• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram druhý deň rokovania 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie na dnešnej schôdzi požiadali páni poslanci Kňažko a Palacka.

    Prosím, páni poslanci a pani poslankyne, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 60 poslancov. Je nás málo.

    Včera pri zostavovaní programu sme rozhodli, že dvanásty bod programu, ktorým mal byť Liečebný poriadok, sme odložili na rokovanie na budúci týždeň.

    Budeme teda pokračovať trinástym bodom, čiže

    vládnym návrhom zákona o vojenských obvodoch.

    Aj toto konanie by má byť v rámci prvého čítania.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 631, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1502.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uvedie pán minister obrany. Prosím pána ministra Siteka, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o vojenských obvodoch. Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je upraviť zriaďovanie, zmeny a zrušovanie vojenských obvodov, ich správu, právne pomery k nehnuteľnostiam a pobyt na území vojenských obvodov.

    Vojenský obvod je v súlade so zákonom o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky charakterizovaný ako územný a správny celok. Zriaďovanie, zmeny a zrušovanie vojenského obvodu je analogicky upravené ako zriaďovanie územnej zmeny a zrušovanie obce. Úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu, samosprávne úlohy obce a úlohy štátnej správy bude na území vojenského obvodu plniť Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

    Zákonom sa ďalej navrhuje ustanoviť, že nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môžu byť iba vo vlastníctve štátu, a ak nie sú, ministerstvo obrany je povinné ich majetkovoprávne vysporiadať. Nehnuteľnosti, práva k nim a právo k vodám nachádzajúcim sa na území vojenského obvodu zriadeným podľa doterajších právnych predpisov a ktoré ešte nie sú vo vlastníctve štátu, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky povinné vysporiadať do 31. 12. 2012. Úlohy na úseku katastra nehnuteľností bude vykonávať ministerstvo obrany. Pôjde napríklad o rozhodovanie v katastrálnom konaní, zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, vydávanie verejných listín, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam a podobne.

    Vzhľadom na charakter využitia územia vojenského obvodu je potrebné ustanoviť, že vstup na územie vojenského obvodu a pobyt na ňom sú možné len na základe povolenia vojenského obvodného úradu.

    Realizáciou navrhovanej právnej úpravy vzniknú požiadavky na štátny rozpočet v sume cca 1,5 mld. Sk vzhľadom na navrhované ustanovenie § 5, že nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môžu byť iba vo vlastníctve štátu. Podrobná špecifikácia dosahu na štátny rozpočet v súvislosti s prijatím tohto návrhu zákona je uvedená vo všeobecnej časti dôvodovej správy na stranách 2 až 9.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ako spravodajca výborov bol výbormi určený pán poslanec Danko, preto ho prosím, aby nás informoval o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o vojenských obvodoch, tlač 631, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predložený návrh, tlač 631, o vojenských obvodoch bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 9. apríla 1997, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či vládny návrh zákona o vojenských obvodoch spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh o vojenských obvodoch rieši závažnú problematiku, ktorú je možné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    V súlade s § 37 ods. 3 písm. c) odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridelenie a lehotu prerokovania zákona Národná rada Slovenskej republiky podľa § 74 schválila.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že do rozpravy sa písomne za politické kluby prihlásil za Spoločnú voľbu pán poslanec Kanis. Ďalšie písomné prihlášky za kluby nemám.

    Pán poslanec Javorský, s faktickou poznámkou? To až potom. Prosím pána poslanca Kanisa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    každý si robíme dajaký archív k problémom, o ktorých predpokladáme, že sa ešte vrátia na stôl. K problému vojenského výcvikového priestoru Javorina som mal jednu veľkú škatuľu, ktorú som asi stratil, alebo som ju oželel, keď som robil poriadok, a nečakal som, že sa tento problém opäť dostane na pôdu parlamentu a v takej vážnej podobe, ako to podľa môjho názoru je.

    Vládny návrh zákona o vojenských obvodoch sa totiž dotýka priestoru, o ktorom obce, ktoré ležia pri tomto priestore, viac rokov doslova viedli vojnu o svoje vlastníctvo, a keď získali toto vlastníctvo zákonom číslo 147/1995 Z. z., tak vlastne v tomto zákone sa tento problém opäť otvára.

    V čom spočíva podstata? Podstata spočíva v tom, že obce získali vlastníctvo a návrh zákona o vojenských obvodoch vlastne prináša zákonnú možnosť opäť im ho vyvlastniť, to znamená, že znovu tu dôjde k veľkému sporu medzi štátom reprezentovaným ministerstvom obrany a obcami. Obce, prirodzene, majú svoju skúsenosť zo získania tohto vlastníctva, ako aj z hospodárenia, ktoré tam uskutočňujú. Zrejme všetci chápeme to, že v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky treba prijať zákony, ktorými sa prekonávajú isté relikty, a takým je aj zákon z roku 1949. Takisto si zrejme všetci uvedomujeme potreby štátu a potreby armády v súvislosti s týmto priestorom. Lenže došlo tu k takej situácii, v ktorej zrejme riešenie nebude také jednoduché, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona.

    Kedysi svojho času, keď vlastne všetci doterajší ministri obrany Slovenskej republiky museli tento problém riešiť zoči-voči predstaviteľom obcí, hľadali sme riešenie, ako by sa to dalo urobiť. Podľa môjho názoru vtedy, keď sa obce cítili vlastníkmi, ale neboli nimi ani právne, ani fakticky, bolo jedno riešenie v tom, že sa zmenšia hranice vojenského obvodu a v priestore, ktorý nie je potrebný na cvičenie armády a na streľby armády, sa vlastne tento priestor vlastnícky uvoľní obciam. Pretože niektoré obce alebo v tomto prípade mesto Levoča má väčšinu svojho majetku v priestore, ktorý je mimo toho vnútorného priestoru, ktorý armáda potrebuje.

    Je len prirodzené, že obce sa nechcú vzdať týchto priestorov, a hoci zákon predpokladá v § 3, že je potrebný súhlas príslušných obcí na toto nové vyvlastnenie. Veľmi pochybujem, že obce tento súhlas dajú a že sa tá vojna obnoví, pretože ak dôjde k vyvlastneniu na základe ústavy, tak nepochybne budú namietať aj svojím ústavným právom, svojím právom vlastníctva krytým ústavou. Preto je dosť komplikované zaujať postoj k tomuto zákonu v prvom čítaní, lebo princípom, na ktorom je postavený, sa vlastne problém vzťahu ministerstva obrany a obcí ako vlastníkov lesov a príslušných priestorov v podstate podľa môjho názoru opäť obnoví. A tohto konfliktu sme sa mohli ušetriť, keby sme boli bývali principiálni vtedy, keď sa navrhovalo riešenie a obce ešte neboli vlastníkmi. Hlásim sa k tomu názoru, pretože som ho zastával, aj keď to bol názor a riešenie možno kruté voči obciam, ale vychádzali sme z potrieb štátu a armády.

    Ale dnes je situácia kvalitatívne odlišná. Vtedy obce neboli vlastníkmi a teraz vlastníkmi sú. A v tom je celý problém. Preto ak by som mal zaujať postoj k návrhu tohto zákona, som si vedomý vnútornej konfliktnosti, ktorá je v ňom uložená. Preto aj celkový postoj k tomu, či ho odporučiť na druhé čítanie, alebo v podstate ho vrátiť, je pre mňa dosť zložitý, aj keď, prirodzene, musím konštatovať, že tento zákon je potrebný, treba riešiť tieto veci zákonom. Čiže z tohto hľadiska odporúčam, aby šiel do druhého čítania, ale upozorňujem, že ak nebudú precízne upravené viaceré paragrafy a ak sa nedovedie celá táto záležitosť do nejakého prijateľného riešenia aj s obcami, tak budeme svedkami, myslím si, nového konfliktu, ktorý by sme si mohli ušetriť.

    Vážený pán predseda, mohol by som citovať zo stanovísk mesta Levoče a zo stanovísk obce Ihľany, kde sú tieto veci podrobne rozobrané, ale nepovažujem to za potrebné. Chcem len upozorniť na to, že ak aj súhlasím alebo odporúčam za klub Spoločnej voľby, aby návrh zákona išiel do druhého čítania, zároveň si dovoľujem ešte raz upozorniť, aby navrhovateľ a kompetentné výbory, ktoré to budú prerokúvať, odviedli veľmi kvalitnú prácu, lebo sa môžeme dožiť skutočne obnovenia konfliktov, ktoré tu boli už dlhší čas.

    Riešenie, ktoré som kedysi presadzoval, bolo výhodné v tom, že by prakticky nebolo stálo štátny rozpočet žiadne veľké sumy. Tu sú isté sumy, ktoré podľa môjho názoru môžu byť aj istým spôsobom umŕtvené peniaze. Nedivím sa obciam, ktoré odmietajú peniaze a chceli by radšej hospodáriť. Myslím si, že v tom sa prejavuje ich zodpovedné stanovisko k perspektívam obce a jej obyvateľov.

    Vážený pán minister, je tam celý rad návrhov. Azda by bolo vhodné zamyslieť sa nad niektorými, či sa nedá s týmto návrhom zákona spraviť aspoň taká podoba, aby to bolo v takej forme, ktorá by nevyvolávala konflikt, ktorý podľa môjho názoru v tomto znení je obsiahnutý.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Urban.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len pripomenúť pánu poslancovi Kanisovi, že to bolo práve za jeho ministrovania v roku 1994, myslím, že to bolo práve na poslednom pléne pred voľbami, keď sa prijal zákon, ktorý on teraz neuvádza. Skôr uvádza zákon z roku 1995, ktorý prešiel naším výborom už počas tohto volebného obdobia. Ale bolo to za jeho ministrovania, on predkladal návrh vlády. Väčšina vtedajšieho parlamentu ho schválila v tomto znení a zákon vlastne priniesol to, že dnes minister opäť musí predkladať zákon, síce o vojenských obvodoch, ale iným spôsobom chce riešiť situáciu, ktorú privodil zákon z roku 1994.

    Ďakujem

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec, faktickú poznámku vám nemôžem dovoliť, lebo môžete reagovať len sám na seba.

    Nemám ďalej nikoho prihláseného do rozpravy, páni poslanci, ani za kluby, ani písomne. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy z pléna. Pán poslanec Javorský. Pán poslanec Kanis sa nehlási do rozpravy? Kanis. Pomohol som ti, vidíš. Ďakujem pekne.

    Keďže sa už nikto nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prosím pána poslanca Javorského.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    vláda Slovenskej republiky nám predkladá návrh zákona o vojenských obvodoch, resp. o vojenských výcvikových priestoroch, ktorý, myslím si, už mal byť dávno prijatý. Mal byť dávno prijatý z toho dôvodu, lebo doteraz platný zákon 169/1949 Zb. je dnes už nevyhovujúci, v mnohých prípadoch rozporný s platnou legislatívou a navyše je to zákon, ktorý bol vlastne účelovo tvorený a na základe tohto zákona boli budované vojenské výcvikové priestory v duchu filozofie boľševického pokusu ovládnuť svet. A v zdôvodnení tohto zákona, pokiaľ som mal možnosť čítať vtedajšie rozhodnutia ÚV KSČ, bolo, aby sa vytvorili základne na výcvik, vyzbrojovanie a možný nástup vojsk socialistického bloku v smere, ako hovorili, na Západ. Tento zákon dokonca zvýhodňoval už aj dnes v nových podmienkach hospodárenia v lesoch podnik Vojenské lesy tým, že nemuseli odvádzať dane z nehnuteľností, nemuseli odvádzať dane zo zisku. Nový zákon toto prakticky rieši, lebo aj túto oblasť zrovnoprávňuje a každý podnikateľský subjekt vo vojenskom výcvikovom priestore vlastne bude musieť rešpektovať platné daňové zákony.

    Pre nás žijúcich v tomto priestore alebo v blízkosti vojenského výcvikového priestoru má ešte aj iné dimenzie. Poznáme problematiku, hlavne my, čo sme sa poniektorí aj ako poslanci angažovali za majetkovoprávne vysporiadanie a za náhradu krívd spôsobených ľuďom v päťdesiatych rokoch. Vieme, že je to memento pre všetkých ľudí žijúcich na Spiši, keď sa dosť bezohľadne likvidovali obce a s nesmiernym postihom na ľuďoch, ktorí sa dodnes s tým nemôžu vyrovnať.

    Toto je aj zákon, ktorý dovoľoval 23-ročnú okupáciu vojenských výcvikových priestorov sovietskymi vojskami bez toho, že by nám boli dodnes uhradili čo len korunu za škody spôsobené v týchto priestoroch.

    Preto hovorím, je načase, že tento nový návrh zákona máme pred sebou. Ale ako povedal pán poslanec Kanis, ešte treba na návrhu zákona popracovať, a to hlavne pre rozpor záujmov obcí ako vlastníkov častí pozemkov a záujmov štátu reprezentovaných ministerstvom obrany.

    Samozrejme, očakával som, že zdôvodnenie tohto návrhu zákona bude precíznejšie z hľadiska potrieb armády. Keď v roku 1994 spor o majetky obcí aj fyzických osôb v tomto priestore vrcholil, čakali sme, že po prijatí vojenskej obrannej doktríny bude špecifikovaná a zdôvodnená aj potreba týchto vojenských výcvikových priestorov s prihliadnutím na reorganizáciu armády, na zníženie jej počtov a na určitú špecializáciu vo výzbroji. Dodnes to nemáme. Aspoň neviem, že by výbor pre obranu a bezpečnosť niečo podobné dostal. Preto je pre mňa dosť neprijateľné, aby sme za každú cenu tieto výcvikové priestory v tom územnom rozsahu, aký majú, podržali. V prepočte to vyzerá tak, že na jedného vojaka slovenskej armády pripadá viac ako 2,5 ha výcvikovej plochy. To nemá ani Rusko.

    Zdá sa mi trošičku neopodstatnené požadovať v tomto prípade zotrvávanie na hraniciach tohto výcvikového priestoru, ktoré zahŕňajú viac ako desaťtisíc hektárov plochy nezaujímavej pre armádu. Tak aspoň konštatovali vojaci, ktorí obhajovali záujmy armády pri prerokúvaní zákona číslo 245/1994 Z. z. Dokonca nám špecifikovali a vyčíslili, o koľko a o ktorú plochu ide ako o nadmernú vo výcvikovom priestore Javorina.

    Chcel by som poopraviť tvrdenie či názor pána Kanisa, že tento zákon nie je zameraný len na vojenský výcvikový priestor Javorina a riešenie majetkovoprávnych vzťahov, ale je faktom, že problém vo vojenskom výcvikovom priestore Javorina je najcitlivejší, najvypuklejší. Pán minister mi pred chvíľou povedal, že ostatné majetkovoprávne záležitosti v iných výcvikových priestoroch - Lešť atď. - sú už vyriešené. Prakticky je to vyriešené aj tu prijatím zákona číslo 245/1994 Z. z. a myslím si, že práve preto by paragraf, ktorý hovorí o tom, že výlučným vlastníkom vo vojenskom výcvikovom priestore je štát, by mal byť pozmenený a mal by zohľadňovať aj to, že môžu byť vlastníkmi obce. Totiž od nadobudnutia vlastníctva obcami v tomto priestore nepoznáme jeden prípad konfliktnej situácie, ani to, že by vlastníci nerešpektovali požiadavky a potreby armády. Čiže pri uplatňovaní záujmov štátu z dôvodu obrany štátu a záujmov vlastníkov týchto majetkov nie je nijaká kolízia.

    Stotožňujem sa aj s tým (vzhľadom na akútnu potrebu tohto zákona a nebol som za to, aby sa novelizoval starý zákon), aby tento zákon bol odporúčaný do druhého čítania, ale aby ministerstvo obrany zohľadnilo všetky tieto hľadiská, ktoré by nakoniec nám všetkým pomohli. Totiž myslím si, že dnes je neprijateľné, aby sme aj zákony, ktoré kryjú potreby armády, formulovali tak, že budú zdrojom konfliktov medzi armádou a obyvateľstvom okolitých obcí a miest. Takáto filozofia, takáto prax sa uplatňovala v päťdesiatych rokoch. Takáto filozofia a takáto prax zabezpečila armáde aj iným a cudzím vojskám v tomto priestore neobmedzene hospodáriť a šafáriť s majetkom týchto obcí alebo iných vlastníkov. Myslím si, že toto všetko by sme mali pri formulovaní nového zákona zohľadňovať.

    Upozorňujem ešte na jednu vec, ktorá už bola aj predmetom zákona o územnosprávnom členení. Pán prezident ho vrátil aj s pripomienkou, že ústava nepozná samosprávny celok vojenské obvody, že prakticky vojenské obvody ako samostatné samosprávne celky sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Aj toto by bolo treba v tomto zákone upraviť a zohľadniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ešte pán poslanec Kanis, ale od pultu, pán poslanec. Z miesta sú len faktické poznámky. Rokovací poriadok je aj v tomto jednoznačný, ak sú poslanci prihlásení do rozpravy, musia vystúpiť od rečníckeho pultu.

    Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási predseda výboru pán Hofbauer.

  • Vážená Národná rada, ja by som chcel len reagovať na to, čo tu...

  • Pán poslanec, medzitým, kým ste sa obliekali, som povedal, že s faktickou poznámkou vystupuje predseda výboru pán Hofbauer. Ostaňte tam. Faktickú poznámku má predseda výboru pán Hofbauer.

  • Pán poslanec Javorský, rozmery vojenských cvičných priestorov a rozmery vojenských strelníc nie sú dané počtom vojakov, ale technickými parametrami zbraní. Takže nezamieňajme tieto údaje. Dostrel zbraní, raketová strelnica, delostrelecká strelnica, letecká strelnica, letecké cvičisko, tankodrom, to všetko je dané parametrami zbraňových systémov, a nie tým, či tam cvičí 50 vojakov, 200 vojakov, alebo 1000 vojakov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

  • Pán predseda, prepáčte, že som volil takúto formu, ale musím reagovať na poslanca Urbana, ktorý tu vyskočil a vyštekol so zvyčajným stereotypom, čo kto prijal v roku 1994. Nuž, pán poslanec, vedeli by ste povedať, čo bolo prijaté a o čo išlo, keď hovoríte "vy ste prijali a teraz treba zákon o vojenských obvodoch napraviť"? Prosím vás, aspoň nezavádzajte Národnú radu. A ak už chcete, tak si pozrite všetky zákony, ktoré boli prijaté, ako kto hlasoval a kto ich predkladal a kto ako vystupoval.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Najprv, pán poslanec, dovolím si ohradiť sa voči tomu, ako hovoríte, že som vyštekol alebo ešte čosi iné, čo ste povedali. Riadne som sa prihlásil a riadne som reagoval na vaše vystúpenie.

    A čo sa týka zákona, ktorý ste prijali v roku 1994, je to presne tak, ako som povedal. V roku 1994 ste definitívne rozsekli vlastníctvo a dnes hovoríte o tom, že sa to mohlo prijať aj inak, že sa mohol vyňať priestor, ktorý vojenská správa alebo ministerstvo obrany vtedy nepotrebovali, tak mali ste možnosť urobiť to vtedy takto. Dnes to kritizujete, a tým vlastne nútite ministra predkladať tento návrh zákona.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, končím rozpravu. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Áno. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    páni poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, jasne povedali, že tento zákon je veľmi potrebný z toho hľadiska, že sa to väčšinou týka vojenského výcvikového priestoru Javorina, lebo ostatné výcvikové vojenské priestory, a to Malacky, Lešť, Valaškovce sú v podstate fakticky vysporiadané.

    Nebudem konkrétne reagovať, lebo predseda výboru pán Hofbauer zdôraznil, že to v podstate závisí presne od skúšania zbraňového systému a od konfigurácie terénu. Viete dobre, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zaujalo zamietavé stanovisko z hľadiska výstavby nádrže Tichý Potok, keď experti z generálneho štábu dokázali, že z hľadiska bezpečnosti je potrebné zachovať tento priestor, lebo je tam možnosť dopadu pri skúške zbraňových systémov. Argument, že je zbytočné zachovať tento vojenský výcvikový priestor v takomto meradle a môže sa zmenšiť, je bezpredmetný.

  • Hlasy v sále.

  • Odborníci, ktorí sa vyjadrili v tomto smere, jednoznačne povedali, že ho treba zachovať aj vzhľadom na to, že, ako dobre viete, do Armády Slovenskej republiky sa zavádzajú nové zbraňové systémy, ktoré produkujú naše zbrojárske podniky. A nie je možné, aby sme si potom niekde v zahraničí prenajali za veľké finančné prostriedky priestor, kde by sme mohli tieto systémy odskúšať, lebo bez zavedenia v Armáde Slovenskej republiky nie je úspešný export.

    Čo sa týka samého zákona, v podstate, ako to povedali moji predrečníci, vzhľadom na to, že jasne umožňuje v § 3, aby obce súhlasili so zriadením vojenských obvodov, dáva dosť priestoru obciam, aby v podstate mali právo vyjadriť sa k zriadeniu vojenských obvodov.

    Vzhľadom na to, že tento zákon je veľmi potrebný, odporúčam, aby ste ho podporili v prvom čítaní.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Takisto sa pýtam pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda,

    v rozprave vystúpili dvaja poslanci a okrem verbálnej prestrelky medzi opozíciou a koalíciou, ktorá patrí k zákonu s vojenskou tematikou, musím konštatovať pokoj zbraní ohľadom návrhu na uznesenie. V podstate je tu jednotný návrh na uznesenie. Zopakujem to: odporúčam, aby sme o ňom hlasovali a podľa § 37 ods. 3 písm. c) navrhujem prijať uznesenie, aby Národná rada prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Hlasujeme na základe návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. c), to znamená, že navrhujeme zákon prijať do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval1 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh na zaradenie zákona do druhého čítania.

    Vážený pán poslanec, ešte musíme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení výborom, gestorskému výboru a o lehotách. Prosím pokoj, páni poslanci.

  • Odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Súčasne aby bol určený k uvedenému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby bola schválená lehota na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch do 30 dní a gestorskému výboru vrátane prerokovania a schválenia spoločnej správy výborov do 37 dní odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Takže môžeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme podľa predneseného návrhu pána spoločného spravodajcu. Hlasujeme o zadelení tohto návrhu do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme návrh tak, ako ho predniesol spoločný spravodajca.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším, a to štrnástym bodom programu je

    návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1997.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 638 a správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch ako tlač 638a, v ktorej je aj návrh, ako ho predkladá Národná rada.

    Z poverenia vlády aj tento návrh prednesie minister obrany pán Ján Sitek.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na schválenie materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky - návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1997.

    Procesy výstavby a transformácie Armády Slovenskej republiky reagujú na nové požiadavky rozširovaním a prehlbovaním podielu na programoch medzinárodnej vojenskej spolupráci. Nové funkcie Armády Slovenskej republiky sa okrem samotnej účasti na mierových operáciách OSN formujú najmä prostredníctvom vojenskej spolupráce s ozbrojenými silami členských štátov NATO.

    Účasť príslušníkov Armády Slovenskej republiky na cvičeniach a spoločných výcvikových aktivitách prispieva nielen k prehĺbeniu partnerskej spolupráce a posúdeniu vzájomnej dôvery, ale stáva sa zároveň stále významnejšou súčasťou zvyšovania efektívnosti nášho úsilia v oblasti bezpečnosti a obrany republiky. Podiel Slovenskej republiky na programe Partnerstvo za mier v roku 1996 zodpovedal reálnym možnostiam a bol prezentovaný množstvom aktivít s členskými štátmi NATO. Príslušníci Armády Slovenskej republiky sa v roku 1996 zúčastnili na 16 cvičeniach spolu s ozbrojenými silami štátov NATO a partnerských krajín. Plnenie cieľov programu umožnilo pokračovať v praktickom rozvoji interoperability a kompatibility Armády Slovenskej republiky s ozbrojenými silami NATO.

    Predložený materiál prezentuje vojenské aktivity na rok 1997 na území a mimo územia Slovenskej republiky v rámci programu Partnerstvo za mier, bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky, ako aj mnohonárodné podujatia.

    V roku 1997 sa príslušníci Armády Slovenskej republiky zúčastnia v rámci programu Partnerstvo za mier na trinástich medzinárodných vojenských cvičeniach a na jednom mnohonárodnom veliteľsko-štábnom cvičení mimo územia Slovenskej republiky. V porovnaní s minulým rokom sa zvýši podiel aktivít s účasťou zástupcov nižších stupňov velenia, počet spoločných výcvikových aktivít malých jednotiek a vojenských aktivít v rámci rozvoja pohraničnej spolupráce s ozbrojenými silami susedných štátov. Osobitný význam bude mať účasť jednotky rýchleho nasadenia a leteckej jednotky Armády Slovenskej republiky vyčlenených na spoločnú činnosť s jednotkami NATO na cvičeniach v Spojených štátoch amerických a v Nórsku.

    V období od odovzdania materiálu bola Armáde Slovenskej republiky ponúknutá účasť na leteckom dni v Rakúskej republike a na cvičení BRAVE EAGLE ř97, ktoré sa uskutoční na území Poľskej republiky v dňoch 8. až 19. septembra 1997 za účasti jednotiek ozbrojených síl Poľska, USA, Bieloruska a Maďarska.

    Vykonanie cvičení a výcvikových aktivít uvedených v návrhu uznesenia nebude mať vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Náklady spojené s účasťou príslušníkov Armády Slovenskej republiky budú hradené z rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam vám, aby ste s predloženým návrhom súhlasili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj vám, pán minister.

    Ako spoločného spravodajcu výbor pre obranu a bezpečnosť určil svojho predsedu pána poslanca Andrejčáka. Prosím ho, aby nás oboznámil s výsledkom prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    zoznámim vás so spoločnou správou gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o prerokovaní návrhu programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1997.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1501 z 8. apríla tohto roku pridelil návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1997 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    A. Výsledky prerokovania správy vo výboroch

    V stanovenom termíne prerokovali návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1997 oba výbory a zaujali k nemu nasledujúce stanovisko:

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s návrhom programu vojenských aktivít a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zosúladiť názov materiálu vlády Slovenskej republiky pod parlamentnou tlačou 638 podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť súhlasí s návrhom programu a spolu so Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky odporúča na návrh predkladateľa vykonať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v predloženom materiáli, ako sú uvedené v bodoch 2 až 4 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov výborov Národnej rady. Ide o tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. Zosúladiť názov materiálu vlády Slovenskej republiky pod parlamentnou tlačou 638 podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky takto: "Návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vyslaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky na jednotlivé cvičenia do zahraničia v roku 1997."

    2. Doplniť do prílohy 1 dôvodovej správy v časti A na strane 4 "BRAVE EAGLE ř97 - cvičenie na území Poľskej republiky. Na cvičení sa zúčastní 10 príslušníkov Armády Slovenskej republiky".

    Odôvodnenie: Poslanci oboch výborov si osvojili doplňujúcu informáciu predkladateľa. V období od odovzdania materiálu ponúkla Poľská republika Armáde Slovenskej republiky možnosť zúčastniť sa na tomto cvičení, ktoré sa uskutoční na území Poľskej republiky v dňoch 8. až 19. septembra 1997 za účasti jednotiek Poľska, USA, Bieloruska a Maďarska.

    3. V prílohe 1 dôvodovej správy na strane 5 pod písmenom f) "s Belgickým kráľovstvom" pôvodný termín 1. až 28. apríla 1997 zameniť za termín 1. až 9. júna 1997.

    Odôvodnenie: poslanci oboch výborov si osvojili doplňujúcu informáciu predkladateľa.

    4. V návrhu uznesenia na strane 3 pod písmenom b) v poslednej pomlčke doplniť za slová "letecké dni na území" slová "Rakúskej republiky".

    Odôvodnenie: poslanci oboch výborov si osvojili podnet predkladateľa na rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky na leteckých dňoch v Rakúskej republike.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako sú navrhnuté pod číslom 1 až 4 tejto správy, a navrhuje o nich hlasovať naraz.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy k tomuto bodu programu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku ani od klubov, ani od jednotlivých poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie, teda rozpravu uzatváram.

    Pán minister sa nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Budeme najskôr hlasovať o bodoch 1 až 4.

  • Navrhujem o bodoch 1 až 4 hlasovať spoločne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca nám ich takto prečítal.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Opakujem, hlasujeme o spoločnej správe výborov. Výbory navrhli prijať rozhodnutia výborov, ktoré nám prečítal pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že navrhnuté pozmeňujúce a doplňujúce body zo spoločnej správy sme takto prijali.

  • Vážený pán predseda, navrhujem dať hlasovať o uznesení Národnej rady k návrhu programu aktivít súvisiacich s vyslaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky na jednotlivé cvičenia v tlači 638. Páni poslanci dostali znenie vrátane týchto štyroch doplnkov.

