• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi na úvod, pokiaľ začneme rokovať, pripomenúť, že zajtra uplynie 180 rokov od narodenia Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý bol predsedom prvého slovenského národnopolitického orgánu - Slovenskej národnej rady - v rokoch 1848-1849 a poprednou osobnosťou nášho národného obrodenia.

    Bol činný ako politik, spisovateľ, publicista, vydavateľ a osvetový pracovník. V roku 1843 v Hlbokom, kde pôsobil ako kaplán, sa spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom rozhodli uzákoniť nový celonárodný spisovný jazyk, ktorý viedol k zjednoteniu národnej inteligencie.

    Druhým ročníkom almanachu Nitra v roku 1844 Hurban ako prvý uviedol štúrovskú slovenčinu do literárneho života. V rokoch 1848-1849 bol jednou z hlavných postáv národnorevolučného pohybu. Bol spoluosnovateľom Žiadostí slovenského národa a spoluzakladateľom Matice slovenskej. Jozef Miloslav Hurban patrí k najvýznamnejším postavám slovenského národného odboja a literárneho života 19. storočia.

    Pani poslankyne a páni poslanci, myslím si, že odkaz tohto syna slovenského národa nás všetkých oslovuje ešte aj dnes.

    Pristúpime k rokovaniu dnešnej schôdze. Kým začneme, prosím, aby sme sa prezentovali.

    V sále je prítomných 122 poslancov, sme schopní sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie na tejto schôdzi požiadali poslanci Irena Belohorská, Ján Figeľ, Dušan Slobodník - všetci sú na zahraničnej ceste v mene Národnej rady - a pani poslankyňa Gbúrová zo zdravotných dôvodov.

    Na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci pán Jozef Miklušičák za KDH, pán Vladimír Mikulka za HZDS, náhradníkmi budú pán poslanec Jozef Pribilinec za Spoločnú voľbu a pán Ján Volný za HZDS.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem program 26. schôdze, ako ste ho dostali v pozvánke. Môžeme pristúpiť k schvaľovaniu programu 26. schôdze Národnej rady.

    Chcem len upozorniť, že nový rokovací poriadok v § 24 ods. 2 zákona stanovuje, že poslanci, ktorí navrhujú zmenu alebo doplnenie programu, majú na to limitovaný čas jednu minútu.

    Predpokladám, že na displeji sú mená pánov poslancov, ktorí chcú navrhnúť zmenu programu.

    Prosím, pán poslanec Fico.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby sme ako bod 8 prerokovali tlač číslo 561. Je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a zákon číslo 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ide o návrh zákona, ktorý stanovuje, že občania starší ako 60 rokov by mali mať splatné dlhopisy už 31. decembra 1997 a nie až 31. decembra roku 2000, a súčasne navrhuje, aby celková činnosť Fondu národného majetku bola kontrolovaná Najvyšším kontrolným úradom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    za klub poslancov Združenia robotníkov Slovenska...

  • Pán poslanec, hovorte do mikrofónu.

  • Za klub poslancov Združenia robotníkov Slovenska dávam návrh na zmenu poradia bodov programu, a to bod 11 zaradiť ako bod 2 programu a bod 2 zaradiť ako bod 11 programu 26. schôdze Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Navrhujem ako osobitný bod programu, ako bod číslo 20, teda pred hodinou otázok, návrh na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996, teda toho uznesenia, ktorým tento parlament rozhodol o odchode Františka Gauliedera. Myslím si, že by sme urobili jeden ústretový krok, ktorý predíde rozhodnutiu Ústavného súdu a zlepší náš obraz nielen v zahraničí, ale aj pred vlastným obyvateľstvom.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda vážené dámy, vážení páni,

    chcem požiadať, aby bod 16 - návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1997 (tlač 612) - bol prerokovaný zajtra, t. j. 19. 3. ako prvý bod po obedňajšej prestávke. Je to dohoda gestorského výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci vzhľadom na to, že 20. 3. bude zasadať správna rada Národného úradu práce a doteraz Národný úrad práce ide na provizórny rozpočet, tak aby sme urýchlili tento stav.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova.

    Chcem navrhnúť, ak neprejde návrh pána poslanca Poláka, ktorým chcel predradiť bod číslo 11 ako druhý bod nášho programu, aby sa zmenilo poradie bodov 10 a 11 tak, že bod číslo 10 bude niesť bod číslo 11 a bod číslo 11 bude niesť číslo 10.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Predseda výboru pán Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovolím si snemovni predložiť návrh, aby body číslo 10 a 11 boli vypustené z programu tejto schôdze. Svoj pozmeňujúci návrh opieram o ustanovenie § 96 ods. 3. Dovolil by som si citovať: "Ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona." Toto ustanovenie možno aplikovať na body číslo 10 a 11.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda,

    skupina poslancov Národnej rady vám predložila návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Chcela by som vás poprosiť, aby ste sa teraz počas prerokúvania programu schôdze mohli vyjadriť k tomu, či bude mimoriadna schôdza Národnej rady, či ju mienite zvolať, pretože poslanci dostali pozvánku na ďalšiu schôdzu na 2. apríla a mimoriadna schôdza by sa mala konať skôr. A chcela by som vás poprosiť, aby ste uviedli dôvody, pretože podľa rokovacieho poriadku musíte zvolať mimoriadnu schôdzu, a v prípade, že prebehne, potom tá schôdza, ktorú ste zvolali podľa nášho prvého návrhu, už vlastne bude neaktuálna, uznesením Národnej rady je možné ju zrušiť.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    nemám návrh do programu, ale mám procedurálny návrh alebo poznámku k tomu, čo navrhol kolega Maxon. Nie je možné hlasovať o tom, čo navrhol, pretože v § 96 sa hovorí o návrhu zákona, ktorý Národná rada neschválila a my sme zákon jednoducho schválili, čiže tento paragraf sa nedá uplatniť. O tom, že sme neschválili jeho časť, vôbec nediskutujme.

  • Pán poslanec, či dal návrh podľa takého alebo onakého rozhodnutia, paragrafu alebo článku, je v tomto prípade irelevantné. On to žiada stiahnuť.

  • Pán predseda, ale k tomu mám poznámku, že podľa iného paragrafu...

  • Nie, o tom sa nedá hlasovať, pretože podľa § 73 na prvé čítanie sa zákon zaradí ex lege, zo zákona, o tom nemožno hlasovať. Čiže návrh pána poslanca Maxona je irelevantný. A keby ste boli mali názor, že niektorý zákon je v tej istej veci ako neschválený zákon, tak ho neprijmete, ale zákon jednoducho musí byť prerokovaný v prvom čítaní. Bodka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem sa pripojiť k pani poslankyni Rusnákovej a upozorniť, že pätina poslancov požiadala o zvolanie schôdze Národnej rady. Viem, že ste tú schôdzu Národnej rady s týmto programom zvolali až na apríl, ale keďže § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku hovorí, že takúto schôdzu treba zvolať do 7 dní, tak vám chcem odporúčať, aby ste zmenili dátum schôdze, ktorú ste už zvolali. Je to možné tak, aby ste ju zvolali v čase stanovenom ústavou a zákonom.

  • Ešte niekto? Ak nie, pristúpime k jednotlivým bodom.

    Prvý návrh dal pán poslanec Fico. Žiada, aby ako bod 8 bola zaradená tlač 561, ktorá sa týka zákona 92/1991 Zb. a zákona 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade. Ide o zníženie, resp. vyplácanie dlhopisov skôr, ako je to stanovené. Asi takto to bolo prezentované.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o doplňujúcom návrhu pána poslanca Fica.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento doplňujúci návrh.

    Druhý návrh predložil pán poslanec Polák, ktorý žiada, aby bod číslo 11 programu bol vymenený s bodom číslo 2. Čiže bod číslo 11 bude ako bod číslo 2 a bod číslo 2 ako bod číslo 11.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    K tejto zmene došlo.

    Pán poslanec Volf žiada, aby sme ako nový bod 20 zaradili zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. 12. 1996.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Neprijali sme túto zmenu.

    Pani poslankyňa Aibeková navrhuje, aby sme tlač 612 zaradili na schôdzu 19. 3. 1997, teda zajtra, ako bod číslo 1. Zdôvodnila prečo.

  • Hlasy z pléna.

  • Poobede ako bod 1.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

    Ďalej žiadala zmenu pani poslankyňa Schmögnerová. Keďže sa predtým vyhovelo požiadavke pána poslanca Poláka, nebudeme hlasovať o jej návrhu.

    Pán poslanec Maxon žiada, aby sme body číslo 10 a 11 vypustili.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

    Pani poslankyňa Rusnáková žiadala odo mňa vyjadrenie.

    Dostal som návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery obidvom členom vlády. Doručený mi bol 13. marca 1997. Návrh bol explicitne podaný podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Zároveň sa v návrhu uvádza požiadavka, aby sa návrh prerokoval neodkladne po skončení 25. schôdze Národnej rady.

    Vzhľadom na to, že návrh na vyslovenie nedôvery neobsahoval konkrétnu požiadavku zvolať schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky do 7 dní, a to tak, ako ustanovuje § 109 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, vznikla mi ako predsedovi Národnej rady povinnosť zvolať schôdzu do 30 dní odo dňa, keď som tento návrh dostal. Podľa citovaného zákona som hneď 14. marca zvolal a vypísal schôdzu na 2. apríla 1997. Po písomnom zvolaní schôdze a rozoslaní pozvánok mi bol v priebehu 14. marca 1997 doručený list, v ktorom bol predložený zoznam poslancov, požadujúcich zvolanie schôdze Národnej rady podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    V tomto prípade môžem povedať, že skupina poslancov ma vo svojom pôvodnom návrhu nežiadala, aby som zvolal schôdzu v osobitnom termíne, ktorý je 7 dní. Ja som zvolal schôdzu do 30 dní, konkrétne v tomto prípade je to 18. deň od doručenia návrhu. Zákon nepozná žiaden mechanizmus, aby predseda Národnej rady už zvolanú schôdzu mohol odvolať.

    Skupina poslancov v liste požadujúcom zvolanie schôdze podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nedala správnu požiadavku. Toto ustanovenie upravuje zvolávanie schôdzí Národnej rady vo všeobecnosti, to je v celom § 17, kde je obsiahnutá všeobecná úprava zvolávania schôdzí predsedom Národnej rady. Čiže postupoval som v zmysle zákona. Myslím si, že som neporušil žiadne ustanovenie rokovacieho poriadku. Nie, že myslím, som presvedčený. Osobitnú úpravu - dá sa povedať lex specialis - zvolávania schôdzí Národnej rady v prípade návrhov na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členom obsahuje jednoznačne § 109 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Preto je taká situácia, ktorá je.

    Na základe zistenia pochybenia poslancov mi potom poslanci dodatočne doručili žiadosť, aby som zvolal schôdzu do 7 dní, ale to už bolo vtedy, keď bola vypísaná schôdza na 30. apríla. Čiže k tomu to nejde. Pokiaľ by som túto žiadosť mal považovať za novú žiadosť, v tomto prípade tiež nespĺňa podmienky, ako predpisuje rokovací poriadok.

    O tejto veci som s pani poslankyňou Rusnákovou hovoril, dá sa povedať, že sme sa skoro dohodli. Navrhoval som teraz jednu vec. Každý návrh, ktorý príde do Národnej rady, musí spĺňať určitý časový limit a každý návrh musí byť prerokovaný vo výboroch Národnej rady. V tomto prípade, keď som dostal návrh, okamžite som ho expedoval vláde Slovenskej republiky, pretože sa musí k tomu vyjadriť, a po vyjadrení ho okamžite prideľujem výborom. Dokonca ho už výbory majú, až na tie tri výbory, ktoré ho zo zákona nemusia mať.

    Situácia je taká, že môžeme - ale to len výnimočne v tomto prípade, pretože už táto žiadosť má legislatívne číslo, inak by sa to nedalo -, keďže som ešte doteraz neuzavrel rozširovanie programu, navrhnúť, aby tento bod programu bol prerokovaný ešte na tejto schôdzi s tým, že mojou povinnosťou je, aby som si vyžiadal od vlády vyjadrenie, ktoré prakticky už žiadať nemusím, pretože tam je, a dal by som to potom do výborov. Na tejto schôdzi môžeme potom o tejto veci rokovať. To je môj názor, resp. skôr moje odporúčanie, ako môžeme z tejto situácie bez problémov vyjsť. Pokiaľ by ste chceli mimoriadnu schôdzu, musíte mi dať nový návrh s podpismi. To je moje vysvetlenie.

    Pán poslanec Šimko, ale nie je rozprava. Iba ak by ste chceli ešte doplniť program. Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Šimkovi.

  • Vážený pán predseda,

    chcem si osvojiť váš návrh, vlastne vaše odporúčanie a navrhujem, aby sa v piatok na tejto schôdzi prerokovali oba návrhy, ktoré sú predmetom návrhu skupiny poslancov. To znamená, že ide o návrh do programu tejto schôdze. Napriek tomu vás však chcem tiež upozorniť, že keď vás ústavou požadovaný počet poslancov požiada o zvolanie schôdze, ste povinný ju zvolať a nemôžete o tom diskutovať, nemôžete vychádzať z argumentov lex specialis a podobne, pretože to je ústava a to je zákon o rokovacom poriadku, ktorý vás jednoducho robí povinným zvolať takúto schôdzu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dám hlasovať o vašom návrhu.

    Len vás chcem upozorniť, že ustanovenie § 109 ods. 2 ma práve upozorňuje na ústavu a rieši to v zmysle ústavy. Čítam odsek 1: "Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov."

  • Odkaz na ústavu.

  • "Návrh sa podáva predsedovi Národnej rady. Návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený."

    Odsek 2 hovorí: "Predseda Národnej rady na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu Národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal..." Podľa tohto odseku som dostal žiadosť od pánov poslancov. Môžete si ju pozrieť, je tu na stole. V tomto odseku sa ďalej hovorí: "...ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu Národnej rady do siedmich dní."

  • Odkaz na ústavu.

  • A to tam nebolo. My sme sa viac-menej s predkladateľmi dohodli. Navzájom sme si uznali. Mal som pravdu. Môže sa to dať nakoniec do ústavnoprávneho výboru, aby do budúcnosti rozhodol, ako by to mal predseda Národnej rady posudzovať. Ale ak by aj bol nejaký spor, pán poslanec, tak § 146 rokovacieho poriadku hovorí: "Ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom ustanovení ústavnoprávneho výboru."

    Čiže môžem teraz rozhodnúť sám, ak si žiadate, môže o tom rozhodnúť ústavnoprávny výbor. Myslím si, že to netreba, a dohodneme sa takou cestou, ako bolo teraz povedané.

    Pán poslanec Maxon, jedine ak chcete ešte doplniť program.

    Prosím, zapnite mikrofón pánu predsedovi Maxonovi.

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme, ide o návrh na úpravu programu. Môj návrh znie: odporúčam zaradiť na 26. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh skupiny poslancov bezprostredne po prerokovaní vo všetkých výboroch Národnej rady.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, páni poslanci.

    Rozumiem tomu asi takto: pán poslanec Šimko dal návrh, aby sme o návrhu skupiny poslancov rozhodovali v piatok, aby návrh bol zaradený na piatok. O tom dám hlasovať ako o prvom návrhu. Pán predseda Maxon navrhuje, aby sme prípadne nerozhodovali v piatok, ale hneď, len čo o tom rozhodnú výbory, pretože výbory o tom rozhodovať musia. Tak to mám pochopiť?

  • Ďakujem. Prosím, budeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Šimka.

    Pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, mám procedurálnu pripomienku k návrhu pána poslanca Maxona. Chcel by som pripomenúť také všeobecné právne zásady, a síce, že právne návrhy majú byť určité. Návrh pána poslanca Maxona nie je určitý. Kedy to všetky výbory prerokujú? To je v tejto chvíli prinajmenšom neurčité. Preto vlastne nemôžeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona.

  • Musíme hlasovať o všetkom. To je len vaše vysvetlenie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona s tým, aby sa ešte na tejto schôdzi rokovalo o návrhu skupiny poslancov, ale po prerokovaní vo výboroch. Hneď po prerokovaní vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, v tomto prípade budeme musieť prijať uznesenie po schválení tohto programu, uznesenie o tom, že schôdza 2. apríla je bezpredmetná.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o celom programe aj so schválenými doplnkami.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili program 26. schôdze.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré musíme prijať.

    Navrhujem uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa, ktorým sa schvaľuje program 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. schvaľuje program 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (a teraz tam musia byť uvedené body podľa schváleného programu);

    B. konštatuje, že v súvislosti so schválením programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorého boli zaradené: návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Hudecovi, poverenému riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je konanie zvolanej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa mali prerokovať uvedené dva body programu, bezpredmetné."

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Schôdza nebude 2. apríla, lebo tie body ideme prerokúvať na tejto schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    môžeme pristúpiť k prvému bodu nášho rokovania, a to je

    správa o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1996 a konkretizácii hlavných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Správu ste dostali ako tlač 629 a spoločnú správu výborov ako tlač 629a, ktorej súčasťou je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    S procedurálnym návrhom sa ešte hlási pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem navrhnúť jedno uznesenie, a to uznesenie, ktorým Národná rada ukladá výborom Národnej rady prerokovať návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi Hudecovi a návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi Krajčimu do 20. marca, to znamená do štvrtka vrátane.

  • Pán poslanec, je po schválení programu a do tohto programu sme už zaradili jednotlivé body. O tomto sme rozhodli, že bude vtedy, keď to schvália výbory.

  • Pán predseda, navrhujem, aby to výbory schválili dovtedy.

  • Ale musím najskôr dostať pre výbory vyjadrenie z vlády.

  • Pán predseda, vy určujete vláde termín, dokedy sa má vyjadriť.

  • Pán poslanec, ja si myslím, že je schválený program.

  • To je v poriadku, ja navrhujem uznesenie.

  • Pán predseda, ja navrhujem uznesenie a žiadam vás, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Šum v rokovacej miestnosti.

  • Pokoj, pokoj.

    Prosím, môžeme pristúpiť k rokovaniu o prvom bode programu.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás z poverenia vlády Slovenskej republiky informoval o plnení úloh v oblasti zahraničnej politiky Slovenskej republiky v uplynulom roku a zároveň aby som vás oboznámil s prebiehajúcimi aktivitami, ktorým vláda a ministerstvo zahraničných vecí venujú prvoradú pozornosť v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

    Správa o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1996 a konkretizácii hlavných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky je prehľadom výsledkov, ktoré Slovenská republika dosiahla v roku 1996 v zahraničnopolitickej oblasti. Je zámerne očistená od toho, čo dnes dominuje posudzovaniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky, totiž jej takmer výlučnému hodnoteniu cez prizmu vnímania vnútropolitickej situácie v našom štáte. Pritom nijako nespochybňujem, že vnútorná a zahraničná politika na seba vzájomne vplývajú a vnútorná politika zahraničnú determinuje.

    Moje dnešné vystúpenie nie je jednoduchým výpočtom jednotlivých zahraničnopolitických aktivít, ale je potrebné ho vnímať ako celkové hodnotenie dosiahnutých výsledkov zahraničnej politiky Slovenskej republiky, napĺňanie jej priorít, a tiež ako naznačenie niektorých momentov, ktoré v dynamike dnešného diania akosi ustupujú do pozadia.

    Základným východiskom zahraničnej politiky Slovenskej republiky je približovanie sa k európskym a euroatlantickým politickým, ekonomickým a bezpečnostným štruktúram s cieľom splniť podmienky na vstup do organizácií týchto štruktúr - do Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

    K hlavným úlohám slovenskej zahraničnej politiky však patria aj ďalšie dôležité ciele. Dovoľte však, aby som sa najprv venoval dvom prioritám z priorít zahraničného smerovania nášho štátu.

    Pokiaľ ide o náš dialóg s Európskou úniou, na prvom miestne je potrebné konštatovať jeho zintenzívnenie, čo platí aj pre spoluprácu medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou vo všetkých oblastiach.

    Do prípravy dotazníka Európskej komisie ako materiálu, ktorý prezentuje stupeň transformácie v Slovenskej republike, boli zapojené všetky ústredné orgány štátnej správy vrátane Rady vlády pre Európsku integráciu. Slovenská republika odovzdala dotazník Európskej komisii medzi prvými krajinami a kvalita odpovedí je hodnotená pozitívne. Odpovede majú slúžiť ako základné východisko na komplexné a individuálne hodnotenie pripravenosti kandidátskych krajín na začatie rokovaní o vstupe do únie. Očakávame, že kritériá budú objektivizované a ukážu skutočný stav pripravenosti jednotlivých kandidátskych štátov na vstup do Európskej únie.

    V oblasti vzájomných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou sa uskutočňuje veľký počet kontaktov a aktivít, z ktorých osobitne pripomínam zasadnutia Asociačnej rady a asociačných výborov - Slovenská republika v Európskej únii.

    Slovensko urobilo pokrok v aproximácii právnych noriem Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Implementácia práva Európskych spoločenstiev zostáva naďalej prvoradou úlohou, ktorá stojí pred našou legislatívou. Tohtoročné februárové zasadnutie Asociačnej rady medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou bolo zamerané na vyhodnotenie predvstupovej stratégie a na napĺňanie asociačnej dohody. Ocenené boli hospodárske výsledky nášho štátu a konštatovalo sa, že Slovenská republika v približovaní sa k Európskej únii výrazne pokročila. V spoločnom komuniké z tohto rokovania Európska únia uvítala vývoj v oblasti demokratizácie v Slovenskej republike a povzbudila ju, aby pokračovala v procese upevňovania demokracie v súlade s kodanskými kritériami.

    Takisto však bol Slovenskej republike pripomenutý prísľub prijať zákon o používaní zákona národnostných menšín.

    S partnermi v Európskej únii sme spoločne konštatovali, že posledné rokovanie Asociačnej rady v Bruseli bolo v porovnaní s predchádzajúcimi na kvalitatívne vyššej úrovni. Išlo najmä o spôsob dialógu, z ktorého bolo cítiť snahu o partnerskú komunikáciu s cieľom ešte viac priblížiť Slovenskú republiku k členstvu v únii. Dôležitú úlohu v prebiehajúcom integračnom procese plní štruktúrovaný dialóg, ktorý využívali najvyšší predstavitelia ústredných orgánov, ako aj experti jednotlivých ministerstiev na oboznámenie sa s aktuálnymi otázkami vývoja v únii a zároveň aj na presadzovanie stanovísk Slovenskej republiky. Týmito prostriedkami komunikácie Slovenskej republiky s Európskou úniou, ktorých miesto a úloha sa v partnerskom dialógu zvyšovali, boli návštevy najvyšších predstaviteľov únie v Slovenskej republike a naopak, slovenských predstaviteľov v sídle Európskej komisie a Európskeho parlamentu.

    S pohľadom na približujúci sa termín stanovenia začiatku rokovaní o vstupe považujem za potrebné, aby tieto stretnutia pokračovali a aby permanentný dialóg neutíchal. Som veľmi rád, že práve na tomto mieste môžem takisto pripomenúť zvýšenie dialógu a dynamiky spolupráce medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Európskym parlamentom, čomu nasvedčujú zasadnutia Spoločného parlamentného výboru a stretnutia predsedov spolupracujúcich národných parlamentov, uskutočňované či už v Slovenskej republike, alebo v zahraničí.

    Pre slovenskú stranu je z hľadiska našich pozícií v integračných procesoch veľmi dôležité - a netýka sa to len našich snáh o dosiahnutie členstva v Európskej únii -, aby sa rozširovali informačné kanály a aby sa prehlbovalo vzájomné poznanie. V rozvíjaní partnerského dialógu patrí dôležité miesto Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorého členovia sa stretávajú so svojimi partnermi z parlamentov členských krajín Európskej únie.

    Je potrebné otvorene povedať aj to, že nie vždy vyznieval dialóg s Európskou úniou pre Slovenskú republiku jednoznačne pozitívne. Nehodnotíme to ako zaujatosť či neochotu našich partnerov z únie, resp. jej členských krajín k ďalšej spolupráci, ktorá je potrebná na dosiahnutie konečného cieľa. Hoci i tu by som si vedel predstaviť viac porozumenia pre zložitosti u nás prebiehajúcich zmien a ústretovejší prístup v niektorých prípadoch zo strany našich partnerov. Istý deficit v tejto oblasti predstavovala, a ako sa ukazuje, aj naďalej predstavuje naša vnútorná nejednotnosť pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky. Snaha o riešenie domácich problémov na zahraničnej scéne v sebe niesla a nesie potenciálne riziko, znamenajúce oslabenie účinnosti prezentácie nespochybniteľných výsledkov dosiahnutých Slovenskou republikou.

    Verím, že súčasnosť i najbližšia budúcnosť ponúknu dostatok príležitostí na stupňovanie dialógu s úniou. Medzi takéto príležitosti dozaista patrí aj návšteva podpredsedu komisie Európskej únie Leona Brittana v Slovenskej republike, ktorá sa uskutoční koncom tohto týždňa.

    Obsahové a časové dimenzie prípravy na vstup do únie v kontexte prebiehajúcej medzivládnej konferencie ukazujú, že proces približovania sa Slovenskej republiky k Európskej únii sa dostáva do rozhodujúcej fázy. Očakáva sa, že záver konferencie prinesie so sebou stanovenie začatia rozhovorov o vstupe asociovaných krajín do únie. Tohtoročné holandské, prípadne luxemburské predsedníctvo v Európskej únii je všeobecne spájané s odpoveďou na otázku, kedy a s kým spomedzi asociovaných krajín sa začnú rozhovory o plnoprávnom členstve v únii.

    Pozícia Slovenskej republiky je v tomto smere jasná. Sme za to, aby šlo o spoločnú štartovaciu čiaru, o prísne objektívne a individuálne posudzovanie kandidátskych štátov podľa toho, ako plnia stanovené kritériá. Našou dôležitou úlohou na tento krok je preto aj zostavenie a príprava kvalitného negociačného tímu odborníkov na rokovania s Európskou komisiou. Pred Slovenskou republikou stoja v sumarizujúcom pohľade dve hlavné úlohy, a síce byť v prvej skupine krajín, s ktorými budú prebiehať rokovania o prijatí do únie, a úspešne zvládnuť negociačný proces z hľadiska napĺňania našich záujmov.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni,

    pokladám za potrebné opätovne zdôrazniť jednoznačnosť a nemennosť zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky v smere dosiahnutia nášho plnoprávneho členstva v Severoatlantickej aliancii. Najdôležitejšie aktivity, ktoré Slovenská republika vo svojom približovaní sa k NATO realizovala, sa nachádzajú v správe, ktorú máte k dispozícii. Pristavím sa pri tých aktivitách, z ktorých je úsilie Slovenskej republiky o dosiahnutie členstva v aliancii nielen zrejmé na prvý pohľad, ale je aj minimálne porovnateľné s tým, čo dosiahli ďalšie kandidátske štáty.

    Intenzívny dialóg s NATO sa prejavil v realizácii dvoch kôl kolektívneho a troch kôl individuálneho dialógu k otázkam štúdie o rozširovaní NATO. Slovenská republika ako prvá spomedzi kandidátskych krajín odovzdala individuálny diskusný dokument. Vypracovaná bola štúdia projektu Prix name a záverečná správa o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v NATO. Pokračovala spolupráca v rámci Severoatlantickej rady pre spoluprácu a v programe Partnerstvo za mier, kde je Slovenská republika pravidelne vyhodnocovaná ako jeden z najaktívnejších účastníkov. Pokračovalo úsilie Slovenskej republiky v procese plánovania a prehľadu síl a prostriedkov. Uskutočnilo sa viacero návštev a stretnutí ministra zahraničných vecí a ministra obrany v Bruseli či už na zasadnutí Severoatlantickej rady pre spoluprácu, alebo na konferenciách NATO o politickom rozhodovaní. Konkrétny príspevok Slovenskej republiky v oblasti spolupráce medzinárodných síl na území bývalej Juhoslávie predstavovala a predstavuje vysoko hodnotená účasť jednotiek Armády Slovenskej republiky v rámci mierových misií pôsobiacich na území bývalej Juhoslávie.

    V minulom roku a osobitne v jeho druhej polovici sa uskutočnil celý rad aktivít ministerstva zahraničných vecí s cieľom získať podporu členských krajín na vstup Slovenska do aliancie. Napriek vynaloženému úsiliu a dosiahnutým pozitívam dochádza však k vynechávaniu Slovenska pri uvádzaní kandidátov na členstvo v aliancii v prvej vlne rozširovania. Plne si uvedomujeme potrebu vynaloženia ďalšieho úsilia o naplnenie všetkých kritérií stanovených na vstup do aliancie, vrátane politických. Často počúvame, že Európska únia a NATO si svojím rozšírením nechcú importovať problémy nových členov. To je prirodzená požiadavka. Neexistuje však precedens vo vzťahu k zahraničnopolitickému pôsobeniu Slovenska, ktorý by v našom prípade oprávňoval k takýmto obavám. Slovenská republika nemá problémy, ktoré by narušili vnútornú súdržnosť či akcieschopnosť organizácií, do ktorých chceme vstúpiť.

    Tým nijako neznižujem skutočnosť, že Európska únia a NATO sú stelesnením určitých hodnôt, princípov a politickej kultúry. Akosi sa však zabúda, že i dnešná podoba je výsledkom procesu, ktorý netrval ani dva, ani desať rokov. Preto treba vyspelosť demokracie v kandidátskych štátoch a ich šance na vstup do tejto inštitúcie vidieť aj v širšom kontexte. Ide o príliš závažné rozhodnutia, aby sa o Slovenskej republike mohlo s určitým odstupom povedať: Nespĺňate podmienky, a preto čakajte. Vzniká dojem, že hodnotenie Slovenska je robené systémom štatistického vyhodnocovania kritérií. Aj z tohto dôvodu sa niekedy zdá, akoby chýbal záujem vidieť Slovensko tak, ako je to v iných prípadoch: Áno, máte problémy, ale patríte k nám, tak vám dáme šancu.

    Naša pozornosť sa aj naďalej upiera k júlovému summitu členských krajín NATO v Madride, ktorý prinesie dôležité rozhodnutia o menách a počte konkrétnych krajín, ktoré sa stanú novými členmi aliancie. Berúc do úvahy viac ako trojročnú prácu, ktorú Slovenská republika v tejto oblasti odviedla, konštatujem, že ak s nami rátajú naši partneri, bolo by chybou, keby sme sa sami vopred vzdávali. Konečné rozhodnutie madridského summitu je pre nás stále aktuálne. Ak si z pohľadu realizácie zahraničnopolitických úloh programového vyhlásenia vlády položím otázku vzťahujúcu sa na práve prebiehajúcu vnútroštátnu diskusiu o našom členstve v európskych a transatlantických štruktúrach, musím pripomenúť, že takéto diskusie prebiehali a prebiehajú aj v iných krajinách. Sú legitímne a sú prejavom rešpektovania pluralitnej demokratickej spoločnosti, akou je aj Slovenská republika.

    Záujem a smerovanie obyvateľstva Slovenskej republiky potvrdzujú napokon nielen predbežné výsledky prieskumov verejnej mienky, ale aj trvalá programová línia vlády. Zaznamenávame podporu susedných krajín a takisto aj pochopenie členských krajín aliancie nášmu integračnému úsiliu. Euroatlantická integrácia Slovenskej republiky zostáva v súčasnosti i vo svojej perspektíve nespochybniteľná. Práve v súčasnom období existuje priestor a čas, aby dialóg Slovenskej republiky a NATO s prihliadnutím na výsledky referenda vyvrcholil. Preto Slovenská republika prijala ponuku zúčastniť sa na zintenzívnenom dialógu s alianciou, ktorý prebehne vo viacerých kolách pred rozhodnutím o tom, s kým sa začnú konkrétne rokovania o vstupe do NATO.

    Rovnako budeme pokračovať v spolupráci v rámci programu Partnerstvo za mier. S ohľadom na prebiehajúci vývoj sa potvrdzuje, že bezpečnostná oblasť nie je celkom pokrývaná jednou, akokoľvek efektívnou organizáciou kolektívnej bezpečnosti. V Európe dnes pôsobí Západoeurópska únia. Riešením otázok súvisiacich s bezpečnostnou situáciou sa ďalej zaoberá Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Európska únia, Rada Európy a Organizácia Spojených národov. Budovanie európskeho bezpečnostného systému by malo spočívať na báze harmonického pôsobenia a dopĺňania sa týchto kľúčových a niektorých ďalších medzinárodných organizácií.

