• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali tieto pani poslankyne a títo páni poslanci: pani poslankyňa Marcela Gbúrová, pán poslanec Jozef Pokorný, pán poslanec Csáky a pán poslanec Mikolášik. Na zahraničnej služobnej ceste sa zároveň zúčastňujú páni poslanci Anton Hrnko a Robert Fico.

    Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam všetkých, ktorí nie sú v rokovacej sále. Pretože pokračujeme v rozprave, nebudeme čakať na úplné doplnenie počtu prítomných.

    V rokovaní 26. schôdze pokračujeme všeobecnou rozpravou o vládnom návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú sme včera prerušili. Ako som už uviedol, do rozpravy sú ešte prihlásení títo poslanci: Filkus, Dzurinda, Baránik, Langoš, Lysák, Ducký a Ásványi.

    Dávam slovo prvému z nich pánu poslancovi Filkusovi a zároveň oznamujem, že včera bolo uzavreté prihlasovanie sa do rozpravy, to znamená, že zoznam je konečný.

    Nech sa páči, pán poslanec Filkus.

  • Vážený predsedajúci, vážený podpredseda vlády a minister financií, vážený kolega spravodajca,

    v rámci nového rokovacieho poriadku mi dovoľte povedať niekoľko poznámok k východiskám, k filozofii pri tomto prvom čítaní.

    Samozrejme, že akceptujem môjho predrečníka z Demokratickej únie Ľudovíta Černáka, ktorý hovoril o postoji Demokratickej únie a o názore k tomu, že neodporúčame druhé čítanie v takej verzii, ako je predložená. Pokúsim sa vecne zdôvodniť niektoré pasáže alebo okruhy problémov, ktoré neboli takým predmetom rokovania, ktoré považujem za mimoriadne významné z hľadiska ďalších východísk.

    V rámci celého doterajšieho priebehu transformačného procesu sme prešli určitými významnými krokmi, ktoré nebudem hodnotiť pozitívne alebo negatívne, chcem ich hodnotiť len z hľadiska konštatovania, že sa nám podarilo tieto kroky realizovať na rozdiel od finančnej reštrukturalizácie podnikov, ktorá sa nám doteraz jednoznačne nepodarila. Medzi tieto významné kroky patrí proces liberalizácie cien a obchodu, ďalej mám na mysli proces privatizácie a mám na mysli aj dosiahnutie určitej miery konvertibility meny. To sú kroky v transformačnom procese, ktoré sa nám podarilo uskutočniť do určitej miery. Stojíme pred ďalším problémom, kde si proces oživenia nemožno predstaviť bez finančnej reštrukturalizácie podnikov. A to je práve ten predmet nášho rokovania, o ktorý sa vláda pokúša určitým - priznávam - systémovým riešením nastoliť a pohnúť sa ďalej.

    Samozrejme, treba si uvedomiť, že tu nejde len o finančnú reštrukturalizáciu podnikov alebo podnikateľskej sféry, ale že tu ide o problém, ktorého východisko je v tom, že vzrastá napätie medzi reálnymi zdrojmi bankového sektora a očakávaniami podnikateľských subjektov pri poskytovaní úverov. A to je podstatné. To znamená, že sa nejako zmenšuje množstvo peňazí v obehu, a preto chceme tieto otázky riešiť aj v rámci finančnej reštrukturalizácie podnikovej sféry.

    Naozaj treba neštandardné riešenie, súhlasím s tým, sú tu náznaky neštandardného riešenia. Len podstatné je to, a v tom je aj podstata mojej pripomienky, že prevažná časť východísk, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sú zamerané na veľké podniky, nie stredné a malé. Chováme sa dosť macošsky k stredným a malým podnikom a podnikateľom. Množstvo peňazí v obehu sa neustále zmenšuje, úroky rastú, drobní a strední podnikatelia sú stále viac a viac atakovaní napätím medzi reálnymi zdrojmi a tým, čo potrebujú.

    Príklad: 8 miliárd štátnych dlhopisov, ktoré tohto roku vydáme, a to 5 miliárd na diaľnice, 2 miliadry Eximbanke, miliardu bytovej výstavbe, takisto bude znamenať zníženie množstva peňazí pre potrebu drobných a stredných podnikateľov, lebo je pochopiteľné, že keď štát - o tom sme už hovorili - garantuje tieto dlhopisy, komerčné banky samozrejme siahnu po dlhopisoch, kde majú čo najmenšie riziko a najmenšie riziko majú tam, kde je garancia štátu. To znamená, že vydajú zase množstvo peňazí pre potreby štátu. Samozrejme, poviete mi, no dobre, ale tým, že budeme robiť diaľnice, zapojíme do toho aj stredných a drobných podnikateľov. Ale nie o to mi ide. Ide mi o to, že množstvo peňazí v obehu a najmä z hľadiska napätia medzi reálnymi zdrojmi bankového sektora a očakávaniami podnikateľskej sféry, ale najmä strednej a drobnej podnikateľskej sféry, povedie k tomu, že sa znovu zníži. Čiže jeden východiskový záver, poňatie filozofie: je to predovšetkým zamerané na podporu veľkých podnikov.

    Je mi jasné, že aktivovanie doteraz vytvorených finančných rezerv bánk musí byť efektom reštrukturalizácie ich úverového portfólia a na to počítame s tými dvoma miliardami, ktoré sú v štátnom rozpočte. Ostatné dosahy v štátnom rozpočte nie sú vôbec zohľadnené. Povedali sme si predsa, a je to aj v rozpočtových pravidlách, aj všade, že ak nie sú dosahy štátneho rozpočtu v príslušných zákonoch, tak ten zákon sa musí o to doplniť. Moja druhá pripomienka: doplniť. Citujem konečný odsek návrhu tohto zákona: "Realizácia navrhovaného zákona nemá dosah na príjmy štátneho rozpočtu v tomto roku a na výdavky štátneho rozpočtu nad rámec schváleného objemu 2 mld., určených na riešenie úverového portfólia. Na nasledujúce roky bude dosah určený zákonom o štátnom rozpočte na úrovni roku 1997." Samozrejme, ale hovorí sa len o dosahu z hľadiska úverového portfólia bánk. Ale predsa vieme, že v rámci zákona o revitalizácii hovoríme o úľavách na daniach, odpustení pokút, odpustení úrokov, penále, poistného, to sú všetko dosahy procesu revitalizácie, ktoré budú mať z hľadiska štátneho rozpočtu vplyv na množstvo príjmov, ktoré sa v dôsledku týchto opatrení budú meniť.

    A teraz môžete namietať: No dobre, ale tak či tak sú to dubiózne, nedobytné pohľadávky, rozpočet to nezasiahne. Ale v štátnom rozpočte nemáme korunu so zástavkou, ktorá je nedobytná, a tú, ktorú očakávame, že príde. To má bezprostredný dosah na zníženie príjmov štátneho rozpočtu.

    Ďalšia pripomienka k filozofii. Nemožno predostrieť tento zákon bez takéhoto dosahu štátneho rozpočtu z hľadiska úľav, odpustení daní, pokút, úrokov, penále, poistného atď.

    Samozrejme, súhlasím s názorom, že stratégiu treba odvíjať od našich lietadlových lodí, našich veľkých podnikov, že stratégia sa odvíja od nich a odvodene od toho budú aj dosahy na strednú a drobnú podnikateľskú sféru. V procese revitalizácie však musím mať priestor aj pre stredných a drobných podnikateľov. Z tohto pohľadu napríklad konštituovanie revitalizačnej komisie (najmä z pohľadu drobných a stredných podnikateľov) by si zasluhovalo, keď nič iné, tak aspoň jedného zástupcu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. To je zase jeden z návrhov, ktorý nie je nereálny, a myslím si, že je prijateľný.

    Dovoľte mi povedať pár poznámok, ktoré sú totožné a osvojujem si stanovisko bankovej rady Národnej banky Slovenska, ktoré sme dostali, žiaľ, až dnes ráno. Samozrejme, bolo by dobré, zase z hľadiska nášho "pro futuro" ako ďalej robiť, aby sme takéto stanovisko dostávali skôr. Jedna z vážnych pripomienok Národnej banky je, že celý proces revitalizácie má mať podľa tohto zákona administratívny a v konečnom dôsledku aj málo transparentný charakter. Túto pripomienku si osvojujem a nebudem ju ďalej rozvádzať. Má prevažne administratívny a málo transparentný charakter.

    Ďalej by som rád vedel, keby pán podpredseda vlády a minister financií bol taký láskavý a povedal, prečo neboli akceptované viaceré zásadné pripomienky Národnej banky Slovenska, ale aj komerčných bánk ohľadne ich účasti v procese revitalizácie. Predsa nie je možné predstaviť si tento proces bez toho, že by sa nezobrali do úvahy pohľady a prístupy Národnej banky Slovenska a prístupy aj niektorých komerčných bánk. Bolo by dobré, keby sme vedeli, ako sa predkladateľ s týmito pripomienkami vyrovná.

    Za neprijateľné, a to som chcel aj ja povedať, ale vážnosť alebo príslušnosť východiska k tomuto problému podložím viac tým, ak poviem, že to isté je aj v posudku, resp. v pripomienkach Národnej banky. Za neprijateľné treba považovať posilnenie ochrany dlžníka na úkor veriteľa, a to aj prenesením dokazovacieho bremena pri domáhaní sa toho, aby si dlžník plnil záväzky voči veriteľovi. Ešte raz: posilnenie ochrany dlžníka na úkor veriteľov. S tým bezprostredne súvisí aj to, že revitalizovaný podnik bude vyňatý z procesu konkurzného konania.

    Toto všetko sú vecné pripomienky východiskového charakteru, ktoré by som navrhoval, aby vláda doplnila, aby sa tým zaoberala, a preto neodporúčam tento materiál do druhého čítania.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Dzurinda a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    revitalizácia znamená oživenie, resp. znovuoživenie, teda prebudenie k životu niečoho, čo nie je živé, prípadne život čoho je ohrozený. Revitalizácia podnikov znamená teda záchranu života podnikov, ktoré sú inak ohrozené. Ak je úmyslom vlády priviesť opäť k životu podniky, ktoré sú ohrozené a ohrozujú tak zamestnanie tisícov našich občanov, je to úmysel chvályhodný a iste ho každý z nás podporí. Obávam sa však, že tento úmysel sa návrhom predkladaného zákona minie účinkom.

    Pri podrobnejšom štúdiu predloženého vládneho návrhu zákona nadobúdam totiž presvedčenie, že výsledkom takéhoto zákona nebude záchrana životov, ba ani pracovných miest. Ak, pravda, nepočítam tých málo vybraných zamestnancov, ktorých bude živiť samotný proces revitalizácie. Skôr mám dojem, že sa vláda snaží riešiť dôsledky namiesto príčin. Je pravdou, že toľko ospevované makroekonomické ukazovatele sa stále akosi nedarí presadiť do podnikovej sféry a prevažná väčšina veľkých bývalých štátnych podnikov sa ledva drží nad vodou. Platobná neschopnosť sa ako rakovina šíri po celej hospodárskej sfére. Vláda tým, že nám dáva predložený návrh, priznáva, že problém jestvuje a že si s ním inak nevie poradiť. Snahu o riešenie vítam. Zachraňovať však krachujúce podniky navrhnutým zákonom nepovedie k úspechu. Oživovať umelým dýchaním či infúziou niečo, čo nie je životaschopné, len predlžuje utrpenie a plytvá zdrojmi spoločnosti, ktoré by sa dali využiť oveľa efektívnejšie na úžitok všetkých spoluobčanov.

    Čo ma oprávňuje nedôverovať navrhovanému spôsobu oživovania?

    V prvom rade je to princíp selektívnosti revitalizácie. Vláda hovorí, že každý podnik sa môže zúčastniť, ale žiaden na to nemá nárok. O tom, ktorý podnik bude do procesu zaradený, rozhodne komisia. Jej členmi budú ekonomickí ministri a šéfovia veľkých finančných ústavov. Ak by som vôbec nepochyboval o najlepších úmysloch každého člena komisie, aj tak vo mne takýto postup vzbudzuje nielen pochybnosti, ale priamo istotu, že pôjde o plytvanie peniazmi daňových poplatníkov. Keby sme do komisie dali rovno nositeľov Nobelovej ceny za ekonomiku, aj tak nebudú schopní optimálne rozdeliť prostriedky medzi žiadateľov tak, aby celkový úžitok bol čo najväčší. A že vlastne pôjde o rozdeľovanie prostriedkov, to je zrejmé z princípu.

    Problémových podnikov je nespočetné množstvo. V platobnej neschopnosti sa ocitajú už aj tisíce drobných živnostníkov, ktorým väčšie podniky, či dokonca ministerstvá neuhradzujú faktúry. Teda bezproblémových podnikov je veľké množstvo, a peňazí, ktoré možno odpustiť či na daniach, poistnom, alebo v úrokoch, je len obmedzené množstvo. Komisia preto bude musieť vyberať, komu ekonomický život daruje, presnejšie predĺži a komu ho zoberie či skráti. Toho, kto to myslí s ekonomikou poctivo, je mi ľúto, že bude musieť byť v takejto komisii. Preto považujem predložený návrh zákona za zlý a odporúčam ho vláde vrátiť a hľadať lepšie riešenie podnikových problémov.

    A kde treba hľadať lepšie riešenie? Dovoľte povedať tak ľudovo, že netreba vymýšľať teplú vodu. Sám premiér sa v televízii chválil, že prichádza s úplne novou myšlienkou, ktorú ešte nikde nevyskúšali. O chvíľu si povieme, že to nebola pravda. Ale ďakujem pekne. V iných krajinách už celé generácie poznajú metódu na výber životaschopných a neschopných podnikov. V našich podmienkach je ňou zákon o konkurze a vyrovnaní, teda predaj majetku, ktorý spravuje neschopný majiteľ, tomu, kto ho dokáže zveľadiť. Myslím si, že by bolo oveľa lepšie, keby vláda namiesto vymýšľania úplne nových a neoverených postupov prestala robiť z konkurzov strašiaka a revitalizovala v prvom rade tento zákon. Uvoľnili by sa obrovské umŕtvené hodnoty, ktoré sú blokované v podnikoch a ktoré nemajú odbyt, a v krátkom čase by boli využité, vrátane pracovných síl, na nové efektívnejšie výroby. Vláda aj parlament môžu pomôcť riešiť prípadné lokálne a prechodné nepriaznivé dosahy, nemali by sme sa však púšťať do riadenia výberu lepších a horších. Ešte nikde na svete to nedopadlo dobre a aj my máme svoje štyridsaťročné skúsenosti. O jednej sa zmienim na záver.

    Odporúčam našim koaličným kolegom, aby namiesto sústavného deformovania trhového prostredia začali už konečne viac dôverovať osvedčeným hospodárskym zákonom než neomylnosti svojej vlády. Bude to lepšie pre podniky aj pre ich zamestnancov. V tejto súvislosti krátko odcitujem z čerstvého stanoviska Konfederácie odborových zväzov k tomuto zákonu, ktoré hovorí: "Súhlasíme s cieľom návrhu revitalizácie, ale nie s navrhovaným spôsobom jeho realizácie. Účelnejšou sa nám javí všeobecná podpora podnikateľského prostredia, ako udeľovanie výnimiek. Každá úľava pre jeden subjekt znamená totiž ujmu iného." Myslím si, že veľmi jednoducho, ale výstižne formulované.

    Dovoľte mi ešte citovať zo stanoviska, ktoré sme na moje prekvapenie dostali len dnes ráno. Je to stanovisko - čo by malo byť celkom samozrejmé pri takom zákone - Národnej banky Slovenska, presnejšie bankovej rady Národnej banky Slovenska.

    Krátky citát: "Národná banka Slovenska ako systémové riešenie zamerané na reštrukturalizáciu úverového portfólia vybraných komerčných bánk podľa zákona o bankách v znení neskorších predpisov víta systémové riešenie zamerané na reštrukturalizáciu úverového portfólia, ktorého súčasťou by bola aj revitalizácia inak perspektívnych podnikov podľa revitalizačných projektov. Na druhej strane Národná banka Slovenska očakáva urýchlenú likvidáciu neperspektívnych podnikov urýchlením novelizácie zákona o konkurze a vyrovnaní. Celý tento proces treba realizovať s využitím prevažne trhových postupov, predovšetkým s akcentovaním princípu dobrovoľnosti účasti rozhodujúcich veriteľov v procese revitalizácie. Národná banka Slovenska považuje za vhodné aj usmerňovanie procesu prípravy a prerokúvania revitalizačných projektov, čo môže celý proces urýchliť a skvalitniť. Nedomnievame sa však, že celý proces revitalizácie má mať prevažne administratívny a v konečnom dôsledku aj málo transparentný charakter." Málo transparentný znamená, že bude veľa požiadaviek, málo možností, čo je vždy dobré prostredie na korupciu.

    A ešte jeden krátky výstižný odsek zo stanoviska Národnej banky Slovenska: "Vládny návrh zákona z právneho a legislatívneho hľadiska je podľa názoru Národnej banky Slovenska nedokonale pripravený, ťažko kontrolovateľný, čo môže spôsobiť vážne aplikačné ťažkosti, až jeho nefunkčnosť." Myslím si, že jasnejšie sa Národná banka Slovenska vyjadriť nemohla.

    A na záver, kolegyne a kolegovia, som si nechal azda to najdôležitejšie, pretože vlastná skúsenosť je vždy dôležitejšia, ako je halda papierov. Touto vlastnou skúsenosťou chcem vyvrátiť slová premiéra v televízii, že ide o unikátny prístup slovenskej vlády k riešeniu problémov. Slovensko totiž má svoju skúsenosť s revitalizáciou alebo pokusom revitalizovať slovenské podniky z centrálnej úrovne. Mnohí si spomínate, ktorí ste v hospodárskej sfére, že v rokoch 1991-1992, bolo to za vlády, ktorú viedol náš predseda Ján Čarnogurský, sme vlastne celý výnos z malej privatizácie venovali na tzv. oddlženie podnikov. Tá čiastka sa pohybuje alebo pohybovala okolo 16 mld. Sk. Napriek tomu, že to bolo urobené podľa môjho názoru konformnejšie s princípmi trhového hospodárstva, to znamená, že boli jasne stanovené rámce, jasne stanovené pravidlá. Podniky boli ešte štátne, o oddlžení nerozhodovali ministri, štátni úradníci, zástupcovia politických strán, ale prísne banky. Tie peniaze boli zverené bankám. Napriek tomu všeobecný názor odbornej sféry bol, že toto opatrenie sa minulo účinku. Konkrétne hospodárska sféra "vcucla" 16 miliárd, a tak, ľudovo povedané, nikto si to ani nevšimol.

    Z toho vyplýva, že máme aj vlastnú skúsenosť, ktorá varuje pred plytvaním prostriedkov daňových poplatníkov spôsobom, aký sa navrhuje v tomto zákone. A aj táto vlastná skúsenosť spolu so stanoviskami, z ktorých som krátko citoval, by nás mali viesť k tomu, že nebudeme ďalej prerokúvať tento zákon, ale pustíme sa do novely zákona o konkurze a vyrovnaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S dovolením, beriem si právo na faktickú poznámku.

    Chcel by som len upozorniť, že nikto z nás nemôže predpokladať, ani premiér, že sa dejú vždy celkom unikátne skutočnosti. Ale myslí sa tým predovšetkým na skúsenosť z transformácie krajín, ktoré sa na transformácii zúčastňujú. A chcel by som upozorniť, že princíp selektívnosti platí stále v našom prostredí všeobecne, dalo by sa povedať, globálne, pretože nemáme do činenia s nadmernosťou zdrojov. Vždy máme obmedzené zdroje a musíme v podstate voliť selektívny postup. A námietka, že radšej revitalizujme len bankrotom, nie je v sebe celkom konzistentná. Rátajme s tým, že práve pri takých zložitých systémoch, ako sú podnikateľské, potrebujeme aj oživovacie priebehy. To je také isté, ako keby sme si povedali, že nie je dôležité resuscitačné snaženie a že ak sa máme o dačo skutočne starať, tak vlastne máme podporovať len pohrebnú službu.

    Slovo má pán poslanec Baránik. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Schmögnerová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Nadviazala by som na vystúpenie pána poslanca Dzurindu.

    Chcela by som pokračovať v tom, že to nebol jediný pokus. Žiaľbohu, ďalší, ktorý sa pripravil, sa do realizačnej fázy nedostal. Bol to projekt finančnej reštrukturalizácie podnikovej sféry a reštrukturalizácie úverového portfólia bánk.

    Tento projekt sme veľmi intenzívne pripravovali v roku 1994 v kooperácii s Národnou bankou Slovenska a s expertmi Svetovej banky, pretože sme vedeli, že projekt bude náročný a že by asi bolo vhodné v tom čase zapojiť doň aj určité vonkajšie zdroje. Tento projekt v priebehu niekoľkých mesiacov bol pripravený do takého stupňa, že bolo možné naň okamžite nadviazať. Bol to projekt, ktorý vychádzal hlavne z decentralizovaného prístupu, v ktorom mali mať pri finančnej reštrukturalizácii podnikov významný podiel banky. Prirodzene, že sme predpokladali aj určitú účasť štátu, a to takým spôsobom, že sa bankám vytvorí priestor na to, aby posilnili svoje vlastné zdroje na to určené, teda rezervy a oprávky. Projekt zároveň predpokladal aj významné zásahy do legislatívy, nielen do zákona o bankrote alebo konkurze a vyrovnaní, ale umožňoval aj skrátené konanie súdu.

    Chcela by som v tomto smere upozorniť, že vláda, ktorá po nás nastúpila, po tomto projekte vonkoncom nesiaha. Uplynuli vyše dva roky, kde sme zbytočne stratili čas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Môžeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Baránika. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    problém, ktorý teraz riešime v súvislosti s revitalizáciou podnikov, je mimoriadne komplikovaný a zložitý, lebo ide predovšetkým o to, aby sme sa naučili využívať nástroje monetárnej politiky.

    Ako je vám všeobecne známe, monetárna politika vystupuje ako najdôležitejší nástroj hospodárskej politiky, ale tento problém sa nám nepodarilo, tak ako aj ostatným postsocialistickým krajinám, náležite zvládnuť. Nie je to jednoduché, pretože každý ekonomický nástroj, ktorý sa uplatnil v hospodárskej politike, automaticky predpokladá dokonalé trhové prostredie. A, žiaľ, treba povedať, že dokonalé trhové prostredie nemáme a potrvá ešte mnoho rokov, kým ho mať budeme, ak ho budeme mať v dohľadnom čase. Ide predovšetkým o to, že výrobno-hospodárske jednotky, podnikateľské subjekty boli u nás v podstate budované okrem potravinárskeho priemyslu a niektorých odvetví spotrebného priemyslu, kde bolo vždy viac výrobcov ako monopolní výrobcovia. Zoberte si príklady z hutníctva a vôbec čiernej metalurgie, strojárstva, chémie a niektorých ďalších odvetví - čo podnik, to monopolný výrobca. V týchto podmienkach vytvoriť dokonalé konkurenčné prostredie je mimoriadne zložité a náročné a vyžiada si to generálnu reštrukturalizáciu našej výrobno- -technickej základne.

    Kľúčovým problémom revitalizácie je obnoviť finančné toky. Pokusov o oživenie ekonomiky a finančných tokov tu už bolo viacero. Prvý spočíval v tom, že v rokoch 1990 a 1991 podniky, ktoré boli postihnuté konverziou a ktoré stratili odbyt alebo trhy v dôsledku rozbitia trhov RVHP, federálna vláda saturovala stovkami miliónov korún na revitalizáciu alebo na reštrukturalizáciu. Žiaľ, tieto prostriedky sa minuli, efekt sa nedostavil.

    Druhý krok už spomínal pán kolega Dzurinda, že federálna vláda rozhodla venovať na oddlženie podnikov 50 mld. korún na účet Fondu národného majetku. Slovenskej republike pripadlo z toho 15 mld. korún, Všeobecná úverová banka použila 13,5 mld. korún. Samozrejme, došlo k odpísaniu úverov, ktoré boli poskytnuté pred rokom 1989 vrátane. Z tohto bol taký výsledok, že sa banky čiastočne kapitálovo posilnili, podniky prostriedky nezískali, ale keďže to boli jednostranné opatrenia, prosto efekt nedoniesli.

    Mám taký názor, že je potrebné urobiť množstvo zásadných opatrení, ale tieto zásadné opatrenia musia mať systémový charakter. A treba úprimne povedať, že nech je kritika tohto návrhu zákona, ktorý je tu predložený, akákoľvek, pravdou však je, že je to prvý pokus o systémové riešenie v obnovení realizácie finančných tokov v našej ekonomike. A toto treba vysoko oceniť. To znamená, že sa tým vytvárajú predpoklady nielen poskytnutia určitých úľav, zdrojov atď., ale aby sa na to reagovalo oživením vnútorných ekonomických síl, teda aby podniky dynamizovali všetky svoje potencionálne zdroje. A toto je v tomto prípade podstatné.

    Nevidieť tento úmysel v návrhu zákona znamená zastierať si oči pred pravdou. Domnievam sa, že ak sa podarí spojiť úľavy vyplývajúce zo systémových opatrení s mobilizáciou rezerv podnikov, že táto predstava v legislatívnej norme má nádej, aby uspela. Naliehavou sa v tejto súvislosti javí aj potreba, a to je, samozrejme, legislatívna otázka, novelizácia Obchodného zákonníka.

    Vážené dámy a páni, niektoré formy obchodných organizácií ohromne komplikujú finančné toky. To vyplýva z nedokonalej legislatívy. Viete, že zákon bol spracovaný ešte v rokoch 1990-1991, keď sme nepoznali všetky nuansy trhovej ekonomiky. A odvtedy nedošlo k zásadnej novele tohto zákona. To si nevyhnutne žiada hlavne postavenie účastinných spoločností, ale aj spoločností s ručením obmedzeným, kde dochádza k pomerne značnému narušovaniu práve finančných tokov a zneužívaniu nedokonalej legislatívy.

    Domnievam sa, že čiastočným riešením sa mohlo predísť negatívnym prejavom finančných tokov, keby sme boli v prvej vlne privatizácie sprivatizovali bankovú sústavu. Keby bol sprivatizovaný bankový sektor, určite by sa bol správal racionálnejšie. Som presvedčený, že dnes by sme nemali toľko problémov v tejto oblasti.

    Dovolávanie sa toho, že sa použijú prostriedky selektívne, považujem za nepochopenie. Súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda Národnej rady, že v zložitých podmienkach sa vždy problémy riešia selektívne. Nedá sa nič robiť, nemáme štandardnú situáciu, máme ju neštandardnú, to znamená, že musíme k tomu voliť aj primerané nástroje. Dovolávať sa, že budú nenáležite využité zdroje štátneho rozpočtu a že tým zaťažíme našich daňovníkov, myslím si, že nie je celkom objektívne, lebo som presvedčený, že keby sme to nerealizovali a došlo by k likvidácii celého radu podnikov, tým by sme vytvorili podstatne vyššie nároky na zaťaženie daňových poplatníkov.

    V súvislosti s týmto zákonom sa vynára naliehavá potreba presne definovať pojem verejný záujem. Veľmi často sa stretávame s týmto pojmom, ale všetci ho chápeme v hmlistej podobe. Každý si ho interpretuje po svojom. Revitalizácia podnikov je tiež zameraná predovšetkým na uprednostnenie tých organizácií, ktoré je potrebné riešiť v záujme verejného záujmu hlavne preto, že reprezentujú buď vysokú zamestnanosť, alebo majú podporiť regionálny rozvoj atď. V každom prípade ide o určitú formu verejného záujmu. Keďže nemáme tento pojem ujasnený, tak sa mi zdá, že aj v legislatíve máme určité problémy. A preto by sa žiadalo, aby sa tento pojem presne definoval.

    Som si vedomý toho, že v tomto prípade ide o zložitý problém, pretože potrebujeme oživiť predovšetkým tie sféry našej výrobno-technickej základne, ktoré sú zložité, ale z hľadiska budúcnosti a budúcej reštrukturalizácie našej ekonomiky musia zohrať kľúčovú úlohu. Ide predovšetkým o odvetvie strojárstva, kde by sme mali nastúpiť trend orientácie na výrobu nových technológií, a to bez podpory strojárskych podnikov v terajšej podobe, ako ich máme, by sa zrejme nepodarilo zrealizovať.

    K samotnému vecnému riešeniu návrhu tohto zákona mám viacero pripomienok, ale uplatním ich ako pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že tento návrh zákona pristupuje k revitalizácii na základe súboru systémových opatrení, čo je prvý pokus v našej republike, odporúčam, aby sme ho odporučili do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Baránikovi. Slovo v rozprave má pán poslanec Langoš. Pripraví sa pán poslanec Lysák. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne.

    Ide mi o problém selektívnosti a o to, ako ďalej. Súhlasím. Áno, v takých podmienkach, keď bezprostredne rýchlo vzrastá napätie medzi reálnymi zdrojmi bankového sektora a tým, čo podnikateľská sféra potrebuje. Áno. Ale o čo selektívnejšie, o to transparentnejšie. Toto je podstatné.

    A ďalej, pri tejto selektivite a transparentnosti, ak sa nám to podarí, nemôžem súhlasiť s tým, aby sa zastavila napríklad rýchla likvidácia neperspektívnych podnikov. To znamená, že s týmto cieľom musím urýchliť nielen legislatívu, novelizáciu zákona o konkurze a vyrovnaní, ale tým, že budem chrániť podnik, ktorý si vytypujem ako revitalizačný, a dám mu pouvoir - neboj sa, však ty do konkurzu neprídeš -, to je niečo, čo tomu protirečí. Čiže zhrniem: selektívnosť áno, ale väčšia transparentnosť a potom likvidácia toho neperspektívneho. Nechrániť, nedávať ochrannú ruku nad podnik, o ktorom vieme, že už mi nič nedonesie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Baránik, zdá sa mi, že je nepochybne veľmi kontroverzné na jednej strane hovoriť o systémovom prístupe a na strane druhej si uvedomiť, že tento prístup je vlastne založený na princípe výberu, podľa ktorého je vytvorená určitá komisia pozostávajúca z predstaviteľov ekonomických ministerstiev, troch najvýznamnejších slovenských bánk plus predstaviteľa Národnej banky Slovenska v podobe guvernéra, ktorí budú vyberať z podnikov podľa vlastného zváženia. Pod systémovosťou chápem niečo iné: vytvoriť určitý súbor podmienok, predpokladov, ktoré majú umožniť prelomiť určitú charakteristickú situáciu, ktorá je dnes v podnikateľskej sfére, osobitne spočívajúca v ich neschopnosti uhrádzať si svoje záväzky, či už krátkodobé, alebo dlhodobé, a súvisiaca s celkovým finančným stavom podnikateľskej sféry.

    Žiaľ, asi ste nepočúvali moju predchádzajúcu faktickú poznámku, kde som sa vyjadrila už k vystúpeniu pána poslanca Dzurindu o tom, že prístup, ktorý naozaj mal riešiť tieto veci vo všetkých súvislostiach, bol pripravený. Pri odchode z vlády som prejavila záujem stretnúť sa s pánom ministrom financií a vyložiť mu to. Samozrejme, všetky dokumenty vo vláde zostali. Žiaľbohu, z druhej strany nebola odozva a k stretnutiu ani nedošlo.

    Na druhej strane beriem, že je potrebné v niektorých konkrétnych prípadoch podnikov aj tieto podniky riešiť. To isté sme robili aj v roku 1994, keď sa vybrali najsenzitívnejšie podniky a individuálne sa riešili vo vláde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Langoš, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, minister vlády pán Sergej Kozlík,

    tento blud tretej cesty - ach, viete, niekoľko dní sa snažím vypudiť z mysle expresívne slová, keď uvažujem o zámere tejto vlády. Pokúsim sa o to.

    Dámy a páni, budem hovoriť o zámere vlády. Tento zámer označený ako revitalizácia nie je ekonomický zámer, je to zámer z oblasti mocensko-politickej. Nebudem sa zaoberať zbytočnosťami, štruktúrou zákona a inštitútmi tohto zákona, pretože naozaj to považujem za zbytočné.

    Začnem jednou takou príhodou z minulého týždňa. Je celkom možné, že to musím pripísať na vrub vysokých horúčok, ktoré ma vtedy zmárali. Videl som v televízii toto: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska navštívila predsedu parlamentu docenta Ivana Gašparoviča. To je podľa mňa fakt, to sa mi nezdalo - bývalí podnikoví riaditelia, neskôr nazývaní manažéri, dnes vlastníci Slovenska, budúci revitalizátori. Predseda parlamentu povedal národu, čo sa dozvedel od tejto asociácie, že udalosti na ministerstve kultúry v pondelok 10. 3. ohrozujú ich pozíciu na zahraničných trhoch a môžu viesť k zvyšovaniu nezamestnanosti. Je možné, že to bola moja horúčka.

    Dnes prichádza minister financií Sergej Kozlík do parlamentu s dobrou správou. Citujem z krátkej dôvodovej správy: "Predkladaný zákon cieleným výberom podnikov dáva predpoklad oživeniu podnikov, aktivizácii výroby, zamestnanosti a budúcim kladným odvodovým efektom k štátnemu rozpočtu a je originálnym riešením v postkomunistických krajinách."

    Z dojemnej viery v slovenský zázrak vo svetovej premiére sa minister spovedá na celej strane týždenníka Trend z minulého týždňa. Nato, na druhej strane ekonomický odborník a podpredseda Demokratickej strany Ivan Mikloš hovorí, že perpetuum mobile nefunguje nikde, ani v ekonomike. Na inom mieste v tom istom článku pán minister hovorí: "Slovenská vláda má ambíciu riešiť aj zákon o konkurze a vyrovnaní, ale spod možnosti konkurzu chce vyňať časť podnikov, ktoré pokladá za obzvlášť krízové z hľadiska regionálnej zamestnanosti."

    Inými slovami, pán poslanec Klein, k vášmu včerajšiemu horleniu za poľnohospodárske podniky - nebudú to vaše poľnohospodárske družstvá, bude to poľnohospodárske družstvo ministra Baca. A ostatné pôjdu do bankrotu, ako hovorí minister Kozlík.

    Zaujímavá je časová a politická skutočnosť efektov revitalizácie podľa predstavy vlády. Subjektívne vybratí niektorí dlžníci pocítia účinok ešte v tomto období. Nižšie príjmy do štátneho rozpočtu, rast deficitu poistných fondov a stratovosť štátnych podnikov sa objavia až po voľbách v roku 1998. To je jeden politický a mocenský rozmer tohto návrhu.

    Druhý rozmer je tiež politický, nie ekonomický. Problém platobnej neschopnosti vznikol ako dôsledok privatizačnej a investičnej pažravosti hŕstky ľudí spätých s politickou mocou. "Všetko v okruhu 700 km musí byť naše." Revitalizácia je ďalší kanál, ako ešte vo väčšej miere v šírke 70 miliárd prelievať peniaze všetkých daňových poplatníkov a väčšiny podnikateľov bez straníckych privilégií do vreciek malej skupiny novodobých majiteľov Slovenska. Revitalizácia sa pripojí k takým zbojstvám - vidíte, zase to slovo, - k takým zbojstvám, ako bolo darovanie desiatok miliárd korún novým vlastníkom Nafta Gbely, ako bolo zvýhodnené hradenie privatizačných záväzkov dlhopismi, zneužívanie štátnych zákaziek a štátnych investícií, ako je vyhláška o odpustení cla za dovoz progresívnych technológií, splácanie súkromného majetku VSŽ zo štátnych peňazí (Dolinskaja), akým je fond na podporu zahraničného obchodu, do ktorého prispievajú všetci a využívajú niekoľkí, najnovšie Eximbanka.

    Tu len odbočím. Pán minister, ste schopný zabrániť vláde, ak sa dostane do rozpočtových ťažkostí napríklad v roku volieb a bude chcieť prostredníctvom tejto banky pustiť do obehu lacné peniaze, a tak získať v rozpočte potrebný volebný kapitál na svoju záchranu, hoci ohrozí stabilnú menu roky starostlivo budovanú Národnou bankou Slovenska? Veď Eximbanka je protiústavne fakticky druhou možnou emisnou bankou na Slovensku. Ale to naozaj len na okraj vašich svetových unikátov, ktoré ste tu v parlamente predvádzali. U nás na Slovensku sa to síce prostoreko, ale pravdivo kedysi nazývalo zbojstvom. Bezbranným a slabým brať a bohatým dávať.

    Dámy a páni, v civilizovaných krajinách sa problém platobnej neschopnosti rieši predovšetkým prostredníctvom konkurzov a vyrovnaní, realizáciou záložného práva, nemožnosťou viesť v účtovníctve pohľadávky a záväzky dlhšie ako dva, najviac tri roky, povinnosťou tvoriť opravné položky k pohľadávkam a záväzkom po lehote splatnosti nielen v bankách, ale aj v iných podnikoch. Minister financií, toto veľmi dobre viete aj vy, viete tiež, že štátnovlastníckym prepletencom, na ktorom máte zásluhu aj vy, ste predali národ a dostali sa do vazalstva, z ktorého už niet úniku, dámy a páni z koalície, vy všetci.

    Preto si na záver už naozaj odpustím iróniu a iba z povinnosti vás vyzývam: vráťte tento trhový paškvil vláde, aby sa už viackrát o podobné zbojstvo nepokúšala.

    A formálne - žiadam hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby parlament nepokračoval v prerokúvaní tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Lysák. Pripraví sa pán poslanec Ducký. S faktickou poznámkou najprv vystúpi pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Žasnem nad tým, kde pán kolega Langoš chodí po tie "geniality", ktoré skutočne nie sú dôstojné ani pre domových dôverníkov a až už vôbec nie do parlamentu. Pozrite sa, hovoril o desiatkach miliárd v Nafte Gbely. Stále sa tu tvrdilo, že sa nereálne predali, pretože šlo o majetok zhruba v prepočte na trhové ceny v objeme 2,5 mld. a bolo to predané za 0,5 mld. Tak o aké desiatky miliárd ide?

  • Hlasy z pléna.

  • Neviem, asi na prírodovedeckej fakulte ľudia nevedia počítať do sto.

  • Priatelia, nediskutujme navzájom. Prosím, máte faktickú poznámku.

  • Spomína sa tu Asociácia zamestnávateľských zväzov. K našej cti slúži to, že v Asociácii zamestnávateľských zväzov sú predovšetkým predstavitelia prosperujúcich podnikov, ktorí sa zrejme o revitalizáciu uchádzať nebudú. To je vďaka tomu, že ide o schopný manažment týchto organizácií...

  • Hlasy z pléna.

  • Je vypnutý mikrofón. Prosím, pokračujte.

  • ... ktorý reprezentuje našu výrobno-technickú základňu a pomáha vláde realizovať zámery hospodárskej politiky v prospech našich občanov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Langoš, veľmi rád vás počúvam, lebo svojimi vystúpeniami vždy prinesiete značné oživenie, dá sa povedať, že aj rozveselenie v sále.

    K vášmu bludu tretej cesty. Odporúčal by som vám, keby ste si preštudovali napríklad Rooseveltov Nový údel, ktorý vychádza práve zo selektívneho oživovania, a nie z celoplošného, pretože celoplošným sa zavlaží aj arizonská púšť rovnako ako tennesseské pastviny. S tým tu neohurujte, pretože celoplošné oživovanie, to bol ten experiment s celoplošným oddlžením podnikov. Nepochybujem o tom, že to bolo myslené dobre, ale tento experiment v našom hospodárstve sa odskúšal a nestretol sa s úspechom. Nejdem obviňovať, ktorá vláda to vymyslela, ktorá realizovala. Ale jednoducho sa to s úspechom nestretlo. Preto sa teraz siaha po revitalizácii selektívnou formou. Je to zraniteľné, je to veľmi rizikové. Pripomienky, ktoré odzneli, sú vo veľkej miere odôvodnené a bude treba hľadať optimálne metódy. A čo sa týka revitalizácie metódou selektívneho oživenia, stačí ísť do Rakúska, akým spôsobom oživovali. Celoplošne? Vtedy, keď sa ocitol Vöst Alpine v problémoch. Vôbec nie, selektívne. Kovospracujúci priemysel v Judenburgu - čo to bolo? Celoplošne? Vôbec nie, selektívne.

    A prosím vás, nekrieste ekonomickú mŕtvolu, ekonomického experta Ivana Mikloša. On už tu experimentoval dostatočne a tento štát sa z toho spamätáva už piaty rok. Preboha, skončite s exhumáciou týchto neúspechov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    tak sa mi zdá, že horúčka naozaj zanechala na pánu Langošovi vážne následky, a mám taký dojem, že si pomýlil aj liečivá, ktoré zrejme užíval, s niečím, čo spôsobuje dobrú náladu. Ale to ma nezaujíma, je to jeho vec. Zaujíma ma to, že pán Langoš sústavne obviňuje niekoho z rozkrádania alebo rozdávania štátneho majetku. Pán Langoš, chcel by som sa raz dozvedieť, ako váš krčmový kamarát pán Snopko rozdával štátny majetok - budovy po meste Mladým srdciam, Únii výtvarníkov, a to jednoducho operatívnym prevodom v zmysle Hospodárskeho zákonníka, ktoré si aj slušne nechali hneď zapísať do pozemkových kníh. Dnes možno niektoré z týchto budov, ale určite niektoré, sa používajú na rôzne iné účely ako kultúrne. Nehovorte o tom, že rozdávame majetky. Snažíme sa ich revitalizovať a oživiť, ale vy ste ich rozdávali kdekomu, alebo lepšie povedané, vašim "pusipajtášom".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Ducký.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    ďakujem tým kolegom, ktorí vo faktických poznámkach trošku očistili tento vzduch a dovolili preniesť sa na ekonomickú pôdu.

    Myslím si, že treba pri tom, čo sa racionálne povedalo predo mnou, uviesť, že naozaj transformačný proces priniesol do slovenskej krajiny i do našej ekonomiky celý rad veľmi významných prínosov. Treba to povedať. Aj to, že to, z čoho sa tu niektorí pokúšajú vysmievať - hovoriť o tretej ceste. Hádam tí ľudia vôbec nepočúvajú, keď nám zahraniční partneri hovoria, že úprimne obdivujú, z akých základov kam dospela slovenská ekonomika. Hádam toto je dôležitejšie než dehonestácia Slovenska za každú cenu. Samozrejme, prispela k tomu samostatnosť, keď môžeme rozhodovať o tom, čo vyrábame, pre koho a kde realizujeme svoju produkciu.

    Samozrejme, je tu i veľa nedostatkov. Tie má každá krajina. Patrí k nim nevyužívanie výrobných kapacít. Mňa ako bývalého priemyselníka najviac trápi - a zrejme aj vás všetkých -, keď prídete do podniku a výrobné haly zívajú prázdnotou. Ľudia sú nezamestnaní. Preto si myslím, že tento ďalší krok vlády, ktorá už preukázala svoju stratégiu i praktickú, pružnú politiku, treba naozaj privítať so všetkými nedostatkami a so všetkými oblasťami, ktoré ešte zrejme budeme vylepšovať v priebehu ďalších čítaní. Prináša možnosť, aby sme dôsledky konverzie, rozpadu trhov RVHP a ďalšie neduhy, ktoré sme zdelili, vrátane kaskádovitých devalvácií vyriešili týmto spôsobom.

