• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Marián Andel, Miroslav Mikolášik, Ján Slota, Jozef Pribilinec, Milan Kňažko, Milan Gaľa, Ján Čarnogurský. Na popoludňajšiu časť rokovania Národnej rady sú ospravedlnení Ivan Šimko a Mikuláš Dzurinda.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    prosím, aby sme sa prezentovali. Síce nemusíme, pretože pokračujeme v rozprave k dvadsiatemu šiestemu bodu.

    Pripomínam poslancom, že overovatelia určení na 24. schôdzu uzavrú prezenčnú listinu dopoludnia o 11.00 hodine a odpoludnia nie o 18.00 hodine, ale keď končíme o 16.00 hodine, tak dačo pred 16.00 hodinou.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, tlač 572.

    K tomuto bodu programu sú ešte do rozpravy prihlásení pán poslanec Langoš, pán Farkas a pán Ľupták.

    Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

  • Pán predsedajúci, srdečne ďakujem za slovo, ale vystúpim v rozprave, až keď tu budú predkladateľ minister Baco a spoločný spravodajca.

  • Dobre, počkáme, kým príde spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec.

    To je tak, pán Langoš, ty si poobede na mítingu v Košiciach, alebo počas včerajšieho dňa, a oni tiež potom neprídu. Vidíte, ako to je. Sme nedisciplinovaní.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ešte raz ďakujem pekne za slovo. I keď by som rád poznal názor predsedu parlamentu na to, či je možné zahájiť ráno rokovanie dnešného dňa, keď nie je prítomných 76 poslancov. Ale dobre.

  • Schôdza sa nezahajuje, ale sa začína, a môže sa začať, aj keď je tu jeden poslanec alebo bez poslancov.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dámy a páni,

    predkladateľ minister Baco včera vo večerných hodinách tu veľmi presvedčivo reagoval na vystúpenia mojich predrečníkov. Hovoril o tom, že ním predkladaný zákon vyrieši problémy medzi záhradkármi a vlastníkmi pozemkov alebo vlastníkmi pôdy, záhrad, viníc atď. Ja sa pokúsim apelovať na váš rozum. Tackajúci sa poslanec pán predseda výboru Cuper tu včera vykrikoval na mojich predrečníkov, že porušujú rokovací poriadok, lebo svoje vystúpenie čítajú, a dokonca aj citoval a hovoril, že poslanec spravidla vystupuje vo voľnom prednese. Slovo spravidla sa v zákone i v ľudskej reči používa, keď sa niečo odporúča, nie keď sa niečo prikazuje. Ak zvolíte poslanca Cupera za sudcu Ústavného súdu, už ústavu ochráni len Pán Boh.

  • Ale k veci. Minister Baco nedávno o návrhu zákona, o ktorom rokujeme, verejne povedal, citujem: "Trúfam si konštatovať, že všetky ustanovenia sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a dovolím si zdôrazniť skutočnosť, že predložený návrh nevytvára principiálne nový zásah do vlastníckych práv, ba dokonca nejde ani o zásah vyvlastňovací."

    Ja tvrdím, že návrh zákona nie je v súlade s ústavou, hrubo zasahuje do ústavou chránených práv. Skutočne, ako povedal pán minister, nejde o nový, ale o konečný zásah do vlastníckych práv vlastníkov pozemkov. Konečný zásah do práv vlastníkov, ktorých vlastnícke práva boli narušené po roku 1948 vládnym nariadením číslo 50/1955 Zb. a zákonom číslo 123/1975 Zb., právnymi nástrojmi socializácie poľnohospodárstva - tak sa vtedy hovorilo.

    Žijúci vlastníci pozemkov sa dobre pamätajú, za akých podmienok a akými spôsobmi sa realizovali tieto právne predpisy, a pamätajú sa i na niektorých, ktorí sa na vyvlastňovaní horlivo zúčastňovali a teraz sú užívateľmi ich pozemkov ako dobromyseľní záhradkári. Postihy vlastníkov pozemkov a ich rodín sa ťažko zabúdajú.

    Po roku 1989 dotknutí vlastníci vkladali veľké nádeje, že im budú bez prekážok ich pozemky vrátené. Tieto nádeje im dávala preambula zákona číslo 114/1990 Zb., ktorá hovorila: "Zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva vyžaduje, aby vlastníci mohli v plnom rozsahu užívať svoju poľnohospodársku pôdu a iný poľnohospodársky majetok a aby boli odstránené všetky prekážky, ktoré im bránia vo výkone tohto ich práva."

    Hneď rok nato bol vydaný tzv. reštitučný zákon číslo 229/1991 Zb., v úplnom znení ako zákon číslo 11/1994 Z. z., ktorý pochoval nádeje vlastníkov na odstránenie prekážok na vrátenie pozemkov, ktoré užívali dovtedajší užívatelia po zrušení práv uvedených v § 22 ods. 1 tohto zákona. Doterajším užívateľom, ktorí užívali pozemky na základe niektorého zrušeného práva, ako aj záhradkárskym osadám, ktoré užívali pozemky na základe zmlúv o dočasnom užívaní, bolo zriadené nájomné právo zo zákona. Tým sa stalo, že dočasné zmluvy sa premenili na nájom s možnosťou predĺženia nájomnej doby a predkupného práva. To sa udialo v roku 1991.

    Tretím zásahom do vlastníckych práv je návrh zákona o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim, ktorý práve dnes prerokúvame. Podľa tohto návrhu sa nemajú rešpektovať platné právne predpisy, ktoré platili pri uzatváraní zmlúv o dočasnom užívaní so záhradkovými osadami Slovenského zväzu záhradkárov.

    Predkladateľ nepovažuje za rozhodujúce, či záhradková osada bola zriadená v súlade s platnými predpismi, najmä či bola zriadená na základe územného rozhodnutia vydaného podľa zákona číslo 50/1976 Zb. a vykonávacej vyhlášky číslo 83/1976 Zb. po vyjadrení orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Z toho dôvodu sa v § 2 ods. 1 návrhu zákona vynecháva znenie, že za záhradkové osady treba považovať také záhradkové osady, ktoré boli k 24. 6. 1991 zriadené na základe územného rozhodnutia okresného národného výboru podľa zákona číslo 50/1976 Zb. a citovanej vykonávacej vyhlášky. Tieto predpisy platia pre občanov na Slovensku i pre organizácie doteraz, i dnes. Ak územné rozhodnutie nebolo vydané, potom "nadivoko" založenú záhradkovú osadu nemožno považovať podľa práva za záhradkovú osadu. Rovnako tiež užívateľov takejto záhradkovej osady nemožno považovať za dobromyseľných, čo sa veľmi usilovne zdôrazňuje v predloženom zákone.

    Ďalšou otázkou je, či platí zmluva, ktorú podľa právneho predpisu má podpísať štatutárny orgán alebo dve osoby, ako to ustanovuje zákon, alebo štatút organizácie, a táto nespĺňa tieto požiadavky. Súdy rozhodli, že také zmluvy sú od začiatku neplatné a že pozemky na základe takýchto zmlúv užívateľ užíva bez právneho titulu. Taktiež doteraz platí, že záhradková osada bez územného rozhodnutia nie je záhradkovou osadou podľa práva. Preto treba ustanovenie § 2 ods. 1 návrhu doplniť, že záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená na základe územného rozhodnutia podľa právnych predpisov. Prečo nemajú platiť právne predpisy, ktoré platia pre občanov a organizácie, rovnako aj pre záhradkové osady? Teraz, keď sa hrubé porušenia práva dostali na verejnosť prostredníctvom súdnych rozhodnutí, tak teraz sa vytýka súdom nejednotnosť v rozhodovaní.

    Ďalej. V § 2 ods. 1 návrhu sa uvádzajú užívacie práva, ktoré boli zrušené v § 22 ods. 1 zákona číslo 229/1991 Zb., a okrem nich aj iné užívacie právo. V dôvodovej správe nie je uvedený právny predpis, ktorý toto iné užívacie právo upravuje. Poznáme užívanie bez právneho titulu. Okrem toho nie je uvedený dôvod, prečo je potrebné v súvislosti so zrušenými užívacími právami zahrnúť aj toto tzv. iné užívacie právo. Ak má predkladateľ na mysli užívanie bez právneho titulu, potom sa treba rozhodne proti tomuto zámeru postaviť. Ak užívateľ užíva pozemok vlastníka bez právneho titulu, je povinný ho vlastníkovi vydať v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Toto pravidlo platí pre každého, a teda aj pre záhradkára, užívateľa pozemku bez právneho titulu. Neoprávnené držanie pozemku bez právneho titulu je porušením povinnosti uloženej všetkým subjektom nerušiť vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva.

    Navrhujem a trvám na tom, aby toto "iné užívacie právo" bolo z § 2 ods. 1 zákona vypustené. Vypustenie slov "iné užívacie právo" vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 229/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia, citujem: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak." Z tejto zásady povoľuje citovaný zákon výnimku v § 22 ods. 2 a 3 v prípadoch zrušených užívacích práv uvedených v § 22 ods. 1 citovaného zákona.

    V ustaveniach § 2 ods. 2 návrhu je ukážka právneho žonglérstva. Opíšem: Napriek skutočnostiam trvajúcim vyše 20 rokov podľa zmluvy o dočasnom užívaní, uzavretej medzi poľnohospodárskou organizáciou a záhradkovou osadou, ktorá k pozemku mala právo dočasného užívania, vystupovala záhradková osada ako nájomca. Záhradková osada podľa vlastných stanov prideľovala a uzatvárala s členom záhradkárom zmluvu o dočasnom užívaní. Postavenie v tomto právnom vzťahu bolo také, že záhradková osada vystupovala ako nájomca a člen záhradkár ako užívateľ, podnájomník. Teraz po 20 rokoch so spätnou účinnosťou sa tento skutočný stav podľa návrhu zákona má zmeniť tak, že záhradkár (člen záhradkovej osady) sa má stať nájomcom.

    S touto zmenou nemožno súhlasiť, lebo podľa § 22 ods. 2 a 3 zákona číslo 229/1991 Zb. sa za nájomcu považuje záhradková osada. V odôvodnení § 2 ods. 2 návrhu zákona sa uvádza, že cieľom tejto zmeny je, aby sa zabezpečil členom podnájomníkom právny nárok na získanie pozemku do vlastníctva a podielu k spoločným pozemkom. Zabezpečiť tento právny nárok členom podnájomníkom možno tak, že navrhovaný § 2 ods. 2 sa upraví takto:

    "(2) Užívateľom podnájomníkom pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade (ďalej len podnájomník) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy o podnájme so záhradkárskou organizáciou obhospodaruje a užíva pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len spoločné pozemky), ktorý má právny nárok na podanie nároku na získanie ním užívaného pozemku do vlastníctva a spoluvlastníckeho podielu k spoločne užívaným pozemkom."

    Zdôrazňovanie dobromyseľnosti užívateľov je nepresvedčivé, lebo právne vzťahy a aj neprávne vzťahy vznikli podľa právnych predpisov obmedzujúcich súkromných vlastníkov pozemkov vo výkone ich vlastníckych práv. Už si konečne raz a navždy zapamätajme, že po páde komunizmu navždy má platiť odveké, že vlastnícke právo de iure nemôže existovať oddelene od vlastníckeho práva de facto.

    Dobromyseľnosť sa neprejavuje ani v ustanovení § 3. Tu sa zriaďuje dlhodobé právo nájmu pre člena záhradkára bez toho, aby podmienkou na to bolo preukázanie platnej zmluvy o dočasnom užívaní, uzavretej s poľnohospodárskou alebo inou organizáciou. Právo nájmu vzniklo pre záhradkovú osadu na základe § 22 ods. 2 a 3 zákona číslo 229/1991 Zb., a preto nie je potrebné tento predpis meniť, resp. toto ustanovenie § 22 citovaného zákona vypustiť, ako sa to navrhuje v tomto zákone. Preto navrhujem vypustiť celý článok 2 zákona. Nájomcom podľa tohto predpisu je záhradková osada a člen záhradkár je len podnájomník. Člen záhradkár nemá platnú zmluvu uzavretú s poľnohospodárskou organizáciou podľa v minulosti platných predpisov, napríklad podľa § 9 zákona číslo 123/1975 Zb. záhradkár (člen záhradkovej osady) má uzavretú zmluvu o dočasnom užívaní so záhradkovou osadou.

    V priebehu času v užívaní pridelených pozemkov dochádzalo k zmenám v užívaní aj po roku 1991. Tieto zmeny zaznamenáva záhradková osada, ktorá aj rozhoduje o pridelení pri zmene užívania pozemku, preto nie je potrebné zriaďovať nové dlhodobé právo nájmu.

    V § 3 návrhu zákona je zastretý aj zámer, ako vylúčiť oprávnené požiadavky vlastníkov na vydanie pozemkov, ktoré užívajú záhradkári a záhradková osada bez právneho titulu. Zákon zriadením práva nájmu členovi podnájomníkovi od účinnosti tohto zákona by vylúčil aj vydanie tých pozemkov, ktoré záhradkár užíva bez právneho titulu. V návrhu zákona sa však vôbec neuvádza, čo so spormi od roku 1990, ktoré sa vedú na súdoch, kto zaplatí trovy najmä v tých prípadoch, keď vlastníci boli úspešní.

    Z uvedených dôvodov zásadne nemožno súhlasiť s § 3 návrhu zákona, tento paragraf navrhujem vypustiť. V prechodných ustanoveniach by sa malo uviesť, že právo nájmu nevzniká v prípadoch, v ktorých sa vedú súdne spory o neplatnosť zmluvy o dočasnom užívaní uzavretej záhradkovou osadou a súdne spory o vydanie pozemkov užívaných bez právneho titulu podľa § 126 Občianskeho zákonníka o náhradu podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

    Ak neprijmete tento môj návrh, potom treba povedať, kto zaplatí súdne spory zastavené pre vznik práva nájmu pre člena záhradkára podľa tohto zákona. Návrh zákona dáva záhradkovú osadu a záhradkára do výhodnej pozície. Treba dobre zvážiť, kto má prednosť, či vlastníci pozemkov, ktorí sú vyše 20 rokov diskriminovaní v ich vlastníckych právach, alebo tzv. dočasní užívatelia podľa zmlúv, ktorých práva sú odvodzované z právnych predpisov z doby obmedzovania súkromného vlastníctva.