  • Čiže budeme hlasovať o uznesení, tak ako ho majú poslanci predložené, aj s návrhmi spoločnej správy, ktoré sme prijali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie k návrhu programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1997.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    ako pätnásty bod nasleduje

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 654 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1525.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pán Peter Bisák. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 352/1996 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky z 11. 12. 1996 pod číslom 352, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 10 ods. 1 a 10 a § 45 ods. 5 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona číslo 369 a zákona číslo 190, predkladám návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb., v ktorej sa napadnuté ustanovenia uvádzajú do súladu s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ústavný súd v odôvodnení nálezu konštatuje, že rozhodovanie o privatizácii štátneho majetku priamym predajom vopred určeným záujemcom patrí medzi zásadné opatrenia vlády na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky vlády Slovenskej republiky. Touto novelou uvádzame do súladu dikciu zákona číslo 92/1991 Zb. s článkom 119 Ústavy Slovenskej republiky, keď vláda rozhoduje v zbore o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona vychádza koncepčne zo zásady, že vláda bude rozhodovať o privatizácii priamym predajom. V tomto zmysle je upravené i ustanovenie § 10 ods. 1 a v tejto nadväznosti sa upravuje i príslušnosť vo vzťahu k zmene rozhodnutia s tým, že orgán príslušný na vydanie rozhodnutia je oprávnený i na vykonanie zmeny rozhodnutia.

    Návrh zákona bol pripomienkovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v ktorom vzniesol zásadnú pripomienku Najvyšší súd Slovenskej republiky. V zmysle tejto zásadnej pripomienky sme upravili ustanovenie § 45 a vložili sme nový § 45a, ktorým priamo v dikcii zákona ustanovujeme podmienky povoľovania výnimiek z § 45 ods. 1 a 4. Nálezom číslo 77 z roku 1997 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o nesúlade ustanovení § 8 ods. 6, § 11 ods. 1 a 2, § 8 ods. 7, § 8 ods. 8 písm. e), § 9 ods. 2 a § 13 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 139/1996, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 134/1994 o vydávaní a použití investičných kupónov v znení neskorších predpisov, s ústavou a s § 46 ods. 2, § 24 ods. 7 písm. e) a § 24 ods. 9 zákona číslo 92/1991.

    Návrh zákona uvádza napadnuté ustanovenia taktiež do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a napadnuté ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 139 upravuje v zákone. V návrhu zákona sa upravujú i nadväzujúce ustanovenia na vykonané zmeny v § 10 a § 45 a odstraňujú sa legislatívno-technické chyby spôsobené viacerými novelami. Navrhuje sa, aby zákon číslo 92/1991 v znení neskorších predpisov bol vyhlásený v úplnom znení v Zbierke zákonov. Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 272 z 15. apríla 1997 schválila vládny návrh zákona, a preto odporúčam návrh zákona Národnej rade schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spoločný spravodajca bol ustanovený pán poslanec Cingel. Prosím pána poslanca, aby predniesol správu. Opravujem, predseda výboru mi hovorí, že ako spravodajca bol uznesením výboru určený pán poslanec Pacola.

    Prosím, pán poslanec, aby ste nám predniesli správu z prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 654, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh predmetného zákona, (tlač 654) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 28. apríla 1997, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh predmetného návrhu zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a určení v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť tak, ako navrhuje predkladateľ v návrhu zákona. Budem odporúčať, vážené kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od klubov ani od jednotlivých poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy z pléna. Je to pán poslanec Vaškovič a pán poslanec Volf. Keďže sa nehlási nikto ďalší, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Vaškoviča.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    ako vo svojom vystúpení uviedol pán minister, táto novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb. má hlavne ten účel, že návrh zákona uvádza napadnuté ustanovenia z dvoch podaní poslancov do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a napadnuté ustanovenia nariadenia vlády upravuje v zákone. V § 73 ods. 2 rokovacieho poriadku sa hovorí, že o návrhu zákona, najmä o jeho podstate, sa koná všeobecná rozprava, čiže mali by sme sa vyjadrovať k podstate tohto návrhu. Ako som uviedol, podstatou je uviesť napadnuté ustanovenia do súladu s ústavou a upraviť v zákone nariadenia vlády.

    Keby všetky tieto ustanovenia, ktoré sa tu navrhujú, boli v súlade s mojou predstavou, tak by som mohol povedať, že môžu ísť do druhého čítania. Návrhy, ktoré sú tam navyše, myslím si, že riešia pálčivé veci, ktoré vznikajú vo Fonde národného majetku a zrejme v druhom čítaní nebude problém ich podporiť. Na druhej strane som očakával, že otvorenie novely je určitou príležitosťou na odstránenie nedostatkov, závažných nedostatkov, ktoré zákon číslo 92 obsahuje, a prakticky od marca roku 1994, čiže od novelizácie zákona číslo 60, dá sa povedať, sa celá pôvodná koncepcia tohto zákona totálne rozbila a teraz ho skladáme späť. Toto je taký prvý krok na poskladanie zákona k tej logike, ako bol vlastne robený v pôvodnej verzii od roku 1991.

    V čom sa podľa mňa nepodarilo vláde veci uviesť do súladu, je bod číslo 12, ktorý sa dotýka § 24 ods. 10, a ten znie: "Osoby podľa ods. 9 písm. a) môžu na splatenie časti svojho záväzku voči fondu alebo Slovenskému pozemkovému fondu nadobudnúť dlhopisy podľa ods. 4 len v rozsahu dohodnutom s fondom a splatiť nimi časť záväzku v lehote dohodnutej fondom."

    Túto komplikovanú právnickú úpravu by som ľudovo vysvetlil asi tak, že v § 9a ide o osoby, ktoré privatizovali vo Fonde národného majetku a môžu kupovať dlhopisy pred lehotou splatnosti. Doterajší zákon upravoval tento problém takto: osoby podľa ods. 9 písm. a) môžu na splatenie svojho záväzku voči fondu a do výšky tohto záväzku nadobudnúť dlhopisy. To je doterajšia úprava. Nariadenie vlády potom upravovalo, že Fond národného majetku môže v každom roku upraviť limit tohto záväzku a vlastne oni by splácali len vo výške ročného záväzku. To znamená, že do nariadenia vlády sa dostala ďalšia obmedzujúca podmienka. Táto bola napadnutá na Ústavnom súde. Ústavný súd rozhodol, že ďalšiu takúto podmienku nie je možné dávať nariadením a treba ju dať do zákona.

    Ak by bol predkladateľ prevzal vlastne to, čo je v nariadení, a pridal k tomu, čo je napísané v zákone, tak by som vôbec o tom neviedol diskusiu. Problém je v tom, že formulácia, ktorá je tu dnes, nie je zhodná, resp. neupravuje, neprenáša text nariadenia do zákona, ale je to úplne nové ustanovenie. A je to úplne nové ustanovenie v tom, že Fond národného majetku bude vlastne rozhodovať o tom, v akom rozsahu a kedy budú privatizéri platiť. Podľa môjho názoru je toto nad rámec aj doterajšej úpravy, vážne to mení celkovú logiku a myslím si, že to nie je správna formulácia ani z nejakého racionálneho hľadiska. Musím povedať, táto formulácia zaváňa tým, že, žiaľbohu, po hlbšej analýze sa pravdepodobne opäť ocitne na Ústavnom súde.

    Pevne verím, že v druhom čítaní si tento problém rozdiskutujeme a že § 24 ods. 10 sa upraví tak, ako sa podľa nálezu Ústavného súdu upraviť má, a nebude tam ďalšia novelizácia nad tento problém. Ak by bola, tak potom musí byť podľa mňa v súlade s ústavou.

    V čom je podľa mňa problém? Problém je v tom, že vlastne môže dôjsť k takej situácii, že privatizér A bude mať záväzok 100 mil. a privatizér B bude mať tiež záväzok 100 mil., a vzhľadom na to, že príčiny môžu byť rôzne, privatizér A dostane možnosť splácať dlhopismi a privatizér B podľa výkladu tohto článku nedostane túto možnosť. Fond národného majetku mu nemusí dať možnosť splácať prostredníctvom dlhopisov. To znamená, že tu jasne dochádza oproti pôvodnému zneniu k diskriminácii, pokiaľ ide o osoby, o nadobúdateľov. Myslím si, že teraz nie je potrebné a ani nemôžeme dávať pozmeňujúce návrhy, ale upozornil som na tento problém, ktorý je vážny, a, samozrejme, predložím text, ktorý je vlastne v súlade s pôvodným zákonom, plus sa do zákona prenesie text z nariadenia vlády. Čiže konkrétne toto je najzávažnejšia pripomienka k tomuto textu.

    Potom by som chcel mať ešte ďalšie dve podľa mňa závažné pripomienky, ktoré sa nedotýkajú tohto návrhu, ale ktoré by sme, vzhľadom na to, že je otvorená novela, mali doriešiť...

  • Pán poslanec, skutočne ide o prvé čítanie, čiže tieto veci budeme riešiť na váš návrh, ak prejde do druhého čítania.

  • Pán predseda, ja nepodám návrhy, ale poviem, aké závažné chyby vôbec tento zákon má a ktoré by bolo potrebné odstrániť prostredníctvom návrhov v druhom čítaní.

  • Myslím si, že takéto vystúpenie tu môžem mať, bude to veľmi jednoduché, nebudem príliš dlho zdržiavať.

    Ide predovšetkým o to, že v § 12 ods. 1 zákona z marca 1994 sa hovorí o tom, že "majetok fondu nie je vo vlastníctve štátu a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom", čiže vlastne o obmedzeniach s nakladaním majetku rozhoduje Národná rada. Ako iste viete, prenesením právomoci na Fond národného majetku, ktoré sa nakoniec ukázalo ako protiústavné, sa zmenilo množstvo paragrafov a súvislostí. Potom sa celá pôvodná logika rozhádzala. Preto najmä v kombinácii s § 28 ods. 5 je podľa mňa potrebná prísnejšia novelizácia tohto odseku, aká je teraz, aby bolo úplne jasné, ako môže nakladať Fond národného majetku s vlastným majetkom. Podľa úpravy, ktorá je teraz, je možný rôzny výklad a dochádza k rôznym nedorozumeniam.

    Druhý závažný problém, ktorý treba podľa mňa odstrániť, je v tom, že novela zákona o prokuratúre, žiaľbohu, neumožňuje vykonávať kontrolu nad dodržiavaním zákonnosti vo Fonde národného majetku. Je potrebné odstrániť túto závažnú medzeru, lebo si myslím, že nie je možné, aby v právnom štáte neexistovala inštitúcia, ktorá má právo dodržiavať zákonnosť. Súčasný stav a nález Ústavného súdu to podporne dokazuje, že neexistuje inštitúcia, ktorá by mohla kontrolovať dodržiavanie zákonnosti vo Fonde národného majetku. Takýto stav je v právnom štáte proste nemožný. To znamená, že nutne navrhnem pozmeňujúci návrh v tom zmysle, aby mohla Generálna prokuratúra preskúmavať dodržiavanie zákonnosti vo Fonde národného majetku.

    A tretia vec, ktorá si podľa môjho názoru vyžaduje spresnenie a súvisí aj s touto novelizáciu, je otázka predajov na kapitálovom trhu. Zákon a ani doterajšie zákony vlastne túto možnosť explicitne nerozvádzali. Predaje na kapitálovom trhu sa diali pod egidou verejných dražieb. Podľa môjho názoru je tu šanca explicitne legalizovať tieto predaje na kapitálovom trhu tým, že sa to jednoducho v paragrafe uvedie, a treba jasne povedať, že na kapitálovom trhu sú možné iba také predaje, ktoré majú aj náležitosti verejnej súťaže a verejnej dražby, to znamená, nemôžu to byť tzv. priame obchody. Pokiaľ ide o Fond národného majetku, je nutné priame obchody z kapitálového trhu zo zákona vylúčiť, pretože jednoducho tieto predaje podľa môjho názoru umožňujú subjektívne zasahovanie do týchto predajov a toto by nemalo byť cieľom Národnej rady. Národná rada by mala dať také pravidlá tomuto procesu, ktoré by neumožňovali subjektívne zásahy do privatizačného procesu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    privatizačnej politike súčasnej vládnej koalície nedôveruje viac ako 80 % občanov Slovenskej republiky, ako to potvrdzujú viaceré prieskumy verejnej mienky. Nečudo, veď výpočet krokov vládnej koalície a jej straníckych zástupcov vo Fonde národného majetku v oblasti privatizácie stojí za to.

    1. Protiústavným spôsobom okamžite po minulých voľbách zrušila niektoré privatizačné rozhodnutia minulej vlády.

    2. Protiústavným spôsobom sa vláda Slovenskej republiky zbavila svojej zodpovednosti za privatizáciu pred parlamentom aj pred zákonom a posunula ju na neštátnu organizáciu - Fond národného majetku, kde si zachovala svoju stranícku réžiu nad rozhodovaním o privatizácii.

    3. Zrušila druhú vlnu kupónovej privatizácie a zbavila tak viac ako 3 milióny občanov Slovenskej republiky možnosti podieľať sa na spoluvlastníctve národného majetku, ktorý práve naši ľudia vytvárali vlastnými rukami.

    4. Po zrušení druhej vlny kupónovej privatizácie neboli občanom vrátené ich vložené peniaze za nákup kupónovej knižky, takže doteraz zálohujú štát bez nároku na úročenie tejto sumy peňazí.

    5. Po zrušení druhej vlny kupónovej privatizácie majetok, ktorý bol aj tak zo strany vlády, resp. ministerstva financií redukovaný, nepresunula ako základ na výmenu akcií za dlhopisy, ale rozpredala cez Fond národného majetku privatizérom.

    6. Doteraz nebol Fond národného majetku schopný a najmä ochotný zaviesť mechanizmus nákupu akcií občanov Slovenskej republiky za dlhopisy na verejnom trhu, teda v RM-systéme. Namiesto toho je občan Slovenskej republiky prakticky okrádaný o svoje peniaze cez dlhopis tým, že do celého reťazca boli pripustení najrôznejší sprostredkovatelia, ktorí si odoberajú svoj finančný podiel. Ide o dílerov vyberaných fondom a okresnými úradmi, teda opätovne ľuďmi blízkymi vládnej koalícii. Po všetkých peripetiách, pri veľkej prevahe ponuky nad dopytom, zostanú ľudia, ktorí by mali byť dlhopismi odškodnení, ani nie na 50-percentnej súčasnej hodnote dlhopisu. Na predaji dlhopisov tak profitujú privatizéri, dlžníci, ktorí namiesto peňazí dávajú do pokladnice fondu dlhopisy, a tým znižujú jeho likviditu, teda aj budúcu schopnosť vyplácať občanom dlhopisy, profitujú na tom veľké banky a finančné ústavy, díleri a agenti, privatizéri, ktorí následne nakupujú akcie od bánk. Jediný, kto na tom neprofituje, je radový občan, pre ktorého malo pôvodne slúžiť dlhopisové odškodnenie.

    7. Vládna koalícia po svojom nástupe k moci a presune právomocí na Fond národného majetku začala takmer výlučne realizovať priame predaje vopred určenému vlastníkovi, a nie spravodlivejšie a priehľadnejšie verejné súťaže. O priamych predajoch na základe straníckych pokynov rozhodujú predstavitelia neštátnej organizácie, čo bolo od začiatku protiústavným aktom, ľudia, ktorí nie sú verejnými činiteľmi, a teda nenesú za tieto rozhodnutia, ak sa nepreukáže trestný čin, prakticky žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. O privatizácii vo veľkom počte prípadov rozhodujú spôsobom, ktorý postihuje štátnu kasu, Fond národného majetku aj občanov, spôsobom, ktorý vedie k problémovým situáciám v privatizovaných podnikoch, k nezamestnanosti a k potrebe revitalizovať dlžníkov opätovne za štátne, a teda naše spoločné peniaze. Podniky sa často predávajú za podozrivo výhodných podmienok pre vybraných privatizérov, je neodôvodnené znižovanie kúpnej ceny, odpúšťanie časti kúpnej ceny za investície, odpúšťanie daní, dodatočné úpravy splátkového kalendára. Nakoniec prípady Nafta Gbely a kúpele Piešťany sú dobre známe.

    8. Ani po výroku Ústavného súdu o protiústavnosti rozhodovania fondu o privatizácii priamym predajom Fond národného majetku v takejto činnosti pokračuje, vypomáha si právnym vákuom, t. j. výsledkom zmien v zákone o veľkej privatizácii od novembra 1994. Svojským výkladom známeho § 28 ods. 5 Fond národného majetku nerešpektuje predchádzajúce rozhodnutia vydané cez ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku bez toho, aby boli zrušené, bez toho, aby sa zmenili objektívne podmienky, vydáva nové rozhodnutia.

    9. Fond národného majetku neberie ohľad na programové vyhlásenie vlády, ktoré sľubovalo uprednostňovať zamestnanecké spoločnosti v privatizácii materských podnikov. Uprednostňuje napríklad neznáme "eseročky", ktoré v tejto oblasti často nemajú žiadne skúsenosti.

    10. Neexistuje žiadna dôsledná kontrola Fondu národného majetku ani cez Najvyšší kontrolný úrad, ani cez vládu, ktorá si túto kontrolnú činnosť nevykonáva, ani cez parlament. Veď gestorský výbor privatizačné aktivity Fondu národného majetku prakticky nezaujímajú, tzv. Komisia na kontrolu privatizácie pri tomto výbore, zložená výhradne z poslancov vládnej koalície, nepracuje. Dozorná rada fondu nemá kompetencie, súdy a prokuratúra nemôžu meniť privatizačné rozhodnutia a opozičným poslancom nie je umožnené vykonávať vo Fonde národného majetku kontrolnú činnosť, ktorá im vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o poslancoch. Fond národného majetku prakticky neinformuje ani verejnosť. Tlačové konferencie neprebiehajú už roky.

    11. Samotný generálny prokurátor hovorí o tom, že Fond národného majetku nemusí konať vo verejnom v záujme, čo je v priamom rozpore s funkciou Fondu národného majetku a so skutočnosťou, že narába s národným majetkom a že 3,3 mil. občanov Slovenskej republiky sú jeho veriteľmi vlastníctvom dlhopisov, ktoré majú byť uhradené v roku 2001. Žiadalo by sa, aby vládny návrh novelizácie predkladaného zákona reagoval na tieto skutočnosti.

    Skutočnosť je však iná. Vládny návrh zákona nerieši významné problémy spojené s realizáciou privatizácie.

    1. Nerieši diskutabilné uplatňovanie § 28 ods. 5 zo strany Fondu národného majetku na pokračovanie v privatizácii priamym predajom napriek nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tento paragraf sa má uplatňovať v prípadoch, že nebolo možné realizovať pôvodné rozhodnutie o privatizácii. Priamo v zákone by sa žiadalo určiť, ktorý štátny orgán rozhodne o tom, že nebolo možné pôvodné privatizačné rozhodnutie realizovať. Žiadalo by sa vrátiť sa k zneniu tohto paragrafu spred novembra 1994, kde bolo jasne povedané, že k zmene rozhodnutia alebo k zmene spôsobu privatizácie je potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a možnosť aj zrušenia rozhodnutia. V žiadnom prípade to nemôže robiť fond ako neštátna organizácia.

    2. V tomto návrhu chýbajú také zmeny, ktoré by zabezpečili dôslednú kontrolu Fondu národného majetku poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Nie je mysliteľné, aby Fond národného majetku nerešpektoval zákon o poslancoch a neumožňoval, aby sa opoziční poslanci zúčastňovali na rokovaní orgánov fondu, na rokovaní prezídia Fondu národného majetku, aj keď sám pán prezident prezídia Fondu národného majetku Gavorník v tlači túto možnosť pripustil, a dokonca o nej hovoril vo svojom úvodnom slove v marci roku 1995, keď obhajoval rozpočet Fondu národného majetku na príslušný rok.

    3. V zákone nie je jasne konštatované a je to veľká chyba, že Fond národného majetku je povinný konať vo verejnom záujme. Myslím si, že podobnú povinnosť mal aj generálny prokurátor, keď zistil túto skutočnosť, aby na to upozornil. A rovnakú povinnosť má aj vláda, aby nedošlo k skutočnostiam, že Fond národného majetku môže beztrestne rozdávať národný majetok nie v súlade s verejným záujmom, ale so záujmom úzkej skupinky privatizérov.

    4. Vládny návrh nerieši otázku, čo s rozhodnutiami, ktoré urobil Fond národného majetku po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky. Sme toho názoru, že rozhodnutia, ktoré neprešli do fázy realizácie, by mali byť pozastavené alebo zrušené a tieto privatizačné návrhy by mali byť predložené ministerstvu privatizácie, aby pripravilo svoj návrh na definitívne rozhodnutie do vlády.

    Vládny návrh nerieši ani problémy, ktoré môžu nastať v dôsledku nelikvidity Fondu národného majetku v roku 2001. Chcem upozorniť, že sme predložili návrh, ktorý mohol túto vec riešiť. Tento návrh novelizácie zákona číslo 92 bol predložený začiatkom októbra minulého roku a hovoril o tom, aby mal občan zákonom právo dostávať každoročne aspoň úrokovú časť hodnoty dlhopisu vo výške diskontnej sadzby, to znamená, aby mal priebežne zabezpečený výnos zo svojho dlhopisu. V tomto návrhu bolo aj stanovené, že ak si Fond národného majetku nebude môcť splniť svoju povinnosť vyplatiť dlhopisy v roku 2001, mala by táto povinnosť prejsť na štát, konkrétne na ministerstvo financií. Je zarážajúce, že napriek tomu, že tento návrh odišiel 15. októbra vláde na zaujatie stanoviska, dodnes vláda k tomu žiadne stanovisko nepredložila. Vyplýva z toho jedno. Žiaľ, postup návrhu novelizácie tohto zákona sa uskutočňuje podľa známeho ľudového príslovia "aby sa vlk nažral a koza zostala celá". Aby sa formálne vyšlo v ústrety nálezu Ústavného súdu, ale aby mohla privatizácia vo Fonde národného majetku veselo pokračovať ďalej.

    Domnievam sa, že tento návrh je nedôsledný, nedostatočný a mal byť vrátený vláde na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pozorne som počúval vystúpenie pána poslanca Volfa a domnievam sa predovšetkým, že pán poslanec si pomýlil prvé čítanie k zákonu s vystúpením na mítingu. Toto bola mítingová rétorika, a nie faktografia. Mohol by som to dokázať v nesmierne veľkom rozsahu tvrdení, ktoré tu odzneli, ktoré nie sú podložené faktmi, a dokonca celý rad tvrdení, ktoré sú v rozpore s pravdou a skutočnosťou. Pán poslanec Volf, trestnoprávnu zodpovednosť možno viesť len v prípade, ak dochádza k trestným činom. Takže to, čo ste tu uvádzali o trestnoprávnej zodpovednosti pracovníkov ústredných orgánov štátu aj Fondu národného majetku, bolo zmätené.

    Rovnako nie je pravdou, že Fond národného majetku pokračuje v privatizácii priamymi predajmi po náleze Ústavného súdu. Pravdou je niečo úplne iné, že Fond národného majetku narába s akciami a to mu prislúcha. Takisto nezodpovedá pravde skutočnosť, že neexistuje kontrola Fondu národného majetku, a to ani výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Detailné, analytické materiály za I., II., III. štvrťrok minulého roku o činnosti Fondu národného majetku dostal každý člen výboru ešte v závere roka 1996. Za IV. štvrťrok 1996 a I. štvrťrok 1997 je v súčasnosti v rozmnožovni. Opäť to dostanú všetci poslanci výboru. Len to treba aj prečítať a to ste nespravili. A čo je podstatné, na rokovania výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie treba aj chodiť. Ak poslanec nechodí na takéto rokovania, potom má smolu a má dojem, že o ničom nie je informovaný.

    Ďakujem.

  • Vážení páni poslanci, poslankyne, rozprava k tomuto bodu programu je skončená. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa na záver vyjadril k niektorým príspevkom.

    K pánu poslancovi Vaškovičovi - § 24 ods. 10. V podstate je pragmatický dôvod pre to, aby Fond národného majetku mal určitý režim, ktorým by mohol regulovať splácanie dlhu dlhopismi z hľadiska potreby svojej likvidity. Myslím si, že túto určitú kompetenciu, tento priestor mu jednoznačne musíme dať. Pokiaľ je však rozdiel medzi vládnym nariadením a navrhovanou novelou zákona, myslím si, že túto vec môžeme ešte v ďalšom postupe nejakým spôsobom zhodnotiť. Ale priestor pre fond tu jednoznačne musí byť.

    Čo sa týka nakladania s majetkom fondu, to vlastne súvisí aj s predajom na kapitálovom trhu. Je pravdou, že predaj majetku, ktorý je vo vlastníctve fondu, zákon nerieši. Fond je osoba sui generis, osobitného druhu, čiže vlastne, čo nemá zakázané zákonom, to vlastne konať môže. Čiže môže používať všetky štandardné formy predaja, či už priame predaje, verejné súťaže, predaje cez kapitálový trh a podobne. Je vecou parlamentu, ak by chcel vytvoriť nejaký priestor na toto rozhodovanie. Ja si však myslím, že pokiaľ v portfóliu Fondu národného majetku sú ešte také spoločnosti, kde nie sú predané kontrolné balíky, by to asi nebolo vhodné, pretože je to v podstate v rozpore s filozofiou privatizácie, ktorou sa druhá vlna robila, že rozhodnutím o privatizácii má byť vlastne vygenerovaný majoritný vlastník.

    K pánu poslancovi Volfovi. Zareagoval by som len na niektoré veci, lebo pán poslanec Hofbauer už na veľa vecí odpovedal. V prvom rade nemôžem súhlasiť s tým, ako ste povedali, že rozhodovanie Fondu národného majetku bolo protiústavné. Rozhodovanie Fondu národného majetku až do vydania nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov bolo v súlade so zákonom. To je jednoznačné, na tom nie je možné nič zmeniť. Takisto že by mali prejsť nazad rozhodnutia o privatizácii, ktoré fond vydal, že by fond v nich nemal ďalej pokračovať. Predsa zákon má určitý režim, ktorý hovorí, že rozhodnutia o privatizácii nemožno zrušiť. Rozhodnutia možno len zmeniť, aj to len dovtedy, pokiaľ majetok prejde na fond. Ak sú tu založené akciové spoločnosti, tak jednoducho tie rozhodnutia nemožno stiahnuť späť, pretože by to bolo v rozpore so zákonom, a ak by sme to robili v novele zákona, tak by to bolo zasa samozrejme retroaktívne.

    K § 28. Tento paragraf je typickým prípadom toho, ako môže množstvo noviel vlastne znestransparentniť príslušný paragraf zákona. Pôvodná funkcia § 28 bola na to, aby rozhodnutia, s ktorými fond nemohol naložiť v zmysle rozhodnutia, mohol orgán príslušný na vydanie rozhodnutia nejakým spôsobom konvalidovať. Túto zásadu v podstate, povedal by som, hrubo narušila novela zákona 60/1994 Z. z., ktorá zaviedla inštitút vlastníctva. Tým je, myslím, povedané všetko. Dnes s majetkom, ktorý je v portfóliu fondu, a je teda majetkom fondu, môže fond nakladať jednoznačne v zmysle zákona.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Pacola ako spravodajca sa nechce vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spravodajca, môžeme hlasovať.

  • Z rozpravy, ktorá tu bola, pán poslanec Vaškovič nepredniesol v zmysle § 73 ods. 3 žiadny návrh, či zákon má byť vrátený, či sa bude pokračovať, alebo či má byť schválený do druhého čítania.

    Ďalší vystúpil pán poslanec Volf, ktorý takisto presne nešpecifikoval, lebo som si doslovne napísal, že sa domnieva, že by mal byť vládny návrh vrátený na prepracovanie.

    Pán predseda, pristupujeme k hlasovaniu.

  • Budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c), teda o tom, že tento zákon odporúčame prijať do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, sa prerokuje v druhom čítaní.

    Pán poslanec, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu pridelenia do výborov.

  • Vážený pán predseda, v zmysle § 74 ods. 1 navrhujem, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu.

  • Takisto by sme mali ešte hlasovať o lehotách.

  • V zmysle § 74 ods. 2 odporúčam určiť lehotu 30 dní na prerokovanie vládneho návrhu vo výboroch a 37 dní príslušnému gestorskému výboru.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hlasujeme na základe § 74 ods. 2 rokovacieho poriadku o pridelení do výborov, určenie gestorského výboru a o lehotách, v ktorých to majú výbory prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tento návrh, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pri prvom čítaní sme sa dohodli, že budeme prerokúvať zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Rozhodli sme však, že bude vo štvrtok 15. mája.

    Budeme teda pokračovať sedemnástym bodom programu. Prvýkrát budeme rozhodovať v druhom čítaní. Ide o

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 611 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 611a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Pacola. Prosím pána poslanca Pacolu, aby nám odôvodnil návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z.

