• Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    otváram tretí deň rokovania 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku sa ospravedlnili z tejto schôdze pani poslankyne Brigita Schmögnerová, Irena Belohorská, Edit Bauerová a pán poslanec František Javorský.

    Dnešné rokovanie, tak ako sme sa dohodli pri zostavovaní programu, začneme šestnástym bodom programu. Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Takže šestnástym bodom programu je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

    tak ako sme si to odsúhlasili v utorok. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 650 a správu z gestorského výboru ako tlač 650a.

    Vládny návrh zákona odôvodní opäť ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová.

    Prosím, pani ministerka, keby ste nám predniesli svoj návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä jeho podstaty, sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že tento vládny návrh prerokujete dnes v druhom čítaní.

    Gestorský výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci schválil spoločnú správu, ktorej predmetom sú aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Včera sme prerokovali tento návrh zákona v ďalších dvoch výboroch na spoločnom stretnutí výborov pre financie, rozpočet a menu, gestorský výbor som už spomenula, a takisto v ústavnoprávnom výbore. Všetky tri výbory navrhli zákon schváliť.

    Vládny návrh zákona, ktorého hlavným predmetom úpravy je zvýšenie starobných dôchodkov, invalidných, čiastočne invalidných dôchodkov za výsluhu rokov, vdovských dôchodkov a sirotských dôchodkov priznaných pred 1. januárom 1998, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pani ministerka, aj vám.

    Ako spoločný spravodajca, ako v prvom čítaní, tak aj v tomto, je pán predseda výboru Anton Národa. Preto ho prosím, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania tohto návrh zákona v gestorskom výbore.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    tak ako vyplýva spoločnému spravodajcovi povinnosť uviesť spoločnú správu, dovolím si uviesť, že nebudem čítať celú spoločnú správu, máte ju všetci pred sebou. Chcem len pripomenúť, tak ako spomínala pani ministerka v úvodnom slove, že sa včera uskutočnilo spoločné rokovanie všetkých troch výborov, ktorým bolo určené tento vládny návrh zákona prerokovať. Bol prerokovaný. Boli vznesené aj určité vecné pripomienky, vo výboroch však neboli schválené, okrem pripomienok legislatívneho odboru Národnej rady a tie pripomienky sú obsiahnuté v spoločnej správe.

    Kým príde k hlasovaniu, budem navrhovať, aby sme o nich hlasovali en bloc, a budem ich odporúčať schváliť. Na záver ešte toľko, že takisto odporúčam a budem odporúčať, aby sme tento vládny návrh schválili aj do tretieho čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Ako ste počuli, pán spravodajca nám oznámil, že nedošlo k žiadnemu návrhu, pokiaľ ide o vrátenie navrhovateľovi, dopracovanie alebo odloženie, preto pristúpime k rozprave.

    Teraz otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy sa písomne prihlásili za politické kluby, a to za Spoločnú voľbu pán poslanec Benčík a za Kresťanskodemokratické hnutie pán poslanec Brocka.

    Prosím pána poslanca Benčíka, aby nám predniesol názor klubu SDĽ.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    bez ohľadu na pozíciu, z ktorej hodnotíme výsledky a následky hospodárskej a sociálnej transformácie, každý eviduje, že ekonomika po značnom poklese ešte stále nedosiahla úroveň pred transformáciou. Tento stav má vážny negatívny sociálny dosah na väčšiu časť obyvateľstva. Pokles reálnych príjmov sa výrazne týka dvoch skupín obyvateľov, mladých ľudí a dôchodcov, nehovoriac o nezamestnaných, či už evidovaných, alebo z evidencie vyradených. Je preukázateľné, že reálne príjmy dôchodcov sú v porovnaní s rokom 1989 nižšie o 20 %, a to napriek viacerým valorizačným krokom a postupom. Podrobnejšie som sa touto problematikou zaoberal pri prvom čítaní návrhu zákona o zvýšení dôchodkov, ktorý opäť teraz posudzujeme.

    Odkazujúc na toto podrobnejšie zdôvodnenie, ktoré som pri prvom čítaní uviedol v mene 15 poslancov poslaneckého klubu Spoločná voľba - SDĽ, SDS, Strany zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov -, predkladám k návrhu v zmysle § 82 ods. 2 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tohto znenia: pozmeniť bod 1 tak, že v článku I v § 1 ods. 1 sa suma 10 % nahradí sumou 15 % a úmerne tomu všetky sumy uvedené v článku II. Odôvodnenie: Navrhované zvýšenie dôchodkov o 10 % nezohľadňuje pokles životnej úrovne dôchodcov a zaostáva za priemernými mzdami. Ak priemerné mzdy v rokoch 1989 a 1996 vzrástli indexom 250 % a životné náklady indexom 302 %, dôchodky vzrástli len indexom 245 %. Preto reálna hodnota dôchodkov predstavovala v roku 1996 iba 80,9 z hodnoty roku 1989. Pôvodný návrh prehĺbi rozdiely medzi poberateľmi dôchodkov a nezohľadňuje nielen rast priemernej mzdy, ale ani rast životných nákladov. Zdroje na pokrytie tohto zvýšenia oproti pôvodnému návrhu v Sociálnej poisťovni sú.

    Po druhé, v článku VI navrhovaný text ponechať ako bod 1 a pripojiť bod 2, ktorý znie: "V § 9 suma 10 % sa nahrádza sumou 5 %". Odôvodnenie: V platnom zákone zakotvené kritérium zvýšenia životných nákladov o 10 % je prakticky nefunkčné. Toto kritérium bolo naposledy uplatnené v septembri 1994, odkedy životné náklady v skupine dôchodcov vzrástli viac ako o 16 %. Toto kritérium je preto nevyhovujúcim nástrojom na pravidelné a perspektívne zvyšovanie dôchodkov. Predložený návrh aspoň čiastočne rieši životnosť tzv. valorizačného mechanizmu nadväzne na zvyšovanie životných nákladov.

    To sú naše návrhy. Tieto návrhy trochu v inom znení som predložil už aj v ústavnoprávnom výbore a kolegovia to isté urobili vo výbore pre financie a hospodárstvo. Vtedy pani ministerka argumentáciou odôvodnila nemožnosť prijatia nášho návrhu s tým, že s 10-percentným zvýšením súhlasili účastníci tripartity. Možno, že je to tak, ale bol by som rád, keby sa bolo argumentovalo niečím iným, lebo pre mňa nie je celkom jednoznačný ukazovateľ, že len to možno schváliť v parlamente, čo je dohodnuté v tripartite.

    Verím, vážení kolegovia poslanci, že naše argumenty zvážite a že naše návrhy podporíte.

    Pochopiteľne, písomné návrhy aj s podpismi 15 poslancov odovzdám pánu spravodajcovi tak, ako to má byť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Benčíka sa hlási pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Benčíka a poukázať na nereálnosť tvrdení, ktoré tu uviedol. Treba úprimne povedať, že zvyšovať sociálne dávky a dôchodky možno len v súvislosti s tým, ako rastie sociálny fond alebo koľko zdrojov získa sociálny fond v predchádzajúcom období, alebo akými prostriedkami disponuje. 15-percentné zvýšenie absolútne neprichádza do úvahy z jednoduchého dôvodu, že v priemere takto nerástli mzdy v národnom hospodárstve, to znamená, že za žiadnych okolností sa nemohli vytvoriť takéto zdroje, ktoré by sa mohli použiť.

    Chcel by som povedať, aby sa pán poslanec Benčík pozrel na vývoj sociálnych dôchodkov alebo dávok, starobných dôchodkov od roku 1945, či v niektorom období za toto obdobie tak rýchlo rástli dôchodky ako v posledných troch rokoch. Ďalej reálne mzdy - uvediem len príklad za priemysel: v roku 1994 vzrástli o 4,4 %, v roku 1995 o 6,3 % a v roku 1996 o 8,2 %. Ani v predchádzajúcom období nenájdeme tri roky za sebou, aby reálne mzdy rástli tak rýchlo, ako rástli v poslednom období. To znamená, že nemožno takto negatívne hodnotiť transformačný proces, hlavne jeho posledné obdobie, ako to vyplýva z jeho vystúpenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    chcela by som pána poslanca Benčíka iba poprosiť, aby v rámci zdôvodnenia dodal aj ekonomický rozbor, koľko by navŕšenie 5 % stálo Sociálnu poisťovňu, pretože predložený vládny návrh - dôvodová správa v časti C obsahuje ekonomický rozbor. Tak by som ho prosila o dodanie tohto ekonomického rozboru, pretože bez takejto serióznej analýzy jeho návrh zostáva naozaj iba populistickým návrhom. Takže prosím ho o tento dodatok.

  • Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Kolesárová.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    Tiež by som sa chcela obrátiť na pána poslanca Benčíka, pretože opakovane jeho vystúpenie vyznieva tak, ako keby súčasná vláda spôsobila stav, že životná úroveň v súčasnosti stále nedosahuje úroveň, ktorá bola v roku 1989. Treba si ale pripomenúť, že tento stav nastal niekedy inokedy, keď bola viacnásobná devalvácia koruny, rozbitie družstiev a zbrojárskej výroby, dôsledkom čoho nastala situácia, keď napríklad životná úroveň klesla až na 75 % pôvodnej úrovne, u poľnohospodárskych robotníkov až takmer na polovicu. Až súčasnej vláde sa podarilo zmeniť tento stav. A táto situácia sa postupne mení. A aj vďaka tomu je dnes možné tieto dôchodky zvyšovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni.

    Ešte pán poslanec Volf - faktická poznámka.

  • Myslím si, že nejde o populistické - áno, samozrejme, reagujem na pána Benčíka -, myslím si, že pán Benčík nevyjadril žiadne populistické vyjadrenie, pretože je to len plnenie vládneho programu, ktorý hovorí o tom, že životnú úroveň dôchodcov treba približovať k životnej úrovni ostatných sociálnych skupín. A otázka peňazí by nebola otázkou, ak by si štát plnil v plnej výške platby do Sociálnej poisťovne a ak by skrátka na Sociálnu poisťovňu nepreniesol bremeno zvyšovania dôchodkov z dôvodu zvyšovania životných nákladov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Je hrdosťou tejto vlády, že kritérium životných nákladov je úplne nefunkčné. A ak SDĽ žiada zvýšenie dôchodkov o 15 %, myslím si, že stúpenci šokovej terapie by mohli žiadať o 30-40 %, aby aspoň slovne, papierovo odčinili svoje hriechy. Životná úroveň dôchodcov poklesla najmenej zo všetkých sociálnych skupín, iba o 10 % v porovnaní s rokom 1989. Ak by sme teda chceli náklady rovnomerne rozložiť na všetky spoločenské skupiny, nemali by sme zvyšovať dôchodky ani o 10 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže, pán poslanec Benčík, ak chcete odpovedať na otázku pani poslankyne Aibekovej, tak v dôvodoch, ako bolo povedané.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Nič iné nechcem, ale bol som priamo vyzvaný. Chcem len zdôrazniť, že z ekonomického rozboru vyplýva, aké sú nároky na zdroje. Pri 10 % sa to zvýši o polovičku. Prosím, odkazujem na ekonomický rozbor.

  • Ako druhý do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brocka za klub KDH.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, dámy a páni,

    je to aj výhoda, že dnes rokujeme už tretíkrát a vlastne každý deň za posledné tri dni o dôchodkoch, čiže niektoré veci, ktoré som spomínal už pri prvom čítaní alebo pri spoločnom prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch, zopakujem.

    Ideme zvyšovať dôchodky neskoro, málo a nespravodlivo. Neskoro preto, lebo podmienka na valorizovanie dôchodkov bola splnená, čo sa týka rastu miezd, už na konci minulého roku. Málo, to už tu hovoril aj pán poslanec Benčík. A nespravodlivo, to preto, lebo opakovane už tretíkrát ideme upravovať dôchodky len percentuálnou sumou.

    V roku 1995 sa dôchodky upravovali o 8,2 %, v roku 1996 o 12 % a teraz ideme upravovať o 10 %, akoby životné náklady za posledné tri roky vôbec nerástli. Od roku 1989, ak porovnáme, ako rástli mzdy a životné náklady, tak je rozdiel. Pri životných nákladoch rástli indexom 300 alebo 3, mzdy rástli indexom 2,5.

    Ako sa roztvárajú nožnice medzi jednotlivými dôchodkami, opakovaným, iba percentuálnym zvyšovaním dôchodkov si urobíte obraz na konkrétnych príkladoch. Dôchodok 3 540 Sk, to je maximálny dôchodok vypočítaný z tretej pracovnej kategórie, za posledné dva roky týmto trojnásobným zvyšovaním dôchodkov narástol o 1 180 Sk. Dôchodok 4 660 Sk týmto trojnásobným valorizovaním vzrastie na 6 220 Sk, je to nárast o 1 560 Sk. Ale napríklad dôchodok 2 000 Sk týmto opakovaným trojnásobným nárastom vzrastie iba na necelých 2 600 Sk, dôchodok 1 000 Sk som spomínal, o 300 Sk - trojnásobné percentuálne zvyšovanie. Že toto roztváranie nožníc je nespravodlivé najmä voči tým, ktorí majú nízke dôchodky, vyplýva z nedokonalosti zákona číslo 46.

    Na adresu pána poslanca Glinského, ktorý vyzdvihol, že je úspechom vlády, že za posledné tri roky nebola splnená podmienka rastu životných nákladov, je to komické.

    Dámy a páni, predstavte si, že nasledujúcich 100 rokov sa nám podarí udržať - aby ste si to ľahšie vyrátali -, že by sa podarilo udržať súčasnú úroveň inflácie alebo rast životných nákladov by neprekročil 10 %, ale každý rok by mzdy rástli aspoň o 5-6 %, čiže každý rok by sme zvyšovali dôchodky iba percentuálne, hoci životné náklady by rástli, a tá podmienka by nebola splnená. Viete si predstaviť tie nožnice, pán Glinský?

    Hovoril som príklady len za posledné tri roky, že niekomu sa zvýšili dôchodky o 300 Sk a niekomu o 1 500 Sk. Za posledné tri roky. Skôr ako poviem svoj pozmeňujúci návrh, poviem krátku poznámku k tomu, že aj vo výboroch sa predkladatelia odvolávali na to, že zvyšujeme alebo valorizujeme dôchodky podľa zákona číslo 46. Myslím si, že nezvyšujeme podľa tohto zákona, resp. nevyužívame možnosti tohto zákona, on totiž nezakazuje pri splnení iba jednej podmienky valorizovať dôchodky aj tak, aj tak, to znamená aj percentuálne, aj pevnou sumou.

    Ak dovolíte, zacitujem z § 10. Všetkým je vám známa tá podmienka, kedy sa vôbec dôchodky zvyšujú. Zvyšujú sa vtedy, keď životné náklady prekročia 10 % od posledného zvyšovania alebo mzdy o 5 %. Jedno, alebo druhé. V § 10 sa hovorí, že "pevnou sumou sa zvyšujú s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentuálne s prihliadnutím na rast miezd", ale nikde nie je napísané, že keď sa prekročia životné náklady, tak vtedy sa zvyšuje iba pevnou sumou. Alebo keď prekročia mzdy, tak vtedy sa zvyšuje iba percentuálne. Jednoducho je to jeden výklad, už trikrát sme takto zvyšovali dôchodky v tejto Národnej rade, ale podľa mňa tento výklad nie je jediný a nie je to jediný spôsob, ako možno upravovať dôchodky.

    Dovoľte mi, aby som teraz prečítal svoj pozmeňujúci návrh, ktorého podstata spočíva v tom, že vychádzam z tej istej sumy peňazí, ktoré Sociálna poisťovňa chce rozdeliť pri tomto zvyšovaní dôchodkov, a preto navrhujem, aby sa dôchodky zvyšovali percentuálne, myslím teraz starobné, invalidné dôchodky, za výsluhu rokov, o 5 % plus 200 Sk pevná suma. Samozrejme, odvodené dôchodky vdovské, sirotské, jednostranne, obojstranne osirelého dieťaťa sú vždycky určitou časťou základného starobného dôchodku 60, 50, 30 %. Preto aj pevné sumy v prípade týchto odvodených dôchodkov sú iné. V tomto mojom návrhu zároveň upravujem aj maximálne výmery dôchodkov na základe tohto zvýšenia. To znamená maximálne výmery dôchodkov zvýšiť takisto o 5 % plus 200 korún.

    Návrh číslo 1: V článku I v § 1 za slovami "o zvyšovaní dôchodkov" sa text nahrádza slovami

    "a/ o 5 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorý má občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje,

    b/ o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodku, a to

    1. o 200 Sk mesačne, ak ide o starobný dôchodok, invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov,

    2. o 110 Sk mesačne, ak ide o vdovský dôchodok,

    3. o 100 Sk mesačne, ak ide o čiastočný invalidný dôchodok, invalidný dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa,

    4. o 60 Sk mesačne, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa."

    Návrh číslo 2, do ktorého je vlastne premietnutý spôsob zvyšovania dôchodkov percentuálne a pevnou sumou. V článku II upraviť najvyššie výmery dôchodkov takto: sumu 5 650 Sk nahradiť sumou 6 100 Sk, sumu 4 930 Sk nahradiť sumou 5 350 Sk, sumu 4 410 Sk nahradiť sumou 4 800 Sk a sumu 4 290 Sk nahradiť sumou 4 700 Sk.

    Teraz mi dovoľte, aby som porovnal niektoré dôchodky zvýšené podľa vládneho návrhu a môjho návrhu. V čom je rozdiel? Priemerný dôchodok na úrovni 4 000 Sk sa podľa vládneho návrhu a aj tohto návrhu, resp. môjho návrhu zákona nelíši, 10 % pri 4 000 Sk dôchodku je to isté ako o 5 % plus 200 Sk. To znamená priemerné dôchodky zostávajú na tej istej úrovni. Ale pridávame viacej tým, ktorí majú nižšie dôchodky ako priemerné, a mierne uberáme tým, ktorí majú dôchodky vyššie, ako sú priemerné. Napríklad dôchodok vo výške 2 000 Sk podľa vládneho návrhu sa upraví na 2 200 Sk, podľa môjho na 2 300 Sk. Dôchodok 3 000 Sk vládnym návrhom upravujeme na 3 300 Sk, mojím návrhom na 3 350 Sk. 4 000 Sk je 4 000 Sk v jednom i v druhom prípade. Dôchodok 5 000 Sk podľa vládneho návrhu je 5 500 Sk, podľa môjho návrhu je 5 450 Sk, čiže mínus 50 Sk. Maximálne dôchodky súčasné vo výške 5 650 Sk vládnym návrhom sa upravujú na 6 220 Sk, mojím návrhom na 6 100 Sk, rozdiel 120 Sk.

    Dámy a páni, myslím si, že tých, ktorí majú vyššie dôchodky, takýto návrh nepoškodí, a tých, ktorí majú nižšie dôchodky, ten návrh viac poteší. Dúfam, dámy a páni, že som vás presvedčil o tom, že tento návrh urobí dôchodcom väčšiu radosť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Pán poslanec Brocka, nechápem, ako vy ako pravicovo orientovaný politik presadzujete rovnostárske tendencie. Neuvedomujete si, že jedna z príčin, prečo bývalý režim neuspel, bolo práve rovnostárstvo. Rovnostárstvo v odmeňovaní a rovnostárstvo v dôchodkoch. Tento systém, ktorý sa teraz presadzuje, má pomerne ráznu diferenciáciu v odmeňovaní. Toto sa musí premietnuť aj do dôchodkového systému, pretože inak by sme narušili celý hodnotový systém. Prečo potom tí, ktorí získajú kvalifikáciu, ktorí poctivo pracujú, ktorí si nadrábajú atď., by mali mať rovnaké dôchodky ako tí, ktorí sa neusilovali, nezískali kvalifikáciu, nepracovali, čiže neprinášali pre spoločnosť toľko. Nechápem to, že takúto tendenciu chcete presadzovať vy ako pravicovo orientovaný politik.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Dzurinda.

  • Pán kolega Brocka, chcel by som na rozdiel od pána poslanca Baránika oceniť, že ako rozumovo orientovaný politik a ekonóm ste predniesli toto svoje stanovisko, stanovisko rozumu a spravodlivosti.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Aibeková. Pán poslanec Baránik, nemôžete reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Dzurindu.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, nie. Nedovolil som to ani pánu poslancovi Benčíkovi. Pani poslankyňa Aibeková ho vyzvala, aby to povedal v dôvodoch. A ja som povedal, pán poslanec, poviete to v dôvodoch, a technika ho zapla. To bol omyl. Nedal som mu slovo.

    Pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že za politické kluby už nie je nikto prihlásený. Do rozpravy sa z poslancov písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Hlas z pléna.

  • Tak pán poslanec Brocka je prvý, hlási sa do rozpravy. Ešte niekto? Nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • V mojom návrhu, dámy a páni, nebolo ani slovo o rovnostárstve. A myslím si, že v tom sa zhodneme, že terajší spôsob výpočtu dôchodkov je dávno prekonaný. Dámy a páni, je to v koncepcii transformácie sociálnej sféry, ktorú sme tu schvaľovali v januári minulého roku. Ale napriek tomu, že koncepcia je schválená, všetci veľmi dobre vieme, že stále platný spôsob výpočtu dôchodkov, aký teraz je, už dávno patrí do minulosti ako režim, v ktorom sa naši rodičia nejakým spôsobom usilovali o zarobenie si na svoj dôchodok. My tu dnes používame staré spôsoby na to, aby sme ocenili alebo nejakým spôsobom hovorili o zásluhovosti v systéme dôchodkového zabezpečenia.

    Pán profesor Baránik, to nie je predmetom tohto návrhu zákona. Ak tu bude zákon o sociálnom poistení, to bude iná reč. Len ma mrzí, že táto vláda ho chystá až po voľbách. Budeme o ňom rokovať možno na budúci rok. Ale jeho účinnosť bude vtedy, keď už tu bude možno niekto iný niesť zodpovednosť aj za otázku dôchodkového zabezpečenia. Hovoril som a použil som príklady, pán profesor, za dva roky, od roku 1995 sa jednému človeku na dôchodku zvýši dôchodok o 330 Sk a jednému o 1 560 Sk.

    Dámy a páni, a poviem vám teraz, kto je ten človek, ktorému dôchodok upravujeme o 300 Sk. To je jedna matka, ktorá má odrobených 22 rokov - je to pomerný starobný dôchodok -, a má 5 detí. Tých 5 detí dnes sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia a prispievajú na dôchodky všetkých ostatných dôchodcov. Možno aj takého dôchodcu, ktorý mal jedno dieťa, má maximálny dôchodok, ale deti tej matky prispievajú na jeho maximálny dôchodok. Dámy a páni, aká spravodlivosť, aká sociálna spravodlivosť v tomto archaickom systéme dôchodkového zabezpečenia?

  • Ak som navrhol, aby sme aspoň o trochu, o trochu viac prispeli tým, čo majú tie nízke dôchodky. Dámy a páni, 300 Sk, to sú 2 "štangle" salámy. Ale 1 500 Sk, za to si dôchodca môže zaplatiť aj svoje nájomné.