    Pokiaľ ide o tento krok, rieši naozaj problémy netradičným spôsobom. Nejaké pejoratívne nálepky mu možno, samozrejme, dávať. Ale na to sme zvyknutí. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité to, že je to pokus naozaj o serióznu systematickú činnosť v tom, že prepája riešenie, nie parciálne jednotlivých podnikov, nie parciálne jednotlivých bánk alebo jednotlivých sfér, ale prepája riešenie revitalizácie bankovej a podnikovej sféry. To je rozhodujúce a dominantné. A v tom si tento projekt vyžaduje, aby sa ešte na ňom pracovalo, pretože naozaj môže pomôcť, ak vychádzame z terajších finančných možností a potrieb, riešiť niektoré zásadné problémy kľúčových podnikov, ktoré zásadne ovplyvňujú či už zamestnanosť, alebo vôbec životnú úroveň v niektorých oblastiach alebo riešia niektorú slabšiu oblasť slovenskej ekonomiky.

    V tomto prípade si myslím, že pri ďalšom dopracovaní - a súhlasím s niektorými, ktorí predo mnou vystupovali - by sme nemali exaktne zostať pri veľkých podnikoch, hoci si uvedomujem, že máme toľko prostriedkov, koľko máme. Ale aby sme z programu revitalizácie nevylúčili aj v texte malé a stredné podniky, pán podpredseda vlády. Myslím si, že to sčasti vyplýva aj z textu, ako je to uvádzané, ale nie je jednoznačne vyjadrené. Myslím si, že by sme to mohli jednoznačnejšie definovať.

    Pokiaľ ide o formu revitalizácie, je tu široká paleta možností - doslovne možno povedať od A takmer po Z -, lebo to končí pri písmene V. A jednak to ide od zníženia alebo od úľav na splátkach daní, odvodov, penále až po odpustenie splátok a prípadne úľavy na platbách poistného, odpisy úverov a podobne. Tiež si myslím, je dôležité, že v tomto prípade vláda jednoznačne stanovuje, že ide o úľavy do konca minulého roku. Teda nie niečo, z čoho by bolo možné podozrievať, že môžu na tom prolongovať a profitovať niektorí, ktorí by hádam mohli a chceli chytráčiť.

    Podľa toho, ako som mal možnosť preštudovať predložený návrh, to, čo tu uvádzal podpredseda vlády i čo sa nachádza v stanovisku Národnej banky Slovenska, nie sú nijaké výhrady voči tomu, čo stanoví zákon alebo čo prináša návrh zákona a všetky náležitosti, ktoré musí splniť každý, kto bude mať záujem byť v programe revitalizácie, či už ide o samotný revitalizačný projekt, pri ktorom chcem zdôrazniť, že je dôležité to, čo je uvádzané v častiach, ktoré sa týkajú stratégie a finančnej i odbytovej politiky, aj tie ostatné náležitosti, ktoré nakoniec budem ešte podrobne rozvádzať.

    Teraz k tomu, čo tvorí, myslím, najväčší stret záujmov alebo priestor na vízie, v niektorom prípade až katastrofické, že žiadosti o revitalizačné programy alebo zaradenie do revitalizačného programu posudzuje komisia, ktoré postúpi na príslušné ministerstvo. Odporúčal by som tým, ktorí si z nejakých dôvodov nestihli uvedomiť tieto spojenia, aby sme tomu venovali pozornosť. Možno ich bude treba potom náležite uviesť aj pri zdôvodňovaní návrhu zákona.

    Pokiaľ ide o komisiu, v prípade, keď je tam 5 ministrov, guvernér Národnej banky a predstavitelia Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne, Investičnej a rozvojovej banky a Slovenskej poisťovne, vidí sa mi, že je to široko reprezentatívny výber inštitúcií a ľudí. Podľa môjho názoru odporúčam zvážiť, pán podpredseda, či by predsa len v tomto prípade nemali tam byť aj predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorí by v podstate mohli prekrývať aj niektoré ďalšie zamestnávateľské inštitúcie. Mám na mysli malých a stredných podnikateľov a niektoré ďalšie aktivity.

    Pokiaľ ide o komisára, zdá sa mi, že bude potrebné tiež určiť, kto bude tohto komisára navrhovať, podľa akých kritérií. Je to sčasti naznačené, tam uvedené, ale predsa si myslím, že bude potrebné toto zvážiť a exaktne doplniť. Okrem toho odporúčam zvážiť odmeňovanie komisára práve z revitalizovaného podniku. Odporúčam, aby sme tieto otázky ešte pri druhom čítaní - vtedy vyjadrím svoj názor - zvážili.

    Pokiaľ ide o vecnú stránku, za rozhodujúce pokladám to, že zisk revitalizovaných podnikov musí ísť výlučne na rozvoj výroby a obchodných činností. Toto pokladám za dôležité práve preto - a v podstate odpovedám tým, ktorí veľmi tvrdo kritizujú tento návrh -, že hádam toto je ďalší krok okrem Eximbanky, ktorú, samozrejme, podporujem, ďalší krok na to, aby sa pomer medzi vývozom a dovozom, ktorý je v pomere 1:5, výrazne zmenil.

    Tvrdo sa stanovuje - a myslím, je to v prospech tohto návrhu zákona -, že sa jednoznačne uvažuje so zrušením revitalizačného programu, ak podnik nebude plniť všetky náležitosti, ktoré sú potrebné. Toto ja tá záklopka a to je odpoveď tým, ktorí kritizujú, ako sa len môžu niektorí - hrubo povedané - nabaliť.

    Chcel by som ešte, pán podpredseda vlády, povedať, že v článku 2 § 42, kde sa hovorí o právach veriteľa atď. - mám taký dojem, že aj predo mnou to už zaznelo -, túto pasáž by sa žiadalo sprehľadniť. Naozaj je to tam uvádzané spôsobom, ktorý je v niektorých oblastiach ťažko identifikovateľný.

    Na záver chcem jednoznačne povedať, že ak čítame tento návrh bez červených očí, bez apriórnych výhrad, po úpravách, ktoré tu už boli spomínané a ktoré by som aj ja odporúčal, bude tento zákon znamenať naozaj výrazný pokrok ďalej pri oživení činnosti, využití výrobných kapacít a zlepšení našej ekonomiky. Preto ho môžeme smelo odporúčať na druhé čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Slovo má pán poslanec Ducký a potom sa pripraví do rozpravy pán poslanec Ásványi ako posledný.

  • Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený poslanecký zbor,

    dovoľte zaujať stanovisko k tomuto návrhu alebo prvému čítaniu zákona, ktorý konečne uzrel svetlo sveta. Samozrejme, všetci predpokladáme, že v rámci procesného konania bude dopracovaný tak, aby to racionálne, čo dnes odznie, ale aj na stretnutiach expertov a odborníkov, ktorí sa danej problematike venujú spolu s vládou alebo pod gestorstvom vlády, bude premietnuté do finálnej podoby, aby bola čo najviac funkčná.

    Dosť dobre nerozumiem niektorým náznakom nepokoja nad zložením komisie. Samozrejme, nebýva zvykom, aby zákon rozpisoval všetky expertné skupiny, ktoré budú pracovať na celom procese revitalizácie hlavne v etape výberu selektívnym spôsobom tých podnikateľských subjektov, ktoré budú spĺňať to hlavné, teda schopnosť oživiť sa v procese trojročnej periódy. Nikto nepredpokladá, že keď sú tam piati prezidenti, že budú sedieť nad analytickými materiálmi, ale pravdepodobne sú tam preto, aby využili celý aktív svojich expertov a odborníkov na financie, bankovníctvo, posudzovanie podnikateľských a investičných zámerov, ktoré majú banky k dispozícii. A majú ich dosť veľa aj z hľadiska kvality.

    To isté platí pre vládu. Keď sme diskutovali o zložení spomínanej komisie, aj z toho, čo ste tu niektorí povedali, hrozilo, že táto komisia by mala stovky ľudí. Je úplne jasné, že keď sa bude ministerstvo pôdohospodárstva vyjadrovať k výberu podnikov, tak asi bude komunikovať so svojím profesijným zväzom, asi bude v komisii a asi bude mať nezastupiteľné miesto hlavne z hľadiska argumentácie. Vôbec nejde o to, aby tam asociácia nebola. Práve naopak, je tam vo všetkých jej vrstvách, nielen Asociácia zamestnávateľských zväzov, ale, samozrejme, i príslušné profesijné zväzy.

    Z niektorých vystúpení, zvlášť takých umelo kritických - nechcem menovať - jednoznačne vyplýva, že všetky minulé vlády sa podieľali na tom stave, v ktorom sa dnes nachádzame, každá svojou mierou. Ale už dnes som aj ja presvedčený, že ani Boží súd nerozhodne mieru zodpovednosti za daný stav. O tom sa môžeme do smrti dohadovať, pretože už prvé vlády po roku 1989 si doplietli základné veci a pojmy z politickej ekonómie, ako je demonopolizácia, atomizácia a všetko, čo s tým súvisí. Rozbíjali hlava nehlava funkčné celky a výsledok bol taký, že to, čo sa rozbilo, prakticky prestalo fungovať.

    Prosím vás pekne, dovoľte aj mne trošku apelovať na zdravý rozum. Nepleťme si trhové prostredie so Slovenskom, ktoré má 5 a pol milióna ľudí. Keď hovoríme o zapojení sa slovenskej ekonomiky do procesu celosvetovej ekonomiky, nielen do európskych štruktúr, z tohto pohľadu sú všetky naše takzvané monopoly trpaslíci oproti tým, s ktorými sa stretávajú na svetových trhoch, ale nielen na svetových, ale hneď pár kilometrov za hranicami našej republiky.

    Možno ste si všimli, že sa nepodarilo organizačne rozbiť VSŽ, nepodarilo sa rozbiť chemický priemysel, podarilo sa udržať pokope aj Žiar nad Hronom ako funkčnú organizačnú jednotku. Neboli vytvorené náhodne, i keď spoločenský model bol iný a je dobré, že už neplatí. A tieto dokázali v procese transformácie splniť svoju úlohu, a dokonca sa aktivovať prostredníctvom procesu revitalizácie za všeobecných podmienok. Samozrejme, tam, kde bude nevyhnutné pristúpiť k riešeniu selektívne, na to by mal slúžiť tento zákon.

    Neskrývajte systémový prístup, že 15 miliárd paušálne federálna vláda, ako hovoril kolega poslanec Baránik, 16 miliárd paušálne, ako hovoril poslanec Dzurinda, a všetko je to fuč. Nebol to systémový prístup. Bola to neschopnosť zobrať na seba zodpovednosť za výber tých podnikateľských subjektov, ktoré majú šancu v procese transformácie sa uchytiť a prežiť.

    Táto vláda aj politická garnitúra týmto zákonom berie na seba nesmiernu zodpovednosť, pretože každý bude mať možnosť a šancu spočítať jej alebo odpočítať úspešnosť tohto kroku. O to viac, že príslušný podnikateľský subjekt a komisia uzatvoria dohodu alebo kontrakt, kde budú stanovené podmienky, za ktorých budú požívať výhody na podporu svojej revitalizácie, o ktorých hovorí zákon. Ale bude tam aj jedna klauzula, že keď nesplnia tieto podmienky, tak sa jednoducho celá úľava odpočíta na konci trojročného obdobia, ako keby neexistovala, a podnik pôjde do likvidácie alebo do konkurzu. Čiže aj podnikateľské subjekty a hlavne ich manažéri si budú musieť rozmyslieť, ktorí sa do toho prihlásia so silou argumentu a s preukazom opodstatnenosti. Pretože som presvedčený, že komisia a ľudia, ktorí budú pomáhať tejto komisii na profesijnej báze, so zodpovednosťou budú brať do úvahy kritériá ako dlhy, ktoré sú dnes označené ako dubiózne pohľadávky bánk voči svojim dlžníkom. Vznikli nie vinou týchto podnikov, ale povedzme rozhodnutím vlády do roku 1989 alebo rozhodnutím vlád po roku 1989.

    Viem, že ľudská pamäť je krátka. Prosím vás pekne, keby sa boli podnikateľské subjekty po roku 1989 chovali tak, ako to dnes odznelo z niekoľkých úst opozičných predstaviteľov, tak vás ubezpečujem, a nielen ja, ale tento názor by potvrdili aj zahraniční podnikatelia, experti aj politológovia, že proces transformácie na Slovensku by nemal takýto pokojný priebeh. A keby boli išli podniky po roku 1989 - a formálne boli pripravené na likvidáciu, hlavne strojárstvo - slávnym rozhodnutím "federálu" za účinnej pomoci slovenských politikov, ktorí vtedy boli vo federálnej vláde a v politických štruktúrach, ktoré ovplyvňovali tento postoj a mohli ho ovplyvniť, tak už všetky mohli byť v likvidácii. Tieto podniky plnili za všetky vlády i sociálnu úlohu. V ťažkej ekonomickej situácii zamestnávali ľudí, na 60 % organizovali nútené dovolenky a držali sociálny zmier pomocou asociácie a odborárskej konfederácie.

    Netvárme sa tak, že dnes je to už ináč. Všetko so všetkým súvisí. Chvalabohu, nestalo sa tak. A proces, po ktorom dnes voláte, sa vám nepodarilo uskutočniť. Preto môžeme hodnotiť výsledky Slovenska tak, ako ich hodnotíme. A konečne sa dostávame k tomu, po čom ste všetci volali, keď vám prekážali dobré makroekonomické výsledky vlády premiéra Mečiara alebo vlád, ale že nič sa nerobí v mikroekonomike. Viem len, že aj veľké číslo je z malých a že tieto dve veličiny, ktoré vzájomne súvisia, sa nedajú oddeľovať, pretože je to súčet výsledkov podnikateľských subjektov na všetkých úrovniach, či už veľkých, malých, stredných "eseročiek", alebo obchodných spoločností podľa toho, ako sú zorganizované.

    Selektívnosť nie je na škodu tohto zákona. Samozrejme, nesie so sebou svoje riziko. Veď popierate všetko, čo nám v iných politických súvislostiach dávate za úlohu. Keby nebola selektívnosť, tak sa nerobia výberové školy pre talenty. Keby nebola selektívnosť a rozdávali by sa peniaze športovcom, tak by sme nemohli mať olympionikov. Mali by sme možno vyšší priemer, ale špička by sa nám jednoducho vytratila, pretože potrebuje na podporu toho svojho a, samozrejme, na druhej strane tí, ktorým sa neprávom ublížilo, potrebujú tiež určitú pomoc. Nepredpokladám, i keď všetky podniky sa budú môcť prihlásiť pri splnení kritérií, že by to mal byť neriešiteľný proces. Ale opakujem, že vláda berie návrhom zákona, ktorého prvé čítanie máme pred sebou, na seba ohromnú zodpovednosť. A o to viac som prekvapený niektorými postojmi. Ale prosím, je to v demokracii aj v demokraciách tak, ako to zažívame i u nás.

    Hlavným kritériom bude schopnosť oživenia. A ostatné kritériá, ako je dosah na sociálnu politiku v regióne alebo v rámci Slovenska, a všetko, čo s tým súvisí, bude, samozrejme, pomocné. Kde nebude pomoci, tam bude nemilosrdne nasledovať konkurz alebo vyrovnanie. Toľko sa dovolávame konkurzu a kričíme o rovnakom postupe.

    Prosím vás pekne, kto bránil bankovej sfére ako veriteľovi na uplatňovanie svojich veriteľských práv, záložných práv, ktoré majú? Kto im bránil? Nechcem tým vstupovať do svedomia bánk, majú svoje starosti, a tiež nemalé. Dnes hovoriť o tom, že sa posilňuje dlžník na úkor veriteľa - veď je to spojená nádoba. V stanovisku Národnej banky Slovenska je to jasne napísané, že dôjde aj k ozdraveniu portfólia z hľadiska zníženia dubióznych úverov v bankách. Veď to ide jedno s druhým, nezvrhávajme to len na výber podnikov. Veď banky a ich experti budú mať rozhodujúce slovo v tomto procese: kto áno a kto nie. Podnikateľská sféra aj vláda v podobe ministerstiev budú musieť dokazovať nezávislým bankám, že tento podnik áno alebo nie. Ale keď povedia, že nie, tak nebude sily, pretože úver poskytli a budú ho musieť aj podpísať, samozrejme, účtovne tak, aby sa mohli tieto podniky v etape, ktorej hovoríme revitalizácia, nadýchnuť a začať sa chovať tak, aby mohli plniť svoju spoločenskú úlohu, t. j. zamestnávať ľudí, produkovať zisk a vyrábať produkciu, na ktorú bude použitie.

    Som veľmi nešťastný, že máme zákon o konkurze, pretože Česká republika ho nemá. A viete, čo nám robia. Keď neviete a chcete to vedieť, tak sa pýtajte a povieme vám to. České firmy preberajú záväzky, kupujú od slovenských dlžníkov a rad za radom nám české advokátske firmy exekúciou uplatňujú nároky voči našim podnikom. Samozrejme, my to nemôžeme uplatniť, pretože v Čechách zákon o exekúcii nemajú. Toľko sa dovoláme rovnakého postupu s Českou republikou a zrazu tam, kde je to v náš neprospech, nám to dokonca ani neprekáža. To je jedno z poučení, že musíme prísnejšie postupovať v súlade s nimi.

    Chýba nám sebareflexia.

    Kto pozeral poslednú českú Debatu, tam podpredseda českej vlády a minister pôdohospodárstva verejne priznal nezmyselnosť procesu atomizácie, demonopolizácie a liberizácie po roku 1989 a hlavne v roku 1990. Mal na mysli Svetovú obchodnú organizáciu, Marrákeš a všetko, čo s tým súvisí. Vtedajšia Česko-slovenská republika nemala ani toľko rozumu, aby uplatnila svoje citlivé položky pred rokovaním v Marrákeši a podpísala takú úroveň colných sadzieb, aká bola v roku 1990, keď sa všetky politické vlády do roku 1989 prihlasovali k znižovaniu svojich colných sadzieb, lebo clo nebolo ekonomickým ani obchodným nástrojom hospodárskej politiky. Bolo to politické gesto vlády, ktorá sa pridala, pretože fungoval iný systém. A kto dostal devízy, mal aj dovoz. Ostatné vlády okolo nás to neurobili, aj to vám nejakým spôsobom uniká a nechcete to zobrať na vedomie. Maďarská vláda zvýšila pred podpisom uruguajského kola 276 citlivých položiek a zvýšila colné sadzby v priemere plus 50 až 250 %, a z týchto ide znižovať rovnakým tempom ako my. My z päťpercentnej úrovne priemernej sadzby a oni pri 250 položkách od 50 do 250 %.

    Prosím vás pekne, o čom to hovoríme, keď sa na Slovensku domáhame čistoty trhového prostredia, totálneho liberalizmu? A všetci okolo nás sa chovajú racionálne, tak ako im to káže rozum, príslušnosť a zodpovednosť k príslušnej firme, vláde alebo k spoločenstvu, alebo k občianstvu, alebo k republike, samozrejme, kto k čomu chce.

    Človek je niekedy udivený a nechce veriť, že by bola pamäť naozaj taká krátka, i keď som začal tým, že ľudská pamäť je veľmi krátka. Už dopredu sú obavy o postupe. Môžem vás ubezpečiť, že v noci pred naším odchodom z vlády v marci 1994 som sedel s generálnym riaditeľom Žiaru nad Hronom pánom Pittnerom u ministra obrany pána Andrejčáka, lebo tam bola zvolaná porada opravárenských podnikov, kde som bol aj ja, a pripravili sme skrátené pripomienkové konanie na schválenie programu dostavby a modernizácie Žiaru nad Hronom. Toho programu, ktorý jeden z ministrov predchádzajúcich vlád pán Holčík označil za nezmyselný a za katastrofu Slovenska. A tak sme to tej noci pripravili, že jedno z prvých rozhodnutí vlády pána Moravčíka bolo schválenie tohto projektu. Ale potom jeden z poslancov, ktorý zhodou okolností voľakedy bol aj riaditeľom tohto podniku, vystúpi a čuduje sa, že vzrástla dovozná náročnosť slovenského vývozu. No však Žiar začal vyrábať dokončením dostavby a modernizácie 120 tisíc ton hliníka z necelých 60 a všetko na to sa vozí a všetko sa vyváža, tak sa logicky musela okamžite zvýšiť dovozná náročnosť. Ale vytvoril sa predpoklad na finalizáciu výroby odliatkov, kde už bude aj pridaná hodnota, aj sofistika, ale bez tej základne by to nebolo, nehovoriac o životnom prostredí. Čiže zachovajme si aspoň - povedal by som - profesijnosť vo svojich vystúpeniach. A keď už chceme za každú cenu kritizovať, myslím si, že je dosť oblastí, kde si kritiku aj všetci priznávame, aj nám patrí. A nedá sa ani povedať, že by nebolo čo kritizovať.

    Nedá sa nič robiť, ekonomické zákony majú svoju platnosť bez ohľadu na naše vedomie a svedomie. Učili nás to už za minulého režimu a, chvalabohu, platí to teraz a bude to platiť bez ohľadu na naše alebo vaše názory. Všade okolo nás prebieha proces koncentrácie kapitálu a v konečnej podobe jeho akumulácie. Zázrak kapitalizmu, hovorí klasik, je v jeho akumulácii, ktorá dáva predpoklad na nové aktivity. Všetky banky sa zlučujú, nemecké s holandskými, a ešte sú malé proti japonským a americkým. Všetky podniky fúzujú. Siemens má 480 tisíc zamestnancov a my tu bľaboceme o monopole slovenskej výroby železa. Kde na svete okrem Číny existuje malá hutnícka základňa? Veď to má svoj ekonomický prah, ktorý nepustí bez ohľadu na to, či chcem malú, alebo veľkú, alebo tri. Načo by nám boli tri hutnícke kombináty? Len preto, aby niekto mohol rozprávať, že tu nie je monopol? V Slovnafte sa organizuje výroba polyetylénu zo 40 na 80 tisíc ton. Samozrejme, že je monopolná na Slovensku. Ale vedľa Schweechat, 50 kilometrov vzdušnou čiarou, vyrába 200 tisíc ton polyetylénu. A Shell v Európe vyrába 1,5 milióna ton. Zoberte si jeho fixné náklady na jednotku výroby a náklady Slovnaftu. A ešte aj vďaka tým výhodám, ktoré tento štát a ľudia dávajú našim podnikateľom, to znamená nízka mzda, nízke ceny energií, ešte aj tak tieto podniky prežívajú. Tak ich máme hodiť do jamy levovej a čakať na zázrak ako Daniel? Ale akosi som nezažil takýto prístup vrchnosti, ktorá riadi osudy tohto vesmíru, voči Slovensku, že by nám zázrakom niekto pomohol prežiť a ešte aj nejakým spôsobom profitovať. Keď si nepomôžeme sami - a našťastie podnikateľské subjekty to vedia a vedia to i odborári, žiaľ, nie všetci, ale to je, samozrejme, ich právo. I vďaka tomu hodnotíme výsledky Slovenska tak, ako ich hodnotí svet, samozrejme, s tými problémami, ktoré proces transformácie nesie a ktorým sa nedá vyhnúť.

    Už sme hovorili aj o tom, že približne okolo 5 mld. budú potrebovať konverzné podniky, hovorilo sa, že okolo 3 mld. pôdohospodárstvo asi do prvovýrobnej sféry, ktorá vytvára základňu pre potravinársky priemysel. Ostáva tam okolo 60 miliárd, potreba podnikov by bola určite vyššia. Niet na svete banky ani ekonomickej moci, aby mohla rozdať všetkým, ktorí budú pýtať. A čudujem sa tej nostalgii za rovnostárskym prístupom ako za socializmu, že dáme všetkým, podelíme to počtom subjektov a budeme sa tváriť, že sme spravodliví. Nie, nebola to spravodlivosť. Bola to neschopnosť zobrať na seba zodpovednosť, bola to neodbornosť nájsť odvahu a povedať tomu áno, tomuto nie.

    Realizáciou tohto zákona sa urýchli proces likvidácie nezdravých subjektov cez konkurzné konanie, pretože tí, ktorí nepresvedčia o svojej pravde už ani komisiu, tam, samozrejme, bude uplatnený celý zákonný postup, ako dnes u nás existuje v legislatívnej podobe. Na základe trhového princípu pôjdu tí, ktorí sa do toho nedostanú. Bude uplatnený tak, ako po tom voláte všetci, ktorí ste vystúpili predo mnou.

    Prihováram sa tiež za to a som presvedčený, že prvé čítanie bude akceptované, druhé bude, samozrejme, o niečo lepšie a finálna podoba tohto zákona bude taká, aby sme sa mohli postaviť všetci, aj poslanecký zbor, zodpovedne pred občanov tohto štátu a aby sme povedali, že sme sa nebáli ani takým citlivým spôsobom, ako je selektívny, vybrať podnikateľské subjekty. A je jedno, či sú malé, alebo veľké. A je nepravda, že o malých sa nestaráme. Je tu postprivatizačný fond, ktorý vláda tiež schválila. Nechcem vymenúvať všetky aktivity, kde sú miliardy korún na to, aby sa pomáhalo aj malým a stredným podnikateľom okrem toho, že máme i tých symbolických 600 miliónov v štátnom rozpočte aj na tento rok. Ale to je revolvingový spôsob, opakuje sa každý rok. Mohli by sme o tom debatovať dlhšie na odbornej úrovni, ale nechcem s tým zdržovať, aj tak som hovoril dosť dlho.

    Som rád, že sme dostali do rúk tento elaborát, a teším sa na to, že po schválení budeme mať ďalší, vylepšený a na konci potom schválime finálnu podobu tak, aby sme pomohli tým podnikateľom, ktorí majú odvahu oživiť svoje podniky a ktorí majú aj argumenty, ktoré komisia s pomocou všetkých expertov nakoniec bude akceptovať. Ale predtým musíme my poslanci tento zákon prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Duckému. Teraz máme rad faktických poznámok k jeho vystúpeniu. Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Pán poslanec Ducký, vaše vystúpenie bolo z veľkej časti demagogické.

  • Ruch v pléne.

  • Mám dve minúty, preto len jeden príklad. Povedali ste, že prvé vlády po novembri rozbíjali všetko, čo sa rozbiť dalo, ale nepodarilo sa rozbiť Východoslovenské železiarne, nepodarilo sa rozbiť hlinikáreň v Žiari a ďalšie podniky, ale neuviedli ste ani jediný podnik, ktorý niekto rozbil. Nemáte na to odvahu, lebo k ničomu takému nedochádzalo, samozrejme, nikto takýto hlúpy záujem nemal.

    Po druhé, vy ste neschopnosť vybrať tých pravých prisúdili predchádzajúcim vládam a povedali ste, že vy budete tí schopní. Pán poslanec Ducký, kto môže byť schopnejší vybrať tých vhodných na oddlženie ako veritelia, tí, ktorí majú úvery? Kto iný? Vy ministri, ktorí ste boli, alebo dnes tí, ktorí sú predstaviteľmi politických strán vo vláde? Vy ste tí praví? Vy to dokážete robiť objektívnejšie a odbornejšie ako tí, ktorí požičali peniaze?

    A moja tretia poznámka. Pán poslanec Ducký, vy ste rovnosť podmienok v hospodárskej súťaži označili ako paušálny prístup. Vy ste za selekciu, teda za protekciu. Aj preto dnes 90 % občanov hovorí, že sa musí dotýkať problému korupcie, 90 %, pán poslanec Ducký, sa musí dnes dotýkať korupcie. Zákon, ktorý navrhujete, je opäť zákonom do "rangu", ktorý prispeje k zvyšovaniu korupcie na Slovensku.

    A na záver. Vy, pán poslanec Ducký, budete jednoducho vždy radšej rozdeľovať licencie na vývoz obilia, ako by ste mali zabezpečovať rovnosť hospodárskych podmienok, budete jednoducho vždy za dirigizmus a za úradníka, nie za dravosť v hospodárskej súťaži, ale aj preto sa väčšina ukazovateľov ekonomiky, žiaľ, dnes láme k horšiemu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Pretože považujem pána Duckého za skúseného riadiaceho pracovníka, neverím, že myslel vážne to, keď viackrát opakoval, že vláda si týmto návrhom zákona berie na seba zodpovednosť. Neverím tomu, lebo to vidieť zo spôsobu privatizácie, keď odsunula praktické vykonávanie privatizácie na iných. Prakticky o tom rozhodujú traja ľudia, a nie vláda. A tento návrh je obdobný. Vplyvní jednotlivci budú určovať čo a ako a bude tu jeden vykonávací tím. Preto nezmiešavajme tieto veci dohromady.

    Revitalizáciu, pán Ducký, áno, ale v rámci ústavy. V tomto návrhu, a to už upozorňujem teraz, lebo hovoríte, že neviete, kedy sa porušuje návrh ústavy, sú zakotvené minimálne tri články, ktoré môžu byť porušené. Upozorňujem na to nielen pána Duckého, ale aj pánov predkladateľov.

    A zákon o exekútoroch? Pamätáte sa, ako ste to tu iniciovali a ako sme vás upozorňovali, že táto súkromná sféra urobí nášmu hospodárstvu veľmi zle? A teraz to kritizujete? Čo nepočúvate vtedy, keď sa tu schvaľujú zákony a keď vám dobromyseľne hovoríme niektoré veci?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Ak nebudeme vedieť odpovedať na jednu z otázok, ktorú položil pán exminister Ducký, tak skutočne nebudeme vedieť riešiť situáciu, ktorá sa v podnikovej sfére utvorila.

    Položili ste otázku, kto bankám bránil v uplatňovaní zákona o konkurze a vyrovnaní? Myslím si, že vieme veľmi dobre. Po prvé je to stav legislatívy. Uvediem zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý zaviedol inštitút dohodovacieho konania. Je to stav súdnictva, ktorý znamená, že trvá dva, tri, niekedy štyri roky, kým súd vynesie výrok, na základe ktorého sú banky schopné zlé úvery odpísať zo svojich kníh. Je to stav úverového portfólia v týchto inštitúciách a stav legislatívy, ktorá im neumožňuje vo zvýšenej miere vytvárať oprávky. Koľkokrát sme pripomínali, že potrebujeme novelizovať zákon o rezervách a oprávkach, aby si banky mohli vo zvýšenej miere vytvárať opravné prostriedky, aby mohli riešiť nárast zlých úverov.

    Doplním iba zákon o exekútoroch. Mali sme, samozrejme, informácie, čo sa po jeho schválení začalo diať v hospodárskej sfére. Vtedy som upozornila pána ministra Kozlíka, aby urobil niektoré kroky. Jeho odpoveď bola: No navrhnite čo robiť. Ja nemám aparát 450 ľudí, aby som vedela navrhnúť konkrétne kroky.

    Pán exminister, uviedli ste a myslím si, že to slúži ku cti tým, ktorí nastúpili po vás, že sme pokračovali v projekte Závodu SNP a že sme boli ochotní poskytnúť aj záruku vlády na úver, ktorý vtedy Závody SNP z EBOR získali. Prečo ste však vy nepokračovali v projektoch, ktoré sme my rozpracovali? Sanačný projekt ZDA - napokon ste ho predali za jednu korunu. Nepokračovali ste v sanačnom projekte ZŤS Dubnica, PPS Detva, ZPS Dubnica atď.

  • Zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa, ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi teraz pán poslanec Pittner.

  • Pán poslanec Ducký, viackrát ste vo svojom prejave apelovali na našu pamäť. Chcem iba konštatovať, že ste odborníkom a že ste odborne riadili naše hospodárstvo aj v minulom režime.

    Ale chcem tu upozorniť na niektoré veci. Pred novembrom som pracoval v Ústave ekonomiky, kde som mal česť spolupracovať s profesorom Kočtúchom, s terajším podpredsedom pánom Húskom a ďalšími. Pamätám sa, akú popularitu si získal profesor Kočtúch, ale zároveň aj aký kopanec utŕžil zo strany Ústredného výboru a ďalších orgánov, keď prišiel s úplne logickou kritikou postavenia česko-slovenského hospodárstva v rámci RVHP, kde nazval Česko-Slovensko veľkou dielňou RVHP a kde argumentoval tým, ako sú predimenzované naše kapacity, ktoré vôbec nespĺňajú požiadavky česko-slovenskej ekonomiky, ale slúžia inej ekonomike. Iste je vám známe ako sa ingoty zo železiarní za dumpingové ceny vyvážali do Nemeckej spolkovej republiky a podobne.

    Takisto chcem povedať, že pokiaľ ide práve o problém dekoncentrácie, bola to jedna z vážnych výskumných, vedeckých, ale aj politických úloh, ktoré napríklad aj v našom ústave profesor Húska presadzoval pod takým jeho sloganom, že je lepšie mať viacero lodiek ako jednu veľkú loď, ktorá, keď sa potopí, tak niet záchrany. A poukazovalo sa na pružnosť týchto menších fabrík a na pružnosť toho, akým spôsobom sa zvŕtajú takéto fabriky vo svetovom hospodárstve. Chcem len povedať, že to, čo nám chýba, je koncepcia priemyselnej výroby Slovenska.

  • Zvuk časomiery.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán niekoľkonásobný exminister, vy ste sa pred chvíľou chválili, ako ste v noci na 14. marca 1994 počas porady na ministerstve obrany pripravili vynikajúci a zodpovedný projekt rozvoja hlinikárne v Žiari nad Hronom. Obdivujem vašu nočnú výkonnosť, lebo všetci vieme, že zároveň tej noci 14. marca 1994, tri dni po vyslovení nedôvery vláde, ste vy zároveň s ostatnými členmi vlády dokázali posúdiť, prerokovať, zodpovedne rozhodnúť o asi 20 privatizačných projektoch v hodnote niekoľko miliárd korún.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák - faktická poznámka. Dúfam, že tým to ukončíme.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán kolega Ducký, častokrát si spomínal ZSNP Žiar nad Hronom. Po prvé, musím ako bývalý riaditeľ vyhlásiť, že neboli snahy o rozbitie, žiadna vláda, žiaden fond. ZSNP Žiar nad Hronom je prvá akciová spoločnosť Fondu národného majetku - číslo 0001. Žiaru pomohli všetky vlády. Prvé rozhodnutie Čarnogurského vlády garantovalo elektriku, následne Mečiarova vláda a dokončila to Moravčíkova vláda, ako to už povedala kolegyňa Schmögnerová.

    Som rád, že to so Žiarom dopadlo tak, ako dopadlo. Ale teraz sa chystá pohroma. Chcem ťa poprosiť ako poradcu premiéra pre privatizáciu, nedávajte ZSNP Žiar nad Hronom do rúk mesta, pretože ak doteraz úspešne prežila, prosperuje, tak si neviem predstaviť, ako to bude ďalej, keď bude mesto vlastníkom tejto "akciovky".

    Spomínal si VSŽ ako príklad úspešného investovania. Mal som tú česť sedieť v prvej dozornej rade VSŽ a je mi do plaču, keď vidím, že za miliardu kúpili Spartu, za miliardu idú postaviť štadión v Košiciach, za 300 miliónov kúpia "ľavou zadnou" lietadlo a neinvestujú do fabriky, vyciciavajú ju. Tá fabrika padne. Ty to musíš ako "výrobár" veľmi dobre vedieť.

    Čo sa týka zbrojoviek, viete, veľmi dobre sa počúva, ako sa oživia zbrojovky. Ale zbrojovky sa už oživujú päť rokov, a z toho štyri roky vládne Mečiarova vláda. Prečo sa to zatiaľ nepodarilo? Aj DMD holding, ktorý mal byť oživením, je vlastne len taká prikrývka na to, ako sa jednotlivé lobistické skupiny snažia dostať k častiam zbrojoviek, a nevytvárajú sa tam pracovné príležitosti. Počty miest sa znižujú a výroba klesá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ásványi, a to je zároveň posledný, ktorý vystúpi v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dúfam, že mi to teraz prejde bez surového zásahu vrchnosti.

    Komisia na posudzovanie revitalizačných projektov v 10-člennom zložení, ktoré je ustanovené zákonom, bude rozhodovať o prijatí projektu podniku na revitalizáciu často zle prosperujúceho podniku. Komisia v roku 1997 bude rozhodovať o rozdelení 2 miliárd Sk a v ďalšom roku zaiste nie o menšom objeme prostriedkov. Tento úctyhodný obnos peňazí pôjde na krytie odpísaných úverov a úrokov, na zlepšenie úverového portfólia bánk. Takto sme rozhodli pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1997. Bankám pomôžeme o 2 miliardy korún a o toľko sa úverom pomôže zadlženým podnikom, aj tým podnikom a ich vlastníkom, ktorí pred rokom 1997 privatizovali národný majetok pod cenou, prvú splátku 5-10 % kúpnej hodnoty uhradili pomocou úveru. Teraz im odpustíme aj splatenie úveru. Potom im pomôžeme odkladom alebo odpustením daní, poplatkov, poistného alebo úrokov z dlžných súm.

    Nie je mi jasné, prečo je vo všeobecnej časti dôvodovej správy na strane 4 uvedené, že realizovaním tohto zákona nebude spôsobený dosah na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu nad rámec schválených dvoch miliárd korún, určených na riešenie úverového portfólia bánk. Nie je zrejmé ani z paragrafového znenia návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ako bude krytý úbytok príjmov štátneho rozpočtu z daní, keď napríklad organizácia dostala odklad platenia pred 1. 1. 1997 so splatnosťou v roku 1997 alebo v ďalších rokoch. To sa týka aj odvodov, pokút a penále, splátok a úľav. Pritom sa pýtam, či má zákonom ustanovená komisia právo rozhodovať o krátení príjmov poistných fondov, Fondu nezamestnanosti, dokonca o krátení príjmov rezortných, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní bez náležitej reciprocity. A keď s reciprocitou, na ťarchu koho a čoho? Pritom stále hovorím o záväzkoch spred 1. 1. 1997, s ktorými spomínané fondy a subjekty počítajú v príjmoch v roku 1997 a v ďalších rokoch.

    Opakujem, nenašiel som odpoveď na uvádzané otázky a pochybnosti ani na vyrovnanie chýbajúcich prostriedkov. Žiada si to vysvetlenie, skôr doplnenie, spresnenie návrhu zákona.

    Revitalizačné projekty majú smerovať a vyústiť do zvýšenia zamestnanosti v regióne, zabezpečenia hospodárskeho rozvoja oblastí s nízkou životnou úrovňou, resp. významných činností alebo oblastí. Týmto vytýčeným cieľom nezodpovedá zloženie zákonom ustanovenej komisie. Je pravdou, že stovky odborníkov budú pracovať a radiť, ako to povedal predrečník, ale rozhodovať bude 10-členná komisia. Prezidenti peňažných ústavov budú bdieť nad použitím dvoch miliárd korún na rozpočtovaný účel, t. j. na zlepšenie portfólia úverov svojich ústavov, menej portfólia nezastúpených ústavov.

    Ak chceme prednostne riešiť otázku nezamestnanosti v regiónoch, v komisii by nemal chýbať generálny riaditeľ Národného úradu práce. Ak chceme pomôcť oblastiam s nízkou životnou úrovňou, nemal by chýbať zástupca odborov. A ak bude komisia chcieť riešiť rozvoj významných činností alebo oblastí, mal by byť prítomný zástupca profesijnej komory a Zväzu zamestnávateľov. A aby rozhodovanie bolo objektívnejšie, mal by byť zastúpený Najvyšší kontrolný úrad a Protimonopolný úrad, ako to už odznelo.

    Delegovaní členovia vlády sú príliš silne zainteresovaní rezortnými záujmami, aby mohli a chceli hľadať optimálne riešenie pre inak dobrý úmysel revitalizácie nášho hospodárstva. Pôjde skôr o výberovú pomoc tým, ktorým sme už doteraz veľa dali zo spoločného, alebo tým, ktorí si to nezaslúžia pre nemohúcnosť zlepšiť výsledky a postavenie svojich podnikov. K pripomienkam o zložení komisie neprijmem argumentáciu, že profesijný pohľad Národného úradu práce prezentuje v komisii minister práce a podobne. Potom by stačil rozdeľovať prostriedky sám minister financií, ktorý z úradu všetko pozná, a i tak ovláda.

    Vážené dámy a páni, pripájam sa k predrečníkom a odporúčam stiahnuť návrh zákona z rokovania a pripraviť návrh zákona, ale o pomoci rozvoju hospodárstva celoplošne, a nie vybraným podnikom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o jedenástom bode programe za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko podpredseda vlády pán Kozlík? Nech sa páči. Potom požiadame aj o stanovisko spravodajcu výborov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    je symbolické, že o 11.00 hodine sa ukončila rozprava k jedenástemu bodu. Chcel by som povedať na margo diskusie, ktorá prebehla a bola veľmi rušná, že nie sme štandardná trhová ekonomika. V tejto ekonomike plne nemôžu zaberať štandardné nástroje, ktoré sčasti už máme prijaté, sčasti ich treba vylepšiť, či už je to zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o exekúciách, uplatňovanie záložného práva a ďalšie trhové nástroje, ktorými je možné riešiť ozdravovanie podnikovej štruktúry.

    Chcem povedať, že už v dnes platnej legislatíve je možné viaceré nástroje, ktoré v navrhovanom zákone o revitalizácii podnikov sú uvedené, poviem ako príklad možnosť odpustenia pokút, penále, možnosť riešenia rozkladu splátok daní, ciel, dokonca možnosť odpustenia istiny daní, môže tu konať minister financií v prípade podnikov, u ktorých splatenie daní môže znamenať kolaps. Takže toto všetko už dnes reálne existuje a existuje to aj v prípadoch iných inštitúcií.

    Čo prináša tento zákon? Predovšetkým sa pokúša vniesť do týchto nástrojov určitý systém, pretože sme riešili prípady izolovane, strácal sa synergický efekt. Týmto zákonom chceme docieliť určitú synergiu, určité spojenie účinkov, chceme zaviesť určité režimovanie, vytváranie projektov, na základe ktorých komisia pre revitalizáciu, revitalizačná komisia môže prijímať takéto kroky, ktoré budú fungovať v určitej symbióze. Takže v tom je podstata zákona. A opäť zdôrazňujem, že mnohé záležitosti, ktoré zákon obsahuje, je možné riešiť už v rámci dnes platnej legislatívy. Týmto zákonom sa dobrovoľne vzdávame týchto kompetencií v prospech určitého organizovaného riešenia, to znamená, že nebudem ako minister financií rozhodovať izolovane trebárs o problémoch daňových, colných úľav, ale v prípade vybraných podnikov to budeme riešiť ako systém. Prosím, aby sme takto chápali predložený zákon.

    Dovolím si zvýrazniť ďalší fakt, že v minulosti boli pokusy o revitalizáciu podnikov, o riešenie a odstránenie niektorých premien z minulosti. Všetky tieto opatrenia boli vnášané do ekonomiky, ktorá fungovala v rozhodujúcej miere na báze štátneho kolektívneho vlastníctva, to znamená, že aj pri tých najlepších úmysloch tieto opatrenia nemohli zabrať. Momentálne teda prichádzame s opatreniami, ktoré ideme implementovať do ekonomiky, ktorá už takmer z 80 % funguje na báze súkromného vlastníctva. To znamená, že sú oveľa väčšie predpoklady, že tieto nástroje efektívne zaberú.

