• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie na tejto schôdzi požiadali páni poslanci Hrušovský a Pokorný.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Konštatujem, že je prítomných 106 poslancov.

    Na dnešnej schôdzi sú overovateľmi tí, ktorí boli určení na začiatku. Upozorňujem, že prezenčné listiny uzatvárajú overovatelia o 11.00 a 18.00 hodine.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovaní dnešnej schôdze Národnej rady chcem privítať pána prezidenta Michala Kováča.

  • V rokovaní budeme pokračovať zákonmi, ktoré pán prezident vrátil.

    Najskôr sa s procedurálnymi návrhmi hlásia ešte páni poslanci.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám procedurálny návrh podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku. Na návrh klubov KDH, DÚ, strán Maďarskej koalície a Spoločnej voľby navrhujem, aby sa program 24. schôdze rozšíril o nový bod programu - návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky (tlač číslo 608). Navrhujem, aby sa tento bod programu prerokoval zajtra ráno ako prvý bod programu s tým, že pokiaľ som informovaný, dnes je zvolaný ústavnoprávny výbor a môže tento bod prerokovať.

  • Nemusíte zdôvodňovať. Pán poslanec, samozrejme, dám o tom hlasovať, ale potom, keď skončíme tento bod, na ktorom sa zúčastňuje pán prezident. Súhlasíte, aby sme teraz nemuseli hlasovať?

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem zaradiť dva body programu, nové body v mene troch poslaneckých klubov, a to poslaneckých klubov DÚ, Spoločná voľba a KDH. Po vystúpení pána prezidenta navrhujem zaradiť nový bod, ktorý sa týka tlače 332. Je to návrh zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon č. 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Za ním žiadam, aby bolo hlasované o ďalšom bode programu...

  • ...na zaradenie, áno, je to voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že nie všetky poslanecké kluby majú zastúpenie vo výboroch Národnej rady, a to aj v takých dôležitých výboroch, ako je ústavnoprávny, navrhujem, aby došlo k voľbe a následnému presunu niektorých poslancov do týchto výborov. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ale o tomto sme už raz hlasovali pri schvaľovaní programu ako celku. Na začiatku.

  • Pán predseda, nie, pretože to bola len súčasť jedného obšírnejšieho celku.

  • Vážený pán predseda, vlastne ma predbehol vo vstupnom slove pán poslanec Šimko a chcem sa už len - aj po splnomocnení poslaneckého klubu HZDS - takisto pripojiť k návrhu na zaradenie tohto bodu programu, teda voľbu sudcov, a zároveň chcem oznámiť, že zvolávam na dnes schôdzu ústavnoprávneho výboru ihneď po vyhlásení obedňajšej prestávky práve na prerokovanie tohto materiálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V mene klubu poslancov Maďarskej koalície sa pripájam k návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Ja mám procedurálny návrh. Navrhujem spojiť rozpravu k obidvom novelám Trestného zákona, to znamená, aby k tlači 395 a tlači 578 bola spoločná rozprava.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    pripájam sa k návrhu pani poslankyne Rusnákovej a odporúčam do programu zaradiť tlač 332. Podrobnosti uviedla ona.

  • Ona vás citovala. Dobre. Takže môžeme začať.

    Najskôr však musím dať hlasovať o návrhu pána Duku-Zólyomiho, ktorý navrhuje, aby sme obidva body týkajúce sa vrátených zákonov prezidentom republiky prerokovali v rámci rozpravy spolu. Aby bola spoločná rozprava.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 1 poslanec.

    Ďakujem pekne, prijali sme tento procedurálny návrh.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ste dostali v materiáli ako tlač 395. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta zo 4. apríla 1996 o vrátení, ako aj schválený zákon z 26. marca toho istého roku.

    Keďže sme si odhlasovali, že budeme rokovať aj o druhom vrátenom návrhu zákona, tento ste dostali ako tlač 578. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 27. decembra 1996 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon zo 17. decembra 1996. A spoločnú správu máte ako tlač 578.

    Prosím pána prezidenta Michala Kováča, aby odôvodnil vrátenie zákonov. Nech sa páči, pán prezident.

    Pán prezident, chcem vás len upozorniť, že v zásade sme schválili, že obidva návrhy prerokujeme spoločne. Vy ich máte pripravené samostatne, keby ste ich predniesli naraz, jeden po druhom.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    od schválenia prerokovanej novely Trestného zákona prijatej 26. marca 1996 došlo k dôležitej zmene, a to k schváleniu ďalšej novely toho istého zákona, novely zo 17. decembra minulého roku. Novelu z marca 1996 budem pre stručnosť označovať ako prvú novelu, hoci v skutočnosti je v poradí už dvadsiata druhá, a novelu z decembra 1996 ako druhú novelu. Druhá novela, až na menšie výnimky, sa týka tých istých ustanovení Trestného zákona ako prvá novela. Preto už zo skutočnosti, že ste prijali zákon, ktorý v sporných ustanoveniach obsahuje odlišné znenie ako prvý, vyplýva, že vy sami nepovažujete prvú novelu za dobrú.

    Z týchto dôvodov som očakával ako možnosť, že dôjde k uzavretiu dohody poslaneckých klubov, podľa ktorej sa z prvej novely vypustí 5 sporných paragrafov a opätovne sa prijme iba 12 zostávajúcich ustanovení. Tým by sa otvorila cesta rokovať o druhej novele a za uvedených predpokladov by som sa mohol vzdať slova k prvej novele. Žiaľ, o nijakej dohode som nebol informovaný, preto svoje výhrady k prerokúvanej problematike musím predniesť. Keďže však prijatie druhej novely zreteľne svedčí o zmene vášho názoru na správnosť a potrebnosť prvej novely, môžem byť v tomto vystúpení stručnejší. Aby som sa neopakoval, ústavnoprávny rozbor problematiky prednesiem k druhej novele. Pritom poukazujem na moje rozhodnutie zo 4. apríla 1996, ktoré podrobne odôvodňuje moje výhrady k prvej novele. Na tomto stanovisku v plnom rozsahu zotrvávam. To platí aj o mojom názore na rozpor § 92a, 92b, 98, 127a a 127b s ustanoveniami ústavy zakotvujúcimi základné ľudské práva a slobody i ďalšie princípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, na rozpor uvedených paragrafov s princípmi demokracie a na to, či prijatie citovaných ustanovení je pre ochranu štátu nevyhnutné.

    Vážená Národná rada,

    vzhľadom na rozpornosť názorov na posudzovanú novelu a preto, aby som sa v tomto rozhodnutí opieral o vedomosti a poznatky tých, ktorí sú osobitne kvalifikovaní, a teda aj povolaní na posúdenie skúmanej novely, požiadal som o stanovisko katedru trestného práva bratislavskej právnickej fakulty. Musím konštatovať, že jej stanovisko prijaté 18. apríla 1996 vyjadruje ostrú kritiku novely Trestného zákona. Stanovisko uvádza, že doteraz existujúca forma trestnoprávnej ochrany je dobrá a dostačujúco schopná chrániť Slovenskú republiku, jej ústavné zriadenie, samostatnosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť. Ustanovenia § 92a, 92b a 98, citujem, "sú nezrozumiteľné, nejednoznačné, s možnosťou rôzne širokých a účelových výkladov. Výrazové prostriedky sú neurčité, takmer tak elastické, že sa dá do ich rámca vtesnať všetko". Koniec citátu.

    Ako príklad stanovisko uvádza § 98 s neurčitým pojmom "nepravdivá informácia". Vedci z oblasti trestného práva upozorňujú, že, citujem, "obsah niektorých ustanovení, namiesto toho, aby chránil záujmy občana, je namierený proti nemu". Vágne alebo nepresné predpisy, citujem, "by mohli viesť k zneužívaniu trestného práva, k prenasledovaniu politických protivníkov a umožňovaniu účinného diskriminovania určitých skupín ľudí trestným postihom". Uvedené stanovisko dochádza k záveru, že, citujem: "Predmetná novela sa usiluje riešiť politické, ale aj ekonomické problémy kriminalizovaním (novými skutkovými podstatami) a penalizovaním (zvyšovaním trestných sankcií), ktoré sa ukázali ako neúčinné." Potiaľ katedra trestného práva. Obdobné stanovisko zaujalo aj Združenie sudcov i ďalší odborníci.

    K uvedeným stanoviskám dodávam, že trestné činy, ktoré boli touto novelou zaradené do prvej hlavy Trestného zákona, v takejto podobe prvý raz u nás zaviedol zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku 1948. Ale už v roku 1956 bol rad ustanovení citovaných v § 92a posudzovaného zákona preradený z prvej hlavy, t. j. z tzv. kontrarevolučných trestných činov, do iných hláv Trestného zákona, najmä medzi trestné činy proti poriadku vo verejných veciach. Vývoj pokračoval v roku 1961. Ak však teraz, 7 rokov po novembri ,89, vraciame do prvej hlavy Trestného zákona skutkové podstaty, ktoré medzi trestnými činmi proti republike nepotreboval ani totalitný režim, postupujeme zjavne nielen proti celkovému procesu dekriminalizácie, ale predovšetkým proti procesu depolitizácie trestných činov. Trestné skutky všeobecne kriminálneho charakteru sa v prípade ťažko preukázateľného motívu menia z bežných kriminálnych deliktov na trestné činy proti republike, t. j. na trestné činy politického charakteru. Nemôžem vás, ktorí budete opätovne rozhodovať o prijatí alebo neprijatí zákona, neupozorniť na tento významný obrat a na jeho možné dôsledky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    z ustanovení, ktoré zaručujú slobodu prejavu, právo prijímať a rozširovať informácie, slobodu združovania a zhromažďovania, pripúšťa ústava v taxatívne vymenovaných prípadoch výnimky. Predpoklady na použitie týchto výnimiek nie sú splnené. Tento názor bližšie odôvodním v druhom vystúpení. Tak či onak, určité výnimky možné sú. Naproti tomu článok 17 odsek 2 ústavy nepripúšťa nijakú výnimku zo zákazu pozbaviť občana slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Ustanovenie § 127a posudzovaného zákona však stíha trestom odňatia slobody aj toho, kto poruší zmluvou prevzatú povinnosť. Ak v prípadoch ustanovení zaradených do novelizovanej prvej hlavy Trestného zákona bolo možné, i keď bezdôvodne, aspoň sa pokúšať o ústavnú argumentáciu, v prípade § 127a to možné nie je. Väzenie pre dlžníkov poznal raný stredovek, ale ešte v stredoveku všetky kultúrne štáty túto inštitúciu zrušili. Kam sa chceme zaradiť, ak ju na sklonku druhého tisícročia obnovíme?

    Jediný argument na podporu trestných činov uvedených v § 127a a 127b, ktorý som dosiaľ počul, poukazuje na to, že páchateľ seba alebo iného obohatil. Je to chybný argument, pretože obohatenie sa je vnútornou súčasťou každého nezaplatenia dlhu. Je rozdiel medzi dočasným obohatením sa v dôsledku platobnej neschopnosti dlžníka a medzi obohatením na základe podvodného konania. Pritom trestný čin podvodu, ale napríklad aj trestné činy poškodzovania veriteľa, machinácie pri konkurznom a vyrovnávacom konaní a podobne platný Trestný zákon obsahuje. Ak sa riadnym rozborom týchto a ďalších skutkových podstát dospeje k záveru, že nepokrývajú všetky nekalé konania spojené s privatizáciou, s dotáciami atď., nebudem mať námietky proti uzákoneniu takých skutkových podstát, ktoré budú stíhať podvodné alebo s machináciami spojené konanie páchateľa. Ale posadiť do väzenia dlžníka, ktorý má momentálne prázdnu peňaženku, a navyše poskytovať takúto ochranu len niektorým subjektom a nie všetkým veriteľom je zjavne protiústavné.

    Vážená Národná rada,

    dvadsiata druhá novela Trestného zákona, z toho dvanásta novela od roku 1989, sa viac ako predchádzajúce vyznačuje nekoncepčnosťou. Ani tejto novele nepredchádzalo seriózne analytické zhodnotenie, ktoré by plne dokázalo potrebnosť nových opatrení. Nepredchádzala jej ani široká komparácia s právnymi poriadkami vyspelých demokratických krajín. Vyhlásenie hovorcu ministra spravodlivosti publikované 18. apríla 1996 na rozdiel od chybných údajov dôvodovej správy preukázalo, že posudzované ustanovenia novely nie sú zhodné s konkrétnymi ustanoveniami trestných zákonov iných štátov. Pravdaže, každý štát sa chráni pred trestnými činmi, ktoré sú namierené proti nemu, ale to robí aj náš doteraz platný Trestný zákon. Demokratické štáty Európy však neporušujú Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Vážená Národna rada,

    ustanovenia § 92a, 92b, 98, 127a a 127b nezodpovedajú predpokladom a požiadavkám, ktoré sa kladú na trestnoprávne zákonodarstvo v demokratickom štáte. Žiadam vás preto, aby ste novelu Trestného zákona z 26. marca 1996 schválili s vypustením uvedených ustanovení.

    Teraz prednesiem úvodné slovo k druhej novele.

    Situácia, keď zákonodarný zbor v bezprostrednej časovej nadväznosti opätovne prerokúva dve novely toho istého zákona, vrátené prezidentom republiky, týkajúce sa - až na niektoré výnimky - tých istých ustanovení, nemá u nás a pravdepodobne ani inde obdobu. Preto problémy, ktoré vznikli, nemôžem považovať na odstránené.

    Pri opätovnom rozhodovaní o posudzovanej novele Trestného zákona si musíme dať odpoveď na niekoľko otázok. Prvou a základnou je otázka, či náš Trestný zákon chráni Slovenskú republiku, jej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a obranyschopnosť. Platný Trestný zákon má v prvej hlave, ktorá obsahuje trestné činy proti republike, 15 ustanovení. Ochrane štátu je venovaná aj celá hlava o trestných činoch vojenských. A republiku svojím obsahom chráni aj rad trestných činov proti poriadku vo verejných veciach, uvedených v tretej hlave Trestného zákona. Nemožno teda povedať, že Slovenská republika nie je normami trestného práva dostatočne chránená a že dva nové paragrafy 92a a 92b jej ochranu kvalitatívne zvýšia.

    Druhá podstatná otázka znie, či citované ustanovenia novely Trestného zákona obmedzujú základné občianske práva a slobody. Odpoveď nie je problematická, lebo aj dôvodová správa k návrhu zákona uvádza, že ide o obmedzenia občianskych práv, ale považuje ich za také, ktoré zodpovedajú prípustným výnimkám.

    A tu sa dostávame k tretej otázke, a to, či uvedené ustanovenia naozaj zodpovedajú našej ústave. Podľa článku 24 ods. 4 a článku 28 ods. 2 ústavy slobodu prejavu, právo prijímať a rozširovať informácie a slobodu zhromažďovania možno obmedziť iba vtedy, ak je to nevyhnutné na ochranu záujmov v týchto ustanoveniach presne vyrátaných. V posudzovanom prípade ide zrejme o ochranu bezpečnosti štátu. Ani dôvodová správa, ani obsah prerokúvania návrhu novely v Národnej rade, ani výsledky prerokúvania môjho rozhodnutia v parlamentných výboroch nezdokumentovali nevyhnutnosť vážnych obmedzení základných ľudských práv, ktoré posudzované ustanovenia obsahujú. Obranná doktrína Slovenskej republiky konštatuje, že náš štát nemá vonkajšieho nepriateľa. Z toho vyplýva, že uvedené nové ustanovenia môžu byť namierené iba proti vnútornému nepriateľovi. Ale na varovné výsledky trestného stíhania tzv. vnútorných nepriateľov z nedávnej minulosti sa ešte príliš dobre pamätáme.

    Štvrtá otázka si žiada odpoveď na to, či formulácia posudzovaných ustanovení zodpovedá princípom právneho štátu v zmysle článku 1 ústavy, a to predovšetkým jednému z jeho základných znakov, ktorým je právna istota. Tieto postuláty si vyžadujú jasne a presne formulované zákony. Osobitne a niekoľkonásobne je táto požiadavka dôležitá v trestnom práve. Klasická právna zásada, podľa ktorej niet trestného činu bez zákona, vyjadrená aj v článku 49 našej ústavy, bezpodmienečne vyžaduje, aby zo zákona samotného, a nie z výkladových smerníc či z iných bežne nedostupných prameňov, mohol občan spoľahlivo zistiť, či jeho konanie zodpovedá právu, alebo či je trestným činom. Spory o výklad posudzovaných ustanovení, ktoré odzneli na pôde tohto zákonodarného orgánu i jeho výborov, ale aj na stránkach tlače, ukazujú, že už teraz, teda predtým, ako zákon nadobudol účinnosť, sú názory na ich obsah a dosah rôznorodé, ba až protichodné. Ale požiadavky ústavy na trestné právo nepripúšťajú ustanovenia, ktoré nedávajú jednoznačnú odpoveď na rad základných otázok. Široko a nepresne formulované ustanovenia sa v trestnom práve označujú ako takzvané gumové skutkové podstaty. Nemôžeme však pripustiť, aby sa ustanovenia Trestného zákona naťahovali alebo sťahovali ako guma. Taká právna úprava nezodpovedá požiadavkám právneho štátu.

    Odpovede na štyri predchádzajúce otázky nám súčasne dávajú odpoveď na piatu, záverečnú základnú otázku, a to, či takéto ustanovenia Trestného zákona zodpovedajú potrebám demokratického vývoja našej spoločnosti. Netreba široko odôvodňovať, že neústavné obmedzovanie základných občianskych práv a slobôd, možnosť širokého a rôznorodého výkladu trestných ustanovení a z toho vyplývajúca možnosť ich zneužitia sú v rozpore s princípmi demokracie, a preto vážne spochybnia naše vyhlásenia o smerovaní medzi demokratické štáty Európy.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    formulácie ustanovení uvedených v paragrafoch 92a a 92b sú aj v druhej novele zákona nepresné, umožňujú rozličný výklad, preto nezodpovedajú požiadavkám jasnosti a určitosti. Uvedený stav malo odstrániť vymedzenie niektorých pojmov, uvedené v § 89 ods. 22 až 25, ale dosiahol sa pravý opak. Predovšetkým pojem "ústavné zriadenie" je vymedzený v zjavnom rozpore so skutočným obsahom tohto pojmu. Za ústavné vzťahy možno považovať iba tie, ktoré upravuje ústava alebo iný ústavný zákon, napríklad vzťahy medzi Národnou radou, prezidentom, vládou, Ústavným súdom a podobne, ale nie inštitúcie a vzťahy medzi tými inštitúciami, ktoré sú upravené iba v bežných zákonoch, prípadne až v podzákonných predpisoch. Preto nemožno prijať ako súčasť ústavného zriadenia štruktúry ministerstiev, ich kompetencie a vzájomné vzťahy, keď tieto upravuje iba obyčajný a nie ústavný zákon, a z toho istého dôvodu ani územné a správne usporiadanie štátu, ani organizáciu miestnej štátnej správy a podobne.

    Za veľmi zlé považujem vymedzenie pojmu "hromadný nepokoj". Nežiaduco široký obsah tohto ustanovenia ste si uvedomovali už pri jeho schvaľovaní, preto ste sa pokúsili predvídateľný dosah zmierniť negatívne formulovanou druhou vetou odseku 23. Ale dosiahli ste opak. Vylúčil sa síce trestný postih ekonomicky motivovaného štrajku, ale pomocou kontraargumentácie z takto formulovaného ustanovenia vyplýva, že iné druhy štrajku, ak ohrozujú majetok podnikateľa, sú hromadným nepokojom. Lenže majetok firmy ohrozuje každý štrajk. Preto iné druhy štrajku, ktoré sú všeobecne známe, ako napríklad solidárny štrajk, štrajk proti určitému postupu manažmentu, vrátane bezdôvodného prepúšťania, alebo štrajk zodpovedajúci špecificky našim pomerom, ako je štrajk proti konkrétnemu spôsobu privatizácie, by boli trestne postihnuteľné. Nie dosť, že naše štrajkové právo sedem rokov po novembri '89 ešte stále upravuje iba štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy, ale my z organizátorov iných štrajkov ideme za určitých okolností robiť zločincov a zo štrajkujúcich ich spolupáchateľov alebo pomocníkov.

    Výzva na hromadné neplnenie povinností uložených podľa zákona je trestným činom podnecovania už podľa dosiaľ platného § 164 Trestného zákona, preto je § 92b nadbytočný. Pritom postih za trestný čin podnecovania nemá nežiaduce podfarbenie politického procesu proti tzv. vnútornému nepriateľovi. Nie je úlohou trestného zákonodarstva, aby sa trestné skutky všeobecne kriminálneho charakteru iba v dôsledku ťažko preukázateľného motívu menili na trestné činy proti republike, t. j. na trestné činy politického charakteru. Následky tohto postupu by nepomohli ochrane republiky, ale viedli by k negatívnemu postoju k nej.

    Mimoriadne nepriaznivé dôsledky bude mať zavedenie nového trestného pojmu "územná jednotnosť" popri pojme "územná celistvosť" do § 92a a 92b. Keďže základné ustanovenia, a to § 92, obsahuje iba druhý z týchto pojmov, vážne sa spochybní doterajší výklad, ktorý pod územnou celistvosťou rozumel aj jednotu štátneho územia v zmysle článku 3 ústavy. Pretože teraz bude obsah územnej celistvosti a územnej jednotnosti rozdielny a keďže základné ustanovenie § 92 postihuje za násilné skutky iba útoky proti územnej celistvosti, znamená to, že naozaj vážne násilné akcie proti územnej jednotnosti, ktoré bezpochyby treba výrazne sankcionovať, nebude možné podľa § 92 postihnúť. Namiesto posilnenia ochrany republiky by takto došlo k jej vážnemu oslabeniu. Nie je teda možné nedostatočne pripravenou čiastkovou novelou zasiahnuť do tých ustanovení Trestného zákona, ktoré sú teóriou i praxou overené a pre štát i jeho občanov potrebné.

    Vážená Národná rada,

    druhá novela aj po úpravách, ktoré boli vykonané v priebehu jej parlamentného schvaľovania, má i ďalšie závažné nedostatky, a to nielen terminologické. Nie je predsa možné mechanicky odpísať dôvodovú správu k prvej novele, ktorá mala iné ustanovenia, a odôvodňovať tým nové paragrafy druhej novely. Nie je možné donekonečna tvrdiť, že postupujeme obdobne ako iné krajiny Európy, bez riadneho porovnania zahraničnej a našej novej úpravy. Nie je možné po vážnom proteste predstaviteľa Švédskeho kráľovstva z odpísanej dôvodovej správy na jednom mieste poukázanie na Švédsko vypustiť, ale na inom mieste ho ponechať. Viackrát požadované riadne porovnanie všetkých skutkových znakov paragrafov 92a a 92b i s nimi súvisiacich ustanovení so zahraničnými úpravami sa neuskutočnilo. Dôvod je zrejmý: proklamovaná kompatibilita nejestvuje.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    nezastávam názor, že v čase, keď sa pripravuje rekodifikácia Trestného zákona, je potrebné prijímať čiastkovú novelu. A nie som ani toho názoru, že by to bolo potrebné z dôvodu nedostatku ochrany nášho štátu, jeho štátneho zriadenia. Aj súčasne platný Trestný zákon poskytuje potrebnú ochranu bezpečnosti štátu. Zavedením ďalších skutkových podstát sa nezvyšuje ochrana Slovenskej republiky, naopak, na významnom úseku sa znižuje a inde sa vytvára priestor na neodôvodnené zásahy do slobôd občanov. Tým sa ohrozujú základy právneho štátu. Ide o také zásahy, ktoré sú podľa môjho názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak má byť naše trestné zákonodarstvo moderným a efektívnym prostriedkom ochrany občanov, právnických osôb a štátu a ak má byť na náležitej úrovni, je potrebné, aby zodpovedalo viacerým predpokladom. Medzi ne patrí predovšetkým jasnosť, jednoduchosť a zrozumiteľnosť právnych noriem, rešpektovanie morálky a etiky, plný súlad s Ústavou Slovenskej republiky, s princípmi demokracie, ochrany osobnosti človeka i jeho práv a slobôd a rešpektovanie medzinárodných záväzkov. Okrem toho treba uznávať a realizovať požiadavku, aby Trestný zákon zodpovedal skutočným potrebám života spoločnosti, aby zasahoval svojimi prostriedkami iba vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné na ochranu občanov i celej spoločnosti pred kriminálnymi činmi, teda aby riešil problematiku, ktorá prislúcha trestnému právu a nie iným právnym disciplínam.

