• Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    otváram pokračovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z dnešného rokovania Národnej rady sa ospravedlnili pani poslankyňa Marcela Gbúrová a pán poslanec Anton Hrnko. Pán Hrnko je na zahraničnej služobnej ceste.

    Prosím, aby sme sa teraz prezentovali.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Myslím si podľa môjho vizuálneho úsudku, že všetci nestlačili tlačidlá. Prosím, páni poslanci, skúsme sa ešte raz prezentovať. Medzitým prosím, aby ste dali slovo pánu predsedovi Hofbauerovi, chce len niečo oznámiť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Upozorňujem členov výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, že dnes po skončení dopoludňajšieho rokovania pred obedňajšou prestávkou zvolávam výbor do miestnosti číslo 30 ohľadom poslaneckých návrhov na vyslovenie nedôvery dvom ministrom.

    Ďakujem.

  • O slovo ešte žiada predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák. Dajte slovo pánu poslancovi Brňákovi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Z podobných dôvodov zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru na 13.00 hodinu s tým istým programom, o ktorom hovoril pán predseda Hofbauer. Pôvodne mal ústavnoprávny výbor k tejto problematike rokovať v piatok ráno, ale budeme rokovať dnes o 13.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, keďže naším prvým rozhodovaním nebude hlasovanie, budeme pokračovať v schôdzi napriek tomu, že počet nie je taký, aby sme sa mohli uznášať.

    Budeme pokračovať v prerokúvaní

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

    Aj v tomto prípade ide o tzv. prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 586. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1412.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona namiesto ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexandra Rezeša uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    uznesením vlády číslo 834 zo 14. novembra 1995 bolo ministrovi dopravy a následne včera mne vzhľadom na jeho neprítomnosť uložené pripraviť a predložiť na rokovanie vlády novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

    Cieľom novely je vyplniť medzeru súčasne platného zákona o Železniciach Slovenskej republiky v tom, že v Železniciach Slovenskej republiky bude zamedzené zabezpečovať záväzky tretích osôb majetkom štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia. Novela zákona zabezpečuje záujem štátu.

    Novela zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, čo bolo prerokované aj s ministerstvom financií, a nevytvára nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nemá súvislosť s inými zákonmi a nesúvisí so žiadnou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím o podporu tejto novely.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ako spravodajca výborov bol určený pán poslanec Víťazoslav Moric. Prosím, pán poslanec, aby ste nás informovali o priebehu prerokovania návrhu novely zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh, tlač 586, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 13. februára 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť tak, ako sa navrhuje v návrhu zákona. Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím vás, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Pán podpredseda, vaše miesto je teraz na mieste navrhovateľa. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do všeobecnej rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Sopko za Spoločnú voľbu a pán poslanec Vavrík za Demokratickú úniu. Nemám viac písomných prihlášok.

    Prosím pána poslanca Sopka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame veľmi dôležitý vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

    Účelom tejto novely zákona je zamedziť železniciam zabezpečovať záväzky tretích osôb majetkom štátu, ku ktorému majú železnice právo hospodárenia. Toto sa vzťahuje aj na majetok nadobudnutý v priebehu ich podnikania. To znamená, že vládny návrh novely zákona o Železniciach Slovenskej republiky nanovo stanovuje v § 10 ods. 2, že Železnice Slovenskej republiky nemôžu vstupovať do úverových vzťahov tretích osôb ako ručitelia ani založiť záložné právo na majetok uvedený v odseku 1.

    Vo všeobecnej rozprave k tejto novele zákona si položme otázku, aký je súčasný stav finančného hospodárenia Železníc Slovenskej republiky, ale aj otázku, v akých podmienkach sa zabezpečuje stav schopný prevádzky a požadovaná úroveň bezpečnosti prevádzky tratí Železníc Slovenskej republiky.

    Stav hospodárenia Železníc Slovenskej republiky v roku 1996 je charakterizovaný niektorými ukazovateľmi. V prvom rade je to kríza finančná, rozvojová i morálno-personálna, ktorá priviedla Železnice Slovenskej republiky z druhotnej platobnej neschopnosti do prvotnej. Železnice Slovenskej republiky dlhujú štátu na zákonnom poistení zamestnancov 480 mil. Sk, ktoré neplatia už šiesty mesiac. V súvislosti s tým štátu celkove dlhujú 1,5 mld. Sk vrátane penále za každý deň omeškania. Štát dlhuje železniciam neuhradením záväzku úhrady straty na výkonoch vo verejnom záujme v zmysle zákona číslo 258/1993 Z. z. za minulý rok 1996 približne 1,9 mld. Sk. Ročné krátkodobé úvery Železníc Slovenskej republiky na zabezpečenie prevádzkového financovania predstavujú 900 mil. Sk. V podstate ide o zabezpečovanie výplat, miezd zamestnancov a nevyhnutných prevádzkových nákladov, ako je trakčná energia, ako je nafta, ale aj iné základné prevádzkové potreby. Úroveň tržieb totiž nepostačuje pokrývať priebežné prevádzkové náklady železnice.

    Podiel cudzích zdrojov na financovaní železníc dosiahol hodnotu vyše 8 mld. Sk. Záväzky Železníc Slovenskej republiky voči dodávateľom predstavujú 5,3 mld. Sk. Pohľadávky Železníc Slovenskej republiky voči dlžníkom predstavujú 5,8 mld. Sk. Železnice Slovenskej republiky čerpali bankové úvery vo výške 4 216 mil. Sk. Predpokladaný výsledok hospodárenia železníc v roku 1996 pri plánovanom zisku 983 mil. Sk predstavuje stratu 497 mil. Sk. Z toho je zisk z prevádzkových výkonov 371 mil. a strata z finančných operácií 713 mil. Sk.

    Celková zadlženosť Železníc Slovenskej republiky rastie. V rozborových materiáloch železníc je už dlhší čas skresľovaný stav ukazovateľov likvidity aj celkovej zadlženosti. Nedostatok vlastných zdrojov Železníc Slovenskej republiky na jednoduchú reprodukciu, predovšetkým na údržbu dopravnej cesty a koľajových vozidiel, spôsobuje obmedzovanie týchto nevyhnutných výkonov alebo sa prehlbujú dlhy voči dodávateľským organizáciám.

    Nedostatok vlastných zdrojov Železníc Slovenskej republiky vyplýva predovšetkým z nedostatočných tržieb, tržieb z prepravy, ktoré oproti roku 1995 poklesli o 48 %, pri poklese prepravných výkonov iba o 10 %, pričom v decembri 1994 vzrástli ceny z prepravy v priemere o 26 %. Toto všetko, prosím, je dôsledok nekoncepčnej a nepremyslenej obchodnej politiky Železníc Slovenskej republiky.

    V Železniciach Slovenskej republiky sa hospodári veľmi zle a kontrola je nedostatočná, skoro žiadna. Súčasný stav je kritický a je najvyšší čas o tom všetkom veľmi otvorene hovoriť. Na základe uvedeného treba hodnotiť súčasnú finančnú situáciu aj hospodárenie Železníc Slovenskej republiky ako veľmi nezdravé. Na tom sa výrazne podieľa skutočnosť, že Železnice Slovenskej republiky za pôsobenia vlád pána Mečiara, to znamená od roku 1993 až po rok 1997, majú už tretí komplexný vrcholový manažment vždy zabezpečujúci priority záujmových loby vládnej koalície a potlačujúci potreby spoločnosti a záujem štátu.

    V súčasnosti po sérii privatizačných počinov a po vyčleňovaní pomocných a obslužných činností zo železníc formou ekonomických prenájmov nemajú železnice prakticky vlastné kapacity na základnú údržbu dopravných ciest a opravy koľajových vozidiel. Tieto činnosti sa dnes vykonávajú dodávateľsky, pričom Železnice Slovenskej republiky z dôvodu neschopnosti železníc plynule financovať tieto práce požadujú od dodávateľov ich zabezpečovanie formou dodávateľských úverov, ktoré železnice kryjú zárukou voči dodávateľovi aj banke založením záložného práva spravidla zmenkou. To je v súčasnosti jediný praktický postup, ktorý umožňuje vykonávať údržbu dopravnej cesty, a tým vlastne zabezpečovať prevádzkyschopnosť a prevádzkovú bezpečnosť tratí Železníc Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prijatie vládneho návrhu novely zákona číslo 258/1993 Z. z. by malo za následok zamedzenie uvedeného postupu. Súčasne to privodí značné ekonomické problémy dodávateľských organizácií s možnými následkami prepúšťania svojich pracovníkov. Uvedomujeme si, že uplatňovanie záložného práva na ručenie tretím osobám prináša i značné negatíva najmä vo vzťahu k politicky preferovaným dodávateľským organizáciám a organizáciám s majetkovým podielom Železníc Slovenskej republiky. Ide o ŽOS, ide o Traťovú strojovú stanicu, ide o Vagón Slovakia a iné organizácie, kde sa úvery s ručením Železníc Slovenskej republiky nekontrolovane rozplývajú.

    Uvedené poznatky ma vedú k zaujatiu takéhoto stanoviska. Vládny návrh sám osebe nerieši podstatu problému nezdravej finančnej situácie Železníc Slovenskej republiky. Je to len jedno opatrenie z celého súboru opatrení, ktoré by mohlo železniciam pomôcť, ale nie samostatne. Vládny návrh spôsobí zhoršenie prevádzkovo-technických a bezpečnostných parametrov najmä železničnej dopravnej cesty a čiastočne aj koľajových vozidiel. Preto bez ďalších opatrení vlády majúcich komplexný ozdravovací charakter finančného hospodárenia Železníc Slovenskej republiky neodporúčam prijať navrhovanú novelu. Je to len zdanlivo dobré opatrenie. Len zdanlivo.

    Na základe týchto skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady aktualizovaný "Program dlhodobého rozvoja železničných dopravných ciest a program reštrukturalizácie, transformácie a rozvoja Železníc Slovenskej republiky" vrátane komplexných opatrení na ozdravenie finančného hospodárenia Železníc Slovenskej republiky v termíne do 30. júna 1997."

    V novele navrhované opatrenie môže byť iba jedným z ozdravovacích prvkov za predpokladu uceleného prístupu vlády Slovenskej republiky k riešeniu finančnej krízy, k riešeniu morálnej krízy, ale aj krízy v technickom rozvoji Železníc Slovenskej republiky.

    Nedávne poučenie v týchto otázkach v Českej republike je aj pre nás dostatočným argumentom na urýchlené riešenie problémov Železníc Slovenskej republiky. Najväčšia štátna organizácia, ktorou sú Železnice Slovenskej republiky, si po všetkých stránkach takúto pozornosť zaslúži aj od vlády Slovenskej republiky, aj od parlamentu Slovenskej republiky. Doslova si to situácia vyžaduje. Správna rada Železníc Slovenskej republiky a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií sa až do dnešného dňa tvária, že je všetko v poriadku. Ale, naopak, v Železniciach Slovenskej republiky je všetko v absolútnom neporiadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Vavrík. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K predrečníkovi mám iba jedinú poznámočku. Platí nový rokovací poriadok, čiže rokujeme o prvom čítaní, v rámci ktorého môžeme prijať variant 1, variant 2 alebo variant 3. Neopakujme dnes ten folklór s predkladaním uznesení, ako to včera uskutočnil pán poslanec Kukan, je protizákonný. Ak niekto chce predložiť uznesenie, nech ho predloží so všetkými adjustáciami, ako to ukladá zákon o rokovacom poriadku. Len toľko.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    budem veľmi stručný. Dovolím si citovať z dôvodovej správy k predmetnej predlohe zákona.

    V odseku 2 predkladateľ píše, že touto novelou zákona bude zabezpečený záujem štátu. V ďalších odsekoch sa uvádza, dovolím si citovať: "Novelou zákona sa zníži dynamika likvidity na zabezpečenie mobilizácie vlastných zdrojov pri stavebných prácach dopravnej cesty a rozhodujúce druhy materiálov, železničného zvršku a spodku." Táto skutočnosť rozhodujúcou mierou obmedzí rozvoj a modernizáciu železničných koľajových vozidiel. Výrazne sa oslabí finančná pozícia Železníc Slovenskej republiky. Následne sa znížia tržby z nákladnej prepravy a bude to mať negatívny dosah na plnenie podnikateľského plánu Železníc Slovenskej republiky.

    Dovolím si preto opýtať sa predkladateľa pána ministra dopravy, prepáčte, teraz v zastúpení pána podpredsedu vlády, ako majú poslanci rozumieť tejto dôvodovej správe, ktorá podľa môjho názoru absurdne negativisticky podporuje predloženú predlohu zákona. Nepatrí táto dôvodová správa k inému návrhu zákona? Toto by som prosil objasniť.

    A preto si dovolím predložiť návrh, ktorý odovzdám kolegovi spravodajcovi, na uznesenie Národnej rady, aby v zmysle § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písmeno a) Národná rada vrátila predmetný návrh novely na dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Vavríkovi. V zozname rečníkov, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy, vystúpil posledný. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda. Tým uzatváram rozpravu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády,

    v návrhu novely zákona o Železniciach Slovenskej republiky ide o zdanlivo nenápadnú novelu, ktorá však má systémový charakter a môže zásadným spôsobom vplývať na hospodárenie Železníc Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj samotný vládny dokument, ktorý poukazuje na isté komplikácie z prijatia novely zákona.

    Aby nám bolo jasnejšie pri druhom čítaní tohto zákona - lebo podľa môjho názoru nie je možno celkom správne "zabíjať" predlohy návrhov zákonov ešte pred druhým čítaním -, dovolím si predložiť návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky ukladá ministerstvu dopravy, spojov a verejných prác predložiť Národnej rade ako podklad pre druhé čítanie tohto zákona rozbor prevzatých úverov doposiaľ Železnicami Slovenskej republiky nesplatených a prehľad záruk za poskytnuté úvery, ktoré Železnice Slovenskej republiky doposiaľ poskytli, s určením výšky predmetného úveru, finančného ústavu, ktorý úver poskytol, a organizácie, ktorej bola záruka Železníc Slovenskej republiky poskytnutá."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážení, tým sa vyčerpala aj kvóta a listina ústne prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o treťom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    v úvodnom slove som zámerne nečítal tú časť, o ktorú sa opieral pán poslanec Vavrík, s tým, že jasne tlmočím názor vlády. Vzhľadom na to, že Železnice Slovenskej republiky prechádzajú a budú aj v ďalšom období prechádzať rozsiahlymi či už investičnými, či ďalšími aktivitami, ktoré budú vytvárať pomerne razantný tlak na úvery, táto novela má vytvoriť predpoklady na dôslednejšie zabezpečenie efektívneho nakladania s úvermi, zdrojmi, majetkom železníc, výkonnoexekutívnej a kontrolnej funkcie ministerstva a vlády v tomto procese. To je základný moment bez ohľadu na to, ako predkladateľ formuloval dôvodovú správu k zákonu.

    Súhlasím s tým, že je to len jeden z krokov na riešenie situácie v železniciach. Podotýkam, že vzťah štátu a železníc, to nie je len platba za výkony vo verejnom záujme, to je aj vzťah železníc k vývoju nákladov, kde je vývoj nákladov pomerne vysoký. A ako minister financií mám určité výhrady, ktoré som prezentoval aj na zasadnutiach vlády. Takže sa robí aj analýza vývoja nákladov. Ministerstvo financií zabezpečovalo kontrolný audit v železniciach, ale to je len jedna stránka veci. Okrem toho sa robí hĺbková analýza dôvodov a smerov, ktorými sa vyvíjajú náklady v železniciach. Opakujem, ide o jeden z krokov, ktoré tvoria systém, ktoré by mali vytvoriť komplex na efektívne fungovanie železníc.

    Prosil by som ešte raz o zaradenie a prijatie tejto novely zákona potom v ďalších procesných krokoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Napriek návrhom, ktoré tu boli prednesené, si predsa len myslím, vážení kolegovia, tak ako povedal môj kolega pán Dzurinda, že by nebolo dobré, aby sme sa uzniesli, že sa návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie, ale aby sme dali možnosť na druhé čítanie. Preto odporúčam, aby sme sa uzniesli na návrhu, že Národná rada tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky, prerokuje v druhom čítaní. Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky dovoľuje prijať len takéto uznesenie. V § 73 ods. 2 sa hovorí, že v tejto všeobecnej rozprave nemožno predkladať návrhy na jeho zmeny a doplnky. Čiže odporúčam ho na druhé čítanie v takom znení a stave, v akom sme si ho vypočuli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, máte pred sebou rozhodnutie predsedu Národnej rady. Keďže táto všeobecná rozprava sa má dotýkať len toho, či Národná rada vôbec chce rokovať o tomto zákone, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 2, ako to povedal pán poslanec Moric, s tým, že teraz ideme hlasovať o tom, či Národná rada zaradí túto novelu zákona do druhého čítania.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ešte mám technickú poznámku. Boli tu predložené dva návrhy na zmeny uznesenia: od pána Sopka a od pána Dzurindu. Zákon o rokovacom poriadku umožňuje len odporučiť alebo neodporučiť na druhé čítanie, čiže nemôžu byť zmeny uznesenia.

  • Pán kolega Sopko v prvej zmene navrhol:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky aktualizovaný "Program dlhodobého rozvoja železničných dopravných ciest a program reštrukturalizácie, transformácie a rozvoja Železníc Slovenskej republiky" vrátane kompletných opatrení na ozdravenie finančného hospodárenia Železníc Slovenskej republiky. Termín 30. 6. 1997.

    A pán kolega Dzurinda predložil návrh, aby sa Národná rada uzniesla na nasledujúcom uznesení: Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky ako podklad na druhé čítanie tohto zákona rozbor prevzatých úverov doposiaľ Železnicami Slovenskej republiky nesplatených a záruk za poskytnuté úvery, ktoré Železnice Slovenskej republiky doposiaľ poskytli, s určením výšky predmetného úveru finančného ústavu, ktorý úver poskytol, a organizácie, ktorej bola záruka Železníc Slovenskej republiky poskytnutá.

    To bol návrh na uznesenie od pána kolegu Dzurindu.

  • To sú samostatné uznesenia, tam je presne tá istá podmienka, ktorá včera bola pri predkladaní uznesenia.

    Budeme hlasovať teraz o tom, či zákon zaradíme. Páni poslanci, k tomuto všetkému je potrebná forma písomného uznesenia, je potrebné zdôvodnenie. Je to potrebné schváliť. Všetko, čo ste navrhli, môžeme urobiť pri druhom čítaní. Ideme schvaľovať teraz uznesenie, či zaraďujeme tento návrh novely zákona do druhého čítania.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasy z pléna.

  • Čo nečítal? Prosím, neprečítali ste návrh pána poslanca Vavríka. Ten sa týka takéhoto rozhodnutia, čiže toto hlasovanie ruším. Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Vavríka.

  • On dal druhý, ja som dal prvý návrh.

  • Ale vy ste to dávali ako spravodajca.

  • Pán predseda, ja som dával prvý návrh, až po mne dával návrh pán poslanec Vavrík. Navrhoval som, aby sa to zaradilo na druhé čítanie. Po mne dal návrh pán kolega Vavrík, aby sa to nezaradilo, aby sa to vrátilo. Preto vás žiadam, aby ste o mojom návrhu dali hlasovať ako o prvom, tak ako to bolo doteraz.

  • Áno. Chvíľku som tu nebol. Je to návrh. Skutočne, v poriadku, ideme hlasovať.

  • Jasne som to prečítal, že dávam návrh, aby to bolo zaradené na druhé čítanie. Až potom si, pán kolega, dal návrh, aby to nebolo zaradené na druhé čítanie. Môj návrh je prvý.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Pokoj, páni poslanci. Bude sa hlasovať o obidvoch, ale najskôr sa bude hlasovať o návrhu pána poslanca Morica.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Prosím, páni poslanci, ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Vavríka, ktorý žiada, aby sme rozhodli podľa § 73 ods. 3 písm. a), čiže vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec Moric dal tento návrh ako spravodajca. Najskôr sa hlasuje o návrhoch z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Morica s tým, že hlasujeme, aby tento návrh bol zaradený do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme prijali návrh, že o tomto návrhu novely budeme rokovať v druhom čítaní.

    Musíme ešte odhlasovať ďalšie veci vyplývajúce z rozhodnutia predsedu Národnej rady. Teraz budeme hlasovať o tom, že súhlasíme so zaradením do výborov a s lehotou, ktorú určil predseda Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Nebol žiadny pozmeňujúci návrh v tejto oblasti.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, schválili sme aj rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení do výborov, o určení gestorského výboru a lehoty, dokedy majú výbory návrh prerokovať.

    Dajte slovo pánu poslancovi Dzurindovi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, že sme legitímne rozhodli o tom, že návrh novely zákona pôjde na druhé čítanie, ale mali by sme legitímne rozhodnúť aj o doplňujúcich návrhoch na uznesenie, ktorými žiadame podklady, aby druhé čítanie malo svoju kvalitu. Nebude to v rozpore s ničím, čo bolo doposiaľ odhlasované, naopak, bude to v súlade s § 29 rokovacieho poriadku.

  • Pán predseda, rozporoval by som tvrdenie pána poslanca Dzurindu, že je to v súlade s rokovacím poriadkom. Základným zmyslom prvého čítania je rozhodnúť na základe taxatívnych prípadov tak, ako bolo navrhované z hľadiska ukončenia prvého čítania. Návrh pána poslanca Dzurindu, aj keď nie je priamo vecným a meritórnym návrhom týkajúcim sa priamo zmeny zákona, predsa sa dotýka tohto zákona, je to doplňujúci, resp. pozmeňujúci návrh, ktorý možno uplatniť v procese druhého čítania, keď bude mať možnosť, aby v rámci uznesenia mohlo byť odsúhlasené takéto uznesenie nad rámec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo.

    Veci, ktoré tu predložil pán kolega Dzurinda, sú normálnou súčasťou pri legislatívnom riešení tohto zákona. Sám tie veci zoženiem, alebo sám si ich nechám predložiť a ako spravodajca ich potom predložím.

  • Pán predseda, stanovisko spoločného spravodajcu je konformné s tým, čo som navrhol. Pán poslanec Brňák povedal, že základným účelom tohto hlasovania bolo posunúť ho do druhého čítania. Súhlasím s tým, že sme tento základný účel splnili, ale môj návrh na uznesenie nemá žiaden dotyk na prerokúvaný návrh zákona. Naopak, usilujem sa o to, aby sme mali kvalifikované podklady, ktoré v dôvodovej správe alebo v tomto dokumente, ktorý sme prerokúvali v rámci prvého čítania, chýbali. Nehľadajme, nerobme obštrukcie tam, kde nie sú. Máme naozaj seriózny záujem posúdiť komu, koľko, akých úverov bolo poskytnutých, aký je hospodársky stav železníc. Na takéto uznesenie mám právo a má svoju logiku.

  • Pán poslanec, môžeme pokračovať podľa § 128, keď Národná rada môže žiadať od vlády správy o otázkach patriacich do pôsobnosti, ktoré musia byť do 30 dní. Nie je možné, aby sme žiadali, aby nám to predložili teraz. Do 30 dní ich potom môže vláda alebo minister predložiť.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu pána poslanca Dzurindu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, aj vám, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať štvrtým bodom programu, a to je

    vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 619. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1440.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh zákona o neinvestičných fondoch je súčasťou prác na vytvorení právneho rámca na pôsobenie tzv. tretieho sektora v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona systémovo nadväzuje na prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1996 Z. z. o nadáciách. Popri už existujúcej právnej úprave občianskych združení, cirkví, nadácií a chystanej úpravy neziskových organizácií vykonávajúcich verejnoprospešné služby sa prijatím zákona o neinvestičných fondoch dotvorí sústava právnych foriem obvykle pôsobiacich v oblasti plnenia verejnoprospešných cieľov neštátnymi subjektmi.

    Návrh zákona predpokladá vytvorenie neinvestičných fondov ako právnických osôb predstavujúcich účelové združenie peňažných prostriedkov, ktoré zriaďovateľ určil na financovanie všeobecne prospešného účelu. Na rozdiel od nadácií hmotný základ neinvestičného fondu nebude tvoriť iný majetok. Návrh predpokladá, že neinvestičný fond nebude zväčša zameraný na stále a dlhodobé ciele, aj keď to nevylučuje. Z toho dôvodu bude možné prostriedky fondu použiť až do ich úplného vyčerpania.

    Z prostriedkov neinvestičného fondu bude možné financovať aj individuálne určenú humanitnú pomoc. Do mechanizmu obnovy finančných zdrojov fondu zapadá aj možnosť usporadúvania verejných zbierok bez potreby vyžiadania osobitného súhlasu orgánov štátnej správy. Tento postup je v súlade so špecifickým poslaním neinvestičných fondov a pritom všeobecne nenarúša režim organizácie verejných zbierok pre iné organizácie.

    Štruktúra orgánov fondu je volená tak, aby boli vytvorené predpoklady na operatívne riadenie, ako aj rozhodovanie o zásadných otázkach fondu.

    Návrh zákona venuje nemalú pozornosť úprave nakladania s prostriedkami fondu, čo tvorí vlastne podstatu tejto právnej formy. Finančné prostriedky fondu sa nesmú použiť na podnikanie či už samotným fondom, alebo inou právnickou osobou. Týmto opatrením sa sleduje snaha ochrániť prostriedky fondu, ktoré už boli určené na financovanie verejnoprospešného účelu, pred rizikom ich znehodnotenia navrátením do sféry podnikania.

    Návrhom zákona sa reaguje aj na potreby praxe v tom smere, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy výslovne zakotvuje možnosť zriadiť neinvestičný fond aj pre potreby financovania nákladov na záchranu života, zdravia a individuálne určených osôb.

  • Ruch v sále.

  • Prechodné a záverečné ustanovenia zákona vytvárajú časový priestor...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Potom nič nepočujete, keď hovorí minister.

  • ...priestor na to, aby sa existujúce fondy prispôsobili novej právnej úprave alebo sa premenili na inú právnu formu bližšiu ich skutočnému poslaniu a účelu.

    Predmetná problematika nie je upravená smernicami a odporúčaniami európskych spoločenstiev. Uvedenej oblasti sa však dotýka Európsky dohovor o uznávaní právnej subjektivity medzinárodných mimovládnych organizácií z roku 1986, ku ktorému Slovenská republika doteraz nepristúpila. Predložený návrh zákona však nie je v rozpore s uvedeným európskym dohovorom, keďže v § 30 zaručuje rovnaké podmienky pre zahraničné fondy, ako aj pre tuzemské fondy.

    Návrh zákona bol 28. 1. 1997 predložený vláde Slovenskej republiky, ktorá ho schválila a postúpila do ďalšieho ústavného procesu.

    Z hľadiska potrieb praxe a úplnosti právnej úpravy inštitútov pôsobiacich v oblasti plnenia verejnoprospešných cieľov neštátnymi neziskovými organizáciami odporúčam prijatie tohto návrhu zákona a jeho zaradenie na čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dám slovo spravodajcovi, ktorým bol za gestorský výbor určený pán poslanec Pavol Suchodolský.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o neinvestičných fondoch (tlač 619) ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona o neinvestičných fondoch bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 27. 2. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch rieši veľmi závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, akým sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona dotvára rámec právnych noriem pôsobiacich v oblasti plnenia verejnoprospešných cieľov. Vytvára sa tu možnosť aj pre pôsobenie veľkého množstva tzv. malých nadácií, ktoré môžu plynule pokračovať v plnení svojich cieľov práve v tejto forme. Zákon venuje veľkú pozornosť ochrane peňažných prostriedkov vyčlenených práve na tieto účely, čím zvyšuje účinnosť použitých prostriedkov v danej oblasti. Návrh zákona rieši aj potreby jednotlivcov a skupín osôb, ktoré sa ocitli v núdzi a potrebujú naliehavú pomoc.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Grémium tretieho sektora nemá k návrhu zásadné námietky v stanovisku, ktoré mi predložilo, ale žiada urýchliť tento legislatívny proces. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1440 zo dňa 27. 2. 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ešte týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 45 dní.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu. Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy. Pán Ásványi. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy s tým, že prvý v rozprave vystúpi pán Suchodolský.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Využívam možnosť spravodajcu a hlásim sa do rozpravy. Nebudem opakovať dôvody, ktoré som spomenul vo svojom spravodajskom stanovisku. Považujem tento zákon za dobrý a potrebný. Tretí sektor, resp. grémium tretieho sektora, nemá zásadné námietky proti tomuto návrhu a proti jednotlivým ustanoveniam. Ešte raz opakujem, považuje za potrebné, aby účinnosť tohto zákona bola čím skôr. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporúčam, aby Národná rada schválila toto uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky prerokovala vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch (tlač 619) a

    A. v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokuje v druhom čítaní;

    B. v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1440 zo dňa 27. 2. 1997 prideľuje návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody;

    C. určuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor, a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 45 dní."

    Pán predseda, skončil som.

  • Pán spravodajca, keby ste opravili svoj návrh z 30 dní na 31 dní.

  • Osvojujem si tento návrh. Opravujem návrh, ktorý som prečítal, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 31 dní.

  • Ďakujem. Musí tam byť tá lehota zachovaná. Nemôže byť do 30 dní. Ďakujem pekne.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Ásványi.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    zákon o neinvestičných fondoch má byť legislatívnym rámcom na pôsobenie neštátneho subjektu s verejnoprospešným cieľom na úseku duchovnom, kultúrnom, vzdelávacom, ďalej sociálnych služieb, životného prostredia a uplatňovania ľudských práv. Tieto subjekty tretieho sektora budú takpovediac mladšími bratmi nadácií pôsobiacich podľa zákona 207/1996 o nadáciách účinného od 1. septembra 1996.

    Dnešné prerokúvanie návrhu zákona v prvom čítaní znamená omeškanie zhruba o 9 mesiacov, ak berieme do úvahy možný dátum nadobudnutia jeho účinnosti podľa nového rokovacieho poriadku. Nie je možné vysloviť absolutórium predkladateľovi za prípravu zákona a za toto omeškanie. Oneskorením vydania tohto zákona sa skracuje možnosť riadnej prípravy premeny terajších nadácií na tvoriacu sa formu verejnoprospešného neinvestičného fondu. Nový subjekt by mal byť zrkadlovým obrazom nadácie s menšími obmenami predovšetkým z hľadiska objemu a stálosti majetku, miesta registrácie, spôsobu vzniku, rozsahu orgánov a spôsobu kontroly vlastnej činnosti. Tomu zodpovedá aj obsah návrhu zákona, ktorý je často prepísaním paragrafov zo zákonov o nadáciách. Neviem potom, prečo to trvalo tak dlho a prečo nemohli byť prerokúvané oba zákony v rovnakom čase alebo následne po sebe.

    Dovoľte niektoré pripomienky a návrh na prípadnú úpravu zákona.

    V § 2 návrhu sa vymedzuje pojem všeobecne prospešného účelu a činnosti neinvestičných fondov. Ľudské práva bude iba ochraňovať. Žiada sa rozšírenie pojmu o realizovanie alebo o uplatňovanie týchto práv. Nebolo by správne počkať na situáciu a potrebu ochraňovania práv.

  • Pán poslanec, je prvé čítanie. Nedávame žiadne pozmeňujúce návrhy, len vyjadrujeme, či ho zaradíme do druhého čítania. A potom v druhom čítaní môžete uplatňovať svoje návrhy.

  • Pán predseda, nemôžem povedať ani svoju mienku?

  • Nie, tu len poviete, či ho zaradiť, alebo nezaradiť, že je zlý, alebo dobrý. To je prvé čítanie.

  • Ruch v sále.

  • Tak potom neviem. Prosím vás pekne, v prvom čítaní sa nemôže človek vyjadriť, poslanec sa nemôže vyjadriť k textu zákona?

  • Môžete sa vyjadriť, pán poslanec. Len hovorím, že sa máte vyjadriť v tom smere, že tento zákon je zlý, a preto ho nenavrhujete zaradiť, alebo je dobrý a navrhujete ho zaradiť. Nemusíte čítať pozmeňujúce návrhy. Súhlasím, že môžete povedať, ale pozmeňujúce návrhy sú absolútne zbytočné. Nebude sa o nich hlasovať.

  • Tak potom ďakujem. Nebudem pokračovať.

  • Inak, hovorím, môžete povedať, len sa nebude hlasovať o vašich návrhoch.

    Pán poslanec Šimko, rozprava bola skončená. S faktickou poznámkou - nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám naozaj len faktickú poznámku. Je jasné, že sa všetci učíme správať sa podľa tohto rokovacieho poriadku. Myslím si, že diskusia, ktorá prebieha k prvému čítaniu, je jednak všeobecne politická, týka sa vo všeobecnosti návrhu. Ale myslím si, že nie je problém, ak poslanec chce povedať, akým spôsobom hodlá v budúcnosti uplatňovať pozmeňujúce návrhy, spôsobom, ktorý dovoľuje rokovací poriadok. Prosil by som, keby sme vzájomne nezasahovali do vystúpení. Ide teda predovšetkým o predsedajúceho.

  • Pán poslanec, povedal som, že pán poslanec môže povedať, čo chce, môže tu sedieť. Upozornil som iba na to, že o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré navrhuje, sa hlasovať nebude, že to považujem za zbytočné.

  • Ide o to, aby ste mu neskákali do reči, pán predseda.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rozprava je skončená. Pristúpime k hlasovaniu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister sa nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    V rozprave vystúpili dvaja poslanci s tým, že ja som vystúpil ako prvý a predniesol som svoj návrh na uznesenie. Prečítam ho:

    Národná rada Slovenskej republiky prerokovala vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch (tlač 619) a

    A. v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokuje v druhom čítaní;

    B. v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1440 zo dňa 27. 2. 1997 prideľuje návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody;

    C. určuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor, a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 31 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 45 dní.

  • Ďakujem. Počuli ste návrh na celé uznesenie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme uznesenie Národnej rady tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa programu nasleduje piaty bod, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník.

    Ide takisto o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 613. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1449.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie takisto minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Pani poslankyňa Mušková, nie je ešte rozprava. S procedurálnym návrhom?

  • Vážení kolegovia, skôr než odíde pán minister, chcem našej milej Jožke a Jožkom vo sviatok ich patróna popriať veľa zdravia a šťastia a pokoja.

  • Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predovšetkým ďakujem za gratuláciu. Nevzťahuje sa len na mňa, ale na všetkých Jožov.

    Teraz k veci.

    Je všeobecne známe, že mnohí vlastníci obytných domov, najmä mestá a obce zápasia s veľkým finančným problémom vo svojom bytovom hospodárstve. V dôsledku zlej disciplíny v plnení povinností zo strany nájomcov bytov, najmä neplatenia nájomného a úhrad za služby súvisiace s užívaním bytov narastajú nedoplatky nájomcov v globále do stoviek miliónov korún.

    Okrem toho sa v posledných rokoch v nevídanej miere rozmáha vandalizmus, najmä vedomé, ba aj úmyselné poškodzovanie a ničenie zariadenia obytných domov. Stačí sa pozrieť na niektoré naše sídliská a nezriedka uvidíme nielen porozbíjané okná, dvere a zárubne okien na schodiskách. A, žiaľ, v dôsledkoch nadmernej ochrany nájomcov bytov zakotvenej v platnom Občianskom zákonníku vlastníci a správcovia budov sú pri riešení tohto problému takmer bezmocní. Obzvlášť zarážajúce je to, že sa medzi neplatičmi nájomného nezriedka objavujú aj solventné rodiny so slušnými, ba aj vysokými príjmami.