    K vystúpeniam niektorých poslancov a poslankýň chcem povedať, že revitalizovať sa nedá rečami ani stohmi papiera. Na margo toho, čo tu spomínala pani Schmögnerová. Čas si vyžaduje skutočne reálne kroky a reálne činy, takže, ak niečo bolo pripravené v roku 1994, to všetko bolo na papieri a to problémy podnikové ani v bankovej sfére vyriešiť nemohlo. My sme pristúpili ku konkrétnym krokom, čo sa týka napríklad otázky nezdaňovania sankčných úrokov, zinkasovaných úrokov už za rok 1996. Momentálne ideme s razantným krokom na ozdravenie podnikov, a tým, samozrejme, aj úverového portfólia bánk.

    K vystúpeniu pána Dzurindu. Po revitalizačných krokoch vykonaných za vlády pána Klausa a za vlády pána Čarnogurského ostali miliardové záväzky v Konsolidačnej banke a dodnes sa s nimi vysporadúvame a budeme sa ešte do roku 2004.

    Ešte pokladám za potrebné reagovať na pána Langoša. Myslím si, že to bol prejav určitého radikalizmu a agresivity. Nemyslím si, že takýto spôsob vystupovania patrí k tomuto zákonu.

    Dovoľte mi reagovať ešte na niektoré ďalšie otvorené problémy. V žiadnom prípade pri tomto zákone nejde o priame vynakladanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo o vzdanie sa efektívnych príjmov. S výnimkou dvoch miliárd, ktoré sme vyčlenili v štátnom rozpočte na rok 1997 za účelom revitalizácie úverového portfólia bánk, ide skutočne o rozhýbanie prostriedkov, ktoré by inak boli nedobytné. Ide o riešenie prostriedkov, ktoré sú v podstate len na papieri, nejde o konkrétne výdavky alebo príjmy štátneho rozpočtu. Cieľom je odblokovať umŕtvené nelikvidné daňové, poistné, úverové a ďalšie v podstate nedobytné pohľadávky, z ktorých výnosy sú vedené napríklad pod položkami náhodných príjmov. To len definuje bonitu týchto pohľadávok.

    Pokiaľ dochádzame k revitalizácii podnikov, musíme hovoriť, že ide o previazaný systém, hovoríme, že zároveň revitalizujeme aj banky. Zároveň chceme revitalizovať veľké podniky aj malé podniky. Určite akcent sa bude viazať na veľké strategické podniky, ale tým nevylučujeme trebárs viaceré podniky z rezortu poľnohospodárstva. Chcem však zdôrazniť, že revitalizáciou veľkých podnikov sa vytvára priestor aj na ozdravovanie malých podnikov a stredných podnikov, ktoré sú závislé od fungovania veľkých podnikov. Ozdravením bánk sa vytvára aj priestor pre banky, aby mohli efektívne postupovať pri riešení problémov malých podnikov. Takže nie je možné vytrhávať z kontextu, že ak ideme cestou revitalizácie, že ideme len revitalizáciou veľkých podnikov. To treba skutočne chápať v previazanom systéme a treba to chápať aj komplexnejšie.

    Povedal som, že dobré úmysly nič neriešia, že skutočne čas sa naplnil. Myslím si, že ekonomika je pripravená na to, aby sme efektívne vedeli zvládnuť tento revitalizačný proces. Ak sa tu spochybňuje zloženie komisie, musím zdôrazniť, že v revitalizačnej komisii sú zastúpení skutočne najväčší veritelia. Pokiaľ ide o príslušných ministrov, je tu minister financií, pretože veľká časť záväzkov sa viaže na daňové, colné pohľadávky, pokuty, penále. Ďalej je to ministerstvo práce, sociálnych vecí v podstate zostupujúce poistné fondy a zároveň sú tam tie najväčšie banky, ktoré sú skutočne najväčšími veriteľmi. Ak táto komisia bude rozhodovať o zaradení podniku do revitalizácie, treba vidieť, že zastúpením bánk sa zároveň vytvára systém alebo predpoklad, že revitalizovaný podnik, keď bude prijatý jeho projekt, si vytvára aj priestor na poskytnutie úverov pre možnosť prefinancovania svojich ďalších aktivít. Práve preto sú tam najväčšie banky, ktoré si môžu takéto projekty osvojiť a odsúhlasením projektu môžu vstúpiť aj do financovania aktivít príslušného podniku. Tým opäť chcem dokladovať, že ide o previazaný model.

    Chcel by som poprosiť poslancov, ktorí apriori nesúhlasia s týmto zákonom, nech idú vysvetliť zamestnancom do podnikov, či do Calexu, Partizánskeho, Dubnice a inde, nech idú vykladať o bludoch tretej cesty v prípade, že dôjde ku kolapsom podnikov, a tento parlament alebo táto vláda nepripravila a neprijala kroky pre riešenie takýchto problémov. Takže nech sa páči, páni poslanci, choďte potom alebo aj teraz do podnikov vysvetľovať o bludoch tretej cesty. Nie je predsa možné správať sa spôsobom: čím horšie, tým lepšie. A v niektorých vystúpeniach mi to tak pripadalo.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že čas dozrel, že treba skutočne prikročiť k efektívnemu riešeniu problémov našich predovšetkým strategických, ale aj ďalších podnikov, ktoré majú z minulých období, podotýkam, predovšetkým z minulých období, a pristúpiť k ich revitalizácii. Z tohto dôvodu odporúčam parlamentu, aby pokračoval v rokovaní k tomuto zákonu, aby tento zákon bol prerokovaný vo výboroch, prerokovaný potom v pléne a, samozrejme, ak budú korektné pozmeňujúce návrhy, tak včítane nich, aby bol tento zákon čo najrýchlejšie prijatý a uvedený do života.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni,

    dosiaľ som mal veľmi veľké pochybnosti o možnosti aplikácie, racionálnej aplikácie nášho nového rokovacieho poriadku. Dokonca som sa pohrával s myšlienkou, že po takomto krátkom čase budem iniciovať už niektoré návrhy na jeho novelizáciu.

    Prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona však preukázalo, že inštitút prvého čítania v pléne Národnej rady, kde je možnosť, aby prebehla všeobecná diskusia, je opodstatnený. Myslím si, že z hľadiska legislatívneho procesu je prísľubom, že celý tento proces bude kvalitnejší. Nehovoriac o tom, že vo všeobecnej rozprave je možné diskutovať aj o problémoch minulosti, je možné siahnuť aj do pamäti. Ak je to všeobecná rozprava, môže mať istým spôsobom aj politický podtón a politický nádych, čo by však, samozrejme, v odborných témach malo byť minimalizované.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok - ešte teda jedna -, že ma teší predovšetkým veľký záujem diskutovať, no už trošku menší záujem je diskutujúcich počúvať, ale na to sme si už tiež trochu v tejto snemovni zvykli.

    Chcel by som povedať na adresu pána poslanca Dzurindu a aj na adresu pána poslanca Filkusa - je to procedurálna alebo organizačná vec -, že 15 minút nato, ako mi bolo doručené stanovisko Národnej banky Slovenska, všetci poslanci nášho výboru ho mali vo svojich skrinkách. A to bolo včera niekedy o 15.00 hodine. Ja som kompetentný zabezpečiť doručenie len poslancom nášho výboru, nemám kompetenciu, aby boli tieto materiály doručené všetkým poslancom priamo v pléne. Chcel by som teda z tohto miesta povedať, že sekretárka nášho výboru si v tomto smere plní povinnosti veľmi svedomite.

    Ešte k všeobecným pripomienkam, ak by ste dovolili, chcel by som povedať na adresu pána poslanca Langoša. Predovšetkým by som vás, pán poslanec, chcel ubezpečiť, že ak poľnohospodárske družstvo Vlára Nemšová považujete za Bacovo družstvo, tak je to družstvo, ktoré nebude potrebovať prostriedky z revitalizačného procesu. Ak by vás to zaujímalo, aj družstvo, v ktorom som pôsobil, pravdepodobne do procesu revitalizácie nevstúpi, lebo jeho ekonomické výsledky sú uspokojivé. Obávam sa však, pán kolega Langoš, že do procesu reštrukturalizácie budú musieť vstúpiť predovšetkým podniky, kde vstúpili vaši agitátori, kde vstúpili vaše agitačné torpéda po roku 1991 a protagonisti ešte vtedy žijúceho doktora Kvetka, predstaviteľa Demokratickej strany. Už v rokoch 1938-1939 sa hovorilo, že toto je ten pán doktor Kvetko, čo vie všetko.

    V oblasti poľnohospodárstva sa to nepodarilo, a ak tu odznela otázka, aby sme povedali niekoľko príkladov rozbitia koncentrovanej výroby, tak vám poviem niekoľko desiatok prípadov rozbitia predovšetkým koncentrovanej poľnohospodárskej výroby. A toto rozbitie v žiadnom prípade nesmerovalo k optimalizácii nákladov. Všetko to mohlo prebehnúť súbežne s usporiadaním vlastníckych vzťahov bez násilného vnucovania atomizácie, teda rozbíjania veľkých celkov, a atomizácie do malých celkov. Pán poslanec Langoš, neviem, prečo ste spomenuli vašu chorobu, hovorili ste, že ste boli minulý týždeň chorý. Osobne si myslím, že vaše vizionárske predstavy v agónii doznievajúcej horúčky netrvajú od minulého týždňa, ale trvajú už minimálne niekoľko rokov.

  • Ak by ste dovolili, chcel by som zareagovať aj na skutočnosť, ktorú zdôraznil, a myslím si, že objektívne, kolega a exminister pán Ducký, keď poukazoval na veľmi vysoký stupeň zodpovednosti vlády. Naozaj neviem, prečo tento problém zjednodušujeme. Nechcem sa dotýkať problematiky, ako sa realizuje proces privatizácie. Spomínali ste, že proces privatizácie realizujú traja ľudia. Osobne som presvedčený a mám aj skúsenosti, že nie. Ale, vážené dámy a páni, keby ho realizoval len jeden človek, vláda sa svojej zodpovednosti nikdy nezbavuje. Vláda v konečnom dôsledku túto zodpovednosť nesie a z hľadiska navrhovaného zákona som presvedčený, že je to pozitívne orientovaná zodpovednosť.

    Poviem ešte jeden dôvod, prečo si myslím, že proces revitalizácie podnikov treba nastúpiť, a ak sa bude uskutočňovať, tak potrebuje isté selektívne prvky.

    Vážené dámy a páni, ak uvažujeme o možnej integrácii do Európskej únie, ak chceme už dosť liberálny trh ďalej liberalizovať, jednoducho potrebujeme selektívne oživiť naše podniky, lebo v rámci integrácie do krajín v Európskej únii, v rámci voľnej súťaže by tieto podniky jednoducho neboli schopné prežiť. Ak nie sme ochotní si toto povedať, myslím si, že je to dôkaz, že nechceme otvorene hovoriť o problémoch, ktoré súvisia s našou integráciou.

    Myslím si, že sa mi podarí o chvíľu skončiť, ale dovoľte mi ešte niekoľko poznámok konkrétne k diskutujúcim, ktorí vystúpili v rozprave.

    Myslím si, že pán poslanec Košnár uviedol veľa podnetných názorov a uviedol aj veľa rizík. Ale, vážený pán kolega, naozaj nemôžem s vami súhlasiť, že ide o reparát z privatizácie. V každom prípade som presvedčený, že ide predovšetkým o reparát z nezmyselnej konverzie. A čo sa týka poľnohospodárskej výroby, tak z nezmyselne nastúpenej transformácie celého agrokomplexu. Nepovažujem za chybu, že tri základné podmienky, ktoré sú uvedené v návrhu zákona, môže teoreticky splniť každý subjekt. Tie tri základné podmienky majú všeobecný charakter. Bližšia špecifikácia je už potom v ďalšej časti zákona a vlastne aj v metodických pokynoch, ktoré bude vydávať ministerstvo hospodárstva.

    Chcel by som, vážené dámy a páni, povedať ešte jednu vec. Hovorilo sa tu o niekoľkých miliardách v rámci Česko- -slovenskej republiky, hovorilo sa o niekoľkých miliardách v rámci Slovenskej republiky z hľadiska oddlženia podnikateľskej sféry. Chcel by som vám pripomenúť ešte jednu skutočnosť. V roku 1994 vzhľadom na pozitívny vývoj štátneho rozpočtu v Českej republike boli poľnohospodárske podniky Českej republiky oddlžené plošným spôsobom vo výške asi 6,3 alebo 6,4 mld. Sk. Toto plošné oddlženie priviedlo poľnohospodárov Českej republiky do zložitejšej situácie v súčasnom období, ako má Slovenská republika, nehovoriac o tom, že sme v jednom agrárnom trhu, a nehovoriac o tom, že Česká republika má objektívne lepšie pôdno-ekologické podmienky ako Slovenská republika. O tejto skutočnosti hovorím preto, že naozaj proces reštrukturalizácie si vyžaduje selektívny prístup. Samozrejme, selektívny prístup bez elitárstva a zvýhodňovania istých skupín, čo v konečnom dôsledku, myslím si, aj tento návrh zákona istým spôsobom garantuje.

    Ak by ste dovolili, myslím si, že sme tu v snemovni štyria, ktorí sme sa v záverečnej fáze zúčastňovali na diskusii k tomuto návrhu zákona. Štyria, ak nepočítam generálnu riaditeľku Kováčovú, ktorá sleduje rozpravu na balkóne. Vážené dámy, páni, chcel by som vás ubezpečiť - prirodzene, tí, ktorí sme o tomto návrhu zákona diskutovali, sme mali jedno politické tričko, boli sme z jedného politického zoskupenia -, nemali sme dôvod nehovoriť o všetkých veciach absolútne otvorene.

    Vážené dámy, páni, pri celom tom procese sa nikdy nepozeralo na to, že by sme chceli pristupovať elitárskym spôsobom, že by sme niekoho chceli zvýhodňovať. Jednoducho vo filozofii zákona sa to neobjavilo a predovšetkým ani na chvíľočku v diskusii.

    Pokiaľ ide o problematiku poistných fondov, chcel by som povedať, že to dosť jasne z tohto materiálu vyplýva, že ak poistné fondy spoločne s revitalizovaným podnikom nastúpia na cestu revitalizácie, tak ju nastúpia preto, aby si obnovili šancu a nádej, že prostriedky, ktoré im je tento subjekt dlžný, môžu vôbec niekedy dostať.

    Ešte ak by ste dovolili, poviem, myslím si, mimoriadne dôležitú vec, o ktorej sa v tejto snemovni, vážené dámy a páni, nehovorilo. Dnes možno máme predstavu, že do procesu revitalizácie vstúpi pätnásť, možno sto a možno dvetisíc podnikateľských subjektov. Osobne som presvedčený, že do procesu reštrukturalizácie musíme orientovať predovšetkým podniky strojárskej výroby postihnuté konverziou. A prosím vás pekne, ak budeme tieto podniky na základe tohto zákona revitalizovať, akým spôsobom sa dotkneme voľnej súťaže podnikateľských subjektov na Slovensku? Veď je to predsa špeciálna výroba, ktorá má reálne šance uplatniť sa na zahraničných trhoch, je to špeciálna výroba, v ktorej môže byť radovo zamestnaných niekoľko desiatok tisíc ľudí. Tak prečo potom hovoríme, že chceme tvrdo zasiahnuť do procesu voľnej hospodárskej súťaže?

    Ďalším argumentom, prečo by sa tento zákon nemal stať inštitútom na potieranie voľnej hospodárskej súťaže, je, vážené dámy a páni, skutočnosť, že je orientovaný na agrárny sektor, ale na agrárny sektor v poľnohospodárskej prvovýrobe. Predsa v poľnohospodárskej prvovýrobe je voľná hospodárska súťaž, ktorá má celkom iné atribúty ako napríklad v spracovateľskom a potravinárskom priemysle. Predovšetkým chceme, aby vidiek žil a aby sa krajina kultivovala. Takže tým je handicapovaná hospodárska súťaž v tejto oblasti. Osobne som presvedčený, že nikto z komisie, kto o tom bude rozhodovať, nezoberie na seba takú zodpovednosť, aby rozhodoval napríklad o revitalizácii podnikov spracovateľského priemyslu, o ktorých sa jasne vie, že vo voľnej hospodárskej súťaži na Slovensku jednoducho prehrali. Veď by to bol ekonomický nezmysel pre banky, ktoré sa zúčastňujú na tomto procese, a pre predstaviteľov rezortov, ktorí sa tiež zúčastňujú na tomto procese.

    Pokiaľ ide o účasť Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory, prípadne účasti Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, som presvedčený, že ich účasť bude definovaná, ale mala by byť definovaná v prvopočiatku, keď príslušný zakladateľ rozhoduje o tom, či podnik, ktorý požiadal o proces revitalizácie, bude do tohto procesu nie zaradený, ale navrhnutý. To znamená, že v návrhovej fáze, ktoré podniky by mohli ísť do procesu reštrukturalizácie a revitalizácie, by mali byť podľa môjho názoru účastné obe komory. Myslím si, že v druhom čítaní, ak budeme rokovať o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch, by sme sa mali dosť vážne zamyslieť nad možnosťou účasti alebo istej možnosti formulovať stanoviská Protimonopolného úradu. Myslím si, že by to mohlo byť predmetom našej diskusie, o tom by sme mohli hovoriť.

    Vážené dámy, vážení páni, to bolo niekoľko mojich pripomienok, ktoré som považoval za potrebné predniesť ctenej snemovni. Ak je možné, tak by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o tomto návrhu vládneho zákona. Ale ak by ste dovolili, nechcem viesť všeobecnú rozpravu alebo diskusiu o procedurálnom postupe ako hlasovať a nemám jednoznačné stanovisko ani od spracovateľov rokovacieho poriadku. Ustanovenia rokovacieho poriadku si osobne vykladám tak, že by sa najskôr malo hlasovať o prvom návrhu, ktorý uplatnil spravodajca, a až potom by sa malo hlasovať o ďalších návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Považujem to za prirodzené a čiastočne sa aj so spracovateľmi rokovacieho poriadku na tomto zhodujeme.

  • Tak sa postupovalo aj doteraz.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o uznesení Národnej rady, či návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, alebo ho vráti navrhovateľovi na dopracovanie.

    Prosím pána spravodajcu, aby návrhy podľa uvedeného ustanovenia uviedol.

  • Ďakujem pekne. Navrhujem uzniesť sa na tomto uznesení:

    "Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že po všeobecnej rozprave odporučí vládny návrh zákona o revitalizácií podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovať v druhom čítaní."

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uznesení, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Vážený pán predsedajúci, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1441 zo dňa 27. 2. 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Odporúčal by som však v súlade s návrhom, myslím, pána poslanca Farkasa, aby boli pridelené všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak dovolíte, ešte lehoty na prerokovanie: do 30 dní výbory Národnej rady a do 45 dní gestorský výbor Národnej rady, ktorým je výbor pre financie, rozpočet a menu.

  • Ďakujem. Len doplňujem, že to nie je potrebné dávať aj paralelnému výboru pre európsku integráciu.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto vládneho návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.

    Ďakujem pánu podpredsedovi vlády ako navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu body 12 až 14 sa prerokujú v piatok 21. 3. 1997, preto pristúpime k pätnástemu bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Sierra Leone.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 616 a správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch máte ako tlač číslo 616a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Jána Siteka, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky - Návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Sierra Leone, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila na zasadnutí dňa 11. februára 1997 uznesením číslo 114.

    Organizácia Spojených národov plánuje vyslať do Sierra Leone v rámci mierovej operácie jeden pechotný prápor v počte 720 osôb a 60 vojenských pozorovateľov so skúsenosťami z verifikácie dohôd o zastavení paľby vrátane odzbrojenia a demobilizácie ozbrojených zložiek strán zúčastnených na konflikte.

    Občianska vojna v tejto africkej krajine začala v roku 1989, keď povstalci zo zjednoteného revolučného frontu vystúpili proti vojenskému režimu. Päť rokov trvajúci konflikt spôsobil útek a premiestnenie 1,6 mil. obyvateľov Sierra Leone z celkového počtu 4,5 milióna. V susedných krajinách sa nachádza 360 000 utečencov a azylantov. Za účasti susedných krajín Organizácie africkej jednoty a Britského spoločenstva národov bolo v priebehu roka 1996 dosiahnuté prímerie medzi znepriatelenými stranami. Proces urovnania konfliktu vyvrcholil 30. novembra 1996 podpisom dohody o skončení občianskej vojny, je to tzv. abidžanská dohoda. Vojenské ustanovenia dohody si vyžadujú odzbrojenie a demobilizáciu povstaleckých vojsk, zníženie počtov a reštrukturalizáciu vládnych vojenských síl. Záruky nad implementáciou dohody prevzala Organizácia Spojených národov a mierové riešenie situácie nie je možné bez pomoci medzinárodného spoločenstva.

    Armáda Slovenskej republiky je pripravená vyslať do mierovej misie OSN v Sierra Leone 5 pozorovateľov, ktorí pri výberovom konaní vyhoveli kritériám OSN. Účasť vojenských pozorovateľov v mierovej misii bude konkrétnym príspevkom k stabilizácii mieru na africkom kontinente a prispeje k rozvoju spolupráce s členskými štátmi NATO, ktoré by mali poskytnúť podstatnú časť mierového kontingentu do Sierra Leone. Vyslanie týchto pozorovateľov je opodstatnené aj z dôvodu predpokladaného skončenia pôsobenia ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky v mierovej misii UNTAES a 10 príslušníkov Armády Slovenskej republiky v pozorovateľských misiách v Juhoslávii a v Angole v období do konca roku 1997.

    Vyslanie piatich pozorovateľov z Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Sierra Leone nebude mať priamy dosah na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Finančné náklady na vystrojenie pozorovateľov a ich mesačné platy vyplácané v slovenských korunách sa budú hradiť z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Náklady spojené s vyslaním a pôsobením misií uhradí OSN.

    Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam vám, aby ste súhlasili s predkladaným návrhom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Sitekovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím spravodajcu, ktorého určil výbor pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Jána Danka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    spoločná správa Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Sierra Leone - tlač 616.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1426 z 20. marca 1997 pridelil návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Sierra Leone Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na prerokovanie v lehote do 13. marca 1997. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Sierra Leone 5. marca 1997 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Sierra Leone 5. marca 1997, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas a schváliť navrhnuté uznesenie.

    Návrh uznesenia znie:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Sierra Leone

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Siera Leone."

    Skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Dankovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o pätnástom bode programu. K tomuto bodu programu do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto ústne prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Na základe toho uzatváram možnosť podávania prihlášok a vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode programu za skončenú.

    Nepredpokladám, že pán minister bude potrebovať stanovisko a zrejme ani pán spoločný spravodajca.

    Prosím pána poslanca Danka, aby začal uvádzať hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý som prečítal pri prednesení spoločnej správy a ktorý máme všetci na stoloch v tlači 616a.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov armády Slovenskej republiky do mierovej misie Organizácie Spojených národov v Sierra Leone.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi, ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Šestnásty bod sme prerokovali včera. Budeme pokračovať sedemnástym bodom programu, ktorým je

    návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Podľa § 7 ods. 3 zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne predložil Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Dostali ste ho ako tlač 628. Jeho súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca a predsedu výboru pána Antona Národu, aby z poverenia výboru návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval na 36. schôdzi výboru dňa 11. marca 1997 návrh Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne. Výbor zobral na vedomie list Ing. Michala Ľachu, prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, v ktorom oznámil, že Marián Rýdzi z dôvodu zmeny zamestnania skončil svoju činnosť v správnej rade Sociálnej poisťovne.

  • Šum v miestnosti.

  • Vážení páni poslanci, prosím, skončite svoje separátne diskusie, venujme sa programu.

  • Výbor konštatoval, že podľa § 6 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov je výkon zárobkovej činnosti vo výkonných orgánoch navzájom nezlučiteľný s členstvom v samosprávnom orgáne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci z uvedeného dôvodu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 6 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni odvolať Mariána Rýdziho zo správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Súčasne Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni predložila návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na základe predloženého návrhu súhlasil s návrhom zvoliť za člena správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Cyrila Moravčíka a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni zvoliť za člena správnej rady Ing. Cyrila Moravčíka.

    Súčasne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa voľba člena správnej rady Sociálnej poisťovne konala verejným hlasovaním. Vzhľadom na to, že charakteristiku navrhovaného kandidáta obsahuje táto správa, nebudem ju čítať. Súčasťou je aj uznesenie, ktoré si dovolím potom pri hlasovaní prečítať.

  • Ďakujem pánu poslancovi Národovi za odôvodnenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výboru.

    Otváram rozpravu o sedemnástom bode programu. K tomuto bodu programu som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto ústne hlási do rozpravy.

    Keďže nie, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o sedemnástom bode programu za skončenú. Predpokladám, že pán spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

  • Vážená Národná rada, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 20. marca 1997 k návrhu na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov

    A. odvolala zo správnej rady Sociálnej poisťovne Mariána Rýdziho,

    B. zvolila za člena správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Cyrila Moravčíka."

  • Ďakujem. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci navrhol, aby sa táto voľba konala verejným hlasovaním.

    Teraz budeme hlasovať najprv o tom, aby sa voľba konala verejným hlasovaním.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že o návrhu budeme hlasovať verejne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia tak, ako ho máte v tlači číslo 628. Prosím pána poslanca Národu, aby hlasovanie uvádzal.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ktorý predtým prečítal pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni Národná rada Slovenskej republiky odvolala Mariána Rýdziho z členstva v správnej rade Sociálnej poisťovne a zvolila Cyrila Moravčíka za člena správnej rady Sociálnej poisťovne.

    S organizačnou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Paška. Prosím, zapnite mu mikrofón.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som poprosiť členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby sa o 12.30 hodine dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 42. schôdzi výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má predseda výboru pán Andrejčák.

  • Prosím členov výboru pre obranu a bezpečnosť, aby hneď po skončení dopoludňajšej časti sme sa zišli na zasadanie výboru.

  • Ďalšie organizačné slovo má predseda výboru Poliak.

  • Ďakujem za slovo, pán popredseda.

    Chcem upozorniť členov mandátového a imunitného výboru, aj keď dostali písomné pozvanie, že zajtra o 7.30 hodine bude rokovanie tohto výboru v miestnosti číslo 30.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Napokon má slovo predseda výboru pán Národa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem oznámiť členom výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, že zajtra hneď po doobedňajšom rokovaní zvolávam výbor na krátke stretnutie a poradu súvisiacu so zahraničnou návštevou Českého parlamentu v apríli.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prerušujem schôdzu na obedňajšiu prestávku. Chcem len upozorniť, že v zmysle rokovacieho poriadku odpoludnia presne o 14.00 hodine začíname hodinou otázok, čiže od 14.00 do 15.00 hodiny. Prosím o dochvíľnosť. Prajem dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ako som avizoval, hodina otázok je presne vymedzená v rozpätí od 14.00 do 15.00 hodiny. Nemôžeme ďalej otáľať.

    Otváram dvadsiaty bod programu, ktorým je

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede a týmto poradím sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil z dôvodov účasti na zahraničnej služobnej ceste vo Francúzsku.

    Prosím zastupujúceho podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka, aby zo svojho miesta oznámil, ktorých členov vlády určuje, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi ospravedlniť neprítomných. Pán minister Zlocha je na zahraničnej pracovnej ceste na Kube. Zastupovať ho bude pán minister Javorský. Pán minister Česnek je na zahraničnej pracovnej ceste vo Francúzsku. Zastupovať ho bude pán minister Mráz. Pán minister Bisák má dovolenku. Zastupovať ho budem ja. Pán minister Hamžík - Francúzsko, zastupovať ho bude pán Kalman. Pán minister Rezeš - dovolenka, zastupovať ho budem ja. Pani podpredsedníčka vlády Tóthová je na stretnutí novinárov na Štrbskom Plese, zastupovať ju bude pán podpredseda Kalman.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto za rečníckym pultom a podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, odpovedal na ne v časovom limite 15 minút.

    Teraz poviem prvú otázku. Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Hankera. Znie: "Aké výsledky sa dosiahli na rokovaniach pána premiéra počas jeho posledných ciest v zahraničí?"

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Čo sa týka tých ostatných zahraničných ciest, dovoľte mi pripomenúť poslednú. Bola to návšteva Ukrajinskej republiky, kde sa podarilo uzatvoriť 6 dohôd. Predovšetkým to bola Dohoda o priemyselnej, obchodno-hospodárskej a vedecko- -technickej spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo strojárstva, vojensko- -priemyselného komplexu a konverzie Ukrajiny s tým, že by sa na základe tejto dohody mala rozvinúť spolupráca v týchto oblastiach.

    Ďalej bola podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny v oblasti vzájomného zamestnávania, Dohoda medzi Ministerstvom dopravy, pôšt, telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy Ukrajiny o určení miesta spojenia plánovanej diaľnice na ukrajinskej strane na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici medzi obcami Záhor v Slovenskej republike a Storožnica na Ukrajine.

    Ďalej bol podpísaný Protokol k dohode medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Ukrajinskej republiky o spolupráci na rok 1997 a Protokol o spolupráci medzi správou pre boj s nezákonným obehom drog Ministerstva vnútra Ukrajiny a oddelením pre boj s narkoobchodom Policajného zboru Slovenskej republiky.

    V oblasti colníctva bolo dohodnuté posilnenie prevádzok hraničných priechodov a posilnenie spolupráce v boji proti kriminalite. Ukrajinská strana ponúkla možnosť tranzitu plynu cez územie Slovenskej republiky do tretích krajín a boli prerokované ďalšie otázky projektu prepravy ropy z oblasti Kaspického mora do Európy.

    V oblasti kultúry bolo dohodnuté konanie Dní slovenskej kultúry na Ukrajine v júni tohto roku a bola dohodnutá príprava dohovorov o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní, vedeckých hodnostiach a tituloch.

    Boli sme kritizovaní niektorými predstaviteľmi opozície, že chodíme na návštevy do krajín, kde môže prípadne dôjsť k zmenám vlády. Takáto kritika odznela aj v súvislosti s návštevou Ukrajiny. Chcel by som povedať, že vlády sa menia, ale dohody zostávajú. Takže výsledok návštevy pána premiéra a vládnej delegácie na Ukrajine hodnotím pozitívne.

    Ďalšia cesta premiéra bola na summite predsedov vlád Stredoeurópskej iniciatívy v Grazi v novembri 1996. Na tomto summite Slovensko potvrdilo záujem o návrat tohto združenia krajín k svojmu pôvodnému cieľu - vzájomnej hospodárskej spolupráci. Počas summitu sa predseda vlády stretol na dvojstranných rokovaniach s viacerými predsedami vlád, napríklad predsedom vlády Českej republiky, Maďarskej republiky, Rumunska.

    Na summite Európskej únie v Dubline popri mnohostrannom rokovaní členských krajín Európskej únie so všetkými asociovanými krajinami sa predseda vlády stretol s predsedom vlády Holandského kráľovstva, ktoré je v tomto polroku predsedníckou krajinou Európskej únie.

    Pán premiér vystúpil v Parlamentnom zhromaždení Západoeurópskej únie v Paríži v decembri 1996. V prejave predseda vlády predstavil pohľad Slovenskej republiky na budovanie európskej bezpečnostnej architektúry. Prejav znamenal potvrdenie prioritného záujmu Slovenskej republiky o komplexné riešenie bezpečnosti Európy. V následnej rozsiahlej diskusii predseda vlády odpovedal na mnohé otázky zástupcov členských krajín Západoeurópskej únie, dotýkajúcich sa zahraničnej politiky Slovenskej republiky i vnútropolitickej situácie.

    Momentálne prebieha návšteva predsedu vlády vo Francúzsku. Myslím si, že má zásadný politicko-ekonomický význam. Pripravuje sa návšteva Japonska a návšteva Turecka. Myslím si, že aktivity sú skutočne rozsiahle a aj svojím obsahom budú veľmi významné.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že pán poslanec Hanker je prítomný. Má pán poslanec nejakú doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem, pristúpime k ďalšej otázke. Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Dzurindu. Znie: "Minulý týždeň ste vyhlásili, že Slovenská republika do roku 2010 bude patriť medzi desať najvyspelejších štátov sveta. Aké tempá rastu HDP v nasledujúcich rokoch sú potrebné na dosiahnutie tohto cieľa?"

    Nech sa páči.

  • Vážené poslankyne, poslanci,

    v prvom rade musím zdôrazniť, že strategický zámer vlády položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí najneskôr do roku 2010 je predmetom programového vyhlásenia vlády, ktoré prijal tento parlament. Takže rámec tohto vyhlásenia predsedu vlády je plne v súlade s programovými cieľmi vlády, a myslím si, aj väčšiny tohto parlamentu.

    Ak spomeniem niektoré zámery programového vyhlásenia - pripomeniem ich, aby sme vedeli, kde sa pohybujeme v rámci tohto strategického zámeru. Ako vláda sme si dali za cieľ udržať a postupne ďalej dynamizovať výkonnosť ekonomiky tak, aby sa priemerné medziročné tempo rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách blížilo k 5 %, postupne znižovať mieru nezamestnanosti pod úroveň 10 %, neprekročiť medziročnú mieru inflácie 10 % a vytvárať predpoklady na jej postupné znižovanie, udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie a rast devízových rezerv, a tým vytvárať podmienky prechodu na úplnú konvertibilitu slovenskej koruny. Podiel deficitu štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte podľa metodiky Medzinárodného menového fondu udržať do 3 % s klesajúcim trendom a celkovú zadlženosť štátu udržať v rozpätí porovnateľnom s kritériami Európskej únie a postupne ju znižovať.

    Ak sa pozrieme na výsledky v rokoch 1995-1996, vláda nielen dodržala tieto strategické zámery, ale vo viacerých oblastiach tieto rámce prekročila. Pokiaľ ide o ekonomický rast meraný hrubým domácim produktom za rok 1995 - spresnený údaj - rast 6,8 % v stálych cenách, za rok 1996 - rast HDP 6,9 %. Miera nezamestnanosti postupne klesá zo vstupných skoro 15 % zhruba na 12,2 %. Miera inflácie sa za rok 1996 pohybovala na úrovni 5,4 %. Dospeli sme k určitému problému v oblasti obchodnej bilancie, ale vývoj devízových rezerv nám umožnil prechod na úplnú konvertibilitu slovenskej koruny. Podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP v metodike Medzinárodného menového fondu držíme hlboko pod 3 %. Výsledok sa pohybuje tak, že v roku 1995 sme dosiahli kladný výsledok, prebytok, a v roku 1996 zhruba 1,4 %. Podobne chceme tento trend udržať aj v ďalšom období. Podobne držíme na uzde vývoj zadlženosti štátu a ukazovatele v porovnaní s inými európskymi krajinami sú veľmi pozitívne.

    Zámerne som volil tento vstup, pretože otázka, ktorú položil pán poslanec Dzurinda, sa viaže na zámery, ktoré sme si zadali v programovom vyhlásení vlády.

    Keď hovoríme o ekonomickej úrovni, momentálne sa pohybujeme na báze, na kritériu hrubého domáceho produktu napríklad na obyvateľa zhruba na úrovni 35 až 40 %. Ak berieme, že ekonomický rast vyspelých západných krajín sa najbližších desať rokov bude pohybovať zhruba 1,5 až 2 % a modelujeme ekonomický rast na úrovni medzi 6-7 %, tak v rokoch 1995-1996 sme sa priblížili k úrovni najvyspelejších západoeurópskych krajín zhruba o 10-11 percentuálnych bodov. To znamená, že sme urobili výrazný krok dopredu. Ak udržíme hospodársko-sociálny plán, tak ako ho vláda formulovala vo svojom programovom vyhlásení, a ak ho budeme ďalej projektovať aj vo svojom volebnom programe, a verím aj v ďalších programových zámeroch v období po roku 1998, je reálne na báze priemyselnej, poľnohospodárskej a sociálnej, ktorú Slovensko má, projektovať naďalej percentá rastu zhruba v rozmedzí 6-7 % ako dlhodobý trend.

    Ak využijeme polotovarový potenciál, ak využijeme infraštruktúru, ktorú budujeme v priebehu tohto obdobia, či už je to otázka telekomunikácií, diaľnic, energetiky, či je to zavedenie sofistikovaných výrob nadväzujúcich na výrobu ocele, hliníka, farebných kovov atď., tak Slovensko má porovnateľné predpoklady na dlhodobý ekonomický rast ako svojho času trebárs Južná Kórea.

    Tento vývoj, samozrejme, môže ohroziť v budúcom období vyvolanie spoločenského napätia, vyvolávanie neprimeraných sociálnych očakávaní napriek tomu, že za ekonomickým rastom musí byť rast životnej úrovne. Myslím si, že za uplynulé dva roky fungovania tejto vlády sme preukázali a aj reálne naplnili tento zámer. Potvrdzuje to vývoj reálnych miezd príjmov, dôchodkov za uplynulé dva roky zhruba o 40 %.

    Ak hovoríme o reálnosti toho, čo sme si v programovom vyhlásení dali, to znamená v roku 2010 sa dostať na úroveň najvyspelejších krajín, myslím si, že ten trend zatiaľ zabezpečujeme, sú reálne zdroje na dlhodobejšie napĺňanie tohto cieľa, že sme sa dostali už na úroveň niektorých menej ekonomicky silných krajín Európskej únie, napríklad Grécka, Portugalska, ktoré dosahujú v dnešnom období zhruba 40 % úrovne najvyspelejších západoeurópskych alebo západných krajín. A teda v roku 2005, ak by sme udržali tieto rastové tendencie, sa vieme dostať zhruba na úroveň 80 % najvyspelejších krajín a do roku 2010 je možné reálne dospieť už priamo k úrovni najvyspelejších krajín.

    Chcem týmto potvrdiť, že programové vyhlásenie vlády priblížiť sa k úrovni najvyspelejších krajín v horizonte roku 2010 môže byť a je reálnym plánom.

    Ďakujem pekne.

  • Chce pán poslanec dať dodatočnú otázku? Prosím, v rozmedzí dvoch minút.

  • Pán podpredseda vlády, váš racionálny tón, ktorý oceňujem, je v prísnom rozpore s tým, čo povedal pán predseda vlády v Trenčíne na krajskom sneme minulú sobotu.

    Slovensko má hrubý domáci produkt približne 3000 USD na obyvateľa. Najvyspelejšie krajiny sveta dosahujú 36 000 USD na obyvateľa, teda 12-krát viac, alebo o 1 100 % viac. Ak by najvyspelejšie krajiny sveta stáli na mieste a my by sme ich chceli za 13 rokov dobehnúť, ako to sľúbil pán premiér, muselo by byť tempo rastu prakticky 100 % ročne. V roku 1996 to však bolo tak, ako ste povedali, len tých 6,9 %. Štatistický úrad predpokladá na tento rok 6,3 %.

    Predseda vlády teda občanov opäť klamal. Hovoril o tom, že do litrovej fľaše naleje 10 litrov vody, namiesto toho, aby sa staral o skutočné životné problémy občanov. Zatiaľ čo on takto nezodpovedne hovorí, Česi nám uchmatli koridor Adriatik-Baltik. Včera poľský premiér Cimoszewicz oznámil, že povedie cez Česko.

    Pán podpredseda vlády, chcem položiť doplňujúcu otázku.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Koniec, priateľu. Uplynulo pätnásť minút. Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul. Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov, prípadne k odpovediam generálneho prokurátora.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Dzurinda na podpredsedu vlády pána Kozlíka. Znie: "Minulý týždeň premiér vyhlásil, že Slovenská republika..." Pardon. To je už zodpovedaná otázka.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že som na tú otázku zodpovedal v podobe položenej otázky na predsedu vlády. Pán Dzurinda položil doplňujúcu otázku. Dúfam, že sa vieme dohodnúť a odpoviem na ňu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Mám opätovne príležitosť vyjadriť spokojnosť s racionálnym prístupom pána podpredsedu vlády, aj keď si uvedomujem, že v roku 1996 došlo k zlomu mnohých makroekonomických ukazovateľov. Verím, že aj jeho, rovnako ako mňa, znepokojuje, že rast produktivity práce v roku 1996 bol prvýkrát, odkedy je Slovenská republika samostatná, pomalší, ako bol rast reálnych miezd. Mohol by som hovoriť aj o zlome ďalších makroekonomických ukazovateľov. Ale rámec, ktorý položil, myslím si, je objektívny a myslím si, že aj optimizmus je potrebný nato, aby ekonomika napredovala.

    Ale tu by som chcel byť veľmi presný. Predseda vlády vyhlásil minulú sobotu, že do roku 2010 sa zaradíme medzi desať najvyspelejších krajín sveta. To znamená ročné tempo rastu zhruba 100 %. Pán podpredseda vlády a minister financií veľmi racionálne hovoril, že v roku 1996 tempo rastu bolo necelých 7 %. Štatistický úrad hovorí, že v roku 1997 to bude tak 5,7 až 6,3 %. Ale 6 % nie je 100 %. Moja doplňujúca otázka preto znie: "Pán podpredseda vlády, ako si vysvetľujete, ako vy nám poslancom, ale aj občanom Slovenskej republiky ste schopný podať vysvetlenie toho obrovského rozdielu medzi racionálnym vývojom, ktorý ste opísali a charakterizovali 6 percentami, a nereálnym sľubom, klamstvom predsedu vlády, ktorý sľubuje 100-percentné prírastky ročne?"

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, nechajte to. Je to koniec koncov hodina otázok.

  • Pán poslanec Dzurinda,

    pochválili ste ma za korektnosť, ale nedomnievam sa, že vaše vyjadrenia sú korektné voči predsedovi vlády. Neslobodno si pliesť pojmy a dojmy. To znamená, že hovoríme o parametroch, prepočte podľa parít jednotlivých mien, nehovorme o 10-násobných rozdieloch. Povedal som, že slovenská ekonomika sa momentálne pohybuje na úrovni 35 %, zhruba medzi 35-40 % úrovne západných krajín. A od tohto odrážajme aj našu víziu dostať sa v roku 2010 na úroveň západných krajín. Nejde tu o otázku 10-násobného zvýšenia hrubého domáceho produktu alebo 10-násobného rastu vývozu, exportu alebo zahraničného obratu, ale vždy o meranie podľa parity jednotlivých mien.

    Opätovne, program vlády má reálne východiská na udržanie dlhodobého ekonomického rastu. Potvrdzujem, že aj mňa znepokojuje to, že reálne mzdy rástli v roku 1996 rýchlejšie ako produktivita práce. V tomto zmysle sme nadviazali diskusiu so sociálnymi partnermi. Pochopenie je na strane Asociácie zamestnávateľských zväzov, už menšie na strane odborových centrál, aby sme priblížili a zreálnili vývoj reálnych miezd v závislosti od produktivity práce. Na tomto sa zatiaľ nevieme s odborármi dohodnúť ani na tripartitných rokovaniach. Domnievam sa, že je to jeden zo základných ekonomických princípov, ktoré nie je možné dlhodobo narušiť, a je to jeden z konfliktných bodov medzi vládou a odbormi. Ale opäť zdôrazňujem, chceme pritom zabezpečovať reálny rast príjmov, chceme zabezpečovať reálny rast dôchodkov, ale musíme mať primeraný rámec, ktorý je ohraničený vývojom produktivity práce.

    Pán poslanec Dzurinda, odmietam tvrdenie, že by pán premiér klamal. Opiera svoje tvrdenie o programové vyhlásenie vlády a to má jasný program, ako chceme zabezpečovať ekonomický rast Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Je tu ďalšia otázka, a to pána poslanca Černáka na pána ministra Česneka. Znie: "Ako chcete rozvíjať malé a stredné podnikanie, keď väčšinu priestoru ministerstvo hospodárstva venuje veľkým privátnym subjektom?"