    Z uvedených dôvodov som vám navrhol napriek tomu, že nemám námietky voči dvanástim paragrafom postihujúcim hospodársku kriminalitu, aby ste pri opätovnom prerokúvaní druhú novelu Trestného zákona neschválili ako celok. Súčasne som vám navrhol aj druhé riešenie, a to vypustenie § 92a, 92b a odsekov 22 až 25 v § 89.

    Vážená Národná rada,

    som presvedčený, že aj napriek súčasnej situácii na vnútropolitickej scéne dokážete pri posudzovaní mojich pripomienok k takej závažnej právnej norme, akou Trestný zákon nepochybne je, zohľadniť nezaujaté stanoviská odborníkov z oblasti trestného práva a neuprednostníte pri svojom rozhodovaní politické hľadisko. Uvedomte si, že nejde len o preukázanie početnej prevahy, ktorú tí, čo ste 17. decembra minulého roku za novelu hlasovali v parlamente, nesporne máte, ale o to, aby ste svojimi rozhodnutiami dokázali, že Slovenská republika je a aj v budúcnosti chce byť právnym štátom s demokratickými inštitúciami. Sloboda občanov, najmä sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, je základným atribútom zmien, ktoré sa uskutočnili v roku 1989. Urobme všetko pre to, aby zostali nedotknuté.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu prezidentovi.

    Ako spoločný spravodajca za výbory bol určený pán poslanec Cuper. Prosím pána predsedu výboru, aby predniesol výsledky z prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni poslanci,

    nebudem vám čítať spoločnú správu, ktorú ste dostali pod číslom 395a, ktorá bola správou všetkých výborov okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. V tejto správe nebolo zaujaté stanovisko výbormi pre financie, rozpočet a menu, pre pôdohospodárstvo, pre zdravotníctvo a sociálne veci, pre obranu a bezpečnosť a pre vzdelanie, vedu a kultúru vzhľadom na to, že nehlasoval vtedy za spoločnú správu dostatočný počet členov výboru. Jediný výbor, ktorý zaujal stanovisko, bol výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý vyslovil nesúhlasné stanovisko.

    Vzhľadom na skutočnosti, že medzi tým, keď sa opätovne vrátená novela Trestného zákona, tlač 395, nedostala na prerokovanie, bola navrhovateľmi daná nová novela Trestného zákona. Keďže o tomto bode programu rokujeme ešte podľa starého rokovacieho poriadku, odporúčam prvú novelu neschváliť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol aj druhú spoločnú správu, ktorú ste dostali ako tlač 578a. Je to spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, resp. iných výborov Národnej rady Slovenskej republiky podľa vlastného uváženia o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 578a.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1355 z 30. decembra 1996 na prerokovanie v lehote do 24. januára 1997 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky môžu uvedený vrátený zákon prerokovať podľa vlastného uváženia.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 578, prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 22. januára 1997. Do dňa vyhotovenia spoločnej správy od iných výborov uznesenie doručené nebolo.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovil súhlas so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Neodporučil prijať zmeny uvedené v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 27. decembra 1996 číslo 6089/1996-80-302 o vrátení zákona zo 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, a odporučil zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som dostal písomné prihlášky k tlači 395 za kluby MK plus MKDH pán poslanec Duka-Zólyomi, z poslancov pán Čarnogurský. A k tlači 578 za klub Spoločná voľba pán poslanec Benčík, za DÚ pán poslanec Jozef Moravčík. Z poslancov sa prihlásili pán poslanec Volf a opäť pán poslanec Čarnogurský. Otváram k tomuto bodu rozpravu s tým, že prosím pána poslanca Duku-Zólyomiho.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    s vaším dovolením, vyslovím sa k obidvom novelám Trestného zákona súčasne. Opäť máme pred sebou zákon, presnejšie novelu Trestného zákona, ktorá je v rozpore s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky a ustanoveniami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zákon, ktorého § 92 a 98 sú v rozpore so základnými princípmi demokracie, porušujú slobodu prejavu, slobodu informácií a slobodu zhromažďovania.

    Opäť rokujeme o zákone, ktorého prvé prijatie vyvolalo veľký rozruch, silný ohlas a ostrú kritiku nielen medzi občanmi u nás doma, ale aj v zahraničí, najmä v členských štátoch Európskej únie, v Európskom parlamente a v Rade Európy. Dokázalo sa, že takto prijatá právna norma len sťažuje cestu Slovenskej republiky do európskych politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr. Pôvodní autori, predkladatelia novely Trestného zákona a všetky tie poslankyne a poslanci Národnej rady, ktorí hlasovali za tento zákon, by sa mali prebudiť a zamyslieť sa nad tým, akým smerom, akým spôsobom bude kráčať spoločensko-politický vývoj, respektíve demokratizácia na Slovensku, ak prácu, snahy a rozmýšľanie občanov republiky budú riadiť, regulovať a obmedzovať diskutované ustanovenia, presnejšie tri paragrafy predloženého zákona.

    Prezidentom republiky kritizované ustanovenia nápadne pripomínajú praktiky a metódy päťdesiatych rokov, ktorých cieľom je vyvolať strach a stupňovať napätie spoločnosti. Vždy ten, ktorý je pri moci, bude rozhodovať o tom, do akej miery budú akceptované iné názory, iné rozmýšľanie, sloboda prejavu, právo vyjadrovať vlastné názory slovom, písmom, tlačou alebo iným spôsobom. Iniciátormi tohto zákona boli poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí nikdy neskrývali svoje predstavy a zámery, jednoznačne deklarovali svoje národné a nacionalistické názory a plány. Od zrodu tejto novely sa už viacnásobne dokázalo, akým mocenským cieľom má slúžiť takto upravený zákon. Komu a jednoznačne proti čomu a proti ktorým občanom republiky.

    Na viacerých medzinárodných fórach už odznelo, že nikto neohrozuje Slovenskú republiku. Je to zakotvené aj v Obrannej doktríne Slovenskej republiky. Sám premiér vlády, aj minister zahraničných vecí vyhlásili, že Slovensko nemá vonkajšieho nepriateľa. Avšak prijatý Trestný zákon a jeho dôvodová správa potom potvrdzujú, že Slovensko má svojich vnútorných nepriateľov. Zrejme sú to občania alebo skupiny občanov, ktorí nesúhlasia so súčasnou politikou vládnucej moci.

    To, že niektorí vrcholoví politickí predstavitelia zaradili do tejto skupiny aj maďarskú komunitu na Slovensku a ich legitímnych predstaviteľov, môžem medziiným dokázať aj nasledujúcimi faktmi. Predseda cteného snemu vo svojom vyhlásení pred začiatkom 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v októbri minulého roka sa jednoznačne priznal, jasne potvrdil, že Trestný zákon v takejto forme je v prvom rade nevyhnutný proti maďarskému spoločenstvu a ich predstaviteľom na Slovensku.

    V tom istom mesiaci počas rokovania na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zas podpredseda Národnej rady Marián Andel tu na pôde zákonodarného zboru prezentoval nielen svoju protimaďarskú nenávisť, ale jasne dal najavo, kto je podľa neho hlavným nepriateľom tohto štátu. Z toho potom vyplýva nutnosť prijatia Trestného zákona v predloženom znení, zvlášť uplatnenie obsahu § 92 a 98.

    Dokonca predseda Slovenskej národnej strany po prijatí druhej novely Trestného zákona s radosťou vyslovil, že odteraz sa môže tvrdo vystupovať proti tým, ktorí chcú rozbiť celistvosť a zrušiť suverenitu a štátnosť tejto republiky. Neskrýval svoj názor, že v prvom rade myslí na politických predstaviteľov maďarského spoločenstva.

    Čo s takými nezmyselnými, zákernými a nebezpečnými výrokmi, ktoré narobia nehorázne škody pre Slovenskú republiku doma i v zahraničí? Rozhorčene ich odmietame a rázne ich odsudzujeme. Je to poľutovaniahodný jav a je prekvapujúce, že niektorí majú strach z maďarskej menšiny, z jednej desatiny celého obyvateľstva Slovenskej republiky.

    Primitívne rozmýšľajúc, by sme mohli byť hrdí, ale vskutku je to obraz nesmierne smutný, veď sme tiež občania Slovenskej republiky a podľa Ústavy Slovenskej republiky rovnoprávni. Odmietame takéto triedenie. Tieto fakty predovšetkým potvrdzujú úbohosť tých, ktorí - vyzbrojení takýmito názormi a plánmi - mienia kráčať do Európy. Kto ohrozuje celistvosť, samostatnosť a suverenitu tejto republiky? Kto je vnútorný nepriateľ v tomto štáte? Je to nebezpečná cesta a tanec na veľmi tenkom ľade. Uvedomujeme si vôbec účinok a následky praktickej aplikácie predloženého Trestného zákona? Bude mať nedomysliteľný vplyv na vývoj a budúcnosť základných slobôd a ľudských práv rôznych vrstiev našej spoločnosti. Zasiahne každého inak zmýšľajúceho, toho, kto má kritické názory na nedostatky a problémy demokratizácie spoločnosti.

    Obmedzením slobody prejavu a slobodného rozširovania informácií bude zasiahnuté celé spektrum masmédií. Postupne bude paralyzovaná možnosť činnosti občianskych združení a organizácií, resp. mimovládnych organizácií. Vytvára možnosť negatívnych zásahov a obmedzení základných práv a slobôd odborárov, odborových organizácií. Predstavitelia vyše milióna členov odborárov na Slovensku si uvedomujú, že ich činnosť sa zakladá na slobode vyjadrovania názorov, na práve získavania informácií, slobody združovania a zhromažďovania.

    Plne sa stotožňujeme s kritikou a obavami odborových zväzov na Slovensku a ich výzvou, aby Národná rada zabránila nadobudnutie účinnosti uvedených paragrafov Trestného zákona v záujme zachovania právnej istoty občanov Slovenskej republiky.

    Odôvodnenie prezidentom republiky vráteného zákona je urobené vecne, logicky a dôkladne. V danej situácií je jediné rozumné riešenie, aby sme akceptovali jeho návrh vypustiť článok I bod 6, t. j. § 92a a 92b, bod 7, t. j. § 98 a bod 9, to je § 127a a 127b.

    My, poslanci Maďarskej koalície, podporujeme prezidentom republiky navrhované zmeny.

    Vážená Národná rada,

    na decembrovej schôdzi 17. decembra 1996 Národná rada veľmi neobvyklým spôsobom prijala ďalšiu novelu Trestného zákona. Musíme si byť vedomí toho, že prijatím tejto druhej novely ctený snem porušil pravidlá legislatívneho postupu Národnej rady Slovenskej republiky a tiež Ústavu Slovenskej republiky, resp. svoj vlastný rokovací poriadok. Národná rada konala protizákonne. Totiž prijatím prvej novely pôvodné znenie Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. bolo zrušené a súčasne bola uzákonená nová podoba zákona, ktorá je právoplatná pre Národnú radu Slovenskej republiky, nezávisle od toho, že zákon nenadobudol účinnosť z dôvodu, že prezident republiky ho zatiaľ nepodpísal. Jednoducho Národná rada nemala právo opäť novelizovať pôvodné znenie. Vznikla paradoxná situácia, ktorá značne spochybňuje vierohodnosť činnosti najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky.

    Ako sa dalo očakávať, prezident republiky nepodpísal druhú novelu Trestného zákona a vrátil ju Národnej rade na opätovné prerokovanie. Takto vznikla v parlamente Slovenskej republiky veľmi zvláštna, kuriózna situácia. Poslanci Národnej rady majú pred sebou dva prezidentom republiky vrátené zákony toho istého charakteru, ktorých pôvodom je ten istý zákon - Trestný zákon číslo 140/1961 Zb. Musím konštatovať, že obidve verzie sú neprijateľné. Napriek tomu, že táto posledná je o niečo miernejšia a neobsahuje § 98, ale aj tak je nebezpečná, lebo ide o útok proti základným ľudským právam a slobodám, resp. ohrozuje slobodný prejav politickej vôle.

    Neskrývaným zámerom vládnej moci je vyvolať strach a takým spôsobom ovládať občiansku spoločnosť republiky.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, uvedomujeme si následky medzinárodného ohlasu a kritiky v súvislosti s týmto zákonom? Hodnotenie tejto právnej normy v členských štátoch Európskej únie a NATO? Navyše neustále hovoríme o aproximácii práva, právneho systému Slovenskej republiky, a Národná rada je pripravená opäť prijať právnu normu, ktorá nielenže je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale vyvoláva aj maximálne pochybnosti členských štátov Európskej únie.

    Podmienky vstupu Slovenskej republiky do európskych a transatlantických štruktúr budú splnené len vtedy, ak naše právne normy sa prispôsobia, budú v súlade s právnym systémom členských štátov Európskej únie. Vládna koalícia je presvedčená o nutnosti prijatia takto upraveného Trestného zákona, ale v budúcnosti sa to môže vypomstiť, môže sa obrátiť aj proti pôvodcovi. Môže vyvolať nežiaduce spoločenské napätie a určite nie vyváženú demokratickú atmosféru, čo je základným predpokladom ďalšieho racionálneho a úspešného demokratického vývoja Slovenskej republiky.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená Národná rada,

    vyzývam vás, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami prijatia tohto zákona v predloženom znení. Apelujem na vaše svedomie a zodpovednosť a vyzývam vás, aby ste podporili pripomienky pána prezidenta.

    Verím, že Národná rada neurobí osudovú chybu, vyhne sa nebezpečnému experimentu, ktorý môže mať ďalekosiahle následky na formovanie našej demokratickej spoločnosti. Zabráňme tomu, aby sa pred nami zatvorili dvere, cez ktoré vedie cesta do NATO a do Európskej únie. Veď predsa nechceme paralyzovať, zmrzačiť a deformovať našich občanov, našu spoločnosť a náš demokratický vývoj. A som presvedčený, že toho istého názoru sú aj všetci tí, ktorým ide o skutočné záujmy a budúcnosť Slovenskej republiky.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďalej za kluby vystúpi pán poslanec Benčík, ale s faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som pripomenúť pánu poslancovi Duka-Zólyomimu, že nie je pravdou tvrdenie, že by predstavitelia Maďarskej koalície neškodili alebo nechceli narušovať územnú celistvosť Slovenskej republiky. Prinajmenej vo svojich vystúpeniach.

    Pán poslanec Csáky 16. 12. 1996 v maďarskom vysielaní Slovenského rozhlasu vyhlásil: Slovenská ústava a helsinské dokumenty umožňujú úpravu hraníc. Urobilo to aj Slovensko, keď si vymenilo územie s Českou republikou. Pravdaže, on nepovedal vymenilo, ale keď si upravilo hranice s Českou republikou, teda skreslil. A ďalej píše: Pre nás, čo žijeme v európskom priestore, by to nemala byť taká tragédia, nemali by sme sa z toho uchyľovať do stresu alebo dostávať z toho infarkt. Možno vznikne strana, ktorá bude chcieť obnoviť Rakúsko-Uhorsko, ja hovorím veľké Maďarsko, alebo proste sa prijme zákon, ktorý umožní úpravu hraníc. Čiže je to normálne požiadavka na úpravu hraníc, dodal pán Csáky. Navyše lídri Maďarskej koalície v liste z novembra 1996 všetky štáty Európskej únie a NATO informovali o tom, nepravdivo deštrujúc obraz Slovenska, vedome, vedomou nepravdou, že pri predchádzajúcom administratívnom členení bolo 17 okresov s prevahou maďarského obyvateľstva, kým teraz sú len dva. To sú jasné ukážky toho, ako deštruuje Maďarská koalícia obraz Slovenska, ako sa usiluje zmeniť územné hranice Slovenska. Takže hovoriť o ideálnych veciach, hovoriť o tom, že sa nepodnikajú pokusy narušiť územnú celistvosť Slovenska, to nie je pravda. Slová pána Csákyho sú jednoznačné. Nehovorím už o jeho interview v poľskom a holandskom časopise, ktoré si naozaj zasluhuje tiež pozornosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Nech sa páči, pán poslanec Benčík. Pán Rózsa sa hlási, ale nemôžete reagovať s faktickou poznámkou na pána poslanca Slobodníka.

    Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    nezostáva iné ako s určitým uspokojením konštatovať, že predseda Národnej rady, aj keď v prvom prípade oneskorene, zaradil prezidentom vrátené novely Trestného zákona na rokovanie našej schôdze.

    Tieto novely od svojho začiatku nespĺňali a nespĺňajú ani minimálne kritériá preto, aby sa stali súčasťou nášho právneho poriadku. Je celkom evidentné, že skoro každá vládna moc, a najmä taká, ktorej je blízky autoritatívny spôsob vládnutia, veľmi ochotne rieši protichodnosť a napätie spoločenských vzťahov vo sfére politickej, spoločenskej, ekonomickej a sociálnej pomocou represie. Dosť typické je to aj pre súčasnú vládnu koalíciu.

    V predložených legislatívnych predlohách sú veľmi zreteľné snahy vlády a poslancov vládnej koalície sankcionovať všetko a za každú cenu. Pritom sankcie, ktoré v právnych normách majú, pochopiteľne, svoje opodstatnenie a miesto, je orientácia - namiesto satisfakcie, reparácie - na vysoké správne pokuty, zvyšovania represie za priestupky a dovršuje sa to účelovými novelami trestnoprávneho mechanizmu. Skúsenosti veľmi jednoznačne ukazujú, že účinnosť obmedzovania kriminality, korupcie, šafárenie so štátnymi prostriedkami, ale aj ochrana práv a záujmov občanov je úmerná nie rozširovaniu represie a kriminalizácie spoločenských javov.

    Kvalitná a fungujúca trestnoprávna ochrana pre riadny chod spoločnosti je, samozrejme, potrebná a pri ochrane spoločnosti pred vážnymi deliktmi ničím zatiaľ nenahraditeľná. Ale pri riešení problémov v spoločnosti má a môže mať trestnoprávna ochrana len pomocnú, t. j. subsidiárnu funkciu. My, ktorí tvoríme naše zákony a zodpovedáme za zákonodarnú činnosť, by sme tieto aj iné elementárne zásady fungovania právneho štátu mali rešpektovať. Je poľutovaniahodné, ak z politickej účelovosti, len aby sa naplnil jeden bod volebného zámeru koaličného politického subjektu, sa navrhujú a schvaľujú novely Trestného zákona, ktoré neriešia aktuálne a akútne vecné problémy, nevypĺňajú právne medzery, ale nesystémovo zasahujú do aj tak (v dôsledku viac desiatok noviel) rozporuplného textu platného Trestného zákona, ktorého rekodifikácia je nielenže na obzore, ale je plánovaná už na rokovanie vlády.

    To sú zásadné výhrady voči obom novelám Trestného zákona, ktoré boli opodstatnene prezidentom vrátené, a za poslanecký klub Spoločná voľba ich odporúčam neschváliť bez toho, aby som vás unúval opakovaním vecných a legislatívno-technických výhrad a ich legislatívno-technickou nedostatočnosťou.

    Pri pôvodnom prerokovaní noviel som zreteľne artikuloval, že oba texty oboch noviel sú z hľadiska trestnoprávnej ochrany vymedzených hodnôt nadbytočné, nesystémové, vecne účelové a pre politické ciele zneužiteľné pre vágne legislatívno-technické vymedzenie pojmov. Sú zároveň aj hrozbou ohrozujúcou ústavou zakotvené politické práva, akými sú sloboda prejavu, sloboda združovania, zhromažďovania a iné.

    Pokiaľ sa už skoro rok zaoberáme týmito novelami, ktoré sú napriek svojej nekvalite predmetom politických hier, sa beztrestne dejú v našom štáte skutočnosti, ktoré ohrozujú najmä jeho ekonomickú podstatu. Enormný je nárast kriminality všetkého druhu: pri dennom svetle sa strieľajú ľudia, korupcia siaha do vrcholných orgánov (pozri kauza obilia), štátne objednávky sa uskutočňujú bez zákonom stanoveného výberového konania, do formálne kreovaných podnikateľských subjektov sa prelieva nielen majetok štátu spravovaný alebo skôr nespravovaný Fondom národného majetku, ale novo založené eseročky a akciové spoločnosti nepreberajú záväzky právnickych osôb, z ktorých vznikli, a zvyšuje sa tak zástup veriteľov, ktorí strácajú akúkoľvek nádej domôcť sa svojich legitímnych pohľadávok. Tieto javy sú také rozšírené - a vládnej moci to nevadí. Prečo sa tieto veci neanalyzujú, nevyhodnotia? Prečo nikto neberie vážne kvalifikované a kompetentné, opakované upozornenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Balejíka?

    Alebo iný príklad. Manažment podniku založí akciovú spoločnosť, na kúpu akcií kontrolného balíka si požičia od Slovenskej sporiteľne viacdesaťmiliónový úver. Potiaľ je všetko v poriadku, pokiaľ si požičiava. Len problém je v tom, že úver sa zrejme spláca z nákladov podniku, ktorý im však doteraz nepatrí, ale bude patriť, ak sa úver takýmto nemorálnym, podľa mňa podvodným a nezákonným spôsobom spláca. Asi som naivný, lebo som chcel v Slovenskej sporiteľni vedieť, za akých podmienok tomuto manažmentu úver poskytli a z čoho sa spláca. Bol som odkázaný do sféry obchodného tajomstva a poučili ma, že tento postup je v Slovenskej republike bežnou záležitosťou. A vymenovali mi viaceré aj renomované podniky, ktorých sa takýmto spôsobom zmocňujú skupiny ľudí za výdatnej pomoci pracovníkov ministerstiev. Nedalo mi to, a preto som minulý týždeň využil prítomnosť pána generálneho prokurátora doktora Vaľu a opýtal som sa, čo on na to. S úsmevom mi povedal, že nič. A s poznámkou, že škoda, že sme túto bežnú prax, ktorá sa u nás uskutočňuje, obaja tiež nevyužili. A to ešte nespomínam, vážení, privatizáciu na slovenský spôsob.

    Tieto príklady som uviedol len na ilustráciu a bolo by možné uviesť ich vo väčšom počte. Náš poslanecký klub sa chce osvedčiť, že nás znepokojujú uvedené praktiky, ich hromadný výskyt bez toho, aby sa im vo sfére zákonodarnej, výkonnej, ale aj verejnej kontroly (lebo aj novinári sa viac zaoberajú s tým, kto kde čo povedal, a nie tým, že národný majetok sa takto "legálne" rozkráda) venovala patričná pozornosť. A my sa skoro celý rok zaoberáme politicky škodlivými a účelovými novelami Trestného zákona.

