• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze Národnej rady.

    Otváram rokovanie prerušenej schôdze. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vás informujem, že ospravedlnenie na dnešnú schôdzu mi poslali pán poslanec Andel, pán poslanec Mikolášik, pán poslanec Švec a pán poslanec Slota.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 92 poslancov, to znamená, že sme uznášaniaschopní.

    Chcem vám len pripomenúť, že páni overovatelia - pán poslanec Líška a pán poslanec Polák - budú uzatvárať prezenčné listiny o 11.00 hodine a o 18.00 hodine.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na to, že k vládnym návrhom zákonov o ochranných známkach a exportnej a importnej banke bolo včera viacero pripomienok, tieto pripomienky budete mať na stole.

    Navrhujem, aby sme dnes začali rokovanie

    vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru.

    Po jeho prerokovaní by sme prešli na hlasovanie k uvedeným zákonom, aby ste si mohli porovnať pripomienky.

    K dvadsiatemu prvému bodu programu máte vládny návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 573, a spoločnú správu ako tlač 573a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím pána ministra.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    predložený návrh zákona o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1996. Potreba vypracovania tohto zákona vychádza z medzinárodných záväzkov, ktoré prijala Slovenská republika v medzinárodných zmluvách a ktoré predpokladajú vnútroštátnu právnu úpravu. Ide najmä o Európsku dohodu o pridružení medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane a Všeobecnú dohodu o clách a Dohode GATT, vrátane znenia všetkých zmlúv, ktoré boli prijaté záverečným aktom uzavretým v Marakéši v roku 1994. Na túto právnu úpravu pamätá aj Dohoda o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou z roku 1992.

    Predkladaná právna úprava vychádza z Dohody o vykonávaní článku 6 GATT, ktorá bola prijatá v rámci Uruguajského kola GATT. Pri vypracovaní návrhu zákona sa prihliadalo na nariadenie vlády Európskych spoločenstiev o ochrane pred dumpingovým dovozom z nečlenských krajín Európskeho spoločenstva, čím sa zohľadnila požiadavka aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie.

    Dumping, ktorým sa tovar jednej krajiny predáva na trh druhej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho cena v predávajúcej krajine, je odsúdeniahodný, ak spôsobí alebo hrozí spôsobiť škodu výrobe existujúcej na území druhej krajiny, alebo keď citeľne zabraňuje vytvoreniu domácej výroby. Pred takýmto spôsobom obchodu sa možno chrániť prijatím antidumpingových opatrení.

    Krajina, ktorá chce konať vo veci dumpingu, musí mať prispôsobenú legislatívu. Slovenská republika v súčasnosti nemá prijatý zákon na ochranu pred dumpingom. Tento nedostatok odstráni predkladaný zákon.

    Dumpingové konanie je administratívne zložité konanie založené na dokazovaní, ktoré sa vedie voči zahraničnému subjektu. Túto skutočnosť zohľadňuje aj predkladaný návrh zákona. Pri jeho úvodných ustanoveniach je vyjadrený účel, ktorým je úprava pravidiel posudzovania dumpingu pri dovoze tovaru, pravidiel na zisťovanie a posudzovanie dumpingovej ujmy a prijímanie opatrení na ochranu pred dovozom dumpingového tovaru.

    Ďalšie ustanovenia definujú pojmy, ktoré sa všeobecne používajú v súvislosti s problematikou dumpingu a sú pre tento okruh otázok špecifické. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava tejto problematiky doteraz na Slovensku neexistovala, bolo potrebné zaviesť nové, doteraz nepoužívané pojmy do slovenského právneho poriadku.

    V ďalšej časti zákona je upravený postup pri skúmaní podnetu a konanie. Zákon umožňuje prijať opatrenia predbežného charakteru, ktoré majú zabrániť dovozu dumpingového tovaru do Slovenskej republiky, ktorý spôsobuje dumpingovú ujmu, a eliminovať tak negatívne účinky takéhoto dovozu, prípadne im úplne predísť. Pri zisťovaní dumpingovej ujmy sa skúma objem dovozu dumpingového tovaru a následný vplyv na ceny na domácom trhu. Vznik dumpingovej ujmy alebo jej hrozby v dôsledku dovozu dumpingového tovaru je podmienkou na možnosť prijatia antidumpingového opatrenia, ktorým je aplikácia antidumpingových ciel na tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľného obehu.

    Podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o výške cla je to, aby clo bolo dostatočné na odstránenie škody spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu. Musí byť vyberané na nediskriminačnom základe k dovozom zo všetkých zdrojov, o ktorých sa vyšetrovaním zistilo, že sú dumpingové a pôsobia škodu, okrem tých, kde boli prijaté cenové záruky. Antidumpingové clo môže ostať v platnosti len tak dlho a v tej miere, aká je nevyhnutná na vyváženie dumpingu, ale maximálne 5 rokov.

    Dumpingové konanie vedie ministerstvo financií ako nestranný orgán. Nestrannosť je vyjadrená tým, že v kompetencii ministerstva nie je priamo obchodná politika, ale má nástroje, ktoré môže v prípade potreby použiť. Počas konania o dovoze dumpingového tovaru spolupracuje s ministerstvom hospodárstva, zahraničných vecí, Protimonopolným úradom a inými vecne príslušnými ministerstvami.

    Predkladaný návrh obsahuje aj povinnosť notifikácie, ktorá má zabrániť podvodom pri uplatňovaní antidumpingových cien. V praxi to znamená, že okamžite ako orgán poverený konaním zistí, že sú dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie konania, verejne oznámi toto začatie konania v Obchodnom vestníku. Rovnako platí povinnosť zverejnenia výsledkov konania, ako aj rozhodnutie o uložení alebo zrušení cla.

    Z krajín strednej a východnej Európy pridružujúcich sa k Európskej únii takúto právnu úpravu prijalo už Poľsko, Maďarsko a 4. decembra 1996 bol tento zákon schválený aj vládou v Českej republike.

    Vážené dámy, vážení páni, zákon o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru je zákonom, od prijatia ktorého sa očakáva, že vyplní citeľnú medzeru v právnom poriadku Slovenskej republiky. Náš štát tak bude mať nástroj, ktorý bude čeliť negatívnemu javu dumpingu. Z uvedených dôvodov prosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda. Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Bartošíková. Preto ju prosím, aby nás oboznámila s výsledkami prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu z rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1343 z 23. decembra 1996 pridelil vládny návrh zákona o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru na prerokovanie do 24. januára 1997 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru prerokovali v stanovenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s doplnkami a zmenami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Vážený pán predseda, prosím, aby ste pred hlasovaním umožnili hlasovaním rozhodnúť Národnej rade o tom, či môžem odporučiť na spoločné hlasovanie balík pozmeňujúcich návrhov, ktorý nie je v rozpore s úmyslom predkladateľa, zlepšuje a dopĺňa tento návrh zákona. O ostatných návrhoch by som potom odporučila dať hlasovať samostatne, pokiaľ Národná rada vysloví s takýmto riešením súhlas.

    Vážený pán predseda, ako spravodajkyňa využívam možnosť poskytnutú mi v § 27 ods. 7 rokovacieho poriadku a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem vám za predloženie stanovísk výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som dostal jednu prihlášku z klubu Spoločná voľba. Viac prihlášok nemám. Ako prvá sa od pultu prihlásila pani spravodajkyňa. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    ako som už povedala, v spoločnej správe existuje množstvo návrhov a pripomienok, ktoré dotvárajú predloženú novelu a predložený návrh zákona a nie sú v rozpore ani s úmyslom predkladateľa. Preto okrem bodov 10 a 27 dám o týchto návrhoch hlasovať v spoločnom hlasovaní, pokiaľ Národná rada k tomu vysloví súhlas. Rada by som upozornila na nejaké preklepy, ktoré vznikli.

    V bode 6 v treťom riadku odspodu v slovku "zloženia" došlo k preklepu, slovo má správne znieť "zloženie". Čiže písmenko "a" si opravíme na "e".

    V bode 20 v § 10 ods. 3 v slove "šetrí" sa stal preklep. Správne znenie má byť: slovo "prešetrí" sa nahrádza slovom "preskúma".

    K bodu 10 spoločnej správy si dovoľujem predniesť pozmeňujúci návrh. V § 5 ods. 3 je uvedené, že v predvetí sa slovo "cena" vkladá za slovo "určená". Slovo "určená" sa netýka celého predvetia, týka sa iba písmena "a". Preto slovo "určená" odporúčam zaradiť pred slová "vo výške ceny".

    Vážený pán predseda, ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

    Oznámil som, že do rozpravy sa prihlásil klub Spoločná voľba. Za Spoločnú voľbu vystúpi pán poslanec Magvaši.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    potreba tohto zákona je pre podnikateľskú sféru Slovenskej republiky dlho očakávaná a patrí medzi štandardné metódy, ako sa systémovo brániť voči nekalým praktikám v zahraničnom obchode. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že súčasťou najväčšej medzinárodnej dohody v dejinách ľudstva, ktorá sa uzatvorila na záver Uruguajského kola v roku 1994, je aj Všeobecná dohoda o clách a obchode GATT 1994 a je tam článok VI, ktorý sa práve zaoberá antidumpingovými opatreniami. Túto dohodu podpísala aj Slovenská republika, a ako uviedol predkladateľ správy, v nadväznosti na toto boli spracované a existujú už vlastne zákony v Poľskej republike, v Maďarskej republike a v Českej republike je to tiež v zákonodarnom schvaľovaní. Žiaľ, treba konštatovať, že Poľská republika a Maďarská republika zatiaľ tieto zákony nevyužili, a chcem veriť, že po schválení tohto zákona bude Slovenská republika v zahraničnom obchode tento zákon efektívne využívať.

    Chcel by som sa stotožniť s jedným faktom, pretože to bude ďalej potom na to nadväzovať, že prijatie vnútroštátnej legislatívy nie je povinnosťou, ktorá vyplýva z členstva v Svetovej obchodnej organizácii, ale rozhodnutie, či sa bude proti dumpingu bojovať, je slobodnou vôľou každého štátu. Ak však niektorý štát dospeje k negatívnemu rozhodnutiu a príslušné predpisy, ktoré obsahujú transformáciu pravidiel medzinárodnej zmluvy, neprijme, nemôže akékoľvek opatrenia legálne uplatniť.

    Z toho vyplývajú v podstate dve skutočnosti - aby príslušná právna norma Slovenskej republiky bola kompatibilná s článkom VI dohody GATT z roku 1994 a aby aj inštitucionálne zabezpečila dohodu v Slovenskej republike tak, aby neboli problémy pri rokovaní v Svetovej obchodnej organizácii, ale takisto aj v Európskej únii, nás ako asociovanej krajiny, kde sa uplatňuje takáto dohoda, ale aj v colnej únii medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Dovolil som si povedať niekoľko slov k tomu, ako sa vlastne zo strany Európskej únie voči nám uplatňuje práve táto dohoda ako asociovanej krajiny, resp. dal by som to do vzťahu k štyrom krajinám CEFTA - Maďarsku, Poľsku, Českej republiky a Slovenskej republiky.

    Európska únia veľmi efektívne využíva tento zákon alebo túto dohodu a vlastne robí tým určité ochranárske opatrenia. Ale musím povedať, že antidumpingové konania proti dovozcom z asociovaných krajín majú rad problémov, na ktoré by som rád upozornil, pretože si myslím, že slovenské orgány v Európskej únii o týchto veciach na týchto fórach rozprávajú nedostatočne.

    Predovšetkým kľúčový dôvod je, čo je vlastne to zlé, že Európska únia je náš najväčší obchodný partner a široko profituje práve z otvorenia trhov, uchyľuje sa k antidumpingovým praktikám dosť často. Naproti tomu asociované krajiny takmer vôbec nepoužili tieto metódy.

    Po druhé - okolnosti, ktoré viedli k použitiu antidumpingových praktík, spôsobili určité znepokojenie. Zdá sa, že sú to ochranné opatrenia použité na riešenie vnútorných problémov niektorých odvetví priemyslu Európskej únie. Straty údajne spôsobené exportom dumpingovým výrobkov z asociovaných krajín nie sú určite jediným faktorom, ktoré môžu spôsobiť nepriaznivú situáciu v danom odvetví.

    Po tretie, že podiel asociovaných krajín na trhoch Európskej únie je v porovnaní s veľkosťou týchto trhov malý a v niektorých prípadoch zanedbateľný. Silná konkurencia na trhoch nebola schopná vyrovnať sa s faktom, že asociované krajiny sa nateraz tešia určitým komparatívnym výhodám a skôr ako adaptovanie sa na meniace sa podmienky trhu dosiahla tieto ochranné opatrenia, realizácia ktorých je očividne ľahšia.

    Po štvrté, že antidumpingové opatrenia majú vždy za následok pokles alebo zastavenie exportu sporného výrobku. To určite neprispieva k ďalšiemu rozšíreniu vzájomného obchodu, jedného z cieľov európskej dohody. Tieto opatrenia tiež sťažujú predpovedateľnosť a ohrozujú istotu prístupu na trh, bez ktorých nemôže mať žiaden trh plnú dôveru vo výhody vyplývajúce z liberizačného procesu podľa európskej dohody. Všetky vlády, ktorých sa to týka, musia poskytnúť väčšie záruky a predovšetkým predvídateľnosť. Potrebujú ukázať dostatočnú politickú vôľu odolávať rôznym lobbistickým tlakom, pozerajúcim sa na protekcionalizmus spravidla ako alternatívu adaptácie na zmenu vo svetovej ekonomike.

    A po piate - škodlivosť jednostranného prístupu k sťažnostiam na dumping sa tiež vzťahuje na tie prípady, kde sú antidumpingové procedúry uzavreté bez toho, aby bolo prijaté dočasné alebo definitívne opatrenie. Náklady spojené s antidumpingovými konaniami sú totiž veľmi vysoké. Podniky, ktoré sú účastníkmi týchto konaní, musia vynaložiť významné finančné a materiálne prostriedky na znovuzískanie si dôvery svojich zahraničných partnerov a znovuzískanie svojho postavenia na trhu, ak sú to vôbec dokonca schopní urobiť. Navyše takéto podniky nie sú schopné získať pôžičky z európskych finančných inštitúcií, ba dokonca je tu výrazné podozrenie v jednej skutočnosti, že antidumpingové konania sa používajú skôr na získanie veľmi špecifických a podrobných informácií o jednotlivých podnikoch.

    Myslím si, že tento prológ, ktorý som tu povedal, si treba teda vlastne uvedomiť v jednej skutočnosti, a to predovšetkým v tom, že jednostranné opatrenia nie sú najvhodnejším riešením obchodných problémov. A z tohto pohľadu je potrebné, aby tento náš zákon bol určite kompatibilný s dodatkom VI GATT z roku 1994.

    V dôvodovej správe sa na strane 5 píše, a vlastne to aj citoval pán podpredseda vlády, že všetky navrhované právne úpravy sú v línii s dohodou o vykonávaní článku VI GATT. Žiaľ, musím konštatovať, že to tak nie je. Po detailnejšom preštudovaní dodatku a Všeobecnej dohody o clách mi vychádza, že je približne minimálne 29 vecných a konkrétnych rozdielností, ktoré sú v tomto zákone zahrnuté, oproti tomu, ako je spravený dodatok k článku VI. Napríklad návrh zákona sa nikde neodvoláva na podrobné úpravy dohody o antidumpingu, ktoré sa vzťahujú k nákladovej metodológii výberu vzorky a zrýchlenému posúdeniu nových exportérov. Podľa mňa závažné je to, že zahrnutie konceptu ujmy do definície dumpingu sa odlišuje od definície dumpingu v článku 2.1 dohody o antidumpingu Svetovej obchodnej organizácie.

    Je tu teda rad, 29, a dovolím si povedať, 29 veľmi závažných systémových chýb, ktoré nám môžu spôsobiť vážne problémy v tom, že keď začneme vykonávať antidumpingové konanie u nás, v prípade odvolania sa na Svetovú obchodnú organizáciu alebo Európsku úniu bude veľmi ťažké zdôvodňovanie kompatibily nášho zákona práve s dodatkom Svetovej obchodnej organizácie.

    Myslím si, že to, čo som tu spomenul, je dôležité aj v otázke inštitucionálneho naplnenia takéhoto zákona. Všade vo svete sa takýmito zákonmi a antidumpingovým konaním zaoberajú ministerstvá priemyslu a obchodu. Je to tak v Poľskej republike, v Maďarskej republike, je to tak v Spojených štátoch amerických, je to tak v Japonsku. A v podstate nakoniec aj voči Svetovej obchodnej organizácii, ktorá je vlastne garantom v celosvetovom meradle v otázke antidumpingu, je garantom k Svetovej obchodnej organizácii u nás ministerstvo hospodárstva. My tu zavádzame vlastne ministerstvo financií. Vytvárame tým inštitucionálnu disharmóniu medzi tým, ako potom to chceme vlastne vo svete presadiť.

    Chápem, že vlastne z antidumpingu vznikne dodatočné clo, ale to je už len záverečný výsledok a nie otázka celého procesu konania antidumpingového dokazovania o tom, či antidumping je, alebo nie je, teda vecného dokazovania.

    Chcel by som zároveň upozorniť, a pretože to spoločná spravodajkyňa neuviedla, odporúča v § 6 ods. 4 prijať odporúčania Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu nahradiť slovo "kvalitatívne" slovom len "fyzikálne". Ja si dovolím tvrdiť, že výrobok nemá len fyzikálne vlastnosti, ale má dokonca aj chemické, keď už chceme o tom rozprávať, to znamená, že slovo "fyzikálne" nedostatočne zodpovedá definovaniu tohto pojmu. Preto odporúčam spravodajkyni, aby zvážila, či neponechať to slovo "kvalitatívne", pretože dáva širší rámec a lepšie vystihuje podstatu toho problému.

    Žiaľ, musím úprimne povedať, že som vo veľkých rozpakoch, pretože tento zákon je pre slovenskú ekonomiku a pre slovenskú mikrosféru mimoriadne potrebný, ale 29 rozdielov medzi dohodou GATT a medzi týmto zákonom sú takého závažného charakteru, že dávam odporúčanie, aby sa tento zákon znovu vrátil, prerokoval so Svetovou obchodnou organizáciou, upravil sa a zladil v harmónii so zákonmi a dohodami, ktoré sú prijaté vo Svetovej obchodnej organizácii a potom sa urýchleným postupom prijal v našom parlamente.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, mám tomu rozumieť, že dávate procedurálny návrh?

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nikto nie je písomne prihlásený, pýtam sa pléna, či sa chce niekto vyjadriť.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vypočuli sme si vystúpenie pána poslanca Magvašiho, ktorý na jednej strane potvrdil potrebu prijať zákon Národnej rady o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru, na druhej strane vyslovil určité pochybnosti o správnosti smerovania obsahovej, vecnej správnosti návrhu tohto zákona s tým, že uviedol vyše 29 rozdielností, nie vecne, len ich teda určitým počtom spomenul. Rámcovo sa odvoláva na podrobné úpravy analýz nákladov, ak som to teda správne zachytil, tak ako ich predpokladajú inštitúty Svetovej obchodnej organizácie, a odlišnosť definície ujmy a podobne, ale neprecizoval tieto výhrady.

    Chcel by som podotknúť, že, samozrejme, aj ministerstvo financií a predkladateľ porovnával pri vytváraní zákona jednotlivé podklady a, samozrejme, že sme sa snažili zákon dostať do takej podoby, aby zodpovedal týmto pravidlám. Samozrejme, vieme, že tento zákon bude podliehať určitej forme notifikácie Svetovej obchodnej organizácie. Takže, pokiaľ nie sú pregnantne povedané tie výhrady, ťažko sa mi vyjadruje.

    Odporúčal by som posudzovať tento zákon v zmysle pripomienok, ktoré boli v jednotlivých výboroch, kde bolo možné aj konkrétne pripomienky k paragrafovému zneniu tohto zákona povedať, vyjadriť vecne a konkrétne a potom sa dalo s tým na príslušnej odbornej báze zapodievať.

    Pokiaľ tu bola výhrada k inštitucionálnemu zabezpečeniu zákona, naopak, v pracovnom konaní predstavitelia Svetovej obchodnej organizácie odporúčali nezávislé riešenie. Deklarujeme to aj v predkladacej správe, v dôvodovej správe k zákonu, že ministerstvá obchodu, samozrejme, riešia obchodné vzťahy, ale otázky analýz nákladovej, cenovej úrovne v podstate spadajú pod ministerstvo financií, takže nie je to len otázka ciel. Celé dumpingové konanie je postavené práve na dôkladnej analýze nákladovej a cenovej úrovne výrobkov, ktoré sú predmetom tovarovej výmeny, a to práve viedlo a nabádalo aj zo strany tých, ktorí zo zahraničia radili pri vytváraní tohto zákona, k tomu, že by sa inštitucionálne zabezpečenie riešilo v podmienkach ministerstva financií. Takže, naopak, bolo to podporované zo strany inštitútov GATT, nie že by voči tomu boli výhrady. Napriek tomu, že má pravdu pán poslanec Magvaši, že v mnohých krajinách je to riešené na inštitúte ministerstiev obchodu, ale celkove trend je posun práve smerom k ministerstvám financií alebo k obdobným inštitúciám, ktoré nie sú toľko previazané do konkrétnej obchodnej politiky.

    Takže z tohto dôvodu odporúčam pokračovať v prerokúvaní zákona. Pripomienky z jednotlivých výborov sú zhrnuté, a teda neodporúčam stiahnuť tento zákon z rokovania Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pani spoločná spravodajkyňa Bartošíková, pýtam sa aj vás, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, kolegyne,

    medzi Českou republikou a Slovenskou republikou ide o colnú úniu, ktorá doteraz funguje.

    Návrh zákona sa pripravoval takmer v zhode, myslím si, že po konzultácii aj s Českou republikou, a takto bude aj spoločne obhajovaný pred príslušnými zahraničnými orgánmi, na ktoré sme sa odvolávali.

    V rozprave vystúpil pán poslanec Magvaši s tým, že predniesol procedurálny návrh na vrátenie zákona na prepracovanie, o ktorom si myslím, že rozhodneme hlasovaním. V podstate nové pozmeňovacie návrhy neodzneli.

    Pán predseda, prosím, aby sme pred hlasovaním rozhodli o procedurálnej otázke, či budeme hlasovať o nekonfliktných návrhoch, ktoré vzišli z výborov spoločne, a o všetkých tých, ktoré boli otvorené, v samostatnom hlasovaní, či Národná rada súhlasí s takýmto postupom, a o procedurálnom návrhu pána poslanca Magvašiho, či vrátime zákon Národnej rady vláde na prepracovanie, alebo nie.

  • Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Magvašiho podľa § 29 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Magvašiho podľa § 29 ods. 2 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento návrh sme neprijali.

    Pani spoločná spravodajkyňa, môžete uvádzať hlasovanie najskôr o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a potom o tých, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby sme rozhodli hlasovaním o ďalšom mojom procedurálnom návrhu, či môžem uviesť hlasovanie o nekonfliktných bodoch spoločnej správy spoločne. Vraj treba o tom rozhodnúť hlasovaním.

    Pokiaľ Národná rada vysloví súhlas s takýmto postupom, odporučila by som v spoločnom hlasovaní hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy, okrem bodov 10, 12 a 27. Súhlasíme?

  • Dobre. Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 10, 12 a 27 samostatne, najskôr o tých, ktoré ste navrhli, samostatne, po jednom.

  • Pán predseda uviedol, že budeme najprv samostatne hlasovať o tých bodoch, ktoré som navrhla na samostatné hlasovanie, a to rešpektujem. Samostatne som navrhla hlasovať o bode 10, kde som dala pozmeňujúci návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 10. Pani spoločná spravodajkyňa dala tento pozmeňujúci návrh.

  • Nie, hlasujeme o bode 10 spoločnej správy, ku ktorému som predniesla pozmeňujúci návrh. Ten je presnejší.

  • Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

    Pôjdeme na ďalší bod zo spoločnej správy.

  • Áno, budeme hlasovať o bode 12 spoločnej správy, ktorý pán poslanec Magvaši správne navrhol neprijať, pretože je menej obsahový.

  • Prosím, hlasujeme o bode 12 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 98 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • Môžeme pristúpiť k poslednému bodu vyňatému na samostatné hlasovanie, k bodu 27.

    Z pléna ma upozorňujú, že rokujeme podľa starého rokovacieho poriadku, takže odporúčam ho neprijať.

  • Takže hlasujeme o bode 27 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 104 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby sme v spoločnom hlasovaní rozhodli o ostatných bodoch spoločnej správy, ktoré odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o ostatných bodoch spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

  • Vážený pán predseda, ešte zostal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesla ja k bodu 10 spoločnej správy. Týkal sa § 5. V § 5 ods. 3 písm. c) sa pred slová "vo výške ceny" vkladá slovo "určená".

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o vložení nového slova "určená" v § 5.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Schválili sme tento pozmeňujúci návrh.

    Týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru.

  • Budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach.

    Rokovanie o tomto návrhu zákona sme včera prerušili pred hlasovaním.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Pacola.

    Keďže pani predsedníčka sa vyjadrila včera po rozprave, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády,

    dovoľte, aby sme prikročili k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, z ktorých 1 je zo spoločnej správy, 51 od pána poslanca Fogaša a 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy od pána poslanca Líšku.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu zo spoločnej správy, ako spoločný spravodajca budem hlasovať za. Ideme ešte podľa starého rokovacieho poriadku.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Áno. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme prijali.

  • Ďalej prikročíme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Fogaš. Skôr než prikročíme k hlasovaniu, chcel by som poprosiť, pán predseda, aby si kolegyne a kolegovia upravili materiály, ktoré majú na stole z organizačného odboru, kde sú niektoré nedostatky a chyby. Chcem, aby si upravili nasledovné body: bod 6 a bod 34, ktoré sú prečiarknuté, ale pán poslanec Fogaš ich prečítal.

  • Áno. Ďalej bod 27, bod 28, bod 41 sú zakrúžkované, ale neboli prednesené.

  • Čiže nemôžeme o nich hlasovať.

  • Pán kolega Fogaš, súhlasíte s tým?

  • Tu sa nedá súhlasiť alebo nesúhlasiť. Nemôžeme o nich hlasovať.

  • Pán predseda, odporúčam prijať body číslo 8, 10, 11, 18, 19, 20, 24, 35, 36, 44, 45, 47 a 51. Zopakujeme ich ešte raz: 8, 10, 11, 18, 19, 20, 24, 35, 36, 44, 45, 47 a 51. Odporúčam, aby sme o nich hlasovali spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Dobre. Súhlasí aj pán poslanec Fogaš. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Takže tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 1. Spravodajca dal negatívne stanovisko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh pod bodom číslo 1.

  • Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Bod číslo 4 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 4. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán spoločný spravodajca, nemusíte diskutovať s kolegami.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 5 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Fogaša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

    Pán poslanec Fogaš chce dať procedurálny návrh?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem navrhnúť, aby sme pokračovali v hlasovaní tak, že by sme osobitne hlasovali o bodoch 14 a 23 a o ostatných odporúčam hlasovať en bloc. Keďže vidím, že predkladatelia dokonca aj technické veci odmietajú rešpektovať s tým, že sa urobia legislatívno-technické úpravy...

