• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mali by sme začať ranné zasadanie prerušenej 24. schôdze. Ešte sa dopracúvajú materiály, ktoré patria k zákonu o Matici slovenskej, ale môžeme pokračovať v tom, že by sme prešli aj na informáciu o výsledkoch druhého kola tajných volieb. Preto otváram rokovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni nemám žiadosť od žiadnych poslancov.

    Pani poslankyne a páni poslanci, chcem vás ešte informovať, že som dostal zoznam vydaných náhradných hlasovacích kariet. Pán poslanec Weiss má hlasovaciu kartu číslo 1, Gašparovič číslo 3, Lysák číslo 4, Langoš číslo 2.

    Zisťujem prezentáciou našu spôsobilosť voliť. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 102 poslancov. Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

    Pripomínam poslancom, že poverení overovatelia uzavrú prezenčnú listinu dopoludnia o 11.00 hodine a popoludní o 18.00 hodine.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    včera sme vykonali opakovanú voľbu členov osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.

    Chcem pripomenúť, že do výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby bolo treba z navrhovaných kandidátov zvoliť do počtu 8 členov ešte 3 členov a do výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo treba do potrebného počtu zvoliť ešte 1 člena.

    Teraz prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámil počet vydaných neplatných a neodovzdaných hlasovacích lístkov, ako aj za každého kandidáta počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi a počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania.

    Pani overovateľka, nech sa páči. Slovo má pani poslankyňa Kolláriková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som vám prečítala zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 12. 2. 1997 ako opakovaná voľba.

    Na tajné hlasovanie na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobitne prevzali 124 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo odovzdaných 120 platných hlasovacích lístkov, 4 neplatné hlasovacie lístky a 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta László Kötelesa hlasovalo za 44, proti 67, zdržalo sa 9 poslancov. Za Ladislava Pittnera hlasovalo za 44, proti 66 a zdržalo sa 10 poslancov. Za Romana Vavríka hlasovalo za 48, proti 62 a zdržalo sa 10 poslancov. Za Jána Slotu za 74, proti 44 a zdržali sa 2 poslanci.

    Na zvolenie členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolený Ján Slota.

    Dovoľte, aby som vám prečítala aj druhú zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 12. 2. 1997 ako opakovaná voľba.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo odovzdaných 79 platných hlasovacích lístkov, 3 neplatné hlasovacie lístky a 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta László Ásványiho hlasovalo za 7 poslancov, proti 65 poslancov a zdržalo sa 7 poslancov. Za Jána Čarnogurského hlasovali za 2 poslanci, proti 71 a zdržali sa 6 poslanci.

    Na zvolenie členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený žiadny kandidát.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pani poslankyni Kollárikovej za oboznámenie s výsledkami volieb.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána poslanca Jána Slotu za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Zároveň konštatujem, že za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nedostal žiaden z kandidátov potrebnú väčšinu.

    Zrejme asi bude treba v budúcnosti stretnúť sa predsedom klubov a poradiť sa o prípadnom ďalšom kole voľby.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pretože ešte nie sú pripravené všetky podklady na hlasovanie o zákone o Matici slovenskej, budeme musieť pravdepodobne uskutočniť nejakú pracovnú prestávku.

    Nech sa páči, pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, včera ste ešte nemali podklady, bol by som rád, keby ste mohli prečítať body, ktoré nám ešte ostávajú, a poradie, v akom budú do konca schôdze.

    Ďakujem.

  • Ako prvý bod bola voľba členov osobitných kontrolných orgánov. Ako druhý je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Matici slovenskej. Ako tretí je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zahraničných Slovákoch. Ako štvrtý bod bude tajná voľba predsedov kontrolných orgánov, ako piaty bude návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na schválenie pravidiel hospodárenia poslaneckých klubov. Ako šiesty správa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997 a vyhodnotenie privatizácie kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996. Ako siedmy informácia predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o nadobúdaní vlastníctva bytov štátnymi funkcionármi od Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Tento bod je ako neverejné rokovanie. Potom bude ako ôsmy bod tlač číslo 332 - návrh pána poslanca Černáka a, samozrejme, podľa časového rozvrhu hodina otázok. Toto je štruktúra programu.

    Pán poslanec Mikloško, aký je to návrh?

  • Budete počuť.

    Pán predsedajúci, prosil by som vás ako predsedajúceho a zároveň ako profesora, doktora vied, keby ste nám povedali, podľa akého pomeru boli poslanci volení do výborov na kontrolu Slovenskej informačnej služby a na kontrolu Vojenského spravodajca. Buďte taký láskavý.

  • Podľa tajného hlasovania. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby návrh zákona, tlač číslo 332, bol zaradený za hodinu otázok.

  • Predseda výboru pán Brňák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem len oznámiť členom ústavnoprávneho výboru, že dnes po vyhlásení obedňajšej prestávky bude rokovanie ústavnoprávneho výboru k návrhu na vyhlásenie referenda. Dostali sme to na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vyriešiť ihneď. Ak by bol ešte v priebehu doobedia nejaký dlhší čas, operatívne zvolám schôdzu skôr.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som v mene troch poslaneckých klubov HZDS, ZRS a SNS predniesol procedurálny návrh, aby ako prvý bod po hodine otázok dnes popoludní bola zaradená tlač číslo 617 - návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda.

  • Po hodine otázok. Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, ďakujem vám za vašu odpoveď, ale rád by som vás upozornil ešte na jednu vec. Pred krátkym časom v našom sesterskom českom parlamente vypukla aféra, že niektorí neoprávnene používali titul doktor práv. Ja si myslím, že my až tak ďaleko nemusíme ísť. Mám však obavy, že niektorí tu neoprávnene používate "titul" absolvent základnej školy. Navrhoval by som, aby ste vzhľadom na to...

  • Pán poslanec, varujem vás, aby ste neurážali svojich kolegov.

  • ...bohužiaľ, vzhľadom na to, že pomerné...

  • ...žiadne bohužiaľ, na to tu právo nemáte.

  • ...výpočty pomerov sa učia na základnej škole, prosil by som vás, vrátane vás, aby ste nám priniesli vaše vysvedčenie zo základnej školy.

  • Pán poslanec, nie je to procedurálny návrh. Odoberám vám slovo.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ak dovolíte, budem mať vzhľadom na včerajšie rokovanie jednu otázku na pána predsedu Národnej rady a bola by som rada, keby sa k nej vyjadril.

    Národná rada včera hlasovaním rozhodla o tom, že bude podaná správa ministra zdravotníctva, ale bez rozpravy. Pán predseda, vy viete, že k správe je vždy rozprava, a v Národnej rade nemožno hlasovať o tom, že k bodu programu nebude rozprava. To rokovací poriadok neumožňuje. Bola by som rada, keby ste sa k tomuto vyjadrili, pretože včera na poslaneckom grémiu sme o tomto probléme hovorili a nikto ani na grémiu, ani z členov koalície nenavrhol, aby nebola rozprava. Ako je to možné, že pán Húska dostal text vraj na základe rozhodnutia grémia, o ktorom dal potom hlasovať? Napriek tomu, že sme ho upozorňovali, že toto na grémiu dohodnuté nebolo, Národná rada v rozpore s rokovacím poriadkom to odhlasovala. Buďte taký dobrý, vyjadrite sa.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pani poslankyňa Rusnáková sa pasovala za jedinú a najvyššiu ochrankyňu rokovacieho poriadku v tomto parlamente, vystupuje takmer ako božstvo, žiadam, aby sa hlasovalo o jej návrhu až vtedy, keď ho odovzdá v zmysle rokovacieho poriadku písomne.

    Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Cuper, nerozumel som, je to návrh, alebo...

  • Ruch v sále.

  • Keďže pani Rusnáková sa pasovala za vrchnú justíciu v tomto parlamente ohľadom rokovacieho poriadku a neustále nás obšťastňuje procedurálnymi návrhmi, žiadam, aby si zvykla podávať ich písomne. Teda žiadam, aby sa hlasovalo o jej návrhu až v tedy, keď ho odovzdá písomne.

    Ďakujem.

  • Priatelia, toto nie je práve procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Chcem len oznámiť členom výboru...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, priatelia, pokoj, prosím vás, pokoj. Naozaj je to nedôstojné.

    Nech sa páči.

  • Chcem oznámiť členom výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, že na základe žiadosti 13 členov nášho výboru zvolávam dnes poobede o 13.00 hodine mimoriadnu schôdzu výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom aj na prebiehajúcu diskusiu, ktorá sa tu teraz odohráva, navrhujem, aby sme o dvoch procedurálnych návrhov, ktoré boli predložené, hlasovali, a potom žiadam 20-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Prosím vás, pán poslanec, prepáčte, ale nerozumel som.

  • Navrhujem, aby sme hlasovali o dvoch procedurálnych návrhoch, ktoré tu boli predložené, a potom žiadam 20-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Priatelia, budeme hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pani poslankyňa Rusnáková, ak som si dobre zaznamenal, žiada, aby tlač číslo 332 bola zaradená ako prvá po otázkach.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Cabaja, aby po hodine otázok nasledovalo zaradenie bodu - návrh na vyhlásenie referenda. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada prijala rozhodnutie, že za bodom hodina otázok bude nasledovať návrh na vyhlásenie referenda.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pán predseda odpovie na otázku pani poslankyne Rusnákovej, potom nasleduje ešte pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Kolláriková.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    na poslaneckom grémiu sme preberali niektoré otázky v súvislosti so zaradením dodatočných návrhov do programu. Jedným z návrhov, ktorý sme prijali ako ďalší bod programu, je aj informáciu ministerstva zdravotníctva, informácia alebo správa ministerstva zdravotníctva, v programe máme napísané správa. Po konzultácii s ministrom a vyžiadaní písomných podkladov som bol informovaný, že neexistuje takáto správa alebo takýto program, alebo takýto harmonogram, ktorý by bol vo vláde a bol by vládou schválený. Je len návrh, ktorý vláda neprerokovala. Tento návrh vláda nemusí prijať, resp. ministerstvo môže predložiť ešte iný. Nemôžeme to považovať za správu. Preto som poslaneckému grémiu navrhol dva varianty. Ak nám to stačí, keďže k tomu nebudeme môcť prijímať žiadne závery, ako informácia ministra, tak to môžeme prerokovať hneď. Ak chceme správu, musím mať písomný materiál, dať mu parlamentnú tlač a dať to na prerokovanie do výborov.

    Bola k tomu krátka rozprava, dohodlo sa, že do výborov to nedáme a že to bude informácia. Je to v stenografickom zázname. Keďže som vedel, čo tu včera vzniklo, pozrel som si to, presne tak som informoval. Ak ide o informáciu, bez rozpravy, ak ide o správu, s rozpravou, ale cez parlamentné výbory. Takto to bolo, pani poslankyňa. Takže k rozprave som povedal, že keď je informácia, nie je rozprava. Národná rada môže rozhodnúť hlasovaním.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo. Konštatoval som, že ešte pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Kolláriková a potom vyhlasujem prestávku. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prestávku môžete vyhlásiť, až keď požiada ďalší klub.

  • Už požiadali, prosím vás. Nepoučujte stále. Hovorím v mene troch klubov. Hovorte k veci.

  • Prosila by som, pán predsedajúci, keby ste neskákali do reči poslancom, keď im udelíte slovo.

    Druhá poznámka je ku včerajšiemu večernému rokovaniu. Ak ste chceli rokovať po 19.00 hodine, mali ste požiadať Národnú radu, aby si odhlasovala rokovanie po 19.00 hodine. Tým ste porušili rokovací poriadok.

    A tretia poznámka je k predsedníčke výboru pre životné prostredie pani Lazarovej. Nejde o žiadnu mimoriadnu schôdzu výboru. Pani predsedníčka, vy ste mali zvolať počas tejto schôdze dokončenie rokovania výboru a mali sme odhlasovať uznesenie k energetickej koncepcii. Čiže ste boli povinná, pretože toto bola dohoda z výboru, zvolať počas tohto rokovania schôdze výbor.

    Ešte jedna poznámka. Ak sa vám niektoré veci nepáčia a nechcete sa k nim vyjadrovať, tak poverujete poslancov vedením schôdze. Zbavujete sa svojej povinnosti, ktorú ako predsedníčka výboru máte, že schôdzu máte viesť vy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Za klub Slovenskej národnej strany žiadam 25-minútovú prestávku.

  • Pán predseda, ja som si včera bola osobne pozrieť to, čo čítal pán Húska, lebo to mal napísané. Tam má jasne napísané a tak to aj čítal, že bude správa bez rozpravy. To, čo ste povedali vy, všetko sedí, ja to nespochybňujem, ale znovu opakujem, že tí úradníci, ktorí to pánu Húskovi pripravili, to pripravili zle. A Národná rada nebola schopná akceptovať vystúpenia predsedov klubov, ktorí sú v grémiu, že to takto nebolo. Čiže hlasovali sme o niečom, v čom Národnú radu zaviedli pracovníci kancelárie. Mne je veľmi ľúto. Pán Húska vám ten text môže ukázať. Nie je možné, neviem, na základe akého paragrafu možno odhlasovať, že správa bude bez rozpravy. Na tom sme sa nedohodli.

  • Ďakujem. Pán poslanec Borovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Aj poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska žiada 20-minútovú prestávku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že základ nedorozumenia, o ktorom tu teraz hovoríme, vznikol na samom začiatku. V § 128 sa jasne hovorí, že Národná rada môže od vlády a od vedúcich ústredných orgánov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti. Správu musia podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej Národnou radou, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní. A pokiaľ viem, my sme síce zaradili bod do programu, ale neviem o tom, že by bolo uznesenie Národnej rady, v ktorom by sme žiadali takúto správu.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zaujmite miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v zasadaní.

    V rokovaní pokračujeme hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Matici slovenskej. Ide o tlač číslo 577.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Hornáčka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Zo spoločnej správy, tlač 577a, ako som už povedal, podľa môjho názoru zlepšujú zákon predložený skupinou poslancov tieto body, ktoré navrhujem, aby sa o nich hlasovalo spoločne: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26 a 28.

  • Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o spomínaných bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča na hlasovanie en bloc. Ide o body, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26 a 28.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že uvedený súbor bodov zo spoločnej správy Národná rada prijala.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalej by som navrhol podobne hlasovať o tých návrhoch, ktoré si nemyslím, že by zlepšili zákon o Matici slovenskej. Ide o body 9, 13, 14, 20, 25, 27, 29 a 30.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 9, 13, 14, 20, 25, 27, 29 a 30 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sa o nich hlasovalo en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento súbor bodov zo spoločnej správy, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem pekne, budem pokračovať v uvádzaní pozmeňujúcich návrhov, ktoré vyšli z rozpravy.

    Ako prvý som sa prihlásil do rozpravy ja a navrhol som 6 bodov, ktoré, myslím si, zlepšia tento zákon. Ideme podľa starého postupu, vlastne by som mal aj odporučiť spoločne všetkých 6 bodov.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o 6 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré navrhol pán poslanec Hornáček.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že 6 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Hornáčka bolo schválených.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Pán poslanec Ftáčnik mal procedurálny návrh podľa § 29 ods. 5, aby pripomienky, ktoré vzniesol, boli predložené v návrhu výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport gestorskému výboru, aby boli prerokované do marcovej schôdze.

  • Budeme hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že prvý procedurálny návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, teraz bude nasledovať prvý pozmeňujúci návrh.

  • Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca je v znení nadpisu zákona vypustiť slová "Národnej rady Slovenskej republiky". Myslím si, že to zlepší tento zákon.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 137 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika bol prijatý.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika môže tiež zlepšiť tento zákon.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem pekne. Ďalšie návrhy pána Ftáčnika pod bodmi 3 až 4 nemajú normatívny charakter a myslím, že o nich nemožno hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Šum v sále.

  • Prepáčte, bude neplatné hlasovanie.

    Tretí návrh nemá normatívnu podobu a 4a) taktiež nemá normatívnu polohu, takisto aj b), takže prichádza do úvahy bod 4c).

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu v bode c).

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 133 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh v bode c) bol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Bod b) je bezpredmetný, o tom sa už hlasovalo. Bod 5 nemá normatívny charakter. Bod 6a) - nemyslím si, že by tento zákon zlepšil.

  • Prosím, budeme hlasovať o bode 6 ako celku. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu v bodoch a), b) a c).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Šiesty pozmeňujúci návrh pod bodom b) - nemyslím si...

  • To už bolo. Ideme na siedmy pozmeňujúci návrh.

  • Ten nemá normatívny charakter.

  • Siedmy návrh nemá normatívny charakter. Ideme na ôsmy bod.

  • Ôsmy pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ôsmom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 132 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ôsmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika sme schválili.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

    Pán poslanec Ftáčnik sa ešte hlási s procedurálnou poznámkou.

  • Chcem poprosiť pána spravodajcu, aby navrhol hlasovať aj o bodoch 6b), 6c) a 6d), pretože tie majú normatívnu podobu a nerozhodli sme o nich, treba o nich rozhodnúť. My sme hlasovali o bode 6a).

  • Ja som to opravil a hovoril som, že sa hlasuje o bode 6 ako celku.

  • Potom je to v poriadku, nech je bod 6 ako celok.

  • Ďakujem pekne.

    Viete, že ja sa nie často prihlasujem k tým veciam, ktorým nie veľmi rozumiem. Ale prosím vás pekne, predkladateľom tohto návrhu, ten, ktorý dáva aj pozmeňujúce návrhy, je činiteľ, predseda ústavnoprávneho výboru. Takto predkladané pozmeňujúce návrhy nedostatočne vybavené svojou legislatívnou prípravou a zmätenosťou nie sú adekvátne toho, aby sme ich ďalej prerokúvali.

    Môj procedurálny návrh je dať hlasovať o tom, či nevrátiť tento materiál znovu a opraviť ho. Veď zo 7 bodov, ktoré sme prerokúvali, 4 boli takého druhu, kde sa hovorí o "zvážení", ktoré vôbec nezodpovedajú tomu, aby sa stali predmetom nášho rokovania. Navrhujem dať hlasovať o tom, aby sa tento podkladový materiál vyčistil a potom znovu dostal na rokovanie.

  • Priatelia, problém je jednoducho v tom, že už je hlasovanie a nemôžeme zastaviť hlasovanie hlasovaním o tom, že zastavíme hlasovanie.

    Prosím, odovzdávam slovo predsedovi výboru a navrhovateľovi poslancovi Brňákovi. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Filkus, protestujem proti tomu, že mňa vnášate do tohto problému. Obráťte sa na pána poslanca Ftáčnika, ktorý formuloval svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v tejto tlači. To znamená, že sú tam aj také, ktoré nemajú normatívnu podobu, že nejdú v poradí tak, ako majú ísť, ale že tvoria podsúčasti nejakých bodov. Takže si to od vás vyprosujem.

  • Pokračujeme bodom 9, ktorý neodporúčam.

  • Hlasy v sále.

  • Nemýľte ma, tento bod je bezpredmetný.

    Odporúčam hlasovať o bode 10 súhlasne. Iba o bode 10a).

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 10a), ktorý predkladá pán poslanec Ftáčnik.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pod bodom 10a) pána poslanca Ftáčnika bol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Bod b) je bezpredmetný, bod c) má nenormatívny charakter.

    Hlasujeme o bode 11a, ktorý neodporúčam prijať. Celý bod 11.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o jedenástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že jedenásty pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý. Celý bod 11.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Bod 12 má tiež nenormatívny charakter, nemožno o ňom hlasovať a o bode 13 si osobne myslím...

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o bode 13.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod tesne nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Ďalšia vystúpila v rozprave pani poslankyňa Edit Bauerová. Jej prvý návrh znie: "Návrh zákona vrátiť na prepracovanie." Je to procedurálny návrh, myslím, že treba o ňom hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovali sme v inom zmysle, to znamená, že mali by sme o ňom hlasovať.

  • Prosím, budeme hlasovať aj o tomto prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bauerovej. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Edit Bauerovej nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že ani bod 2 pani poslankyne Bauerovej by tomuto zákonu veľmi neprospel. Neodporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bauerovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Edit Bauerovej nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že tu dôjde k nejakej zmene.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Sťahujem body okrem bodu číslo 5b). To je uplatnenie druhého variantu. Text bodu 9 netreba čítať, pretože nebol prijatý bod 13 pána poslanca Ftáčnika. Čiže sťahujem ostatné body okrem tých, ktoré som uviedol, aj bod 9.

  • Čiže 5b) ponechávate, o tom druhom variante - knižnice.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Budeme teda hlasovať o bode 5, druhý variant, ktorý navrhuje poslanec Lysák. Myslím si, že je to dobrý návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom pozmeňujúcom návrhu, o bode b), teda o druhom variante knižnice, ktorý navrhuje pán poslanec Lysák. Poznamenávam, že ostatné body s ohľadom na predchádzajúce hlasovanie pán poslanec Lysák stiahol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Lysáka bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem pekne. Ďalší poslanec, ktorý vystúpil v rozprave a predniesol pozmeňujúce návrhy, je pán László Nagy. Chcem sa ho spýtať, či môžeme o jeho pripomienkach hlasovať jednorazovo?

  • Odpoveď z pléna, že nie.

  • Čiže postupne, každú osobitne. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že druhý pozmeňujúci návrh je bezpredmetný. Tretí odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

    Pokračujte v uvádzaní, pán spravodajca.

  • Myslím, že tretí návrh bol už pri Ftáčnikovom návrhu schválený. Áno, ten je bezpredmetný.

    Štvrtý návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ani ďalší návrh neodporúčam prijať.

  • To je ďalší návrh pána poslanca Nagya.

  • Pozmeňujúci návrh poslanca Nagya číslo 5.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh, myslím, mal pán Ftáčnik pod bodom 6a).

  • Hlas z pléna.

  • Dobre, tak dáme hlasovať. Odporúčam bod 6a) neprijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Pozmeňujúci návrh pána Nagya číslo 7...

  • Vážený pán podpredseda, chcem dať procedurálnu otázku, lebo vážená snemovňa neodsúhlasila šiesty návrh môjho textu, ale v prípade pána poslanca Lysáka to isté už bolo odhlasované. Tak ktorý návrh teraz platí?

  • Hlasy z pléna.

  • Čo to znamená, sťahujete ďalšie návrhy? Ja vám nerozumiem.

  • Ja sa pýtam, ktoré hlasovanie je platné.

  • Pán poslanec Ftáčnik, procedurálna poznámka.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som vás upozornil, a najmä pána spravodajcu, na maličký nedostatok, ktorý sa stal tým, že sme prijali návrh pána poslanca Lysáka, ktorý v odseku 2 § 3 hovorí o Slovenskej národnej knižnici v Matici slovenskej. Tak je to správne, tak to včera obhajoval pán minister. Návrh pána poslanca Nagya aj môj smeroval k tomu, aby aj v odseku 1, tam, kde sa menujú tie inštitúcie, zoznam tých inštitúcií, sa to tiež volalo Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej. To sme pred chvíľou zamietli už dvakrát. Našťastie ešte aj pán poslanec Halabrín to predniesol ako pozmeňujúci návrh, to dávam do pozornosti pánu spoločnému spravodajcovi, ktorý sa zjavne v zákone neorientuje. Takže, aby si to všimol a dal také odporúčanie, že návrh poslanca Halabrína treba prijať, pretože to znenie, o ktorom sme už rozhodli, treba zladiť s tým, čo by v zákone malo byť na inom mieste, aby tam bol totožný názov pre tú istú inštitúciu.

    Ďakujem za procedurálnu poznámku.

  • Ďakujem. Priatelia, budeme pokračovať v hlasovaní. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Pokračujeme bodom 7, ktorý neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Pokračujeme bodom 8, ktorý tiež neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya. Nech sa páči, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pána Nagya neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

    Pán poslanec Čarnogurský - procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, mám pocit, že teraz už vlastne nikto nevie, čo sme schválili a čo sme neschválili. Preto navrhujem, aby sme pred záverečným hlasovaním prerušili tento zákon a aby to predkladateľ alebo ministerstvo kultúry, alebo ústavnoprávny výbor, alebo gestorský výbor prekontroloval, či je schválené znenie v zmysle doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov v poriadku, a až potom aby to išlo na záverečné hlasovanie.

  • Pán poslanec Čarnogurský, predseda výboru a navrhovateľ pán doktor Brňák sleduje celý priebeh a všetko je zatiaľ v poriadku.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene obidvoch klubov Maďarskej koalície sa pripájam k návrhu pána Čarnogurského.

    Po druhé, chcem požiadať pána spravodajcu, aby nekomentoval, lebo komentuje nesprávne. Druhýkrát sa stalo to, na čo som už pred chvíľou upozorňoval, že v prípade môjho siedmeho a ôsmeho pozmeňujúceho návrhu to uvádza nesprávne, lebo návrh už bol prijatý ako súčasť návrhu pána poslanca Lysáka. A chcem vás upozorniť, že v prvom prípade za rovnaký návrh ctená snemovňa hlasovala za a v mojom prípade nie.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, navrhujem pokračovať ďalej.

  • Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pokračujeme bodom 11 návrhov pána Nagya.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o jedenástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Pán poslanec Halabrín, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že 90 % mojich pozmeňujúcich návrhov bolo prijatých v predchádzajúcich hlasovaniach, okrem návrhu pod číslom 7 všetky ostatné sťahujem.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 7 pozmeňujúcich návrhov pána Halabrína.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o siedmom bode návrhov pána poslanca Halabrína. Ostatné pozmeňujúce návrhy s ohľadom na to, že už boli väčšinou prijaté, sťahuje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu hlasovali 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 4 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Halabrína bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem pekne. To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Posledným bol návrh pána poslanca Javorského. Je to procedurálny návrh - návrh zákona vrátiť navrhovateľom a umožniť, aby pripomienky vlády Slovenskej republiky boli prerokované vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Javorského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Javorského nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli vo výboroch a ktoré odzneli v rozprave.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku.

    Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o zákone ako celku vrátane prijatých pozmeňujúcich návrhov.

  • Nechávam to na vedomie a svedomie poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Matici slovenskej.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby schôdza Národnej rady pokračovala bodom k tlači číslo 332, je to návrh zákona pána poslanca Černáka, a aby sme o ňom rokovali až do jeho skončenia.

  • Pani poslankyňa, o tom sme už hlasovali.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • V poriadku, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že nebol prijatý tento návrh.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme tridsiatym šiestym bodom programu a je ním vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zahraničných Slovákoch.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Pardon, priatelia, pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej prešiel. Opravujem sa. To znamená, že začneme rokovanie - pani poslankyňa Rusnáková, zopakujte ešte raz to časové zaradenie.

  • Ruch v sále.

  • Teraz nasleduje ďalší bod. Áno? Odovzdávam slovo predsedovi Národnej rady.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ako sme si odhlasovali bod rokovania, tak bude teraz nasledovať s tým, že o druhej musí byť hodina otázok.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokovaniu...

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    skôr ako pristúpime k odhlasovanému bodu programu, žiadam polhodinovú prestávku na poradu klubu.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.

  • Za klub Slovenskej národnej strany žiadam polhodinovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy a páni, pretože pokračuje zasadanie klubov, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Po obedňajšej prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní našej schôdze s tým, že podľa programu otváram hodinu otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu sa bude postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok, ktoré ste podali do stredy do 12.00 hodiny, boli vylosované otázky tak, ako boli vyvesené na našej vývesnej tabuli.

    Chcem vám ešte pripomenúť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v sále, sa odpovedať nebude.

    Prosím pána predsedu vlády, aby zaujal miesto za rečníckym pultom a podľa vyžrebovania otázok na ne v rámci lehoty 15 minút odpovedal.

    Pán predseda, prvá otázka je od poslanca Ftáčnika: O privatizácii Nafty Gbely ste vyhlásili, že o nej nič neviete, a prisľúbili ste, že si preveríte okolnosti, za akých k nej prišlo i kto za tým stojí. Čo ste zistili, aké je pozadie?

  • Vláda Slovenskej republiky má obmedzenú možnosť vykonávania kontroly, tá skôr prislúcha parlamentu a iným inštitúciám.

    V roku 1993 z mojej iniciatívy Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonával kontrolu vo Fonde národného majetku po vzájomnej dohode i bez zákonnej úpravy. V roku 1994 po nástupe terajšej opozície do vlády ste ich odtiaľ poslali preč a tento stav pretrváva dodnes.

    Pokiaľ ide o vlastnú privatizáciu Nafty Gbely, zmluvy, ktoré sú uzatvorené, nie sú zatiaľ právne napadnuteľné. Pozadie privatizácie nepoznám. Možnosti, ktoré mi zo zákona dávajú právo zistiť stav, boli s týmto výsledkom využité. Hlbšie a iné právne oprávnenia nemám.

  • To je všetko? Ďakujem, koniec otázky. Pýtam sa pána poslanca Ftáčnika, či chce doplňujúcu otázku, alebo sa uspokojil.

  • Neuspokojil.

    Vážený pán predseda vlády, ja som čakal, že budete zhruba takto odpovedať, ale chcel by som povedať, že nie sme v Športovej hale, ale v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá má právo kontroly voči vám ako ústavnému činiteľovi, okrem iného aj vo veciach zásadných otázok hospodárskej politiky vlády, medzi ktoré patrí po rozhodnutí Ústavného súdu aj privatizácia. Tento prípad ukazuje, že ste si privatizáciu ako vládna koalícia zorganizovali po svojom. Hoci ste zodpovednosť formálne preniesli na Fond národného majetku, podľa priznania Jána Ľuptáka ste o všetkých privatizačných rozhodnutiach rozhodovali dopredu politickou dohodou medzi koaličnými stranami. A obávam sa, že o privatizácii v konkrétnych prípadoch nerozhodoval vôbec záujem štátu a jeho občanov, ale rozhodovali vaše politické záujmy a vrecká vašich verných. Podľa môjho názoru ste predávali podniky hlboko pod cenu a ožobračovali ste tento štát a jeho obyvateľov.

  • Hlasy z pléna.

  • Mám dve minúty vážení, ja mám dve minúty na to, aby som komentoval a položil otázku.

    Existuje niekoľko škandalóznych rozhodnutí, medzi ktoré patrí okrem piešťanských kúpeľov aj Nafta Gbely. Vy dobre viete, že ich trhová hodnota bola 3,2 miliardy korún, a vy ste ju predali za 500 miliónov neznámej druhej obchodnej spoločnosti, ktorá bola založená dva mesiace predtým a sídli v ošarpanom dome na námestí.

  • A teraz tie otázky. Aj keby som uveril, že ste v čase predaja Nafty Gbely o tom naozaj nič nevedeli, myslím si, že dnes takáto výhovorka neobstojí. Pýtam sa teda, čo si vy osobne myslíte o takejto akcii, ktorá je zjavnou krádežou na našom národe. Kto je za to zodpovedný, nie náhodou aj tí, ktorí politicky rozhodovali o privatizácii a podporovali predaje pod cenu? Mnohí si vedia vysvetliť kauzu Nafty Gbely len tak, že v pozadí sú vysoké politické figúry HZDS alebo nimi nastrčené osoby.

  • Pán poslanec, uplynuli dve minúty. Ďakujem.

  • Pýtam sa, čo si myslíte o tejto poslednej poznámke.

  • Posledná poznámka bola po limite, na to odpovedať nebudem.

    Pokiaľ ide o tú prvú, pán poslanec, vyprosím si od vás akékoľvek invektívy v tomto smere, ktoré hovoria smerom ku mne alebo k mojej vláde.

    Pokiaľ ide o mňa, v žiadnej kauze privatizácie som nevystupoval, nevystupujem, nie som žiadnym podielnikom žiadnej spoločnosti, ani nebudem. Preto akékoľvek invektívy z vašej strany sú sprostým ohováraním, ktoré nie je vás hodné.

    Ďalej chcem povedať, že pokiaľ ide (šum v sále) - odpovedám na otázku, páni, - že pokiaľ ide o obsah toho, čo hovoríte, vláda je viazaná zákonom. Zákon nepozná vy a my. Zákon ukladá vláde povinnosti, ktoré má vykonať. Zákon ukladá vláde oprávnenia k vstupu do Fondu národného majetku, ktoré v súlade so zákonom vykonávala. To je všetko, čo môžem na to, pán poslanec, odpovedať.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré staviate ako politickú invektívu, dovolím si vás upozorniť, že existoval systém privatizácie systémom treuhandstalt v Nemeckej spolkovej republike, ktorého model bol aplikovaný na Slovensku, bol funkčný, zabránil mnohým škandálom, ktoré by sa boli inak viazali smerom k vláde, pretože v privatizácii tam, kde môže získavať jeden, vždy ostatní budú nespokojní.

    Pokiaľ ide o ďalší postup, neviem o tom, že by Ústavný súd bol vyhlásil akékoľvek individuálne rozhodnutie Fondu národného majetku za neplatné. Neviem o tom, že by bolo možné spochybniť inak ako cestou občianskoprávneho konania ktorúkoľvek doteraz uzatvorenú zmluvu. Takže kompetencie k náprave sú určené súdom Slovenskej republiky v každom prípade, kde jedna zo strán sa môže domáhať zmeny rozhodnutia. Tou stranou, ktorá môže vystupovať v spore, nie je vláda Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Druhú otázku položil pán poslanec Dzurinda. Pýta sa, dokedy budete tolerovať neúčasť členov vlády na domácich i zahraničných rokovaniach poškodzujúcich obraz i skutočné záujmy Slovenskej republiky.