    Predstavitelia Slovenskej republiky, ako to vyplýva aj z predloženej správy, sa zúčastňujú na návštevách vo viacerých z týchto organizácií a na stretnutiach s ich predstaviteľmi. Vo vzťahu k Západoeurópskej únii vyjadrila Slovenská republika svoju ochotu podieľať sa na operáciách medzinárodných síl uskutočňovaných na európskom kontinente. Slovenská republika vidí Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ako organizáciu, ktorej úlohy a možnosti v súčasnej a budúcej Európe - aj s ohľadom na výsledky nedávneho lisabonského summitu - nie sú zďaleka vyčerpané. Navyše OBSE poskytuje dostatok priestoru na realizáciu svojich úloh v krízových regiónoch prostredníctvom vlastných misií. V pohľade Slovenskej republiky predstavuje pevnú súčasnú oblasť bezpečnostnej architektúry Rada Európy, jej spolupráca v tejto oblasti s ďalšími organizáciami, osobitne s Európskou úniou a OBSE.

    Vychádzajúc z našej včerajšej diskusie v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, považujem za potrebné zdôrazniť, že v bezpečnostnej oblasti považujeme za potrebné v záujme stability na našom kontinente skĺbiť dva základné prvky, to znamená kolektívny a kooperatívny. Správnosť takéhoto prístupu jasne potvrdzuje práve politika Západu v tejto oblasti, keď sa usiluje o rozšírenie aliancie a zároveň o jej adaptáciu na nové podmienky. Paralelne hľadá model spolupráce s Ruskom.

    V súčasnom svete, ktorý je čoraz viac ekonomický, politický, bezpečnostne a informačne prepojený a kde jednotlivé procesy navzájom súvisia viac ako kedykoľvek predtým, má pre Slovensko osobitný význam úsilie o posilnenie ekonomických aspektov rozvoja vzájomných vzťahov s našimi partnermi, a to rovnako na bilaterálnych, ako aj na multilaterálnych fórach.

    Získanie členstva v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) má pre Slovenskú republiku význam už aj vzhľadom na tú skutočnosť, že ekonomický operačný priestor tejto organizácie, ktorá je akýmsi klubom hospodársky najvyspelejších štátov sveta, presahuje hranice európskeho kontinentu. V priebehu pokračujúceho procesu získavania členstva v minulom roku Slovenská republika realizovala viacero liberalizačných opatrení v súlade s požiadavkami tejto organizácie. Ostáva dovŕšiť integračné úsilie v tejto pre nás kľúčovej oblasti s cieľom dosiahnuť plné členstvo v organizácii.

    Podľa ohlasov od našich partnerov bolo pozitívne hodnotené zasadnutie spoločného výboru - Slovenská republika a OECD, ktoré sa uskutočnilo v januári tohto roku v Paríži. Slovenská republika na ňom jednoznačne a presvedčivo deklarovala záujem o skoré členstvo v tejto organizácii. Zároveň boli identifikované tie oblasti, v ktorých treba na vstup do organizácie urobiť potrebný pokrok.

    V oblasti ekonomických priorít je záujmom Slovenska pokračovať v zapájaní sa do aktivít v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Vláda si plne uvedomuje svoje záväzky vyplývajúce z členstva v nej, čo platí aj o úsilí o liberalizáciu obchodu s niektorými nečlenskými štátmi Svetovej obchodnej organizácie. Obavy, ba až dramatizácia tejto problematiky vo vzťahu k zámeru vlády prijať liberalizačné opatrenia v obchode s Ruskou federáciou a ďalšími krajinami, či výčitky, že tieto kroky nekonzultujeme s príslušnými orgánmi Európskej únie a Svetovej obchodnej organizácie, nezodpovedali skutočnosti a boli zbytočne politizované.

    Hlavným cieľom aktivít Slovenskej republiky v Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode CEFTA bolo zvládnutie úloh vyplývajúcich z rotujúceho predsedníctva, ako aj podpora ďalšieho prehĺbenia spolupráce a rozšírenia tejto organizácie. Dôležitou udalosťou bol summit predsedov vlád krajín CEFTA, ktorý sa uskutočnil v Jasnej. Z nášho pohľadu sa potvrdila opodstatnenosť tejto platformy vzájomne výhodnej ekonomickej spolupráce v našom regióne, ktorá je dobrou prípravou na vyšší stupeň spolupráce, to znamená na budúce pôsobenie v podmienkach vnútorného trhu Európskej únie.

    Slovenská republika podporuje regionálnu spoluprácu, ktorú dotvára a posilňuje spolupráca účastníckych krajín v Stredoeurópskej iniciatíve. Na summite predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí Stredoeurópskej iniciatívy v Grazi sme sa usilovali o ovplyvnenie ďalšieho rozvoja v smere jej návratu k pôvodnému poslaniu, ktorým bola intenzifikácia hospodárskej spolupráce a rozvoj infraštruktúrnych projektov. Podľa nášho názoru nie je účelné na pôdu Stredoeurópskej iniciatívy prenášať politické problémy, ktorými sa už zaoberajú iné integračné zoskupenia, prípadne celoeurópske mechanizmy.

    V rámci multilaterálnych vzťahov patrí v našej zahraničnej politike osobitné miesto Organizácii Spojených národov, ktorej pôsobenie v medzinárodných vzťahoch považujeme za nezastupiteľné. Svoje postupy pri vyjadrovaní postojov k zásadným otázkam na pôde tejto organizácie sme koordinovali predovšetkým s krajinami Európskej únie a našimi ďalšími najvýznamnejšími partnermi. Hovoriť detailne o našom pôsobení v celom systéme OSN by si vyžiadalo osobitný priestor, preto spomeniem z pohľadu Slovenskej republiky len niektoré významné oblasti. Je ním napríklad naše predsedníctvo v Konferencii o odzbrojení, ktorej členom sme sa stali v júni minulého roku, vynikajúco hodnotené pôsobenie slovenskej ženijnej jednotky vo východnom Slavónsku a taktiež naša snaha o získanie predsedníctva 52. Valného zhromaždenia OSN.

    Paralelne s presadzovaním a zabezpečovaním stredno- a dlhodobých cieľov v mnohostrannej oblasti pokračovalo plnenie úloh súvisiacich so záujmom a potrebou rozvíjať naše dvojstranné vzťahy. V žiadnom prípade ich nepovažujeme za druhoradé, ale vo vzťahu k už spomenutým prioritám za ich dôležitú komplementárnu súčasť. Bez vyvážených bilaterálnych vzťahov, a to nielen so susednými krajinami, nie je možné uvažovať o funkčných a prospešných vzťahoch v rámci širšieho medzinárodného spoločenstva.

    V tejto súvislosti by som rád poukázal na jeden moment. Na pozadí výhrad, ktoré prišli na adresu Slovenskej republiky vo vzťahu k jej plneniu integračných kritérií, dochádza k určitému paušálnemu hodnoteniu, akoby naše bilaterálne vzťahy s jednotlivými krajinami únie a NATO boli narušené. Takéto hodnotenie nezodpovedá skutočnosti a je nadmieru povrchné. Dovolím si konštatovať, že bilaterálne vzťahy sú silnou stránkou nášho medzinárodného postavenia. Potvrdili to aj moje tohtoročné rokovania najmä v Taliansku, Belgicku a Grécku, ale aj návšteva rakúskeho vicekancelára a spolkového ministra pána Wolfganga Schüssela a poľského kolegu Dariusza Rosatiho v Slovenskej republike začiatkom tohto roku. Ich spoločným menovateľom je, že tieto krajiny práve na základe dobrých bilaterálnych vzťahov so Slovenskom prenášajú túto skúsenosť do podpory našich integračných snažení.

    V krátkosti by som na tomto mieste zhodnotil stav dvojstranných vzťahov s krajinami, s ktorými máme spoločné hranice. Susedné krajiny nie sú pre Slovenskú republiku dôležité iba z hľadiska ich geografickej blízkosti, ale najmä pre hospodársku previazanosť (traja z piatich susedov sú členmi CEFTA a jeden je členom Európskej únie) a pre všeobecnú snahu o stabilizáciu regiónu prostredníctvom aktívnej účasti na procesoch európskej integrácie. Poradie, podľa ktorého sa budem venovať jednotlivým susedným krajinám, nenaznačuje stupeň ich dôležitosti pre Slovenskú republiku a už vôbec nie náznak akejkoľvek kategorizácie.

    Už dlhší čas môžeme hodnotiť slovensko-české vzťahy ako vyvážené a riadiace sa najmä pragmatickým záujmom o udržanie výhodných hospodárskych prepojení, ktoré zastrešuje Zmluva o colnej únii. Nadštandardnosť vzájomných vzťahov je obojstranne vnímaná cez jazykovú, kultúrno-historickú a duchovnú blízkosť oboch našich národov, doplnenú viacerými formálnymi úpravami, uľahčujúcimi najmä medziľudské kontakty občanov oboch krajín. Je potrebné pozitívne hodnotiť opakované vyjadrenia podpory Českej republiky vstupu Slovenskej republiky do tých istých integračných zoskupení v rovnakom časovom horizonte. K vyjasňovaniu stanovísk medzi Slovenskou republikou a Českou republikou k aktuálnym otázkam, a to nielen v dvojstrannej rovine, výrazne prispeli stretnutia predsedov vlád, členov vlád a predstaviteľov parlamentov. Návštevu poslancov zahraničného výboru českého parlamentu, ktorá sa konala v roku 1997, ako aj návštevu predsedu Poslaneckej snemovne chápem ako zavŕšenie série kontaktov zákonodarných orgánov oboch krajín z roku 1996.

    Ešte stále však ostávajú otvorené niektoré otázky spojené s delením federálneho majetku. S uspokojením konštatujem, že vyhranenosť názorov a čiastočná emotívnosť na oboch stranách sa zmenšila, takže existuje v dohľadnom čase reálna možnosť riešenia týchto otázok.

    Vzťahy s Poľskou republikou sú už tradične označované za dobré a bezkonfliktné. Fakty, ako otvorenie nových hraničných priechodov, oživenie pohraničného styku, ďalší nárast vzájomnej obchodnej výmeny alebo stretnutí medziparlamentnej slovensko-poľskej skupiny len potvrdzujú vysokú úroveň politických a hospodárskych kontaktov. Slovenská republika, podobne ako v prípade Českej republiky, zaznamenala zo strany poľských predstaviteľov a partnerov podporu našim integračným snahám.

    Doma i v zahraničí sa mnohokrát vzťahy Slovenska so susednými krajinami zužujú na problematiku slovensko-maďarských vzťahov. Podpisom Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou premiérmi oboch krajín v marci 1995 bol vytvorený základný rámec nielen na stabilizáciu samotných slovensko-maďarských vzťahov, ale súčasne bol vyslaný pozitívny impulz na ďalší rozvoj vzťahov v celom regióne. Ukončením ratifikačného procesu základnej zmluvy nadobudol tento rámec svoju konečnú formu. Názory a spochybnenia, že Slovenská republika si neplní záväzky, ktoré v zmluve, a nielen v nej, dobrovoľne prijala, nemôže Slovensko prijať ako opodstatnené, čo platí aj o názoroch, že zmluva sa neplní, prípade sa ešte nezačala plniť. S Maďarskou republikou spolupracujeme tak v oblasti hospodárskej, ako aj politickej. Snažíme sa prehĺbiť politický dialóg o všetkých otázkach spoločného záujmu. Dôkazom jeho intenzity je aj to, že len počas pôsobenia tejto vlády došlo k viac ako 70 stretnutiam predstaviteľov Slovenska a Maďarska, do ktorých počítam i stretnutia prezidentov a predstaviteľov parlamentov.

    Pracujeme ďalej na rozvoji zmluvnej základne. Od vzniku Slovenskej republiky bolo podpísaných 15 dvojstranných zmlúv medzi našimi štátmi. Na neopodstatnené spochybňovanie plnenia základnej zmluvy, ako aj úrovne menšinových práv v Slovenskej republike vláda reaguje prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí. Chcem využiť i túto príležitosť, aby som potvrdil, že Slovenská republika má eminentný záujem o dobré partnerské vzťahy s Maďarskou republikou. Chceme sa pozerať do budúcnosti ako susedia, ktorí majú spoločné ciele a tie by mali dominovať aj pri posudzovaní všetkých otvorených otázok prítomnosti.

    Významnú časť slovensko-maďarských vzťahov tvorí už niekoľko rokov riešenie sporu o sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Rok 1996 sa niesol v znamení intenzívnej prípravy podkladových materiálov na obhajobné reči advokátov zastupujúcich Slovenskú republiku pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

    Novembrové trojstretnutie predsedov vlád Rakúska, Slovenska a Maďarska v Piešťanoch, ktoré pokračovalo v tradícii predchádzajúcich podobných stretnutí predsedov vlád, prinieslo do dvojstranných i trojstranných vzťahov našich krajín výrazný impulz na rozvoj spolupráce v oblasti hospodárstva a najmä infraštruktúry. Stretnutie malo aj politický rozmer potvrdzujúci stabilitu vzájomných vzťahov.

    Význam Rakúska pre Slovenskú republiku ako jediného susedného štátu, ktorý je členom Európskej únie, je nespochybniteľný. Vítame a oceňujeme ochotu rakúskych predstaviteľov pomáhať Slovenskej republike pri napĺňaní jej integračných ambícií a poskytovať svoje skúsenosti z obdobia, keď sa Rakúsko pripravovalo na vstup do Európskej únie. Vzájomné hospodárske styky dostali zásluhou asociačnej dohody novú dynamiku. Je potešiteľné, že intenzívny dialóg na najvyššej vládnej a parlamentnej úrovni je podporovaný zvyšovaním obchodnej výmeny, prílevom rakúskeho kapitálu na Slovensko a rastúcou spoluprácou v oblasti kultúry, školstva a vedy. V pokračujúcej diskusii s rakúskymi partnermi k otázkam týkajúcim sa ochrany životného prostredia prevažuje vecná a pragmatická rovina.

    Takisto stabilné vzťahy s naším najväčším susedom - Ukrajinou, ktoré sú charakterizované obojstranným záujmom o udržanie nastúpeného pozitívneho trendu v obchodnej výmene, možno hodnotiť ako dobré. Intenzívny politický dialóg v roku 1996, odštartovaný stretnutím členov vlád oboch krajín vo Vysokých Tatrách, bol na všetkých úrovniach zameraný na udržanie a prehĺbenie ekonomických kontaktov. Vďaka slovenskej iniciatíve bola prvýkrát Ukrajina prítomná na summite predsedov vlád krajín CEFTA v Jasnej, čo považujeme za úspech. Naša snaha pomôcť pri približovaní Ukrajiny k stredoeurópskym a západoeurópskym štruktúram sa opiera aj o všeobecný záujem o stabilizáciu tejto krajiny a o hľadanie vhodnej platformy pri vytváraní nového systému celoeurópskej bezpečnosti.

    V záujme efektívneho presadzovania záujmov Slovenskej republiky bolo a je nevyhnutné rozvíjať partnerské dvojstranné vzťahy najmä s krajinami, ktoré sa podieľajú na prijímaní určujúcich rozhodnutí v európskych integračných procesoch alebo ich významnou mierou ovplyvňujú. V praxi to pre Slovenskú republiku znamená hľadanie a udržanie intenzívnych vzťahov na všetkých úrovniach so všetkými členskými štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Dôkazom skutočne priateľských a prehlbujúcich sa intenzívnych vzťahov so spomenutými krajinami bolo množstvo stretnutí na rôznych úrovniach, ktoré by mali nájsť naplnenie už v pripravovaných a v najbližšom čase realizovaných návštevách predsedu vlády Slovenskej republiky vo Francúzsku, Turecku, ale i v Japonsku, ktoré považujeme za jedného z kľúčových partnerov Slovenska v Ázii.

    Máme záujem o ďalší všestranný rozvoj vzťahov so Spojenými štátmi americkými, ktorým pripisujeme prioritný význam. Platí to aj o našej bilaterálnej relácii s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom, a to tak v hospodárskej, ako aj v politickej oblasti. Mnohé nás spája s menšími a stredne veľkými krajinami Európskej únie, napríklad s Belgickom, Holandskom, so škandinávskymi štátmi, ale i s Gréckom, teda s tými, ktorí sú členmi Európskej únie, ale aj s tými, ktoré stoja mimo tohto zoskupenia.

    Aj keď v našej zahraničnej politike dominuje úsilie o naplnenie integračných cieľov v európskych a transatlantických štruktúrach, nezabúdame ani na naše vzťahy so štátmi ostatných kontinentov. Uvedomujeme si nevyhnutnosť budovať s nimi dobré politické vzťahy, ktoré sú východiskom pre hospodársku spoluprácu. Ide prevažne o štáty, ktoré sa nachádzajú v ekonomicky najperspektívnejších regiónoch sveta, vyznačujúcich sa obrovskou dynamikou rastu. V tejto súvislosti spomeniem len moje cesty do Juhoafrickej republiky a Egypta. Pripravujeme rokovania v Číne, Austrálii a na Novom Zélande. Náš záujem sa rovnako koncentruje aj na krajiny Afriky, Južnej a Latinskej Ameriky, Blízkeho východu a ázijsko-tichomorskej oblasti.

    Obsah našich vzťahov s Ruskou federáciou je napriek istému spochybňovaniu až démonizovaniu jednoznačný. Slovenská vláda už dlhší čas deklaruje a skutkami aj dokazuje, že hlavným cieľom je mať s Ruskou federáciou dobré politické vzťahy a ďalej rozvíjať hospodársku spoluprácu. Zo strany Slovenska je táto potreba zvýraznená rastúcim deficitom vzájomnej obchodnej bilancie a jej nepriaznivej štruktúry. Naše vzťahy s Ruskom treba tiež vidieť cez úsilie prakticky celej západnej Európy a Spojených štátov amerických o čo najlepšie vzťahy s touto krajinou. Slovenská republika nechce a nemôže v tomto kontexte robiť inú politiku a berieme plne do úvahy požiadavky Západu, že každá krajina, ktorá sa uchádza o vstup do Európskej únie a NATO, by mala mať stabilizované vzťahy s Ruskom. Dobré vzťahy Slovenskej republiky s Ruskou federáciou sú západnými partnermi vnímané ako pozitívum vo vzťahu k našim integračným snahám.

    Jednou z najdôležitejších úloh slovenskej zahraničnej politiky naďalej zostáva profesionalizácia zahraničnej služby a dobudovávanie siete zastupiteľských úradov Slovenskej republiky. Po niečo viac ako 4 rokoch existencie samostatnej slovenskej zahraničnej služby je možné konštatovať, že jej úroveň je solídna, s perspektívou ďalšieho skvalitňovania. Kvalitu slovenských diplomatov a odborníkov potvrdzuje napríklad členstvo Slovenskej republiky v riadiacich orgánoch dvanástich medzinárodných organizácií alebo obsadzovanie misií OBSE v teritóriu bývalej Juhoslávie, Gruzínsku a Lotyšsku.

    Často sú vznášané otázky relatívne nízkeho počtu zastúpenia Slovenskej republiky v administratívnych zložkách medzinárodných organizácií. Na tomto mieste je potrebné spresniť, že umiestňovanie týchto pracovníkov nie je vo výlučnej kompetencii slovenských orgánov. Medzinárodné organizácie majú stanovené kvóty a zápasia s nedostatkom financií, takže neprijímajú v súčasnosti nových pracovníkov. To má za následok, že viacero štátov nemá neplnené kvóty.

    Sieť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky sa každoročne rozrastá. Minulý rok boli otvorené nové zastupiteľské úrady v Slovinsku a v Írskej republike, takže v súčasnosti má Slovensko v zahraničí 58 veľvyslanectiev, 4 generálne konzuláty, 6 stálych misií pôsobiacich pri medzinárodných organizáciách, 6 slovenských inštitútov a 38 honorárnych konzulátov. V súčasnosti, to znamená v piatom roku existencie samostatnej Slovenskej republiky, dochádza k cirkulácii na postoch veľvyslancov. Väčšina z budúcich veľvyslancov už dostala súhlas hostiteľskej krajiny, kam nastúpia po čo najdôkladnejšej príprave na ministerstve zahraničných vecí.

    Ministerstvo zahraničných vecí pracuje koncepčne v oblasti riadenia jednotlivých zastupiteľských úradov a venuje zvýšenú pozornosť koordinácii práce medzi ústredím a úradmi v zahraničí. S týmto cieľom boli v roku 1996 zorganizované v Belehrade, Bruseli a Káhire regionálne porady vedúcich úradov s predstaviteľmi vedenia ministerstva, na ktorých sa prerokovalo plnenie úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a konzultovali sa aktuálne otázky týkajúce sa daného teritória. V tejto praxi sa pokračuje aj v tomto roku, keď sa už konala porada vedúcich stálych misií pri medzinárodných organizáciách.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ako som už naznačil v úvode, v tomto mojom vystúpení nebolo možné venovať pozornosť všetkým aktivitám, ktoré rezort zahraničnej služby spolu s ďalšími rezortmi a ústrednými orgánmi štátnej správy v dialógu s našimi zahraničnými partnermi realizoval.

    V nadchádzajúcom období je potrebné vystupňovať naše integračné úsilie spôsobom, v ktorom sa bude vychádzať z dosiahnutých pozícií, s cieľom dôsledného presadzovania národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky. Osobne som presvedčený, že pri dosahovaní bezprostredných i vzdialenejších cieľov v oblasti zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky budeme úspešnejší, keď tendencie spochybňovať dosiahnuté výsledky a tým aj seba samých pred našimi zahraničnými partnermi budú eliminované a nahradené sústredeným úsilím zameraným na riešenie podstaty problémov. Ide totiž aj o to, aby sme náš vnútropolitický dialóg viedli šťastnejším spôsobom, teda tak, aby nestál v ceste našim zahraničnopolitickým cieľom. Či chceme alebo nie, za to sme zodpovední všetci tí, ktorí na jeho priebeh majú vplyv. História totiž zhodnotí nielen to, či vláda dokázala v rozhodujúcom momente presadiť bezprostredne zahraničnopolitické záujmy nášho štátu, ale či k tomu v plnej miere pomohla celá politická scéna dnešnej Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi aj ja. Pán minister, prosím, aby ste zostali na mieste navrhovateľa.

    A teraz mi ostáva už len poprosiť pani poslankyňu Evu Zelenayovú, ktorá bola určená ako spravodajkyňa výborov, aby nás oboznámila s priebehom prerokúvania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou gestorského Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1996 a konkretizácii hlavných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (tlač 629).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1462 z 11. marca 1997 pridelil správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1996 a konkretizácii hlavných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Zároveň poveril Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1996 a konkretizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky bola prerokovaná určenými výbormi v stanovenom termíne do 18. marca 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu vo svojom uznesení číslo 10 zo 14. marca 1997 zobral správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1996 a konkretizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu ministerstva zahraničných vecí na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať uvedený materiál na vedomie.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1996 a konkretizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu ministerstva zahraničných vecí a uznesením číslo 251 zo 17. marca 1997 správu schválil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať materiál na vedomie. Súčasne poveril poslankyňu Evu Zelenayovú predniesť spoločnú správu gestorského výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojom rokovaní 17. marca 1997 oboznámil s výsledkom prerokovania uvedenej správy vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a navrhol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou spoločnej správy.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky od klubov. Za klub DÚ vystúpi pán poslanec Kukan, za klub Spoločná voľba pán poslanec Weiss, za klub KDH pán poslanec Čarnogurský. Okrem toho som dostal ešte prihlášku do rozpravy od pána poslanca Lauka.

    Pán poslanec Garai, hlásite sa s procedurálnym návrhom? (Hlas v sále). Potom musíte vystúpiť v rámci rozpravy, ak nechcete reagovať len faktickou poznámkou.

    Prosím pána poslanca Kukana.

  • Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pán minister zahraničných vecí, kolegyne a kolegovia,

    v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie sa chcem vyjadriť k správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1996 a o konkretizácii hlavných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Poslanci opozičných strán v minulosti neraz navrhovali zaradiť do programu rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky tento bod a bolo už naozaj načase, že k tomu nakoniec dochádza na našom dnešnom rokovaní.

    Predkladaná správa je rozsiahla a obsahuje široký výpočet udalostí, ku ktorým došlo v multilaterálnej a bilaterálnej oblasti zahraničnopolitických aktivít Slovenskej republiky v roku 1996, ako aj zámery v týchto oblastiach na tento rok. Po tejto stránke správa poskytuje vyčerpávajúce a podrobné informácie a sotva jej možno niečo vyčítať. V pasážach, kde sa súhrnnou formou hodnotí plnenie hlavných úloh, chýbajú však závery, ktoré by koncepčnou a analytickou formou vyjadrili skutočný stav vecí a jasnejšie formulovali úlohy na budúce obdobie.

    Budúce mesiace budú pre zaradenie Slovenska do systému medzinárodných vzťahov rozhodujúce. V tomto období sa bude rozhodovať o tom, či Slovensko bude v prvej skupine štátov, s ktorými sa začne už konkrétne rokovať o členstve v európskych a euroatlantických organizáciách. V praxi pôjde teda o to, či sa naplnia zámery Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu treba zásadne hodnotiť materiál, ktorý tu dnes prerokúvame.

    Materiál široko opisuje aktivity, ktoré v tejto súvislosti vykonalo ministerstvo zahraničných vecí, ako aj ďalšie relevantné inštitúcie Slovenskej republiky. Niektoré z týchto aktivít možno objektívne kladne oceniť, napríklad to, že Slovenská republika odovzdala ako prvá z asociovaných krajín vyplnený dotazník Európskej komisie. Podobne tak individuálny diskusný dokument, ktorý sme ako prví odovzdali predstaviteľom NATO. V rozhovoroch so zahraničnými predstaviteľmi sme sa mohli presvedčiť, že ich hodnotenie týchto dokumentov a pozornosť, ktorú im venovala slovenská vláda, boli hodnotené s uznaním.

    Z komplexného pohľadu reálnej situácie, v ktorej sa nachádzame, rozhodujú však výsledky a tie sú pre nás podľa mňa alarmujúce. Sú také, že, citujem: "Zo strany Európskej únie sa voči Slovensku sporadicky objavovali výhrady, a to v kontexte plnenia niektorých podmienok kodanských kritérií pre dosiahnutie jej plného členstva." To je citát zo správy ministerstva zahraničných vecí. To slovko "sporadicky" je, myslím si, nie úplne adekvátne skutočnému stavu vecí.

    Pokiaľ ide o NATO, znovu citujem, "pokračovalo vynechávanie Slovenska zo zoznamu kandidátov na členstvo v NATO v prvej vlne rozširovania". Toto bol tiež citát zo správy, ktorú prerokúvame. Práve tieto konštatovania si zasluhovali väčšiu pozornosť, analýzu a návrhy na riešenie situácie práve a presne tak, ako ich vidí rezort ministerstva zahraničných vecí, ktoré je hlavným garantom plnenia zahraničnopolitických úloh. V tejto pasáži bolo potrebné predsa len objektívnejšie a sebakritickejšie vyhodnotiť efektívnosť vynaloženého úsilia v procese integrácie.

    Z predkladanej správy totiž vyplýva protirečenie - mnohé naše aktivity, iniciatívne kroky, využívanie štrukturálneho politického dialógu na jednej strane a vlastne pokles šancí na zotrvanie Slovenska v prvej skupine kandidátov na členstvo v NATO a čiastočne aj v Európskej únii na druhej strane. Je jasné, že tu niečo nie je v poriadku. Toto bolo potrebné viac rozobrať, priznať si to a vyvodiť z toho závery. Pri prezentovaní týchto otázok je úloha ministerstva zahraničných vecí nezastupiteľná. Práve ono - aj keď mnohé kroky, ktoré sa prijímajú na Slovensku, nezávisia od neho a nie nie je za ne zodpovedné - musí dávať také informácie a odporúčania vláde, ktoré by jasne ukazovali, čo postaveniu Slovenska škodí a čo by mu, naopak, prospelo. Tu treba vidieť politickú zodpovednosť ministerstva.

    Pán minister sa vo svojom úvodnom vystúpení dotkol aj niektorých otázok, ktoré písomná správa neobsahuje. Dovoľte mi iba spontánne zareagovať na dve veci.

    Pán minister hovoril o tom, že nám niekedy škodí v procese integrácie nejednotnosť pri presadzovaní zahraničnopolitických stanovísk Slovenskej republiky. Chcel by som to komentovať asi tým, že som bol prítomný na mnohých rokovaniach v zahraničí i pri prijímaní zahraničných predstaviteľov tu u nás doma, na pôde zahraničného výboru, a môžem povedať, že predstavitelia opozície sa vyjadrovali asi v tom zmysle, že aj keď majú odlišné názory na situáciu na Slovensku, na to, ako to tu u nás vyzerá, apelovali na zahraničných hostí, aby Slovensko zostalo v prvej skupine tých štátov, s ktorými sa bude rokovať o členstve v NATO a Európskej únii, a apelovali veľmi jednoznačne, či už ide o kolegu Weissa alebo Figeľa, ktorý je teraz na zahraničnej ceste a vykonáva aktivity dôležité pre Slovensko.

    Samozrejme, nemožno očakávať, že vždy budú predstavitelia opozície unisono hovoriť alebo prezentovať otázky tak, ako to robia predstavitelia vládnej koalície. Spomeniem napríklad novelu Trestného zákona, kde bolo naše stanovisko veľmi jednoznačné a takto sme o ňom aj hovorili. Keď nakoniec na pôde Národnej rady bola táto novela odmietnutá, vyvolalo to kladné ohlasy v zahraničí, to sme zaregistrovali, a začalo sa hovoriť, že slovenský parlament vlastne vyslal pozitívny signál. To bol príspevok opozičných strán k tomu obrazu alebo prezentácii Slovenska v zahraničí. Takže nemožno očakávať, aby sa o všetkých týchto otázkach hovorilo jednotne, keď my tu doma vyjadrujeme, že niektoré veci, ktoré sa tu prijímajú, nie sú v súlade s právom, dokonca nie sú v súlade s ústavou. Ústavný súd nám potom často dá za pravdu. Takže nie je možné očakávať unisono vystupovanie obidvoch strán.

    Ďalej sa tu hovorilo o tom, že naši zahraniční partneri niekedy nereagujú na to, čo je na Slovensku, podobne ako pri reakcii na iné krajiny, čiže používajú dvojaký meter a podobne. Ja si predsa len myslím, že tu sú naše reakcie, reakcie slovenskej strany, niekedy neadekvátne zveličované, podľa mňa zbytočne nervózne, emotívne a urážlivé. Skôr by bola namieste chladná analýza toho, čo nám vyčítajú, rozbor týchto vecí a prijatie racionálnych stanovísk.

    Dovoľte mi túto časť ukončiť dvoma poznámkami.

    Keď hovoríme o referende o členstve Slovenska v NATO, očakávame jasnejšie angažovanie sa strán vládnej koalície pri ovplyvňovaní občanov našej vlasti na kladný výsledok v hlasovaní o referende, ostatne v súlade s programovým vyhlásením vlády. Doteraz sa tak - aj napriek mnohým vyhláseniam - jednoznačne nedeje. Práve preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala rezolúciu, ktorá by vyjadrila jej postoj v tejto otázke. Bolo by to ďalšie uznesenie: jedno, ktoré tu bude navrhovať pani spoločná spravodajkyňa, o tom, že Národná rada berie na vedomie správu ministerstva a podobne, a toto by bolo ďalšie uznesenie. Bol by to jasný politický signál pre našich občanov o tom, aké stanovisko má Národná rada. Uznesenie je krátke, ale jasne a zrozumiteľne formuluje toto stanovisko. Dovoľte mi, aby som vám ho prečítal a potom ho v písomnej forme odovzdám pani spoločnej spravodajkyni.

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odporúča občanom, aby v referende o členstve Slovenskej republiky v Organizácii Severoatlantickej zmluvy na otázku "Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?" odpovedali kladne."

    Toto je návrh uznesenia, ktoré týmto formálne prezentujem.

    Pokiaľ ide o Demokratickú úniu, chcel by som aj pri tejto príležitosti a z tohto miesta znovu opakovať jej jednoznačnú podporu členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii ako jedinej možnosti získania reálnych bezpečnostných záruk pre jeho budúci nezávislý vývoj, ako aj pripojenie sa k spoločenstvu, ktoré je založené na hodnotách totožných s tými, ktoré sú základom budovania demokratickej spoločnosti aj u nás na Slovensku.

    Pán predseda, kolegyne a kolegovia, ešte pár poznámok k ďalším častiam správy podľa piatich prioritných oblastí, ako sú definované v programovom vyhlásení a ako ich aj táto správa štruktúruje.

    O integrácii do európskych a transatlantických štruktúr som už hovoril.

    Ďalšou oblasťou je rozvíjanie vzájomne výhodných a vyvážených bilaterálnych vzťahov. Tu sú úlohy na rok 1997 stanovené realisticky, v niektorých reláciách, myslím si, až príliš ambiciózne. Našou základnou orientáciou musí ešte stále zostať Európa a rozhodujúcimi, okrem susedných štátov, vzťahy s najdôležitejšími členskými štátmi tých organizácií, o ktorých členstvo sa usilujeme, teda Európska únia a Severoatlantická aliancia. V správe sa správne v mnohých týchto reláciách ako zásadná úloha stanovuje posilnenie politického dialógu na najvyššej úrovni, to, čo sa nie vždy darilo v roku 1996. Tu je naše postavenie s porovnateľnými susednými krajinami oveľa slabšie a vyriešiť túto úlohu bude možné zrejme v závislosti od demokratického vývoja slovenskej spoločnosti.