  • Ja to zdôvodňujem. Myslím, že nemá zmysel, aby sme...

  • Čiže, pán poslanec, ideme hlasovať o bodoch 14 a 23 samostatne. Áno?

  • Pán poslanec Fogaš navrhuje, aby sa o bodoch číslo 7, 12, 13, 15, 16, 17, 21, 22, 25, 29, 30, 32, 33, 34, 38, 43, 46, 49 a 50 hlasovalo spoločne. Odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o týchto bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Takže sme neprijali tieto pozmeňujúce návrhy.

    Môžme pristúpiť k hlasovaniu osobitne o tých dvoch bodoch, pán poslanec.

  • Budeme hlasovať teraz o bode číslo 14. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 14 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Fogaša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 14 sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fogaša, o bode číslo 23. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Ešte pán poslanec Líška mal pozmeňujúce návrhy.

  • Pán poslanec Líška predniesol 4 pozmeňujúce návrhy. Odporúčam o nich hlasovať spoločne. Budem ich odporúčať prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Pani poslankyňa Rusnáková chce mať procedurálny návrh.

  • Pán predseda, žiadam 15-minútovú prestávku.

  • Áno. Takže bude prestávka, pokračujeme o 10.35 hodine.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po prestávke.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sme dokončili hlasovanie a potom prešli k hlasovaniu o zákone ako celku.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    ostávam nám ešte odsúhlasiť zmenu účinnosti zákona, nakoľko tento zákon je v parlamente už vyše roka a pôvodná účinnosť bola od 1. novembra 1996. Po prednesení pani podpredsedníčkou vlády zmena termínu účinnosti by mala byť od 1. marca 1997. Ja som si ako spoločný spravodajca tento termín osvojil. Dávam hlasovať, aby tento zákon nadobudol platnosť od 1. marca 1997.

  • Prosím, budeme hlasovať o účinnosti. Prezentujme sa a hneď hlasujme. Účinnosť navrhuje pán spoločný spravodajca spolu s pani podpredsedníčkou - osvojil si jej návrh - na 1. marec 1997.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nikto nehlasoval. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem. Prešli sme všetky návrhy z rozpravy, pán spravodajca?

  • Môžeme prikročiť k hlasovaniu o vládnom návrhu ako celku v znení schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nikto nehlasoval. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach.

    Ďakujem vám pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem aj ja za spoluprácu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Exportnej a importnej banke Slovenskej republiky.

    Chcem len pripomenúť, že doplňujúce návrhy máte rozdané, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, najskôr hlasujeme o spoločnej správe a potom o pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých bodoch spoločnej správy k návrhu zákona o eximbanke. Tak ako som uvádzal vo svojom vystúpení, zopakujem, že z celkového počtu 37 bodov odporúčam prijať body 2 až 4, 6 až 15, 17, 19, 21, 22, 23, 26, 28, 29, 30, 31 až 33 a 37. Môžeme o tom hneď hlasovať.

    Pani poslankyňa Schmögnerová odporúčala body 2, 14 a 15 vyňať na osobitné hlasovanie. Odporúčam teda, aby sme hlasovali o bodoch 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 17, 19, 21, 22, 23, 26, 28 až 33 a 37 spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Pán poslanec Vaškovič chce vystúpiť s procedurálnym návrhom.

  • Navrhujem o bodoch 1 a 16 hlasovať samostatne.

  • K bodom 2, 14 a 15 dajme ešte body 1 a 16, hoci by sme to už nemali robiť.

  • Predchádzajúce odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o tých bodoch, ktoré predtým prečítal pán spoločný spravodajca. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 2, ktorý odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme bod 2 spoločnej správy.

  • Ďakujem. Bod 14, ktorý bol navrhnutý na osobitné hlasovanie, odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 14 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj bod 14.

  • Ďakujem. Bod 15 navrhnutý na osobitné hlasovanie rovnako odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 15 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme aj tento bod spoločnej správy.

    Pani poslankyňa Schmögnerová má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že pán spravodajca sa pomýlil, ja som navrhovala "bod 1 čiarka 5". On to prečítal ako 15 na osobitné hlasovanie. Ešte raz. Boli to body 2, 14, 1, 5, 16, 18.

  • Ale o bode 5 sme už hlasovali. O tom sme už hlasovali, pani poslankyňa.

  • Postupujeme tak, ako sme sa dohodli, pani poslankyňa.

  • Ale pani poslankyňa má v tom pravdu, že sme ešte nehlasovali ani o bode 1.

    Dobre, takže pokračujte v uvádzaní hlasovania.

  • Ďalej body 1, 5, 11, 16, 18, 20, 24, 25, 27, 34, 35 a 36 odporúčam neprijať s tým, že boli navrhnuté na osobitné hlasovanie body 1, 16 a 18.

  • Pán spoločný spravodajca, aj bod 5.

  • Budeme teraz hlasovať najprv o bode 1.

  • Budeme hlasovať o bode 1, ktorý odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Neprijali sme bod 1 zo spoločnej správy.

  • Bod 5 takisto v osobitnom hlasovaní odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Ani bod 5 sme neprijali.

  • O bodoch 11, 20, 24, 25, 27, 34, 35 a 36 odporúčam hlasovať spoločne. Odporúčam o tých, ktoré som prečítal, teraz hlasovať spoločne a neprijať ich.

  • K bodom 16 a 18 sa vrátime a budeme o nich hlasovať oddelene.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, je to opačné poradie, ale bude to tak.

  • Prosím, pán poslanec, hlasujme o bode 16 samostatne.

  • Dobre, nech sa páči, hlasujeme o bode 16 a navrhujem ho neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

  • Rovnako bod 18 je na osobitné hlasovanie. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod.

  • Ďakujem. Ešte raz prečítam body, ktoré odporúčam, aby sme o nich hlasovali spoločne a neprijali ich. Sú to body 11, 20, 24, 25, 27, 33, 35 a 36. Odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tieto body.

    Takže sme skončili hlasovanie o bodoch spoločnej správy, prejdeme na pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem.

    Ako prvý som vystúpil ja, dal som 9 návrhov, ktoré máte pred sebou písomne, snažil som sa veľmi stručne uviesť zdôvodnenie. Odporúčam všimnúť si, že sa dosiahla aj istá dohoda skrátením uvažovaných termínov, takže je tam platnosť od 1. júla a schválenie do 1. augusta. Odporúčam o všetkých bodoch hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lysáka. Navrhuje tak, ako ich máme pred sebou predložené v 8 bodoch, aby sme ich prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Takže tieto body sme prijali.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne za podporu.

    K návrhom pána poslanca Vaškoviča, celkove je ich 22, chcel by som len stručne povedať, že veľmi poctivo sme prešli všetky návrhy, chcem konštatovať, že naozaj väčšina má dobrý zámer, dobrú tendenciu, ale v podstate boli obsiahnuté alebo budú obsiahnuté aj vo vykonávacích prepisoch.

    Osobitne sa chcem zmieniť o bode 15. Bod 15 má dobrú tendenciu, dobrý zámer. Chcel som navrhnúť jeho úpravu, aj sme konzultovali s pánom poslancom Vaškovičom, v podstate sme sa dohodli, ale bol som dôrazne poučený, že nemožno naozaj nijakým spôsobom obísť platný zákon a v tejto podobe nie je možné ho prijať.

    Konzultoval som teda s navrhovateľmi tento návrh pána poslanca Vaškoviča, aby nedochádzalo k nežiaducej profitácii komerčných bánk. Návrh sa upraví vo vykonávacích predpisoch.

    Chcem sa teraz spýtať pána poslanca Vaškoviča, či bude súhlasiť s tým, aby sme o jeho návrhoch 1 až 14, 16 až 22 hlasovali spoločne.

  • Odpoveď z pléna.

  • Rozumiem tak, že súhlasí. Teda spomínané body 1 až 14, 16 až 22 pána poslanca Vaškoviča odporúčam neprijať.

  • Pán poslanec, súhlasili ste so spoločným hlasovaním?

  • Odpoveď z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tieto návrhy neprijali.

  • Ďakujem. Návrh číslo 15 s tým zdôvodnením, ktoré som tu uvádzal, odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže tento návrh prešiel.

  • Ďakujem. Tým boli vyčerpané všetky poslanecké návrhy aj návrhy pani poslankyne Schmögnerovej, ktorá žiadala oddelené hlasovanie. Môžeme pristúpiť k spoločnému hlasovaniu.

  • Takže budeme hlasovať o návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Exportnej a importnej banke Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem aj ja vám za spoluprácu.

  • Budeme pokračovať dvadsiatym druhým bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a majetku.

    Návrh ste dostali ako tlač 555 a spoločnú správu ako tlač číslo 552.

    Z poverenia vlády tento návrh zmluvy uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady návrh Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu a majetku.

    Doterajšie vzťahy v oblasti daní medzi Slovenskom a Turkmenistanom sa riadili mnohostrannými zmluvami bývalých členských štátov RVHP, ktoré už nezodpovedajú súčasným požiadavkám hospodárskej praxe. Navrhovaná zmluva je vypracovaná na základe vzorovej zmluvy OECD a jej ustanovenia sú obvyklé pri dojednávaní obdobných daňových zmlúv.

    Účelom navrhovanej Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku je vytvoriť právny priestor na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Vylúčenie medzinárodného dvojakého zdanenia môže byť riešené len uzatvorením medzinárodnej zmluvy a vzájomnou koordináciou daňových vzťahov. Cieľom navrhovanej zmluvy je upraviť podmienky na podnikanie podľa obdobných pravidiel, ako platia v štátoch Európskej únie.

    Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

    Zmluva by mala podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných štátov a ich využívaním by sa malo zabezpečiť objektívne rozdelenie práva na daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty. Celkový prínos plynúci z uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce.

    Zmluva sa predkladá pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky na odsúhlasenie Národnej rade, pretože upravuje odlišne od ustanovení daňových zákonov daňové povinnosti organizácií a občanov. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím o podporu tejto zmluvy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ako spoločný spravodajca bol určený v tomto bode programu pán Rastislav Šepták. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi predložiť vám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, tlač 555.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1346 zo dňa 23. 12. 1996 na prerokovanie do 24. 1. 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania materiálu v určených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram k tomuto bodu rokovania rozpravu s konštatovaním, že kluby neprihlásili nikoho do rozpravy. Nedostal som prihlášku ani od pánov poslancov. Pýtam sa teda, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Nikto sa nehlási do rozpravy ani teraz, takže končím rozpravu. Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť? Myslím, že nie. Pán poslanec Šepták takisto nie.

    Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu uznesenia.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme prijali navrhované uznesenie, ktorým sa vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a majetku.

    Ďakujem pekne.

    Pristúpime k rokovaniu o dvadsiatom treťom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 575 a správu výborov ako tlač 575a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh prednesie pán minister Baco.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dňa 24. júla 1996 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím zanikli pôvodné okresné úrady a obvodné úrady a začali svoju činnosť nové krajské úrady a nové okresné úrady. Uvedený zákon však nereflektoval na skutočnosť, že medzitým na úseku dopravy a cestného hospodárstva nadobudli účinnosť nové zákony, ktoré bolo potrebné zosúladiť s výkonom štátnej správy na nových krajských a okresných úradoch. Preto z iniciatívy ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií bol spracovaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení zákona číslo 27/1984 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 160/1996 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.

    Hlavným účelom tohto návrhu vládneho zákona je zosúladenie právnych predpisov, ktoré určujú kompetencie krajských a okresných úradov na výkon štátnej správy na úseku dopravy a cestného hospodárstva. V návrhu zákona sú uvedené aj doplnenia, ktoré boli vykonané z dôvodu spresnenia niektorých ustanovení cestného zákona za účelom jeho jednoznačného výkladu pri aplikácii. Novelizuje sa tiež zákon o cestnej doprave tak, aby niektoré kompetencie prešli z krajských úradov do kompetencie okresných úradov, čím sa priblíži výkon štátnej správy k občanovi.

    Novelizáciou zákona o dráhach sa zjednocujú práva a povinnosti dopravcov, ako aj práva a povinnosti cestujúcich v jednotlivých druhoch mestskej dopravy so zohľadnením špecifík ostatných druhov dráhovej dopravy. Rieši sa tiež postih, ak sa cestujúci nepreukáže platným cestovným lístkom.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s pripomienkami k návrhu zákona, ktoré vyplynuli z jeho prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a to v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbore pre životné prostredie a ochranu prírody, výbore pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a vo výbore pre obranu a bezpečnosť sa navrhovateľ stotožňuje.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že po prijatí predloženého návrhu zákona sa vytvoria zákonné predpoklady na odstránenie nesúladu kompetencií vo výkone štátnej správy krajských a okresných úradov na úseku dopravy a cestného hospodárstva a že sa zjednotia práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v jednotlivých druhoch dráhovej dopravy. Z uvedeného dôvodu odporúčam Národnej rade schváliť prerokovaný vládny návrh zákona.

    Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, aj vám.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Gaľa, ktorý nás oboznámi s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi predložiť spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, tlač 575.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1345 z 23. decembra 1996 na prerokovanie v lehote do 24. januára 1997 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím poverený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 23. januára 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ho prerokovali 22. januára 1997 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ho prerokoval 15. januára 1997.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení ich pripomienok, resp. doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

    To je všetko zo spoločnej správy, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že kluby nepoverili nikoho. Z poslancov sa prihlásil ako prvý spoločný spravodajca pán poslanec Gaľa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážení poslanci,

    súčasná situácia v podnikoch hromadnej dopravy osôb - či už ide o dopravné podniky, alebo SAD - je okrem iných vplyvov komplikovaná aj tým, že prijatím zákona o dráhach s účinnosťou od 1. 10. 1996 a zákona o cestnej doprave účinného od 1. septembra 1996 bola zrušená vyhláška ministerstva dopravy o mestskom prepravnom poriadku. Okrem iného to zapríčinilo, že v električkovej a trolejbusovej doprave neexistujú vykonávacie predpisy určujúce základné prepravné podmienky a oprávnenie na vymáhanie úhrady od cestujúcich (prirážka alebo pokuta) v prípade, že sa nemôžu preukázať platným cestovným lístkom. Vznikajú straty na tržbách, ktoré sú podstatnou zložkou výnosu týchto organizácií. Jednoducho povedané, vzhľadom na prijaté dva spomínané zákony dopravné podniky nemajú teraz v električkovej a autobusovej doprave možnosť pokutovať čiernych pasažierov, v autobusovej doprave chýba vykonávací predpis určujúci základné prepravné podmienky.

    Jednotlivé dopravné podniky zatiaľ tieto nepriaznivé situácie riešili pomocou samosprávy prijímaním všeobecných záväzných nariadení. Toto viedlo na sklonku roka 1996 poslanca Národnej rady Romana Vavríka k podaniu návrhu novely zákona číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Táto tlač bola prerokovaná pod parlamentným číslom 503. Po konzultácii s legislatívnym odborom Národnej rady a legislatívnym odborom príslušného ministerstva pán poslanec Vavrík svoj návrh stiahol a uvedený problém okrem ďalších otázok týkajúcich sa prevádzky, presunu kompetencií z bývalých obvodných úradov na nové okresné úrady, z bývalých okresných úradov na krajské úrady, ďalej zjednodušenia stavebného konania a vydávania stavebných povolení, riešenia vlastníckych vzťahov ku komunikáciám, spresnenia výnimky za užívanie diaľnic a ciest, upravenia reklamy, povinností dopravcu, povinností a práva cestujúcich rieši predložený vládny návrh novely uvedených zákonov, parlamentná tlač číslo 575.

    V podstate tento návrh má dobrú legislatívno-technickú aj vecnú úroveň. Napriek tomu dovoľte, aby som predložil niekoľko doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

    Pri prerokúvaní návrhu zákona neboli zistené chyby, ktoré sa stali pri tvorbe novely, ale ktoré sú zrejmé a bez ich opravy budú navrhnuté ustanovenia nedostatočné. Napríklad rozšírili sa priestupky na úseku cestnej dopravy o nové ustanovenia, ale neustanovila sa výška pokuty za tento nový priestupok v článku III. Odporúčam v článku II bode 2 v texte poznámky pod čiarou k odkazu 12a) za označenie "§ 14" vložiť slová "odsek 1". Odôvodnenie: Ide len o spresnenie odkazu.

    Ďalej v bode 6 v texte nového § 46a v jeho druhom odseku sa za slovami "v pohybe" namiesto spojky "a" vkladá čiarka a slová "na električkovej, trolejbusovej a lanovej dráhe, len keď". Odôvodnenie: Ide o spresnenie, v ktorých prípadoch možno do dráhového vozidla nastupovať a vystupovať len na pokyn vodiča alebo sprievodcu dráhového vozidla.

    Ďalej článok III sa dopĺňa novým bodom 2, ktorý znie: v § 20 ods. 5 písm. e) sa vypúšťajú slová "osvedčenie o schválení vzorky obalu na prepravu nebezpečných vecí". V bode 7 písm. e) sa vypúšťajú slová "osvedčenie o schválení vzorky obalu na prepravu nebezpečných vecí".

    Odôvodnenie: Zákon číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave bol zosúladený s právom Európskej únie a preprava nebezpečných vecí sa musí vykonávať podľa Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí ADR. Táto dohoda sa každé dva roky upravuje a v súčasnosti platné znenie od 1. 1. 1997 nevyžaduje, aby vodič vo vozidle mal osvedčenie o schválení vzorky obalu na prepravu nebezpečných vecí. Toto osvedčenie musí mať výrobca obalov. Preto sa navrhuje vypustenie povinnosti dopravcu, aby zabezpečil vodičovi vozidla mať pri sebe osvedčenie o schválení vzorky obalu na prepravu nebezpečných vecí.

    Keďže sa § 36 ods. 1 dopĺňa o nový priestupok pod písmenom e), je potrebné v odseku 2 tohto paragrafu túto skutočnosť zohľadniť určením výšky pokuty, ktorú možno za tento priestupok uložiť. Článok III je preto potrebné doplniť o nový bod 8, ktorý bude znieť: v § 36 ods. 2 sa za slová "ods. 1 písm. a)" vkladajú slová "a písm. e)". Vzhľadom na toto doplnenie článku III sa jednotlivé body novely zákona číslo 168/1996 Z. z. prečíslujú.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

    Keďže už nemám nikoho písomne prihláseného do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási z pléna.

    Pán poslanec Bajan, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že pán spoločný spravodajca hovoril o bode 7 spoločnej správy, ktorú odporúča ponechať v pôvodnom stave, prihlasujem sa k tomuto návrhu, pretože naozaj je to nekonzistentné riešiť taxatívnou sumou, keď celé zákonodarstvo v tomto je riešené násobkami. Takže odporúčam neprijať bod 7 spoločnej správy.

  • Páni poslanci, už nemám nikoho prihláseného do rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ďakujem za konštruktívny prístup výborom, ktoré prerokovali správu, aj pánu spoločnému spravodajcovi. Odporúčam, aby ste aj v diskusnom vystúpení vznesené pripomienky pána spoločného spravodajcu pri hlasovaní akceptovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa aj pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť, alebo pristúpime hneď k hlasovaniu. Nechce sa vyjadriť, takže pristúpime hneď k hlasovaniu. Prosím, aby sme najskôr hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Odporúčam hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: Navrhujem spoločné hlasovanie o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 9 a 10 s odporúčaním prijať ich.

  • Takže prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy číslo 1, 2, 3, 4, 5, 6, 9 a 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Body 7 a 8 spoločnej správy výborov odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bodoch 7 a 8 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tieto body.

  • Ďalej si dovolím navrhnúť hlasovať o svojich pozmeňujúcich návrhoch, ako som ich predložil v rozprave, keďže boli konzultované s legislatívnym odborom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Zároveň ich pán minister odporučil prijať. Žiadam vás o pozitívny postoj k týmto návrhom.

  • Hlasujeme en bloc, alebo po jednom?

  • Prosím, hlasujeme en bloc o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Gaľu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže sme prijali aj tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Pán predseda, vyčerpali sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy aj návrhy z rozpravy. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu ako celku.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o zákone ako celku so schválenými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci. Aj vám, pán minister.

  • Môžeme pokračovať dvadsiatym štvrtým bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 547 a spoločnú správu výborov ako tlač 547a.

    Pán poslanec Roman sa hlási s procedurálnym návrhom. Prosím, predneste ho. Procedurálny návrh môžete predniesť aj z miesta, pán poslanec.

  • Vážení kolegovia, vážený pán predseda, vážený pán minister,

    dovoľte, aby som predniesol procedurálny návrh na základe tzv. protestu alebo žiadosti novinárov a aj mojej žiadosti. A prosím pána predsedu parlamentu, aby podporil tento procedurálny návrh.

    Vážený pán Miroslav Kollár, vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

    dovoľte nám touto formou vyjadriť protest voči pracovným podmienkam, ktoré boli na základe opatrenia vedenia Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vytvorené novinárom, počnúc 24. schôdzou. Keďže práca parlamentných spravodajcov a komentátorov predpokladá úzky kontakt s členmi zákonodarného zboru, nesúhlasíme s reštrikciami, ktoré bránia vstupu novinárom do poslaneckého salónu.

    Sme presvedčení, že samotní poslanci v mene rozvíjania pluralitnej demokracie a slobody slova nemajú záujem o takúto izoláciu. Taktiež verejnosť má právo na dôkladné a úplné informácie z diania v Národnej rade Slovenskej republiky a vami zavedené opatrenie vytvára tomu celý rad prekážok.

    Preto vás žiadame o pochopenie a vyzývame vás prehodnotiť reštrikčný zásah do práce novinárov na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    S úctou 31 novinárov a k tomuto podpisu, k týmto podpisom som sa pripojil aj ja.

    Je to skôr žiadosť ako nejaký protest, ale myslím, že by sme to mali uviesť na správnu mieru. Je to reštrikcia.

  • Pán poslanec, neprerušil som vás. Hoci to nie je procedurálny návrh v rámci tohto bodu, nechal som vás dohovoriť. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať.

    Návrh vlády ste dostali - opakujem - ako tlač 547 a spoločnú správu výborov ako tlač 547a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister hospodárstva pán Česnek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s doplnkovým protokolom číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom republiky musí byť schválená slovenským parlamentom.

    Podpis Doplnkového protokolu číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode sa uskutočnil počas summitu predsedov vlád Stredoeuróskej dohody o voľnom obchode dňa 13. septembra 1996 v Jasnej s ministrami zodpovednými za zahraničný obchod a vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 608 z 10. septembra 1996 schválila návrh na uzavretie Doplnkového protokolu číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. V dňoch 22. a 23. 10. predkladaný materiál prerokovali parlamentné výbory Národnej rady, a to výbor pre financie, rozpočet a menu a takisto výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Na základe záverov rokovania a rozhodnutia Európskej rady v Essene v roku 1994 na tzv. Essenskom summite, ktorý sa zaoberal problematikou možného zjednotenia pravidiel o pôvode tovaru a ich rozšírením na krajiny strednej a východnej Európy tzv. zavedením diagonálnej kumulácie, sa začal celý rad rokovaní k tejto problematike...

  • Páni poslanci, pán poslanec Cuper, rešpektujte, že hovorí minister.

  • ...jednak medzi členskými krajinami Európskej únie, ako aj medzi pridruženými krajinami a Európskou úniou. Výsledkom týchto rokovaní bolo dosiahnutie dohody 29 členských a pridružených krajín Európskej únie v Bruseli o zavedení takýchto pravidiel od 1. januára 1997. Zavedením nových pravidiel o pôvode tovaru ide najmä o zosúladenie a zjednodušenie pravidiel s ohľadom na ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi pracovníkmi a colnými správami v príslušných krajinách. Podmienkou a potrebným základom na rozšírenie diagonálnej kumulácie bolo uzatvorenie dohôd o voľnom obchode medzi pridruženými krajinami a Európskou úniou, ako aj uplatňovanie rovnakých pravidiel pôvodu nielen v európskych dohodách, ale aj v príslušných dohodách o voľnom obchode medzi krajinami strednej a východnej Európy, alebo v prípade vážnych dôvodov, ktoré by viedli k malým rozdielom v pravidlách pôvodu, aj zabezpečenie správnej aplikácie rovnakých pravidiel o pôvode tovaru na účely diagonálnej kumulácie.

    V nadväznosti na nový protokol týkajúci sa pravidiel pôvodu, vypracovaný podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, bol uskutočnený celý rad rokovaní medzi členskými krajinami Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Záverom rokovaní colných expertov krajín CEFTA bolo prevzatie textu protokolu dohodnuté s Európskou úniou, ktorého uplatňovanie v rámci CEFTA by malo výrazne uľahčiť vzájomnú obchodnú výmenu Slovenskej republiky ako zmluvnej strany CEFTA s Európskou úniou a krajinami Združenia voľného obchodu, ako aj obchodu v rámci CEFTA.

    Doplnkovým protokolom číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode sa doteraz platný protokol číslo 7 Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, týkajúci sa pravidiel pôvodu tovarov, nahradí novým protokolom číslo 7, vypracovaným podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu.

    Nový protokol číslo 7 Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode sa skladá z textovej časti a príloh 1 až 5, pričom príloha 1 protokolu 7 obsahuje úvodné poznámky k zoznamu v prílohe 2, príloha 2 obsahuje ustanovenia opracovania alebo spracovania nepôvodných materiálov, ktoré je potrebné vykonať, aby vyrobený výrobok získal charakter pôvodného výrobku. Príloha 3 opisuje sprievodné osvedčenie a žiadosť o sprievodné osvedčenie a obsahuje taktiež ich vzory. Príloha 4 obsahuje formulácie vyhlásenia na faktúre v jazykoch členských krajín CEFTA, ako aj v jazyku anglickom, francúzskom a nemeckom. Príloha 5 obsahuje záznam o porozumení.

    Doplnkový protokol číslo 4 Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode sa bude predbežne uplatňovať od 1. januára 1997.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister. Ako spoločný spravodajca výborov bol k tomuto bodu určený pán poslanec Ducký, ktorého som pred chvíľou videl odísť z miestnosti.

  • Po chvíli.

  • Prosím, pán poslanec Ducký, ste určený ako spoločný spravodajca, aby ste nás oboznámili s výsledkom prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ospravedlňujem sa, ale práve ma zavolali k telefónu a pán minister bol rýchlejší ako ja.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 4 bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu dňa 24. 1. 1997 a takisto bol prerokovaný vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo a v zahraničnom výbore.

    Všetky uvedené výbory Národnej rady vzhľadom na to, že ide o štandardný postup vo väzbe na dohodu, ktorá vyplýva zo všeobecných pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, Európskej únie a aproximácie prístupov Slovenskej republiky, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som prihlášky z klubov, ani písomné prihlášky poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Nikto sa nehlási, môžem rozpravu ukončiť. Pán minister sa zrejme nechce vyjadriť, pán spoločný spravodajca tiež nie.

    Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem vám pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do 12.00 hodiny môžeme prerokovať ešte jeden bod. Bude to dvadsiaty piaty bod programu, a to

    vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Návrh ste dostali ako tlač 548 a spoločnú správu ako tlač 548a.

    Aj tento návrh prednesie pán minister Karol Česnek. Prosím preto pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom republiky musí byť schválená slovenským parlamentom.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 609 z 10. septembra 1996 schválila návrh na uzavretie Doplnkového protokolu číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorý bol podpísaný ministrami zodpovednými za zahraničný obchod krajín CEFTA 13. septembra 1996 počas summitu predsedov vlád krajín CEFTA v Jasnej. Materiál prerokovali a schválili parlamentné výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vychádzajúc z výsledkov liberalizácie obchodu s priemyselnými výrobkami dosiahnutým v Doplnkovom protokole číslo 2 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode podpísanom dňa 18. augusta 1995 vo Varšave, kde došlo k skráteniu prechodného obdobia vo vzťahu medzi Českou republikou, Slovenskou republikou a Maďarskom pri všetkých listinách colných koncesií o jeden rok, ako i vo vzťahu medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Poľskom, okrem listiny výnimiek, a v nadväznosti na závery Brnenskej deklarácie predsedov vlád krajín CEFTA sa uskutočnili ďalej rokovania expertov krajín CEFTA k znižovaniu počtu chránených oblastí s cieľom zužovať listiny citlivých položiek.

    Nakoľko všetky členské krajiny CEFTA od 1. januára 1996 začali uplatňovať colnú klasifikáciu podľa harmonizovaného systému 96 kombinovane s nomenklatúrou Európskej únie, uskutočnili sa najskôr bilaterálne rokovania k zmenám v nadväznosti na poskytované koncesie. Rokovania na úrovni expertných skupín medzi delegáciami Slovenskej a Českej republiky na jednej strane a delegáciou Maďarskej republiky na strane druhej v konečnom dôsledku nepriniesli predpokladanú výraznú zmenu v liberalizácii obchodu s priemyselnými výrobkami. Návrh Slovenskej republiky a Českej republiky skrátiť obdobie ochrany v skupine výnimiek, ako i recipročné zaradenie výrobkov kapitoly 52 colného sadzobníka, teda bavlny a bavlnených tkanín, nebol maďarskou stranou akceptovateľný.

    Výsledkom týchto rokovaní je protokol 1, kde v prílohe A je uvedený zoznam výrobkov, pri dovoze ktorých bude clo postupne znižované do roku 2000, nakoľko sú tieto výrobky pre Slovenskú republiku citlivými. Ide hlavne ďalej o minerálne oleje, oleje z bitúmenových nerastov, minerálne alebo chemické hnojivá, odpady z plastov, pneumatiky a papierenské výrobky. Maďarská republika bude udržiavať colnú ochranu hlavne pri výrobkoch z bavlny, dámsku a pánsku konfekciu, niektoré hotové textilné výrobky, niektoré druhy obuvi, ploché valcované výrobky zo železa alebo nelegovanej ocele, injekčné striekačky a podobne, ale okolo 80 % týchto položiek je z textilného sektora.

    Výsledkom bilaterálnych rokovaní medzi expertmi Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky je Protokol číslo 2, podľa ktorého bude clo postupne znižované pri výrobkoch dovážaných z Poľska a od 1. januára 2001 bude celkom zrušené. Do našej listiny výnimiek boli zaradené výrobky chémie, hlavne zmesi dusičnanu amónneho s uhličitanom vápenatým, zmesi močoviny a dusičnanu amónneho, polyvinylchlorid z polymérov etylénu, styrénu a ostatných plastov. Z elektrotechnického a strojárskeho priemyslu budú clom až do ukončenia prechodného obdobia chránené napríklad sústruhy číslicovo riadené, ostatné sústruhy číslicovo riadené, elektrotepelné prístroje, vypínače, žiarovky, ďalej tiež traktory, ťahače, injekčné striekačky.

    Poľská strana vzhľadom na pretrvávajúci proces reštrukturalizácie motorizačného sektora bude uplatňovať colnú ochranu do 1. januára 2002 pri 26 vybraných výrobkoch automobilového priemyslu. Od 1. januára 1997 bude v praxi vzájomný obchod s priemyselnými výrobkami okrem týchto spomenutých výnimiek prebiehať medzi Slovenskou a Poľskou republikou uplatnením nulových colných sadzieb.

    Bilaterálne rokovania medzi delegáciami Slovenskej republiky a Českej republiky na jednej strane a delegáciou republiky Slovinsko sa uskutočnili len vzhľadom na zmeny vyplývajúce z harmonizovaného systému 96. Vzájomná obchodná výmena priemyselných výrobkov medzi Slovenskou republikou a novou zmluvnou stranou Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode - Slovinskou republikou bola od 1. januára 1996 okrem 8 šesťmiestnych položiek chránených Slovinskou republikou do konca roku 1998 plne liberalizovaná.

    Závery aplikácie číselných kódov harmonizovaného systému 96 na priemyselné výrobky a rokovanie o ich ďalšej liberalizácii obsahuje ďalej Doplnkový protokol číslo 5 Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Doplnkový protokol číslo 5 bude predbežne vykonávaný od 1. januára 1997.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne aj ja, pán minister.

    Aj k tomuto bodu bol poverený vystúpiť za výbory Národnej rady Slovenskej republiky pán poslanec Ducký. Prosím, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som predniesol návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorý predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil dňa 13. 12. minulého roku pod číslom 1336 na prerokovanie jednotlivým výborom do 24. 1. 1997.

    Všetky výbory, t. j. výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a zahraničný výbor tento návrh prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Je to takisto pokračovanie procesu liberalizácie vo väzbe na proces transformácie v našej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Konštatujem, že som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy ani od klubov, ani od poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto chce v tomto momente prihlásiť do rozpravy.

  • Ak nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Mal by sa vyjadriť pán minister, ale zrejme nie je potrebné, pán spravodajca takisto nie, takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať.

    .

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem vám, pán minister, aj vám, pán spravodajca a poslanci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je dvanásť hodín, kým urobíme prestávku, chcem vám oznámiť, že poobede sa začína prvýkrát v rámci rokovania Národnej rady hodina otázok. Tam sa, samozrejme, nehlasuje, čiže nie je potrebný počet poslancov, budeme začínať včas, aspoň sa pokúsime.

    Ešte k vystúpeniu pána poslanca Romana, ktorý nepatrí k tomuto bodu, by som povedal, že žiadne obmedzenie spravodajcovia novinári v tomto parlamente nemajú. Je to tak ako v každom inom parlamente. Poslanci majú svoju miestnosť, sú ich miestnosti a spoločné miestnosti.

    Dúfam, že to "využijú" zase tí, ktorí chcú upozorňovať Štrasburg, že potláčame práva novinárov.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím aby ste zaujali svoje miesta, čas je neúprosný.

    Otváram hodinu otázok. Úvodom vám chcem len pripomenúť, že ide o nový inštitút podľa zákona o rokovacom poriadku. Ten je upravený v § 24 ods. 6 a v § 131. Podľa týchto ustanovení budeme teraz postupovať. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do 12.00 hodiny v stredu určení overovatelia vyžrebovali poradie. Toto poradie je vyvesené na tabuli. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní, sa neodpovedá.

    Prosím teraz pána predsedu vlády, aby oznámil od pultu, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe prerokovania s členmi vlády Slovenskej republiky namiesto neprítomného ministra Alexandra Rezeša určujem odpovedaním na otázky ministra Petra Baca, namiesto ministra zahraničných vecí, ktorý je na služobnej ceste, určujem zastupujúceho člena vlády pána podpredsedu Kalmana, podobne i za ministra Javorského, a namiesto neprítomného ministra Jozefa Zlochu určujem zastupovaním pani podpredsedníčku Katarínu Tóthovú.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Prosím, keby ste ostali už pri pulte.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Csákyho. Konštatujem, že pán poslanec Csáky je tu. Otázka znie: Do roku 1996 sa na školách s vyučovacím jazykom menšín používali dvojjazyčné vysvedčenia. Od roku 1997 s odvolaním sa na zákon o štátnom jazyku bol doterajší stav zrušený. Ide, podľa vás, o ďalšie rozšírenie menšinových práv?

  • Ochrana a rozvoj menšinových práv v Slovenskej republike sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, celou sústavou zákonov, inštitúciou súdnictva, garantujúcich ich vznik. Tieto práva majú nadštandardnú európsku úroveň. Vláde neprislúcha komentovať zákony, vláde prislúcha dodržiavať zákony. Ak Národná rada rozhodla o zákone, o používaní jazyka pri úradnom styku a tlačivách, vláda ho bude bezvýhradne dodržiavať.

    Pán predseda, skončil som.

  • Pán poslanec Csáky, pýtam sa, či vám stačí odpoveď.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi doplňujúcu otázku v zmysle zákona. Po prijatí jazykového zákona ste sľúbili, niekoľkokrát aj v zahraničí, že sa prijme zákon na ochranu menšinových jazykov. Vláda má zákonodarnú iniciatívu, pýtam sa vás, kedy bude vypracovaná verzia tohto zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Pán predseda, neviem, ako sa mám zachovať, lebo otázka je totožná s otázkou číslo 7. Mám preskočiť poradie?

  • Pokiaľ ide o pána poslanca, na to, čo sa ma pýta, by som rád povedal, že vláda Slovenskej republiky má v týchto veciach absolútne jasný program a omyl o zámeroch vlády vznikol tak, že pán prezident interpretoval bez konzultácií s vládou zámery vlády, kde povedal, že vláda má v úmysle... atď. Vláda Slovenskej republiky má v tomto smere jasný progres. Ten progres spočíva v tom, že hodnotí súlad vnútorných zákonov štátu s Chartou menšinových práv a takisto s európskymi normami v otázkach jazyka. Toto hodnotenie je pomaly ukončené a naše zákony sú v súlade s týmito medzinárodnými normami.

    Ďalej vláda Slovenskej republiky rozhodla, že prehodnotí ešte raz celú vnútroštátnu úpravu a bude rokovať o tom, či vôbec ju treba vyjadriť v jednom zákone, alebo zostane rozdelená do 32 zákonov, tak ako je to k dnešnému dňu. Pritom obsahovo týchto 32 zákonov je totožných s medzinárodne právnymi normami.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s efektivitou týchto zákonov a s nutnosťou prijatia zmien, urobili sme spoločnú poradu v Rade vlády pre národnostné menšiny, kde zástupcovia ostatných menšín, to znamená menšiny nie maďarskej, boli proti tomu, aby sa terajší právny stav menil a aby sa prijímal iný zákon. Čiže zámer a program vlády je v tomto smere absolútne jasný a smeruje k upevňovaniu a plneniu práv národnostných menšín.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, pani poslankyne, druhú otázku má pani poslankyňa Lazarová. Pýta sa: Je daná povinnosť označovať trvale štátnymi vlajkami aj budovy ministerstiev Slovenskej republiky?

  • Máte doplňujúcu otázku?

    Áno. Hovorte, pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem pekne za výstižnú odpoveď, pán premiér, ale myslím si, že jednotlivé ministerstvá si túto povinnosť vysvetľujú rôzne. Ja si myslím, že je žiaduce, aby budovy všetkých ministerstiev boli jednotne a trvalo označené štátnymi vlajkami, a preto si dovolím obrátiť sa na vás so žiadosťou, aby bol zjednotený tento výklad a aby v tomto zmysle vláda vydala vykonávací predpis, ktorým by zaväzovala jednotlivých ministrov a ministerstvá touto povinnosťou.

    Ďakujem.

  • Môžete odpovedať, pán premiér.

  • Ak je v istých veciach pochybnosť, platí zákon analógie. Buď je to analógia zákona, to znamená, že posudzujeme podľa zákona najbližšie upravujúceho tieto vzťahy, alebo podľa zákona o súdnych rozhodnutiach. Zákon najbližšie upravujúci tieto vzťahy je zákon číslo 273/1996 Z. z., ktorý platí bez výhrad pre všetky verejné budovy aj pre centrálne orgány štátu, ktorými sú ministerstvá.

    Z hľadiska toho, čo je štátnym symbolom, máme veci uzatvorené niekoľkými zákonmi, ktoré boli prijímané. Medzi štátne symboly patrí štátna hymna, štátna vlajka, štátna pečať, štátny znak. Iné nemáme.

  • Ďakujem pekne.

    Tretia otázka je od pána poslanca Koncoša, ktorý sa pýta, aké opatrenie, resp. opatrenia prijala vláda Slovenskej republiky, aby sa zabránilo porušovaniu zákonnosti pri obchodovaní s obilím, prípadne inými poľnohospodárskymi výrobkami.

    Nech sa páči.

  • Z iniciatívy vlády Slovenskej republiky sa uskutočnila kontrolná akcia na otázky nakladania s obilím. Výsledky tejto kontrolnej akcie poznáte, páni poslanci, všetci ste o nej diskutovali v Národnej rade a v podstate ste správu vlády prijali ako základ svojej diskusie bez ohľadu na opatrenia, ktoré vláda prijala. Tieto opatrenia boli zamerané na niekoľko oblastí.

    Po prvé - sú to návrhy, ktoré majú smerovať do oblasti legislatívy tak, aby sa spresnili vzťahy medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom hospodárstva, pretože evidenčným pracoviskom môže byť len jeden, ale spolurozhodovanie musí byť u oboch vzhľadom na nutnosť regulácie trhu.

    Po druhé - sú to opatrenia v oblasti organizácie, ktoré znamenajú zmenu v doterajších postupoch a vzťahoch medzi fondmi. Ide aj o štátne hmotné rezervy, aj fond, ktorý majú poľnohospodári, ktorý má regulovať trh s obilím. Boli prijaté tiež opatrenia na riešenie hmotnej zainteresovanosti, stabilizácie cien, aby sme v dôsledku cenových únikov nedošli k nárastom cien. Tieto opatrenia sa plnia. Boli prijaté opatrenia na zásobovanie obilím na sezónu 1996-1997 tak, že nedostatok obilia na trhu nebude. Ďalej boli prijaté opatrenia, ktoré smerovali k sankčnému charakteru, a to v tom, že pracovníci zodpovední za tento stav, ktorí sa dopustili porušenia, už nie sú pracovníkmi štátnej správy, a ministrovi vnútra bolo uložené, aby vo veci začal konanie a aby orgány činné v trestnom konaní vo veci konali.

    Pokiaľ ide o otázky postihu a ostatného, počkáme na výsledky tohto vyšetrovania. Myslím, že opatrenia prijaté tak vládou, ako Radou obrany štátu sú dostačujúce na to, aby garantovali rovnováhu, stabilitu ceny a dostatok obilia na trhu v tejto sezóne. Predpokladáme, že v sezóne 1997-1998 dôjde k výraznejším pozitívnym zmenám.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Pán poslanec Koncoš, máte doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Takže prejdeme na otázku pána Dzurindu. Pán Dzurinda sa pýta, ako vláda mieni riešiť narastajúci štátny dlh.

  • Dlhy štátu majú dve úrovne, jedna je vonkajšia, druhá vnútorná. Vonkajšia zadlženosť Slovenskej republiky stále klesá. Pokiaľ ide o vnútornú zadlženosť, tá je relatívna vzhľadom na to, že v bloku dlhov evidujeme aj položky, ktoré vláda neuznáva, to je tá známa kauza 24 mld Sk, ktoré Národná banka eviduje ako dlh vlády, pričom vláda tento evidovaný dlh odmieta. Tento stav bude riešený k 1. 7.

    Pokiaľ ide o výsledky ekonomiky roku 1997 na úseku zadlženosti, tak zadlženosť nielen vo fiškálnom deficite, ale aj v celkových objemoch bude aj pri schodku rozpočtu, ak by bol naplnený na 100 %, v závere roka o 15 mld Sk nižšia, ako je na začiatku roku 1997.

    Pokiaľ ide o dlhodobejšie otázky súvisiace s rozdielom, ktorý tu vzniká, sú riešené viacerými aktivitami vlády, ktoré sa pripravujú v revitalizácii programu, v reštrukturalizácii bánk, ako aj v likvidácii niektorých položiek, ktoré súvisia s vývojom platobnej neschopnosti z rokov 1991 a 1992. Predpokladáme, že takýmto spôsobom by sme vedeli približne tretinu položiek vyriešiť v priebehu roku 1997 a do prvej polovice roku 1998 v celkovom objeme približne 70 mld Sk.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pýtam sa pána poslanca Dzurindu, či má doplňujúce otázky. Nech sa páči.

  • Pán premiér, od 1. 1. 1993 narástol celkový štátny dlh do úrovne 158 % k 31. 12. 1997, pričom vnútorná zadlženosť vzrastie do úrovne 253 %, teda takmer trojnásobne. To poukazuje naozaj na to, čo ste povedali, že mierne sa znížil vonkajší dlh, ale zato razantne, takmer trojnásobne narastá vnútorný dlh. Narastanie vnútorného štátneho dlhu súvisí predovšetkým s narastaním schodku štátneho rozpočtu a s financovaním verejných investícií štátnymi obligáciami s vysokou úrokovou mierou a veľmi krátkou dobou splatnosti. Pripomínam, pán premiér, že ešte žiadna vláda neurobila taký deficit štátneho rozpočtu ako vaša vláda v roku 1996 a tobôž ešte žiadna vláda nenaprojektovala taký vysokánsky deficit štátneho rozpočtu ako vaša vláda na rok 1997. Ten deficit je 37 mld Sk, ale s tými spomínanými štátnymi obligáciami je to až 45 mld Sk. Trend zrýchľovania zadlžovania sa štátu spôsobuje ekonomike problémy už teraz. My vidíme, že úrokové sadzby na medzibankovom trhu sa opäť vyšplhali až nad 20 %. Navyše dlhy treba a bude treba splácať stále viac. Preto sa vás doplňujúco pýtam, pán premiér...

  • Šum v sále.

  • Trošku sú kolegovia nervózni.

  • Moja doplňujúca otázka znie: Na rozvoj diaľnic ste doteraz vydávali dlhopisy, štátne dlhopisy úročené 12 % alebo takmer 12 %, ktoré treba splatiť za 3 roky. Okolité štáty financujú rozvoj diaľnic peniazmi o dve tretiny lacnejšími, splatnými nie 3, ale 20 rokov, s odkladom splátok na 5 rokov. Pán premiér, nie je vaša vláda schopná obstarať takéto peniaze tiež? A dokedy bude takto plytvať verejnými peniazmi?

  • Uplynul čas, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Pán poslanec, pokiaľ poznáte legislatívu, vláda Slovenskej republiky plní zákon o rozpočte a v plnení zákona o rozpočte dosiahla menší deficit, ako zákon predpokladal. Chcete to vytýkať ako chybu vláde?

    Pokiaľ ide o otázky zadlženosti, meria sa dvojakým spôsobom. Meria sa vo vzťahu k hrubému domácemu produktu a meria sa fiškálna zadlženosť. Viete, že aj keď zadlženosť bola v minulých rokoch, splatnosť viacerých pohľadávok je teraz. A napríklad z celkovej sumy deficitu 35 mld Sk skutočne vláda Slovenskej republiky na staré dlhy zaplatí viac ako 25 mld Sk. Čiže tá otázka, ktorá tu ostáva otvorená, je v sume približne 10 mld Sk, a to aj vo vzťahu k plneniu ukazovateľov fiškálneho rozpočtu a schodku tohto rozpočtu sme lepší ako viaceré štáty Európskej únie. Nevytýkajte nám tento nedostatok.

    Pokiaľ ide o otázku ceny peňazí na medzibankovom trhu, ktorá teraz narástla, ide o jednorazový výkyv, ktorý, ako ste si povšimli, už klesá. Treba povedať aj to, že niektoré banky zneužívajú situáciu, ktorá je v oblasti hladu po peniazoch, a neúmerne navršujú svoje zisky umelým zvyšovaním ceny.

    Pán poslanec, zoberte si tri čísla, ktoré vám musia dať odpoveď: 5,4 % deficit, 8,8 diskont a úroková miera 20 %. Kto získava tieto zdroje, keď vieme, že marža býva 3-4 %? Prečo takéto zvýšenie o 12 % v komerčných bankách, čo všetko tým získavajú? Takže táto situácia sa rieši opatreniami medzi Národnou bankou Slovenska a vládou Slovenskej republiky, program koordinácie v tejto oblasti je viac-menej verbálne dohodnutý, dôjde ešte k prijatiu akčných programov, ktoré tento stav vyriešia.

    Pokiaľ ide o financovanie diaľnic, existujú rôzne systémy financovania. Systém, o ktorom hovoríte, je použitý v Maďarskej republike, kde sa stavajú diaľnice tak, že sú súkromným majetkom a na financovanie sa používajú súkromné zdroje, pričom za použitie tejto diaľnice platí každý užívateľ, ale dostáva do veľmi nerovnovážneho stavu domáceho a zahraničného užívateľa - pre domáceho je to veľa, pre zahraničného je to menej, pričom Slovenská republika v nákladovej položke zvolila iný systém financovania. Zvolila systém financovania sčasti z prostriedkov štátu, sčasti zo zadlženosti verejných bánk.

    Pokiaľ ide o objem investícií vložených do diaľnic, dovoľujem si upozorniť na rastúci trend, pán poslanec, a to sú necelé 2 mld Sk v roku 1995, 6 mld Sk v roku 1996, 11 mld Sk v roku 1997. Nie je to tak dávno, čo ste sa, pán poslanec, mýlili a vyhlasovali, že výstavba diaľnic na Slovensku do roku 2005 je nezmysel. Ale chápem to tak, že mýliť sa je ľudské, preto vidno na vás, že ste človekom.

  • Ďakujem pekne.

    S ďalšou otázkou sa na premiéra obrátil poslanec Volf: Ako chce vláda Slovenskej republiky prispieť k riešeniu katastrofálnej situácie v Detskom domove v Necpaloch, kde je absolútne nevyhnutná rekonštrukcia budovy v záujme zdravia a života detí?

  • To nie sú len Necpaly, to sú aj iné domovy detí a mládeže, ktoré potrebujú opravy a rekonštrukciu. V štátnom rozpočte na túto oblasť je vyčlenená podstatne väčšia suma peňazí ako kedykoľvek predtým. A vláda nemôže riešiť len jeden domov, aj keď bude riešiť aj tento, ale musí riešiť všetky, pretože všetky deti v domovoch sú odkázané na opateru a pomoc zo strany štátu. Takže vypichnúť jeden spomedzi všetkých je nepekné voči tým ostatným, v ktorých deti sú rovnako postihnuté alebo ešte ťažšie, alebo ktorých podmienky sú rovnaké alebo ešte ťažšie. Uisťujem pána poslanca, že zdroje v rozpočte štátu budú využité efektívne a práve v takomto záujme. Inšpekcia, ktorú vykonalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdila, že schodky v platobnej neschopnosti týchto inštitúcií sú začiatkom tohto roku už likvidované.

  • Ďakujem. Pán poslanec Volf žiada doplniť odpoveď.

  • Určite, situácia v najrôznejších detských domovoch je zlá, ale toto je domov, kde v podstate len drevené stĺpy držia strechu a strop, čiže je otázka času, kým nepadne deťom na hlavu. Myslím si, že ťažko nájsť iný detský domov v takejto situácii.

    Chcem sa spýtať, či to, čo pán premiér povedal, znamená súčasne aj sľub pre tento detský domov, že z rezervy sa tento rok nájdu potrebné prostriedky, skôr ako padne deťom strecha na hlavu.

    Ďakujem.

  • Prepáčte, nie z rezervy, zo štátneho rozpočtu, ktorý ste schválili. Rezerva nemusí byť na toto použitá, pretože zdroje v štátnom rozpočte sú dostačujúce.

    Pokiaľ ide o rekonštrukciu jednotlivých objektov a budov, predstavujeme na Slovensku obrovský dlh. Tento dlh je aj v majetku, aj v investíciách, aj v peniazoch. Peňažné dlhy súvisiace s platobnou neschopnosťou...

  • Pán premiér, ďakujem vám za vaše odpovede.

  • No vidíte, páni poslanci, zobrali ste mi z môjho času.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať tak, že budeme žiadať odpovede od členov vlády.

    Prvú otázku predkladá pán poslanec Palacka. Je to na pána ministra Česneka, ako pokračuje realizácia projektu Jadrovej elektrárne Mochovce.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ak sa dotknem dodávateľského systému, tak v období od júna 1996 do decembra 1996 v nadväznosti na uzatvorené zmluvy bol vlastne zmobilizovaný dodávateľský systém a hlavne všetky zložky, ktoré pôsobia priamo na stavbe. Chcel by som povedať, že narástli počty pracovníkov na stavbe, u hlavného dodávateľa stavby Hydrostav Bratislava to bolo z 933 pracovníkov na 1 454 a generálny dodávateľ technológie mal pôvodne 650 pracovníkov a má 1 114. Aj tak uvedené počty hodnotíme zatiaľ ako nepostačujúce hlavne u generálneho dodávateľa technológie, a preto aj na kontrolnom dni v mesiaci januári boli prijaté nápravné opatrenia a predovšetkým smerujú nielen k zvýšeniu počtu pracovníkov generálneho dodávateľa technológie, ale predovšetkým sa uvažuje s tým - a boli vlastne zavedené - 60-hodinové pracovné týždne.

    Využívame kapacity, ktoré sú v údržbe priamo na elektrárni Mochovce, čiže z vlastného odštepného závodu, a ďalej sa doplňujú stavy tak, aby v šiestom mesiaci tohto roku na stavbe pracovalo 1 750 pracovníkov generálneho dodávateľa technológie a aby 300 pracovníkov bolo už na spúšťanie a ostatné.

    Z pohľadu vecného plnenia v roku 1996 boli vlastne ukončené všetky plánované repasné stavebné práce na 1. bloku a začali sa práce na 2. bloku. Repasie v technologickej časti prebiehali hlavne v reaktorovni a na strojovni prvého bloku a časti elektrorozvodov a merania.

    Dovoľte mi pár slovami sa dotknúť aj bezpečnostných zlepšení, pretože to bolo hlavným zmyslom rozšírenia dodávateľského systému, teda aj reagovania na určité pripomienky. V oblasti bezpečnostných zlepšení prebieha etapa spracúvania štúdií, analýz jednotlivými riešiteľmi a vlastne v tejto oblasti bol zavedený do života viacstupňový systém kontroly, ako sa plní harmonogram. To znamená, že v úrovni riadenia pracovné skupiny, koordinačné skupiny sa zameriavajú na plnenie a výmenu základných projektových podkladov, ktoré sú potrebné na vypracovanie týchto štúdií, analýz, potom ďalej nastupuje kontrolno-koordinačná porada, ktorá je zameraná na kontrolu harmonogramu aj bežných opráv, a predkladá sa na záver riadiacemu výboru, ktorý je vytvorený medzi Slovenskými elekrárňami, spoločenstvom EUCOM, ktorý pozostáva zo Siemensu a Framatomu, a vlastne tento riadiaci výbor je určený na prerokúvanie problémov, ktoré sa neuzatvárajú alebo nedarí sa ich uzatvoriť na nižších úrovniach. 16. januára 1997 bol zároveň dohodnutý postup spracúvania havarijných analýz, ktoré sú potrebné na predprevádzkovú bezpečnostnú správu.

