• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prv než budeme pokračovať, prosím vás, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 115 poslancov. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku sú z rokovania dnešnej schôdze ospravedlnení páni poslanci Vladimír Bajan a Milan Kňažko.

    Na tejto schôdzi Národnej rady ako overovatelia budú páni poslanci Jozef Pribilinec za Spoločnú voľbu a Ján Volný za Hnutie za demokratické Slovensko. Náhradníkmi budú pani poslankyňa Eva Rusnáková a pán poslanec Rastislav Šepták.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem program 27. schôdze tak, ako ste ho dostali doručený Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prv ako dám slovo, pani poslankyne, páni poslanci, tým, ktorí chcú navrhnúť zmenu programu, chcem vás informovať, že na návrhy príslušných gestorských výborov je v návrhu programu ako bod 24 správa, ktorú uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ako bod 25 správa guvernéra Národnej banky Slovenska a ako bod 27 má predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie tiež podať správu.

    Je potrebné, aby Národná rada umožnila v Národnej rade vystúpiť predstaviteľom, ktorí správy uvádzajú. Aby sme nemuseli hlasovať zvlášť, navrhujem, aby sme tento súhlas dali tým, že schválime tieto body programu tak, ako ich gestorské výbory navrhli. Čiže ak schvaľujeme bod programu, tak schvaľujeme aj to, že príslušní predstavitelia predkladajú tieto správy v parlamente. Ak nikto nemá iný návrh ako ja, tak to považujem za váš súhlas. Ďakujem pekne.

    Môžeme pristúpiť k schvaľovaniu programu 27. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že pri návrhoch na doplnenie alebo zmenenie programu máte najviac jednu minútu. Predpokladám, že na svetelnej tabuli sú mená poslankýň a poslancov, ktorí chcú navrhovať zmeny.

    Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda,

    opozičné poslanecké kluby konštatujú, že v Slovenskej republike je potrebné uskutočniť demokratizačné zmeny. V tomto zmysle sme pripravili aj svoje návrhy do programu schôdze Národnej rady. Dovoľte mi predložiť prvý z nich.

    Rekonštrukcia orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa týka funkcionárov a výborov Národnej rady:

    a) návrh na odvolanie podpredsedu Národnej rady,

    b) voľba dvoch podpredsedov Národnej rady...

  • Áno. Pán predseda, dočítam to.

    c) odvolanie predsedov výborov Národnej rady, voľba predsedov výborov Národnej rady, voľba poslancov do výborov Národnej rady.

    Druhý návrh na doplnenie programu schôdze.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán predseda, môžem pokračovať, alebo sa mám znovu prihlásiť?

  • Nie. Rokovací poriadok hovorí o jednej minúte, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Moravčík.

  • Vážený pán predseda,

    prezident Slovenskej republiky Michal Kováč sa obrátil na viacerých ústavných činiteľov so správou o nevyriešených podozreniach zo spáchania závažných trestných činov a ich dôsledkov na stav spoločnosti v Slovenskej republike. Vzhľadom na to, že je u nás kriminalita, najmä podoba kriminality vážnym spoločenským problémom, navrhujem, aby táto správa bola predmetom rokovania Národnej rady, a to v stredu 21. 5. 1997 ako prvý bod rokovania popoludní. Tento návrh predkladám v mene všetkých opozičných klubov.

    Za predpokladu, že tento návrh nezíska dostatočnú podporu, dávam alternatívny návrh, aby do programu nášho rokovania bola zaradená správa generálneho prokurátora o stave vyšetrovania závažných trestných činov orgánmi prokuratúry a ako ďalší bod informácia ministra vnútra o nevyriešených podozreniach zo spáchania závažných trestných činov. Prosím, aby bol pri prerokúvaní správy prítomný minister vnútra a generálny prokurátor.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Vážený pán predseda,

    prezident Slovenskej republiky vyhlásil referendum a Ústredná komisia pre referendum schválila vzor hlasovacieho lístka so štyrmi otázkami, čo je v súlade so zákonom o spôsobe vykonania referenda. Plán organizačných opatrení pri príprave referenda zo strany ministerstva vnútra sa však vo veci hlasovacích lístkov neplní. Minulý týždeň sa pán minister vnútra pýtal: Čo mám teraz robiť? Dnes, 10 dní pred konaním referenda, by sme všetci radi vedeli, či už pán minister vie, čo má robiť, a či má naďalej konať protizákonne, alebo či už začal plniť rozhodnutie Ústrednej komisie pre referendum vo veci vytlačenia a distribúcie hlasovacích lístkov.

    Preto si dovolím predložiť návrh - zaradiť do programu tejto schôdze Národnej rady informáciu ministra vnútra o stave zabezpečenia prípravy referenda po štátnej línii v máji 1997. Navrhujem, aby sa tento bod programu prerokoval v stredu 21. mája 1997 o 9.00 hodine ráno.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ako samostatný bod číslo 6 programu navrhujem - návrh na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996, ktorým bol František Gaulieder zbavený poslaneckého mandátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Podávam návrh zaradiť do programu 27. schôdze Národnej rady ako samostatný druhý bod programu 21. mája, v stredu, vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prejavom intolerancie a násilností v Slovenskej republike.

    Vážené kolegyne a kolegovia, som presvedčený, že v záujme ochrany demokratických hodnôt, spoločenského pokoja a princípov dobrého občianskeho spolunažívania a z toho plynúceho dobrého mena Slovenskej republiky aj v zahraničí je mimoriadne aktuálne a dôležité, aby Národná rada Slovenskej republiky zaujala jasne formulované odmietavé stanovisko ku všetkým prejavom neznášanlivosti, nenávisti a násilníctva. Takéto jednoznačné vyhlásenie môže a určite bude mať zásadný význam nielen pre verejnú mienku a spoločenskú atmosféru v našej republike, ale zároveň je jasným kladným znakom toho, že najvyšší zákonodarný zbor tohto štátu si je vedomý svojej nezastupiteľnej zodpovednosti za uchovanie spoločenského zmieru, pokojného a prosperujúceho života každého občana. Verím, že ...

  • Zvuk časomiery prerušil vystúpenie poslanca.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem zaradiť samostatný bod - zriadenie výborov Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva s určením celkového počtu členov a ich pomerného zastúpenia. Tento bod navrhujem zaradiť v stredu 21. mája 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V mene všetkých opozičných poslaneckých klubov podávam návrh zaradiť na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bod - informácia vlády Slovenskej republiky o plnení opatrení na vstup Slovenska do NATO, a to v oblasti politickej, vojensko-technickej a ekonomickej. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali 21. mája. Ide o otázku, ktorá je nanajvýš aktuálna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem ako bod 23 správu o plnení programu Čisté ruky, samozrejme, s nasledujúcou rozpravou. Vieme, že tento program mal slúžiť proti korupcii. Budem citovať: "Vytvárať bariéry proti všetkým formám predajnosti, nezákonnosti, nestatočnosti, neoprávneného zvýhodňovania a uprednostňovania a podobne." Vieme, že skutočnosti súčasného stavu si vyžadujú minimálne vyhodnotiť a prehodnotiť tento program.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem zaradiť do programu rokovania, a to dňa 22. mája 1997 návrh skupiny poslancov Národnej rady o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike, tlač 441. Tento materiál bol predložený aj vláde ešte v júni 1996.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    v mene opozičných poslaneckých klubov navrhujem bod programu - prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada žiada výbor pre obranu a bezpečnosť o zriadenie komisie výboru na dohľad nad vyšetrovaním únosu Michala Kováča ml., vraždy Róberta Remiáša a politicky motivovaných trestných činov v Slovenskej republike. Zriadenie tejto komisie prispeje k odstráneniu prekážok, ktoré bránia vstupu Slovenska do NATO. Prijatím navrhovaného uznesenia urobí Národná rada jeden z krokov, ktorý zvýši pravdepodobnosť prijatia Slovenska nielen do Severoatlantickej aliancie, ale aj do Európskej únie. Ak tento a ďalšie kroky tu v Národnej rade neurobíme, ohrozíme záujmy a vývoj Slovenska v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby sme zaradili ako bod 2 programu tlač číslo 561. Je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o tzv. veľkej privatizácii. Podstatou tohto návrhu zákona je, aby občania starší ako 60 rokov dostali skôr vyplatené dlhopisy, a to už 31. decembra 1997. Domnievam sa, že vzhľadom na skutočnosť, že táto vrstva obyvateľov vytvorila hodnoty, ktoré sú dnes privatizované, bolo by spravodlivé aj zo sociálneho a právneho hľadiska, aby 60-roční obyvatelia a starší mali možnosť skoršieho vyplatenia dlhopisov. Prosím vás, aby ste podporili tento návrh zákona, o zaradenie ktorého sa už niekoľkokrát neúspešne pokúšame.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda,

    predkladám ďalší návrh, a to návrh na rekonštrukciu mediálnych rád:

    a) návrh na odvolanie členov Rady STV...

  • Návrh na rekonštrukciu mediálnych rád:

    a) návrh na odvolanie členov Slovenskej televízie, Rozhlasovej rady a Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie,

    b) návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, Rozhlasovej rady a Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    Ďalší návrh do bodu programu - rekonštrukcia dozornej rady Fondu národného majetku:

    a) odvolanie členov dozornej rady Fondu národného majetku,

    b) voľba členov dozornej rady Fondu národného majetku.

    Ďalší návrh bodu programu - rekonštrukcia orgánov Najvyššieho kontrolného úradu:

    a) návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu,

    b) voľba podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Pán predseda, navrhujem, aby všetky...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    chcem vás poprosiť, aby ste podporili presunutie navrhovaného bodu 11, aby sme presunuli vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1996 Z. z., prvé čítanie, na 20. 5., t. j. na utorok, ako prvý bod programu, a to vzhľadom na to, že tento týždeň je pán minister zdravotníctva služobne v zahraničí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda,

    dovolím si mať ešte jeden návrh, ktorý súvisí taktiež s referendom, ktoré sa má vykonať 23. - 24. mája tohto roku. Pretože pán minister vnútra je v dileme, či plniť uznesenie vlády o pozastavení distribúcie lístkov, ktoré je mimochodom zasahovaním do rozhodovania referendovej komisie, alebo či plniť uznesenie Ústrednej komisie pre referendum, dovolím si navrhnúť, aby minister vnútra zajtra ráno o 9.00 hodine, t. j. 14. mája, predložil plénu Národnej rady informáciu o plnení uznesenia Ústrednej komisie pre referendum vo veci zabezpečenia tlače a distribúcie hlasovacích lístkov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda,

    žiadam, aby štyri body, ktoré som navrhla, boli prerokované 21. mája, t. j. v stredu.

    Dovoľte mi navrhnúť ešte ďalší bod rokovania, a to je uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike do Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 1. septembra 1997.

    Zdôvodnenie je takéto. Prijatím zákona o štátnom jazyku vznikla aj potreba prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín v zmysle článku 34 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    návrh zákona o revitalizácii podnikov neprechádzal vo výboroch, nie je pripravený. Bolo by potrebné ešte diskutovať, preto navrhujem bod číslo 16 vypustiť z programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem zaradiť bod - odsúhlasenie podnetu na Ústavný súd, ktorým sa Národná rada obracia na Ústavný súd vo veci porušenia základných demokratických princípov, keď z dvoch referend pán prezident urobil jedno referendum, čím manipuluje občanmi.

    Ďakujem.

  • Pán predseda,

    navrhujem z programu 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky stiahnuť bod 10 a bod 20 ako dva návrhy.

    A tretí návrh - vzhľadom na to, že poslanecké prieskumy i listy rodičov a riaditeľov škôl poukazujú na to, že prechod na 9-ročnú základnú školu nie je dostatočne dobre pripravený, a žiadajú nás, aby sme sa touto situáciou zaoberali -, navrhujem, aby budúci týždeň v stredu ministerka školstva pani Eva Slavkovská podala informáciu o stave prípravy prechodu na 9-ročnú základnú školu. Toto navrhujem zaradiť ako nový bod rokovania Národnej rady.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    ako prvý bod programu je zaradený návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997. Chcem vyhlásiť, že sme za zvýšenie dôchodkov a za predkladanie takých návrhov zákonov, ktoré zlepšia sociálne postavenie dôchodcov, ale v tejto chvíli sa nedomnievam, že ak schválime tento bod programu a skrátime legislatívne obdobie, že sa nedopustíme porušenia § 80 rokovacieho poriadku. Preto vás chcem dopredu upozorniť na to, že ak to schválime, tak nás vláda tlačí do konania, ktoré je v rozpore s rokovacím poriadkom.

  • Čiže nemáte žiadny pozmeňujúci návrh. Nedali ste mi ani návrh na stiahnutie.

  • Pán predseda, v prvom rade vy navrhujete body programu.

  • Hovorím, že ste mi nedali návrh na stiahnutie tohto bodu programu.

  • Nedal. Len upozorňujem toto plénum na to, že sa v prípade schválenia tohto bodu dopúšťame porušenia paragrafu...

  • Nemyslím si to, ale beriem vaše upozornenie.

    Končím možnosť dávať návrhy na doplnenie alebo zmenu programu s tým, že zrejme nebudem môcť dať naraz odhlasovať niektoré návrhy poslancov, lebo ich dávali na niekoľkokrát.

    Prosím, prvý návrh dala pani poslankyňa Rusnáková, ktorá navrhuje - poviem to, čo som zachytil. Pýtam sa, či požiadame pani poslankyňu Rusnákovú, aby nám to prečítala, a dáme o tom hlasovať, alebo to budem čítať tak, ako to postupne navrhla.

  • Hlas z pléna.

  • Budem to teda čítať po častiach. Prvý návrh pani poslankyne, ktorý som si zaznamenal, je reorganizácia orgánov Národnej rady. Tak nazvala celý blok. Odvolanie podpredsedov Národnej rady alebo podpredsedu, voľba dvoch podpredsedov Národnej rady, odvolanie predsedov výborov, voľba predsedov výborov. To som si zachytil v prvej časti návrhov pani poslankyne.

    Hlasujeme o tom, čo som teraz povedal. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neprijali sme body, ktoré som prečítal.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Moravčíka. Pán poslanec Moravčík, prosím, aby ste ma sledovali, ak by som bol náhodou zle zachytil váš návrh. Hovorí, že je potrebné, aby sme správu prezidenta republiky o stave riešenia niektorých problémov orgánmi činnými v trestnom konaní prerokovali na tomto zasadnutí Národnej rady. Rozumel som tomu dobre?

  • ... podozrenia zo spáchania závažných trestných činov a ich dôsledkov na stav spoločnosti Slovenskej republiky.

  • Áno. Len musím upozorniť, že pokiaľ ide o správy, tak podľa rokovacieho poriadku je určitý legislatívny postup. To znamená, že na tejto schôdzi to nemôže byť, pán poslanec. Prosím, napriek tomu dávam o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. "Správu môže...", prečítajte si § 2 a nasledujúci, nebudem to celé čítať. Žiadnu správu som nedostal na Národnú radu. Takže najprv musí pán prezident správu napísať. Nie je o čom rokovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Takisto pán poslanec žiada, aby sme prerokovali správu generálneho prokurátora o stave vyšetrovania skutkov, o ktorých písal pán prezident v otvorenom liste. Tak som tomu rozumel. Pretože iná správa neexistuje. Tu takisto musí byť zachovaný postup podľa rokovacieho poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pána poslanca sme neprijali.

    Pán poslanec ďalej navrhoval, aby minister vnútra podal informáciu o stave vyšetrovania.

    Pán poslanec, prosím, doplňte to, lebo tu mám zachytené, že informáciu, nie správu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Informácia len stručne hovorí o tom, či sa niečo robí, alebo nerobí.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Ani tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec Vavrík chce, aby sme 21. mája na 9. hodinu zaradili informáciu ministra vnútra o stave zabezpečenia referenda s tým, že to potom ešte doplnil, aby 14. 5. minister informoval o tom, ako sú zabezpečené lístky na referendum a ich distribúcia. Áno? Prosím, tak ma upresnite.

  • Pán predseda, to sú dve informácie.

  • Dobre. Najskôr budeme hlasovať o prvej.

  • Zabezpečenie referenda po štátnej línii.

  • Prosím, teraz hlasujeme o prvej informácii, ktorú som prečítal. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prvý návrh pána poslanca Vavríka sme neprijali.

    Pán poslanec Volf žiada, aby ako bod číslo 6 bola zaradená tlač 482, resp. uznesenie číslo 482, ktoré treba zrušiť. Ide o prípad bývalého poslanca pána Gauliedera.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec Boros chce, aby sme do programu na 21. mája zaradili ako bod číslo 2 vyhlásenie Národnej rady k intolerancii a násiliu na Slovensku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Ďalší návrh má pán poslanec Pittner, ktorý navrhuje, aby sme na 21. mája zaradili voľbu výborov na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva s tým, že by sa určili počty a zastúpenie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Kukan, ktorý žiada, aby vláda 21. mája, teda v tomto mesiaci, podala informáciu o plnení opatrení o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Neprijali sme návrh pána poslanca Kukana.

    Pán poslanec Bugár žiada, aby sme pod číslo 23 nášho programu zaradili správu o plnení programu Čisté ruky.

    Tu tiež platí rokovací poriadok. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Rosival žiada, aby...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, pardon. Pán poslanec Rózsa žiada, aby sme na 21. mája zaradili na prerokovanie tlač Národnej rady číslo 441. Je to zákon o jazyku národnostných menšín.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Rosival navrhuje, aby Národná rada prijala uznesenie tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada výbor pre obranu a bezpečnosť o zriadenie komisie výboru na dohľad nad vyšetrovaním únosu Michala Kováča ml. a vraždy Remiáša a politicky motivovaných trestných činov v Slovenskej republike."

    Tu len upozorňujem, že takúto komisiu nám rokovací poriadok nedovoľuje zriadiť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Návrh na toto uznesenie sme neprijali.

    Pán poslanec Fico žiada, aby sme do programu zaradili tlač 561. Ide o novelizáciu zákona číslo 92/1991 Zb. Je to vyplácanie dlhopisov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento návrh.

    Ďalej budeme pokračovať v návrhoch pani poslankyne Rusnákovej. Hlasovali sme o voľbe poslancov do výborov Národnej rady. Skončil som pri voľbe predsedov výborov Národnej rady.

    Teraz budeme hlasovať o voľbe poslancov do výborov Národnej rady. Ďalej ako nový bod 38 zaradiť rekonštrukciu mediálnych rád.

    Pani poslankyňa, chcete o tom dať hlasovať jednotlivo, či naraz?

  • Pán predseda, prosím hlasovať jednotlivo. Len upozorňujem, že body programu, čo ste teraz čítali, 38 a tie ďalšie, ktoré sú zakrúžkované, nečítajte. Platí len to, čo je v závere ako posledná veta. Nenavrhovala som čísla bodov programu, len som na záver povedala, že to navrhujem prerokovať v stredu 21. mája. Všetko ostatné platí.

  • Dobre. Budeme teraz hlasovať o voľbe poslancov do výborov Národnej rady, pretože o tom som nedal hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ale tam by malo byť o prevolení poslancov do výborov, pretože už sú zvolení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali.

    Pani poslankyňa ďalej navrhuje nový bod 38 - rekonštrukciu mediálnych rád. Ďalej ako nový bod 39 - rekonštrukciu dozornej rady Fondu národného majetku. Ďalej bod 40 - rekonštrukciu orgánov Najvyššieho kontrolného úradu s tým, aby tieto body boli prerokované v stredu 21. mája 1997 s takým obsahom, ako ich nadiktovala, keď ich čítala.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme túto zmenu.

    Ďalej pani poslankyňa Aibeková žiada, aby sme bod číslo 11 presunuli na 20. mája ako prvý bod z dôvodu neprítomnosti predkladateľa ministra zdravotníctva v čase, ktorý sme navrhli.

    Prosím, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Túto zmenu sme schválili.

    Ďalej mal ešte návrh pán poslanec Vavrík, ktorý žiada, aby minister vnútra 14. mája podal informáciu o zabezpečení tlače a distribúcie lístkov na účely referenda.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Neprijali sme jeho návrh.

    Pani poslankyňa Rusnáková mala ďalší návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín Slovenskej republiky do Národnej rady v termíne do 1. 9. 1997.

    Prosím, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Černák žiada, aby sme bod číslo 16 vypustili z rokovania tejto schôdze. Ide o zákon, ktorý rieši revitalizáciu podnikov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Prokeš žiada, aby sme podali na Ústavný súd - pán poslanec, všetko som nezachytil.

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi, aby prečítal svoj návrh.

  • Navrhol som zaradiť bod, v ktorom Národná rada odsúhlasí, prípadne neodsúhlasí podanie na Ústavný súd vo veci porušenia demokracie a manipulácie s občanom zlúčením dvoch nezávislých referend do jedného. Inak povedané, to podanie na Ústavný súd sa týka toho, či je možné z dvoch nezávisle vypísaných referend urobiť jedno.

  • Hlasy v sále.

  • To je samozrejmé. Ak to bude schválené, pán poslanec Prokeš musí dať návrh. Navrhuje to ako bod programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Tento návrh sa prijal.

    Pán poslanec Harach dával návrh, aby sme stiahli z rokovania body číslo 10 a 20. Hlasujeme o tomto návrhu, o stiahnutí bodov číslo 10 a 20 z rokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nevyhoveli sme tomuto návrhu.

    Pán poslanec má druhý návrh, aby Národná rada požiadala ministerku školstva, aby nás informovala o stave prechodu na 9-ročné štúdium v základných všeobecnovzdelávacích školách.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to boli všetky návrhy, ktoré... Návrhy sú uzavreté, pán poslanec Černák.

    Prosím, zapnite pána poslanca Černáka.

  • Vážený pán predseda, skôr ako odhlasujeme program, chcem upozorniť, že návrh pána Prokeša bol zmätkový. Podľa článku 130 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada nemôže dávať podanie...

  • ...len pätina poslancov. To znamená, že je to zmätkové. Vypustite to z programu. Ďakujem.

  • Pán poslanec, veď to vieme. Hlasovali sme o návrhu. To, čo ste povedali, je tak. Národná rada môže zozbierať 30 podpisov a poslať to. Veď tomu rozumieme.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Národná rada to môže urobiť takouto formou. Pokoj.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, áno. Súhlasím s vami. Neviem, o čom sa vadíte. Páni poslanci, predsa k tomuto bodu môže byť rozprava. Ale žiadny takýto návrh nemôže Národná rada dať. To je samozrejmé. Poslanci to môžu podpísať. Pokoj.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Program sme schválili.

    Pán poslanec Mikloško chcel ešte niečo povedať, ale faktické poznámky nie sú. Otázku má pán poslanec Prokeš. Urobím výnimku pre vás dvoch.

  • Pán predseda, rád by som len upozornil ctených kolegov, že v prípade sporu vo výklade ústavy rozhoduje Ústavný súd, v spore vo výklade ústavy dvoch štátnych inštitúcií. A Národná rada je inštitúcia, a nie časť jej poslancov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nie je rozprava k tomuto bodu. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predseda, ak dovolíte, rád by som vedel, čo sme odsúhlasili. A ak sme odsúhlasili nejaký bod, tak ktoré číslo.

  • Nežiadal to zaradiť podľa čísla.

  • Tak čo sme potom vlastne odsúhlasili?

  • Odsúhlasili sme to, čo navrhoval pán poslanec Prokeš. V rámci rozpravy môžeme povedať, že o tom nediskutujeme, pretože to Národná rada nemôže urobiť. Takisto sme hlasovali o návrhu pána poslanca Moravčíka, a neviem ešte koho, ktorý žiadal zriadiť komisie.

  • O komisiách sme takisto hlasovali, hoci takúto komisiu Národná rada nemôže zriadiť.

  • Navrhujem, aby sme o tom rokovali zajtra ráno o 4.00 hodine. To je taký čas, ktorý...

  • Ďakujem.

    Pristúpime k prvému bodu programu.

  • Šum v sále.

  • Takže sme sa upokojili.

    Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 658. Súčasťou tohto návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády návrh prednesie pani ministerka Oľga Keltošová. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám Národnej rade návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Dôvodom skráteného legislatívneho konania je potreba reagovať na splnenie jednej z podmienok pravidelného zvyšovania dôchodkov, a to zvýšenie priemernej mzdy aspoň o 5 % a okamih zvýšenia dôchodkov podľa vládneho návrhu viazať k 1. júlu 1997. Na skrátenom legislatívnom konaní sa môže Národná rada uzniesť aj v prípade, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Tu by som chcela dať do pozornosti všetkým kolegom poslancom, ktorí zrejme budú vystupovať v rozprave k tomuto návrhu, že podľa platných predpisov sociálneho zabezpečenia výkon štátnej správy v oblasti nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia zabezpečuje Sociálna poisťovňa ako jediná inštitúcia, ako nositeľ poistenia.

    V prípade, že by realizácia zvýšenia dôchodkov v roku 1997 s účinnosťou od 1. júla 1997, ktorá bude vykonaná neskôr, ako bude splatná po 30. júni 1997, bude si to vyžadovať viaceré opatrenia Sociálnej poisťovne, ktoré budú mať zvýšený finančný dosah, pričom ide najmä o vykonanie analytických prác a prác spojených s vypracovaním programového vybavenia na riešenie výpočtu a vyhotovenia podkladov na realizáciu doplatkov. Ďalej budú musieť prebiehať rokovania so Slovenskou poštou o spôsobe realizácie výplaty dôchodkov, to znamená zálohy a potom následne doplatkov, čo by si mohlo vyžiadať zvýšenie nákladov cca o 6 mil. Sk ako úhrady na realizáciu výplaty doplatkov. V prípade, že Slovenská pošta bude žiadať iný spôsob realizácie doplatkov a poberatelia poistného to budú žiadať napríklad samostatným platobným príkazom, budú náklady na realizáciu výplaty doplatkov približne trojnásobne vyššie.

    Preto je splnená aj podmienka na skrátené legislatívne konanie z toho dôvodu, že štátu, ktorý je reprezentovaný v tomto prípade Sociálnou poisťovňou, hrozia značné finančné škody. Aj z tohto dôvodu vás prosím o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poveril predsedu tohto výboru pána Antona Národu, aby informoval poslancov o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Prosím, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia výboru predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1546 z 2. mája 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predložený návrh vlády na svojej 38. schôdzi výboru 13. mája 1997. Výbor súhlasil s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. s návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi,

    2. žiada Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vypracovať výklad § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky do začiatku konania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub Spoločnej voľby. Vystúpi pán poslanec Benčík. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    poslanci poslaneckého klubu Spoločná voľba - SDĽ, SDSS, Strany zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov - vedomí si svojej zodpovednosti voči skupine obyvateľov, dôchodcom, ktorí negatívne následky transformácie pociťujú citeľným poklesom svojich príjmov, chceme podporiť nielen návrh, ktorý zvyšuje dôchodky v roku 1997, ale tiež podporíme aj návrh vlády na skrátenie legislatívneho konania.

    Skôr ako uvediem niektoré pripomienky k samotnému návrhu zákona, dovoľte mi uplatniť vážne výhrady k návrhu vlády na skrátenie legislatívneho konania v zmysle § 89 rokovacieho poriadku.

    Áno, v spomenutom ustanovení nový rokovací poriadok predpokladá pri splnení stanovených podmienok skrátené legislatívne konanie. Podstatou takéhoto konania je, že sa nepoužijú obmedzenia uvedené v § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86. To znamená, že sa predloha návrhu nemusí doručiť skôr ako 15 dní pred schôdzou. Prerokovanie návrhu môže byť kratšie ako 30 dní a po prvom čítaní môže hneď pokračovať druhé a tretie čítanie. O návrhoch možno hlasovať bez toho, aby boli predložené o 48 hodín skôr. Ako vidieť, ide o výnimku s podstatnou odlišnosťou od obvyklej technológie schvaľovacieho procesu právnych noriem. Takáto výnimka má svoje opodstatnenie, ale takéto podmienky vymedzuje len pri splnení zákonom stanovených podmienok a ustanovenia § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Dovoľte mi, aby som bol presný. Skrátené legislatívne konanie je opodstatnené za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Pýtam sa predstaviteľky vlády, v čom spočíva mimoriadna okolnosť, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Ako v mnohých iných prípadoch nie je silnou stránkou tejto vlády úcta k zákonom. Voľne a účelovo vykladá i aplikuje právne normy, a to nielen v danom prípade.

    Podľa môjho názoru oneskorené spracovanie a predloženie návrhu na zvýšenie dôchodkov sa rieši porušením zákonov, t. j. porušením rokovacieho poriadku, a pritom sa počíta s tým, že Národná rada, najmä poslanci vládnej koalície, ktorí sú trvalo vo vleku vlády, a v danom prípade nech sa skúsia ozvať aj opoziční poslanci, hneď budú označení za neprajníkov, ktorí oddiaľujú termín zvýšenia dôchodkov. Pekne je to vymyslené, len keby to bolo v súlade so zákonom. Podľa platných zásad dôchodky už mali byť zvýšené. A vláda to vedela a vie to aj teraz. Bolo dosť času, aby sa legislatívne predlohy na príslušnom ministerstve, kde je kvalifikovaný legislatívny tím, včas spracovali a predložili. A vôbec nebolo potrebné výnimočne postupovať, a to o to viac, že nie sú na to zákonom stanovené podmienky.