    Je správne, že materiál poukazuje na potenciál, ktorý sa pre spoluprácu Slovenska hlavne v ekonomickej oblasti skrýva v regiónoch rozvojového sveta - v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike. Vzťahy s týmito štátmi treba udržiavať a využívať na to reálne možnosti, ktoré máme. Adekvátne treba k tomu stanoviť aj úlohy.

    V ďalšej oblasti, v oblasti medzinárodných organizácií, bude potrebné využívať všetky možnosti, ktoré nám takáto účasť poskytuje na posilnenie našich záujmov. Materiál v tomto zmysle aj rozoberá možnosti Slovenskej republiky. Bolo by však namieste klásť si také úlohy, ktoré sú reálne. Mám na mysli členstvo v Bezpečnostnej rade OSN a funkciu predsedu Valného zhromaždenia OSN, kde sú naše ambície, myslím si, príliš vysoké. Osobitne dnes, po tom, čo sa premrhalo zo strany vlády toľko času neplodným politikárčením tu, u nás doma.

    Z ostatných medzinárodných organizácií chcem spomenúť ešte členstvo v OECD ako osobitne dôležitý cieľ na rok 1997. Ministerstvo zahraničných vecí by malo naďalej zohrať úlohu aktívneho koordinátora nášho úsilia tak, ako to v ostatnom čase robí, aby sme sa vyvarovali tých chýb, ktorých sa dopustili niektoré delegácie Slovenskej republiky v minulosti.

    V oblasti posilnenia ekonomického rozmeru zahraničnej politiky štátu by som chcel upozorniť na dôležitosť vyhodnotenia skúseností, ktoré v roku 1997 prinesie rámcová delimitačná dohoda medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky o delimitácii agendy a riadenia obchodno-ekonomických úsekov medzi Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a vo vzájomných vzťahoch pri zriaďovaní a zabezpečovaní činnosti. Pretože ide o systémové riešenie, bude treba uzavreté dohody kriticky vyhodnotiť a prijať potrebné opatrenia, aby sa táto dohoda stala prínosom a priviedla konečne k definitívnemu riešeniu tejto otázky.

    V pasáži materiálu, ktorá sa dotýka zabezpečenia všestrannej a objektívnej informovanosti o dianí v Slovenskej republike v zahraničí, chýba podľa mňa konkrétnejšie zhodnotenie spolupráce so Slovenskou informačnou agentúrou, ktorá sa podľa pôvodného zámeru vlády mala stať jedným z hlavných prostriedkov na zlepšenie obrazu Slovenska v zahraničí. Dostala na to aj veľmi slušné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Podľa doterajších výsledkov jej pôsobenia zostala veľmi mnoho dlžná tomuto zámeru.

    Materiál obsahuje aj stručnú pasáž o budovaní diplomatickej služby a o personálnej politike. Táto pasáž je podľa mňa lakonická, všeobecná, málo hodnotiaca. Nespomína sa napríklad, prečo obsadzovanie veľvyslaneckých postov trvá tak neúmerne dlho, veď od nástupu súčasnej vlády prakticky až v posledných týždňoch boli vymenovaní niektorí noví veľvyslanci. Aj keď je možné súhlasiť s tým, že výber nových veľvyslancov je ťažká a zložitá vec, ťažko sa dá vysvetliť, že na ich nájdenie bolo treba viac ako dva roky. Bolo by tiež vhodné v správe konkrétnejšie uviesť, ako sa postupuje v konkurzoch na obsadenie jednotlivých miest na diplomatických postoch v zahraničí a v ústredí, hlavne či sa v praxi dodržiavajú predovšetkým kritériá odbornosti.

    Pán predseda, pán minister, kolegyne a kolegovia,

    svoje vystúpenie chcem uzavrieť konštatovaním, že je dobre, že dnes máme možnosť podrobnejšie hovoriť o otázkach zahraničnej politiky v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Malo by sa to stať systematickou záležitosťou, ktorá by mala viesť k tomu, aby došlo k užšej koordinácii pri pôsobení Národnej rady v oblasti zahraničnopolitickej s ministerstvom zahraničných vecí a ďalšími štátnymi orgánmi.

    V súčasnom období, keď sú zahraničnopolitické otázky organicky prepojené s otázkami vnútornej politiky a keď vlastne obidve tieto činnosti sú spojitými nádobami, má v tejto oblasti dôležitú úlohu aj náš najvyšší zákonodarný orgán, a preto by takáto forma rokovania o zahraničnej politike mala byť bežnou a pravidelnou. Častejšie rokovanie by potom umožnilo konkrétnejšie rokovať o jednotlivých otázkach a prijímať o nich aj konkrétnejšie závery.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. S faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Kukana sa hlási pani Garajová. Nech sa páči.

  • Veľmi stručne, vážení kolegovia, chcem najprv súhlasiť s pánom poslancom Kukanom, že koalícia nie vždy vysiela pozitívne signály o Slovensku do zahraničia. Len som trošku smutná z toho, pán poslanec, že nemáte ani len slovka výčitky na adresu svojich opozičných kolegov, o ktorých som presvedčená, že tiež nerobia veľa pre to, aby bol obraz Slovenska v zahraničí pozitívny. Mám tu napríklad pred sebou noviny Sme z 12. marca, kde pán Čarnogurský v interview hovorí o snahe úplne zvrátiť politické pomery v Slovenskej republike, a podotýkam, že nehovorí o voľbách. Alebo nehovorili ste napríklad o poslancoch na pôde ministerstva kultúry, a vy sám ste sa tiež zúčastnili akcie a boli ste konkrétne veľmi radi, že Markíza uverejnila spravodajský šot z akcie a že bol oň veľký záujem i v medzinárodnej spravodajskej sieti, a spolu s poslancami ste si pochvaľovali svojho významného spojenca Markízu, ktorá ovplyvňuje názory stoviek, tisícov ľudí. Takže, pán poslanec, buďme trošku objektívni, nezaškodí trošku kritiky aj do vlastných radov, pretože ani opozícia nevysiela do zahraničia o Slovensku len samé pozitívne signály.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som sa pridal k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Garajová. Myslím si, že deklarovať ústne, že sa naša opozícia usiluje o to, aby Slovensko bolo v prvej vlne prijímania nových štátov do európskych a transatlantických zoskupení, je jedno, ale realita konania je niečo úplne iné. Zdá sa, že vysielanie signálov zo strany našej opozície, že Slovensko nie je pripravené na tento vstup, je realitou dneška a dôvodom je iba to, že dnešná opozícia nevládne.

    Upozornil by som na ďalší krok, ktorý rozhodne nepridal na pozitívnom obraze Slovenska v zahraničí, a to boli nezmysly, ktoré uverejnil náš kolega pán Figeľ z KDH ohľadne postavenia nášho veľvyslanca v Paríži, ktoré nakoniec aj sám veľvyslanec dementoval. Myslím si, že keď poslanec, člen zahraničného výboru, člen opozičnej strany, ktorý navyše strávil bez vedomia ministerstva zahraničných vecí a bez vedomia Národnej rady Slovenskej republiky stáž na francúzskom ministerstve zahraničných vecí, uverejní niečo takéto, tak to rozhodne musí vyvolať v zahraničí negatívnu reakciu voči Slovensku, hoci je to bohapustý nezmysel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

    Pán poslanec Lauko, môžete reagovať len na pána poslanca Kukana.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem zareagovať na vystúpenie pána Kukana a potvrdiť jeho slová o tom, ako sa niekedy zlý obraz v zahraničí ťažko koriguje, a chcem to dokumentovať z viacerých služobných ciest v zahraničí. Všade, kde sme prišli, v každej inštitúcii sa na prvom mieste hovorilo o tom, čo robí vláda, čo robí slovenská vláda, prečo je taký vzťah medzi predsedom vlády a medzi prezidentom atď. Nikto zo zahraničia sa nepýtal v prvej otázke ani na opozíciu, ani na opozičných politikov, ale v prvom rade na činy a skutky vlády.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    aj ja som rád, že je na programe schôdze takýto bod, a tiež sa prihováram za to, aby sa diskusie o zahraničnej politike stali samozrejmosťou a aby sme počas týchto diskusií dokázali vecne hovoriť aj o možných krokoch, ktoré by speli k zlepšeniu zahraničnopolitickej pozície Slovenska. Pokúsim sa niektoré takéto kroky na záver svojho vystúpenia navrhnúť.

    Keď som dočítal správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1996 a o konkretizácii hlavných zámerov programového vyhlásenia vlády na rok 1997 v podmienkach rezortu ministerstva zahraničných vecí, premýšľal som o tom, ako by sa najvýstižnejšie dal charakterizovať jej obsah. Zišla mi na um parafráza názvu jedného z klasických diel svetovej literatúry: Lesk a bieda slovenskej zahraničnej politiky. Nesporná profesionalita nového ministra zahraničných vecí, ktorý je skúseným kariérnym diplomatom, dala slovenskej zahraničnej politike potrebný lesk. Pod jeho vedením začali byť diplomatické aktivity ministerstva zahraničných vecí živšie a profesionálnejšie.

    Ak by sme mali slovenskú zahraničnú politiku hodnotiť podľa intenzity stykov a počtu kilometrov nalietaných vládnymi predstaviteľmi pri cestách do zahraničia, mohla by sa nám naša zahraničná politika zdať priam nablýskanou. Pravda, ak sa bližšie pozrieme napríklad na aktivity rezortu školstva alebo na účasť exministra pána Hudeka na konferencii o ochrane pacifického pobrežia pred prílivovými vlnami, tak dostáva odreniny v podobe nákladnej a možno aj nákupnej turistiky. Pokus zlepšiť zahraničnopolitické postavenie Slovenskej republiky však novému ministrovi uprieť nemožno a zoznam aktivít v predloženej správe je úctyhodný. Úctyhodné sú aj mnohé zámery, ktoré sa v tejto správe predkladajú.

    Keď si však položíme, kolegyne a kolegovia, tú najzákladnejšiu otázku - posilnili sa zahraničnopolitické pozície Slovenskej republiky z hľadiska najpodstatnejších cieľov programového vyhlásenia vlády, teda dosiahnutia členstva v NATO, Európskej únii a OECD -, naplno sa ukáže súčasná bieda slovenskej zahraničnej politiky. Realita je totiž neúprosná. Zahraničnopolitické pozície Slovenskej republiky sú dnes jednoznačne horšie ako pozície Českej republiky, Maďarskej republiky a Poľskej republiky, teda ako pozície krajín, ktoré mali s nami rovnakú štartovaciu čiaru.

    Ak porovnáme také ukazovatele, ako sú oficiálne zahraničné návštevy hláv štátov a predsedov vlád v susedných krajinách a u nás, resp. oficiálne návštevy nášho predsedu vlády a prezidenta v zahraničí, každý zahraničnopolitický pozorovateľ si musí urobiť záver, že Slovenská republika je, ak to povieme diplomaticky, obchádzaná. Dokonca ju v posledných dňoch obišli pri svojich cestách do strednej Európy aj predstavitelia Rumunska a Bulharska. Z tohto hľadiska je konštatovanie v správe na strane 15 o veľmi úspešnej návšteve predsedu vlády Slovenskej republiky v jednej zo spolkových krajín Spolkovej republiky Nemecka Bádensku-Württembersku len priznaním skutočnosti, že s výnimkou Belgicka a Francúzska sa krajiny Európskej únie a NATO usilujú udržiavať so Slovenskou republikou styky len na nižších úrovniach výkonnej moci.

    Slovenská republika na rozdiel od Maďarska alebo Českej republiky nemá sponzora, to znamená významnú krajinu Európskej únie alebo NATO, ktorá by ju ťahala do európskych a transatlantických štruktúr na základe bližších spojeneckých či do istej miery privilegovaných vzťahov.

    Z hľadiska vytvárania podmienok na naplnenie kľúčových zahraničnopolitických cieľov Slovenskej republiky, t. j. integrovania do Európskej únie, NATO a OECD v rovnakom čase ako naši susedia Maďarsko, Česko a Poľsko, bol rok 1996 rokom premárnených príležitostí. Vládna koalícia nebola ochotná uskutočniť na jar a v lete minulého roku predstaviteľmi HZDS doma i v zahraničí sľubované demokratizačné zmeny v parlamente, v kontrolných orgánoch, ani prijať sľubovaný zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Naopak, urobila celý rad krokov aj v tomto parlamente, ktoré znepokojili slovenskú občiansku verejnosť a negatívne zarezonovali v zahraničí.

    Základné hodnotenie plnenia priorít programového vyhlásenia vlády, ktoré je obsiahnuté v správe, jednoducho, žiaľ, nevystihuje skutočnú situáciu. Aj keď, opakujem, intenzitu práce ministerstva zahraničných vecí nie je možné spochybňovať a nie je možné jeho prácu bagatelizovať.

    V správe sa konštatuje, že zo strany Európskej únie sa sporadicky objavovali výhrady voči Slovenskej republike v kontexte plnenia niektorých podmienok kodanských kritérií na dosiahnutie jej plného členstva, že pokračovalo vynechávanie Slovenskej republiky zo zoznamu kandidátov na členstvo v NATO v prvej vlne rozširovania a v súvislosti s OECD sa konštatuje, že splnenie podmienok členstva, ktoré organizácia vyžaduje od členov, je reálne. Toto hodnotenie situácie podľa mojej mienky neobstojí. Slovensko na rozdiel od Českej republiky, Poľska a Maďarska ešte nie je v OECD a v súvislosti s rozširovaním NATO sa so Slovenskom v prvom slede dnes, žiaľ, neráta. Pred rozhodnutím o začatí rozhovorov s asociovanými krajinami o rozšírenie Európskej únie je Slovenská republika zatiaľ v horšej pozícii ako Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Je to tvrdá realita.

    Strana demokratickej ľavice ani naši kolegovia z koalície Spoločná voľba nemajú z tejto reality radosť. Očakávali sme preto, že v správe a expozé ministra bude hlboká analýza tejto situácie, že minister zahraničných vecí zhodnotí podiel vlády aj svojho rezortu na tomto zlyhaní v strategických zahraničnopolitických prioritách a najmä, že v konkretizácii hlavných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 i vo svojom vystúpení navrhne konkrétne kroky, ako sa pokúsi v súčinnosti štátnych orgánov, s ministerstvom zahraničných vecí, ale aj s parlamentnými politickými stranami pred júlovým summitom NATO a na prahu medzivládnej konferencie Európskej únie prekonať zahraničnopolitické problémy a dramaticky zlepšiť situáciu Slovenska, ktoré už, ako to povedal významný činiteľ kľúčovej krajiny NATO, vypadlo z hlavného prúdu.

    Od ministra zahraničných vecí sme jednoducho očakávali hlbšiu reflexiu skutočných slabín slovenskej zahraničnej politiky, spôsobu jej tvorby a uskutočňovania. Metodologicky nie je podľa nášho názoru správne pri hodnotení zahraničnopolitických výsledkov odhliadať od vnútropolitických realít, čo ako sa usilujem chápať delikátnu situáciu, v ktorej sa pán minister dnes ocitol vzhľadom na to, že je pri tom iba niekoľko mesiacov. Oceňujem, že pán minister neupadol do klišé, ktoré sa dosť často opakuje, do propagandistického klišé, že problémy vo vzťahoch s Európskou úniou a NATO sú spôsobené nejakými sprisahaniami, či domácimi, alebo zahraničnými, že ich zapríčinili novinári, alebo že sú neinformovaní predsedovia vlád členských krajín Európskej únie a NATO, alebo že sú neprofesionálne ambasády týchto krajín v Slovenskej republike, pretože tie robia analýzy a odovzdávajú informácie.

    Áno, v našej spoločnosti je napätie, a ak sa vláda sťažuje na radikalizmus v časti opozície, musí si predovšetkým položiť otázku, ako svojím správaním vyvolala radikálne nálady. Ten, kto má moc, má zodpovednosť za to, ako sa s ňou nakladá. Spôsob, akým táto vláda nakladá s mocou, je hlavným zahraničnopolitickým problémom Slovenska a hlavným dôvodom spochybňovania pripravenosti Slovenskej republiky splniť niektoré podmienky na integráciu do európskych a transatlantických štruktúr. Tento problém nevyrieši čo ako veľká diplomatická šikovnosť a aktivita. Vláda i jej predseda, celá vládna koalícia by mali preto prekročiť svoj tieň, aby pozitívne zmenili zahraničnopolitickú situáciu Slovenskej republiky v prospech naplnenia základných cieľov programového vyhlásenia.

    Stratégia ministerstva zahraničných vecí obsiahnutá v správe a v konkretizácii hlavných úloh, spočívajúca v intenzívnejšom vysvetľovaní a v rozširovaní stykovej aktivity nie je preto podľa mňa dostatočnou odpoveďou na zložitú zahraničnopolitickú situáciu, v ktorej sa ocitla Slovenská republika.

    Na Slovensku sa pričinením vlády udiali veci, ktoré netreba v zahraničí intenzívnejšie vysvetľovať, ale ktoré treba doma urýchlene zmeniť, nie kvôli zahraničiu, ale predovšetkým kvôli nám samým. To, čo sa Strana demokratickej ľavice snaží v zahraničí vysvetľovať, je skutočnosť, že ak Slovenská republika nebude integrovaná v prvej vlne, môže to znížiť stabilitu v celom stredoeurópskom regióne a posilniť tie sily v Slovenskej republike, ktoré majú sklony k izolacionizmu, nacionalizmu a k autoritatívnym spôsobom vládnutia. Usilujeme sa vysvetliť sociálnodemokratickým a socialistickým stranám v krajinách Európskej únie a NATO, ale aj v susedných krajinách, že Slovensko je schopné demokraticky prekonať svoje súčasné vnútropolitické problémy. Dosiahli sme, že významní európski socialistickí a sociálnodemokratickí politici sa vyjadrili proti izolácii Slovenskej republiky. Strana demokratickej ľavice iniciovala aj pravidelné stretávanie sa socialistických a sociálnodemokratických strán z krajín Vyšehradskej štvorky, aby sa vytvoril priestor na zlepšenie spolupráce v záujme spoločného postupu smerom do Európskej únie a transatlantickej aliancie.

    Na základe svojich poznatkov zo stretnutí s predstaviteľmi Strany európskych socialistov, ktorí majú významné zastúpenie v európskych parlamentných inštitúciách a v Európskej komisii, môžem zodpovedne povedať, že si neželajú izoláciu Slovenska a že rátajú so Slovenskom ako s krajinou, ktorá by mala byť integrovaná. Ale zároveň hovoria, že uzol problémov, ktorý si Slovenská republika pri približovaní sa k NATO a Európskej únii urobila, nemôžu rozťať oni, ale iba naša vnútorná politika.

    Preto opakujem, ak sa v roku 1997 chceme vyhnúť trojitému šoku - vyradeniu z prvej skupiny kandidátov na členstvo v NATO a v Európskej únii a neprijatiu do OECD, nepomôže nám v správe uvedený výpočet plánovaných stykových aktivít, ale iba kvalitatívna vnútropolitická zmena, sprevádzaná aj podstatnými zmenami v zahraničnej politike.

    Čo mám, kolegyne a kolegovia, konkrétne na mysli? Namiesto hľadania staronových nepriateľov, namiesto vykrikovania - chcú zápas, budú ho mať - pred takýmito strategickými rozhodnutiami s osudovými dosahmi, aké Slovenskú republiku v tomto roku na medzinárodnom poli čakajú, by predseda vlády zodpovedný za štát a jeho budúcnosť mal uskutočniť myšlienku okrúhleho stola parlamentných strán. Zodpovedný politik, akým je napríklad predseda parlamentu, po iniciovaní predčasného referenda o NATO by sa usiloval v tejto situácii pri každej príležitosti intenzívne argumentačne presviedčať, že bezpečnostná orientácia Slovenska na členstvo v NATO, ktorá je zakotvená vo vládnom programe, je správna, a nerobil by alibistické vyhlásenia ako na mítingu na Pasienkoch: "Ak budete za NATO, uvidíme, čo povie Západ, ak nebudete za NATO, my to budeme rešpektovať."

    Ak by aspoň vládnuce Hnutie za demokratické Slovensko myslelo vážne strategickú orientáciu na Európsku úniu a NATO, lebo koaliční partneri ZRS a SNS ju nikdy vážne nemysleli, tak by verejne a s plnou autoritou vyhlásilo, že má na túto otázku iný názor ako ZRS a SNS a že sa drží programového vyhlásenia vlády. Ak to nerobia všetci predstavitelia HZDS v štátnych funkciách, vo vláde i v parlamente, nech sa, preboha, aspoň neurážajú. Také správanie sa vládnych strán - v programovom vyhlásení podporiť vstup do NATO a Európskej únie a vo vyhláseniach ich politických predstaviteľov a orgánov žiadať od voličov opak - Strana demokratickej ľavice hodnotí ako politickú schizofréniu. Prosím vás, nežiadajte od opozície, aby na otázky zahraničných partnerov, čo takéto správanie sa vládnych strán má znamenať, odpovedala s veselým úsmevom: To nič, to je len taký slovenský folklór, nevšímajte si to, na Slovensku je inak všetko v poriadku.

    Keby sa vláda usilovala naplniť zahraničnopolitické priority v tomto roku, bola by na kritiky o deficite demokracie na Slovensku reagovala - nikdy nie je neskoro - aspoň ústretovými krokmi voči opozícii preobsadením orgánov parlamentu tak, aby tam opozičné kluby mali primerané zastúpenie. Inak by sa dala robiť aj zahraničná politika, aby bola efektívnejšia a vyjadrovala v praxi aj skutočnosť, že opozícia a Hnutie za demokratické Slovensko majú rovnaké zahraničnopolitické priority.

    Nielen z pohľadu súčasných potrieb nemožno súhlasiť so stavom, že zahraničná politika je vlastne závislá od názorov jediného človeka, respektíve jedného politického subjektu. Chýba odborná, ale predovšetkým politická diskusia o dôležitých zahraničnopolitických otázkach, a to nielen medzi vládnucimi stranami a opozičnými stranami. Tohto dialógu je málo. Aj na úrovni výkonnej moci sa vytratil dialóg so zahraničím na akademickej úrovni. Na takýto účel nevyužívame ani prítomnosť významných hostí zo zahraničia a pravidelne neorganizujeme, samozrejme aj mimo rámca oficiálnych kontaktov, prezentovanie názorov našich hostí, respektíve verejnú diskusiu za ich účasti. Nejaké lastovičky už vyleteli, ale aktivita v tomto smere je veľmi slabá. Naopak, v nejednom prípade sa snažíme zahraničným hosťom dávať politické školenie o tom, ako majú vnímať slovenskú vnútropolitickú realitu. Zrejme istú negatívnu úlohu v tomto smere zohráva skutočnosť, že Úrad pre stratégiu a SIMŠ ministerstva zahraničných vecí nie sú v tomto smere dostatočne aktívne.

    Podľa nás je potrebné zmeniť doterajší prístup ku koncipovaniu zahraničnej politiky ako politiky iba jedného politického subjektu alebo v lepšom prípade vládnucej koalície. Ide o to, aby zahraničná politika vzhľadom na svoje dlhodobé dôsledky pre všetko obyvateľstvo reprezentovala záujmy všetkých občanov a politických subjektov v Slovenskej republike. Takáto zmena sa musí prejaviť v rovine štrukturálnej, pokiaľ ide o počet a zameranie orgánov zaoberajúcich sa zahraničnou politikou, personálnej, teda primeraným zastúpením všetkých názorových prúdov na dôležitých postoch, ale predovšetkým v metodologickej, teda v spôsobe koncipovania finálnych zahraničnopolitických postojov vládnej reprezentácie.

    Na vytváranie možného konsenzu treba efektívnejšie využiť najmä Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, stále delegácie Národnej rady v európskych parlamentných orgánoch a zaviesť systém pravidelných konzultácií predstaviteľov parlamentných strán k dôležitým zahraničnopolitickým otázkam. Je to bežné v Maďarsku, Poľsku i v Českej republike. Nemožno ostať iba pri tom, že pán minister zahraničných vecí na rozdiel od jeho predchodcu častejšie chodí do zahraničného výboru a je prístupný otvoreným diskusiám, za čo mu patrí poďakovanie. Je potrebné, aby sa tento dialóg viedol o to intenzívnejšie, keďže vládnuce politické strany s výnimkou Slovenskej národnej strany, ktorá má isté zahraničnopolitické kontakty napríklad na Le Penovo hnutie vo Francúzsku, nemajú partnerov v európskych politických rodinách a je istý deficit v zahraničnej politike Slovenskej republiky.

    Závažným nedostatkom súčasnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorá je aj prejavom neprijateľného prenášania vnútropolitického napätia do tejto oblasti, je nekoordinovanosť. Či už zámerne, alebo zhodou okolností došlo viac ráz ku kolízii termínov ciest najvyšších ústavných činiteľov do zahraničia, čo je pri opačnom stave jednoducho nemožné.

    Druhou jednoznačnou požiadavkou je vytvorenie štruktúry orgánov od najvyššej úrovne, ktoré by zabezpečovali nielen koordináciu v obmedzenej sfére, ale do istej miery aj riadenie zahraničnopolitických aktivít napríklad v oblasti štúdia zahraničnopolitických problémov, zadávania úloh takéhoto druhu, koordinácie stykov v akademickej oblasti vrátane prípravy niektorých verejných vyhlásení. Nemalo by sa stávať, aby sa podpredseda vlády Slovenskej republiky pre integráciu v dôsledku tejto nekoordinovanosti a nedodržiavania hierarchie neodborne rozhodoval o svojich kontaktoch smerom na orgány Európskej únie a do Bruselu cestoval na stretnutia s pracovníkmi, ktorí sú protokolárne niekoľko úrovní pod úrovňou funkcie, ktorú on momentálne zastáva.

    Takto by sa dal odstrániť do značnej miery v súčasnosti prevládajúci "ad hocizmus" pri uskutočňovaní zahraničnej politiky, respektíve riziká nesprávnej interpretácie určitých javov, trendov alebo skutočností iba obmedzeným okruhom zainteresovaných osôb alebo iba jednou osobou. Je to osobitne naliehavé v kontexte potrieb súvisiacich s prípravou na integráciu do európskych a transatlantických štruktúr.

    Treba tiež povedať, že v prístupe k uskutočňovaniu zahraničnej politiky zo strany oficiálnych miest zatiaľ chýba zapájanie tzv. verejnej diplomacie, to znamená aktivít na mimovládnej úrovni, ktoré sú vhodným spôsobom motivované a usmerňované na podporu základných zahraničnopolitických záujmov príslušnej krajiny. Takto sme svedkami napríklad iba aktivít politických predstaviteľov časti maďarskej národnostnej menšiny, z ktorých mnohé možno označiť za problematické z hľadiska zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky. Preto je potrebné urýchlene prehodnotiť doterajší spôsob uskutočňovania našich krokov voči zahraničiu a všade tam, kde sa to javí účelné, je potrebné premyslieť spôsob zapojenia nevládnych štruktúr, teda využitia verejnej diplomacie.

    Typickým príkladom sú naše vzťahy s Maďarskou republikou, kde absentuje mechanizmus intenzifikácie vzťahov s cieľom minimalizácie rozdielov v nazeraní na ťažiskové vzťahové otázky. Závažným faktom je, že napriek trvalej ofenzíve maďarskej diplomacie a pomernej ľahkosti vytipovania smerov jej pôsobenia vo vzťahu k Slovenskej republike zásadne reagujeme na jej kroky post factum, väčšinou nepripravení. Ani naše vlastné kroky alebo iniciatívy nevieme pripraviť tak, aby sme ich dokázali využiť na korektúru nášho imidžu v zahraničí. Zoberte si napríklad prijatie zákona o štátnom jazyku. Nebola pripravená dostatočná informačná kampaň nasmerovaná do zahraničia. Keby sme boli bývali po smutne známej konferencii Maďarsko a Maďari v zahraničí, ako to vláda v marci 1996 sľubovala, prijali zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, tak pozícia Slovenskej republiky mohla byť dnes radikálne iná.

    Na záver svojho vystúpenia by som sa tiež chcel dotknúť personálnej oblasti. Myslím si, že aj keď došlo k určitému pokroku v tejto oblasti, nie je vypracovaný a aplikovaný náročný systém prípravy kádrov na zahraničnú službu, čo sa prejavuje v tom, že do zahraničia odchádzajú síce ľudia ambiciózni, ale nie vždy jednoznačne pripravení na svoje povolanie. Navyše nie je vôbec zavedený systém pozitívne motivovaného odovzdávania skúseností pri striedaní pracovníkov na zastupiteľských úradoch, hodnotenie ich pôsobenia po návrate do ústredia, využívanie ich skúseností získaných po dlhodobom pôsobení v príslušnom teritóriu. Personálna práca nie je zatiaľ založená na prepracovanom systéme z hľadiska využitia existujúceho potenciálu a začali sa objavovať aj prvé príznaky nepotizmu.

    Chcel by som povedať jednu poznámku aj k našim vzťahom s Českou republikou. Tieto vzťahy sme napriek sľubom po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvládli tak, ako sa čakalo. Sľubovali sa nadštandardné privilegované vzťahy a došlo k neštandardným vzťahom medzi dvoma európskymi, najbližšími krajinami z hľadiska kultúrnej i jazykovej príbuznosti, aj z hľadiska spoločných 74 rokov prežitých dejín. Jednoducho nemá asi precedens, aby sa medzi dvoma susednými krajinami - a to padá na hlavu tak jedného, ako aj druhého predsedu vlády -, medzi Slovenskom a Českom, za 4 roky neuskutočnila ani jedna oficiálna návšteva premiéra v tej susednej krajine.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    Strana demokratickej ľavice vidí v zahraničnej politike štátu tú oblasť, kde aj napriek ostrým sporom medzi vládnucimi a opozičnými stranami jestvuje priestor na hľadanie konsenzu v prospech presadzovania dlhodobého národno-štátneho záujmu a na nevyhnutnú koordináciu politických aktivít. Ešte stále sú určité možnosti, aby sa pozície Slovenskej republiky zlepšili.

    Preto navrhujem doplniť navrhnuté uznesenie o nasledujúci text:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do konca apríla predložila návrh konkrétnych krokov na posilnenie zahraničnopolitického postavenia Slovenskej republiky a prekonanie výhrad, ktoré sú vo vzťahu k Slovenskej republike zo strany členských krajín NATO a Európskej únie, tak, aby Slovenská republika mohla byť integrovaná v prvej skupine krajín."

    Tento návrh sa prerokuje na spoločnom zasadnutí Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Dovoľte mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som sa aj ja v rámci faktickej poznámky mohol vyjadriť a využil dve minúty, hoci na to nemusím žiadať 2 minúty, ale to mi stačí.

    Chcem len poukázať na to, ako pán poslanec Weiss prezentuje svoju politiku dobrého obrazu Slovenska. Ak to tak interpretuje a tak robí, ako to povedal o mojom výroku na Pasienkoch, tak radšej to takto, pán poslanec, nerobte. Na Pasienkoch som povedal, že Slovensko s 5,5 miliónmi občanov si dokáže a musí dokázať vybudovať ekonomickú a hospodársku základňu, aby mohlo byť v niektorých týchto aspektoch aj samostatné. Ale pokiaľ ide o obranu, či už vnútornú, alebo zahraničnú, 5,5 milióna Slovákov by asi samo nemohlo byť. Preto je potrebné, aby sme boli v obranných systémoch. To som povedal. A potom som povedal, že referendum treba rešpektovať. Takže, pán poslanec Weiss, treba všetko povedať.

    A pokiaľ ide o predsedu Národnej rady, ja som sa prakticky stretol so všetkými predsedami parlamentov v Európe, dokonca som v niektorých parlamentoch vystupoval. Vystupoval som na pôde OSN, aj v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. A myslím si, že som robil dobré meno Slovenskej republike. Som presvedčený, pán poslanec Weiss, že ak vy robíte dobre pre Slovensko, tak ja to robím tiež.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    na adresu predchádzajúcich dvoch vystúpení, ak dovolíte, by som uviedol toto.

    Správa hovorí o plnení programového vyhlásenia vlády v rezorte ministerstva zahraničných vecí. Podľa môjho názoru, a zrejme budeme viacerí, ktorí sa zhodneme v tom, že veľmi seriózne a v plnom rozsahu dáva obraz o zahraničnej politike a o plnení hlavných zámerov, ktoré v programovom vyhlásení vlády existujú.

    Čo si osobitne cením, na rozdiel od kolegu Duku-Zólyomiho, vo výbore pre európsku integráciu sa mu nevidelo, že tam nie je nič kritické. Vysoko oceňujem práve to, že sa napríklad kriticky hodnotí nevyužívanie apoštolskej knižnice, tajného archívu, pretože Slovensko práve pre zahraničie potrebuje, a ako viem, môže využívať tieto veľmi cenné archívy na to, aby objektivizovalo svoju históriu pred svetom. To je v tejto etape mimoriadne dôležité.