    Vlastníkom boli v minulosti pozemky odňaté v mnohých prípadoch spôsobom a s následkami, čo sa priečia dobrým mravom. Záhradkári ako hlavný dôvod uvádzajú, že zúrodnili pôdu najmä založením osád na smetiskách a na zamokrenej pôde. Na ich založenie mohli dostať dotáciu z fondu pre zúrodnenie, ktorú môžu dostať aj teraz, ak sa im pridelí náhradný pozemok. Do užívania však prevzali aj ornú pôdu, sady, záhrady a niekde aj vinice. Na akej výmere neplodnej pôdy boli založené záhradky, to sa v dôvodovej správe neuvádza, a preto toto dôvodenie nemôže byť závažné. Okrem toho záhradkári veľkú ujmu nemajú, keď vyše 20 rokov neplatili nájomné. Už za nezaplatené nájomné si môžu ako každý iný občan kúpiť náhradný pozemok. Investície, ako napríklad záhradné chatky postavené so súhlasom, majú dočasný charakter, a pokiaľ ide o ďalšie zariadenia, treba povedať, že nie vo všetkých záhradkových osadách sú. V tomto stave vlastníkom, ktorí trvajú na vydaní svojich pozemkov, mala by sa pôda vydať najneskôr do 30. 10. 1997. Ide o ornú pôdu, sady, záhrady a vinice.

    Preto navrhujem nový § 3 v tomto znení: "Vlastníkom pôvodne ornej pôdy, sadov, záhrad a viníc, ktorí trvajú na vydaní svojich pozemkov, sa pozemky vydajú najneskôr do 30. 10. 1997."

    Vlastníci na ornej pôde v záhradách a sadoch neurobili skládky, ani smetisko, a keď sa tak stalo, je zodpovedný za to ten, kto to urobil. Preto vlastníci tejto pôdy oprávnene trvajú na tom, aby sa znenie preambuly zákona číslo 114/1990 Zb. uskutočnilo vrátením ich pozemkov.

    Vlastníctvo vlastníkov pozemkov je nesporné, a preto netreba hľadať v zákone dôvody, pre ktoré pozemky nemožno vrátiť. Prednosť na užívanie pozemkov vlastníkom vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a z Občianskeho zákonníka, a preto netreba meditovať na tým, ako ich pôvodným vlastníkom nevrátiť.

    V dôvodovej správe k zákonu nie je ani zmienka o tom, ako riešiť alebo ako ukončiť také prípady, kde súdy rozhodli o neplatnosti dočasných zmlúv o užívaní, uzavretých medzi záhradkovou osadou a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, spory, v ktorých sa vlastníci v dôsledku neplatnosti zmlúv domáhajú vydania pozemkov od užívateľov záhradkárov a záhradkovej osady z titulu bezdôvodného užívania podľa § 126 Občianskeho zákonníka a náhrad podľa § 451 Občianskeho zákonníka. V prípade zastavenia súdneho konania podľa tohto zákona vznikne od jeho účinnosti užívateľom právo nájmu a vlastníkom vzniknú finančné trovy. Tento zákon by nemal mať spätný dosah, a preto ho treba doplniť o prechodné ustanovenie tohto znenia.

    Navrhujem ako nový § 19 Prechodné ustanovenia.

    "(1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté po účinnosti tohto zákona. Vznik právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

    (2) Žaloby podané na súd pred účinnosťou tohto zákona na vydanie pozemkov podľa § 126 Občianskeho zákonníka proti užívateľom na základe právoplatných rozsudkov o neplatnosti zmlúv o dočasnom užívaní alebo z iného dôvodu a o náhradách podľa § 451 Občianskeho zákonníka súdy prejednajú a rozhodnú podľa doterajších predpisov. K pozemkom, ktoré sa navrhujú vydať podľa § 126 Občianskeho zákonníka, nevzniká podľa § 3 tohto zákona užívateľovi záhradkárovi právo nájmu."

    Ak toto prechodné ustanovenie nebude prijaté, treba potom v zákone upraviť, kto uhradí vlastníkovi vynaložené súdne trovy.

    Nakoniec, v § 8 nie je dostatočne upravené, aké doklady treba predložiť k návrhu na konanie. Okrem dokladov tu uvedených je nevyhnutne potrebné predložiť platnú zmluvu o dočasnom užívaní, uzavretú medzi záhradkárskou osadou a poľnohospodárskou organizáciou, a zmluvu o podnájme alebo potvrdenie záhradkovej osady, že záhradkár užívateľ užíva konkrétny pozemok na základe právne platných dokladov o nespornosti trvania práva nájmu alebo že neprebieha spor o vydanie pozemkov vlastníkom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Chcel som iba povedať, že ďakujem pánu poslancovi Langošovi za starostlivosť o moje budúce smerovanie, ale dúfam, že ho neopustím, a že ma bude ešte do konca volebného obdobia obšťastňovať svojimi múdrosťami, ktoré mu ktosi sústavne píše. Len by som ho prosil, aby upozornil tých pisateľov jeho príspevkov, aby v budúcnosti písali kratšie, aby si ich mohol zapamätať, alebo sa aspoň riadil rokovacím poriadkom a nabudúce už prednášal, lebo spravidla ich iba číta, takže predpokladám, že pán poslanec Langoš bude čítať už iba každé druhé vystúpenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ctený pán docent Cuper, každý, kto hovorí verejne, hovorí o sebe.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Farkas.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, vážení. Ale, pán Bugár, vy ste tu... Ale, ale, ale, správajte sa slušne.

    Pán Farkas, nech sa páči.

  • Hlas poslanca Cupera, aby predsedajúci dodržiaval rokovací poriadok.

  • Áno, ďakujem. Nech sa páči, pán Farkas.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister,

    predložený návrh zákona o užívaní pozemkov zriadených v záhradkárskych osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim má snahu riešiť osobitný problém, súvisiaci s otázkou usporiadania pozemkového vlastníctva v záhradkových osadách. Tento problém vznikol z toho, že v období socializmu užívacie právo bolo nadradené vlastníckemu právu. Žiaľ, reštitučné zákony z oblasti pôdohospodárstva neriešia jednoznačne otázku navrátenia vlastníctva k týmto pozemkom.

    Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov platí, že pozemky, na ktorých sú zriadené záhradkárske alebo chatové osady, sa nevydávajú. Medzi vlastníkom a užívateľom takéhoto pozemku vznikol zákonný nájomný vzťah s výhodnejším postavením pre nájomníka oproti vlastníkovi pozemku. Teda vlastník pozemku je jednoznačne obmedzený v užívaní svojho vlastníctva. Práve preto vlastníci týchto pozemkov právom od nás očakávajú, že prijmeme taký zákon, ktorý tento pre nich nevýhodný a diskriminujúci vzťah zruší a zabezpečí im možnosť voľného, neobmedzeného nakladania so svojím vlastníctvom.

    Žiaľ, predložený návrh zákona túto pre nich elementárnu požiadavku nespĺňa, ba naopak, máme taký pocit, že naďalej vychádza iba z potrieb a požiadaviek nájomcov a ešte upevňuje ich postavenie oproti súčasnému stavu tým, že podľa prerokúvaného návrhu zákona urovnanie vlastníckych vzťahov sa má vykonať na základe týmto návrhom zákona vynúteného prevodu vlastníckeho práva na užívateľa v rámci konania o pozemkových úpravách, stanoveného týmto návrhom zákona.

    Osobitosťou tohto konania o pozemkových úpravách s cieľom urovnania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkárskych osadách je, že sa môže začať len a len na návrh užívateľov, s čím, samozrejme, nemôžeme súhlasiť. Aj tento krok a takýto zámer predkladateľa poukazuje na asymetrickosť navrhnutého urovnania vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom v neprospech vlastníkov.

    Ďalšou osobitosťou prerokúvaného návrhu zákona, s ktorou nesúhlasíme, je, že medzi vlastníkom a užívateľom dochádza k zákonnému nájmu s pevne stanovenou výškou nájomného. Vzhľadom na to, že i pri zákonnom nájme ide o záväzkový vzťah medzi nájomcom a vlastníkom, spomínaným spôsobom určená výška nájomného sa javí veľmi neracionálnym a nešťastným riešením. Podľa nás by zákon mal umožňovať zachovanie zmluvnej voľnosti v otázke nájomného a základným princípom pri takomto vzťahu by mala byť dohoda strán.

    Najproblémovejším bodom celého návrhu zákona je, že v prípade, ak vlastník a nájomca sa nedohodnú, dochádza k odňatiu vlastníckeho práva k pozemku v prospech nájomcu. Odňatie vlastníckeho práva naša ústava v článku 20 ods. 4 pripúšťa, ale iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme za primeranú náhradu a na základe zákona. Verejný záujem odňatia vlastníckeho práva vlastníkom pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách spočíva podľa predkladacej správy v snahe usporiadať pozemkové vlastníctvo. S týmto odôvodnením nemôžeme súhlasiť. Veď proces odňatia vlastníctva je jednostranné riešenie v prospech užívateľov a v neprospech vlastníkov. Podľa nás nemôže tvoriť predmet verejného záujmu riešenie, zákon, ktorý zvýhodňuje určitú ohraničenú skupinu občanov na úkor iných občanov. Teda jedni nemôžu byť zákonom uprednostnení na úkor a v neprospech druhých.

    Vzhľadom na to, že už aj základná filozofia zákona je podľa nášho názoru narušená, navrhnutý spôsob urovnania vlastníctva je neobjektívny, asymetrický, zabezpečí odňatie vlastníckeho práva, ktoré by podľa našej ústavy malo byť nedotknuteľné, poslanecký klub MKDH ani nepodáva žiadne pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona.

    Podľa nás celý návrh, ako je predložený, je zlý. Je minimálne na hranici ústavnosti a nedá sa ani pozmeňujúcimi návrhmi zlepšovať, a preto ho nemôžeme ani podporiť. Podľa nás ide o závažný problém, ktorý treba riešiť uspokojivo pre obidve strany. Takéto riešenie môže zrejme existovať iba na základe väčšieho stupňa hmotnej zainteresovanosti štátu, vytváraním vhodných, približne rovnakých podmienok tak pre užívateľov, ako aj pre vlastníkov týchto pozemkov.

    Na jednej strane je potrebné reálne ohodnotiť vykonanú prácu, ktorou tieto záhradky boli zriadené, niekedy veru na menej vhodných poľnohospodárskych pozemkoch, na nevyužitých pozemkoch, a na druhej strane treba vychádzať z toho, že vlastníctvo by nemalo byť násilne dotknuté. A so svojím vlastníctvom by mal každý narábať slobodne, voľne, bez zákonných obmedzení. Poslanie štátu teda vidíme v tom, že by mal vytvárať primerane rovnaké podmienky pre každého účastníka tohto konania, aby prechod vlastníckych práv alebo odstúpenie od vlastníctva k pozemkom neznamenal pre súčasného vlastníka nevýhodu a na druhej strane pre súčasného užívateľa osoh. Treba teda vytvárať také podmienky, aby prechod vlastníckych práv k pozemkom bol prirodzeným procesom a prípadné odstúpenie od vlastníctva hodnotiť adekvátne, primerane k vážnosti problému a aby to neznamenalo nevýhodný krok jednej z dotknutých strán.

    Žiaľ, takéto kritériá, ktoré by mali byť základné pri riešení predkladanej problematiky, predložený návrh zákona nespĺňa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím pána predsedu, aby prevzal vedenie schôdze.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcem aj ja zareagovať, pretože to je skutočne citlivá oblasť, a keby ste boli pri moci zase vy, keď musím povedať a poviem pravdu, že nemám rád ani tú stranu, ale vás dupľom nemám rád. Čiže vybrali sme si menšie zlo. A chcem vám povedať, od začiatku, ako ste boli v parlamente, vépéenkári, KDH, Maďari, iné ste nerobili, len ste boli demokrati.

    Všetko ste váľali, čo bolo v socializme postavené. Len mnohí ste nevrátili tituly. Žiaľbohu, to je smutné. Toľko zlosti a jedovatosti, koľko je vo vás, vážení poslanci na tejto strane, toľko som ešte v histórii nevidel. Čo bolo v minulom režime postavené, všetko bolo podľa vás zlé. Keby ste boli mohli (už som vám to raz povedal), trhali by ste asfaltové cesty, len ste na to nemali ľudí. Aj to by ste boli robili. Bytová výstavba bola zlá, poľnohospodárstvo bolo zlé, školstvo bolo zlé, zdravotníctvo bolo zlé a podľa pani Sabolovej bolo zlé aj záhradkárstvo, ako aj podľa pána Lauka a pána Langoša.

  • Hlasy v sále.

  • Vážení, chcem vám povedať jedno: treba si uvedomiť, tak ako povedal pán Juriš, že ľudia, ktorí prišli z dedín do miest, mali vzťah k pôde alebo inklinovali k pôde, bolo im treba dať záhradky. A poznám také záhradkárske oblasti - skutočne, ako on povedal -, kde boli také svahy, že ani kozy sa tam nechceli pásť. Tak prosím vás, o čom vlastne rozprávate. Veď to nikto nikdy neobhospodaroval. Toľko pôdy v tejto republike leží ladom, ak niekto chce, dáme mu tú pôdu. To pán minister jasne povedal. A úrodnej pôdy, nie tam kdesi na kopci, kde sa nedá dostať mechanizmami a prakticky ničím. Ľudia to zúrodnili, ťažko na tom robili a dnes vystupujete proti tomu.