    Poslaním predloženého návrhu zákona je prelomiť tento neúnosný stav. Navrhovaná novelizácia právnej úpravy zániku nájmu bytu výpoveďou zo strany prenajímateľa a zakotvená v ustanoveniach § 711 a 712 Občianskeho zákonníka má za cieľ na jednej strane posilniť postavenie vlastníkov domov a zvýšiť ochranu ich vlastníckych práv a na druhej strane sprísniť postih tých nájomníkov bytov, ktorí si nielen neplnia, ale veľmi často aj hrubým spôsobom porušujú svoje povinnosti z nájomných zmlúv.

    Navrhovaná novelizácia, prelamujúc preferované postavenia nájomcov, sa má tvrdo, ale spravodlivo dotknúť predovšetkým tých našich spoluobčanov, ktorí si neplnia ani základné záväzky z nájomného pomeru, najmä vyhýbajú sa riadnemu plateniu nájomného a úhrad za služby súvisiace s užívaním bytov, a tých spoluobčanov, ktorí sa chovajú a konajú vandalsky, poškodzujú prenajaté byty, spoločné priestory a spoločné zariadenia v obytných domoch, ohrozujú bezpečnosť nielen obyvateľov domov, ale aj domov samotných a správajú sa v rozpore s etickými normami.

    V určitej miere by táto novelizácia mala prispieť aj k riešeniu bytových problémov najmä mladých rodín i k zlepšeniu vzájomných vzťahov občanov v jednotlivých obytných objektoch, pretože sa domnievame, že sprísnený zákonný postih ignorancie riadneho plnenia zmluvných záväzkov bude pôsobiť aj preventívne.

    V rámci prípravy návrhu zákona sa objavili aj návrhy na úplné odbúranie inštitútu privoľovania súdu výpovedí z nájmu, s čím sme nemohli súhlasiť nielen z ústavného hľadiska, ale aj z dôvodu lavínového nárastu počtu bezdomovcov. K ešte prísnejšiemu postihu nájomcov neplniacich si svoje zmluvné povinnosti sa bude môcť pristúpiť až vtedy, keď sa nám podarí zabezpečiť dostatok bytov nižších kategórií pre sociálne slabšie a problémové vrstvy nášho obyvateľstva. Navyše sme pri koncipovaní tohto návrhu museli dbať o ochranu osôb odkázaných na pomoc, najmä maloletých detí, chorých a prestarnutých občanov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na záver si dovoľujem pripomenúť, že aj navrhovaná právna úprava je len jedným z možných prostriedkov riešenia nedoplatkov na nájomnom. Je totiž aj na samotných vlastníkoch, najmä bytových podnikoch spravujúcich komunálne bytové objekty, aby včas a dôsledne vymáhali nedoplatky od neporiadnych nájomcov, medzi ktorými sú - a nie zriedka - aj osoby solventné.

    Som však presvedčený, že táto čiastková novelizácia Občianskeho zákonníka môže prispieť k celkovému zlepšeniu situácie. Pochopiteľne, pokiaľ by boli k niektorým navrhovaným riešeniam otázky, rád na ne odpoviem. Návrh zákona ako taký odporúčam schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým bol určený pán poslanec Robert Fico. Prosím, pán poslanec, aby ste nás informovali o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom dňa 3. marca 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, rieši veľmi závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Pokiaľ ide o návrh uznesenia, prednesiem ho, vážený pán predseda, pri hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Len v uznesení je tiež chyba tých 30 dní. Bude tam 31.

  • Hlasy z pléna.

  • Potom si to vyjasníme, pán poslanec. Viem, čo chcete povedať, že nemôže v jeden deň zasadať desať výborov. To chcete povedať.

    Prosím, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy sa prihlásil za klub KDH pán poslanec Pavol Hrušovský.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    tak ako pán minister aj spoločný spravodajca už vo svojich vystúpeniach uviedli, že navrhovaná novela Občianskeho zákonníka iným spôsobom ako doteraz závažne rieši ochranu nájomcu pri zániku nájmu bytu a niektoré ďalšie ustanovenia, prikláňam sa k tomu, že je potrebné riešiť toto novým spôsobom, avšak aj napriek tomu mám k predloženému návrhu niektoré výhrady, ktoré v prvom rade môžu pri aplikácii v súdnej praxi spôsobovať isté problémy. Preto budem konkrétny a dotknem sa niektorých článkov predloženej novely.

    V článku I bod 3 ods. 3 - v tomto ustanovení nie je celkom jasné a toto ustanovenie môže v budúcnosti spôsobovať výkladové ťažkosti, a to najmä v tom, čo treba rozumieť pod bytom s jednou obytnou miestnosťou a sociálnym zariadením, ktoré môže slúžiť aj ostatným nájomcom. Pýtam sa, pán minister, či sa má na mysli trebárs garsónka alebo dvojgarsónka a o akých ostatných nájomcov má alebo môže ísť, či sa tým chcelo vyjadriť, že náhradným ubytovaním sa rozumie aj spoločné užívanie bytu s jednou obytnou miestnosťou.

    V článku I bod 4 ods. 6 - v tomto navrhovanom ustanovení § 112a ods. 6 sa rieši len otázka bytovej náhrady rozvedeného manžela v prípadoch podľa § 705 ods. 2 prvej vety a vôbec sa nerieši otázka bytovej náhrady rozvedeného manžela v prípadoch podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety, i keď doteraz táto otázka bola riešená v ustanovení § 112 ods. 6 druhá veta, pardon, 712. Ide zrejme len o opomenutie, ale rád by som počul odpoveď na moju otázku. Môžu vzniknúť pochybnosti, aký druh bytovej náhrady by sa mal poskytnúť v týchto prípadoch. Doteraz to bol náhradný byt a len z dôvodov hodných osobitného zreteľa to mohlo byť náhradné ubytovanie. Ustanovenie by sa malo v tejto časti doplniť.

    V článku I bod 4 § 12b - navrhované ustanovenie § 12b je v rozpore s účelom novej právnej úpravy, ako to vyplýva z dôvodovej správy. Prijatie tohto ustanovenia nemožno odôvodňovať článkom 39 ods. 2 a článkom 45 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože z článku 39 ods. 2 ústavy nevyplýva, že pomoc každému, kto je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných životných podmienok majú mať prenajímatelia, vlastníci domov a nájomcovia, ktorí si svedomite plnia povinnosti z nájomných zmlúv. Z článku 41 ods. 5 ústavy jednoznačne vyplýva, že povinnosť poskytovať pomoc rodičom, ktorí sa starajú o deti, má štát. Otázku pomoci občanom v hmotnej núdzi treba preto riešiť inou právnou úpravou.

    K článku I bod 4 § 112 písm. c) ods. 2 - otázky zabezpečenia bytovej náhrady upravuje zákon číslo 189/1992 Z. z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s obytnými náhradami. Prijatím takéhoto ustanovenia by došlo k duplicitnej právnej úprave. Okrem toho definícia zabezpečenia bytovej náhrady podľa § 5 ods. 4 zákona číslo 189/1992 Z. z. by bola v rozpore s touto definíciou podľa navrhovaného ustanovenia § 112c ods. 2 tretia veta. Preto, ak chceme prijať takto navrhnutú novelu Občianskeho zákonníka, mal by sa novelizovať aj tento zákon.

    K článku I bod 4 § 12 písm. c) ods. 3 - v tejto navrhovanej úprave v poslednej časti vety sa zo zákona vyslovuje zánik nároku na bytovú náhradu v prípadoch, ak nájomca bezdôvodne neuzavrie nájomnú zmluvu. Prijatím tohto ustanovenia by sa zasiahlo už do právoplatných rozsudkov, ktorými bola táto náhrada priznaná bez toho, aby o tom najprv rozhodol súd. Problémy môžu vzniknúť aj pri nariaďovaní a uskutočňovaní výkonu rozhodnutia vyprataním bytu súdom podľa § 340 Občianskeho súdneho poriadku.

    Vážený pán predseda, na základe mnou uvedených výhrad k návrhu novely Občianskeho zákonníka navrhujem uznesenie v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Za kluby sa nikto písomne neprihlásil. Z pánov poslancov je písomne prihlásený pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    bývanie a všetko, čo s tým súvisí, je veľmi citlivý problém, a preto k jeho riešeniu treba pristupovať veľmi rozvážne. Nemôžeme však problémy, ktoré v reálnom živote existujú, dlhodobo prehliadať, nedostatky a deformácie vzťahov tolerovať a riešenie problémov odsúvať.

    Vo vzájomnom vzťahu správcov bytov a nájomcov bytov sú vzájomné vzťahy práva a povinností. Je množstvo prípadov, keď sú narušené tieto vzťahy, aj keď na základe zmluvného vzťahu o nájme bytu a nebytového priestoru by malo byť všetko jasné. V zmluve je vždy uvedené, ktoré paragrafy Občianskeho zákonníka upravujú práva a povinnosti spojené s nájmom bytu. Podstata problémov často však nie je v legislatívnom rámci, v nedostatočných predpisoch, ale v prístupe k plneniu práv a povinností z jednej či druhej strany.

    Aj ja zastávam názor, že zákon je veľmi tolerantný a práve to zneužívajú chronickí neplatiči nájomného a iných nákladov spojených s užívaním bytu. Ktoré sú to náklady okrem nájomného? Sú to poplatky za odvoz domového odpadu, je to úhrada za dodávku tepla a teplej vody, sú to náklady spojené s dodávkou studenej vody, poplatky za odvod použitej vody a podobne. Neplatením nájomného je narušený celý systém súvisiaci s opravou a údržbou bytových domov, bytov a nebytových priestorov, s čím je spojená funkčnosť domu, ale aj bezpečnosť prevádzky vyhradených zariadení, ako sú výťahy, v tom sú však aj základné protipožiarne opatrenia a podobne. Ako to už býva, častokrát pre nedisciplinovaných jednotlivcov doplácajú ostatní nájomcovia, ktorí nájomné platia, ktorí si plnia povinnosti, ktorí majú radi poriadok, ktorí si bývanie vážia, ktorí sú doslova terorizovaní neprispôsobivou rodinou či vandalizmom, ktorý sa rozšíril predovšetkým vo veľkých bytových domoch, hlavne vežiakoch.

    Mám veľké sociálne cítenie, ale v tomto prípade by som nespájal sociálne postavenie tisícok rodín, ktoré sa nie vlastnou vinou dostali do situácie sociálnej odkázanosti, s neplatičmi nájomného. Nájomné a náklady spojené s užívaním bytov sa musia platiť. A preto takýmto rodinám či jednotlivcom je nevyhnutné pomáhať inak, to znamená v rámci sociálnej záchytnej siete, sociálnymi dávkami a podobne. Na druhej strane musia existovať možnosti, ako postihnúť tých nájomcov, ktorí opakovane dlhodobo a hrubo porušujú povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy.

    V súčasných podmienkach trhového hospodárstva neplatenie nájomného spôsobuje celú reťaz platobnej neschopnosti, napríklad medzi výrobcom a odberateľom tepla. Správca bytov za odobrané teplo musí platiť. A dnes už trh s teplom existuje. Narušenie zmluvných vzťahov spôsobuje problémy prevádzkovateľovi tepelného zdroja, problémy v distribúcii tepla. To znamená problémy medzi predávajúcim a medzi kupujúcim. Musíme si uvedomiť, že v bytovej sfére existuje a je vytvorený dlhý reťazec. Je to tepelná energetika ako výrobca, je to tepelné hospodárstvo ako distributér, sú to správcovia bytových domov a napokon obyvateľ, nájomník. Tento reťazec existuje pri viac ako 50 % bytového fondu, predovšetkým v majetku miest, to znamená v užívaní komunálnych bytov. Správcovia bytov musia platiť faktúry dodávateľom, ale súčasne, a je to veľmi logické, musia inkasovať platby od nájomníkov bytov. A práve v tom sú zakorenené ťažkosti a problémy, ktoré napríklad v Košiciach vyúsťujú až do reálnej hrozby regulácie tepla alebo teplej vody.

    Hovorím to len preto, aby sme si uvedomili, čo prináša neplnenie zmluvných podmienok odberateľov, to znamená bytových jednotiek. Sám som v dileme, do akej miery a akou formou v tomto reťazci zohľadňovať sociálnu odkázanosť postihnutej poriadkumilovnej rodiny, pretože v žiadnom prípade nechcem podporovať vandalizmus a narušovanie zásad spolužitia.

    Zdá sa mi, že v súčasnom stave pretrváva neprimeraný alibizmus. Predovšetkým vedenia miest a radnice nikto nezbaví zodpovednosti za vykurovanie a za spokojnosť obyvateľov. A touto novelou pomáhame najviac im. To znamená, vytvárame nový legislatívny rámec na riešenie zložitých vzťahov v oblasti bývania. Bez takej alebo podobnej novely Občianskeho zákonníka nevidím do budúcnosti žiadne východisko. Problém tlačíme pred sebou už niekoľko rokov doslova ako balvan. Každé ďalšie odkladania riešenia už postihuje poctivo platiacich nájomníkov. A to predsa nechceme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bol jediný pán poslanec s písomnou prihláškou. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Rózsa a pán poslanec Bajan. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy s tým, že teraz vystúpi pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    pokiaľ ide o predložený vládny návrh zákona o doplnení Občianskeho zákonníka, to považujem za potrebné. Ak neprejde návrh pána Hrušovského o vrátení tohto návrhu, potom použijem svoje právo podľa § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku a navrhujem, aby návrh pána predsedu Národnej rady číslo 1449 o pridelení návrhu na prerokovanie jednotlivým výborom bol doplnený tak, že sa návrh pridelí aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody z dôvodov čiastočného vecného prerokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    pretože sme v prvom čítaní, mám pripravených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ale to až vo výbore pri druhom čítaní, ak sa dostaneme do druhého čítania hlasovaním.

    Samozrejme, táto novela bola vyvolaná veľkou alebo pomerne vysokou spoločenskou objednávkou. Prikláňam sa k tomu, že tento problém treba riešiť. Je na to niekoľko pohľadov. Jeden je praktický, treba to riešiť. A druhý pohľad je ten, aby to, čo sme prijali, naozaj malo takú formu, že nám to pomôže.

    Kolegovia predo mnou spomínali problémy, s ktorými sa správcovia bytov stretávajú. Chcel by som len upozorniť na také dve slabšie miesta tejto novely.

    Jednou je skutočnosť, že prichádzame s týmto návrhom v čase, keď sa už dva roky uskutočňujú odpredaje bytov. Keďže za výpovedný dôvod z nájmu považujeme aj skutočnosť, že - citujem z článku I ods. 1 bod 1 - "môžeme ísť do výpovednej lehoty, ak porušuje dobré mravy v dome". Nie raz sa nám stáva, že solventná realitná kancelária si kúpi dve-tri malé garsónky v obytnom dome prostredníctvom nájomcu, ktorý požiadal o odpredaj a získa do vlastníctva malometrážny byt, do ktorého nasťahuje človeka, ktorý býva inde, vo väčšom byte, a tým sa dostane k väčšiemu bytu. Záver: ak mi takto nasťahuje neprispôsobivú rodinu do bytu, ktorý je vo vlastníctve, nemôžem použiť tento inštitút. Čiže odporúčam, aby sme sa zaoberali aj otázkou, ako nakladať s takou rodinou, ktorá síce je neprispôsobivá, ale býva v byte v osobnom vlastníctve. Tento problém nevyrieši táto novela, lebo sa dotýka len nájomných vzťahov. Toto je jeden veľký problém, ktorý sa môže veľmi rýchlo ukázať v tomto období práve pri pokračovaní tempa odpredávaných bytov, keď mesačne predávame približne 900 až 1000 bytov. Čiže odporúčam predkladateľovi, aby sa do druhého čítania zaoberal aj touto veľmi vážnou otázkou, ktorá môže nabúrať celý tento mechanizmus alebo minimálne ho môže veľmi vážne ohroziť.

    Druhou skutočnosťou je - budem teraz kolegovi odporovať -, nemyslím si, že by sme mali byť takí benevolentní k tým, ktorých riešime náhradným ubytovaním v rámci rozvedenej rodiny. Máme desiatky a desiatky prípadov, že práve urýchlené vysťahovanie jedného z manželov je v záujme detí, ktoré zostávajú v byte. Neraz sa stalo, že práve komplikovaná situácia, ak ide o rozvod z dôvodu alkoholizmu alebo ďalších iných problémov, manžel vzhľadom na to, že má pridelený súdom inštitút náhradného bytu, ktorý, samozrejme, nevie nikto zabezpečiť a manželka už vôbec nie, zostáva s rodinou, ktorá má svoje finančné problémy, poprípade si dovedie družku a problém výchovy v rodine je obrovský. Tu by som bol naozaj skôr náchylný k oveľa jednoduchšiemu riešeniu bytovej náhrady, resp. prístrešia, ponechať to tak, ako je to tu urobené. Lenže musíme túto situáciu prerokovať priamo so sudcami, aby tieto inštitúty aj používali. Čiže obavy, ktoré mal kolega Hrušovský, treba naozaj ešte prerokovať s praktikmi, ktorí budú prijímať výkonné rozhodnutia.

    Problémom ešte zostáva skutočnosť, možno sa to nezdá, že práve správca bytového fondu bude mať veľké problémy, ak bude chcieť realizovať výkon rozhodnutia, pretože tu nie je žiaden inštitút odvolania sa povedzme na ochranu vlastníctva človeka, ktorého vysťahuje na ulicu. Samozrejme, teraz som to veľmi zjednodušil. Čiže bude potrebné dopracovať inštitút ochrany povedzme na náklady vysťahovaného alebo nejakým spôsobom ochrany majetku, ktorý správca bytového fondu bude musieť nejakým spôsobom zabezpečiť. Predsa nie je možné, aby sme vysťahovali rodinu, aj keď neprispôsobivú, aj s majetkom bez toho, aby sme sa o majetok nejakým spôsobom postarali. To sú otvorené miesta, ktoré treba, samozrejme, dopracovať.

    Je tu len spomenutý inštitút, myslím na strane 3 celkom hore, to znamená § 712 písm. 4. Budem citovať: "Ak však ide o nájomcu s maloletým dieťaťom alebo bezvládnou osobou, ktorí sú členmi jeho domácnosti, musí sa pred vyprataním bytu zabezpečiť umiestnenie jeho maloletého dieťaťa a bezvládnej osoby." Treba si uvedomiť, že správcami bytu sú nielen verejnoprospešné podniky, resp. podniky miestneho významu pod kuratelou obce, ale už aj súkromné právnické osoby. Tento inštitút treba veľmi dobre spresniť, pretože by nám malo ísť predovšetkým nie o vysťahovanie rodiny, ale o zabezpečenie vzťahu k deťom. Tento problém sa ukazuje, ak sme si modelovali prípady, aké môžu nastať, ako veľmi otvorená záležitosť.

    Máme pocit, že tento inštitút vstúpil dosť neorganicky do určitého konfliktu s filozofiou zákona o rodine. Čiže, aby sa nezneužíval inštitút bez ohľadu na to, že síce nájdeme podmienky alebo náhradný byt, či ubytovanie, ktoré by mohlo vyhovovať v zmysle rozhodnutia, ale jednoducho potrestáme tým deti, resp. sa budeme snažiť nahrádzať výchovu namiesto rodiny. Jednoducho mám pocit, keď som si túto vec konzultoval, že práve tento inštitút môže byť veľmi problematický v jeho realizácii.

    Teraz nebudem dávať pozmeňujúce návrhy. Samozrejme, budeme o tom diskutovať ešte ďalej a medzi sebou, ale podľa mňa treba túto vec spresniť do druhého čítania. Podobne ako moji kolegovia sa obávam, že ak použijem vojenskú terminológiu, môže prísť k inštitútu bezdôvodného uzavretia zmluvy k bytovej náhrade, čo sa môže stať prostriedkom "šikany", ospravedlňujem sa za vulgarizmus alebo určite pejoratívny výraz. V každom prípade sa obávame, že mal by byť aj inštitút určitej ochrany nájomcu, aj keď z rôznych dôvodov je neplatič alebo neplní nájomnú zmluvu. Tu máme pocit, že môže prísť k veľmi zvláštnym situáciám, kde sa dáva dosť silná právomoc do rúk správcom bytov.

    Samozrejme, na druhej strane súhlasím s tým, čo povedal kolega Sopko, ale ak mi niekto neplatí za teplo, nemôžem ho ho vypnúť, lebo zhorším tepelnú pohodu v okolitých bytoch. Vytrestal by som tým celé okolie. To jednoducho nejde. Prijmem v tomto akékoľvek riešenie, ktoré mi pomôže, len musí byť využiteľné aj v praxi.

    To boli naše obavy a pripomienky, či by sa táto novela nedala zlepšiť v pasážach, o ktorých som hovoril. A v tom prípade si myslím, že by sme mohli o tom diskutovať a problémy, ktoré sú tu otvorené, by sme v druhom čítaní posudzovali vecne. To je zatiaľ z mojej strany všetko.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nemám nikoho písomne prihláseného do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vyjadrím sa len veľmi stručne k niektorým námetom, ktoré tu odzneli. Chcel by som poukázať na niektoré inštitúty, ktoré sú novoprijaté, práve preto, že možno znejú na prvý pohľad nesúrodo. Každé slovíčko, každý pojem v paragrafovom znení, ktoré je navrhnuté, má však svoje opodstatnenie.

    Na súdoch sme sa dlho trápili s pozíciou nájomcu, prenájomcu práve z hľadiska určenia, z hľadiska pojmoslovia, čo to vlastne je bytová náhrada, čo je to náhradné ubytovanie a prístrešie. Predovšetkým sme chceli spresniť charakteristiku týchto pojmov a naplniť ich tak, aby boli jasné a zrozumiteľné každému, kto aplikuje právo. Preto je § 712 ods. 1 rozšírený o prístrešie a v § 712 ods. 2 a 3 hovoríme, čo je náhradným ubytovaním, pretože opäť teraz platný Občiansky zákonník v znení § 712 nepozná takúto presnú charakteristiku náhradného ubytovania.

    A prečo s jednou obytnou miestnosťou a sociálnym zariadením? Z toho dôvodu, že obce a mestá jednoducho nemajú také bytové náhrady, ktorých súčasťou by napríklad malo byť aj sociálne zariadenie, kde je možné vysťahovať 12- či 13-člennú rodinu, napríklad rómsku, keď by sme nemali k dispozícii také zariadenia, volajúce sa náhradným ubytovaním, ktoré jednoducho budú mať sociálne zariadenie spoločné.

    Veľmi dôležitým je § 712a ods. 6, že v prípade podľa § 705 ods. 2 prvej vety postačí poskytnúť rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, náhradné ubytovanie. Prax na súdoch je doteraz taká, že skutočne maloleté deti pochádzajúce z rodín rozvedených manželov netrpia ani tak tým, že manželia sú vlastne odsúdení naďalej bývať spolu, ale tým, že rozvedený manžel, ktorý sa má vypratať, spôsobuje príkoria celej rodine práve tým, že si uzurpuje právo napríklad používať obývačku, spálňu a ešte neviem čo, spoločné priestory. Teda rozvedený manžel podľa tohto nového ustanovenia bude mať právo na náhradný byt, a nie na primeraný byt ako doteraz. Predstavte si, že manželia žijú v trojizbovom byte a manžel si počká, až mu dá mesto alebo obec trojizbový byt. Kde ho zoberie? Preto tá zmena. Myslím si, že sme vyriešili otázku porozvodovej situácie pri bytoch tak, ako som to spomínal.

    Pokiaľ ide o § 712c, ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie nájomca a jeho nárok na bytovú náhradu zanikne, je tu opäť opatrenie, ktoré najviac sužovalo nielen účastníkov nájomného vzťahu, ale aj súdy.

    Nebudem sa ďalej zmieňovať o ďalších pripomienkach, ktoré tu odzneli. Samozrejme, ako predkladatelia sa nebudeme brániť dotvoreniu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý dal pán poslanec Hrušovský. Týka sa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Pán poslanec Hrušovský navrhuje v zmysle tohto paragrafu vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu. Pán poslanec Hrušovský v zmysle ustanovenia § 73 ods. 3 písm. a) žiada, aby sa vrátil návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neakceptovali sme tento návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať podľa § 73 odsek 3 písm. c) o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, bude prerokovaný v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu, aby bol zákon zaradený do druhého čítania podľa písmena c) § 73.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Rozhodli sme, že o tomto návrhu novely zákona budeme rozhodovať v druhom čítaní.

  • Pán predseda, k vášmu návrhu na pridelenie návrhu zákona do výborov bol podaný jeden doplňujúci návrh pána poslanca Rózsu, ktorý navrhuje, aby okrem výborov, ktoré sú uvedené vo vašom rozhodnutí 1449, bol uvedený aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Zostalo pri pôvodnom návrhu.

  • Pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    teraz pristúpime k poslednému hlasovaniu, kde budeme hlasovať o návrhu na pridelenie tohto návrhu zákona do jednotlivých výborov a o určených lehotách. Ide vlastne o návrh obsiahnutý v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky 1449 z 3. marca 1997.

    Pán predseda, keďže stále sú určité nezrovnalosti, pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 74 rokovacieho poriadku, navrhujem, aby lehota 30 dní, ktorá je uvedená pod bodom 2 na strane 2 vášho rozhodnutia, bola lehota 35 dní, ak s tým súhlasíte.

  • Predseda NR SR vyjadril s návrhom súhlas.

  • Ďakujem. Takže hlasujeme o tomto návrhu, ako je obsiahnutý v rozhodnutí predsedu Národnej rady, so zmenou, že lehota na prerokovanie vládneho návrhu výborov bude do 35 dní.

  • S tým, že potom by sme mali predĺžiť aj lehotu pre gestorský výbor. Tým sa mu skrátila.

  • Potom lehota gestorskému výboru bude 50 dní, čiže 35 dní pre výbory a gestorský výbor bude mať 50 dní. S týmito zmenami hlasujeme o návrhu pána predsedu Národnej rady.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k týmto lehotám chcem podotknúť jedno. Pán poslanec Benčík sa vyjadril, že táto lehota nie je dobrá, pretože všetky výbory by mali rokovať v jeden deň. Chcem upozorniť, že táto lehota neznamená, že výbory musia rokovať až po 30 dňoch. Výbory môžu rokovať už prvý deň. Lehota 30 dní je preto, že sa tento návrh nesmie v Národnej rade prerokovať skôr ako o 30 dní. Takto to je.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem pekne. Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Môžeme pristúpiť k rokovaniu o šiestom bode programu. Už sme pri ďalšom bode, pán poslanec. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Benčíkovi. Ale bol by som nerád, keby sme o tom debatovali. Urobíme to v ústavnoprávnom výbore.

  • Ďakujem za udelené slovo, pán predseda.

    Myslím si, že to môžeme jednoznačne "zniesť zo sveta". Pozrite sa, v odseku 2 sa hovorí: "Národná rada určí lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch," teda nie v Národnej rade, o čom hovoríte vy, a pokračuje, "táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní." Čiže nie je to tak, ako ste hovorili vy a hovoria aj niektorí ďalší, že sa to týka len Národnej rady. Zo znenia odseku 2 tohto paragrafu vyplýva, že lehota je záväzná pre výbory a výbory nemôžu rokovať skôr ako o 30 dní.

  • Nie, nemáte pravdu, pán poslanec Benčík. Nebudem to teraz rozoberať, pretože to je úplne iný bod. Vidím, že aj predkladatelia rokovacieho poriadku záporne kývu proti vášmu názoru, ale nechcem sa tým teraz zaoberať. Nech to vyrieši ústavnoprávny výbor a nech nám dá písomné stanovisko.

    Šiesty bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici,

    je tiež návrh, o ktorom budeme rokovať v zmysle prvého čítania.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 625. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte pred sebou ako rozhodnutie predsedu Národnej rady číslo 1443.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky zákon uvedie ministerka školstva Slovenskej republiky pani Slavkovská. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný materiál na zriadenie vysokoškolskej umeleckej inštitúcie vychádza z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 321 z 2. apríla 1996, v ktorom vláda Slovenskej republiky uložila ministerke školstva v primeranej lehote predložiť na rokovanie vlády návrh na zriadenie Akadémie múzických umení a Akadémie výtvarných umení.

    Vzhľadom na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom deklarovala svoj záujem o vznik a rozvoj tretieho ekonomického, politického a hospodárskeho centra v Banskej Bystrici, svojím rozhodnutím zo dňa 14. januára 1997 vymenovala splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na prípravu a zriadenie novej vysokej školy umeleckého zamerania v Banskej Bystrici. V tomto smere predložený návrh zákona o vzniku Akadémie umení v Banskej Bystrici dáva svojou činnosťou predpoklad na vznik a podporu tretieho centra v umeleckej oblasti.

    Návrh na zriadenie Akadémie umení v Banskej Bystrici vychádza zo skutočnosti, že stredoslovenský región má hudobné a výtvarné tradície i zázemie, ktoré dávajú predpoklad na vznik vysokoškolskej inštitúcie hudobného a výtvarného zamerania.

    Finančné prostriedky budú novej vysokej škole pridelené zo Všeobecnej pokladničnej správy, kde Národná rada Slovenskej republiky zákonom o štátnom rozpočte na rok 1997 vyčlenila finančné prostriedky na vznik nových vysokých škôl a fakúlt. Výška týchto finančných prostriedkov je určená vládou na základe požiadaviek projektu a posúdenia reálnej potreby orgánmi vlády Slovenskej republiky. Finančné dôsledky na štátny rozpočet boli prerokované s ministerstvom financií s kladným výsledkom. Prijatie zákona nebude mať vplyv na rozpočet obcí.

    Návrh na zriadenie Akadémie umení v Banskej Bystrici bol predložený na vyjadrenie Rade vysokých škôl i Akreditačnej komisii, poradnému orgánu vlády. Vo svojom uznesení Akreditačná komisia vyjadrila súhlas so zriadením akadémie v Banskej Bystrici s tým záverom, že svoj súhlas podmienila kladným výsledkom akreditácie, ktorá sa uskutoční do troch rokov.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 25. februára 1997 uznesením číslo 831 schválila návrh zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

    Finančné prostriedky na rok 1997 budú na základe uvedeného uznesenia vlády Slovenskej republiky Akadémii umení v Banskej Bystrici po jej zriadení pridelené zo Všeobecnej pokladničnej správy v sume 60 miliónov korún v členení: na kapitálové výdavky suma 40 mil. Sk, na bežné výdavky suma 20 mil. Sk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Slavkovskej.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorým bol určený pán poslanec Jozef Tarčák.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o zriadení Akadémie umenia v Banskej Bystrici, ktorý ste dostali ako tlač 625, ako spravodajca výborov určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona na zriadenie Akadémie umení v Banskej Bystrici bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 28. februára 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky v tomto prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska mám ten názor, že predložený vládny návrh zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici rieši problematiku, ktorú je možné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Z hľadiska obsahu si myslím, že je potrebné vytvárať i na tomto poli priestor na konkurenciu, ktorá by bola zárukou zlepšenia a skvalitnenia výchovno-vzdelávacieho procesu v tejto oblasti.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1433 zo dňa 28. 2. 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady a gestorský výbor v lehote do 45 dní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky od pána poslanca Haracha, ktorý vystúpi za klub Demokratickej únie, a od pánov poslancov v zozname rečníkov v poradí pán Švec a pán Ftáčnik.

    Prosím, pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, pani ministerka, dámy a páni,

    dovoľte niekoľko poznámok k predkladanému vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici, ktorý sme dostali ako tlač číslo 625. Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, budem hovoriť viac faktograficky. Mojím cieľom bude predložiť vám to, čo možno trošku chýbalo a chýba v tomto návrhu, t. j. istú analýzu, na základe ktorej by sme sa mali rozhodnúť, či podporíme, alebo nepodporíme takto predložený návrh zákona.

    V sieti vysokých škôl v Slovenskej republike máme v súčasnosti 18 vysokých škôl, z toho je 15 civilných univerzít, podčiarkujem civilných univerzít. Všetko máme univerzity. Sme unikátnou krajinou pomaly nielen v strednej a východnej Európe, ale celkovo, pretože naše vysoké školy sú len univerzity. Máme na nich 496 študijných odborov. Toto nie je číslo, ktoré by bolo vymyslené, ale vychádza zo štatistík, ako aj z materiálu, ktorý sa volá Návrh koncepcie a rozvoja vysokých škôl, ktoré predkladala pani ministerka Slavkovská na rokovanie vlády podľa uznesenia vlády číslo 60/1996, kde na strane 4 je takýto rozbor urobený. Nie je celkom presný, ale po spresnení to vychádza na 496 študijných odborov.

    Prvoradou úlohou, ktorá mala predchádzať akýmkoľvek predkladaniam návrhov na vysoké školy, malo byť dopracovanie tejto koncepcie o kvantitatívne a kvalitatívne aspekty a na základe tejto koncepcie odôvodnené návrhy na predkladanie vzniku nových univerzít.

    Prosím, považujte toto v zmysle zákona o rokovacom poriadku už ako odôvodnenie jednej časti návrhu uznesenia, ktoré budem predkladať.

    Na 5,5 miliónovú populáciu máme dve umelecké vysoké školy, ktoré majú charakter takisto univerzitného vzdelávania, takmer desiatku konzervatórií, mám na mysli už aj súkromné, napríklad tanečné konzervatórium a podobne, a ďalších viac ako desať - možno ich vymenovať - stredných škôl s umeleckými odbormi, nielen teda čisto umelecké, ale s umeleckými odbormi. Podľa môjho názoru, podľa názoru odborníkov už v predchádzajúcich históriách analýz vysokého školstva je toto postačujúca štruktúra na saturovanie umeleckých potrieb umeleckého vzdelávania.

    Žiaľbohu, v predkladanom návrhu nenájdeme odôvodnenie vytvorenia akadémie umení, ktoré by vychádzalo z analýzy potrieb. Chýba to tu. Dovoľte mi, aby som citoval. Časť tu už hovorila pani ministerka, ale predsa len treba citovať dôvody, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe. "Bezprostredným impulzom prípravy projektu zriadenia Akadémie umení v Banskej Bystrici bola ústretová ponuka vlády Slovenskej republiky k rozvoju umenia." Tak, pardon, prosím. To je odôvodnenie potreby umeleckej vysokej školy? Ďalej to bolo rozhodnutie vlády zo dňa 14. januára o vymenovaní splnomocnenca vlády na prípravu a zriadenie nových vysokých škôl. No, to je dôvod na zriadenie univerzity, že mám splnomocnenca? To je technická otázka. Tá nemá čo robiť v dôvodovej správe. Môže byť, prosím, ale v inej pozícii.

    Potom je konštatovanie: "Súčasný stav kultúry na Slovensku má absencie v mnohých umeleckých produkciách (symfonický orchester, baletná scéna, muzikálová scéna, reprezentačné výstavné priestory atď.), čo okliešťuje kultúrny rozhľad obyvateľstva." Chcel by som poprosiť o odpoveď, v ktorej by som chcel počuť - možno by bolo dobré, keby to bolo v rámci rozpravy, aby sme mohli na to reagovať -, buď od pani ministerky, alebo od niekoho iného, ako je analyzovaná táto absencia, aké sú potreby. Argumentujte to, prosím, aspoň inzerátmi, že významné a iné umelecké telesá ponúkajú taký počet miest, že je potrebné kvôli tomu zriaďovať novú umeleckú vysokú školu. Jej úloha je definovaná: "Vzdelávať a rozvíjať talenty pre potreby Slovenska," to je štandard, "ale i vychovávať publikum a rozvíjať kultúrne povedomie celého národa. Mnohé významné inštitúcie dávajú dobrý štart k úspešnej činnosti." Toto nie je, prosím, adekvátne, kvalifikované odôvodnenie na vytvorenie novej vysokej školy. Tá druhá časť odôvodnenia, ktorá tam je, je úlohou pre ministerstvo kultúry, ktoré by malo korektným prístupom možno oživiť mnohé tradície, ktoré sú napríklad v oblasti stredného Slovenska v umení, priateľov hudby atď.

