aby obsahovala len podrobne opísané podstatné opatrenia a analýzu účinnosti bez podstatných podrobností. Súčasťou spoločnej správy je i návrh na uznesenie.

    Pán predseda, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že nemám žiadnu prihlášku do rozpravy ani od zástupcov klubov, ani písomne prihlásených jednotlivých poslancov.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Bajan, pán poslanec Volný, pán poslanec Šagát a pani poslankyňa Kolesárová. Ďakujem. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Prosím pána poslanca Bajana.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi vzhľadom na takýto záujem len v krátkosti povedať pár poznámok k tomu, čo jednak sme sa mohli dočítať v materiáli, ktorý nám bol predložený, jednak k tomu, čo nám povedal pán podpredseda vlády a jednak si dovolím povedať niečo aj k tým diskusiám, ktoré sme medzi sebou viedli v rámci takej problematiky, akou je Národný program boja proti drogám.

    Už vo výboroch sme skonštatovali, že pravdepodobne na ujmu tohto materiálu je jeho rozsah. Pravdepodobne to bude vec, ktorú budeme musieť zvažovať pri budúcom prehodnocovaní. Naozaj niektoré detaily tu nemuseli byť, naopak, niektoré veci sa mohli rozšíriť, ale vzhľadom na to, že prvý raz takto prerokúvame koncepčný materiál, snáď tá formálna stránka je neoverená v diskusii o vecných problémoch, ktoré tento materiál chce riešiť, resp. ktoré riešili rezorty. Na druhej strane by človek očakával možno viac konkrétnych úloh, ale to už hovorím k časti tri. Pokúsim sa ísť po jednotlivých častiach.

    Prvá časť materiálu hovorí o vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám. Táto časť v krátkosti spomína veľmi veľa úloh, ktoré sa medzičasom prijali v jednotlivých rezortoch. Uvedomujem si úlohu vládneho výboru, ktorý vlastne sumarizuje tú činnosť, ktorú robia kompetentní pracovníci v rezortoch. Ak nie, tak z tohto materiálu vyslovene ide teória, že pracovník, ktorý je v rezorte nekompetentný, robí s drogami - dovoľte mi teraz to prehnať -, ak náhodou nemá čo iné robiť v rámci rezortu. Ako keby stále v rezortoch nechápali, že koncepciu boja proti drogám nerobí vládny výbor, ale priamo oni v rezortoch, a že sa budú musieť k tomu oveľa zodpovednejšie vyjadriť.

    Prečo o tom hovorím? Môžeme si pozrieť niekoľko úloh, ktoré sú vyhodnotené spôsobom, že jeden rezort vytlačí brožúrku, zapíše si ju ako splnenú úlohu a druhý rezort ju rozdá po školách a zapíše si ju tiež. To nie je spôsob, ktorý by mal naozaj byť ten, ktorý by mal byť efektívny.

    Dovolím si len maličkú poznámku. Ministerstvo kultúry hodnotí, okrem iného, skutočnosť, že "k plneniu zámerov protidrogového programu v oblasti profesionálnej divadelnej kultúry významne prispeli divadlá Maják v Žiline a Ludus v Bratislave". Tak významne, že ministerstvo kultúry na divadlo Ludus nedalo ani korunu, a preto zaniká. Nemyslím si, že toto by mal byť najlepší spôsob odmenenia práce týchto divadelníkov.

    Čo je zaujímavé, je aktualizácia úloh Národného programu, pretože v tejto chvíli už nič nezmeníme na tých úlohách, ktoré sú vyhodnotené, ale mali by sme sa pozrieť na aktualizáciu. Čo je na zváženie, je skutočnosť, že niekoľko ministerstiev má ambiciózny plán zriaďovať nové, akoby komplexné inštitúty drogových závislostí. Jednak ministerstvo zdravotníctva má ambície zriadiť Inštitút drogových závislostí, ale aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má ambície na zriadenie koncepčného, organizačného a právneho subjektu. Mám pocit, že tu ideme veľmi po povrchu a zriadením inštitúcie nevymažeme alebo neznížime drogovú závislosť. Čiže skôr treba menej financií na inštitucionalizáciu tohto problému a viacej peňazí do terénu, do výkonu, a to bez ohľadu na to, kto to bude robiť. Ale v každom prípade zriaďovanie nových inštitúcií, na ktoré idú veľmi veľké peniaze z toho mála, čo je vyčlenené v rozpočte na drogy, sa mi zdá v tom pomere neúmerné.

    Diskutovali sme vo výbore a mám pocit, že ministerstvo školstva by mohlo pokojne vypustiť zo svojich úloh na strane 2 preventívno-výchovný program pre materské školy. Mám pocit, že ideme už naozaj veľmi ďaleko, že v tejto chvíli treba sily sústrediť naozaj na základné školstvo. A materské školy radšej neupozorňovať na problémy, ktoré sa ich ešte až tak netýkajú. Je to vec - samozrejme, nie som v tomto odborník -, je to vec metodiky, ale mám pocit, že tento záber je až mimoriadne široký. V úlohe na strane 3 predpokladám, že je formálna chyba - "personálne posilniť centrá voľného času v Bratislavskom okrese o troch pracovníkov". Taký okres neexistuje, predpokladám, že ide buď o kraj, alebo o niektorý z okresov. Takže to len formálne na strane 3 pri úlohách.

    Čo absentuje - a diskutovali sme o tom v komisii -, je starostlivosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny práve o zložku, ktorá by mala byť najúčinnejšia v boji proti drogám, a to je oblasť rodiny. Málo úloh, ak vôbec nejaká vznikla, smeruje do vytvárania programu pre rodiny. Jednak na konferencii, ktorú sme absolvovali v rámci Centra Pompidou, ale predovšetkým aj zo zahraničia nám hovoria skúsenosti, že základným kameňom, kam by sme mali smerovať naše úsilie, je rodina a potom represia a následne ďalšie činnosti. To si myslím, je nezastupiteľná úloha jednak rezortu, jednak ďalších inštitúcií - vládnych aj nevládnych.

    Ministerstvo kultúry na strane 5 a 6 pri úlohách je typickým príkladom, ako sa dá splniť úloha a vlastne dokopy nič neurobiť. Teraz sa veľmi ospravedlňujem kompetentnému pracovníkovi na ministerstve, ale ak si niekto povie, že ideme tlačiť metodické materiály, ideme tlačiť plagáty, ideme zostaviť literárno-dramatické pásmo s využitím literárnych a audiovizuálnych prameňov a hudobných nahrávok ako vzorové podujatie pre verejné knižnice, tak sa mi zdá táto úloha mimoriadne nákladná a vzhľadom na efektívnosť nulová. Výstava plagátov s tematikou boja proti alkoholizmu - inštalovať výstavu vo vstupnej hale Slovenskej národnej knižnice na Hostihore počas hlavných mládežníckych aktivít. Tí mladí ľudia, ktorí sa majú na tomto podujatí zúčastniť, sú angažovaní v nejakej voľnej časovej aktivite, práve tí nepotrebujú takúto osvetu. Skôr by sme mali ísť do osvety detí a mladých ľudí, ktorí nie sú nijakým spôsobom podchytení, jednak v športe, v kultúre a v iných oblastiach. Takže výstava plagátov - neviem koľko to stojí, lebo to nie je ocenené - na takomto podujatí je z môjho pohľadu úplne nezmyselná.

    Ministerstvo financií je rezort, ktorý mimoriadne prekvapil - ak mám byť teraz sarkastický -, pretože si splnil úlohu v boji proti drogám okrem iného aj tým, že "dobudoval colnice nákupom vysokozdvižných vozíkov a podobnou technikou". Tvrdím, že tu to opäť išlo trošku bokom. Je síce pravda, že je treba dobudovať colnice, ale vôbec si nemyslím, že práve z takýchto peňazí, ktoré sú určené na boj proti drogám. Takže tu si ministerstvo pravdepodobne pomohlo z prostriedkov, ktoré by neúplne patrili z tohto zdroja.

    Úloha, ktorá je na strane 9, podieľať sa na vybudovaní spoločného colno-policajného pracoviska, ktoré by malo byť zriadené v roku 1997 s termínom trvalý, sa mi zdá nepodarok. Buď ide o jednorazovú úlohu, že treba vybudovať takéto stredisko, a potom dajme termín povedzme koniec roka 1997, ale nie vybudovať niečo s termínom trvalý, lebo to znamená, že to nevybudujeme. Teraz som veľmi zjednodušil situáciu.

    Ministerstvo spravodlivosti si dalo veľmi "ambicióznu" úlohu, a to hovorím v úvodzovkách, "organizovať prednášky pre odsúdené osoby k problematike drog a drogových závislostí". Ak máme informáciu, že nám vzrastá počet drogovo závislých väzňov, tak akákoľvek prednáška v tomto priestore sa mi zdá nezmyselná. Buď pomôžme ministerstvu spravodlivosti, ako by mali vybudovať samostatné cely alebo priestory pre už drogovo závislých väzňov, aby sme ich vedeli eliminovať od tých, čo nie sú ešte drogovo závislí, ale prednášková činnosť v tomto priestore sa mi zdá úplne zbytočná. Tu si myslím, že táto úloha môže pokojne vypadnúť.