    Je otázne, či je cena na zaplatenie dostatočná, alebo nie. Ale nie o tom, či to má byť tam, alebo či má ostať záhradkárom, alebo nemá ostať, či si to má kúpiť, alebo si to nemá kúpiť. Myslím si, že záhradkári sa veľa na tom narobili a robili ťažko, teda zúrodnili pôdu a týmto pozdvihli, povedal by som, aj životné prostredie. A treba povedať, že cena by mala byť taká, ako sa uvádza v zákone, teda cena pôvodnej pôdy.

    Pamätám sa, aj v Banskej Bystrici bol dolomit, kde navozili zem, robili, nosili hnoj, ako sa hovorí, a takto zúrodňovali pôdu. Čiže myslím si, že zákon je nanajvýš potrebný a bolo ho treba, aby sa urovnali aj tieto majetkovoprávne vysporiadania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, s faktickou poznámkou sa ešte hlási pani poslankyňa Rusnáková. Ale chce vystúpiť spoločný spravodajca, hlási sa do rozpravy.

  • Pán predseda, ja sa tiež hlásim do rozpravy...

  • Nie, pán predsedajúci ju neuzavrel.

  • Automaticky sa uzavrie posledným prihláseným...

  • Hlasy z pléna.

  • Ja som to veľmi pozorne sledovala.

  • Páni poslanci, po skončení, keď vystúpi posledný z tých, ktorí sa prihlásili pri stole a sú zapísaní do zoznamu poslancov rečníkov - tu je to napísané -, sa predsedajúci spýta, kto sa hlási do rozpravy.

  • Včera sa pán poslanec pýtal a napísal posledných do rozpravy. Posledný bol Ľupták, pred ním bol pán Farkas. Tým sa automaticky končí prihlásenie do rozpravy.

  • Tomu rozumiem, ale pán predsedajúci neuzavrel rozpravu.

  • Pani poslankyňa... Prečo nevypnete mikrofón pani poslankyni? Čiže rozprava sa skončila. Môžete teraz reagovať faktickou poznámkou na posledného rečníka. Prosím, nehádajme sa o tom. Pán spravodajca môže podľa rokovacieho poriadku vystúpiť kedykoľvek.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani poslankyňa môže hovoriť, ak chce vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Palacka.

  • Pán predsedajúci, ja sa rovnako hlásim do rozpravy, pretože včera pán predsedajúci neuzavrel zoznam rečníkov a myslím si, že je právo sa prihlásiť do rozpravy po skončení posledného prihláseného rečníka.

  • Hlasy z pléna.

  • Nepovedal, že uzatvára zoznam rečníkov.

  • Páni poslanci, prečítajte si rokovací poriadok. Nemusí povedať. Pán poslanec Palacka skončil.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Po vystúpení všetkých rečníkov, ktorí boli písomne prihlásení, má predsedajúci vyzvať poslancov na to, aby sa prihlásili. Pán podpredseda Ľupták to neurobil, nevyzval. To znamená, že tí, ktorí sa chceli prihlásiť, sa nemohli.

  • Odkiaľ by mal tento zoznam? Môžete reagovať.

  • Pán predseda, na rozdiel od vás ja som tu bol počas celej rozpravy. A skutočne, pán podpredseda Ľupták, ja si myslím, že to nebudete zapierať, nevyzvali ste, aby sa poslanci prihlásili ústne. Vyzvali ste? Nevyzvali ste.

  • Prosím pokoj. Koniec. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Prvá poznámka je k tomu, o čom hovoril aj môj kolega pán poslanec...

  • Nie. Vy môžete hovoriť len k predrečníkovi.

  • Viem, len chcem pripomenúť pánu predsedajúcemu Ľuptákovi, že počas včerajšej schôdze prečítal mená poslancov, ktorí boli prihlásení, dokonca som bola prekvapená, že sa tam našlo aj jeho meno, pretože ho na začiatku nečítal. Čiže požiadala by som vás, aby ste vyzvali, kto sa chce prihlásiť do rozpravy.

    A druhá poznámka je k pánu podpredsedovi Ľuptákovi. Nikto nehovoril, že záhradkárstvo bolo zlé alebo že ľudia sa nenarobili, alebo nerobili dobre, alebo nezúrodnili pôdu. Ale všetci veľmi dobre vedeli, že budú mať len dočasné užívacie právo. A dnes sa všetci tvária, ako keby to bolo na celý čas, ako keby boli vlastníci. Asi všetci si mysleli, že socializmus bude trvať naveky a že raz sa tieto veci nevysporiadajú. Konečne sa snažme dodržiavať to, čo sme si po roku 1989 vlastne predstavovali, že právo vlastníka sa nemôže predsa postaviť za právo nejakého dočasného užívateľa.

    Čiže len toto, pán podpredseda, som hovorila vo svojom vystúpení, a nie to, že ľudia, ktorí robili na tej pôde, boli zlí alebo všetko bolo zlé. Podľa vás nič v tomto štáte, čo sa udialo od roku 1989, nebolo dobré. Potom neviem, kde ste žili od roku 1989.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som citoval z § 27 odseku 2: "Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zápisom do zoznamu rečníkov po schválení programu schôdze Národnej rady do začatia rokovania o návrhu v príslušnom bode programu schôdze Národnej rady a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov." A takýto posledný rečník bol dnes ráno pán poslanec Langoš. Po ňom malo nasledovať to, že sme sa mali možnosť prihlásiť ústne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám faktickú poznámku k vystúpeniu pána Ľuptáka. Jasné, že tisíce záhradkárov, ktorí sa trápili na tých pozemkoch pozdĺž železničných tratí, nemajú záujem o takýto zákon. Ich nikto z týchto kúskov zeme nevyháňa. Naopak, napríklad pracovníci katastra by vedeli rozprávať o tých mnohých desiatkach alebo stovkách všelijakých nomenklatúrnych papalášov minulého režimu, ktorí si pridelili pozemky napríklad na bratislavskej Kolibe a dnes ich chcú takýmto zákonom kúpiť za 3 koruny, keď tie pozemky majú hodnotu 20 000 korún za m2.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem vás tiež upozorniť, že podľa § 35 rokovacieho poriadku sa hovorí v prvom odseku: "Ak v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, predsedajúci rozpravu skončí." Keďže pán predsedajúci Ľupták nedodržal rokovací poriadok, pretože sa neopýtal, kto sa ešte prihlasuje do rozpravy po písomných prihláškach, tak rozpravu nemohol ukončiť a ani ju neukončil. Preto vás žiadam, aby ste umožnili vystúpiť aj ďalším rečníkom, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy, lebo prihlasovanie do rozpravy po písomných prihláškach nebolo predsedajúcim Ľuptákom ukončené.

  • Ďakujem. Pán poslanec, mám pred sebou zoznamy poslancov rečníkov. Za klub bol prihlásený pán poslanec Rosival. Potom boli prihlásení do rozpravy písomne od stola páni poslanci Langoš, posledná bola pani poslankyňa Sabolová. Po skončení vystúpenia pani poslankyne Sabolovej vyzval predsedajúci - prihlásili sa pán Juriš, pán Farkas, pán Ľupták. Posledným prihláseným je zatvorená rozprava. Mám pred sebou papier, len čítam. Nič nehovorím.

    Prosím pani poslankyňu Rusnákovú.

  • Pán predseda, svoj príspevok som už mohla dávno povedať. Žiadam, aby mi bolo umožnené vystúpiť, pretože pán predsedajúci včera nevyzval ďalších rečníkov, aby sa mu prihlásili do zoznamu. Tí, ktorých máte na zozname, sú tí, ktorí boli prihlásení písomne.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Ľupták, vy ste dopísali sám seba, ale nás ostatných ste sa nepýtali a ja som na to včera čakala, bola som tu celý čas. Prosím, nenaťahujme čas, pán predseda. Už dávno som mohla vystúpiť.

  • Pani poslankyňa, tu sú dve listiny. Jedna listina, na ktorej sa prihlásili vonku, a druhá listina, ktorú píše predsedajúci tu. A na tejto je napísaný posledný, je koniec rozpravy. Veď si nevysvetľujme veci, ktoré sú jednoznačné. Mám to pred sebou na papieri. Prosím, pani poslankyňa, môžete reagovať len na posledného vystupujúceho. Prosím, nerobme už problémy okolo procesu.

  • Ale prepáčte, pán predseda, dám procedurálnu poznámku. Treba urobiť prestávku, vybrať stenografický záznam zo včerajšej schôdze, pretože ja som tu sedela celý čas. Vy ste tu neboli. A to, že pán predsedajúci Ľupták si nepamätal, ako to včera vyhlasoval, už je chyba niekde inde. Bolo povedané na začiatku rozpravy, že do rozpravy sú prihlásení - zoberte si stenografický záznam - za DÚ Rosival, potom boli prihlásení pán Langoš, Sabolová a Juriš. Ďalej žiadne mená neodzneli a nikto nebol vyzvaný, aby sa prihlásil do rozpravy ešte na tabuli. Žiadam vás, aby ste urobili prestávku a zobrali si stenografický záznam.

  • Pani poslankyňa, faktickú poznámku neberiem. Prosím, dobre, je tu nejasnosť. Pani poslankyňa Rusnáková sa hlási do rozpravy, zapisujem ju do rozpravy a tým rozpravu uzatváram.

  • Hlasy nesúhlasu v rokovacej miestnosti.

  • Prosím, Rusnáková, Palacka. Posledný je pán poslanec Palacka. Pani poslankyne, páni poslanci, končím prihlasovanie sa do rozpravy. Ešte pán poslanec Novák. Nevidel som ho. Je to na tabuli. Je to posledné meno na tabuli. Prihlasovanie do rozpravy je uzavreté.

    Prosím, pani poslankyňa Rusnáková. Ale predtým sa hlásil pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    skutočne sa dá povedať, že je to veľmi pálčivý problém. Spomínam si, že sa takto zápasilo aj v roku 1991 vo Federálnom zhromaždení, keď sa schvaľoval zákon 229 a keď sa doňho - dá sa povedať - uzákonili práva vlastníkov, práva užívateľov, ktoré sú východiskom toho, o čom dnes rokujeme.

    Chcel by som, samozrejme, poukázať aj na to, že aj predkladatelia, možno aj viacerí, sme si vedomí, že tieto problémy neustanú jednoznačne tým, že prijmeme nejaký zákon, tak ako vôbec neustanú problémy, keď sa prijme akýkoľvek zákon, pretože tie tisícky osôb sa proste tak formulovanými podmienkami zákona asi uspokojiť nedajú. Takže zostanú tak na strane vlastníkov, ako aj na strane užívateľov predsa len určité problémy a starosti, ktoré sa budú odvíjať od lokality subjektu, názoru a podobne. Podľa zákona 229/1991 Zb. mali vlastníci skutočne právo, teda vlastníci pozemku, ktorí ho nemohli nadobudnúť alebo ktorý sa dotýkal záhradkárskych osád a hovorí o tom § 22 odsek 5, kde sa jasne hovorí, že vlastník pozemku uvedeného v odsekoch 3 až 4 - to sú tie pozemky, ktoré sa nemohli vydať - má právo do troch rokov od účinnosti tohto zákona požiadať pozemkový fond o výmenu tohto pozemku za iný pozemok vo vlastníctve štátu. Vymieňaný pozemok sa poskytne v primeranej výmere a kvalite, v akej bol pôvodný pozemok, a to pokiaľ možno v tom istom katastrálnom území.

    Myslím, že tu bolo potrebné robiť osvetu z každej politickej strany, z každej politickej kuchyne, aby mohli vlastníci tento zákon v plnej právnosti využiť. A bude potrebné robiť osvetu aj ďalej, keď odsúhlasíme alebo budeme dnes uzákoňovať to, čo je na prospech, aby sa zákonné podmienky, ktoré sú už dané a rozhodnuté, naplnili a aby boli priechodné a dokončené.

    Keďže v spoločnej správe je bod 11, ktorý nie je dobre legislatívno-technicky stanovený, dovoľujem si predniesť v súvislosti s tým, že tento bod asi neodsúhlasíme, predniesť nový návrh, a to v takom znení, že v článku 1 v § 8 odsek 1 začiatok vety by znel takto: "Konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov." Tým by bola daná táto formulácia do správnej polohy.

    Vážené dámy a vážení páni, mohol by som mnoho povedať aj ja zo svojich skúseností na margo tejto problematiky, neustále sa zhromažďujú na našich stoloch aj vo výbore rezolúcie užívateľov, ale aj vlastníkov. A keby sme ich kládli na váhu, tak na jednej strane, aj na druhej strane, iste by sme mohli možno zhodnotiť, kto je v prevahe. Samozrejme, vždy to vyzerá tak, aspoň v tejto časovej dimenzii, že vlastne tých užívateľov je predsa viac ako vlastníkov. Vlastníci mali právo doteraz si svoje vlastnícke práva dôkladne urovnať a myslím, že si ich budú urovnávať aj ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som zareagovať na pána spoločného spravodajcu, ktorý hovoril o zákone 229/1991 Zb. v tom zmysle, že vlastne vlastníci už mali lehotu, keď si mohli žiadať náhradné pozemky a mali tak urobiť. Ale zákon neprikazoval vlastníkom pozemkov žiadať náhradné pozemky, umožňoval im čakať buď na iné rozhodnutie, alebo umožňoval aj urobiť dohodu medzi vlastníkom a nájomcom, resp. čakať, kým uplynie nájomný vzťah. A po uplynutí nájomného vzťahu, ktorý bol uzavretý v predchádzajúcom období, obnoviť vlastnícke vzťahy. Čiže aj taká možnosť je a mnoho vlastníkov nežiadalo náhradné pozemky, pretože čakali, že sa ujmú svojho vlastníckeho práva po uplynutí zmlúv o nájme.

  • Ďakujem. Pán Langoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem povedať len krátku poznámku, pán spoločný spravodajca.