    Pán minister Mráz, nech sa páči, ste poverený pánom podpredsedom vlády odpovedať na otázku adresovanú pánu ministrovi Česnekovi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    odpovedám v zastúpení pána ministra Česneka na predloženú otázku.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky venuje rozvoju malého a stredného podnikania zodpovedajúci priestor, keďže patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce sektory hospodárstva Slovenskej republiky.

    Medzi hlavné aktivity je potrebné zaradiť vybudovanie poradenských a informačných inštitúcií, vytvorenie finančných podporných programov a podieľanie sa na tvorbe, resp. novelizácii príslušnej legislatívy. Zriadenie Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, siete poradenských a informačných centier, inovačných centier v súčasnosti umožňuje zabezpečovať zodpovedajúce informačné, vzdelávacie a poradenské služby pre malých a stredných podnikateľov.

    Finančnú podporu výrazne posilnilo zriadenie podporného úverového programu v roku 1994. Tento program poskytol malým a stredným podnikateľom do konca roka 1996 prostredníctvom komerčných bánk 459 úverov v celkovej výške 1,3 mld. korún. Program je zo strany podnikateľov, ako aj komisie Európskej únie, ktorá sa prostredníctvom programu PHARE podieľa na jeho financovaní, hodnotený kladne. Finančná podpora sa tiež realizovala formou príspevkov na úhradu úrokov, predovšetkým v oblasti rozvoja cestovného ruchu a v oblasti podpory ekonomických aktivít vedúcich k úspore energie a dovážaných surovín. Rozsah finančnej podpory v jednotlivých rokoch zodpovedal finančným možnostiam štátneho rozpočtu.

    Okrem týchto aktivít Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracúva analýzy a koncepcie rozvoja podnikania s dôrazom na malé a stredné podnikanie, definuje bariéry, potreby, navrhuje nástroje a programy podpory a monitoruje štátnu pomoc v tejto oblasti. Dlhodobejšie predstavy o úlohe štátu, resp. vlády Slovenskej republiky pri podpore predmetného programu definuje dokument Štátna strednodobá politika podpory malého a stredného podnikania, vypracovaná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 91 zo 4. februára 1997. Hlavným cieľom tohto dokumentu je vytvoriť priaznivé podmienky na zakladanie a rozvoj malých a stredných podnikov prostredníctvom všeobecného zlepšovania podnikateľského prostredia a opatreniami i nástrojmi na odstránenie prekážok brzdiacich zakladanie a rozvoj malého a stredného podnikania.

    Ďalšími cieľmi sú rast počtu malých a stredných podnikov, zvýšenie ich podielu na raste hrubého domáceho produktu v ekonomike Slovenskej republiky, vytváranie nových pracovných miest a zvýšenie exportu. Dokument ďalej definuje konkrétne ciele a zámery, navrhuje opatrenia, kvantifikuje potrebu finančných zdrojov a očakávané prínosy podpory na roky 1997-2000. Štátna strednodobá politika podpory malého a stredného podnikania bude základom pri aproximácii a harmonizácii podnikateľského prostredia Slovenskej republiky s podnikateľským prostredím v krajinách Európskej únie. Dôležitým prvkom dokumentu sú odporúčania týkajúce sa zvýšenia miery koordinovanosti podpory malého a stredného podnikania medzi rezortmi a vytvorenia monitorovacieho systému vyhodnocovania dosiahnutých cieľov a hodnotenia účinnosti prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu. Tento programový dokument dáva primeranú odpoveď na otázku, ako chce nielen gestor Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ale aj vláda Slovenskej republiky rozvíjať malé a stredné podnikanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Mrázovi odpovedajúcemu v zastúpení pána ministra Česneka. Pán poslanec Černák, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, moja nespokojnosť s odpoveďou nie je smerovaná voči vám, ale voči tým, ktorí ju písali. Je príliš všeobecná, ostala v rovine proklamatívnych tvrdení, ale nedala odpovede na moje otázky. Z úst premiéra som niekoľkokrát počul o tom, aké problémy má Partizánske, že je tam 6000 ľudí, predsa nemôže ich nechať na "holičkách", musí sa tým zaoberať. Ale pýtam sa, prečo sa potom Partizánske predávalo za korunu. Partizánske, to je problém súkromných majiteľov a bánk, ktoré chcú späť svoje úvery. Nepočul som ani raz z úst vládnych predstaviteľov to, že 300 000 živnostníkov v Slovenskej republike živorí. Kde sa má ten malý podnikateľ, kde sa má ten živnostník dovolať pravdy? Úver nedostane, štátnu zákazku už vonkoncom nie, konkurzy sa robia tak, že sú dopredu určení víťazi. Ten, kto pomastí, alebo lepšie lobuje, alebo kto má kamaráta, ten dostane akciu. Tí, ktorí išli podnikať, sa trápia s úvermi, sú obrovské sociálne dávky, obrovské odvody a nulová perspektíva. Moja otázka, vážený pán minister, je takáto: "Kto reprezentuje malých a stredných podnikateľov v postavení voči vláde? Aké sú skúsenosti s pôsobením zákona o podpore malého a stredného podnikania?"

    Zákon sme prijali, ale malí podnikatelia sa trápia ešte viac, ako sa trápili predtým. Aké konkrétne kroky chce vláda prijať, aby podporila malých a stredných podnikateľov napríklad v cestovnom ruchu? Aby podporila malých a stredných podnikateľov, nie kšeftárov a podnikavcov, ale tých, ktorí majú záujem čosi vyrábať. Kde sa majú obrátiť? Kde sa majú dovolať pravdy?

    Ďakujem.

  • Domnievam sa, pán poslanec, že bude rozumnejšie, keď budem túto podotázku tlmočiť pánu ministrovi Česnekovi, aby vám na ňu potom písomne odpovedal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Kollárikovej na pani ministerku Slavkovskú. Znie: "Vláda v minulom roku schválila návrh zásad zákona o ďalšom vzdelávaní. Ako pokračuje príprava návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní?"

    Pani poslankyňa Kolláriková je prítomná. Pani ministerka môže odpovedať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    moja odpoveď bude veľmi stručná. Návrh zásad zákona sme na ministerstve školstva už rozpracovali do návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a tento návrh zákona je v súčasnom období na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Medzirezortné pripomienkové konanie bude trvať do konca marca, teda dovtedy by sme mali dostať stanoviská z jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a po zapracovaní pripomienok bude návrh zákona predložený do vlády. Vzhľadom na skutočnosť, že keď sme rozpracúvali zásady zákona, boli predmetom medzirezortného pripomienkového konania so všetkými zainteresovanými rezortmi, neboli tam nejaké veľmi závažné pripomienky, nepredpokladáme ani teraz rozporné stanoviská, ktoré by bránili predloženiu návrhu zákona do Legislatívnej rady vlády. Takže podľa časového harmonogramu by sme to chceli do Legislatívnej rady predložiť v apríli.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu. Pani ministerka, mohli by ste bližšie charakterizovať predmet pripravovanej vyhlášky?

  • V návrhu zákona sa chystá jedna doplňujúca vyhláška. Je to vyhláška o akreditácii vzdelávacích inštitúcií a o vytvorení Akreditačnej komisie ako poradného orgánu vlády, pretože zákon predpokladá delenie vzdelávacích inštitúcií do dvoch skupín, a to na akreditované a neakreditované, pričom akreditované budú môcť vydávať aj vysvedčenia alebo doklady o vzdelávaní. A práve vyhláška, ktorú chystáme k tomuto zákonu, bude upravovať činnosť Akreditačnej komisie a bude hovoriť aj o podmienkach pri vydávaní dokladov o vzdelávaní a aj, čo je veľmi dôležité, o podmienkach poskytovania finančnej pomoci pre vzdelávacie inštitúcie.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pani ministerke za odpoveď.

    Štvrtá vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Juriša na pána ministra Česneka: "Ovzdušie východnej časti Bratislavy výrazne zhoršuje výroba viskózového hodvábu Istrochem, a. s. Táto výroba mala už byť dávno skončená, no doteraz sa tak nestalo. Prečo? Kedy sa skončí táto výroba, ktorá znepríjemňuje život našim občanom?" Pán minister Mráz, prosím, odpovedzte v zastúpení neprítomného pána ministra Česneka. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    v prvom rade je potrebné uviesť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nemá kompetenciu rozhodovať o výrobnom programe privátnych výrobných podnikov. K problematike výroby viskózového hodvábu je potrebné uviesť, že patrí v akciovej spoločnosti Istrochem medzi najvýznamnejšie výroby z pohľadu podielu na celkových tržbách, zhruba 23 % z celkových tržieb podniku, ako aj z pohľadu exportu, kde presahuje 35 % z celkového exportu podniku a celkovej zamestnanosti podniku. Jej zrušenie by jednak znamenalo stratu 673 pracovných miest v podniku a tiež výrazné zhoršenie jeho aj tak problematickej celkovej ekonomickej efektivity vyplývajúcej z pomerne vysokého podielu neproduktívneho majetku, ktorý je okrem iného aj dôsledkom vysokej hodnoty pozemkov v areáli podniku, ktoré nie sú využiteľné na iné účely, ako je chemická výroba.

    Jej zrušenie by malo tiež nepriaznivé dosahy na slovenský textilný a odevný priemysel, ktorý produkciu viskózových vláken zhodnocuje v produkcii schopnej exportu. V prípade zastavenia výroby viskózového hodvábu v Istrocheme by potreby textilného priemyslu bolo potrebné zabezpečovať dovozom, čo by ešte viac zhoršilo záporné saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky. Taktiež je potrebné konštatovať, že emisie z predmetnej výroby sú podľa ich trvalého sledovania výrazne nižšie, ako sú povolené limity. Napríklad povolený limit sírovodíka je 50 mg/m3, pričom bilančne stanovená hodnota z výroby viskózového hodvábu v akciovej spoločnosti Istrochem je 14,1 mg/m3. U sírouhlíka je povolený limit 150 mg a Istrochem, a. s., dosahuje hodnotu 83,8 mg. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie o zhoršovaní ovzdušia Bratislavy v dôsledku výroby viskózového hodvábu nie je v súlade so skutočnosťou neprekračovania súčasne platných povolených limitov.

    Zároveň uvádzam, že akciová spoločnosť Istrochem v rokoch 1994-1995 zabezpečila všetky prevádzkové opatrenia zamerané na zlepšenie pracovného prostredia v prevádzke, ktoré jej uložil štátny obvodný lekár obvodu Bratislava III v roku 1993, a za predpokladu ich dodržiavania a trvalého monitoringu emisií škodlivín v ovzduší štátny obvodný hygienik s celomestskou pôsobnosťou odsúhlasil listom zo dňa 13. 9. 1995 pokračovanie výroby viskózového hodvábu do 31. 12. 1997. Tieto podmienky Istrochem, a. s., Bratislava plní.

    Zároveň si je vedenie spoločnosti vedomé, že od 1. 1. 1999 budú platiť nové limity emisií v zmysle zákona o ochrane ovzdušia. K tomuto obdobiu spoločnosť zabezpečuje rozsiahlu modernizáciu a inováciu výroby celulózových vláken spočívajúcu v postupnej zmene technológie výroby smerovanej k náhrade sírouhlíka vo zvlákňovacom procese iným médiom.

    Táto náhrada však môže byť zabezpečovaná iba postupne, preto sa v súčasnosti pripravujú technické riešenia zachytávania a regenerácie sírouhlíka v kombinácii so znížením jeho dávkovania do procesu, ktorý sa takto bude optimalizovať ako z environmentálneho pohľadu, tak aj z ekonomického. Realizáciou týchto opatrení sa znížia emisie sírouhlíka celkove zhruba o 60 %, čo bude v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 92/1996.

    Z uvedeného vyplýva, že nie je žiaduce likvidovať výrobu viskózového hodvábu ako z dôvodu neprekračovania povolených limitov emisií škodlivín, tak aj z dôvodu negatívnych dosahov takého kroku na hospodárenie akciovej spoločnosti Istrochem, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie podniky chemického priemyslu. V roku 1996 sa vzhľadom na celkové tržby umiestnil v odvetví na 9. mieste.

    Ďalším dôvodom je nepriaznivý dosah likvidácie tejto výroby na slovenský textilný a odevný priemysel. Ako alternatívu zrušenia tejto výroby výrobca navrhuje uvedené technické riešenia na minimalizáciu emisií škodlivín do ovzdušia, čo si z pohľadu efektívnosti výroby, ako aj vývoja zahraničnoobchodnej bilancie zaslúži podporu ústredných orgánov štátnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Pán poslanec Juriš, prosím, ste spokojný s odpoveďou? Nie? Chcete ešte položiť otázku? Prosím, zapojte pána poslanca Juriša.

  • Ďakujem za slovo.

    Nemyslím si, že ministerstvo hospodárstva s tým nič nemá. Tento podnik bol aj v minulosti štátnym podnikom a dostali sme presne takú istú odpoveď, keď to boli Chemické závody Juraja Dimitrova, štátny podnik, alebo potom Istrochem, štátny podnik. A teraz je taká istá odpoveď, že ministerstvo hospodárstva za to nemôže.

    Prečo je výroba tohto hodvábu vysoko zisková? Pretože vo vyspelých krajinách to nechcú vyrábať z hľadiska znečisťovania ovzdušia, obyvatelia by im to nedovolili. My to môžeme. Naši obyvatelia to musia zvládnuť. To sa mi nepáči v mene obyvateľov, ktorí bývajú vo východnej časti Bratislavy. Už vtedy sa hovorilo, že sa urobia technické opatrenia, aby sa to zlepšilo, inak sa výroba zastaví. Rád by som vedel, keby ste povedali, koľkokrát sa už hovorilo, že sa výroba na tejto nedobrej linke zastaví. A vždy sa hovorilo, že sa bude rekonštruovať. Doteraz sa tak nestalo. Prečo Bratislavčania majú dýchať taký nepríjemný vzduch, ktorý je zo sírovodíka? Z toho dôvodu nie som spokojný. Chcel by som vedieť, koľkokrát už bolo povolené predĺženie tejto výroby.

  • Pán minister, prosím o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Bude rozumnejšie, keď budem opäť vaše stanovisko a otázku tlmočiť pánu ministrovi, aby na ňu reagoval on.

  • Ďakujem.

    Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Ftáčnika, ktorá je orientovaná na podpredsedu vlády pána Kozlíka. Otázka znie: "Podporí ministerstvo financií riešenie krízovej situácie v Dopravnom podniku Bratislava uvoľnením dodatočných zdrojov na technologickú obnovu vozového parku?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán poslanec Ftáčnik,

    pokiaľ ide o dotácie štátneho rozpočtu na mestskú hromadnú dopravu, v rámci priamych dotačných transferov sa poskytujú zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky na čiastočné krytie potrieb technického vybavenia a bežných potrieb piatim mestám v Slovenskej republike, ktoré zabezpečujú mestskú hromadnú dopravu v rámci vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti.

    Čo sa týka Bratislavy, tak pre Bratislavu v roku 1997 bola poskytnutá bežná dotácia 434,7 mil. Sk, kapitálová dotácia 236,3 mil. Sk, ktorá bola na rok 1997 oproti roku 1996 zvýšená o 50 mil. Sk. Štátny rozpočet teda dotuje mestskú hromadnú dopravu v Bratislave celkom 671 miliónmi korún.

    Čo sa týka prehľadu o poskytnutých dotáciách, aby ste si, vážené poslankyne, poslanci, urobili predstavu, ako sa štátny rozpočet v jednotlivých mestách - tých piatich - podieľa v prepočte na 1 obyvateľa, tak v Bratislave v roku 1997 prispieva štátny rozpočet 1 484 Sk, v Košiciach 1 160 Sk, v Žiline 1 282 Sk, v Prešove 653 Sk a Banskej Bystrici 681 Sk. To znamená, že v Bratislave v prepočte na 1 obyvateľa Bratislavy štátny rozpočet prispieva najvyššou čiastkou. Je samozrejmé, že to je len príspevok. Každé mesto si musí zabezpečovať ešte potreby aj z vlastných zdrojov, musí hľadať spôsoby, ako zefektívniť prevádzku dopravy v danom meste, a takisto treba, aby mesto rokovalo s veľkými podnikmi na území Bratislavy. Predsa sú tu podniky s najväčším finančným príjmom, obratom na Slovensku. Podobne ako v Košiciach by bolo potrebné, aby si mesto vedelo možno aj takýmto spôsobom zabezpečiť časť zdrojov.

    Pretože štátny rozpočet na rok 1997 bol schválený, ministerstvo financií nemá žiadne iné možnosti riešiť problém v zmysle námetu, resp. vašej otázky, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca Ftáčnika, či má doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

    mám pred sebou, možno podobne ako vy, prehľad o štátnych dotáciách do Dopravného podniku mesta Bratislavy za posledných 6 rokov, z ktorého vyplýva, že dotácia od roku 1994 prudko poklesla a fakticky sa drží na rovnakom stave. V porovnaní s rokom 1992 dotácia dnes dosahuje okolo 55 %, hovorím o dotáciách na prevádzkovú činnosť.

    Pri kapitálových investíciách je to opäť taký vyrovnaný stav. Od roku 1994 je pokles a rast je zaznamenaný práve v roku 1997, tak ako ste spomínali.

    Mám pred sebou takisto prehľad o technickom stave vozového parku dopravného podniku, kde je kritická situácia najmä pri autobusovej doprave, ktorá sa fakticky zo 70 až 75 % blíži k hranici životnosti. Podobne ako konštatovala vláda vo vzťahu k slovenskej automobilovej doprave a k železničnej doprave, že stav opotrebovanosti technického parku je mimoriadne vysoký a bude potrebné prijať opatrenia, takisto sa to týka zabezpečenia vozového parku dopravného podniku. Preto som svoju otázku smeroval na ministerstvo financií, pretože v dopravnom podniku sa situácia momentálne troška zdramatizovala v súvislosti s platobnou neschopnosťou tohto podniku, ale aj s potrebou perspektívne zabezpečiť rozvoj dopravného podniku.

    Chcem otázku formulovať konštruktívne v takom duchu, či ministerstvo financií po predložení určitého dlhodobého zámeru rozvoja dopravného podniku a zabezpečovania verejnej dopravy v meste Bratislava si vie predstaviť v tomto roku možno z rezervy, ale v budúcom roku zo štátneho rozpočtu zvýšenie príspevku na hromadnú dopravu v Bratislave tak, aby bol dopravný podnik perspektívne schopný zabezpečiť tie potreby, ktoré má mesto Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    Musíme si jasne povedať, že problém dopravy nie je len problém Bratislavy, že je to celoslovenský problém. Vnímame ho ako problém, a nie je ho možné riešiť len jednostranným tlakom na štátny rozpočet. Riešenie autobusovej dopravy - a je jedno, či ide o mestskú, či miestnu autobusovú dopravu -, taký materiál sa už na ministerstve dopravy komplexne pripravuje. Bude tu participovať štátny rozpočet, budú participovať obce, mestá a kraje alebo okresy. Ďalej tu budú participovať podnikatelia, ktorým chceme vytvoriť možnosť prispievať aj v rámci daňového systému v pripravovanom zákone o dani z príjmov do systému dopravy, ďalej budú prispievať aj občania, samozrejme, prostredníctvom vývoja taríf hromadnej dopravy.

    Celý komplex dohromady je jediný môj záväzok, ako v rámci neho riešiť, samozrejme, aj postavenie štátneho rozpočtu. Nie je možná iná cesta, jednostranná orientácia riešenia len na jeden z týchto subjektov, ktorý momentálne bol vyzdvihnutý, teda len na štátny rozpočet. Opakujem, štátny rozpočet na rok 1997 je daný. Neviem potvrdiť ani vyvrátiť, či rezerva vlády, ktorá bola len 500 mil. Sk na rok 1997, je v stave tento problém riešiť, a nielen pre Bratislavu, ale komplexne pre celý systém dopravy. Takže si počkajme, vláda bude v dohľadnom čase rokovať o tomto probléme ako o komplexnom pre celú Slovenskú republiku.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Nasleduje vyžrebovaná otázka pána poslanca Černáka, ktorá znie: "Máte záujem na riešení krízy v slovenskej kultúre? Prečo ste zrušili ohlásené rokovanie so zástupcami odborov a štrajkového výboru?"

    Otázka je formulovaná na pána podpredsedu vlády Kalmana. Máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    na prvú otázku alebo podotázku budem odpovedať veľmi jednoducho - áno, mám.

    Na druhú časť tejto otázky odpoviem takto: 19. februára tohto roku bolo prerušené rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody pri prvom bode rokovania - vyhodnotenia generálnej dohody.

    Pri konštatovaní, že sa generálna dohoda prakticky plní, sa povedalo, resp. konštatovalo, že sa neplní jeden bod a pri piatich bodoch sme mali rozdielne názory. Prišli sme k ďalšiemu bodu, a to je otázka dodržania sociálneho zmieru. Keďže hodinu a pol pred rokovaním Rady hospodárskej a sociálnej dohody som dostal stanovisko Zväzu divadelných odborov na Slovensku, kde vyzývajú do štrajku, žiadal som, aby sa k tejto iniciatíve vyjadrila Konfederácia odborových zväzov. Konfederácia odborových zväzov nebola schopná zaujať stanovisko na danom zasadnutí rokovania. Na základe toho som ako predseda tripartity prerušil rokovanie, neprerušil som sociálny dialóg, prerušil som rokovanie s tým, že len čo vláda a Asociácia zamestnávateľských zväzov dostanú stanovisko Konfederácie odborových zväzov, nech už bude akékoľvek, ihneď budeme v rokovaní pokračovať. Tak sa aj stalo. Keď sme dostali stanovisko, v ktorom Konfederácia odborových zväzov vyjadrila podporu uvedenému odborovému zväzu, 11., resp. 10. marca som sa stretol s podpredsedami Rady hospodárskej a sociálnej dohody, kde sme sa dohodli na ďalšom postupe, t. j. v pokračovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Je zvolaná na 26. marca na budúci týždeň, kedy budeme rokovať.

    Pri tejto príležitosti podpredseda tripartity a viceprezident Konfederácie odborových zväzov dal návrh alebo požiadavku, aby som požiadal pána ministra kultúry, aby sme sa na druhý deň po rokovaní vlády stretli a snažili sa riešiť problém v kultúre najmä z pohľadu dodržania alebo zachovania sociálneho dialógu na tejto bipartitnej úrovni. Povedal som, že o týchto úrovniach aj o ďalšom priebehu rokovania, ktoré sme mali, budem informovať vládu a zároveň požiadavku predložím pánu ministrovi kultúry Hudecovi a vláde. Stalo sa. Medzitým som sa však rozprával s pánom ministrom kultúry a pán minister kultúry ma informoval, že so štrajkovým výborom rokoval deň predtým o 18.00 hodine. Týmto sme považovali požiadavku Konfederácie odborových zväzov na rokovanie so štrajkujúcim výborom za splnenú.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem. Chce pán poslanec Černák položiť doplňujúcu otázku?

  • Áno, chcem položiť doplňujúcu otázku.

    O problémoch v kultúre sa verejne diskutuje. Dovoľte mi len povedať, že 10. marca mal dvakrát v rukách riešenie minister kultúry pán Hudec. Prvýkrát, keby bol dôstojne prijal 15 poslancov Národnej rady, ktorí prišli vybavení všetkým potrebným na poslanecký prieskum a využívali zákon o poslancoch. Až to, keď odmietol s nimi rokovať, keď ich prijal nedôstojne a na chodbe, spôsobilo ďalšie udalosti.

    Dámy a páni, s kolegom Ftáčnikom sme rokovali o 18.00 hodine s pánom ministrom kultúry. Nie je pravda, že sa požiadavky zvyšovali, požiadavky sa znižovali. Mal podpísať dve najľudskejšie základné veci. Prvé sme chceli, aby štrajkujúci neboli perzekuovaní. Pán minister povedal: "A čo ak je štrajk protizákonný?" A to sme doplnili: "Pokiaľ nerozhodne súd." Však to je normálna prezumpcia neviny, ktorá platí všade vo svete.

    Druhá požiadavka bola konkrétny dátum konkrétnych rokovaní. Tí herci chcú hrať, preboha, chcú sa s vami rozprávať.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pán minister nedôstojne ušiel pod kabátom, nesprával sa ako minister slovenskej vlády. Vy, pán Kalman, ste boli skutočne posledná nádej. Pán podpredseda Kollár informoval, že ste pripravený a chcete rokovať. Tí ľudia nechcú nič veľa, chcú rokovať...

  • Pán poslanec, formulujte dodatkovú otázku.

  • Ruch v sále.

  • Dovoľte mi na záver, vážený pán podpredseda Kalman, povedať, že aj ja som bol členom vlády, aj ja som hasil štrajky. Keby chcel premiér pokoj, tak povie Hudecovi, aby sa dohodol. Ale on povedal: "Chcete mať vojnu, budete mať vojnu." Vy ste nádej, rokujte, prosím vás.

  • Nech sa páči, nie je to formulovaná otázka.

  • Pán poslanec, myslím si, že prevažná časť vášho monológu smerovala k ministrovi kultúry.

    Čo sa týka otázky alebo vyjadrenia pána premiéra, treba sa obrátiť naňho. A pokiaľ ide o moju konkrétnu osobu, nevylučuje sa alternatíva, na ktorej sme sa dohodli aj s pánom ministrom kultúry, že otázku sociálneho partnerstva medzi ministerstvom kultúry a príslušnými odborovými zväzmi budeme riešiť pravdepodobne na najbližšom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Aj týmto spôsobom vláda prijíma alebo akceptuje požiadavky odborov, ktorými sa na mňa ako na predsedu Rady hospodárskej a sociálnej dohody obrátili. Otázku samotného prerokovania, pretože štatút neumožňuje riešiť problém na bipartitnej úrovni, na úrovni tripartity, aj napriek tomu budeme zvažovať, budeme hľadať spôsob, ako tento problém vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Juriša na pána ministra Javorského. Znie:

  • Ozval sa zvuk časomiery, ktorý vymeriava čas určený na hodinu otázok.

  • Je to skutočne tak, vyčerpala sa hodina otázok, končím bod programu hodina otázok.

    Podľa schváleného programu pokračujeme dvadsiatym prvým bodom programu. Sú to

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, podané na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 630.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojich vystúpeniach vyjadrili stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, považuje sa to za skutočnosť, že súhlasí s odpoveďou.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 630 nachádza.

    Pán poslanec Lauko, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mám procedurálnu otázku na vás ako na riadiaceho tejto schôdze. Ak budete taký láskavý, pán podpredseda, počúvajte ma.

  • Ešte raz. Mám procedurálnu otázku na vás ako na riadiaceho tejto schôdze. Na stole máme rozdanú spoločnú správu o prerokovaní návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ivanovi Hudecovi, ministrovi kultúry, vo výboroch Národnej rady. Máme schválený program, v ktorom sa hovorí, že body 20 a 21 sa prerokujú bezprostredne po ich prerokovaní vo všetkých výboroch. Vec odvolávania ministra Hudeca bola prerokovaná minimálne vo všetkých výboroch a máme o tom na stole spoločnú správu. Samozrejme, v schválenom programe je aj to, že bod písomné odpovede a interpelácie sú v dnešný deň od 15.00 do 19.00 hodiny. Preto vás žiadam, aby ste rozhodli a dali do súladu tento program.

  • Myslím si, že je to zatiaľ celkom jednoduché. Ak skončíme tento bod, ktorý teraz prerokúvame, samozrejme, že pokračujeme v bode, ktorý sa dotýka otázky odvolania oboch ministrov. Mám tu zoznam písomných odpovedí členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov podané na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otváram k tomuto bodu rozpravu. Nikto sa nehlási do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Najskôr by som vás chcel požiadať, aby ministri boli prítomní, keď prerokúvame tento bod. Pred chvíľou tu sedeli. Keď máme odpovedať a vyjadriť sa k tomu, či sme spokojní s odpoveďami, alebo nie, tak by to bolo minimálne slušné. Buďte taký dobrý, zariaďte, aby ministri boli prítomní pri tomto bode.

  • Prosím pánov ministrov, ktorí sú prítomní v budove, aby zaujali miesta v rokovacej miestnosti a budeme pokračovať.

    Je to interpelačná otázka, pán poslanec? O čo ide? O faktickú poznámku? Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Pán predsedajúci, keby ste boli taký dobrý a povedali, čo preberáme.

  • Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky.

  • To znamená, že vyzývate všetkých, ktorí nie sú spokojní, aby sa prihlásili a oznámili to.

  • Dobre, hlásim sa prvý. Keby ste boli taký dobrý a dali mi čas odznovu, lebo som zbytočne stratil 60 či koľko sekúnd.

  • Je rozprava. Vy sa hlásite v rozprave, poviete, ku ktorej otázke, ku ktorému členovi vlády ste mali interpeláciu. Poviete číslo zaradené v tlači a poviete, či ste spokojný s odpoveďou, alebo nie. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. O odpoveď ktorého člena vlády ide, prosím?

  • Je to odpoveď pod číslom 22. Interpeloval som ministra kultúry ohľadne odvolania riaditeľa Bábkového divadla v Nitre Karola Spišáka. Interpeloval som z toho dôvodu, že Karol Spišák ako riaditeľ bol odvolaný bez udania dôvodu. Pán minister potvrdil v odpovedi na moju interpeláciu, že pán riaditeľ Spišák bol odvolaný s jeho súhlasom, ale takisto neudal žiadny dôvod. Ako dôvod udal porušenie pracovnej disciplíny a prekročenie kompetencií. To je dostatočné pre pána poslanca Cingela a pre ďalších ľudí tohto typu, ale nie je to dostačujúce pre mňa. To sú frázy, ktoré nič nehovoria. Z tohto dôvodu neprijímam odpoveď na interpeláciu.

  • Ďakujem. To znamená, že ste nespokojný.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    chcem vyjadriť svoju nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu, ktorá je pod číslom 6.

    Bola to interpelácia na predsedu vlády Slovenskej republiky a týkala sa voľby sudcov. Týkala sa predovšetkým tej otázky, prečo niektorí zo sudcov, ktorí si vykonali svoje štvorročné obdobie podľa Ústavy Slovenskej republiky, neboli už v decembri nominovaní vládou na voľbu bez časového obmedzenia. Položil som otázku pánu premiérovi, aké boli konkrétne dôvody v tých dvanástich prípadoch.

    Odpoveď bola všeobecná. Prečítam z nej časť: "Jedným z dôležitých predpokladov pre výkon funkcie sudcu je bezúhonnosť a morálne vlastnosti kandidáta. Vzhľadom na to, že zákon nestanovuje, čo sa na jeho účely za bezúhonnosť považuje, chápe sa v širších súvislostiach a nielen ako zistenia z registra trestov. Využívajú sa k tomu predovšetkým pramene v justícii, ale i rodinný život a vzťah k verejnosti. Ak vzniknú akékoľvek pochybnosti v tomto smere, je zrejmé, že pred takým vážnym krokom, ako je voľba do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, treba tieto preveriť. Tak sa to stalo i v prípade predmetných dvanástich sudcov."

    Ale potom mi tam chýba, čo konkrétne vyvolalo v prípadoch každého z týchto sudcov pochybnosti o ich vzťahoch k verejnosti alebo ich rodinného života, alebo o sťažnostiach, ktoré vyplývali z prameňov v justícii. Takže nie som spokojný s touto odpoveďou.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené členky vlády a členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som reagoval na niektoré interpelácie, ktoré som adresoval pani ministerke Slavkovskej, a nie som so všetkými spokojný.

    K interpelácii týkajúcej sa porady u podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ľuptáka vo vzťahu k stredným odborným učilištiam...

  • Pod ktorým číslom je to, prosím vás?

  • Je to pod číslom 16. Ale nebude potrebné hlasovať, lebo, myslím si, že v niektorých prípadoch je to zbytočné, pokiaľ poznám nálady tohto pléna. Iba v dvoch prípadoch sa vás budem pokúšať presvedčiť, aby ste zobrali na vedomie odpovede iným uznesením ako súhlasným.

    Chcem len informovať pani ministerku, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa s plnou vážnosťou zaoberal týmito opatreniami. Bohužiaľ, bez prítomnosti podpredsedu Národnej rady Jána Ľuptáka, ktorý dvakrát neprišiel do nášho výboru, aby obhajoval závery z tejto porady. Prijali sme k tomu viaceré uznesenia adresované aj ministerstvu školstva, aj niektorým ďalším orgánom exekutívy, aby sme zabezpečili niektoré naliehavé úlohy v oblasti stredných odborných učilíšť. S materiálom ako takým sme naložili tak, že sme ho tiež len zobrali na vedomie, podobne ako uvádza pani ministerka vo svojej odpovedi.

    Čo sa týka vašej odpovede týkajúcej sa publikácie Dejiny Slovenska a Slovákov a koncepcie tejto publikácie, ktorá má slúžiť ako doplnková kniha pre žiakov, myslím si, že k tomuto tiež nemá zmysel navrhovať nejaké uznesenie, pretože ministerstvo školstva, resp. vy ako ministerka, a ja v tomto stojíme na trošku iných pozíciách. Vzhľadom na koncepciu tejto knihy nemôžem akceptovať, že ste sa ju rozhodli uznať ako doplnkový školský text. Ale opakujem, pokiaľ vy budete vo funkcii, náprava sa zrejme v tomto nedosiahne.

    Pokiaľ ide o vašu odpoveď týkajúcu sa zavedenia 9. ročníka základnej školy, myslím si, že ide o problém, ktorý sa dotýka veľkého počtu žiakov a rodičov a takisto aj pedagógov. Tento problém nemožno podceňovať, pretože vláda rozhodla, že sa 9. ročník zavedie. Tento ročník je rozbehnutý a vlastne od tohto školského roku má jedna tretina žiakov základných škôl zostať v 9. ročníku, dve tretiny prejdú na strednú školu. Tento cyklus dvojtretinového a tretinového modelu sa bude opakovať počas troch rokov a až v školskom roku 1999/2000 sa budú všetci žiaci, absolventi 9. ročníka základnej školy, uchádzať o vstup na strednú školu.

    Myslím si, že ministerstvo školstva nevykonalo všetky opatrenia, ktoré malo vykonať, a hlavne ich nevykonalo včas. Rád by som vás upozornil, pani ministerka, že učitelia sa pýtajú, kedy dostanú učebné plány a učebné osnovy uvažovaného 9. ročníka, pretože ak by ste im ich poslali niekedy v júni, je to trochu neskoro na to, aby sa kvalitne zabezpečila výučba od 1. septembra v pripravovanom 9. ročníku.

    Druhá námietka, ktorú mám voči vašej odpovedi, je, že ministerstvo tak trochu dáva ruky od problému, čo bude s učiteľmi stredných škôl, ktorých výkony sme počas troch rokov znížili týmto prechodom na 66 %. Znamená to, že jednu tretinu učiteľov stredných škôl istým spôsobom uvoľníme zo školských služieb. Vo vašej odpovedi naznačujete, že je tam viacero učiteľov nekvalifikovaných, viacero presluhujúcich z dôvodov veku a toto môže byť priestor, ktorý využijú riaditelia škôl. Pani ministerka, dávate vlastne zodpovednosť za udržanie toho potenciálu, ktorý dnes máme na stredných školách, na riaditeľov škôl. Myslím si, že aj vy by ste mohli ako ministerstvo pomôcť riaditeľom niektorými opatreniami v oblasti úväzkov, z hľadiska počtu žiakov v triedach, to znamená systémovými krokmi, ktorými by sme dosiahli to, že nám zo stredných škôl nezutekajú tí najlepší, pretože budú nadbytoční, a potom o tri roky budeme prácne zháňať nekvalifikovaných, pretože medzičasom si naši učitelia nájdu iné miesta.

    K bodu číslo 18 chcem navrhnúť, pán predsedajúci, takéto uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď ministerky vo veci zavedenia 9. ročníka základnej školy a žiada ministerstvo školstva, aby včas vykonalo všetky opatrenia zamerané na zavedenie 9. ročníka základnej školy, osobitne na zachovanie kvalifikovaných učiteľov na strednej škole počas troch rokov prechodu na 9. ročník."

    Ďalej je tu otázka týkajúca sa stredísk odbornej praxe a súladu vyhlášky, ktorú vydala ministerka školstva, so zákonom o školských zariadeniach.

    Pani ministerka, sama priznávate, že vami vydaná vyhláška nie je v plnom rozsahu v súlade so zákonom o školských zariadeniach a hovoríte: "Úprimne priznávam, že zákon číslo 279 o školských zariadeniach má určité nepresnosti, ktoré umožňujú v otázke stredísk odbornej praxe rôzny výklad." Obávam sa, že to nie je problém výkladu, ale problém, že zákon je celkom jednoznačný. V otázke, resp. v interpelácii na vašu adresu, som sa ho snažil vyložiť a myslím si, že by ste mali rešpektovať to, že kým sa zákon nezmení - napríklad vo vami navrhovanej podobe v novom zákone o základných a stredných školách -, tak vyhláška o strediskách odbornej praxe, ktorú ste pripravili, jednoducho nie je v súlade so zákonom o školských zariadeniach.

    Takisto si myslím - a ťažko to možno dosiahnuť v tejto diskusii, preto si to odložím, keď budeme diskutovať o zákone o základných a stredných školách v prvom, druhom a treťom čítaní na pôde Národnej rady -, že nemožno prijať váš zámer, keď chcete zrušiť strediská praktického vyučovania a pracoviská praktického vyučovania a komplexne ich nahradiť len strediskami odbornej praxe. Jediný dôvod, ktorý v odpovedi na interpeláciu uvádzate, je to, že navrhované strediská odbornej praxe môžu slúžiť ako pracoviská na praktickú prípravu nielen žiakov stredných odborných učilíšť, ale aj stredných odborných škôl. Nevidím problém, aby sme súčasne existujúce SPV a PPV, teda strediská praktického vyučovania a pracoviská praktického vyučovania, nerozšírili aj s tým zámerom, aby mohli pôsobiť vo vzťahu k stredným školám a nešli cestou stredísk odbornej praxe, ktoré nemajú takýto účel jasne zakotvený v zákone o školských zariadeniach.

    Chcem pripomenúť, že vaše konanie vo vzťahu k vydaniu predmetnej vyhlášky je zrejme odpoveďou, ktorú ste mi poslali, a naznačuje, že ministerstvo školstva nemá silu presne a v súlade so zákonom pripravovať všetky nariadenia a druhotnú legislatívu, na ktorú má ministerstvo školstva zmocnenie v zákonoch. Chcem pripomenúť tú časť odpovede, ktorú ste adresovali pánu kolegovi Szigetimu, kde ste mu napísali, že podľa vás má uznesenie vlády vyššiu právnu silu ako vyhláška ministerstva školstva.

    Vážená pani ministerka, urobte si poriadok v legislatíve, veľmi vás o to prosím, pretože to rozhodne nie je pravda, čo ste napísali kolegovi Szigetimu. A viaceré vaše kroky týkajúce sa postupu v legislatívnej oblasti naznačujú, že nie je sila alebo schopnosť zo strany vášho ministerstva - beriem to ako nekompetentnosť - pripravovať také právne normy, ktoré sú v súlade so zákonmi tejto republiky, a rešpektovať postup podľa zákonov tejto republiky. Bohužiaľ, je to tak a myslím, že by ste sa nad tým mali vážne zamyslieť.

    Môj posledný príspevok sa týka čísla 21, ktorým je odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara na interpeláciu vo veci prijatia harmonogramu riešenia mzdových problémov v školstve.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keď si prečítate túto odpoveď predsedu vlády, tak zistíte, že je prakticky totožná s mojou interpeláciou. Obidvaja v nej opisujeme, akým spôsobom došlo k tomu, že ministerstvo školstva v súlade s programovým vyhlásením vlády spracovalo harmonogram, ktorý by mal riešiť otázku mzdového zabezpečenia pedagógov počas volebného obdobia tejto vlády.

    Hovoril som o tom v interpelácii, zaujímavé, že o tom istom hovorí predseda vlády vo svojej odpovedi, ale neodpovedá na moju hlavnú otázku, kedy bude harmonogram prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky. To bol predmet interpelácie a dozvedel som sa, že harmonogram nebol prerokovaný vo vláde. A ďalej tu nie je odpoveď. To znamená, že s touto odpoveďou nemôžem byť spokojný a nemôžu s ňou byť spokojní ani učitelia...

  • Je to, prosím, číslo 21, pán predsedajúci.

    ...a nemôžete s ňou byť spokojní ani vy, kolegyne a kolegovia, keďže sa týka otázky naplnenia programového vyhlásenia vlády v časti školstvo, kde si vláda Slovenskej republiky dala za úlohu, že v spolupráci s odborovým zväzom pripraví harmonogram riešenia mzdových problémov v školstve. Harmonogram existuje, pani ministerka ho v spolupráci s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy pripravila, tam nie je žiadny problém. Problém je v tom, že vláda ho odmieta prerokovať a rozhodnúť o ňom. Netvrdím, že ho musí prijať, je to suverénne právo vlády, ale v každom prípade by ho mala prerokovať a rozhodnúť. Toto je povinnosť, ktorá vláde vyplýva z jej vlastného programového vyhlásenia.

    Preto chcem navrhnúť takéto uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara na interpeláciu vo veci prijatia harmonogramu riešenia mzdových problémov v školstve a žiada vládu Slovenskej republiky, aby uvedený harmonogram prerokovala a rozhodla o ňom v čo najkratšom čase."

    Myslím si, že to nikomu nepoškodí a skutočne to smeruje k naplneniu zmyslu programového vyhlásenia vlády v časti školstvo.

    Mám poslednú prosbu. Teraz už neviem, na koho mám mať tú prosbu, ale budem ju tu opakovať dovtedy, kým nedostanem odpoveď.

    V máji 1996 som sa obrátil na predsedu vlády s interpeláciou vo vzťahu k jeho postoju k rozhodnutiu ministra obrany Jána Siteka vo veci povolenia letu vojenského "špeciálu" na ples VSŽ. Pán predseda vlády mi minule na februárovej schôdzi odpovedal, že takúto odpoveď mi už poslal. Žiaľ, ani mne domov, ani do Národnej rady takáto odpoveď neprišla. Prosím, keby zodpovední činovníci Národnej rady Slovenskej republiky vykonali opatrenia na to, ak naozaj premiér odpoveď poslal, aby som ju dostal ako poslanec a mohol sa k nej vyjadriť v rámci bodu odpovede na interpelácie.

    Viem, že to nebude dnes, ale na májovej schôdzi prídem s touto témou znovu, pretože povinnosť odpovedať na interpelácie vyplýva členom vlády z Ústavy Slovenskej republiky. Od mája do marca ďalšieho roku je príliš dlhý čas na to, aby som mohol povedať, že predseda vlády ústavu rešpektuje. Skôr je opačný problém. Prosím, aby sa v tom urobila náprava.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Javorský.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

    chcem sa vyjadriť k odpovedi ministerky školstva pani Evy Slavkovskej na moju interpeláciu vo veci metodických pokynov rozpisu rozpočtu kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na rok 1997 pre cirkevné a štátne školy...

  • Číslo 2.

