• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnej schôdzi sa ospravedlnili páni poslanci Hrušovský, Pokorný a Kňažko.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 110 poslancov. Zisťujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

    Overovatelia uzavrú prezenčnú listinu o 11.00 hodine. Dnes by sme mali rokovať do 16.00 hodiny, tak prosím o rozumné, vecné diskusie týkajúce sa bodov programu.

    Rokovanie o prijatí uznesenia k nariadeniu referenda sme včera skončili uzavretím rozpravy. Doplňujúce aj pozmeňujúce návrhy vám boli rozdané, môžeme pristúpiť k záveru tohto bodu.

    Najskôr sa pýtam predkladateľa pána poslanca Cabaja, či sa chce vyjadriť k rozprave alebo zaujať stanovisko.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    moje záverečné slovo bude stručné, nechcem veľa hovoriť k jednotlivým vystúpeniam, ktoré tu včera večer odzneli. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí aktívne pristúpili k tejto otázke a snažili sa konštruktívnym spôsobom riešiť problematiku vhodnými pozmeňujúcimi návrhmi. Na druhej strane ďakujem aj tým, ktorí vystúpili so zjavne deštrukčnou činnosťou, aby oddialili čas, preto sme tu strávili ešte nejaký čas po 20.00 hodine.

    Chcem sa vyjadriť k návrhu pána Kanisa, ktorý máme pred sebou a ktorý navrhuje zmeniť prvú otázku: Ste za to, aby sa Slovenská republika stalo členom NATO bez rozmiestnenia jadrových zbraní a nových vojenských základní na našom území? Dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor, že nesúhlasím s týmto návrhom. Práve pri predkladaní poslaneckého návrhu boli úmyselne formulované tri otázky ako samostatné otázky a práve v tomto návrhu pána Kanisa priamo podmieňujeme rozhodnutie občanov, preto ho neodporúčam prijať. Vhodnejšie sa mi javí prijatie všetkých troch otázok tak, ako sú v pôvodnom návrhu.

    Veľa sa tu hovorilo o tom, akým spôsobom budú občania reagovať. Myslím si, že je aj na exekutíve, akým spôsobom potom graficky usporiada hlasovací lístok. Z toho sa odvíja podstatná práca a potom aj rozhodovanie občanov, akým spôsobom sú tieto veci pripravené.

    Dovoľte mi ešte k jednému návrhu. Na poslaneckom grémiu sa veľa hovorilo o určitých pochybnostiach, ako tomu občania neporozumejú, keď tam bude viac otázok a môžu vzniknúť rôzne kombinácie. Chcem ubezpečiť všetkých, ktorí majú takéto strašné obavy, aby sme nepodceňovali našich občanov, nechajme im priestor, aby si mohli zvážiť a rozhodnúť sa.

    A takisto aj tým poslancom, najmä z opozície, ktorí tu hovorili a vyjadrovali sa - budete takým spôsobom vysvetľovať - myslím si, že aj keď poslanci opozície nehlasovali za programové vyhlásenie vlády, pre nás ako poslancov vládnej koalície, ktorí sme prijali programové vyhlásenie vlády, je jasný zámer, keď sa v programovom vyhlásení hovorí o vstupe a príprave prác na vstup do NATO. Myslím si, že sme aj tým dali svoju odpoveď, že sme podporili programové vyhlásenie vlády. Tí ostatní, myslím, budú mať teraz priestor, keď nepodporili programové vyhlásenie vlády, aby v rámci vysvetľovacej kampane vyjadrili svoj názor a zapracovali.

    Bola aj otázka, čo urobí Národná rada, ak občania rozhodnú trebárs pri prvej a pri tretej otázke pozitívne, a opačne. Dovolím si povedať záver, že Národná rada skutočne neurobí nič, bude rešpektovať rozhodnutie občanov a toto rozhodnutie je právoplatné minimálne na tri roky. Po troch rokoch Národná rada podľa zákona môže vstúpiť zákonom, a to ústavným zákonom môže meniť rozhodnutie, ktoré bude v referende.

    Toľko len na vysvetlenie týchto vecí. A chcem podporiť návrh, ktorý dal pán Zólyomi, že by sme potom pri hlasovaní o uznesení hlasovali samostatne za každú otázku v rámci návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa spravodajcu pána Krausa, či sa chce vyjadriť.

  • Pán poslanec Kraus sa nechce vyjadriť. Prosím ho, aby ako spravodajca uvádzal hlasovanie k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Z rozpravy k tomuto bodu programu vyplynuli dva procedurálne návrhy a niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Najprv by som chcel dať hlasovať o procedurálnych návrhoch pána poslanca Bugára a pána poslanca Lauka.

    Pán poslanec Bugár v procedurálnom návrhu navrhuje prerušiť rokovanie o návrhu dovtedy, kým Národná rada Slovenskej republiky nedostane stanovisko vlády Slovenskej republiky a kým takú dôležitú otázku neprerokujú všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Chcem sa spýtať, pretože na záver som tu nebol, ale v priebehu rokovania sme hlasovali, či sme o tomto nehlasovali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o procedurálnom návrhu poslanca Bugára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Tento procedurálny návrh sme neprijali.

  • Ďalším procedurálnym návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Lauko, je vrátiť návrh navrhovateľom a prerušiť rokovanie o tomto návrhu dovtedy, kým budeme medzi krajinami prizvanými vstúpiť do NATO.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neprijali sme ani tento procedurálny návrh.

    O návrhu pána poslanca Weissa netreba hlasovať.

  • Sú to všetky procedurálne návrhy. Mohli by sme teraz, pán predseda, pristúpiť k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán poslanec Bugár navrhuje vo svojom pozmeňujúcom návrhu vynechať z uznesenia otázky 2 a 3.

  • Hlasy v pléne.

  • Prosím pokoj. Ak ste cestovali v lietadle, keď idete nočnými linkami, vždy dávajú pásku na oči. Ak ju nemáte, nabudúce vám ju donesiem.

  • Ako som povedal, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bugára, ktorý navrhuje z uznesenia vynechať otázky číslo 2 a 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu poslanca Bugára, ktorý navrhuje vynechať z uznesenia druhú a tretiu otázku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Pán poslanec Zólyomi mal tiež jeden návrh - vypustiť body 2 a 3. Keďže tento návrh neprešiel, navrhujem, aby sme teraz hlasovali o každom bode jeho návrhu osobitne.

  • Ruch v pléne.

  • Pardon, je tu prvý návrh, kde pán poslanec Zólyomi navrhuje zmenu textu v prvej otázke, a to s týmto textom: "Ste za to, aby sa Slovenská republika uchádzala o členstvo v NATO?

  • Pán poslanec, netreba čítať, všetci máme tie pozmeňujúce návrhy pred sebou.

    Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zólyomiho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Neprijali sme túto zmenu.

  • Navrhujem teraz, aby sme hlasovali o bode číslo 3 návrhu pána Duku-Zólyomiho.

  • Čiže hlasujeme o bode číslo 3 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Zólyomiho.

  • Hlasy zo sály.

  • To už sme dali, to je jedno. To sú jeho návrhy.

    Prosím, hlasujeme o treťom návrhu, aby sa o všetkých bodoch hlasovalo individuálne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh prijali.

    Prosím, pokračujte, pán spravodajca.

  • Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých bodoch.

  • Hlasujeme teraz o návrhu pána Palacku.

  • Pán poslanec Palacka navrhol text, ktorý máme tiež pred sebou.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Palacku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Môžeme teraz prejsť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kanisa, k jeho prvému pozmeňujúcemu návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa pod číslom 1 A.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Ani v tomto prípade sme pozmeňujúci návrh neprijali.

    O bode číslo 1 písmena B nemusíme hlasovať.

  • A je tu ešte 2 A druhý návrh znenia textu uznesenia: Ste za to, aby sa Slovenská republika stala členom NATO?

  • Čiže hlasujeme o druhom pozmeňujúcom bode návrhu pána poslanca Kanisa pod písmenom A. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

  • Nakoľko neprešli pozmeňujúce návrhy pána Kanisa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu textu pána poslanca Weissa.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Weissa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

  • Ako posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Kolláriková, ktorá navrhuje bod A rozšíriť o otázku číslo 4, ktorú máme tiež pred sebou.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže sme tento návrh neprijali.

  • To sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Teraz môžeme, pán predseda, hlasovať o návrhu uznesenia ako celku s predloženým textom.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Pokoj, páni poslanci. Páni poslanci, budeme hlasovať o uznesení, ale prijali sme návrh, ktorý predložil pán Duka-Zólyomi, čiže v rámci tohto uznesenia budeme jednotlivo hlasovať o všetkých troch otázkach, ktoré sú predmetom uznesenia.

  • Neutíchajúci ruch v pléne.

  • Páni poslanci, prosím, pokoj, lebo urobím polhodinovú prestávku. Mne je to jedno, môžete tu sedieť aj na budúci týždeň.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste...

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Zólyomiho - hlasovať o každom bode uznesenia osobitne.

  • Nie, pán spravodajca, zoberte si uznesenie. Nemáte to uznesenie pri sebe?

  • Budeme hlasovať o jednotlivých otázkach. Čiže budeme teraz hlasovať v predloženom uznesení o otázke číslo 1.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či ju zaraďujeme do uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Táto otázka bude obsahom uznesenia.

    Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o druhej otázke navrhovaného uznesenia.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj druhá otázka bude predmetom uznesenia.

    Budeme hlasovať o tretej otázke predloženého návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj o tretej otázke sme rozhodli, že má byť zaradená do návrhu uznesenia.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) a článku 95 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje vyhlásiť referendum k otázkam vstupu do NATO v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada navrhnuté uznesenie schválila.

    Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

    Pán poslanec Lauko má procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám skôr procedurálnu otázku.

    Práve sme schválili uznesenie, kde sú tri otázky. Pýtam sa vás ako predsedu Národnej rady, keď náhodou občan odpovie len na jednu otázku a na dve neodpovie, ako sa bude takýto lístok posudzovať.

  • Pán poslanec Harach má procedurálnu otázku. Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Harachovi.

  • Ďakujem, že ste mi neodpovedali.

  • To bolo v priebehu rozpravy. Diskutovali ste o tom celý deň.

    Zapnite mikrofón, pán poslanec Harach má procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Kolegyne a kolegovia,

    mám takýto procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že sme schválili veľmi vážnu vec s veľmi vážnymi otázkami, navrhujem, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky verejným hlasovaním vyjadrili svoje stanovisko formou odpovede na otázky schválené v referende, ktoré budú predložené občanom.