    Podľa údajov štatistického úradu pozemkový fond vlastní približne 6 000 ha pôdy, z toho 4 000 ha sú trávnaté porasty, teda zostáva 2 000 ha kvalitnej pôdy, ktorá je väčšinou lokalizovaná v Nitrianskom okrese. Štát vlastní tisíce hektárov kvalitnej pôdy mimo pozemkového fondu, záhradkové osady sú veľmi dobré, treba ich podporiť, ale štát má povinnosť napraviť chyby a krivdy, ktoré spôsobil štát v minulosti.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Rusnáková. Pán poslanec Garai, chceš hovoriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Langoš, veľmi dobre viete, ako to bolo v päťdesiatych rokoch. Tí demokrati, čo dnes rozkrikujú o demokraciách, o krivde na majiteľoch, boli najväčší...

  • Pán poslanec, nemôžete reagovať na pána Langoša. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani Rusnáková.

  • Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte aj mne, aby som sa podrobnejšie vyjadrila k návrhu zákona, pretože tak ako povedel poslanec za náš poslanecký klub, k tomuto problému sa dá postaviť tak, že isté momenty na doriešenie zákona vidíme nielen vo vzťahu k vlastníkovi, ale aj vo vzťahu k užívateľovi, k nájomcovi. Práve preto, že máme záujem sa spolupodieľať na tom, aby bol tento zákon čo najlepší, dovolím si upozorniť aj pána ministra, aj ctených kolegov na niektoré problémové okruhy.

    V tomto návrhu zákona sú štyri momenty, ktoré považujem za najdôležitejšie. To je § 2, § 4 a § 6 a potom v nadväznosti na ne, samozrejme, aj úprava § 1, ktorý sa týka predmetu zákona.

    Vzhľadom na to, že osoba nájomcu sa v zákone určuje taxatívne, mám názor, že touto osobou by mala byť nielen fyzická osoba (§ 2), ale mala by to byť aj základná organizácia záhradkárskej osady, ktorá už dnes vlastne vystupuje ako právnický subjekt. Základná organizácia záhradkárskej osady je právnický subjekt, ktorý by vedel v procese dohadovania medzi oboma stranami zohrať pozitívnu úlohu, lebo ak sa členovia záhradkárskej osady dohodnú, že nechcú napríklad v spore alebo pri urovnávaní majetkovoprávnych vecí vystupovať ako fyzické osoby, ak sa dobrovoľne rozhodnú vzdať sa vlastníckych práv a dohodnú sa, že zostávajú v základnej organizácii záhradkovej osady a že táto organizácia je tou právnickou osobou, ktorá vystupuje v ich mene, tak potom si myslím, že by sme nemali nájomcom brániť v tom, aby sa mohli združiť v zoskupení, ktoré ich bude zastupovať. Vzdajú sa teda vlastníckych práv dobrovoľne, podčiarkujem slovo "dobrovoľne". Čiže v § 2 odporúčam do vašej pozornosti možnosť doplniť tento bod o ďalší subjekt, ktorý by mohol vystupovať v konaní.

    V zákone by tak bola možnosť daná členom osadových záhrad, aby si slobodne mohli vybrať formu, ktorou sa chcú vyrovnať s vlastníkmi pôdy. Členovia osadových záhrad by sa sami rozhodli, či chcú vlastniť štvorárové parcely ako fyzické osoby alebo ako užívatelia kolektívnej formy hospodárenia v osadovej záhrade.

    Súčasne by som chcela upozorniť, ak je moja informácia správna, že v žiadnom z 12 členských štátov Európskej ligy záhradkárov, ktorej členom je aj Slovenský zväz záhradkárov, nie je vlastníkom pozemkov v záhradkových osadách individuálny člen. Ak by sme dali možnosť v návrhu zákona, aby to bol individuálny člen, ale aj kolektívna forma vlastníctva, myslím si, že by sme našli kompromis, ktorý by mohol byť celkom zaujímavý.

    Takto totiž dochádza k stavu, že vlastníkmi všetkých pozemkov v záhradkových osadách sa môžu stať len individuálne fyzické osoby, a nastane problém so spoločnými zariadeniami, a to s tými zariadeniami, ktoré si základná organizácia záhradkovej osady postavila z vlastných zdrojov. Sú to už spomínané cesty, klubovne, sušiarne, ale takisto sa to týka kanalizácie, studní atď. Bude to veľmi obťažné dohadovanie sa vlastníkov, akým spôsobom sa v budúcnosti budú zúčastňovať na tomto užívaní alebo na údržbe, alebo na nákladoch, ktoré môžu v budúcnosti vyvstať. Už doterajšie praktické skúsenosti sú také, že nastávajú a môžu nastať spory o podiel na údržbe a správe spoločných zariadení. Nie sú nezvyčajné ani príklady, že už dnes napríklad záhradkové osady riešia vo svojich priestoroch nepovolený chov domácich zvierat, individuálne oploťovanie v budúcnosti súkromných parciel vnútri osady bez toho, aby záhradková osada mala možnosť do toho potom nejako zasahovať.

    Ďalej by som chcela upozorniť aj na § 4, ktorý sa zaoberá otázkou výšky nájomného v záhradkových osadách. Otázka výšky nájomného už bola viackrát v minulosti predmetom súdnych sporov. Chcem vás upozorniť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko v súdnom spore práve v záhradkových osadách, ktoré sa týkali výšky nájomného. Ide o rozsudok 3 CDO číslo 147/96, kde Najvyšší súd, prečítam vám to presne, rozhodol takto:

    "Nemožno zvýhodňovať vlastníka pôdy v porovnaní s ostatnými vlastníkmi, ktorých pôda taktiež zostala v nájme. Ak aj zákon o pôde založil nové občianskoprávne vzťahy, nemožno ustúpiť od rovnosti postavenia účastníkov v občianskoprávnych vzťahoch, to znamená, že nemožno pripustiť výhodnejšie alebo horšie postavenie tých vlastníkov, na ktorých pôde je zriadená záhradková osada, v porovnaní s tými, kde tomu tak nie je, pravda, ak si svoje pomery neupravia zmluvne inak.

    Zákon o pôde nerieši výšku nájomného pri založenom zákonnom nájme, ale len všeobecný postup. Preto pri riešení treba použiť analógiu legis § 853 a § 1 Občianskeho zákonníka. Najbližšou úpravou - a na toto, prosím, upozorňujem - je občianskoprávny nájomný pomer, kde výška nájomného je riešená v ustanovení § 671 Občianskeho zákonníka obvyklým nájomným. Obvyklé nájomné v čase uzavretia zmluvy je výška nájomného poskytovaná vlastníkom poľnohospodárskej pôdy inými nájomcami, predovšetkým pôdohospodárskymi družstvami, za rovnaké obdobie, rovnako kvalitnú pôdu, v rovnakej lokalite. Z pohľadu vlastníka pôdy, na ktorej bola zriadená záhradková osada, sa jeho postavenie nezhoršuje v porovnaní s vlastníkom, na ktorého pôde záhradková osada síce nebola zriadená, ale pôda ostala v nájme iného subjektu.

    Keďže zákon o pôde nerieši výšku nájomného, pýtam sa pána ministra, prečo v návrhu tohto zákona predsa len navrhovateľ pristúpil k tomu, aby bola výška nájomného taxatívne určená, a ak máme existujúci rozsudok Najvyššieho súdu, poslanci by mali zvážiť, či chcú konať v intenciách už známych rozhodnutí, alebo predsa len pristúpia na to, aby bolo nájomné určené. Väčšina záhradkárov Slovenského zväzu záhradkárov sú staršie osoby, najviac z nich má niečo vyše 60 rokov, ide o jednu z najslabších sociálnych skupín nášho obyvateľstva. A určite, ak by sme výšku nájomného určovali obvyklým nájomným, môžeme si byť istí, že tieto osoby v budúcnosti aj tak budú znášať isté bremeno a to je, dá sa povedať, každoročné zvyšovanie dane z nehnuteľností. Ak ich zaťažíme aj bremenom vyššieho nájomného, dotkneme sa aj skupiny ľudí, ktorá tým, že má v záhradkovej osade pôdu, nemá ju preto, aby tam len oddychovala. Títo ľudia si kúpili prácu. Takže, prosím, zohľadnime to, že je to sociálna skupina, ktorá si svoju potravinovú zložku zabezpečuje aj tým, že si ju sama vyrába.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem dávať pozmeňujúce návrhy a oznamujem, že ak sa nezmenia jednotlivé paragrafy, najmä tie, ktoré som vymenovala, a zákon zostane v nezmenenej podobe, nebudeme ho môcť schváliť a ani ho nechceme schváliť. Pán Rosival za náš poslanecký klub dal návrh, ktorý si dovolím zopakovať. Bolo by vhodné, aby Národná rada mala priestor na to, aby sa zoznámila s takým návrhom zákona, ktorý by tieto sporné body nejakým spôsobom riešil alebo zlepšil ich smerom k istému kompromisu. Navrhujem preto, aby bol zákon vrátený vláde, a prosím pána ministra, pretože z našej strany je naozaj vôľa na tomto zákone spolupracovať a v dobrom znení ho podporiť, aby za predkladateľa zvážil, či by nebolo lepšie, aby bol návrh zákona stiahnutý z rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Neviem, včera sme o tom hlasovali. Je to procedurálny návrh? Včera sme hlasovali.

  • Hlas poslankyne Rusnákovej zo sály.

  • Ale ten istý návrh. Tak nech sa vyjadrí pán minister. Ak nestiahne, tak nie. Včera sme už hlasovali. Pán minister sa nechce vyjadriť. Nech sa páči, ďalší poslanec, pán Palacka.

    Nech sa páči, pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, chcel by som zareagovať na predrečníka, teraz na pani poslankyňu.

    Pani poslankyňa, dúfam, že slová, ktoré ste teraz predniesli, ste nemysleli vážne. Veď prosím vás pekne, to je dehonestujúce pre každého záhradkára, ktorý sa na tých záhradkách niečo narobil, niečo sa nadrel, niečo v skutočnosti dokázal, ale vidieť, že asi vy ste v živote nerobili.

    Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som, skôr než prednesiem svoje stanovisko k predloženému návrhu, uviedol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý zabudol uviesť kolega Langoš. Osvojujem si ho a dávam pozmeňujúci návrh.

    V § 8 ods. 1 doplniť slová "a platnú zmluvu o dočasnom užívaní uzavretú medzi záhradkárskou osadou a poľnohospodárskou organizáciou a zmluvu o podnájme alebo potvrdenie záhradkovej osady Slovenského zväzu záhradkárov, že záhradkár užívateľ užíva konkrétny pozemok na základe právne platných dokladov o nespornosti trvania práva nájmu alebo že neprebieha spor o vydanie pozemkov vlastníkom."

    Teraz k samotnému návrhu zákona. Predmetom predloženého návrhu zákona má byť:

    1. zákonná úprava užívania pozemkov zriadených v záhradkárskych osadách na základe nájomného vzťahu, ktorý vznikne na základe tohto zákona,

    2. nútené obmedzenie, prípadne vyvlastnenie vlastníckeho práva,

    3. niektoré procesné ustanovenia upravujúce postup orgánov štátu vlastníkov a záhradkárov.

    Pre stručnosť sa budem venovať len tej najzávažnejšej veci z týchto - obmedzenie alebo vyvlastnenie vlastníckeho práva. Keďže toto sa dotýka základných práv, tak ako sú určené v ústave, chcem sa stručne vyjadriť k vzťahu tohto návrhu zákona k Ústave Slovenskej republiky.

    Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je vyvlastnenie, prípadne nútené obmedzenie vlastníckeho práva prípustné, len pokiaľ sú súčasne splnené 4 podmienky, a to:

    - na základe zákona, - za primeranú náhradu, - vo verejnom záujme, - v nevyhnutnej miere.

    Podľa môjho názoru predložený návrh spĺňa iba prvú z týchto podmienok, je to zákon. Predkladateľ podľa mňa neodôvodnil údajný verejný záujem a vôbec sa nezaoberal podmienkou nevyhnutnej miery zásahu do vlastníckych práv. Verejný záujem vidí predkladateľ v tom, že podľa neho pozemkové vlastníctvo v Slovenskej republike nemožno úplne vysporiadať bez toho, že by sa usporiadalo i vlastníctvo k pozemkom zriadených v záhradkových osadách.

    Čo však chce predkladateľ usporadúvať, ak podľa jeho vlastného tvrdenia v dôvodovej správe tohto návrhu zákona, citujem: "Prevažná väčšina záhradkových osád je zriadená na pozemkoch, kde vlastnícke právo zostalo zachované." Čiže v prevažnej väčšine je vlastníctvo usporiadané. Aký je teda verejný záujem? Verejný záujem vidí predkladateľ ďalej v tom, že tento postup prispeje k posilneniu právnej istoty. Dovolím si spýtať sa, aké posilnenie právnej istoty potrebuje, prípadne aké posilnenie právnej istoty môže od tohto návrhu očakávať tá prevažná väčšina vlastníkov, ktorých vlastníctvo zostalo zachované a je nepochybné. Obávam sa, že ide len o právnu istotu pre tú druhú, nie prevažnú časť, zdá sa, že aj v súčasnom režime privilegovanej vrstvy záhradkárov.

    Predkladateľ podľa mňa nijako nepreukázal existenciu verejného záujmu na postupe podľa predloženého návrhu zákona. A podľa mňa preto tento zákon v tomto ustanovení nebude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Primeranosť náhrady vlastníkovi, ktorému sa odníme vlastníctvo k pozemku postupom uvedeným v predloženom návrhu, spočíva podľa predkladateľa v tom, že vlastníkovi bude ako vyrovnanie poskytnutý pozemok vo výmere a kvalite zodpovedajúcej jeho pozemkom v čase, keď mu bolo odňaté dispozičné právo. Už samotné slovo "primeraný" je veľmi vágne, ale v paragrafovej časti nie je primeranosť nijako dostatočne vysvetlená. Predkladateľ sa vôbec nevyrovnal s problémom polohovej renty, čo umožní v praxi prideliť náhradný pozemok, ktorý bude síce výmerou a formálne aj kvalitou pôdy zodpovedať odňatému pozemku, avšak bude v prostredí, ktoré je o niekoľko stupňov nekvalitnejšie než prostredie, v ktorom bol pôvodný pozemok. Keď má vlastník pozemok niekde na južnom svahu pod lesom na stráni a dostane iný niekde o 20-30 km ďalej pri smetisku, uznáte, že to nie je primeraná náhrada.