    Skôr by sme sa mali zamyslieť nad skutočnosťou, že po skončení pobytu vo väznici drogovo závislý väzeň nám uniká bez toho, že by sme mali o ňom podklad. A máme ho v obci ako drogovo závislého a robí nám problémy. Je jasné, že takýto drogovo závislý občan si zháňa najbližšiu dávku len kriminálnou činnosťou. Čiže tu je nevyhnutné, aby sme mali konkrétny kontakt na príslušnú väznicu, že nám vracajú občana do obce, aby sme ho vedeli zachytiť. Je možné, že tu bude potrebná zmena legislatívy, že bude musieť prísť do príslušného centra na liečenie drogovo závislých a tam by sme mali mať možnosť poskytnúť pravdepodobne prvú nejakú drogu alebo náhradu za drogu tak, aby nebol odkázaný si tú drogu zohnať kriminálnou činnosťou.

    Ministerstvo vnútra prijalo niekoľko úloh, ale podotýkam len v oblasti policajnej represie. Čo ma prekvapilo, hovorili sme o tom aj s pánom podpredsedom vlády, nie je tu ani jedna úloha týkajúca sa verejnej správy, to znamená spolupráce štátnej správy a samosprávy v tejto oblasti, čo je v takomto materiáli dosť prekvapujúce. Myslím si, že je to chyba v tomto materiáli, že ministerstvo vnútra nespomenulo toľko aktivít, ktoré sa robia na úrovni samosprávy a ktoré sa robia už aj na úrovni štátnej správy. Ak si pamätáte, aj krajské úrady, aj okresné úrady majú povinnosť zamestnať jedného človeka práve na boj proti drogám. Minimálne táto skutočnosť sa tu mohla objaviť a už nehovorím o skutočnosti, o ktorej sme diskutovali v komisii, že títo ľudia dokonca ešte nemajú ani pracovné náplne, čo je pre mňa absolútne nepochopiteľná vec. Takže z toho dôvodu je tento človek zamestnávaný inou prácou, čiže na tú klasickú "robotu", pre ktorú bola vôbec zriadená tá funkcia, je nepoužiteľný.

    Na poslednej strane 14 máme úlohy Generálnej prokuratúry a z toho, čo sme videli na poslednej konferencii, je nepochopiteľné, že Generálna prokuratúra sa nepochváli tým, že priamo participuje na rekodifikácii trestného práva, a malo to tam byť spomenuté. Je možné túto rekodifikáciu robiť bez Generálnej prokuratúry, ale táto úloha tam jednoducho mala byť. Myslím si, že informácia by mala prísť k nám do výborov v júni, aký je stav prác na rekodifikácii práve v tejto oblasti, v problematike postihovania drogovej závislosti.

    Tieto úlohy som vypichol preto, aby sme si pre budúcnosť povedali, že takto koncipované úlohy nemajú zmysel, ak za nimi naozaj nebude konkrétna práca týchto ľudí, resp. aj nejaký výsledok. Prvá vec sa urobila, dostali sme do povedomia boj proti drogám aj vznikom takého inštitútu, ako je vládny výbor, to už povedal aj pán podpredseda vlády. Ale ďalej už musíme vyžadovať výkon a závisí od nás, akým spôsobom pomôžeme tomuto vládnemu výboru dostať sa do takej pozície, že bude môcť, ak nie prikázať kompetentným pracovníkom, ale aspoň s nimi komunikovať na takej úrovni, že nebudú v pozícii prosiacich, aby im z rezortu dali nejaké materiály, čo sa vlastne urobilo. Obávam sa, že vo viacerých rezortoch to tak je.

    Posledná časť hovorí o analýze finančných prostriedkov. Je to časť, ktorá je veľmi podrobná, z materiálov, ktoré sme dostali do výborov, vari najpodrobnejšia vzhľadom na to, že je tu spomínaná takmer každá koruna. Z toho je však vidieť, že je veľmi veľa vecí, ktoré treba koordinovať. Je pre nás nemysliteľné akceptovať skutočnosť, ako keby sa peniaze dávali podľa toho, čo si kto odlobuje, resp. že zdravotnícke zariadenie si odlobuje cez niekoľko rezortov príslušnú finančnú dotáciu. Buď sa rozhodneme, že ideme grantovať, alebo ideme súťažiť o projekty, ale potom dávajme naozaj viacero projektov, ak to robí jedna organizácia, potom ich oceňme, ale jednoducho na prevádzkové činnosti alebo na prevádzkovú činnosť zariadenie nemôže dostať prostriedky z viacerých zdrojov. To je chyba koordinácie a tu bude treba veľmi vážne zasiahnuť na úrovni vládneho výboru.

    Čo ma dosť negatívne prekvapilo, to je skutočnosť, že Centrum pre liečbu drogových závislostí na Hraničnej 2 dostalo 60 tisíc na výmenu injekčných striekačiek. Je to činnosť, ktorá je mimoriadne efektívna, a tu budeme musieť alebo odporúčam veľmi vážne sa zamyslieť nad tým, aby tieto peniaze išli čo najviac na takúto činnosť, lebo toto je konkrétny výsledok, kde sa ušetria, resp. tie peniaze sú vynaložené efektívne.

    Nebudem spomínať už takú vec, že väčšina PR sa robí cez agentúru Donar, ale pravdepodobne išlo povedzme o agentúru, ktorá vyhrala súťaž. Ale upozorňujem, že pred nami je letné obdobie, keď sa budú čerpať peniaze predovšetkým na aktivity neštátnych organizácii tretieho sektora, na rôzne tábory. A zo svojej skúsenosti viem, že sa veľakrát stane, že sa tábor síce nazve Tábor boja proti drogám, ale okrem názvu nemá nič spoločné s touto problematikou. Čiže treba veľmi opatrne vzhľadom na nedostatok financií a veľmi dôsledne sledovať čerpanie peňazí na takéto tábory. Som za to, že treba aktivovať a treba robiť takéto činnosti, ale myslím si, že ak nie inde, tak tu platí, dôveruj, ale preveruj.

    Máme tu niekoľko čísel, ktoré hovoria o tom, ako sa peniaze minuli. V každom prípade je pred nami rok, kedy by sme mali začať, nechcem povedať, že míňať peniaze, ale začať realizovať projekty, ktoré už budú aj pre hlavné mesto v rámci rezervy, ktorá bola vyčlenená na boj proti drogám v Bratislave. To budú veci, ktoré stoja pred nami, aby sme si ich veľmi dôsledne - aspoň tí, čo sa v tejto problematike v Bratislave orientujú - dosledovali. K tomu všetkému by sa dalo diskutovať naozaj niekoľko hodín. Mám takú rozporuplnú predstavu o tom, že pravdepodobne výbor viac nemohol robiť, v každom prípade rezorty áno, nikto ma z toho nedostane.

    Dovolil by som si ešte maličkú poznámku ku komisii, ktorá existuje pri výbore pre sociálne veci a zdravotníctvo. Predovšetkým by som chcel poďakovať tým, ktorí mali vôľu sa prihlásiť a ktorí sa prihlásili do tejto komisie, a ešte raz poďakovať tým, ktorí vydržali po tretíkrát sa stretnúť. Pravdepodobne komisia naberá už taký rozmer, že už budeme môcť veľmi seriózne "vypustiť" aj nejaký záver.

    Osobne by som bol rád, keby tí poslanci, ktorí ešte majú záujem o prácu v tejto komisii a vedia, že sa stretneme ešte trikrát do konca roka, prišli na túto komisiu, veľmi radi ich pozveme. Osobne by som sa chcel ospravedlniť pani doktorke za môj administratívny lapsus, že som vás síce pozval, ale nedokončil to tak, ako bolo. Ale predpokladám, že budeme intenzívnejšie spolupracovať v rámci tejto komisie, pretože si myslím, že každá skúsenosť aj z oblasti medicíny v tejto oblasti je veľmi dôležitá.

    Pred nami stoja ešte tri úlohy. Chceme pomôcť vládnemu výboru dostať sa do takej pozície, aby sme vedeli presadzovať ich zámery v inštitúciách tak, aby sme zároveň nenabúrali úlohy rezortov v tej-ktorej oblasti, ale aby sme im pomohli dostať sa k takým informáciám, ktoré potrebujú. Na druhej strane najbližšie stretnutie bude špecializované na boj v Bratislave, tam si myslím, že je veľký priestor na to, aby sme sa mohli stretnúť. A na záver by sme chceli pomôcť v určitom lobovaní - poviem to otvorene - na získanie finančných prostriedkov na boj proti drogám pri príprave rozpočtu na rok 1998.

    To sú asi úlohy, ktoré si dáva komisia, samozrejme, okrem tých, ktoré sú nevyhnutné, a to je pravidelné informovanie aj vás ostatných kolegov, ktorí nebudete v tejto komisii, o všetkých informáciách, ktoré sú relevantné na to, aby ste sa mohli postaviť pred občanov, keď sa vás opýtajú, čo robí Národná rada v boji proti drogám, aby ste mali tie informácie, ktoré budete vo svojej poslaneckej práci potrebovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy pripravený pán poslanec Volný. Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som len pánu poslancovi odpovedať na to, akým spôsobom komentoval moju prítomnosť, resp. potom neprítomnosť v tejto komisii. Skutočne si myslím, že tam bolo také zastúpenie, že ľudia dajú zo seba skutočne v prospech tohto boja všetko, čo môžu. Myslím si, že aj tu by som chcela vyjadriť vďaku práve pánu poslancovi Bajanovi za to, že to organizuje a že vedie túto komisiu, pretože tu sa nemôžeme dívať na politické strany.