    Dámy a páni, naše hlasovanie by bolo začiatkom vysvetľovacej kampane pre občanov a zrejme jednou z jej najlepších akcií. Súčasne by tým parlament napĺňal svoju základnú povinnosť, ktorú má voči svojim voličom, voči občanom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, to, čo žiadate, sa práve v tejto chvíli stalo, keď sa schválilo toto uznesenie, kde sa prijali tieto otázky.

  • Hlasy z pléna.

  • Odpovede. Vy ste ma nepochopili, pán predseda.

  • Tí, ktorí nevyjadrili svoj názor, hlasovali proti.

    Páni poslanci, prosím o pokoj. Pokoj, páni poslanci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme...

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • To nie je procedurálny návrh. Prosím, počuli ste návrh pána poslanca Haracha, hlasujte o jeho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Páni poslanci, ak ste ozaj dobre informovaní, ako prebieha referendum, tak o referende je tajné hlasovanie. Presne tak, ako ste sa spýtali. Výborne.

  • To znamená, že aj pri našich tajných voľbách a hlasovaniach má každý poslanec oznámiť, ako hlasoval? Páni poslanci, nestavajte všetko na hlavu. Hlasovali sme len o tom, či treba referendum, alebo nie. O tom sme hlasovali.

    Prosím, páni poslanci a poslankyne, budeme pokračovať tridsiatym šiestym bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 545 a spoločnú správu výborov ako tlač 545a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona prednesie minister kultúry pán Ivan Hudec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vzácni hostia,

    predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je súčasťou plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa zaviazala navrhnúť taký štatút krajana, ktorý by mu počas pobytu v Slovenskej republike priblížil podmienky pobytu ako občanovi Slovenskej republiky.

    Návrh zákona po prvýkrát právne definuje zahraničného Slováka, upravuje jeho postavenie, jeho práva a povinnosti na území Slovenskej republiky, upravuje postup pri priznávaní postavenia zahraničného Slováka a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k zahraničným Slovákom. Gestorom prípravy zákona bolo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré pri jeho tvorbe úzko spolupracovalo s Ministerstvom zahraničných vecí a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa Sabolová, prosím, aby ste nerušili.

  • S ďalšími ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy tvorcovia spolupracovali v oblastiach, ktoré im vecne a legislatívne prislúchajú.

    V prípravnej etape sme informovali a oslovili všetky krajanské organizácie na svete. Zahraniční Slováci vo svojich písomných pripomienkach pozitívne hodnotili rozhodnutie o príprave takéhoto zákona, aj keď pri jeho posudzovaní boli diferencovaní. Menšie doplnky navrhovali Slováci z Chorvátska, Česka, Ukrajiny a zo Svetového kongresu Slovákov, rozsiahlejšie Slováci z Vojvodiny, Maďarska a kritické stanovisko zaujali Slováci zo Švajčiarska a Nemecka, ktorí očakávali najmä dvojité občianstvo, odstránenie dvojitého zdanenia, nárok na reštitúcie a volebné právo.

    Základným východiskom pri tvorbe návrhu zákona bola Ústava Slovenskej republiky a všeobecne záväzné predpisy Slovenskej republiky, ktoré neumožňujú bez rozsiahlejších novelizácií prijať všetky nimi požadované práva. Príprava tohto zákona vychádza predovšetkým z možností a potrieb Slovenskej republiky. Prijatím zákona vzniknú priame nároky na štátny rozpočet, ktoré sú uplatnené v štátnom rozpočte Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a po schválení zákona môžu byť uvoľnené z rezervy Ministerstva financií Slovenskej republiky. Nepriame nároky a príjmy bude možné špecifikovať až po uplatnení zákona v praxi.

    Zásady zákona boli prerokované vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a schválené v júni 1996. Pri tvorbe paragrafového znenia zákona sa vychádzalo zo schválených zásad a rešpektovali sme pripomienky, ktoré boli uplatnené vo všetkých kolách medzirezortných pripomienkových konaní, odporúčania Legislatívnej rady vlády a rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. Tvorcovia zákona v záujme aproximácie pripravovanej právnej normy v rámci legislatívnej normy štátov Európskej únie pripravili porovnávajúce materiály o riešení problematiky v 20 európskych štátoch, ktoré pri riešení podobnej problematiky už tiež vychádzajú zo svojich špecifík a potrieb.

    Predkladaný zákon v podobe návrhu je prvým svojho druhu v dejinách slovenskej legislatívy. Je výsledkom veľkého kompromisného riešenia danej problematiky a prvým ústretovým krokom k tejto časti nášho národa, žijúcej za hranicami pôvodnej vlasti a vlasti svojich predkov. Je všeobecne známe, že pravdepodobný odhad počtu tých osôb, ktorých sa tento zákon bude týkať počas pobytu na území Slovenskej republiky a pri získaní štatútu zahraničného Slováka, je asi 3 milióny osôb. Je pravda, že tieto krajanské komunity majú v každej krajine iné podmienky na svoj život a na uplatňovanie si svojich záujmov v oblasti pestovania kultúrnej identity. Iná situácia je v krajinách strednej Európy, napríklad v Poľsku, Ukrajine, Maďarsku, vo Vojvodine, Chorvátsku, iná situácia je v krajinách, ako je Švajčiarsko, Nemecko, iná situácia je v krajinách, ako sú Spojené štáty americké a Kanada, a zasa iná situácia je v Južnej Amerike, v Austrálii a podobne.

    Treba povedať, že niektoré postoje krajanských komunít vyplývali aj z takéhoto územného členenia pobytu, a teda jestvovania týchto krajanských organizácií. Už som spomenul skôr, že niektoré tieto krajanské komunity navrhovali také riešenia, ktoré nie sú celkom v záujme Slovenskej republiky. Aj keď je možné uznať morálny podnet, nemožno ich však doteraz a teraz v týchto podmienkach uplatniť v praxi tak, aby zároveň nevznikli problémy v rámci Slovenskej republiky, aby nevznikali situácie, ktoré by boli v rozpore s platným právnym stavom.

    Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona je naozaj veľkým kompromisom. Názory každého, kto sa chcel zapojiť do riešenia tejto problematiky, pretože táto norma nebola nikdy riešená, boli iné. Trúfam si však povedať, že tento predkladaný návrh vyhovuje drvivej väčšine všetkých tých, ktorí mali predstavu a budú zainteresovaní na napĺňaní tohto zákona, takisto aj tých, ktorých sa tento zákon bude týkať.

    Počas prerokúvania tohto návrhu sa vyskytli niektoré pochybovačné otázky, či nejde o zákon, ktorý by mal diskriminačný charakter. Upozorňujem, že tento zákon nemá diskriminačný charakter voči nikomu, pretože nikomu neuberá nijaké práva, ale v rámci úpravy krívd, ktoré sa udiali na našich krajanských komunitách v zahraničí, pridáva niektoré, najmä sociálne výhody počas pobytu na území Slovenskej republiky občanom cudzích štátov, ktorí získali štatút zahraničného Slováka. Myslím si, že druhým dôkazom toho, že nemôže ísť o takéto hodnotenie, je aj skutočnosť, že v mnohých krajinách Európy sa uplatňuje takáto právna norma.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste predložený návrh zákona schválili.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Ako spoločná spravodajkyňa výborov bola určená pani poslankyňa Mušková. Prosím preto pani poslankyňu, aby nás oboznámila s výsledkami prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 5. decembra 1996 číslo 1326 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť súhlasil s vládnym návrhom zákona bez pripomienok. Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal k návrhu uznesenie, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili s návrhom zákona súhlas so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v materiáli číslo 545a. Pri hlasovaní by som chcela navrhnúť na pozitívne spoločné hlasovanie body 1, 4, 5, 8, 10, 11, 12, 13, 15, 16 a 19.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pani spoločnej spravodajkyni.

    Otváram rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu s tým, že za poslanecké kluby som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy a do zoznamu prihlásených rečníkov sa prihlásili títo poslanci: pani poslankyne Aibeková a Kolesárová, poslanci Bugár, Čarnogurský, Köteles a Nagy.

    Prosím, prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesla k prerokúvanému návrhu zákona tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré majú vyslovene legislatívno-technický charakter, a to preto, že zákon o zamestnanosti číslo 1/1991 Zb. už stratil účinnosť a namiesto neho bol v parlamente prijatý zákon 387/1996 Z. z., na čo predkladateľ ešte nemohol reagovať, pretože návrh zákona tu bol skôr, ako sme prijali citovaný zákon.

    Prvý pozmeňujúci návrh znie: v § 6 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "a bez povolenia na zamestnanie". Tam zostáva odkaz 6, ale ten bude znieť: "§ 116 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Druhý návrh znie - pardon, tento odkaz bol už vlastne druhým návrhom. Tretí sa týka článku III a ten znie - zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti sa dopĺňa takto: v § 116 ods. 2 sa na konci pripájajú slová "alebo je zahraničným Slovákom". Odkaz 18a bude znieť: "Zákon číslo" - zatiaľ len bodky, pretože tam bude vpísané číslo zákona, ktorý prerokúvame, ak bude prijatý - ".../1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    To by bolo z mojej strany všetko. Odôvodnenie som vám povedala, dúfam, že tieto návrhy budete akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Ako druhá je pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

    chcem privítať prvý záväzný právny predpis, ktorý upravuje jednak postavenie zahraničných Slovákov v ich pôvodnej vlasti, teda v Slovenskej republike, a zároveň upravuje pôsobnosť centrálnych orgánov štátnej správy na tvorbe a výkone základnej politiky štátu voči tejto významnej sociálnej skupine. Aspoň čiastočne tak odčiníme dlh voči tým zahraničným Slovákom, ktorým totalitný režim za železnou oponou úplne alebo aspoň do veľkej miery zamedzil návraty domov, k etnickým koreňom. Najmä však tým, ktorí žijú v relatívne homogénnej slovenskej komunite, zachovávajúc slovenský jazyk neraz už v archaickej podobe po stáročia, a potrebujú na oživenie vzťahu nové impulzy.

    Za jednu z významných aktivít v tomto smere pokladám organizovanie čitateľských táborov pre začínajúcich slovenských gymnazistov z Dolnej zeme, teda z Rumunska, Juhoslávie, Chorvátska, Maďarska, ako aj z Českej republiky, Poľska a Ukrajiny. Od roku 1990 ich organizujú dobrovoľníci na nehonorovanom princípe, predovšetkým doc. Mešša, doc. Sand a ja z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a pani Mgr. Hrklová z ministerstva kultúry. Paradoxné, ba až žalostné bolo najmä naše zistenie, ako málo vieme o krajanoch z bývalého socialistického tábora. Nevedeli sme, aké majú školstvo, politický, kultúrny život, starosti i radosti. Osobitne nás zarazilo, že kým všetci zúčastnení študenti celkom prirodzene komunikujú medzi sebou po slovensky, gymnazisti z Maďarska, zo slovenského gymnázia v Budapešti a v Békešskej Čabe slovenský jazyk neovládajú a často sa stáva, že absolvent druhého ročníka gymnázia vie po slovensky akurát zaspievať niekoľko piesní, či zarecitovať nejaké básničky. Chcem ešte podotknúť, že aj keď tábory boli vo všeobecnosti prijímané pozitívne, zháňanie finančných prostriedkov na ich zabezpečenie bolo nepomerne zložitejšie. Až do minulého roku sme boli odkázaní na získavanie peňazí od sponzorov.

