• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze. Ešte zasadá mandátový a imunitný výbor, kde je 18 poslancov. Prosím, aby sme sa zatiaľ len informačne prezentovali.

    Prezentovalo sa 70 poslancov. Budeme pokračovať a požiadame poslancov mandátového a imunitného výboru, aby sa dostavili na rokovanie.

    Na dnešnú schôdzu sa ospravedlnili páni poslanci a pani poslankyne Marcela Gbúrová, Peter Magvaši, Miroslav Mikolášik a Anton Hrnko.

    V rokovaní prerušenej 26. schôdze budeme pokračovať

    návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač 636. Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska, pridelil som ho na rokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Prosím člena skupiny poslancov, aby návrh uviedol a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pán poslanec Černák, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia slovenskej vlády, kolegyne a kolegovia,

    dôvody, ktoré viedli skupinu 45 poslancov k tomu, aby navrhli Národnej rade vysloviť nedôveru ministrovi vnútra, máte uvedené v tlači číslo 636. Nebudem používať silné slová, nebudem opisovať policajný zákrok, o ktorom sa môže diskutovať, môže sa dokonca diskutovať o tom, či tie osoby boli neoprávnene alebo oprávnene na ministerstve kultúry. Pri zdôvodňovaní tohto návrhu v ústavnoprávnom výbore pán kolega Šimko opísal, ako sa on dostal na ministerstvo kultúry. Prišiel, nikto ho nezastavil, nikto ho nekontroloval, prišiel a bol tam. Je to neoprávnený vstup, alebo je oprávnený? To nechám na zváženie ctenej snemovne.

    Mňa osobne, pretože som bol vtedy aktérom, sa dotkol druhý fakt. Fakt, ktorý je uvedený v návrhu na vyslovenie nedôvery, ktorý hovorí o tom, že v takejto hektickej situácii, keď prebiehala akcia, ktorá má nesmierny vplyv nielen na celospoločenský, ale aj na medzinárodný imidž Slovenska, minister vnútra sa napriek naliehavej prosbe odmietol stretnúť s poslancom Čarnogurským a so mnou. Napriek tomu, že táto prosba má oporu v zákone o poslancoch, nestretol sa s poslancom Čarnogurským a so mnou.

    Dovoľte mi, aby som vás upozornil na stanovisko vlády, ktoré bolo dané k tejto tlači. Dokonca implicitne aj vláda pripúšťa, že keď dvaja poslanci naliehavo požiadajú o stretnutie, minister by sa mal s nimi stretnúť. Samozrejme, nemyslím na fyzické stretnutie, mohol byť v Košiciach, ale telefonické, jednoducho mať kontakt, vypočuť poslancov. My sme nežiadali stretnutie tvárou v tvár, ale žiadali sme s ním kontakt, mohlo to byť vysielačkou, telefónom, jednoducho počuť jeho stanovisko.

    V tom, že aj vláda to rešpektuje, ma utvrdzuje posledná veta v stanovisku vlády. Vláda píše: "Pokiaľ ide o námietku, že minister vnútra Slovenskej republiky sa vyhýbal výzve poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, táto výzva mu nebola doručená. Minister v tom čase plnil iné úlohy." Prečítal som presný citát zo stanoviska vlády.

    Dámy a páni, je to hamletovská otázka. Ak sa minister vyhýbal stretnutiu s poslancami, porušil zákon. A ak riadi svoj rezort tak, že mu nebola táto výzva doručená, tak si zaslúži odvolanie za to, ako riadi ten rezort, pretože vo vláde Slovenskej republiky sú dvaja členovia, o ktorých každú sekundu musí byť prehľad, kde sa nachádzajú - minister vnútra a minister obrany - a prakticky každú sekundu musia byť dostupní, musia byť v kontakte. Ak mu teda jeho podriadení výzvu nedoručili, tak ako hovorí slovenská vláda, má pán minister v rezorte neporiadok a je to takisto dôvod na odvolanie.

    Dámy a páni, prosím vás o podporu tejto tlače.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Chcem len upozorniť na ten úsmev pána Černáka. Aj jemu samému je smiešne to, čo hovorí.

    Ďakujem.

  • Prosím teraz predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Imricha Andrejčáka, ktorého určil výbor, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • ...predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, prakticky všetkých okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1473 z 19. marca 1997 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem troch, ktoré som v úvode menoval, s termínom prerokovania ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Správu prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky. S návrhom skupiny poslancov nesúhlasí a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov 7 výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    2. Vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením ministerstva vnútra, odporúča jeden výbor, a to Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody.

    3. K návrhu skupiny poslancov neprijali uznesenie dva výbory, a to Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

    4. V súlade s § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom uznesenia príslušného výboru nesúhlasili a žiadali uviesť svoje stanovisko títo poslanci: z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Michal Benčík, Robert Fico, Pavol Hrušovský, József Kvarda, Ivan Šimko, z Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu László Ásványi, Vladimír Bajan, Július Brocka, Mikuláš Dzurinda, Rudolf Filkus, Jozef Košnár, István Pásztor a Brigita Schmögnerová.

    Pripomienky a požiadavky výborov: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prijal uznesenie, v ktorom vyzýva všetkých poslancov Národnej rady, aby sa vyhýbali prejavom a aktivitám, ktoré vyvolávajú nepokoj a vyhrocujú situáciu v našej spoločnosti.

    Toľko spoločná správa.

    Vážený pán predseda, prosím, aby som mohol vystúpiť v rozprave ako prvý.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal jednu písomnú prihlášku do rozpravy. Je ním pán poslanec Čarnogurský za KDH. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    naša 26. schôdza Národnej rady podáva dôkaz o rozpoltenosti vnútropolitickej scény v Slovenskej republike. Opoziční poslanci si dodnes nezvykli na neúspech vo voľbách, nechcú čakať štyri roky a dokazujú to pri predkladaní a prerokúvaní ktoréhokoľvek materiálu, ktorý predložia poslanci alebo vláda Slovenskej republiky. My koaliční poslanci sme sa dodnes nezmierili s tým, že naša opozícia už iná nebude a že sa vždy budú naďalej pokúšať zmeniť výsledky volieb. Ale zvyknime si na to, že iné čakať nemôžeme. Všetko, čo urobíme, či už my, alebo naša vláda, označujú za protiústavné, protizákonné, nedemokratické. Jednoducho taká je naša slovenská skutočnosť.

    Bohužiaľ, a to ma mrzí, aj člen nášho výboru preukazuje, že chce byť veľkým prognostikom alebo jasnovidcom a svoje vízie vydáva za fakty, aby aspoň takto očiernil vládu, jej predsedu a jednotlivých ministrov. Aj teraz nejde o dôveru či nedôveru ministrovi vnútra pánu Krajčimu, ale o istú epizódu politického boja, o spochybňovanie práce vlády a jedného z jej rezortov. Predsa však včera aj dnes sa ukazuje nová forma opozičného parlamentného pôsobenia. Ide o snahu zakryť aktívnu činnosť časti poslancov pri narušovaní verejného poriadku v budove ministerstva kultúry. Chcú dosiahnuť, aby aj takéto kroky poslanci opozície v budúcnosti mohli ďalej robiť. Títo poslanci, ktorí tam boli, sú skúsení a veľmi dobre vedia, aké majú práva, ako môžu postupovať. Vedia veľmi dobre, čo minister musí urobiť alebo môže urobiť. Prepožičali sa však na zorganizovanie nátlakovej akcie a teraz vlastne touto formou chcú zlegalizovať takúto činnosť poslancov. Myslím si, že na toto by sme ako poslanci nemali pristúpiť. Takáto činnosť našich poslancov iba dokazuje, že Slovensko nie je pokojné, že vnútropolitický zápas vlastne ešte poriadne nedozrel.

    Pán poslanec Černák pred chvíľou hovoril, že minister vnútra porušil zákon, že sa s ním hneď nestretol. Ak je to pravda, pán poslanec, chcel by som vás požiadať, aby ste sa vyslovili, či ho budete za porušenie zákona žalovať, alebo či len používate práve tú rétoriku, akú ste používali v budove ministerstva kultúry. Minister neporušil nič, minister neporušil žiadny zákon a myslím si, že urobil správne, že sa s vami nestretol a dal prednosť plneniu iných úloh. Jednoducho, ak by tam nebola skupina poslancov, nebola by ani akcia prebehla takým spôsobom, ktorý vyžadoval zásah polície. Čiže stačilo, aby naši poslanci, ktorí dokonca vyžadujú od ministra plnenie a dodržiavanie zákonov, ho sami neporušovali. Preto si myslím, že aj toto vystúpenie iba ukazuje mieru nášho odcudzenia medzi koalíciou a opozíciou a umelosť problému, o ktorom dnes rokujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím pána poslanca Čarnogurského, ktorý vystúpi za klub KDH.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    včera sme prerokúvali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi, dnes prerokúvame obdobný návrh voči ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Z povahy veci sa pri takomto prerokúvaní sústreďujeme iba na úzku problematiku vlastného konania ministra, eventuálne či toto konanie možno považovať za porušenie zákona, či nemožno, a podobne. Predsa len však je potrebné v tejto súvislosti sa aspoň niekoľkými vetami dotknúť širších súvislostí, ako došlo konkrétne napríklad k udalostiam na ministerstve kultúry minulý týždeň. K týmto udalostiam došlo po tom, keď jednak umelecká obec vyčerpala vlastne všetky ľudsky možné alternatívy a možnosti dosiahnutia takej samozrejmej a takej bežnej veci, ako je stretnutie s vlastným ministrom a prerokúvanie problémov týkajúcich sa jeho rezortu.

    Nehovorme však iba o úzkom výseku ministerstva kultúry alebo ministerstva vnútra. Predsa v tejto snemovni sa už vlastne dva roky pokúšame napríklad interpeláciami dosiahnuť odpovede členov vlády na úplne bežné otázky, o ktorých píše tlač, o ktoré sa každý zaujíma, ale ani ako poslanci nie sme schopní získať od členov vlády jednoducho vecnú odpoveď, ktorá by dávala bežné, vecné informácie na vecné otázky. Koniec koncov včera sme boli toho svedkami pri prerokúvaní bodu programu odpovede členov vlády na otázky poslancov. V tomto kontexte treba vidieť udalosti na ministerstve kultúry minulý týždeň.

    Ja som tiež prišiel na ministerstvo kultúry a nakoniec som sa opakovane zúčastnil na rokovaní s ministrom kultúry Ivanom Hudecom. Čiže prinajmenšom v určitej fáze pobudnutia zástupcov umeleckej obce a poslancov Národnej rady v budove ministerstva kultúry to bolo normálne rokovanie medzi občanmi, ich zástupcami a ministrom kultúry. A keby nebolo došlo k skratkovitej reakcii ministra kultúry, ktorý, aj keď sa ústne s nami dohodol, potom vlastne ani nevyčkal písomnú podobu tejto dohody a odišiel z vlastného ministerstva kultúry, všetko by bolo prebehlo normálne, všetko by sa bolo skončilo takpovediac v pracovnom čase ministerstva kultúry a dnes sme nemuseli prerokúvať tento bod programu. Ale vieme, ako sa to vyvinulo, ako to celé dopadlo, a dnes sa zaoberáme už len úzkym výsekom, a síce správaním sa alebo zodpovednosťou ministerstva vnútra.

    Zodpovednosť alebo presnejšie nezodpovednosť ministerstva vnútra vidím z dvoch zorných uhlov. Jednak minister vnútra vyslal do budovy ministerstva kultúry policajnú jednotku. Je zaujímavé, že pán minister vnútra sa teraz alebo následne snaží dištancovať od tejto svojej zodpovednosti, resp. ju vôbec zamlčiavať. Niekedy v polovici minulého týždňa som čítal v tlači vyhlásenie hovorcu pána ministra vnútra, kde pán minister hovorí, že on nedal príkaz na zásah policajnej jednotky na ministerstve kultúry. Pán minister vnútra, ja sa v tej súvislosti pýtam, či bola u vás porada vyšších funkcionárov ministerstva vnútra o tom, čo sa deje na ministerstve kultúry a ako sa bude proti tam prítomným občanom postupovať. Budem ešte presnejší, či táto porada bola v predvečerných hodinách.

    O tom, či bol zásah policajnej jednotky primeraný alebo neprimeraný alebo či vôbec vyslanie policajnej jednotky bolo odôvodnené alebo neodôvodnené, nakoniec najlepšie svedčí správanie sa policajnej jednotky. Policajná jednotka tam prišla, samozrejme, dostala príkaz, ale keď si po 10-15 minútach urobila obraz o situácii sama na vlastné oči, nakoniec prerušila svoj zásah a po nejakom čase sa sama stiahla prinajmenšom z tých priestorov ministerstva kultúry, v ktorých sa zdržiavali zástupcovia umeleckej obce a niektorí poslanci.

    Koniec koncov, ak máme tlačové informácie o tom, že potom neskôr v noci opäť iná policajná jednotka mala byť vyslaná na ministerstvo kultúry, aby vlastne urobila to, čo nedokončila prvá policajná jednotka, podľa týchto správ uverejnených v tlači aj táto druhá policajná jednotka, keď si urobila obraz o tom, čo sa deje na ministerstve kultúry, odmietla urobiť tento zásah. To samo už veľmi výrazne nasvedčuje o tom, že vyslanie policajnej jednotky a zásah na ministerstve kultúry bol neoprávnený.

    No a druhý zorný uhol spočíva v tom, že - prosím vás, aký je to minister vnútra, ktorý vydá rozkaz na zásah policajnej jednotky na ministerstve kultúry a potom sa sám od takéhoto príkazu a od svojej zodpovednosti dištancuje v tlačovom vyhlásení, ktorý prinajmenšom nevie, asi v takom prípade nevie, čo sa vo sfére jeho rezortu robí, nehovoriac o tom, že iste nie je to ideálny stav, keď minister vnútra niečo prikáže a policajná jednotka to potom nevykoná, pretože sa na vlastné oči presvedčí o absurdnosti tohto príkazu.

    To znamená, že pán minister vnútra z týchto dvoch vlastne navzájom protiľahlých hľadísk nespĺňa predpoklady na úspešné riadenie svojho rezortu.

    V tejto súvislosti tiež nemožno úplne obísť ani širšie súvislosti riadenia rezortu, konkrétne to, že na Slovensku sa deje organizovaná kriminalita s politicky motivovanými príčinami a ani jeden z takýchto politický motivovaných teroristických činov doteraz nebol vyšetrený. Nielen to, ale policajní dôstojníci, ktorí naozaj mali snahu postupovať profesionálne a objasniť tieto prípady, boli z prípadov odvolaní, boli vytlačení z polície, jednoducho boli vytvorené také podmienky, že radšej z polície odišli. Aj za toto všetko nesie zodpovednosť minister vnútra.

    Koniec koncov budeme o chvíľu prerokúvať ďalší bod - správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike, kde sa o týchto širších súvislostiach súčasného stavu rezortu vnútra bude hovoriť zrejme podrobnejšie a viac.

    Uzatváram, že minister vnútra svojím konaním alebo nekonaním minulý týždeň v súvislosti s udalosťami na ministerstve kultúry výrazným spôsobom prejavil, že neriadi dobre rezort ministerstva vnútra, a preto navrhujem, aby sme schválili návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nemám viac prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či mená na svetelnej tabuli sú prihlásením do rozpravy, alebo sú to faktické pripomienky.

    Pán predseda ústavnoprávneho výboru - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na slová pána poslanca Čarnogurského, ktorý okrem iného vo svojom vystúpení uviedol, že policajti si sami urobili obraz o situácii na ministerstve a odmietli urobiť zásah v podstate viackrát. Ak si, pán poslanec Čarnogurský, urobili taký obraz, ako vy hovoríte, tak len preto, že ste zneužili inštitút poslaneckej imunity, ktorou ste sa oháňali. Konečne by v tejto spoločnosti už bolo potrebné jasne a všetkým povedať, čo poslanecká imunita je a najmä kedy poslanecká imunita nie je. Lebo v tom je, myslím, najväčší problém aj celej tejto situácie, ku ktorej došlo.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Hanker.

  • Chcel by som len povedať, či páni poslanci demokrati poznajú zákon Slovenskej národnej rady o poslancoch Slovenskej národnej rady. Tam sa hovorí, že zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Slovenskej národnej rady sa môžu vtedy, ak sú na to poverení. Dá sa povedať, že nemali právo na poslanecký prieskum, dokonca poškodili povinnosť poslanca zdržať sa všetkého, čo by poškodilo česť poslanca, pretože napádanie príslušníkov Policajného zboru takéto je. Teda chcel by som opätovne povedať, že zákon neporušil minister, ale poslanci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Kraus do rozpravy, pán poslanec Kováč do rozpravy, pán poslanec Bugár do rozpravy, pán poslanec Šimko do rozpravy, pán poslanec Weiss do rozpravy. Pán poslanec Hrušovský s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Chcel by som pána poslanca Hankera upozorniť na § 22.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás pekne, pán poslanec Čarnogurský tu vystúpil. Prosil by som vás, aby ste zachovali pokoj. Poslanci, ktorí sa zúčastnili v ten deň na ministerstve kultúry, boli tam z dvoch dôvodov. Boli tam poslanci, ktorí boli oficiálne poverení výborom pre životné prostredie vykonať poslanecký prieskum, a druhí poslanci, ktorí neboli poverení výborom, využili § 20 zákona o poslancoch, ktorý hovorí, že v naliehavých prípadoch sú povinní prijať poslanca bezodkladne všetci vedúci ústredných orgánov štátnej správy. Takže prečítajte si všetko a potom reagujte.

  • Pán poslanec Kňažko sa hlási do rozpravy. Pán predseda Hofbauer do rozpravy. Pán poslanec Glinský s faktickou poznámkou.

  • Vážená Národná rada,

    chcel by som pred ďalšou rozpravou položiť otázku kolegom aj pánu poslancovi Čarnogurskému, aby vysvetlil rozhovor, ktorý minulú stredu dal denníku SME na prvej strane. Odcitujem niečo: "Bolo by iluzórne predpokladať, že umelci s podporou poslancov touto jednou akciou dosiahnu úplne zvrátenie politických pomerov na Slovensku. Toto je východisko na ďalšie akcie umelcov s podporou Konfederácie odborových zväzov a opozičných strán. Všetci zúčastnení majú veľkú vynaliezavosť a verím, že vymyslia ďalšie pôsobivé akcie." Podobne viceprezident Konfederácie odborových zväzov sa vyjadril asi v tom zmysle, že je prichystaný scenár akcií od mítingov až po tie najradikálnejšie, o ktorých sa verejnosť včas dozvie. Ja to hodnotím ako - jemne povedané - politickú nezodpovednosť, krajnú politickú nezodpovednosť takto sa vyjadrovať. Pýtam sa úmyselne priamo preto, lebo časť protestujúcich a štrajkujúcich umelcov oddávna deklaruje vôľu a žiada zvrátenie politických pomerov na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Možnosť prihlásiť sa do rozpravy je uzavretá. Predseda výboru pán Cuper je ešte prihlásený do rozpravy.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sú prihlásení poslanci Garajová, Kraus, Kováč, Bugár, Šimko, Weiss, Kňažko, Hofbauer, Černák, Cuper. Ďakujem pekne.

    Prosím pani poslankyňu Garajovú.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    v prejave pána poslanca Milana Kňažka na zasadnutí nášho výboru ma zaujala jedna veta, že na ministerstve kultúry bola vraj porušená imunita poslanca. Dovoľte mi, aby som citovala redaktora Juraja Hrabka z denníka SME: "Ak bol vydaný rozkaz vypratať budovu, mal byť bez reči splnený a šibrinkovanie poslaneckými preukazmi mali policajti pripustiť až mimo budovy. Poslanecká imunita totiž vôbec neznamená, že zástupcovia ľudu nemusia rešpektovať zákon." Toľko citát. Chcem teda pripomenúť, že ani poslanec nemôže otvorene vyzývať k okupačnému štrajku či k neposlušnosti. Bolo by dobré, páni poslanci, keby sme si nenamýšľali, že sme výnimoční a nedotknuteľní.

    Dovoľte mi ďalší zaujímavý citát. Pán redaktor Peter Tóth z toho istého denníka, o ktorom nikto nemôže tvrdiť, že podporuje niektorého ministra súčasnej vlády, píše: "Napriek tomu, že umelci pôvodne ohlásili trojhodinovú okupáciu ministerstva kultúry, formálne nemali večer v budove čo robiť." Alebo: "Zásah polície mohol byť omnoho tvrdší." Teda o akom brutálnom zásahu to hovoril pán poslanec Černák? Bolo to len ďalšie divadelné predstavenie, ktoré ublížilo Slovensku v zahraničí, ale pravdepodobne o to vám ide. Robíte všetko preto, aby sa za Mečiarovej vlády Slovensko nedostalo do žiadnych európskych štruktúr, a pritom falošne vyhlasujete, ako veľmi vám na tom záleží. Záleží, verím, ale nie hneď, nie dnes, nie zajtra, nie rýchlo, ale až potom, keď bude, ako vy dúfate, vládnuť niekto iný. Tak teda môžeme vám dnes poďakovať za súčasný obraz Slovenska v zahraničí. Ja len dúfam, že to pri voľbách občania ocenia. Vymysleli ste si teda a zorganizovali ste ďalšie divadelné predstavenie. Zachraňujete kultúru spolu so svojimi hulákajúcimi a bubnujúcimi prívržencami, ale, žiaľ, veľmi nekultúrnym spôsobom. Vaše správanie, páni poslanci, nemalo s kultúrou nič spoločné. Ja si myslím, že by občas nezaškodilo na Slovensku postupovať tak ako v Čechách, kde i za menšie priestupky, ako bol cirkus v budove ministerstva kultúry, zbavujú poslancov imunity. Ale pán Kňažko to nazval uplatňovaním základných ľudských práv.

    Na záver mi ako dlhoročnej pedagogičke dovoľte ešte jednu výčitku. Škoda, že ste, páni poslanci, ako vrcholní ústavní činitelia znalí zákona neupozornili tých mladých protestujúcich ľudí minulý týždeň večer a v noci v budove ministerstva kultúry, že ich aj váš postup nie je ani kultúrny, ani eticky, ani zákonný. Súhlasím s pánom poslancom Čarnogurským, bol to politicky motivovaný kriminálny čin.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kraus je ďalší prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou sa medzitým hlási pán poslanec Mikloško.

  • Rád by som pripomenul pani kolegyni Garajovej, že zabudla na jednu maličkosť. Totiž prítomní poslanci aj herci čakali stále na ministra kultúry, ktorý povedal, že príde a podpíše dokument, na ktorom sa dohodli. A bez toho, aby povedal, že ujde, resp. odíde (to už je jedno), im nepovedal nič. Na takúto maličkosť zabúdate. No ale to sa už stáva aj u pedagógov.

    A druhá vec, pani poslankyňa Garajová, vy ste to zrejme tak nezažívali, ale ja sa pamätám, že všetko, čo sa udialo na Slovensku alebo v Česko-Slovensku do roku 1989, bolo posudzované, že to je jednak proti veci socializmu a proti záujmom robotníckej triedy a jednak všetko bolo preto, aby sme kazili dobrý obraz Česko-Slovenska v zahraničí. Proste v tomto smere si naozaj myslím, že ako pedagogička v minulom režime ste si osvojili všetky spôsoby a maniere minulého režimu a to isté používate aj teraz. Takže gratulujem vám.

  • Vážená pani poslankyňa Garajová, keby ste v civile vyučovali matematiku alebo fyziku, tak by ste vedeli, že každá akcia vyvoláva reakciu. To, čo sa udialo na ministerstve kultúry zo strany hercov, ale aj poslancov, bola reakcia na akciu, ktorú odštartoval nekompetentným, nekultúrnym spôsobom pán minister kultúry, ktorý sa dokonca správal veľmi arogantne k tým, o ktorých by sa mal starať ako minister.

  • Ďakujem.

    Pani kolegyňa Garajová, len niekoľko poznámok k tvojmu vystúpeniu.

    Po prvé - okupačný štrajk, čo je to za nezmysel? Na ministerstve sa pracovalo, nikto neštrajkoval, hoci to len tak zvonku vyzerá, pretože nič nerobia alebo zle robia. Ale čo to je za výraz? Aký okupačný štrajk my môžeme robiť na ministerstve? My sme sa prišli porozprávať s ministrom. Minister namiesto toho, aby hovoril s umelcami a poslancami, zavolal políciu. Dohoda bola v ministrových rukách. Stačilo súhlasiť s tým, že bude dodržiavať zákon a že bude pokračovať dialóg. Čiže kto vystupňoval toto napätie? Kto pripravil tento konflikt? Nie my, ale pán minister, teda jemu treba ďakovať za zlé zviditeľňovanie Slovenska. Okrem toho ak niekto povie, a to minister kultúry, o spevákovi, ako je Dvorský, ktorý je pýcha našej kultúry, to, čo povedal, tak hádam sama si uvedom, čo spôsobil z hľadiska dobrého či zlého mena Slovenskej republiky. A vypratať poslancov - tieto citáty sú trošku vytrhnuté z kontextu. To Hrabko napísal a píše tam o neschopnosti polície. Ak už sa raz rozhodla, tak mala zásah doviesť do konca. Prečítaj si celý ten článok.

    A pokiaľ ide o to, ale to už hovoril pán Čarnogurský, sami policajti zistili, že sú tam omylom, že robia prácu, ktorá ich naozaj nectí, a preto to zastavili, lebo sa v nich prebudilo svedomie. To, čo márne čakáme, že sa stane aj s vami.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, vy ste hovorili o tom, že niekedy sa používajú veci, ktoré sa hodia, a iné sa zamlčujú. Dovoľte mi, aby som vám povedal, že sa správate presne takisto. Dávali ste za vzor Českú republiku, ako sa zbavujú poslanci mandátu. Ale v Českej republike ľudia, ktorí neoprávnene používali titul JUDr., odišli z funkcií. V tom prípade by sme nemali pána predsedu vlády, pani poslankyňa, keby sme išli podľa príkladu Českej republiky.

  • Hlasy protestu v sále.

  • Používal ho v roku 1991, a nemal ho.

  • Páni poslanci, môžem vás ubezpečiť, presne vám môžem povedať, kedy premiér robil doktorát, v roku 1991 ho mal. Bol som od roku 1990 prorektorom a viem, kedy ho robil.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    K prejavu pani poslankyne Garajovej by som chcela doplniť jednu drobnú vec. Pred týždňom bol veľký štrajk v Bonne a pán kancelár Kohl to urobil jednoducho. Povedal - áno, budem vyjednávať, ale termín si určil on a pod jednou jedinou podmienkou, že z námestia zmizne 30 tisíc ľudí, mesto bude voľné, vtedy bol ochotný vyjednávať. To je jedna vec.

    A druhá vec, keď sa tu tak veľmi hovorí o Českej republike, škoda, že ste nepozerali včerajšie české správy, boli by ste sa dopočuli o silnejšom zásahu polície na troch ministerstvách.

  • Čudujem sa pani kolegyni Garajovej, že si osvojila štýl nášho kolegu Glinského a čítala nám tu niektoré citáty z novín SME. Je mi trošku ľúto, že nepokračovala ďalej a že nedočítala všetko. Ten istý Juraj Hrabko píše aj o výrokoch pána ministra Hudeca, podľa vás toho, ktorý mal nejaké divadlo na ministerstve...

  • Hlasy v sále.

  • Neskáčte mi tu do reči. ...ministra kultúry, ktorý hovoril o krvi pri vzniku Slovenskej republiky, pani poslankyňa.

  • Skončili sme faktické poznámky. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Kraus.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi vyjadriť tiež svoj názor, ale v širšom kontexte, nielen v súvislosti s touto poslednou akciou, pre ktorú prišla iniciatíva poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra.

    Je mi ľúto, že kolegovia z opozície sa rozhodli pre tento krok, lebo si myslím, že nemá vecne reálny základ, ktorý by vychádzal z neplnenia alebo porušovania povinností ministra vnútra. Tak sa mi zdá, a niekoľkokrát to tu aj odznelo, že je to zas iba cieľavedomá snaha o ďalšiu eskaláciu nestability v spoločnosti, ktorá nadväzuje na predchádzajúce udalosti.

    Domnievam sa, že prevažnej väčšine poslancov v tejto snemovni je známy fakt, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je jeden z najzložitejších rezortov. Má zverené významné úlohy, a to nie iba na úseku štátnej správy, ale i úlohy vo veciach bezpečnosti a poriadku štátu. Ich rozsah a rôznorodosť je ťažko porovnateľný s ktorýmikoľvek ústrednými orgánmi štátnej správy. Je však skutočnosťou to, že pán minister Krajči riadenie tohto rezortu zvládol dobrým spôsobom v relatívne krátkom čase. Rýchlo sa zžil s rezortom, ľudia ho akceptujú a naopak, aj on si váži prácu občianskych pracovníkov aj prácu policajtov a snaží sa, aby boli výsledky práce objektívne a plne k spokojnosti.

    Za jeho pôsobenia v rezorte boli zrealizované také projekty, ktoré rezort nepamätá z blízkej, ale ani zo vzdialenejšej minulosti. Spomeniem napríklad len realizáciu nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky, novú organizáciu miestnej štátnej správy. A vďaka jeho osobnej zainteresovanosti sa vykonala aj reštrukturalizácia Policajného zboru, ktorú niekoľko predchádzajúcich ministrov nebolo schopných realizovať. Boli konštituované nové krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru. Významným spôsobom sa zmenila vnútorná organizačná štruktúra, teda útvarov Policajného zboru, ale i organizačných útvarov na samotnom ministerstve.

    Zložitosť tejto úlohy sa ukáže vtedy, ak si uvedomíme, že minister musel vykonať reštrukturalizáciu Policajného zboru z existujúceho stavu policajtov, teda s tým istým počtom policajtov treba v súčasnosti zabezpečiť plnenie úloh nových 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru a 76 okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Napriek tomu je nová organizačná štruktúra funkčná, i keď je tu istá personálna napätosť, ktorá sa bude musieť v blízkej budúcnosti riešiť. Je však potešiteľné, že výslednosť práce Policajného zboru neklesá a je reálny predpoklad jej zlepšovania a zefektívňovania v súlade s etablovaním sa nových štruktúr v nových teritóriách.

    Zmena ministra za takejto situácie by však neprospela ani spoločnosti, ani samotnému rezortu. To sú stručne základné fakty, pre ktoré jednoznačne budem hlasovať proti vysloveniu nedôvery súčasnému ministrovi vnútra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Prosím o slovo pána poslanca Kováča, ktorý je prihlásený ako ďalší do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    počúvajúc tu predstaviteľov vládnej koalície, poslancov, takmer by som uveril tomu, že som vlastne nebol tam, kde som bol, pretože tam išlo o neškodnú prechádzku s malými deťmi z materskej škôlky, o oprávnený zákrok vykonaný bez násilia. A tak sa pýtam sám seba, či som ja dobre videl, ktorý som bol pri tom, alebo či to videl lepšie napríklad poslanec Andrejčák, ktorý tam nebol. Zdá sa asi, že vás presvedčuje, že on má pravdu, lebo on to nevidel, a ja, ktorý som bol tam, klamem, pretože ja som to nevidel.

    Chcem povedať, že zákrok Policajného zboru, tak ako bol vykonaný, je nepochybne adekvátny vtedy, keď sa robí takáto akcia proti dílerom drog, keď sa robí takáto akcia proti skupine organizovaného zločinu, ale je absolútne neadekvátny, keď sa robí proti ľuďom, ktorí čakajú na ministra kultúry. Opakujem a upozorňujem, minister kultúry jasne vyhlásil, že sa vráti s podpísaným dokumentom. Minister kultúry sa nevrátil. Podľa môjho názoru je veľmi nebezpečná myšlienka, ktorá sa tu objavila a ktorú ste citovali z istých novín, pani poslankyňa, ktorá tu v tejto chvíli nie je, a síce, že by sa mal ten zákrok vlastne vykonať až do konca a potom o ňom rozmýšľať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keby toto platilo aj v roku 1989, tak dnes tu nie je pán Gašparovič, ale bude za tým pultom sedieť Šalgovič, keby platila táto téza. Takže bolo by dobre, keby ste uvažovali nad ďalšími súvislosťami.

    Veľa sa tu hovorilo o imunite. Vážené dámy, vážení páni, nikto z nás sa tam neoháňal imunitou. My sme upozorňovali príslušníkov Policajného zboru, že ak vykonajú fyzické násilie na poslancovi, budeme to hodnotiť a kvalifikovať ako útok na verejného činiteľa. S tým policajti súhlasili. Musím povedať, že nesprávali sa tak, pretože ja som sám bol atakovaný príslušníkmi Policajného zboru, takže môžem dosvedčiť, že to fyzické násilie použili aj na mne.

    Mňa nesmierne zaujal list pána ministra vnútra, ktorý poslal predsedovi parlamentu. Pán minister, dovoľte mi teraz niekoľko otázok. Vy tam obviňujete ľudí, ktorí boli v priestoroch ministerstva kultúry, a špeciálne poslancov, že po anonymnom oznámení, že je tam uložená výbušnina, zabránili policajtom vykonať isté akcie, to znamená nevyprázdnili budovu a zabránili vykonať akcie.

    Nie je pravda, že sme bránili vykonaniu akcie, lebo iste viete, že bolo síce ohlásené, že bomba vybuchne o piatej, o štvrť na šesť nastúpili pyrotechnici a do pol ôsmej vykonali prehliadku, takže myslím si, že tento zákrok bol urobený absolútne adekvátne. Prosím, preverte si, kedy bol telefonát a kedy ohlásili výbuch bomby. Ale my sme napriek tomu veliteľovi tejto skupiny povedali, že s ním budeme spolupracovať pri výkone jeho činnosti, a môžem vám dosvedčiť, že sme spolupracovali. Ale vy nás poslancov obviňujete, že sme bránili vykonať príslušné opatrenie na vyprázdnenie priestoru po oznámení o uložení výbušniny - to citujem z vášho listu.

    Pán minister, vy ste telefonovali pri vystúpení pána prezidenta predsedovi parlamentu, že v budove parlamentu o 15 minút vybuchne bomba. Prosím vás, čo ste urobili na ochranu života poslancov a zamestnancov Národnej rady, na ochranu života pána prezidenta? Keď tí ľudia neopustili budovu, prečo ste na nich nedali oznámenie predsedovi Národnej rady? Prečo ste nežiadali disciplinárne potrestanie pána Gašparoviča, ktorý zostal sedieť v tejto miestnosti? To znamená - na jednej strane áno, na druhej strane nie.

    Som presvedčený, pán minister, že ste o celej akcii vedeli, že ste celú akciu riadili. Vy ste porušili zákon o poslancoch, ktorí vás žiadali o bezodkladné prijatie na riešenie naliehavej situácie, a vy viete dobre, že by ste ako minister zákon nemali porušovať.

    Preto sa domnievam, že vzhľadom na to, čo bolo vykonané, vzhľadom na to, ako to bolo vykonané, vzhľadom na porušovanie zákona zo strany ministra je adekvátny návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Krajčimu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, len jednu odpoveď. Vtedy, keď vystupoval pán prezident a ja som oznámil, že je tu nálož, všetci sme povedali, že ostaneme ďalej, aj pán prezident, aj ja, a medzitým vyslaná jednotka robila prieskum v budove. Môžete sa pozrieť do záznamu.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku, len aby ste vedeli, lebo sa pýtate, že čo sa stalo. V poriadku.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Opoziční poslanci, priatelia, vymeňte si tie listy zo včerajška za dnešné listy, z čoho vystupujete, lebo stále vystupujete o ministrovi kultúry. To sa prerokovalo včera. Stále ste pri ministerstve kultúry, aj to sa prerokovalo včera. Tak zobuďte sa, dnes rokujeme o ministrovi vnútra.

  • Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, budem veľmi stručný, chcem len reagovať na vystúpenie pána poslanca Romana Kováča. Myslím, že nám to bude všetkým jasné, keď sa trošku pripraví a premietne sa videozáznam o tom, ako ste sa vy, pán poslanec, správali. Ako pán poslanec Kňažko, ako policajt, ktorý stál proti nemu, a bude všetko jasné. To je presne tak násilne zveličované ako vtedy, keď pánu poslancovi údajne Slovák dal facku. Slovák, keď dá facku, tak je to aspoň týždeň poznať, a jemu nič nebolo hneď na druhý deň. Takže aj tam to bolo inak.

    Ale skutočne máme dôvodné podozrenie o zastrašení poslancami, a preto výbor včera rozhodol požiadať ministra vnútra o oficiálnu informáciu, prečo bol zákrok policajtov málo razantný. To, že policajti neboli razantní a neplnili povinnosť tak, ako by mali, aby zabezpečili poriadok, nie je dôkazom, že vy, páni poslanci, ktorí ste tam boli, ste robili dobre, ale dôkazom toho, ako ste použili svoje poslanecké postavenie.

    A čo sa týka naliehavosti prípadu, keby ste vy tam neboli, nebol by z toho žiaden naliehavý prípad. Takže nešlo o naliehavý prípad, nehrozila povodeň ani požiar, ani nič iné. Iba vy z toho robíte naliehavý prípad, aby ste mali dôkaz, že predsa to mal minister, jeden i druhý, osobne riešiť. Prosím vás, neprekrúcajte to.

  • Pani poslankyňa Lazarová - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Opoziční poslanci, ktorí sa zúčastnili na okupačnom štrajku na ministerstve kultúry, nás tu veľmi presviedčajú, ako hrozne tam trpeli a ako sa im krivdilo. Dovolila by som si položiť im len jednu otázočku, ako im chutila tá maďarská klobása, ktorú im poslala manželka pána Dvorského.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bugár.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    ja som do dnešného dňa nevedel, že aj facka má národnosť. Zase som sa niečo naučil.

    Niektorí poslanci tu povedali, že vystupujeme, aby sme si vlastne vymenili listy, že vystupujeme k tomu, o čom sme rokovali včera. Za poslancov Maďarskej koalície uvediem ďalšie body a ďalšie fakty, ktoré nás presvedčili, aby sme hlasovali za vyslovenie nedôvery pánu ministrovi vnútra. (Ak to viete, nemusíte počúvať, ale mňa by ste nemali vyrušovať.)

    Pán minister, vy ste dostali šancu opraviť dôsledky škodlivého pôsobenia...

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda, môžem pokračovať?

  • Ale vaši kolegovia hore.

    Pán minister, vy ste dostali šancu opraviť dôsledky škodlivého pôsobenia vášho predchodcu, ale ste ju nevyužili. Síce ste začali prešetrovať prechmaty riadiacich pracovníkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, samozrejme, za ministrovania pána Hudeka, ale výsledky ste okamžite dali utajiť. Skupina poslancov, ktorá vlani v decembri vykonala poslanecký prieskum na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, zisťovala okrem iného napríklad to, či v prípade rekonštrukcie priestorov ministerstva vnútra boli dodržané zákony ohľadne zadania výberového konania, výšku nákladov atď., alebo či je pravda, že ministerstvo vnútra zakúpilo 2 eurotelefóny, hradilo ich prevádzku, a pritom tieto telefóny používali dvaja poslanci HZDS. Napriek tomu, že väčšina odpovedí na naše otázky nepatrí do skupiny utajovaných skutočností a nie je predmetom štátneho tajomstva, pán minister, vy ste ich dali utajiť, aby sa o týchto výsledkoch ani poslanci, ale ani občania nedozvedeli. O čom svedčí toto počínanie práve vás, pán minister, ak nie o zakrytí nezákonných postupov?