    Takisto si myslím, že v zákone sa zavádza tento parlament a verejnosť. Dovolím si spýtať sa, či má štát, resp. Slovenský pozemkový fond k dispozícii dostatočný počet primeraných pozemkov. A ak áno, prečo ich nepridelí tým záhradkárom, ktorí tvoria neprevažnú menšinu, a prečo chce takto ohrozovať ústavou garantované vlastnícke práva prevažnej väčšiny vlastníkov?

    A nakoniec k tretej podmienke nevyhnutnej miery. Predkladateľ sa týmto v návrhu vôbec nezaoberal. Domnievam sa, ak by som aj prijal inak filozofiu tohto zákona, že nevyhnutnosť tu možno vidieť len v tých prípadoch nie prevažnej menšiny. Preto si myslím, že pripravovaný zákon zakotví vyvlastnenie, prípadne nútené obmedzenie vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru, čo bude ďalším dôvodom jeho nesúladu s Ústavou Slovenskej republiky. O doložke zlučiteľnosti, kde sa hovorí, že je to v súlade s aproximáciou práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie, myslím, že vo vzťahu k uvedenému možno hovoriť skôr len ako o výsmechu.

    Na záver. Jediným pozitívom predloženého návrhu je snaha založiť právne relevantné vzťahy medzi vlastníkmi a tými záhradkármi, ktorí tieto pozemky obhospodarujú na základe pokrivených vzťahov z minulosti. Nemôžem súhlasiť s takým zdôvodnením degradácie vlastníckeho práva, ako je čiastočné samozásobenie zeleninou a ovocím alebo relaxácia prácou. Je povinnosťou štátu vytvoriť v súlade s článkom 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky také podmienky hospodárskej súťaže, aby dostatok zeleniny a ovocia vedeli zabezpečiť poľnohospodárski podnikatelia. Je tiež vecou štátu zabezpečiť aj rešpektovaním ústavnosti a ďalších základných princípov právneho štátu také podmienky života v tomto štáte, aby ľudia nemuseli relaxovať prácou na ukradnutých pozemkoch. Nedostatky predloženého návrhu rozhodujúcim spôsobom presahujú aj ten pokus o pozitívny prínos.

    Domnievam sa, že predložený návrh nie je spôsobilý na prijatie a mal by byť prepracovaný.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán Novák. Pán Langoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Kolega Palacka argumentoval ústavou, je to i moja argumentácia, ale chcel by som ešte veľmi jemne naznačiť, že schválili sme vlani alebo predvlani ústavný zákon o konflikte záujmov a z toho vecného hľadiska konfliktu záujmov by každý z poslancov, z nás, kto je záhradkárom alebo kto je vlastníkom pôdy pod zriadenou záhradkárskou osadou, mal toto oznámiť, oznámiť, že je v konflikte záujmov a nemôže hlasovať o tomto zákone.

  • Ďakujem. Dávate rady. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    dovoľte aj mne vysloviť pár podporných úvah k tomuto zákonu a prispieť trošku k zmierneniu nálady, ktorá panuje v tejto sále.

    Vládny návrh zákona o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim podstatne čistejšie a jasnejšie zakladá nájomný vzťah medzi vlastníkom pozemku v zriadenej záhradkovej osade a záhradkárom, ktorý sa, musím priznať, niekedy ani neuchádza o nadobudnutie vlastníctva.

    Na druhej strane vlastníci nemôžu vymáhať nájomné priamo od záhradkárov preto, lebo súdnictvo doteraz vychádzalo z toho, že nájomný vzťah podľa § 22 zákona o pôde vznikol medzi vlastníkom a organizáciou, ktorá záhradku pridelila. Vzťahy medzi vlastníkmi pôdy a záhradkármi nie sú dobré. Takáto dlhotrvajúca neistá situácia nie je dobrá ani pre vlastníka, ani pre záhradkára. Zákonom číslo 229/1991 - je tu dosť často citovaný - sa otázku záhradkových osád nepodarilo vyriešiť, pretože väčšina záhradkových osád je zriadená na pozemkoch, kde vlastnícke právo zostalo zachované. Paragrafy 11 a 12 citovaného zákona poskytujú možnosť rôzneho výkladu, pokiaľ ide o definovanie nájomného a kúpnej zmluvy v záhradkových osadách.

    Predložený návrh zákona odstraňuje nejasnosti ohľadne vzťahu medzi vlastníkom a užívateľom z pohľadu nájomného vzťahu a vytvára priestor pre vlastníka, aby po splnení podmienok uvedených v návrhu znovu nadobudol plné dispozičné právo pozemku vo svojom vlastníctve. Plne si uvedomujem, že tento návrh má veľmi významné ústavnoprávne prvky. Predovšetkým je zreteľná jeho veľmi tesná súvislosť s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. V dôsledku tejto skutočnosti predložený návrh musí rešpektovať (a on rešpektuje), že odňatie vlastníctva môže zákonom upraviť, len pokiaľ je to vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Verejný záujem odňatia vlastníckeho práva vlastníkom pozemkov zriadených v záhradkových osadách spočíva práve vzájomne na úplnom usporiadaní vlastníctva. Vyporiadanie vlastníctva pozemkov v zriadených záhradkových osadách aj za cenu odňatia vlastníckeho práva istej časti občanov je vo verejnom záujme i z dôvodu, že prispeje k posilneniu právnej istoty, a to užívateľov, ale aj vlastníkov.

    Osobne považujem za verejný záujem aj tento fakt, že zákon umožňuje dať vlastníkovi do vlastníctva iný primeraný pozemok, ku ktorému by mal plné dispozičné právo. Právna istota užívateľov spočíva v tom, že realizáciou predloženého návrhu nedôjde k spochybneniu výsledkov dlhoročnej práce, vo väčšine prípadov hodnota pozemkov je vyššia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, návrh nie je v rozpore s ústavou. Primeranosť náhrady je zabezpečená tak, že vlastník má právo na vecné plnenie. Som presvedčený, že prevažná väčšina vlastníkov a záhradkári čakajú na tento zákon. Terajší právny stav zvýhodňuje záhradkára, ktorý má právo na pozemok do uplynutia doby platnosti zmluvy. Návrh zákona po prijatí urýchli proces usporiadania vlastníckych vzťahov v záhradkových osadách. Som presvedčený, že do dvoch rokov vlastníci môžu dostať náhradné pozemky, tak ako v procese klasických pozemkových úprav sa vlastníkovi poskytne náhrada v peniazoch, a to vtedy, ak s tým sám súhlasí, alebo ak odmietne pozemok v obvode náhradných pozemkov. Preto garanciu dostatočnej primeranej náhrady má dnes štát, ktorý ju poskytuje buď v náhradných pozemkoch, alebo vo finančnej hotovosti, ktorej výška sa priamo v zákone určuje v § 11.

    Predkladaný zákon je dobrý, odvážny. Odvážne rieši veľmi vážne problémy, ktoré doterajšie zákony neriešili. Občania čakajú na tento zákon. Osobne budem zaň hlasovať, a preto prosím, ctené kolegyne a kolegovia, aj vás, podporte tento zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán Miklušičák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem len v krátkosti zareagovať na pojem tzv. verejného záujmu. Myslím si, že v v tomto návrhu zákona sa s ním narába veľmi lacne a veľmi voľne. Jednoducho - jednoznačne si myslím, že sa dá pochybovať o tomto pojme v návrhu zákona, tak ako je definovaný. Nie je to verejný záujem. Je to záujem časti spoločnosti, a aj to len časti záhradkárov, resp. časti vlastníkov.

    Viete, napadá mi hlavne v tej súvislosti, že napríklad v miestnej časti Bratislava - Dúbravka je záhradkárska osada, ktorá vznikla na začiatku osemdesiatych rokov, kde má x úradníkov ministerstva pôdohospodárstva svoje záhradky. Vznikla napríklad na ornej pôde. Potom, viete... Kde je ten verejný záujem?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    povedal to pán poslanec Farkas, ja by som sa od toho chcel odraziť, že ide o problém minulosti, keď bolo nadradené užívacie právo nad vlastníckym. Ale prečo nám nasadzujete psiu hlavu, keď sa snažíme tento fakt teraz vyriešiť tak, aby jednoducho v dnešných časoch tieto vzťahy fungovali. Veď aj navrhovatelia a schvaľovatelia zákonov, ktoré sme tu spomínali - 229 a 330 z roku 1991 - sa o to snažili. Včera som to už povedal, že vlastne všetky tieto otázky boli principiálne vyriešené v dotyku na ústavu, vzťahu k ústave, ale to nefunguje. V mnohých prípadoch to funguje, v mnohých prípadoch to nefunguje.

    Máme také situácie, že ľudia opúšťajú záhradkové osady. Máme také situácie, že záhradkári držia v šachu vlastníkov a nechcú im priznať žiadne nájomné a ďalších 10 rokov sú chránení. Máme také situácie, že vlastník drží v šachu záhradkárov. Jednoducho, problém bol principiálne vyriešený v roku 1991 v zákonoch, ktoré sa týkali úpravy vlastníckych vzťahov k pôde, a v tomto prípade ten legislatívny stav je málo funkčný a máme niekoľko možností. Že to necháme tak, ako je to doteraz, že rozhodujú súdy. To, čo povedala pani poslankyňa Rusnáková, je jeden prípad. Máme ich desiatky a máme také rozhodnutia, ktoré sú protikladné, ktoré sú protirečivé. Každý okresný súd o tom rozhodol doteraz skoro inak. Každý sa na to inak pozerá. Máme povydávané notárske osvedčenia, ktoré sú vyloženým podvodom. Máme situácie, keď vlastník chodí s brokovnicou, keď chodia s brokovnicou záhradkári do záhradiek. Chceme tento stav nechať tak, ako je? Chceme čakať, že sa tam ľudia postrieľajú alebo že nám poodchádzajú zo záhradkových osád, že sa bude príroda devastovať a vynaložená práca vyjde navnivoč? Neničme všetko, čo sa urobilo, aj to, čo je dobré.

    Záhradkové osady sú vo verejnom záujme nie zato, že sú osadami a že sa tam dorába zelenina, sú vo verejnom záujme v prvom rade preto, aby sa doriešili vlastnícke a užívateľské vzťahy. Myslím si, že to je vo verejnom záujme. V každom prípade si myslím, že nie je v tejto miestnosti poslanec, ktorý by namietal proti tomu, že doriešiť vzťah medzi vlastníkom a užívateľom je verejný záujem. Nehnevajte sa, situácia je zložitá a my v diskusii zachádzame do takých extrémov, keď označujeme záhradkárov za nejakých konfidentov bývalého režimu, ktorí gazdujú na ukradnutej pôde, kde zašiel vo svojom vystúpení pán poslanec Palacka (použil doslova výraz, že hospodária na ukradnutej pôde), pritom sa tu šermuje s pojmami dobrý úmysel, dobromyseľnosť, hoci tí ľudia to skutočne robili pred 15, 30 rokmi a záhradky nadobudli s dobrým úmyslom, s dobrým úmyslom tam hospodárili a vo väčšine prípadov alebo v zásade majú veci riadne usporiadané podľa vtedy platných právnych predpisov.

    Teraz chceme povedať, že to nebol dobrý úmysel, hoci konali podľa vtedy platných zákonov a predpisov, lebo sa nerešpektovalo súkromné vlastnícke právo. Tak potom by sme nič nemohli akceptovať ako dobrý úmysel v minulom režime, lebo sa neakceptovalo súkromnovlastnícke právo. To je to, čo mi vyčíta pán poslanec Lauko, že ja som bol predseda družstva, takže mám k tomu jednostranný prístup. Pán poslanec, neviem o tom, že vy ste robili v súkromnej nemocnici. Vy ste chceli liečiť ľudí, tak ste liečili ľudí v štátnej nemocnici. Ja som chcel orať a dorábať chlieb, to ma baví a v tom sa vidím, nemohol som to robiť ako súkromný farmár, tak som to robil na družstve. Neviem, prečo si takéto veci máme vyčítať a zachádzať do týchto extrémov. A pritom sú ľudia v záhradkových osadách reálne postavení pred problém, že sa tam pohybujú pušky, že sa záhradkové osady opúšťajú, že súdy rozhodujú protismerne, že notári vydávajú rozhodnutia, ktoré sú absolútne postavené mnoho ráz na hlavu.

    Ešte raz - ide o problém z minulosti, ale problém je faktický. Nemôžeme ho obísť. Veci boli principiálne rozhodnuté v doterajšej legislatíve. Všetky narážky, ktoré sú tu - ústavnosť - nehnevajte sa, nemôžem ich prijať. Tieto problémy boli vyriešené v doterajšej legislatíve. Predložený návrh zákona je vlastne technikou, je normatívny, ako sfunkčniť to, čo nefunguje podľa doterajších zákonov, aby sa problém, ktorý život priniesol, vyriešil.

    Chápem poslancov na pravom krídle. Máme stranu, ktorá sa vyhlásila za deštruktívnu opozíciu, ktorú chápem v tom zmysle, že chcú všetko rozbiť.

  • Ruch v miestnosti. Hlas predsedajúceho: Pokoj, páni poslanci, je to tak. Pokoj.

  • Sedel som na tej strane ako poslanec, keď som počul predsedu KDH, že sa deklaruje KDH za deštruktívnu stranu.

  • Hlasy v sále. Hlas predsedajúceho: Áno, sú tu výsledky.

  • Chápem z týchto pozícií snahu, aby sa tento zákon neprijal, aby sa naozaj deštrukcia dostala aj do záhradkových osád, aby nastal stav, ktorý sa už signalizuje, že ľudia zo záhradkových osád "vypadnú".