    V uvedených štátoch, najmä tam, kde sa vysťahovalci natrvalo hromadne usadili, udržanie a rozvoj národného povedomia závisel predovšetkým od výchovy ich vlastnej slovenskej inteligencie v cudzom prostredí. Aj tým, že sa značne prerušili sociálne, hospodárske, kultúrne a politické väzby s jadrom materského etnika, etnický vývoj Slovákov v jednotlivých štátoch zaznamenal špecifické črty či z hľadiska nerovnakého právneho postavenia v politickom systéme krajiny alebo nerovnakej úrovne zachovaných kultúrnych hodnôt z pôvodného slovenského prostredia. Preto možno privítať, že po roku 1989, ale najmä po vzniku samostatnej Slovenskej republiky začali na našich vysokých školách, osobitne na pedagogických fakultách študovať vo významnejšej miere budúci učitelia na slovenských národnostných školách v zahraničí.

    Návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame, vytvára priestor na pevnejšie väzby a ich cieľavedomý rozvoj vo vzťahu k zahraničným Slovákom, osobitne však k mladej generácii. Aj keď neuspokojí požiadavky a predstavy všetkých zahraničných Slovákov, je to iste ústretový krok zo strany štátu. Možno ani nie je také dôležité, koľko výhod pre nich zákon definuje, ako to, že sa prvýkrát právne zakotvuje pojem zahraničný Slovák, a to, že kultúra zahraničných Slovákov sa chápe ako súčasť slovenského kultúrneho dedičstva.

    Chcem poďakovať tvorcom zákona, najmä pracovníkom ministerstva kultúry, ktorí už v rámci prípravy zásad zákona zmapovali starostlivosť ostatných štátov o svojich krajanov. Verím, že prerokúvanú prvú právnu normu svojho druhu podporia hlasovaním všetci poslanci, aby sme tak splnili svoj morálny dlh voči státisícom zahraničných Slovákov. Celkový počet Slovákov žijúcich v zahraničí sa v súčasnosti odhaduje na približne 2 736 500. Postupne, so zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou štátu by sme sa mali snažiť dosiahnuť, aby sa pomoc zahraničným Slovákom stala aj osobitnou kapitolou štátneho rozpočtu. Napokon, v spôsobe pomoci krajanom nám môžu slúžiť príkladom okolité štáty, napríklad Maďarská republika. Na záver by som chcela navrhnúť pozmeňujúci návrh, aby sa v doterajšom článku V nahradili slová "1. januárom 1997" slovami "5. júlom 1997". Ide o termín účinnosti zákona, o termín, ktorý je symbolický práve preto, že Národná rada Slovenskej republiky schválila deň 5. júl ako pamätný deň zahraničných Slovákov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja.

    Ďalej je prihlásený do rozpravy poslanec Bugár. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    návrh zákona o zahraničných Slovákoch má byť určitým gestom Slovenskej republiky pre Slovákov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky, ku ktorým sa táto krajina zachovala macošsky. Aj z tohto dôvodu som presvedčený, že si zaslúžia určité zadosťučinenie. Otázkou je, aké. Ale kým k tomu dôjdem, musím upozorniť na určité chyby v návrhu.

    Najväčšou chybou v návrhu je to, že ponúka určité výhody len tým, ktorí patrili a patria jazykovo, kultúrne a etnicky ku slovenskému národu, a zároveň vylučuje z pôžitku ponúknutých výhod všetkých tých bývalých občanov, ktorí síce z tých istých dôvodov museli opustiť svoju vlasť ako ich kolegovia patriaci do skupiny zahraničných Slovákov, ale majú iný etnický pôvod. Ale čo je ešte horšie, tento zákon umožňuje dokonca získať štátne občianstvo a určité výhody aj tým bývalým občanom Slovenského štátu, ktorí pomáhali fašistom, a práve z tohto dôvodu museli opustiť Slovensko.

    Z týchto dôvodov navrhujem návrh zákona vrátiť na prepracovanie. Je to procedurálny návrh. Nakoľko však počítam s tým, že môj návrh nebude prijatý, prednesiem stanovisko poslancov Maďarského kresťanskodemokratického hnutia k tejto legislatívnej norme.

    Predkladateľ návrhu v dôvodovej správe hovorí o skoro 3 miliónoch Slovákov, ktorí intenzívne prejavujú svoj vzťah k Slovenskej republike. Upraví tento zákon postavenie všetkých zahraničných Slovákov, alebo bude slúžiť len určitej úzkej skupine? Robilo ministerstvo kultúry prieskum medzi zahraničnými Slovákmi, koľkí by chceli využiť výhody ponúknuté touto normou? Ak áno, prečo to nie je prílohou návrhu zákona? Ak nie, na základe čoho sa robil ekonomický rozbor? Prečo nie sú vypočítané finančné sumy, o ktoré prídu občania Slovenskej republiky, ak bude podľa toho zákona žiadateľom zabezpečené bezplatné štúdium, oslobodenie od vízovej povinnosti, oslobodenie od zaplatenia správnych poplatkov za udelenie štátneho občianstva a za udelenie povolenia na trvalý pobyt?

    K samotným paragrafom máme tieto pripomienky. § 1 hovorí o právach a povinnostiach zahraničných Slovákov, ale kým § 6 definuje ich práva, o povinnostiach, ktoré boli uvedené aj v zásadách číslo 7, nie je ani zmienka. Preto navrhujeme zmeniť nadpis § 6 na práva a povinnosti zahraničných Slovákov na území Slovenskej republiky s tým, že § 6 navrhujeme rozšíriť o nové odseky 3 a 4.

    "(3) Zahraničný Slovák počas pobytu na území Slovenskej republiky je povinný dodržiavať zákony a všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky. (4) Zahraničný Slovák má tie isté daňové povinnosti ako občan Slovenskej republiky."

    Pripomínam, že formulácie odsekov 3 a 4 sú totožné s bodmi 7 a 8 zásad číslo 7, ktoré, neviem z akých dôvodov, neboli zapracované do paragrafovaného znenia zákona.

    Ďalší návrh sa týka § 2 ods. 3. Tento odsek určuje spôsob, ako sa dá zistiť slovenský etnický pôvod, a to skúmaním slovenskej národnosti až do tretieho pokolenia. Samotná metóda je protiústavná, je v rozpore s článkom 12 ods. 3 ústavy a taktiež protirečí Listine základných práv a slobôd, a to článku 3 ods. 2. Tieto články citujem: "Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti." A toto slobodné rozhodovanie predkov žiadateľov by malo škodiť tým, ktorí sa dnes hlásia k zahraničným Slovákom? Sme nútení konštatovať, že je to v protiklade aj s článkom 33 Ústavy Slovenskej republiky a práve z tohto dôvodu navrhujeme vypustiť odsek 3 § 2. Ďalej navrhujeme vypustiť z § 2 odsekov 5 a 7 koniec vety, citujem: "...alebo, ak takéto nie je, svedectvom aspoň dvoch zahraničných Slovákov, ktorí s ním žijú v tom istom štáte".

    Náš dôvod je jednoduchý. Ak chceme aspoň sťažiť, ak už nie znemožniť, aby sa k výhodám podľa tohto zákona dostali aj takí, ktorí nemajú nič spoločné so zahraničnými Slovákmi, ale sú na získanie týchto výhod ochotní podplatiť, povedzme na rovinu, dvoch zahraničných Slovákov, tak právo potvrdiť slovenské kultúrne a jazykové povedomie nechajme len krajanským organizáciám zahraničných Slovákov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uvedomme si, že § 6 ods. 2, ktorý umožní zahraničným Slovákom nadobúdať nehnuteľnosť v Slovenskej republike, bude určitým lákadlom pre rôznych ľudí zo zahraničia. A našou povinnosťou je chrániť záujmy všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, čo som uviedol v úvode o tých bývalých občanoch, ktorí pomáhali fašistom alebo sú na listine vojnových zločincov, navrhujeme vložiť do § 4 ods. 4 bod d) tohto znenia: "ktorá počas druhej svetovej vojny vyvíjala činnosť v niektorých fašistických organizáciách alebo bola odsúdená za vojnové zločiny".

    Za vaše porozumenie vopred ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

    S faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán Bugár, aj dnes sa opakovane, tak ako vo včerajšej rozprave, objavila téza o slovenskom fašizme. Slovensko nie je rodiskom fašizmu. To si už zafixujte raz a navždy. Fašizmus sa zrodil v Taliansku, fašizmus sa zrodil v Maďarsku, ich nositeľmi boli Benito Mussolini a Miklós Horthy. Tak nepripisujte Slovákom to, čo Slovensku nebolo vlastné, a nevykrikujte teraz na mňa z pléna.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, páni poslanci. Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni,

    po novembri 1989, keď sa otvorili hranice v oboch smeroch a styky s emigráciou prestali byť politicky podozrivé, začali sme sa vo väčšom rozsahu stretávať, stýkať, rozprávať so slovenskou emigráciou v zahraničí, či tou, ktorá v zahraničí strávila iba niekoľko rokov, alebo s emigráciou, ktorá patrila vlastne už k druhej alebo tretej generácii slovenských vysťahovalcov. Pri týchto stretnutiach a týchto rozhovoroch sme sa dozvedali jednak o problémoch Slovákov žijúcich v zahraničí, v takpovediac ich nových domovinách, aj o ich názoroch na Slovensko, na ich pôvodnú vlasť. Keď prichádzali sem na Slovensko, poznávali vlastne súčasnú situáciu Slovenska a, samozrejme, od samého počiatku najmä zo strany zahraničných Slovákov bolo vyslovované želanie, aby sa nejakým spôsobom v zákone upravil ich vzťah k pôvodnej vlasti, k Slovensku, inými slovami, aby ich užší citový záujmový a aj iný vzťah k Slovensku našiel aj svoje právne vyjadrenie v tom, že by mali zvýhodnené postavenie na Slovensku oproti úplne indiferentným cudzincom, ktorí sem prichádzajú ako cudzinci. Z tohto hľadiska je správne, že takýto zákon je pripravený, že ho máme pred sebou, že budeme o ňom rozhodovať.