    Správa ďalej kriticky hodnotí pozície a vystupovanie niektorých našich poslancov, ale aj zahraničných oficiálnych činiteľov, povedzme maďarských, zo známeho veľkého kongresu s cieľom dosiahnuť autonómiu. Myslím si, že je to naozaj seriózna kritika a podobných bodov v tejto správe je dosť. Preto ju hodnotím veľmi pozitívne.

    Teraz na adresu pána poslanca Weissa, ktorému Trestný zákon a ostatné tak ťažko ležia na krku. Veľmi rád by som jemu aj ďalším, ktorí hovoria o tom, že Slovensko malo rovnaké podmienky na vstup...

  • Časomiera automaticky po 2 minútach prerušila faktickú poznámku poslanca.

  • Skončili 2 minúty, pán poslanec. Vypol to automat.

    Pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    chcem opäť povedať pár poznámok na adresu svojho predrečníka. Pán poslanec Weiss hovoril, že hlavným zahraničnopolitickým problémom Slovenska je spôsob nakladania vlády s mocou. Ale podľa mňa je to, a ospravedlňujem sa vopred, prepáčte, spôsob "nakladania si" do vlastného hniezda, čo je spôsob dôverne známy niektorým významným opozičným politikom na Slovensku.

    Pán poslanec, vo svojom rozsiahlom prejave ste navrhovali všeličo, ale bolo by skutočne dobré navrhnúť aj analýzu podielu opozície na negatívnom obraze Slovenska v zahraničí, lebo sa tvárite, že opozícia je v tejto oblasti úplne bez viny. Mám opačný názor a chcem len poprosiť, aby ste si trošku a potichu spytovali svoje opozičné svedomie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som len svojmu váženému kolegovi povedal, že mi pripomína spoločníka nejakej firmy, ktorému sa nepáči, že ostatní spoločníci, resp. väčšina, si zvolili iného generálneho riaditeľa, ako chcel on, a tak chodí do iných firiem a zhadzuje vlastnú firmu. Je veľmi naivné si myslieť, že ak sa karta obráti a on sa dostane k moci, potom tí, ku ktorým chodil žalovať, zrazu ho tam budú velebiť a pomáhať mu budovať firmu, ktorú on sám pomáhal rozbiť. A ide to až tak ďaleko, že ak sa v správe nejakej krajiny o Slovensku objaví nezmysel, že nás porovnávajú s Albánskom, tak sa tu nájde skupina poslancov, ktorá robí všetko pre to, aby tá situácia na Slovensku začala ex post vyzerať tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pani poslankyňa Bieliková sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Chcela by som sa kolegovi Petrovi Weissovi veľmi pekne poďakovať, pretože skutočne to bolo, myslím si, veľmi dobré politické školenie. A pán minister, ja som presvedčená o tom, že teraz už budete vedieť, ako to treba robiť.

    Keď sme mali v zahraničnom výbore námestníka ministerky zahraničných vecí Spojených štátov pána Cornbluma a keď tam pani Belohorská hovorila o šoku, ktorý mala z porovnania Slovenska s Albánskom, tak pán Peter Weiss povedal, že ak sa ti nepáči tvár v zrkadle, netreba sa hnevať na zrkadlo. Som presvedčená o tom, že pán Peter Weiss sa do zrkadla alebo nepozerá, alebo zrkadlo vôbec nemá, pretože inak by tam videl len tvár plnú zlosti, nenávisti a zelenú od zlosti predovšetkým z toho, že jednoducho nemá kormidlo v rukách a že Stranu demokratickej ľavice nie celkom dobre "zakočíroval". A vôbec jeho vystúpenie, myslím si, nebolo celkom za celý klub Strany demokratickej ľavice.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy za klub KDH prihlásený pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister zahraničných vecí, kolegyne a kolegovia,

    skôr ako sa budem zaoberať vlastnou správou o plnení úloh v zahraničnej politike, chcel by som pripomenúť, že pri predchádzajúcich prerokúvaniach tohto bodu, myslím v minulých rokoch, za KDH či ja, alebo moji kolegovia z poslaneckého klubu sme zdôraznili, že existuje konsens ohľadom zahraničnej politiky medzi Kresťanskodemokratickým hnutím a politikou vlády, a to napriek tomu, že sme boli v opozícii. Chcem to pripomenúť preto, že pri čítaní alebo počúvaní súčasnej správy o zahraničnej politike Slovenskej republiky sa človek diví, o ktorej krajine je tá správa. A to preto, že obraz o medzinárodnopolitickom postavení krajiny, o ktorej správa hovorí, teda Slovenska, je taký rozdielny od obrazu a od zahraničnopolitického postavenia Slovenska, ako ho poznáme z médií, z rozhovorov či s domácimi, alebo zahraničnými činiteľmi, a to pri návšteve tu alebo pri našich návštevách v zahraničí.

    Keď čítame predloženú správu, azda jediné nesporné pozitívum tejto správy je, že obsahuje podrobný výpočet zahraničnopolitických aktivít Slovenskej republiky. Obsahuje aj také pravdivé a pozitívne tvrdenia, že Slovenská republika ako prvá podala dotazník Európskej únii a že sme úspešne vyplnili ešte akýsi dotazník do medzinárodnej organizácie, čo hovorí o tom, že slovenská zahraničná politika má kvalifikovaný výkonný aparát. Keď sa však pozeráme na politickú časť tejto správy, a politická časť je tá dôležitejšia časť, vidíme, že správa obsahuje, a zdá sa, že zámerne obsahuje obsahový posun, až nepravdivé skutočnosti.

    Napríklad, keď sa na strane 1 správy hovorí, že v roku 1996 bol zaznamenaný ďalší pokrok pri plnení úloh predvstupovej stratégie a rozširovania vzťahov s orgánmi Európskej únie, alebo na strane 2 správy sa hovorí, že zo strany únie sa sporadicky objavovali výhrady voči Slovenskej republike, a to v kontexte plnenia niektorých podmienok, tak naozaj si treba položiť otázku, o ktorej krajine táto správa je. Predsa skutočnosť je taká, že napríklad vo vzťahu k Európskej únii rok 1996 znamená rok výrazných neúspechov Slovenska.

    Správa sa vôbec nezaoberá tým, že v roku 1996 sme opätovne dostali demarš zo strany Európskej únie. Mimochodom, správa nehovorí o tom, či Slovenská republika vôbec odpovedala na prvý a druhý demarš Európskej únie. Správa hovorí, že sa sporadicky objavovali výhrady, ale predsa pán minister zahraničných vecí zrejme vie, že sa prakticky vždy pri politických stykoch medzi Slovenskou republikou a orgánmi alebo činiteľmi Európskej únie vyjadrovali výhrady voči Slovenskej republike. O tomto správa vôbec nič nehovorí, a to je jej výrazný nedostatok.

    Správa sa nezaoberá politickými problémami, ktoré má Slovenská republika pri udržiavaní, už ani nehovoriac o zlepšovaní svojho medzinárodného postavenia, a to zrejme z tých dôvodov, že tieto ťažkosti pramenia zo súvisu medzi vnútornou a zahraničnou politikou štátu. A nakoniec všetky výhrady, ktoré voči Slovenskej republike smerujú zo zahraničia a ktoré zaťažujú naše vzťahy či s Európskou úniou, alebo s inými medzinárodnými zoskupeniami, pramenia z výhrad voči vnútornej politike Slovenskej republiky.

    Nežiadam alebo nežiadal by som od správy, aby sa povedzme stotožnila s výhradami zo zahraničia voči našej vnútornej politike. Koniec koncov ministerstvo zahraničných vecí je alebo minister zahraničných vecí je členom vlády, je súčasťou tejto vládnej koalície a je pochopiteľné, že zastáva alebo zrejme zastáva politické koncepcie tejto vlády. Ale v správe, ak má táto správa podať výstižný a pravdivý obraz medzinárodného postavenia Slovenskej republiky a problematiky zahraničných vzťahov Slovenskej republiky, by mala byť zmienka o tom, z čoho pramenia výhrady voči Slovensku, a teda akým spôsobom sa slovenská zahraničná politika hodlá s týmito výhradami vyrovnať.

    Pán minister vo svojom prejave povedal alebo sa dožadoval prístupu zo strany povedzme Európskej únie voči Slovensku asi v tom štýle: Máte problémy, pomôžeme vám, máte šancu. Ale, pán minister, veď konkrétne Európska únia sa práve takýmto štýlom voči Slovensku správa, ale Slovensko nereaguje na tento prístup Európskej únie rovnakým spôsobom.

    Ak mám menovať len niektoré veľmi elementárne príklady: Európska únia dala od začiatku najavo, že novela Trestného zákona veľmi poškodí šance Slovenska, pokiaľ ide o približovanie sa k Európskej únii a budúce členstvo v nej. Ale napriek tomu vláda opakovane predkladala návrh novely Trestného zákona. Pán minister, viete dobre, že pri poslednom, aj vašom stretnutí v Bruseli s komisárom van den Broekom, bolo to už po zamietnutí tejto novely Trestného zákona, Slovensko bolo vyslovene pochválené za to, že bola zamietnutá novela Trestného zákona. Ale dobre viete, že táto novela bola zamietnutá vďaka hlasovaniu opozície, predovšetkým opozície. A pani poslankyňa Garajová, to je konkrétny príspevok opozície k zlepšeniu medzinárodného postavenia Slovenskej republiky v zahraničí. Rád by som vám pripomenul, ako ste vy hlasovali o tej novele Trestného zákona.

    Alebo si zoberme program PHARE. Predsa Európska únia v rámci programu PHARE poskytuje, ponúka Slovensku bez akejkoľvek protihodnoty miliardu až miliardu a pol korún ročne - konkrétne v minulom roku 1996 - a domáha sa iba jedného jediného, aby Slovensko oznámilo, na aké projekty tieto peniaze použije, keďže išlo o peniaze daňových poplatníkov členských štátov Európskej únie. A na túto logickú požiadavku Európskej únie predseda vlády Mečiar reagoval tak, že si nedáme diktovať zo zahraničia, ako budeme privatizovať banky a ako budeme robiť svoju ekonomickú transformáciu, hoci požiadavka Európskej únie, samozrejme, nebola o tom.

    Pri našich stretnutiach, aj viacstranných, so zahraničnými politikmi a diplomatmi sa opakovane kladie požiadavka alebo zahraniční partneri sa pýtajú a kladú požiadavku, aby sa vyšetril únos Michala Kováča mladšieho, aby sa vyšetril výbuch bomby v aute Róberta Remiáša. Ale vyšetrovanie únosu mladého Kováča bolo prerušené a taktiež, samozrejme, vyšetrovanie výbuchu bomby v Remiášovom aute. A navyše policajní dôstojníci, ktorí viedli vyšetrovanie únosu, ako aj policajný dôstojník, ktorý viedol vyšetrovanie výbuchu bomby, boli prakticky vytlačení z Policajného zboru. Toto je príspevok vnútornej politiky Slovenska k zlepšovaniu medzinárodného postavenia Slovenska?

    Pán minister, vo svojom prejave ste povedali, že bilaterálne vzťahy sú silnou stránkou slovenskej zahraničnej politiky. Samozrejme, nemožno sa zaoberať všetkými bilaterálnymi vzťahmi alebo väčšinou z týchto vzťahov, ale zmienil by som sa iba o bilaterálnych vzťahoch k okolitým susediacim krajinám, pretože fakt je, že Slovensko musí mať, má mať a chcelo by mať záujem o dobré vzťahy so všetkými susedmi.

    Ale ako sa potom mohlo stať, že napríklad s Ukrajinou sme sa dostali do úplne zbytočného diplomatického sporu, pokiaľ ide o obsadenie funkcie v Organizácii Spojených národov, myslím, zástupcom Ukrajiny alebo Slovenskej republiky?

    Ako sa mohlo stať, že Slovensko diplomaticky nepriaznivo reagovalo voči Poľsku na výroky prezidenta Kwasnievskeho, niekedy v polovici minulého roku, v súvislosti so zmienkami o Slovensku a vstupe do NATO?

    Je známe, že bilaterálne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sú v najlepšom prípade chladne korektné a stretnutia predsedov vlád Slovenskej republiky a Českej republiky sa už dlho nekonajú a vyžaduje sa veľké diplomatické úsilie na to, aby sa predsedovia vlád vôbec stretli.

    Ako sa mohlo stať, že Slovenská republika opäť poslala diplomatickú nótu Rakúsku po vynesení rozsudku rakúskeho súdu?

    No a už nehovorím o tom, že napriek podpísanej dvojstrannej slovensko-maďarskej zmluve vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú taktiež - nazval by som ich - chladne korektné, ale, samozrejme, tu je problematika komplikovanejšia ako voči iným krajinám.

    Zo všetkého, čo vláda Slovenskej republiky na jednej strane hovorí a na druhej strane koná, mi vyplýva, že vláda iné hovorí, pokiaľ ide o zahraničnú politiku, iné si myslí a iné koná. Predložená správa ministerstva zahraničných vecí tomu taktiež nasvedčuje.

    Predložená správa sa vôbec nezmieňuje o základnom fakte, ktorý charakterizuje medzinárodné postavenie Slovenska za uplynulý rok, a tým faktom je prehlbujúca sa medzinárodná izolácia Slovenska. Správa neobsahuje nič, čo vláda chce podniknúť na prekonanie tejto medzinárodnoprávnej izolácie Slovenska. Správa nehovorí nič o tom, aké alternatívy slovenská zahraničná politika vyvíja, keď na jednej strane sa naše vzťahy s Európskou úniou stále viacej problematizujú počas funkcie tejto vlády, a na druhej strane správa neobsahuje nič, ako chce vláda tieto vzťahy zlepšiť. Správa neobsahuje vôbec základnú medzinárodnopolitickú víziu o postavení Slovenska, to znamená, aby správa konštatovala, že existenčným záujmom Slovenska je zaradenie sa do Európskej únie skôr alebo neskôr, ale že Európska únia je základným cieľom zahraničnopolitického kurzu Slovenskej republiky, a to za tejto vlády alebo ktorejkoľvek inej.

    A preto, keď mám celkove hodnotiť túto správu, musím ukončiť vlastne tým, čím som začal, a síce, že pri predchádzajúcom hodnotení zahraničnej politiky Slovenskej republiky v tomto parlamente som mohol konštatovať konsenzus Kresťanskodemokratického hnutia so zahraničnou politikou vlády, a pri tejto správe musím konštatovať, že konsenzus Kresťanskodemokratického hnutia so zahraničnou politikou tejto vlády sa končí.

    Ďakujem vám.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to boli vystúpenia pánov poslancov za jednotlivé politické kluby Národnej rady.

    Do rozpravy sa písomne prihlásil pán Peter Lauko a po ňom pán podpredseda Húska. Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

    S faktickou poznámkou medzitým pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda,

    dovoľte mi, aby som zareagoval na slová pána poslanca Čarnogurského.

    Pán Čarnogurský, spomínate tu zahraničnú politiku a demarše. Však predsa už dnes svetová verejnosť vie, že práve vy ste iniciátorom dezinformácií do zahraničia vzhľadom na to, že sa neviete zmieriť s tým, že už nie ste premiérom v tejto republike a dlho už ani nebudete.

  • Hlasy v sále.

  • Ale nie o tom budem teraz hovoriť, či ja, alebo niekto iný. Ja sa do toho ani nehrniem, ale chcel by som reagovať predsa len na to vystúpenie. Tie demarše ste si dali napísať a potom uverejniť, že je to tak a taká politika.

    Zároveň by som sa spýtal aj pána ministra, ak dovolí, aká je spätná väzba na kontrolnú činnosť našich pracovníkov na ambasádach v zahraničí. Pokiaľ nás v skutočnosti budú v zahraničí zastupovať takí ľudia, česť výnimkám, akí nás zastupujú, tak sa nedivme tomu, že v skutočnosti je zahraničná politika skresľovaná tak, ako je. Preto vás zároveň vyzývam, aby ste prehodnotili niektorých pracovníkov

  • Hlas z pléna: Ktorých?

  • - nemienim menovať, časom môžem aj to, páni -, aby sa prehodnotila ich práca voči Slovenskej republike.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pozorne som si vypočul vystúpenie pána Čarnogurského a priznám sa, že som otváral oči. On považuje za veľmi prirodzené, ak PHARE žiada, aby bolo informované, ako sa použijú prostriedky, ktoré k nám z PHARE prídu. Ale potom nechápem, prečo naša ctená opozícia vyskakovala ako čertík na gumičke v prípade zákona o nadáciách, kde nešlo o nič iné, len o to, aby boli priehľadné finančné toky. To znamená, že iný meter, keď to chce niekto zvonku, iný, keď sa to týka financií, ktoré sa pohybujú na Slovensku.

    Čo sa týka Trestného zákona, veď všetci predsa dobre vieme, kto chodil lobovať proti tomuto zákonu v zahraničí. Pritom v podstate nešlo o nič iné, len o zamedzenie šírenia nepravdivých informácií, komu tieto nepravdivé informácie slúžia a kto ich potrebuje šíriť v zahraničí. Spomínam si na vystúpenie pána Čarnogurského v Helsinkách na zasadnutí KBSE, presnejšie na tlačovej konferencii, keď tam s bohorovným pokojom tvrdil, že sa ZŤS Martin museli zavrieť, resp. že museli zastaviť výrobu tankov, pretože pre ne nebol odbyt. A na tejto istej úrovni sú aj jeho dnešné tvrdenia.

    Ďakujem.

  • Odpoveď poslanca Dzurindu, že chce vystúpiť v rozprave.

  • Pardon. Pán poslanec Klein, s faktickou poznámkou? Áno, nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    ako podpredseda výboru pre európsku integráciu sa pravidelne zúčastňujem na rokovaní Rady vlády pre európsku integráciu. Chcel by som povedať k vystúpeniu pána kolegu Čarnogurského, že prostriedky fondu PHARE sú resty za roky 1993, 1994, ale urobili sa opatrenia, aby sa všetky tieto prostriedky vyčerpali. Bolo zriadené Centrum zahraničnej pomoci, je tam riaditeľ pán Tóth. Centrum má za úlohu posúdiť jednotlivé projekty. Treba povedať, že za najpotrebnejšie pre nás považujem aj ďalšie centrum - prekladateľské centrum. Česká republika na tento účel dala 100 miliónov českých korún.

    Treba povedať, že sa nesmieme podceňovať. Predstavme si, že by na Slovensku na pôdu parlamentu vnikli policajti. Čo by sa asi udialo so Slovenskou republikou? V jednej susednej krajine vnikli, zatkli poslancov, ktorí ešte neboli zbavení imunity, a myslím, že je ticho. Aby sme si to uvedomili, že treba v tejto politike držať spolu - opozícia aj koalícia.

    Myslím si však, že by sme mali z jednoduchého hľadiska takisto žiadať Európsku úniu, aby nám jasne povedala, či nás prijme, dokedy nás prijme, aby sme nestratili trhy, obchod tak na východe, ako aj na západe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, podľa zápisu mal vystúpiť pán poslanec Lauko, ale po dohode s pánom podpredsedom, ktorý bude prijímať indonézsku delegáciu, dovolil, aby vystúpil skôr pán podpredseda.

    Nech sa páči, pán podpredseda. Hoci nakoniec rokovací poriadok hovorí, že podpredseda môže vystúpiť vtedy, keď o to požiada.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predseda, vážený pán minister,

    priatelia, tu sa niekoľko ráz opakovalo, ako by to bolo celkom inak, keby vláda robila určité iné kroky, na ktoré by reagovalo partnerstvo zahraničia oveľa pozitívnejšie. A všetko by bolo v poriadku. Keby to bola naozaj pravda, priatelia, tak by vlastne nikde neexistovali problémy. Iné vlády sú dajme tomu ústretovejšie, zabehanejšie v tejto oblasti, dlhšie obdobie existuje štátna moc. A je všetko v poriadku? Nie je, priatelia. Pretože medzinárodný ring je naozaj stretanie sa záujmov a tieto záujmy koniec koncov sú aj protichodné. Samozrejme, že musíme hľadať aj vzájomné východiská a prípadne určité kompromisy.

    Je nesporné, pred pár rokmi nastala skutočne kvalitatívna a systémová zmena, keď sme sa stali subjektmi medzinárodného práva. Provincia sa stala suverénnym štátom. Tomu primerane postupom týchto rokov rastie naša spôsobilosť byť subjektom svojich dejov, to znamená, že rastie istotne aj naša profesionalizácia, i keď môžeme celkom určite ukázať aj na niektoré chyby, ktorých by sme sa nemuseli dopustiť. Ale to je prejav koniec koncov objektívneho vývoja.

    Myslím si, že hlavný problém, ktorý si musíme sústavne uvedomovať, je ten, že zároveň, pokiaľ ide o zahraničie, existuje určitá zotrvačnosť geopolitických záujmov, ktoré sústavne vyjadrujú stav pomeru k nám ako k určitému závislému priestoru. A my sa, samozrejme, snažíme presvedčiť našich partnerov, že tým závislým priestorom už nie sme a nechceme byť.

    Často nám najmä opozícia vytýka, že vzdorujeme tejto zotrvačnosti. Myslím si, že je dobre, keď tak robíme. Samozrejme, musíme aj pomáhať Západu a zahraničiu vôbec, aby si postupne stále viac uvedomovali, že nie sme, nebudeme a nechceme byť provinciou. Chceme partnerskú medzizávislosť.

    Napríklad určitá časť ľavice aj v minulosti mala postoj, ktorý by som charakterizoval asi takto: Musíme byť závislí od určitého centra, v danom prípade od centra svetového revolučného pohybu. Ale vo svojom postoji sa dosť málo zmenila. Naďalej zotrvačne trvá na tom, že musíme byť závislí, ale teraz si myslí, že musíme byť závislí od iných svetových centier.

    Priatelia, ide o niečo inšie. Ide o to, aby sme nie boli nezávislí, ale aby sme sa stali medzizávislými. Tak ako sa to hovorí v anglickom výraze interdependence. Naozaj sa usilujeme nie o to, aby sme sa dostali do izolácie, ale nechceme nijaký, ani skrytý, ani otvorený poddanský status. Poznáme totiž rôzne formy aj zakrytej závislosti. A tejto sa musíme jednoducho vyhnúť.

    Vyzývam preto našu ľavicu, aby hľadala v medzinárodných vzťahoch podporu pre slovenské štátne záujmy a nie získanie nejakého pelendreku na slovenských partnerov vo vládnej koalícii. A to isté si myslím, že by mala urobiť aj slovenská pravica, aby hľadala vo svojom okruhu sympatizantov podpory slovenských štátnych záujmov. Musíme teda hľadať spojencov, ale v rovine kooperácie. A samozrejme, musíme zvážiť aj okolnosť, že budeme hľadať predovšetkým koordináciu malých s malými. A pokiaľ ide o vzťah k veľkým, tak tam musíme opatrne, neprovokačne, ale predsa len dôsledne trvať na ekvidištančnom vzťahu.

    Možno by sme sa mohli zhodnúť nielen na tom, pokiaľ ide o štátne záujmy, že všetci ideme viac ťahať za jeden koniec. A bolo by lepšie rečnícky nezvolávať, že sa končí vzájomná solidarita, naopak, mali by sme ju znova potvrdiť. A zrejme treba zvážiť, ako spoločne pracovať aj na takých veciach, ktoré sú v Európe naozaj dôležité. Napríklad ako spolupracovať na tom, aby európsky kontinent neklesal na váhe vo svetových vzťahoch s ostatnými kontinentmi. Tam máme tiež napríklad jeden spoločný záujem, kde môžeme všetci spoločne pomáhať. A preto vyzývam na väčšiu solidaritu v našom politickom živote.

    Priatelia, mnoho z toho, čo nám vytýkajú, je určitá forma tlaku, povedal by som aj určitá nostalgia hegemónov, ktorí si predstavujú, že by taký malý kúsok zeme, ako je Slovensko, "mal byť viacej ústretový", hovorím to v úvodzovkách, pretože tá ústretovosť vždy čosi stojí. Myslím si, že by sme sa mali usilovať o to, aby sme uchovali maximálne možnú medzizávislosť, to znamená zvrchovanosť svojho konania pri koordinácii s ostatnými partnermi. V tomto zmysle si myslím, napriek všetkému, že hoci ešte vlastne len piaty rok existuje naša skutočná zahraničná politika, urobilo sa veľmi veľa pre Slovensko v Európe a vo svete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pittner.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    na tú výzvu, ten apel, o ktorom tu hovoril pán podpredseda Húska, osobne si myslím, že sme už viackrát odpovedali. Aj teraz jeho predrečník pán poslanec Čarnogurský konštatoval, akým spôsobom sme deklarovali konzistentnosť politiky KDH so zahraničnou politikou vládnej koalície, tak ako bola deklarovaná v jej vládnom programe.

    Chcem povedať, že mňa znepokojuje to, že či je to v denníku Slovenská republika, alebo či je to vo vyhláseniach jednotlivých predstaviteľov koalície, vždy sa upozorňuje na akési nebezpečenstvo len z jednej strany alebo len z jednej strany. Bez toho, aby som porušil svoju mlčanlivosť o štátnom tajomstve, chcem povedať, že som bol v troch vládach členom Rady obrany štátu. A predpokladám, že pán minister zahraničných vecí sa oboznámil s určitými zisteniami, ktoré príslušné orgány štátu počas celého minulého obdobia, a teda aj za obdobie Slovenskej republiky, priniesli ako informáciu do Rady obrany štátu. Neviďme teda nebezpečenstvo z tej strany, z ktorej nám ono azda ani nehrozí.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lauko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegovia poslanci,

    chcem na začiatku vyzdvihnúť skutočnosť, že sa v parlamente diskutuje o zahraničnej politike. Sú známe deklarácie o takmer zhode politických strán v zahraničnopolitickej oblasti. Moji predrečníci tu o tom hovorili. Samozrejme, správa je vypracovaná starostlivo, je v nej mnoho údajov, s ktorými možno súhlasiť, s niektorými sa dá polemizovať.

    Horšie je to už v praktickej politike. Možno hovoriť aj o pozitívnej zmene na ministerstve zahraničných vecí. Príchodom nového ministra sa zlepšila práca na ministerstve zahraničných vecí. Bolo vykonané množstvo návštev ministra zahraničí. Skončilo sa obdobie, keď štátny tajomník ministerstva vydával vyhlásenia k závažným skutočnostiam namiesto ministra.

    Ako je to s postojom vlády, strán koalície vo vláde k zahraničnopolitickým otázkam? Tak ako sa už spomínalo, predseda vlády je naďalej nečinný v oficiálnych návštevách v zahraničí. V treťom roku vlády sa konečne uskutočnia oficiálne návštevy na najvyššej úrovni. Predseda vlády sa minimálne stretáva so susedmi okolo Slovenska.

    Chcem povedať ešte jeden príklad, aké sú problémy dohodnúť sa na strategicky dôležitých miestach alebo postoch v medzinárodných organizáciách. Ako príklad treba uviesť zlú komunikáciu so susednými štátmi, keď sa nepodarilo presadiť na post generálneho tajomníka OBSE kandidáta Slovenskej republiky pána Kubiša.

    Treba sa kriticky zamyslieť nad spôsobom a organizovaním zahraničných služobných ciest členov vlády. Príklad ciest členov vlády do Ruska v posledných mesiacoch nesvedčí o dobrej organizácii týchto ciest.

    Základná a životne dôležitá otázka pre Slovensko je vstup Slovenska do NATO. K týmto skutočnostiam Kongres Spojených štátov a následne politici západnej Európy u nás nás neuvádzajú v prvej skupine krajín. Dôvody: vnútropolitický vývoj na Slovensku, konfrontačné vzťahy medzi ústavnými činiteľmi, slabá tolerancia iných názorov, zvýšenie kriminálnych a teroristických trestných činov. Vláda tieto dôsledky minimálne rieši. Poslanci vládnej koalície prijali rozhodnutie o referende, hoci sme čoraz ďalej od krajín, o prijatí ktorých sa uvažuje v prvej skupine. Napriek tomu sú v tomto referende protichodné otázky, ktoré majú ľudí skôr zmiasť, negatívne naladiť proti vstupu Slovenska do NATO. Aj preto sa pripájame, aj ja sa pripájam za náš poslanecký klub, k formulácii uznesenia predneseného pánom Kukanom.

    Ďalej chcem upozorniť na dvojznačné vyjadrenie koaličných partnerov HZDS. Rada Združenia robotníkov Slovenska a predseda Združenia robotníkov Slovenska vyhlásili, že občania Slovenska by nemali v referende hlasovať za vstup Slovenska do NATO. V radoch Slovenskej národnej strany, druhého koaličného partnera, sa diskutovalo a ešte stále diskutuje o neutralite Slovenska. Je to v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády a toto najmä škodí Slovensku v zahraničí.

    Dostali sme veľa upozornení predstaviteľov západnej Európy o porušovaní demokratických princípov na Slovensku. Vláda a koalícia namiesto vecného vyvodenia dôsledkov sa púšťa cestou obviňovania zahraničia, že nepoznajú pomery na Slovensku, obviňovania opozičných politikov za tieto skutočnosti a taktiež predstaviteľov médií. To sa deje v čase, keď satelitné vysielanie dokáže priblížiť hociktoré miesto na Zemi, a keď médiá dve hodiny po udalosti, napríklad po zranení prezidenta Clintona, informujú o tom všade na svete.

    Chýba jasná reč predstaviteľov vlády a koalície. Chcem to dokumentovať na nasledujúcom. Deklarácia, že NATO je jediná fungujúca bezpečnostná organizácia, sa objavuje tak v správe, ako v programovom vyhlásení vlády. Napriek tejto deklarácii na lisabonskom summite v decembri 1996 predstaviteľ Slovenskej republiky v diskusii o OBSE podporil koncept kooperatívnej bezpečnosti založený na komplementárnom fungovaní existujúcich bezpečnostných a iných medzinárodných štruktúr. USA tu vyjadrili presvedčenie, že OBSE by sa nemala transformovať na jedinú riadiacu štruktúru európskej bezpečnosti. Ruská federácia jednoznačne odsúdila plány na rozšírenie NATO. Ruská federácia zdôraznila svoj záujem vypracovať chartu európskej bezpečnosti, ktorá by mala modernizovať helsinský záverečný akt. Teda ide o absolútne odlišné veci OBSE a NATO.

    Premiér Mečiar pri svojom vystúpení na Parlamentnom zhromaždení Západoeurópskej únie v Paríži v decembri 1996 povedal, citujem: "Slovenská republika vníma NATO ako zatiaľ jedinú bezpečnostnú štruktúru, ktorá zvládla plnenie úloh pri ochrane mieru v Európe. Vláda jasne deklarovala záujem o členstvo v NATO. Vyvíjame veľké úsilie na splnenie podmienok členstva." To boli citáty pána premiéra. Ale o spomínanom lisabonskom summite OBSE, tam, v Paríži, povedal, citujem: "Základným východiskom našej pozície je zachovanie OBSE ako platformy pre dialóg v otázkach bezpečnosti," zdôrazňujem bezpečnosti, "ľudských práv a ekonomickej spolupráce. Sme presvedčení, že vyvážené vzťahy medzi NATO, Západoeurópskou úniou, Európskou úniou a OBSE, ktoré predstavujú modely kolektívnej a kooperatívnej bezpečnosti, sú možnosťou, ako zaručiť bezpečnosť a stabilitu kontinentu do ďalšieho tisícročia."

    Na záver mi dovoľte citovať veľvyslanca Ruskej federácie pána Zotova z vystúpenia 5. marca na konferencii Slovensko a NATO v Bratislave. Okrem vyjadrenia negatívneho postoja k rozšíreniu NATO sa pán veľvyslanec vyjadril aj k systému európskej bezpečnosti. Citujem: "Uskutočnenie plánov rozširovania je nebezpečné aj preto, že budúci systém európskej bezpečnosti sa môže sústrediť iba na NATO, premeniť sa na takú schému, v ktorej úloha OBSE bude znížená. Neodmietame myšlienky, že v budúcom systéme európskej bezpečnosti bude mať NATO svoje dôležité miesto, ale nikdy sme nehodnotili ani nebudeme hodnotiť alianciu ako jediný rozhodujúci faktor pri budovaní takéhoto systému. Systém európskej bezpečnosti sa má opierať o všetky medzinárodné inštitúcie pôsobiace v európskom bezpečnostnom priestore. Sú to OSN, OBSE, Rada Európy, NATO spolu s programom Partnerstvo za mier, Rada severoatlantickej spolupráce, Európska únia spolu so Západoeurópskou úniu a taktiež Spoločenstvo nezávislých štátov."