    Vážení kolegovia, pretože predmetná problematika privatizácie alebo odpredaja zvyšných akcií z portfólia Fondu národného majetku, Investičnej a rozvojovej banky a Všeobecnej úverovej banky je dostatočne pre nás všetkých známa, budem veľmi stručný. Predmetom našej novely zákona je neprivatizovať 17 % VÚB a 34 % IRB. Myslíme si, že štát by si v týchto dvoch bankách mohol nechať tieto zvyškové akcie, ako je to zvykom aj v ostatných krajinách sveta. Pre zaujímavosť môžem spomenúť aj tie najkonzervatívnejšie vlády, v Anglicku si takisto nechávali účasť v bankách. Myslím si, že cez tie akcie, ktorých majiteľmi by bol štát, môžeme regulovať určité strategické a rozvojové programy nášho štátu. V prípade, že by to takto nebolo, neviem si inak vysvetliť, ako by sme zabezpečovali napríklad dostavbu Mochoviec, ako by sme zabezpečovali Fond zamestnanosti, Štátny fond rozvoja bývania a iné fondy, ktoré sú viazané práve na IRB a VÚB.

    Chcel by som ešte podotknúť, že VÚB má záložné právo na 50 až 60 % majetku podnikov na Slovensku a takisto vieme, že i tieto banky môžu čosi hovoriť do revitalizácie podnikov. Takže si myslím, že z tohto všetkého by si štát mal nechať ako jeden z akcionárov určitú ingerenciu v týchto zákonoch a ako akcionár v zmysle Obchodného zákonníka vlastniaci 10 a viac percent môže zvolať mimoriadne valné zhromaždenie a takisto má právo mať ľudí v dozorných radách. Viem, že nemôže rozhodnúť o určitom prerozdelení zisku, investícií atď., ale aspoň bude mať prehľad, čo sa v predmetných bankách robí.

    Z tohto hľadiska vás za skupinu poslancov chcem poprosiť, aby sme zvyšné akcie, ktoré sú v týchto dvoch bankách, zatiaľ neprivatizovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Ako spravodajca bol určený pán poslanec Cingel. Prosím pána poslanca Cingela, aby nám predniesol návrhy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z., tlač 611.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh skupiny poslancov uznesením číslo 575 z 8. marca 1997 na prerokovanie v lehote 30 dní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 50 dní odo dňa pridelenia na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    1. Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov k návrhu skupiny poslancov uznesením číslo 366 zo 6. mája 1997. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov neprerokúvali.

    2. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti 1, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    3. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokúvanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokúval návrh 29. apríla 1997 v druhom čítaní a podľa výpisu zo zápisnice zo 79. schôdze výboru neprijal v súlade s § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku platné uznesenie, lebo z celkového počtu 15 poslancov bolo prítomných 10 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 5 poslancov, 5 poslancov hlasovalo proti, žiaden z poslancov sa nezdržal hlasovania. V súlade s § 52 ods. 5 požiadala tretina prítomných členov výboru - poslanci Macuška, Šimko, Hrušovský, Kvarda, Fico - o uvedenie ich stanoviska, v ktorom odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 16. apríla 1997 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 411 Národnej rade návrh skupiny poslancov schváliť bez pripomienok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 16. apríla 1997 v druhom čítaní a uznesením číslo 360 nesúhlasil s návrhom skupiny poslancov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh neschváliť.

    4. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    5. Gestorský výbor nesúhlasil s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona schváliť.

    6. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z., tlač 611.

    Vážený pán predsedajúci, na základe záverečného stanoviska gestorského výboru, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o poslaneckom návrhu zákona, prosím, aby ste v zmysle § 82 ods. 1 rokovacieho poriadku dali hlasovať bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.

  • Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca, o návrhu z rokovania vo výboroch, aby sa ďalej tento zákon neprerokúval.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. O tomto návrhu sa musí dať hlasovať bez rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Rozhodnutie a návrh z výborov sme prijali.

    To znamená, páni poslanci, že sme skončili tento bod programu a viac o ňom nebudeme rokovať.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán predkladateľ.

    Budeme pokračovať osemnástym bodom programu, ktorým je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 621 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 621a.

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Páni poslanci, mali by sme prerokúvať ten bod programu, ktorý som oznámil. Povedali mi, že pán minister je už tu. Keďže o 12.00 hodine by mala byť prestávka, chcel som, aby pán minister uviedol návrh a po návrhu by sme urobili prestávku, aby sme získali čas.

  • Po krátkej prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, tak ako som uviedol, pokračujeme v rokovaní o vládnom návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 621, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 621a.

    Poprosil som pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

    Medzitým chcem povedať, že pán poslanec Černák mi oznámil, že si myslí, že jeho hlasovacie zariadenie nefungovalo, pretože hlasoval inak, ako je presvedčený. Na tom nič nezmení, že hlasoval inak, ako bol...

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasoval, ale nebol uvedený, že hlasuje. Takisto pán poslanec Vavrík. Na sa tým nemení, len som povinný to oznámiť.

    Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    transformačný proces sa dostal do štádia, keď zásadné procesy vo vlastníctve majetku zo štátneho na súkromné boli zrealizované, avšak finančná reštrukturalizácia podnikov, na ktoré prešli finančné bremená, zostáva naďalej značným problémom.

    Finančná reštrukturalizácia podnikov je priamo previazaná na úverové portólio bánk a na jeho reštrukturalizáciu. Situácia si vyžaduje systémové riešenie, ktoré umožní aktivizovať naakumulované rezervy bánk, odblokovať umŕtvené a nelikvidné daňové a iné záväzky s cieľom umožniť hospodársky rozvoj oblastí, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, umožniť rozvoj významných hospodárskych činností, oživiť stagnáciu odbytovoschopnej výroby, využitie výrobného potenciálu, a tým zároveň vytvoriť predpoklady na návratnosť ťažko dobytných záväzkov.

    Chcem zdôrazniť, že navrhované riešenia sú v súlade s právom Európskej únie a s podporami uvedenými v článku 92 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona umožní mobilizáciu neaktívnych až nedobytných pohľadávok veriteľov, ktorým sa revitalizáciou podniku významne zvyšujú šance návratnosti a budúcej výnosovosti. Dosiaľ sa aplikovali takého prístupy jednorazovo, ale podotýkam, tiež s pozitívnym výsledkom, avšak prax ukazuje, že je nutné vytvoriť systémové riešenie a právny rámec na takéto komplexné riešenie. Na tomto procese sa musia podieľať tak samotní podnikatelia - dlžníci, ako aj veritelia, najmä štát, banky a verejné rozpočty.

    Návrh zákona sa dotýka vymedzeného okruhu veriteľov, na ktorých bude mať dosah príslušná komisia. Tým, že podnik prejde revitalizáciou, pohľadávky ostatných veriteľov sa stávajú reálne návratnými. Návrh zákona predpokladá selektívny prístup k výberu podnikov do programu revitalizácie na základe projektu, ktorým podnik zaručí finančné oživenie a hospodársky rast podniku. Tento proces revitalizácie si vyžaduje vytvoriť primeraný právny rámec.

    Z tohto dôvodu zámerom navrhovaného zákona o revitalizácii podnikov je na základe presne vymedzených foriem revitalizácie a postupov pomôcť ekonomickému oživeniu podnikov, udržaniu alebo zvýšeniu zamestnanosti. V zákone sa navrhujú formy revitalizácie od povolenia odkladu až po odpustenie záväzkov a ich vzájomnú kombináciu. Do procesu revitalizácie môžu vstúpiť podnikatelia, právnické osoby, ktoré spĺňajú kritériá stanovené týmto zákonom a preukážu ekonomickú a sociálnu účelnosť revitalizácie v revitalizačnom projekte.

    Proces revitalizácie je založený na princípe dobrovoľnosti účasti podnikateľa na revitalizácii, pričom navrhovaný zákon nezakladá právny nárok na zaradenie podniku do revitalizácie. Do procesu prípravy podkladov na rozhodnutie o zaradení do revitalizácie je v prvom rade zapojený dlžník - príslušný podnik. Príslušné hospodárske ministerstvá koordinujú prípravu príslušných materiálov na rozhodnutie revitalizačnej komisie. Vo veciach rozhodovania o revitalizácii má revitalizačná komisia kompetencie dané týmto zákonom. Ak sa dlžník uchádza o revitalizáciu, je zo zákona povinný, okrem spracovania revitalizačného projektu, podriadiť sa v čase revitalizácie obmedzeniam, najmä v nakladaní s majetkom, obmedzeniam v použití zisku a zákazu majetok darovať, zakladať v prospech tretích osôb, uprednostňovať v úhrade záväzkov osoby blízke s osobami členov orgánov spoločnosti alebo inak blízke osoby.

    V prípade použitia formy revitalizácie, odpustenia záväzku je revitalizovaný podnik povinný až do skončenia revitalizácie evidovať tieto záväzky na analytických účtoch oddelene od ostatných záväzkov až do ukončenia revitalizácie. V prípade porušenia podmienok revitalizačná komisia môže revitalizáciu podniku zastaviť, pričom je podnik povinný uhradiť všetky záväzky spojené s uplatňovaním foriem revitalizácie.

    Revitalizovaný podnik bude povinný podriadiť sa kontrole dodržiavania tohto zákona, schváleného revitalizačného projektu a obmedzeniam podniku, ktoré sú ustanovené v tomto zákone.

    So zámerom kontinuálnej informovanosti revitalizačnej komisie o priebehu realizácie revitalizácie podniku je zriadenie dozoru komisára priamo v revitalizovanom podniku. Zákon počíta s ustanovením komisára revitalizovaného podniku, ktorého úlohou je priamo v tomto podniku kontrolovať dodržiavanie rozhodnutia o revitalizácii a ustanovení tohto zákona.

    Za účelom plynulého priebehu revitalizácie je revitalizovaný podnik vylúčený z konkurzu a vyrovnania, jeho majetok je vylúčený z realizácie záložného práva a výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebná úprava niektorých právnych noriem, napríklad Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, zákona o súdnych exekútoroch, zákona o daniach z príjmov.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, predloženým návrhom zákona a jeho prijatím bude možné pružne a efektívne reagovať na mikroekonomické problémy podnikateľskej sféry s efektom oživenia utlmených podnikateľských aktivít. Zákon umožní využiť výrobný potenciál odbytovo strategických a významných podnikov a najmä udržať alebo zvýšiť zamestnanosť.

    Realizácia navrhovaného zákona nemá priamy vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, lebo ide o uvoľnenie bremena nedobytných pohľadávok veriteľov, aktivizáciu vytvorených finančných rezerv v bankovej sfére za nepriamej účasti štátneho rozpočtu uznaním aktivovaných rezerv bánk do daňového nákladu.

    Podotýkam, že tento zákon nie je v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní, že ide o previazaný proces, kde bude široko uplatňovaný aj tento mechanizmus ozdravovania podnikovej sféry alebo budú na seba tieto dva zákony plynule nadväzovať. Pred polhodinou som mal stretnutie s primátorom Londýna, ktorý je prvotriednym odborníkom na revitalizáciu podnikov, na problémy konkurzov a vyrovnaní. Zásadne mi potvrdil to, že aj vo Veľkej Británii na prvom mieste stoja problémy ozdravovania, revitalizácie podnikov, až na druhom mieste stoja problémy likvidácie a konkurzov podnikov.

    Domnievam sa, že práve prijatím tohto zákona prechádzame na mechanizmy, ktoré vyspelé európske krajiny využívajú už dlhší čas. To znamená, že dopĺňame istú medzeru, ktorú nemáme vytvorenú v zákonných predpokladoch, teda najprv sa pokúšať určité podniky ozdraviť, samozrejme, na základe kvalitných revitalizačných projektov. Ak sa neosvedčia, ak v rámci procesu revitalizácie podniky neosvedčia takéto zámery, nastupuje potom mechanizmus konkurzu a likvidácie takýchto podnikov.

    Vážené poslankyne, poslanci, vážená Národná rada, prosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za udelené slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu pod tlačou číslo 621a výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 585 zo dňa 20. 3. 1997 pridelila návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

    Vážené dámy, vážení páni, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Podľa § 52 ods. 5 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu nevyslovil s uznesením súhlas. Zároveň v čiastkovom hlasovaní súhlasil s návrhom, aby návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Taktiež tretina prítomných členov výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci nevyslovila s uznesením výboru súhlas.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu schváliť bez pozmeňujúcich návrhov - Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh neschváliť predložil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neschválil uznesenie k vládnemu návrhu zákona podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe aj s návrhom gestorského výboru, ktorý príslušné návrhy odporúča alebo neodporúča schváliť, alebo odporúča neschváliť.

    Tak ako bolo navrhnuté v gestorskom výbore, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať jednotlivo.

    Vážené dámy, vážení páni, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe schváliť. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou spoločnej správy.

    Vážené dámy a páni, podľa rokovacieho poriadku vás musím informovať, že predmetná spoločná správa o tomto návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Tento výbor aj určil mňa za spoločného spravodajcu. Zároveň som bol poverený predložiť a predniesť Národnej rade túto spoločnú správu.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    ďakujem pekne za pozornosť a po obedňajšej prestávke pravdepodobne bude k tomuto návrhu zákona rozprava.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    kým otvorím rozpravu, chcem oznámiť výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorého predsedom je pán poslanec Národa, že zvoláva svoj výbor na 13.00 hodinu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sa blíži 12.00 hodina, neotváram ani rozpravu. Budeme pokračovať po obede o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v našom zasadnutí. Prerokúvame 18. bod, kde predniesli návrhy pán minister aj pán spravodajca.

    Pred prestávkou som povedal, že sa vrátime k niektorým námietkam, ktoré vzniesol pán poslanec Černák vo vzťahu k hlasovaniu v predošlom bode programu.

    Pán poslanec Černák namietal, že hlasovanie nemôže platiť, pretože hlasoval inak, ako vykázalo hlasovacie zariadenie. Hoci pán poslanec Černák nedal námietku, len mi to oznámil, ale priznávam, že sa predtým hlásil, tak som bral jeho pristúpenie ku mne a oznámenie tejto chyby ako námietku, ktorú podáva voči tomuto hlasovaniu.

    Chcem oznámiť, že podľa § 39 ods. 4 každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia. Preto, páni z Maďarskej koalície, ktorí ste prišli teraz, to nie je bezprostredne. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy. Ak Národná rada námietke vyhovie, musí sa verejné hlasovanie opakovať prostredníctvom technického zariadenia, ak Národná rada nerozhodne inak, predsedajúci môže požiadať aj overovateľov Národnej rady, aby hlasy spočítali atď.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, námietku je možné podať z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia. Okamžite po tom, ako to pán poslanec oznámil, som požiadal našich technikov a pánov, ktorí obsluhujú toto technické zariadenie, aby vykonali skúšku funkčnosti technického zariadenia. Pri tejto skúške som osobne nebol, dostal som toto vyjadrenie:

    "Na základe námietky poslanca Národnej rady pána Ľudovíta Černáka sme vykonali 14. 5." atď. "preverenie správnosti činnosti hlasovacej jednotky číslo 141 používanej na hlasovanie počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skúška hlasovacej jednotky bola vykonaná pri hlasovaní za, proti a zdržal sa. Vo všetkých prípadoch hlasovacia tabuľa zariadenia Philips ISS 600 správne zobrazila výsledok a rovnako bol tento výsledok správne vytlačený po spracovaní PC na tlačiarni. Vytlačené výsledky prikladáme" atď. "Skúšky hlasovacej jednotky sa zúčastnil pán poslanec Černák a vedúci kancelárie Miroslav Kollár. Ním podpísané."

    Chcem povedať, že námietku môžem akceptovať jedine vtedy, ak by bolo hlasovacie zariadenie nefunkčné.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ak by sme sa dohodli na tom, že vždy na podnet poslanca, že hlasoval inak, ako bolo vykázané, by sme prijali takýto názor, tak vám garantujem, že každé hlasovanie budeme opakovať, pretože stačí, že z môjho klubu, z jeho alebo z niektorého iného budú poslanci preč a ja zistím, že sme kvôli tomu hlasovanie "prešvihli", tak dám túto námietku a bude rozhodnuté.

  • Hlasy z pléna.

  • Chcem vám povedať, že v tomto prípade využívam, ak máte námietky - zrejme títo chcú namietať -, ak máte námietky, využívam uznesenie § 146 rokovacieho poriadku, kde sa hovorí: "Ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru."

    Rozhodol som tak, že neuskutočním nové hlasovanie. Niekto z poslancov môže dať návrh, o ktorom dám hlasovať, aby sa touto vecou zaoberal ústavnoprávny výbor. A potom bude hlasovanie znovu, alebo nebude. Čiže toto je rozhodnutie, od ktorého neustúpim.

    Pýtam sa, páni poslanci, či chcete dať hlasovať o tom, aby sa týmto zaoberal ústavnoprávny výbor.

    Prosím, zapnite mikrofón pánu Černákovi. Hlási sa s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda,

    som rád, že ste akceptovali moju námietku, pretože som ju dával bezprostredne. Vzhľadom na to, že som nedostal slovo, tak som osobne išiel k vám. Medzičasom, cez prestávku, ďalší kolegovia, ktorí hlasovali, sa na listine nenašli, konkrétne dvaja kolegovia z Maďarskej koalície a kolega Vavrík. Tá nefunkčnosť zariadenia mohla byť v čase hlasovania, a preto vás žiadam, aby ste postupovali v zmysle paragrafu, ktorý som citoval, to znamená, aby ste nechali Národnú radu hlasovať o mojej námietke bez rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh: Národná rada Slovenskej republiky vyhovuje námietke Ľudovíta Černáka proti záverečnému hlasovaniu o bode programu číslo 17 a rozhodla v súlade s § 39 ods. 4 rokovacieho poriadku hlasovanie opakovať.

  • Vážený pán predseda,

    síce chápem vašu snahu, že ste dali preveriť hlasovacie zariadenie, ale ide o funkčnosť zariadenia v čase hlasovania poslanca, a nie polhodinu potom, alebo 20 minút.

  • Hlas zo sály.

  • Nie, bezprostredne to nebolo, lebo sme tu sedeli ešte 10 minút. Ešte bola jedna námietka, druhá námietka. Pán predseda, nebudeme sa o tom presviedčať, máme to v záznamoch. To je po prvé.

    Po druhé, ak ste chceli, aby bol uplatňovaný takýto postup, to znamená preveriť techniku zariadenia a až potom hlasovať o námietke, mali ste takýto procedurálny návrh dať, keď sa hlasovalo o zákone o rokovacom poriadku. Dnes zákon o rokovacom poriadku nepozná inštitút preverenie techniky, spôsobilosti techniky hlasovacieho zariadenia. Nepozná ho. A preto si myslím, že ak chcete pre budúcnosť odstrániť toto riziko, buďte taký láskavý a dajte návrh na zmenu rokovacieho poriadku v tomto bode, aby tam bolo vsunuté "po preverení", "až po preverení alebo dokázaní nefunkčnosti technického zariadenia". Kým to tam nie je, tak musíte dodržiavať dikciu zákona tak, ako je napísaný.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, mám len dve poznámky. Je mi veľmi ľúto, že pán poslanec Černák napriek predchádzajúcemu vysvetleniu, čoho som bol osobitne svedkom pri technikoch, keď povedal, že plne akceptuje stanovisko technikov, uvedomuje si to a nebude trvať na tomto návrhu. A teraz napriek tomu účelovo politicky trvá na svojom návrhu. Je mi to hlboko ľúto, pretože pred dvoma hodinami hovoril úplne niečo iné.

    Druhá poznámka. Ustanovenie § 39 ods. 4 skutočne hovorí v tomto odseku, že každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia. O takejto námietke rozhodne Národná rada. Na to, aby Národná rada mohla rozhodnúť, nesmie byť splnená iba jedna časť tej prvej požiadavky, to znamená, že niekto to rozporuje, ale musí byť splnená aj druhá časť, druhý predpoklad, ktorým je exaktne verifikovaná nefunkčnosť technického zariadenia. Nebolo konštatované, že je porušené technické zariadenie, nie je o čom hlasovať. Zodpovedne môžem povedať ako predkladateľ tohto návrhu rokovacieho poriadku, že takto to bolo aj pôvodne myslené, pretože akýkoľvek iný výklad skutočne dáva široký diapazón na neustále politické zneužívanie tohto paragrafu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    prichádzal som síce medzi poslednými, ktorí hlasovali o predmetnom zákone, ale som presvedčený, že som hlasoval za, v podstate proti prijatiu tohto zákona. Ale som presvedčený o tom, že v momente, keď som zatlačil gombík, zariadenie nefungovalo. Tak práve z toho dôvodu vás žiadam, aby sme opakovali toto hlasovanie, aby sme umožnili aj ostatným poslancom Národnej rady, aby opätovne hlasovali o predloženom zákone.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy, vážení páni poslanci,

    ak by bolo splnené to, čo požaduje pán Černák, potom aj ja požadujem, aby sa znovu hlasovalo o novele Trestného zákona, pretože vtedy som tiež mal námietku k nefunkčnosti technického zariadenia a pán predseda parlamentu postupoval presne tak, ako postupoval teraz. Som hlboko presvedčený, že iný výklad, ako povedal pán poslanec Brňák, nie je pri tomto ustanovení možný. A preto som sa ani nedožadoval nového hlasovania a bol som spokojný s tým, že sa uplatnila námietka, a nie nové hlasovanie, pretože tiež mi bolo povedané, že bolo preverené technické zariadenie a bolo funkčné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda, v prvom rade sa za klub KDH pripájam k návrhu pani poslankyne Rusnákovej, aby sme hlasovali o tom uznesení.

    Ale po druhé, chcem vám pripomenúť, ako to bolo v prípade, keď sme odvolávali pána poslanca Hudeca. Na návrh pána poslanca Ftáčnika sme opakovali hlasovanie a dali sme o tom hlasovať. Čiže buďte taký dobrý, poslanec namieta, vlastne navrhovateľom celého tohto zákona je pán Černák, neviem si predstaviť, že by nehlasoval pri tomto zákone.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    mám len dve krátke poznámky.

    Po prvé, je nekorektné, a to je na konto vyjadrenia pána poslanca Brňáka, hovoriť o tom, že po dvoch hodinách, keďže sme mali dve hodiny pauzu. To po prvé.

    Po druhé, môžeme protestovať proti výsledkom hlasovania len vtedy, keď tento výsledok je známy, pretože žiaden poslanec nemôže vedieť, či prišlo, alebo neprišlo k nejakej chybe v hlasovacom zariadení.

    Po ďalšie, odôvodňovať funkčnosť zariadenia trebárs bezprostrednou skúškou po hlasovaní, či bolo v predchádzajúcom hlasovaní funkčné, je nezmysel. Hlasovacie zariadenie bolo nefunkčné vtedy, keď poslanci hlasovali. A každý z nás vie, ako hlasoval, a, chvalabohu, podľa rokovacieho poriadku má právo proti tomu protestovať. My nemôžeme urobiť nič iné, vychádzajúc z dikcie zákona o rokovacom poriadku, ako mu dôverovať, a teda opakovať toto hlasovanie.

    Takže o tom zbytočne diskutujeme. Mali by sme znovu hlasovať bez rozpravy o tej istej veci, kde prišlo k zlyhaniu hlasovacieho zariadenia, pretože pán poslanec Černák tvrdí, že hlasoval inak, než je výsledok. A my mu to nemôžeme inak dokázať iba tak, že mu dáme znovu príležitosť, tak ako to vyplýva zo zákona.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    okrem zákona o rokovacom poriadku sme schválili aj pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sme mali pod tlačou 587. V nich sa stanovuje konkrétnejší postup alebo mal by sa stanoviť konkrétnejší postup ako uplatniť § 39 ods. 4, teda tú časť, ktorú citoval pán predseda Národnej rady a pán predseda ústavnoprávneho výboru. Keď sme rozhodovali o týchto pravidlách, nestanovili sme nič podrobnejšie než to, čo stanovuje § 39 ods. 4. To znamená, že o námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy. Nie je tam nič povedané o tom, že technici preveria, že niečo urobí Kancelária Národnej rady. Sami sme to nestanovili. Nemôžeme to teraz vyžadovať, lebo my sami sme povedali, aký bude postup.

    Na uspokojenie duše chcem ešte povedať, že vrátenie sa k hlasovaniu sa vyskytuje aj v iných parlamentoch, nielen v tomto. Je to, samozrejme, limitované, pretože vracať sa k Trestnému zákonu po niekoľkých mesiacoch, samozrejme, nie je možné. Ale slovo "bezprostredne" v našom rokovacom poriadku je dostatočnou zábranou toho, aby sa tento paragraf nezneužíval a postup, ktorý sme stanovili v zákone a vo vykonávacom predpise - ak sa to dá tak povedať -, teda v pravidlách hlasovania, je v tomto prípade jasný. Rozhodnime bez rozpravy. Myslím si, že to bude jasné. Neviem, čoho sa máme báť.

  • Vážený pán predseda,

    rád by som spresnil, pretože aj v úvode ste moju námietku opísali, akože som hlasoval ináč, ako bolo napísané. Hlasoval som proti a vyšlo to, že som nehlasoval. To znamená, že som hlasoval, a zariadenie ma vykázalo, že som nehlasoval. Rád by som povedal kolegovi Brňákovi, že som akceptoval skúšku, podpísal som protokol, ale hneď som povedal, že v zmysle príslušného paragrafu budem trvať na tom, aby sa rozhodlo hlasovaním v Národnej rade.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    predpokladal som, že práve takýmto spôsobom bude pán Černák reagovať, lebo som bol pri preskúšaní technického zariadenia. Len ma mrzí jedna vec. Ak si vtedy vedel priznať, že skutočne fungovalo technické zariadenia, a zlyhal Černák, nevieš teraz vstať, priznať a povedať, áno, urobil som chybu ja.

  • Vážený pán predseda,

    naozaj chápem pána Ftáčnika a jeho účelovo politickú demagógiu pri výklade ustanovení rokovacieho poriadku. Som iba prekvapený, lebo keď som sa ja dožadoval toho istého, čoho pán Černák, vtedy sa ma nezastal.

    Myslím si, že ak dnes odobríme takýto postup, tak naozaj nič iné nezostane, iba sa vrátiť a vyhovieť aj mojej námietke, pretože vtedy som ju takisto predniesol, ako ju dnes predniesol pán Černák. A ak zvolíme nejaký postup v tomto parlamente, tak sa musí vzťahovať na všetky takého rozhodnutia. A preto trvám na tom, aby sa ešte raz hlasovalo o novele Trestného zákona, pretože môj hlas by bol býval rozhodol o tom, že by sme boli novelu schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Myslím si, že technické zariadenie sníma hlasovanie na dobrej technickej úrovni. Pri hlasovaní však treba venovať náležitú pozornosť hlasovaniu.

    Veľakrát sa stalo alebo viackrát sa stalo, že tí, ktorí hlasovali ináč, ako ukázalo zariadenie, priznali, že možno tomu nevenovali pozornosť. Stalo sa to u pána Ľuptáka, stalo sa to u pána Andela. Pána kolegu Romana dokonca za to vylúčili z klubu. Tak nerozumiem, prečo sa pán Černák tak sťažuje, ešte ho nevylúčili z klubu. Dúfam, že sa tak stane.

  • Chcel som len pripomenúť - som rád, že predo mnou vystúpil kolega Moric, lebo to nebola mýlka. Náhodou sme tu sedeli dvaja alebo traja a vedeli sme si to odkontrolovať. Nerobme z toho iný problém. Upozorňujem, dávno sme mohli byť za opakovaným hlasovaním. A navyše kolegyňa Rusnáková dala procedurálny návrh. Neviem, o čom bola táto diskusia po jej vystúpení.

    Ďakujem.

  • Predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák - ešte raz.

  • Ospravedlňujem sa, pán predseda, že reagujem opätovne. Je mi taktiež ľúto, pán poslanec Ftáčnik, že vy ako jeden z predkladateľov ste zabudli na našu diskusiu aj o tomto paragrafe, keď sme sa ako predkladatelia dohodli na istých konštantách. Touto konštantou bola, v súvislosti s týmto paragrafom, skutočnosť, že o poruche technického zariadenia nie je možné rozhodnúť subjektívne hlasovaním, že tá musí objektívne nastať.

    Ak objektívne nastane porucha technického zariadenia, v takom prípade, samozrejme, je možné na základe námietky, keď bude prevažovať nejaký hlas v súvislosti s hlasovaním, vrátiť sa opätovne k tomu hlasovaniu. Ale ako vy, tak ja, ako aj iní chceli jednoznačne dospieť k tomu, aby to nebolo možné politicky zneužívať práve postupom, o ktorom na úvod hovoril pán predseda Gašparovič - neustále sa vracanie k námietkam na základe subjektívnych dôvodov.