    V dôvodovej správe sa ďalej hovorí o tom, že finančné prostriedky budú novej vysokej škole pridelené zo Všeobecnej pokladničnej správy, kde Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyčlenila finančné prostriedky. V dôvodovej správe nie je výška. Výšku spresnila pani ministerka vo svojom vystúpení na tento rok na 60 mil. korún.

    V ďalšom si dovolím urobiť rozbor iného čísla, ktoré hovorí o tom, koľko odhadom bude asi celkove stáť zriadenie akadémie umení. "Finančné dôsledky na štátny rozpočet boli prerokované s ministerstvom financií s kladným výsledkom. Prijatie zákona nebude mať vplyv na rozpočet obcí." To by som prosil v odpovedi vysvetliť, pretože skúsenosti obcí a skúsenosti rezortu školstva sú také, že na začiatku obec povie: My nemáme peniaze na to, aby sme to podporovali, nedáme nič. Alebo na začiatku niečo dá a ministerstvo obratom pri ďalšom dofinancovávaní priestorov a podobne tejto školy bude žiadať, čo je prirodzené, že sa bude žiadať spoluúčasť mesta. Veď by bolo divné, aby sa mesto na tom nepodieľalo. Preto mi nie je celkom jasné toto tvrdenie. Myslím si, že buď ho treba vysvetliť, alebo nie je pravdivé. Cieľovo bude v akadémii zamestnaných asi 50 pracovníkov.

    Na strane 3 dôvodovej správy je stanovisko Akreditačnej komisie. Vzhľadom na skúsenosti, ktoré mám v tomto parlamente z prerokúvania zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, keď predkladatelia vytrhli zo stanoviska Akreditačnej komisie len jednu vetu a nepovedali ho celé, prosil by som, keby mohlo byť stanovisko Akreditačnej komisie Národnej rade písomne predložené ako súčasť materiálu. Keďže je to významná komisia, preto by sme to mali takto dostať.

    Vážnym nedostatkom predloženého návrhu zákona je to, že ani v analytickej časti, ani nikde v rozpravách, dokonca ani v médiách sa predkladatelia, zodpovedný ústredný orgán ministerstvo školstva, nevyjadrili k možným alternatívnym riešeniam. Z rozboru projektu, ktorý mám takisto k dispozícii, na základe ktorého vláda predložila potom tento zákon, vyplýva, že napríklad na fakultu výtvarných umení bude prijímaných ročne 10 študentov. Okamžite sa každému školskému činovníkovi ponúka úvaha alebo otázka: Nie je možné prípravu takýchto odborníkov v meste Banská Bystrica, aby sme dodržali podporu regiónu - a tú považujem za správnu -, v tomto meste riešiť prípravu týchto odborníkov individuálnymi formami, tzv. sendvičovou formou štúdia, na ktorej by sa podieľala ako nositeľ Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela so svojimi výtvarnými katedrami a v spolupráci s Vysokou školou výtvarných umení, či dokonca v rámci medzinárodných projektov v spolupráci s renomovanými univerzitami umeleckého výtvarného charakteru v zahraničí? Tých 10 študentov, dokonca väčší počet by sa takto dal hravo zvládnuť.

    Tomuto návrhu vytýkam veľmi vážny nedostatok. Vidím ho v tom, že nezhodnocuje takéto alternatívne riešenia.

    Druhá alternatíva, ktorá sa ponúka, keby sme chceli pristúpiť k budovaniu akadémie umení, jej nositeľom by predsa mohlo byť konzervatórium. Konzervatórium je umelecká škola vyššieho "rangu" a podľa novonavrhovaného zákona o základnom a strednom vzdelávaní takouto školou aj bude. Je mi ľúto, že táto škola nedostáva šancu, aby sa profilovala v priebehu 15-20 rokov na akadémiu umení, čiže na vysokú školu umeleckého typu. Čiže na báze tejto inštitúcie si možno predstaviť alternatívne riešenie v budovaní či vytváraní akadémie umení.

    Dosť dôkladne som sa oboznámil s katedrami hudobnej výchovy, ktoré sú dve, a s katedrou výtvarnej výchovy, ktorá je jedna v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela. Dobudovanie materiálneho vybavenia už aj pre nich by nebolo nenáročné a je potrebné ho dobudovať, pretože načo budeme mať akadémiu umení, ak z pedagogických fakúlt pôjdu nie dobre pripravení učitelia, ktorí v základných umeleckých školách alebo v základných školách nebudú pripravovať dorast, na ktorom bude stavať akadémia umení. Čiže logický sled by mal byť taký, že by mali byť dobudované najskôr tieto pracoviská. A to nehovorím o potrebnom dobudovaní existujúcich vysokých umeleckých škôl, o čom bude hovoriť pán poslanec Švec.

    Dovoľte mi urobiť ešte krátky rozbor projektu pred predložením návrhu uznesenia. V návrhu projektu v dôvodovej správe, ktorá má jednu stranu, sa čiastočne opakuje dôvodová správa zákona, preto predpokladám, že ide len o vyslovene legislatívne zastrešenie. Zákon legislatívne návrhom zastrešuje tento projekt. Čiže tu nie sú ani analytické rozbory potrieb, ani prognóza. A keď sú kvantifikované počty, mám otázku, či tie počty v tabuľkách uvedených v projekte vychádzali z akýchsi prognózovaných potrieb. Konštatuje sa tu niečo, na čo ma upozornili odborníci z oblasti umenia, že nie je pravdou, že osobitnú pozornosť si zasluhujú závody sklárskeho priemyslu, ktoré nutne potrebujú spolupracovať s výtvarnými umelcami, čo vyznieva tak, aby som to spresnil, ako keby to doteraz tak nebolo. Mám k dispozícii záznam z akademických senátov našich vysokých umeleckých škôl, kde jasne konštatujú a uvádzajú konkrétne formy spolupráce so sklárskym priemyslom napríklad aj formou detašovaných pracovísk.

    V jednostranovom úvode tohto projektu sa okrem iného napríklad hovorí: "Historické dokumenty a historické budovy v Banskej Štiavnici, Kremnici, Bystrici a inde priamo volajú po reštaurátorských prácach, aby mohli byť v plnej kráse sprístupnené širokej verejnosti." To navádza k tomu, že je potrebné pripravovať reštaurátorov, že akadémia umení ich bude pripravovať, ona taký návrh tu má. Ale, prosím, príprava reštaurátorov si okrem umeleckého vzdelávania vyžaduje netriviálne technické vzdelávanie. Každý školský systémový pracovník by uvažoval o vytvorení takéhoto vzdelávania na báze existujúcich napríklad technických vysokých škôl ako medziodborové štúdium týchto univerzít s univerzitami umeleckými, dokonca možno formou postgraduálneho vzdelávania. Ale to je opäť na úvahu, ktorá tu urobená nie je. Naopak, hovorí sa, že treba túto prípravu urobiť bez toho, aby sa kvantifikovali požiadavky odôvodňujúce tento návrh.

    "Banská Bystrica sa nachádza v strede Slovenska," hovorí sa ďalej v tomto materiáli, "z hľadiska sociálneho je to výhoda pre záujemcov o štúdium, cestovanie." No to nie je pravda. Keď predsa zoberieme reálne spojenia železničné, autobusové a podobne, tak Košice sú možno z hľadiska cestovania oveľa prístupnejšie pre mnohé regióny, aj stredoslovenské, ako samotná Banská Bystrica. Odôvodnenie v samotnom projekte je nepostačujúce. Prepáčte, ale musím použiť ten termín, je nekvalifikované v tomto projekte.

    Samotný projekt potom v časti Poslanie a činnosť akadémie umení hovorí o úlohách, ktoré majú taký koncepčno, ani nie koncepčno, ale taký rozletový charakter: pripraviť podrobnú koncepciu spolupráce s divadlami na strednom Slovensku. No umelecká príprava hercov je založená na tom, že by mali počas štúdia študovať, mať prax, jednoducho povedané, v množstve iných divadiel. To nemožno ohraničiť jednoduchým regionálnym zázemím. "Akadémia umení by sa mala začleniť do Združenia stredoslovenských vysokých škôl, pretože poslanie združenia je koordinovať a podporovať činnosť svojich členov v záujme rozvoja vedy" atď. Technická otázka - "osobitnú pozornosť bude venovať spolupráci s rektorátom, s Univerzitou Mateja Bela". Úmyselne to čítam, aby sme videli, že odôvodnenie je úplne bokom, ide úplne bokom. Posledná veta je veľmi zaujímavá: "Vláda má záujem o vznik a rozvoj tretieho ekonomického, politického a hospodárskeho centra v Banskej Bystrici. V tomto smere Akadémia umení v Banskej Bystrici svojou činnosťou bude podporovať vznik aj tretieho centra v umeleckej oblasti."

    V ďalšej časti tohto projektu sú okrem iného uvádzané napríklad náklady na materiálne zabezpečenie. Pani ministerka hovorila o sume 60 miliónov Sk, ale v projekte, ktorý prerokovala vláda, v kapitole 2.3 je materiálne zabezpečenie uvedené takto: "Rekonštrukčné práce si vyžiadajú - predpoklad sumu 100 miliónov korún. Viacúčelová budova, koncertná sála, divadelné štúdio a výstavné priestory - predpokladá sa suma 50 miliónov korún." Dovoľte takú finančnícku poznámku. To ani žartom nech nepredpokladajú, pretože takýto komplex budov si vyžiada minimálne troj- až štvornásobok tejto sumy. To je veľmi nízky odhad. Zariadenie a vybavenie rektorátu a dekanátov si vyžiada 10 miliónov korún. Zariadenie a vybavenie samotnej fakulty múzických umení si vyžiada 30 miliónov korún. To je skromný odhad vzhľadom na náročnosť nákupu týchto prostriedkov.

    Vybavenie fakulty výtvarných umení je 30 miliónov korún. Keď som to zrátal, je to spolu 220 miliónov korún. Keď použijem predsa len realistickejší odhad na budovu viacúčelového charakteru, tak treba k tomu aspoň 100 miliónov pridať, čiže ten odhad na 320 miliónov korún možno považovať za dolný odhad. Táto suma má byť použitá na vzdelávanie v takomto rozsahu: fakulta múzických umení bude ročne prijímať 25 študentov. Iba v rokoch 1998 až 1999 prijme o dvoch viac, všade inde postupne po rokoch to stúpa o 25. Predpokladá sa možno 6-ročné štúdium a počet študentov na tejto fakulte bude celkovo 122. Fakulta výtvarných umení predpokladá koeficient 10, čiže 10 študentov ročne, celkove po šiestich rokoch tam bude 60 študentov.

    Urobil som si jedno malé matematické cvičenie. To, čo som už naznačil, pokúsim sa povedať v iných číslach. Predpokladajme, že by sme študentovi dali štipendium 5 000 Sk a poslali ho študovať na niektorú z existujúcich univerzít, prípadne na niektorú z univerzít v zahraničí, s ktorými majú naše univerzity vynikajúce kontakty, a takéto štipendium by bolo v našich meradlách postačujúce. Zo 60 miliónov Sk úplne na náklady takéhoto typu možno nechať vyštudovať takmer viac ako 30 študentov. Zo 100 miliónov Sk možno nechať vyštudovať - mám na mysli ročne, samozrejme - takmer stovku študentov. Prosím, ktorá cesta je lepšia? Čo treba asi zvoliť? Navyše, keď zoberiem fakultu výtvarných umení, táto fakulta má - ak si dobre pamätám, môžem to nalistovať - na štyroch katedrách 9 oddelení a 10 študentov. Logika mi hovorí, že oddelenie by nemalo byť bez študenta. Bude to jeden študent na jedno oddelenie? Nevidím to ako rozumné.

    Navyše, dámy a páni, uznesenie vlády, na ktoré sa odvoláva predkladateľ tohto návrhu zákona, hovorí o zriadení dvoch umeleckých škôl. Ich situovanie i povedzme riešenie tohto uznesenia môže byť aj lepšie, nie také, ako máme predložené. Riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva viackrát vyjadril podporu na zriadenie novej výtvarnej školy v Košiciach, nie v Banskej Bystrici. To je pre mňa otázka, poznám tieto vyjadrenia a rád by som počul na to odpoveď. V pracovnej skupine pri Mestskom úrade v Banskej Bystrici nebol podľa vyjadrenia predstaviteľov Vysokej školy výtvarných umení nikdy delegovaný zástupca Vysokej školy výtvarných umení. Je to v rozpore s tým, ako sa tvrdí v predkladacej správe i v projekte. Odvolávanie sa napríklad na pomoc VŠVU pri vzniku tejto školy je zaujímavé, pretože predstavitelia - overoval som si to - mi povedali, že ich nikto zatiaľ o to nepožiadal.

    Už som spomínal zmienku o potrebe spolupráce závodov sklárskeho priemyslu s výtvarnými umelcami. Podľa toho istého zdroja nie je pravdivá, pretože so všetkými závodmi Vysoká škola výtvarných umení spolupracuje a podľa ich analýz a požiadaviek sklárskych firiem sa nejaví potreba vychovávať viac ako dvoch-troch sklárov ročne. Ešte treba pripomenúť, že v jednotlivých etapách predkladania tohto zákona chýba aspoň informácia - možno, že reálne sa tak stalo - o prerokovaní s Radou vysokých škôl. Myslím si, že vzhľadom na novelu vysokoškolského zákona, ktorou bola ustanovená aj Rada študentov vysokých škôl ako inštitút zo zákona, mi chýba v predkladanom zákone aj stanovisko inštitútu reprezentujúceho študentov.

    Mám taký dojem, že projektom i návrhom zákona, ktorého cieľom bolo viac politicky ako vecne a odborne preukázať, že Banská Bystrica je vhodná na zriadenie Akadémie umení, sa stal, keď sa podrobne pozriete na ten projekt, presný opak.

    Dámy a páni, dovolím si na základe uvedeného predložiť návrh na doplnenie, resp. na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, dva návrhy, o ktorých by som prosil, aby sa hlasovalo samostatne.

    1. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

    2. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade koncepciu rozvoja vysokých škôl v termíne do 20. apríla 1997.

    Som realista a realizmus mi hovorí, že vy napriek argumentom tento zákon na prvé čítanie zrejme schválite. Tak buďme aspoň natoľko seriózni, aby sme požadovali, aby nám vláda, keď predkladá návrhy takýchto zákonov, že majú vznikať nové vysoké školy, predložila koncepciu rozvoja vysokých škôl - dokument, ktorý bol prerokovaný, bol vrátený, je potrebné ho dopracovať -, aby sme sa mali ako poslanci o čo opierať pri našom rozhodovaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Švec. S faktickou poznámkou pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    domnievam sa, že požiadavku druhého uznesenia - a bol by som rád, keby teraz pán poslanec Harach chvíľočku počúval -, požiadavku toho druhého uznesenia, ktoré vy nepochybne zamietnete s tým, že nie je písomne predložené, prerokované vo výboroch a vláde, treba chápať ako požiadavku podľa § 128. Myslím si, vzhľadom na to, že rozprava ešte neskončila, pán poslanec Harach môže spresniť svoj návrh, teda, že nepôjde o doplnenie uznesenia, ale pôjde o vyžiadanie správy podľa § 128, kde je lehota, že správa musí byť podaná do 30 dní podľa tohto paragrafu a nesmie byť lehota kratšia ako 15 dní. Navrhovaný termín pána poslanca Haracha súhlasí. To znamená, že Národná rada bude žiadať správu o koncepcii rozvoja vysokých škôl na Slovensku presne v súlade s § 128. Ak ma chce doplniť pán poslanec Harach...

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, že je bezpredmetné polemizovať s veľmi dlhým vystúpením pána poslanca Haracha, ktorý rád rozpráva, dobre rozpráva a s pôžitkom. Každý z nás má nejaké hobby, tak to tak berme. Ale uviedli ste tam celý rad tvrdení, ktoré nezodpovedajú pravde. Jedno z nich je napríklad, že vysoké školy, všetky vysoké školy na území Slovenska sú univerzity. To nie je pravda, pán poslanec, to nie je pravda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem reagovať len na výklad, ktorý robil pán Roman Kováč. Domnievam sa, že ak by sa v danej chvíli malo postupovať v zmysle § 128 nového rokovacieho poriadku, teda pokiaľ má ísť o kontrolnú činnosť Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde, v danom prípade je potrebné potom zachovať taký všeobecný postup, ktorý sa kladie v rámci všeobecného rokovania parlamentu. V danej situácii by si to žiadalo minimálne návrh troch poslaneckých klubov na zaradenie nového bodu programu a v rámci toho dať vlastne písomný text, ktorý by mal predstavovať návrh stanoviska alebo správy, ktorá by mala ísť zo strany parlamentu vo vzťahu k dotknutému rezortu, resp. vláde.

    Čiže iný postup, to znamená vnášať do akéhokoľvek bodu programu takéto návrhy a tobôž v rámci prvého čítania, myslím si, že je v rozpore s duchom, zmyslom, ale aj konkrétne s paragrafmi nového rokovacieho poriadku. Opätovne opakujem: tri poslanecké kluby, zaradiť nový bod programu do terajšej schôdze Národnej rady, dať zdôvodnené v písomnej podobe a musí tam byť minimálne 24 hodín na to, aby poslanci mali ochranu z hľadiska možného prerokovania takéhoto bodu. Iný výklad nemá žiadnu oporu v rokovacom poriadku.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, máte faktickú poznámku na pána poslanca Haracha?

  • Chcel by som reagovať na kolegu Haracha a na návrh uznesenia, ktorý predložil. Myslím si, ak prijmeme výklad, že nie je možné predkladať podľa § 128 požiadavky takpovediac ústne a písomne ich potom predložiť spoločnému spravodajcovi, potom vznikne otázka, kedy to môžeme urobiť. Neexistuje taký bod programu a v doterajšej sedemročnej praxi Národnej rady nepoznám jediný prípad, kedy by sa samostatne rokovalo o požiadavke na predloženie nejakej správy.

    O samotnej správe, ktorú vláda predložila napríklad na tomto rokovaní - máme dve také správy, jednu z nich vyžiadal pán poslanec Koncoš, druhú pán poslanec Šagát -, tam sme to prijali na základe ústnej požiadavky poslanca v konkrétnom bode programu, implicitne na základe § 128.

    Inú možnosť sme nemali, vláda nemá dôvod a povinnosť reagovať. Ale práve na tento paragraf musí reagovať, to znamená, že je povinná predložiť správu, ak sa Národná rada uznesie. Ale nepamätám si jediný prípad, kedy by sme predkladali žiadosti o predloženie správy, teda využili právomoc kontrolnej činnosti takým spôsobom, že by sme samostatne rokovali, či vôbec máme požadovať nejakú správu. Tá povinnosť alebo potreba vyplynie obvykle z nejakej naliehavej situácie, z problému, ktorým sa Národná rada v tom-ktorom bode programu zaoberá. Čiže túto vec by sme si mali interpretačne vyjasniť pre budúce obdobie, aby sme v tom mali všetci jasno a aby sme sa potom nehádali pri jednotlivých bodoch programu, ako postupovať. Zrejme je to téma na rokovanie mimo tejto schôdze, ale treba tú vec interpretačne vyjasniť, možno aj rozhodnutím ústavnoprávneho výboru.

  • Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika.

  • Môžete reagovať na pána poslanca Haracha.

  • Pardon, na pána poslanca Haracha, na jeho dva návrhy uznesení.

    Udivuje ma názor, že poslanci nerozlišujú zákonodarnú a kontrolnú činnosť parlamentu. V prvom čítaní schvaľujeme alebo prijímame zákonodarnú iniciatívu v zmysle ústavy a nie je možné dávať hlasovať o všeobecných uzneseniach počas prerokúvania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Samozrejme, preto súhlasím s tým, čo už povedal pán poslanec Brňák, že je potrebné formulovať takýto návrh, ak ide o kontrolnú právomoc parlamentu, osobitne dodržať všetky lehoty v zmysle všeobecných postupov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Švec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    hneď na úvod by som chcel povedať, že v zmysle znenia rokovacieho poriadku príslušného paragrafu neodporúčam prijať tento návrh zákona do druhého čítania.

    Možno to bude z mojich úst znieť trošku paradoxne, lebo ste zvyknutí, že sa na vás obraciam vždy s požiadavkami, aby sme rozšírili kapacitu vysokoškolského vzdelávacieho systému Slovenskej republiky tak, aby na naše vysoké školy mohlo byť prijatých viac študentov, absolventov stredných škôl, aby podiel vysokoškolsky vzdelanej populácie Slovenskej republiky stúpal v súlade s meniacimi sa požiadavkami trhu práce. To už je formulácia, ktorá je známa aj z médií a je jasne odôvodniteľná. Otázka však stojí tak, či máme premyslený systém ako tento zámer, ktorý je spoločným zámerom i súčasťou programového vyhlásenia vlády, ale aj cieľom vysokých škôl, ich funkcionárov, rektorov, vedeckých rád a podobne, naplniť. Päťapolmiliónové Slovensko má 18 vysokých škôl, z toho 16 univerzít, zdôrazňujem univerzít, a 2 akadémie. Návrh počíta so zriadením ďalšej, teda Akadémie umení v Banskej Bystrici.

    Nebudem sa dlho zaoberať technickými otázkami. Dovolil by som si oboznámiť vás so stanoviskami odborníkov, vedecko- -akademických pracovníkov Vysokej školy múzických umení a Vysokej školy výtvarných umení Slovenskej republiky. Podľa ich názoru návrh na zriadenie Akadémie umení v Banskej Bystrici je svojím charakterom neprofesionálny, nerešpektujúci učiteľský potenciál, prípadne potenciál budúcich garantov, mená ktorých už iba z hľadiska svojho veku nie sú, teda tieto osobnosti nie sú spôsobilé zakladať novú školu. S plnou zodpovednosťou konštatujú, že Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola múzických umení kapacitou úplne postačujú výchovne pôsobiť v oblastiach im vymedzených a saturovať kvalitu a počty umeleckých, kultúrnych a pedagogických pracovníkov. Zdôrazňujú, že zriadenie akadémie je tak enormne náročné na ľudský potenciál a najmä na finančné zdroje, že je skutočne potrebné zdôrazniť, že o tejto záležitosti by sa malo dokonca rokovať v súlade so schvaľovaním štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok.

    Vysoká škola múzických umení už ponúkla svoju pomoc schodnejšou cestou, a síce zriadením detašovaných pracovísk na Univerzite v Banskej Bystrici, kde by výchova umeleckých pracovníkov mohla byť garantovaná pracovníkmi Vysokej školy múzických umení. Predstavitelia Vysokej školy múzických umení ďalej zdôrazňujú, že sú ďaleko od myšlienky nepodporiť zriaďovanie a vzostup regionálnych kultúrnych aktivít. Naopak, uvažujú o schodnejších formách riešenia. Na báze detašovaných pracovísk je možné predstaviť si vznik umelecky orientovaných odborných katedier na pedagogicky orientovaných fakultách, ktoré by mohli byť výbornou bázou na eventuálny vznik novej inštitúcie, ktorá by najmä personálne zabezpečila celý projekt na oveľa lepšej úrovni, ako je pripravený teraz.

    Čo sa týka financovania, požiadal som, aby mi pracovníci Vysokej školy múzických umení dali aspoň nejaké čísla. Tak som sa dozvedel, že organ, ktorý je jedným z nástrojov, ktorý táto fakulta používa, sa odhaduje dnes na 30 miliónov korún. Neviem si predstaviť, že by sa Akadémia umení v Banskej Bystrici vedela vôbec vybaviť nástrojmi, ktoré sú takto nákladné. Na základe uvedených skutočností si dovoľujem poprosiť ctených poslancov, aby zvážili, či tento zákon máme považovať za zákon, ktorý je motivovaný politicky alebo pragmaticky. Som za pragmatické riešenie, a preto prosím, aby ste súhlasili s mojím návrhom neprijať tento zákon na druhé čítanie.

    Zároveň by som však rád zdôraznil, že budem vo svojich vystúpeniach podporovať vznik odborných vysokých škôl v Trenčíne, v Ružomberku, v Prešove a iných mestách, pretože tu máme biele miesta v sieti našich vysokých škôl. To, čo povedal pán poslanec Harach, že sme vlastne "degradovali" naše vysoké školstvo na 16 univerzít, je čosi, čo sa stalo len v dvoch štátoch Európy, a to v Bulharsku a Rumunsku. Vôbec sme nebrali do úvahy odporúčania OECD a novelou zákona o vysokých školách sme takýmto spôsobom reformovali naše vysoké školstvo, ktoré stráca kredit v západnej Európe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ftáčnik. Bude to dlhé? Pýtam sa kvôli prestávke.

    Ešte faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, že nie je ťažké si spočítať, že technické nároky na detašované pracoviská sú prakticky rovnaké ako na zriadenie univerzity. Z vystúpenia pána poslanca Šveca, ale nielen z jeho vystúpenia, takisto z vystúpenia pána poslanca Haracha jasne cítiť, že za mnohými zdôvodňovaniami sa skrýva jeden jediný motív, a to je strach z nezávislej konkurencie. Osobne som presvedčený, že detašované pracoviská nevytvoria vyššiu kvalitu, že vyššiu kvalitu možno vytvárať práve len v nezávislej konkurencii medzi vysokými školami. A ten istý strach sa objavuje aj v prípade zriaďovania cyrilo-metodskej univerzity v Trnave. Je to úplne jasne počuť aj z vystúpení študentov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Švec, veľmi pozorne sledujem podmienky plnenia vstupu štátov do OECD a nepodarilo sa mi tam naraziť na väzbu vo vzťahu k univerzitnému štúdiu a vysokému školstvu. Veľmi by som uvítal, keby ste k tomu, čo ste tu vyhlásili, že takéto postupy nie sú v súlade so smernicami OECD, aby ste tieto smernice uviedli. Nie sú známe.

    A pokiaľ je vzdelanostná úroveň predpokladom začleňovania štátov do európskych štruktúr, tak Slovensko túto vzdelanostnú úroveň vysoko plní. Čudujem sa, že vy ako bývalý prezident rektorského zboru, tak by som to mohol nazvať, bojujete práve proti vyššej vzdelanosti. Domnievam sa, že svojím vystupovaním práve dokumentujete svoje negatívne politikum.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    po mojich predrečníkoch už len niekoľko stručných poznámok k predloženému návrhu zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

    Na začiatok si dovolím položiť otázku, prečo vlastne vzniká Akadémia umení v Banskej Bystrici. Odpovedám veľmi jednoducho: Je to rozhodnutie mocných. Nie je to výsledok objektívnej potreby, ale želanie vládnych predstaviteľov. Myslím si, že dostatočne zrozumiteľne to vysvetlil kolega Harach.

    Ak si spomínate v našom výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport - iste si spomenie aj pani ministerka -, objavil sa v tlači návrh, že si minister kultúry želá, aby sme mali v Banskej Bystrici druhé umelecké centrum. Spomínam si, že sa vtedy pani ministerka postavila proti, povedala, že nepotrebujeme druhú vysokú školu tohto typu v inom meste, pretože jednoducho takáto potreba nie je objektivizovaná. Dnes máme na stole návrh, ktorý predkladá ministerka školstva v mene vlády Slovenskej republiky. Aká je za tým logika? Ak by sme sledovali to, že ide o vytvorenie konkurencie, posilnenie centra, tak sa o chvíľu dočkáme toho, aby bolo aj druhé centrum, ktorým sú zrejme Košice. Tak dostaneme návrh na zriadenie Akadémie umení v Košiciach, keby táto logika mala byť nosná. Ale zrejme nie je.

    Mám obavy, že ide o to, aby sme popri alternatívnych stranách zelených, alternatívnych sociálnych demokraciách, alternatívnych odboroch mali aj alternatívnych umelcov. To je celý problém, ktorý je za týmto návrhom. Pretože to, čo je v Bratislave, je protislovenské a to, čo vyrastie v Banskej Bystrici, bude možno proslovenské. S takýmto zámerom sa chceli odčleňovať ústavy Akadémie vied a zakladajú sa všetky inštitúcie, ktoré som menoval. Tento zámer vidím za návrhom, ktorý je predložený. A, bohužiaľ, nemôžem ho klasifikovať inak, ale iba tak, že vznikol z čisto politického želania tých, ktorí dnes môžu o tom rozhodnúť. A vy ste pripravení tento zámer podporiť.

    Som skôr na strane kolegov, ktorí navrhovali, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu, pretože naozaj nie je podložený objektívnou potrebou a vidno to aj z projektu, ktorý bol predložený. Projekt neanalyzuje potrebu umeleckých pracovníkov, neanalyzuje počty. Poviem vám vec, ktorá je známa z matematiky, že Gaussova krivka hovorí o tom, akým spôsobom sú rozdelené schopnosti ľudí. Väčšina z nás sme v tom strednom pásme, to znamená, že spĺňame bežné predpoklady, bežné očakávania kladené na ľudskú populáciu. A sú vynikajúci, nadaní jedinci, ktorí sa nachádzajú na okrajoch, či nadaní negatívne, alebo pozitívne. Tých je relatívne málo a jednoducho si ich nemôžeme vyrobiť a nemôžeme očakávať, že ich bude viac práve na Slovensku, keď všade toto rozdelenie platí.

    To znamená, pýtam sa, či nestačí vychovávať talenty, ktoré v umeleckej a výtvarnej oblasti máme, na existujúcej vysokej škole a či nie je možné posilniť regionálne pôsobenie či v Banskej Bystrici, alebo v Košiciach tým, že dáme omnoho menšie prostriedky, aké dáme na túto univerzitu, resp. akadémiu, omnoho menšie prostriedky na to, aby sme zriadili pracoviská, ktoré budú vychovávať umeleckých pracovníkov dostupnejšie, ako dnes v regióne stredného a východného Slovenska, keď to poviem v starých termínoch, dnes máme kraje. Myslím si, že toto by bolo odpoveďou na tento návrh, teda racionálne riešenie, že to, čo máme, vychovávajme tam, kde je to možné. Ale neočakávajme, že tu vznikne nejaká konkurencia, pretože priestor pre ňu je relatívne malý. A to dobré, čo dnes máme, vzdelávajme v zariadeniach, ktoré dnes existujú.

    Čiže z tohto pohľadu nie je projekt postavený na reálnych úvahách, čo naznačuje aj alibistické stanovisko, ktoré zaujala Akreditačná komisia. Vážené kolegyne a kolegovia, ak Akreditačná komisia povie, že súhlasí s predloženým návrhom a svoj súhlas podmieňuje kladnou akreditáciou o tri roky, prosím vás, čo je to iné, ak nie alibizmus? Dnes musia povedať, že je tu predložený zoznam takých umeleckých osobností, ktoré garantujú kvalitnú prípravu umelcov v Banskej Bystrici. Dnes ho musíme mať, pretože tá škola začne pôsobiť, podľa všetkého máte o to záujem, od 1. 9. tohto kalendárneho roku, to znamená od nového školského roku. Tie osobnosti musia byť dnes na svete a mali by byť zárukou toho, že škola poskytne kvalitné vzdelanie aj prvákom, ktorí dnes nastúpia, nie o tri roky alebo neviem kedy. To znamená, že dnes by mali byť jasné predpoklady. Akreditačná komisia aj v prípade druhého návrhu, ktorý budeme prerokúvať o chvíľu, sa postavila do polohy: Veď uvidíme, potom povieme, či sme s tým naozaj súhlasili. To je absurdné. Buď dnes majú predstavu, že sa to dá, alebo to stanovisko malo byť iné.

    Stanovisko Rady vysokých škôl nepoznáme, predpokladáme, že sa ho pani ministerka v záverečnom slove dotkne, lebo povedala, že návrh bol predložený aj Rade vysokých škôl.

    Musím upozorniť na vážny nedostatok dôvodovej správy. Ak predseda Národnej rady vrátil nášmu poslaneckému klubu alebo našim poslancom návrh z dôvodov, že nebol kvantifikovaný vplyv na štátny rozpočet, tak veta, že "návrh bol prerokovaný s ministerstvom financií s kladným výsledkom", je fantastická informácia pre vás všetkých, ktorí budete hlasovať, a neviete, aký to bude mať vplyv na štátny rozpočet. Myslím si, že kvôli tej vete bolo potrebné zákon vrátiť a spresniť, tak ako sa to napríklad deje v prípade Trenčianskej univerzity, kde navrhovatelia - vláda Slovenskej republiky - veľmi presne kvantifikujú dosah na budúce roky. Žiaľ, už nie v tomto roku, pretože bitka o tých asi 290 miliónov je veľká. Máme tu Prešovskú univerzitu, máme tu dve nové vysoké školy, o ktorých dnes budeme rokovať, je tu vládny návrh zo včerajšieho dňa na zriadenie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Takže do tých 290 miliónov sa asi nevedia "pomestiť". Ale vláda by sa mala rozhodnúť, komu a koľko, a takto kvantifikované veci predložiť Národnej rade, pretože inak vyhadzujeme peniaze do vzduchu. A nie sú to naše peniaze, ale peniaze daňových poplatníkov.

    Zaujal ma aj harmonogram činnosti, ktorý je predložený k projektu na vytvorenie Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde sa počíta s tým, že od marca sa už začne pracovať, že budú peniaze, že sa začne rekonštruovať. Ale pravda je taká, že dnes robíme len prvé čítanie a právoplatne, v súlade so zákonom o návrhu môžeme rozhodnúť až na májovej schôdzi. Až potom je možné pristúpiť k všetkým prácam, s ktorými počíta harmonogram.

    Zo všetkých týchto dôvodov, ktoré som povedal, sa pripájam k návrhu kolegov, aby sme nepokračovali v rokovaní o zákone. A takýmto spôsobom budem aj hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, bolo to posledné vystúpenie v rámci rozpravy na základe písomných prihlášok. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási. Rozpravu uzatváram s tým, že k vystúpeniu pána poslanca Ftáčnika sa ešte môže vyjadriť pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som len upozornil pána poslanca Ftáčnika, že práve v tom spočíva konkurencia, že môžu byť iní ľudia prítomní na prijímacích skúškach. Pretože sa môže veľmi ľahko stať, že v Gaussovej krivke skutočne z tých vynikajúcich "odrežeme" práve preto, že nie je konkurencia medzi školami a jednoducho je jednostranný pohľad na to, kto je vynikajúci a kto nie je.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, kým vyhlásim obedňajšiu prestávku, chcem ešte poprosiť overovateľov určených na túto schôdzu, aby uzavreli podávanie písomných prihlášok, ktoré majú byť zodpovedané v hodine otázok. O 13.45 hodine budú potom overovatelia žrebovať poradie otázok.

    Ešte sa hlási predseda výboru pán Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som oznámiť poslancom, členom výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, že dnes o 13.30 hodine zvolávam schôdzu výboru na prerokovanie návrhu poslancov na odvolanie ministra vnútra. Prosil by som, aby si zorganizovali svoj program tak, aby sa mohli o 13.30 hodine zúčastniť na rokovaní výboru.