    Druhá záležitosť, ktorá nás vlastne presvedčila o tom, že ste hodný na odvolanie, je stojaca voda okolo vyšetrovania kauzy vývozu obilia, ktoré stálo občanov sumu presahujúcu miliardu Sk. Ako sa vyjadril pán generálny prokurátor, celú kauzu postúpil orgánom činným v trestnom konaní. Pán minister, nová úroda už rastie a najneskoršie o štyri mesiace bude žatva, teda bude aj nové obilie. Občania sa právom pýtajú, a z toho potom pramení ich nedôvera, v akom stave je vyšetrovanie, či aj výsledok tohto vyšetrovania bude utajený.

    Tretia záležitosť je vlastne vaša povrchná práca, ktorú môžeme dokumentovať napríklad aj vaším listom, ktorý ste postúpili priamo pánu predsedovi Národnej rady ohľadne tých poslancov, ktorí boli prítomní na ministerstve kultúry. Vy ste si nedali ani tú námahu, aby ste si pozreli záznam a aby ten zoznam bol kompletný. Z toho zoznamu chýbajú poslanci, samozrejme, tí poslanci nebudú menovite protestovať, ale napríklad z Maďarskej koalície tam boli ďalší traja a z opozičných poslancov ešte ďalší.

    A štvrtá záležitosť - to sú moje osobné skúsenosti. Vy ste sa posťažovali, že nemáte základné informácie o organizovanom zločine. Samozrejme, bolo by možné zisťovať, kde vznikla chyba, keď sme jeden týždeň v piatok medzi štyrmi očami hovorili o týchto informáciách, o týchto možnostiach, a druhý týždeň v utorok už aj poslanci Národnej rady, niektorí poslanci Národnej rady, vedeli, o čom sme tam hovorili. Možno to nie je vaša chyba, ale niekde v systéme reťazca je chybný článok. To je, samozrejme, aj vaša zodpovednosť, vaša úloha, lebo žiaden poslanec, ani ďalší, ktorý by mal možnosť a aj snahu vám pomáhať, nebude riskovať život svojej rodiny. Ale čo ma zarazilo, to je tiež konkrétna udalosť z tej besedy. Vašu pozornosť som upriamil na jeden konkrétny prípad v jednom okrese a vy ste sľúbili, že začnete s vyšetrovaním. Je pravda, že ste začali, ale tak, že už aj vrabce čvirikajú o tom, čo sa robí, aká technika na koho bola nasadená. Bohužiaľ, aj to svedčí o tom, že síce sa navonok robí, ale v skutočnosti sa robí tak, aby ten dotyčný pán alebo tí dotyční, ktorí zneužívajú svoje právomoci, nemohli byť potrestaní.

    Takže, pán minister, za Maďarskú koalíciu sme presvedčení, že vaše počínanie nijako nezlepšuje tie pocity, ktoré majú občania smerom k vám, smerom k policajným orgánom. A keď už tu spomínali niektorí poslanci, aj poslanec Andrejčák, že keby neboli poslanci na ministerstve kultúry, tak by ten zákrok bol iný, tiež by som sa mohol opýtať, že poslanci síce neboli na tom mítingu skinheadov a zákrok nebol žiadny. Prečo? Z akého dôvodu? To je ďalšia záležitosť, ktorá je jednoznačne signálom pre občanov, že polícia je nečinná, polícia čaká a dáva priestor tým, ktorí vlastne takýmto spôsobom veľmi tvrdo a arogantne porušujú zákon. A ja si myslím, že toto je tiež vaša zodpovednosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šimko. Po ňom pán poslanec Weiss.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    mám vlastne iba dve krátke poznámky. Moja prvá poznámka smeruje k stanovisku vlády Slovenskej republiky, ktorá vyjadruje svoj nesúhlas s návrhom skupiny poslancov vyjadriť nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu. V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza, že zákrok, ktorý bol vykonaný na ministerstve kultúry, bol vykonaný spôsobom adekvátnym danej situácii. Ako dôvod sa uvádza, že prítomní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a ďalšie zúčastnené osoby nepostupovali v súlade s pravidlami pre vstup do budovy orgánu štátnej správy, ktorej ochranu zabezpečovala civilná bezpečnostná služba, ako i neuposlúchli po rokovaní s ministrom kultúry výzvu, aby po ukončení pracovného času opustili budovu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Moja osobná skúsenosť však hovorí niečo iné. Čírou náhodou som 10. marca tohto roku išiel po Námestí Slovenského národného povstania zhruba o trištvrte na osem večer. Bolo tam veľa ľudí a bolo tam veľa policajtov, všetci sa mi rozostupovali, zdravili ma. Keď som prišiel k vstupu na ministerstvo kultúry, príslušníci civilnej ochrany ma oslovili - pán poslanec, poďte ďalej. Ja som vstúpil dovnútra, nikto mi nebránil a nikto ma nevyzýval, aby som odišiel, prišiel som na prvé poschodie, kde už bolo viacero ľudí a viacero poslancov Národnej rady. Spýtal som sa, čo tam robia, a povedali mi, že pán minister kultúry sľúbil, že príde. Tak som si povedal, že počkám aj ja na pána ministra kultúry. Neprišiel pán minister kultúry, prišli policajti. Policajti napokon zistili, že ich zrejme nikto nečaká, tak napokon odišli.

    Chcem povedať, že nikto nás nevyzýval, aby sme odišli. Policajti a ich zákrok, ktorý začali robiť a potom neukončili, robili bez toho, že by vydávali akékoľvek výzvy. Takže toto bola moja osobná skúsenosť s tým zákrokom, o ktorom sa píše v stanovisku vlády. Z toho dôvodu vidím, že pán minister nie je dobre informovaný o tom, čo sa tam dialo. Taktiež upozorňujem na to, čo povedal pán kolega Bugár, že pán minister nie je vlastne ani informovaný, kto tam konkrétne bol. Napríklad ani ja nie som, a veľmi ma to bolí, medzi tými poslancami, ktorých uvádza vo svojom liste predsedovi parlamentu. To je jedna moja poznámka.

    Druhá moja poznámka nadväzuje na to, čo tu hovoril spravodajca pán Andrejčák, ktorého vojenské vedomosti si veľmi vážim, ale predsa len máme iný pohľad na ústavný vzťah zodpovednosti člena vlády voči parlamentu. Rokovanie o nedôvere členovi vlády je normálnym ústavným vzťahom, normálnym v každej demokratickej krajine. Jedine v krajinách, ktoré nemajú demokratickú kultúru, sa také niečo považuje za destabilizáciu pomerov. Jedine v takých krajinách a jedine ľudia, ktorí nerozumejú týmto demokratickým vzťahom, nazývajú normálne formy prejavu nesúhlasu, ktoré umožňuje ústava, ktoré umožňujú základné ľudské práva, čímsi, čo rozvracia štát, hoci práve v stabilných demokratických krajinách sa stretávame tak s vyslovovaním nedôvery, s rokovaním o nedôvere členom vlády, ako aj s prejavmi nesúhlasu úplne bežne a nijakým spôsobom to neohrozuje tieto štáty, fungujú a sú pevné.

    Napriek tomu, že uznávam, že môžu jestvovať ľudia, ktorí to vidia inak, práve preto, že pán spravodajca vyjadril svoje predstavy o tom, že opozícia takýmto spôsobom destabilizuje súčasnú situáciu, ponúkam jeden svieži text, ktorý by mohol pôsobiť ako istý ideologický základ pre vašu budúcu činnosť. Citujem:

    "V posledných dňoch sa rôzne skupiny osôb snažia za aktívnej podpory niektorých západných prostriedkov masovej informácie, hlavne rozhlasových a televíznych staníc, vyvolať konfrontáciu so štátnou mocou, destabilizovať politickú situáciu, navodiť ovzdušie spoločenského nepokoja v našej krajine. Organizujú sa rozličné tryzny, vyhlasujú sa výzvy na štrajky. V takto vyvolanom vyostrenom ovzduší začali byť organizované na uliciach nové demonštrácie. Nie je náhoda, že k úsiliam vyvolávať spoločenské napätie za každú cenu dochádza práve v týchto dňoch." To je zaujímavé, že vždy to je také, že sa na to upozorňuje, že práve v týchto dňoch. "Naša spoločnosť ide už druhý rok cestou prestavby a demokratizácie. Nie je to ľahké. Riešime množstvo nazhromaždených problémov, usilujeme sa o zásadné zmeny vo všetkých oblastiach našej spoločnosti. Rátame pritom so všetkými statočnými občanmi našej krajiny. Sme za úprimný, čestný dialóg so všetkými, čo chcú na základe ústavy nachádzať východiská a zjednocovať svoje sily na konštruktívnu prácu v záujme ďalšieho rozvoja našej krajiny. Jedno by však malo byť jasné. Dialóg nemožno viesť anonymne alebo prostredníctvom takých pouličných demonštrácií, ktorých cieľom je provokovať, vyvolávať napätie v spoločnosti, porušovať verejný poriadok rôznymi výzvami a za pomoci niektorých západných prostriedkov masovej informácie a propagandy útočiť na naše spoločenské zriadenie. V tejto chvíli treba zachovať rozvahu, zdravý úsudok a rozhodne odsúdiť provokácie." Toto písal orgán Ústredného výboru Komunistickej strany 20. novembra 1989. Kto má záujem, poskytnem mu kópiu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Weiss vystúpi v rozprave, ale predtým ešte pán poslanec Šepták s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán Šimko, ja by som len tak s úsmevom reagoval na vaše vystúpenie. Vyšli mi z toho len dve veci: Alebo vaše rozprávanie bolo rozprávkou na dobrú noc pre nás poslancov, alebo to, čo ste tu pred chvíľou povedali, bol ťažký sen, ktorý sa vám prisnil.

  • Pán poslanec Weiss, ale najskôr pán predseda výboru Hofbauer s faktickou poznámkou.

  • Pán Šimko, unikla vám drobná rozdielnosť medzi tým, čo ste čítali, a súčasnosťou. V tom čase nebol parlament volený, v tom čase nebola vláda demokratická, v tom čase nebola politická pluralita, neboli parlamentné a ľudské slobody. Teraz toto všetko máme, takže hovoríte o inom.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia,

    na tejto schôdzi máme na programe aj správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike v roku 1996, za ktorú ako ústavný činiteľ nesie zodpovednosť pán minister vnútra. Nechcem preto komentovať stav bezpečnosti na našich uliciach, ututlávanie trestných činov, vyčíňanie organizovaného zločinu. Vari by bolo bývalo lepšie, keby sme tento bod boli spojili s prerokovaním tejto správy. Na tomto mieste chcem upriamiť vašu pozornosť, kolegyne a kolegovia, na porovnanie troch zákrokov Policajného zboru.

    Všetci vieme, koľko sa popísalo a pohovorilo, napokon aj dnes, o zákroku polície v budove ministerstva kultúry. Môžeme mať akýkoľvek právny názor na prítomnosť poslancov a predstaviteľov divadelnej obce na ministerstve kultúry po skončení úradných hodín, ale keď si uvedomíme, že títo občania, podľa pána ministra kultúry páchatelia trestných činov, iba vyjadrovali svoj názor a obhajovali svoje legitímne profesijné požiadavky, musíme si položiť otázku, ako sa stalo, že polícia pri tomto zákroku bola vlastne dôslednejšia z hľadiska rešpektovania zákona ako v prípadoch, keď v Prievidzi a potom v Bratislave po stretnutí pri hrobe Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne pochodovali holé lebky po uliciach a vykrikovali Sieg heil, Jude raus či Cigáni do plynu. Demonštranti na ministerstve kultúry sú spoločensky nebezpečnejší než neofašistické skupiny, ktoré otvorene, drzo a opakovane porušujú § 261 Trestného zákona, ktorý hovorí o trestnom čine podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov a o propagovaní fašizmu a rasizmu?

    Skínov príslušné zložky len filmujú a monitorujú, potom ich možno aj predvolajú, obvinia, možno to pôjde aj na prokuratúru a súd, ale verejnosť sa nedozvie nič o tom, že drzá výtržnosť a podnecovanie rasovej nenávisti bola patrične postihnutá. Keď bola v Prievidzi demonštrácia antifašistov proti vyčíňaniu skínov, polícia tvrdo zasiahla proti antifašistom, na ktorých skíni hádzali fľaše a dlažbové kocky, ako o tom písala tlač. O tom sa tu z neznámych dôvodov akosi nediskutuje.

    Ponechám bokom, kam táto benevolencia voči fašizoidným skupinám môže v budúcnosti viesť. Chcem položiť iba otázku, kto je pre spoločnosť nebezpečnejší: skíni, alebo demonštrujúci herci a poslanci, ktorí sa domáhali stretnutia s ministrom kultúry. Nie je práve v neschopnosti rozlíšiť tento rozdiel silne spochybnená kompetentnosť pána ministra vnútra? Nebolo by lepšie, pani poslankyne a páni poslanci, keby sme s vášňou, ktorú sme venovali incidentu na ministerstve kultúry, radšej diskutovali o rastúcom vyčíňaní fašizoidných pravicových extrémistov?

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kňažko, ale medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Tarnóczy.

  • Pán poslanec, o Prievidzi vám môžem súkromne povedať podstatne viac a bude to diametrálne odlišné od pohľadu, ktorý ste na situáciu navodili.

  • Ďakujem. Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Weissa.

    Tlač uvedie, že na extrémistickej demonštrácii bolo sto demonštrantov a dva tucty novinárov. Tieto dva tucty novinárov urobia taký krik, akoby na tejto demonštrácii bolo minimálne stotisíc extrémistov. Dva tucty slovenských médií reprodukujú už niekoľko rokov (5-6 rokov) články z európskej a svetovej tlače o tom, že Slovensko je extrémistická krajina, kde sa potláčajú ľudské práva.

    Chcel by som povedať, že najsmutnejšou skutočnosťou je zakalený zrak väčšiny našich opozičných novinárov a politikov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kňažko.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    mám len niekoľko stručných poznámok. Rád by som sa držal skutočne tej situácie, ktorá sa odohrala na ministerstve kultúry pri zásahu policajnej jednotky.

    Nepovažujem za správne, ak sa tento problém internacionalizuje tým spôsobom, že kolega Andrejčák hovorí o slovenskej facke, pani Lazarová o maďarskej klobáse, ešte by sme sa mohli dostať k nejakému ruskému vplyvu atď. Takže nerád by som bol, keby sme tu opäť používali argumenty toho druhu, že my robíme niečo protislovenské a že tí, ktorí sa zúčastnili na ministerstve kultúry, kazia meno Slovenskej republiky, pretože sú proti Slovensku, lebo vy sa asi nezbavíte tohto zlozvyku spájať metódu uplatňovania dnešnej moci so štátom, teda režim so štátom. Nuž znovu by som vás rád upozornil, že Slovensko, to sme my všetci, teda aj vy, ale nielen vy, aby nám bolo jasné na začiatku.

    Dotkol by som sa teda najmä toho, prečo, kedy a akým spôsobom pán minister požiadal o policajný zásah. Vo faxe, ktorý poslal na policajné riaditeľstvo, sa hovorí o tom, že neznáme osoby vnikli spolu s poslancami na ministerstvo, že prekážajú v práci, že ohrozujú zdravie, majetok atď. Čiže už toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože neviem, či neznáme osoby sú neznámy pán Huba, neznáma pani Vášáryová atď. atď. A rád by som sa dozvedel, akým spôsobom bol ohrozovaný majetok, zdravie ľudí a akým spôsobom sme prekážali v práci. A ešte skôr ako by pán minister (čo je tiež charakteristické, teraz hovorím o ministrovi kultúry, ale to sa naozaj nedá odlúčiť jedno od druhého), skôr ako by začal dialóg, ktorým sa mohlo všetko skončiť a mohli sme pokojne odísť a dokonca dnes už mohli divadlá hrať.

    Ale tu si treba položiť otázku, kto chce tento konflikt a načo je mu potrebný. Prečo pán minister kultúry potrebuje, aby sa takáto situácia na Slovensku vyhrocovala? Pri príchode policajnej jednotky si títo ľudia uvedomili, že boli tak trošku podvedení, že prišli do situácie, kde nikto nikoho neohrozuje, všetci pracujú a my len čakáme na pána ministra a chceme sa s ním rozprávať. Čiže nebol dôvod na žiadny zásah. Ale medzi siedmou a ôsmou, zrejme po porade, ktorá sa odohrávala mimo ministerstva kultúry, sa predsa len rozhodli zásah uskutočniť.

    A teraz, čo to je primeranosť? Prosím vás, skúste si predstaviť situáciu, že by trebárs na francúzskom ministerstve kultúry ťahala policajná jednotka na požiadania tamojšieho ministra kultúry Mireille Darc po schodoch. Pripadá vám to náležité, primerané, pán minister? Veď ste si hádam mali overiť, o akú situáciu ide. A uisťujem vás, že by sme zbytočne hľadali v análoch príbehov na jednotlivých ministerstvách, určite by sme nenašli, aby polícia takto zakročila proti známym umelcom. A ešte vďaka Bohu, že v noci tá prepadová jednotka z Trnavy a jej veliteľ mali dosť rozumu a uvedomili si, že by asi nebolo náležité vyvliecť odtiaľ Dvorského a ostatné osoby neznáme ministrovi kultúry.

    A ešte jeden aspekt by som chcel vyzdvihnúť. Týka sa to najmä dám. Uisťujem vás, vážené kolegyne, kolegovia, že tam mohla byť vaša dcéra, vaša príbuzná, ktokoľvek, ako tam napríklad bola známa herečka slečna Mórová, pričom jej otec pracuje na ministerstve. A je len dielom náhody, že práve sedeli až v druhom či treťom rade a že policajti ich neťahali za nohy po schodoch. Chápem, že to sa nedá urobiť veľmi jemne, keď sa štyria muži zmocnia ženského tela a chcú ho napchať do autobusu, asi sa to nedá jemne urobiť. Ale skúste si tú situáciu predstaviť naživo a sami si dajte odpoveď, či to bol adekvátny zásah a vlastne motív, čo primalo po prvé ministra kultúry a po druhé ministra vnútra, že túto akciu jednoducho nezastavil hneď v zárodku, alebo že si neoveril, ako vyzerá, a potom samotného veliteľa, ktorý sa však naozaj spamätal potom, ako práve jedno mladé dievča z bábkového divadla dostalo psychický šok. Mimochodom, viezol som ho domov, neprajem vám ten zážitok, a jej, samozrejme tiež, bude ho mať na celý život, ako bola násilne vlečená po schodoch a strčená do autobusu. Ak to považujete za oprávnený zásah, tak neviem, aké argumenty by vás presvedčili.

    Takže už len tento dôvod stačí na to, aby minister vnútra, ktorý tu dnes sedí, bol posudzovaný ako človek, ktorý nezvládol túto situáciu. Nedotýkam sa zatiaľ iných vecí, o ktorých sa tu tiež hovorilo. Jednoducho toto nemá obdobu. Slovensko sa teda opäť zviditeľnilo nie tým, že umelci a poslanci prišli na ministerstvo, to sa deje všade na svete, ale na Slovensku ich odtiaľ vynáša polícia.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený predseda výboru pán Hofbauer, ale medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, nemám faktickú poznámku, mám procedurálny návrh.

    Navrhujem, aby sme o návrhu na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi vnútra hlasovali v tajnom hlasovaní. Myslím si, že to je dôležitá personálna otázka. V tomto parlamente existujú určité tradície o hlasovaní o personálnych otázkach a nemám rád, keď sa tu robia rôzne priazne lojálnosti, ako to bolo v prípade včerajšieho hlasovania o ministrovi kultúry. Takže dávam procedurálny návrh na tajné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Len k veľmi emotívnemu prejavu pána poslanca Kňažka.

    Krása demokracie je v tom, že my tu nemáme kasty. Tie sú v Indii. A nemyslím si, že treba posudzovať kastu hercov ako niečo iné, čo v tomto národe je. Ja by som ho tiež prosila, aby mi ukázal taký štát, kde sa poslanci správajú tak, ako sa správali. Poslanci majú na to iné spôsoby, akým spôsobom viesť dialóg aj s ministrom a ako sa snažiť presadiť svoje názory a nápady. A myslím si, že je úplne jedno, či spomínaná pani alebo slečna bola dcérou niekoho neznámeho alebo jeho, ale isté je, že poriadok aj na ministerstve musí byť.

  • Pán poslanec Hofbauer je prihlásený do rozpravy, môže vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    na úvod sme si vypočuli dôvody na odvolanie ministra vnútra v podaní tak, ako to podpísalo 40 poslancov. Tie dôvody, ktoré tam boli uvedené, sú údajné dôvody, to sú smiešne tzv. dôvody, pretože tými dôvodmi je čosi úplne iné. Uvádzalo sa, že súčasná doba je hektická a akcia na ministerstve kultúry bola takisto hektická. Ani jedno z uvedených tvrdení nie je pravdivé. Ak skupine čechoslovakistických hercov, ktorí nostalgicky spomínajú na honoráre z Barandova a z Kavčích hôr, tento štát nevyhovuje a nevedia sa doň vpratať, tak ich možnosti sú neobmedzené. Ktorýkoľvek umelec môže pôsobiť kdekoľvek na svete, kde prijme honorár, kde sa s ním uzavrie zmluva a môže hrať do chuti, ak partneri sú ochotní takúto zmluvu s ním uzavrieť. Nepoznám štát, ktorý sa prispôsobuje hercom, ale hercov, ktorí sa musia prispôsobovať tomu štátu, jednoznačne áno. Nepoznám štát v Európe, ktorý má 25 štátnych divadiel financovaných z daňových peňazí občanov tohto štátu, ktoré sú plne finančne zabezpečené, ich chod je plne finančne zafixovaný, a ich herci sú rozhodnutí nehrať. Tak nech nehrajú a nech si nájdu iný štát, ktorý platí divadlá zo štátnych peňazí a honoráre hercov zo štátnych peňazí, nech tam idú, nech tam akceptujú a aplikujú svoje záujmy, svoje ciele, svoje metódy. Nepochybujem o tom, že budú s otvorenou náručou prijatí.

    Som predsedom výboru pre hospodárstvo a privatizáciu. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, naša spoločenská sféra prebieha veľmi rozsiahlym procesom transformácie. Transformácia postihuje prakticky celý náš systém, pretože prechádzame od centrálneho štátneho dirigizmu na voľný trhový mechanizmus, demokratický a pluralitný. Ak časť niektorých občanov nie je schopná toto postrehnúť, tak majú smolu. Skutočne čítajú asi tie uznesenia, ktoré tu citoval pán Šimko spred roku 1989. Ale tie časy sa pominuli.

    Domnievam sa, že v jednej sfére sme trhový mechanizmus a pluralitu trošička zaspali, a to je práve sféra kultúry. Domnievam sa, že herci, tým, čo nám predvádzajú v súčasnosti, práve dokumentujú, že v tejto oblasti transformácia nepokračuje správnym smerom, prípadne ciele a metódy, ktoré boli použité, nie sú reálne. Im tento systém nevyhovuje. Nevyhovuje im systém, že divadlá sú štátne, sú napojené na štátny rozpočet a ich príjmy sú zabezpečené. Bude treba zjavne hľadať iné spôsoby, také, aké sú obvykle bežné v Európe a vo všetkých štátoch, ktoré sú nám dávané ako jasné a svetlé vzory, napríklad vo Francúzsku, kde tých štátnych divadiel je minimum a tie, ktoré sú tzv. štátne, sú iba čiastočne dotované štátom, vážení páni poslanci a pani poslankyne. A ja to tu ako predseda hospodárskeho výboru budem tvrdo uplatňovať, aby do tejto sféry takisto vstúpila transformácia, lebo zamestnávateľské zväzy a početné skupiny ľudí, ktorí vytvárajú v tomto štáte hodnoty, opakovane upozorňujú, že v tomto štáte sú sféry, v ktorých sa celospoločenskými prostriedkami plytvá.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k tým "strašným" výhradám, že pán minister vnútra sa na požiadanie nestretol s pánmi poslancami Čarnogurským a Černákom (tak to sú skutočne veľmi zaujímavé a zábavné tvrdenia) a že minister kultúry sa nestretol vtedy s tými ľuďmi, ktorí vtrhli do jeho ministerstva. Kolegovia, ja som riadil rezort, ktorý bol najpočetnejší zo všetkých ministerstiev v tomto štáte. Rezort dopravy, spojov a verejných prác zahrnoval asi 180 000 zamestnancov. Tento rezort prechádzal obrovskou transformáciou v štádiu vzniku samostatného štátu. Ja som sa stretol s každým, s každou skupinou pracovníkov, ktorá o to mala záujem, a ja som o to takisto mal záujem. Ale ja som určoval termín, ja som určoval miesto, ja som určoval kedy, pretože v opačnom prípade by sa minister stal hračkou v rukách zopár desiatok ľudí s neukojenými ambíciami a nerobil by nič iné, len by chodil, "diškuroval", a fakticky by nerobil nič.

    Kolegovia, ak uvádzate, že na ministerstve kultúry sa uskutočnil poslanecký prieskum, tak nezavádzajte verejnosť. Poslanecký prieskum má presne stanovené pravidlá hry, má presne stanovené kritériá a rozmer. Ani jeden z týchto rozmerov a kritérií sa nerešpektovali. To bola jedna obyčajná násilná akcia, kde pán Šimko náhodou išiel po námestí SNP a náhodou vošiel na ministerstvo kultúry a náhodou sa ocitol na prvom poschodí. Komu to chcete rozprávať?

    Kolegovia, zabudnite na spôsoby, že pod ochranou a pod záštitou skupiny poslancov do verejnej budovy prepašujete inú skupinu, ktorá nemá nič spoločné so žiadnymi poslaneckými mandátmi a poslaneckými prieskumami, a zabudnite na to, že poslanecká imunita je nato, aby zakrývala kriminálne a protizákonné kroky poslancov. Vôbec nie. Poslanecká imunita má presne stanovené ohraničenia, kde sa začína a kde sa končí. A vy ste ju prekročili.

    Tí, ktorí vstúpili na ministerstvo kultúry, vstúpili tam v rozpore so zákonmi. A ja žiadam ministra vnútra, aby postupoval rigorózne, v zmysle týchto zákonov, lebo neexistujú také slobody a ľudské práva, ako sa tu pertraktujú, že do objektov atómovej elektrárne vtrhnú výtržníci, lozia tam po technologických zariadenia a vešajú transparenty na chladiace veže. V západnej Európe by takýchto násilníkov kvalifikovali ako potenciálnych teroristov a namieste by ich zastrelili, priatelia.

  • Hluk v sále.

  • Zastrelili. Len sa spýtajte na to západonemeckých partnerov, ja som v západonemeckých jadrových elektrárňach bol a tam upozornili, aké pravidlá platia pre styk s verejnosťou a pri vstupe do technologických objektov jadrových zariadení. Ak tí, ktorí vnikli do budovy ministerstva kultúry, utrpeli šok z toho vniku, tak ja im poradím, nech sa tam druhý raz takýmto spôsobom nepchajú a šoky zjavne neutrpia.

    Ak do včerajška nebolo dostatočne zrozumiteľné, o čo v tejto hre a v tomto teatrálnom vystúpení ide, myslím, že po vystúpení pani Rusnákovej a pána Ftáčnika sa to definitívne ozrejmilo. Už je tretie odvolávanie ministra kultúry, keď najprv je určené, kto bude odvolaný, a potom sa pátra po dôvodoch a vyhľadávajú sa dôvody. Myslím si, že ten včerajšok bola skutočná exhibícia, keď sa snorilo čo, kde, kedy a ako, či to bolo 26. alebo 27., či to bolo dopoludnia alebo popoludní. Takže domnievam sa, že ten včerajšok bol veľmi zaujímavý a robil dobrú ouvertúru tomu dnešku.

    To, čo napĺňa v podstate dnešné konanie aj včerajšie rokovanie, pokojne nazvem opozičnou protislovenskou zúrivosťou. To nie je otázka politiky. To nie je otázka vecnosti. To je vec diagnózy, pretože paranoja a nenávisť sú diagnostické záležitosti, ktoré sú liečiteľné, ak pacient má záujem o liečenie. Ak nie, tak v tomto blude zotrváva a treba ho ako takého brať. Deštrukcia parlamentného a vládneho kabinetu už bola odskúšaná. Včera sa tu spomínal minister Soboňa, že bol odvolávaný. Rád by som pripomenul, s akými úspechmi sa to realizovalo. Bola zastavená transformácia v zdravotníctve, rozbehnutá, a veľmi dobre rozbehnutá. Zakonzervoval sa nezmyselný stav, ktorý v podstate iba predĺžil letargiu. Pán minister Šagát vrátil lôžkodni ako veľmi osvedčený socialistický systém nezmyslu a v podstate realizácia transformácie zdravotníctva sa oddialila o dva roky, zbytočne a nezmyselne. V Čechách toto prešľapovanie trvá do súčasnosti. Keď Česká republika je vám takým svetlým vzorom, tak si skočte pozrieť, ako tam vyzerá transformácia v oblasti zdravotníctva a kultúry, a skúste zvážiť, či teda Česi sú nám skutočne takým svetlým vzorom vo všetkom, čo sa vám tak pozdáva.

    Takže to, že sa začalo spochybňovanie vládneho kabinetu ministrom kultúry, ministerkou školstva, to nie je nič prekvapujúce, lebo bez školstva, bez kultúry národ prestáva byť národom. A to, že sú permanentné ataky na ministra vnútra, je pochopiteľné.

    Vážení kolegovia, ešte by som upozornil na dve veci.

    Prvá: Nejako sa vám nepozdáva, že v nadväznosti v tomto čase a v súčasnosti sa dejú takéto skutočnosti. Nuž, tak je to pochopiteľné. Veď do deštrukcie vnútornej scény Slovenskej republiky sa už investovali stovky miliónov. Tí partneri, ktorí to investujú, sa s tým netaja. Môžete sa to dočítať v tlači. Výsledky sú zatiaľ nulové. Takže vzrastá obojstranná nervozita tých, ktorí sem tie peniaze lejú, a dúfajú, že tu príde k albánskemu alebo srbskému, alebo nejakému balkánskemu efektu. Avšak to neprichádza. Čo s tým, došľaka? A tí, ktorí tie prostriedky poberajú, nuž tí sú tiež nervózni, lebo sponzori nebudú donekonečna trpezliví a nebudú tu zbytočne liať peniaze, za čo vykrikovači z času načas zorganizujú nejakú smiešnu akciu.

    Takže, kolegovia, skúste sa pozrieť triezvo na slovenskú scénu a skúste sa pozrieť triezvo aj na seba, lebo prevažnú väčšinu obyvateľov tieto vaše krikľúnske akcie už nezaujímajú. Prejdite sa po vidieku, prejdite sa po mestečkách a dedinách. Ľudia sa pýtajú: A čo tí vlastne tam vyvádzajú? Čo chcú? Nech sa prídu spýtať, ako my tu žijeme, ako musíme každú korunu ťažko zarobiť. A herci, ktorí tam vykrikujú a s otvoreným náručím kričia do televíznej kamery NOVY, že už toho bolo dosť, a keď pán Korda sa pýta, čoho bolo dosť, odpoveď znie, že všetkého. Keď všetkého, tak nech sa páči.

    Takže ja na rozdiel od ostatných opozičných poslancov ministrovi vnútra nedôveru vyslovovať nebudem a koaličný blok určite takisto nie, a naopak, žiadam dôsledné rešpektovanie zákonov v tomto štáte. Dôsledné rešpektovanie, a to aj zo strany tých, ktorí majú poslaneckú imunitu, lebo poslanecká imunita je jednoznačne ohraničená. Žiadam rešpektovanie zákonov aj voči príslušníkom iných štátov, pretože nie je mysliteľné, že sem vtrhnú spoza hraníc a behajú po atómových elektrárňach, po hydroenergetických dielach a po budovách ministerstiev, a neopustia tento štát do 24 hodín s pečiatkou nežiaducej osoby. A v tomto smere želám pánu ministrovi pokojnú rozvahu a pokojnú rozhodnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prechádzame k faktickým poznámkam. Prvý je pán poslanec Weiss.

  • Chcel by som sa poďakovať pánu kolegovi poslancovi Hofbauerovi za túto ukážku totalitného myslenia.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ide o to, pán poslanec Hofbauer, aby tvorivá inteligencia nemusela posluhovať momentálne vládnucim, aby mohla slobodne tvoriť, a nie poklonkovať mocným. Vás mrzí, že nemôžete umeleckú inteligenciu zapojiť do svojich propagandistických služieb, že vám nechce pomáhať zakryť privatizačné zbojstvo. Preto ich vydierate cez toky peňazí. Nenávidíte umeleckú inteligenciu, lebo sa nevie zmieriť s vaším politickým grobianstvom. Každý, kto kritizuje vaše politické maniere, si od vás vyslúži nálepku, že je nepriateľ národa alebo samostatného Slovenska. Prestaňte, prosím vás, stotožňovať seba so štátom. Štát a Slovensko, to nie ste iba vy, pán Hofbauer.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán kolega Hofbauer,

    vy ste pred chvíľou vyzvali niektorých poslancov, aby si vymenili svoje vystúpenia, pretože dnes sa už rokuje o odvolaní pána ministra vnútra. Musím povedať to, čo som už konštatovala niekoľkokrát. Či už vaše faktické pripomienky, alebo vaše vystúpenia sú stále založené na hlbokej arogancii, na urážkach. Riadite sa len a len heslom: "Kto nie je s nami, je proti nám." Vo svojich vyjadreniach na margo niektorých umelcov, ktorí si dovolili vystúpiť proti vášmu mysleniu alebo vašej teórii, zase označujete všetkých za čechoslovakistov. Nehnevajte sa, ale také mená, ako je Dvorský, Jamrich... Tak ako niektorí poslanci aj v tomto parlamente sú určite prvotriedni poslanci, ale sú aj druho-, treťo-, možno aj štvrtotriedni. Tak sú aj herci. Ale za niektorých, ktorých ste vy označili ako čechoslovakistov a ešte ste im dali nejaké prívlastky, nehnevajte sa, mňa to uráža za celú umeleckú sféru.

  • Pán poslanec Hofbauer, počúval som váš príspevok a objavila sa tam znovu jedna nebezpečná vec, ktorá už tu koluje. Vy posielate ľudí, v tomto prípade umelcov, zo Slovenska preč, aby odišli. Uvedomte si, že toto je naša vlasť, toto je naša domovina, v ktorej sme sa narodili, a vy na to nemáte právo. Po týchto slovách, ktoré ste povedali - hovorí sa tu o vyslovení dôvery a nedôvery -, vám musím ako človeku vysloviť nedôveru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, ako jeden z pôvodných poslancov si zaiste pamätáte, ako som bol v roku 1992 v parlamente tvrdo kritizovaný zato, že som polícii nedal rozkaz, aby obuškami rozohnala demonštrantov, ktorí demonštrovali v tom čase proti účasti vtedajšieho prezidenta Havla. A pamätám si, ako ste vy a ostatní vaši kolegovia, vtedajšia opozícia, freneticky tlieskali mojim slovám, keď som povedal, že obuškami demokraciu na Slovensku šíriť nebudem. Na to som si zariadil iné prostriedky. Prečo to nechcete akceptovať teraz?

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    z týchto rečí som vyrozumel, že každý iný občan, ktorý poruší v našom štáte nejaký poriadkový predpis alebo zákon alebo neuposlúchne výzvu, môže byť primerane tomu následne stíhaný. Len so vzácnou sortou umelcov treba zaobchádzať vo vatičke. Oni sú niečo iné, sú nadľudia... Takto som to pochopil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Samozrejme, ja som nechcel vystupovať, ale pán kolega Hofbauer pripomenul jednu situáciu, ktorá akoby súvisela s týmto prípadom, a to je odvolávanie pána ministra Soboňu. Len pre históriu pripomínam tým, ktorí boli v klube, že dva dni pred jeho odvolávaním prišiel sám pán Mečiar a povedal, že nemá inú voľbu, lebo sa mu rozsype koalícia. Pána Soboňu nepustí. Ak budeme k sebe čo len trošku úprimní, tak si to musíme priznať, že to tak bolo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Neprekvapujú ma prednesené veci pána poslanca Hofbauera. Mám v živej pamäti, ako sa tu vyslovil, že tým ľuďom, ktorí drogujú, netreba dávať striekačky, aby sa nenakazili aidsom. Teraz súhlasne kýva hlavou, až mi mráz ide po chrbte. Ale to je jeho prístup k demokracii a humanite, samozrejme. Jeho osobný prístup.

    Chcel som povedať len vecnú poznámku, že vždy budem na to hrdý, že som zastavil nezmyselný proces transformácie, ktorý začal pán minister Soboňa. Keďže vždy trošku koketujete s medicínskou odbornosťou, chcem vás upozorniť, že za socializmu sa nepoužíval ako výkonnostný ukazovateľ na platenie lôžkodeň. Lôžkodeň bol iba na percentuálne využitie postelí, nie ako financovanie. Takže si to asi zapamätáte.

  • Som rád, že pán poslanec Hofbauer povedal priamo, ako to vyzerá, o čo im ide, ako sa pozerajú na situáciu, a nezahaľuje to do rôznych demokratických fráz. Povedal to naplno tak o štáte, ako o hercoch, ako o tých, čo vytvárajú hodnoty. Priemyselné zväzy vytvárajú hodnoty, umelci nevytvárajú. Chcem len povedať, že presne takto o umelcoch nedávno hovoril Miloš Jakeš a zostal ako kôl v plote. To ťa čaká onedlho tiež.

    A ďalej, čo je v mestečkách, ľudia nevedia, čo sa deje. Nevedia. Robíte všetko pre to, aby sa to nedozvedeli. Slovenská televízia pod vaším vplyvom a pod vplyvom Slovenskej informačnej služby vysiela pirátske anonymy o tzv. utajených svedkoch. Vyžiadajte si teda čas, keď to chcete vysvetliť ľuďom, aby prišiel pán minister do televízie so zástupcami kultúry a poslancami a aby vysvetlil ľuďom, o čo ide. Aby teda vedeli.

    Ďalej by som sa rád dotkol ešte toho, že na jednej strane si hovoril o tom, že bez kultúry a školstva nemôže byť národ. Na druhej strane hovoríš, herci, keď nechcú hrať, nech nehrajú, to sa nič nedeje, alebo dokonca nech odídu z tohto štátu. Keď nechám nepovšimnutú túto bezočivosť a istý druh primitivizmu, môžem to označiť za schizofréniu, lebo herci a divadlá sú súčasťou umenia.

    Ďalej si hovoril čosi o paranoji, o nenávisti, a že z nej sa dá liečiť. Ja k tomu pridávam ešte aj spomínanú schizofréniu a som rád, Roman, že si sa rozhodol liečiť.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Rosival.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som poprosiť pána poslanca Hofbauera, keby mohol bližšie špecifikovať tie státisíce, ktoré sem prúdia, kto ich posiela, v akej je to mene. A potom by som tiež rád viac vedel o príjemcoch týchto státisícov, kto sú to, keby bol taký dobrý to povedať.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy je prihlásený aj pán navrhovateľ Černák.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    budem stručný, položím štyri otázky a úplne netypicky ich písomne odovzdám aj pánu ministrovi, aby v záverečnom slove nezabudol na ne odpovedať.

    Prvá otázka je: Aké máte skúsenosti v oblasti rezortu vnútra a koľko rokov riadiacej praxe máte?

    Druhá otázka: Kedy ste sa dozvedeli a akým spôsobom, že poslanci Čarnogurský a Černák chcú s vami hovoriť?