    Pán profesor Baránik, ak som málo alebo nedostatočne, alebo nezrozumiteľne hovoril, veľmi rád vám to ešte aj cez prestávku vysvetlím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som len znovu reagovať a upozorniť pána kolegu Brocku, že systém, ktorý je v návrhu zákona, je podstatne racionálnejší ako ten, ktorý on prezentuje, pretože prideliť každému rovnakú čiastku 200 Sk, nech sa nehnevá, to je nižší matematický úkon, ako použiť percento. A ak on percentuálny prístup považuje za bulharský koeficient, tak potom jeho rovnostársky princíp pridať každému o 200 Sk je podľa metódy Važec. Veľmi rád pánu poslancovi túto metódu a jej princípy vysvetlím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    od roku 1991, od prijatia zákona číslo 46/1991 Zb. sa zvyšujú dôchodky siedmykrát. Vieme, prečo musel byť prijatý zákon 46. Bolo to v roku, keď došlo k prudkému poklesu životnej úrovne. Ako bolo konštatované, do dnešného dňa sa nepodarilo túto životnú úroveň dostať na úroveň spred roka 1989. A práve vtedy prijatý zákon reagoval aj na situáciu, že roky predtým ľudia odchádzali do dôchodku doslova so žobračenkami. Poznám lekárov, zdravotníckych pracovníkov, pretože som v tejto sfére pracovala, pracovníkov školstva, ktorí odchádzali do dôchodku s platom ani nie 1 000 Sk. A títo ľudia, aby dosiahli aspoň akú-takú životnú úroveň, roky pracovali na tzv. percentá. Bolo to 10, 15 až 20 rokov, možno niektorí aj viac.

    A mnohými návrhmi, ktoré tu dnes odzneli z úst pána poslanca Brocku, by sme vlastne týmto ľuďom ukrivdili. Chápem, že tým, ktorí majú nízke dôchodky, by jeho návrh pomohol. Ale nepomohol by týmto ľuďom, ktorí boli postihnutí bývalým režimom, a teraz by sme ich znovu postihli my, že by sme v rámci prerozdeľovania tejto sumy, na ktorú majú nárok, poskytli tú sumu tým, ktorí majú dnes nižšie dôchodky. Hoci je dnes situácia o niečo iná a v tých percentách, ktoré uviedol, sa naozaj dôchodky v porovnaní s tým rokom 1991 zvýšili. Nikto nehovorí, že je to dosť. To by bolo od nás naozaj nezodpovedné, keby sme povedali, že môžeme byť spokojní s výškou dôchodkov.

    Ale môžeme dať na dôchodky toľko, ako môžeme rozdeliť aj mladým ľuďom, strednej generácii, ako môžeme rozdeliť na zdravotníctvo, školstvo a na ďalšie odvetvia, ktoré naozaj tie peniaze potrebujú. Pritom rozdiel je v tom, že dnes už nejdú peniaze zo štátneho rozpočtu, ale idú zo Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa robí vždy seriózne analýzy. Dúfam, že nikto z vás nepochybuje o kvalifikovanosti Sociálnej poisťovne, ktorá je vysoko uznávaná aj v zahraničí. Jej správna rada je založená na tripartitnom princípe. Čiže aj zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov okrem vlády sa môžu vyjadriť k tomu, ako môžu byť dôchodky zvyšované.

    Pán poslanec Benčík, veľmi rada by som sa priklonila k vášmu návrhu na 15 %. Preto som vás tu veľmi slušne požiadala, aby ste mi odovzdali analýzu. A vy ste s výsmechom na mňa reagovali tak, ako ste reagovali. Je mi to veľmi ľúto, pretože ja vám nevytýkam, ani nemám za zlé, ani som nekritizovala váš návrh na 15 %. Ste ľavicový politik a patrí vám, aby ste takýto návrh podali. Na vašom mieste by som urobila to isté. Ale keď som vás požiadala o serióznu analýzu, tak ako je v dôvodovej správe, tak ste tu na mňa ironicky reagovali, čo ma veľmi mrzí.

    Ak naozaj takto seriózne to zdôvodníme, o tých 15 % budem vážne uvažovať. Ale poprosila by som potom aj stanovisko Sociálnej poisťovne, ktorá v minulom období, v roku 1996 a 1995 na tie návrhy, ktoré tu odzneli, pretože aj vtedy odzneli návrhy na zvyšovanie toho percenta, ktoré bolo uvedené v predloženom vládnom návrhu, dala serióznu analýzu. A my sme, chvalabohu, túto analýzu vtedy brali do úvahy a vtedy som si vážila aj pána poslanca Brocku, že dal takýto reálny návrh na zvýšenie tých 8,2 %, čo bolo zvýšenie v roku 1995. Ak dáte túto analýzu, ak Sociálna poisťovňa bude s týmto súhlasiť, budem prvá a nepochybujem, že aj kolegovia z HZDS, ZRS všetkými desiatimi prstami, a takisto SNS, tento návrh odsúhlasia.

    Čo sa týka pána poslanca Brocku - pán poslanec, veľmi sa mýlite a veľmi zle vykladáte § 9 a § 10 zákona číslo 46/1991 Zb. Veľmi dobre vám to vysvetlila pani Dreninová, preto som požiadala na včerajšom rokovaní vedúcu legislatívy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, to je právnička, ktorá aj za vášho ministrovania viedla túto sekciu, a dúfam, že ju považujete za serióznu odborníčku. Nie som právnik, a preto som nechcela zákony vykladať, ale presne vám to vysvetlila, ako znie § 10. Váš návrh je v tomto zmysle zmätkový, pretože najprv by ste museli v návrhu žiadať vyňatie § 10, resp. zrušenie § 10, potom by mohol váš návrh odznieť.

    A čo sa týka vášho pamätania na dôchodcov s najnižšími príjmami, toto vyrovnávanie veľmi slabých dôchodkov sa udialo práve v roku 1991, pretože tam sa tým, ktorí mali najnižšie dôchodky, pridávali vyššie percentá, a bolo to postupne, menej percent sa pridávalo tým, ktorí mali vyššie dôchodky. Veď my tých, ktorí majú vyššie dôchodky, ukracujeme svojím spôsobom už tým, že určujeme najvyššie výmery dôchodkov. Oni by možno mali nárok, nie možno, ale iste, pretože aj táto skupina ľudí sa na mňa obracia a hovorí: Ja som si to odpracoval, robil som v ťažkých podmienkach, zúčastnil som sa odboja, a nakoniec nedostanem tie peniaze, ktoré mi patria. Takže chápem aj skupinu tých, ktorí odchádzali do dôchodkov s veľmi nízkymi dôchodkami, ale váš návrh, ktorý tu podávate, by bol zase na úkor týchto ľudí, ktorí si roky nadpracovali. Poviem vám aj to - a moje rozhodovanie nie je len v tomto smere -, moja mama je vdova a aby si privyrobila aký-taký dôchodok, taktiež nadrábala roky. Ako by som sa jej dnes mohla pozrieť do očí, keby som jej povedala: Mama, ja tvoje peniaze vezmem a dám ich niekomu inému.

    Viete, hovoriť pri dôchodkoch o spravodlivosti je naozaj veľmi ťažké. Úplne spravodlivý systém neexistuje, približne spravodlivý je ten, ktorý sme prijali. Prijali sme zákon o doplnkovom dôchodkovom pripoistení a takto si každý bude mať možnosť od toho dňa, ako nastúpi do zamestnania, priplácať na to, keď raz odíde do dôchodku. Myslím si, že tento krok sme urobili.

    A ešte v závere - váš návrh, tak ako ste ho podali, by mal zmysel pri § 1 ods. 1 pri invalidných, čiastočne invalidných dôchodkoch atď. Tam, prosím, by som toto vaše stanovisko a váš návrh, ktorý ste dali, brala. Ale starobné dôchodky sa odvíjajú naozaj aj od toho, ako človek pracoval, čo robil, koľko si nadpracoval a podobne. Takže s vaším návrhom v žiadnom prípade nebudem súhlasiť z týchto dôvodov, ktoré som povedala, a aj z toho dôvodu, že nie je legislatívne dobre spracovaný, pretože ste zabudli vyňať § 10.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem, pán predseda, za udelené slovo.

    Vážená pani kolegyňa,

    nie je mojím zvykom o vážnych veciach hovoriť ironicky. A ironizovať a ironicky postupovať voči ženám, to zavrhujem a neuskutočňujem. Vážim si vás oveľa viac. Ale vy ste chceli ekonomický rozbor. Myslel som to skutočne a písomne vám dodám to, čo som hovoril v globále.

    A ešte jednu poznámku k tomu, čo ste hovorili. Staviate záležitosť tak, ako keby zvyšovanie dôchodkov bolo milodarom, ako keby vláda v tomto smere robila nejakú veľkorysú činnosť. Bol by som rád, vy, ktorá sa profesionálne a oveľa lepšie orientujete v sociálnej politike, aby ste presadzovali zásadu, že prostriedky, ktoré si občan dal a teraz ešte dáva na sociálne a dôchodkové zabezpečenie, nie je milodarom, ale to ľuďom patrí. A keď sama uznávate, že súčasné reálne príjmy dôchodcov sú o 20 % nižšie, myslím si, že je našou spoločnou povinnosťou, aby sme túto veľmi vážnu záležitosť riešili.

    Ďakujem pekne.

  • Pani Aibeková, bol som na tom spoločnom výbore a vám možno ušla poznámka pani Dr. Dreninovej, že uvádzala svoj výklad slovami "podľa môjho názoru". Pani Aibeková, to bolo podľa názoru pani Dreninovej, hovorím vám svoj názor a vy máte právo takisto na svoj názor. Ale rád by som vám ešte niečo povedal, a mrzí ma, že odchádzate.

    Druhá poznámka. Nespochybňujem odborné kvality Sociálnej poisťovne, ale Sociálna poisťovňa nemá s vládnym návrhom zákona nič spoločné, možno okrem toho, že dosah na Sociálnu poisťovňu bude 2,5 mld. Sk. To znamená, že dosah na Sociálnu poisťovňu 2,5 mld. Sk je jedna vec, a to, ako vláda, akým spôsobom bude upravovať dôchodky, akým spôsobom ona rozdelí tých 2,5 mld. Sk, to je druhá vec. Čiže nenapadol som Sociálnu poisťovňu, iba som dával pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona.

    A posledná poznámka. Dámy a páni, uvedomujem si, že každý príklad dôchodcu, dôchodku je nedostatočný alebo nevystihne celú škálu tých možných prípadov, lebo naozaj milión dôchodcov alebo milión dôchodkov, to je každý iný prípad. Ale predsa len, aby som pani Aibekovej ukázal jedného, ktorý dokonca veľmi ťažko pracoval, a v prvej pracovnej kategórii, poznám takého človeka, keď do 45 rokov mal odrobených 20 rokov v "niklovke", v sereďskej "niklovke". Ale odvtedy už 8 rokov ten človek robí za minimálnu mzdu. A teraz si predstavte, že pôjde do dôchodku v 55 rokoch a zoberie sa mu päť najlepších rokov za posledných 10 rokov. Aký bude mať ten človek dôchodok? Čiže vy nehovoríte o ňom, keď hovoríte o maximálnej výmere dôchodku, lebo jeho sa to vlastne ani nedotkne. V jeho prípade 20 % nebude znamenať maximálny dôchodok v jeho...

  • Časomiera prerušila vystúpenie.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vo vystúpení pani poslankyne Aibekovej aj niektorých predchádzajúcich koaličných poslancov zaznelo úplne pomýlené hodnotenie príčin a dôsledkov. Vy argumentujete, ako keby tieto sociálne problémy, ktoré dnes tu sú, boli zapríčinené transformáciou ekonomiky. To je úplný nezmysel, všetky tie dôsledky sa teraz prejavili len preto, že sa prejavili príčiny 40-ročného neefektívneho hospodárenia, ktoré tu bolo. Je tragické, že niektorí, ako napríklad pán prof. Baránik, práve nesúci zodpovednosť za ten neefektívny 40-ročný systém, teraz volajú po veľkých dôchodkoch.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj. Páni poslanci, doteraz sme korektne rokovali, korektne sme reagovali na svoje vystúpenia, prosím vám, aby sme túto korektnosť zachovali ďalej.

    Pani poslankyňa Kolesárová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani poslankyňa Aibeková, chcela by som vás poprosiť, keby ste nabudúce hovorili hlasnejšie, pretože počuť niektoré veci iba v prvých laviciach. Napríklad vôbec som nepočula, že by ste hovorili o milodaroch a o podobných veciach. Takže to by som vás chcela poprosiť.

    A po ďalšie, chcela by som povedať, že ste, myslím si, dostatočne zdôraznili aj to, že sa pripravuje nový zákon o sociálnom poistení. A práve preto si myslím, že všetky tie ostatné návrhy, ktoré tu odzneli, bude potrebné zapracovať ďalej. Naviac bolo možné tiež žiadať o zmenu úpravy zákona a týmto mnohým hádkam by sme predišli.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    tak ako včera vo výbore, nebudem obšírne zdôvodňovať, prečo nemôžem podporiť návrhy pánov poslancov a niektoré dodatočné pripomienky, ktoré tu odzneli.

    Pokiaľ ide o výšku 15 %, chcem povedať len toľko, že rešpektujeme, táto vláda napriek všetkým kritickým vyjadreniam o nedemokratickosti, totalitnom systéme atď., rešpektujem, páni poslanci, názor tripartity, sociálnych partnerov, ktorí sú v Sociálnej poisťovni. Tým dávam zároveň odpoveď aj poslancom KDH, ktorí namietajú, že vláda môže predsa rozhodnúť a nezáleží na odporúčaní Sociálnej poisťovne. Tak sa teraz pýtam: Čo je demokratickejšie, rešpektovať názor zamestnancov a zamestnávateľov, alebo rozhodnúť 81 hlasmi? Takže nebudem sa o tom tu ďalej zmieňovať. Výška percenta nám bola odporúčaná zo Sociálnej poisťovne, vláda schválila a podporila návrh tripartitných orgánov.

    K celkovej problematike dôchodcov sa chcem vyjadriť veľmi stručne. Už som to uviedla predvčerom. Rešpektujem aj názor Jednoty dôchodcov, je to pochopiteľné, že volajú po vyšších percentách, ale zase na druhej strane, aby som bola vecná a trošku dala veci do reálnej roviny, chcem povedať, že momentálne na Slovensku - tu odzneli hlasy, koľko je poberateľov tých najnižších dôchodkov, konkrétne pán poslanec Brocka hovoril o pomernom starobnom dôchodku - k 31. januáru bolo na Slovensku 17 289 poberateľov pomerných starobných dôchodkov, to sú tí, čo nemajú odpracovaný dostatočný počet rokov, z celkového počtu 1 200 000 dôchodcov je to zhruba 17 000 poberateľov tohto jedného druhu dôchodku - pomerného s priemerným dôchodkom za minulý rok 2 126 Sk. Takže ani tie informácie o tom, koľko je poberateľov tisíckorunových dôchodkov, nie sú presné.

    Ďalšie dávky, ktoré za minulý rok poskytovali aj týmto dôchodcom, aj ďalším, ktorí majú veľmi nízky príjem, ktorý samozrejme vyplýva jednak z počtu alebo z nedostatku odpracovaných rokov, alebo z obdobia, keď zarábali málo, sa potom kompenzuje dávkami sociálnej starostlivosti. Chcem uviesť, že v roku 1997 - posledné údaje sú za február 1997 - bolo vo februári na Slovensku sociálne odkázaných 163 000 občanov, z toho 1,2 mil. dôchodcov, aby som bola ešte presnejšia, starších a zdravotne postihnutých bolo 119 000 poberateľov dávok sociálnej starostlivosti. Čiže toto je druhý systém, ktorý sa dopĺňa - dôchodkový systém, ktorý je pre týchto občanov nedostačujúci.

    Dúfam, že som vás presvedčila aj touto argumentáciou, že máme iný systém sociálnej starostlivosti ako doplnkový zdroj pre dôchodcov s najnižším príjmom. Preto nevidím dôvod, aby sme vyhoveli týmto návrhom, ktoré žiadajú nivelizovanie dôchodkov z dôvodov, o ktorých už hovorila aj pani poslankyňa Aibeková.

    Zákon o sociálnom poistení - neviem, odkiaľ idú tieto informácie - je pripravený tak, aby mal účinnosť, aby mohla Sociálna poisťovňa začať pracovať od 1. 7. 1998. Predpokladáme polročnú legisvakáciu, aby sa Sociálna poisťovňa ako inštitúcia, ako jediný nositeľ poistenia mohla na toto pripraviť.

    Chcem ešte na záver povedať len toľko, že koncepcia transformácie sociálnej sféry, tak ako ste ju schválili v januári minulého roku, nám ukladala aj vecné, aj časové horizonty. Pre vašu informáciu, momentálne pracuje expertná skupina zložená znova z tripartity, kde spoločne s odborármi a zamestnávateľmi prehodnocujeme niektoré vecné úlohy, prípadne termíny, aj vzhľadom na prijatie nového rokovacieho poriadku v Národnej rade, ktorý ešte v januári 1995 alebo v januári 1996, keď koncepcia bola prijímaná, neplatil. Značne nám skomplikoval - myslím si, že hovorím aj za ostatných kolegov ministrov -, skomplikoval legislatívny proces, čiže aj niektoré úlohy, ktoré tam sú - opakujem, znova po dohode so sociálnymi partnermi -, budeme prehodnocovať. Ale v žiadnom prípade nemienime a nebudeme prijímať zákony pre novú vládu.

    Samotný zákon o sociálnom poistení je jeden z najťažších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorý sme doteraz pripravovali. Posledný takýto zákon bol pripravovaný a schválený, myslím si, v dvadsiatych rokoch za prvej Česko-slovenskej republiky. Preto si myslím, že nie je dobré tento ťažký zákon a zložitý zákon unáhliť. Ak sme doposiaľ vedeli riešiť s väčšími, menšími neúspechmi aj dôchodkové systémy a postupne reformovať tieto systémy, tak si myslím, že nie je potrebné teraz unáhliť tento zákon tak, aby došlo ku kolapsu v dôchodkovom poistení.

    Dúfam, že po tomto vysvetlení aj po argumentácii podporíte tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Takže pán spoločný spravodajca nevyužije svoje právo reagovať na rozpravu.

    Chcem konštatovať, že počas rozpravy nebol daný žiaden návrh na odloženie rokovania alebo na nepokračovanie v tomto rokovaní. Preto sa pýtam pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Áno, pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Takže budeme teraz hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Budeme hlasovať najskôr o návrhoch zo spoločnej správy a potom pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Spoločná správa obsahuje pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem, aby sme hlasovali o všetkých týchto pozmeňujúcich návrhoch en bloc. Čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o týchto pripomienkach, ktoré sú zo spoločnej správy.

  • Takže hlasujeme en bloc o všetkých návrhoch na zmeny a doplnky k tomuto zákonu zo správy, ktorú predložil gestorský výbor.

    Pán poslanec Ftáčnik má procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca,

    myslím si, že bude treba, aby ste predložili návrh podľa § 83 ods. 4, pretože tam je napísané, že hlasovanie o návrhu zo spoločnej správy a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní a iný postup môže navrhnúť pán spravodajca, ale my sme to ešte neurobili.

  • To je skrátené konanie, pán poslanec. Tu neplatia ustanovenia § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 80, nepoužijú sa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ako predniesol návrh gestorského výboru. Ideme hlasovať en bloc o návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Spoločná správa a gestorský výbor, ako aj ostatné, odporúčajú tieto pripomienky schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme takto prednesený návrh gestorského výboru prijali.

    Zopakujem, keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia podľa príslušných ustanovení nášho rokovacieho poriadku, pristúpime hneď k tretiemu čítaniu.

    Keďže aj pri treťom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1977 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia je potrebné sa opýtať pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť, tak sa pýtam: Chce sa pani ministerka vyjadriť?

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predseda, mali by sme podľa rokovacieho poriadku najprv hlasovať o pripomienkach z rozpravy, až potom hlasovať o tom, aby sme hneď pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Ak už boli odovzdané pozmeňujúce návrhy, prosím.

  • Predpokladám, že sú rozdané pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy aj s dôvodovou správou.

    V rozprave za poslanecké kluby vystúpil najprv pán poslanec Benčík za poslanecký klub Spoločná voľba. Vo svojom pozmeňujúcom návrhu za skupinu poslancov navrhuje v článku I § 1 ods. 1 - máte to pred sebou - sumu 10 % nahradiť 15 % a ešte v článku II takisto ide o tieto percentá.

    Teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu o tomto návrhu pána poslanca alebo skupiny poslancov za poslanecký klub Spoločná voľba.

    Najprv budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Benčík za poslanecký klub.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Benčíka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento doplňujúci návrh pána poslanca Benčíka neprijali.

  • Budeme teraz hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu za skupinu poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Benčík.

  • Prosím, budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Benčíka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

    Neprijali sme ani tento druhý pozmeňujúci návrh.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Brocka za poslanecký klub KDH a predniesol tiež dva pozmeňujúce návrhy. Teraz signalizuje, že môžeme o nich hlasovať naraz. Preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o obidvoch návrhoch.

  • Takže hlasujeme en bloc o návrhoch pána poslanca Brocku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec, dnes sa to prepáči, ale druhý návrh procesne nespĺňa podmienky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tieto pozmeňujúce návrhy sme neprijali.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, pristupujeme teda k tretiemu čítaniu.

    Tu sa opäť musím spýtať, či v rámci tretieho čítania sa chce vyjadriť pani navrhovateľka. Nechce sa vyjadriť. Takisto sa pýtam pána spoločného spravodajcu. Nechce sa vyjadriť.

    Najskôr musím otvoriť k tretiemu bodu rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Do rozpravy sa nikto nehlási. Takže môžeme hlasovať. Najskôr však musím uzavrieť rozpravu a zase sa spýtať pani ministerky a pána spravodajcu, či sa chcú vyjadriť. Predpokladám, že nie. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, hlasujme o návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia aj s doplnkami, ktoré sme schválili. Hlasujeme o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme vládny návrh zákona schválili.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 15. mája 1997 k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    "Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v druhom a treťom čítaní schvaľuje vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov, tlač 650."

  • Myslel som, že máte nejaké doplňujúce uznesenie. Toto už nie je treba schvaľovať. Myslel som, že máte z výboru nejaké uznesenie.

    Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k dvadsiatemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o neinvestičných fondoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 619 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 619a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

    Prosím pána ministra, aby nám predniesol zdôvodnenie.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh zákona o neinvestičných fondoch je súčasťou prác na vytvorení právneho rámca pre pôsobenie tzv. tretieho sektora v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona systémovo nadväzuje na prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1996 Z. z. o nadáciách. Popri už existujúcej právnej úprave občianskych združení, cirkví, nadácií a chystanej úpravy neziskových organizácií vykonávajúcich verejnoprospešné služby sa prijatím zákona o neinvestičných fondoch dotvorí sústava právnych foriem obvykle pôsobiacich v oblasti plnenia verejnoprospešných cieľov neštátnymi subjektmi.