  • Ďakujem. Vyhlasujem do 14.00 hodiny prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, mali by sme pokračovať v rokovaní, ale má nasledovať hlasovanie. K hlasovaniu musíme byť schopní uznášania a chýba nám aj spoločný spravodajca. To znamená, že podľa rokovacieho poriadku počkáme 15 minút, potom urobím prestávku, a ak ani potom nepríde, skončím rokovanie k tomuto bodu programu. A ak nebude dosť poslancov, musím skončiť schôdzu.

  • Po ďalšej prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.

    Prítomných je 80 poslancov, môžeme pokračovať v rokovaní. Keďže sa rozprava skončila, pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ak si zosumarizujeme diskusné vystúpenia jednotlivých poslancov, ktoré tu odzneli na margo návrhu zákona, tak by som mohla povedať, že všetky diskusné príspevky riešili v podstate dva problémy. Prvým problémom boli finančné prostriedky, resp. finančná náročnosť štúdia na takejto akadémii, a druhým problémom bola nepotrebnosť ďalších umeleckých pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním.

    Ak by som sa mala vyjadriť k prvému problému, poslanci vo svojich vystúpeniach tvrdili, že dôvodová správa ich nepresvedčila o tom, že máme finančné prostriedky. Nepresvedčila ich ani o tom, že je potrebná takáto nová akadémia umení. Ja zas môžem povedať, že tie dôvody, ktoré odzneli proti návrhu zákona, nepresvedčili v ničom mňa. Ono to zjavné dôvody ani neboli.

    Finančná náročnosť. Pýtam sa vás, ktoré štúdium nie je finančne náročné? A ak by som sa mala uchýliť k takým vyjadreniam ako pán poslanec Harach, ktorý si prepočítaval, že ak dáme jednému študentovi 5 000 korún štipendia a pošleme ho študovať do zahraničia, čo vyjde lacnejšie, tak sa vás pýtam, či nie je absurdné počuť takúto myšlienku práve z úst vysokoškolského pedagóga. To by sme sa potom skutočne mohli dostať do pozície, že začneme takýmto štýlom rozmýšľať a budeme naše deti posielať do zahraničia. Načo by asi študovali doma, načo by sme asi otvárali vysoké školy u nás? Je zaujímavé, že práve pri tomto návrhu zákona sa od niektorých poslancov dostávajú na stôl argumenty o nepotrebnosti ďalších odborníkov. Pýtam sa prečo práve teraz.

    Od roku 1990 sa na Slovensku vytvorilo 16 nových fakúlt. Ani pri jednej z týchto fakúlt sa neprotestovalo, že nemáme finančné prostriedky. Neprotestovalo sa, že už nepotrebujeme takýchto odborníkov. Poviem iba príklad strojníckych fakúlt, ktorých máme 6 a ktorých je na Slovensku skutočne už až nadmieru. Nikdy sa s takýmito argumentmi nevychádzalo. Skôr opačne.

    Keď som tu na vašej pôde obhajovala novelu vysokoškolského zákona, tak z úst tých istých poslancov som bola "bombardovaná" napríklad aj tým, že zákon nie je demokratický, pretože neumožňuje vstup na vysokú školu všetkým tým, ktorí na to intelektuálne majú. A teraz, keď sa snažíme otvoriť určité miesta na vysokých školách, ďalšie miesta, tak sú zase argumenty, načo sú nám už tieto ďalšie miesta.

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sieni.

  • ...dať teraz medzu, že doteraz bolo potrebné otvárať, ale teraz už nepotrebujeme otvárať ďalšie vysoké školy. To je veľmi krátkozraká politika. Ktoré investície sú najlepšie, ak nie investície do vzdelania, to tu neustále odznieva aj z úst pána poslanca Haracha. Myslím si, že investície do vzdelania nemusíme ľutovať, lebo sa nám stonásobne vrátia.

    A čo sa týka potrebnosti alebo nepotrebnosti práve takýchto umeleckých pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním, my sme si tiež robili prieskum, či takýchto pracovníkov potrebujeme alebo nepotrebujeme. Na základe toho sme stanovovali aj určité oddelenia. Keď si zoberiem napríklad fakultu múzických umení, absolútna nedostatočnosť sa vykazuje napríklad v oddelení hudobná réžia a práca s elektroakustickými médiami, v oddelení cirkevná hudba, v oddelení rozhlasová a televízna dramaturgia. Tam je skutočne úplný nedostatok umelcov s vysokoškolským vzdelaním.

    Keď si zoberiem fakultu výtvarných umení - to je práve to, čo spomínal, myslím, pán poslanec Harach -, tam máme sklárske oddelenie, oddelenie keramiky. Jeho prieskum je taký, že nepotrebujeme. Neviem, kde robil prieskum, ale my sme robili prieskum v Katarínskej Hute, Lednických Rovniach a Utekáči. Všade nám potvrdili, že takýchto odborníkov veľmi potrebujú.

    Myslím si, že nepotrebnosť ďalších umeleckých pracovníkov vychádza práve od tých odborníkov, ktorých spomenul práve pán poslanec Švec. On totiž doslova povedal, že Vysoká škola múzických umení a Vysoká škola výtvarných umení ponúkajú pomoc a sú ochotné zriadiť detašované pracoviská na pedagogickej fakulte tým spôsobom, že rozšírime len umelecké katedry. Nechceme rozširovať umelecké katedry na pedagogickej fakulte, ale chceme vytvoriť novú vysokú školu umeleckého zamerania. A zrejme práve títo odborníci, ktorí ponúkajú pomoc - lebo oni by boli potom garantom, to tiež doslova povedal pán poslanec Švec, že oni by boli garantom výchovy, teda pracovníci vysokej školy múzických a výtvarných ume-, ní -, tak to sú zrejme tí odborníci, ktorí sa zhodli na tom, že už ďalších pracovníkov z umeleckého smeru s vysokoškolským vzdelaním nepotrebujeme. Pýtam sa teda: Ak ich nepotrebujeme na samotnej vysokej škole, potrebujeme ich na detašovaných pracoviskách? A to ešte, keby som mala presne vyčísliť, nemám tu to presné vyčíslenie, tak ako spomenul pán poslanec Prokeš, detašované pracoviská nielenže nie sú lacnejšie ako vytvorenie samostatnej fakulty, ale sú drahšie. Vzdelávanie na detašovaných pracoviskách je veľmi drahé.

    Pán poslanec Švec spomínal, že slovenské vysoké školstvo stráca kredit v zahraničí. S tým sa absolútne nestotožňujem. Chodím dosť do zahraničia a viem, že kredit nášho vysokého školstva je veľmi vysoký. Ale ak by som mala prijať myšlienku, že naše vysoké školstvo stráca kredit v zahraničí, tak by som sa musela opýtať práve tých vysokoškolských pedagógov, čo asi robia na vysokých školách, keď náš výchovno-vzdelávací proces stráca kredit. To snáď nie je len v peniazoch.

    Akreditačná komisia dala dobré vyjadrenie. Akreditačná komisia predsa nemôže dať súhlas a nemôže akreditovať školu, ktorá ešte ani neexistuje. Spomenula by som tu i rad ďalších, ale spomeniem napríklad Fakultu manažmentu, ktorá vznikla na Univerzite Komenského a vlani mala prvých absolventov. Je to veľmi dobrá fakulta, a keď mala vznikať, tak Akreditačná komisia ani nedala súhlas na to, aby táto fakulta vznikla. Napriek tomu ju akademický senát odsúhlasil a dobre urobil, pretože sa ukázalo, že tá fakulta je potrebná a že vychováva skutočných odborníkov. Vyjadrenie Akreditačnej komisie je správne.

    To, že tam nie je vyjadrenie Rady študentov vysokých škôl, je pravda. Ale Rada vysokých škôl si nesplnila ešte svoju povinnosť zo zákona, ktorý jej ukladá, aby do konca marca vytvorila Radu študentov vysokých škôl. Čiže Rada študentov vysokých škôl nie je ešte vôbec vytvorená, preto sa nemôže k ničomu vyjadrovať.

    Čo sa týka Košíc. Košice nemajú záujem o vytvorenie fakulty alebo školy umeleckého zamerania. Košice chcú vytvoriť fakultu priemyselného dizajnu, a to až od budúceho školského roku postupnosťou krokov. Najprv chcú inštitút priemyselného dizajnu, ktorý by sa potom pretransformoval na fakultu. Prísľub na ministerstve školstva, že takáto fakulta bude mať podporu, majú.

    Iba toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán spoločný spravodajca sa chce tiež vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    ak dovolíte, len niekoľko poznámok. Všetko sa krúti, alfou a omegou celej diskusie je: univerzita áno, alebo nie. Tu si pomôžem a vyjdem z toho, čo povedal pán Ftáčnik, prečo vzniká. Odpovedá, že je výsledkom vôle mocných. Tvrdím, že tí, čo sú proti, je to prejav alebo želanie slabých, lebo sa boja konkurencie.

    Celá naša spoločnosť prechádza zložitým transferom, prechádzame na trhový mechanizmus, kde základným princípom je voľná súťaž. A my sa tomu bránime. Potom budeme vymýšľať len preto, aby sme si svoj alibizmus odôvodnili tým, že budeme poukazovať na prepočty, zvláštne počty, cesty a podobne. Veď univerzita alebo akadémia vzniká pre všetky deti na Slovensku. Koniec koncov tam môže pokojne chodiť aj dieťa z Bratislavy. Potom tie počty, ktoré nám tu predviedol pán Harach, sú o ničom, pretože z Bratislavy do Bystrice je 100 kilometrov, do Košíc 400. Nie je vôbec povedané, že ju budú navštevovať študenti len a len z Bystrice alebo jej okolia. Škola bude ako každá iná pre všetkých žiakov alebo uchádzačov, ktorí sa budú uchádzať o štúdium na tejto škole. To ďalšie konštatovanie sa odvodzuje iba od toho.

    Ešte raz si kladiem otázku prečo nie. A že to vychádza z programového vyhlásenia vlády alebo zo stanoviska vlády, ktorá jasne povedala, že v každom kraji chce - myslím si, že je to veľmi pozitívne, a treba to tak aj hodnotiť - zriadiť vysokú školu, pretože s vysokou školou sa "nabaľuje" mozgový potenciál, ktorý je v každom prípade prínosom pre daný región. A prečo nevytvoriť popri Košiciach a Bratislave ďalšie silné centrum v Banskej Bystrici. A nastane súťaž o prestíž všetkých troch. S tým sa treba zmieriť, že všetko múdre nie je len tu. Aj inde na Slovensku je dostatok schopných ľudí.

    Ale nechcem to predlžovať, pretože som presvedčený o tom, že z rokovacieho poriadku by sme mali dnes len odsúhlasiť, či druhé čítanie áno, alebo nie. A predpokladám, ako som už v úvode povedal, že očakávame oveľa živšiu diskusiu v druhom a treťom čítaní, kde budeme argumentovať ďalšími argumentmi. Preto prosím, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

    Ak považujem návrhy pána kolegu Haracha, ktoré dal, ako návrhy z diskusie, uprednostním ich pri hlasovaní, aby sme hlasovali o jeho pozmeňujúcich návrhoch ako o prvých, a potom o mojom, ktoré som vám predložil v úvodnom slove.

  • Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu, ale podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o návrhy, ktoré dávali páni poslanci mimo týchto troch možností, ktoré dáva rokovací poriadok, budeme hlasovať, až keď odhlasujeme...

  • Taký je tu jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Harach, ktorý hovorí, že podľa § 73 ods. b) odporúča nepokračovať v ďalšom čítaní o predloženom zákone. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. Pán spoločný spravodajca nebude komentovať odporúčanie alebo neodporúčanie. Hlasujeme o návrhu, ktorý vyplynul z rozpravy od pána poslanca Haracha s tým, aby sa rozhodlo podľa § 73 ods. b), že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh z rozpravy sme neodhlasovali.

  • Potom by sme pristúpili k hlasovaniu o mojom návrhu, kde odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici prerokovať v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby sa predmetným zákonom zaoberali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby gestorským výborom bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote 30 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 45 dní.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, v rozprave k týmto návrhom z rozhodnutia predsedu Národnej rady neboli pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, takže môžeme o tom hlasovať naraz, inak by sme museli o tom dať hlasovať samostatne, po jednom.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme za návrh, ktorý bol predložený predsedom Národnej rady v rozhodnutí, ktoré výbory budú rokovať o tomto návrhu, ktorý je gestorský výbor, a o lehote, ktorá je stanovená.

  • Hlas spravodajcu: O druhom, to som povedal prvé.

  • Budeme hlasovať o druhom. Pán spravodajca prvýkrát prehodil hlasovanie, tak sa nedá nič robiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prosím, teraz budeme hlasovať ešte o tom, či sa zaraďuje tento návrh do druhého čítania.

  • Prosím, ale ja som to povedal na začiatku.

  • Viem, ale bolo to inak povedané, pán spravodajca.

  • V poriadku. Hlasujeme o tom, aby sme prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Šum v sále.

  • To bolo inak povedané, páni poslanci. Je to v poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Rozhodli sme, že budeme pokračovať v tomto bode rokovania v rámci druhého čítania.

  • Ešte tu bol návrh pána poslanca Haracha, ale podľa mňa je mimo, kde navrhuje: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade koncepciu rozvoja vysokých škôl v termíne do 20. apríla 1997.

    Správa a koncepcia, to sú dve diametrálne odlišnosti. Myslím si, že každému je to jasné. V rokovacom poriadku sa opierať o správu, to má svoje zákonitosti. Bol by som za. Ale koncepciu? Neviem.

  • Pán poslanec, na vysvetlenie, tu skutočne ide o úplne nový bod programu rokovania, kde by sme museli pokračovať podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku. Takže v tomto prípade v rámci tohto konania skutočne takéto hlasovanie nepatrí.

    Prejdeme k ďalšiemu bodu programu.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je k čomu. Je po rozprave. Otázka mimo rozpravy neexistuje.

    Nasleduje siedmy bod programu, ktorý sme si odsúhlasili pri schvaľovaní programu, a to je

    návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997.

    Podľa § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti predstavenstvo Národného úradu práce predkladá Národnej rade na schválenie návrh rozpočtu.

    Návrh predstavenstva uvedie jeho predsedníčka a ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Prosím, pani ministerka, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    materiál predkladám na schválenie Národnej rade v súlade s ustanovením § 9 písm. f) zákona Národnej rady číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Pri konštrukcii návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997 sme vychádzali z očakávanej skutočnosti za rok 1996 dvoch zlučujúcich sa organizácií, a to Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky a Správy služieb zamestnanosti a súčasne sa zohľadňovali prejudikované makroekonomické ukazovatele v oblasti zamestnanosti na rok 1997.

    Celkové príjmy Národného úradu práce na rok 1997 sú vykvantifikované v sume 9 857 735 Sk a výdavky v sume 9 357 735 Sk. Bilančné saldo medzi príjmami a výdavkami v sume pol miliardy korún sa predpokladá použiť predovšetkým na úhrady platieb základného fondu začiatkom roku 1998, na pasívnu a aktívnu politiku trhu práce v nadväznosti na schválený fondový systém hospodárenia Národného úradu práce. Rozhodujúcu časť príjmov tvoria príjmy z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti od platiteľov vo výške 7 384 391 Sk, čo predstavuje 74,9 % z celkových príjmov. V porovnaní so skutočnosťou za rok 1996 sú tieto príjmy vyššie o 227 605 Sk, čo je ovplyvnené predovšetkým očakávaným rastom miezd a nárastom počtu platiteľov vo väzbe na prognózovaný priemerný počet pracujúcich v národnom hospodárstve.

    Ťažisko výdavkov na pasívnu politiku trhu práce tvoria výdavky na podporu v nezamestnanosti v sume 2 744 376 Sk. Odvody poistného do fondov Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 1 108 968 Sk sú prepočítané v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte na rok 1997, kde sa uvažuje so stopercentnou výškou minimálnej mzdy na úrovni roka 1995, t. j. 2 450 Sk.

    V rámci výdavkov na financovanie aktívnych opatrení na trhu práce 3 747 796 Sk sú zapracované výdavky na krytie záväzkov z dohôd, ktoré boli uzatvorené pri realizácii aktívnej politiky zamestnanosti do 31. 12. minulého roku za predchádzajúce obdobia, a to vo výške 1 278 305 Sk. Zostávajúca suma 2 469 491 Sk je určená na riešenie nezamestnanosti na trhu práce v rozsahu nástrojov vymedzených v tejto oblasti novou právnou úpravou zákona o zamestnanosti.

    Celková výška výdavkov určená v roku 1997 na pasívnu a aktívnu politiku trhu práce sa prejudikuje v porovnaní so skutočnosťou za rok 1996 vyššie o 248 594 Sk, pričom výdavky na podporu v nezamestnanosti vzrastú takmer o 803 775 Sk. Uvedené zvýšenie vyplýva predovšetkým zo zmeny vymeriavacieho základu - pri prepočte sa vychádza z hrubej mesačnej mzdy -, ktorý v súvislosti s prijatím novej právnej úpravy zákona o zamestnanosti od 1. 1. 1997 sa zjednotil s vymeriavacím základom na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti. V prípade, ak budú skutočné výdavky na krytie podpory v nezamestnanosti nižšie, budú takto získané prostriedky v roku 1997 použité na posilnenie opatrení v oblasti aktívnej politiky trhu práce.

    Zapracovaná čiastka 1 675 815 Sk na financovanie výdavkov na správu a činnosť novozriadeného Národného úradu práce predstavuje 17 % z navrhovanej výšky príjmov základného fondu Národného úradu práce na rok 1997. Takto stanovená výška prostriedkov vytvára finančný priestor na riešenie vybavenosti úradov práce, čím sa zabezpečí plynulé sfunkčnenie činnosti Národného úradu práce.

    V porovnaní so skutočnými výdavkami na správu a činnosť Fondu zamestnanosti a Správy služieb zamestnanosti za rok 1996, čiže inštitúcií, ktoré sa zlučujú v organizačnom systéme Národného úradu práce, sú uvedené výdavky Národného úradu práce v roku 1997 vyššie o cca 740 mil. Sk. Tieto zdroje budú v rozsahu 526 mil. Sk pokrývať investičné náklady Národného úradu práce, ktoré súvisia s vybudovaním informačného systému úradov práce vo výške 100 mil. Sk, s priestorovým vybavením výkonných orgánov Národného úradu práce, krajských a okresných úradov, nákupy, rekonštrukcie budov vo výške 311 mil. Sk, s prvotným vybavením a sfunkčnením novozriadenej inštitúcie, ako je reprografická technika, dopravné prostriedky a ďalšie, vo výške 115 mil. Sk.

    V oblasti neinvestičných nákladov rozpočtovanou sumou 1 149 815 tisíc Sk rozhodujúcu časť tvoria mzdové prostriedky v objeme 580 mil. Sk pri predpokladanom počte 5 200 zamestnancov a priemernej mesačnej mzde 9 295 Sk a s tým súvisiace poistné na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie, ako aj poistenie v nezamestnanosti vo výške 220 mil. Sk. Zostávajúca suma 349 mil. Sk predstavuje neinvestičné náklady na úhradu energií, nájomného, telekomunikačných poplatkov, opráv, údržby a ďalších nákladov vynaložených na zabezpečenie prevádzky a činnosti Národného úradu práce.

    V súlade s platnou legislatívou Národný úrad práce vytvára v rozpočte zdroje na doplnenie rezervného fondu vo výške priemernej trojmesačnej výplaty podpory v nezamestnanosti za predchádzajúci kalendárny rok, a to v sume 80 780 Sk, pričom sa predpokladá, že celková výška rezervného fondu v roku 1997 dosiahne úroveň 480 980 Sk.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    tento návrh rozpočtu Národného úradu práce bol prerokovaný v predstavenstve Národného úradu práce, ktorý, ako viete, je v tripartitnom zložení, a môžem s radosťou konštatovať, že ako zamestnávatelia, tak odborári jednomyseľne podporili predkladaný návrh rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec František Švec. Prosím, aby nás oboznámil s priebehom prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1409 zo dňa 11. februára 1997 pridelil návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997, predložený predstavenstvom Národného úradu práce, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Výbory mali prerokovať predložený návrh do 7. marca 1997 s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu vo výboroch spolu s návrhom uznesenia. Predkladám vám správu o prerokovaní.

    Návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997 bol predložený v súlade s § 72 ods. 1 a § 133 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci 5. marca 1997 prerokoval návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997. Výbor vyslovil súhlas s návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997 schváliť. Súčasne požiadal predsedníčku predstavenstva Národného úradu práce, aby spolu so správou o hospodárení Národného úradu práce za rok 1997 predložila aj vyhodnotenie efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov na aktívnu politiku zamestnanosti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 11. marca 1997 prerokoval predložený návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997. Výbor vyjadril súhlas s návrhom rozpočtu s tým, že predpokladané celkové zdroje sú rozpočtované vo výške 9 857 735 Sk a predpokladané celkové výdavky sú rozpočtované vo výške 9 357 735 Sk. Základný fond je rozpočtovaný na 7 601 140 Sk, správny fond na 1 675 815 Sk a rezervný fond na 80 780 Sk. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997 schváliť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, súčasťou spoločnej správy v jej prílohe je uznesenie Národnej rady k rozpočtu Národného úradu práce, preto ho nebudem čítať. Na záver ho potom predložím na schvaľovanie.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že mám jednu písomnú prihlášku za kluby, a to za klub KDH od pána poslanca Brocku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    pri prerokúvaní rozpočtu Národného úradu práce sa zbytočne ponáhľame. Bol navrhnutý ako bod 16 tejto schôdze. Včera sme odsúhlasili, že budeme o ňom rokovať už dnes. Priznám sa, že nechápem dôvody. Tie dôvody, ktoré spomínala pani kolegyňa Aibeková, nesedia.

  • Pán kolega Rea, prihláste sa. Vás som ešte nepočul hovoriť tu, z tohto miesta k veci. Aspoň k veci, o ktorej hovorím teraz ja. A pán predseda, prosím vás, upozornite ho, aby ma nevyrušoval.

  • Do schválenia rozpočtu Národného úradu práce, pani kolegyňa Aibeková, sa Národný úrad práce riadi rozpočtovým provizóriom. To znamená, že keď do konca roka neschválime rozpočet v Národnej rade, Národný úrad práce bude fungovať. Jednoducho má v zákone o zamestnanosti návod, ktorým sa má spravovať počas celého roku. Váš argument, že pokiaľ nie je schválený rozpočet Národného úradu práce... Áno, problém niekde je, ale je úplne niekde inde, nie v neschválení rozpočtu Národného úradu práce, ale v tom, že ešte nefungujú alebo ešte v niektorých okresoch neexistujú správne výbory okresných úradov práce alebo správne výbory krajských úradov. V tom je problém. V tom je problém, lebo tieto správne výbory schvaľujú pravidlá nakladania s finančnými prostriedkami v rámci aktívnej politiky zamestnanosti. To je pravda. Ale správne výbory to môžu urobiť aj teraz a mohli to urobiť, ak existujú, aj doteraz bez toho, aby sa odvolávali na schválenie rozpočtu Národného úradu práce.

    Robievame to v Národnej rade často, že tam, kde by sme sa nemuseli ponáhľať, sa ponáhľame, a to, čo treba urobiť rýchlo, zdržujeme. Myslím si, že rokovaniu o rozpočte by sme mali venovať viac času, pretože nejde o hrušky ani o jablká, ale ide o miliardy na poistnom, o miliardy občanov.

    Viete, ako vznikol Národný úrad práce. Vznikol v určitom zhone. Existuje od 1. januára, schválili sme ho v polovici decembra minulého roku. Zákon o zamestnanosti vyšiel v Zbierke zákonov v posledný deň minulého roku. Predstavenstvo Národného úradu práce sme tu schválili neskoro, a nie tak, ako predpokladal alebo nám prikazoval zákon o zamestnanosti, až 5. februára. Ale zasa predstavenstvo Národného úradu práce, to nové predstavenstvo Národného úradu práce, už 10. februára schválilo tento rozpočet, tento návrh rozpočtu, o ktorom teraz hovoríme. Ak by to bolo v poriadku, tak by mi to neprekážalo.

    Dámy a páni, tam sú však chyby. Tam sú hrubé chyby, ktoré ste iste zbadali. Všimnite si napríklad správny fond Národného úradu práce. Podľa zákona o zamestnanosti sa tento môže tvoriť vo výške 17 %. Pani Aibeková, správny fond je v tomto návrhu vo výške 22 % základného fondu, to je 5 % navyše. Týchto 5 % navyše je skoro 400 mil. Sk na správne výdavky. Dámy a páni, to nie je maličkosť 400 mil. Sk. Iste, mám výhrady aj voči 17 % správnych výdavkov, ale o tom je dnes už škoda hovoriť, lebo tak bol schválený zákon v Národnej rade a je povinnosť Národného úradu práce vytvárať správny fond vo výške 17 %, aj keď sú podľa mňa super vysoké.

    Dnes sme rokovali a v prvom čítaní sme schválili vládny návrh zákona o neinvestičných fondoch, kde sme schválili správne výdavky vo výške maximálne 15 % celkových výdavkov týchto fondov. Môžem vám povedať, že pri takýchto správnych výdavkoch 17 % "blednú závisťou" nielen verejnoprávne inštitúcie, ale všetci, ktorí majú nejaké správne výdavky zo svojich výdavkov. Ak by to bolo 17 %, tak ako zákon hovorí, tak správny fond by mal byť vo výške nie 1 675 mil. Sk, ale 1 290 mil. Sk. Tak by to malo byť podľa zákona.

    Dovoľte mi, aby som trošku porovnával, keď som už začal hovoriť o správnom fonde, výdavky na správu tejto novej verejnoprávnej inštitúcie so správnymi výdavkami inštitúcií, ktoré minulý rok vlastne zabezpečovali funkcie, ktoré dnes vykonáva Národný úrad práce, a porovnal ich správne výdavky. To porovnanie je veľmi zaujímavé. Kým minulý rok správne výdavky Správy služieb zamestnanosti, úradov práce, Fondu zamestnanosti tvorili na správu 970 mil. Sk, tak dnes je to 1 678 mil. Sk. Je to o 700 mil. Sk navyše na administratívu, na správu, na byrokraciu.

    Ak by som však porovnal výdavky na tvorbu nových pracovných miest v rámci aktívnej politiky zamestnanosti, tak v roku 1996, teda minulý rok, bolo vyčlenených na tvorbu nových pracovných miest 4 289 mil. Sk, v tomto roku je to 3 748 mil. Sk, čiže o 541 mil. Sk menej, dámy a páni. Opakujem, na vytváranie nových pracovných miest je tento rok o pol miliardy menej a na administratívu, na byrokraciu o 700 mil. Sk navyše. Potrebuje to ďalší komentár? Je to dobrý návrh rozpočtu?

    Návrh rozpočtu je veľmi všeobecný, neobsahuje podrobné členenie výdavkov, tak ako je to úplne samozrejmé, keď v tejto sále alebo vo výboroch rokujeme a schvaľujeme iné verejné rozpočty. Z uvedených dôvodov navrhujem, dámy a páni, vrátiť predložený návrh rozpočtu na prepracovanie. Opakujem, predstavenstvu Národného úradu práce nič nebráni v tom, aby urýchlene schválilo zásady použitia finančných prostriedkov na aktívnu politiku zamestnanosti, aj keď sa Národný úrad práce riadi provizóriom.

    Posledná poznámka. V tomto rozpočte ide ešte o jednu zaujímavú vec. Upozorňoval som na to, keď sme rokovali o štátnom rozpočte. Štátny rozpočet prispieval v minulosti, aj minulý rok, na politiku trhu práce síce minimálne, ale predsa len. Financoval úrady práce, Správu služieb zamestnanosti. V minulom roku to bolo skoro 700 mil. Sk. Dnes už štátny rozpočet neprispieva ani korunou. Naopak, vylepšil si svoje deficitné hospodárenie o 700 mil. Sk, ktoré dnes znášajú poistenci, čiže občania. Dobre vymyslené, však?

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy nemám písomne prihlásených žiadnych poslancov, preto sa pýtam, či sa niekto z pléna hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Aibeková s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Brocka, nebudem s vami polemizovať. Sú to vaše názory a ja vám ich neberiem. Ale dovolím si vás upozorniť na jedno, že rozhodnutie predradiť tento bod našlo pochopenie v celom gestorskom výbore, vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Čiže aj opoziční kolegovia súhlasili, aby tento bod bol zaradený skôr. Nehnevajte sa, ale v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť, že provizórium môže byť aj celý rok. Prosím vás pekne, to predsa neexistuje. Čím skôr sa pôjde podľa stabilného rozpočtu, tým lepšie. A že v niektorých okresoch nie sú správne rady? Prosila by som vás, mali by ste povedať konkrétne, v ktorých nie sú. Ak, tak je to chyba tých okresov, ale nie je to chyba predkladateľa, predsedníčky správnej rady. Správna rada, ako viete, je zložená z tripartity. Čiže tento rozpočet nepredkladá vláda, ale správna rada.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hanker - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem povedať fakticky to isté, čo povedala pani poslankyňa, že pán poslanec Brocka hľadá chyby tam, kde nie sú. Chcel by, aby sa rozpočet Národného úradu práce na rok 1997 prerokoval asi na konci roka. Je to podľa mňa úplný nezmysel. Čo sa týka výšky správneho fondu, je taká, ako súvisí s novým územnosprávnym členením. Myslím si, že tiež je prechodného rázu a súvisí to, samozrejme, so sústavným znižovaním nezamestnanosti v našej republike.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Roman Kováč sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Baránik - faktická poznámka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem upozorniť pána poslanca Brocku, že odčlenenie Fondu zamestnanosti od štátneho rozpočtu je systémové opatrenie veľmi správne a treba ho uvítať. A ďalej to, že tak prostriedky Fondu zamestnanosti, ako aj štátneho rozpočtu sú z tých istých zdrojov, to znamená od právnických a fyzických osôb. Preto v tom nevidím žiadnu tragédiu, práve naopak. Keďže ide o systémové opatrenie, považujem to za veľmi správne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Volf sa hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Zelenayová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Len stručne chcem upozorniť pána kolegu, že občania Slovenskej republiky neznášajú, znášajú len sliepky.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy s tým, že v rozprave vystúpi ešte pán poslanec Kováč a po ňom pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja zamyslel nad konštrukciou tohto rozpočtu a predovšetkým nad niektorými vecami, ktoré považujem za sporné.

    Keď sme schvaľovali zákon o vytvorení Národného úradu práce, boli sme ubezpečovaní o tom, že ide o vytvorenie novej efektívnejšie fungujúcej organizácie oddelenej od štátneho rozpočtu. S mnohými výhodami sa dá súhlasiť. Mňa zaujíma otázka efektivity, pretože tá musí zaujímať každého. Ide totiž o finančné prostriedky, ktoré každý zamestnaný občan tejto republiky a jeho zamestnávateľ odvádza na riešenie nezamestnanosti.

    Rovnako, keď sme schvaľovali územnosprávne členenie, vy sa na to asi budete pamätať, boli sme ubezpečovaní, že aj tento krok bude nesmierne lacný, že zo štátneho rozpočtu sa vyčlení len 1 miliarda a že nebudú potrebné žiadne ďalšie náklady, pretože vlastne všetko tu už je.

    Skúsme sa teda pozrieť na to, čo všetko nám tento rozpočet sľubuje, že nám kúpi, pretože to tu nie je. My sme síce mali 121 obvodných úradov práce, a teraz máme len 79 okresných úradov práce, to znamená, usporili sme zhruba 40 týchto úradov, ale aj náklady nám vzrástli takmer o trištvrte miliardy. Zdôvodňuje sa, že musíme kupovať budovy. Nezdá sa vám nezmysel kupovať v časoch, keď máme 10 a viac percentnú nezamestnanosť a z toho máme viac ako polovicu dlhodobo nezamestnaných, práve vtedy sa zaoberať nákupom budov, keď môžeme túto vec odložiť na obdobie, keď budeme mať nezamestnaných menej, keď dosiahneme povedzme hodnotu 6-7 %? Ako je to asi aj naším cieľom, aby to takto klesalo.

    Skúsme sa zamyslieť, koľko finančných prostriedkov z tohto fondu pripadá na jedného klienta a skúsme to porovnať s inými rovnako verejnoprávnymi fondmi, povedzme so Sociálnou poisťovňou. Spravil som si taký malý prepočet a zistil som, že Sociálna poisťovňa, ktorá má zhruba 1 100 tisíc klientov-dôchodcov plus okolo 350 až 400 tisíc klientov, ktorí sú platení z nemocenského poistenia, má správny fond celkove vo výške 2,8 miliardy, ale na jedného klienta vychádza 1 870 Sk správneho fondu. A treba povedať, že je tam rovnako veľké množstvo práce, treba tam rovnako robiť kontrolu, rovnako treba platiť revíznych doktorov. Myslím si, že sa rovnako treba vyrovnávať so sťažnosťami občanov na nesprávne výpočty dôchodkov, treba robiť preverovanie toho, či niekto je, alebo nie je čiastočne invalidný, teda dá sa povedať, že administratívnej práce je tam dosť.

    Ako to vyzerá v Národnom úrade práce? Národný úrad práce nemá vyše milióna klientov, predpokladá 289 tisíc, tak to píše správa, a preto vychádza takmer 6 000 Sk správneho fondu na jedného klienta. Ak by sme 6 000 Sk rozdelili na 12 mesiacov, je to 500 Sk. Nemohli by sme týchto 6 000 Sk alebo aspoň polovicu z nich vložiť na aktívnu politiku zamestnanosti a nemuseli by sme mať povedzme nové budovy takej kvality, ako máme postavenú novú budovu Národného úradu práce?

    Viem, že to stavala predchádzajúca inštitúcia, ale nepochybne každý nezamestnaný na Slovensku s radosťou zajasá, keď príde autom na tento úrad, že sa výťahom dostane do garáží, iste to bude preňho nesmierne potešenie, keď je nezamestnaný a žije povedzme z 1 800-korunového príspevku, tak z tohto bude mať obrovskú radosť. Ak budeme takéto budovy kupovať, myslím si, že potešíme všetkých nezamestnaných v celom tomto štáte.

    Chcel by som upozorniť ešte na jednu vec, ktorú považujem za mimoriadne vážnu, lebo môžeme síce hovoriť, že 17 % je príliš veľa, ale takto bol schválený zákon. Už pri schvaľovaní zákona sme na to upozorňovali. A v tejto chvíli, kolegyne a kolegovia, pripravujeme novelu tohto zákona. Dnes je vidieť, aké sú to obrovské finančné prostriedky, ktoré sa dali použiť úplne iným smerom. A tento zákon takúto výšku správneho fondu určuje až do roku 2000. To znamená ešte roky 1998, 1999 a rok 2000, ešte tri roky budú vo výške 17 % správneho fondu. Ešte tri roky to bude určite suma, ktorá sa bude pohybovať okolo 2 mld. Sk, ktorá pôjde na správny fond, budovy, priestory, autá, parkoviská a ďalšie veci. Páni, toto si rozmyslime, s týmto poslanci nemôžu predstúpiť pred nezamestnaných. Poďme to povedať ľuďom, ktorí stoja v rade na úrade práce, poďme im povedať, že peniaze potrebujeme na iné veci, na budovy.