    Keď sme stáli pri pultíku, pán poslanec Černák si overoval a hovoril aj to, že mohol "drcnúť" do karty, aký toto bude mať následok. To sú jeho subjektívne postoje k tomu, že zrejme zanedbal hlasovací mechanizmus. Ale tento subjektívny dôvod predsa nemôže byť predmetom hlasovania v parlamente. Tam by musela technicky nastať chyba a potom by sme sa mohli vyjadriť k tejto námietke.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    domnievam sa, že na základe toho, čo sme tu počuli, mnohí kolegovia nás presvedčili o tom, že naše doobedňajšie hlasovanie bolo zmätkové.

  • A práve z toho dôvodu vás žiadam, aby sme opakovali toto hlasovanie, lebo si myslím, že jedine na základe toho môžeme prijať demokratické rozhodnutie na pôde parlamentu. A preto vás žiadam, aby sme hlasovanie o predmetnom zákone opakovali a znovu pristúpili k hlasovaniu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško - ešte raz.

  • Pán predseda, svojho času ste upozorňovali, že mobilné telefóny môžu narušiť hlasovanie. Buďte taký dobrý, prikážte poslancom vládnej koalície, nech vyložia vrecká, koľkí majú mobilné telefóny. A potom môžeme diskutovať o tom, či náhodou tieto mobilné telefóny nepokazili hlasovanie.

  • Pán poslanec Kňažko - ešte raz.

  • Ešte raz, pretože ma naozaj fascinuje, pán predseda ústavnoprávneho výboru, ako chcete dokázať, že v momente hlasovania hlasovacie zariadenie fungovalo. Vy dokazujete následným preverením hlasovacieho zariadenia, ktoré fungovalo v momente preverenia, že fungovalo aj predtým. To hádam nemyslíte vážene? A navyše dikcia toho zákona nám zrozumiteľne hovorí, čo musíme robiť, a to je bez rozpravy hlasovať. Obhajujete neobhájiteľné.

  • Pán predseda, § 39 ods. 4 hovorí, že o námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy. Je pravda, že pri § 146 je možné rozhodnúť o inom postupe vtedy, ak vznikne pochybnosť. Pán predseda, ale tu ešte nedošlo k postupu, o ktorom hovorí § 39. To znamená, že Národná rada bez rozpravy mala rozhodnúť o námietke. A ak by vznikla pochybnosť o správnosti tohto postupu, tak vtedy mal poslanec právo sa znovu ohradiť a mohol zasadnúť ústavnoprávny výbor.

    Dala som procedurálny návrh, pán predseda, žiadam, aby sme o ňom hlasovali.

  • Dámy a páni,

    viete, že často nediskutujem, najmä pri takýchto prestrelkách. Ale teraz sa nemôžem zdržať, aby som nepovedal svoju mienku tiež ako jeden z tvorcov tohto rokovacieho poriadku.

    Prosím vás, ak čítame zákon, čítajme ho celý tak, ako je, a snažme sa vyhovieť duchu zákona. Všimnime si § 39 ods. 4: "Každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia." Nie preto, že on si myslí, že je zariadenie nefunkčné. Ak je zariadenie naozaj nefunkčné, je to objektívna podmienka - povedal by som -, materiálna podmienka tohto odseku. Viem, že sa niektorým tento výklad nebude páčiť. Nemôžem si pomôcť, naozaj idem k meritu veci. A pretože sú tu len domnienky o tom, čo je správne, myslím si, že preto bol konštruovaný § 146 v rokovacom poriadku, kde bola daná právomoc v takýchto prípadoch rozhodnúť predsedovi o námietke poslanca až po vypočutí mienky Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Nemôžem, bohužiaľ, prijať iný výklad v tomto prípade.

    Ďakujem.

  • Poslanca nebolo na začiatku počuť.

  • Rád by som... - vidíte, aj tu sú zmätky.

  • To je rozhlas, to nie je hlasovacie zariadenie.

  • Možno elektrika, jedno s druhým. A možnože aj experti na vypínanie mikrofónov.

    Pán predseda, rád by som pokračoval vo vecnom tóne pána poslanca Sečánskeho.

    Očami som sledoval text § 39, ako ho čítal, a, pán poslanec Sečánsky, budem čítať hneď za odsekom alebo za vetou, kde ste prestali vy: "O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy." Pán predseda Sečánsky, nie predseda Národnej rady, ale Národná rada. Všetci sme počúvali argumenty, pán poslanec Sečánsky. Jeden argument, ten, o ktorom hovorí pán poslanec Kňažko, na mňa dôveryhodne pôsobí, že v momente, keď sa hlasovalo, sa mohlo zariadenie správať ináč ako vtedy, keď bolo preverované. Istú vierohodnosť môže ponúkať aj to, čo hovorí pán predseda Gašparovič, že je tu správa o skúške technického zariadenia.

    Sme poslanci Národnej rady, zoberme do úvahy všetky argumenty, ktoré tu odzneli, ale, prosím, rozhodujme my, Národná rada, lebo § 39 ods. 4 jasne hovorí, že o námietke rozhodne Národná rada, nie predseda Národnej rady. Aj to je nesporné, pán Sečánsky.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Budem reagovať dvoma poznámkami. Jednak si myslím, že pán poslanec Kňažko nás chce presvedčiť o tom, že na pôde Národnej rady sa dejú zázraky. Pán poslanec, hlasovacie zariadenie je elektronické zariadenie a nedokážem si dosť dobre predstaviť, ako sa nefunkčné, teda pokazené elektronické zariadenie samo opraví sekundu alebo desať sekúnd pri samotnej skúške. To je jedna vec.

  • Ruch v sále.

  • Moment, áno, neskáčte mi do toho.

    Druhá vec, ktorú som chcel povedať, je na margo vystúpenia pána poslanca Ftáčnika, keď hovoril o bezprostrednosti. Tá bezprostrednosť súvisí nielen s tým, aby sme sa nevracali k zákonom, ktoré boli nejakým spôsobom uznesením Národnej rady prijaté a odhlasované pred niekoľkými týždňami, resp. mesiacmi, ale aj s tým, aby Národná rada mala možnosť vrátiť sa k hlasovaniu v podstate so zachovaním istého status quo, ktoré bolo pri samotnom hlasovaní. To je zmysel toho "bezprostredne". To znamená, že pri tomto hlasovaní jednoducho platí, že nie je možné dvakrát vstúpiť do tej istej rieky. A nedokážem si dosť dobre predstaviť, ako budú hlasovať poslanci KDH, ktorí evidentne neboli prítomní na hlasovaní, ako sa budú vyjadrovať k tomu, či bolo funkčné, alebo nebolo funkčné hlasovacie zariadenie pána poslanca Černáka. Z tohto pohľadu si myslím, že jednoducho nie je možné toto hlasovanie opakovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Dzurinda, máte pravdu v tom, čo ste prečítali v druhej vete. Ale princípy logiky hovoria, že tá druhá veta nie je postavená na piesku, ale že má svoju nadväznosť a vychádza z prvej vety. A o tom hovoril aj pán poslanec Sečánsky.

    Ak ste povedali, že o námietkach rozhoduje Národná rada bez rozpravy, tak kladiem otázku: O akých námietkach? A na túto otázku dáva odpoveď prvá časť tejto vety, ktorá hovorí: "Každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania", a teraz podčiarkujem, "z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia." Dôvod musí objektívne existovať, aby bolo možné dať o tejto námietke hlasovať na pôde parlamentu. A ak je v tomto spor, tak si myslím, že postup pána predsedu je plne legitímny a úplne normálny.

    Ak chcete, teraz som si v pamäti našiel aj praktické dôvody, o ktorých sme hovorili v súvislosti s týmto paragrafom, aby nevznikali pochybnosti, keď sme rokovali ako predkladatelia. Vychádzali sme najmä z takej skutočnosti, že táto skutočnosť nastane vtedy, ak chcem hlasovať a objektívne mi v čase hlasovania napríklad nesvieti zariadenie. Toto signalizujem povedzme už rukou - nemôžem hlasovať, mne to nefunguje, v rámci zariadenia iným to funguje. Preto je tam aj klauzula "bezprostredne po hlasovaní", nie na základe zistenia výsledku z počítača, to znamená z papiera, že som niekde zaevidovaný a možno mojou vinou, ale na základe toho, že fyzicky vidím, keď hlasujem, že mám porušený technický stav svojho zariadenia. Čiže toto je ten jediný dôvod.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Líška, povedali ste, že si neviete predstaviť, ako by mohlo takéto zariadenie raz fungovať a vzápätí nefungovať. Máte pravdu, ide určite o veľmi zložité elektronické zariadenie. Uisťujem vás, že je ešte veľa vecí, ktoré si neviete predstaviť. Ale nie o tomto vedieme spor.

    A ďakujem, pán Brňák, že ste povedali, že sa nedá objektívne dokázať, či predtým zariadenie fungovalo, alebo nefungovalo. Keď hovorím predtým, mám na mysli pred tou skúškou, ktorá bezprostredne nasleduje po hlasovaní. A preto jediným dôkazom, prosím - a je nevyhnutné, aby sme to akceptovali -, je to, ak poslanec hlasuje nejakým spôsobom, o akom tvrdí, že hlasoval, a je iný výsledok. Potom sú len dve možnosti. Alebo nedôverujeme poslancovi a v tom prípade vlastne stráca svoje práva, lebo ich nemôže v žiadnom prípade uplatniť, lebo - znovu podčiarkujem - skutočne sa nedá objektívne dokázať, či v momente hlasovania to zariadenie fungovalo, alebo nie. Ale keďže poslanec protestuje - a má toto právo a zo zákona mu vyplýva -, bez rozpravy musíme hlasovanie opakovať. To nám hovorí zákon. Tak prosím skončme túto trápnu diskusiu a hlasujme.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    bohužiaľ, existujú aj nejaké logické pravidlá, na ktoré poukázal pán Sečánsky aj pán Brňák, že každá právna norma sa skladá z istých častí. To, čo čítal pán Dzurinda, je len dispozíciou právnej normy. Hypotéza je v prvej časti a tá je zdôvodnená, ako povedal pán Sečánsky, objektívne. To znamená naozaj objektívne, objektívnosť alebo nefunkčnosť zariadenia sa overuje nie hlasovaním, ale tým, že sa to zariadenie preskúša, alebo tým spôsobom, ako povedal pán Brňák, že nesvieti a poslanec to v momente signalizuje nejakým iným spôsobom. Ale nie opakovaním. Pretože takéto niečo sa v hypotéze právnej normy, ktorá tu bola niekoľkokrát čítaná, vôbec nepredpokladá. To by boli už celkom iné podmienky, pretože sa zmenilo poslanecké kvórum.

    Samozrejme, tu sa počíta s nejakou politickou účelovosťou, že za zmenených podmienok alebo za zmenenej hypotézy by sme dosiahli iný výsledok. A to už nie je objektivita. To je subjektívny predpoklad. A ak sa dáme na túto cestu, tak naozaj nikdy nič v tomto parlamente nebudeme môcť odhlasovať, lebo o všetkom budeme musieť hlasovať dvakrát. Vždy sa môže nájsť niekto, kto uplatní námietku z nefunkčnosti. To preskúšanie technického zariadenia je istou objektivizáciou toho, či niekto bol, alebo nebol ukrátený v právach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Začínam mať veľmi nepríjemný pocit z tejto diskusie. Ak pán poslanec Černák a poslanec, ktorý sedí vedľa neho, videli, že mu svieti tlačidlo NEG, že hlasuje proti...

  • Videli, že im svieti tlačidlo proti a hlasovacie zariadenie vykáže poslanca Černáka inak, tak to je jednoducho nefunkčné hlasovanie. Ak vám potom skúška technického zariadenia ukáže neskôr niečo iné, tak je to asi preto, že to bola nejaká náhla porucha. Alebo potom nemáte dobré technické zariadenie a možno manipulujete so všetkými našimi hlasovaniami.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni,

    všetci sme leteli lietadlami. Vieme, že pri začínaní letu kapitán vždy prosí cestujúcich, aby nepoužívali elektronické zariadenie počas štartu a pristávania. Z akého dôvodu, to všetci veľmi dobre vieme. Môže dôjsť k poruche elektronických zariadení na palube lietadla. Teoreticky je možné, prosím - hovorím a zdôrazňujem -, teoreticky je možné, že hlasovacie zariadenie skutočne zlyhalo v čase hlasovania. Ale myslím si, že o tom tu naozaj nie je reč.

    Reč je o § 39 rokovacieho poriadku, ktorý je podľa mňa absolútne jednoznačný. A ak teda predkladatelia zákona o rokovacom poriadku pripravili také vágne znenie § 39, akého sme vlastne svedkami pri tejto diskusii, tak je to vec rozhodovania Národnej rady o rokovacom poriadku. Som presvedčený, že v tomto bode bude treba urobiť novelizáciu. Ale sme v situácii, keď sa tohto zákona musíme držať - a je to podľa môjho názoru samozrejmé -, vyplýva to z dikcie § 39 pre odborníkov i neodborníkov, i pre laikov. Pretože každému, kto si tie prvé dve vety § 39 prečíta, je jasné, že hlasovanie jednoducho musíme opakovať, ak sa poslanec odvolá na tento paragraf rokovacieho poriadku.

    Okrem toho celá táto diskusia je podľa môjho názoru irelevantná a vnáša do Národnej rady iba zbytočnú nervozitu, pretože máme na stole návrh pani poslankyne Rusnákovej, procedurálny návrh, o ktorom budeme musieť tak či onak hlasovať. Prosil by som, keby sme...

  • Ozval sa zvuk časomiery a mikrofón poslanca bol automaticky vypnutý.

  • Pán poslanec Dzurinda - ešte raz.

  • Ďakujem. Pán predseda, vaša strana sa odvoláva stále na logické pravidlá, na logiku, na objektívne dôvody.

  • Pán poslanec, nemám svoju stranu.

  • To znamená, že sa dištancujete od HZDS?

  • Pán predseda, jednoducho objektívne dôvody, logické predpoklady, to sú veci, ktoré nemajú parametre. A parametre mali mať, tak ako o tom hovoril pán poslanec Ftáčnik. Povedal, kde to malo byť zapísané, aký dokument to mal byť. Takýto dokument nemáme. Ale zákon jasne hovorí, že o námietke tohto druhu rozhoduje Národná rada hlasovaním, nie predseda Národnej rady. Tu je zákon nesporný. Ak to zoberiete sám na seba, pán predseda, dopustíte sa manipulácie, dopustíte sa hrubého porušenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Myslím si, že v prvom rade by sme si mali všetci uvedomiť, koľko nás tu vlastne bolo v tom momente, keď sa o tejto veci hlasovalo. Takže všetci kolegovia z opozície, tí, ktorí tu neboli, my sme tiež nazlostení na tých, lebo aj naši tu chýbali, ale, bohužiaľ, bola taká situácia. Aj keby sa opravilo hlasovanie pána Černáka, výsledok hlasovania by sa nezmenil. Tak nevnášajte nervozitu do Národnej rady. My ju nevnášame. Berieme stav taký, aký bol pri tomto hlasovaní. A ak uznáte, že budú hlasovať opäť tí istí, ktorí hlasovali v tom momente hlasovania, keď hlasovali, veď nakoniec pán Húska určite nechcel hlasovať, ako hlasoval. Stihol akurát zatlačiť, že sa prezentoval, že je tu. Nič viac. Keď tu bol pán Černák, mohol v tom momente, keď sa zaprezentoval, zdvihnúť ruku: Vážení, niečo nie je funkčné, v tom zariadení niečo "blbne", žiadam opakovať hlasovanie. A hlasovalo by 119 vtedy tu prítomných poslancov. Všetci si uvedomte, že hlasovať by sa mohlo opäť, ale nie tí, ktorí tu vtedy neboli. Tí, ktorí tu boli.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada, vážený pán predseda,

    túto diskusiu, ktorú neviem, podľa akého paragrafu rokovacieho poriadku teraz vedieme, nervóznu diskusiu a stratu času, ktorý teraz strácame diskusiou, pripisujem vám, pán predseda, ak ma budete počúvať. Pán predseda, počujete? Táto chyba je absolútne vaša. Podľa rokovacieho poriadku ste mohli dať bez rozpravy hlasovať o námietke pána poslanca Černáka a po 30 sekundách by sme mali po probléme. Teraz už strácame vyše polhodinu tým, ako chápeme rokovací poriadok, jedna strana tak, druhá onak. Je to vaša chyba a pripisujem ju vám.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Domnievam sa, že skutočne strácame čas týmito zámernými a tendenčnými dezinformáciami, manipuláciami zo strany opozície. Vážení, ak by hlasovanie o tom zákone skončilo ináč, tak by nikto z vás ani nemukol a bolo by to v úplnom poriadku.

    Fascinuje ma, ak lekár, pán poslanec Švec, vysvetľuje funkčnosť elektroniky a vysvetlenie odborníka na elektroniku, pána poslanca Líšku, nie je hodnoverné. Fascinuje ma, že pán Mikloško si nevie predstaviť situáciu. Pán Mikloško, to môže svedčiť jedine o vašej slabej predstavivosti. A o tom netreba hlasovať.

    A nesmierne sa mi páči, ak pán Šimko vysvetľuje to, čo nevidel. Tiež sa prihováram, aby sme skončili túto "šaškáreň", lebo iné to nie je. A ak hlasovať, tak bolo treba hlasovať nie 30 sekúnd - ako hovoril pán Komlósy - po začatí tejto zvady, ale 30 sekúnd po predchádzajúcom hlasovaní, ktoré bolo rozporované. Pretože teraz tu sedí iná zostava ľudí, iná garnitúra, iní chýbajú a iní sú prítomní. To je neporovnateľné. Vy chcete zameniť predchádzajúcu situáciu úplne inou, súčasnou.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážení páni Černák, Dzurinda, Šimko a ďalší, my absolventi pomocných škôl vieme, že ste polyhistori, a z hororových rozprávok, ktoré nám často servírujete, vieme aj to, že každý z vás je jedným z modrozlatých vlasov deda Vševeda. Ale, prosím vás, len v mene svojej supergeniality nerobte z nás úplných idiotov. Absolvovať pomocnú školu hádam predsa len môžeme. Ak pán Černák podpísal protokol o funkčnosti zariadenia, nechápem, o čom je tu reč.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, myslím si, že zrejme všetkým nám ide o spravodlivosť a o zistenie skutočného stavu veci. Myslím si, že rozumný kompromis v tomto smere by sa dal nájsť, a to v tom smere, že § 39 ods. 4 v ďalšej vete, teda v tretej vete hovorí: "Ak Národná rada námietke vyhovie, musí sa verejné hlasovanie opakovať prostredníctvom technického zariadenia, ak Národná rada nerozhodne inak."

    Pretože v danom prípade spochybnil svoje hlasovanie pán poslanec Černák, ostatné hlasovania spochybnené neboli, myslím si, že v zmysle tejto dikcie by mohla Národná rada umožniť pánu poslancovi Černákovi, aby opakoval svoje hlasovanie v súvislosti s týmto návrhom. Myslím si, že v takom prípade bude môcť jednoznačne dokumentovať, ako chcel hlasovať, a celou vecou dôjde k náprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Myslím si, že keby sa opakovalo takéto hlasovanie, tak by sa založil precedens a kedykoľvek by niekto povedal, že stlačil gombík, hlasoval a ukázalo mu to, akože nehlasoval, tak by vždy bolo možné takéto hlasovanie opakovať. Keby to bolo pánu Černákovi vyšlo opačne, že hlasuje naopak, než ukázal papier, tak by to bolo dôveryhodné. Domnievam sa, že vtedy bola situácia taká, že tu bolo málo ľudí a pán Černák si to veľmi dobre spočítal, ako to vychádza, a preto nehlasoval.

    A ďalšia moja poznámka. V každom prípade by som odporučil, aby sa k tomuto problému vyjadrovali tí ľudia, ktorí tu vtedy boli. Tí ľudia, ktorí tu vtedy neboli, nesedeli, boli niekde inde, tak by sa nemali k tomu problému vyjadrovať. Týka sa to pána Ftáčnika, Komlósyho, Belohorskej, Garajovej, Dzurindu, Šimka. Títo ľudia tu neboli, tak, pre boha živého, neviem, k čomu sa vyjadrujú. Ale v každom prípade vyjadrujete sa o tom, čo ste počuli, a nie o tom, čo sa stalo. Už to nie je, skrátka, dôveryhodné. Preto by som vás prosil, pán predseda, aby ste v žiadnom prípade nedali opakovať hlasovanie, založili by ste precedens pri akomkoľvek inom hlasovaní.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová.

  • Vážení kolegovia,

    chcela som povedať, že ak pán poslanec Černák podpísal protokol o výsledku skúšky technického zariadenia, tak to znamená, že bol s výsledkom skúšky spokojný. Inak by ten protokol nebol podpísal. Však? Ak s niečím nesúhlasím, tak to nepodpíšem. Tak vám navrhujem, aby ste sa tiež upokojili, aby ste boli takí spokojní s výsledkom skúšky, ako bol spokojný pán Černák vo chvíli, keď ten protokol podpisoval. A keď sa vám to nepáči, tak si myslím, že si treba vstúpiť do svedomia - ja to urobím tiež -, keď sa má hlasovať, máte tu sedieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Myslím si, pani kolegyne, páni kolegovia, že nie je podstatné, koľko ľudí bolo pri hlasovaní. Je povinnosťou nás všetkých tu byť a tí, ktorí tu neboli, to je ich problém. Ale dikcia zákona o rokovacom poriadku v § 39 ods. 4 je úplne jasná. A čudujem sa, pán predseda Brňák, aj tebe, že jeden by mal hlasovanie opakovať. Však tu je to jasne napísané. Celé hlasovanie sa musí opakovať, nie jeden, ktorý to spochybnil. Prosím vás pekne, aby sme zákon o rokovacom poriadku vykladali tak, ako skutočne je, tak, aká je jeho presná dikcia, a nie účelovo si ho prispôsobovali sami sebe, ako to komu vyhovuje.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    domnievam sa, že počas práce parlamentu nachádzame jednotlivé chyby zákonov a postupne ich odstraňujeme. Dnes sa vyskytla chyba, ktorá mala byť odstránená alebo inak formulovaná priamo v zákone, alebo mala byť upresnená v pravidlách o hlasovaní. Ani jedno, ani druhé sa nestalo. Zrejme nikto z nás nebude mať vôľu v tejto chvíli otvárať zákon o rokovacom poriadku. Máme, samozrejme, šancu upraviť pravidlá o hlasovaní, aby sa takáto situácia v budúcnosti nemohla opakovať.

    Ale na druhej strane nie je skutočne možné svojvoľné vysvetľovanie zákonov. Nie je možné povedať, že budú hlasovať len tí poslanci, ktorí tu boli, lebo zákon hovorí, "hlasuje Národná rada Slovenskej republiky", nie vybraní poslanci. To hovorí zákon o rokovacom poriadku. Tu si teda nemôžeme voliť iný.

    Po tretie, pán Brňák, skutočne sa vám čudujem. Za váš výklad si zasluhujete pravdepodobne vrcholnú právnickú cenu. Neviem, ako sa volá, ale pravdepodobne ju dostanete, pretože dnes ste prvýkrát preukázali, že vaše právnické schopnosti zneužívate a využívate ich iným smerom, ako by ste ich využívať mali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    dúfam, že folklór, ktorý tu predvádzate, veľmi rýchlo zmeníte. Pozrime sa znova na § 39 a slovíčko "bezprostredne". Pán poslanec Černák to nedodržal a bezprostredne neprotestoval, protestoval až potom (ruch v sále), ako si to pozrel na vytlačenom papieri z tlačiarne. Ale mal protestovať bezprostredne po tom, ako hlasoval. 30 sekúnd ide hlasovanie a o 30 sekúnd mal, to je tá bezprostrednosť uvedená v zákone. A nie až vtedy, keď si to pán poslanec prečíta. Takže naše a vaše čudovanie sa nie je skutočne namieste. Slovo bezprostredne znamená bezprostredne po hlasovaní. Tam nie je žiadny iný časový interval. A keď to bolo vytlačené, nebolo to bezprostredne, bolo to možno aj niekoľko minút. A v tomto prípade je "bezprostredne" okamžite.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    skutočne už diskutujeme príliš veľa. Dovoľte mi, aby som vám povedal, ako prebiehalo hlasovanie. Je to zákon, na ktorý sa sústreďujem, nad ktorým mám u nás gestorstvo. A do rozpravy som sa prihlásil za klub DÚ. Keď vystúpil spravodajca s návrhom, prezentoval som sa a omylom som stlačil za. Ale potom som si uvedomil, o čom hlasujem, tak som hlasoval negatívne a ešte som skontroloval Bajanovi, či aj on má negatívne, či je to dobre. A keďže sa o ten zákon zaujímam, a neprešiel, išiel som sa pozrieť na výpis a tam som bezprostredne po hlasovaní zistil, že som uvedený medzi tými, ktorí nehlasovali. Ergo, reagoval som bezprostredne, námietkou osobne u pána predsedu. Zariadenie je nefunkčné vtedy, ak nefunguje, alebo keď funguje chybne, to znamená, že celá prvá časť paragrafu bola splnená. Pán predseda, musíte dať teraz hlasovať.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, dámy a páni,

    pán Černák nám vlastne účelovo vysvetľuje, tak ako to myslel, alebo nemyslel. Chcem len povedať jednu maličkosť. 119 prítomných, 62 podporilo návrh, 54 hlasovalo proti, nikto sa hlasovania nezdržal, 3 nehlasovali, čiže tiež nepodporili návrh, to už je 57 a 31 nebolo prítomných. Tam, pri technickom zariadení, ako vyšlo hlasovanie z počítača, sme túto otázku rozoberali. Ak je tu predložený návrh, buď poslanec hlasuje za a už vôbec nie je podstatné, či hlasuje proti, zdržal sa, alebo nehlasoval, lebo nepodporil návrh. Tieto tri hlasovania sa môžu spočítať a porovnávať s tým, čo je za. O ničom inom sa nemusíme baviť. A on je stále v týchto troch hlasovaniach.

  • Ešte pán poslanec Rózsa, a tým skončíme.

  • Vážený pán predseda,

    celú diskusiu považujem za zbytočnú. Neviem, čoho sa obávate, keď vládna koalícia je vo väčšine. V prvom hlasovaní ide o vyhovenie alebo nevyhovenie námietkam, až potom dôjde k novému hlasovaniu. Neviem, čoho sa obávate.

  • Vážené pani kolegyne, kolegovia poslanci, mali sme neplánovanú rozcvičku, nie rozpravu, pretože rozprava nebola. Prečítal som vám svoj názor ako predsedajúceho. Povedal som, že využijem § 146. Počuli ste tu rozporuplné názory z jednej aj druhej strany, preto sám dávam návrh, aby o tejto veci rozhodol ústavnoprávny výbor. A potom dám znovu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Kto je za to, aby sa týmto zaoberal na základe § 146 ústavnoprávny výbor?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Rozhodnem až po názore ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalej. Dovoľte mi, aby som vám medzitým, ako budeme rokovať o ďalšom bode programu, prečítal list, ktorý som dnes dostal:

    "Vážený pán doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., predseda Národnej rady Slovenskej republiky, Bratislava

    Vážený pán predseda,

    dovoľujem si Vám oznámiť, že vystupujem z poslaneckého klubu Demokratickej únie. Robím tak na základe úvah, ktoré nemajú krátkodobú motiváciu. Sú v zhode s argumentmi a pripomienkami uvedenými v mojich dvoch listoch predsedovi Demokratickej únie v roku 1996 pred snemom DÚ, ako aj v liste pred snemom DÚ v roku 1997. Nazdávam sa, že objasňujúce podrobnosti môjho konania patria do kategórie vnútrostraníckych záležitostí a netreba sa o nich osobitne zmieňovať.

    S úctou prof. Ing. Rudolf Filkus, CSc."

    Odovzdané 14. 5. o 13.30 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    skončili sme pred prestávkou s tým, že otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil za poslanecký klub pán Pacola zo Združenia robotníkov Slovenska. Za poslancov sa písomne prihlásili pán Ľudovít Černák a Pál Farkas.

    Prosím pána Pacolu, aby vystúpil.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som na základe zasadnutia nášho klubu predniesol niekoľko doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov k predmetnému zákonu. Ďalej mi dovoľte, aby som potom predniesol návrh uznesenia.

    V zmysle § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky skupina 15 poslancov podala nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o revitalizácii podnikov, tlač 621, a to v znení a doplnení niektorých zákonov.

    Po prvé, v § 4 odsek 2 navrhujeme upraviť takto:

    "Formy revitalizácie podniku uvedené v odseku 1 možno použiť len na záväzky podniku vzniknuté pred jeho privatizáciou, prípadne transformáciou v zmysle zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákona číslo 42/1992 Zb., tzv. transformačný zákon."