    Tretia otázka: Kým a ako ste boli informovaný o zásahu polície na ministerstve kultúry dňa 10. 3. 1997?

    Štvrtá otázka: Konzultovali ste zásah na ministerstve kultúry s premiérom Slovenskej republiky? Ak áno, tak kedy a aký bol jeho názor?

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Cuper, ale medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    K pánu poslancovi Černákovi. Bolo by dobré, ak niekto vstupuje do politiky, aby sa oboznámil s istým systémom, akým spôsobom sa volia poslanci, akým spôsobom sa skladajú vlády. Potom by vedel a nedával by túto otázku. Vedel by, akým spôsobom nastupuje minister do svojej funkcie, a potom by sa nedivil, keď napríklad v istej krajine - a dokladujem mu to - sa ministerkou financií stáva zdravotná sestra. To je totiž politická funkcia.

    Úradnícke funkcie nastupujú len vo vládach, ktoré boli konštituované tak, ako bola konštituovaná vláda v roku 1994.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    v 16. a 17. storočí platila téza, že štát je vlastníctvom panovníka. 20. storočie je od tejto tézy, samozrejme, ďaleko. Štát je vlastníctvom alebo štát patrí politickým stranám, sčasti patrí národu. Tak hovorí aj článok 2 Ústavy Slovenskej republiky. Moc môžu uskutočňovať buď občania priamo, alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov v parlamente. V každej politologickej knihe, ktorá vychádza na Západe - a ktoré sa už v demokracii samozrejme prekladajú aj do slovenčiny a češtiny -, sa môžete dočítať, že v 20. storočí sa štát pokladá za štát politických strán. Štát ako mocensko-politická organizácia je teda celkom prirodzene predmetom mocensko-politických hier politických strán. Mňa zaujíma z tohto pohľadu alebo možno aj občanov tohto štátu by zaujímalo, ako jednotlivé politické subjekty v tomto štáte o moc v tomto štáte politických strán hrajú.

    Samozrejme, je celkom prirodzené, že moc v štáte sa preberá voľbami. Opakovateľnosť volieb, odstúpenie alternatívy porazenej, pán Mikloško, nastúpenie alternatívy víťaznej je celkom prirodzeným procesom uchopenia moci. Už nie je celkom také prirodzené, keď sa o moc hrá počas volebného obdobia, a to rôznymi ústavnými aj menej ústavnými prostriedkami z pozície politických strán. Je celkom zaujímavé sledovať z tohto pohľadu súčasnú politickú hru o moc slovenskej opozície. Samozrejme, v tomto štáte opozícia využívala rôzne ústavné aj menej ústavné prostriedky boja o uchopenie moci. V súčasnosti, čo je veľmi zaujímavý poznatok, sa využíva na to inštitút poslaneckej imunity a poslaneckého prieskumu.

    Môžem povedať, že svojho času (v januári roku 1994) sme uskutočnili poslanecký prieskum v prezidentskej kancelárii, lebo sme zistili celkom jasnú nezrovnalosť (30 miliónov) medzi rozpočtovým provizóriom alebo v požiadavkách, ktoré mala prezidentská kancelária v rozpočtovom provizóriu a riadnom návrhu rozpočtu na kalendárny rok 1994. Samozrejme, keďže sme boli poslanci - ja, pán Brňák a pán Straňák - odhlasovaní výborom, že tento poslanecký prieskum máme uskutočniť, niekoľkokrát sme sa tam ohlásili, niekoľkokrát nám bolo povedané, že páni úradníci prezidenta nemajú čas nás prijať, tak sme trpezlivo čakali, až sme boli prijatí. Pravdaže, nešli sme tam s nejakými bubnami, nešli sme tam za sprievodu nejakých demonštrantov, celkom normálne sme prišli, prijali nás bežní úradníci pána prezidenta, nedožadovali sme sa ani prijatia pánom prezidentom Slovenskej republiky. Ja si myslím, že poslanecký prieskum je takouto celkom bežnou záležitosťou.

    Inak sa poslanecký prieskum uskutočňoval na ministerstve kultúry. Samozrejme, za asistencie bubnov, za asistencie pánov poslancov a za nie celkom slobodnej vôle prejavu pána ministra kultúry, ktorému sa vnucovala zo strany pánov demonštrantov aj pánov poslancov dohoda, ktorú mal pod nátlakom podpísať. Vážení, ale dohody sa nepodpisujú pod nátlakom. V každej civilizovanej spoločnosti si strany, ktoré sa chcú dohodnúť, sadnú za rokovací stôl v príjemnej miestnosti, a nie za rinčania bubnov ako v buši v Afrike. Ak máte takúto predstavu o demokracii na Slovensku, ja takúto predstavu o demokracii a o hre o boj o moc nikdy nebudem podporovať.

    Preto si myslím, že zákrok na ministerstve kultúry bol podľa mňa neprimeraný. Samozrejme, úlohou polície bolo vypratať ministerstvo, takisto ako je úlohou polície chrániť súkromný majetok. Ak by sa niekto násilím napratal do môjho domu, tiež by som nebol spokojný, ak by polícia neurobila poriadok v dome a nevypratala týchto ľudí. Štátne orgány sa musia chrániť, pretože sú vlastníctvom štátu, a práve v záujme toho, že štát je vlastníctvom, alebo ak nepovieme vlastníctvom, ale že štát je štátom politických strán, patrí všetkým politickým stranám a všetkým občanom tohto štátu. Nie je mysliteľné, aby si násilím jedna skupina alebo niekoľko politických strán obsadilo nejaký úrad. To je, vážení páni, revolúcia. A prvé kritérium alebo prvý zákon každej revolúcie je, že najprv sa vyvolá spoločenský chaos. To urobil Havel v roku 1989 tým, že rozpustil basy. Vy ste si tak ďaleko netrúfali ísť. Basy sú našťastie v našom štáte konsolidované a plnia svoju funkciu. Tak ste sa vrhli na ten najslabší článok, ministerstvo kultúry a ministerstvo školstva. To je také, čo sa dá zvládnuť. Samozrejme, netrúfli ste si na ministerstvo hospodárstva, lebo podnikatelia by iste s vami nešli, sú spokojní. To vás, pravdaže, poriadne škrie.

    A ešte celkom na záver jedna skúsenosť. Pred každým vážnejším spoločenským pohybom v tomto štáte od roku 1989, ak sa schyľovalo k nejakému štátnemu prevratu, ma navštívil nejaký novinár z nejakého západného periodika. Nebolo to inak ani pred dvoma týždňami. Celé tri hodiny sme sa rozprávali o tom, ako sa zmení situácia na Slovensku o dva týždne. Bol som veľmi prekvapený, odkiaľ také informácie vážený pán novinár berie. Nie, samozrejme, že sa nezmenila, lebo aj vaša politická hra má niektoré defekty. Nie všetko naplánujete tak, ako by ste chceli. Poučená rokom 1993 aj marcom 1993, zmúdrela aj vládna koalícia. Samozrejme, že sa vám ju nepodarilo rozložiť. To je celkom prirodzené, pretože každá politická sila časom vyzrie. Takže tie vaše štátne prevraty budú čím ďalej ťažšie.

    A len úplne na záver: Pán Mikloško, budete musieť počkať na voľby, možno sa vám podarí za pomoci vašich nie imperialistov, ale tých, ktorých, pán Hrušovský, zneužívate na to, a to sú tí, ktorí majú slúžiť dušiam kresťanov, to znamená cirkevných činiteľov, možno že za pomoci nich sa vám podarí na Slovensku sčasti demagógiou niektorých ovplyvniť, ale vyhraté to ešte nemáte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, to bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. S faktickou poznámkou sa prihlásil ešte pán poslanec Pittner.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Cuper, principiálne nemôžem súhlasiť s takým vaším tvrdením, aké ste v úvode povedali, že štát patrí politickým stranám. Pretože, po prvé, potom je mi pochopiteľné (spočiatku som tomu neveril, ale teraz je mi to pochopiteľné), že pravdou je to, že v roku 1989 ste boli jedným z tých, ktorí nesúhlasili so zrušením článku 4 vtedajšej ústavy na vtedajšom vašom pracovisku. Po druhé, vy predsa musíte ako právnik rozlišovať medzi štátom a režimom. A my, ktorí sme boli súdení štátnymi súdmi v päťdesiatych rokoch a ďalej za takzvanú protištátnu činnosť a išli sme len proti režimu, nie proti štátu, a potom po roku 1989 sme boli rehabilitovaní, a to sú desaťtisíce rehabilitácií, tak ich vlastne týmto činom spochybňujete. V tom vidím vaše najväčšie nebezpečenstvo pri takomto ponechaní si vášho myslenia.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Kňažkovi.

  • Som rád, že pán Cuper povedal to, čo povedal. Hlavne že priznal, že nakoniec bol prijatý v prezidentskej kancelárii a mohli vykonať svoj prieskum. My od septembra nemôžeme vykonať svoj prieskum, lebo pán minister nedodržiava zákon, neodpovedá na naše otázky a nedá na nahliadnutie dokumenty, o ktoré žiadame. Čiže súhlasím, že rozumnejšie by bolo sadnúť si za okrúhly stôl a porozprávať sa. Nuž prečo to pán minister nechce urobiť? Som rád, že si na našej strane.

    Pokiaľ ide o dom a ministerstvo, tvoj súkromný dom je naozaj čosi iné, než je ministerstvo kultúry, takže naozaj medzi to by som nedával znamienko rovnosti.

    A nakoniec - ten chaos, ktorý údajne my vytvárame... Tak sa zamysli, kto ten chaos vytvára. Kto tu prijíma protiústavné zákony, kto tu odoberá mandát poslancom, kto pod rúškom privatizácie rozkráda, kto zneužíva Slovenskú informačnú službu, kto nechce dať do poriadku pomerné zastúpenie orgánov Národnej rady vrátane kontroly moci? Nuž komu tento chaos vyhovuje, vrátane tvojho vystúpenia?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán kolega Cuper, vy hovoríte, že dohody sa neuzavierajú pod nátlakom. Chcel by som sa opýtať, či tú dohodu o päťmiliónovom záväzku, o ktorej ste hovorili v tom nezabudnuteľnom rozhovore pre Extra-S, ste podpísali slobodne, alebo pod nátlakom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Viem, že pán kolega Cuper mi nebude môcť odpovedať, lebo neverím, že bude fakticky reagovať na svoje vystúpenie. Dozvedel som sa jednu vec, to, čo citoval pán kolega Pittner. Je naozaj zaujímavé, že štát by mal patriť politickým stranám. Ale povedzme rešpektujem názor, aj keď si o tom myslím svoje. No mne ako členovi luzy nie je jasné, čo môže byť viac protiústavné a čo menej ústavné. Jednoducho takáto záležitosť mi nie je jasná a budem rád, keď si túto vec budem môcť objasniť. Ako niečo môže byť viac alebo menej ústavné?

  • Pán poslanec Cuper, nemôžete odpovedať na faktické poznámky. Takže pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Cuper, rád by som pripomenul alebo rozvinul to, čo som povedal predtým. Strana, ktorá má 30 % (nech má niečo plus mínus), si tu robí nárok na vlastníctvo štátu. Tak tu vystupujete všetci do jedného, aj vy, pani Bieliková. Tvárite sa ako vlastníci štátu a ostatných vyháňate preč. A to som vám povedal, že toto teda nie a s tým bude koniec.

  • Škoda, že pán poslanec Cuper ešte zabudol dodať jednu drobnosť, že keď sa tu niektorí páni kolegovia ohradzujú voči niektorým výrazom, mne tiež v nedeľu, keď som počúvala pána poslanca Moravčíka, prekážalo, ako sa vyjadril o mne ako o "zdivočenom" psovi. Tiež ma to veľmi mrzelo a je zaujímavé, že nikto (ani z médií) si takúto poznámku nevšimol a nespomenul ju.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    úmyselne som pred diskusiou postavil otázku, či predstavitelia opozície trvajú na názore, že akcia na ministerstve kultúry bola prvou pôsobivou akciou za úplné zvrátenie politických pomerov na Slovensku, ku ktorej by sa mali pridať aj radikálnymi a najradikálnejšími akciami odbory. V tejto súvislosti by som chcel požiadať ministerstvo vnútra, lebo som presvedčený, že médiá masovej hysterizácie a manipulácie na Slovensku veľmi účinne pôsobia najmä na študentov, aby si uvedomilo, že Slovensko nie je Nemecko alebo Amerika. Napríklad po zásahu v Leopoldove predstavitelia americkej polície konštatovali, že u nich by takýto zásah mal za následok niekoľko desiatok mŕtvych...

  • Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že vaša faktická poznámka má smerovať k vystúpeniu predrečníka, to znamená k vystúpeniu pána Cupera.

  • Teda v značnej časti súhlasím s niektorými jeho intenciami, a preto si myslím, že ministerstvo vnútra by malo všetky akcie veľmi dôsledne sledovať videokamerami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pánu Cuperovi by som len pripomenul iniciatívu, ktorá zaznela z úst opozičného popredného politika KDH pána Mikloška o tom, že politická roztrieštenosť na Slovensku bude v dohľadnom čase vyriešená, a to bezpochyby formou krvipreliatia, takže odporúčam toto si všimnúť.

  • Hlasy v sále.

  • Odznelo to na schwarzenberskom stretnutí v Nemecku. Je to veľmi zaujímavé vystúpenie.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Garai - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som zareagoval a troška doplnil predrečníka pána poslanca Cupera. V jednej pasáži spomína primerané a neprimerané zastúpenie. Nech mi každý jeden právnik vysvetlí, čo je to primerané alebo neprimerané? Zásah voči skupine alebo jednotlivcom? Vy ako právnici všetci dobre viete, že nemáte pravdu a že celú verejnosť zavádzate a v skutočnosti tu robíte divadlo. Divadlo zadarmo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, rozprava k tomuto bodu je skončená. Pýtam sa pána predkladateľa, pardon, ešte pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni poslanci,

    pozorne som si vypočul rozpravu, ktorá bola vedená v dôsledku podania návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, teda mojej osobe. Urobil som si z toho záver, že táto rozprava sa niesla v dvoch rovinách. Prvá rovina bola politická rovina a druhá bola odborná rovina. Keďže minister zodpovedá aj za politiku, aj za odbornosť, dovolím si vyjadriť sa k obidvom týmto rovinám týkajúcim sa problému, ktorý bol dôvodom na návrh poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra.

    Po druhé, z tejto rozpravy mi vyplynulo, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Bolo to zrejmé z vystúpení jednotlivých poslancov, ktorí bez akejkoľvek argumentácie presadzovali svoje záujmy.

    Po tretie, z tejto rozpravy som si urobil záver, aj keď nie som tu tak často, aby som vás poznal bližšie, že Národná rada a táto rokovacia miestnosť je miesto, kde sa dá beztrestne urážať navzájom. Je to veľmi zlý fakt, ktorý som zistil, a myslím si, že má dosah aj na psychiku poslancov, lebo takto sa potom správajú aj mimo tejto rokovacej miestnosti.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi vyjadriť sa teda k návrhu poslancov. Zaiste pochopíte, že takýto návrh na odvolanie sa osobne dotkne každého ministra v podobnej situácii. Osobne vtedy, ak ten, koho sa takýto návrh týka, nie si je vedomý, že svojím konaním dal podnet na vyslovenie nedôvery. Od nástupu do funkcie ministra vnútra, a je to šesť mesiacov, bolo a je mojou snahou plniť si ústavné povinnosti podľa znenia prísahy, ktorú som zložil. Od tejto chvíle neuplynul dlhý čas, a napriek tomu mám pocit, že sa mi spolu so všetkými spolupracovníkmi v rezorte vnútra podarilo urobiť kus dobrej práce v prospech občanov Slovenskej republiky pri ochrane vnútorného poriadku a bezpečnosti. Dovoľte mi však, aby som zaujal osobné stanovisko k niektorým dôvodom uvádzaným v návrhu.

    Podstata návrhu na vyslovenie nedôvery spočíva v okolnostiach súvisiacich so zákrokom vykonaným dňa 10. 3. príslušníkmi Policajného zboru v budove ministerstva kultúry. Som presvedčený o tom, že tento zákrok bol vykonaný v súlade so zákonom o Policajnom zbore a že bol opodstatnený a adekvátny danej situácii. Nehovorí sa mi to ľahko a bol by som radšej, keby takéto zákroky nemuseli byť vykonávané vôbec.

    Niektorí prítomní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a ďalšie zúčastnené osoby, najmä novinári a príslušníci divadelnej obce, nepostupovali v súlade s pravidlami, ktoré upravujú vstup do budovy ústredného orgánu štátnej správy, ktorého ochranu zabezpečovala civilná bezpečnostná služba. Neuposlúchli po rokovaní s ministrom kultúry viackrát opakovanú výzvu, aby po ukončení pracovného času opustili budovu ministerstva kultúry. Prítomní poslanci, novinári a zástupcovia divadelnej obce boli upozornení zákonným spôsobom, že bude vykonaný zákrok proti neoprávnene sa zdržiavajúcim osobám v budove ministerstva kultúry. Tieto osoby však opakovanú výzvu príslušníkov Policajného zboru neuposlúchli. Naopak, svojím konaním bránili príslušníkom Policajného zboru vo výkone samotného zákroku.

    V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že jednou z úloh Policajného zboru, uvedenou v zákone o Policajnom zbore, je i spolupôsobenie pri zabezpečovaní verejného poriadku. Podľa ustanovení tohto zákona má každý právo obracať sa na policajtov a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc. Ak vznikne bezprostredné nebezpečenstvo porušenia verejného poriadku, ktoré nemôže byť odvrátené silami a prostriedkami príslušných orgánov, je Policajný zbor povinný zúčastniť sa na odvrátení tohto nebezpečenstva. Policajti a útvary Policajného zboru sú teda povinní v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť.

    Pri samotnom zákroku boli použité iba najmiernejšie prostriedky slúžiace na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, ktoré zákon umožňuje. Ďalšie tvrdšie prostriedky, ktoré podľa zákona Policajný zbor môže použiť v takýchto prípadoch, však použité neboli. Nemôžem sa stotožniť ani s názorom, že pri zákroku došlo k porušeniu poslaneckej imunity. Zakročujúci policajti nevykonali žiadny úkon, ktorý by smeroval k trestnoprávnemu alebo inému stíhaniu poslancov alebo k obmedzeniu osobnej slobody. Plne rešpektovali ich integritu, bezpečnosť a dôstojnosť.

    Považujem za potrebné zdôrazniť, že zákrok príslušníkov Policajného zboru smeroval iba voči osobám, ktoré neoprávnene vnikli a neoprávnene sa zdržiavali napriek predchádzajúcim výzvam v budove ministerstva kultúry a svojím správaním a konaním rušili výkon štátnej správy uskutočňovaný ministerstvom kultúry. Bol vykonaný v súlade so zákonom a bol jednoznačne opodstatnený.

    Je mi ľúto, že musím konštatovať, že svojím správaním niektorí poslanci Národnej rady marili úradný výkon policajtov a ako verejní činitelia ukázali obyčajným občanom, ako by sa správať nemali. Od nástupu do funkcie ministra vnútra som sa nikdy nevyhýbal stretnutiu s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ak som bol o stretnutie požiadaný. Pri všetkej úcte k vám však musím uviesť, že aj minister je len človek, ktorý si plní iné úlohy, úlohy člena vlády, v istej časovej postupnosti. Považujem preto za logické a správne, aby sa poslanci obracali so svojimi žiadosťami na mňa v určitom časovom predstihu a vhodnou formou. Odmietam preto tvrdenie skupiny poslancov, že som sa v tomto konkrétnom prípade vyhýbal výzve poslancov na stretnutie v neodkladnej veci.

    Dovoľte mi ešte zareagovať na niektoré otázky, ktoré zazneli zo strany poslancov.

    Pán navrhovateľ povedal, že v rezorte vládne "bordel", ktorý spôsobuje minister vnútra tým, že nemá kontrolu v rezorte. Pán poslanec, ak máte záujem zistiť si, ako to funguje, nech sa páči prísť na poslanecký prieskum.

    Čo sa týka pokynu alebo vydania pokynu na akciu, chcem povedať, že ste všetci takí šikovní právnici, aj na čele s tým, ktorý to všetko riadil, že presne viete, že minister nie je nútený vydať pokyn na akciu, ale je povinný prijať opatrenia na zabezpečenie verejného poriadku. To sa aj uskutočnilo. A na vašu otázku, či sa uskutočnilo rokovanie štábu, vám odpovedám áno, trikrát sme rokovali o tom, ako postupovať, analyzovali sme situáciu a rozhodli sme sa tak, ako sme sa rozhodli. S tým, že sme sa rozhodli správne a za tým si stojím. Čo sa týka prerušenia zásahu, chcem povedať, že to bolo spôsobené práve vami poslancami, ktorí ste oklamali príslušníkov Policajného zboru svojimi tvrdeniami o imunite a nedotknuteľnosti poslanca aj pri páchaní priestupku.

    Veľmi ma mrzí vystúpenie pána Bugára, lebo som ho považoval za človeka, ktorý má snahu pomôcť tomuto rezortu. Po osobnom stretnutí som mal dojem, že skutočne to myslí vážne, a preto som mu poskytol aj niektoré informácie, ktoré neposkytujem bežne ostatným poslancom. Žiaľbohu, myslím si, že pán Bugár svojím dnešným vystúpením stratil dôveru, aby som ho viac o týchto veciach informoval.

    Chcem povedať ešte jednu záležitosť. Bezpečnosť občanov je zo strany Policajného zboru zabezpečovaná v rámci existujúcich možností. K vystúpeniu pána Weissa chcem povedať, že Policajný zbor zasiahol presne tak, ako mal, aj v Prievidzi a v zmysle tohto zásahu sú dnes trestne stíhaní 5 členovia hnutia skinhead, ktorí v tomto prípade porušovali verejný poriadok. Podobná situácia je aj zo stretnutia 15. 3. 1997 v Bratislave, kde na základe operatívnych činností a spravodajských činností máme na videokamere nahratých všetkých, ktorí porušovali verejný poriadok, a bude sa postupovať v zmysle Trestného poriadku.

    Vážení páni poslanci, myslím si, že to, čo povedal pán Čarnogurský veliteľovi zásahu, platí. Povedal mu jedno: Nezrobíš nič, je to politika.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána poslanca Černáka, či chce vystúpiť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    nebudem komentovať také vystúpenia, ktoré hovorili o opozičnej a protislovenskej zúrivosti, deštrukcii vládneho a parlamentného systému, o tom, že sa do toho investovali stovky miliónov, a dokonca som prepočul aj narážku pána ministra na psychiku poslancov. Neodpovedal na konkrétne otázky, ktoré som mu pre istotu dal aj na papieri, ale napriek tomu povedal ako chlap, že zasadal štáb, trikrát zasadal štáb, ktorý sa týmto zaoberal. Mne osobne pán premiér cez médiá odkázal, že žiadny štáb nezasadal a že ak k tomu štáb zasadal, aby som ho informoval. Mimochodom, zvykol som si na jeho rétoriku, a keď on to, čo zasadalo na Úrade vlády, nenazýva krízový štáb, som ochotný prijať jeho hru, že to boli koaličné rozhovory, ktoré sa zaoberali krízovou situáciou na ministerstve kultúry. V poriadku. Ale, dámy a páni, celá rozprava prebieha tak, ako keď sa rozpráva hluchý s nemým. Pán Holdoš, ktorý sedel vedľa mňa v aute, vyhlásil, že on o zásahu nič nevedel. No ja som skoro spadol, keď som si to prečítal, lebo s pánom poslancom Čarnogurským sedel v aute, zapnuté rádio Twist, ktoré dávalo vstupy každých 10 minút, a zrazu pre médiá povie, že o tom nič nevedel.

    Takisto som zostal prekvapený, keď bola snaha hodiť celú akciu na chrbát okresnému veliteľovi, keď sa pán krajský veliteľ vyjadril, že o tom nič nevedel, keď všetci zrazu nič nevedia. Preto oceňujem aspoň tú pasáž vystúpenia pána ministra, keď priznal, že zasadal štáb, že túto akciu riadil. Ja a skupina poslancov, ktorí dali návrh na odvolanie, sme presvedčení, že ju riadil veľmi nešťastne, a vy rozhodnite v hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce vystúpiť. Chcete sa vyjadriť k rozprave, pán spoločný spravodajca?

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nemám dôvod niečo meniť na tom, čo už som povedal, chcem len povedať presnú štatistiku. Koalícia skočila do reči opozícii trikrát, opozícia koalícii 48-krát, zvíťazil pán poslanec Miklušičák.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Najskôr musíme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý dal pán poslanec Fico. Žiada, aby sme sa rozhodli, či budeme hlasovať verejne, alebo tajne. Dávam návrh, aby sme si odhlasovali tajné hlasovanie. Prosím, ideme hlasovať za návrh pána poslanca Fica.

    Prezentujme sa a hlasujme. Kto je za tajné hlasovanie?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže budeme hlasovať verejne s tým, že na vyslovenie nedôvery členovi vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená najmenej 76 hlasov. Pristúpime teda k hlasovaniu, a to s otázkou, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

  • Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Podľa schváleného programu nasleduje dvanásty bod programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou.

    Pani poslankyne, páni poslanci, len vás chcem upozorniť, že v tomto prípade nejde o prvé, ale hneď o druhé a tretie čítanie, samozrejme, ak to vyjde z rozpravy.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 603, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 603a, v ktorej máte aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Karol Česnek. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova, a vás, pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v sále.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou. Pretože ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 791 z 26. novembra 1996 schválila správu o ukončení rokovaní o príprave Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou a návrh na uzavretie Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou. Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou bola podpísaná 27. novembra 1996 v Bratislave ministrom hospodárstva Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Litovskej republiky.

    Dohoda celkove obsahuje 41 článkov, ktoré vychádzajú zo Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, pretože Litovská republika prejavila záujem o vstup do Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. K dohode je zároveň pripojený záznam o porozumení, protokoly 1 až 5, ktoré sa týkajú odbúravania ciel v obchode s priemyselnými, poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami, pravidiel pôvodu a zároveň vzájomnej pomoci v colných otázkach a príslušné prílohy k týmto protokolom.

    Na príprave textu dohody sa podieľali experti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Cieľom dohody je vytvoriť oblasť voľného obchodu postupným odstránením tarifných a netarifných prekážok. Dĺžka prechodného obdobia v obchode s priemyselnými výrobkami je stanovená maximálne na jeden rok s výnimkou 7 mimoriadne citlivých položiek, v ktorých Litovská republika odstráni dovozné clá na výrobky, ktoré majú pôvod v Slovenskej republike, od 1. januára roku 2001. Vo väčšine obchodovaných priemyselných položiek sa colné sadzby odstránia už pri nadobudnutí platnosti dohody. Pri citlivých položkách budú colné sadzby odstránené podľa nasledujúceho harmonogramu, t. j. 50 % pri nadobudnutí platnosti dohody a po roku sa colná sadzba zníži na nulu.

    Súčasťou dohody je aj liberalizácia vzájomného agrárneho obchodu medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou. Otázka liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami je v dohode riešená rozdelením výrobkov na tri skupiny. Prvú skupinu predstavujú výrobky, pri ktorých budú dovozné clá zrušené dňom nadobudnutia tejto dohody. Druhú skupinu predstavujú výrobky, pri ktorých budú dňom nadobudnutia platnosti dohody dovozné clá znížené na úroveň stanovenú v dohode. Tretiu skupinu tie výrobky, pri ktorých budú dovozné clá uplatňované na úrovni doložky najvyšších výhod.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou je v poradí ôsmou bilaterálnou dohodou a desiatou dohodou celkove, ktorých cieľom je vytvorenie zóny voľného obchodu. Okrem nesporných výhod a vytvárania priestoru na lepšie etablovanie sa slovenských vývozcov najmä priemyselných komodít na litovskom trhu podpísaním a realizáciou tejto dohody akcentuje Slovenská republika svoju podporu celoeurópskym a celosvetovým integračným tendenciám prejavujúcim sa v oblasti liberalizácie obchodu.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou mala byť po splnení článku 40 tejto dohody od 1. januára 1997 predbežne uplatňovaná. Vzhľadom na nesplnenie notifikačnej povinnosti Litovskej republiky nadobudne platnosť spôsobom uvedeným v článku 39 tejto dohody, teda nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca odo dňa výmeny ratifikačných listín v priebehu roku 1997.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou bola prerokovaná v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bez podstatných pripomienok.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, pána poslanca Duckého, aby nás oboznámil s prerokovaním návrhu vo výboroch.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou príslušných výborov.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 14. februára 1997 pod číslom 1408 na prerokovanie v lehote do 30 dní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský dostal lehotu na prerokovanie do 31 dní odo dňa pridelenia návrhu.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou.

    Poznamenávam len toľko, že táto dohoda sa viaže na celú sústavu dohôd v rámci CEFTA a v rámci programu zahraničnoobchodnej politiky Slovenskej republiky na rozširovanie o jednotlivé štáty, medzi ktoré bola zahrnutá i Litovská republika.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu rokovania rozpravu s konštatovaním, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku za kluby ani za jednotlivých pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Nehlási sa nikto do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu, považujem ju za skončenú.

    Ešte sa spýtam pána ministra Česneka, či sa chce vyjadriť. Nie. Ani pán poslanec Ducký sa nechce vyjadriť.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyhlasuje súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie o uvedenej zmluve schválili.

    Trinástym bodom programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Pravidlami Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Tu takisto ide o druhé a tretie čítanie.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 591 a spoločnú správu výborov ako tlač 591a.

    Tento bod programu takisto uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Karol Česnek.

  • Vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Pravidlami Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Pretože ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom.

    Vláda Slovenskej republiky pravidlá rozhodcovskej komisie prerokovala a uznesením číslo 506 z 23. júla 1996 schválila. Pravidlá rozhodcovskej komisie boli podpísané na 9. riadnom zasadnutí Rady colnej únie, ktoré sa uskutočnilo v Prahe 25. novembra 1996, a platnosť nadobudnú dňom výmeny ratifikačných listín. Príslušné ratifikačné opatrenia nevyhnutné na vstup pravidiel rozhodcovskej komisie do platnosti zabezpečí na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 506/1996 bod D.2 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Pravidlá rozhodcovskej komisie boli dňa 3. marca 1997 prerokované vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a dňa 13. marca l997 v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Na rokovaniach uvedených výborov Národnej rady boli Pravidlá Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou schválené bez pripomienok. Česká strana mala pravidlá rozhodcovskej komisie dňa 26. februára l997 na prvom čítaní a 5. marca 1997 na rokovaní zahraničného výboru. V súčasnosti sa tento materiál v zmysle rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky pripravuje na druhé čítanie.

    Prijatím Pravidiel Rozhodcovskej komisie colnej únie sa naplní článok 36 ods. 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie a súčasne sa vytvoria kvalitatívne nové podmienky na zvýšenie funkčnosti colnej únie.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, na základe uvedeného odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Pravidlami Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím pána poslanca Duckého ako spravodajcu, aby nás oboznámil s výsledkom prerokovania návrhu, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade, aby sme súhlasili s uvedeným pravidlami.

  • Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou príslušných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Pravidlami Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Pravidlami Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 7. 2. 1997 číslo 1385 na prerokovanie v lehote do 30 dní Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a gestorskému Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v lehote do 33 dní odo dňa pridelenia.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu po prerokovaní návrhu s ním vyslovili súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Pravidlami Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie taktiež vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie a vyslovenie súhlasu. Súčasne vo svojom uznesení žiada vládu Slovenskej republiky sprísniť podmienky dovozu a podnietiť vývoz s cieľom zvrátenia doterajšieho negatívneho vývoja platobnej bilancie vrátane rýchlych a razantných krokov.

    To je k spoločnej správe všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku ani za kluby, ani od pánov poslancov.

    Ak sa nikto z pléna teraz nehlási, konštatujem, že nie, rozpravu končím.

    Pán minister a zrejme ani pán spravodajca si nebudú žiadať záverečné slovo, takže pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať ako v treťom čítaní o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Pravidlami Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali o vyslovení súhlasu s Pravidlami Rozhodcovskej komisie colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Pristúpime teda k štrnástemu bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok.

    Aj o tomto bode budeme rokovať v druhom a hneď aj v treťom čítaní, ak nebudú pripomienky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 579, spoločnú správu výborov ako tlač 579a, ktorú schválil gestorský výbor.

    Návrh uvedie takisto minister hospodárstva pán Karol Česnek. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok vyplýva z uznesenia vlády číslo 851 z 10. decembra 1996. Protokol je osobitný systém konania o medzinárodných ochranných známkach, platný od 1. apríla 1996. Zabezpečuje zjednodušenie konania o medzinárodných prihláškach ochranných známok a prináša do súčasného systému konania podľa Madridskej dohody o medzinárodnom zápise ochranných známok významné zmeny.

    Protokol a základná Madridská dohoda o medzinárodnom zápise ochranných známok sú riadené Svetovou organizáciou duševného vlastníctva so sídlom v Ženeve. Slovenská republika je únijnou krajinou Madridskej dohody o medzinárodnom zápise ochranných známok od 29. decembra 1970. V rámci článku 67 Európskej dohody o pridružení a prílohy 17 ods. 1 sa zaviazala pristúpiť k predmetnému protokolu. Pristúpením k protokolu sa Slovenská republika stane jeho zmluvnou stranou. Nový zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 55 o ochranných známkach, ktorý je platný pre národné konanie s účinnosťou od 1. marca 1997, je kompatibilný s protokolom.

    Podľa zásad protokolu si prihlasovateľ ochrannej známky prostredníctvom jednej prihlášky ochrannej známky podanej na Medzinárodnom zápisnom úrade v Ženeve môže nárokovať jej ochranu vo všetkých alebo vybraných štátoch podľa protokolu. Po úspešnom medzinárodnom zápise ochrannej známky podľa protokolu získa jej prihlasovateľ ďalšie príslušné národné práva. Postupy pri obnovách a prevodoch ochranných známok podľa protokolu budú menej nákladné ako vtedy, keby si prihlasovateľ uplatňoval národné prihlášky osobitne v jednotlivých štátoch. Registrácia podľa protokolu je platná 10 rokov a pri obnovení medzinárodného zápisu sa nebude požadovať žiaden dôkaz používania ochrannej známky.

    Protokol odstraňuje prekážky, pre ktoré sa počet členských štátov dohody ďalej nerozširoval. Očakáva sa však, že k protokolu sa pripoja štáty ako Veľká Británia, Írsko, Grécko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Japonsko, Spojené štáty americké a iné ázijské či americké krajiny, ktoré nie sú zatiaľ účastníkmi Madridskej dohody o medzinárodnom zápise ochranných známok. Navyše sa zmluvnou stranou protokolu môže stať popri jednotlivých štátoch aj regionálne zoskupenie viacerých štátov s jednotným známkovým systémom, ktorým je v súčasnosti Európske spoločenstvo s jeho inštitútom "ochranná známka spoločenstva".

    Významným prvkom protokolu je to, že prihlasovateľ ochrannej známky si bude môcť po jeho podpise nárokovať ako jednu z určených jurisdikcií dovolať na jurisdikciu Európskej únie, čím sa vytvorí spojenie medzi protokolom a systémom "ochrannej známky spoločenstva".

    Protokol zavádza tiež používanie anglického jazyka ako úradného jazyka popri doteraz výhradne používanom francúzskom jazyku.

    Pre zmluvné strany únie protokol poskytuje možnosť voľby poplatkového systému. Slovenská republika si zvolila existujúci poplatkový systém podľa Madridskej dohody, kde výška poplatku je rovnaká pre každú zmluvnú stranu. Bolo rozhodnuté, že Slovenská republika v rámci pristúpenia k protokolu vykoná vyhlásenie o tom, že sa pre ňu 12-mesačná lehota od oznámenia medzinárodného zápisu až do vydania jeho odmietnutia nahradzuje 18-mesačnou lehotou, čo znamená, že Slovenská republika si uplatňuje výhradu podľa článku 5 ods. 2 písm. b) protokolu a podľa pravidla 7 ods. 1 vykonávacieho predpisu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok a protokolu k tejto dohode. Uplatnenie citovanej výhrady je v súlade s lehotami konania podľa nového zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach číslo 55/1997 Z. z.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    s prihliadnutím na to, že protokol rieši problémy týkajúce sa registrácie medzinárodných ochranných známok a vyhovuje legislatívnym podmienkam Slovenskej republiky, predkladám z poverenia vlády Slovenskej republiky protokol a jeho vykonávací predpis na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Pacola, preto ho prosím, aby nás informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s Protokolom k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (tlač 579) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 40 dní a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorskému výboru v lehote 45 dní odo dňa pridelenia.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh v lehote, vyslovil s ním súhlas a rovnako odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie po prerokovaní návrhu vyslovil s ním súhlas s výhradami a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky rovnako vysloviť s návrhom súhlas s výhradami a prijať uznesenie podľa návrhu v prílohe spoločnej správy. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní vyslovil s návrhom súhlas a rovnako odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 85 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s Protokolom k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok pri uplatnení výhrad podľa článku 5 ods. 2 písm. b) protokolu a podľa pravidla 7 ods. 1 spoločného vykonávacieho predpisu k Madridskej dohode a protokolu k tejto dohode.

    Ďalej mi dovoľte, pán predseda, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky k Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok pri uplatnení výhrad podľa článku 5 ods. 2 písm. b) protokolu a podľa pravidla 7 ods. 1 spoločného vykonávacieho predpisu k Madridskej dohode a protokolu k tejto dohode."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj tu musím konštatovať, že som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, takže sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Nikto sa nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pristúpime k hlasovaniu podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v európskych krajinách je narcis symbolom boja proti rakovine, 21. marca nám má pripomenúť, že do tohto boja sa musíme zapojiť všetci. Hovorí sa, že narcis je kvet života i nádeje, prosí a ďakuje. Pri tejto príležitosti vám chcem povedať, že naše študentky z Tomášikovej nám do Národnej rady priniesli tento žltý kvietok. Sú na balkóne, poďakujme im.

  • Ďakujem našim študentkám, zídu teraz dolu a budú vám rozdávať kvietky.

    Vyhlasujem prestávku do 13.30 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    myslím si, že môžeme pokračovať v prerušenej schôdzi, aj keď opticky zisťujem, že nás tu nebude nadpolovičná väčšina. Keďže ide o čítanie správy a predpokladám, že aj o rozpravu, teda nebudeme hlasovať, otvorím pokračovanie 26. schôdze Národnej rady.

    Osemnástym bodom programu je

    správa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997 a vyhodnotenie privatizácie kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996.

    Uvedená správa bola predložená na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. februára pod číslom 568. Správu ste dostali ako tlač 626 a správu výborov ako tlač 626a.

    Prosím pána ministra Javorského, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    časový a vecný harmonogram predkladania privatizačných projektov v rezorte zdravotníctva bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 822 z 3. 12. 1996 ku koncepcii transformácie majetku rezortu zdravotníctva. V zmysle § 41 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby je prílohou návrhu uznesenia vlády aj zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie a zoznam zdravotníckych zariadení nezahrnutých do privatizácie.

    Do procesu privatizácie sa navrhujú obvodné zdravotnícke strediská, resp. samostatné ambulancie primárnej zdravotníckej starostlivosti v obciach, samostatné polikliniky, vybrané nemocnice s poliklinikou prvého typu, ktoré sú v sídlach okresov a neplnia funkciu okresnej nemocnice s poliklinikou. Ďalej sú to detské sanatóriá a ozdravovne, liečebne pre dlhodobo chorých a experimentálne vybrané zdravotnícke zariadenia najmä doliečovacieho charakteru.