    Takúto našu predstavu architektúry európskej bezpečnosti sme navrhli na lisabonskom summite OBSE. Takýto postoj predsedu vlády a predstaviteľov koalície znižuje aj maximálne úsilie rezortu ministerstva zahraničných vecí a znižuje prestíž Slovenska pri presadzovaní dôležitých záujmov Slovenska. Naša reč má byť jasná a mala by byť aj reč našich predstaviteľov o vstupe Slovenska do NATO.

    KDH deklarovalo svoj postoj k integrácii do NATO a Európskej únie opakovanými vyhláseniami našej rady, že sme za členstvo v NATO a v Európskej únii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Laukovi, že nás ubezpečil o orientácii KDH, pretože po vyjadreniach ich predsedu mohli vzniknúť takisto isté pochybnosti, kam vlastne KDH smeruje vo vzťahu k NATO. To len ako poznámka k tomu, že stále sa snaží nájsť vo vyjadreniach koaličných partnerov inú interpretáciu, než ktorá skutočne prislúcha týmto našim vyjadreniam. Rád by som ho upozornil na to, že pokiaľ mi je známe, tak nórska vláda štyrikrát požiadala o vstup do Európskej únie a v štyroch referendách bolo toto vlastne zamietnuté. A nespôsobilo to ani pád vlády, a dokonca ani zmenu vládnej strany. Jednoducho, ľudia na to mali iný názor.

    Čo sa týka vyjadrenia pána premiéra Mečiara, keď povedal, že NATO je jediná fungujúca vojensko-politická bezpečnostná organizácia, myslím si, že nepovedal nič iné ako holú skutočnosť. Ale že je snaha vytvoriť OBSE ako platformu na dialóg o predchádzaní konfliktov, myslím si, že to je len pozitívne. Pán Lauko, vaše vystúpenie pripomínalo isté vystúpenia alebo referáty, ktoré sme počúvali v minulosti, keď sa nesmelo uvažovať a mohlo sa hovoriť len konkrétne: Hurá, týmto smerom! - a nič iné. O tom, či budeme, alebo nebudeme členmi NATO, viete veľmi dobre, že vôbec nerozhoduje vnútorná situácia na Slovensku, ale strategické záujmy dnešných členov NATO. Je úplne samozrejmé, že každý zodpovedný politik sa obzerá aj po iných možnostiach, ak táto jedna nevyjde. Viem si veľmi dobre predstaviť, že práve v záujme stability medzi krajinami NATO a Ruskou federáciou mohli by obe strany garantovať Slovenskej republike neutralitu.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, ďakujem, uplynuli dve minúty.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že už nemám nikoho prihláseného do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási.

    Teraz ako prvého píšem pána poslanca Dzurindu. Pán Duka-Zólyomi, tiež? Pán poslanec Ftáčnik, pani poslankyňa Garajová, pani poslankyňa Schmögnerová, pán poslanec Tarnóczy a tiež pán poslanec Kanis.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzavrel som možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Dzurindu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    zahraničná politika štátu by mala vytvárať predpoklady na jeho všestranný rozvoj. Výsledkom dobre fungujúcej zahraničnej politiky by mali byť praktické výsledky v jednotlivých oblastiach života, predovšetkým, podľa môjho názoru, v ekonomike.

    Jeden z vašich kolegov, pán minister, v jednom zo susedných štátov pred časom povedal, že sa usiluje o ekonomizáciu zahraničnej politiky. Bol to poľský minister zahraničných vecí - tuším 3-4 roky dozadu - pán Olechowski.

    V tejto súvislosti chcem poukázať na jednu z oblastí, kde je zreteľná absencia pôsobenia našej zahraničnej politiky. Je to oblasť začleňovania sa Slovenskej republiky do európskej dopravnej infraštruktúry. Na pána Olechowského som si nespomenul iba náhodou. Celkom konkrétne mi totiž ide o koridor sever-juh alebo Adriatik-Baltik, alebo poľské prístavy a prístav Terst.

    V uplynulú sobotu som vykonal poslanecký prieskum, keď som autom prešiel Považím, Kysucami do Bielsko-Bialej a potom späť na Český Těšín, Moravou do Brna a z Brna do Bratislavy. Chcem vám oznámiť, že zo Zwardoňa do Bielsko-Bialej nie je ani zakopané - nemyslím mesto Zakopané -, ale krompáčom zakopané, napriek tomu, že 8. 12. 1994 sa nám podarilo začleniť úsek Žilina - Čadca - Bielsko-Biala ako číslo D18 do systému TEM, tzn. Trans Europaen Motorway, to znamená do európskej diaľničnej siete.

    Po druhé, priechod Skalité - Zvardoň má po dva jazdné pruhy a je v takom stave, ako bol provizórne otvorený, nami začatý a na jar 1995 otvorený, to znamená pre ľahké vozidlá do 3,5 t.

    Po tretie, na strane druhej chcem podotknúť, že toto je hlavný ťah na Krakov a mal by byť začlenený do magistrály sever-juh.

    Po štvrté, na strane druhej sa stále viac dokončieva súvislé diaľničné prepojenie Bielsko-Bialej s Českým Těšínom a Olomoucom. Na poľskej strane nájdete smerom k poľsko- -českému priechodu už 5 km dlhú diaľnicu a zvyšná časť asi 30 km cesty do Bielsko-Bialej je napoly štvorpruhová, napoly dvojpruhová.

    Po piate, priechod Český Těšín - Csešin má na rozdiel od našich dvoch po 12 pruhov z každého smeru, obrovské odstavné plochy a ďalšie najmodernejšie technické zariadenia potrebné na vybavenie zásielok a cestujúcich.

    Z uvedeného vyplýva, že Slovensko stráca tempo v súťaži so svojím západným susedom. Európska únia nebude prispievať na paralelné európske koridory, ale bude si z nich vyberať. Koridor Považia a Kysúc je paralelný v súťaži s koridorom, ktorý vedie Moravou. Dúfam, pán minister, že je nám obom jasné, že stavba diaľnice na poľskej strane, v tomto prípade asi 50 km v ťažkom horskom teréne, nie je a nemôže byť len problémom rezortu dopravy.

    Na základe uvedených skutočností vám kladiem nasledujúce otázky. Budú tri.

    1. Kedy ste vy na svojej úrovni rokovali so svojím poľským partnerom o napojení poľskej diaľničnej siete na sieť slovenskú a s akým výsledkom?

    2. Kedy takéto rokovanie vykonal na svojej úrovni predseda vlády Slovenskej republiky a s akým výsledkom?

    V tejto súvislosti upozorňujem, že jediné medzinárodné rokovanie v predmetnej veci na politickej úrovni som zachytil v novembri 1995. Minister dopravy Poľskej republiky pán Liberacki podpísal v Bratislave dohodu o prepojení slovenskej diaľničnej siete s Poľskom prostredníctvom tzv. smerovo vedenej cestnej komunikácie. Je to dohoda všeobecná, bez termínov, technických parametrov a záväzkov, skrátka absolútne nič neriešiaca. Aj preto sa do dnešného dňa na poľskej strane nezačali žiadne konkrétne práce na diaľničnom prepojení so slovenskou stranou.

    V súvislosti s uvedeným vám kladiem tretiu otázku: Aké konkrétne rokovania plánuje vláda Slovenskej republiky na to, aby konečne boli začaté takéto konkrétne práce na prepojení slovenskej a poľskej diaľničnej siete?

    Poznamenávam, že aj kvôli chabej infraštruktúre je vzájomný obchod medzi Slovenskom a Poľskom v takom úbohom stave, v akom je. Náš vzájomný obchod predstavuje 2 až 3 % nášho obchodu, pritom máme 450 km dlhú spoločnú hranicu, a poľský trh predstavuje 8-krát taký trh ako trh Slovenskej republiky, približne 40 miliónov občanov. Keby boli kvalitnejšie prepojenia, bolo by aj viac poľských turistov v Zuberci, v Nízkych i Vysokých Tatrách.

    Len silný tranzit pomôže a môže splatiť tie obrovské investície, ktoré si rozvoj domácej slovenskej diaľničnej siete vyžiadal, vyžaduje a najmä vyžiada. Preto ma veľmi sklamalo, že na strane 20 dokumentu, ktorý ste predložili, sa zmieňujete len o prihraničnej spolupráci a drobných cestných priechodoch pre ľahké vozidlá, ale to podstatné vám v tejto správe uniká. Upozorňujem vás na to, pán minister, a vyzývam k náprave, kým je ešte aká-taká možnosť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Veľmi pozorne som si vypočul toto vystúpenie. Severo- -južný koridor transeurópskej magistrály bol rozpracúvaný od jari roku 1993 prvý raz na konferencii ministrov európskych dopráv v Nordviku v Holandsku. Takto to pokračovalo na ďalších bilaterálnych stretnutiach so severnými aj s južnými susedmi. Ale na moje ohromenie po páde Mečiarovej vlády roku 1994 ministerstvo dopravy opustil jeden list. Pán poslanec Dzurinda, vy ste ho nepodpísali, podpísala ho sekcia koncepcií. Ten list ma dosť zarazil, pretože v tom texte je písané o možnosti variantného riešenia alebo variantného vedenia tejto severo-južnej trasy variantne buď Považím, alebo Moravou. Takže chyba sa kdesi stala už na tejto úrovni, pretože transeurópske magistrály skutočne variantné vedenie nepoznajú. Ale to nemožno pripisovať súčasnému ministrovi zahraničných vecí.

  • Pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister,

    máme pred sebou veľmi dôležitý materiál - správu o zahraničnej politike Slovenskej republiky za minulý rok a plánované hlavné zámery na tento rok, čiže na rok 1997. Je to vyčerpávajúca, obsažná správa, veľmi podrobný prehľad zahraničných aktivít ministerstva zahraničných vecí s logickým a jasným členením. Musíme ju hodnotiť ako chvályhodný výkon.

    Na druhej strane treba konštatovať, že je to len faktografický materiál, zoradenie vyvinutých zahraničných aktivít. Ku komplexnosti chýba analýza, resp. rozbor súčasného stavu účinnosti tejto širokej aktivity a spätnej väzby na kladný alebo záporný posun v hodnotení Slovenskej republiky v medzinárodnom meradle.

    Predložený materiál obsahuje málo kritiky. Chýbajú efektívne závery a odporúčania. Chýba kritické hodnotenie, v ktorom nemôžu chýbať medzinárodné, ale ani vnútroštátne súvislosti. Z tejto správy vyznieva, akoby všetko bolo bezproblémové, akoby Slovenská republika nemala žiadne problémy v medzinárodnom ohodnotení, v posúdení jej pripravenosti začleniť sa do európskych a transatlantických štruktúr.

    Netreba dlho hľadať v pamäti, vieme, koľko výhrad odznelo v uplynulých rokoch na úkor Slovenskej republiky. Je známe, koľko kritiky a nespokojnosti bolo vyslovené zo strany Európskej únie, Rady Európy a NATO, resp. rôznych západných štátov. Nesmieme nechať bez povšimnutia ani rôzne druhy diplomatických upozornení. Treba hľadať korene problémov a nedostatkov.

    Prečo toľko výhrad? Prečo záporné hodnotenie? Ako sa im vyhnúť? Treba hľadať a poukázať na skutočné príčiny, ktoré sa nachádzajú vo vnútornej politike tohto štátu, v nesprávnej politike vládnej moci. Ťažko sa robí, vyvíja efektívna zahraničná politika na takom vnútropolitickom fóre, aké je v súčasnosti v tejto krajine a aké teraz buduje súčasná vláda Slovenskej republiky. Zložitou úlohou je presvedčiť zahraničných partnerov o správnosti a objektivite toho, čo sa u nás vnútropoliticky odohráva: o zámeroch vlády, o správnosti prijatia antidemokratických, protiústavných a kontroverzných zákonov.

    Čo urobilo ministerstvo zahraničných vecí preto, aby sa napríklad projekt NATO naplnil doma? V tejto otázke pristúpenia Slovenskej republiky k NATO za zatiaľ nevyjasneného postoja Slovenskej republiky, akoby zahraničná politika nemohla za to, že určité zložky výkonnej moci, prípadne vládnej koalície majú iný názor, robia proti tézam vládneho programu, neakceptujú vážne požiadavky členských krajín NATO alebo Európskej únie a nemajú snahu naplniť, realizovať ich? Ak je taká aktivita zahraničného rezortu, kde potom mešká výsledok? Prečo sa prešľapuje na jednom mieste, prečo sa nepribližuje vidina integrovanej Európy?

    Vážená Národná rada, v správe ministerstva zahraničných vecí v obidvoch častiach, t. j. v hodnotení zahraničnej politiky za rok 1996 a v časti, kde sa konkretizujú úlohy na rok 1997, je osobitná kapitola pre oblasť menšín, ľudských práv krajanov a kultúrnych stykov. Okrem konštatovania toho, že ratifikácia základnej zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou je významným medzníkom, a zdôraznenia dôležitosti Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín nemôžem súhlasiť s interpretáciou stavu zabezpečenia práv národnostných menšín na území Slovenskej republiky.

    Znepokojuje nás táto forma hodnotenia. Je to zavádzajúce, lebo nezodpovedá realite a skutočnej situácii. Správa v superlatívoch hovorí o právnej istote národnostných menšín, čo sa zakladá na nekonečnom, bez rozmýšľania a už notorickom opakovaní frázy, že na Slovensku je vysoký štandard menšinových práv, presnejšie povedané, v tejto republike sú nadštandardné práva národných spoločenstiev. Zatiaľ sa nikto nepokúsil definovať, čo sú to vlastne štandardné práva.

    Správa ministerstva zahraničných vecí vysoko a kladne hodnotí výsledky zabezpečovania práv národnostných menšín, a pritom vieme, že vývoj je opačný. Sme svedkami negatívneho trendu. Prijatím a realizáciou rôznych právnych noriem, zákonov, vyhlášok a nariadení, počnúc jazykovým zákonom, postupne, ale isto sa obmedzuje bývalý, resp. daný stav a paralyzujú sa prirodzené a doteraz platné možnosti a práva národnostných menšín na Slovensku.

    Nastolím otázku, pýtam sa: Aké výsledky v oblasti zabezpečovania práv národnostných menšín boli prezentované v zahraničí, ak žiadne výsledky neboli? S čím sa môže táto vláda pochváliť v oblasti zabezpečovania práv národnostných menšín v oblasti kultúry, v oblasti používania jazyka národnostných menšín, v oblasti školstva, vzdelávania atď.?

    Zavádzajúce a nepravdivé je aj to, že misia a odporúčania či upozornenia vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE pána van der Stoela sa hodnotia ako vysoké oficiálne uznanie pozitívnych výsledkov slovenskej národnostnej politiky. Asi odporúčania a stanoviská pána van der Stoela sa v zahraničnom rezorte čítajú pomocou špeciálnych okuliarov, a preto sa z nich nevyvodili žiadne konzekvencie, potrebné ponaučenia.

    Treba povedať, že pozitívne hodnotíme veľmi opatrne naformulované kladné stanovisko ministerstva zahraničných vecí pri posudzovaní možnosti pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov, že tento rezort vyslovuje nutnosť prijatia právnej normy na používanie jazykov národnostných menšín.

    Taktiež vyslovujeme nesúhlas s plánmi a zámermi ministerstva zahraničných vecí v oblasti menšinovej politiky na rok 1997. Prístup je neobjektívny a neseriózny. Dôraz sa kladie na propagáciu národnostnej politiky Slovenskej republiky v zahraničí. Vari to nemyslíte vážne, pán minister? S akými výsledkami sa môže pochváliť táto vláda v tejto oblasti? Budete chváliť a propagovať tie negatívne zásahy do práv menšín, ktorých sme svedkami a ktorých deň čo deň, viac a viac pribúda? Znepokojuje nás, že medzi predstavami a plánmi na tento rok sa so všetkou vážnosťou objavuje princíp reciprocity pri riešení postavenia a právnej istoty maďarskej menšiny v Slovenskej republike a slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Neuvedomujete si, že princíp reciprocity je už nemiestny, zastaraný nápad, zastaraná kategória riešenia? Skôr je to nebezpečná hra, veď Európa je už veľmi ďaleko od takých spôsobov riešenia právneho postavenia národnostných menšín.

    Vážená Národná rada, ešte veľmi stručne by som sa chcel vysloviť k hodnoteniu základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Jediný minuloročný úspech je, že táto zmluva bola ratifikovaná. Ale na poli realizácie, resp. naplnenia jej obsahu sa málo uskutočnilo. Prešľapuje sa na jednom mieste. Je pravdou, že bolo niekoľko stretnutí odborníkov, ale doteraz sa nedohodlo ani na štruktúre, resp. mechanizme systematickej spolupráce v realizácii zmluvy. To, že sú rokovania a podpisujú sa aj určité dohody medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, je skôr výsledok bývalých vzťahov, nezávisle od obsahu základnej zmluvy.

    Vážená Národná rada, na záver by som chcel len konštatovať, že nosným pilierom postavenia Slovenskej republiky na medzinárodnej hospodársko-politickej scéne je dobrá, pravdivá a objektívna zahraničná politika, ktorej vykonávateľom je ministerstvo zahraničných vecí. Bezpodmienečne je potrebné, aby práve tento rezort zbieral, vnímal a analyzoval aj kritiky, a tak ovplyvňoval celú vládu, nabádal k tomu, aby pozadie, vnútorné pomery krajiny boli dobré, skutočne demokratické a prispôsobili sa požiadavkám integračného procesu, požiadavkám európskych a transatlantických štruktúr.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ftáčnik. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Pán kolega, ktorý vystúpil predo mnou, hodnotil vystúpenie pána ministra, myslím si, že so slepeckými okuliarmi, lebo toľko bludov, dá sa povedať, že až inkvizičných bludov, som ešte v živote nepočul. Pán minister tu vystúpil so svojím expozé. Správu nám predsa podal a bolo potrebné si ju prečítať. Dal ju v slovenčine, to znamená, že kto po slovensky rozumie a kto si to prečítal, našiel tam aj analýzy, aj hodnotenia, aj všetko to, čo potrebuje. Len bolo treba čítať normálne, a nie naopak. Čiže nebol to len opis. To, čo hovoril pán minister, bolo expozé a tak to treba aj chápať.

    A pokiaľ ide o výrok, že Európa je ďaleko pred nami v riešení národnostných menšín, iste je to pravda, čo ste povedali, pán kolega. Napríklad v Nemecku upaľujú Turkov, vo Francúzsku vyháňajú ľudí s inou farbou pleti atď. Takže, prosím vás pekne, povedzte mi, v čom, pre boha živého, sú pred nami.

    Ďalej ste hovorili, aké sú štandardné práva. Štandardné práva sú opísané v medzinárodných dohovoroch, treba si to tiež prečítať a zistíte, čo sú to štandardné práva. A u nás máte naozaj nadštandardné práva. Škoda.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou pani poslankyňa Lazarová.

  • Ešte k predchádzajúcemu diskusnému príspevku.

    Prosím vás pekne, pán poslanec, vy ste kritizovali správu týkajúcu sa zahraničnej politiky najmä z hľadiska vzťahu Slovenskej republiky k národnostným menšinám. Pri poslednej návšteve v Maďarsku nemecký prezident pán Herzog hovoril, že Maďarsko môže byť vzorom v národnostnej politike pre všetky krajiny. Toto jeho vyjadrenie by sme si naozaj mali zobrať k srdcu a podľa vzoru Maďarskej republiky by sme mali aj my pristupovať k používaniu jazykov národností, ako aj ku školskej i kultúrnej politike. Myslím si, že by to bolo naozaj veľmi potrebné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko poznámok k tej časti správy, ktorá sa týka integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Myslím si, že treba pripomenúť všeobecne známy fakt, že Slovenská republika podala prihlášku do Európskej únie dobrovoľne, v súlade s programom vlády a za mohutnej podpory aj opozičných politických strán. O tom, či sa Slovenská republika stane členom Európskej únie, rozhodne jej schopnosť plniť kritériá, ktoré stanovila Európska únia. O tom, do akej miery tieto kritériá plníme, nerozhodne náš pohľad na to, ako sa to deje, ale rozhodne pohľad tých, ktorí o nás budú rozhodovať, to znamená štátov Európskej únie a jej orgánov, ktoré budú posudzovať pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do tohto integračného zoskupenia.

    V správe ministerstva zahraničných vecí sa konštatuje, že zo strany únie sa sporadicky objavovali výhrady voči Slovenskej republike, a to v kontexte plnenia niektorých podmienok kodanských kritérií na dosiahnutie jej plného členstva. Iste je vám známe, že na summite Európskej únie v Kodani boli stanovené niektoré základné kritériá, ale že niektoré z nich nie je vôbec ľahké splniť a Slovenská republika bude musieť vynaložiť niekoľkoročné postupné úsilie na to, aby kritériá v oblasti ekonomiky, prípravu na začlenenie do jednotného trhu naplnila takým spôsobom, aby to nepoškodilo naše vlastné záujmy, záujmy Slovenskej republiky, ale aby sme sa stali schopnými konkurencie a jednoducho vedeli sa obracať na spoločnom trhu, do ktorého sa chceme dostať. O týchto otázkach bude bližšie hovoriť kolegyňa poslankyňa Schmögnerová. Ja by som sa rád vyjadril k tej časti kodanských kritérií, ktoré sú tu vlastne citované, pretože pripomienky sa najčastejšie objavujú práve k prvej skupine kritérií, ktorú formuloval kodanský summit tak, že ide o stabilitu inštitúcií zabezpečujúcich demokraciu, právny štát, ochranu ľudských a menšinových práv.

    Ak sú výhrady voči Slovensku práve k týmto otázkam, je potrebné ich citlivo vnímať a zvážiť, v čom sa objavujú. Ak budeme hovoriť o inštitúciách zabezpečujúcich demokraciu, nechcem tu opakovať svoje viacnásobné vystúpenia o postavení opozície v tomto parlamente, o vzťahu koalície a opozície, o tolerovaní iných názorov, o zabezpečení kontroly moci. To, myslím si, že už všetci poznáme. A musím povedať, že ak sa vyskytujú pochybnosti o stabilite našich inštitúcií zabezpečujúcich demokraciu, tak tieto pochybnosti pochádzajú najmä z činnosti vládnych poslancov, resp. vládnej koalície, ktorá trvalo, od začiatku volebného obdobia, spochybňuje napríklad inštitút prezidenta. To nikto z opozičných strán nerobí a asi to neprispieva k dobrému postaveniu Slovenskej republiky a jej obrazu, keď sa spochybňuje hlava štátu a jej možnosti a schopnosti plniť úlohy, ktoré hlava štátu v tejto republike má. Vy, kolegovia, vládni poslanci, ste prijali zákony, ktorými ste zobrali prezidentovi všetky právomoci, ktoré ste mu mohli zobrať, až na tie, o ktorých Ústavný súd povedal, že to nie je celkom dobre možné. Išli ste aj proti inštitútu, nielen proti osobe, ako sa pani poslankyňa snaží naznačiť.

    V otázke právneho štátu treba povedať, že nie opozícia, ale koalícia odhlasovala vylúčenie poslanca z tohto parlamentu a, myslím, včera sa objavil údaj, že poslanec neposlal svoju abdikáciu a vy ste napriek tomu rozhodli v presvedčení, že ste urobili ten najlepší krok, aký ste urobiť mohli. S rovnakým presvedčením ste asi schválili viac ako desiatku zákonov, ktoré neskôr Ústavný súd vyhlásil za protiústavné, a ak budete hovoriť, že vy ste o tom nevedeli, my sme vás na to pri každom prípade upozornili. Je to vedomé hlasovanie za zákony, ktoré nesvedčia právnemu štátu a nesvedčia stabilite v tejto oblasti. Ani hlasovanie, ktoré ste tu predviedli o nastúpení náhradníka za Slovenskú národnú stranu, kde ste vedome porušili volebný zákon, tiež nesvedčí o tom, že sú vám blízke princípy rešpektovania právneho štátu.

    K otázke rešpektovania ľudských práv a stability inštitúcií zabezpečujúcich rešpektovanie ľudských a menšinových práv musím spomenúť jednu jedinú oblasť - a nahrám tým na faktickú poznámku pani poslankyni Garajovej, ak bude mať záujem -, a to je otázka prijatia zákona o používaní jazykov menšín v úradnom styku. Tá kauza je veľmi dobre známa, nechcem ju tu rekapitulovať. Ale chcel by som nahlas a znovu zopakovať, že ak sa ministerstvo zahraničných vecí svojim partnerom na Asociačnej rade vo februári tohto roku pokúša vysvetliť, že na Slovensku máme 33-34 právnych noriem, ktoré pokrývajú používanie jazyka menšín, tak na Slovensku neexistuje žiadna norma, ktorá by v súlade s článkom 6 ods. 2 a s článkom 34 ods. 2 písm. b) upravovala používanie jazyka menšín v úradnom styku. Takúto normu ste, vážené kolegyne a kolegovia, zrušili 17. či 15. novembra 1995 pri hlasovaní o zákone o štátnom jazyku. Boli vtedy návrhy, aby sme prechodne ponechali túto normu, kým nebude vypracovaný nový zákon. Tie návrhy sa vám nezdali vhodné, takúto normu ste zrušili a napriek tomu, že s ňou počíta naša vlastná ústava, takáto norma sa medzi tými 33 ani 34 nenachádza. Čiže nerešpektujeme vlastnú ústavu a snažíme sa zahraničiu vysvetliť, že je všetko v poriadku, pretože je tu 33 iných noriem, ale nepokrývajú to právne vákuum, ktoré tu vzniklo tým, že sa zrušil zákon z roku 1990, a takýto zákon, s ktorým počíta naša ústava, jednoducho nemáme. To tiež nie je činnosť opozičných strán, ale je to prejav politiky vládnej koalície.

    K polemike, ktorá tu bola o tom, či je dôležitejšia činnosť opozície alebo koalície pre fungovanie štátu a jeho vnímanie v zahraničí. Prosím vás, pozrite sa do susedných štátov. Ak István Csurka alebo József Torgyán zorganizuje demonštráciu, tak sa na to pozeráme, že je to opozičná strana, a viac nás pre politiku Maďarskej republiky zaujíma, čo povedia Hornovi socialisti alebo ich koaliční partneri. To je dôležité, takto vnímame politiku Maďarskej republiky. Rovnako, keď sa pozrieme do Francúzska, asi nás bude viac zaujímať, čo hovorí prezident Chirac alebo predseda vlády, ale menej nás bude zaujímať stanovisko Jean-Marie Le Pena, pretože to je okrajová strana vo Francúzsku. Je to tak a takto vnímame francúzsku politiku.

    Toto zrkadlo, prosím, nastavte sami sebe. A preto sa vážnejšie vnímajú vyjadrenia, stanoviská, postoje a kroky vládnej koalície, pretože ona dnes reprezentuje oficiálne stanoviská a pozíciu Slovenskej republiky. Preto je to kritické zrkadlo nastavené viac na vás. Tým nechcem povedať, že opozícia nemá žiadnu zodpovednosť. My sa k tej zodpovednosti hlásime a myslíme si, že máme čím prispieť k tomu, aby sme obraz Slovenskej republiky a jej medzinárodné postavenie istým spôsobom posilnili.

    Ale nedá sa to robiť tak, ako to navrhuje ministerstvo zahraničných vecí vo svojom materiáli, kde sa chce sústrediť len na diplomatickú ofenzívu a na vysvetľovanie. Vysvetľovanie znamená, že všetko zostane tak, ako je, len sa budeme našich partnerov snažiť presvedčiť o tom, že všetko je v poriadku, len oni to zle vidia, že my to vidíme dobre a snažíme sa ich presvedčiť o tom, že ich pohľad na nás je zlý.

    Mám obavy a zdôraznil som to na začiatku, že o tom, či plníme kritériá, rozhodnú oni a ich pohľad. Nepochybne v tom môže pomôcť objektívne vysvetľovanie postojov, postupov a pozícií slovenskej vládnej reprezentácie, resp. Slovenska ako takého. Ale v mnohých oblastiach, a naznačil som niektoré z nich, nechcem to naťahovať, je to otázka nie vysvetľovania, ale zmeny politiky, ktorá sa dnes na Slovensku deje. O tom v správe nie je ani slovo. Možno, že to ani nebolo a nemohlo byť účelom hry. Ale tu je to miesto, o ktorom minister zahraničných vecí vo svojom expozé povedal, že zahraničná politika je prepojená s vnútornou politikou. My politici na Slovensku môžeme vytvoriť ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky a Slovenskej republike ako takej priaznivé prostredie na obhajobu našich vlastných záujmov. Musíme sa vedieť dohodnúť a riešiť tie problematické miesta, ktoré sa objavujú v pohľade partnerov na nás, o ktorých aj my vieme, len ich akosi odsúvame nabok a kladieme za úlohu ministrovi zahraničných vecí, nech to kdesi vysvetlí, nech to vysvetlia veľvyslanci, lebo toto je podľa niektorých cesta, ako sa to dá urobiť.

    Bohužiaľ, tá príhoda o zrkadle, o ktorej hovorila pani poslankyňa Bieliková, je naozaj taká. Zrkadlo odráža len to, čo vidno. Sú tu diplomatické misie, je tu tlač, ktorá prináša udalosti tak, ako sa dejú, sú tu vyjadrenia koaličných, opozičných poslancov, a toto sa všetko vníma. Bolo by naivné si myslieť, že vyjadrenia pána Čarnogurského, Weissa alebo Moravčíka majú väčšiu váhu ako vyjadrenia predsedu vlády, ministra zahraničných vecí a podobne. Celkom iste nie, pretože prisudzuje sa im taká váha, akú v spektre slovenskej politiky majú.

    Rád by som urobil krátku poznámku k hodnoteniu zriadenia výboru pre európsku integráciu, ktoré je uvedené v správe v prílohe číslo 1.

    Vytvorenie výboru pre európsku integráciu je nepochybne pozitívny signál, ale chápem ho ako vytvorenie priestoru pre parlamentnú kontrolu procesu európskej integrácie. V prvom kole to má tento účel. To znamená doma prispieť k parlamentnej kontrole tých procesov, ktoré nemožno viazať len s činnosťou ministerstva zahraničných vecí, ktoré zasahujú do všetkých rezortov, zasahujú do činnosti vlády, do činnosti podpredsedu vlády. A tieto procesy je nutné postaviť pod parlamentnú kontrolu, aby tu bolo miesto, kde budeme hovoriť o takej vážnej veci, ako je postupné približovanie a príprava Slovenska na vstup do Európskej únie. Nepochybne môžeme pri kontaktoch so zahraničnými partnermi prispieť aj k vysvetľovaniu istých konkrétnych vecí. Ale na to, myslím si, vo vzťahu k Európskej únii lepšie slúži a mal by slúžiť Spoločný parlamentný výbor Európskej únie a Slovenskej republiky, ktorý pravidelne zasadá a ktorý by mohol túto úlohu splniť. Nie náhodou v tomto výbore v máji, resp. v júni minulého roku a v Asociačnej rade vo februári tohto roku zaznelo opakované pripomínanie kritérií, o ktorých som hovoril a ktoré nemožno brať na ľahkú váhu, pretože tieto kritériá budú rozhodovať, akým spôsobom sme pripravení a či sa s nami bude počítať, alebo nie.

    Najobjektívnejší obraz nám poskytne tzv. hodnotenie Európskej komisie. V roku 1995 sme podali prihlášku a podľa pravidiel Európskej únie Európska komisia podá istú odpoveď. Tá odpoveď nebude na jednu stranu, ani na dve. Sú to rozsiahle správy oficiálne nazvané Hodnotenia žiadosti Slovenskej republiky, ale aj ostatných asociovaných krajín o vstup do Európskej únie. Toto bude zrejme najobjektívnejšie zrkadlo toho, ako sa Európska únia pozerá na nás, a to, prosím, nielen z politického pohľadu, ale aj vo všetkých vecných otázkach, ako je doprava, hospodárstvo, priemysel a všetky oblasti, ktoré sú pokryté napríklad v Bielej knihe na prípravu asociovaných krajín na vstup do Európskej únie.

    Myslím si, že s dokumentom, ktorý by mal byť známy v priebehu druhého polroku roku 1997, by sme mali pracovať s veľkou vážnosťou, oboznámiť sa s ním či v zahraničnom výbore, ale aj vo výbore pre európsku integráciu. A mali by sme si premyslieť konkrétnu postupnosť krokov, ktorá možno aj presiahne horizont súčasného volebného obdobia, pretože naša ambícia vstúpiť je v prvej skupine kandidátskych krajín, to znamená v horizonte rokov 2002 až 2005. S týmto výhľadom na základe tohto objektívneho hodnotenia by sme mali pripraviť postupnosť krokov, ktoré my - Slovenská republika - urobíme v jednotlivých oblastiach, aby sme boli v roku 2002 alebo 2005, teda v tomto období, pripravení na vstup do Európskej únie. To znamená, že by sme mali do toho zainteresovať aj príslušné parlamentné výbory, aby kontrola nad priebehom tohto procesu bola zaručená.