    Ale čo považujem za vážne, je to, na čo upozornil pán poslanec Brocka a na čo zatiaľ nikto z diskutujúcich ani ekonómov, ktorí, predpokladám, že majú matematiku v malíčku, ozaj neupozornili alebo na to nereagovali. Zákon skutočne predpokladá, že správny fond sa tvorí vo výške 17 % zo základného fondu. Základný fond je stanovený na 7 mld. Sk, aby som bol presnejší, asi 7,2 mld. Sk. Tak je postavený a akokoľvek nie ste schopní z neho urobiť 1 675 mil. To sa jednoducho nedá. Tých 17 % je skutočne takmer o 400 miliónov menej. Je to numerická chyba. Donesiem kalkulačku, pani ministerka, môžete si to tu prerátať, alebo nám vysvetlite, ako je možné, že to nie je 17 %, ale je to viac.

    Za takýchto okolností nie je možné prijať takýto zákon. Nie je možné, pretože ide o takú hrubú chybu, a 400 miliónov je suma, ktorá tvorí v tejto chvíli jednu osminu celej sumy, ktorú dávame povedzme na aktívnu politiku zamestnanosti. Páni, to je veľmi veľa a takáto chyba by sa nemala zopakovať.

    Teda navrhujem, kým nedostaneme adekvátne vysvetlenie, prečo tu došlo k takémuto zvýšeniu v rozpore so zákonom o Národnom úrade práce, k takémuto zvýšeniu správneho fondu, aby sme neschválili tento rozpočet a aby sme ho vrátili na prepracovanie tak, aby bol uvedený do súladu so zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    chcel by som najskôr k samotnému predloženiu rozpočtu poznamenať dve základné veci, z ktorých v podstate druhá už odznela.

    Prvá poznámka sa týka toho, že sa domnievame, ak by sme vyšli zo zaužívaných spôsobov spracovania stanovísk k materiálom predkladaným na rokovanie štátnych aj verejnoprávnych inštitúcií a vzhľadom na to, že by bolo potrebné zvýrazniť úlohu dozornej rady Národného úradu práce ako garanta hospodárenia, žiadalo by sa zrejme predložiť obsažnejšie stanovisko, a to aj z obsahového a formálneho hľadiska tejto dozornej rady.

    Druhá poznámka sa dotýka toho, na čo už upozornil pán Brocka, že totiž podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona je z hľadiska hospodárenia Národného úradu práce potrebné, pokiaľ rozpočet nie je schválený pred 1. januárom príslušného kalendárneho roku, predložiť návrh provizória Národnej rade. Treba povedať, že máme polovicu marca, samozrejme, ide sa s hotovým rozpočtom, ale žiadalo by sa, aby bolo spracované provizórium a aby bolo predložené Národnej rade už na začiatku kalendárneho roku, pretože ak sa tak nestalo, aj to mohlo byť príčinou zvýšenia miery nezamestnanosti v prvých dvoch mesiacoch tohto roku, pretože sa prakticky nerealizovali žiadne aktivity alebo sa realizovali minimálne aktivity v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti.

    Niekoľko poznámok k samotnému návrhu rozpočtu z hľadiska jeho výšky a jednotlivých položiek.

    Zdá sa nám, že návrh rozpočtu je poddimenzovaný v jeho príjmových zložkách okrem jednej položky, a to prevodu zostatku Fondu zamestnanosti k 31. decembru 1996. V čiastke výber príspevkov výpočet príjmov nezodpovedá východiskovým ukazovateľom, ktoré sú nakoniec v materiáli uvádzané na strane 2, a nezodpovedá ani predpokladom vývoja v roku 1997, z ktorých vychádza Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podobná situácia je v položke ostatné príjmy. Treba povedať, že určenie tejto výšky nie je celkom jasné a je sporné minimálne z dvoch dôvodov.

    Prvým dôvodom je to, že dosiaľ vydané prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti, tzv. návratné príspevky, v objeme okolo 4 mld. Sk by mali byť vratné do dvoch až troch rokov. Pri uvedenom očakávaní návratnosti, ako je uvedené v materiáli, teda 865 mil. v roku 1997, dochádza k tomu, že na ďalšie dva roky zostáva vrátiť 3 mld. Sk. Je otázka, či v tých rokoch bude reálne, aby bola realizovaná až takáto vysoká návratnosť.

    Druhým dôvodom je to, že v uplynulom roku tieto splátky predstavovali 880 mil. Sk. Samozrejme, rozdiel nie je veľký, ale predsa len tu vzniká otázka, prečo v tomto roku očakávame nižšie príjmy zo splátok ako v minulom roku. Určité pochybnosti vyvoláva aj politika vytvárania zdrojov v položke úroky z vkladov. Vychádzame z toho, že v minulom roku táto položka predstavovala 130 mil. Sk, v tomto roku však je navrhnutý pokles na 94,1 mil. Sk. Treba sa opätovne spýtať, prečo výnosy z úrokov majú byť nižšie ako vlani, najmä keď berieme do úvahy fakt, že cena peňazí stúpa.

    K zdôvodneniu nákladov správneho fondu. K správnemu fondu tu už bolo niekoľko poznámok. Aj my sa domnievame, že správny fond nie je správne dimenzovaný. Navyše, nie je presné zdôvodnenie nákladov správneho fondu. Tvorba správneho fondu, ako už bolo uvedené, je 17,9 % z výdavku ako celku, a nie 17 % zo základného fondu, ako to uvádza predkladaný materiál na strane 7 v druhom odseku.

    Na záver je možné predpokladať, že predkladateľ podhodnotil návrh rozpočtu v jeho príjmovej časti podľa našich prepočtov o sumu 500 až 600 mil. Sk, čo síce na prvý pohľad predstavuje malé percento uvažovaných výdavkov, cca 5-6 %, ale keď si to premietneme do aktívnej politiky trhu práce, predstavuje to dvojmesačné výdavky na tvorbu nových pracovných miest a to už skutočne stojí za pozornosť.

    Náš návrh je taký. Návrh rozpočtu by bolo potrebné vrátiť predkladateľovi s tým, aby:

    1. vysvetlil uvedené problémy v príjmovej časti, ktoré sme sa tu pokúsili nastoliť;

    2. vysvetlil použitie správneho fondu v oblasti vytvárania jednotného informačného systému a aj v oblasti kúpy budovy a pozemkov.

    Domnievame sa, že tieto činnosti by mali byť vykonávané v úzkej spolupráci aj s ďalšími inštitúciami, najmä Sociálnou poisťovňou, ale aj okresnými úradmi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, rozprava je skončená. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pani ministerka. Pani ministerka, vystúpte.

  • Hlasy v sále.

  • Dámy a páni,

    za najpodstatnejšie vo svojom vystúpení som považoval práve tú chybu v správnom fonde, skoro 400 mil. Sk. Predpokladám, že sa pani ministerka k tomu vyjadrí a že minimálne toto dáme na pravú mieru aj v rámci uznesenia k tomuto rozpočtu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k jednotlivým príspevkom, vystúpeniam pánov poslancov.

    Najviac tu rezonoval správny fond, správnosť alebo nesprávnosť jeho výpočtu, odznelo tu dokonca, že je tu chyba zhruba 400 mil. Sk. Myslím si, že treba pozornejšie čítať zákon. Chcela by som povedať, že v zákone, ktorý bol schválený - chcem sa vyjadriť aj k obdobiu troch rokov -, sa hovorí, že sa môže tvoriť správny fond až do výšky 17 %. Tam sa nehovorí, že automaticky každý rok 17 %. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Takisto ako v tomto roku aj v ďalších rokoch sa bude predkladať návrh rozpočtu Národného úradu práce do Národnej rady. Čiže vidím tu možnosť namietať v prípade iných názorov v Národnej rade, vo výboroch a potom v pléne. Ale znovu opakujem, až do výšky 17 % v prvých troch rokoch existencie Národného úradu práce. Výška správneho fondu predstavuje 17 % - teraz neviem, kto mi ponúkal kalkulačku, myslím, že pán poslanec Kováč, škoda, že tu nie je, aby mi ju mohol požičať -, výška správneho fondu predstavuje 17 % z navrhovaných príjmov základného fondu Národného úradu práce.

    Navrhované príjmy základného fondu - a teraz môžem odcitovať § 75 zákona, čo tvorí základný fond a čo sú vlastne príjmy. V odseku 1 sa hovorí, že sú to: "a) príspevky na poistenie, b) úroky z vkladov v bankách, c) penále, d) odvody za nedodržanie povinného podielu zamestnávania občanov so ZPS a ZŤPS, e) pokuty za porušovanie pracovnoprávnych predpisov, f) dobrovoľné dary, g) ostatné príjmy."

    Čiže ak výška správneho fondu predstavuje 17 % navrhovaných príjmov základného fondu, treba do toho započítať všetky príjmy, ktoré sú v zákone v § 75 ods. 1 odcitované.

    Teraz by som tú kalkulačku naozaj potrebovala, pretože môžeme rátať spolu. U nás je prepočet, že navrhované príjmy budú tvoriť 1 675 815 000 Sk - nech sa páči, pán poslanec - krát 17 % je 1 675 815 000 Sk. Čiže ak ešte raz vypočítam z tých 9 857 miliónov, čo je základný údaj o základom fonde, 735 000 x 17 % = 1 675 815 000 Sk.

  • Hlasy z pléna.

  • Z navrhovaných príjmov základného fondu, tak je znenie, dikcia zákona. To sú výdavky, o ktorých hovoríte vy, pán poslanec. Vy ste to počítali z výdavkov. Čiže to je také malé nedorozumenie, to je malý rozdiel. A do základného fondu patria všetky príjmy, o ktorých som hovorila, nebudem to znova opakovať. V tom je rozdiel v prepočtoch, "sedí" to tak, ako som to predniesla v úvodnom slove. Tie tri roky som vysvetlila s tým, že zákon hovorí maximálne do výšky 17 %. Každý rok sa môžete vyjadrovať k výške nákladov správneho fondu.

    Neexistencia správnych výborov. Pán poslanec Brocka namietal, že neexistujú správne výbory. Myslím si, že správne výbory v tom zložení, v akom ich navrhli sociálni partneri, začnú fungovať okamžite, len čo schválite rozpočet Národného úradu práce, pretože doposiaľ sa vyplácali platby zálohovo na prvé 3 mesiace. Je to uznesenie bývalého Fondu zamestnanosti, jeho predstavenstva, takže tie prvé tri mesiace sme reagovali, ako som povedala v úvodnom slove, už na uzatvorené zmluvy. Platby, ktoré boli schválené bývalým predstavenstvom Fondu zamestnanosti, sa vyplácajú zálohovo a dňom 31. marca toto rozpočtové provizórium zo zdrojov, ktoré boli odsúhlasené tripartitne minulý rok, končí. Preto si takisto myslím, že treba schváliť rozpočet, aby sme v provizóriu ako takom nemuseli pokračovať ďalej a aby sme zálohovo nevyplácali všetky prostriedky, ktoré sú určené nielen, samozrejme, na pasívnu, ale najmä na aktívnu politiku zamestnanosti. Správne výbory dosiaľ nemali čo rozdeľovať, pretože rozpočet je tu. Zajtra je zvolané predstavenstvo Národného úradu práce, už je pripravený rozpis zdrojov pre jednotlivé kraje a okresy. A v tom momente môžu začať fungovať správne výbory v plnom rozsahu, pretože sa už budú mať čím reálne zaoberať.

    To, že zákon o zamestnanosti vyšiel 31. 12. v Zbierke zákonov, všetci vieme, ale vieme aj to, že vo februári nebolo plénum Národnej rady. Nezasadali ste. Pardon, v januári ste nezasadali, preto je termín 5. február. Hneď po novom roku 8. januára som si dovolila zvolať kandidátov, ktorých ste vy zvolili za členov predstavenstva a dozornej rady, na pracovnú schôdzu, kde som ich vopred oboznámila s vnútornými dokumentmi, organizačným a platovým poriadkom a ďalšími dokumentmi, ktoré bezprostredne podmieňujú efektívny chod úradov práce. Potom 10. februára predstavenstvo schválilo rozpočet. Myslím si, že sme až tak veľa chýb neurobili, pretože tak či tak sme platby vyplácali zálohovo zo schválených zdrojov Fondu zamestnanosti v minulom roku. A takisto som nepovažovala za potrebné po dohode so sociálnymi partnermi, to podčiarkujem, zvolávať mimoriadne plénum v januári kvôli tomuto jednému bodu.

    Nákup budov, pozemkov atď. To som už vysvetľovala vo výboroch, ale zrejme to musím povedať ešte raz, pretože tie isté stanoviská odzneli vo výboroch a predniesli ich tí istí poslanci ako v pléne. Myslím si, že nákup budov a techniky je potrebný vzhľadom na situáciu, aká je, pokiaľ ide o umiestnenie. Zo 79 okresných úradov práce pôsobí v prenajatých priestoroch 50 okresných úradov práce. V budovách v správe Národného úradu práce je 28 a jediná budova je vo vlastníctve Národného úradu práce. Krajské úrady pôsobia v troch prenajatých objektoch a v správe majú päť objektov.

    Pýtam sa, či napriek tomu, že bol prebytok 1,5 mld. Sk v rozpočte Národného úradu práce, toto vôbec logicky súvisí s tým, čo sa tu uvádzalo, že 541 mil. Sk na aktívnu politiku je menej, a dáva sa to do súvislosti s tým, že Národný úrad práce si buduje svoje nové inštitúcie po celom území a chce sídliť vo vlastných priestoroch. Myslím si, že nie, pretože skutočne Fond zamestnanosti nie je v debete, nebude ani tento rok, skôr naopak. Trend je pozitívny a myslím si, že je rozumné a hospodárne, ak Národný úrad práce a jeho krajské a okresné orgány nebudú platiť nájomné, ktoré aj s nákladmi na energie a ostatné budú neustále rásť. Ani jeden z týchto objektov nebude využívaný na nič iné len na činnosť úradu práce a jeho krajských a okresných orgánov, prípadne na rekvalifikácie, doškoľovacie strediská a ďalšie aktivity, ktoré bezprostredne súvisia s aktívnou politikou zamestnanosti. Ak sme napríklad doteraz kupovali rekvalifikačné služby od rôznych súkromných firiem, alebo sme ich vykonávali napríklad v prenajatých priestoroch, tak si myslím, že je teraz čas, aby sme tieto služby poskytovali vo vlastných priestoroch.

    Všetky majetky, či sú to pozemky, alebo nehnuteľnosti, zostávajú vo vlastníctve Národného úradu práce na ďalšie obdobie. Čiže ani táto vláda, ani ja, ani nikto z predstavenstva si po skončení volebného obdobia tieto majetky neodnesie domov, ale zostávajú v systéme práce Národného úradu práce ako vklad. Je to vecou rozhodnutia. Myslím si, že je efektívnejšie zabezpečiť Národný úrad práce všetkým vybavením, ktoré potrebuje, lebo predpokladám, že ceny pozemkov ani ceny nehnuteľností v najbližšom období neklesnú. Myslím si, že takto investované peniaze sa zúročia už vo veľmi krátkom čase.

    Pokiaľ ide o zásady použitia, pán poslanec Brocka navrhoval zdroje na aktívnu politiku. V zákone sa hovorí, že predstavenstvo fondu po schválení rozpočtu predkladá ministerstvu práce priority aktívnej politiky zamestnanosti, čiže znova procedurálny postup: schválenie rozpočtu Národného úradu práce a po ňom môže v predstavenstve nasledovať schvaľovanie priorít, čiže aj zásady použitia zdrojov na aktívnu politiku zamestnanosti.

    Pán poslanec Kováč takisto namietal nákup budov v období nižšej nezamestnanosti. Znovu opakujem, že Národný úrad práce a jeho fond nie je mínusový. Myslím si, že neobstojí argument, aby sa odložil nákup budov až do obdobia nižšej nezamestnanosti, lebo nie je pravdou, že by sme krátili výdavky na podpory v nezamestnanosti. Čiže tí, ktorým zo zákona patria podpory, ich dostanú. A na aktívnu politiku zamestnanosti je možnosť, že predstavenstvo fondu môže v súlade so schváleným rozpočtom zvýšiť prostriedky z rezervného fondu.

    Pokiaľ ide o porovnanie, pán poslanec Kováč, Sociálnej poisťovne a príjmov, resp. výdavkov na jednu osobu klientov, myslím si, že tieto dve inštitúcie by sa nemali porovnávať. Sociálna poisťovňa je, povedala by som, typickým miestom výberu a ak rozdeľuje zdroje, tak ich rozdeľuje v zmysle zákona, konkrétne prídavky na deti a rodičovský príspevok. Zatiaľ čo Fond zamestnanosti alebo teraz Národný úrad práce nielenže vyberá, ale má oveľa širší rozsah činnosti ako Sociálna poisťovňa. Fungujú tam tripartitné orgány, ktoré na základe vlastných potrieb jednotlivých okresov a krajov rozhodujú o aktívnej politike zamestnanosti, čo Sociálna poisťovňa nerobí. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Pokiaľ ide o aktívnu politiku zamestnanosti, myslím si, je to v súlade s tým, čo ste povedali, že treba viac dbať aj o dlhodobo nezamestnaných. Upozorňujem však na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, kde sa určuje počet 60 nezamestnaných na jedného sprostredkovateľa, čiže aj pokiaľ ide o tzv. byrokraciu, táto "byrokracia" bude znova slúžiť aj na účely tej veľkej skupiny dlhodobo nezamestnaných, ktorých máme.

    Nie je pravdou, že nová budova, ktorá sa postavila, bola postavená z rozhodnutia vlády alebo ministerstva. Neviem, prečo sa to tu tak predkladá. Treba sa obrátiť aj na sociálnych partnerov, ktorí odhlasovali túto stavbu, aj náklady s ňou spojené. Môj osobný názor, už som to povedala aj v gestorskom výbore, je ten, že táto budova je neprimeraná. Bola som sa na ňu pozrieť. Pre potreby Národného úradu práce je nevyhovujúca. Nechcem rekriminovať, prečo bolo také rozhodnutie. Mne to neprináleží. Ale môžem vás ubezpečiť, páni poslanci, že zajtra na predstavenstve Národného úradu práce dám návrh na predaj tejto budovy, pretože z nášho pohľadu absolútne nevyhovuje požiadavkám Národného úradu práce. Ak vás to uspokojuje.

    Pokiaľ ide o pripravovanú novelu zákona číslo 387, ktorú pán poslanec Kováč avizoval, samozrejme, poslanci môžu iniciatívne predložiť novelu tohto zákona, ale znovu opakujem, tri roky, ktoré sú schválené v zákone 387, hovoria o možnosti schválenia správnych nákladov až do výšky 17 %. Ak sa Národná rada uznesie inak, pochopiteľne, že to bude platiť pre predstavenstvo aj pre Národný úrad práce.

    Pán poslanec Volf sa dožadoval obsažnejšieho stanoviska dozornej rady. Beriem to na vedomie. Myslím si, že nič tomu nebráni, aby takéto obsažnejšie stanovisko dozorná rada vypracúvala podľa potrieb výborov alebo pléna Národnej rady. Nemyslím si však, že toto by mohlo alebo malo teraz ohroziť celý návrh rozpočtu. Znovu opakujem, pán poslanec, v tripartite má vládna strana jednu tretinu, takže tak ako aj celý návrh rozpočtu predstavenstvo jednomyseľne odsúhlasilo, dozorná rada jednomyseľne podporila. Čiže nemyslím si, že by teraz dozorná rada zásadným spôsobom, aj keby to bolo obsažnejšie stanovisko, radikálne zmenila svoj názor.

    Myslím si, že tu bola ešte otázka splátky návratných príspevkov, úroky z vkladov. Splátky, tak ako sme ich aj kvantifikovali, teda kvantifikácia splátok návratných príspevkov, ktoré boli poskytnuté v minulých rokoch, vyplýva z predložených podkladov okresných úradov práce, ktoré vedú evidenciu o splátkových kalendároch. Toto je základ, z ktorého sme vychádzali. Každý okresný úrad nám poskytol prehľad o platičoch alebo neplatičoch, o splátkových kalendároch. A to, čo som vám predložila, je už len súhrn, analýza celého, čo predpokladáme, že je reálne, že sa nám vráti v roku 1997. Podotýkam, že tak, ako pri iných rozhodovacích procesoch, dohadujú sa aj splátkové kalendáre, aj odpúšťanie penále, prípadne odkladanie splátok sa realizuje cez správne výbory. Ako si to v okresoch dohodli, tak my len sumarizujeme reálny stav, aký je. Myslím si, že som zodpovedala.

    Pokiaľ ide ešte o úroky z vkladov, pán poslanec Volf, termínované vklady v bankách predstavujú 56 086 000 Sk na tento rok. Bežné účty. Termínované sú úrokované na 11,7 %, bežné účty sú úrokované na 6 až 8 % a predstavujú 38 miliónov, dohromady je to 94 O86 000 Sk na tento rok. Asi nemusím ani vysvetľovať, že termínované vklady a vedenie bežných účtov bolo dohadované s určitým predstihom v minulom roku. Dáme preveriť, či sa niekde dajú získať výhodnejšie podmienky. Preveríme to zajtra na predstavenstve. Môžem to dať ako podnet na rokovanie predstavenstva.

    Myslím si, že som zodpovedala na všetky vaše otázky. Znovu opakujem, provizórium naďalej je neudržateľné, všetky okresy čakajú na dnešné plénum a zajtrajšie rokovanie predstavenstva. Sú pripravené správne výbory tak, aby okresné a krajské úrady mohli začať naplno fungovať.

    Ďakujem vám vopred za podporu.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spoločný spravodajca? Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Jedine pán Brocka dal návrh na vrátenie návrhu rozpočtu na prepracovanie.

  • Budeme hlasovať najskôr o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prvý návrh je návrh pána poslanca Brocku, aby sme prerušili rokovanie a návrh vrátili na dopracovanie.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 5 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca sme neprijali.

    Môžete pokračovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, môžeme prikročiť k hlasovaniu o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997, ktoré majú všetci poslanci pred sebou. Myslím si, že nie je potrebné, aby som ho celé čítal.

  • Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Uznesenie máte pred sebou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Konštatujem, že sme predmetné uznesenie prijali.

    Ďakujem, pani ministerka.

    Pán predseda výboru Hofbauer má len organizačnú poznámku. Prosím, aby ste mu zapli mikrofón.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pretože výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sa počas obeda pre nezáujem poslancov nezišiel, opakovane dôrazne žiadam poslancov výboru, aby sme sa po skončení zasadnutia teraz večer zišli o 19.00 hodine v miestnosti číslo 30. Bude to trvať štvrťhodinu, nie viac. Tak o 19.00 hodine na čísle 30.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku na návrh troch klubov - Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej únie a MKDH - navrhujem doplniť do programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky (tlač číslo 542). Ide o zákon, ktorým sa rieši problematika sídla okresu teraz Žarnovice a navrhuje sa presunúť ho do Novej Bane. Vzhľadom na to, že o tejto otázke sa uskutočnil poslanecký prieskum a výbor ešte nezaujal k tomuto prieskumu stanovisko, navrhujem, aby sa zaradil tento bod ako posledný bod 26. schôdze, to znamená ako bod číslo 20.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že rozšírenie programu tejto schôdze na základe žiadosti podľa § 24 ods. 5 sme neprijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    siedmym bodom programu je

    vládny návrh zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 624. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1442.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pani ministerka školstva Eva Slavkovská.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zriadenie univerzity v krajskom meste Trenčíne je v súlade so zámerom vlády Slovenskej republiky zabezpečiť vysokoškolské vzdelávanie na úrovni každého kraja a vychádza z programového vyhlásenia vlády.

    V rámci Trenčianskeho kraja pôsobia významné priemyselné podniky gumárenskej, kožiarskej, textilnej, odevnej, sklárskej, cementárskej, strojárskej, elektrotechnickej a špeciálnej strojárskej orientácie. Na vysokých školách v Slovenskej republike však nie je dostatočná príprava vysokoškolských odborníkov zameraných na uvedené oblasti priemyslu. Hlavnou úlohou navrhovanej vysokej školy, Trenčianskej univerzity v Trenčíne, bude pripravovať kvalifikovaných odborníkov pre potreby veľkých priemyselných podnikov sídliacich v kraji, čo následne bude zárukou ďalšieho rozvoja priemyselných odvetví.

    Na prípravu a zriadenie novej vysokej školy v Trenčíne bol vymenovaný splnomocnenec vlády Slovenskej republiky. Na základe projektu univerzity, ktorý predložil, bol vypracovaný návrh zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne. K predloženému projektu sa vyjadrila Akreditačná komisia, poradný orgán vlády, i Rada vysokých škôl. Stanovisko k návrhu zákona poskytla aj legislatívna a majetkovoprávna sekcia Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zriadenie novej vysokej školy, Trenčianskej univerzity v Trenčíne, je podporované aj asociáciami príslušných priemyselných zväzov a bude riešením všetkých uvedených problémov v ich globálnom chápaní.

    Čo sa týka financií na Trenčiansku univerzitu v Trenčíne, finančné prostriedky na rok 1997 budú na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky vyčlenené zo Všeobecnej pokladničnej správy v sume 70 miliónov Sk, a to v členení: kapitálové výdavky v sume 50 miliónov Sk, bežné výdavky v sume 20 miliónov Sk. V štátnom rozpočte na nasledujúce roky bude nutné počítať s finančnými prostriedkami na dobudovanie tejto novej vysokej školy, čo sa bude zase zapracúvať do návrhu zákona o štátnom rozpočte na nasledujúce roky.

    Čo sa týka ešte konkrétnejšieho vyjadrenia Akreditačnej komisie a Rady vysokých škôl, obe prerokovali tento návrh. Rada vysokých škôl neodporúča prijať návrh zákona s odôvodnením, že nesúhlasí s extenzívnym rozvojom vysokých škôl. Akreditačná komisia odporučila zriadenie tejto novej vysokej školy a svoj súhlas podmienila kladným výsledkom akreditácie, ktorá sa uskutoční do troch rokov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pánu poslancovi Jozefovi Tarčákovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne, ktorý ste dostali ako tlač 624, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 28. februára 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne rieši problematiku, ktorú je možné upraviť len spôsobom, aký je navrhnutý v predmetnom návrhu zákona.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rámci rozpravy, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výborov vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1442 zo dňa 28. 2. 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 46 dní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o siedmom bode programu.

    Do všeobecnej rozpravy mám písomne prihláseného jedného poslanca, a to pána poslanca Haracha. Dávam mu slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte niekoľko poznámok k predkladanému vládnemu návrhu zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne.

    Hneď na úvod chcem povedať, že na rozdiel od predchádzajúceho návrhu je tento návrh, ak beriem do úvahy naraz aj návrh zákona ako legislatívne zastrešenie príslušného odborného projektu, minimálne o triedu lepší. Projekt, ktorý je podkladovým materiálom pre tento zákon, som mal k dispozícii, mohol som sa s ním veľmi dôkladne oboznámiť. Je to rozsiahly projekt, ktorý zodpovedá návrhu tak, ako by sa návrh na zriadenie vysokej školy, zatiaľ vypúšťam slovo univerzita, ale vysokej školy, mal podávať.

    Ale i napriek tomu musím uviesť niekoľko skutočností, ktoré nie celkom dobre korelujú pri tomto i predchádzajúcom návrhu, ako som hovoril, s návrhom koncepcie rozvoja vysokých škôl alebo s materiálom, ktorý mám k dispozícii. Dovolím si z neho citovať, aby som potom uviedol poznámky k samotnému zákonu.

    Materiál, ktorý som teda spomínal, hovorí na strane - sú to nečíslované strany, keď si to očíslujem rukou, tak na strane 3: "Jedným z hlavných zámerov v oblasti vysokých škôl je výrazné zvýšenie úrovne vysokoškolského vzdelávania a vedy a v časovom horizonte do roku 2010 až 2015 dosiahnuť 30-percentný podiel študentov prijímaných na vysoké školy z príslušných populačných ročníkov." Cieľ bezpochyby akceptovateľný každým, ale pri dostatočnom financovaní vysokého školstva a pri zohľadnení populačnej vlny je možné tento cieľ dosiahnuť aj bez zásadného rozšírenia vysokoškolskej siete, a to využitím doterajších druhov štúdia, osobitne bakalárskeho štúdia.

    Moja otázka je, ale tentoraz by som chcel poprosiť predkladateľku tohto zákona, pani ministerku, keby neodpovedala takým spôsobom, že analýzy sú iné, a nie sú iné. Predpokladám, že má v ruke číselné údaje, ktoré vedia povedať o tom, či je potrebné rozšírenie univerzitnej siete o dve vysoké školy bez toho, aby sa uvažovalo o alternatíve skvalitnenia a rozširovania možností štúdia v existujúcej sieti vysokých škôl.

    Aj v tejto koncepcii sa, samozrejme, pripúšťa, aby som ju citoval z iného aspektu, aj kvantitatívne rozšírenie siete vysokých škôl. Na tej istej strane sa hovorí: "Niektoré špecifické potreby trhu práce a jeho požiadavky na prípravu odborníkov je možné pokryť zriaďovaním nosných študijných odborov na existujúcich vysokých školách," to je to prvé, čo som hovoril, a druhé "prípadne zriaďovaním nových vysokých škôl odborného špecifického zamerania v niektorých regiónoch Slovenska." Túto vetu chápem tak, že tí, ktorí robili túto koncepciu, pochopili, že zriaďovať univerzitu znamená zriaďovať inštitúciu, ktorá musí mať isté parametre, a zriaďovať vysokú odbornú školu znamená zriaďovať inštitúciu, ktorá robí vysokoškolské vzdelávanie profesijne špecificky zamerané podľa potrieb regiónu. A to je ono.

    Ak som sa vyjadril pozitívne o projekte, ktorý je k dispozícii, tak to platí z toho dôvodu, že tento projekt ako projekt vysokej odbornej školy je podľa môjho názoru vynikajúci. Ako projekt univerzity nie je dobrý, nezodpovedá všetkým náležitostiam, ktoré univerzita musí mať.

    Len veľmi stručne. Študijný program univerzity obsahuje síce bakalárske formy štúdia, ale ťažiskom je úplné alebo riadne vysokoškolské vzdelávanie, ktorého nosnou formou z hľadiska rozsahu je magisterské štúdium. Na univerzite spravidla každý študijný odbor, najmä nosné študijné odbory majú takpovediac povinne postgraduálne alebo doktorandské vzdelávanie. Toto v návrhu projektu univerzity v Trenčíne absentuje.

    K predchádzajúcej diskusii i v súvislosti s týmto návrhom je potrebné z hľadiska filozofie rozširovania vysokoškolskej siete v Slovenskej republike povedať čosi o diverzifikácii vysokoškolského vzdelávania. Z radov našich kolegov sa pán poslanec Hofbauer a niektorí ďalší pýtali na niektoré normy alebo hovorili o tom, čo to je, v čom nám OECD povedalo, že by malo byť alebo nemalo byť diverzifikované vysokoškolské vzdelávanie. Diverzifikácia vysokoškolského vzdelávania, tak ako je u nás ponímaná a bola u nás ponímaná a v krajinách porovnateľných s nami, znamená, že okrem univerzitného stupňa, univerzitného typu vzdelávania existujú i formy nižšie, ale majú charakter vysokoškolského vzdelávania. Tieto formy sa zvyknú voľne u nás nazývať vysoké odborné školy.

    Takéto projekty sa realizovali od roku 1991. Žiaľ, novelou vysokoškolského zákona i samotnými tlakmi vysokých škôl - niekedy je to prirodzené - boli tieto formy eliminované a nešťastným postupom vedenia ministerstva sa vlastne tieto formy jednoducho vytratili, aby sa objavovali, a to je zaujímavé, ako súčasť projektov univerzít. Napríklad predkladaný projekt počíta s využitím už existujúcej fakulty priemyselných technológií. No keby mala byť fakulta priemyselných technológií konštruovaná ako správne formulovaná fakulta v tomto smere, tak je to evidentne fakulta vysokej odbornej školy.

    V čom sa odlišujú vysoké odborné školy a v čom si myslím, že tento návrh korešponduje s návrhom takéhoto typu? Odlišujú sa v tom, že preferujú kratšie formy vzdelávania. Môžeme ich nazývať bakalárske, ale môžu byť aj o rok dlhšie ako trojročné, napríklad štvorročné bakalárske štúdium. V rámci obsahu učebných plánov dominuje praktická zložka výučby nad teoretickou, pričom teoretická a praktická v univerzitnom vzdelávaní musia byť dokonale vyvážené a mnohokrát univerzitné vzdelávanie bazíruje na veľmi širokej a vysokej teoretickej príprave. Toto vysoké odborné školy nepotrebujú, určite ani mechatronika, fakulta mechatroniky a jej absolventi. Tí, ktorí poznajú túto možno len špecifickým názvom označovanú disciplínu v časti automatizovaných systémov riadenia, vôbec si asi nepredstavujú nejaké rozsiahle teoretické štúdiá v tejto oblasti, ale naopak. Takmer povinnou súčasťou vzdelávania na vysokých odborných školách je jeden rok praktickej prípravy, ktorý v univerzitnom vzdelávaní nie je. Univerzity ho spravidla nemajú.

    Projekt, ktorý je predkladaný, by takéto náležitosti vysokej odbornej školy spĺňal. Navyše, vysoké odborné školy ani z hľadiska kritérií akreditačných komisií či iných spôsobov evaluácie vysokého školstva nemusia v časti vedeckovýskumnej činnosti, presnejšie povedané, v časti vedeckovýskumnej činnosti nie sú podrobované takým náročným kritériám, akým sú podrobované univerzity. Výskum na vysokých odborných školách je orientovaný oveľa praktickejším smerom, spravidla sú to rôzne meracie analytické práce realizované v priamych objednávkach firiem, pre ktoré takmer zmluvným spôsobom pripravujú aj odborníkov.

    Analýza Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, analýza vysokoškolského vzdelávania ešte v bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ktorá sa realizovala v rokoch 1990-1992, mala samostatné kapitoly Česká a Slovenská republika. Mal som vtedy tú česť podieľať sa ako koordinátor za Slovenskú republiku na príprave tejto analytickej štúdie. V spolupráci so skupinou medzinárodných expertov a na veľkej medzinárodnej konferencii vtedy Česko-Slovensko čiže Česká i Slovenská republika akceptovali odporúčania OECD. OECD vždy formuluje odporúčania, ktoré majú potom spravidla záväzný charakter pre členské krajiny. Bolo prijatých päť odporúčaní a jedno z nich bolo zamerané práve na diverzifikáciu vysokoškolského vzdelávania. My sme na túto cestu aj nastúpili a môžem s istou hrdosťou za Slovenskú republiku povedať, že pri takzvanej follow up analýze, čiže analýze, kde sme robili odpočet výsledkov, ktoré sme dosiahli, v máji 1994 na zasadaní Výboru pre vzdelávanie členských krajín OECD bola Slovenská republika vyzdvihnutá z hľadiska pokroku, ktorý vtedy urobila v oblasti diverzifikácie vysokoškolského vzdelávania.

    Dámy a páni, toto je dosť dôležitá otázka, ktorú aj naďalej musíme u nás sledovať, pretože ak máme úprimný záujem stať sa členom Organizácie pre ekonomický rozvoj a spoluprácu, tak akási aktuálna analýza stavu vo vysokom školstve bude určite predmetom rokovania výboru, ktorý som spomínal, čiže výboru pre vzdelávanie.

    Dámy a páni, chcel by som predsa len prejsť niektorými takými zaujímavejšími pasážami v projekte, aby sme mohli vidieť širší obraz tohto návrhu.