    Návrh zákona predpokladá vytvorenie neinvestičných fondov ako právnických osôb predstavujúcich účelové združenie peňažných prostriedkov, ktoré zriaďovateľ určil na financovanie finančne prospešného účelu. Na rozdiel od nadácií hmotný základ neinvestičného fondu nebude tvoriť iný majetok. Návrh predpokladá, že neinvestičný fond nebude zväčša zameraný na stále a dlhodobé ciele, aj keď to nevylučuje. Z toho dôvodu bude možné prostriedky použiť až do ich úplného vyčerpania. Z prostriedkov neinvestičného fondu bude možné financovať aj individuálne určené humanitné pomoci. Do mechanizmu obnovy finančných zdrojov fondu zapadá aj možnosť usporadúvania verejných zbierok bez potreby vyžiadania osobitného súhlasu orgánu štátnej správy. Tento postup je v súlade so špecifickým poslaním neinvestičných fondov, pritom všeobecne nenarúša režim organizácie verejných zbierok pre iné organizácie.

    Štruktúra orgánov fondu je volená tak, aby boli vytvorené predpoklady na operatívne riadenie, ako aj o rozhodovaní v zmysle zásadných otázok fondu.

    Návrh zákona venuje nemalú pozornosť úprave nakladania s prostriedkami fondu, čo tvorí vlastne podstatu tejto právnej normy. Finančné prostriedky fondu sa nesmú použiť na podnikanie či už samotným fondom, alebo inou právnickou osobou. Týmto opatrením sa sleduje snaha ochrániť prostriedky fondu, ktoré už boli určené na financovanie verejnoprospešného účelu. Návrhom zákona sa reaguje aj na potreby praxe v tom smere, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy výslovne sa zakotvuje možnosť zriadiť neinvestičný fond aj pre potreby financovania nákladov na záchranu života a zdravia individuálne určených osôb.

    Prechodné a záverečné ustanovenia zákona vytvárajú časový priestor nato, aby sa existujúce fondy prispôsobili novej právnej úprave. Z hľadiska potrieb praxe a úplnosti právnej úpravy inštitútov pôsobiacich v oblasti plnenia verejnoprospešných cieľov neštátnymi neziskovými organizáciami odporúčam prijatie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dám slovo pánu poslancovi Pavlovi Suchodolskému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch a predniesol aj stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o neinvestičných fondoch informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedených pod tlačou 619a, ktorú ste dostali.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o neinvestičných fondoch bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru číslo 416 dňa 7. mája 1997.

    Vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 577 z 19. marca 1997 pridelila vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal do 7. mája 1997 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú členmi výborov, ktorým nebol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 402 z 29. apríla 1997 a číslo 417 zo 7. mája 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie číslo 406 zo 16. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti uznesenie číslo 236 zo 16. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci uznesenie číslo 304 z 22. apríla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport uznesenie číslo 388 z 23. apríla 1997 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesenie číslo 239 z 23. apríla 1997.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 48 v časti 4 spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto:

    Spoločne o bodoch uvedených v správe s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Tu by som prosil, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste si urobili v texte spoločnej správy opravu, pretože bod 20 - tam nemá byť pri odporúčaní schváliť. Bod 20 je uvedený v odporúčaní schváliť aj neschváliť, preto navrhujem, aby ste si vyčiarkli bod 20 v spoločnom návrhu gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor ho bude odporúčať neschváliť. Spoločne o bodoch uvedených v správe s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť.

    A jednotlivo o bode 1, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Vážené dámy, vážení páni, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o neinvestičných fondoch vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 z roku 1997 Zb. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch, tlač 619, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 416a zo dňa 14. mája 1997 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložením prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie v mene gestorského výboru navrhovať procedurálny postup rokovania a formu predkladania podkladov na hlasovanie v druhom a treťom čítaní. Toto oprávnenie využijem v priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

    Z vystúpenia vyplynulo, že sme nemuseli hlasovať o odložení prerušenia alebo o doplnení, takže k tomuto bodu nášho rokovania môžem otvoriť rozpravu. Otváram rozpravu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku za politické kluby ani za jednotlivých poslancov. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Juriš a pán poslanec Fico. Konštatujem, že nikto viac. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    v spoločnej správe pod bodom 31 je pripomienka k § 22, pardon, bod 32 k § 22 ods. 3. Tento paragraf hovorí o rozpočte fondu. V odseku 3 sa hovorí, že návrh rozpočtu predkladá na schválenie správnej rade správca najneskôr mesiac pred začiatkom kalendárneho roka, na ktorý sa rozpočet zostavuje, a správna rada schvaľuje rozpočet fondu najneskôr do 31. marca kalendárneho roku. Myslím si, že toto ustanovenie nie je celkom správne a dobré, pretože fond môže vzniknúť aj v priebehu roka. Vieme, že fondy sa robia dakedy na krátkodobé akcie, trebárs na operáciu nejakého dieťaťa alebo podobne, no a keby sme mali čakať do ďalšieho roku, bolo by to veľmi neskoro.

    Po druhé, fond, to je skoro zbierková činnosť a dopredu sa veľmi ťažko môže vedieť, aké príspevky fond dostane. V takom prípade zase, myslím si, že je dobré, keď správna rada môže operatívne prispôsobiť rozpočet danej situácii. Čiže z výboru je navrhnuté aj schválené nové znenie tohto odseku, ktoré hovorí, že v tej vete slovo "najneskôr" mesiac pred začiatkom roku sa nahradzuje slovom "spravidla" a na konci odseku sa pripája veta: "V prípade mimoriadnych okolností môže správna rada rozpočet upraviť i v priebehu roka." Myslím si, že toto ustanovenie by plne vystihovalo potrebu fondov, aj rozpočet, ktorý by sa mal zostavovať na každý rok, prípadne na prvý rok činnosti fondu alebo na časť roka. Preto navrhujem, aby sme zo spoločného hlasovania tento bod 32 vyňali na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Fico. Nech sa páči.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nikto nevystupuje ani s faktickou poznámkou, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra Liščáka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť. Pýtam sa pána poslanca Suchodolského. Takisto sa nechce zrejme vyjadriť. Takže sa ho pýtam, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Ak áno, budeme hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku a pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán spoločný spravodajca, môžete uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o neinvestičných fondoch by sme mali postupovať v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, to znamená hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní.

    V druhom čítaní bol totiž podaný v rozprave jeden pozmeňujúci návrh. Podávam preto procedurálny návrh v zmysle uznesenia gestorského výboru číslo 416a zo dňa 14. mája 1997 a v súlade s § 79 ods. 5 a § 83 ods. 4, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a z rozpravy hneď po ich rozdaní. Vzhľadom na to, že ide o jednoduchý pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Anton Juriš a netrvá zrejme na tom, aby bol tento pozmeňujúci návrh písomne predložený, dávam o tomto mojom návrhu, pán predseda, hlasovať.

  • Pán poslanec Ftáčnik, ale najskôr pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, mám iba procedurálny návrh. Myslím si, že postup, ktorý navrhol pán spoločný spravodajca, nie je potrebný, pretože v rozprave nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, to bola iba procedurálna poznámka na vyradenie bodu zo spoločného hlasovania. Takže nie je treba aplikovať ten postup podľa § 83 - alebo neviem, ktorý citoval -, ale môžeme rovno pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy, aby sme sa to konečne naučili, postupne na týchto konkrétnych príkladoch.

  • Pán poslanec, to isté som chcel povedať pánu spoločnému spravodajcovi. Takže budeme rokovať o bodoch zo spoločnej správy, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne v bodoch - budem ich čítať: 2, 6, 8, 9...

  • Na strane 19 máte všetky tie body, páni poslanci.

  • ...12, 14, 15, 18, 19, 21, 23, 24, 25, 27, 29, 33, 35, 41, 42 a 48 s návrhom tieto body schváliť.

  • Pán poslanec, nemám spoločnú správu, ale o bode 19 alebo 20 bol určitý spor. V spoločnej správe je návrh prijať ho a v druhej časti máme návrh neprijať ho. Tam ste to opravovali. Čítali ste to teraz?

  • Odpoveď poslanca Suchodolského: Áno.

  • Dobre, sledujete všetci, takže je to v poriadku.

    Budeme hlasovať o týchto bodoch zo spoločnej správy gestorského výboru, ako to predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor navrhuje tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme takto prednesené návrhy zo spoločnej gestorskej správy prijali.

  • Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 3, 4, 5, 7, 10, 11, 13, 16, 17, 20, 22, 26, 28, 30, 31, 34, 36, 37, 38, 39, 40, 43, 44, 45, 46 a 47. Gestorský výbor ich navrhuje neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tieto body zo spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 1 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 spoločnej správy s návrhom tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • V rámci rozpravy vystúpil pán poslanec Anton Juriš, ktorý navrhol bod 32 na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor tento bod navrhol neschváliť.

  • Počuli ste návrh, bol to len procedurálny návrh. Pokiaľ ide o hlasovanie, hlasujeme o tomto bode tak, ako ho navrhol gestorský výbor s tým, že gestorský výbor navrhuje, aby sme tento bod neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže sme neschválili tento návrh pána poslanca.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, to boli všetky návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, musíme prejsť do tretieho čítania s tým, že opäť chcem pripomenúť, že máte tento návrh ako tlač 619 v druhom čítaní. Boli schválené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Aj tu sa musím spýtať navrhovateľa pána ministra Liščáka, či sa chce vyjadriť. Pán minister sa nechce vyjadriť. Takisto sa pýtam pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca tiež nie.

    Procedurálne mi neostáva nič iné, len otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda,

    my sme už postúpili do tretieho čítania, ale keby sme veľmi prísne posudzovali § 84 ods. 2, tak by mal zaznieť návrh spoločného spravodajcu, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu skôr ako na druhý deň po schválení pozmeňujúcich návrhov. Toto nie je skrátené konanie, čiže tu si myslím, že to bolo treba urobiť.

    A vás by som, pán predseda, chcel poprosiť, keby ste v takýchto prípadoch, kde je zjavné, že Národná rada súhlasí s takýmto postupom, použili § 38 ods. 2, kde sa hovorí, že o procedurálnych návrhoch, ktoré majú zrejmú podporu Národnej rady, nie je potrebné hlasovať. Predsedajúci sa opýta, či niekto žiada hlasovanie, a ak nežiada, považuje ten návrh za schválený. Čiže ide mi len o procedurálne formálnu vec. Súhlasím s tým, aby sme prešli k tretiemu čítaniu, ale aby sme držali procedúru a čistotu procedúry tak, ako sa to požaduje podľa zákona.

  • Áno, ale musím sa spýtať vo všetkých tých okolnostiach, ktoré som povedal, lebo aj pri treťom čítaní môže dôjsť k návrhom, ktoré môže podpísať 30 poslancov, a tým by sme vrátili tretie čítanie späť do druhého čítania. Preto som otvoril rozpravu, a preto som sa pýtal. Rozpravu vždy musím otvoriť.

  • Ale tretie čítanie sme museli schváliť, že bude teraz.

  • Pán spoločný spravodajca má poverenie svojho gestorského výboru, v ktorom na začiatku povedal, že má oprávnenie, a požiadal o to. Myslím si, že to nie je potrebné teraz schvaľovať hlasovaním.

  • Pani poslankyňa, gestorský výbor uznesením poverí svojho člena, ktorý je spravodajcom, aby predniesol takýto návrh. A o tom návrhu ideme hlasovať teraz.

  • Ak dovolíte, prednesiem tento návrh.

  • Pán predseda, chcem povedať, že o tom návrhu treba hlasovať medzi druhým a tretím čítaním, a vy ste to neurobili.

  • Tak už to nerobme. Veď zase povedzme, že má podporu Národnej rady a netreba o ňom hlasovať. Ale vy sa formálne musíte opýtať, či niekto to hlasovanie požaduje v čase medzi druhým a tretím čítaním. Teraz už to nerobme, pretože by sme boli smiešni. My sme otvorili tretie čítanie. Uzavriete ho a buď pristúpime k záverečnému hlasovaniu presne tak, ako to procedúra vyžaduje, ale pro futuro sa môžu opäť vyskytnúť takéto prípady, kde to nie je problém, všetci súhlasia, ale treba držať procedúru.

  • Ani v tomto prípade to nie je problém, pretože neboli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Takže sme v treťom čítaní.

    Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku aj so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Pán predseda, v treťom čítaní neodznel žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch schváliť.

  • Ďakujem pekne. Takže podľa § 86 o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, keby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať dvadsiatym prvým bodom programu,

    a to takisto druhým čítaním. Je to

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 613 a spoločnú správu výborov ako tlač 613a.

    Vládny návrh zákona takisto prednesie minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    je všeobecne známe, že mnohí vlastníci obytných domov, najmä mestá a obce, zápasia s veľkými finančnými problémami vo svojom bytovom hospodárstve. V dôsledku zlej disciplíny v plnení povinností zo strany nájomcov bytov, najmä neplatenia nájomného a úhrad za služby súvisiace s užívaním bytov, narastajú nedoplatky nájomcov v globále do stoviek miliónov korún.

    Okrem toho sa v posledných rokoch v nevídanej miere rozmáha vandalizmus, najmä vedomé, ba až úmyselné poškodzovanie a ničenie zariadenia obytných domov. Stačí sa pozrieť na niektoré naše sídliská a nezriedka uvidíme nielen porozbíjané okná, dvere, zárubne okien na schodiskách a, žiaľ, v dôsledku nadmernej ochrany nájomcov bytov zakotvenej v platnom Občianskom zákonníku vlastníci a správcovia budov sú pri riešení tohto problému takmer bezmocní. Obzvlášť zarážajúce je to, že sa medzi neplatičmi nájomného nezriedka objavujú aj solventné rodiny so slušnými, ba aj vysokými príjmami.

    Poslaním predloženého návrhu zákona je preto prelomiť tento neúnosný stav. Navrhovaná novelizácia právnej úpravy zániku nájmu bytu výpoveďou zo strany prenajímateľa, zakotvená v ustanoveniach § 711 a 712 Občianskeho zákonníka, má za cieľ na jednej strane posilniť postavenie vlastníkov domov a zvýšiť ochranu ich vlastníckych práv a na druhej strane sprísniť postih tých nájomcov bytov, ktorí si nielen neplnia, ale veľmi často aj hrubým spôsobom porušujú svoje povinnosti vyplývajúce pre nich z nájomných zmlúv.

    Navrhovaná novelizácia, prelamujúc preferované postavenie nájomcov, má tvrdo, ale spravodlivo dopadnúť predovšetkým na tých našich spoluobčanov, ktorí si neplnia ani základné záväzky z nájomného pomeru, najmä sa vyhýbajú riadnemu plateniu nájomného a úhrad za služby súvisiace s užívaním bytov, a na tých spoluobčanov, ktorí sa chovajú a konajú vandalsky, poškodzujú prenajaté byty, spoločné priestory a spoločné zariadenia v obytných domoch, ohrozujú bezpečnosť nielen obyvateľov domov, ale aj domov samotných a správajú sa v rozpore s etickými normami.

    V určitej miere by táto novelizácia mala prispieť aj k riešeniu bytových problémov najmä mladých rodín i k zlepšeniu vzájomných vzťahov občanov v jednotlivých obytných objektoch.

    V rámci prípravy návrhu zákona objavili sa aj návrhy na úplné odbúranie inštitútu privoľovania súdu k výpovedi v zmysle ustanovenia § 711 Občianskeho zákonníka. Ešte k prísnejšiemu postihu nájomcov neplniacich si svoje zmluvné povinnosti budeme môcť pristúpiť až vtedy, keď sa nám podarí zabezpečiť dostatok bytov nižších kategórií pre sociálne slabé a problémové vrstvy nášho obyvateľstva. Navyše pri koncipovaní tohto návrhu sme museli dbať na ochranu osôb odkázaných na pomoc, najmä na maloleté deti, chorých a prestarnutých občanov.

    Záverom si, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem pripomenúť, že aj navrhovaná právna úprava je len jedným z možných prostriedkov riešenia nedoplatkov na nájomnom. Je totiž aj na samotných vlastníkoch, najmä bytových podnikoch spravujúcich komunálne bytové objekty, aby včas a dôsledne vymáhali nedoplatky od neporiadnych nájomcov, medzi ktorými sú, a nie zriedka, aj zámožné osoby.

    Som presvedčený, že táto čiastková novelizácia Občianskeho zákonníka prispeje k zlepšeniu situácie.

    Ak by boli k niektorým navrhovaným riešeniam otázky, rád na ne odpoviem. Odporúčam návrh zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu za gestorský výbor bol určený pán poslanec Robert Fico. Preto ho prosím, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania a návrhmi gestorského výboru.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v ich spoločnej správe k tomuto návrhu, ktorá je uvedená pod tlačou 613a. Myslím si, že ju všetci máte pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru ako gestorským výborom dňa 7. mája 1997 pod číslom 415.

    Vážené dámy a páni, Národná rada uznesením z 19. marca 1997 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do 7. mája 1997 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona odporúčali tieto výbory Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené pod bodom III tejto spoločnej správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 10 v časti IV spoločnej správy. Nebudem ich osobitne čítať.

    Chcem však uviesť, že gestorský výbor zaujal ku každému z týchto pozmeňujúcich návrhov svoje vlastné stanovisko, ktoré je pripísané ku každému pozmeňujúcemu návrhu. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, teda o týchto 10, odporúča gestorský výbor hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 8, 9 a 10 s návrhom gestorského výboru predmetné pozmeňujúce návrhy schváliť. Pokiaľ ide o body 3 a 7 spoločnej správy, tu je návrh gestorského výboru, aby sme hlasovali o týchto bodoch jednotlivo, a gestorský výbor navrhuje tieto body neschváliť.

    Vážené dámy a páni, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave, schváliť, samozrejme, ak dôjde už k hlasovaniu o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

    Vážený pán predseda, rovnako ma gestorský výbor poveril svojím uznesením využiť oprávnenia na skrátenie konania, ak to bude nevyhnutné. Uvidíme podľa priebehu rozpravy a podaných pozmeňujúcich návrhov, či to bude nevyhnutné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja, pán poslanec. Keďže pán poslanec v prednesení záverov a návrhov z gestorského výboru nenavrhol odložiť alebo prerušiť prerokúvanie návrhu, môžem otvoriť k tomuto bodu rozpravu.

    Chcem oznámiť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od zástupcov klubov a ani od jednotlivých pánov poslancov. Preto sa vás pýtam, páni poslanci, ktorí ste tu, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, že som to neuzavrel skôr. Pán poslanec Fogaš sa chce prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    musím rovnako reagovať na poznámku pána predsedu. Myslím si, že si v minulosti býval veľkorysejší. Bol by som rád, aby si si tú veľkorysosť aj zachoval.

    Myslím si, že predložený návrh novely Občianskeho zákonníka prichádza v období, keď sa vlastne finalizujú práce na rekodifikovanom znení Občianskeho zákonníka, a myslím si, že je namieste, aby sme povedali, že by bolo vhodné, aby sme už parciálne novely neprijímali, pretože práce na veľkých kódexoch, či už je to Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, alebo Trestný zákon, by mali vyriešiť všetky základné problémy, ktoré sú v súčasnom období jednak vo väzbe medzi nimi, ale aj vo vzájomnej väzbe k ostatným zákonom, ktoré sú prijaté.

    Navrhovateľ svojím návrhom však sleduje ciele, ktoré by mali odstrániť nedostatky prejavujúce sa predovšetkým v neplatení nájmu či v poškodzovaní bytového fondu. Tento cieľ je nepochybne správny, pričom sa navrhovateľ snaží legislatívne vyjadriť zámer v zmenách ustanovení § 711, 712, 712a, b, c. Zámer predkladateľa podľa mojej mienky možno hodnotiť jednoznačne ako dobrý. Súčasne však treba konštatovať, že je v praxi temer nerealizovateľný. V zákone a najmä v dôvodovej správe tejto predlohy zákona chýba, akým spôsobom chceme vytvoriť predpoklady pre to, aby tam, kde je zrušený nájom z dôvodov uvedených v návrhu novely, sa dal aj reálne realizovať. Totiž problém súčasnej praxe je v tom, že aj existujú rozhodnutia o zrušení nájmu, ale niet kam presťahovať toho, kto by mal opustiť nájom, kde došlo k porušeniu zákona, alebo zo zákona vyplýva jeho zrušenie.

    Myslím si, že to je ten problém, ktorý tento zákon nevyrieši. Zastavenie bytovej výstavby, ale aj výstavby tzv. sociálnych bytov, o ktorej sa toľko hovorilo, znamená, že realizáciu presťahovania tých, ktorí neplatia nájom alebo poškodzujú bytový fond, by bolo možné iba vtedy, ak by existoval dostatok, resp. prebytok bytov, pretože súčasný podtlak v bytovej výstavbe spôsobuje, že nevieme riešiť ani tie najzákladnejšie sociálne problémy, ktoré v súčasnom období riešiť treba, predovšetkým s mladými rodinami a najmä tam, kde žije viac generácií v jednom byte.

    Za pozitívum návrhu však považujem i snahu o spresnenie definície bytových náhrad, a dokonca by som povedal, že to spresnenie obsahuje najmä spoločná správa. Plne podporujem stanovisko spravodajcu, ktorý odporučil prijať prevažnú väčšinu bodov predložených v spoločnej správe. Tým sa zákon legislatívno-technicky podstatne zlepšuje. Zlepšuje sa tiež v tých častiach, ktoré veľmi nepresne definovali, čo je to prístrešie, čo je to náhradné ubytovanie a podobne. Prijatím jednotlivých pozmeňujúcich návrhov by sme tieto nedostatky odstránili. Z tohto hľadiska by teda bolo namieste, aby sme návrh novely predložili. Žiaľ, nedostatok v realizačnej fáze nás núti zamyslieť sa nad tým, či v tomto prípade zákonnou úpravou nepredchádzame riešeniam, ktoré si žiada úplne iná oblasť, oblasť sociálna, ale aj oblasť rezortu výstavby a stavebníctva. Myslím si, že predložená novela je aj v tomto období síce aktuálna, ale veľmi ťažko možno očakávať podstatné zlepšenie situácie na základe úpravy, ktorá je nám predkladaná.

    Rád by som na záver položil jednu otázku. V dôvodovej správe, ktorá je priložená k zákonu, sa hovorí o tom, že finančné dôsledky tohto návrhu zákona boli prerokované s ministerstvom financií, pričom dôvodová správa vôbec neuvádza, aké finančné nároky z prijatia tohto zákona vzniknú, resp. konštatuje, že nevzniknú žiadne. Ak nevzniknú žiadne finančné nároky, ak sa nezlepší stav výstavby aj tzv. sociálnych bytov alebo výstavby bytových náhrad, myslím si, že zákon neuvedieme do života s tým cieľom, ktorý si sám kladie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžem uzavrieť rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Liščák.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    novela Občianskeho zákonníka prichádza skutočne v období pred zakončením rekodifikačných prác na Občianskom zákonníku. Všetci dobre vieme, že nesmieme unáhľovať práce na nových rekodifikačných systémoch predkladaných ministerstvom spravodlivosti. Vieme veľmi dobre, že akékoľvek unáhlenie v tomto smere môže priniesť nedozerné negatívne dôsledky v tom, že náš Občiansky zákonník nebude taký, ako si ho predstavujeme - rekodifikovaný. Preto si myslím, že novela Občianskeho zákonníka dotýkajúca sa ustanovenia § 711 a 712 je nanajvýš a stále aktuálna. Aktuálna práve v tomto medziobdobí, keď ešte nemáme k dispozícii rekodifikovaný Občiansky zákonník a keď vieme, že musíme niečo robiť s bytovým fondom a s právnou úpravou dotýkajúceho sa bytového fondu.