    Predložený časový harmonogram zohľadňuje postupné obsadzovanie príslušných odborov krajských úradov a z toho dôvodu sú do prvej časti harmonogramu, t. j. v prvom polroku 1997 navrhnuté zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a v druhej etape zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských úradov. S prihliadnutím na úlohy, ktoré vyplývajú pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky najmä vo vzťahu k tvorbe siete zdravotníckych zariadení, navrhuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, aby do privatizačnej komisie pre výber a nadobúdateľa pri Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky boli vymenovaní aj zástupcovia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    V termíne od 1. 8. 1995 do 1. 1. 1997 boli sprivatizované všetky kúpeľné organizácie transformáciou štátnych podnikov kúpeľov na akciové spoločnosti so vznikom 19 akciových spoločností na zabezpečenie kúpeľnej starostlivosti. Proces privatizácie sa realizoval v zmysle aktualizovaného postupu privatizácie v rezorte zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý schválila vláda svojím uznesením číslo 319 z 9. 5. 1995 podľa zákona číslo 92 z roku 1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, z čoho vyplývala aj účasť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v privatizačnom procese.

    Citovaným uznesením vlády bol schválený aj návrh na percentuálne rozdelenie akcií tak, že 16 % bolo navrhnutých vtedy na kupónovú privatizáciu, 20 % na trvalú účasť fondov zdravotnej poisťovne, 10 % na bezplatný prevod akcií na obec a 51 % na štandardné metódy privatizácie.

    V rozhodnutiach ministerstva privatizácie o privatizácii jednotlivých slovenských liečebných kúpeľov, štátnych podnikov, je uvedené percentuálne rozdelenie akcií transformovaných akciových spoločností. Takéto rozdelenie akcií je jedným z blokačných mechanizmov zabezpečenia poskytovania zdravotníckej starostlivosti v kúpeľných zariadeniach. Po privatizácii kúpeľných zariadení a žriedelných podnikov boli investované značné finančné prostriedky do obnovy ubytovacích kapacít, obslužných prevádzok, prevádzok balneoterapie a technických zariadení. Aj z toho aspektu možno privatizáciu kúpeľov a žriediel hodnotiť ako prínos najmä vo vzťahu ku kvalite a ekologizácii týchto zariadení.

    Na záver by som chcel upozorniť na jeden fakt, že v zoznamoch, ktoré sú uvedené v správe, pri jednotlivých zdravotníckych zariadeniach sú určité hodnoty. Nie sú to ceny zdravotníckych zariadení, ale účtovné hodnoty zariadení k 31. 12. z roku 1995.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    O tom, ako prebehlo rokovanie o predmetnej správe vo výboroch, nás bude informovať spravodajkyňa pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1451 z 3. marca 1997 pridelil správu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997, vyhodnotenie privatizácie kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996, tlač 626, na prerokovanie výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 18. marca 1997.

    Uvedeným rozhodnutím určil Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali správu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Správa o prerokovaní znie takto:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval uvedený materiál a uznesením číslo 355 z 18. marca 1997 zobral predmetnú správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval správu a uznesením číslo 230 z 12. marca 1997 zobral správu na vedomie.

    Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci správu ministra zdravotníctva po prerokovaní uznesením číslo 295 z 11. marca 1997 zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu ministra zdravotníctva o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997, vyhodnotenie privatizácie kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996 vziať na vedomie.

    Štyria členovia Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci podľa § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nevyslovili s uznesením výboru súhlas a vo svojom stanovisku uviedli, že predložený materiál je nedostatočne rozpracovaný.

    Gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci sa na svojom rokovaní 18. marca 1997 oboznámil s výsledkami prerokovania správy v stanovených výboroch a prijal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou predloženej spoločnej správy.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997, vyhodnotenie privatizácie kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996."

    Ďakujem. To je všetko, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že som dostal zatiaľ dve prihlášky do rozpravy, a to za Spoločnú voľbu vystúpi pán poslanec Kanis a z poslancov sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Šagát.

    Takže prosím pána poslanca Kanisa.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážená Národná rada,

    už na 21. schôdzi Národnej rady dňa 4. decembra 1996 klub Spoločnej voľby žiadal, aby do programu schôdze bol zaradený bod správa o privatizácii v rezorte zdravotníctva. S podobnou požiadavkou uspel až pán poslanec Šagát.

    Predložená správa o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997 a vyhodnotení privatizácie kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996 predstavuje iba časový a vecný harmonogram a zoznam zdravotníckych zariadení určených na privatizáciu. V prípade privatizácie Slovenských liečebných kúpeľov a minerálnych žriediel napriek názvu o vyhodnotenie nejde. Ide opäť len o zoznam akciových spoločností, ktoré privatizovali kúpele a žriedla. Vzhľadom na takýto informačný charakter je problematické, k čomu z obsahu správy diskutovať, keď správa je taká bezproblémová, hoci všetci dobre vieme, že proces transformácie je jeden veľký problém.

    Pán minister, v úvode časového a vecného harmonogramu sa konštatuje, že privatizácia je len jednou z používaných metód v procese transformácie zdravotníckych zariadení. V procese transformácie zdravotníckych zariadení je možné, a to v súlade s vládnou koncepciou transformácie majetku rezortu zdravotníctva na roky 1996 a 1997, uplatniť aj prenesenie zriaďovateľskej funkcie a prevod majetku na obce. V prípade, že nebude záujem o priamy predaj a obec prejaví záujem o privatizáciu zdravotníckeho zariadenia, je možný prevod majetku na obec podľa zákona číslo 92/1991 Zb. V poslednom prípade ide o predaj obci, ale diskusie v mestských zastupiteľstvách ukazujú, že obci by najviac vyhovovala nie privatizácia, ale odštátnenie. Ohľadne transformácie zdravotníctva mnohí samosprávni poslanci, a to najmä lekári, bez ohľadu na stranícke tričko, hľadajú odpoveď na otázku, či by nebolo možné vyňať príslušné polikliniky či iné zdravotnícke zariadenia z privatizácie alebo nájsť možnosť dohody so štátom.

    Ako príklad môžem uviesť mesto Banská Bystrica, kde mestské zastupiteľstvo dňa 23. mája 1996 prijalo uznesenie a vychádzajúc z neho pán primátor Presperin podal na odbor privatizácie ministerstva zdravotníctva žiadosť o prevod polikliniky do vlastníctva mesta, čím by sa v zmysle zákona číslo 369/1990 Zb. (§ 5 odsek 1) mesto priamo podieľalo na realizácii zdravotníckej starostlivosti.

    Úsilie zastupiteľstiev a primátorov odštátniť zdravotnícke zariadenia je plne namieste. Je výrazom uvedomenia si zodpovednosti za zdravie obyvateľov, je dôsledkom skúsenosti s realizáciou volebných programov v komunálnych voľbách a realizáciou osobných programov kandidátov na starostu a primátora. Aj preto je otázka transformácie zdravotníckych zariadení nielen problematikou zdravotníckou, ale aj výsostne politickou.

    Pán minister, mestá, ich magistráty budú robiť kroky k vyňatiu dotyčných polikliník z procesu privatizácie, budú sa usilovať o prenesenie zriaďovateľskej funkcie na svoju obec či o bezodplatné prevody do majetku mesta. Ak máte záujem o efektívnu transformáciu zdravotníctva, verím, že ministerstvo zdravotníctva a vy osobne sa pričiníte o to, aby v rámci etapovitého presunu zdravotníckej starostlivosti zo štátnych zariadení na neštátne, prešli do vlastníctva tých miest, ktoré o to žiadajú, aj žiadané zdravotnícke zariadenia. Preto klub Spoločnej voľby navrhuje rozšíriť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe ministra zdravotníctva takto:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

    1. aby ministerstvo zdravotníctva vyňalo z privatizácie zdravotnícke zariadenie, ktoré navrhujú orgány obecnej samosprávy previesť do vlastníctva obce na zdravotnícke účely,

    2. aby v týchto prípadoch prešla zriaďovateľská funkcia z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a krajských úradov na obec.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Kanis. Takže môžeme pristúpiť k vystúpeniu poslancov. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prepáčte mi indispozíciu, ale považujem túto chvíľu za mimoriadne dôležitú, poviem vám svoj názor na predložený materiál. Pravdepodobne moje vystúpenie bude len z toho dôvodu, aby sa zaprotokoloval môj názor. Som presvedčený, že sa nepodarí realizovať myšlienky, ktoré by som vám eventuálne odporučil prijať do pozornosti.

    Dovoľte mi, aby som na začiatok uviedol, že každá transformácia, tak ako hovorila napríklad pani poslankyňa Kolesárová, nemusí byť bolestivá. A ak by aj mala byť bolestivá, väčší prospech z tej bolesti by mali cítiť mnohí ľudia v spoločnosti, aby sa tá bolesť dala ľahko tolerovať. Takú transformáciu vyžaduje zdravotnícky systém.

    Pokiaľ sme si niekedy na začiatku transformácie v zdravotníctve povedali, o čo nám ide, predovšetkým prvým atribútom bolo zlepšenie zdravotníckej starostlivosti a zlepšenie postavenia zdravotníckych pracovníkov, povedali sa súčasne aj metódy a spôsoby, ako to dosiahnuť. A privatizácia by mala byť len prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa, privatizácia ako prostriedok na zlepšenie zdravotníckej starostlivosti.

    Teraz, prosím vás pekne, skúste so mnou odpovedať, ako nám zlepší zdravotnícku starostlivosť privatizácia v tejto podobe. Privatizácia v tejto podobe s uprednostnenou a odporúčanou metódou priameho predaja nám vlastne dáva vznik ziskového zdravotníctva s tvorbou zisku. Ziskové zdravotníctvo u nás nemá momentálne legislatívne podmienky na vznik, lebo v cene výkonu nie je kalkulovaný zisk, sú len náklady, mzdy a jednoduchá reprodukcia. Ak niekto sprivatizuje a skutočne ten majetok bude súkromný, bude chcieť tvoriť zisk a v základnom systéme zdravotného poistenia budú všetci občania ochudobňovaní o zdravotnícku službu vo výške tohto zisku. Ak si myslíte, že to je správne, bohužiaľ, nemôžem s tým súhlasiť. A ak vy súhlasíte, nech sa páči odpovedať prečo.

    Vo vyspelých krajinách privátny neznamená vždy ziskový. Privátny znamená verejný, a nielen verejný, ale aj neziskový, a ten sa predovšetkým buduje. Aj vo vyspelých krajinách ziskové zdravotníctvo tvorí maximálne 10 % všetkých služieb, ktoré sa v tej-ktorej krajine poskytujú. Dobre počujete, 10 %. My dnes transformujeme systém spôsobom, ktorý dá vznik ziskového zdravotníctva v celej primárnej i sekundárnej sfére, a okrem toho sú tam začlenené aj niektoré nemocnice, odborné liečebné ústavy atď., čo dohromady v objeme výkonov nebude menej ako 50 %, a to je hrôza. Okrem toho, že tu nemáme ekonomické a legislatívne podmienky na ziskovosť, žiaľbohu, nie je tu ani možnosť, aby ministerstvo zdravotníctva ako garant štátu tento proces regulovalo.

    Ak pán minister píše - prepáčte, nie pán minister, ale jeho pracovníci - na strane 4 alebo 5, to je posledná strana dôvodovej správy, že do výberovej komisie na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku sa odporučia členovia ministerstva zdravotníctva, v súčasnosti to nemá oporu v zákone a nikto z nich tam nebude môcť fungovať ako člen tejto výberovej komisie, pretože zákon to nedovoľuje. Ak chceme tento proces spustiť, ak by chcelo ministerstvo zdravotníctva byť garantom, museli by sme urobiť legislatívne zmeny. A takisto pri výbere podľa zákona o veľkej privatizácii sa nehodnotia žiadne odborné charakteristiky nadobúdateľa.

    Z toho dôvodu skutočne napriek snahe ministerstva zdravotníctva, ktoré bude chcieť ovplyvniť tento proces, bude to pomerne minimálna možnosť len na úrovni vlády, kde sa priamy predaj bude schvaľovať, kde pán minister môže použiť právo veta, a teda povedať - nesúhlasím. Teda proces, ktorý sa ide spustiť a obnáša dnes 265 zariadení, môže viesť k tomu, že sa vyvinie ziskové zdravotníctvo, bude sa ochudobňovať základný zdravotný poisťovací systém, pôjde to určite na úkor tých ľudí, ktorí budú pracovať v zdravotníctve, a občana. Ak poviete, že nie, však tam je napísané, že predovšetkým sa bude uprednostňovať zdravotník, povedzte mi, prosím vás pekne, akým mechanizmom a koľko percent zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v tejto sfére, bude mať to šťastie, aby sa dostalo k týmto projektom. V tejto sfére primárnej a sekundárnej zdravotníckej starostlivosti podľa môjho odhadu pracuje 30 až 40 tisíc ľudí. Tých projektov by malo byť 265.

  • Pani poslankyňa, budem rád, keď sa prihlásite. Nech sa páči, prihláste sa. Dobre?

  • Teda aké malé, mizivé percento pracovníkov v zdravotníctve sa bude môcť podieľať na tejto privatizácii?

    Už nebudem hovoriť o politických aspektoch, akým spôsobom sa tieto zariadenia porozdávajú. A poviem vám, že objemovo, tak ako to je napísané v tejto správe, skutočne ide iba o 8 % a iste je to v porovnaní s tými privatizačnými projektmi, ktoré prebehli, zanedbateľné množstvo. Následky však budú bolestnejšie, lebo nejde o vinárske závody ani o výrobu plastických hmôt, ani o nič iné podobné, ale ide o zariadenia, kde sa ošetrujú ľudia.

    K vlastnej správe mi dovoľte niekoľko pripomienok, ale najskôr mi dovoľte, aby som podoprel svoju argumentáciu k tejto otázke takto: Vo všetkých vyspelých krajinách (a s tým určite bude súhlasiť aj pani poslankyňa Belohorská), a nie je ich málo v západnej Európe, kde dnes prebieha transformácia, je toto vždy predmetom práce expertných skupín, vždy je to obsahom diskusie a prijímajú sa len najlepšie a najmenej rizikové projekty a obyčajne sa skúšajú na jednotlivých menších celkoch. Aby som nehovoril len tak z hlavy, dovoľte mi, aby som prečítal správu z nášho ministerstva zahraničných vecí, ktorá nám približuje vývoj v oblasti zdravotníctva Nemeckej spolkovej republiky, kde sa štrukturálne a iné zmeny v systéme zásadne robia zákonom, aby nemohol do toho vstupovať v priebehu procesu nejaký prvok, ktorý si to podľa osobných vlastností zmení, aby pravidlá tam boli jasne určené, aby bol eventuálny postih. A počúvajte dobre, tretí stupeň reformy nemeckého zdravotníctva - spolková rada požiadala radu odborníkov o vypracovanie znaleckého posudku atď. V júli sa uskutočnilo spoločné stretnutie spolkového ministra s ministrami zdravotníctva, teda výsledok je zákon, výsledok je dohoda. kkk Ja som sa na túto otázku (a to si asi bude pamätať aj pani poslankyňa Kolesárová, aj pani poslankyňa Aibeková) opakovane pýtal pána štátneho tajomníka, ktorý asi dvakrát v našom výbore hovoril o tejto problematike - pán štátny tajomník, máte vyjadrenia sociálnych partnerov, máte vyjadrenia Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskej lekárskej komory? Áno, máme. Doteraz, napriek tomu, že som ich žiadal, som ich nedostal, a tak mi dovoľte, aby som citoval zo 6. 3. 1997, áno, dobre počujete, 6. 3. 1997 po ubezpečeniach, že malá tripartita súhlasí, že toto je dobrá koncepcia, prezident Slovenskej lekárskej komory píše: "Slovenská lekárska komora sa mala 20. 2. zúčastniť na Slovakomedike 97 v Žiline na panelovej diskusii o privatizácii v zdravotníctve. Privítali sme túto možnosť diskutovať o procese, ktorý je skôr jednosmernou cestou, bez spätnej väzby, bez možnosti vstupovať do diskusií, absolútnej neinformovanosti, stavu zahmlievania aj opodstatnenej obavy verejnosti, ako aj zdravotníckych pracovníkov. Predaj vopred určenému vlastníkovi pokladám za scestný, nemorálny, neetický pre klientov aj pre zdravotníckych pracovníkov. Nerieši problém postavenia lekárov..." atď.

    Z toho dôvodu si myslím, vážené kolegyne, kolegovia, poviem to úprimne, že minister poplatný politickým zoskupeniam je nútený predkladať privatizáciu zdravotníckych zariadení na spôsob, ktorý sa hodí tým, ktorí chcú kaštieliky, zotavovne použiť možno v budúcnosti na niečo iné, pretože, ako hovorím, nie je ekonomický podklad. Ak dnes (pani poslankyňa Garajová, dávam otázku, možno vo faktickej poznámke to budete vedieť zodpovedať, ja ju neviem), ak dnes je za zdravotnícky výkon v mnohých prípadoch nereálna cena a prevádzkovateľ bude vykonávať x výkonov, za ktoré nie vždy dostane reálnu cenu a pôjde do deficitu, čo môže urobiť? Čo myslíte? Podľa môjho skromného úsudku môže povedať, pacient doplatí. To nám robia stomatológovia. Chceme, aby sme to mali aj v iných odboroch medicíny? Alebo povie: No, viete čo, ja neviem túto časť vyriešiť, ponúknem časť tohto zariadenia, budem ho používať na inú podnikateľskú činnosť napriek tomu, že budem mať možno nejakú zmluvu, ktorá ma bude nútiť využiť to ako zdravotnícke zariadenie. Ale povie: Povedzte mi, aký je tu zákon, podľa ktorého by som ja mal sponzorovať štát, sponzorovať zdravotnícku starostlivosť. A preto si myslím, že tento spôsob je zlý.

    Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k vlastnej správe.

    Ako isto viete, vláda na svojom zasadnutí 3. decembra, ako je uvedené na strane 1, neschválila ani koncepciu privatizácie, ale len transformácie majetku. My len transformujeme majetok, prekladáme ho z jedných rúk do druhých, z rúk štátu do rúk privátnych subjektov, ktoré sa môžu správať nie úplne tak, ako by sme si želali. Napriek tomu, že v procese transformácie sa používajú metódy, ktoré sú tam uvedené, jednu spomenul a navrhol, aby sa uplatnila, aj pán poslanec Kanis, privatizácia týchto zariadení sa bude diať predovšetkým priamym predajom.

    Na strane 2, kde sa píše o tom, že do procesu privatizácie sa navrhujú, je v druhom odseku uvedené, že nemocnice s poliklinikou a polikliniky sa budú privatizovať ako celok a v nich začlenené jednotlivé zdravotnícke zariadenia budú samostatnými výstupmi. Ak sme mali veľké kúpeľné celky, tie museli ísť do privatizácie s jednotlivými výstupmi, nie privatizovať spolu a potom mať jednotlivé výstupy. Neviem, kto to naformuloval, určite to bude len nedorozumenie.

    Na strane 4 je v tom prvom veľkom odseku napísané, že štátnymi zdravotníckymi zariadeniami ostanú - a okrem iných sú tam uvedené odborné liečebné ústavy. Pýtam sa preto, ako je možné, že sa do tých zoznamov dostali liečebné ústavy, odborné liečebné ústavy. Dostalo sa ich tam až 8 - Lehnice, Tatranská Polianka, Zemplínska Šírava, Sobrance, Limbach, Nový Smokovec, Podskalka, Humenné, Čilistov. A čo by bolo asi vhodné tu povedať, mnohé tieto zariadenia sú už dva roky pripravované na privatizáciu. Pripravovali sa za štátne peniaze, aby boli lepšie pre nadobúdateľa. Nie všetky, iste, viem.

    Aby som nehovoril do prázdna, napríklad Tatranská Polianka, Odborný liečebný ústav respiračných chorôb v Tatranskej Polianke, v roku 1996 preinvestoval 17 mil. na rekonštrukciu viliek, fasád z peňazí ministerstva kultúry, 20 mil. sa tam investovalo na generálnu rekonštrukciu kúrenia, 30 mil. na opravy objektov, klub Limba-sosna. Okrem toho iste pravdepodobne niektorí poznáte, že tento odborný liečebný ústav nepozostáva len zo zdravotníckej časti, ale má niekoľko prekrásnych viliek. Môže sa tam robiť podnikateľská činnosť, je tam kaviareň s ubytovacou kapacitou 50 lôžok a toto zariadenie každý rok prináša 7 až 10 mil. zisku. Napriek tomu, že kúpna cena nie je uvedená, účtovná hodnota je vyčíslená na 24 mil. korún, ale ako sme konzultovali, kúpna cena pri priamom predaji nikdy nepresiahla účtovnú hodnotu. Takže, keď tento dobrý človek, ktorý to dostane, odpočíta 50 % na investície, 12 mil., tak mu zostane splatiť 12 mil. ostatných. Prvá splátka bude 1,2 mil. za celý areál a v ostatných 14 rokoch bude platiť menej ako milión korún, kým toto zariadenie má zisk 7 až 10 miliónov. No, to je vynikajúca privatizácia, to je vynikajúca privatizácia. Nechcem zdržovať, ale určite by sa našli ďalšie príklady.

    A keďže som si o cenách chcel urobiť trošku jasno, tak som napísal pánu štátnemu tajomníkovi, ktorý nám vo výbore sľúbil, že ak chceme vedieť ceny, ak chceme vedieť, aké sú investície za posledné dva roky, nech sa páči. Tak som to využil a napísal som mu list a dostal som odpoveď, za ktorú veľmi pekne ďakujem. Odpoveď je asi takáto, ako nakoniec uviedol aj pán minister: Dnes - v marci 1977 - pracovníci ministerstva zdravotníctva tu používajú účtovné hodnoty z decembra 1995. Napriek tomu, že existuje v počítačoch databáza týchto údajov a je podľa mňa možné, pretože zdravotnícke zariadenia k 30. 6. každého roku a k 31. decembru každého roku posielajú ministerstvu zdravotníctva účtovné bilancie, možno ich opraviť a nemožno ospravedlniť to, ako píše pán vedúci úradu, že neboli k dispozícií účtovné výkazy, pretože sa to robilo len v septembri až decembri 1996.

    Okrem toho nie je úplne jasné okolo tých investícií. Pán vedúci úradu len uviedol, že v zásade sa neprideľovali týmto zariadeniam investície, len v havarijných situáciách. Neverím tomuto údaju a poďme tento údaj preveriť. Som presvedčený, máme indície z viacerých zariadení, že to tak nie je.

    Pokiaľ ide o zadlženosť, dovoľte mi, aby som prezentoval, ako funguje momentálne spojenie krajské úrady a ministerstvo zdravotníctva. Vieme len o zadlženosti tých zariadení, ktoré sú dnes riadené ministerstvom zdravotníctva, a ich zadlženosť sa pohybuje od dvoch do šiestich miliónov korún. Pýtam sa, keďže v pôvodnom materiáli bolo, že sa musia oddlžiť, či ešte aj táto cena sa bude odpočítavať od účtovnej, lebo tým pravdepodobne štát bude musieť ešte tým, čo budú privatizovať, zaplatiť. Niektorí budú musieť pravdepodobne dostať potom darovaciu listinu. Ono to vyzerá ako vtip, ale je to skutočne pravda. Pán Čopík, ak neveríte, nech sa páči, poďme spolu na ministerstvo zdravotníctva, poďme na niektoré zariadenia a presvedčme sa. Možno budete potom iným spôsobom a iným smerom kývať hlavou.

    K účtovným hodnotám mi ešte dovoľte jedno pre mňa absolútne nevysvetliteľné zistenie. Existujú rôzne mágie, psychotronici, všeličo sa môže prihodiť, a tak keď som pozeral tie zoznamy a vlastné imania, ktoré sú uvedené v tejto správe, a porovnal som ich s údajmi, ktoré boli uvedené v tej decembrovej, tak mi dovoľte, aby som vám povedal niekoľko perličiek. Účtovné hodnoty väčšinou išli prudko dolu. Aj hore, ale neviem to vysvetliť, ale väčšinou išli dolu. Napríklad Tatranská Polianka z 28 mil. na 24 mil. Samozrejme, neviem, ako sa to mohlo stať, ale to hovorí o úrovni prípravy, nielen nahor, ale aj nadol. Ako sa mohlo stať, že pri Liečebnom ústave Šamorín-Čilistov je nárast z 74 mil. na 241 mil. To mi nie je jasné. Ale Zdravotnícky servisný podnik Košice z 28 mil. na 24 mil., v Dunajskej Strede z 31 mil. na 22 mil. A pýtam sa, za čo sa predala Šaca, ktorá v roku 1994 mala účtovnú hodnotu 40 mil. a na tom papieri bolo 13 mil. Tak to je poriadny skok. Detská ozdravovňa Abrahám - tam to išlo neuveriteľne z 9 na 39, ale zdravotnícke stredisko Mýtna z 13 iba na 6. Aj Železná studnička z 12 mil. na 10. Poliklinika Vráble zo 6,5 na 4, Detské denné sanatórium Nové Zámky, Dostojevského 10 zo 448 tisíc iba na 83, Gbely, zdravotnícke stredisko z 261 na 32 tisíc, Kúty z 254 tisíc na 96. Prosím, je to k dispozícii. Čo sa stalo? Kde sme sa to dostali? Preboha, kto vám to, pán minister, sem podsunul? Ja vám verím, že vy ste čestný človek. Však to nie je možné, to niekto musel vyprodukovať vám poza chrbát. To nie je možné, aby sa to robilo takto, aby sme z miliónových hodnôt tu mali nejaké paberky.

    Ďalšia vec - kto napísal počty tých pracovníkov? Veď to nie je pravda, tam sú uvedení štátni zamestnanci a tak by sme sa mohli tešiť, ako málo ľudí to postihne. Ale v obvodných zdravotníckych strediskách pracujú neštátni lekári, a keď to spočítate, tak je to oveľa väčší dosah, ako optimisticky to vyzerá.

    Nedá mi, aby som ešte nepovedal o niekoľkých veciach, ktoré sú mimoriadne závažné, a to je otázka detských ozdravovní, liečební pre dlhodobo chorých, denných detských sanatórií. Skutočne môžem súhlasiť a viem si predstaviť toto fungovanie v neštátnej sfére, určite nie na úrovni ziskovej. Prosím, keď chceme urobiť takýto krok, tak urobme zákon o verejnoprospešnej neziskovej organizácii a transformujme to. Iste fungujú ekonomickejšie ako štátne. Ak ideme 8 detských ozdravovní, 12 detských denných sanatórií dávať do súkromných rúk so ziskom, ktorý budú chcieť mať, pýtam sa, aký ekvivalent, akú náhradu tejto zdravotníckej starostlivosti máme. Vyriešili sme to v tom systéme nejakou inou vecou, alebo to nebudeme potrebovať? Poznáme všetky riziká, ktoré to so sebou nesie?

    Pri transformácii sme hovorili, že máme málo postelí v liečebniach pre dlhodobo chorých, že máme málo sociálnych postelí. Pozrite sa, je tam liečebňa pre dlhodobo chorých, jediná v Bratislave, ale sú tam aj ďalšie liečebne pre dlhodobo chorých, veľmi pekná, keď pôjdete smerom na Ružomberok, doprava sa odbočí na Štiavničku, kde je veľmi pekná liečebňa pre dlhodobo chorých. Prečo to privatizujeme? Je to služba, ktorá je nezisková, ktorá nemôže byť pre nikoho atraktívna, prepánajána, ktorá vyžaduje obetavosť, etiku, morálku. A to ideme sprivatizovať, aby človek potom na komerčnej báze túto službu robil!

    Samozrejme, že tam patrí aj geriatria. Pýtam sa, prečo ideme privatizovať Geriatrické centrum sv. Lukáša v Košiciach? Pýtam sa, prečo ideme privatizovať nemocnicu Krásna hôrka, ktorá je súčasťou Dérerovej nemocnice, už som to spomínal. Je tam geriatrická klinika lekárskej fakulty, je tam klinika pracovného lekárstva a toxikológie lekárskej fakulty, je tam laboratórium na toxikologické vyšetrovanie pre Bratislavu, je tam zo sponzorských peňazí kúpená hyperbalická komora, je tam v jednom pavilóniku úsek včasnej diagnostiky pre mentálne postihnuté deti. Komuže sa páči tá malá nemocnica na úpätí Koliby, ktože má zálusk na tú nemocnicu? Ak chcete niečo, pani Rapaičová, nech sa páči, fundovane, vecne vrátiť, beriem to.

  • Šum v pléne.

  • Netreba taký mohutný aplauz, netreba taký aplauz.

    Vážená koalícia, rozhodli ste sa, ako ste sa rozhodli, Boh vám žehnaj. Ja napriek tomu, i keď viem, že to neprejde, opäť kvôli dokumentácii si dovolím navrhnúť, aby uznesenie Národnej rady bolo doplnené, rozšírené o ďalšie uznesenie. Robím tak s vierou, že predsa len možno zvíťazí zdravý rozum. Dúfam, že keď sa to i neprijme, že predsa ma nakoniec predseda Národnej rady pán Gašparovič prijme. V dvoch listoch som ho prosil, aby ma prijal v tejto veci, ale neurobil to. A môžem vám povedať, že budem žiadať prijatie u pána premiéra Mečiara, pretože si myslím, že sú to veci, ktoré potrebuje vedieť, lebo to, čo mu vyvediete v privatizácii v zdravotníctve, jednoznačne zhorší jeho volebnú kampaň. A mne ide predovšetkým o zdravotníctvo. Vám je to do smiechu, pán minister, ale mne nie.

    Dovoľte mi, aby som predniesol uznesenie. V zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (§ 29 ods. 1) podávam doplňujúci návrh k uzneseniu:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky:

    1. neschváliť vecný a časový harmonogram privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997,

    2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú ucelenú koncepciu transformácie v zdravotníctve vrátane privatizácie tak, aby bol zrejmý cieľový model systému zdravotníckej starostlivosti s návrhom legislatívno-právneho zabezpečenia,

    3. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie privatizácie kúpeľov a žriediel a lekární vrátane vyhodnotenia doterajšieho priebehu odštátnenia a privatizácie ďalších zdravotníckych zariadení."

    Tento bod považujem za rovnako dôležitý ako predchádzajúce, tak ako povedal pán poslanec Kanis. Toto nebolo vyhodnotenie. Vo všetkých vyspelých krajinách po prvých transformačných krokoch vždy príde vyhodnotenie, bilancia, aby sa povedalo, čo je pozitívne a negatívne, pretože vždy sa niečo môže ukázať ako nesprávne, aby bola šanca na korekciu chyby. Ale my ju nerobíme, my sa ideme vrhnúť do privatizácie ďalších 265 zdravotníckych zariadení a doteraz nám rezort nepovedal, aký bude cieľový model. Trhový, národný, blahobytný, aký? Sú presne definované. Z tohto základného modelu mali vychádzať základné úlohy ministerstva zdravotníctva na 4 roky a ministerstvo malo tie 4 roky s plným elánom využiť.

    Posledná otázka a poznámka sa týka malých nemocníc. To sa týka skutočne všetkých, ktorí žijete v regiónoch s menšími nemocnicami. Ich záhuba, ich ohrozenie - beriem toto ako lepšie slovo - vyplýva z dvoch faktorov. Predovšetkým z toho, že je tam 13 uvedených na privatizáciu, z toho, že nemajú reálnu cenu a že niektoré sa nebudú vedieť uživiť, i keď niektoré prežívajú a nemajú dlhy. Ale ak ste si prečítali, ktorí ste mali možnosť, sieť zdravotníckych zariadení do roku 2005, tieto zariadenia budú mať najväčšiu lôžkovú redukciu. Vlastne spravíme v systéme takú zmenu, že minimálne zredukujeme veľké ekonomicky nevýhodné veľkokapacitné nemocnice, mám na mysli všetky nemocnice nad 500 lôžok, a malé, efektívne, s lôžkami 200-500, ktoré dávajú službu blízko pacientovi, dávame do rizika útlmu, do rizika možného zániku.

    Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa,

    ďakujem vám všetkým za pozornosť a dúfam, že nebudeme musieť v budúcnosti ľutovať, že sme stlačili spúšť a pustili výstrel, ktorý povedie k zníženiu zdravotníckej starostlivosti. Dnes všetci máte na tej spúšti prst, neubránite sa svojmu svedomiu, keď tá spúšť odpáli a toto sa začne. Kiežby ste predsa len nabrali odvahy a kiežby ste predsa len použili rozum a hlasovali za pozmeňujúce návrhy, za pozmeňujúce uznesenie, aby sa celý proces prehodnotil, prešiel diskusiou, prešiel expertnými skupinami a aby ďalej pokračoval.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nemám nikoho písomne prihláseného do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Belohorská do rozpravy, pani poslankyňa Bartošíková s faktickou poznámkou, pán Roman Kováč do rozpravy, pani poslankyňa Aibeková do rozpravy a hneď ju môžete zapnúť na faktickú poznámku.

  • Do rozpravy za pánom poslancom Kováčom, nebudem sa dvakrát hlásiť. Teraz s faktickou poznámkou môžem?

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šagát, ja som si tu vypočula v Národnej rade už niekoľko vašich vystúpení, mnohé boli vecné, ale to, čo ste predniesli teraz, bolo strašenie, strašenie, strašenie. Veľmi ma mrzí, že ste stratili vecný tón. Vy veľmi dobre viete, že o privatizácii sa nediskutuje dva roky, ale päť rokov, a tých diskusií len v našom výbore od roku 1995 prebehlo niekoľko a boli to hodinové a hodinové diskusie.

    Čo sa týka obavy o občana, vy veľmi dobre viete, že v zmysle článku 40 ústavy je u nás zdravotnícka starostlivosť bezplatná na základe platieb, ktoré si v zmysle zákona každý občan platí do zdravotného poistenia. Čiže je jedno, či je štátne zariadenie, alebo súkromné, platí zákon. A na toto je niekoľko zákonov.

    Mrzí ma, že ste odmietli metódy priameho predaja a teraz ste tu čítali list Slovenskej lekárskej komory, ktorá odmieta priamy predaj. Ja sa čudujem, že keď ste predkladali materiály vy, tak vám táto metóda bola dobrá. Citujem z vášho materiálu zo strany 3: "Prihliadajúc k majetkovoprávnym problémom, ktoré spomaľujú privatizačný proces, navrhujeme v odôvodnených prípadoch určiť privatizáciu i formou predaja." Čiže za vás bolo všetko dobre. Teraz, keď to urobí minister, je to isté, čo ste chceli urobiť vy, zlé. Ešte vystúpim s vecným porovnávaním, ale vyprovokovalo ma toto strašenie a toto neustále očierňovanie koaličných poslancov, musela som zareagovať aj faktickou pripomienkou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    možno by bolo posunom vpred, keby poslanci hlavne z opozície a odborníci z určitých oblastí vystúpili nielen s negovaním a so spochybňovaním všetkého, čo je navrhnuté, ale keby vystúpili aj s určitou svojou predstavou riešenia. Je to veľmi dôležité preto, aby sa hľadali styčné body, a ja verím, že pár styčných bodov by sa našlo a s nimi by sa mohlo začať. Ak skutočne budeme hľadať iba cestu konfrontácie, nepostúpime vpred. Na tom, že transformácia v rôznych oblastiach života je potrebná, sa určite zhodneme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    nedá mi, aby som sa nevyjadrila k vystúpeniu, ako aj k materiálu, ktorý bol predložený, a k niektorým poznámkam k vystúpeniu bývalého ministra pána poslanca Šagáta.

    Predložený materiál si nezaslúžil zo strany pána poslanca Šagáta takú "výdatnú" kritiku, lebo napríklad jeho vyjadrenie, že by bolo veľmi dobré, aby na uvedenom materiáli pracovali expertné skupiny, splnené bolo. Expertné skupiny sa na príprave tohto materiálu, ak to on nevie, podieľali od ministrovania pána ministra Soboňu. Mala som tú česť byť ministerkou zdravotníctva po skončení funkčného obdobia pána ministra Soboňu a prevzala som vlastne tento materiál. Vzhľadom na veľmi krátke obdobie som ho nemala možnosť predložiť, za čo, samozrejme, som zase z vašich kruhov veľmi kritizovaná, že zdržiavam privatizáciu. Po mne ste mali túto možnosť vy. Škoda, že to, čo teraz vlastne vytýkate, si nepoviete sám sebe. Lebo ja by som vám dala otázku, čo ste vy urobili vo funkcii ministra zdravotníctva v otázke privatizácie. A uisťujem vás, tak ako vám to dokladuje pani poslankyňa Aibeková, že ten materiál bol skoro ten istý.

    Uisťujem vás ďalej o jednom, že ak ste apelovali na náš zdravý rozum, aby ste sa trochu zamysleli nad istými nezrovnalosťami vo svojom vlastnom vystúpení. Na jednej strane kritizujete, že zariadenia sa predávajú za veľmi nízke ceny, na druhej strane zase upozorňujete, že tieto objekty sú, vlastne že budú v trhovom hospodárstve a či budú ziskové. Pýtate sa na mieru zisku.

  • Nekývajte hlavou, bolo to v prvej časti vášho vystúpenia a iste si to zo záznamu prečítate.

  • Uisťujem vás, že v materiáli pána ministra a v stratégii Hnutia za demokratické Slovensko nie je ziskovosť zdravotníctva. Verte mi, nepoznám na svete systém zdravotníctva, ktorý by bol ziskový. Všade na svete musí byť ešte aj navyše dotovaný štátom.

    Poviem vyjadrenie nášho bývalého ministra financií pána ministra Tótha, ale poviem stanovisko - presne takisto sa vyjadrujú aj v Spojených štátoch -, že zdravotníctvo je čierna diera, ktorá pohltí všetky peniaze. Ale ziskom je v tomto prípade jedno jediné, a to je zdravý národ.

    Chcem vás uistiť o tom, že ak ceny zdravotníckeho zariadenia by mali byť trhové, ak by mali byť predmetom dražieb a licitácií, chcem sa vás opýtať, komu tým chcete urobiť službu. Lekárom, kolegom? Zdravotníckym pracovníkom, ktorí dodnes nie sú vo svojich nárokoch na finančné ohodnotenie dostatočne ohodnotení? Všetci vieme, že sa to nedá urobiť. Ale myslím si, že ako lekár veľmi dobre tú situáciu poznáte a mali by ste im dopriať. Môj pohľad na stratégiu privatizácie zdravotníctva bol úplne iný. Ak ste si nevšimli, služba lekára už sprivatizovaná bola. Jeho um a jeho ruky už sprivatizované boli. Veď poisťovníctvo a ohodnotenie zdravotníckych výkonov bodovaním znamená privatizáciu služby. A teraz nastupuje už vlastne len to, že lekárovi chceme umožniť, aby mal kde pracovať.

    Mala som možnosť čítať vaše vyjadrenia a vyjadrenia pána poslanca Kováča v posledných obdobiach v novinách a dozvedela som sa aj o vyjadreniach, ktoré ste mali vo výbore pre zdravotníctvo ohľadom Kochovho sanatória. Mám vo zvyku odpovedať veľmi priamo. A škoda, veľká škoda, že ste ma neoslovili, bola by som vám problém Kochovho sanatória vysvetlila.