    Dovoľte mi len pre zaujímavosť citovať návrh fakulty sociálno-ekonomických vzťahov. "Táto fakulta bude zameraná na rozvoj sociálno-ekonomických vzťahov spoločnosti s dôrazom na samosprávny rozvoj regiónov a tým i celého hospodárstva Slovenskej republiky." V rámci medzinárodnej spolupráce nášho školského systému napríklad s Holandskom boli vybrané niektoré obchodné akadémie, napríklad Obchodná akadémia v Dolnom Kubíne, ktoré realizovali veľmi zaujímavý projekt vyššieho odborného vzdelávania, v rámci ktorého sa pripravujú odborníci práve na problematiku samosprávy. Podľa medzinárodnej komparácie i analýzy našich vlastných potrieb túto prípravu skutočne je možné a stačí saturovať vzdelávaním vyšších odborných foriem poststredoškolského po stredoškolskom vzdelávaní. Ale je tu taký zaujímavý chyták na prípadných záujemcov o štúdium, kde sa hovorí: "Uplatnenie absolventa bude nielen na úseku štátnej správy, samosprávy a diplomacie," všimnite si, ako je to tam elegantne povedané, "ale aj v hospodárskych jednotkách regiónu."

    Veľmi zaujímavo, trošku aj v úvodzovkách, ale aj v tom pravom zmysle slova je definovaný profil absolventa fakulty mechatroniky. Pre nás je to možno trošku nová otázka. Chcel by som tu upozorniť na to - a oboznámiť možno vás všetkých, ktorí nemáte tieto informácie -, že štúdium mechatroniky sa začalo rozvíjať už pred niekoľkými rokmi v rámci spolupráce Strednej priemyselnej školy strojníckej a elektrotechnickej v Martine a terajšej Žilinskej univerzity. V regióne Martina má veľmi vážne uplatnenie takéto poststredoškolské vzdelávanie, má veľmi zaujímavé uplatnenie. Myslím si, že toto štúdium, ktoré končí bakalárskym stupňom vzdelávania, je rozvinuté na veľmi dobrej úrovni. Neviem, či ministerstvo zvážilo, že v relatívne blízkych susedných regiónoch bude vznikať - síce môžete teraz znovu povedať -, akási konkurenčná ponuka. Ide ale o to, či tá konkurenčná ponuka v tejto disciplíne nebude drahá, zbytočne drahá, pretože mechatronika je možno len krajší názov na isté formy v rámci automatizovaných systémov riadenia.

    Dovoľte len pre zaujímavosť a možno na oživenie záujmu prečítať preambulu profilu absolventa. Stojí za to pozorne si to preštudovať. "Na základe hlbokých teoretických vedomostí zo základných vedných disciplín získava absolvent komplexné znalosti a skúsenosti z technických disciplín, integrujúcich sa vo vednom odbore mechatroniky tak, aby bol schopný riešiť analýzu a syntézu mechatronických systémov, navrhovať ich a zabezpečovať vývoj konkrétnych zariadení, ako aj ich výrobu, experimentálne overovanie ich vlastností a prevádzku užívateľa." No, a nech je človek, ktorý by to mal posudzovať, z toho múdry. Treba si to zrejme rozmeniť na drobné a tí, ktorí "pozerajú" do tejto oblasti, okamžite vedia, že ide o inú nižšiu formu automatizovaných systémov riadenia.

    I napriek výhradám technického i vecného charakteru, ktoré som vzniesol, nie je z môjho pohľadu tento návrh zákona nepodporiteľný. Je možné ho podporiť, je možné ho, čo som zvažoval, odporučiť na druhé čítanie, resp. požiadať ministerstvo, aby skutočne veľmi seriózne zvážilo, či je možné okamžite pristúpiť k budovaniu univerzity, či by nebolo oveľa lepšie urobiť vysokú odbornú školu - a to je tu dobre urobené - vyhovujúcu potrebám regiónu. Vytvoriť jej priestor, nech začne robiť, nech si vybuduje vlastné vedecké školy alebo dobré vedecké školy. A potom ju podrobiť kritériám akreditácie, a keď ich splní, urobiť z nej kvalitnú alebo dobrú trebárs Trenčiansku univerzitu.

    Toto je najvážnejšia výhrada, ktorú mám z hľadiska techniky tohto postupu, ale myslím si, že v princípe osobne i náš klub môže podporiť návrh na druhé čítanie tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Konštatujem, že vystúpil písomne prihlásený pán poslanec. Pýtam sa, či sa ešte niekto z poslancov ústne hlási do rozpravy. Mám poznačené, že ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Švec a pán poslanec Rea. Zaznamenávam to. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a dávam slovo prvému ústne prihlásenému pánu poslancovi Švecovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    bolo mi vyčítané, že som vo svojom predchádzajúcom vystúpení nepodporil rozvoj slovenských vysokých škôl. Myslím si, že to nebolo celkom trefné, pretože veľmi dobre viete, aký je môj úzky citový a osobný vzťah k vysokému školstvu. Myslím si, že návrh, o ktorom diskutujeme teraz, budem posudzovať trošku inak ako ten predchádzajúci a odporúčam do vašej láskavej pozornosti skutočnosť, že región Trenčína potrebuje vysokú školu. Myslím si, že je potrebné, aby sme túto vysokú školu zriadili schválením zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ale začal by som tam, kde som v diskusii o predchádzajúcom návrhu skončil. Diverzifikácia vysokého školstva je vážna vec nielen z kozmetického hľadiska, ale aj z hľadiska vysoko pragmatického. Nemá zmysel zriaďovať iba univerzity na slovenskom území z toho dôvodu, lebo univerzity sú nákladné vysoké školy. Univerzita musí spĺňať niektoré atribúty, aby získala medzinárodný akreditív pre ekvivalenciu diplomov, ktorých kritériá sú definované medzinárodnými konvenciami, ktoré jednoducho musíme splniť. Nemôže byť každá vysoká škola univerzitou. Potrebujeme iné typy vysokých škôl. Potrebujeme odborné vysoké školy, ktoré by pripravovali odborníkov na regionálne priemyselné výrobné aktivity. A navrhovaná vysoká škola v Trenčíne je presne to, čo v Trenčíne potrebujeme, len jej vnútorná štrukturalizácia, orientácia a náročnosť na personálne vybavenie vlastne v projekte, ktorý sme mali k dispozícii, zodpovedá skutočne univerzitnému ponímaniu.

    Pripravil som si malú analýzu, čo by sme potrebovali na tejto vysokej škole pri začatí výučby. Podľa jej vnútornej štruktúry budú na tejto škole realizované tri študijné smery, ktoré zastrešujú tri fakulty: fakulta špeciálnych technológií, fakulta sociálno-ekonomických vzťahov a fakulta mechatroniky. Tieto tri by mali byť základom, mala by tam pristúpiť ešte štvrtá, ktorá tam už existuje. Ale pozrime sa na tieto prvé tri.

    Fakulta špeciálnych štúdií ráta so siedmimi katedrami. Ak berieme do úvahy, že študijný odbor, ktorý bude táto fakulta pokrývať, potrebuje minimálne jedného garanta študijného odboru, ktorý je profesor, doktor vied, musíme počítať, že pre túto jednu jedinú fakultu potrebujeme profesora, doktora vied. Ale pre každú katedru, ktorá zastrešuje študijný predmet, potrebujeme ďalšieho profesora alebo doktora, alebo minimálne docenta. Keďže je tu sedem katedier, potrebujeme sedem profesorov alebo docentov a vzhľadom na to, že na katedrách budú prebiehať aj praktické cvičenia, potrebujeme minimálne dvoch asistentov na počet študentov. Tak to máte len na jednu katedru šesť profesorov, 12 asistentov a jedného garanta.

    Druhá fakulta má desať katedier, desať študijných predmetov, dajme tomu jedného garanta, ktorý by vyhovoval pre desať študijných predmetov. Potrebujeme desať profesorov alebo docentov, na každý predmet dvoch asistentov, to máte dvadsať asistentov.

    Fakulta mechatroniky - osem katedier, môžeme pokračovať rovnakým výpočtom. To znamená, že na začatie štúdia na tejto vysokej škole potrebujeme interných 24 profesorov alebo docentov, 48 asistentov, to znamená 72 učiteľov, z ktorých najmenej traja musia byť profesori, doktori vied. Pýtam sa navrhovateľa, či je možné za takých podmienok v Trenčíne vytvoriť univerzitu.

    Myslím si, že by bolo oveľa účelnejšie, keby projekt, ktorý je predložený, bol prispôsobený tomu, čo povedala pani ministerka na začiatku, že táto vysoká škola by mala slúžiť potrebám veľkých priemyselných podnikov v regióne zameraných na sklársky, textilný, elektrotechnický a gumárenský priemysel. Plne s ňou súhlasím. Potrebujeme inžinierske smery štúdia, ktoré by pokrývali tieto potreby. Preto na rozdiel od pána docenta Haracha navrhujem, aby predkladatelia zvážili možnosť prepracovania tohto návrhu, predloženia návrhu vysokej školy odbornej už s akýmkoľvek názvom - vysoká škola špeciálnych technológií alebo vysoká škola technických orientácií s menom Matúša Čáka alebo už akokoľvek -, ale nerozširujme počty univerzít na Slovensku.

    Keď som hovoril, pani ministerka, o tom, že sa znižuje kredit slovenského vysokoškolského systému, tak som nemal na mysli kvalitu vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. Tie sú skutočne vynikajúce, o tom nikto nemá žiadne pochybnosti. Lenže z hľadiska ekvivalencie diplomov, toho, čomu my hovoríme univerzity, to univerzity nie sú. Svojou štruktúrou a svojou náplňou nezodpovedajú univerzitnému vzdelávaciemu systému. Myslím si, že toto by sme mali mať na zreteli pri rozhodovaní o koncepcii rozvoja slovenských vysokých škôl i pri kreovaní vysokých škôl v konkrétnych podobách.

    Dovolil som si priniesť niekoľko materiálov, ktoré som v rýchlosti vybral zo svojej knižnice v priebehu prestávky. Sú to materiály, ktoré vydala Nemecká rektorská konferencia, ktoré vydalo OECD a ktoré vydala Európska komisia vo forme Bielej knihy vzdelávania pod názvom "Towards the Learning Society", teda "Smerovanie k vzdelanej spoločnosti". Tu by som len chcel uviesť jeden graficky znázornený údaj o tom, aký je podiel odborného vysokého školstva k univerzitnému vysokému školstvu v jednotlivých krajinách. Nebudem to čítať, ale v priemere univerzitné vzdelávacie systémy tvoria 40 % všetkých inštitúcií a odborne orientované vysoké školy tvoria 60 % všetkých inštitúcií. To je priemer krajín Európskej únie. Myslím si, že keď sa máme približovať k Európskej únii vo všetkých parametroch, tak aj týmto parametrom, ktorý nota bene skutočne odporučilo OECD vo svojich dvoch odporúčaniach v rokoch 1991 a 1994, čiže naplnením týchto odporúčaní by sme splnili jedno z mnohých a mnohých kritérií, ktoré nás k západnej Európe priblížia.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť a prosím o zváženie môjho návrhu. Ak by mala pani ministerka záujem, veľmi rád jej tie materiály tu nechám.

  • Ďakujem.

    Rozprava je skončená. Pán poslanec Harach sa chce vyjadriť k pánu poslancovi Švecovi. Nech sa páči, môžete. Rozprava nie je skončená, ešte ide pán Rea.

    Nech sa páči, pán Harach.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Dovolil by som si povedať isté stanovisko k vystúpeniu predrečníka, ktoré bude mať formu doplnenia jeho názorov.

    Chcem sa priamo spýtať predkladateľov na fakultu špeciálnych technológií, pretože ide o kombináciu strojárskych a elektrotechnických disciplín. Dnes vieme, aké problémy s uplatnením majú absolventi strojníckych fakúlt. Keď zoberieme rebríček nezamestnaných absolventov vysokých škôl, žiaľbohu, absolventi strojníckych fakúlt v ňom dominujú. Nebolo možné efektnejšie riešiť tento problém tak, že by sa špeciálne technológie študovali napríklad formou postgraduálneho doktorandského štúdia na existujúcich strojníckych fakultách, ale fyzicky na detašovaných pracoviskách, ktoré by boli v Trenčíne aj ako súčasť vysokej odbornej školy?

    A druhá poznámka súvisí s koncepciou, ktorú som už spomínal, kde predsa si len treba uvedomiť, že samotní autori, ministerstvo školstva konštatuje: "Postupne klesá záujem o štúdium medicíny, matematiky, fyziky a celého radu technických študijných odborov. Takýto problém majú najmä strojnícke fakulty." Naopak, rastie záujem o právo, ekonomické študijné odbory, jazyky aj o učiteľstvo, čo mňa celkom príjemne prekvapuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Nech sa páči, predseda výboru pán Rea.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    pri prerokúvaní tohto vládneho zákona mi dovoľte, aby som povedal zopár slov.

    Som veľmi rád, z predkladacej reči pani ministerky, ale aj z vystúpení pánov poslancov Haracha a Šveca tu zaznela potreba takéhoto vysokoškolského štúdia aj v regióne Trenčín, ktorý zastupujem. Som rád, že pán poslanec Harach povedal, že aj s jeho poslaneckým klubom je ochotný podporiť takýto návrh zákona na ďalšie prerokovanie v legislatíve na druhé čítanie s tým, že môžeme, pochopiteľne, ešte vo výboroch a pri druhom a treťom čítaní niektoré legislatívne predpoklady zriadenia vysokej školy upraviť, v tomto prípade zriadením Trenčianskej univerzity.

    Aj ja už niekoľko rokov pracujem na takom postupe, aby v trenčianskom regióne mohlo byť vysokoškolské vzdelávanie. Trenčiansky región alebo Trenčiansky kraj má skutočne v podobe dnešnej legislatívy veľmi silné ekonomické, hospodárske, spoločenské postavenie. Takáto spoločenská objednávka na zriadenie vysokoškolského vzdelávania v Trenčianskom kraji je podopretá širokou vrstvou obyvateľov, ale aj ďalších spoločenských, politických, hospodárskych organizácií.

    Prv, ako sa pristúpilo k tomuto projektu, boli oslovené hlavne vrstvy hospodárskych organizácií, aby určili svoje perspektívy, predpoklady, potreby vzdelávania v týchto oblastiach akýmsi vlastným interným projektom. Takéto potreby boli potom zhodnotené a z toho vychádzajú aj navrhnuté fakulty a z toho vychádzajú potreby čo do počtu absolventov, ktorých absorbuje toto prostredie. A absorbuje ich. Môžem povedať, keď to poviem abstraktne, že 100 % týchto absolventov by mal absorbovať Trenčiansky kraj.

    Pochopiteľne, pán poslanec Švec uvádza, že v projekte sú uvedené pracoviská katedier v takých množstvách, ako uviedol, ale v súčasnosti sa skutočne po zriadení univerzity, ak vznikne, bude uvažovať iba po dvoch študijných odboroch na jednotlivých fakultách. Takže personálnu potrebu v prvom, začiatočnom roku existencie tejto vysokej školy by región bol schopný zabezpečiť aj garantmi tak, ako ste, pán profesor Švec, povedali, aby vysoká škola, ktorá vznikne v Trenčíne, bola garantovaná, pretože všetci, ktorí pracujeme na tomto projekte, chceme, aby sa tu vzdelávalo kvalitne, aby ľudia boli kvalitne vzdelaní a aby boli prínosom pre trenčiansky región aj v budúcnosti.

    Preto by som prosil aj ostatné pani kolegyne, kolegov, aby projekt, ktorý predkladá vláda a ktorý je podopretý širokou spoločenskou objednávkou Trenčianskeho kraja, podporili už v tomto čase do druhého čítania, pretože na základe takto stanovenej účinnosti zákona by bolo možné začať štúdium. To je veľká prosba moja aj ľudí, ktorí pracovali na tom projekte, a hlavne obyvateľov a detí, ktoré by sa chceli vzdelávať v tejto škole, aby mohol byť už od 1. 9. začatý výber do tejto školy. Teda je potrebné, aby sme v máji v druhom a treťom čítaní takýto zákon schválili. To je moja prosba a zároveň predkladám aj návrh na doplnenie rozhodnutia pána predsedu, aby tento vládny návrh bol pridelený aj výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, to pre pána spoločného spravodajcu.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Juraj Švec.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Rea, myslím si, že s vaším stanoviskom možno vrelo súhlasiť najmä v tom, že táto vysoká škola by mala slúžiť regionálnym potrebám a že potom moje prepočty učiteľov môžu byť dosť redukované tým, že táto škola bude napojená priamo na podniky, ktoré si budú vlastne objednávať odborníkov na tejto škole a môžu priamo participovať na výchovno-vzdelávacom procese. To je veľká výhoda odborných škôl, ktoré takéto prepojenie majú a využívajú. To, že napríklad v Nemeckej spolkovej republike obrovským spôsobom rastú odborné vysoké školy, tzv. fachhochschulen, je spôsobené tým, že spoločenská objednávka je konkretizovaná na vysokoškolský systém a realizovaná práve touto diverzifikovanou formou vzdelávacích systémov.

    K vašim stanoviskám o tom, že sa otvoria iba niektoré katedry, by som rád upozornil, že profil absolventa je daný štatútom a štatút sa musí dodržiavať. Ak profilujeme absolventa z hľadiska odborov, ktoré musí absolvovať, tak musíme otvoriť tie katedry, ktoré tieto odbory zastrešujú. V tom je trošku problém, ale dal by sa vyriešiť spoluprácou s existujúcimi vysokými školami. Som presvedčený, že existujúce vysoké školy by vedeli pomôcť a Univerzita Komenského určite tiež nájde spôsoby, ako pomôcť. Veľmi rád sprostredkujem túto pomoc.

    Ak by bol predkladateľ ešte ochotný prijať naše argumentácie a ak by ste aj vy boli ochotní o týchto veciach diskutovať vo výboroch, v tom prípade by som sa priklonil k názoru, že to druhé čítanie by sme mohli schváliť.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    chcel by som poprosiť pána Reu, predsedu výboru, aby nepoužíval terminus technicus vládny zákon, lebo náš právny poriadok takýto výraz nepozná.

    Ďakujem.

  • Je to návrh zákona. To bol omyl.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že sa pýtam pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v diskusii najviac zaznievala otázka okolo toho, či predkladaný návrh zákona má byť zákonom o univerzite alebo o vysokej odbornej škole.

    Nechcela by som tu o tomto rozvíjať debatu, len by som chcela upriamiť pozornosť všetkých poslancov na vysokoškolský zákon číslo 172 a na jeho novelizáciu, kde vôbec nie sú zastrešené vysoké odborné školy, takže nemôžeme tu hovoriť o niečom, čo je nad rámec zákona.

    Pripomeniem vám iba to, že už aj na tejto pôde sa rozvíjala debata o tom, či vysoké odborné školy, teda fachhochschule, majú existovať alebo nemajú existovať. Nie je predsa pravdou to, že nejakým nešťastným postupom ministerstva školstva zanikli fakulty odborných štúdií. Fakulty odborných štúdií zanikli preto, že samotné akademické senáty rozhodli o ich zániku, lebo po trojročnej existencii zistili, že fakulty odborných štúdií nie sú prijateľné pre náš výchovno-vzdelávací systém. Nechcem spochybňovať rozhodnutia akademických senátov vysokých škôl. Nemali by sme sa tu teda zrejme zaoberať vysokými odbornými školami, ale už ani nie z hľadiska diverzifikácie vysokého školstva. Áno, diverzifikácia, samozrejme, tá prosto musí postupovať. Ale my sme predsa nastúpili na cestu diverzifikácie vzdelávania, ale nastúpili sme ju prostredníctvom anglosaského modelu vzdelávania. O tom svedčí naše trojstupňové vzdelávanie: bakalárske, inžinierske a doktorandské štúdium. Nemôžeme si do toho teraz prijať nejaké prvky germánskeho vzdelávania, a to je práve model fakúlt odborných štúdií. Nemôžeme predsa miešať dva systémy vzdelávania. Som presvedčená, že takýto zámer nemajú vôbec žiadne odporúčania, ani odporúčania OECD. Buď ideme v jednom modeli, alebo ideme v druhom modeli, ale nie miešať dva modely dohromady.

    K pánu poslancovi Harachovi. Navrhoval, či by to nebolo možné riešiť pri fakulte špeciálnej techniky iba doktorandským štúdiom. Aj takáto myšlienka stojí za úvahu. Prečo nie, nebránim sa tej myšlienke, ale ministerstvo školstva nie je tvorcom tohto materiálu. Tvorcom materiálu je odborná komisia, ktorú vedie vládny splnomocnenec a ktorá sa skladá z odborníkov na danú problematiku, aj z odborníkov daného regiónu. My sme iba predkladatelia návrhu zákona a stotožnili sme sa s ním.

    Či je potrebné rozšírenie vysokoškolského vzdelávania o dve vysoké školy, teda, samozrejme, aj o túto školu, jednoznačne hovorím, že áno. Keď si zoberiete projekt tak, ako je predložený, zoberieme si jednotlivé fakulty, napríklad fakultu špeciálnej techniky, tak doteraz predsa kádre, ktoré sa vychovávali do výskumu a vývoja pre špeciálnu techniku, boli vychovávané na Vojenskej technickej akadémii v Brne. Teraz, keď už sme samostatným štátom, tak je nemysliteľné, aby sme si kádre pre špeciálnu techniku a pre výskum a rozvoj vychovávali v zahraničí. To si skutočne musíme obhospodáriť doma. Máme, samozrejme, Vojenskú akadémiu v Liptovskom Mikuláši, lenže tá vedie vševojskovú prípravu, čiže vychováva veliteľské kádre, a nie kádre pre špeciálnu techniku. Myslím si, že fakulta špeciálnej techniky je skutočne namieste.

    Na fakultu špeciálnej techniky nadväzuje aj fakulta mechatroniky. Mechatronika nie je iba ľúbivejší názov pre automatizované systémy. Mechatronika, to je samostatný vedný odbor a dovolím si tvrdiť, že je to vedný odbor výsostne teoretický. Predsa v mechatronike ide o vedný odbor, ktorý vzniká spojením výhod a využívaním výhod mechaniky a elektroniky. Mechatronika sa už prednáša. Pán poslanec povedal, že Žilinská univerzita má bakalárske štúdium v Martine. Je to skutočne veľmi malé štúdium, je tam veľmi málo poslucháčov, takže rozšírenie tohto štúdia je veľmi potrebné. Takisto technická kybernetika. O tom, že by sa mala rozširovať technická kybernetika, myslím si, nikto nepochybuje, pretože kybernetika dnes vládne svetom.

    No a čo sa týka fakulty priemyselných technológií, fakulta už existuje a či sa pripojí k tejto univerzite, to ešte v tomto okamihu neviem povedať. Ale pri druhom čítaní to už zrejme bude jasné, pretože teraz sa vedú rokovania so Žilinskou univerzitou a s fakultou priemyselných technológií a, samozrejme, musí to odsúhlasiť akademický senát fakulty aj Akademický senát Žilinskej univerzity.

    No a posledná fakulta, fakulta sociálno-ekonomických vzťahov, myslím si, že o jej potrebe tiež nemusíme akosi diskutovať. Zatiaľ študentov v oblasti sociálno-ekonomických vzťahov vychováva Pedagogická fakulta v Bratislave. Je to skutočne tiež malý krúžok študentov. Takisto v Banskej Bystrici máme manažment tretieho sektora, ktorý je tiež veľmi úzko špecializovaný. A ináč, manažment štátnej správy a samosprávy a sociálno-ekonomické vzťahy nám obhospodarujú inštitúty pri ministerstve vnútra, ktoré tam vychovávajú zamestnancov. Ale to je v rámci celoživotného vzdelávania, čiže nie v rámci vzdelávania získaním vysokoškolského titulu.

    A čo sa týka úvah o personálnom obsadení, v projekte je personálne obsadenie vyčíslené. Samozrejme, je pravdou to, čo povedal pán poslanec Rea, že v prvom roku personálne obsadenie nie je v takých počtoch, ako povedal pán poslanec Švec, ale postupne sa bude musieť zvyšovať. No napriek tomu si myslím, že nejaké pesimistické úvahy okolo personálneho obsadenia nie sú namieste. Spomeňte si, keď sa utvárala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, boli presne také isté pesimistické úvahy o tom, kto tam bude prednášať a kde nájdeme týchto docentov a profesorov. Odznievali presne tie isté úvahy, a predsa sa našli a už teraz nikto nepochybuje o tom, že Univerzita Mateja Bela je personálne obsadená tak, ako by mala byť obsadená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Tá istá otázka je aj na pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby sme najskôr odsúhlasili jednotku, ktorou navrhujem prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) vládny návrh zákona o zriadení Trenčianskej univerzity v Trenčíne prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.

    Pán spoločný spravodajca navrhuje hlasovanie podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku. Písmeno c) hovorí, že budeme rozhodovať o tom, či bude zákon prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Rozhodli sme, že zákon bude prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o doplnení rozhodnutia predsedu Národnej rady, pokiaľ ide o návrh prerokovania vo výboroch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Rozšírili sme návrh predsedu Národnej rady o výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

  • Teraz navrhujem v zmysle § 74 ods. 1 a 2 prijať rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1442, ktoré máte pred sebou, plus doplnenie o výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme prijali aj rozhodnutie predsedu Národnej rady s doplnkom z rozpravy o tom, ktoré výbory do akého termínu budú rozhodovať spolu s gestorským výborom.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani ministerka.

    Pán predseda Rea chce len organizačnú informáciu, prosím, aby ste mu dali k dispozícii mikrofón.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Oznamujem členom výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, že zajtra ráno o ôsmej bude zasadnutie výboru k tým bodom, ktoré vyplývajú z rokovania tejto schôdze Národnej rady.

    Zároveň ďakujem všetkým, ktorí podporili vládny návrh zákona.

  • Prosím, dajte ešte slovo pánu predsedovi Maxonovi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Napriek tomu, že členovia výboru pre financie, rozpočet a menu dostali pozvánku, pripomínam, že budeme rokovať zajtra o 8.00 hodine.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Takisto aj v tomto prípade ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 615. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie do výborov Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1450.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister Ivan Hudec. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    návrh nového zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov pripravilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky spolu s Radou Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, čím splnilo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180 z 26. októbra 1995, ktorá ním uložila Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport legislatívne dotvoriť spolu so spomenutými inštitúciami pôsobnosť Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    Nový právny predpis nanovo určuje základné postavenie rady, jej poslanie a činnosti. Ide o komplexné posilnenie autority tohto orgánu a jeho nezávislého postavenia, a to predovšetkým demokratickým spôsobom navrhovania kandidátov za jeho členov, presne vymenovanými dôvodmi ich odvolania, prísnejšími kritériami na vykonávanie ich práce. To všetko má byť zárukou ich objektívneho rozhodovania v otázkach rozhlasového a televízneho vysielania.

    Súčasťou tohto návrhu zákona je aj zmena a doplnenie zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Ide o zmenu a doplnenie z hľadiska stanovenia vecnej príslušnosti súdu, ktorý v prípade potreby a sporu skúma rozhodnutie rady a spôsob vykonania tohto rozhodnutia.

    Pri tvorbe nového právneho predpisu sme zohľadnili skúsenosti zo súčasnej platnej legislatívy európskych štátov, najmä Francúzska, a poznatky o pripravovaných zmenách smerujúcich k posilneniu právomocí regulačných orgánov. Návrhom nového zákona sa zároveň vytvárajú predpoklady pre uskutočnenie a funkciu rady v medzinárodnej oblasti, najmä z hľadiska uplatňovania smerníc, dohovorov a odporúčaní Rady Európy a Európskej únie v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Právny predpis je kompatibilný s právnymi predpismi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, praktické skúsenosti z činnosti rady boli najdôležitejším motívom návrhov, ktoré máte predložené v tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, aby ste sa ním zaoberali a aby ste odporúčali jeho druhé čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja.

    Ako spravodajca výborov v tomto bode programu bola určená pani poslankyňa Ida Rapaičová. Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 28. februára 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajkyňa k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Jedným z dôvodov potreby tohto zákona je aj fakt, že po takmer piatich rokoch existencie rady možno konštatovať, že spôsob riadenia, kontroly a výkonu štátnej správy v oblasti vysielania takýmto orgánom nezávislým na výkonnej moci sa v praxi plne osvedčil. Obdobné skúsenosti sú aj v ostatných európskych štátoch.

    V súčasnosti sa do popredia dostáva potreba posilnenia autority a postavenia rady zároveň s potrebnými úpravami nedoriešených otázok v činnosti rady, v jej kompetenciách. Rovnako je potrebné zvýšenie postavenia a činnosti úradu rady zabezpečujúceho odborné, technicko-organizačné a hospodárske služby pre radu. Ide o globálny trend v Európe, o čom svedčia i výsledky komparačných štúdií činnosti regulačných orgánov. Tu sa napríklad vo Francúzku alebo v Anglicku kladie dôraz predovšetkým na status týchto orgánov, ich právnu a praktickú autonómiu, ale i rozsah ich zodpovednosti. V tejto súvislosti bolo dôležité z hľadiska nezávislého postavenia rady exaktne stanoviť spôsob jej financovania.

    V návrhu zákona sú vytvorené predpoklady aj na realizáciu funkcií rady v medzinárodnej oblasti, čo sa javí ako mimoriadne dôležité aj v súvislosti s postavením Slovenskej republiky ako členského štátu Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

    Návrh prešiel schvaľovacím procesom vo vláde Slovenskej republiky a v Národnej rade Slovenskej republiky v minulom roku a po podpise prezidenta Slovenskej republiky boli dňom 20. 1. 1997 uložené ratifikačné listiny v Rade Európy.

    Orgánom povereným dohľadom nad výkonom dohovoru bola určená rada. Pristúpenie k Európskemu dohovoru o cezhraničnej televízii patrí medzi nevyhnutné podmienky členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1450 zo dňa 3. 3. 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: Ústavoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 45 dní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu.

    Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Je to pán poslanec Ľubo Roman. Nech sa páči, pán poslanec.

    Ešte pán poslanec Bárdos sa hlási do rozpravy.

  • Na začiatku by som chcel upozorniť, že naozaj komplexné posilnenie a kompetencie rady je veľmi žiaduce, pretože postavenie rady televízie, rady rozhlasu má ešte svoje právne medzery. Je dobré, že tento zákon prichádza, ale chcel by som upozorniť na dve také dosť dôležité veci v tomto zákone, ktoré by sa mali vyčistiť, aby sme vlastne dali kompetencie aj rade pre rozhlasové a televízne vysielanie, rade pre rozhlas a rade pre televíziu. Tam prichádza trošku...

  • Hlas z pléna.

  • Prosím?

    Chcem vlastne len upozorniť na niektoré veci, ktoré by nám potom mohli urobiť dosť veľkú diferenciu. Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie je tzv. licenčnou radou, ktorej hlavným poslaním by malo byť udeľovanie licencií žiadateľom, a nie už aj prideľovanie frekvencií. Tam je trošku rozdiel. Týmto návrhom si totiž prisvojuje aj prideľovanie frekvencií.

    A ďalej by sa mala viacej zaoberať kontrolnou činnosťou prevádzkovateľov na základe licencií, dodržiavania záväzkov voči zmluvným partnerom, ochranným organizáciám autorov atď. Ale nad činnosťou verejnoprávnych inštitúcií riadených zákonom bdie potom rozhlasová alebo televízna rada. V § 3 ods. 2 písm. b) by som v druhom čítaní potom navrhol niektoré zmeny, aby sa to legislatívne vyčistilo.

    Takisto aj v § 3 ods. 2 treba doplniť, aby sa počítalo aj s prevádzkovateľom zo zákona. Totiž Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia v znení neskorších predpisov majú vymedzené svoje právne postavenie, oprávnenia i úlohy. Orgánom, ktorý ju riadi, je rozhlasová alebo televízna rada a tu sa nám trošku tie kompetencie krížia. Dokonca sa zdá, ak by sme toto prijali, že vlastne rozhlasová rada by sa svojím spôsobom stala zbytočná. Slúžila by prakticky iba na podávanie návrhov Národnej rade Slovenskej republiky na menovanie, odvolanie ústredného riaditeľa a riešenie niektorých formálnych otázok, ale nebola by už potom tým, čo je teraz. Na to upozorňujem a pri druhom čítaní budem mať dosť vážne pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Bárdos. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predseda, pán minister, milé dámy, páni,

    veľmi krátko sa vyjadrím k problematike, o ktorej tu rokujeme.

    Vládny návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov je závažným materiálom, ktorý upravuje poslanie a postavenie rady pri zabezpečovaní práva občanov na slobodu prejavu a informácií v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

    Nebudem opakovať, čo hovoril pán kolega Roman, lebo s tým súhlasím, ale kvôli tomu, že návrh zákona novým spôsobom stanovuje úlohu rady pri tvorbe zákonov týkajúcich sa vysielania, ďalej pri návrhoch na uzavretie medzinárodných zmlúv atď., a táto problematika, na ktorú sa tento návrh vzťahuje, je veľmi špecifickou, citlivou oblasťou spoločenského života, bolo by potom potrebné podľa môjho názoru rozšíriť spektrum tých, ktorí by sa mali vyjadriť k problematike. Pretože v navrhovanom návrhu zákona podľa môjho názoru nie sú garancie, je potrebné, aby sa prijala taká právna norma, ktorá by komplexným a prijateľným spôsobom riešila túto oblasť.

    Podľa platného rokovacieho poriadku článok 73 ods. 3 bod a) navrhujem vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Pán minister sa nechce vyjadriť. Pani spoločná spravodajkyňa sa tiež nechce vyjadriť.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Najprv by sme hlasovali o prvom bode, v ktorom odporúčam v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že po rozprave Národná rada Slovenskej republiky odporučí vládny návrh zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme na základe § 73 ods. 3 písm. c), že návrh zákona Národná rada odporúča do druhého čítania. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Rozhodli sme, že túto novelu zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Môžete pokračovať.

  • Druhý návrh - v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1450 zo dňa 3. 3. 1997 odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Zároveň za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 45 dní.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali aj toto rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sme potvrdili návrh na prerokovanie vo výboroch, v gestorskom výbore aj lehotu pre výbory.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Poslanecký návrh, ktorý dal pán poslanec Bárdos, je tým bezpredmetný. Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať deviatym bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Aj túto novelu budeme prerokúvať v prvom čítaní.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 610. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona do výborov na prerokovanie máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1388.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Robert Fico. Prosím, pán poslanec, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov za Stranu demokratickej ľavice a za Stranu zelených na Slovensku predniesol návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, alebo ako nazývame tento zákon, zákon o veľkej privatizácii.

    Vážené dámy, vážení páni,

    ak Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom rozhodne, že zákon alebo jeho časť je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, zákon alebo jeho časť strácajú dňom uverejnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov svoju účinnosť, a ak v priebehu šiestich mesiacov nedôjde k náprave, tieto ustanovenia alebo aj samotný zákon stráca platnosť.

    Malo by byť zaužívanou praxou, že v prípade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky o neústavnosti ustanovení zákona alebo celého zákona bude ten orgán, ktorý návrh zákona predložil do Národnej rady, iniciovať aj jeho novelizáciu v tom smere, že sa zosúladí s nálezom Ústavného súdu, a tým aj s Ústavou Slovenskej republiky.