    Ak podrobnejšie hovorím o tomto probléme, tak je to z dvoch dôvodov. Princíp zákonnosti - či už v postupe vlády, alebo teraz aj nás, keď to schválime v Národnej rade -, je atribútom právneho štátu, ku ktorému sa hlásime a možno aj smerujeme. A tento prípad v rozpore s rokovacím poriadkom je prvým príkladom, keď postupujeme podľa skráteného legislatívneho postupu. Hovorím o tom preto, lebo sa vytvára precedens aj do budúcnosti. A keď sa necháme zmanipulovať vtedy, keď vláda môže takéto materiály predložiť včas, a necháme sa zmanipulovať do takéhoto stavu, nebude to správne a nikomu to neprinesie osoh.

    Možno to postaviť tak, že vláda nás postaví pred hotovú vec: Tu je, schváľte to. Ak nie, vláda bude dobromyseľná a poslanci budú neprajníci. Je to svojím spôsobom aj vydieranie parlamentu. Skúsme to neschváliť a bude tu najmä dobrá vláda a nežičliví poslanci.

    Na úvod som povedal, že ťažko v danom prípade nepristúpiť k tomuto vedomému porušeniu zákona. Ale bol by som rád, keby sme sa v budúcnosti zo strany vlády nenechali dostať do takýchto priestorov.

    Toľko k prvej časti vystúpenia. Potom si nárokujem, pán predseda, aby som mohol vystúpiť k samotnému textu návrhu.

    Ďakujem vám, že ste ma vypočuli.

  • Ale musíte sa prihlásiť, lebo to je ďalší bod. Ďakujem pekne.

    Do rozpravy nemám písomne prihlásených iných poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási z pléna. Na tabuli zaznamenávam pána poslanca Langoša s faktickou poznámkou. Nech sa páči, faktická poznámka pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Doplním to, čo povedal pán doktor Benčík, otázkou pani ministerke, čo robila vláda a čo robila pani ministerka Keltošová 4 mesiace, keď už v januári vláda aj pani ministerka dobre vedeli o všetkých týchto dôvodoch, keď vláda vedela, že Sociálna poisťovňa hospodári s prebytkom. Toto mohla vláda urobiť už v januári.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hanker. Je to jediný prihlásený do rozpravy z pléna, čiže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené poslankyne a poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súvislosti s predloženým vládnym návrhom zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia urobil stručnú analýzu...

  • Hlasy v sále.

  • Ešte nepovedal, o čom hovorí, ešte neviete. Keď bude hovoriť iné, tak ho upozorním. Pán poslanec, pokračujte, ak idete hovoriť o tom, či návrh treba zaradiť, alebo netreba zaradiť do rokovania.

  • Prepáčte, hovorím k druhému bodu.

  • Rozprava k tomuto bodu programu je skončená.

    Pýtam sa pani ministerky Keltošovej, či sa chce vyjadriť. Áno, nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa len stručne vyjadrila k tomuto návrhu.

    Pán poslanec Benčík na úvod povedal, že Spoločná voľba návrh podporí. Pán poslanec, znie to dosť paradoxne, keď vy ako starý, skúsený právnik na jednej strane tvrdíte, že ho podporíte a na druhej strane tvrdíte, že je to protizákonné, teda protiprávne. Napriek tomu Spoločná voľba podporí protiprávny návrh vlády. Tak sa v tom neviem celkom orientovať. Ak dovolíte, v spomínanom § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku sa hovorí o troch okolnostiach, kedy môže Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní prijať zákon. Tie tri podmienky sú rovnocenné a jedna z nich je aj hospodárska strata štátu.

    Vo svojom úvodnom slove som povedala, že ak sa tento návrh nebude realizovať, je minimálna strata 6 mil. Sk a môže byť až do výšky trojnásobku. A pokiaľ ide o stratu štátu, tiež som povedala vo svojom úvodnom slove, že štát zákonom zveril výkon Sociálnej poisťovni, výkon štátnej správy, čiže je to súčasť štátnej správy pri výkone sociálneho, dôchodkového a nemocenského poistenia. Samozrejme, je to na vás, je to na poslancoch. Ale toto sú argumenty, o ktorých som hovorila v úvode. Takže nielen bezpečnosť štátu a ďalšie podmienky, ale jedna z rovnocenných podmienok je aj hospodárska strata štátu.

    Pokiaľ ide o otázku pána poslanca Langoša - chcem upozorniť a budem o tom hovoriť aj v druhom bode pri samotnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov -, až koncom marca, pán poslanec, skončilo kolektívne tarifné vyjednávanie o mzdách. Čiže návrh Sociálnej poisťovne, ktorý nebol z januára, ale z februára, predpokladal - ale znova opakujem, budem o tom hovoriť v ďalšom bode -, predpokladal zvýšiť dôchodky o 10 % v nadväznosti na predpokladané zvýšenie priemernej mzdy v prvom polroku, ktorý ešte stále nie je ukončený, oproti priemernej mzde v druhom štvrťroku 1996. Takže sme si dovolili vyčkať, ako dopadne kolektívne tarifné vyjednávanie o mzdách, a teraz predkladáme tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    v krátkosti by som zhrnul. V rozprave vás vystúpilo veľmi málo, len pán poslanec Benčík a pán Langoš mal faktickú poznámku. Pán poslanec Benčík vystupoval v súvislosti s týmto návrhom vlády na skrátený legislatívny proces.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pri prerokovaní tohto vládneho návrhu sa zaoberal aj tým, pretože k tomuto návrhu boli pripomienky na jeho skrátenie v súvislosti s § 89 - my sme, nakoniec aj ja som vo svojej informácii v bode 2 o tom informoval, že výbor okrem toho, že súhlasí s týmto návrhom vlády na skrátenie legislatívneho procesu, aj odporúča požiadať ústavnoprávny výbor vypracovať výklad § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku aj z toho dôvodu, že § 89 určuje alebo hovorí dosť všeobecne o tejto možnosti. Preto predpokladám, že v krátkej budúcnosti sa možno aj zhodneme a dôjde k politickej zhode aj v novele tohto znenia.

    Vo svojom vystúpení by som teda navrhol alebo predniesol návrh uznesenia k tomuto bodu programu.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 1997 k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky

    1. súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi,

    2. žiada ústavnoprávny výbor vypracovať výklad § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky do začiatku konania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky."

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte predložené v návrhu vlády. K tomuto návrhu uznesenia chcem ešte dodať návrh, aby sme tento vládny návrh zákona prerokovali v prvom čítaní hneď ako druhý bod programu. V prípade rozhodnutia Národnej rady o jeho prerokovaní v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie bude konať na budúci týždeň vo štvrtok ako prvý bod programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Kedy tu budete, pani ministerka, na budúci týždeň? Dal som návrh na budúci týždeň vo štvrtok, len pani ministerka hovorí, že nie je tu. Takže by sme ho museli dať vo štvrtok tento týždeň. Tak tento štvrtok ako prvý bod programu. Áno?

    Ešte raz. Návrh uznesenia prerokujeme v prvom čítaní, bude to hneď teraz ako druhý bod. A ak schválime toto uznesenie, tak druhé a tretie čítanie bude vo štvrtok tento týždeň ako prvý bod programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o celom návrhu uznesenia spolu s mojím dodatkom, ktorý sa týka termínu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi s termínom jeho čítaní, ako som uviedol.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    môžeme pristúpiť k druhému bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Je to prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 650 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1545.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona predloží pani ministerka Keltošová. Prosím pani ministerku.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na úvod mi dovoľte, aby som sa vám poďakovala za pochopenie, samozrejme koalícii, ale najmä opozícii, že podporila zaradenie tohto návrhu zákona.

    Chcela by som povedať, že tento vládny návrh zákona je štandardný návrh zákona o zvyšovaní dôchodkov ako v minulom roku, tak aj v roku 1997. V podstate ide o vecné a legislatívno-technické spracovanie zvýšenia dôchodkov v zmysle zákona číslo 46/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide zhruba o 1 200 000 dôchodcov.

    Podľa § 9 citovaného zákona sa starobné dôchodky, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

    Sociálna poisťovňa navrhla zvýšiť dôchodky o 10 % v nadväznosti na predpokladané zvýšenie priemernej mzdy. Vláda toto percento potvrdila. Toto predpokladané zvýšenie priemernej mzdy sa vzťahuje na predpoklad v prvom polroku tohto roku oproti priemernej mzde v druhom štvrťroku 1996, kedy bolo posledné predchádzajúce zvýšenie dôchodkov takisto realizované zákonom číslo 110 od 1. júla 1996. Rovnako sa navrhuje zvýšiť o 10 % vdovecký dôchodok, dôchodok manželky a najvyššie výmery starobného dôchodku, invalidné dôchodky, úhrn vyplácaných dôchodkov a úhrn dôchodku, prípadne úhrnu dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť.

    Navrhuje sa tiež zvýšenie maximálnej sumy priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň na určenie dávok nemocenského poistenia zamestnancov z 250 Sk na 300 Sk. V nadväznosti na túto zmenu upraviť aj zvýšenie maximálnej sumy vymeriavacieho základu na určenie dávok nemocenského poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb a najvyššiu sumu čistého denného príjmu pripadajúceho na jeden kalendárny deň na určenie nemocenského pre účastníkov nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách zo 179 Sk na 215 Sk.

    V súlade s ustanovením § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúčam preto Národnej rade prijať uznesenie k vládnemu návrhu zákona o jeho prerokovaní v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Takisto aj v tomto bode programu by mal za výbor vystúpiť jeho predseda pán Národa.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol zaradený do programu 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sme schválili.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska si vás dovoľujem informovať, že predložený návrh zákona reaguje na § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. Jednotlivé taxatívne vymedzené druhy dôchodkov sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Vzhľadom na to, že bola splnená podmienka zvýšenia priemernej mzdy aspoň o 5 %, okamih zvýšenia dôchodkov podľa vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia treba vziať k 1. júlu 1997.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmeno c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1545 z 2. mája 1997 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď s tým, že druhé a tretie čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky by sa zaradilo ako prvý bod tento týždeň vo štvrtok 15. mája 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi ako spravodajcovi výboru.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu k druhému bodu. Písomnú prihlášku za klub dal zatiaľ len pán poslanec Brocka. Prosím ho o vystúpenie.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    vláda nedodržiava ani rokovací poriadok Národnej rady, ani zákon o zvyšovaní dôchodkov číslo 46/1991 Zb., ani neplní svoje programové vyhlásenie. Nemyslím teraz programové vyhlásenie v otázke integrácie Slovenska do severoatlantických štruktúr. Myslím to vo vzťahu k dôchodcom, aj keď hovorí vo svojom programovom vyhlásení, že bude približovať ich životnú úroveň k ostatným skupinám obyvateľov.

    Úroveň dôchodkov k mzdám má stále klesajúcu tendenciu. Ak v roku 1995 bol priemer starobných dôchodkov k priemerným mzdám 42,02 %, v roku 1996 41 % a v tomto roku aj po zvýšení 40,2 %. Je dojemné, ako vládny návrh zákona projektuje budúcnosť dôchodcov, že sa zlepší v roku 2005 a v roku 2010. Dokonca ten pomer bude potom až 42,75 %. Predkladateľ však nezabúda podotknúť, že to iba za predpokladu zvýšenej účasti štátu, resp. príspevkového zaťaženia obyvateľstva. V Európe niet vyššieho príspevkového zaťaženia, ako je na Slovensku. A štát, súčasná vláda znížila účasť štátu v systéme dôchodkového zabezpečenia za posledné dva roky skoro desaťnásobne. V roku 1994 to bolo 5,4 mld., dnes, o dva roky 600 mil.

    Keď som povedal, že vláda nedodržiava zákon číslo 49/1991 Zb., chcel som povedať, že návrh zvýšenia dôchodkov je predložený neskoro a valorizácia dôchodkov je nedostatočná a nespravodlivá.

    V § 9 sa stanovuje, že dôchodky sa opätovne a bez meškania zvýšia, ak životné náklady prekročia úroveň 10 % alebo mzdy 5 % od posledného zvýšenia dôchodkov, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Dôchodky sa upravovali naposledy k 1. 7. 1996. Index rastu miezd už na konci roka v porovnaní s druhým štvrťrokom 1996 bol 1,2. Dôchodky sa však nezvyšovali k 1. januáru 1997, ale zvyšovanie sa navrhuje až od 1. 7. 1997. Návrh sa neopiera o skutočnú mieru rastu miezd, ale o prognózu vývoja miezd, aj to iba v druhom štvrťroku roku 1997, t. j. do termínu zvyšovania, hoci valorizačný zákon alebo mechanizmus v zákone o zvyšovaní dôchodkov hovorí o zohľadnení rastu životných nákladov a miezd aj po termíne zvyšovania dôchodkov z predpokladaného rastu v nasledujúcich šiestich mesiacoch.

    V návrhu zákona sa pravdepodobne pracovalo s bulharskými konštantami. Najprv je daný výsledok, t. j. 10-percentné zvýšenie dôchodkov, a potom sa hľadajú konštanty, vzorce aj štatistiky, ako sa dopracovať k vopred stanovenému výsledku. Zákon o zvyšovaní dôchodkov stále platí a treba ho dodržiavať. Ak si vláda myslí, že je už prekonaný, môže navrhnúť jeho zmenu. S tým budeme iste viacerí súhlasiť. K tomu sa však vláda akosi nemá. Nový zákon o sociálnom poistení, ktorý by mal tieto otázky upravovať, chce vláda predložiť tak, aby nadobudol účinnosť až v roku 1998. Možno po voľbách. Verejnoprávna Sociálna poisťovňa bude však potom bez potrebných rezerv a "vybrakovaná".

    Reforma dôchodkového zabezpečenia bude vlastne antireformou. Tie isté peniaze sa len iným spôsobom rozdelia medzi dôchodcov. To znamená tým, čo majú menej, sa zoberie a pridá sa tým, čo majú viac. Vláda už teraz pripravuje dôchodcov na takúto reformu. Už trikrát upravuje dôchodky iba percentuálne, aj v roku 1995, aj v roku 1996, aj teraz v roku 1997. To znamená, že tým, čo majú nízke dôchodky, upravuje menej, a tým, čo majú vyššie, upravuje viac, a to už tri roky po sebe. Akoby životné náklady za posledné tri roky vôbec nerástli. A pritom zákon číslo 46/1991 Zb. v § 10 hovorí, že zvýšenie dôchodkov sa určuje pevnou sumou s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentuálne s prihliadnutím na rast priemernej mzdy. Nikde v zákone sa nehovorí, že keď je splnená iba jedna podmienka na zvyšovanie dôchodkov, tak sa dôchodky upravujú iba jediným spôsobom. Výklad, že ak bola splnená podmienka rastu miezd, treba dôchodky zvyšovať iba percentuálne, je nesprávny. Naopak, § 10 ods. 1 vyslovene hovorí o zvyšovaní dôchodkov aj o pevné sumy, aj o percentá. Citujem: "Pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy." Nič viac a nič menej.

    Uvediem niekoľko príkladov, kam vedie opakované iba percentuálne zvyšovanie dôchodkov. Maximálny dôchodok z tretej pracovnej kategórie v roku 1995 vo výške 3 540 Sk bude po schválení tohto návrhu 3-násobným valorizovaním upravený na 4 720 Sk. V tomto prípade je nárast 1 180 Sk. Maximálny dôchodok z prvej pracovnej kategórie vo výške 4 660 Sk v roku 1995 bude upravený na 6 220 Sk, nárast o 1 560 Sk. A napríklad dôchodok 2 000 Sk trojnásobným valorizovaním bude upravený na 2 646 Sk, nárast o 646 Sk. A 1 000-korunový dôchodok - aj také dôchodky sú, dámy a páni - bude upravený po troch valorizáciách na 1 332 Sk, nárast o 332 Sk. Tam o 1 560 Sk a tu o 332 Sk. Keď si uvedomíme, že životné náklady od roku 1989 do konca roku 1996 vzrástli viac ako o 300 %, takýto prístup vlády považujem za sociálne nespravodlivý a nemá nič spoločné ani s princípom zásluhovosti.

    Dámy a páni, vláda nielenže nedodržiava zákony, ale svojím postupom vnáša napätie medzi obyvateľov, v tomto prípade medzi dôchodcov.

    Svoje pozmeňujúce návrhy budem uplatňovať pri druhom čítaní návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej za kluby nie je prihlásený nikto. Z poslancov sa prihlásil pán poslanec Hanker.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súvislosti s predloženým vládnym návrhom zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia urobil stručnú analýzu zvyšovania dôchodkov za posledné roky, aj toho, či je zvýšená výmera dôchodkov o 10 % mesačnej sumy dôchodkov, na ktoré má občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje, správne vymeraná.

    Treba povedať, že jednou z najvýznamnejších oblastí sociálneho zabezpečenia je práve dôchodkové zabezpečenie. Ako sa tu už spomínalo, podľa súčasných právnych predpisov sa dôchodky zvyšujú o pevnú čiastku, ak životné náklady vzrástli aspoň o 10 %, alebo percentuálne, ak priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve vzrástla aspoň o 10 %. Index rastu životných nákladov i miezd sa na účely zvyšovania dôchodkov má sledovať od poslednej valorizácie a časový úsek medzi dvoma po sebe idúcimi zvýšeniami musí byť minimálne tri mesiace.

    K zvyšovaniu dôchodkov o pevnú čiastku naposledy došlo v septembri 1994. V uvedenom roku životné náklady stúpli o 13,6 %. V roku 1995 v máji a v roku 1996 v júni sa dôchodky zvyšovali percentuálne o 8,2 %, resp. o 12 %, a to z dôvodu rastu priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, pretože podmienka rastu životných nákladov nebola splnená. V roku 1995 životné náklady stúpli len o 9,6 % a v roku 1996 len o 5,3 %.

    Vzhľadom na vývoj životných nákladov a miezd sa preto navrhuje zvýšiť dôchodky percentuálne aj tohto roku, a to o 10 % od júla. Vzhľadom na očakávaný vývoj životných nákladov a miezd v budúcom období, v ktorom index rastu miezd bude výrazne predbiehať index rastu životných nákladov, nemožno - a dá sa povedať - ani teoreticky predpokladať, aby pri súčasnom valorizačnom mechanizme došlo k zvyšovaniu dôchodkov z dôvodu rastu životných nákladov. Zvyšovanie dôchodkov o pevnú sumu, a to rovnakú pre všetkých, vedie k nivelizácii dôchodkov, udržiava medzi vymeranými dôchodkami nie ich pomer, ale ich rozdiel, čo je neprijateľné z dlhodobého hľadiska.

    Podľa modelových prepočtov výdavky základného fondu dôchodkového zabezpečenia, t. j. výdavky na tzv. systémové dávky, kryté výberom poistného v závislosti od percentuálneho zvýšenia dôchodkov, budú takéto:

    Tým, že zvýšime dôchodok o 10 %, výdavky na dôchodkové zabezpečenie predstavujú celkove 50 922 mil. Sk, zvýšenie o 11 % by predstavovalo 51 165 mil. Sk atď., až napríklad zvýšenie o 12 % by predstavovalo 51 408 mil. Sk atď. Pretože príjmy v roku 1997 sú odhadnuté približne na 51 347 mil. Sk, viac ako 11-percentná valorizácia dôchodkov by viedla k tomu, že Sociálna poisťovňa by v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia nemala dostatok zdrojov na krytie zvýšených výdavkov a bola by nútená siahnuť na zostatky z predchádzajúceho obdobia.

    Treba tiež poznamenať to, že rezervné zdroje, ktoré Sociálna poisťovňa v súčasnosti vytvára, sú nevyhnutné na jej priaznivú bilanciu, a to nielen z krátkodobého hľadiska, mám na mysli do roku 2000, ale aj z hľadiska strednodobého, to znamená do roku 2010, pretože existujú riziká, ktoré túto nepriaznivú bilanciu môžu ohroziť, resp. ju aj ohrozia. Zo strednodobého hľadiska je týmto rizikom očakávaný nepriaznivý demokratický vývoj obyvateľstva Slovenskej republiky, o ktorom vám ešte poviem. Čiže sústavne máme pokles pomeru počtu produktívnych obyvateľov k počtu obyvateľov v poproduktívnom veku. Trvalým rizikom je tiež platobná schopnosť povinných subjektov a ich platobná disciplína. V neposlednom rade nepredvídané, a dá sa povedať, že by mali byť minimálne, platby štátu na dôchodkové zabezpečenie.

    Pri tejto príležitosti mi dovoľte trochu analyzovať rok 1996, kde k 31. 12. 1996 bola priemerná výška starobného dôchodku 3 727 Sk a vzrástla v absolútnej hodnote o 407 Sk. Relácia starobného dôchodku v roku 1996 bola v priemernej mzde 45,7 %. Starobné dôchodky u nás poberá, dá sa povedať, najvyšší počet dôchodcov v celkovom počte 731 781, v celkovom objeme dostávajú viac ako 26,6 mld. Sk. Čiže napríklad, keď porovnáme rok 1996 s rokom 1995, počet vyplácaných starobných dôchodkov bol vyšší o 781,80 Sk a náklady vzrástli o 11,6 %.

    Podľa prognóz sa u nás predpokladá pomerne stabilizovaný vývoj obyvateľstva do roku 2005 s približne 30-percentným podielom osôb v poproduktívnom veku. Mám na mysli osoby, mužov nad 60 rokov a ženy nad 55 rokov. Ale treba podotknúť, že veľmi nepriaznivá situácia nastane po roku 2005, kde sa v roku 2010 očakáva vzrast tohto podielu na 33 % vcelku. U žien to bude ešte markantnejšie, pôjde tam o 46-percentný podiel. Čiže ak prihliadneme na náklady na dôchodkové zabezpečenie, toto je ovplyvnené jednak zvýšením počtu dôchodcov, jednak počtom vyplácaných dôchodkov, ale aj zvyšovaním dôchodkov v súvislosti s rastom životných nákladov a rastom priemernej mzdy.

    Vážení, netreba zabúdať aj na ďalší fakt, že sme krajinou s najnižšou hranicou odchodu do dôchodku. V Slovenskej republike, v Maďarsku a Japonsku hranica odchodu mužov do dôchodku je 60 rokov. A napríklad zoberme si Belgicko, Francúzsko, Poľsko, Rakúsko, Švédsko, Veľkú Britániu a Spojené štáty, kde muži odchádzajú do dôchodku 65-roční a v Dánsku dokonca 67-roční. Čiže je zrejmé, že náš systém je nákladnejší a Slovenská republika podobne ako ďalšie krajiny strednej a východnej Európy bude musieť prejsť zo systému, ktorý bol koncipovaný tak, aby zodpovedal podmienkam a záujmom direktívnej ekonomiky, na systém, ktorý bude zodpovedať podmienkam trhovej ekonomiky. U nás je s tým spojených viacero problémov, ktoré som spomínal, jednak nízky dôchodkový vek a jednak mnoho ľudí predčasne odchádza do dôchodku.

    Na jednej strane všetky tieto sociálne opatrenia poskytujú ochranu širokej skupiny osôb, ale na druhej strane, žiaľ, znižujú počet tých, ktorí sa podieľajú na priebežnom financovaní dôchodkového zabezpečenia. Týmto vysokým nákladom však potom nezodpovedá výška dôchodkových dávok, ktoré sú, dá sa povedať, veľmi malé. Je preto správne, že systém transformácie sociálnej sféry ráta už so zmenou v roku 1998 a končia sa práce na zavedení podporných, resp. doplnkových dôchodkových systémov. Dá sa povedať, že v budúcich rokoch sa nevyhneme ani otázke odchodu do dôchodku, ktorý v súčasnosti nie je adekvátny všetkým štruktúram zamestnaných osôb. Treba ale podotknúť, že vo vyspelých trhových ekonomikách prikladajú veľký význam aj napríklad takým veciam, ako zákonu o diskriminácii, nediskriminovaní pracovníkov v pokročilom veku v oblasti zamestnania, výkonu povolania a odmeňovania. Štáty Európskej únie sa v politike zamestnanosti usilujú o to, aby pracovníci v pokročilom veku mohli v uspokojivých podmienkach pokračovať vo výkone zamestnania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že to bol posledný písomne prihlásený z poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási z pléna. Prihlásený je pán poslanec Benčík. Ešte niekto?

  • Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

    Prosím o ospravedlnenie, pán poslanec Mikloško ma upozornil, že je 12.00 hodín a o 12.30 hodine máme takú menšiu záležitosť Národnej rady v rámci otvorenia Dní Európy. Vážení, prosím, bude to po prestávke.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine s tým, že o 12.30 hodine bude tu v zadnej miestnosti malá pripomienka k otvoreniu európskych dní.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    súhlasím s pani ministerkou, že v danom prípade ide v zásade o štandardný postup vyplývajúci zo zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov.

    Podľa ustanovenia § 9 tohto zákona sa dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Vláda v danom prípade navrhuje zvýšiť uvedené dôchodky o 10 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje, čo je menej ako v roku 1996, keď to bolo o 12 %.

    Návrh na zvýšenie dôchodkov sa opiera o naplnenie kritéria rastu priemernej mzdy. Len okrajovo poznamenávam, že absentuje zvýšenie dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, ktoré sa neupravili od roku 1995. A možno tak ako ja, aj vy sa stretávate s tým, že nám to občania, ktorých sa to týka, pripomínajú. Tento návrh vychádza zo systému zvyšovania dôchodkov ustanovených v zákone číslo 46/1991 Zb. Tento zákon bol v čase schválenia považovaný za systémové opatrenie v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré vtedy reagovalo nielen na nepriaznivé tendencie ekonomického vývoja začiatku devädesiatych rokov a kompenzovalo zníženie reálnej hodnoty dôchodkov, ale jeho schválením sa do sústavy sociálneho zabezpečenia zaviedol tzv. valorizačný mechanizmus, ktorý v tejto oblasti dovtedy absentoval.

    V dnešnej situácii však zákon číslo 46/1991 Zb. v platnom znení možno považovať za prekonaný, a to z viacerých dôvodov. Odporúčam to do pozornosti pani ministerky a uvediem niektoré dôvody, ktoré pozná aj ona, ale myslím si, že treba, aby oficiálne odzneli aj na pôde Národnej rady ako zákonodarného zboru.

    A. Zákon neobsahuje lehotu na zvýšenie dôchodkov po oznámení naplnenia tzv. valorizačných kritérií. Zákon určuje iba tzv. minimálnu lehotu 3 mesiace od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov, čo sa považuje skôr za technickú lehotu nevyhnutnú na prípravu praktickej realizácie výplaty zvýšených dôchodkov zo strany platcu dôchodcom. Dochádza preto k manipulácii s určením obdobia účinnosti zvýšenia dôchodkov - boli sme tu už toho svedkami -, a to aj z toho dôvodu, že štatistické údaje o raste životných nákladov a priemernej mzdy sa vykazujú v iných časových obdobiach, štvrťročne atď.

    B. Zákon neobsahuje úpravu o rozsahu zvýšenia dôchodkov vo vzťahu k naplneným kritériám. V § 10 iba naznačuje, že pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy. Valorizačné kritériá sa preto nedodržiavajú a prevažujúcim hľadiskom na zvýšenie dôchodkov sa stávajú disponibilné zdroje, ako som sa presvedčil aj v tomto prípade. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že štát neprispieva na zvýšenie dôchodkov a potrebné zdroje, z ktorých Sociálna poisťovňa hradí zvýšenie dôchodkov, ochudobňuje každoročným znižovaním sadzby poistného, ktoré štát platí za vymedzený okruh občanov. Ako pokrytecké treba preto považovať tvrdenia predkladateľa obsiahnuté v dôvodovej správe v druhom odseku na strane 12.

    Predkladateľ návrhu uplatňuje veľmi voľný prístup k výške zvýšenia. Do úvahy sa nemusí brať ani predikcia predpokladaného rastu uvedených veličín v určitom časovom úseku tak, ako to bolo v pôvodnom znení tohto zákona. Uvedený postup vláda uplatnila aj v tomto predloženom návrhu. V dôvodovej správe uvádza index medziročného rastu 12,3 %, pričom zvýšenie dôchodkov sa navrhuje iba v rozsahu 10 %. Predkladateľ pritom uvádza dôvody tohto postupu a nevysvetľuje, na aké účely chce navyše získané prostriedky Sociálna poisťovňa využiť.

    C. Kritérium zvýšenia životných nákladov o 10 % od posledného zvýšenia sa javí ako irelevantné. Toto kritérium bolo naposledy uplatnené v septembri 1994, odkedy životné náklady v skupine dôchodcov vzrástli o viac ako 16 %. Zákon číslo 46/1991 Zb. sa javí ako nevyhovujúci nástroj na pravidelné a perspektívne zvyšovanie dôchodkov. Na túto skutočnosť upozornili poslanci nášho klubu už v minulosti. Predkladateľ návrhov vtedy v zásade súhlasil s potrebou novej úpravy, odkazoval však pritom na pripravovaný návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý však mal nadobudnúť účinnosť už v roku 1997 a ktorý by mal obsahovať tzv. valorizačný automat. Vychádzajúc zo stavu prác na uvedenom zákone je možné predpokladať, že valorizačný mechanizmus obsiahnutý v zákone číslo 46/1991 Zb. sa uplatní aj v roku 1998, čo umožní - prepáčte mi, že poznamenávam - predvolebnú manipuláciu vo vzťahu k dôchodcom.