    Chápem pána poslanca Farkasa za MKDH, ktorý sa aspoň čestne postavil k problému, keď vyhlásil, že oni sú proti tomu zákonu a nenavrhujú ani žiadne pozmeňujúce návrhy, pretože zastávajú názor, že ľudia v záhradkových osadách neoprávnene gazdujú a že by ich bolo asi potrebné odtiaľ vyhnať.

  • Predsedajúci znovu vyzýva poslancov, aby sa upokojili.

  • Chápem pána poslanca Rosivala, ktorý sa pokúsil navrhnúť, aby sa tento zákon stiahol. Chápem ho, že má ten istý záujem, pretože keby sa stiahol tento zákon a o rok by prišiel znovu na stôl, tak by bola situácia už asi iná. Keď sa to nepodarilo pánu poslancovi Rosivalovi, tak aj pani poslankyňa Rusnáková navrhuje rôzne iné alternatívy, rôzne iné riešenia. Pani poslankyňa, domáhate sa toho, že záhradkári nemajú umožnené sa združovať. Majú. Nepotrebujú na to tento zákon. Môžu sa združovať. Vy dobre viete, alebo, ak neviete, tak hovoríte o niečom, o čom viete, o čo ide, ale neviete, čo to je. Pretože dnes nemáme skoro ani jednu záhradkovú osadu, kde by už neboli nejaké parciálne, vlastnícko-užívateľské vzťahy niektorých záhradkárov individuálne vyriešené. Ako chcete zaviesť na ľudí v záhradkovej osade nútenú kolektívnu správu alebo kolektívne hospodárenie? Ten stav už reálne niekde prebehol, preto nie je možné, aby sme teraz alternovali s nejakým kolektivizmom. Preto je nutné, aby sa to individuálne dotiahlo. Individuálni vlastníci sa môžu na druhý deň rozhodnúť a založiť si družstvo, na druhý deň sa môžu vzdať tohto vlastníctva v prospech nejakého spolku, či už to bude obchodná spoločnosť alebo si to môžu riešiť na základe zákona o združovaní občanov.

    Nehnevajte sa, dámy a páni, je to politický problém. Nečakali sme, že bude v parlamente nejaká selanka, presne sme predpokladali, že sa jednotlivé politické pozície vyfarbia, ale je tragické, že sa tu politikárči na biede situácie, na biede záhradkárov, ktorí konali skutočne v dobrom úmysle a teraz sa označujú za zlodejov, čo hospodária na nejakej ukradnutej pôde.

  • Preto odporúčam, aby sa návrhy zo strany tohto krídla opozície nezobrali do úvahy pri hlasovaní o tomto zákone. Návrhy pána poslanca Juriša sme zvážili a odporúčam vám, aby ste hlasovali podľa toho, ako navrhne pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    vo svojom záverečnom vystúpení sa dotknem len dvoch poznámok.

    Jedna poznámka tu bola veľmi trefná, ako sa dá zo zákona urobiť absolútna fraška, a to je v tom, keď jeden pán poslanec povedal, že my poslanci, ktorí, ak náhodou vlastníme alebo užívame záhradkárske osady, nemali by sme o tom hlasovať, že sme v konflikte záujmov. Ale keby sme mali takto skutočne pristupovať k tomu, tak sme v konflikte záujmov aj v tom, že vlastníme byty, aj v tom, že platíme dane, keď budeme rozhodovať o daňových zákonoch, aj v tom, že máme niektorí autá, no proste poslanci by museli byť asi novonarodeniatka, pretože tie nie sú v konflikte záujmov, jedine vari so svojím materským mliečkom a s tým, že sa narodili. To je jedna poznámka - alebo s pupočnou šnúrou, áno.

  • Potlesk. Hlasy v sále.

  • Druhá poznámka - áno, takto tu dnes bol vyložený zákon, takto presne, pán poslanec, a som rád, že uznávate taký výklad zákona.

    Na druhej strane chcem ešte povedať: Prosím vás pekne, áno, je rozvírená hladina v súvislosti s tým, že treba vyriešiť záhradkárske osady, ich užívanie, a keď k vám príde občianka alebo telefonuje a hovorí: "Prosím vás pekne, ja viem, že tí vlastníci majú zo zákona, z ústavy právo, ale čo my, užívatelia. Prečo sa nás nikto nezastane, nechráni? Prečo teraz, keď tu, ja neviem, v hlavnom meste Slovenskej republiky vládnu orgány v inom politickom zoskupení a berú užívateľom záhradky?" Sú takéto telefonáty, prosím vás pekne.

  • Ruch v miestnosti.

  • Nie sú tu tí poslanci prítomní, preto ich nebudem menovať. Pretože to nie je fér, ktorí sa takto k tomu zachovávajú.

    Chcel by som, vážený pán predsedajúci, tým ukončiť svoje záverečné slovo a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Delingu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe s tým, že v tejto spoločnej správe je uvedených 15 návrhov, z ktorých navrhli pán poslanec Rosival na osobitné hlasovanie vyňať bod 8 a pán poslanec Juriš na osobitné hlasovanie bod číslo 3, 10 a 14. Takto to mám zaevidované.

    Navrhoval by som, vážený pán predsedajúci, keby sme mohli hlasovať naraz o bodoch číslo 1, 2, 4, 6, 7, 9, 12 a 15 s tým, že odporúčam, aby sme prijali tieto návrhy.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca. Prijať en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej predkladám na hlasovanie návrhy pod bodmi 5, 11 a 13 s tým, že by sme o nich hlasovali naraz. Odporúčam ich neprijať.

  • Budeme hlasovať o ďalších bodoch zo spoločnej správy, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali o bode 8, a odporúčam, aby sme ho prijali.

  • Osobitne budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 3 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o bode 3 a odporúčam ho prijať.

  • Budeme osobitne hlasovať o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Aj tento pozmeňujúci návrh spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Osobitne budeme hlasovať o bode 10. Odporúčam ho prijať.

  • Budeme osobitne hlasovať o bode 10 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

  • Osobitne budeme hlasovať o bode 14. Navrhujem ho prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 14 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Aj tento pozmeňujúci návrh spoločnej správy sme prijali.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky návrhy zo spoločnej správy.

    Teraz v rozprave podali návrhy 3 páni poslanci. V poradí, ako ich uviedli alebo navrhli, budeme o nich hlasovať. Prvý predložil návrhy pán poslanec Juriš. Predložil 3 návrhy, takže budeme hlasovať o každom návrhu osobitne. Hlasujeme o prvom návrhu, kde navrhol vypustiť v § 3 odsek 3, ostatné prečíslovať. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Juriša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Druhý pozmeňujúci návrh - v § 10 ods. 1 upraviť poslednú vetu - odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána Juriša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca bol k § 4 ods. 1, kde navrhoval vypustiť slová "najmenej však 0,30 Sk za m2". Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Juriša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Langoš. Je ich celkove sedem, ôsmy predložil potom za neho ešte pán poslanec Palacka. Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Langoša.

    Jeho prvý návrh je k § 2 ods. 1, kde chcel doplniť novú vetu. Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Langoša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca Langoša.

    Nech sa páči.

  • Druhý návrh pána poslanca Langoša je k § 2 ods. 1 zákona, kde navrhuje vypustiť písmeno e). Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca je k § 2 ods. 2, kde navrhuje nové znenie, a to takto: "(2) Užívateľom - podnájomníkom pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade (ďalej len podnájomník) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy o podnájme so záhradkárskou organizáciou obhospodaruje a užíva pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len spoločné pozemky), ktorý má právny nárok na podanie nároku na získanie ním užívaného pozemku do vlastníctva a spoluvlastníckeho podielu k spoločne užívaným pozemkom." Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca je vypustiť celý článok II zákona. Odporúčam ho neprijať.

  • Budeme hlasovať o štvrtom návrhu pána poslanca Langoša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca je vypustiť celé ustanovenie § 3. Odporúčam ho neprijať.

  • Budeme hlasovať o piatom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Šiesty pozmeňujúci návrh pána poslanca je nový § 3 v tomto znení: "Vlastníkom pôvodne ornej pôdy, sadov, záhrad a viníc, ktorí trvajú na vydaní, sa pozemky vydajú najneskôr do 30. 10. 1997." Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca: "Nový § 19 Prechodné ustanovenia

    (1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniklé po účinnosti tohto zákona. Vznik právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh som podal ja, ktorý nahradil v podstate bod 11 zo spoločnej správy v tomto znení: V článku 1 v § 7 ods. 1 začiatok vety znie: "Konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov." Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána spoločného spravodajca Delingu. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Palacka predniesol pozmeňujúci návrh v tomto znení: V § 8 ods. 1 doplniť o slová: "predložiť platnú zmluvu o dočasnom užívaní uzavretú medzi záhradkárskou osadou a poľnohospodárskou organizáciou a zmluvu o podnájme alebo potvrdenie záhradkovej osady SZZ, že záhradkár - užívateľ užíva konkrétny pozemok na základe právne platných dokladov o nespornosti trvania práva nájmu alebo že neprebieha spor o vydanie pozemkov vlastníkom". Odporúčam návrh neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Palacku. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Čiže tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Nech sa páči.

  • Odporúčam HO, samozrejme, prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

  • Ďakujem.

    Pristupujeme k nasledujúcemu dvadsiatemu siedmemu bodu programu, ktorým je

    návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady.

    Návrh na voľbu člena rady, ktorý pripravil výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ste dostali ako tlač 510a, v ktorej máte aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím poverenú členku výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport poslankyňu pani Máriu Ďurišinovú, aby podala informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

  • Vážený pán predsedajúci,

    bol by som veľmi rád, keby ste v zmysle § 34 prijali môj protest proti spôsobu, akým prerokúvame na schôdzi Národnej rady jednotlivé body, alebo prosím vás o vysvetlenie, podľa ktorého rokovacieho poriadku vlastne rokujeme. Ak rokujeme podľa nového rokovacieho poriadku, potom spoločný spravodajca nemá čo hlásiť, ako odporúča hlasovať. Ak rokujeme podľa starého, tak potom nemôžete zastavovať faktické poznámky reagujúce na faktické poznámky atď., čo všetko sa dalo robiť podľa starého poriadku.

    Takže vás prosím, aby ste nám povedali, podľa čoho rokujeme, a aby ste upozornili všetkých spoločných spravodajcov, aby sa zdržali svojich osobných názorov. Oni majú právo povedať, prečo neprijať niektorý pozmeňujúci návrh, ak je v rozpore s logikou toho zákona, ak je v rozpore s inými právnymi predpismi alebo je tam nejaké iné ustanovenie, ktoré je lepšie. Ale rozhodne nie svoj osobný názor alebo odporúčanie, ako hlasovať, bez toho, že by to odporúčanie bolo zdôvodnené.

  • Áno, máte pravdu. Ďakujem. Nech sa páči, Anton Národa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som len oznámiť tým kolegyniam poslankyniam a poslancom, ktorí sú členmi komisie pri výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, že dnes o 13.00 hodine sa koná zasadanie tejto komisie v rokovacej miestnosti číslo 147. Áno, boli rozposlané aj pozvánky, ale napriek tomu oznamujem členom tejto komisie, aby sa zúčastnili na krátkom rokovaní tejto komisie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem ešte raz.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesla správu výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport k návrhu na voľbu člena do Rozhlasovej rady. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval pozmeňujúci a doplňujúci návrh kandidátov na člena Rozhlasovej rady a

    A. konštatuje, že:

    1. podľa § 7 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov sa 4. novembra 1996 skončilo dvojročné funkčné obdobie trom členom Rozhlasovej rady. Na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. decembra 1996 boli na uvoľnené miesta zvolení dvaja noví členovia rady. Podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona Rozhlasová rada má 9 členov, ktorých volí Národná rada Slovenskej republiky. Je teda potrebné zvoliť ešte jedného člena tejto rady,

    2. predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom číslo 31 z roku 1997 oslovil poslanecké kluby, resp. poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a profesijné a občianske združenia v oblasti kultúry a prostriedkov z oblasti periodickej tlače, aby navrhli na voľné miesta v Rozhlasovej rade vhodných kandidátov,

    3. klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Spoločnú voľbu - SDĽ, SDS, Hnutia poľnohospodárov Slovenskej republiky a Strany zelených na Slovensku potvrdili kandidáta Dr. Pavla Fabiána. Kluby poslancov za KDH, DÚ a MKDH a Maďarskej koalície sa k pôvodným návrhom uvedeným v tlači 510 nevyjadrili. Matica slovenská v opakovanom návrhu potvrdila kandidáta Cyrila Žuffu a Združenie slovenských novinárov navrhuje Dr. Emila Semanca,

    B. berie na vedomie zmenu a doplnenie uvedené v bode A/3 tohto uznesenia,

    C. posúdil doplňujúci návrh kandidáta Emila Semanca z hľadiska splnenia kritérií podľa § 7 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov,

    D. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 7 ods. 2 a 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov zvolila jedného člena Rozhlasovej rady z týchto kandidátov: Dr. Pavol Fabián, Dr. Rudolf Lesňák, Ľubomír Lintner, Peter Miklóši, Dr. Cyril Žuffa, Dr. Emil Semanco.

    Ďakujem za pozornosť.

    Chcela by som ešte povedať, že v tlači 510a máte v prílohe podrobnejšie informácie k uvedeným kandidátom. Keďže rokujeme podľa nového rokovacieho poriadku, dúfam, že budete hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Ďurišinovej. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu. Do rozpravy nemám zatiaľ nikoho prihláseného. Pani Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, žiadam o 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Aj ja žiadam 15-minútovú prestávku.

  • Dobre, dávam 15-minútovú prestávku.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Pred hlasovaním, áno. Mysleli ste pred hlasovaním, nie teraz. Dobre, ďakujem. Nemám nikoho prihláseného do rozpravy, ani ústne.

    Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave pani poslankyňa Ďurišinová? Nie. Prestávka 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pozývam vás do rokovacej sály, budeme pokračovať. Je nás málo.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať. Pán poslanec Ducký, zaujmite svoje miesto. Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško. Pokoj, vážení.