  • Neviem o tom, že by sa členovia vlády nezúčastňovali na programovaných cestách a rokovaniach doma i za hranicami. Každý program zahraničnej návštevy je schvaľovaný. Vláda Slovenskej republiky určuje dátum, delegáciu i rozsah oprávnení. Ak sa výnimočne stane, že raz za pol roka sa cesta z istých dôvodov odloží alebo zmení, znovu stav posudzuje vláda Slovenskej republiky. Pán poslanec Dzurinda, nemám takéto poznanie. A po druhé, považujem za priodvážne hovoriť o tom, že by činnosť členov vlády poškodzovala obraz alebo skutočné záujmy Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán predseda. Pýtam sa pána poslanca Dzurindu, či má doplňujúcu otázku.

  • Pán premiér, základnou povinnosťou ministra je zúčastňovať sa na rokovaniach vlády. Vo vašej vláde je minister, ktorý sa dlhé štvrťroky na rokovaniach vlády nezúčastňuje. Minister Alexander Rezeš ochorel niekedy v máji 1996...

  • Pán poslanec, máte druhú vylosovanú otázku, takú istú, to nesúvisí s týmto.

  • To patrí k tomu, to súvisí. Odvtedy sa nezúčastňuje nielen na rokovaniach vlády, k čomu mierila moja otázka, ale ani na riadení rezortu, ktorý sám viackrát označil za strategický. Počas svojho pobytu v Bruseli v decembri 1996 som zistil, že Slovensko prehráva koridor Adriatik-Baltik, diaľnica je zakreslená cez česko-poľský priechod Český Těšín - Czesin.

    Pýtal som sa predstaviteľov generálneho riaditeľstva 7, či o týchto veciach rokovali s ministrom Rezešom. Dostal som odpoveď: Veď on je stále chorý. Práve v čase môjho pobytu v Bruseli pripravovali stretnutie ministrov dopravy siedmich krajín zúčastnených na koridore číslo 5 z Terstu do Brestu. Rokovanie bolo 16. decembra v Terste. Šesť ministrov dopravy svoju účasť potvrdilo, Slovensko nie. Pýtal som sa, kto príde zo Slovenska. Odpoveď vysokého funkcionára DG 7 bola: neviem.

    Pán premiér, dokedy budete tolerovať skutočnosť, že váš člen vlády berie ministerský plat, ale do práce nechodí?

  • Ba ani chodiť, ako sa zdá, nehodlá.

    Včera večer ste si v televízii, a to je po druhé, poťažkali, že sme dosiaľ málo pracovali na svojom imidži, preto Slovensko vyzerá nie práve demokraticky. Východisko vidíte v najatí si zahraničnej firmy, ktorá akože vyžehlí náš obraz. Prečo ste sa vy ani žiaden iný člen vlády nezúčastnili celkom nedávno na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde bol celý svet a kde ste mohli prezentovať Slovensko a najmä získať nové finančné, politické a iné potrebné kontakty? Na to nebolo potrebné ani najímať cudzie firmy, ani veľa peňazí.

  • Ďakujem, pán poslanec, uplynuli dve minúty.

  • Rád by som tu odpovedal na niekoľko otázok.

    Prvá je, som veľmi rád, že táto diskusia je v parlamente, a budem veľmi nerád, ak ako hanba vyjde za hranice.

    Pán poslanec, každý človek má právo na ochranu zdravia a života ako prvoradú povinnosť. Ak toto právo napádate, je to od vás neľudské, nehumánne. Ak pán minister Rezeš mal zdravotné ťažkosti, má nárok na to, aby jeho stav bol riadne zistený, liečený a aby sa toto vo výkone funkcie zohľadnilo. Rezort bol funkčný a zabezpečený, štátny tajomník pán Szabó vykonával všetky funkcie, vrátane v zahraničí. Byť na mieste ministra Rezeša, ale ako predseda vlády reagovať musím, si vyprosím vašu invektívu, že pán minister si necháva plný plat, pretože všetky peniaze, ktoré berie, už niekoľko mesiacov predtým, nie teraz, odvádza jednému detskému domovu v plnej výške. Neprijíma plat člena vlády, používa ho na sociálne účely. A nakoniec mu patrí podľa práva, pán poslanec, podľa práva. Vy nemôžete povedať a brať do ruky - ja Dzurinda som právo, a keď sa to mne nepáči, je to v rozpore s právom.

    Pokiaľ ide o otázky, či v tomto smere sú zabezpečené rokovania a obhajoba záujmov Slovenskej republiky, prosil by som, pán poslanec, keby ste rozlišovali medzi diaľnicou a rýchlodráhou, je v tom malý technický rozdiel. Diaľnica nebola plánovaná cez územie Slovenskej republiky, ale rýchlodráha na poľskú stranu áno, a táto diaľnica je zakreslená so súhlasom slovenských orgánov a rýchlodráha so súhlasom slovenských orgánov a bilaterálnych dvojstranných i viacstranných dohôd.

    Pokiaľ ide o to, prečo sme neboli na rokovaní. Teraz nešlo o medzivládne stretnutie a vláda má právo vyberať si, na ktorých rokovaniach sa zúčastní a na ktorých nie. Pozvanie bolo určené pre mňa, neodporúčal som členom vlády, ani sám som sa na tomto stretnutí nezúčastnil po skúsenostiach, ktoré boli i predtým, kde význam týchto stretnutí nebol adekvátny vynaloženej námahe. Navyše je pripravený program rozsiahlych stretnutí na mesiac marec a apríl s mimoriadne vysokou politickou intenzitou, preto ťažisko ide na reálne vykonanie toho, čo sa v marci a apríli bude realizovať.

    Takže, pán poslanec, Ameriku objavil Krištof Kolumbus. To, že diaľnica je nakreslená takto a zostane takto, a rýchlodráha inak, ja som si myslel, že to objavíte vy, neobjavili ste, je mi to ľúto.

  • Ďakujem pán premiér.

    Tretiu otázku položil pán poslanec Nagy a pýta sa: Rekonštrukciu mosta Štúrovo - Ostrihom je Európska únia ochotná dotovať. Podľa maďarskej strany prípravy sú brzdené slovenskou stranou. Kedy bude konečne ten most postavený?

  • Pán poslanec, je zaujímavé, že poznáte názor maďarskej strany a nepoznáte názor slovenskej strany.

  • Možno je to dôsledok decembrových dôverných rozhovorov.

    Pokiaľ ide o otázku mosta v Štúrove a Ostrihome, s iniciatívou na výstavbu tohto mosta vyšiel predseda maďarskej vlády na našom stretnutí. Navrhoval, aby most bol postavený zo súkromných zdrojov bez účasti štátu. Tento návrh som akceptoval s tým, že pred začatím výstavby bude preukázané, že je dostatok súkromných zdrojov na maďarskej strane i na slovenskej strane. Ďalej pán predseda vlády v neskoršom období modifikoval tento názor s tým, že časť výstavby by bolo možné hradiť z prostriedkov Európskej únie, pomocou, pričom nie celú výstavbu. Zopakoval som znovu otázku, či vedia preukázať dostatok súkromných zdrojov, na čo som dostal odpoveď, že nie. Ďalej musíme zobrať do úvahy, že v súvislosti s výstavbou vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros nie je doteraz z maďarskej strany rozhodnuté, naopak, znovu sa spochybňuje technické riešenie výstavby dolného stupňa, pričom od postavenia dolného stupňa závisí výška hladiny a od výšky hladiny výška mosta, od výšky mosta výška prívodných ciest. Žiadame od maďarskej strany jednoznačné stanovisko v tomto smere, aké bude dokončenie vodného diela, s tým výška hladín a ostatné technické riešenia, čo nie je politická otázka, čo je technická otázka, preto, aby sme mohli most obnoviť.

    Takisto žiadame, aby bol jasne zadokumentovaný rozsah obnovy mostu, či to bude most ako lávka, či to bude most pre jednosmernú premávku osobných áut, alebo to má byť skutočný most, ale potom na to treba iné projekty, iné peniaze a už nemožno používať vôbec staré piliere, o ktorých maďarská strana uvažuje. Takže, pán poslanec, je to len technická otázka.

  • Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec má doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán premiér,

    dovoľte mi jeden citát z denníka Slovenská Republika. "Vo svetle iredentistických výpadov voči našej republike nás opakujúce sa nároky na pripojenie Slovenska k Maďarsku varujú, že postavením mosta vznikne možnosť rýchleho preniknutia maďarských vojsk na naše územie (smiech v sále), čo im umožní aj vytvorenie predmostia v oblasti Štúrova maďarskou diverznou iredentou."

    Vážený pán premiér, povedzte úprimne, či ste zástancom slovensko-maďarského vyrovnania, a ak áno, tak čo ste ochotný urobiť v prospech postavenia mosta, ktorý by bol skvelým symbolom vyrovnania spomínaných vzťahov.

    Ďakujem.

  • Považujem túto otázku za zbytočnú, pretože vy viete, že nieže som zástancom slovensko-maďarského vyrovnania, ale architektom toho vyrovnania. A išiel som do tých vecí tam, kde ste vy nechceli ísť a kde ste nevedeli dať podporu, ani napriek tomu, že ste národnosti maďarskej. Ani napriek tomu. To bola pre vás prekážka pri niektorých hlasovaniach v príprave zmluvných vzťahov a mnohého iného. Pokiaľ ide o otázky zmierovacieho aktu, na tom sme sa s pánom premiérom Hornom dohodli. Vzhľadom na útoky, ktoré dnes pretrvávajú na predsedu vlády Maďarskej republiky v maďarskom parlamente v súvislosti s našimi rokovaniami, ktoré majú jediný cieľ - zlepšiť slovensko-maďarské vzťahy, zachovám zdržanlivosť pri dnešnom vyjadrení.

  • Ďakujem. Štvrtú otázku položil premiérovi poslanec Koncoš: Napriek osobitnému uzneseniu vlády Slovenskej republiky na zmiernenie zaostávania okresu Rimavská sobota sa situácia zlepšila len málo. Aké opatrenie prijme vláda Slovenskej republiky, aby sa zaostávanie tohto okresu odstránilo alebo zásadne znížilo?

  • Vývoj na území Slovenskej republiky v oblasti ekonomických a sociálnych vzťahov prebieha značne nerovnomerne. Sú rozvojové centrá s vysokým stupňom zamestnanosti, s vysokým potenciálom rozvoja a sú miesta a oblasti, celé regióny, kde je zaostávanie už niekoľkoročné. Medzi ne patrí aj okres Rimavská Sobota, ale nie je to len okres Rimavská Sobota, sú to i ďalšie. Skúsenosti vlády potvrdzujú, že i napriek tomu, že sme tam investovali finančné zdroje, nebol dosiahnutý adekvátny efekt vo vyvolaní rozvojových impulzov. A pri hodnotení príčin prečo sme skonštatovali, že okrem iného štruktúra podnikateľských aktivít nie je založená tak, aby osobnosti na mieste vedeli tento podnik prijať a rozvinúť. Vedia skonzumovať, ale nerozvinú zdroje, ktoré sme tam dali. Jedna z podstatných príčin zaostávania tohto okresu nie je v nedostatku finančných zdrojov, ale v nedostatku ľudí schopných tieto zdroje efektívne v prospech okresu využiť.

    A pokračuje trvalý jav vysídľovania ľudí s vysokoškolským vzdelaním z okresu. Naopak, posilnilo sa percento tých, ktorí nemajú ukončené žiadne vzdelanie alebo majú vôbec problémy so školskou dochádzkou. Myslím si, že rokovania, ktoré robíme teraz znovu pre tento okres, počítajú s využitím priemyselných zdrojov, hľadáme investorov, ktorí by na báze tých surovín, ktoré okres má, mohli rozvinúť svoju prácu.

  • Pán premiér, ďakujem, čas 15 minút uplynul. Budem klásť otázky pánom ministrom vlády. Prvú otázku položil pán poslanec Černák pánu ministrovi Česnekovi: Aký predpokladáte vývoj cien elektrickej energie do roku 2000? Aké projekty na znižovanie spotreby elektrickej energie v domácnostiach a v bytovej výstavbe ministerstvo hospodárstva podporuje?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    viem, že otázka aj odpoveď majú byť konštruované tak, aby boli výstižné, stručné, ale dovoľte mi pri tejto takto položenej otázke, aby som to trošku zneužil.

    Chcel by som uviesť niekoľko faktov, ktoré sa nejako pri cenovej politike obchádzajú, a je známe, napriek všetkým skutočnostiam, že sú určité špecifiká v prevádzke elektrizačnej sústavy. Napriek tomu, že sú známe a hovorí sa o nich aj v literatúre, i v praxi, nedoceňuje sa jeden fakt. Medzi najväčšie osobitosti elektrizačnej sústavy patrí to, že vlastne nedá sa vyrábať na sklad, ale medzi výrobou a spotrebou musí byť rovnováha a musia prebiehať súčasne. A toto je jeden z dôležitých faktorov, ktorý vlastne vplýva na cenu elektrickej energie. Markantne sa to prejavuje už pri dvoch zložkách - pri stálych a premenlivých nákladoch. Pri každom druhu výroby možno celkové náklady takisto rozdeliť a pevné náklady možno vo výrobe ovplyvňovať. Žiaľ, pri výrobe elektrickej energie na rozdiel od ostatných druhov výroby určuje využitie základných fondov, a teda aj pomer medzi stálymi a premenlivými nákladmi na výrobu, odberateľ a nie výrobca. To je jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý vplýva na tvorbu ceny.

    Priemerné náklady na výrobu elektrickej energie teda ovplyvňujú jednotliví odberatelia alebo ich skupiny a ovplyvňujú ich v rôznom čase a s rôznym charakterom. Stála zložka potom zahrňuje v sebe všetky najnutnejšie náklady, ktoré sú potrebné na udržiavanie pohotovosti elektrizačnej sústavy. A sú nezávislé od ďalšej spotreby. Premenlivá zložka vlastne vyjadruje ten faktor, že zodpovedá tomu, aká je spotreba elektrickej energie. Z týchto dôvodov musím konštatovať, že v minulom období sa dohodlo, že medzi premenlivé zložky patria iba náklady na palivo, ale musím upozorniť, že v súčasnom období veľmi vzrástli náklady na vodu, ktorá sa používa v technologickom procese, prípadne v chladiacom procese. Tieto zložky potom určujú náklady na výkon a prácu a z týchto sa dajú odvodzovať aj priemerné merné náklady na výrobu.

    S prihliadnutím na premenlivosť zaťaženia elektrizačnej sústavy v priebehu dňa, ale i týždňa či roku sa na jeho krytí podieľajú jednotlivé druhy elektrární v rôznom čase, noc, deň, špičkové zaťaženie a, samozrejme, s rôznym podielom. Toto takisto vplýva na cenu elektrickej energie. Najnižšie merné náklady sú v nočných hodinách, keď je sústava odľahčená a elektrárne s najvyššími mernými nákladmi sú odstavované do zálohy. Z týchto zásad sa teda musí vychádzať pri určovaní ceny elektrickej energie.

    Nápravu doterajšieho vývoja cien považujú nielen naši, ale aj zahraniční odborníci za jeden z kľúčových momentov ďalšieho úspešného priebehu transformácie celej ekonomiky. Bývalá politika lacnej energie z minulosti totiž nestimuluje odberateľov k hospodárnemu, rozumnému využívaniu energetických zdrojov, ktorých takmer 90 % dovážame.

    Ďalej musíme pamätať aj na nepriaznivé ekologické dosahy a v blízkej budúcnosti je podľa môjho názoru potrebné riešiť problémy, t. j. odstrániť súčasné podhodnotenie cien elektrickej energie v nadväznosti na výrazné zvyšovanie cien vstupov, vytvoriť systém nákladových cien s postupným prechodom na systém cien z marginálnych nákladov, a teda do ceny elektrickej energie premietnuť celý ekonomický oprávnený investičný rozvojový náklad, náklad na uskladňovanie paliva, náklad na likvidáciu odpadov a podobne. A, samozrejme, táto cena by mala byť konštruovaná tak, aby boli zohľadňované aj vplyvy každoročnej inflácie. Len na ilustráciu by som si dovolil uviesť, že od roku 1990 cena čierneho aj hnedého uhlia vzrástla indexom 3,8, cena zemného plynu 2,6 a cena elektrorozvodných zariadení troj- až štvornásobne.

    Zásadným spôsobom bola cena elektrickej energie zvýšená v roku 1991. Pre veľkoodber to bolo 80 % a pre obyvateľstvo 70 %. Ceny elektrickej energie boli ďalej upravené k 1. augustu 1996 priemerne o 5 % pre podnikateľskú sféru a 10 % pre obyvateľstvo. Táto úprava však, musím povedať, nepriniesla nejaké výraznejšie zisky a efekty a vlastne vzhľadom na polročnú fakturáciu ju môžeme vyhodnotiť s plným dosahom až v nasledujúcom období.

    Pokiaľ ide o ďalší vývoj cien elektrickej energie, uznesením vlády číslo 519 bolo uložené ministrovi hospodárstva, aby do energetickej koncepcie Slovenska zapracoval zásady z oblasti cien, ktoré boli prerokúvané už k spomínanému termínu 1. augusta 1996. Čiže v prvom kroku boli určené predajné ceny medzi dominantným výrobcom a distribučnými organizáciami a v druhom kroku rátame s postupnou úpravou cien pre obyvateľstvo, aby boli kryté najzákladnejšie potreby pre výrobu a rozvoj. Chcel by som povedať, že predstava je taká, že v poslednom kroku, ktorý by sa mal uskutočniť v období 2002, by sme chceli dosiahnuť takú cenovú úroveň, aby boli kryté dlhodobé marginálne náklady na výrobu elektrickej energie.

    Ako východisko môže slúžiť aj mnoho spracovaných štúdií. Jedna z nich je napríklad od firmy Bechtel, ktorá však uvažovala, aby sa tieto náklady už zohľadnili najneskôr do konca roku 1999. Chcel by som ilustrovať, že tam sa predpokladá pre kategóriu veľkoodberu, ktorá je z úrovne veľmi vysokého napätia, cena za megawatthodinu 1 552 korún. To je podľa Bechtela na úrovni roku 1999. Pre strednú kategóriu je 1 894 korún a v kategórii C, t. j. maloodber alebo z nízkeho napätia je to 2 164 korún.

    V súvislosti s predloženým návrhom by som chcel ako účelné uviesť, že podľa štatistických údajov, ktoré boli za tretí štvrťrok 1996, podiel priemerných mesačných výdavkov v domácnosti na elektrickú energiu dosahuje 2,2 %, je to 87 korún v absolútnej hodnote.

    Pán poslanec Černák sa zároveň pýtal, aké projekty na znižovanie spotreby elektrickej energie v domácnostiach a v bytovej výstavbe ministerstvo hospodárstva podporuje. Samozrejme, je potrebné posudzovať a podporovať všetky programy, ktoré vedú k minimalizácii spotreby energie, ekonomicky stimulovať a administratívne aj vykonávať opatrenia na úsporu energie a formulovať všetky úsporné programy na strane spotreby a výroby. Program podpory ekonomických aktivít vedúcich k úspore elektrickej energie a dovážaných surovín bol realizovaný v rokoch 1992, 1993 a 1995 a umožňoval podporu úspor energie vo všetkých oblastiach hospodárstva. Tu by som chcel povedať, že v roku 1995 štátna účasť 50 mil. Sk iniciovala realizáciu investícií v objeme 487 mil. Sk a boli zabezpečené úspory v objeme 428 terajoulov tepla a 20 mil. kwh elektrickej energie. Ďalej bol program znižovania spotreby energie v bytových domoch a bytoch a vlastne od roku 1993 kontinuálne pokračuje až doteraz. Program podporuje úspory energie v oblasti bývania v obmedzenom množstve a štátna účasť 30 mil. Sk iniciovala zároveň realizáciu investícií v celkovom objeme 144 mil. Sk. Zabezpečila sa úspora 222 terajoulov tepla a v malých vodných elektrárňach a kogeneračných zdrojoch sa takto mohlo vyrobiť navyše 700 MWh elektrickej energie.

    S ohľadom na napätosť štátneho rozpočtu od roku 1996 sa realizuje len tento program a zároveň ministerstvo hospodárstva navrhlo vyčleniť finančné prostriedky na program podpory ekonomických aktivít, ktoré by viedli k úspore energie. Žiaľ, do návrhu štátneho rozpočtu na roky 1996 a 1997 sa nedostali v plnej miere.

    Chcel by som konštatovať, že doterajšie výsledky zo zatepľovania a odstraňovania nedostatkov bytových domov preukazujú úsporu energie od 33,5 % do 45 %. Veľká časť prostriedkov na programy v kompetencii ministerstva hospodárstva má návratnú formu a do štátneho rozpočtu sa postupne vracajú. V roku 1995 z celkového množstva finančných prostriedkov v objeme 80 mil. Sk sa návratné finančné výpomoci vo výške 26,5 mil. Sk vrátili.

    Najväčšou prekážkou na zvyšovanie energetickej efektívnosti v súčasnom období - musím povedať - sú nízke ceny energie. Skúsenosti ukazujú, že vhodné vládne programy môžu podporiť investície do úspor aj prostredí. Zároveň by som ešte chcel upozorniť, že sa realizujú programy riadenia spotreby, dobudovali sa poradensko-konzultačné strediská v jednotlivých regiónoch, realizovali sa akcie ako "Milión kompaktných žiaroviek pre Slovensko" atď.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána poslanca Černáka, či mu stačila odpoveď.

  • Ďakujem pekne za odpoveď. Žiaľ, za ten čas, čo odpovedal pán minister, pán premiér stihol odpovedať na tri otázky. Čakal som stručnejšiu odpoveď. Predovšetkým, pri prerokúvaní energetickej koncepcie energetici povedali, že do roku 2000 očakávajú každý rok zvyšovanie na úrovni približne 10 % plus inflácia. Domácnosti už sú skoro na európskej úrovni. Veľkovýrobcovia sú už za ňou. U podnikateľov to ani neviem nazvať, tie čísla, ktoré platia podnikatelia za energetickú energiu, sú príliš vysoké. Preto som chcel vedieť, kde bude strop, pokiaľ sa až bude zvyšovanie cien uberať. Pán minister, prosil by som veľmi stručnú odpoveď, či to, čo odznelo v diskusii pri energetickej koncepcii, je váš zámer, to znamená každý rok zvyšovať cenu elektrickej energie, približne o 15 %.

    Ďakujem.

  • Áno, je to, samozrejme, zámer podnikateľskej sféry. Tak to vychádza z rozvojových programov a vlastne dotkol som sa toho aj vo svojej odpovedi, keď som hovoril, že je potrebné na obnovu elektrizačnej sústavy nájsť zdroje financovania. Čiže vychádza to v týchto rozmeroch. Ale chcel by som povedať záverom jednu podstatnú skutočnosť. Toto je zámer podnikateľskej sféry, ale rozhodujúce slovo je to, čo povie na to komisia a čo na to povie ministerstvo financií, pretože úlohu regulačného úradu hrá, samozrejme, ministerstvo financií.

  • Ďakujem, pán minister. Druhá otázka je od pani poslankyne Kollárikovej pre pani ministerku Slavkovskú: Ministerstvo školstva malo predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh koncepcie celoživotného vzdelávania a jeho dosah na činnosť školstva. Bol vypracovaný takýto materiál a aké kroky sa od jeho prijatia očakávajú?

    Pani ministerka, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh koncepcie bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a predložený v decembri 1996. Predpokladá sa, že v tomto roku by mohol vstúpiť do platnosti. Návrh koncepcie celoživotného vzdelávania nadväzuje na koncepciu rozvoja školstva vo všetkých zložkách, ktorá už tiež bola predložená vláde a bola aj schválená.

    Celoživotné vzdelávanie, tak ako ho v tomto návrhu definujeme, vychádza zo školského vzdelávania, kde sa uskutočňuje prostredníctvom základných, stredných a vysokých škôl a ďalšieho vzdelávania, na čo sa teda kladie dôraz, a kde sa uskutočňuje pomocou rôznych inštitúcií pri ústredných orgánoch štátnej správy alebo iných inštitúcií.

    Celý náš návrh je vypracovaný v súlade so súčasnými trendmi vo vyspelých štátoch Európy, ktoré boli deklarované na svetovej konferencii najprv v Ríme a potom v Paríži, ktoré organizovalo UNESCO. Pri celoživotnom vzdelávaní vychádzame z toho, že pri ministerstve školstva bude schválená akreditačná komisia v spolupráci s inými orgánmi štátnej správy, ktorá bude akreditovať inštitúcie, ktoré sa budú uchádzať o ďalšie vzdelávanie. Tie inštitúcie, ktoré budú akreditované, budú môcť vydávať aj doklad o absolvovaní s celorepublikovou pôsobnosťou. Tie inštitúcie, ktoré akreditované nebudú, takýto doklad nebudú môcť vydávať. Čo sa týka akreditácie, považujeme ju za dôležitú, pretože tu ide vlastne o štátne overenie spôsobilosti vzdelávania na požadovanej úrovni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pani Kolláriková sa chce ešte niečo spýtať?

  • Ďakujem pani ministerke. S odpoveďou som spokojná.

  • Ďakujem. Tretiu otázku položil opäť poslanec Černák pre pána ministra Mráza: Koľko je žiadostí na podporu bytov a individuálnej bytovej výstavby z Fondu rozvoja bývania? Aké sú doterajšie skúsenosti?

    Pán minister Mráz, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    podľa evidencie Štátneho fondu rozvoja bývania bolo prostredníctvom okresných úradov doručených fondu do 31. decembra 1996 celkove 1 705 žiadostí o poskytnutie podpory rozvoja bývania. Z tohto počtu bolo 1 676 žiadostí fyzických osôb a 29 žiadostí právnických osôb. V zákonnej lehote fond posúdil celkove 1 364 žiadostí. Z celkového počtu posúdených žiadostí spĺňalo stanovené podmienky poskytnutia podpory 952 žiadostí fyzických osôb a 19 žiadostí právnických osôb, teda celkove 97 žiadostí, čo predstavuje 72,4 % posúdených žiadostí. Tento výsledok je ovplyvnený, samozrejme, aj chybami a nekompletnosťou požadovaných dokladov v predkladaných žiadostiach, a to predovšetkým v počiatočnom období činnosti samotného Štátneho fondu rozvoja bývania. Zároveň možno konštatovať, že ku koncu roka sa tento stav podstatne zlepšil.

    Na podporu výstavby bytov bolo posúdených 1 192 žiadostí fyzických osôb a 13 žiadostí právnických osôb. Z tohto počtu vyhovelo 862 žiadostí fyzických osôb s priznanou podporou 231 436 tis. Sk, čo predstavuje v priemere 268 tis. Sk na byt, a 11 žiadostí právnických osôb na výstavbu 362 bytov s priznanou podporou 94 566 tis. Sk, čo predstavuje 269 200 Sk na jeden byt. Celkove bolo poskytnutá podpora na výstavbu 1 224 bytov.

    Štátny fond rozvoja bývania po počiatočných ťažkostiach spôsobených čiastočne aj zmenou územnosprávneho členenia rozbehol naplno svoju činnosť až v poslednom štvrťroku 1996. Na zvýšenie možností riešiť bytovú situáciu najmä mladých rodín bola v závere roku 1996 prijatá novela zákona číslo 124/1996 Z. z. a v súčasnosti pripravujeme aj novelu vládneho nariadenia číslo 181/1996. Všetky tieto kroky smerujú k lepšiemu a rýchlejšiemu využitiu prostriedkov, ktoré vláda Slovenskej republiky vyčlenila práve na tento účel cez Štátny fond rozvoja bývania.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Černák, stačí odpoveď?

  • Ďakujem pekne za odpoveď. Čísla splnili moje očakávanie. Prosil by som ešte, keby jednou vetou pán minister mohol povedať, čo majú tí, ktorí si chcú podať žiadosť, ktorí chcú rekonštruovať starý dom alebo postaviť nový, podniknúť ako prvý krok.

    Ďakujem.

  • Pokiaľ ide o žiadosti, ktoré sa podávajú prostredníctvom okresných úradov, odborov bytovej politiky v súlade so starými smernicami, v súlade so starým zákonom, ktorý platil do novely, ktorá tu bola schválená 8. januára, do nadobudnutia účinnosti novely vládneho nariadenia je možné naďalej podávať žiadosti starým spôsobom a tieto budú takto posudzované. Je však na posúdenie, či teraz žiadať za tých podmienok, ktoré platia, resp. za tých, s ktorými sa uvažuje pri novele zákona aj novele vládneho nariadenia. Treba konštatovať, že v súčasnosti počet týchto žiadostí klesá v súlade s tým, že sa očakáva novela zákona, a na to sa zrejme občania spoliehajú.

  • Ďakujem, pán minister.

    So štvrtou otázkou sa obracia pán poslanec Brocka na pani ministerku Keltošovú a pýta sa: Aké opatrenia pripravuje vaše ministerstvo v súvislosti s pretrvávajúcou vysokou dlhodobou nezamestnanosťou?

    Pani ministerka, môžete odpovedať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia zopár čísel. Pokiaľ ide o prácu s dlhodobo nezamestnanými, k 31. decembru 1994 nám zanechala bývalá vláda 167 889 dlhodobo nezamestnaných. K 31. decembru 1995 sme zaznamenali pokles zhruba o 20 tisíc, presne 19 199. K 31. decembru 1996 ďalší pokles o 10 145. Zjednodušene povedané, za dva roky vlády sme znížili počet nezamestnaných dlhšie evidovaných ako 12 mesiacov o 30 tisíc občanov.

    A teraz k vašej otázke aké opatrenia pripravuje ministerstvo. Pán poslanec, predpokladám, že ste boli pri schvaľovaní návrhu zákona o zamestnanosti. Ak nie, tak si dovolím vás upozorniť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny môže pripravovať opatrenia predovšetkým v rámci legislatívy a ďalej opatrenia v rámci štátneho dozoru a kontroly. Takže dovoľte, aby som odpovedala na vašu otázku. Projekt verejnoprospešných prác je všeobecne známy, bol uvedený do účinnosti v máji roku 1995. Nebudem sa k nemu bližšie vyjadrovať. Aj jeho zásluhou sme znížili od roku 1994 počet dlhodobo nezamestnaných o 30 tisíc osôb. V zákone o zamestnanosti číslo 387 z decembra minulého roka s účinnosťou od 1. januára, za ktorý hlasovala väčšina tohto parlamentu, boli zakotvené aktívne nástroje politiky trhu práce, ktoré sú zamerané práve na dlhodobo nezamestnaných.

    Pre vašu pozornosť, pán poslanec, ale aj pre ostatných, v § 92 je zakotvené dohodnuté osobitné pracovné miesto. Osobitné pracovné miesto je každé neobsadené pracovné miesto, na ktoré zamestnávateľ prijme do pracovného pomeru na dobu neurčitú na základe dohody s okresným úradom práce dlhodobo nezamestnaného. Okresný úrad práce poskytuje zamestnávateľovi po dobu 12 mesiacov príspevok na úhradu mzdy alebo platu vyplateného zamestnancom na úhradu poistného, na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie a na úhradu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, platený zamestnávateľom v plnej výške, a na úhradu nákladu na ubytovanie, cestovné a stravné v dohodnutej výške. V § 93 toho istého zákona sa hovorí: Dohodnuté pracovné miesto na dobu určitú je každé pracovné miesto, na ktoré prijme zamestnávateľ po dohode s okresným úradom práce dlhodobo nezamestnaného do zamestnania na dobu určitú, a to najmenej na 6 mesiacov. Okresný úrad práce poskytne príspevok v plnej výške na úhradu mzdy alebo platu vyplateného zamestnancovi na úhradu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské a dôchodkové poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti platených zamestnávateľom a v dohodnutej výške na úhradu nákladu na ubytovanie, cestovné a stravné. Ak zamestnávateľ - ten istý paragraf - predĺži pracovný pomer takto prijatým zamestnancom dlhodobo nezamestnaným o ďalších 6 mesiacov, môže takémuto zamestnávateľovi okresný úrad práce poskytnúť ďalší príspevok za uvedených podmienok.

    Ďalším nástrojom na riešenie nezamestnanosti z radov dlhodobo nezamestnaných sú aj dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesta. Dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesto je každé pracovné miesto, na ktoré je prijatý evidovaný nezamestnaný na základe dohody medzi okresným úradom práce a zamestnávateľom na dobu najviac 12 mesiacov. Aj v tomto prípade poskytuje okresný úrad práce príspevok na úhradu mzdy alebo platu zamestnanca a celého príslušenstva.

    Verím, že aj tieto zákonom novo vytvorené aktívne nástroje popri ďalších aktivitách prispejú k znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti. Súčasne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 3 spomínaného zákona o zamestnanosti s účinnosťou od 1. januára 1997 určuje priority politiky trhu práce na príslušný rok. Aj tu bude hlavná pozornosť i naďalej venovaná dlhodobo nezamestnaným. Jej realizátorom bude Národný úrad práce ako orgán pôsobiaci pri zabezpečovaní politiky trhu práce. V minulom roku za uplynulých 5 rokov sme zaznamenali zlom práve v počte, resp. v raste dlhodobej nezamestnanosti. Podľa posledných informácií z Národného úradu práce poklesla štatistika dlhodobo nezamestnaných za uplynulý rok v priemere o 2 až 3 body.

    Pokiaľ ide o konkrétne programy jednotlivých okresných úradov práce, pre dlhodobo nezamestnaných prebiehajú na úradoch práce napríklad kurz profesijnej orientácie pre mladistvých uchádzačov o zamestnanie, motivačný kurz pre sociálne podnikanie, sociálno-komunikačný kurz, kurz profesijná orientácia a hľadanie zamestnania, kurz ako získať zamestnanie, kurz prevencie návykových látok a alkoholu, výcvikový program pre mladistvých Rómov, nácvik asertívneho správania. Okrem týchto skupinových programov prebiehajú na úradoch práce rôzne kurzy práce, stretnutia s úspešnými podnikateľmi, besedy s odborníkmi v oblasti sociálneho zabezpečenia, právnikmi a individuálne psychologické poradenstvo.