    Návrh na zvýšenie dôchodkov o 10 % sa odporúča hodnotiť ako nedostatočný, prehlbujúci pokles životnej úrovne dôchodcov a zaostávanie za priemernými mzdami, resp. pokles ich podielu na priemerných mzdách. Kým v období 1989-1996 vzrástli priemerné mzdy indexom 259 %, životné náklady indexom 302,9 %, dôchodky vzrástli indexom 245,2. Reálna hodnota dôchodkov v roku 1996 predstavuje preto iba 80,9 z hodnoty roku 1989. Návrh preto prehĺbi rozdiely medzi poberateľmi dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu a ktoré vláda nenavrhuje zvýšiť s ostatnými poberateľmi. Bude preto vhodné, aby návrh zákona v ďalšom dopracúvaní zohľadnil nielen rast priemernej mzdy, ale aj rast životných nákladov, a tým zabránil ďalšiemu prepadu reálnej hodnoty vyplácaných dôchodkov. V tejto súvislosti si myslíme, že má opodstatnenie návrh Jednoty dôchodcov Slovenska na zvýšenie dôchodkov aspoň o 15,7 %. Treba tiež zvážiť úpravu podmienky zvyšovania dôchodkov pevnou sumou v prípade rastu životných nákladov z 10 na 5 %. Poznamenávam, že príslušné legislatívne technické návrhy uplatníme v ďalšej fáze schvaľovania tohto návrhu.

    Za chronický problém treba považovať návrh na výplatu doplatku zvýšenia dôchodku. Oneskorené predloženie návrhu zákona nielenže narúša praktickú realizáciu výplaty zvýšenia dôchodkov, ale predkladateľ neakceptuje a zabúda na väzby na ostatné súčasti systému sociálneho zabezpečenia, najmä sociálnu starostlivosť, kde sa poskytujú dávky z dôvodu sociálnej odkázanosti, ale aj na štátne sociálne dávky. Prídavky na deti sa prehodnocujú k 1. júlu. Uvedený postup zvyšuje administratívnu náročnosť, ako aj nespokojnosť občana. Nespokojnosť občana s výkonom štátnej správy v poslednom období sa rapídne zvyšuje.

    Podľa môjho názoru dôvodová správa je tiež spracovaná na nízkej úrovni. Obmedzuje sa iba na všeobecné konštatovanie, absentuje v nej seriózny ekonomický rozbor s predikciou aspoň na najbližšie obdobie. Z dôvodovej správy tiež nie je možné zistiť doterajší vývoj najmä v takých veličinách, ako napríklad vzťah dôchodku k priemernej mzde, resp. reálna hodnota zvýšeného dôchodku k úrovni dôchodkov v roku 1989 a podobne. Asi sa to nenosí. V návrhu zákona absentuje vyjadrenie Sociálnej poisťovne. Z návrhu nie je možné zistiť ani triviálnu kalkuláciu hospodárenia Sociálnej poisťovne. Máme to však na stole a, zdôrazňujem, je tam hodnotenie za minulý rok, tak ono sa to potom tam dá zistiť.

    Chcem preto zdôrazniť a poprosiť, že tento návrh sa pokúsime v zmysle už naznačeného v ďalšej fáze doplniť a pozmeniť. Na to však, aby systémové zmeny nastali, je potrebné komplexne riešiť zákonnú úpravu. A mojou snahou bolo upozorniť, že táto požiadavka je v plnom rozsahu opodstatnená.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný prihlásený poslanec v rozprave.

    S faktickou poznámkou k tomuto poslednému vystúpeniu, pretože rozprava je skončená, sa hlási pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    budem naozaj reagovať iba veľmi stručne, lebo predpokladám, že podrobnejšie zareaguje pani ministerka.

    Vážený pán poslanec Benčík, tento zákon o valorizácii dôchodkov je do parlamentu predkladaný nepretržite od roku 1991, okrem roku 1992, dokonca v roku 1993 dvakrát. Nikdy v tom čase som nepočula také pripomienky zo strany SDĽ, či vás, alebo vašich predchodcov, ako ste predniesli teraz. Myslím si, že za tých 6 rokov, ak ste boli nespokojní s dikciou zákona ako takého, čiže pôvodnej "štyridsaťšestky", mali ste možnosť uplatňovať ich niekoľkokrát. Neuplatnili ste ich.

    Čo sa týka Jednoty dôchodcov, samozrejme, Jednota dôchodcov vždy predkladá svoju predstavu, ale zástupca Jednoty dôchodcov je členom správnej rady Sociálnej poisťovne, čiže keď správna rada uviedla, že má finančné prostriedky na 10 %, považujem od neho za neseriózne, keď hovorí o 15 %, veď ako člen správnej rady sa k tomuto predsa môže vyjadriť.

    A moja posledná pripomienka je k zvyšovaniu dôchodkov ako jediného zdroja príjmu. Dôchodky ako jediný zdroj príjmu sa neodvíjajú od zákona číslo 46/1991 Zb., súvisia so životným minimom a v roku 1995 boli po dlhom čase zvyšované dvakrát. Raz sa zvyšovali v tom zmysle, že sa zvýšili životné náklady, a ešte raz sa zvýšili v tom istom roku samostatným zákonom. Bohužiaľ, nikto predtým na zvýšenie týchto dôchodkov nepamätal, a týmto zákonom sa to nedá. To môžeme iba iným zákonom o zvýšení životného minima.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pýtam sa pani ministerky Keltošovej, či sa chce vyjadriť.

    S faktickou poznámkou môžete reagovať len na vystúpenie pána Benčíka.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Chcem povedať pánu Benčíkovi, že môže byť pokojný, lebo v roku 1994 sa novelizoval zákon o zvyšovaní dôchodkov tak, že povinnosť zvyšovať dôchodky, keď sa splní jedna z dvoch známych podmienok, má vláda vládnym nariadením. Ale súčasná vláda znovu v roku 1995 zmenila tento upravený zákon a zasa sa to robí v parlamente. Len toľko som vám chcel, pán Benčík, povedať.

  • Prosím, pani ministerka. Týmto je skončená rozprava a faktické poznámky.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi len pár poznámok k predneseným diskusným príspevkom.

    Viem, že o rok sú voľby. Viem, že je teraz populárne hlásať rôzne demagogické percentá. Beriem to ako súčasť parlamentnej demokracie, už začínajúcej predvolebnej kampane či ľavice, či pravice. Ale prosím, vážení páni poslanci, skutočne ma nenúťte, aby som tu na tomto mieste znova a znova objasňovala základné právne predpisy, ktoré dobre poznajú všetky zúčastnené parlamentné strany. Viem, že na balkóne sú novinári, ktorí z tohto prinesú také spravodajstvo, aké uznajú za vhodné. Čiže veľmi stručne.

    Pani poslankyňa Aibeková hovorila o najnižších dôchodkoch, pán poslanec Brocka hovoril o 1 000-korunových dôchodkoch, ja môžem dodať dôchodok manželky, áno, pohybuje sa v rozpätí od 500 do 1 000 korún. Teraz zvyšujeme dôchodok manželky takisto o 10 % zo zdrojov Sociálnej poisťovne. V súvislosti s novým zákonom o životnom minime - znovu podotýkam, bude to nový zákon s novou konštrukciou a budete ho mať v parlamente - bude sa upravovať životné minimum. Na osvieženie pamäti - pri navrhovaní štátneho rozpočtu ste vy schválili sumu 536 mil., ktorá je rezervovaná len pre tento zákon. Čiže nesnažte sa tu navodiť atmosféru, že najnižšie dôchodky alebo dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, majú byť valorizované teraz týmto zákonom, lebo to vôbec s tým nesúvisí - a vy to veľmi dobre viete.

    Pokiaľ ide o dôchodky manželky a prípadne tie najnižšie dôchodky, ktoré sa zvyšujú zo zdrojov Sociálnej poisťovne takisto o 10 %, znovu opakujem, áno, zvyšujeme o 10 %, pretože dôchodok nahrádza ušlý príjem. Uplatňujeme princíp zásluhovosti. Ak niekto nemá odpracované roky, prípadne celý život nepracoval, poberá dôchodok manželky, prípadne najnižší dôchodok, pretože nemá výmeru rokov. Čiže aj tento princíp prenesieme do zákona o sociálnom poistení, ba dokonca tam budeme ešte dôslednejší. Ale o tom neskôr, až keď tento zákon bude pripravený na rokovanie Národnej rady.

    Pokiaľ ide o účinnosť zákona, pán poslanec Benčík, podľa všetkých našich legislatívnych plánov z minulosti aj súčasnosti tento zákon vstúpi do platnosti v roku 1998 - asi ste sa pomýlili -, nie v roku 1997.

    Návrh Jednoty dôchodcov sa tu už komentoval. Chcem povedať, že Jednota dôchodcov je kolektívnym orgánom Konfederácie odborových zväzov, čiže okrem priameho zástupcu v správnej rade Sociálnej poisťovne je Jednota dôchodcov reprezentovaná 9 zástupcami odborárov v správnej rade Sociálnej poisťovne. Predpokladám, že tento návrh mali v správnej rade dobre prekonzultovaný, pretože poznáte hlasovací mechanizmus. V prípade, ak by sa odborári postavali za 15 % v správnej rade, nedosiahla by sa súčinnosť vo vnútri odborárskej zložky, dalo by sa zablokovať rokovanie o tomto probléme. A toto sa nestalo. Čiže takýto návrh v správnej rade nevyšiel ani z úst zástupcu Jednoty dôchodcov, ani z úst jednotlivých zástupcov odborových zväzov. Došlo k zhode na desiatich percentách. Ale znova, beriem to ako politik, lebo si myslím, že 20. mája Jednota dôchodcov má svoj výročný snem, kde sa budú voliť nové orgány, takže berme to takisto ako súčasť predvolebnej prípravy prípadných kandidátov na nových funkcionárov Jednoty dôchodcov.

    Novela zákona číslo 46 skutočne bola pripravovaná v niekoľkých etapách. Nebudem to podrobne rozoberať, ale chcem pripomenúť, že v roku 1994, keď sa nariadením vlády mohli valorizovať dôchodky, myslím si, že ani samosprávne tripartitné orgány neboli s tým spokojné, pretože vlastne vláda mohla svojím nariadením bez súhlasu parlamentu navrhovať svoje verzie. Takže sme pristúpili, vrátili sme sa k starému modelu, aby sa dôchodky mohli valorizovať jedine zákonom. Čiže sme dali možnosť vám, plénu, aby ste sa k dôchodkom vyjadrovali. Keby to išlo nariadením vlády, tak sa to udeje vo vláde, vyjde to v zbierke a celý proces je tým skončený. Neviem, čo je demokratickejšie.

    Pokiaľ ide o nespokojnosť občanov, viete, dostávam veľa listov, v ktorých sú občania skutočne nespokojní. A keď to potom dávame individuálne šetriť, pošlú mi svoj dôchodkový výmer a dávame to šetriť cez okresné úrady, cez oddelenia sociálnych vecí - áno, dôchodok má nízky, ale poberá k tomu ešte 2-3 dávky, čo v sťažnosti neuvedie. Na ilustráciu musím povedať, že z celkového počtu sťažností za minulý rok, ktoré prišli na naše ministerstvo, iba 10 % bolo opodstatnených a tam sme to riešili. Individuálne pocity zrejme budú prevládať aj naďalej, najmä ak dotyční občania nemali dostatočný príjem za uplynulých 10 rokov a vychádzajú teraz z toho príjmu, ktorý majú. Chcem len upozorniť, že zákon hovorí o posledných piatich rokoch, keď si občan môže vybrať, ktoré roky si vyberie ako pre neho najvýhodnejšie. A od roku 1989 máme už pomaly 8 rokov, takže aj tam už potom budú prísnejšie kritériá, ktoré v zákone o sociálnom poistení uplatňujeme alebo navrhujeme.

    K dôvodovej správe, ktorú ste označili, pán poslanec, ako nedostatočnú, myslím si, že sa na jednej strane čerpalo z dôvodovej správy - pán poslanec Brocka vo svojom vystúpení ironicky povedal, že dávame vízie v roku 2005-2010, - vy zase kritizujete, že je to nedostatočná dôvodová správa. Myslím si, že prognóza do roku 2010 by mala byť postačujúca. Ale prosím, ak chcete ešte podrobnejšiu dôvodovú správu, môžeme to navrhnúť.

    No a k celkovému objemu, k tým 10 % a k hospodáreniu Sociálnej poisťovne. Tu v parlamente som predkladala návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, vy ste sa k nemu vyjadrovali v súvislosti a aj vo väzbe na štátny rozpočet. Musím povedať, že informácie, ktoré tu odzneli, že v roku 1998 poisťovňa bude v debete, sú nepravdivé. Ak by štát prispieval len takým percentom ako teraz, ešte aj v roku 1998 máme na zvýšenie dôchodkov minimálne o 10 % - hovorím ak.

    V roku 1999 by mohla byť situácia v dôchodkovom fonde kritická. Netreba vopred rozsievať nejaké obavy o dôchodcov, že by sme v roku 1998 už nemali z čoho zvyšovať. Predpokladám, že pri súčasnom vývine štátneho rozpočtu aj platby štátu sa zmenia v prospech Sociálnej poisťovne, tak ako to nakoniec bolo povedané minulý rok v decembri pri schvaľovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Neviem, či som vyčerpávajúco zodpovedala na všetky vaše otázky. Budeme mať ešte možnosť vrátiť sa k vašim konkrétnym návrhom. Páni poslanci, teraz neodporúčam predkladať novelu zákona 46, pretože paragrafované znenie návrhu zákona o sociálnom poistení je už hotové. Čiže už aj z týchto technických, legislatívno-technických dôvodov nebudeme odporúčať prijať akúkoľvek novelu. Myslím si, že je to zbytočné. A navyše, kým by sa táto prípadná novela uviedla do života, môže vstúpiť už do platnosti nový zákon o sociálnom poistení. Prosím vás o pochopenie a o podporu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa, či sa chce prihlásiť aj pán spoločný spravodajca. Áno, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka,

    na záver svojho vystúpenia som navrhoval a odporúčal, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď. Mením to a odporúčam do 14. mája 1997, čiže mám túto malú úpravu.

    Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • To už bolo pri hlasovaní o mojom návrhu. Nechcete sa ďalej vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spravodajcu, aby uviedol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, by som odporúčal, aby sme tento bod programu zaradili do druhého čítania.

  • Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Prosím, hlasujeme o tom, že vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže môžem skonštatovať, že sme navrhli prerokovať tento zákon v druhom čítaní.

    Teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o mojom rozhodnutí na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady, že toto konanie je v skrátenom legislatívnom konaní a určenie jeho prerokovania v druhom a treťom čítaní by malo byť 14. mája, navrhujem, aby sme odhlasovali termín do 14.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Prijali sme návrh na pridelenie návrhu zákona výborom, ako ho určil gestorský výbor, a lehotu jeho prerokovania.

    Nie je rozprava. K čomu chcete hovoriť?

    Pristúpime k tretiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    keďže tento návrh skupiny poslancov bol predložený ešte 11. júna minulého roku, teda pred účinnosťou nového zákona o rokovacom poriadku, budeme o ňom rokovať, pokiaľ ide o legislatívny postup, podľa príslušných ustanovení zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 431 a spoločnú správu výborov ako tlač 431a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Ján Fekete. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Páni poslanci, máte procedurálne otázky týkajúce sa tohto bodu programu?

  • Hlasy z pléna.

  • To potom povieme.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa,

    v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach.

    Skupina poslancov, ako to pripomenul aj pán predseda, ho podala ešte v júni minulého roku. Na začiatku svojho vystúpenia musím pripomenúť, že máločo je také inštruktívne ako vlastná skúsenosť. Naša skúsenosť so zákonom číslo 37/1994 Z. z. zo začiatku februára 1994, a to treba povedať na rovinu, je žalostná.

    V § 12 doteraz platného zákona sa píše, citujem: "Návrhy na zapožičiavanie vyznamenania môžu predkladať prezidentovi Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky." S rukou na srdci, od začiatku roka 1994 sme to v pléne neurobili ani raz. V tejto súvislosti a z nášho pohľadu, z pohľadu predkladateľov, možno smelo hovoriť iba o symbolickom zákone. Popravde však treba povedať aj to, že pokus, doslova pokus podať návrh na zapožičanie vyznamenaní tu už bol. Viaže sa na náš výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Bolo to v marci a apríli 1995. Vtedy poslanec Kamil Haťapka, vtedajší predseda nášho výboru, podal 6 návrhov na zapožičanie vyznamenania a ja jeden. Viac ich nebolo.

    O mojom návrhu sa už nestihlo diskutovať, lebo mimoriadne vášnivú diskusiu, našťastie, viac oficióznu ako oficiálnu vyvolali už návrhy poslanca Haťapku. Vyčítalo sa mu, že jeho návrhy sú jednostranné. Konkrétne prečo navrhol až 4 športovcov, z toho 3 olympijských víťazov. Namiesto pochvaly, že si zodpovedne splnil poslaneckú, ale aj profesijnú povinnosť, vyplývajúcu z jeho životnej a profesijnej orientácie, sa mu ušli iba posmešky. To bol prvý a rozhodujúci moment, ktorý rozhodol o podaní návrhu na novelu zákona o štátnych vyznamenaniach, lebo sa v plnom rozsahu verifikovala vyššie spomenutá myšlienka o inštruktívnosti skúseností. Prerokúvanie onoho bodu vo výbore totiž ukázalo aj ďalšiu podľa nášho názoru najzávažnejšiu chybu zákona o štátnych vyznamenaniach, a to problém dôstojného, kultúrneho a kultivovaného prerokúvania podaných návrhov.

    Za seba hovorím, že by bolo ďalšou politickou, kultúrnou a najmä etickou chybou, keby sme pri navrhovaní na zapožičiavanie vyznamenaní pre významné slovenské i svetové osobnosti umenia, vedy, kultúry, pedagogiky, ekonomiky, národohospodárstva, športu, politiky či vojenstva postupovali pretekárskym spôsobom a vo výboroch a najmä v pléne vynikajúcich umelcov, vedcov, pedagógov atď. doslova známkovali hlasovaním za či proti zapožičaniu vyznamenania. Toto je nepochybne pôda na anonymnejší priestor, ako je rokovacia miestnosť Národnej rady Slovenskej republiky. A tou môže byť iba exekutíva.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    za predloženým návrhom zákona o štátnych vyznamenaniach nie je naozaj nijaký politický motív. Ten je jediný - sfunkčniť a oživiť zákon, pod čím treba rozumieť to, čo je napísané v § 1 doteraz platného zákona. Opäť citujem: "Slovenská republika oceňuje mimoriadne zásluhy o vznik a budovanie demokratickej spoločnosti, výsledky práce, úsilie o obranu vlasti, hrdinské a výnimočné činy zapožičaním štátnych vyznamenaní." Na tejto pôde sa zatiaľ tak nestalo. Mohlo sa a malo sa aspoň v prípadoch už nežijúcich umelcov a vedcov, akými boli napríklad literárny vedec Ján Števček, spisovateľ Vladimír Mináč, ďalší literárny vedec a v posledných 10-15 rokoch najprekladanejší slovenský autor Dionýz Ďurišin, filmár a karikaturista Viktor Kubal či maliar Albín Brunovský. Alebo zo zahraničia z viacerých mien spomeniem dve: český pediater Jozef Švejcar alebo český astronóm Antonín Mrkos, ktorí mali k Slovensku mimoriadne vrúcny vzťah a počas svojho dlhoročného pôsobenia na Slovensku odviedli znamenité výkony.

    Vznešenosť zapožičiavania vyznamenaní in memoriam by mala byť práve pri pohľade na uvedený zoznam mien tou poslednou a výnimočnou vznešenosťou.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený zákon o štátnych vyznamenaniach po prípadnom schválení nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Predkladatelia navyše pri prerokúvaní návrhu vo výboroch rešpektovali vyjadrenie vlády, ktoré sa v legislatívnom procese vo výboroch premietlo v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Verím, že predložený návrh zákona o štátnych vyznamenaniach svojím hlasovaním podporíte.

  • Ďakujem pánu poslancovi Feketemu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého si výbory určili, a je to predseda výboru pán Jaroslav Paška, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, ctení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach, tlač 431.

    Návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 17. júna 1996 číslo 1034 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do času, kým dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala predložený návrh zákona 11. marca 1997 a uznesením číslo 37 z roku 1997 vyslovila súhlas s pripomienkami k tomuto zákonu.

    Uvedené výbory návrh zákona prerokovali po tomto termíne a odporučili ho schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré máte uvedené v písomnej predlohe, tlač 431a. Prerokovanie tohto návrhu má prebiehať ešte podľa zákona číslo 44/1989 Zb., t. j. podľa starého rokovacieho poriadku.

    Ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať všetky pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe v jednom hlasovaní en bloc a rovnako odporúčam poslanecký návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach, Národnej rade prijať so schválenými zmenami a doplnkami.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tretiemu bodu nášho programu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    určite si všetci pamätáme, ako to už spomínal predkladateľ pán poslanec Fekete, prerokovanie návrhov na prepožičiavanie vyznamenaní jedného z predkladateľov tejto novely pána Haťapku. Pán Haťapka poslancom nie je, ale novela je predložená. Vtedy, a to treba kvitovať, bol snáď jediný, okrem pána poslanca Feketeho, kto nezabudol a pripravil viacero návrhov. Ich prerokovanie bolo nielen vo výbore, ale aj tu v pléne dosť nedôstojné, a to bol, myslím si, hlavný dôvod predloženia tejto novely.

    Za kľúčový bod tejto novely považujem bod 3, kde v § 12 zákona číslo 37/1994 Z. z. má možnosť podávať návrhy na zapožičanie vyznamenaní Národná rada, ale aj vláda Slovenskej republiky. V predkladanej novele sa táto možnosť Národnej rade odoberá a ponecháva sa len vláde Slovenskej republiky. Myslím si, že zákony, ktoré prijímame, by nás mali prežiť, a preto, ak sme obchádzali toto svoje právo, neostáva nám nič iné, len veriť, že budúce zloženie parlamentu Slovenskej republiky si toto svoje - nebojím sa povedať - čestné právo nenechá ujsť. Nie je dobré, ak len preto, že Národná rada v minulom roku nepredložila návrhy - mimochodom na to isté pozabudla v minulosti aj vláda Slovenskej republiky -, táto možnosť je jej odobraná a ponecháme to len v kompetencii vlády. Viac zodpovednosti na seba by mal zobrať aj výbor, ktorému to viac-menej patrí do vienka, a to výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Preto navrhujem, aby § 12 ostal v pôvodnom znení zákona číslo 37/1994 Z. z.

    Ďalej navrhujem, keď pán spoločný spravodajca dal hlasovať o všetkých bodoch en bloc, aby sme vyňali na samostatné hlasovanie body 3 a 4. V bode 4 sa hovorí o vypustení odseku 2 v § 9.

    Aby sme vedeli o čo ide, citujem § 9 zákona číslo 37/1994 Z. z. ods 1: "Prezidentovi Slovenskej republiky patria najvyššie triedy všetkých vyznamenaní s výnimkou Radu bieleho dvojkríža."

    Odsek 2, ktorý sa navrhuje v tejto novele, teda v spoločnej správe vypustiť: "Prezidentovi Slovenskej republiky zostávajú vyznamenania podľa ods. 1 aj po skončení funkcie s výnimkou, ak bol odvolaný alebo ak bol odsúdený za vlastizradu."

    Keď som už pri predchádzajúcom bode hovorila o tom, že zákony, ktoré teraz prijímame, by nás mali prežiť, myslím si, že by mali prežiť aj funkčné obdobie súčasného prezidenta našej Slovenskej republiky. Je naozaj nedôstojné, akými všetkými spôsobmi sa ďalej vyostruje boj medzi vládnou koalíciou a prezidentom. Preto navrhujem, aby v zákone ostal pôvodný bod 9 odsek 1 aj odsek 2.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Hlas v sále.

  • To je podľa starého rokovacieho poriadku, pán poslanec. To som povedal na začiatku.

    Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Iba veľmi stručne. Keby sme akceptovali návrh, ktorý predložila kolegyňa Ďurišinová, tak by sa vlastne na tomto zákone nič nezmenilo a ten nedôstojný rámec - priebeh, ktorý sme prežili v našom výbore, nie priamo tu v parlamente, by sa jednoducho mohol opakovať. Je to naozaj parketa pre exekutívu, a nie pre Národnú radu.

    V každom prípade nám môže zostať aj kontrolná činnosť. Ako sa teraz môžeme spýtať vlády, či si túto povinnosť splnila, keď my sami sme si ju nesplnili. To by bolo veľké farizejstvo. Napokon je tam uvedené - kde sa hovorilo, že to má byť nariadenie, potom sa to zmenilo na presnú technológiu -, že tieto návrhy budú potom posudzovať kompetentné orgány. Ak bude navrhnutý, neviem, pán Danišovič ako spolutvorca Vodného diela Gabčíkovo, tak my máme posúdiť, či on bol lepší ako povedzme Juraj Hraško alebo Binder, alebo ďalší. Veď ich ani všetkých nepoznáme. Jednoducho sa k tomu vyjadrí kompetentný orgán. To je najčistejšie. A ak sa stane, že sa vyznamenania nebudú udeľovať, tak v hodine otázok, v interpelácii máme pekne-krásne právo spýtať sa ministra kultúry, ktorý bude mať pravdepodobne nad týmto gestorstvo, prečo sa tak nestalo. Doteraz práve táto kontrolná a taká nejaká, ako sa u nás hovorí, badurkacia, činnosť bola z tohto zákona vyčlenená.

    A pokiaľ ide o prezidenta, ja by som to tak nevidel, ako to videla pani Ďurišinová. Z toho, čo je teraz v zákone, vyplýva, že by mohol mať minimálne 3 vyznamenania, pretože tam sa píše, že mu patria počas výkonu funkcie. Ale v tomto je aj istá nerovnosť. Napríklad niekto zo slovenských vedcov alebo umelcov dostane Nobelovu cenu a on má nárok len na jedno vyznamenanie. On má nárok minimálne na tri.

    A ďalšia vec v tejto súvislosti. Mne osobne sa nezdá - teraz budem hovoriť ako spisovateľ, nie ako legislatívec -, ale nezdá sa mi dôstojné, aby v takomto v podstate veľmi peknom a dôležitom zákone boli spomenuté slová vlastizrada a podobne. Takže vyslovene z takýchto dôvodov sa k tomu pristúpilo. Napokon tento návrh zaznel vo výbore a tam aj prešiel. Rozhodneme o tom hlasovaním.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Ak nie, prosím ho, aby sme pristúpili k hlasovaniu najskôr o pozmeňujúcich návrhoch z výborov.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Ďurišinová, ktorá vzniesla námietku voči bodom 3 a 4 spoločnej správy, ktoré odporúča neprijať a žiada, aby sa o nich hlasovalo osobitne. Budeme hlasovať prakticky iba o spoločnej správe a pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že najskôr budeme hlasovať o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré nie sú spochybnené, a môžeme hlasovať o nich naraz, to znamená o pozmeňujúcich návrhoch pod bodom 1, 2, 5, 6, 7 a 8.

  • Pani poslankyňa Ďurišinová namieta, že mala iný návrh.

  • Ak dovolíte, pán predseda, upresnila by som to. Napadla som § 12, a to je bod 7 v spoločnej správe, kde som navrhla nechať pôvodné znenie, čiže aj bod 7. Body 3, 4 a 7 sú na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Čiže o bodoch 3, 4 a 7 zo spoločnej správy budeme hlasovať osobitne.

  • Osobitne, áno. Ostatné body odporúčam prijať.

  • Hlasujeme teraz o bodoch spoločnej správy okrem bodov 3, 4 a 7. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme prijali tieto body spoločnej správy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali. Mali by sme teraz hlasovať samostatne o bode 3.

  • Áno, budeme hlasovať o bode 3. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 4 spoločnej správy. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy, takisto s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme aj bod číslo 4 spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 7 spoločnej správy. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 7 spoločnej správy s návrhom prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 6 poslanci.

    Prijali sme aj tento bod spoločnej správy.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy. Z rozpravy nevzišiel žiadny pozmeňujúci návrh, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako celku s odporúčaním spravodajcu prijať ho. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach.

    Ďakujem, pán poslanec, aj vám, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    kým prejdeme k štvrtému bodu, chcem vám oznámiť, že predsedovia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávneho výboru zvolávajú na 14. mája, t. j. zajtra o 8.30 hodine v kinosále na prízemí spoločné rokovanie týchto výborov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, k zákonu o dôchodkoch, ktorý sme prerokovali a dali do druhého čítania.

    Budeme pokračovať štvrtým bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z.

    V tomto prípade ide o prvé čítanie.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 641. Návrh na pridelenie zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1492.

    Za skupinu poslancov návrh uvedie pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Vladimír Bajan a ja vám predkladáme do prvého čítania návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 546/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z. Ide o tlač 641.