    Pani ministerka, musím vyjadriť nespokojnosť s vašou odpoveďou, a to z toho dôvodu, že sama ste postrehli, že ide o metodický pokyn, ktorý ste rozposlali ešte v roku 1996 na školy. Čiže ide o metodický rozpis ministerstva školstva, a nie odborov školstva a kultúry krajských úradov. Práve v tom je ten vtip, že na rok 1997 krajské úrady, konkrétne Krajský úrad v Prešove, metodický list z roku 1996, ktorý ste vy vypracovali, podpísali, jednoducho rozposlali na školy len s tou zmenou, že zmenili, vygumovali a perom prepísali rok 1996 na rok 1997. Zdá sa mi, že je to neprípustné a v tomto prípade ani nebolo potrebné, aby ste mi robili váš siahodlhý výklad práve tohto metodického pokynu z roku 1996. Mne išlo o to, aby ste si všimli, že tu naozaj došlo k nezodpovednému postupu odboru školstva Krajského úradu v Prešove, keď metodický rozpis na rok 1997 bol vlastne vaším rozpisom z roku 1996.

    Samozrejme, nežiadam, aby sa o tomto hlasovalo. Prijímam vašu odpoveď ako neuspokojivú hlavne preto, lebo vlastne ste mi nevyvrátili, že len 80 % z ostatných vecných nákladov - a podľa mňa neopodstatnene a neodôvodnene - dostávajú cirkevné školy v porovnaní so štátnymi školami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážení členovia vlády, dámy a páni,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k odpovediam na interpelácie, ktoré som predniesol na poslednom zasadnutí Národnej rady, ktoré sú označené číslami 12, 13, 14 a 15.

    Začnem číslom 12. Táto interpelácia sa dotýkala realizácie zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vzniku Prešovskej univerzity a projektu ďalšieho rozvoja Prešovskej univerzity.

    V odpovedi na túto otázku pani ministerka uvádza, že to bol jednak poslanecký návrh, a mne to vyznieva, akože s tým nemá nič do činenia. Nie je to pravda, poslanecký návrh bol schválený. Za realizáciu zákona, ktorým sa zriaďuje Prešovská univerzita, je jednoznačne zodpovedné v realizačnej fáze ministerstvo školstva. Nemožno preto vysloviť spokojnosť s odpoveďou, že pred predložením zákona bol vypracovaný návrh koncepcie rozvoja Prešovskej univerzity. V tomto návrhu koncepcie sa konštatuje, že realizovanie rozvojových programov jednotlivých fakúlt si bude vyžadovať nové priestorové kapacity a tak ďalej a tak ďalej.

    Otázku, aké sú to tie nové rozvojové programy, ktoré si vyžadujú nové priestorové kapacity, som kládol predstaviteľom univerzity, ale najmä predstaviteľom ministerstva. Toto je vlastne vytrhnutá časť, pretože tesne pred týmto sa v návrhu hovorí, dokonca to už môžem pomaly odcitovať naspamäť, že nové fakulty, nová fakulta vznikne vyčlenením z katedier z existujúcich fakúlt. Preboha, ale tie existujúce katedry musia byť už teraz v nejakých priestoroch. Tak z akého dôvodu treba nové priestory?

    Pochopiteľne, že aj ja v budúcnosti očakávam rozvoj Prešovskej univerzity a zrejme nové priestorové kapacity budú. No a tu sa objavila cesta najľahšieho odporu. Komu môžeme zobrať? Pozrieť sa, ktoré priestory sú voľné, rokovať s mestom, to ako keby sa niekomu nechcelo, siahlo sa na základnú školu, na plno organizovanú, plno obsadenú, z hľadiska situovania lukratívnu základnú školu.

    V ďalšej časti odpovede sú uvádzané percentuálne údaje o dochádzke na túto školu. Pani ministerka, tieto dáta nie sú pravdivé, tieto údaje sú nepravdivé. Podklady, ktoré boli predložené na rokovaní výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport, ktorý sa týmto zaoberal, ukázali, že väčšia časť žiakov, viac ako 60 % žiakov dochádza do tejto školy pešo. Vy píšete presný opak. Z toho zvyšku, ktorý sa dopravuje do tejto školy, sa väčšia časť dopravuje do tzv. hokejových tried. Iste uznáte, kolegyne a kolegovia, a najmä vy by ste to mali uznať, pani ministerka, že hokejové triedy sú v tejto škole spádovými triedami a je prirodzené, že tam chodia talenty nielen z celého Prešova, ale aj zo širšieho okolia. Takže to je tá skupina, ktorá je mimo. Vaše údaje sú nepresné, jednoducho zavádzajúce.

    A zároveň konštatujete zaujímavú vec, že sa vychádzalo z analýzy kapacitného využitia základných škôl v meste Prešov - doteraz ju nevedel nikto číselne predložiť - a zo skutočnosti, že priestory základnej školy na inej, na Bajkalskej ulici, nie sú dostatočne využité. Opakujem otázku, ktorú som dal aj predstaviteľom okresného úradu, školského odboru: Prečo ste nepoužili túto školu, ktorá nie je kapacitne využitá? Keď už, tak zdravý rozum by núkal takéto riešenie.

    Okrem toho v odpovedi hovoríte o tom, že sa žiaci budú hlásiť do školy na Kúpeľnej ulici. No keby si boli vaši ľudia, ktorí vám robili túto odpoveď, preverovali situáciu, tak by boli zistili, že na Kúpeľnej ulici je experimentujúca škola, kde sú spádové triedy s výučbou cudzích jazykov - perfektne rozvinuté v rámci medzinárodných programov. Ak tam dáte nové triedy, musíte zabrať učebne, zlikvidujete túto výučbu. To je škoda, lebo je to opäť spádová jazyková škola pre celú lokalitu, teda pre celé mesto Prešov.

    No a čo ma najviac zarazilo na tejto odpovedi, je opäť potvrdenie neznalosti zákona číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku vo vlastníctve štátu, lebo o zabratí školy na Ulici 17. novembra píšete, že rozhodovanie o tejto problematike a o využívaní existujúceho fondu budov je plne v kompetencii Okresného úradu v Prešove, ktorý je správcom tohto majetku. Ďalej, že o potrebe uvoľniť budovu Základnej školy na Ulici 17. novembra v Prešove na zabezpečenie vysokoškolského vzdelávania sa dohodli Prešovská univerzita v Prešove a Okresný úrad v Prešove, ktoré o tejto problematike priamo rozhodujú. Hlboký omyl, hlboká neznalosť. Minister je zo zákona, ktorý som citoval, zodpovedný za prevod správy majetku štátu. Nikto iný, len vy svojím súhlasom môžete povedať, že budova, v ktorej je základná škola, prejde z organizácie, ktorou je okresný úrad, do správy inej rozpočtovej organizácie vo vašom rezorte, ktorou je univerzita.

    Toto je hlboký omyl a toto je neznalosť zákona, ktorá sa objavuje aj v odpovedi na druhú interpeláciu, kde som vás žiadal o odpoveď na to, ako je to s prevodom správy majetku budov materských škôl a základnej školy v lokalite Petržalka. Píšete, že ste previedli správu tohto majetku, že zmluvy previedli správu tohto majetku vraj na príspevkové organizácie zriadené v rezorte školstva v zmysle zriaďovacích listín. Veľmi pekne by som vás chcel poprosiť, keby ste nás mohli teraz poinformovať, na aký účel boli tieto štyri nové príspevkové organizácie zriadené, napríklad FOTOGRAF a podobne.

    V interpelácii číslo 15, ktorá sa dotýkala aplikácie vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky číslo 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov - dobre, konečne sa objavili názory na to, že ju treba inovovať. V tejto súvislosti si dovolím navrhnúť uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď ministerky školstva uvedenej pod číslom 15 a žiada ministerstvo školstva, aby urýchlene vypracovalo a uviedlo do života novelu vyhlášky číslo 41/1996 o pedagogickej a odbornej spôsobilosti tak, aby boli odstránené všetky nezrovnalosti diskriminujúce časť pedagogických pracovníkov."

    Dámy a páni, na záver len toľko: Znovu budeme hlasovať o tom, či som spokojný s odpoveďou. Vy vyjadríte, pochopiteľne, že som s odpoveďou spokojný. Chcem dopredu povedať, že nie je podstatné, či som ja spokojný s touto odpoveďou. Podstatné je, či sú spokojní pracovníci rezortu školstva s tým, ako sa veci, o ktorých som hovoril, uplatňujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo.

  • Vyjadrím sa k interpeláciám, ktoré sú pod číslami 25 a 26. Interpelácia sa týkala požiadavky o vyjadrenie ministerky školstva a ministra vnútra k nedočerpaniu mzdových prostriedkov v roku 1996 vo výške 2 839 tisíc Sk na odbore školstva a kultúry Okresného úradu v Lučenci.

    K odpovedi pani ministerky školstva - to je odpoveď pod číslom 26 - chcem povedať toto: Pani ministerka sa vyjadrila, myslím si, objektívne, vyjadrila svoje počudovanie nad tým, že na odbore školstva okresného úradu neboli v plnej výške použité pridelené mzdové prostriedky. Vyjadrila sľub, že na uvedené nedostatky ako ministerka školstva upozorní a bude žiadať prešetrenie prípadu a bude žiadať najmä kompetentné orgány o vykonanie nápravy.

    Samozrejme chápem, že jej kompetencia v týchto otázkach je naozaj len taká, aby aj ona ako ministerka školstva žiadala o objektívne došetrenie prípadu. Takže s jej odpoveďou som spokojná, lebo vyjadrila snahu o to, aby sa na okresnom úrade táto vec došetrila v tom zmysle, že učitelia v okrese mohli dostať odmeny vyššie o 2 tisíc korún, a som rada, že jej na tom záležalo.

    Ale musím vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou pána ministra vnútra, ktorého kompetencia v tomto prípade je už celkom iná. Pánu ministrovi stačilo, keď mi v liste uviedol, že vzhľadom na to, že priemerný plat zamestnancov školstva Okresného úradu v Lučenci v roku 1996 bol 8 831 Sk, čo predstavuje minimálne o 1 500 Sk viac ako v ostatných okresoch Banskobystrického kraja. A to mu stačilo v podstate na to, aby mi ďalej napísal, že z uvedeného vyplýva, že úroveň odmeňovania zamestnancov škôl a školských zariadení v okrese Lučenec prevyšuje úroveň odmeňovania v iných okresoch a že vlastne nedošlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny.

    Myslím si, že toto stanovisko je hodné počudovania. Moja otázka znela, a obracala som sa ňou na príslušných ministrov, či im záleží na tom, aby boli dočerpané všetky finančné prostriedky v takom rezorte, kde hovoríme o tom, že by sme boli radi, aby pracovníci školstva mali nielen vyššie platy, ale aby mali aj možnosť vyšších odmien - potom jeho prirovnanie okresu Lučenec k ostatným okresom je zarážajúce. Nedal si ani len toľko námahy, aby z postu svojich kompetencií prisľúbil, že upozorní na nedostatky prednostu okresného úradu, ktorý vlastne priamo rozhoduje o tom, či príslušný vedúci odboru bude, alebo nebude odvolaný. S jeho odpoveďou nie som spokojná.

    Na margo tohto prípadu mi dovoľte povedať, že prednosta Okresného úradu v Lučenci sa zachoval v tých intenciách, v akých sa mal - vedúceho odboru školstva a kultúry v Lučenci spolu s ďalšími tromi vedúcimi funkcionármi odvolal.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    na moju interpeláciu - odpoveď na ňu je uverejnená pod číslom 27 - som v prvej časti nedostal odpoveď, pretože jednoducho ministerstvo kultúry zatiaľ nemá spracovanú príslušnú správu o stave reštitúcií cirkevného majetku, preto mi nezostáva nič iné, iba požiadať pána predsedu vlády, aby v júni, keď bude táto správa hotová, mi ju poslal.

    Chcel by som sa vyjadriť k mojej druhej interpelácii z minulej schôdze, a to k veci zverejnenia výsledkov vyšetrovania v kauze Slovenská poisťovňa. Ako si pamätáte, v júni minulého roku...

  • Aj jedna interpelácia, aj druhá interpelácia boli na pána predsedu vlády.

    Pamätáme si, že vtedy boli v súvislosti s dianím v Slovenskej poisťovni vyslovené závažné obvinenia na koaličných partnerov Hnutia za demokratické Slovensko. Pán premiér konštatoval, že zvnútra poisťovne začali prichádzať upozornenia na nezákonné nakladanie s peniazmi a poškodzovanie tejto inštitúcie.

    Akú odpoveď som dostal na svoje otázky? Dozvedel som sa, že najväčší rozsah nedostatkov bol zistený v oblasti podnikania poisťovne na kapitálovom trhu. Ale nedozvedel som sa nič o tom, aké boli uložené postihy ľuďom, ktorí boli za tieto, jemne povedané, nedostatky zodpovední. Je tam suchá konštatácia, že sa uložili opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Nebol za to nikto postihnutý? Opäť som sa dozvedel, že podľa zákona 24/1991 Zb. je ministerstvo financií povinné zachovať mlčanlivosť v služobných veciach a nie je možné zverejňovať výsledky previerok. Nedostal som však odpoveď na svoju otázku, či boli tieto výsledky dané orgánom činným v trestnom konaní a či orgány činné v trestnom konaní niečo v tejto veci urobili, pretože - znovu sa k tomu vraciam - podľa pána premiéra išlo o nezákonné nakladanie so stá miliónmi. Od týchto vážnych obvinení uplynul už pomaly rok a verejnosť sa nedozvedela ani výsledky vyšetrovania, verejnosť sa nedozvedela ani to, ako boli postihnutí tí, ktorí takéto závažné finančné machinácie robili.

    Preto nemôžem s touto odpoveďou súhlasiť, nezodpovedá politickej ani vecnej závažnosti obvinení, ktoré predseda vlády v júni 1996 verejne vyslovil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán podpredseda, vážená vláda Slovenskej republiky,

    na poslednej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som interpeloval v dvoch záležitostiach ministerku školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú. S ľútosťou musím konštatovať, že ani jedna odpoveď na položené otázky - číslo 10 a 11 - ma neuspokojuje. A, žiaľ, nemôžem vysloviť súhlas ani s jednou odpoveďou.

    Čo sa týka mojej prvej otázky, bola nasmerovaná na nežiaduce dosahy zavedenia 9. triedy základnej školy, predovšetkým v oblasti národnostného školstva. V tomto smere pani ministerka vo svojej odpovedi uvádza isté následky, ako sa to má prejaviť v praxi. Domnievam sa, že je niečo iné hovoriť o tom v teoretickej rovine a hovoriť o tom, ako to bude vyzerať v praxi. Mám na mysli predovšetkým to, že momentálne všade uvažujeme v teoretickej rovine. Môžeme vyčísliť krásne údaje, ako to bude v jednotlivých školách, ale bol by som veľmi zvedavý na skutočný stav k 1. septembru nasledujúceho školského roku, teda ako sa to skončí v jednotlivých školách. A keby sme urobili analýzu k 1. septembru tohto roku, tak som presvedčený, že to, čo som uviedol vo svojej otázke, sa stane skutočnosťou.

    Nie náhodou som uviedol okres Levice a uviedol som gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským v Želiezovciach a v Šahách. Myslím si, že v týchto dvoch školách je situácia skutočne veľmi zlá. Pokojne by som mohol vymenovať ďalšie gymnáziá a ďalšie stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským nielen v Nitrianskom kraji, ale aj v Trnavskom kraji, pretože mám čerstvé informácie o tom, aká je situácia v Galante, Dunajskej Strede, Šamoríne. Ale podobná situácia je aj v Nitrianskom kraji na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne.

    Vo vašej odpovedi sa odvolávate na môj poslanecký prieskum, teda nielen môj, ale na ten prieskum, ktorý som uskutočnil s kolegom Csákym na Krajskom úrade v Nitre. Bohužiaľ, to, čo je tu uvedené, akým spôsobom nám boli zodpovedané naše otázky, nezodpovedá skutočnostiam, pretože úradníci, sám pán prednosta krajského úradu sa k nám správal takým arogantným spôsobom, že celú našu návštevu chcel skončiť za 5 minút a v podstate nám nechcel dať žiadne odpovede na naše otázky. A napokon pán Fašánek a pani Smatanová, riaditeľka odboru školstva a kultúry, nám odpovedali len vo všeobecnej rovine.

    Vážená pani ministerka, štatistické údaje, ktoré sú uvedené vo vašej odpovedi, nezodpovedajú reálnemu stavu, nezodpovedajú informáciám, ktoré som získal minulý týždeň na obidvoch školách. Sama tu uvádzate, že vaše údaje sú z októbra roku 1996. Myslím si, že v októbri vlaňajšieho roku žiaci podávali len informatívne správy alebo prihlášky, kde chcú pokračovať vo svojich štúdiách. Informácie, ktoré mám ja, sú čerstvé a nezodpovedajú číslam, ktoré sú tu uvedené.

    Ďalej by som sa chcel zmieniť o poslednej vete alebo o poslednom odseku vašej odpovede. Ďakujem kolegovi Ftáčnikovi, ktorý zareagoval na vašu odpoveď na moju otázku. Neviem, z akého pohľadu vnímate vy vyhlášky ministerstva školstva alebo nariadenia vlády Slovenskej republiky. Neviem, prečo si myslíte, že nariadenie vlády alebo uznesenie vlády má vyšší právny rámec, teda vyššiu právnu silu, ako vaše nariadenie. Chcel by som apelovať na veľmi často spomínané tzv. nadštandardné práva pre národnostné menšiny. Myslím si, že niekedy v teoretickej rovine tie práva skutočne vyzerajú nadštandardné, ale druhá vec je, ako sa realizujú v praxi. Prosím vás, máme tu jeden evidentný prípad. Skutočne tento zákon alebo vyhláška by bola nadštandardnou, ale, bohužiaľ, táto vyhláška sa v praxi nerealizuje a nepoužíva sa. Podľa tejto vyhlášky by sa totiž na národnostne zmiešaných územiach mohli otvárať triedy aj s nižším počtom žiakov, to znamená s 12 žiakmi. Táto vyhláška, táto právna norma sa, bohužiaľ, nerealizuje. Aj z týchto dôvodov nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou.

    A takisto nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou na moju ďalšiu otázku, ktorá sa týka vydávania dvojjazyčných vysvedčení.

    Pani ministerka, vo svojej odpovedi uvádzate, že podľa vášho posúdenia nedochádza k porušeniu ústavy, nedochádza k porušeniu medzinárodných noriem. Napriek tomu si myslím, že v tomto smere nemáte pravdu. Chcel by som apelovať na náš rozhovor z minulého roku v októbri, keď ste mi na pôde Národnej rady v našom výbore prisľúbili, že vytvoríte expertnú komisiu, ktorá sa bude zaoberať touto problematikou, a zriadite jednu právnickú komisiu na ministerstve školstva, ktorá bude analyzovať túto situáciu. Bohužiaľ, do dnešného dňa som nedostal žiadnu informáciu o vytvorení tejto expertnej skupiny. Nedostal som žiadnu informáciu o výsledkoch činnosti tejto skupiny a domnievam sa, že ministerstvo školstva nevykonalo v skutočnosti právnu analýzu zákona o štátnom jazyku a o jeho dosahu na národnostné školstvo. S ľútosťou konštatujem, že ani túto odpoveď neprijímam a žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o obidvoch vašich odpovediach.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcela by som vyjadriť svoju nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu pod bodom číslo 4. Je to odpoveď pani ministerky Slavkovskej. Týkala sa problematiky odvolania riaditeľa na Gymnáziu v Novom Meste nad Váhom.

    Hneď na úvod chcem povedať, že som veľmi nespokojná s odpoveďou na moju interpeláciu, lebo táto odpoveď je veľmi plytká, dovolím si povedať, a veľmi rutinná. Pani ministerka mi vo svojej odpovedi píše, že súčasne platná legislatíva neumožňuje Ministerstvu školstva Slovenskej republiky vstupovať do tohto procesu. Chcem povedať, pani ministerka, že ešte podľa súčasne platného kompetenčného zákona kontrolná právomoc ministerstva školstva v oblasti štátnej správy je stále v platnosti a je vo vašej kompetencii, aby ste kontrolovali dajme tomu také prípady, akým bol tento odôvodnený prípad, ktorý som vo svojej interpelácii naznačila.

    Dovolím si povedať, že naďalej trvám na tom, že riaditeľ školy bol odvolaný výsostne z politických dôvodov. Pokiaľ mám informácie, výsledky kontroly nepotvrdili žiadne nejaké nedostatky. Ba naopak, dovolím si povedať, že ak by sa urobili určité šetrenia, ktoré spadajú do kompetencie ministerstva školstva, čo sa týka dajme tomu objektu na Levickej ulici, určite viete, o čo ide, alebo na Romanovej ulici, tak viacerí pracovníci ministerstva by už dávno nesmeli sedieť na svojich miestach.

    Na záver by som chcela povedať, že žiadam Národnú radu, aby podporila môj nesúhlas s odpoveďou na interpeláciu. Pre budúcnosť chcem poprosiť pani ministerku, ak je to, samozrejme, v jej kompetencii, aby sa viac snažila zaoberať riešením prípadov a fundovanejšou odpoveďou na prípady, ktoré sú v jej kompetencii, a aby v budúcnosti odpovede naozaj aj nejako pomohli riešiť situácie.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, mám len faktickú poznámku. Nemal som sa ako inak prihlásiť. Prihlásil som sa na tabuli. Chcem zareagovať na kolegu Szigetiho a pripomenúť jednu vec, ktorú som zabudol povedať vo svojom vystúpení, ale hovoril o nej aj kolega Szigeti.

    Vážená pani ministerka, týka sa to dvojtretinových výkonov stredných škôl, o ktorých v odpovedi na interpeláciu píšete, že odbory školstva a kultúry krajských úradov boli v dostatočnom časovom predstihu usmernené o znížení na dve tretiny. Toto, samozrejme, vieme a nespochybňujeme to. Ale v novinách sa objavili informácie, a na tie sme sa pýtali, že povolený rozsah tried, ktoré budú otvorené v budúcom roku, vysoko prevyšuje dve tretiny. Viete o tom niečo? Ako chcete zabezpečiť, aby ten model nestroskotal? Pretože, keď vám prejde 80 % žiakov na stredné školy, potom to nebude celkom to, čo ste chceli. Na toto sme upozorňovali a myslím si, že by ste sa mali o to zaujímať cestou krajských úradov, vedúcich oddelení alebo odborov školstva a kultúry, lebo sa môže stať, že bude vlastne narušený proces, ktorý ste zamýšľali uznesením vlády o prechode na 9. ročník tým tretinovým modelom. Skúste v tom urobiť jasno, aby pre vás aj pre nás bolo jasné, že ten model nabehol tak, ako sa predpokladalo, a základné parametre sa dodržiavajú.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení prítomní, konštatujem, že všetci písomne prihlásení poslanci už v rozprave vystúpili. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ešte ústne?

    Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Osobitne budeme hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokojivé.

    Ako prvú svoju interpeláciu mal pán poslanec Mikloško na člena vlády pána ministra Hudeca. Číslo interpelácie je 22. Pán poslanec je nespokojný s odpoveďou.

    Teraz sa pýtam, či je s odpoveďou, ktorú dostal pán poslanec Mikloško od pána ministra, spokojná Národná rada, či je s ňou spokojnosť. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyjadrila súhlas s odpoveďou pána ministra Hudeca.

    Na interpeláciu pána poslanca Šimka, ktorú orientoval na pána predsedu vlády Mečiara pod číslom 6, pán poslanec Šimko zaujal stanovisko, že nie je spokojný s odpoveďou.

    Budeme hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s odpoveďou premiéra na interpeláciu číslo 6 pána poslanca Šimka. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyjadrila súhlas s odpoveďou premiéra na interpeláciu pána poslanca Šimka pod číslom 6.

    Pán poslanec Ftáčnik mal viaceré interpelácie, pričom s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pod číslom 18 vyslovil nesúhlas.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pod číslom 18.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, koniec koncov všetky rozhodnutia sú robené uznesením, či súhlasí, alebo nie.

  • Hlasy v sále.

  • To je v rozsahu uznesenia. Nerozumiem vám. (Hlas z pléna: On navrhol text uznesenia.) Viem, navrhli ste osobitný text uznesenia k bodom 18 a 21, osobitne, samostatne. Touto otázkou, ktorú som kládol, je zároveň vlastne odpoveď, či Národná rada prijíma takéto uznesenie, alebo nie.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Áno, veď vy ste ho formulovali. Vy ste ho prečítali.

    Dobre, priatelia. Budem opakovať otázku takto: Súhlasíme s návrhom uznesenia, ktoré navrhol pán poslanec Ftáčnik v súvislosti s interpeláciou pod číslom 18? Prečítajte ho.

  • Hlasy v sále.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, navrhol som takéto uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky na interpeláciu (ten text, ktorý je uvedený pod bodom 18) a žiada ministerstvo školstva, aby včas vykonalo všetky opatrenia zamerané na zavedenie 9. ročníka základnej školy, osobitne na zachovanie kvalifikovaných učiteľov na strednej škole počas troch rokov prechodu na deviaty ročník."

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia pána poslanca Ftáčnika, kto s ním súhlasí alebo nesúhlasí.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

    Konštatujem, že sme neprijali návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Ftáčnik.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý sformuloval pán poslanec Ftáčnik na interpeláciu pod číslom 21, orientovanú tiež na pani ministerku Slavkovskú. Pán poslanec Ftáčnik chce prečítať znova návrh tohto uznesenia. Prosím.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, návrh uznesenia k bodu 20 je:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara na interpeláciu poslanca vo veci prijatia harmonogramu riešenia mzdových problémov v školstve a žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle programového vyhlásenia vlády prerokovala uvedený harmonogram a rozhodla o ňom čo najskôr."

    To je text.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nesúhlasí s návrhom uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Ftáčnik.

    Pristupujeme k hlasovaniu o interpelácii číslo 2, ktorú predložil pán poslanec Javorský na pani ministerku Slavkovskú. Pán poslanec Javorský síce povedal, že nežiada hlasovanie, ale s odpoveďou nesúhlasí. Bohužiaľ, musím konštatovať, že v zmysle rokovacieho poriadku sa musí o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či súhlasíme s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu číslo 2 pána poslanca Javorského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyjadrila súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu číslo 2 pána poslanca Javorského.

    Ďalší návrh je od pána poslanca Haracha, ktorý vyslovuje nesúhlas s odpoveďou na jeho interpeláciu, ktorá je pod číslom 12.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca Haracha.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyjadrila súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu číslo 12 pána poslanca Haracha.

    Ďalšia interpelácia je od pani poslankyne Rusnákovej na pani ministerku Slavkovskú, s ktorou vyslovuje súhlas. Ale budeme hlasovať o interpelácii číslo 25 na pána ministra Hudeca, s ktorou vyslovuje nesúhlas.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi, či Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďou pána ministra Hudeca na interpeláciu pani poslankyne Rusnákovej. Pardon, opravujem sa, nie pána ministra Hudeca, ale pána ministra Krajčiho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou pána ministra Krajčiho na interpeláciu číslo 26 pani poslankyne Rusnákovej.

    Ďalšia interpelácia je pod číslom 27 pána poslanca Weissa na pána premiéra. Vyslovuje s touto odpoveďou nesúhlas.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či Národná rada vyjadrí s odpoveďou premiéra súhlas.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou premiéra na interpeláciu číslo 27 pána poslanca Weissa.

    Pán poslanec Harach, vy ste predložili aj návrh uznesenia k interpelácii číslo 15. Prosím, prečítajte návrh tohto uznesenia a budeme o ňom hlasovať.

  • "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď ministerky školstva a žiada ministerstvo školstva, aby urýchlene vypracovalo a uviedlo do života novelu vyhlášky číslo 41/1996 Z. z. o pedagogickej a odbornej spôsobilosti tak, aby boli odstránené všetky nezrovnalosti diskriminujúce časť pedagogických pracovníkov."

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať. Hlasovali sme už o prvej interpelácii pána poslanca Haracha pod číslom 12. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Haracha. Nech sa páči, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme, kto súhlasí alebo nesúhlasí s návrhom uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Harach.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Harach k interpelácii číslo 15, nebol prijatý.

    Ak sa nemýlim, máme ešte hlasovať o návrhu pani poslankyne Ďurišinovej, ktorá nesúhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu číslo 4.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či Národná rada vyjadruje súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pani Ďurišinovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu číslo 4 pani poslankyne Ďurišinovej.

    Tým sme skončili všetky hlasovania.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, ešte budeme hlasovať o interpeláciách pod číslami 10 a 11. Pán poslanec Szigeti v obidvoch prípadoch vyslovil nesúhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej. Budeme hlasovať samostatne o každej interpelácii.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či súhlasí Národná rada s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu číslo 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Priatelia, prosím, vráťme sa do rokovacej miestnosti. Budeme znova hlasovať o odpovedi na interpeláciu pod číslom 10, či súhlasíme s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pod číslom 10, ktorú predložil pán poslanec Szigeti.

    Priatelia, prosím vás, berme to vážne. Dvaja poslanci prišli do miestnosti, a hlasov nám ubúda.

  • Smiech v sále.

  • Tak, prosím vás, zúčastnite sa na úkonoch, ktoré vlastne poslancom patria.

    Vyzývam pánov poslancov z priľahlých miestností, aby sa dostavili na rokovanie.

    Páni poslanci, vítam vás, nech sa páči.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či súhlasíme s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pod číslom 10.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Priatelia, samozrejme, únava pravdepodobne dosiahla taký stupeň, že strácate niekedy kritickosť k tejto oblasti, pretože je vašou povinnosťou zúčastniť sa alebo prípadne potom konať tak, ako sa pri obštrukciách koná, že opustíte miestnosť. Za takého predpokladu budem pravdepodobne podľa rokovacieho poriadku prinútený zastaviť dnešné rokovanie. Prečítam vám § 23 ods. 6: "Ak sa počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zistení počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu Národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania."

    Priatelia, neviem, či chceme vlastne sami so sebou vypiecť.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Fogaš chce vstúpiť s nejakým pozitívnym návrhom.

  • Pán predsedajúci, nie my sme tí, ktorí tu ignorujú priebeh hlasovania, ale ministri, ktorí tu sedia. Pani ministerka bola oslovená aspoň päťkrát, a nedala si ani tú námahu, aby aspoň na jednu z tých podotázok odpovedala. A potom sa hlasuje tak, že jednoducho všetci by mali byť spokojní s tým, s čím spokojní nie sme. Tak sa nečudujte.

  • Ale, pán poslanec Fogaš, teraz neviem, o čom hovoríte. Veď teraz sa jedine zisťuje súhlas alebo nesúhlas s písomne predloženými interpeláciami. Bod interpelácie, keď sú ministri povinní odpovedať, ešte nenastal. To znamená, že je teraz dôležité, aby poslanci, ktorí tu sedia, si plnili svoje hlasovacie povinnosti. Ľutujem, nebol to práve najpozitívnejší spôsob vstupu.

    Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, ak sa pozrieme po miestnosti, vidíme, že je tu očividne viac ako 74 poslancov. Čiže došlo k zlyhaniu technického zariadenia, preto navrhujem hlasovať ručne a prosím, aby ste povolali skrutátorov, aby spočítali poslancov.

  • Priatelia, urobíme ešte jeden pokus, dobre? Majme so sebou navzájom trpezlivosť, ale aj vzájomný rešpekt.

    Pán poslanec Ftáčnik, môžem dať hlasovať? Áno.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s odpoveďou na interpeláciu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďou na interpeláciu číslo 10.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje súhlas, alebo nesúhlas s interpeláciou pod číslom 11.

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, možno to považujete naozaj za zábavné, ale myslím si, že je to skôr deprimujúce.

    Opakujem ešte raz. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či Národná rada súhlasí, alebo nesúhlasí s interpeláciou pod číslom 11.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Priatelia, tým sme skončili hlasovanie o odpovediach na interpelácie a tým sme skončili aj tento bod.

    Pán poslanec Harach.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som ešte poprosiť, aby sa hlasovalo o interpeláciách pod číslami 13 a 14, s ktorými som takisto hneď v prvej vete vyslovil nesúhlas. A poviem úprimne, mrzelo by ma, keby ste mi to neodsúhlasili ináč.

    Ďakujem.

  • Mám poznačené iba interpelácie pod číslami 12 a 15. Aj 13 a 14? Dobre, budeme hlasovať samostatne. En bloc? Ďakujem za veľkú veľkorysosť - navzájom.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o interpeláciách číslo 13 a 14, či súhlasíme s odpoveďami pani ministerky na interpelácie pána poslanca Haracha.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tak sa zdokonaľujeme, že už by sme v tom mali pokračovať aj ďalej. Ale podľa predchádzajúceho dohovoru pristúpime k bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Hudecovi, poverenému riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač číslo 635.

    Uvedený návrh pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 109 odseku 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ivanovi Hudecovi, poverenému riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kňažko. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím zároveň spravodajcu, poslanca pána Halabrína, ktorého určil výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Hlasy v sále.

  • Tak opravujem. Dostal som informáciu od pána predsedu výboru, že spravodajcom bude pán poslanec Tarčák.

    Prosím, zaujmite miesto navrhovateľa. Vyslovene som to povedal.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Halabrín je už tu. Nech sa páči.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    budem veľmi stručný. Ospravedlňujem sa tým, ktorí to už počuli vo výboroch. Nepoviem nič nové, len to, čo už slovenská kultúrna verejnosť a poslanci, ktorí rozhodujú na základe argumentov, vedia od čias, ako začala dnes už smutne preslávená transformácia kultúry.

    K 1. januáru 1996 prišlo k prvej etape transformácie divadiel zlúčením prešovského Divadla Jonáša Záborského a košického Štátneho divadla. Podotýkam, bez vopred pripraveného projektu. Proces zlučovania na strednom Slovensku po niekoľkých rozporuplných variantoch skončil spojením zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského a banskobystrickej Štátnej opery.

    Formálne k 1. 7. 1996 zriadilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky 38 regionálnych kultúrnych centier ako príspevkové organizácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Do ich pôsobnosti prešlo postupne so spätnou platnosťou 151 organizácií, ktoré tým stratili právnu subjektivitu, a z toho je k dnešnému dňu 12 divadiel. V októbri a novembri 1996 boli na základe zmluvy medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a prednostami krajských úradov prevedené regionálne kultúrne centrá pod krajské úrady, pričom si ministerstvo v zmluvách dohodlo, že v určitých otázkach, napríklad pri menovaní riaditeľov, nemôže krajský úrad rozhodnúť bez závažného stanoviska ministerstva. Tieto kroky nemajú žiadnu oporu v zákone.

    V nasledujúcom období ministerstvo kultúry uskutočnilo delimitáciu regionálnych kultúrnych centier. V dôsledku nej prešli tieto centrá k 1. 1. 1997 do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských úradov, i keď v mnohých prípadoch je ich štruktúra v rozpore s územnosprávnym členením podľa zákonov 221 a 222/1996 Z. z.

    Minister kultúry Slovenskej republiky realizoval tzv. transformáciu v rezorte kultúry v inej podobe, ako predložil vláde. Uznesením číslo 251 z 9. apríla 1996 vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie návrh koncepcie regionálnych kultúrnych centier predložený ministrom kultúry a odporučila ministrovi kultúry pokračovať v prácach na organizačnom usporiadaní kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry Slovenskej republiky súbežne s vypracovaním projektov územnosprávneho členenia. V tomto návrhu sa nepočíta so začlenením divadiel do regionálnych kultúrnych centier. Delimitácia teda neprebehla v súlade s platnými predpismi. Jednotlivé organizácie boli z rezortu kultúry presunuté do pôsobnosti nového zriaďovateľa bez predchádzajúcej inventarizácie a delimitačných protokolov. Z toho vyplýva do dnešných dní nejasná zodpovednosť za hospodárenie s majetkom týchto organizácií. Podotýkam, že sem patria aj múzeá a galérie so svojimi zbierkami.

    Po zriadení intendantúr prišlo k zlučovaniu majetku pod intendantov, ktorí si zariaďujú svoje pracoviská inventárom podriadených kultúrnych inštitúcií. Ide o technické vybavenie vrátane nábytku. Disponujú dopravnými prostriedkami bez ohľadu na špecifické potreby organizácií. Pri uvedených organizačných zmenách sa Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dostalo do rozporu s viacerými platnými právnymi predpismi. Zmluvným prevodom zriaďovateľskej funkcie medzi ministerstvom kultúry a krajskými úradmi boli síce tieto inštitúcie presunuté pod kraje v rámci regionálnych kultúrnych centier, ale krajské úrady môžu byť podľa zákona o rozpočtových pravidlách zriaďovateľmi len toho, čo im ukladá zákon, a to sú podľa článkov 25, 26, 27 zákona číslo 222/1996 Z. z. a zákona číslo 296/1996 Z. z. len knižnice, múzeá, galérie a divadlá, teda nie nové právne subjekty, čiže regionálne kultúrne centrá, a dokonca ani nie osvetové zariadenia, hvezdárne a planetáriá.

    Na zriadenie nových príspevkových a rozpočtových organizácií je potrebný súhlas ministerstva financií a osobitná výnimka ministra financií, čo v prípade zriadenia regionálnych kultúrnych centier k 1. júlu 1996 nebolo dodržané. Niektoré ďalšie zákony vylučujú presun zriaďovacej kompetencie na krajské úrady. Napríklad zákon Slovenskej národnej rady číslo 109/1961 Zb. o múzeách a galériách jednoznačne určuje, že zriaďovateľom Múzea Slovenského národného povstania je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, napriek tomu bola táto organizácia v rámci regionálnych kultúrnych centier delimitovaná pod krajský úrad.

    V dôsledku kompetenčných nevyjasneností nie sú v štátnom rozpočte na rok 1997 pokryté finančné potreby regionálnych kultúrnych centier. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 neuplatnilo požiadavku na rozpočtové zdroje regionálnych kultúrnych centier. Ten istý zákon v rámci kapitol krajských úradov pre kultúru pozná len prostriedky na múzeá, galérie, knižnice, divadlá, osvetové pracoviská, hvezdárne, planetáriá, ale nie regionálne kultúrne centrá. Finančné prostriedky pre tieto organizácie nie sú účelovo viazané, takže zo zákona nie je zrejmé, aký objem finančných prostriedkov im bol vyčlenený. Mnohé organizácie bez uvedenia dôvodu nedostali od intendantov rozpočty na rok 1997 a je im oznamované, že budú mať krátené dotácie.

    Zriadenie intendantúr ako riadiacich orgánov, riadiacich úradov regionálnych kultúrnych centier, prinieslo nové finančné náklady, ktoré nie sú kryté, preto sa hradia zo sumy, ktorá vzniká krátením príspevkov určených na kultúrne organizácie. Divadlá nemajú prostriedky na tvorbu nových inscenácií, nemôžu plánovať prácu ani na najbližšie obdobie a v dôsledku toho dochádza k ochromeniu činnosti a k ohrozeniu základného poslania.

    Ministerstvo kultúry priamo priznalo kompetenčné, legislatívne a finančné nezrovnalosti tým, že 25. 2. 1997 predložilo vláde Slovenskej republiky na schválenie informatívnu správu o stave zabezpečovania financovania a právneho postavenia regionálnych kultúrnych centier číslo MK-6/1997-1/11. Dôvodom jej predloženia je, citujem, "navrhnúť dočasný spôsob riešenia finančného zabezpečenia regionálnych kultúrnych centier, ako aj zosúladiť právny poriadok so súčasnou realitou ich existencie". Správa priznáva, že, pokračujem, "Ministerstvo financií Slovenskej republiky v záujme preklenutia súčasného stavu pristúpilo k osobitnému riešeniu a umožnilo krajským úradom financovanie činnosti regionálnych kultúrnych centier bez hrozby sankcionovania toho, že financované oblasti nie sú legislatívne detailne pokryté". Túto informatívnu správu vláda Slovenskej republiky neschválila.

    Ďalším účelovým opatrením na dodatočné odstránenie nezákonného stavu je návrh novely zákona o osvetovej činnosti prijatý Legislatívnou radou vlády 12. 2. 1997, ktorý sa snaží legalizovať inštitút regionálnych kultúrnych centier. Novela porušuje platné zákony týkajúce sa múzeí, galérií, divadiel a knižníc a bola predložená Legislatívnej rade vlády bez pripomienkovania príslušných odborových organizácií.

    Zrušením právnej subjektivity a následnými takzvanými delimitáciami organizácií sa zneprehľadnili pracovnoprávne vzťahy, čím nie je možné dodržiavať platný Zákonník práce. Hospodárenie s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, približne 3 mld. Sk v roku 1996, je zo strany ministerstva kultúry netransparentné a utajované. Väčšina rozhodovacích právomocí prešla na ministra. Podobne si Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky počína pri spravovaní hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe rezortu. Je dôvodné podozrenie, že kompetenčným chaosom v procese transformácie sa zastiera nezákonné nakladanie so zverenými finančnými prostriedkami a s majetkom štátu. Činnosť a zloženie orgánov Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia je doslova tajné a utajované i pred poslancami.

    Minister kultúry flagrantným spôsobom porušil zákon o poslancoch tým, že im odoprel poskytnúť presné informácie a náležité vysvetlenia počas celého roku 1996, ako aj 10. marca 1997. Minister kultúry zároveň nesie spoluzodpovednosť za nezákonný fyzický útok na poslancov a ich odborných poradcov.

    Minister kultúry Ivan Hudec odmieta riešiť ním spôsobené problémy a nezákonný stav v oblasti kultúry. Zároveň už niekoľko mesiacov odmieta dialóg s predstaviteľmi divadiel, odborových organizácií a združení, ktoré sa usilujú o realizáciu svojich pripomienok a návrhov riešenia vzniknutej situácie. Rovnakým spôsobom sabotuje činnosť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne poslancovi Kňažkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spravodajcu pána poslanca Tarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Hudecovi, poverenému riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý ste dostali ako tlač 635.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Hudecovi, poverenému riadením ministerstva kultúry, bol pridelený na prerokovanie rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1464 z 13. marca 1997 podľa § 109 ods. 3 zákona číslo 150/1996 Z. z. o rokovacom poriadku všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a výboru pre európsku integráciu. Zároveň predseda Národnej rady určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý pripraví na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch, a pozmeňujúcim rozhodnutím číslo 1472 z 19. marca 1997 určil termín prerokovania, a to ihneď.

    Do konania schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorskému výboru mu boli doručené uznesenia všetkých výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, a uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 194 z 18. marca 1997 s priloženým nesúhlasným stanoviskom.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený tento návrh skupiny poslancov, zaujali k nemu toto stanovisko:

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť nedôveru členovi vlády Ivanovi Hudecovi, poverenému riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, zahraničný výbor, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport nesúhlasia s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ivanovi Hudecovi a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky nesúhlasiť s návrhom skupiny poslancov.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku s ním nevyslovila súhlas potrebná väčšina členov výboru. Počet členov výboru je 10, prítomných bolo 10, za návrh uznesenia hlasovali 4 poslanci, proti boli 4 poslanci, zdržali sa 2 poslanci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov, keďže výbor má 17 členov, prítomných 16, za návrh uznesenia hlasovalo 8 poslancov, proti bolo 8, nikto sa nezdržal hlasovania. Podľa § 52 ods. 5 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku 8 členov výboru vyslovilo s návrhom predkladateľov súhlas, a to páni poslanci Ásványi, Bajan, Brocka, Dzurinda, Filkus, Košnár, Pásztor a pani poslankyňa Schmögnerová.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady v prijatom uznesení konštatoval, že s návrhom na uznesenie nesúhlasili poslanci Benčík, Fico, Hrušovský, Kvarda a Šimko, ktorí v súlade s § 52 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku žiadali uviesť svoje stanoviská v uznesení výboru.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor odporúča Národnej rade nesúhlasiť s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ivanovi Hudecovi, poverenému riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa k tomuto bodu za skupinu poslancov podľa poslaneckých klubov prihlásil jeden rečník, a to pán poslanec Čarnogurský za KDH. Ďalší sa za kluby ani jednotlivo nehlásili. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    toto je tretí návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi. Môžem konštatovať, že oba predchádzajúce návrhy, ako nakoniec aj tento tretí, boli podané na základe iniciatívy, ba dalo by sa povedať, až volania zvnútra rezortu kultúry, zvnútra rezortu ministra Ivana Hudeca. Už táto skutočnosť je znakom toho, že minister Ivan Hudec jednoducho nezvláda riadenie svojho rezortu, že vyvoláva trvalé napätie vo svojom rezorte, že vyvoláva opakované volanie po tom, aby došlo k výmene na čele rezortu. Jednoducho, že minister Ivan Hudec odborne a morálne nemá kvalifikáciu na riadenie ministerstva kultúry.