    Cieľom návrhu je, aby sme aktuálne riešili napríklad otázky využívania prenajatých bytov bez súhlasu prenajímateľa, aby sme si posvietili na všetkých tých, ktorí sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných nájomcov. A to si tu nemusíme potvrdzovať, že to tak je. Skutočne je obrovské množstvo sťažností, keď nájomcovia nie sú schopní v pokoji užívať svoj byt, pretože sú sústavne rušení svojimi susedmi a tak ďalej. Viete dobre, ako vyzerá náš bytový fond. Akékoľvek odkladanie tejto právnej úpravy, pokiaľ ide o poškodzovanie nášho bytového fondu, by len situáciu zhoršovalo. Teda všetci tí, ktorí hrubo poškodzujú prenajatý byt a príslušenstvo, spoločné priestory, musia byť sankcionovaní hneď a čím skôr, preto tá aktuálnosť tejto novely aj v súčasnom období.

    Pokiaľ ide o definície jednotlivých bytových náhrad, som veľmi rád, že sme sa dopracovali k jednoznačným jasným definíciám, čo je to náhradný byt, čo je to náhradné ubytovanie, čo je prístrešie. A že tento zámer nie je možné realizovať? Poznám mestá - môžem ich aj menovať -, kde sa s týmto problémom už vyrovnali, a to tak, že nehnuteľnosti, ktoré zostali napríklad na staveniskách po stavbároch, boli odkúpené. Boli prispôsobené ako náhradné ubytovanie s viacerými miestnosťami a s jedným toaletným zariadením. Asi touto cestou budú musieť ísť mestá a obce.

    Otázka, či budeme schopní zabezpečiť náhradné byty, náhradné ubytovanie a prístrešie všetkým, ktorým v rámci privolenia k výpovedi podľa § 711 Občianskeho zákonníka zanikne nájom alebo právo užívať primeraný byt, tak v takom prípade budeme musieť využívať tú rezervu bytového fondu - jednoizbové byty atď., ktoré momentálne máme. Z tohto hľadiska dnes skutočne nemožno vypočítať, koľko by asi predstavovala kapacita náhradného ubytovania na Slovensku, keby sme chceli umiestniť každého, ktorý v súdnom spore podľahne, je dané privolenie k výpovedi z bytu a musí sa mu poskytnúť náhradné ubytovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Pýtam sa aj pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážené dámy, páni,

    som rád, že diskusia okolo tohto zákona, hoci krátka, je veľmi vecná, pretože aj samotný návrh zákona prináša určité vecné problémy súvisiace najmä s jeho realizáciou. Chcem len pripomenúť ako spoločný spravodajca, že trošku opomíname, aká právna úprava v súčasnosti platí v situácii, keď občan neplatí nájomné alebo hrubo porušuje dobré mravy pri bývaní. V Občianskom zákonníku máme právnu úpravu tzv. chráneného nájmu, v rámci ktorej môžeme, samozrejme, dostať výpoveď z bytu, ak 6 mesiacov po sebe nezaplatíme nájomné a ani ho nezaplatíme potom v ďalších troch mesiacoch od písomného upozornenia vlastníka. Rovnako samozrejme platí, že nám môže byť daná výpoveď aj vtedy, aj napriek písomnej výstrahe vlastníka bytu hrubo porušujeme dobré mravy v bytovom dome, alebo ak máme dva byty, alebo viacej bytov, a nemáme spravodlivé dôvody na užívanie takýchto bytov, prípadne ak by sme po dobu dlhšiu ako tri mesiace neplatili nájomné. V týchto situáciách však musí nastúpiť súhlas súdu.

    Naozaj, keď si zoberieme právnu úpravu, ktorá platí v Občianskom zákonníku, prichádzame na to, že nie je zlá, len bol problém v realizácii tejto právnej úpravy. Na to, myslím si, správne poukázal aj pán poslanec Fogaš vo svojom diskusnom vystúpení. Napríklad doteraz sme nevymysleli žiadny mechanizmus, ako zistiť, koľko skutočných bytov majú naši občania. Ale zo stretnutí s občanmi sa nám potvrdzuje, že na Slovensku sú tisícky ľudí, ktorí majú dva a viacej bytov. Možno bolo treba pri novelizácii Občianskeho zákonníka, prípadne pri iných mechanizmoch uvažovať, čo vymyslieť na zistenie, či sú u občanov spravodlivé dôvody na užívanie dvoch, troch a v niektorých prípadoch aj štyroch bytov.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, vážený pán minister,

    myslím si, že tento zákon je určitým krokom dopredu predovšetkým v legislatívnom riešení náhradného ubytovania a vo formulovaní tých troch foriem náhradného ubytovania. Ale tiež sa pripájam - a to je vlastne moja reakcia na diskusný príspevok pána poslanca Fogaša - k určitej skepse, či budeme schopní naplniť tento návrh zákona, ak ho schválime, keď sme doteraz neboli schopní realizovať platný Občiansky zákonník, ktorý tu doteraz bol.

    Po legislatívnej stráne je však návrh zákona vypracovaný dobre. Odstránili sa z neho všetky nedostatky, ktoré boli pri prvom čítaní, a je určitým príspevkom do procesu rekodifikácie. Verím, že v takejto podobe sa úprava výpovede záujmu objaví aj v rekodifikovanej podobe Občianskeho zákonníka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Mne teraz zostáva spýtať sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu, či nie sú otázky, o ktorých by sme mali hlasovať. O otázkach odloženia, prerušenia, doplnenia.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    v rozprave v rámci druhého čítania neboli podané žiadne doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy, neboli ani žiadne návrhy, ktoré by smerovali k inému postupu, ako k schváleniu tohto návrhu zákona, preto odporúčam, aby sme v tomto momente pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli vznesené na rokovaniach jednotlivých výborov a ktoré boli aj schválené uzneseniami týchto výborov.

    Pokiaľ ide o postup v hlasovaní, ten som uviedol, prípadne ho ešte raz zopakujem. Je to spoločné hlasovanie o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 8, 9, a 10, pričom gestorský výbor navrhuje, aby sme predmetné pozmeňujúce návrhy schválili.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Počuli ste, páni poslanci, hlasujeme o bodoch spoločnej správy, ktoré predložil gestorský výbor, o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 8, 9 a 10 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Gestorský výbor ďalej navrhuje, aby sme hlasovali jednotlivo o bodoch 3 a 7, pritom gestorský výbor navrhuje neschváliť tieto pozmeňujúce návrhy. Chcem pripomenúť, nechcem ovplyvňovať, pán predseda, ale sú to technicko-legislatívne pripomienky, ide iba o to, či použijeme cudzie slová, alebo nepoužijeme cudzie slová. Bol by som rád, keby sa pani poslankyne a páni poslanci pozreli do spoločnej správy a zvážili, či prijmeme, alebo neprijmeme tieto pozmeňujúce návrhy.

    Hlasujeme teda o bode 3 spoločnej správy, gestorský výbor ho navrhuje neschváliť, ale prosím, pani poslankyne a páni poslanci, o zváženie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Takže sme vyhoveli gestorskému výboru, návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Vidím, že gestorský výbor požíva úctu a rešpekt v Národnej rade.

    Pristúpime k bodu 7 spoločnej správy. Tu takisto gestorský výbor navrhuje neschváliť tento bod spoločnej správy, ale mám k nemu takú istú pripomienku ako k bodu 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh zo spoločnej správy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    v rozprave k druhému čítaniu neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Hlasovali sme iba o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplývali zo spoločnej správy, preto môže nastať postup tretieho čítania s tým, že ak budú páni poslanci s tým súhlasiť, môžeme k nemu rovno pristúpiť.

  • Podľa § 84 ods. 2 dávam teraz hlasovať, aby sme rokovali hneď, aby sa nezachovala 24-hodinová lehota, aby tretie čítanie začalo okamžite po tomto hlasovaní. Prosím, hlasujeme o tom, aby sme pokračovali tretím čítaním. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Ďakujem pekne.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník.

    Takisto musím znovu zopakovať, že tento návrh máme pred sebou ako tlač 613.

    Pýtam sa pána ministra Liščáka, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pán spoločný spravodajca sa takisto nechce vyjadriť.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal prihlášky a ani sa nikto nehlási do rozpravy, preto končím rozpravu.

    Takisto sa musím spýtať, či sa chce pán minister vyjadriť k rozprave. Zrejme nie. Pán spoločný spravodajca takisto nie. Ak sa nechcú vyjadriť, pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

  • Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku vrátane schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy, s výnimkou dvoch bodov, ktoré sme neschválili. Gestorský výbor Národnej rady odporúča Národnej rade, aby sme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, schválili.

  • Budeme hlasovať podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona prijali.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    do 12.00 hodiny máme ešte čas, pristúpime k dvadsiatemu druhému bodu programu, ktorým je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 625 pred prvým čítaním a spoločnú správu schválenú gestorským výborom máte ako tlač 625a.

    Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky prednesie ministerka školstva pani Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný materiál na zriadenie vysokoškolskej umeleckej inštitúcie vychádza z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 321 z 2. apríla 1996, v ktorom vláda Slovenskej republiky uložila ministerke školstva v primeranej lehote predložiť na rokovanie vlády návrh na zriadenie akadémie múzických umení a akadémie výtvarných umení.

    Predložený návrh zákona o vzniku Akadémie umení v Banskej Bystrici dáva svojou činnosťou predpoklad pre vznik a podporu tretieho centra v umeleckej oblasti. Návrh na zriadenie Akadémie umení v Banskej Bystrici vychádza zo skutočnosti, že stredoslovenský región má hudobné a výtvarné tradície, ktoré dávajú predpoklad na vznik vysokoškolskej inštitúcie hudobného a výtvarného zamerania. Úlohou Akadémie umení s dvoma fakultami - fakultou múzických umení a fakultou výtvarných umení bude nielen vysokoškolsky pripravovať, vzdelávať a rozvíjať talenty pre potreby Slovenska, ale aj vychovávať publikum a rozvíjať kultúrne povedomie celého národa.

    Znenie navrhovaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a tiež so zákonom číslo 172 o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh na zriadenie Akadémie umení v Banskej Bystrici bol predložený na vyjadrenie Akreditačnej komisii, poradnému orgánu vlády, vo svojom uznesení. Komisia vyjadrila kladné stanovisko k predloženému projektu zriadenia akadémie. Návrh na zriadenie Akadémie umení bol predložený aj Rade vysokých škôl.

    Vláda Slovenskej republiky na rokovaní 25. februára 1997 uznesením číslo 831 schválila návrh zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici a finančné prostriedky na rok 1997 budú na základe uvedeného uznesenia vlády po zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici pridelené zo Všeobecnej pokladničnej správy v sume 60 mil. Sk.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani ministerke. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým bol určený pán poslanec Jozef Tarčák. Prosím ho, aby nás podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval o priebehu prerokovania aj o návrhoch, ktoré gestorský výbor predkladá.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám podal spoločnú správu k tlači 625, ktorú máte pred sebou ako tlač 625a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 579 z 19. 3. 1997 pridelila vládny návrh zákona o zriadení Akadémie umenia v Banskej Bystrici na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a prijali k tomuto návrhu tri pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v tlači číslo 625a v časti IV s tým, že gestorský výbor odporúča body 1 a 2 spoločne schváliť a bod 3 neschváliť. Záverom gestorský výbor odporúča predložený návrh zákona ako celok schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nezaznel návrh na odročenie, prerušenie, doplnenie atď., preto otváram rozpravu k tomuto bodu a konštatujem aj pri tomto bode, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči. Týmto zároveň uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    moje vystúpenie už nebude dlhé, pretože všetky zásadné výhrady, ktoré sme k tomuto zákonu mali, sme povedali pri prvom čítaní, teda vtedy, keď sme rozhodovali o tom, či je naozaj potrebné takýto zákon prijať, alebo neprijať.

    Aj z predloženého návrhu je vidieť, že zriadenie vysokej školy je legislatívne veľmi jednoduché, pretože sú to jeden, dva, maximálne tri paragrafy, ale podstatné je to, čo je za tým, teda tá predstava, tá idea - materiálne zabezpečenie, personálne zabezpečenie, finančné zabezpečenie, to, čo návrh predložený vládou Slovenskej republiky obsahuje len v malej miere, a to, čo gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport diskutoval v podstatne širšom rozsahu, pretože mal aspoň neoficiálne k dispozícii aj projekt na zriadenie Akadémie umení v Banskej Bystrici.

    Musím povedať, že diskusia, ktorú sme mali v gestorskom výbore - nechcem ju tu reprodukovať -, potvrdila, že naše výhrady voči tomuto projektu sú oprávnené, že neboli predložené dostatočne silné argumenty, prečo by sa situácia nedala riešiť inak - zabezpečiť regionálne vzdelávanie, a to nielen v Banskej Bystrici, ale aj v Košiciach, kde je hlad po umeleckom vzdelávaní, kde je záujem o zriadenie školy tohto typu, že by sa to nedalo riešiť v prvom kole tým, že by sa tam zriadili pracoviská existujúcich vysokých škôl, Vysokej školy výtvarných umení a Vysokej školy múzických umení. Takéto argumenty a takýto prístup akceptovaný nebol. My sme stále presvedčení, že je to rozumnejšie a je to v prospech nielen jedného slovenského regiónu, ale aj ďalších regiónov.

    Preto chcem predložiť ako posledný pokus, ak sa to tak dá povedať, návrh podľa § 83, teda návrh odložiť, resp. nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Toto zdôvodnenie, myslím si, že je jasné, aspoň z našej strany je jasné, stručne som sa ho snažil zopakovať, nebudem ďalej unavovať vašu pozornosť.

    Žiadam, aby sa o tomto návrhu v zmysle § 83 hlasovalo ako o prvom. Ak nebude prijatý, bude sa samozrejme postupovať podľa spoločnej správy a odporúčaní gestorského výboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou, môžem skončiť rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani ministerka, keďže tu bol návrh. Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť. Bol tu podaný návrh pánom poslancom Ftáčnikom zákon vrátiť. Alebo ako to povedal?

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste prečítali návrh, ktorý predniesol pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán poslanec Ftáčnik v zmysle § 83 navrhuje nepokračovať v ďalšom čítaní o tomto návrhu zákona.

  • Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sme v tomto bode programu ďalej nepokračovali na rokovaní Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že môžeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

  • Budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča prijať.

  • Prosím, počuli ste návrh spoločného spravodajcu. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor navrhol, aby sme prijali.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte raz, hlasujeme o bodoch 1, 2 spoločnej správy gestorského výboru s odporúčaním tohto výboru prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tieto body spoločnej správy prijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 3 s tým, že gestorský výbor ho odporúča neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento bod zo spoločnej správy.

  • Tým sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré obsahuje spoločná správa. A keďže body 1 a 2 sú skôr legislatívno-technického charakteru, v jednom prípade sme vsúvali text "vysokú školu" a v druhom dali dobu účinnosti, navrhujem, aby sme nemuseli dodržať 24-hodinovú lehotu a aby sme pristúpili hneď k tretiemu čítaniu, pretože ide o jednoduchú legislatívnu úpravu.

  • Toto bol návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporučil gestorský výbor.

    Prosím, hlasujeme o tom, aby sme pokračovali tretím čítaním.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Ftáčnik chce, aby som citoval § 84. Potom. Aj keď nenamietam, musíme dať hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že sme schválili vládny návrh zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

  • Šum v sále.

  • Pardon. Rozhodli sme o tom, že budeme pokračovať tretím čítaním. To znamená, že v tomto prípade budeme rokovať o tej istej tlači 625.

    Pýtam sa teraz pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť. Ostáva mi povinnosť otvoriť k tomuto bodu rokovania opäť rozpravu.

    Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy. Nikto sa nechce prihlásiť do rozpravy. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Opäť sa musím spýtať pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť k rozprave, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave.

  • Pristúpime k hlasovaniu podľa § 86 o návrhu ako celku s tými dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali počas druhého čítania. Gestorský výbor ho odporúča prijať.

  • Áno, budeme pokračovať podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku a hlasujeme o zákone ako celku aj so schválenými návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme tento návrh zákona prijali. Ide o zákon o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

  • Keďže máme ešte čas do 12. hodiny, budeme pokračovať dvadsiatym tretím bodom programu, ktorým je takisto druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 624 a spoločnú správu výborov ako tlač 624a.

    Aj tento vládny návrh zákona z poverenia vlády zdôvodní ministerka školstva pani Eva Slavkovská.

    Ministerka školstva SR Eva Slavkovská:

    Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zriadenie univerzity v krajskom meste Trenčíne je v súlade so zámerom vlády zabezpečiť vysokoškolské vzdelávanie na úrovni každého kraja. Významné postavenie Trenčianskeho kraja je v rámci Slovenskej republiky dané predovšetkým existenciou rozsiahlych priemyselných podnikov, gumárenskej, kožiarskej, textilnej, odevnej, sklárskej, cementárskej, strojárskej, elektrotechnickej a špeciálnej strojárskej orientácie. Rastúci dopyt po kvalifikovaných odborníkoch zo strany manažmentu veľkých priemyselných podnikov a tiež malých súkromných firiem uvedených priemyselných odvetví môže byť uspokojený len výchovou nových odborníkov a ich priebežným vzdelávaním v odbore. Ich prípravu bude zabezpečovať nová univerzita, čím bude zaručený ďalší rozvoj priemyselných odvetví v kraji.

    V súčasnosti pôsobí v rámci kraja viacero detašovaných pracovísk Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Žilinskej univerzity v Žiline. Ich vznik bol zosúladený s programom rozvoja vysokých škôl so súčasným rešpektovaním požiadaviek priemyselných odvetví. V rámci Slovenskej republiky však nie je dostatočná príprava vysokoškolských odborníkov zameraných na textilnú, odevnú, kožiarenskú, sklársku, gumársku a špeciálnu strojársku technológiu.

    Uvedené fakty sa mimoriadne zvýraznili po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na druhej strane je príprava stredoškolských kádrov na území kraja zabezpečená. Zriadenie novej vysokej školy - Trenčianskej univerzity v Trenčíne je podporované aj asociáciami príslušných priemyselných zväzov a bude riešením všetkých uvedených problémov i v globálnom chápaní.

    Na základe projektu, ktorý bol predložený vo vláde, sa k nemu vyjadrila aj Akreditačná komisia, ktorá dala súhlasné stanovisko, a vyjadrila sa i Rada vysokých škôl. Finančné prostriedky na rok 1997 budú vyčlenené zo Všeobecnej pokladničnej správy vo výške 70 miliónov Sk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. Aj v tomto bode gestorský výbor určil za spoločného spravodajcu pána poslanca Tarčáka. Prosím ho, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania a návrhmi gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Trenčianskej univerzity vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 581 z 19. marca 1997 pridelila vládny návrh zákona o zriadení Trenčianskej univerzity, tlač 624, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a prijali tri pozmeňujúce návrhy, z ktorých gestorský výbor odporúča spoločne prijať body 1 a 2 a bod 3 neprijať s tým, že zákon ako celok odporúča prijať.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do tejto chvíle som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od klubov a ani od poslancov. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť. Konštatujem, že nikto. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Mojou povinnosťou je opýtať sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť, alebo nie. Pani ministerka sa nechce vyjadriť, ani spoločný spravodajca.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z výborov.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pod bodmi 1 a 2, ktoré gestorský výbor odporúča prijať.

  • Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy tak, ako ich predniesol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor navrhuje, aby sme tieto body spoločnej správy prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

  • Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor neodporúča tento návrh prijať. Odporúča ho neprijať.

  • Takže hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej správy s odporúčaním výboru neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli vznesené počas prerokovania v druhom čítaní. Vzhľadom na skutočnosť, že dva pozmeňujúce návrhy majú legislatívno-technický charakter, aj v tomto prípade navrhujem, aby sme nedodržali 24-hodinovú lehotu a hneď prešli k tretiemu čítaniu.

  • Prosím, počuli ste návrh pána poslanca, ktorý navrhuje, aby sme nevyužili možnosť lehoty 24 hodín, ale aby sme ju skrátili a pokračovali hneď tretím čítaním.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za to?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne. Tlač ostáva tá istá - 624.

    Pani ministerka, chcete vystúpiť s odôvodnením? Nie. Pán spoločný spravodajca takisto nechce zdôvodniť návrh.

    Musím otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásenia sa. Uzatváram aj rozpravu.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Pristúpme k hlasovaniu podľa § 86 o zákone ako celku s tým, že sme prijali počas druhého čítania dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona prijať.

  • Ďakujem. Takže podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o zákone ako celku v znení schválených návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh zákona schválili.

    Ďakujem pani ministerke, aj pánu spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, prajem vám dobrú chuť. Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Pripomínam, že začneme presne o 14.00 hodine, pretože v programe je hodina otázok premiérovi a vláde.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    štvrtok je vždy deň, keď musíme začať presne o 14.00 hodine, pretože na tento deň je vymedzená hodina otázok, čiže o 15.00 hodine musíme skončiť.

    Otváram preto hodinu otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, páni ministri ani premiér odpovedať nebudú.

    Musím oznámiť aj to, že pán premiér sa ospravedlnil a ospravedlnil aj niektorých pánov ministrov, ktorí sú s ním v súčasnosti na služobnej ceste. Jeho poverenie zastupovať premiéra na našom rokovaní má podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Ešte by som prosil podpredsedu vlády pána Kozlíka, keby len z miesta oznámil, ktorých ministrov ospravedlňuje a ktorí ministri budú za nich odpovedať..

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi ospravedlniť podpredsedu vlády pána Kalmana, ktorý sa zúčastňuje konferencie ministrov Rady Európy zodpovedných za spoluprácu v boji proti drogám. Zastúpim ho ja. Ďalej pána ministra Česneka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Taliansku. Zastúpim ho ja. A pána ministra Hamžíka, ktorý je takisto na pracovnej ceste v Poľskej republike a zastúpiť by ho mala pani podpredsedníčka Tóthová.

    Takže to sú všetci chýbajúci ministri, od ktorých oficiálne mám ospravedlnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán podpredseda, prosím, aby ste zaujali miesto pri rečníckom pulte.

    Prečítam vám prvú otázku, ktorú premiérovi kladie pán poslanec Ftáčnik:

    "Pred časom ste povedali, že predseda vlády nesmie klamať a ak klame, nemá čo robiť vo funkcii. Predstavitelia Ruska, Nemeckej spolkovej republiky a Spojených štátov amerických potvrdili, že o tajnej dohode o Slovensku ste nehovorili pravdu. Platí stále váš výrok?"