    Slovenská národná rada schválila dňa 3. decembra 1991 zákon číslo 546 o obecnej polícii a vytvorila tak zákonné podmienky na vznik poriadkových útvarov pôsobiacich pri zabezpečovaní obecných vecí, vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a pri plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obcí, z uznesení obecných zastupiteľstiev a rozhodnutí starostov obcí.

    Viac ako päťročná prax mestských a obecných polícií vrátane Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky ukázala, že zákon Slovenskej národnej rady číslo 546/1991 Zb. o obecnej polícii, ktorý upravuje postavenie, základné úlohy mestských obecných polícií, ako aj oprávnenia ich pracovníkov, sa vo vzťahu k potrebám miest a obcí na úseku zabezpečovania verejného poriadku v mestách a obciach stáva prekonaný.

    Predložený návrh novely vychádza najmä z podnetov a požiadaviek obecných polícií na zmenu zákona o obecnej polícii, ktoré boli zasielané jednak ministerstvu vnútra, ako aj z niektorých vypracovaných návrhov nových zákonov o obecnej polícii, ktoré vypracovali niektoré mestá, resp. mestské polície, konkrétne najmä Mestská polícia v Bratislave, Poprade, ale aj v iných obciach a mestách.

    Už v júni 1995 bol v Rade vlády pre boj s protispoločenskou činnosťou prerokovaný návrh zmien a doplnkov zákona o obecnej polícii a bol odporučený ako materiál na vypracovanie novely zákona o obecnej polícii s tým, že rozšírenie oprávnení pracovníkov mestskej polície by splnilo sledovaný účel.

    Našu spoločnosť v súčasnosti znepokojuje zlá, resp. zhoršená bezpečnostná situácia. Toto znepokojenie sa prejavuje nielen v občianskej verejnosti, ale i u pracovníkov mestských a obecných polícií, ktorí sa o spoločenskú nápravu usilujú v zmysle zákona, a to riešením priestupkov. Tak napríklad v Bratislave v roku 1996 mestskí policajti riešili 28 tisíc priestupkov na úseku dopravy, čo predstavuje vyše 40 % priestupkov riešených celomestskou políciou v celom rozsahu a vo viac ako v 12 tisíc prípadoch bol použitý technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, tzv. papuča. Iste viete, že všeobecne záväzné nariadenie v tejto veci prednedávnom Ústavný súd hlavnému mestu zrušil.

    K uvedenému návrhu novely zákona o obecnej polícii neboli vznesené pripomienky ani zo strany Združenia miest a obcí, ani Únie miest. V prílohe máme k dispozícii stanovisko vedenia Združenia miest a obcí Slovenska z januára tohto roku.

    Podobné rozšírenie právomocí obecných polícií bolo prijaté v legislatívnom postupe aj u susedov v Českej republike. Zmeny a doplnenia platného zákona o obecnej polícii, ktoré sú navrhované v predloženom návrhu, by mali prispieť k celkovému zlepšeniu riešenia situácie najmä na úseku verejného poriadku a najmä tiež v oblasti cestnej premávky, hlavne nedisciplinovanosti vodičov motorových vozidiel pri parkovaní a státí na miestach, kde je to zakázané.

    Toľko azda z úvodného slova. Pán predseda, ďakujem za slovo. Vás, kolegyne a kolegovia, by som si dovolil požiadať o podporu na postup tohto návrhu do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo pánu Andrejovi Fedorovi, ktorý bol určený ako spravodajca výborov.

    Chcem ale opraviť svoj výrok, ktorý som pri uvádzaní tohto bodu programu citoval nesprávne. Citoval som číslo novely, ktorá sa má týkať zákona 564/1991 Zb., a to je 546/1991 Zb. Takže to opravujem.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 546/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z., ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 546/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z., bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 3. apríla 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky usúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky predkladám na prvé čítanie stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Na základe svojich vedomostí viem, že podobný návrh zákona o obecnej polícii je v súčasnom období pripravovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenskej republiky, a odporúčal by som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí predložili predmetný návrh, aby v spolupráci s ministerstvom vnútra zapracovali svoje návrhy do návrhu, ktorého vypracovaním sa v súčasnom období zaoberá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí, aby sa v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 546/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z., nepokračovalo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal písomný návrh ani za kluby, ani od poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy. Ak nikto, končím rozpravu.

    Preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o tom, či...

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? K čomu? Nie je rozprava.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, môžete sa vyjadriť.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Za navrhovateľov sa chcem vyjadriť nie k rozprave, ale k správe spravodajcu.

    Odôvodnenie, že ministerstvo vnútra sa v týchto mesiacoch zaoberá podobným návrhom a že tento návrh je spracovaný, to pochopiteľne všetci dobre vieme. Pán spravodajca, nebola povedaná posledná veta, že vláda návrh ministerstva vnútra neprijala, i keď prešiel legislatívnou radou a všetkými ostatnými rokovaniami. Ministrovi vnútra bolo uložené, aby bola spracovaná analýza existujúceho stavu v oblasti obecných a mestských polícií a následne, aby bol, tak ako je v legislatívnom pláne úloh - mimochodom ešte na minulý rok -, opätovne daný na prerokovanie obciam.

    Odborná verejnosť má dojem, že vláda nechce pustiť tento návrh zákona do parlamentu a že sa tento proces umelo brzdí. Ministerstvo vnútra, ani žiadny iný organizačný útvar Policajného zboru sa totiž vyhodnocovaním činnosti alebo analýzou existujúceho stavu v oblasti obecných a mestských polícií nezaoberá. V súčasnej organizačnej štruktúre rezortu ani neexistuje pracovisko, ktoré by malo v náplni práce úlohy, ktoré vláda zadala svojím uznesením. Preto sa domnievam, že váš názor ako spravodajcu na neprerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní je bežný čítankový prípad, keď opoziční poslanci navrhnú nepolitickú novelu akéhokoľvek právneho stavu, aby nebola v tomto parlamente prerokovaná. Považujem to za politické blokovanie akýchkoľvek návrhov opozície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Keďže som dal slovo navrhovateľovi, hoci nebola rozprava, a vyjadrujeme sa len k rozprave, pýtam sa aj pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Ak nie, tak nech sa páči, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spravodajcu, aby uviedol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme hlasovať. Kto je za návrh spoločného spravodajcu?

    Hlasujeme podľa § 72 odsek 3. Tam sú len tri možnosti, páni poslanci. Teraz hlasujeme za návrh spravodajcu, aby sa nedával zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Tento zákon nepôjde do druhého čítania.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať piatym bodom programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

    Ide takisto o prvé čítanie tohto zákona.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 651 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1523.

    Návrh zákona uvedie sám predkladateľ. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy a páni,

    dňa 26. apríla 1997 o 11.00 hodine dopoludnia v jednej východoslovenskej obci vo dvore rodinného domu 39-ročný nezamestnaný, opitý, sedemkrát trestaný páchateľ vystrelil po predchádzajúcej hádke na poškodeného z malokalibrovky kalibru 54,6 mm, zasiahol ho do bedrovej časti tela a tak mu spôsobil zranenie s práceneschopnosťou 14 dní.

    Dňa 25. apríla 1997 o 14.00 hodine v Košiciach 33-ročný nezamestnaný, dvakrát súdne trestaný znásilnil 47-ročnú ženu v jej byte. V správe sa uvádza, že k zraneniu poškodenej nedošlo. Našťastie. Podobné prípady, ako som teraz uviedol, pokiaľ ide o ublíženie na zdraví a o znásilnenie, sa objavujú v policajných správach každý deň.

    Vážené dámy a páni, sme svedkami neustáleho nárastu násilnej trestnej činnosti. Kým v roku 1991 sme na Slovensku zaznamenali 8 791 násilných trestných činov, v roku 1994 už takmer 10 000 a v roku 1996 až 11 391 násilných trestných činov. Podľa prognóz vývoja kriminality očakávame, že násilná kriminalita bude vrcholiť až okolo roku 2005. Typické pre trestné činy vrážd, lúpeží, ublížení na zdraví či znásilnenia je to, že ich páchajú predovšetkým recidivisti, často Rómovia, nezamestnané asociálne živly s niekoľkonásobnými záznamami v registri trestov. Z tohto dôvodu je typické aj to, že obete, ktoré boli v dôsledku násilných trestných činov poškodené na zdraví, znásilnené, ale aj pozostalí po usmrtených obetiach nemajú žiadnu šancu na finančné odškodnenie.

    Situácia všetkých poškodených na Slovensku je katastrofálna. Dostali sa na okraj záujmu orgánov činných v trestnom konaní. Neexistuje žiadny systém bezprostrednej pomoci obetiam po spáchaní trestného činu. Obete sú doslova a do písmena po spáchaní trestného činu a po vykonaní nevyhnutných opatrení policajných orgánov ponechané bez akejkoľvek pomoci štátnych orgánov.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj.

  • Napriek tomu, že Trestný poriadok garantuje poškodeným viaceré významné práva, tieto sa v praxi rešpektujú len formálne. Poškodení sa celkom bežne zamieňajú za svedkov a takto sa s nimi aj v trestnom konaní narába. Katastrofálna situácia je aj v tzv. sekundárnej oblasti, keď sa obete bežne stretávajú v čakacích priestoroch našich súdov s páchateľmi, keď sú predmetom vydierania.

    Áno, v oblasti formálnych práv patríme k najlepším krajinám Európy. V praxi sa majú obete na Slovensku asi najhoršie. Uvedomme si, vážené dámy a páni, kam sme sa až dostali pri vzťahu páchateľa a jeho obete. Kým u páchateľov neustále dbáme o ich práva, pokiaľ ide o práva v trestnom konaní, o práva vo väzbe, o práva pri výkone trestu odňatia slobody. Urobili sme z nich doslova stredobod záujmu celého trestného systému. Obete nikoho nezaujímajú. A to ich je podstatne viac ako páchateľov a pritom ešte aj dodržiavajú zákony. Musíme zmeniť prístup k obetiam. A myslím si, že stredobodom záujmu spoločnosti a trestného systému v boji proti kriminalite musia byť poškodení, a nie páchatelia, ako je to doteraz.

    Návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi je prvým krokom k novému prístupu k obetiam. Svojím obsahom nie je ničím výnimočným pri porovnaní s krajinami Európy. Štrnásť krajín Európy, medzi ktorými Slovensko, žiaľ, nie je, ratifikovalo Európsky dohovor o kompenzácii obetí násilných trestných činov a v súlade s týmto dohovorom vytvorili rôzne - musím povedať - veľmi štedré mechanizmy odškodňovania, ktoré nepomáhajú len obetiam násilných trestných činov, ale v mnohých prípadoch aj obetiam majetkových trestných činov.

    Návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý teraz predkladám, vychádza sčasti nielen z tohto Európskeho dohovoru o kompenzácii obetí násilných trestných činov, ale je predovšetkým výsledkom intenzívnej práce viacerých ľudí, ktorí v tejto oblasti profesionálne pôsobia. Charakterizoval by som ho takto. Predovšetkým by som chcel povedať, že návrh zákona zakladá štátnu kompenzáciu poškodených, ktorým bola v dôsledku akéhokoľvek násilného trestného činu spôsobená ťažká ujma na zdraví, ublíženie na zdraví alebo smrť, a rovnako zakladá kompenzáciu žien, ktoré sa stali obeťou trestného činu znásilnenia. To je prvá charakteristika tohto zákona, že zužuje okruh oprávnených osôb iba na obete násilných trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví, alebo žien, ktoré boli znásilnené.

    V návrhu tohto zákona je zaujímavé to, že na kompenzáciu zo štátnych prostriedkov nebudú mať poškodení právny nárok. Čiže prijali sme takú istú právnu reguláciu, s akou sa stretávame pri rôznych fondoch, z ktorých sa prideľujú prostriedky. Záleží iba od vôle štátu, či kompenzáciu poskytne, alebo neposkytne. Táto vôľa štátu nemôže byť, samozrejme, vykladaná ako ľubovôľa, ale ako zodpovedný prístup k poškodeným, resp. pozostalým, ktorí v mnohých prípadoch z dôvodu poškodenia zdravia násilným trestným činom alebo dokonca smrti poškodeného nedostávajú primerané odškodnenie.

    Prečo je tento zákon potrebný? Je potrebný preto, lebo v praxi veľmi často dochádza k prípadom, keď trestný čin spácha osoba, ktorá je nezamestnaná a ktorá nemá žiadne finančné prostriedky. Potom ide do väzenia, vo väzení nemáme pre ňu prácu, lebo dnes zamestnávame približne 55 % odsúdených. A ten, komu normálne patrí bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku, prípadne strata na dôchodku, nemá akúkoľvek možnosť získať finančné odškodnenie.

    Treťou charakteristickou črtou tohto návrhu zákona je to, že štátne odškodnenie má iba podporný charakter. Čiže sa môže poskytnúť len vtedy, ak poškodený nezískal plné odškodnenie iným spôsobom, napríklad od páchateľa, prípadne z úrazového poistenia, ak má takéto úrazové poistenie uzatvorené. Maximálna výška odškodnenia je limitovaná najmä ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Ak teda budeme uvažovať o vyplatení takéhoto odškodnenia, tak príslušný štátny orgán bude pri výpočte vychádzať z Občianskeho zákonníka a ostatných právnych predpisov, ktoré upravujú, ako sa vypočítava výška bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, strát na zárobku, strát na dôchodku a podobne. Súčasne platí, že zákon alebo návrh zákona definitívne ohraničuje štátne odškodnenie sumou, ktorá nepresahuje 50-násobok minimálnej mzdy v prípade ublíženia na zdraví, ťažkej ujmy na zdraví a usmrtenia poškodeného, a sumou nepresahujúcou 30-násobok minimálnej mzdy v prípade trestného činu znásilnenia.

    Pri spracovaní tohto návrhu zákona veľmi záležalo na tom, aby zákon obsahoval určité záruky proti zneužitiu. Tieto záruky sú veľmi presne formulované v príslušných ustanoveniach tohto návrhu zákona a naozaj nemôže dochádzať k situáciám, aby niekto zneužil možnosť požiadať o finančnú kompenzáciu zo strany štátu. Opakujem, nejde o právny nárok. V danom prípade má stále príslušný štátny orgán možnosť zvážiť, či finančné prostriedky ako kompenzáciu poskytne, alebo neposkytne.

    Zodpovednosť za realizáciu zákona by malo mať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré by v lehotách stanovených zákonom prijímalo žiadosti a súčasne dbalo o čo možno najhospodárnejšie nakladanie prostriedkov, ako aj o vymáhanie vyplateného odškodnenia, ak by poškodený po takomto štátnom odškodnení získal čo i len čiastočné odškodnenie od páchateľa alebo z iného zdroja. Musím pripomenúť, že ministerstvo spravodlivosti má veľké skúsenosti s odškodňovaním. Je tam osobitná sekcia odškodňovania, rehabilitácií, kde vyplácajú rôzne formy odškodňovania, takže nebol by ani problém s nejakou novou organizačnou zložkou. Jednoducho stačilo by náplň tohto zákona vsunúť do pracovnej náplne pracovníkov tejto sekcie ministerstva spravodlivosti.

    Proti tomuto návrhu zákona nemali vážne pripomienky ani pracovníci ministerstva financií, pretože sa navrhuje účinnosť až od 1. januára 1998. Čiže potom pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1998 môžeme hovoriť o tom, aká finančná suma bude vyčlenená. Ale z rozpočtu, ktorý bol robený - teda z určitých odhadov, pretože presný výpočet sa nedá urobiť -, sa predpokladá, že by náklady na realizáciu tohto zákona, vrátane už odškodnenia ľudí, nemali byť väčšie ako 7 alebo 8 miliónov korún ročne, čo je zanedbateľná suma pri pohľade do výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Filozofia tohto návrhu zákona spočíva v tom, že poskytnutie odškodnenia má slúžiť na zlepšenie sociálnej situácie poškodeného. A z tejto filozofie vychádzajú všetky systémy, ktoré sú vytvorené v západných krajinách Európy. Chcem naozaj zdôrazniť, či ideme cez severské krajiny, či ideme cez západné krajiny, môžeme nahliadnuť do Českej republiky, môžeme nahliadnuť do Poľska, všetky tieto krajiny majú veľmi efektívne mechanizmy, ako odškodniť obeť tam, kde obeť nezískala peniaze priamo od páchateľa alebo z iných zdrojov. Verím, že návrh zákona, ktorý je spracovaný, by mohol byť prvým krokom k zmene filozofie lepšieho správania sa k obetiam, ktoré sú naozaj na pokraji záujmu tejto spoločnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporenie tohto návrhu, ktorý je odborne spracovaný, podložený odbornými argumentmi. Verím, že ním pomôžeme, aby došlo k zásadným zmenám v nazeraní na poškodených a obete trestných činov.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi, tlač 651, ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovolím si informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 23. apríla 1997, čím boli splnené podmienky určené v ustanovení § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku a tiež aj náležitosti určené v osobitne schválených legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi rieši spoločensky veľmi závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. V tomto, ale aj na iných úsekoch máme čo naprávať. Ak schválime tento návrh, aj vtedy by to bol len začiatok toho, aby sme v boji proti kriminalite okrem páchateľa venovali sústredenú pozornosť aj poškodeným, a to poškodeným najmä násilnými trestnými činmi. V súvislosti so zákonom, ktorý častejšie kritizujeme, a to je zákon o praní špinavých peňazí, treba povedať, že na medzinárodných seminároch tento zákon v podstate akceptovali, len hovorili, že štát nemá zabezpečené, čo kompenzovať vtedy, keď je páchateľ napríklad insolventný alebo spôsobil väčšiu škodu. To však ešte v dnešných časoch nemôžeme otvoriť, ale v každom prípade je možné otvoriť problematiku odškodňovania aspoň v takom rozsahu, ako je tu daná pri násilných trestných činoch.

    Vo vyspelých štátoch je to zabezpečené a musím povedať, poznám to aj z literatúry, aj z medzinárodných konferencií, že sa tomu venujú aj iné záujmové organizácie, charitatívne organizácie. Všetko toto je u nás ešte na začiatku.

    A ešte jednu poznámku k vecnej stránke. Je veľmi aktuálne zaoberať sa touto problematikou teraz, keď stojíme pred rekodifikáciou Trestného poriadku. Rekodifikácia Trestného poriadku, aj keď v určitom smere zmierni tzv. páchateľocentrizmus, do značnej miery už dáva priestor, aby poškodený mal také právo, ako o tom hovoril kolega Fico. Preto odporúčam vážne sa nad tým zamyslieť a urobiť v tomto smere významný, hoci len prvý krok k tomu, aby sme postupne dosiahli nápravu aj v tomto.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci tretieho čítania na schôdzi Národnej rady bude potom schválený.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi prerokovať v druhom čítaní. To je podstata návrhu.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ale aj v súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady číslo 1523 zo dňa 23. apríla 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ešte týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady a gestorský výbor v lehote 37 dní.

    Pán predseda, podávam ďalší spravodajský návrh. Dávam na zváženie a myslím, že je opodstatnené, aby okrem toho, čo ste navrhli vy, to znamená, že gestorský výbor je ústavnoprávny výbor, aby okrem výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci návrh posúdil aj výbor pre obranu a bezpečnosť. Má to súvislosť. Tento návrh v porovnaní s tými návrhmi, čo som dal, navrhujem posúdiť osobitne.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predseda, ďakujem. Ďakujem, kolegovia, že ste si ma vypočuli.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku za politický klub ani od jednotlivých pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

    Konštatujem, že sa do rozpravy nikto neprihlásil, a preto uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec Fico sa ešte chce vyjadriť. Pán poslanec, ale rozprava nebola.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, myslím si, že je normálne, ak po skončení rozpravy, hoci žiadna nie je, môže ešte navrhovateľ doplniť niektoré údaje, ktoré si možno nechal práve v súvislosti s tým, že nejaká rozprava mohla prebehnúť, ale neprebehla.

    Nechcem už hovoriť k samotnému návrhu zákona, chcem iba povedať, že v našom právnom systéme máme veľmi atypické situácie. Chcel by som vás na jednu upozorniť, ktorá je vlastne pokrytá návrhom tohto zákona. Ide predovšetkým o trestné činy znásilnenia, pri ktorých nedochádza k poškodeniu zdravia. V takomto prípade platí, že žena, ktorá bola znásilnená, ale nebola jej spôsobená ujma na zdraví, nemá absolútne žiadne právo na finančné odškodnenie, a to ani v civilnom konaní, pretože Najvyšší súd zaujal k tomuto stanovisko, že ochrana osobnosti sa nevzťahuje na prípady znásilnenia žien. Žiadna krajina Európy nemá takúto právnu úpravu. V každej krajine Európy sa predpokladá, že aj v takom prípade, ak dôjde k trestnému činu znásilnenia a nedôjde k ujme na zdraví, musí existovať mechanizmus odškodnenia prinajmenšom zo strany štátu. Preto si myslím, že treba, aby sme zvažovali aj tieto atypické situácie, ktoré sa na Slovensku môžu stať. Prosím vás, aby ste zobrali do úvahy tento stav a rovnako to vzali na vedomie pri hlasovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne. Iba to som chcel dodať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Keďže som dal možnosť vystúpiť pánu predkladateľovi, tak sa pýtam aj pána spravodajcu, či chce vystúpiť k rozprave. Pán spravodajca nechce vystúpiť k rozprave.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu, ktoré bude uvádzať pán spoločný spravodajca. Budeme hlasovať na základe § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, predneste svoj návrh.

  • Prosím osobitne hlasovať o tom, aby sa návrh prerokoval aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

  • Najprv hlasujme o tom, či vôbec pôjde do druhého čítania. Ak pôjde, budeme hlasovať o vašom návrhu.

  • Dobre. Dávam hlasovať o tom, aby sa návrh prerokoval v druhom čítaní podľa § 73 ods. 3 písm. c).

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Ideme hlasovať podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku s tým, že pán spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za zaradenie tohto zákona do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Musím konštatovať, že Národná rada neodporúča tento návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Tým sa stáva ďalšie hlasovanie bezpredmetné.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k šiestemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Takisto ide o prvé čítanie tohto zákona.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 656. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky je v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1524.

    Návrh zákona uvedie pán poslanec Milan Ftáčnik. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa na úvod ospravedlnil dvom kolegom, ktorí rovnako ako 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú uvedení na obale tlače 656, tiež podpísali tento zákon, ale pri abecednom prepisovaní mien administratívnou chybou vypadli zo zoznamu poslancov, ktorí podali tento návrh zákona. Ide o kolegov Jána Langoša, Jozefa Košnára, ktorým sa týmto ospravedlňujem a ďakujem im za podporu tohto zákona.

    Návrh zákona, ktorý predložilo 38 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, je o budúcnosti televízneho vysielania na Slovensku. Jeho cieľom je zastaviť privatizáciu vysielacieho okruhu STV 2 a natrvalo ho prideliť verejnoprávnej Slovenskej televízii.

    Predkladatelia chápu a vnímajú vysielacie okruhy označované STV 1 a STV 2 ako národné bohatstvo patriace občanom Slovenskej republiky, slúžiace na napĺňanie úloh, ktoré zákon zveril verejnoprávnej televízii. Aby Slovenská televízia mohla slúžiť divákovi ako skutočne národná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, potrebuje mať dve celoplošné vysielacie siete.

    Dôvody sú tieto: zákon o privatizácii vysielacieho okruhu STV 2 a prechode druhého programu verejnoprávnej televízie na satelit z minulého roku pokladáme za unáhlený a nepremyslený. Schváleniu tohto návrhu nepredchádzala žiadna verejná diskusia o budúcnosti televízneho vysielania na Slovensku a neboli uvedené jeho vplyvy na televízne vysielanie ako celok a na vysielanie Slovenskej televízie zvlášť.

    Na Slovensku zatiaľ nebola spracovaná mediálna koncepcia, ktorá by mohla slúžiť ako základ pre budúcnosť duálneho systému televízneho vysielania vrátane vzťahu medzi verejnoprávnym a súkromným vysielaním. Podľa nás sa už pominuli dôvody na tvorbu duálneho systému vysielania rozdelením okruhu STV 2, ako to prijala Národná rada v roku 1993. Medzičasom vznikol na Slovensku funkčný duálny systém, ktorý dostal Slovenskú televíziu do defenzívy. Markíza, ktorá predstavuje súkromný sektor, má dnes sledovanosť 45 % všetkých obyvateľov Slovenska, hoci jej technické pokrytie je len okolo 60 %, kým STV 1 klesla zo 48-percentnej sledovanosti v minulom roku na 20 % v tomto roku, STV 2 z 9 % na 7 %, hoci oba verejnoprávne kanály majú viac ako 95-percentné pokrytie.

    Myslíme si, že tu treba pomôcť verejnoprávnej televízii a natrvalo jej prideliť dva pozemné vysielacie okruhy. Pritom nie sme proti satelitnému vysielaniu. Ak je to také lacné, ako tvrdia jeho zástancovia, vytvorme podmienky na vznik tretieho, satelitného okruhu Slovenskej televízie, ktorý budú môcť sledovať aj naši krajania v zahraničí. Dobudujme vysielaciu sieť Markízy na celoplošné pokrytie a budeme mať stabilný systém, dva verejnoprávne kanály, jeden súkromný, ktorý bude doplnený o satelitnú ponuku.

    O ďalšom komerčnom vysielaní uvažujme ako o štvrtom okruhu vtedy, keď na Slovensku vzniknú podmienky na reklamnom trhu, podobne ako to urobili v diskusii o budúcnosti vysielania vo Fínsku.

    Takéto sú naše predstavy o budúcnosti televízneho vysielania na Slovensku. Silná verejnoprávna televízia a postupné budovanie súkromného komerčného vysielania.

    Ďalším argumentom je to, že satelitné vysielanie STV 2, o ktorom uvažujeme, by mohlo reálne sledovať len okolo polovice obyvateľov Slovenska. Údaje, ktoré uvádzame v dôvodovej správe, sme medzičasom spresnili. Ak by zostal súčasný právny stav, satelitné vysielanie STV 2 by videli všetci, ktorí dnes majú káblové rozvody. Tých je podľa odhadov okolo 25 % obyvateľov. Ďalej všetci, ktorí majú individuálny alebo skupinový satelitný prijímač a otočili by ho smerom na satelit, ktorým by sa vysielal druhý program. Ale čo tí ostatní? Podmienkou dostupnosti verejnoprávnej televízie predsa nemôže byť kúpa satelitného prijímača alebo káblového rozvodu. To by bolo porušením práv koncesionárov.

    Ďalej odobratie druhého pozemného vysielacieho okruhu Slovenskej televízii by malo vážne následky na vysielaciu štruktúru a tvorbu programov Slovenskej televízie. Napríklad športové prenosy z majstrovstiev sveta v hokeji by museli ísť na STV 1, aby ich mohli sledovať všetci obyvatelia Slovenska, a narušili by tak ustálené vysielanie pre deti, spravodajstvo a podobne. To by podľa nášho názoru prinieslo programový chaos a zníženie objemu vysielania pre jednotlivé divácke skupiny i zníženie objemu pôvodnej tvorby. Nový súkromný vysielateľ by len zdanlivo obohatil programovú ponuku, pretože súkromné televízie nemôžu nikdy nahradiť verejnoprávnu televíziu.

    Ďalej si myslíme, že privatizácia STV 2 je vlastne zneužitím verejných prostriedkov. Znamená darovať na 12 rokov lukratívnu vysielaciu sieť vybudovanú za peniaze všetkých občanov súkromnému vysielateľovi za licenčný poplatok 200 000 Sk.

    Ďalej podľa nás slovenský reklamný trh nie je až taký silný, aby uživil tri, resp. štyri televízie: Slovenskú televíziu, Markízu, VTV a ešte jeden ďalší subjekt. Keď každému vysielateľovi dáme málo peňazí, ohrozí to nielen komerčné vysielanie, ktorého jedinými príjmami sú príjmy z reklamy, ale aj verejnoprávnu televíziu. V podmienkach päťmiliónového Slovenska koncesionárske poplatky jednoducho nestačia ako príjem pre verejnoprávnu televíziu a treba jej zabezpečiť ďalšie zdroje reklamy, aby nebola závislá na štátnom rozpočte. Ibaže by sme uvažovali s masívnym zvýšením koncesionárskych poplatkov, ale to, myslím si, nie je schodná cesta.

    Verejnoprávna televízia aspoň s dvoma pozemnými vysielacími okruhmi je európskym štandardom. Väčšina vlád v Európe podporuje verejnoprávne vysielanie. Európske vlády ho chápu ako najdôležitejšie fórum verejných diskusií, ako súčasť národnej kultúry a tvorcu kultúrnych hodnôt. Napríklad osobitne sa venujú tvorbe pre deti a mládež ako protiváhe k vysielaniu komerčných televízií plných násilia a sexu. Chápu ďalej verejnoprávne vysielanie ako garanta politického pluralizmu, ktorý reflektuje rozmanitosť spoločenského života. Prijatie zákonov o privatizácii STV 2 je teda v priamom protiklade s obdobným konaním v Európskej únii i v ostatných krajinách Rady Európy, nehovoriac o tom, ako som už povedal, že tieto zákony boli prijaté bez hlbšej analýzy a diskusie.