    Našou prioritou v tejto oblasti v druhom polroku 1997 bude nepochybne aj otázka presvedčiť Európsku úniu, aby sa rozhovory o vstupe do Európskej únie začali so všetkými kandidátskymi krajinami naraz. Ak o našej krajine sú isté pochybnosti, toto môže byť najúspešnejšia stratégia, ako udržať pre Slovensko šancu, aby bolo medzi vážnymi kandidátmi, vážnymi uchádzačmi na vstup do Európskej únie.

    Na záver by som chcel povedať, že proces vstupu Slovenska do Európskej únie má medzi naším obyvateľstvom omnoho väčšiu podporu alebo väčšiu podporu ako vstup Slovenskej republiky do bezpečnostného zoskupenia Severoatlantickej zmluvy. Mali by sme tento potenciál využiť a mali by sme hľadať priestor či už na úrovni parlamentných výborov, ale aj politických strán, pretože toto sa zatiaľ za posledné dvaapolročné obdobie nestalo, aby sme našli konkrétne kroky, ktorými je možné posilniť pozíciu Slovenskej republiky a udržať ju, resp. presvedčiť tých, ktorí budú o tom rozhodovať, že Slovensko skutočne patrí do prvej skupiny štátov na integráciu do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán poslanec, dovoľte mi jednu poznámku. Skutočne vaše vystúpenie bolo pekné, aj sa dobre počúvalo, a dokonca tie názory, ktoré máte, že také demonštrácie, aké v Maďarsku robia "torgyánovci", "csurkovci", treba brať ako prejav opozície, a všetko je v poriadku. Skutočne aj ja mám ten názor, že to treba tak brať. Je to prax, je to opozícia, má svoje práva. Ale ak by sa takéto aktivity urobili na Slovensku, ak by na Slovensku boli takéto politické strany také aktívne ako tie v Maďarsku, alebo ak by sa na Slovensku premiér, predseda parlamentu a prezident zúčastnili na exhumácii Tisa, tak ako sa zúčastnili v Maďarsku na exhumácii Horthyho, tak vám garantujem, že aj Rada Európy bude zasadať a Socha slobody sčervenie a na Slovensko padne toľko hnevu a toľko nebezpečenstva, že si to odnesieme všetci. V tomto je ten rozdiel, inak vo všetkom s vami súhlasím.

  • Prihlásená je pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    keď sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Duka-Zólyomi, okamžite som sa prihlásila do rozpravy aj ja, len tak naslepo. Totiž stavila som sa so svojimi kolegami, že presne viem, o čom bude hovoriť. Keďže som vyhrala, dovoľte pár poznámok.

    Chcem povedať, na rozdiel od pána poslanca Duku-Zólyomiho, že pozitívne hodnotím fakt, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky považuje v oblasti menšín, ľudských práv krajanov a kultúrnych stykov za svoje priority hlavne úsilie o urýchlenie ratifikácie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, aby sa tento rámcový dohovor stal záväznou európskou normou pre dodržiavanie práv národnostných menšín. Je nutné pre platnosť rámcového dohovoru v členských štátoch Rady Európy, aby ho ratifikovalo päť členských štátov. Dodnes tak urobili len štyri členské štáty. Slovenská republika je medzi nimi a zatiaľ ako jediný členský štát Rady Európy predložila i podrobnú analýzu praktickej národnostnej politiky a napĺňania rámcového dohovoru.

    Ďalej, na rozdiel od pána poslanca, kladne hodnotím i to, že naše ministerstvo zahraničných vecí presadzuje porovnávaciu štúdiu o postavení národnostných menšín, čo je skutočne predpokladom na vypracovanie všeobecne platných a záväzných medzinárodných štandardov v tejto oblasti, lebo rámcový dohovor platí len pre tie štáty, ktoré ho ratifikovali.

    Aj keď sa to pánu poslancovi Dukovi-Zólyomimu nezdá, máme sa čím pochváliť v zahraničí aj v oblasti národnostnej politiky Slovenskej republiky. Pracujem v dvoch výboroch Rady Európy. Jedným je výbor pre demografiu, migrácie a utečencov a ten druhý je výbor pre školstvo a kultúru. Okrem toho pracujem v skupine špecialistov na problematiku Rómov v Európe. Chcem povedať, že je tam 27 zástupcov rómskych európskych organizácií a traja poslanci Rady Európy.

    Chcem povedať pár poznámok o mojich posledných skúsenostiach zo zasadnutia, keď zástupcovia, volení zástupcovia rómskych európskych organizácií, hlavne mimovládnych organizácií a organizácií tretieho sektora, výslovne žiadali pre seba, teda pre Rómov, štatút etnickej menšiny v členských štátoch Rady Európy - v Slovenskej republike ho už majú. Ďalej žiadajú všetky členské štáty Rady Európy urýchlene ratifikovať Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ktorý - na rozdiel od našich poslancov za Maďarskú koalíciu - uznávajú zástupcovia Rómov v celej Európe ako dokument, ktorý im postačí na ochranu ich menšinových práv.

    Nedávno v Štrasburgu, asi pred troma týždňami, bolo zasadnutie tejto skupiny špecialistov a prezident Európskej únie Rómov pán Rajko Djurič z Nemecka kladne hodnotil našu národnostnú politiku. Okrem toho vystúpil aj riaditeľ Centra pre výskum menšín v Európe pán Jean Pierre LiŤjois z Univerzity René Descarta z Paríža a kladne hodnotil naše národnostné školstvo a pomoc kultúrnym aktivitám menšín zo strany vlády. Takže sa máme čím pochváliť. Ale napriek tomu chcem upozorniť, že Rómom v Európe ide o to, aby sa čoraz viac Rómov prihlásilo v budúcnosti k svojej národnej identite. Chcem povedať a upozorniť vopred, že ak sa naši Rómovia najbližšie pri sčítaní obyvateľstva prihlásia k svojej národnej identite, zníži sa počet občanov maďarskej národnosti na južnom Slovensku. Ale politici za Maďarskú koalíciu budú kričať do sveta, že na južnom Slovensku boli Maďari násilne asimilovaní.

    Pán Duka-Zólyomi sa ďalej dotkol základnej zmluvy o spolupráci s Maďarskou republikou. Táto zmluva je skutočne dobrým základom pre rozvoj spolupráce vo všetkých, opakujem, vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Netýka sa len národnostnej problematiky. Škoda, že si pán poslanec nevšimol spoluprácu Slovenskej republiky a Maďarska v mnohých iných, ďalších oblastiach, čo je tiež v duchu slovensko-maďarskej základnej zmluvy. Škoda však, že užšej a produktívnejšej spolupráci týchto dvoch krajín bráni často praktická politika Maďarskej republiky, napríklad spomínané závery konferencie Maďarsko a Maďari v zahraničí. Tieto postoje sú prekážkou ďalšieho skvalitnenia a rozvoja vzťahov Slovenskej a Maďarskej republiky. I komentovanie a kritizovanie výlučne vnútropolitických záležitostí Slovenskej republiky oficiálnymi maďarskými činiteľmi pôsobí často kontraproduktívne na rozvoj vzájomných vzťahov.

    A na záver mi dovoľte, aby som sa dotkla obľúbenej témy, a to vysoký komisár OBSE. Vysoký komisár OBSE pán Max van der Stoel skutočne už dodnes absolvoval dovedna šesť návštev Slovenskej republiky a prišiel, dovolím si to zdôrazniť, k pozitívnym hodnoteniam reálnych práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Považujeme to za vysoké oficiálne uznanie pozitívnych výsledkov slovenskej národnostnej politiky. Nedostatky, na ktoré pán van der Stoel upozorňoval, sa týkajú formálno-právnej oblasti, do ktorej patrí napríklad aj prijatie či neprijatie zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ako to spomínal pán poslanec Ftáčnik. Čiže nedostatky sa týkajú formálno- -právnej oblasti, ale nikdy nekritizoval reálne práva príslušníkov národnostných menšín na Slovensku, tak ako sa nám to pokúšal pán poslanec Duka-Zólyomi nahovoriť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová. Medzitým pán poslanec Boros s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani kolegyňa poslankyňa Garajová, budete sa čudovať, ani mňa dnes šťastena neobišla. Vyhral som totiž fľašu, originál borovičky Saint Nicolaus, výrobca Liptovský Mikuláš, čo je výsledkom môjho presného tušenia, že vy budete reagovať na vystúpenie pána kolegu Duku-Zólyomiho bez rozmýšľania a bez toho, aby ste vedeli, čo bude hovoriť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Dúfam, páni poslanci, že všetci, čo ste sa stavili a vyhrali ste alkohol, budete ho piť mimo tejto budovy.

  • Ďalej pani poslankyňa Schmögnerová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    prvú kratučkú repliku mám na vyjadrenie sa pána predsedu Národnej rady. Keby môj syn prišiel domov zo školy a ťažkal by si, že na ňom "sedí" jeden učiteľ alebo dvaja, tak by som to brala ako vec, ktorá sa môže stať. Keby však prišiel domov zo školy a povedal, že na ňom "sedí" celý učiteľský zbor, tak by som povedala, že to asi nie je pravda. Myslím si, že takáto paralela sa dá urobiť aj so Slovenskou republikou.

    Druhá kratučká poznámka. Hovoríte, že na nás používajú tvrdší meter. Použijem znovu príklad zo školy. Keď je niekto zlým žiakom, ktorý sa pravidelne neučí, keď sa raz naučí a prihlási sa, tak aj vtedy ho učiteľ ohodnotí horšie. A naopak, keď je niekto veľmi dobrým žiakom a keď sa mu raz pritrafí, že to nie je stopercentné, tak učiteľ prižmúri oči. Napokon aj s recidivistami je to tak, že sú im merané tvrdšie tresty ako tým, ktorí po prvýkrát prestúpia zákon. Takže sa nečudujme, že aj naše kroky sú častokrát posudzované tvrdšie ako kroky iných štátov, ktorých imidž (a zaslúžene) je lepší ako imidž Slovenskej republiky. Ale nie o tomto som chcela hovoriť. Chcela som len trošku reagovať a využiť túto príležitosť i na to.

    Rada by som sa zamerala na dve časti vystúpenia pána ministra.

    Prvá, v ktorej sa zaoberal našimi vyhliadkami vstupu do Európskej únie, zámermi vlády v tomto smere postupovať ďalej. A chcela by som sa krátko zastaviť aj pri našich vyhliadkach a možnostiach vstupu do OECD. Prirodzene, že sa zameriam na tie časti, ktoré sú mi bližšie.

    Chcela by som hneď na úvod povedať, že často sme svedkami určitej dezinterpretácie, ktorá sa účelovo vyrába nielen vonku, ale i doma, akoby jedinou prekážkou na ceste vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bolo neplnenie kritéria z tej štvorice kodanských kritérií, kritéria číslo 1. Aby som ho zopakovala: stabilita demokratických inštitúcií, dodržiavanie ľudských práv, ochrana menšín atď. Ďalšie tri kritériá, ktoré sú uvádzané - fungujúce trhové hospodárstvo, schopnosť vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi, schopnosť prevziať na seba záväzky z menovej a ekonomickej únie -, akosi automaticky chápeme, že v tomto smere je Slovensko veľmi dobré, všetko v tomto smere klape a môžeme byť s tým spokojní.

    Chcela by som upozorniť, že to nie je vonkoncom tak. Iste, vymedzený čas je krátky. Nechcem napínať vašu trpezlivosť, ale veľmi stručne by som chcela prejsť tým, ako Slovenská republika plní kritérium číslo 2, číslo 3 a číslo 4.

    Kritérium číslo 2 predpokladá, že hospodárstvo dosiahlo určitý stupeň transformácie, pre ktorú je charakteristická makroekonomická stabilita, určitý stupeň liberalizácie, v hospodárstve prevažuje súkromný sektor, je vytvorená kompatibilná legislatíva s legislatívou Európskej únie a že je vytvorená aj primeraná inštitucionálna infraštruktúra charakteristická pre trhové hospodárstvo.

    Prvou chybou, ktorú slovenská vláda robí, je, že sa sústreďuje predovšetkým na aproximáciu práva a takmer celý náš proces približovania sa k Európskej únii redukuje na aproximáciu práva. Či toto robí dobre, dostatočne efektívne, k tomu sa nechcem vyjadrovať. Vychádza pritom z toho, a to je druhá ilúzia, že sme dokonca tak ďaleko v plnení kritérií, že sme lepší ako niektoré európske štáty, ktoré sú už členmi Európskej únie a ktoré sa pripravujú na vstup do menovej únie. Dokonca sa hovorí, že Slovenská republika spĺňa niektoré maastrichtské kritériá. Musím, bohužiaľ, povedať, že je to veľmi povrchné hodnotenie. Narábame tu s jedným, dvoma ukazovateľmi, ktoré však treba posudzovať predovšetkým v kontexte s celkovým vývojom hospodárstva. A vonkoncom nie je zaujímavé, či v jednom roku dosiahneme toto kritérium, ale aká je tendencia, či je skutočne stabilný taký pohyb slovenského hospodárstva, že tieto kritériá bude trvale dodržiavať. A to v žiadnom prípade pravdou nie je, aj keby som povedzme prešla jednotlivými maastrichtskými kritériami.

    Druhou požiadavkou je schopnosť vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi. Myslím si, že kým sme dosiahli určité pozitívne výsledky aj v liberalizácii, aj v makroekonomickej stabilizácii, napokon aj pri príprave ekonomickej legislatívy, v prípade schopnosti vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi sme ani len nenaskočili na túto cestu. Myslím si, že netreba rozvádzať a argumentovať. Veľmi dobre vieme, aký je vývoj zahraničnoobchodnej bilancie. Tento vývoj už vlastne prebieha a zhoršuje sa od druhej polovice, resp. od konca roku 1995 a je len agregátnym vyjadrením celkovej nízkej konkurenčnej schopnosti slovenského hospodárstva. Odráža fakt, že slovenské hospodárstvo má hlboké štruktúrne nedostatky, ktoré sú na rôznych úrovniach odvetvovej, pododvetvovej, ale predovšetkým na úrovni podnikov, úzke miesta vo finančnom sektore atď. Bez prekonania týchto nedostatkov jednoducho stupeň zaostávania a neschopnosti vyrovnávať sa s konkurenčnými tlakmi bude narastať.

    Štvrtého resp. tretieho kritéria z ekonomických kritérií, v ktorom už ide o určité konfrontovanie sa s maastrichtskými kritériami, som sa už dotkla. A skutočne si treba uvedomiť, aká je tendencia vo vývoji. Bohužiaľ, tendencia nie je dobrá. Zhoršuje sa fiškálny deficit v jednotlivých rokoch. Takže aj keď sa do roku 1997 deficit pohybuje pod 3 % z hrubého domáceho produktu, myslím si, že v roku 1997 to už tak nebude. Okrem toho výrazne narastá zadlženosť slovenského hospodárstva, osobitne zadlženosť vládneho sektora a zahraničná zadlženosť.

    Ďalšie z kritérií - pohyb úrokových sadzieb - sa, bohužiaľ, veľmi dramaticky zhoršuje.

  • Pani poslankyňa, dovolíte?

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na balkóne sedí indonézska parlamentná delegácia, ktorá prišla navštíviť našu krajinu. Srdečne ju vítam.

  • Prvý čiastkový záver, ku ktorému som chcela dospieť a naň upozorniť, je, že by sa skutočne mala začať venovať podstatne väčšia pozornosť ekonomickým kritériám alebo tej časti kodanských kritérií, ktoré sa zaoberajú hospodárskou situáciou a približovaním sa k Európskej únii v hospodárskej sfére. Dôvod, prečo na to upozorňujem, je veľmi úzko previazaný s rizikami vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Je zrejmé, že Slovenská republika bude vstupovať do Európskej únie, ktorá nebude dnešnou Európskou úniou. Jej podoba sa bude nepochybne meniť už po IGC, po medzivládnej konferencii. A v prvých rokoch, ktoré možno prídu do úvahy niekedy začiatkom budúceho tisícročia, Európska únia už bude vyzerať inak, ako vyzerá dnešná Európska únia. Dôležité bude aj to, do akej integračnej fázy Slovenská republika vstúpi. Dnes máme uzatvorenú Asociačnú dohodu, ktorá vytvorila medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou zónu voľného obchodu s určitými prvkami vyšších integračných fáz. Ale veľmi dôležité bude aj to, ako bude Slovenská republika pripravená. A tu je veľmi jednoduchý postulát: čím bude Slovenská republika horšie pripravená na vstup, tým budú riziká vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vyššie.

    Práve vzhľadom na to, že pripravenosť slovenského hospodárstva na vstup do Európskej únie je časovo veľmi náročná, prichádzam k záveru, že nás vláda Slovenskej republiky dostáva do výrazného časového stresu. Je známe, že bežný investičný cyklus trvá okolo 7 až 10 rokov. Pripraviť sa na schopnosť súťažiť s podnikmi v rámci Európskej únie si vyžaduje modernizovať, investovať a to si vyžaduje nielen prostriedky, ale aj primeraný čas.

    Druhý argument, ktorý je veľmi vážny, je rozsah zaostávania slovenského hospodárstva za Európskou úniou. Sú známe čísla, že v roku 1995 sa hrubý domáci produkt na obyvateľa v Slovenskej republike rovnal zhruba 41 % priemernej úrovne HDP v Európskej únii. Pokiaľ by slovenské hospodárstvo rástlo dynamikou 5-7 % ročne pri predpokladanej dynamike 2-3 % rastu v Európskej únii, v roku 2010 sa budeme pohybovať iba na 65-percentnej úrovni Európskej únie.

    Samozrejme, že dosahy na vstup Slovenska do Európskej únie potom budú značné. Nie je také isté, že slovenské hospodárstvo to bez nejakých veľkých odrenín prežije. Práve preto je taký dôležitý čas, ktorý je k dispozícii, aby sme ho využili dostatočne efektívne. Dúfajme, predpokladajme, že Slovensko nebude vyradené na okraj integračného procesu.

    V tomto smere by som sa chcela opýtať pána ministra, aké sú jeho správy o tom, aké sú predbežné hodnotenia odpovedí na dotazník, ktorý vypracovala Slovenská republika pre Európsku úniu. Viem, že už niektoré predbežné hodnotenia uskutočnené boli. Zaujíma ma, či máte tieto informácie k dispozícii.

    Stručne by som sa chcela zamerať na organizáciu prípravy na vstup do Európskej únie. Samozrejme zase len z toho úzkeho zorného uhla, ktorý sledujem.

    V januári 1996 vláda prerokovala koncepciu uplatňovania Európskej dohody, prijala určité uznesenia, ktoré sa dotýkali povinností jednotlivých rezortov pripraviť za svoj rezort v prvom polroku 1996 analýzy dosahov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ako to už, žiaľbohu, býva, jediná analýza, ktorá vznikla, je na ministerstve pôdohospodárstva. Žiadne iné analýzy nevznikli. Preto v októbri 1996 vláda prerokovala ďalší materiál: vyhodnotenie dosahu vplyvu vonkajšieho prostredia - má to dlhší názov - na ďalšiu stratégiu ekonomiky. Boli znovu prijaté uznesenia, aby do 31. 12. jednotlivé rezorty vyhodnotili dosahy začlenenia Slovenska do NATO, OECD a Európskej únie na jednotlivé rezorty. Zaujímalo by ma, či ste informovaný, do akej miery sa táto úloha - uznesenia vlády plnia.

    Prirodzene, prvý predpoklad je mať určitý odhad, čo nás čaká pri vstupe do Európskej únie, aby sme na základe toho pripravili určité strategické kroky a na ich základe vypracovali určité taktické kroky, ktoré treba uskutočniť v hospodárstve.

    Pred chvíľočkou vystupoval pán podpredseda Národnej rady, ktorý je zároveň predsedom výboru pre ekonomickú integráciu. Čakala som, že bude o tom diskutovať vzhľadom na to, že je najkompetentnejší. Žiaľbohu, moje očakávania sa nenaplnili. Spomíname si, že Výbor Národnej rady pre európsku integráciu vznikol len v septembri 1996. Je to veľmi neskoro. Myslím si, že ani dosiaľ neurobil veľa krokov, na základe ktorých by sme mohli vysloviť absolutórium. Chcem len upozorniť, že v okolitých trasformujúcich sa štátoch - Maďarsko, Poľsko - existujú takéto výbory už šesť rokov.

    V roku 1994 vznikla Rada vlády Slovenskej republiky pre integráciu Slovenska do Európskej únie. Po zmene vlády zmenila názov, neviem teraz jej presný názov. V každom prípade je to značné časové oneskorenie, ak to porovnám povedzme s inštitucionálnymi riešeniami, ktoré sa prijali napríklad v Poľsku, kde už, myslím si, šesť alebo dokonca sedem rokov existuje inštitút, ktorý je priamo riadený predsedom vlády. Má, myslím, dnes už 200 ľudí a zaoberá sa iba prípravou Poľska na vstup do Európskej únie. Žiaľbohu, u nás, ak sa pozrieme na Úrad vlády, kde existuje odbor európskej integrácie, je to skôr do plaču. Je to rozbitý odbor, ktorý sa začal budovať zhruba asi v polovici roka 1995. V jednotlivých rezortoch sa mali vybudovať odbory európskej integrácie. Viem, že sa vláda nedávno zaoberala podobným vyhodnotením. Bola by som rada, keby ste nás informovali, aký je súčasný stav.

    Najdôležitejšie je pre mňa to, že v Slovenskej republike neexistuje žiadna kompetentná osoba, ktorá by sa zaoberala koordináciou jednotlivých čiastkových hospodárskych politík - finančnej politiky, menovej politiky - ako súčasti prípravy vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Nazdávam sa, pán minister, že by ste mali túto otázku vo vláde otvoriť a naliehať na to, ak nechcú vytvoriť nový post podpredsedu vlády, aby sa tento post zveril podpredsedovi vlády pre ekonomickú politiku, ktorý sa, žiaľ, o ekonomickú politiku nestará.

    Ďalšia poznámka sa týka lobingu v prospech Európskej únie. Znovu sa musím kriticky vyjadriť na adresu ministra financií, ktorý tu nesedí a možno by tu mal sedieť. Nedávno bolo zasadnutie ministrov financií v Bruseli. Na obrazovke sme mali možnosť vidieť ministra financií Českej republiky pána Kočárníka. U nás na takéto rokovania posielame ľudí, ktorých si nepochybne vážim, ale nie sú to prvé osoby. Myslím si, že by bolo veľmi žiaduce, pán minister, aby ste na to upozornili ministra financií, iných ministrov, aby sa osobne zúčastňovali na takých rokovaniach, ktoré sa robia na úrovni ministrov.

    Veľmi stručne sa chcem dotknúť jednej otázky, naozaj nie zoširoka, či si dostatočne uvedomujeme dosahy prípadného vyradenia Slovenskej republiky z prvého kola rozširovania Európskej únie. Chcela by som upozorniť len na to, že tieto dosahy treba rozlišovať v dvoch úrovniach. Po prvé vo fáze rokovania, prirodzene za predpokladu, že sa nezačnú rokovania so všetkými kandidátmi naraz. A po druhé vo fáze rozširovania Európskej únie bez účasti Slovenskej republiky. A možno, že tu je aj nie celkom dostatočné pochopenie zo strany opozície, ktorá sa občas vyjadruje, že až také nešťastie sa nestane, keď nebudeme zaradení do prvej fázy rokovania, pretože my tam "naskočíme" neskôr. Prosím, nerobme si priveľké ilúzie. Do rozbehnutého vlaku sa naskakuje pomerne ťažko.

    A teraz, nie je to len moja myšlienka, ale reprodukujem tu slová úradníkov z Bruselu, ktorí vedia, čo hovoria. Fakt, ak by Slovensko nebolo alebo by bolo už vylúčené v prvej fáze rokovania, bude mať sám osebe veľmi negatívne dosahy i za predpokladu, že neskôr by sme povedzme dobehli stratený čas, pretože fáza rokovania je dôležitá pre kandidátsky štát z viacerých dôvodov. Ak je štát zahrnutý do tejto fázy rokovania, vzrastá jeho kredit, rastie atraktívnosť tohto štátu pre zahraničných investorov. Samozrejme, vytvárajú sa lepšie možnosti na získavanie lacnejších úverov a intenzifikuje sa aj pomoc Európskej únie, ktorá bude zameraná na to, aby sa zmiernili negatívne dosahy príslušného kandidátskeho štátu pri jeho začlenení do Európskej únie. Aj ten fakt, že by sme boli vylúčení z fázy rokovania na začiatku a možno, že by sme sa do Európskej únie dostali neskôr, bude mať vážne dosahy na Slovensko. Bolo by veľmi nesprávne, keby sme sa tieto dosahy snažili bagatelizovať.

    Niekoľko slov k nášmu ďalšiemu zahraničnopolitickému zámeru stať sa členmi OECD. V prípade OECD sa spravidla pozornosť sústreďuje na ekonomické kritériá. A tak, ako som sa v prvom prípade na ňu sústredila, nemôžem sa vyhnúť jednej poznámke. Nedoceňuje sa skutočnosť, že implicitne aj OECD predpokladá splnenie určitých politických kritérií. Aj keď vám to pravdepodobne takýmto spôsobom nevyložia na stôl, keď detailnejšie diskutujete s ľuďmi z OECD, tak jednoducho pochopíte, že to je tak. Myslím si, že sa netreba znovu vracať k tomu, ako je hodnotené Slovensko práve z hľadiska dodržiavania určitých politických kritérií.

    Druhá poznámka. Máme zhruba prehľad, ktoré sú hlavné pripomienky OECD k Slovenskej republike v oblasti hospodárstva. Sú to pripomienky, ktoré sa týkajú stavu dodržiavania alebo napredovania a kompatibility s liberalizačnými kódmi. Týkajú sa prehľadnosti privatizačného procesu, stupňa diskriminácie zahraničných investorov, konkrétne niektorých zákonov - zákona o strategických podnikoch, zákona o konkurze a vyrovnaní - situácie, vo finančnom sektore, kapitálového trhu a tak ďalej a tak ďalej.

    Chcem upozorniť, že aj na rokovanie tejto schôdze Národnej rady máme predložený jeden zákon, ktorý rozhodne nie je zákonom, ktorý by uľahčil naše vyjednávania s OECD. Myslím si, že nikoho nenapínam, je to zákon o revitalizácii.

    Chcem upozorniť na to, na čo nás upozorňujú aj predstavitelia OECD, pokiaľ máme možnosť s nimi rokovať. Táto možnosť je veľmi limitovaná. Upozorňujú nás na nedostatky vo vyjednávaní, na to, že zástupcovia Slovenskej republiky na rôznych úrovniach nie sú dostatočne dobre pripravení, nie sú dostatočne informovaní, nepoznajú vyjednávacie mechanizmy: kedy treba tvrdo niečo presadzovať a kedy treba ustúpiť. Myslím si, že aj tomu by sa mali naši vyjednávači učiť. Už neuvádzam, že sú, bohužiaľ, aj jazykovo zle vybavení.

    Analogická poznámka, ktorú som uviedla v prípade s Európskou úniou, je i tu namieste. Sú to hrubé nedostatky v lobingu. Na svetovom fóre v Davose bol prítomný generálny tajomník OECD pán Johnston. Od nás sa nikto, žiaden člen vlády na tomto významnom fóre nezúčastnil. Pán minister, môžete potvrdiť, že jednoducho sa nezúčastnil nikto preto, lebo nedostal pozvánku a tú pozvánku nedostal preto, že keď tu bol pán prezident Max Schwab, pán premiér ho odmietol prijať?

    Na záver by som ešte chcela povedať, že vyhliadky na vstup Slovenskej republiky do OECD sa znižujú nielen z dôvodov, o ktorých sme tu hovorili, ale aj preto, že v rámci OECD narastá smerovanie k tomu, aby sa OECD po prijatí Kórey uzatvorila na niekoľko rokov.

    OECD vznikla pôvodne ako exkluzívny klub a mnohým predstaviteľom OECD sa zdá, že takto OECD o exkluzivitu pomaličky prichádza. Chcem teda upozorniť, že je veľmi ľahko možné, že ak Slovenská republika v tomto smere prepasie najbližší termín zasadnutia v júli 1997, rozhodnutie OECD môže byť negatívne alebo neodporúčajúce. Môže to znamenať, že počas niekoľkých rokov nebudeme do tohto klubu prijatí. Nie je bezprostredná priama úmernosť medzi vstupom do OECD a medzi vstupom do Európskej únie. Ale prirodzene aj to nám značne skomplikuje naše možnosti na vstup do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Tarnóczy. Pardon, pán Cuper s faktickou poznámkou.

  • Milé dámy, vážení páni,

    konečne som sa dozvedel, čo je v podaní pani Schmögnerovej stručnosť vystúpenia.

  • Dozvedel som sa, pani poslankyňa Schmögnerová, ako dobre ste o všetkom informovaná, keď ste sa spolu aj s pánom poslancom Kukanom v Európskych dialógoch (časopis Európskej únie) vyjadrovali k otázkam, ktorým ste absolútne nerozumeli, ani ste neboli o nich informovaní. Týkali sa otázok aproximácie práva v tomto parlamente, kde ste povedali, že sa nimi nikto na pôde parlamentu nezaoberá, a komisia fungovala od začiatku fungovania tohto parlamentu. Tým ste naozaj

    prispievali k veľmi dobrému obrazu Slovenska v zahraničí. A myslím si, že vy - a budem menovať ďalších, ktorí tu vystúpili: pán Ftáčnik, pán Weiss, pán Kukan - ste sa, samozrejme, celé tri roky snažili ten obraz prifarbovať "podľa svojho obrazu" Slovenska v zahraničí.

    A udivuje ma zvrhlosť politickej morálky niektorých ľudí z opozície, ktorí dnes vystúpili v tomto parlamente, že po tom všetkom, čo sa v zahraničí snažili "okydávať" tento štát, tento národ, samozrejme svojsky, aby si pripravili proti vládnej koalícii lepšiu pozíciu do volieb, teraz sa nám snažia nahovoriť a možno aj niekomu inému, že za celý tento zlý obraz môže vládna koalícia. Naozaj, ale to...

  • Časomiera automaticky vypla mikrofón.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na to, čo povedala pani kolegyňa Schmögnerová, a síce na medzinárodné porovnávanie. Upozorňujem na to, že medzinárodná úroveň ekonomického vývoja sa nedá mechanicky porovnávať k určitému dátumu. Tu sa treba pozerať, vývoj treba sledovať aj z historického hľadiska.

    Uvediem to na jednom konkrétnom príklade. Pred 32 rokmi naša republika dosahovala 65 % úrovne reálnej mzdy Rakúskej republiky. Vývojom, ktorý vtedy u nás prebiehal, do roku 1989 naša reálna mzda klesla na 28 %. A potom sa, samozrejme, prepadla ďalej. Teraz sa trošku vzmáha. Pri porovnávaní, ktoré sa používa, ide len o obyčajný cenový index, ktorý zohľadňuje cenu, kde sa rozumie len vplyv inflácie, ktorý je dôsledkom prevahy dopytu nad ponukou. Ale od roku 1990 došlo k enormnému nárastu kvality a technických parametrov celého radu produkcií. Toto sa tam nezohľadňuje. To znamená, že mechanické porovnanie cien nie je adekvátnou alebo primeranou mierou na hodnotenie úrovne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V tom porovnávaní s Európskou úniou boli veľmi zaujímavé údaje, ale nie je mi známe, aký štandard ekonomickej úrovne Európskej únie sa bral do úvahy. Priemerný? Veď aj medzi jednotlivými štátmi Európskej únie sú rozdiely v hrubom domácom produkte, až stopercentné. A, pani kolegyňa, ťažko porovnávať Slovensko so štátmi, v ktorých sa nestrieľalo z Aurory a nezvíťazili tam pracujúci v rámci Víťazného februára. My máme taký náklad, aký sa nám za desaťročia naložil.

    Ďalšia vec, o ktorej ste sa nezmienili, je problematika nezamestnanosti. Tá je aká? Môžem pripomenúť z Európskej únie? Priemerná nezamestnanosť je 11,4 %. U nás sa lamentuje, že 12 % je veľa. Španielsko má 20-percentnú nezamestnanosť, Taliansko 15-percentnú a Nemecko zápasí so 4,6 milióna nezamestnanými, práceschopnými ľuďmi. Nemaľujte tu Európsku úniu ako nejakú zasľúbenú zem. My do nej vstúpime vtedy, a je žiaduce vstúpiť do nej vtedy, keď tie úrovne budú vyrovnané alebo blízke, pretože predstavovať si, že v súčasnosti vstup do Európskej únie je čosi také, ako preplávať plavidlovou komorou, keď dve hladiny nie sú vyrovnané - také niečo je nemožné.