    V roku 1973, keď som skončila medicínu, keď mnohí iní mali rezervované miesta na klinikách, ja som sa zamestnala v Nemocnici s poliklinikou Bratislava-vidiek. Denne som dochádzala na pracovisko, ktoré bolo sesterským s Kochovým sanatóriom, do Malaciek. Pracovali sme pod vedením jedného múdreho a vynikajúceho odborníka - pána primára Sochora. Keď pán primár Sochor zomrel, bol vypísaný na jeho miesto konkurz. Do tohto konkurzu sa prihlásil okrem pána doktora Cupanika, ktorý na tomto pracovisku robí od roku 1973, pretože sme mali to šťastie, že sme skončili spolu, aj pán poslanec Kováč. Keďže však doktor Cupanik v tomto zariadení pracoval od začiatku, mal lepší projekt, a jedno je fakt, že on vyhral konkurz. V privatizácii zdravotníckych zariadení sa on uchádza o privatizáciu. Uchádza sa oň so svojimi kolegami, ktorých pán doktor Kováč určite veľmi dobre pozná. Sú to ľudia, ktorí nastúpili a celý čas, viac ako 20 a 25 rokov v tomto zariadení pracujú. A ja sa vás pýtam, keď celé obdobie mali platové zatriedenie, a vy viete veľmi dobre aké, či máte svedomie týmto ľuďom vyrubiť cenu - alebo akú cenu im chcete vyrubiť? Takisto sa vás chcem opýtať, kedy ste tam naposledy boli.

    Je to nemocnica, ktorá potrebuje minimum 15-miliónovú investíciu na rekonštrukciu. To nie je zariadenie, do ktorého sa predtým pchali peniaze. Veď viete veľmi dobre, že takisto ostatné zariadenia a privatizácia, vôbec filozofia privatizácie je preto, aby sa dostali do súkromných rúk, aby sa zveľadili. Veď zdravotníctvo nemáme na takej úrovni, ako nám ho tu opisujete vy, že tam príde niekto, kto si bude zarábať na výkonoch.

    Nechcem sa zmieňovať o ďalších veciach, chcela som odpovedať len na túto jednu otázku. A podporila by som skôr stanovisko pani poslankyne Bartošíkovej. Keď ste vy nastúpili do funkcie, viete veľmi dobre, že keď začali veľmi negatívne články v novinách o rôznych krokoch v zdravotníctve, prišla som za vami a povedala som vám, pán minister, mám iný politický názor ako vy, ale ak by ste potrebovali akékoľvek vysvetlenie z obdobia, keď som ministrovala ja, nech sa páči, zavolajte ma, som ochotná v mene lekárov, ktorých teraz zastupujete, vysvetliť čokoľvek z obdobia, keď som bola ministerkou ja. Vy ste to nevyužili, ale práve naopak, sme svedkami toho, akým spôsobom sa snažíte znemožniť terajšieho ministra. Je to skutočne veľká škoda, že tu púšťate reči o svedomí a také - skôr by som povedala - bu-bu-bu. To nepatrí do tejto snemovne. Tu sme mali spolupracovať skutočne v prospech zdravia pacientov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Kováč, ale medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa Belohorská, ja si myslím, že veľmi jednoducho sa dá zistiť, čo sme urobili v privatizácii, a nakoniec môžeme porovnať tie dokumenty, o ktorých hovoríte, že sú rovnaké. Podľa mňa nie sú rovnaké. Vždy sme hovorili, že všetky metódy privatizácie považujeme za rovnocenné. Naopak, priamy predaj s výnimkou žriediel a niektorých kúpeľov, ktoré boli neziskové, dokonca hrozil im úplný útlm, napríklad Korytnica, boli určené na priamy predaj. Štyri veľké kúpele (Sliač, Piešťany, Bardejov, Dudince) boli určené na verejnú súťaž. Samozrejme, potom ste to zmenili. Nemám dôveru v túto privatizáciu nielen preto, že je to metóda priameho predaja. Doteraz nevieme, kto je vlastne vlastníkom týchto vecí. Napriek tomu, že som chodil na Fond národného majetku ako na klavír a bol som tam asi 5-krát, žiadnu informáciu som nedostal. Raz to bolo v trezore, raz nebol kľúč od trezoru. Preto nemám dôveru v mechanizmy a spôsoby privatizácie, ktoré prebehli v tejto fáze, nemám dôveru ani v to, ako prebehne privatizácia.

    Samozrejme, nemôžem súhlasiť s tým, že neexistuje ziskové zdravotníctvo. Existuje ziskové zdravotníctvo v malom objeme, malé súkromné sanatóriá na cash platbu. To existuje, ale toto sa u nás začína tvoriť. Nehnevajte sa, to je môj názor, ak to bude inak, budem rád. Samozrejme, že môj čas vypršal a som k dispozícii túto vec prediskutovať neskôr s vami v kuloároch.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dlhujem najskôr faktickú poznámku pani poslankyni Belohorskej.

    Pani poslankyňa, odkiaľ viete, kto sa uchádza o privatizáciu, keď nám štátny tajomník povedal, že to na ministerstve nevie nikto? To je prvá otázka.

    Druhá otázka: Ste informovaná o materiáli siete zdravotníckych zariadení a výhľad po roku 2000? Ak nie, odporúčam, aby ste si ho prečítali, pretože tam sa dozviete, že v tej budove už nebudú pracovať gynekológovia, ani váš kolega Cupaník. To bude rehabilitačné stredisko. To nie je pripravené pre pána primára Cupaníka. To je pripravené pre niekoho iného, toho, kto to prebuduje na rehabilitačné centrum, samozrejme, veľmi lukratívne v tej záhrade. Preto o tom toľko hovorím. Prečítajte si ten materiál o sieti zdravotníckych zariadení. Tam je napísané, na akú činnosť sa budú uzatvárať zmluvy s jednotlivými nemocnicami. Toľko faktická poznámka.

    Teraz dovoľte, aby som sa zmienil o tomto materiáli.

    Pán minister, ak dovolíte, začnem otázkou. Predstavte si fiktívnu situáciu, že minister zdravotníctva je doktor Šagát. Predkladá správu, ktorá sa nazýva alebo jej časť sa nazýva vyhodnotenie privatizácie kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996, a on by vám odovzdal do rúk tieto dve stránky. Ako by ste sa zachovali ako opozičný poslanec? Chcem od vás skutočne veľmi úprimnú a chlapskú odpoveď. Lebo z týchto dvoch stránok sa celá Národná rada dozvedela, že vznikli akciové spoločnosti, že ministerstvu zdravotníctva boli predložené privatizačné projekty. Potom sme sa dozvedeli, a to je veľmi pozoruhodné, to by som rád vedel, rád by som bol, keby ste nám vysvetlili vetu: "V procese privatizácie štátnych podnikov bola nedostatkom rozhodovacia účasť ministerstva zdravotníctva." Ona skutočne bola nedostatkom, alebo bola nedostatočná? Nedostatočné miesto tam mala, lebo to z tohto názvu nevyplýva, ale to sme sa dozvedeli ďalej. A potom je tu veta, ku ktorej by som tiež poprosil vysvetlenie: "Po privatizácii kúpeľných zariadení a žriedelných podnikov boli investované značné finančné prostriedky do obnovy kapacity." To, čo ste čítali aj v úvodnom slove z tejto správy. To je všetko.

    Viete, čo je typické, čo sa stratilo z tohto vášho vyhodnotenia? Pacient. Ja som očakával, že pri vyhodnotení privatizácie poviete, aký má vplyv privatizácia na ďalší priebeh liečebnej starostlivosti v týchto zariadeniach, koľko slovenských pacientov sa tam dostalo, koľko zahraničných pacientov sa tam dostalo, proste niečo také, čo SME uverejnilo o Rajeckých Tepliciach včera. Krátka správa. Novinár si to vie zistiť. Predpokladám, že to vie zistiť aj ministerstvo. Ale nie, že to vie zistiť, ale že to vyhodnotí. My dnes nevieme, komu kúpele patria. My tu hovoríme, že sa investovali obrovské prostriedky. Aké? Odkiaľ to viete? Kto vám predložil takú správu? Do ktorých kúpeľov koľko bolo investované? Kde sa zmenila ekológia tých kúpeľov? Ja takýto prístup k vyhodnoteniu privatizácie považujem za nedostatočný.

    Pán minister, ten, kto vám to pripravil, to ste si nepísali sám, by na tomto ministerstve nemal robiť viac ani hodinu, pretože toto, čo je predložené Národnej rade, je výsmech. To nie je vyhodnotenie privatizácie. Myslím si, že ak hovoríme o tom, že takáto správa by sa mala vrátiť, minimálne v tejto časti ju treba prepracovať a doplniť. Žiadam, aby tam boli zodpovedané otázky: Aké sú vlastnícke vzťahy? Po druhé: Ako sa zmenil lôžkový fond? Po tretie: Aký je vplyv fondov zdravotných poisťovní na prevádzku kúpeľov? Po štvrté: Aká je klientela kúpeľov (to znamená porovnanie slovenských a zahraničných pacientov)? Po piate: porovnanie pacientov, ktorí sú samoplatcovia, a ktorým to platila poisťovňa. Po šieste, a to je veľmi dôležitý údaj, koľko pacientov nebolo uspokojených kúpeľnou liečbou. Mení sa tento pomer? Zostáva rovnaký? To, čo sa pýtam, sú všetko veci, ktoré sú v záujme pacienta. To, čo je vo vašej správe, sa pacienta nedotýka ani len chlpom.

    Pán poslanec Šagát veľa hovoril o metóde privatizácie priamym predajom. Pani poslankyňa Aibeková, keď sa pozriete do materiálu "Aktualizácia privatizácie zdravotníckych zariadení", tak zistíte, že pri plánovaní privatizácie zdravotníckych zariadení väčšina z nich mala ísť bezodplatným prevodom na obce. Ak išlo o priamy predaj, mali ísť verejnou súťažou. A ako si tam prečítate, tak len experimentálne mali ísť priamym predajom vopred určenému vlastníkovi. Vy ste nás vo výbore zavádzali, že ste si porovnali objekty, ktoré boli navrhnuté do privatizácie za ministra Šagáta, s objektmi, ktoré navrhuje pán minister Javorský. Zavádzali ste v tom zmysle, že zoznam pána exministra Šagáta neobsahoval ani jednu nemocnicu, neobsahoval polikliniky. To boli všetko zdravotnícke strediská s reálne vyčíslenými zamestnancami.

    Pán minister, ak vám niekto predložil na spracovanie materiál, ktorý ste predložili nám, ja by som chcel dokumentovať na príklade, ako je možné skresliť údaj. Je tam zdravotnícke stredisko, ktoré je navrhnuté, a má účtovnú hodnotu, hovorí sa o účtovnej hodnote 14 tisíc Sk. Toto zdravotnícke stredisko bolo plánované na privatizáciu aj za pôsobenia pána exministra Šagáta. Vtedy malo účtovnú hodnotu 256 tisíc Sk. Teda náhle kleslo. Dnes vám vaši pracovníci uvádzajú, že v tomto zdravotníckom stredisku nepracuje nikto. Nula zamestnancov. V čase, keď bolo navrhnuté na privatizáciu, tam pracovalo 13 pracovníkov. Ja som sa bol pýtať, koľko ľudí tam robí. Je ich tam skutočne 13, ale sú neštátni. V podstate by som súhlasil, opustené zdravotnícke stredisko, kde nikto nepracuje, 14 tisíc, bohvie, čo to je. Možno by sa aj dalo súhlasiť s takouto privatizáciou. Ale to nie je tak, vážené dámy a páni. Tam pracujú živí ľudia, tam pracujú lekári, ktorých sa takáto privatizácia dotkne.

    Je dobre, že sme sa dozvedeli tieto účtovné hodnoty, a najmä veľmi zaujímavý je pohyb týchto účtovných hodnôt tak, ako sa vyvíjajú v čase, to znamená, ako vyzerali pred piatimi mesiacmi, ako vyzerajú teraz. A nepochybne budeme veľmi pozorne sledovať, pretože je jasné, že ste rozhodnutí, že to popredávate. Budeme veľmi pozorne sledovať, za čo sa to v skutočnosti predá. Viete, keď si pozriete na systém, ktorý je navrhnutý na privatizáciu, to znamená 50 % z ceny je možné odpustiť, keď sa bude investovať. Pán minister, ukážte mi zdravotnícke zariadenie, do ktorého netreba investovať? To môžete rovno povedať, že to predávate za polovičnú cenu, lebo každý, kto to bude mať privatizované, musí investovať. Aj keď to dáte bezodplatne obci, aj obec sa musí o to starať, musí robiť strechy, musí robiť kúrenie. Práve nereálne nastavené ceny povedú k tomu, že podozrenie z korupcie, podozreniu z protekcionizmu pri prideľovaní, pretože všetko bude privatizované formou priameho predaja, bude prudko narastať. Veľmi dobre je, keď si zoberiete papier a ceruzku a zrátate si mesačné splátky. Bude sa to splácať 15 rokov, tak vám vyjde, že toto zdravotnícke stredisko sa bude splácať v mesačných splátkach 35 korún. Kolegyne, kolegovia, 35 korún plus investície 35 korún, tak bude mať mesačnú splátku 35 korún.

    Povedzme, že to je zabudnuté zdravotnícke stredisko. Hovorme však o inkriminovanej nemocnici, o ktorej hovorila práve pani poslankyňa Belohorská, kde je účtovná hodnota stanovená na 3 200 tisíc korún. To, že dostala 2 800 tisíc na opravu kúrenia, ste neuviedli ani vy, ani pán minister, takže vlastne čistá suma, keby ste sa informovali, zistili by ste, že tam bolo kúrenie v havarijnom stave, 2,8 milióna bolo na zakúpenie nového kúrenia, teda inštalácie, takže cena budovy a pozemku je 400 tisíc. Pani doktorka, vy ste tam pracovali, to má hodnotu 400 tisíc? Reálne? Povedzte.

    Chcem sa teda vyjadriť k materiálu na záver. Myslím si, že koncepcia privatizovať tak, ako to navrhuje pán minister, nie je dobrá. Tam, kde žiada obec, aby jej tento majetok bol prevedený do vlastníctva bezodplatne, využime túto možnosť. Skúste sa zamyslieť na tým, prečo by obec alebo mestská časť Bratislava-Staré mesto nemohla vlastniť polikliniku na Mýtnej. Prečo to musí mať súkromník? Prečo polikliniku Ružinov, ktorá má sedem lukratívnych budov, nemôže vlastniť mestská časť? Veď predsa všetci viete, ktorí ste boli v zahraničí, že mestské nemocnice, to je štandard. Mestská poliklinika, to je štandard. V zahraničí je to tak. Prečo to má vlastniť súkromná osoba? Prečo nie obec?

    Teda navrhujem, aby prvá použitá privatizačná metóda bol bezodplatný prevod do majetku obcí. A nielen to, čo už nikto nechce, ten odpad, nech si zoberie obec, tak ako to navrhuje pán minister vo svojom materiáli. To je prvé.

    Po druhé navrhujem, aby privatizácia priamym predajom bola nasmerovaná na zdravotníckych pracovníkov, ktorí fyzicky sú v tej budove, ktorí tam pracujú. Vysvetlím vám prečo. Pretože vtedy nepôjdu tí pracovníci po dividendách, nepôjdu po zisku, lebo pre nich bude výhodnejšie zarobiť peniaze vo svojom zariadení, zarobiť peniaze cez bodový systém priamo adresne na nich, ako platiť celé to zariadenie. Tak budú nižšie náklady na prevádzku a bude viac finančných zdrojov na pacienta. V prípade, že lekár alebo sestra, ktorá je spolumajiteľkou tohto zariadenia, ho opustí, musí akcie odovzdať tomu, kto príde robiť namiesto nej. Myslím si, že toto je veľmi spravodlivý systém, ktorý sa používa všade, a práve v zdravotníckych zariadeniach vedie k úspore finančných zdrojov, čím zdravotníctvo prestáva byť čiernou dierou.

    Na záver mi ešte dovoľte súkromný poznatok. Viete, keď sa to sprivatizuje tak, ako je to navrhované, skúste sa presvedčiť, koľkí bývalí vysokí ministerskí úradníci dnes vlastnia v Bratislave lekárne. Už nevydržali, išli to prepísať do obchodného registra. Vyberte si záznamy a nájdete ich tam. To neboli bývalí úradníci, ktorí tam nastúpili v roku 1994, teda možno áno, ale až po novembri. Tí už nevydržali. A takto budú privatizované zdravotnícke zariadenia.

    Ja sa prihováram, aby sme podporili uznesenie, ktoré dal pán poslanec Kanis, ktoré je práve nasmerované na bezodplatný prevod do obcí, a prihováram sa rovnako za uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Šagát. Myslím si, že kombinácia týchto troch uznesení zastaví nezmyselný proces teraz naozaj rozdávania zdravotníckych zariadení.

    Ďakujem.

  • Ďalej je v rozprave prihlásená pani poslankyňa Aibeková s tým, že medzitým s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Mňa len teší, že opozícia je rozpoltená, pretože teraz ma pán doktor Kováč uisťoval, že ja to nebudem, ale jeho kolega pán doktor Šagát vo výbore priamo spomenul moje meno v súvislosti so sanatóriom Koch. Preto som si dovolila aj takýto trocha osobný výstup a vysvetliť, že pán doktor Cupanik robí v tomto zariadení 24 rokov. Okrem iného je predsedom Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a vzhľadom aj na túto svoju funkciu by som si dovolila ho obhajovať. V Kochovom sanatóriu sa robí slušná medicína. A znovu opakujem, tá budova vyžaduje minimum 10 - 15 mil. Sk.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Doktor Kováč tu uviedol, a iste si spomeniete, že možno by mu ani neprekážalo, keby to sprivatizovali tí pracovníci, ktorí tam robia, lenže vo výhľade do roku 2005 je toto zariadenie určené úplne na iné účely. A okrem toho, ako iste budete súhlasiť, pani poslankyňa Belohorská, pán doktor Kováč tu hovoril, že treba investovať do zdravotníckych zariadení a nemalé investície. Viete, skrytá zadlženosť zdravotníckych zariadení sa odhadovala v roku 1996 na 50 miliárd. A aby sa štát zbavil povinnosti riešiť skrytú zadlženosť, chce to dať na ramená tých, ktorí budú privatizovať. Ale povedzte mi, reálne z čoho budú splácať eventuálnu investíciu na úrovni 12 mil. Sk, keď si urobíte kalkuláciu ziskovosti tej nemocnice, keď budú pravdepodobne, ako ste hovorili, chcieť mať lepšiu cenu práce, z čoho budú brať peniaze na tie investície. To by som teda strašne rád vedel. Možno máte na to kľúč a možno by sme to mohli použiť.

    Okrem toho, ako iste dobre viete a doktor Kováč to naznačil, sami sme dali návrh, ako by asi privatizácia mala prebiehať. A v tej sme neziskovú službu v prvom rade odporučili dať mestám a obciam. Takže, to je odpoveď aj pre pani Bartošíkovú.

  • Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K poslednému vystupujúcemu by som len chcel poznamenať, že podľa logiky pána poslanca Šagáta by každú budovu mohol privatizovať len stavbár, lebo len stavbári rozumejú budovám.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    úvodom mi dovoľte povedať toľko, že ma veľmi mrzí, že je tu tak málo poslancov z opozície. Pán poslanec Šagát, ako spomenul, sa niekoľkokrát pokúšal zaradiť tento bod na rokovanie. Dnes ho prerokúvame a pozrite si sami, aký je záujem opozičných poslancov o túto tému. Česť výnimkám. Tým prejavili svoj záujem o túto tému.

    Skôr ako prečítam svoje vystúpenie, chcem poprosiť pána Mikloška, aby ma neprerušoval. Buďte taký láskavý. Chcem zareagovať dvoma stručnými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kováča. Mám na to právo v rámci faktickej poznámky. A potom bude moje vystúpenie.

    Pán poslanec, prepáčte, ale ja som nezavádzala. Keď som porovnávala vo výbore oba materiály týkajúce sa privatizácie, tak som vychádzala z realít a vo svojom vystúpení vám to dokážem. Ale teraz chcem reagovať na toľko proklamované prevedenie formou bezodplatného prevodu majetku na obce, ktoré dnes propagujete. V roku 1994 v tom materiáli, od ktorého sa budem odrážať vo svojom vystúpení, ste navrhovali, aby to bolo iba 5 až 10 %. Dnes by ste chceli, aby to bolo 100 %. A teraz, prepáčte, prejdem k svojmu vystúpeniu.

    Vyprosujem si vaše poznámky, pán poslanec Mikloško. Ak sa vám nepáči moje vystúpenie, nemusíte ho počúvať, na to máte plné právo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    od minulého volebného obdobia, od roku 1992, odkedy som členkou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pravidelne sa medzi bodmi rokovania objavuje problém privatizácie zdravotníckych zariadení. Čiže 5 rokov. Privatizácia bola a je považovaná za jeden z procesov, ktorý môže pomôcť vyviesť zdravotníctvo zo súčasných, aj keď rokmi nahromadených problémov. V zdravotníckom ministerskom kresle sa za ten čas vystriedali štyria ministri a všetci sa museli venovať aj tomuto problému, tak ako to uviedla pani poslankyňa Belohorská. Bolo to aj v prípade pána poslanca doktora Šagáta, ktorý už dva mesiace po tom, ako bol vymenovaný za ministra zdravotníctva, t. j. v máji roku 1994, predložil na rokovanie vlády materiál s názvom "Návrh na aktualizáciu postupu privatizácie v rezorte zdravotníctva". V materiáli odporúčal urýchliť privatizačný proces zdravotníckych zariadení, pretože - a teraz citujem z materiálu: "V dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, hlavne na investície, narastá skrytý dlh a skutočná hodnota zdravotníckych zariadení klesá úmerne so stratou času v procese prípravy privatizácie." Čiže v tom roku urýchliť, a dnes neprivatizovať.

    V procese privatizácie navrhol použiť všetky štandardné a neštandardné metódy privatizácie, teda aj formu priameho predaja. V privatizácii videl zlepšenie zdravotníckej starostlivosti v dôsledku prerušenia monopolu poskytovania zdravotníckych služieb štátom, s čím môžem len a len súhlasiť. Pri stanovení ceny objektov určených na privatizáciu vychádzal z bilančnej hodnoty objektov v slovenských korunách. Do prvej etapy privatizácie navrhol zaradiť okrem kúpeľov, okrem lekární, okrem Imuny, štátny podnik, Šarišské Michaľany aj 4 samostatné právne subjekty v objektoch majetku štátu, 6 objektov v nezdravotníckych zariadeniach, 502 zdravotníckych zariadení, ktoré sú časťou podniku v objektoch majetku štátu, t. j. nemocníc s poliklinikou a polikliník a 28 detských sanatórií. Počujete dobre. Dnes kritizované detské sanatóriá v počte 28 boli už navrhované v roku 1994.

    Materiál, ktorý predkladá minister zdravotníctva Javorský, vychádza z materiálu "Dlhodobá stratégia stability lekárov a zdravotníckych pracovníkov" z júla 1996 a z "Koncepcie majetku rezortu zdravotníctva na roky 1996 a 1997" predloženej na rokovanie vlády v decembri 1996. V materiáli je uvedený aj zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené na privatizáciu v roku 1997. Tvorí ho 270 zariadení, čiže polovica, ako to bolo v prípade toho materiálu z roku 1994, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva, ako aj krajské úrady. V zozname sú zaradené aj detské ozdravovne a sanatóriá, je ich celkove 22. Pri porovnávaní materiálov z mája 1994 a z marca 1997 nám vychádza, že poslanec Šagát ako minister navrhol do privatizácie spolu 540 zariadení, z toho 28 detských sanatórií, minister Javorský navrhuje do privatizácie 270 zariadení, z toho 22 detských sanatórií a ozdravovní, pričom sa obaja zhodli v 13 detských zariadeniach. Minister Šagát presadzoval privatizáciu časti polikliník a nemocníc s poliklinikou, a to v 502 prípadoch a iba 6 celých polikliník. Minister Javorský odporúča privatizáciu zdravotníckych zariadení ako celkov v 59 prípadoch, pričom sa obaja zhodli v mnohých zariadeniach odporúčaných na privatizáciu.

    Čo sa týka stanovenia toľko kritizovanej kúpnej ceny, obidva materiály vychádzajú z bilančnej, resp. účtovnej hodnoty zdravotníckych zariadení. Stanovené hodnoty v roku 1997 sú v niektorých prípadoch nižšie, v niektorých vyššie, ale v niektorých totožné. Myslím si, že je to pochopiteľné, aj keď predávate dom, o ktorý sa roky nestaráte a neinvestujete do neho, má nižšiu hodnotu. Ak opravíte na ňom strechu, urobíte novú kotolňu alebo pribudujete ďalšie izby, tak má pochopiteľne vyššiu hodnotu. A preto si myslím, že materiál a v ňom uvedené sumy podnikov sú reálne.

    Pri toľko kritizovanej privatizácii detských sanatórií, pre ktoré sa pán poslanec Šagát vo výbore vyhrážal, že poženie zdravotníckych pracovníkov protestovať do ulíc, sa ukazuje, že v 13 prípadoch, v ktorých sa materiály zhodujú, je navrhovaná cena v štyroch prípadoch vyššia a v troch totožná. Prekvapuje ma námietka poslancov z Demokratickej únie voči rozloženiu splátok na 15 rokov tak, aby sa v procese privatizácie zdravotníckych zariadení mohli zúčastniť predovšetkým zdravotnícki pracovníci, ktorí v nich odpracovali roky a vo väčšine prípadoch nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby v jednorazových splátkach uhradili milióny. Podľa mňa treba túto myšlienku podporiť.

    Vaše tvrdenia, že privatizáciu zaplatí pacient, tiež neobstojí. Pacient si predsa platí zákonné poistenie, a ako som už povedala, v ústave má zaručenú bezplatnú zdravotnícku starostlivosť. V konečnom dôsledku pacientov nezaujíma, či zdravotnícke zariadenie patrí štátu, alebo súkromnej osobe, ale to, aké služby sú mu v tomto zariadení poskytnuté. A tu prax ukazuje, že s odštátnenými službami je spokojnosť pacientov vyššia.

    A ešte jednu poznámku si neodpustím, keďže sa v médiách na túto tému popísalo veľa poloprávd a lží. Ak máte, páni poslanci Šagát a Kováč, ako to tvrdíte vo vašej straníckej tlači, ale aj v gestorskom výbore, dôkazy, že zdravotnícke zariadenia musia byť privatizované, aby sa dostali do rúk vyvoleným osobám z koaličných kruhov, predložte tieto dôkazy a prestaňte nás očierňovať a urážať. Alebo vaše úmysly z roku 1994 podsúvate teraz nám? Odmietam toto vaše očierňovanie a vnímam ho ako ďalší bod vo vašej mozaike spolitizúvania vecných problémov, ktorých bolo a je v zdravotníctve dosť, a to nielen u nás a v okolitých štátoch, ale aj v členských krajinách Európskej únie, ktoré sme spolu ako členovia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci navštívili.

    A ešte mi dovoľte predniesť návrh na jedno uznesenie. Odporúčam zo zoznamu zdravotníckych zariadení, ktorých časti sú určené na privatizáciu, vyňať z Nemocnice s poliklinikou Ružinov Bratislava Liečebňu pre dlhodobo chorých Ružinovská 6, Bratislava, pretože podľa kritérií uvedených na strane 2 nemali byť navrhované zariadenia, ktoré sú jediným lôžkovým zariadením v okrese. Uvedené zariadenie je jediným nielen v okrese, ale aj v celej Bratislave, navyše je napojené na Nemocnicu s poliklinikou Ružinov a nemá vlastné stravovacie ani spoločné vyšetrovacie zložky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. To bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. S faktickou poznámkou k vystúpeniu posledného sa hlási pani poslankyňa Garajová.

  • Ja by som veľmi rada poďakovala kolegyni Aibekovej za tento príspevok. Škoda, že páni opoziční poslanci nepočúvali veľmi pozorne, aspoň tí, čo sú tu, pretože pani poslankyňa Aibeková predniesla dnes - dovolím si povedať - najzaujímavejší prejav v tejto rozprave. Jasne dokázala, že politika Demokratickej únie v tomto prípade, ale možno povedať aj celej Modrej koalície, je dvojtvárna a účelová. Dokázala pred nami aj pred verejnosťou konkrétne to, že i pán poslanec Šagát je alebo bol za privatizáciu zdravotníckych zariadení, ba ešte vo väčšom rozsahu, ako to obsahuje návrh ministerstva zdravotníctva dnes, ale, samozrejme, nie je za privatizáciu dnes, ani nie zajtra, ale až potom, keď bude možno sám vládnuť a môcť privatizovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi vysvetliť niečo pani poslankyniam.

    Pani poslankyňa Aibeková, ja som sa vám to pokúsil vysvetliť vo výbore, ale asi ste ma nepochopili, zrejme som to vysvetlil zle. My sme dali do privatizácie len žriedla a kúpele, ako som uviedol, a môžete si to skontrolovať. Priame predaje sa týkali len žriediel a tých kúpeľov, ktoré neboli také, aby bol záujemca na ich kúpu, tie lukratívne sme dali výberovým konaním.

    Ale, a to je to podstatné, nato, aby sme tento proces otvorili, spustili, sme urobili legislatívny rámec, aby bol kontrolovateľný a zabezpečený. Preto sme vstúpili do § 12 zákona číslo 92 a v tomto paragrafe sme upravili napríklad okrem iného to, aby Fond národného majetku mohol tieto akcie pretransformovať do Štátneho fondu zdravia. Okrem toho sme vstúpili do zákona číslo 193 o Štátnom fonde zdravia, kde sme upravili jeho príjmovú časť, aby mohli do toho vstúpiť príjmy z privatizácie. Momentálne v tomto súboji mi neprichádza na rozum ďalšia legislatívna norma, ktorú sme upravili, ale proces sme pripravili legislatívne a len potom sme ho spustili. Ak poviete, ktoré legislatívne normy tento proces dovolia regulovať, nech sa páči. V ďalšej etape, ako iste viete, sme používali jedinú metódu - prenos do obce - pre tých, ako povedal naposledy pán štátny tajomník, asi 230 obvodných zdravotníckych stredísk a 4 celé polikliniky, z toho jedna išla ako experiment a ten beží.

  • Vážená pani poslankyňa Aibeková, nemôžete porovnávať neporovnateľné. Ak je navrhnutá na privatizáciu nemocnica, a tých nemocníc je 13, a poviete, však ide len o 13 zdravotníckych zariadení, môžete to prirovnávať k obvodnému zdravotnému stredisku? Pracovali ste v zdravotníctve, asi viete, v čom je zásadný rozdiel - vo veľkosti, v službách atď. To teda po prvé.

    Po druhé, pýtate sa, kde sa v nás berie podozrenie, že nebude adekvátnym spôsobom zabezpečený vlastník, nový vlastník. Ja sa vás pýtam, pani poslankyňa, kto teda vlastní Piešťanské kúpele. Ani pri predaji ste to nevedeli povedať, kto je držiteľom akcií, a to ste po celý čas v roku 1994 stále hovorili o rodinnom striebre. Tak mi povedzte, kto je vlastník. HZDS hovorilo o rodinnom striebre, ste jeho členka, prosím, berte to tak, možno nie vy osobne. Tak mi povedzte, kto vlastní rodinné striebro Slovenskej republiky. Preto si myslím, že nie je dobrá metóda, ktorú pán minister navrhuje. Preto si to myslím. Prosím, neobviňujte ma, že chcem doktorom zle. Viete, stále si myslím, že keby lekár pracoval v zdravotníckom stredisku, ktoré patrí obci, mal by sa ekonomicky lepšie, ako keď to zdravotnícke stredisku bude patriť jemu. Poznám množstvo doktorov, ktorí takto pracujú, a títo lekári sa dostali do polohy, že starosta prispieva na osvetlenie, starosta prispieva na kúrenie, len aby si dobrého doktora udržal v obci. Tieto príspevky padnú. Takže nehovorte, že ideál lekára je vlastniť budovu, v ktorej pracuje. Lebo ste hovorili, že my chceme zabrániť doktorom, aby mali majetok, pani poslankyňa, to je jednoducho tak.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Chcela by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej a som si istá, že v tom výpočte nič nezabudla. Možno by bolo dobre, keby sme sa vrátili aj trošku ďalej, keď práve pán poslanec Kováč bol podpredsedom vlády pána premiéra Mečiara, keď sa napríklad za symbolickú cenu odovzdával Národný onkologický ústav, ešte raz poviem národný. Bol jediný na Slovensku na Heydukovej ulici, keď sa dával za symbolickú cenu so zariadením, kde pol roka predtým bolo dokončené kanalizačné zariadenie pre rádioaktívne látky za 12 miliónov korún, a dalo sa to aj s novým betatrónom, aj so všetkými ostatnými zariadeniami.

    Klobúk dolu, je tam odovzdávaná skutočne taká služba, akú onkologickí pacienti potrebujú, čiže to len potvrdzuje slová, že nemocnice, aj keď sa dostanú lekárom zadarmo, a znovu opakujem, taká bola asi moja stratégia, aby ju dostali lekári, ktorí robia dlhé obdobie v jednej nemocnici, za minimálne ceny. Preto mimoriadne podporujem správu pána ministra a fandím mu, aby skutočne dostali lekári svoje budovy a ich zariadenia za minimum. To je to minimum, čo my poslanci môžeme v prospech našich kolegov lekárov urobiť, pretože sme neboli schopní zatiaľ do dnešného dňa urobiť nič lepšie.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pani poslankyňa, ak si myslíte, že je normálne, aby sa hodnota zariadenia z decembra do januára alebo februára tohto roku zmenila o niekoľko miliónov v toľkých prípadoch, tak to ťažko. To by mohol vysvetliť pán minister. A okrem toho mám poznatky o tom, že niektoré účtovné hodnoty skutočne nezodpovedajú reáliám. Mám na mysli napríklad nemocnicu v Hnúšti, ktorá je hodnotená na vyše 40 miliónov, a ja mám údaje o tom, že má hodnotu vyše 200 miliónov. Tam je taký pohyb týchto čísiel, že vyvoláva obavy.

    Ak si myslíte, že štát, ktorý tu má skrytú zadlženosť, hodí toto bremeno na lekárov a oni budú do toho investovať, aby mali lepšie podmienky na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, povedzte mi, ako môžu v základnom zdravotnom systéme kapitalizovať, ako môžu investovať. Vysvetlite mi tento princíp a potom sa vzdám, ale povedzte, ako je to možné v základnom zdravotnom systéme. To, žiaľ, nie je možné.

  • Ja sa ešte vrátim k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej. Myslím si, že je dobré, keď niektoré zdravotnícke zariadenia pôsobia na privátnej báze, na neštátnej báze, ale skutočne si myslím, že lepším vlastníkom ako osoba vopred určená je obec.

    Národný onkologický ústav na Heydukovej ulici ja taký príklad neštátneho zariadenia, vari s jediným omylom pani poslankyne Belohorskej, že bol odovzdaný v rámci reštitúcie rádu, to nebolo darované, pani poslankyňa, tu je zákon, podľa ktorého sa reštituovaný majetok musel vrátiť rádu. Takže, myslím si, že by sme mali hovoriť veľmi objektívne, a vzhľadom na to, že ste tam robili, tak by ste mali o tom vedieť.

    Vrátim sa späť. Naozaj som presvedčený, pán minister, skúste si to prepočítať, z čoho praktický lekár, ktorý dostane na ambulanciu povedzme 45 tisíc korún, oveľa viac nie, z toho platí svoj plat, z toho platí plat svojej sestry, z toho platí všetky potrebné zariadenia, ktoré potrebuje v ambulancii, kde zoberie peniaze, aby ešte mohol kúpiť alebo realizovať splátky tohto zariadenia. Kde to zoberú doktori v nemocnici, ktorí dnes majú plat 11 tisíc aj so službami, kde zoberú peniaze na splatenie 12 miliónov, ktorá banka im to požičia, ako dlho to budú splácať? Nie je pre nich lepšie, aby pracovali v mestskej nemocnici? Nie je to lepšie? Lebo tak sa zadlžia ešte na ďalších 25-30 rokov. Hovoríte, že to je to, čo darujeme zdravotníkom? Ďakujem pekne za taký danajský dar.

  • Páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    musím sa priznať, že toľko demagógie, ako som počul teraz od opozičných poslancov, bývalých členov vlády, som v živote nepočul. V poslednom vystúpení pán poslanec Kováč poukazuje na to, kde naberú doktori financie na zdravotnícke zariadenia, kde dostanú úver. Dvadsať minút predtým kritizoval, že to ideme predať za 14 miliónov zdravotníckym pracovníkom a že je to 35 korún na mesiac.

    Dva roky počúvam od všetkých svojich sociálnych partnerov, zdravotníkov, včítane lekárskej komory. Lekárska komora, ktorá teraz funguje, to sú noví kolegovia, ktorí by potrebovali z transformácie v zdravotníctve mesačné školenia, aby pochopili abecedu transformácie zdravotníctva. Lenže my sme už na konci. Hneď sa k tomu vrátim.

    Aby som nemusel odpovedať na jednotlivé otázky, ktoré kládli páni poslanci z opozície - bývalý minister by mal vedieť, že ekonomické súvahy, vrátane toho, čo odo mňa požadujete, môžeme mať k dispozícii až po 30. marci. A teraz ich dostávame. Keď som robil túto správu, požiadali ste ma, aby som do 15 dní predložil správu o kúpeľoch, kde mám mať všetky údaje, o ktorých ste hovorili.

    Som veľmi rád, že takto môžem vystúpiť pred poslancami, a som rád, že sú tu aj zástupcovia masmédií, pretože antiprivatizačná hystéria, ktorá tu nastala za posledný polrok, je pre mňa nepochopiteľná. A uvediem prečo. Som veľmi rád, že je tu tento váš materiál, ktorý ste mali ako jediný o privatizácii celého rezortu zdravotníctva, tuto sú prílohy a k tomu je 20 strán textu. Môžem to dať kolovať.

    Nebudem sa vracať k tomu materiálu, lebo pani poslankyňa Aibeková nejaké veci z toho veľmi dobre vypichla. Takže prosím, keď tento materiál, ktorý bol v máji 1994 schválený ako privatizácia zdravotníckych zariadení, kde mala ísť privatizácia rezortu zdravotníctva, tak plne s vami súhlasím, že je to paškvil. Ale u nás sa odohralo za dva roky niečo. A tiež, keď som to rozbiehal, aj vy ste ma upozorňovali, že tým spôsobím kolaps v zdravotníctve. A som veľmi rád, že diskutujúci nepostrehli, že na Slovensku pracuje 8,5 tisíc privátnych doktorov, že je jedno, kde privátny lekár pracuje - doma, v súkromnom dome, v závodnom zariadení, v obecnom zariadení alebo v privátnom zariadení. A je mi ľúto, že sa nechápe, že v procese transformácie sme prešli od financovania cez rozpočet a že financujeme cez poisťovne. Zákon jasne hovorí, vieme, čo zabezpečuje ústava, máme právne normy vrátane Liečebného poriadku, ktorý hovorí, že je to štandard, a Liečebný poriadok znamená vysoký štandard u nás. Niekoľkokrát som bol pre Liečebný poriadok kritizovaný aj v niektorých výboroch, že hradíme viac, ako je to obvyklé v iných krajinách.

    Takže skutočne sa nemusíte obávať, do ktorého zariadenia bude chodiť pacient, či to bude privátne, mestské, cirkevné alebo štátne, lebo systém financovania je rovnaký. A odmietam tvrdenia, že zdravotnícke zariadenia sú ziskové privátne organizácie. Prosím vás pekne, aké budú zisky v takomto zariadení, keď máme cenový výmer, ktorý reguluje cenu za jeden bod a za výkony?