    Z koncepčných, programových, finančných, technicko- -prevádzkových dôvodov, ako i na základe medzinárodného porovnania možno urobiť záver, že na stabilné fungovanie Slovenskej televízie, aby mohla plniť funkcie, ktoré jej vyplývajú zo zákona ako verejnoprávnej, národnej a kultúrnej inštitúcie, je nevyhnutne potrebné, aby mala k dispozícii dva pozemné vysielacie kanály s celoplošným pokrytím Slovenska.

    Na záver tohto úvodného slova mi dovoľte jednu poznámku. Objavili sa obvinenia, že tento zákon má politický charakter. Chcel by som odmietnuť takéto špekulácie a spýtať sa, čo je politické na tom, ak chceme pomôcť Slovenskej televízii. Čo je politické na tom, ak ju chceme stabilizovať ako verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude slúžiť všetkým občanom. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme o týchto otázkach otvorene diskutovali.

    Prosím vás preto o podporu na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní, ktoré by mohlo vytvoriť priestor práve pre takúto diskusiu. Ak dnes budete hlasovať za postup tohto návrhu do druhého čítania, nebudete rozhodovať o samej veci, teda či ste za privatizáciu, alebo proti privatizácii STV 2, ale budete rozhodovať o tom, že o budúcnosti televízneho vysielania na Slovensku chceme ďalej diskutovať na parlamentnej pôde, a to v príslušných výboroch, ktoré sú uvedené v návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za podporu návrhu tohto zákona a za vecné argumenty vyslovené k tejto problematike vám dopredu ďakujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.

    Teraz dám slovo spravodajcovi výborov, ktorým bol určený pán poslanec Ľubo Roman. Oboznámi nás s výsledkami prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 odseku 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisoch, tlač 656, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. apríla 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska mám ten názor, že predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona bude predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1524 zo dňa 25. 4. 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 37 dní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi ako spravodajcovi.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi, že ma doplnil ako poslanca, ktorý podporuje tento návrh zákona. Dovolím si tu vysloviť jedno varovanie pred privatizáciou prenosovej cesty STV 2, pretože je to jediná televízna frekvencia alebo okruh, ktorý pokrýva 100 % územia Slovenskej republiky televíznym signálom.

    1. Slovensko, ak neschválite tento zákon, už nebude mať druhý verejnoprávny televízny kanál. Skutočne nebude mať. STV 2 sa neudrží na satelite.

    2. Súkromná televízia, ktorá dostane licenciu vysielať na trase dnešnej STV 2, bude televíziou Hnutia za demokratické Slovensko. HZDS si potrebuje v televízii zaistiť väčší vplyv, ktorý stráca nezávislo sa javiacou Markízou. Markíza totižto spôsobila značný úbytok divákov programu STV. Tým sa výrazne znížil propagandistický dosah najsilnejšieho ideologického nástroja vládneho hnutia televízie. A do vysielania pustí ostatných vrátane SNS a ZRS len vtedy, keď sa to bude hodiť. Nová súkromná televízia je pre Hnutie za demokratické Slovensko potrebná z viacerých dôvodov. Spomeniem dva jasné dôvody. Zníži sledovanosť televízie Markíza, čo spôsobí pre Markízu aj pokles príjmov z reklamy, čo ju existenčne ohrozí. Môžem to povedať, pretože riaditeľ Markízy vyslovil embargo pre moje účinkovanie v Markíze. Takže nie je možné podozrenie, že tu zastupujem záujmy televízie Markíza. Každá televízia, ktorá je vo finančných problémoch, je skôr či neskôr náchylná prijať tzv. pomocnú ruku. Pred voľbami túto ruku môže podať len tá najbohatšia strana. A teraz to podstatné.

    3. To podstatné, čo to znamená pre Slovensko. Slovenská televízia nemá pripravenú novú skladbu programu satelitnej STV 2, teda svojho druhého programu. Nemá pripravenú novú skladbu programu STV 1, lebo prechod STV 2 na satelit dnešnú programovú skladbu zásadne nabúra. Nemá doriešené otázky vysielacích práv prebraných programov na satelitné vysielanie. Nie je vôbec jasný rozpočet na satelitné vysielanie. Možnosť príjmu satelitného signálu má na Slovensku iba približne 30 % populácie Slovenska. Súčasný okruh STV 2 má však 100-percentné pokrytie, ako som už povedal. Hrozí paradoxná situácia, že koncesionári budú platiť za program, ktorý nebudú môcť sledovať. Na satelitnom programe STV 2 nebude môcť Slovenská televízia vysielať významné športové prenosy zo zahraničia, pretože na ne nedostane satelitné práva. Rovnako na všetky v zahraničí zakúpené programy pre okruh STV 2 prestanú v deň prechodu na satelit platiť vysielacie práva. Športové prenosy, ktoré Slovenská televízia nakupuje s niekoľkoročným predstihom, budú musieť prejsť na program STV 1, čím sa výrazne naruší programová skladba prvého programu. Stačí len jeden príklad, Majstrovstvá sveta vo futbale, kde sú denne často zaradené dva priame prenosy a aspoň jedna repríza. Slovenská televízia preto, aby uvoľnila na STV 1 priestor pre športové prenosy, bude musieť preradiť menšinové žánre na druhý satelitný okruh s 30-percentnou sledovanosťou. Tým však nastane ďalší prudký pokles sledovanosti menšinových žánrov spôsobený menším dosahom satelitnej STV 2. Slovenská televízia tak nebude schopná plniť úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zákona. To, že verejnoprávne televízie v Európe, najmä verejnoprávne televízie malých európskych štátov, majú dva programy, nie je samoúčelné. Dva programy sú najmä preto, aby mohli vysielať menšinové nekomerčné žánre. Tým sa vytvára bariéra, ktorá obmedzuje vplyv tvrdej konkurencie, komercie.

    Slovensko má dve komerčné televízie: Markízu a VTV. Pripravuje sa ďalšia. Verejnoprávna televízia, ktorá má byť zárukou podpory vlastnej národnej tvorby, podpory národnej kinematografie a náročnej národnej kultúry, bude mať len jeden plnohodnotný program STV 1. Tým sa otvoria dvere pre prienik tvrdej komercie, pretože súkromným televíziám ide v prvom rade o sledovanosť, a nie o kvalitné, menej sledované programy.

    Takže vás prosím, máte ešte niekoľko minút na to, aby ste si premysleli, ako budete hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

    Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážení hostia,

    napriek tomu, že Národná rada Slovenskej republiky už prijala rozhodnutie o privatizácii Slovenskej televízie druhého okruhu a napriek tomu, že Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na základe toho vypísala konkurzné konanie, stále znova sa nachádzajú zaujímavé skupiny, politické sily a zoskupenia, ktoré tento proces napádajú, spochybňujú a pokúšajú sa ho zvrátiť. Pritom je celkom jasné, že majú buď politické dôvody, ako to tu bolo transparentne prednesené, alebo v prípade súkromných vysielateľov to bude prosto obava z konkurencie.

    Keby sme však obišli politické záujmy opozície a vychádzalo by sa iba z profesionálnych argumentov, z princípov trhového hospodárstva, z princípov fungovania demokracie, museli by všetci zúčastnení, teda nielen koalícia, ale aj opozícia, profesionálni tvorcovia, novinári a široká verejnosť uznať, že rozhodnutie o prechode druhého programu STV na vysielanie cez satelit a o následnej privatizácii alebo o práve vysielať cez druhý pozemný okruh vysielaný cez STV 2 bolo správne a jedine možné.

    Dnes prakticky všetky väčšie európske televízie vysielajú cez satelit. Je to lacnejšie. Pre porovnanie: šírenie druhého programu STV pomocou terestriálnej siete vysielačov stojí ročne približne 200 mil. Sk. Šírenie analógového signálu cez satelit by stálo ročne 135 mil. Sk. O niekoľko rokov aj u nás prejdeme na digitálne šírenie signálu cez satelit a to by malo stáť približne 50 mil. Sk.

    Ktosi šíri informáciu, že len 25 % divákov bude môcť sledovať vysielanie STV 2 cez satelit. Pritom je známe, že na Slovensku je v roku 1997 už približne 500 tisíc domácností vybavených káblovými prípojkami. To je takmer 2 mil. ľudí. Okrem toho je asi 30 % domácností na vidieku i v mestách, ktoré vlastnia parabolu na priamy príjem signálu cez satelit. Odhady teda hovoria, že od prvého dňa vysielania cez satelit by mohlo pozerať vysielanie druhého programu STV 50 % obyvateľstva.

    Mnohí sa dožadujú toho, aby Slovenská televízia mala dva pozemné okruhy, pretože tie pokladajú za čosi viac hodné, ako je vysielanie cez satelit. Slovenská televízia potrebuje aspoň dva okruhy, ale nikde nie je napísané, že musia byť pozemné. Je pravda, že európske štáty majú väčšinou dva tiež terestriálne siete, ale všetci prechádzajú na satelitné vysielanie, dávajú mu prednosť, rozvíjajú ho.

    Samozrejme, že dnes na tieto katastrofické predpovede a scenáre, kto bude vysielať športové prenosy, ako sa to bude riešiť, je celkom jednoduché odpovedať. Bude sa to riešiť novou štruktúrou STV. Už dnes napríklad ďalším prerozdelením medzi existujúcimi televíziami získala práva na futbalovú ligu VTV televízia, na tenisové majstrovstvá sa špecializuje Markíza a podobne. Slovenskí diváci si môžu byť istí, že ak bude nejaké zaujímavé športové a významné podujatie, určite ho na niektorých zo staníc verejnoprávnej alebo súkromnej televízie chytia.

    Prekvapujúca je iniciatíva opozície proti privatizácii STV 2 aj v tej skutočnosti, že tým sa bráni dobudovaniu duálneho systému televízneho vysielania na Slovensku. Treba zdôrazniť, že duálny systém zatiaľ u nás nie je dobudovaný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Ešte raz sa hlási pán poslanec Langoš s faktickou poznámkou k vystúpeniu pani poslankyne.

  • Pani poslankyňa, to, čo ste tu prečítali, svedčí o tom, že ten, kto vám to napísal, sa tomu nerozumie a kladie stranícke záujmy nad záujmy národnej kultúry. To je všetko.

  • Pán poslanec Líška sa hlási s faktickou poznámkou. Ale to musí byť k vystúpeniu pani poslankyne Muškovej. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som potvrdiť a podporiť slová, ktoré tu povedala pani poslankyňa Mušková, čo sa týka poklesu, očakávaného poklesu aj skutočnosti dosahovaného reálneho poklesu nákladov na vysielanie v súvislosti s prechodom na satelitné vysielanie. Treba však povedať, že pri súčasnej sledovanosti sa dá očakávať, že aj sledovanosť Slovenskej televízie okruhu STV 2 šírenou cez satelit sa zvýši. Myslím si, že tvrdiť, že Slovenská televízia STV 2 má 100-percentné pokrytie, tak ako to odznelo od pána poslanca Langoša, je v rozpore s tým, čo je realitou, je v podstate technický nezmysel, pán poslanec. Technický nezmysel.

    Chcel by som sa spýtať, že čo mal tým na mysli, či pokrytie obyvateľstva, alebo pokrytie územia. Jednoducho je nemožné pokryť na 100 % územie Slovenskej republiky s tou hornatou konfiguráciou, ako ju má, alebo len za cenu obrovských nákladov. A práve 100-percentné pokrytie, primárne možnosti dosahu, dostupu k televíznemu signálu je možné prostredníctvom satelitného vysielania. To je všeobecne známe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Kováč.

  • Pani poslankyňa Mušková asi zabudla dodať to podstatné:

    1. paraboly si musí kúpiť divák, to znamená, že to zaplatí občan tohto štátu,

    2. káblovú televíziu si dá zaviesť divák, zasa to zaplatí občan tohto štátu,

    3. bude platiť koncesionársky poplatok, a ak nebude mať kúpenú parabolu alebo zavedenú káblovú televíziu, neuvidí nič.

    Pani poslankyňa, nezavádzajte tento parlament, že ak budú vysielať športové prenosy na rôznych staniciach, že to divák uvidí. Neuvidí, ak nebude mať tieto technické vymoženosti namontované. Priznám sa, že napríklad vôbec nevidím VTV. A či sú tam futbalové prenosy, ľutujem, nevidím ich. To asi nikoho nezaujíma. Tu zaujíma skôr situácia, aby sa vyhovelo loby, ktorá chce sprivatizovať televíziu.

    Myslím si, že tie konkrétne a úplne jasné dôvody, ktoré sme predložili a ktoré predložil pán poslanec Ftáčnik, sú dôvody, ktoré chránia občana, aby sa mu zbytočne nevyhadzovali peniaze z vrecka. Chránia občana, aby dostával program, na ktorý má z hľadiska verejnoprávnej televízie právo za peniaze, ktoré tam dáva prostredníctvom daní a prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. V opačnom prípade je to okradnutie občana tohto štátu. Na to iný výraz nemám. Pani poslankyňa, bude dobré, keď aj tieto veci zoberiete do úvahy pri svojom rozhodovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na pani poslankyňu Muškovú s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Roman.

  • Pani poslankyňa, chcel by som vás naozaj upozorniť na jednu vec. Niektoré veci, hlavne čo sa týka športu, Olympijské hry, Majstrovstvá sveta vo futbale atď., má právo vysielať len verejnoprávna televízia. Je to tak. Ináč, ak to chcete prijímať nejako ináč alebo súkromnou televíziou, to jednoducho nejde. To znamená, že naozaj sa bude musieť presúvať menšinový žáner na druhý program. Naozaj to nejde. VTV môže vysielať len našu futbalovú ligu, ale nemôže vysielať Pohár európskych majstrov. Nemôže. Iba ak sa to dá na káblovú televíziu, a znovu sa to musí zaplatiť. Za to je zvláštny poplatok, povedzme za Eurosport atď. To znamená, že buď to budeme robiť verejnoprávnou televíziou, a tým vlastne prídeme povedzme o umelecké programy. Ale myslím si, že o to nejde. Myslím si, že je tu mnoho vecí, ktoré nie sú poslancom jasné. Hovoríme o 90 % pokrytia druhého programu. Viete, čo to stojí? A to by vlastne dostala súkromná televízia. Je svojím spôsobom vo výhode, ale je naozaj nevýhoda vysielať to cez satelit. Verejnoprávna televízia cez satelit, to nie je veľmi dobré riešenie.

    V každom prípade si myslím, že by sme to mali odporúčať do druhého čítania, aby sme si vo výboroch tieto základné veci vysvetlili. Ešte je dosť času to zastaviť, ak sa vám to nepáči, ale malo by sa to dostať trošku ďalej, aby sme si vyčistili tieto veci, to znamená finančné veci, ohrozenie povedzme národnej kultúry, poprípade stratu umeleckého programu. Veď tak či tak každá televízia, keď je súkromná, sa stane komerčnou. A stratíme kultúru.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa, hlásite sa znovu do rozpravy? Rozprava je skončená, pani poslankyňa. Odpovedať na seba s faktickou poznámkou nie je možné. Skončil som rozpravu, pani poslankyňa. Do rozpravy sa nehlásil nikto len vy.

    Prosím, pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán predkladateľ? Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som začal toto záverečné slovo myšlienkou, že Slovensko potrebuje diskusiu o budúcnosti televízneho vysielania. Tie dve vystúpenia, ktoré tu boli, túto diskusiu nemôžu nahradiť. Som hlboko presvedčený, že to musí byť diskusia nie v prvom rade politická, ale v prvom rade vecná. Treba diskutovať o tom, akú má mať budúcnosť Slovenská televízia, o ktorej vieme, že dnes má jeden z najnižších rozpočtov v porovnaní s verejnoprávnymi televíziami v Európe, a to nielen s tými vyspelými, ale aj so susednými krajinami.

    Vieme, že od tejto televízie čakáme v zmysle zákona o Slovenskej televízii viaceré náročné úlohy. Musíme diskutovať o tom, ako ich táto televízia naplní. Pre mňa je prioritou kvalitné vysielanie Slovenskej televízie doplnené o duálnu ponuku. Rád by som potvrdil slová pána poslanca Líšku, že 100-percentné pokrytie v podmienkach Slovenskej republiky v tom hornatom teréne, ktorý máme a ktorý je nám daný odinakiaľ, než sme si ho sami možno vybrali, jednoducho nie je možné. Tie percentá sú okolo 95 % a pre vašu zaujímavosť alebo pre zaujímavosť existujú takí prijímatelia televízneho signálu, ktorí vidia len signál STV 2, ale nevidia STV 1. Je ich asi 1 alebo 2 %, ale sú aj takí. Jednoducho maličký podiel je aj takýchto. Vyplýva to z charakteru členitosti krajiny, ale to len skutočne na okraj.

    Rád by som chcel povedať k tej diskusii, že predkladateľov skutočne nevedú politické záujmy, pretože podpora Slovenskej televízie, o ktorej v žiadnom prípade nikto nemôže vyhlásiť, že by mala nejaký opozičný charakter, to nie je politický záujem. Je to snaha dosiahnuť to, aby táto televízia fungovala tak, ako fungovať má. Ak niekto hovorí o obavách z konkurencie, to znamená o tom, že sa prípadne VTV či Markíza boja konkurencie, ani v tom nie je hlavný problém.

    Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som vás informoval o tom, čo je napísané v dôvodovej správe, že VTV je v ťažkých finančných problémoch. Pritom je to televízia, ktorá má, ako tu niekto povedal, kompletné pokrytie, pretože teoreticky sa dostane ku každému, ale prakticky má sledovanosť 3 %, minimálnu reklamu a relatívne jednoduchú vysielaciu štruktúru. Jednoducho projekt satelitného vysielania, ktorý predložila VTV, nebol úspešný. Situácia Markízy je úspešná len potiaľ, pokiaľ má dostatok zdrojov na svoje fungovanie.

    Ak si predstavíte, že na ten malý slovenský reklamný trh postavíme ešte jedného súkromného vysielateľa a ten súkromný vysielateľ podobne ako tí ďalší bude potrebovať okolo 800 mil. korún na to, aby prežil, pretože takto sa mu vrátia postupne náklady, ktoré do projektu vloží, tak takýto trh jednoducho na Slovensku dnes neexistuje. Odhad reklamného trhu je okolo 1 až 1,4 mld. korún, ten neuživí tri, resp. štyri televízie. A vieme, že potrebujeme reklamu aj pre STV, pretože nemáme peniaze na to, aby sme jej dali dostatok prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Len pre zaujímavosť - bolo tu povedané o satelitných a káblových vysielačoch. Vlastne ten prechod STV 2 na satelit zaplatí občan, pretože na sledovanie verejnoprávnej televízie si bude musieť zabezpečiť ďalší zdroj, teda popri koncesionárskom poplatku bude si musieť kúpiť satelitný prijímač, alebo zaplatiť káblový rozvod. Opačná tendencia by bola lepšia, aby sme nútili súkromného vysielateľa, aby dobudoval pozemné vysielače. Tak ako sa to stalo v prípade Markízy, kde Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie jej uložila, aby dobudovala sieť na zhruba 60-percentné pokrytie, a Markíza do toho vložila viac ako 130 mil. korún. A to pokrytie je dnes realitou, hoci odborníci očakávali, že to bude trvať podstatne dlhšie.

    Ak pani poslankyňa Mušková hovorí, že všetky európske televízie vysielajú cez satelit, je to pravda len potiaľ, že v prvom rade vysielajú aspoň na dvoch pozemných vysielacích okruhoch. A žiadna tá televízia neopúšťa pozemné vysielanie, ale naopak, koncipuje satelitné vysielanie ako doplnkové vysielanie, ako istú alternatívu, ako ponuku pre diváka, ale neopúšťa pozemné vysielanie.

    Ak je pravdou to, čo povedala pani poslankyňa Mušková, že postupne zlacnie satelitné vysielanie až na 50 mil. korún, prečo by Slovenská televízia nemohla prísť s treťou ponukou, to znamená popri dvoch pozemných vysielať aj satelitne, a to nielen pre nášho diváka, ale aj pre našich krajanov v zahraničí. Toto je opačný argument. Môžem vám povedať, že napríklad vo Fínsku uvažujú o dobudovaní štvrtej pozemnej vysielacej siete. V Nórsku koncipujú svoje regionálne vysielania, ktoré majú sformovať druhú sieť do prepojeného vysielacieho systému, ktorým bude druhá pozemná vysielacia sieť.

    Ak schválime a zostaneme v tom právnom stave, v ktorom sme dnes, Slovensko spolu s Albánskom bude jedinou európskou krajinou, kde verejnoprávna televízia bude mať iba jeden pozemný vysielací okruh. Takáto bude situácia. Takto je to dnes, pretože vo všetkých európskych krajinách fungujú aspoň dva. V tých silných krajinách samozrejme viac.

    Ak hovoríme o pokrytí, tak sme došli k tomu číslu, a potvrdila ho aj pani poslankyňa Mušková, že nie 25, ako sme uvádzali v dôvodovej správe, ale najviac 50 % našich občanov bude môcť sledovať verejnoprávnu televíziu na jej druhom vysielacom okruhu. A to ešte za predpokladu, že si pretočí svoj satelit z toho, na ktorý ho má otočený dnes, teda z Astry na HOT BIRD 4, na ktorom Slovenská televízia predpokladá vysielať.

    VTV doplatila na to, že sa posadila na satelit, ktorý je málo sledovaný, pretože spolu s VTV sú na ňom španielske, egyptské a podobné programy, ktorým náš divák nerozumie a jednoducho ho nelákajú sledovať a otočiť svoj tanier na to len preto, aby mal možnosť prijímať VTV. Táto stratégia sa môže ukázať podobne neúspešná v tom, že síce káblové rozvody budú povinne zo zákona vysielať STV, pretože to zákon ukladá, ale tých je len 25 %. Prijímatelia, ktorí majú individuálne alebo spoločné prijímače, jednoducho ten satelit neotočia.

    Plne sa podpisujem pod tvrdenie pani poslankyne Muškovej, že Slovenská televízia potrebuje dva vysielacie okruhy. Som presvedčený, že ich potrebuje dva pozemné, tak ako je to všade v Európe, pretože tam prechod na satelit neznamená opustenie terestriálneho, teda pozemného vysielania. Ak hovoríme o potrebe novej programovej štruktúry, nepochybne je to pravda. Len pre zaujímavosť vám poviem, že ak by sa mali športové prenosy vysielať na budúcom satelitnom vysielaní, tak Slovenská televízia ich bude musieť omnoho viac preplatiť, než za ne platí dnes. Zaplatiť preto, že bude mať omnoho väčšie pokrytie. Ak kúpi vysielacie práva na Majstrovstvá sveta vo futbale alebo v hokeji a bude ich chcieť vysielať prostredníctvom druhého programu, bude musieť zaplatiť úmerne tomu pokrytiu. Čiže sa omnoho viac zvýšia programové náklady.

    Dnes sú nedoriešené otázky vysielania archívu, ktorý má Slovenská televízia, teda toho zlatého fondu našej kinematografie a pôvodnej dramatickej tvorby. Všetky tie vysielacie práva sú viazané na územie bývalého Česko-Slovenska, dnes na územie Slovenskej republiky. Ich prechod na satelit znamená, že treba obnovovať autorské práva pre širší vysielací okruh. To je niečo, čo môže znížiť hodnotu toho archívu, ktorý Slovenská televízia má a ktorý môže pokryť značné programové možnosti.

    Potvrdzujem to, čo hovoril pán spravodajca, pán poslanec Roman, že ak sa vysielajú prenosy z Olympiády, Majstrovstiev sveta, tak podľa dohody, ktorú uzavreli štáty Eurovízie, a dnes aj naša televízia túto dohodu uplatňuje, môžu tieto prenosy vysielať len verejnoprávne televízie. Preto sme nevideli Majstrovstvá sveta v hokeji na Markíze, preto môže dávať len tenis a resp. našu domácu futbalovú ligu, pretože to je naša vec, ako si to usporiadame. Ale tieto medzinárodné prenosy sú vyhradené spoločnou dohodou všetkých televízií práve pre verejnoprávne televízie. Tie majú prioritu, tie dnes majú v Európe prednosť.

    Myslím si, že návrh zákona, ktorý sme predložili, nebráni dobudovaniu duálneho systému. Predstavujeme si ho tak, že budeme mať silnú verejnoprávnu televíziu a dobuduje sa komerčný vysielateľ, teda pozemná sieť. A ak náš reklamný trh bude dostatočne silný podobne ako vo Fínsku, budeme uvažovať o ďalších licenciách pre súkromné vysielanie, ktoré ale nebudú primárne ohrozovať Slovenskú televíziu, ktorá by mala na svojich dvoch okruhoch ponúkať niečo pre všetkých divákov, to je okruh STV 1, a pre vybrané divácke skupiny výchovné, vzdelávacie, kultúrne, umelecké programy, ktoré by sa mali prezentovať na vysielacom okruhu STV 2.

    Vážené dámy a páni, začal som toto záverečné slovo myšlienkou, že Slovensko potrebuje diskusiu o budúcnosti televízneho vysielania. Prosím vás o podporu tohto návrhu do druhého čítania, kde by takáto diskusia mohla vo výbore a výboroch Národnej rady, ktoré sú navrhnuté predsedom Národnej rady, prebehnúť a bola by podaná správa na druhé čítanie tejto Národnej rade, ktorá by definitívne rozhodla, ako to vlastne s televíznym vysielaním na Slovensku v budúcnosti bude.

    Ďakujem vám za podporu.

  • Ďakujem pánu predkladateľovi. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie, takže prikročíme k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, aby pán spravodajca uvádzal návrh.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca má návrh, aby sme hlasovali za to, že tento návrh zákona budeme prerokúvať aj v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Takže konštatujem, že uvedený návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto zákona na rokovanie gestorskému výboru a výborom Národnej rady tak, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, môžeme sa prezentovať. Alebo chcete návrh zopakovať, pán spoločný spravodajca?

  • Za gestorský výbor odporúčame Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a návrh prerokuje aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Lehota je do 30 dní a 37 dní pre gestorský výbor. Ale to som už hovoril, len to pripomínam.

  • Takže prezentujme sa a hlasujeme, kto je za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili pridelenie návrhu zákona výborom aj lehoty, ktoré boli odporučené.

    Ďakujem pekne, pán predkladateľ, aj spoločný spravodajca.

    Siedmym bodom programu je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Aj v tomto prípade pôjde o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 623. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1466.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh prednesie pán minister Jozef Zlocha.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky vám predkladám na posúdenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Predložený návrh zohľadňuje všetky doterajšie legislatívne zmeny vzťahov v rôznych oblastiach štátnej správy, samosprávy, občianskoprávnych a obchodných vzťahov, ako aj zmeny v ekonomických podmienkach a plánovacom systéme štátu, ktoré sa dotýkajú oblasti stavebného práva.

    Zmeny spôsobili, že niektoré ustanovenia stavebného zákona, ktorý je už účinný viac ako 20 rokov, stratili na platnosti, a to aj napriek obsiahlejšej novele stavebného zákona, vykonanej v roku 1992 zákonom číslo 262. Citovanou novelou bola jednoznačne upravená regulatívna funkcia územného plánovania v prostredí trhových hospodárskych vzťahov. Bola zrušená nadväznosť územného plánovania na centrálne národohospodárske plánovanie.

    Za zásadný cieľ zákon ustanovil vytváranie trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt územia, najmä so zreteľom na ochranu pôdy, vody a ovzdušia. Zvýraznila sa aj miera nadväznosti územných plánov. Záväzná časť územných plánov sa vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením obce, resp. nariadením vlády. Tieto základné princípy účelu územného plánovania zostávajú predkladanou novelou stavebného zákona nezmenené.

    Po dvoch čiastkových novelách v roku 1995 - vyvolaných potrebou riešiť otázky súvisiace s odbornou spôsobilosťou na vybrané činnosti a najmä potrebou urýchlene upraviť postupy v súvislosti s líniovými stavbami a znova umožniť majetkovoprávne usporiadanie pozemkov už zastavaných niektorými vybranými stavbami formou dodatočného vyvlastnenia -, bol spracovaný návrh zákona, ktorý v celom rozsahu dopĺňa a nanovo upravuje okruhy otázok riešených stavebným zákonom tak, aby ich riešenie zodpovedalo súčasným podmienkam.

    Územnoplánovacie podklady boli doplnené o uvedenie účelu v prípadoch, pre ktoré sa vypracúvajú. Navrhuje sa doplniť vymedzenie obstarávania jednotlivých druhov územnoplánovacích podkladov a odsúhlasenia zadania pre urbanistickú štúdiu orgánom územného plánovania alebo stavebným úradom, ak má slúžiť ako podklad pre územné rozhodovanie. Druhy územnoplánovacích podkladov sa navrhuje rozšíriť o ostatné podklady, to jest tie územnoplánovacie podklady, ktoré obstarávajú iné orgány, ako sú orgány územného plánovania. Navrhuje sa tiež vypustiť ustanovenie, keď si v odôvodnených prípadoch vyhradila schválenie územnoplánovacej dokumentácie obce alebo jej časti vláda Slovenskej republiky. Medzi územnoplánovaciu dokumentáciu navrhujeme zaradiť koncepciu územného rozvoja Slovenska. Ide o územnoplánovací dokument pre celé územie Slovenskej republiky. Jeho úlohou je zohľadniť, iniciovať a koordinovať rezortné a odvetvové koncepcie s cieľom ich optimálneho priestorového usporiadania na území Slovenskej republiky vo väzbe na medzinárodnú sídelnú štruktúru štátov Európskej únie.