    Na záver mi dovoľte jedno konštatovanie. Fenomén dlhodobej nezamestnanosti je známy aj v členských štátoch Európskej únie. Podľa podkladov, ktoré máme z Medzinárodného úradu práce zo Ženevy, v Európskej únii percentuálny podiel dlhodobo nezamestnaných, t. j. viac ako 1 rok, z celkového počtu nezamestnaných bol v priemere 50,3 %, na Slovensku 47 %, v Belgicku 58,3 %, v Španielsku 52,6 %, v Írsku 57,8 %, v Taliansku 60,9 %, vo Veľkej Británii 45,4 %.

    Ďakujem, pán predseda. To je všetko.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Brocka, stačila odpoveď? Nie, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    položil som otázku, aké opatrenia pripravuje ministerstvo práce v súvislosti s pretrvávajúcou dlhodobou nezamestnanosťou. Pani ministerka čítala zo zákona o zamestnanosti, ktorý sme tu schválili a všetci poznáme. Dokonca hovorila o tom, čo zdedila táto vláda z roku 1994. Ja jej len pripomeniem, že v roku 1994 sa za dlhodobo nezamestnaných považovali tí, čo sú bez práce dlhšie ako 9 mesiacov. Táto vláda považuje za dlhodobo nezamestnaných tých, čo sú bez práce viac ako 12 mesiacov. O tom, ako sa dá štatistikou upravovať miera nezamestnanosti, miera kriminality, vieme aj v tejto sále, vedia to aj občania Slovenskej republiky.

    Keď som sa pýtal na túto otázku, tak som myslel na to, pani ministerka, že s krajinami, s ktorými sa môžeme porovnávať, s krajinami Vyšehradskej štvorky, Slovensko je na prvom mieste v podiele dlhodobo nezamestnaných. Tento problém nezamestnanosti je problémom číslo 1 nie preto, že nezamestnanosť je taká vysoká, ale práve preto, že rastie podiel tých, čo sú bez práce podľa vás dlhšie ako 12, podľa mňa dlhšie ako 9 mesiacov, lebo dôsledky tejto dlhodobej nezamestnanosti sú katastrofálne. Nielen to, že sa znižuje životná úroveň týchto nezamestnaných a ich rodín, že rastie kriminalita, že sa zhoršujú medziľudské vzťahy, že títo ľudia strácajú dôveru v štát a spoločnosť, ale aj preto, že priame ekonomické straty z nevyužitia potenciálu týchto ľudí alebo vyvolané sociálne náklady predstavujú na jedného človeka v minulom roku 250 tisíc Sk, u toho, ktorý je v priemere bez práce viac ako 1 rok.

    Pani ministerka, projekt verejnoprospešných prác znamenal zníženie miery nezamestnanosti v roku 1995 o 0,2 %, to je 5 600 nezamestnaných. Nemyslíte si, že z uvedených dôvodov je to málo?

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani ministerka, môžete odpovedať.

  • Ešte raz zopakujem. Podiel dlhodobo nezamestnaných v priemere na Slovensku - neviem, prečo porovnávate s Vyšehradskou štvorkou, keď hovorím o európskych vyspelých krajinách s podstatne vyspelejšou ekonomikou - je vyšší ako na Slovensku z celkového počtu nezamestnaných. Ale dobre, účelovo sa dá položiť otázka aj takto.

    Pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, ešte raz opakujem, každé ministerstvo bez ohľadu na to, či je to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo iné rezorty, môžu ovplyvňovať zákonom, to znamená zákonom, ktorý tu bol prijatý a ktorý som citovala, využívaním tohto zákona, čiže všetkými dostupnými pákami, ktoré nám dáva legislatíva, vrátane využitia zdrojov, ktoré predstavoval bývalý Fond zamestnanosti, terajší Národný úrad práce, a do tretice, samozrejme aj verejnoprospešnými prácami. A ak chcete, pán poslanec, môžem vám citovať presne rozdelenú dobu evidencie, koľko bolo do troch mesiacov, od 4 do 6, od 7 do 9, od 10 do 12, od 13 do 18, mám to tu, ak vás to zaujíma, cez prestávku vám to môžem ukázať.

    Znovu opakujem, podiel dlhodobo nezamestnaných na Slovensku je pod priemerom, aký je v Európskej únii vo vyspelých štátoch. Nehovorím, že je to ideálna situácia. Takisto si myslím, že je vecou zamestnávateľov a zamestnancov, aby sa pričinili o zlepšenie. A toto je len časť, ktorá hovorí o priamej pomoci - či legislatívnej, alebo aj finančnej - cez verejnoprospešné práce alebo vytváranie nových spoločensky účelových pracovných miest. Ale nehovoríme napríklad aj o nepriamych dotáciách pre samostatne zárobkovo činné osoby, kde sme im odsúhlasili v rámci schváleného zákona o zamestnanosti zníženie povinného príspevku do Fondu zamestnanosti o jedno percento zo 4 % na 3 %, čo znamená pre Fond zamestnanosti úbytok 76 miliónov Sk. Obráťme to naopak, dotáciu pre malých a stredných podnikateľov na tento rok na 76 miliónov Sk.

    Skončila som, pán predseda.

  • Ďakujem, pani ministerka. Otázku pre pána ministra Česneka kladie pán poslanec Palacka: Ako chce ministerstvo hospodárstva riešiť obchodný deficit voči Rusku?

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    žiaľ, otázka riešenia obchodného deficitu s Ruskou federáciou je vlastne úzko spätá s tradičným dovozom energetických surovín pre hospodárstvo. Pokiaľ ide o minulosť aj o súčasnosť, predovšetkým ropu, zemný plyn, tradičným dodávateľom všetkých týchto komodít je Ruská federácia. I v minulom období dovoz bol viac-menej kompenzovaný. Stav bol vybilancovaný, avšak v súčasných podmienkach transformácie ekonomík v Slovenskej republike aj v Ruskej federácii sa vytvára pasívne saldo našej obchodnej bilancie. Hlavné príčiny vzniknutej situácie treba hľadať a pripísať rozdielnym podmienkam našej konkurencieschopnosti nielen v kvalite výrobkov, v dodacích podmienkach, ale v neposlednom rade je to aj v platobných podmienkach, ktoré môžu či nemôžu naši vývozcovia ponúknuť. Nie sú schopní v tejto oblasti konkurovať a poskytovať také podmienky ako ostatné štáty Európskej únie alebo iní účastníci na tomto trhu.

    Ako som uviedol, saldo obchodnej bilancie s Ruskou federáciou nám najviac ovplyvňuje dovoz nerastných surovín, ktoré vlastne v tomto predstavujú 80 % z celkového dovozu. Ak vychádzame zo základných dohôd o obchodno-hospodárskej a vedeckotechnickej a kultúrnej spolupráci, a teda aj z riešení, ktoré boli prijaté na zasadnutí medzivládnej komisie, okrem vládnych uznesení a týchto záverov je potrebné venovať pozornosť skutočnosti, že v poslednom období boli prijaté dva zákony, t. j. zákon o Fonde na podporu zahraničného obchodu a zákon o Exportnej a importnej banke. Oba tieto zákony môžu vytvoriť priestor na zvýšenie konkurenčnej schopnosti našich výrobkov na trhu Ruskej federácie, najmä z hľadiska, ako som hovoril, vytvárania platobných podmienok, poisťovania týchto vývozov a podobne. Do komplexu uvedených opatrení treba, samozrejme, zahrnúť aj úvahy o diverzifikácii surovinových zdrojov, a teda snažiť sa dovážať aj z iných krajín v podmienkach, kde sú potenciálne možnosti našich vývozcov aj dovozcov.

    Chcel by som však upozorniť na jednu skutočnosť. Pri posudzovaní výšky pasívneho obchodného salda medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou je potrebné zohľadňovať aj skutočnosť, že služby za tranzit ropy a zemného plynu do západných štátov cez naše územie sú zahrnuté v platobnej bilancii, ale neznižujú pasívne saldo obchodnej bilancie.

    Za ďalší z dôležitých nástrojov znižovania pasívneho salda s Ruskou federáciou môžeme považovať aj rozširovanie obchodno-hospodárskej spolupráce s vybranými oblasťami. Ministerstvo hospodárstva k dnešnému dňu má uzavretých 16 takýchto dohôd. Na rok 1997 sú plánované ešte na podpis dohody o obchodno-hospodárskej spolupráci so Sverdlovskou, Riazanskou, Volgogradskou oblasťou a v štádiu rozpracovania je predmetná dohoda aj so Saratovskou oblasťou. Koncom februára sa pripravuje rokovanie s celým Sibírskym regiónom.

    Zároveň v záujme riešenia zvýšenia možnosti vývozov slovenských výrobkov na trh Ruskej federácie sa ďalej uskutočňujú konzultácie medzi oboma stranami o možnostiach liberalizácie obchodných vzťahov v intenciách tých záväzkov, ktoré Slovenská republika má vo vzťahu k Svetovej obchodnej organizácii, ktoré jej vyplývajú z Dohody o colnej únii s Českou republikou a, samozrejme, aj z preferenčných zmlúv s tretími krajinami. Slovenská republika sa musí zasadzovať o liberálny obchodný režim. Ekonomika Slovenskej republiky je totiž otvorená a v súlade s princípmi a pravidlami, ktoré sú záväzné pre členov Svetovej obchodnej organizácie, sa vyžaduje aj detailné skúmanie legislatívneho zázemia a obchodnopolitických režimov v jednotlivých krajinách a cieľom musí byť pripraviť obchodné dohody tak, aby vyhovovali všetkým týmto zmluvným partnerom.

    Rozvoj ekonomickej spolupráce s Ruskou federáciou formou liberalizácie obchodu môže nesporne viesť tiež k posilňovaniu ekonomickej sily Slovenska. Forma, v akej by sa mali vzájomné ekonomické vzťahy (alebo mohli) dostať oproti dnešku na vyššiu úroveň...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, vy žiadate ministra, aby vám odpovedal na otázky, a nepočúvate ho.

  • ...musí byť predmetom kontinuálnej diskusie na všetkých úrovniach, pretože zmluvy tohto druhu sa pripravujú pomerne ťažko. V tejto súvislosti bol predložený v novembri 1996 na zasadnutie medzivládnej komisie aj návrh spoločného vyhlásenia o týchto základných princípoch.

    Ak to zhrniem, zameranie základných smerov činnosti ministerstva hospodárstva môže byť predovšetkým v znižovaní pasívneho salda vo vzájomnej obchodnej bilancii medzi Slovenskom a Ruskou federáciou. Môže to byť aj vplyvom toho, aby sme znižovali surovinovú náročnosť cez úsporu energie, potom je podstatné zvyšovanie exportu tovarov a služieb do vybraných oblastí, ktoré som spomínal, hľadanie nových a rozširovanie súčasných trhov pre naše výrobky a služby v jednotlivých republikách, regiónoch a oblastiach Ruskej federácie. A medzi ďalšie nástroje môže patriť aj hľadanie všetkých voľných nevyťažených kapacít rezortu, ktoré by sa opätovne zaradili do výrobného procesu a dostali by sa tým aj do exportu na trhy Ruskej federácie.

  • Ďakujem, pán minister. Doplňujúcu otázku má pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďakujem aj pánu ministrovi za odpoveď. Predsa by som chcel ešte otázku doplniť. So znepokojením som sledoval v posledných mesiacoch, keď často sa od niektorých členov vlády objavili úvahy o vytvorení zóny voľného obchodu s Ruskou federáciou. Viem, že aj ministerstvo hospodárstva pripravilo materiál - informáciu o ekonomických prínosoch z vytvárania zón voľného obchodu s Ruskou federáciou. Chcem sa spýtať, pán minister, či ste tento materiál vláde predložili, keď nie, prečo, keď áno, s akým výsledkom.

    Ďakujem.

  • Áno, materiál bol predložený, ale zopakujem to, čo som hovoril aj vo svojom úvodnom vystúpení, že všetky tieto rokovania, ktoré by sa aj predpokladali, sme nútení robiť v intenciách toho, aké dohody už máme. Čiže nemôžeme porušiť naše záväzky voči Svetovej obchodnej organizácii, Európskej únii, ktoré vyplývajú z pridruženia, a takisto ani z dohôd o colnej únii. Takže toto je jednoznačne rámec, v ktorom sa dá pohybovať. Ale myslím si, že tento stav je natoľko vážny, že by bolo hazardom, ak by sme nezvážili, čo nám môže priniesť liberalizácia vzájomných vzťahov. Takže sme nútení na tom pracovať.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zrejme budeme končiť. Prečítam len, že mala nasledovať otázka pána poslanca Šimka pre pani podpredsedníčku Tóthovú: Aké opatrenia prijmete na to, aby zákony, ktoré predkladá vláda, už neboli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky? Za pani Tóthovú má odpovedať pán premiér. Neviem, či sa vyplatí vôbec ísť k pultu. Pán premiér, prosím na niekoľko sekúnd.

  • Legislatívny proces je procesom nachádzania práv a ako taký je proces tvorivý, ktorý vychádza aj z doteraz platných pravidiel a zásad. Ale takisto má rozvíjať poznanie v oblasti spoločenských vzťahov a dávať im právnu podobu. Právne vzťahy sa od iných vzťahov líšia predovšetkým...

  • Pán premiér, uplynul čas, je 15.00 hodín.

  • Ďakujem, pán premiér, aj páni ministri.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní našej schôdze. Pristúpime k prerokovaniu dodatočne zaradeného programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím pokoj.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 332 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 332a.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti. Uvoľnite pánov ministrov. Poradenská služba sa končí, budeme pokračovať.

    Ešte raz prosím, páni poslanci, pani poslankyne, páni ministri majú kancelárie mimo tejto budovy. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta.

    Pani poslankyne, páni poslanci, oznámil som, že budeme pokračovať návrhom zákona, tlačou 332. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 332a.

    Prosím pána poslanca Černáka, aby návrh novely zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    o probléme privatizácie bánk, resp. aby som sa presne vyjadril, privatizácie bánk a peňažných ústavov, sa v spoločnosti toľko diskutuje, že každý z vás zrejme vie, o čo ide. Dovoľte mi preto, aby som veľmi stručne zaujal stanovisko len k štyrom okruhom problémov, ktoré boli v poslednom čase v tlači a v odbornej verejnosti často prediskutovávané.

    Odborná verejnosť, poslanci diskutujú, či privatizovať banky, či neprivatizovať. Objavil sa argument, že prípadná neprivatizácia bánk sťaží náš prístup do OECD. Verejne sa k tomu vyjadrili funkcionári tejto medzinárodnej organizácie. Dovolím si ako príklad povedať, že Česká republika tiež nemá sprivatizované peňažné ústavy v našom zmysle slova, sú odštátnené, a je členom OECD.

    Zároveň si vás dovolím upozorniť na to, že počas toho, ako sa o tomto probléme verejne diskutuje, uskutočnilo sa niekoľko prieskumov verejnej mienky - väčších i menších. Deväť z desiatich opýtaných občanov Slovenskej republiky je toho názoru, že v danej situácii by sa peňažné ústavy nemali privatizovať.

    Niekedy v januári roku 1996 som predložil návrh zákona, ktorý v podstate bol trošku tvrdší ako neskôr prediskutovávaný návrh kolegyne Schmögnerovej, pretože ona rozdelila finančné ústavy na dva okruhy a ja som ich zahrnul všetky do jedného. Po tom, ako sa objavili v našej verejnosti diskusie, názory politických strán, po tom, ako sa pokúsila podľa nového rokovacieho poriadku predložiť návrh zákona Spoločná voľba a najmä klub Združenia robotníkov Slovenska, som náš klub požiadal o zaradenie tejto novely.

    Novela bola prediskutovaná v príslušných výboroch, vo výboroch odzneli návrhy kolegov poslancov, ktoré uvádzali do súladu túto novelu s už prijatou novelou číslo 214, a odzneli tam návrhy, ktoré som pripravený akceptovať. Sú uvedené ako menšinový názor v spoločnej správe, ku ktorým sa môžete vyjadriť v rozprave.

    Novela navrhuje, aby sa podiely, resp. akcie, ktoré sa nachádzajú v držbe Fondu národného majetku, všetkých štyroch finančných inštitúcií, ale predovšetkým Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne, Všeobecnej úverovej banky a Investičnej a rozvojovej banky neprivatizovali. Zaznel návrh, ktorý odporúča, aby sa na tento odsek vzťahoval § 4 odsek 2, to znamená, aby výkon vlastníckych práv bol prevedený na ministerstvo financií. Som pripravený akceptovať takéto riešenie. A zazneli návrhy, ktoré hovorili o tom, že účinnosť tohto zákona by mala byť dlhodobá. Taká, aby nebolo podozrenie z chytráčenia, aby prešla prakticky cez dve volebné obdobia, a zaznel návrh do roku 2003.

    Úprimne si myslím, že v danej situácii, keď predovšetkým v Investičnej a rozvojovej banke a vo Všeobecnej úverovej banke sledujete už takpovediac predprivatizačné napätie, ktoré týmto finančným inštitúciám neprospieva, ten postup, ktorý odporúča odborná verejnosť, to znamená najprv reštrukturalizácia úverových portfólií, ozdravenie, možno kapitálové posilnenie, a potom rozumná privatizácia, je to najlepšie, čo pre danú situáciu v danej chvíli slovenská ekonomika potrebuje.

    Preto vás prosím všetkých, bez rozdielu politickej príslušnosti, aby ste podporili tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím určeného pána poslanca, ktorý má byť pri tejto novele spravodajcom... Kto bol určený? Pán poslanec Cingel? Prosím, pán poslanec Cingel.

  • Pán predseda, mal som nejaké ťažkosti. Myslel som si, že sa na tomto prerokúvaní ani nebudem môcť zúčastniť, ale rozmyslel som si to.

    Takže prečítam vám spoločnú správu gestorského výboru o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil tento návrh rozhodnutím číslo 758 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v lehote po získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky. Súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory prerokovali návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na svojich schôdzach 12. februára 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady pána Černáka, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh poslanca Ľudovíta Černáka a neprijal uznesenie o výsledku prerokúvania návrhu poslanca na vydanie zákona, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa výpisu zo zápisnice zo 73. schôdze výboru prerokoval dňa 12. februára 1997 návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Černáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností (tlač 332), a na návrh predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Petra Brňáka hlasoval o návrhu uznesenia. Z celkového počtu poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 11 poslancov. Za návrh uznesenia bolo celkove 5 poslancov, 5 poslancov bolo proti a 1 poslanec sa zdržal hlasovania. Teda Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Iný návrh uznesenia nebol predložený.

    Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu rokovania o predmetnom návrhu uznesenia boli prijaté pozmeňujúce návrhy prednesené pánom poslancom Benčíkom v súlade s § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, na návrh poslanca Benčíka sa uvádza stanovisko najmenej jednej tretiny poslancov k návrhu na uznesenie, stanovisko 5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností.

    To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Do rozpravy k tomuto bodu sa písomne z poslancov neprihlásil nikto. Za poslanecké kluby sa prihlásili za Združenie robotníkov Slovenska pán poslanec Miroslav Pacola a za Spoločnú voľbu pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Pán predsedajúci, pretože ide len o stanovisko, a to nie je spoločná správa, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Áno, budem to evidovať, až keď sa skončí rozprava klubov.

    Prosím, ako prvý za klub Združenia robotníkov Slovenska vystúpi pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som za náš klub predniesol doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k zákonu číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

    Ako sa tu už spomenulo, náš poslanecký klub súčasne so Spoločnou voľbou takisto podal na organizačný odbor a na legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady samostatný zákon, ale zo známych príčin tento zákon nemohol byť už prerokovaný na tejto schôdzi, preto sme si osvojili návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Černák.

    Teraz mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tlači číslo 332.

    Po prvé - k názvu zákona. Názov zákona má znieť "Zákon z roku 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z."

    Odôvodnenie: ide o legislatívno-technickú úpravu. Vzhľadom na časové obdobie, ktoré prešlo od podania návrhu zákona (tlač 332) po jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky je potrebné ho aktualizovať a upraviť tak, ako je uvedené v návrhu na zmenu číslo 1.

    Po druhé - v článku I názov zákona má znieť: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:"

    Odôvodnenie: Platí to isté, čo bolo uvedené v odôvodnení návrhu na zmenu v bode číslo 1.

    Po tretie - v článku I sa za názov zákona vkladajú body 1, 2, ktoré znejú:

    1. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: "Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nemôže byť majetok štátu, ktorý majú v správe štátne podniky v odvetviach...", pričom je odkaz na dva zákony uvedené pod číslom 1 a číslom 3.

    2. V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písm. f).

    Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhovanú zmenu obsiahnutú v návrhu zákona (tlač 332) je potrebné legislatívne upraviť návrh zákona o body 1 a 2, ktoré reagujú a vysporadúvajú sa s úpravou obsiahnutou v novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z. tak, aby bola zachovaná jednoznačnosť právneho predpisu a v zákone neboli rovnaké vecné úpravy obsiahnuté dvakrát.

    Po štvrté - v článku I sa text návrhu zákona označí ako bod 3 a na konci ustanovenia sa bodka nahradzuje bodkočiarkou a pripájajú sa slová, ktoré znejú "ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti".

    Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na návrhy obsiahnuté pod číslom 3. Pripojením vety k ustanoveniu sa sleduje to, aby výkon práv a povinností, ktoré prislúchajú akcionárovi a ktorých držiteľom je Fond národného majetku, bol v súlade so zákonom prevedený z Fondu národného majetku na príslušný ústredný orgán, a to do 30 dní od účinnosti zákona.

    Po piate - v článku I za bod 3 sa vkladajú body 4 a 5, ktoré znejú:

    4. V § 3 ods. 1 sa vypúšťa písm. ch).

    5. V článku II sa vypúšťajú slová "a stráca účinnosť 31. marca 1997".

    Odôvodnenie: Platí to isté, čo je uvedené v odôvodnení návrhu pod bodom číslo 3 a súvisí s navrhovanou zmenou obsiahnutou v návrhu zákona.

    Po šieste - článok II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. marca 1997 a stráca účinnosť 31. decembra 2003."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona presne ustanoveným dňom a časove sa obmedzuje jeho účinnosť.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovolil by som si trošku doplniť tento zákon o môj komentár, hlavne pokiaľ ide o Investičnú a rozvojovú banku a Všeobecnú úverovú banku, nakoľko tu ešte neboli spomenuté.

    Treba vedieť, že akcionár vlastniaci viac ako 10 % akcií spoločnosti je významným akcionárom s právom požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti. Zakladá možnosť požadovať účasť svojho zástupcu v dozornej rade spoločnosti. Ide o zabezpečenie kontroly v inštitúciách, ktoré sú významnými účastníkmi realizácie hospodárskej politiky štátu. V Investičnej a rozvojovej banke, a. s., účasť Fondu národného majetku Slovenskej republiky je nad 35 %, t. č. blokačný podiel. Hlavné dôvody účasti štátu, resp. Fondu národného majetku sú tieto:

    a) Investičná a rozvojová banka monopolne úveruje celú družstevnú bytovú výstavbu, to je významná oblasť sociálnej a bytovej politiky štátu,

    b) spravuje štátne fondy ako Fond rozvoja bývania, Fond zamestnanosti a Fond životného prostredia,

    c) svojou účasťou, angažovanosťou je významným finančným partnerom viacerých podnikov,

    d) veľký rozsah zdedených úverov zo Štátnej banky československej, ktoré treba za pomoci štátu reštrukturalizovať.

    Pokiaľ ide o Všeobecnú úverovú banku, a. s., účasť Fondu národného majetku Slovenskej republiky je približne 17 %. Hlavné dôvody ingerencie štátu, resp. Fondu národného majetku sú nasledujúce:

    a) vysoká úverová angažovanosť vo všetkých strategických oblastiach Slovenska,

    b) vedúca banka v mnohých rozvojových investíciách Slovenska,

    c) veľký rozsah zdedených úverov zo Štátnej banky československej, ktoré treba za pomoci štátu reštrukturalizovať,

    d) je to správca viacerých štátnych fondov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Druhá je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová za klub Spoločnej voľby.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila za klub Spoločnej voľby k predloženému zákonu.

    Myslím si, že netreba už rekapitulovať históriu. Azda len pre úplnosť treba dodať, že časť vládnej koalície pri predkladaní tohto zákona, či už v znení, ako ho predložil klub Spoločná voľba, alebo neskôr, ako ho predložil klub Združenia robotníkov Slovenska, resp. dnešného zákona, ktorý predložil pán poslanec Černák za Demokratickú úniu, využíva všetky možné formy obštrukcie, aby sme sa k prerokovaniu merita tohto zákona a k hlasovaniu nedostali. Takúto skúsenosť sme mali predovšetkým my, ale vidíte, že aj priebeh dnešného rokovania tomu nasvedčuje.

    Druhá poznámka sa dotýka trošku histórie. Vráťte sa do roku 1994, do augusta, keď prebiehala volebná kampaň. Tí, čo sedíte rovno predo mnou i za mnou, ste čitatelia Slovenskej Republiky, vtedy Republiky, a určite si pamätáte na palcové titulky v nej, ktoré oznamovali: Moravčíkova vláda pod taktovkou SDĽ chce predať zlaté nosnice. Privatizácia bánk ohrozí vklady obyvateľov v bankách. Medzi augustom 1994 a februárom 1997 nenastal žiaden pohyb v takom smere, aby vznikli nejaké argumenty pre to, aby sa privatizácia štyroch finančných inštitúcií uskutočnila. Azda netreba dodávať, že je pravda, že vám to vtedy pomohlo veľmi výrazne vo volebnom úspechu. A hľa, prešli dva roky, a to, čo ste svätosväte sľubovali, že neurobíte, zrazu chcete urobiť.

    Položme si otázku prečo. Ak sa to v roku 1994 za vtedajšej tzv. dočasnej vlády neuskutočnilo napriek tomu, že ste okolo toho robili toľko hluku, malo to veľmi závažné dôvody. Už vtedy sme vedeli, aká je situácia v troch z týchto spomínaných inštitúcií z hľadiska zloženia úverov, a už vtedy bolo evidentné, aké je postavenie Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne na príslušných trhoch úspor, vkladov a poistných produktov. Tak ako som už naznačila, v priebehu dvoch rokov sa nič v tom nezmenilo, ak len neberiem do úvahy pokles z 80 % na 75 % na trhu úspor a analogicky na trhu poistných produktov.

    Bohužiaľ, naopak, štruktúra úverového portfólia v troch zo štyroch finančných inštitúcií sa ešte za toto obdobie zhoršila. Práve preto pri novelizácii zákona o bankách v roku 1995 sme prijali rozhodnutie, že tri finančné inštitúcie, tri z týchto štyroch, prejdú projektom reštrukturalizácie úverového portfólia. Myslím si, že to bolo rozhodnutie veľmi správne. Je len škoda, že dodnes sa nerealizuje. A pokiaľ sme v dobrej vôli nepochybne podporili jeden z pozmeňujúcich návrhov, alebo tú časť zákona o štátnom rozpočte, aj keď sa možno o nej priamo nehlasovalo, že sme za to, aby sa vyčlenili zdroje na pomoc reštrukturalizácii úverového portfólia, žiaľbohu, musím konštatovať, že tak ako to predkladá dnes koncepcia ozdravenia bánk, tieto dve miliardy nemajú byť určené priamo na reštrukturalizáciu úverového portfólia, ale na oddlženie podnikov podľa kritérií, ktoré zvolí vláda. Znamená to, že tento proces sa ešte predlžuje a odďaľuje.

    Tretia poznámka sa týka určitej politickej dimenzie tejto otázky. Sme svedkami toho, že spoločnosť, a nie je to po prvýkrát, sa začína vydierať práve otázkou privatizácie týchto štyroch finančných inštitúcií. Prvá verzia a prvý spôsob, ako vydierať spoločnosť, bola, že sa povedalo, že ak tieto inštitúcie privatizované nebudú, nebudeme prijatí do OECD. Táto bublina čoskoro spľasla, najmä keď sme sa mali možnosť oboznámiť s veľmi kvalifikovanou analýzou expertov zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu, kde veľmi jednoznačne zaujali svoj odborný postoj. Je vám dobre známy, nemusím ho azda opakovať.

    Potom sa - a myslím si, že to aj pretrváva - začína vydierať spoločnosť tým, napokon sme to mali možnosť prežiť aj vlani v júni, že ak k tomuto kroku nedôjde, ak nedôjde tak, ako si to predstavujeme, dôjde k rozpadu koalície.

    Tretí prístup, ktorý sa zvolil, je dosť čerstvý, možno dva-tri týždne sa začína argumentovať, že vlastne už ani niet čo privatizovať. Dovoľte mi, aby som čísla, ktoré tu odznievajú, spresnila. Aby nám bolo zrejmé, podiel Fondu národného majetku vo Všeobecnej úverovej banke k dnešnému dňu predstavuje 50,8 %. Rozdiel, ktorý sa verejnosti predkladá medzi 17 % a 50,8 %, nie je nič iné ako fakt, že dodnes vláda Slovenskej republiky nebola schopná vyrovnať svoje vzťahy s českým Fondom národného majetku, ktorý by mal nárok na časť akcií Všeobecnej úverovej banky, a slovenským Fondom národného majetku, ktorý má rečipročne nárok na časť akcií Komerčnej banky. Isteže, dnes mi je ťažké povedať, ako sa to skončí, ale v žiadnom prípade nemožno povedať, že podiel štátu vo Všeobecnej úverovej banke je 17 %. Jednoducho to tak nie je. Iná vec je, prečo vláda dodnes nebola schopná tieto veci vyrovnať s českým Fondom národného majetku.

    Podiel v Investičnej a rozvojovej banke, ako sme si už mali možnosť vypočuť, je významný z toho hľadiska, že stále je blokačný, čiže má možnosť v podstatnej miere ovplyvniť to, čo sa v tejto finančnej inštitúcii deje a diať bude.

    Podiel v Slovenskej poisťovni je ešte stále majoritný, predstavuje 50,56 %. V Slovenskej sporiteľni pochybnosti žiadne nie sú, predstavuje 91,3 %.

    Ako vidno, ani tento pseudoargument neobstojí, vymyslel sa len preto, aby verejnosť akosi tolerantnejšie pristupovala ku kroku, ktorý časť vládnej koalície pripravuje.

    Skúsme sa zamyslieť nad zámermi časti vládnej koalície privatizovať uvádzané štyri finančné inštitúcie. V januári 1996 sme mali možnosť vypočuť si zámer z úst predsedu vlády privatizovať tieto finančné inštitúcie do konca mesiaca, a to takým spôsobom, že sa odovzdajú do rúk veľkých priemyselných podnikov. Sme poučení tým, čo sa odohralo neďaleko od nás, v Českej republike. Je vám všetkým veľmi dobre známe, čo sa skrývalo za pádom 11 bánk v Českej republike. Predovšetkým to bol nezodpovedný postoj akcionárov, ktorí nakladali s aktívami týchto bánk svojvoľne a ktorí použili napríklad aj úvery z týchto bánk na to, aby sa stali akcionármi týchto bánk.

    Ak sme si mali možnosť prečítať vyjadrenie jedného z kandidátov na privatizáciu niektorých z týchto finančných inštitúcií, a to prezidenta Východoslovenských železiarní pána Smereka, ani on sa netajil tým, že potrebuje konečne získať banku, ktorá bude financovať rizikové aktivity Východoslovenských železiarní v Juhoslávii. Chcem tým len naznačiť, že keby sa vláda rozhodla postupovať takýmto spôsobom, môže vytvoriť situáciu, ktorá bude mať analogické pokračovanie, akého sme boli svedkami v Českej republike. Chcem však podotknúť, že v Českej republike 11 komerčných bánk, ktoré boli nútené skončiť svoju činnosť, predstavovali banky, ktoré boli malé, s pomerne malými aktívami.

    V danej situácii hovoríme o finančných inštitúciách, ktoré sú na našom trhu najväčšie. Najväčší podiel na úveroch má práve Všeobecná úverová banka, po nej nasleduje Investičná a rozvojová banka, a tak, ako sme už mali možnosť hovoriť, monopolné postavenie majú Slovenská sporiteľňa a Slovenská poisťovňa. Celkove obhospodarujú viac ako 400 miliárd aktív. Ak to porovnávame s 11 malými českými bankami, je to skutočne zlomok. Preto je také vážne, aby sa veľmi zodpovedne pristupovalo k týmto štyrom finančným inštitúciám.

    Druhá možnosť, ako postupovať - a mali sme si možnosť opäť prečítať, že si to nevymýšľam ja, ale vyjadrili sa k tomu kompetentní ľudia - je, že by sa tieto finančné inštitúcie rozdelili medzi politické strany koalície. Isteže, každá analógia má nejaké nedostatky a pokrivkáva, chcem však upozorniť na to, že sú veľmi dobre známe pokusy, ale nielen pokusy, ale aj realizácia určitých politických záujmov vo finančnom sektore, napríklad v predvojnovom Nemecku. Dôsledky, ktoré vyvolalo takéto zasahovanie do finančného sektora, do menovej politiky, sú dobre známe. Bola to hyperinflácia, ktorá vlastne postihla úspory všetkých vkladateľov, a to nielen individuálnych, ale aj veľkých monopolných podnikov. Znamená to, že takýto postup je ešte možno škodlivejší ako prvý, o ktorom sme hovorili.

    Tretia možnosť je, že by sa finančné inštitúcie v tom podieli, v akom ešte sú v rukách štátu, resp. Fondu národného majetku, ďalej neprivatizovali. Samozrejme, i tu sú určité riziká a treba o nich hovoriť, aby sme sa snažili tieto riziká podľa možnosti obmedziť.