    Chcela by som aj zdôrazniť jednu vec vzhľadom na to, že verím, že pán podpredseda vlády to nepovie. Je pre Slovensko poctou, že delegáciu v Nórsku na stretnutí skupiny Pompidou viedol podpredseda vlády, a je pre Slovensko takisto poctou, že v diskusii vystúpil ako prvý rečník. Zarezonovalo to celou sálou, aj obsah toho, čo povedal. Pre nás je dôležité vedieť, že na tomto boji je veľmi dobré to, že sa na ňom podieľajú všetky ministerstvá. Aj keď si myslím, že by nezaškodilo sa trošku pozrieť na skoordinovanie prísunu finančných prostriedkov do jednotlivých krajov práve podľa výskytu týchto ochorení, pretože sa mi zdá, že do Nových Zámkov išlo zbytočne veľa a do Bratislavy vzhľadom na vysoký výskyt málo.

    Ďakujem pekne.

  • Takže môžeme pokračovať v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Volný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    predloženú správu hodnotím veľmi pozitívne. Napriek tomu si dovolím predniesť niekoľko pripomienok a podnetov.

    Pár ich mám k časti, v ktorej sa hovorí o ťažiskových rezortoch. Podľa môjho názoru výraznejšou mierou je k nim potrebné zaradiť i rezort ministerstva kultúry, ktorý pokladám za veľmi významný v procese prevencie drogových závislostí a iných patologických prejavov v spoločnosti. Vieme, že mnohé regióny Slovenskej republiky práve prostredníctvom regionálnych kultúrnych stredísk zamerali svoju činnosť na túto problematiku, uskutočňovali okresné konferencie za účasti rôznych rezortov, koordinovali prevenciu, boli iniciátormi poradných orgánov v okresných úradoch, zaslúžili sa o realizáciu jednotnej koncepcie prevencie a podobne.

    Popri samotnej liečbe toxikomanov a vybavení centier pre liečbu drogových závislostí by bolo potrebné zamerať sa aj na zriaďovanie centier pre prevenciu drogových závislostí, samozrejme, aj AIDS, hazardných hier, fajčenia, kriminality a podobne. Čím viac pozornosti a finančných prostriedkov poskytneme týmto centrám, tým menej nás bude stáť liečba a resocializácia. Mohli by byť aspoň dva v každom kraji. V nich by sa realizovala nielen prevencia, tá sa musí uskutočňovať i na športoviskách, v kultúrnych zariadeniach a podobne, ale i individuálna skupinová terapia a resocializácia. Centrá poradenských psychologických služieb nemôžu realizovať prevenciu v celom rozsahu, pretože na to nie sú kapacitne, organizačne ani časovo pripravené. Môžu však byť významným spoluorganizátorom rôznych aktivít v regiónoch.

    Generálny sekretariát Výboru ministrov pre prevenciu drogových závislostí a kontrolu drog vie, že v Spišskej Novej Vsi veľmi aktívne pracuje občianske združenie Pomoc všetkým. Jeho hlavným cieľom je prevencia drogových a iných závislostí. Zriadilo si svojpomocné stredisko prevencie drogových závislostí, ktoré sa nachádza na pracovisku klinických psychológov a psychiatrov. Občianske združenie potrebuje stredisko vybaviť technikou a literatúrou. Finančné prostriedky potrebuje i na školenia svojich lektorov, na činnosť klubov, či už od literárnych autorov až po turistov a výtvarníkov a podobne. Dovolím si navrhnúť, aby sa príslušné stredisko dostalo pod patronát niektorého z ťažiskových ministerstiev, čím by malo garantovanú činnosť a priamo zabezpečené finančné prostriedky nielen od niektorých garantov.

    K časti Aktualizácia Národného programu boja proti drogám si dovolím ešte podotknúť, že v rezorte ministerstva kultúry sa mi zdá nepostačujúca aktualizácia úloh. V nej sa uvádza len edičná činnosť a proces osvety a prevencie cestou knižníc a aktivity cirkevného odboru Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ako sa do procesu prevencie zapoja galérie, knižnice, divadlá, múzeá, regionálne kultúrne centrá vôbec?

    A ak hovoríme o prevencií, kde sú športovci? V tomto materiáli je spomenutá len nadácia Športom proti drogám, ktorej pridelil rezort ministerstva školstva 150 tisíc korún na videokazetu Skok do raja, a nie na priame športovopreventívne aktivity. Mladých ľudí chceme dostať na športoviská a zapojiť ich do ďalších aktivít v čo najväčšom počte. Preto by sme mali podporovať najmä priame športové či kultúrne aktivity.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Šagát. Pani poslankyňa Ďurišinová chce faktickú poznámku.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som zareagovala na svojho predrečníka. Spomínali ste tu nadáciu Šport proti drogám. Ja sama som už v minulom svojom vystúpení spomínala, že pracujem v tejto nadácii. Bola som aj pri projekcii tej videokazety Skok do raja a môžem vám povedať, že je veľmi dobre, že bolo vôbec natočené na jednej strane niečo také fantastické a na druhej strane také údesné. A je veľmi dobré, že sa to dostane do škôl, lebo som mala možnosť vidieť aj inú kazetu, ktorá takisto mala osloviť stredoškolskú mládež alebo deti v základných školách. Ten strašný rozpor, kde veľa významných športových osobností, ktoré vystupujú a sú priamo natočené na tejto kazete, vlastne napomáha tým deťom, ktoré dajme tomu už majú určité náznaky. Tie športové osobnosti si veľmi vážia, tak v podstate ich názory automaticky preberajú. Myslím si, že bolo veľmi dobré, že finančné prostriedky išli na takúto kazetu.

    Samozrejme, súhlasím s vami, že bolo by oveľa lepšie, keby bolo viac finančných prostriedkov, ktoré by išli na šport, a bola by to určitá prevencia. Ale o tom sme už hovorili minule. Myslím si, že v žiadnom prípade tieto prostriedky neboli vyhodené navnivoč.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    tak optimisticky zapôsobilo vyhlásenie, že na ostatnom stretnutí, kde sa zúčastnil pán podpredseda, sa vlastne zistilo, že len tri krajiny majú takýto ucelený program, ktorý vytvára podmienky na účelný boj proti drogám. Nie som taký optimista ako vy, pán podpredseda vlády. Ako si iste z minulosti pravdepodobne pamätáte, mali sme na papieri jeden z najlepších programov prevencie kardiovaskulárnych chorôb, bežal niekoľko desiatok rokov pod označením KVOP a ako iste viete, vykazovali sme niekoľko desiatok tisíc vyšetrení, vykazovali sme mnohé náklady na lieky. A dopadli sme tak, že po desiatkach rokov tohto vynikajúceho preventívneho programu patríme vo výskyte kardiovaskulárnych chorôb medzi najhoršie krajiny a vo výskyte onkologických ochorení to nie je lepšie.

    Ja samozrejme z tohto dôvodu, pretože nachádzam v tomto materiáli mnohé úlohy, ktoré sme prebrali z minulosti, a pravdepodobne sa budú aj tak plniť - pred chvíľou pani Ďurišinová tu rozprávala o športe -, len krátko si dovolím zasiahnuť do rezortu školstva. Podporovanie aktivít v školách v zmysle robenia všelijakých klubov, v zmysle nejakých krúžkov, všetci sme to prežili, ktorí sme vychovali deti, a vieme, s akým napätím a s akým úsilím sa na tom podieľali rodičia a aký je problém zabezpečiť na to pedagógov. A všimnite si, ako sa asi štát dnes stará o športovcov. Dnes sú v kritickom stave peniaze pre špičkových športovcov, ktorí reprezentujú republiku. Iste ste v tlači čítali tie alarmujúce správy, kde žiadali ministerstvo školstva, aby pre reprezentantov uvoľnilo peniaze. Keď si pozriete na Bratislavu, koľko má ľadových plôch, koľko má dnes bazénov. Ale my si tu ideme dávať úlohy, opäť ideme stavať vzdušné zámky, no skutok bude úplne niekde inde.

    Som veľmi veľkým skeptikom celého tohto materiálu, ktorý je objemný, veľa je tam napísané, ale verte mi, že jeho plnenie bude veľmi otázne, a to sa pravdepodobne dožijeme, pán podpredseda vlády, možnože nie v týchto funkciách, ale možno ako obyčajní občania a povieme si, že kto mal pravdu vtedy, keď sa to prerokúvalo v Národnej rade. Ja, žiaľbohu, hovorím, že náš program je nedostatočný, a bude to stáť ešte veľa obetí.

    Aby som to trošku viacej skonkretizoval, poviem len krátko na margo niekoľko poznámok k zdravotníctvu. Ak si pozriete aktualizáciu úloh Národného programu boja proti drogám na strane 1, ministerstvo zdravotníctva si dalo až dve úlohy. Škoda, že tu nikto nie z rezortu ministerstva zdravotníctva, ale pravdepodobne pán podpredseda je o všetkom tak informovaný, že eventuálne, keď sa rozhodne vystúpiť, to aj vysvetlí.

    Dovoľte povedať niekoľko absolútne kritických poznámok k rezortu ministerstva zdravotníctva. Rezort nemá dostatok pracovníkov, ktorí majú kvalifikáciu v tej odbornosti, aby mohli zabezpečiť úlohy, ktoré sa na nich kladú. Iste, sme schopní nakúpiť stoličky, označiť "ceduľami", že existujú nejaké antidrogové centrá, ale, žiaľbohu, nemáme na to odborníkov. Sú na to čísla, stretli sme sa aj s tými ľuďmi. A žiadali sme, aby ministerstvo zdravotníctva veľmi urgentne prijalo opatrenia na školenie, na výchovu týchto ľudí, tak ako sa uvádza v správe, že je to niekoľkoročný proces, ale predovšetkým na ich motiváciu, aby to chceli robiť, pretože je to práca veľmi ťažká, málo atraktívna, mnohokrát aj nebezpečná. A túto stimuláciu musí hľadať štát, pretože to chce zabezpečiť, samozrejme, okrem organizácií, ako sú občianske združenia a podobne. Teda myslím si, že personálne zabezpečenie vôbec nie je vyriešené. Choďte sa pozrieť na Hraničnú, kde pracuje asi dva a pol doktora, a my tam chceme robiť nejaký nový program boja proti drogám. Už potom nehovorím o strednom zdravotníckom personáli a ďalších pracovníkoch, ktorí vôbec nie sú zabezpečení.