    Je to otázka na premiéra.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    domnievam sa, že takto položená otázka - hodnotím ju ako neurotickú, konfrontačnú. Jedna vec je otázka obviňovania z klamstiev a druhá vec je otázka určitých politických hypotéz, určitých tvrdení, ktoré vychádzajú z konkrétnych signálov a konkrétnych súvislostí, s ktorými sa stretávame na zahraničných cestách alebo pri stretnutiach so zahraničnými partnermi, ktoré oprávňujú členov vlády vysloviť určitú hypotézu správania sa zahraničia voči Slovenskej republike. V tomto zmysle osobne hodnotím aj pozíciu premiéra vlády Slovenskej republiky.

    My sme mnohokrát vo vláde rozoberali situáciu okolo pristupovania Slovenskej republiky do NATO, ale aj iných medzinárodných štruktúr, a práve v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o rozširovaní NATO smerom na východ. Slovenská republika, samozrejme, leží v tomto priestore rozširovania sféry NATO a je aj pristupovanie do štruktúry NATO v programovom vyhlásení vlády. Nepochybne táto záležitosť prebiehala na rôznych úrovniach medzinárodných rokovaní, takže závery aj na rokovaniach vlády boli také, aké prezentoval predseda vlády. Vystupoval na základe určitých záverov, ktoré aj vláda konštatovala pri analýzach situácie.

    Je samozrejmé, že tá situácia je priebežne vo vývoji, že dnes ten pohľad je úplne iný, ako ten pohľad bol trebárs pred dvoma rokmi. Môžem to dokumentovať na osobných skúsenostiach na stretnutiach či s náčelníkmi generálnych štábov jednotlivých členských krajín NATO, alebo inými medzinárodnými autoritami, kde sme úplne tvrdo dostávali otázky, či Slovenská republika vstúpi do NATO aj za okolností, keď budú na území Slovenska rozmiestnené atómové zbrane alebo budú rozmiestnené vojenské jednotky iných krajín. My sme odpovedali, viacerí členovia, tak, ako sme sa vzájomne informovali, že treba počkať na ďalší vývoj, pretože otázka vývoja NATO je aj otázka nielen prístupového konania jednotlivých nových krajín pristupujúcich do NATO. Je to aj otázka vnútorného ponímania štruktúry NATO. Od roku 1995 sa podstatne posunul pohľad vnútorných štruktúr NATO, prestala byť meritórna otázka trebárs rozmiestnenia atómových zbraní na území nových členských krajín, takisto prestala byť meritórna otázka rozmiestnenia armád iných krajín na území nových členských krajín. To znamená, že došlo k výraznému posunu, a teda v tomto zmysle by som bol rád, keby bolo chápané aj videnie vlády Slovenskej republiky. A v tomto smere, ak sa kladú tvrdé otázky alebo robia tvrdé závery v dnešnom období, aby sa bral na zreteľ aj ten časový posun a posun vôbec o vnímaní štruktúr NATO.

    Takže v tomto zmysle chcem odmietnuť takto postavenú otázku. To nie je otázka klamstva, to je otázka určitých hypotéz, ktoré v danom období platili a ktoré nikto nevyvrátil. Neboli vyvrátené ani určitými vyjadreniami medzinárodných autorít, pretože ani tie sa osobne nezúčastňujú na všetkých rokovaniach. Prebiehajú rokovania v medzinárodných štruktúrach na rôznych úrovniach a vychádzajú z nich rôzne signály a my máme povinnosť tieto signály analyzovať a vyvodzovať z nich určité závery pre ďalší postup.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pána poslanca Ftáčnika, či je spokojný s odpoveďou.

  • Vážený pán predseda,

    chcel by som reagovať v stanovených dvoch minútach a položiť doplňujúcu otázku. Musím povedať, že nepovažujem otázku za neurotickú, pretože reagujem len na palcové titulky v našich novinách, kde bolo povedané, že okrem ministerstva zahraničných vecí aj predseda ruskej vlády pri návšteve Slovenskej republiky priamo vyvrátil tvrdenie predsedu vlády o údajnej tajnej dohode o Slovensku.

    Vy ste povedali, že to nie je pravda. Ja reagujem na toto a myslím si, že každého občana to zaujíma. Závery, ktoré som z toho urobil, sa mi zdajú úplne logické a chcem povedať, že súhlasím s tým tvrdením pána premiéra, keď povedal, že ak predseda vlády klame, nemá čo robiť vo svojej funkcii. Ale mrzí ma, že to treba predsedovi vlády pripomenúť. Mrzí ma, že máme na Slovensku predsedu vlády, o ktorom nebohý baťko Mináč napísal, že je, citujem, "veľkým nešťastím pre politika, ak nevie nič utajiť, ak všetko vytára a ešte všeličo popridáva".

    Ak nášho predsedu vlády usvedčili vysokí predstavitelia iných štátov, a to nielen USA, Nemecka, ale aj Ruska, z tárania a pridávania v medzinárodnej politike, tak si myslím, že to má vplyv aj u nás doma. Treba povedať, že mnoho ľudí pánu Mečiarovi verilo, mnoho robotníkov a dôchodcov verilo jeho slovám, že im pomôže zlepšiť ich životné postavenie, ale v praktickej politike presadzuje vytváranie vrstvy bohatých a rozdávanie národného majetku v straníckej privatizácii. Je množstvo ďalších príkladov, že sám sa usvedčil z toho, že nehovoril pravdu.

    Chcem sa opýtať celkom zodpovedne: Čo si má myslieť poctivý robotník, či už je pracujúci človek, alebo dôchodca, keď počúva Vladimíra Mečiara? Ako má poznať, kedy hovorí pravdu a kedy klame? Chcem sa vás, vážený pán podpredseda, opýtať, a viem, že je to otázka na pána Mečiara, ale pýtam sa ju veľmi úprimne: Ako majú ľudia veriť predsedovi vlády, keď vysoké zahraničné autority priamo vyvracajú jeho tvrdenia?

  • Opäť opakujem, vážený pán poslanec Ftáčnik, že každý občan si pri obrazovke urobí svoj názor na takto kladenú otázku, že je to v podstate opozičná predvolebná kampaň, spôsob, akým reagujete. Znovu opakujem, nikto premiérovi Mečiarovi nevyvrátil jeho tvrdenia. To, že sú tu jednotlivé tvrdenia o tom, či existujú, neexistujú určité dohody, opäť opakujem, z našich analýz vyplývalo, prosto z rozboru a reakcií medzinárodných činiteľov vyplývalo, že existujú určité dohovory v takomto smere a nemôže ich spochybniť jednorazové vyjadrenie predstaviteľov niektorých vlád.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Druhú otázku premiérovi kladie pán poslanec Weiss:

    "Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nebude prijaté do NATO v prvej skupine krajín. To iste hrozí vo vzťahu k Európskej únii. Znamená to nenaplnenie priorít programu vlády. Pociťujete za to osobnú zodpovednosť?"

    Je to zasa otázka vyslovene pre premiéra.

  • Myslím si, že je to aj vecou celej vlády, takže je možné na túto otázku odpovedať. V prvom rade v programovom vyhlásení vlády je vyjadrené, že vláda bude usilovať o vstup do NATO a do Európskej únie. Samozrejme, ten proces je proces netýkajúci sa niekoľkých mesiacov, je to proces dlhodobý. Veľmi by som poprosil opozičných poslancov, aby si analyzovali, ak kritizujú vládu v prístupových procesoch, aké kroky vláda vykonala, reálne vecné kroky, a kde ide, samozrejme, určitú medzinárodnú politickú kartu, ak dochádza k určitému spochybňovaniu alebo odďaľovaniu toho prístupového procesu pre Slovenskú republiku, aj pokiaľ ide o NATO, aj pokiaľ ide o Európsku úniu.

    Pokiaľ ide o Európsku úniu, v podstate podobný vývoj platí aj pre OECD, že Slovenská republika je po ekonomickej stránke momentálne najlepšie pripravenou krajinou. Domnievam sa, že podobne aj po stránke vývoja právnych, legislatívnych rámcov sme v niektorých prípadoch ďalej, ako sú Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika, trebárs v rámci prístupového procesu do OECD.

    A dobre viete, vážené poslankyne, poslanci, že za politikou vždy stoja hospodárske záujmy. Slovenská republika zvolila určitú špecifickú cestu, kde riešime vytvorenie národnej ekonomiky, ktorá by mala vytvoriť solídnu výrobnotechnickú základňu pre nadstavbu, pre vytvorenie nástupu na reštrukturalizačné procesy. Je jasné, že menej púšťame v tomto období tzv. priamy privatizačný kapitál, ktorý je zložkou vykazovania priamych zahraničných investícií, a vytvára to potom, samozrejme, aj výrazný tlak na vládne politické štruktúry, pretože nedávame taký priestor nadnárodným spoločnostiam, čo sa týka naplnenia majetkových záujmov, ako dávajú niektoré iné krajiny.

    Takže v tomto kontexte treba vidieť aj otázky vstupu do Európskej únie. Ale domnievam sa, že toto všetko čas už prekonáva, že postupne dochádza k pochopeniu tohto modelu, ktorý uplatňuje slovenská vláda alebo terajšia vládna garnitúra, že si uvedomujú aj zahraničné inštitúty a zahraniční investori, ktorým smerom treba orientovať svoje investičné aktivity. Je veľa signálov a tie signály pribúdajú, je záujem investovať na Slovensku. Aj medzinárodná komunita si začína uvedomovať, že sa používajú dva metre: jeden meter trebárs na Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, iný meter na Slovenskú republiku. Začína sa to objavovať aj v zahraničnej tlači, myslím si, že je to pomerne výrazný posun dopredu vo videní slovenskej reality.

    Takže, pán Weiss, zatiaľ by som nevidel dôvod roniť krokodílie slzy alebo mať pocit, že nenapĺňame vládny program. Trpezlivo ideme svojou cestou. My nehovoríme, že v Európskej únii budeme o rok, a nikde sme to netvrdili. Povedal som to aj pred medzinárodnými inštitúciami i medzinárodnými investormi pred dvoma týždňami, že vstup do Európskej únie, to nie je politická karta - a používa sa, samozrejme, aj ako vnútorná, aj ako zahraničná politická karta -, ale v skutočnosti je to otázka ekonomickej, legislatívno-právnej aj vnútropolitickej reality, a nie je to otázka jedného roka.

    V programovom vyhlásení sme definovali rámec vstupu v horizonte 2000-2005 a rámec priblíženia sa vyspelým západným krajinám do horizontu roku 2010. Minule som to tu presne na hodine otázok rozoberal, to znamená, že vytvárame konkrétne kroky na to, aby Slovenská republika do Európskej únie vstúpila ako rovnocenný partner. Termín skutočne nemá zmysel urýchľovať tak, aby nebol akceptovateľný či zo strany Európskej únie, alebo nebol akceptovateľný z našej strany.

    Z hľadiska našej pripravenosti za termín vstupu do Európskej únie osobne pokladám tzv. optimálny termín, to znamená termín, keď budeme najlepšie pripravení a keď budeme za tým skutočne vidieť nesporné výhody pre slovenskú ekonomiku a budeme vidieť, že vstup do Európskej únie a konkurenčný tlak nezničí našu ekonomiku.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána poslanca Weissa, či je spokojný, alebo chce uplatniť doplňujúcu otázku. Pán poslanec Weiss dá doplňujúcu otázku.

  • Pán podpredseda mi zobral pol minúty môjho času. Chcel by som mu povedať, že to, ako je ekonomicky na tom Slovenská republika dobre, sa ukázalo dnes pri hlasovaní o zvyšovaní dôchodkov.

    Chcel by som povedať, pán podpredseda vlády, že po nástupe tejto vlády sa pozícia Slovenskej republiky v integračných procesoch výrazne zhoršila oproti Česku, Poľsku a Maďarsku. Predstavitelia Európskej komisie a niektorých členských štátov Európskej únie dali viackrát jasne najavo vážne pochybnosti aj o tom, či bude Slovenská republika pozvaná do prvého kola rozhovorov o rozširovaní Európskej únie.

    Slovensku jednoducho v tejto veci prihára. Vy máte v programovom vyhlásení vlády, mám ho tu pri sebe, napísané, že prioritou je "cieľavedomé približovanie sa k Európskej únii so zámerom získať plné členstvo v horizonte roku 2000", nie roku 2005. Jednoducho musím konštatovať, že vláda zlyhala v presadzovaní základných národných a štátnych záujmov, ktoré má napísané v programovom vyhlásení. Reálne jej hrozí, že vstúpi do histórie ako tá vláda, ktorá sotila Slovensko do izolácie, a tým aj do nevýhodnejšej situácie oproti susedom.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Vážený pán podpredseda vlády, hrá sa tu o životné záujmy slovenských podnikov a ľudí, ktorí v nich pracujú. Hrá sa o to, či sa hodinová mzda robotníka, ktorá dnes tvorí jednu osminu hodinovej mzdy rakúskeho robotníka, bude zvyšovať. Slovenská republika stále bude držať...

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zobrali ste možnosť odpovedať pánu podpredsedovi, uplynulo 15 minút.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme k odpovediam na otázky, ktoré ste položili jednotlivým členom vlády. Prosím o pokoj v sále.

    Prvú otázku kladie pán poslanec Kukan a kladie ju generálnemu prokurátorovi pánu Vaľovi. Pani poslankyne, páni poslanci, musíme najskôr odhlasovať, či pán generálny prokurátor môže odpovedať.

    Preto prosím, prezentujme sa a hlasujme, či ste za to, aby generálny prokurátor odpovedal. Kto je za to?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 6 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Teda čítam otázku:

    "Prosím o informáciu, v akom štádiu je vyšetrovanie závažných trestných činov, na ktoré upozornil prezident republiky, informáciu o nevyriešených podozreniach zo spáchania závažných trestných činov a ich dôsledkov na stav spoločnosti v Slovenskej republike a aké opatrenia Generálna prokuratúra urobila."

    Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa § 131 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. musia byť otázky položené na hodine otázok stručne a musia umožňovať stručnú odpoveď.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom liste z apríla tohto roku spomína 26 vecí, ktoré považuje za prípady vážnych podozrení zo spáchania trestných činov, teda nie závažné trestné činy, ale vážne podozrenia zo spáchania trestných činov. Keby som o stave konania v každej z týchto 26 vecí hovoril len jednu minútu, trvalo by to pol hodiny, čím by som porušil rokovací poriadok. Pretože nepredpokladám, že by páni poslanci, ktorí otázky položili, chceli porušovať zákon o rokovacom poriadku, musím predpokladať, že nepožadujú informáciu o predmete konania a o konkrétnych zisteniach orgánov činných v trestnom konaní, ani zdôvodnenie prijatých rozhodnutí, ale len skutočne, ako sú otázky formulované, informáciu o tom, v akom štádiu je konanie v jednotlivých prípadoch.

    Tak ako sú ich otázky formulované a v takom prípade odpovedám, že v 26 bodoch listu pána prezidenta sa spomína celkom 30 skutkov, pretože v bode 14 sa spomína 5 privatizačných prípadov, z nich je o šiestich skutkoch v súčasnosti konanie skončené. Ide o skutky, ktoré sú v liste pána prezidenta, ktorý predpokladám, že máte k dispozícii, uvedené pod bodmi 2, 3, 4 a tri skutky z tých piatich uvedených pod bodom 14. O piatich skutkoch sa vedie samostatné preverovanie. Ide o skutky, ktoré sú uvedené pod bodmi 13, 17, 21, 24 a jeden z tých 5 skutkov uvedený pod bodom 14, 7 skutkov bolo preverovaných v rámci vyšetrovania prípadu zavlečenia syna pána prezidenta, to sú skutky 6 až 12 idúce za sebou. O desiatich skutkoch, ktoré pán prezident uvádza pod bodmi 5, 15, 16, 18, 19, 20, 22, 23 a 25, a o jednom zo skutkov uvedených pod bodom 14 nebolo podané prokuratúre trestné oznámenie do doby doručenia listu pána prezidenta. V súčasnosti preverujeme, či v nich nekonajú policajné orgány v jednotlivých okresoch. Ak zistíme, že nekonajú, vydáme pokyn, aby konať začali. O troch skutkoch niet právneho dôvodu na začatie konania orgánmi činnými v trestnom konaní. Ide o skutky označené číslami 1, 26 a pod bodom 14 jeden z tých 5 skutkov.

    Možno, že práve o týchto by som sa mal zmieniť, to asi je pre vás také najzaujímavejšie, prečo tvrdím, že tam nie je dôvod na to, aby sa v nich konalo. V prvom prípade pán prezident v liste hovorí, že došlo k spáchaniu trestného činu a protiprávneho konania po tom, čo vyšlo najavo, že pán František Gaulieder a rad ďalších kandidátov na zvolenie do Národnej rady Slovenskej republiky vo voľbách v roku 1994 podpísali dohodu o tom, že sa vzdávajú poslaneckého mandátu a nahradia vynaložené volebné náklady, ak prestanú byť členmi hnutia, ktoré ich nominovalo.

    Pán prezident neuviedol, aký trestný čin v tomto konaní vidí a podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní v tom žiadny trestný čin - v tom podpísaní, dobrovoľnom podpísaní, keby k nemu aj došlo, nejakej zmluvy - orgány činné v trestnom konaní nevidia. Ak poslanec, ktorý položil otázku, pán poslanec Kukan alebo niektorý iný z poslancov, by vedel ponúknuť právnu kvalifikáciu, podľa ktorej by mohlo byť toto konanie kvalifikované, budeme sa vecou radi znovu zaoberať.

    Ďalším prípadom je prípad, kde pán prezident hovorí, že nie je vedené trestné stíhanie voči - tam použil iba skratky OS a IM, ten OS je nepochybne Oskar Fegyveres. Pán prezident zrejme chce teda, aby sme tohto pána stíhali za skutok, za ktorý mu dal milosť a ktorý podľa môjho názoru vôbec nie je trestným činom a za ktorý by ho nebolo možné trestne stíhať, ani keby mu milosť nedal. Pretože podľa výpovede, ktorú Oskar Fegyveres urobil, aj keby sme stopercentne verili každému jeho slovíčku, tak sa malo stať to, že on ako príslušník SIS mal byť členom nejakej väčšej skupiny, ktorá pozorovala jedného človeka, po ktorom bolo nejaké pátranie a ktorý je podozrivý zo závažných zločinov.

    V súvislosti s týmto pozorovaním sa dozvedeli, že tento človek sa má stretnúť so synom pána prezidenta, tak malá skupina, ako je zvykom pri takýchto pátracích akciách - ako som si to overil -, sa odčlenila a sledovala toto miesto, kde sa on mal dostaviť, pre prípad, že by sa im stratil, aby ho tam našli. A počas tohto sledovania mal vidieť, ako niekto násilím syna pána prezidenta dostáva do nejakého auta. Potom mal dostať rozkaz vymeniť na sledovacom aute, v ktorom sa on nachádzal, sklá a zohnať alibi, že sa nachádzalo na inom mieste. Potom sa mal dočítať v novinách skutočnosti, z ktorých vyvodil, že toto jeho konanie by mohlo súvisieť so zavlečením syna pána prezidenta.

    To znamená, že v čase, keď toto konanie mal robiť, bol presvedčený, že plní riadne legálne úlohy spravodajskej služby, a teda jeho konanie by v žiadnom prípade nemohlo byť trestným činom. Nakoniec takýto názor bol publikovaný aj právnymi expertmi zo strany KDH a ďalších opozičných strán v novinách, že by to nemohol byť trestný čin. Pán prezident mu napriek tomu za tento skutok dal milosť a teraz nám ešte vyčíta, že ho za tento skutok spolu s niekým ďalším, s nejakým IM, nestíhame. Takže tieto dve veci podľa nás nie sú...

    A ten tretí prípad je formulovaný takto: Prečo orgány prokuratúry nevydali pokyn na preverovanie závažných skutočností oznámených prezidentom Fondu národného majetku Štefanom Gavorníkom v januári 1997, ktorý medzi iným uviedol, že má vedomosti o zapojení politických špičiek do procesu privatizácie a keby začal písať nejaký román, nejaké spomienky, že by to asi nedopísal do konca. Za predpokladu, že sa politické špičky zúčastnili na privatizácii, to je otázka zákona, ktorý vylučuje súbeh záujmov, to je otázka komisie, ktorú vedie pán poslanec Cuper, to nie je trestný čin, to nepatrí do kompetencie prokuratúry. A pokiaľ ide o tvrdenie, všeobecne formulované tvrdenie pána Gavorníka, že keby začal písať nejaké pamäti, že by ich nedopísal, neviem, čo by sme tam na tom mali preverovať.

    Koniec koncov môžem ešte povedať, že z tých 10 vecí, ktoré v súčasnosti zisťujeme, či sú predmetom konania polície, a keď nie, dáme pokyn, aby sa o nich konalo, sú to väčšinou veci takéhoto druhu, o ktorých pán prezident získal informácie z novín, zo stretnutí občanov alebo z iných neoficiálnych zdrojov. O žiadnej z týchto nemá žiadne oficiálne informácie, nikdy o žiadnej z týchto vecí so mnou ani s iným prokurátorom nerozprával, ani si žiadne informácie nevyžiadal. Ide o veci, že tí, ktorých sa týkajú, oznámenia nepodali.

    Jedna z vecí sa týka pána poslanca Langoša, kde pán prezident píše, že pri oslave jeho narodenín malo dôjsť k nejakému odpočúvaniu alebo niečomu. Ďalšie sa týkajú iných ľudí, aj poslancov. Mohol by som, keby vás to zaujímalo, v doplňujúcich otázkach hovoriť, o čo ide, a tí, ktorých sa veci týkajú, oznámenie nepodali.

    Možno, že by som mohol povedať, pretože ešte dochádza k nedorozumeniam i v novinách, i v rámci otázok, ktoré mi kladú poslanci v interpeláciách, že prokuratúra skutočne nemá za povinnosť vyhľadávať trestné činy a ich páchateľov. Prokuratúra má za povinnosť vybavovať iba trestné oznámenia, ktoré jej došli.

    Pán prezident mi v liste vyčíta, i v predchádzajúcom liste, ktorý mi poslal, nielen v tomto, že nekonáme o veciach, o ktorých sa píše v novinách. Prokuratúra nekoná vo veciach, o ktorých sa píše v novinách, to § 158 ods. 3 Trestného poriadku hovorí jasne. Odsek 1 teda hovorí, že prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia o trestných činoch, ale odsek 3 hovorí, že len policajný orgán je povinný robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie páchateľov, prokuratúra a vyšetrovateľ teda nie.

    Ak sa pán prezident odvoláva na zákon o prokuratúre a tvrdí, že zo zákona o prokuratúre vyplýva niečo iné, nie je to pravda. Zákon o prokuratúre - pán prezident cituje § 3 tak, že z neho vynechal štyri slová - ten § 3 znie: "Prokuratúra ako orgán ochrany práva je" - a teraz nasledujú slová, ktoré pán prezident vynecháva - "v rozsahu svojej pôsobnosti" - a potom pokračuje - "povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti." Teda v rozsahu svojej pôsobnosti, nie všeobecne. A ten rozsah pôsobnosti je ustanovený v § 7, kde sa píše, že podľa Trestného poriadku, a Trestný poriadok hovorí to, čo som pred chvíľočkou prečítal.