    Sme svedkami toho, že nezodpovedné vlády zasahujú do úverovej politiky finančných inštitúcií. Konkrétne môžeme poukázať na rok 1993, keď zlé úvery v Slovenskej sporiteľni vznikli iba v tomto roku, a to na základe toho, že dostali určité odporúčania, komu majú poskytovať úvery. Predovšetkým šlo o privatizačné úvery. Nárast zlých úverov nastal ďalej v rokoch 1995-1996, čísla o tom veľmi jednoznačne hovoria. A znovu sú to úvery, ktoré sa použili na privatizáciu, alebo sú to úvery na podnikateľské projekty, ktoré boli odporúčané štátnou mocou. Nepochybne, že takéto pokračovanie by mohlo mať tiež zlý koniec, a preto mu treba jednoznačne zamedziť.

    Iste sledujete to, čo sa deje napríklad v Slovenskej poisťovni - nakladanie s majetkovou účasťou, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou protizákonné. Možno ste informovaní o tom, že Slovenská poisťovňa na 18. februára pripravuje mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom chce podstatným spôsobom zmeniť stanovy spoločnosti, aby ju mohla ovládnuť aj bez toho, aby sa tam zmenil pomer vlastníckych vzťahov. Ste zrejme informovaní aj o tom, ako sa tam nakladá s poistnými fondmi. A že tam nedochádza k malým únikom, je veľmi dobre známe. Úniky, ktoré tam v priebehu niekoľkých rokov v tomto smere vznikli, predstavujú viac ako niekoľko miliárd. Možno ste informovaní aj o tom, aspoň poslanci vládnej koalície, že na ministerstve financií je žiadosť Slovenskej poisťovne zvýšiť zákonnú poistku o 100 %. To je výsledok nezodpovedného konania predstavenstva Slovenskej poisťovne, ktoré doslova okráda poistencov. Je vám zrejme známe aj to, čo sa deje v Slovenskej sporiteľni, ako sa nakladá s aktívami a že takéto nakladanie rozhodne nie je v súlade s obozretným podnikaním bánk.

    Je to veľmi dobre známe, a preto po tomto kroku - a som presvedčená, že dnes sa nám podarí schváliť tento zákon - je potrebné, aby sme prijali aj ďalšie veľmi dôležité kroky. Tieto budú musieť byť zamerané na to, aby sa obmedzili negatívne možnosti zasahovania vládnej moci do finančného sektora, aby sa vytvoril dostatočný priestor na zodpovedné komerčné správanie so štátnym dozorom. Bude potrebné novelizovať niektoré zákony, novelizovať niektoré podzákonné normy, nevyhnutne bude potrebné novelizovať vyhlášku číslo 136 z roku 1996 o poistných fondoch, bude potrebné prijať nový zákon o štátnom dozore nad poisťovníctvom a konečne vytvoriť nezávislý úrad štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Rovnako bude potrebné novelizovať zákon o bankách, v ktorom sa sprísni nakladanie s aktívami v Slovenskej sporiteľni, sprísni sa limit súhlasu Národnej banky Slovenska v prípade zmien vlastníckeho podielu a prijmú sa ďalšie opatrenia, ktoré umožnia, aby sa tieto finančné inštitúcie ozdravili a konali v prospech rozvoja slovenského hospodárstva.

    Na záver chcem ešte zopakovať, že, samozrejme, klub Spoločná voľba bude hlasovať za tento zákon. A chcela by som apelovať aj na poslancov za tú časť vládnej koalície, ktorá ešte nie je celkom rozhodnutá, aby prejavili svoju zodpovednosť za vývoj hospodárstva Slovenskej republiky, za vývoj celej slovenskej spoločnosti, aby nepriorizovali úzke skupinové alebo politické záujmy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Kočnár, pán poslanec Maxon. To je všetko, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Kočnár.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    necítim sa dosť oprávnený na to, aby som sa pokúsil analyzovať alebo hlbšie hovoriť o hospodárení v poisťovni, v sporiteľniach, v bankových inštitúciách, o ktorých sa toľko hovorí. Priznám sa vám úprimne, že vždy, ak sa v súvislosti s týmito inštitúciami spomínalo slovo privatizácia, tak to vo mne vyvolávalo triašku. O privatizácii týchto inštitúcií sa nehovorí rok, nehovorí sa dva roky, hovorí sa prakticky od samého začiatku privatizácie. Dôkazom toho je napríklad aj to, že Združenie robotníkov Slovenska v samých počiatkoch, to znamená niekedy pred troma rokmi, už malo v svojich stanovách ako jeden zo svojich hlavných predsavzatí neprivatizovať tieto inštitúcie.

    V dnešnej dobe, keď sa na to pozeráme, a pozeráme sa na to z pohľadu občana, nedá sa, aby sme si nepoložili otázku, čo je vlastne pre mňa ako občana lepšie. Dosť často sa spomína pri diskusiách o tom, či privatizovať, alebo neprivatizovať, manažment firiem a, pochopiteľne, nedá sa nehovoriť aj o manažmente v riadiacich orgánoch týchto inštitúcií, o ktorých je teraz reč. Ťažko mi teraz povedať, pretože v týchto zlomových chvíľach, keď sa človek musí rozhodnúť, sa treba na vec pozerať perspektívne, čo je vlastne lepšie pre radového občana. Iste je nepochybné, že nechať situáciu a vývoj v týchto inštitúciách tak, ako je doteraz, je pravdepodobne neudržateľný stav. Máme možnosť, ak chceme, presvedčiť sa o tom, že rabovanie, ktoré v týchto inštitúciách teraz prebieha, možno nemá porovnanie v histórii.

    Na druhej strane je však jasné, že nestačí teraz povedať len to, že zabránime privatizovaniu týchto ústavov, bez toho, aby sme neuvažovali, čo potom. Pretože neprivatizovať, to je iba "a", ale postarať sa o to, aby tie inštitúcie fungovali tak, ako majú, to je "b". A ja si zatiaľ neviem spoľahlivo sám sebe odpovedať, ako zabezpečíme, aby v týchto inštitúciách, v peňažných ústavoch, sa hospodárilo tak, ako sa má, pretože pre mňa osobne nie je garancia - a iste mi dáte v tom viacerí za pravdu - nie je garancia, že ak zostanú v kuratele štátu, že sa zmenia pomery a bude sa hospodáriť lepšie. Tisíce dôkazov vám môžem predložiť, a vlastne je to úplne zbytočné, lebo všetci veľmi dobre vieme, ako sa v štátnych podnikoch, vo všetkých štátnych podnikoch za týchto podmienok, ktoré sú tu teraz, keď tu prebieha akýsi "divoký západ" v malom, ako sa tam gazduje. Rozkrádanie, ktoré je teraz také okaté, keď hovoríme o bankových inštitúciách, je rovnaké vo všetkých ostatných štátnych firmách.

    Neviem si to dosť dobre predstaviť a musím, pochopiteľne, v tomto dať zreteľ na to, že reprezentujem, aj keď je to už naozaj veľmi ošúchané a niekedy sa dosť ťažko kategorizuje, kto je ľavica, kto pravica, ale v každom prípade snažil som sa a budem sa snažiť, reprezentujem ľavicu. Minimálne sám za seba hovorím, že som ľavicovo zmýšľajúci človek a snažím sa ľavici spraviť dobre, ale v tomto prípade som dosť v rozpakoch, pretože nakoniec skutočne sa strácajú rozdiely medzi ľavicou a pravicou tým, že aj reprezentanti ľavice aj reprezentanti pravice, čo ma teda trochu zaráža, sú proti privatizácii.

    Nechcel by som sa stať, a na to som si dával vždy veľký pozor, vykonávateľom niečích politických zámerov. Možno toto je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol v tomto parlamente byť nezávislým poslancom, pretože za každým rozhodnutím Národnej rady (natoľko som zmúdrel), nech je to rozhodnutie urobené akokoľvek ľúbivo, je vždy politika. To si nebudeme, samozrejme, zatajovať.

    Toto rozhodnutie, ktoré je teraz pred nami, čiže zablokovať privatizáciu týchto inštitúcií, je rozhodnutie, ktoré túto privatizáciu oddiali možno o niekoľko rokov. Pri inej konštelácii, pri inom politickom rozložení síl v tejto Národnej rade, samozrejme, bez veľkých problémov sa opäť tento beh spustí, to je nepochybné. Ak sa nestane to, že sa absolútne zmenia politické pomery, a možno by to potom vyzeralo trochu inak. Ale toto sa v najbližšom čase nedá očakávať.

    To znamená, že ak má štát mať možnosť ovplyvňovať dianie v bankovom sektore, nemôže zostať bez vplyvu nad týmito inštitúciami. To je úplne nepochybné. Ak bankové inštitúcie majú zostať štátne, tak sa musí zmeniť ich systém práce, aby nenútili ďalej daňových poplatníkov vydržiavať si tieto inštitúcie. Môj osobný názor je taký, že časť bankových inštitúcií treba sprivatizovať, rozhodujúce nechať štátu, pretože štát potrebuje mať isté manévrovacie priestory. Ak by sme teraz sprivatizovali všetky bankové inštitúcie, neviem si predstaviť, čo by robili ďalší naši nasledovníci, ak by nejakým spôsobom chceli ovplyvňovať menovú politiku. Štátnu sporiteľňu, Slovenskú sporiteľňu v tomto prípade už kvôli serióznosti nechať pod vplyvom štátu, ostatné bankové inštitúcie, ktoré sa dennodenne viac a viac rozkrádajú, sprivatizovať.

    Prečo? Ja som si položil túto otázku. Prečo takto? Pretože keď sa pán Gavorník nahneval, rozhádal s koalíciou preto, že mu vyrazili z Investičnej a rozvojovej banky Tkáča, tak ja tu nebudem figúra, ktorá mu bude fúkať jeho boľačky. Keby dnes mal Gavorník Tkáča v Investičnej a rozvojovej banke, možno už by bola aj sprivatizovaná. Poznám celý vývoj, aký tam bol, a poznám, ako to bolo aj v poisťovni, keď tam bol Trstenský. To je ďalší dôvod na to, prečo teraz Gavorník vykrikuje. Ja sa nestanem nikdy v živote figúrou v niečích rukách, a tobôž nie v jeho. To znamená, že treba hľadať tieto súvislosti a ľahko si to spočítame.

    Dnes sú možno niektorí nadšení, nedá sa to inak povedať, treba jasne povedať pravdu. Dnes sú niektorí nadšení pánom podpredsedom Národnej rady, aké má postoje, ale zajtra ich bude mať úplne iné. Nemusíte veriť, že to je dlhodobá politika, to je momentálny nejaký ošiaľ a o týždeň bude zase veselo zaradený. O týždeň bude zaradený v rade a ja by som tu teraz vyzeral ako blbec, že som za čosi zdvihol ruku, čo on o dva týždne zase zoberie späť.

    To je všetko, vážené kolegyne, kolegovia, nad týmto sa treba vážne zamyslieť, pretože tu treba hľadať dlhodobé koncepcie a nielen nejaké nálady a nejaké okamžité východiská. Tu treba ísť koncepčne a dávať si pozor, s kým, kto a prečo ide.

    To je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej je prihlásená s faktickou poznámkou pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne. Pozorne som si vypočula vystúpenie pána poslanca Kočnára a chcela by som k tomu dodať dve veľmi krátke poznámky.

    Pán poslanec, súhlasím s vami, že je potrebné - a ja som sa snažila aj vo svojom vystúpení naznačiť - prijať také kroky, aby zabránili nakladaniu v týchto finančných inštitúciách, ktoré vyhovuje iba určitým skupinovým, ba dokonca individuálnym záujmom. Snažila som sa dokonca vymenovať aj niektoré legislatívne normy, ktoré bude treba prijať, niektoré inštitucionálne kroky atď. A povedala som, že to je nevyhnutný druhý krok, ktorý musíme urýchlene v tejto Národnej rade prijať. Tým, dúfam, že som odpovedala na vaše obavy, ktoré sú naozaj oprávnené.

    Druhá poznámka sa dotýka Všeobecnej úverovej banky a Investičnej a rozvojovej banky. Chcela by som upozorniť, že obidve tieto inštitúcie sú začlenené do projektu na reštrukturalizáciu úverového portfólia, na ktorý sa predpokladá vynaložiť 7 miliárd korún zo štátneho rozpočtu. Nevidím jeden dôvod, aby sa týchto 7 miliárd korún dávalo stopercentne súkromným inštitúciám. Vidím však strašne veľa dôvodov, aby sa tieto inštitúcie najskôr ozdravili a potom, ak budú na to vytvorené všetky vhodné podmienky - a tých je skutočne veľa a dnes neviem povedať, kedy budú vytvorené, aby sa postupne tieto inštitúcie privatizovali.

    Chcem len uviesť, že rozdiel medzi akciami dnes a možno o niekoľko rokov môže byť niekoľkonásobný. Predpokladám, že nám všetkým ide aj o to, okrem iného, aby sme do štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu Fondu národného majetku získali zdroje, ktoré je potrebné využiť na rozvoj slovenského hospodárstva.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Vypočul som si veľkého rečníka z ďalšej robotníckej strany, lenže to je nie robotnícka strana. Chcem mu len povedať, pán Kočnár, nie, veď my sme boli za menšiu privatizáciu, za spomalenie privatizácie, nie tak, ako ty teraz hovoríš, že privatizácia by bola pozastavená. My sme v našej strane stále hovorili, keď si bol ešte u nás, že malo by to ísť pomalšie, nie chvatom. Dnes ešte vo Francúzsku privatizujú, dnes v Nemecku privatizujú, čo som sa rozprával, v Belgicku. O čom je tu vlastne reč? Práve keby bol býval v privatizácii poriadok, bolo by šlo všetko inak.

    A ty sa neopieraj o Združenie robotníkov Slovenska. Veď ty si povedal, a pamätám si dobre, keď si bol prvým podpredsedom: Kto z našej strany odíde, ja ho zadrhnem týmito rukami. Ty si bol prvý, ktorý si odišiel, a nezadrhol si sa. Pamätáš si dobre, ako si v mojej kancelárii pred poslancami povedal: Vážení poslanci, sme tu krátko, nabaľme sa. Ty si bol ten chamtivý človek, ktorý sa chcel nabaliť.

    Ďalej ti poviem, pán Kočnár, ty si bol ten, ktorý si povedal a išiel si do banky, do Investičnej a rozvojovej banky, a pýtal si pre stranu peniaze. Nepamätáš sa? Práve ten Tkáč ti to nedal. To je to pravé. Keď sa ťa pýtali, či vie o tom Ľupták, ty si povedal: Nehovorte nič Ľuptákovi, lebo viete, aký je. Takže ty už nemáš o čom hovoriť vôbec. Ty si sa sám vymazal z tejto spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kočnár, ľutujem, musím vás upozorniť, že nemôžete faktickou poznámkou reagovať na pána podpredsedu, ktorý vystúpil s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie.

    Faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    pani kolegyňa Schmögnerová hovorila o tom, čo všetko už vyskúšala vládna koalícia, počínajúc tým, že keď sme si o pol dvanástej odhlasovali, že budeme rokovať o tomto bode, až kým ho neskončíme, tak bola vyhlásená obedňajšia prestávka. Ale to som nepredpokladal, že by sa im podarilo rozvadiť pána Kočnára s pánom Ľuptákom. To bol skutočne vrchol umenia.

    Ak hovoríme o Investičnej a rozvojovej banke, dámy a páni, to nebola dobrá banka, kým táto Národná rada neodhlasovala, že Fond národného majetku preberá garanciu za 13 miliárd mochovských úverov. Dovtedy to boli rizikové úvery a VSŽ nejavili o Investičnú a rozvojovú banku záujem. Len čo ste odhlasovali, že 13 miliárd úverov kryje Fond národného majetku, plus ďalšie miliardy, ktoré tam pôjdu, zrazu sa hovorí, že banku treba sprivatizovať, zrazu už aj Tkáč mohol odísť. Nehovorím teraz o persónach. Ale to, že tieto banky majú byť ozdravené pod dozorom štátu, by bolo smiešne, keby to stroskotalo na tom, že sa podarí rozladiť dva hlasy, ktoré obidva majú v programe presadzovanie programových cieľov, kde bolo jasné povedané - banky neprivatizovať.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán predseda Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    zrejme asi upustím od toho, čo som mal pripravené písomne na prednesenie, okrem procedurálneho návrhu a jedného pozmeňujúceho návrhu. Ale ak by ste dovolili, povedal by som niekoľko slov k prebiehajúcej diskusii.

    Prirodzene, kto sa aspoň čiastočne venuje bankovému sektoru a celej tejto problematike, nepochybne musí s mnohými konštatovaniami pani poslankyne Schmögnerovej súhlasiť. Na druhej strane pred touto spoločnosťou problém privatizácie bánk a peňažných ústavov, čo treba rozlíšiť, stále visí ako Damoklov meč a do istej miery túto spoločnosť aj atomizuje na jednotlivé či už názorové prúdy, alebo dokonca záujmové skupiny.

    Pán podpredseda Národnej rady, ja na rozdiel od vás budem veľmi pozorne čítať stenografický záznam z vystúpenia pána poslanca Kočnára. Predovšetkým ma zaujalo, že vystúpil mimoriadne kultivovane a celým jeho prejavom sa niesla ucelená myšlienka, a mňa presvedčil aj prejav, istý prejav znalostí o tých problémoch, o ktorých hovoril.

    Vážené dámy, vážení páni, ak dovolíte, predložil by som jeden procedurálny návrh. V prípade, že tento procedurálny návrh nebude ctenou snemovňou akceptovaný, predložím spravodajcovi pozmeňujúci návrh.

    Vážené dámy, páni, myslím si, že vzhľadom na to, že s predloženým návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, nevyslovil súhlas ani jeden výbor Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam predložený návrh vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.

    V prípade, že tento návrh nebude prijatý, predkladám pozmeňujúci návrh v § 2 v navrhovanom odseku 4 vypustiť slová "Všeobecná úverová banka, akciová spoločnosť, Bratislava" a slová "Investičná rozvojová banka, akciová spoločnosť, Bratislava".

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy.

  • Pán predseda, keď som ukončil prednes spoločnej správy z jednotlivých výborov, prihlásil som sa ako prvý do rozpravy.

  • Pán poslanec, chcel som vám povedať, že ste sa mali prihlásiť, kým som neskončil rozpravu, ale fakt, uvedomujem si, že po skončení ste povedali, že sa prihlasujete do rozpravy. Pán spravodajca sa prihlásil do rozpravy. Pán spravodajca, je to moja chyba. Žiadate ešte o vystúpenie?

  • Dávam tento pozmeňujúci návrh: v článku II zmeniť celú stať na znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 2. 3. 1997 a stráca účinnosť dňa 31. 5. 1997."

  • Takže je koniec rozpravy. Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska v podaní pána Pacolu, som už počul vo výbore, už som sa k nim vyjadroval, ale znovu opakujem, všetkých šesť návrhov na seba logicky nadväzuje a vlastne osvojuje si poslanecký návrh. Odporúčam hlasovať o nich spoločne a všetky odporúčam prijať.

    Bude o tom hovoriť pán spoločný spravodajca pri hlasovaní. Ja vyjadrujem svoj názor ako predkladateľ, že návrhy, ktoré predložil klub Združenia robotníkov Slovenska, sú návrhy, ktoré z tohto zákona robia to, čo slovenská spoločnosť a ekonomika potrebuje.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo.

  • Nežiada, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch tak, ako boli navrhnuté v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    keďže v spoločnej správe nebolo v žiadnom výbore prijaté právoplatné uznesenie, v spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu podľa toho, ako jednotliví predkladatelia vystúpili v rozprave.

    Chcem sa opýtať, či platí úzus, že spravodajca je ako prvý, pretože som sa prvý hlásil do rozpravy. Keďže ako spravodajca som predložil návrh, dávam o ňom hlasovať.

  • Pán poslanec, tak ako návrhy vyplynuli z rozpravy s tým, že procedurálne návrhy sú vždy prvé. Takže najskôr sú tí poslanci, ktorí dali procedurálne návrhy.

  • Prvý procedurálny návrh dal pán poslanec Maxon, aby sa vrátil celý zákon. Vzhľadom na to, že s predloženým návrhom pána poslanca Černáka, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, nevyslovil súhlas ani jeden výbor Národnej rady, odporúča predložený návrh vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento procedurálny návrh.

  • Pán Maxon ďalej hovorí, že v prípade, že tento návrh nebude prijatý, predkladá pozmeňujúci návrh v § 2.

  • Ruch v sále.

  • Vidím, že máte dobrú pamäť, ja som to tiež tak chcel, ale predtým som vám chcel vyhovieť, lebo ste pred chvíľou hovorili, že najprv je pán Maxon.

  • Prosím pokoj, páni poslanci, keby ste nevykrikovali.

    Uvádzajte hlasovanie.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Pacola, ktorý predložil niekoľko zásadných návrhov. Prvý bol zmeniť názov zákona.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nevykrikujte, ja vediem schôdzu. Prvý návrh pána poslanca Pacolu je na zmenu názvu zákona.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Pacola to chce stiahnuť? Prosím, nevykrikujte. Ja vediem schôdzu a vediem ju tak, ako ju mám viesť.

    Pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predseda, predniesol som 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Odporúčam o nich hlasovať spoločne, nakoľko jeden na druhý nadväzuje.

  • Prosím, počuli ste, pán poslanec Pacola chce, aby sme hlasovali o jeho návrhu en bloc. Súhlasíme s tým, alebo mám dať hlasovať? Nikto nevyjadril nesúhlas, budeme hlasovať en bloc.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch poslanca Pacolu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Potom vystúpila v rozprave pani poslankyňa Schmögnerová, ktorá nemala žiaden pozmeňujúci návrh.

    Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Maxon, ktorý mal pozmeňujúci návrh v § 2 v ods. 4 vypustiť slová "VÚB, a. s., Bratislava" a slová "IRB, a. s., Bratislava".

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Maxona. Prosím, prezentujme sa hlasujme.

  • Mám dojem, že toto by zásadným spôsobom zlepšilo zákon.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 145 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca.

  • Posledný som v rozprave vystúpil ja a navrhol som zmenu účinnosti zákona na 2. 3. 1997 a tento zákon stráca účinnosť dňa 31. mája 1997.

  • Hlasy v sále.

  • Ale u pána poslanca Pacolu bol iný dátum.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. To je návrh pána spravodajcu Cingela.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nebol prijatý tento návrh.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku, ak si kluby nevyžiadajú stanovenú lehotu pred záverečným hlasovaním.

  • Vážený pán predseda, žiadam 30-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním na poradu klubu.

  • Za klub SNS sa pripájam k tomuto návrhu a žiadam pred záverečným hlasovaním 30-minútovú prestávku.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že 30-minútová prestávka už bola, žiadam, aby sme hlasovali o tom, že hlasujeme hneď, bez prestávky. To je procedurálny návrh.

  • Áno, ale pred hlasovaním majú právo kluby požiadať o prestávku, váš návrh v tomto prípade nemôžem akceptovať.

    Prestávka bude do 17.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v zasadaní.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby prišiel a uviedol hlasovanie o zákone ako celku.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o zákone ako celku.

    Prosím, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme novelu tohto zákona ako celok prijali.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to

    návrhom na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda.

    Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 617 a spoločnú správu výborov ako tlač 617a.

    Návrh uznesenia odôvodní pán poslanec Cabaj. Prosím, pán poslanec, ale najskôr pán poslanec Černák má procedurálnym návrh? Nie je to procedurálny návrh. Pán poslanec Bugár, vy máte procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, v mene niektorých poslancov šiestich poslaneckých klubov podávame protest proti nariadeniu vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého novinári majú zakázaný vstup do priestoru za poslaneckou snemovňou. Žiadame vás, pán predseda, aby sa o tých veciach, ktoré sa týkajú aj nás, nerozhodovalo bez nás. Z toho dôvodu žiadame zrušiť uvedené nariadenie, to znamená, aby sme o tom hlasovali.

  • Pán poslanec Kanis, máte procedurálny návrh?

  • Nie. Ja sa chcem prihlásiť do rozpravy.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyhlásenie referenda o vstupe do NATO.

    Vstup do európskych a transatlantických bezpečnostných štruktúr je definovaný ako cieľ zahraničnej politiky Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády. Všetky zainteresované subjekty realizujú vo svojich oblastiach konkrétne kroky na ceste k naplneniu tohto cieľa. Dôsledkom vstupu do NATO by mali byť dostatočné a rovnocenné garancie pre Slovenskú republiku. Diskusia k otázkam súvisiacim s naplnením tejto zahraničnopolitickej priority vlády Slovenskej republiky, ako aj s jej dôsledkami už prebieha dlhší čas, a to nielen doma, ale aj v zahraničí.

    Podľa informácií pri prieskume verejnej mienky vyše 70 % opýtaných sa vyjadruje, že o takej dôležitej otázke, ako je vstup Slovenskej republiky do NATO, by sa mali vyjadriť občania v referende. Vzhľadom aj na túto skutočnosť si myslím, že by sme mali využiť tento inštitút, ktorý nám umožňuje ústava, aby sme sa ich na túto otázku spýtali.

    Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky už v januári tohto roku predložilo vláde projekt verejnej diskusie o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Verejná diskusia by mala osloviť všetky vrstvy obyvateľstva Slovenskej republiky a zapojiť ich do nej.

    Vzhľadom aj na to, čo som uviedol, predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým žiada prezidenta Slovenskej republiky, aby vyhlásil referendum s predloženými otázkami. Dovoľte mi zároveň, aby som predniesol aj návrh znenia tohto uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky na návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja podľa článku 86 písm. d) a článku 95 Ústavy Slovenskej republiky

    A. schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s týmito otázkami:

    Prvá otázka: Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO? Áno - nie.

    Druhá otázka: Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky? Áno - nie.

    Tretia otázka: Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky? Áno - nie.

    B. predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda s tým, aby do 30 dní vyhlásil referendum podľa časti A tohto uznesenia."

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi. Prosím teraz pána poslanca Huberta Krausa, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu gestorského výboru o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 52 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Uvedený návrh poslanca na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda bol pridelený na rokovanie v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1411 zo dňa 12. februára 1997 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh poslanca v lehote do 13. februára 1997.

    2. Do konania schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru neboli doručené žiadne stanoviská poslancov a výborov, ktorým predmetný návrh poslanca nebol pridelený na rokovanie.

    3. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanovisko: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť súhlasia s návrhom poslanca bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    4. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podľa § 52 ods. 1 odporúča Národnej rady Slovenskej republiky schváliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som dostal písomné prihlášky za tri politické kluby. Za MKDH je prihlásený poslanec Bugár, za KDH poslanec Šimko a za Maďarskú koalíciu pán Duka-Zólyomi. Okrem toho sa prihlásili páni poslanci Langoš, Kukan, Figeľ a Lauko.

    Procedurálny návrh? Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, možno to bude znieť ako pokus o žart, ale ja to myslím veľmi vážne. Skôr ako sa začne diskusia o tejto téme, prosil by som pána predkladateľa, keby povedal k otázke číslo 2, či má na mysli ruské jadrové zbrane, alebo americké jadrové zbrane. K otázke číslo 3, či má na mysli základne ruské, americké alebo slovenské. Ak máme diskutovať, musí byť v tomto smere jasno. Prosil by som, aby sa k tomu vyjadril.

  • Pán poslanec Figeľ, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, nielen vláda vo svojom vyhlásení, ale aj väčšina politických strán tohto parlamentu, a tým aj poslaneckých klubov, považuje otázku vstupu Slovenska do aliancie za kľúčovú otázku našej zahraničnej politiky...

  • Pán poslanec, hovorte k procedurálnej otázke.

  • Áno, procedurálna otázka smeruje k § 26 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že "každý návrh musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska".

    Pán predseda, chcem sa vás spýtať, prečo ste tento návrh nepridelili zahraničnému výboru, či ho nepovažujete za príslušný. A ak ho považujete za príslušný, prosím vás, aby ste tak urobili.

  • Pán poslanec, počuli ste, ktoré výbory mali tento návrh...

  • ...ktoré výbory ho prerokovali a ktoré budú predkladať. Okrem toho každý výbor Národnej rady môže kedykoľvek požiadať a prerokovať to vo výbore. Žiadnej iniciatíve sa tu nikomu nebránilo.

    Prosím, ako prvý vystúpi pán Béla Bugár.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    podľa mienky poslancov Maďarského kresťanskodemokratického hnutia tento návrh bol šitý horúcou ihlou, bol narýchlo postúpený Národnej rade. Dokonca včera som mal osobne možnosť vypočuť si rozhorčenie niektorých poslancov z klubu HZDS, ktorí nevedeli, prečo sa rozdáva tento návrh, keď sa na tom v klube nedohodli. Na niektoré nepresnosti poukazoval už aj pán poslanec František Mikloško.

    K tretej otázke - ak by Národná rada schválila toto znenie otázky, v tom prípade, ak by sa aj referendum vyslovilo negatívne, že na území Slovenskej republiky by nemali byť rozmiestnené vojenské základne, neviem, ako by z toho vykľučkovalo napríklad ministerstvo obrany. Nie je to špecifikované. Z toho hľadiska, myslím si, je tento návrh zrelý na vrátenie, teda na dopracovanie. Nie je ani stanovisko vlády a všetky výbory neprerokovali takéto kľúčové rozhodnutie. Z toho dôvodu podávam hneď procedurálny návrh prerušiť rokovanie o tomto bode a návrh vrátiť na dopracovanie.

    Takisto musím upozorniť napríklad na to, že dokonca ani garančný výbor, ani výbor pre obranu a bezpečnosť nezbadal tretiu otázku, ktorá je nepresná. Nezistil, že táto nepresnosť v budúcnosti môže znamenať pre nás určité problémy. Čítam zo spoločnej správy, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť súhlasí z návrhom poslanca bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Aj toto svedčí o tom, že aj v tomto výbore bol prerokovaný narýchlo.

    Takže procedurálny návrh som už dal a teraz by som sa vyjadril k samotnému návrhu.

    Tento návrh je zavádzajúci, alibistický, populistický a v tejto etape škodlivý. Je zavádzajúci, lebo keď prečítame v predkladacej správe druhý odsek: "podľa informácií pri prieskume verejnej mienky vyše 70 % sa vyjadruje, že v takej dôležitej otázke, ako je vstup Slovenskej republiky do NATO, by sa mali vyjadriť občania v referende", pritom nikto nepovedal, že občania by sa mali vyjadrovať ešte predtým, čo by sme mali vôbec možnosť sa vyjadrovať, čo by sme dostali túto šancu vstúpiť do NATO. Z toho hľadiska považujeme za zavádzajúcu túto otázku a vôbec tento návrh.

    Tento návrh je alibistický preto, lebo práve teraz za pôsobenia súčasnej vlády sme sa dostali najďalej od vstupu do NATO. Vieme, že jednou z najdôležitejších podmienok vstupu je demokratizácia spoločnosti. A nechcem vám pripomínať, koľko demaršov, rezolúcií a upozornení sme za posledné dva roky dostali práve ohľadne demokratizácie. A alibistický je aj preto, lebo chce preniesť zodpovednosť za takéto rozhodnutie na občanov. Vláda robí iné kroky, ale zodpovednosť majú znášať občania Slovenskej republiky.

    Je aj populistický, lebo ak by sa občania pár týždňov ešte pred júnovým summitom NATO v Madride vyjadrili pozitívne, to znamená, že by sa vyjadrili za vstup do NATO, tak mal by to byť tlak na členské krajiny NATO? Vy si myslíte, že na to pristúpia a potom nás pozvú na toto rokovanie? Alebo potom vláda bude argumentovať tým, že vy občania ste chceli, aby sme boli prijatí do NATO, akurát členské krajiny to nechcú? Preto považujeme tento návrh za alibistický a populistický.

    Je aj škodlivý. Škodlivý preto, lebo ak sa občania bez dostatočnej prípravy (ak by to malo byť v máji, máme pár mesiacov alebo máte pár mesiacov na to, aby ste presvedčili občanov argumentmi plus a mínus)... ak sa náhodou občania vyjadria, že nechcú vstup, to znamená nechcú, aby Slovenská republika vstúpila do tohto zväzku, tak vláda, ale aj vy, ktorí by ste hlasovali za toto referendum, by nevyužila možnosť, dostatočný časový priestor, ktorý by sme ináč mali, keby sa toto referendum neuskutočnilo teraz, na to, aby sme presvedčili občanov, že toto je jediné východisko. Ale škodlivý bude aj vtedy, keď výsledok bude áno. Uvediem jeden príklad.

    Mal som možnosť s ďalšími 20 členmi MKDH byť prítomný v Rakúsku, kde práve veľvyslanec z Rakúska v Európskej únii vysvetľoval, že oni tiež rozhodovali o tom, či pred vstupom do Európskej únie neurobia referendum, či sa neopýtajú občanov. Zistili, že ak by sa opýtali, ak by vyšlo pozitívne áno, v tom momente by vlastne mali oslabené rokovacie pozície. Mali by ich oslabené preto, lebo počas tých rokovaní sa dá argumentovať tým, že ak nás nútite napríklad prevziať určité legislatívne normy, naši občania by sa vyjadrili potom v ďalšom referende negatívne. Takže túto možnosť v tom momente stratíme, keď bude referendum teraz, ešte predtým, čo by sme vôbec boli prizvaní na toto rokovanie a keby nám vôbec bola ponúknutá možnosť dostať sa do NATO.

    Takže z toho hľadiska hovoríme, že referendum v budúcnosti áno, aj my sme za to, to je najväčšia vôľa ľudu, ale v tomto období, v tejto etape je to škodlivé.