    Dočítal som sa tu, že časopis, ktorý vydáva ministerstvo zdravotníctva o drogových závislostiach, je vyriešený. Ale ja som si dovolil napísať do tohtoročného čísla tohto časopisu o problematike drog z hľadiska pediatra a dozvedel som sa, že tento časopis každý rok prežíva finančnú krízu, pretože nemá na vydanie štyroch čísel za rok. A tu sa optimisticky uvedie, že dostali 220 tisíc. Nuž ale 220 tisíc by malo byť dosť na vydanie štyroch čísel, a preto by bolo treba zodpovedať, ako to vlastne je. Odporučil som tej panej, ktorá sa o to stará, aby bola taká láskavá a napísala žiadosť na ministerstvo zdravotníctva, aby mi ju dala do ruky, aby som sa tieto veci pokúsil riešiť.

    Ešte krátko chcem povedať jednu vec, pretože my poviete ako pred chvíľočkou, že ten jedoš tu bude vystupovať. Takže chcem povedať ešte jednu vec. Všimnite si, že aktualizácia úloh sa týka aj vyčíslenia peňazí, ktoré boli použité na boj proti drogám. Ale ako iste viete, v rozpočte sme schválili peniaze na rok 1997 a my vôbec nevieme, kde a ako sa tieto peniaze na rok 1997 minú. Všimnite si, ako štát v iných krajinách podporuje napríklad projekty neštátnych subjektov alebo aj štátnych subjektov. Podporuje ich tak, že sa stanoví projekt a peniaze sa po troch mesiacoch postupne dávajú podľa toho, ako sa projekt plní. U nás sa to tak nedeje. Peniaze sa vydajú, potom sa kvázi skontrolujú a efektívnosť sa vôbec nedá vyhodnotiť.

    Napríklad mne úplne chýba vyčíslenie, pretože viem, že sa niekoľko miliónov, niekoľko desiatok miliónov vyčlenilo na boj proti drogám aj z ministerstva zdravotníctva, aj zo Štátneho fondu zdravia, a bolo by dobre vedieť, na čo sa tie peniaze v prvom polroku 1997 použijú. Ako sa použijú? A aj to, čo sa tu uviedlo, kam sa dali peniaze za rok 1996. My nevieme o efekte, ako sa použili. To nie je analýza, čo je tam napísané. Tam je len napísané, kto ich dostal, ale bolo by predovšetkým dôležité, aby sme vedeli analýzu ich využitia.

    Napriek mnohým kritickým poznámkam si myslím, že len tak sa môžeme postupne a spoločne dopracovať k nejakému kvalitnému programu, keď budeme o týchto veciach hovoriť. Berte moje pripomienky ako podnety, aby sa tieto veci zlepšovali. Dúfam, že komisia, ktorú vedie pán Bajan, sa bude pravidelne usilovať o to, aby sa nielen raz za čas predložila takáto veľká správa, ale aby sa po rezortoch tie opatrenia vyhodnocovali priebežne. A asi ako prvý by sme si mali zobrať rezort ministerstva zdravotníctva.

    Ďakujem vám za trpezlivosť a pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ešte je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Kolesárová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Pán kolega, chcel som vám povedať trochu inak, ale ten záver, ktorý ste spravili, myslím si, že bol naozaj taký, ako k tomuto patrí. Čo sa týka drogového programu, môžeme naozaj vyskakovať len do takej výšky, koľko nám dovolia financie. Drogy sú na celom svete naozaj takým problémom, z ktorého majú strach oveľa vyvinutejšie štáty. K tomu vášmu vystúpeniu, k tým ôsmim desatinám, až na ten záver, chcel som vám povedať len to, že treba naozaj trošičku trpezlivosti, trošičku viac trpezlivosti, čo sa týka drogového programu.

    Sám vždy navrhujem, aby sme sa najprv postarali o ľudí, ktorým osud priniesol do cesty nešťastie, to znamená ľuďom, ktorí nemôžu za to, že sú takí, akí sú, ktorým príroda ubrala na tom, čo im mala dať. Ľudia, ktorí berú drogy, si to spôsobili sami, veľkou časťou si to spôsobili sami. Preto si myslím, že v prvom rade sa treba postarať aj o takýchto ľudí, ktorí naozaj nemôžu za to, že nie sú plnohodnotní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan, môžete reagovať len na pána poslanca Šagáta.

    Prosím, pani poslankyňa Kolesárová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    minulý piatok 16. mája som sa v Kozárovciach zúčastnila akcie Polícia deťom a občanom, ktorej súčasťou boli aj ukážky z vyhľadávania drog v batožinách a autách. Akcia mala mimoriadny úspech. A chcem aj z tohto miesta poďakovať prezidentovi Policajného zboru plukovníkovi Jozefovi Holdošovi, ale aj doktorovi Milanovi Gálikovi a ostatným zúčastneným aktérom za takúto účinnú formu budovaniu dôvery k Policajnému zboru.

    Ako to tiež hovoria zahraničné skúsenosti, dobrý prvotný kontakt detí s políciou predznamenáva a fixuje ich pozitívny postoj aj do budúcnosti. Predmetná akcia tvorí súčasť aktivít ministerstva vnútra v rámci Národného programu boja proti drogám. Pochopiteľne, že ministerstvo vnútra je predovšetkým hlavným nositeľom represívnej činnosti, teda aktivít redukcie ponuky drogy. Zúčastňujú sa jej okrem špeciálne vyčlenenej protidrogovej jednotky i príslušníci kriminálnej, poriadkovej a cudzineckej polície či iných zameraní.

    Domnievam sa a konzultácie s príslušníkmi kynologického odboru Policajného zboru, o prácu ktorých som sa začala zaujímať po akcii v Kozárovciach, ma v tom utvrdili, že v boji proti drogám by bolo potrebné zvýšiť využívanie vycvičených psov pri vyhľadávaní drog na území Slovenskej republiky celoplošne a na hraničných priechodoch osobitne. Ich zapojenie by som videla najmä v rámci rozpracovania aktualizovanej úlohy ministerstva vnútra číslo 3, ktorá hovorí o uskutočňovaní pravidelných represívno-bezpečnostných akcií, a úlohy číslo 7 o potrebe úzkej spolupráce policajných a colných zložiek v boji proti drogám, avšak do budúcnosti pochopiteľne aj širšie.

    Za hlavné pozitívum významnejšieho využívania psov v boji proti drogám hovorí najmä to, že psa nemožno oklamať ani podplatiť, ale i to, že technika ho zatiaľ nenahradila, a tak skoro ani nenahradí. Pričom technika je nepohyblivá a získanie a výcvik desiatich psov stojí približne jednu desatinu ceny takéhoto prístroja. Ako som však zistila, v Slovenskej republike je v súčasnosti vo výkone takto vycvičených 25 psovodov so psami a 8 bude teraz končiť výcvikový kurz, teda spolu iba 33 v celej našej Slovenskej republike.

    S odborníkmi sme odhadli, že ak by sa vycvičené psy využívali na systematické, a nie iba na nárazové monitorovanie so záberom napríklad na hranice, vlaky, diskotéky, školské dvory, pošty, kaviarne a podobne, potom by sme ich v Slovenskej republike potrebovali možno aj okolo stovky. Iba v samotnej Petržalke by bolo možné využívať zhruba 10 psov. Musí sa však zmeniť ich používanie a využívanie, keď napríklad v okresnom meradle je pes proti drogám nasadený v priemere iba dvakrát do mesiaca. V tomto smere treba podľa môjho názoru zvýšiť spoluprácu všetkých zložiek ministerstva vnútra vrátane štátnej správy a spolupráce so samosprávou, ale aj ostatných rezortov so psovodmi a ich využívaním.

    Dámy a páni, nemôžem sa pri nastolení tohto problému nedotknúť aj odmeňovania príslušníkov Policajného zboru. Hovorila som s členom útvaru osobitného určenia, jeho mzda bola v porovnaní s mojou predstavou o mzde za takúto nebezpečnú a riskantnú prácu i za prácu so psom smiešne nízka. Nuž potom nečudo, ak neraz najlepší a najskúsenejší odchádzajú do súkromných bezpečnostných služieb. Nedostatočne vysokú mzdu treba vidieť i v kontexte s únikom informácií o policajných raziách. Za správne pokladám tie názory, ktoré hovoria, že by bolo správne pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 1998 - a nakoniec to už spomenul aj pán poslanec Bajan - zabezpečiť príslušníkom polície významný mzdový nárast, avšak v kontinuite so zvýšeným trestom za zneužitie postavenia verejného činiteľa.

    Vážené dámy, páni, ďakujem vám za pozornosť, ktorú sme spoločne venovali síce iba psíkom, ale aj tak veľmi významným pomocníkom v boji proti drogám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce stručne vyjadriť k rozprave. Chce.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som veľmi stručne zareagoval na niektoré námety alebo kritické pripomienky, ktoré boli vznesené od diskutujúcich.