    V súlade s transformačným procesom a demokratizáciou rozhodovania o usporiadaní priestoru a jeho využití sa navrhuje, aby podnet na obstaranie územných plánov mohli okrem orgánov štátnej správy a obcí dávať aj fyzické a právnické osoby, ktoré majú záujem o rozvoj územia. Spresňuje sa obsah a stanovuje sa záväznosť stanoviska územného orgánu štátnej správy k návrhu územného plánu obce. Stanovisko musí obsahovať posúdenie súladu návrhu obce so schváleným územným plánom veľkého územného celku, ktorého záväznú časť vyhlasuje vláda svojím nariadením. Súčasťou stanoviska je tiež vyjadrenie, či predkladaný návrh obce je v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona o spracovaní a prerokovaní územného plánu, a potvrdenie, že obsah návrhu spĺňa náležitosti územnoplánovacieho dokumentu.

    Z hľadiska urýchlenia územnoplánovacej prípravy pre vydanie stavebného povolenia má zásadne význam navrhované ustanovenie, podľa ktorého územné rozhodnutia nebudú vyžadovať stavby, ktoré sú umiestnené v území, pre ktoré je vypracovaný a schválený územný plán zóny alebo územný projekt, ak tieto dokumenty budú obsahovať všetky podmienky výstavby.

    V súčasnosti je na území Slovenskej republiky takmer 110 obcí, ktorých územný plán schválila vláda Slovenskej republiky pred rokom 1989. Návrh predloženej novely uvádza, že zmeny a doplnky takýchto územných plánov obcí budú schvaľovať samotné obce, a nie vláda ako doteraz. Takéto ustanovenie korešponduje s kompetenciou obcí obstarávať a schvaľovať nové územné plány podľa zákona o obecnom zriadení.

    V časti stavebného poriadku sa úprave podrobili predovšetkým tie ustanovenia stavebného zákona, ktorými sa zakladali povinnosti a oprávnenia národných výborov, pričom tieto vzhľadom na legislatívne zmeny neprešli do pôsobnosti obcí. Následkom zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva už nie je aktuálne v územnom konaní skúmať možnosti uskutočnenia opatrenia, ktoré požaduje navrhovateľ, na pozemku vo vlastníctve obce. Obec nie je orgánom bytovej politiky, a preto jej nemožno ukladať povinnosti v súvislosti s vyprataním stavby podľa stavebného zákona.

    Výrazne sa zjednodušuje konanie o reklamných, propagačných a informačných zariadeniach, ktoré sa podriaďujú len povoľovaciemu konaniu, ktoré je v pôsobnosti obcí. Úpravou sa vynechalo územné konanie a zároveň sa tak posilnili kompetencie obce. S rovnakým cieľom boli nepodstatné zmeny vzhľadu stavby zaradené medzi také stavebné úpravy, pre ktoré postačí ohlásenie, čím sa ich odsúhlasenie zverilo výhradne do kompetencie obcí.

    V záujme racionalizácie sa navrhuje uzákoniť možnosť spojiť s konaním o zmene v užívaní stavby konanie o jej stavebných úpravách. Prijatím podrobnej úpravy postupu v prípade stavieb uskutočnených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním sa odstránia aplikačné problémy pri odstránení nelegálnych stavieb alebo v ich dodatočnom povolení. Dôkazné bremeno preukázať, že nepovolená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, sa presúva na stavebníka, ktorý zákon porušil. Ak túto povinnosť nesplní a súlad s verejným záujmom nepreukáže, nariadi sa stavbu odstrániť. Navrhuje sa výrazne zvýšiť výšku sankcií, lebo doterajšia výška je skôr symbolická. Vychádza z ekonomických podmienok v čase prijatia stavebného zákona, teda z roku 1976.

    Nanovo sa vymedzujú aj niektoré skutkové podstaty, najmä tie, ktoré sa týkajú neuposlúchnutia výzvy štátneho stavebného dohľadu. Navrhovanými úpravami sa má dosiahnuť väčšia disciplína účastníkov výstavby a predpokladá sa, že to všeobecne zvýši aj ich právne vedomie. Návrh komplexne upravuje oblasť vyvlastnenia, to znamená, že vymedzuje aj náhradu za vyvlastnenie. Preto sa zároveň navrhuje zrušiť doteraz platnú vyhlášku Federálneho ministerstva financií číslo 122/1984 Zb. o náhradách pri vyvlastnení stavieb, pozemkov, porastov a práv k nim.

    Dôležitou zmenou je zosúladenie stavebného zákona s princípmi Občianskeho zákonníka, a to v tom, že sa rozširuje okruh oprávnených osôb, ktoré môžu žiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, ak sú zákonom ustanovené ostatné podmienky splnené. Doteraz sú oprávnenými osobami len účastníci pôvodného vyvlastňovacieho konania. Teraz sa navrhuje, aby nimi boli aj ich právni zástupcovia.

    Po novom sa vymedzuje aj pojem "susedná stavba", čím sa prehlbuje ochrana práv vlastníkov susedných nehnuteľností. Vzhľadom na to, že dňom 24. júla 1996 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, je do predloženého návrhu zakomponovaný aj návrh úpravy tejto problematiky, a to v § 16 ods. 2, 3 a 4, v § 17 ods. 2, v § 18 ods. 2 a 3 a v § 20 ods. 3.

    Na záver si pokladám za potrebné a vhodné upozorniť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pripravuje úplne nový návrh stavebného zákona, ktorý je zapísaný aj v pláne úloh vlády na tento kalendárny rok. Nový zákon bude riešiť súčasne oblasť územného plánovania, oblasť stavebného poriadku, ale bude riešiť aj otázky vyvlastnenia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pán minister, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Je to pán poslanec Jozef Pokorný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, tlač 623, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 13. 3. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu zákona najmenej do 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného predložený vládny návrh zákona rieši veľmi závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, akým ho máme pred sebou. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    Využijúc § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1466 zo dňa 13. marca 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ešte Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor navrhujem, čo je v súlade i s citovaným návrhom predsedu Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 37 dní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že za kluby som nedostal žiadnu prihlášku a písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Juriš, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Sopko a pán poslanec Vavrík. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím teraz pána poslanca Juriša, aby vystúpil v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    vystupujem za poslanecký klub Spoločná voľba - Strany demokratickej ľavice, Sociálno-demokratickej strany Slovenska, Strany zelených na Slovensku a Hnutia poľnohospodárov.

    Novela zákona o stavebnom konaní je potrebná, pretože existujúce právne normy zastarávajú. Nová doba si vyžaduje nový prístup k takej činnosti, ako sú stavby. Každá stavba, každá stavebná úprava, každá zmena technológie výroby na dlho, ak nie natrvalo ovplyvní stav životného prostredia v danej lokalite v danom regióne, a preto sa vo zvýšenej miere musíme venovať územnému plánovaniu, územným rozhodnutiam, ako aj stavebným povoleniam.

    Stavený zákon, ktorý je doteraz platný a používame ho v mnohých ustanoveniach, už neplní dobre svoju funkciu. Prax úradov životného prostredia ukázala veľa nepresností a nedostatkov. Samozrejme, že táto novela nerieši všetky zistené problémy, najmä v povoľovacej a kontrolnej činnosti úradov životného prostredia, ale ide v nej len o čiastkové riešenia, ktoré si vynucuje prax stavebného konania štátnej správy, ale i samosprávy. Návrh novely taktiež nerieši ani kompetenčné vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou. Taktiež neodstraňuje niektoré vážne nedostatky doteraz platnej legislatívy. Je otázne, či podporiť takúto čiastočnú úpravu - novelu stavebného zákona, alebo nie.

    Samozrejme, vhodnejšie by bolo vytvorenie úplne novej koncepcie stavebného zákona, ktorý sa tvorí už niekoľko rokov. Vytvorenie nového zákona, ktorý by v plnej miere zohľadňoval nové vlastnícke vzťahy, spoločenské požiadavky a zohľadňoval by aj najnovšie poznatky o sídelných útvaroch, budovaní výrobných prevádzok pri najmenšom zaťažení životného prostredia. Kým sa pripraví takýto návrh zákona, je žiaduce, aby najnaliehavejšie potrebné zmeny boli obsiahnuté v tejto predkladanej novele stavebného zákona. Dúfam, že nedostatky zistené pri uplatňovaní doterajších právnych úprav stavebného zákona a aplikácia tejto novely pomôže pri dokončovaní prác na novokoncipovanom stavebnom zákone, ktorý by už mal spĺňať najnáročnejšie podmienky pre súžitie človeka s prírodou.

    Predpokladom na schválenie tejto novely stavebného zákona je, že sa zapracuje niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pri prerokúvaní vo výboroch Národnej rady. Zvlášť problematickým okruhom ostáva tzv. dodatočné povoľovanie stavieb a stanovovanie sankcií, pokút pre fyzické osoby, kde navrhované sadzby pôsobia vysoko represívne, a nepôsobia aj výchovne. Mojou snahou bolo posúdiť výhody a nevýhody predkladanej novely stavebného zákona. Ako dočasné riešenie sa dá podporiť táto novela, ako som už povedal, za predpokladu, že sa prijmú niektoré doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený predseda výboru pán Hofbauer.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stručne nazývaný stavebný zákon, je, dá sa povedať, dosť značným legislatívnym reliktom, pretože jeho príprava tvorby začala pred viac ako 25 rokmi, a myslím si, že je málo takých zákonov, ktoré sú viac ako štvrťstoročné. Takže o potrebe jeho aktualizácie na súčasné podmienky spoločnosti a potreby rozvoja spoločnosti nie je, myslím si, treba ani debatovať.

    Gestorstvom tohto zákona v tom čase bolo poverené ministerstvo výstavby a techniky, ktoré odborne zastrešovalo problematiky územného plánovania, investičnej výstavby, životného prostredia, koordinácie rozvoja vedy a techniky. Dnes takýto ústredný orgán vlády nemáme a tieto činnosti sú rozptýlené do viacerých ústredných orgánov, prípadne nie sú zastrešené nikde. Stavebný zákon sa dostal do gescie rezortu životného prostredia, i keď nie je to typický zákon, ktorý je vecne napĺňajúci sféru životného prostredia, pretože ide o zákon, ktorý sa týka koncepcie rozvoja územia, koncepcie investičnej výstavby, predinvestičnej prípravy, realizačnej sféry a všetkých krokov, ktoré súvisia s procesom investičnej výstavby a investičnej prípravy.

    Za tohto stavu považujem za dosť kuriózne, že tento zákon nebol predložený a ani sa neuvažuje v rámci druhého čítania s jeho prerokúvaním vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, hoci tento zákon je vlastne východiskom pre investičný proces a investičným procesom je každý rozvoj územia zo stránky investičnej výstavby, investičnej prípravy a realizácie, či stavieb priemyselných, dopravných, občianskych, bytových alebo akýchkoľvek iných. Preto odporúčam rozšíriť sféru výborov, v ktorých sa tento návrh zákona má prerokúvať, aj o výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pretože sa bezprostredne týka sféry, ktorú náš výbor zastrešuje.

    Súčasne súhlasím s mojím predrečníkom, ktorý spomínal, že je škoda, že sa nepripravuje alebo sa už v súčasnosti nepredkladá komplexná nie novela tohto zákona, ale nové znenie vládneho návrhu zákona. Miesto toho sa ide systémom veľkého množstva drobných zmien. V súčasnosti tento stav spôsobuje v procese predinvestičnej prípravy a investičnej výstavby obrovskú roztrieštenosť, nejednotnosť a doslova investičný folklór, ktorý vládne na rôznych úrovniach investičnej činnosti a investičnej prípravy. Kto tomu neverí, nech sa pozrie, čo sa deje z investičnej stránky na území Bratislavy, kde si každý stavia takmer kdekoľvek, čokoľvek. Takže môj návrh zmeny je, aby do druhého čítania bol obsiahnutý aj výbor pre hospodárstvo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán minister životného prostredia, vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zmien a doplnkov stavebného zákona sú formulované dôvody aj ciele novelizácie. Dôvodom je zmena sociálno-politického zriadenia a jej vplyv na štruktúru orgánov a inštitúcií účastníkov územného a stavebného konania.

    Prvým cieľom, ktorý pokladám za základný a hlavný, je snaha o zrýchlenie a zjednodušenie stavebného a územného konania. Tým druhým cieľom, to bolo aj zvýraznené, je rozšírenie druhov územnoplánovacej dokumentácie o koncepcii územného rozvoja Slovenska. A tretím takým cieľom je zvýšenie rešpektu voči stavebnému zákonu cestou úpravy výšky sankcií za priestupky.

    Návrh novely zákona reaguje v podstate na existujúci stav, aký je v štátnej správe, aj v samospráve miest a obcí v oblasti územného plánovania i stavebného poriadku. Na doterajšom princípe jedného zákona pre územné plánovanie stavebný poriadok nič nemení. Preto úpravy a zmeny jednotlivých paragrafov sú akceptovateľné, ale len ako určitá náhrada, ktorá nerieši zásadné problémy.

    Základný cieľ, ktorý som spomínal, to znamená dosiahnutie zrýchlenia a zjednodušenia stavebného konania, sa nedá dosiahnuť len úpravou zákona. Na to sú potrebné systémové zmeny. Prax je toho času nevykryštalizovaná a v súčasnosti ministerstvom životného prostredia pripravované zásady nového stavebného zákona potvrdzujú môj názor, že predkladaná novela je len operatívnou reakciou na súčasnú situáciu. Neobsahuje zásadné zmeny a možno ju akceptovať ako právnu úpravu na preklenutie určitého časového obdobia.

    Ak som dobre vnímal prípravné práce, predložená novelizácia bola prerokovaná aj s odbornou verejnosťou. Jej návrh bol prijímaný ako dočasné riešenie do prijatia nového zákona, ktorého návrh zásad bol zverejnený na pracovnej úrovni. Ako viem, vyvolal rozporuplné reakcie najmä preto, že zásady sú vypracované novátorsky, ale nie dosť komplexne.

    Takže záverom - novela zákona číslo 50 predložená ako vládny návrh je ako celok akceptovateľná, ak ju chápeme ako dočasné riešenie alebo ako čiastkové riešenie, ktoré si vynútila životná prax. V každom prípade zo strany ministerstva treba predložiť koncepčné riešenie - novelizáciu stavebného poriadku aj územného plánovania, a to čo najskôr, čo zvýrazňovali aj predrečníci. V texte uvedenú účinnosť zákona od 1. apríla 1997 je potrebné zmeniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pán poslanec. Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    predložený návrh novely zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení ďalších noviel a predpisov je už piatou novelou po roku 1989. S jej cieľmi sa možno stotožniť a novelu po dopracovaní istých pripomienok je možné podporiť.

    V prvej časti stavebného zákona, ktorá upravuje územné plánovanie, predložený návrh podľa môjho názoru nedostatočne premieta rozdelenie právomocí medzi územnou samosprávou a orgánmi štátnej správy v oblasti územného plánovania a ich vzájomné väzby.

  • Pán predkladateľ, vás nezaujíma rečník? Páni, ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, máte prednášať svoj príspevok do rozpravy.

  • Tak načo potom chodia poslanci rečniť, keď sa minister zabáva s inými poslancami.

  • Pán poslanec, hovoríme o tom, či bude zaradený do prvého čítania. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Predkladaná novela nedostatočne reaguje na presun kompetencií v oblasti územného plánu na orgány samosprávy. Vôbec sa nepredpokladá existencia vyšších samosprávnych územných celkov a ich orgánov, ktoré majú byť vytvorené podľa ústavy, konkrétne podľa článku 64 ods. 3, ktoré navyše vláda má vo svojom legislatívnom programe na tento rok. Nemôže byť ospravedlnením, že v súčasnosti je zatiaľ nedoriešená problematika vyšších územných celkom a ich orgánov. Uvedené nedostatky sa odrážajú v nejednoznačnosti paragrafov týkajúcich sa orgánov územného plánovania v rovine kompetencií.

    K celkovej filozofii novely zákona je potrebné konštatovať, že neposúva územné plánovanie do polohy integrovaného plánovania v zmysle nových európskych myšlienkových prúdov v danej problematike. Redukuje problematiku priestorového vývoja na územnotechnické otázky spojené prevažne s hmotnými fondmi priestoru bez začlenenia sociálno-ekonomických, ekologických a kultúrnych hľadísk. Nedefinuje kompetencie a najmä povinnosti príslušných orgánov zúčastnených na procese tvorby územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska vytvárania vstupných dát nevyhnutných pre akúkoľvek územnoplánovaciu činnosť.

    Bez chápania územia a prostredia ako ekonomickej kategórie územnoplánovací proces nevyústi do schválenia reálnych nástrojov riadenia územného rozvoja. Preto si dovolím navrhnúť, aby predmetná novela bola vrátená navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pri vrátení navrhujem, aby boli dopracované tieto časti, ku ktorým sa chcem vyjadriť.

    Vo všeobecnej časti k orgánom územného plánovania si dovolím požiadať, aby bol definovaný pojem orgán územného plánovania v zmysle zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ďalej, aby bol definovaný pojem orgán územného plánovania, ako i ďalších pojmov, s ktorými zákon narába, a aby bola vymedzená aj pôsobnosť orgánov územného plánovania, myslím tým štátnu a komunálnu rovinu.

    Ku kompetenčnej postupnosti. Myslím si, že by mali byť vymedzené kompetencie všetkých orgánov územného plánovania vrátane ich vzájomných vzťahov. Ďalej by mali byť zodpovedané otázky metodického usmerňovania, kontrolnej činnosti vrátane financovania tých častí obstarávania, ktoré štát vyžaduje, ale finančne nepokrýva. Tiež by mal byť zaujatý demokratický postoj vo vzťahu k schvaľovaniu územnoplánovacej dokumentácie veľkého územného celku, a teda zo zákona požadovať dohodu s dotknutými obcami a až potom ustanovovať požiadavku na nemožnosti schválenia územného plánu obce, ak nesplní požiadavky vyššej dokumentácie.

    Ďalej pristúpim k nástrojom územného plánovania. Pokladám za potrebné rozšíriť druhy nástrojov územného plánovania o tie, ktoré budú slúžiť potrebám miest a obcí. Ďalej tiež prinavrátiť možnosť obstarávania územnotechnických podkladov obciam. Definovať, s akým obsahom sa tieto podklady budú obstarávať, alebo zaradiť takýto nástroj pod názvom územnosamosprávny podklad.

    K verejnoprospešným stavbám. Bolo by vhodné zadefinovať nový pojem verejnoprospešných stavieb, a to:

    1. Pre územný rozvoj celej republiky, čiže veľké územné celky, globálne medzinárodné záujmy na úrovni zámerov lokalizácie funkcií budovaných vo verejnom záujme.

    2. Úroveň sídelného útvaru, ktorý by mal vymedzovať najmä záber plôch na umiestnenie funkcií budovaných vo verejnom záujme a pre zónu, pre ktorú dnes pojem verejnoprospešné stavby platí, čo prispeje k demokratizácii majetkovoprávnych vzťahov.

    K obstarávaniu, prerokúvaniu a schvaľovaniu dokumentácie. Mala by sa rozšíriť a zapracovať o účasť dotknutých fyzických a právnických osôb. V predlohe to zatiaľ chýba.

    To je všetko. Ďakujem za pozornosť. Návrh na vrátenie predkladateľovi odovzdám pánu spravodajcovi.

    Ďakujem pekne.

  • Takže to bol posledný poslanecký príspevok v rozprave.

    Vážené poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu, ale predtým sa pýtam pána ministra ako predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    náš rezort si uvedomuje, že zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku patrí medzi najťažšie zákony. Po dosť dlhom pôsobení tohto zákona, po zmene politických systémov, vlastníckych vzťahov sa začali, dalo by sa povedať, dosť narýchlo robiť rôzne novely. Prvá v roku 1992, ďalšie dve v roku 1995, ktoré rýchlo riešili čiastkové problémy a tie, ktoré bolo treba veľmi rýchlo vyriešiť. Táto novela rieši aj niektoré dôležité časti územného plánovania a stavebného poriadku.

    Naše ministerstvo už dlhší čas pripravuje kompletný a komplexný nový stavebný zákon. Bolo urobené množstvo štúdií. Koncom minulého roku sme predložili možným zainteresovaným organizáciám návrh zásad stavebného zákona, zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku na pripomienkovanie. Bolo to už, dalo by sa povedať, naviac, pretože zákony sa už predkladajú v paragrafovom znení. Dostali sme veľké množstvo pripomienok, veľké množstvo stanovísk. Môžem vás ubezpečiť, že aj v nich je vidieť obrovskú rôznosť názorov na územné plánovanie alebo na stavebný poriadok. Samozrejme, aj na otázky vyvlastnenia. Budeme vďační za všetky pripomienky, ktoré môžu prispieť k vypracovaniu dobrého zákona.

    Takýto zákon chceme vypracovať, ale bolo by si treba už konečne uvedomiť, že územné plánovanie je veľmi dôležité pre ochranu a tvorbu životného prostredia. Už v § 1 ods. 2 sa píše: "Územné plánovanie utvára predpoklady na zabezpečenie trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt v území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek - pôdy, vody a ovzdušia." Z toho dôvodu si dovolím tvrdiť, že naše ministerstvo je plne kompetentné, aby takýto zákon vypracovalo. Myslím si, že dnes si už málokto dovolí tvrdiť, že budeme stavať, nech to stojí, čo stojí.

    Ak sa pohybujeme po Slovensku s otvorenými očami, tak vidíme obrovské stavby, ktoré neslúžia svojmu účelu, ktoré sú nevyužívané, ktoré nielenže špatia životné prostredie, ale výrazne ho znehodnocujú a poškodzujú. Takže chceli by sme naozaj vypracovať taký zákon, ktorý bude dobrý a ktorý bude slúžiť občanom tejto republiky. Predpokladám, že každý, kto nám chce pomôcť vypracovať takýto zákon, prispeje svojimi pripomienkami a v druhom čítaní ich budeme môcť všetky zohľadniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca. Budeme hlasovať najskôr o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Prosím pána spravodajcu, aby uviedol tieto návrhy.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí vládny návrh zákona, tlač 623, prerokovať v druhom čítaní.

  • Takže prosím, budeme hlasovať o tom, či budeme v druhom čítaní pokračovať v rozhodovaní o tomto zákone.

    Pán poslanec, dovolil by som si poznámku, že pán poslanec Vavrík navrhol, aby sme tento zákon vrátili na dopracovanie. Najskôr by sme dali hlasovať o jeho návrhu. Ak prejde ten návrh, nebudeme hlasovať o tomto.

    Čiže hlasujeme o návrhu poslanca Vavríka, ktorý navrhuje podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby sme vrátili na dopracovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Takže tento návrh neprešiel, preto budeme hlasovať podľa návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Odporúčam, aby Národná rada prerokovala vládny návrh zákona, tlač 623, v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Takže môžem konštatovať, že sa Národná rada uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty. Nech sa páči.

  • V rozprave pán Hofbauer, predseda výboru, navrhol, aby sa rozšírili výbory, ktoré prerokujú daný návrh zákona, a to o výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

  • Myslím si, že môžeme hlasovať spoločne o návrhu predsedu aj o tomto výbore.

  • Odporúčam, aby sme v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelili v druhom čítaní na prerokovanie gestorskému výboru, t. j. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v týchto lehotách: gestorský výbor do 37 dní a spomínané tri výbory do 30 dní.

  • Takže prosím, počuli sme návrh, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Takže sme prijali tento návrh.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, a ďakujem aj pánu ministrovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní ôsmym bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

    Takisto rokovanie o tomto bode bude, či ho zaradíme do druhého čítania, čiže ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 618. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1452.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister kultúry pán Ivan Hudec. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí hostia,

    predkladaný návrh právnej úpravy bol vypracovaný v záujme zdokonalenia a zlepšenia tej časti nášho právneho poriadku v oblasti kultúry, ktorá v súčasnosti platným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 49/1996 Z. z. už nezodpovedá súčasným požiadavkám.

    Návrh zákona v tomto smere reaguje na nové územnosprávne členenie a najmä na požiadavky spoločnosti vo vytváraní predpokladov na ďalšie zachovanie súčasti národného kultúrneho dedičstva, univerzálnu bibliografickú kontrolu, získanie štatistických údajov o tlačovej produkcii, zabezpečenie výskumných materiálov, budovanie fondov knižníc, ako aj poskytovanie oficiálnych dokumentov a informácií. Táto úprava by mala byť prínosom aj z hľadiska napĺňania základných ústavných práv v článkoch 26, 42 a 43, ktoré hovoria o slobode vzdelávania, vedeckého bádania a prístupu ku kultúrnemu bohatstvu a právu na informácie.

    Návrh zákona ukladá vydavateľom periodických publikácií, neperiodických publikácií a výrobcom slovenských audiovizuálnych diel povinnosť odovzdať určený počet povinných výtlačkov. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na vyhotovenia neperiodických publikácií, ktoré sú spracované v elektronickej forme, ak takto boli vyhotovované, zohľadňujúc vývojové trendy vo vydavateľskej činnosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s prijatím nového zákona číslo 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej z 13. februára 1997, ktorým sa iným spôsobom špecifikuje postavenie a zabezpečovanie úloh Slovenskou národnou knižnicou v Matici slovenskej, treba v predpokladanom texte návrhu zákona vykonať určité legislatívno-technické úpravy. Úlohy, ktoré zabezpečovala Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej, už prebrala Univerzitná knižnica v Bratislave ako Národné metodické centrum pre knižničnú činnosť, a preto bude potrebné vykonať tieto drobné úpravy. Taktiež sa v § 2 dopĺňa nový odsek 8, ktorého cieľom je zákonným spôsobom zakotviť možnosť vydávania periodických publikácií a neperiodických publikácií v jazyku národnostných menšín a tiež v iných jazykoch pri dodržaní ustavení tohto zákona a iných právnych predpisov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať v mene vlády Slovenskej republiky o odporúčanie tohto návrhu do druhého čítania v slovenskom parlamente.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja.

    Slovo bude mať spoločný spravodajca pán poslanec Halabrín, ktorý nás oboznámi s priebehom rokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožovaní audiovizuálnych diel, tlač 118, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Úvodom chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. marca 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožovaní audiovizuálnych diel rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1452 zo dňa 6. marca 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 37 dní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy sa za politické kluby neprihlásil nikto, nemám písomnú prihlášku ani od poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Končím a uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nechce. Pán spoločný spravodajca tiež nie.

    Prosím preto, pán spoločný spravodajca, aby ste predložili váš návrh.

  • Odporúčam Národnej rade, aby sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel prerokovať v druhom čítaní.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hlasujeme na základe § 73 ods. 3 zákona o návrhu spoločného spravodajcu, aby sme tento zákon zaradili do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Čiže môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel prerokujeme v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto zákona výborom Národnej rady, na určenie gestorského výboru a určenie lehoty na jeho prerokovanie. Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete uviesť tento návrh.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam tento návrh zákona prideliť na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, že ako gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a odporúčam, aby výbory, ktorým je tento návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od prijatia uznesenia Národnej rady a gestorský výbor v lehote do 37 dní.

  • Pán spravodajca, to ste čítali aj výbory, ktoré ste vy navrhli rozšíriť?

  • Povedal som ich všetky tri.

  • Prosím, budeme hlasovať, tak ako čítal pán spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada schválila pridelenie tohto zákona výborom aj lehoty na ich prerokovanie.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán minister.

    Pristúpime k deviatemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti (Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.

    Takisto budeme rozhodovať o tomto zákone v prvom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 640. Návrh na pridelenie výborom Národnej rady na prerokovanie máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1503.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento zákon prednesie minister kultúry pán Ivan Hudec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzácni hostia,

    hlavným zámerom tohto predkladaného návrhu zákona sú dve úpravy. Ide o zosúladenie jestvujúceho systému regionálnej kultúry a osvetového systému, ako aj o postavenie a postup orgánov registrujúcich periodickú tlač s novým organizačným usporiadaním miestnej štátnej správy a územnosprávnym členením Slovenskej republiky.

    V predkladanom návrhu novely zákona číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov navrhujeme upraviť postavenie, pôsobnosť a zveľaďovateľské kompetencie novovytvorených orgánov štátnej správy o oblasti osvety tak, aby mohla byť aj zákonom jednoznačne zabezpečená ďalšia činnosť štátnych kultúrnych zariadení včlenených do regionálnych kultúrnych centier, a to prechodom zriaďovateľských pôsobností k regionálnym kultúrnym centrám z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na krajské úrady.

    Podobne navrhujeme upraviť aj zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných verejných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov a upraviť v ňom postavenie, pôsobnosť a povinnosti ministerstva kultúry, krajských úradov a okresných úradov pri registrácii periodickej tlače.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť o prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v mene vlády Slovenskej republiky a požiadať vás o odporúčanie do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Halabrína ako spoločného spravodajcu.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov (tlač 640), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že tento vládny návrh zákona, ktorým sa menia predmetné zákony, bol doručený poslancom Národnej rady dňa 9. apríla 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenie návrhu zákona bolo najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov, rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ktorý sa navrhuje v tomto návrhu zákona. Prípadné zmeny a spresnenia zákona budú predkladané v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S odvolaním sa na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. a zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1503 zo dňa 9. 4. 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 37 dní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy mám písomnú prihlášku za klub koalície kolegov maďarskej národnosti a vystúpi Edit Bauerová.