    Aby ste nemali dojem, že zdržujem, že chcem vyčerpať váš čas, tak skončím, ale, samozrejme, keď budú nejaké doplňujúce otázky, rád na ne odpoviem.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán generálny prokurátor. Pýtam sa pána poslanca Kukana, či mu stačí odpoveď, alebo chce dať doplňujúcu otázku.

  • Áno, pán predseda, chcem dať doplňujúcu otázku.

  • Odpoveď pána generálneho prokuratúra ma neuspokojila, obsahovala jemné náznaky arogancie, ktoré tak dosť často používa, ale po obsahovej stránke, myslím si, že to bolo horšie.

    Moja doplňujúca otázka, pán generálny prokurátor, má súvislosť s tým, že obsah informácie, na ktorú som sa odvolával pri kladení tejto informácie pána prezidenta, sa, bohužiaľ, stále rozširuje. Mňa by zaujímal váš názor, pán generálny prokurátor, na aktivity ministra vnútra vlády Slovenskej republiky pána Krajčiho, ktorý úmyselne odmieta vykonávať úlohy organizačno-technického zabezpečenia referenda. Podľa môjho názoru tieto jeho aktivity naplnili znaky trestného činu marenia príprav a priebehu referenda podľa § 177 Trestného zákona. Máte na to rovnaký názor, pán generálny prokurátor? Ak áno, kedy začnete konať? Podanie Generálna prokuratúra už obdržala. Ak nie, veľmi ocením, ak nás zoznámite...

  • Pán poslanec, ľutujem, túto otázku ste mali dať ako ďalšiu na vyžrebovanie. Nesúvisí s vašou otázkou, na akú vám dal generálny prokurátor odpoveď. Ak nemáte inú otázku, prosím, druhú otázku dala pani poslankyňa...

    Pán generálny prokurátor na túto otázku nemá čo odpovedať.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Druhú otázku dala pani poslankyňa Garajová ministrovi zahraničných vecí Hamžíkovi:

    "Je bežné v medzinárodnej a diplomatickej praxi..."

  • Prejavy nespokojnosti v sále.

  • Prosím kamery, aby brali nespokojnú stranu.

    Pani poslankyňa Garajová dáva otázku ministrovi zahraničných vecí:

    "Je bežné v medzinárodnej a diplomatickej praxi, aby štátny tajomník iného štátu vyvíjal politickú činnosť na území susedného štátu tak, ako to pred niekoľkými dňami predviedol na južnom Slovensku pán Csaba Tabajdi, štátny tajomník ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky?"

    Odpovedať bude za pána ministra Hamžíka pani podpredsedníčka Tóthová.

  • Stále ruch v sále.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, milí prítomní,

    dovoľte mi, aby som v mene pána ministra odpovedala na otázku pani poslankyne Garajovej.

    V medzinárodnej diplomatickej praxi nie je bežné, aby sa vysoký vládny predstaviteľ na území druhého štátu počas neoficiálneho pobytu angažoval v otázkach, ktoré sa týkajú vzájomných bilaterálnych vzťahov. Ja by som neurážala takto priamo pána štátneho tajomníka.

    Štátny tajomník Úradu vlády pán Tabajdi sa podľa našich informácií 9. mája 1997 zúčastnil spomienkového podujatia k 50. výročiu presídľovacej akcie na pozvanie Obecného zastupiteľstva v Dvoroch nad Žitavou. Obsah podujatia tvorila výmena názorov pozvaných predstaviteľov. Návšteva pána Tabajdiho nebola ani Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, ani nášmu veľvyslanectvu v Budapešti oznámená. Musím konštatovať, že to je v protiklade s podobným prípadom z marca, keď maďarská strana, keď bol prítomný štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Szentiványi, bežne postupovala v rámci medzinárodnej diplomatickej praxe a slovenskej strane oznámila, že na neoficiálnu návštevu Bratislavy príde pán Tabajdi, ktorý položí kyticu k pamätníku Petöfiho.

    V medzinárodnej diplomatickej praxi býva všeobecne zvykom oznamovať prítomnosť vysokých vládnych predstaviteľov na území druhého štátu, a to i vtedy, keď sa tam nachádzajú nie priamo na pozvanie svojich vládnych partnerov. Maďarská strana túto prax v tomto prípade obišla a zo slovenskej strany bude na túto skutočnosť upozornená s tým, že postup, ktorý zvolila v prípade návštevy pána Tabajdiho, neprispieva k upevňovaniu dôvery vo vzájomných vzťahoch.

    Teda rezumovať možno, že toto nie je bežné. Takéto nie bežné veci sa stávajú vo vzťahu k Slovenskej republike aj v iných prípadoch. Nechcem uvádzať viacero, ale napríklad pani poslankyňa Altmannová sa obráti na premiéra a ako poslankyňa nemeckého Bundestagu mu položí otázku, dokedy školstvo bude pod štátnou kontrolou s názorom, že takéto musí skončiť a podobne. Neviem si predstaviť, že by sa naša niektorá pani poslankyňa obrátila na predsedu niektorej vlády s tým, že by vyjadrila svoj názor a zároveň by dala takéto svoje stanovisko, že niečo musí skončiť.

    Myslím si, že už tu bolo povedané, že v tlači aj v západnej Európe sa začínajú objavovať články, v ktorých sa uvádza, že postupy k Slovenskej republike nie sú vždy rovnaké ako k iným krajinám. Už pán podpredseda Kozlík uviedol, že toto je určitý signál. A tento signál určite má svoje opodstatnenie, a my vieme, že ho má dozaista.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    Pýtam sa pani poslankyne Garajovej, či je spokojná s odpoveďou, alebo chce dať doplňujúcu otázku.

  • Dovoľte mi ešte, vážený pán predseda, vážení ministri, vážení kolegovia, dodať, že sa to všetko odohralo v budove školy. Bolo to stretnutie so starostami a primátormi zvolenými za Maďarskú koalíciu, so zástupcami Svetového zväzu Maďarov, Združenia maďarských rodičov na Slovensku, Zväzu maďarských pedagógov, Rákócziho spoločnosti a podobne. Udeľovali sa tam vyznamenania starostom za chrabrosť či odvahu, odmeňovali študentov zo škôl s maďarským vyučovacím jazykom a podobne.

    Mne sa zdá postup pána štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky skutočne v medzinárodnej diplomatickej praxi nezvyčajný, a preto som bola zvedavá na názor nášho ministra zahraničných vecí. Pani podpredsedníčke veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalšiu otázku kladie pán poslanec Švec pani ministerke Slavkovskej:

    "Na základe akej právnej normy vraciate návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom Slovenskej republiky späť na vysoké školy?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Švec, vaša otázka sa dotýka výkladu uplatňovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 324/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Ministerstvo školstva rozhoduje na návrh alebo po vyjadrení Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády, o priznaní alebo odňatí práva vysokej školy alebo fakulty uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenovanie profesorov. Je to § 15 ods. 1 písm. g) zákona číslo 172 o vysokých školách, úplné znenie zákona číslo 30/1997.

    Právo konať habilitačné konanie a konanie na vymenovanie profesorov v určitých odboroch je udeľované jednotlivým fakultám osobitným listom ministerky na základe odporúčania Akreditačnej komisie. V prípade záporného stanoviska Akreditačnej komisie k návrhu na vymenovanie za profesora je návrh vrátený predkladateľovi, rektorovi, na opätovné prerokovanie vo vedeckej rade. Akceptovaním odporúčania Akreditačnej komisie sa predchádza uplatneniu práva ministra na rozhodnutie odňať právo uskutočňovať konanie na vymenovanie profesorov fakulte, na ktorej prebehlo rozporové inauguračné konanie.

    Chcem však iba povedať, že v blízkej budúcnosti ministerstvo počíta s tým, že po priznaní práva uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenovanie profesorov v konkrétnych odboroch na všetkých fakultách jednotlivé návrhy na vymenovanie profesorov nebudú už predkladané Akreditačnej komisii vzhľadom na množstvo iných úloh, ale v konaniach na vymenovanie profesorov sa bude stavať na princípe samoregulácie a zodpovednosti vysokých škôl. Ak pri prípadnej akreditácii fakulty budú zistené nedostatky v úrovni docentov a profesorov, v tom prípade ministerstvo okamžite na návrh Akreditačnej komisie rozhodne o odňatí práva konať habilitačné konania a konanie na vymenovanie profesorov.

  • Ďakujem pani ministerke. Pýtam sa pána poslanca Šveca, či mu stačí odpoveď, alebo chce dať doplňujúcu otázku.

  • Túto odpoveď, pani ministerka, som, samozrejme, očakával. Zákon je však úplne iný. Dovoľte, aby som citoval ústavu, článok 2 ods. 2: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Vami citovaný zákon v § 15 ods. 2 písm. a) vám ukladá predložiť návrh na profesúru prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie. Dovoľte mi, aby som vám tento odsek prečítal: "Minister predkladá na návrh vysokých škôl prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie profesorov, vymenovanie rektorov a na ich odvolanie."

    Moja otázka sa týkala právnej normy, pani ministerka, ktorú používate pri vracaní týchto návrhov na vysoké školy. Taká norma totiž neexistuje. Vy cielene porušujete zákon, pani ministerka. Je pravda, že vy môžete vysokej škole odňať právo na habilitácie, inaugurácie, na to právo máte, ale nemáte právo vracať návrhy profesúr na vysoké školy. Vašou povinnosťou je ich predložiť prezidentovi na vymenovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Každý štátny orgán má konať v rámci zákona. Toto naše konanie zákon neobchádza, neporušuje. Koniec koncov takýto výklad bol aj u pána prezidenta, ktorý tiež vrátil návrhy na vymenovanie členov vlády, čiže neverím, že by aj pán prezident porušoval zákony.

  • Šum v sále a potlesk.

  • Zdôraznila som, že tu ide o ústretový krok ministerstva, pretože neústretovosť by bola v tom, že by sme okamžite siahli po akreditácii fakulte alebo vysokej škole, čo je oveľa horšie pre príslušnú fakultu alebo vysokú školu. Domnievam sa, že je v právomoci ministra, aby urobil krok, keď vidí, že návrh na vymenovanie profesora je neadekvátny.

  • Ďakujem, pani ministerke.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Roman Kováč. Kladie ju pánu ministrovi Krajčimu. Je obdobná ako tá, ktorú položil pán Kukan pánu Vaľovi, a znie:

    "V akom štádiu je objasňovanie podozrení zo spáchania závažných trestných činov, na ktoré upozornil prezident Slovenskej republiky v informácii o nevyriešených podozreniach zo spáchania závažných trestných činov a ich dôsledkov na stav spoločnosti Slovenskej republiky a aké kroky a opatrenia ministerstvo vnútra urobilo?"

    Nech sa páči, pán minister vnútra.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prezident republiky Michal Kováč začiatkom apríla vypracoval informáciu o nevyriešených podozreniach zo spáchania závažných trestných činov a ich dôsledkov na stav spoločnosti, ktorú okrem iného zaslal aj mne. Uvádza sa v nej 26 konkrétnych prípadov, v ktorých podľa neho existuje opodstatnené podozrenie zo spáchania závažných trestných činov a nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní. Nekonajú aktívnejšie alebo nekonajú vôbec. Pritom podľa pána prezidenta vraj ide o veci, pri ktorých aj neodborník predpokladá vysokú mieru podozrenia z porušovania Ústavy Slovenskej republiky a zákonov. V závere prezident republiky vyzýva okrem iných aj mňa k náprave tohto zlého stavu.

    Po prehodnotení predmetnej informácie z hľadiska vecného aj formálno-právneho v kontexte so súčasným stavom objasňovania vám na položenú otázku odpovedám takto: I keď ako minister vnútra Slovenskej republiky som nadriadený všetkým príslušníkom Policajného zboru, teda i vyšetrovateľom a policajným orgánom, sám nie som orgánom činným v trestnom konaní, a preto nemôžem poskytovať informácie o trestnom konaní tak, ako to upravuje § 8a Trestného poriadku. I napriek tomu však pokladám za potrebné vás oboznámiť so stavom objasňovania, respektíve o opatreniach v niektorých prípadoch uvedených v predmetnej informácii.

    Všeobecná informácia: Z väčšej časti informácia pána prezidenta nezodpovedá objektívnej realite. Pripomienky prezidenta k nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní sú v rovine konštatačnej, bez náležitého podloženia dôkazmi. Policajný zbor sa za uplynulý rok zaoberal bezmála 100 000 trestnými činmi a z nich vyše 45 000 prípadov objasnil. K tomu objasnil viac ako 4 000 prípadov z predchádzajúceho roku. To, že sa mu časť prípadov nepodarí objasniť, nemožno považovať za nečinnosť, a pán prezident to dobre vie. Výber prípadov, ktoré použil pán prezident na ilustráciu údajnej nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní, je pozoruhodný optikou a spôsobom výberu. Pán prezident si napospol vybral kauzy široko medializované a enormne spolitizované. Pri objektívnom pohľade však vo väčšine z nich sa nenapĺňajú znaky podozrenia zo závažnej trestnej činnosti. Prirodzene, povinnosťou polície je venovať pozornosť každému trestnému oznámeniu, a preto nepovažujeme za účelné generalizovať.

    Niektoré prípady, na ktoré prezident v informácii poukazuje, Policajný zbor vyriešil, o niektorých oficiálne nevie, lebo nebolo podané trestné oznámenie. Tak je to napríklad v prípadoch súvisiacich s privatizáciou alebo v prípade dotýkajúcom sa osoby predsedu SDĽ pána Migaša. Niektoré pasáže informácie sú proklamatívne, iné zasahujú do činnosti ďalších orgánov činných v trestnom konaní, respektíve obsahujú právne nepresnosti. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že nie každé porušenie právnej normy napĺňa všetky znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, a preto nie je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť.

    Prístup pána prezidenta k zvolenej téme je viackrát pozoruhodný. Tak je tomu napríklad pri chápaní inštitútu prezumpcie neviny. V bode 21 konštatuje, že zverejnením mien z kauzy Technopol došlo k porušeniu prezumpcie neviny voči obvineným M. K. mladšiemu, M. K. a M. S. M., pritom celý prezidentov dokument je plný konkrétnych mien, ktorých nositeľov pán prezident verejne obviňuje, respektíve podozrieva zo spáchania rôznych trestných činov. Je tomu tak v prípade Vladimíra Mečiara, Michala Vaľa, Ivana Lexu, Jána Kosťova, mnohých ministrov a ďalších osôb, ktoré priamo menuje. Tento dokument pán prezident podľa vlastného vyjadrenia dal k dispozícii tlači.

    Takisto nerovnaký meter, svedčiaci i o neúprimných pokusoch, budiaci dojem objektívnosti, použil pán prezident v prípade zmienky o zverejnení obsahu listu, ktorý zaslal pápež Ján Pavol II slovenským cirkevným predstaviteľom. Podľa prezidenta je premiér v tomto prípade podozrivý zo spáchania trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 240 Trestného zákona.

    Ten istý pán prezident však už neupozorňuje prokuratúru na trestný čin, ktorého sa neznámy páchateľ dopustil tajným odpočúvaním, nahratím a zverejnením telefonického rozhovoru medzi I. L. a Ľ. H. Podobných príkladov z informácie by sme mohli uviesť viacero. Prečo pán prezident nepostupuje vo všetkých prípadoch rovnako a vyberá si len jednostranne interpretované, zmedializované a spolitizované kauzy?

    Čo sa týka pokračovania v týchto prípadoch, v niektorých sa zatiaľ neobjavili nové skutočnosti. V prípade, že tieto nové skutočnosti sa objavia, orgány činné v trestnom konaní budú v šetrení pokračovať. Oprávnenie konať vo väčšine prípadov má Generálna prokuratúra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána Romana Kováča, či chce dať doplňujúcu otázku. Pán poslanec chce doplniť otázku.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    v materiáli, ktorý pán prezident uverejnil, je hneď v úvode nasledujúca veta - citujem, aby som sa dostal k otázke: "Občania Slovenskej republiky sa v tomto čase viac ako inokedy obávajú o svoje zdravie, majetok a čím ďalej, tým viac pociťujú obavy z ohrozovania svojich práv a slobôd", citujem ešte raz, "obavy z ohrozovania svojich práv a slobôd, ktoré sú deklarované v Ústave Slovenskej republiky a v iných právnych normách." Právo občana zúčastniť sa referenda je definované v článkoch 93 až 100 ústavy. Teda občania, ktorí sa obávajú ohrozenia svojho práva, sa pýtajú, a ja vám kladiem túto otázku v súlade s tým, čo pán prezident napísal. Pán minister, je pravdou, že ste sa vyjadrili, že budete distribuovať iba jeden hlasovací lístok s tromi otázkami do referenda, teda bez štvrtej otázky o priamej voľbe prezidenta?

  • Táto otázka sa netýka predmetnej otázky, ktorá bola.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, je to skutočne úplne iný okruh otázok. Veď sme si povedali, o akých otázkach hovoríme. Vy sa okrádate o čas. Ešte 6 minút sú odpovede. Takže prosím, prosím...

  • Stále ruch v sále.

  • Pán poslanec, prečítal som vašu otázku, je jasné, čoho sa týkala. Ak pán minister odmietol odpovedať, je to jeho vec. A odmietol podľa mňa nie z dôvodu, prečo by nemohol odpovedať. Nemôže preto, že nie je otázka.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Garai tiež pánu ministrovi Krajčimu. Pýta sa, či ministerstvo uvažuje o znovuzavedení pomocnej stráže.

    Máme ešte päť minút.

  • Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uvažuje o znovuzavedení obdobného inštitútu, akým bola v minulosti pomocná stráž Verejnej bezpečnosti. Rozkazom štátneho tajomníka ministra vnútra zo 17. 4. 1997 bola zriadená komisia na vypracovanie návrhu zákona o pomocnej stráži polície. Komisia spracovala pracovnú verziu návrhu zákona o dobrovoľných pomocníkoch Policajného zboru. V súčasnosti je návrh posudzovaný z legislatívneho a vecného hľadiska tak, aby následne mohlo prebehnúť vnútrorezortné a medzirezortné pripomienkové konanie. Podľa dodatku k výpisu legislatívnych úloh vlády na rok 1997 bude kompletný materiál prerokovaný na operatívnej porade ministra dňa 13. 8. 1997.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Stačí to pánu poslancovi Garaiovi? Stačí.

    Takže ešte máme čas na otázku pána poslanca Haracha, ale tá je totožná s otázkou pána poslanca Kukana. Chce dať možnosť odpovedať na inú? Pán poslanec Harach nie je tu, takže na túto otázku sa neodpovedá.

    Je tu otázka pána poslanca Szigetiho na pani ministerku Slavkovskú:

    "Prechod na povinnú 9-ročnú základnú školu prinesie veľa problémov. Napriek sľubom, že nedôjde k prepúšťaniu pedagogických pracovníkov, už niektorí učitelia dostali výpoveď. Čaká nás vlna prepúšťania učiteľov a neúmerné znižovanie počtu prvých tried na stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským?"

    Pani ministerka, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    túto otázku som už dostala od pána poslanca aj vo výbore, kde som mu odpovedala, pretože on myslí na konkrétnu školu, že nešlo o svojvoľné prepustenie. Išlo o troch učiteľov, teda troch pedagógov, z ktorých jeden odišiel do dôchodku, jeden už prekračuje dôchodkový vek a jeden odišiel z hľadiska posudzovania odborných kvalít.

    Ale chcela by som ubezpečiť, že nás nečaká žiadna vlna prepúšťania ani neúmerné znižovanie počtu tried. Čo sa týka znižovania počtu tried, to predsa jasne vychádza z uznesenia vlády číslo 496 zo dňa 16. 7. 1996, kde vláda prijala koncepciu základnej deväťročnej školy a predĺženie povinnej školskej dochádzky na desať rokov. V praxi to znamená spôsob postupného prechodu na 9-ročnú základnú školu. V školskom roku 1997/98 postúpi do deviateho ročníka 33,3 % populácie žiakov súčasného ôsmeho ročníka a do rôznych typov stredných škôl 66,6 % populácie. V nasledujúcom školskom roku 1998/99 postúpi do 9. ročníka 66,6 % populácie a 33,3 % do rôznych typov stredných škôl.

    Čo sa týka vlny prepúšťania, tak ministerstvo školstva listom pod číslom 75/1997 zo dňa 26. 2. zaslalo usmernenie za účelom jednotného postupu všetkým odborom školstva a kultúry krajských úradov. V tomto usmernení sa hovorí:

    1. zabezpečiť na stredných školách redukciu nadčasových hodín a ich vhodné prerozdelenie tak, aby sa neznižovala kvalita vzdelávacieho procesu;

    2. zamerať sa v tejto súvislosti na tých učiteľov stredných škôl, ktorí buď končia produktívny vek, alebo nespĺňajú stanovené kvalifikačné predpoklady v súlade s platnými predpismi pre túto oblasť;

    3. využiť možnosť prípadného doplnenia miery vyučovacej povinnosti v novovzniknutých deviatych ročníkoch základných škôl, a to po dohode s riaditeľmi tých základných škôl, ktoré majú právnu subjektivitu, alebo po dohode s vedúcimi odborov školstva a kultúry okresných úradov v tých prípadoch, keď základné školy nemajú právnu subjektivitu;

    4. využiť možnosť doplnenia miery vyučovacej povinnosti v rozličných formách štúdia, ktoré sa na stredných školách organizujú. Ide najmä o pomaturitné štúdium, špecializačné štúdium a nadstavbové štúdium.

    Ďakujem.

  • Pani ministerka, ak bude pán poslanec chcieť, tak mu to buď dopíšete, alebo pošlete, čo máte ďalej. Je 15. hodina, končím bod programu hodina otázok.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať podľa schváleného programu. Nasledujúcim bodom budú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady z minulej schôdze.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa schváleného programu pokračujeme bodom

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 657.

    Skôr, ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, pre ktorých máme predložené odpovede členov vlády na interpelácie, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, z toho vyplýva, že s odpoveďou súhlasí.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste vo svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 657 nachádza.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy zatiaľ písomne nie je nikto prihlásený. Teraz ústne sa hlásia pani Mária Sabolová, Milan Ftáčnik, István Pásztor, László Köteles. Ďakujem. Uzatváram ústne prihlásenie sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Na minulej schôdzi som interpelovala pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, ešte pána ministra Rezeša - je to odpoveď číslo 5 -, a vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou pána ministra. Interpelácia bola vo veci zavedenia akéhosi finančného preddavku od fyzických osôb na poskytnuté telekomunikačné služby, čiže zvýšené platby občanov za účastnícku telefónnu stanicu, ktoré v mnohých prípadoch sú oveľa vyššie ako bežný dlhodobý telefónny účet stanice.

    Pán minister, v prvom rade poviem, neodpovedal na dve podstatné otázky, ktoré som mu na záver interpelácie položila, kto zodpovedá za toto rozhodnutie a ako bolo možné bez dohody s občanmi zmeniť spôsob platby. Pán minister hovorí, že to bolo nutné z toho dôvodu, že meškajú platby medzi Slovenskou poštou a Slovenskými telekomunikáciami. Dnes nový pán minister je bývalý riaditeľ Slovenskej pošty, preto si myslím, že na ďalšie otázky možno bude vedieť zodpovedať.