    Pánu poslancovi Bajanovi je ťažko jednoznačne odpovedať - my sme už o týchto veciach hovorili aj vo výbore, keď sme na túto tému diskutovali -, či má správa veľký rozsah, alebo nemá veľký rozsah. Ale pamätám si, keď sme minulý rok predkladali prvú správu, že priamo z parlamentu bola požiadavka, aby správa bola čo najkonkrétnejšia a najpodrobnejšia, aby ste si urobili skutočný prehľad o tom, čo sa robí.

    Či sa čakalo viac od konkrétnych úloh. Myslím si, že tým dôkazom, že je pozitívne hodnotená, je aj to, že to bolo hodnotené v jednotlivých výboroch, pozitívne to hodnotila aj vláda, nakoniec aj vy ste sa vyjadrili v podstate pozitívne. Myslím si, že môžeme skutočne pozitívne hodnotiť to, čo sme spravili, a to, čo sme si naplánovali.

    Pokiaľ ide o pracovníkov rezortu, mne je dnes ťažko jednoznačne zaujať stanovisko, či majú kumulované funkcie, alebo sú na to jednoznačne vyčlenení pracovníci. Ale skutočnosť je taká, že rezorty majú úlohu ako celok. Rezort za túto úlohu zodpovedá a z prehľadu je vidieť, že tieto úlohy boli splnené. Pokiaľ ide o zriadenie nových inštitúcií, my sme presvedčení o tom, že...

  • Pán poslanec Cuper, prosím, keby ste tak hlasno nedebatovali...

  • ...tieto inštitúcie, ktoré zriaďujeme a plánujeme zriadiť, sú nevyhnutné.

    Otázka rodiny, viacej akceptácie z pohľadu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Môžeme sa týmto problémom zaoberať v nastávajúcom období, ale myslím si, že vlastne celá práca, celý program je orientovaný vzhľadom na to, že je to celospoločenský problém, celospoločenská orientácia, takže tým je v tomto smere zasiahnutá aj rodina.

    Veľmi tvrdo ste kritizovali aj otázku plagátov. Myslím si, že v našej činnosti má plagát stále veľké výchovné pôsobenie a že zohráva dôležitú úlohu. Ministerstvo kultúry je asi momentálne tak, že na iné formy alebo metódy boja proti drogám - najmä keď si zoberieme tie pripomienky, ktoré tu odzneli v tej súvislosti, že môžeme rozdeľovať len toľko, koľko na to máme peňazí -, asi na niektoré veci nemôže ani viacej dávať. Pokiaľ ide o tie vozíky, už som vám vo výbore sľuboval, že sa na to pozriem, ja sa na to skutočne pozriem, z ktorých finančných zdrojov to išlo.

    Na strane 9 v bode 5 ste poukázali na ten termín a máte pravdu. Prosím vás pekne, odporúčam všetkým, aby si ten termín "trvalý" vyčiarkli, pretože vlastne termín je uvedený v samotnom znení úlohy, bude to zriadené do konca roka. Takže verím, že keď budeme hodnotiť na budúci rok, budem konštatovať, že tá úloha bola splnená.

    Nemyslím si, že by prednášky v nápravných zariadeniach boli zbytočné, pretože ako máme informácie, ako sme získavali skúsenosti od Ameriky cez všetky štáty, ktoré majú v tomto smere skúsenosti, otázka snaženia o prevýchovu tých, ktorí sú v nápravnovýchovných zariadeniach, je realizovaná aj prostredníctvom rôznych prednášok a ďalších foriem pôsobenia. Takže ministerstvo spravodlivosti preberá tento systém. Myslím si, že bude účinný.

    Nemôžem s vami súhlasiť najmä vo vzťahu k ministerstvu vnútra, že nie sú tam otázky, úlohy rozpracované na krajské, okresné úrady. Pán poslanec Bajan, ja som vám už vo výbore hovoril, že máme samostatný materiál, ktorý sme rozpracovali a prijali asi pred dvoma mesiacmi vo vláde, kde sa konkrétne uvádzajú úlohy pre jednotlivé krajské úrady, pre jednotlivé okresné úrady, kde sú menovite uvedené, ktoré funkcie, ktorí pracovníci by sa mali otázkam boja proti drogám venovať.

    Finančná analýza, veľký rozsah. Myslím si, že bolo treba urobiť takúto finančnú analýzu, aby ste si urobili prehľad, kde jednotlivé finančné zdroje išli. A ak by ste mali záujem o to, kde, na ktoré projekty, na ktoré čiastky a akým spôsobom sa využili, aj pán poslanec Šagát, aj vy máte možnosť kedykoľvek v ktoromkoľvek rezorte si tieto otázky pozrieť, budete o týchto veciach informovaní.

    Poukazovali ste na otázku koordinácie prideľovania finančných zdrojov do jednotlivých centier. Prosím vás pekne, doposiaľ finančné zdroje prerozdeľovali jednotlivé rezorty na základe požiadaviek. Garantujem vám, že o tejto problematike sme sa na poslednom zasadnutí fondu rozprávali, pretože veľmi dobre viete, že sme zriadili fond, budú postavené nové kritériá, nové zásady prideľovania finančných prostriedkov. Chceme to koordinovať podľa jednotlivých rezortov, podľa jednotlivých oblastí a podľa jednotlivých regiónov. Tým by sme mali vlastne predísť tomu, aby finančné zdroje neišli do Bratislavy alebo išli len do Bratislavy, alebo neišli do zdravotníctva, alebo išli len do zdravotníctva. Veríme, že sa nám to podarí a že takáto koordinácia úloh bude. Takže buďte si istí, že z fondu dostane aj Bratislava. Pochopiteľne, že to bude závisieť od projektov, predpokladanej účinnosti projektu, pretože nebudeme financovať tie projekty, ktoré pôjdu dostratena alebo ktoré nebudú dávať záruku vyriešenia tohto problému.

    Pán poslanec Volný, vlastne ste ocenili správu, ocenili ste prácu, ktorú sme vykonali v tejto oblasti. Pokiaľ ide o nadviazanie alebo prepojenie toho kultúrneho strediska na niektoré rezorty, môžeme sa konkrétne pozrieť, o aké stredisko ide, a môžeme hľadať spôsob riadenia, aj keď si myslím, že tých stredísk je pomerne dosť. Ony sa rozširujú aj v ďalších okresoch, takže to je otázka, na ktorú sa budeme musieť asi spoločne pozrieť.

    Pán poslanec Šagát, mňa prekvapuje vaša strašne pesimistická atmosféra alebo nálada. Pán poslanec Šagát, počúvate ma? Ďakujem. Veď správa hovorí o tom, aké je to optimistické, ako sme to dobre plnili. Neviem, z čoho teraz vychádzate, žeby sme ju neplnili na budúci rok. A keď ste mali predchádzajúci program, tak program bol súčasťou, hovoril som o Slovensku, že máme tri programy v rámci Európy. Takže si myslím, že je to Slovensko. A je už jedno, či to bol predchádzajúci váš program, alebo teraz. Ale ak vychádzate z toho, že ten predchádzajúci program sa neplnil, garantujem vám, že tento sa plniť bude. Výsledkom toho je už aj ten predchádzajúci rok, ktorý dnes hodnotíme. Sám ste v podstate nakoniec povedali záver analýzy, že je dobre, že sme urobili to, čo sme vlastne urobili. Takže pán poslanec, dúfam, že sa na budúci rok stretneme v takomto čase a budem vám môcť povedať, že aj rok 1997 bol úspešný.

    Pokiaľ ide o finančné zdroje, kde ste hovorili o tom, že neviete, kde budú v roku 1997 rozdelené, prosím vás pekne, zase vám musím povedať, že to je správa za rok 1996. Finančné zdroje za rok 1997 budú hodnotené na budúci rok. Opäť vás chcem uistiť, že finančné zdroje, ktoré boli pridelené aj týmto parlamentom vo výške 60 mil. korún, pôjdu na opatrenia v Bratislave. Jednotlivé rezorty tieto finančné prostriedky, resp. konkrétne úlohy, konkrétne organizačné, technické i po inej stránke zabezpečenia majú a budú na tieto aktivity vynaložené finančné zdroje. Ďalších 50 miliónov ste schválili do fondu. Požadoval som, keď sme pripravovali správu, aby sa tejto problematike venovala pozornosť. Osobne som predpokladal, že tých finančných zdrojov bude viacej. Už dnes máme okolo 40 až 50 projektov, ktoré požadujú začleniť alebo vyčleniť finančné zdroje z tohto fondu a realizovať tieto projekty vrátane športových projektov, vrátane kultúrnych projektov, vrátane ďalších školských a tak ďalej. Takže o tomto fonde budete, o jeho rozdelení budete takisto informovaní. Toľko k vašim námetom, ďakujem za ne.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Kolesárovú, aj z programu vyplýva, že program výcviku psov, ktoré vyhľadávajú drogy, je zapracovaný a realizuje sa. V tomto smere očakávame ich rozšírenie. Je to dosť ťažká, zložitá úloha aj z hľadiska jednotlivých typov týchto psov.

    Takže toľko, vážené poslankyne a vážení poslanci, na vaše otázky alebo vaše pripomienky. Ja vám veľmi úprimne ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali tejto správe. Ďakujem vám za pozornosť, ktorú venujete drogovej scéne na Slovensku. Verím, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky budú stáť na čele boja proti rozmáhajúcej sa drogovej scéne aj na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda, aj ja.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť k rozprave.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie túto správu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme len o tom, že berieme na vedomie túto správu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Čiže môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k súhrnnej správe o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrhoch na jeho aktualizáciu.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Rózsa chce zahlásiť, že mal zlé hlasovacie zariadenie? Zapnite mikrofón pánu poslancovi Rózsovi.