    Prosím, pani Edit. Nemám viacej prihlášok za kluby.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni,

    predložený návrh zákona svedčí o tom, že opozícia mala pravdu, keď tvrdila, že reorganizácia kultúry sa diala nie na základe zákona. Tento predložený návrh svedčí o tom, že po roku ministerstvo predložilo návrh zákona, ktorý akosi spätne vytvára zákonný základ pre túto reorganizáciu.

    Nechcem však hovoriť o tom, chcem upozorniť na jeden podľa môjho názoru vážny nedostatok tohto návrhu, a síce v jednej zdanlivo parciálnej záležitosti. Zákon číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v § 5 ods. 5 druhá veta znie: "Vydávanie inojazyčnej tlače upravuje osobitný predpis." Odvolávka číslo 5 na zákon 81 z roku 1966, ktorý práve novelizuje druhá časť, druhý článok tohto návrhu.

    Už vtedy sme upozorňovali, že zákon, na ktorý sa odvolával predložený návrh, nijakým spôsobom neupravuje vydávanie inojazyčnej tlače, obsahuje len všeobecnú úpravu. Aj teraz sa môže zdať, že táto všeobecná úprava je dostatočná a je zbytočné vyžadovať alebo vypracovať nejakú špeciálnu úpravu. Pravdepodobne ani legislatívci ministerstva kultúry neboli tohto názoru, keď pri novele zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií a neperiodických publikácií z 1. februára 1996 zaradili alebo navrhli zaradiť do zákona § 4a nasledujúceho znenia: "Vydávanie periodických a neperiodických publikácií v iných jazykoch ako v štátnom jazyku nie je obmedzené pri dodržaní ustanovení tohto zákona a ustanovení osobitných predpisov."

    Novela, o ktorej sme hlasovali v predchádzajúcom bode, takúto úpravu neobsahuje. Je možné tvrdiť, že takáto úprava nie je organickou súčasťou, nepatrí do zákona o povinných výtlačkoch. Teraz však máme pred sebou iný zákon, do ktorého by takáto úprava organicky patrila. Ak odhliadneme od toho, že takáto úprava by bola žiaduca, môže nastať veľmi kuriózna situácia: úradníci ministerstva kultúry sa môžu rozhodnúť (keďže takáto osobitná úprava neexistuje a zákon o štátnom jazyku hovorí, že periodické a neperiodické publikácie sa vydávajú v štátnom jazyku) tlač v inom ako štátnom jazyku fakticky zakázať. Aj to je možné. Na základe zákona o štátnom jazyku je celkom možné zakázať nielen menšinovú tlač, nielen vydávanie kníh v jazykoch menšín, ale aj odborné publikácie, ktoré na Slovensku vychádzajú v anglickom jazyku.

  • Hlas v sále.

  • Áno, aj ja dúfam, že to vari nie. Lenže je to inojazyčná literatúra? Predpokladám, že je. Keďže anglický jazyk na Slovensku nie je štátnym jazykom, aj odborné publikácie v anglickom jazyku sú inojazyčná literatúra.

    Preto odporúčam milým kolegyniam a kolegom do láskavej pozornosti, že táto úprava pri novelách alebo pri návrhoch týchto dvoch zákonov jednoducho vypadla. Že je potrebná, o tom svedčí to, že v predchádzajúcej novele tento paragraf v citovanej úprave (s úpravou vydávania inojazyčnej literatúry) bol schválený. Z tohto dôvodu navrhujem, aby tento návrh nebol zaradený do druhého čítania, aby bol vrátený ministerstvu na dopracovanie. Ak tento môj návrh nebude prijatý, potom odporúčam gestorskému výboru riešiť túto záležitosť tak, aby vydávanie inojazyčnej literatúry bolo primerane vyriešené v právnej úprave Slovenskej republiky. Ak sa to nestane, vznikne zrejmý rozpor nielen s ústavou, ale aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, len sa chcem spýtať, podľa § 73 ods. 3 ste dali návrh, ale navrhli ste, aby nešiel do druhého čítania? Alebo aby šiel na dopracovanie?

  • Aby nešiel do druhého čítania.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy nie je nikto písomne prihlásený, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy z pléna ako prvý. Pán poslanec Filkus, pán poslanec Ftáčnik. Ďakujem, takže končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Filkusa.

  • Hlas v sále.

  • Nie, vy ste sa hlásili do rozpravy, nie s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    určite budete prekvapení, samozrejme, že sa nevyznám v osvete, ale všetko to, čo poviem, berte v dobrom a nič zlé v tom nehľadajte. Ale poviem to preto, lebo chcem vedieť, prepytujem, načo nám je tento zákon. Teraz poviem prečo.

    Sami veľmi korektne v rámci materiálu uvádzate, že v rámci práva Európskej únie nie je v súčasnosti žiadny podobný evidovaný predpis, žiadny evidovaný zákon, žiadna evidovaná právna norma, právna úprava nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie. To všetko hovoríte. Samozrejme, aj vy si myslíte, aj ja si myslím, že sa do Európskej únie dostaneme. A ja sa pýtam, načo nám bude tento zákon. Potrebujem, aby mi niekto vysvetlil, načo nám treba tento osvetový zákon, keď z tohto pohľadu ho do spoločenstva, do ktorého sa dostaneme, vôbec nebudeme potrebovať. Veľmi pekne by som prosil, pán minister.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona o zmene zákona číslo 52 atď., tak ako je uvedený v návrhu, tlač 640.

    Aj ja musím konštatovať to, čo povedala pani poslankyňa Bauerová, že predložením tohto návrhu zákona pán minister vlastne dokazuje, že argumenty, ktoré sme vznášali pri návrhu na jeho odvolanie, boli vecné, správne a postup, ktorý sme označili za nezákonný, to znamená presun regionálnych kultúrnych centier ako príspevkových organizácií ministerstva kultúry pod krajské úrady, bol naozaj nezákonný, teda dôvody na jeho odvolanie boli naozaj vecne vyargumentované. Nedostatok, ktorého sa ministerstvo dopustilo v septembri a októbri minulého roku nelegálnym prechodom, na ktorý neexistuje žiadny právny predpis, aby ministerstvo mohlo presunúť svoje príspevkové organizácie pod kraje, sa tu chce vlastne zlegalizovať novelou Osvetového zákona. Takýto je skutkový stav a, bohužiaľ, tá legalizácia je navyše urobená nekvalitne. Nekvalitne v tom zmysle, že nerešpektuje to, že ak majú byť do regionálnych kultúrnych centier začlenené alebo sú spravidla začlenené knižnice, múzeá, galérie, osvetové strediská, divadlá a podobne, že tieto inštitúcie majú svoje vlastné zákony.

    Máme zákon o divadelnej činnosti, ktorý definuje, kto a akým spôsobom zriaďuje a zrušuje divadlá, čo divadlo vlastne je. Máme zákon o múzeách, galériách, knižniciach a podobne, na ktoré sa tento právny predpis vôbec neodvoláva. Tento právny predpis len legalizuje súčasný faktický stav a samo ministerstvo kultúry v informatívnej správe, ktorú predložilo spoločne s ministerstvom vnútra vo februári tohto roku na rokovanie vlády Slovenskej republiky, konštatovalo, že existencia regionálnych kultúrnych centier pod krajskými úradmi nie je detailne legislatívne upravená. Našla sa na to takáto krásna formulácia. Po slovensky to znamená, že žiadny zákon neexistuje, ktorý by oprávňoval existenciu regionálnych kultúrnych centier, teda regionálnych kultúrnych centier pod krajmi, a žiadny zákon neoprávňuje ich financovanie prostredníctvom kapitol krajských úradov, ako sa to dnes fakticky deje. Takáto je situácia. Riešiť to má § 5 ods. 3, na ktorý som pred chvíľou poukázal, ale chýba tu odvolanie na existujúce právne predpisy, to znamená zákon o divadelnej činnosti, platný osvetový zákon, zákon o jednotnej sústave knižníc a niektoré ďalšie zákony.

    Navyše mám pocit, že tento zákon zasahuje vlastne do zákona o rozpočtových pravidlách. Neviem, nepozrel som sa, či je návrh na jeho pridelenie do výboru pre financie, rozpočet a menu, ale navrhujem, aby sme doplnili tento výbor, aby si preveril, či sa tu nezasahuje do zákona o rozpočtových pravidlách, teda zákona číslo 303/1995 Z. z., ktoré dávajú právo na zriadenie príspevkovej a rozpočtovej organizácie len dvoma spôsobmi. Buď tak, že si príspevkovú organizáciu zriadi ústredný orgán štátnej správy, to znamená ministerstvo alebo orgán postavený na jeho roveň, alebo sa takáto príspevková organizácia zriadi zákonom. Tu sa nič také nedeje. Len sa tu totiž hovorí, že krajský úrad môže zriaďovať regionálne kultúrne centrá ako štátne príspevkové organizácie.

    Je to v rozpore s § 21 zákona o rozpočtových pravidlách, myslím, že je to odsek 11, ktorý iným príspevkovým a rozpočtovým organizáciám - ktorými sú dnes okresné a krajské úrady, na ktoré sa tu ministerstvo odvoláva v § 5 ods. 3 a 4 - zakazuje zriaďovať iné rozpočtové a príspevkové organizácie. Tento zákon teda nemôže zlegalizovať to, že by ony mali zriaďovať nejaké iné organizácie. Tie organizácie by mali existovať zo zákona a mali by sme tieto organizácie pririecť ku krajským a okresným úradom tak, ako sme to urobili v zákone 222 o organizácii miestnej štátnej správy, kde sme napríklad povedali, že školy, ktoré majú svoj vlastný zákon, patria pod pôsobnosť krajského úradu. To bol čistý legálny postup. Povedalo sa, čo je to škola, o tom hovorí zákon číslo 29/1984, školský zákon, a túto školu sme pririekli z doterajšieho orgánu štátnej správy pod terajší orgán štátnej správy, ktorým je krajský alebo okresný úrad.

    Čiže aj tento spor alebo túto námietku by mal vecne posúdiť príslušný výbor, ktorým nepochybne je výbor pre financie, rozpočet a menu. Navrhujem teda pozmeňujúci návrh, aby sa zákon pridelil aj tomuto výboru.

    Problém je totiž v tom, či naozaj máme mať divadlá, knižnice, múzeá, galérie zriaďované samostatne podľa doteraz existujúcich právnych predpisov, alebo chceme - ako sa to tu navrhuje -, aby boli zriaďované ako súčasť čohosi iného, teda regionálnych kultúrnych centier, čo v podstate tiež zasahuje do týchto odborných zákonov, ktoré - ako som povedal - nie sú citované v tomto zákone.

    Z tohto by som urobil v podstate krátky záver. Ide o účelový návrh novely Osvetového zákona, ktorý v podstate legislatívne ničím neprispieva k vymedzeniu statusu osvetovej činnosti. Pokúša sa len legislatívne zdôvodniť existujúce regionálne kultúrne centrá, pričom obsahové vymedzenie regionálnych kultúrnych centier, napríklad definovanie postavenia, čo je to regionálne kultúrne centrum, jeho kompetenčných väzieb v tomto prípade prakticky chýba. Myslím si, že toto nepomôže, ale môže prehĺbiť chaos, ktorý v tejto oblasti momentálne vládne. Chaos, ktorý by som dokumentoval tým, že existujú rozhodnutia prednostov krajských úradov. Minimálne jedno som naozaj videl. Išlo o rozhodnutie prednostu Krajského úradu v Prešove, ktorý si zriadil regionálne kultúrne centrá k 1. januáru tohto roku - podľa vzoru pána ministra, podľa zákona o rozpočtových pravidlách podľa § 21 ods. 4 -, pričom ministerstvu je to dovolené týmto zákonom, krajskému úradu nie.

    Čiže sme sa dostali až do takýchto neprávnych vzťahov, keď regionálne kultúrne centrá v Prešovskom kraji dnes jednoducho fungujú na základe niečoho, čo odporuje zákonu o rozpočtových pravidlách. A tento zákon to definitívne nerieši. Rozumiem, že je v súlade s koncepciou transformácie ministerstva kultúry, ktorú tu minister kultúry niekoľkokrát obhajoval, ale ak má byť v súlade s touto koncepciou, nech je právne v poriadku a nech naozaj prinesie právnu istotu, ktorá tu doteraz nebola, o čom sme hovorili na začiatku. A právna istota týmto predpisom nebude doriešená, resp. zabezpečená.

    Chcem povedať, že tento zákon, to nie je len o regionálnych kultúrnych centrách, ale vlastne ten prístup k Osvetovému zákonu je nepochopiteľný aj z iných dôvodov. Ministerstvo kultúry v priebehu uplynulého roku konzultovalo s odbornou verejnosťou, okrem iného aj s regionálnymi osvetovými zariadeniami, o dvoch verziách Osvetového zákona. Napokon však prišlo len s účelovou novelou zákona, ktorý už vo veľkej miere nekorešponduje so súčasnými úlohami a postavením osvety na Slovensku. Pritom minister kultúry od svojho nástupu do funkcie verejne sľuboval nový Osvetový zákon a predovšetkým na tento účel konštituoval aj jedného zo svojich poradcov. Vo svetle týchto deklarovaných sľubov je však ignorovanie objektívnej potreby nového zákona o to zarážajúcejšie. Mali sme teda dostať nový zákon o osvete, ktorý by nahradil zákon z roku 1952. Namiesto toho sme dostali účelovú novelu, ktorá má zlegalizovať neprávny postup ministerstva kultúry.

    Vzhľadom na to, že si myslím, že treba čosi urobiť v oblasti regionálnych kultúrnych centier a zabezpečenia právnej existencie týchto regionálnych kultúrnych centier, navrhnem iný postup ako kolegyňa poslankyňa Bauerová, ktorá navrhuje nepokračovať v rokovaní o ňom. Navrhujem, aby sme tento zákon vrátili na dopracovanie a v dopracovanej podobe sa ním zaoberali, pretože naozaj v ňom nie sú zabezpečené tie právne istoty pre regionálne kultúrne centrá, ktoré by v zákone mali byť, a jeho väzba na existujúci právny poriadok.

    Myslím si, že som to dostatočne jasne vysvetlil, a preto navrhujem okrem návrhu na doplnenie výboru, ak by ste sa predsa len rozhodli rokovať o zákone v druhom čítaní, v prvom kole hlasovať o tom, že zákon vrátime navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný rečník v rámci rozpravy. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister. Pán minister sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som nereagoval na všeobecné a nevecné pripomienky, ktoré sú skôr dojmami než podloženými faktami, a aby som dvoma krátkymi poznámkami vysvetlil podstatu obidvoch posledných príspevkov.

    Načo je zákon? Áno, zákon je preto taký, a preto bude iný ako v iných krajinách Európskej únie, pretože nepredpokladám, že bude veľa takých krajín v Európskej únii, ktoré budú mať absolútne totožné štruktúry svojich kultúrnych zariadení. Predsa tie vychádzajú z istej tradície a z istých historických skúseností. Myslím si, že to nie je nijakým dôvodom na to, aby sme povedali, že sa musíme vzdať práve takýchto vecí, ktoré sa osvedčili, boli dobré a vytvorili tento model pôsobenia regionálnej kultúry.

    Viem, že o tomto modeli sme informovali mnohých zahraničných záujemcov a veľmi ich zaujal. Práve naopak, Holanďania takisto vykonávajú teraz horizontálnu integráciu regionálnych kultúrnych zariadení. Je to veľmi podobné tomuto modelu. Česi sa pripravujú na to isté.

    Myslím si, že to nie je celkom tak. Myslím si, že je to zdôvodnené a prax ukázala, že je to potrebné. Nejestvuje len jedna zriaďovateľská funkcia. Už som to hovoril, ale zopakujem to ešte raz. Sú najmenej tri, a to je zriadiť, spravovať a zrušiť. Doteraz spravuje čosi niekto na základe zmluvy. Odteraz po tomto zákone by mal právo všetkých zriaďovateľských funkcií.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave. Požiadam ho preto, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, pán poslanec.

  • V rozprave vystúpili traja páni poslanci. Prvý návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Bauerová, bol taký, aby sme tento vládny návrh zákona nezaradili do druhého čítania.

  • Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne. Prosím, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Bauerovej - nezaradiť tento zákon do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pani poslankyňa mala aj druhý návrh. Nie? Myslím si, že mala druhý návrh, že ak neprejde tento, navrhuje potom podľa písm. a) vrátiť návrh na dopracovanie navrhovateľovi.

  • Ale myslím si, že ho mala aj pani poslankyňa Bauerová. Zapísal som si to. Dajme hlasovať o tomto návrhu.

  • Dobre. Druhý návrh bol vrátiť návrh zákona na dopracovanie vláde Slovenskej republiky.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne Bauerovej podľa § 73 ods. 3 písm. a). Žiada, aby návrh bol vrátený a dopracovaný.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec Ftáčnik mal obdobný návrh ako pani poslankyňa, čiže nebudeme o ňom hlasovať.

  • Pán kolega Filkus nemal žiaden legislatívny návrh. Pán kolega Ftáčnik mal ešte jeden, ktorý sa týka rozšírenia počtu výborov. Ten budem navrhovať v druhom kole hlasovania.

    Teraz odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že odporučíme vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 52/1959 Zb. a zákon číslo 81/1966 Zb., prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o tom, aby sme návrh tohto zákona zaradili do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Národná rada sa rozhodla prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán poslanec, budeme hlasovať o návrhu...

  • Odporúčam, aby v zmysle § 74 bol tento návrh zákona pridelený v druhom čítaní okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 37 dní.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať spolu s dodatkovým návrhom pána poslanca Ftáčnika. Hlasujeme o určení gestorského výboru, o výboroch, ktoré budú návrh prerokúvať, a o lehotách.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme aj návrhy na určenie gestorského výboru, výborov na prerokovanie a lehoty.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán minister.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje desiaty bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.

    Je to tiež prerokovanie návrhu v rámci prvého čítania.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 633, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady podľa návrhu predsedu Národnej rady číslo 1471.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh zákona predloží ministerka školstva pani Eva Slavkovská.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý má legislatívne nahradiť výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. novembra 1995 číslo 5949/1995-162 o hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl.

    Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a jej uznesením číslo 1243 zo dňa 19. decembra 1994 a číslo 803 zo dňa 24. októbra 1995 v záujme rozvoja vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike.

    Uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu z 9. novembra 1995 mi bolo uložené zriadiť účelový fond slúžiaci na pôžičky študentov potrebných na krytie časti nákladov zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. V kontexte uvedeného a na základe doplnku k návrhu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby boli vyčlenené finančné prostriedky na rok 1995 v sume 500 mil. Sk na obdobie rokov 1995-1999 na pôžičky študentom vysokých škôl.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky navrhuje vysloviť súhlas s predloženým návrhom zákona z týchto dôvodov:

    - vytvorenie systému pôžičiek pre študentov vysokých škôl predstavuje záujem štátu o prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a o rozvoj vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike;

    - pôžičky vytvoria širšie možnosti pri štúdiu, pričom je potrebné ich chápať ako adresné dávky určené na krytie časti výdavkov študenta na vzdelávacie účely;

    - realizácia systému pôžičiek má za cieľ zmierniť dôsledky procesu stále rastúcich nepriamych nákladov na vysokoškolské vzdelávanie a súčasne môže tiež vytvoriť základ k určitému finančnému osamostatneniu sa študentov;

    - zavedenie pôžičiek nemá nahrádzať systém štátnej sociálnej podpory.

    Prijatie tohto zákona nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Mušková. Prosím ju, aby nás informovala o prerokovaní návrhu vo výboroch.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o Študentskom pôžičkovom fonde ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. marca 1997, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého a tretieho čítania Národnej rady Slovenskej republiky, teda vo výboroch a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona, ak by boli pripomienky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1471 zo dňa 18. 3. 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 37 dní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu nášho rokovania všeobecnú rozpravu s konštatovaním, že sa poslanci ani za kluby, ani samostatne do rozpravy písomne neprihlásili. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Aj keď rozprava nebola, pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Nie. Ani pani spravodajkyňa.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave, ktorá bola ukončená, odporučí vládny návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde prerokovať v druhom čítaní.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o tom, aby tento návrh zákona bol daný do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Rozhodli sme, že tento návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Prosím pani spravodajkyňu, aby ešte dala hlasovať o návrhu, pokiaľ ide o gestorský výbor, výbory a lehoty.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že gestorským výborom bude výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

  • Ďakujem pekne.

    Počuli ste návrh, budeme o ňom hneď hlasovať. Hlasujeme o pridelení na prerokovanie návrhu zákona výborom, o určení gestorského výboru a o lehotách, dokedy majú tieto výbory návrh prerokovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili aj tento návrh.

    Ďakujem pekne pani poslankyni aj pani ministerke.

    Môžeme prikročiť k jedenástemu bodu nášho programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

    Ide takisto o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 644. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 1522.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh dnes predloží a oboznámi nás s ním ministerka školstva pani Eva Slavkovská.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie zákon o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

    Na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave by sa mala zriadiť Filozofická fakulta, Fakulta masmediálnej komunikácie a Fakulta prírodných vied.

    Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave bude uskutočňovať výučbu v kresťanskom duchu pri dodržaní akademických práv a slobôd. Svojím vzdelávacím, výchovným a vedeckovýskumným programom môže prispieť k rozvoju našej spoločnosti. Tvorivo nadviaže na všetky progresívne kresťanské tradície, ktoré veľa znamenali pre zachovanie a rozvoj slovenského národa. Sú to predovšetkým tradície vychádzajúce z misie sv. Cyrila a Metoda a ich nasledovníkov. Ďalej je tu významná tradícia historickej Trnavskej univerzity, Košickej univerzity, Prešovského kolégia, Bernolákovho Slovenského učeného tovarišstva a iných kresťanských inštitúcií.

    Univerzita sv. Cyrila a Metoda bude v zmysle akademických slobôd slobodne, prísne kriticky, ale aj zodpovedne rozvíjať tie idey, ktoré podporujú ľudskú dôstojnosť, ochranu a rozvoj slovenského národného spoločenstva i všetkých občanov Slovenskej republiky. Svojím výchovno-vzdelávacím pôsobením a vedeckým výskumom bude prinášať úžitok nielen Trnavskému kraju, ale aj spoločenským potrebám celého Slovenska a širšej kooperácie v medzinárodnom meradle.

    Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky na zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave predložil na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky projekt tejto novej vysokej školy. Projekt uvádza študijné odbory na jednotlivých fakultách, profily a uplatnenie absolventov, predpokladané počty študentov a pedagogických pracovníkov a potrebné finančné prostriedky.

    V predloženom projekte univerzity sa uvažuje s prijatím 220 študentov na štúdium v školskom roku 1997/1998. Na zabezpečenie výučby v školskom roku 1997/1998 bude potrebných 50 pedagogických pracovníkov, 5 vedeckých pracovníkov, 20 technických a administratívnych pracovníkov. S rastom počtu študentov v nasledujúcich rokoch sa bude zvyšovať, samozrejme, počet pedagogických pracovníkov, ale tiež i pracovníkov v oblasti vedeckého výskumu a ostatných pracovníkov. Potrebné finančné prostriedky na rok 1997/1998 budú novovzniknutej vysokej škole pridelené zo Všeobecnej pokladničnej správy, kde Národná rada Slovenskej republiky zákonom o štátnom rozpočte na rok 1997 vyčlenila finančné prostriedky na vznik nových vysokých škôl a fakúlt.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 22. apríla 1997 prijala uznesenie číslo 294 k návrhu rozpisu finančného zabezpečenia nových vysokých škôl v roku 1997 z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Podľa uvedeného uznesenia budú Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave pridelené finančné prostriedky vo výške 60 miliónov Sk.

    Znenie navrhovaného zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky a tiež so zákonom číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a inými medzirezortnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh na zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave bol predložený na vyjadrenie Akreditačnej komisii, poradnému orgánu vlády Slovenskej republiky. Odporúčanie Akreditačnej komisie týkajúce sa redukcie počtu študijných odborov a niektorých chýbajúcich údajov bolo akceptované a následne zapracované do projektu univerzity. Akreditačná komisia vo svojom stanovisku odporúčala zriadenie novej vysokej školy. Návrh na zriadenie univerzity bol daný na prerokovanie aj Rade vysokých škôl.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Ako spravodajca gestorského výboru bol určený pán poslanec Jozef Tarčák. Prosím ho, aby nás oboznámil s priebehom prerokovania vládneho návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, máte to ako tlač 644, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. apríla 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenia návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca prvého čítania si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh po formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1522 z 22. apríla 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, bol prerokovaný v lehote do 30 dní od prijatia uznesenia Národnej rady a gestorským výborom v lehote do 37 dní.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslancov za politické kluby ani za poslancov.

    Pýtam sa preto, či sa niekto hlási. Hlási sa pán poslanec Mikloško, pán poslanec Švec, pán poslanec Ftáčnik. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Mikloška, aby vystúpil.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    niekedy v máji 1992 Slovenská národná rada zriadila zákonom Trnavskú univerzitu. Bolo to tesne pred voľbami. Prvým rektorom, ktorý bol vymenovaný do tejto funkcie ešte prezidentom Havlom, bol Dr. Hajduk.

    Po voľbách 1992 kreslo ministra školstva nebolo obsadené. Toto kreslo suploval vtedajší minister kultúry pán Slobodník, ktorý bol ministrom kultúry a zároveň riadil rezort školstva. Pamätám sa veľmi dobre na známu, dnes už - povedal by som - legendárnu udalosť, ako pán minister navštívil Trnavskú univerzitu a vylomením zámky alebo vyvŕtaním zámky chcel zakázať činnosť tejto univerzity, odôvodňujúc, že rektor Hajduk bol vymenovaný protizákonne...

  • Hlas z pléna.

  • Vydržte, pán docent, hneď vám na to odpoviem. A teda, že Trnavská univerzita nemá nárok v takejto forme a s takýmto vedením existovať.

    Hneď k tomuto bodu by som rád povedal, že práve minulý rok na jeseň, keď išlo o prípadnú možnosť pre teraz už docenta Hajduka znovu kandidovať na tejto univerzite, pani ministerka Slavkovská potvrdila, že jeho vtedajšie vymenovanie prezidentom Havlom bolo právoplatné. To je na margo poznámky pána docenta Cupera, ústavného znalca. A do dnešného dňa neviem o tom, že by sa bol pán Slobodník ospravedlnil za to, že vlastne protizákonným spôsobom chcel zlikvidovať vtedajšieho rektora.

    Počúvajte, pani poslankyňa, potom môžete reagovať. Pamätáme sa veľmi dobre, že celý prvý semester vláda Slovenskej republiky - ináč povedané, minister školstva pán Slobodník - nedala ani korunu na vtedajšiu Trnavskú univerzitu a všetci učitelia a všetci pedagógovia, ktorí tam prednášali, prednášali zadarmo. Je tu poznámka, myslím si, že pána predsedu, že za Sorosove doláre. Nie, bolo to zadarmo. Nie všetci sú ako HZDS. Sú ľudia, ktorí robia veci aj zadarmo.

  • Smiech v sále.

  • To len odpovedám na poznámky.

    V roku 1994 vo volebnom programe HZDS i v programovom vyhlásení vlády z roku 1994 je zakotvená veta o tom, že HZDS, resp. vláda bude iniciovať reprofiláciu Trnavskej univerzity na kresťanskú. Nikto, samozrejme, nevie, čo znamená pojem kresťanská univerzita, pretože takýto pojem vo svete jednoducho neexistuje, ale, samozrejme, na Slovensku je to niekedy inak.

    Okrem toho pán predseda vlády a predstavitelia vlády osobne dali zreteľne najavo, že Trnavskú univerzitu považujú za tzv. hniezdo opozície a že Trnavská univerzita je protikresťanská. Je to skutočne unikátna vec, že pán predseda vlády tu vystupuje ako znalec kresťanstva a posudzuje, čo je a čo nie je kresťanské. V súvislosti s jeho poznámkou by som len rád upozornil na Fórum vedy, ktoré vydalo vyhlásenie pána biskupa Tondru, ktorý, nakoniec ako docent morálky, túto poznámku o protikresťanskosti Trnavskej univerzity veľmi jasne a veľmi pekne odmietol.

    Samozrejme, veci išli ďalej. Súčasťou Trnavskej univerzity je tzv. inštitút sv. Alojza. Je to jezuitský inštitút, patrí reholi jezuitov, alebo ináč povedané, Spoločnosti Ježišovej. Samozrejme, že všetci veľmi dobre vieme, viete to iste aj vy, že Trnavská univerzita zo 17. storočia bola jezuitská univerzita a bola to slávna univerzita, ktorá bola v tom čase prakticky jedinou a hviezdnou univerzitou v celej strednej Európe. Z tohto dôvodu od začiatku Spoločnosť Ježišova, teda jezuiti sa prihlásili k Trnavskej univerzite už po roku 1992.