    Dovoľte mi, aby som vám trošku pripomenul, čo sa tu v zdravotníctve za posledné obdobie zmenilo. V tomto materiáli, ktorý som ukázal, boli vybrané 4 polikliniky do experimentu, 2 poliklinky mali ísť priamym predajom a 2 polikliniky mali byť prevedené na mesto. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil, ako sa ten projekt skončil. Jedna poliklinika bola predaná za plnú hodnotu 80 mil. plus 120 mil. investície. Povedzte mi, pán poslanec Šagát, kedy sú schopní splatiť tieto úvery na tejto poliklinike. A keby sme takýto model zaviedli na Slovensku, tak skončíme presne tam, kde skončili v Čechách, lebo to je český model privatizácie. A pokiaľ som ministrom zdravotníctva, na to by som nikdy nepristúpil.

    My sme išli trošku ináč. Rozdelili sme si privatizáciu zdravotníckych zariadení do štyroch etáp. Kým sa aj za vášho ministrovania dohadovalo, ako skončia lekárne, tak vám poviem, páni poslanci, ako sa skončila privatizácia lekární. Tu sú námietky, či to má Fero, Jožo alebo Gabriel, ale poviem vám, čo sa stalo práve pre tento model privatizácie, ktorý bol naštartovaný predo mnou. Ja som ho zdedil, ale som ho do jedného roka rýchlo ukončil, lebo by sme dnes mali 2000 iných lekární. Tento model, ktorý bol naštartovaný, urobil asi toto: na Slovensku sme mali 520 lekární a kým za tri roky sa podarilo lekárne sprivatizovať, lebo sa naťahovalo, či to bude mať jeden, druhý, tretí, vzniklo 800 lekární. Dnes máme 1200 lekární. Potrebujeme toľko? Možno áno. Keď áno, tak prosím, nekritizujte ma napríklad za liekovú politiku.

    Ďalej - kúpeľníctvo. Privatizácia kúpeľov v materiáli je navrhovaná podobne, ako boli kúpele sprivatizované. A som veľmi rád, že tento proces trval tak krátko, lebo koncom roku 1996 boli posledné kúpele sprivatizované. A bez toho, aby som mohol uviesť čísla, ktoré požadoval pán poslanec Kováč, môžem vám povedať jednu vec. Skutočne, tie zmluvy sú robené tak, že nových nadobúdateľov k niečomu zaväzujú. Musia tie zmluvy plniť. Ja som niektoré zmluvy videl. Keď sa zmluvy nebudú plniť, kúpele môžu skončiť tak, že zmenia vlastníka. Prosím pekne, keď pre troma alebo dvoma rokmi pozerali na kúpeľníctvo, sami v tomto materiáli uvádzate, že kúpele, o ktoré nie je záujem, dáme priamym predajom. Vážení, za dva roky sa rozbehlo kúpeľníctvo tak, že skutočne kúpele sú vyťažené, a čo mám informácie, ktoré ešte nie sú podložené písomne, ale budú, všetky kúpele skončili za rok 1996 tak, že keby boli aj štátne, tak by sme mohli byť na to hrdí, že kúpeľníctvo sa nám veľmi pekne rozbieha. Je zaujímavé, že kým boli štátne, tak nefungovali, prešli transformáciou, všade sa buduje, môžete sa presvedčiť. Môžete si pozrieť hociktoré kúpele, nech vám ukážu, koľko pavilónov za jeden rok zrekonštruovali a zlepšili podmienky v kúpeľoch. Prosím pekne, choďte po meste, aj k tým lekárňam, ktoré som teraz trošku kritizoval, pozrite sa do lekárne, môžete ich porovnať s hociktorou lekárňou v iných krajinách.

    Medzitým sme pristúpili k tretej fáze privatizácie v zdravotníctve, k privatizácii činností a v roku 1995 sme ukončili privatizáciu primárnej sféry. Už 98 % primárnych doktorov pracuje ako neštátnych. V roku 1996 sme rozbehli privatizáciu sekundárnej sféry.

    A teraz mi dovoľte, aby som trošku vysvetlil niektoré veci z diskusie. Vytýkalo sa, že sme v tomto materiáli mohli dať dohromady zdravotnícke zariadenia, ktoré chceme sprivatizovať vo štvrtej fáze privatizácie. Zmenilo sa územnosprávne členenie. Pred dvoma rokmi sme robili potrebnú zdravotnícku sieť, kde na 3 kraje a na 38 okresov zdravotnícka sieť vyzerala ináč. Povedali sme, že v každom okrese zostane jedna nemocnica štátna a ostatné nemocnice alebo nemocničné zariadenia budú v inej forme, lebo z tých 13 zariadení 50 % nie sú nemocnice. To si môžete pozrieť, to sú zariadenia, kde je interné oddelenie alebo ešte nejaké iné a nespĺňajú kritériá nemocnice. Mali sme vtedy okresy (napríklad Spišská Nová Ves), kde v jednom okrese boli štyri nemocnice. Zmenilo sa územnosprávne členenie, tak sme skutočne naplnili náš cieľ, že v každom okrese zostane štátna nemocnica a v okrese, kde je nejaké iné lôžkové zdravotnícke zariadenie, to dáme do inej formy.

    Dovoľte mi, aby som vám dnes povedal, že kým sme sa dostali do tohto štádia, tak v roku 1995 bol schválený vládou jeden materiál, ktorý hovoril a privatizácii v zdravotníctve. Podľa toho materiálu išli lekárne a kúpele a odštátnenie primárnej a sekundárnej sféry. Potom sme vypracovali materiál "Dlhodobá stratégia a stabilita zdravotníckych zariadení", kde bola tiež časť o privatizácii. Potom bol ten materiál v decembri, ktorý mi uložil vypracovať vecný a časový harmonogram privatizácie zdravotníckych zariadení. Prosím vás pekne, aká je to privatizácia, o ktorej tu hovoríte, a aké katastrofy urobí, keď v tých zariadeniach už robia privátni lekári. Dovoľte mi vysloviť moje tvrdenie, že je to na 90 % odpredanie, našou snahou je odpredať zdravotnícke zariadenia, dať strechu nad hlavou tým, ktorí tam pracujú.

    A k ostatným zdravotníckym zariadeniam, ktoré sú tam uvedené, mi dovoľte, aby som vám citoval: "Celkový počet lôžok v zdravotníckych zariadeniach v rezorte zdravotníctva mimo lôžok na kúpeľnú starostlivosť je spolu 46 627. Do privatizácie sa navrhuje 4 000 lôžok." To je 9 % v tých zariadeniach, o ktorých sme pred chvíľou hovorili. A aké máme skúsenosti? Z privatizácie máme takéto skúsenosti. Tam, kde sa v ambulanciách pristupuje zodpovedne, skutočne nemáme čo vytýkať. Ale sú aj iné stavy, bohužiaľ, o ktorých hovoril pán poslanec Šagát, spomínal tam stomatológov, ale aj v iných odboroch, a to je parketa lekárskej komory. Takže bol by som rád, keby si aj lekárska komora plnila zo zákona svoju funkciu, aby sme spolu s rezortom zdravotníctva a s poisťovacím systémom urobili také podmienky na Slovensku, aby to bolo výhodné predovšetkým pacientom, ale, samozrejme, aj zdravotníckym pracovníkom.

    Vraciam sa k tomu, že všetky tieto materiály, ktoré sme za posledné obdobie predložili vláde, sa tvorili počas dvoch rokov, s mojimi sociálnym partnermi sme niekoľkokrát na túto tému debatovali, viedli sme diskusiu aj vo výbore pre zdravotníctvo, materiály prešli malou tripartitou, materiál o privatizácii prešiel aj veľkou tripartitou. Takže neobstojí tvrdenie, že o tomto materiáli alebo vôbec o koncepcii privatizácie sa nikde nediskutovalo. Nemôžem za to, že pán prezident lekárskej komory, ktorého ste citovali, nastúpil pred dvoma mesiacmi a ešte sa nezorientoval. Keď sa zorientuje, tak si myslím, že jeho stanoviská budú iné.

    Dovoľte mi, aby som na záver povedal, že sa skutočne nedeje žiadna katastrofa. Vo štvrtej fáze privatizácie ideme dať zdravotnícke zariadenia kolegom, ako sme im sľúbili, a myslím si, že to boli aj vaše požiadavky, aby sme vytvorili také podmienky na privatizáciu, aby sa do nej mohli zapojiť aj zdravotnícki pracovníci. Takže odmietam tvrdenie, keď niekto v masmédiách tvrdil, že ideme predávať zdravotnícke zariadenia za 5 %. To nie je pravda. Stanovili sme si kritériá, ktoré tu boli kritizované. Tak prosím, bol by som rád, aby mi poslanci, ktorí to kritizovali, dnes povedali, aby sme uprednostňovali verejné súťaže a zdravotnícke zariadenia nech idú do predaja verejnými súťažami, nech to zoberie hocikto, kto dá vyššiu cenu. Naopak. Pre nás v zdravotníctve je rozhodujúca nie tak ekonomická stránka, ako odborná stránka. A keď hovoríme o potrebnej zdravotníckej sieti a garancii štátu za zdravie ľudu podľa zákona, tak aj privatizácia by mala prebiehať takto.

    A ešte na záver jedna poznámka. Zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v tomto zozname, to je už len zostatok zdravotníckych zariadení, lebo 230 zdravotníckych zariadení prešlo na obce. A keď chcete vedieť, aké máme skúsenosti, mám od niekoľkých obcí a jedného mesta žiadosť o navrátenie zdravotníckeho zariadenia späť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    privatizácia zdravotníckych zariadení je spoločensky citlivý problém, pretože sa dotýka všetkých občanov nášho štátu. Napokon svedčí o tom aj dnešná diskusia, kde sa na nej v pléne zúčastnilo celkove 5 poslancov, ale predchádzali jej búrlivé diskusie v našom gestorskom výbore a napokon i v tlači. Chcem povedať, že zo štatistiky vyplýva, že uvedené zdravotnícke zariadenia reprezentujú 6 až 7 % z celkových finančných zdrojov zdravotníctva, čo je, ako vieme, 40,5 mld. Sk. Pripomeňme si, že z tohto objemu tvorí 10 % už odštátnená ambulantná primárna sféra, 12 % financií ide na stomatológiu, 30 % na lieky a 30 % na nemocnice, z čoho menej ako 5 % ide teraz do privatizácie.

    Treba zdôrazniť, že nie je pravda, že by sa mal znížiť počet nemocníc alebo špecializovaných zdravotníckych zariadení. To je potrebné zdôrazňovať najmä kvôli občanom, že nič sa neruší, iba sa má zmeniť majiteľ, pričom vydaná licencia, spôsob platby i stanovená sieť zaväzujú nadobúdateľa prevádzkovať 15 rokov zariadenie ako zdravotnícke. Na dôvažok štát môže v prípade negatívnych dôsledkov pre zdravotníctvo upraviť daný stav legislatívne pred ukončením platnosti licencie.

    Ak sme sa rozhodli pre ďalší krok v transformácii, aby sa skvalitnili zdravotnícke služby, potom treba určite zmeniť vlastníka. Ťažko však takéto bremeno viazať na mestá alebo obce, lebo jednak nemajú prostriedky a jednak v našom spoločenskom vedomí sa nám mestské i štátne ešte istý čas bude do značnej miery prekrývať. Príkladom nám môže skôr slúžiť už odštátnená primárna sféra, ktorej objem z hľadiska finančného je o 3 % vyšší ako na privatizáciu pripravovaná časť sekundárnej sféry. Vidíme, že tá funguje veľmi dobre, k spokojnosti predovšetkým pacientov, ale rovnako aj lekárov, že priestory ambulancií a čakární sa vynovili, estetizovali i prístrojovo zmodernizovali. Preto osobne nepodporím návrh pána poslanca Kanisa a napokon aj pán minister uviedol, že 230 menších zdravotníckych zariadení už bolo prevedených do majetku obcí.

    Dlhodobo sa pretláča požiadavka, aby zdravotnícke zariadenia privatizovali zdravotnícki pracovníci. Keby sa tieto zariadenia predávali za trhovú cenu (a do každého z nich treba investovať finančné prostriedky), kto z lekárov by si to mohol dovoliť kúpiť? Úprimne však musím povedať, že ak by ste boli, pán poslanec Šagát alebo pán poslanec Kováč, vo vláde vy, ja by som si myslela presne to isté čo vy a kričala by som to rovnako z pozície opozície, že majetok dostávajú blízki vláde, že hrozí jeho využívanie na iné účely atď.

    Ešte mi dovoľte zaujať stanovisko k tomu, čo povedal pán docent Šagát. Žiaľbohu, nie je tu. Zrejme len nedopatrením, a to len kvôli pravdivosti chcem podotknúť, povedal, že som povedala, že transformácia nemusí byť bolestivý proces. Osobne som hlboko presvedčená, že každá transformácia je bolestivý proces.

    Ďalej by som chcela povedať, že dnes dodatočne oceňujem jeho snahu začať s privatizáciou, avšak musím povedať, že náš pán minister Javorský má rovnakú odvahu privatizáciu aj ukončiť a má okolo seba celý tím odborníkov, rovnako ako je to i v zahraničí.

    Pán predseda, celkove v diskusii vystúpilo 5 poslancov a máme 3 návrhy na doplnenie uznesenia. Preto, ak by ste dovolili, mohli by sme prejsť k hlasovaniu o návrhoch na rozšírenie uznesenia.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o predmetnom uznesení s tým, že najskôr budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vyšli z rozpravy. Prosím, aby ste ich uvádzali v poradí, ako boli prednesené.

  • Pán poslanec Kanis podal návrh na rozšírenie uznesenia, ktoré má časti 1 a 2. V prípade, že by sme prijali, resp. neprijali bod 1, ten druhý sa viaže na prvý. Podľa toho bude aktuálny alebo neaktuálny.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu pána poslanca, kde žiada vládu Slovenskej republiky, aby ministerstvo zdravotníctva vyňalo z privatizácie zdravotnícke zariadenie, ktoré navrhujú orgány obecnej samosprávy previesť do vlastníctva obce na zdravotnícke účely.

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať. To je k uzneseniu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pani poslankyňa, ja som celkom dobre nerozumel. Myslel som, že to je doplnenie uznesenia. To je prakticky samostatné uznesenie, o ktorom sme nemali dať hlasovať, pretože jednak musí byť napísané písomne, musí byť zdôvodnené a musí ísť do výborov. Dobre, neprijali sme ho. Môžeme pokračovať.

  • Pán predseda, pretože sme neprijali bod číslo 1, tým je číslo 2 bezpredmetné, iba pre úplnosť to prečítam.

  • Nemusíte. Budeme hlasovať o ďalších.

  • Nemusím? Dobre, ďakujem.

    Ďalší návrh na doplnenie uznesenia postúpil pán poslanec Šagát. Tento návrh má tri body. Prvý bod - neschváliť vecný a časový harmonogram privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997.

  • Takže budeme hlasovať samostatne o týchto návrhoch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Ďalší návrh - predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú koncepciu transformácie v zdravotníctve vrátane privatizácie tak, aby bol zrejmý cieľový model systému zdravotníckej starostlivosti s návrhom legislatívno-právneho zabezpečenia.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Po tretie - predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie privatizácie kúpeľov, žriediel a lekární vrátane vyhodnotenia doterajšieho priebehu odštátnenia a privatizácie ďalších zdravotníckych zariadení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento doplňujúci návrh.

  • Posledný návrh na doplnenie uznesenia predložila pani poslankyňa Aibeková, ktorá odporúča ministerstvu zdravotníctva zo zoznamu zdravotníckych zariadení, ktorých časti sú určené na privatizáciu, vyňať z Nemocnice s poliklinikou Ružinov, Bratislava, Liečebňu pre dlhodobo chorých Ružinovská 6, Bratislava.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme do uznesenia prijali.

  • Pán predseda, teraz by sme mohli hlasovať o uznesení, že berieme na vedomie správu ministra zdravotníctva.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky aj so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme uznesenie prijali.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    keďže § 22 rokovacieho poriadku hovorí, že v piatok rokujeme do 16.00 hodiny, chcem sa vás spýtať a myslím si, že by sme dnes mali pokračovať, aby sme nemuseli pokračovať v schôdzi v utorok, aby sme dokončili jeden bod, ktorý ešte máme v programe, to je správa pána ministra a potom obligatórny bod sú interpelácie. Dám hlasovať, či sme za to, aby sme pokračovali, inak budeme musieť rokovať v utorok.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za to, aby sme dnes rokovali ďalej. Myslím si, že za hodinu-dve to môžeme zvládnuť. Ale prosím, aby poslanci neodchádzali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, desať minút bude prestávka. Keďže ešte nie je účinný zákon o ochrane nefajčiarov, tak, fajčiari, do toho!

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze. Nasleduje devätnásty bod programu, a to je

    správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996.

    Správu ste dostali ako tlač 627 a správu výborov, resp. výboru pre obranu a bezpečnosť ste dostali ako tlač 627a.

    Prosím pána ministra Gustáva Krajčiho, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    predkladám vám v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 338 z vlaňajšieho roka správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996. Tento materiál je doplnený aj o správu o stave kriminality v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zníženie v zmysle vášho uznesenia z februára tohto roku.

    Po prvýkrát sa materiál predkladá vo väčšom rozsahu, lebo jeho spracovatelia postupovali podľa osnovy schválenej Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť v júni 1996. Na základe vašej požiadavky bola problematika kriminality (najmä závažnej, násilnej a organizovanej) a problematika rasisticky motivovaných útokov konkretizovaná a tvorí súčasť prerokúvaného materiálu. Správa bola prerokovaná vo vláde Slovenskej republiky a vo výboroch Národnej rady.

    Motivovaný poznámkami a pripomienkami považujem za potrebné k predmetnému materiálu uviesť niekoľko poznámok. Na jednej strane môžem s uspokojením konštatovať, že počet evidovaných trestných činov vlani po prvýkrát od roku 1991 klesol pod hranicu 100 tisíc, zvýšila sa miera objasňovania a vzrástla i kvalita spracovania vyšetrovacích spisov. Na druhej strane však musím celkom otvorene povedať, že v niektorých oblastiach sledujeme veľmi nepriaznivý vývoj, ktorý hlboko znepokojuje aj občiansku verejnosť. Ide predovšetkým o rastúcu organizovanosť páchanej trestnej činnosti a jej brutalitu, zvyšujúci sa počet iniciovania nástražných výbušných systémov a rozširujúcu sa drogovú scénu. Nemôžeme zavrieť oči ani pred konfliktmi s rasovým podtónom.

    Polícia na tieto javy reaguje, o čom svedčia priority jej zamerania v tomto roku a opatrenia, ktoré sú súčasťou predkladaného materiálu. Nejde však iba o formuláciu opatrení, ale policajné útvary sa prezentovali aj celým radom aktivít. Napríklad sa podarilo upokojiť situáciu v Prievidzi a problém rasových konfliktov je neustále sledovaný a okamžite sú prijímané opatrenia na ich eliminovanie. Vyvíjame maximálne úsilie na zvládnutie situácie v Bratislave v súvislosti s drogovou scénou. Vláde sme predložili i návrh opatrení, ktorých cieľom je riešiť detskú pornografiu a sexuálne zneužívanie žien a detí. Nie vždy sa nám splnia očakávania, ale hľadáme iné spôsoby a formy a nepodceňujeme žiaden jav, ktorý poškodzuje občanov a spoločnosť.

    Vážení prítomní, ako zodpovedný funkcionár rezortu si uvedomujem, že opatrenia uvedené v materiáli nie sú vyčerpávajúce, lebo riešenie kriminálnych prípadov objektívne prinesie formulovanie ďalších úloh a riešení. Nemožno očakávať ani výrazný zvrat takpovediac zo dňa na deň, lebo proces riešenia kriminality je zložitý. Je všeobecne známe, že represia reaguje až následne na kriminalitu. Samozrejme, chceme predchádzať negatívnym javom v spoločnosti a po vyhodnotení našich skúseností, ale i získaných v zahraničí sa usilujeme sformulovať i preventívne aktivity.

    Dospeli sme k presvedčeniu, že polícia nemôže zostať osamostatnená v boji so zločinom, ale musí sa prejaviť aktivita vo všetkých oblastiach spoločenského života, so zapojením sa čo najširšieho počtu občanov do takéhoto úsilia. Hľadáme možnosti a formy zapojenia občanov do spolupráce s políciou cestou jej pomocnej služby. Pozitívne hodnotím i súčinnostné porady s ministerstvom spravodlivosti a Generálnou prokuratúrou, ktoré nám pomáhajú v predstihu reagovať i na aktuálne problémy pri riešení trestnej činnosti. Konkrétnym výsledkom tejto plodnej spolupráce je aj postup prác na rekodifikácii trestného práva.

    Vážené dámy, vážení páni,

    všetci viete, že na prelome rokov sme vykonali reorganizáciu polície v nadväznosti na nové územnosprávne členenie republiky. V dôsledku vytvorenia nových krajských a okresných riaditeľstiev došlo k personálnym presunom, pričom sme museli rešpektovať stanovený početný stav policajtov a občianskych zamestnancov. Faktom je, že v súčasnosti, počnúc okresnými riaditeľstvami Policajného zboru a končiac útvarmi ministerstva, sú početné stavy policajtov minimalizované. Pochopiteľne sa tým zvýšila i zaťaženosť a viacerí policajti riešia túto situáciu aj odchodom do civilu. Máme maximálnu snahu stabilizovať príslušníkov polície, a to i návrhom zákona o štátnej službe.

    Tak ako celú štátnu správu, aj rezort ministerstva vnútra čakajú v tomto roku mimoriadne závažné úlohy súvisiace predovšetkým s novým územným a správnym členením a konštituovaním nových orgánov miestnej štátnej správy. Som presvedčený, že nielen ja a môj rezort máme problémy materiálne, technické, stavebno-ubytovacie, finančné, ale aj personálneho charakteru. Chcem vás však ubezpečiť, že urobíme všetko pre to, aby toto neovplyvnilo negatívne prácu polície a nezvýšilo pocit ohrozenia občanov. Zabezpečenie všetkých činností polície pri ochrane životov, zdravia a majetku občanov a ich postupné skvalitňovanie napriek existujúcim problémom považujem za prioritnú úlohu ministerstva a polície v tomto roku.

    Vážení prítomní, chcel by som sa ešte zmieniť o disciplíne policajtov, pretože ju pokladám za základ odbornej a kvalitnej práce. Pravdou je, že bol zaznamenaný mierny pokles v počte trestných činov preukázaných policajtom i v počte trestne stíhaných policajtov. Napriek tomuto konštatovaniu vediem svojich podriadených k tomu, aby dôsledne a nekompromisne odhaľovali protizákonné konania policajtov, lebo takéto skutky znižujú autoritu a vážnosť polície a vnútorne ju rozkladajú. S uspokojením musím povedať, že v tomto sú nám nápomocní aj občania.

    Stretávam sa s kritickými pripomienkami na prácu polície a s požiadavkami, aby policajti konali ráznejšie, a neraz sa občania dožadujú aj tvrdších zákrokov. Musím však zdôrazniť, že v každom štáte, a my nie sme výnimkou, policajt môže konať iba v rámci zákona. V žiadnom prípade nemôžeme pripustiť, aby si policajný orgán robil výklad právnej normy podľa situácie, pretože tak by sa Policajný zbor dostal na platformu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Naopak, vedieme ich k prísnemu dodržiavaniu zákona, čo považujem za základ demokracie a právnych istôt občanov.

    Vážený pán predseda, vážení páni poslanci a pani poslankyne,

    nebránime sa kritike a každú dobre mienenú radu považujeme za pomoc. Chcem vás ubezpečiť, že i s vašimi pripomienkami a návrhmi sa budeme s plnou vážnosťou zaoberať. Očakávame však od vás, že s pochopením zložitosti policajnej práce budete posudzovať normy, ktorých cieľom je riešiť vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    O prerokovaní správy vo výboroch Národnej rady nás bude informovať pán poslanec Fedor.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996, tlač 627.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1453 zo 6. marca 1997 pridelil správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport do 18. marca 1997. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako príslušný výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali v určenom termíne s týmito výsledkami: Všetky výbory, ktoré prerokovali správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996, ju vzali na vedomie. Niektoré výbory prijali odporúčania Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v časti B tejto správy.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady predložil dva návrhy do uznesenia.

    Prvý návrh uznesenia má nasledovný text - citujem: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby v súlade s § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov vydala všeobecne záväzný predpis na novelizáciu oznamovacej povinnosti bánk."

    Po druhé - citujem doplnenie textu do uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že i keď sa evidovaná kriminalita v Slovenskej republike v roku 1996 stabilizovala, naďalej predstavuje jeden z najaktuálnejších spoločenských problémov, ktorý bude vyžadovať prijatie aj osobitných opatrení."

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti predložil tiež dva návrhy, ktoré odporúča prijať alebo začleniť do uznesenia, s nasledujúcim textom:

    "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že evidovaná kriminalita v Slovenskej republike v roku 1996 zaznamenala pokles a po roku 1991 sa počet trestných činov opäť vrátil pod hranicu 100 tisíc. Vyslovuje presvedčenie, že reforma policajných orgánov, ale i súdnych orgánov a orgánov prokuratúry povedie ku skvalitneniu plnenia ich úloh pri ochrane života a bezpečnosti občanov a majetku."

    Druhý návrh - citujem: "Národná rada Slovenskej republiky považuje vytýčené priority zamerania činnosti Policajného zboru v roku 1997, pripravované a realizované opatrenia najmä na potláčanie organizovaného zločinu a ďalšej závažnej kriminality za správne a adekvátne hlavným bezpečnostným rizikám."

    Nazdávam sa, že prednesené odporúčania výborov Národnej rady Slovenskej republiky zlepšujú uznesenie a odporúčam, aby boli zapracované do uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996, tlač 627.

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996,

    B. žiada vládu Slovenskej republiky

    1. zabezpečiť realizáciu prijatých opatrení na zníženie kriminality v Slovenskej republike,

    2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1997 vrátane vyhodnotenia plnenia opatrení prijatých na zníženie kriminality v termíne marec 1998,

    C. odporúča predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť priebežne hodnotiť na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť plnenie opatrení na zabezpečenie apolitickosti polície na všetkých stupňoch riadenia."

    To je všetko, pán predseda. Skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslankyne, páni poslanci, ostáva mi už iba otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že do rozpravy som dostal tieto písomné prihlášky: Za poslanecký klub KDH je to pán poslanec Pittner, za DÚ pán poslanec Vavrík, za MKDH poslanec Bugár. Ďalej sa prihlásili poslanci pán Robert Fico, pán István Pásztor a pán Pavel Koncoš. Takže prosím pána poslanca Pittnera za klub KDH.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán generálny prokurátor,

    som veľmi rád, že predložením tejto správy môžeme roztvoriť pomerne nutnú a aktuálnu diskusiu o bezpečnostnej situácii.

    Pri nedávnom prieskume - a priznám sa, sám som bol prekvapený - sa ukázalo, že respondenti, ak mali určiť prioritu záujmov, tak po prvej priorite, ktorou je zvýšenie životnej úrovne, hneď druhá priorita je problematika kriminality a až za touto sú také veci, o ktorých sme tu tak vehementne diskutovali v priebehu tejto schôdze, ako napríklad otázka zamestnanosti, otázka zdravotníctva, otázka bytová a tak ďalej. Je to iste výzva pre všetkých, ktorí máme záujem o zvýšenie bezpečnosti v našej vlasti, v tejto republike, aby sme s touto problematikou pracovali konštruktívne.

    Chcem však povedať, že je tu aj druhá stránka veci, a síce, keď berieme posledné výskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti štátnych orgánov a inštitúcií, žiaľbohu, ukazuje sa, že polícia v tejto dobe počas týchto prieskumov má za celú svoju históriu po novembri 1989 najnižšie hodnotenie. Horšie hodnotenie dôveryhodnosti už má vlastne len náš parlament a vláda, nehovorím o Slovenskej informačnej službe, ktorá je skoro bez nejakej dôvery.

  • Tu by som chcel povedať, že podľa môjho názoru nie je to spravodlivé. Nie je to spravodlivé voči tým príslušníkom polície, ktorí napriek všetkému, čo od roku 1989 prežívajú, konajú si svoju povinnosť tak, ako si konajú. Nie je náhodné, že len napríklad do roku 1996 alebo vrátane tohto roka mali títo príslušníci polície 6 ministrov vnútra. Šiestym bol práve koncom roka vymenovaný terajší minister pán Krajči. Samozrejme, že to musí mať vplyv, lebo každý z týchto ministrov isteže chcel to najlepšie v rezorte, čosi začal a nie vždy sa v tom pokračovalo. Takisto iste nie je náhodné, že za týchto šesť rokov sa vymenili traja prezidenti Policajného zboru, čo je strašne malý čas na to, aby mohli preukázať a rozšíriť, vyvážiť všetky činnosti, ktoré by z titulu funkcie policajného prezidenta mohli vyvážiť.

    Chcem povedať, že sú tu ešte ďalšie veci, a keďže nemáme veľa času a chcem vyvrátiť podozrenie, že budem hovoriť dve hodiny, ako som počul v kuloároch, nie je to pravda, bude to o pár minút menej. Chcem povedať, že je tu ďalšia vec. Sú tu problémy reorganizácie. V roku 1990 boli traja ministri vnútra - Vladimír Mečiar, Anton Andráš a od novembra roku 1990 som nastúpil ja. Keď som nastúpil, práve sa končila reorganizácia z trojstupňovky na dvojstupňovku. To znamená policajné prezídium a okresné veliteľstvá Policajného zboru. Vychádzalo sa z myšlienky, že treba odstrániť medzičlánky tak, ako sa to dialo, ak sa pamätáte, aj v priemysle, resp. v hospodárstve, kde takýmto spôsobom sa ešte vlastne v minulom režime odstraňovali generálne riaditeľstvá ako medzičlánok medzi podnikom a ministerstvom. Lenže táto reorganizácia mala aj svoje nedostatky, lebo na úrovni krajov zostali krajské prokuratúry, na úrovni krajov zostali krajské súdy, z toho dôvodu bolo potrebné napriek takejto organizácii ponechať krajské úrady vyšetrovania, a keďže krajské úrady vyšetrovania bez spolupráce s kriminálkou nemôžu pracovať, ak majú byť efektívne, tak zostali v jednotlivých krajoch vysunutí aj pracovníci, ktorí vlastne suplovali nedostatok takejto organizácie.

    Čo však bolo výnimočné a čo pokladám predsa len za prednosť, bolo to, že sa zriadilo policajné prezídium, ktoré ako nová organizačná zložka malo zabezpečovať apolitickosť polície v tom zmysle, že minister, ktorý zodpovedal za politickú i odbornú stránku výkonu vláde a parlamentu, na druhej strane cez policajného prezidenta, ktorého navrhuje na schválenie vláde, zabezpečuje odborný výkon polície v tom zmysle, že polícia nemá konať politicky, ale má konať vyslovene zo zákona a podľa zákona. Z tohto hľadiska teda táto myšlienka policajného prezídia bola pokrokom oproti bývalej hlavnej správe Verejnej bezpečnosti, ktorá mala na čele náčelníka, ale vlastne tento náčelník tým spôsobom, akým bol ustanovený a akým v tom čase plnili tieto útvary bezpečnosti úlohu hlavnej sily, teda komunistickej strany, zabezpečoval prevodovú páku politického riadenia týchto príslušníkov Verejnej bezpečnosti. Toto sa týmto odstránilo.

    Ďalej sa predpokladalo, že policajné prezídium a jeho funkčnosť bude zabezpečená tým, že sa vychádzalo pomerne z rozšafnej predstavy (preto to takto nazývam, lebo ja som to kritizoval už vtedy pre nereálnosť), že polícia bude vybavená nielen výpočtovou technikou v jednotlivých miestach, ale aj sieťou, prepojením tak, že vlastne všetky nedostatky, ktoré malo zrušenie krajských veliteľstiev alebo dnes riaditeľstiev, by bola odstránila táto priama komunikácia cez výpočtovú techniku. A keďže sa veľmi rýchlo ukázalo, že vlastne ani predstavy federálneho ministerstva, ani predstavy národných ministerstiev vnútra sa neopierali o reálne, hlavne finančné zdroje, ale aj o personálne, obslužné a softwarové predpoklady, tak vlastne toto všetko padlo.

    A čo sa stalo? Aby policajné prezídiá alebo prezídium v našom prípade Slovenskej republiky mohlo plniť svoju funkciu, tak sa nabaľovalo. Nabaľovalo sa vlastne o tých pracovníkov, ktorí nevyhnutne, často nevyhnutne vyplynuli z nedostatku predstavy o zabezpečení polície výpočtovou technikou. No a okrem toho tu platí aj pre takúto inštitúciu známy Parkinsonov zákon, kde každá funkcia sa nabaľuje o ďalšie subfunkcie. A potom to vyzeralo tak, že sme vlastne mali akoby ďalšie ministerstvo.

    Preto i moja úloha od roku 1990 až do roku 1992 smerovala okrem iného i k tomu, aby sme jednak scivilnili Policajný zbor, to znamená, aby tie administratívne úkony, ktoré robili plukovníci, majori atď., naozaj robili ľudia, ktorí nepotrebujú na to túto špecializáciu, aby to robili civili, a na druhej strane, aby sme týchto ľudí dostali práve do terénu a aby sme zoštíhlili policajné prezídium. Táto myšlienka sa znovu ukázala aj môjmu nástupcovi ministrovi Tuchyňovi, a keď som nastúpil do Moravčíkovej vlády v roku 1994, stále to bol otvorený problém.

    Z tohto hľadiska si myslím, že dnešná reorganizácia, ktorá sa udiala aj vzhľadom na objektívne predpoklady, ako je nové územnosprávne členenie, si vyžaduje reorganizáciu polície, mám však k nej tieto pripomienky: Po prvé - z tých podkladov, ktoré sa mi dostali, sa obávam, že vypadáva prednosť policajného prezídia. Najmä v pripravovanom návrhu zákona o polícii, ktorý mi pán minister postúpil, zisťujem absenciu, faktickú absenciu tohto útvaru. Obávam sa toho, že tým môže nastať koniec úsilia o apolitickosť polície, lebo ak bude krajské riaditeľstvá a okresné riaditeľstvá riadiť minister, ktorý v prvom rade zodpovedá za politickú stránku riadenia rezortu, môže nastať to, o čom tu hovorím, a ako sa v ďalšom ukáže, ono sa to vlastne už aj prejavuje. A pokiaľ ide o ďalšiu problematiku takejto organizácie, to je to, že v rámci policajného prezídia, ktoré plní funkciu akejsi sekcie na čele s policajným prezidentom, po nedostatočne prepojených právomociach smerom až dolu, do terénu, obávam sa, že vznikne či na úrovni policajného prezidenta alebo sekcie, ktorú vedie, veľký alibizmus. A prejavilo sa to vlastne aj nedávno v akcii na ministerstve kultúry, o ktorej sme tu hovorili.

    Vo vecnej problematike by som sa chcel dotknúť vzhľadom na nedostatok času dvoch vecí. Chcel by som hovoriť o klasickej kriminalite a o boji s touto klasickou kriminalitou, tak ako nám správa o tom dáva prehľad, a potom by som sa špeciálne chcel venovať problematike organizovaného zločinu, tak ako tiež správa o tom hovorí, ale v tejto časti budem mať rad kritických pripomienok.

    Pokiaľ ide o vecnú problematiku klasickej kriminality, upozorňujem vás - a pozrite si to, prosím - na prehľad o výskyte a objasnenosti vybraných druhov trestnej činnosti podľa okresov v roku 1996. Ak sa pozriete na túto tabuľku, bez veľkej analytickej úvahy prídete k tomu, že nebyť Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, Žiliny a možno ešte jedného-dvoch miest, máme najvýkonnejšiu políciu hádam na svete, ale zároveň aj najnižší nápad trestnej činnosti v krajine. Vyplýva to z charakteru. Ak si pozrieme, že Bratislava, pre nedostatok času budeme sledovať len ju, ktorá reprezentuje vlastne menej ako 10 % občanov, sa podieľa na trestnej činnosti viac ako 25 percentami, a ak na celom Slovensku bolo zaevidovaných, zistených 97 684 trestných činov, z toho v Bratislave 22 867 trestných činov, a ak ideme podľa jednotlivých druhov kriminality, pre nedostatok času uvediem len krádeže motorových vozidiel, kde v jednotlivých okresoch sa to pohybuje od 30 do 100 áut za rok, sem-tam 200, tak v Bratislave za rok 1996 to bolo 2 300 krádeží motorových vozidiel.

    Ono to vyplýva z charakteru Slovenska. Slovensko je v podstate vidiecka krajina. Podľa oficiálnej štatistiky málopočetné obce, málopočetné čo do počtu občanov, teda niekoľko 100 občanov, sú na Slovensku zastúpené 42 percentami. To znamená, že takýchto maličkých sídiel máme vlastne toľko, že nám pokrývajú skoro polovicu občanov. A samozrejme, že v takýchto sídlach aj výskyt trestnej činnosti je ďaleko iný, menší, dá sa povedať bezvýznamnejší, než vo veľkých aglomeráciách. Aj objasnenosť takýchto trestných činov v takýchto podmienkach je pre políciu oveľa ľahšia ako vo veľkých aglomeráciách. Tu chcem povedať, že toto boli maličké obce. Ak zoberiem do úvahy väčšie obce a malé mestečká, tak to robí 70 %. A tu je práve problém objasnenosti, že kým napríklad v celkovej kriminalite za celé Slovensko bola objasnenosť 45,6 %, v Bratislave len 22,1 % a pri vraždách v Bratislave 69,2 % oproti 79,4 % za celé Slovensko, a ak beriem menšie obce a mestečká, tak tam to bolo na 100 %.

    Ak zoberiem ešte posledný ukazovateľ - krádež motorových vozidiel, kým na celom Slovensku objasnenosť bola 19,5 %, tak v Bratislave len 7,5 %. Pritom si uvedomme, že Bratislava robí zrkadlo Slovenska. Tu je sídlo vlády, tu je sídlo ústredných štátnych orgánov, tu je sídlo zastupiteľských úradov, tu je sídlo hlavných obchodných inštitúcií, podnikateľských inštitúcií, a to všetko spôsobuje problém, že napríklad mnohí podnikatelia si radšej nechajú vozidlo vo Viedni a prichádzajú sem taxíkom, že kritizujú také stavy, aké sa stali aj nedávno, keď ukradnú vozidlo dokonca spred prezidentského úradu a podobne.

    Toto sú všetko záležitosti, ktoré v oblasti klasickej kriminality nevyhnutne vedú k jednému poznatku. Naša polícia je úspešná, pokiaľ ide o vidiecku kriminalitu, pokiaľ ide o kriminalitu na vidieku. Naša polícia dlhodobo zlyháva, pokiaľ ide o problematiku boja proti kriminalite vo veľkých mestách. Preto v roku 1992 sme spustili rajonizáciu Bratislavy ako model, ktorý sa zaoberal týmto problémom z iných dôvodov. Ide o to, voľakedy ste v detektívkach počuli o revíroch, tak niečo podobné sme mali na mysli tu, kde veľkosť rajónu nebola mechanicky stanovená, ale bola stanovená podľa nápadu kriminálnych trestných činov. V Bratislave to vychádzalo na 75 rajónov a týchto 75 rajónov malo mať staticky obsadených policajtov, ktorí by boli takými revírnikmi, ktorí by poznali ovečky vo svojom rajóne. Mali byť technikou prepojení na centrálu, potom, samozrejme, na ďalšie operačné zložky polície tak, aby mohli podchytiť trestný čin nielen vtedy, keď sa stal, ale ešte preventívne, prípadne pri jeho organizovaní. Žiaľbohu, a to je tá výmena ministrov, môj ďalší nástupca to zrušil a dodnes sa to vlastne neobnovilo. Výsledok je, že kriminalita vo veľkých mestách je i čo do nárastu, nápadu, i čo do objasnenosti taká, aká je, a to občanov práve znepokojuje, pretože občan z Plaveckého Štvrtka nebude hovoriť o kriminalite v Plaveckom Štvrtku, ale o kriminalite, akú pozná z novín, rozhlasu, televízie, o kriminalite v Bratislave. A tak to platí pre každý kraj, kde situácia v týchto mestách potom vyvoláva psychózu, ktorá nezodpovedá situácii v tej obci, kde to ten občan hodnotí.