  • Vážený pán predseda, dovolím si vás len upozorniť na § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku, lebo v spoločnej správe boli aj iné návrhy. O tom sme nehlasovali.

  • Pán spoločný spravodajca nepovedal, že boli iné návrhy, o ktorých treba hlasovať, len zmenu uznesenia.

  • Mám písomnú správu pred sebou a je tu návrh uznesenia Národnej rady tak, ako som ho prečítal.

  • Vážený pán predseda,

    spravodajca nemá právo vylúčiť názor výboru. A v správe o prerokúvaní vo výboroch je jeden návrh, o ktorom mal dať hlasovať.

  • Áno, máte pravdu. Pán spravodajca to neprečítal. Pán spravodajca zo spoločnej správy vynechal názor Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť správu na prepracovanie tak, aby obsahovala len podstatné opatrenia a analýzu ich činnosti bez nepodstatných podrobností.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Pán predseda, ja som to prečítal, ale keďže sme schválili uznesenie, toto je potom už bezpredmetné.

  • Viem, ale mali sme nechať hlasovať najskôr o tom. V tom má pán poslanec Rózsa pravdu. Lenže vychádzam teraz z toho, že sme schválili uznesenie a že toto by sme neboli schválili. Ale súhlasím s upozornením pána poslanca Rózsu.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    mali by sme ešte do siedmej stihnúť dvadsiaty deviaty bod programu, ktorým je

    správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996.

    Správu ste dostali ako tlač 643 a spoločnú správu výborov ako tlač 643a.

    Prosím predsedu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pána Petra Juráša, aby nás oboznámil so správou.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    úvodom mi dovoľte poďakovať sa za možnosť po prvýkrát od konštituovania Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie uviesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o činnosti rady.

    Hlavné zámery činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za hodnotené obdobie boli schválené Národnou radou Slovenskej republiky v septembri 1995 pri prerokovaní správy o činnosti rady za rok 1994 a prvý polrok 1995. Konkretizácia a plnenie úloh sú podrobne spracované v jednotlivých kapitolách predloženej správy.

    V hodnotenom období bolo hlavné úsilie rady zamerané predovšetkým na zachovanie identity slovenských elektronických médií a ich pôsobenie v podmienkach globalizácie kultúry, najmä v oblasti podpory vytvárania podmienok pre lokálne a regionálne rozhlasové a televízne vysielanie.

    Za mimoriadne dôležité rada považovala aj udržanie a posilnenie plurality a nezávislosti elektronických médií, upevnenie právnych istôt prevádzkovateľov vysielania, dôsledný výkon svojich kontrolných a regulačných právomocí, teda úloh, ktoré pre radu vyplývajú priamo zo zákona.

    Nemalé boli aj snahy rady o kompatibilitu s mediálnymi právnymi úpravami Rady Európy a Európskej únie. Zároveň konštatujeme, že v sledovanom období prišlo v činnosti rady oproti predchádzajúcemu obdobiu k určitému posunu. Od orgánu, ktorý sa od svojho vzniku sústreďoval najmä na udeľovanie licencií, k orgánu, ktorého hlavnou náplňou je aj obraz správy a kontroly vysielania. Výrazne sa pritom do popredia dostávali úlohy rady v oblasti štátnej správy. O tomto posune, ktorý považujeme za pozitívum, svedčí napríklad splnenie 14 koncepčných úloh rady, ktoré sú uvedené na 18. strane správy.

    Slovenská republika sa od 1. mája tohto roku stala členským štátom Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Rada sa od prvopočiatku aktívne podieľala na schvaľovacom procese vo vláde Slovenskej republiky a v Národnej rade Slovenskej republiky. Následne bola určená jeho vykonávaním za Slovenskú republiku. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v mediálnej oblasti je členstvo nutnou podmienkou vstupu do európskych štruktúr. Tu uvádzam, že napríklad Česko a Poľsko ešte členskými štátmi nie sú.

    V celom hodnotenom období rada úzko spolupracovala s gestorským výborom, a to Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vedu, kultúru, vzdelanie a šport. Výbor bol takmer permanentne oboznamovaný nielen so všeobecnými informáciami o činnosti rady prostredníctvom písomných materiálov, ale jeho viacerí členovia sa pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach rady. Výbor Národnej rady riešil v spolupráci s radou aj jej špecifické problémy. Zástupcovia rady sa iba v roku 1996 zúčastnili celkom 12-krát na zasadnutí výboru. Výbor vykonal v rade jeden poslanecký prieskum.

    Gestorský výbor osobitne ocenil zásadný postup rady pri rešpektovaní právnych noriem v oblasti vysielania s cieľom zabezpečenia ústavného práva občanov na informácie. Tak to bolo napríklad aj pri rozhodnutí rady o ukončení aj Národnou radou Slovenskej republiky označovaného nezákonného vysielania rakúskeho subjektu na kmitočte zákonom pridelenom Slovenskému rozhlasu programu CD International. Rada sa však domnieva, že k skvalitneniu jej činnosti a operatívnemu riešeniu problémov v oblasti vysielania by napomohol širší záujem poslancov aj z ďalších výborov Národnej rady.

    Nerád by som uvádzal čísla a štatistické údaje, pretože viaceré z nich, napríklad počty držiteľov licencií na jednotlivé druhy vysielania, rada štvrťročne publikuje a dostávajú sa aj do Národnej rady Slovenskej republiky. Niektoré sú v správe uvedené, avšak predsa ich uvádzam na získanie celkového obrazu o činnosti rady a jej úradu. Za obdobie jeden a pol roka bolo spracovaných celkom 185 rozhodnutí o udelení licencie, zmien licencie, odňatí licencie, zamietnutí žiadostí o udelenie licencie a udelení pokút. Z celkového, skutočne ohromujúceho rozsahu rozhlasového a televízneho vysielania v roku 1996 bez textových informácií to bolo vyše 222 000 hodín, bolo monitorovaných celkom 3 115 hodín televízneho vysielania a 1 955 hodín rozhlasového vysielania.

    Rada sa zúčastnila celkom na deviatich pripomienkových konaniach k návrhom zákonov. Uvedené čísla dokazujú, že oproti štátom, kde majú licenčné rady obdobnú náplň činnosti - znovu uvádzam Českú alebo Poľskú republiku -, rada dosiahla so svojím "miniúradom" - 17 pracovníkov oproti 47 v Česku a takmer 150 v Poľsku - skutočne pozoruhodné výsledky v licenčnej, právnej a najmä programovej oblasti. A to všetko aj pri problémoch opísaných v správe, napriek zvýšeniu v roku 1995 a 1996 už nedostatočného rozpočtu a napriek permanentným problémom v dislokácii rady a stanovisku gestorského výboru pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1997 bol tento v konečnom dôsledku oproti minulému roku znížený o 1,5 milióna korún.

    Pôsobenie rady pri rozvoji duálneho systému vysielania bolo pozitívne hodnotené aj v medzinárodnom kontexte v správe Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických o stave demokracie na Slovensku v roku 1996, kde bola vyzdvihnutá rada pri rozvoji duálneho systému v Slovenskej republike.

    V tretej časti správy na strane 84 sú zhrnuté koncepčné zámery rady, ktoré obsahujú okrem aktuálnych problémov vysielania a 13 základných úloh na rok 1997 aj úlohy v oblasti postupu prác na zosúlaďovaní legislatívy v oblasti vysielania s legislatívou Európskej únie. Táto časť vzhľadom na jej závažnosť je rozpracovaná analyticky. Nevyhnutným krokom v tejto oblasti bola príprava nového zákona o rade, ktorý bol na dnešnej schôdzi Národnej rady schválený v druhom čítaní.

    V apríli tohto roku začala pracovať expertná skupina na prípravu nového zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý bol z iniciatívy ministerstva kultúry a rady zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok. Tento zákon platí prakticky od roku 1991 a bol iba minimálne novelizovaný. V čase jeho vzniku bol doslova prevratný práve právnymi normami, ktoré umožňovali zavedenie duálneho systému vysielania.

    V súčasnosti vzhľadom na intenzívny rozvoj sektora vysielania a docielenie kompatibility s právnym rámcom Európskej únie by už prakticky žiadna novelizácia tieto požiadavky neriešila. Pre návrh nového zákona rada vytypovala celkom 11 oblastí, ktoré je nevyhnutné legislatívne doriešiť. Medzi nimi je aj napríklad ošetrenie prepojení na iné mediálne a ďalšie zákony, ale aj napríklad určenie podmienok na obmedzenie koncentrácie v médiách, zavedenie mechanizmov smerujúcich k účinnej podpore a ochrane domáceho audiovizuálneho priemyslu a k podpore nezávislých producentov. Nemôžu medzi nimi chýbať ani minimálne kvóty vysielania domácej, teda slovenskej produkcie.

    V časti správy o koncepčných zámeroch rady sme nemohli opomenúť ani multimediálnu budúcnosť na prahu nového tisícročia, kde existenčným záujmom masmediálnej politiky by mala byť prezentácia vlastných perspektív, cieľov a kompetencií všetkých zainteresovaných, to znamená politických strán a hnutí, regulačných orgánov, prevádzkovateľov vysielania, ale i samotných konzumentov programu - poslucháčov a divákov. Že takýto trend je nielen správny, ale predovšetkým nevyhnutný, to potvrdili závery 5. zasadnutia európskej platformy regulačných orgánov, ktoré sa konalo koncom apríla v írskom Dubline. Aj z týchto dôvodov podľa názoru rady by celkovému posunu problémov vysielania pomohlo vytvorenie stálej, permanentnej mediálnej komisie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá by sa systematicky venovala vysielaniu v celej jeho dimenzii, t. j. v rovine legislatívnej, technickej, ale i etickej.