  • Kolega Garai mi tu kričí, aby som vystúpenie urýchlil. Ale, pán kolega, spokojne si odskočte dole na pivo, ja vám ho ešte aj zaplatím, keď treba.

  • Jezuiti sa od prvého momentu prihlásili k tejto univerzite, súhlasili, akceptovali, že značka, logo tejto univerzity je pôvodné logo zo 17. storočia, a s takouto univerzitou sa identifikovali.

    V decembri minulého roku 1996 zasadala Akreditačná komisia a teraz, ak dovolíte, budem citovať: "Akreditačná komisia prerokovala návrh Akademického senátu Trnavskej univerzity v Trnave na zriadenie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a konštatovala, že zriadenie sa uskutoční transformáciou z doterajšieho Teologického inštitútu sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej pri Trnavskej univerzite v Trnave."

    A potom uznesenie číslo 959:

    "A. Akreditačná komisia... podľa príslušných zákonov a paragrafov o vysokých školách v znení neskorších predpisov vyjadruje kladné stanovisko k návrhu na zriadenie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

    B. Akreditačná komisia odporúča Ministerstvu školstva Slovenskej republiky podľa príslušných paragrafov priznať právo Teologickej fakulte v Trnave, to znamená, že priznáva právo konať štátne skúšky, magisterské štúdium v študijných odboroch kresťanská filozofia, katolícka teológia, učiteľskonáboženská výchova pre druhý stupeň základných škôl."

    Toto bolo v decembri odoslané ministerstvu školstva. Do dnešného dňa teologickému inštitútu nebolo priznané právo na fakultu z jediného jednoduchého dôvodu, lebo splnomocnenec vlády pán profesor Brilla túto vec zdržuje. Splnomocnenec vlády v rozhovore s predstaviteľmi inštitútu sv. Alojza jasne povedal, že podľa toho, ako sa budú správať. To znamená, že podľa toho, či prejdú do novozriadenej Univerzity sv. Cyrila a Metoda, potom dostanú, alebo nedostanú právo fakulty. Čiže je tu jasný nátlak, jasné vydieranie smerom k jezuitom. Ale jezuiti nie sú včerajší. Jezuiti tu boli ešte pred pánom profesorom Brillom a budú tu i po ňom.

  • Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby som odcitoval list, ktorý napísal privinciál, hlava jezuitov, arcibiskupovi Sokolovi a dal ho na vedomie pánu kardinálovi Korcovi a zároveň predsedovi Biskupskej konferencie pánu Balážovi. Odcitujem len záver:

    "V programe vlády Slovenskej republiky je založenie novej regionálnej univerzity v Trnave. Vláda Slovenskej republiky vymenovala pána prof. doc. Ing. Jozefa Brillu, DrSc., DSc., za splnomocnenca na zriadenie novej Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Týmto aktom akosi pociťujeme, že Trnavskú univerzitu postihne ten istý osud, ako to bolo s pôvodnou Trnavskou univerzitou, keď bola presídlená do Budapešti, alebo ju postihne osud nášho teologického inštitútu z roku 1950, keď bol zlikvidovaný. V prípade zániku Trnavskej univerzity nebude náš teologický inštitút pokračovať vo svojej činnosti v rámci novopripravovanej Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Sme totiž presvedčení, že súčasná Trnavská univerzita so svojimi fakultami môže úspešne plniť úlohu duchovného, intelektuálneho, sociálneho a kultúrneho centra našej mladej Slovenskej republiky."

    Spoločnosť Ježišova jasne oznámila, že nebude participovať na tejto premene. A v tej chvíli, keď dôjde k prípadnému zlúčeniu, odchádza z celej školy, univerzity, a týmto je, samozrejme, všetkému koniec.

    Rád by som vás ešte upozornil, že predseda Biskupskej konferencie pán biskup Baláž veľmi jasne povedal, že Biskupská konferencia ako celoslovenský orgán všetkých biskupov nemá s touto kresťanskou Univerzitou sv. Cyrila a Metoda nič spoločné. Zároveň biskupi rozhodli hlasovaním - a o tom sa už nebude druhýkrát hlasovať -, že, áno, majú vážny záujem o zriadenie katolíckej univerzity, ale majú záujem zriadiť svoju katolícku univerzitu v Košiciach. To sa mi zdá byť veľmi logické vyváženie východného Slovenska, ktoré je - povedal by som - zásobárňou istého - keď už by som to mal tak nazvať - katolicizmu, aby tam bola zriadená jedna medzinárodná inštitúcia, ktorá bude tento druh štúdia podporovať a kultivovať.

    Ale teraz chcem celkom otvorene povedať, že postup pani ministerky považujem v tomto prípade za korektný, pretože nakoniec nič nezatajila vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a dala mi k dispozícii list, odpoveď na jej list, v ktorom žiadala informáciu, ako je zabezpečené zriadenie Trnavskej univerzity, prepáčte, zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

    Pán Ľubomír Antal odpovedal, že okamžité riešenie je takéto - prosím, a 1. septembra má začať štúdium a vyučovanie -, okamžité riešenie je:

    1. na umiestnenie fakulty masmediálnych komunikácií prebieha rokovanie s Mestským úradom v Trnave o prevode, prípadne o odkúpení priestorov bývalej školy na Spartakovskej ulici číslo 10 - nič pripravené, prebieha rokovanie;

    2. na umiestnenie filozofickej a prírodovedeckej fakulty prebieha rokovanie s Materiálno-technologickou fakultou Slovenskej technickej univerzity so sídlom v Trnave, pričom prevod priestorov na novovznikajúcu univerzitu môže odporučiť senát materiálno-technologickej fakulty, čiže znovu rokovanie len prebieha.

    Perspektívne riešenie:

    1. Prevzatie budovy Vojenského archívu v Trnave. Ide o historickú budovu bývalej Trnavskej univerzity, v ktorej by priestorovo bolo možné umiestniť celú novovznikajúcu univerzitu. Toto totiž nepatrí armáde, ale patrí to cirkvi. Pán arcibiskup už vyhlásil, že cirkevné budovy nebude reštitúciou odovzdávať.

    2. Odkúpenie budovy bývalého Domu nábytku, ktorej vlastníkom je Slovenská sporiteľňa, a. s. Predbežne bola dohodnutá forma úhrad za odkúpenie priestorov splátkami atď. Čiže nie je nič pripravené a 1. septembra má dôjsť ku skúške.

    Kolegyne a kolegovia, dúfam, že ste si všetci všimli, že v Trnave na Trnavskej univerzite je Filozofická fakulta a že na novozriadenej Univerzite sv. Cyrila a Metoda má byť takisto Filozofická fakulta. Je to, myslím si, unikát, že v jednom takom malom meste budú dve univerzity a na každej bude filozofická fakulta.

    Pozrite sa, veci treba pokojne, ale jednoducho nazvať. Projekt zriadenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda nie je vôbec materiálne a personálne zabezpečený. Dnes sa síce naň vyčleňuje 60 miliónov korún, ale tieto zatiaľ nie je do čoho investovať. Ide o projekt zameraný na likvidáciu Trnavskej univerzity, ktorá existuje od roku 1992.

    Chcem vás len upozorniť, že Biskupská konferencia sa rozhodla a Biskupská konferencia s týmto nikdy nebude súhlasiť, hoci pán predseda vlády si myslí, že ju nakoniec zlomí. Nie, Biskupská konferencia už neustúpi od svojho rozhodnutia, že v Trnave na troskách tejto univerzity nebude zriaďovať katolícku univerzitu.

    Po druhé chcem upozorniť, že Spoločnosť Ježišova, jezuiti v tej chvíli odídu z Trnavskej univerzity a odídu preč. A celý ten projekt tzv. kresťanskej univerzity - ak zostane v prázdnych rukách s niektorými fiktívnymi fakultami, tzv. matematicko-fyzikálnymi vedami, ktoré dnes nemajú študentov na bratislavskej univerzite, nieto ešte aby mali študentov v Trnave -, tento projekt ostane prázdny a nebude z neho nič. Preto vám dávam veľmi na zváženie, či vlastne toto má byť prínos Hnutia za demokratické Slovensko pre cirkev, pre katolícke školstvo, prípadne pre kresťanské školstvo, pretože nikto o takýto krok nejaví z tej druhej strany záujem.

    Z tohto dôvodu dávam procedurálny návrh, aby návrh zriadenia tejto univerzity neprešiel do druhého čítania, to znamená, aby bol zamietnutý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec, dovoľte mi len jednu poznámku, pokiaľ ide o Trnavskú univerzitu a pán rektora Hajduka. Pani ministerka povedala, že nebol protizákonne vymenovaný. Vtedajší pán dekan nemal právny titul, pretože federálny prezident pán Havel ho vymenoval v máji - myslím, že 18. mája, ale to presne neviem - a univerzita zákonom Slovenskej národnej rady bola zriadená v júni. Čiže bol vymenovaný, dám vám vami podpísané uznesenia, keď ste boli predsedom Národnej rady. Čiže pán prezident Havel vtedy vymenoval pána doktora Hajduka za dekana bez právneho titulu. Nebola univerzita, nemala štatút, nebol senát. Akreditačná komisia o ničom nerozhodla. Skutočne bol taký stav.

  • Pán predseda, ešte mi pamäť toľko siaha, vôbec posledná, slávnostná schôdza Slovenskej národnej rady bola v máji 1992, keď už ani neboli prijímané zákony.

  • Nech sa páči, budem veľmi rád. V júni nebola žiadna Národná rada, aby prijímala zákon o zriadení Trnavskej univerzity. V tomto smere bola riadne zriadená zákonom a až potom pán prezident Havel vymenoval rektora. Čiže je to vec, na ktorú sa veľmi dobre pamätám, lebo som bol pri tom.

  • No, dám vám uznesenie, že bol najskôr vymenovaný a potom bola univerzita.

  • Pán predseda, tak sa stavme o fľašku koňaku.

  • Dobre, to urobíme vonku. Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán Mikloško, svet je založený na legendách. Sovietsky zväz vznikol na základe legendy, že prvý výstrel v októbrovej revolúcii zaznel z Aurory, všetci to vieme. Aj to je legenda, čo ste vy hovorili o mne a o vylamovaní zámok. Ak sa nemýlim, na mojej ceste bol aj tu prítomný poslanec Harach, ktorý bol vtedy môj podriadený na ministerstve školstva. Stalo sa to, čo sa týka tej zámky - aby som od toho začal -, stalo sa to, že som si zobral jeden kľúč, pričom tam bolo v miestnosti dvoje dverí. Symbolicky som si zobral jeden kľúč. Nič som nevylamoval, nič som nezatváral. Nezatvoril som tých chudákov, čo tam sedeli vrátane pána Hajduka, aby mohli vyjsť.

    A pokiaľ ide o vymenovanie pána Hajduka, vymenoval ho pán Havel, možno 18. mája. Ale vymenoval ho potom a nevymenoval ho, lepšie povedané, nesúhlasil s týmto vymenovaním. Viete, že pán Havel odstúpil, ak sa nemýlim, 17. alebo 18. júla, keď sme my Slováci vyhlásili svoju nezávislosť, za ktorú ste vy, páni, tam vpravo, nehlasovali. A ja ako minister školstva som nemohol na základe rozhodnutia úradujúceho prezidenta pána Stráskeho vymenovať pána Hajduka do funkcie. A platí aj to, čo povedal pán predseda Národnej rady. Neskresľujte. Ak chcete mať vo mne tú Auroru, tak si ju majte. A opakujte legendu o vylamovaní zámok, ktorá je rovnako nepravdivá ako tá legenda o Aurore. Bolo to všetko trochu ináč.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Fero, neviem, či ti mám hovoriť komorne, alebo mám byť oficiálny.

  • Hlas predsedu Národnej rady Gašparoviča: Máte faktickú poznámku.

  • Vtedy, keď sa toto všetko dialo, som bol predsedom Ústavnoprávneho výboru vo Federálnom zhromaždení a myslím, že niektoré dámy, ktoré tu dnes sedia ako pani poslankyne, so mnou na túto tému robili rozhovor do rozhlasu.

    Pán Slobodník má pravdu v tom, že naozaj bolo pochybné, či pán Strásky môže vymenovať rektora, alebo nemôže menovať rektora. Viedol sa o tom veľmi vážny dialóg. Pravda je v tom, čo povedal pán predseda Gašparovič, že naozaj univerzita bola zriadená v súlade so zákonom a v tomto prípade nebol porušený nijaký zákon. Ale dialóg sa viedol o tom, či bol rektor vymenovaný na základe zákona, resp. v súlade so zákonom, alebo nie. A práve teraz, keď sme novelizovali zákon o vysokých školách, z toho dôvodu sa tam dali isté ustanovenia, aby nedochádzalo k takýmto anomáliám alebo nuansám. Nie je celkom pravda, čo hovoríš ty. Nie je celkom pravda to, že by univerzita nebola vznikla zákonom. Vznikla v súlade so zákonom. Národná rada odhlasovala zákon, ale bolo problémové vymenovanie rektora, a to nikto nespochybní.

    Osobne môžem povedať, naozaj som s pánom Slobodníkom viedol dialóg a povedal som, netreba tam ísť. V tomto smere mám čisté svedomie. I keď to bol môj stranícky partner, povedal som nie, lebo to bol práve moment, ktorý ste potrebovali, aby sa to medializovalo. Ale ani tento zásah naozaj nebol v ničom protizákonný. Taká bola pravda.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

  • Pán Mikloško, vaše informácie nie sú úplné. Ak dovolíte, doplnil by som vás. Z priestorového hľadiska v Trnave je taká situácia, dámy a páni, že napríklad Colný úrad Trnavského kraja, pretože Trnava nemá voľné priestory, bude v Senici. A vy, resp. vláda navrhuje v Trnave túto inštitúciu. Z priestorového hľadiska je to absolútne nepripravené. Z finančného hľadiska, pán Mikloško, tá nová univerzita má dostať na jeden kvartál 60 miliónov. Jestvujúca Trnavská univerzita má na celý rok 45 miliónov.

    Priatelia, treba povedať - pán Mikloško, vy ste to nepovedali -, že táto vláda nevytvára nové a ďalšie univerzity. Táto vláda vytvára alternatívne univerzity, tak ako vytvára alternatívne odbory, ako vytvára alternatívnu kultúru. A nebojí sa na to použiť a znesvätiť meno svätého Cyrila a Metoda, aby zlikvidovala jestvujúce univerzity.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je po rozprave.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ešte pán poslanec Švec a pán poslanec Ftáčnik.

    Nech sa páči, pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    myslím si, že v tejto rozprave nejde tak o to, ako bola zriadená Trnavská univerzita, či bol právoplatne vymenovaný rektor Hajduk do jej vedenia, ale ide o to, že v Trnave, v malom meste v západnej časti Slovenska, sa zriaďuje tretia vysoká škola. A v tom je problém.

    Myslím si, že každý rozmýšľajúci človek by povedal, ak chceme rozšíriť kapacitu existujúceho vysokoškolského systému v Trnave, tak na univerzite, ktorá tam už existuje, otvorme tri fakulty s administratívou, infraštruktúrou, rozpočtom, vybavením, komunikáciami, ubytovacími zariadeniami a podobne. Prvý logický nesúlad je, že zriaďujeme tretiu vysokú školu v 60-tisícovom meste.

    Druhý logický nesúlad je, že zriaďujeme tri fakulty, ktoré sú paralelou existujúcich vysokých škôl na Slovensku. Pýtam sa pani ministerky, ktorá ako navrhovateľka počíta s 55 pedagogickými pracovníkmi, koľko z týchto ľudí bude vysokoškolských profesorov v plnom pracovnom úväzku na troch fakultách navrhovanej trnavskej univerzity. Ak predpokladáme, že každá fakulta bude mať minimálne 40 študijných odborov, študijných predmetov, každý predmet musí mať svojho pedagóga. Pýtam sa, kde ich táto vysoká škola vezme.

    Filozofická fakulta v Bratislave nemá obsadených 15 katedier profesorom alebo docentom. Predstavte si situáciu, že na takej kvalitnej vysokej škole, ako je Univerzita Komenského, pre germanistiku na Filozofickej fakulte nemáme profesora. To znamená v germanistike, ktorá je nosným študijným odborom na filozofii, vo výučbe jazykov nemôžeme habilitovať docentov. Musia sa habilitovať v Čechách, pretože nemáme profesora. Na celej univerzite chýba 40 profesorov, na 40 katedrách, ktoré sú obsadené asistentmi. To je absolútne neúnosná situácia. A vyplýva z laxného prístupu ministerstva školstva pri vymenúvaní profesorov.

    Prosím vás pekne, ako môžeme zodpovedne pristupovať k návrhu, ktorý predpokladá zriadenie univerzity bez akéhokoľvek zabezpečenia.

    Prírodovedecká fakulta. Pýtam sa, pani ministerka, či ste už boli na prírodovedeckej fakulte a videli ste vybavenie takejto inštitúcie. Čo potrebuje štúdium prírodných vied? Aké prístrojové vybavenie? Akých odborníkov? Dnes sa prírodné vedy nedajú študovať tak, že povieme, budeme študovať fyziku a budeme študentov nadájať vedomosťami z oblasti počítačov alebo pasívnym sedením na prednáškach. To jednoducho nejde. Bez kvalitných praktických cvičení prírodné vedy dnes nie je možné prednášať. Pýtam sa, kde vezmete na to prístroje? Kde vezmete peniaze na rádioizotopy? Viete, čo dnes stojí jeden rádioizotop? Veď bez týchto pomôcok sa dnes prírodné vedy nezaobídu.

    Verte nám. Ľudia, ktorí robia toľké roky vo vede, vedia, o čom to je. Prosím vás z tohto miesta, aby ste stiahli tento návrh a zvážili, či nie je lepšie dať 60 mil. korún tam, kde môžeme zabezpečiť kvalitnú výučbu študentov, preboha. Čo je to 200 študentov? Univerzita Komenského prijala za 6 rokov o 10 tisíc študentov viac. V tomto parlamente som to už povedal niekoľkokrát. A ak to hovorím dnes, tak to hovorím z úplného vnútorného presvedčenia, že tieto peniaze je možné investovať oveľa výhodnejšie, ekonomickejšie, ale aj zodpovednejšie. Pretože ako bude vyzerať profil absolventa tejto univerzity? Ako bude vyzerať profil absolventa na filozofickej fakulte? Veď každý vie, že filozofia sa nedá študovať tak, že povieme, že tu bude jednoodborové štúdium nejakej filozofie a koniec. Študent potrebuje veľmi širokú bázu výučbového trojuholníka, ktorá je postavená na všeobecnom základe štúdia a celé štúdium profiluje do špecializácie. Ako to chcete dosiahnuť?

    Slovensko má 18 vysokých škôl na 5,5 mil. obyvateľov. Dajme radšej Slovensku ďalších 200 mil. na existujúce vysoké školy. Otvorme vysoké školy takého charakteru, ktoré pomôžu priemyslu. Otvorme vysokú školu v Trenčíne. To je niečo rozumné. Ale neotvárajme tam univerzitu. Otvorme tam odbornú vysokú školu. Tak ako existovala Vysoká škola drevárska, ako existovala Vysoká škola dopravy a spojov. To boli kvalitné odborné vysoké školy, ktoré sme premenovali na univerzity a robíme si výsmech vo svete.

    Dámy a páni, takáto je situácia. A preto veľmi súhlasím s návrhom pána doktora Mikloška, aby sme tento návrh nepostúpili do druhého čítania.

    Ďakujem a odpustite mi tento emocionálny prejav.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    neostalo mi už veľa toho dodať k mojim dvom predrečníkom. Chcem povedať len tri krátke poznámky.

    Tá prvá je v tom, že predložený návrh zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave nemožno nazvať inak ako "truc podnikom". Vládna koalícia postupuje veľmi jednoducho. Vy ste si zriadili Trnavskú univerzitu v roku 1992, my si zriadime svoju. Tá vaša vychováva vašich veriacich, naša bude vychovávať našich veriacich.

    Pravda je taká, že vznik Trnavskej univerzity v roku 1992 odhalil slabiny vysokoškolského zákona, pretože to bola prvá vysoká škola po roku 1989, ktorá vznikala na zelenej lúke. Teda takmer z ničoho. Je to pravda. Na to reagovala aj novela v tej časti, kde sme nenamietali, kde sme podporili to, aby tu bol stanovený postup na vznik vysokej školy. Ale ak táto škola vznikla prakticky z ničoho, tak táto nová vzniká úplne z ničoho. Vzniká na základe želaní. To už bolo dokumentované, že škola má vzniknúť, ale nemá na to zabezpečené žiadne podmienky.

    A neexistuje dohoda. Pretože ak to má byť kresťanská univerzita a vláda to myslí vážne, ak neexistuje dohoda medzi ňou a cirkvou, tak vlastne celý projekt stráca zmysel a honosná dôvodová správa, ktorá dôvodí, aké je to potrebné, dôležité, je jednoducho zoskupením prázdnych slov. Zoskupením prázdnych slov, inak sa to nedá čítať. Ak by tá dohoda existovala, ak by to bola objektívna potreba a dohoda s predstaviteľmi cirkvi, že takúto školu v tomto meste treba otvoriť, tak to všetko môžeme brať vážne. A to všetko má stáť nie 60 mil., tu je napísané 81 mil. v roku 1997 a ďalších 90, 100, 112 mil. v nasledujúcich rokoch. To nemôžem nazvať inak ako len vyhadzovanie štátnych peňazí, vyhadzovanie štátnych peňazí na politické ciele vládnej koalície. Ak za toto chcete hlasovať, samozrejme, máte na to právo. Ale inak sa tento projekt nedá nazvať, pretože žiadne iné rozumné zdôvodnenie naň nevidím.

    Podporím návrh, ktorý predložil kolega Mikloško, pretože inak sa k tomuto projektu nemôžem postaviť.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • To bol posledný pán poslanec v rámci rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa ešte hlási predseda výboru pán Cuper.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci,

    pán kolega Ftáčnik je známy svojimi retardačnými názormi.

  • Krik v sále.

  • Hovorí síce pekne, ale strašne dlho.

    Pán kolega Ftáčnik, tuším si tiež učil na vysokej škole. Na Slovensku je asi taká situácia čo do počtu študentov študujúcich na 1000 obyvateľov, Slovensko je na 49. mieste čo do počtu vzdelaných ľudí na 1000 obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. To nie je veľa, 49. miesto. Tento národ nemá veľa toho, čo poskytnúť svojim deťom. Ak si bol na vysokej škole, vieš dobre, koľko je rodičov, ktorí chcú dostať svoje deti na vysokú školu, ale nemôžu ich dostať a sú z toho veľmi nešťastní. Niektorí sa opakovane pokúšajú dostať na vysokú školu 5, 6, 7-krát, a nedostanú sa tam len preto, že je nedostatok miesta.

    Ak toto nazývaš "truc podnikom", tak ja môžem povedať, že vy ste si uzurpovali alebo obsadili niektoré fakulty, alebo niektoré celé univerzity, ako pán Švec, ktorý sa tu už pomaly celé tri roky tvári apoliticky, a pritom bol rektorom univerzity a pritom na tej univerzite, na ktorej som sa aj ja od svojho pôsobenia v roku 1975 stále aktívne zaujímal o dianie. Môžem povedať, že všetky akcie proti ministerstvu kultúry a ministerstvu školstva tam vznikali celkom legálne, i keď vo vysokoškolskom zákone sa jasne hovorí, že univerzity sú apolitickou pôdou. Práve na filozofickej fakulte, pán Švec, sa prednedávnom organizoval štrajk, ktorý vyvrcholil na ministerstve kultúry. To nie je v súlade s ústavou ani s vysokoškolským zákonom. Ak chceme dať možnosť vzdelávať sa ďalším ľuďom, tak vám to zrazu prekáža. Nie je to v súlade so zákonom.

  • Ďakujem. Je koniec rozpravy. Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    iba veľmi stručne na niektoré poznámky, ktoré tu odzneli. V prvom rade si nemyslím, že pri predkladaní návrhu tohto zákona treba sústavne porovnávať existujúcu Trnavskú univerzitu s tou, ktorú by sme teraz chceli zákonom založiť. Buď niektorí, samozrejme, zákon odmietnu, ale nie stále porovnávať. Uvediem iba jeden jediný dôvod, prečo sa to nedá porovnávať.

    V prvom rade pán poslanec Mikloško hovoril, že vo svete ani nie je známy pojem kresťanskej univerzity, takže čo to tu ideme zakladať. Ale chcela by som vás upozorniť, že toto bude jediná univerzita, ak, samozrejme, vznikne, ktorej bude zo zákona dané, že bude kresťanskou univerzitou.

  • Hlasy z pléna.

  • Neutíchajúca vrava.

  • Páni poslanci, pani ministerka vám neskákala do reči, nechajte ju. Páni poslanci, pani ministerka vás počúvala, počúvajte aj vy ju.

  • Neviem, čo je na tom smiešne. Potom by bolo zrejme treba zasmiať sa aj terajšej Trnavskej univerzite, ktorá si tiež dala do štatútu, že je kresťanská univerzita. Páni poslanci, môžete si ten štatút pozrieť. Tak buď existuje kresťanská univerzita, a platí to pre obidve, alebo neexistuje, a potom ani terajšia Trnavská univerzita v štatúte nemôže mať tiež kresťanská univerzita.

  • Čo sa týka návrhu, že sme neodpovedali na návrh na zriadenie teologickej fakulty, je úplne pochopiteľné, pretože sme tento návrh poslali na vyjadrenie Konferencii biskupov, aby nám k tomu dala svoje odobrujúce, alebo záporné stanovisko. Zatiaľ sa, žiaľ, tak nestalo. Som presvedčená, že Spoločnosť Ježišova neviaže svoje výchovné a duchovné ciele iba na miesto, kde bude pôsobiť. Som presvedčená, že jej ciele sú hlbšie a nebude si podmieňovať to, či bude na tej univerzite, alebo na onej univerzite.

  • Porovnávať finančné prostriedky, ktoré dávame na rozbeh novovznikajúcej univerzity, predsa vôbec nie je možné s finančnými prostriedkami, ktoré dostala trnavská fakulta na tento rok. Je úplne pochopiteľné, že novovznikajúca univerzita, fakulta, vysoká škola musí dostať oveľa väčšiu finančnú nadáciu ako škola, ktorá už existuje. Tam sa to predsa prepočítava podľa celkom iných koeficientov. A platí to pre všetky vysoké školy, ktoré vznikajú.

    Čo sa týka personálneho zabezpečenia, je dohoda so 14 profesormi a 12 docentmi, ktorí budú prednášať na tejto novej univerzite. Mená vám nemôžem povedať, pretože páni profesori a páni docenti si neželajú byť menovaní. Ak bude univerzita fungovať od 1. októbra, tak potom ich mená budete vedieť.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Čo sa týka profilu absolventa, o ktorom tu hovoril pán poslanec Švec, nebudem ten profil absolventa opakovať. Profil absolventa pri každej z navrhovaných fakúlt je uvedený v projekte, čiže každý si ho mal možnosť prečítať. Som veľmi vďačná za to, že ma pán poslanec Švec uviedol do problematiky kvalitnej výučby. Samozrejme, že je mi úplne jasné, že na prírodovedeckej fakulte sa nemôže vyučovať iba teória, ale že je tam výučba celkom iná. Pán poslanec, vy ste na začiatku svojho príspevku uviedli, že prečo by tieto tri fakulty mali vzniknúť ako samostatná vysoká škola. Mohli vzniknúť aj pri Trnavskej univerzite. A tam by už boli peniaze na kvalitné prístroje?

    Znovu by som zopakovala. Trnavská univerzita, ktorú predkladáme v zákone, bude nový typ univerzity, ak bude schválený. Samozrejme, že tu nikto nehovorí o zrušení existujúcej Trnavskej univerzity. To je znovu iba fantázia, výplod niekoho, kto si praje, aby sa stále rozvirovala nejaká mienka o zrušení vysokých škôl, ktoré vraj nie sú naklonené vládnej koalícii. Prosím vás pekne, na každej vysokej škole v rámci Slovenska, na každej bez výnimky prednášajú predsa pedagógovia, ktorí sú naklonení koalícii, ale prednášajú aj pedagógovia, ktorí sú naklonení opozícii. Niet jednofarebnej vysokej školy. Tak nevidím dôvod, prečo by sme niektorú z vysokých škôl rušili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť spoločný spravodajca. Nechce sa vyjadriť.

    Vážené pani kolegyne, kolegovia poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

  • Pán poslanec Mikloško dal vo svojom vystúpení návrh, aby sme hlasovali podľa § 73 ods. 3 písm. b) - nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o tom, že po rozprave, ktorá je ukončená, návrh na zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave prerokujeme v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

  • Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pán poslanec, budeme pokračovať v hlasovaní podľa § 74. Prosím, pokračujte.

  • Podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1522 z 22. apríla 1997 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory návrh prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský v lehote do 37 dní.

  • Prosím, počuli ste návrh, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili aj návrh o pridelení výborom a o lehotách.

    Ďakujem pani ministerke aj pánu spravodajcovi.

    Pani poslankyne a páni poslanci,

    zajtra budeme začínať o 9.00 hodine s tým, že výbory, tak ako som ich prečítal, čiže ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci a výbor pre financie, rozpočet a menu, budú zasadať a prerokúvať návrh zákona o zvýšení dôchodkov o 8.30 hodine.