  • Pán predsedajúci, za klub KDH vám oznamujem, že sťahujeme svojho kandidáta Rudolfa Lesňáka z kandidátky.

  • Pán predsedajúci, oznamujem za poslanecký klub DÚ, že sťahujeme svojho kandidáta pána Lintnera.

  • Ďakujem. Pán Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som poprosiť všetkých členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby o l3.30 hodine prišli do našej rokovacej miestnosti, potrebujeme ukončiť bod programu o Matici slovenskej.

    Ďakujem.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady. Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Budeme postupovať podľa schváleného volebného poriadku. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, za, proti alebo zdržal sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný. Prosím overovateľov, aby sa ujali funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k hlasovaniu. Chcem ešte ospravedlniť na odpoludňajšie rokovanie pána Jozefa Pokorného, išiel k lekárovi.

    Volíme len jedného kandidáta.

  • Tajné hlasovanie.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ak ešte niekto nebol odovzdať hlas, prosím, aby tak urobil.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasovanie vyhlasujem za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vytvorili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

    Do 14.00 hodiny je obedňajšia prestávka. Dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán overovateľ, prosím vás, aby ste nás oboznámili s výsledkom hlasovania.

  • Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 7. februára 1997.

    Na tajné hlasovanie na voľbu člena Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov. Pred hlasovaním boli stiahnutí z kandidátky páni Rudolf Lesňák a pán Ľubomír Lintner. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu člena Rozhlasovej rady bolo odovzdaných 117 platných hlasovacích lístkov, 7 neplatných hlasovacích lístkov a všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe člena Rozhlasovej rady hlasovalo za Pavla Fabiána 81 poslancov, za Pétra Miklósiho hlasovalo 31 poslancov, za Emila Semanca nehlasoval žiaden poslanec, za Cyrila Žuffu hlasovalo 5 poslancov.

    Na zvolenie člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej rady zvolený Pavol Fabián.

  • Ďakujem pánu poslancovi Jurišovi za oboznámenie s výsledkami volieb.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní pána Fabiána za člena Rozhlasovej rady.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    pristúpine k dvadsiatemu ôsmemu bodu programu, ktorým je

    návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Návrh ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 582.

    Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Brňáka, aby návrh výboru uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. 1. 1997 vystúpil v mene predkladateľov návrhu na schválenie volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 582.

    Ako vyplýva z článku 134 Ústavy Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky vymenúva prezident Slovenskej republiky z kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky. Postup pri ustanovení sudcov Ústavného súdu podrobne upravuje § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jej sudcov.

    Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v § 115 a 116 upravuje postup Národnej rady Slovenskej republiky pri podávaní návrhov kandidátov na sudcov Ústavného súdu prezidentovi Slovenskej republiky, pričom podrobnosti o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu sa ponechávajú na úpravu vo volebnom poriadku, ktorý schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. V tomto zmysle Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vypracoval predložený návrh volebného poriadku, pričom v ňom venoval osobitnú pozornosť postupu pri navrhovaní kandidátov na uvedenú funkciu, rokovaniu o týchto návrhoch v ústavnoprávnom výbore a na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a samotnej technickej stránke volebného aktu vrátane opakovanej a novej voľby. Rovnako ako pri iných volebných poriadkoch o voľbách v Národnej rade Slovenskej republiky sa vo volebnom poriadku upravujú povinnosti Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o posúdenie predloženého návrhu volebného poriadku s tým, že ako poverený zástupca predkladateľa vítam každé konštruktívne a zlepšujúce návrhy k nemu.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem poslancovi Brňákovi za uvedenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím poslanca Róberta Fica, ktorého ústavnoprávny výbor poveril plniť úlohu spravodajcu k tomuto bodu programu na schôdzi Národnej rady, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu uznesenia vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som si na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. 1. 1997 splnil úlohu, ktorú zákon Národnej rady číslo 350/1996 o rokovacom poriadku podľa § 27 tohto zákona ukladá spravodajcovi k prerokúvanému návrhu na schválenie volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh prerokoval a schválil na svojej 70. schôdzi 30. januára 1997 uznesením číslo 378, pričom popri určení povereného člena výboru, ktorý uvedie návrh na schôdzi, a spravodajcu odporúčal predložený návrh schváliť.

    Ako spravodajca Národnej rady k prerokúvanej veci návrh na schválenie volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky odporúčam predmetný návrh po uskutočnenej rozprave schváliť.

    Vážený pán podpredseda, to je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Ficovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. K tomuto bodu programu do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov a poslankýň chce ústne prihlásiť.

    Keďže ani ústne nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a zároveň uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Brňák? Nechce. Ďakujem.

    Žiada si k rozprave stanovisko spravodajca ústavnoprávneho výboru? Nie. Ďakujem.

    Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia a hlasujeme verejne, použitím technického zariadenia.

    Prosím spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Fica, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán podpredseda, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh uznesenia, ktorý je priložený k tlači číslo 582, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 115 ods. 4 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky schvaľuje volebný poriadok na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

    Odporúčam, aby sme tento návrh uznesenia Národnej rady schválili.

  • Áno, ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje volebný poriadok na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila volebný poriadok na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme dvadsiatym piatym bodom programu, ktorým je

    návrh na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 590.

    Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Brňáka, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. 1. 1997 vystúpil v mene Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 590.

    Na úvod mi dovoľte oboznámiť vás s dôvodmi, ktoré vedú k predloženiu predmetného návrhu, a o postupe Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov pri jeho príprave, ako i s právnym rámcom postupu pri voľbe kandidátov na voľbu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, ako je vám známe, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Miloš Seemann oznámil, že sa podľa § 12 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov vzdal svojej funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Podľa článku 139 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky vzdá svojej funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.

    Podľa § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky majú možnosť podať príslušní ústavní činitelia Slovenskej republiky, záujmové organizácie právnikov a vedecké inštitúcie. Z podaných návrhov Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní navrhne prezidentovi Slovenskej republiky dvoch kandidátov na vymenovanie jedného z nich za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Za kandidátov navrhnutí občania musia spĺňať podmienky ustanovené v článku 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom zo dňa 29. 11. 1996 požiadal navrhovateľov uvedených v § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o podanie návrhov na voľbu sudcov v termíne do 10. 1. 1997. Do času prerokovania tohto materiálu bolo Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru Národnej rady Slovenskej republiky doručených 8 návrhov na kandidátov na voľbu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uvádzam ich v abecednom poradí bez uvedenia titulov:

    1. Eduard Bárány (navrhovateľ: klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Spoločnú voľbu)

    2. Jozef Bella (navrhovateľ: Najvyšší súd Slovenskej republiky)

    3. Ján Cuper (navrhovateľ: klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko)

    4. Ľubomír Dobrík (navrhovateľ: A. M. Húska, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky)

    5. Alexander Fuchs (navrhovateľ: Slovenská advokátska komora, M. Čič, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky)

    6. Peter Kresák (navrhovateľ: Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave)

    7. Peter Potúček (navrhovateľ: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)

    8. Ernö Rózsa (navrhovateľ: klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Maďarskú koalíciu)

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetné návrhy na svojej 70. a 71. schôdzi dňa 30. 1. 1997 a 5. 2. 1997, pričom posúdil v súlade s volebným poriadkom, ktorý sme pred chvíľou schválili, či návrhy boli podané vo forme, ktorá umožňuje preveriť, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky určené v § 11 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

    Predpoklady na zvolenie sú: slovenské štátne občianstvo, voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahnutie veku 40 rokov, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov praxe v právnickom vzdelaní. K tomuto si Národná rada Slovenskej republiky vyžiadala ako prílohy k návrhom doklad o vzdelaní a o požadovanej odbornej praxi, stručný životopis, výpis z registra trestov a vyhlásenie navrhovaného občana s overeným podpisom, že s kandidatúrou na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky súhlasí.

    Ústavnoprávny výbor na svojej 70. schôdzi dňa 30. januára 1997 konštatoval, že siedmi navrhnutí kandidáti - páni Eduard Bárány, Jozef Bella, Ján Cuper, Ľubomír Dobrík, Alexander Fuchs, Peter Kresák a Ernö Rózsa spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 134 Ústavy Slovenskej republiky a v § 11 odsek 3 citovaného zákona, a odporučil predložiť predmetný návrh na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    U kandidáta Petra Potúčka žiadal ozrejmiť splnenie predpokladu 15 rokov praxe v právnickom povolaní, keďže z predložených dokladov táto skutočnosť nebola úplne zrejmá. Na ďalšej schôdzi dňa 5. 2. 1997 už za účasti kandidáta Petra Potúčka ústavnoprávny výbor opätovne prerokoval predmetný návrh s tým, že tento kandidát ozrejmil náplň svojej práce v riadiacich funkciách s tým, že v jeho náplni bola i agenda právneho charakteru. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetné vysvetlenie akceptoval hlasovaním a odporučil i tohto kandidáta predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na voľbu spolu s ďalšími siedmimi kandidátmi. Z tohto dôvodu máte pred sebou predmetný návrh, o ktorom v súlade so schváleným volebným poriadkom budeme hlasovať.

    Vážené dámy, vážení páni, predpokladám, že pokyny na voľby vám dá predsedajúci schôdze pán podpredseda Ľupták, a preto ako poverený zástupca výboru na záver uvádzam, že v prípade, ak postupom uvedenom v tomto volebnom poriadku zvolíme dvoch kandidátov, ktorých predložíme na vymenovanie jedného sudcu Ústavného súdu prezidentovi Slovenskej republiky, sa výsledok hlasovania premietne i do uznesenia Národnej rady, s ktorým vás teraz oboznámim.

    Návrh tohto uznesenia k návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 590:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky listom z 18. novembra 1996 oznámil, že sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Miloš Seemann sa 14. novembra 1996 vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

    B. navrhuje podľa článku 139 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s § 116 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním prezidentovi Slovenskej republiky - a teraz sa uvedú dvaja zvolení kandidáti, ktorí vzídu z tajnej voľby - za kandidátov na vymenovanie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda, to je všetko.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rozpravu k tomuto bodu. Zatiaľ som nedostal ani jednu písomnú prihlášku. Kto sa chce prihlásiť ústne?

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Brňák? Nie. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k voľbe, chcem pripomenúť, že podľa článku 139 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa sudca Ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu Ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenúva iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou. Podľa § 115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada navrhuje prezidentovi tých kandidátov, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupovať budeme podľa schváleného volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

    Chcem pripomenúť, že svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: za, proti, zdržal sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u dvoch kandidátov. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný, alebo doplňovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Dávam slovo pánu predsedovi Gašparovičovi s faktickou poznámkou.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, overovatelia ma požiadali, aby som vám ešte raz vysvetlil priebeh hlasovania. Dopúšťali sme sa mnohých chýb, takže bolo veľa neplatných hlasovacích lístkov.

    Prosím, ako máme mená v poradí, za každým menom je napísané: za, proti, zdržal som sa. Ak chcem, povedzme, hlasovať v tomto prípade za pána Báránya, zakrúžkujem "za", ale to neznamená, že ak tých druhých nechcem, že si nevšimnem tie ďalšie riadky. Čiže pod ním je Bella, ak ho nechcem zvoliť, zakrúžkujem "proti". Pod ním je pán Cuper, ak ho chcem zvoliť, zakrúžkujem "za". Čiže musíte za každým menom zakrúžkovať tak, ako volíte: za, proti, zdržal som sa.

  • Áno. No vidíte, tak predsa len. Dobre.

  • Tajné hlasovanie.

  • Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať. Prosím povereného pána poslanca z overovateľov, aby nám v zmysle § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámil výsledky voľby.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    zápisnica o tajnom hlasovaní na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na tajné hlasovanie na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu bolo odovzdaných 116 platných hlasovacích lístkov, 7 neplatných, 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Eduarda Baránya hlasovalo za 25 poslancov, proti 71 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov.

    Za kandidáta Jozefa Bella hlasovali za 2 poslanci, proti 84 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov.

    Za kandidáta Jána Cupera hlasovalo za 69 poslancov, proti 39 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

    Za kandidáta Ľubomíra Dobríka hlasovalo za 70 poslancov, proti 33 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

    Za kandidáta Alexandra Fuchsa hlasovali za 4 poslanci, proti 87 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.

    Za kandidáta Petra Kresáka hlasovalo za 39 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov.

    Za kandidáta Petra Potúčka hlasovali za 2 poslanci, proti 93 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov.

    Za kandidáta Ernö Rózsu hlasovalo za 11 poslancov, proti 80 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.

    Podľa § 115 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu boli zvolení títo dvaja kandidáti: Ľubomír Dobrík a Ján Cuper.

    To je všetko, pán predseda.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe tejto voľby je vypracované uznesenie, ktoré bude znieť:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky listom z 18. novembra 1996 oznámil, že sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Dr. Miloš Seemann sa 14. novembra 1996 vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

    B. navrhuje podľa článku 139 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s § 116 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním prezidentovi Slovenskej republiky Ľubomíra Dobríka a Jána Cupera za kandidátov na vymenovanie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    máme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Takú istú voľbu by sme mali urobiť aj na členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Z pléna boli návrhy, aby som predniesol návrh, či by sme túto voľbu, keďže sú hlasovacie lístky osobitne, neurobili naraz.

  • Hlasy z pléna.

  • Niektorí kričia nie, niektorí áno - to znamená, že by sme o tom museli dať hlasovať. Dám o tom hlasovať.

    Prosím, budeme hlasovať, či voľbu týchto kontrolných orgánov, pokiaľ ide o členov, urobíme jedným hlasovacím aktom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Lístky sú označené tak, že sa nedá pomýliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Môžeme túto voľbu uskutočniť takýmto spôsobom.