    Za predkladateľov uviedol poslanec Milan Kňažko viaceré dôvody, ktoré viedli navrhovateľov k tomu, aby podali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Ivanovi Hudecovi. Chcel by som sa zaoberať s relatívne samostatnou skupinou dôvodov, ktoré súvisia s dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v rezorte kultúry.

    Chcem uviesť, že minister kultúry okrem iných svojich povinností má dbať aj na dodržiavanie zákonov vo svojom rezorte a v tejto súvislosti aj pracovnoprávnych predpisov. Členovia slovenských divadiel sú prakticky už tri týždne v štrajku na základe toho, že sa márne domáhali dialógu so svojím ministrom Ivanom Hudecom, nedosiahli dialóg so svojím ministrom. A ďalej domáhajú sa úplne logických, odôvodnených a veľmi rozumných návrhov a iniciatív na usporiadanie kultúry, konkrétne usporiadanie divadelníctva, divadiel, iných kultúrnych stredísk a podobne. Keď sa nedomohli takej samozrejmej, jednoduchej, ľahkej a logickej požiadavky, ako je prijate zástupcov divadelníkov a ďalších umeleckých združení ministrom kultúry, vstúpili do štrajku, pretože jednoducho iným spôsobom neboli schopní dosiahnuť dialóg so svojím vlastným ministrom.

    Tento štrajk, hovorím, trvá približne tri týždne a chcem zdôrazniť, že je legálny v zmysle zákona číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Aj keď by minister kultúry alebo ktokoľvek iný chcel tvrdiť, že vecné dôvody na tento štrajk nie sú dané, ako sú vypočítané v citovanom zákone, ale citovaný zákon upravuje všetky štrajky. To znamená aj iné, než štrajky podľa konkrétne vymenovaných dôvodov v tomto zákone. A v tomto zmysle sú všetky štrajky, prinajmenšom po určitú fázu, legálnymi štrajkmi. Čiže aj prebiehajúci štrajk divadelníkov je legálnym štrajkom a účastníci štrajku, čiže štrajkujúci, sú chránení zákonom. Napriek tomu dostali niektorí účastníci prebiehajúceho štrajku, konkrétne herci divadla Slovenského národného povstania v Martine, ale ako prichádzajú informácie i z niektorých ďalších divadiel na Slovensku, upozornenia podľa § 46 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce na možnosť výpovede z pracovného pomeru v prípade, že budú pokračovať v tomto štrajku.

    Opakujem, účasť týchto a, samozrejme, aj všetkých ostatných štrajkujúcich na štrajku je legálna a ich zamestnávateľ nemá právo štrajkujúcich, opakujem, v tejto fáze upozorňovať na možnosť rozviazania pracovného pomeru z dôvodu účasti na štrajku.

    V tejto súvislosti chcem podotknúť ešte jednu vec. Nie je dôležité, či títo divadelníci alebo konkrétne divadlá priamo organizačne podliehajú ministerstvu kultúry alebo cez niektoré medzistupne. Rozhodujúce je to, že minister nesie zodpovednosť za zákonnosť v celom svojom rezorte. A je nepochybné, že aj povedzme Divadlo SNP v Martine patrí do rezortu kultúry, aj keď organizačne podlieha krajskému úradu.

    Stretol som sa s hercami Divadla SNP v Martine a presvedčil som sa na vlastné oči, že dostali takéto upozornenia na možnosť výpovede, ktoré sú úplne jednoznačne protiprávne. 10. marca tohto roku, keď sme so skupinou poslancov a predstaviteľov viacerých umeleckých združení navštívili Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a stretli sme sa aj s ministrom kultúry Ivanom Hudecom, jedna z požiadaviek prítomných zástupcov umeleckých združení bola, aby minister kultúry vyhlásil, že postihy štrajkujúcich divadelníkov sa môžu uskutočniť len na základe zákona a v súlade s rozhodnutím súdu. Totiž zákon číslo 2/1991 Zb., ktorý som už spomínal, vyžaduje v určitej fáze štrajkov rozhodnutie súdu.

    Azda jediným malým úspechom štrajkujúcich divadelníkov bolo to, že 10. marca minister kultúry Ivan Hudec bol ochotný stretnúť sa s delegáciou zástupcov umeleckých združení a prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ale to bolo všetko, čo minister kultúry Ivan Hudec bol ochotný urobiť, lebo aj keď sme sa ústne dohodli na splnení tejto požiadavky, to znamená, že podpíše písomné vyhlásenie o tom, že účastníci prebiehajúceho divadelného štrajku môžu byť postihovaní iba v súlade so zákonom a iba na základe rozhodnutia súdu, čo nie je žiadne, takpovediac, terno. Je to logická požiadavka zákona, ktorá tak či tak vlastne vyplýva zo zákona. Napriek tomu, keď už potom mal minister Hudec podpísať písomné vyhlásenie, tak ako bolo ústne dohodnuté, zabalil sa do kabáta a ušiel z ministerstva kultúry a, samozrejme, toto vyhlásenie nepodpísal. Tým naďalej vystavil - opakujem - legálnych účastníkov divadelného štrajku nelegálnym a protizákonným sankciám zo strany zamestnávateľov.

    Myslím si, že tento dôvod popri všetkých ďalších, ktoré už prečítal Milan Kňažko, hovorí o tom, že minister Ivan Hudec skutočne nielenže nevie riadiť svoj rezort, ale ani nemá záujem ho riadiť. Minister Hudec spôsobil nefunkčnosť celého rezortu, spôsobil napätia, spôsobil chaos, takže slovenská kultúra je teraz v horšom stave ako kedykoľvek predtým. Z týchto dôvodov poslanci klubu za Kresťanskodemokratické hnutie budú hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi Ivanovi Hudecovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že ten, ktorý sa písomne prihlásil, už v rozprave vystúpil. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov ústne hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Rusnáková. Zapisujem: pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Weiss, pani poslankyňa Bauerová Edit, pani poslankyňa Kolesárová, pán poslanec Kováč a pani poslankyňa Mušková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Hlasy z pléna.

  • Rapaičová, pardon. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi hneď na začiatok dať jeden procedurálny návrh. Navrhujem, aby vyslovenie nedôvery ministrovi kultúry bolo urobené tajnou formou. Súčasne žiadam... (prosím vás o pozornosť).

  • Hlas podpredsedu A. M. Húsku: Dobre.

  • Predkladám Národnej rade ďalšie dôvody na vyjadrenie nedôvery ministrovi kultúry, a to na základe poznatkov, ktoré získal a mal výbor pre životné prostredie. Možno pre pána ministra a možno aj pre vás to bude na zasmiatie sa, ale podľa rokovacieho poriadku Národnej rady aj členovia iných výborov majú právo obracať sa na ministrov so svojimi otázkami alebo požiadavkami na materiály a informácie. Keďže vo výbore pre vzdelanie niekoľkokrát neprešli návrhy, aby sa uskutočnilo stretnutie s pánom ministrom, dokonca v gestorskom výbore si pán minister dovolil neprísť a veľmi nedôstojným spôsobom odkazoval, a to 5 minút pred zasadnutím, že nepríde. Potom nečudo, že aj vo výbore pre životné prostredie, kde je ešte aká-taká šanca prijať rozhodnutia, ktoré by mali smerovať na získanie informácií a na zlepšenie stavu v komunikácii, sme prijali uznesenia, na základe ktorých bol pán minister pozvaný na schôdzu výboru. Niekoľkokrát sa nedostavil a niekoľkokrát bol požiadaný o predloženie materiálov, ktoré, samozrejme, nepredložil.

    Pán minister sústavne porušoval rokovací poriadok Národnej rady a sústavne porušoval zákon o poslancoch. To znamená, že nerešpektoval kompetencie, ktoré mal výbor, a nerešpektoval to, že zákon stanovuje poslancom možnosti, ktoré chceli využiť, ale pre nezáujem pána ministra ich využiť nemohli. Pán minister si dokonca osoboval právo vykladať rokovací poriadok a oznámil, že výbor pre životné prostredie nie je vecne príslušný na to, aby mu predkladal požiadavky za rezort kultúry. Samozrejme, že rokovací poriadok Národnej rady umožňuje aj inému výboru, aby sa zaoberal problematikou v kultúre. Pán minister nám napísal na naše požiadavky list.

    Rozpis rozpočtu rezortu kultúry na roky 1995 a 1996 odmietol poslancom predložiť. Nechal jednoducho odkaz, že tento materiál sa nachádza v archíve Národnej rady. Odmietol predložiť výboru rozpočet aparátu ministerstva kultúry s rozpisom na jednotlivé organizačné útvary, pretože podľa neho ide o interný materiál ministerstva kultúry. K zoznamu projektov dotovaných zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia v rokoch 1995-1996 oznámil, že sa v súčasnom období prerokúva vo vláde a po skončení rokovania bude odovzdaný. Túto odpoveď napísal v decembri a do dnešného dňa sme nič nedostali. Pochybujem, že zoznam projektov za rok 1995 vláda ešte len teraz prerokúva. Zoznam členov komisií a Rady Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia - pán minister oznámil, že neposkytne zoznam týchto mien, pretože je to vraj požiadavka v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak pán minister má poradný orgán a má komisie, v ktorých sedia ľudia, ktorí spoločne s ním rozhodujú alebo sa mu snažia radiť v tom, kde by mali byť pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu na podporu kultúry, potom si myslím, že v žiadnom prípade menoslov týchto ľudí by nemal byť tajný a už vôbec nemôže byť jeho zverejnenie v rozpore s ústavou.

    Na naše ďalšie požiadavky, ktoré sa týkali jednak zloženia jednotlivých odborov ministerstva kultúry, smerníc ministerstva kultúry, organizačného poriadku ministerstva kultúry a noriem, podľa ktorých sa ustanovujú do funkcie vedúci odborov, prípadne vedúci tých zariadení, ktoré patria pod správu a pod organizáciu ministerstva kultúry, tie pán minister odmietol zverejniť. Dokonca odmietol zverejniť aj majetok, ktorý ministerstvo kultúry spravuje, pretože sú to vraj všetko interné materiály ministerstva kultúry!

    Pán minister, samozrejme, že tieto materiály, ktoré sme od vás žiadali, nie sú predmetom štátneho tajomstva. Sú materiálmi, ktoré vy ako minister máte a ste povinný ich predložiť poslancom Národnej rady. Ak mienite robiť tajnosť z toho, aký majetok spravuje ministerstvo kultúry, ak mienite robiť tajnosť z toho, akým spôsobom vyberáte vedúcich funkcionárov, ak mienite robiť tajnosť z toho, kto sedí v Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v komisiách, potom by sa vaše ministerstvo malo volať inak, nie ministerstvo kultúry.

    Nedávno som vám napísala list, že urobím všetko pre to, aby ste ako minister kultúry boli odvolaný. Ale musím na záver, pán minister, konštatovať, že vy sám ste urobili všetko pre to, aby vás odvolala buď táto Národná rada, alebo aby návrh na vaše odvolanie možno neskôr, o niekoľko týždňov predložil samotný premiér. Alebo možno odídete sám.

    Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Weiss.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ivanovi Hudecovi, ministrovi kultúry Slovenskej republiky.

    Musím povedať, že mi postup vo vzťahu parlamentu a ministra kultúry pripomína vzťah parlamentu z minulého volebného obdobia a ministra zdravotníctva. Pán minister Soboňa začal realizovať transformáciu zdravotníctva, ktorá, a na tom sa zhodol širší okruh odborníkov, bola potrebná. Ale spôsob, akým minister Soboňa presadzoval transformáciu, že si nevedel nájsť partnerský dialóg s organizáciami, ktoré pôsobia v zdravotníctve, stavovskými organizáciámi lekárov, lekárnikov, zdravotných sestier a podobne, viedol k tomu, že po jednom neúspešnom pokuse o odvolanie ministra o pol roka neskôr parlament s rozdielom jedného hlasu vyslovil nedôveru ministrovi Soboňovi. Veľmi mi to pripomína proces, o ktorom rokujeme dnes.

    Nikto nespochybňuje, že transformácia kultúry je potrebná. Pochybovačné hlasy alebo hlasy pochybnosti sa zdvíhajú voči spôsobu, akým minister kultúry a jeho ministerstvo transformáciu presadzuje. K tomu by som chcel uviesť niekoľko vecných poznámok, aby ste aj vy, ktorí sa rozhodnete hlasovať za vyslovenie dôvery, vedeli, že vecné dôvody na odvolanie ministra už existujú.

    Budem sa opierať o uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport z minulého týždňa, ktoré fakticky bolo rokovaním aj o ministrovi, hoci minister na ňom opakovane nebol. Náš výbor v konštatačnej časti konštatoval, že proces transformácie kultúry sprevádzajú vecné problémy, ktoré je potrebné riešiť dialógom medzi štátnymi orgánmi a tými, ktorých sa zmeny v kultúre týkajú. V tomto kontexte chápal aj list, ktorým sa na nás obrátil Zväz divadelných odborov Slovenska vo veci štrajku a požiadaviek divadelníkov a v ktorom Zväz divadelných odborov nastolil vecné problémy týkajúce sa transformácie divadelníctva. Toto uznesenie odhlasoval s právoplatnou väčšinou výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. V tom istom uznesení sme vyzvali ministerstvo kultúry, aby viedlo vecný dialóg s predstaviteľmi odborov, za pomlčku sme napísali termín ihneď.

    Hoci sme toto uznesenie prijali pred týždňom, do dnešného dňa som nevidel žiadny náznak, že by minister kultúry alebo ním poverený pracovník pristúpili k dialógu s tými, ktorí sa snažia domôcť sa aspoň toho, aby mali priestor, kde povedia, prečo si myslia, že by divadlá mali mať právnu subjektivitu. A je na ministrovi alebo jeho pracovníkoch, aby dokázali obhájiť, ak si myslia, že divadlá právnu subjektivitu nemajú mať. A to sa týka všetkých ďalších požiadaviek, ktoré predložili divadelníci.

    Dialóg tu chýba a nenahradí ho ani výpočet, ktorý predložil minister a jeho pracovníci poslancom, ktorí vykonávajú poslanecký prieskum od pondelka tohto týždňa na ministerstve kultúry, že sa obrátil na rôznych úrovniach na rôzne organizácie pôsobiace v oblasti kultúry a konzultoval s nimi prípravu transformácie. Napríklad vo vzťahu k odborovej organizácii oficiálny dátum a zápis, ktorý bol v tomto zozname, bol z 3. 10. 1995 a odvtedy sa žiadne oficiálne rokovanie neuskutočnilo. Aj preto výbor Národnej rady rozhodol o tom, že zriadi skupinu, ktorá by mala preveriť tri otázky súvisiace s postupom transformácie kultúry.

    A kde vidíme otázniky? Prvý je v koncepčnej otázke. Prečo sa rozhodlo postupovať tak, ako sa rozhodlo. Druhý je v otázke samotného zriadenia regionálnych kultúrnych centier a dodržania príslušných zákonov, ktoré s tým súvisia. Tretím okruhom je otázka presunu regionálnych kultúrnych centier pod krajské úrady a zákonnosť tohto procesu.

    K tomu smerovali otázky, ktoré náš výbor odhlasoval a na ktoré sme hľadali odpoveď v pondelok za účasti ministra kultúry a zodpovedných pracovníkov ministerstva a na ktoré dostávame niektoré ďalšie písomné materiály v priebehu tohto týždňa. Niečo ešte dostaneme na budúci týždeň, ale k tomu ešte prídem.

    S ministrom sme veľmi podrobne diskutovali o prínosoch zo zriadenia regionálnych kultúrnych centier a doterajšieho priebehu transformácie kultúry. Treba povedať, že ministerstvo má niektoré prínosy vykalkulované a vie ich aj vecne zargumentovať, ale zatiaľ s nimi neoboznámilo širokú verejnosť. Treba povedať, že aj experiment vo vzťahu k zriadeniu Kysuckého regionálneho kultúrneho centra, ktorým sa malo ospravedlniť, že toto je ten najlepší model, bol veľmi krátky na to, aby sa dalo posúdiť, či sú naozaj tie prínosy dostatočné. A samotné vyhodnotenie experimentu nie je širšej verejnosti známe.

    Treba povedať, že podľa pôvodných predstáv ministerstva mali regionálne kultúrne centrá vzniknúť k 1. januáru 1996, neskôr k 1. marcu, ale postupne, možno aj z dôvodu neujasnenia, ako to vlastne bude, sa ich zriadenie odkladalo. Ako už o tom informoval navrhovateľ návrhu na vyslovenie nedôvery, 9. 4. predložil minister koncepciu regionálnych kultúrnych centier do vlády Slovenskej republiky. Zobrala ju na vedomie a len pre zaujímavosť uvádzam, že v tejto koncepcii ministerstvo kultúry nepočítalo so zaradením divadiel do regionálnych kultúrnych centier. Naopak, počítalo s tým, že budú patriť priamo pod krajské úrady, to znamená, že budú mať právnu subjektivitu. To bol vlastný návrh ministerstva.

    Na otázku výboru, kedy a prečo sa zmenila koncepcia nezaradiť divadlá pod regionálne kultúrne centrá, sme dostali odpoveď včera, keď nám minister oznámil, že o definitívnom zaradení či nezaradení divadiel do regionálnych kultúrnych centier sa rozhodlo na rokovaní pracovnej skupiny o transformácii kultúry, ktorá sa uskutočnila 26. júna 1996. Prosím, zapamätajte si tento dátum, pretože iba týždeň predtým 18. júna vláda Slovenskej republiky prerokovala výsledky pracovnej porady ministrov a štátnych tajomníkov z Trenčianskych Teplíc a okrem iného uložila ministrovi kultúry uznesením číslo 439 konkrétnu úlohu, že má pokračovať v transformácii kultúry podľa projektu regionálnych kultúrnych centier vo väzbe na národné metodické centrá s termínom k 1. 7. V tom čase ešte stále platila koncepcia, že napríklad divadlá nebudú zaradené. O 9 dní neskôr, resp. o 8 dní neskôr, 26. júna rozhodla pracovná skupina - ani nie kolégium ministra, ani nie minister, ale pracovná skupina -, že veci budú inak a divadlá sa stanú súčasťou regionálnych kultúrnych centier. Dôvody, prečo sa tak stalo, nám zatiaľ nie sú známe. Hoci sa na ne pýta výbor, predpokladám, že v ďalšom priebehu prieskumu sa dozvieme odpoveď aj na túto otázku.

    Otázka, kedy vlastne boli zriadené regionálne kultúrne centrá. Ak sa aj rozhodlo 26. júna, že budú zriadené v tej podobe, ako boli zriadené, ich zriaďovacie listiny boli vydané 28. júna. Ale veľmi ťažko možno predpokladať, že za dva či tri dni stihol minister, resp. ministerstvo, s kýmkoľvek prerokovať, ako vlastne bude tá štruktúra vyzerať, a aby všetci vedeli, že sa k 1. 7. stávajú súčasťou regionálnych kultúrnych centier. Naopak, overený podpis ministra napríklad na rozhodnutí o zriadení Ponitrianskeho kultúrneho centra je z augusta 1996, čo vyzerá, že aj samotný dokument bol vydaný nie 28. júna, ale až po 1. 7. Teda otázky o spätnej platnosti zriadenia regionálnych kultúrnych centier, takpovediac, nie sú doložené. Teda boli, alebo neboli regionálne kultúrne centrá včas zriadené?

    Podľa zákona o rozpočtových pravidlách treba na ich zriadenie písomný súhlas ministerstva financií. Keď sme sa na pondelkovom poslaneckom prieskume pýtali pracovníkov ministerstva kultúry, predložili nám list zo 7. júna, ktorým sa minister kultúry obrátil na ministra financií o písomný súhlas so zriadením regionálnych kultúrnych centier. Potom nám predložili odpoveď ministra financií z 28. júna, v ktorej sa odvoláva na § 23 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý pre vašu informáciu hovorí o tom, že ak sa má zriadiť rozpočtová alebo príspevková organizácia k inému dátumu ako k 1. januáru, musí byť na to písomný súhlas ministerstva financií. Áno, takýto súhlas existuje. Akurát minister financií sa vo svojej odpovedi odvoláva na iný list ako na ten, ktorý mu 7. júna napísalo ministerstvo. Na túto skutočnosť som upozornil pracovníkov ministerstva ešte v priebehu porady, a preto nám bol dodatočne doručený list ministra kultúry z 25. 6., v ktorom žiada ministra financií na základe uznesenia vlády z 18. 6. o potvrdenie súhlasu so zriadením regionálnych kultúrnych centier ako príspevkových organizácií.

    To vlastne znamená, že až na druhý deň po tom, 26. júna, mala byť oná pracovná skupina, ktorá mala rozhodnúť o definitívnej podobe. 25. júna odchádza list na ministerstvo financií, že sa majú zriadiť regionálne kultúrne centrá ako príspevkové organizácie. Mali byť vydané dva súhlasy. Podľa § 21 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách, ak sa má zriadiť príspevková organizácia, musí byť k nej vydaný písomný súhlas ministerstva financií podľa tohto paragrafu, a ak je to k inému dátumu ako k 1. januáru, ešte aj súhlas podľa § 23 ods. 1.

    Žiadosť ministra kultúry na ministerstvo financií neobsahuje citáciu ani jedného paragrafu. Tá zo 7. júna, ktorá bola predložená poslancom v pondelok, obsahovala odkaz na § 23 ods. 1 a odpoveď ministra financií obsahuje len odkaz na § 23 ods. 1. V tejto veci sa pokúšame dopátrať sa aj stanoviska ministerstva financií. Prebieha prieskum, preto sa k tomu nebudem ďalej vyjadrovať. Sú tu len isté otázniky, ktoré treba objasniť.

    Otázka, ktorá vôbec nebola objasnená počas poslaneckého prieskumu v pondelok a dostali sme na ňu iba veľmi zmätenú odpoveď, je otázka, na základe akých právnych predpisov boli prevedené regionálne kultúrne centrá pod krajské úrady. Opäť podľa toho istého zákona o rozpočtových pravidlách krajský úrad je rozpočtová organizácia a v § 22 je zakázané v rozpočtovej organizácii zriaďovať iné rozpočtové alebo príspevkové organizácie, prípadne podnikateľské subjekty, iba ak ide o výnimku, ktorá je priamo daná v zákone pre ústredný orgán štátnej správy, alebo ide o zriadenie príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie ministerstvom. Žiadny iný prípad rozpočtové pravidlá nepoznajú a napriek tomu krajské úrady dnes majú vo svojej pôsobnosti príspevkovú organizáciu, ktorú nepozná žiadny zákon. Tá organizácia bola legálne zriadená pod ministerstvom kultúry. V momente, ako ju zmluvne odovzdalo na krajský úrad, visí vo vzduchu a sú s ňou právne problémy. Prednosta krajského úradu nevie, na základe akého zákona, akého oprávnenia môže voči tejto organizácii nakladať. V našom právnom poriadku žiadny taký predpis neexistuje.

    Na otázku za pracovníkov ministerstva počas poslaneckého prieskumu odpovedal vedúci úradu, že boli uzavreté zmluvy medzi ministerstvom kultúry a krajskými úradmi na základe zákona o rozpočtových pravidlách. Keď som sa pýtal, na základe akého paragrafu, nedostal som žiadnu odpoveď. Na návrh vedúceho úradu sme sa potom dohodli, že ministerstvo predloží právnu analýzu odpovede na túto otázku do jedného týždňa. Nie som si celkom istý, či je normálne, aby úkon, ktorý bol urobený v minulom roku, sa musel teraz, v priebehu jedného týždňa vysvetľovať nejakou právnou analýzou. Buď ministerstvo vie, na základe akého právneho predpisu konalo, alebo nevie a v tom prípade je to neprávny, teda nezákonný postup. A nemusím vám pripomínať ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že štátny orgán môže konať iba to, čo mu dovoľuje ústava, zákony, a takým spôsobom, aký ustanoví zákon.

    Tu sa kdesi nachádzame v otvorených otázkach, ktoré naznačujú, že minister kultúry má pocit, že nemusí rešpektovať zákon. Podobne ako to urobil v minulom roku, keď pričlenil ďalšie rozpočtové prostriedky svojej kapitoly do fondu Pro Slovakia, na čo neexistuje žiadny predpis, žiadny nárok. Ale pre ministra - a zdá sa mi, že to je jeho prístup k týmto otázkam - je zákon na druhom mieste. Na prvom mieste je rozhodnutie, takto si to predstavujem, takto to chcem urobiť a zákon, resp. právne predpisy, nie je to najdôležitejšie.

    Myslím si, že toto sú dosť vážne otázky a vážne dôvody, na ktoré zatiaľ výbor, ktorý na to zmocnil skupinu a uskutočňuje poslanecký prieskum, nepozná odpovede. Podľa môjho názoru od pondelka do dnešného dňa bolo dosť času na to, aby sme odpovede poznali. Je možné, že s nimi vystúpi minister kultúry na záver našej diskusie a vysvetlí, ako to vlastne je. Ale v tejto chvíli musím konštatovať, že nie sú mi známe žiadne vysvetlenia na postup ministerstva kultúry, ktorý nemôžem považovať za iný ako nezákonný vo vzťahu k presunu regionálnych kultúrnych centier pod krajské úrady.

    Konštatujem, že problémy sú v koncepčných otázkach, v zmenách stanovísk, nie celkom odôvodnených, s ktorými verejnosť, ani tí, ktorých sa týkajú, neboli oboznámení. Sú tu problémy s rešpektovaním zákona pri zriadení regionálnych kultúrnych centier a je nevysvetliteľný problém pri presune týchto zariadení pod krajské úrady. Potom minister kultúry vystupuje, akoby všetko bolo jasné. Problémy okolo štrajku a problémy v kultúre rieši dnes tak, že on je ochotný rokovať so Slovenským národným divadlom, so Stredoslovenským divadlom a Východoslovenským divadlom, ktoré podľa novely zákona o divadelnej činnosti, ktorú sme schválili v septembri minulého roku, sú divadlami s celoslovenskou alebo celoštátnou pôsobnosťou a patria pod ministerstvo kultúry. Ale všetky ostatné považuje za právoplatne zriadené a patriace do pôsobnosti krajských úradov. Vzhľadom na to, že to nie je jasné, je tento stav zamotaný. Nie je zodpovedaná otázka, kto je kompetentný rozhodnúť o požiadavkách divadla, napríklad Bábkového divadla v Nitre či iných divadiel, ktoré dnes podľa ministra patria pod krajské úrady.

    Aby som nehovoril dlho, zosumujem. V činnosti ministra ako člena vlády a šéfa rezortu mi chýba dialóg s tými, ktorých sa transformácia kultúry týka, tak ako ju minister začal, a snaha niečo vysvetľovať. Je tu snaha pretlačiť, rozhodnúť a povedať: Bude to takto bez ohľadu na názor tých, ktorých sa to týka. Názorne to vidíme v týchto dňoch, ale myslím si, že je to dlhodobejší problém. Je tu otázka, či minister kultúry postupoval v súlade so zákonom, alebo nie, otázka, na ktorú nevieme odpovedať. Je tu vážne podozrenie, že na ňu neexistuje pozitívna odpoveď, ktorá by, takpovediac, vysvetlila postup ministerstva. Čiže toto je ďalšia otvorená otázka.

    Ďalej je tu narábanie s finančnými prostriedkami, o ktorých už hovorili predrečníci. Nebudem to opakovať. Myslím si, že sú tu vecné dôvody na to, aby sme sa vážne zamysleli nad činnosťou ministra kultúry.

    Na záver mám otázku, na ktorú sa spoločne snažme odpovedať prv, než pôjdeme hlasovať.

    Je minister kultúry Ivan Hudec schopný riešiť dôsledky toho, čo sám vyvolal? Teda spôsob a proces transformácie kultúry, ako ho opísal navrhovateľ, ako ho opisujú ďalší rečníci. Ak ho ponecháme alebo ponecháte vo funkcii, bude to on, kto bude musieť tie veci ďalej riešiť, bude to on, od ktorého budeme žiadať v zmysle uznesenia nášho výboru dialóg a riešenie problému. Je schopný minister kultúry Ivan Hudec riešiť dôsledky toho, čo vyvolal? Podľa môjho názoru nie je toho schopný, a preto budem ja a moji kolegovia z poslaneckého klubu hlasovať za vyslovenie nedôvery.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    svoj podpis na žiadosť o vyslovenie nedôvery ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi som dal z týchto troch základných dôvodov:

    1. Pán minister sa správa hrubo a arogantne. Nekultúrny spôsob, akým sa verejne vyjadril na adresu ozdoby slovenskej národnej kultúry Petra Dvorského, je sám osebe dostatočný dôvod na odvolanie pána ministra.

    2. Ministerstvo kultúry rozhodlo 28. júna 1996 o zriadení a začlenení Múzea Slovenského národného povstania do Banskobystrického regionálneho kultúrneho centra. To bolo v rozpore so zákonom číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. Znenie tohto zákona v § 8 ods. 1 bolo ponechané aj pri novelizácii tohto zákona na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. § 8 ods. 1 znie: "Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania, Technické múzeum a Slovenská národná galéria sú zriaďované a zrušované Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky."

    Vo svetle tohto paragrafu nemohli prejsť všetky práva a záväzky Múzea Slovenského národného povstania na Banskobystrické regionálne kultúrne centrum po zriadení tohto centra. Ak by to chcel pán minister urobiť v súlade so zákonom, musel by Múzeum Slovenského národného povstania najprv zrušiť. Tento rozpor medzi rozhodnutím ministerstva kultúry a zákonom číslo 222/1996 Z. z. bolo možné riešiť najlepšie tým, že Múzeum Slovenského národného povstania v duchu uvedeného zákona, ale aj v duchu tradície, na ktorej stojí samostatná slovenská štátnosť, bude naďalej zaradené medzi inštitúcie, ktoré sú priamo riadené ministerstvom kultúry a priamo napojené na rozpočet ministerstva kultúry.

    Na interpeláciu, ktorú podal môj kolega pán poslanec Kanis na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, prišla odpoveď pána ministra, podľa ktorej sa ministerstvo kultúry vlastne zbavilo zriaďovateľskej funkcie voči Múzeu Slovenského národného povstania, hoci zákon mu to nedovoľuje. To, čo zákon stanovuje, nie je možné vyriešiť obyčajnou delimitáciou. Pán minister poslancom dlho sľuboval riešenie a napokon ostalo riešenie, ktoré je v rozpore so zákonom.

    3. Pán minister si dokázal svojou nekoncepčnosťou a aroganciou vytvoriť takú opozíciu kultúrnej obce a umeleckej inteligencie voči svojej osobe, ktorá nemá obdobu od vzniku Slovenskej republiky, teda od 1. 1. 1969, keď začal pôsobiť prvý minister kultúry vo vláde Slovenskej republiky. Odpor, ktorý minister Hudec vyvolal voči svojej osobe, nie je porovnateľný so žiadnym z ministrov kultúry, ktorých Slovenská republika za 28 rokov svojej existencie mala. Napätie, ktoré pán minister kultúry v kultúrnej verejnosti svojou neschopnosťou viesť dialóg spôsobil, je také veľké, že vyvolalo štrajk divadelníkov podporovaných Konfederáciou odborových zväzov i študentmi.

    Toto permanentné napätie medzi ministrom kultúry a kultúrnou verejnosťou možno riešiť, kolegyne a kolegovia, iba dvoma spôsobmi: výmenou pána ministra kultúry alebo výmenou slovenskej kultúrnej obce. Myslím si, že to prvé riešenie je pre slovenskú spoločnosť i slovenskú národnú kultúru lacnejšie a pre samotnú vládu Slovenskej republiky politicky únosnejšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Edit Bauerová a pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážení členovia vlády, vážený pán podpredseda, dámy a páni,

    chcela by som sa vyjadriť k trom oblastiam činnosti ministerstva, resp. pána ministra, ktoré sú samy osebe dostatočným dôvodom na odvolanie ministra.

    1. Chcela by som poukázať na nekompetentnosť práce ministerstva kultúry a ilustrovať to na jedinom príklade. Z dielne ministerstva kultúry vychádzajú mimoriadne nekompetentné návrhy a materiály. Ministerstvo vypracovalo podklad, na základe ktorého ste sa aj vy rozhodovali pri schvaľovaní zákona o štátnom jazyku. Ide o tzv. súhrnný prehľad platnej právnej úpravy menšinových práv v Slovenskej republike. Určite sa pamätáte na rôzne verzie, raz to bolo 36 zákonov, potom 40 zákonov, naposledy je to 26 zákonov. Pre zaujímavosť by som chcela uviesť po jednom príklade z týchto rôznych zoznamov.

    Na prvom zozname, kde bolo tých 30, neviem koľko zákonov, sa nachádzal napríklad takýto: zákon číslo 87 o mimosúdnych rehabilitáciách. V tomto zákone sa naozaj nachádzajú a spomínajú národnosti v tejto súvislosti: "Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe zmierniť následky niektorých majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948-1989, vedomé si, že tieto krivdy, tým menej potom rôzne nespravodlivosti z období ešte vzdialenejších, vrátane krívd na občanoch nemeckej a maďarskej národnosti, nemožno nikdy napraviť, chcejúc však vyjadriť svoju vôľu, aby k podobným krivdám už nikdy nedochádzalo, uznieslo sa na tomto zákone." Na základe tejto analýzy ste sa rozhodovali aj vy, keď vás pán minister presviedčal, že existuje dostatočná úprava menšinových práv a najmä jazykových práv. Ak toto je úprava menšinových práv, tak mi prepáčte, pravdepodobne neviem ani čítať, ani písať, ale obávam sa, že tejto chyby sa dopustili niektorí pracovníci ministerstva.

    Na ďalšom zozname je vymenovaných 40 takýchto zákonov, na základe čoho sa vláda začiatkom tohto roku rozhodovala, že nie je potrebné prijať zákon o menšinových jazykoch, pretože je už 40 takýchto zákonov. Jedna z týchto právnych úprav bola právna úprava o jazykových školách. Ubezpečujem vás, že neobsahuje okrem slova jazyk nič, čo by sa mohlo týkať menšín. Ale netýka sa to ani menšinových jazykov, týka sa to európskych, mimoeurópskych jazykov.

    Takáto posledná analýza uvádza 26 právnych úprav. Jednou z nich je vládne nariadenie číslo 282 o používaní učebníc a učebných textov. Fakt je ten, že táto právna úprava obsahuje úpravu, ktorá sa týka menšinových škôl, a síce v tom zmysle, že učebnice, z ktorých sa vyučuje vyučovací jazyk, teda materinský jazyk, a matematika, teda učebnice matematiky vo vyučovacom jazyku, sa používajú tri roky. Ak toto je menšinové právo, myslím si, že ten, kto takto usudzuje, je asi v hlbokom omyle.

    Takýchto omylov, na základe ktorých pán minister zavádza vás všetkých, ktorí sa rozhodujete na základe jeho informácií, zavádza vládu, ktorá prijíma na základe jeho informácií uznesenia, by bolo možné vymenovať nespočetné množstvo.

    Chcela by som vás upozorniť na jeden ďalší výplod, skvelý skvost, ktorý prichádza o chvíľu pred vás - je to návrh zákona o povinných výtlačkoch. Z návrhu tohto zákona je vynechaný § 4a, ktorým dodatočne ministerstvo upravilo stav, ktorý sa vyznačoval tým, že všetky periodické i neperiodické publikácie, ktoré boli vydávané v inom ako v štátnom jazyku, vychádzali nezákonne. Vynechaním § 4a, ak to parlament prijme - ale tento návrh vyšiel tiež z dielne ministerstva kultúry -, opäť položíme anglické mutácie vedeckých časopisov, menšinovú tlač, všetko, čo nie je písané po slovensky, mimo zákona. Pevne verím, že k tomu nedôjde.

    2. Chcela by som pripomenúť neprimerané spôsoby riadenia oblasti kultúry, ktoré spôsobia v konečnom dôsledku deštrukciu v oblasti kultúry. Treba tu poukázať predovšetkým na skutočnosť, že, samozrejme, celá spoločnosť sa nachádza v transformácii. Ale kým sa oblasť ekonomická, oblasť sociálna transformujú na základe zákonov - chcela by som to veľmi zdôrazniť -, oblasť kultúry sa transformuje divokým spôsobom, pretože ani jedna zo zmien, o ktorých tu hovoríme, nemá právny základ. V konečnom dôsledku to vyzerá tak, že transformácia sa koná, ale pravdepodobne kultúra to neprežije.

    Celý tento proces sa začal fakticky ekonomickým spôsobom. Mnohokrát ste od nás z tohto miesta počuli, že prvý útok bol vedený voči menšinovým kultúram. V oblasti kultúry nasledovali kultúrne zväzy, ktoré boli menej lojálne vláde. Až v konečnom dôsledku bývalá štátna tajomníčka vyslovila pravdu, že o celom rozpočte ministerstva kultúry rozhoduje jeden človek. Chcela by som vám pripomenúť, že ide o verejné financie, o verejné prostriedky, kde by mal byť celý proces, celý mechanizmus financovania maximálne transparentný. Ak by ste preskúmali verejné financie, v oblasti kultúry sú najmenej transparentné. Nie je možné dostať spoľahlivé informácie o rozdeľovaní prostriedkov a považujem za vrcholne absurdné, ak o rozdeľovaní prostriedkov na menšinovú kultúru sa dozvedáme z listu vysokého komisára OBSE Maxa van der Stoela, ktorý píše ministrovi zahraničných vecí.

    3. Kolegovia poslanci poukazovali na porušenie niektorých zákonov v procese transformácie. Ja by som chcela poukázať na to, že v oblasti kultúry, v práci ministra kultúry dochádza k sústavnému porušovaniu zákonov. Najprv to boli rozpočtové pravidlá, zákon o rozpočtových pravidlách, keď minister presunul zákonom určené účelové prostriedky do fondu Pro Slovakia. Fakt je, poznamenávam, že s povolením ministra financií, ale povolenie ministra financií je slabší právny úkon ako zákon o štátnom rozpočte.

    Zákon o rozpočtových pravidlách bol porušovaný v oblasti kultúry viacnásobne, napríklad aj vytvorením regionálnych kultúrnych centier, ako na to poukázal pán poslanec Ftáčnik. Kompetenčný zákon presunom regionálnych kultúrnych centier zmluvným spôsobom, čo zákon absolútne nepozná, pod krajské úrady. Zákon o divadelnej činnosti napríklad ukladá ministrovi starostlivosť o národnostné divadlá. Dnes minister vyhlasuje, že jeho divadlo je iba Slovenské národné divadlo. Národnostné divadlá už nie sú v jeho kompetencii. Ako je to teda s jeho pôsobnosťou v oblasti divadelnej činnosti, v oblasti národnostnej kultúry?

    Zákon o poslancoch, o rokovacom poriadku - o tom sa ani nechcem rozširovať, pretože mám bohaté skúsenosti z predizieb pána ministra, z rôznych predizieb, z rôznych budov ministerstva, ale myslím si, že tieto záležitosti sú všeobecne známe. Ide len o tú absurdnú skutočnosť, že pán minister si myslí, že na neho sa zákon o poslancoch, o rokovacom poriadku absolútne nevzťahuje. Akékoľvek informácie, ktoré sme od neho doteraz požadovali, zásadným spôsobom odmietal, filtruje nielen informácie, ale selektuje predovšetkým poslancov, komu tieto informácie dá a komu ich nedá. Samozrejme, myslím si, že o tom vás nie je potrebné presviedčať, že pred zákonom sme si asi všetci rovní.

  • Na tieto skutočnosti sme z tohto miesta viackrát upozornili. Vzhľadom na to, že minister Hudec zložil sľub, ktorý mu predpisuje Ústava Slovenskej republiky, že bude zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života, dnes treba konštatovať, že my sme z našej strany urobili všetko, aby zákony a ústava boli uplatnené a vošli do života. Vyčerpali sme všetky možné parlamentné prostriedky. Vzhľadom na to, že existuje dôvodné podozrenie, že minister Hudec sa spreneveril svojmu ministerskému sľubu, nezostáva nám nič iné, ako žiadať jeho odvolanie.

  • Slovo má pani poslankyňa Kolesárová. Pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení predstavitelia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    každá transformácia je bolestivá. Je to protirečivý proces nových a starých prístupov, v oblasti kultúry osobitne neprebádaný proces.

    Pán minister Hudec sa ako prvý z ministrov kultúry rozhodol vstúpiť na tento ťažký terén a začať so zmenami v zmysle programového vyhlásenia vlády. Vo svojom vystúpení chcem poukázať na aktivity, ktoré sa mu v priebehu dvoch rokov činnosti podarilo zrealizovať a ktoré znamenajú rozvoj v jeho rezorte a v kultúre vôbec. Informácie som získala z konzultácií s odbornými pracovníkmi rezortu i z Ročenky 1996, ktorú ministerstvo kultúry vydáva.

    Pán minister Hudec postavil sekciu štátneho jazyka a písomníctva, ktorá pripravila okrem iného aj zákon o štátnom jazyku.

    Zriadil a vybudoval sekciu miestnej a osobitej kultúry, ktorá sa stará najmä o amatérske a neprofesionálne umenie mimo mestských centier, a metodicky ju riadi. Riadi ju prostredníctvom Národného osvetového centra. Sekcia napomáha znovu oživiť kultúrne pulzovanie na vidieku, snaží sa obnoviť aktivity a činorodosť v kultúre na dedinách. Súčasťou práce tejto sekcie je aj starostlivosť o zahraničných Slovákov. A práve z iniciatívy ministra kultúry nedávno naša Národná rada prijala zákon o zahraničných Slovákoch, ktorý, ako vieme, sa na všetkých kontinentoch, kde Slováci žijú, stretol s priaznivým ohlasom.

    Postavil sekciu galérií, múzeí, pamiatok a krajiny, ktorá celkom nanovo chápe krajinné hodnoty Slovenskej republiky. Krajinu charakterizuje ako súčasť kultúrotvorby (tvorby kultúry), ako dôležitý prvok sebavedomia a vlastenectva, ako dôležitý ekologický prvok v symbióze s moderným životom slovenského človeka.