    K samotnému obsahu zákona by som chcel povedať toľko, že zákon poskytuje zahraničným Slovákom minimálne skutočné práva na Slovensku alebo skutočné zvýhodnenie oproti iným cudzincom prichádzajúcim na Slovensko. Tento zákon sa skôr realizuje v istých vyhláseniach, je poplatný určitému byzantskému štýlu v tom, že obsahuje preukazy, vyhlásenia a podobne, ale faktické práva, ktoré tu zahraniční Slováci požívajú, budú fakticky iba pre dôchodcov, ktorí majú najskôr 50-percentnú zľavu na dopravných prostriedkoch a potom úplne bezplatné používanie dopravných prostriedkov. Totiž § 6, ktorý hovorí o právach zahraničných Slovákov na území Slovenskej republiky, im dáva právo požiadať, uchádzať sa o prijatie na štúdium, o prijatie do zamestnania, o udelenie štátneho občianstva atď.

    Z tohto hľadiska chápem predložený návrh zákona skôr ako prvý krôčik, doslova malý krôčik na ceste právnej úpravy právneho zvýhodnenia postavenia zahraničných Slovákov na území Slovenska. A je zrejmé, je pravdepodobné a bolo by aj žiaduce, aby skôr alebo neskôr nasledovali ďalšie kroky, keď si dokonalejšie zmapujeme situáciu a možnosti, tak možnosti Slovenskej republiky, ako aj možnosti a záujem zahraničných Slovákov, aby sa rozsah skutočných práv a skutočného zvýhodnenia zahraničných Slovákov rozširoval v porovnaní s cudzincami, s inými cudzincami na území Slovenskej republiky.

    Chcel by som sa však osobitne zmieniť o jednom aspekte postavenia zahraničných Slovákov, ktoré ich osobitne tlačí, ako to poznávam v rozhovoroch so zahraničnými Slovákmi, a to je možnosť zahraničných Slovákov nadobúdať na Slovensku nehnuteľnosti na osobné ubytovanie. Totiž, aká je veľmi častá situácia u zahraničných Slovákov? Najmä tí, ktorí sa vysťahovali za svojho života pred niekoľkými, povedzme, desaťročiami, či pod vplyvom ekonomických alebo politických okolností, keď sa vysťahovali zo Slovenska, usadili sa niekde v zahraničí, našli si tam zamestnanie, majú, samozrejme, zahraničné občianstvo, ale prinajmenšom na staré roky by sa chceli vrátiť na Slovensko a takpovediac dožiť tu svoj život. Alebo nakoniec sem prichádzajú pomerne často na dovolenku, najmä ak je to z blízkych európskych krajín, a chceli by mať možnosť stráviť tu dovolenku tak, ako ju trávia občania Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona im v tomto smere nedáva žiadne osobitné oprávnenia. Pokiaľ sa hovorí o práve nadobúdať nehnuteľnosti, § 6 ods. 2 návrhu zákona hovorí, že zahraničný Slovák má právo vlastniť a nadobúdať nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky za podmienok uvedených v osobitnom predpise, a to je devízový zákon číslo 202/1995 Z. z. Podľa tohto devízového zákona však nemajú žiadne osobitné zvýhodnenie.

    Keď sme vo výbore preberali tento návrh zákona, pán minister kultúry na moju pripomienku v tomto smere povedal, že vydanie tohto zákona bude podnetom ministerstvu financií, aby v devízovom zákone zakotvilo nejaké osobitné isté zvýhodnenie pre zahraničných Slovákov v odvolávke na tento zákon, aby tu mohli nadobúdať nehnuteľnosti. Ide o to, že ak plánujú vrátiť sa na Slovensko a potom sa tu trvalo či prechodne usadiť, ale najmä trvalo, spravidla si tu musia zabezpečiť bývanie, čiže byt. A spravidla je to byt v osobnom, súkromnom vlastníctve, prípadne s nejakou malou záhradkou okolo. Podľa súčasných predpisov nemajú na to právo. Nemajú na to právo, a to znamená, že si vlastne ani nemôžu vytvoriť na Slovensku podmienky nato, aby po nastúpení do penzie vo svojej terajšej domovskej krajine sa mohli presťahovať naspäť na Slovensko. A preto si myslím, že by bolo potrebné doslova vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby pripravila v nejakej rozumnej lehote novelu devízového zákona v takom smere, aby zahraniční Slováci mali právo nadobúdať tu nehnuteľnosti slúžiace na osobné bývanie a osobnú rekreáciu. Čiže nie sú to podniky, nie sú to hotely, sú to buď byty v osobnom vlastníctve, alebo rodinné domy, prípadne s malou záhradkou okolo.

    A preto dávam návrh na prijatie uznesenia tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby do 30. júna 1997 predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh novely devízového zákona číslo 202/1995 Z. z., ktorá umožní zahraničným Slovákom nadobúdať v Slovenskej republike nehnuteľnosti slúžiace na osobné bývanie a osobnú rekreáciu."

    Tento predložený návrh zákona vo svojich článkoch II, III a IV obsahuje vlastne už novely iných zákonov - o občianstve, o zamestnanosti a podobne. Z tohto hľadiska vlastne nič neprekážalo tomu, aby obsahoval už aj novelu devízového zákona. Možno ľutovať, že tento návrh zákona novelu devízového zákona neobsahuje v tom smere, ako ju navrhujem. Nechcem ísť do priameho návrhu novely devízového zákona, pretože si uvedomujem, že je to komplexná problematika a nebolo by dobré narušiť vecnú štruktúru devízového zákona nejakou nie dostatočne premyslenou novelou, a preto to riešim návrhom uznesenia tak, aby samotná vláda vypracovala takú novelu devízového zákona, ktorá by, samozrejme, nepoškodzovala záujmy Slovenskej republiky ako celku, aby nenarušovala rovnosť slovenských občanov, pokiaľ ide o nadobúdanie nehnuteľností, ale zároveň aby otvorila reálnu možnosť zahraničným Slovákom nadobúdať na Slovensku nehnuteľnosti slúžiace na uspokojovanie osobných potrieb, aby som použil terminológiu z minulosti z niektorých zákonov. Navrhujem preto, aby po prijatí tohto zákona Národná rada schválila návrh uznesenia, ktorý som povedal.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážení hostia,

    som pevne presvedčený, že vláda Slovenskej republiky by sa mala starať v prvom rade o občanov Slovenskej republiky a vytvárať im dôstojné životné podmienky. Veď práve títo občania vytvárajú tie hodnoty, ktoré slúžia pre blaho nás všetkých. Napriek tomu koncepciu vlády Slovenskej republiky vypracovať návrh zákona o zahraničných Slovákoch beriem ako pocit prirodzenej zodpovednosti každého národa voči občanom vo svete, ktorí sa hlásia k tomu istého národu.

    V 20. storočí sa uskutočnilo rozptýlenie národov. Aj slovenský národ bol rozkrájaný štátnymi hranicami. Kompaktné a historické slovenské spoločenstvá boli odrezané od materinskej krajiny a ostali v nerovnocennom postavení menšiny v Rumunsku, Srbsku, Maďarsku a Poľsku. Po druhej svetovej vojne pribudli k nim ešte aj v Sovietskom zväze, teraz už na Ukrajine, a naposledy v Čechách. Dobrovoľná a vedomá cesta stať sa tzv. zahraničným Slovákom bola vyvolaná ich emigráciou pred chudobou na Západ alebo z politických dôvodov do Sovietskeho zväzu, útek pred víťaznými mocnosťami, alebo do sľúbeného západného blahobytu. Charakteristickou črtou týchto odchodov z rodného kraja bola jednoznačne dobrovoľnosť. Veď vedome opustili svoju vlasť, počítajúc pritom so všetkými možnými následkami.

    Žiaľ, pri predložení návrhu vláda Slovenskej republiky a navrhovatelia tohto návrhu pozabudli na státisíce ľudí, ktorí boli z územia Slovenska vyhnaní proti svojej vôli. V rokoch 1938-1939 najprv Česi, v rokoch 1941-1942 Židia deportovaní do koncentračných táborov, v rokoch 1945-1946 ako odplata Nemci, v rokoch 1945-1949 Maďari v znamení vytvorenia čistého slovanského štátu. A to napriek tomu, že tí ľudia sa v prevažnej miere v ničom neprevinili, naopak, svojou statočnou prácou prispeli k budovaniu tejto krajiny.

    Vážená Národná rada, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som poukázal na ich strastiplný osud cez život jedného z nich. Farár reformovanej cirkvi pán Ladislav Fözö sa narodil v chudobnej rodine v dedine Zemplín v roku 1900 na južnom Zemplíne. Ako farár od roku 1924 slúžil na viacerých miestach stredného a východného Slovenska. Na konci tridsiatych rokov ho pozvali za farára do Kráľovského Chlmca, kde sa trvalejšie usadil.

    Pán farár Fözö sa až v roku 1938 zapojil do politickej činnosti charakteristickým ľudským a humánnym spôsobom. Využívajúc svoje postavenie v reformovanej cirkvi, urobil všetko preto, aby pomáhal prenasledovaným občanom českej, potom slovenskej a maďarskej národnosti. Od roku 1944 po obsadení Maďarska nemeckými vojskami k prenasledovaným pribudli aj občania židovského pôvodu. Týchto občanov pán farár skrýval vo svojej maštali, kde pre nich vybudoval aj špeciálny kryt. Neskoršie k týmto prenasledovaným pribudli ďalší zbehovia z maďarskej armády, bývalí bojovníci Slovenského národného povstania. Aj po roku 1945 pomáhal pri obnovení spoločenského a vojnou zničeného hospodárskeho života na južnom Zemplíne. Vzhľadom na jeho hlboko humánny postoj počas 2. svetovej vojny zaslúžene patril k najuznávanejším osobnostiam v tomto regióne. Získal vysoké uznanie židovskej náboženskej obce, a to nielen za záchranu ľudí, ale aj za zachránený majetok v koncentračných táboroch umučených židovských rodín, ktorý vrátil príbuzným.

    Žiaľ, svetské mocnosti mu napriek tomu zakázali slúžiť cirkevné obrady v materinskom jazyku, a keď protestoval, tak na jar 1947 dostal úradný príkaz, aby sa zbalil, lebo má byť presídlený do Maďarska. S celou rodinou, so štyrmi deťmi, z ktorých najmladší nemal ani rok, ale ani najstarší z nich nedovŕšil osem rokov, so svojím skromným majetkom bol za dvadsaťštyri hodín vyhnaný z tohto štátu, za ktorý toľko urobil, a s nasadením svojho života i jeho blízkych chránil život a majetok občanov. Ladislav Fözö nebol ocenený ani ako človek, ani ako antifašista. Nedostal nijaké vyznamenanie. Doba mu nedovolila zasadiť strom v záhrade spravodlivých. Ale jemu a jeho blízkym a státisícom ďalším bolo odopreté právo na vlasť na území Slovenska.