    Teraz pokiaľ ide o problematiku vývoja zistenej a objasnenej trestnej činnosti. Napriek tomu, že sa tu konštatuje, a to sú čísla, ktoré nepustia, že poklesol nápad kriminálnych trestných činov. Ak si v tej tabuľke pozrieme objasnené trestné činy, tak zisťujeme, že od roku 1991, kedy bolo objasnených 43 863 trestných činov, potom 44, 52, 51, 49, 45 v roku 1996, i keď poklesol nápad kriminálnych trestných činov, táto objasnenosť je alarmujúca. To je presne to, čo potom vyvoláva pocit u páchateľov, že sú vlastne nedostihnuteľní, nepolapiteľní.

    Ďalšia vec, ktorú spomeniem už len v kocke, je záležitosť, o ktorej hovorí tabuľka Prehľad o trestných činoch v Slovenskej republike spáchaných sledovanými skupinami páchateľov v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995. Mám tu na mysli problematiku Rómov. Ak si pozrieme objasnenosť v celkovej kriminalite v percentách, u Rómov je to 22,3 %, v ekonomickej kriminalite 9,8 % atď. Čo však chcem povedať? Všetky štatistiky sú zradné. Zradné sú v tom, že majú tendenciu miešať jablká s hruškami. Keď som si v roku 1992 dal urobiť prehľad o trestnej činnosti Rómov, tak sme zistili, že vlastne na trestnej činnosti z celkového etnika Rómov, nie na priestupkoch, ale na trestnej činnosti sa podieľa 7 %, maximum 10 % tejto skupiny. A napriek tomu sa vyskytovali už vtedy, tak ako aj teraz v týchto vysokých číslach. A čím to je? Ďalším rozborom sa ukázalo, že recidivisti Rómovia, ktorí páchajú trestné činy, opakovane sa vracajú k týmto trestným činom z dôvodov, ktoré by si zaslúžili hlbší sociologický, psychologický rozbor, a vytvárajú nám vlastne veľkú skupinu recidivistov. Preto si myslím, že aj z taktických dôvodov by bolo veľmi záslužné, aby sme Rómov nedostávali vo verejnosti do povedomia ako jednoznačných páchateľov trestných činov, pretože z hľadiska adaptácie tým brzdíme akýkoľvek sociálny proces.

    A teraz pokiaľ ide o záležitosť organizovaného trestného zločinu. Organizovaný trestný zločin je v správe veľmi presne charakterizovaný. Som veľmi rád, že sa tam táto charakteristika objektívne vyčerpáva a dotýka sa aj záležitosti prepojenia organizovaného zločinu, jeho aktérov aj do politických a mocenských štruktúr. Už som tu pri inej príležitosti hovoril, že by bolo zaujímavé vyhodnocovať televízne záznamy rôznych recepcií a boli by ste prekvapení, koľko ľudí, ktorých polícia oprávnene podozrieva z mafiánstva, sa na týchto recepciách vyskytuje. Ďalej by ste boli prekvapení, koľko príslušníkov polície sa evidentne stretáva s týmito ľuďmi, a pritom nielen z hľadiska svojej profesie, kde z určitých dôvodov to je vlastne aj ich povinnosť ako prenikať medzi nich, ale z iných dôvodov. Žiaľbohu, ani inšpekcia ministra vnútra - a to nechcem hovoriť len za terajšieho ministra, to bol aj môj problém a myslím si, že každého ministra - nikdy nezisťovala to, odkiaľ mladí príslušníci majú na mercedesy, odkiaľ majú na drahé zahraničné autá a na nákladné dovolenky, žúry, frajerky atď. Toto je činnosť, ktorú by inšpekcia ministra vnútra prednostne mala robiť z hľadiska jej prevencie, z hľadiska činnosti prevencie.

    Chcem však povedať ďalšiu vec. Čím sa prejavuje organizovaný zločin? Reketingom, teda výpalným, vymáhaním výpalného, drogami, objednanými vraždami, ekonomickou kriminalitou, podvodmi či už bielych golierov, bielych koní atď. Odborníci vedia, o čom hovorím. Žiaľbohu, v našej verejnosti stále panuje predstava, že tento organizovaný zločin nám sem bol exportovaný zo Západu. Opak je pravdou. Či ide o výpalné, či ide o objednané vraždy, či ide o drogy, nie západniari nám ich sem donášajú, ale prichádzajú sem - ako o tom správa hovorí, a som rád, že o tom hovorí - z Ukrajiny, zo stredoázijských republík bývalého Sovietskeho zväzu, z Balkánu, najmä Juhoslávie a Albánska. Ak sme aj v minulom režime evidovali drogy alebo naši predchodcovia evidovali balkánsku cestu smerom na západ, tak dnes takýchto ciest je už viac a, žiaľbohu, Slovensko už nie je tranzitnou krajinou, ale je krajinou spotreby. A tu chcem podotknúť, a to mi v správe chýbalo, že ak sa dnes na Slovensku hovorí o 10-30 tisíc narkomanoch najmä medzi mládežou, a ak zostaneme pri spodnej hranici a pri dennej dávke heroínu, tak podľa prepočtov to predstavuje 8-10 ton heroínu ročne. A podľa správ, ktoré nie v tejto správe, ale cez masmédiá sa verejnosti dostali, ak sa za rok polícii podarí zachytiť niekoľko desiatok kilogramov, to je len zlomok oproti tomu, čo sa tu vlastne spotrebúva.

    Chcem povedať, že je nevýhodné aj pre analytikov, ktorí robili túto správu, ak vychádzali ešte zo starších spravodajských informácií, keď konštatujú, že hlavnými dílermi, dodávateľmi, sú ľudia v zahraničí, myslí sa teda vo východných krajinách, na Balkáne atď.. Nie je to pravda. Dnes hlavnými obchodníkmi na Slovensku sú už domáce organizované gangy. Polícia o nich vie, ale obávam sa, že sa obáva zasiahnuť proti nim z rôznych dôvodov, ale najmä z toho dôvodu, o ktorom som hovoril v úvode, že tento organizovaný zločin má svoje špecifikum v tom, že sa prepája na štátne politické mocenské štruktúry. Boja sa naraziť. Z tohto hľadiska chcem povedať, že tu je veľmi dôležité, aby sme aj my v parlamente boli oporou pre políciu a jej vedenie, pokiaľ ide o tento zápas. S našou oporou môže čeliť aj iným veciam, ktorých sa obáva. Bez našej podpory sa môžeme dostať do prepadliska.

    Chcem tu povedať najmä toto: Bolo veľkou chybou, že dva roky až do nástupu pána ministra Krajčiho sa vlastne vôbec nepokračovalo v prácach okolo rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Vy sa pamätáte, koľkokrát som interpeloval predchodcu pána ministra, exministra Hudeka. Program Čisté ruky, to je náplasť na oči, to je nič, to k ničomu nevedie. Pokiaľ ide o políciu a jej boj, tam je potrebné urobiť to, čo sa robí všade na svete. Dnes si pozrite v Pravde článok poľského ministra vnútra, ktorý konštatuje, že idú zavádzať tie inštitúty, ktoré my našťastie v legislatíve už máme zavedené. A to už nehovorím o FBI atď.

    Aby som dlho nerozprával. Čo je korením alebo základom organizovaného zločinu? Ak to beriem trošku historicky, pred niekoľkými sto rokmi v Británii to bol koloniálny výboj, pre ktorý získali aj pirátov, a až piata-šiesta generácia ich potomkov sa stala gentlemanmi. Pokiaľ ide napríklad o Ameriku, tam tým pareniskom, z ktorého vyrástol organizovaný zločin, bola najmä prohibícia v tridsiatych rokoch. Našťastie Amerika už vtedy bola dostatočne poučená, silná, a ten zápas, i keď je neukončený, je veľmi úspešný. Samozrejme, pracovník FBI po desiatich rokoch služby dostáva 100 až 150 tisíc dolárov ročne, ten nepôjde do komerčnej sféry, i keď by si mohol prechodne zarobiť viac, ale hlavne nepôjde spolu s týmito gangmi, pretože takýto zápas sa mu nevyplatí. Podľa informácií, ktoré mám z týchto kruhov, keď som ešte pôsobil vo funkcii ministra, do roka sa im vyskytnú jeden-dva prípady. Dom pri Washingtone pred štyrmi rokmi mal hodnotu 120 tisíc dolárov, tak si predstavte, ako sú platení oni a ako sú platení naši policajti. Tam aj vidíte, kam to vedie.

    Čo je u nás takým pareniskom organizovaného zločinu? Napriek tomu, že som zástanca privatizácie, napriek tomu, že som si vedomý toho, že spravodlivá privatizácia neexistuje, jej netransparentnosť, jej premena na "prichmatizáciu" je skutočným pareniskom organizovaného zločinu na Slovensku. Z toho je všetko zlo, z toho pochádza aj strach policajtov zasahovať, pretože ak sa popália na jednom prípade, obávajú sa konať v iných prípadoch. A tu chcem povedať, keďže je tu aj pán generálny prokurátor, že ak pán Gavorník, prezident Fondu národného majetku, opakovane verejne vyhlási, že na takejto "prichmatizácii" sa podieľajú aj politické špičky, a ak by začal písať knihu, tak po prvej kapitole nežije. Čo na to generálny prokurátor? Neviem, že by pán Gavorník k tomu bol dal vysvetlenie. Ak podpredseda Národnej rady pán Ľupták tu verejne, ale aj v masmédiách mimo parlamentu hovorí o tom, že ak nebudú uspokojené ich predstavy, pokiaľ ide o privatizáciu bánk, tak povie, čo sa deje. A pritom opäť, čo, pán generálny prokurátor, s touto vecou? Čo ostatné orgány? Tak to, prosím, potom vytvára blokáciu činnosti polície, objektívne. Nečudujme sa im.

    Na záver chcem povedať, že som veľmi rád, že tu ktosi napísal správu o stave kriminality v Slovenskej republike a opatreniach na jej zníženie, je to štvrtá kapitola predloženej správy. Táto časť rehabilituje celú správu. V tejto časti naozaj vidno, že to museli robiť odborníci, odborníci už aj v oblasti organizovaného zločinu, sú exaktne pomenované aj opatrenia na boj s organizovaným zločinom.

    Chcem povedať, že verím našej polícii. Ešte stále je tam dostatok ľudí, ktorí si chcú svoju profesijnú hrdosť a česť zastať, ale mali by sme aj my potom chrániť tých, ktorí, ak narazili na určité politické záujmy, museli z polície odísť, resp. boli "odídení". Žiaľbohu, nielen za predchodcu ministra Hudeka, ale už aj za terajšieho pána ministra. Keď som s ním bol v televíznom dueli, tak som spomenul prípad majora Morica, ktorý ako vyšetrovateľ mal hlavnú zásluhu na objasnení spôsobu vraždy Róberta Remiáša, a hoci mal len rok alebo dva roky do dôchodku, už dnes v polícii nie je. A odvtedy bol ďalší prípad kandidáta vied, vynikajúceho odborníka, ktorý keď odhalil skutočnú príčinu toho výbuchu z hľadiska technického, tak nedostával nielen odmeny, ale nedostával ani ďalšiu prácu, a odišiel. Toto, dámy a páni, by sme mali mať na zreteli, keď chceme pomôcť polícii. Nemôžeme jednoducho nechať políciu, jej vedenie vrátane ministra, aby nám ich ovplyvňovali vplyvné mafiánske kruhy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Za klub Demokratickej únie vystúpi pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    správa o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za uplynulý rok hodnotí celkovú nepriaznivú situáciu v rozhodujúcich ukazovateľoch v trestnej činnosti na Slovensku. Skutočne v správe sú uvedené veľmi kvalifikované momenty, je spracovaná na dobrej úrovni, preto o tom nebudem hovoriť. Skôr by som chcel naznačiť, čo nášmu klubu a mne osobne v tej správe chýba, ktoré veci by táto správa mohla ešte obsahovať.

    Najprv všeobecne. Nie je podrobne analyzovaná najmä organizovaná kriminalita ekonomickej povahy, stále častejšie sa vyskytujúca trestná činnosť spojená s drogovými závislosťami, rôzne typy vydieraní a podobne. Chýba tu totiž odpočet opatrení vykonávaných políciou a hodnotenie príčin týchto vecí, ktoré som naznačil.

    Ďalej k organizovanému zločinu. Hoci boj s organizovaným zločinom je označovaný ako priorita číslo 1, v samotnej správe nie je hlbší rozbor tejto trestnej činnosti, ako aj dosiahnutých výsledkov pri jej objasňovaní. Napríklad počet výbuchov v bytoch, v autách vzrástol viac ako o 100 %. V správe však nie je uvedené percento objasnenosti, čo je pri iných druhoch trestnej činnosti uvádzané. Naše informácie hovoria o skoro nulovej, resp. minimálnej objasnenosti.

    V uplynulom roku pokračoval rast vydieraní, ako som spomínal pred chvíľou, ale v správe opäť nie sú uvedené percentá alebo výška objasnenosti týchto záležitostí. Bohužiaľ, vždy, keď sa v parlamente očakáva toto číslo, tak to zvyčajne chýba. Ďalej mi v správe chýba aspoň náznak, aspoň jeden riadok o spolupráci Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby, hoci správa hodnotí spoluprácu so všetkými možnými inštitúciami, mala by obsahovať, samozrejme, s prihliadnutím na utajenosť, aspoň počet nejakých spoločných akcií so Slovenskou informačnou službou.

    Ku kvalite práce Policajného zboru. Zníženie nápadov v trestnej činnosti a zvýšenie objasnenosti veľmi úzko súvisí s reformou v Policajnom zbore, ako to už hovoril pán kolega Pittner. V priebehu minulého roku však došlo k plošným výmenám riadiacich pracovníkov na nižších aj stredných článkoch riadenia a personálne výmeny pravdepodobne ešte nie sú celkom ukončené. Je isté, že väčšia časť policajných funkcionárov nemala možnosť preukázať svoj vzťah alebo lojálnosť k štátu, v túto chvíľu možno k vládnej koalícii, preto aj jedna z ciest k služobnému postupu alebo udržaniu si riadiaceho miesta viedla cez pozitívne výsledky, ktoré možno dosiahnuť napríklad aj štatistickými posunmi. Dokazuje to aj hodnotenie napríklad ekonomickej kriminality, ktorá výrazne poklesla. Zo správy vyznieva, ako by to bolo pozitívum. Pritom práve ekonomická kriminalita je objasňovaná takmer na 100 % a odborníci sa zhodujú, že skutočné množstvo spáchaných trestných činov ekonomickej povahy je niekoľkonásobne vyššie, ako skutočné množstvo, ako počet odhalených prípadov. Je tu teda dostatok priestoru na preukázanie pozitívnych výsledkov Policajného zboru a pozitívnych, kvalitatívnych zmien. Aj to je zároveň oblasť, kde páchateľa treba skutočne odhaliť, aby to bolo možné zobraziť aj štatisticky.

    Jednoznačným znakom skutočného skvalitnenia riadiacej práce v polícii a nenapojenia páchateľov na štátnu správu za akejkoľvek vlády je najmä pri nedopracovanom právnom systéme nárast trestných činov a objasnenosti práve v tejto ekonomickej kriminalite. Opak je však pravdou a tieto slová doslovne potvrdzuje posledný odsek na strane 4.

    Vyše stopercentný nárast rôznych výbuchov svedčí o vážnom narastaní tohto spôsobu likvidácie nepohodlných osôb, resp. rôznych druhov zastrašovaní. V správe taktiež nie je zmienka o nejakom percentuálnom počte alebo vyjadrení objasnenosti tejto trestnej činnosti. Možno by sa patrilo opýtať: Neposmelilo páchateľov k takému vyrovnávaniu si účtov aj to, že keď sa niektorí vyšetrovatelia pokúšali objasniť trestnú činnosť takéhoto charakteru, mám na mysli napríklad prípad Remiáš alebo Gaulieder, vždy boli z prípadu odvolaní?

    Ešte snáď mi úplne chýba vyhodnotenie stavu boja proti korupcii a napríklad - a teraz parafrázujem pani Katarínu Tóthovú - aj efektívnosť beztrestnosti podplácania. Tento termín som prevzal od pani podpredsedníčky vlády. Ale vyhodnotenie stavu boja voči korupcii skutočne chýba. Možno by bolo dobre v tejto správe uviesť, resp. vyhodnotiť výsledky činnosti veľmi dôležitej linky, ktorá je vedená na ministerstve vnútra, myslím tým linku dôvery. To by sa tiež patrilo, aby správa obsahovala tieto údaje.

    Teraz ku konkrétnym pasážam. V kapitole 2.2, ktorá má nadpis Riziká ohrozujúce osobnú slobodu, zdravie a majetok, na strane 12 sa konštatuje, dovolím si citovať: "V páchaní ekonomickej trestnej činnosti stále prevažujú podvodné konania v oblasti privatizácie." Ako vieme, privatizácia je plne pod kontrolou vládnej koalície. Ako je potom možné, že koalícia umožňuje podvody v tejto oblasti? Prečo nie je také závažné konštatovanie konkretizované? Aké opatrenia boli prijaté, keď ministerstvo vnútra v správe priamo priznáva podvody v oblasti privatizácie? Čo vy na to, pán Vaľo? Pýtal sa to už aj pán kolega Pittner.

    Dotknem sa snáď aj organizačných opatrení, o ktorých sa hovorí v kapitole 3.1 Organizačné opatrenia. Konštatuje sa tu, že najvýznamnejším opatrením bolo uskutočnenie reštrukturalizácie Policajného zboru. Koľká to už bola reorganizácia od roku 1990? Na základe čoho bola vykonaná, aká hlbšia analýza tejto reforme predchádzala? Laickým pohľadom na vec možno konštatovať, že posledná reorganizácia stiahla ďalších policajtov z ulíc, čím sa uvoľnili pozície na páchanie rôznej pouličnej trestnej činnosti atď.

    Zvýšením počtu okresov a vytvorením nových krajov vzniklo trojstupňové riadenie, už to tu bolo tiež pred chvíľou spomínané, vznikli nové veliteľské či riaditeľské miesta spolu s obslužným aparátom a dá sa predpokladať, že na úkor práve výkonu služby v teréne. Nepriamo to potvrdzuje aj konštatovanie na strane číslo 16, a to pod názvom Finančné opatrenia, kde sa hovorí, že nemohli byť realizované viaceré požiadavky okresných veliteľov Policajného zboru na zriadenie základných útvarov Policajného zboru, resp. zriadenie týchto policajných útvarov muselo byť posunuté na ďalšie termíny. Verme, že v tomto roku ďalšie základné jednotky budú dobudované.

    K apolitickosti polície. V prílohe číslo 4 bod 3 sa hovorí o obsadzovaní riadiacich funkcií. Nechcem síce povedať, že je to celkom výsmechom, ale dve kauzy, ktoré obehli svet, Slovensko, a sú skutočne známe, vyšetrovali vyšetrovatelia pán Číž a pani kolegyňa Cehláriková. A tu by som chcel upozorniť, že obaja boli po úspešnom uložení týchto spisov, po uložení týchto evidentne politických prípadov ustanovení do riadiacich funkcií a preskočili v tomto služobnom postupe minimálne jeden stupeň. Naopak vyšetrovatelia, ktorí pracovali na prípade vraždy Róberta Remiáša aj so svojím vedúcim, celkove traja skúsení vyšetrovatelia, odišli do civilu. Bolo to tu spomínané - pán Moric, pán Cerva a pán Mešťan.

    Čo dodať? Skutočne policajti vykonávajú svoju činnosť poctivo. Orgány prokuratúry pravdepodobne nekonajú, ako by mali konať. Veríme, že v budúcom roku sa to zlepší. A tieto údaje, ktoré mne osobne v správe chýbajú, pán minister zabezpečí, aby sa v ďalšom roku do správy dostali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Bugár, ale predtým s faktickou poznámkou pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcela som sa vyjadriť k pánu poslancovi len k otázke počtu výbuchov a istému vyvolávaniu konfliktov. Priznám sa, že ma mimoriadne zarazil výbuch, ktorý bol sprevádzaný mediálne, že išlo o prostitútku, ktorá pravdepodobne mala styky s podsvetím. Išlo o mladú ženu, o podobne mladého človeka, ako bol pán Remiáš. Mne je ľúto, že na jednej strane médiá už ráno a, samozrejme, za prispenia aj pánov poslancov, vykrikovali o politickej vražde a obviňovali sa na rôznych stretnutiach s občanmi, komu tečie krv po rukách. A v druhom prípade mladého človeka, takisto tridsaťjedenročnej mladej ženy, matky, sa povie, že išlo o prostitútku. Vážení, ani takú robotu ste si nedali, aby ste sa zamysleli nad životom mladej ženy, ktorá tak strašne skončila, a obvinili ste ženu, ktorá bola zamestnaná ako účtovníčka v štyroch zamestnaniach. Škoda, že ste možno nepoznali tieto dámy, ktoré ako prostitútky si skutočne nepotrebujú zarábať účtovníctvom v štyroch firmách.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    ešte predtým, čo by som si dovolil vám prečítať stanovisko poslancov Maďarskej koalície k tejto prerokúvanej otázke, by som chcel reagovať na to, čo povedal pán minister na moju adresu, že som stratil jeho dôveru. Pán minister, vy si musíte uvedomiť, že nie my musíme mať vašu dôveru, ale vy potrebujete dôveru poslancov. A ak sa objaví hociktorý poslanec alebo hocikto, nemusí to byť ani poslanec Národnej rady, ktorému enormne záleží na tom, aby organizovaný zločin nemal také rozmery, aké momentálne má, tak nehovorte o dôvere, ale uvítajte každú možnosť a ponúknutú ruku.

    Konkrétne k tejto správe. Vzhľadom na to, že už tu boli povedané veľmi dôležité skutočnosti a údaje, a vzhľadom aj na pokročilý čas mi dovoľte, aby som sa vyjadril len k jednej otázke. Vidíme, že táto správa vo viacerých smeroch ostáva len na úrovni konštatačnej. Napríklad na strane 9 - Bezpečnostné riziká a vývoj jednotlivých druhov trestnej činnosti za rok 1996, pán minister, píšete: "Organizovaný zločin je charakeristický sústavným, plánovitým a systematickým páchaním závažnej trestnej činnosti so zameraním na maximálne zisky a so snahou o prepojenie na najvyššie politické a hospodárske, justičné a ďalšie zložky spoločnosti" - o ktorých vlastne hovoril aj pán poslanec Pittner. Ale nikde v správe ani v návrhu opatrení nie je ani náznak toho, že by Policajný zbor mal snahu zisťovať na koho boli a sú prepojení aktéri organizovaného zločinu.

    Takisto v časti správy, v ktorej píšete o tzv. jadrovej kriminalite, v prípade prevážania uránu 238 by bolo veľmi zaujímavé zisťovať aj rôzne prepojenia v pozadí tohto prípadu. Možno, že je to len obyčajná náhoda, že auto, v ktorom prevážali urán, ešte v tom čase patrilo poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    V pasáži Hlavné bezpečnostné riziká v roku 1997 tvrdíte, pán minister, teraz budem citovať, že "vo vnútri štátu by mohlo mať negatívne dosahy zhoršovanie ekonomickej situácie niektorých skupín obyvateľstva a pokusy o destabilizáciu vnútropolitických pomerov". Podľa vás taký vývoj sa môže prejaviť vo zvyšovaní trestnej činnosti. Očakávam, pán minister, že bližšie vysvetlíte, čo ste mali na mysli pod týmito pokusmi o destabilizáciu vnútropolitických pomerov. A ak máte takéto informácie, na základe ktorých paragrafov Trestného zákona hodláte riešiť tieto otázky alebo tieto vaše informácie.

    Chýbajúcu podrobnú analýzu príčin niektorých trestných činov dokladuje aj vývoj zistenej násilnej trestnej činnosti. Je zaujímavé, že graf vypracovaný odborníkmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky jednoznačne dokazuje, že násilná trestná činnosť enormne rastie nasledujúci rok po voľbách. Ak ten graf, ktorý sa ináč prvýkrát objavuje v takejto správe, a ja si myslím, že toto je pokrok, ak začneme čítať jednotlivé roky, tak je veľmi zaujímavý napríklad rozdiel v trestnej činnosti, teda násilnej trestnej činnosti, v rokoch 1991 a 1992, teda v 1992 roku je nárast len o 76. V roku 1992 boli voľby a v roku 1993 je nárast o 855. Potom rok neboli voľby, takže nárast v roku 1994 je len o 154. Nasledujúci rok po voľbách je nárast tejto trestnej činnosti o 1 114. Ďalší rok, to znamená už za rok 1996, je nárast o 400. Mne osobne chýba analýza príčin, či to je vo výmenách riadiacich pracovníkov, alebo vo vyťažovaní príslušníkov polície na zisťovanie iných skutočností ako trestných činov, napríklad petičných hárkov Demokratickej únie.

    Správa ďalej konštatuje "rast násilných, vrátane rasisticky motivovaných útokov. To svedčí o zhoršovaní vzťahov medzi majoritnou spoločnosťou a minoritnými skupinami žijúcimi v Slovenskej republike." Koniec citátu. O možných príčinách správa nič nehovorí. Možno aj preto, že by bolo chúlostivé naznačiť, že tomuto trendu napomáhajú aj vyhlásenia niektorých politikov typu "krátky dvor, dlhý bič", ale aj laxný prístup polície v prípade demonštrácie skínov, o ktorom som už dnes hovoril na námestí SNP v Bratislave, kde títo skíni heilovali a skandovali heslá "Slovensko Slovákom". A uznávate aj vy, že z psychologického hľadiska je oneskorená reakcia orgánov činných v trestnom konaní začať stíhanie proti niektorým skínom. Síce je správne, že aspoň sa to začalo. Ale v tom čase, keď tam boli ľudia, ktorí videli, čo robia títo skíni, sa neurobilo nič.

    Dovoľte na základe toho, čo som pred chvíľočkou prečítal, navrhnúť do bodu B uznesenia ďalšie tri body.

    Bod 3 - Zvýšiť účinnosť boja proti organizovanému zločinu použitím všetkých dostupných prostriedkov vrátane inštitútu ochrany svedka.

    Bod 4 - Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky dosah reorganizácie Policajného zboru na boj proti najzávažnejším formám kriminality a na centralizáciu boja proti organizovanej kriminalite. Termín: august 1997, ak s tým budete súhlasiť.

    Bod 5 - Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podrobnú analýzu príčin rastu násilných trestných činov s dôrazom na rasisticky motivované útoky. Termín tiež august 1997.

    Ďakujem.

  • Takže v rozprave sme vyčerpali príspevky za poslanecké kluby. Teraz je na rade pán poslanec Fico. Prosím, pán poslanec.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    je naozaj škoda, že o takom dôležitom probléme, ako je kriminalita, rokujeme v takejto komornej atmosfére. Ak sa kriminalita neustále objavuje na druhom mieste najzávažnejších problémov, na ktoré naši ľudia poukazujú, bolo by vhodnejšie, keby tu sedelo aspoň 100 poslancov, keby sme tejto problematike naozaj venovali primeranú pozornosť. Kriminalita sa v posledných siedmich rokoch dostala na Slovensku do popredia záujmu celej verejnosti.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Sú aj novinári. Myslím si, že tentoraz je viacej novinárov ako poslancov.

    Len tretina občanov sa cíti bezpečne vo svojich domácnostiach a na uliciach našich miest. Všetci oprávnene očakávame väčšiu pomoc a ochranu. Je pravda, že v roku 1995 a v roku 1996 sme mohli po prvýkrát od roku 1990 sledovať mierny pokles evidovaných trestných činov. Iba neinformovaný by však mohol tvrdiť, že pokles bol zapríčinený aktivitami štátu v boji proti kriminalite. Znížili sa predovšetkým počty evidovaných majetkových trestných činov, ale to iba vďaka legislatívnej právnej úprave, keď sme v roku 1994 novelizovali Trestný zákon a stanovili vyššiu hranicu škody, ktorú treba spôsobiť konkrétnym protispoločenským konaním, aby sme mohli hovoriť o spáchaní trestného činu. Inak sa kriminalita v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 a rokmi predchádzajúcimi vyznačovala vyššou brutalitou, agresivitou a najmä oveľa vyššími spôsobenými škodami. Napríklad v roku 1995 bolo odcudzených takmer 7 700 motorových vozidiel, pričom uvádzaná spôsobená škoda dosahuje obrovskú sumu 1,8 mld. korún.

    V tejto súvislosti je zaujímavé, že v roku 1994 bol odcudzený podstatne vyšší počet automobilov, až 9 100, ale celková spôsobená škoda sa podľa existujúcich údajov blížila len k jednej miliarde korún. To isté môžeme konštatovať aj pri krádežiach vlámaním do bytov, kde si páchatelia pri určitom poklese tohto druhu kriminality starostlivejšie vyberali byty a spôsobovali vyššie škody. V roku 1996 bolo odcudzených 6 674 áut. Správa však neuvádza škodu, ktorá bola týmto spôsobená, takže ju nemôžem porovnať s údajmi za roky 1995 a 1994, ale som presvedčený, že tá výška sa opäť blíži k sume približne 1,5 mld. korún.

    Podľa existujúcich kvalifikovaných prognóz, mám najmä na mysli prognostický scenár strednodobého vývoja kriminality na Slovensku vypracovaný Akadémiou Policajného zboru Slovenskej republiky, bude kriminalita na Slovensku v najbližších piatich rokoch výrazne narastať. Ako faktory, ktoré majú vo väčšej alebo menšej miere podporovať tento nepriaznivý stav, sa najčastejšie uvádzajú: úplná absencia, prevencia kriminality, politická nestabilita, neuspokojivá legislatíva, vysoká korupcia orgánov štátnej moci, kríza autority a neuznávanie autority spoločnosti. Ak sa stáva, že ústavní činitelia spochybňujú rozhodnutia Ústavného súdu, bežný páchateľ nemá žiadne dôvody, aby rešpektoval orgány činné v trestnom konaní. Ďalej je to narastanie sociálnych rozdielov, rozpad a absencia hodnotového systému, slabé technické vybavenie a nízke finančné ohodnotenie polície, nízka objasnenosť evidovanej kriminality - tu sa často hovorí, že zločin sa vypláca -, zlý vplyv masmédií a úplná absencia masmediálnej výchovy občanov v boji proti kriminalite, absencia trestu smrti, neexistencia občianskych združení atď.

    Vážené dámy, vážení páni, predovšetkým musíme upustiť od predstáv, že všeliekom v boji proti kriminalite je represia. Represia v podobe ukladania prísnych trestov páchateľom trestných činov a v podobe atypických trestoprávnych opatrení. Je pochopiteľné, že verejnosť je naklonená práve represívnym opatreniam. Takýto prístup verejnosti môžeme pozorovať vo všetkých vyspelých demokratických štátoch. Potrestanie páchateľa, ak aj pripúšťame určitú mieru odstrašujúceho účinku trestu na páchateľa a verejnosť, je však iba následným krokom, ktorý nerieši samotnú podstatu vzniku kriminality.

    Samozrejme, a ja to podporujem, represii musí aj naďalej patriť významné miesto v boji proti kriminalite. Som presvedčený o potrebe ukladať dlhodobé tresty páchateľom, ktorí si to zaslúžia, najmä osobám, ktorých pobyt na slobode by bol pre ostatných občanov nebezpečný. Mali by sme však upustiť od tendencií ukladať trest odňatia slobody pri každej príležitosti. Veď podľa štatistických údajov trest odňatia slobody v nepodmienečnej alebo podmienečnej podobe, pričom podmienečný trest neplní prakticky žiadny účel, predstavuje až do 90 % všetkých uložených trestov. Do väzenia by sme nemali posielať malých zlodejov, podvodníkov a iných páchateľov menej závažných trestných činov. Pre nich je potrebné zaviesť tresty na slobode, ako sú napríklad trest verejnoprospešnej práce, na zavedenie ktorého slovenská verejnosť pri predložení zásad zákona o tomto treste reagovala veľmi pozitívne. Ďalej trest probácie, ale aj širšie ukladanie peňažných trestov. Vytváral by sa nám tak vo väzniciach priestor pre tých, ktorí tam naozaj musia byť - vrahov, páchateľov lúpeží, násilníkov, páchateľov sexuálnych trestných činov, veľkých krádeží a ďalších závažných trestných činov.

    Ak budeme pokračovať v doterajšom trende ukladania trestu odňatia slobody, ak sa budeme snažiť reagovať na narastajúci tlak na naše väzenské zariadenia len rozširovaním väzenských kapacít, onedlho sa dostaneme do neriešiteľných situácií. Už dnes sú naše väznice prakticky naplnené, a to je objasnenosť kriminality za rok 1996 len 45 %. Neviem si vôbec predstaviť, do akej krízovej situácie sa dostaneme, ak by sa objasnenosť kriminality nejakým zázrakom zvýšila na 60 alebo 65 %.

    Z kriminologického hľadiska zostáva otvorená aj otázka trestu smrti, ktorý podľa môjho názoru zohráva dôležitú ochrannú funkciu spoločnosti. Trest smrti sme zrušili predčasne a nesprávne. Chcem na tomto mieste zdôrazniť, že nás nikto v roku 1990, keď sme trest smrti rušili, nenútil, aby sme tento trest odstránili z Trestného zákona. A rovnako musím povedať, že to nebola žiadna podmienka pri vstupe Česko-slovenskej republiky do Rady Európy. Rovnaká situácia sa objavovala v roku 1993, keď do Rady Európy vstupovala Slovenská republika. Zrušenie trestu smrti je podmienkou vstupu do Rady Európy až od roku 1996. Je to reakcia na to, že Ukrajina a Rusko prijali pri vstupe do Rady Európy záväzok, že nebudú ukladať trest smrti. Napriek tomu nielenže ukladajú trest smrti, ale tento trest smrti v plnej miere aj vykonávajú. Nikto nás teda, a to zdôrazňujem, k zrušeniu trestu smrti nenútil. Dnes musíme, samozrejme, rešpektovať aj politické a medzinárodné súvislosti tohto kontroverzného trestu.

    V boji proti kriminalite nevidím potrebu sprísňovania existujúcich sankcií a rozširovania okruhu trestných činov. Tresty, ktoré je možné podľa Trestného zákona uložiť za jednotlivé trestné činy, sú dostatočne prísne a súdy majú primeraný priestor na prispôsobovanie sankcie konkrétnym okolnostiam spáchaného trestného činu a páchateľa. Vždy len kričíme, a to je typické pre slovenský parlament, novelizujeme Trestný zákon, lebo sa nám zvyšuje kriminalita, novelizujeme Trestný zákon, lebo sa stalo toto alebo tamto. Nikoho už potom nezaujíma, či prijatá novelizácia funguje a či je účinná. Po roku 1990 sme takto prijali niekoľko nových trestných činov, ktoré sú v praxi absolútne mŕtve.

    Jednoducho nestačí novelizovať Trestný zákon a spoliehať sa na to, že problém sme vyriešili. Je to vrcholne naivný a nezodpovedný prístup k trestnému právu. Nebudem už hovoriť o nezmysloch, opakujem o nezmysloch v podobe vypustenia trestného činu podplácaním. Nielenže neexistuje príklad podobnej úpravy v demokratických krajinách, ale ešte sme v očiach medzinárodných expertov na trestné právo prinajmenšom na posmech. To sú jediné výsledky tejto novelizácie. Žiadne iné. A ja sa plne hlásim k tomu, čo povedal pán poslanec Vavrík, rád by som videl nejakú štatistiku, ktorá by potvrdila, že to bolo úspešné, keď sme vypustili trestný čin podplácaním.

    Začalo sa veľa hovoriť o znížení vekovej hranice na 14 rokov, pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť. Ak si zoberieme, že deti do 15 rokov v roku 1996 spáchali okolo 4 500 trestných činov, to by znamenalo, že približne polovica z nich by išla do väzenia. Nepovažujem tento krok za správny, pretože poslanie detí vo veku 14 a pol roka do väzenia by iba bola ďalšia vysoká škola kriminality pre takúto kategóriu občanov.

    V poslednom období sa trestuhodne zanedbala spolupráca s odsúdenými po ich prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, tzv. postpenitenciárna starostlivosť. Mizerné vyhliadky na získanie práce, vhodného bývania a na nadviazanie často prerušených rodinných zväzkov vedú prepustených objektívne k opätovnému spáchaniu trestnej činnosti. Osobitná pozornosť sa nevenuje ani recidivistom, ktorí sa podieľajú až 30 % na všetkej trestnej činnosti. V tejto súvislosti bude nevyhnutné prehodnotiť skúsenosti s tzv. ochranným dohľadom po prepustení odsúdeného, ktorý sme zrušili po roku 1990. Zase v mene ľudských práv sme vynechali inštitút trestného práva, ktorý podľa môjho názoru bol funkčný. Polícia a ministerstvo vnútra by malo zvážiť, či nebude iniciovať opätovný návrat k akémusi sledovaniu páchateľov, ktorí sú naozaj nebezpeční a ktorí sa vracajú z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

    Netreba zdôrazňovať, že žiadna represia nie je lacná. Adekvátne finančné zabezpečenie, personálne a technické vybavenie polície, prokuratúry, súdu a väzenstva sú jedným z najzákladnejších predpokladov zvyšovania objektívnosti trestnej činnosti, a tým aj pravdepodobnosti, že páchateľ bude objavený a spravodlivo potrestaný. Zapamätajte si, že žiadny dobrý trestný systém nie je lacný. Toto je oblasť, kde nemôžeme šetriť finančnými prostriedkami.

    V súvislosti s trestným postihom páchateľov, kde vždy kladieme dôraz na dodržiavanie ľudských práv a zabezpečenie všetkých ostatných práv obvinených a odsúdených osôb, zvlášť vyniká problematika obetí trestných činov. Je paradoxné, že štát venuje podstatne väčšiu pozornosť tým, ktorí zákony hrubým spôsobom porušujú, ako tým, ktorí sú postihnutí na živote, zdraví, majetku a slobode v dôsledku takejto trestne činnosti. Obeť sa musí stať stredobodom pozornosti trestného systému, a nie páchateľ. Na tento účel je potrebné prepracovať systém ochrany obetí, ktoré vystupujú v trestných veciach ako svedkovia, pretože doterajšie ochranné opatrenia sú ľahko prekonateľné a páchatelia si môžu bez väčších ťažkostí zistiť totožnosť a miesto pobytu osôb, ktoré proti nim svedčili.