    V oblasti týchto bezpečnostných zlepšení boli doteraz vykonané všetky potrebné technické práce na štúdiách a konečné výsledky sú podľa harmonogramu očakávané na konci I. štvrťroku 1997. Z doteraz známych výsledkov nevyplývajú nejaké neočakávané technické zásahy.

    Finančné zabezpečenie stavby je dané tuzemskými i zahraničnými úvermi. Na všetky úverové zmluvy, ktoré boli uzatvorené, vláda svojím uznesením číslo 339 odsúhlasila prevzatie záruky. Od začatia pokračovania prác na dokončení I. a II. bloku do konca roku 1996 bolo dodávateľom uhradené za práce a dodávky celkove 3 043 600 000 korún. Je to ovplyvnené tým, že na prostriedky, ktoré sú zo zahraničných bánk a financuje sa nimi účasť firiem Siemens a Framatom, tieto práce boli vyfakturované, ale ešte doteraz neboli uhradené zahraničnou bankou. Z prostriedkov náhradnej finančnej pomoci ministerstva financií, tie vyplývajú z uzavretých dohôd o vyrovnaní klíringu, v roku 1996 boli uhradené prostriedky v plnej plánovanej výške. Z pohľadu čerpania finančných prostriedkov za obdobie pol roka možno konštatovať plnenie prakticky na 90 % a to akoby neplnenie je spôsobené tým, čo som hovoril o úhrade zahraničných bánk.

    Je zavedený kontrolný a koordinačný systém a na kontrolu skutočnej realizácie plánovaných prác a koordináciu medzi jednotlivými účastníkmi výstavby, samozrejme, musel byť naladený aj program porád skupín investora od rôznych úrovní riadenia až po úroveň predstavenstva.

    Ak by som mohol urobiť krátky záver, tak z týchto kontrolných porád a vyjadrení dodávateľov je možné konštatovať, že rozhodujúce činnosti, ktoré boli podľa harmonogramu na dokončenie I. a II. bloku a na tzv. kritickej ceste, sú plnené. Určité oneskorenie, ktoré bolo dané neskorším začatím niektorých činností, bolo spôsobené hlavne vo výrobných organizáciách u dodávateľov, ale nebudú mať podľa ich vyjadrenia na kontrolnom dni, ktorý sa konal v januári, vplyv na konečný termín dostavby I. a II. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Samozrejme, prebiehajú aj študijné práce a vykonávajú sa analýzy aj v ďalších častiach, aby Slovenské elektrárne ako investor vedeli pokračovať aj v ďalšom období.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána poslanca Palacku, či má otázku. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, okrem tých iste zaujímavých vecí, ktoré ste nám povedali, by ma zaujímala doplňujúca otázka ohľadom financovania tohto projektu. Národná rada len včera schválila použitie majetku Fondu národného majetku, kde fond preberie záruku za financovanie Mochoviec vo výške 27 miliárd korún, pričom aj vy ste to povedali, a je to všeobecne známe, že vláda tu záruku už prevzala v minulom roku. Pýtam sa preto, načo je záruka fondu, resp. voči komu je záruka Fondu národného majetku, či sa banky neuspokojili so zárukou vlády, alebo či by financovanie bez záruky Fondu národného majetku bolo ohrozené.

  • Ďakujem. Môžete odpovedať, pán minister.

  • Ide o poskytnutie protizáruk alebo protigarancií, pretože vlastne celý systém aj úverové zmluvy sú podpísané, ako som spomínal, s tuzemskými, čiže je tam Všeobecná úverová banka, je tam Česká sporiteľňa, Komerčná banka, samozrejme, ako štartovací kapitál bol použitý ten, ktorý poskytla Ruská federácia, a potom je Société Générale a Creditanstalt firme de Rautbau. To je celý úverový systém. A toto sú ako protigarancie.

  • Skončili ste, pán minister? Ďakujem pekne.

    Druhú otázku predkladá pani poslankyňa Edit Bauerová. Je to otázka na pána ministra Hamžíka. Keďže tu nie je, zaňho má odpovedať podpredseda vlády pán Kalman. Táto otázka znie: Prečo doteraz ministerstvo zahraničných vecí neuverejnilo oznámenie o uzavretí Európskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Slovenskou republikou, Zmluvy o dobrom susedstve a priateľstve medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou? Kedy budú uvedené zmluvy zverejnené v Zbierke zákonov?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážená Národná rada,

    k Európskej dohode. Po ratifikovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, v Európskom parlamente a parlamentoch členských krajín Európskej únie Európska dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995. Európska únia, jej jednotlivé členské štáty i Slovensko ju dodržiavajú a postupujú podľa nej. Zmluva, resp. dohoda je publikovaná v Official Journal Európskej únie z roku 1994. I naša verejnosť pozná preklad tejto dohody, nakoľko bola vydaná Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou už v roku 1994. S jej publikovaním v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ráta v najbližšom čase. Zdržanie bolo spôsobené náročnosťou odborne a právne čistého prekladu.

    Pripomínam, že ide o mimoriadne dôležitý dokument, a preto mu z našej strany bola venovaná maximálna pozornosť. V priebehu mesiaca januára tohto roku ministerstvo zahraničných vecí ešte kompletizovalo stanoviská jednotlivých rezortov k finálnemu prekladu, a len čo dostane vyjadrenia všetkých zainteresovaných, odošle text na publikovanie v Zbierke zákonov.

    Pokiaľ ide o základnú zmluvu, Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou podpísaná 19. marca 1995 v Paríži nadobudla platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ku ktorej došlo 15. mája 1996 v Budapešti. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci vyhlásenie medzinárodných zmlúv formou oznámení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky robí potrebné kroky spravidla hneď po nadobudnutí platnosti zmluvy. Vzhľadom na to, že ročne Slovenská republika uzavrie v priemere 100 zmlúv a väčšina z nich je publikovaná v Zbierke zákonov, nie je možné zabezpečiť ich okamžitú publikáciu.

    Publikačný príkaz na uverejnenie oznámenia o uzavretí Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bol už Zbierke zákonov zaslaný a je predpoklad, že v krátkom čase bude zmluva publikovaná.

    Potrebné je tiež uviesť, že publikácia zmluvy nie je podmienkou jej platnosti. S textom zmluvy sa verejnosť mala možnosť oboznámiť z hromadných oznamovacích prostriedkov.

    Ešte jedna pripomienka alebo jedna informácia. Podľa našich informácií a našich zdrojov ani maďarská strana zatiaľ text zmluvy nepublikovala vo svojej Zbierke zákonov.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, skončil som.

  • Pani poslankyňa chce využiť možnosť doplňujúcej otázky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za dôkladnú odpoveď. Chcem sa však spýtať, či naozaj v Slovenskej republike je tak strašne málo odborníkov, že preklad jednej dohody trvá dva roky.

  • Pani poslankyňa, nemyslím si, že by sme mali málo odborníkov, ale skutočnosť je taká, že sme to pripravovali veľmi dôsledne. Z tohto dôvodu je tento časový sklz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tretiu otázku položil pán poslanec Lauko a bude na ňu odpovedať pán minister Krajči. Otázka znie: Kedy podáte na rokovanie vlády výsledky referenda o zmene názvu mesta Starý Smokovec na Vysoké Tatry?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    po vykonaní miestneho referenda požiadal primátor mesta pán Ondrovič v liste z 25. 10. na základe súhlasu obyvateľov o zmenu názvu mesta Starý Smokovec na Vysoké Tatry.

    Zákon Národnej rady číslo 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní zveril pôsobnosť určovať alebo meniť názov obce vláde Slovenskej republiky. Rozhodnúť o zmene názvu môže vláda len formou nariadenia vlády, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, keď rozhodovala o názvoch formou uznesenia vlády. Vydaniu nariadenia vlády predchádza zložitejší postup, ako to bolo pri príprave uznesenia vlády, ktorý je rozšírený aj o legislatívny proces. Zákon aj týmto chce sprísniť podmienky na vykonávanie zmien názvov a poukázať na ich dôležitosť, lebo názvy obcí, ale aj zemepisné názvy sú dôležitým identifikačným údajom pre širokú verejnosť doma i v zahraničí.

    Poradný orgán ministra vnútra - názvoslovná komisia - v súčasnosti pripravuje odborné stanovisko k žiadosti obcí a miest o územné zmeny a v rámci toho aj k žiadosti mesta Starý Smokovec o zmenu názvu. Vzhľadom na tieto skutočnosti hodlá ministerstvo vnútra predložiť materiál na rokovanie vlády do konca marca 1997 spolu s ďalšími materiálmi, ktoré sa týkajú územných zmien.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Pán Lauko chce využiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Budem citovať, pán minister, z listu pána primátora. Citovali ste § 4 ods. 2 zákona číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní a povedali ste, že predložíte túto žiadosť spolu so žiadosťami ďalších obcí, ktoré žiadajú o územné zmeny. Sú už tri mesiace od referenda a zákon nič nehovorí o tom, že by bolo treba, aby aj ďalšie obce požiadali. Teraz ste povedali nový termín. Ja sa pýtam doplňujúc, kedy teda podáte túto vec na rokovanie vlády, pretože marec je ešte ďaleký dátum a zrejme máte aj presný termín, kedy to názvoslovná komisia doručí. Teda kedy to bude presne?

  • Pán poslanec, názvoslovná komisia, ktorá pozostáva zo 16 členov, posudzuje tento návrh. Dvaja členovia sa dosiaľ nevyjadrili. Zo zákona nevyplýva termín, dokedy táto názvoslovná komisia má skončiť svoju prácu, ale predpokladáme, keďže je tam 5 návrhov týkajúcich sa nielen mesta Starý Smokovec, že tieto návrhy budú do konca marca vo vláde.

  • Ďakujem, pán minister.

    S ďalšou otázkou sa obracia na pani podpredsedníčku vlády pán poslanec Fico: Ako je personálne zabezpečený zložitý proces aproximácie slovenského práva s normami Európskeho spoločenstva?

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní,

    na predmetnú otázku, ktorá je veľmi konkrétna, budú aj moje odpovede konkrétne.

    Inštitút aproximácie práva, ktorý vykonáva špecifickú a dosiaľ málo vykonávanú problematiku, má toho času 15 pracovníkov v nasledujúcom zložení: 9 pracovníkov odborných špecialistov, viacerí z nich majú aj legislatívnu prax, ktorí ovládajú anglický jazyk a robia špeciálne stanoviská k jednotlivým predloženým legislatívnym návrhom, a to nielen návrhom vlády, ale aj k návrhom poslancov Národnej rady. Túto skutočnosť zdôrazňujem preto, že nie je to samozrejmou vecou v okolitých krajinách, aby sa robili posudky zo štátnej správy aj na poslanecké návrhy. Ďalej má 3 odborných pracovníkov na dokumentačnú činnosť, vrátane dokumentácie preložených právnych predpisov, kontaktov s rezortmi a podobne, a jedného pracovníka pre problematiku PHARE, 2 pracovníkov na vybavovanie bežných administratívnych prác. Počet 15 nie je konečný, nie je vysoko optimálny, ale je primeraný podmienkam, ktoré máme v Slovenskej republike, pretože ide o pracovníkov, ktorí musia mať základné poznatky o legislatíve, prehľad o tvorbe legislatívy, a pokiaľ ide o mladších pracovníkov, títo tieto poznatky musia postupne nadobúdať, a čo je veľmi dôležité, musia mať dobrú znalosť angličtiny. V súčasnosti požadujeme takú znalosť, ktorá zodpovedá komunikatívnym schopnostiam nielen v bežnej komunikácii, ale v komunikácii právnej.

    Toho času pracujeme na prijatí ďalších pracovníkov. Mám tu už aj žiadosti o prijatie do pracovného pomeru. Ide o prijatie jednej odbornej pracovníčky - právničky, ktorá pracuje už dlhšie v oblasti aproximácie práva, problematiku OECD ovláda a zastupovala našu republiku v cudzine. Tri mesiace bola priamo na stáži v Európskej komisii, plynule ovláda angličtinu a vie pracovať s francúzskymi textami. V najbližšom období nastúpi. Ďalej má nastúpiť ďalší právnik, ktorý je narodený v roku 1964. Plynule ovláda anglický jazyk, je plne gramotný na informačné systémy a okrem angličtiny ovláda nemčinu. Ďalšia pracovníčka, ktorá má nastúpiť na polovičný úväzok, je toho času vedúca katedry európskeho práva v Banskej Bystrici. Plynule rozpráva po anglicky a nemecky. V určitom čase robila aj prekladateľku pre potreby právnickej fakulty pre odborný text. Toľko na personálnu otázku.

    Chcem zdôrazniť, že Inštitút aproximácie práva v zložení a personálnom obsadení, v ktorom pracuje, včas plne zvládol vypracovanie otázok do dotazníka, načas sme spracovali materiál Stratégia aproximácie práva v prioritných otázkach, teda aproximácie práva Európskej únie na pomery Slovenskej republiky, ale s veľkým vypätím sme dokončili materiál, ktorý sa predpokladá odovzdať od asociovaných krajín, to je národný program implementácie práva Európskej únie do práva slovenského v oblasti vnútorného trhu.

    Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Fico chce využiť doplňujúcu otázku.

  • Vážená pani podpredsedníčka,

    ja si myslím, že aj pri hodnotení aproximácie slovenského práva by sme mali upustiť od typickej slovenskej megalománie a uznať závažnosť a komplikovanosť procesu aproximácie a nazerať na tento proces ako na niekoľkoročný, a nie niekoľkomesačný proces. Ak si zoberieme, že dnes je na inštitúte 9 odborných pracovníkov, ako ste sama nakoniec povedali, musím doplniť tento údaj, že traja najvýkonnejší pracovníci sú vo výpovedi, dvaja majú okolo 70 rokov a štyria sú čerství absolventi vysokej školy. To znamená, kladiem vám otázku, pani podpredsedníčka, či za takejto situácie náhodou nie je medzi oficiálnym vyhlásením o vynikajúcom stave aproximácie a realitou príliš veľká disproporcia.

  • Vážený pán poslanec,

    všetko závisí od uhla pohľadu, ale ten uhol pohľadu má vyplývať a vychádzať z reality danej Slovenskej republike. Dávate mi otázku, akoby mojím zavinením neboli na inštitúte prijímaní ľudia. Berte do úvahy po prvé, že odborníci legislatívy na Slovensku sú v malom počte, prevažná väčšina legislatívy sa robila v Prahe. Ostali v Prahe. Po druhé, legislatívci, ktorí sú vo výkone, nie sú znalci anglického jazyka. Načo mi je v aproximácii človek, ktorý nevie pracovať s anglickým textom? Po tretie, problematika aproximácie je problematika nová. Tou sa zaoberajú poslucháči právnických fakúlt teraz postupne, niekoľko ročníkov absolventov, a nadšenci z praxe, ktorí po večeroch študujú zložitú problematiku vzťahu aproximačných systémov Európskej únie a podobne. Po štvrté, každý rezort vytvoril oddelenia európskej integrácie a na každom rezorte je potrebné, aby boli právnici, ktorí majú legislatívne znalosti, vrátane dokonalej, alebo keď nie dokonalej, primeranej znalosti anglického jazyka, a aspoň jeden musí ovládať anglický jazyk, lebo komunikácia s Bruselom nie je komunikácia z rezortov cez znalcov. Potreba odborníkov je taká vysoká, že niet odkiaľ čerpať. Taká je realita a s tou sa musíme zmieriť.

    To, že je na inštitúte - mala som otázku, dovoľte, aby som odpovedala - to, že sú na inštitúte dvaja starí pracovníci, tí poznajú legislatívu, tí vedia legislatívne problémy oceniť, vyhmatnúť. A že sú tam štyria mladí, to je veľká radosť, pretože to sú ľudia, ktorí už dostali výchovu aj na právnickej fakulte a boli aj na študijných stážach v Bruseli. Ja si myslím, že by som mohla obsadiť Inštitút aproximácie práva, ale zaplačú rezorty. Môžem si dovoliť vytiahnuť z rezortov odborníkov? Nemôžem si dovoliť. Teda musím robiť tak, aby rezorty mohli pracovať, lebo podľa nového rokovacieho poriadku musia nielen zapracúvať, ale aj aproximačnú doložku, to znamená, musia poznať problém, musia chodiť rokovať do Bruselu a rezorty musia podávať výkony.

    Nechcem hovoriť, aký problém má aj Národná rada s obsadením odborníkov. Keby sme sa spýtali vedenia Kancelárie Národnej rady, tak by vám povedali, aké problémy máte s obsadením odborníkov. Teda varme polievku len z toho, čo máme.

    V daných možnostiach inštitút je obsadený primerane, pretože prichádza človek, ktorý v momente môže prebrať riadenie, ďalší pracovník, ktorý je odborník, ďalší, ktorý je taký odborník, že vyučuje aj na právnickej fakulte na katedre európskeho práva, a sú dohodnutí ďalší dvaja absolventi, teda poslucháči, ktorí nastúpia ako absolventi a už od júna po skončení skúšok prídu na polovičný úväzok, tak ako jedna pracovníčka, ktorá takto prišla a ostala v inštitúte. Naša snaha sa obracia predovšetkým na mladých, preto sme organizovali aj týždne európskeho práva, aby sme nadchli mladých právnikov, ktorí prídu. Nemajme predstavy nad pomery, môžeme vychádzať len z danej reality.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pani podpredsedníčka.

    Piatu otázku kladie pán poslanec Sopko pánu Ivanovi Hudecovi, kedy a kde bude zverejnené rozdelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia za rok 1996. Na otázku odpovedá pán minister Hudec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážené poslankyne, vážení páni poslanci,

    keď sa uskutoční účtovná uzávierka, je reálny predpoklad, že do konca tohto polroku je možné publikovať tento zoznam. Predpokladám, že to bude v Literárnom týždenníku.

    Ďakujem za pozornosť, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec chce využiť doplňujúcu otázku.

  • Ja som vcelku spokojný, len chcem pripomenúť, že v minulom období pán minister kultúry nezverejňoval rozdelenie Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, tak ako to robia iní správcovia fondov. Takže ak je to pravda, som s odpoveďou spokojný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Takže ďalšiu otázku kladie pán poslanec Košnár pre podpredsedu vlády pána Kozlíka: Prečo vláda odkladá predloženie návrhu zákona o daniach z príjmov a kedy ho predloží Národnej rade?

    Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér a členovia vlády, vážená Národná rada, vážený pán poslanec,

    v prvom rade chcem zdôrazniť, že vláda neodkladá, že vláda mala pripravený návrh zákona o dani z príjmov v roku 1996, prechádzal pripomienkovým konaním, Asociácia zamestnávateľských zväzov požiadala, aby sme s týmto zákonom počkali. Požiadali o to, aby sme tento zákon rozdelili na dva zákony, aby sa jeden týkal fyzických osôb, druhý právnických osôb, aby sa sprehľadnil celý systém najmä vo vzťahu k fyzickým osobám. Vláda to akceptovala.

    Ministerstvo financií pripravuje nový zákon o dani z príjmov, ktorý už bude rozdelený pre fyzické osoby a pre právnické osoby. Na rokovanie parlamentu by sa mal dostať v priebehu prvého polroka tak, aby jeho účinnosť mohla byť od 1. januára 1998. Okrem toho v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 tento parlament prijal predloženú vládnu novelu zákona o dani z príjmov, kde sme riešili predovšetkým otázku transférových cien, ktorá je jednou z podmienok prístupového procesu do OECD.

  • Skončili ste, pán podpredseda? Ďakujem. Pán poslanec chce využiť doplňujúcu otázku.

  • V Generálnej dohode na rok 1996 sa vláda zaviazala svojím sociálnym partnerom z Tripartity, zamestnávateľským zväzom i Konfederácii odborových zväzov, že predloží návrh tohto zákona v takom termíne, aby mohol nadobudnúť účinnosť od 1. januára 1997. Tento záväzok vláda nesplnila ani voči odborom, ani voči zamestnávateľom. Chcem položiť teda doplňujúcu otázku, či pristúpi vláda na prijatie takéhoto záväzku v návrhu Generálnej dohody na rok 1997 a predloží Tripartite návrh tohto zákona do konca mája tak, aby mohol nadobudnúť účinnosť aspoň od 1. januára budúceho roku, alebo či to bude predvolebný bonbónik.

  • V prvom rade ešte raz zopakujem, že vláda odložila alebo posunula predloženie tohto zákona na rok 1997 po dohode s jedným zo sociálnych partnerov, ktorým je Asociácia zamestnávateľských zväzov, takže v tomto zmysle chápeme aj plnenie Generálnej dohody, keď budeme riešiť v priebehu februára odpočet plnenia Generálnej dohody za rok 1996, pretože sme akceptovali pozíciu jedného zo sociálnych partnerov. Táto záležitosť je zapísaná ako jeden z nosných bodov Generálnej dohody na rok 1997. Máte pravdu, že sa tam uvažuje s predložením návrhu zákona o dani z príjmov na máj, takže takto je to zapísané v návrhu, pokiaľ teda dôjde k uzavretiu Generálnej dohody, bude tam tento návrh a predpokladáme, že návrh zákona príde aj na prerokovanie v Rade pre hospodársku a sociálnu dohodu s účinnosťou od 1. 1. 1998.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Siedmu otázku kladie pán poslanec Volf generálnemu prokurátorovi: Kedy sa Generálna prokuratúra vyjadrí k známej škandálnej problematike predaja obilia do zahraničia, ktorý napadol aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    k položenej otázke chcem povedať, že prokuratúra nie je podľa článku 2 ods. 2 ústavy oprávnená vyjadrovať sa k škandalóznym ani k iným problematikám, ktoré zaujímajú poslancov alebo verejnosť, je však oprávnená, niekedy aj povinná podávať informácie o veciach, ktoré rieši vo svojej kompetencii. Takéto informácie podáva vždy, ak o to požiadajú poslanci, novinári alebo ak o to požiadajú iné osoby, ak na to majú oprávnený záujem.

    A pokiaľ ide o problematiku vývozu obilia v roku 1995, ako som už Národnú radu informoval začiatkom jesene, Generálna prokuratúra dostala 31. júla 1996 protokoly o výsledku kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky, protokoly postúpila prostredníctvom Krajskej prokuratúry Bratislava Krajskému úradu vyšetrovania Bratislava, ktorý mal v tom čase už k dispozícii protokoly o kontrole vykonanej kontrolným útvarom Úradu vlády. Bol vytvorený tím pracovníkov pozostávajúci z vyšetrovateľa a z pracovníkov kriminálnej polície, ktorý si vyžiadal doplnenie materiálov od Najvyššieho kontrolného úradu, od oboch ministerstiev, od daňového úradu, od colných úradov a tieto rozsiahle materiály v súčasnosti triedi a študuje.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či chcete využiť možnosť doplňujúcej otázky, máte na to štyri minúty, obidvaja.

  • Je to prípad, ktorý určite vzrušil celú verejnosť, pretože sa odrazil s najväčšou pravdepodobnosťou aj v cenách múčnych výrobkov. Chápem, že vyšetriť ten prípad je určite komplikované a chce to veľa posúdení, ale chcem sa vás spýtať, pán generálny prokurátor, či je možné, vzhľadom na závažnosť takéhoto prípadu, aspoň približne načrtnúť určitý termín, kedy by mohla Generálna prokuratúra k tomu už povedať troška konkrétnejšie stanovisko.

  • No, pokiaľ nechcem dosiahnuť pravdepodobnosť, akú má meteorologický ústav, alebo ešte nižšiu, tak veľmi ťažko, lebo z toho, čo sme si dosiaľ mohli prečítať, sme zistili celý rad porušení právnych predpisov na úrovni priestupkov, teda podľa nášho názoru, lebo my nie sme ani kompetentní konštatovať, že niekto spáchal priestupok. Prokuratúra sa môže zaoberať iba trestnými činmi alebo teda porušením práva takého druhu, na ktoré môže reagovať protestom alebo upozornením.

    A pokiaľ ide o to, či tam bol spáchaný trestný čin, o tom v skutočnosti dnes nemáme nejaké informácie, pretože právna úprava vzťahujúca sa na túto problematiku je veľmi skromná a väčšina právnej úpravy je interného charakteru a jej porušenie nemôže byť trestným činom.

    Takže vláda tam už prijala - zúčastňujem sa na jej rokovaní, tak o tom viem - opatrenia na to, aby sa táto problematika upravila legislatívne precíznejšie, prijala aj opatrenia na skvalitnenie evidencie okolo udeľovania licencií. Je možné, že v priebehu dvoch-troch mesiacov sa tieto materiály vyhodnotia a zistí sa, že o trestný čin nejde. Ale ak by sa zistilo, že ide o trestný čin, tak lehota môže byť mnoho mesiacov. Lehoty, v ktorých pracuje naša prokuratúra, naše súdy, sa začínajú počítať na roky, napriek tomu sú však zhruba o polovičku kratšie, ako je zvykom vo vyspelých demokraciách.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže do 15. hodiny ostáva 20 sekúnd, môžem vám prečítať iba otázku, ktorú kládol zase pán poslanec Volf, bolo to na ministra Rezeša: Aké stanovisko zaujíma príslušné ministerstvo k otázke štatútu národného prepravcu v lodnej doprave pre Lodnú dopravu a prístavy, akciová spoločnosť.

    Takže na odpoveď na to nebude čas. Preto končím hodinu otázok a podľa schváleného programu budeme pokračovať písomnými odpoveďami členov vlády na interpelácie.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

    nasledujú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prednesené, resp. písomne podané na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, ktorí mali interpelácie, ku ktorým máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, predpokladá sa, že s odpoveďou súhlasí.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači nachádza.

  • Ruch v sále.

  • Ako prvá v rozprave vystúpi pani Rusnáková. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi len jednu prosbu. Chcela by som vás poprosiť, aby ste zabezpečili poriadok v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, zaujmite svoje miesta, nepočujeme sa. Nech sa páči.

  • No, ja som vás, pán predsedajúci, chcela práve poprosiť, aby ste zabezpečili poriadok v rokovacej sále.

  • Pán Konárik, prosím vás, rokujeme.

    Nech sa páči.

  • Zopakujem to tretíkrát, pán predsedajúci. Nie je možné venovať sa interpeláciám tak, že členovia vlády sú vyrušovaní poslancami Národnej rady, nesústredia sa, nebudú počúvať tých, ktorí k nim budú hovoriť. A žiadam kolegov, aby sa vrátili na svoje miesta, lebo je veľmi nedôstojné takýmto spôsobom sa venovať bodu rokovania. Ak neviete, pán predsedajúci, spraviť poriadok, tak potom vyhláste prestávku.

  • Pán poslanec Moravčík, prosím vás, sadnite si.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, vážení.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Zapnite pani poslankyňu Bauerovú. Skončili ste?

    Nech sa páči, pani Bauerová.

  • Chcem sa poďakovať za odpovede, ktoré som dostala na svoju interpeláciu, a chcela by som vyjadriť dôrazný nesúhlas s odpoveďou pod číslom 11 od ministra kultúry pána Ivana Hudeca.