    Keď Národná rada Slovenskej republiky chce zákonom zaručiť podporu Slovákom žijúcim mimo územia Slovenskej republiky a ich právo na druhú vlasť na Slovensku, som presvedčený, že s takou istou zodpovednosťou by sme mali pristúpiť aj k vyrovnaniu dlhov voči týmto občanom a ich potomkom, ktorí z rasových, etnických a politických dôvodov boli vyhnaní alebo vysídlení z tejto krajiny.

    Z tohto dôvodu navrhujem text uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo svojej historickej zodpovednosti za osud slovenského národného spoločenstva mimo hraníc Slovenska, zároveň za každého obyvateľa Slovenskej republiky a voči tým občanom, ktorí od roku 1938 z rasových, etnických a politických dôvodov boli vyhnaní alebo vysídlení z našej krajiny, navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky k zákonu o zahraničných Slovákoch vypracovala aj návrh zákona o násilne vysídlených."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kötelesovi.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy, ale najskôr s faktickou poznámkou k rečníkovi pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som upozorniť pána poslanca Kötelesa, ak mu chýbajú vedomosti z histórie, aby vedel, že po 2. svetovej vojne ušli tí, ktorí boli považovaní alebo sa sami považovali za vojnových zločincov, a ušli pred trestom alebo boli vysťahovaní na základe recipročnej dohody medzi Československou republikou a Maďarskou republikou. A to je celkom iné. Nemožno pliesť jablká s hruškami.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Presne to isté som chcel podporiť aj ja. Nie je možné do tohto zahŕňať nyilašovcov, ktorí ušli po prechode frontu, pretože ich ťažili zločiny na slovenskom území, a takisto problematiku repatriácie, vážení páni poslanci maďarskej národnosti. Repatriácia je čosi iné. Bola to dobrovoľná, vzájomná výmena, ktorá nemá nič spoločné s akciou, aká sa diala v Čechách so sudetskými Nemcami.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán Köteles, vaše argumenty boli asi takého typu, aké som si prečítala v jednej publikácii Máraiho nadácie. Citujem: "Najviac Židov bolo odvlečených z centra slovenského židovstva v Dunajskej Strede."

    Ďakujem.

  • Ja budem mať, pán Köteles, poznámku nie k obsahu vášho prejavu, ale k forme vášho prejavu. Keď počúvam vašu zúfalú slovenčinu, tak vám úprimne poviem, že začínam ľutovať, že som nehlasovala radšej za používanie maďarského jazyka v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    včera na tlačovej porade Maďarskej občianskej strany som prítomným novinárom povedal, že keby maďarský parlament prijímal v takom duchu koncipovaný zákon o zahraničných Maďaroch, ako je koncipovaný návrh zákona o zahraničných Slovákoch, tak radšej by som sa neuchádzal o štatút zahraničného Maďara.

    Chcem vám vysvetliť, prečo som to povedal. Neveril som totiž svojim očiam, keď som čítal v texte tohto zákona, že slovenským etnickým pôvodom sa rozumie osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia zahraničného Slováka, ak bol niekto z jej predkov v priamom rade do tretieho pokolenia slovenskej národnosti. Neveril som vlastným očiam, že čítam text vládneho návrhu zákona. Myslel som si, že mi niekto podstrčil text norimberských zákonov a skúša moju ostražitosť. Žiaľ, nie je to zlý vtip, ale je to skutočnosť. Šesťdesiat rokov po prijatí smutne preslávených norimberských zákonov zákonodarca na Slovensku znovu obnovuje metódu dôkazu čistoty pôvodu. Zatiaľ, chvalabohu, iba pre zahraničných Slovákov. Ale vážne a znepokojene sa pýtam predkladateľa, kedy a v akej súvislosti sa zavedie dôkaz slovenského etnického pôvodu na tri pokolenia dozadu aj pre domácich Slovákov. A čomu bude slúžiť takýto dôkaz? A čo s Maďarmi, Rusínmi, Ukrajincami, Rómami, Nemcami alebo Židmi? Dostanú výnimku?

    Navrhujem preto, aby z § 2 ods. 3 boli vypustené slová "v priamom rade do tretieho pokolenia". Pri určovaní pojmu zahraničný Slovák na účely tohto zákona sa vynára problém, čo s bývalými obyvateľmi Slovenska a ich potomkami, ktorí odišli z územia Slovenska napríklad ako emigranti alebo disidenti a boli inej národnosti ako slovenskej. Týmto občanom a ich potomkom by mali tiež prislúchať tie isté práva a výhody ako zahraničným Slovákom slovenskej národnosti alebo pôvodu.

    Preto navrhujem rozšíriť § 2 odsek 2 tohto zákona takto: "alebo v minulosti on alebo jeho predkovia mali trvalý pobyt na území dnešnej Slovenskej republiky".

    Druhým bonbónikom tohto návrhu zákona je pripojenie k žiadosti o priznanie postavenia zahraničného Slováka dokladu potvrdzujúceho, že sa v štáte, kde žije, nedopustil úmyselného trestného činu, ako aj to, že netrpí nákazlivou chorobou. Musím sa opýtať predkladateľa prečo. A zároveň sa musím opýtať aj to, či náhodou takéto rozlíšenie nechystáte aj pre domácich Slovákov. Napríklad Slovák, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu, mohol by stratiť slovenskú národnosť, alebo Slovák, ktorý trpí nejakou nákazlivou chorobou, v zmysle Trestného zákona, ako sa uvádza v návrhu tohto zákona, tiež by mohol stratiť svoju slovenskú národnosť, prípadne za trest by mu mohli udeliť inú, menejcennú národnosť. Vážené poslankyne, vážení poslanci, však je to absurdné?

    Preto navrhujem v § 3 ods. 2 vypustiť celý text a nový text bude znieť: "K žiadosti o priznanie postavenia zahraničného Slováka je žiadateľ povinný predložiť doklady potvrdzujúce jeho národnosť alebo doklady o trvalom pobyte na území dnešnej Slovenskej republiky v minulosti a zdravotný stav."

    V zmysle uvedeného navrhujem vypustiť aj text z § 4 odseku 4.

    K nosnej myšlienke zákona o zahraničných Slovákoch chcem dodať, že je chvályhodný jeho úmysel poskytnúť satisfakciu bývalým obyvateľom tejto krajiny, ktorí väčšinou nie z vlastnej vôle boli nútení opustiť v minulosti svoju vlasť. Satisfakciu by sme mali poskytnúť nielen obyvateľom slovenskej národnosti a ich potomkom, ale všetkým obyvateľom, všetkým bývalým obyvateľom bez rozdielu ich národnosti. Dúfam, že budete mať všetci dosť morálnych síl, aby ste to pochopili.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nemám už písomné prihlášky do rozpravy. Najskôr urobíme faktické poznámky.

    Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Nagy, je mi skutočne ľúto, že napriek tomu, že celá konštrukcia tohto zákona je postavená veľmi liberálne z hľadiska možnosti získania takéhoto preukazu zahraničného Slováka, a koniec koncov aj vy ste predstaviteľ liberálnej strany, je mi skutočne ľúto, že neodlišujete dôsledne pojmy, akými sú napríklad "etnický" alebo "rasový". Mám dojem, že všetky slovníky a encyklopédie by dali v tomto smere odpoveď na túto otázku.

    Keď som hovoril o liberálnej konštrukcii, tak je skutočne postavená tak, že ak zahraničný Slovák nebude môcť preukázať tento etnický pôvod do tretieho kolena do minulosti, čo je typické nielen pre Slovensko, ale je typické pre všetky civilizované krajiny z hľadiska zisťovania etnického pôvodu tam, kde neexistuje národ založený na inom princípe, povedzme, na politickom (ako je napríklad americký národ alebo podobne, ale to už je o niečom inom), ak tento občan nebude mať možnosť preukázať svoj etnický pôvod, treba čítať celú túto konštrukciu aj s ďalšími paragrafmi, kde sa hovorí, že postačí stanovisko dvoch krajanských organizácií, dokonca ide ešte ďalej a hovorí, že ak ani to nie je, je možné preukázať svedectvom dvoch svedkov. Čiže v tomto smere je tento zákon skutočne liberálny.

    A ja sa len čudujem, že vy ako liberál - síce dosť ma to mätie, pretože aj vy máte v názve nielen to, že ste občianska strana, ale ste Maďarská občianska strana, neviem, prečo to zvýrazňujete, keď ste liberál. Ale považoval som za potrebné uviesť, že tento zákon je liberálnejší ako možno vy sám.

    Ďakujem.

  • Chcel by som sa pána poslanca Nagya opýtať, keďže som bol trošku prekvapený jeho tvrdeniami, či aj v zákone o zahraničných Maďaroch, ktorý platí v Maďarskej republike, alebo v podobnom zákone, myslím si, že takýto zákon existuje, sú tie isté rozlišovacie kritériá, ktoré navrhujete do tohto zákona.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Nagy, skutočne som sústredil všetky morálne sily na pochopenie tohto zákona a predovšetkým na pochopenie vášho vystúpenia. Niektoré veci ma tam veľmi prekvapili, napríklad to, že žiadate uznanie štatútu zahraničných Slovákov pre tých, ktorí odtiaľto odišli a v tom čase, keď žili na našom území, sa za Slovákov nehlásili. Tak to by ste im odporúčali umelo vnútiť so spätnou platnosťou štatút zahraničných Slovákov, keď slovenskú národnosť v tom čase odmietali alebo sa k nej nehlásili? Vari nie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Nagy, prvým bonbónikom - lebo vy ste hovorili o druhom - v tomto parlamente ste vy aj s vašou trpaslíčou Maďarskou občianskou stranou, ktorá sa môže pýšiť samostatnou existenciou v tomto parlamente len pre nedokonalosť jedného politického zákona alebo zákona o politických stranách a voľbách do slovenského parlamentu, takže o bonbónikoch tu nehovorte.