    Čo sa týka lobingu v prospech Slovenska, predpokladám, že ten lobing ste vykonávali vy a skupinka vašich blízkych v októbri 1995 pod vedením pána Demeša. Skúste o tom poinformovať tu prítomných pánov poslancov, čo ste tam pripravovali, ako to znelo a s akými dôsledkami pre Slovensko. To bol lobing ako hrom.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Tarnóczy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    správa, ktorú prerokúvame, je o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1996 a konkretizácii hlavných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Schválne som to prečítal celé, pretože my sme si tu, s dovolením, rozobrali a analyzovali celú vnútornú a zahraničnú politiku Slovenskej republiky, a je mi veľmi ľúto, že z tejto scény Slovensko nevyšlo s dobrým obrazom. Každý máme, samozrejme, právo na videnie vecí svojimi očami a na svoj uhol pohľadu. Ale otázka je: Skutočne sa tu nič pozitívne nestalo za štyri roky? Aby to bolo každému jasné, že napriek tomu, že určité organizácie, štáty a republiky boli budované stáročia so svojou zahraničnou a vnútornou politikou, my sme mali na to štyri roky, a napriek tomu nie je etalón, ku ktorému nás prirovnávajú.

    Myslím si, že najväčšou bolesťou, ktorú pociťuje slovenká pospolitosť, je práve ten uhol pohľadu, keď sa chceme porovnávať s nami podobnými, teda s postkomunistickými štátmi, a nechce sa nám veriť mnohým argumentom, ktoré tu odzneli a ktoré odznievajú hlavne z hodnotení zahraničia voči Slovensku. Ak sa nad tým zamyslíte alebo ak sa nad tým zamyslíme, myslím si, že nám bude všetkým jasné - nechcem hovoriť len o ekonomike, ktorá je povedzme pozitívnejšia od spomínaných nespochybnených štátnych celkov. Ale aj miera demokracie je určitou mierou, je to niečo duchovné, teda môže byť každým rôzne vysvetľovaná. Myslím si, že existujú všetky ústavné mechanizmy, teda všetky mechanizmy existujú, ktoré nielen ústavnou, ale aj ústavnou cestou zabezpečujú možnosť demokracie a jej realizácie v prostredí, v ktorom na Slovensku žijeme.

    Sami ste, možno nechtiac, mnohokrát vyslovili, čo všetko sme tu prijali a bolo opravené, teda bolo vrátené povedzme Ústavným súdom. Ale aj to je potvrdenie toho, čo hovorím, že ide o demokraciu, živú, reálnu, vyvíjajúcu sa. Je to proces. Len na Slovensku to neplatí?

    Vážnosť dokumentu, ktorý teraz prerokúvame, je v tom - zapamätal som si z toho hlavne to -, že jednoznačne vypovedá o vôli začlenenia sa Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr touto vládou. To bolo v preambule, v úvode tejto správy. Vyplýva to aj zo všetkých konzekvencií, ktoré vyvodzuje z iných statí a iných oddielov tejto správy.

    Je zvykom, že ak minister zahraničných vecí podáva takúto správu, teda má expozé dokonca prijaté vládou ako zásadný materiál k zahraničnej politike, býva účasť akreditovaných zástupcov kompletná. Neviem, nechcem sa nikoho dotknúť - je to síce možno zneužitie práva poslanca, že o tom hovorím, hovorím o druhých -, ale mám stále taký nejaký pocit, že záujem o oficiálne, konkrétne informácie z vlády a z vládnych materiálov je nahradený neoficiálnymi alebo inými informáciami, ktoré sú použiteľnejšie, teda iné zdroje ich použijú radšej. Bodaj by to tak, samozrejme, nebolo. Je to škoda. A škoda to nie je len pre Mečiara a jeho vládu, myslím si, že je to škoda pre Slovensko.

    Moji predrečníci reflektovali domácu politickú scénu ako hlavného vinníka a nenašli na nej nič pozitívne napriek tomu, že existujú všetky mechanizmy, ako som tu povedal, ktoré sú garantované ústavou. Som presvedčený, že je to minimálne porovnateľné so štátmi, kde nie je spochybňovaný proces demokracie, i keď niekde majú ústavu ešte z čias socializmu, ktorá tento proces negarantuje. Je to teda dvojaký meter, a či nie? Niekde existuje porozumenie pre transformačný proces. Prečo aj u nás nie? A prečo nie komplexne? Tiež som mal tú česť byť účastníkom delegácií reprezentujúcich slobodnú demokratickú Slovenskú republiku, doma aj vonku, a moja skúsenosť s konsenzom napríklad - ako to tu odznelo - KDH s vládnou politikou, čo sa týka zahraničnej politiky, ktorý má platiť už len dodnes, ako som to počul, je taká, že to považujem za irelevantné. Moja skúsenosť je úplne iná a v inej polohe.

    Možno si to všetci v tejto sále ani neuvedomujeme, že ide naozaj o budúcnosť ľudu tejto krajiny a že táto politická hra o prijatie do európskych štruktúr nie je politikou prijatia Mečiara a HZDS, resp. vládnej koalície, ale prijatia Slovenska do týchto štruktúr.

    Proces budovania štátu a jeho zahraničnej politiky je veľmi ťažko porovnateľný s politikou budovanou stáročia. Pravda, ak chceme vedieť, kam ideme, musíme vedieť odkiaľ. Nemôžeme sa tváriť, že sa tu za polstoročie nič nedialo a že nás všetkých tento proces nepoznačil. Je to viditeľné na všetkých postkomunistických štátoch, prekáža to však hlavne na Slovákoch.

    Politika je konsenzus možného. To možné je dané mnohými atribútmi politickej scény a nedá sa povedať, že sa východiská nehľadajú. Ak si za etalón vyberieme ideálne predstavy, tak sa dá na prerokovanej správe nájsť veľa vecí, ktoré by tam mohli byť. Ale správa je aj o nás, o tom, ako robíme politiku, a v tom je veľmi reálna. Iste mohla byť aj lepšou. Ale že nie je, je vinou politiky, ktorú robíme my všetci. Daj Boh, aby sa nám podarili naše ciele.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    správa o činnosti ministerstva zahraničných vecí, správa o zahraničnej politike Slovenskej republiky nebýva v parlamente tak často, býva za rok, a keďže tých rokov má Slovenská republika ešte málo, tak je to správa zaujímavá z viacerých strán. Je zaujímavá preto, lebo je to správa z rezortu, kde bolo za obdobie Slovenskej republiky najviac ministrov. To signalizuje, že byť ministrom zahraničných vecí je ako ísť po mínovom poli. A každý minister musí byť vybavený, myslím si, aj veľkou osobnostnou silou, pretože pôsobí v prostredí, v ktorom niekedy prvý muž exekutívy sa správa, ako keby ministrov nepotreboval. Správa je zaujímavá aj preto, že úspech v zahraničnej politike nebýva úspechom len vlády, ale štátu, a teda nás všetkých. Správa je zaujímavá aj preto, že v programovej rovine vidieť kontinuitu viacerých vlád Slovenskej republiky v zahraničnej politike.

    Čo sa týka formulácie hlavných cieľov a zámerov, možno nájsť kontinuitu napriek tomu, že sa tu vlády striedali. A správa je zaujímavá aj preto, že sa stále ešte tvorí tradícia správy o zahraničnej politike, teda je priestor pozitívne prispieť k tomu, aby správa z rezortu bola čo najadekvátnejšia situácii, záujmom, ako aj problémom.

    Z hľadiska administratívneho chcem oceniť, že je to vlastne správa, ktorá je vyčerpávajúca, čo sa týka charakteristiky činnosti jednotlivých štruktúr ministerstva zahraničných vecí, čo sa týka činnosti ministerstva zahraničných vecí vo viacerých líniách zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Osobitne chcem oceniť aj obsah príloh, pretože aj poslanec, ktorý nie je členom zahraničného výboru, si môže rekonštruovať túto činnosť, zoznámiť sa s ňou a vidí bohatstvo činnosti, ktorá postupne prispieva k tomu, aby sa Slovenská republika ako mladý štát presadzovala ako suverénny štát aj na medzinárodnom poli.

    Zároveň sa však domnievam, že by nezaškodilo, ak by takáto správa obsahovala viac sebareflexie predovšetkým v dvoch veciach a v dvoch problémoch. Jednak sebareflexia v polohe zahraničnopolitického a medzinárodnopolitického postavenia Slovenskej republiky a zároveň, aby táto správa prinášala sebareflexiu o tom, ako sa presadzuje národnoštátny záujem Slovenskej republiky. Práve z pohľadu na tieto dve podstatné záležitosti sa domnievam, že aj táto správa by bola lepšia a úplnejšia, keby sa ponorila do týchto problémov, od ktorých v podstate závisí uplatnenie sa Slovenskej republiky na medzinárodnom poli.

    Súhlasím s názorom predkladanej správy, že priority zahraničnej politiky majú dlhodobý charakter, a teda ich konečná realizácia sa črtá vo vzdialenejšom horizonte, ako je jedno funkčné obdobie vlády Slovenskej republiky. Áno, je to tak a práve v tomto ohľade je tá kontinuita, myslím si, pozitívnym javom. Treba však vidieť, že aj za dva roky alebo aj za jedno volebné obdobie sú situácie, keď sa prepasú okamihy, nevyužijú sa možnosti a môže to mať takisto dlhodobé dôsledky.

    Na strane 2 sa konštatovalo, že v približovaní sa Slovenskej republiky k Európskej únii bol v roku 1996 dosiahnutý pokrok, napriek tomu sa zo strany únie sporadicky objavovali výhrady. Na tej istej strane sa hovorí, že napriek plneniu niektorých podmienok, napriek vynaloženému úsiliu a dosiahnutým pozitívam pokračovať v orientácii na NATO sa Slovenská republika vynecháva zo zoznamu kandidátov. Myslím si, že tá sebareflexia by mala byť práve v analýze slova "napriek". Prečo to bolo, aké sú fakty? Samozrejme, viem, že pán minister aj v týchto činnostiach a v týchto problémoch urobil kus roboty od času, keď nastúpil. Lenže tu ide o vec štátu, a preto by aj tá analýza mala mať istý širší rozmer.

    Ak tu bola otvorená otázka, že zahraničná politika úzko súvisí aj s vnútropolitickou situáciou, nuž potom treba povedať, že nejde iba o zrážanie sa záujmov opozície a vládnej koalície, to napokon všetci musíme považovať za bežný fenomén, ktorý je v každom štáte, ale že tu ide aj o to, čo vlastne konkrétne spôsobuje toto napätie. A, žiaľ, bez toho, aby som to chcel nejakým spôsobom "hádzať" na jednu stranu, treba povedať, že toto napätie spôsobuje predovšetkým spôsob vládnutia, stav demokracie a niektoré normy, ktoré boli prijaté v tomto parlamente.

    Nájdite mi štát alebo nájdite mi parlament, ktorý v spore o právnu normu toľkokrát v podstate prehral - aj keď je to možno silné slovo. Jednoducho Ústavný súd, vrchný arbiter, zaujal iný postoj ako ten, čo zastávali poslanci, ktorí presadzovali tieto právne akty. Myslím si, že sa treba nad tým hlboko zamyslieť. A keď hovorím o premrhaných možnostiach, tak ako príklad si môžem zobrať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe do NATO, a to predovšetkým preto, lebo sa ukázalo, že v takejto závažnej veci jednoducho došlo k postupom a nakoniec aj k výsledku, ktorý podľa môjho názoru vám, pán minister, môže spôsobiť veľké bolenie hlavy.

    Ak zoberieme kvalitu návrhu, najmä dôvodovej správy, a kvalitu tretej otázky, ktorá je v tomto návrhu, ktorý sa prijal, ak zoberieme absenciu argumentácie pre návrh v diskusii a napokon, ak aj vychádzame z toho, že tu neboli prítomní členovia vlády, ktorí pri takejto otázke jednoducho musia povedať svoj názor a prispieť k hľadaniu optimálneho riešenia, tak potom sa opäť zrodil výsledok, ktorý bude mať závažné dôsledky aj v realizácii slovenskej zahraničnej politiky. A ak k tomu pridám príslušný vládny dokument o príprave na referendum a priebeh tejto prípravy, potom sa mi zdá, že tvrdenie o jednoznačnosti a nemennosti orientácie Slovenskej republiky na členstvo v NATO je nepravdivé.

    Je celý rad faktov, ktorými sa dá dokázať, že tu nemožno hovoriť o jednoznačnosti. Nehovorím o tom, aké má byť riešenie. Každý názor ohľadne členstva v NATO, teda názory za a proti, aj názory iného charakteru, považujem za legitímne. Ale myslím si, že každý z politikov musí byť predovšetkým chlap, aby otvorene povedal, aký má názor, a prichádzal s argumentmi, prečo má také stanovisko. Ale ak v tejto veci máme do činenia s názormi členov vlády, ktorí vykladajú nejasné stanoviská, tajuplné záujmy, ak členovia vlády nie sú v tomto štádiu vlastne schopní povedať, ako má obyvateľ hlasovať, a pritom sa odvolávajú na programové vyhlásenie, potom tvrdenie o jednoznačnosti a nemennosti orientácie Slovenskej republiky na plnohodnotné členstvo v NATO jednoducho nie je pravdivé. Je mi to ľúto, ale je to tak. A pretože to nie je jasné, vzniká hmla, v ktorej sa v podstate stráca aj náš vlastný národnoštátny záujem. Stráca sa to, čo Slovenská republika vlastne chce.

    Pán minister, iste si spolu želáme, aby sa Slovenská republika z viacerých možných pozícií neocitla v postavení štátu stojaceho bokom. Minister zahraničných vecí iste vie najlepšie, čo by takáto pozícia stála, aj čo by znamenala.

    Vážený pán minister, súhlasím s vami, že je potrebné vystupňovať naše integračné úsilie a naše integračné tendencie, ako ste povedali vo svojom expozé. Želám vám k tomu veľa osobnej statočnosti.

  • Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dva body ma mierne rozveselili. Ten prvý, schizofrenické tvrdenie, že priama voľba prezidenta je vrchol demokracie, ale priame opýtanie sa občanov, či Slovensko má vstúpiť do nejakého medzinárodného nadnárodného spoločenstva, už vrchol demokracie nie je. Tak buď to je, alebo to nie je. Ale nemôže platiť raz áno, raz nie.

    A druhé, pán poslanec Kanis, členovia vlády majú občanom jednoznačne povedať, ako majú občania hlasovať? To, preboha, v akom čase žijete? To tu už bolo. Ale my chceme, aby to povedali práve občania sami za seba. A nie, že nejaké "politbyro" im direktívne prikáže, že vypíšeme referendum a my vám povieme, ako máte hlasovať. To kde sme, preboha?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra Hamžíka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, pán minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pozorne som sledoval diskusiu. Keď mám pravdu povedať, čakal som viac podnetov a menej politiky okolo takých závažných otázok, ktoré sme tu dnes preberali. Myslím si a plne sa stotožňujem s tým, čo tu pred chvíľkou povedal pán poslanec Tarnóczy, že sa do určitej miery pominul ten základný moment, ktorý mala signalizovať nielen predložená správa, ale aj moje vyjadrenie, ktoré som tu dnes čítal v úvodnom slove, a to je jednoznačné potvrdenie zahraničnopolitickej orientácie a dokumentovanie tých krokov, ktoré sa urobili, a východiská pre tie kroky, ktoré treba v budúcnosti urobiť pre naplnenie našich zahraničnopolitických priorít.

    Nie som si istý, kam nás táto diskusia posunula. Mám taký dojem, že príliš ďaleko nie, najmä pre ten silný politizujúci podtón zásadných vystúpení. Myslím si a mám taký dojem aj z tejto diskusie - ten dojem je už dlhodobejší -, že najviac skeptikov, pokiaľ ide o Slovenskú republiku, jej perspektívy o jej zaradenie sa do integračných procesov, je tu u nás na Slovensku. A som prekvapený, že ich je, zdá sa, na môj vkus až príliš veľa aj v našom najvyššom zastupiteľskom a zákonodarnom zbore. Myslím si, že toto nie je správny prístup. Nám nepomáha a skutočne naďalej prispieva skôr k spochybňovaniu nášho smerovania a k spochybňovaniu nás samých.

    Rád by som vás ubezpečil, a to je moja nemecká skúsenosť aj skúsenosť spoločného pôsobenia na poste ministra zahraničných vecí, keď som mal rad rozhovorov v zahraničí aj doma, že vonku v zahraničí na nás príliš času nemajú. Každý má dosť svojich problémov. Starajú sa predovšetkým o seba. A práve preto v takýchto podmienkach a v takomto svete nadobúda veľký význam, omnoho väčší význam sebaprezentácia, spôsob, akým sa prezentujeme navonok. Zdá sa, že to pochopili všetci okolo nás, ale nemám ten dojem, že by sme to pochopili aj my. Na mnohé z pripomienok alebo z diskusných príspevkov, ktoré tu odzneli, ste reagovali sami faktickými poznámkami. Na všetko, čo tu odznelo, sa reagovať nedá, ale predsa len vo všeobecnej polohe. A skúsim nájsť vo svojich poznámkach aj priame otázky, ktoré som dostal, a pokúsim sa na ne odpovedať.

    Azda ešte jeden dojem z tejto diskusie. Vyzerá to tak, ako keby problémy s transformáciou mala iba Slovenská republika. Musíme si uvedomiť, že v rovnakej alebo obdobnej situácii sú všetky stredo- a východoeurópske štáty, že v roku 2010 dosiahne nielen Slovenská republika 65-percentnú úroveň ekonomického rozvoja, pokiaľ bude ten vývoj tak dobre pokračovať, ako pokračuje. A ak si dobre pamätám, tak podľa makroekonomických výsledkov na tom nie sme zle, dokonca lepšie než niektorí ďalší kandidáti na vstup do Európskej únie. Takže na tejto úrovni budú aj ostatné štáty a aj s tým sa bude musieť Európska únia vyrovnať, nielen s tým, kam sa dostaneme my.

    Nemám dojem, že by nás niekto až tak priveľmi predbiehal, najmä pokiaľ ide o plnenie týchto kritérií v oblasti ekonomiky. Niektorí majú omnoho väčšie problémy v poľnohospodárskej oblasti, v ďalších oblastiach, ktoré budú posudzované veľmi individuálne. Dnes je pohľad na pripravenosť jednotlivých kandidátov na členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii politický, politizujúci, cez prizmu toho, čo hovoríme sami o sebe, cez prizmu toho, čo píšu naše noviny o nás, a cez prizmu toho, čo píšu zahraniční spravodajcovia. Tým nehovorím, že tu nemajú cudzie štáty svoje zastupiteľské úrady. Tým nehovorím, že príslušné organizácie nemajú prehľad o dianí. A tým nehovorím, že tu nie sú problémy. Problémy sú všade. Problémy majú dokonca aj členovia Európskej únie a členovia NATO a niektoré, môžem vás ubezpečiť, sú omnoho závažnejšie než tie naše.

    Čiže, ak som spomenul tie problémy, možno slovo výhrady, ktoré sme tiež použili v našej správe, nie je najvýstižnejšie. Skutočne som hovoril o týchto problémoch aj s partnermi zo Severoatlantickej aliancie, aj v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, aj v centrálach týchto organizácií v Bruseli. Zďaleka nedramatizujú veci tak, ako si ich dramatizujeme my, zďaleka nevytrhávajú veci z kontextu. Celkový vývoj hodnotia pozitívne s tým, že ak máme dosiahnuť ďalší pokrok, treba postupovať v plnení všetkých kritérií, vrátane politických kritérií - s tým počítame. K hodnotám, ktoré sú západnými hodnotami, k demokracii, k právnemu štátu a k ďalším kritériám, ktoré tu boli spomenuté - ľudské práva, menšinové práva atď., k tomu sme sa prihlásili predsa hneď po roku 1989. Pluralitnú demokraciu tu máme, chceme, aby bola silná. A chceme, aby sa právny štát prehlboval. Toto nikto nespochybňuje.

    A pokiaľ ide o odstraňovanie problémov, ktoré sú v prevažnej väčšine vnútropolitického charakteru, tak to je viac vo vašich rukách ako v rukách zahraničnej služby. A myslím si, že túto diskusiu môžete spokojne absolvovať aj bez prítomnosti ministra zahraničných vecí. Príčin je viac než len tie, ktoré tu boli identifikované.

    Osobne nemám rád zjednodušenia a zjednodušujúce pohľady na problémy. Transformácia je skutočne zložitý proces. A vy si určite uvedomujete, že sme ešte stále v tej fáze, v ktorej sme sa ešte celkom nenašli. Aj to súvisí s tými zložitosťami, ktorými prechádzame. Ale bol by som nerád, keby niekto vyčleňoval Slovenskú republiku ako štát, ktorý pomaly nikam nepatrí, a ostatných, ktorí majú v určitých oblastiach horšie výsledky, videl len kvôli tomu svojmu politickému pohľadu ako hotových kandidátov. Okrem toho o nikom ešte nebolo rozhodnuté. Nebudem nad tým špekulovať, či sme tam, alebo nie. Povedal som len, že treba urobiť všetko preto, aby sme kritériá naplnili a aby sme boli v prvej skupine kandidátov do týchto organizácii. Myslím si, že je to v bezprostrednom štátnopolitickom záujme Slovenskej republiky.

    Môžem vás ubezpečiť, že sme sa v správe snažili aj o analytický pohľad. Myslím si, že málokto si vo svojich pripravených vystúpeniach všimol to, čo som povedal v úvodnom vystúpení. A tam sa išlo ďalej aj v analýze, aj v záveroch, aj vo východiskách. Samozrejme, že môj pohľad je pohľadom ministra zahraničných vecí. Nemôžete odo mňa čakať iný pohľad. My prosto analyzujeme všetky problémy, informujeme o nich vládu. Nikdy nebolo a nie je úlohou zahraničnej služby problémy zastierať. To je pre mňa neprípustné. Iná vec je, či sme už tak ďaleko, aby sme mohli problémy, ktoré boli identifikované, riešiť. A to sa zase musíte opýtať skôr sami seba. Vy ste predstavitelia politických subjektov, ktoré hýbu s touto republikou.

    Nepracujeme v jednoduchých podmienkach, ale myslím si, že zas nepracujeme ani v natoľko dramatických podmienkach, ako to tu bolo prezentované vo viacerých vystúpeniach. Myslím si, že by nám nezaškodilo viac konštruktívneho prístupu. A keby nám išlo skutočne o vec, tak by sme si mali vedieť nájsť cestu k sebe a k identifikácii tých krokov, ktoré skutočne treba urobiť, aby sme sa do Európskej únie dostali, aby sme sa tam dostali v prvej vlne.

    Pokiaľ ide o jednotlivé problémy týkajúce sa zahraničnej služby, myslím si, že veci sú omnoho zložitejšie, ako tu boli prezentované, a sú omnoho zložitejšie, ako vyzerajú na prvý pohľad, a to najmä z pohľadu toho, kto za ne nenesie zodpovednosť. V tých procesoch, ktoré tu v Európe prebiehajú, je aj mnoho kontroverznosti. Ono to totiž nie je tak, že sa prihlásime k rozšíreniu NATO a teraz zabudneme na skutočnosť, v akom prostredí žijeme a za akým účelom sa toto rozšírenie Severoatlantickej aliancie robí. Tu je konečný cieľ alebo záujem stabilizovať politické, ekonomické, bezpečnostné pomery na našom kontinente. Tie môžeme stabilizovať len vo vzájomnom pôsobení takých organizácií, akými sú Severoatlantická aliancia, Európska únia, tam patrí aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorú nemožno vyčleňovať.

    K tomu, čo povedal pán poslanec Lauko. Myslím si, že pozývam pána poslanca na rozhovor, pretože tu to vysvetľovať nebudem. Prosto to, čo citoval, čo povedal zástupca Slovenskej republiky, to je citácia zo záverečného dokumentu, ktorý prijali konsenzom všetky účastnícke štáty OBSE vrátane Spojených štátov amerických. A pokiaľ ide o OBSE ako strešnú organizáciu, nikdy Slovenská republika takéto vnímanie OBSE neprezentovala ani nepodporovala, ani nechápala OBSE ako organizáciu, ktorej by mali byť podriadené nejaké iné európske alebo transatlantické organizácie. Ale to chce hlbší rozbor. Myslím si, že skôr sa treba dopredu poradiť o význame toho, o čom sa hovorí, ako hneď ísť s rýchlymi súdmi, posudkami alebo kusými informáciami na verejnosť.

    Vnútropolitické témy, ktorých ste sa tu dotkli viacerí, ponechám na vás. Podľa mňa je vašou úlohou sa v nej rozobrať, a nie mojou.

    Potvrdil by som to, čo povedal pán poslanec Kukan, že skutočne je dôležitý výsledok, len od toho výsledku sme ešte ďaleko. Sme v prechodnom období plnenia jednotlivých kritérií. Tak ako sme to uviedli v súhrnnej správe, naplnenie zahraničnopolitických priorít presahuje rámec jedného roka, dvoch rokov, ale aj jedno funkčné obdobie vlády. Úlohou je snaha splniť tieto kritériá. Viete, že kandidátskych štátov len na členstvo v Severoatlantickej aliancii je 11, teraz už 12, a nie všetky sa stanú členskými štátmi NATO v prvej vlne, pokiaľ ešte bude nejaká ďalšia vlna. Tiež by som to videl z tohto pohľadu, aj z toho pohľadu, že Severoatlantická aliancia sa zaviazala rozšíriť sa o jeden až viac štátov. Jeden a viac, to sú dva, to sú tri, to sú štyri, to je šesť. Myslím si, že viac ich nebude. A špekulovať teraz o tom, ak sa riadime špekuláciami v novinách, ak sa riadime politickým pohľadom, ak nechceme sami seba vidieť tam, kde patríme, tak potom môžeme viesť diskusiu aj takýmto smerom. Pre mňa je dôležité skutočne sa sústrediť na to, aby sme naplnili kritériá. A myslím si, že v tomto smere sme urobili dosť, aj pokiaľ ide o naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, a určite dosť, pokiaľ ide o naše členstvo v Európskej únii.

    Pokiaľ ide o predsedníctvo, teda o funkciu, o post predsedu 52. Valného zhromaždenia OSN, myslím si, že sme žiadne šance nepremrhali. Situácia nebola jednoduchá. Kandidatúra je predložená. Rokujeme s ukrajinskou stranou, nie sú to jednoduché rokovania, no nerobil by som z toho problém. Samozrejme, že treba nájsť riešenie toho, keď kandidatúru predloží jeden aj druhý štát z tej istej regionálnej skupiny a keď obidva tieto štáty predložia aj kandidatúru na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade, o ktorom sa bude rozhodovať v roku 1999. Čiže stále je tu východisko. Ukrajina nie je jednoduchý konkurent, ale o premrhaní šancí by som nehovoril.

    Pokiaľ ide o naše pozície vo vzťahu k Českej republike a Maďarsku alebo o porovnanie našej pozície s Českou republikou, Maďarskou republikou a Poľskou republikou, myslím si, že naša pozícia od začiatku nebola porovnateľná. A nikto ju neporovnával s pozíciou Českej republiky, Poľska, Maďarska, lebo ako nový štát sme mali horšie východisko. Do určitej miery sme boli aj zámerne spochybňovaní, stále s tým bojujeme a je to jeden z dôvodov. Bol tu veľký skepticizmus, čakala sa hospodárska katastrofa, katastrofa, pokiaľ ide o menšinovú politiku. Boli problémy v iných oblastiach, ktoré, myslím si, sa nám podarilo dostatočne náležite aj profesionálne zvládnuť. Ale vychádzam z toho, že od začiatku sme vždy mali zložitejšiu situáciu.

    Pokiaľ ide o tzv. analýzu slabín slovenskej zahraničnej politiky, myslím si, že naša zahraničná politika má prevažne dostatok silných miest. Nehovorím, že nemáme aj slabiny. Tie však nie sú natoľko zásadného charakteru, aby sa o nich hovorilo na tomto fóre. K problémom, ktoré má zahraničná politika, myslím si, že som o tom hovoril, kde je hlavný problém a kde je "pes zakopaný", a aj o tom, že zaoberať sa týmito otázkami je skôr vo vašich rukách. My sme ich analyzovali dostatočným spôsobom. Myslím si, že som ich dostatočným spôsobom analyzoval aj vo svojom úvodnom vystúpení.

    Ťažko môžem súhlasiť s tónom tohto vystúpenia a potom takisto s tónom vystúpenia pána poslanca Čarnogurského. Prosto u pána poslanca Weissa pár všeobecných pozitívnych slov, potom zhodenie takmer všetkého, čo sa v zahraničnej politike urobilo, aj s tými momentmi, ktoré idú ďalej do minulosti, než by sa patrilo na dnešnú diskusiu. Myslím si, že sem nepatria ani také kusé, nepodložené informácie, akými sú stretnutia podpredsedov vlády na protokolárne nižšej úrovni v Bruseli. Viem, že sa pán podpredseda stretáva na náležitej protokolárnej úrovni. A môžem vás ubezpečiť, že sa tiež niekedy stretávam s ľuďmi, ktorí sú na nižšej protokolárnej úrovni, než som ja, a niekedy sú tie stretnutia veľmi užitočné, niekedy aj užitočnejšie ako s tými protokolárne najvyššími predstaviteľmi jednotlivých inštitúcií. To len na ilustráciu.

    Rád by som sa vyjadril aj k poznámke, ktorú mal pán poslanec Čarnogurský, ktorý nevedel identifikovať krajinu, o ktorej sa píše v správe o zahraničnej politike. Tiež niekedy neviem identifikovať krajinu, o ktorej on hovorí, keď hovorí o Slovenskej republike väčšinou v negatívnom zmysle. Myslím si, že treba viac konštruktívnosti a pozitívneho postoja. Nemá to byť kritika, ale skôr reakcia. Hovoriť o nepravdivých skutočnostiach, o roku výrazných neúspechov, to podľa mňa zachádza príliš ďaleko. Myslím si, že sa urobilo to, čo sa v tejto situácii urobiť dalo.

    A o zodpovednosti za túto situáciu, myslím si, že som už tiež hovoril. Neviem o tom, že by sme dostali demarš v roku 1996. Viem o tom, že prišla rezolúcia Európskeho parlamentu, ale tá sa týkala skôr Národnej rady Slovenskej republiky.

    K tomu, že vraj máme problémy, pokiaľ ide o kandidatúru v OSN s Ukrajinou, som sa vyjadril.

    Poľsko - reakcia na Kwasniewskeho. To sú veci do určitej miery vytrhnuté z kontextu. Takéto výmeny názorov existujú aj medzi inými štátmi. Nie je to nič neobvyklé. Môžem vás ubezpečiť, že omnoho ostrejšie a radikálnejšie sú medzi štátmi Európskej únie a NATO. Je to úplne legitímne.

    Privítal som to, čo povedal pán poslanec Čarnogurský o cieľoch vo vzťahu k Európskej únii. Nevšimol som si však, že by spomenul ďalšiu zahraničnopolitickú prioritu Slovenskej republiky, ktorú jeho politický subjekt podporuje, a to je naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Myslím si, že je to taktiež...

  • Hlasy v sále.

  • Áno, pardon.

    K vystúpeniu pána poslanca Lauka. Môžem ho ubezpečiť, že na úrovni predsedu vlády bolo uskutočnených dosť kontaktov vo vzťahu k jeho zahraničnopolitickým partnerom. Dnes sa už nikto veľmi nehrá na oficiálne alebo pracovné návštevy. V západnej Európe nie je v statuse alebo v protokole takmer žiaden rozdiel. Myslím si, že je nenáležité hovoriť o týchto otázkach najmä deň pred dôležitou cestou, oficiálnou návštevou Francúzska a pred cestami do takých krajín, akými sú Taliansko a Turecko.

    Pokiaľ ide o cesty členov vlády do Ruska, myslím si, že by to bola veľmi zlá rada, a ja si ju neberiem, do Ruska necestovať. Cestuje tam celý svet, celá Európa. Môžem vás ubezpečiť, že tam cestujú vo väčšom rozsahu a častejšie ako naši politickí predstavitelia.

    Pán poslanec Dzurinda, odkázal by som vás na môjho rezortného kolegu a na ministerstvo dopravy. Ale môžem vás ubezpečiť, pán poslanec, na vašu priamu otázku, že o otázke diaľničného prepojenia Slovenskej republiky a Poľska som naposledy rokoval na svojom stretnutí s pánom ministrom Rossatim vo Vysokých Tatrách pred niekoľkými týždňami. A rokoval som, otvoril som tento problém, pretože predpokladáme, že naša diaľnica bude - teraz vám neviem presne povedať, v ktorom roku, nechcem sa pomýliť v tom roku - na poľských hraniciach, ale nevyzerá to tak, že v tom istom roku, či už to bude za tri, alebo za päť rokov, neviem to presne povedať. Nevyzerá to tak, že bude napojenie diaľnice aj z poľskej strany. Čiže účelom toho rokovania bola naša žiadosť alebo prosba, aby poľská strana pokročila v dobudovaní diaľnice k príslušnému hraničnému priechodu, ku ktorému ťaháme diaľnicu podľa dohôd z roku 1994, ktoré ste spomenuli. Viem, že o týchto otázkach rokoval aj pán predseda vlády s poľským premiérom na poslednom stretnutí. Takže nie je to otázka, ktorú by zahraničná politika zanedbávala. Ale, samozrejme, že nenašla odraz v správe o zahraničnej politike, pretože určité časti realizácie zahraničnej politiky patria do pôsobnosti jednotlivých rezortov, ktoré nesú zodpovednosť za ich realizáciu.