    Poslanci poslaneckého klubu SDĽ, Sociálnodemokratickej strany Slovenska, Strany zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov odmietajú obe novely Trestného zákona a podporujú výhrady pána prezidenta.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec, chcete hovoriť k vystúpeniu pána poslanca Benčíka? Ak nie, tak vám neumožním vystúpiť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, mám k vám procedurálnu otázku. Prosím, aby ste sa vyjadrili, či predložené zákony prerokúvame podľa starého rokovacieho poriadku, alebo podľa nového.

  • Pán poslanec, legislatívny schvaľovací proces je podľa starého a rokovanie podľa nového. Prosím, budeme pokračovať.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, postupujeme tak, ako som povedal. Nech sa páči, pán poslanec Moravčík. (Hlasy v sále.) Pán poslanec, legislatívny schvaľovací proces je podľa starého, a rokovanie podľa nového. Nech sa páči, pán poslanec Moravčík.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, nemáte slovo, ja opakujem, čo som vám povedal. Legislatívny schvaľovací proces, všetko, čo sa schvaľuje legislatívne, je podľa starého rokovacieho poriadku a rokovacie rozhodnutia podľa nového.

    Prosím, pán poslanec Moravčík, nech sa páči.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, dámy a páni,

    predložené návrhy zákonov sa dostávajú na rokovanie Národnej rady už viackrát a opakovane sa k nim vyjadrujeme. My sme sa tiež viackrát k týmto predlohám vyjadrili a ja potvrdzujem všetko to, čo sme doteraz k predlohám novely Trestného zákona povedali.

    Úplne sa stotožňujem s perfektnou analýzou právneho stavu, ktorý predložil prezident republiky jednak v písomných vyhotoveniach, ktoré sme dostali, a jednak tie, ktoré prezentoval teraz na tomto rokovaní. Nemá význam tieto dôvody opakovať. Dovoľte mi niekoľko všeobecných slov k samotnej problematike.

    Predovšetkým protestujeme proti praxi, ktorá sa zavádza v Národnej rade, proti praxi, keď prerokúvame zjavne protiústavné zákony. Tento zákon, ktorý je teraz predmetom nášho záujmu, je zjavne protiústavný, pretože je proti ústavnej slobode prejavu a je proti ústavou garantovanému právu zhromažďovania sa. Tento zákon je zjavne protieurópsky, pretože nás vzďaľuje od našich intergračných predstáv. Ak bude platiť tento zákon, zrejme sa nedostaneme ani do NATO, ani do Európskej únie. Uvedomme si, čo všetko je s tým spojené, aké sú politické a aké sú ekonomické škody.

    Tento zákon je zjavne spiatočnícky, pretože nás vracia do minulosti. Používa inštitúty, ktoré sme v práve opustili, vraciame sa k tomu, o čom sme si mysleli, že je už dávno za nami, o čom sme si mysleli, že sme definitívne prekonali. Tento zákon je nemoderný. Vývoj trestného práva vo svete smeruje jednoznačne k dekriminalizácii, k využívaniu iných prostriedkov na ochranu, ako je trestné právo. Náš trestný poriadok obsahuje dostatočné záruky, pokiaľ ide o ochranu základných hodnôt, mám na mysli prvú hlavu Trestného zákona. Skôr by sme sa mohli zamyslieť na tým, ktoré ustanovenia aj tejto prvej hlavy v doteraz platnom znení Trestného zákona sú prekonané a mali by odísť z nášho trestného poriadku v záujme trestného práva.

    Ak by sme mali predsa len naše trestné právo doplniť, mali by sme ho doplniť tak, aby sa zvýšil trestný postih za činy, ktoré znepokojujú dennodenne našu verejnosť. Žiaľbohu, už takmer dennodenne sa stretávame s brutálnymi vraždami na uliciach našich miest. Stretávame sa s kriminalitou obrovského rozsahu v oblasti štátnej správy, mám na mysli korupciu. Ak by sme chceli doplniť Trestný zákon a zvýšiť trestný postih, tak v tomto smere, a nie tam, kde smeruje zákon, ktorý teraz posudzujeme.

    Jednu poznámku k legislatívnej kvalite predlohy zákona. Ak trestné právo obsahuje nejasné ustanovenia, tak je veľmi nebezpečnou zbraňou. Tento návrh zákona, ktorý teraz posudzujeme, obsahuje také nejasné gumové ustanovenia. A navyše, my nemáme jasno ani tu v tejto snemovni o najzákladnejších pojmoch nášho politického systému. My sa principiálne odlišujeme vo výklade základných prvkov parlamentarizmu. Pretože napríklad celkom v zmysle ústavy odhlasovaná nedôvera predsedovi vlády je posudzovaná ako ústavný puč, ako parlamentný puč. Ak takto posudzujeme základné inštitúcie, ktoré sú zakotvené v ústave, ako budeme posudzovať tie nejasné ustanovenia, ktoré sú zakotvené v predloženej novele Trestného zákona?

    Dovolím si v zmysle toho, čo som povedal, pripojiť sa k výzve ku všetkým poslancom, aby si uvedomili svoj poslanecký sľub, zobrali ho vážne a hlasovali proti obom predloženým novelám Trestného zákona. Demokratická únia bude hlasovať proti obidvom posudzovaným zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Z poslancov je písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Volf.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni,

    je prinajmenšom zvláštne a možno až podozrivé, ako vytrvale sa predkladatelia snažia vnútiť slovenskej verejnosti, že nimi navrhované zmeny Trestného zákona sú tým najdôležitejším, čo Slovensko dnes potrebuje. Pritom všetci veľmi dobre vieme, že nevyriešených problémov, oveľa dôležitejších, ktoré trápia a ohrozujú našich občanov, je tu viac ako dosť.

    Už sa tu hovorilo o bezpečnostnej situácii. Skutočne je žalostná a tragická. Nepotrestané vraždy za bieleho dňa, vybavovanie si vzájomných účtov mafií, páchatelia násilných činov prepúšťaní na kauciu na slobodu, korupcia veselo prekvitá aj v štátnej správe, aféra s nezákonným predajom obilia je dodnes neukončená. Pán generálny prokurátor, ako sa vyjadril na hodine otázok, ešte nevie, či náhodou nejde len o priestupok. Je to smiešne a smutné súčasne. Bol by to totiž veľmi drahý priestupok, ktorý jedným prihral vysoké, tučné zisky a druhým, aj tým najchudobnejším, zobral aj z toho mála, čo majú na prežitie. Sú tu každoročne obrovské daňové úniky, ktoré ochudobňujú štátnu kasu a sociálne programy štátu.

    Je tu neústavná privatizácia, prostredníctvom ktorej sa politicky a nespravodlivo rozdeľuje národný majetok, teda náš majetok, do rúk zopár jednotlivcov. Vláda k tomu naďalej mlčí. Poslanci vládnej koalície neboli ochotní ani dať taký bod do programu, ktorý by zaviazal, aby nás vláda aspoň informovala, ako sa k tejto požiadavke chce postaviť. Nie, naďalej sa pripravuje privatizácia bánk, teda privatizácia úspor vlastného obyvateľstva. Podozrivé privatizačné rozhodnutia zostávajú stále nevyriešené. Akcie podnikov, ktoré mali pripadnúť občanom za dlhopisy, sa dostávajú cez prostredníka opäť len privatizérom. Doba premlčania trestných činov, ktoré by boli spojené s prípravou a rozhodovaním o privatizácii, je smiešne nízka a nie je vôľa na to, aby sa zvýšila. Tí, ktorí rozhodovali a ešte dnes rozhodujú o privatizácii, nemali štatút verejných činiteľov, a teda sú menej ohrození pred zákonom. Vysokí štátni funkcionári sa dostali lacno k prepychovým bytom z Fondu národného majetku, získaných z prostriedkov štátneho rozpočtu. A výbor pre nezlučiteľnosť funkcií to považuje za normálne.

    Toto všetko akoby nikoho zo zodpovedných netrápilo. Pokiaľ je niečo a niekto vnútorným nepriateľom Slovenska, sú to práve tie javy, tie rozhodnutia a aféry, ktoré zaťažujú a ohrozujú občanov tohto štátu, a nie tí, ktorí vyslovujú verejne svoj nesúhlas a nezáujem. Tento návrh zákona sa môže s pokojným svedomím označiť ako protislovenský a protiobčiansky. Poškodzuje totiž Slovensko, jeho medzinárodné postavenie so všetkými dôsledkami na ekonomiku a životnú úroveň obyvateľstva. Poškodzuje aj občanov, ich istoty, slobody a práva. Môže mať vlastne len jeden zmysel a účel: pripraviť represívny nástroj, ktorý sa dá použiť na kriminalizáciu opozičných postojov nepohodlných pre vládnu moc, na postihovanie politických protivníkov. Je to skrátka zákon na ochranu tých, čo majú moc a majetok, proti ostatným, ktorí nemajú ani jedno, ani druhé.

    Som presvedčený, že Slovensko a Národná rada Slovenskej republiky môže dnes vyslať jasný pozitívny signál nielen svetu, ale predovšetkým svojmu vlastnému obyvateľstvu. Definitívne odmietnuť a neschváliť predložený návrh Trestného zákona.

    Ďakujem.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Čarnogurský. S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predseda,

    v správe raportérov Rady Európy v bode 75 sa nachádza informácia, podľa ktorej generálny sekretár Rady Európy dal vypracovať 4 expertízne posudky na návrh tohto zákona. V správe je vyjadrená nádej, že parlament a vláda Slovenskej republiky zoberie do úvahy pri opätovnom prerokovaní tieto správy.

    Môj procedurálny návrh znie tak, aby ste primeraným spôsobom sprístupnili tieto správy, aby vôbec bolo možné ich zobrať do úvahy. Žiadam, aby pred hlasovaním boli rozdané tieto správy.

    Ďakujem.

  • Vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, dámy a páni,

    opätovne sa dostávame k prerokúvaniu hneď dvoch noviel Trestného zákona, po necelom roku. Prvú novelu sme prerokúvali v marci minulého roku, teraz vo februári sme opäť pri nej. Už samotné vonkajšie okolnosti prerokúvania týchto noviel trestných zákonov vyvolávajú pochybnosti o kvalite týchto noviel. Totiž, pamätáte si všetci iste veľmi dobre, že v marci minulého roku, keď sme prvýkrát prerokúvali novelu Trestného zákona, mali sme tu von pred sálou informáciu o tom, že si môžeme v knižnici Národnej rady prezrieť zahraničné trestné zákonníky, na ktoré sa dôvodová správa novely Trestného zákona odvolávala. Keď som si pozrel vtedy zahraničné trestné zákonníky, samozrejme, veľmi jasne bolo zistiteľné, že odkazy na zahraničné ustanovenia trestných zákonov sú nesprávne, lebo ide o úplne iné ustanovenia.

    Čiže po necelom roku od prerokúvania prvej novely Trestného zákona sa už mení napríklad jedna okolnosť, to znamená, že odpadáva prinajmenšom odkaz na švédsky trestný zákonník, pravdepodobne preto, že švédsky vyslanec vtedy protestoval proti odkazu práve na švédsky zákonník, keďže išlo o úplne iné ustanovenie. Od prvej novely sa tiež zmenili názory vlády a poslancov, ktorí to schvaľovali, v tom, že bola vypracovaná druhá novela. To znamená, že prvú novelu už ani samotní predkladatelia nepovažujú za správnu. V priebehu necelého jedného roku takéto zmeny názorov samotných predkladateľov na svoje vlastné dielo.

    Jedna právnická zásada hovorí, že čím starší zákon, tým lepší zákon. A najmä zákon typu Trestného zákona by sa mal pripravovať s perspektívou, aby platil niekoľko rokov, dokonca niekoľko desaťročí, a keď predložená novela Trestného zákona, prinajmenšom prvá, ale uvidíme, ako to dopadne s druhou, po necelom roku už neplatí, aká je to novela Trestného zákona, aký je to návrh zákona? A to sa zaoberám ešte čisto vonkajškovými okolnosťami prijatia tejto novely, vôbec nezachádzam do jej konkrétnych ustanovení. Ale samozrejme, keď prerokúvame tieto novely Trestného zákona, máme a musíme zájsť aj do konkrétnych ustanovení.

    Vzhľadom na to, že spoločný spravodajca navrhol neprijatie, teda zamietnutie prvej novely, mám čiastočne uľahčenú úlohu, a preto sa iba stručne budem zaoberať niektorými jej ustanoveniami, a to § 92a, ktorý rozširuje okruh trestných činov, ktoré sa v spojení s úmyslom rozvracať stávajú politickými, tzv. prvohlavovými trestnými činmi. Rozdiel medzi existujúcim ustanovením § 92 Trestného zákona, ktoré postihuje a trestá rozvracanie republiky, a navrhovaným rozšírením tohto ustanovenia spočíva v tom, že kým existujúce ustanovenie § 92 považuje za rozvracanie republiky iba účasť na násilných akciách spojených s úmyslom rozvracať ústavné zriadenie atď., teraz nové navrhované znenie to rozširuje aj na iné skutkové podstaty, napríklad je tam výslovný odkaz na § 154, čo je útok na štátny orgán, ale § 154 ods. 2 hovorí, že tohto trestného činu sa dopustí aj ten, kto hrubo urazí alebo ohovorí štátny orgán. Čiže už verbálny útok a nie násilný útok. V tom je zásadný rozdiel medzi existujúcim znením Trestného zákona a prvou novelou Trestného zákona. Ak by bola prijatá, ja sa pýtam, či by bolo možné podľa nej postihovať napríklad aj pisateľa (odpusťte mi, že sa tak budem vyjadrovať, ale v tomto parlamente je už asi všetko dovolené), tak sa pýtam, či by sa toto ustanovenie vzťahovalo napríklad aj na autora nápisu na WC na Právnickej fakulte v Bratislave, kde je napísané: "Keď benzín, tak super, keď..." Atď.

    Paragraf 92b zakazuje účasť na verejných zhromaždeniach v spojení s istým úmyslom, hoci účasť na verejných zhromaždeniach je ústavným právom našich občanov. Ústava garantuje, zabezpečuje občanom právo zúčastniť sa na verejných zhromaždeniach, ale novela trestného zákona im toto právo v spojení s úmyslom, ktorý by bolo veľmi ťažké dokazovať, vlastne zakazuje.

    No a konečne § 98 prvej novely je úplne gumené ustanovenie. Pán prezident už poukázal na to, že podobné ustanovenie bolo prvýkrát zanesené do nášho právneho poriadku v roku 1948 po nástupe komunistov k moci, a čo je veľmi charakteristické, dokonca vtedajšie ustanovenie bolo miernejšie, než je navrhované ustanovenie prvej novely Trestného zákona, pretože to vtedajšie ustanovenie predsa len malo aspoň aké-také obmedzenia alebo vymedzenia, čo sú to nepravdivé informácie, kým súčasné dnešné ustanovenie nemá žiadne takéto vymedzenie. Ja sa potom pýtam, že napríklad keď ja tvrdím, že Slovenská informačná služba zorganizovala únos Michala Kováča mladšieho, či to bude niekto považovať za nepravdivú informáciu alebo nie, ja ju považujem za pravdivú informáciu.

    Paragraf § 127a vnáša prvky feudálneho práva do nášho právneho poriadku, lebo umožňuje trest väzenia za neplnenie finančného dlhu. Pýtam sa niektorých kolegov poslancov za vládnu koalíciu, či ste si to dobre zvážili a či naozaj nedlhujete nič Fondu národného majetku v súvislosti so svojimi privatizačnými akciami, najmä vzhľadom na to, že predložená novela Trestného zákona nepozná a nezmierňuje toto ustanovenie § 127a v súvislosti s tzv. zmenou kalendára splátok dlhu Fondu národného majetku, čiže ak ste si dohodli nejaký iný kalendár splátok a predĺžili splácanie dlhu Fondu národného majetku, to by nemusela byť dostatočná ochrana pred postihom podľa § 127a prvej novely Trestného zákona.

    Toľko k prvej novele Trestného zákona. Opakujem, považujem za správne, že aj pán spoločný spravodajca navrhol jej zamietnutie.

    Teraz k druhej verzii novely Trestného zákona. Treba povedať, že táto novela je krokom vpred, že vypúšťa niektoré naozaj absurdné ustanovenia prvej verzie novely, napríklad § 98 tejto novely, ale obsahuje iné a ďalšie a iné ponecháva. Tak napríklad § 89, ods. 22, čiže ešte spoločných ustanovení Trestného zákona, zavádza ako znak ústavného zriadenia alebo znak, na ktorý sa môže vzťahovať úmysel, ktorý môže spôsobiť trestný postih podľa ďalších ustanovení tejto novely, aj územné a správne usporiadanie. Pritom územné a správne usporiadanie nie je existenčným znakom štátu. Prvohlavové ustanovenia Trestného zákona, čiže tzv. politické paragrafy Trestného zákona, chránia existenčné znaky štátu a celkom oprávnene a nielen u nás, ale aj v ďalších štátoch. Ale to znamená, že nemožno rozširovať túto prvú hlavu Trestného zákona o také znaky, ktoré nie sú existenčným znakom štátu.

    Aby som použil iba jednu ilustráciu, napríklad podľa posledného zákona o územnom a správnom členení Slovenska Spiš je rozdelený medzi dva kraje. Ktorí chodíte na Spiš a máte radi, rovnako ako ja, túto časť Slovenska, viete, že Spišiaci si vypestovali veľmi pekný patriotizmus voči svojmu regiónu a veľmi ťažko nesú, že práve Spiš prvýkrát vo svojich mnohostoročných dejinách je rozdelený medzi dva kraje, hoci doteraz vždy tvoril jeden celok. Je jasné, že Spišiaci, tak ako protestovali proti tomuto rozdeleniu, aj niekedy v budúcnosti budú protestovať a táto predložená novela Trestného zákona ich vystavuje nebezpečenstvu, že sa ich protest stane politickým a že budú podľa tohto ustanovenia postihovaní.

    K § 92a navrhovanej novely Trestného zákona. Pán prezident hovoril vo svojom expozé o tom, že obe novely Trestného zákona sa vyznačujú veľkou nekoncepčnosťou. Tu na tomto paragrafe by si dovolil ilustrovať, aké naozaj nekoncepčné sú obe novely, ale v tomto prípade hovorím o druhej. V § 92a ods. 1 sa hovorí, že kto v úmysle... atď. vyzýva na hromadné nepokoje, potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky alebo peňažným trestom. Ja sa pýtam, či toto ustanovenie novely Trestného zákona vlastne nie je v konkurencii a nepremiešava sa s ustanovením § 7 Trestného zákona, ktoré hovorí o príprave na trestný čin, a § 7 ods. 1 Trestného zákona hovorí konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží v... atď. až v inom úmyselnom vytváraní podmienok pre jeho spáchanie je prípravou na trestný čin a tresce sa vlastne trestnou sadzbou toho trestného činu, ku ktorému smeruje. To znamená, že ak niekto vyzýva na hromadné nepokoje, ktoré by sa prípadne za istých okolností mohli vykladať aj ako príprava povedzme na násilné akcie smerujúce proti ústavnému zriadeniu, čiže podľa doteraz platného ustanovenia Trestného zákona § 92 o rozvracaní republiky, tak vlastne podľa doterajšieho ustanovenia dalo by sa jeho konanie subsumovať pod § 7 a § 92, čiže pod prípravu na trestný čin rozvracania republiky, a vzťahovala by sa na to trestná sadzba § 92, čiže 8 až 12 rokov, kým podľa tejto predloženej novely Trestného zákona by to bolo vlastne iba 6 mesiacov až 3 roky. Ale nejde teraz ani natoľko o rozdiel sadzieb ako o to, že budú tu dve ustanovenia Trestného zákona, o ktorých nebude jasné, ktoré z nich je možné použiť.

    Paragraf 92b druhej novely Trestného zákona chce vytvoriť možnosti právneho postihu tzv. občianskej neposlušnosti. Tu sa hovorí, že kto v úmysle atď. vyzýva na hromadné neplnenie povinností voči štátu uloženým zákonom, napríklad neplatenie daní, prípadne niektoré iné povinnosti uložené zákonom. Závažnosť tohto ustanovenia spočíva v tom, že v spojení s § 89 ods. 22 Trestného zákona, ktorý hovorí o územnom a správnom členení, vlastne takéto protesty napríklad proti územnému a správnemu členeniu opäť dáva do rizika, že sa môžu stať politickým trestným činom. Podľa tohto ustanovenia napríklad súčasné demonštrácie v Bulharsku, ktoré sa konajú, by boli politickým trestným činom. Pri každom schvaľovaní Trestného zákona zákonodarca, ale samozrejme aj predkladateľ by si mal zvážiť celkovú základnú mocenskú schopnosť štátu presadiť ustanovenia Trestného zákona, a to v súvislosti s právnym vedomím väčšiny obyvateľstva alebo aspoň dôležitých skupín obyvateľstva o tom, čo považujú za porušenie zákona a čo nepovažujú za porušenie zákona.

    Opäť uvediem jednu ilustráciu, ktorá hovorí o tom, ako si treba zvážiť aj tieto širšie spoločenské okolnosti Trestného zákona. Tým príkladom, ktorý chcem uviesť, je príklad z roku 1993, ak si pamätáte, vtedy starosta obce Marcelová prerušil na nejaký čas dopravu cez obec Marcelová na protest proti tomu, že bola strhnutá, myslím, dvojjazyčná tabuľa, niečo také. Samozrejme, bolo to jasné porušenie zákona zo strany starostu obce Marcelová, pretože starosta obce nemá právo prerušiť dopravu cez svoju obec. Za pár hodín sa to potom vyriešilo, doprava cez obec išla a nakoniec Marcelová, pokiaľ viem, pravdepodobne má dnes dvojjazyčný názov. Ja som sa už vtedy opakovane pýtal vtedajšieho ministra vnútra, či starosta obce Marcelová bol postihnutý pokutou, či bolo zavedené priestupkové konanie (to nebol trestný čin, ktorý spáchal starosta obce Marcelová, ale priestupok to nepochybne bol, keďže porušil zákon). Pýtal som sa, či mu bola uložená pokuta za to, že porušil zákon. Ešte od ministra vnútra Tuchyňu som sa dozvedel, že nebola mu uložená pokuta, a viem si predstaviť, že čo by bolo, keby mu bola uložená pokuta, on by ju nezaplatil a ono by sa to celé nabaľovalo ako snehová guľa.

    A predstavte si (vtedy išlo iba o prerušenie dopravy na pár hodín cez jednu dedinu na Slovensku, nakoniec sa to všetko urovnalo a v podstate dneska z toho nič nie je), predstavte si, čo sa môže stať, ak vy zavediete do Trestného zákona ustanovenia, ktoré nebudú vnášať pokoj a mier medzi obyvateľov štátu, ale naopak, budú jatriť rany, budú vyvolávať ešte väčšiu nechuť dôležitých skupín obyvateľstva proti hoci len niektorým aspektom politiky štátu, povedzme v súvislosti s územným a správnym členením.