    Predloženú správu sme sa snažili spracovať analyticky a detailne, teda tak, aby čo najviac vystihovala činnosť rady, ktorá sa, žiaľ, nielen v médiách často porovnáva, ba dokonca niekedy aj zamieňa s činnosťou Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady, teda orgánov s úplne inými právomocami, povinnosťami a celkom inou náplňou činnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Po pánovi predsedovi by mal vystúpiť spoločný spravodajca. Aj v tomto prípade je určená pani poslankyňa Ida Rapaičová ako spoločná spravodajkyňa výborov.

    Prosím, aby nás informovala o priebehu prerokovania tejto správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi uviesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996. Tlač máte pred sebou pod číslom 643.

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1521 z 22. apríla 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet, menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v termíne do 7. mája 1997.

    Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení číslo 420 zo 7. mája 1997 vzal správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996 zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v prijatom uznesení číslo 368 zo 6. mája 1997 taktiež vzal správu na vedomie a odporučil Národnej rade správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996 zobrať na vedomie.

    Gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v prijatom uznesení číslo 386 z 23. apríla 1997 vyslovil súhlas so správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996, ocenil vysokú odbornosť a kvalitu predloženej správy a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996,

    2. podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor určil poslankyňu Idu Rapaičovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ju, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokúvanej správe rady tvorí príloha spoločnej správy.

    Na záver mi ešte dovoľte predniesť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa z 20. mája 1997 k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996."

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj vám, pani poslankyňa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám písomné prihlášky ani za klub, ani za poslancov.

    Preto sa pýtam, či sa niekto hlási. Už som vás mal napísaného, pán poslanec.

    Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie,

    budem stručný, lebo rešpektujem, že ručička našich hodín sa pomaly blíži k 19. hodine, a nebudem vás zaťažovať svojím vystupovaním. Chcem len povedať, že aj ja patrím medzi tých poslancov, ktorí oceňujú kvalitu predloženého materiálu, pretože má veľkú vypovedajúcu schopnosť a ukazuje nám, akým spôsobom hodnotí rada, ale širšie potom aj výbor, ktorý sa tým zaoberal, stav rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku, teda kam sme sa dostali.

    Ja sa to pokúsim veľmi stručne povedať z môjho pohľadu, pretože tie faktografické, technické a iné údaje sú pokryté v tejto správe. Rád by som teda povedal, že v oblasti televízneho vysielania z môjho pohľadu - vystúpil som s tým aj pri prerokúvaní zákona, resp. novely zákona o niektorých opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania - fakticky existuje duálny systém. Duálny systém v tom zmysle, že komerčná televízia Markíza, ktorá začala vysielať v minulom roku od septembra, zaznamenala mimoriadne vysokú sledovanosť a zatlačila do istej defenzívy Slovenskú televíziu, pretože Slovenská televízia prešla takým vývojom, že postupne jej sledovanosť klesala z roka na rok napriek tomu, že bola na trhu sama, jediná, že sme de facto nemali komerčného vysielateľa.

    Sledovanosť Slovenskej televízie klesala, ale naopak stúpala sledovanosť neslovenských televízií. Mám na mysli aj televíziu Nova, ktorá zasahuje a aj v minulosti zasahovala minimálne územie bývalého Západoslovenského kraja, dnes regiónov Trnavy, Trenčína, možno aj Nitry. Po nástupe Markízy sa teda karta obrátila. Sledovanosť je okolo 45 % všetkých obyvateľov Slovenska napriek tomu, že technické pokrytie Markízy je len okolo 60 %. Napriek tomu až 45 % všetkých obyvateľov Slovenskej republiky sleduje televíziu Markíza a 48-percentná sledovanosť STV 1 z roku 1996 sa zmenila na 20 % v roku 1997.

    Toto sú výsledky istého raketového nástupu súkromnej televízie, ktorý predpokladám, nebude trvalý, pretože tak ako v Českej republike podobný nástup mala Nova, možno s podobnou programovou ponukou ako dnes poskytuje Markíza, ale Česká televízia sa dokázala presadiť na dvoch vysielacích okruhoch a dnes čísla pre Českú republiku vyzerajú tak, že ČT 1 ako prvý program Českej televízie sleduje 28 % českých divákov, to znamená z tých zhruba 20 % sa dokázala postupne vyšplhať až na 28 %. Predpokladám, že tento pomer sa bude postupne dostávať do ďalšieho vyrovnanejšieho stavu.

    Takúto prognózu by som si želal aj pre Slovenskú televíziu, pretože televízia, zo zákona verejnoprávna televízia musí zasahovať širší okruh divákov než len 20 %, a tak napĺňať úlohy, ktoré jej kladie zákon. Viem, že v tejto chvíli hovorím skôr o faktickom stave než o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ale máme hodnotiť aj stav, aký vo vysielaní existuje. Ja ho teda kvalifikujem tak, že prakticky existuje duálny systém. A ak niektorí hovoria, že 40 % divákov nemá možnosť vidieť Markízu, teda de facto nemá možnosť byť účastníkom duálneho systému, myslím si, že kroky by mali byť také, aby sa rozšírila komerčná ponuka na celoplošný kanál, ale nie, aby sme uvažovali tak, ako sa to stalo v tomto parlamente v minulom roku, o ďalšej súkromnej ponuke. Pretože ak zoberieme Slovenskej televízii druhý vysielací okruh, akože sa stalo v minulom roku, a povieme, že bude šíriť svoj program cez satelit, tak tento program bude dostupný pre okolo 50 % slovenských divákov, ale súkromný vysielateľ bude ďalšia Markíza, pretože zázraky sa nedejú.

    Dnes som sa zúčastnil verejného vypočutia kandidátov na udelenie licencie na vysielací okruh STV 2. A ani ďalší kandidáti nemajú v rukáve žiadne esá, ktorými by nahradili 45 % produkcie amerických seriálov a filmov, ako to uvádzali prakticky všetci jeden za druhým, ktorí tam boli. Nemyslím si, že sa splnia predstavy o tom, že sa nám rozšíri programová ponuka tým, že dáme ďalší okruh ďalšej súkromnej televízii, a obávam sa, že vyrobíme konkurenciu, ktorú si neželáme. Ja osobne si želám silnú verejnoprávnu televíziu. Myslím si, že na to je potrebné urobiť konkrétne kroky nie zo strany rady, ale zo strany tohto parlamentu a vlády Slovenskej republiky, aby Slovenská televízia mala ten priestor a tie možnosti, ako majú iné verejnoprávne televízie v Európe, a mohla si svoju úlohu národnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie zo zákona jednoducho splniť. Toľko k tomu stavu televízneho vysielania. My k tomu budeme mať príležitosť hovoriť aj na ďalšej schôdzi, kde v druhom čítaní budeme posudzovať spomínanú novelu zákona o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

    Zo strany rady podľa mňa boli vytvorené možnosti na to, aby sme sa oboznámili s materiálmi, ktoré upravujú túto oblasť aj v iných krajinách ako v našej. V správe je ako príloha uvedený materiál Rady Európy o podpore verejnoprávnej televízie. Spomínajú sa materiály Európskeho parlamentu zo septembra minulého roku, ktoré hovoria o ďalšej podpore verejnoprávnej televízie v členských krajinách Európskej únie. To sú všetko výzvy pre nás, aby sme sa vážne nad tým zamysleli, a myslím si, že budeme mať na to príležitosť pri druhom čítaní zákona, ktorý som spomínal.

    V oblasti rozhlasového vysielania by sme tiež mali uvažovať, aká bude koncepcia. Zatiaľ to funguje tak, že Slovenský rozhlas vysiela celoplošne na celoplošných vysielacích okruhoch. Súkromní vysielatelia poskytujú regionálne vysielanie. To regionálne vysielanie stále postupnými krokmi a ďalšími žiadosťami o licencie v niektorých prípadoch sa približuje k celoplošnému pokrytiu. Zoberme si napríklad Fun rádio, ktoré vysiela v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, čiže prakticky zasahuje hlavné regióny. Samozrejme, jeho pokrytie nedosahuje to, čo by sa vyžadovalo pre celoplošné pokrytie, ale už nie je od toho ďaleko.

    Je otázka, či chceme, aby aj súkromní vysielatelia poskytovali celoplošnú, celoslovenskú ponuku, alebo budeme ďalej podporovať tú politiku, ktorú doteraz robila Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, teda súkromným vysielateľom v oblasti rozhlasového vysielania dávať regionálne frekvencie a dávať im možnosť pôsobiť regionálne či už v tomto regióne, alebo v regióne východného Slovenska, či v iných regiónoch a v oblastiach Slovenska.

    Toto je koncepčná otázka, na ktorú si my musíme odpovedať, a mala by sa potom premietnuť v nejakej dlhodobejšej koncepcii televízneho a rozhlasového vysielania, ku ktorej by som rád navrhol uznesenie, pretože ju nemôžeme spracovať my ako poslanci, nemôže ju pravdepodobne spracovať rada. Tá sa môže spolupodieľať na takejto koncepcii, ale dlhodobú mediálnu koncepciu by mala spracovať vláda Slovenskej republiky. Rád by som v tomto smere navrhol uznesenie, aby sme požiadali vládu, aby využila skúsenosti, ktoré má z posledných troch rokov pôsobenia v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a pripravila návrh štátnej mediálnej politiky, ktorá by dala odpovede na niektoré otázky, ktoré som sa tu snažil položiť.