    K samotnému návrhu mám pozmeňujúci návrh, aby sme vypustili otázky číslo 2 a 3. Ani druhá, ani tretia otázka nie je precízna a z toho hľadiska si za klub MKDH myslíme, že tieto otázky nemajú čo hľadať v tomto návrhu uznesenia.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    vstup Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie je nepochybne kľúčovým bodom zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky. Dnes prerokúvame mimoriadne vážny krok v súvislosti so vstupom do NATO, a preto podľa § 20 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s článkom 85 Ústavy Slovenskej republiky navrhujem, aby na rokovanie o tomto bode bol okamžite prizvaný minister zahraničných vecí Slovenskej republiky a zaujal stanovisko vlády k tomu, o čom parlament bude rozhodovať.

    Je to procedurálny návrh, pán predseda.

  • Pán predseda, chcel by som tento návrh rozšíriť o pozvanie nielen pána ministra obrany, ale predovšetkým pána predsedu vlády. Tu ide o takú dôležitú vec strategického významu pre Slovensko, že jednoducho neviem pochopiť, prečo títo kľúčoví ústavní činitelia nie sú pri prerokúvaní tohto bodu.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Bugára som chcel dať až po skončení rozpravy, on navrhol rokovanie prerušiť a návrh vrátiť, čiže rozprava mohla prebehnúť, ale musím dať teraz hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč.

    Pán poslanec Kováč navrhol, aby sme na prerokúvanie tohto bodu programu prizvali ministra zahraničných vecí. Pán poslanec Weiss ešte doplnil, aby sme prizvali ešte aj pána premiéra, aj ministra obrany. Ste za, aby sme ich prizvali, alebo nie?

  • Hlasy v sále.

  • Tak hlasujte.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Takže do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Ivan Šimko.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    Kresťanskodemokratické hnutie vo chvíli, keď išlo o vážne rozhodnutie vzťahujúce sa na život celej krajiny, vždy podporovalo priamu demokraciu. Ak je tu čosi naozaj vážne, urobíme múdro, ak sa opýtame na názor občanov. Som rád, že k tejto logike dospievajú i politické subjekty, ktoré pri dôležitých rozhodnutiach v minulosti hlas ľudu vypočuť odmietli.

    Vstup do Severoatlantického paktu nie je iba obyčajným pristúpením k medzinárodnej zmluve. Formálne síce je, ale v skutočnosti pri takomto rozhodnutí ide o oveľa viac. Je to tiež rozhodovanie o civilizačnej orientácii, ktorú si chceme zvoliť.

    K pevným pilierom západnej civilizácie totiž patrí jej spoločná obrana založená na princípe jeden za všetkých, všetci za jedného. Na tom je založená i obranná aliancia Západu. Preto hoci z formálno-právneho a z ústavného hľadiska referendum o pristúpení k medzinárodnej zmluve, ktorá nie je zväzkom štátov, byť nemusí, napriek tomu môže byť dobre, ak o tom, či do tejto západnej civilizačnej sféry patriť chceme, alebo nechceme, povedia svoje slovo priamo občania tohto štátu. Čo je však v súvislosti s konkrétnym návrhom na vyhlásenie referenda dôležité, je to, ako sa na túto vec obyvateľov Slovenska opýtame.

    Otázku alebo súbor otázok je potrebné sformulovať tak, aby bolo každému jasné, o čom rozhoduje. Preto je potrebné si presne uvážiť dôsledky každého z možných variantov odpovedí. Nech totiž dopadnú akokoľvek, politická reprezentácia je povinná potom tento hlas ľudí rešpektovať. Preto ak sa kladie viac otázok, treba mať na pamäti, že žiadna z kombinácií odpovedí, čo ako nepravdepodobná, nesmie vytvoriť situáciu, ktorá by bola logickým nezmyslom. Situáciu, ktorú by vlastne nebolo možné realizovať.

    Zákon o spôsobe vykonania referenda preto ustanovuje, že v prípade, ak sa do ľudového hlasovania predkladajú viaceré otázky, nesmú byť vzájomne podmienené. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda, tlač číslo 617, obsahuje práve takéto vzájomne podmienené otázky. Veď si len predstavme síce nepravdepodobnú, ale možnú situáciu, že občania by rozhodli o prvej otázke nie a o druhej áno. Znamenalo by to, že Slovensko síce nie je za vstup do Severoatlantického paktu, ale je za rozmiestnenie jadrových zbraní na svojom území.

    Dámy a páni, je to vecný nezmysel. A je to preto, lebo druhá i tretia otázka sú vlastne podmienené odpoveďou na otázku prvú. Preto, aby sme návrh uviedli do súladu so zákonom o spôsobe vykonania referenda, ale hlavne do súladu so zdravým rozumom, pripájam sa k návrhu pána poslanca Bugára a tiež navrhujem vypustiť otázku číslo 2 a otázku číslo 3 z návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    je možné, že navrhovateľ si vzájomnú podmienenosť navrhovaných otázok jednoducho neuvedomil. V takom prípade je môj pozmeňujúci návrh konštruktívny a i naša rozdielna stranícka príslušnosť by nemala byť prekážkou v tom, aby sme občanom položili jasnú a kvalifikovanú otázku, teda, aby sme s ľuďmi na Slovensku hrali poctivú hru. Ak však nejasná kombinácia vzájomne závislých otázok má utvárať tlak na to, aby o prvej a zásadnej otázke občania rozhodli inak, než by urobili, keby o nej hlasovali samostatne, musím dôrazne pripomenúť, že to by nebola čistá hra.

    Ak je tu záujem, aby dve druhé otázky vytvárali tlak na rozhodovanie o prvej, aby ovplyvňovali občanov pri ich rozhodovaní, tak treba konštatovať, že tu je záujem nejakým podfukom dospieť k tomu, aby občania odmietli účasť Slovenska v obrannej aliancii západnej civilizácie. V takom prípade sa budem musieť zmieriť s tým, že môj pozmeňujúci návrh neprejde. V takom prípade si bude treba jasne uvedomiť, že tu je skupina, ktorá navrhuje referendum proti cieľom zahraničnej politiky vlády vyjadreným v jej programovom vyhlásení. V takom prípade sa referendum, ktoré sa dnešným hlasovaním v Národnej rade Slovenskej republiky spustí, stane hlasovaním o prináležitosti k západnej civilizácii, alebo k civilizácii chaosu a mafii.

    Kresťanskodemokratické hnutie bude v každom prípade rešpektovať občanov. Sme presvedčení, že i ak tu dnes schválime nezmyselnú kombináciu otázok, ľudia rozhodnú múdro a dobre. My patríme k západnej civilizácii, patrili k nej naši dedovia, patrili k nim štúrovci a som presvedčený, že k nej budú patriť i naše deti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je prihlásený za klub Maďarskej koalície pán Duka-Zólyomi.

  • Pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    máme pred sebou návrh uznesenia na vypísanie referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Predtým, ako by sme sa rozhodli o tomto veľmi vážnom kroku, treba porozmýšľať o tom, aký zmysel, akú opodstatnenosť má táto iniciatíva. Je pravda, ako to pekne vyslovila včera predsedníčka nemeckého Spolkového snemu Rita Süssmuthová, že referendum je legitímnym a najdemokratickejším spôsobom rešpektovania vôle ľudu a jej zakotvenia vo forme právnej normy. Ale v tomto prípade sa naskytá otázka - v tom našom prípade -, čo s výsledkom referenda, nezávisle od toho, či bude kladný, alebo záporný. Rozhovory, proces prijatia Slovenskej republiky do NATO sa ešte nezačali.

    Chcel by som upozorniť na to, že do tohto bezpečnostno- -politického zväzku štáty nevstupujú, ale sa prijímajú štáty, ktoré majú záujem o členstvo v tejto aliancii. A vláda Slovenskej republiky už neraz jasne deklarovala tento svoj záujem. Do NATO sa prijímajú krajiny, ktoré vyhovujú určitým podmienkam, ktoré spĺňajú jasne formulované požiadavky tejto organizácie tak v oblasti vojensko-odbornej, ako aj v oblasti demokratizácie spoločnosti a budovania právneho štátu. Totiž NATO je bezpečnostno-politické zoskupenie, to znamená, že bezpečnostné otázky sú organicky spojené s politickou situáciou, resp. stabilitou danej krajiny. V tomto procese je jedným vážnym momentom demokratizačný proces. Ako taktiež to včera zdôraznila predsedníčka Rita Süssmuthová, vytváranie demokratických hodnôt a budovanie systému inštitúcií, ktorý garantuje tieto hodnoty a stabilitu na dlhé obdobie.

    Teda rozhodujúce je, ako uchádzači plnia podmienky na členstvo v NATO. Ako vieme, Slovenská republika sa zatiaľ nedostala do tohto štádia, do okruhu konkrétneho záujmu tejto aliancie. Či NATO osloví Slovenskú republiku, jej vládu a začne rozhovory s ňou, to nezávisí od výsledku referenda. Ak výsledok bude odmietavý, tak maximálne súčasná vláda bude mať alibi pre svoju činnosť, pre doterajšiu vnútornú a zahraničnú politiku. Ak referendum bude úspešné, pozitívne, tak sa nič nevyrieši, lebo pre členstvo v NATO treba vyhovieť presne daným podmienkam, riešenie ktorých je v rukách vlády Slovenskej republiky.

    Samozrejme, bude zaujímavé poznať názor občanov na otázku členstva Slovenskej republiky v NATO. Som presvedčený, že drvivá väčšina bude za, ale to rozhodne nezmení izoláciu a kritický postoj členských štátov a vedenia NATO voči Slovenskej republike, resp. vládnej politike. V programovom vyhlásení deklarovaný jednoznačný záujem vlády Slovenskej republiky o integráciu do euroatlantických štruktúr bez konkrétnych výsledkov asi nie je postačujúci.

    Ak sa vládna koalícia rozhodne navrhnúť prezidentovi republiky vyhlásiť referendum o členstve Slovenskej republiky v NATO, potom mám a budem mať pripomienky k navrhovaným otázkam. Druhá a tretia otázka nie sú relevantné, skôr zavádzajúce a môžu silne ovplyvniť názor občanov, presnejšie, zastrašiť ich. Druhá otázka je zbytočná. Totiž Washingtonská dohoda umožňuje úplnú voľnosť rozhodovania členských štátov a uchádzačov o možnosti rozmiestnenia jadrových zbraní na svojom území.

    Ďalej treba konštatovať, že aj Česká a Slovenská Federatívna Republika podpísala dohovor o nešírení jadrových zbraní. Po rozdelení federatívnej republiky Slovenská republika si takto osvojila tento záväzok. To znamená, že rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky by sa nemalo stať predmetom diskusie. Ak k tomu ešte prirátame zámery reformných procesov Severoatlantickej aliancie, v zmysle ktorých sa uvažuje skôr o vytvorení bezatómovej zóny v tejto oblasti Európy, ako o rozmiestnení jadrových zbraní, druhá otázka sa stáva bezpredmetnou alebo prinajmenšom zavádzajúcou. Tretia otázka je tiež irelevantná, lebo ak sa Slovenská republika stane členom NATO, obsah tejto otázky sa stane úplne neopodstatneným.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver predkladám tri pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh: navrhujem nahradiť text prvej otázky v bode A návrhu uznesenia týmto textom: "Ste za to, aby sa Slovenská republika uchádzala o členstvo v NATO?"

    Druhý pozmeňujúci návrh: v bode A návrhu uznesenia navrhujem vypustiť druhú a tretiu otázku.

    Tretí pozmeňujúci návrh: ak neprejde môj druhý pozmeňujúci návrh, potom žiadam hlasovať o každej otázke osobitne.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Takže, pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný vystupujúci za kluby. Ďalej je prihlásený pán poslanec Langoš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, dámy a páni,

    predsedom poslaneckého klubu HZDS navrhované uznesenie k referendu o členstve v NATO je politické dobrodružstvo. Podľa môjho názoru je to hazard s bezpečnosťou Slovenskej republiky.

    Dovolím si prečítať, keďže to doteraz neurobila vláda, vznešený text zmluvy, ktorá sa nazýva Severoatlantickou zmluvou, ktorá sa tiež nazýva Washingtonskou zmluvou, ktorá založila existenciu NATO a ktorá vlastne zabezpečila v celom povojnovom období mier v Európe, ktorá uchránila západný svet pred expanziou komunizmu.

    Referendum alebo teda ľudové hlasovanie je opodstatnené vtedy, ak vláda chce urobiť závažný krok, ktorý istým spôsobom zaťaží nákladmi krajinu za isté výnosy, za istý zisk. Pristúpenie k tejto zmluve, lebo je to pristúpenie k zmluve, prijatie do klubu, to nie je členstvo, to je pristúpenie k zmluve, k Severoatlantickej zmluve, zaťaží jednou jedinou vecou, že Slovensko sa zaviaže, že za to, že ostatné štáty Severoatlantickej zmluvy budú garantom zvrchovanosti, nemennosti hraníc, demokracie, slobody na Slovensku, za toto Slovensko vyšle svojich vojakov, ak to bude potrebovať niektorá z krajín Severoatlantickej aliancie. Zmluva ustanovila Radu Severoatlantickej aliancie. Členmi rady sú štáty. Rada o zásadných veciach, o zásadných otázkach rozhoduje jednomyseľne. Každý štát, každý členský štát má právo veta. Teda pristúpenie k tejto zmluve neznamená zásah, ani najmenší zásah do suverenity ani zvrchovanosti Slovenskej republiky.

    A ešte jeden náklad to bude znamenať - transformáciu armády zo sovietskeho typu na typ armád Severoatlantickej aliancie, ale táto transformácia, ako nás ubezpečuje vláda, minister obrany, predseda vlády, prebieha. Toto sú jediné náklady za výnos, nesporný výnos, a to je záruka bezpečnosti, nemennosti hraníc, suverenity a zvrchovanosti, ale i slobody a demokracie na Slovensku.

    Pristúpenie k tejto zmluve bude znamenať ešte jeden výnos, o ktorom vláda mlčí. Vojenský priemysel Slovenskej republiky, ktorý je skvelý vo výrobe precízneho železa, nehovorím to znevažujúco, tým získa prístup k špecializovaným špičkovým vojenským technológiám, ktoré sú skutočne uzavreté len medzi armádami členských krajín NATO. Sú to technológie, vlastne je to špičková inteligentná, riadiaca, navádzacia, zameriavacia, komunikačná elektronika, ktorú nevlastní ani Ruská federácia, armáda Ruskej federácie, ako ukázala vojna v zálive. Toto je nesporný ekonomický prínos pristúpenia k tejto zmluve.

    Dovolím si, prečítať text, ktorý je z väčšej časti vznešený a v praktických veciach vám ukáže, o čom vlastne Slovenská republika rozhoduje.

    "Zmluvné strany tejto zmluvy opätovne potvrdzujú svoju oddanosť cieľom a zásadám Charty Organizácie Spojených národov a svoju vôľu žiť v mieri so všetkými národmi a so všetkými vládami. Sú rozhodnuté chrániť slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich národov, založené na princípoch demokracie, individuálnej slobody a vlády zákona. Usilujú sa napomáhať stabilitu a prosperitu v severoatlantickej oblasti. Sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie v záujme kolektívnej obrany a zachovania mieru a bezpečnosti. Preto sa dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve.

    Článok 1. Zmluvné strany sa zaväzujú v zhode s ustanoveniami Charty Organizácie Spojených národov riešiť každý medzinárodný spor, ktorého účastníkmi sa môžu stať, mierovými prostriedkami takým spôsobom, že nebude ohrozený medzinárodný mier a bezpečnosť, ani spravodlivosť, a zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľom Organizácie Spojených národov.

    Článok 2. Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných inštitúcií, šírením lepšieho chápania princípov, ktoré tvoria základ týchto inštitúcií, a podporovaním podmienok stability a prosperity. Vynasnažia sa odstrániť konflikt zo svojej medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi ktorýmkoľvek z nich alebo medzi všetkými.

    Článok 3. V záujme efektívnejšieho zabezpečenia cieľov tejto zmluvy budú zmluvné strany jednotlivo i spoločne prostredníctvom trvalej a efektívnej svojpomoci a vzájomnej pomoci zachovávať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu spôsobilosť odvrátiť ozbrojený útok.

    Článok 4. Zmluvné strany sa spoločne poradia vždy, keď ktorákoľvek z nich usúdi, že je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany.

    Článok 5. Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti nim všetkým, a na základe toho sa zhodli, že ak nastane takýto ozbrojený útok, každá z nich, uplatňujúc právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, priznané článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov, poskytne pomoc takto napadnutej zmluvnej strane alebo stranám tým, že bez meškania vykoná samostatne a v zhode s inými zmluvnými stranami takú akciu, o ktorej usúdi, že je nevyhnutná, vrátane použitia ozbrojenej sily na obnovenie a udržanie bezpečnosti v severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek takýto ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v spojitosti s ním sa bez meškania oznámia Bezpečnostnej rade. Takéto opatrenia sa ukončia, ak Bezpečnostná rada prijala opatrenia nevyhnutné na obnovenie a udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

    Článok 6. Na účely článku 5 sa posudzuje ako ozbrojený útok na jednu alebo viaceré zmluvné strany ozbrojený útok na územie ktorejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo v Severnej Amerike, na alžírske departmenty Francúzska, na územie Turecka alebo na ostrovy pod právomocou ktorejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka, na jednotky, plavidlá alebo lietadlá ktorejkoľvek zmluvnej strany na alebo nad týmito územiami alebo akoukoľvek oblasťou v Európe, v ktorej boli rozmiestnené okupačné jednotky ktorejkoľvek zmluvnej strany v deň, keď zmluva nadobudla platnosť, alebo Stredozemným morom, alebo severoatlantickou oblasťou severnej od obratníka Raka.

    Článok 7. Zmluva žiadnym spôsobom neovplyvňuje, ani sa nebude z nej vyvodzovať, že ovplyvňuje, Chartou stanovené práva a záväzky zmluvných strán, ktoré sú členmi Organizácie Spojených národov, alebo primárnu zodpovednosť Bezpečnostnej rady na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

    Článok 8. Každá zmluvná strana vyhlasuje, že žiadne medzinárodné dojednania, ktoré sú v súčasnosti v platnosti medzi ňou a ktoroukoľvek inou zmluvnou stranou alebo ktorýmkoľvek tretím štátom, nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy a zaväzuje sa nevstúpiť do žiadneho medzinárodného dojednania, ktoré je v rozpore s tou zmluvou.

    Článok 9. Zmluvné strany týmto utvárajú radu, v ktorej bude mať každá z nich zastúpenie, na posudzovanie otázok spojených s uplatňovaním tejto zmluvy. Organizácia rady bude taká, aby sa mohla zísť bez meškania, kedykoľvek. Rada utvorí také pomocné orgány, aké budú potrebné, najmä urýchlene utvorí obranný výbor, aby odporučil opatrenia na uplatnenie článkov 3 a 5.

    Článok 10. Zmluvné strany môžu na základe jednomyseľnej zhody pozvať ktorýkoľvek iný európsky štát spôsobilý podporovať princípy tejto zmluvy a prispieť k bezpečnosti v severoatlantickej oblasti, aby pristúpil k tejto zmluve. Každý štát, ktorý dostal takéto pozvanie, môže sa stať zmluvnou stranou tak, že uloží svoju listinu o pristúpení u vlády Spojených štátov amerických. Vláda Spojených štátov amerických oznámi každej zmluvnej strane uloženie každej takejto listiny o pristúpení.

    Článok 11. Táto zmluva bude predmetom ratifikácie a jej ustanovenia budú zmluvné strany plniť v zhode so svojimi ústavnými postupmi. Ratifikačné listiny sa uložia čo najskôr u vlády Spojených štátov amerických, ktorá oznámi všetkým ostatným signatárom každé uloženie listín. Zmluva nadobudne platnosť medzi štátmi, ktoré ju ratifikovali, po uložení ratifikačných listín väčšiny signatárov, vrátane ratifikačných listín Belgicka, Kanady, Francúzska, Luxemburska, Holandska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov, a pre ďalšie štáty nadobudne účinnosť dňom uloženia ich ratifikačných listín.

    Článok 12. Po uplynutí 10 rokov platnosti zmluvy alebo kedykoľvek neskôr na požiadanie ktorejkoľvek z nich poradia sa zmluvné strany o účelnosti revízie zmluvy, majúc na zreteli tie činitele, ktoré v tom čase budú ovplyvňovať mier a bezpečnosť v severoatlantickej oblasti, vrátane vývoja univerzálnych i oblastných inštitúcií utvorených podľa Charty Organizácie Spojených národov na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

    Článok 13. Po uplynutí 20 rokov platnosti zmluvy môže ktorákoľvek zmluvná strana ukončiť svoju účasť v lehote jedného roka po tom, čo oznámila svoje vypovedanie vláde Spojených štátov amerických, ktorá bude informovať vlády ostatných zmluvných strán o uložení každého oznámenia o vypovedaní.

    Článok 14. Táto zmluva, ktorej anglické znenie a francúzske znenie je rovnako autentické, bude uložená v archívoch vlády Spojených štátov amerických. Náležite overené odpisy zašle táto vláda vládam ostatných signatárov. Na dôkaz toho splnomocnenci podpísali túto zmluvu vo Washingtone, DC, 4. apríla 1949."

    Veľmi ma mrzí, že pri takomto dôležitom a závažnom rozhodovaní nie je prítomná vláda, predseda vlády, minister zahraničných vecí a minister obrany. A dovolil som si, pretože považujem toto rozhodnutie Národnej rady za veľmi dôležité, resp. odmietnutie tohto referenda, považoval som za potrebné, aby som suploval ministra zahraničných vecí a neschopnosť vlády a prečítal túto zmluvu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kukan. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Pán kolega, ja som si skoro presne zapísal váš citát, že referendum sa vypisuje alebo vláda vypisuje referendum, alebo referendum sa vypisuje, ak môžem použiť "sa", keď ide o závažný krok. A ide o to, aby sa porovnali náklady a zisk. Môžeme o tom polemizovať. Samozrejme. Ale na základe toho, čo ste čítali, keď ste čítali Chartu, tak z toho je zrejmé, že ide nie o závažný krok, ale o veľmi závažný krok. A preto si myslím, že je správne, keď sa na takýto závažný krok vypisuje referendum. O tom ste ma presvedčili práve svojím vystúpením.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Langoš, nie je možné reagovať na faktickú poznámku. Takže prosím pána poslanca Kukana.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorý práve prerokúvame.

    Všetci asi budeme súhlasiť s tým, že vstup či nevstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie je dôležitý krok vo vývoji Slovenska. Podobne i referendum, o ktorom tu dnes hovoríme. Spôsob, akým sa tento návrh prezentoval, svedčí o tom, že tento krok nebol výsledkom serióznych politických úvah a analýz a že tak, ako to niektorí predrečníci hovorili, bol pripravený veľmi rýchle. Dokumentoval by som to na tom, že včera ráno sa konalo stretnutie členov zahraničného výboru s predsedníčkou nemeckého Bundestagu pani prof. Ritou Süssmuthovou. Jej prvá otázka na slovenských účastníkov stretnutia bola, ako to u vás vyzerá s referendom o vstupe do NATO. Predseda zahraničného výboru odpovedal, že referendum do NATO sa nebude konať v skorom čase, možno v septembri, a jedna kolegyňa, ktorá sedela veľa mňa, ešte dodala, že ak vôbec. Táto odpoveď bola pretlmočená pani predsedníčke. Ja vôbec nepochybujem o tom, že tí dvaja, ktorých som citoval, hovorili pravdu. Potom, keď sme prišli na obed do sály, videli sme, že na stole už bola rozdaná táto tlač. A keď som sa spytoval svojich kolegov, prosím vás, veď vy ste nesprávne informovali pani predsedníčku, tak ich odpovede boli svedectvom toho, že im to bolo trápne a nevedeli to normálne vysvetliť. Tým dokumentujem, že to naozaj bolo šité horúcou ihlou, a to nesvedčí o serióznej politickej príprave tejto veci.

    Ak už teda budeme vychádzať z toho, že referendum je najpriamejšia forma demokracie, tak k tomu mám niekoľko poznámok. Časovanie tohto referenda, tak ako sa vlastne navrhuje - vieme už dnes, že zo summitu krajín NATO, ktorý sa bude konať v Madride 8. a 9. júla tohto roku, bude pozvaná jedna alebo viacero krajín na začatie rozhovorov o členstve v NATO tak, aby sa plnými členmi tejto organizácie stali v roku 1999, to znamená pri 50. výročí založenia aliancie. Takže konanie referenda v máji tohto roku, ako to vychádza podľa našich ústavných predpisov a zákonov, je skutočne mimo miesta a mimo času a nedáva to nijakú logiku.

    Ďalej k otázkam - je tu pán Mikloško, chcel by som čiastočne odpovedať na jeho otázku, aby som pomohol spoločnému spravodajcovi, o aké jadrové zbrane na území Slovenska ide. O americké nejde. Ja to hneď vysvetlím prečo. Ide možno o ruské alebo nejaké zbrane nejakej inej jadrovej mocnosti. Ono ich veľa na svete nie je. Ja by som v tejto súvislosti chcel citovať jeden materiál, oficiálny materiál Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý bol rozdaný členom zahraničného výboru a ktorý hovorí o tejto otázke. V decembri sa v Bruseli konalo zasadnutie Severoatlantickej rady. To je orgán, ktorý pozostáva z ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO. Prerokovali dôležité otázky. Jedna z nich bola aj o tej otázke, o ktorej hovoríme, citujem: "Rozšírenie NATO nebude vyžadovať zmenu súčasnej jadrovej pozície aliancie. Krajiny NATO nemajú zámer, plán ani dôvod rozvinúť na území budúcich nových členov jadrové zbrane. Nevidia potrebu zmeniť jadrovú pozíciu a politiku NATO, ani nepredpokladajú, že by ju v budúcnosti bolo potrebné zmeniť."

    Ak toto ešte nie je dostatočne zrozumiteľné, odcitujem ďalšiu pasáž. O deň neskôr sa konalo stretnutie Severoatlantickej rady pre spoluprácu. Jej členmi sme aj my, bol tam náš minister zahraničných vecí pán Pavol Hamžík, ktorý na tomto zasadnutí aj vystúpil. Jedným zo záverov zasadnutia bolo, znovu citujem: "Rozširovanie NATO (summit pozve jednu alebo viac krajín k rozhovorom o pristúpení k Washingtonskej zmluve s perspektívou plného členstva v roku 1999 atď.). NATO nemá záujem, neplánuje a nemá dôvod rozmiestniť jadrové zbrane na území budúcich nových členov a meniť tak svoju jadrovú politiku a nevidí ani potrebu urobiť tak v budúcnosti."

    Kolegyne a kolegovia, a my tu ideme dávať otázku: Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky? Ako to vysvetlíme našim zahraničným partnerom, ktorí sa dosť často spytujú, aká je vlastne politika súčasnej slovenskej vlády, čo má na mysli alebo akým spôsobom sa teda chce vyvíjať. Ja neviem, ako jasnejšie možno ešte dokumentovať rozhodnutie NATO o rozmiestnení jadrových zbraní, a my sa ideme spytovať našich ľudí, či sú za to, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane. No, to sa dá vysvetliť iba dvojakým spôsobom - buď predkladatelia absolútne nie sú informovaní o týchto otázkach, alebo, a to je oveľa horšie, to robia zámerne a tie dve ďalšie podotázky smerujú tak, aby to boli navádzacie otázky, aby aj prvá otázka bola zodpovedaná negatívne. A to už je potom perfídna politická hra, primitívna, podotýkam.

  • K tej tretej otázke takisto: Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky? Akých vojenských základní? Niektoré vojenské základne tu máme, budeme ich likvidovať, alebo ako je to?

    Kolegyne a kolegovia, som si plne vedomý reality slovenského parlamentu. Viem, že čím dlhšie tu budem predvádzať argumenty, tým viac vás utvrdím, aby ste hlasovali za tento predložený návrh. Vy ste prijali politické rozhodnutie, vy si to odhlasujete a my tu môžeme vznášať jeden racionálny argument za druhým, zrejme s tým nič neurobíme. Chcel by som však iba povedať alebo poukázať na to, aby ste si túto politickú zodpovednosť uvedomili a uvedomili si to, že skutočne rozhodujeme teraz o zásadných otázkach budúceho vývoja na Slovensku. Ak o nich budeme rozhodovať takýmto spôsobom, ak budeme takéto otázky zásadného vývoja pripravovať takto politicky nezodpovedne, potom naozaj to bude v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády, kde sa jasne stanovujú priority zahraničnej politiky, ako je integrácia do Európskej únie a do Severoatlantického zhromaždenia. A to už sa nejakým spôsobom oddiskutovať nedá.

    Ďakujem vám.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Figeľ. Predtým s faktickou poznámkou na pána Kukana pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne.

    Dovolím si cteného rečníka len doplniť nie otázkou, ale názorom a konštatovaním. Vláda sa vzdáva zodpovednosti týmto nezmyselným spôsobom rozhodnúť o tom, ako zabezpečiť Slovensku na dlhú budúcnosť istotu nemennosti hraníc, vnútornej stability, slobody, demokracie a bezpečnosti.

  • Vážená Národná rada,

    ja sa divím tomuto vyjadreniu pána poslanca o perfídnej politickej hre. Nechápem, prečo sa máme dopredu vzdávať rokovacích pozícií. Prečo? Kde sa vyhlásenie, v ktorých zodpovedných politických kruhoch sa nejaké časové vyhlásenie berie ako zákon? Aj so zmluvami sa musí počítať opatrne, nie s časovými vyhláseniami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne,

    nie NATO sa ide rozšíriť, ale žiadateľské krajiny, ktoré dovtedy nemohli, do týchto čias, sa hlásia o členstvo v aliancii. To je tak trochu odpoveď aj na pána Glinského. Nikto nám nič nediktuje, my sme sa začali hlásiť a nikto nám nebude ani v tom prípade diktovať, ak budeme partnermi rovný s rovným pri jednom stole. Treba si trošku uvedomiť iné reality a prestať myslieť v pomeroch studenej vojny. NATO, ktoré vzniklo dávno a bez nás, je tu, prežilo, my sme chvalabohu tiež tu, ale už v iných pomeroch. Vzniklo vtedy preto, aby ubránilo národom, ktoré ho vytvorili, slobodu a mier a zadržalo komunizmus. Keďže sme v tom neboli, tak sme prišli o slobodu a komunizmus k nám prišiel. Bola to teda a dodnes je najúspešnejšia aliancia v histórii Európy, nikto si na ňu netrúfol zvonku a dodnes je to tak. Nemá dôvod na rozchod oproti iným alianciám.

    Varšavská zmluva sa rozpadla, chvalabohu, ale NATO existuje. A buďme radi, že existuje, lebo aspoň mal kto zastaviť vojnu neďaleko od nás. Tá aliancia dodnes prezentuje spoločnú obranu a dokázala riešiť aj záujmy celého kontinentu tak, aby sme ich mohli dnes my pozitívne prežívať. Prežíva preto, lebo tam platili dva základné princípy - princíp solidarity a princíp suverenity. Suverenity v tom zmysle, že každý má rovnocenný hlas, aj veľký, aj malý, a hľadá sa riešenie dovtedy, kým sa nenájde konsenzus. Vždy sa akceptovali modality, to znamená také riešenia, ktoré nevyvolávajú horšiu situáciu, ktoré sťažujú trebárs pozíciu vlády doma. Takto si Dánsko celé roky zachovalo štatút bezjadrovej, nejadrovej krajiny. Takto Nórsko si vymohlo štatút krajiny, kde nie sú cudzie vojská, ale keďže situácia bola ťažká a je to susedná krajina s bývalým Sovietskym zväzom, tak sa tam vojská pohybovali vo forme cvičení. Ale to bolo riešenie hľadané spolu s nórskym parlamentom.

    A po ďalšie, je to zmluva medzi štátmi. Kedykoľvek je možné opustiť takúto zmluvu, to sa aj stalo v prípade vojenskej účasti Francúzska. Naopak, teraz sa pripojili naspäť. Je to zmluva medzi slobodnými štátmi, naozaj. A ten princíp solidarity je jednoducho vyjadrený heslom "Jeden za všetkých, všetci za jedného". Buďme, prosím vás, dospelí. Nečakajme, že niekto vyrieši našu bezpečnosť, že bude s nami prežívať naše starosti o možný vývoj, a my nebudeme ochotní niesť starosti o celkový vývoj. Teda, že to bude len jednosmerná cesta. Ak to budeme takto vnímať, nepochodíme dobre pri integrácii ani v iných súvislostiach.

    A NATO v deväťdesiatych rokoch je už iné. Prebieha taký "trojjediný" proces: vnútorná reforma, otázka alebo príprava na rozšírenie a práca na vzťahu s Ruskom. My máme záujem o všetky, aby prebehli hladko, pretože je to potrebné aj pre Slovensko. To už nie je tá stará aliancia. Tam je posilnená európska identita, je tam úzka spolupráca so štátmi ďaleko, ďaleko od hraníc dovtedajšej aliancie, až k strednej Ázii, Partnerstvo za mier, 16 16 štátov dnes spolu operuje v Bosne a Hercegovine. Jadrová doktrína sa na začiatku deväťdesiatych rokov zmenila, už to nie je jadrové zastrašovanie, ktoré bolo vzájomné z Východu a Západu, ale je to prevencia konfliktov, spolupráca a krízový manažment.

    Rád by som pripomenul štúdiu z roku 1995, ktorej sme nevenovali ani pár minút pozornosti na rokovaniach, kým trebárs poľský zahraničný výbor v Sejme a potom aj samotný Sejm o dva dni po jej vydaní, v septembri 1995, sa ňou zaoberal veľmi vážne. A tam je už zmienka o tom, že sa neplánuje rozmiestnenie jadrových zbraní na nových územiach. To isté sa tu už citovalo - bruselský summit nedávno v decembri: "ani úmysel, ani plán, ani dôvod" na rozmiestňovanie jadrových zbraní na nových územiach.