    Ak nie sú schopné dve inštitúcie - Slovenská pošta a Slovenské telekomunikácie - sa medzi sebou dohodnúť, a spadajú pod jeden rezort, čo potom chceme s ostatnými rezortmi? Nech Slovenská pošta, a nie občan platí a dáva tieto preddavky telekomunikáciám. Alebo nech sa dohodnú na nejakej stálej platbe.

    Pán minister mi chce nahovoriť, že Slovenská pošta platí telekomunikáciám poplatky za účastnícku stanicu naraz po vyzbieraní všetkých telekomunikačných poplatkov občanov. Tak to vyzerá, pretože hovorí, že ide o veľmi vysoké čiastky, ktoré nie sú schopní si títo dvaja účastníci medzi sebou vymeniť. Uvádza, že stála platba cez SIPO nie je preddavkovou platbou. Stála platba je v skutočnosti zvýšený poplatok za telefón účastníka.

    A preto by som chcela poprosiť pána ministra, aby mi vysvetlil, ako chce zavedením stálej platby zabezpečiť odstránenie dvojmesačného oneskorenia medzi Slovenskou poštou a telekomunikáciami, veď aj tak platba cez SIPO ide cez Slovenskú poštu na telekomunikácie. Teraz, ak to bude stála platba, budú vám už včas prevedené poplatky za účastnícke telefónne stanice na telekomunikácie? Kde sú zvýšené, kde ostávajú tieto zvýšené... Bola by som rada, pán poslanec Pacola, keby ste pána ministra nevyrušovali, pretože má odpovedať na moje pripomienky k interpelácii ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, buďte taký láskavý.

  • Hlas z pléna.

  • Tak nevyrušujte.

    Pán minister, chcela by som vedieť, kde sú tieto zvýšené platby, podľa odpovede pána ministra Rezeša, ešte stále platby, na ktorých účtoch sú tieto zvýšené platby, na účtoch Slovenskej pošty, alebo na účtoch telekomunikácií? Pretože pán minister hovorí, že kým sa odpočítajú tieto konkrétne telefónne hovory a všetky telekomunikačné poplatky, potom sa robí akési vyúčtovanie, a ak tieto poplatky nepresiahnu sumu 15 korún, tak sa v priebehu mesiaca vracajú na účet, alebo sa zúčtovávajú účastníkovi. Ale je otázne, že práve tieto vyššie preddavky alebo tieto vyššie stále platby nad 15 korún, ktoré viac zaťažujú občanov, ostávajú niekde na účtoch a budú sa zúčtovávať až po šiestich mesiacoch pri polročnom vyúčtovaní. Kde sú tieto zvýšené poplatky? Ktorá inštitúcia - Slovenská pošta alebo Slovenské telekomunikácie - profituje na týchto zvýšených preddavkoch, ktoré musí občan zaplatiť aj napriek tomu, že nepretelefonuje alebo nejakým iným telekomunikačným úkonom nepožaduje službu od telekomunikácií?

    V prípade, že mi na tieto otázky zodpoviete, nebudem vás interpelovať v druhom bode programu.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    ja už tu s rovnakou vecou vystupujem asi piaty- alebo siedmykrát, a stále nemám odpoveď, takže nemôžem povedať číslovku, ku ktorej sa viaže moje vystúpenie v rozprave. V máji 1996 som interpeloval predsedu vlády a požiadal som ho, aby mi tlmočil svoj názor na konanie ministra obrany Jána Siteka vo veci povolenia letu vojenského "špeciálu" na ples Východoslovenských železiarní.

    Toto je veľmi jednoduchá odpoveď. Pán predseda vlády, keď tu bol v januári, keď začínal nový rokovací poriadok, tak mi povedal: Veď som vám odpoveď poslal. Odpoveď som nedostal ani ja, ani Kancelária Národnej rady, takže pravdepodobne ju neposlal a taká odpoveď neexistuje. Už neviem, čo mám robiť. Ale minule som povedal, že na každej schôdzi pri odpovediach na interpelácie budem predsedovi vlády pripomínať, že si neplní svoju ústavnú povinnosť, a to odpovedať poslancovi na interpeláciu.

    Dúfam, že to ani jeden z koaličných poslancov nebude považovať za arogantné voči predsedovi vlády, ale musím to znovu a znovu nahlas povedať, že už neviem, kam sa mám obrátiť, pretože som predsedovi vlády v decembri 1996 osobne písal list, v ktorom som ho upozornil na jeho ústavné povinnosti. Potom som dostal odpoveď na moju interpeláciu z mája, čiže takéto veci boli dve, zostala ešte táto jedna kauza.

    Ak by ste, kolegovia, chceli pomôcť tomu, aby sa rešpektoval parlament Slovenskej republiky aj u predsedu exekutívy, odporúčam, aby sme prijali uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády Vladimíra Mečiara odpovedať na interpeláciu poslanca Milana Ftáčnika z mája 1996."

    Ďakujem za vašu pozornosť. Dúfam, že toto uznesenie podporíte.

  • Pán poslanec, áno, máte pravdu. Avizovali sme pánu premiérovi, že dlhuje jednu odpoveď. Čiže predpokladáme, že na budúcej schôdzi ju dá.

    Ďakujem.

    Pán Pásztor, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    písomne som interpeloval ministerku školstva Slovenskej republiky vo veci jej prístupu k realizácii ústavných práv osôb patriacich k národnostným menšinám na právo zabezpečenia vzdelávania v materinskom jazyku. Odpoveď je uvedená v zozname písomných odpovedí pod číslom 8. Pani ministerka svojou odpoveďou na moju interpeláciu pod číslom 716/1997 sa odvoláva na Ústavu Slovenskej republiky, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zákon číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.

    Pri opakovaní nielen v tejto odpovedi zdôrazňuje, že jej rezort pri krokoch obmedzujúcich právo národnostných menšín na vzdelávanie v jazyku národnostných menšín postupuje v súlade so zákonmi, zabúdajúc, že tieto práva sú predmetom úpravy aj v Ústave Slovenskej republiky, aj keď neexistuje zákon, ktorý by ich konkretizoval. Práve to sa využíva na to, aby sa v tomto rezorte veľmi dôsledne presadzovali nacionalistické tendencie a úzko stranícke záujmy strany pani ministerky. Chýba akákoľvek snaha o tolerantné riešenie tejto otázky, ktoré by bralo do úvahy okolnosť, že už existovali práva národnostných menšín, ktoré boli tolerované aj za totality v socializme. V súčasnosti však už nie sú zo strany rezortu pani ministerky tolerované.

    Už aj pri minimálnej snahe by mohli zostať dvojjazyčné vysvedčenia, ktorých vydávanie podľa môjho názoru nezakazuje žiadna právna úprava, na ktorú sa pani ministerka vo svojej odpovedi odvoláva.

    Z uvedeného dôvodu odpoveď na moju interpeláciu nepovažujem za dostačujúcu a pýtam sa pani ministerky, či žiaci v školách s vyučovacím jazykom maďarským na konci školského roku dostanú opäť dvojjazyčné vysvedčenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážená vláda, vážený pán predsedajúci,

    na minulej schôdzi písomne som interpeloval tu neprítomného ministra vnútra. Dovoľte mi, aby som reagoval na jeho odpoveď. Som nútený s ľútosťou konštatovať, že nemôžem súhlasiť s odpoveďou na moju interpeláciu vo veci vytvorenia ďalších detašovaných stálych a dočasných pracovísk Okresného úradu Košice-okolie na území vlastného okresu.

    V odpovedi ste len stroho konštatovali doterajší a z hľadiska občana vôbec neuspokojivý stav, a to, že napriek tomu, že okres Košice-okolie v rámci nového územnosprávneho usporiadania Slovenskej republiky je najväčším okresom Košického kraja a v roku 1996 mal viac ako 112 tisíc obyvateľov, Okresný úrad v Košiciach na území okresu doposiaľ - a zdôrazňujem -, doposiaľ zriadil len tri detašované pracoviská, a to na úseku sociálnej starostlivosti a katastra nehnuteľností. Chcel by som dodať, že v okrese Košice-okolie je najväčší počet obcí v Slovenskej republike, presne 114. Okres doposiaľ nemá ani okresné sídlo. Okresný úrad sídli mimo vlastného okresu v okrese Košice I, čo je pre obyvateľov okresu nezmyselné a čo znamená oddelenie od výkonu verejnej správy.

    Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa stále častejšie stretávam s nespokojnými názormi a vyjadreniami obyvateľov a starostov okresov. Aj po vašej odpovedi na moju interpeláciu som presvedčený, že tieto názory sú podložené argumentmi a vytvorenie nových detašovaných pracovísk okresného úradu na vlastnom území okresu je opodstatnené. Som presvedčený, že ak v prípade niekoľkonásobne menších okresov mohli byť vytvorené finančné prostriedky na vytvorenie štátneho aparátu, tak aj v prípade okresu Košice-okolie by sa dali nazhromaždené problémy vyriešiť.

    Z tohto dôvodu žiadam, aby rezort Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a takisto aj vláda v tomto zmysle prehodnotili svoje doterajšie stanoviská a vytvorením ďalších pracovísk vyriešili nelogický stav, ktorý je občanmi právom kritizovaný.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Keďže už nebolo viac prihlásených, pýtam sa pánov ministrov, či chcú odpovedať, resp. reagovať na jednotlivé odpovede. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Budeme osobitne, vážené pani poslankyne a páni poslanci, hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokojivé. O každej odpovedi budeme osobitne hlasovať.

    Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Rezeša pani poslankyni Sabolovej, či Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 68 poslancov. Nie sme uznášaniaschopní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči, alebo nastúpia skrutátori a budú sčítavať hlasy.

    Nech sa páči, vstúpte do Božieho chrámu.

    Ešte raz, nech sa páči, budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Rezeša pani poslankyni Sabolovej, či Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Ďakujem. Je nás málo. Dobre, ďakujem. Budeme hlasovať vtedy, keď tu budú prítomní viacerí. Ideme k ďalším bodom.

    Pani poslankyne, nech sa páči, aj pani Rusnáková prišla, aj pán Cingel prišiel. Veď sme si mohli niečo z toho koláča odkrojiť a takto budeme tu nabudúce dlhšie. A ide referendum, to bude horšie, chceme všetci hlasovať. Ešte raz sa budeme prezentovať, či sme schopní uznášania a zároveň môžeme hlasovať o odpovedi.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Ďakujem. Prerušujem schôdzu na 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Prosím, pani poslankyne, pánov poslanci, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o odpovediach členov vlády jednotlivým poslancom.

    Nech sa páči, budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Rezeša, teda exministra, pani poslankyni Sabolovej. Hlasujme, či Národná rada súhlasí s odpoveďou bývalého ministra pána Rezeša.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Ďakujem. Je nás málo. Keďže nás je málo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, neodchádzame, o tomto bode programu budeme hlasovať v utorok.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, a to sú interpelácie.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Na interpelácie sa písomne prihlásilo šesť poslancov. Nech sa páči, medzi prvými je pán Pásztor István. Predtým dávam slovo pánu predsedovi Národnej rady. Malý moment, pán poslanec. Zapnite pána predsedu Národnej rady.

  • Pán podpredseda, chcem povedať niečo k tomu rozhodnutiu, čo ste povedali, že v utorok. My máme v rokovacom poriadku povedané, že je to vždy vo štvrtok. Čiže ak bude schôdza, bude to vo štvrtok, ak nie, tak to bude na ďalšej schôdzi, teda hlasovanie.

  • Áno, hlasovať budeme na ďalšej schôdzi. Dobre, ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    mám dve interpelácie na pána predsedu vlády a jednu na pani ministerku školstva.

    Vážený pán predseda vlády, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky si vás touto cestou dovoľujem interpelovať vo veci pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej charte samospráv. Vážený pán premiér, podľa vašich vyjadrení z posledného obdobia vyplýva, že zásady, ktoré sú v tomto medzinárodnom dokumente obsiahnuté, sú už súčasťou nášho právneho poriadku. Združenie miest a obcí Slovenska na svojom poslednom sneme prijalo uznesenie, ktorým žiada, aby Slovenská republika pristúpila k tomuto medzinárodnému dokumentu. Práve z uvedeného dôvodu si vám dovoľujem položiť nasledujúcu otázku:

    Ak má Slovenská republika vo svojom právnom poriadku zapracované zásady obsiahnuté v Európskej charte samospráv, čo bráni tomu, aby sa čo najskôr podpísala a následne bola predložená na ratifikáciu?

    Ďakujem za vašu odpoveď.

    Ďalšiu interpeláciu mám tiež na predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, dovoľujem si vám položiť otázku týkajúcu sa prijatia právnej úpravy jazyka národných menšín. Vážený pán premiér, Ústava Slovenskej republiky zakotvuje povinnosť prijať zákon upravujúci používanie jazyka národných menšín v Slovenskej republike.

  • Hlasy z pléna.

  • Národných menšín. My sme národ, časť maďarského národa.

  • Hlasy z pléna.

  • Prísľub na prijatie takejto právnej úpravy bol daný pri príležitosti medzinárodných bilaterálnych rokovaní. Aj z toho dôvodu je táto okolnosť opakovane Slovenskej republike vytýkaná. V poslednom období sa množia prípady postupu orgánov štátnej správy, zvlášť ministerstva školstva, ktoré svedčia o obmedzovaní práv národných menšín. Práve z uvedeného dôvodu si vám dovoľujem položiť nasledujúcu otázku:

    Nepovažuje vláda Slovenskej republiky za potrebné prijať v čo najkratšom období osobitnú právnu úpravu - zákon o používaní jazyka národných menšín, ako to určuje Ústava Slovenskej republiky preto, aby sa nemohli zo strany orgánov štátnej správy prijímať také opatrenia, ktoré svedčia o obmedzovaní práv národných menšín?

  • Ruch v pléne.

  • Ďakujem za vašu odpoveď.

    Ďalšiu interpeláciu mám na pani ministerku školstva, pretože som vo svojom predchádzajúcom vystúpení nedostal odpoveď na svoju otázku, tak v rámci interpelácie si dovoľujem položiť túto otázku:

    Vážená pani ministerka školstva, dostanú žiaci v školách s vyučovacím jazykom maďarským na konci školského roku 1996/1997 opäť dvojjazyčné vysvedčenia?

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

  • Vážená Národná rada,

    interpelujem pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá tu, žiaľ, nie je, ale nedá sa nič robiť.

    Vážená pani ministerka, platové pomery zdravotníckych pracovníkov sú problémom, ktorý pretrváva už dlhší čas. Naliehavosť jeho riešenia sa spravidla stupňuje v súvislosti s celkovou úrovňou zdravotníctva a súčasným stavom v sociálnej oblasti. Nejde teda len o rezort zdravotníctva, ale aj o asi 6 000 zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v štátnom sektore mimo zdravotníctva, ktorí právom očakávajú spravodlivé ocenenie svojej zodpovednej a neraz veľmi ťažkej práce. Veď v detských domovoch, domovoch dôchodcov, ústavoch sociálnej starostlivosti a v ďalších sociálnych zariadeniach sú nároky na kvalifikáciu, odbornú prax, jej dĺžku a na fyzickú námahu rovnaké, ba neraz i väčšie ako v rezorte zdravotníctva.

    Viackrát ste, pani ministerka, informovali okrem iného aj o tom, že pri najpočetnejšej kategórii stredných zdravotníckych pracovníkov by úprava platov v troch etapách mala celkovo predstavovať 50-percentný nárast základných miezd. Až následne a postupne zdravotnícki pracovníci zistili a zisťujú, koho sa tento projektovaný nárast týka a koho sa netýka. Vo vašom vystúpení v Pressclube STV 30. apríla 1997 zdravotnícki pracovníci, vykonávajúci svoju zdravotnícku činnosť mimo rezortu zdravotníctva v rozpočtovej sfére, sú uzrozumení, že ich sa od 1. júla 1997 týka iba 7-percentný rast miezd. Tak sa ďalej budú nespravodlivým oceňovaním práce prehlbovať rozdiely medzi dvoma skupinami zdravotníckych pracovníkov.

    Napríklad dnes má zdravotná sestra v sociálnych zariadeniach spravidla o 1 000 korún nižší plat ako sestra v nemocnici. A túto nespravodlivosť podľa môjho názoru nezakryje ani vysvetľovanie, že ide o skupinu pracujúcu v rozpočtovej sfére a skupinu pracujúcu v nemocniciach v príspevkových organizáciách. Aj keď čísla o raste miezd v príspevkových zdravotníckych organizáciách môžu ostať iba prázdnymi číslami, ak si na rast miezd, jednoducho povedané, organizácie samy nezarobia, či samy nezískajú zdroje. Nízky rast miezd zdravotníckych pracovníkov v rozpočtovej sfére zrejme ťažko vysvetľovať len nedostatočnosťou štátneho rozpočtu alebo nebezpečím vyššej inflácie v dôsledku vyššieho rastu miezd. Riešenie problémov odmeňovania práce patrí k prioritným úlohám sociálnej politiky a činnosti rezortu, ktorý vediete.

    Pani ministerka, interpelujem vás vo veci nedoceňovania práce zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich v sociálnych zariadeniach, v detských domovoch, v ústavoch sociálnej starostlivosti a v domovoch dôchodcov. Čo urobíte preto, aby táto zjavná nespravodlivosť v odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov v rozpočtovej sfére bola zmiernená a odstránená?

    A mám ešte jednu interpeláciu. Interpelujem pána ministra Jasovského, ministra dopravy, spojov a telekomunikácií.

    Vážený pán minister, podniky Slovenskej autobusovej dopravy vykonávajú jednu z najdôležitejších spoločenských činností - dopravu osôb. Do ktorého podniku SAD však prídete, všade sú závažné problémy s personálnym a materiálnym zabezpečením tejto úlohy. Väčšina podnikov nestačí plnohodnotne zabezpečiť potrebné zdroje. Za vstupy, pohonné hmoty, energie, náhradné diely atď. platia reálne trhové ceny. V oblasti miezd platia zasa kolektívne zmluvy. Cena cestovného je daná ministerstvom financií v diaľkovej a prímestskej dopravy a okresným úradom v mestskej hromadnej doprave. Podniky SAD sú teda stratové. Aj keď to nie je reálna strata vykazovaná v hospodárskom výsledku, je to strata, ktorá je skrytá obyčajne v základnom imaní. To znamená, že štátne dopravné podniky fungujú na úkor znižovania základného imania a starnutia vozového parku. Tak je to v Prešove, Prievidzi, Leviciach a vlastne všade inde.

    Vzhľadom na ceny autobusov a výšku finančných zdrojov v podobe cestovného a dotácií nie je možná primeraná obnova vozidiel. Autobusy sú prestarnuté, náklady na ich opravu sa zvyšujú, všeobecne sa ohrozuje doprava cestujúcich.

    Zákon 168/1996 Z. z. určuje, kto vykrýva stratu z prepravy osôb. Je to štát a obce, má to byť podľa verejného záujmu. Jedna vec je však zákon a druhá skutočnosť. Štát dáva málo, obce peniaze nemajú, ľudia cestovať musia. Ťažkosti prepravy osôb sa prehlbujú a ekonomika podnikov je mimo trhových pravidiel. Slovenská autobusová doprava s najväčšími ťažkosťami, problémami, poruchami, náhradnými spojmi prepravuje cestujúcich. Ale dokedy?

    Pán minister, interpelujem vás ako ministra dopravy, spojov a telekomunikácií. Čo urobíte vy a váš rezort, aby nedošlo k úplnému kolapsu v doprave cestujúcich podnikmi Slovenskej autobusovej dopravy? Pán minister, dovoľujem si vás požiadať o obsiahlejšiu písomnú odpoveď.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán Nagy, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    moja interpelácia sa týka neprítomného ministra vnútra pána Krajčiho a neprítomného ministra hospodárstva pána Česneka vo veci zmeny vyučovacieho jazyka v Strednom odbornom učilišti strojárskom v Dunajskej Strede, Hlavná 23.

    Vážení páni ministri, interpelujem vás, ministra vnútra zodpovedného za metodické riadenie stredných odborných učilíšť a ministra hospodárstva ako zriaďovateľa stredných odborných učilíšť, vo veci porušenia článku 33 ods. 1 písm. a) a ods. 2 článku 34 Ústavy Slovenskej republiky.

    Po prvé, došlo k porušeniu riaditeľom Stredného odborného učilišťa v Dunajskej Strede Ing. Miroslavom Šimekom tým, že listom zo dňa 25. 2. 1997 číslo 227/97, adresovaným rodičom budúcich žiakov učilišťa, vyzval rodičov k súhlasu so zmenou vyučovacieho jazyka maďarského na vyučovaní jazyk slovenský, a to pod hrozbou neprijatia ich dieťaťa do školy. K citovanému listu pripojil bianko formulár, po vyplnení ktorého sa rodičia dobrovoľne vzdávajú práva vzdelávania svojho dieťaťa v materinskom jazyku. Existuje dôvodné podozrenie, že väčšina rodičov tomuto nátlaku podľahla. Tým riaditeľ Šimek dosiahol, že kým doteraz z piatich prvých ročníkov v troch sa vyučovalo v maďarskom jazyku, od septembra 1997 vo všetkých prvých triedach vyučovacím jazykom bude slovenský jazyk.

    Po druhé, došlo k porušeniu vedúcim oddelenia školstva a kultúry Krajského úradu v Trnave Františkom Klottonom tým, že po dvojnásobnom upozornení zo strany poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Bauer, Bélu Bugára a László Nagya na porušenie zákona zo strany riaditeľa Šimeka vedúci oddelenia Klotton neurobil žiadnu nápravu.

    Po tretie, došlo k porušeniu riaditeľom odboru Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Dr. Skalákom zodpovedným za dohľad nad odbornými učilišťami rezortu tým, že po dvojnásobnom upozornení zo strany poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, Edity Bauer, Bélu Bugára a László Nagya, na porušenie zákona zo strany riaditeľa Šimeka riaditeľ odboru neurobil žiadnu nápravu.

    Po slovensky povedané, vážení ministri Krajči a Česnek, interpelujem vás vo veci nezákonného poslovenčenia vyučovacieho jazyka v Strednom odbornom učilišti v Dunajskej Strede riaditeľom Miroslavom Šimekom v súčinnosti s vysokými štátnymi úradníkmi Krajského úradu v Trnave a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Očakávam vašu odpoveď a dopredu vám ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia,

    vláda Slovenskej republiky pri prerokúvaní nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou prijala uznesenie číslo 58/1997 a rozhodla o premiestnení sídla múzea do Vranova nad Topľou, z Hanušoviec do Vranova, kde zatiaľ nie je vybraná vhodná lokalita. Neviem, ako to súvisí s nezamestnanosťou, ale zamýšľam sa nad samotnou podstatou tohto uznesenia.