    Čo sa týka liberálnosti tohto zákona, myslím si, že je veľmi liberálny, dokonca až priveľmi, lebo umožňuje možno celej polovici občanov Maďarskej republiky prihlásiť sa k svojmu pôvodnému etnickému pôvodu a možno, že aj polovici občanov maďarskej národnosti na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ja sa hlásim, pán predseda, do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Nagy, neviem, či som vám správne rozumela. Myslím si, že vy ste zákon interpretovali tak, že ten, kto dokazuje svoj etnický pôvod, musí ho dokázať až do tretieho kolena. Ale tu je to opačne. V tomto paragrafe je písané, že slovenským etnickým pôvodom sa na účely zákona rozumie osoba, ktorá buď sama má slovenskú národnosť, alebo osoba, ktorá aj keď už dnes nemá slovenskú národnosť, ale niekto z jej predkov do tretieho pokolenia bol slovenskej národnosti, má uvedené práva. Potom je však znenie zákona v absolútnom poriadku. Myslím si, že vy ste znenie paragrafu pochopili opačne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem potvrdiť len to, čo povedal pán poslanec Nagy vo svojom vystúpení, že v skutočnosti neexistuje žiadna právna norma alebo legislatívna norma pre zahraničných Maďarov v Maďarsku. A chcel by som dať do vašej pozornosti materiál, ktorý sme k tomuto dostali, aspoň v zahraničnom výbore. Je to príloha 2 bod 9 - Maďarsko. "Pre zahraničných Maďarov nejestvujú žiadne legislatívne predpoklady na pozitívnu diskrimináciu. Platí pre nich rovnaký občiansky režim ako pre obyvateľov štátu, v ktorom žijú." A na druhej strane pán poslanec Nagy nehovoril o tejto veci.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, vyčerpali sme všetkých písomne prihlásených do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa ešte hlási do rozpravy. Hlásil sa pán poslanec Cuper a pán poslanec Sopko.

    Kto sa ešte hlási?

  • Uzatváram prihlásenie sa do rozpravy k tomuto bodu programu a prosím pána poslanca Cupera.

  • Vážený pán predseda a zároveň predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mnohé, čo som chcel vyjadriť aj ja k návrhu zákona o zahraničných Slovákoch, bolo tu už povedané, a preto moje vystúpenie bude stručné.

    Správne povedal pán poslanec Čarnogurský, že vo vedomí Slovákov, ktorí museli či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne opustiť túto domovinu, rezonuje myšlienka na to, aby mali také postavenie v slovenskej republike, aké majú jej občania. Vyjadrujú to pri každej príležitosti, či už pri oficiálnych, alebo neoficiálnych rokovaniach, alebo pri osobných stretnutiach.

    Vláda sa mohla v predloženom návrhu zákona rozhodnúť od tej jednej "krajnej" tendencie, to znamená zrovnoprávniť postavenie zahraničných Slovákov a dať im štatút občianstva, čo naráža na mnohé medzinárodnoprávne problémy, alebo vydať sa druhou cestou, teda dať základný štatút zahraničného Slováka a potom novelizáciou ďalších právnych predpisov tento štatút zlepšovať, teda zlepšovať postavenie zahraničných Slovákov.

    Sám osobne som nadobudol dojem, že to, čo dávame v zákone, je naozaj to minimálne, čím sa táto krajina má zahraničným Slovákom odvďačiť za to, že boli na mnohých z nich spáchané krivdy. Preto si myslím, že je celkom opodstatnený návrh pána poslanca Čarnogurského, aby vláda v budúcnosti novelizovala devízový zákon, aby si naozaj zahraniční Slováci mohli tu na staré kolená kúpiť nejakú nehnuteľnosť, aby sa mohli vrátiť a dožiť starobu. Ja sa za takéto uznesenie prihováram. Možno je lepšie takéto uznesenie ako nepriama alebo priama novela návrhu tohto zákona. Samozrejme, naráža to na mnohé legislatívno-technické pripomienky a aj na princíp všeobecnej rovnosti a prístupu ku všetkým zahraničným občanom alebo občanom iných štátov. Samozrejme, mohlo by to vyvolať rôzne polemiky a dohady zo strany iných štátov o tom, že pre občanov iných krajín bude platiť dvojaký režim. Ale, samozrejme, táto otázka sa dá riešiť bilaterálnymi rokovaniami a, samozrejme, aj na multilaterálnej úrovni. Vláda tým môže dostať pozitívny signál aj od opozície, aby sa zaoberala touto otázkou. Preto som za to, aby sme sa touto otázkou zaoberali.

    Pánu Bugárovi chcem povedať, že naozaj zákon nikoho nediskriminuje, ani negatívne, ani pozitívne, lebo nikomu štatút zahraničného Slováka nevnucuje priamo z ústavy, takže zákon neporušuje ustanovenia o základných ľudských právach, pretože každý môže dobrovoľne oňho požiadať. Teda nie je to expressis verbis štatút, ktorý by vyplýval zo zákona.

    Na záver svojho vystúpenia chcem dať niekoľko pozmeňujúcich návrhov k zákonu, ktoré majú viac-menej legislatívno- -technický charakter a nemenia obsah zákona.

    V prvom rade, v záujme odstránenia prílišného papierovania navrhujem v § 3 ods. 3 doplniť text o poslednú vetu: "Osobitné správne rozhodnutie o priznaní postavenia zahraničného Slováka kladne vybaveným žiadateľom sa nevydáva."

    Po druhé - v záujme odstránenia prípadných nedorozumení a vytvorenia bezrozpornej formulácie navrhujeme doplniť text § 4 ods. 1 o poslednú vetu: "Zvýhodnenia vyplývajúce zo zákona sa vzťahujú aj na deti žiadateľa vo veku do 15 rokov zapísané v preukaze zahraničného Slováka."

    Po tretie - doplniť prvú vetu v § 4 ods. 2 takto: "Preukaz sa vydáva za účelom možnosti uplatnenia zvýhodnení vyplývajúcich z tohto zákona s platnosťou na neurčitý čas."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Cuper. Môže vystúpiť pán poslanec Sopko. Prosím, pán poslanec. Ale medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Bol by som rád, keby neunikla jedna poznámka, ktorú predniesol pán doktor Cuper v nadväznosti na vystúpenie pána Čarnogurského, a to ten námet, ktorý bol uplatnený vo vzťahu k zahraničným Slovákom a odporúčané uznesenie. Myslím si, že je veľmi rozumné a odôvodnené.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    Koordinačný výbor reoptantov v Prešove je jediná organizácia, ktorá udržiava kontakty s našimi rodákmi v Rivnenskej a Volynskej oblasti na Ukrajine. Tento vývoj v roku 1996 opakovane písomne žiada zainteresované ministerstvá, vládu Slovenskej republiky aj výbory Národnej rady o vykonanie niektorých zmien vo vládnom návrhu zákona Národnej rady o zahraničných Slovákoch.

    Dnes môžeme konštatovať, že niektoré navrhované zmeny sú už v predloženom návrhu zapracované. Napriek tomu navrhujem ešte tieto zmeny v predloženom návrhu zákona.

    V článku I v § 2 ods. 2 doplniť text: "Jeho predkovia pochádzajú z územia dnešného Slovenska." A v článku I v § 2 ods. 6 doplniť "alebo jedného z nárečí Slovenska", takže táto veta bude znieť: "Slovenským kultúrnym jazykovým povedomím sa na účely tohto zákona rozumie aspoň pasívna znalosť slovenského jazyka alebo jedného z nárečí Slovenska."

    Odôvodňujem to tým, že rodáci zo Slovenska, ktorí sa na základe medzištátnej dohody medzi Sovietskym zväzom a Československou republikou o práve obcí a vzájomného presídľovania presťahovali do bývalého Sovietskeho zväzu, sa nemohli hlásiť k inej ako ukrajinskej, resp. ruskej národnosti, nemohli zakladať spolky, kluby, etnické spoločenstvá, ani jazykovo sa prejavovať. Preto prosím, aby ste tieto návrhy podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja. S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Brňák.

  • Pán poslanec Sopko, zrejme ten návrh, ktorý ste podali, neviem, či som ho správne pochopil, ale znamená, že by sme mali, povedzme, Rusínov považovať z hľadiska ich etnika, z hľadiska jazyka ako za nárečový prvok Slovenska?

  • Hlas z pléna.

  • Neviem, či je toto v ich záujme.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozprava bola skončená, to znamená, že mi ostáva spýtať sa pána ministra Hudeca ako navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vecne a stručne reagoval na viaceré podnety z diskusie.

    Všetky tri návrhy, ktoré predniesla pani poslankyňa Aibeková, sú dobré, spresňujúce, vyplývajú aj z toho, že zákon sa už dosť dlho pripravuje a prišlo medzitým k zmene právnych noriem, právnych predpisov. Takže prosím, akceptujem, sú to veľmi dobré zlepšenia.

    Vítam podnet pani poslankyne Kolesárovej, aby vznikla osobitná kapitola v štátnom rozpočte na financovanie potrebných aktivít zahraničných Slovákov. Budem sa to snažiť presadiť už pri príprave rozpočtu na rok 1998. Nenamietam proti tomu, aby v článku 5 vznikla platnosť zákona od 5. júla.

    Pán poslanec Bugár, ekonomický rozvoj je súčasťou predloženého návrhu zákona na strane 2, predposledný riadok jasne hovorí o odhade počtu a hovorí aj o ekonomických náročnostiach celej tejto záležitosti. Nemyslím si, že by mal tento zákon ukladať to isté, čo ukladajú iné právne normy. Jednoducho nie je možné, aby sa niekto tu zdržiaval a nedodržiaval právne normy tohto štátu. Áno, bolo to v zásadách, ale z tohto dôvodu sa to nedostalo do paragrafového znenia.

    Myslím, že niektoré vaše tvrdenia možno vychádzajú zo zlého výkladu odseku 3 § 2, 5 a 7. Myslím, že potvrdenie dvoch krajanov sa nebude zneužívať. Sú krajiny, v ktorých nie sú založené krajanské spolky, a musíme dať možnosť všetkým krajanom, aby si mohli uplatniť právo z tohto zákona.

    K pánu poslancovi Čarnogurskému. Áno, aj my sme navrhovali do takéhoto návrhu ustanovenie, ktoré hovorilo o tom, aby naši krajania mohli získavať nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Priznám sa, že ministerstvo kultúry má ešte väčšiu ambíciu, ale vzhľadom na katastrofálnu situáciu v starostlivosti o kultúrne pamiatky, pamiatkovej zadlženosti - v nehnuteľnostiach je to asi 150 miliárd, možno aj viac, čo je jeden štátny rozpočet - nie je reálne uvažovať o tom, že by sa ochrana týchto kultúrnych pamiatok, najmä niektorých, ktoré sú v dezolátnom stave, vykonala vlastnými zdrojmi. A je celkom nevyhnutné urýchlene prijať právne normy, ktoré by riešili túto vec napríklad aj odpredajom týchto kultúrnych pamiatok osobám, ktoré nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky.