    Do vyrovnaného duálneho vysielania v oblasti rozhlasového vysielania patrí nepochybne aj otázka, koľko vysielacích okruhov má mať k dispozícii Slovenský rozhlas ako verejnoprávny rozhlas. Nás totižto čaká problém, ktorý sa mal na Slovensku zvládnuť už do roku 1995, ale podľa rozhodnutia vlády a Slovenských telekomunikácií sa termín presunul na rok 1998, a to je problém prechodu do pásma VKV 2, teda polopásma 88-108 MHz na VKV, ktorý sa fakticky presadzuje na prijímačoch, to znamená v tom, čo si naši občania dnes môžu kúpiť. Dnes si kúpite rádio, na ktorom nechytíte program Slovensko 1, pretože jednoducho taká frekvencia na tom prijímači nie je. Na tom prijímači sa vyskytujú frekvencie od 88 MHz vyššie a Slovenský rozhlas v tejto skupine, v tom pásme VKV 2 poskytuje zatiaľ iba Devín, teda Slovensko 2 s náročnými umeleckými a umelecky zameranými programami, ale neposkytuje základný programový okruh pre bežného poslucháča, ktorým je vysielací program S1. Čiže čaká nás prechod do pásma VKV 2, ktorý by mal byť sprevádzaný tým, že Slovenský rozhlas bude mať tak, ako je to inde, tri celoplošné vysielacie okruhy, to znamená S1, Devín a ešte jeden, aby tu bola možnosť variabilnej ponuky pre slovenského rozhlasového poslucháča.

    Tento problém je nepochybne nutné zvládnuť. Pani spravodajkyňa ma upozorňuje, že mám ešte tri minúty. Ja sa pokúsim skončiť. Chcem povedať, že je tu nad čím pracovať a je tu nad čím rozmýšľať. Myslím si, že tie odpovede by mali byť obsiahnuté v štátnej mediálnej politike, ktorú by mala pripraviť vláda. Navrhujem, aby bol takýto materiál pripravený do marca budúceho roku, to znamená v relatívne dlhom časovom horizonte, aby bol čas o tom diskutovať, zainteresovať radu, odborníkov a podobne, ale aby tu bol pripravený dokument, ktorý bude vyjadrovať záujmy štátu a predstavy štátu v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania.

    Chcem ešte povedať jednu vec - už ste mi chceli zatlieskať -, ešte maličkú poznámku. V tej koncepcii treba premietnuť ešte jednu otázku, ktorú si my laici - ja sa medzi nich počítam - nevieme celkom predstaviť. Je to otázka digitálneho vysielania. Digitálne vysielanie bude znamenať revolučný prelom či v oblasti rozhlasu, alebo televízie. Vysvetľoval mi ústredný riaditeľ pán Kubiš, že ak Slovenská televízia dnes získa na satelite segment, prostredníctvom ktorého bude šíriť program pre Slovenskú republiku, a ak by digitálne vysielala na tom istom satelite, tak na tom istom priestore môže vysielať päť televíznych programov pre Slovenskú republiku. Ak sa bude vysielať digitálne, bude to lacnejšie, ale bude ich nepreberné množstvo. Čo s tým urobíme? Ako zareagujeme na túto ponuku? Samozrejme, to chce mať prijímače na strane prijímateľov, káble, satelity, úplne iné technologické zloženie. Ale zdá sa, že svet ide týmto smerom, pripravuje sa na to a na to sa musí podľa môjho názoru pripraviť aj Slovenská republika.

    Rada v časti 3 Koncepčné zámery hovorí o tom, že chce pripraviť návrh možnosti rozvoja digitálnych technológii v rozhlasovom a televíznom vysielaní na Slovensku. Myslím si, že je to nevyhnutne potrebné, aby sme tak, ako to vyjadril ústredný riaditeľ v príhovore Slovenskej televízie, myslím minulý utorok, nezmeškali technologický vlak. Je to v záujme všetkých nás, pretože chceme našim občanom a našim divákom poskytnúť takú istú ponuku, ako poskytujú iné televízie.

    Už len posledná minúta, vážené dámy a páni.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, pani poslankyne. Pán poslanec má právo hovoriť do devätnástej.

  • Chcem záverom povedať, že koncepčné zámery rady, ktoré sú v časti 3 správy od strany 84 po stranu 86, resp. aj ďalšie, ktoré sa týkajú zosúlaďovania legislatívy s Európskou úniou, sú najvážnejšou časťou tejto správy, pretože orientujú našu pozornosť na to, čo sa ešte stane. O nich by sme mali vážne diskutovať v gestorskom výbore podrobnejšie, než je to možné v tejto Národnej rade.

    Chcem záverom oceniť prácu Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie za to, čo urobila, čo je dokumentované v tejto správe, a vám poďakovať za pozornosť, ktorú venujete a budete venovať problematike rozhlasového a televízneho vysielania, pretože je to naša spoločná zodpovednosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, devätnásta hodina je tu.

    Medzitým s faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Budem veľmi stručný. Viete, kolegyne a kolegovia, že veľmi často nesúhlasím s pánom Ftáčnikom, ale tentoraz mu chcem poďakovať za jeho vystúpenie, za to, čo tu povedal. Pretože je skutočnosť, že štát nemá právo vzdať sa alebo ujsť zo svojej povinnosti, povinnosti nielen šíriť kultúru, ale aj vychovávať, čo nikdy nebude robiť súkromná televízia, ktorej ide o komerčné záujmy. Z toho aj vyplýva napríklad sledovanosť Markízy. A z toho mám najväčší strach, pretože mnohokrát to, čo máme možnosť sledovať na súkromných televíziách - to nie je len záležitosť Markízy, ale všeobecne -, dalo by sa veľmi často nazvať aj trestným činom šírenia alebo propagácie násilia.

    Myslím si, že práve verejnoprávna inštitúcia v každom štáte je povinná vypĺňať medzeru, ktorá tak vzniká v šírení náučných programov. A nahrádzať reálnu možnosť šírenia takéhoto programu v terestriálnej sieti teoretickou sférou možností cez satelit, povedal by som, je pchaním hlavy do piesku a ujdenie od zodpovednosti štátu. Pretože máme veľa problémov - práve sme tu mali rokovanie o drogách, o drogovom programe -, preto sa vás celkom vážne pýtam, či niekto očakáva, že súkromné televízie budú šíriť takéto programy.

    Pán Ftáčnik, ešte raz vám ďakujem za vaše vystúpenie.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ja zase na rozdiel od pána Prokeša chcem povedať, že som nerozumela, čo chcel povedať pán poslanec Ftáčnik, či vlastne je za privatizáciu a vytváranie konkurenčného prostredia, alebo nie. Do akej miery si predstavuje on, keď hovoril o tom, že chce budovať verejnoprávnu inštitúciu - televíziu. Mám taký dojem, že našťastie to nezávisí od neho a že v tomto ohľade sú médiá nezávislé a tie, myslím si, že samy majú dbať o to, sú na to ľudia, ktorí sú tam tým poverení, a možno cez radu, samozrejme, istým spôsobom korigovať niektoré veci.

    Prosila by som ho o jednu vec, aby netrpel českým komplexom a nepoukazoval na to, čo všetko je dobré v Českej republike. Keď som mala možnosť pôsobiť vo funkcii ministerky zdravotníctva, bolo mi stále podsúvané, čo všetko je dobré v Českej republike. A vidíme, že nakoniec možno aj pravdu s poisťovňami sme skôr mali my na Slovensku ako oni. Takže v tomto ohľade si nemyslím, že Nova alebo Markíza nám na Slovensko - a v tom súhlasím s pánom Prokešom - priniesla okrem násilia a seriálov, o ktorých kvalite, myslím si, že pochybujú všetci rozumní ľudia, do akej miery vplývajú na výchovu detí, niečo iné ako konkurenciu.

    Takže ja som za to, aby ten, kto chce, nech skúsi aj na STV 2 možnosť konkurovať týmto dvom médiám.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je po 19. hodine. Môžeme sa rozhodnúť, že budeme hlasovať zajtra, ale pýtam sa, či by sme to nemali urobiť ešte teraz.

  • Kladná reakcia pléna.

  • Čiže je tu súhlas, nedám o tom ani hlasovať.

    Pýtam sa pána predsedu rady, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán predseda sa nechce vyjadriť k rozprave. Pani spoločná spravodajkyňa sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Pýtam sa pani spravodajkyne, či návrh pána poslanca Ftáčnika bol riadne odovzdaný písomne a s odôvodnením.

  • Kladná odpoveď spravodajkyne.

  • Nezdá sa mi, ale dobre, keď to vy tvrdíte.

    Takže budeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Ftáčnika, ktorým chce doplniť uznesenie. Uznesenie, ktoré má schváliť Národná rada, znie len potiaľ, že berie na vedomie, čiže toto by bol potom bod B uznesenia.

    Prosím, prezentujem sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pani spravodajkyňa, prečítajte ho ešte raz.

  • Návrh pána poslanca Ftáčnika:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do marca 1998 predložila návrh štátnej mediálnej politiky." Je to bod B uznesenia.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že nebudeme doplňovať uznesenie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o uznesení tak, ako ho máte pred sebou, k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za druhý polrok 1995 a rok 1996, tlač 643.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže môžem konštatovať, že sme prijali návrh uznesenia k tomuto bodu programu.

    Ďakujem vám pekne, pán riaditeľ, aj vám, pani poslankyňa.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prerušíme rokovanie 27. schôdze s tým, že budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Máme ešte dva body programu. Prosím, aby pán poslanec Prokeš, keďže ním navrhnutý bod bude zajtra prerokúvaný ako druhý, predniesol potom Národnej rade svoj návrh.

    Ďakujem pekne. Dobrú noc.