    Zdôvodním. V našom poslaneckom klube si myslíme, že záväzky, ktoré boli udelené štátom direktívne, by mal revitalizačný zákon riešiť. Myslíme si, že záväzky, ktoré voči štátu vznikli už po privatizácii či po transformácii, boli už raz tomu, kto kupoval podnik, v kúpnej cene odpustené a druhýkrát by sa takéto záväzky nemali objavovať.

    Po druhé, navrhujeme zmenu a doplnok do § 8 ods. 1, kde navrhujeme nové znenie:

    "Komisia vyberá podniky, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky na dosiahnutie účelu revitalizácie, a návrh sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie."

    Po tretie, v § 8 ods. 4 odporúčame za slová "rozhodnutia komisie" vložiť slová "o výbere podniku určeného na revitalizáciu".

    Po štvrté, v § 8 odseky 5, 6, 7 a 8 navrhujeme vypustiť. V § 8 sa vypúšťa odkaz 12).

    Odôvodnenie. Kompetencie komisie sú dané v § 9. Išlo by tu o duplicitu, prípadne o nesúlad medzi § 8 a § 9.

    Po piate, § 9 vrátane nadpisu znie:

    "Schvaľovanie a rozhodnutie o privatizácii

    (1) Komisia predloží zoznam vybraných a navrhovaných podnikov na revitalizáciu Národnej rade na prerokovanie.

    (2) Zoznam musí obsahovať komplexné posúdenie dôvodu a účelnosti revitalizácie jednotlivých podnikov.

    (3) O jednotlivých navrhovaných podnikoch komisiou na revitalizáciu bude Národná rada hlasovať jednotlivo.

    (4) Rozhodnutie o revitalizácii obsahuje najmä:

    a) označenie žiadateľa, ktorý sa má revitalizovať (ďalej len "revitalizovaný podnik"), b) formy revitalizácie, c) dobu revitalizácie, nie dlhšiu ako tri roky vrátane dátumu jej začatia a ukončenia, d) ďalšie obmedzenia pri nakladaní s majetkom revitalizovaného podniku, e) právne úkony, na ktoré je potrebný súhlas komisie alebo komisára, f) prílohy, a to: - revitalizačný projekt, - zmluvy medzi revitalizačným podnikom a veriteľom podľa jednotlivých foriem revitalizácie, - stanoviská príslušných orgánov a organizácií podľa jednotlivých foriem revitalizácie.

    (5) Rozhodnutie o schválení revitalizácie, ktoré vydáva komisia, podpisuje minister financií a guvernér Národnej banky Slovenska.

    (6) Na revitalizáciu nie je právny nárok a proti oznámeniu o schválení revitalizácie sa nemožno odvolať, a preto nepodlieha preskúmaniu súdom. Neschválenie revitalizácie oznámi žiadateľovi príslušné ministerstvo.

    (7) Na rozhodovanie o revitalizácii sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.12)

    (8) Rozhodnutie o revitalizácii, ktoré vydala komisia, je záväzné pre orgány a organizácie, ktoré sú podľa osobitných predpisov oprávnené vydávať rozhodnutia zodpovedajúce jednotlivým formám revitalizácie podľa § 4 ods. 1 uvedeným v rozhodnutí pre revitalizáciu.

    (9) Zmluvy uzavreté podľa jednotlivých foriem revitalizácie uvedených v rozhodnutí o revitalizácii nadobudnú účinnosť dňom vydania rozhodnutia o revitalizácii."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 12) znie: "Zákon číslo 71/1996 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok)."

    Po šieste, v § 12 ods. 3 slová "ods. 1" sa nahrádzajú slovami "ods. 4".

    Po siedme, v § 15 ods. 1 za slová "komisia môže" vložiť slová "po predchádzajúcom prerokovaní Národnej rady Slovenskej republiky".

    Myslíme si, že takouto úpravou by nastala transparentnosť. A nenavrhujeme, aby Národná rada schvaľovala revitalizačné projekty, ale aby sa k nim jednoducho len vyjadrila svojím uznesením.

    Nakoniec mi dovoľte, aby som prečítal uznesenie, na ktorom sme sa dohodli v našom klube.

    V zmysle § 127 a § 128 zákona o rokovacom poriadku dávam návrh na toto uznesenie k zákonu o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uznesenie je takéto:

    "A. Komisia v zastúpení ministra financií priebežne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky prehľad schválených podnikov zaradených do revitalizácie.

    B. Komisia v zastúpení ministra financií predkladá Národnej rade Slovenskej republiky jedenkrát polročne komplexné vyhodnotenie revitalizácie podnikov.

    C. Komisia predkladá príslušnému gestorskému výboru a výboru, do ktorého kompetencie schválený revitalizovaný podnik cez príslušný rezort spadá, všetky podklady týkajúce sa revitalizovaného projektu v jednom výtlačku."

    Myslíme si, že čo sa týka uznesenia pod písmenom A, pod písmenom B i pod písmenom C, vyplýva to priamo z rokovacieho poriadku. Každý gestorský výbor má právo požiadať exekutívu alebo aj orgány, ktoré sú priamo riadené Národnou radou, o všetky výsledky zistenia. Myslíme si, že z dôvodu, aby sa zabránilo úniku informácií, všetky podklady o revitalizovanom podniku, ktoré dodá revitalizovaný podnik, budú v jednom výtlačku u predsedu príslušného výboru. Každý poslanec príslušného výboru bude môcť za prítomnosti buď predsedu, alebo ním povereného človeka či osoby nazrieť do konkrétneho revitalizačného projektu. Myslím si, že takýmto spôsobom bude zabezpečená jednak transparentnosť, ale aj to, aby už neboli úniky informácií.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi.

    Kým pristúpime k ďalším vystúpeniam v rámci rozpravy, chcem všetkých upozorniť vzhľadom na to, že prvýkrát prerokúvame návrhy zákonov v druhom čítaní podľa nového rokovacieho poriadku, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z výborov v spoločnej správe musia byť písomne odôvodnené. Musia byť takisto odôvodnené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané aspoň pätnástimi poslancami na schôdzi Národnej rady. Vyplýva to z bodu 19 podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady, ktoré sme schválili uznesením. Podľa toho bodu "súhlas aspoň pätnástich, resp. tridsiatich poslancov, ak ide o tretie čítanie, sa vyjadruje ich podpismi pod písomné a odôvodnené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy", to je citácia.

    Nevyhnutnosť písomného odôvodnenia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vyplýva z § 96 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov sa považuje za súčasť návrhu zákona a použije sa pri výklade a uplatňovaní zákona. V prípade pochybností rozhoduje o postupe podľa zákona o rokovacom poriadku v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca Národnej rady sa potom bez rozpravy rozhodne o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti a postupe až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru (§ 146). To je len upozornenie, aby sme potom zbytočne nepreťahovali rokovanie Národnej rady. Ďakujem pekne.

    Pokiaľ ide o poslanecké kluby, nemám nikoho písomne prihláseného do rozpravy. Pokiaľ ide o poslancov, písomne je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák, po ňom pán poslanec Farkas. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    v druhom čítaní budeme rokovať o zákone, o ktorom sa v odbornej verejnosti diskutuje, a podľa toho, čo sledujete v odbornej tlači, je diskutovaný veľmi kontroverzne. Niektorí mu prisudzujú až spásonosné poslanie a niektorí sa veľmi kriticky vyjadrujú o forme, akým spôsobom sa má oživenie či revitalizácia robiť.

    Viete, priznám sa vám úprimne, že som predpokladal rozhodnutie Národnej rady, a preto som vo výbore povedal svoje zásadné stanovisko. Ale mal som aj snahu z praktickej stránky opraviť niektoré menšie chyby, ktoré sa v zákone predsa len opraviť dajú, a voliť takpovediac cestu menšieho zla. Dostali sa do uznesenia výboru pre životné prostredie. Bol som pripravený zdôvodňovať ich v gestorskom výbore, keďže neboli písomne zdôvodnené, tak nie sú v spoločnej správe zaradené. Nenamietal som, pretože som si povedal, že osud tak rozhodol. Nedá sa zlá vec opraviť a urobiť ju menším zlom. A je potrebné vystupovať zásadne. Ale tí, ktorí počítajú s tým, že vo výboroch presadia niektoré pozmeňujúce návrhy, nech ich nezabudnú písomne zdôvodňovať, aby sa dostali do spoločnej správy.

    Dámy a páni, nikto nepochybuje zo všetkých, ktorí tu sedia, aj tí, ktorí tento proces odborne sledujú, že je potrebné niečo robiť so slovenskou podnikovou sférou. Napriek dobrým makroekonomickým výsledkom sa na podnikovej úrovni nedarí zastaviť platobnú neschopnosť. Problémy sa prehlbujú, a dokonca ovplyvňujú aj možnosť tvorby pracovných príležitostí a sociálnu situáciu v konkrétnych regiónoch Slovenska. V tom sa všetci zhodujeme, ale zásadne sa rozchádzame v tom, ako to oživenie urobiť, čo je potrebné, aby sa slovenské podniky dostali z problémov, v ktorých sa topia už niekoľko rokov, aby sa využil výrobný potenciál a aby nastalo oživenie ekonomiky.

    A dokonca si dovolím ísť o krok ďalej, že sa ešte všetci zhodujeme aj v tom, že sú na to potrebné peniaze, je potrebná ingerencia štátu, je potrebné, aby sa určili prostriedky, zdroje či už z rozpočtu, alebo mimorozpočtové. Ale musia byť určené buď na úrovni vlády, alebo dokonca aj legislatívne, ak by sa to týkalo nejakej zmeny legislatívy. Ale tam náš súhlas, náš konsenzus končí, pretože podľa nášho názoru sú na to potrebné prostriedky a už existujúce mechanizmy by sa dali veľmi dokonale a elegantne využiť na to, aby sa tie prostriedky účelne využili.

    Predovšetkým banková sféra, predovšetkým znalosť klientov a prostriedky by eventuálne boli na toto určené. Využiť na to celý nástroj, celú paletu nástrojov, ktoré sa tam nachádzajú - zmäkčovanie úverov, reštrukturalizácia úverov, odpustenie úverov, odpustenie penále. Prosto celé to inštrumentárium využiť tak, aby sa konkrétnym podnikom pomohlo.

    Podľa nášho názoru zákon o revitalizácii v takejto forme je zbytočný. Zavádza inštitúty, ktoré sú netrhové. A dokonca ho považujeme za zákon, ktorý porušuje pravidlá hospodárskej súťaže.

    Dovoľte mi, aby som vám veľmi krátko povedal príklad na dvoch slovenských podnikoch, ktoré sú náhodou blízke vládnej koalícii, takže to nestaviam do vzťahu opozícia - koalícia, ale JAS Bardejov a CEBO HOLDING Partizánske. JAS Bardejov bol privatizovaný vlani, predvlani. Bola zaň zaplatená istá cena, ktorá sa prenesie do nákladov tohto podniku a bude ich musieť zakalkulovať do ceny, aby dosiahol príslušné cash flow a aby mohol uhrádzať svoje záväzky. Súťaží a konkuruje s CEBO HOLDING Slovakia, ktorý bol kúpený za korunu. Vzal síce so sebou veľké bremeno záväzkov. Dá sa diskutovať o tom, aká časť záväzkov je dobytná, aká nedobytná, ale i nedobytný veľký objem podlieha pod možnosť využitia revitalizácie, pod možnosť dať mu úľavu, odpustiť. A už nastáva porušenie hospodárskej súťaže, pretože Bardejov sa ocitne v situácii, keď nebude môcť konkurovať svojim konkurentom z Partizánskeho.

    Viete, hovorili sme o tom, že účasť, resp. v zákone navrhovaná neúčasť protimonopolného úradu je priamym potvrdením toho, o čom hovorím. Predstavte si, že niekto niekoho "skonkuruje" na báze trhu, na báze toho, že vie lepšie, lacnejšie, kvalitnejšie vyrábať. A druhí, tí, ktorí "skonkurovali", sa dokážu presadiť, lobujú v bankách, dokážu sa presadiť vo vládnych inštitúciách a bude im schválený revitalizačný projekt. Však ten projekt bude pôsobiť presne proti inštitútu trhu, presne proti tomu, čo je v programovom vyhlásení tejto vlády, t. j. budovanie trhového, sociálne a ekologicky orientovaného hospodárstva.

    Dámy a páni, dalo by sa veľa hovoriť o tom, či táto norma je v súlade s právnou normou Európskej únie. Maastrichtská dohoda Európskej únie upravuje problém v článku 92, podľa nášho názoru revitalizačný zákon neupravuje nič iné ako štátnu pomoc podnikom, čo vyplýva z § 4.

    Dámy a páni, z vecných problémov, ktoré sa dotýkajú zákona, mnohé sme predniesli vo výbore, niektoré boli akceptované, niektoré neboli akceptované. Skončím tým, že vrelo odporúčam, aby sa slovenská ekonomika oživila, aby sa oživila tým, že sa využije potenciál podnikov, že sa týmto podnikom pomôže, ale nech sa využijú inštitúty trhu. Nech sa využije taká právna úprava, ktorá je v súlade s právom Európskej únie.

    Preto výbor, v ktorom som tento zákon kritizoval, prijal uznesením návrh, aby Národná rada nepokračovala v druhom čítaní toho zákona. Bude sa o ňom hlasovať ako o prvom, bez rozpravy, a klub Demokratickej únie ho podporí.

    Znovu opakujem, sme pripravení podporiť akékoľvek inštitúty, ktoré budú takpovediac oživovať podnikovú sféru, ale tento zákon považujeme za nešťastne formulovaný, a dokonca si dovolím tvrdiť, v svojej podstate porušenie hospodárskej súťaže odporuje aj článku 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu poslancovi Černákovi.

    Na svetelnej tabuli svietia mená poslancov. Považujem to za faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Černáka. Inak nie je možné vystúpiť. Nebudem akceptovať žiadne iné vystúpenie.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, hlásim sa z iného dôvodu.

  • Z dôvodu, ktorý je potrebné akceptovať, pretože navrhujem 15-minútovú prestávku. Pán predseda, vy sa aspoň spýtajte, aký máme návrh, nie že ho nebudete akceptovať. Tri poslanecké kluby sa hlásia o 15-minútovú prestávku.

  • Prosím, bude prestávka do 15.45 hodiny. Ešte chce na tento čas zvolať výbor pán predseda Maxon. Prestávka bude do 16.0O hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta, aj pán navrhovateľ a pán spravodajca. V rozprave sme skončili vystúpením pána poslanca Černáka. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Farkas.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    predložený návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je veľmi vážnym dokumentom, hlavne pokiaľ ide o zabezpečenie a ovplyvnenie ďalšieho ekonomického rozvoja mikrosféry. Podľa dôvodovej správy predloženého návrhu zákona zákon má snahu riešiť najvážnejšie ekonomické problémy hospodárskych subjektov s určitým cieľom umožniť hospodársky rozvoj oblastí, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, alebo zvýšiť využitie výrobného potenciálu týchto subjektov.

    V skutočnosti však predložený návrh zákona o revitalizácii podnikov bude znamenať niečo iné a môže zapríčiniť nerovnomerný asymetrický rozvoj jednotlivých oblastí, ako aj podnikateľských subjektov, hlavne pokiaľ ide o jednotlivé podniky s rovnakým alebo približne rovnakým výrobným programom. Veď pre určitú skupinu hospodárskych subjektov bude zo strany vlády poskytnutá podpora v rámci postupu revitalizácie podnikov a pre inú skupinu, možno ekonomicky silnejšiu a schopnejšiu, už nie. Teda pri podnikateľských subjektoch, ktoré budú zvýhodnené v rámci procesu revitalizácie, ekonomické nástroje hospodárskej politiky budú pôsobiť inak než na ostatné podnikateľské subjekty.

    Takýmto vládou vynúteným postupom bude zapríčinený aj nerovnomerný ekonomický rozvoj celej mikrosféry. Tým, že ekonomické nástroje nebudú pôsobiť na producentov a podniky plošne a impulzívne, a tým, že návrh zákona predpokladá selektívny prístup k výberu podnikov do programu revitalizácie na základe projektu, ale bez konkrétnejšie špecifikovaných ekonomicky opodstatnených kritérií, môže nastať taká situácia, že o pár rokov bude treba revitalizovať v súčasnosti ešte schopné hospodárske subjekty.

    Prijatím prerokúvaného návrhu zákona síce na jednej strane budú zachránené menej schopné hospodárske subjekty z prostriedkov revitalizácie, ale na druhej strane môže byť zabrzdený ďalší rozvoj tej skupiny hospodárskych subjektov, ktorým nebola poskytnutá patričná podpora.

    Prijatie predloženého návrhu zákona poskytne právny základ na nárast štátneho dirigizmu v ekonomike. Namiesto toho z týchto prostriedkov by bolo potrebné podporiť tak potrebný ozdravný proces a reštrukturalizáciu ekonomiky Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že tento vládny návrh zákona môže slúžiť ako nástroj na ďalšie zvýhodňovanie úzkych majetných skupín na úkor ostatných podnikateľov, a vzhľadom na to, že nerešpektuje ústavný princíp rovnosti podnikateľských foriem, dáva právny základ na zvyšovanie úrovne štátneho dirigizmu v našej ekonomike, v zmysle § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť vláde Slovenskej republiky návrh zákona na dopracovanie. Ak tento návrh nebude prijatý, predložím ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré by som ďalej chcel odôvodniť.

    Medzi jednotlivými formami revitalizácie sú spomenuté aj také formy, ktoré nepatria do výlučnej pôsobnosti vlády, ale prijatím predloženého návrhu zákona budú priamo a negatívne vplývať na príjmy neštátnych podnikateľských subjektov a na ich ďalšiu existenciu. Alebo sú spomenuté aj také formy revitalizácie, ktoré zvýhodňujú iba úzku skupinu tzv. privatizérov tým, že budú odpustené úroky z omeškania za oneskorené platenie splátok kúpnej ceny Fondu národného majetku alebo neuplatnenie zmluvných sankcií za meškanie revitalizačného alebo revitalizovaného podniku s platením splátok kúpnej ceny Fondu národného majetku.

    Takáto forma revitalizácie vzhľadom na súčasný stav vo Fonde národného majetku a vzhľadom na vzťahy medzi podnikateľmi a podnikateľskými formami je veľmi nečestná a neobjektívna. Veď ak vychádzame z poznatkov súčasnej privatizačnej praxe, môžeme usúdiť, že takáto forma revitalizácie bude iba nástrojom a prostriedkom na ďalšiu podporu tej istej úzkej skupiny privatizérov, ktorí už minimálne raz boli zvýhodnení pri privatizácii. Je to jeden z argumentov dosvedčujúci, že privatizácia neprebehla na základe ekonomických kritérií. Veľká časť privatizovaných podnikov stojí pred krachom a čaká na prijatie predloženého návrhu zákona.

    Podľa nášho hodnotenia treba vylúčiť z procesu revitalizácie presne takéto podniky, a keď privatizéri nie sú schopní splniť aj tak poddimenzované záväzky voči Fondu národného majetku, bude potrebné takéto podniky vrátiť späť do vlastníctva Fondu národného majetku a znova ich sprivatizovať na základe objektívnych, ekonomicky odôvodnených kritérií. Vôbec nesúhlasíme s tým, aby neschopní, ktorí nespĺňajú svoje záväzky väčšinou vlastným pričinením, dostávali ďalšiu podporu a úľavy zo štátneho rozpočtu na úkor ostatných, najmä malých a stredných podnikateľov, ale aj na úkor všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Aby sme tomu predišli, v mene 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a v zmysle § 82 ods. 2 podávam návrh v § 4 ods. 1 vypustiť text v bode m), vypustiť text v bode n) a vypustiť text v bode o).

    Ešte mi dovoľte zaujať stanovisko k otázke revitalizácie záložného práva alebo realizácie záložného práva na majetok revitalizačného podniku.

    Podľa predloženého návrhu počas revitalizácie nemožno na majetok revitalizovaného realizovať záložné právo ani výkon rozhodnutia. Vieme pochopiť zámer predkladateľa, čo vôbec takýmto riešením sledoval, ale na druhej strane treba vychádzať z toho, aké sú požiadavky jednotlivých bánk na krytie poskytnutých úverov. Keď toto ustanovenie vstúpi do platnosti v nezmenenej forme, tak revitalizované podniky nebudú môcť siahať na žiadny nový úver počas revitalizácie. Budú nútené jednostranne sa opierať iba o podporu v revitalizačnom procese, čo je neracionálne a neefektívne riešenie, ktoré výrazne zaťažuje štátny rozpočet. Predsa rozvojové a osožné úvery majú nesmierny význam aj pre revitalizované podniky.

    Preto v mene 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a v zmysle § 82 ods. 2 podávam návrh v § 17 ods. 3 vypustiť slová "záložné právo a ani" a ďalej pokračovať v texte.

    Vážené dámy, vážení páni, ide o veľmi citlivú a závažnú ekonomickú otázku. V predloženej podobe tento návrh zákona je v rozpore tak s ekonomickými, ako aj spoločenskými záujmami občanov Slovenskej republiky. Je na hrane ústavnosti. Jeho prijatie môže Slovenskú republiku ešte viac vzdialiť od demokratických princípov, stability a ekonomickej prosperity. Je teraz na vás, ako sa rozhodnete. Poslanci MKDH a Maďarskej koalície predložený návrh zákona nepodporia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, toto bol posledný príspevok v rámci rozpravy, ktorý bol prihlásený písomne. Pýtam sa preto, či sa ešte niekto hlási. Konštatujem, že áno. Hlási sa pán podpredseda Ľupták, pán poslanec Lysák, pani poslankyňa Schmögnerová, pán poslanec Baránik.

    Pýtam sa ešte, či sa niekto hlási. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána podpredsedu Ľuptáka, aby predniesol svoj príspevok.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nezvyknem vystupovať, ale v tomto prípade som nútený vystúpiť, pretože mám trochu odlišný názor na zákon o revitalizácii podnikov, ako aj naša strana. A chcem predniesť aj pozmeňujúce návrhy.

    Vážené poslankyne, poslanci, nejde - tak ako hovoril Kanis - o fazuľky alebo nejde o misku šošovice - ako dakedy povedal Hrnko -, ale ide o desiatky miliárd korún, ktorými budú nôcť byť podniky oddlžené. A musíme veľmi zvážiť, či budeme oddlžovať podniky lumpov a podvodníkov, alebo čestných ľudí. A preto máme výhrady, aj ja mám výhrady a hneď pôjdem k veci.

    Vieme dobre, čo zlé sa mnohokrát v privatizácii narobilo, a vieme, ako mnohí s tým majetkom narábajú a narábali vedome mnohokrát len preto, aby zbohatli na úkor tohto národa. Nemienime a nechceme sa podieľať na tom tak, aby znovu k tomu prišlo. Nie sme proti tomu, aby sa podniky oddlžili alebo revitalizovali. Nech nám to nikto nevytýka a ani neberie. Sme za, ale musí to mať transparentnosť, priehľadnosť, a obávame sa, že tu znovu môže dôjsť k nekalým účinkom.

    Poviem vám pár príkladov. Firma v Banskej Bystrici, ktorá dlží na daniach vyše 140 mil., neplatí dane, táto firma si kúpi akcie Slovenky Banská Bystrica a tá istá firma si postaví nové objekty, z ktorých má veľké zisky. Pýtam sa, kto im to dovolil? A ešte ich chceme aj oddlžiť? Nebodaj, ak by k tomu prišlo, teda by sme dopadli. Myslím si, že takéto podniky sa oddlžovať nemajú, ale obávam sa, že sa budú.

    Ďalší podnikateľ z Banskej Bystrice dlhuje tiež vyše 100 miliónov, ale pritom sprivatizoval ešte jeden závod vo Zvolene. Majetok previedol na "eseročku" svojho syna, a syn jednoducho neprebral na "eseročku" žiadne záväzky. Teda "čisté veci". Otec so synom si pekne prelievajú kapitál a idú ďalej. A tomuto štátu dlhujú na daniach vyše 100 miliónov.

    Podnikateľ v Rimavskej Sobote takisto je dlžný Fondu národného majetku značnú sumu. Splátkový kalendár má predĺžený z 30 mil. na 17. mil. ročne, čo predstavuje značnú úľavu. Tento podnikateľ sa vozí v helikoptére alebo si žije ako barón Prášil a nám sa smeje, ako sa smejú mnohí.

    Myslím si, že v tomto treba spraviť poriadok a na to sú rezorty. Stala sa jedna základná chyba, to, čo stále hovorím, že od novembra 1989 rezorty nekontrolovali svoje podniky, rezorty nerobili inventúru, neanalyzovali, kde došlo k chybám, kde došlo k podvodom, prečo došiel podnik do krachu a tak ďalej. Po roku 1989 úplne zlyhal kontrolný mechanizmus a finančná disciplína, a to niekomu vyhovovalo. Preto si myslím, že štát stojí tak, ako stojí. Samozrejme, aj novinári sa mnohokrát smiali nad tým, čo tu Ľupták hovorí, ale je to tak.

    Preto ma trošku zaráža, keď teraz vidím - keď som aj vedel, čo je za lubom, že to nemôže byť čisté -, keď vidím komisiu, ktorá bude v zložení (ruch v sále) - pokoj, vážení, ja som bol ticho, keď ste rozprávali - minister financií, minister hospodárstva, minister pôdohospodárstva, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, minister výstavby a verejných prác, guvernér Národnej banky Slovenska - potiaľ by to bolo. Prezident Slovenskej sporiteľne bol vymenený hneď po našom nástupe, vieme, kto je prezidentom. Prezident Všeobecnej úverovej banky zostal, prezident Investičnej a rozvojovej banky, ako aj páni zo Slovenskej poisťovne. Určite tu bolo čosi za lubom. Už vtedy sa dobre vedelo, čo sa bude robiť a čo sa bude diať. A trápi nás, že to koaliční partneri spravili. Ale spravili to, musia si niesť za to aj zodpovednosť. Čiže vidíte, neserióznosť sa robila, aj je. A musíme byť v tomto skutočne opatrní.

    Preto naša strana a aj ja osobne dávam procedurálny návrh podporený skupinou 15 poslancov a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o revitalizácii podnikov, ktoré prečítam.

    V prvom rade dávam takýto návrh: Žiadam Národnú radu, aby návrh zákona o revitalizácii podnikov, tlač číslo 621, bol preložený na júnovú schôdzu do druhého čítania. Je to môj procedurálny návrh. 15 poslancov podpísalo, aby sa to odložilo na júnovú schôdzu.

    Ďalej v zmysle § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky skupina 15 poslancov podáva nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o revitalizácii podnikov, tlač 621.

    V § 4 ods. 1 písm. l) na konci vety pripojiť slová "ak majiteľ z nich nekapitalizoval svoj majetok". To znamená, ak si platil dane, potom môžeme hovoriť o oddlžení.

    To isté doplniť v § 4 ods. 1 písm. m) na konci vety pripojiť slová "ak majiteľ z nich nekapitalizoval svoj majetok". Tam je zase platenie úrokov a tak ďalej.

    Čiže, vážení, mám výhrady aj ku komisii, k jej zloženiu, nehnevajte sa, pretože treba o tom rokovať. Preto žiadam koaličných partnerov, aby tento zákon bol presunutý na júnovú schôdzu tak, ako som navrhol, do druhého čítania. Treba vyvolať politické rokovania. Nedá sa, aby mi niekto v živote povedal: Však tam máte svojho človeka. Ďakujem pekne. A teda prosím, aby sa o tomto ešte rokovalo na júnovej schôdzi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, vážení hostia,

    na rozdiel od niektorých vyhlásení všeobecného charakteru mi dovoľte ekonomický pohľad na celkový charakter tohto zákona.

    Hádam stojí za povšimnutie aj tým, ktorí nie sú špecialisti, ekonómovia, že prvýkrát v tejto Národnej rade prerokúvame komplexný zákon, aký nemá obdobu. Zákon, ktorý prepája riešenie technického...

  • Pani kolegyňa, ak tomu nerozumieme, necháme si to pre seba. Nikdy som vás takto nezosmiešňoval, buďte taká láskavá.

  • ...ktorý rieši technické, ekonomické, ale aj finančné otázky revitalizácie podnikov. A to, myslím si, že každý, kto len trošku nemá pri ekonomike dopredu červené oči a pozerá vecne na túto problematiku, musí oceniť.