    Predložená novela Trestného zákona zjavne nezohľadňuje tento, nazvime to, širší spoločenský aspekt zákonov. No a konečne, dámy a páni, čo vy chcete rozširovať ustanovenia prvej hlavy Trestného zákona, keď nedodržiavate teraz existujúce a teraz platné? Napríklad § 103 teraz platného Trestného zákona, ktorý trestne postihuje hanobenie prezidenta republiky? Ako chcete zavádzať nové ustanovenia prvej hlavy, keď tu v tomto parlamente sa predseda parlamentu vysloví vulgárne na adresu prezidenta republiky, predseda parlamentu a predseda vlády na verejnom, niekoľkotisícovom zhromaždení sa hrdo a verejne priznajú k tomuto vulgárnemu výroku na adresu prezidenta republiky, keď náš kolega pán poslanec Smolec vo svojich novinách Slovenská republika asi pred rokom alebo skôr uverejňoval, schválne uverejňoval hrubo zavádzajúce nepravdivé údaje o prezidentovi republiky, schopné znížiť jeho vážnosť medzi obyvateľstvom štátu? A potom sa pán poslanec Smolec dokonca hrdo prihlásil v ďalšom článku na záver seriálu vtedy, mám na mysli ten seriál o údajnom zahraničnom bankovom konte prezidenta republiky, a potom ste sa, pán Smolec, hrdo prihlásili k tomu, že vy ste schválne tam uviedli do tých článkov a do tých údajných výpisov z banky nepravdivé údaje. Hrdo ste sa k tomu prihlásili. Ako chcete rozširovať prvú hlavu Trestného zákona, keď pán poslanec Macuška drzým a arogantným spôsobom uráža prezidenta republiky a verejne o ňom šíri nepravdivé údaje? Vy chcete rozširovať prvú hlavu Trestného zákona? Nebuďte smiešni. (Potlesk).

    A preto na záver chcem povedať iba toľko, že poslanci za klub KDH budú hlasovať proti obom novelám Trestného zákona.

    Pán predseda, na záver by som sa ešte chcel opýtať, či by mi pán spoločný spravodajca vedel povedať, čo hrajú dnes večer v kinách, pretože chcel by som ísť večer do kina, on čítal noviny a tam bol uverejnený program kín, tak ušetril by mi trochu práce. (Potlesk).

  • Pán poslanec Cuper, s faktickou poznámkou, alebo sa hlásite do rozpravy? Ako spravodajca môžete kedykoľvek vstúpiť do rozpravy.

  • Aj tak, aj tak, pán predseda.

    Som rád, pán predseda KDH pán Čarnogurský a poslanec tohto snemu, hovorím to len kvôli histórii, inak mi zato nestojíte, lebo natoľko si vás nevážim (reakcia poslancov v sále), som rád, že ste tak vehementne napomínali môjho kolegu pána poslanca Smolca za novinové argumenty ako nepravdivé. Chcem vám povedať ako právnikovi, že nie som nijaký štátny orgán, takže ste ma chceli iba uraziť, samozrejme, ale že vy ako jeden z európskych politikov tu používate Leškove "hajzlové" argumenty na urážanie mňa, ktoré uverejnilo Sme a ešte poniektoré iné noviny, ktoré sa tiež hlásia k demokracii, to teda nesvedčí bohvieako o vašej politickej kultúre. Ak by ste, s prepáčením, v poslednom čase na tej inštitúcii, ktorú ste spomínali a ktorej ja som stále zamestnancom, náhodou tie "hajzle" videli, tak by ste si tých, ktorí tam do nich chodia, vôbec nevážili, pretože vyzerajú hrozne. A ľudia, ktorí ma tam okydávajú, mňa uraziť určite nemôžu, to vás ubezpečujem v každom prípade. Takže neviem, čo ste tým sledovali.

    Noviny čítam preto, že tu pretriasate pre mňa absolútne nezaujímavé veci. Jednoducho to sú vaše argumenty, ktoré ja neberiem, ktoré som si už raz vypočul, takže dovoľte, keď vy si čítate noviny v tomto parlamente, mňa to vôbec netrápi, a čítate ich často.

  • Hlasy v sále.

  • Takže ak chcete vedieť, čo je v kinách, môžete sa opýtať pána Mikloška, možno on chodí do kina, lebo nemá televízor.

  • Hlasy v sále.

  • Ja nechodím ani do kina, ani nepozerám televízor.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Smolec s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Čarnogurský, pána prezidenta som sa spýtal, či je to jeho konto. Pán prezident odpovedal, na druhý deň som túto odpoveď uverejnil, uverejnil som navyše stanovisko rakúskej banky a všetky informácie, ktoré som nemal povinnosť ako šéfredaktor uverejňovať. Zavádzate, ja som nikdy nenapísal, že som to schválne alebo že som to zámerne nejakým spôsobom uverejňoval. V týchto dňoch prebieha proces okolo tohto, pán prezident ma ženie pred sudcu za to, že som sa spýtal, tak ako sa iní novinári spytovali politikov, prečo urobili to alebo ono. Je smutné, že sa takéto prípady dostávajú pred súd, ale súviseli vtedy v rámci vyšetrovania s kauzou Technopol, kde Slovensko bolo okradnuté o 2 milióny 300 tisíc dolárov. Uverejnili sme zatykač, ktorý znel na syna pána prezidenta (reakcia v sále) a je to sladká pomsta redaktorovi aj za to, že sme toto uverejňovali v novinách.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem. Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    myslím si, že mnohí si pamätáme kauzu vo Veľkej Británii, keď premiér John Major v rozhlase v domnení, že mikrofóny sú už vypnuté, na adresu štyroch vlastných ministrov použil veľmi silný vulgárny výraz. Chcem tým povedať, že je takmer pravidlom, že v určitých psychických rozpoloženiach sa reaguje aj silne, aj vulgárne. Nie je pravidlom, naopak, je výnimkou, ak chýry zo súkromia sa vydávajú na verejnosť, do spoločnosti. Celá táto kauza, ktorej pokračovaním bolo aj vystúpenie pána poslanca Čarnogurského, u nás je prejavom mediálnej vulgarizácie a hyenizácie nášho masmediálneho politického života. Toto by som chcel povedať hlavne na adresu našich politických novinárov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť z pléna? Pán poslanec Weiss, Csáky, Šimko, Slobodník. Ďakujem. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Prosím, ako prvý vystúpi pán poslanec Weiss.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    po právnej argumentácii, ktorú predložil pán prezident a moji predrečníci a ktorú tu nik z predkladateľov, z pôvodných predkladateľov oboch verzií zákona nedokázal seriózne vyvrátiť, si treba položiť otázku, prečo vlastne tieto nepodarené novely Trestného zákona prišli do parlamentu, prečo boli schválené a prečo je tu pokus aspoň tú druhú z nich znovu potvrdiť a uviesť do života.

    Treba si postaviť otázku, prečo muselo dôjsť k tomu, že sa ešte viac prehĺbila deliaca brázda v slovenskej spoločnosti a že sa opäť dosť dlhú dobu v súvislosti s týmito novelami zle písalo o Slovensku v zahraničí. To, že prvá novela bola doma aj vonku oprávnene kritizovaná, ste uznali, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, tým, že ste podali ďalšiu, trochu okresanú. A napokon, priznal to aj pán spoločný spravodajca, keď odporučil neschváliť prvú novelu, a je to teda potvrdenie oprávnenosti vecnej, odbornej, ale aj politickej kritiky, ktorú aj Strana demokratickej ľavice dávala voči týmto novelám Trestného zákona. Vtedy sa táto kritika, samozrejme, odmietala. Keby sa boli argumenty opozície zobrali do úvahy hneď, Slovensko si mohlo túto kauzu ušetriť.

    Čím bola teda motivovaná tá tvrdohlavosť pri presadzovaní tejto novely? V prípade týchto dvoch noviel určite nejde o presadzovanie ústavnosti a zákonnosti. To by jednoducho poslanci vládnucej koalície nemohli v tomto parlamente počas dvoch rokov schváliť viac ako desať protiústavných zákonov a to by sa nemohlo stať v stredu minulého týždňa, že sa tu kolektívne poruší, ba priam znásilní zákon o voľbách. To by vami, vážené kolegyne, kolegovia z vládnucej koalície, vami zvolený generálny prokurátor sa nemohol nečinne pozerať na bujnejúce podvody, na odhalenia, ktoré tu v parlamente priniesol Najvyšší kontrolný úrad, na čele ktorého je predstaviteľ jednej z koaličných strán, to by nemohli znovu a znovu byť ututlávané závažné trestné činy a nemohli by byť vyznamenaní tí vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovanie týchto trestných činov uložili. A keďže vám nejde o dôsledné rešpektovanie zákona a ústavy, o čo vám ide? Pokúsim sa odpovedať.

    Po prvé o to, aby ste sústavne odpútavali, aj takýmito zákonmi a všetkým, čo s nimi súvisí, pozornosť svojich priaznivcov od toho, že k národnému majetku a k štátu sa správate ako k vojnovej koristi. Že ste tu za dva roky vytvorili politickými dekrétmi novú oligarchiu, že ste vyvlastnili a sproletarizovali väčšinu tohto národa, že ste zaviedli systém privilégií, nanútili podnikateľom a spoločnosti korupciu, že ste vytvorili v hospodárstve také podmienky, ktoré znemožňujú normálnu hospodársku súťaž. Množiace sa mŕtvoly zastrelených podnikateľov na slovenských uliciach sú toho najlepším dôkazom.

    Po druhé vám zrejme ide o to, aby ste znovu a znovu mobilizovali svojich voličov, svojich priaznivcov poukazovaním na nových a nových nepriateľov, ktorí údajne ohrozujú mladú Slovenskú republiku. Aby ste zakryli svoju korupčnú privatizáciu, ale aj svoju neschopnosť, keďže máte k dispozícii štátne orgány, vyrovnať sa s čoraz väčším vyčíňaním organizovanej trestnej činnosti rôznych domácich a zahraničných mafií, strašíte ľudí nepriateľmi a potom sa usilujete - ako v prípade týchto dvoch noviel Trestného zákona - ukázať akože tvrdú ruku. Je to stará politická technika, ktorú používali všetky autoritatívne režimy.

    Po tretie, zrejme chcete skomplikovať uplatňovanie práva na štrajk, ktoré je aj tak oproti krajinám Európskej únie u nás veľmi poddimenzované.

    A po štvrté, chcete aj touto novelou Trestného zákona, ktorú sa znovu chystáte schváliť, zastrašiť opozíciu, zastrašiť inak zmýšľajúcich. Bojíte sa, že vaše privatizačné machinácie, pre ktoré ste vytvorili priestor v novembri 1994 schválením protiústavnej novely zákona o veľkej privatizácii, môžu byť raz odhalené a potrestané.

    Tento zákon, to je zákon predovšetkým na ochranu záujmov novej vrstvy bohatých, ktorých vládnuca koalícia vytvorila svojou privatizačnou politikou, je to zákon na jej ochranu pred možnými protestmi občanov. Vsádzanie na represiu, na šírenie pocitu ohrozenia, na vyhľadávanie nových a nových vonkajších a vnútorných nepriateľov sa však nie vždy vypláca. Robil to tak aj Miloševič a pozrite sa, kam dospel. Cesta, na ktorú ste sa vydali, vedie, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, do slepej uličky. Ak si novelu Trestného zákona znovu schválite, znovu popriete všetky vaše volania po jednote slovenskej spoločnosti. Na platforme tejto novely totiž slovenskú spoločnosť zjednotiť nemožno. Preto za novelu poslanci Strany demokratickej ľavice, ani za tú prvú, ani za tú druhú, nemôžu a nebudú hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Csáky.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán prezident Slovenskej republiky, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni,

    pôvodne som nemal v úmysle vystúpiť k tomuto bodu, ale bol som, bohužiaľ, oslovený, tak mi dovoľte, aby som v troch bodoch zaujal stanovisko k prerokúvanej otázke.

    Po prvé - z vecného hľadiska. Prerokúvané zákony, tak ako to už povedal pán kolega Árpád Duka-Zólyomi, považujeme za nedemokratické. Chcem opakovane deklarovať, že žiadny poslanec Maďarskej koalície za takéto návrhy, takéto zákony hlasovať nebude. História nám ukazuje, že takéto zákony, ktoré sa dali zneužiť proti občanom Slovenskej republiky alebo proti občanom ktoréhokoľvek štátu, sa časom aj zneužili a zneužili sa predovšetkým a v prvom rade proti tým, ktorí sa uchýlili k takýmto metódam a ktorí takéto zákony zaviedli. Poslanci Maďarskej koalície súhlasia s tým, aby Slovenská republika a naša spoločnosť bola chránená adekvátnym spôsobom. Sme toho názoru, že súčasný právny stav týmto kritériám vyhovuje a tento zákon alebo tieto zákony považujeme za výsostne nedemokratické, ktoré obsahujú gumové paragrafy a ktoré majú jediný účel, môžu byť zneužívané a môžu zastrašovať každého občana tejto republiky.

    Po druhé, chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána Dušana Slobodníka a k vlastným vyhláseniam, ktoré on interpretoval. Zdôrazňujem, nie citoval, ale interpretoval. Priznám sa vám verejne, že v poľských, holandských, nemeckých a francúzskych novinách som otvorene kritizoval existujúci jazykový zákon a kritizoval som stav, že, bohužiaľ, v Slovenskej republike nebol prijatý zákon na ochranu menšinových jazykov. V maďarskom vysielaní slovenského rozhlasu v decembri som vystúpil v súvislosti s jednou mojou publikáciou. Tá publikácia sa v súčasnosti prekladá do slovenčiny, predložím to každému poslancovi.

  • Hlas v sále.

  • Tam na... Pán Ľupták, každému takému poslancovi, ktorý vie čítať.

  • Hlasy v sále.

  • V tej publikácii som sa vyjadril aj na novinársku otázku k otázke hraníc. Povedal som toto: Nikto z Maďarskej koalície, žiadny politik nikdy túto otázku neotvoril. Táto otázka je démonizovaná zo slovenskej strany a strašia sa tým vzájomne politici, slovenskej vládnej koalície predovšetkým.

    Povedal som aj to, že áno, v západnej časti Európy existujú niektoré strany alebo občianske združenia, ktoré otvorili túto otázku, je to problém Baskov, je to problém Frízskej národnej strany, je to problém Severského Írska. Ale práve skutočnosť, že v Slovenskej republike žiadna strana, nielen parlamentná, žiadna maďarská strana a žiadne maďarské politické zoskupenie túto otázku nikdy, opakujem, nikdy neotvorilo, je dôkazom toho, že tento problém, vecný problém, pre nás neexistuje. Dovoľte mi, aby som poukázal na skutočnosť, že každý poslanec Maďarskej koalície hlasoval za čistú verziu slovensko-maďarskej zmluvy v tomto sneme. Takže prosím, aby to bolo zobrané na vedomie.

    A pán Slobodník, ak máte dôkazy, že som kedykoľvek, akýmkoľvek svojím činom alebo vyhlásením porušil buď Ústavu Slovenskej republiky alebo zákony, ste natoľko vzdelaný, aby ste vedeli, čo máte robiť. Prosím, dajte ma na súd, alebo ktoréhokoľvek poslanca Maďarskej koalície. Ale vy viete veľmi dobre, že takýto krok nemôžete urobiť, pretože nikdy sme takýto čin a takéto veci nerobili. Chcem vám povedať, že nikdy nie som proti kritike alebo proti výmene názorov. Aj keď sú tu niekedy výmeny názorov ostré, Maďarská koalícia je pripravená na akúkoľvek formy diskusie. Ale sme proti takým interpretáciám, aké ste predviedli pred chvíľou v tomto sneme.

    Chcem povedať, že základný program Maďarskej koalície je, aby sme sa integrovali normálnym spôsobom do tejto našej spoločnosti, a chceme riešenie aj problematiky národnostnej v štyroch oblastiach: v oblasti jazykovej, kultúry, školstva a regionálnej spoluzodpovednosti. Na to máme dokumenty a vypracovaný dokument je aj u pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky od roku 1993.

    Po tretie. Vážené dámy, vážení páni, nie sme po prvýkrát svedkami toho, že tzv. maďarská karta sa zneužíva v slovenskej politike. Dovoľte mi, aby som veľmi ostro protestoval proti takýmto snahám v mene každého poslanca Maďarskej koalície. Ak sa pozriete trošku dozadu, tak každému poslancovi, ktorý je informovaný, je jasné, že od roku 1994 aj v tomto parlamente sa prijali také nedemokratické zákony, ktoré obmedzujú úroveň demokracie v našej spoločnosti s odvolávaním sa na neexistujúce, tzv. maďarské nebezpečenstvo. Vyprosíme si to a prosíme, aby sa prestalo z démonizovaním tejto otázky. Ak sme civilizovaní ľudia, tak aj túto otázku máme riešiť civilizovane, a opakujem, všetky naše dokumenty sú verejné a sme pripravení na diskusiu. Bohužiaľ, druhá strana nie je.

    Nemôžem tu nepovedať jednu vec. Kritizujú nás a snažia sa nás postaviť do takého svetla takí ľudia a také politické strany, ktoré nemajú v Európe partnerov, nie sú partnermi pre európske demokratické strany. Dámy a páni, všetky tri maďarské strany sú váženými členmi buď liberálnej internacionály, alebo konzervatívnej internacionály a toto, bohužiaľ, sa nedá povedať o vládnych stranách. My keď ideme do Štrasburgu alebo do Bruselu, nemusíme sa schádzať buď vo vedľajších miestnostiach alebo na chodbách, ako to robia niektorí poslanci slovenskej delegácie, a za nášho člena nemuseli hlasovať trikrát v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ako sa to stalo v prípade určitého slovenského politika.

    Takže, dámy a páni, riešme veci vecne. Prosíme, aby národnostná otázka a otázka existencie maďarskej komunity nebola zneužívaná na politický súboj, ako sa to už rysuje aj v predvolebnej kampani, vyplýva to práve aj z niektorých článkov pána Slobodníka.

    A na záver mi dovoľte ešte jedno oznámenie. Pán predseda, aby som nemusel žiadať o technickú pripomienku, chcem vám oznámiť, že chcem odovzdať každému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky fotokópiu vysvedčenia z obdobia Slovenského štátu. Je to vysvedčenie zo školy s vyučovacím jazykom maďarským, je to jednojazyčné vysvedčenie, čisto maďarské, a dávam to do láskavej pozornosti každého poslanca, ako sa...

  • Pán poslanec, teraz hovoríte mimo bodu rokovania.

  • ...k tejto otázke pristupovalo počas existencie Slovenského štátu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.

    Pán kolega Csáky tu kritizoval, že sú tu niektoré strany, ktoré nemajú svojich partnerov v Európe. Chcem sa opýtať, akého partnera má Maďarské kresťanskodemokratické hnutie vo Európe? Viete si vy predstaviť, že by bolo v Nemecku Turecké kresťanskodemokratické hnutie? Alebo v Španielsku Francúzske kresťanskodemokratické hnutie? Veď by ich vyrazili tak, že by sa za nimi len zaprášilo, pán kolega.

  • Potlesk. Hlasy v sále.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, dámy a páni,

    pri prerokúvaní prvého návrhu novely Trestného zákona, toho vládneho návrhu, som mal pripravený rozsiahlejší právny rozbor návrhu, ktorý ste mi, bohužiaľ, nedali dohovoriť a mám pocit, že to ani nemá význam, aby sme argumentovali právnymi argumentmi. Odzneli tu a ja sa k nim už nebudem vracať. Dovoľte mi preto veľmi stručne povedať niekoľko slov k širším spoločenským kontextom obidvoch návrhov Trestného zákona.

    Cisár Caligula dal zavraždiť senátorov rímskeho senátu a namiesto nich vymenoval koňa. Džingischánovi prekážali ostatné kniežatá jeho ríše, a preto všetkých sedemnástich dal uvariť v kotloch s vriacou vodou. Treba povedať, že oba návrhy novely Trestného zákona sú oveľa hygienickejším opatrením na podporu moci. Patria však do rovnakej rodiny, ich zámerom je umlčať hlas každého, kto hovorí na verejnosti inak, ako si to želá ten, kto vládne. Nič nové pod slnkom, je to súčasť koncepcie moci, ktorá sa nechce deliť, moci, ktorá potrebuje klamať ľudí, že tak ako to robí, je dobré i pre nich.

    Pamätám sa, ako počas základnej vojenskej služby požadovali od nás (ako veliteľov čiat) podávať každú hodinu na veliteľstvo divízie správy o náladách mužstva v deň, keď sa zvyšovali ceny. Zo srandy niektorí moji kolegovia hlásili, že nálada je výborná, vojaci vítajú rozhodnutie strany a vlády o úprave cien základných potravín. Toto je hudba lahodiaca citlivému uchu každého diktátora. Čo robí, dobre robí. Preto najťažším zločinom je, ak mu dakto povie pravdu, ak je nepríjemná.

    Pán predseda, mohli by ste povedať spravodajcovi, aby ma nevyrušoval? Môže si čítať noviny, keď nepovažuje návrh, o ktorom sa rokuje, za dôležitý, ale nemá slovo.

  • Pán spravodajca, nevyrušujte. Pán poslanec, pokračujte.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Tento návrh, vlastne oba návrhy, sledujú jediný cieľ - vyhlásiť verejné slovo, ktoré sa nezalieča mocným, za zločin. Tá logika je veľmi jednoduchá. Veď i za komunistov oficiálna propaganda nabádala ku kritike rozličných nešvárov. To, za čo sa trestalo, boli pravdivé slová o zločinoch režimu. Po takomto mechanizme poškuľujú i tvorcovia zákonov, o ktorých dnes rokujeme. Kto za tento zákon zahlasuje, hlási sa k tradícii Caligulu, Džingischána i komunistického režimu, k tradícii štátu, ktorý má strach pred pravdivým slovom svojich občanov. Ale, kolegyne, kolegovia, veď hlasujte, ako vám svedomie alebo stranícka poslušnosť káže. Aspoň sa ukáže, kto kam patrí. Ak návrh schválite, zanesiete ďalší kúsok jedu do organizmu našej spoločnosti. Potom jedným dychom začnete hovoriť o potrebe zmierenia, o potrebe hľadania jednoty. Ale, dámy a páni, tieto jedy budú pôsobiť. Ak však máte nádej, že vo váš prospech, veľmi sa mýlite. Slobodné hlasy už na Slovensku neumlčíte. Naopak, takýmto rozhodnutím a ďalšími takýmito rozhodnutiami iba mobilizujete zdravé sily v našej spoločnosti. Sily, ktoré nastolia režim, v ktorom bude moc rozdelená a pod kontrolou občanov. Blíži sa doba, keď sa pyšné ilúzie o poslušných poddaných chváliacich svoju múdru vládu, ocitnú v troskách.

    Nebudem preto nikoho vyzývať, aby hlasoval proti predloženým návrhom novely Trestného zákona. Ja proti nim hlasovať budem. Komu sa však páči kultúra Caligulu alebo Džingischána, prosím, ten nech za zákon svoju ruku zdvihne. Ľudia to nepochybne budú dobre vidieť a rozumieť - od Kútov až po Novú Sedlicu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    (áno, čas mi môžete stopovať, budem stručný), ospravedlňujem sa tým poslancom, ktorý musia trpieť to, že čítam noviny. Naozaj som v živote čítal iba dvakrát noviny (smiech a hlasy v sále, potlesk), keď sa prerokúval zákon o rozdelení federácie a keď som bol spravodajca. Raz v Prahe, keď nás pán Šimko obviňoval z toho, že rozbíjame kvitnúci štát a odvolával sa na Gibbona, ale ja som nič také tam nenašiel, zatiaľ. A dnes ma znova veľmi pobavil svojím vystúpením, keď nielenže prekrúca všetko, ale prekrúca ešte aj dejiny. A to sa na mňa nehnevajte, ja by som vás naozaj, pán predsedajúci, prosil, keby ste ma zbavili povinnosti sedieť tu ako spravodajca, lebo naozaj je to veľké utrpenie počúvať tú spŕšku nezmyselností, ktorá sa tu dnes vznáša.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále, potlesk.

  • Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby bol vymenený tento spravodajca pre nedôstojné správanie. Pán poslanec Cuper, takto sa nespráva na Ústavnom súde ani vartáš, nieto ešte kandidát na sudcu. Prosím vás, buďte taký láskavý a... Alebo ho vymeňme hlasovaním. Alebo choďte odtiaľ preč, ale správajte sa ako normálny človek.

  • Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Cuper bol určený uznesením výboru. Ja len upozorňujem.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Mikloško, vy tento parlament obšťastňujete svojimi hlúposťami.

  • Páni poslanci, pán poslanec Cuper, má kedykoľvek právo ako spravodajca vystúpiť. Ešte je spravodajcom a prihlásil sa ako spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Mikloško, nechajte si svoje múdre reči niekde inde.

  • Gong ozývajúci sa počas celého tohto vystúpenia spoločného spravodajcu.

  • Ja som vám jasne povedal, že naozaj tieto trápne komédie, ktoré dnes tu predvádzate, sa nedajú počúvať. Preto žiadam o výmenu ako spravodajca ja, a nie vy. A o moju odbornosť sa už vonkoncom nestarajte, pretože vy nemáte na to absolútne nijaké vzdelanie, aby ste ju posúdili.

    Ďakujem.

  • Potlesk. Hlasy v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj. Pán poslanec Mikloško dal návrh, aby sme hlasovaním zmenili uznesenie ústavnoprávneho výboru, v ktorom je za spravodajcu k tomuto bodu navrhnutý pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cuper sám žiada ako prvý, aby bol vymenený. Takže prosím, hlasujme, kto je za.

    Hlasujeme na návrh pána poslanca Cupera, keď sa žiadal vymeniť.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Mikloško, on sa žiadal. Ja neodporúčam prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprešiel tento návrh.

    Prosím, budeme pokračovať.

  • Škoda, poďakoval by som sa vám.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne,

  • najprv by som chcel zareagovať na to, čo tu povedala pani poslankyňa Bauerová.

  • Priznám sa, že som nebol počas jej príspevku tu, ale dúfam, že bola natoľko...

  • Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Cuper, prosím, nekonzultujte tu navzájom.

  • ...ale dúfam, že bola natoľko férová, že hovorila o prvom variante Trestného zákona, pretože ja mám pred sebou správu pána Schwimmera, mám ju v angličtine, takže prepáčte, ak bude ten rýchly preklad nie celkom pekný, slovenský. Ide o zákon z 26. marca 1996, kde sa skutočne hovorí, že generálny sekretár Rady Európy požiadal o názory štyroch expertov o týchto otázkach. Dúfame, že generálny sekretár zverejní tieto správy expertov a konkrétne, že ich slovenská vláda a parlament vezmú do úvahy a že buď sa celkom zrieknu tohto zákona, alebo ho prispôsobia takým spôsobom, aby bol prijateľný. Takže, pani Bauerová, neviem, či ste to takto povedali, nechcem vás obviňovať z opaku, ale ak ste to prenášali na druhý variant zákona, tak ste sa dopustili jednoducho nepravdy.

    Teraz by som povedal niečo, čo by som ako neprávnik ani hovoriť nemal, ale keďže sa tá diskusia už končí, tak mi dovoľte jednu rečnícku otázku, na ktorú mi nemusíte odpovedať. Pokladáte Poľsko za právny štát? Odpoveď je áno, samozrejme. Tak mi dovoľte, aby som vám odcitoval z trestného zákonníka, v Poľsku prijatého, prerokovaného (musím to takto povedať, neviem, či aj prijatého, ale verím, že aj prijatého) 27. marca 1996. Vládny návrh nového trestného zákonníka.

    Trestné činy proti poľskému štátu:

    Po prvé. Článok 171. Kto v spolupráci s inými osobami, majúc za cieľ stratu nezávislosti, odtrhnutie časti územia alebo násilnú zmenu ústavného systému poľského štátu vykonáva činnosť smerujúcu bezprostredne k uskutočneniu tohto cieľa, podlieha trestu odňatia slobody na dobu nie kratšiu než 10 rokov, trestu 25 rokov odňatia slobody alebo trestu doživotného odňatia slobody.

    § 2. Kto sa pripravuje, opakujem, pripravuje, na spáchanie trestného činu uvedeného v § 1, podlieha trestu odňatia slobody na dobu nie kratšiu ako 3 roky.

    Článok 172. Kto vykonáva s úmyslom násilného odstránenia ústavného orgánu poľského štátu činnosť bezprostredne smerujúcu k uskutočneniu tohto cieľa, podlieha trestu odňatia slobody na dobu nie kratšiu ako 3 roky.

    § 2. Kto sa pripravuje na trestný čin uvedený v § 1, podlieha trestu odňatia slobody na dobu od 3 mesiacov do 5 rokov.

    § 3. Kto za pomoci násilia alebo protiprávnej hrozby ovplyvňuje úradnú činnosť ústavného orgánu poľského štátu, podlieha trestu odňatia slobody na dobu jedného až 10 rokov.

    Ďalej článok 177. Kto verejne znevažuje poľský štát alebo národ, podlieha trestu odňatia slobody do 3 rokov. Pripomínam tu len ako kuriozitu urážku slovenského národa dopusteného istým komárňanským advokátom alebo čo je, neviem, ako sa volal, ktorý povedal, že vyženieme tých valaškárov (možno to nie je presný citát) na sever. To je urážka slovenského národa, ktorej sa slovenský poslanec a slovenský novinár vo vzťahu k maďarskému národu nikdy nedopustil a som presvedčený, že ani nedopustí. Takže toto je ďalej.

    Ďalšia otázka, ktorej by som sa tu chcel dotknúť, je vystúpenie pána Csákyho. Pán Csáky má už pomaly taký zvyk ako pán Duray, ktorý, keď nevedel, kam z konopí, vždy vyhlásil, že to máte zlý preklad, to som ja nepovedal, to som ja nenapísal. Ale tento pán, ktorý teraz odchádza, lebo nechce o sebe počuť pravdu, povedal, lebo pán Csáky nehovoril len vo svojom mene, ale v mene všetkých členov Maďarskej koalície, podpísal asi 8 dní po stretnutí pána Bugára, pána Nagya, pána Duraya a niekoľkých poslancov od nás z Národnej rady (teda myslím z Národnej rady z koalície, aby to nevyzeralo, že vy nie ste z Národnej rady, aby ste ma nechytili za slovo), po prvé podpísal vernosť lojality nie za seba, ale za svoje hnutie. Takisto všetci traja to podpísali, čo tu sedíte, vy dvaja, čo ste zostali.

    Ale 15. septembra - už som to tu hovoril, ale treba to zopakovať, keď pán Csáky tak suverénne vyhlasuje, že koaliční poslanci Maďarskej koalície nikdy nevystupovali proti tomuto štátu - povedal v maďarskom rozhlase v najsledovanejšom programe Panoráma, že ak Slovensko neprijmú do Európskej únie súčasne s Maďarskom, treba postupovať podľa maďarských zákonov a celé maďarstvo začleniť do Maďarska. Ak toto nie je narušovanie identity, máme k dispozícii písomné texty, môžem vám ich kedykoľvek predložiť, takže nebudete sa tu oháňať tým, že to je vymyslené. Je to preložené zo záznamu z Panorámy, ubezpečujem vás, že dobre, do dobrej slovenčiny. Nie je to zlý preklad. Ak toto nie je poškodenie záujmov Slovenskej republiky, hrozba Slovenskej republike, tak už potom neviem, čo to je.

    Pán Csáky, vy ste povedali to, čo som ja odcitoval v tom rozhlase 16. 12. Povedali ste doslovne: "Ústava Slovenskej republiky," doslovne to možno nie je, ale je to presný význam, "Ústava Slovenskej republiky umožňuje úpravu hraníc. Aj Slovensko to využilo, keď si vymenilo územie, keď schválil parlament výmenu územia s Českou republikou. A my, čo sme Stredoeurópania," stále ešte citujem, "a my, čo sme Stredoeurópania, nemali by sme upadať do zúfalstva a nemali by sme hneď vyhlasovať, že nás chytá infarkt, keď počujeme o úprave hraníc. Možno vznikne nejaká strana, ktorá sa bude domáhať obnovy Rakúsko-Uhorska," ja hovorím, to ste povedali len zo slušnosti Rakúsko-Uhorska, lebo Rakúsko, pokiaľ viem, takéto ambície nemá, ale vy ich máte a proste vy chcete skutočne vytvoriť veľké Uhorsko, "a možno bude požadovať takúto úpravu hraníc alebo sa podľa Ústavy Slovenskej republiky takáto výmena hraníc uskutoční."

    Čo je toto? To je konkrétny citát. Je pravda, pripúšťam, že ste potom v ďalšej časti povedali, že musíme zatiaľ žiť, ako žijeme, nedá sa to robiť, ale takúto požiadavku ste nastolili, to je požiadavka zhodná s veľkouhorskými ambíciami. Vo svojom interview uverejnenom v Řeči pospolitej ste napísali: "Slovensko robí nebezpečnú politiku, ktorá ohrozuje Poľsko a Maďarsko." Nespresnili ste čím a ako vás teda ohrozujeme, ale uverejnili ste údaj, ktorý je prinajmenšom zákerný a prinajmenšom nepravdivý. Neviem, čím ohrozujeme Poľsko, neviem, čím ohrozujeme Maďarsko, ale volať si za svedka Poľsko a domáhať sa jeho pomoci v tejto otázke nie je asi jednoducho správne.

    Ak ste spomenuli otázku "istý poslanec bol trikrát volený", ten poslanec sa volá Dušan Slobodník. Ale treba povedať okolo toho celú pravdu, ktorú váš kolega z hnutia spriazneného s vami, z Modrej koalície, nepovedal - pán Figeľ. Po prvé, pán Figeľ, tlačová služba KDH dala k dispozícii správu Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorá bola uverejnená 29. januára v Národnej obrode, kde sa hovorí: Jediný poslanec, jediný člen delegácie, ktorý bol zvolený za Slovenskú republiku, je pán poslanec - to už nebolo tam pán - je poslanec Figeľ, ktorý bol zvolený za podpredsedu takého a takého výboru. Je to pravda, nikto to nepopiera, ale okrem iného boli zvolení aj pán Fico za predsedu podvýboru, bola zvolená aj pani Belohorská za predsedníčku podvýboru, takže nebol sám.

    A po druhé, v interview pán Figeľ do Práce napísal s takou škodoradosťou a zlomyseľnosťou, že Slobodník bol zvolený až v treťom kole. Pravda je takáto a mali by ste ju vedieť, a je to pravda, poznám ju z byra. Na všetky miesta 17 podpredsedov bol delegovaný jeden kandidát, okrem troch štátov. Rusko, kde sa popri pánu Lukinovi uchádzal o toto miesto pán Žirinovskij, ďalej Taliansko, kde sa okrem kandidáta talianskej koalície uchádzal o miesto podpredsedu člen Lega norde, teda opozičnej strany, no a treťou krajinou bolo Švédsko, ktoré si to vyriešilo samo, že švédsky kandidát číslo 2 sa vzdal a zostal jeden kandidát. Rusko si to nevyriešilo vôbec a bude sa to riešiť až v apríli, keď sa zvolí alebo pán Lukin, alebo pán (je to k veci, je to k veci, je to práve o týchto urážkach, ktoré tu odzneli, pán Csáky to spomenul). A tak sa v prvom kole, kde bolo potrebné z 286 hlasov 144, teda všetkých členov, schválili len asi šiesti-siedmi podpredsedovia. V druhom kole zostalo 8 a skutočne som bol medzi nimi aj ja, ale aj ďalších sedem. A takisto v treťom kole, kde zostalo 5 kandidátov, medzitým dvoch zvolili, a v tomto treťom kole, kde už nebolo treba nadpolovičnú väčšinu všetkých členov, zvolili aj mňa. Nemyslím, že to je dôvod na istú škodoradosť, pretože ma zvolili legálne, je to v zhode s normami Európskej únie.

    A posledná poznámka tak trochu mimo obliga. Pán Šimko, pán poslanec Šimko, ja by som na vašom mieste (viete čo sa hovorí, v dome obesenca sa povraz nespomína) a ja by som vám radil, pre pánaboha, nechajte vy rímske dejiny, nechajte vy Caligulu, nechajte Cata, nechajte Ciceróna, nechajte Cézara a neviemkoho ste ešte spomenuli. Pamätám sa na jeden váš výrok: Barbari pohltili Rím koncom 5. storočia a to by bolo, keby sa Česko-Slovensko rozdelilo. Toto je vaše vyhlásenie z parlamentu zo septembra 1992. Takže láskavo mlčte, mlčte o týchto veciach.

  • Hlasy v pléne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Slobodník, k tej časti, kde ste operovali poľským zákonníkom, váš argument je proti vám a proti predloženej novele Trestného zákona, pretože v platnom znení súčasného slovenského Trestného zákona je všetko, čo ste vy spomínali.

    Paragraf 7 nášho Trestného zákona, ktorý hovorí o pokuse trestného činu, hovorí, že konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu atď., čiže je to vlastne § 8, pokus v kombinácii s § 92 platného znenia Trestného zákona, dáva presne to, čo ste vy citovali z poľského trestného zákona, čiže žiadnu novelu Trestného zákona netreba. A pokiaľ ste spomínali to ustanovenie poľského zákona o urážke národa, tak aj to máme v našom Trestnom zákone. § 198 teraz platného Trestného zákona hovorí: Hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk alebo niektorú rasu alebo atď. potresce sa odňatím slobody až na jeden rok. Všetko tu je. Nepotrebujeme žiadnu novelu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Slobodník, na vaše výmysly nebudem reagovať, to nemá význam. Vás nikto nemôže presvedčiť, vy si myslíte, že to takto je, počkajte si na históriu. Ale v každom vystúpení vždy zdôrazňujete otázku lojality. Skúmal som prečo. Asi smerom na vašich kolegov. Lebo nie my porušujeme zákony a Ústavu Slovenskej republiky, ale vaši kolegovia pri hlasovaniach, nie my okrádame a rozkrádame tento štát, ale privatizéri, ktorí sú vám blízki.

  • Hlasy v sále.

  • A prečo mávate maďarskou kartou? Vždy, keď potrebujete schváliť nejaký zákon, o ktorom viete, že z hľadiska ústavy neobstojí, tak v tom momente vyťahujete maďarskú kartu a strašíte vašich poslancov, tých, ktorí rozmýšľajú hlavou a možno by nehlasovali za tento návrh zákona.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem reagovať na pána Slobodníka, na jeho posledné slová.

    Pán poslanec Slobodník, o barbaroch som v septembri roku 1992 vo Federálnom zhromaždení hovoril v súvislosti s výročím mníchovského diktátu. Možno si to nepamätáte, ale môžem vám doniesť stenografický záznam, a nepochybne ho asi aj máte, bolo to totiž v deň tohto výročia. Ak vás však tak neustále trápi spomienka na barbarov, ktorí rozvrátili Rím, a ak sa k tomu hlásite v súvislosti s vládou, ktorá tu dnes na Slovensku vládne, tak mi pritom prichádza na um jedine slovenské múdroslovie "trafená hus zagága".

  • Pán poslanec Slobodník, vy ste pripomenuli pánu poslancovi Šimkovi nejaký výrok z jesene 1992. Ja by som bol veľmi rád, keby ste sa takisto vyjadrili k výroku vášho predsedu HZDS a predsedu vlády, ktorý na jeseň 1992 v rozhovore pre Le Mond povedal, že Česi nás dotlačili do rozdelenia štátu. Keby ste sa zaoberali napríklad takýmito výrokmi.

  • Ďakujem pekne. Mám dve krátke poznámky.

    Pán poslanec Dušan Slobodník, vy ste neuveriteľne znevážili dar, ktorý ste dostali, ani neviete od koho, prečo a načo - reč a rozum. Vy ste už vo svojom prvom expozé obvinili kolegu Csákyho, že deštruuje obraz Slovenska. Obraz Slovenska, ktorý maľujete vy a vaša vláda, skončí nakoniec v Tretiakovskej galérii a to nie je dobré.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Odmietam, pán predseda výboru Slobodník, obviňovanie zo škodoradosti, naopak, chcem povedať, že hlasy som vám dal, pretože som to považoval za potrebné pre slovenskú delegáciu a pre reprezentáciu Slovenska. Dokonca som vám o tom vopred napísal aj list, že nemám problém s touto voľbou, len žiadam, aby ste ako podpredseda Parlamentného zhromaždenia princípy a politiku Rady Európy prenášali aj do nášho parlamentu. A po ďalšie som tam vyjadril myšlienku, že by bolo rozumné, aby vládna koalícia zvážila dva posty, teda iného na podpredsedu parlamentu a iného na vedúceho delegácie, aby sme mali dvoch reprezentantov v Stálom výbore. To znamená ešte posilnenie našich pozícií.

    A po druhé, ak nejaký pocit, tak skôr pocit poľutovania vyjadrujem nad tým, že po dvoch rokoch vášho pôsobenia, keď ste sa stali známym v Rade Európy, ste boli zvolený na rozdiel od väčšiny podpredsedov zhromaždenia až v treťom kole. Teda tento pocit.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K vystúpeniu pána Slobodníka a tým barbarom vo federálnom parlamente. Však tam nás bol celý rad tu sediacich poslancov, aj ja. Takže netreba prekrúcať ústami pána Šimka niečo, čo neodznelo a v inej súvislosti, my to máme nielen v jasnej pamäti, mám to aj hore v zázname, takže pokojne možno odcitovať to "kádéhácke" žalostenie nad rozpadom federácie.

  • Ale, prosím už pánov poslancov, aby hovorili k poslednému rečníkovi z rozpravy.

    Pán poslanec Moric.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Pán kolega Slobodník, ja len môžem potvrdiť to, čo ste povedali, ale prosil by som, aby sme sa už nehádali o tom, či barbari alebo nebarbari, veď nakoniec barbari sú tí, čo dnes vytvorili Nemecko, Francúzsko a ďalšie prekvitajúce krajiny. Takže to je dobré, že asi nakoniec ten Rím tí barbari rozvrátili. A ďakujem vám, pán kolega Slobodník, že maľujete Slovensko také, ktoré bude visieť v Tretiakovskej galérii, možnože v Prade, neviem. Také Slovensko, aké tu vykresľuje niekto iný, tak také nebude visieť nikdy a nikde.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    K vystúpeniu pána Slobodníka chcem iba jednu drobnú opravu, aby nedošlo k určitým mystifikáciám aj k uverejneniu informácií, ktoré nie sú založené na pravdivých skutočnostiach. Je pravda, že niektorí členovia delegácie boli vymenúvaní alebo volení za členov rôznych podvýborov, ale ja som nekandidoval na post predsedu žiadneho z podvýborov, takže verím, že išlo iba naozaj o prerieknutie vo vystúpení pána predsedu slovenskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Vyslovene iba oprava, nič iné.

  • Pán poslanec Slobodník povedal podpredsedu.

  • Nie, nebol som zvolený ani za predsedu, ani za podpredsedu žiadneho z podvýborov, nebol som. Mohlo sa stať, beriem to ako omyl.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Je 11.59, čiže 12.00 hodín. Chcem sa spýtať, či chcete prestávku, alebo budeme pokračovať. Prestávku?

  • Hlasy z pléna.

  • Jedni chcú, jedni nechcú.

    Hlasujeme o tom, či bude riadna obedňajšia prestávka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Budeme pokračovať.

    Prosím pána prezidenta o odpoveď, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán prezident sa nechce vyjadriť k rozprave. Ďakujem pekne.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu.

  • Odpoveď poslanca Cupera, že sa nechce vyjadriť.

  • Nechce sa vyjadriť ani pán spoločný spravodajca.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie najskôr k zákonu - tlač 395.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pán prezident navrhuje: Z uvedených dôvodov žiadam, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákona tento schválila s vypustením článku I bodu 6, t. j. § 92a a 92b vrátane spoločného nadpisu, bodu 7, t. j. § 98, a bodu 9, t. j. § 12 a 127 a § 127b vrátane spoločného nadpisu. Doterajší bod 8 treba označiť ako bod 6 a doterajšie body 10 a 17 treba označiť ako body 7 a 14. Najprv dáme hlasovať o vypustení príslušných... Hlasujeme o tlači 395, o tej prvej. Pán prezident navrhuje vypustiť to, čo som čítal, to znamená článok I bodu 6 a § 92, 93, 98 a 127a a 127b. Ostatné prečíslovať. Budeme hlasovať o vypustení týchto bodov.

  • Prosím, počuli ste. Hlasujeme o zákone z 26. marca 1996. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasujeme podľa starého. Odporúčam vyhovieť pánu prezidentovi.

  • Neutíchajúce hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, legislatívny proces schvaľovania je podľa starého, rokovanie je podľa nového rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vyhovelo sa podmienkam pána prezidenta, ktoré dal.

  • Keďže ďalšie pripomienky pán prezident nedáva, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o celkovom znení zákona. Pán prezident ho odporúča schváliť. Ja ho odporúčam neschváliť.

  • Prosím, hlasujeme o zákone ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Páni poslanci, pán spoločný spravodajca dal hlasovať tak, ako napísal pán prezident, kde žiada, aby sa tento zákon schválil. Pán poslanec Cuper ešte aj povedal, že navrhuje neprijať návrh pána prezidenta.

    Prosím, pán poslanec Mikloško.

  • Môžem uvádzať ďalšie hlasovanie?

  • Ideme hlasovať o tlači číslo 578.

  • Hlasy v sále.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prezident v tlači 578 hovorí, že na základe uvedeného žiadam, aby Národná rada zákon zo 17. decembra 1996 neschválila ako celok. Ak Národná rada neprijme moje námietky, ktoré poukazujú na nemožnosť prijatia posudzovanej novely zákona skôr, ako sa vyrieši opätovné schválenie zákona z 26. marca 1996 alebo neschválenie jeho častí, žiadam v článku I vypustiť body 5, t. j. § 89 ods. 2 až 25, v článku I vypustiť body 7, t. j. § 92a a 92b, a v článku I doterajší bod 6 označiť ako bod 5 a doterajšie body 8 a 17 označiť ako body 6-15.

    Keďže sme predchádzajúcu novelu zamietli, pán predsedajúci, podľa môjho názoru treba dať hlasovať najprv o bodoch odseku 2 alebo druhej pripomienke pána prezidenta a dať hlasovať o vypustení článku 1, teda a), b) a c).

  • Pán spoločný spravodajca, pán prezident navrhuje novelu ako takú neschváliť. Ak by sme mali novelu schváliť, tak navrhuje, aby sme hlasovali o bodoch a), b) a c) o ich vypusteniach.

  • Odpoveď pána prezidenta.

  • Pretože niektorí páni poslanci hovoria, že je to inak.

  • Hlasy z pléna.