    Preto, ak by sa prijala právna norma, ktorá by zvýhodnila alebo umožnila tým, čo sú držitelia štatútu zahraničného Slováka, získavať nehnuteľnosti, ja si myslím, že by sa mala rozšíriť ešte aj o túto kategóriu. Vítam toto uznesenie. Myslím si, že aj keby toto uznesenie nebolo, v tom momente, ako sa schváli tento zákon, posielam podnet ministrovi financií na spracovanie takejto právnej normy. Opakujem, budem ju dopĺňať ešte aj o tento podnet, lebo si myslím, že keď už máme predať nejakú kultúrnu pamiatku, nejakú nehnuteľnosť, ktorá do tejto kategórie patrí, občanovi cudzieho štátu, myslím si, že sa dá predpokladať oveľa vrúcnejší vzťah k tejto kultúrnej pamiatke a k jeho skutočným pamiatkovým hodnotám u toho občana, ktorý má kultúrne povedomie o tejto identite, o tejto histórii.

    Pán poslanec Köteles, rád by som opravil jedno vaše tvrdenie. Nie všetky naše krajanské komunity v zahraničí majú, ako ste vy povedali, nerovnocenné postavenie menšiny. Chcem tu vyhlásiť, že po skúsenostiach a po všetkých informáciách, ktoré máme, v Rumunsku a vo Vojvodine toto nerovnocenné postavenie naši krajania nemajú. Sú rovnocennou kultúrnou menšinou a plne môžu uplatňovať svoje práva. Dlhodobo nedochádzalo k negatívnej asimilácii a myslím si, že tieto dve krajiny môžu slúžiť za vzor, ako v praxi uplatňovať menšinové práva, nevytvárať prázdne právne normy a vystatovať sa pred svetom, ale skutočne plniť tie kultúrne záväzky voči krajanským komunitám inej kultúrnej proveniencie, tak ako sa to vyžaduje.

    Nebudem hovoriť o iných záležitostiach. Pán poslanec Nagy, už boli tie veci vysvetlené, nechcem to opakovať. Nesúhlasím ani s jedným pozmeňujúcim návrhom, odporúčam, aby sa neprijali.

    Pán poslanec Cuper predniesol tri pozmeňujúce návrhy. Súhlasím s nimi, môžeme ich akceptovať.

    Pán poslanec Sopko, poznám skúsenosť volynských Slovákov, chápem aj to, ako ste mysleli, formulovali tieto návrhy. Slovenské nárečie je súčasťou slovenského jazyka, netreba to dávať do osobitného zákona. Predpokladám, že všetky náležitosti, ktoré ste navrhli, spĺňajú aj tieto legislatívne predpisy, ktoré sú obsiahnuté v tomto zákone. Nemyslím, že je potrebné ich prijať.

    Ďakujem za pozornosť. Teším sa na to, že naši slovenskí bratia, ktorí žijú v národnostných komunitách v zahraničí, konečne dostanú právnu úpravu, aká im dlho patrí. Bude to jeden z mojich najšťastnejších dní v živote.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa spravodajkyne pani Muškovej, či chce vystúpiť. Nechce vystúpiť, to znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Pani poslankyňa Rusnáková chce predniesť procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Pán predseda, pred záverečným hlasovaním žiadam v mene poslaneckého klubu DÚ o 15-minútovú prestávku.

  • Prosím, pani poslankyňa, hlasujeme.

  • Vážení kolegovia, zo spoločnej správy z tých bodov, ktoré som chcela odporučiť na spoločné hlasovanie, vyberiem dotknuté body. Navrhujem, aby sa spoločne hlasovalo pozitívne o bodoch 1, 4, 5, 8, 10, 11, 13 a 16 s tým, že tieto pozmeňujúce návrhy sú legislatívno-technického charakteru. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1, 4, 5, 8, 10, 11, 13 a 16.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Prijali sme tieto body spoločnej správy.

  • Body 2, 3, 6, 7, 9, 12, 15, 17, 18 a 19 neodporúčam prijať s tým, že budem odporúčať prijať najmä bod 19, ktorý navrhla pani poslankyňa Kolesárová.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

  • Ako prvá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Aibeková, ktorá dala tri 3 pozmeňujúce návrhy. Môžeme o nich hlasovať spolu. Týkajú sa prijatia nového zákona o zamestnanosti. Prosím, aby boli všetky tri body, ktoré navrhla pani poslankyňa, prijaté.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy pani poslankyne Aibekovej. S jej súhlasom a s odporúčaním spravodajcu hlasujeme o všetkých en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Ako druhá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Kolesárová, ktorá navrhla v článku V upraviť účinnosť tohto zákona na 5. júla 1997. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Kolesárovej. Je to návrh na účinnosť zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Účinnosť je daná ku dňu, ktorý je vyhlásený za Deň zahraničných Slovákov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Prijali sme aj tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Páni poslanci, poslankyne, prosím o pokoj.

  • Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Bugár. Chcem sa ho spýtať, či chce, aby som dala hlasovať o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne.

  • Áno. Ale mal som aj procedurálny návrh.

  • Prepáčte, mala som dať o ňom hlasovať ako o prvom. Pán poslanec navrhuje vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Odporúčam ho neprijať.

  • Dobre, budeme o ňom hlasovať, keď už ste ho prečítali. Prosím, ale mali sme ho dať pred hlasovaním.

  • Urobili sme chybu, o tomto návrhu sme mali dať hlasovať predtým, ako sme začali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Procedurálny návrh neprešiel.

    Budeme teraz hlasovať o návrhoch pána poslanca Bugára en bloc alebo...

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Bugárovi.

  • Dobre. O ostatných môžeme hlasovať en bloc?

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bugára.

  • Pán poslanec stiahol jeden svoj návrh. Neviem, či mám ostatné prečítať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Odporúčam ich neprijať. Prvý bod bod v nadpise zmeniť na "práva a povinnosti". Zaradiť do § 6 odsek 3: "Zahraničný Slovák počas pobytu na území Slovenskej republiky je povinný dodržiavať zákony." A tretí bod zaradiť do § 6 odsek 4: "Zahraničný Slovák má tie isté daňové povinnosti ako občan Slovenskej republiky."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána poslanca Bugára.

  • Ako štvrtý vystúpil v rozprave pán poslanec Čarnogurský. Nemal žiadny pozmeňujúci návrh, iba dal návrh na uznesenie, o ktorom dám vlastne hlasovať až po spoločnom záverečnom hlasovaní. Takisto aj pán poslanec Köteles.

    Pán poslanec Nagy dal 4 pozmeňujúce návrhy. Môžem dať, pán poslanec, hlasovať o nich spoločne? Nie, osobitne.

    V prvom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec navrhuje vypustiť slová "v priamom rade do tretieho pokolenia". Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V druhom návrhu pán poslanec navrhuje znenie nahradiť novým textom, kde chce, aby v žiadosti o priznanie postavenia zahraničného Slováka bol žiadateľ povinný predložiť doklady potvrdzujúce jeho národnosť alebo trvalé bydlisko na území dnešnej Slovenskej republiky a zdravotný stav. Neodporúčam ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca odporúčam neprijať. Tam sa vypúšťa odsek v § 4.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

  • Štvrtý pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že v § 2 ods. 2 majú sa doplniť slová "v minulosti on alebo jeho predkovia mali na území dnešnej Slovenskej repliky trvalé bydlisko". Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Cupera legislatívne vylepšujú tento zákon. Má tri návrhy. Prosím, môžem dať hlasovať o všetkých troch návrhoch naraz? Áno. Odporúčam ich prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Cupera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Prijali sme tieto návrhy.

  • Pán poslanec Sopko navrhuje také pozmeňujúce návrhy, ktoré vlastne už sú zakotvené v tomto návrhu zákona. Všetky odporučím neprijať. Môžem dať o nich hlasovať spolu?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán poslanec súhlasí. Môžeme o všetkých troch hlasovať naraz. Odporúčam ich neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Vážení kolegovia, zo spoločnej správy som ešte zabudla dať hlasovať o bode 14, ktorý navrhujem neprijať.

  • Áno. Hlasujeme o bode 14 spoločnej správy, ktorý pani poslankyňa zabudla uviesť pri hlasovaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme bod číslo 14 zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy odzneli, boli odhlasované. Môžete dať hlasovať o návrhu ako celku.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, o chvíľu bude 11.45 hodín, mala by byť prestávka. Je piatok, pýtam sa, či by sme neurobili už teraz obedňajšiu prestávku do 11.00 hodiny.

  • Hlasy z pléna.

  • Nechcete prestávku? Ja s vami súhlasím, len bola požiadavka od pani poslankyne Rusnákovej a pána poslanca Mikloška o prestávku. Požiadali o to dva kluby. Tak sa dohodnite, či chcete prestávku, alebo nie.

    Pán Mikloško tvrdí, že nie. Páni poslanci, ideme hlasovať.

    Prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme. Spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máme ešte odhlasovať návrh na uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Čarnogurský. Pán poslanec, chcem len upozorniť, že nemôžeme dať do uznesenia, že zaväzujeme vládu. My máme takisto zákonodarnú právomoc, takže odporúčame. Dajme tam odporúča. Súhlasíte?

  • Ruch v sále.

  • Dovolím si prečítať, aký návrh uznesenia dal pán poslanec Čarnogurský.

    "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby do 30. júna 1997 predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh novely devízového zákona číslo 202/1995 Z. z., ktorá umožní zahraničným Slovákom nadobúdať v Slovenskej republike nehnuteľnosti slúžiace na osobné bývanie a osobnú rekreáciu."

    Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Medzi hlasovaním, pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či chcete obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny alebo do 13.00 hodiny. Do 13.00 hodiny? Ako prvý bod programu po 13.00 hodine bude tajná voľba predsedov kontrolných orgánov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Ďakujem, prijali sme návrh poslanca Čarnogurského.