    Na vystúpenie pána poslanca Duku-Zólyomiho podľa môjho názoru dostatočne odpovedala pani poslankyňa Garajová. Nemám k tomu čo dodať. Na pripomienky pána Duku-Zólyomiho som reagoval včera v integračnom výbore a v zahraničnom výbore. K tomu tiež niet čo dodať. Ako som povedal, niektoré pripomienky beriem ako podnety, zamyslíme sa nad nimi. Nebudem teraz na ne reagovať, ani sa na všetky nedá. A niektoré sa opakovali.

    K vystúpeniu pána poslanca Ftáčnika by som rád povedal toľko, že neviem, odkiaľ má informácie o tom, že na Asociačnej rade vo februári, kde som viedol našu vládnu delegáciu, sa hovorilo na tému zákona o jazykoch národnostných menšín, koľko máme právnych úprav. Nepamätám si takúto diskusiu. Povedal som k zákonu o jazykoch národnostných menšín len toľko, že táto otázka nie je u nás uzavretá napriek tomu, že takýto zákon neexistuje v žiadnom európskom štáte ani v západoeurópskom štáte a že takýto zákon môže byť prijatý len vtedy a za takých podmienok ako ktorýkoľvek iný zákon, keď na jeho prijatie bude dostatočná politická podpora. Taká u nás zatiaľ nie je.

    K tomu, čo povedala pani poslankyňa Schmögnerová. Myslím si, že aj správa obsahuje dosť informácií o aktivitách vo vzťahu k Európskej únii. Samozrejme, uvedomujeme si, že kodanský dokument hovorí o všetkých kritériách na vstup do Európskej únie a treba plniť aj kritériá 2, 3 a 4. Myslím si, že sme dostatočným spôsobom pokročili v ich plnení a porovnateľným spôsobom s ostatnými asociovanými kandidátskymi krajinami, teda najmä s tými, ktoré sa uvádzajú ako najpravdepodobnejší členovia Európskej únie.

    Ešte poznámka k dotazníku, ktorý bol odovzdaný Európskej únii. Zatiaľ nemáme predbežné hodnotenie odpovedí na dotazník. Máme len všeobecnú informáciu, že náš dotazník je považovaný za kvalitne spracovaný. Tieto hodnotenia teda nie sú k dispozícii. Boli sme Európskou komisiou vyzvaní, aby sme dotazník aktualizovali. Na tejto aktualizácii sa teraz pracuje. Hodnotenia budú verejne oznámené. A budú oznámené v rovnakom čase hodnotenia dotazníka Slovenskej republiky a ostatných kandidátskych štátov.

    K otázkam týkajúcim sa OECD som sa tiež vyjadril. Myslím si, že nemáme deficity ani v osobnej účasti a v osobných kontaktoch s najvyššími predstaviteľmi organizácií a inštitúcií, ktoré som spomenul, vrátane OECD. Myslím si, že je lepšie sa s nimi stretávať a cestovať do Paríža na OECD len za účelom stretnutia s generálnym tajomníkom Johnstonom. Je lepšou príležitosťou, ako sa s ním stretávať pri príležitosti stretnutia povedzme v Grans Montane, kde je týchto stretnutí veľa a niektoré z nich môžu aj zaniknúť, prípadne stratiť dôležitosť.

    Pokiaľ ide o dosahy tzv. vyradenia z prvého kola, znovu sme pri tom, čo som povedal. Treba sa sústrediť na plnenie kritérií a na to, aby sme neboli vyradení z prvého kola. Nikto nás zatiaľ ešte odnikiaľ nevyradil. Myslím si, že to tiež nepridáva na dôvere v nás samých, keď toľko hovoríme o prípadnom vyradení Slovenska alebo o zabúdaní na Slovensko, alebo o rozširovaní Európskej únie bez účasti Slovenskej republiky. To považujem za nie celkom pozitívny prístup.

    K vystúpeniu pána Kanisa. Všetko nebudem znovu komentovať. Pokiaľ ide o prítomnosť členov vlády pri prijatí uznesenia o referende k NATO, taký návrh tu bol daný, ale Národná rada neodsúhlasila prítomnosť ministrov. Myslím si, že tým bol zobraný priestor, aby sme sa na rokovaní o uznesení zúčastnili. Okrem toho toto rozhodnutie považujem za politické rozhodnutie prijaté Národnou radou. Vychádzam z neho ako z reality a takto s ním pracuje aj ministerstvo zahraničných vecí. Pokiaľ sa hovorilo o nejasných stanoviskách členov vlády, neviem o takých, predpokladám, že som tým nebol myslený ja. Myslím si, že aj dnes som využil príležitosť, aby som sa veľmi jasne vyjadril. V tomto smere nemám prečo mať výčitky svedomia. A ak sú takéto poznámky, treba na ne reagovať, alebo ak sa očakáva reakcia, tak by mali byť adresné.

    Čiže toľko moje záverečné slovo a reakcia na diskusiu k zahraničnej politike. Myslím si, že túto diskusiu treba tiež do určitej miery "prežuť", treba ju analyzovať, treba si z nej zobrať poučenie. My to na ministerstve zahraničných vecí určite urobíme a tie podnety, ktoré budeme považovať za užitočné, a určite tu aj také boli, si zoberieme za svoje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Hamžíkovi.

    Pýtam sa pani poslankyne Zelenayovej ako spravodajkyne, či sa chce vyjadriť. Áno. Nech sa páči. Pokoj, páni poslanci.

  • Hlasy v sále.

  • Ak dovolíte, len veľmi heslovite by som povedala pár poznámok k tomu, čo sa tu udialo. Veľa sa tu už povedalo.

    Chcem reagovať na to, že sa tu veľmi kriticky stavala najmä opozícia k tomu, že správa nemala hodnotiaci moment. Myslím si, že ak by mala mať správa hodnotiaci moment, bola by musela hodnotiť aj vystúpenia rozličných politických subjektov na Slovensku, a to si predsa rezort dovoliť nemôže. Takúto hodnotiacu správu by mohol predniesť napríklad pán prezident. Takže si počkajte.

    Trochu ma prekvapilo, nie prekvapilo, dalo sa to očakávať, ale predsa len s istým prekvapením som sledovala vystúpenia našich opozičných politikov, ako hodnotili túto správu, pretože ju hodnotili ako zahraniční pozorovatelia, ktorí nemajú nič spoločné s politikou na Slovensku a nevyvíjajú nijaké politické aktivity.

  • Prosím pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Myslím si, že vyhlásenie pána poslanca Čarnogurského, že sa konsenzus končí, nie je nijakým prekvapením, pretože ten konsenzus sa nikdy nezačal. A kto pozná politiku KDH, tak vie, aký má dosah aj na zahraničnopolitické postavenie Slovenska.

    Návrh pána poslanca Weissa, ktorý dal na doplnenie uznesenia, nebudem môcť akceptovať, lebo si myslím, že hovoriť o tom a zaväzovať vládu k tomu, aby povedala, presne konkretizovala, čo chce urobiť na zlepšenie zahraničnopolitického postavenia Slovenska - myslím si, že by musela rozpustiť opozíciu. A to hádam nechcete.

  • Smiech a potlesk.

  • Pán Dzurinda tu síce hovoril o diaľniciach. Som za to, aby diaľnice boli veľmi rýchlo vybudované, a myslím si, že by nám mohli pomôcť. Ale tvrdili ste, že nám pomôže len silný tranzit. Boli sme v Rakúsku v parlamente a poslanci rakúskeho parlamentu nás informovali o tom, že nevybudujú diaľnicu smerom do Bratislavy, pretože tranzit zničí ich životné prostredie. To len tak na zamyslenie.

    Končila by som pánom Dukom-Zólyomim, ktorý hovoril, že táto správa bola faktografická. Nechcem sa k nemu vyjadrovať. Áno, bola faktografická, každému dávala možnosť zamyslieť sa nad tým, čo urobil v prospech zahraničnej politiky Slovenskej republiky a v záujme koho.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Prosím, aby ste ostali na mieste, pretože nám už ostáva len na základe § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o uznesení.

    Návrh uznesenia všetci máte. Budeme o ňom hlasovať a po schválení tohto uznesenia nám ostáva ešte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Kukan.

    Neviem, aké uznesenie alebo či dal návrh na uznesenie pán poslanec Weiss. Uznesenie však musí byť v zmysle rokovacieho poriadku písomné, musí mať odôvodnený návrh. V § 26 ods. 2 sa hovorí: "Návrh podaný Národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia, ktoré sa odporúča potom Národnej rade schváliť." Čiže tu musí byť ten návrh za odôvodnenie, prečo toto uznesenie máme prijať.

  • Hlasy z pléna.

  • Uznesenie, pán poslanec, je samostatné.

    Budeme hlasovať najskôr o uznesení, ktoré predkladá Národná rada. Máte ho všetci pred sebou, nebudem ho čítať. Správa sa berie na vedomie, nič iné tam nie je.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasujeme o tom, že berieme túto správu na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1996 a konkretizácii hlavných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám, páni poslanci, aj vám, pán minister.

    Páni poslanci, chcem konštatovať, že vaše návrhy na uznesenia nespĺňajú náležitosti, ktoré sú dané v rokovacom poriadku.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, § 26 ods. 2 hovorí: "Návrh podaný Národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie a návrh na uznesenie." Pýtam sa, či to pani spravodajkyňa má. Odsek 3 hovorí: "Každý návrh podaný Národnej rade v súlade s ústavou, zákonom atď. musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska."

    Pán poslanec Ftáčnik, dobre viete, že sme to prijímali preto, aby sa z pléna nedávali návrhy, o ktorých sa bude hneď rozhodovať, ale ich treba najskôr prerokovať vo výboroch.

  • Áno, pán predseda, návrhy sú, ale bez odôvodnenia.

  • Pán poslanec, je po rozprave, môžete mať procedurálny návrh. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.

  • Vážený pán predseda,

    prosím, aby ste si otvorili rokovací poriadok na strane 21 a prečítali si § 29: "Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a riadne sformulované." To sa stalo, pán poslanec Kukan a pán poslanec Weiss predniesli k prerokúvanej veci, t. j. k správe a k uzneseniu, doplňujúce návrhy, teda doplnili návrh uznesenia, ktorý pripravil zahraničný výbor a výbor pre európsku integráciu. O týchto návrhoch podľa ďalších ustanovení sa hlasuje podľa § 37 v poradí, ako boli podané. Tá vec, na ktorú sa odvolávate, § 26 sa týka veci ako takej. To znamená, že správa ministra zahraničných vecí bola riadne písomne predložená, bola odôvodnená, bol tam návrh na uznesenie. O tom hovorí § 26, čiže o bode programu.

  • Pán poslanec, hovorí o návrhu. Pán poslanec Kukan dal návrh, to je absolútne jednoznačné.

    A pokiaľ je tu § 29, ktorý ste citovali, tak je tu aj odsek 2, ktorý hovorí: "Poslanec alebo navrhovateľ môže po podaní pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu navrhnúť prerušenie prerokovania veci až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko výbor, ktorý určí Národná rada." Ja môžem okamžite navrhnúť, aby sa to dalo výboru, pretože nespĺňa tie podmienky.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Páni poslanci, vôbec sa nebojíme. Len chcem, aby bol... Páni poslanci z Maďarskej koalície, ak chcete kričať, môžem urobiť prestávku a kričte. Správajte sa ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nič si nevysvetľujte, že sa niekto niečoho bojí. Prijali sme rokovací poriadok, od začiatku sa snažím, aby sme ho zachovávali. Tak ho zachovávajme. Predložme kvalifikovaný návrh, tak ako to hovorí rokovací poriadok, a nie je tu problém.

    Pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán predseda,

    ak trváte na svojom výklade, ja trvám takisto. Žiadam, aby ste použili § 146, teda výklad rokovacieho poriadku, lebo to, o čom hovoríte, sa týka návrhov, o ktorých sa samostatne rokuje ako o bodoch programu. Preto sa § 26, ktorý citujete, začína slovami, kto vystúpi ako prvý, kto vystúpi ako druhý, kto môže ešte vystúpiť, a potom sa hovorí, o akých návrhoch sa môže vlastne rokovať. To sú základné dokumenty, o ktorých môže samostatne ako o bode programu rokovať Národná rada. Pán poslanec Kukan ani pán poslanec Weiss nič také nežiadali. Žiadali doplniť uznesenie, ktoré pripravil výbor pre integráciu, resp. zahraničný výbor. Čiže nepredložili žiadne iné návrhy. To by museli byť samostatné body programu, a nič také sme neschválili. To znamená, že ich predložili podľa § 29 a tak o nich treba rozhodnúť.

  • Pán poslanec Kukan predložil nový návrh na nové uznesenie.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Kukan - môžete si zobrať zápis - vôbec nepovedal, že navrhuje doplniť uznesenie Národnej rady. Pán poslanec Kukan povedal, že dáva návrh na uznesenie Národnej rady. Môžete si zobrať zápis z prerokovania. Nič také pán poslanec Kukan nepovedal.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mne skutočne ide o to, aby sme zachovali rokovací poriadok. Prosím, ak chcete, môžem dať hlasovať o uznesení, ktoré navrhol pán poslanec Kukan ako samostatné.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Kukana. Pani poslankyňa ho najskôr prečíta.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odporúča občanom, aby v referende o členstve Slovenskej republiky v Organizácii severoatlantickej zmluvy na otázku "Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?" odpovedali kladne."

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme toto uznesenie spoločne, hlasovaním koalície aj opozície.

    Môžeme prejsť k druhému bodu.

  • Návrh pána Weissa na doplnenie uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do konca apríla predložila návrh konkrétnych krokov na posilnenie zahraničnopolitického postavenia Slovenskej republiky a prekonanie výhrad, ktoré sú vo vzťahu k Slovenskej republike zo strany členských krajín NATO a Európskej únie tak, aby Slovenská republika mohla byť integrovaná v prvej skupine krajín."

    Tento návrh sa prerokuje na spoločnom zasadnutí zahraničného výboru, výboru pre európsku integráciu a výboru pre obranu a bezpečnosť.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    druhým bodom programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z.

    V tomto prípade ide o prvé čítanie.

    Na úvod chcem všeobecne povedať, že rokovanie o návrhoch zákonov budeme prerokúvať v zmysle nového rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 611 a pridelenie vládneho návrhu na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1389.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Pacola.

    Pán poslanec Pacola, máte vystupovať. Pán Pacola, skončili ste?

  • Hlasy v sále.

  • Ešte som nezačal, pán predseda.

  • Začnite, lebo vám zoberiem slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som po týždni predložil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady číslo 214/1996 Z. z.

    Predmetom novely tohto zákona, keď zoberiem do úvahy aj zákon, ktorý sme prijali minulý týždeň, je § 2 ods. 4, kde by sme za slová v odseku 4 "predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Slovenskej sporiteľne, akciovej spoločnosti, Bratislava, Slovenskej poisťovne, akciovej spoločnosti" vsunuli slová "Všeobecnej úverovej banky, akciovej spoločnosti, Bratislava a Investičnej a rozvojovej banky, akciovej spoločnosti, Bratislava, ktorých držiteľom je štát alebo fond". Ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti.

    Teraz mi dovoľte, keďže táto problematika je veľmi čerstvá a verím, že pre všetkých poslancov aj dosť zrozumiteľná, aby som v krátkosti prečítal, prípadne povedal dôvody, ktoré viedli našu stranu k tomu, aby sme po týždni tento zákon predložili do parlamentu.

    V prvom rade si treba uvedomiť, že Investičná a rozvojová banka má prostredníctvom Fondu národného majetku takzvaný blokačný podiel. Hlavné dôvody účasti štátu resp. Fondu národného majetku v Investičnej a rozvojovej banke sú tieto: Investičná a rozvojová banka monopolne úveruje celú družstevnú a bytovú výstavbu, čo je významná oblasť sociálnej a bytovej politiky. Ďalej spravuje Fond zamestnanosti, Fond rozvoja bývania a Fond životného prostredia. Ďalej je významným finančným partnerom v Mochovciach. Ako veľmi dobre viete, na blok V1 a V2 prostredníctvom Investičnej a rozvojovej banky bolo uvoľnených 10 mld. Sk. Na dokončenie bloku V3 a V4 bude potrebných 27 mld. Sk.

    Po druhé, vo Všeobecnej úverovej banke máme prostredníctvom Fondu národného majetku cca 17 % akcií. Hlavné dôvody, prečo by Všeobecná úverová banka nemala byť sprivatizovaná, resp. prečo by nemali byť odpredané zvyškové akcie z tejto banky sú tieto: viete, že je to vedúca banka v mnohých rozvojových investíciách Slovenska. Ďalej viete, že 20 % portfólia Všeobecnej úverovej banky tvoria vklady našich občanov, a takisto viete, že Všeobecná úverová banka má okolo 50-percentné záložné právo v podnikoch na Slovensku.

    Ďalej chcem povedať, že štát podľa názoru Združenia robotníkov Slovenska by si mal nechať minimálne 10-percentnú (alebo aj viac) účasť v týchto dvoch bankách, a to z týchto dôvodov: viete, že 10-percentný akcionár v zmysle Obchodného zákonníka má právo zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, ďalej viete, že akcionár, ktorý má 10 a viac percent akcií, môže delegovať členov do dozornej rady. Viete, že Slovenská sporiteľňa, akciová spoločnosť, Bratislava má úložky v Investičnej a rozvojovej banke a vo Všeobecnej úverovej banke v hodnote niekoľkých desiatok miliárd slovenských korún. Sú to peniaze našich občanov, ktoré si uložili, a tieto peniaze sú teraz vo Všeobecnej úverovej banke a v Investičnej a rozvojovej banke. Ďalej si myslíme, že proces transformácie na Slovensku ešte nie je ukončený a že Investičná a rozvojová banka a Všeobecná úverová banka, ktoré sú strategické banky na Slovensku, by mali byť sprivatizované úplne ako posledné, pričom si štát ponechá ingerenciu minimálne 10 % akcií.

    Z týchto dôvodov odporúčam, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby tento náš zákon bol schválený na druhé čítanie, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Za spravodajcu bol pri tomto bode programu určený pán poslanec Tomáš Cingel. Prosím ho preto, aby nám podal správu o prerokovaní vo výboroch.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/l995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z. (tlač 611), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh tlače 611 o privatizácii strategicky dôležitých podnikov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. februára 1996, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh 611 spĺňa náležitosti podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona síce rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť tak, ako sa navrhuje v návrhu zákona, ale vzhľadom na to, že na poslednom pléne Národnej rady sme prerokovali ten istý zákon predložený pánom poslancom Černákom a tento jeho predložený návrh zákona sme neschválili, schválili sme návrh zákona predložený vládou Slovenskej republiky, budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave v prvom čítaní už v rokovaní o zákone ďalej nepokračovala.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

    V prípade, že môj návrh neprejde, odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridelenie a lehotu prerokovania zákona Národná rada podľa § 76 schválila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do všeobecnej rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem však povedať, že pokiaľ ide o všeobecnú rozpravu, vystúpenia by sme mali zamerať na to, či Národná rada návrh zákona vráti podľa § 73 jeho navrhovateľovi, alebo nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo ho prerokuje v druhom čítaní. Teda žiadne iné vecné pozmeňujúce návrhy, len k týmto trom náležitostiam, ktoré hovorí § 73.

    Mám považovať mená na displeji za prihlášky do rozpravy?

  • Hlasy z pléna.

  • Ako prvý sa hlási pán poslanec Palacka, potom pán predseda Brňák, pani poslankyňa Schmögnerová a pán poslanec Černák.

    Ďakujem. Končím prihlasovanie do rozpravy s tým, že ako prvý vystupuje pán poslanec Palacka.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni,

    pôvodne som nechcel k tejto veci ani vystúpiť, ale po...

  • Šum v rokovacej sále.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    pôvodne som k tomuto bodu programu nemienil vystúpiť, ale po uvedení pánom predkladateľom by som chcel vyjadriť názor k predloženému návrhu zákona.

    Zhodou okolností mám rovnaký cieľ ako pán predkladateľ, teda zaradiť Všeobecnú úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku medzi banky, ktoré sa nebudú privatizovať. Chcem však povedať, že z úplne iných dôvodov ako pán predkladateľ. Nejde totiž o to, že napríklad Investičná a rozvojová banka má v správe Štátny fond životného prostredia. Súkromná banka by ten fond mohla spravovať rovnako dobre, možno lepšie. Problém je však v tom, že privatizácia, tak ako sa deje za posledné dva roky, nedáva vôbec záruku, že noví vlastníci sa budú správať racionálne, že sa budú správať primerane trhovému prostrediu alebo zdravému finančnému sektoru. Naopak, vzbudzuje obavy z toho, že správa týchto verejných prostriedkov a všetkých iných peňazí, ktoré majú banky k dispozícii, bude skôr ohrozovaním záujmov občanov tejto krajiny.

    Preto chcem podporiť tento návrh zákona a odporúčať ho na prerokovanie v druhom čítaní. Myslím si, že ctená snemovňa k tomu pristúpi racionálne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Predseda výboru pán Brňák. Predtým s faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Andel.

  • Pán predseda, dnes bol nie raz porušený nový rokovací poriadok. Žiadam, aby sme dodržali rokovací poriadok aj uznesenie Národnej rady, že Národná rada rokuje, ak o tom nehlasuje, do 19.00 hodiny.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    bez toho, aby som sa vecne vyjadril k navrhovanej problematike, dovoľte mi, aby som poukázal na formálno-právny rozpor, ktorý podľa môjho názoru bráni prerokovaniu a prípadnému schváleniu predloženej novelizácie zákona číslo 192/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Predložená novela nezohľadňuje na minulej schôdzi schválený návrh zákona, ktorý sa priamo dotýka zmien navrhovaných v tomto návrhu novely zákona. Na minulej schôdzi schválený návrh zákona nenadobudol účinnosť, nemožno ho preto novelizovať a nemožno ani novelizovať poslednú účinnú novelu - zákon číslo 214/1996 Z. z. bez toho, aby sa na druhej strane nezohľadnil doteraz neúčinný právny predpis. Z logiky veci ďalej vyplýva, že v aj danom prípade platí právny mechanizmus, o ktorom hovoril predseda výboru pán poslanec Maxon v zmysle § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku. Je pravdou, že citované ustanovenie hovorí o neschválení zákona, ale zmysel tohto ustanovenia spočíva v tom, aby sa parlamentom neschválený návrh nemohol do šiestich mesiacov opätovne podať. Neschválený zákon môže totiž pozostávať napríklad z 300 paragrafov, ale neschválený zákon môže pozostávať napríklad aj z jedného paragrafu.

    V danom prípade podľa môjho názoru logika veci v tomto nepustí, a ak v rámci iného právneho predpisu, v rámci predchádzajúcej novely bolo jasným spôsobom vymedzené, že z peňažných ústavov sa dva peňažné ústavy blokujú a dva nie, domnievam sa, že v danom prípade mechanizmus lehoty 6 mesiacov platí bez toho, aby som sa vyjadroval, ako som v úvode povedal, o tom, či je to správne, alebo to nie je správne. Je to formálno-právny pohľad na vec a domnievam sa, že je potrebné ho zohľadniť v rámci prípadného hlasovania o návrhu, ktorý predložil alebo s ktorým sa stotožnil pán spravodajca.

    Osobne sa domnievam, že parlament by mal podporiť návrh pána spoločného spravodajcu bez ohľadu na vecnú stránku veci na základe formálno-právneho. Hrozí tu totiž, že vznikne situácia, keď budú platne a účinne prijaté dva rôzne právne predpisy, ktoré by boli vzájomne nezmyselné. Osobne podporujem postup navrhovaný spravodajcom v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán predseda.

    Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste žiadosť pána podpredsedu Andela. Je po 19.00 hodine, prosím, hlasujme, či budeme pokračovať ďalej, alebo prerušíme schôdzu. Prosím, hlasujte. Samozrejme, hlasujeme, či budeme pokračovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Brňák predniesol formálno-právnu námietku voči tomu, že nemôžeme v tej istej veci... a tak ďalej, odvolával sa na § 96 ods. 3. Chcel by som ho upozorniť, že v § 96 ods. 3 sa hovorí o návrhu zákona, ktorý Národná rada neschváli. A tu sa nič také nestalo. Národná rada schválila návrh zákona. O tom, že neschválila časť, tento rokovací zákon nehovorí. To je logika, prosím. Ale tu sa hovorí o tom, že ak predložím návrh a táto Národná rada mi ho odmietne, tak ju nemám otravovať šesť mesiacov - prepáčte, že to tak poviem -, nemám ju otravovať šesť mesiacov s tým istým návrhom, o ktorom tu nie je vôľa rozhodnúť. Tá vôľa sa tu prejavila, že o bankách chceme hovoriť. Prijali sme zákon v takej podobe, v akej sme ho boli schopní prijať. A teraz rokujeme znovu, čo absolútne nie je v rozpore s § 96.

    Táto formálno-právna námietka jednoducho neobstojí, pretože potom by sa mohlo stať, že ak k nejakému zákonu Národná rada neschváli pozmeňujúci návrh, tak sa v tej istej veci nemôže rozhodovať šesť mesiacov.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale kde je to napísané, prosím vás? Nikde. V tomto návrhu je napísané, že o veci ako takej, to znamená o zákone, teda o veci, o ktorej hovorí celý návrh zákona, sa nemôže šesť mesiacov rokovať, ak nebol schválený. Tu sa nič také nestalo. Zákon schválený bol, čiže § 96 je irelevantný. Na minulej schôdzi sme pozitívne rozhodovali o tom, že sme prijali návrh vlády, prijali sme zákon. Nevidím problém v tom, že by sa niečo neschválilo. To je len váš výklad, že sa jednoducho zmenila časť zákona. Takých prípadov sa môže stať veľa, ale z toho nevyplýva, že by sa nemohlo v tej istej veci znovu rokovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Súhlasím s tým, čo povedal pred chvíľkou pán poslanec Ftáčnik, a navyše by som chcel pripomenúť, že netreba mať obavy z rozhodovania o zákone alebo z novelizovania zákona, ktorý ešte nenadobudol účinnosť. Predsa sa veľmi často robí to, že zákon, ktorý bol normálne schválený, je vlastne platný, nie je ešte účinný, že sa novelizuje. Napríklad zákon o konkurze a vyrovnaní nebol ešte účinný, aspoň v niektorých ustanoveniach, ktoré sa viackrát novelizovali. A nebol to žiaden problém. Nevidím problém ani v tomto.

  • Pán poslanec Cuper.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Je to pravda, čo hovorí pán poslanec Šimko. Je pravda aj to, že v každej civilizovanej spoločnosti a právnom štáte sa vie, že dvakrát o tej istej veci sa nerokuje. A keďže zákon nevstúpil do účinnosti, takže o tej veci budeme, pán Ftáčnik, dvakrát rokovať, samozrejme, bez ohľadu na to, či ide o to, že sme schválili len časť zákona, celý zákon, alebo sme ho neschválili.

    Samozrejme, pán Šimko, chcem iba povedať, že túto zásadu ste pripomínali práve vy vtedy, keď sme tieto zákony prerokúvali. Je zaujímavé, že teraz máte opačný názor, pán kolega.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Mám ten názor, pán predsedajúci, že o otázke, ktorú spomínal pán kolega Brňák, sme už rozhodli vlastne vtedy, keď sme hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Maxona, ktorý žiadal, aby sme vyradili z bodu rokovania tento konkrétny bod. Národná rada rozhodla opačne. My sa už teraz nachádzame v štádiu § 73 rokovacieho poriadku, keď vystúpil navrhovateľ, predniesol návrh zákona. Teda pán poslanec Brňák mohol uplatniť niektoré z tých ustanovení, ktoré sa nachádzajú v § 73, a nemôže už teraz v tomto štádiu využívať § 70, aby sme vyradili tento návrh z bodu programu rokovania schôdze.

  • To nie je vyradenie bodu, to je nezaradenie do druhého čítania. To je niečo iné.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    za poslanecký klub Spoločnej voľby jednou vetou naše stanovisko: odporúčame zaradiť návrh zákona do druhého čítania.

    Po druhé, chcela by som predniesť pozmeňujúci návrh k návrhu rozhodnutia číslo 1389, bod B ods. 2. Navrhujem v ňom skrátiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch z 35 dní...

  • Pani poslankyňa, to nie je možné, to ani nenavrhujte. To sa nedá.

  • ...a gestorskému výboru ho odovzdať tak, aby v rámci prerokovania a schválenia spoločnej správy bol tento zákon prerokovaný a schválený do 35 dní odo dňa pridelenia.

    Ďalej navrhujem uznesenie Národnej rady takéhoto znenia...

  • Nie je to možné, pani poslankyňa. Nie je to možné v štádiu prvého čítania. Mali ste sa poradiť, pani poslankyňa, s vašimi právnikmi v klube. Pán Ftáčnik je predkladateľom rokovacieho poriadku, bol by vám povedal.

    Prosím, pani poslankyňa, ak ste skončili...

  • Ďakujem pekne. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia,

    o tejto problematike sme diskutovali pred niekoľkými dňami. Na rozdiel od tých, ktorí hovoria, že o tejto veci už nemôžeme znovu rokovať, by som rád upozornil na priebeh hlasovania. O spornej veci, ktorej sa dotýka novela, rozhodla Národná rada tesnou väčšinou, a dokonca 3-4 poslanci verejne deklarovali svoj omyl. Tým nechcem povedať, že by sme im mali dávať právo na reparát, ale chcem upozorniť, že platí uznesenie, ktoré následne Národná rada prijala, aby privatizačné projekty týchto inštitúcií boli predložené Národnej rade. Pokiaľ sa tak stane do 30 dní, nič nebráni tomu, aby sa v priebehu diskusie o tejto novele posúdili aj zámery vlády a aby sa v druhom čítaní poslanci kvalifikovane rozhodli. Preto klub Demokratickej únie podporí návrh na zaradenie do druhého čítania. Znovu opakujem, neposudzujte vec politicky. Získame čas, počas ktorého budeme mať viac informácií, aby sme sa vedeli rozhodnúť. Nič nebráni tomu, aby vláda splnila uznesenie kolegyne Schmögnerovej a predložila zároveň aj svoje predstavy o predaji podielov, ktoré sú vo Fonde národného majetku.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna, že sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Páni poslanci, rozpravu som uzavrel.

  • Ruch v sále.

  • Neutíchajúci hluk v sále.

  • Páni poslanci, pokoj. Páni poslanci, buďte pokojní. Rozpravu som riadne uzavrel. Je po rozprave. Pán poslanec Pacola sa má právo vyjadriť k rozprave ako navrhovateľ. To je všetko, ale nemôže už dávať návrhy na zmeny.

    Pýtam sa pána poslanca Pacolu, či sa chce vyjadriť, ale nemôže dávať návrhy.

    Pán poslanec Pacola sa nechce vyjadriť. Pýtam sa preto pána poslanca Cingela, či sa chce vyjadriť.

  • Nechcem sa vyjadriť, pán predsedajúci. Z rozpravy vyplynul jediný pozmeňujúci návrh, a to môj, aby sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Žiadam, aby ste o tomto mojom návrhu dali hlasovať.

  • Prosím, budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu s tým, že spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali v znení zákona § 73 písm. b), že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec Cingel, budeme ešte hlasovať ďalej. Teraz budeme hlasovať, aby Národná rada podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku schválila návrh predsedu Národnej rady na pridelenie tohto vládneho návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru. Tento návrh je v rozhodnutí číslo 1389, ktoré ste dostali.

  • Hlasy z pléna.

  • O tom budeme tiež hlasovať, o § 73 ods. 3 písm. c).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada prerokuje tento zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Budeme teraz hlasovať ďalej, a to podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto poslaneckého návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru. Tento návrh je v rozhodnutí, prečíta ho pán poslanec Cingel.

  • Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. februára 1997 o návrhu pridelenia návrhu zákona, predloženého skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie.

    Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky

    A. prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z. (tlač 611) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie;

    B. určiť

    1. k uvedenému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie;

    2. lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch do 35 dní a gestorskému výboru, vrátane prerokovania a schválenia spoločnej správy výborov, do 50 dní odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky.

    Ivan Gašparovič, v. r.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Môžem konštatovať, že Národná rada zaradila novelu tohto zákona do druhého čítania a schválila aj návrh predsedu Národnej rady na určenie gestorského výboru a lehoty, dokedy majú výbory tento návrh prerokovať.

    Ďakujem pekne.

    Prestávka je do zajtra rána. Pokračujeme o 9.00 hodine.