    Myslím si, že postup vlády, ktorý ide seriózne riešiť problematiku revitalizácie podnikov, bude následne ocenený tými, ktorí budú sledovať jeho dôsledky alebo postupy pri jeho uplatňovaní. Na rozdiel od niektorých, ktorí majú dopredu obavy z možných postihov - samozrejme, nič nemožno dopredu pokladať za zlato a jediné, tak ako hovoril kolega Černák, že by sme od toho niektorí očakávali zázraky -, ale naozaj nemožno očakávať od toho ani zemetrasenia, ako sa to predpokladá, pretože tento zákon napriek tomu, že bol posudzovaný za relatívne krátky čas, veľmi dôsledne obsahuje v prvých paragrafoch, ktoré podniky môžu byť posudzované a dané do revitalizácie a ktoré podmienky musia splniť.

    Veľmi by som chcel upozorniť tých, ktorí ešte sú ochotní, nie tých, ktorých nemožno presvedčiť, ale tých, ktorí sú ochotní uvažovať, keby ste zobrali, prosím, láskavo do úvahy obmedzujúce podmienky, ktoré sú tam veľmi seriózne uvedené. Za odpustenie, zníženie daní alebo niektorých ďalších záväzkov sa jednoznačne stanovuje obmedzenie, že podnik, ktorý sa do toho dostane na základe vypracovaného revitalizačného projektu, nebude počas obdobia, ktoré bude stanovené, vyplácať dividendy. To je prvá záležitosť, ktorá veľmi výrazne obmedzí počet tých, ktorí budú mať o to záujem. Tých podmienok je od A až do V podobne ako pri tých možnostiach, ktoré sú uvádzané v návrhu. A na toto, myslím si, sa treba komplexne pozrieť v súvislosti s tým, čo sa predpokladá, že by eventuálne bolo zneužité.

    Druhá vec, do tohto obmedzujúceho chomúta bude možné vstupovať až po posúdení komisiou. Na rozdiel od niektorých, ako tu uvádzali, mám taký dojem, že komisia, ktorá sa skladá z 5 hospodárskych ministrov, 5 predstaviteľov bankovej sféry plus niektorých ďalších, ktorí sa na tom budú zúčastňovať, je taký seriózny orgán, ktorý by naozaj mal stačiť, aby sme nie my posudzovali jednotlivé podniky, lebo si myslím, že by sme sa z legislatívnej inštitúcie zmenili na exekutívu, ale aby tejto Národnej rade boli predkladané informácie povedzme polročne, ako to uvádzal kolega Pacola, a tak, aby sme videli, ako sa celý tento proces vyvíja. O vplyve na štátny rozpočet sa takisto v zákone veľmi jednoznačne uvádza, že tohto roku sú to 2 miliardy, prípadne niektoré ďalšie zdroje. A na ďalšie roky budeme my tu v tejto sále posudzovať, aké prostriedky budú do tejto oblasti posunuté.

    Obavy, ktoré existujú, že by mohli byť zneužité prostriedky - myslím si, že stojí za povšimnutie, myslím, že je to § 8 a 11, kde sa hovorí o tých obmedzeniach, áno, je to § 8, kde sa stanovuje, že komisia si vytvorí expertnú skupinu, ktorá môže - ak tomu rozumiem - posudzovať jednotlivé návrhy privatizačných projektov.

    Vážení, a tu by som sa chcel obrátiť na pána podpredsedu vlády a ministra financií a potom na príslušných ministrov, ktorí budú dopracúvať vyhlášku, odporúčam, aby sa v nej uplatnili tieto moje tri poznámky:

    Po prvé, aby do expertnej skupiny boli prizývaní predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, prípadne niektorých ďalších zamestnávateľských organizácií, aby sa vo vyhláške - už som to spomínal minule vo vystúpení - jednoznačnejšie prezentovalo, že sa to týka - mám na mysli celý tento zákon - rovnako veľkých, ako aj malých a stredných podnikov, hoci to tu nie je vylúčené. Ale myslím si, že vo vyhláške by to mohlo byť precizované.

    A posledné, aby sa uvádzalo, kto a ako navrhuje komisára. A ešte takúto formálnu náležitosť, ten komisár sa mi vidí taký represívny názov. Samozrejme, nedávam návrh, lebo asi som aj ja zmeškal čas, tých 15 podpisov som nenazbieral. Ale naozaj sa mi vidí nenáležité uvádzať v tom názov komisár. Zmocnenec alebo niečo podobné by bolo asi najlepšie.

    Čo pokladám za dôležité pri tomto zákone, je to, čo sa nám potvrdilo na stretnutiach s občanmi. V Západoslovenskom kraji sme diskutovali na štyroch miestach, kde si vyložene vyžiadali konzultácie k tomuto návrhu zákona. Môžem vám povedať, že jednoznačne sa koncentruje pozornosť tých, ktorí eventuálne majú záujem byť zaradení do tohto programu, ako budú spracúvať projekty, kto a za čo im v tom môže pomôcť. Myslím si, že na to by sa mala obrátiť a uprieť pozornosť aj viacerých z nás, ako riešiť túto problematiku. Podľa môjho názoru práve fakt, že sa mnohé podniky budú veľmi seriózne zaoberať svojou výrobnou aj odbytovou stratégiou a politikou, urobí veľmi veľa okrem toho, čo by mohlo znamenať - a som presvedčený, že bude znamenať - značné posunutie riešenia problémov, ktoré zatiaľ čakajú na riešenie ako v podnikoch, tak v bankách.

    Z toho vyplýva jednoznačný záver, odporúčam tento predložený návrh s prijatými úpravami, ktoré sú z nového hľadiska možné, na tretie čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    Chcem opäť zopakovať všetkým pánom poslancom a poslankyniam, ktorí vystupujú a dávajú pozmeňujúce návrhy, že sú tu už pravidlá, ktoré pozná nový rokovací poriadok - 15 podpisov a zdôvodnenie -, bez toho sa to nebude dať akceptovať. Po takomto akceptovaní musí potom dôjsť k rozdaniu týchto pozmeňujúcich návrhov poslancom a hlasuje sa až na druhý deň, alebo neskôr, ak Národná rada neodsúhlasí niečo iné.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    pri prvom čítaní poslanecký klub Spoločnej voľby zaujal jednoznačný postoj k tomuto zákonu. Za nás vtedy vystúpil pán poslanec Košnár a vyjadril názor, že je potrebné riešiť vysokú podnikovú zadlženosť, pokračujúcu a dlhodobo pretrvávajúcu medzipodnikovú zadlženosť preto, aby sa vytvorili predpoklady, aby podniky mohli modernizovať, reštrukturalizovať, investovať. Ale zároveň povedal i to, že návrh tohto zákona nepokladá za riešenie závažných okolností, ktoré sú v podnikovej sfére, a že tento zákon, ak sa schváli, nepomôže podnikateľskej sfére, s výnimkou malej skupiny privilegovaných podnikov. A povedal aj to, že sa tento zákon nedá zlepšiť žiadnymi pozmeňujúcimi návrhmi, pretože vo svojom prístupe, vo svojej filozofii je nesprávny. Preto sme ani žiadne pozmeňujúce návrhy nepripravili a ani sme ich neuplatňovali vo výboroch a ani dnes.

    Záver je taký, že sa pripájame k tomu, čo odhlasoval výbor pre životné prostredie, aj keď sa to nedopatrením nedostalo do spoločnej správy, a navrhujeme, aby tento návrh zákona nebol odporučený na tretie čítanie.

    Myslím si, že tu odznelo už veľa kritických pripomienok, veľa kritických pripomienok odznelo už aj v diskusii, v médiách. Zatiaľ sme vôbec nezaujali ani postoj k názorom Národnej banky Slovenska, ktorá si dala toľko roboty, že pripravila pomerne obsiahle kvalifikované stanovisko. Všetky tieto pripomienky sa dajú redukovať možno na dve-tri. Po prvé, na protiústavnosť. Mohli by sme presne vymenovať, kde sa tento zákon dostáva do kolízie s niektorými paragrafmi Ústavy Slovenskej republiky. Predovšetkým zasahuje do hospodárskych práv verejnoprávnych inštitúcií, ako je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, ale aj súkromných subjektov, ako sú veritelia, ktorí nepredstavujú tých veriteľov, ktorí majú možnosť zasadať v revitalizačnej komisii.

    Druhá hlavná pripomienka sa dotýkala toho, že tento zákon celkom jednoznačne porušuje pravidlá hospodárskej súťaže. Asi pred troma týždňami - môžem sa aj trošku mýliť -, keď sme prerokúvali tento zákon vo výbore, položila som otázku pánu štátnemu tajomníkovi, ktorý zastupoval pána ministra pri predkladaní tohto zákona. Otázka sa dotýkala toho, aká je odpoveď Európskej komisie, ktorá v tom čase, ako sme boli informovaní, prerokúvala návrh tohto zákona z hľadiska, do akej miery je kompatibilný s našimi záväzkami, ktoré podpísala Slovenská republika v Asociačnej dohode. Otázku kladiem opakovane, či už sú k dispozícii výsledky tohto posudzovania Európskou komisiou a aké sú.

    Vieme, že najnovším čiernym bodom je práve návrh zákona o revitalizácii a návrh, resp. už nie návrh, ale vládne nariadenie o dovozných depozitách. Možno budem veľmi tvrdá, ale, žiaľbohu, realistická. V tejto chvíli nás to už možno nemusí mrzieť, pretože Slovenská republika je vylúčená z prvého kola začlenenia do Európskej únie. Hraničný termín bol 15. máj. Vláda Slovenskej republiky je veľmi dobre informovaná o tomto hraničnom termíne. Je len škoda, že nemala dosť odvahy, aby informovala o ňom verejnosť. Do 15. mája mala splniť tri podmienky. Vieme, že nesplnila ani jednu. A, bohužiaľ, vývoj názorov na rozširovanie Európskej únie dospel do fázy, že sa nezačne rokovať so všetkými kandidátskymi štátmi naraz, ale že sa bude rokovať na začiatku iba s vybranými kandidátskymi štátmi, medzi ktorými Slovenská republika, žiaľbohu, nebude. Dôsledky tohto budú pre slovenské hospodárstvo, pre každého z nás, nevyčísliteľné. Žiaľbohu, málokto si to dnes ešte uvedomuje.

    Napriek tomu, že to, čo som uviedla, je, žiaľbohu, pravda, chcela by som vás poprosiť, aby ste povedali, či je už k dispozícii názor Európskej komisie a aký je.

    Počas rozpravy k tomuto zákonu som vo výbore položila otázku aj pánu štátnemu tajomníkovi, do akej miery je oboznámený s projektom, ktorý sa pripravoval v roku 1994. Vtedajšia vláda nezačala s ním ako prvá. Začali ste s tým ešte vy, pán minister, v roku 1993 a my sme uznali za rozumné v tomto projekte pokračovať. V roku 1994 sme na projekte intenzívne pracovali. Pre jednoduchosť tento projekt označím názvom EFSAL - je to skratka názvu určitého druhu pôžičky na finančnú reštrukturalizáciu podnikov a bankového sektora, o ktorej sme v tom čase aj uvažovali. Pán štátny tajomník tvrdil, že je oboznámený s týmto projektom, avšak z jeho reakcie mi bolo veľmi jednoznačne jasné, že ho ani nečítal. Preto pokladám za dôležité aspoň veľmi stručne oboznámiť poslancov s tým, čo sa vtedy pripravovalo. A znovu opakujem, že sme nevarili z čistej vody, ale že sme nadväzovali na niečo, čo sa tu už bolo urobilo.

    Vychádzali sme z toho, že čiastkové opatrenia, ktoré sa uskutočnili v roku 1991 - bolo to jednorazové oddlženie podnikovej sféry a kapitálové posilnenie niektorých vybraných bánk, ale ani neskoršie vzájomné započítavanie pohľadávok cez spoločnosť FIZAKO -, nedosiahli také účinky, aké vlády, ktoré ich vtedy pripravovali, predpokladali.

    V tom čase - v roku 1994 - vznikli ešte ďalšie dva návrhy: návrh na riešenie platobnej neschopnosti na ministerstve financií a návrh na riešenie platobnej neschopnosti z dielne vtedajšieho Zväzu priemyslu. Ani jeden z týchto návrhov sme nepokladali za taký, aby bol vyriešil alebo aspoň výraznejšie pomohol riešiť zásadné nedostatky, ktoré v tom čase a, žiaľbohu, dnes ešte vo zvýšenej miere v podnikateľskej sfére sú.

    V marci 1994 boli však veľmi nepriaznivé východiskové podmienky na realizáciu takéhoto projektu. Zopakujem, že sme zdedili veľmi výrazné rozpočtové riziká v marci 1994, vysokú úrokovú mieru a na začiatku roka aj nezávideniahodnú devízovú pozíciu štátu.

  • Počkám, ďakujem.

  • Ale v priebehu roka sa podarilo stabilizovať hospodárstvo. Podarilo sa dosiahnuť lepšie výsledky, a tým sa vytvorili aj predpoklady na to, aby sme intenzívnejšie pripravovali tento projekt až do tej miery, že už v auguste 1994 bol vlastne v hrubej schéme hotový. A pri vynaložení určitej, nepochybne ešte nejakej ďalšej roboty mohlo sa na ňom pokračovať. Pán minister a podpredseda vlády bol o tomto informovaný. Dostal dokumentáciu - aspoň jeho pracovníci ju mali v rukách - o všetkých projektoch, ktoré sa v roku 1994 urobili. Žiaľbohu, v priebehu nasledujúcich dvoch rokov v projekte EFSAL nepokračoval. A to napriek tomu, že začiatkom roku 1995 pri novelizácii zákona o bankách číslo 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa presadil § 44a, ktorý zaväzoval vládu pripraviť reštrukturalizáciu úverového portfólia niektorých bánk.

    Na rokovaní nášho gestorského výboru sme okrem toho prijali uznesenie, ktoré zaväzovalo ministerstvo financií, aby do septembra 1995 pripravilo realizáciu § 44a, ale všetko to bolo zbytočné. Jediné, čo sa podarilo presadiť v rozpočte na rok 1997, sú dve miliardy korún so zámerom pomôcť rozbaľovať tento balíček na strane bankového sektora, inými slovami, umožniť bankám vo zvýšenej miere vytvárať rezervy a oprávky, ktoré by použili na riešenie zlých úverov. Žiaľbohu, po niekoľkých mesiacoch sa dozvedáme, že použitie týchto prostriedkov má byť diametrálne odlišné.

    Jediné, čo sa za celé obdobie od roku 1994 až dodnes urobilo, bolo opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorá prijala nové pravidlá o klasifikácii pohľadávok a vytváraní oprávok. Tým aspoň čiastočne naštartovala rýchlejší proces vytvárania oprávok vo Všeobecnej úverovej banke, Investičnej a rozvojovej banke a Slovenskej sporiteľni. Ale za toto obdobie sa situácia v podnikateľskej sfére zhoršovala. Ďalej rástli nedobytné pohľadávky, ďalej klesali zisky v nefinančných, bohužiaľ, i vo finančných organizáciách a rástol počet stratových podnikov, ktorý v roku 1996 dosiahol 55 %. V roku 1996 zisky nefinančných organizácií v bežných cenách poklesli v porovnaní s rokom 1995 o 7,1 %. Rástli zlé úvery v absolútnom čísle. Ak v roku 1994 predstavovali 60 miliárd, v roku 1996 vyskočili až do 100 miliárd. Rástol aj ich podiel na celkových úveroch. Skomplikovala sa vnútorná zadlženosť štátu, ktorá sa v absolútnej miere takmer zdvojnásobila v porovnaní s rokom 1994 a takmer sa zdvojnásobila zahraničná zadlženosť štátu. Toto všetko dnes vytvára, prirodzene, horšie podmienky na realizáciu ozdravenia podnikovej sféry.

    Nechcem naťahovať čas. Len veľmi stručne zopakujem, na čom sa vtedy projekt zakladal a v čom sú naše základné výhrady voči návrhu zákona o revitalizácii podnikov. Zásadný rozdiel bol v tom, že sme si uvedomili, že situácia v bankovej sfére a podnikovej sfére je veľmi úzko prepojená a že nie je možné jednoducho vynechať z reštrukturalizácie podnikovej sféry bankovú sféru. Preto sme išli inou cestou. Predpokladali sme urýchliť reštrukturalizáciu štyroch kľúčových bánk s tým, že by sa vytvorili podmienky na možnosť likvidácie zlých úverov, samozrejme, na zvýšenie likvidity, kapitálového vybavenia týchto bánk. Isté osobitné riešenie sa predpokladalo pri Konsolidačnej banke. Náš prístup bol prevažne decentralizovaný. Predpokladali sme, že finančnú reštrukturalizáciu budú uskutočňovať predovšetkým tieto banky. V ich pôsobnosti malo byť rozhodovať, ktoré podniky a akým spôsobom sa budú finančne reštrukturalizovať. Opatreniami, ktoré sme predpokladali urobiť v bankovej sfére, sme mohli na to vytvoriť veľmi dobré východiská.

    Delegovanie týchto rozhodovacích právomocí na finančné inštitúcie bolo zdôvodnené tým, že majú k dispozícii najväčšie informácie a samy ponesú dôsledok za to, ak zvolia zlý prístup k podniku. Ak napríklad banka rozhodne, že odpustí úvery podniku, ktorý v priebehu roka či dvoch rokov pôjde do likvidácie, rozhodnutie banka pocíti sama na sebe. Predpokladalo sa uzatvoriť zmluvy medzi Národnou bankou Slovenska a týmito štyrmi finančnými inštitúciami, ktoré by sprísnili režim správania sa týchto bánk. Vytvorila by sa silnejšia ingerencia bankového dohľadu, ale poskytla by sa možnosť vo zvýšenej miere si vytvárať nezdaňované oprávky.

    Ministerstvá hospodárstva a pôdohospodárstva, práce a sociálnych vecí, ktoré boli do projektu zaangažované, pokračovali v tom, čo už začali robiť v roku 1993. Kategorizovali podniky do štyroch skupín s tým, že tieto informácie mali poslúžiť bankovej sfére - nič viac a nič menej - ako podklad pre ich rozhodovanie. Finančné inštitúcie mali rozhodovať o tom, ktorý podnik, akým spôsobom budú reštrukturalizovať, či odsunú splatnosť dlhov, odpustia časť dlhu, odpustia úroky, znížia úrokové sadzby, uskutočnia operácie typu kapitalizácie pohľadávok, swapové operácie a podobne, alebo iným spôsobom naložia s príslušným podnikom.

    Prirodzene, chápali sme tiež nevyhnutnosť osobitne riešiť niektoré veľké stratové podniky, ktoré boli nositeľmi zamestnanosti v niektorých regiónoch, a ani dnes nepopierame, že by vláda niečo také nemala robiť. Naopak, myslím si, že sa to malo robiť a malo sa to robiť hneď, pokračujúc v roku 1995 v tom, čo sa tu už urobilo.

    V týchto prípadoch sme zvolili individuálny prístup ku každému podniku so zámerom, aby sa mobilizovali predovšetkým ich vnútorné zdroje. Keby sa boli tieto projekty realizovali ďalej, keby sa v nich bolo pokračovalo, myslím si, že ZŤS Dubnica by neboli stratili dva drahocenné roky, ZDA by sa neboli museli predať za jednu korunu. A mohla by som pokračovať vo vymenúvaní podnikov, ktorých sa to dotýkalo. Ale na to nebol potrebný žiaden zákon. Vláda mala možnosti, mala páky tak ako v roku 1994, aj teraz urobiť v tomto smere patričné opatrenia. Prirodzene, že realizácia projektu predpokladala niektoré vážne legislatívne zmeny, novelizáciu zákona o konkurze a vyrovnaní, zavedenie inštitútu mimosúdneho vyrovnania, zmeny v zákone o bankách - medzitým sa niektoré uskutočnili - v posilnení bankového dohľadu, v zákone o cenných papieroch, novelizáciu zákona o dani z príjmu, novelizáciu zákona o rezervách a oprávkach a možno ešte aj niektoré ďalšie.

    Uzatváram: Keby sa bolo v tomto projekte pokračovalo - možnosť zlepšiť ho, odstrániť, čo bolo zlé, predsa existovala -, nemuseli sme dnes stáť - po dva a pol roku - pred tou istou otázkou, pred akou sme stáli v roku 1994. Výsledkom tohto ničnerobenia je, že sa neznížila, ale, naopak, zvýšila sa zadlženosť podnikov, že sa v absolútnom čísle zvýšila medzipodniková zadlženosť, že najvýznamnejšie slovenské banky zďaleka nespĺňajú koeficient kapitálovej primeranosti. A to, čo je najdôležitejšie: dnešná situácia na peňažnom trhu nedáva možnosti podnikateľskej sfére realizovať modernizáciu, zakúpiť nové stroje a zariadenia inovačno-produkčného zamerania, ktoré umožnia produkovať zisk, nové pracovné príležitosti atď.

    Nemôžem inak, ako uzavrieť svoje vystúpenie tým, že je mi veľmi ľúto, že sa stratilo dva a pol roka. Som presvedčená, a je o tom presvedčený náš poslanecký klub, že týmto zákonom sa ťažkosti, ktoré sú v podnikateľskej sfére - a sú, žiaľbohu, dlhoročné a veľmi hlboké -, sa nepodarí riešiť. O krátky čas budeme znovu stáť pred tou istou otázkou, ako pomôcť finančnému a nefinančnému podnikateľskému sektoru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Baránik. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    pri prvom čítaní tohto zákona som upozornil, že ide o prvý pokus využiť systémové opatrenia na riešenie veľmi závažných a aktuálnych otázok našej ekonomiky. Urobili sme celý rad jednostranných opatrení, vynaložili sa na to pomerne rozsiahle prostriedky a tieto prostriedky neboli náležite využité a prakticky neviedli k nijakému ekonomickému efektu.

    Scenár ekonomickej reformy, ktorý schválili federálne orgány v roku 1990, v dôslednej realizácii skomplikovali niektoré mimoriadne udalosti, a to je predovšetkým konverzia, rozpad trhu RVHP, vojna v zálive, blokácia Juhoslovanskej republiky. Pri dôslednej realizácii reštriktívnej, monetárnej a rozpočtovej politiky došlo k poklesu rastu hrubého domáceho produktu, k poklesu využitia produkčných kapacít, k rastu nezamestnanosti, k rastu cien, a tým sa fakticky narušili riadne finančné toky, ktoré sú pre normálne fungovanie ekonomiky nevyhnutné.

    Opatrenia, reprezentované týmto zákonom, považujem za prvý ucelený pokus, ako vyviesť tú časť našej ekonomiky, ktorá sa nachádza v ťažkých ekonomických podmienkach, na scénu úspešného pôsobenia. A zdá sa mi, akoby niektorým z nás išlo o to, aby sme zabránili tomu, aby sa skutočne podarilo urobiť v našej ekonomike niečo pozitívne. Pravdou je, že týmto zákonom dôjde k určitému porušeniu niektorých trhových pravidiel. Ale pýtam sa vás, v ktorom štáte, v ktorej ekonomike vláda neurobí takéto opatrenia, ktoré majú priniesť efekt pre ekonomiku a pre spoločnosť. Podľa mojich informácií to robia všetky vyspelé trhové ekonomiky. Neviem, prečo by sme to my nemali robiť v tomto období, keď realizujeme transformáciu našej ekonomiky.

    Uvedomme si jedno, že pri riešení opatrení, ktoré navrhuje tento zákon, vstupujú doň nie štátne inštitúcie, ale predovšetkým účastníci trhu, lebo aj štát vystupuje ako účastník trhu, to znamená, že spĺňa svoju pozitívnu úlohu účastníka trhu. Pravdou je, že aj keď dôjde k odpusteniu niektorých prostriedkov, napríklad z Fondu národného majetku atď., treba si zvážiť, čo je pre spoločnosť a ekonomiku väčšia strata. Buď riskovať odpustenie prostriedkov z Fondu národného majetku, alebo to, že bude väčší prepad ekonomiky a štát bude musieť potom následne tieto problémy riešiť na vlastný účet. Domnievam sa, že opatrenia sú tak zamerané a budú ich riešiť odborníci, že nemusíme mať obavu, že dôjde k nenáležitému a nesprávnemu alebo neefektívnemu využitiu prostriedkov, ktoré takýmto spôsobom budú odpustené.

    Zmyslom revitalizácie nie je nič iné ako umožniť vstup do ekonomického rastu tým odvetviam, ktoré vlastnia obrovský ekonomický potenciál, ktorý je zatiaľ nevyužitý. Tým sa dosiahne, že do ekonomického rastu vtiahnu voľné pracovné sily, vyvolajú multiplikačný efekt, ktorý sa znovu prejaví v ďalšom ekonomickom raste a prispeje k zložitému problému, ktorý nás rovnako najviac tlačí, to znamená v zahraničnom obchode. Ak sa nám to podarí, bude to obrovský úspech. Bez oživenia tejto základne, potenciálu, ktorý reprezentuje predovšetkým strojársky priemysel a časť spotrebného priemyslu, nemáme šancu trvale udržať ekonomický rast. V záujme toho, aby sme udržali trvalý ekonomický rast, je potrebné vykonať množstvo opatrení. A systémové opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona navrhnuté, by mali k tomu prispieť.

    Verím, že pri posudzovaní sa budú zohľadňovať predovšetkým ekonomické kritériá a ekonomické pohľady, preto nemám obavu, že orgány, ktoré to budú posudzovať, uplatnia iné ako ekonomické pravidlá hry. To znamená, že nemusíme mať obavu, že chyby, na ktoré sa tu upozorňovalo, sa fakticky aj vyskytnú. Nemám nič proti tomu, keď sa dopredu upozorňuje na možné chyby, ale predpokladám, že kvalifikovaný aparát, ktorý tu bude vystupovať, zabráni tomu prv, aby nedochádzalo k zneužitiu a neefektívnemu využitiu týchto prostriedkov.

    V záujme toho, že verím, že zákon pomôže našej ekonomike vtiahnuť do ekonomického rastu ďalšiu časť našej ekonomiky, ktorá je momentálne nevyužitá, žiadam vás, aby ste podporili jeho prijatie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pán poslanec Košnár - faktická poznámka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Baránik hovoril o systémovom riešení ťaživého problému, na ktorom sa všetci zhodujeme. Chcel by som trošičku polemizovať s tým, či ide naozaj o hlbinné systémové riešenie, pretože všetci sa zhodujeme v tom, že rozsah zadlženosti ako voči bankám, tak vzájomnej, medzipodnikovej a podobne dosahuje enormné rozmery. Nechcem zaťažovať číslami, môjmu kolegovi je to iste veľmi dobre známe, že dlhy podnikov len v bankách ku koncu minulého roku dosahovali takmer 314 mld. Sk, že vzrástli za jediný rok o viac ako 30 mld. Sk a tak ďalej. Nebudem, prosím, príliš zaťažovať číslami.

    Zhodujeme sa zrejme aj v tom, že podstatná časť príčin tohto stavu je aj z minulosti, že je založená aj v situácii, ktorá sa vyskytla po roku 1989 - straty trhov a tak ďalej a tak ďalej. Ale ak by malo ísť skutočne o systémové riešenie, muselo by sa ísť ku koreňom, k príčinám celého tohto stavu. To už nie je choroba 20 % platobne neschopných podnikov, to je už choroba ekonomiky ako celku. Nikomu ju, prosím, nepripisujem, nikoho neobviňujem z toho, že priniesol nejaký bacil, ktorý ju nainfikoval, pokazil. Ale polemizujem s kolegom Baránikom v tom, ak sa toto opatrenie alebo tento zákon, ktorý sa pokúša riešiť najzjavnejšie prejavy choroby u vybraných pacientov, označuje za zásadné systémové riešenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa navrhovateľa, ministra a podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi niekoľkými poznámkami reagovať na diskusiu k predloženému návrhu zákona.

    V prvom rade pán poslanec Pacola predniesol zásadný, domnievam sa, unáhlený a nie celkom domyslený návrh na zmeny v predloženom návrhu. Sám uviedol, že predmetom, zmyslom návrhu nie je preniesť kompetencie, rozhodovacie kompetencie na Národnú radu. Ale pritom sám, keď prednášal tento návrh, keď som to dobre zachytil, § 9 v podstate hovorí o tom, že sa v Národnej rade bude hlasovať o projektoch, a to jednotlivo, to znamená de facto sa neústavne alebo je to neústavný pokus v podstate preniesť výkonné právomoci inštitúcie vlády a hospodárskej sféry do parlamentu. To už môžeme, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hovoriť aj o tom, že Národná rada bude schvaľovať udeľovanie dotácií, bude rozhodovať trebárs o rozmiestňovaní prostriedkov zo štátnych fondov, pretože to všetko sú výkonné právomoci. Myslím, že určite Národnej rade, ak má konať racionálne, asi takéto bremeno neprináleží.