    Ďalej zriadil úsek poradcovských a koncepčných činností, ktorý vytvoril Radu národnej kultúry. Pracovali v nej donedávna napríklad aj také osobnosti, ako dnes už nebohí pán prof. Ján Števček alebo pán Vladimír Mináč a aj naďalej dnes v nej pracujú Ján Szelepcsényi, Július Binder, Ladislav Ťažký, Július Handžárik a ďalší. Úsek koncepčných a poradcovských činností spolu s kabinetom ministra pripravil viacero medzinárodných konferencií, ktoré sa vlani uskutočnili v Bratislave, či už išlo o stretnutie ministrov kultúry CEFTA, medzinárodnú konferenciu Integračný šok, alebo aj stretnutie spisovateľov a vydavateľov krajín CEFTA v Budmericiach.

    Za významné možno pokladať aj to, že sekcia umenia zriadila viaceré metodické centrá, aby sa zachovala kontinuita odbornosti aj po novom územnosprávnom členení na osem krajov. Vznikli napríklad takéto: Národné literárne centrum, ktoré celkom nanovo pristúpilo k rozvíjaniu takej nezastupiteľnej duchovnej hodnoty, akou je pôvodná slovenská literatúra, dráma, esejistika či poézia. Toto centrum za jeden rok dokázalo pozväzovať potrhanú sieť knižnej distribúcie pôvodnej tvorby a robí tak pluralitne pre všetkých slovenských spisovateľov všetkých názorových odtieňov a skupín. Šíri slovenskú kultúru v oboch spisovateľských združeniach, či už je to Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, kde sú združené aj spisovateľské organizácie národnostných literatúr, ukrajinskej a maďarskej, a tiež Spolok slovenských spisovateľov.

    Ďalej vzniklo Národné hudobné centrum, ktoré sa stará o celú hudobnú kultúru, teda o rozvíjanie vážnej aj populárnej hudby.

    Vzniklo aj Národné centrum pamiatok a krajiny, ktoré metodicky usmerňuje všetky dôležité odborné otázky, ktoré súvisia s bohatým fondom pamiatok na Slovensku, národných kultúrnych pamiatok a mnohých krajinných lokalít, ktoré patria do chránených krajinných oblastí.

    Minister zriadil aj úsek zahraničných stykov, ktorý koordinuje zahraničnú spoluprácu v rezorte kultúry. Iba v roku 1996 bolo podpísaných desať programov spolupráce, a to napríklad aj so Švédskom alebo Španielskym kráľovstvom. Napríklad vo Francúzsku sa zorganizovalo veľkolepé podujatie Podoby Slovenska, ktoré sa realizovalo v 12 francúzskych regiónoch v 22 mestách. Prezentovala sa opera Národného divadla, Slovenská filharmónia atď. a zrealizovalo sa 25 výstav so širokým diapazónom - od gotiky až po súčasné umenie.

    Iste, treba pripustiť, že pri takej zásadnej transformácii sa chyby robia, ale nik nemôže uprieť ministrovi Hudecovi jeho snahu o riešenie vecí. Hlavnú chybu dnes vidíme v komunikácii. Je iste potrebné ju obnoviť a vrátiť sa k tomu bodu, keď to bolo ešte možné.

    Bolo by dobré zobrať si príklad z prístupu k riešeniu problémov napríklad v Slovenskej akadémii vied. Iba nedávno sme v parlamente prijali zákon o Matici Slovenskej, ktorého príprava bola síce spočiatku sprevádzaná i dostatočne medializovaným sporom medzi Slovenskou akadémiou vied a Maticou Slovenskou, ale postupným vyjasňovaním si stanovísk došlo k vzájomnej dohode. Zákon sa prijal a vedcom sa vytvorila klíma plurality v bádaní historických a literárnych vied. Ako však uviedol podpredseda Slovenskej akadémie vied Dušan Čaplovič, na rokovaniach na pôde akadémie boli prítomní aj poslanci, ale k diskusiám nepotrebovali ani poradcov, ani podporu pred budovou SAV. Predstavitelia vedenia do rokovania vstupovali s požiadavkou nepolitizovať, ale hovoriť o odbornej stránke problému. Vychádzali z toho, že ak do rôznych problémov vstupujú stranícke záujmy, ktoré sa verejne stavajú na jednu stranu istého riešenia problémov, vec sa spolitizúva a dostáva sa do takého stavu, že vzniká patová situácia.

    A ešte chcem trochu parafrázovane citovať Dušana Čaploviča v tom zmysle, že to, čo hovorí o vedcoch, platí rovnako o špičkových divadelných umelcoch. Hovorí, že "ak niekto prestáva byť vedcom," teda zrejme aj hercom či dramaturgom, "potom sa stáva politikom. Keď vstupujú do hry politici, odborný dialóg sa končí. Vedec pôsobí kultivujúco, a tak by mal pôsobiť poslanec a rovnako aj umelec."

    Môj názor je taký, že pán minister by mal dostať šancu svoj model doviesť do konca, pred voľbami ho vyhodnotiť a urobiť odpočet svojich činností. Vtedy bude mať šancu aj opozícia, aby vystúpila s kritikou a alternatívnym návrhom oslovila voličov.

    Na záver mi dovoľte v súvislosti s dlhodobejším procesom odvolávania ministrov poukázať na slová známeho odborníka na riadenie pána Drukera z knihy Postkapitalistická spoločnosť, ktorá vyšla v Prahe v roku 1993 vo vydavateľstve Manažmentpress, citujem: "V posledných rokoch sa stalo módnym byť protivládnym. Toto však nikam nevedie. Potrebujeme silnú efektívnu vládu. Môžeme očakávať, že úloha vlády bude v budúcich desaťročiach skôr väčšia než menšia. Nové úlohy, ako kriminalita, medzinárodný terorizmus, kontrola zbrojenia, vyžadujú vládu skôr silnejšiu než slabšiu. Za posledných 15 až 20 rokov prichádzajú k moci politickí vodcovia, aby obmedzili vládne výdavky a redukovali štátny aparát alebo bojovali proti zneužívaniu štátnej moci a korupcii. Prvým, kto bol na základe takejto platformy zvolený, boli Jimmy Carter v USA, nasledovaný Ronaldom Reaganom, po ňom prišiel ďalší protivládny kandidát George Bush. Vo Veľkej Británii to bola Margaret Thatcherová. Napokon však všetci robili tie isté veci, na základe kritiky ktorých sa dostali k moci."

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Kolesárovej. Slovo má pán poslanec Kováč a pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    moji predrečníci spomenuli mnoho dôvodov, ktoré sú na stole, o ktorých máme rozhodovať, pre ktoré bolo navrhnuté odvolanie ministra Hudeca. Viem, že kolegovia z koaličných strán budú zase vynášať argumenty v prospech ministra Hudeca tak, ako to urobila pani poslankyňa Kolesárová. Rovnako sa zachovala aj vláda. Ak si prečítame stanovisko vlády, je veľmi podobné práve stanovisku pani poslankyne. Má to jednu chybu a tá chyba v takýchto vyjadreniach je podľa mňa kritická.

    Musíme sa zamyslieť, čo sa stane s ministrom, ktorý sa rozhodne nedodržiavať zákony. Takto sa môžu rozhodnúť povedzme poslanci. V rokovacom poriadku na to existuje riešenie. Ak nebudú dodržiavať zákony, môže nastúpiť disciplinárne pokračovanie a tak ďalej a tak ďalej. Ale čo z ministrom, ktorý sa rozhodol nedodržiavať zákony. Iste si poviete, to je nezmysel, taký minister predsa neexistuje. No a my tu máme, myslím si, veľkolepý prípad ministra, ktorý sa skutočne rozhodol, že niektoré zákony pre neho nebudú platiť.

    Pán poslanec Ftáčnik už hovoril o jednej sérii zákonov, o porušovaní zákonných noriem pri vzniku regionálnych kultúrnych centier a najmä pri ich presune do kompetencií krajských úradov. Pán poslanec Weiss upozorňuje na problém, na ktorý sme upozorňovali pána ministra snáď päťkrát, že nedodržuje zákon o zriaďovateľskej funkcii ministerstva kultúry v oblasti Múzea Slovenského národného povstania. Pán minister v odpovedi napísal, že sa dohodol s Ústredným výborom Zväzu protifašistických bojovníkov. Verím vám to, pán minister, ale hlboko ľutujem, zákon je viac ako vaša dohoda. A vy ste ten zákon povinný dodržiavať, aj keď sa vám to nepáči. Na našom stretnutí ste nám vysvetľovali, že keď môžete zriaďovať a rušiť, tak môžete aj preniesť kompetenciu. Súhlasím s vami, ak by to bolo napísané v zákone. Lenže v zákone to napísané nie je, a preto to nemôžete urobiť. To je ďalšie porušovanie zákonov.

    Pán minister porušuje zákon o poslancoch. Pán minister porušuje zákon o rokovacom poriadku. A takto by sme mohli ísť do celej série. Je nebezpečné mať vo vláde príklad ministra, ktorý sa rozhodol porušovať zákon, pretože takto by mohli začať postupovať aj ostatní ministri. Viete, keby nebola situácia do takej miery vyhrotená, že by tu nedošlo k takému veľkému porušeniu zákona, tak by som povedal, nechajte pána ministra vo funkcii, pretože čím je tam dlhšie, tým viac bodov nazbiera opozícia. On vlastne podporuje našu popularitu. Ale je tu skutočne situácia, ktorá je, myslím si, zrelá na riešenie. Uvedomte si, aký podiel bude mať pán minister na možných stratách nášho kultúrneho dedičstva, ktoré je uložené v múzeách, galériách, jediným krokom, a to tým, že pri zmene zriaďovateľa nedal príkaz vykonať inventúry a urobiť delimitačné protokoly. Kto nahradí slovenskému národu prípadné vzniknuté škody? Vzniká takáto otázka.

    V našom výbore som hovoril o veľmi špecifickej polohe niektorých výborov Národnej rady, pretože máme na starosti viacero ministrov. Náš výbor má na starosti rezort práce a sociálnych vecí a rezort zdravotníctva. V tejto chvíli to, prosím, nechápte ako nejaké oslavovanie niektorých ministrov. Mám výhrady k práci všetkých, ale môžem povedať, že niet jedinej schôdze výboru, aby sa ministerka práce a sociálnych vecí nezúčastnila na jeho schôdzi. Pán minister, pýtam sa, koľkokrát ste boli v vašom výbore? Pokiaľ som si zisťoval, tak ste tam boli v roku 1995 obhajovať rozpočet.

    Ministerstvo práce a sociálnych vecí vstupuje do riešení problémov aj tam, kde to nie je priamo ich povinnosť. Ako príklad uvediem časté návštevy štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí tam, kde vypukne nejaký štrajk. Ide ho v záujme veci riešiť. To nie je štrajk, ktorý by bol v jeho rezorte a ktorý by bol povinný riešiť. Ten štrajk je niekde úplne inde, ale on tam ide tú situáciu riešiť. Opäť, prosím, nechápte to ako glorifikáciu. Ja to chápem ako normálny ľudský postoj. Pánu ministrovi štrajkujú jeho vlastní umelci, ktorí sú v jeho rezorte, a on sa s nimi ani len nestretne.

    Ak dovolíte, dám ešte príklad z vlastnej práce. Vo vláde som mal na starosti riešenie problému, ktorý vznikol medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnou cirkvou. Ako viete, tento problém bol vyhrotený až do oblasti, kde bolo potrebné zasahovať na úrovni Policajného zboru a kde skutočne hrozilo násilie. Musel som však ísť, pretože tento problém som mal na starosti, musel som ísť medzi tých rozvadených ľudí. Musel som s nimi rokovať. Preto som bol vo vláde a bola to moja povinnosť. Toto som dostal na starosť a musel som tam ísť.

    Chcem len povedať, že pán minister sa vyhýba takejto zodpovednosti. Vyhýba sa rokovaniu so svojimi ľuďmi, ktorých má v rezorte, aby pre nich hľadal adekvátne riešenie situácie, v ktorej sa ocitli v dôsledku nedostatkov v jeho práci. Možno to nie je jeho nedostatok. Možno je obklopený zlými ľuďmi. Možno má legislatívu, ktorá je snáď najhoršia zo všetkých ministerstiev. Teraz nejdem toto skúmať. Pre mňa je rozhodujúce, že on je predstaviteľ rezortu, ktorý porušuje zákony. On je predstaviteľ rezortu, ktorý nie je schopný riešiť situácie, ktoré na základe porušovania zákonov vznikli, a on dáva negatívny príklad, že minister si môže dovoliť nerešpektovať zákony a nič sa mu nestane.

    Preto si myslím, že ako na poslancov platí disciplinárne konanie - vo vláde niečo také neexistuje -, tak disciplinárnym konaním pre ministra je návrh na jeho odvolanie. Myslím si, že by ste v záujme riešenia problematiky kultúry, ale aj v záujme toho, aby v našich vládach nepracovali ministri, ktorí sa rozhodli porušovať zákon, mali pri hlasovaní v záujme tohto faktu hlasovať za odvolanie ministra Hudeca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pani poslankyňa Rapaičová ako posledná prihlásená do rozpravy.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila s informáciou o transformácii kultúry, ktorú ministerstvo kultúry adresovalo výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a ktorá transparentne objasňuje príčiny a proces transformácie - s ktorou ste sa snáď nemali možnosť zoznámiť.

    Na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky sa transformáciou kultúry zaoberajú už druhý rok s cieľom riešiť situáciu v kultúre s osobitným zreteľom na zmenu v oblasti štátnej kultúry. Návrhy na riešenie boli niekoľkokrát predmetom rokovania vlády. K tejto transformácii ministerstvo kultúry pristúpilo najmä preto, že po roku 1989 prebehla prirodzená a spontánna premena organizačnej štruktúry štátnych kultúrnych zariadení. Ich živelnosť priniesla niekoľko výsledkov:

    1. Zredukoval sa počet pracovníkov v štátnych kultúrnych zariadeniach približne z 20 000 na 9 600.

    2. Knižnice a kultúrne domy v obciach prešli do správy a majetku obcí, ale bez dostatočného finančného zabezpečenia.

    3. Vzniklo 208 Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky priamo riadených príspevkových a rozpočtových organizácií, ktoré nemohli uskutočňovať účinný kontrolný mechanizmus.

    4. Činnosť jednotlivých kultúrnych zariadení najmä s regionálnou pôsobnosťou bola živelná, nekoordinovaná, a to aj v rámci jednotlivých odvetví, napríklad v oblasti múzeí, osvety, galérií a podobne.

    5. Spôsob financovania týchto inštitúcií sa iba mechanicky prenáša z rozpočtového zvyku roku 1989. Takže tie, ktoré dostali v roku 1989 najviac peňazí, boli stále vo výhode, a tie, ktoré mali v roku 1989 smolu a dostali menej, boli odsúdené do úlohy večných príštipkárov.

    6. Kultúrne zariadenia v regiónoch okrem toho, že ich miera spolupráce bola nízka, začali rezignovať na reflektovanie diania v regióne na úkor vyšších ambícií, smerovať kultúrne aktivity najmä celoštátne a medzinárodne.

    7. Zámery viaczdrojového financovania, napríklad známy spôsob 60 - 30 - 10, teda štát - región - obec - vlastná aktivita a sponzorstvo, sa stali nereálne pre neukončené regionálne rozpočty, nízke rozpočty obcí a u nás všeobecne poddimenzovanú kapacitu sponzorstva.

    8. Na potreby uchovania tradičnej kultúrno-historickej regionality Slovenska - Spiš, Kysuce, Orava, Zemplín sa nevytvárali nijaké podnety. A práve vznik slobodného a demokratického štátu takýto jav predpokladá.

    9. Rezortné i mimorezortné kontroly každoročne dokazovali, že úbytkom pracovníkov z rezortu kultúry sa síce dosiahlo vítané zoštíhlenie ostatného odborného aparátu, ale tým organizácie neboli zbavené povinnosti viesť hospodársko- -technickú agendu. V praxi sa to riešilo tak, že hospodársko-technická agenda sa zabezpečovala kumulovaním funkcií u odborných pracovníkov, ktorí na túto prácu nemali dostatočnú kvalifikáciu. Prejavilo sa to veľkými nedostatkami vo finančnej disciplíne, ktoré mali objektívne príčiny, ale často aj špekulatívnym porušovaním finančných predpisov. Táto situácia spôsobovala značné finančné úniky, ale aj spätné odvody do štátneho rozpočtu, ktoré zbytočne ochudobnili už aj tak malý a tenký rozpočet rezortu kultúry.

    Z týchto i ďalších vážnych dôvodov spracovala skupina ekonomických a právnych expertov začiatkom roku 1995 návrhy riešení, z ktorých sa napokon vyvinuli i dve koncepcie. Prvá tzv. odvetvová, ktorá predpokladala vytvorenie siedmich odvetvových najvyšších odborných pracovísk, bola zamietnutá pre nízku mieru decentralizácie riadenia. Druhá navrhovala formovať regionálne kultúrne centrum a národné metodické centrum ako základné zložky transformačných inštitúcií.

    Po internej oponencii ministerstvo kultúry predstavilo projekt druhej alternatívy transformácie všetkým špičkovým odborným pracoviskám, predpokladaným budúcim národným metodickým centrám i všetkým vedúcim pracovníkom jednotlivých kultúrnych inštitúcií. Samotný minister kultúry sa stretol s riaditeľom každej štátnej kultúrnej inštitúcie minimálne raz, s niektorými opakovane práve na tému transformácie.

    Rovnako o celom procese boli informované odbory. Napríklad v októbri roku 1995 sa v Táľoch konala celoštátna konferencia, kde boli prítomní aj predstavitelia odborov. 30. 10. 1995 bolo u ministra stretnutie zástupcov odborových organizácií z rezortu, na ktorom ich minister vyzval, aby vytvorili expertnú skupinu na vypracovanie základov pre rezortnú tripartitu. Zástupkyňa odborov pani Jánošová je členkou kolégia ministra a bola prizývaná aj na porady o regionálnych kultúrnych centrách atď. Všetky tieto fakty môže ministerstvo kultúry dokladovať a rovnako môže predložiť dôkazy o tom, že riaditelia všetkých profesionálnych divadiel na Slovensku boli o pripravovanej transformácii divadelnej siete informovaní a napríklad v októbri 1995 boli vyzvaní, aby predložili svoju predstavu transformácie divadelnej siete.

    Vráťme sa však k chronológii procesu. 4. apríla 1995 bol pod názvom "Návrh na riešenie usporiadania siete kultúrnych zariadení v pôsobnosti ministerstva kultúry" predložený vláde Slovenskej republiky model regionálnych kultúrnych centier. Vláda po jeho prerokovaní poverila ministerstvo kultúry overiť ho ako experiment v jednom regióne s povinnosťou po polroku informovať vládu o jeho výsledkoch. Ministerstvo kultúry vybralo bývalý okres Čadca a k 1. júlu 1995 zriadilo Kysucké kultúrne centrum. Informácia o vyhodnotení realizácie experimentu usporiadania siete kultúrnych zariadení v pôsobnosti ministerstva kultúry v tomto okrese bola vo vláde Slovenskej republiky prerokovaná 16. januára 1996, keď bolo ministrovi kultúry uložené spracovať a predložiť vláde návrh koncepcie regionálnych kultúrnych centier.

    Stalo sa tak na zasadnutí vlády Slovenskej republiky 18. júna 1996, kde bolo rozhodnuté uskutočniť zriadenie regionálnych kultúrnych centier k 1. júlu 1996 a dopracovať návrh do konečnej podoby, pretože vtedy ešte prebiehali rokovania o možnosti zaradenia 16 profesionálnych divadiel pod mestá, resp. pod kraje. Mestá však neboli ochotné divadlá prevziať a zákon o územnosprávnom členení prezident Slovenskej republiky nepodpísal a vrátil ho na rokovanie parlamentu, čím sa rokovanie so zmocnencami vlády pre novovznikajúce kraje úplne paralyzovalo. O definitívnom a konečnom zložení regionálnych kultúrnych centier s ohľadom na divadlá sa rozhodlo na pracovnej porade ministra s expertnou skupinou dňa 27. 6. 1996.

    A teraz bližšie o samotnom projekte. Nový model usporiadania štátnych kultúrnych zariadení vychádza zo spojenia rezortných kultúrnych zariadení v kultúrnohistorickom regióne do jednej inštitučnej jednotky - regionálneho kultúrneho centra, na čele ktorej je štátny intendant. Zariadenia sa stali súčasťou organizačnej jednotky v podobe špecializovaných pracovísk zachovávajúcich si svoj názov a tú časť kompetencií, ktorá sa dotýka ich pôvodnej vecnej pôsobnosti. To znamená, že všetky tieto zariadenia, napríklad okresné knižnice, múzeá, galérie, kultúrne strediská, divadlá, budú aj naďalej pôsobiť v celom doterajšom rozsahu predmetu odbornej a kultúrnej činnosti.

    Regionálne kultúrne centrá v novej organizačnej štruktúre majú za úlohu pre všetky zariadenia, ktoré sú súčasťou regionálnych kultúrnych centier, zabezpečovať len technicko- -hospodárske služby, optimálne technické a personálne podmienky na poskytovanie obslužných či servisných činností v oblasti vnútornej ekonomiky, investícií a všeobecne v oblasti administratívy. Zariadenie bude zároveň poskytovať právne služby a poradenstvo. Integrované zariadenia ako špecializované organizačné útvary majú vlastný podúčet, to je ďalší bežný účet, ktorým budú disponovať výlučne ich riaditelia. Prostriedkami z tohto účtu bude každý riaditeľ zabezpečovať odbornú a kultúrnu činnosť svojho zariadenia, teda múzea, galérie atď., za ktorú bude aj menovite priamo zodpovedný. Štátny intendant nemá právo ani kompetencie na to, aby do tejto odbornej činnosti akýmkoľvek spôsobom zasahoval. Jeho povinnosťou bude zabezpečiť dostatočnú kontrolu využívania finančných prostriedkov, aby to bolo v súlade s finančno-právnymi predpismi a vyhláškami.

    Riaditelia špecializovaných pracovísk sú súčasne členovia rady riaditeľov, ktorá bude pôsobiť ako poradný orgán štátneho intendanta. Okrem už spomínaného dispozičného práva na používanie finančných prostriedkov na odbornú činnosť majú právo predkladať návrhy na vznik, zmenu a skončenie pracovného pomeru pracovníkov svojho špecializovaného pracoviska a na ich mzdovú stimuláciu. Navyše sa budú vyjadrovať aj k rozpočtu štátnej intendantúry. Prostredníctvom národných metodických centier ako vrcholných odborno-metodických inštitúcií pre jednotlivé typy zariadení - napríklad Slovenská národná galéria je pre galérie, Slovenské národné múzeum je pre múzeá, Univerzitná knižnica pre knižnice - sa bude poskytovať metodická pomoc štátnym kultúrnym zariadeniam. Najdôležitejšími úlohami národných metodických centier bude monitorovanie a pasportizovanie kultúrnych aktivít v regiónoch, poskytovanie komplexných informácií kultúrnym organizáciám, vyjadrovanie sa k finančným požiadavkám kultúrnych inštitúcií na jednotlivé kultúrne aktivity, vytvorenie systémov na prideľovanie finančných prostriedkov, aby sa nepodporovali duplicitne atď.

    "Zo všetkého, čo sme tu uviedli," hovorí sa v informácii ministerstva kultúry, "jasne vyplýva, že úspešnosť regionálneho kultúrneho centra závisí od úrovne spolupráce troch zložiek: štátnej intendantúry, riaditeľov špecializovaných organizačných útvarov a národných metodických centier. A táto spolupráca je možná len vtedy, keď sa na nej budú podieľať kompletne. Keď bude absentovať jedna z nich, prejaví sa to konfliktnou praxou."

    Sieť regionálnych kultúrnych centier v súčasnosti predstavuje časť celkovej inštitucionálnej základne rezortu, ktorou ministerstvo kultúry zabezpečuje svoju pôsobnosť pri rozvoji kultúry v Slovenskej republike. Toho času túto sieť tvoria knižnice, regionálne kultúrne centrá, divadlá, galérie, múzeá a hvezdárne. Transformáciou týchto zariadení do regionálnych kultúrnych centier sa dosiahlo racionálnejšie usporiadanie spomínanej siete a decentralizácia ich zriadenia. Zároveň sa vytvorili vhodné podmienky na účelnejšie, racionálnejšie a efektívnejšie využitie finančných prostriedkov a na sprofesionalizovanie administratívnooperatívnych a technicko-hospodárskych činností. Tým sa odbremenili odborní riadiaci pracovníci, teda riaditelia týchto inštitúcií, od zodpovednosti za tieto činnosti a vytvoril sa väčší priestor na plnenie a skvalitnenie hlavného poslania týchto zariadení.

    Nezanedbateľný je aj fakt, že sa výrazne znížil počet štátnych kultúrnych zariadení v oblasti rozpočtu a ekonomickokontrolných vzťahov, ktoré sú priamo riadené ministerstvom kultúry, a že sa umožní navrhovanie a rozdeľovanie financií priamo v regióne so zreteľom na jeho individuálne a špecifické potreby. Posilní sa tým nielen osobitosť kultúrnohistorických regiónov, ale aj ich rovnocenné postavenie vo vzájomnom vzťahu a vo vzťahu k ministerstvu. Rovnako sa rozšíril priestor na styk s podporovateľmi a šíriteľmi kultúry v regiónoch na miestnej regionálnej a nadregionálnej úrovni a priestor na rozvoj a prezentáciu profesionálnej, ale i neprofesionálnej tvorby.

    Okrem regionálnych kultúrnych centier do siete štátnych kultúrnych zariadení patria inštitúcie, kde sa zachová ich priame napojenie na štátny rozpočet, teda ostáva aj priamy riadiaci vzťah medzi nimi a ministerstvom kultúry ako ústredným orgánom štátnej správy. Do tejto skupiny patria všetky národné metodické centrá a inštitúcie, ako Slovenská filharmónia, Dom zahraničných Slovákov atď. Patria sem i väčšie integrované divadelné celky - Východoslovenské štátne divadlo, Stredoslovenské štátne divadlo a Slovenské národné divadlo. Integrácia profesionálnych divadelných scén, ktoré sa stali zložkami týchto celkov, je súčasťou transformačného procesu v oblasti kultúry. Je to nevyhnutný a prirodzený proces, ktorý reaguje na spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989. Nie je to model ani politický, ani nijako inak motivovaný. Vyplýva jednoducho z potrieb spoločnosti a je istým spôsobom kopírovaním tých foriem financovania kontroly riadenia a organizačnej štruktúry kultúry, ktoré sú vo svete bežné a známe.

    Vážení kolegovia, za seba môžem povedať iba toľko, že ak sa pozrieme do susedných štátov, v ktorých transformácia prebehla už oveľa skôr, môžem konštatovať, že ministerstvo kultúry si uvedomilo, že transformácia je nevyhnutná a pri jej uvádzaní do života sa práve snaží vyhnúť chybám iných. Stačí sa pozrieť do niektorých iných krajín, hoci v súvislosti s divadlami, a kritika, ktorá sa sype na hlavu pána ministra, nie je objektívna.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rapaičová. Ale je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Ftáčnika. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa, tí, čo vám napísali príspevok, urobili jednu nepresnosť, ktorú by som rád spresnil.

  • Pán poslanec, nehovorte, že druhí písali. Nerobte to.

  • Sama pani poslankyňa povedala, že z ministerstva kultúry prišiel materiál, ktorý prečíta, lebo poslanci sa s ním ešte nestihli oboznámiť. Tak som tomu rozumel.

    Ale zamlčali ste uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 251 z 9. 4. Teda medzi januárom a júnom 1996 bol návrh ministerstva kultúry na koncepciu regionálnych kultúrnych centier, ktorú vláda vzala na vedomie a požiadala ministra, aby ďalej pokračoval v transformácii kultúry. To znamená, tam bol ten koncepčný materiál. 18. 6. vláda o žiadnej koncepcii nerokovala, ale rokovala o záveroch porady štátnych tajomníkov a ministrov slovenskej vlády v Trenčianskych Tepliciach o problematike školstva, kultúry a mnohých ďalších rezortov a prijala k tomu závery, k ministrovi kultúry trojriadkový záver vo vzťahu k regionálnym kultúrnym centrám, ktorý som tu citoval, ktorý mu ukladá, že má pokračovať podľa projektu regionálnych kultúrnych centier. V tom čase bol jediný projekt prerokovaný vo vláde, aj keď nie schválený, prerokovaný 9. 4.

    Vy ste uviedli, že 27. 6. ho pracovná skupina zmenila. Minister nám včera osobne oznámil, že tá skupina zasadala 26. júna. Neviem, kde je teraz pravda. Ale mám tu písomný doklad od ministra, že 26. 6., teda po rokovaní vlády, sa zmenili koncepčné otázky a 28. 6. tie organizácie formálne vznikli. Bol to teda veľmi krátky čas a neviem, kedy a vlastne s kým sa stihli uskutočniť všetky rokovania, keď žiadne krajské úrady v tom čase ešte právoplatne neexistovali. Boli zriadené zákonom 24. 7. 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Švec.

  • Ďakujem.

    Ospravedlňujem sa všetkým poslancom za to, čo teraz poviem, nie je to v mojej prirodzenosti, aby som takto vystupoval. Ale chcem povedať, pani kolegyňa Mušková, že vaše vystúpenie bolo prinajmenšom neetické vzhľadom na to, že všetci vieme, aké sú vaše priame väzby na Regionálne kultúrne centrum v Čadci a Slovenskú národnú galériu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, hovorte, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadrila k štyrom požiadavkám Združenia divadelných odborov Slovenska, ktoré nám predniesol vedúci delegácie za divadelné odbory, keď sme rokovali s ich zástupcami v našom výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Moje stanovisko je výsledkom niekoľkých konzultácií v rezorte, ktoré som absolvovala v rámci aktuálneho poslaneckého prieskumu. Odpoveď na tieto požiadavky ma zaujímala o to viac, že boli ultimatívne predložené a sú vlastne hlavným dôvodom a príčinou, prečo sú niektoré divadlá v štrajkovej pohotovosti a niektoré v aktívnom štrajku.

    Prvá požiadavka - vrátenie právnej subjektivity všetkým divadlám. Táto požiadavka nie je splniteľná, pretože okrem toho, že niektoré divadlá výslovne prejavili záujem neprejsť ako samostatné právne subjekty do pôsobnosti krajského úradu a svoje začlenenie do regionálneho kultúrneho centra si priamo vyžiadali, napríklad Divadlo Slovenského národného povstania v Martine, iné divadlá stratili právnu subjektivitu zlúčením s iným a vytvorením nového štátneho profesionálneho divadla aj na základe vlastnej žiadosti. Napríklad Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a Štátna opera v Banskej Bystrici vytvorili Stredoslovenské štátne divadlo a Divadlo Janka Borodáča v Košiciach a Jonáša Záborského v Prešove vytvorili Východoslovenské štátne divadlo.

    Právna subjektivita nie je podmienkou, bez splnenia ktorej by nebolo možné umelecky tvoriť a plynule pokračovať v práci divadla. Miera inštitucionálnej samostatnosti je napokon vždy aj výrazom zaslúženej dôvery štatutárneho predstaviteľa inštitúcie k podriadeným vedúcim pracovníkom. Napríklad v Bratislavskom štátnom kultúrnom centre štátny intendant vo veľkom rozsahu delegoval kompetencie riaditeľom jednotlivých divadiel. Právna subjektivita predstavuje súhrn práv a povinností. Pri regionálnych kultúrnych centrách sú tieto práva a povinnosti delené medzi intendantúrou a štátnym kultúrnym zariadením, pričom riaditeľ je plne zodpovedný za odbornú kultúrnu činnosť zariadenia a intendant nemá kompetencie na to, aby do nej zasahoval. Takže autonómia pri zabezpečovaní umeleckej a kultúrnej činnosti jednotlivých zariadení ostala zachovaná. Námietky, že kultúrne zariadenie stratou právnej subjektivity stratilo možnosť nadväzovať zmluvné vzťahy so zahraničnými či inými partnermi a podobne, sú irelevantné. Riaditeľovi zariadenia naďalej ostali kompetencie na nadväzovanie kontaktov. Nové je len to, že písomnú zmluvu musí podpísať aj intendant.

    Ministerstvo kultúry sa pre takéto riešenie rozhodlo preto, lebo doteraz riaditelia uzatvárali zmluvy, ktoré často boli pre inštitúcie nevýhodné a stratové a kultúra takto v konečnom dôsledku každoročne prichádzala o nemalú finančnú čiastku. Pritom pripomínam, že ide o peniaze, ktoré sú prideľované zo štátneho rozpočtu, a nie je možné rezignovať na kontrolu hospodárnosti ich využívania. Takto postavená požiadavka je teda zmätková už vo svojej podstate.

    Druhá požiadavka - menovanie riaditeľov jednotlivých divadiel a súborov prebehne na základe verejného výberového konania, pričom 50 % členov výberovej komisie navrhnú členovia divadiel alebo súborov tajným hlasovaním. Táto požiadavka je nad rámec ustanovení Zákonníka práce, ktorý ukladá zriaďovateľovi menovať a odvolávať štatutárneho predstaviteľa inštitúcie. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v prípadoch, kde je to žiaduce, samo volí cestu výberu vhodného kandidáta na vedúcu funkciu výberovým konaním, nemožno však tento spôsob výberu povýšiť nad iné, resp. ho zvýlučniť. Požiadavka 50-percentného zastúpenia volených členov komisie nemá oporu v žiadnej, v nijakej inej zákonnej norme, a teda priamo v sebe zakladá riziko neschopnosti komisie objektívne posudzovať úroveň schopnosti jednotlivých kandidátov. Ako príklad je skúsenosť s akceptovaním tohto návrhu v prípade výberového konania v činohre Slovenského národného divadla, kde zástupcovia činohry zmarili vo výberovom pokračovaní dominanciu kandidáta, ktorý od samotného súboru mal najväčšiu podporu, dokonca aj od nezávislých členov komisie.

    Tretia požiadavka - zastavenie schvaľovacieho procesu divadelného zákona. Príprava a prerokovanie zákona o divadelnej činnosti je v pláne legislatívnych úloh Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Zväz divadelných odborov na Slovensku sa k návrhu zákona vyjadroval podobne, ako aj iné profesijné a občianske združenia a zväzy. Skutočnosť, že v súčasnosti v poslednej textovej verzii návrhu zákona o divadelnej činnosti neboli akceptované všetky pripomienky Združenia divadelných odborov Slovenska, nemožno považovať za dôvod na zastavenie schvaľovacieho procesu. Predkladateľ návrhu musí zohľadniť pripomienky všetkých účastníkov konania, nie iba jedného. Napokon celý legislatívny proces sa i tak zavŕši tu, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    A napokon štvrtá požiadavka - zostavenie nezávislej komisie zloženej zo zástupcov Združenia divadelníkov na Slovensku, otvoreného fóra Zachráňme kultúru, štatutárneho zástupcu Združenia divadelných odborov na Slovensku, člena kolégia riaditeľov, Slovenského centra Unima, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Národného divadelného centra. Táto komisia sa bude podieľať na príprave divadelného zákona a autorského zákona, ďalej sa bude podieľať na prípadnej reorganizácii divadelnej siete a vyjadrovať sa ku všetkým legislatívnym opatreniam v danej oblasti. Nie je celkom zreteľné, na základe akých kritérií vybralo Združenie divadelných odborov Slovenska navrhované zloženie tejto nezávislej komisie, pretože zo zákona s kompetentnými inštitúciami, čiže s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Národným divadelným centrom, o možnosti spoločného vytvorenia tejto komisie nikto zatiaľ nerokoval. Navyše v oblasti divadelníctva pôsobí celý rad záujmových a profesijných spoločností, ktoré majú aj významnejšie postavenie, ako napríklad Slovenské stredisko medzinárodnej organizácie bábkarov.

    O reorganizácii divadelnej siete rozhodol orgán štátnej správy, ktorý je kompetentný v tejto veci konať. K legislatívnym procesom je možné jednotlivých účastníkov prizývať, ale nemožno si účasť vylučovať a vynucovať si ju. Navyše akceptovanie takejto komisie by zaviedlo nebezpečný precedens výlučnosti, lebo do pripomienkového konania pri príprave legislatívnych zmien je v súčasnej praxi zapojené oveľa širšie spektrum účastníkov, ako sa v požiadavke uvádza. Nejde náhodou o snahu prevziať kompetenciu zákonom určeného ústredného orgánu štátnej správy, pričom zákonná zodpovednosť potom zostane na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky a nezávislej komisii by zostali iba kompetencie? Postup legislatívneho procesu nezaručuje iný spôsob presadenia návrhu o zákone ako na prerokúvaní tu, na tejto pôde, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

  • Pani poslankyňa Rapaičová, vy ste povedali, že Divadlo SNP v Martine si neželá právnu subjektivitu a samo sa žiadalo zaradiť do regionálneho kultúrneho centra.

    Pani kolegyňa, navštívil som Divadlo SNP v Martine približne pred dvoma týždňami a ubezpečujem vás, že nič viac si Divadlo SNP neželá, ako samostatnú právnu subjektivitu. Do regionálneho kultúrneho centra sa nežiadalo. Práve v Martine nastala taká situácia, že štátnym intendantom, ktorý rozhoduje o všetkých veciach Divadla SNP v Martine, je Ing. Boršč, ktorého meno sa vyskytlo v Babinského afére, ktorého mesto Martin žaluje asi za pol milióna korún alebo aj o niečo viac, ktorému iní veritelia predali jeho dom v Martine kvôli nejakým iným dlhom dosahujúcim miliónovú výšku, a tento človek rozhoduje o všetkých dôležitých záležitostiach Divadla SNP Martin. Takú reorganizáciu kultúry nastolil pán minister Hudec.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Rosival.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem tiež reagovať na vystúpenie pani poslankyne Rapaičovej. V podobnom duchu, ako to urobil pán poslanec Čarnogurský, chcem vysvetliť, že divadlá v Prešove a Košiciach nežiadali o to, aby boli zlúčené. Pani kolegyňa Rapaičová v zdôvodnení, prečo nie je možné vrátiť právnu subjektivitu divadlám, uviedla príklady a medzi týmito príkladmi divadiel, ktoré boli zlúčené na vlastnú žiadosť, uviedla aj Košice a Prešov.

    Toto nezodpovedá skutočnosti a domnievam sa, že ide o zavádzanie parlamentu. Môžem povedať, že vzťah medzi košickým a prešovským divadlom na jednej strane a pánom ministrom a ministerstvom kultúry na druhej strane prešiel určitým vývojom, kde Košice najprv síce žiadali zmenu názvu, ale nežiadali zlúčenie. Potom prišla fáza protestov oboch divadiel proti zlúčeniu, potom nasledovala podpisová akcia občanov Košíc proti zlúčeniu, potom sa do tohto problému zainteresoval primátor Schuster, ktorý tiež protestoval proti zlúčeniu divadiel. Takže nemôžeme povedať, že to bolo na žiadosť týchto divadiel.

    Výsledok zlúčenia je v súčasnosti taký, že sú značne zvýšené náklady na dopravu medzi Košicami a Prešovom, kde jeden presun súboru alebo časti súboru z Košíc do Prešova stojí okolo 35-40 000 korún. Druhým výsledkom je, že sa hrá oveľa viac muzikálov, ako sa hralo pred zlúčením. To znamená, že predchádzajúca námietka o malej slovenskosti divadiel sa teraz dostala do situácie, že sa vlastne hrá viac muzikálov zahraničných autorov. A tretím dôsledkom je to, že sú oveľa menej obsadzovaní mladí košickí herci, majú oveľa menej príležitostí, ako mali pred zlúčením divadiel.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Chce sa ešte vyjadriť pán minister Hudec. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    musím konštatovať, že nie je nič nové pod slovenským politickým opozičným slnkom. Tretí raz sme si vypočuli 99 % tých istých tvrdení, ako pri prvom a druhom pokuse o vyslovenie nedôvery slovenského parlamentu ministrovi kultúry Slovenskej republiky.

    Neviem, či platí zásada, že každý hovorí svoje a navzájom sa nepočúvame, alebo platí iná zásada, že dôležité je čosi tvrdiť - už je jedno, či sa to dá podoprieť argumentmi, alebo nedá -, podstatné je, že tá moja tlač, moja časť možnosti ovplyvniť verejnú mienku bude fungovať, alebo nie.

    Veľmi vážne obvinenie bolo vznesené v tom, že minister kultúry s nikým nekonzultoval taký vážny krok, akým je transformácia kultúry, s nikým sa neradil, nič neurobil preto, aby získal maximum informácií, maximum názorov na túto skutočnosť. Môžem doložiť dátumami, miestami, kde, s kým a kedy som sa stretol, a verte mi, že to nebolo určite menej ako 50-krát. Hovoril som so všetkými predstaviteľmi všetkých odvetví kultúry, ktorých sa to týka. Asi som urobil jednu jedinú chybu, že som nehovoril akurát s tými pravými, jedine správne politicky a kozmopolitne orientovanými pracovníkmi v kultúre, ktorí už dopredu presne vedia, že všetko, čokoľvek táto vláda urobí, je zlé.

    Takisto som si so záujmom vypočul poznámku - pán poslanec Ftáčnik sa možno preriekol -, že dôvody už existujú, ako predtým nejestvovali, teraz sa už nejaké vraj našli. Zásadne odmietam tvrdenie, nech som akokoľvek obvinený, o porušovaní zákonov.

    Tvrdia sa tu isté právne názory. Pán poslanec Čarnogurský dokazoval, že štrajk v úvodzovkách alebo bez úvodzoviek je legálny. Jestvuje veľmi poctivý právny rozbor, ktorý jednoznačne dokazuje, že nejde o legitímny štrajk. Tak prosím, sú tu dva názory, a preto parlament rozhodne, či je tento štrajk legitímny a či minister urobil chybu, a teda ho odvolá. Prípadne, nech sa takto rozhodne aj pri iných, odlišných právnych názoroch na rozličné veci.

    Nové a veľmi vážne, čo sa vyskytlo v týchto argumentoch, bolo obvinenie ministra kultúry, že konal v rozpore s právnymi normami preto, lebo údajne nemal súhlas ministra financií na zriadenie regionálnych kultúrnych centier. Práve tento argument sa vyšperkúva, hľadajú sa ešte rôzne ďalšie doformulácie a hľadajú sa ďalšie blšky, ktorými by bolo možné spochybniť to, čo sa vykonalo. Jestvuje žiadosť ministerstva kultúry na tento krok, jestvuje súhlas ministerstva financií na tento krok. Páni poslanci mali tento dokument v rukách!

    Druhý vážny argument hovorí o tom, že delimitácia regionálnych kultúrnych centier nebola vykonaná na základe dostatočne silných alebo dostatočne relevantných právnych podkladov. Upozorňujem, že podklad jestvuje. Je to pokyn na vykonanie delimitácie rozpočtov, rozpočtových kapitol organizácií dotknutých novým územnosprávnym usporiadaním Slovenskej republiky do rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré vystavilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky pod číslom 1781/96-sekr. a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pod číslom KM 739/96.

    Nekonal som na základe svojvôle, ako sa tu snaží niekto nahovoriť tomuto plénu a iste aj občanom tohto štátu, ale konal som na základe definovaného rozhodnutia. Chcem upozorniť, že krajské úrady majú aj iné inštitúcie, ktoré im neprikazuje zákon. Je to istý typ agentúr a zrejme všetko je v tomto prípade v poriadku.

    Chcem upozorniť na tvrdenia, že ministerstvo kultúry predložilo projekt, vláda ho schválila a ministerstvo podľa toho nepostupovalo. Prosím, projekt je nie definitívna inštitucionálna štruktúra. Projekt je zámer. V tom zámere vtedy, keď ho vláda schvaľovala, nebolo vyjasnené, ktoré alternatívy sa v rámci divadiel použijú. Preto sa zišla pracovná komisia, ktorá rozhodla o tomto type zaradenia.