    Návrh zákona, ktorý predkladáme ako skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, by mal byť podľa môjho názoru predložený vládou Slovenskej republiky, pretože bola to vláda, ktorá iniciovala novelizáciu zákona o veľkej privatizácii. A tým, že iniciovala túto novelizáciu, ktorá bola aj v parlamente prijatá, porušila Ústavu Slovenskej republiky, pretože boli do zákona zavedené ustanovenia, ktoré Ústavný súd jednoznačne označil za protiústavné. Očakávali sme, že po náleze Ústavného súdu, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov 11. decembra 1996, vláda príde s iniciatívou a predloží návrh novelizácie zákona o veľkej privatizácii a zosúladí konfliktné ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nestalo sa tak, a preto hrozila situácia, že po šiestich mesiacoch budú dotknuté ustanovenia neplatné, ale naďalej zostanú v právnom poriadku, budú to mŕtve právne ustanovenia. A nám by naozaj malo záležať na tom, aby bol právny poriadok očisťovaný od takýchto mŕtvych ustanovení.

    Preto sme predložili návrh zákona, ktorý teraz predkladám, ale viedli nás k tomu aj iné dôvody. Viedli nás k tomu aj dôvody, že existuje podozrenie, že po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu Fond národného majetku naďalej vykonával v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky právomoc a rozhodoval o priamych predajoch. Je veľká škoda, že nebol zaradený do programu Národnej rady návrh zákona skupiny poslancov za Stranu demokratickej ľavice, ktorý riešil kontrolu Fondu národného majetku cez Najvyšší kontrolný úrad. Takto sa mohlo preukázať, ako postupoval Fond národného majetku a či postupoval v súlade, alebo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ako som už povedal, Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 14. novembra 1996 rozhodol, že ustanovenia § 10 ods. 1 a ods. 10, ďalej § 45 ods. 5 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 369/1994 Z. z. a zákona číslo 190/1995 Z. z. nie sú v súlade s článkom 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Citované ustanovenia zákona o veľkej privatizácii stratili účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov, t. j. 11. decembra 1996. Účelom predkladaného návrhu zákona nie je nič iné, iba uviesť tieto ustanovenia zákona o veľkej privatizácii do súladu s Ústavou Slovenskej republiky.

    Návrh zákona nemá vôbec žiadny vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Rovnako nemá žiadne nároky na pracovné sily, pretože jeho jediným účelom je, a to zdôrazňujem, zosúladenie právneho stavu s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky a vrátenie určitej časti rozhodovacej právomoci v procese privatizácie na vládu Slovenskej republiky, ktorá je inštitucionálne aj personálne pripravená zákon realizovať, ako to bolo aj v období do nadobudnutia účinnosti ustanovení zákona, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil za protiústavné.

    Rovnako sme sa zaoberali otázkou, či návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie. Došli sme k záveru aj na základe konzultácie s renovovanou právnickou firmou Gomez a ostatnými, že v tomto prípade je návrh zákona kompatibilný s právom Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím vás, aby sme prijatím tohto návrhu zákona do druhého čítania odstránili z nášho právneho poriadku mŕtve ustanovenia a aby sme zaviedli prax, že len čo Ústavný súd Slovenskej republiky označí časť zákona alebo celý zákon za protiústavný, aby sme prijímali okamžité opatrenia na zosúladenie označených právnych ustanovení alebo zákona s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako spoločný spravodajca bol navrhnutý gestorským výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pán poslanec Stanislav Líška. Prosím, pán poslanec, aby ste nás informovali o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 610), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Predložený návrh (tlač 610) o návrhu predmetného zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. 2. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam tiež stanovisko, že predložený návrh zákona aj s ohľadom na už vyhlásený nález Ústavného súdu rieši závažnú spoločenskú problematiku.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu o predloženom návrhu zákona. Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu s konštatovaním, že som nedostal žiadne písomné prihlášky ani od klubov, ani od jednotlivých poslancov.

    Prvý sa zatiaľ prihlásil spoločný spravodajca pán Líška. Dávam mu slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nález Ústavného súdu zo dňa 21. 12. 1996 vracia rozhodovaciu právomoc vláde Slovenskej republiky ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci vo veciach pri rozhodovaní o privatizácii majetku štátu priamym predajom, keďže táto právomoc bola týmto rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky kvalifikovaná a zaradená medzi zásadné opatrenia vlády na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky vlády Slovenskej republiky. Pokladám práve preto a z tohto dôvodu, ako to už naznačil aj pán predkladateľ, za potrebné a maximálne žiaduce, aby práve vláda Slovenskej republiky ako príslušná a kompetentná predložila návrh zákonnej normy, ktorou sa zákon číslo 92/1991 Zb. v platnom znení uvedie do súladu s Ústavou Slovenskej republiky v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Podľa mojich informácií, ktoré som získal ako spravodajca gestorského výboru pri príprave svojho vystúpenia, vás môžem ubezpečiť, že vláda takýto návrh novely zákona má pripravený a práve je predložený alebo bude v krátkom čase predložený na rokovanie Legislatívnej rady vlády.

    Musím konštatovať, že poslanecký návrh po formálnej stránke len mechanicky, aj keď s ohľadom na zákon číslo 190/1995 Z. z., obnovuje právny stav pred prijatím zákona číslo 369/1994 Z. z., opakujem, mechanicky, a preto toto riešenie predložené predkladateľmi z môjho pohľadu ako spravodajcu nepokladám za vyhovujúce a postačujúce. To je po prvé.

    Po druhé, návrh novely alebo novelizácie § 45 ods. 5 ustanovuje inštitút vládneho nariadenia ako podzákonného právneho aktu, ktorým sa dáva vláde Slovenskej republiky právo ovplyvňovať a regulovať isté úkony týkajúce sa procesu privatizácie v intenciách zákona číslo 92/1991 Zb. Len nedávno Ústavný súd Slovenskej republiky negatívne rozhodol v kauze týkajúcej sa vládneho nariadenia o organizácii trhu s dlhopismi. Prijatím novely v predloženej forme sa vystavujeme riziku opätovného konania pred Ústavným súdom vo veci námietky úpravy privatizačného procesu formou vládneho nariadenia tak, ako je to obsiahnuté v predloženej novele - 45 ods. 5 zákona číslo 92/1991 Zb.

    Vážené dámy, vážení páni, aj s ohľadom na vyššie uvedené budem odporúčať ctenej snemovni v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Odporúčam, aby návrh rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie a lehotu prerokovania zákona, tak ako sme ho dostali pod číslom 1388 podľa § 74, Národná rada neschválila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nikto sa neprihlásil s faktickou poznámkou k poslednému vystupujúcemu. Končím rozpravu k tomuto bodu programu s otázkou na pána predkladateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    samozrejme, že musím reagovať na vystúpenie pána spravodajcu, pretože sa opakuje veľmi obvyklá situácia v slovenskej politike. Potrebný návrh zákona predkladá opozícia a to je jediný dôvod, ktorý vedie pána spravodajcu k tomu, aby tento návrh zákona bol odmietnutý.

    Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol uverejnený v Zbierke zákonov 11. decembra 1996. Dnes je 19. marca 1997, čo znamená, že vláda rovnako ako všetci poslanci v tejto Národnej rade mali k dispozícii tri mesiace na to, aby pripravila jednoduchú novelizáciu zákona o veľkej privatizácii. Je to veľmi jednoduchá novelizácia, ktorej účelom nebolo nič iné, iba zosúladiť nález Ústavného súdu a doterajšie znenie zákona o veľkej privatizácii.

    Pán spravodajca povedal, že mu nevyhovuje takáto forma novelizácie, pretože vraj mechanicky je prebratý právny stav, ktorý bol pred nálezom Ústavného súdu. Myslím si, že ak chceme zosúladiť náš právny poriadok s nálezom Ústavného súdu, iná cesta ani nie je možná. Jednoducho, musíme vrátiť návrh zákona alebo zákon tam, kde bol pred novelizáciou, ktorá bola predmetom rokovania Ústavného súdu Slovenskej republiky. Iná cesta nie je. Novelizácia, ktorá je predkladaná, je v tomto smere úplne čistá a úplne perfektná a vracia stav do obdobia, kedy vláda rozhodovala o privatizácii priamym predajom.

    Samozrejme, že v čase podávania tohto návrhu novelizácie sme vôbec nevedeli, ako sa skončí konanie na Ústavnom súde, pokiaľ ide o to, či vládnym nariadením je možné, alebo nie je možné upravovať niektoré otázky. No ale medzičasom, keď návrh zákona bol v legislatívnom procese, Ústavný súd rozhodol tak, ako rozhodol. Týka sa to iba § 45. Myslím si, že našou povinnosťou je práve v tomto okamihu odporučiť, aby návrh zákona išiel do druhého čítania, aby sme sa v druhom čítaní vysporiadali s nálezom Ústavného súdu, pokiaľ ide o vládne nariadenia, a predovšetkým vrátili právomoci vláde v takom rozsahu, v akom ich mala predtým, než došlo k prijatiu konfliktných ustanovení zákona o veľkej privatizácii.

    Pán kolega, jednoducho sa nemôžem stotožniť s tým, čo ste povedali, pretože ste neuviedli jeden logický dôvod, prečo by táto novelizácia mala byť dnes odmietnutá. Opakujem, odmietate novelizáciu len preto, lebo je podaná poslancami Strany demokratickej ľavice. Iný, vecný dôvod jednoducho nemáte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Musím sa opýtať aj pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Vlastne by sa mal vyjadriť len k sebe. Môžete sa k tomu vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mrzí ma, že sa nemôžem vo viacerých bodoch celkom stotožniť so stanoviskom pána predkladateľa. Skutočne musím potvrdiť, že vláda a vládna legislatíva má pripravený návrh zákona, ktorým sa uvedie zákon 92/1991 Zb., ktorý bol novelizovaný dotknutým zákonom číslo 369, do súladu s nálezom Ústavného súdu. Je pripravený v Legislatívnej rade vlády. Vytkol som, a pán predkladateľ to aj priznal, že tento návrh má naozaj nedostatky, a to je moje odôvodnenie.

  • Hlasy z pléna.

  • Hovorili sme o § 45. To je po prvé.

    Po druhé, skutočne si nemyslím, že obnovenie právneho stavu v zmysle nálezu Ústavného súdu musí byť robené práve tým, že sa mechanicky preklopí alebo vlastne anuluje novela zákona o veľkej privatizácii, ktorá bola vykonaná zákonom číslo 369/1994 Z. z.

    Po ďalšie, čo sa týka samotnej dotknutej a kritizovanej lehoty, sám pán predkladateľ pripustil, že od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu, to znamená od nadobudnutia jeho účinnosti, uplynuli len 3 mesiace. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má príslušný orgán 6-mesačnú lehotu na to, aby sa právny stav obnovil v zmysle nálezu Ústavného súdu. Myslím si, že vláda Slovenskej republiky má plné právo a priestor na to, aby toto vykonala svojím vlastným legislatívnym aktom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prosím, aby ste ostali na miestach, pretože pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku a budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada rozhodne, či návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, alebo ho vráti navrhovateľovi na dopracovanie, alebo nebude o ňom pokračovať v rokovaní.

    Pán spravodajca, keby ste to teraz takto uviedli v hlasovaní s tým, že nebudete odporúčať alebo neodporúčať poslancom, ako majú hlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), ktorým sa uznesie, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, o novelizácii zákona číslo 92/1991 Zb. v platnom znení.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať na základe § 73 ods. 3, či Národná rada rozhodne, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že nebude. Kto je za, že nebude, kto je proti tomu, že nebude. Teraz som to povedal dobre.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh prešiel, Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Týmto rozhodnutím je bezpredmetné, aby sme rokovali o návrhoch predsedu Národnej rady, kde určuje výborom, ktoré budú vo veci rozhodovať, a kde určuje, v akej lehote rozhodnú.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán poslanec Fico.

    Desiatym bodom programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z.

    Je to tiež prvé čítanie.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 609, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1387.

    Za skupinu poslancov návrh zákona by mala uviesť pani poslankyňa Schmögnerová.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže ide o návrh novely zákona, ktorý je totožný so zákonom, ktorý sme zaradili do druhého čítania včera, zákon, ktorý predložili poslanci Združenia robotníkov Slovenska, podľa rokovacieho poriadku by mohli 3 kluby navrhnúť, aby sme tento bod programu stiahli. Pýtam sa predkladateľov, či chcú tento bod programu navrhnúť na stiahnutie.

    Pani poslankyňa Schmögnerová. Zapnite jej mikrofón.

  • Pán predseda Národnej rady, tento návrh je odlišný od toho návrhu, ktorý sme odporučili na druhé čítanie, preto ho nesťahujme.

  • Prosím, pani poslankyňa Schmögnerová, za predkladateľov.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v mene klubu Spoločnej voľby - poslancov za Stranu demokratickej ľavice, Sociálnu demokraciu, Hnutie poľnohospodárov a Stranu zelených na Slovensku odôvodnila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z., ktorý ste dostali ako tlač 609.

  • Šum v sále.

  • Vo svojom odôvodnení by som sa chcela sústrediť len na jednu jeho časť, v ktorej navrhujeme, aby dve finančné inštitúcie - Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka - boli zaradené do druhej skupiny strategických podnikov. Pôvodne je táto druhá skupina strategických podnikov uvádzaná v § 3 ods. 1.

    Zámerom predkladateľov tohto zákona je zabezpečiť realizáciu strategických záujmov štátu vo Všeobecnej úverovej banke a Investičnej a rozvojovej banke. Uvedené dve inštitúcie sú zahrnuté do projektu reštrukturalizácie úverového portfólia, ktorý pripravuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky spolu s Národnou bankou Slovenskej republiky podľa § 44a zákona o bankách číslo 58/1996 Z. z.

    Realizácia tohto projektu si nevyžiada zdroje štátu ani osobitný režim v uvedených inštitúciách. Sme presvedčení, že za takýchto podmienok je potrebné, aby si štát v týchto inštitúciách ponechal významný podiel a aby tieto dve inštitúcie ostali zaradené medzi strategické podniky. Posledná právna úprava po 31. marci 1997 tieto dve inštitúcie zo zoznamu podnikov predstavujúcich druhú skupiny strategických podnikov vypúšťa. Vzhľadom na to, ale aj v dôsledku toho, že ide o kľúčové inštitúcie na peňažnom trhu, je potrebné, aby Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka zostali zaradené medzi podnikmi so strategickým záujmom štátu až dovtedy, kým sa projekt reštrukturalizácie úverových portfólií v obidvoch inštitúciách neskončí.

    Vážené poslankyne a poslanci, prosím vás preto, aby ste odporučili návrh zákona na druhé čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni.

    V tomto bode programu výbory určili za spoločného spravodajcu pána Tomáša Cingela. Prosím, pán spoločný spravodajca Cingel.

    Pán spoločný spravodajca, potrebujete prestávku? To máte ako ten, čo rečnil na tribúne a povedal, že mu zmokla reč.

  • Ospravedlňujem sa, lebo som predpokladal, že to jednoducho nepôjde, keďže sa včera hovorilo o tej istej veci.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu zákona skupiny poslancov o strategických podnikoch, tlač číslo 609, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 609) o strategických podnikoch predložený skupinou poslancov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh predložený poslancami spĺňa náležitosti podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhov zákona uvedené v paragrafoch 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh je totožný s návrhom, ktorý sme prerokovali včera a zaradili sme ho na druhé čítanie, i keď predkladatelia majú iný názor a tvrdia, že rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť v zákone tak, ako to navrhujú. Preto s týmto svojím názorom budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada nepokračovala v prerokúvaní tohto zákona.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy ani od klubov, ani od poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pani poslankyňa sa chce vyjadriť k rozprave, aj keď nebola.

  • Ďakujem.

    Pre mňa je skutočne prekvapujúce, že poslanec Národnej rady nie je schopný rozlíšiť dve predlohy zákonov, ktoré sú značne odlišné.

    Tú, ktorú sme odporučili na druhé čítanie, charakterizuje skutočnosť, že Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka boli zaradené do prvej skupiny strategických podnikov. Ak by prešlo aj tretie čítanie, bude to znamenať, že tieto dve inštitúcie nebude možné privatizovať. Svojím hlasovaním sme prejavili súhlas s takýmto riešením a otvorene hovorím, že ak takéto riešenie prejde cez tretie čítanie, dostane sa až do tretieho čítania, my ho podporíme. Pretože však nie je dopredu zaručené - a skúsenosť máme z poslednej schôdze Národnej rady -, že nedôjde k takému hlasovaniu, že tento zákon bude napokon zablokovaný, chceme dve z týchto inštitúcií - Všeobecnú úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku - aspoň čiastočne poistiť tým, že zostanú zaradené medzi strategickými podnikmi v druhej skupine strategických podnikov, kde je možné do určitej miery pokračovať v privatizačnom procese, ale tak, aby tam boli zachované strategické záujmy štátu.

    Myslím si, že rozdiel medzi dvoma predlohami je veľmi evidentný. Táto predloha je mäkšia a my sme ju predložili iba z toho dôvodu, že máme pochybnosti, či tvrdší variant táto Národná rada schváli. Chcem len zopakovať, že by ste sa mali oboznámiť aj so stanoviskom Národnej banky Slovenska, ktorá veľmi jednoznačne zdôrazňuje strategickosť Všeobecnej úverovej banky a Investičnej a rozvojovej banky, aj keď pripúšťa ich čiastočnú privatizáciu.

    Uvediem aspoň tri argumenty zo stanoviska Národnej banky Slovenska.

    Prvý sa týka významného podielu Všeobecnej úverovej banky na poskytovaní úverov na relevantnom bankovom trhu, zhruba asi 35 %, pričom zdroje, ako sme si to mali už možnosť vypočuť, v prevažnej miere získava od Slovenskej sporiteľne.

    Druhým argumentom je dominantné postavenie v oblasti vykonávania tuzemského a zahraničného platobného styku. Ďalším momentom je to, že sú doteraz nedoriešené majetkové otázky vyplývajúce zo vzájomného vlastníctva akcií Fondu národného majetku vo Všeobecnej úverovej banke a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v Komerčnej banke, Praha. Napokon treba uviesť vysokú angažovanosť a vplyv banky na celú hospodársku sféru Slovenskej republiky vo väzbe na predchádzajúce, ako aj súčasné aktivity tejto banky pri poskytovaní úverov.

    Nechcem ďalej zdržiavať, aby som zopakovala podobné argumenty v trošku miernejšej podobe, týkajúce sa Investičnej a rozvojovej banky. Nazdávam sa, vážené kolegyne a kolegovia - aj keď viem, že vás to veľmi nezaujíma, pretože vám asi nejde o veci, ktoré sa dotýkajú slovenského hospodárstva -, že Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka sú nepochybne významnejšie podniky práve z hľadiska perspektív slovenského hospodárstva ako prevažná časť z tých, ktoré ste svojím rozhodnutím zaradili do skupiny strategických podnikov v § 3. Preto opakujem, prosím, aby ste podporili to, že sa tento návrh zákona dostane aj na druhé čítanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

    Pýtam sa pána poslanca Cingela, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    chcem len reagovať na to, čo povedala pani predkladateľka o tom, že niekto nevedel rozlíšiť dva návrhy zákonov.

    Vážené dámy, vážení páni,

    to je presne ten istý zákon o strategických podnikoch. Alebo sme novým "rokovákom" tu zaviedli Kocúrkovo, pretože vy, pani kolegyňa...

  • To nemá nič spoločné s rokovacím poriadkom, pán poslanec.

  • ...musíte jednoducho vidieť, že v rámci predloženého zákona, ktorý sme schválili včera do druhého čítania, máte možnosť predložiť pozmeňujúci návrh a dosiahnuť presne ten efekt, ktorý sa teraz snažíte dosiahnuť predložením vášho návrhu zákona. Je to naozaj tak a je mi to ľúto. Zrejme to nie je v tom, aby som o tom polemizoval.

    To je všetko, pán predseda.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr v zmysle ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a to, či Národná rada navrhne zákon na prerokovanie v druhom čítaní, alebo ho vráti navrhovateľovi na dopracovanie, alebo nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Navrhol som podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) prešiel.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tým nebudeme hlasovať o ďalších návrhoch, ktoré sú v rozhodnutí predsedu Národnej rady.

    Budeme pokračovať jedenástym bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to takisto prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 621. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1441.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    transformačný proces sa dostal do štádia, keď zásadné procesy o vlastníctve majetku zo štátneho na súkromné boli zrealizované, avšak finančná reštrukturalizácia podnikov, na ktoré prešli finančné bremená, zostáva naďalej značným problémom. Finančná reštrukturalizácia podnikov je priamo previazaná na úverové portfólio bánk a jeho reštrukturalizáciu. Situácia si vyžaduje originálne a systémové riešenie, ktoré umožní aktivizovať naakumulované rezervy bánk, odblokovať umŕtvené a nelikvidné daňové a iné záväzky s cieľom umožniť hospodársky rozvoj oblastí, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, umožniť rozvoj významných hospodárskych činností, oživiť stagnáciu odbytovo schopnej výroby, zvýšiť využitie výrobného potenciálu, a tým zároveň vytvoriť predpoklady k návratnosti ťažko dobytných záväzkov.

    Navrhované riešenia sú v súlade s právom Európskej únie a s podporami uvedenými v článku 92 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Tento článok vymedzuje okruhy poskytovaných podpôr, ktoré sú zlučiteľné so spoločným trhom. Ide napríklad o formy podpory, ktoré uľahčujú hospodársky rozvoj oblastí, v ktorých je nezamestnanosť, o podporu projektov, ktorými sa napravia poruchy v hospodárstve príslušného štátu, o podpory v súlade so spoločným záujmom na rozvoji hospodárskych činností alebo oblastí v zmysle článku 92 ods. 3. Zmluva napríklad v bode 2 uvedeného článku pokladá za zlučiteľné so spoločným trhom aj také podpory "šité na mieru", ako napríklad podpory poskytované hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko, ktoré sú postihnuté rozdelením Nemecka, a to v takom rozsahu, v akom sú nutné na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených rozdelením.

    Návrh zákona nemá vplyv na príjmy štátneho rozpočtu tohto roku nad rámec stanovený zákonom o štátnom rozpočte na rok 1997 číslo 396/1996 Z. z. Na tento rok je to objem 2 mld. Sk účelovo určených na reštrukturalizáciu bánk.

    Návrh zákona umožní mobilizáciu neaktívnych, až nedobytných pohľadávok veriteľov, ktorým sa revitalizáciou podniku významne zvyšujú šance návratnosti a budúcej výnosnosti. Dosiaľ boli aplikované takéto prístupy jednorazovo s pozitívnym výsledkom, pričom prax ukazuje, že je potrebné vytvoriť systémové riešenia a právny rámec pre takéto komplexné riešenie. Na tomto procese sa však musia podieľať tak samotní podnikatelia, dlžníci, ako aj veritelia, najmä štát, banky a verejné rozpočty. Návrh zákona sa dotýka vymedzeného okruhu veriteľov, na ktorých bude mať dosah revitalizačná komisia. Pohľadávky ostatných veriteľov tým, že podnik prejde revitalizáciou, sa stávajú reálne návratnými.

    Návrh zákona predpokladá selektívny prístup k výberu podnikov do programu revitalizácie na základe projektu, ktorým podnik zaručí finančné oživenie a hospodársky rast podniku. Tento proces revitalizácie si vyžaduje vytvoriť primeraný právny rámec. Z tohto dôvodu zámerom navrhovaného zákona o revitalizácii podnikov je na základe presne vymedzených foriem revitalizácie a postupov pomôcť ekonomickému oživeniu podnikov, udržaniu alebo zvýšeniu zamestnanosti. V zákone navrhujeme formy revitalizácie od povolenia odkladu až po odpustenie záväzkov a ich vzájomnú kombináciu. Navrhované formy revitalizácie umožnia nájsť príslušné optimálne riešenie, tak z pohľadu veriteľov, ako i dlžníkov s konečným efektom v sociálno-ekonomickej oblasti.

    Do procesu revitalizácie môžu vstúpiť podnikatelia, právnické osoby, ktorí spĺňajú kritériá stanovené týmto zákonom a preukážu ekonomickú a sociálnu účelnosť revitalizácie v revitalizačnom projekte. Proces revitalizácie je založený na princípe dobrovoľnej účasti podnikateľa na revitalizácii, pričom navrhovaný zákon nezakladá právny nárok na zaradenie podniku do revitalizácie.

    Do procesu prípravy podkladov k rozhodnutiu o zaradení do revitalizácie je zapojený v prvom rade dlžník - podnik. Príslušné hospodárske ministerstvá koordinujú prípravu príslušných materiálov pre rozhodnutie revitalizačnej komisie. Vo veciach rozhodovania o revitalizácii má revitalizačná komisia originálne kompetencie dané týmto zákonom. Dlžník, ktorý sa uchádza o revitalizáciu, je zo zákona povinný okrem spracovania revitalizačného projektu v čase revitalizácie sa podriadiť obmedzeniam najmä v nakladaní s majetkom, obmedzeniam v použití zisku a zákazu majetok darovať, zakladať v prospech tretích osôb, uprednostňovať v úhrade záväzkov osoby blízke s osobami členov orgánov spoločnosti alebo inak blízke osoby. V prípade použitia formy revitalizácie, odpustenia záväzku, je revitalizovaný podnik povinný do ukončenia revitalizácie evidovať tieto záväzky na analytických účtoch oddelene od ostatných záväzkov.

    V prípade porušenia podmienok revitalizačná komisia môže revitalizáciu podniku zastaviť, pričom je podnik povinný uhradiť všetky záväzky spojené s uplatňovaním foriem revitalizácie. Revitalizovaný podnik bude povinný podriadiť sa kontrole dodržiavania tohto zákona, schváleného revitalizačného projektu a obmedzeniam podniku, ktoré sú ustanovené v tomto zákone. So zámerom kontinuálnej informovanosti revitalizačnej komisie o priebehu realizácie revitalizácie podniku je zriadenie dozoru komisára priamo v revitalizovanom podniku. Vstup podniku do revitalizácie, ukončenie a komisár sa zapisujú do obchodného registra.

    Na účely plynulého priebehu revitalizácie je revitalizovaný podnik vylúčený z konkurzu a vyrovnania, jeho majetok je vylúčený z realizácie záložného práva a výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebná úprava niektorých právnych noriem, ako napríklad Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, zákona o súdnych exekútoroch, zákona o daniach z príjmov.

    Účastníci procesu prípravy, posudzovania a rozhodnutia o revitalizácii prichádzajú do styku s individuálnymi informáciami príslušného podniku, s jeho obchodnými zámermi. Z tohto dôvodu návrh zákona zaväzuje dotknutých účastníkov mlčanlivosťou.

    Vážené poslankyne, poslanci, predloženým návrhom zákona a jeho prijatím bude možné pružne a efektívne reagovať na mikroekonomické problémy podnikateľskej sféry s efektom oživenia utlmených podnikateľských aktivít. Zákon umožní využiť výrobný potenciál odbytovo schopných a strategických podnikov a najmä udržať alebo zvýšiť zamestnanosť.

    Realizácia navrhovaného zákona nemá priamy vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, lebo ide o uvoľnenie bremena nedobytných pohľadávok veriteľov, aktivizáciu vytvorených finančných rezerv v bankovej sfére za nepriamej účasti štátneho rozpočtu uznaním alikvotných rezerv bánk do daňového nákladu.

    Vážená Národná rada, prosím o prerokovanie a podporu návrhu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu Miroslavovi Maxonovi, ktorý bol určený ako spoločný spravodajca z gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 621) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Vážené dámy, vážení páni, na úvod by som si vás dovolil informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona o vládnom návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená doručenie zákona alebo doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Vážené dámy a páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu, ak by ste dovolili, osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i podmienky určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov rieši mimoriadne závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Dovolil by som si vás upozorniť, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím, prirodzene, môže dôjsť k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po všeobecnej rozprave odporučí návrh zákona o vládnom návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1441 zo dňa 27. februára 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní odo dňa pridelenia Národnou radou a gestorský výbor v lehote do 45 dní.

    Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o jedenástom bode programu s tým, že do rozpravy sa za jednotlivé politické kluby prihlásili pán poslanec Košnár za Spoločnú voľbu, pán poslanec Komlósy za Maďarskú koalíciu a pán poslanec Černák za Demokratickú úniu.

    Prosím, pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    klub poslancov Spoločnej voľby bude navrhovať Národnej rade uzniesť sa, že vráti vláde Slovenskej republiky návrh zákona o reštrukturalizácii podnikov na dopracovanie. Dovoľte mi, aby som tento návrh zdôvodnil, pričom, samozrejme, nebudem teraz podávať ani pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy, ktoré sú patričné pri druhom čítaní.

    Vážené dámy a páni, asi nik nepochybuje o tom, že doterajší priebeh transformácie ekonomiky aj tých najväčších optimistov presvedčil o tom, že zmena vlastníckych vzťahov sama osebe nevytvára dostatočné podmienky na efektívne fungovanie ekonomiky, najmä nie na odstránenie hlbokej nerovnováhy, ktorá existuje medzi prevahou akútnych reprodukčných potrieb nad súčasnou tvorbou zdrojov. Nedostatok obežného peňažného kapitálu, narastanie zadlženosti podnikov i spontánneho medzipodnikového zadlžovania, ktoré bolo a je zosilňované odčerpávaním zdrojov v privatizácii na iné ako produktívne účely, to všetko dospieva do stavu, že úsilie vlastníkov sa sústreďuje skôr na zhodnotenie vlastníckych práv než na zhodnotenie podnikového majetku.

    V takýchto podmienkach je obzvlášť dôležité, aby sa v podnikoch i medzi podnikmi vytvorila klíma na hospodárenie, ako tomu hovoríme, v tvrdom rozpočtovom ohraničení, lebo každý ústupok voči záväzkom vlastníkov, či už v daňovej, odvodovej, úverovej, alebo v každej inej platobnej oblasti zmierňuje tlak na vnútornú hospodárnosť a nadmerné zaťaženie zasa týmito odvodmi, platbami potláča žiaduce pozitívne správanie sa vlastníkov v úlohe zodpovedných podnikateľov. Hospodárska politika sa teda zrejme môže pohybovať iba medzi dvoma krajnosťami.

    Prvou z nich je trvanie na plnení podnikových záväzkov za každú cenu a druhou krajnosťou je udržiavanie šancí podnikov na dosiahnutie ekonomickej rovnováhy a pritom riešiť problém, ako uhradiť či nejako umoriť doterajší ohromný rozsah záväzkov a ako zastaviť ďalšie zadlžovanie. Všeobecné oddlženie z mnohých dôvodov nie je možné. Povinný systém vzájomného započítavania záväzkov, ktorý sa u nás skúšal, bol málo účinný. Možnosti kapitalizácie pohľadávok za nesplatené úvery prostredníctvom zmeniek sa nie príliš rozbehli, takže vysoký stupeň finančnej nedisciplinovanosti a vysoký objem zlých úverov v bankách stále charakterizujú našu slovenskú ekonomiku, ba čo je horšie, čo by nás malo obzvlášť znepokojovať, táto charakteristika sa reprodukuje v rozšírenom meradle, pretože sa neodstraňujú elementárne príčiny, ktoré k tomu vedú.

    Tento problém treba riešiť zásadne a systémovo, aby staré finančné bremená neznemožňovali zabezpečiť potrebné investície a rast. Toto riešenie si azda s veľkou pravdepodobnosťou vyžiada aj neštandardné postupy, ale nemôže byť v rozpore s trhovými princípmi a ústavným princípom rovnosti podmienok podnikania pre všetky ekonomické subjekty.

    Zámery, ktoré sú proklamované vo všeobecnej časti dôvodovej správy, a predložená podoba zákona sú v tomto prípade, žiaľ, diametrálne odlišné. Skôr by som povedal, že sú to dva texty o inom. Úmysel odblokovať umŕtvené nelikvidné zdroje a vytvoriť predpoklady na návratnosť ťažko dobytných prostriedkov štátneho rozpočtu predložený návrh zákona nenapĺňa. Jednoducho nie je to jeho skutočným účelom. Tento zákon naozaj nie je zákon o revitalizácii podnikov. Dotýka sa len čiastky komplexného problému, nelieči príčiny tejto choroby, len jej akútne, veľmi vypuklé prejavy, teda nie je to zákon, ktorý by mal hlboko systémový charakter a ktorý by originalitou svojho riešenia upútaval pozornosť aj širšej verejnosti, než je verejnosť, ktorá bude na tom bezprostredne zainteresovaná.

    Pán podpredseda uviedol, že situácia si vyžaduje originálne a systémové riešenie. Dovoľujem si tvrdiť, že toto riešenie nie je systémové, ale súhlasím s tým, že je originálne. Jedna z jeho originalít spočíva aj v tom, čo ste sám, pán podpredseda, povedali, že revitalizačná komisia má originálne kompetencie a stáva sa čímsi, čo je mimo akéhokoľvek iného rámca, a tieto originálne kompetencie jej dáva práve tento zákon. S tým potom súvisí aj otázka, do akej miery je tento predkladaný návrh zákona v súlade s ústavou, s ústavným rámcom.

    Úmysel je teda jedna vec a skutočné stvárnenie v navrhovanej podobe druhá vec. Novým vlastníkom, ktorí dostali podniky za veľmi nízku cenu práve s ohľadom na bremeno ich úverovej zaťaženosti alebo na rozsahy platobnej neschopnosti a ktorí nepreukázali schopnosť efektívne hospodáriť, sa má týmto zákonom dať šanca na reparát z privatizácie. Má honorovať tých, čo tvrdé rozpočtové ohraničenie doteraz nerešpektovali, a navyše môže vytvoriť psychózu, že ho jednoducho ani netreba rešpektovať, a to, že ho nemusia rešpektovať ani tí, ktorí sa doteraz o to poctivo usilovali.

    Rizikovosť očakávaní, že vybraný podnik využije úľavy na efektívnejšiu exploatáciu svojho ekonomického potenciálu a dosiahne hospodársky rast, je veľmi vysoká a neexistujú vlastne nijaké záruky, že sa tieto efekty dosiahnu. Táto rizikovosť nie je len v možnosti očividne subjektívneho rozhodovania revitalizačnej komisie, ale aj vo vágnosti vymedzených podmienok, pri ktorých môže podnik požiadať o revitalizáciu, resp. o úľavy, ktoré z toho vyplývajú.

    Dominantnou podmienkou podania žiadosti o úľavy je, že podnik vyrába výrobky alebo poskytuje služby, ktoré sú v súlade s prioritami určenými vládou Slovenskej republiky, a spĺňa niektorú z troch podmienok: zabezpečuje zamestnanosť v regióne, hospodársky rozvoj regiónu s nízkou životnou úrovňou alebo rozvoj hospodársky významných činností.

    Dovoľte mi spýtať sa, prosím vás, uveďte mi jediný podnik, ktorý by nemohol v žiadosti o revitalizáciu uviesť, že spĺňa, ak nie všetky tri, tak aspoň jednu postačujúcu podmienku z uvedených troch podmienok. Zopakujú sa nedodržané sľuby pri privatizácii podnikov, subjektívne vybrané podniky s ich manažmentmi alebo vlastníkmi sa budú chrániť a riziko v konečnom dôsledku a plnom rozsahu ponesie - kto iný - jedine občan, jedine daňový poplatník, drobný sporiteľ, poistenec, skrátka ten, kto svojimi prostriedkami vytvára príjmovú stránku všetkých súčastí verejných rozpočtov.