  • Pán poslanec Köteles vo svojom uznesení navrhuje:

    "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc zo svojej historickej zodpovednosti za osud slovenského národného spoločenstva mimo hraníc Slovenska, zároveň za každého obyvateľa Slovenskej republiky a voči tým občanom, ktorí od roku 1938 z rasových, etnických a politických dôvodov boli vyhnaní alebo vysídlení z našej krajiny, navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky k zákonu o zahraničných Slovákoch vypracovala aj návrh zákona o násilne vysídlených z územia Slovenska." Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme návrh tohto uznesenia.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte niekoľko informácií, najskôr pán podpredseda Húska, potom pán poslanec Maxon a pán poslanec Benčík. Sú to zrejme organizačné informácie.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, upozorňujem, že počas tajného hlasovania využijeme čas a páni poslanci Maxon, Líška, Palacka, Harach, Ftáčnik, Pacola, Komlósy a Paška by sme sa stretli na posúdenie návrhu na nakúpenie notebookov pre poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prosil by som členov výboru pre financie, rozpočet a menu, keby boli takí láskaví a o 12.45 hodine sa dostavili do našej zasadačky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Benčík. Zapnite mu mikrofón.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážený pán predseda,

    rozhodnutím Národnej rady bol určený počet členov osobitných výborov na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva na 8. Pretože pri doterajších voľbách bolo už z vládnej koalície zvolených po 5 členov, čo je v rozpore s ustanovením § 60 ods. 2 rokovacieho poriadku, Spoločná voľba sťahuje kandidáta na voľbu predsedu do kontrolného výboru Slovenskej informačnej služby a nezúčastní sa na ďalších voľbách až dovtedy, pokiaľ sa neusporiadajú pomery v súlade so zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že obidva kontrolné výbory budú pracovať v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, taktiež poslanci klubov Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej únie a strán Maďarskej koalície sa nezúčastnia na voľbe predsedov týchto výborov.

  • Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák.

  • Prosím členov výboru pre obranu a bezpečnosť, aby sa o 12.50 hodine zišli v rokovacej miestnosti.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu a to je

    voľba predsedov kontrolných orgánov Národnej rady.

    Prosím hneď na začiatku, aby sme sa prezentovali, aby som zistil účasť a možnosť začatia rokovania o tomto bode.

    Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 58 poslancov.

    Skúsme sa ešte raz prezentovať.

    Prezentovalo sa 80 poslancov. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ako som povedal na začiatku, mali by sme prejsť k rokovaniu o návrhoch na voľbu predsedov osobitných kontrolných výborov Národnej rady pre činnosť Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.

    Pokiaľ ide o členov týchto výborov, hlasovali sme v jednom hlasovaní o obidvoch. Preto chcem dať hneď na začiatku návrh, či nemôžeme hlasovať aj o osobách predsedov týchto výborov v jednom hlasovaní, samozrejme, s dvoma samostatnými hlasovacími lístkami.

    Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali a hlasovali o tomto mojom návrhu.

    Prezentovalo sa 73 poslancov. Nemôžeme hlasovať, je nás málo.

    Medzitým s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, pán predseda, mám skôr procedurálnu otázku.

    Chcel by som sa odvolať na to, o čom sme hovorili na grémiu. Totiž, grémium sa dohodlo na tom, že budeme voliť predsedov výborov len vtedy, ak bude kompletný výbor. To bol váš návrh, pán predseda. Môžu mi to potvrdiť aj predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov. Nakoľko zatiaľ nemáme kompletný výbor, tak zrejme nie je veľmi vhodné, aby sa volili predsedovia.

  • Pán poslanec, to bol môj návrh, ale jediný, kto s ním súhlasil, bol predseda Spoločnej voľby pán Benčík. Ostatní so mnou nesúhlasili.

    Ja som ochotný dať aj o tomto hlasovať, ak treba. Zatiaľ len diskutujeme, pretože nás je málo.

    Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu Mikloškovi.

  • Pán predseda,

    pri tejto príležitosti za klub KDH oznamujem, že zakiaľ bude v obidvoch, alebo čo len v jednom výbore 5 členov, klub KDH svojich kandidátov sťahuje vôbec z hry. To znamená, že sťahujeme aj pána Pittnera aj pána Čarnogurského z celého ďalšieho procesu a nenavrhujeme ďalších iných.

  • Chcel by som reagovať najprv na to, čo ste povedali, pán predseda. Áno, prvý návrh bol taký, že budeme voliť najprv predsedov a potom členov výboru. Avšak váš návrh bol, čo bolo logické, že najprv výbor a ak poznáme výbor, tak z členov výboru môžeme voliť predsedu výboru. Proti tomu sme nič nemali.

    A druhá vec, čo som chcel povedať, že sťahujeme kandidátov na členstvo v jednotlivých výboroch. Hovorím teraz v mene poslaneckého klubu Maďarská koalícia, v mene poslaneckého klubu MKDH.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, povedal som hneď ako reakciu na pána poslanca Duka-Zólyomiho, že je to tak, ako povedal, ale nesúhlasil vtedy so mnou nikto, len pán predseda Benčík. Ale som ochotný dať o tom hlasovať. Hlasovať o tom, že zatiaľ nebudeme voliť predsedov kontrolných výborov. To bol môj návrh. Ak chcete, prosím, dám o tom hlasovať.

  • Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujte o mojom návrhu, ktorý som predniesol na poslaneckom grémiu, aby sme nehlasovali o predsedoch týchto výborov, kým nebudú odhlasované výbory.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu by malo nasledovať prerokovanie pravidiel hospodárenia poslaneckých klubov. Je tu pán predseda Maxon?

  • Hlasy zo sály: Áno.

  • Zapnite mikrofón predsedovi výboru pánu Maxonovi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, páni,

    už som informoval na spoločnom stretnutí predsedov poslaneckých klubov, že dosiaľ nedošlo k zhode medzi Kanceláriou Národnej rady a ministerstvom financií ohľadne celého princípu a koncepcie týchto pravidiel. Pracujeme na tomto materiáli. Chcel by som ctenú snemovňu požiadať, aby sme tento bod v tejto chvíli stiahli z rokovania a zaradili ho vtedy, keď bude materiál komplexne pripravený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Keďže to bolo zaradené ako bod programu, musíme o tom hlasovať. Keďže nedošlo k zhode vo vypracovaní pravidiel medzi ministerstvom financií a Národnou radou, pán predseda výboru nemá podklady a materiály, aby mohol predložiť tento návrh, preto navrhuje, aby sme ho stiahli. Návrh bol takto prednesený a akceptovaný aj v poslaneckom grémiu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento bod programu sme z dnešného rokovania stiahli.

    Ďalej podľa nami schváleného programu by mala nasledovať informácia alebo správa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997... atď. Pán minister tu ešte nie je.

    Pán podpredseda Húska chce vystúpiť mimo bodu programu.

  • Pán predseda, s dovolením, chcem osloviť pánov poslancov, ktorí boli zvolení do pracovnej skupiny, ktorá má odsúhlasiť súťažné podmienky na dodávku prenosných personálnych počítačov pre poslancov Národnej rady - pánov Maxona, Líšku, Palacku, Haracha, Ftáčnika, Pacolu, Komlósyho a Pašku, aby sme sa na chvíľu stretli na tomto poschodí v miestnosti 183, aby sme dohodli podmienky vypísania súbehu. Prosil by som vás, aby sme využili tento krátky čas, ktorý máme k dispozícii, aby sme to mohli uskutočniť.

  • Tí, ktorých vyzval pán podpredseda, ak chcú, môžu ísť na to stretnutie.

    Páni poslanci, vrátim sa k bodu, v rámci ktorého by nás mal pán minister zdravotníctva informovať o časovom harmonograme privatizácie zdravotníckych zariadení. Chcem povedať, aké problémy vznikli potom, ako sme zaraďovali tento bod programu.

    Už v poslaneckom grémiu došlo k rozprave, či pôjde o informáciu, alebo či pôjde o správu. Navrhol som, ak má ísť o informáciu, že to bude len informácia ministra o materiáloch, ktoré neschválilo ministerstvo zdravotníctva a neboli prerokované ani vo vláde. Čiže ide o materiál, o ktorom sa nedá rokovať, že bude v takejto podobe schválený. Preto som navrhoval informáciu bez rozpravy, len na základe tohto zdôvodnenia. Ak by snemovňa trvala na tom, že bude rozprava, je potrebné dať tomuto materiálu normálne legislatívne číslo a predložiť ho do príslušných výborov. V tom prípade som navrhoval, aby rozprava potom bola. Vy ste si odhlasovali, že táto informácia bude bez rozpravy, hoci máte napísané, že je to správa.

    Pán minister chce využiť § 128 nášho rokovacieho poriadku - ak by sme náhodou teraz chceli trvať na tom, že je to správa -, kde má určitú časovú lehotu, ktorú mu zákon dáva na predloženie. To znamená, že by to dnes nepredkladal.

    Preto sa chcem znovu, aj keď máme rozhodnutie, spýtať, či necháme ministrovi čas podľa zákona, aby sa pripravil a predložil správu, alebo či ho chceme vypočuť tak, ako nám predložil materiál, keďže je už tu. To je môj návrh. Ale platí to, čo ste si už odhlasovali.

    Pán poslanec Kováč chce tiež vystúpiť s procedurálnym návrhom.

  • Vážený pán predseda,

    rád by som vás upozornil, že tá správa má dve časti - vecný a časový harmonogram privatizácie zdravotníckych zariadení - pán minister vysvetlil, že tento materiál vláda neschválila. Ale to má druhú časť - vyhodnotenie privatizácie kúpeľov a žriedel, to vláda neschvaľovala, to schvaľoval Fond národného majetku. Pán minister by mal povedať, ako prebehla táto privatizácia, jej vyhodnotenie.

  • Pokiaľ by mal pán minister podať správu, povedal som, že má právo podľa zákona a nemusí to urobiť dnes. Preto sa pýtam, či chceme vypočuť pána ministra tak, ako sme už rozhodli, alebo či budeme čakať. Ale o tom musím dať hlasovať.

    Páni poslanci, teraz máme odhlasované, že vystúpi minister a bude nás informovať z materiálov, ktoré má, bez rozpravy. Dávam návrh - samozrejme, ak so mnou súhlasíte -, stiahnuť toto rokovanie z bodu programu a predložiť materiál na ďalšiu schôdzu. Súhlasíte s tým, pán minister?

  • Prosím, dávam hlasovať o mojom návrhu stiahnuť tento bod z tohto rokovania. Prikývol mi aj pán poslanec Kováč, takže to robím aj s jeho vedomím. Pán poslanec Šagát tiež kýval hlavou, že áno.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, stiahli sme ďalší bod programu z rokovania.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pri schvaľovaní programu 24. schôdze nám predseda výboru pán Cuper predniesol uznesenie jeho výboru, v ktorom má uložené, aby nám predniesol informáciu k nadobúdaniu vlastníctva bytov štátnymi funkcionármi od Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Tento bod programu sme si odhlasovali ako neverejné rokovanie. Preto dávam pätnásťminútovú prestávku na to, aby pracovníci Národnej rady mohli zabezpečiť neverejnosť tohto rokovania.

    Nasledovalo neverejné rokovanie k informácii predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov k nadobúdaniu vlastníctva bytov štátnymi funkcionármi od Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Po neverejnom rokovaní bola 24. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky skončená.