    Teoreticky je u nás skoro všetko v poriadku. Zahraničnopolitická orientácia, najširší politický konsenzus v tejto otázke na Slovensku existuje, susedia tam smerujú, máme nezaťažené vzťahy, môžeme si dovoliť isté kroky, želá si a podporuje to množstvo štátov okolo nás, vari jedine Ruská federácia nie, ale predsa je tu problém - Slovensko nikto nepozýva. Naopak, my sa ideme pýtať o tom, či tam chceme ísť. Vidím tri vážne súvislosti dnešného rokovania a vôbec vývoja.

    Po prvé - referendum v tejto chvíli je len veľmi drahý prieskum verejnej mienky a nemení naše šance.

    Po druhé - Slovensko potrebuje najprv pozvanie na členstvo. Spomeňte si, že v minulom roku Kongres USA prijal zákon, ktorým umožňuje rozšírenie aliancie, a náš štát tam nemá takú dôveru, ako majú iné okolo nás. Keď sme boli v Nemecku ako zahraničný výbor, veľmi jasná správa bola, že "o Slovensku sa nediskutuje ani na chodbách". Ste politici, viete, že keď sa nediskutuje voľne, na chodbách, tak sa to nedostáva ani do oficiálnych dokumentov, lebo tie znamenajú záväzky a vážne postoje štátov. Takže sme zatiaľ von z toho.

    Po tretie - aby sa to zmenilo, Slovensko potrebuje jasné, jednoznačné postoje politických strán, osobitne vlády. Priatelia, ten "zlatoidský valec" ide hlučne, ale ide veľmi pomaly a na ňom sa nedá stihnúť integrácia. Tá je rýchlejšia.

    Dovolím si povedať, že kľúč k nášmu členstvu nie je v Bruseli, nie je vo Washingtone, ani v Paríži alebo v Bonne, je tu, na Slovensku, v Bratislave. Cesta k nemu, to sú politické zmeny, nemyslím tým osoby, nejde o výmeny osôb. Ide o zmeny, ktoré sú možné, ak ich buď tieto, alebo iné osoby dokážu realizovať. A prečo? Pretože to rozšírenie je otázka nielen vojenská, ale predovšetkým politická. Vojensky Slovensko, Armáda Slovenskej republiky nemá problém so spoluprácou, pracuje na rozvoji svojej interoperability, to znamená schopnosti spolu komunikovať. O členstve nerozhodujú zbrane alebo systémy, ani rozsiahlosť výdavkov nad rámec potrebnej modernizácie slovenskej armády. Naopak, politická kompatibilita je problémom, lebo tá hovorí o spoločných základoch aliancie. Za tie roky sa vyvinuli základy do takých pojmov, ako sú pluralitná demokracia, ochrana ľudských práv vrátane práv národnostných menšín, dobré susedské vzťahy, garantované ekonomické slobody.

    V Rade Európy nedávno vystúpil po prvýkrát generálny tajomník NATO Javier Solana a vyjadril podporu myšlienke demokratickej bezpečnosti. To je tá myšlienka, ktorá hovorí o tom, že demokracie nevedú navzájom vojny, že sú najlepším rámcom na rozvoj spoločnosti vo vnútri štátov. Hovorí o tom, že demokracia a bezpečnosť nie je postavená na jadrových zbraniach a vojenských základniach, ale predovšetkým na právnom štáte, na pluralitnom zastúpení aj opozície, na zásadných otázkach verejného záujmu. O tých otázkach sa tu už veľmi veľa povedalo. Oficiálne o tom hovorili demarše z Európskej únie, zo Spojených štátov amerických, rezolúcia Európskeho parlamentu, prejavy diplomatov a stačilo by pár krokov, nie veľa krokov, napríklad pluralitné zastúpenie opozície pri kontrole moci. Po ďalšie - právny štát a náprava trebárs mandátov v tomto parlamente, pretože nie všetky sú zákonne pridelené. Po ďalšie - prijatie zákona o jazyku národnostných menšín. To je kľúč k riešeniu, to sú lacnejšie riešenia, než je organizovanie referenda o vstupe do aliancie. To sú také kroky, ako bol ten v utorok - zrušenie alebo zamietnutie novely Trestného zákona. A, priatelia, žije sa vám od utorka horšie, keď už to tu nie je? Ja si myslím, že nie.

    Chcem ešte zdôrazniť dôležitosť politických kritérií, lebo tie nám robia problémy a tie nám budú robiť problémy aj v iných organizáciách, pretože dnes v Európe nerozhoduje mapa alebo geostratégia, rozhoduje čosi iné. Ak nedokážeme zmeniť prístup k zásadným otázkam nášho vývoja a záujmu, budeme mať podobné problémy v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, v Európskej únii a nakoniec aj v Západoeurópskej únii. Veď zmluva o Západoeurópskej únii, o tejto aliancii, je oveľa prísnejšia ako zmluva o NATO v článku 5. Budete aj potom organizovať referendum? Prečo ste neorganizovali referendum, keď sme pristupovali do Rady Európy? Tam sme sa vzdali časti suverenity v otázke jurisdikcie nad občanmi, teda v súdnej moci. Tam sme to nerobili. Zrazu nám treba referendum, keď nás nikto nepozýva.

    Ak sa to nezmení, či bude referendum, či nebude, tak nás čakajú isté riziká z neprijatia, a to po prvé - explicitná strata dôvery v porovnaní so susedmi, to znamená oslabenie pozície Slovenska na medzinárodnej scéne.

    Po druhé - nevyužitie zásadnej možnosti posilniť bezpečnosť našej krajiny.

    Po tretie - strata investičných možností. Je známy prieskum zo začiatku tohto roka v Nemecku, ktorý hovorí o tom, že skoro tretina nemeckých podnikateľov rozmýšľa o presunutí svojej výroby do iných častí Európy, do strednej a východnej, hlavne kvôli výrobným nákladom. Myslíte, že prídu do krajiny, ktorá nie je pod jej spoločným dáždnikom, ktorá nezaručuje ochranu aj ich majetku, resp. ich záujmov? Nestane sa to.

    Po ďalšie - teraz, priatelia, teraz v tejto chvíli je vôľa na pozvanie, na rozšírenie. Či bude potom, to nie je v našich rukách. Tento čas treba využiť pozitívne, pretože ten ďalší nám nemusí patriť.

    Po piate - buďte si istí a buďme si istí, že tu vákuum nezostane. Vákuum neexistuje, priestor sa vždy vypĺňa iným vplyvom, iným poriadkom, možno aj neporiadkom.

    Po šieste - jeden priateľ na stretnutí s Karstenom Voigtom v minulom roku povedal, že ak NATO prijme Maďarsko a neprijme Slovensko, tak na Slovensku nebudeme spokojne spať. Jeho výzva, a ja sa k nej veľmi rád pripájam, bola: "Urobte, priatelia, všetko preto, aby ste mohli spokojne spávať."

    Pán predseda, ja by som ešte rád vyjadril svoje poľutovanie nad laxnosťou prístupu vlády pre jej neprítomnosť aj pre nezáujem v snemovni, veď ste to mohli podporiť, aby prišli na toto rokovanie. Takisto vyzerá aj kampaň, ktorá je viac kontraproduktívna než produktívna. A hlavne nad tým, že ste nepovažovali Zahraničný výbor Národnej rady za príslušný na posúdenie návrhu a zaujatie stanoviska. Je to len potvrdenie slabej a nekompetentnej politiky, ktorú zahraničný výbor a možno, že aj celá snemovňa často prezentuje. Hovoril som o tom, že štúdii o rozšírení sme nevenovali ani minútu, že včera na stretnutí predseda zahraničného výboru prezentoval, že ideme do referenda, ale až niekedy v jeseni, v septembri, zrazu na druhý deň je čosi iné.

    Priatelia, dovoľte mi na záver možno len takú paralelu. Referendum v tejto situácii a v tomto čase a s tými otázkami, ktoré sú navrhnuté, je ako príprava na svadbu u ženícha, ktorého nechce tá, ktorej on slovne dvorí. Bez zmeny slovenský mládenec vytúženú nevestu nezíska. Ledaže to len všetko iba predstiera, a jeho srdce je v skutočnosti studené alebo patrí inej.

    Vážená Národná rada, kľúč k členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii nie je ďaleko, je tu, v Bratislave, je v Národnej rade Slovenskej republiky. Ten kľúč je vo vašich rukách. Ten kľúč - to nie je referendum, to je zásadná pozitívna zmena politického vývoja.

    Ďakujem vám.

  • Pán poslanec, chcem vám len zopakovať, pokiaľ ide o moje rozhodnutie, nie je konečné, konečné rozhodnutie je na výboroch, pokiaľ ide o pridelenie.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Húska.

  • Pán predseda, o čo nám v celej záležitosti ide, je práve to, aby ten, kto je nejakým spôsobom štrukturálne slabý, konkrétne na základe výsledku volieb, nepokúšal sa sústavne zosilňovať sa tým, že bude surfovať na nejakých cudzích silových vlnách. Problém je jednoducho v tom, že my chceme, a to sme predsa formulovali, že vláda seriózne pripravuje pre obyvateľstvo informácie, že požiada predstaviteľov aj Spojených štátov, aj NATO, aj Ruska, aj partnerov zo severu, aby sa zúčastnili pri vysvetľovaní významu tohto riešenia. Každopádne s tým počítame. Prosím vás, len nehovorme tu o tom, že úspech bude podľa toho, do akej miery sa budeme prispôsobovať všetkým maximalistickým požiadavkám opozície. To nie je jednoducho pravda. NATO nerieši všetky problémy. Pozrite sa, aké problémy sú napríklad na južnom okraji NATO, aké sú problémy napríklad s Tureckom a Gréckom, aké problémy sú napríklad v riešení konfliktu, ktorý tam prebieha a ktorý, samozrejme, bohužiaľ, nemôže mať demokratické parametre. Napriek tomu sa nijako nespochybňuje dôležitosť Grécka a Turecka pre obranu v aliancii.

    Čiže, prosím vás, nedovádzajte nás do situácie, v ktorej nie sme. Áno, bolo povedané, že máme záujem, aby sme boli tam, kde budú naši susedia, mnohokrát sme to opakovali. Zároveň preverujeme u obyvateľstva, aký je ich konečný faktický postoj k NATO. Vás pokus používať NATO na spochybnenie dôveryhodnosti vlády vám nemôže vyjsť.

  • Ešte faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Nadväzujúc na vystúpenia pána poslanca Figeľa dovolím si položiť otázku predsedovi výboru pánu Slobodníkovi, prečo nezvolal zahraničný výbor k tejto otázke. Keby bol taký láskavý a odpovedal na to. A v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Figeľ, rád by som sa opýtal pána podpredsedu Húsku, či pod slovom "surfovať" má na mysli zisťovanie názoru v rámci koalície, či tam chcete ísť, alebo tam nechcete ísť. Tomu slovu som celkom nerozumel.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Musím s poľutovaním povedať, že najmä záverečné slová pána poslanca Figeľa ma veľmi sklamali. Doteraz som bol presvedčený, že napriek jeho politickej orientácii a príslušnosti k politickej strane, ktorej je členom, predsa ho len zaujímajú záujmy Slovenskej republiky. Ale na konci ukázal, svojím záverečným slovom, že akékoľvek vzťahy a záujmy Slovenskej republiky sú mu dobré len na to, aby presadzoval svoje názory a popularitu svojej strany na úkor celého obyvateľstva Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    vec, ktorú prerokúvame, by sme si mali uvedomiť ako vec zásadného významu, ktorá môže významne ovplyvniť osud tejto republiky do ďalších možno až desaťročí. Z toho dôvodu mi dovoľte predložiť procedurálny návrh, aby všetci poslanci dostali text atlantickej zmluvy, tak ako to čítal poslanec Langoš, a rezolúciu NATO o nerozmiestňovaní jadrových zbraní na územia novoprijímaných krajín. Domnievam sa, že pri všetkých zlých skúsenostiach a pri všetkých averziách a zlých predpokladoch, ktoré tu máme z minulosti, je predsa len nádej, že po preštudovaní týchto podkladov budeme mať reálnejší pohľad aj na otázky tohto referenda.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja si myslím, že ak poslanci nepoznajú obsah, tak je to veľmi zlé a potom je zbytočne ho teraz dávať, lebo ho nebudú poznať ani potom.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    skutočne sa domnievam, že pravdepodobne predkladateľovi nie je tá rezolúcia známa, lebo všetci rečníci tu zdôrazňovali práve obsah tejto rezolúcie, aj pán Figeľ, že jadrové zbrane na území nových členských štátoch sa rozmiestňovať nebudú. A ja skutočne potom nechápem, ako súvisí otázka číslo 2 s otázkou číslo 1. To by bolo dobré, keby predkladateľ vysvetlil, aby sme mohli potom veľmi zodpovedne hlasovať.

    Navyše mi dovoľte, aby som vás upozornil, a možno si to nie všetci neuvedomujeme, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon, výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Teda modelujme situáciu, že slovenská populácia povie áno, my chceme ísť do NATO. Toto rozhodnutie nemôže nikto tri roky zmeniť. Po troch rokoch ho môže zmeniť Národná rada ústavným zákonom alebo iným referendom. Čo vtedy urobí vláda? Nikto nás tam nebude zvať, ale slovenské obyvateľstvo povie - chceme ísť do NATO, som za vstup - bude hlasovať občan slovenskej republiky. Čo urobí vláda? Zaväzuje ju to rovnako ako zákon. Čo spraví? Veď ona nemôže konať v zmysle tohto záveru, ona nemôže nič urobiť, žiaden krok.

    Ak sa tu hovorilo o neveste, dovoľte mi jedno prirovnanie. Pán Cabaj, vy ste nás dostali do polohy rodiny, ktorá v tejto chvíli robí rodinné referendum, či moja osemročná dcéra si môže zobrať 15-ročného Jožka z Viedne, o ktorom vôbec nevie, ako vyzerá, a nevie, či ju ten 15-ročný Jožko vôbec bude chcieť. Ale rodinná rada dnes o tom rozhoduje. Je to neuveriteľné. Vy nám toto nútite, nielen nám, ale celému slovenskému národu to vnucujete, takýto nezmysel.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Odznel tu názor o perfídnosti druhej otázky v referende a protinázor. Ja by som k tomu chcel povedať pár slov. Druhá otázka je skutočne veľmi nebezpečná, je veľmi zavádzajúca a celkom iste to nie je čistá hra s obyvateľstvom. Ak Združenie robotníkov Slovenska malo vo svojom programe...

  • Pán poslanec, myslím, že nehovoríte k vystúpeniu pána Figeľa.

  • Pán predsedajúci, v tom prípade sa uchádzam o vystúpenie od rečníckeho pultu.

  • Budem sa na to pýtať. Takže pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som si chcel ujasniť jednu vec u pána predkladateľa. Môžem, pán predseda?

  • Máte sa vyjadriť k vystúpeniu posledného rečníka a to bol pán poslanec Figeľ.

  • Tak by som sa chcel opýtať pána Figeľa. Bola tu položená otázka, že nerozumie, ako súvisí otázka číslo 2 s otázkou číslo 1. Ja by som si chcel ujasniť, či otázka číslo 2 s otázkou číslo 1 súvisí tak, ako otázka číslo 1 s otázkou číslo 2. Ak tak súvisí, tak je to potom v poriadku.

    Pán predkladateľ, je to pravda? Pardon. Pán Figeľ, je to pravda? Ak to je tak, tak potom je to O. K.

  • Koniec. Ďakujem.

    Ďalej je pripravený do rozpravy pán poslanec Lauko.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Pittner žiada, aby som dal hlasovať ešte o jeho návrhu.

    Medzitým sa hlási ešte pán navrhovateľ.

    Budeme hlasovať potom o návrhu pána poslanca Pittnera, aby poslancom bolo predložené znenie Washingtonskej dohody.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    nebudem reagovať na všetkých predrečníkov, mám len jednu poznámku k návrhu, ktorý predložil pán Pittner. Mňa trochu prekvapuje situácia, ktorá asi funguje v poslaneckom klube KDH. Ak niektorý poslanec nášho klubu predkladá nejaký materiál, tak ostatní tiež ten materiál majú. Som prekvapený, že v klube KDH to nemajú, ale ja som ochotný sa podriadiť.

  • Prosím, ideme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Pittnera.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže budeme pokračovať.

    Pán poslanec Lauko, nech sa páči. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán predseda, rád by som položil pánu navrhovateľovi otázku: Čo urobí slovenský parlament s výsledkom referenda, ak národ alebo občania budú odpovedať, že do NATO nechcú vstúpiť, ale chcú, aby tu boli rozmiestnené jadrové zbrane?

  • Smiech a hluk v sále.

  • Pán poslanec Lauko, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, vážený pán minister,

    mnohí moji kolegovia sa už vyjadrili k viacerým otázkam, ja chcem povedať protiklad deklarácií a položených otázok. Možno sa zamyslieť spolu s vami, kolegovia, na čo sú položené tieto otázky a načo má byť toto referendum.

    Pán veľvyslanec Ameriky v októbri 1996 v Prešove povedal na jednom vystúpení (objavili sa tam otázky o nákladoch a povinnostiach spojených s členstvom v NATO).

    Po prvé: Je vstup do NATO drahý? Existujú názory, že vstup do NATO si vyžiada úplné prezbrojenie a modernizáciu armády. NATO takúto požiadavku nekladie, očakáva však, že členské štáty budú mať dôveryhodné a kompatibilné ozbrojené sily schopné v prípade potreby prispieť k spoločnej obrane. Ale aj keď modernizácia ozbrojených síl a s tým súvisiace náklady nie sú požiadavkou na vstup do NATO, túto otázku bude Slovensko musieť skôr či neskôr riešiť bez ohľadu nato, či do NATO vstúpi, alebo nie. Skúsenosti svedčia o tom, že dlhodobé vojenské výdavky európskych krajín stojacich mimo NATO boli vyššie ako výdavky členských štátov NATO.

    V kontexte členstva v NATO sa objavili aj ďalšie otázky. Jednou je možnosť rozmiestnenia cudzích jednotiek na slovenskom území.

    Kolegovia, ide o problém otázok a pán americký veľvyslanec vám hovorí svoj názor, tak počúvajte.

    Dovoľte mi, aby som to povedal úplne jasno. Žiadne jednotky ani zbrane NATO sa nerozmiestňujú na území členského štátu bez súhlasu a spolupráce tohto štátu. Americký minister obrany William Perry vyhlásil, že dnes nemá NATO záujem ani plán na zvyšovanie počtu alebo množstva jadrových zbraní, alebo rozšírenie miest, na ktorých sú rozmiestnené. Kladiem si otázku - aký to je postup, aká je to logika, keď predstavitelia vlády, vládnej koalície pred dvoma rokmi v programovom vyhlásení povedali, že chceme vstúpiť do NATO, keď na všetkých úrovniach, kde sa v zahraničí hovorí o integrácii do bezpečnostných štruktúr, sa všetci členovia vlády, všetci členovia vládnej koalície, ktorí sú v delegáciách, či už je to Parlamentné zhromaždenie NATO, alebo Európska únia, vyjadrujú, že chcú vstúpiť do NATO, a po dvoch rokoch sa zrazu objaví referendum a chcete sa pýtať občanov.

    Na Severoatlantickom zhromaždení pani predsedníčka povedala veľmi explicitne svojím kolegom v zahraničí o tom, aký má názor Slovensko na vstup do NATO. Povedala to veľmi jasne, a dokonca povedala aj to, že podporu úsiliu Slovenskej republiky o získanie členstva v NATO prejavuje väčšina slovenskej verejnosti, ako to potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. V otázke integrácie Slovenskej republiky do NATO sa zhodujú parlamentné strany koaličné i opozičné. Načo sa ešte znova chcete pýtať ľudí, keď naša kolegyňa presviedčala kolegov poslancov v Parlamentnom zhromaždení NATO, že občania na Slovensku s týmto postupom súhlasia?

    Chcem sa ešte vyjadriť k jednému vystúpeniu nášho predsedu vlády, ktoré bolo v Paríži v decembri v Západoeurópskej únii. Tam sú tiež poslanci zo všetkých krajín západnej, strednej a východnej Európy. Bohužiaľ, bol som tam sám, pretože kolegovia, aj kolega Prokeš, dali prednosť odvolávaniu pána Gauliedera pred tým, aby vypočul svojho premiéra ako vystupuje v Západoeurópskej únii. Predstavitelia zahraničia hodnotia Slovensko podľa toho, ako predstavitelia štátu vystupujú doma a v zahraničí. V Paríži bol premiér Slovenska Vladimír Mečiar ako jeden z posledných politikov zo strednej a východnej Európy.

    Vážení kolegovia, nikto z predstaviteľov Francúzska premiéra slovenskej vlády počas tejto návštevy neprijal. Premiér Francúzska pána Mečiara neprijal. Všetkých ostatných politikov, ktorí prichádzali do Západoeurópskej únie, či to bol prezident, alebo premiér, prijali. To je obvyklá prax. To bol signál, že jednoducho takto posudzujú Slovensko v zahraničí. Pán premiér vystúpil a dostal otázky. Dostal otázku aj na spôsob referenda. A ja vám poviem, čo im odpovedal, pretože ste tam neboli.

    Premiér dostal po vystúpení štyri otázky. Z odpovedí vyberám. Referendum o vstupe do NATO si údajne želajú občania Slovenska, chcú, aby o tomto vstupe rozhodla väčšina občanov Slovenska. Diskusie sú vraj len o tom, či toto referendum má byť pred prijatím, alebo formou ratifikácie po prijatí. Toto povedal pán premiér Slovenska v Západoeurópskej únii pred všetkými poslancami západnej, strednej a východnej Európy - či má byť referendum pred prijatím, alebo či to má byť forma ratifikácie po vstupe.

    Hovoril tam veľmi zoširoka, a dovoľte mi ešte toto povedať, i keď to priamo nesúvisí, ale súvisí, samozrejme. Príklad spolupráce Slovenska s Ruskom. Európa si môže brať príklad od Slovenska v tom, aké má Slovensko dobré vzťahy s Ruskom. NATO by malo rokovať skôr s Ruskom a potom s ostatnými krajinami, alebo súbežne s Ruskom a s krajinami, ktoré majú záujem byť v NATO. Údajne žiadni ruskí politici nemali výhrady voči vstupu Slovenska do NATO. Chcem vás ubezpečiť, že predtým vystupoval v Západoeurópskej únii pán prezident Kvašniewski a hovoril tiež o integračných snahách Poľska. A nehovoril pri tomto vystúpení o žiadnych vzťahoch s Ruskom a nehovoril ani o tom, či bude Poľsko robiť referendum, alebo nebude robiť referendum.

    A navyše Slovensko prestáva byť postupne v hre o pozvanie. Kladiem si otázku: Prečo má byť referendum dva roky po začatí tejto vlády, po programovom vyhlásení? A prečo v júni, do júna? Pretože všetci dobre vieme, že v júli sa má urobiť veľmi dôležité rozhodnutie o krajinách, ktoré majú byť prijaté. Vysvetlenie je len jedno, že takýmto spôsobom si chce vláda odôvodňovať svoju neschopnosť, že sa Slovensko do prvej skupiny nedostalo.

    Na záver by som si dovolil dať tiež procedurálny návrh a ten procedurálny návrh je tohto znenia, a predpokladám, že pochopíte a sledujte pozorne, pán predseda, že je iný, ako ten, čo tu bol. Navrhujem vrátiť návrh navrhovateľom a prerušiť rokovanie o tomto návrhu do času, keď budeme medzi krajinami pozvanými na vstup do NATO.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám oznámiť, že už nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy z pléna. Pán Prokeš a pán Slobodník s faktickou poznámkou, áno?

    Takže prvý pán poslanec Kanis. (Hlasy v sále). Ale hovoria, že majú faktické poznámky. Dobre, takže Prokeš, Palacka, Kolláriková, Andrejčák, Slobodník - s faktickou poznámkou, Kanis, Weiss, Rosival.

    Takže pán poslanec Prokeš, po ňom Slobodník.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vystúpením pána poslanca Lauka, úprimne poviem, vôbec nie som prekvapený. Siahol k osvedčenej zbrani KDH - k šíreniu poloprávd, pretože, ak by som mal posudzovať podľa toho, čo povedal o mojej neúčasti na rokovaní Západoeurópskej únie, aj o jeho ostatnom vystúpení, musím povedať, že tára. Vie veľmi dobre, že nebolo mojím rozhodnutím odísť z toho rokovania, ktoré bolo v Paríži, ale som bol stiahnutý predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. A vie veľmi dobre, že aj podľa smerníc o uskutočňovaní zahraničných ciest si žiadny poslanec nemôže svojvoľne predlžovať služobnú cestu. Čiže rozhodnutie parlamentu bolo v tomto smere pre mňa záväzné. Ja som bol tiež zástancom toho, že toto referendum je v tejto chvíli predčasné, ale pán Lauko svojim vystúpením a svojím strachom z tohto referenda ma presviedča, že asi je namieste.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Neviem, čo chcel pán Lauko dokázať tým, keď tvrdil, čo povedal pán premiér v Paríži. Povedal presne to, čo sa robí. Povedal, že referendum bude alebo pred prijatím Slovenska, alebo po, pred ratifikáciou. Takže to sa deje, to sa darmo smejete, pán Lauko, to je obyčajná pravda. Na druhej strane vaša zlomyseľnosť, typicky kádéhácka zlomyseľnosť a malichernosť je usvedčovať premiéra z toho, že ho neprijal ten alebo onen. Neviem, čo budete hovoriť po 21. marci, keď sa premiér stretne aj s predsedom, teda prezidentom Chiracom, aj s premiérom pánom Juppém, nehovoriac o tom, že pán premiér sa už s pánom Chiracom stretol. Jednoducho sú to malé, zákerné pichnutia.

    Ešte mám minútu, tak by som dodal aj to, čo nikto z rečníkov KDH nespomenul. Prečo nechcete pochopiť, ako to povedal aj pán poslanec Cabaj v úvodnom slove, že vo vládnom programe je vstup do NATO? Toto referendum má len jeden cieľ - dokázať svetovej verejnosti, že Slovensko sa chce skutočne dostať do NATO. A nepochybujem o kladnom výsledku tohto referenda, aj keď vy budete hlasovať teraz proti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne.

    Som veľkým priateľom referenda, rozhodovania občanov, ale nechápem, načo by mohlo byť referendum o vstupe do NATO potom, ako nás prijmú do NATO. To nechápem.

  • Hlasy v sále.

  • Vylučujete tú možnosť? Ja len vám odpovedám na otázku.

    Myslím, že už nikto nemá faktickú poznámku, takže prosím pána poslanca Palacku.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k prerokúvanej problematike.

    Súhlasím s väčšinou argumentov, ktoré tu zazneli. Najmä predstavitelia nášho klubu Kresťanskodemokratického hnutia odôvodnili, prečo si myslíme, že referendum v takej podobe, ako ho navrhuje predkladateľ, nie je v súčasnosti namieste a je vlastne zbytočné. Dovolím si jednak pripojiť ďalší argument a navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, myslím si, že by mohol viesť k tomu, aby sme aj o takomto referende mohli uvažovať pozitívne.

    Referendum tak, ako ho navrhuje pán poslanec Cabaj, sa pýta občanov, či sú za vstup Slovenskej republiky do NATO. Ak občania odpovedia áno, tak zistíme, že občania si myslia väčšinou, že áno. Ak odpovedia, že nie, tak občania si väčšinou myslia, že nie. V každom prípade takéto rozhodnutie, teda výsledok toho referenda nikoho k ničomu nezaväzuje. Nezaväzuje vládu, nezaväzuje parlament, nezaväzuje prezidenta a už vôbec nie Severoatlantickú alianciu. Je to naozaj len drahý a časovo aj organizačne náročný prieskum verejnej mienky.

    V článku 93 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí, že referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. Áno, vstup Slovenska do NATO je dôležitá otázka verejného záujmu. Potom však, vážené dámy a páni, rozhodnime o tej otázke, resp. dajme občanom možnosť rozhodnúť, a nie iba povedať svoju mienku. Dovolím si preto predniesť návrh, aby namiesto otázok, ktoré predkladá pán poslanec Cabaj, bola v návrhu uznesenia Národnej rady otázka: Súhlasíte, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Washingtonskej zmluve o založení organizácie Severoatlantickej zmluvy, v skratke NATO?

    Ak už pritiahneme milióny občanov do volebných miestností k volebným urnám, aby si našli čas, aby sa nad tým zamysleli, aby odovzdali hlas buď za, alebo proti, tak im dovoľme, aby ten hlas mal nejaký význam, aby to bolo meritórne rozhodnutie a aby malo za následok nejaké konkrétne konanie ústavných činiteľov. Teda buď také, aby ústavní činitelia, parlament, prezident rozhodli o vstupe do NATO, alebo aby teda nemohli rozhodnúť o vstupe do NATO, podľa toho, ako občania rozhodnú. Myslím si, že občania si zaslúžia, aby sme ich nevodili za nos, aby sme ich neťahali do volebných miestností na vyjadrenie názoru, na to pokojne stačia prieskumy verejnej mienky, ale umožnime im, aby ten hlas občanov naozaj bol rozhodujúci, aby mohli o tom rozhodnúť.

    Prosím vás, vážení poslanci a poslankyne, aby ste zvážili, či budeme občanov otravovať, alebo im umožníme, aby hlas ľudu sa naozaj prejavil, a aby o takejto dôležitej otázke budúcnosti Slovenska mohli skutočne meritórne rozhodnúť a zaviazať príslušné zodpovedné orgány.

  • Ďakujem pánu Palackovi. Do rozpravy je prihlásená pani Kolláriková. Pani Kolláriková nie je tu, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán Andrejčák.

    Predtým faktická poznámka - pán poslanec Weiss.

  • Chcel by som poprosiť, hoci zrejme dnes nedokončíme rozpravu, aby na zajtra ráno sme mali pripravené - iste nám to pán spoločný spravodajca dokáže pripraviť - všetky pozmeňujúce návrhy. Budeme totiž rozhodovať o veľmi dôležitej veci, aby sme si mohli porovnať jednotlivé návrhy a porovnať ich aj so zákonom o referende a s inými normami.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ak dovolíte, ja by som návrh pána Weissa trochu rozšíril. Bolo by hádam vhodné, aby diskusia bola ukončená tam, kde sú pozmeňujúce návrhy, aby sme ich dostali všetky. Aby sme dostali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré zaznejú, aby sme sa mohli nimi potom zaoberať v kluboch.

  • Len chcem podotknúť, že rokujeme do 19. hodiny, to znamená, že ešte môžu vystúpiť dvaja, traja.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, budeme o tom hlasovať. Pán Cabaj navrhuje dokončiť rozpravu k tomuto bodu, aby sa mohli spracovať všetky pozmeňujúce návrhy. Bol to návrh, budeme o tom hlasovať, vážení.

    Pán poslanec Cabaj mal návrh, aby sme dnes ukončili rozpravu k tomuto bodu, keď aj po 19.00 hodine. A pán Weiss dal návrh, aby sme zajtra ráno mali pozmeňujúce návrhy na stole, teda keď prídeme do parlamentu.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, o návrhu pána Cabaja. To sa na to viaže. Dáme aj to.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Pán Weiss dal návrh, aby zajtra ráno boli predložené všetky pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu programu. Lenže musíme odsúhlasiť, či uzavrieme rozpravu, lebo bude 19.00 hodín a do 19.00 hodiny rokujeme podľa rokovacieho poriadku. Pán Cabaj dal návrh, aby sme ukončili rozpravu dnes až po 19.00 hodine, a keď skončíme, potom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Weissa.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o tom, aby sme rokovanie predĺžili dnes až do konca rozpravy. Teda rokujeme aj po 19.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Čiže budeme rokovať, kým rozpravu neukončíme, a potom dáme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Weissa, aby ráno boli rozdané pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    posudzujeme návrh na uznesenie Národnej rady, aj otázky do referenda. Ak opomenieme vystúpenia alebo časti vystúpení, ktoré boli iba strašením, čo sa stane, ak niečo neurobíme alebo urobíme, ak opomenieme niekoľko vystúpení, ktoré boli naozaj k veci, tak sme sa vlastne venovali otázkam, ktoré by mali byť - a som presvedčený, že budú - predmetom samotnej vysvetľovacej kampane pred referendom. Robíme teda niečo, čo vlastne len bude a bude veľmi dôležité. Napadla mi však myšlienka, čo je vlastne dôležitejšie pre nás poslancov dnes - samo konanie referenda, alebo formulácia otázok.

    Z vystúpení, ktoré tu odzneli, vyplynulo podozrenie, že aj tu v parlamente máme politické subjekty, ktoré sa síce hlásia k členstvu v NATO, ale v skutočnosti sa boja, že slovenskí občania v referende rozhodnú áno. Preto mu chcú zabrániť. Veď iba poslanci vládnej koalície hlasovaním schválili v Národnej rade programové vyhlásenie vlády, ktoré je záväzné, a tam je členstvo v NATO postavené ako náš cieľ.

    Pán poslanec Roman Kováč položil otázku, čo sa stane, ak odpovieme na prvú otázku áno. Tak vás uisťujem, že pre nás nič. My sme schválili tento cieľ programovým vyhlásením vlády. Vy ste boli proti nemu, teda boli ste proti tomu členstvu. Chcem však povedať, že pre politické strany, ktoré nechcú do NATO, to bude znamenať, že sa po voľbách nemôžu uchádzať o miesto vo vláde, alebo musia zmeniť svoj názor a stotožniť sa s tým.