    To znamená, pani poslankyne, páni poslanci, že máte pred sebou tlač 598 a tlač 602. Najskôr, kým poviem k rozprave, sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, procedurálne navrhujem, aby sme pokračovali podľa rokovacieho poriadku, pretože máme skončiť o 16.00 hodine a je zrejmé, že prekročíme 16.00 hodinu, aby sme hlasovali o tom, či budeme pokračovať aj po 16.00 hodine. A ak môžem dať nejaké odporučenie, tak ja by som bol za to, aby sme tento bod nechali až na utorňajšie rokovanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja by som bol dal o tom hlasovať.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, buďte taký dobrý a povedzte nám, v akom zmysle chápete pomerné zastúpenie podľa zákona v týchto výboroch pri počte 8.

  • Pán poslanec, tak, ako sa to vypočíta.

  • Dobre, ale to znamená, že dávate za pravdu pánu poslancovi Ftáčnikovi, že je to 4 : 4.

  • Nedávam za pravdu nikomu, dám návrh na rozdanie hlasovacích lístkov. Odhlasovali ste si 8 ľudí. Teda sme si, aby bolo jasné.

  • Pán predseda, buďte taký dobrý nám povedať, či aparát Národnej rady je schopný vyrátať pomerné zastúpenie pri 8 členoch. Buďte taký dobrý a dajte...

  • Hlas z pléna.

  • Je to zákon, pán poslanec Brňák, čiže nerozčuľujte sa. Zákon ste prijali aj vy.

  • Pán poslanec, keď sa rokovalo o počte, tak sa predsa hovorilo, aký je pomer hlasov. Nemôžem ho zmeniť, ani zhoršiť, ani zlepšiť. Vy budete o tom hlasovať.

  • Nemôžeme hlasovať o matematike. Nemôžeme hlasovať, že dva a dva sú štyri, pán predseda. Bohužiaľ.

  • Nedávam o tom hlasovať. Dávam hlasovať o tom, aby ste si zvolili počty tak, ako to má byť pri pomernom zastúpení.

  • Pán predseda, nie. Zákon hovorí, že je pomerné zastúpenie. Dajte, aby kancelária podala informáciu o výpočte, čo znamená pomerné zastúpenie pri 8 členoch.

  • Hlasy v sále o tom, že o matematike sa nedá hlasovať.

  • Prosím? Veď to je v poriadku. Nejdem tu s vami počítať, koľko to je. Každý vie, čo je pomerné zastúpenie, a vie si to vypočítať. Každý klub, každý poslanec. Ja vám iné nemôžem dať.

  • Hlasy v sále.

  • Nemám to tu. Môžem vám povedať, aké máte počty členov v kluboch. Tak si to vypočítajte. Prosím.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, keďže sa blíži 16.00 hodina, či budeme pokračovať ďalej. Prosím, prezentujme sa.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Pán poslanec Fico dal návrh skončiť o 16.00 hodine.

  • Hlasy v sále.

  • No nie. Hlasujeme, že máme skončiť o 16.00 hodine. (Neutíchajúce hlasy v sále.) Dobre. Páni poslanci, pokoj. Toto hlasovanie neplatí. Budeme hlasovať o tom, či budeme pokračovať aj po 16.00 hodine. Toto neplatí.

  • Krik v sále.

  • Ale, páni poslanci, nekričte, ja som vyhovel vášmu procedurálnemu návrhu. Tak prosím, procedurálny návrh: pán poslanec Fico sa pýta, či budeme pokračovať po 16.00 hodine. Pochopil som to inak, opravili ste ma. Hlasujeme teraz o tom, či budeme rokovať aj po 16.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Odhlasovali ste si, že budeme pokračovať aj po 16.00 hodine.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Pozrite sa, v rokovacom poriadku je, že spravidla a že Národná rada sa môže rozhodnúť. A teraz ste sa rozhodli. Prosím, pokoj. Upokojte sa, budeme pokračovať. Pán poslanec Weiss - faktická poznámka.

  • Pán predseda, jednoduché aritmetické prepočty ukazujú, že keď sa má dodržať zákon a pomerné zastúpenie v tých orgánoch, do ktorých ideme teraz voliť, tak pri zaokrúhľovaní, ktoré vzniká pri počte 8 ľudí, štyria by mali byť z opozície, 4 z koalície.

  • Pán poslanec, absolútne s vami súhlasím. Ale teraz môžete mať len procedurálny návrh. O chvíľu otvorím rozpravu a toto isté môžete povedať. Neporušujme rokovací poriadok. Ja s vami súhlasím, čo chcete povedať.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh a žiadam o ňom hlasovať bez rozpravy, aby sme rokovali do šestnástej hodiny a tretej minúty.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme o zložení výborov hlasovali verejným, nie tajným hlasovaním o všetkých členoch naraz.

  • Pán poslanec Mikloško. Pán poslanec, ide len o procedurálne návrhy. Prosím vás.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky nie je schopná urobiť prepočty, dovoľte mi, aby som vám oznámil, aké sú prepočty.

  • Toto urobíte v rozprave. Prosím vás, aby ste to teraz nerobili. Procedurálny návrh to nie je. Otvorím rozpravu a toto isté môžete povedať.

    Prosím, ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča. Počuli ste, prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Ďakujem. Návrh neprešiel.

    Druhý procedurálny návrh mal pán poslanec Hrušovský, ktorý povedal, aby sme o obidvoch týchto kontrolných orgánoch hlasovali naraz, ale verejným hlasovaním. Oddelene a verejným hlasovaním.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania s tým, že som dostal za klub Spoločná voľba prihlášku pána poslanca Kanisa. Iné písomné prihlášky nemám. Prosím pána poslanca Kanisa.

  • Pán predseda, vážená Národná rada,

    podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckých klubov má byť zastúpenie vládnych a opozičných strán v osobitných kontrolných orgánoch 4 : 4. So zaokrúhľovaním na celé čísla sa nedá manipulovať ako so všeobecným textom zákona. Ak chceme postupovať podľa zákona, ak chceme zachovať princíp pomerného zastúpenia, bolo by zrejme lepšie zmeniť počet členov osobitných kontrolných orgánov z 8 na 9.

    Preto, pán predseda, navrhujem zaradiť hneď teraz nový bod programu schôdze Národnej rady s názvom Zmena uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o počte členov osobitných kontrolných orgánov, s cieľom zmeniť počet členov výborov z 8 na 9 a zachovať v počte 9 zastúpenie 5 z vládnej koalície a 4 z opozície. Prosím, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

  • Áno, pán poslanec, ďakujem, ale musia sa k vám pripojiť ešte dva poslanecké kluby. Nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa hlási. Hlási sa pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

  • Pán predseda, v prvom rade klub KDH sa pripája k návrhu pána poslanca Kanisa, to znamená, ak sa nájde ešte jeden, treba o tom hlasovať.

    Ale k samotnému bodu len veľmi stručne. Opakujem, čo som už povedal. Vzhľadom na to, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky nie je schopná prepočítať, koľko je pomerný systém pri ôsmich poslancoch, ktorí majú tvoriť jeden i druhý výbor, dovoľte, aby som oznámil, aby ste to zobrali na vedomie, že pri ôsmich členoch výboru pri 150-člennej snemovni pre koalíciu vychádza 4,37 poslanca, toto číslo sa od Aljašky až po tú druhú časť zaokrúhľuje na 4, čiže sú to 4 poslanci zaokrúhlení, a pre opozíciu je to 3,62, čo sa takisto na celej zemeguli zaokrúhľuje na 4.

  • Hlasy v sále.

  • Čiže prosím koalíciu, pre ktorú síce zákon už absolútne nič neznamená, aby láskavo zobrala na vedomie toto rozdelenie 4,37 : 3,62, čo je 4 : 4. Ja viem, že v Nových Zámkoch ste sa ináč učili matematiku, ale...

  • Hlas v sále: Váš brat ma učil. Smiech v sále.

  • Tak, bohužiaľ. Ani môj brat, ktorý je veľmi schopný pedagóg, vás nedokázal nič naučiť.

  • Ďakujem, pán poslanec, súhlasím s vami. Pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi je prihlásený ako ďalší.

  • Pán predseda, vážená Národná rada, klub poslancov Maďarskej koalície sa pripája k návrhu pána poslanca Kanisa. Toto som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Poslanecký klub Demokratickej únie sa pripája k návrhu pána Kanisa. Ak tento návrh neprejde, potom žiadam pred hlasovaním o 10-minútovú prestávku.

  • Áno. Hlási sa ešte niekto okrem pána Benčíka a Urbana? Nie. Uzatváram rozpravu.

    Pán poslanec Benčík. Pán poslanec Benčík, prosím, poďte sem, je to rozprava.

  • Vážený pán predseda, v mene klubu Spoločná voľba prosím, aby pred týmto hlasovaním bola vyhlásená 10-minútová prestávka.

  • Ďakujem. Ešte sa musí niekto prihlásiť.

    Pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    chcem ponúknuť aj iný matematický výpočet, opierajúci sa o to, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Mikloško. Ak vychádzame z toho, že dnes zo 150 mandátov má koalícia 82, opozícia 65 a sú tu 3 nezávislí poslanci, potom čísla, ktoré hovoril pán poslanec Mikloško, vyzerajú takto: Pre koalíciu je to 4,37, to bolo správne, pre opozíciu 3,46, čiže pod 3,5 a to nie je možné zaokrúhliť na 4, a pre ostatných 3 nezávislých poslancov je to 0,16. Čiže ostáva vlastne na celé čísla: koalícia 4, opozícia 3 a 1 mandát je nerozdelený. Ak by sme išli do druhého skrutínia a rozdelili jeden nepridelený mandát zase podľa prvého kľúča, tak vlastne vychádza zaokrúhlenie opäť pre opozíciu ten posledný mandát, čiže je to 5 : 3.

    Ďakujem.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, pokoj. Faktickú poznámku má pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážení kolegovia, myslím, že to bolo čarovné vystúpenie, pretože potvrdilo to, čo povedal pán kolega Mikloško.

    Pán poslanec Urban v dobrej viere povedal, že, áno, vychádza to pre opozíciu. To znamená 3,46 a na druhé skrutínium ide 0,46. Koalícii ide len 0,37 (zo 4,37 na zaokrúhlenie ide len 0,37.) Čiže najväčší zvyšok má opozícia. On to presne povedal, len v závere...

  • Vážení, je to kúzlo nechceného, ale pán poslanec Urban vlastnými slovami povedal, že to patrí opozícii, akurát neurobil správny záver, lebo to je 4 : 4. A to sme vám hovorili už včera, ak neviete počítať, a napriek tomu ste schválili 8, tak je to váš problém, nikoho iného.

    § 60 odsek 2 rokovacieho poriadku, to znamená zákona, nedáva inú možnosť výkladu, len tú, ktorú urobil pán poslanec Urban - 4 ku 4. Keď sa vám to nepáči, môžete sa o tom hádať alebo zmeniť počet. Môžete ho zmeniť na iný, kolega Kanis vám navrhuje elegantné riešenie. Ale nemôžete tvrdiť, že je to nejak inak, predviedol to aj váš vlastný poslanecký kolega.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda, v mene tretieho poslaneckého klubu žiadam tiež 10-minútovú prestávku. Ďakujem.

  • Pán predseda, myslím si, že všetci z toho, čo som povedal, pochopili, aj keď som sa zmýlil pri tej veci, keď som povedal, že zostávajúci mandát patrí opozícii. Jednoznačne z toho výpočtu, ktorý som povedal, patrí koalícii a neviem, ako, pán poslanec Ftáčnik, ako chcete prísť k tomu štvrtému mandátu, keď to nemôžete zaokrúhliť na celé číslo nahor, keď máte 3,46. Ako to chcete zaokrúhliť nahor?

  • Ďakujem. Pán poslanec Palacka.

    Prosím o pokoj, páni poslanci.

  • Keď pán poslanec Urban použil analógiu s voľbami, kde je prvé a druhé skrutínium, tak by mal ísť do dôsledkov. Druhé skrutínium, teda mandáty v druhom skrutíniu sa prideľujú v poradí podľa najväčšieho zvyšku po delení v prvom skrutíniu. Najväčší zvyšok po delení je tých 0,46, ktoré má opozícia, a 0,37 je menšie. Čiže v druhom skrutíniu sa pridelí neuplatnený mandát opozícii.

  • Chcel som reagovať na kolegu Urbana a potvrdiť to, čo teraz povedal pán poslanec Palacka. Myslím, že je to jasné, zrozumiteľné a s touto logikou vystúpil pán kolega Urban od rečníckeho pultu. Akurát to nedoviedol k správnemu záveru, pretože druhé skrutínium sa rozdeľuje podľa najväčšieho zvyšku nerozdelených hlasov. Ten je najväčší v opozícii, preto urobil správny záver, že mandát patrí opozícii. To je všetko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, že keby obidva kontrolné orgány mali 150 členov, nemáme žiadne problémy.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Musím dať hlasovať o návrhu pána poslanca Kanisa.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, nechcete dať najprv odhlasovať a potom prestávku?

    Najskôr odhlasujeme návrh pána poslanca Kanisa. Však všetci kričia, že... Hlasujeme o návrhu pána poslanca Kanisa.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Aj pán poslanec Mikloško povedal, že hlasujeme.

    Pán poslanec Kanis navrhol, aby sme hlasovali o zrušení uznesenia, ktoré hovorí o počte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Páni poslanci, je 16 hodín 10 minút, očakávam vás o 16.20. Prestávka bude 10 minút. Žiadali ju kluby.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, je 16.20 hodín, je po prestávke, prosím, budeme sa prezentovať.

    Prezentovalo sa 44 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mám oznam o leteckej preprave pre poslancov. Lietadlo odlieta asi o 17.00 hodine, autobus odchádza 30 minút skôr. Rokovanie 24. schôdze Národnej rady bude pokračovať 11. februára o 9.00 hodine. Prílet lietadla je určený na pondelok 10. februára s odletom z Košíc o 14.00 hodine a z Popradu o 14.40 hodine.

    Prerušujem rokovanie a stretneme sa v utorok o 9.00 hodine.