    Absolútne nevyhovujúca je starostlivosť o obete bezprostredne po spáchaní trestného činu, ale aj neskôr. Na Slovensku sa často stretávame s javmi tzv. sekundárnej diktimizácie, to je opätovným zasahovaním do práv obete v procese stíhania spáchaného trestného činu. Je úplne normálne, že prebieha súdne pojednávanie napríklad o znásilnení a v jednej miestnosti čaká znásilnená žena s človekom, ktorý je obvinený zo spáchania trestného činu, alebo s rodinnými príslušníkmi obvinenej osoby. To sú nenormálne situácie, ktoré sa nemôžu vyskytovať.

    Štát je po vzore iných krajín povinný zriadiť osobitné fondy, ktoré by kompenzovali obete najzávažnejších trestných činov. Je napríklad neúnosné, aby ženy, obete trestných činov znásilnení, ktorým neboli spôsobené škody na majetku a zdraví, ale závažná psychická trauma a problémy v spoločenskom postavení, nemali právo na priame finančné odškodnenie. Fondy je možné vytvárať napríklad odvodom určitého percenta trov trestného konania, ktorý platia páchatelia. Naozaj je veľmi veľa prípadov, keď dôjde k prepadnutiu, lúpeži a podobne, že páchateľ sa buď nenájde, alebo ak sa nájde, je nemajetný a obeť nemá žiadnu šancu na žiadnu kompenzáciu. Je to nenormálna situácia, myslím si, že v tomto by mal parlament nájsť spoločný názor.

    Napriek významu represie v boji proti kriminalite primárnu úlohu musí zohrávať prevencia. Toto som veľmi vyčítal aj počas prerokúvania správy v ústavnoprávnom výbore, že správa nevenuje prevencii primeranú pozornosť. Lepšie povedané, len pri vzájomnom pôsobení represie a prevencie s dôrazom kladeným práve na prevenciu má štát šancu na úspech a zastavenie hrozivého rastu kriminality.

    Po roku 1990 došlo na Slovensku k poľutovaniahodnému pozastaveniu preventívnych aktivít, ktoré boli do roku 1989 rozpracované aspoň teoreticky. Prvoradou úlohou štátu bude vypracovanie a praktické presadenie celospoločenského modelu prevencie kriminality tak, aby do prevencie kriminality neboli začlenené len represívne zložky, osobitne polícia, ale aj celá občianska verejnosť. Na vypracovaní takéhoto modelu, ako som informovaný, sa intenzívne pracuje a verím, že bude aj úspešný.

    V oblasti prevencie kriminality bude nutné, aby polícia a ostatné orgány činné v trestnom konaní získali stratenú dôveru občanov. Postupne musíme vytvoriť obraz polície ako inštitúcie, ktorá tu je pre občanov, a nie proti nim. Čo je však z pohľadu prevencie najdôležitejšie, treba prekonať predstavu, že za ochranu života a zdravia, majetku, slobody a iných práv občanov zodpovedá len a len štát. Ak si štát uzurpoval právo na stíhanie a trestanie páchateľov a nevytvoril podmienky pre občiansku spravodlivosť, mal by celkom prirodzene niesť úplnú zodpovednosť za ochranu verejnosti. Tieto ideálne predstavy o rozdelení moci medzi štátom a verejnosťou už na konci 20. storočia, keď sa boríme s kriminalitou nevídaných rozmerov, neplatia. Aj verejnosť musí priniesť niečo, čo pomôže štátu, aby ju lepšie ochraňoval pred páchateľmi trestných činov. Musíme pomôcť štátu a polícii, aby nám pomohli.

    Jednotlivé faktory, ktoré napomáhajú rastu kriminality, nám priamo napovedajú, aké preventívne opatrenie je nutné prijať na úrovni jednotlivých orgánov štátu a pri potláčaní jednotlivých druhov kriminality. Na zapojenie verejnosti do boja proti kriminalite musí mať verejnosť primerané dôvody a predovšetkým dôveru v štát a políciu. Verejnosť nebude chcieť aktívnejšie bojovať s kriminalitou v širšom rozsahu, ak nebude vidieť snahu štátu o jej ochranu, o ochranu svedkov a obetí, ak bude prevládať názor o korupcii v štátnych orgánoch a politických stranách, ak štát nebude masmediálnou činnosťou a výchovou v školách viesť k úcte k zákonom a k autorite a ovplyvňovať skomercionalizovaný charakter médií, ak nebudú vytvorené vhodné právne a ekonomické podmienky zvýhodňujúce tých, ktorí sa rozhodnú prispieť do boja proti kriminalite. Práca s verejnosťou bola v tomto smere úplne zanedbaná. Štát, a musím povedať, že najmä ministerstvo vnútra, nielenže verejnosť neviedli k spolupráci, ale verejnosti neposkytovali ani základné informácie. Ako si občania môžu vlastnými silami pomôcť s každodennou kriminalitou? S výnimkou statického šírenia informácií o páchaní trestnej činnosti a hľadaním jej páchateľov štát nevyužil masmediálny vplyv a neponúkol verejnosti spoločenské aktivity smerujúce proti páchateľom trestnej činnosti. Takáto situácia je neúnosná a bez jej zmeny nemá štát šancu na úspech. Nezáujem, strach a ignorovanie vecí verejných vždy len nahrávali a budú nahrávať páchateľom.

    Vážené dámy, vážení páni, pri prezencii ste mali možnosť vziať si časopis "Sami proti zločinu", ktorý bol vypracovaný práve na tento účel. Môžem vám povedať, že keď som sa obracal na štátne orgány s požiadavkou o financovanie tohto projektu, že ani koruna nebola daná na tento projekt, preto musel byť urobený na základe súkromných dotácií a na základe rôznych dotácií podnikateľov, pretože ani jeden štátny orgán, ani jedno ministerstvo, ktoré boli oslovené, nemali ochotu prispieť na takýto projekt. Nepovažujem to za správne, pretože ak hovoríme o prevencii kriminality, ak hovoríme o pomoci občanom, mali by sme dať politiku nabok a mali by sme nájsť spoločné sily a prostriedky, ako ľuďom pomôcť.

    Na záver mi dovoľte štyri poznámky.

    Po prvé, že v krátkom časovom období nás očakávajú aj osobitné opatrenia, ktoré treba prijať v boji proti kriminalite. Ak napríklad vieme, že 5 % obyvateľov Slovenska, mám teraz na mysli Rómov, pácha od 21 % do 24 % všetkej kriminality, ak vieme, že v niektorých špecifických trestných činoch, najmä sexuálnej povahy, ide niekedy o 40, 50 až 60 % všetkej kriminality, tak sa domnievam, že štát je oprávnený na prijímanie osobitných opatrení proti takýmto skupinám obyvateľov. To isté sa týka recidivistov pri násilnej trestnej činnosti, ak o nich vieme, že recidivisti neustále páchajú 30 % násilnej trestnej činnosti. Aj tu som presvedčený, že sme oprávnení na osobitné oprávnenia a nikto nám nebude brániť napríklad k návratu k obdobe zákona o ochrannom dohľade, ktorý sme tak nepredvídateľne zrušili po roku 1990.

    Ak uvažujeme o ďalších legislatívnych úpravách, ak budeme niekedy uvažovať o zmene ústavy, veľmi pekne prosím všetkých pánov poslancov v tejto Národnej rade, aby podporili zmenu, ktorá bude smerovať k tomu, že polícia bude mať k dispozícii nie 24 hodín v procese zadržania, ale 48 hodín. Minimálne 48 hodín. Dodnes si kladiem otázku, kto prišiel a aké dôvody na to mal, aby presvedčil poslancov vo Federálnom zhromaždení v rokoch 1990 a 1991 na presadenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Niet v Európe krajiny, kde by bola 24-hodinová lehota. Sú krajiny, ktoré majú 3 dni, sú krajiny, ktoré majú 4 dni, ale niet takej, ktorá má 24 hodín. Ak teda budeme niekedy zasahovať do ústavy, veľmi vás prosím o podporu takejto zmeny, lebo naozaj polícia nie je niekedy z technických a iných dôvodov schopná zhromaždiť za 24 hodín také dôkazy, ktoré by presvedčili sudcu, že táto osoba musí ísť do väzby.

    Rovnako vás chcem poprosiť, chystajú sa určité legislatívne iniciatívy na obmedzenie vysielania brutálnych filmov a brutálnych relácií v televízii. Štatistiky jednoznačne poukazujú na to, že pre mladých ľudí sú často tieto filmy návodom na spáchanie trestného činu. Ak si zoberiete niektoré konkrétne trestné činy, veľmi ľahko nájdete vzory v konkrétnych filmoch.

    Na záver posledná poznámka k uzneseniu. Pravdepodobne si pán spoločný spravodajca nevšimol, keď povedal, že odporúča prijatie odporúčaní výborov k uzneseniu, pretože body 2 a 3 sa týkajú tej istej problematiky, takže treba z toho vybrať buď bod 2, alebo 3, ktorý je vhodnejší. Ale pokiaľ ide o bod 1 odporúčaní výborov k uzneseniu Národnej rady, považujem za nenormálne, aby Národná rada žiadala vládu Slovenskej republiky, aby v súlade s § 7 zákona o praní špinavých peňazí vydala všeobecne záväzný predpis. Predsa zákon hovorí jasne, že ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom financií takýto právny predpis vydá. Takže niet čo žiadať vládu, je to povinnosťou zo zákona. Skôr treba postaviť otázku, a veľmi dôsledne a dôrazne, že ak sme prijali zákon v roku 1994, ako je to možné, že za tri roky nebola vypracovaná vyhláška ministerstva vnútra a ministerstva financií, ktorá by povedala, čo to je podozrivá banková operácia.

    Viem, že kolegovia z ministerstva vnútra vysvetľovali dôvody, ja tie dôvody akceptujem, ktoré boli povedané, ale tri roky je na to príliš dlhý čas, nehovoriac o tom, že niektorí naši čelní ústavní predstavitelia chodia po svete a vykrikujú, aký máme perfektný zákon o praní špinavých peňazí. Ale ten zákon je neúčinný práve z toho dôvodu, že nemáme vykonávaciu vyhlášku ministerstva vnútra a ministerstva financií.

    Pokiaľ ide o body 2 a 3 týchto odporúčaní v písmene B, myslím si, že treba akceptovať bod 2, a nie bod 3, pretože v bode 3 sa hovorí, že vyslovuje presvedčenie, teda Národná rada, že reforma policajných orgánov, ale i súdnych orgánov a orgánov prokuratúry povedie k skvalitneniu plnenia ich úloh. Prosím vás, akou reformou prešli súdne orgány? Žiadnou. Iba sme ich porozhadzovali po nových okresoch, spôsobili sme chaos a veľké problémy, takže nehovorme o tom, že reforma súdnych orgánov povedie k skvalitneniu plnenia úloh ministerstva vnútra. Odporúčam teda, aby sme prijali iba bod 2, a v žiadnom prípade nie bod 3.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Som rád, že sme skončili. Ale chcem vám odpovedať na vašu otázku, ako je to možné, že vo Federálnom zhromaždení prešiel návrh na 24-hodinovú lehotu. Bol som v tom čase generálnym prokurátorom a bol som prizvaný do Ústavnoprávneho výboru Federálneho zhromaždenia. Môžem vám povedať, že to bola tvrdá iniciatíva poslancov, ktorí boli profesijne advokáti, a neskoršie sa títo advokáti stali sudcami Federálneho ústavného súdu. Niektorí z tých pánov poslancov sú aj v našich radoch. Takže bol tam tvrdý boj. Vtedy som odišiel z rokovania ústavnoprávneho výboru, pretože som nedokázal presadiť myšlienku, ktorú ste aj vy hovorili. Takže tam sa to zrodilo a tam sme išli nad rámec listiny ľudských práv a slobôd.

    Pán poslanec Garai - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som zareagovať na svojich predrečníkov.

  • Hlasy v sále.

  • Tak na pána Fica. Musím mu skutočne poďakovať za to, čo povedal, lebo doteraz páni, ktorí pred ním rečnili, tárali tu hodinu prakticky o ničom. Nikto nehovoril o tom, ako boli zobraté právomoci policajtom, a nikto nehovorí o tom, ako im treba tie právomoci vrátiť, aby mohli svoju činnosť vykonávať a mať práva, ktoré potrebujú na výkon svojej funkcie. Ako tu naznačil pán poslanec Fico, skutočne urobme dobrú vôľu. Páni poslanci, ktorí ste boli v parlamente v rokoch 1990, 1991, 1992, ktorí ste brali právomoci policajtom, či ste vtedy mali na zreteli to, ako sa budú občania cítiť, či budú mať bezpečnosť, najmä opozícia, ktorá to prakticky svojím konaním zapríčinila. Kde sú dnes pomocné stráže, čo bolo toľko kritizované, keď v skutočnosti v predchádzajúcom režime až 70 percentami sa na odhaľovaní kriminálnej činnosti podieľala práve pomocná stráž. Myslím si, že dnes to občanom chýba. A občania to robili dobrovoľne, robili to vo svojom voľnom čase, ktorý na to obetovali, robili to v prospech všetkých občanov tejto spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Macuška - faktická poznámka.

  • Vážení kolegovia,

    pred chvíľkou pán poslanec Bugár nejakým spôsobom zatajil dych všetkým prítomným informáciou o tom, že v súvislosti s touto prečítanou správou priniesol nejakú skutočnosť, že údajne v aute nejakého poslanca mal byť pašovaný urán.

  • Pán poslanec, vo faktickej poznámke sa dá reagovať len na posledného rečníka z rozpravy.

  • ...je to v podstate téma, ktorá sa prelínala viacerými diskusnými príspevkami, takže môžem reagovať aj v diskusnom príspevku na pána Fica.

  • Takže, aby sa takéto témy nevnášali do parlamentu, že sú do nejakých takýchto protizákonných praktík zapletení aj poslanci Národnej rady. Išlo o moje bývalé auto. Na vysvetlenie: Svoje auto som predal úplne inej osobe, právoplatne pol roka predtým. V ďalšom polroku táto osoba požičala svoje motorové vozidlo, teda už nie moje, ale svoje, úplne inej osobe, ktorá v súvislosti s pašovaním uránu, z podozrenia bolo toto auto zadržané. Prišlo sa na to, že toto auto bolo zadržané neoprávnene a nebol v ňom pašovaný urán. Bolo vrátené späť majiteľke. Takže takéto informácie do Národnej rady zanášať a vystupovať s tým ako na mítingu, je veľmi neseriózne. Je možnosť tieto informácie overiť si kdekoľvek na polícii. To si mohol pán poslanec Bugár overiť a nemusel to tu vnášať.

  • Pán poslanec, ďakujem. Len hovorím, že to bola reakcia na pána Bugára a ten vystupoval predtým. Môžete skutočne reagovať len na posledného vystupujúceho. Upozornil som vás na to.

    Ďalej má vystúpiť pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    v súvislosti so správou o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 1996 si dovoľujem vo svojom vystúpení poukázať na niektoré jej aspekty.

    Z hľadiska celkového znenia tejto správy za podstatný považujem samotný fakt zníženia evidovanej kriminality v Slovenskej republike v roku 1996 oproti roku 1991. Je to pokles pod hranicu 100 tisíc. Na druhej strane sa prezentuje podstatný fakt, vďaka ktorému bol dosiahnutý tento výsledok - zvýšenie hranice minimálnej mzdy, prostredníctvom ktorej sa stanovuje hranica medzi trestným činom a priestupkom, keď došlo k nárastu počtu priestupkov o 57 tisíc. Reálnosť poklesu tak predstavuje otázku značne problematickú, to všetko pri ocenení naozaj zodpovednej práce väčšiny policajtov.

    Za najzávažnejšiu časť tejto správy považujem pokles objasňovania ekonomickej kriminality o 6,4 %, ale najmä nárast spôsobenej škody u majetkovej a ekonomickej kriminality o 50 miliónov korún v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

    Zarážajúci je výrazný podiel mladistvých z hľadiska druhovej skladby trestných činov na spáchaní vrážd a lúpeží. To všetko pri neochote občanov spolupracovať s políciou vyvoláva v človeku, čítajúcom túto správu, naozaj negatívnosť a bezvýchodiskovosť. Do tejto kategórie by som zvlášť zaradil počet výbuchov, ktoré vzrástli oproti roku 1995 z počtu 29 na 65 prípadov.

    Čo mi však chýba v tejto správe, je počet objasnených prípadov týchto výbuchov v rokoch 1995 a 1996, a preto očakávam, že predkladateľ mi na túto otázku odpovie. Aj preto by bolo potrebné, aby sa v budúcnosti v správach týmto výbuchom venovala osobitná pozornosť.

    Za pozitívum považujem zo strany ministerstva vnútra skutočnosť, že pripravuje návrh zákona o civilnobezpečnostných službách. Je tu ďalšia moja otázka na predkladateľa, kedy bude tento návrh predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Považujem za potrebné venovať pozornosť aj časti opatrení prijatých Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Policajným zborom v roku 1996 - personálnym opatreniam. Vďaka novému územnému členeniu Slovenskej republiky spojenému najmä s vytváraním nových krajských a okresných riaditeľstiev sa presadzuje tendencia znižovania počtu pracovníkov na existujúcich obvodných oddeleniach prevelením do nových okresov a krajov. Takto sú znižované počty pracovníkov polície, ktorí zabezpečovali priamy výkon služby aj v našich obciach a menších mestách. Je jednoznačné, že tieto zmeny budú mať negatívny dosah, najmä ak berieme do úvahy okolnosť, že tieto oddelenia už boli funkčné. Práve v tejto súvislosti si dovoľujem položiť ďalšiu otázku ministrovi vnútra, či takýto spôsob budovania nových okresných a krajských riaditeľstiev považuje za naozaj správny.

    K časti hlavné bezpečnostné riziká by bolo potrebné, aby nám predkladateľ podrobne vysvetlil okolnosť, že vo vnútri štátu by mohli mať negatívny dosah pokusy o destabilizáciu vnútropolitických pomerov. Na základe akých skutočností dospel predkladateľ k týmto veľmi závažným okolnostiam?

    Predkladám taktiež návrh, aby sa Národná rada v súvislosti s bezpečnostnou situáciou Slovenskej republiky zaoberala aj programom Čisté ruky tak, aby sa celej tejto problematike venovala komplexná pozornosť. V tejto súvislosti navrhujem požiadať vládu o predloženie správy o tomto programe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Máme tu posledného vystupujúceho v rozprave pána poslanca Koncoša.

  • Pán predseda Národnej rady, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    na 24. schôdzi Národná rada Slovenskej republiky prijala na základe môjho návrhu uznesenie číslo 559, v ktorom žiada ministra vnútra predložiť na marcovú schôdzu, teda na túto, ktorá sa práve koná, či o chvíľu skončí, správu o stave kriminality Slovenskej republiky a o opatreniach na jej zníženie. Národnej rade bola predložená správa o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 1996, ktorú predkladá Národnej rade pán Mečiar, predseda vlády Slovenskej republiky. Ako predkladateľ návrhu uznesenia, samozrejme, nemám voči takémuto postupu žiadne výhrady. Chcem tiež oceniť prácu spracovateľov predloženej správy i návrhu opatrení, aj keď predsa len mám niektoré výhrady k obsahu predkladanej správy. Niektoré tu už boli tlmočené. Snáď aj predložené opatrenia mohli byť spracované systémovejšie a mohli byť dôslednejšie, hlavne pokiaľ ide o prehodnotenie práve zavádzaných organizačných zmien, ktoré tu už boli aj kritizované.

    V predkladanej správe mi okrem rozboru trestnej činnosti chýba aspoň zmienka o priestupkoch, ktorých len služby Policajného zboru evidovali 376 tisíc a niečo. V tom nie sú zahrnuté priestupky zistené a riešené inými orgánmi štátnej správy a abstrahuje sa od iných správnych deliktov. Správa tiež neobsahuje rozbor významných alebo aspoň zmienku o významných prevádzkových haváriách, ktoré sa v roku 1996 udiali a v niektorých prípadoch boli spojené s rozsiahlymi následkami na životoch, zdraví a majetku. Nezmieňuje sa o počte nezvestných osôb, medzi ktorými sú deti, mladé dievčatá, ženy, podnikatelia a prípadne aj starí majetní ľudia. Nezaoberá sa programom Čisté ruky zrejme aj preto, že samotný program nie je efektívny, taký, ako sa o ňom predpokladalo či aspoň vyhlasovalo.

    Pán minister, ale aj niektorí poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, sa zmienili o organizačných zmenách v Policajnom zbore a minimalizovaných počtoch policajtov. Zrejme aj v dôsledku toho sa napríklad stal aj taký prípad, že pri nedávnej vražde v Klenovci vyšetrovatelia z Banskej Bystrice prišli na miesto činu zhruba po 8 hodinách. Podľa mojich informácií preto, že nemali k dispozícii auto. V tomto prípade nebolo koho vyšetrovať, pretože aj vrah spáchal samovraždu. Predstavte si však hrôzu rodičov, ktorí takmer celú mrazivú noc od večerných hodín strávili na ulici pri mŕtvej dcére, čakajúc na príchod polície. Ešte raz, v tomto prípade nebolo koho vyšetrovať. Čo však vtedy, ak sa na uliciach strieľa, ak sa vyhadzujú do vzduchu autá a obchody, ak sa v Nových Zámkoch na parkovisku deti hrajú s nastráženým systémom, s výbušninou? Občania sú v týchto prípadoch vydaní na milosť či nemilosť gangstrov. Na milosť a nemilosť gangstrov sú však dennodenne vydávaní aj mnohí policajti, pretože proti technicky perfektne vybaveným a zrejme aj dobre plateným a organizovaným zločinom nemajú v takýchto prípadoch šancu úspešne a účinne zasahovať.

    Pravdepodobne sa zmenšila šanca aj pre košických policajtov v realizácii projektu Bezpečné mesto - bezpečný občan, ak sa podľa mojich informácií počet policajtov v tomto meste znížil, domnievam sa, že v súvislosti s organizačnými zmenami, o viac ako 160. Zrejme táto šanca sa zhoršila, samozrejme, aj u občanov.

    Domnievam sa, že dosah týchto zmien na vývoj kriminality a bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike by sa mal po určitom časovom odstupe posúdiť v prezídiu Policajného zboru a vo vedení ministerstva vnútra. Už som spomínal, že v predloženej správe mi chýba takéto opatrenie. Rovnako mi chýba aj posúdenie vzťahov polície, mestskej polície, prokuratúry a súdnictva v boji s kriminalitou. Bezpečnostná situácia v krajine pritom nie je a nemôže byť závislá len od polície. Aj ďalšie spomínané zložky treba podrobiť aspoň takej podrobnej analýze ako políciu. Správu predsa predkladá premiér, a nielen minister vnútra.

    V prílohe číslo 4 sú uvedené opatrenia na zabezpečenie apolitickosti polície na všetkých stupňoch riadenia a ich kontroly parlamentom. Prikláňam sa k požiadavke apolitickosti polície, len neviem, ako si vysvetliť, že polícia nezasiahla proti heilujúcim neofašistom. A v tejto súvislosti mi nedá, aby som nespomenul jednu myšlienku zo scenára Paľa Bielika vo filme Vlčie diery. Z Ľupčianskeho zámku viedli len dve cesty. Jedna do vápennej pece v Nemeckej, druhá do masových hrobov v Kremničke. Tento scenár som čítal pred viac ako tridsiatimi rokmi. A zrejme nielen preto, že veľmi často chodím trasou cez Brezno, Nemeckú, Banskú Bystricu, Kremničku, ktorá je už teraz súčasťou Banskej Bystrice, myslím si, že by sme mali mať na pamäti, že to boli slovenskí fašisti a slovenskí gardisti, ktorí vykonávali rozsudky nemeckého gestapa, ktorí strieľali a pálili slovenských občanov a, bohužiaľ, nielen v Nemeckej a Kremničke. 53 rokov nie je až tak veľa. Pamätajme a v zárodku potláčajme akékoľvek prejavy neofašizmu. Aj z týchto dôvodov, pán minister, som hlasoval za vyslovenie nedôvery vám. Majme to na pamäti najmä teraz, ale nielen teraz, keď práve prebieha Týždeň boja proti rasizmu, xenofóbii a intolerancii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, je mojou povinnosťou spýtať sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    aj keď je už dosť pokročilý čas a všetci sa zberáte domov, dovoľte mi zareagovať, pretože téma, o ktorej sme hovorili, je taká vážna, že si skutočne zaslúži veľkú pozornosť.

    Aj keď pôsobím na ministerstve vnútra len šesť mesiacov, musím sa stotožniť s niektorými rečníkmi, ktorí tu vystúpili, že situáciu treba radikálne riešiť hlavne v oblasti boja proti organizovanému zločinu. Chcem povedať, že som rád, že táto rozprava sa niesla v trochu inom duchu, ako tá predchádzajúca, a že väčšinou tu zaznievalo racionálne jadro a návrhy, ako spoločne proti tomuto nebezpečenstvu bojovať. Ďakujem vám všetkým za predložené návrhy a opatrenia, o ktoré doplníme túto správu, a verím, že sme si všetci spoločne uvedomili, že ak nebudeme v tomto smere postupovať jednotne, sami si pod sebou podpíľujeme konár.

    Je pravda, že sa v súčasnosti v Policajnom zbore uskutočňuje reštrukturalizácia, je pravda, že som šiestym ministrom za šesť rokov a že každý predchádzajúci minister kreslil nové tabuľky. Verím, že na základe prijatého zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky sú už tieto štruktúry pevne dané a že už len ďalej budeme nabaľovať úlohy, ktoré polícia musí riešiť z hľadiska svojich funkcií.

    Problémy, ktoré zazneli, môžeme charakterizovať zhruba v troch rovinách. Prvá rovina je otázka legislatívna, kde musíme povedať, že existujú niektoré legislatívne medzery, ktoré značne využívajú tí, ktorí chcú porušovať zákon, a na základe toho sa polícia často môže len bezmocne prizerať na tých, ktorí páchajú trestné činy na uliciach. Je to parketa aj pre vás, panie poslankyne, páni poslanci, a práve preto by som chcel poprosiť, nič nebráni tomu, aby ste kedykoľvek vystúpili s iniciatívnym návrhom zo strany poslancov tak, aby sa tieto legislatívne normy mohli rýchlejšie uplatniť. Z hľadiska legislatívneho postupu pripravujeme niekoľko zákonných noriem, ktoré by mali situáciu v tejto oblasti zlepšiť, a myslím si, že boli uvedené aj v tejto správe.

    Súhlasím aj s tým, že najhoršia situácia je v Bratislave, pretože Bratislava je aglomerácia, kde sa združuje najviac týchto komponentov, ktoré sa podieľajú na páchaní trestnej činnosti, vrátane zahraničnej účasti na páchaní zločinnosti. A či už to ide zo západu alebo z východu, ťažko nám je to teraz analyzovať. Jedno je pravda, že veľké nebezpečenstvo, ktoré hrozí, je drogová epidémia, ktorá sa rozmáha hlavne v Bratislave. Z hľadiska toho som rád, že v najbližšom období predkladám do vlády návrh na materiálne a technické dobudovanie národnej protidrogovej jednotky, ktorá pôsobí v rámci územia Slovenskej republiky a z hľadiska novej reštrukturalizácie Policajného zboru aj vo všetkých krajských mestách. Týmto spôsobom by sme mohli zefektívniť boj proti tejto nebezpečnej organizovanej činnosti.

    Druhá záležitosť, ktorá je veľmi potrebná, ktorú by sme chceli riešiť, je otázka organizačného dobudovania alebo prebudovania Policajného zboru na základe nových štruktúr. Je pravda, že keď namiesto 38 okresných veliteľstiev Policajného zboru vzniklo 76 okresných policajných riaditeľstiev, počet policajtov z roku 1996, ktorý je zachovaný, bude potrebné upraviť. Dá sa to robiť dvoma spôsobmi. Buď pôjdeme cestou navyšovania počtu policajtov, alebo pôjdeme tým druhým krokom, ktorý tu bol už toľkokrát spomínaný a ktorý česká strana v tejto dobe uplatňuje, to je otázka scivilňovania niektorých funkcií v Policajnom zbore. Na základe toho môžeme dôjsť k efektívnemu prerozdeleniu policajtov a dostať ich znovu do výkonu. V Českej republike sa tento problém týka 6 000 policajtov, nedovolím si odhadnúť, koľkých by sa týkal v rámci Slovenskej republiky, ale je jasné, že k tomuto kroku budeme musieť pristúpiť.

    Chcel by som povedať niekoľko slov aj k materiálno- -technickému vybaveniu polície. Každoročne dochádza k obnove tak vozového parku, ako aj k dobudovaniu výpočtovou technikou. Všetky tieto procesy sú závislé od finančných prostriedkov, ktoré sú vyčlenené v štátnom rozpočte, a preto vás prosím, kým bude prijímaný štátny rozpočet na rok 1998, aby ste pomohli a podporili rozpočet ministerstva vnútra, kde by sme chceli zahrnúť čiastky, ktoré sú potrebné na dobudovanie Policajného zboru.

    K projektu Bezpečné Košice chcem povedať niekoľko myšlienok. V prvom rade chcem povedať, že tento projekt ukázal, akým smerom by sme sa mali uberať. Došlo k zjednoteniu názorov v oblasti štátnej polície, mestskej polície, vojenskej polície, železničnej polície, a dokonca do tohto projektu boli zahrnutí aj občania. Táto cesta priniesla takú efektivitu, že v bývalom Východoslovenskom kraji a teraz v kraji Košice, osobitne v meste Košice, došlo k zníženiu páchania trestných činov zhruba o 20 % a k zvýšeniu objasnenosti nad hranicu 50 %, čo patrilo k najlepším výsledkom v rámci Slovenskej republiky. Tento model by sme chceli zavádzať aj v ďalších mestách a myslím si, že to je cesta, ktorou by sme sa mali uberať.

    Okrem toho sme v tomto roku do Legislatívnej rady vlády, teda do vlády a neskôr do parlamentu, pripravili dva zákony - zákon o civilnobezpečnostných službách, ktorý by mal upraviť ich postavenie z hľadiska bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky, a takisto novelu zákona alebo nový zákon o obecných a mestských políciách. Na tomto kroku sme sa dohodli na rokovaní so ZMOS v Tatrách, ktoré prebiehalo nedávno na Štrbskom Plese.

    Dovoľte mi zareagovať na to, čo tu zaznelo naposledy, a to je otázka prejavov fašizmu alebo neofašizmu v našich uliciach. Skutočne je to veľmi nebezpečný precedens a myslím si, že je úlohou ministra vnútra, aby prísne zakročil voči tým, ktorí páchajú takéto trestné činy. Z hľadiska toho bol, dá sa povedať, generálne urobený prípad v Prievidzi, kde je už toho času stíhaných 6 tých predstaviteľov hnutia skinheads, ktorí na námestí v Prievidzi robili tieto prejavy fašizmu. Akcia, ktorá sa konala v Bratislave 15. 3., je v súčasnosti vyhodnocovaná a na základe zistených poznatkov budeme predvádzať tých, ktorí porušili zákon a budú voči nim znovu vyvodené opatrenia. Myslím si, že v tomto smere máme všetci jednotný názor. Chcem vás ubezpečiť, že z toho hľadiska urobím všetky opatrenia, aby sa voči týmto javom veľmi prísne postupovalo.

    Mám tu ešte niekoľko ďalších poznámok, ktoré by reagovali na vystúpenia poslancov, ale dovoľte mi zareagovať len na jednu otázku, kde pán Fico vyslovil svoju nespokojnosť s prijímaním uplatňovania právnych nástrojov boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a aký je stav na vydávaní všeobecne záväzného právneho predpisu pri podozrivých finančných operáciách. Dovoľte mi, aby som vás teda poinformoval, aký je stav.

    Prvý návrh vyhlášky bol spracovaný v období december 1994 a január 1995. Pri jeho spracovaní sa vychádzalo zo skúseností a vzorových formulárov platných vo Veľkej Británii a Spojených štátoch amerických. Návrh vyhlášky bol daný na pripomienkové konanie komerčným bankám na Slovensku, ministerstvu financií a Národnej banke. V rámci pripomienkového konania k návrhu vyhlášky boli zo strany komerčných bánk vznesené výhrady k širokému vymedzeniu pojmu "podozrivá banková operácia". Na základe pripomienok bol návrh vyhlášky zhruba desaťkrát prepracúvaný a dopĺňaný o neustále nové pripomienky bánk, ktoré prostredníctvom Asociácie bánk Slovenskej republiky uplatňovali na odborné peňažníctvo Ministerstva financií Slovenskej republiky. Po zhodnotení a zapracovaní týchto pripomienok sme predložili v mesiaci máj 1996 návrh vyhlášky na rokovanie komisie pre finančné právo pri Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky. Komisia pre finančné právo pri Legislatívnej rade vlády v mesiaci jún 1996 návrh vyhlášky vrátila na dopracovanie.

    V súčasnosti pri tvorbe návrhu vyhlášky a pri definovaní pojmu "podozrivá banková operácia" a "vymedzenie druhov podozrivých bankových operácií" došlo k diametrálne odlišným názorom pracovníkov úradu a odborníkov z komerčných bánk. To znamená, že dodnes sa neujednotili názory. Vydaniu vyhlášky v súčasnosti bránia najmä tieto diametrálne odlišné názory v definovaní pojmu "podozrivá banková operácia" a "vymedzenie druhov podozrivých bankových operácií". Verím, že tieto odborné inštitúcie sa v najbližšom čase dohodnú a my budeme môcť túto vec ukončiť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte raz sa vám poďakovať za plodnú debatu a verím, že spoločnými silami sa nám podarí aj pre budúcnosť riešiť také závažné otázky, ako je bezpečnosť občanov.

    Čo sa týka toho, že niektorí poslanci sa dožadovali spresnenia alebo rozšírenia správy, chcem povedať, že štruktúra správy je daná osnovou, ktorá bola prijatá vo Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, preto sme sa jej museli pridržiavať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Hovorí, že nechce.

    Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich pripomienkach z rozpravy. Skúsme sa prezentovať.

    Vážení páni poslanci a poslankyne, ak nás nebude dosť, podľa rokovacieho poriadku musím prerušiť schôdzu na 15 minút. Ak nás nebude dosť ani po pätnástich minútach, musím schôdzu preložiť na utorok. Takže, prosím, všetci, ktorí nie ste tu, poďte hlasovať.

    Prezentovalo sa 85 poslancov. Ďakujem. Takže pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 6 poslancov, z toho 3 predniesli pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Bugár z toho predniesol 3 body. Keď dovolíte, prečítam ich postupne tak, ako ich uviedol v písomnej forme.

    Prvý bod - zvýšiť účinnosť boja proti organizovanému zločinu použitím všetkých dostupných prostriedkov, vrátane inštitútu ochrany svedka.

  • Prosím, poďme hlasovať. Kto je za?

  • Šum v sále.

  • O tom sa nedá hlasovať. Sme za zvýšenie, ale ako? Nedá sa za to hlasovať. Nedá zaviazať... To je nezmyselná otázka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh neprešiel.

  • Ďalší bod navrhuje v tomto znení: "Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky dosah reorganizácie Policajného zboru na boj proti najzávažnejším formám kriminality a na centralizáciu boja proti organizovanej kriminalite v termíne august 1997."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Prečítam ďalší návrh: "Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podrobnú analýzu príčin rastu násilných trestných činov s dôrazom na rasisticky motivované útoky v termíne august 1997."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprešiel tento návrh.

    Môžeme pokračovať.

  • Pán poslanec Pásztor predložil jeden pozmeňujúci návrh tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení programu Čisté ruky. Termín do 30. 5. 1997."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprešiel tento návrh.

    Môžeme pokračovať.

  • Pán poslanec Fico nepredložil pozmeňujúce návrhy, avšak z odporúčaní výborov odporúča prijať len bod 2 a bod 3 odporúča neprijať. Pre úplnosť prečítam odporúčania výborov.

  • Budeme o nich hlasovať postupne.

    Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Ficovi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Aby to bolo úplne presné, navrhujem, pretože budeme o tom hlasovať, aby sme v časti B neodporučili prijatie bodu 1 týchto odporúčaní výborov a rovnako, aby sme neprijali bod 3. Čiže body 1 a 3 neodporúčam prijať. Navrhol som, aby sme hlasovali osobitne a neprijali ich.

  • Prečítam prvý návrh ústavnoprávneho výboru.

  • Pán spravodajca, je ešte z rozpravy nejaký návrh okrem tohto? Nie. Tak poďme najskôr na spoločnú správu a na odporúčania z výborov a potom budeme hlasovať aj o návrhu pána poslanca Fica.

  • Podľa správy z výborov prvý návrh, ktorý neodporúča pán poslanec Fico prijať, má nasledovné znenie...

  • Hlasy z pléna, že to netreba čítať.

  • Takže nebudem čítať. Odporúčam, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Pán poslanec, je to zo spoločnej správy?

  • Áno, je to zo spoločnej správy.

  • Písmeno B - žiada zabezpečiť realizáciu prijatých opatrení na zníženie kriminality v Slovenskej republike.

  • Pán predseda, na predposlednej strane sú pod písmenom B odporúčania výborov k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky. Musíme sa s tým teraz vyrovnať.

  • Áno, na osobitné hlasovanie.

  • To je novelizácia oznamovacej povinnosti bánk.

  • Pán predseda, aby sme si rozumeli - pán spoločný spravodajca sa asi pomýlil, keď povedal, že odporúča, aby sme všetky tieto štyri odporúčania výborov prijali. Ja som povedal, že nie je možné všetky 4 prijať, pretože body 1 a 3 sa napríklad vylučujú. Preto hovorím, že treba osobitne hlasovať. Povedal som, že bod 1 je nezmysel, lebo to nemôžeme žiadať, keď to ukladá samotný zákon, body 2 a 3 sa vylučujú a žiadam prijatie bodu 2. Bod 3 neodporúčam prijať a bod 4, aby sme prijali.

  • Musíme o nich hlasovať, tak ako sú navrhnuté. Pán poslanec, budeme hlasovať o odporúčaniach výborov k uzneseniu Národnej rady v časti B o bode číslo 1. Nemáme hovoriť, či sa odporúča, alebo neodporúča. Pán spravodajca povedal, že bod 1 by sa mal prijať, ale teraz sa neodporúča prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Takže sme tento návrh prijali.

  • Odporúčam hlasovať o bode 2 odporúčaní výborov k uzneseniu Národnej rady. Neviem, či to treba čítať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Toto sme nemali prijať v uznesení. O bode číslo 3 nemusíme hlasovať, lebo sa vylučuje bodom 2. Vypustiť. Teraz budeme hlasovať o bode 4.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme prijali.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto odporúčam, aby ste dali hlasovať o uznesení ako celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o uznesení ako celku aj s bodmi, ktoré sme prijali ako doplňujúce.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ešte máme bod interpelácie, ktoré nemôžeme opomenúť z tejto schôdze, ale ak budete so mnou súhlasiť, navrhujem, aby sme využili § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku, ktorý nám umožňuje tento bod schôdze vypustiť z rokovania s tým, že ho zaradíme na ďalšiu schôdzu. Všetci, ktorí ste prihlásení do rozpravy, samozrejme, musíte mať písomné zdôvodnenie a môžete to poslať ministrom a do 30 dní sú vám povinní odpovedať.

    Dal som návrh, chcete, aby som dal hlasovať, alebo pokračujeme v rokovaní?

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, hlasujeme na základe § 24 ods. 5, že tento bod vypúšťame z tohto rokovania. Prosím prezentujme sa a hlasujme. Tri kluby navrhli tento bod vypustiť.

  • Hlasy v sále.

  • Predsedovia klubov, ktorí ste to navrhli, zdvihnite ruky. Jeden, dva, tri, za KDH hlasovali tiež.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím 26. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Rokovanie sa skončilo o 18.40 hodine.