    Ešte niekoľko poznámok k formulácii otázok. Môžeme mať na formuláciu otázok rôzny názor. Ak robíme referendum a dávame jednu otázku alebo štyri, to už je za rovnaké peniaze. Ale myslím si, že ak sú otázky zvolené vhodne, a tieto sú zvolené veľmi rôzne a vyvolávajú polemiku, dávajú nám priestor vlastne objasniť ucelené témy pre obyvateľov, aby tieto témy neboli zneužívané na prekrúcanie názoru občanov, aby neboli strašením pre občanov, ale aby občania vedeli, o čom budú rozhodovať. Aspoň nás, politikov, takto formulované otázky donútia, aby sme presne a vecne s občanmi hovorili.

    Môžete mi povedať, čo sa teda stane, keď dostaneme kladnú odpoveď na inú otázku, napríklad na tretiu. Nič sa nestane, iba slovenská vláda bude mať po tri roky mandát o tom rokovať, a v prípade, že sa to pre Slovensko ukáže ako výhodné, to aj realizovať.

    Položme si však otázku, prečo sa bojíme tejto kampane a referenda, ktoré po ňom má nasledovať. Páni poslanci opozície, veď väčšinu tlače máte v rukách, väčšina médií prezentuje vaše názory, veď vy svoje názory môžete ľuďom vysvetliť a máte zabezpečenú väčšinu. Tak to urobte dobre a dostanete sa tam, kam sa chceme dostať, tam, kde to máme v programovom vyhlásení vlády. Ja si myslím, že mohli by sme to referendum využiť na zjednotenie sa k jednému cieľu, a to k tomu cieľu, ktoré sme už v programovom vyhlásení schválili.

    Som presvedčený, že finančné prostriedky vynaložené na toto referendum, ktoré sa navrhuje, budú použité účelnejšie než na to referendum, ktoré Modrá koalícia chystá k zmene ústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán kolega Andrejčák, nezdá sa vám, že otázka druhá vo väzbe na otázku prvú je strašením obyvateľstva? Hovoríte, že tomu všetkému bude predchádzať vysvetľovacia kampaň. Ako vlastne chcete vysvetliť tú druhú otázku, čo chcete povedať občanom? Chcete tu mať rozmiestnené atómové zbrane, ale NATO predsa hovorí o tom, že ich rozmiestniť nechce. Čo sa pýtate v tej druhej otázke? To je predsa úplne jasné, že tieto otázky sú zavádzajúce, že druhá otázka nabáda našich občanov k strachu, aby odpovedalo negatívne na otázku číslo 1. Veď sa nehrajte s nami, veď my vieme, o čom to je.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Andrejčák, my nespochybňujeme programové vyhlásenie vlády. Ak pochybujeme, tak o odhodlaní napĺňať ho a o jeho záväznosti pre vládu. A tak trochu aj pre vás, pre koalíciu, potvrdzuje naše pochybnosti to, čo sa tu udialo za dva roky. Ja sa pýtam, čo s tou vetou, ktorá znie: vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu. Čo s programom Čisté ruky? To nie je záväzné? Jednoducho slová a realita sú na Slovensku rozdielne.

  • Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Andrejčáka, kde povedal takú pozoruhodnú vetu, že ak občania rozhodnú áno, že chcú ísť do NATO, tak vláda dostane smernicu alebo právo tri roky vyjednávať, a ak sa to ukáže výhodné, tak to aj zrealizovať. To ste tak povedali. K tretej otázke. Ja som tomu rozumel tak, že celkove o tej problematike, pretože ak toto nevieme dopredu, tak nemôžeme prijať ani programové vyhlásenie, a už je prijaté, schválené a v tejto časti stojí za ním koalícia aj opozícia. Takže celkom dobre som vám nerozumel. Teda k tretej otázke.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Langoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Andrejčák len dovŕšil môj pocit, ktorý mám zo zmätenej a miestami trápnej argumentácie za toto referendum, ten stále rozšírenejší názor, že dnešný politický režim na Slovensku pokračuje skrytým spôsobom vo vazalskej politike voči Moskve.

  • Udivujú ma fantazmagórie pána Langoša ako obyčajne...

  • Ale, pán Cuper, nemôžete reagovať...

  • Chcem reagovať, samozrejme, na vystúpenie pána Andrejčáka.

    Samozrejme, toto referendum, ktoré sa robí, nie je referendom, ktoré by bolo schvaľovacím referendom o nejakej konkrétnej alternatíve, či tu budú umiestnené, alebo nebudú umiestnené zbrane. Toto referendum má v každom prípade pre vládu iba konzultatívnu povahu. Vláda pri rokovaniach bude viazaná, i keď bude mať...

  • Hlasy v sále.

  • Pán Kanis, nerozčuľuj sa, ja sa nerozčuľujem, keď ty tu rozprávaš o niečom inom. Pán Švec tu rozprával, že strašíme, že chceme strašiť ľudí. Nie, ja hovorím, že toto referendum má povahu konzultatívnu, aj keď bude, samozrejme, podľa ústavy vydané formou zákona. Vláda ním bude iba viazaná pri rokovaniach...

  • Ruch v sále.

  • ...ale o samotnom umiestnení zbraní, samozrejme, musí dôjsť nejakou zmluvou. Pán Švec, takže nikoho nebudeme zavádzať, načo takéto fantazmagórie?

  • Pán Cuper, ďakujem. Pán Lauko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem zareagovať na slová predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána Andrejčáka, keď hovoril, že opozícia sa bojí tohto referenda. Pán Andrejčák, ubezpečujem vás, že...

  • Hlasy v sále.

  • Pán Cuper, buďte ticho, pán Cuper, vy vyrušujete a beriete mi čas, tak ako váš premiér sa sťažoval.

  • Pán Andrejčák, opozícia sa nebojí referenda. Ja som vo svojom vystúpení povedal aj moji kolegovia povedali, že buď je toto referendum podľa programového vyhlásenia vlády neskoro, alebo vzhľadom na to, že nás nezaradili do krajín, ktoré sú pozvané, je predčasné, a preto sú to zbytočne vyhodené peniaze.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Urban.

  • Vážení pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    tiež by som chcel reagovať na vystúpenie pána predsedu Andrejčáka. Chcem potvrdiť slová, ktoré vyslovil, alebo mohli vyznieť trošku ináč, a povedať, že naozaj na tých rokovaniach, kde ja mám možnosť byť ako člen výboru pre obranu a bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o rokovania, ktoré sa robia priamo v NATO, skutočne doteraz nám nikto z velenia či z vedenia NATO nepovedal, či pri prijímaní nových členov nebude rigorózna požiadavka na tieto štáty prijať aj záväzok inštalácie vojenských základní a jadrových zbraní. Čiže ak dnes táto otázka je položená, táto otázka je naozaj namieste, pretože ešte ani dnes štátmi NATO nie je rozhodnuté, či tieto záväzky novoprijímané štáty NATO nebudú musieť na seba prijať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

  • Pán poslanec Andrejčák, vy ako predseda garančného výboru k tejto záležitosti máte veľmi pomýlené a divné názory. Nehnevajte sa, ako môžete tvrdiť, že ak v referende pri tretej otázke vyjde zo strany občanov áno, tak vláda dostane splnomocnenie na tri roky zvažovať a rokovať, či to bude dobré pre Slovensko. Nie, vláda bude musieť tento záväzný akt realizovať a nie zvažovať. To ste si pomýlili. Výsledok referenda je záväzný, a hlavne pre vládu.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    myslím, že tu márnime čas jalovým mlátením slamy, pretože nech predloží koalícia čokoľvek, tak opozícia je principiálne proti. Ak je referendum, tak je to chyba, ak nie je referendum, tiež je to chyba. Ak je otázka, prvá je sporná, druhá je tiež sporná, tretia je už úplne sporná. Keby tam bolo dvesto otázok, všetky sú zlé, keby tam bola iba jedna, tak je zle, lebo je iba jedna. Takže keby sme za zdržali faktických poznámok, maximálne stručne vystúpili a neťahali čas, lebo vás tu počúvať je skutočne hriech.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

  • Ďakujem za slovo.

    Musím povedať, vážená Národná rada, že je mi veľmi ľúto, že ste neprijali môj procedurálny návrh, aby sme dostali na stôl jednak zmluvu o aliancii z roku 1949, ktorá je základom, a jednak rezolúciu o nerozmiestňovaní jadrových zbraní na území novoprijímaných štátov, pretože z toho, čo hovoril pán Andrejčák, z diskusie, ktorá tu vyplynula, vidno, že by sme úplne inak diskutovali, keby sme tieto dve veci mali pred sebou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Kanis.

  • Vážená Národná rada,

    považujem za legitímny každý názor na otázku, či sa má Slovenská republika stať členom NATO, alebo sa nemá stať členom NATO, alebo názor, že Slovenská republika má byť neutrálny štát. A každý, kto vystupuje s jedným z týchto troch názorov, má právo mať priestor vysvetľovať svoje názory v spoločnosti, pretože ide skutočne o osudovú otázku, ide o to, ako sa budú uberať dejiny Slovenskej republiky začiatkom 3. tisícročia. A preto, vážení kolegovia, azda by sme mali k tejto otázke pristupovať natoľko zodpovedne, aby možno jednotlivé osobné predstavy nezatieňovali zložitosť tohto vecného problému, lebo ide o problém nesmierne zložitý. Nejde tu o problém len nejaký ideologický, ktorý sa dá vyjadriť postojom za a proti. Ide vlastne o dva procesy, a preto aj slovné pomenovanie "vstup do NATO" možno by bolo lepšie alternovať slovným spojením "stať sa členom NATO", pretože v tom slovnom spojení "vstup do NATO" akoby sa premietala naša vôľa, naše chcenie, či tam chceme ísť, alebo nechceme ísť, a v tom spojení "stať sa členom NATO" sú zapojení aj tí ostatní, ktorí o nás budú rozhodovať.

    Veď skutočne ide o dva procesy, ktoré musia ísť súčasne, ak máme záujem riešiť bezpečnostnú problematiku Slovenskej republiky. Proces pripravenosti Slovenskej republiky a prejav našej vôle, nášho chcenia, aby sa štát stal členom NATO, musia dosiahnuť istú úroveň. A takisto musí dosiahnuť istú úroveň ten proces, ktorý sa odvíja od článku 10 Washingtonskej zmluvy, kde sa hovorí v podstate o tom, že strany zmluvy môžu pozvať, zdôrazňujem, pozvať ktorýkoľvek ďalší európsky štát do aliancie, ktorý bude podporovať princípy zmluvy a prispeje k bezpečnosti severoatlantickej oblasti.

    Keď rozhodujeme o tom, či referendum má byť, alebo nemá byť, tak napriek skromnosti toho návrhu, ktorý tu je, a aj napriek tomu, že tam je dôvodová správa veľmi nedostatočná, si musíme uvedomiť, kto je vlastne kompetentný rozhodovať o otázke vstupu ako jednej strany mince s názvom členstvo v NATO. Odpoveď je jasná, budú o tom rozhodovať parlamenty členských krajín NATO. A parlament krajiny, ktorá je prijímaná, by mal rozhodovať z druhej - našej strany. Pravda, táto otázka je trocha zložitejšia. Ja si myslím, že aj v tomto prípade, ak sa proces vyvinie až k nejakej konečnej fáze, vznikne zrejme opäť problém, či je kompetentná rozhodnúť túto otázku Národná rada podľa článku 86 písm. e) ústavy, alebo či tu musí byť uplatnený článok 93 alebo 99 ústavy, ktorý sa týka referenda. Závisí to od toho, ako budeme posudzovať vstup do NATO (alebo získanie členstva v NATO), či je to skutočnosť, ktorá má do činenia so štátnym zväzkom, alebo je to skutočnosť, ktorú možno zaradiť iba medzi ostatné zmluvy, o ktorých je kompetentná rozhodnúť Národná rada. Upozorňujem na to preto, že ak sa rozbehne nejaký proces referendom, ten proces sa nebude dať už zastaviť. A preto by sme veľmi dobre mali zvažovať, do čoho ideme, čo sa naštartuje a čo z toho môže vyplynúť.

    Myslím si, že treba si položiť otázku, či teda má byť referendum. Na to odpovedajú jednotlivé strany rozdielne. Za svoju stranu môžem povedať, že máme túto požiadavku od roku 1993 vo svojom zahraničnopolitickom programe. S tým súvisí aj otázka, kedy má byť referendum. Už som tu naznačil, že by sme mali s referendom narábať - a to sa týka nie iba vládnej koalície, ale aj opozície - narábať zodpovedne, opatrne a byť si vedomí toho, aké procesy otvára a aké dôsledky prinesie. Rozhodnúť o vstupe do NATO možno až vtedy, keď sa proces prejavu našej štátnej vôle vstúpiť a proces akceptácie Slovenskej republiky členskými krajinami NATO priblíži tak, že rozhodnutie o vstupe je časovo a vecne aktuálne. Je zrejmé, že referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO by malo byť vtedy, keď to bude aktuálne, teda nie na začiatku tohto procesu zbližovania, ale na jeho konci.

    Vzniká otázka, ak má byť referendum na začiatku procesu, čo ja považujem, že je teraz, či počíta navrhovateľ s tým, že bude aj na konci tohto procesu. Istým spôsobom nadväzujem na to, čo tu povedal pán poslanec Slobodník ohľadne premiérovho výroku, pretože aj takáto možnosť tu je. Ak sa totiž uzná, že vstup do NATO má vlastne charakter vytvárania alebo prvky vytvárania štátneho zväzku, potom nastupuje príslušný článok ústavy o referende a potom ústavný zákon o vstupe musí byť potvrdený referendom. Čiže ak má byť referendum na začiatku procesu, počíta navrhovateľ s tým, že bude aj na konci? A to tu ešte nebolo, vážení. To sa ešte nestalo, aby o tej istej otázke občania odpovedali v dvoch referendách. To je zrejme na zamyslenie, či ten proces, ktorý sa teraz práve má zvoliť, je taký domyslený, aby nedošlo k tejto skutočne kurióznej situácii, lebo otázka napokon aj v koncovke musí byť rovnaká na podstatu, či áno a či nie.

    Strana demokratickej ľavice má vo svojom zahraničnopolitickom programe, a to som už povedal, od roku 1993 referendum ako spôsob, v ktorom sa má definitívne rozhodnúť o vstupe do NATO. Je to v súlade s článkom 99 ústavy, ak by sme vstup do NATO a členstvo v NATO považovali za skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje znenie článku 99. To je podľa mňa otvorená otázka. Ak vstup do NATO však budeme považovať len za pristúpenie Slovenskej republiky k Washingtonskej zmluve, tak je potom na rozhodnutie o vstupe do NATO postačujúca kompetencia Národnej rady podľa článku 86 písm. e). Dávam tento problém, ako sa hovorí, "do pľacu", pretože je to seriózny, vecný a vážny problém.

    Ak je Národná rada Slovenskej republiky v tejto interpretácii kompetentná rozhodnúť vo veci vstupu do NATO, potom referendum na počiatku procesu zbližovania Slovenskej republiky s NATO vlastne nahrádza prieskum verejnej mienky - to by som nadväzoval na to, čo povedal pán kolega Cuper -, ináč povedané, je vlastne prostriedkom na zistenie prejavu súhlasu a nesúhlasu občanov, nahrádza prieskum verejnej mienky, ale potom môžeme povedať, že na to je postačujúci prieskum verejnej mienky a ten podľa zamerania verejnej diskusie o vstupe do NATO, ktoré prijala vláda, má uskutočniť Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

    Ešte raz zdôrazňujem, že Strana demokratickej ľavice vo svojom zahraničnopolitickom programe má požiadavku referenda o vstupe do NATO pre situáciu, keď to bude aktuálne. Dnes to aktuálne nie je. Pre vládu je však stále záväzný obsah jej programového vyhlásenia, v ktorom sa hovorí o cieli Slovenskej republiky stať sa členom Severoatlantickej aliancie.

    Aká by mala byť konkrétna otázka? To je ďalší problém, ktorý sa tu otvára. Dovolím si citovať zo zákona číslo 564 Národnej rady o spôsobe vykonania referenda § 1 ods. 4. Otázka alebo otázky predložené na rozhodnutie v referende musia byť formulované tak, aby na ne bolo možné jednoznačne odpovedať áno alebo nie. Otázky nesmú byť navzájom podmienené. To sú dve kritériá, aké majú byť otázky alebo otázka. Z tohto hľadiska je prvá otázka v tlači 617, teda v návrhu, o ktorom tu rokujeme, vo svojej podstate správna, až na to, že "vstup do NATO" je slovné spojenie vyjadrujúce pohľad zo strany štátu uchádzajúceho sa o členstvo v NATO. Z pohľadu krajín, ktoré v NATO sú, ide o prijímanie nového člena. Preto by podľa mňa bolo možno lepšie aj v tejto prvej otázke slovné spojenie "o vstupe do NATO" nahradiť slovným spojením "aby sa Slovenská republika stala členom NATO". Táto pripomienka by prvú otázku dala do súladu s charakterom dvoch procesov, ktoré majú súčasne viesť k získaniu členstva v NA- TO.

    Druhú a tretiu otázku o rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní považujem za navádzanie k odpovedi "nie" na otázku prvú. Ako stoja veci rozmiestňovania jadrových zbraní a vojenských základní v skutočnosti? Aké vzťahy má už dnes Slovenská republika k jadrovým zbraniam? V čom si môže Slovenská republika projektovať a formovať svoje postavenie ohľadne prípadného členstva v NATO?

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem vás ubezpečiť, chcem vás upozorniť na to, že Obranná doktrína Slovenskej republiky schválená uznesením Národnej rady 30. júna 1994 obsahuje aj takúto pasáž: "Slovenská republika nevlastní ani nevyrába jadrové alebo iné zbrane hromadného ničenia a nebude sa usilovať o ich vlastníctvo. Nepripustí rozmiestnenie ani skladovanie týchto zbraní na svojom výsostnom území." Myslím si, že to je skutočnosť, ktorú jednoducho treba rešpektovať aj teraz, keď uvažujeme o tom, aké majú byť otázky. Vrele vám odporúčam prečítať si celú obrannú doktrínu, pretože obsahuje ucelenú filozofiu aj tohto procesu zbližovania sa. A ďalej sa tam píše: "Základnou orientáciou bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky je orientácia na získanie plnohodnotného členstva v Severoatlantickom pakte."

    Nie je tu toľko času, aby som rozoberal názory z novej strategickej koncepcie NATO schválenej hlavami štátov a vlád Rady NATO 7. a 8. novembra 1991. Chcel by som aspoň to podstatné z nich citovať. Je to charakteristika jadrových síl v bode 55, kde sa hovorí o tom, že budú aj naďalej plniť základnú úlohu tým, že sa postarajú o neistotu v mysli akéhokoľvek agresora, pokiaľ ide o povahu odpovede spojencov na vojenskú agresiu. A ďalej bod 56: "Ich stav v Európe bude zachovaný na minimálnej úrovni dostatočnej na udržanie mieru a stability."

    K štúdii o rozširovaní NATO, ktorú tu niekto chcel predložiť (to je presné znenie toho dokumentu - Štúdia o rozširovaní NATO), chcem povedať, že táto štúdia obsahuje rozpory v tejto veci. Je zrejmá zložitosť vecného problému rozširovania NATO a v súvislosti s tým aj jadrových zbraní. V tejto štúdii sú formulácie, ktoré prinášajú isté napätie a toto napätie viedlo v prvej dekáde októbra 1995 k sporu veľvyslancov jadrových veľmocí.

    Možno si pamätáte na vtedajší spor medzi veľvyslancami Jastrzembským a Russelom ohľadne interpretácií Solanu. Zároveň však treba poznamenať, že v bode 58 tejto štúdie je takáto formulácia - myslím, že tu ju už aj niekto čítal, ale predsa to len pripomeniem: "Neexistuje prioritná požiadavka na rozmiestnenie atómových zbraní na území nových členov." A ďalej: "NATO by si malo zachovať súčasné nukleárne kapacity zároveň s právom modifikovať svoj postoj k jadrovým zbraniam, ak by to vyžadovali okolnosti." A tak ďalej.

    Treba upozorniť ešte na jednu závažnú vec. Mám často pocit, keď sa hovorí o jadrových zbraniach, že naša verejnosť a často aj ľudia, ktorí o tom píšu a mali to vedieť, jednoducho nezachytili veci, ktoré sa udiali na poli odzbrojovania aj v oblasti jadrových zbraní.

    Dá sa povedať, že v porovnaní konca deväťdesiatych rokov a polovice sedemdesiatych rokov je dnes v Európe iba 10 % jadrových zbraní z toho, čo tu bolo v sedemdesiatych rokoch. To je výsledok procesu odzbrojovania a výsledok plnenia zmlúv, ktoré podpísali medzi sebou najväčšie jadrové veľmoci - Spojené štáty americké a Sovietsky zväz a ktoré prebrala aj Ruská federácia.

    Zároveň, vážená Národná rada, vás chcem upozorniť na to, že Slovenská republika ako nástupca po Česko-Slovensku je zaviazaná viacerými medzinárodnými zmluvami ohľadne svojho postoja k jadrovým zbraniam. Sme vlastne štátom, ktorý dodržiava a musí dodržiavať, tak ako aj iní, zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami vo vlastnom priestore, Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ktorá bola podpísaná v roku 1968 a ktorá priamo ukladá jadrovým mocnostiam neposkytnúť žiadnemu ďalšiemu štátu jadrové zbrane alebo ostatné jadrové výbušniny či kontrolu nad takýmito zbraňami a výbušninami, aby žiadnym spôsobom neposkytovali priamu alebo nepriamu podporu či pomoc nejadrovému štátu pri výrobe a získavaní jadrových zbraní a výbušnín a pri kontrole nad nimi a aby ich k niečomu takému nepovzbudzovali. A nejadrové signatárske štáty sa zaviazali, že nebudú získavať od iných štátov jadrové zbrane či jadrové výbušniny, či už priamo alebo nepriamo, nebudú ich vyrábať ani hľadať alebo prijímať pomoc pri ich výrobe a že sa nebudú usilovať o kontrolu nad takýmito zbraňami alebo výbušninami. Tak by sme mohli pokračovať ďalej, čo sa týka aj najnovších zmlúv o jadrových zbraniach medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými.

    Vážená Národná rada, diskusia o jadrových zbraniach je v tom momente komická, keď začneme uvažovať, že by došlo k takémuto jadrovému konfliktu. Možno to je situácia, v ktorej nastupujú do hry filozofi a skúmajú existenčné riziko, ktoré priniesol jadrový vek, ktorý znižuje akýkoľvek kolektívny bezpečnostný systém na grandiózne nič. Čiže zrejme riešenie je v tom, aby k tomu nedošlo, a nie čo keby k tomu došlo.

    A ešte k otázke vojenských základní. Vážení kolegovia, kolegyne, nová strategická koncepcia NATO v bode 18 hovorí: "Aliancia nehodlá pripraviť členské štáty o právo a povinnosť prevziať svoje zvrchované právomoci v oblasti obrany. Súčasne však im kolektívnym úsilím umožňuje zvyšovať kapacity na realizáciu základných národných bezpečnostných záujmov."

    Chcem upozorniť iba na to, že každý štát, ktorý chce vstúpiť do NATO, má možnosť formulovať si vlastný status, vlastné postavenie v NATO. V tomto prípade treba rozlišovať medzi Varšavskou zmluvou a Severoatlantickou alianciou. Jednoducho, aj v histórii NATO je dosť príkladov, žiaľ, nemám čas, aby som tu konkrétne všetko uvádzal, kde jednotlivé štáty si formulovali a formovali svoj status v NATO.

    Chcel by som však upozorniť, že je celý rad dokumentov, v ktorých je vlastne zafixované úsilie Slovenskej republiky ohľadne tohto problému. Ja sa domnievam, že vzhľadom na programové vyhlásenia vlády, všetkých vlád, ktoré tu boli v rámci samostatnej republiky, vzhľadom na obrannú doktrínu, vzhľadom na obsah dokumentov v Partnerstve za mier aj vzhľadom na informáciu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch návštevy generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu v Slovenskej republike v apríli 1996, otázka áno/nie je už za nami. Dovoľte mi citovať práve z tejto informácie ministerstva zahraničných vecí, kde sa píše o výsledkoch návštevy generálneho tajomníka NATO na Slovensku. Citujem: "Slovenská republika potvrdila, že je pripravená prevziať na seba všetky povinnosti vyplývajúce z plnohodnotného členstva v NATO. Cieľom Slovenskej republiky je byť v prvej skupine krajín, ktoré budú prijaté za člena NATO."

    Tak, vážení, kde sme a kto je zdravý? Musím to tak povedať. Ja osobne by som takúto formuláciu, vedomý si vecnej zložitosti, nikdy nepoužil, že Slovenská republika je pripravená prevziať na seba všetky povinnosti vyplývajúce z plnohodnotného členstva v NATO. Moja predstava je, že Slovenská republika si aj v štádiu, v procese vstupovania, približovania sa k NATO musí sformulovať svoj osobitný, konkrétny, jednotlivý status svojho budúceho postavenia, ak sa tam chce dostať a ak sa tam dostane. Jednoducho to je prejav suverenity nášho štátu a v tomto nám nikto nemôže zabrániť. Preto takéto vyhlásenia, samozrejme, aj z hľadiska národno-štátneho záujmu sú pre mňa neprijateľné, hoci vyzerajú ako veľmi ústretové voči NATO.

    Ak sme hovorili o vojenských základniach, tak z celej histórie, ako sa formoval vzťah jednotlivých štátov NATO, chcem len upozorniť na pár myšlienok. Ak vychádzame z konkrétnych prípadov tohto čiastočného zapojenia jednotlivých krajín do Severoatlantickej aliancie, tieto obmedzenia ich vlastného postavenia, a teda charakteristiky ich vlastného statusu, sa týkali predovšetkým týchto vecí:

    Po prvé - týkali sa prítomnosti jadrových zbraní na vlastnom území, a to v mierových podmienkach alebo všeobecne. Čiže ak si formulujeme svoju požiadavku, že tu nemajú byť rozmiestnené jadrové zbrane, hoci sme už dokázali, že vlastne ani o to nejde, ak si formulujeme ďalšie požiadavky, je to plne v intenciách toho, ako si budeme formovať svoje prípadné miesto aj v tejto aliancii.

    Po druhé - tieto výhrady jednotlivých štátov sa týkali existencie vojenských základní aliančných partnerov alebo len ich púhej prítomnosti na území toho štátu. To je ďalší problém, ktorý takisto treba konkrétne zvládnuť. Ako viete, my tu schvaľujeme vyslanie našich vojsk do zahraničia Národnou radou, ale ústava nič nehovorí o tom, kto má byť na našom území. Napríklad to tiež je jeden námet na dopracovanie veci alebo riešenie ústavným zákonom.

    Po tretie - výhrady sa týkali počtu a rozsahu vojenských spojeneckých cvičení. Túto otázku takisto nemáme upravenú.

    Po štvrté - výhrady sa týkali výšky prostriedkov vydelených na obranu, veľkosti a miery zapojenia vlastných ozbrojených síl.

    Po piate - ďalšia výhrada sa týkala miery zapojenia sa do jednotlivých štruktúr integrovaného vojenského plánovania a velenia.

    Čiže, vážení kolegovia, chcel som povedať iba toľko, že otázka nestojí len v polohe či áno a či nie, ale otázka stojí aj v tom, či dokážeme vecne riešiť, a dobre, aj v prospech vlastných národno-štátnych záujmov, aj prostredia, v ktorom pôsobíme, tieto otázky na prospech Slovenskej republiky. Na základe týchto pripomienok aj na základe istých poznatkov z tohto celého procesu dovolím si dať pozmeňujúce návrhy k tlači 617.

    Prvý pozmeňujúci návrh: "A. schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s touto otázkou: Ste za to, aby sa Slovenská republika stala členom NATO bez rozmiestnenia jadrových zbraní a nových vojenských základní na našom území?"

    Navrhujem vypustiť otázky číslo 2 a 3.

    Ak neprejde tento pozmeňujúci návrh, tak platí aj druhý pozmeňujúci návrh, citujem: "A. schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s touto otázkou: Ste za to, aby sa Slovenská republika stala členom NATO?"

    Opäť vypustiť otázky číslo 2 a 3.

    A napokon ešte raz chcem zopakovať, že Strana demokratickej ľavice má vo svojom programe ako spôsob definitívneho rozhodnutia referendum, ale až v tom čase, keď to bude aktuálne. Dnes to aktuálne nie je.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Weiss. Predtým s faktickou poznámkou pán Cuper.

  • S mnohým čo povedal pán Kanis, súhlasím, ale nesúhlasím s tým, že by postup vlády nebol objektívny a racionálny. Vláda konštatovala všeobecne alebo deklarovala všeobecnú pripravenosť rokovať alebo prezentovať stratégiu Slovenskej republiky o vstupe do NATO. Je celkom prirodzené, a som rád, že pán Kanis potvrdil to, čo som už povedal svojho času na tlačovke, že referendum v článkoch 93 a nasledujúcich má naozaj konzultatívnu povahu, i keď jeho výsledky sa prezentujú formou zákona. To znamená, že vláda si odkonzultuje všeobecnú predstavu, ktorú prezentovala pri rokovaniach s pánom Solanom, aby vedela, v akých intenciách môže rokovať. Ja na tom nič zlého nevidím. Samozrejme, ak vláda zistí u občanov všeobecnú vôľu, ktorá sa nie celkom objektívne dá zistiť prieskumom, a nemá tú záväznosť, akú bude mať referendum, je celkom prirodzené, že už samotné výsledky rokovaní nemusia byť schvaľované referendom, teda ex post, to znamená ratifikačným, pretože takéto referendum sa predpokladá v článku 7 iba pri vstupe do nadštátnych, nie do medzištátnych spojení. NATO má charakter medzištátneho, nie nadštátneho spojenia. Ak by sme vstupovali alebo ak by bolo referendum o vstupe do Európskej únie, to by muselo byť v zmysle článku 7 ratifikačným, Európska únia je nadštátnym spojením štátov, ale referendum v zmysle článku 93 naozaj je len konzultatívnej povahy, i keď sa vyhlasuje formou zákona. Má iba zvýšenú váhu u vlády, že vláda sa ním musí riadiť.

    Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Ďakujem.

    Na rozdiel od pána poslanca Kanisa mám úplne opačný názor na to, či referendum je aktuálne dnes, alebo nie je, a či napríklad diskusia o jadrových zbraniach je v tomto momente komická alebo potrebná. Prečo? Nebolo to tak dávno, čo viacerí politici v Poľsku vyjadrili ochotu rozmiestniť na poľskom území jadrové zbrane. Podobne v Česku, Maďarsku. Neviem, či niekoho z našich opozičných politikov to vystrašilo, ale poriadne to vystrašilo mnohých obyčajných ľudí.

    Chcem povedať, že národy sú často v dejinách, myslím si, že aj dnes, oveľa múdrejšie než ich aktuálni vodcovia. Domnievam sa, že až reakciou na verejnú mienku v Poľsku, Česku aj v Maďarsku, a myslím si, že aj reakciou na verejnú mienku na Slovensku a na vystúpenie slovenskej politickej reprezentácie došlo k určitej (a veľkej) korekcii v politike NATO, vo vyjadreniach predstaviteľov NATO. Lenže vyjadrenia, uznesenia, že sa nepredpokladá niečo v blízkej budúcnosti, že neexistuje prioritná požiadavka a podobne, to sú proste vyjadrenia politikov, z ktorých mnohí u národov nemajú dôveru. Ich úsudky nie sú len nezdravé, sú apokalyptické. Preto si naopak myslím, že je veľmi aktuálna diskusia o tejto problematike, o atómových zbraniach atď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Rosival.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi krátku poznámku k prerokúvanej otázke. Podobne ako pán Slobodník aj ja verím, že referendum bude úspešné a že sa vysloví za vstup Slovenska do NATO. Môžem uistiť aj ďalších poslancov, aj pána Andrejčáka, že urobím vo svojej oblasti, vo svojom regióne všetko pre to, aby referendum dopadlo v prospech vstupu do NATO. Nechcem teda polemizovať o otázke, či referendum áno, alebo nie, ale rád by som povedal pár slov k druhej a tretej otázke referenda, predovšetkým k druhej navrhovanej otázke. Domnievam sa, že charakteristika, ktorú povedal pán poslanec Kukan, že je to perfídna a zavádzajúca otázka, nebezpečná otázka, je názor oprávnený.

    Vypočuli sme si tu viaceré názory, napríklad pána poslanca Urbana alebo pána poslanca Glinského, ktoré spochybnili vyjadrenie NATO o nutnosti rozmiestniť jadrové zbrane na území nových členov. Preto by som chcel zopakovať stanovisko ministerského zasadnutia Severoatlantickej rady, ktorá je celkom iste oficiálnym orgánom. Chcel by som teda zopakovať uznesenie tohto ministerského zasadnutia, ktoré hovorí: "Rozšírenie NATO nebude vyžadovať zmenu súčasnej jadrovej pozície aliancie. Krajiny NATO nemajú zámer, plán ani dôvod rozvinúť na území budúcich nových členov jadrové zbrane, nevidia potrebu zmeniť jadrovú pozíciu a politiku NATO ani nepredpokladajú, že by ju v budúcnosti bolo potrebné zmeniť." Toto je text, ktorý bol prijatý na ministerskom zasadnutí Severoatlantickej rady v decembri 1996 v Bruseli.

    Ak sme tu počuli vyjadrenie, že žiaden orgán neuistil, nedal záruky našim reprezentantom v Bruseli, že u nás jadrové zbrane rozmiestnené nebudú, predpokladám, že tieto rokovania sa uskutočnili pred decembrom roku 1996, keď vzniklo toto oficiálne stanovisko.