    Myslím si, že zákon, tak ako bol predložený vládou, je vyvážený z hľadiska rozhodovacích kompetencií. Aj na margo toho, čo predniesol pán podpredseda parlamentu Ľupták, je vyvážený v skladbe revitalizačnej komisie, pretože sú v nej zastúpení práve najväčší veritelia, či je to minister financií, či je to ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v zastúpení jednotlivých fondov, či sú to banky. A práve najväčšie banky, pán poslanec Ľupták, ktoré majú najväčšie bremená, ktoré sú najväčšími veriteľmi v rámci hospodárstva Slovenskej republiky. Nie je to nejaký politický výmysel. Je to normálna logika veci, hospodárska, ekonomická logika veci, prečo je revitalizačná komisia navrhovaná práve v tej skladbe, ako ju predložila vláda vo svojom návrhu. V tomto zmysle nemôžem súhlasiť s návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Pacola, lebo by absolútne zmenil logiku zákona a zákon by sa stal v podstate nefunkčný.

    Dnes ráno som sa zúčastnil na poslaneckom klube Združenia robotníkov s tým, že predniesli určité námety, ako zabezpečiť informovanosť Národnej rady. V podstate sme dospeli k dohode. A nehovorili ste nič o tom, že prednesiete takýto zásadný návrh, takúto zmenu. Pokladám to za nekorektné voči koaličnému partnerovi a voči navrhovateľovi, pretože zastupujem vládu. A keď sme sa ráno stretli, diskusia v tomto zmysle vôbec neprebehla.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Černáka - inštitúty trhu. Samozrejme využívame inštitúty trhu tak, ako ich využívajú iné vyspelé krajiny. Ale spomínal som, že viacero vyspelých krajín súbežne používa aj nástroje na ozdravenie, revitalizáciu podnikov. Sú to krajiny, ktoré majú desiatky a možno stovky rokov už zabehnutý trhový systém. Klasickým príkladom je Veľká Británia. Revitalizáciu podnikov realizovala pani Thatcherová v rokoch 1970-1980. A nikto nevytýkal, že by sa vo Veľkej Británii neuplatňovali mechanizmy trhu, naopak "thatcherizmus" bol stavaný ako ukážka trhového modelu.

    Čo sa týka ďalších stanovísk Janka Ľuptáka, tých námietok k transparentnosti - práve tým, že vláda prišla do parlamentu s návrhom tohto zákona, v podstate podriadila individuálne kompetencie jednotlivých ministrov a jednotlivých inštitútov, či sú to banky, či ďalšie inštitúcie. Podriadili sme svoje individuálne kompetencie, ktoré nám vyplývajú z iných zákonov, tomuto zákonu, aby sme dosiahli riešenie v záujme celku, previazané riešenie. Prišli sme s tým do Národnej rady, aj súc si vedomí toho, že bude búrlivá diskusia, že určite budeme terčom tvrdých útokov. Nič sme neskrývali. Naopak, odkryli sme karty. Možno ani mnohí z vás nevedeli, pani poslankyne a páni poslanci, aké rozsiahle kompetencie majú niektorí ministri a niektoré inštitúcie hospodárskeho riadenia. Tento zákon zosúlaďuje kompetencie a ďalej vytvára určité zábezpeky na správanie sa podnikov.

    Podotýkam - a prosím, keby si si to, Janko Ľupták, uvedomil aj ty, aj ďalší -, že revitalizačná komisia neodpúšťa. Revitalizačná komisia rozhoduje o zaradení a podnik má tri roky na to, aby presvedčil o tom, že dodržal revitalizačné zámery. Na podsúvahových účtoch sa vedú jednotlivé záväzky a až sa ukáže, že manažment a podnik fungoval tak, ako sa zaviazal v revitalizačnom zámere, potom prichádza k odpusteniu. A to odpustenie už ani nebude robiť vláda v tomto zložení. Prebehnú voľby a možno celkom niekto iný bude definitívne potvrdzovať podnikom, či naplnili revitalizačné zámery, alebo nie. Prosil by som, aby ste si to tiež pri hlasovaní uvedomili.

    Pokiaľ ide o procedurálne návrhy - preložiť to na júnovú schôdzu, nemyslím si, že je to šťastné. Je viacero podnikov, a strategických podnikov, ako je Dubnica, ako je Calex a ďalšie, kde je skutočne ekonomická situácia na hrane a čaká sa na tento zákon ako na Božie spasenie. Samozrejme, rozhodne o tom Národná rada. Osobne som proti tomu. Tento schvaľovací proces trvá dosť dlho a, naopak, v záujme veci by bolo urýchliť celú schvaľovaciu procedúru k tomuto zákonu. Absolútne som proti tomu, aby sme tu diskutovali o tom, či je podnik súkromný, či nie je súkromný. Súhlasím s tým, Janko Ľupták, že nemôžeme oddlžovať podvodníkov a darebákov. Je vecou komisie, je vecou expertných skupín, aby analyzovali cez príslušné finančné, účtovné výkazy správanie podnikov, či je súkromný, či je štátny, a definovali, jasne vymedzili v rozhodnutí o revitalizácii jednotlivé aspekty správania podnikov v uplynulom období.

    Ako príklad toho, prečo to tak nejde, môžem uviesť Calex Zlaté Moravce, kde rozhodnutie o spôsobe privatizácie, vlastne riešenia padlo v roku 1991 a za to ten podnik de facto nemohol. Súkromný podnik nesie pred sebou obrovské bremeno, a my tu ideme debatovať o tom, či je súkromný a či záväzok vznikol pred 1. 4. 1991, to znamená pred zákonom o veľkej privatizácii, alebo vznikol po zákone. To znamená, ak by sme rozhodovali v zmysle týchto pozmeňujúcich návrhov, nech sa páči, potom ale príslušný poslanec, ktorý to navrhol, nech ide do Calexu vysvetľovať, prečo práve ich podnik nemá absolútne šancu, aby sa o jeho určitom riešení v rámci revitalizačnej komisie diskutovalo.

    Čo sa týka pani Schmögnerovej, pani poslankyňa, počujem to už aspoň tretíkrát a ten postoj môžem definovať asi tak: Keby, boli by sme v nebi a možno aj v keli. Jedna vec je vykladať o tom, čo by bolo "keby". Prosto, boli ste vo vláde, mohli ste riešiť. Hovoríte, nadväzovali ste. Beriem to. Ale medzitým sme sa dostali niekde úplne inde v ponímaní riešenia problémov ekonomiky a sme už oveľa ďalej ako v riešení projektu EFSAL. Na ten už zabúdame a jednoducho nás už tento projekt nezaujíma.

    Ideme úplne inými nástrojmi na riešenie bankovej sféry a podnikovej sféry s tým, že, samozrejme, využívame v prvom rade vnútorný potenciál bánk. Správne ste povedali, že sme sprísnili bankový dohľad. Dúfam, že ste už vytriezveli zo všetkých tých nezmyslov o tom, že ministerstvo financií ide preberať bankový dohľad. Jednoducho nemáme na to kapacity. A ideme absolútne inou cestou, naopak, posilňovaním inštrumentov bankového dohľadu v rámci Národnej banky Slovenska. Ďalej ideme cestou zákona o štátnom rozpočte, v zákone o štátnom rozpočte riešením neinkasovaných sankčných úrokov, ktoré nepodliehajú zdaneniu, a ten vplyv najmä v daniach z príjmov je citeľný v roku 1997. Je citeľnejší, než sme pôvodne kvantifikovali. Vychádza nám, že to bude viac ako 2 miliardy, ktoré sme odhadovali na riešenie v roku 1997. Budeme sa musieť s tým vyrovnať v daňovom systéme a v celom systéme štátneho rozpočtu - a nepochybujem, že opozícia nás bude s radosťou kritizovať.

    Ďalšia vec je otázka, že ideme cestou podriadených dlhov, že si banky získali kredit a majú investorov, cez ktorých budú riešiť niektoré veci po finančnej a kapitalizačnej stránke. Hovoril som o tom, že určite jedným z tých nástrojov je zákon o revitalizácii. Sú tu podporné mechanizmy v oblasti exportu, rozvoja investícií. Je pripravený zákon o tvorbe rezerv opravných položiek, ktorý ale nemôžeme neuvážene spustiť, lebo účinky na štátny rozpočet môžu byť také obrovské, že by sme ich nemuseli uniesť v záujme riešenia finančnej situácie bánk a podnikovej sféry. Nemusel by to uniesť štátny rozpočet.

    Meriame to skutočne na veľmi jemných váhach. Na druhej strane nástroje, ktoré sme zapojili do riešenia portfólia bánk a riešenia podnikovej sféry a ktoré už aktívne fungujú - ak ste si láskavo nevšimli -, tak je ich podstatne viac, než bol inštitút alebo projekt EFSAL.

    Pokiaľ ide o vývoj zisku, poopravil by som vás, pani poslankyňa. Ale možno som v tom vystúpení aj ja nie celkom presne počul alebo niekedy sa predsa len nie presne formuluje. Zisky za rok 1996 vzrástli v hospodárskej sfére, ale pravda je v tom, že v nefinančných inštitúciách klesli o 7 %, ale vzrástli vo finančných inštitúciách a dosť podstatne. Ak si vezmeme nefinančné inštitúcie, predovšetkým si treba uvedomiť, že rástla tvorba rezerv a naďalej rastie tvorba rezerv v podnikateľskej sfére práve na riešenie nedobytných pohľadávok, to znamená na ozdravovanie určitého portfólia v rámci podnikovej sféry. Na druhej strane už dva roky klesá podiel platobne neschopných podnikov, vytrvalo klesá zhruba z nejakého 75-percentného podielu a dnes sa pohybujeme zhruba na úrovni 50-55 %. To je výrazný pohyb. A tam kdesi sa prejavuje aj ten pokles ziskov najmä v nefinančných organizáciách.

    Podobne, ak miera medzipodnikovej zadlženosti na hrubom domácom produkte nerastie, treba si uvedomiť, že podstatne rastie objem finančných obratov v ekonomike rastom hrubého domáceho produktu, rastom priemyselnej, stavebnej a ďalšej produkcie. A na druhej strane sa medzipodniková zadlženosť nevyvíja takou dynamikou, akou rastú finančné obraty a hrubý domáci produkt. V tomto zmysle treba tiež vnímať vývoj ekonomiky ako priaznivý, samozrejme, aj so všetkými problémami, ktoré boli, sú a budú vždy existovať v hospodárskom vývoji.

    Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, poslanci, povedať, že ide o vyvážený návrh zákona o revitalizácii podnikov, že zapadá do komplexu opatrení, ktoré vláda prijímala aj v ďalších oblastiach hospodárskeho života, a preto by som vás chcel požiadať, aby tento návrh zákona bol schválený v znení, ktoré bude navrhované spoločným spravodajcom pánom Maxonom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Dámy a páni,

    viac-menej sa ani nechcem alebo vôbec sa nechcem vyjadriť k vecným problémom, o ktorých sa v rozprave diskutovalo. Mám veľmi vážne procedurálne problémy, pretože takýmto spôsobom podľa nového rokovacieho poriadku rokujeme v pléne Národnej rady po prvýkrát. Obávam sa, že rozhodujúca časť pozmeňujúcich návrhov nespĺňa formálne požiadavky rokovacieho poriadku a ďalšieho nadväzného dokumentu, ktorý sme schválili. Obávam sa, aby sme pri tom procese nezaložili nejaký precedens. Ak hovorím, že nespĺňajú, tak väčšina z nich nie je zdôvodnená.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, vyplýva to predovšetkým z rokovacieho poriadku. A vyplýva to z podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme 4. februára schválili uznesením pod číslom 522. V týchto pravidlách na strane 3 pod bodom 19 sa hovorí, že "k pozmeňujúcemu návrhu treba súhlas aspoň 15, resp. 30 poslancov v treťom čítaní", prečítam to celé, "súhlas aspoň 15, resp. 30 poslancov sa vyjadruje ich podpismi pod písomné a odôvodnené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy". Je to absolútne jasná a presná dikcia.

    Pán poslanec Farkas, áno, diskutovali sme o tom. Jedna skupina legislatívcov hovorí, že vaše vystúpenie v rozprave možno považovať za odôvodnenie, a jedna skupina tvrdí, že nie.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, v poriadku. Bol by som nerád, aby sme o tom diskutovali. Musím sa rozhodnúť ako spoločný spravodajca, ako postupovať ďalej. Chcel by som v tejto chvíli povedať, že vôbec nemám pozmeňujúce návrhy pána poslanca Ľuptáka. Pán poslanec mi to písomne odovzdal, ale táto zmena nebola opatrená podpismi 15 poslancov.

    Vážené dámy a páni, procedurálny postup bude taký, že budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré boli uplatnené v druhom čítaní a týkajú sa vrátenia zákona na prepracovanie alebo odloženie termínu rokovania o tomto návrhu zákona. To je jedna vec.

    Ďalšia vec je, chcem vás upozorniť, že mám poverenie výboru pre financie, rozpočet a menu, aby som predložil návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86. Po hlasovaní uplatním tieto návrhy. Toto poverenie sa týka skrátenia lehôt a doručenia alebo nedoručenia písomných pozmeňujúcich návrhov.

  • Kým sme ešte nepristúpili k hlasovaniu, pán poslanec Mikloško má otázku. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Mikloškovi.

  • Pán predseda, v spoločnej správe výbor pre životné prostredie žiadal zamietnutie...

  • Neviem, prečo o tom hovoríte. Budeme o tom hlasovať.

  • Preto o tom hovorím, lebo vy ste o tom nehovorili.

  • Pán poslanec, skutočne prvýkrát rokujeme podľa nového rokovacieho poriadku. Je tam veľmi veľa nových úkonov, ktoré musíme urobiť. Budeme hlasovať podľa rokovacieho poriadku, teda budeme hlasovať aj o tom, čo predložil výbor pre životné prostredie. O všetkom, tak ako je zdôvodnené. Aj pán poslanec Ľupták dal taký návrh. Budeme hlasovať o všetkých návrhoch.

    Chcem upozorniť len na jedno. Tým, že pán spravodajca má uznesenie z výboru, poverenie z výboru, že môže predkladať návrhy na skrátenie lehôt, bude to dávať on, a nie predsedajúci. Ide o lehoty. Ak pozmeňujúce návrhy spĺňajú požiadavky, o treťom čítaní sa môže hlasovať až po 24 hodinách s tým, že spravodajca môže dať návrh, aby sa hlasovalo v treťom čítaní skôr, a spravodajca môže dať návrh, aby predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré inak musia byť rozmnožené a doručené každému poslancovi, nemuseli byť doručené. Pôjdeme presne podľa rokovacieho poriadku.

    Ešte pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, výbor pre životné prostredie navrhol zamietnuť zákon. Tento návrh je v spoločnej správe a nie je porovnateľný so žiadnym z tých návrhov, ktoré žiadajú odklad z druhého čítania na jún a podobne. Najprv musíme hlasovať o tom.

  • Môžem sa k tomu vyjadriť, pán predseda? Pán kolega, pán poslanec Mikloško, hovoril som, že budeme o tom hlasovať. Tento návrh nedopatrením vypadol zo spoločnej správy. Budeme o ňom hlasovať ako o prvom. Ešte raz zdôrazňujem, že zo spoločnej správy tento návrh vypadol. O tom návrhu, ktorý je v spoločnej správe, nemožno hlasovať.

    Pán predseda, mali by sme hlasovať o uznesení výboru pre životné prostredie ako prvom a potom o tých ďalších procedurálnych návrhoch, ktoré odzneli v rozprave a týkajú sa termínu alebo vrátenia prerokovania tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nepamätám sa na to, že v našom výbore bola reč a hlasovanie o tom, že by mala byť tá procedúra skrátená.

  • Nerozumiete, pán poslanec. Pán poslanec môže dať návrh Národnej rade, aby o tom rozhodla hlasovaním. Nič iné.

  • Ale vo výbore o tom nebola reč.

  • Nikto nebude skracovať bez hlasovania 150 poslancov.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Nie, to je návrh spravodajcu, o ktorom sa hlasuje. Páni poslanci, keďže rokujeme prvýkrát, tak výnimočne pripúšťam túto diskusiu, aby sme si vyjasnili niektoré veci.

    Pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda,

    podľa logiky by sa najprv malo hlasovať o návrhu pána Ľuptáka a potom o všetkých návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe. Ako prvý zo spoločnej správy vyplýva návrh výboru pre životné prostredie.

    Ďakujem.

  • Naozaj by som bol rád, keby sme už o tých procedurálnych veciach nediskutovali. Ako o prvom návrhu budeme hlasovať o návrhu výboru pre životné prostredie zo spoločnej správy, je to procedurálny návrh. Potom budeme hlasovať o ďalších procedurálnych návrhoch, potom v súlade s uznesením číslo 423 výboru pre financie, rozpočet a menu uplatním možnosť podať návrh na skrátenie lehoty a doručení alebo nedoručení písomných pozmeňujúcich návrhov.

  • Áno, je to tak. Pán poslanec Rózsa, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dovolím si vás upozorniť na § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. To právo podať pozmeňujúci návrh neprislúcha pánu spravodajcovi, ale prislúcha gestorskému výboru. Podľa vyhlásenia pána Ásványiho sa gestorský výbor tak neuzniesol.

  • Pán spravodajca, vy ste predseda gestorského výboru.

  • Dovoľte mi, aby som vám citoval uznesenie číslo 423 výboru pre financie, rozpočet a menu zo 14. mája 1997 k vládnemu návrhu zákona o revitalizácii podnikov a zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 621:

    "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, gestorský výbor, podľa § 79 ods. 5 poveruje spoločného spravodajcu výborov poslanca Miroslava Maxona predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86."

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda,

    myslím si, že toto nie je v tejto chvíli možné. Jednoducho sme dostali na stôl spoločnú správu gestorského výboru, ktorá bola odsúhlasená a bola riadne prijatá uznesením gestorského výboru, ktorý ako posledný mal zosúlaďovať stanoviská ostatných výborov, ktoré tento zákon prerokúvali. Ak by chcel gestorský výbor uplatniť túto požiadavku dnes pri prerokúvaní tohto návrhu, tak sa mal s touto otázkou vyrovnať ako gestorský výbor pri predkladaní tejto spoločnej správy, nie dodatočne.

    Pán spravodajca, vy ste sa vlastne znovu vrátili do štádia rokovania o tomto návrhu zákona. To rokovací poriadok nedovoľuje. Rokovací poriadok nedovoľuje, aby ste dvakrát, ak už raz bolo v tej istej veci prijaté uznesenie, prijali ďalšie uznesenie.

  • Pán poslanec Hrušovský, chcem povedať len toľko, že ustanovenie § 83 ods. 4 hovorí o tom, že sa dá skrátiť táto lehota. Tým, že všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy idú z výborov, ktoré je vlastne druhým čítaním, a tu ich Národná rada len schvaľuje, predseda, resp. spravodajca, ktorý je určený gestorským výborom, vlastne riadi toto hlasovanie a rozhodovanie v druhom čítaní. Takéto rozhodnutie pán predseda predložil, čítal nám ho, ale ja som vo vašom výbore nesedel.

    Nech sa páči, pán spravodajca, zareagujte vy.

  • Ak dovolíte, chcel by som sa vyjadriť v súlade s § 79 ods. 5, "gestorský výbor v uznesení podľa ods. 4 môže poveriť spoločného spravodajcu výborov" atď. Vážený pán kolega, v uznesení, nie v spoločnej správe.

  • Áno. Ešte predseda výboru pán Brňák.

  • Pán predseda, chcem len potvrdiť, že podobne aj dnes sme v ústavnoprávnom výbore dodatočne zistili, že sme mali v rámci gestorského výboru v dvoch prípadoch splnomocniť spravodajcov na toto konanie, ktoré je efektívne a racionálne, a tak sme aj urobili. To nie je vecné riešenie problému. To je splnomocnenie spoločného spravodajcu k niektorým krokom, o ktorých by musel rozhodovať v podstate gestorský výbor.

    Nevidím dôvod, že je to nejaké opätovné otvorenie rokovania nejakého gestorského výboru. To je splnomocňujúce uznesenie, ktoré môže byť, teoreticky by sa malo uskutočniť na tom pôvodnom rokovaní gestorského výboru, ale ak sa tak nestalo, nie je to vecný zásah do problematiky ani do riešenia samotného výboru.

  • Áno. Je to tak, ako sa povedalo a ako som povedal aj ja na začiatku. Ešte raz chcem zopakovať, že ide o prvé rokovanie. Tak napríklad aj pozmeňujúce návrhy a dôvody, ako ich predložil pán poslanec Farkas, nie sú v zmysle rokovacieho poriadku. Ale povedal som, aby sme to teraz akceptovali. Ale druhýkrát budeme musieť skutočne robiť jednoznačne, ako hovorí rokovací poriadok. Povedali sme, že dnes niektoré malé chyby akceptujme a rozhodujme tak, ako sa predkladali v rozprave. Ak, samozrejme, nejde o absolútne chyby, ktoré nepripúšťajú možnosť rozhodovania.

    Ešte pán poslanec Bajan.

  • Len kvôli upresneniu by som chcel vedieť, z ktorého dátumu bolo to uznesenie.

  • Uznesenie bolo zo 14. 5. 1997 a rokovanie výboru vyhlásil pán predseda Národnej rady pri vyhlásení prestávky.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som upriamiť vašu pozornosť na § 83 odsek 4, ale celý, podotýkam. "Ak v druhom čítaní boli na schôdzi Národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní. O nedoručení pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov alebo o skrátení lehoty rozhodne Národná rada bez rozpravy." Ak máme skrátiť lehotu, musíme o tom rozhodnúť hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ale veď o tom sa hovorí, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pokoj. Slovo má teraz len pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy a páni,

    budeme hlasovať o procedurálnom návrhu výboru pre životné prostredie, ktorý sa nedopatrením nedostal do spoločnej správy. Mal byť v spoločnej správe uvedený pod bodom 3 ods. 2 a tento návrh znie:

    "Výbor pre životné prostredie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prepracovanie v zmysle pripomienok uvedených v prílohe."

  • Prosím, budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • Ďalšie procedurálne návrhy už odzneli v rozprave v druhom čítaní. Ako prvý s procedurálnym návrhom vystúpil pán poslanec Farkas a v zmysle § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhol vrátiť vláde návrh zákona na dopracovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprešiel ani tento návrh.

  • Ďalší procedurálny návrh uplatnil pán poslanec Ľupták. Pán podpredseda Ľupták predložil návrh, v ktorom žiada Národnú radu, aby návrh zákona o revitalizácii podnikov číslo 621 preložila na júnovú schôdzu do druhého čítania.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh pána poslanca neprešiel.

  • Vážený pán predseda, podľa toho, ako som zachytil, to boli všetky procedurálne návrhy. Napriek tomu, že sa napríklad pani poslankyňa Schmögnerová vyjadrila, že sa stotožňuje alebo sa prikláňa k návrhu na vrátenie tohto zákona, písomný návrh mi nepredložila. To boli procedurálne návrhy, o ktorých podľa mňa bolo možné a bolo potrebné dať hlasovať.

  • Pán podpredseda, neexistujú žiadne faktické poznámky, len ak máte námietku k hlasovaniu.

  • Ešte som nevidel hlasovanie. Stlačil som tlačidlo.

  • Smiech v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán spoločný spravodajca, môžeme pokračovať v hlasovaní.

  • Vážené dámy a páni, teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasy v sále.

  • Vážené dámy a páni, vraj o návrhoch zo spoločnej správy je možné hlasovať až po podaných pozmeňujúcich návrhoch. Ak je to tak, lebo ďalší paragraf v rokovacom poriadku to vylučuje a stanovuje iné poradie, ak je to teda tak, prispôsobíme sa tomu. Ale v tom prípade musím uplatniť návrh na hlasovanie na skrátenú lehotu v súvislosti s § 83.

    Dávam návrh, aby nebola potrebná lehota do zajtrajšieho dňa s tým, že nedávam návrh - hovorím to preto, aby nám to bolo jasné - o nedoručení, to znamená, že pozmeňujúce návrhy budú doručené, ale po prestávke, tak ako sa dohodneme, by sme o nich hlasovali bez lehoty do zajtrajšieho dňa, ako explicitne uvádza rokovací poriadok, ak sa Národná rada na návrh gestorského výboru nerozhodne inak.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch, ktoré predloží spoločný spravodajca z funkcie postavenia, ktoré mu dal gestorský výbor, pretože inak by sme podľa tohto zákona mohli pristúpiť k hlasovaniu až po 24 hodinách. On navrhne, aby sme mohli hlasovať skôr. Môže dať potom hlasovať aj o doručení materiálov, ktoré boli predložené ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Ešte pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Súhlasím s tým, čo bolo povedané. Ale v tej prvej časti, čo uvádzal pán spoločný spravodajca, to nemá oporu v rokovacom poriadku. Prvé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa bude meritórne hlasovať, sú tie, ktoré sú v spoločnej správe. Takže, aby tam nedošlo k nejakému pochybeniu, o tých sa musí hlasovať ako o prvých, a o tých, ktoré boli uplatnené v rozprave a ku ktorým bola skrátená lehota, až potom následne.

  • Môžem, pán predseda? Stotožňujem sa s tým, čo povedal pán poslanec Brňák, že by to tak malo byť.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhoch spoločnej správy. Tieto návrhy máte všetci písomne tak, ako sú v spoločnej správe uvedené. Gestorský výbor navrhol hlasovať o všetkých týchto návrhoch jednotlivo. Hlasujeme o návrhu pod bodom číslo 1. Veľmi sa ospravedlňujem, ale u právnikov bola diskusia aj o tom, či môžem povedať odporúčanie, alebo nemôžem. Názor jednej skupiny právnikov bol taký, že môžem povedať odporúčanie výboru, že nemôžem povedať odporúčanie spravodajcu. Ale koniec koncov máte ho tam napísaný.

  • Áno, páni poslanci, tak ako máte správy z výborov, máte tam odporúčanie alebo neodporúčanie. Spravodajca to vlastne len zopakuje.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, pristúpme k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Dámy a páni, hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy.

  • Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Návrh číslo 2 spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 2 správy gestorského výboru s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Návrh číslo 3 spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 3 správy, ktorú predkladal gestorský výbor. Navrhujeme ho neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Návrh číslo 4 spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 4, ktorý predložil gestorský výbor s takým istým odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neschválili sme ani tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh číslo 5 spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 5 správy, ktorú predložil gestorský výbor a navrhuje nám, aby sme ho neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme ani tento piaty návrh správy gestorského výboru.

  • Bod číslo 6 spoločnej správy odporúčam neschváliť. Pardon, gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 6 návrhu gestorského výboru s odporúčaním takisto neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Bod 7 spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 7 gestorskej správy. Odporúčanie výboru je tiež negatívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržali 20 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento bod gestorskej správy.

  • Bod číslo 8 spoločnej správy odporúča gestorský výbor neschváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 8 takisto s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento bod gestorskej správy.

  • Bod číslo 9 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 9 predloženej správy gestorského výboru s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takisto sme vyslovili nesúhlas s prijatím.

  • Bod číslo 10 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 10 predloženej správy gestorským výborom a tu je návrh pozitívny, teda návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 10 sme prijali.

  • Bod číslo 11 odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 11 takisto s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne. A bod číslo 12 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 12 s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

  • Vážené dámy a páni, to boli všetky body spoločnej správy.

    Teraz mi dovoľte, aby som v súlade s § 83 ods. 4 predložil návrh, aby sme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch prednesených v rámci druhého čítania na schôdzi Národnej rady hlasovali okamžite po ich rozdaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že nebudeme využívať lehotu 24 hodín.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Budeme hlasovať ako v treťom čítaní. Musíme ešte hlasovať, pán spoločný spravodajca, o tom, že poslancom netreba doručiť predložené návrhy.

  • Hlasy z pléna.

  • Teraz sme odhlasovali, že budeme hlasovať okamžite po ich doručení. Nevyužil som tú možnosť, že by poslancom neboli návrhy doručené. Odporúčam, aby sme dodržali v tomto smere štandard rokovacieho poriadku, že budú doručené, a aby sme hlasovali hneď po ich doručení.

  • To znamená, že musím dať prestávku, kým Kancelária nespracuje tieto návrhy a nerozdá ich poslancom. Respektíve budeme pokračovať iným bodom programu a potom budeme pokračovať v hlasovaní.

    Pán poslanec Mikloško sa chce niečo spýtať.

  • Pán predseda, počas prestávky by sme mali dokončiť predchádzajúci bod. Keby ste boli taký dobrý a povedali to. Ide o hlasovanie o bankách.

  • Ešte pán poslanec Benčík niečo chce.

  • Áno chcem. Pán predseda, využívam to, že ste povedali, že rokujeme trochu voľnejšie, keďže prvýkrát robíme druhé čítanie. Nepasujem sa na znalca rokovacieho poriadku a aj rešpektujem rozhodnutie, ktoré sme pred chvíľou schválili, že budeme hneď schvaľovať návrhy, keď to dostaneme. Len neviem, či mám obdivovať trúfalosť pána spravodajcu, že prvýkrát pri konfliktnom, pri zložitom zákone postupujeme tým spôsobom, že tak ako predtým, ani teraz nemusia poslanci vedieť, o čom budú hlasovať. Je to trúfalosť a je to v súlade s rokovacím poriadkom, ale v rozpore s jeho duchom, že budeme vedieť, o čom v danom prípade hlasujeme.