  • Veď sme neschválili prvý. A keďže sme neschválili prvý, píše pán prezident, že treba dať hlasovať o týchto pripomienkach.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Pokoj, páni poslanci. Páni poslanci a pani poslankyne, Ešte raz vám zopakujem. Hlasovali sme o zákone, tlač 395, z marca minulého roku. Tento zákon ako celok sme zamietli. Čiže je tu teraz druhá novela Trestného zákona, kde pán prezident navrhuje túto novelu ako celok neprijať, prípadne, ak je tu názor, že by sa mala prijať, tak za tých podmienok, ak sa vypustia písmená a), b) a c) jeho návrhu. To znamená, že musíme hlasovať o písmenách a), b), c), či to ponecháme, alebo či to vyjmeme z novely. Prosím, pokoj, páni poslanci. Pán spoločný spravodajca, nechajte ma dohovoriť. Ja sa pýtam pána prezidenta, či som to dobre pochopil. Pán prezident súhlasí s mojím návrhom.

    Takže prosím, pán spravodajca, dajte hlasovať o bodoch a), b) a c), či tieto body vypúšťame z novely.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam teda hlasovať v druhom bode o písmenách a), b) a c) a odporúčam ich schváliť. Pardon, neschváliť.

  • Teda pripomienky pána prezidenta neschváliť.

  • Páni poslanci, hlasujte tak, ako chcete. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 145 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Takže sme neprijali tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcem vás poprosiť, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku, a odporúčam zákon schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

  • Búrlivý potlesk, výkriky.

  • Pani poslankyne, pani poslanci,

    konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 1996.

    Pokiaľ ide o návrh, ktorý dala pani poslankyňa Bauerová, chcem povedať, že je to úplne niečo iné. Pani poslankyňa, čo ste čítali, a čítali ste nie presne vyjadrenie správy pána Schwimmera, označenú ako dôverná. Preto som nedal o tom...

    Pani poslankyňa Rusnáková, je prestávka. Čo chcete povedať? Chcete hovoriť? Zapnite mikrofón pani poslankyni Rusnákovej. O tých návrhoch dám hlasovať po prestávke.

  • Áno, to je v poriadku, len som chcela navrhnúť, pán predseda, že sme tu všetci kompletne, takže môžeme celkom pokojne o nich hlasovať teraz. No ale už vidím, že poslanci odchádzajú.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlásil som prestávku. Dajme to po prestávke.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, keďže hneď naše prvé rozhodovanie bude formou hlasovania, prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.

    Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Doobeda bolo niekoľko návrhov na procedurálne rozhodnutia. Kým dám o nich hlasovať, ešte s procedurálnym návrhom sa prihlásil pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem modifikovať svoj procedurálny návrh z dnešného rána. Totiž, pokiaľ ide o návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, ja som navrhol, aby sme tento bod zaradili, ak budeme s tým súhlasiť, na zajtra ráno. Po rokovaní ústavnoprávneho výboru vzhľadom na to, že pán minister by sa rád na tom zúčastnil a zajtra nemôže, tak sme sa dohodli, že to navrhnem na 17.00 hodinu dnes.

  • Dajme to na túto schôdzu. Keď príde, tak budeme rokovať, keď nepríde, budeme aj bez neho. Ak to bude na tejto schôdzi, to znamená, že na tejto schôdzi musíme o tom rozhodnúť. Ja by som to neviazal na bod.

  • Myslím si, že by bolo účelné, aby sme vyšli pánu ministrovi v ústrety. Takže navrhujem, aby sme o tom rokovali dnes o 17.00 hodine.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu pána poslanca Šimka, aby bod voľba sudcov súdov Slovenskej republiky bol dnes o 17.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, aby na návrh predsedu ústavnoprávneho výboru, všetkých klubov Národnej rady, ako to predniesol pán poslanec Šimko, bol tento bod dnes o 17.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento bod sme prijali tak, ako bol navrhnutý, na 17.00 hodinu.

    Ďalší návrh na rozšírenie programu 24. schôdze predniesla pani poslankyňa Rusnáková. Navrhla, aby sme zaradili tlač 332.

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? Nemám ho tu. Tlač 332 je návrh na vydanie zákona Národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 195/1995 Z. z.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

  • Ostatné návrhy sme si odhlasovali. To je všetko na doplnenie.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v zmysle pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky použitím technického zariadenia v zmysle písmena e) odseku 2 vznášam námietku proti fungovaniu technického zariadenia. Ja som hlasoval za návrh novely Trestného zákona.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, aby buď bolo dané nové hlasovanie, alebo aby bolo v zápise opravené, že som hlasoval za. A prosím aj pánov novinárov, ktorí stihli roztrúbiť, že som nehlasoval, aby sa láskavo ospravedlnili svojim čitateľom a napísali pravdivú informáciu. Taká bola moja vôľa. Hlasoval som za.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Beriem na vedomie vašu žiadosť, bude sa postupovať tak, ako ste chceli, v zápise bude vaše vyjadrenie.

    Pani poslankyňa Edit Bauerová sa ešte hlási s procedurálnou poznámkou.

  • Pán predseda, chcela by som kvôli správnosti uviesť, že materiál, z ktorého som citovala, bol deklasifikovaný, t. j. charakter materiálu bol zmenený na verejný 16. decembra minulého roku. To po prvé.

    Po druhé, mrzí ma, že ste s mojím návrhom nenaložili v zmysle § 34.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ja som sa vyjadril, takže nebudem opakovať. Mám to u seba.

    Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

    tridsiatym a tridsiatym druhým bodom programu by mal byť návrh na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, tlač 598, a takisto návrh na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, tlač 602.

    V piatok sme prerušili rozhodovanie pred hlasovaním. Chcem vám len pripomenúť, že sme si odhlasovali, že počet členov týchto výborov má byť osem.

    Podľa § 39 odseku 8 zákona o rokovacom poriadku v takomto prípade je hlasovanie tajné. Na zvolenie väčšiny je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých prítomných.

    Môžeme pristúpiť k voľbe členov Osobitného kontrolného výboru. Pani poslankyňa Rusnáková, hlásite sa s procedurálnym návrhom? Nech sa páči.

  • Pán predseda, o mojom druhom návrhu, ktorý som predniesla do bodu programu ako nový bod, to je voľba poslancov do výborov Národnej rady, ste zabudli dať hlasovať. Ja som sa usilovala prihlásiť sa, ale nedali ste mi slovo.

  • Áno. Kým pristúpime k voľbe, dávam ešte hlasovať o návrhu pani poslankyne Rusnákovej, ktorá navrhuje, aby sme zaradili do rokovania tejto schôdze ešte aj voľbu na zmenu a doplnenie vo výboroch Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Tento návrh na zaradenie bodu programu sme neprijali.

    Môžeme pristúpiť k voľbe členov Osobitného kontrolného výboru. Chcem vám len pripomenúť, páni poslanci, pani poslankyne, že podobne ako pri minulej voľbe svoj súhlas alebo nesúhlas vyjadríte takisto ako vtedy, zakrúžkovaním za menom, kde je návrh: za, proti, zdržal sa. U každého budete musieť individuálne zakrúžkovať svoju vôľu. Platný hlasovací lístok je len ten, na ktorom bude zakrúžkovaných všetkých 8 kandidátov, čiže nesmie byť viac, ani menej. Hoci menej by mohlo byť, menej môže byť, to je pravda. Najviac 8, nesmie byť viac zakrúžkovaných ako 8.

    Prosím pánov overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Páni poslanci a poslankyne, musia tam byť zakrúžkovaní ôsmi, nesmie byť ani menej. S tým, že za každým menom musíme vyjadriť svoju vôľu. To znamená, že 8 musí byť zakrúžkovaných.

    Uzatváram možnosť hlasovania a vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, dostal som správu, že nás skrutátori budú informovať o výsledku hlasovania do oboch kontrolných orgánov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 11. februára 1997

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo odovzdaných 128 platných hlasovacích lístkov, 17 neplatných hlasovacích lístkov a všetci poslanci hlasovacie lístky odovzdali.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta

    Igora Urbana hlasovalo za 77 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov,

    Jozefa Straňáka hlasovalo za 82 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov,

    Jozefa Tarčáka hlasovalo za 78 poslancov, proti 44 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov,

    Viliama Sopka hlasovalo za 112 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov,

    László Kötelesa hlasovalo za 61 poslancov, proti 53 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov,

    Ladislava Pittnera hlasovalo za 61 poslancov, proti 61 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov,

    Romana Vavríka hlasovalo za 68 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov,

    Huberta Krausa hlasovalo za 97 poslancov, proti 16 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov,

    Jána Slotu hlasovalo za 66 poslancov, proti 57 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Na zvolenie členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby boli zvolení: Igor Urban, Jozef Straňák, Jozef Tarčák, Viliam Sopko a Hubert Kraus.

    Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 11. februára 1997

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo odovzdaných 129 platných hlasovacích lístkov, 16 neplatných hlasovacích lístkov a všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta

    Jána Danka hlasovalo za 81 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov,

    Imricha Andrejčáka hlasovalo za 77 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov,

    Mariána Vanka hlasovalo za 82 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov,

    Jozefa Kleina hlasovalo za 112 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov,

    László Ásványiho hlasovalo za 59 poslancov, proti 55 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov,

    Jána Čarnogurského hlasovalo za 60 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov,

    Ivana Rosivala hlasovalo za 113 poslancov, proti 12 poslancov, zdržali sa 4 poslanci,

    Klementa Kolníka hlasovalo za 91 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov,

    Miroslava Michalca hlasovalo za 80 poslancov, proti 38 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Na zvolenie členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolení Ján Danko, Imrich Andrejčák, Marián Vanko, Jozef Klein, Ivan Rosival, Klement Kolník a Miroslav Michalec.

  • Ďakujem pánu poslancovi Volnému.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    máme pristúpiť k druhému kolu volieb s konštatovaním, že do Osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva máme zvoliť ešte jedného poslanca. Na kandidátsku listinu budú napísaní pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Ásványi.

    Pokiaľ ide o kontrolu Slovenskej informačnej služby, máme zvoliť ešte troch poslancov. Na kandidátsku listinu budú napísaní poslanci Köteles, Pittner, Vavrík a Slota.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, mám dva procedurálne návrhy, resp. pripomienky.

    Po prvé - už pred touto voľbou, t. j. v piatok, sme vám tu veľmi pokojne, ale veľmi jasne povedali, že podľa zákona pomerné zastúpenie je 4:4.

  • Hlas v sále.

  • Chápem, že ľudia, ktorým ste to dali na starosť v HZDS, sú zrejme absolventi pomocnej školy, ale z toho ešte nevyplýva, že my musíme takúto absurdnosť rešpektovať a tolerovať. Pán podpredseda Húska, veď ste tam mali vy ísť a vysvetliť, že pomerné zastúpenie pri 8-člennom výbore je 4:4. Veď toľko, myslím si, že už by ste mohli dať hlavy dokopy. Prvá vec, o ktorú by som vás prosil ako predsedu parlamentu, je, aby ste nám vysvetlili, čo sa stalo. To je prvá vec. Pretože je to porušenie zákona.

    A druhá vec, vzhľadom na tento výsledok žiadam 15-minútovú prestávku.

  • Pán predseda, žiadam tiež prestávku práve z toho dôvodu, že počet členov, ktorý sa zvolil za vládnu koalíciu, nie je pomerný.

  • Pán poslanec Mikloško, odo mňa ťažko môžete žiadať vysvetlenie, pretože tu hlasuje 150 poslancov. A ako kto hlasoval, tak hlasoval. Ja viem, ako som ja hlasoval, vy viete, ako ste vy hlasovali. Vy mi nemôžete prikázať, ako ja budem hlasovať, a ja zasa nemôžem vám prikázať, ako vy budete hlasovať. Súhlasím s vašou námietkou. To je všetko, čo môžem povedať.

    Bola tu žiadosť o 15-minútovú prestávku. Chcem len upozorniť, páni poslanci a pani poslankyne, že dôjde potom k časovému sklzu, pokiaľ pôjde o druhé kolo. Mali by ste prejsť na niektoré iné body programu, lebo v zadnej zasadačke budem mať stretnutie s delegáciou pani Ritty Süssmuthovej. Prestávka - 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmime miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v zasadaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pretože miestnosť, kde sa odohrávajú voľby, je teraz upravená na prijatie predsedníčky Nemeckého parlamentu pani Süssmuthovej, v druhom kole volieb nebudeme momentálne pokračovať, pravdepodobne ich uskutočníme zajtra.

    V zmysle predtým dohodnutého postupu mal by nasledovať

    návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač...

    Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som v zmysle § 25 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky požiadal k bodu 38 - k správe ministra zdravotníctva o privatizácii v zdravotníctve, aby správa bola rozdaná nám poslancom 24 hodín pred prerokovaním tohto bodu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, myslím, že nie je napísané, že správa musí byť písomná. To je normálny spôsob vystúpenia ministra. Neviem, že by bolo nutné, aby to malo mať písomnú formu.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, iste ste si všimli, že sme žiadali prestávku. Výsledkom rokovania opozície počas prestávky je, že vás žiadame, pán predsedajúci, aby ste v zmysle rokovacieho poriadku po tomto bode programu alebo tesne pred tým bodom, ako bude druhé kolo volieb, zvolali politické grémium, čo je povinnosťou, pokiaľ sa prihlásia dva kluby. Toto politické grémium alebo poslanecké grémium by sa malo vyjadriť k zásadnej otázke a to je porušenie zákona, podľa ktorého do týchto výborov pomerné zastúpenie ste si vyložili 5 : 3. Zároveň by som vás prosil, aby ste poverili vypočítaním toho pomeru niekoho iného z vášho hnutia ako príslušných absolventov pomocnej školy, ktorí to vyrátali, že to je 5 : 3.

  • No tak, bohužiaľ, keď niekto vyráta z osem 5 : 3...

  • Miernite sa. Je to názor, rozhodnutie. O všetkých predložených návrhoch hlasovali všetci. Každý z poslancov použil svoje právo a je celkom prirodzené, že výsledok je podľa tohto rozhodnutia.

  • Ruch v sále.

  • Nemôžete očakávať, že právo určiť, za koho hlasujeme, má len opozícia. Má právo aj koalícia.

  • Má zákon, pán predsedajúci. Prípadne by som navrhol, aby sme skúšobne dali hlasovať o tom, či 2 x 3 je 6. A pre mňa bude zaujímavé, ako bude v tomto prípade hlasovať koalícia.

  • Pán predsedajúci, keby bol vyšiel výsledok, že pomer je 6 : 2, boli by ste spokojný aj vtedy, lebo to odhlasovala Národná rada? Je tu rokovací poriadok, ktorý hovorí presne o pomernom zastúpení. Pripájam sa k návrhu poslaneckého klubu KDH a žiadam o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Pán predsedajúci, prekvapuje ma, že neovládate rokovací poriadok. § 25 rokovacieho poriadku hovorí, že rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak. Nerozhodla. A v § 26 odseku 2 sa doslova píše, že návrhy podané Národnej rade musia byť vyhotovené písomne. Takže návrh pána poslanca Šagáta je úplne odôvodnený.

  • Ten bod nie je ani na rokovaní, vážený pán poslanec, ak ste si nestačili všimnúť. Teraz je návrh voľby sudcov Slovenskej republiky v zmysle dohody tohto parlamentu. Pretože žiadali, aby sa o 17.00 hodine začalo rokovať o tomto bode, toto bolo akceptované a len na žiadosť opozičných strán, ktoré žiadali prestávku, sa uskutočnila najprv prestávka. Pán kolega, takto sa majú veci.

  • Pán predsedajúci, nerozumieme si. Pán Šagát žiadal, aby sme zajtra, keď budeme rokovať o privatizácii v rezorte zdravotníctva, mali 24 hodín vopred písomné materiály. Vy ste povedali, že nemusia byť písomné. Upozornil na to, že je teraz zhruba 24 hodín pred prerokúvaním tohto bodu, a ja som vám ukázal paragrafy, ktoré hovoria, že musia byť písomné. Tak o nič nejde, len aby sme ich dostali.

  • To ste neukázali, že musia byť písomné. Nehnevajte sa.

  • Hlasy z pléna.

  • § 25, § 26 rokovacieho poriadku.

  • To sa tam hovorí podmienečne. To nie je pravda, že každá informácia, ktorá sa predkladá, musí byť písomná.

  • Je to tam jasne napísané. Otvorte si to.

  • Áno. Ďakujem. Pán poslanec Moravčík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vrátim sa ešte k problému pomerného zastúpenia. Nemáte pravdu, že je relevantné hlasovanie o tom, ako má vyzerať pomerné zastúpenie. Pomerné zastúpenie je zakotvené v rokovacom poriadku, je to zákon. A o matematike nemožno hlasovať. Matematika je exaktná veda. Takže matematiku treba iba vypočítať a na základe toho potom prispôsobiť voľby.

  • Ďakujem za slovo.

    Vraciam sa opäť k inej téme, aby nedošlo k nedorozumeniu, vážený pán predsedajúci. Vraciam sa k bodu 38, o ktorom som hovoril a o ktorom hovorí aj pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Keby ste boli taký láskavý a urobili výklad § 25 - toho vášho -, pretože môj výklad je a citujem tento paragraf: "Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno začať," (nevidím tam nijaký podmieňujúci spôsob) "ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak." Keby ste boli taký láskavý, ako to teda bude.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Možno sa budem opakovať v tom, čo povedal pán predsedajúci, ale skutočne ani z bodu 38 návrhu programu, ani z § 25 nevyplýva, že správa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky nemôže byť napríklad ním ústne podaná správa, ktorá je tu prednesená a ku ktorej je možné sa vyjadriť a prípadne následne si vyžiadať, aby mala nejakú inú formu. Nepoznám také ustanovenie v rokovacom poriadku ani inde, ktoré by hovorilo, že správa ministra zdravotníctva znamená vopred odovzdať alebo pripraviť písomnú správu a vopred ju dať poslancom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Podporujem tú myšlienku a odporúčam, aby sa poslanecké grémium zišlo predtým, ako sa bude opätovne hlasovať o dovolení ďalších členov kontrolných orgánov.

    Chcem poznamenať, že tento problém si vládna koalícia zasa vyrobila sama. My sme vám vychádzali v ústrety a hovorili sme, dajte tam 9 členov a bude pomer 5 : 4. Tak to ste už porušili teraz hlasovaním, pán predsedajúci, zákon, t. j. rokovací poriadok. Prosím, aby sa rokovalo na poslaneckom grémiu. A bolo by dobré, keby sme prešli už k ďalšiemu bodu rokovania, lebo tu máme nejaký voľný spôsob. Keďže sme sa prihlásili traja, vám už nič iné neostáva, len zvolať v tomto smere poslanecké grémium.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Som veľmi rád, keď počujem z úst právnika hovoriť o matematike ako o vede, nepochybne matematika je veda, na rozdiel od práva, čo je umenie a každý na ňom môže vidieť to, čo chce. Napriek tomu chcem upozorniť pána poslanca Moravčíka, že aj nad rokovacím poriadkom je Ústava Slovenskej republiky, ktorá jasne hovorí o tom, že poslanec nepodlieha žiadnym rozkazom a príkazom pri svojom hlasovaní.

  • Ruch v sále.

  • Tak som veľmi zvedavý, akým spôsobom...

  • Hlas podpredsedu Húsku: Pokoj, priatelia.

  • ma chce pán poslanec Moravčík prinútiť, aby som hlasoval tak, ako si to on predstavuje. Navyše opoziční páni poslanci svojím chechotom dávajú jasne najavo, že oni sú viazaní príkazmi pri svojom hlasovaní a porušujú Ústavu Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

  • Pán poslanec Brňák, § 26 ods. 2 hovorí o tejto povinnosti. Hovorí, že návrh (rozumie sa dokumentu, ktorý má byť zaradený na program schôdze Národnej rady) podaný Národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia, ktoré sa odporúča Národnej rade schváliť.

  • Pán poslanec, nehovoríme o návrhu. Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Ešte hovoríte? Nech sa páči.

  • Jednoducho z § 25 a 26, ale, pán poslanec Brňák, aj z ľudského rozumu vyplýva, že jednoducho keď rokujeme o bode zaradenom na program Národnej rady a ktorý sa bude končiť nejakým uznesením, je celkom logické, normálne, aby sme mali písomnú informáciu, a preto rozširujem požiadavku pána poslanca Šagáta, ktorá sa týkala bodu 38 prebiehajúcej schôdze Národnej rady, to znamená privatizácie zdravotníckych zariadení, aby nám takáto informácia bola daná 24 hodín pred začatím rokovania aj k bodu 39. Je to informácia predsedu výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov atď. k nadobudnutiu vlastníctva bytov štátnymi funkcionármi. Skrátka, aj k bodu číslo 39 tejto schôdze.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko. Prepáčte, nech sa páči, pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Prokeš, o vás sa hovorí, že ste nosičom ústavy. V ústave je taká čarovná formulka popri svedomí, tá formulka to je prísaha, ktorú ste zložili na ústavu, a tá hovorí o ústave a o úcte k ústave a k rešpektovaniu zákonov.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vaši kolegovia z HZDS, čo vedľa mňa sedia, nerozumejú, prečo sú faktické poznámky. Tak ja vám to, kolegovia, vysvetlím.

    Bol tu procedurálny návrh o tom, že bol porušený zákon o voľbe osobitných kontrolných výborov. A teraz práve prebieha zasadanie a bude prebiehať tieto dva dni s predsedníčkou nemeckého snemu pani Rittou Süssmuthovou. Pán predseda Gašparovič a pán predseda zahraničného výboru ju budú presviedčať a argumentovať, ako sa na Slovensku dodržiavajú zákony a ako sa na Slovensku dodržiava demokracia. V odstavci 2 § 60 rokovacieho poriadku je, že členov osobitného kontrolného výboru volí Národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Navrhli sme vám, aby ich bolo 9. Neakceptovali ste to, chceli ste pomerné zastúpenie 8 - 4 : 4. Ani to ste neakceptovali, pretože pri voľbe ste si zvolili piatich.

    Páni z koalície, za prítomnosti pani Ritty Süssmuthovej, ktorú budete presviedčať o veľkej demokracii na Slovensku, porušujete zákony. O tom tu hovoríme, tak sa spamätajte, prosím vás.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • V prvom rade chcem povedať pánu poslancovi Laukovi, že v texte zákona sú odseky, nie odstavce, odstavčatá sú niekde v družstevnej maštali. Po druhé chcem povedať, aby nás už toľko nestrašil, nie sme malé deti, nejakými argumentmi, že vy ako žalobaby chodíte sústavne žalovať niekde inde. Slušný človek si rieši veci tu a sám alebo doma vo svojej rodine. Ale chcem vysvetliť ustanovenie § 26 rokovacieho poriadku. Tu sa hovorí o návrhoch podaných Národnej rade na rokovanie. Neviem o tom, že by pán minister zdravotníctva navrhol nejaký bod do rokovacieho programu. Skôr by mi z logiky veci vyplývalo, že pán Šagát by mal predložiť nejaký písomný materiál na rokovanie, pretože on tento bod navrhol, ale nie minister, ktorý je pozvaný na rokovanie a ktorý má vysvetliť niektoré otázky.