    Ďalej tiež v decembri minulého roku, presne 11. decembra 1996, sa v Bruseli uskutočnilo ministerské zasadnutie Severoatlantickej rady pre spoluprácu a na tomto zasadnutí sa zúčastnili aj reprezentanti krajín Partnerstva za mier. Nás tam reprezentoval pán minister Hamžík. Rovnako tu bolo prijaté uznesenie, z ktorého si dovolím citovať časť: "Ministri potvrdili, že NATO nemá záujem, neplánuje a nemá dôvod rozmiestniť jadrové zbrane na území budúcich nových členov a meniť tak svoju jadrovú politiku, a nevidia ani potrebu urobiť tak v budúcnosti." Vo svetle týchto dvoch oficiálnych stanovísk sa domnievam, že otázka číslo 2 v navrhovanom referende je skutočne zavádzajúca, a mám skutočne dojem, že má slúžiť na spochybnenie otázky číslo 1. Rád by som sa mýlil a budem veľmi rád, ak sa moja domnienka nepotvrdí.

    Chápem, že Združenie robotníkov Slovenska malo vo svojom programe referendum, o ktorom dnes rokujeme. Takýto názor treba rešpektovať, ale prosím, aby otázky boli stavané čestne, férovo voči obyvateľstvu, aby obyvateľstvo nebolo zavádzané v takej dôležitej veci, ako je náš vstup alebo vyslovenie sa proti vstupu do NATO.

    O vysvetľovaní nášho vstupu do NATO vzhľadom k obyvateľstvu mám tiež svoju drobnú pochybnosť, pretože som sledoval televíznu reláciu, kde bolo NATO prezentované ako bojové zoskupenie určené na boj. Takto bolo NATO v úvode relácie charakterizované. Domnievam sa, že toto je veľmi nepresná charakteristika NATO.

    Na záver by som chcel vyjadriť myšlienku, že na tomto 24. zasadnutí Národnej rady sme videli, že poslanci sú schopní rozmýšľať samostatne, poslanci vedia prejaviť svoj osobný názor. Veľmi rád by som bol, keby sa aj v hlasovaní o referende našli poslanci, ktorí sú za referendum, ale nechcú zavádzať obyvateľstvo, a budem veľmi rád, keď sa nájde dostatok poslancov nato, aby otázky 2 a 3 boli z referenda vyradené.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som len k predchádzajúcemu rečníkovi, k pánu poslancovi chcela povedať, že si na rozdiel od neho nemyslím, že otázka je zavádzajúca. Sme tu rôzneho zloženia a prístup k informáciám u každého poslanca je iný v rámci výborov alebo možností, ktoré má, takže myslím si, že možno otázka, ktorá je položená takýmto spôsobom, vyjadruje aj otázku, ktorú by položil niektorý z občanov tejto republiky. A skôr vidím neúctu voči názoru druhého. Ja som práve naopak veľmi povďačná, že sa táto téma dostala na rokovanie snemovne, že sme o nej začali v rámci verejnej diskusie najskôr diskutovať my. Mrzí ma však iné, že niektorí tu prezentujú vystúpenie pre vystúpenie a nezaoberajú sa, nemajú úctu pred otázkou, ktorá bola položená. Tam, kde sa nám to hodí, spochybňujeme vládu, ktorá má toto vo vládnom programe a vo vládnom programovom vyhlásení. Myslím si, že práve dané referendum by podporilo úsilie vlády, pretože vláda by vedela, že sa opiera o takú širokú bázu. Ja som tiež presvedčená, tak ako rečník predo mnou, že toto referendum určite dopadne v prospech programového vyhlásenia vlády, ale vláda bude mať aspoň základňu, v rámci čoho rokovať, alebo čo je národným záujmom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.

  • Chcem doplniť iniciatívy, ktoré tu boli vymenované ohľadom bezatómových pásiem a zákazu rozširovania atómových zbraní. Najnovšia iniciatíva vznikla aj na pôde Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, na pôde ukrajinskej vlády a ukrajinského parlamentu. Pritom Ukrajina má tiež záujem o integráciu sa do NATO a nebráni to ukrajinskej vláde dokonca zorganizovať konferenciu Organizácie o bezpečnosti a spolupráci na túto tému v Kyjeve. Samozrejme, o tom, či budú rozmiestnené, alebo nebudú rozmiestnené atómové zbrane v budúcich členských krajinách NATO, nie je definitívne rozhodnuté, a preto si myslím, že táto otázka, ktorú vláda prezentuje, má svoje opodstatnenie. Vláda si chce vykonzultovať s národom, či teda môže aj za týchto okolností o vstupe do NATO rokovať, alebo nemôže rokovať. Kladná odpoveď na túto otázku je mandátom pre vládu. Samozrejme, ten mandát trvá 3 roky.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    viem, že to pán poslanec Cabaj myslel dobre so svojím návrhom, aby sme ráno mali už všetky pozmeňujúce návrhy a pripomienky k dispozícii, ale zároveň mi je ľúto, že táto diskusia, ktorá je naozaj veľmi dôležitá, myslím si, že a priori sa ani dnes nevedie cez stranícke tričká, ale cez hľadanie toho, čo je pre Slovensko z hľadiska jeho štátnopolitického záujmu najdôležitejšie, robíme takto večer, keď už sme po celodennom zasadaní dosť fyzicky unavení. Ja si myslím, že táto diskusia v parlamente, keby sa na to bolo bývalo myslelo, mohla byť jednou zo súčastí tej vysvetľovacej kampane, ktorú vláda ohlásila a ku ktorej prijala svoj materiál.

    Napriek tomu, keďže ide o takú dôležitú tému, napriek tomu, že je neskoro večer, dovoľte mi, aby som sa niektorým otázkam venoval trošku dôslednejšie, a veľmi by som prosil, aby sa moje narábanie s citátmi nechápalo ako nejaké osobné dotýkanie sa kohokoľvek z nás. Všetko to chápem ako politický problém, ktorý súvisí s možnou budúcnosťou Slovenskej republiky.

    Začnem citátom z programového vyhlásenia vlády. "Základný smer bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky predstavuje úsilie o získanie členstva v Severoatlantickej aliancii a Západoeurópskej únii. Severoatlantickú alianciu považujeme za najefektívnejšiu existujúcu bezpečnostnú organizáciu a členstvo v nej súčasne za možnosť získania efektívnych bezpečnostných záruk." S touto časťou programového vyhlásenia vlády vyjadrila Strana demokratickej ľavice jednoznačný súhlas a tento súhlas sme prezentovali tak doma ako vždy a všade v zahraničí.

    Po prečítaní návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda si však musím, kolegyne a kolegovia, postaviť otázku, aký je skutočný zámer vládnucej koalície, keď prichádza s týmito otázkami. Chce obhájiť a presadiť v referende to, čo v súvislosti so vstupom do Severoatlantickej aliancie dala do programového vyhlásenia vlády, alebo chce vládna koalícia dosiahnuť opačný výsledok? Totiž, ak by chcela vládna koalícia jednoznačne obhájiť svoje programové vyhlásenie, mala s objasňovacou kampaňou začať hneď, ako toto programové vyhlásenie bolo schválené. Mala začať presviedčať obyvateľstvo, aj to, ktoré ju volilo, aj to, ktoré ju nevolilo, že v tejto oblasti je bezpečnostná politika vlády správna, perspektívna a zodpovedá štátno-politickému záujmu.

    Ja mám skôr dojem, že niektorí predstavitelia vlády, vládnucej koalície chápu túto začínajúcu sa kampaň ako priestor na nejakú neutrálnu diskusiu, kde sa vláda vôbec nemá povinnosť angažovať za svoje programové vyhlásenie. Ja by som bol veľmi-veľmi rád, keby som sa mýlil. K tejto mojej otázke ma viedla aj skutočnosť, že kampaň, som o tom hlboko presvedčený, mali za vládu odštartovať predseda vlády, minister obrany, minister zahraničných vecí a mali občanom v najsledovanejšom čase v Slovenskej televízii, vo verejnoprávnej inštitúcii, v Slovenskom rozhlase uviesť veľmi jasné vecné dôvody, prečo sa pred dvoma rokmi vláda rozhodla pre kontinuitu línie bezpečnostnej zahraničnopolitickej oblasti s líniou, ktorú zastávali predchádzajúce vlády od roku 1989. Ide tu totiž o základný národnoštátny záujem Slovenskej republiky a rozhodovanie o tejto otázke a potom aj samotné referendum bude mať strategické dosahy.

    A teraz budem trošku osobný, verím, že pán kolega Cabaj sa na mňa neurazí. Vy, pán predseda poslaneckého klubu vládnuceho hnutia, najsilnejšieho subjektu na slovenskej politickej scéne, najsilnejšej vládnej strany alebo vládneho politického subjektu, ste v rozhovore pre denník SME odmietli uviesť, či HZDS vyzve svojich voličov, aby v referende kladne odpovedali na prvú otázku, a ako budete hlasovať vy sám. Zdôraznili ste, pán Cabaj, že sa rozhodnete tesne pred referendom, potom, ako si vypočujete vo verejnej diskusii argumenty z oboch strán. Ja by som v súlade s tým, čo povedal môj kolega Kanis, že každý názor pokladáme za legitímny, či už je to názor taký, alebo onaký, mohol povedať - áno, máte pravdu, keby ste boli radovým občanom. Ale vy ste vysokým funkcionárom vládnuceho politického subjektu. A ak ste vy vlastne týmto spôsobom dali v pochybnosť, či programové vyhlásenie vlády je správne, či bol preň, keď sa prijímalo, daný dostatok vecných politických argumentov, tak sa nemôžeme čudovať, že potom v zahraničí, ale aj doma si mnohí kladú otázku, aká je vlastne skutočná zahraničnopolitická a bezpečnostná orientácia Slovenskej republiky.

    Nechcem sa tu teraz zmieňovať o protirečivých vyhláseniach predstaviteľov ďalších koaličných strán. Opäť nikomu neupieram právo na názor, ale aby ste to dobre pochopili, neupieram nikomu právo na názor ani v takýchto otázkach, ako je bezpečnosť. Vieme, že sú tu zástancovia neutrality, že sú tu zástancovia ďalšieho zotrvávania Slovenska v nárazníkovej zóne a, mimochodom, tento pojem použil minister obrany Ruskej federácie koncom minulého roku, keď zdôvodňoval, prečo rozšírenie NATO pokladá Rusko za neprijateľné. Vtedy povedal, že zanikne nárazníková zóna, ktorá sa vytvorila po odsune sovietskych vojsk zo strednej Európy. Nechcem komentovať tento výrok, hoci je pozoruhodný. Chcem sa vrátiť k tomu, že ozaj nechcem upierať nikomu právo na jeho názor, ale politici majú zodpovednosť. Ak jednoducho kľúčové vládne politické zoskupenie si niečo dá do programového vyhlásenia, tak si treba za tým stáť. Vláda Slovenskej republiky sa predsa mohla rozhodnúť, keď dávala tomuto parlamentu schvaľovať svoje programové vyhlásenie, aj inak. Ja som rád, že sa rozhodla práve tak, ako sa rozhodla, ale keď už sa takýmto spôsobom rozhodla, teda nadviazať na to, čo bolo v programových vyhláseniach predchádzajúcich vlád, nadviazať na to, čo stojí v obrannej doktríne, ktorá bola schválená v apríli roku 1994, pardon v júni 1994, a predtým bol v apríli odovzdaný prezentačný dokument Slovenskej republiky, ktorým sme sa prihlasovali k Partnerstvu za mier, tak potom vláda ako celok i jej jednotliví členovia, ale aj politickí predstavitelia vládnucich strán z hľadiska takej elementárnej politickej korektnosti sú povinní držať túto politickú líniu.

    Predseda zahraničného výboru pán Dušan Slobodník, s ktorým už som mal šťastie v poslednom čase absolvovať cesty so zahraničným výborom, mi iste rád dosvedčí, že vystupovanie poslancov opozičných strán na rokovaniach s kolegami zo zahraničných výborov iných parlamentov bolo vždy v súlade s programovým vyhlásením vlády v tejto dôležitej oblasti. Teda ak sa vládne politické strany rozhodli pre určitú podobu vládneho programu, potom ho treba presadzovať doma i v zahraničí vo veľkých i malých veciach. Je to záležitosť hodnovernosti nielen vlády tu doma, nielen hodnovernosti jednotlivých politikov, ale je to predovšetkým záležitosť hodnovernosti a čitateľnosti aj Slovenskej republiky v zahraničí. Čitateľnosti a vypočítateľnosti Slovenskej republiky ako partnera.

    Preto ak pán Cabaj dnes nevie, ako bude hlasovať v referende (vraciam sa k tomu), znamená to, že pán Cabaj pochybuje o správnosti toho, čo je v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky? Ak sa pán Cabaj chce rozhodnúť na poslednú chvíľu, až potom, čo prebehne táto neviemkoľkomesačná kampaň, potom si myslím, že takýmto spôsobom nenaštartujeme vysvetľovaciu kampaň správne.

    Viem, že niektorí mi zazlievate, že vám chcem vstupovať do svedomia, zdôrazňujem, nie toto bolo mojím cieľom, ale predsa len musím pripomenúť, že vo volebnom programe Hnutia za demokratické Slovensko pod hlavičkou "Čo Slovensko potrebuje" sa píše: "Snaží sa o posilnenie bezpečnosti a stability v Európe dosiahnutím plného členstva v NATO." A pod hlavičkou "Čo HZDS urobí" sa píše: "Budeme sa usilovať o plné členstvo v NATO." Ak by to tak bolo, potom by som očakával, že už teraz, dnes sa tu bude zo strany vládnucich poslancov, vládnucich predstaviteľov argumentovať v prospech obhajoby programového vyhlásenia vlády. Čakal by som, že tu bude, tak ako sme to žiadali, predseda vlády, minister obrany, minister zahraničných vecí a že sa v tom budú veľmi jasne angažovať. Opakujem, je tu otázka dôveryhodnosti.

    Ďalej by som sa chcel práve v tejto súvislosti dotknúť druhej a tretej navrhovanej otázky do referenda. Totiž takáto formulácia otázok dáva, bohužiaľ, argumenty tým, ktorí si myslia, že v Hnutí za demokratické Slovensko sú odstredivé tendencie alebo dva názory, čo sa týka napĺňania volebného programu a vládneho programu. Dávajú sa zámienky tým, ktorí si kladú otázku, či ide o to - zbaviť sa pomocou referenda cez tú druhú a tretiu otázku zodpovednosti za to, že v dôsledku súčasného spôsobu vládnutia sa Slovenská republika dostala do horšej pozície ako Poľsko, Česko a Maďarsko, teda ďalší uchádzači o vstup do Severoatlantickej aliancie, ktorí s nami mali rovnakú štartovaciu pozíciu. Tú formuláciu "chcete sa zbaviť zodpovednosti" som použil preto, že otázky, ktoré pán Cabaj navrhol, sú podľa mňa v protiklade s ustanovením zákona o referende, podľa ktorého otázky nesmú byť navzájom podmienené.

    Konzultoval som tieto otázky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj so sociológmi, ktorí robia otázky do výskumov verejnej mienky. Ich stanovisko bolo jednoznačné, že otázky sú formulované tak, že vyvolávajú (tí, ktorí majú sociologické, psychologické vzdelanie, vedia o čom budem hovoriť) aj tzv. haloefekt. Druhá a tretia otázka vyvoláva podprahový, veľmi rafinovaný odpor voči vstupu do NATO tým, že vstup sa spája s rozmiestnením jadrových zbraní a s rozmiestnením cudzích vojenských základní na našom území. Seriózny sociológ by takúto batériu otázok nedal do žiadneho výskumu verejnej mienky, lebo odpovede na otázky položené jednotlivo by boli iné, ako keď sa položia spolu. Z metodologického hľadiska je toto položenie otázok do referenda jednoducho neprípustné.

    A myslím si, že tak ako sme tie otázky dostali, nie sú postavené korektne aj z iného hľadiska. Ja už nebudem opakovane citovať to, čo tu odznelo. NATO a jeho predstavitelia dali opakovane najavo, že nemajú žiadny zámer v žiadnej z nových členských krajín rozmiestňovať jadrové zbrane. Pán poslanec Glinský už odišiel, ja by som mu na jeho obavy chcel povedať fakt, o ktorom vari niektorí vedia. V dôsledku odzbrojovacích zmlúv, ktoré sa uskutočnili ešte v osemdesiatych rokoch, vzniklo medzi Rýnom a Dneprom široké bezjadrové pásmo. Neviem, kto by mohol mať politický, bezpečnostný alebo iný záujem, aby sa toto bezjadrové pásmo narušilo a aby v strednej Európe boli rozmiestnené jadrové zbrane. Navyše, kto má v tejto krajine záujem, aby sme menili obrannú doktrínu, z ktorej citoval pán poslanec Kanis? Chcem sa teda opýtať, o čo vlastne ide. Prečo sa tu chce strašiť jadrovými zbraňami, keď ich sami nechceme a nikto nám ich nenanucuje?

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodujeme sa o mimoriadne významnej veci, a preto nechápem, aj z toho vyplývajú moje pochybnosti, prečo sa tento návrh na vypísanie referenda, ktorý je mimoriadne závažným politickým aktom a bude mať dlhodobé strategické dôsledky, nech to dopadne tak alebo onak, nedal do parlamentu na základe normálnej serióznej diskusie všetkých politických strán, ale bez konzultácie aj s opozičnými politickými stranami, ktoré predsa celkom jednoznačne dávali vždy najavo, že podporujú bezpečnostnú orientáciu vlády Slovenskej republiky. Prečo sa nevynaložila ani len štipka úsilia, aby vládnuce politické strany a opozičné politické strany postupovali v tomto takom dôležitom referende pri presviedčaní občana spoločne, na základe rovnakej stratégie? Ak by nám išlo o spoločnú vec, to by sme určite z takéhoto rozhodnutia nerobili nejaké politické hry, ale spolupracovali by sme.

    Ako sa z tejto situácie, kolegyne a kolegovia, dostať tak, aby sme Slovensku na dlhý čas nepoškodili a zároveň sme dali občanom možnosť slobodne sa rozhodnúť o ich budúcnosti a o budúcnosti ich detí? Vidím, že je tu politická vôľa u vládnucich politických strán zorganizovať referendum ešte pred júlovým summitom NATO, ktorý má rozhodnúť o pozvaní jednej alebo viacerých krajín, ktoré prejavili záujem pripojiť sa k aliancii, aby začali rozhovory o vstupe. Chcem veriť predsedovi zahraničného výboru pánu Slobodníkovi, ktorý všade v Európe pri všetkých rozhovoroch s diplomatmi, na ktorých som sa mohol s ním zúčastniť, tvrdil, že cieľom tohto referenda je dokázať členským krajinám NATO, že nielen rozhodujúce politické strany, ale i občania Slovenskej republiky sú za integráciu do kolektívneho systému bezpečnosti. Napokon, pán Slobodník to povedal aj v dnešnej diskusii. Mohol by som to chápať aj tak, že to je malý dôkaz, keďže ide o názor výrazne odlišný od názoru, ktorý prezentoval pán Cabaj, že v Hnutí za demokratické Slovensko sú na túto závažnú otázku rozdielne názory. Ja to chápem však tak, že pán Slobodník patrí k tým, ktorí nechcú, a verím, že v Hnutí za demokratické Slovensko je takých viac, túto referendovú diskusiu brať ako nejakí neutrálni pozorovatelia, ale chcú sa v nej pozitívne angažovať.

    Preto pánu Andrejčákovi musím položiť otázku, či si myslí, že sa urobilo za tie dva roky dosť aj z jeho strany ako predsedu výboru, ale aj zo strany vlády a príslušných rezortov pre to, aby naši ľudia dostali informácie, ktoré sú potrebné na takéto závažné rozhodnutie.

    Veľmi zodpovedne k tejto veci vystúpil minister obrany pán Sitek. V novembri 1996 povedal, že je zástancom referenda, hovoriť však o jeho nevyhnutnosti alebo už o možných otázkach je predčasné, kým nepadne nejaké rozhodnutie aj v štruktúrach NATO. "Pokiaľ" teraz citujem, "by sa akékoľvek referendum vyjadrilo proti vstupu do NATO, bolo by to spochybnenie vládneho programu, teda spochybnenie celkového smerovania vlády."

    Áno, je to pravda, v tomto referende by sa vláda mohla dostať do rizika, ak by sa referendum skončilo negatívne, že bude spochybnená ako celok, že bude spochybnená jej základná politická orientácia, že bude spochybnená celková zahraničnopolitická bezpečnostná orientácia Slovenskej republiky doma i vonku. Preto sa mi nechce veriť, že by niektorí z členov vlády mohli v tejto kampani vystupovať proti svojmu vlastnému programovému vyhláseniu, pretože by to bol vrcholný prejav politického oportunizmu.

    Preto, aby som vyšiel z toho, čo je napísané v prezentačnom dokumente - v Obrannej doktríne Slovenskej republiky, ale aj aby som zohľadnil to, čo je v našom politickom programe, chcel by som urobiť jeden návrh. Tento návrh vychádza z politického programu Strany demokratickej ľavice, ktorý veľmi dobre odhadol vývojové tendencie pri príprave rozširovania NATO, pri tvorbe bezpečnostnej architektúry v Európe. Tento program znie: "Strana demokratickej ľavice si je vedomá, že rozhodnutie Slovenskej republiky o riadnom členstve v Západoeurópskej únii a v NATO má ďalekosiahly význam. Preto bude presadzovať, aby toto rozhodnutie neprijímala iba politická garnitúra, ktorá bude v danom čase pri vládnej moci, ale aby rozhodli občania v referende. Strana demokratickej ľavice víta rozhodnutie NATO, že podmienkou na prijatie za člena aliancie nie je súhlas nových členov s rozmiestnením jadrových zbraní alebo vojenských jednotiek ostatných členov NATO na ich území. V prípade rozšírenia NATO na východ pokladáme za dobrý signál pre Ukrajinu a Rusko, keby Slovensko malo podobný štatút ako Dánsko či Nórsko, to znamená štatút krajiny, kde nebudú rozmiestnené jadrové zbrane, ale ani cudzie vojenské základne."

    Preto, ak by neprešiel pozmeňujúci návrh, ktorý dal môj kolega Pavol Kanis, podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh:

    "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje uznesenie o vyhlásení referenda s otázkou: Ste za to, aby sa Slovenská republika stala členom NATO bez následného rozmiestnenia jadrových zbraní na našom území?"

    Kolegyne a kolegovia, myslím si, že takáto formulácia otázky je čistá, nijakým spôsobom nestraší a zároveň zohľadňuje fakt a realitu, že členské krajiny NATO nemajú za cieľ rozhodnúť o rozmiestnení jadrových zbraní na území Slovenskej republiky po našom prípadnom členstve v tejto aliancii.

    Ešte jeden návrh politického charakteru. Keďže naozaj ide o veľmi závažnú vec, dovolím si požiadať, aby sa ráno, po tom, čo budeme mať rozdané všetky pozmeňujúce návrhy, zišlo poslanecké grémium, aby sme sa pokúsili nájsť takú formuláciu otázky do referenda (aj keď si myslím, že referendum by malo byť trošku neskôr, keď sa naozaj bude rozhodovať), takú formuláciu otázky do referenda, aby sme preukázali zodpovednosť za Slovensko, za tento štát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    aj keď som pôvodne uvažoval, že nebudem na to reagovať, musím reagovať na dve veci, ktoré tu predniesol pán poslanec Weiss.

    Prvá je v súvislosti s novinami. Skutočne som nemal dnes čas, aby som tie noviny čítal, len chcem dať do pozornosti a pre zápis, aby sa spresnilo, o čo vlastne išlo. Pani redaktorka sa pýtala, akým spôsobom budem hlasovať pri vyhlásení tohto referenda, ja som povedal: Dúfam, že nepochybujete, že ako predseda poslaneckého klubu nebudem podporovať programové vyhlásenie vlády. Takže toto bola prvá odpoveď. A keď nebola spokojná, tak skúšala - a ako by ste, keby ste boli ako radový občan, ako Tibor Cabaj ako by ste hlasovali? Tak budem čakať na vysvetlenie, čo je pre a čo proti. A to je to pokračovanie, ktoré tu pán Weiss uviedol. Takže to len pre pozornosť, akým spôsobom sa dajú tieto otázky vysvetľovať.

    A ešte druhá poznámka k normálnej, serióznej diskusii, ktorá by mala prebiehať. Ja zastávam tiež ten názor. Len, pán kolega, na diskusiu treba minimálne dvoch serióznych partnerov a myslím takých, ktorí budú ochotní vecne diskutovať, a nie tak, že nebudú schopní bez kladenia podmienok nájsť ani spoločný termín, aby mohli rokovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, faktická poznámka - pán Andrejčák.

  • Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Weissa.

    Pán poslanec, mne sa zdalo, aj keď ste dlho rozprávali, že vaše vystúpenie bolo také špekulatívne ako v marci 1994, ale naozaj malo trošku iný záver. Ale chcel by som povedať, že len nedávno sme posudzovali zákon o rokovacom poriadku Národnej rady a v priebehu tohto rokovania nebol predložený ani jediný návrh, že keď niekto dáva poslanecký návrh, je povinný alebo sa mu odporúča rokovať o ňom s poslaneckými klubmi. Pán poslanec Cabaj podal návrh priamo a nemal žiadnu inú povinnosť.

    Chcel by som však reagovať na to, keď ste povedali, že kampaň by mal otvoriť premiér. On ju začal. A som rád, že ste potom citovali z jeho dokumentu, to znamená z nášho volebného programu. My sme naozaj pred voľbami začali hovoriť o tom, že chceme byť členmi NATO. Dali ste mi aj otázku, či sa urobilo dosť, aby ľudia dostali informácie, aké sú potrebné. Myslím si, že sa urobilo dosť a neprehriali sme - vulgárne povedané - občanov zbytočnými informáciami, lebo to stihneme v tej kampani. Hovorili ste, že už dnes by mali obhajovať hlavní funkcionári koalície programové vyhlásenie vlády. Oni ho realizujú, a veľmi úspešne. A nie som presvedčený, že by vás osobne dnes, aj keď by tu všetci boli, presvedčili o tom, čo máte robiť a či máte s naším návrhom súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.

  • Chcem reagovať na vystúpenie pána Weissa len kvôli histórii. Pán Weiss vystúpil, takpovediac, s východniarskym akcentom. Hovoril "i tak še da, i tak še da". Samozrejme, nezabudol povedať, že za zhoršenie pozície pri vyjednávaniach o vstupe do NATO môže len vládna koalícia. Ja si myslím pravý opak, že možno aj pán Weiss, zdôrazňujem, možno sa o to zaslúžil, že sa tá pozícia zhoršila. Ale na tom má zásluhu celá opozícia, ktorá si chodila zjednávať demarše v súkromných alebo straníckych štruktúrach. Preto sa mi veľmi páčilo, že na poslednom zasadaní OBSE vo Viedni boli odmietnuté politické kluby a že sa zachovala štruktúra len štátnych reprezentácií, a nie aj politických, a to práve s poukazovaním na to, aby sa nezneužívali politické štruktúry nato, aby sa mohlo cez ne bojovať proti iným štátnym štruktúram alebo proti domácim politickým a štátnym štruktúram.

    Takže, pán Weiss, neobviňujte z toho vládnu koalíciu, urobte si poriadok vo vlastnom svedomí. Som rád, že ste pochválili pána ministra obrany, to je už v rámci toho východniarskeho vystúpenia. A, samozrejme, ak by sme šli ďalej, pán Weiss, áno, môžeme diskutovať o tom, či jedna otázka, alebo tri. Keďže som sa tiež trochu zaoberal sociológiou, myslím si, že skôr jedna otázka. Tam môžeme polemizovať, či jedna alebo tri. Ja si tiež myslím, že možno jedna by bola zrozumiteľnejšia, ale nie som až tak proti tomu, že by tam nemohli byť tri otázky, že by to bolo na úkor presnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán Weiss položil podľa mňa rečnícku otázku, prečo je takýto postup. Ja sa domnievam, že z koalície mu nikto neodpovie. Preto sa pokúsim aspoň povedať dôvody, prečo mu nikto neodpovie. Asi pravdepodobne preto, lebo Výbor pre európsku integráciu, na čele ktorého je pán podpredseda Húska, sa k tejto otázke nemá záujem vysloviť. Pán predseda zahraničného výboru, ktorý to mohol zariadiť, aby to bolo na rokovaní zahraničného výboru, nemá záujem, aby sa o tom rokovalo. A tak ďalej, mohol by som vymenúvať jednu inštitúciu za druhou. Áno, pán Weiss, je pravda, že pán Mečiar začal túto tému a pán Mečiar doniesol túto tému. A s poľutovaním musím konštatovať, že tu sediaci poslanci koalície sú len vykonávatelia tohto nápadu. Takže aj keď je podpísaný na návrhu zákona pán Cabaj, tak prvý, ktorý hovoril o referende na Slovensku, bol naozaj predseda vlády. A aký to je spôsob, to už nechám na posúdenie vám, ctení kolegovia.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Mám procedurálnu pripomienku. Pán predsedajúci, začína sa tu, zrejme z toho, že nemáme dostatočne vžitý ešte rokovací poriadok, uplatňovať jedna podivuhodná zásada, ktorá z rokovacieho poriadku nevyplýva, že pán predkladateľ bez toho, aby sa prihlásil, ide vystupovať. Poznamenávam, že podľa rokovacieho poriadku to platí len o spravodajcovi.

  • Áno, ale hlasovacie zariadenie ešte nie je urobené, takže prepáčte, on sa hlásil.

    Nech sa páči, pán podpredseda Húska.

  • Chcel by som reagovať dvoma poznámkami na pána poslanca Weissa. Predovšetkým, záležitosť toho, ako sa bude posudzovať možné členstvo Slovenska v NATO, závisí jednak od geopolitického usudzovania hlavných exponentov NATO, a upozornil som, že to je najdôležitejšie (príkladom sú záležitosti Turecka a Grécka), a jednak od posudzovania aj samotného možného budúceho partnera, teda Slovenska. Ale na tomto, vážení, máte zásluhu trvale aj vy. Vy spoluvytvárate tento obraz. A naviac - za to nikto z koalície nemôže, že ste dostali dvakrát celkom jasnú odpoveď pri voľbách.

    Ešte malú poznámku k problematike definovania možnej otázky - tak, ako ju navrhol pán poslanec Weiss. Len čo vytvárate dvojotázku a formulujete ju ako jednu otázku, tak vám vzniká efekt disjunkcie. Napríklad odpoveď, že nie je za NATO, nemusí byť odpoveďou aj na to, aby boli rozmiestnené zbrane na území. Z týchto dôvodov v podstate treba robiť samostatné otázky, lebo vám vzniká efekt vzájomného vylučovania cez disjunkciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko. Ale reagujete na pána Weissa, áno?

  • No iste, samozrejme.

    Pán podpredseda, pán poslanec Weiss povedal v závere svojho vystúpenia procedurálny návrh, kde navrhol, aby sa zajtra zišlo poslanecké grémium. Nazdávam sa, že tento procedurálny návrh má svoje ratio vzhľadom na to, že úlohou poslaneckého grémia je riešiť otázky politickej povahy. Keďže podľa zákona o rokovacom poriadku treba poslanecké grémium zvolať v prípade, ak o to požiadajú dva poslanecké kluby, pripájam sa k tomuto návrhu aj za klub KDH.

  • Dobre ďakujem. Nech sa páči, pani Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som sa tiež veľmi rada prihovorila trochu pánu poslancovi Weissovi a mrzí ma, že napriek tomu, že máme veľmi slušný a korektný vzťah, musím mu povedať trošku do duše. Pripadá mi teraz ako vykladač snov. On vie, čo pán Cabaj chcel, on vie, aké zavádzajúce sú otázky, ktoré si dal vyložiť ešte od iných, ktorí vedia vykladať disharmóniu týchto otázok. Ja vám tie otázky vysvetlím ako žena, úplne jednoducho. Totiž NATO má dve zložky - vojenskú a politickú. Zložkou vojenskou je otázka rozmiestnenia zbraní a jednotiek. A napríklad k týmto zložkám sa prihlásilo Španielsko v októbri minulého roku a práve to boli poslanci parlamentu, ktorí takéto niečo odhlasovali. A zložka politická je vlastne potvrdenie cesty, ktorú sme nastúpili. Preto nemám obavu o to, ako dané referendum dopadne.

  • Ďakujem. Pán Rózsa, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    pozorne som sledoval vystúpenie pána Weissa ako autora definície národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a dospel som k záveru v nadväznosti na vystúpenie predchádzajúcich rečníkov, že na tejto báze, bohužiaľ, poslanci sa ešte nezjednotili na vyslovení záverov a potrieb národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky. A keby sa zjednotili na tejto báze a nepresadzovali vlastné politické záujmy a zámery, ale ak by sa zjednotili tak, ako ste sa zjednotili proti záujmom a životným záujmom maďarského národného spoločenstva, tak by ste boli úspešnejší.

    Ďakujem.

  • No, ďakujem. Nech sa páči, pani Kolláriková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som za klub Slovenskej národnej strany dala doplňujúci návrh k predloženému poslaneckému návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda (tlač 617). Navrhujem bod A rozšíriť o otázku číslo 4: Ste za neutralitu Slovenskej republiky? Áno, nie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Lauko, vy ste mali procedurálny návrh, či nie?

  • Odpoveď z pléna, že nie.

  • Nie, nemali ste.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Zajtra ráno pokračujeme o 9.00 hodine. O 8.00 hodine bude grémium.