    Konkrétne nemôžem súhlasiť a považujem za mimoriadne zvláštne, že práve on poučuje o tom, že "časy nepostihnuteľných nomenklatúrnych kádrov sú, vážená pani poslankyňa, rovnako ako možnosti intervenovať v niekdajšej plánovacej komisii definitívne minulosťou". Chcem zdôrazniť, že ja si nemýlim interpelácie s intervenciou. To po prvé.

    Po druhé, pán minister vo svojej odpovedi uvádza, že "obvinenie ministerstva z viazania podpory Jókaiho divadla na uvedenie slovenských hier je argument, ktorý vám ktosi pošepol so zámerom eskalovať protislovenské nálady na národnostne zmiešanom území". Stalo sa to, pán minister a vážení kolegovia, kolegyne, naposledy 15. decembra minulého roku, keď pán minister, resp. jeho spolupracovníci prisľúbili značnú finančnú sumu tomuto divadlu pod podmienkou, že uvedú premiéru slovenskej hry do konca decembra, t. j. za 15 dní.

    No comment. Chcela by som si však vyprosiť tón odpovede, ktorú považujem za mimoriadne agresívnu a mimoriadne nekorektnú.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,

    podľa Ústavy Slovenskej republiky sa o odpovediach na interpelácie poslancov koná rozprava. Preto som prišiel k tomuto pultu, lebo podľa schválených pravidiel sa rozprava koná od rečníckeho pultu.

    Rád by som reagoval na odpoveď predsedu vlády na moju interpeláciu, ktorú som mu adresoval v máji 1996, a odpoveď mne je adresovaná 16. 12. 1996.

    V tejto odpovedi, resp. v interpelácii v máji som požiadal predsedu vlády, aby ma informoval o pozitívnych signáloch, ktoré vyslalo Slovensko do zahraničia v súvislosti so začleňovaním sa do Európskej únie, aby som ako člen Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky mohol dobre reprezentovať Slovensko na zasadnutí, ktoré sa chystalo vtedy v júni v Bruseli. Odvtedy už boli dve zasadnutia spoločného parlamentného výboru, teraz som dostal odpoveď. Žiaľ, nie so všetkým, čo v tej odpovedi je napísané, môžem súhlasiť, a teda chcem vyjadriť aj nahlas svoju nespokojnosť.

    Pán predseda vlády píše, akoby takmer všetko bolo v poriadku. Ja by som rád uviedol niektoré skutočnosti, ktoré ukazujú, že nie všetko je v poriadku.

    V jeho odpovedi je veta, že Slovenská republika rešpektuje a dodržiava všetky demokratické normy vyplývajúce z ústavy a zákonov a normy a záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov.

    Rád by som upozornil na zákony číslo 254 a 255 o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii, konkrétne na tie paragrafy, ktoré hovoria o zabezpečení objektívnosti a nezávislosti týchto dvoch verejnoprávnych médií. Na zabezpečenie objektívnosti a nezávislosti týchto dvoch verejnoprávnych médií podľa spomínaných zákonov slúži Rada Slovenského rozhlasu a Rada Slovenskej televízie. Pamätám sa na verejné prísľuby predsedu vlády, ktorý povedal, že je možné, aby sa aj opoziční kandidáti, nemyslím teraz členovia, ale takí kandidáti, ktorých navrhne opozícia, stali členmi týchto mediálnych rád a mohli sa podieľať na zabezpečovaní objektívnosti a nezávislosti v zmysle stanovených zákonov, ale že sa to nestane v septembri, ako boli sľubované iné zmeny, ale v novembri, pretože vtedy uplynie funkčné obdobie jednej tretine členov týchto rád.

    Žiaľ, obdobie uplynulo, Národná rada volila príslušných zástupcov a nikoho, nikoho z tých kandidátov, ktorých kandidovali opozičné strany či z pravej, či z ľavej strany, nikoho vládna koalícia nezvolila. Nerozumiem teda celkom dobre, to je váš problém, pani kolegyňa, nie náš, že sme sa my nedohodli, keby väčšina sa dohodla, tak je všetko v poriadku. Chcem teda povedať, že vidím problém v zabezpečení objektívnosti a nezávislosti podľa zákonov 254 a 255 o týchto dvoch verejnoprávnych médiách.

    Ďalej sa v odpovedi predsedu vlády hovorí, že v Slovenskej republike sú plne rešpektované práva národnostných menšín, ich úroveň v Slovenskej republike predstavuje vyšší európsky štandard, a v ďalšej časti hovorí o tom, že zákonom o používaní jazykov menšín sa zaoberala Rada vlády pre národnostné menšiny a jeho vypracovanie neodporučila. Chcem povedať, že od roku 1995, keď sme schválili zákon o štátnom jazyku, ktorým sme naplnili ústavný článok 6 o štátnom jazyku, od tohto momentu vzniklo na Slovensku právne vákuum, ktoré konštatoval aj vysoký komisár OBSE Max van der Stoel, a ktoré sa týka jednej konkrétnej oblasti, totiž používania menšinových jazykov alebo iných jazykov v úradnom styku. S takýmto právom počíta naša ústava v článku 6 ods. 2 a počíta takisto v článku 34 ods. 2 písm. b), kde hovorí o tom, že používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon.

    Ak sa naša republika a menovite aj predseda vlády odvoláva na to, že na Slovensku máme 34 zákonov, ktoré rozličným spôsobom upravujú postavenie menšín, resp. používanie ich jazykov, rád by som ho upozornil, že od novembra 1995 nemáme na Slovensku žiadny zákon, ktorý by upravoval používanie jazykov menšín v úradnom styku. Nemám na mysli teraz súdny proces, resp. trestné alebo občianskoprávne konanie, tam príslušné normy existujú, ale administratívny styk, to znamená styk občana dnes s okresným a krajským úradom v zmysle schválenej štruktúry štátnej správy. Takáto norma nie je ani jedna z tých 34. To znamená, že existuje tu nesúlad alebo jednoducho problém, ktorý treba zvládnuť, a napriek tomu, že rada vlády, teda jej poradný orgán, odporučila vláde, alebo teda neodporučila prijať osobitný zákon, chcem sa opýtať, ako bude na túto situáciu reagovať vláda Slovenskej republiky a či zváži prijatie zákona, ktorý predpokladá naša vlastná slovenská ústava. Viem, že pýtať sa v tejto chvíli môžem LEN takpovediac rečnícky, pretože nemá mi kto alebo nemusí mi nikto odpovedať, ak by chcel vystúpiť pán premiér a vysvetliť to, ja by som bol veľmi rád.

    Chcem povedať, že tu teda vidím istý problém v rešpektovaní práv národnostných menšín, tak ako ich garantuje Ústava Slovenskej republiky, pretože na ich vykonanie predpokladá naša ústava samostatný zákon.

    Ďalšia časť odpovede predsedu vlády sa týka postavenia opozície v Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda vlády vo svojej odpovedi konštatuje, že otázka postavenia opozície v Národnej rade je rešpektovaná, že boli brané do úvahy niektoré pripomienky a došlo tu k istým zmenám a že bola snaha zo strany koaličných politických strán túto situáciu, postavenie opozície, ďalej zlepšiť. Chcem povedať, že zazneli z úst predstaviteľov vládnej koalície veľmi konkrétne prísľuby k tejto téme počas júna 1996, počas politickej krízy, ak sa to dá tak nazvať. Nechcem tu používať žiadne silné slová, ale vtedy bolo povedané, že k týmto otázkam sa parlament vráti v septembri. Septembrovú schôdzu máme dávno za sebou, takisto ako novembrovú a decembrovú a k týmto otázkam sme sa nevrátili.

    Je pravda, že v súvislosti s prijatím nového rokovacieho poriadku sa už zmenilo zloženie Mandátového a imunitného výboru, je postavený na proporčnom princípe, čo považujem za dobrý a pozitívny krok. Takisto dúfam, že na tejto schôdzi zvládneme druhú časť, ku ktorej sme sa zaviazali prijatím rokovacieho poriadku, a to zloženie Osobitných kontrolných výborov na kontrolu tajných služieb, takisto na pomere, ktorý odráža zloženie tohto parlamentu. To sú pozitívne kroky.

    Musím však nahlas konštatovať a takisto povedať, že nevidím všetky oblasti alebo všetky problémy už vyriešené a nepovažujem ich za vyriešené. Mimo kontroly parlamentu, resp. mimo pluralitnej kontroly zostáva privatizácia. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie má ustanovenú osobitnú komisiu od roku 1994 na kontrolu privatizácie. V tejto komisii nie je zastúpený ani jeden poslanec opozície. Ani jeden poslanec opozície sa teda nemôže priamo podieľať na kontrole privatizácie. V dozornej rade Fondu národného majetku, ktorá je typickým kontrolným orgánom, nesedí ani jeden predstaviteľ opozičných strán alebo opozičný kandidát, to znamená, že takisto nie je možné nejakým spôsobom kontrolovať priebeh privatizácie. Dlhodobo odmieta tento parlament prijať normu, ktorá by aspoň Najvyššiemu kontrolnému úradu umožnila kontrolovať privatizáciu mechanizmami, ktoré má Najvyšší kontrolný úrad zverené v ústave a v príslušných zákonoch. O kontrole médií, resp. zabezpečovaní objektívnosti a nezávislosti som už hovoril. Toto považujem takisto za oblasť, ktorá z hľadiska postavenia opozície a kontroly moci nie je zabezpečená.

    Pán predseda vlády píše, že komunikácia koalície a opozície je len čiastočná vďaka nekomunikatívnemu prístupu opozície. Myslím si, že dnes a tu, pretože som veľmi rád, že po dlhom-dlhom čase predseda vlády prišiel medzi poslancov, odpovedal na ich otázky a zostal aj na tomto bode programu, mohli by sme si tu vypočuť z jeho úst informáciu, kedy predpokladá, že sa môže uskutočniť alebo sa uskutoční politické stretnutie koalície a opozície, pretože to by som považoval za ďalší pozitívny signál, ktorý by mohlo vyslať Slovensko do zahraničia a takisto, samozrejme, zvládnuť riešenie svojich vnútorných problémov.

    V súvislosti s poslednou vetou odpovede predsedu vlády, že vláda sa snaží o maximálne plnenie kritérií stanovených kodanským summitom Európskej únie, je podľa neho potrebné vidieť nevyhnutnú postupnosť tohto procesu. Myslím si, že je to dobrá myšlienka, a chcel by som sa opýtať, či je možné očakávať ďalšie pozitívne signály, ktoré by prehlbovali tento trend vzťahu medzi koalíciou a opozíciou, ktorý sa nastúpil niektorými pozitívnymi zmenami, lebo sa zdá, že už sa žiadnych ďalších zmien nedočkáme.

    Na záver, pretože tak to predpokladá rokovací poriadok, by som chcel navrhnúť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k odpovedi, ktorú mi pod číslom 40 zaslal predseda vlády.

    Návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Ftáčnika z 15. schôdze Národnej rady a žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle § 128 rokovacieho poriadku predložila Národnej rade správu o plnení kritérií pre vstup do Európskej únie, stanovený kodanským summitom Európskej únie, Slovenskou republikou v termíne do 31. 3. 1997."

    Považujem za rozumné požiadať vládu o predloženie takejto správy, aby sme mali zachytené, kam sme sa dostali zhruba za dva roky od toho času, keď Slovenská republika požiadala o vstup do Európskej únie oficiálnou prihláškou, aby sme si zhodnotili sami pre seba, ako sme pokročili, lebo viem, že je to dlhý a náročný proces, postupný, ako sme pokročili pri napĺňaní konkrétnych kritérií.

    Toľko k odpovedi číslo 40, ktorú mi zaslal predseda vlády.

    Keď už som pri pulte a prítomný je aj predseda vlády Slovenskej republiky, chcel by som sa na neho obrátiť s otázkou, ktorú som mu položil v hodine otázok, ale na ňu sa nedostalo, kedy od neho dostanem odpoveď na interpeláciu rovnako z 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci jeho názoru na postup ministra Jána Siteka pri umožnení letu vojenského špeciálu na ples Východoslovenských železiarní.

  • Pán poslanec, ale toto sú nie odpovede na interpelácie.

  • Toto sú odpovede na interpelácie, pán predsedajúci. Ja sa domáham odpovede, ktorú som nedostal od mája minulého roku, a chcem sa veľmi úctivo spýtať pána predsedu, kedy tú odpoveď dostanem.

  • Nie. Toto je teraz bod odpovede na interpelácie. Ja som už nedostal odpoveď zo 4 alebo 6 schôdzí, napriek tomu, že ústava hovorí do 30 dní. Pýtam sa, opakujem ešte raz, úctivo predsedu vlády, kedy si splní svoju ústavnú povinnosť a odpovie na moju interpeláciu.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán premiér bude odpovedať.

  • Je jedna pekná modlitba, ktorej text je takýto: "Baránok boží, ktorý snímaš hriechy sveta". Modlia sa ju veriaci v kostole. A zrejme vy v opozícii niekoho potrebujete, kto by snímal vaše hriechy. Potrebujete mať buď človeka, alebo organizáciu, proti ktorej môžete byť, pretože neviete byť za niečo. A preto v tomto negatívnom obraze musíte robiť politiku, musíte robiť komunikáciu a musíte hľadať zádrapky a zámienky, aby ste dokazovali nutnosť svojej existencie. Pokiaľ ide o takto chápanú politiku, to nie je moja politika a ani ju takto nerozumiem a nechcem v živote rozumieť. Ja nechcem, pán poslanec, aby ste mali moje názory. Ale prečo ja mám mať vaše?

    Pokiaľ ide o otázky, o ktorých ste tu hovorili, dovoľte, aby som vás upozornil na niekoľko chýb, ktorých sa zrejme z nepresnosti, s prevelikou úctou voči vám, dopúšťate tým, že ju prezentujete pred týmto plénom.

    Po prvé - vnútorné pomery v parlamente upravuje rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Je prijatý, dokonca väčšinou hlasov. Je demokratický. Ste jeden zo spolupredkladateľov, opozícia vás podporila, pán poslanec. Sú vnútorné pomery parlamentu týmto zákonom riešené? To, čo treba na jeho vykonanie urobiť, vykonajte.

    Po ďalšie. Pán poslanec, hovoríte, čo všetko, aké zákony má vláda predložiť, ale vláda je len jeden zo subjektov, ktorý má legislatívnu iniciatívu. Ďalšiu máte vy, poslanci. Prečo hovoríte, čo nerobí ten druhý? Prečo nerobíte sami a nepredložíte materiál? Veď keď máte také bohaté analýzy a poznatky, čo vám v tom bráni? Sme na tom rovnako. Ja mám takisto jeden iniciatívny hlas, ako vy máte 150 iniciatívnych hlasov v parlamente. Robte, keď máte chuť robiť. Nikto vám v tom nebráni.

    Ďalej by som bol veľmi rád, keby sme už prestali božekať a plakať nad nedohodou v oblasti mediálnej politiky, pretože to, čo som povedal, je všetko pravda, ale je pravda aj to, že pred septembrovým plénom som práve Stranu demokratickej ľavice požiadal o stretnutie, aby sme sa o týchto veciach dohodli, a mám i doklady, kde mi oznamujete, že neprídete. Fakt je aj to, že keď sa robilo rokovanie v Národnej rade k týmto otázkam, že Hnutie za demokratické Slovensko nenominovalo straníckych kandidátov a čakalo, že dôjde k politickým dohodám, a nedošlo. Čiže vašu neschopnosť komunikovať nepripočítavajte mne.

    Pokiaľ ide o stretnutia politických subjektov, tak takisto prestaňte plakať sami nad sebou a ľutovať sa, pretože vy ste na tom väčšou mierou vinní. 22. januára tohto roku som naznačil a pozval strany na politickú konzultáciu. Prvý, kto odmietol, bola SDĽ, lebo nemá predsedu na Slovensku. Je vás málo podpredsedov? Neprijali ste pozvanie, tak neľutujte, že vás nepozývam.

  • Reakcia poslanca v pléne.

  • Ale nevyprávajte, to si od vás vyprosím, aj keď ste poslanec. Rozprávate s predsedom vlády, podľa toho sa správajte.

  • Hluk v sále.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Hluk a pokriky v sále.

  • Ak ste naučení na seba štekať, nič proti tomu nemám. Na seba si to neprajem. Som v Národnej rade, tak sa podľa toho správajte. Pán Javorský, vy mi najmenej máte čo vytýkať v tomto smere.

    Pokiaľ ide o politické strany, druhý termín na rokovanie navrhli 29. januára, keď tu bol predseda chorvátskej vlády. Termín bol nemožný.

    Potom dali politické strany návrh na rokovanie. Ako to vyzerá? Nechcú rokovať s predsedom vlády, hoci ich predseda vlády pozýva. S kým chcú rokovať? Keď idú k prezidentovi, podľa redakcie Pravdy päťkrát za január, žiadne predbežné podmienky nedávali. Prečo ich dávajú na rokovanie so mnou a ja som povinný ich prijímať? Ďalej sa tu hovorí to, že nemôže byť stretnutie na Úrade vlády, ale v Národnej rade. Prepáčte, do Národnej rady ma môže pozvať predseda parlamentu, ktorý zodpovedá za správu objektu a zodpovedá za to, čo sa v tomto objekte koná. Takisto pokiaľ ide o tretiu podmienku - uznať, že Demokratická strana je strana, ktorá je v parlamente parlamentnou stranou, nemôžem. Je to v rozpore so všetkými zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky. Čiže stretnutie nebude. Ja ho nechcem? Nič sa nestane.

    Pokiaľ ide o ostatné otázky, na ktoré ste, pán poslanec, upozorňovali ako na závažné spoločenské alebo politické problémy, najmä o otázku národnostných menšín, dovolím si upozorniť, že konanie osôb pred orgánmi štátu upravuje niekoľko poriadkov. Je to - po prvé - v súdnom konaní Trestný poriadok, kde sa na tieto otázky dbá, je to Občianskosúdny poriadok, kde sa na tieto otázky dbá, a je to zákon o správnom konaní, kde sa takisto na tieto otázky dbá. Nie je tu stav právneho vákua. Aj keď ústava hovorí, že tieto vzťahy budú upravené zákonom, v žiadnom prípade sa nehovorí, že to má byť jedným zákonom. Ak sú tieto vzťahy upravené množstvom zákonov a sú vykonateľné zákony, tak potom o čo ide? Takisto, keď tu boli experti zo zahraničia, pýtal som sa, o čo ide. O jednu normu, v ktorej to bude všetko zhrnuté, alebo o inú kvalitu normy, keď táto vyhovuje všetkým medzinárodným štandardom? A to posúdenie bolo vykonané. Preto aj v tejto politike vláda zastáva ten názor, ktorý má, a tento druh konania, ktorý má.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s ďalšími problémami, ktoré ste tu rozvádzali - let do Košíc, veď ste odpoveď dostali. V tej odpovedi je presne napísané, budem teraz citovať: "Pokiaľ nie je preukázané porušenie zákona, nemôže byť sankcia." Môže sa vám vec nepáčiť, ale keď nie je protizákonná, nemôžem konať inak.

    Pokiaľ ide o druhé otázky, ktoré súvisia s viacerými problémami, ktoré ste tu otvorili o vzťahoch a spolupráci politických subjektov, ja uznávam, že stav, ktorý je na Slovensku, nie je normálny, ale takisto ho považujem za prechodný a za vývoj, ktorý povedie k nejakým kvalitatívnym a kvantitatívnym zmenám v priebehu niekoľkých rokov a nedá sa urobiť z večera do rána. A som rád, že tento stav sa udržuje aspoň na tej úrovni a nejde do hlbšej konfrontácie, potom, čo vidíme, ako konfrontácie prebiehajú okolo vo viacerých štátoch. Aspoň toto že sa dokáže, ja to považujem do istej miery za úspech, aj keď si myslím, že veci by mohli byť ďalej. Lenže na každý valčík potrebujete dvoch. Nestačí iba, že vládna koalícia chce, aj ten druhý tanečník musí tiež chcieť a vedieť.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s vývojom Slovenskej republiky a niektorými nadhodenými problémami, dnes sme v oblasti hospodárskej i sociálnej na križovatke. Prijali sme istý program, ktorý sa napĺňa, dosahuje svoje vyvrcholenie, a stojíme na križovatke dvoch nových ekonomických problémov. Jeden z týchto ekonomických problémov ide k racionálnej, triezvej politike, ktorá musí vychádzať z toho, že sa budú robiť rozvojové impulzy rozvoja, stabilizovať menový a finančný vývoj a stabilizovať platobné vzťahy štátu. Druhý ide smerom k sociálnym tlakom, ktoré už nemôžeme robiť v tom tempe a rozsahu, ktorý sme robili v rokoch 1995 a 1996, ktorý by viedol k podobným analógiám, aké sú v okolitých štátoch, a platobnými vzťahmi by rozriešil ekonomiku. Samozrejme, že na takéto rozhodnutia treba aj politickú dohodu a treba ich aj poznať. Bohužiaľ, s výnimkou tejto schôdze ich nieto kde prezentovať, pretože stretnutia s opozíciou nebývajú a nie je to iba naša vec.

    Z hľadiska týchto zámerov v ekonomike, ktoré sú postavené na najbližšie obdobie, buď prijmeme rozumné opatrenia revitalizácie ekonomiky s istou dávkou reštrikcie, alebo na konci tohto roka budeme mať problém udržať terajšiu úroveň, nie zlepšenie, terajšiu úroveň udržať, aby sme nešli do prudkého prepadu. Tieto opatrenia sú dohodnuté, pripravené, smerujú k riešeniam a závisia od toho, páni poslanci, bez ohľadu na to, v ktorej strane ste, pretože vy žijete tiež z tých peňazí, reprezentujete tento štát a predstavujete jeho politiku a jeho záujmy, to je jedno, z ktorej strany ste, ako ich podporíte. Vláda môže robiť do takej miery, do akej miery má v jednotlivých krokoch podporu. K tomu sa vyžadujú rozsiahle opatrenia v bankovom systéme, nielen v oblasti revitalizácie, vrátane privatizácie bánk.

    Pokiaľ ide o otázky privatizácie, rád by som upozornil na niekoľko detailov, o ktorých sa mnoho hovorí, ale unikajú všeobecnej pozornosti.

    Banky sú všetky sprivatizované. Za sprivatizovanú sa považuje banka, v ktorej je privatizovaný majetok na 51 %. To sú európske normy, také sú všetky. K zásadným zmenám v privatizácii došlo v rokoch 1991-1992. Za mojej vlády sa nesprivatizovalo nič. Pokiaľ ide o závery, čo je v privatizácii, tak by som rád upozornil, že v privatizácii sú podiely vo Fonde národného majetku, ktoré už neznamenajú ani len kontrolný balík, ale sú v Investičnej a rozvojovej banke 33 % a vo Všeobecnej úverovej banke 17 %. To je všetko, páni poslanci, o čom je dnes reč a o čom je krik.

    Pokiaľ ide o otázky vytvárania a pohybu týchto privatizačných akcií, nesmerujú k ovládnutiu bánk, pretože majority sú vytvorené mimo vplyvu vlády Slovenskej republiky. Tie už dnes reálne existujú. Ide o možnosť v nakladaní s podielmi vytvoriť inú majoritu, urobiť adresných vlastníkov a v dôsledku toho potom prejsť na zmenu štruktúry a táto zmena štruktúry musí byť aj v kapitálovej primeranosti, aj v portfóliu bánk, aj v likvidácii starých dlhov, ktoré sú v nevratných úveroch a podobne. Áno, otvorene hovorím, taký je zámer vlády. Ale ako to chcete urobiť inak? Vo Všeobecnej úverovej banke má 34 % vlastníctva Fond národného majetku Českej republiky. Jednoduchým posunom 17 % z existujúceho sprivatizovaného stavu sa vytvorí nová majorita, keď Česká republika bude chcieť, do polroka je vlastníkom Všeobecnej úverovej banky. A Fond národného majetku Českej republiky to bude chcieť. Ako tomu chcete zabrániť? Tie privatizačné procesy sú mimo nás.

    Pokiaľ ide o ekonomického strašiaka, že by bol za tým politický aspekt - nie je. Nie je a nebude. Ide skôr o tieto aspekty, ktoré súvisia so štrukturálnymi zmenami v bankách a ktoré iba v rokoch 1997 a 1978 budú vyžadovať minimálne dávku 70 mld korún. Vláda vie túto sumu sústrediť a vie nájsť techniku, ako tento stav vyriešiť, ale bez vašej podpory to nepôjde.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s problémami, o ktorých hovoril pán poslanec vo vzťahu k Rade Európy a k ostatným európskym orgánom, rád by som upozornil, že Slovensko reprezentuje aj vláda, ale nielen vláda. Ak ide o záujem Slovenskej republiky, mala by existovať v zásadných otázkach minimálna dohoda. Taká dohoda je deklarovaná, nie je fakticky naplnená. Aj strany, ktoré deklarujú, že chcú podporiť NATO, faktickým postupom vytvárajú dojem nestabilného štátu, ktorý v NATO byť nemôže. Prijatie alebo neprijatie do NATO nie je otázka osoby alebo koalície. To je otázka štátu a príslušnosti k mocensko-politickej štruktúre na desiatky rokov. Treba ho preto riešiť s týmto vedomím.

    To isté je v otázkach Európskej únie a integrácie, pričom vás chcem uistiť, že so Slovenskou republikou určite budú začaté rozhovory tak, ako so všetkými ostatnými. Určite. Všetky pochybnosti sú v tomto smere zbytočné. Ale pokiaľ ide o ich výsledok, dobu trvania, to závisí od vývoja po voľbách v roku 1998. Aj keď rozhovory budú trvať - spodná hranica 4 roky, odhady optimistov 2 až 3 roky. Skôr je realistická tá horná hranica, pretože je tam množstvo protichodných záujmov.

    Preto po tejto stránke postup v základných veciach a politika Slovenska je súhrnom všetkých politík: vláda - prezident - parlament - opozícia - koalícia - ostatné nestranícke subjekty. Ak budeme donekonečna vychádzať z tézy, že jediný príslušný orgán na riešenie vnútropolitických diskusií a miesto, kde vieme diskutovať, je Rada Európy, Európsky parlament, tak sme tento zápas prehrali skôr, ako sme doň vstúpili. Vláda nemá nesplnené resty, ale vláda nie je nadriadená politickým stranám, vláda nie je nadriadená parlamentu, vláda nie je nadriadená prezidentovi, aby určovala, kto čo môže a čo urobí v zahraničí. Ona je súčasť tejto politiky, tvorí ju, ale súčasne na niektoré chyby dopláca zbytočne vynaloženými krokmi, energiou a prekonávaním blokov nedôvery, ktoré sa postupne lámu, ale ide to stále ďalej a ďalej.

    Pokiaľ ide o obavy, či Slovenská republika je, alebo nie je izolovaná a či je v zahraničí akceptovaná - áno, je akceptovaná, nie je izolovaná. Aj významné návštevy, ktoré sa pripravujú na marec, potvrdzujú, že záujem, ktorý je o Slovensko, nie je len záujem o investície, to je záujem o politickú spoluprácu a podporu v mnohých oblastiach vývoja vo svete, v globálnom vôbec a dvojstranných vzťahov takisto.