    Samozrejme, čo sa týka môjho vystúpenia, veľmi rád by som ho odovzdal aj písomne 24 hodín dopredu, pán Dzurinda, ak odhlasujete, že to mám tak urobiť, lebo výbor ma zaviazal, že mám predniesť správu ústne. Ak po rozprave, samozrejme, dáte v zmysle § 25 rokovacieho poriadku hlasovať o tomto probléme, veľmi rád ju dám písomne, aby vám ju rozmnožili 24 hodín predtým.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som ubezpečil pánov poslancov z opozície, že si, na rozdiel od nich, ústavu nesmierne vážim a odmietam z nej robiť trhací kalendár.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, chcem povedať pánu Cuperovi, že si trošku mýli osobitný kontrolný orgán alebo výbor a prirovnáva to k takým výrazom, ako sú odstavčatá. Pán Cuper, osobitný kontrolný výbor je vážna vec a ja vás ubezpečujem, že keď ani predseda parlamentu, ani predseda zahraničného výboru pani predsedníčku nemeckého snemu nebudú informovať o tom, ako sa tu dodržiava demokracia, tak to urobím ja zajtra v zahraničnom výbore. Rozumiete, v zahraničnom výbore budeme všetci členovia, a ak dovolíte, tak to urobím doma, že budem kritizovať pred predsedníčkou Nemeckého parlamentu, ako sa správate.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    vraciam sa k problematike písomnej správy. Prepáčte, vaše vysvetlenia nie je možné prijať. Tu sa treba skutočne riadiť § 25. Zaradili sme správu pána ministra ako bod programu. A v § 25 sa hovorí: "Rokovanie o jednotlivých bodoch programu," nehovorí sa či o informácii, či o stanovisku, či o správe, "schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie."

  • Hlas poslanca Brňáka: Ústne vyjadrenie.

  • Nie, ústne vyjadrenie nie je písomný materiál. Hlboko ľutujem, ale to je podklad, ktorý nám bude slúžiť na rokovanie. Vidím istý rozdiel medzi ústnym rokovaním a písomným materiálom a tu je v zákone napísané "písomný materiál".

    Ale ja sa vám čudujem, čo sa tak bojíte. Prečo nechcete, aby minister doniesol písomne... Páni, veď keď sme priniesli materiály do výboru, kde sme konštatovali, ktorá nemocnica bude sprivatizovaná, tak aj vládni, teda koaliční poslanci s údivom pozerali, ktorá to bude. No tak sa to dozviete, budete to mať na papieri, môžete ísť domov, ukázať svojim ľuďom: tuto nemocnica v Kremnici, Kochovo sanatórium atď. To všetko môžete doma ukázať a dostanete to na papieri. Však to prešlo vládou, to nie je tajný materiál, tak ho vypýtajme od ministra, nech ho máme k dispozícii. Vy to nechcete mať? Vy to nechcete vedieť?

  • Hlas z pléna: Je to vytlačené v Zdravotníckych novinách.

  • Takže skutočne sa prihováram za to, aby sme dodržiavali tento zákon, ktorý tu je, aby sme dodržali § 25 a požiadali ministra, aby dodal, povedzme, do zajtra do rána písomný materiál. Ak budeme takto pokračovať, tak zrejme sa k tomu zajtra nedostaneme.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ešte sú tu dve prihlášky, ktoré vidím. Len chcem upozorniť...

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, dáme ešte tieto štyri prihlášky a tým skončíme. Chcem vás totiž upozorniť, že naozaj nie je rozprava. Vy sa každú chvíľu, vážení páni poslanci, domáhate férového riešenia. Ponechali sme tento postup, hoci v podstate, dokiaľ nie je rozprava, tak by tu mali byť len procedurálne návrhy a napriek tomu spokojne využívate, akým spôsobom vám to momentálne vyhovuje, a vtedy je, samozrejme, demokracia v tej najlepšej polohe. Pokojne, priatelia, postupujte týmto spôsobom, ale nečakajte, že budete mať v tejto oblasti veľkú ústretovosť.

    Pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predsedajúci, uplatňujem a rešpektujem to, čo ste povedali, a vznášam procedurálnu požiadavku. Je približne 24 hodín pred začiatkom rokovania o bodoch 38 a 39. Vediete schôdzu, prosím vás, zabezpečte, aby sme v zmysle rokovacieho poriadku mali k týmto bodom písomné informácie.

  • Pán poslanec, zabezpečím, aby sme hlasovali o vašom procedurálnom návrhu. To je všetko, čo urobím.

    Pán poslanec Cuper.

  • Neviem, pán poslanec Lauko, my sme sa asi nerozumeli. Môžete sa naozaj sťažovať u pani predsedníčky Nemeckého parlamentu, že som vás upozornil, že sa nehovorí odsek, ale...

  • Ruch v sále.

  • Prosím. Konštatoval som, vážené kolegyne a kolegovia, u pána Prokeša som uzavrel ten blok, ďalej sa nerozširujme, prosím, buďte takí dobrí. Toleroval som to, nechával som ten spôsob riešenia, ale tým končíme, nie je rozprava.

    Pán predseda výboru Poliak, nech sa páči.

  • Hlas poslanca Cupera: Ja som bol prerušený.

  • Pán predsedajúci, chcem len znovu upozorniť, že som trikrát tlačil tlačidlo a počítač neberie, to len dokumentuje, že naozaj nefunguje, ako má.

  • Je to rozdielne na jednej aj na druhej tabuli.

    Po druhé chcem pánu Laukovi povedať, že sa spokojne môže posťažovať pani predsedníčke Nemeckého parlamentu, že som ho upozornil na to, že spisovne sa hovorí nie odstavec, ale odsek.

    A po tretie, pán Dzurinda, tým ste len povedali, že odsek 2 hovorí o tom, ak chcete mať materiály 24 hodín vopred, musíte dať o tom hlasovať.

    Som viazaný uznesením výboru, že to mám predniesť ústne.

  • Ďakujem. Posledný, kto teraz ešte vystúpi, je pán poslanec Prokeš. Za ním som urobil čiaru. Pán poslanec Prokeš.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem len povedať, že v § 25 je naozaj na konci veta, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak. Čiže ak prídeme k tomu bodu, môže rozhodnúť Národná rada, že tých 24 hodín zruší. Ale myslím si, že v zákone o rokovacom poriadku je to jasné.

    Ďalší problém, ktorý tu je, vážené kolegyne, kolegovia, o pomernom princípe zastúpenia sa v Národnej rade nehlasuje, ten sme si odhlasovali v zákone o rokovacom poriadku.

  • Čiže ten treba rešpektovať a na tomto pomernom princípe postaviť aj zloženie jednotlivých výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda, len jednu poznámku, hlasuje sa o všetkých návrhoch.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že je tu zámer rozbíjať rokovanie schôdze. Chcem vás poprosiť, aby sme naozaj prestali s týmito prekáračkami. Bol daný návrh, hlasujme o tom, či Národná rada žiada predloženie písomnej správy od ministra zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Je tu procedurálny návrh pána poslanca Dzurindu, zopakujte ho.

  • Hlasy z pléna.

  • Nehnevajte sa, procedurálny návrh predkladal najprv pán poslanec Dzurinda. Prosím, pokoj.

  • Pán predsedajúci, je mi veľmi, veľmi ľúto, jediný z tej predsedníckej časti, kto rozumie rokovaciemu poriadku, je pán predseda výboru Poliak.

    Jasne to interpretoval. Paragrafy 25 a 26 hovoria, že musíme dostať ku každému bodu písomnú správu. Ak chceme z toho urobiť výnimku, musela by Národná rada rozhodnúť inak. Ale keďže nerozhodla, očakávam 24 hodín pred rokovaním o tomto bode písomnú správu.

  • Slovom, netrváte na terajšom hlasovaní.

  • Pán predsedajúci, nežiadal som hlasovanie, žiadal som dodržiavanie rokovacieho poriadku a opakovane toto dodržiavanie vyžadujem a prosím vás, aby ste ho zabezpečili.

  • Ďakujem. Je to procedurálny návrh, pán poslanec Ftáčnik?

  • Pán predsedajúci, chcem len povedať to, čo teraz povedal kolega Dzurinda, že žiada dodržanie zákona...

  • Tak o tom nehovorte, lebo sme to už počuli.

  • ...ale, aby ste si uvedomili, o čo tu ide. Kolega poslanec žiada dodržiavanie zákona, a ak niekto iný navrhne, aby sme tak nepostupovali, má na to možnosť podľa § 25 poslednej vety alebo poslednej časti vety, teda postupovať inak. V prípade kolegu Dzurindu nemáme o čom hlasovať, o tom sme rozhodli v zákone a na to on upozorňuje.

    Čiže ak chcete dať o niečom hlasovať, musel by byť na to predložený návrh, zatiaľ nebol.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, jednoducho zajtra bude zvolané poslanecké grémium. Predložíte tam informácie, o ktorých budete chcieť hovoriť.

    Prechádzam na bod

    voľba sudcov Slovenskej republiky.

    Toto sme si odhlasovali a takýmto spôsobom budeme pokračovať.

  • Hlasy zo sály.

  • Rozumiem, pán predseda, jednoducho nebudeme teraz polemizovať s návrhom, nie je to váš návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, celý čas sa správate, ako sa vám zachce, a teraz sa dovolávate, aby som bol prísny na jednu stranu. Buďte na chvíľu solídni.

    Prechádzame na návrh voľby sudcov Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 608, v ktorej máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predovšetkým mi dovoľte, aby som vám poďakoval za zaradenie mojej predlohy na rokovanie parlamentu. Dovoľte mi, aby som ho uviedol, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

    Celý materiál obsahuje tri skupiny návrhov.

    Prvú skupinu tvorí návrh na zvolenie piatich kandidátov do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie, dve kandidátky vykonávali čakateľskú prax na súde, sú plne pripravené na výkon sudcovskej činnosti. Dvaja ďalší majú dlhoročnú sudcovskú a jedna kandidátka advokátsku prax. Ich zvolenie do funkcie sudcov vyžaduje personálne obsadenie novozriadených súdov.

    Predkladaný materiál obsahuje tiež návrh na voľbu 11 sudkýň do funkcie bez časového obmedzenia. Všetky boli prvýkrát zvolené Národnou radou Slovenskej republiky 21. januára 1993. Návrhy boli pôvodne predložené vláde Slovenskej republiky koncom minulého roka. Predmetných 11 a ďalšie 2 na justičných čakateľov vláda žiadala doplniť. Následne boli opätovne prehodnotené predsedami príslušných súdov z hľadiska splnenia odborných a morálnych predpokladov na funkciu sudcu. Možno konštatovať, že všetky sudkyne spĺňajú požiadavky, ktoré na sudcu kladie zákon. Rozhodujú nestranne, nezávisle, na vysokej odbornej úrovni. Vzhľadom na uvedené predkladám návrh na ich voľbu do funkcie sudkýň bez časového obmedzenia.

    Treťou časťou materiálu, ktorý predkladám, je návrh na nezvolenie dvoch sudkýň do funkcie bez časového obmedzenia, a to sudkyne bývalého okresného súdu v Bratislave, toho času okresného súdu Bratislava III., a sudkyne okresného súdu v Nitre. V oboch prípadoch pre nedostatok odborných predpokladov, v druhom navyše pre nedodržanie sudcovskej etiky. V poslednom období sa skutočnosti ohľadne dvoch sudkýň, ktoré navrhujem nezvoliť do sudcovskej funkcie, stali veľmi zaujímavé, hlavne pre médiá. Musím však konštatovať, že problém je umelo vytvorený. Inštitút štvorročného volebného obdobia, ktorý zakotvila Ústava Slovenskej republiky, má za cieľ preveriť spôsobilosť zastávať náročnú sudcovskú funkciu. Moje rozhodnutie nekandidovať menované sudkyne na opätovné zvolenie do funkcie vychádza z negatívnych hodnotení sudkýň predsedami príslušných okresných a krajských súdov, odvolacími senátmi, ako i sudcovskými radami. Jednoducho ich neakceptoval sudcovský zbor, nie výkonná moc.

    Podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sudcov volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády, a to na štyri roky. Po uplynutí tohto volebného obdobia Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády volí sudcov bez časového obmedzenia. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje len dva spôsoby zániku funkcie sudcu, a to vzdaním sa funkcie a odvolaním z funkcie sudcu. Ústava nepozná zánik funkcie uplynutím volebného obdobia. Z tohto vyplýva, že o tom, či zaniká mandát sudcu zvoleného na štvorročné volebné obdobie, musí s konečnou platnosťou rozhodnúť orgán, ktorý sudcu do funkcie zvolil, teda nie vláda, ale náš parlament.

    Od 1. januára 1997 vzniklo v Slovenskej republike nových päť krajských, trinásť okresných súdov. Nová organizácia súdnictva si vyžiadala mnohé zmeny v personálnom obsadení súdov. Navyše súčasná situácia justície je poznamenaná zaťaženosťou súdov i sudcov a každý výpadok sudcu z pracovného procesu má za následok zníženie výkonnosti konkrétneho súdu. Z uvedeného zreteľne vyplýva i potrebnosť a odôvodnenosť návrhu, ktorý predkladám. O to viac, že sa z veľkej časti týka sudcov, ktorí sa už vo funkcii osvedčili a na ktorých uvedenie do praxe už nie je potrebné vynakladať ďalšie úsilie.

    V prípade, že šestnásti navrhovaní kandidáti budú zvolení, náklady na ich platy sú zabezpečené v rozpočtovej kapitole ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Materiál, tak ako ho predkladám, schválila vláda Slovenskej republiky na rokovaní 4. 2. 1997.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    z dôvodov, o ktorých som hovoril, odporúčam predmetný návrh akceptovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca...

  • Šum v sále.

  • Áno, povereného člena pána poslanca Cupera, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec a pán predseda výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol uznesenie číslo 388 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 11. februára 1997.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, ktorý ste dostali ako tlač 608, a

    A. súhlasí

    1. s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky (tlač 608),

    2. s tým, aby informáciu o výsledku prerokovania návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal Ján Cuper (teda ja), člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky (tlač 608) hlasovať verejne, postupom podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. aby sa o navrhnutých sudkyniach JUDr. Eve Herdovej a JUDr. Viere Šantovej hlasovalo jednotlivo,

    C. ukladá predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Čo sa aj stalo.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Cuperovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som zoznam písomných prihlášok. Hlási sa niekto priamo do rozpravy?

    Keďže nie, uzatváram rozpravu a vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce mať ešte nejaké doplňujúce slová pán navrhovateľ, pán minister?

    Nie, ďakujem.

    Pán poslanec Cuper? Nie. Dobre.

    Pretože nežiadate už ani záverečné slovo, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky. Podľa § 119 odseku 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní. V prípade voľby, ako viete, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania. Pán spravodajca predložil návrh na voľbu sudcov, aby sme hlasovali verejne.

    O tomto návrhu dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh na verejnú voľbu sudcov bol prijatý.

    Vážené kolegyne, budeme teda hlasovať verejne. Prosím pána poslanca Cupera, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na voľbu kandidátov na funkciu sudcov na štvorročné funkčné obdobie, ktoré je uvedené v tlači 608 pod písmenom A. Ide o sudcov JUDr. Máriu Filovú, JUDr. Helenu Kožíkovú, JUDr. Ľubomíra Meška, Mgr. Michaelu Usačevovú a JUDr. Elenu Zaťkovú. Keďže sa hlasuje podľa nového rokovacieho poriadku, nebudem vám odporúčať, hlasujte podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o kandidátoch na funkciu sudcov na štvorročné volebné obdobie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že kandidáti na funkciu sudcu na štvorročné volebné obdobie - pani JUDr. Mária Filová, JUDr. Helena Kožíková, JUDr. Ľubomír Meško, Mgr. Michaela Usačevová a JUDr. Elena Zaťková boli zvolení za sudcov Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • V časti B vláda navrhla na funkciu sudcov bez časového obmedzenia týchto kandidátov, máte to pred sebou, takže čítať nebudem. Hlasujte podľa svojho svedomia.

    Ďakujem.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch kandidátov na funkciu sudcu bez časového obmedzenia. Ide o JUDr. Antalovú, Mgr. Datlovú, Evu Jombíkovú, JUDr. Kmeťovú, JUDr. Koprdovú, JUDr. Kráľovičovú, JUDr. Kuzmovú, JUDr. Sandtnerovú, JUDr. Sobolovskú, Mgr. Szalaiovú a JUDr. Valenčíkovú.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 prítomných. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada hlasovaním zvolila 11 kandidátov na funkciu sudcu bez časového obmedzenia, a to, JUDr. Antalovú, Mgr. Datlovú, Evu Jombíkovú, JUDr. Kmeťovú, JUDr. Koprdovú, JUDr. Kráľovičovú, JUDr. Kuzmovú, JUDr. Sandtnerovú, JUDr. Sobolovskú, Mgr. Szalaiovú a JUDr. Valenčíkovú.

    Pán spravodajca, prosím, pokračujte v uvádzaní.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    vláda navrhla nezvoliť do funkcie sudkýň bez časového obmedzenia tieto sudkyne: JUDr. Evu Herdovú a JUDr. Vieru Šantovú. V zmysle uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktoré som predniesol, navrhujem, aby ste dali najprv hlasovať o sudkyni JUDr. Eve Herdovej. Odporúčam hlasovať podľa vedomia a svedomia.

  • Áno. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o voľbe JUDr. Evy Herdovej. Vláda odporúčala neschváliť ju do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Hlasujte podľa svojho svedomia, ja vám nemôžem hovoriť ako.

  • Pokoj, prosím. Vážené kolegyne a kolegovia, takýmto spôsobom nebudeme pokračovať. Je hlasovanie, nekomentujte to.

  • Hlasujeme o tom, či bude Eva Herdová sudkyňou bez časového obmedzenia, alebo nebude.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 prítomných. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia pani doktorku Evu Herdovú.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, naozaj tu nejde o nijakú otázku. Ide o to, aby ste hlasovali o tom, či majú byť dotknuté osoby sudcami bez časového obmedzenia, alebo nie. Ja vám nedávam hlasovať o nijakej otázke. Takže, aby sme si rozumeli. Ja nie som na vine. Uvádzam ďalšiu kandidátku na funkciu sudcu bez časového obmedzenia, ktorú vláda neodporúča zvoliť, ale to je vec vlády, nie nás. My môžeme hlasovať, ako chceme. Ide o sudkyňu JUDr. Vieru Šantovú.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o kandidatúre JUDr. Viery Šantovej. Vláda nenavrhuje schváliť jej voľbu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 prítomných. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila za sudkyňu bez časového obmedzenia JUDr. Vieru Šantovú.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ďakujem za pozornosť. Dovolím si predniesť jeden procedurálny návrh alebo taký návrh, ktorý by sa týkal istých úprav. Navrhoval by som túto tabuľku spravodajcu premiestniť tu a navrhovateľa sem, pretože časť napravo je taká militantná, že znemožňuje prácu spravodajcu.

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, je 18.20 hod. Ostáva nám ešte 40 minút do 19.00 hodiny. Je možnosť, aby sme prešli na tridsiaty štvrtý bod programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 550 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 550a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Anton Juriš. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Hlasy v rokovacej miestnosti.

  • Nie je rozprava, pokračujte. Pokračujte, pán poslanec Juriš. Pokračujte, pán poslanec. Pán poslanec Juriš, pokračujte, ste navrhovateľ.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím pána navrhovateľa, aby návrh predložil.

    Len vás informujem, že, samozrejme, bude zasadať poslanecké grémium. Pán predseda Národnej rady ho zvolá zajtra, práve preto, aby sme mohli zvládnuť celú záležitosť.

    Nech sa páči. Pán navrhovateľ, hovorte.

    Idete hovoriť, pán spoločný navrhovateľ?

  • Až tu bude pokoj.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    návrh zákona na ochranu nefajčiarov máme v parlamente už druhýkrát. Pri tom prvom (číslo tlače 249) som mal pomerne rozsiahlu dôvodovú a predkladaciu správu. Teraz vás chcem trošku šetriť, bude to kratšie.

    Prichodí mi vám predložiť na schválenie návrh zákona (tlač číslo 550). Cieľom návrhu zákona je precizovať článok ústavy číslo 40, ktorý znie: "Každý má právo na ochranu zdravia." a článok 44: "Každý má právo na priaznivé životné prostredie."

    Problematika návrhu zákona je zahrnutá aj v článku 70 Európskej dohody o pridružení. Touto problematikou sa zaoberá i Biela kniha a nasledujúce smernice číslo 90/239 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o aproximácii právnych noriem, týkajúcich sa obsahu dechtu v cigaretách, a smernica 89/622 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o aproximácii právnych noriem, týkajúcich sa označovania tabakových výrobkov, pozmenené smernicou rady 92/41 EHS.

    Návrh zákona si kladie za potrebné rešpektovanie práv nefajčiarov pred netolerantnými a neohľaduplnými fajčiarmi. Vôbec tu nejde o likvidáciu fajčiarov či fajčenia ako takého, čoho sa obávajú najmä výrobcovia tejto škodlivej látky - tabakový priemysel. My sme mali zákaz reklamy do júla minulého roka, právnu normu, ktorá sa viac-menej nedodržiavala a minimálne sa sankcionovala. Tabakový priemysel a reklamné agentúry si vždy našli spôsob, ako tomu čeliť. Dokonca si vyčleňovali finančné prostriedky na pokuty, na korupciu, či na hľadanie medzierok v zákonných normách.

    Pri schvaľovaní zákona o reklame v júli 1996, napriek striktnému návrhu vlády na zákaz akejkoľvek reklamy na tabakové výrobky sa v tejto snemovni dostal doplňujúci text. Poznáme ho, že zákaz reklamy tabakových výrobkov, okrem - a je tam vymenované, kde nemá byť. To je televízia, rozhlas, billboardy a podobne. A sami sme teraz svedkami toho, že nie sú povolené billboardy, ale na zastávkach MHD v Bratislave sú zákonom nezakázané svetelné reklamy, ktoré sú oveľa účinnejšie ako billboardy. Doteraz tam bol West, dnešného dňa som videl Marlboro.

    Prečo sme proti reklame na tabakové výrobky? A aké sú mýty? Jednoducho každý rok u nás na Slovensku zomiera približne 10 tisíc ľudí na choroby, ktoré spôsobuje aj fajčenie. Týchto 10 tisíc treba nahradiť novými konzumentmi, novými zákazníkmi a niečo treba získať aj navyše. Tvrdenie, že pri reklame nie je záujem získavať nových fajčiarov, len ich preorientovať na našu značku, to neobstojí. Veď začínajú fajčiť mladí ľudia, vlastne deti vo veku od 10 do 15 rokov pod rozličnými vplyvmi. Je to rodina, prostredie, kamaráti. Ale výskumy dokázali, že títo mladí ľudia fajčia najviac práve cigarety, na ktoré sa robí reklama. Čiže reklama nie je náhodná. A fajčenie, tabak je droga, či chceme, alebo nie. Veľmi sa tu oplatí investovať do reklamy, pretože to bude stály zákazník.

    Prečo potom nepovolíme iné drogy - marihuanu, kokaín, heroín, pervitín, LSD a podobne. Títo by nám dali oveľa viac na reklamu, dali by nám oveľa viac sponzoringu a podobne. Reklama na fajčiarov až tak nepôsobí a starší ľudia už so zrelým uvažovaním skôr prestanú fajčiť ako začnú. A že je to droga, to je jasné. Koľkí z fajčiarov si dali predsavzatie, že prestanú fajčiť? Niekto to dokázal krátko, niekto dlhšie, niekto to vôbec nedokázal. Predsavzatia sú proste veľmi ťažké, pretože je to návyková látka, je to droga. Preto sa reklama vyložene orientuje na mladých, kde sa im podsúva elegancia, výnimočnosť, úspešnosť pekných mladých žien a mužov a nie zvráskavených starých fajčiarov so zhnednutými prstami a zubami.