    To je len moja poznámka, neprosím o tom ani hlasovať.

  • Pán poslanec, súhlasím s vami. Len ste nepostrehli to, čo sme povedali, že Kancelária Národnej rady rozmnoží pozmeňujúce návrhy a rozdá vám ich a potom budeme hlasovať. Dohodneme sa kedy.

    Ešte pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, žiadam, aby pred záverečným hlasovaním k tomuto zákonu bola 10-minútová prestávka. Upozorňujem, aby sme po skončení tohto bodu hlasovali o mojom procedurálnom návrhu, o ktorom ste nedali hlasovať k bodu číslo 17, a až potom pokračovali ďalším bodom schôdze Národnej rady.

  • Zasadal ústavnoprávny výbor. Kým bude prestávka, poprosím jeho predsedu, aby prečítal uznesenie, o akom rozhodli na základe môjho návrhu.

  • Ústavnoprávny výbor na svojej 83. schôdzi prijal uznesenie číslo 420 tohto znenia:

    "Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 613 zo dňa 14. mája 1997 k pochybnostiam o postupe podľa § 39 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pochybnosťami o námietke poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka proti výsledku jeho hlasovania o návrhu zákona (tlač 611) v druhom čítaní, a zaujal v súlade s ustanovením § 146 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku toto stanovisko:

    K hlasovaniu Národnej rady Slovenskej republiky o námietke poslanca proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia je možné pristúpiť iba v prípade, ak túto námietku vznesie poslanec bezprostredne po hlasovaní a po hodnovernom preukázaní nefunkčnosti technického zariadenia. V danom prípade nebola splnená druhá podmienka preukázania nefunkčnosti technického zariadenia, ktorej skutočnosť svojím podpisom potvrdil aj poslanec Ľudovít Černák.

    Na základe požiadavky poslanca Michala Benčíka v súlade s § 52 ods. 5 citovaného zákona sa v tomto uznesení uvádza stanovisko i piatich poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí s predmetným návrhom uznesenia nevyslovili súhlas. Menovite proti prijatiu uznesenia hlasovali poslanci Benčík, Fico, Hrušovský a Šimko. Poslanec Kolník sa zdržal hlasovania."

    Toľko uznesenie ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Podľa § 146, na základe ktorého zaujal ústavnoprávny výbor stanovisko, je teraz na Národnej rade, aby po vypočutí tohto stanoviska rozhodla o tom, či vy rozhodnete.

  • Hlasy v pléne.

  • Prečítam to: "Na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru." Národná rada o tom rozhodne až po vypočutí stanoviska ústavnoprávneho výboru (§ 146). Je to komplikované, lebo som neprečítal prvú vetu. Skúste potom tú ďalšiu.

  • Je to jasné. To hlasovanie, ktoré bolo ešte predtým, než ústavnoprávny výbor prijal svoje stanovisko, nebolo hlasovaním až po predchádzajúcom vyjadrení stanoviska ústavnoprávneho výboru. Až po tomto stanovisku má Národná rada rozhodnúť o tom, či vy rozhodnete. Je to tam tak napísané.

  • Ruch v sále.

  • Nemyslím si, že je to napísané dobre. Je to tam takto napísané a my musíme rešpektovať zákony tak, ako ich schválite.

  • Pán poslanec, dával som návrh ako poslanec.

  • To je v poriadku. Ale Národná rada musí teraz o tom rozhodnúť. Už sme si vypočuli stanovisko ústavnoprávneho výboru a teraz o tom musí rozhodnúť Národná rada.

  • Nemôže predtým. Tu sa hovorí, že až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.

  • Asi mi nič iné nezostane, len znovu požiadať, aby vám to vysvetlili z ústavnoprávneho výboru. Myslím si, že netreba. Je to tu jasne napísané, že už rozhodla. Rozhodla na základe mojej požiadavky, pán poslanec. Môžeme o tom diskutovať potom. Dal som návrh potom ako poslanec. Pozrite sa do zápisu, pán poslanec. Povedal som, dávam návrh ako poslanec. Pozrite si zápis. Vedel som, o čom hovorím.

    Pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    len trošku chronológie, pretože to bol prvý prípad, aby ste aj vy vedeli. Hneď po hlasovaní približne o 12.00 hodine bola vykonaná skúška. Technici zobrali moju kartu. Zahlasovali za, proti, zdržal sa - na displeji sa objavovali správne výsledky. Chvíľu trvá, kým sa napíše protokol. Približne 5 minút pred 14.00 hodinou, keď som prichádzal, mi pán predseda Gašparovič povedal, že je pripravený protokol, aby som ho išiel podpísať. Vravím áno, podpíšem, pretože skúška prebehla tak, že som ju videl na vlastné oči. Ale pánu predsedovi som hneď vtedy povedal, že budeme trvať na hlasovaní a zároveň som to potvrdil aj ostatným pracovníkom. Nezmenil som žiadne rozhodnutie. Protokol som podpisoval približne okolo 14.00 hodiny, keď bol hotový. Nemám dôvod nepodpísať niečo, čo som videl na vlastné oči. Áno, keď technici skúšali, vtedy to fungovalo. Preto som to podpísal, ale od samého začiatku sa stále odvolávam na paragraf, ktorý hovorí, že Národná rada rozhodne hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, o tom rozhodol ústavnoprávny výbor. Beriem už teraz vaše vyjadrenie.

    Pán poslanec Sečánsky.

  • Bol by som rád, keby sme pri výklade jednotlivých ustanovení boli aspoň trošku vážni. Národná rada v tomto prípade podľa § 146 rozhodla, že pán predseda rozhodne o pochybnosti v prípade postupu až po vypočutí stanoviska ústavnoprávneho výboru. O tom rozhodla Národná rada. Poverila predsedu rozhodnúť až po vypočutí stanoviska ústavnoprávneho výboru. A to sa stalo.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale predsa rozhodla. Neviem to už ináč vysvetliť. Pán predseda ústavnoprávneho výboru nemá slovo, ale uznesenie, ktoré mi dal, hovorí:

    "Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky 613 zo 14. mája 1997 k pochybnostiam o postupe podľa § 39 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pochybnosťami o námietkach poslanca" atď.

    Je tu aj číslo uznesenia, ktorým sme rozhodli. Dnes je situácia výnimočná, tak debatujeme, ale inak je to tak.

    Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Pán predseda, v žiadnom prípade na schôdzi Národnej rady nezaznelo uznesenie, ktoré ste teraz prečítali. Vy ste povedali, že dávate podnet a nech ústavnoprávny výbor dá stanovisko. Ale tu nezaznelo konkrétne to, o čom vy teraz hovoríte. A už aj keby som pristúpila na paragraf, na ktorý sa odvolávate, rozhoduje o tom Národná rada. Jednoducho musí dôjsť k hlasovaniu. A ak ani toto nerešpektujete, pán predseda, nemáte právo nedať hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Národnej rady. Znovu opakujem, aby ste o mojom návrhu dali hlasovať.

  • Pani poslankyňa, uznesenie Národnej rady bolo. Hlasovali ste o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky - dnes je to voľnejšie, povedali sme, že si nebudeme robiť prieky - zo 14. mája 1997 k pochybnostiam o postupe podľa § 39 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku atď.

    "Národná rada v súvislosti s pochybnosťami o námietke poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka podané podľa § 39 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku proti výsledku jeho hlasovania o návrhu zákona ( tlač 611) v druhom čítaní súhlasí podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodne o pochybnosti o postupe podľa § 39 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku až po predchádzajúcom stanovisku Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky."

    Čo ešte?

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Hlasovali sme tak. Nehlasovali sme. Uznesenie Národná rada... Hlasovali sme v súvislosti s pochybnosťami, to bolo povedané na základe § 39. ods. 4. Pán poslanec, neviem, o čom hovoríte. Neviem, či tu môžem povedať niečo iné.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení páni poslanci,

    samozrejme, že sme hlasovali o tom, že sa na návrh pána predsedu rozhodne potom, čo ústavnoprávny výbor zaujme svoje stanovisko. Hlasovali sme v súlade s § 146 rokovacieho poriadku. Toto pokladám za obyčajné obštrukcie. Preto navrhujem, pán predseda, aby sme unaveným modrým revolucionárom - pánu Šimkovi a pani Rusnákovej - odhlasovali dnes poobede neplatené voľno, aby si išli oddýchnuť a aby sme sa my ostatní pustili do ďalšieho programu.

  • Pán poslanec, myslím si, že takto nie. Pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    škoda, že tu pán poslanec Černák nie je. Chcela som ho požiadať, aby bol korektný. Ale obávam sa, že apelovať na pána poslanca Černáka, aby bol korektný, je absolútne zbytočné, pretože pán poslanec Černák mi pred svedkami na chodbe povedal: "Pani kolegyňa, nehlasoval som a potom som to samozrejme využil." Odporúčam sebe i vám všetkým, aby ste pri rokovaniach s nekorektným pánom poslancom Černákom nosili vo vrecku diktafón.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, oznámili ste, že dávate návrh, ale ten návrh na schôdzi Národnej rady nezaznel.

  • Veď sme hlasovali, 80 hlasov rozhodlo, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, ale o niečom sa dá hlasovať vtedy, až keď to zaznie, až keď poslanci vedia, o čom hlasujú. Je mi veľmi ľúto. Výbor dal stanovisko, ale ako mohli ľudia hlasovať o niečom, čo ste formulovali až potom a možno len písomne, a nie ústne pred Národnou radou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Pán Černák tu síce nie je, ale dúfam, že ma počuje. Pán Černák, pán kolega poslanec, nechcite, aby som si myslela, že nie ste chlap. Kvočal pri nás, pri pani Aibekovej a pri mne, a povedal, že nehlasoval. A povedal mi ešte: "Pani kolegyňa, ani neviete, že toto je hra v dvoch krokoch. A ten druhý krok ešte príde." Žiaľ, už nepracujem v rozhlase, nemala som pri sebe mikrofón, ale nabudúce to možno urobím. Je to pravda.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nezmením svoje rozhodnutie. Prosím, aby ste nevyužívali tieto faktické poznámky a aby sme prešli k ďalšiemu bodu programu.

    Pán poslanec Slota.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme o tomto bode programu, t. j. o zákone o revitalizácii rozhodli dnes, aby sme tu boli dovtedy, pokiaľ nebude záverečné hlasovanie. Dnes. Dávam procedurálny návrh.

  • Pán predseda, mám úplne opačný procedurálny návrh. Táto schôdza má nedôstojný priebeh, preto dávam návrh, aby sa upokojili vášne, aby sme skončili dnešné rokovanie Národnej rady a pokračovali zajtra ráno o 9.00 hod. Myslím si, že nám to všetkým prospeje.

  • Pán poslanec, pán minister tu sedí a od obeda čaká na svoj bod programu. Myslím si, že jeho vládny návrh, je to stručný návrh o železniciach, môžeme ešte do 19.00 hodiny prerokovať. Prosím vás aj v jeho mene.

    Pán predseda Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nedomnievam sa, že tu vládnu nejaké vášne, ako uviedol pán Fico. Vládne tu jedine cielená stranícka demagógia, ktorú Modrá koalícia rozpútala. Ak sa na to naštartúvame, je to naša chyba. Prosím, aby sme sa upokojili a pokračovali vecne ďalej, pretože celá situácia okolo takzvaného zmätkového hlasovania pána poslanca Černáka je obyčajná fraška. Tak sa toho zbavme a pokračujme vecne ďalej.

  • Ďakujem, pán predseda.

    To uznesenie, tak ako ste ho čítali vy, tu neodznelo. Tu sa naozaj hlasovalo o uznesení, ktorým sme požiadali ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko. A to je v poriadku. Ale teraz po vypočutí tohto stanoviska musí Národná rada rozhodnúť, či vás poverí vo veci rozhodnúť. Tak je to napísané v § 146 v druhej vete.

  • Pán poslanec, o všetkých zákonoch, ktoré prijímame, sa potom spracúva uznesenie na základe toho, že sme zákon prijali. Obsah je, ale formu uznesenia zvlášť neschvaľujeme.

  • Ale tu ide o vecnú stránku uznesenia, čo sme schválili. Neschválili sme uznesenie o tom, že vás poveruje Národná rada, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti. My sme schválili len uznesenie o tom, že ústavnoprávny výbor prijme stanovisko.

  • Pán poslanec, mňa tým poveruje zákon, nie ústavnoprávny výbor. Vy ste len potvrdili zákon, nič iné.

  • Nie. Pán predseda, práve v zákone je to napísané tak, že Národná rada až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru...

  • Dobre. Ešte sa hlási pán poslanec Černák. A ja vás prosím, potom skončme.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Počul som pani kolegyňu Bielikovú na chodbe a klusal som do sály, aby som sa k tomu vyjadril. Ospravedlňujem sa za gesto aj za reakciu, verejne sa ospravedlňujem. Ale, dámy, preboha, aj pána predsedu som spresňoval, keď môj podnet opisoval, aj pána Brňáka. Aj všetkým, ktorí sa so mnou rozprávali, hovorím, že som hlasoval, ale ukázalo ma to, že som nehlasoval. Dokonca som opisoval aj procedúru, že som menil rozhodnutie počas hlasovania, a napriek tomu mechanizmus ukázal, že som nehlasoval. Všetci, ktorí poznajú parlamentné počty, vedia to, čo povedal predseda Cabaj. Svojím hlasovaním som neovplyvnil výsledok, pretože mňa to zobralo ako prítomného, a nepodporil som návrh. To znamená, že tu nejde o ten konkrétny hlas, ale ide o to, že som sa díval na hlasovacie zariadenie, svietilo mi tam svetielko a vykázalo ma to, že som nehlasoval. To bol môj podnet, to bola moja námietka, a tak som ju opisoval. Ak niekto rozumel niečo iné, nerozumel mi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šimko, podľa § 146 rokovacieho poriadku nie Národná rada, ale priamo zákon stanoví, že konečný výklad s konečnou platnosťou robí predsedajúci.

    Dovoľte mi odcitovať z dôvodovej správy k rokovaciemu poriadku k citovanému paragrafu: "Navrhovatelia sa vyhli možnosti, aby konečný výklad robila Národná rada, hoci v iných parlamentoch to nie je neobvyklé, ale posilňujú postavenie predsedajúceho. Predpokladá sa, že predsedajúci pri svojom rozhodovaní bude zohľadňovať aj analogické prípady z minulosti."

    V dôvodovej správe je výslovne uvedené, že toto právo konečného výkladu nepatrí Národnej rade, ale predsedajúcemu. A ako pomocný poradný orgán mu v danom prípade slúžilo stanovisko ústavnoprávneho výboru, na čo zmocňuje § 146.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda Brňák, súhlasím s vami, len Národná rada musí o tom rozhodnúť.

  • Hlas poslanca Brňáka: O čom?

  • Ale to je napísané v § 146, na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona. A o tom ešte nerozhodla. Pretože to rozhodnutie môže byť až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Tak je to v zákone. A my sme rozhodovali len o tom, že si takéto stanovisko od ústavnoprávneho výboru vyžiadame. To sme si vyžiadali, stanovisko jestvuje. Národná rada musí teraz rozhodnúť o tom, že požiada predsedu, aby o tom rozhodol.

  • Pán predseda, aj pán predseda ústavnoprávneho výboru Brňák, pripúšťam, že § 146 dáva v tej prvej časti právomoc predsedovi Národnej rady rozhodnúť individuálne o pochybnosti, nie s konečnou platnosťou. Tá druhá veta je už zrozumiteľnejšia a odníma to právo, ktoré dáva prvá veta predsedovi. Pretože ak vzišla námietka o pochybnosti predsedovho rozhodnutia, tak potom už nie predseda, ale Národná rada musí rozhodnúť uznesením. Je to tak.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, na začiatku sme si povedali, že to bude voľnejšie, že si môžeme vysvetľovať, keďže ide prvýkrát o rokovanie podľa nového rokovacieho poriadku. Ešte raz navrhujem, aby si ústavnoprávny výbor nezávisle sadol, budem rešpektovať rozhodnutie ústavnoprávneho výboru.

    Prosím, aby sme teraz pokračovali v ďalšom bode programu s tým, že potom dám hlasovať o návrhu pána poslanca Slotu, či budeme pokračovať po 19.00 hodine.

    Teraz by som prosil, aby sme sa trošku sústredili.

    Devätnástym bodom programu je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 586 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 586a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Ján Jasovský.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo k návrhu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Ešte, pán minister, chcem sa ospravedlniť pánom poslancom aj vám. Mojou povinnosťou bolo privítať vás na pôde Národnej rady ako nového a po prvýkrát vystupujúceho pána ministra. Chcem vám týmto zároveň aj popriať veľa úspechov vo vašej práci a dobrú spoluprácu medzi Národnou radou a vaším rezortom.

    Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo k návrhu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

    Uznesením vlády číslo 834 zo 14. novembra 1995 bolo uložené ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pripraviť a predložiť na rokovanie vlády novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

    Cieľom novely je vyplniť medzeru súčasne platného zákona o Železniciach Slovenskej republiky v tom, že Železniciam Slovenskej republiky bude zamedzené zabezpečovať záväzky tretích osôb majetkom štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia. Novelou zákona bude zabezpečený záujem štátu. Novela zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, čo bolo prerokované s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, a nevytvára nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nemá súvislosť s inými zákonmi a nesúvisí so žiadnou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

    Návrh predkladanej novely bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako v gestorskom výbore, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Všetky uvedené výbory odporúčajú zákon číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky schváliť so zmenou, ktorá spočíva v tom, že text v návrhu novely znie takto: "Železnice nemôžu vstupovať do úverových vzťahov tretích osôb ako ručitelia ani založiť záložné právo v prospech tretích osôb na majetok uvedený v ods. 1."

    Doterajší odsek 2 sa tým zároveň označuje ako odsek 3.

    S uvedenou zmenou súhlasím a v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám návrh novely citovaného zákona na druhé čítanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám pekne, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu, ktorým bol určený pán poslanec Moric, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu, ako prebehlo rokovanie vo výboroch. A prosím, aby ste aj zdôvodnili stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca informoval o výsledkoch rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky. Je to tlač číslo 586.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh uznesením číslo 576 z 19. marca 1997 na prerokovanie v lehote do 31 dní trom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 45 dní odo dňa pridelenia na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v stanovenej lehote a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona uznesením číslo 367 zo 6. mája 1997.

    Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali. Tiež vám oznamujem, že gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú v tomto výbore, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti 1, to, čo som čítal, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 29. apríla 1997 v druhom čítaní. Súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade schváliť tento zákon so zmenou.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 16. apríla 1997 v druhom čítaní a súhlasil s návrhom. Odporučil Národnej rade návrh schváliť so zmenou.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 16. apríla 1997 v druhom čítaní. Súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenou.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené. Pozmeňujúce návrhy výborov k parlamentnej tlači prijaté vo výboroch sú zhodné a dotýkajú sa § 10 ods. 2.

    § 10 odsek 2 znie:

    "Železnice nemôžu vstupovať do úverových vzťahov tretích osôb ako ručitelia ani založiť záložné právo v prospech tretích osôb na majetok uvedený v odseku 1."

    Doterajší odsek 2 sa potom označí ako odsek číslo 3.

    Navrhovaný text v časti, v ktorej sa ustanovuje, že železnice nemôžu ani založiť záložné právo na majetok uvedený v odseku 1, umožňuje výklad, podľa ktorého železnice nebudú môcť založiť záložné právo ani pre seba, teda nielen pre tretie osoby. Takýto výklad sa však zrejme nekryje s vôľou navrhovateľa, čo je predložené aj argumentáciou uvádzanou vo všeobecnej časti dôvodovej správy, podľa ktorej Železnice Slovenskej republiky v rokoch 1997 až 2004 budú musieť čerpať úvery vo výške do 2,3 mld. Sk ročne. V záujme jednoznačného vyjadrenia vôle zákonodarcu, opierajúceho sa o zámer navrhovateľa, vám odporúčam uvážiť uvedenú úpravu § 10 ods. 2.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade návrhy výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v ich uzneseniach, schváliť s odporúčanou zmenou. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky, tlač číslo 586, schváliť s odporúčanou zmenou.

    Vážení kolegovia, dovoľte mi tiež, aby som vás oboznámil s uznesením číslo 363 výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, kde v bode C ma poveruje ako spravodajcu výborov predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledkoch rokovania vo výboroch.

    Ak tento v druhom čítaní prejde, tak ako je to uvedené v rokovacom poriadku, tak ma zároveň poveruje ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86, t. j. na skrátenie rokovania v treťom čítaní, aby nebola potrebná 24-hodinová schvaľovacia prestávka.

    Prosil by som vás, pán predseda, aby ste otvorili k tejto novele zákona rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania s konštatovaním, že som nedostal žiadne písomné prihlášky ani od zástupcov politických klubov, ani od jednotlivých poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy z pléna. Konštatujem, že nie, preto uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Zrejme nie, nie je k čomu. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Asi nie, alebo nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime najskôr k hlasovaniu zo spoločnej správy, ak sú nejaké návrhy v spoločnej správe.

  • Vážený pán predseda, návrh, ktorý bol v spoločnej správe, som prečítal pred malou chvíľkou. Ale zopakujem ho ešte raz.

    § 10 nový odsek znie:

    "Železnice nemôžu vstupovať do úverových vzťahov tretích osôb ako ručitelia ani založiť záložné právo v prospech tretích osôb na majetok uvedený v odseku 1."

    Zdôvodnil som to a ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu s týmto súhlasia a tiež aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor.

  • Dobre. Dávam hlasovať o tomto návrhu spoločnej správy s tým, že odporúčanie gestorského výboru je pozitívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Prijali sme tento návrh zo spoločnej správy.

    Môžete pokračovať, pán poslanec.

  • Keďže žiadne iné návrhy na zmeny nie sú, žiadam vás, vážený pán predseda, hlasovať o novele zákona ako celku.

  • Najskôr, pán poslanec, budeme musieť hlasovať o tom, či súhlasíme s poverením, ktoré vás oprávňuje dať návrh - a vy ste ten návrh dali -, aby sme upustili od potrebnej lehoty, ktorá tu je, a to je 24 hodín. A potom budeme môcť hlasovať o návrhu ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem, pán poslanec. Odhlasovali sme si skrátenie lehoty.

    Teraz budeme hlasovať podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku o návrhu ako celku a v znení schválených pozmeňujúcich doplnkov zo spoločnej správy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    schválili sme návrh, ktorý predniesol pán minister dopravy.

    Obidvom veľmi pekne ďakujem.

  • Predtým zazneli dva procedurálne návrhy. Jeden procedurálny návrh na prestávku, na preštudovanie tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste dostali. Myslím, že to bol pán poslanec Benčík, alebo niekto iný, ale taký návrh tu bol.

    Pani poslankyňa Rusnáková to navrhla a pripojili sa k nej aj ďalší dvaja poslanci z klubov. Pýtam sa ešte raz, keďže návrhy už máte, predpokladám, že ste ich preštudovali.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie? Ja ich už mám, preto sa pýtam.

    Dobre, pýtam sa ešte raz, páni poslanci, či pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu na 10-minútovú prestávku.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, predseda klubu pán Mikloško.

  • Hlas poslanca Mikloška zo sály.

  • Teda bez prestávky. Ďakujem.

    Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, nemáme ani materiály, o ktorých by sme mohli hlasovať, neboli nám rozdané. Nechápem, prečo znovu všetko znásilňujeme. Je o 10 minút sedem. Prečo nepokračujeme v rokovaní zajtra?

  • Pán poslanec Slota dal ďalší procedurálny návrh, o ktorom tiež musím dať hlasovať. Povedal, aby sme hlasovali po 19.00 hodine, kým sa neprerokuje tento zákon. Takisto to budem rešpektovať. Ale dám hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Slotu a potom bude 10-minútová prestávka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Slotu, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je 18.50 hodín. Bude 10-minútová prestávka. Budeme pokračovať o 19.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať v rokovaní k tlači 621. Prosím, pán poslanec Miklušičák sa chce niečo spýtať.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem sa ešte vrátiť k tej predošlej prestrelke a odcitovať záznam, ako to tu naozaj odznelo:

    "Pán predseda Národnej rady Ivan Gašparovič:

    Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

    mali sme neplánovanú rozcvičku, nie rozpravu, pretože rozprava nebola. Prečítal som vám môj názor a návrh ako predsedajúceho. Povedal som, že využijem § 146. Počuli ste tu rozporuplné názory z jednej aj druhej strany. Preto sám dávam návrh, aby o tejto veci rozhodol ústavnoprávny výbor a potom dám znovu hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za to, aby sa týmto zaoberal na základe § 146 ústavnoprávny výbor?"

  • "Dám znova o tom hlasovať." Pán predseda, to sú vaše slová a my sme na základe tohto vášho návrhu hlasovali. Nehlasovali sme o inom.

  • Pán poslanec, "a potom dám hlasovať, ak ústavnoprávny výbor rozhodne, že nemám pravdu".

  • To ste nepovedali, to ste dodali teraz...

  • To nemusím povedať, to je samozrejmé...

  • My hlasujeme o tom, ako návrh odznel. A váš návrh odznel tak, ako som prečítal, pán predseda.

  • Áno, ďakujem, skončil som. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni,

    budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných poslancami Národnej rady Slovenskej republiky v rámci druhého čítania k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o revitalizácii a zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ako prvý v druhom čítaní predložil pozmeňujúce návrhy pán poslanec Pacola, takže budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pacolu.

  • Prosím, budeme sa prezentovať. Hlasujeme o návrhoch z rozpravy. Prvý návrh je pána poslanca Pacolu. Hlasujeme o ňom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Týmto hlasovaním sme návrh neprijali.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 2.

  • Prosím, hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pacolu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 3 pána poslanca Pacolu.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 4.

  • Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu číslo 4 pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 5.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu číslo 5.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 6.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu poslanca Pacolu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • A ešte budeme hlasovať o poslednom návrhu pána poslanca Pacolu pod bodom číslo 7.

  • Hlasujeme o poslednom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani posledný návrh pána poslanca Pacolu.

  • O prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkasa sme už hlasovali, takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom číslo 2.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu číslo 2 pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom číslo 3 pána poslanca Farkasa.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento jeho návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Ľuptáka. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pod poradovým číslom 1.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ľuptáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ľuptáka pod poradovým číslom 2.

  • Prosím, hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v druhom čítaní v rozprave na pléne Národnej rady.

    V súlade s poverením výboru pre financie, rozpočet a menu predkladám návrh. Vzhľadom na to, že v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, je možné konať ďalšie čítanie najskôr na druhý deň v súlade s § 83. Tak ako pri predchádzajúcom odporúčam, aby sa uskutočnilo tretie čítanie vzápätí po tomto hlasovaní bez doručenia pozmeňujúcich návrhov.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Inak mali ste doručené všetky pozmeňujúce návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje tretie čítanie

    o vládnom návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pripomínam, že vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 621. V druhom čítaní boli schválené návrhy zo spoločnej správy výborov a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy.

    Musím sa opäť opýtať podpredsedu vlády a ministra financií pána Sergeja Kozlíka, aby zaujal stanovisko, ak sa chce vyjadriť. Pán podpredseda vlády sa nechce vyjadriť. Takisto sa pýtam aj spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona, či sa chce vyjadriť. Pán poslanec sa nechce vyjadriť.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu v rámci tretieho čítania. V rozprave v treťom čítaní je podľa § 85 možné podávať návrhy, ale len k ustanoveniam, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, lebo možno navrhnúť len opravu legislatívno-technických a jazykových chýb. V tomto zmysle by mal pán spoločný spravodajca viesť rozpravu.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu. Pán predseda sa nebude chcieť vyjadriť, zrejme ani spoločný spravodajca pán Maxon.

    Ak sa nechcú vyjadriť, pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ak v treťom čítaní neboli schválené nijaké opravy, pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

    V súvislosti s tým predkladám návrh: "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zákon o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Hlasujeme o návrhu zákona ako celku s pripomienkami a pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako boli v druhom čítaní.

  • Podľa § 86 o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Pacola dal návrh na uznesenie, ktoré by sme mali ešte schváliť.

  • Vážené dámy, vážení páni, ešte máme návrh na uznesenie, ktorý predložil pán poslanec Pacola. Podľa mojich informácií aj tento návrh na uznesenie máte rozdaný písomne, takže nie je potrebné ho čítať. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Pacolu.

  • Hlasujeme ešte o návrhu pána poslanca Pacolu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že sme predmetné uznesenie prijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ďakujem vám za dnešnú spoluprácu a zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.