    Upozorňujem, že pán poslanec Čarnogurský nemá pravdu, pretože divadlo v Martine naozaj tlmočilo svoju žiadosť, aby nepatrilo pod krajský úrad a radšej si vybralo regionálne kultúrne centrum.

    Veď áno, ja viem, že Košičania aj Prešovčania zmenili názor a každý druhý deň by bolo zrejme treba robiť zmenu ich štatútu a zriaďovaciu listinu, pretože dva dni chcú to, dva dni chcú ono. Pôvodný názor bol taký, že chceli Východoslovenské štátne divadlo. Tlmočili ho priamo u premiéra, bol som pri tom. Preto sa vyhovelo tejto žiadosti. Vyhovelo sa aj vzhľadom na to, že to bola jedna z takých možností, akú ponúkal návrh na transformáciu divadelnej siete v rámci transformácie celej kultúry.

    Chcem upozorniť, že možností bolo viac. Áno, názory sa vyvíjali. Vyvíjali sa aj preto, lebo boli aj také návrhy, ktoré prichádzali zdola od tých, ktorých sa to týkalo. Upozorňujem, že pri všetkých týchto rokovaniach sa hovorilo veľmi otvorene a veľmi jasne. Áno, z 24 predstaviteľov divadiel boli traja proti. To je pravda. Ale všetci ostatní boli za. Aj z niektorých iných odvetví boli ojedinelé hlasy, ktoré si mysleli, že netreba týmto spôsobom riešiť transformáciu. Ale všetky nedostatky alebo hrubé chyby a hrozby, ktoré hrozili z toho, že si opäť len založíme ruky za chrbát a budeme sa dívať, ako sa to pomaličky, ale isto zosúva do priepasti, tak to by bolo to najhoršie možné riešenie.

    Upozorňujem, že možno bolo nie o 5 minút 12, ale 5 minút po 12.00 hodine, pretože skutočné rozpočtované finančné prostriedky na pôvodný typ štruktúry kultúrnych inštitúcií na Slovensku nezaručovali ich ďalšiu existenciu pri prísnom uplatňovaní všetkých pravidiel, ktoré predpisuje zákon o rozpočtových prostriedkoch. Jednoducho obrovské finančné chyby alebo nedostatky pri používaní finančných prostriedkov z rozpočtu by viedli k tomu, že by sme boli nútení zavrieť možno štvrtinu až tretinu kultúrnych inštitúcií. To už by bola sláva, to už by bolo víťazstvo - samozrejme tých, ktorí sú vždy radi, keď sa tejto vláde niečo nepodarí a keď táto vláda urobí čosi, čo možno vydávať za jej hrubú chybu.

    Nedá mi, aby som sa krátko nedotkol niektorých techník, ktoré, žiaľbohu, zrejme patria do spôsobu politického boja na Slovensku. Spôsob ponižovania a lží, ktoré sa tu vyskytujú, je niekedy až pozoruhodný. Minister Ivan Hudec neodchádzal z ministerstva kultúry ani zadným vchodom, odchádzal práve tým istým predným vchodom, do ktorého sa mu tam protiprávne dostala istá skupina občanov. A neodchádzal s kabátom na hlave, ako sa to snaží interpretovať pán poslanec Černák a čo síce nepovedal, ale narážal na to pán poslanec Čarnogurský. Nemusel som si dávať nič na hlavu, pretože mám na nej málo vlasov a keďže nepršalo, nebolo si treba hlavu zakrývať. Myslím si, že to, čo sa šíri v novinách aj o takomto detaile, nad ktorým sa môžem len povzniesť, svedčí len o úrovni autorov a šíriteľov takýchto ponižovaní a lží.

    Pán poslanec Čarnogurský tvrdí, že som sľúbil podpísať dohodu a že som ju nepodpísal. Ale zabudol dodať, že som povedal: keď bude tá dohoda taká, akú oni navrhli. Pán poslanec, mám zapísaný text - keď parlamentár dohodol naše stretnutie, že sa dohodneme -, ktorý som prečítal, a mám aj text listu, ktorý ste mi poslali. Každý, aj neodborník pochopí, že ide o požiadavky navyše. Tak mi nedávajte za vinu alebo nenasadzujte mi psiu hlavu, že som niečo sľúbil, a nedodržal. To je nekorektné.

    Bojím sa jednej veci. Na Slovensku sa sporíme o malichernosti. Na európskom stole sa krája chlieb. Áno, rozhoduje sa aj o dôležitých otázkach kultúry. Toto historické vrásnenie, ktoré sa dá prirovnať len k veľkým zemepisným zmenám, je evidentné. Každý štát, ktorý sa chce zachovať, hľadá všetky veľmi dôležité páky na to, aby posilnil svoju štátnosť najmä v oblasti kultúry. Aj všetko to, čo sa teraz deje, len potvrdzuje moju tézu, ktorú vyznávam a ktorá hovorí, že kultúra je podstatou štátu a bez ochrany a podpory kultúry štát nemá zmysel. Asi je to tak. Mnohí zo záchrancov sú tí, ktorí tento štát doteraz nechcú. Viem, že mi to budete vyčítať a budete hovoriť, že je to demagógia, ale stačí si pozrieť zoznamy tých ľudí a stačí sa pozrieť, ako sa vyjadrujú v zahraničí. Žiaľbohu, sú medzi nimi herci, kultúrni pracovníci, ktorí sa nehanbia sypať všetko zlé na tento štát. To nerobí nikto iný, ani Česi, ani Poliaci, či Maďari.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, krája sa chlieb kultúry. My trčíme pod stolom, šúchame sa kolenačky a hádame sa o omrvinky, kto ktorú omrvinku pristúpil a kto ju kam odfúkol. Ten chlieb hore nás nezaujíma. Ale je to naša, každého osobná individuálna záležitosť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj ja som bol poslancom, ktorý sedel v poslaneckom kresle, ale neviem, či by som bol niekedy robil také kroky, aby som sa správal takým spôsobom, ako niektorí poslanci, ktorí dnes sedia v opozičných laviciach. Nehnevajte sa, páni poslanci, je to veľmi smutné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť a zaujať stanovisko pán poslanec Kňažko? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

    skutočne mám len niekoľko poznámok. Sami si urobte obraz, čo je slušné a čo nie je slušné, pokiaľ ide o vzťah poslanca a ministra.

    Dňa 14. októbra som sa na základe uznesenia výboru pre životné prostredie obrátil na pána ministra týmto listom:

    "Vážený pán minister,

    na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody číslo 194 z 18. septembra 1996 Vás v mene skupiny poslancov žiadam o prijatie v jednom z nasledujúcich termínov - 15. októbra 1996 o 15.00 hodine, 17. októbra 1997 o 8.00 hodine, 21. októbra 1997 o 13.00 hodine. Prosím Vás, aby ste jeden z navrhovaných termínov a miesto konania potvrdili na sekretariáte Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    S pozdravom Kňažko za skupinu poslancov."

    Pretože sme sa nedočkali žiadnej reakcie na tento list, dovolil som si navštíviť 21. októbra, teda v ten posledný navrhovaný termín, sekretariát pána ministra kultúry a žiadal som ďalší termín. Na sekretariáte mi to nevedeli povedať. Žiadal som teda okamžité prijatie u pána ministra, aby sme si mohli dohodnúť termín. Pán minister na to 22. októbra reagoval takto:

    "Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Milan Kňažko mi zaslal list, v ktorom mi navrhoval 3 termíny prijatia. Žiaľ, list som dostal v čase prvého termínu a ostatné navrhované termíny som nemohol z pracovných dôvodov akceptovať. Milan Kňažko sa domáhal okamžitého prijatia, ktoré som nemohol akceptovať, keďže v tom čase som prijímal chargé dřaffaire Kubánskej republiky. Považujem tento spôsob komunikácie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za nevhodný. Aj keď ide o poslanca opozície, ktorý má určitý nárok na extravagantnejšie správanie, musia byť rešpektované určité hranice slušnosti.

    Zároveň pripomínam, keďže Milan Kňažko oznámil dôvod prijatia, obrátil som sa listom na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby posúdil, či je účelný poslanecký prieskum skupiny poslancov z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Nedisponujem totiž prostriedkami týkajúcimi sa životného prostredia. Je pravdou, že toto stretnutie neodmietam, poslancov prijmem, avšak nebude to vtedy, kedy sa rozhodne Milan Kňažko a bude si želať okamžité prijatie."

    Neviem, kde ste zobrali, pán minister, dôvody posudzovať moje extravagantné správanie, domáhať sa atď. Takže to hovorím na konto toho, kto klame, zavádza a vymýšľa si rôzne lži, ako ste pred chvíľou hovorili.

    Ďalej vás chcem upozorniť, že vám zo zákona vyplýva: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, to je § 14, je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre umenie, štátny jazyk a písomníctvo, pre krajinu a pamiatky. Pre krajinu. V materiáli, ktorý pred chvíľou čítala pani kolegyňa Mušková, sa hovorí aj o ekológii. Čiže výbor životného prostredia je aj z tohto pohľadu plne oprávnený žiadať od vás informácie a rovnako k nahliadnutiu aj dokumenty. Môžem konštatovať, že ani jeden jediný dokument mi nebol poskytnutý, ani na jednu otázku nebolo zodpovedané. Využívam teda tento priestor aj na to, aby som znovu od vás žiadal napríklad protokol Najvyššieho kontrolného úradu za I. polrok roku 1996. Žiadam od vás, pán minister, a podľa zákona ste povinný mi to dať k nahliadnutiu. A musíte to urobiť, o tom nerozhodujete ani vy, ani ja, o tom rozhoduje zákon. A my ho musíme rešpektovať.

  • Hlasy v pléne.

  • Okrem toho je tu ešte aj zákon o poslancoch, pán doktor Cuper, čiže nepotrebujem ani uznesenie výboru pre životné prostredie.

    Vidím, že ste všetci rozhodnutí podporiť ministra, ktorý nedodržiava zákon. Takže nabudúce pri štvrtom odvolávaní pána ministra budem citovať zo spomínaného protokolu.

    A ešte k ekológii, kultúrnosti a umeniu, pán minister. Už to, že ste hádam jediný človek v oblasti kultúry, ktorý ma naozaj považuje za ekológa a človeka neoprávneného zaujímať sa o kultúru, tiež svedčí o vašom vzťahu ku kultúre.

    A, milá kolegyňa Ida Rapaičová. Myslím to teraz naozaj veľmi úprimne. Skús niekedy v príhodnej chvíli zájsť za tvojím učiteľom Lacom Chudíkom a skús mu vysvetliť to, čo si tu vysvetlila ctenej snemovni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa spravodajcu poslanca Tarčáka, či chce k uzavretej rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi pár slov k diskusii, ktorá tu prebehla.

    Myslím si, že z diskusie okrem toho, že tu padali silné slová typu, keď hovoríme o celej umeleckej obci a pritom nespokojnosť vyjadruje len 18 % pracovníkov tejto sféry, je, myslím si, príliš. Tiež si myslím, že by sme si mali odpustiť invektívy voči osobe pána ministra typu nekompetentný, neschopný, nemá morálne právo, pretože ani v jednom prípade to nebolo doložené nejakým vecným, právnym argumentom, ale častokrát len argumentom preto, aby sme mali argumenty, alebo tak, že si kladieme fikciu typu pána Kováča, ktorý si kladie otázku, aký podiel na možných stratách bude niesť minister, kto nahradí prípadné straty. Nehovoríme aké, ale aké možné, prípadne, aké budú straty.

    Ďalej nechcem sa dotknúť pána Čarnogurského ako právnika, ale je to skôr zbožné želanie vyložiť si a presvedčiť o tom, že ide o legálny štrajk. Dôkazom toho je vaša snaha, prosba, aby pán minister verejne vyhlásil, že dôjde k riešeniu tohto stavu až po vyjadrení súdu. To znamená, že vy sám ste presvedčený a viete o tom, že následky za to budú musieť znášať organizátori. A pevne verím, že máte obavu, že sa ľudia budú obracať i smerom k vám, lebo ako som mal možnosť vidieť pri prerokúvaní tohto problému vo výbore, podieľali ste sa na organizovaní celej mašinérie, ktorú ste spustili, a následky nie sú malé. Toho som si vedomý a cítim, že i vy máte nie najlepšie postavenie, lebo ste si vedomý toho, že dôsledky budú padať dosť tvrdo na tých, ktorí sa na tom zúčastnili.

    Ak dovolíte, nechcem sa vyjadrovať k tomu, že budem komentovať klauniádu, ktorú ste realizovali na ministerstve kultúry. Zodpovedá úrovni hercov, ktorí sa na nej zúčastnili. A nechám to na divákov, ktorí sa na tom zúčastnili či už osobne, alebo prostredníctvom televíznej obrazovky. Tiež nie je možné reagovať na konkrétnosti, pretože nie je možné hovoriť o tom, ak nejaký úradník na rôznej úrovni porušil zákon, a dávať to dohromady s tým, keď prerokúvame otázku vyslovenia dôvery alebo nedôvery členovi vlády. To je ústavný činiteľ a tu hovoríme o úplne iných a zásadnejších veciach.

    Ale ak dovolíte, aby som bol konkrétnejší a od niečoho sa odvinul. Predovšetkým, pani kolegyňa Rusnáková, kompetencie výborov, ale aj poslancov sú upravené v právach i povinnostiach v ústave. Spôsob, akým sa tieto práva uplatňujú, rieši rokovací poriadok, je upravený v zákone o poslancoch a tam, kde hovoríme o kontrole a ešte niektorých ďalších predpisoch. A ak dovolíte, zacitujem, čo má riešiť výbor. Je to § 45 ods. 3 písm. b): "Výbory najmä sledujú, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či predpisy vydané na ich vykonanie sú s nimi v súlade." A veľmi dôležitá je ďalšia veta: "Ak výbor zistí porušenie zákona alebo že vykonávací predpis nie je s ním v súlade alebo nebol vôbec vydaný alebo včas vydaný, upovedomí" - zdôrazňujem - "upovedomí o tom príslušného člena vlády", to znamená pána ministra, "a žiada ho o neodkladné vykonanie nápravy; ak nápravu nevykoná, upovedomí o tom Národnú radu."

    Pýtam sa, kedy, kto a akým spôsobom upovedomil pána ministra, aký čas sme mu dali na to, aby to zosúladil so zákonom. Nech si skupina poslancov, ktorá predložila ten návrh, fandí a vykladá, aké sú skvelé osobnosti. Jedno im ale musí byť jasné, že poslanec nemôže dať rovnosť a stotožňovať sa s tým, že je aj kontrolór, vykladač práva, žalobca, vyšetrovateľ, prokurátor, sudca, ba dokonca i garant etiky. To jednoducho nie. Práva a povinnosti určuje ústava. Na všetko ostatné, čo ste pomenovali, máme vytvorený celý systém štátnych inštitúcií, ktoré v týchto veciach konajú. Ak tvrdíte, že bol porušený zákon, že v rozpočte došlo k finančným únikom, treba dať podnet - dokonca to nie je len právo každého poslanca, ale povinnosť každého občana - nie však nám tu, ale orgánom činným vo veci. A ak tie dokážu, že áno, tak potom prosím. Nech sú tu vecné argumenty v tom zmysle, že v tom a v tom bode bol porušený zákon a je vecne dokázané, že minister urobil chybu.

    Ak v transformácii aj došlo k tomu, že sa vytvorila istá medzera v legislatíve, prosím. Transformácia kultúry, tak ako celej spoločnosti, je veľmi zložitý proces. A myslím si, že je ľudské, normálne, a dokonca to platí, a myslí sa na to aj v rokovacom poriadku, že tam, kde sa urobila chyba, sa novelizuje zákon - to pánu kolegovi, ktorý hovorí o tom, že novela porušuje zákony -, veď ináč by sme tú novelu neprijímali. Veď keby sme nechceli zmeniť daný stav, tak novelu jednoducho neprijmeme.

  • Hlasy v sále.

  • Ak to mám zhrnúť, presvedčili ste ma o tom, a pevne verím i ďalších kolegov, že ste povedali len veľmi málo vecných argumentov na to, aby sme mohli vyjadriť nedôveru členovi vlády. A preto navrhujem, aby sme dali hlasovať. Odporúčam, aby sme prijali uznesenie, tak ako ho prijal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, a tento návrh neprijali.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Pani poslankyňa Rusnáková predložila návrh, aby sa o vyslovení dôvery alebo nedôvery hlasovalo tajne.

    Prosím, najprv budeme hlasovať o tom, či sa bude hlasovať tajne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, toto hlasovanie nerátame. Moment.

    Priatelia, zo zákona vyplýva tajné hlasovanie jedine o menovaní a odvolávaní. Tu sa hovorí o vyslovení dôvery alebo nedôvery. Prosím vás, prediskutovali sme to s odborníkmi, je to správne. Je tu predložený návrh pani poslankyne Rusnákovej, bude sa o ňom hlasovať. A to je všetko, čo k tomu môžeme povedať.

    Pani poslankyňa Rusnáková, sadnite si a hovorte.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, chcela som vám oznámiť, že sťahujem svoj návrh. A keďže v rozprave neodznel návrh, aby vyslovenie nedôvery bolo verejným spôsobom, z rokovacieho poriadku vyplýva, že bude tajné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • To nie je pravda. To nie je pravda.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v danom prípade, ak sťahujete svoj návrh, sa hlasuje verejne.

  • Hlasy z pléna.

  • Končíme. Priatelia, prosím, hlasujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Hudecovi. Kto je za a kto je proti?

  • Hlas predsedu Gašparoviča: Počkaj, počkaj. Ako si to povedal, kto je za a kto je proti vysloveniu nedôvery?

  • Hlasujeme o tom, či vyslovujeme dôveru pánu poslancovi, pardon, nedôveru pánu poslancovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh na vyslovenie nedôvery hlasovalo 38 poslancov. Proti hlasovalo 78 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

  • Potlesk a hluk v sále.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    konštatujem, že nebol prijatý návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Hudecovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nehnevajte sa, skutočne chápem vašu frustráciu... (smiech a prejavy nesúhlasu v sále), ale musíte jednoducho zobrať na vedomie priebeh. Bola tá možnosť. Celkom seriózne sme počítali s tým, že je návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Rusnáková. Ak si vytvoríte pascu a do tej pasce potom padnete, priatelia, tak to je už záležitosť niekoho iného.

    Dobre. Faktickú poznámku má pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, prosil by som vás, keby ste ma chvíľu počúvali. Celé hlasovanie ste uvádzali tak zmätkovo, že týmto hlasovaním sme odvolali pána ministra Hudeca.

  • Hlasy z pléna.

  • Moment, veď ešte mi beží čas. Návrh uznesenia výboru pre kultúru bol, aby sa mu nevyslovila dôvera. A za to hlasovalo 38 poslancov. To je výsledok vášho zmätkového hlasovania. Nech sa páči, pozrite si uznesenie.

  • Nie, pán poslanec. Hlasovali sme o návrhu, ktorý predkladal v mene poslancov.

  • Prosím pána spravodajcu, aby prečítal návrh uznesenia.

  • Jednoznačne som prečítal to, čo máme všetci na stole, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky nesúhlasiť s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Hudecovi.

    Týmto hlasovaním sme...

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, chcem vás upozorniť, že ste hrubým spôsobom porušovali rokovací poriadok.

  • No počkajte, nechajte ma ešte dohovoriť. Odvolávali ste sa na § 39, podľa ktorého sa všeobecne hlasuje o personálnych veciach verejne. Pri prerokúvaní rokovacieho poriadku sme si to tiež takto predstavovali, ale už na minulom pléne sme mali s tým problémy. A preto, ak sme chceli hlasovať verejne, mali sme najskôr zmeniť systém hlasovania z tajného na verejné. Nespravili sme to, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Chcem iba pánu Hrušovskému pripomenúť, že to nie je inštitút personálneho hlasovania, ale ústavný inštitút, aby si pozrel ústavu. Tu sa hlasuje o nedôvere alebo o dôvere.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, § 39 ods. 8 rokovacieho poriadku jasne a jednoznačne hovorí: "Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesenie Národná rada bez rozpravy." Ak ide o...

  • No áno, práve, že sme sa neuzniesli, čiže tu platí, že je to tajne.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím vás, to je teda nejaká de ontická logika.

    Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci...

  • Hlasy z pléna.

  • ...chcel by som sa vás opýtať, ako chcete interpretovať záver, že sme neprijali odporúčanie gestorského výboru.

    Ďakujem.

  • V podstate sme sa stretli na tomto bode, aby sa hlasovalo o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhli...

  • Hlasy z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    predsedajúci schôdze podľa mňa spustil mechanizmus a predtým neoznámil, o čom sa ide hlasovať. A v priebehu hlasovania ste miatli poslancov výrokmi, že sa hlasuje o dôvere, potom o nedôvere, a niektorí si možno mysleli, že sa hlasuje o uznesení. Viem, že mám na stole papiere, ale predsedajúci je podľa zákona povinný povedať, o čom sa ide hlasovať.

  • Nie. Tak ste sa opravovali asi trikrát, pretože ste povedali raz tak a raz tak. A zavádzali ste poslancov.

    Pán predsedajúci, počas hlasovania už nemôžete rozprávať. V takýchto vážnych prípadoch treba povedať: Ideme hlasovať o tom a o tom. Spustiť hlasovanie a poďme. Ale nie, keď beží čas, rozprávať o čom vlastne ideme hlasovať. A raz tak a raz tak. Navrhujem procedurálny návrh, aby sme to zopakovali.

  • Prejavy protestu v sále.

  • Prosím vás, ak máte vôľu podržať ministra, tak ho podržte, ale legálnym spôsobom, a nie takýmto zmätkovým hlasovaním.

  • Veď viete, že je to legálne. Pán predseda, odovzdám tebe...

    Prepáčte, chcem sa ospravedlniť, ale som povinný stretnúť sa o 15 minút s indonézskou parlamentnou delegáciou. Takže musím odovzdať vedenie schôdze. Dohodli sme sa, že o 19.00 hodine odovzdávam...

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, bol tu procedurálny návrh pána poslanca Ftáčnika, o ktorom sa hlasuje bez rozpravy. Prosím, budeme hlasovať o tom, či zopakujeme hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Budeme hlasovať o tom, že ideme zopakovať hlasovanie, že toto hlasovanie bolo bezpredmetné. Bol to návrh pána poslanca Ftáčnika.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby znovu uvádzal hlasovanie. Prosím, budeme teraz hlasovať...

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Páni poslanci, pokoj, pokoj.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v tomto prípade sa zo zákona hlasuje verejne. Ak by sme chceli hlasovať tajne, musíme si to odhlasovať. Ak pani poslankyňa Rusnáková vzala späť svoj procedurálny návrh, tak hlasujeme verejne. Ak ho pani poslankyňa späť nevzala, musím dať hlasovať o tom, aby sme hlasovali tajne. Keďže budeme hlasovanie opakovať, pýtam sa pani poslankyne Rusnákovej, či berie späť svoj návrh, alebo ho necháva. Keďže opakujeme hlasovanie, tak sa pýtam znovu.

  • Odpoveď z pléna.

  • Čiže návrh stiahla. Ďakujem.

    Pán poslanec Kanis.

  • Pán predseda, navrhoval by som, aby sme teraz prerušili schôdzu a aby ste zobrali stenografický záznam, pretože ak je pán minister Hudec odvolaný, nemáme právo ho vracať späť do funkcie.

  • Pán poslanec, aj keď, tak sme hlasovali len o uznesení. Ale o to tu teraz nejde. Teraz sme si odhlasovali, že hlasovanie bolo nesprávne. Takže budeme pokračovať ďalej v hlasovaní.

  • Pán spoločný spravodajca, teraz nemáte slovo. Pán poslanec Boros.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda, môžeme vniesť do tej veci úplne jasno. Žiadam, aby sme si nahlas vypočuli, celá snemovňa, uvedenie hlasovania pánom predsedajúcim zo stenografického záznamu, z magnetofónového záznamu, aby sme všetci počuli, ako to predsedajúci pán podpredseda Húska uvádzal. A nemusíme zmätkovať. Žiadam, vypočujme si to.

  • Pán poslanec, ako to uvádzal pán predsedajúci, to je jedna vec, môžeme si to vypočuť. Ale vlastne to neexistuje, lebo pred chvíľou sme odhlasovali, že sa to zrušilo.

  • Ruch a krik v sále.

  • Pán predseda, pripájame sa ako tretí klub k žiadosti, aby sme si najprv vypočuli stenografický záznam.

  • Pán poslanec, tento stenografický záznam je nerelevantný, pretože sme ho zrušili.

  • Hluk v pléne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pýtam sa, na základe čoho rokujeme, keď ste nedali hlasovať, že rokujeme ďalej po 19.00 hodine.

  • Pýtam sa, na základe čoho rokujeme ďalej, keď ste nedali hlasovať o tom, že pokračujeme po 19.00 hodine.

  • Lebo sme ešte toto sedenie neprerušili. Aj k tomu príde. Pán poslanec Glinský. Zatiaľ sú faktické poznámky.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    ja som nehlasoval, lebo som považoval toto hlasovanie naozaj za zmätkové. Predo mnou a vedľa mňa boli výkriky, že je to zmätkové. Viacerí kolegovia presne nerozumeli, o čom sa hlasuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, spravodajca celkom jasne prečítal, že výbor navrhuje nesúhlasiť s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery. Pán predsedajúci pred hlasovaním povedal, že hlasujeme o vyslovení dôvery. Jedno je to isté ako druhé. Takže v tejto chvíli naozaj nechápem, ako je možné, keď v Národnej rade prejde hlasovanie, znovu dať hlasovať o tom, že sa ide hlasovať. Pán predseda, veď toto je taký precedens, ktorým môžete o chvíľu meniť všetky záverečné hlasovania pri zákonoch. To, čo odhlasujeme v jednej minúte, už v druhej nebude platné, lebo znovu dáte hlasovať o tom istom. To sa nemôže.

  • Ďakujem.

    O tom istom nikto nedal hlasovať, pani poslankyňa. Hlasovalo sa na návrh poslancov tejto snemovne, aby sa zopakovalo hlasovanie, pretože nebolo jasné, o čom sa hlasovalo.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, v tejto snemovni sa naozaj už nie raz hlasovalo o tom, že sa zmätkovo hlasovalo. Takže všetko, čo bolo predtým, jednoducho prestalo platiť. Ale tu ide úplne o niečo iné. Istá časť absolútnych demokratov, ktorí sa za takých vyhlasujú, si vyskúšala isté spôsoby, ktoré nemajú nič spoločné s demokraciou a právnym štátom, na ministerstve kultúry a prenáša ich aj do parlamentu.

    Žiadam, aby boli použité aj ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré hovoria o disciplíne v tejto snemovni. Inak sa tu naozaj nedá rokovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    pán spravodajca predložil návrh na hlasovanie a za jeho návrh hlasovalo iba 38 poslancov. Týmto je vec uzavretá. Prosím vás, aby ste mi vysvetlili, podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku možno obnoviť hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Podľa rokovacieho poriadku, že o návrhu poslanca sa vždy hlasuje. Ak ide o procedurálny návrh, hlasuje sa bez rozpravy.

    Pán poslanec Kňažko.

  • Niečo podobné povedal už pán poslanec Rózsa. Hlasovali sme o uznesení, ktoré prečítal pán Tarčák, a to bol jediný dôvod, prečo ho pred hlasovaním čítal. Ak to nebol ten dôvod, tak prosím, prečo ho čítal pred hlasovaním?

  • Pán predseda, chápem, že si chcete, teda hlavne poslanci vládnej koalície chcú zachrániť pána ministra. Ale nehnevajte sa, za používanie nedemokratických, protizákonných prostriedkov ste vlastne zodpovedný aj vy. Takže ešte raz prosím, aby bol prečítaný stenografický záznam alebo bola vypočutá páska.

  • Pán poslanec Bugár, neviem, z akých nedemokratických spôsobov ma tu obviňujete. Konal som podľa návrhu tejto poslaneckej snemovne, a odpusťte si takéto výroky.

    Pán poslanec Národa.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážení kolegovia poslanci, v tomto prípade opoziční, chcem sa len vo veľmi dobrom opýtať, ak sme pred hlasovaním všetci rozumeli, a vy zvlášť, o čom hlasujeme, prečo ste potom hlasovali za dôveru pána ministra, na ktorého ste vlastne podali návrh na vyslovenie nedôvery. Prečo ste hlasovali naopak?

  • Myslím si, pán predseda, že v danom prípade pán poslanec Ftáčnik jasne formuloval a artikuloval návrh, na základe ktorého sme sa vrátili alebo sa máme vrátiť k opätovnému hlasovaniu. Myslím si, že nie je tu sporné, že v zmysle § 36 ods. 3 rokovacieho poriadku nebola splnená podmienka v tom smere, že nebolo zopakované presné znenie návrhu. Medzi poslancami existujú rozpory, ktoré sa nedajú odstrániť ináč ako opätovným hlasovaním. Myslím si, že nekonáme nič mimoriadne. A podobných hlasovaní bolo viac.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcela by som veľmi pekne poprosiť pána kolegu Ftáčnika, ktorý bol aj spolutvorcom rokovacieho poriadku, aby sa vyjadril k svojmu procedurálnemu návrhu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Spolu s pánom Brňákom a ešte niekoľkými tu sediacimi poslancami, myslím, že patrím k čiastočným nestorom tohto poslaneckého zboru. Nie je to prvý raz, čo hlasovanie nebolo zrozumiteľné a poslanci následne odhlasovali anuláciu tohto hlasovania a hlasovalo sa ešte raz. To nie je žiadny precedens, to nie je žiadna vylomenina a nie je to čosi unikátne, čo sa tu ešte nevyskytlo. Toto sme teraz urobili na návrh pána poslanca Ftáčnika. Hlasovanie prebehlo a hlasovanie, ktoré bolo uskutočnené predtým, sa tým anulovalo. Prosím, pán predseda, aby ste v tomto zmysle ďalej viedli schôdzu.

  • Keď sa predkladá návrh a hlasuje sa o ňom, tento návrh musí byť v súlade so zákonom. Nie je možné napríklad hlasovať o procedurálnom návrhu o rozpustení Národnej rady. To je nezmysel, o takom návrhu nie je možné hlasovať. A takisto nemáme žiadne ustanovenie o tom, že by sme mohli zopakovať riadne skončené hlasovanie. To je takisto veľký nezmysel, ktorý tu vnáša...

  • Pán poslanec, len si musíte vždy ujasniť vzťah. Pán poslanec skončil. Musíte si ujasniť vzťah k veci, kedy sa o čom hlasuje.

    Pán poslanec Boros.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, chcem zopakovať svoju žiadosť, ktorú podporili dva ďalšie kluby, a myslím si, že je to úplne racionálna žiadosť, a to nahlas prehrať magnetofónový záznam, ako predsedajúci pán podpredseda Húska uviedol hlasovanie o tomto probléme. A potom sa nemáme kam vracať.

  • Ale nie je o čom. Pretože sme to zrušili...

  • Ale myslím si, že nič nebráni, aby sme to prehrali, prosím pekne.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec, bráni, pretože neplatí to, o čom sme hlasovali.

    Pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    náš zákon o rokovacom poriadku, samozrejme, pozná aj námietku proti výsledku hlasovania, ale nie námietku v tom zmysle, ako ju uplatnil pán poslanec Ftáčnik. Námietka je uvedená v § 39 ods. 4 a je to námietka z dôvodu nefunkčnosti zariadenia. Iná námietka voči hlasovaniu nie je. V tomto zákone, prosím, ukážte mi, v ktorom paragrafe je možné meniť hlasovanie. Skutočne...

  • Už som ho povedal, tak si zoberte zápis.

  • Tak nám prehrajte ten zápis.

  • Pán predseda, pán kolega Roman Kováč má naozaj pravdu. Zákon o rokovacom poriadku umožňuje iba jeden spôsob, ako sa vrátiť k nejakému rozhodnutiu Národnej rady a zrušiť ho, a to je naozaj v § 39 ods. 4: "Každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy." Nie je možné takéto hlasovanie vyvolať preto, lebo poslanci neporozumeli, ako majú hlasovať.

    Minulý týždeň sa stal obdobný prípad, keď pán Ľupták hlasoval inak, ako chcel, pretože neporozumel tomu hlasovaniu, ale nežiadal opravu toho hlasovania a urobil správne. Ani v tomto prípade, ak poslanci nerozumeli, za čo hlasovali, tak je to ich problém, ale nemožno žiadať opätovné hlasovanie.

  • Pán poslanec, navzájom sa na seba usmievame, že viem, o čom hovoríte. Zariadenie bolo funkčné a fungovalo, takže pán poslanec nemohol dať návrh na zrušenie kvôli nefunkčnosti zariadenia. Preto platí to, čo som povedal predtým. Keďže poslanci nerozumeli, o čom hlasovali, bol procedurálny návrh, aby sa hlasovalo znovu. Páni poslanci, ktorí ste, nechcem povedať, no...

    Pán poslanec Rózsa, nech sa páči, ešte raz.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovolím si vás upozorniť na článok 2 Ústavy Slovenskej republiky, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

    Dal som vám otázku, pán predseda. Povedzte mi, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku hovorí o tom, že možno opakovať hlasovanie, ktoré bolo regulárne vykonané. Nedali ste mi na to odpoveď. Som presvedčený, že táto vec je uzavretá. Akékoľvek machinácie okolo toho, že treba zopakovať hlasovanie, je len vaším zbožným želaním.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, keďže žiadate odpoveď, ešte raz vám poviem. Bol tu procedurálny návrh, že došlo k zmätkovému hlasovaniu, pretože poslanci nevedeli, o čom hlasujú. Tento návrh som dal okamžite bez rozpravy odhlasovať. A odhlasovali ste to aj vy. A keď ste právnik, tak si myslím, že sa ďalej škriepiť nebudete.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Keďže som presvedčený, že istá skupina poslancov tu zámerne hrá divadlo a snaží sa iritovať celú poslaneckú snemovňu, navrhujem, aby ste skončili dnešné rokovanie a aby sme pokračovali zajtra ráno, pretože ráno je múdrejšie večera.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    Myslím si, že celý spor o tom, či máme opakovať alebo nemáme opakovať hlasovanie, vznikol preto, že niektorí označili hlasovanie za zmätkové. Chcel by som upozorniť všetky poslankyne a všetkých poslancov, aby si prečítali § 36 ods. 3: "Pred každým hlasovaním predsedajúci alebo spravodajca oznámi, o akom návrhu sa bude hlasovať." Týmto chcem podporiť práve návrh kolegu Borosa, aby sme si vypočuli, o čom sme hlasovali. Každý poslanec, každá poslankyňa je zodpovedná za to, či dáva pozor, alebo nie. Je to v zodpovednosti každého poslanca. Či je zmätkové, alebo nie, môže byť len subjektívne posúdené. Hlasovanie nemôžeme opakovať s takým návrhom, že bolo zmätkové. To je len pracovný názor o niečom, o čom rokovací poriadok vôbec nehovorí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, subjektívne ste to zhodnotili, ale objektívne ste to posúdili hlasovaním.

    Pán predseda Brňák.

  • Pán predseda, pre toho, kto chce nájsť dôvod v rokovacom poriadku, na základe ktorého bolo opakované hlasovanie, ten dôvod je jasne uvedený v § 36 ods. 3, kde sa hovorí, že predsedajúci alebo spravodajca oznámi, o akom návrhu sa bude hlasovať a, podotýkam, zopakuje presné znenie návrhu. Táto skutočnosť tu bola rozporovaná. Bola rozporovaná aj pánom poslancom Ftáčnikom v tom smere, že niečo hovoril spravodajca a do toho pán podpredseda Húska hovoril niečo iné. Je tu jasné naplnenie, vecné naplnenie potreby opakovaného hlasovania. A myslím si, že to plne charakterizuje aj tá skutočnosť, o ktorej hovoril pán predseda Národa. Veď si vytiahnite zápis o hlasovaní. V zmysle vašej interpretácie sme my všetci boli za vyslovenie nedôvery ministrovi Hudecovi a vy všetci za vyslovenie dôvery? Veď je to postavené na hlavu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Kolegyne a kolegovia, naozaj tu nastala - nevediac, že pán kolega Brňák povie to isté, pred chvíľočkou som si pozrela záznam - paradoxná situácia. Pána ministra podržala skoro celá Spoločná voľba a časť opozície a odvolala ho vládna koalícia. Verím, že keď nič iné, tak sme unavení, preto sa prihováram, aby sa buď zišli zástupcovia poslaneckého grémia a doriešili túto vec, dajme opakované hlasovanie, alebo riešme situáciu zajtra ráno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len pánu kolegovi Brňákovi povedať, že nedočítal vetu v odseku 3 § 36, ktorej koniec znie, "ak návrh nebol vopred poslancom odovzdaný písomne". Všetci ho mali na stole, pán Brňák.

  • Páni poslanci, všetko, o čom v tomto momente hovoríme, je prakticky o ničom, pretože sami sme rozhodli o tom, že bude nové hlasovanie. Len to vám chcem povedať, nič viac.

    Pán poslanec Rózsa.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda,

    pán kolega Brňák zavádza Národnú radu, lebo tak ako povedal predchádzajúci rečník, odsek 3 § 36 rokovacieho poriadku presne ustanovuje, že návrh treba zopakovať vtedy, keď nie je predložený písomne. Návrh bol písomne predložený, hlasovalo sa o ňom a hlasovanie bolo skončené. Ak ma niekto presvedčí o tom, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku hovorí o možnosti opakovania hlasovania, tak mením svoj názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán podpredseda Húska nepovedal, že hlasujeme o uznesení. Presná citácia pána podpredsedu Húsku je: "Hlasujeme o tom, kto je za odvolanie ministra Hudeca." Presne tak. Veľmi som dávala pozor, ako to bude formulovať. A presne takto to formuloval. Čiže my sme boli proti a vy ste boli za odvolanie. Nie je o čom hovoriť.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán predseda Hofbauer.

  • Dámy a páni,

    bavíme sa o vlaňajšom snehu, pretože uznesenie, ktoré bolo prijaté, sme hlasovaním anulovali.

  • Ruch v sále.

  • Aj keď sa vám to nepáči, ale sme ho hlasovaním anulovali. Opäť tretí raz: hlasovaním sme ho anulovali. Akú máte inú interpretáciu, to je váš problém. Ale toto hlasovanie sme anulovali, čiže sme v nulovej pozícii.

  • Kolegyne, kolegovia, nechcem to komplikovať, ale prezentovalo sa 76 poslancov. Priznávam sa, že omylom som drgol do tej gombičky a prezentoval som sa. Žiadam, aby to bolo neplatné. Nechcel som sa prezentovať. Mám na to právo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    nepochybujem, že pán Rózsa je dobrý advokát na južnom Slovensku, iste obhájil veľa svojich klientov, ale nemá v danom prípade pravdu.

  • Šum v rokovacej miestnosti.

  • Čušte, lebo sa správate ako luza.

  • Hlas predsedu I. Gašparoviča: Páni poslanci, ak sa aj chcete hádať, tak nie takýmto spôsobom.

  • Tak sa správate, zopakujem to kvôli histórii ešte niekoľkokrát.

    Samozrejme, pán Rózsa, my sme tu nehlasovali o písomnom stanovisku výboru, hlasovali sme prinajlepšom o Kňažkovom stanovisku, ktoré zopakoval ten, kto viedol schôdzu, teda podpredseda Húska. V danom prípade by aj tak hlasovanie bolo také, že pán minister ostáva vo funkcii, pretože sme mu nevyslovili nedôveru. Ale myslím si, pán predsedajúci, že by bolo načase dať procedurálny návrh, aby sa táto trápna komédia, ktorú tu puncovaní demokrati hrajú pre masmédiá, skončila a išli sme domov.

  • Pán predseda, pripájam sa k žiadosti, aby sme si vypočuli, čo nám vlastne pán podpredseda Húska pred hlasovaním povedal. Pretože ak pani kolegyňa Lazarová hovorí, že sa hlasovalo o odvolaní, tak v takom prípade sa malo hlasovať tajne, lebo zákon o rokovacom poriadku hovorí, že o odvolaní sa hlasuje tajne.

  • A asi minútu predtým nám pán podpredseda Húska hovoril, že to nie je o odvolaní, ale o vyslovení dôvery. Pokiaľ sa pamätám, hlasovalo sa o vyslovení dôvery. A hlasovalo sa taktiež o uznesení, ktoré tu predložil pán spravodajca. Ja si to zas tak a veľmi dobre pamätám. Zapísal som si to. Ale mohli sme sa mýliť, mohol som sa mýliť ja, mohli ste sa mýliť vy. Najlepšie bude, keď si vypočujeme záznam. Žiadam o to.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na tento precedens, ktorý chcete presadiť tu v parlamente, chcem dať procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že pre pána podpredsedu Ľuptáka bolo celkom evidentne zmätkové hlasovanie o vrátenom zákone o strategických podnikoch, žiadam Národnú radu, aby teraz hlasovala o tom, aby sme o tomto bode programu hlasovali ešte raz.

  • Škoda, že ste to nepovedali vtedy. Teraz je už neskoro.

    Pán poslanec Rózsa. Pán poslanec, ak ja budem mať vašu profesiu, nebudem o nej hovoriť.

  • Smiech v sále.

  • Nehnevajte sa, musím reagovať na slová kolegu Cupera, lebo povedal, že toto tu spôsobila luza. Áno? Musím len konštatovať, že návrh prednášal podpredseda Húska a uznesenie čítal pán Tarčák. Nemyslím si o nich, že sú luza. My ostatní sme to nespôsobili, prosím.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    som povďačný pánu kolegovi Cuperovi, ktorý vyslovil, že som dobrým advokátom juhu. A profesorom nie som len preto, že som z juhu.

    Ďakujem.

  • Prosím, pán poslanec Cuper. Páni poslanci, ja mám čas, ale prosím vás, prestaňme sa už škriepiť.

  • Kvôli histórii ešte raz zopakujem. Ak chcete, poslanci DÚ, KDH a Maďarskej koalície sa správajú pri tomto hlasovaní ako obyčajná luza. Ešte raz to opakujem.

  • Pán poslanec, skutočne prosím, aby sme sa zdržali akýchkoľvek výrokov, ktorými sa navzájom urážame.

    Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne.

    Ešte raz chcem požiadať Národnú radu a vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu bez rozpravy.

    Ďakujem.

  • O akom vašom procedurálnom návrhu?

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Aby sme teraz hlasovali o tom, že budeme opakovať hlasovanie o vrátenom návrhu zákona o strategických podnikoch.

  • Viete, že o tom nemôžem dať hlasovať, lebo neprerokúvame ten bod programu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci...

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Žiadam to, bol to môj procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Páni poslanci, povedala by som vám len jedno. Občas si myslím, že tých žien v politike by malo byť ozaj trochu viac. Ak ste si všimli, táto skutočne dehonestujúca, ale dehonestujúca hádka prebieha momentálne len medzi vami chlapmi.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, je po faktických poznámkach. Budeme hlasovať o uznesení. Budeme hlasovať verejne, a to v takomto znení: Kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi kultúry?

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Kto je za návrh, aby sme vyslovili nedôveru?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dnešnú schôdzu prerušujem do zajtra rána do 9.00 hodiny.