    Kvôli intenzívnej lobby tabakového priemyslu a reklamných agentúr bol aj dlho prvý návrh tohto zákona odsúvaný, až potom, ak bude zákon o reklame prijatý. Samozrejme, že aj návrhu tohto zákona tabaková lobby nepraje. To, že chodia do parlamentu lobbovať agenti tabakového priemyslu, to je jasné a veľmi trápne, keď sa dajú kupovať poslanci za igelitku cigariet a podobne.

    Ešte zdôrazňujem, že návrh zákona nie je namierený proti fajčiarom. Ako dôkaz môžem uviesť, že tento návrh podporili i mnohí fajčiari, napríklad pán Čopík, Komlósy, Národa, Garajová, Košnár, Kováč. Zároveň im veľmi ďakujem za to, že sa radia medzi slušných, tolerantných fajčiarov.

    Zákony podobného typu majú prijaté krajiny Európskej únie, Spojených štátov, Kanady, Nórska, a dokonca aj Turecko nedávno prijalo takýto návrh. V Turecku je návrh zákona taký prísny, že sa nesmie fajčiť ani na verejných priestoroch, na uliciach, námestiach a podobne. My sme tak ďaleko nešli. To je podľa nás veľmi tvrdé a momentálne by to bolo ťažko účinné a kontrolovateľné a vymáhateľné.

    Keď si spomínam, tak viem, že fajčenie k nám prišlo v minulosti z juhu, z Osmanskej ríše. Zdravotný stav obyvateľstva sa neustále zhoršuje a priemerným vekom Slovensko patrí medzi krajiny s nižším priemerom priemernej strednej dĺžky veku. Zvlášť zlý je zdravotný stav detí a mládeže, kde sú veľmi časté choroby dýchacích ciest a rôzne alergie. Zlá situácia je v narastaní drogových závislostí, kde fajčenie tabaku je akoby prestupná stanica na iný typ drog.

    Veľmi často sa argumentuje ziskom pre štát zo spotrebnej dane. To je neznalosť a nepochopenie súvislostí. Veď zdravotníci prepočítali, že štát ročne dopláca na tabakizmus vyše 30 mld Sk a spotrebná daň za tabakové výrobky je približne 2,6 mld. Strata je vyše 12-krát vyššia ako prospech. A predstavitelia ktorej vlády, ktorej krajiny na svete by chceli, aby ich občania boli nezdravší, chudobnejší? Preto aj naša vláda pri zákone o reklame striktne navrhla zákaz reklamy. Poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi sa to nepodarilo dodržať. Zaujímavé bolo, že tam bolo mnoho poslancov vládnej koalície.

    Na záver chcem povedať, že v spoločnej správe je veľa pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, no v drvivej väčšine sú legislatívno-technického a gramatického charakteru. Z tohto miesta by som mohol poďakovať za ostatných navrhovateľov legislatívnemu odboru Kancelárie Národnej rady a legislatívnemu odboru vlády za pripomienky, ktoré zlepšujú pôvodný návrh, a myslím, že tieto pozmeňujúce návrhy prijmeme.

    A k vám, milé kolegyne, kolegovia, si dovoľujem vysloviť presvedčenie, bez ohľadu na to, či ste fajčiari, alebo nefajčiari, zastupujete tu obyvateľov, zastupujete tu našu budúcu mladú generáciu, že tento návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Jurišovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Romana Kováča, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    nedá mi, aby som neskonštatoval, tým, že ste nezvolali politické grémium, ste porušili § 66 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Dovoľte, aby som to uviedol, aby to bolo aj v zápise.

    Po druhé, dovoľte mi, aby som trošku spresnil vyjadrenie pána poslanca Juriša, keď hovoril, že zákon podporili fajčiari. O sebe už dnes hovorím ako o abstinujúcom fajčiarovi alebo bývalom fajčiarovi. A keď sa hovorí, že "poturčenec" je horší ako Turek, tak môj prístup k zákonu bude taký, ako prístup "poturčenca", to znamená, pre fajčiarov možno nie dosť tolerantný, tak to poviem. Zatiaľ som vydržal 8 týždňov, takže dúfam, že vydržím viac.

    Dovoľte mi teraz, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov, tlač 550, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1282 zo dňa 18. novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie, po zaujatí stanoviska vlády, s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený vládny návrh zákona v určenej lehote, vyjadrili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Treba povedať, že skutočne zmien a doplnkov je pomerne veľa, je ich 92, ktoré spresňujú do značnej miery návrh zákona. Väčšina z nich má charakter gramatickej úpravy alebo syntaktickej, prípadne legislatívno-technickej alebo isté legislatívno- -technické doplnenie. Zdôvodním časť návrhov, prečo ich navrhnem na pozitívne zhodnotenie ctenému snemu, časť návrhov, ktoré sú mnoho ráz duplicitné a niektorá formulácia je lepšia, navrhnem, aby sme o nich hlasovali negatívne. V tomto návrhu zákona zostávajú niektoré sporné miera a predpokladám, že o sporných miestach budeme hovoriť v rozprave. Body, ktoré navrhnem na spoločné hlasovanie, uvediem až pri hlasovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kováčovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tridsiatom štvrtom bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, reagujem len jednou malou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kováča. Upozornil som, že je tu pani predsedníčka Nemeckého parlamentu Süssmuthová, a je teraz v miestnosti, kde sa stretajú aj poslanci na poslanecké grémium. Aj vtedy som vysvetlil, že ani druhé kolo volieb, ani všetky ďalšie okolnosti nie je možné z týchto dôvodov použiť. Z týchto dôvodov som upozornil, že bude poslanecké grémium zvolané predsedom Národnej rady zajtra. To je všetko, čo som v tomto smere chcel na vysvetlenie povedať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dávam vám na známosť, že som dostal zoznam poslancov prihlásených do rozpravy k bodu 34. Konštatujem, že ako rečník za poslanecký klub nie je tu uvedený žiaden poslanec, ale mám zoznam rečníkov prihlásených do rozpravy písomne. Sú to pán poslanec Miroslav Maxon a pán poslanec Ján Čopík.

    Hlási sa ešte niekto priamo do rozpravy? Mená uvedené na tabuli môžem rozumieť ako prihlášky do rozpravy? Áno. Zapisujem pána poslanca Romana, pána poslanca Šagáta, pána poslanca Smoleca a pána poslanca Zahatlana. Uzatváram...

  • Hlas poslanca Kováča o tom, že ešte sa to nedá uzavrieť, najskôr musia vystúpiť tí, čo sú prihlásení do rozpravy písomne.

  • Samozrejme, najprv pôjdu tí poslanci, ktorí sa prihlásili písomne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková sa hlási do rozpravy. Dobre.

    Prosím, slovo má pán poslanec Maxon, predseda výboru.

  • Vážený pán predsedajúci. vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zrejme asi pri tejto diskusii by mal každý o sebe povedať, či je fajčiar, alebo nie je fajčiar. Ja som fajčiar, napriek tomu fajčenie nepovažujem za drogu, lebo si myslím, že kedykoľvek by som potreboval prestať fajčiť, tak by som to dokázal a...

  • Ruch a smiech v sále.

  • ... myslím si, že okrem toho, že som fajčiar, som aj tolerantný fajčiar a nemyslím si, že tolerancia, ktorú možno nemajú iní, sa dá vynútiť zákonom.

    Okrem toho, že som povedal, že som fajčiar, tak rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí komunikujú s agentmi tabakového priemyslu, a cigarety si kupujem v trafike. A ešte je naozaj veľmi dôležité, aby som povedal, že sa stotožňujem so schváleným zákonom číslo 220/1996 Z. z. o reklame.

    Formálnu pripomienku k predloženému návrhu zákona by som mal azda tú, ktorá už odznela pri jeho prvom prerokúvaní. Bolo viac poslancov, ktorí sú podpísaní ako predkladatelia tohto návrhu zákona, ktorí pri prerokúvaní vo výbore konštatovali, že sa nepodpísali pod text tohto zákona, ale dali spracovateľom súhlas na to, aby sa takýto zákon spracoval. Myslím si, že po formálnej stránke by asi bolo potrebné spresniť (je to, samozrejme, formálna vec), kto sú predkladatelia, ktorí sa stotožňujú s týmto znením zákona.

    Dámy a páni, v súvislosti s tým, čo som povedal vo väzbe na zákon číslo 220/1996 Z. z. o reklame, mi dovoľte uviesť niekoľko pripomienok k navrhovanému zákona, týkajúcich sa predovšetkým oblasti reklamy. Myslím si, že predkladatelia by si mali dať viac práce s tvrdeniami, ktoré sa objavujú v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona. Ide predovšetkým o súhlas 11 krajín Európskej únie s úplným zákazom reklamy na tabakové výrobky, ako aj o znižovaní počtu fajčiarov a predlžovaní priemerného veku života v dôsledku zákazu takejto reklamy. Toto tvrdenie podľa overených štatistických údajov je v príkrom rozpore so skutkovým stavom.

    Vážené dámy, páni, úplný zákaz reklamy majú len 3 krajiny v Európskej únii: je to Fínsko, Portugalsko a Švédsko. Takže do tých 11 predkladateľom ešte dosť krajín chýba. Ostatné krajiny Európskej únie reklamu tabakových výrobkov v niektorých masmédiách umožňujú, i keď, samozrejme, s určitými obmedzeniami a medzi tie obmedzenia patrí aj dikcia zákona 220/1996 Z. z., ktorý sme schválili. Vo viacerých krajinách, podľa mojich informácií, existuje zákaz takejto reklamy už veľa rokov, napriek tomu však počet fajčiarov stúpa. Tieto štatistické údaje som uviedol už pri pripomienkach k zákonu o reklame. Napriek tomu, že boli moje údaje spochybnené, dal som si tú prácu a ešte som si ich overil. Medzi tie krajiny, kde je úplný zákaz reklamy, patrí Fínsko a vo Fínsku počet fajčiarov za ostatné obdobie stúpa. Naproti tomu, v krajinách, kde je reklama povolená s obmedzeniami - v niektorých krajinách - počet fajčiarov klesá. Evidentné je to vo Veľkej Británii, Belgicku a v Holandsku. V Belgicku je to napríklad pokles až o 27 %.

    Myslím si, že ani Slovensko sa nevymyká z tohto všeobecného trendu. Úplný zákaz reklamy, dámy a páni, u nás existoval niekoľko desaťročí - koniec koncov to uviedol aj predkladateľ -, ale spotreba neklesla a pomer fajčiarov sa stabilne udržuje na úrovni približne 40 % dospelej populácie slovenského obyvateľstva.

    Myslím si, že keď budeme posudzovať tento predložený návrh zákona, mali by sme brať na zreteľ skutočnosť, že predovšetkým reklama má aj pozitívnu osvetovú funkciu a myslím si, že to predkladatelia v žiadnom prípade nerešpektovali. Tá osvetová pozitívna funkcia reklamy je jednak v dôsledku povinného varovného označenia, ako aj vo vzťahu k nárastu preferencie spotreby, predovšetkým tzv. ľahších cigariet pred ťažšími v krajinách s povolenou reklamou.

    Chcel by som uviesť, že napríklad v Nórsku, kde existuje zákaz reklamy, je pomer ľahkých cigariet z celkového pomeru len 7,4 % oproti 60 % vo Švajčiarsku s povolenou reklamou. Pri plošnom zákaze reklamy je nám, samozrejme, jasné, že sa osvetová funkcia neguje a hlavne u mladých ľudí dochádza k efektu zakázaného ovocia, ktoré najviac chutí. Dôkazom toho je aj rastúci počet fajčiarov v kategórii mladistvých vo Fínsku a v Nórsku, kde, ako som už uviedol, platí prísny zákaz reklamy. Ale navrhovaný zákon je v tejto otázke vnútorne rozporný. Drastickým zavedením prísneho limitu na obsah kondenzátu v cigarete na úroveň 12 miligramov na jednu cigaretu sa snaží primať fajčiarov k prechodu na tzv. ľahké cigarety so zníženým obsahom kondenzátu a nikotínu, zároveň chce však úplne zakázať možnosť informovať spotrebiteľa o nových druhoch cigariet.

    Vážené dámy, páni, osobne som presvedčený a nikomu tento názor, samozrejme, nevnucujem, že sa nachádzame v čase informačnej revolúcie a čoraz širšieho pokrývania nášho územia elektronickými masmédiami, a pri takomto mediálnom krytí Slovenskej republiky zo zahraničia sa stáva plošný zákaz reklamy v domácich médiách istým spôsobom anachronizmom, ktorý má len jeden účinok - prechod k značkám propagovaným v zahraničí. Z uvedených dôvodov väčšina krajín Európskej únie neuvažuje o plošnom zákaze reklamy tabakových výrobkov, niektoré krajiny dokonca uvažujú o určitej liberalizácii. Istou výnimkou v tom, povedal by som, z hľadiska ponímania tohto zákona, je predovšetkým naše susedné Maďarsko.

    Vážené dámy, páni, myslím si, že nemenej dôležitým je aj ekonomický dosah plošného zákazu reklamy na prevádzkovateľov masmédií, pre ktorých sú príjmy z reklamy podstatnou časťou príjmov. Už pri zákone o reklame som uviedol jednu veľmi dôležitú vec, že časť našich kolegov odmietla reklamu vnímať ako istý priemysel, ako odvetvie, ktoré sa na Slovensku rozvíja a v neposlednom rade odvádza aj isté prostriedky do štátneho rozpočtu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    už niekoľkokrát som uviedol, a určite si to dobre pamätáte, s akými ťažkosťami sa zrodil zákon o reklame. Napriek tomu, že tento zákon je v praxi krátky čas, myslím si, že to bol jeden z pozitívnych a dobrých zákonov, ktorý táto snemovňa prijala, a chcel by som podotknúť, že tento zákon je plne v súlade s prevažujúcim trendom v krajinách Európskej únie. Pokiaľ by došlo k prijatiu doteraz posudzovaného návrhu zákona, bude efekt výrazne proeurópskeho zákona o reklame významným spôsobom negovaný. Rozhodne som si ani nie istý, či po vynaložení množstva času a energie v prípade znovu otvorenej diskusie o takejto citlivej a komplikovanej otázke by sme boli spokojnejší s výsledkom, než sme teraz s existujúcim zákonom o reklame, tak ako som hovoril. Ešte viac pochybujem o tom, či by sa tým znížil počet fajčiarov, respektíve či by nefajčiari boli viac chránení pred účinkami tabakového dymu.

    Vážené dámy, vážení páni, osobne mám skôr ten názor, že riešením otázky vzťahu medzi fajčiarmi a nefajčiarmi, ako aj znižovania počtu mladistvých fajčiarov nie je cesta dodatočných reštrikcií alebo prípadných zákazov, ale aktívne presadzovanie a podpora kampaní a budovanie celkového spoločenského prostredia v zmysle vzájomnej tolerancie a výchovy mládeže k tomu, aby rozhodnutie o fajčení, prípadne rozhodnutie o nefajčení urobili až v dospelosti. Argument o vzrastajúcej priemernej dĺžke života v škandinávskych krajinách má svoje logické pozadie - a to si, myslím, všetci uvedomujeme - skôr v odlišnom životnom štýle, v skladbe potravy a v množstve ďalších faktorov ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva než v jednoduchom plošnom zákaze reklamy. Nie som zástancom amerikanizmu, ale Spojené štáty americké sa dopracovali k stavu, v akom sú (čo sa týka spotreby tabakových výrobkov) - nie cestou reštrikcií, ale propagáciou zdravého spôsobu života.

    Vážené dámy, vážení páni, z uvedených dôvodov, ako i z dôvodu nejasne, nevhodne, nekonzistentne formulovaného celého textu zákona odporúčam predložený návrh zákona vrátiť predkladateľom na prepracovanie. Svoj prvý návrh opieram o skutočnosť, že v spoločnej správe je 92 pripomienok. Dnes nemáme predstavu, ktoré pripomienky budú akceptované, ktoré pripomienky nebudú akceptované. Celková dikcia zákona v jeho celkovej štruktúre je pre nás v tejto chvíli veľkým otáznikom a možno by sme boli veľmi prekvapení, keby sme prešli hlasovaním cez 92 pripomienok (čo pomaly nebolo ani v zákone o štátnom rozpočte), aké definitívne znenie by tento zákon mal.

    Vážené dámy, páni, v prípade, že tento môj návrh nebude ctenou snemovňou akceptovaný, predkladám návrh na znenie § 3 odsek 1 takto:

    "(1) Zakazuje sa reklama tabakových výrobkov na informačných nosičoch v súlade so zákonom číslo 220/1996 Z. z."

    A v § 2 písmeno c) navrhujem vypustiť alebo uviesť len odkaz na zákon číslo 220/1996 Z. z. o reklame.

    Vážené dámy, vážení páni, naozaj by som chcel z tohto miesta poďakovať predkladateľom za úsilie, ktoré vynaložili, ale tie kritériá z hľadiska kvality, z hľadiska jasnosti a z hľadiska efektívnosti podľa môjho názoru tento návrh zákona nespĺňa a myslím si, že v takejto forme nie je možné predložený návrh zákona podporiť.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má ešte z písomne prihlásených pán poslanec Čopík.

    Vážené kolegyne a kolegovia, zrejme to bude posledný vstup a potom rokovanie prerušíme. Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Odznelo tu mnoho myšlienok. Chcem sa k niektorým vyjadriť. S myšlienkou, že toleranciu si nemožno získať zákonom, myslím si, sa nedá súhlasiť. Všimnime si, máme našu železničnú dopravu, vagóny pre fajčiarov, nefajčiarov. Keď si sadnem do oddelenia pre fajčiarov, nemôžem sa sťažovať. To je môj problém. Ale keď sedím v oddelení pre nefajčiarov, tak mám právo si vyžiadať, aby mi tu nefajčili. Je to tolerancia zákonom, alebo nie? Je.

    Či je dobrá, alebo zlá formálna stránka. V skutočnosti bolo povedané, že je mnoho pripomienok, ale väčšinou sú technicko-legislatívneho charakteru. Jediný problém je v reklame. Keď si dobre prečítate návrh zákona, tlač číslo 550, mali sme tam reklamu veľmi obmedzene, veľmi miernu, ale na návrh Legislatívnej rady vlády a uznesenia vlády, mali by sme tam reklamu zakázať, tak ako bolo pôvodne v návrhu zákona o reklame. Čiže vec je v diskusii o reklame. Teraz je otázka, či máme rešpektovať návrh vlády, alebo nemáme rešpektovať návrh vlády. Zapracovali sme to do pozmeňujúcich príspevkov.

    Štatistické údaje, o ktorých pán Maxon hovoril, sú od tabakového priemyslu. Tiež ich poznáme. Ale nepovedal všetko, povedal len časť. Ja vám poviem ďalšie. Vo Fínsku je zakázané všetko okrem sponzoringu. Bral by som to aj u nás, bez problémov. Nech dávajú sponzoring. Berú peniaze za ničenie zdravia ľudí. Nech dávajú na zdravie, športovcom, na kultúru. V rozhlase a televízii je zakázaná vo všetkých krajinách Európskej únie, s výnimkou Španielska, kde je určité obmedzenie. Myslím, že španielska televízia nám nerobí problém. Naši ľudia, ktorí pozerajú španielsku televíziu - nech, a keď ešte rozumejú. Nehovorím o ďalších médiách, ktoré tam sú. Vo Veľkej Británii všetko má obmedzenia, na všetkých typoch nosičov sú obmedzenia, niekde väčšie, niekde menšie, niekde je úplný zákaz. A čo je dôležité, Európsky parlament, ktorý robí odporúčania pre krajiny Európskej únie, pripravuje normu na zákaz akejkoľvek reklamy tabaku a tabakových výrobkov v odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

    Drastické opatrenia na zníženie dechtu na 12 mg na jednu cigaretu. Pôvodne sme tam mali - keď si to pozriete - 15 mg do roku 1998 a potom v roku 2000 12 mg. Ale odporúčanie rady, odporúčanie Európskej únie pre aproximáciu práva znelo, zase sme si to nevymysleli, že už od roku 1998 by sme mali mať 12 mg. To, že si to nemôžu fajčiari osvojiť, lebo nie je reklama. Kto si dobre pamätá a študoval návrhy zákona, tak sme hovorili, nech je osveta a reklama na miestach, kde sa predávajú tabakové výrobky. Tam sa môžu tabakové firmy v reklame úplne zvýrazniť: toto sú cigarety ľahšie, menej škodlivé a podobne. Ale nie tak, ako mám teraz príklad, že v obchodoch rozdávajú letáčiky všetkým zákazníkom: fajčite ľahšie cigarety, je to menej škodlivé, je to elegantné. Pritom skutočne lákajú ľudí, že je to menej škodlivé, a kto raz začne fajčiť, veľmi ťažko potom prestáva, má s tým problémy. Toľko osvetová činnosť.

    Bolo potrebné povedať, že v Spojených štátoch, Kanade a v západnej Európe veľmi klesá počet fajčiarov a fajčenie je nemoderné. Viem, ťažké je už pre starého fajčiara odvykať si od toho, ale nechytajme mladých ľudí. Kto z vás chce, aby vaše deti fajčili už od 10-11 rokov? Chcete to? Chcete, aby vaše deti alebo vaši vnuci fajčili? Myslím, že na toto by nemala byť reklama. Pretože skutočne je to zdraviu škodlivé. Vec diskusie, či reklamu zakážeme, alebo povolíme, ako je doteraz v zákone 220/1996 Z. z.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyčerpali sme čas. Je 19.03 hodín. S ohľadom na túto skutočnosť prerušujem rozpravu, ale ubezpečujem pánov poslancov, že tí, ktorí sa prihlásili ústne a na tabuli - to znamená pán poslanec Roman, pán poslanec Šagát, pán poslanec Smolec, pán poslanec Zahatlan a pani poslankyňa Rusnáková - sú zapísaní v zozname. A zajtra, keď budeme pokračovať v 24. schôdzi, sa dostanú k slovu. Samozrejme, najprv pán poslanec Čopík, ktorý bol prihlásený písomne v tomto poradí.

    Prosím, ešte zapnite pána predsedu výboru Hofbauera. Chce dať informáciu pre členov výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím poslancov hospodárskeho výboru - zajtra ráno o 8.00 hodine v miestnosti číslo 30 prerokujeme materiály, ktoré nám vyplývajú z toho, čo sme dnes prijali. Prosím vás, zajtra ráno o 8.00 hodine.

  • Prosím, zapojte ešte pána predsedu Maxona, chce dať informáciu pre ostatných kolegov.

  • Vážené dámy, páni, týka sa to predovšetkým členov výboru pre financie, rozpočet a menu, chcel by som vás poprosiť - zajtra počas obedňajšej prestávky budeme mať rokovanie výboru. V predpoludňajších hodinách vám bude doručená pozvánka. Upozorňujem len na to, aby ste rátali s touto skutočnosťou. Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem dnešnú schôdzu, v rokovaní pokračujeme zajtra. Upozorňujem, že pravdepodobne pán predseda Národnej rady zvolá na začiatku poslanecké grémium. To znamená, že treba rátať s nejakým oneskorením, pokiaľ ide o schôdzu pléna. Ale napriek tomu si myslím, že by sme mali pokračovať tak ako každý deň, ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem, dobrú noc.