    Dámy a páni, vidieť veci iba očami straníka je dobré pre stranu. Vidieť veci očami politika je dobré pre štát. My sa dostávame stále do pochybností a do rozmeru straníckeho a politického. Straník ešte nie je politik. Budem veľmi rád, keď sa podarí dopracovať a prekročiť úzko stranícke hľadiská a nájsť riešenia politické, politické pre štát, nájsť politickú kultúru, ktorá v mnohých krajinách umožní diskutovať i tým, čo sa radi veľmi nemajú a čo vo voľbách idú do seba v boji o dôveru občanov, čo idú do seba pri každej chybe, ktorú výkonná moc urobí. To je správne. Ale nesprávne je umelé vyrábanie afér, problémov a prezentácia v zahraničí ako rozkladu štátu. Na to doplácame všetci, aj vy, aj vládna koalícia, aj občania tohto štátu. Preto istá dávka zmeny kultúry, nevyhnutnosť zmeny správania politických subjektov v zahraničí, všetkých, ktorí sú v parlamente, nadradiť záujem štátu nad stranícky, je podmienka toho, aby sme boli úspešní. Ak to nedokážete, nesiete spolupodiel za vývoj, ktorý tu bude.

    Pokiaľ ide o ochotu jednotlivých strán vládnej koalície k spolupráci, nechýba. No všetko musí byť proces a musí byť dohoda. I v parlamente boli urobené pozitívne kroky smerom k Európskej únii, smerom k Osobitnému kontrolnému orgánu, Vojenskému spravodajstvu, mandátovému a imunitnému výboru, permanentne trvá ponuka pre Stranu demokratickej ľavice, že sme sa zaviazali, že podporíme ich kandidáta na funkciu podpredsedu Národnej rady. Keď tá osoba bude vyzdvihnutá, prečo by nie? Dodnes nie je. Takže, keď bude, nech sa páči.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s ďalšou činnosťou vlády a vládnej koalície a s otázkami zmeny do budúcnosti, pre nás je zásadné vedieť, ako sa bude vyvíjať toto funkčné obdobie, lehota ukončenia, spôsob volieb, poznať otázky tvorby programov v strednom a dlhodobom horizonte Slovenska.

    Pre nás je zásadné pripraviť programy tak, aby sme mohli prezentovať občanom pohľady a výkon vládnej koalície, ale aj výkon jednotlivých strán na báze súťaživosti. Ak k týmto dohodám nedôjde? Čas rieši všetko. Rieši aj zodpovednosť a rieši aj mieru prínosu osôb a strán. Čas preveruje správnosť našich krokov a preveruje aj správnosť rozhodnutí.

    Žehnaj vám Boh, aby vaše rozhodnutia boli dobré a správne, aby ste sa mohli v roku 1998 pred občanmi prezentovať pozitívne. Vládna koalícia má s čím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu premiérovi. Nech sa páči, pán Ftáčnik, máte dve minúty.

  • Vážený pán podpredseda,

    ja miniem svoj vzácny čas na to, aby som vás upozornil, že ste neurobili to, čo ste mali podľa rokovacieho poriadku, teda vymazali z tabule rečníkov prihlásených v odpovediach do rozpravy, uzavreli zoznam prihlásených rečníkov, aby ja som s tou deviatkou mohol mať faktickú poznámku. Mám ju a chcem reagovať na predsedu vlády, pretože, vážené kolegyne, kolegovia, je rozprava a v rozprave možno prednášať faktické poznámky.

    Chcem kratučko zareagovať na to, čo povedal predseda vlády v rozsahu, ktorý mi dáva rokovací poriadok. Budem veľmi stručný.

    K zákonu o jazykoch menšín existuje odpoveď podpredsedu vlády pána Kalmana, ktorý nám napísal, kolegovi Petrovi Weissovi, že v II. polroku 1996 vláda pripraví normu. Keď budeme vedieť, že vláda sa touto otázkou nechce alebo nemôže zaoberať, ale musí to povedať jasne a zrozumiteľne, potom môžeme využiť svoju poslaneckú iniciatívu. Ale vychádzali sme z toho, že tu zneli prísľuby ústavných činiteľov, že sa toto stane. Máme to dokumentované písomne. Ja si myslím, že je to citlivá problematika, ktorá môže pomôcť Slovensku naplniť tie ustanovenia, ktoré si dalo Slovensko do ústavy.

    Vo zvyšných 48 sekundách sa chcem vyjadriť k tomu ostatnému.

    Pán predseda vlády, nebudem reagovať na tú časť, kde ste hovorili ako predseda politickej strany, lebo dnes sme na pôde parlamentu a interpelujeme alebo obraciame sa na členov vlády ako na členov vlády. Ja aj v tomto vidím problém onoho avizovaného stretnutia 22. 1. 1997, kde predseda vlády a predseda politickej strany je ten istý. Musí byť. Je taká skutočnosť, ale v tomto možno bol problém, že predsedovia strán sa chceli stretnúť s partnerom, s predsedom politickej strany. Z vášho vystúpenia mám ten dojem, že z vašej strany záujem o dialóg s politickými stranami trvá, že máte oň záujem, a ja verím a tým chcem ukončiť svoju faktickú poznámku, že sa takéto stretnutie na politickej úrovni čoskoro uskutoční.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predsedajúci, budem mať pripomienky k trom odpovediam na moje interpelácie, ale predtým než začnem, by som chcel mať krátku faktickú poznámku na predchádzajúci prednes predsedu vlády, a síce, pán predseda vlády, či považujete za vkusné tu dávať lekcie zo slušného správania opozícii alebo poslancom, po tom, ako ste sa na minulom mítingu HZDS v Športovej hale hrdo prihlásili k výroku predsedu Národnej rady Ivana Gašparoviča na adresu prezidenta republiky, že je starý chuj.

  • Potlesk a smiech.

  • Ale teraz pristupujem k svojim pripomienkam. Ako som povedal, mám ich tri.

    Prvú pripomienku mám k odpovedi podpredsedu vlády a ministra financií pána Kozlíka na moju interpeláciu, kde som sa domáhal prístupu k podkladom, k hláseniam organizácií o nákladoch politických strán na volebnú kampaň v roku 1994, kedy mi umožní nahliadnuť do týchto hlásení. V odpovedi na moju interpeláciu pán podpredseda vlády mi odmietol umožniť nahliadnuť do týchto podkladov. Chcem povedať toľko, že zákon o poslancoch, a síce § 12 písm. h) hovorí, že poslanci sú oprávnení najmä požadovať od členov vlády atď. informácie, vysvetlenia, podklady potrebné na výkon poslaneckej funkcie. V tomto prípade podkladmi, ktoré potrebujem na výkon svojej poslaneckej funkcie, sú hlásenia organizácií o nákladoch politických strán vo volebnej kampani označených tam v zákone 231/1994.

    Z odpovede, ktorú som dostal od podpredsedu vlády pána Kozlíka, sa nedajú jednoducho zistiť niektoré náklady, pretože pán podpredseda vlády mi vo svojej odpovedi akosi preinterpretoval hlásenia, ktoré jeho ministerstvo má. Ale napriek tomu vyhlasujem, že som ochotný sa uspokojiť s odpoveďou podpredsedu vlády pána Kozlíka, ak mi povie, aké náklady vynaložilo HZDS na billboardy vo volebnej kampani roku 1994.

    Čiste na dôvažok k tejto svojej poznámke chcem povedať toľko, že § 130 teraz platného rokovacieho poriadku vyžaduje od interpelovaného, čiže v tomto prípade od pána podpredsedu vlády, aby bol prítomný na tejto rozprave, pán podpredseda vlády tu pred chvíľou bol, pri predchádzajúcom bode programu, teraz tu nie je, čiže aj svojou neprítomnosťou na tomto bode programu porušil zákon rovnako, ako porušil zákon svojou odpoveďou na moju interpeláciu. Ale opakujem, som ochotný uspokojiť sa s jeho odpoveďou na moju interpeláciu, ak mi oznámi tú informáciu, ktorú od neho požadujem, to znamená, koľko vynaložilo HZDS na billboardovú kampaň v roku 1994.

    Druhá pripomienka je k odpovedi ministra privatizácie pána Bisáka na moju interpeláciu, v ktorej som sa domáhal, aby mi uviedol, koľko zamestnaneckých akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným sa zúčastnilo na privatizácii, alebo inými slovami, koľkí boli úspešní v privatizácii "svojho podniku". Pán minister Bisák mi odpovedá, pravdu povediac podľa zákona, musím to konštatovať, že ministerstvo privatizácie nemá o tom prehľad, pretože to robí Fond národného majetku, teda ministerstvo privatizácie sa nemôže dostať k týmto podkladom, a preto mi na to nevie odpovedať. No. Dovolím si citovať z vládneho programu tejto vlády a síce bod 2 - Privatizácia a ochrana hospodárskej súťaže, kde sa uvádza: "Kvôli zvýšeniu sociálnej priechodnosti procesu privatizácie a v záujme vytvárania participačnej ekonomiky vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú." Opäť som ochotný sa uspokojiť s odpoveďou pána Bisáka na moju interpeláciu, ak mi dá odpoveď na to, ako chce vláda a konkrétne jeho ministerstvo kontrolovať plnenie tohto citovaného ustanovenia vládneho programu.

    A konečne tretiu poznámku mám na pána predsedu vlády. Interpeloval som ho, kedy hodlá vláda predložiť prezidentovi republiky návrh na povýšenie generálov. Pán predseda vlády mi listom z 3. decembra odpovedal na moju otázku takto: "Vážený pán poslanec, na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste ma interpelovali vo veci návrhov na menovanie generálov Armády Slovenskej republiky. Vážený pán poslanec, vysoká bojaschopnosť armády nezávisí od počtu generálov, ale od kvality práce jej generálneho štábu i od riadenia rezortu ministerstva obrany Slovenskej republiky."

    Pán predseda vlády, vysoká bojaschopnosť armády závisí aj od počtu generálov, najmä vtedy, ak na funkcie, na ktoré je takpovediac predpísaná hodnosť generála, nemôžu byť ustanovení generáli, pretože nie sú, pretože ich niet. Ďalej, keď tu píšete, celkom správne, že bojaschopnosť armády nezávisí od počtu generálov, ale aj od riadenia rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, moja otázka nadväzovala práve na tú skutočnosť, že minister obrany Slovenskej republiky pán Sitek dvakrát počas obdobia tejto vlády dal vláde návrh na povýšenie plukovníkov do hodnosti generálov a vy, pán predseda vlády, ste tento materiál nezaradili na rokovanie vlády. Z toho dôvodu títo plukovníci, alebo aspoň niektorí z nich - samozrejme, vláda by nemusela schváliť všetkých - neboli postúpení ďalej prezidentovi republiky na povýšenie do hodnosti generálov. A preto, pán predseda vlády, opäť sa pýtam, kedy hodláte zaradiť materiál, ktorý vám predložil váš minister obrany, kedy hodláte zaradiť tento materiál na rokovanie vlády.

    Ďakujem.

  • Budem musieť predsa len reagovať na vyjadrenie vzácneho predsedu KDH pána Čarnogurského. Predpokladám, že len omylom urobil vyjadrenie, ktoré tu urobil, pretože ak má presnú informáciu z mítingu, ja som tam len povedal, že pán prezident nie je starý. Všetko ostatné, čo ste povedali, pán poslanec, je vaša interpretácia a je mi ľúto, že máte taký názor na prezidenta a že to pred parlamentom prezentujete. Takže necitujte ma.

  • Pokiaľ ide o vymenovanie generálov, samozrejme, že takéto vymenovanie generálov bude urobené. Vyžadovalo dva kroky. Prvý krok bol optimalizácia stavu armády. Tento krok je ukončený, vrátane systemizácie dôstojníckych, generálskych a iných hodností. Druhý vyžaduje vyhodnotenie personálnych predpokladov a podobne. Na tom všetkom sa pracuje, sú diskusie o hodnotení osôb, sú diskusie o postoji a stanoviskách. A bezpochyby generáli budú navrhnutí prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie, prísľub o tom dostali odo mňa začiatkom tohto roku na ministerstve obrany, ale dával som ten prísľub v mene vlády Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o spôsob vymenovania, nechceme opakovať dehonestáciu funkcie generála z roku 1994, keď na návrh vtedajšieho podpredsedu vlády poslanca KDH pána Šimka stačilo na vymenovanie do hodnosti generála dožiť sa 60 rokov a mať pritom ploché nohy. To by sa už zopakovať nemalo, preto okrem osobnosti budeme vyžadovať aj kvalifikačné, aj systémové kroky na to, aby uznania generálov mohli byť urobené také, ako si táto hodnosť a vážnosť funkcie zaslúži.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda vlády, ako obyčajne, ani teraz nehovoríte pravdu. My veľmi dobre poznáme váš výrok, ktorým ste sa prihlásili k výroku pána predsedu Gašparoviča. Prosím, nezamieňajte si nás s nejakou pomocnou školou, ktorá si nepamätá to, čo sa udialo na poslednom vašom mítingu.

    Čo sa týka vášho výroku na adresu pána Pittnera, že má ploché nohy, znovu to svedčí o tej vašej veľkej kultúre, z ktorej ste nám tu dali lekciu. Pán predseda...

  • Ale prosím vás, veď nás nemajte už celkom za bezprízorných. Pán predseda, začnite od seba, od sekretariátu HZDS a od vlády so slušným správaním a potom nám tu dávajte lekcie.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

  • Len krátkou vetou chcem zareagovať. Pokiaľ ja som povedal nejaký výrok, hoci ten koniec bol iný, keď som to povedal, tak som to nepovedal publiku, verejnosti, nikomu, len pri mne sediacemu podpredsedovi. Akou formou sa získal tento výrok a prečo ho vy stále prezentujete pred celou verejnosťou, potom sa vy pýtajte, kto hovorí na toho pána tak ako vy.

  • Pán minister Bisák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi v krátkosti zareagovať na vystúpenie pána poslanca Čarnogurského.

    Zabezpečenie účasti zamestnancov na privatizácii z hľadiska vytvorenia určitej sociálnej priechodnosti vláda zabezpečila jednak tým, že schválila zásady pre účasť zamestnancov na privatizácii v I. polroku 1995 a vytvorila priestor pre účasť zamestnancov i v zákone číslo 92 o takzvanej veľkej privatizácii. Mimochodom, bolo to prvýkrát za súčasnej vlády, keď tieto základné podmienky pre účasť zamestnancov na privatizácii boli vytvorené.

    Ak som oznámil, že neviem presné údaje o tom, koľko spoločností a v akom rozsahu bolo takto sprivatizovaných, to neznamená, že takýto spôsob privatizácie nebol realizovaný. Presné údaje v tomto smere si máte možnosť vyžiadať od Fondu národného majetku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako ďalší sa hlási pán poslanec Köteles. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážená vláda,

    ospravedlňujem sa, budem oveľa stručnejší ako pán kolega Ftáčnik alebo pán kolega Čarnogurský, alebo pán premiér.

    Vážená Národná rada,

    odpovede pána generálneho prokurátora a pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veci odpredaja bytov nájomcov akciovou spoločnosťou KRASBIO v Rožňave považujem za veľmi korektné a vecné. Z tohto hľadiska ich beriem na vedomie. Ale na 20. schôdzi Národnej rady som interpeloval aj vládu Slovenskej republiky vo veci vypracovania nezávislej ekonomickej analýzy o vodnom diele Gabčíkovo. Som nútený konštatovať, že takáto analýza neexistuje, a ako to vyplýva z názorov zainteresovaných orgánov, ani sa s tým nepočíta. Takisto som nedostal odpoveď na otázku, aké konkrétne štátne investície boli uskutočnené v priľahlej oblasti vodného diela na odškodnenie tam žijúcich občanov. Z týchto dôvodov odpovede nepovažujem za úplné a nesúhlasím s odpoveďami v bode číslo 14. Z tohto dôvodu budem nútený opätovne interpelovať konkrétnych ministrov.

  • Čiže body 13 a 14, dve otázky. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení členovia vlády,

    chcel by som poďakovať pani ministerke Keltošovej za veľmi serióznu a vecnú odpoveď na moju interpeláciu vo veci financovania zamestnanosti v sociálnych zariadeniach, konkrétne v Dome humanity Slovenského Červeného kríža v Rožňave. Chcel by som ju poprosiť, aby tomuto ústavu, ktorý je naozaj veľmi špecifický vzhľadom na charakter choroby detí, ktoré v tomto zariadení sú, venovala naďalej pozornosť. Mechanický prepočet počtu klientov a počtu zamestnancov, myslím si, v tomto prípade nesedí. To sú deti s ťažkou mozgovou obrnou, ktoré sú absolútne nepohyblivé, a jednoducho bez väčšieho počtu zamestnancov prevádzku takéhoto zariadenia nemožno zvládnuť. Takže s touto odpoveďou som spokojný a som za to, aby ju Národná rada prijala.

    Nemôžem však, bohužiaľ, vyjadriť spokojnosť s odpoveďou, ktorú dal na moju interpeláciu na 20. schôdzi pán minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky Peter Bisák, pretože sa odvolal na programové vyhlásenie vlády a konštatoval, že všetko beží podľa tohto programového vyhlásenia. Problém je práve v tom, že privatizácia nebeží podľa programového vyhlásenia vlády. Základný problém je to, že privatizácia sa uskutočnila na základe novely zákona o veľkej privatizácii, ktorá bola schválená prvýkrát v novembri 1994 a ktorú Ústavný súd vyhlásil za protiústavnú. A niet tu žiadnej odpovede na to, ako vláda chce tento problém vyriešiť, ako chce dať veci do súladu s ústavou. Fond národného majetku naďalej predáva akcie na kapitálovom trhu. Fond sa odvoláva na § 28 odsek 5. Je to nekorektné, tieto veci treba dať čo najskôr do poriadku.

    Ďalej by som chcel v tejto súvislosti poukázať na to, že vláda sľubovala svoje strategické ciele v oblasti privatizácie dosahovať predovšetkým presadzovaním kombinácie štandardných metód privatizácie s kupónovou privatizáciou. Toto sa jednoducho neuskutočnilo. Hovorilo sa, že sa budú uplatňovať súťaživé formy predaja. Aké súťaživé formy predaja sa uplatnili napríklad v prípade podniku akciová spoločnosť Nafta Gbely?

    O zamestnaneckých akciových spoločnostiach už bola reč. Hovorilo sa, že vláda podporí účelný vstup zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky. Toho zahraničného kapitálu v porovnaní s inými krajinami V 4 máme menej. Vláda nám sľubovala, že zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu. S malým odkladom veľmi rýchlo kupónovú privatizáciu zrušila. Ako bezprostredný cieľ si vláda v januári 1995 stanovila vykonať analýzu a odpočet doterajších výsledkov privatizácie a následne vykonať inventarizáciu majetku určeného na privatizáciu. Nič takého sme v parlamente nemali a bolo by načase, aby sa slovenský parlament so stavom privatizácie zaoberal.

    Takisto by bolo dobré, keby sme sa dozvedeli, aký je stav vymáhania pohľadávok a kontrola akciových spoločností, kde má Fond národného majetku svoju účasť.

    Chcel by som preto navrhnúť uznesenie, aby parlament zobral na vedomie odpoveď pána ministra Bisáka, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu, aby na ďalšiu schôdzu predložila informáciu o výsledkoch privatizácie a o ďalších zámeroch vládnej politiky v tejto oblasti po tom, čo ústavný súd vyhlásil novelu zákona o veľkej privatizácii za protiústavnú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán minister Bisák, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi na dve oblasti z vystúpenia pána poslanca Weissa zareagovať.

    Fond národného majetku nerozhodoval podľa protiústavného zákona. Protiústavný zákon v príslušnom paragrafe začal byť až od účinnosti nálezu Ústavného súdu, čiže od - myslím - 14. decembra roku 1996. Čiže fond rozhodoval v súlade so zákonom, ktorý bol platný. To je jedna základná vec, ktorú si musíme takto vysvetľovať.

    Pokiaľ ide o zosúladenie zákona s ústavou, tak novela zákona je v pláne legislatívnych úloh vlády na mesiac február.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Javorský, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    všetci sa riadime už novým rokovacím poriadkom, ktorý je záväzný nielen pre poslancov, ale aj pre členov vlády. Podľa ods. 4 § 130 nového rokovacieho poriadku interpelovaný minister je povinný byť v tom čase účastný na zasadaní parlamentu. Chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili, aby ministri, ktorí tu nie sú prítomní, sa okamžite dostavili, alebo navrhujem prerušiť toto rokovanie dovtedy, kým sa tu nezúčastnia pán minister Kozlík, pán minister Baco, pani ministerka Slavkovská, pán minister Sitek atď. Až potom budem reagovať na odpoveď na interpeláciu, ktorú som dostal.

  • Áno, ďakujem. Prosím pánov ministrov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Pán minister Baco, zaujmite svoje miesto.

    Nech sa páči, pán Javorský.

  • Chcem reagovať na odpoveď, ktorú som dostal od pána ministra vnútra na moju opakovanú interpeláciu. Osobne som už svoju nespokojnosť aj výhrady povedal, ale len kvôli tomu, aby to bolo zaznamenané, pokladám za nutné konštatovať, že pán minister vo svojej druhej odpovedi, ktorú mi dal, sa vedome vyhol priamej odpovedi na priamu otázku a v odpovedi sa zaoberal nepodstatnými problémami a myslel si, že budem uspokojený. Musím konštatovať, že podľa mňa nie je to ani v súlade so zákonom a nie je to ani férové a hodné člena vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    žiaľ, musím povedať takú nemilú skutočnosť, že zo štyroch mojich otázok mi pán minister financií odpovedal iba na jednu. A vtedy je ťažko vysloviť spokojnosť s odpoveďou.

    Pokiaľ ide o tú štvrtú otázku, ktorá sa dotýkala daňových a colných nedoplatkov, tam odpoveď je postačujúca a chcem sa za ňu poďakovať. Ale chcem pripomenúť, že mi neodpovedal na tri otázky, ktoré som mu položil.

    V prvej ho upozorňujem na to, že už na 14. schôdzi Národnej rady som podal na základe informácií, ktoré poskytuje Stredisko cenných papierov, podnet na vykonanie kontroly vo veci majetkového prepojenia. Už uplynulo osem mesiacov a napriek tomu, že som na to upozornil, si myslím, že sa patrilo odpovedať mi, že kontrola prebieha alebo prebehla, alebo nebude prebiehať, ale nedostal som odpoveď vôbec.

    Ďalej ho žiadam o informáciu, koľko porušení § 79a ods. 2 zákona číslo 600/92 bolo, pretože v predošlej odpovedi na interpeláciu mi hovorí, že je obrovské množstvo porušení tohto zákona, tak som sa toho chytil a spýtal som sa, chcel som vedieť, koľko takýchto porušení bolo. Žiaľbohu, v odpovedi som sa toho nedočkal.

    Tretia otázka bola veľmi trefná, veľmi jednoduchá. Pýtal som sa, či v Harvardskej investičnej spoločnosti a jej fondoch bola vykonaná podobná kontrola ako v iných fondoch. Takisto som na túto otázku odpoveď nedostal. Čiže s touto odpoveďou vyjadrujem svoj nesúhlas.

    Druhú interpeláciu som dal ministrovi dopravy pánu Rezešovi, za túto odpoveď mu chcem poďakovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády a členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    chcem sa zmieniť o odpovedi na interpeláciu číslo 32, v ktorej som sa členov vlády pýtal na skutočné náklady, ktoré boli vynaložené na reorganizáciu štátnej správy.

    Skôr ako budem hovoriť o tejto interpelácii, dovoľte mi, aby som povedal čiastočne to, čo som hovoril aj včera, že úprimne si myslím, že na Slovensku absentuje politický dialóg, ktorý je bežný v demokratických krajinách medzi opozíciou a koalíciou. Hovoril o tom pekne a dojímavo pán premiér, ale hneď vzápätí v odpovedi smerom k pánu poslancovi Pittnerovi použil skôr mítingový jazyk ako jazyk parlamentu. Viete, hovoril o tom, že všetci sme zodpovední, a ja sa k tomu prikláňam. Stopäťdesiaty diel svojej zodpovednosti si nesiem a nikto ma ho nezbaví, ale ten, kto má najviac hlasov, má aj najväčšiu zodpovednosť a ten musí nájsť v sebe silu prekonať tieň politickej revnivosti a zachovať sa ako štátnik.

    Dámy a páni, vyslovujem len čiastočnú spokojnosť s odpoveďou, pretože kládol som otázku tak, že som čakal odpoveď predovšetkým na to, ako sa darí získavať budovy pre nové okresné úrady. Mám informácie z mnohých okresných miest, že tam, kde sa kalkulovalo s bezodplatnými prevodmi, sa budovy budú pravdepodobne odkupovať. Spomínate si na moje vystúpenie pri zákone, keď som apeloval na to, že tieto náklady nie sú zahrnuté v rozpočte, a podľa zákona číslo 303/1995 o rozpočtových pravidlách zákon nemal nadobudnúť účinnosť skôr, ako od 1. januára 1997. Mám pocit, že nastalo porušenie zákona, pretože v rozpočte bola miliarda ako rezerva a pán podpredseda vlády Kozlík mi odpovedal, že náklady v roku 1996 boli 1 165 miliónov, a pritom hovorím, držal sa viac- -menej rozpočtovaných nákladov. Podľa mojich skúseností budú tie náklady vyššie. Asi vás bude zaujímať, že momentálne je asi 20 000 úradníkov v štátnej správe. Plán na rok 1997 je 19 842 a s napätím očakávam, ako sa bude štátna správa zoštíhľovať, či reorganizácia splní jeden z tých prioritných cieľov, ktorý si kládla, a to je zníženie nákladov na výkon štátnej správy.

    Využívam to, že je tu pán premiér a že je ochotný diskutovať, a opýtam sa ho, ako sa on pozerá na to, že v Národnej rade sa často porušuje zákon. Pri tomto zákone o územnosprávnom členení bol to zákon o rozpočtových pravidlách a včera sme porušili zákon, ktorý jednoznačne hovorí, že ak je náhradník, ktorý má dostatočný počet preferenčných hlasov, postupuje ten, a až vtedy, ak takýto nie je, určuje ho politická strana. Pýtam sa ho ako premiéra a predsedu najsilnejšieho hnutia, ale aj ako právnika, či považuje tieto rozhodnutia za porušenie zákona.

    Zároveň sa ho pýtam, či ešte bude ochota vládnej koalície napraviť podľa mňa dva najmarkantnejšie prešľapy pri územnosprávnom členení, a to presídliť sídlo okresu Žarnovica do Novej Bane a sídlo okresu Ilava do Novej Dubnice, pretože ešte je možné ušetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré sa v týchto mestách využijú na budovanie budov. Pritom Nová Baňa aj Nová Dubnica sú mestá, ktoré sú funkčne pripravené, majú budovy, aparát, polohu a takpovediac aj historické a geografické, morálne právo na to, aby boli okresnými mestami.