    Šarišské múzeum Hanušovce nad Topľou má sídlo v renesančno-barokovom veľkom kaštieli, ktorý bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Je situovaný v mestskej pamiatkovej zóne, ktorá má výmeru vyše 62 tisíc metrov štvorcových. Okrem veľkého kaštieľa sa tam nachádza ranogotický Šošovský, tzv. malý, kaštieľ z roku 1574, rímskokatolícky kostol zo 14. storočia, renesančná zvonica z roku 1742 aj historický park.

    Tvrdenie okresných orgánov, že konajú na žiadosť múzea, nie je pravdivé. Vedenie múzea sa za dva roky usilovalo o zriadenie starej expozície v okresnom meste, kde by boli prenesené exponáty z Majorovskej kúrie, pretože priestory kúrie sú nevyhovujúce a je tam vysoká vlhkosť. Po neúspechu zriadiť starú expozíciu vo Vranove nad Topľou múzeum stiahlo celú výstavu z Majoroviec do depozitu v Hanušovciach.

    Mám preto otázku na pána ministra kultúry Ivana Hudeca: Aký je dôvod k takýmto zmenám, ktoré si vyžiadajú náklad vyše 700 tisíc Sk? V tomto rezorte by som našiel lepšie využitie finančných prostriedkov. Prosím pána ministra o to, aby toto uznesenie alebo rozhodnutie bolo prehodnotené, pretože je nezmyselné. Ak už došlo k delimitácii múzea pod krajský úrad, žiadam odpoveď na tieto otázky od prednostu Krajského úradu v Prešove, žiadam odpoveď na interpeláciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    mám štyri krátke interpelácie.

    Interpelácia na ministerku školstva Slovenskej republiky:

    Vážená pani ministerka, ako je možné, že športové organizácie a zväzy doteraz nedostali peniaze zo štátneho rozpočtu, hoci v štátnom rozpočte peniaze na šport boli účelovo viazané?

    Interpelácia na ministra kultúry Slovenskej republiky:

    Vážený pán minister, ako je možné, že menšinové organizácie, napríklad Zväz Rusínov-Ukrajincov, doteraz nedostali prostriedky zo štátneho rozpočtu, hoci príslušné komisie pridelenie prostriedkov odporučili?

    Interpelácia na vedúceho Úradu geodézie a kartografie a ministra vnútra Slovenskej republiky:

    Vážený pán vedúci a vážený pán minister, dva roky bola stanovená lehota na predaj bytu do osobného vlastníctva od času, keď občan požiada o prevod bytu. Najprv obce a mestá čakali na úpravu zákona v parlamente, ale dnes sa najslabším článkom zdajú katastrálne úrady, resp. odbory katastra okresných úradov. Nie je zriedkavé, že občan uzavrie platnú zmluvu, zaplatí za kúpu bytu, obec alebo družstvo predloží návrh na zápis do katastra a potom občan ešte rok čaká, kedy kataster vykoná zápis a on sa stane skutočným vlastníkom. Dovtedy ďalej platí nájomné a ktosi disponuje s peniazmi, ktoré zaplatil za kúpu bytu, ale pritom on ešte byt vo vlastníctve nemá. Považujem situáciu v tejto oblasti za kritickú najmä vo veľkých aglomeráciách, ako je Bratislava, Košice, Banská Bystrica a ďalšie.

    Chcem sa opýtať, aké opatrenia, aj dočasné, urobí Úrad geodézie a kartografie a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby sa zvládla agenda týkajúca sa predaja bytov v katastroch v primeranom čase, aby sa skrátili lehoty pre zápis prevodu bytov do katastra a aby sa odstránila oprávnená nespokojnosť našich občanov.

    Posledná interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, plní, alebo neplní vláda Slovenskej republiky svoje programové vyhlásenie, ak doteraz v spolupráci s odbormi nenavrhla harmonogram riešenia mzdových otázok v školstve, hoci si to menovite zapísala do svojho vládneho programu?

    Kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister,

    mám niekoľko interpelácií, niektoré kratšie, jednu dlhšiu. Už po niekoľkýkrát v tej istej veci sa budem obracať na pani ministerku školstva.

    Moja prvá interpelácia smeruje na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože som s bývalou odpoveďou pána ministra Rezeša nebola spokojná.

    Vážený pán minister, opätovne sa obraciam na vás vo veci zvýšenia telekomunikačného poplatku za účastnícku stanicu - stálu platbu -, ktorý je v mnohých prípadoch oveľa vyšší ako dlhodobý telefónny účet stanice. Bývalý pán minister Alexander Rezeš mi neodpovedal na moje otázky: Kto zodpovedá za rozhodnutie týchto zvýšených platieb za telefónnu účastnícku stanicu? Ako je možné bez dohody s občanom zmeniť spôsob platby? Preto vás prosím, pán minister, o odpoveď.

    Zároveň vás chcem požiadať o vysvetlenie, ako vykonáva prevod finančných prostriedkov Slovenská pošta na účet telekomunikácií a v akom časovom horizonte prebiehajú prevody. V liste ministra je uvedené, že stála platba cez SIPO nie je preddavkovou platbou. Stála platba je v skutočnosti zvýšený poplatok za účastnícku stanicu.

    Vysvetlite mi, pán minister, ako chcete zabezpečiť zavedením stálej platby odstránenie dvojmesačného oneskorenia. Veď aj tak platby cez SIPO idú cez Slovenskú poštu na telekomunikácie. Pri tomto spôsobe už máte garantované včasné prevody na účet telekomunikácií? Kde sú uložené zvýšené finančné prostriedky, zvýšené stále platby? Na ktorom účte sa otáča stála platba, kým zistíte stavy počítadiel účastníckych staníc i iné telekomunikačné platby? Sú na účte Slovenskej pošty, či na účte Slovenských telekomunikácií? Práve zvýšené platby nad 15 Sk sa zúčtovávajú až na základe polročného zúčtovania. Kde sú práve tieto nad 15 korún vyššie preplatky? Mali by byť na účtoch Slovenských telekomunikácií. Ako ich používajú telekomunikácie?

    Slovenské telekomunikácie, š. p., sa rozhodli postaviť pilotný projekt pre systém stálych platieb u jednej časti obyvateľstva na východnom Slovensku. Prečo práve východné Slovensko? Prečo neboli občanom predložené ďalšie možnosti telekomunikačných platieb, aby sa rozhodli, aký spôsob je pre nich výhodnejší? Ak hodnotíte spôsob úhrady prostredníctvom SIPO ako najúspešnejší, prečo nehľadáte možnosti na zlepšenie technologického spracovania SIPO, ktoré oneskorujú platby najmenej o dva mesiace?

    Žiadam vás, pán minister, o predloženie nasledujúcich čísel, ak prebehlo zúčtovanie. Po prvé, stála platba od všetkých účastníkov východného Slovenska v prvom mesiaci zúčtovania podľa pilotného projektu. Po druhé, skutočné poplatky po zúčtovaní prvého mesiaca za všetky telekomunikačné služby za tento prvý mesiac pilotného projektu, vyplatené preplatky za prvý mesiac do 15 Sk, preplatky, ktoré sú za prvý mesiac nad 15 Sk, skutočne zaplatené stále platby účastníkov pre východné Slovensko za prvý mesiac a porovnanie s doterajším spôsobom do zavedenia pilotného projektu.

    Druhá moja interpelácia je na pani ministerku školstva. Už po tretíkrát v tomto volebnom období vás interpelujem, pani ministerka, a to vo veci riešenia priestorov cirkevnej Základnej školy v Košiciach.

    Druhé najväčšie mesto na Slovensku s 250 000 obyvateľmi nemá dodnes vytvorené primerané podmienky pre základnú školu, ktorej zriaďovateľom je arcibiskupský úrad na základe rozhodnutia ministerstva školstva zo dňa 5. júna 1991. Táto škola bola v roku 1991 zaradená do siete základných škôl v zmysle zákona číslo 542/1990 Zb. Siedmy rok si tento problém medzi sebou prehadzuje ministerstvo školstva a Školská správa Košice či dnes Okresný úrad Košice I, odbor školstva, ako horúci zemiak. Nie je možné ďalej pokračovať v tom, že pre potreby cirkevnej základnej školy bude vytypovaný stále iný objekt, pretože tým sa zväčšuje odpor či ohrozenie väčšieho okruhu občanov mesta. Toto konštatovala aj rodičovská rada cirkevnej školy.

    Od 14. júla 1995 som vás interpelovala, aby ste v zmysle kompetencií ministerstva uložili riaditeľovi Školskej správy Košice I s definitívnou platnosťou doriešiť priestorové problémy cirkevnej Základnej školy v Košiciach, aby mala samostatnú budovu. Návrh na pridelenie budovy na Ulici Laca Novomeského 4 - návrh bol podložený aj uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach a Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Staré Mesto, kde škola pôsobí, aj primátorom mesta. Táto lokalita je preukázateľne najobjektívnejším riešením, pretože sú v nej 3 základné školy. Teda deti bývajúce v tejto lokalite majú zabezpečenú školskú dochádzku v blízkom okolí bydliska.

    V roku 1995 v auguste ste mi, pani ministerka, odpovedali, že "túto problematiku bude v blízkej budúcnosti riešiť aj novovymenovaný riaditeľ Školskej správy Košice I v rámci svojej kompetencie". To je znenie vašej odpovede. Krátko nato bol vymenovaný nový riaditeľ školskej správy Dr. Švidroň, ktorý bol z vášho straníckeho zoskupenia, zo Slovenskej národnej strany, ale vaša blízka budúcnosť, pani ministerka, trvá dva roky. Osobne som vás navštívila 20. júna 1996. Vtedy riaditeľ školskej správy rozvíril hladinu okolo Základnej školy na Masarykovej ulici, ale len ústne. Nevydal žiadne rozhodnutie a neustále sa odvolával na ministerstvo školstva. Táto škola na Masarykovej ulici je jedinou v spádovej oblasti pre dochádzku detí. A dnes, v máji 1997, dal odbor školstva Košice I stanovisko na Úrad vlády, že ju nemožno použiť.

    Ani váš sľub osobne preveriť skutočnosti na školskej správe ste nesplnili. Opäť to bol len manéver zbaviť sa priamej odpovedi na poslaneckú interpeláciu. Zastrešili ste sa uznesením vlády číslo 241/1996 z 2. apríla 1996, ktorým sa zakazovalo uzatvárať zmluvy o nájme. Ale táto cirkevná základná škola je zriadená podľa zákona a zabezpečuje základnú povinnú dochádzku pre deti, ktorých rodičia platia dane ako rodičia detí zo štátnych škôl. Výsledok vášho sľubu - neriešenie problému. Vyčkávali ste na platnosť termínu nového zákona číslo 222/1996 o reorganizácii štátnej správy. Vaša odpoveď po urgenciách bola z 9. augusta, že v zmysle § 4 ods. 2 rozhodnutie v tejto veci je v kompetencii prednostu príslušného okresného úradu. Začali opäť nové rokovania na novozriadenom okresnom úrade. Problém sa nevyriešil, ale vedúci odboru, vtedy ešte Dr. Švidroň, dáva ponuku na obnovenie nájomnej zmluvy pre cirkevnú Základnú školu na Ulici Laca Novomeského 4 so znížením počtu tried v budove Základnej školy na Ulici Laca Novomeského 2, Laca Novomeského 4 a Hroncovej ulici, pretože v týchto troch školách sídli cirkevná škola.

    Pozoruhodná ústretovosť štátnych orgánov napĺňať deklarované programové vyhlásenie vlády o cyrilo-metodských tradíciách, o budovaní samostatného Slovenska na kresťanských princípoch predložené v parlamente pri vstupe tejto vlády. 3. júla 1996 Úrad vlády, odbor sociálneho a duchovného rozvoja odporučil ministerstvu školstva urýchlené kladné riešenie priestorových problémov cirkevnej školy. V školskom roku 1996/97 sa vec nevyriešila. Dňa 27. augusta 1996 sa uskutočnilo rokovanie na Okresnom úrade Košice I, kde bola po prvýkrát po šiestich rokoch vyhotovená písomná zápisnica za účasti prednostu okresného úradu, vedúceho odboru školstva, vtedy ešte Dr. Švidroňa, zriaďovateľa, riaditeľky školy a rodičovskej rady. V bode 2 sa prednosta okresného úradu zaväzuje, že do 31. 12. 1996 pripraví rozhodnutie o pridelení samostatného objektu na Ulici L. Novomeského 4 pre potreby cirkevnej Základnej školy sv. Cyrila a Metoda.

    Množstvo listov, stanovísk, petícií na predsedu vlády, Úrad vlády, ministerku školstva, prednostu okresného úradu, krajského úradu, nekonečné rokovania zainteresovaných, sľuby kompetentných ešte v minulom roku neposunuli ani o krok problém riešenia samostatnej budovy. Nový vedúci odboru pán Svorad Ivan prisľúbil urobiť v septembri 1996 analýzu vyťaženosti, ale záver dodnes neurobil. Za celé sedemročné obdobie to boli opäť len nepodložené ponuky a nebolo zriaďovateľovi doručené žiadne písomné rozhodnutie ani Okresného úradu Košice I, odboru školstva.

    Úradu vlády, ministerstvu školstva i ďalším inštitúciám 2. mája 1997, čiže v tomto mesiaci, bol zaslaný list rodičovskej rady a 6. mája vyhlásenie občanov mesta, ktoré podporilo verejné zhromaždenie občanov mesta Košice, ktorí podporujú doriešenie priestorových problémov cirkevnej školy. Na základe týchto listov na požiadanie Úradu vlády zaslal odbor školstva stanovisko. Zistila som, že v stanovisku je opätovne účelovo vysvetlený problém. Hovorí sa, prečo nie je možné poskytnúť školy na Masarykovej ulici, Hroncovej ulici, Ulici L. Novomeského 4 a L. Novomeského 2, ale o tretej škole v lokalite Kuzmányho sídliska, súčasného sídla cirkevnej školy, sa opäť nehovorí. Základná škola na Škultétyho ulici, ktorá má cca 500 detí, sídli v samostatnej budove. Presťahovaním celej tejto štátnej školy do budovy na Ulici L. Novomeského 4, ktorá je tiež štátna škola, by mal odbor školstva vyriešenú celú štátnu školu na Ulici L. Novomeského 4 a cirkevná škola by mala samostatný objekt. Nenaruší sa žiadne obmedzenie dochádzky detí do základnej školy z tejto lokality.

    Okresný úrad, odbor školstva nerieši problém základného školstva, ale ponúka v každom roku za celých sedem rokov objekty základných škôl pre stredné školy, resp. pre iné inštitúcie. Aj v školskom roku 1997/98 by malo byť zriadené osemročné gymnázium a hovorí sa o jeho umiestnení v budove Základnej školy na Ulici L. Novomeského 4. Dokonca sa uvažuje o presunutí Gymnázia z Kováčskej ulice do objektu na Ulici L. Novomeského 4. Teda chceme riešiť stredné školstvo na úkor povinnej základnej školskej dochádzky?

    Vážená pani ministerka, urýchlene vás žiadam v zmysle kompetencií ministerstva školstva a v spolupráci s ministerstvom vnútra doriešiť problém pridelenia samostatnej budovy Základnej škole sv. Cyrila a Metoda v Košiciach na školský rok 1997/98.

    Už len veľmi krátko v tejto istej veci niekoľkými vetami interpelujem pána predsedu vlády a pána ministra vnútra, pretože obidvaja zodpovedajú za riešenie tohto problému podobne ako pani ministerka školstva.

    Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci doriešenia priestorových problémov cirkevnej Základnej školy sv. Cyrila a Metoda v Košiciach. Na Úrad vlády i vám osobne boli adresované mnohé vyjadrenia k tomuto problému. Samotný Úrad vlády 3. júla 1996 (list číslo 1056/96-S(279/OSS) žiada ministerstvo školstva o kladné riešenie priestorových problémov cirkevnej Základnej školy na Ulici L. Novomeského 4 v Košiciach. V prílohe tejto interpelácie vám zasielam svoju interpeláciu v tejto veci z 15. mája na ministerstvo školstva. Žiadam vás o preverenie postupu pri sedemročnom neriešení pridelenia samostatnej budovy pre Základnú školu sv. Cyrila a Metoda v Košiciach.

    Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás vo veci doriešenia priestorových problémov cirkevnej základnej školy. Zo zákona číslo 222/1996 Z. z. prešli kompetencie Školskej správy Košice na Okresný úrad Košice I, teda štátnej správe podriadenej vášmu rezortu. V prílohe vám prikladám interpeláciu na ministerku školstva z 15. mája, v ktorej je problém podrobnejšie uvedený. Žiadam vás v zmysle kompetencie rezortu ministerstva vnútra zaoberať sa vecou doriešenia problému.

    Ešte jedna taká, možno zaujímavá interpelácia, pretože sa týka nás mnohých, ktorí cestujeme vlakmi Intercity.

    Vážený pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, interpelujem vás vo veci dennej reklamy akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky vo vlakoch Intercity Kriváň a Tatran. Už niekoľko mesiacov premávajú nové súpravy vlakov Intercity Kriváň a Tatran, v ktorých pri začiatku každej cesty je ohlasovaná reklama akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky, ktorá realizovala rekonštrukciu vozňov. Žiadam vás, pán minister, o odpoveď a priloženie prípadnej fakturácie, koľko platí za reklamu pani Moricová, majiteľka akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky, štátnemu podniku Železnice Slovenskej republiky.

    V ďalšom vás žiadam o odpoveď, či vozne druhej triedy týchto vlakov spĺňajú hygienické kritériá na dopravu osôb vo vlakoch Intercity - ničím neoddelené časti vozňov, ktoré slúžia pre fajčiarov a nefajčiarov, priestor medzi jednotlivými sedadlami, nie najlepšie fungujúce kúrenie a vetranie atď. Aké boli náklady na kompletnú rekonštrukciu súpravy vozňov Intercity Kriváň a Tatran, ako aj na jeden samostatný vozeň, a aké finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu týchto vozňov?

    Ďakujem pekne.

  • Ešte, že vás nepočul pán Moric.

    Ďakujem. Keďže už nemám nikoho písomne prihláseného do interpelácií, hlási sa niekto ústne? Pán Köteles, nech sa

    páči. Ak sa nikto viac nehlási, uzatváram túto rozpravu. Nech sa páči, ešte pán Brocka.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená vláda, vážení pán predsedajúci,

    v zmysle § 129 interpelujem vládu Slovenskej republiky a zároveň by som chcel vyburcovať aj svedomie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená vláda, vážená snemovňa, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som vám pripomenul jeden z najčernejších dátumov modernej histórie Slovenska. Presne pred 55 rokmi 15. mája 1942 odsúhlasili poslanci slovenského snemu ústavný zákon o vysťahovaní Židov, teda Endlösung - konečné riešenie. S týmto zákonom sa dovŕšili protižidovské a fašistické zákony v Slovenskej republike. Protižidovské nariadenia a zákony od roku 1938 takmer nenápadne najprv len z verejného života a potom aj z istých štátnych funkcií chceli z rasového hľadiska odstrániť nespoľahlivých a neárijských občanov. Táto aj politikmi podporovaná cesta neľudskosti potom už aj samočinne prerástla (prejavy nesúhlasu v sále) do najstrašnejšieho zločinu v histórii našich národov...

  • Pán poslanec, prosím vás, tu ide o interpeláciu.

  • Poslanec odpovedá, že interpeluje. Ruch v sále.

  • ...k vyvraždeniu viac ako 60 tisíc občanov len na základe židovského pôvodu. Za tento zločin obrovskú vinu nesie aj vtedajšie zákonodarstvo. Včas nezakročili voči týmto fašistickým tendenciám. Ba teraz, dovoľte mi, aby som citoval aj z dôvodovej správy zákona.

  • Ruch v sále stále neutícha.

  • Pán poslanec, nemôžete robiť v interpeláciách takéto vyhlásenie. To sa nerobí.

  • Prejavy nespokojnosti v sále.

  • Pokoj, vážení páni poslanci. Toto nerobte v tejto snemovni, pretože tí, čo tu žijú alebo sú tu, to nerobili. Tak prosím vás.

  • Stále ruch v sále.

  • Nedokončil som interpeláciu. Vy máte právo odobrať mi slovo, ale nedokončil som interpeláciu.

  • Keby ste povedali "bývalého štátu" alebo tak, ale povedali ste "Slovenskej republiky". To sa nerobí.

  • Prepáčte, ja veľmi presne označujem bývalú prvú Slovenskú republiku, ako bola oficiálne označená.

  • Pán poslanec, myslím si, že tu je to nevhodné hovoriť.

  • K čomu nás zaväzuje dnešný dátum? Aby sme pochopili, že svätou povinnosťou našej generácie, hlavne vlády a zákonodarného zboru Slovenskej republiky, je všetkými legálnymi prostriedkami zakročiť voči rasistickým tendenciám v našej vlasti. Z tohto dôvodu žiadam, aby vláda Slovenskej republiky odsúdila čin štátneho tajomníka Nemčoka, ktorý písomne vyzval štátnych úradníkov, aby len na základe rasových predpokladov bolo umožnené vykonávať povolenie pedagóga...

  • Prejav nespokojnosti v sále vyjadrený búchaním.

  • Páni poslanci, ak nechcete počúvať, opusťte sálu.

  • ...štátneho tajomníka Nemčoka, ktorý písomne vyzval štátnych úradníkov, aby len na základe rasových predpokladov bolo umožnené vykonávať povolanie pedagóga dejepisu a zemepisu v Slovenskej republike. Zároveň žiadam vládu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby urobili príslušné kroky v tomto smere.

  • Len toľko chcem povedať, že teraz by som chcel vzdať česť Jánosovi Eszterházymu, ktorý ako jediný poslanec nebol schopný alebo ochotný tento zákon pred 55 rokmi odsúhlasiť. Česť jeho pamiatke.

  • Pán poslanec, nerád, ale myslím si, že je nevhodné takto tu vystupovať. Dávno som už povedal, že politici robia túto politiku. Nebolo to seriózne.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážená Národná rada, vážená vláda,

    chcem interpelovať pána ministra Jána Jasovského.

    Vážený pán minister, zákon číslo 285/1996 Z. z. novelizoval zákon o mimosúdnych rehabilitáciách. Pre bývalých príslušníkov PTP, ktorí strávili viac ako 12 mesiacov v pohotovostno-technických práporoch, vznikol touto novelou nárok na bezplatné cestovanie vo verejných dopravných prostriedkoch tak ako u dôchodcov nad 70 rokov a rovnako odpustenie základného užívateľského poplatku za zriadenie telefónnej stanice. Neexistencia vykonávacieho predpisu zo stany vášho ministerstva k tomuto zákonu je príčinou, že príslušníci PTP alebo ich manželky-vdovy nemôžu využiť doposiaľ tento nárok, hoci zákon im ho priznáva už od októbra minulého roku. Títo starší občania, a nielen oni, čakajú, že budete v tejto veci konať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Pani poslankyňa Lazarová, už som uzavrel rozpravu.

    Ďakujem, vážení páni. Keďže tu z vlády nikto nie je, odpovedať vám nebude nikto z ministrov, pretože odišli.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je rozprava.

    Ďakujem. Prerušujem dnešné rokovanie.

    V rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky budeme pokračovať v utorok 20. mája 1997 o 13.00 hodine.