    Revitalizačné projekty podľa scenára, ktorý je načrtnutý v predloženom návrhu zákona, dávajú šancu na rozvíjanie vízií, pri ktorých sa opätovne môžu uplatniť plánovači, ktorí v minulosti dokázali svojou schopnosťou presvedčiť rezort a plánovaciu komisiu a výdatne sa zúčastniť na procese získavania z verejných prostriedkov, vo vtedajšom prípade zo štátneho rozpočtu.

    Revitalizačné projekty vypracované podnikmi uchádzajúcimi sa o úľavy poskytnú revitalizačnej komisii alibi a tiež jej poskytnú utajenosť, potrebu nezdôvodňovať prečo, akým spôsobom, aké formy atď. použila, pretože rozhodnutia tejto komisie nemajú podliehať podľa návrhu preskúmaniu súdom a celý proces ani správnemu konaniu a všetci zainteresovaní, vrátane ministerských úradníkov, sú zaviazaní zákonom, týmto zákonom zachovávať mlčanlivosť. Verejnosť sa nič nedozvie a tých 21 navrhovaných foriem revitalizácie sa týka záväzkov podniku voči veriteľom, voči bankám, predovšetkým voči štátnemu rozpočtu, voči poisťovniam, ale revitalizačná komisia môže tieto záväzky odpustiť, odložiť.

    Podniky však majú záväzky nielen voči bankám, štátnemu rozpočtu a poisťovniam, ale aj voči iným podnikom, voči svojim dodávateľom a nájdu sa, pravda, aj podniky, ktoré majú nesplnené záväzky voči svojim zamestnancom, ale títo iní veritelia nielenže nie sú zastúpení v komisii, ale navyše komisia svojím rozhodnutím o revitalizácii dlžníckeho podniku zbaví možnosti domáhať sa uhradenia svojich pohľadávok konkurzným konaním, pretože konkurzné konanie na revitalizované podniky alebo zaradené do revitalizácie sa nemôže uskutočniť. O tom, kto prežije, nerozhodne teda konkurencieschopnosť, kvalita výkonu vlastníckych práv, manažérska zdatnosť, ale komisia, ktorá súčasne rozhodne o tom, že to prežitie zaplatí, ako som už uvádzal, daňový poplatník, poistenec, a na úkor ktorých veriteľských podnikov revitalizovaný podnik prežije. Nazdávam sa, že aj inštitút komisára, ktorého vyberá revitalizačná komisia a platí do revitalizácie zaradený podnik, môže vytvárať priestor pre menej či viac úspešnú korupciu a výkon jeho kontrolných činností môže pripomínať činnosti národného správcu naruby.

    Podniky nemajú dostatok kapitálu, ale tento stav nemožno riešiť tým, ako to ukazujú napríklad aj skúsenosti z iných transformujúcich sa krajín, napríklad z Maďarska alebo posledne z Bulharska, že sa vyberie pár podnikov, ktorým revitalizačná komisia akože pomôže, podrží ich vlastníkov.

    Zákon ešte nie je prijatý, nevie sa, koľko podnikov požiada o revitalizáciu, aké revitalizačné projekty budú predložené, ale pán štátny tajomník ministerstva financií už vie, že - dovoľte mi citovať - "do revitalizácie by malo v tomto roku vstúpiť 15 až 20 podnikov, na ktoré sa z bankového sektora aktivuje okolo 15 miliárd korún". Dodajme, že dôvodová správa iba konštatuje, čo všetci vieme už od schválenia štátneho rozpočtu, že i štátny rozpočet v tomto roku na tento účel prispeje 2 mld. Sk. Návrh zákona, jeho dôvodová správa podľa môjho názoru vonkoncom nedostatočne identifikuje a vyčísľuje vplyv navrhovaného zákona na štátny rozpočet.

    Chcem sa spýtať, odkiaľ pán štátny tajomník vie, že to v tomto roku bude 15 až 20 podnikov a ktoré podniky to teda budú, keď v priemere na jeden pripadne zhruba 1 miliarda Sk. Je rozhodnuté? Navrhovaný zákon má tieto rozhodnutia len legalizovať, prikryť, dať im zákonnú podobu? Kto rozhodol, keď revitalizačná komisia ešte neexistuje a keď v revitalizačnej komisii napríklad nie je zastúpená ani taká inštitúcia, ako je Protimonopolný úrad, pretože pôsobenie tohto zákona sa bytostne dotýka otázok normálnych podmienok hospodárskej súťaže.

    Chcem povedať, že zákon v predloženej podobe narušuje rovnosť podmienok súťaže a mnohými svojimi ustanoveniami je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, napríklad s článkom 20 ods. 1, článkom 46 ods. 2 a ďalšími, a je v priamom protiklade s legislatívou Európskej únie. Navyše, návrh zákona v tejto podobe vážne zasahuje do celého právneho poriadku, pričom novelizácia Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, exekučného poriadku, zákona o daniach z príjmov, zákona o veľkej privatizácii obsiahnuté v článkoch II až VI tejto predlohy sú účelové a narušujú kompaktnosť a vnútornú logiku kódexov. Uplatňovanie zákona v tejto podobe by spustilo reťazovú reakciu novelizácie radu ďalších zákonov.

    Dovoľte mi ešte pred záverom jednu poznámku. Dôvodová správa vo svojej všeobecnej časti s istou neskrývanou hrdosťou proklamuje, že návrh zákona je originálnym riešením v postkomunistických krajinách, a skromne dodáva, že navrhované riešenia sú v súlade s právom Európskej únie. Je to pochybná a zarážajúca originalita. Právo Európskej únie na riešenie problémov platobnej neschopnosti, konkurenčnej neschopnosti, úverovej preťaženosti atď. používa normy konformné s ekonomikou založenou na trhových princípoch, ale najmä na princípoch ochrany hospodárskej súťaže, na princípoch rovnosti a nediskriminácie, ktoré sa uplatňujú v týchto krajinách.

    Originálne riešenie, ktoré nám ponúka vláda týmto stvárnením zákona, celkom určite nebude inšpiráciou na opustenie existujúcich spôsobov Európskej únie a nepriblíži nás v úsilí vytvoriť kompatibilné ekonomické prostredie pri eventuálnom vstupe do Európskej únie.

    Klub poslancov Spoločnej voľby vidí potrebu systémovo riešiť problém skutočnej revitalizácie podnikov, zdôrazňuje však, že sa tak musí a môže diať v rámci ústavnosti, komplexne, transparentne a v súlade s princípmi sociálneho trhového hospodárstva. Najvážnejšie nedostatky, resp. oblasti nedostatkov majú taký charakter, že sa podľa nášho hlbokého presvedčenia nedajú riešiť parciálnymi vylepšeniami formulácií, dikcií, dodatkov, pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. Dotýkajú sa toho, čo vzletne zvykneme nazývať filozofia zákona, prosto spôsobu prístupu zmocnenia sa toho problému v jeho celistvosti, a preto poslanecký klub Spoločnej voľby súc si vedomý potreby riešiť problém, o ktorý tu ide, ale riešiť ho fundamentálne, systémovo a iným spôsobom, ako je v tomto zákone navrhovaný, navrhuje prijať uznesenie podľa § 73 ods. 3 a vrátiť návrh zákona vláde na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Druhý je do rozpravy prihlásený za klub Maďarskej koalície pán poslanec Komlósy. Nech sa páči, pán poslanec.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    na úvod chcem povedať, že predkladaný návrh zákona je zo strany vlády naozaj originálnym riešením a použitím prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré boli v zákone o štátnom rozpočte na rok 1997 vyčlenené na ozdravenie úverového portfólia bánk. Navyše, nemôžem súhlasiť s konštatovaním v dôvodovej správe, že realizácia navrhovaného zákona nemá vplyv na príjmy štátneho rozpočtu v tomto roku, pretože formy revitalizácie podnikov uvedené v § 4 pod bodmi a) až g), k) a l) pri ich uplatnení majú celkom evidentne priamy vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu.

    Po schválení takéhoto zákona, ako sa nám predkladá, sa rozbehne ďalší horúčkovitý zápas o priazeň vládnych kruhov a uchádzanie sa o čiastky z balíka 2 mld. Sk vyčlenených z prostriedkov štátneho rozpočtu a o iné nezanedbateľné výhody, ktoré sú obsiahnuté v § 4, ako napríklad odklady platenia daní, pokút a penále, osobitné rozhodnutie týchto odvodov na splátky, dokonca aj v platení poistného na zdravotné a sociálne poistenie atď. Za veľmi vážne, ale pritom neodôvodnené výhody považujem formy revitalizácie uvedené pod bodmi m), n) a o), ktoré ďalej zvýhodňujú privatizérov už aj tak v mnohých prípadoch uprednostnených a zvýhodnených pri nadobúdaní majetku.

    Navrhované znenie zákona, jeho selektívny a diskriminačný charakter dávajú predpoklady na to, aby sa výber podnikov určených na revitalizáciu uskutočňoval na základe subjektívneho posúdenia s prihliadnutím na lojálnosť alebo nelojálnosť voči vláde, a v nemalej miere môže znamenať živnú pôdu pre ďalšiu rozsiahlu korupciu. V zákone nie sú zakotvené žiadne objektívne merateľné podmienky na zaradenie medzi revitalizované podniky. Jedinou podmienkou v § 3 je priorita výroby alebo služieb, ktoré však určuje vláda. Ostatné podmienky v § 3 spĺňa alebo môže spĺňať každý podnikateľský subjekt, teda body a), b) a c) nie sú vôbec podmienkami výberu podniku na revitalizáciu.

    V § 10 návrhu sa zriaďuje ďalšia, pravdepodobne veľmi lukratívna funkcia, a to komisár pre revitalizáciu. Nevidím žiadny dôvod na to, aby sa takáto funkcia zriaďovala, pretože v zákone nie je zakotvená nijaká osobitná právomoc, žiadne zvláštne oprávnenie komisára, ak odrátame oprávnenie zúčastňovať sa rokovaní všetkých orgánov revitalizovaného podniku, čo samo osebe ešte nie je dôvod zriaďovať takúto funkciu, ak odrátame to, že pravdepodobne treba niektorých významných ľudí aj takouto formou odmeniť bez ich adekvátneho pracovného zaťaženia. Ale hlavne nevidíme dôvod preto, lebo v § 14 je zakotvená povinnosť revitalizovaného podniku polročne predkladať príslušnému ministerstvu podrobné informácie o stave podniku, o finančnej a výrobnej situácii, o plnení revitalizačného projektu, o plnení opatrení a obmedzení z rozhodnutia o revitalizácii, čo dáva predpoklad dostatočnej kontroly pre kmeňových pracovníkov príslušného ministerstva.

    Veľmi zaujímavý bude aj celkový dosah revitalizačného procesu, ak sa takýto zákon schváli, čo sa týka celkovej reštrukturalizácie ekonomiky v Slovenskej republike vo vzťahu k bankovej sfére. Okamžite po prijatí zákona a po prvých rozhodnutiach komisie o revitalizácii sa vyvoleným a šťastným podnikom hneď pomôže, a to v prvom rade finančne, ale nesmieme zabudnúť ani na to, že tieto podniky si môžu vydýchnuť aj od tlaku ostatných veriteľov, pretože na tieto podniky sa nebude môcť uplatniť zákon o konkurze a vyrovnaní a ani realizovať záložné právo, ani výkon rozhodnutia. Budú umiestnené do kvalitného inkubátora s veľmi účinnou infúziou. Naproti tomu banky si musia počkať ešte dlhý čas, kým sa efekt z revitalizácie objaví aj u nich, kým sa upraví ich úverové portfólio na žiaducu mieru. Je to zdanlivo len vecou času a výsledok sa vraj iste dostaví. Ale medzitým sa životaschopné a úspešné podnikateľské subjekty môžu dostať do veľkých ťažkostí práve pre nedostatok finančných prostriedkov na rozvoj a modernizáciu.

    Naivne sme si pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1997 mysleli, že rezerva, ktorá bola vyčlenená v hodnote 2 mld. Sk, sa naozaj použije na ozdravenie úverových možností bánk a takýmto spôsobom sa pretransformuje do zdravej podnikateľskej sféry. Mýlili sme sa. Naproti tomu sa vláda týmto návrhom zákona snaží popri neprehľadnej a pochybnej privatizácii, ktorú presadzuje, vytvoriť ďalší nekorektný a zavádzajúci proces tzv. ozdravenia slovenskej ekonomiky.

    Vzhľadom na to, že predložený návrh zákona nie je podľa nás možné v Národnej rade pri druhom a treťom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi vylepšiť natoľko, aby bol pre nás prijateľný, navrhujem podľa § 73 ods. 3, aby sa Národná rada uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 621. Ak sa Národná rada uznesenie predsa len na tom, že bude pokračovať v druhom čítaní, chcem navrhnúť, aby o predmetnej tlači 621 v druhom čítaní rokovali všetky výbory Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ústavných činiteľov. Odôvodňujem to tým, že proces revitalizácie sa týka všetkých odvetví hospodárstva, dotýka sa to vôbec všetkých oblastí života, a teda v tejto veci majú čo povedať všetky výbory Národnej rady, všetky sú v tejto veci kompetentné, samozrejme, okrem tých dvoch, ktoré som už predtým menoval.

    Na záver ešte jednu poznámku aj pre budúcnosť. Ak sa Národná rada rozhodne pokračovať v legislatívnom procese v druhom čítaní, dávam na zváženie predkladateľovi, aby v názve tohto zákona a v celom texte zákona nahradil slovko revitalizácia slovkom oživenie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím pána poslanca Černáka za Demokratickú úniu.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    najvernejší z verných, ktorí ešte vydržali a ostali počúvať, ozaj už je nás len pár, dovoľte mi maličkú technickú pripomienku.

    Vážený pán predseda, aj včera, aj dnes sme rokovali bez prestávky a vlastne to aj trošičku podporuje taký fluktuačný spôsob rokovania, pretože človek predsa len nevydrží sedieť sedem hodín na mieste. A keďže nie je výhľad na prestávku, tak potom sa rozchádzajú do kuloárov a nakoniec rokujeme v takejto zníženej zostave.

    Mal som pripravenú dlhú a zápalistú reč. Moja reč nebude ani dlhá, ani zápalistá, lebo už kolegovia povedali to, čo som aj ja chcel povedať. Dovoľte mi povedať niekoľko slov tak, ako sa vo všeobecnej rozprave v prvom čítaní patrí, k filozofii tohto zákona.

    Vážený pán podpredseda vlády ako predkladateľ - už názov, že mu budeme hovoriť zákon o revitalizácii podnikov, zvádza k tomu, že človek, ktorý písal tento zákon, a tí, ktorí ho odsúhlasovali, mysleli na veľké podniky a podniky, ktoré treba revitalizovať. Dokonca v § 2, kde sa špecifikujú pojmy, sa hovorí o tom, že pod pojmom sa rozumie podnikateľská osoba, nie banka, ktorá je v ťažkostiach.

    Prikláňam sa k tomu, že tento zákon je potrebný pre slovenskú ekonomiku, ale vôbec by nemal byť konštruovaný tak, ako ho zákonodarca predkladá, aby revitalizoval podniky. Mal by to byť zákon, ktorý oživí slovenskú ekonomiku, zákon, ktorý sa bude týkať všetkých podnikateľských subjektov, a nie iba veľkých podnikov, ktoré majú lepšie loby a vedia si v budúcej revitalizačnej komisii viac vybaviť.

    Viete, uvažujte spolu so mnou: prečo by ten podnik, ktorý bude revitalizovaný, mal mať hospodárske ťažkosti. Možno sto miliónov "vrazených" do podniku, ktorý má hospodárske ťažkosti, bude hodených do vody, ale keby sa dali do podniku, ktorý predloží dobrý zámer, oživí sa jeho činnosť,

    tak sa vytvorí viac pracovných príležitostí a bude to pre ekonomiku globálne oveľa viac prospešné, ako keď budeme posudzovať len tie podnikateľské subjekty, ktoré sú v červených číslach.

    Ďalej mi dovoľte trošku sa zamyslieť aj nad tým, prečo by vládny úradník, v tomto prípade reprezentovaný niekoľkými ministrami, mal byť vrcholným rozhodovateľom o tom, či je revitalizačný projekt dobrý, či bude revitalizačné rozhodnutie, či nie.

    Nebolo by lepšie, keby to robili banky? Banky, ktoré majú záujem, aby klienti prežili, aby sa predsa len nejakým spôsobom dostali späť. Banky, ktoré už vedia posúdiť klienta, ktorý im dáva sľuby, či to je reálne, či to splní, či nesplní. Ale nie, že podnikateľský subjekt, ktorý obišiel a oklamal štyri banky, nakoniec si dokáže olobovať aj revitalizačnú komisiu.

    Viete, bolo pre mňa trošku čudné, prečo vynechávate Národnú banku Slovenska, resp. oslabujete postavenie Národnej banky Slovenska pri prijímaní zákona o eximbanke. A teraz je mi zase čudné, prečo sa vťahuje Národná banka do tohto procesu, prečo guvernér dokonca má byť spoluúčinný a podpisovať s ministrom financií revitalizačné rozhodnutia. Vôbec mi tam chýba zmienka o Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore, zmienka o Asociácii zamestnávateľov.

    Ako človek, ktorý si niekoľkokrát myslel, že už má na dosah úver v Európskej banke, a padal na dno a znovu začal zbierať všetky možné audity a predovšetkým odbytové potvrdenia, viem, že pre návratnosť úveru je rozhodujúce, aby dokladoval ten-ktorý konkrétny podnikateľský subjekt, odbytové zabezpečenie svojich výrobkov, aby vedel predať to, čo vyrobí, to, na čo pôjdu revitalizačné peniaze.

    Preto sa mi zdá, že zákon by mal byť upravený asi v takom duchu, aby viac rozhodoval trh namiesto úradníkov, pretože v programovom vyhlásení sa vláda Slovenskej republiky hlási k trhovému hospodárstvu, aby o peniazoch, ktoré spôsobom, ktorý sa uvádza v zákone, bude musieť generovať alebo zohľadňovať štát a štátny rozpočet, či už rôznymi formami úľav, dotácií, zníženia penále, iného platobného kalendára a podobne, keby nakoniec o tých peniazoch rozhodovali banky a keby do celého toho procesu boli viac zainteresované nepolitické štruktúry, to znamená Asociácia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora.

    Dovoľte mi skončiť s konštatovaním, že klub Demokratickej únie víta tento prvý pokus predkladateľov, odporúča však, aby bol zákon, podobne ako hovorili moji predrečníci, upravený, aby boli väčšmi zohľadnené trhové podmienky a aby bol vrátený predkladateľom na prepracovanie. To znamená, že sa pripájame k Spoločnej voľbe, ktorá navrhla, aby podľa § 73 ods. 3 písm. a) navrhovateľ zákon prepracoval a znovu ho dal na prerokovanie Národnej rade.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážení páni poslanci, to boli vystúpenia za poslanecké kluby. Písomne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Klein, Farkas a Ducký.

    Nech sa páči, pán poslanec Klein.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    môj kolega, pán profesor Košnár tu vyjadril svoje stanovisko a stanovisko klubu Spoločnej voľby k štandardnej ekonomike, ku konkurzu a vyrovnaniu. Lenže poľnohospodárstvo je už v takej situácii, že očakáva tento zákon bez rozdielu politickej príslušnosti a podnikateľských subjektov, lebo najväčším problémom obnovy stability a zvýšenia výkonnosti poľnohospodárstva je krízová finančná situácia väčšiny podnikateľských subjektov, medzi ktorými v prvovýrobe dominujú poľnohospodárske družstvá, ktoré obhospodarujú zhruba 70 % pôdy a produkujú 70 % trhovej poľnohospodárskej produkcie.

    Aby sme mali prehľad, aká je situácia, chcel by som vám v rámci svojho vystúpenia povedať toto: Finančnú krízu charakterizuje vysoká prvotná platobná neschopnosť poľnohospodárskej prvovýroby, kde záväzky po lehote splatnosti za prvý polrok minulého roku prevyšujú pohľadávky v lehote splatnosti o 92,8 % - sú to presné čísla - a pohľadávky dosiahli 5,4 mld. Sk a záväzky poľnohospodárov 10,4 mld. Sk. Zadlženosť vyjadrená pomerom záväzkov a bankových úrokov k vlastnému imaniu ku koncu prvého polroku 1996 je 85,2 % a cudzie zdroje v poľnohospodárstve predstavujú 45,1 mld. Sk. Zadlženosť vlastného imania bankovými úvermi poľnohospodárov k 30. 6. 1996 bola 23-percentná. Celková hodnota úverov za poľnohospodárstvo je 12,2 mld. Sk a nákladové úroky z týchto úverov, ktoré sa ročne splácajú, predstavujú 1,9 mld. Sk. Sú prakticky už nesplatiteľné.

    Starý blok úverov je 4,8 mld. Sk. V tom je 3,6 mld. Sk na trvale sa obracajúce zásoby poskytnuté do roku 1990, o ktoré prakticky ani vtedy poľnohospodárske podniky nemali záujem. Tieto úvery sú koncentrované najmä vo Všeobecnej úverovej banke vo výške 2,4 mld. Sk a v Konsolidačnej banke tiež na úrovni okolo 2,4 mld. Sk. Podiel starých úverov na celkovom objeme bankových úverov je 39 %. Je to veľmi vysoká nákladová záťaž poľnohospodárstva. Ešte ani tých 39 % nevyjadruje skutočnosť, pretože každý rok na začiatku nového hospodárskeho roku banky obnovujú staré úvery a zmluvy na staré úvery a robia z nich prakticky nové úvery.

    Splácanie starého bloku úverov je veľmi pomalé a neverím, že by sa to niekedy splatilo. Jeho stav sa výrazne nemení, len sa konzervuje, poľnohospodárske subjekty sú zaťažené permanentnými každoročnými nákladovými úrokmi na jeho udržanie, ktoré súhrnne predstavujú sumu 450 miliónov Sk. Z toho sa 48 % v roku 1995 bonifikovalo vo výške 217 miliónov Sk.

    Vážené kolegyne a kolegovia, staré dlhy a sankcie vyplývajúce z týchto dlhov už dosiahli také rozmery, že v poľnohospodárstve takmer nie je možné rozvíjať výrobu. Podľa nás základným cieľom ozdravenia podnikov v týchto podmienkach je obnova ich vyváženej dôchodkovej pozície a platobnej schopnosti, ich spôsobilosti zastaviť výpredaj majetkovej podstaty a financovať reprodukčné potreby spojené s obnovou a efektívnym využitím základných výrobných činiteľov, čiže poľnohospodárskej pôdy, vstupov atď.

    Viem, že časť z nás sa môže spýtať, prečo je taká situácia v poľnohospodárstve. Kto to zavinil? Manažmenty, zlá organizácia? Chcel by som sa aj k tomu vyjadriť. Je to najmä nepomer cien vstupov a výstupov z poľnohospodárstva. Máme za rok 1996 štatistickú ročenku. Uvádzam presné čísla, kde indexy cien poľnohospodárskych výrobcov, keď ich porovnávam s rokom 1989, tento rok je 100 %, v roku 1996 dosiahli 153,1 %. Ceny priemyselných výrobcov spolu za rok 1996 dosiahli index 273,8 %. Čiže rozdiel medzi cenami poľnohospodárov a priemyslu ako celku je 120,7 %. Tam je tá prvá príčina.

    Ďalej je to úroková miera, ktorá u nás - už teraz neviem posledné číslo, lebo sa denne mení - bola minimálne 14-20 %. Chcem povedať, že v Európskej únii žiaden poľnohospodár, farmár nemá požičané peniaze za úrok viac ako 6 %.

    Ďalej treba povedať, že najmä ceny výrobkov, ktoré poľnohospodári používajú, rástli ešte väčšími indexmi. Ceny ropy alebo výrobkov z ropy majú index okolo 400 %. Chemikálie, chemické výrobky, ktoré používajú poľnohospodári, 267,8 %, gumy, plasty 312 %, výrobky, stroje, zariadenia 269 %. A vždy tu počúvame o zvyšovaní cien elektriny, tento index je 300,4 %, tak si myslím, že je dostatočný a ja by som neuvažoval o zvyšovaní cien elektrickej energie.

    Chcem povedať, že uvedený zákon má nedostatky. Chcel by som vyjadriť také presvedčenie, že ho nespolitizujeme, že je možné v druhom a treťom čítaní dať ďalšie pozmeňujúce návrhy, aby sa aj kontrola podnikov, ktoré budú vybrané na revitalizáciu, nejako prehĺbila, aby to nebolo až také tajné.

    Na záver chcem povedať, že poľnohospodári 6 rokov prispievajú k sociálnemu zmieru v tejto republike na úkor svojej podstaty a teraz očakávame, že aj nám sa to nejako vráti.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    predložený návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je veľmi vážnym dokumentom, hlavne pokiaľ ide o ďalší ekonomický rozvoj mikrosféry. Nemožno mu uprieť snahu riešiť najvážnejšie ekonomické problémy niektorých hospodárskych subjektov s určitým cieľom umožniť hospodársky rozvoj oblastí, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, alebo zvýšiť využitie výrobného potenciálu týchto subjektov.

    Na druhej strane však treba aj hodnotiť predloženým návrhom zákona poskytnuté spôsoby, formy, metódy a prostriedky na riešenie najvážnejších ekonomických problémov niektorých hospodárskych subjektov, podnikov. Treba vidieť aj určité nebezpečenstvá v ekonomickej oblasti, ktoré prijatie takéhoto návrhu zákona môže zapríčiniť. Mám predovšetkým na mysli nerovnomerný ekonomický rozvoj jednotlivých podnikov s rovnakým alebo približne rovnakým výrobným programom. Pre určitú skupinu hospodárskych subjektov bude zo strany vlády poskytnutá podpora v rámci postupu revitalizácie podnikov a pre ďalšiu, možno ekonomicky silnejšiu, už nie. Teda pri podnikateľských subjektoch, ktoré budú zvýhodnené, ekonomické nástroje hospodárskej politiky budú pôsobiť inak než pri ostatných subjektoch.

    Takýmto postupom vynúteným vládou bude aj nepriamo zapríčinený nerovnomerný ekonomický rozvoj mikrosféry. Tým, že ekonomické nástroje nebudú pôsobiť plošne a impulzívne pre výrobcov a tým, že návrh zákona predpokladá selektívny prístup k výberu podnikov do programu revitalizácie na základe predloženého projektu bez konkrétnejšie špecifikovaných ekonomických kritérií, môže nastať taká situácia, že o pár rokov bude treba revitalizovať v súčasnosti ešte schopné hospodárske subjekty.

    Prijatím prerokovaného návrhu zákona síce na jednej strane budú zachránené menej schopné hospodárske subjekty zo štátnych prostriedkov, ale na druhej strane bude zabrzdený ďalší rozvoj pre subjekty, ktorým nebola poskytnutá patričná podpora.

    Podľa nášho hodnotenia by sme mali podporiť podnikateľské subjekty plošne, rovnomerne a nevylúčiť z toho procesu schopné podnikateľské subjekty, ba naopak, mali by sme im vytvárať vhodné ekonomické podmienky na ďalší rozvoj, aby sme už konečne zastavili ďalší úpadok vo výkonnosti našej ekonomiky a aby sme zastavili proces zaostávania v ekonomickej a výkonnostnej sfére za krajinami Európskej únie.

    Takýmto a podobným prístupom k podpore podnikateľskej sféry aj menej schopné subjekty budú nútené vyvíjať maximálne úsilie na dosiahnutie ekonomickej prosperity a nebudú čakať na bezhraničnú podporu a oddlženie zo strany štátu. A tým neschopným podľa nášho názoru treba nechávať oveľa voľnejšie pole pôsobnosti zákona o konkurze a vyrovnaní.

    Ekonomická záchrana a predĺženie času agónie neschopných a zle hospodáriacich subjektov, ktorých budúcnosť je vždy neistá, je pre štát oveľa väčším bremenom než podpora rozvojových impulzov vo výrobnej sfére. Akékoľvek pribrzdenie ozdravovacieho procesu o konkurze a vyrovnaní potom nepriaznivo pôsobí na ďalší rozvoj trhovej ekonomiky u nás.

    V predloženom návrhu zákona sú vymenované jednotlivé formy, ktorými je možné podnik revitalizovať. Sú to väčšinou formy, ktoré výrazne znižujú príjmovú stránku štátneho rozpočtu bez adekvátneho kroku na zabezpečenie krytia tohto, v predloženom návrhu bližšie nekonkretizovaného výpadu. Teda v budúcnosti bude treba počítať s nižšími príjmami štátneho rozpočtu než v roku 1997, keď ostatné príjmové položky ostávajú na úrovni roku 1997. Veď ďalšie daňové zaťaženie podnikateľských subjektov a obyvateľstva by bol maximálne neadekvátny krok zo strany vlády.

    Medzi jednotlivými formami revitalizácie sú spomenuté aj také formy, ktoré nepatria do výlučnej pôsobnosti vlády, ale prijatím predloženého návrhu zákona budú priamo negatívne vplývať na príjmy neštátnych podnikateľských subjektov a priamo vplývať na ich ďalšiu existenciu. Tu mám predovšetkým na mysli zníženie úrokovej sadzby úveru alebo odpustenie úroku z úveru. Veď výška úrokov by mala byť konkretizovaná v úrokovej zmluve medzi veriteľom a dlžníkom bez účasti štátu. Takýto istý vzťah by mal existovať naďalej aj pri poistných fondoch. Akákoľvek intervencia štátu, ktorá by narušila takýto vzťah, je nežiaduca.

    Ďalšia forma revitalizácie je dohoda o splatení úverov nadobudnutím akcií alebo iných podielových účastí za podmienky, že banka odpredá takto získané akcie alebo podiely do dvoch rokov od ukončenia revitalizácie podniku. Takáto forma revitalizácie podniku je veľmi labilná, s neistým výsledkom a s nepredvídateľnými následkami na trh s cennými papiermi v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle slova.

    Ďalšie formy revitalizácie podnikov, ako je odpustenie úrokov z omeškania za oneskorenie platenia splátok kúpnej ceny Fondu národného majetku alebo neuplatnenie zmluvných sankcií za omeškanie revitalizovaného podniku splatením splátok kúpnej ceny Fondu národného majetku podporujú iba sprivatizované štátne podniky.

    Vychádzajúc z poznatkov zo súčasnej privatizačnej praxe, môžeme konkretizovať, že uvedené formy revitalizácie podnikov budú iba nástrojom a prostriedkom na ďalšiu podporu zo štátnych prostriedkov pre tú istú úzku a majetnú skupinu ľudí, ktorá už minimálne raz bola zvýhodnená pri privatizácii. Je to jeden z argumentov dosvedčujúci to, že privatizácia neprebehla na základe ekonomických kritérií. Veľká časť takýchto podnikov stojí pred krachom a čaká na prijatie predloženého návrhu zákona. Podľa nášho hodnotenia treba vylúčiť z procesu revitalizácie podnikov presne takéto podniky. A keď privatizéri nie sú schopní splniť aj tak poddimenzované záväzky voči Fondu národného majetku, je potrebné takéto podniky vrátiť späť do vlastníctva Fondu národného majetku a znova ich privatizovať na základe objektívnych, ekonomicky podložených kritérií. Vôbec nesúhlasíme s tým, aby neschopní, ktorí nespĺňajú svoje záväzky väčšinou vlastným pričinením, dostávali ďalšiu podporu a úľavy zo štátneho rozpočtu.

    O podaných revitalizačných projektoch podľa predloženého návrhu zákona rozhoduje komisia, ktorej členmi sú piati ministri väčšinou ekonomických rezortov, guvernér Národnej banky Slovenska, ako aj štyria prezidenti najväčších slovenských bánk so štátnou účasťou. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako bude môcť takáto komisia s takýmto špičkovým obsadením účinne pracovať, hodnotiť podané projekty, ako aj proces revitalizácie v jednotlivých vybraných podnikoch na základe komisárom poskytnutých infomácií. Veď takáto práca bude vyžadovať celého človeka a už neraz sme počuli názory o tom, do akej miery sú naši páni ministri pracovne vyťažení. Veď koniec koncov to môžeme ohodnotiť aj na základe účasti pánov ministrov na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky. Ale aj pri takomto špičkovom obsadení komisie je podľa nášho hodnotenia táto komisia neúplná. Chýba v nej účasť Najvyššieho kontrolného úradu, predstaviteľa Konfederácie odborových zväzov, predstaviteľa zamestávateľských zväzov a predstaviteľa profesijných samosprávnych zväzov, aby stupeň zaujatosti bol menší a profesijná úroveň vyššia a komplexnejšia.

    Rovnako si neviem dosť dobre predstaviť spoluprácu komisára, ktorý bude pracovať v revitalizačnom podniku a spolupracovať s takou vysokokvalifikovanou revitalizačnou komisiou. Veď podľa návrhu zákona má byť medzi nimi priama väzba. Podľa nášho hodnotenia zo štruktúry orgánov revitalizácie podnikov chýba jeden medzičlánok, ktorý by mal priebežne hodnotiť, smerovať a zosumarizovať celý revitalizačný proces. Jednotlivé ministerstvá nespĺňajú túto požiadavku. Bez takejto činnosti a bez takejto náplne proces revitalizácie podnikov bude pre nás a verejnosť nekontrolovateľný, málo efektívny.

    Dovoľte mi ešte zaujať stanovisko k otázke realizácie záložného práva na majetok revitalizovaného podniku. Podľa predloženého návrhu v čase revitalizácie nemožno na majetok revitalizačného podniku realizovať záložné právo ani výkon rozhodnutia. Viem pochopiť zámer predkladateľa, čo vôbec takýmto riešením sledoval, ale na druhej strane treba vychádzať z toho, aké sú požiadavky jednotlivých bánk na krytie poskytnutých úverov. Keď toto ustanovenie vstúpi do platnosti v nezmenenej forme, tak revitalizované podniky nebudú môcť siahať na žiadny úver a budú nútené jednostranne sa opierať iba o podporu v revitalizačnom procese, čo je nešikovné, neefektívne riešenie a výrazne zaťažuje štátny rozpočet. Predsa rozvojové a osožné úvery majú nesmierny význam aj pre revitalizované podniky.

    Vážené dámy, vážení páni, ide o veľmi citlivú a závažnú ekonomickú otázku, ktorej výsledok je neistý. Predložený návrh obsahuje veľa legislatívnych dier, ktoré bude treba odstrániť v druhom a treťom čítaní návrhu zákona. Jednoznačne obsahuje aj určité politické dimenzie a zámery, preto bude treba pristupovať k prerokovaniu zodpovedne v záujme zásadného, fundamentálneho riešenia problematiky. Dúfajme, že predsa len zvíťazí odborná stránka veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je 19.00 hodín, končíme. Nazajtra by sme do rozpravy napísali pánov poslancov, ktorí sú na tabuli. Ale chcem sa spýtať pána poslanca Duckého, či sa hlási do rozpravy. Čítal som vás, ale nie ste podpísaný, to znamená, že vás niekto podpísal. Tak, prosím, ak chcete vystúpiť v rozprave, prihláste sa, a ak trváte na tom, aby ste boli pred pánmi poslancami, ako sú napísaní, musím sa ich spýtať, či s tým súhlasia, alebo budete potom až ako piaty.

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? Dobre.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďalej sa do rozpravy prihlásili... Prečo to mažete? Nechcete sa prihlásiť do rozpravy? Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Filkus, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Baránik, pán poslanec Langoš, pán poslanec Lysák, pán poslanec Ducký, pán poslanec Ásványi. Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy s tým, že rozprava bude ďalej pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Pán predseda výboru pre privatizáciu Hofbauer prosí všetkých členov svojho výboru, aby sa okamžite stretli na zasadnutí výboru.