    Poslanci Demokratickej únie už pripravili novelu, ešte nespĺňala všetky požiadavky nového rokovacieho poriadku, ale v priebehu budúceho týždňa ju predložíme. Žiadne veľké oči, ale tieto dve krátke novelizácie - Nová Baňa, Nová Dubnica - predložíme a chceli by sme získať aj podporu vládnej koalície, pretože má to veľkú vnútornú logiku.

    Takže bol by som rád, pán premiér, keby ste na tieto vecné otázky mohli odpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ste čiastočne spokojný, alebo ako? Treba povedať áno, alebo nie.

  • Vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou pod číslom 32. Pánu Kozlíkovi ďakujem za odpoveď na interpeláciu uvedenú pod číslom 31, bola vyčerpávajúca.

  • Dobre, ďakujem.

    Nech sa páči, pán premiér bude odpovedať.

  • Reorganizácia štátnej správy je problém aj politický, ale hlavne je to problém odborný - ako upraviť štruktúru štátnej správy tak, aby štát integrovala a vykonávala služby pre občanov a činnosti v optimálnom meradle, aj vzhľadom na nerovnovážny územný vývoj Slovenskej republiky ako celku, aj vzhľadom na etnické zloženie, aj vzhľadom na kultúru, sociálne vzťahy a podobne. Myslím si, že tento projekt je dobrý.

    Pokiaľ ide o kritiku, ktorú vzniesol pán Černák na postavenie Žarnovice, rád by som upozornil, že v pôvodnom projekte vlády sa rátalo s tým, že bude existovať okres Žiar nad Hronom rozdelený na dve časti - severnú časť Žiar nad Hronom a Kremnica a dolnú časť Banská Štiavnica, Žarnovica, Nová Baňa. V tejto logike bolo logické, že Žarnovica ležiaca v centre, a nie mimo trás, bola navrhovaná ako sídlo okresu. Pokiaľ išlo o postup Národnej rady, bola zvolená odlišná alternatíva a za túto odlišnú alternatívu hlasovala celá opozícia s časťou vládnej koalície, aby sa Banská Štiavnica stala samostatným okresom, ale bolo potvrdené sídlo Žarnovica.

    Preto hovoriť, že by to vláda teraz mala nejakým spôsobom riešiť a meniť vzhľadom na budúci vývoj je predčasné. Zmeny v štátnej správe sa uskutočňujú etapovite. Teraz bola prvá zásadná po 37 rokoch dokončená - začatá v roku 1990, teda by sa nemali robiť unáhlenia. Minimálne do volieb by mal byť zachovaný status quo.

    Pokiaľ ide o rozhodnutie po voľbách, závisí od prehodnotenia funkčnosti. Rešpektujem i tie názory, ktoré boli vyslovené na to, že štátne správa v menších územných celkoch nie je do takej miery efektívna ako vo väčších, ale preto vláda rozdelila okresy do troch kategórií. Prvá, ktorá zabezpečuje komplexnú službu občanovi, druhá s istými obmedzeniami a tretia sú okresy do 30 000 obyvateľov, ktoré vykonávajú iba časť administratívnych činností bez prokurátorskej a súdnej činnosti. Je to urobené preto, aby sa prejavil záujem vyjsť aj ľuďom v ústrety.

    Chcem povedať, že toto nové územnosprávne členenie poukázalo na obrovské rozdiely, ktoré sú vo vývoji v jednotlivých regiónoch. Napríklad odčlenením okresu Brezno od Banskej Bystrice sa absolútne menia pomery zamestnanosti. Kým predtým v štatistike Bystrica ako okres vyzerala dobre, dnes Banská Bystrica má 6 % nezamestnaných, ale Brezno 17,5 %. To bolo predtým schované. A podobné je to v ďalších okresoch, ktoré sa stávajú doslova boľavými, či už je to z hľadiska zamestnanosti, sociálneho a hospodárskeho vývoja, a potrebujú špecializované programy na svoj rozvoj a revitalizačné programy, ktoré by sa už mali diať na báze terajšej štruktúry štátnej správy.

    Preto, pán poslanec, beriem do úvahy to, čo hovoríte, ale je to aj výsledok spolurozhodovania opozície s časťou koalície v tom čase, a nepredpokladáme do volieb 1998 robiť ďalšie zásahy do štruktúry správy, iba posilniť ešte niektoré okresy o sudcovskú a prokurátorskú činnosť vrátane vyšetrovacích činností. Ostatné druhy štátnej správy zostanú na tej báze, ako sú. Ešte to nezačalo naplno pracovať. Bolo by škoda predčasne povedať, že to nie je funkčné. Z hľadiska dosahu integračných tendencií na obyvateľov, ktoré vo vnútri okresov a krajov idú, dovolím si povedať, že kraje sú na 100 % správne postavené, pokiaľ ide o okresy na 98 %, ale u tých menších, kde sa stali rozdiely, to ešte nie je celkom dotiahnuté do konca a čas to potvrdí. Vláda nebude do volieb 1998 navrhovať zmeny územia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

  • Mám stanovisko k odpovedi pána ministra, to nie je faktická poznámka.

  • Hlásim sa kvôli poradiu, aby ste vedeli.

  • Ale nemôžete, už je uzavretá rozprava. Spravili sme čiaru, tak ako to robíme.

    Nech sa páči pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Pán predsedajúci, pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    interpeloval som ministerku školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú vo veci vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky číslo 145 z roku 1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách. V odpovedi pani ministerka píše, že všeobecne záväzný právny predpis vznikol najmä na základe poznania potrieb praxe a skúseností základných a stredných škôl. To však v žiadnom prípade nie je pravda. Nová vyhláška je zo série opatrení Ministerstva školstva Slovenskej republiky proti niekomu a za niečo, a budem konkrétny, je proti predstaviteľom menšinových komunít.

    Pani ministerka, interpelujem vás alebo teraz by som reagoval na vašu odpoveď, alebo reagujem, len vy nedávate pozor. Keď dovolíte, pokračoval by som.

    Politicky účelová vyhláška ministerstva školstva znemožňuje v prijímacom konaní absolventom základných škôl s vyučovacím jazykom národností požiadať riaditeľa strednej školy, aby im umožnil vykonať skúšku z profilových predmetov v jazyku, ktorý bol a je vyučovacím jazykom školy, resp. žiaka.

    Pani ministerka, vo svojej odpovedi píšete, citujem: "Vašu požiadavku, vážený pán poslanec, aby bol vyučovací jazyk národností prvý profilový predmet prijímacej skúšky, nie je možné uskutočniť, pretože vyhláška už ustanovuje jeden profilový predmet pre všetky stredné školy."

    Pani ministerka, ale áno, je tu možnosť vyhovieť a tento problém vyriešiť, ale na to je potrebná politická vôľa, ktorá tu absentuje.

    S vašou odpoveďou pod číslom 15, pani ministerka Eva Slavkovská, teda v žiadnom prípade nemôžem by spokojný a nemôžem ju prijať, a preto vyjadrujem s ňou nesúhlas a nespokojnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

    Pani poslankyňa Rusnáková, budete posledná. Dobre?

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani podpredsedníčka, pán premiér,

    chcem vyjadriť k dvom odpovediam na interpelácie nespokojnosť, a to nespokojnosť s odpoveďou pána ministra zdravotníctva, kde som ho žiadala, aby zverejnil kritériá, podľa ktorých sa privatizujú, resp. budú privatizovať jednotlivé polikliniky či zdravotnícke zariadenia, aby sa nestal z tejto privatizácie biznis pre niekoľkých jednotlivcov. Zároveň som ho žiadala, aby bola zverejnená koncepcia transformácie majetku rezortu zdravotníctva v rokoch 1996 a 1997, pretože v odpovedi ešte na minulej schôdzi pánu poslancovi Šagátovi povedal, že materiál bol predložený na pripomienkovanie.

    Pán minister mi odpovedal, že doterajšia privatizácia kliník bola v zmysle schváleného uznesenia vlády, a ďalej citujem: "Ďalšie polikliniky bude možné privatizovať až po schválení koncepcie transformácie zdravotníctva na roky 1996 a 1997, ktorá je predložená na rokovanie vlády." Do dnešného dňa nemáme predloženú túto koncepciu, nie je zverejnená, aj keď už je rok 1997. Neviem, podľa čoho bola transformácia v roku 1996.

    Zároveň by som sa ho chcela opýtať, bohužiaľ, nenachádza sa v rokovacej miestnosti, ako je možné, že došlo k privatizácii nemocnice Šaca, pričom neboli predložené kritériá privatizácie. Koncepcia transformácie zdravotníctva na roky 1996 a 1997 nebola dodnes zverejnená a v mesiaci januári bola privatizácia nemocnice v Šaci ukončená. Chcem sa spýtať a bola by som rada, keby na toto odpovedal dodatočne, akým spôsobom a na akom základe k tejto privatizácii došlo, keď v liste hovorí, že privatizovať sa nebude, až keď bude schválená koncepcia. Je to odpoveď číslo 19. Nesúhlasím s odpoveďou pána ministra Javorského, pretože je nepravdivá, pretože hovorí niečo iné, ako sa deje.

    Odpoveď pani ministerky Slavkovskej je pod číslom 20. Dnes je možno už neaktuálna, ale na decembrovej schôdzi sme nemohli reagovať na odpovede pani ministerky z novembra 1996. Žiadala som ju v interpelácii, aby sme mali zabezpečené na rokovanie o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vyjadrenia Akreditačnej komisie, Rady vysokých škôl, ktoré sú jej poradným orgánom. Pani ministerka odpovedá veľmi sucho a stroho, že tieto orgány požiadala o vyjadrenie. Ako dobre vieme, v decembri na schôdzi sme tieto vyjadrenia nemali, boli to len ústne stanoviská. Dnes je úplne jasné, že všetky skutočnosti, na ktoré sme upozorňovali pri rozdeľovaní univerzity, sa napĺňajú a rozdelenie univerzity k 1. januáru 1997 nebolo pripravené nielen zo strany prešovských fakúlt a vôbec univerzity, ale ani zo strany rezortu školstva a zároveň vlády, ktorá na takéto rozdelenie súhlas dala.

    Preto vyjadrujem nespokojnosť, lebo odpoveď (bola z novembra) vlastne nenapĺňala skutočnosti, o ktoré som žiadala ministerku. Takže vyjadrujem nespokojnosť s touto odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Rusnáková, ale nie ste v zozname. Nech sa páči.

  • Budem veľmi stručná, vyjadrím sa k odpovedi pána ministra kultúry. Vzhľadom na to, že neodpovedal dostatočne na všetky otázky, ktoré som mu položila, s jeho odpoveďou som nespokojná. Keďže isté skutočnosti k danej problematike Slovenského filmového zväzu a Archívu filmových materiálov sú nové, obrátim sa naňho s novou interpeláciou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa členov vlády, či chce niekto reagovať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré považujú za neuspokojivé.

    Pani poslankyňa Bauerová nesúhlasila s odpoveďou pána ministra Hudeca.

    Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďou pána ministra Hudeca pani poslankyni Bauerovej.

    Ďalej pán poslanec Ftáčnik nesúhlasí s odpoveďou pána premiéra. Budeme hlasovať o tom, či Národná rada s odpoveďou súhlasí.

  • Pripomienka poslanca Ftáčnika z pléna.

  • Nech sa páči, prečítajte uznesenie a budeme hlasovať o ňom.

  • Keďže nesúhlasím, navrhol som uznesenie. Navrhujem Národnej rade, aby sme prijali takéto uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď predsedu vlády Národnej rady Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Milana Ftáčnika z 15. schôdze Národnej rady a žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle § 128 rokovacieho poriadku predložila Národnej rade správu o plnení kritérií pre vstup do Európskej únie, stanovených Kodanským summitom Európskej únie, Slovenskou republikou v termíne do 31. 3. 1997.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať, či Národná rada takéto uznesenie prijme, alebo nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Toto uznesenie sme neprijali.

    Máte smolu, pán poslanec.

    Pán Čarnogurský nesúhlasí s odpoveďou pána ministra Kozlíka, pána Bisáka a pána premiéra Mečiara. Chcete o tom hlasovať naraz, pán Čarnogurský? Nie je tu. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána Bisáka, Kozlíka a Mečiara pánu Čarnogurskému.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Národná rada súhlasí s odpoveďou jednotlivých ministrov pánu poslancovi Čarnogurskému.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Baca pánu Kötelesovi. Nech sa páči, budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pánu poslancovi Kötelesovi.

  • Hlasy z pléna, že o tom netreba hlasovať.

  • Netreba? Dobre. Ďakujem.

    Pán Weiss interpeloval pani ministerku Keltošovú. Odpovedala mu pani ministerka Keltošová. Súhlasil s jej odpoveďou, ale navrhol uznesenie, o ktorom nemôžeme hlasovať, lebo ste položili len otázku. Nech sa páči, prečítajte ju.

  • Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpoveď ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Petra Bisáka na interpeláciu poslanca Petra Weissa z 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a žiada vládu Slovenskej republiky, aby na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložila poslancom informáciu o doterajších výsledkoch privatizácie a o ďalších zámeroch vládnej politiky v tejto oblasti potom, čo Ústavný súd označil novelu zákona o veľkej privatizácii za protiústavnú.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o uznesení pána poslanca Weissa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Toto uznesenie sme neprijali.

    Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho pánu poslancovi Javorskému. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, či Národná rada súhlasí s odpoveďou.

  • Hlasy z pléna, že o tom netreba hlasovať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o odpovedi pánu poslancovi Vaškovičovi od podpredsedu vlády Kozlíka, či Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o odpovedi pána podpredsedu Kozlíka pánu Vaškovičovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže súhlasíme s odpoveďou pánu Vaškovičovi.

    Ďalšou je odpoveď pána Krajčiho pánu Černákovi. Nech sa páči, budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho pánu Černákovi.

  • Ja som chcel hlasovanie stiahnuť. Zároveň ma kolegovia upozornili, že som hovoril o novelizácii a namiesto Ilavy navrhujem Novú Dubnicu. Kvôli zápisu to opravujem, je to preklep, samozrejme Dubnicu nad Váhom, nie Novú Dubnicu, takže namiesto Ilavy je Dubnica nad Váhom.

  • Ďakujem, čiže súhlasíte. Dobre.

    Budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Slavkovskej pánu poslancovi Bárdosovi. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, či Národná rada súhlasí s odpoveďou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Aj s touto odpoveďou Národná rada súhlasí.

    Ďalej sú odpovede pani Sabolovej od pána ministra Javorského a pani ministerky Slavkovskej. Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať, či súhlasíme s odpoveďami pána ministra Javorského a pani ministerky Slavkovskej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Pani poslankyňa Rusnáková dostala odpoveď od pána ministra Hudeca. Nesúhlasí s ňou, budeme o nej hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom programu sú

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do interpelácií zatiaľ neprihlásil nikto. Nech sa páči, pán predseda vlády chce slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    je pravda, že podľa nového rokovacieho poriadku sú členovia vlády povinní byť pri interpeláciách, ale takisto je pravda, že predseda vlády má právo určiť, ktorí členovia vlády tu budú a budú odpovedať na otázky. Využívam preto toto právo a dovoľujem si oznámiť, že na ďalšom rokovaní budú prítomní pán minister výstavby a stavebníctva, pán minister pôdohospodárstva, pán minister privatizácie, pán minister hospodárstva, pán podpredseda Kalman, pani podpredsedníčka Tóthová, pán minister obrany a pani ministerka Slavkovská. Títo budú odpovedať na vaše otázky za celú vládu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi vlády.

    Nech sa páči, v interpeláciách vystúpi pán poslanec Weiss ako prvý, za Stranu demokratickej ľavice. Nie je tu. Nech sa páči, pán Lauko. Pán Weiss už ide. Ale veď to je jedno, prosím vás, čo sa hádate. Nech sa páči, pán Lauko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení predstavitelia vlády,

    chcem interpelovať ministra financií, ktorý, bohužiaľ, nie je prítomný.

    Obraciam sa na vás, pán minister financií, vo veci objektu Stavbár v Tatranskej Lomnici. Po vypočutí informácie na Mestskom úrade v Starom Smokovci som urobil poslanecký prieskum v tomto objekte v decembri minulého roku. Pri tomto som zistil, že od leta 1996 tento objekt využíva ministerstvo financií na rekreáciu svojich zamestnancov vo Vysokých Tatrách a v jeseni tam Colná správa robila školenie pracovníkov. Tento objekt je doškoľovacím strediskom ministerstva financií. A to je problém, prečo sa na vás obraciam.

    Nebudem opakovať množstvo rokovaní, ktoré absolvovali funkcionári Mestského úradu v Starom Smokovci s ministerstvami a štátnou správou v snahe získať uvedený objekt na účely sociálneho penziónu pre starých občanov Vysokých Tatier. Netreba tiež vysvetľovať, že v oblasti Vysokých Tatier žije veľký počet ľudí v dôchodkovom veku, ktorí robili a prežili celý život v Tatrách. Bývali a bývajú väčšinou v služobných alebo v podnikových bytoch. Nejednému z nich sa stalo, že podnik sprivatizovali neznámi podnikatelia a nad ich ďalším pobytom v ich byte je veľký otáznik. Netreba asi tiež vysvetľovať, že penzióny alebo domovy dôchodcov na Slovensku nie sú prázdne. Napriek deklaráciám o sociálnej politike tejto vlády o dôchodcoch musím konštatovať, že sú to len deklarácie. Skutočnosť aj v Tatrách je úplne iná.

    Napriek snahe ministerstva sociálnych vecí získať tento objekt na sociálne účely a uznesenie vlády z apríla 1995 číslo 210 je tento objekt podľa môjho zistenia nie objektom sociálneho charakteru pre starých občanov Vysokých Tatier, ale rekreačné a školiace stredisko mladých rekreantov, colníkov, finančníkov a daňovníkov prevažne z Bratislavy a iných miest Slovenska. Snaha predstaviteľov mesta Starý Smokovec, Tatrancov a ministerstva práce a sociálnych vecí vyšla nazmar. Silnejší zvíťazili, i keď nemožno povedať, že zvíťazil zdravý rozum.

    Dovoľte mi citovať z dokumentov, napríklad z dokumentu o odpočte splnených a nesplnených bodov uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 210/1995. V nadväznosti na zasadnutie dislokačnej komisie vlády Slovenskej republiky pre umiestňovanie štátnych orgánov, ktoré sa uskutočnilo 12. 12. 1995 na ministerstve vnútra, z ktorého vyplynula úloha zosumarizovať a zhodnotiť plnenie jednotlivých bodov uznesenia číslo 210/1995 a následných nariadení, konštatujeme: z materiálu uznesenia číslo 210/1995, ktorým vláda Slovenskej republiky v apríli 1995 schválila na vyňatie a prevod vlastníctva na ministerstvo práce a sociálnych vecí (v tabuľke strana 10 poradové číslo 54) z okresu Prešov ubytovňu Stavbár, rekreačné zariadenie katastrálneho územia Tatranská Lomnica, prevedené Ministerstvom výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na Ministerstvo financií Slovenskej republiky, je v rozpore s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 210/1995. Táto budova mala slúžiť ako domov dôchodcov pre celú oblasť Vysokých Tatier a okresu Poprad.

    Listom ministerky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ministrovi financií zo dňa 6. 2. 1996 sa konštatuje: Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 4. apríla 1995 uznesením číslo 10 schválila vyňatie budovy zariadenia Stavbár v katastrálnom území Tatranská Lomnica z majetku štátneho podniku Stavoservis Prešov zaradeného do druhej vlny privatizácie pre potreby sociálnej starostlivosti. 18. 5. 1995 ministerstvo financií oznámilo ministerstvu práce a sociálnych vecí, že na základe rokovania vedúcich úradov ministerstiev financií, výstavby a verejných prác a sociálnych vecí požiadala ministra výstavby a verejných prác o prevod práva hospodárenia v zariadení Stavbár pre ministerstvo financií. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa následne obrátilo na predsedu vlády a namietalo využívanie predmetného objektu na účely školiaceho pracoviska a trvalo na vyňatí objektu v zmysle uznesenia vlády číslo 210 pre potreby sociálnej starostlivosti. Napriek tomu ministerstvo výstavby a verejných prác v rozpore s uvedeným uznesením číslo 210/1995 zmluvne previedlo predmetný objekt do správy ministerstva financií.

    Ministerka Keltošová žiadala podpredsedu vlády zdôvodniť a prehodnotiť postup prevodu uvedeného objektu do správy ministerstva financií vykonaného v rozpore s uznesením vlády Slovenskej republiky. V polovici roku 1996 vedúci úradu ministerstva financií píše listom primátorovi Starého Smokovca, že sa im nepodarilo nájsť alternatívne riešenie na vzdelávanie svojich pracovníkov. Tým potvrdil skutočnosť, ktorú som uviedol a ktorú som osobne zistil pri poslaneckom prieskume.

    Je smutné, že je deklarácia vlády venovať sa dôchodcom a vytvárať im dobré sociálne podmienky a na druhej strane reálna činnosť vlády je úplne odlišná. Dlhé stáročia, možno aj tisícročia sa tomuto javu hovorilo farizejstvo.

    Na záver sa vás chcem, pán minister financií, opýtať, ako môže podpredseda vlády a minister financií porušovať uznesenie vlády.

    Ďalej sa chcem opýtať, či existuje iné uznesenie vlády, ktoré zrušilo uznesenie vlády číslo 210 z roku 1995. Ak nie, považujete zmluvu s ministerstvom výstavby v súlade, alebo v rozpore s uvedeným uznesením vlády? Ako je to s vaším sociálnym cítením, pán minister financií a ďalší členovia vlády? Dôchodcovia z Vysokých Tatier si nezaslúžia za celoživotnú prácu dôstojný príbytok, keď ste im jediný možný objekt zobrali na školiace stredisko? Kedy urobíte nápravu v porušeniach, ktoré ste v súvislosti s objektom Stavbár vykonali? Obyvatelia Tatier očakávajú, ako sa postavíte k tomuto citlivému problému.

    Svoju interpeláciu rozširujem a žiadam odpoveď aj od zainteresovaného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva výstavby a verejných prác.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Pán predsedajúci, moja prvá otázka je na predsedu Národnej rady Ivana Gašparoviča.

    Dnes popoludní bola celá budova Národnej rady obsadená nadmerným, do očí bijúcim, nadmerným počtom príslušníkov bezpečnosti v civile. Pýtam sa, či išlo o nejakú mimoriadnu udalosť, alebo či to len súviselo s prítomnosťou pána predsedu vlády, ktorý v poslednom čase má pocit, že stále naňho niekto útočí.

    Ak by ste chceli vedieť, tak môžeme...

  • Aby sme sa tu bezpečne cítili, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Moja druhá interpelácia je na ministra kultúry Ivana Hudeca.

    28. 1. 1997 štátny intendant Miloš Bača oznámil riaditeľovi Bábkového divadla v Nitre, že ho odvoláva z funkcie riaditeľa tohto bábkového divadla. Odvolal ho bez dôvodu. Je to zaevidované pod číslom 19/1997. V ten istý deň, 28. 1. 1997, ten istý štátny intendant Dr. Miloš Bača rozviazal s riaditeľom bábkového divadla pracovný pomer s trojmesačnou výpovednou lehotou. To znamená, že v ten istý deň, 29. 1. 1997, bol Karol Spišák odvolaný z funkcie riaditeľa a zároveň s ním bol rozviazaný pracovný pomer.

    Pracovníci Bábkového divadla v Nitre prijali 29. januára 1997 toto vyhlásenie:

    Dňa 28. 1. 1997 bol rozhodnutím štátneho intendanta Ponitrianskeho kultúrneho centra odvolaný z funkcie riaditeľa Bábkového divadla v Nitre pán Karol Spišák bez udania dôvodu. My zamestnanci Bábkového divadla Nitra považujeme tento postup za neoprávnený a neodborný.

    Vzhľadom na to, že Karola Spišáka považujeme za jedného z najvýraznejších postáv slovenského divadla, jeho odchodom stráca Bábkové divadlo Nitra nenahraditeľnú osobnosť. Pán Spišák počas vykonávania svojej funkcie výrazne pozdvihol úroveň nášho divadla v oblasti profesijnej i reprezentatívnej, o čom svedčia články v odbornej tlači a pozvania na festivaly európskeho významu, nehovoriac už o záujme domáceho diváka. Na úspechoch Bábkového divadla a klubu Tatra, štúdia Bábkového divadla, ktoré dosiahli pod vedením Karola Spišáka, si neraz zvýšilo kredit samotné Ponitrianske kultúrne centrum.

    My zamestnanci Bábkového divadla dôrazne protestujeme proti tomuto rozhodnutiu a žiadame jeho zrušenie. Týmto vám zároveň oznamujeme, že dnešným dňom, t. j. 29. januára 1997, vstupujeme do štrajkovej pohotovosti, ktorá po prípadných neúspešných rokovaniach medzi zamestnávateľom a vašou organizáciou vyústi do štrajku.

    Požiadali sme Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako priamy nadriadený orgán Ponitrianskeho kultúrneho centra, aby danú situáciu riešili a na základe zákona číslo 2 zo dňa 4. 12. 1990 o kolektívnom vyjednávaní určili sprostredkovateľa pre rozhovory medzi štátnou intendatúrou Ponitrianskeho kultúrneho centra a zástupcami Bábkového divadla Nitra. Na ich odpoveď čakáme do 5. 2. 1997. V prípade ignorovania našej požiadavky týmto dňom vstupujeme do štrajku.

    Podpísaní Mgr. Michal Kožuch, Marcel Nevid, Vladimír Zetek, Ondrej Spišák.

    Dňa 5. 2. 1997 vydali pracovníci bábkového štrajkového výboru divadla Nitra toto vyhlásenie: Dňa 6. 2. 1997 vstupujú zamestnanci Bábkového divadla Nitra do kľúčového štrajku, čo v praxi znamená, že od tohto dňa sa s výnimkou hosťovského vystúpenia Radošinského naivného divadla zatvárajú brány Bábkového divadla Nitra a klubu Tatra, štúdia Bábkového divadla Nitra pre verejnosť.

    Dôvody štrajku:

    1. nezáujem zodpovedných inštitúcií riešiť problémy Bábkového divadla Nitra spôsobené neodbornými zásahmi štátneho intendanta do chodu divadla,

    2. odvolanie pána Karola Spišáka z funkcie riaditeľa Bábkového divadla Nitra a následne zrušenie pracovného pomeru s ním nie z hľadiska odborných kritérií, ale pre jeho negatívny postoj k nezmyselnej transformácii kultúry, a teda samotným regionálnym kultúrnym centrám.

    Cieľ štrajku: vyňatie Bábkového divadla Nitra z Ponitrianskeho kultúrneho centra, t. j. navrátenie právnej subjektivity, s čím súvisí návrat pána Karola Spišáka do funkcie riaditeľa Bábkového divadla Nitra. V prípade ďalšieho nezáujmu zo strany zodpovedných inštitúcií zamestnanci divadla prejdú do okupačného štrajku.

    V Nitre 5. 2. 1997.

    V ten istý deň podali ešte toto vyhlásenie:

    Ostro protestujeme proti lživým tvrdeniam pani Podhradskej, hovorkyne ministra kultúry, zverejneným dňa 4. 2. 1997 v Žurnále Rádia Twist. Bohužiaľ, dnes už patrí medzi bežné praktiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky diskreditovať nevinných, nepohodlných ľudí obvinením z finančných machinácií (pozri kauza pána Dušana Jamricha, bývalého generálneho riaditeľa SND). Žiadame, aby podobné výroky boli v budúcnosti podložené dôkazmi a nie vlastnými indíciami pracovníkov ministerstva, prípadne regionálnych kultúrnych centier. Zároveň vyzývame všetky divadlá na Slovensku, kultúrne inštitúcie a vôbec všetkých tvorivých ľudí, ktorí nesúhlasia s deštrukciou kultúry a boja sa o osud celej spoločnosti, aby sa pridali k štrajkujúcim pracovníkom Bábkového divadla Nitra.

    Podporu nášmu divadlu doteraz vyjadrili Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica, Bábkové divadlo Žilina, Bábkové divadlo Košice, Divadlo PIKY, Združenie divadelníkov na Slovensku, otvorené fórum Zachráňme kultúru, Slovenské centrum UNIMA, herec Ján Kožuch, Tradičné bábkové divadlo Antona Anderleho, Slovenské národné divadlo, Divadlo Petra Bezruča Ostrava, Richard Müller, Stredočeské divadlo Kladno, Divadlo Tália Košice, Divadlo Lampion Kladno, Milan Lasica, Divadelný ústav Praha, Zväz divadelných odborov Slovenska.

    Štrajkový výbor Bábkového divadla Nitra.

    V Nitre dňa 5. 2. 1997.

    Vážený pán minister kultúry Hudec,

    svojho času, keď vznikla medzi pracovníkmi kultúry polemika o zmysle regionálnych kultúrnych centier, osobne ste mi povedali, že zriadenie týchto centier je racionalizačnou záležitosťou z hľadiska riadenia kultúry a zvlášť financovania kultúry. Tiež ste mi vtedy povedali, že tieto centrá a intendanti v žiadnom prípade nebudú postupovať ideologicky. Ako príklad ste dávali vtedy intendanta v Čadci.

  • Podotýkam, že v rámci tejto diskusie o zriaďovaní regionálnych kultúrnych centier bolo v septembri 1996 stretnutie riaditeľov divadiel s vami, pán minister, a na tomto stretnutí sa riaditeľ Bábkového divadla v Nitre Karol Spišák otvorene vyjadril proti zriadeniu týchto centier.

  • Neprešiel ani jeden mesiac nového roku 1997 a štátny intendant Ponitrianskeho kultúrneho centra v Nitre istý Dr. Miloš Bača odvolal 29. 1. 1997 z funkcie riaditeľa Bábkového divadla v Nitre a v ten istý deň ho prepustil z práce s trojmesačnou výpovednou lehotou. Tohto človeka, Karola Spišáka, jednu z najvýraznejších postáv súčasného divadelníctva, známeho režiséra, človeka, ktorý toto divadlo urobil známym, a to bez udania dôvodu.

    Vážený pán minister, mňa pán štátny intendant Bača zaujíma potiaľ, že tento projekt ste vytvorili vy, že do tejto funkcie ste prvých intendantov vymenovali vy a že v takých personálnych otázkach, ako je vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa divadla, je potrebné vyjadrenie ministerstva kultúry, a teda vaše vyjadrenie, pán minister. Hovorkyňa ministra kultúry pani Podhradská potvrdila súhlas ministra kultúry odvolať Karola Spišáka 4. 2. 1997 v Žurnále Rádia Twist.

    Pri tejto príležitosti, pán minister, sa pýtam: Kto ste? Boli ste komunista, potom ste boli v SDĽ, potom nezávislý, teraz hráte s HZDS. V auguste 1989, keď štátna bezpečnosť začala trestné stíhanie proti Jánovi Čarnogurskému, Mirovi Kusému, Hane Ponickej a ďalším, slovenský PEN klub a spisovatelia chceli vydať vyhlásenie za ich prepustenie z väzenia. Vy, pán minister, ste vtedy ako spisovateľ pred mnohými svedkami vyhlásili, že vyhlásenie za prepustenie Čarnogurského z väzenia nepodpíšete, lebo Čarnogurský chce rozbiť Česko-slovenskú republiku. Bolo to v auguste 1989. Vtedy ste, pán minister, boli presvedčený zástanca Česko- Slovenska, dnes nám dávate lekcie z toho, kto je a kto nie je dobrý Slovák a nesiete zásady slovenskej čistoty v prvej línii.

    Pýtam sa vás, milý pán minister: Kto ste? Dokedy chcete ešte hrať tieto svoje žoviálne hry so slušnými ľuďmi? Odvolaním Karola Spišáka z funkcie riaditeľa Bábkového divadla v Nitre ste pre mňa osobne prekročili posledný rubikon. Mohli by ste, pán minister, urobiť ešte jednu vec, podať demisiu a takýmto nejakým spôsobom sa predsa očistiť. Obávam sa však, že už to neurobíte, že už na to nemáte sily.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Bauerová. Pripraví sa pán Šimko, potom pani Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    v zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem, žiaľ, neprítomnú ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci valorizácie dávok obsiahnutých vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 243/1993. Vyhláška je v podstate vykonávacím predpisom zákona o životnom minime. Kým životné minimum a nadväzujúce dávky boli aspoň raz, ale skôr dvakrát od platnosti tejto vyhlášky valorizované, dávky určené touto vyhláškou valorizované neboli. Konkrétne ide o sumy, o ktoré sa zvyšuje životné minimum vo vymedzených prípadoch v § 1 ods. 3 a 4.

    Index spotrebiteľských cien potravín od roku 1993 dosahuje zhruba 139 %, priemyselného tovaru 133,5 %, reálna hodnota dávok vo vyhláškou vymedzených prípadoch je drasticky nízka a nepokrýva zvýšené výdavky ťažko zdravotne postihnutých, resp. chorých na diabetes, o ktorých vlastne v tejto vyhláške ide. Keďže celková úroveň dôchodkov je veľmi nízka, dosahuje podľa prístupných najnovších štatistických údajov len 65 % hodnoty reálneho dôchodku v roku 1989, nemožno počítať s tým, že úprava dôchodkov alebo valorizácia súm životného minima daný problém akosi vyrieši.

    Vzhľadom na skutočnosť, že zanedbaním starostlivosti o skupinu občanov dochádza k ohrozeniu ich ústavných práv zakotvených v článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, žiadam o odpoveď, kedy bude vyhláška novelizovaná a dávky určené v nej upravené tak, aby umožnili dôstojný život sociálne odkázaných občanov. Chcela by som vysloviť nádej, že vláda sa nerozhodne zlepšovať makroekonomické výsledky na úkor tejto hŕstky odkázaných občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem len upozorniť pánov poslancov, že interpelácie musia dať písomne aj cez podateľňu.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    moja interpelácia smeruje na predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády, oddialením návrhu vlády na voľbu sudcov v dvanástich prípadoch sa vláde podarilo dokonale vystrašiť celú skupinu sudcov, ktorých po uplynutí prvého štvorročného obdobia čakajú znova voľby. Keďže nejestvujú zákonné kritériá a pravidlá na postup a rozhodovanie smerujúce k voľbe sudcov do funkcie bez časového obmedzenia, je každé odmietnutie alebo už i pozdržanie podania návrhu na voľbu sudcu, ktorý si už vykonal štyri roky sudcovskej funkcie, veľmi citlivým zásahom do jeho života. Súčasný právny stav takto umožňuje vláde konať veľmi subjektívne, zvažovať pri rozhodovaní, či návrh na voľbu dá, alebo nedá, aj iné než odborné dôvody, napríklad politické. Môže sa napríklad zaujímať, o akých kauzách ten-ktorý sudca rozhodoval, ako o nich rozhodol, ba dokonca i to, ako sa k nemu vyjadrí tzv. akčná päťka.

    V predkladacej správe na voľbu sudcov, ktorých vláda presunula z decembra na február, sa uvádza, že bolo treba doplniť návrhy kompetentnými orgánmi. Podľa našich informácií, ale i podľa toho, čo nám ústne povedal minister spravodlivosti pán Liščák na decembrovej schôdzi Ústavnoprávneho výboru Slovenskej republiky, vyjadrenia súdnych funkcionárov sudcovských rád i jeho vlastné odporúčania boli kompletne vo všetkých prípadoch predložené vláde už v decembri. Napriek tomu však vláda v dvanástich prípadoch návrh v decembri neschválila. Sudcovia zostali v neistote, neboli informovaní o dôvodoch, rovnako ako nebola informovaná ani Národná rada Slovenskej republiky.

    Moja otázka preto znie: "Čo konkrétne sa pri hodnotení kandidátov na sudcov v januári a februári roku 1997 doplnilo?" Žiadam to uviesť konkrétne ku každému návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Sabolová. Pokoj, páni právnici. Vy v tom máte dosť nejasností.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení páni ministri,

    moja interpelácia smeruje na pána ministra výstavby a verejných prác.

    Vážený pán minister, chcem vás interpelovať vo veci zrušenia š. p. Atypstav Košice, ktorý bol rozhodnutím ministra číslo 1868/M z roku 1996 zo dňa 21. 10. 1996 zrušený bez likvidácie k 31. 10. 1996. Všetok majetok zrušeného štátneho podniku v zmysle uvedeného rozhodnutia prechádza na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý ho 1. 11. 1996 predá obchodnej spoločnosti Mramit, spol. s r. o., Košice. To je citácia z rozhodnutia.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cuper, potom, keď budete ústavný sudca, budete môcť vykladať zákony.

  • Hlasy v sále.

  • Ja by som nemala ani záujem, pán kolega.

  • Nerušte, pán poslanec. Pokoj, páni poslanci. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • V druhej časti minister ukladá riaditeľovi štátneho podniku predložiť na odbor transformácie súhlas správcu dane s výmazom z Obchodného registra v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 zákona číslo 511/1992 Zb.

    Pýtam sa vás, pán minister, kedy došlo - teda dátum - k výmazu štátneho podniku Atypstav Košice z Obchodného registra.

    Ďalšia moja otázka je na zdôvodnenie zrušenia š. p. Atypstav Košice bez likvidácie, aký bol stav majetku pred zrušením - aktíva i pasíva. Pán minister, prečo bol štátny podnik po zrušení priamo v rozhodnutí určený obchodnej spoločnosti Mramit, spol. s r. o., Košice k 1. 11. 1996? Kedy bola zaregistrovaná spol. s r. o. Mramit Košice? Akým spôsobom bol zabezpečený výber firmy, ktorej bol predaný majetok štátneho podniku? Ako vysvetlíte, pán minister, priamy predaj zrušeného štátneho podniku Atypstav Košice bez likvidácie obchodnej spoločnosti Mramit, spol. s r. o., Košice, ktorej konateľom je váš brat Ing. Vojtech Mráz?

    V druhej časti interpelácie sa vás, pán minister, pýtam, či ste ešte vlastníkom spoločnosti s r. o., na účasť v orgánoch obchodných spoločností a koľko štátnych zákaziek - prostriedky zo štátneho rozpočtu - vykonávajú spoločnosti, ktorých konateľom je váš brat - dokončovanie komplexnej bytovej výstavby, zatepľovanie atď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Myslím si, že bratom nie je zakázané privatizovať. Či áno?

    Pán Weiss namiesto pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážené dámy, vážení páni, ctení členovia vlády,

    zákon číslo 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, prijatý 27. októbra 1993, mal za cieľ okrem iného, ako sa uvádzalo v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona, dosiahnuť ekonomickú samostatnosť cirkví, aby v priebehu troch až piatich rokov mohlo prísť k odluke cirkvi od štátu, resp. celkove by sa mali vyriešiť vzťahy štátu a cirkví na základe zákona. V tejto súvislosti sa chcem opýtať pána predsedu vlády, aký je rozsah nehnuteľného majetku, teda budov, pôdy a lesov, ktorý sa na základe § 4 zákona 282/1993 Z. z. vydal jednotlivým štátom registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam so sídlom v Slovenskej republike a ako sa v dôsledku reštitúcií zmenila od doby účinnosti zákona ekonomická situácia jednotlivých cirkví a spoločností.

    Ďalej si dovoľujem položiť otázku, ako vláda, resp. ministerstvo spravodlivosti hodnotia problémy so zisťovaním, kto je skutočným subjektom vlastníctva v minulosti odňatého majetku a koľko bolo súdnych vlastníckych sporov v tejto súvislosti. Pýtam sa tiež, aký je rozsah majetku, na ktorý sa vzťahuje odsek 2 § 11 zákona, a ako sa vláda pripravuje na situáciu, keď sa po ochrannej lehote skončia zmluvy o výpožičke a neskôr o nájme bytových a nebytových priestorov vo vydaných nehnuteľnostiach, ktoré slúžia na poskytovanie zdravotníckych služieb, služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie zdravotne postihnutých osôb, na potreby školstva, na prevádzku kultúrnych, telovýchovných a športových zariadení a na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie zdravotne postihnutých osôb.

    A napokon kladiem otázku, v akom stave je príprava zákona o základných vzťahoch medzi štátom a cirkvami.

    Ďalej by som sa chcel vrátiť k jednej interpelácii, ktorú som podal na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a na ktorú odpoveď nemohla byť prerokovaná v Národnej rade, pretože interpelácie sa niekoľkokrát ako bod programu z rokovania Národnej rady presúvali na nasledujúcu schôdzu.

    Vtedy na 17. schôdzi, ako si iste pamätáte, som interpeloval pána predsedu vlády vo veci zverejnenia výsledkov vyšetrovania v kauze Slovenská poisťovňa. Pripomeňme si, že na rokovaní parlamentných strán v júni tohto roku pán premiér označil za jednu z príčin krízy vo vládnej koalícii privatizačný boj o Slovenskú poisťovňu. Pán premiér sa na tlačovej konferencii 12. júna minulého roku na margo koaličných partnerov, teda SNS a ZRS, vyjadril, že, citujem: "ich národná hrdosť a robotnícka česť sa končí v Slovenskej poisťovni". Následne v rozhovore pre denník Slovenská republika pán premiér 26. júna uviedol závažné obvinenia, citujem z tohto rozhovoru: "Postupne začali z vnútra poisťovne prichádzať upozornenia na nezákonné nakladanie s peniazmi, poškodzovanie tejto inštitúcie." Na otázku novinárov, či zverejnia tieto zistenia, pán premiér odpovedal: "Áno, minister financií dostal za úlohu zverejňovať a finančná polícia spolupodieľať sa na vyšetrovaní. Kauza poisťovne sa ešte bude vyvíjať. Ministerstvo financií má za úlohu zverejňovať to, čo zverejniť môže."

    Odpoveď pána ministra financií na moju otázku, kedy vláda, resp. ministerstvo financií zverejnia výsledky vyšetrovania týchto závažných obvinení, ma nemohla uspokojiť. Dozvedel som sa, že najväčší rozsah nedostatkov bol zistený v oblasti podnikania poisťovne na kapitálovom trhu a že Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci kompetencií vyplývajúcich zo zákona číslo 24/1991 Zb. uložilo opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ďalej vo vlastnej pôsobnosti pripravilo všeobecne záväzné právne predpisy, upravujúce hospodárenie s rezervami poisťovne, atď.

    Tiež som sa dozvedel, že vzhľadom na kongentné ustanovenie § 24 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pracovníci dozorného orgánu, ktorým podľa § 17 citovaného zákona je ministerstvo financií, sú povinní zachovať mlčanlivosť v služobných veciach a nie je možné výsledky previerok zverejňovať.

    Pýtam sa, keďže podľa pána premiéra išlo o nezákonné nakladanie so stámiliónmi, či výsledky vyšetrovania ostali v trezoroch ako prípadný nástroj na politické vydieranie koaličných partnerov, alebo či boli postúpené orgánom činným v trestnom konaní. Pýtam sa taktiež pána generálneho prokurátora, či Generálna prokuratúra na verejný podnet pána premiéra reagovala a aké sú výsledky vyšetrovania.

    Napokon by som aj ja z tohto miesta chcel požiadať pána predsedu parlamentu, aby prehodnotil opatrenie, ktorého výsledkom je zriadenie tzv. poslaneckého salóna, a umožnil novinárom normálnu komunikáciu s poslancami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Schmögnerová. Pán Szigeti sa pripraví.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Moja interpelácia sa týka pána ministra financií, ktorý tu, žiaľbohu, nesedí. Napriek tomu, pretože je závažná, by som ju rada predniesla a, samozrejme, že ju odovzdám aj v písomnej podobe.

    Pán minister financií, Ministerstvo financií Slovenskej republiky je zo zákona zodpovedné za štátny dozor nad investičnými fondmi a spoločnosťami. Preto nesie zodpovednosť za to, čo sa v investičných spoločnostiach a v investičných fondoch v priebehu niekoľkých rokoch uskutočnilo.

    Po prvé, je to zámerné znižovanie čistej vnútornej hodnoty fondov, ktoré má za následok pád cien akcií fondov, pokles ziskov investičných fondov a investičných spoločností, resp. prechod do straty s dosahmi na nevyplácanie dividend a dokonca i na napĺňanie príjmovej stránky štátneho rozpočtu.

    Druhým spôsobom poškodzovania záujmov je poškodzovanie menšinových účastinárov pri zlučovaní fondov, rušení fondov a transformácii investičných fondov a investičných spoločností na holdingové akciové spoločnosti. Dnes už bývalý štátny tajomník sa nad tým neraz rozhorčoval, no ministerstvo financií neuskutočnilo adekvátne opatrenia napríklad i formou návrhu na príslušné legislatívne zmeny. Naopak, niektoré legislatívne iniciatívy opozičných poslancov v tomto smere vládna koalícia nechcela podporiť. Pán minister, uveďte, čo a kedy chce Ministerstvo financií Slovenskej republiky v tomto smere urobiť.

    Dostávam mnohé listy od ľudí, ktorých ničnerobenie, resp. naopak, sporné iniciatívy Ministerstva financií Slovenskej republiky pomohli obrať o posledné úspory. Boli to napríklad úspory vložené do Sporofondu, Všeobecného investičného fondu Bratislava, Privat Slovakia a podobne. Žiadajú ma o konkrétne rady. Sú to prevažne dôchodcovia, ktorí peniaze zverené podielovým fondom nevyhnutne potrebujú späť. Pán minister, dúfam, že s vašou pomocou im budem môcť odpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Szigeti, pripraví sa pán Ferkó.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    interpelujem ministerku školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú. Predmetom mojej interpelácie sú nežiaduce dosahy zavedenia deviatej triedy na základných školách, predovšetkým v oblasti národnostného školstva.

    Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky v školskom roku 1997/1998 sa začína prechod na deväťročnú základnú školu. Tento prechod sa má uskutočniť v trojročnom intervale podľa istých pravidiel, pričom v nasledujúcom školskom roku 66 % terajších ôsmakov má postúpiť na stredné školy a ostatní žiaci by mali ostať na základných školách v deviatej triede. Domnievam sa, že práve tento vopred určený pomer rozdelenia terajších ôsmakov bude predmetom mnohých sporov, nedorozumení a nespravodlivých rozhodnutí v nastávajúcom období v oblasti školstva. Sú totiž regióny, kde tento vopred určený pomer postupujúcich a ostávajúcich žiakov sa dá len veľmi ťažko alebo vôbec sa nedá rešpektovať.

    Napätia a konflikty sa dajú očakávať predovšetkým na tých stredných školách, kde doteraz v každom ročníku boli povolené dve paralelné triedy. Veľmi ťažko sa dá predstaviť realizácia týchto zmien na spomínaných školách. Totiž existencia 1,33 triedy nie je možná. Určite v týchto prípadoch sú isté racionálne eventuality. Rád by som vás však upozornil, vážená pani ministerka, že predovšetkým v oblasti národnostného školstva takéto racionálne riešenia zo strany krajských úradov absentujú.

    Dostali sa ku mne informácie, že na väčšine stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským plány výkonov na školský rok 1997/1998 nezodpovedajú reálnym požiadavkám ani po zohľadnení adekvátneho percentuálneho zníženia. Markantným príkladom sú dve gymnáziá v okrese Levice, a to gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách a v Želiezovciach. V predchádzajúcom období na obidvoch školách v I. ročníku boli po dve paralelné triedy. Žiaľ, na nasledujúci školský rok dostali povolenie na jednu triedu. Samozrejme, reálny záujem zo strany žiakov je evidentný na otvorenie dvoch tried aj v Šahách aj v Želiezovciach. Veľmi kritická je situácia na gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách, kde sa aj rodičia, aj pedagogický zbor cítia ukrivdení, pretože v predchádzajúcom školskom roku žiadali otvorenie osemročného gymnázia, čo bolo odmietnuté, a v tomto roku, žiaľ, podľa plánu výkonov dôjde k ďalšiemu zníženiu počtu prvých tried.

    Chcel by som poukázať na existujúcu a platnú vyhlášku Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky, podľa ktorej na národnostne zmiešanom území na otvorenie triedy stačí aj nižší počet žiakov. Myslím si, že vhodnou aplikáciou spomínanej vyhlášky ministerstva školstva sa dá predísť nežiaducim konfliktom a napätiam v oblasti národnostného školstva, a tak na spomínaných dvoch gymnáziách s vyučovacím jazykom maďarským nebude žiadna prekážka otvoriť dve prvé triedy v školskom roku 1997/1998.

    Ďalej mi dovoľte položiť jednu krátku otázku ministerke školstva Slovenskej republiky pani Eve Slavkovskej. Otázka znie: Prečo boli zrušené dvojjazyčné vysvedčenia na školách s vyučovacím jazykom maďarským, keď je to evidentné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, a to článkov 11, 12, 13, 34, ďalej článkov 24 a 25 Charty ľudských práv a článku 15 základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Okrem toho je to v evidentnom rozpore s tretím bodom § 1 jazykového zákona. Kedy a ako napraví ministerstvo tento stav?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Ferkó. Pripraví sa pán Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    svoju interpeláciu adresujem ministrovi vnútra Slovenskej republiky na základe § 129 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás v mene občanov mesta a okolia mestského zastupiteľstva Mestského úradu vo Veľkých Kapušanoch vo veci týkajúcej sa žiadosti mestského úradu o zvýšenie stavu príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Veľkých Kapušanoch. Dňa 10. 9. 1996 Mestský úrad vo Veľkých Kapušanoch po prerokovaní bezpečnostnej situácie v meste v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 28. 8. 1996 sa obrátil listom číslo 1571/96 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v ktorom žiadal o zvýšenie stavu príslušného obvodného oddelenia Policajného zboru z týchto dôvodov:

    1. Mesto Veľké Kapušany sa nachádza v novovytvorenom okrese Michalovce v blízkosti ukrajinskej hranice, kde je zvýšený príliv a pôsobenie rôznych mafiánov z Ukrajiny.

    2. V meste Veľké Kapušany už dlhšie obdobie pôsobí skupina delikventov a osôb, ktorí sa dopúšťajú takej trestnej činnosti, ktorá predtým v našom obvode ani nebola evidovaná, ako napríklad výbuch neznámej výbušniny pri vchode do budovy obvodného oddelenia Policajného zboru, podpálenie vchodových dverí do bytu príslušníka obvodného oddelenia, ktorý býva v obytnom bloku s ďalšími štyridsiatimi rodinami. Ďalej podpálenie auta príslušníka obvodného oddelenia a bývalého veliteľa obvodného oddelenia Policajného zboru, ale i ďalších osôb, ktoré podľa informácií do dnešného dňa neboli objasnené, nehovoriac o obchodovaní s bielym mäsom.

    Na uvedený list mestský úrad do dnešného dňa nedostal odpoveď. Občania mesta sú súčasnou situáciou právom znepokojení a sú pohoršení nad tým, že sa počet policajtov v našom meste s účinnosťou od 1. 1. 1997 zníži z 26 na 17. Poznamenávam, že sme ako prví v bývalom okrese Trebišov a medzi prvými v bývalom Východoslovenskom kraji zriadili mestskú políciu. Toho času má 10 členov. Z mestského rozpočtu vyčleňujeme na túto kapitolu ročne cca 2 milióny korún, čo je vzhľadom na výšku nášho rozpočtu mesta nemalá čiastka. Napriek dobrej spolupráci pri ochrane verejného poriadku medzi obvodným oddelením a mestskou políciou pri uvedenej trestnej činnosti sa nedosiahli úspešné výsledky.

    Upozorňujem na skutočnosť, že pri súčasnom zníženom stave obvodného oddelenia, t. j. z 26 na 17, ani nemožno očakávať zlepšenie bezpečnostnej situácie, ale skôr naopak, ohrozuje to už aj tak zlý verejný poriadok.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás so žiadosťou o prehodnotenie počtu policajtov v našom regióne nie na základe tabuľkového počtu a počtu obyvateľov, ale na základe bezpečnostnej situácie. Žiadam v mene občanov a mestského zastupiteľstva posilnenie terajšieho Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Veľkých Kapušanoch, ako aj vyčlenenie špeciálnych vyšetrovateľov na riešenie bezpečnostnej situácie v tomto regióne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    mám šesť interpelácií, z toho jednu na predsedu vlády, štyri na pani ministerku školstva, jednu na pána ministra kultúry.

    Interpelácia na predsedu vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení si zakotvila záväzok prijať harmonogram riešenia mzdových otázok v školstve. Výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1996 zaviazal pani ministerku školstva, aby takýto harmonogram predložila do marca 1996 v spolupráci s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy, tak ako to predpokladá programové vyhlásenie. Úloha bola splnená, výbor dostal príslušný harmonogram a súčasne ministerstvo školstva takto spracovaný harmonogram predložilo do vlády. Od marca 1996 je harmonogram, ktorým sa má naplniť programové vyhlásenie vlády, vo vláde a vláda nie a nie ho prerokovať.

    V posledných týždňoch roku 1996 odborový zväz zorganizoval petičnú akciu, v ktorej sa učitelia, ktorých sa tento predmetný materiál týka, ale aj ďalší pracovníci školstva, vyjadrujú k tomu, aby konečne vláda prerokovala tento harmonogram, vyjadrila sa k nemu a rozhodla o jeho prijatí či neprijatí a naplnila tak svoj program. Chcem sa opýtať teda predsedu vlády, kedy vláda Slovenskej republiky splní svoje programové vyhlásenie a prijme harmonogram riešenia mzdových otázok v školstve.

    Ďalšie interpelácie sú adresované pani ministerke. V prvej nadviažem na kolegu Szigetiho, pretože sa týka deviateho ročníka základnej školy. Je to interpelácia, ktorá je adresovaná nielen ministerstvu školstva, ale už aj ministerstvu vnútra, pod ktoré spadajú krajské úrady, pretože aj tie vstupujú do otázok zabezpečenia prevádzky a fungovania škôl, konkrétne základných a stredných.

    Pýtam sa teda ministerky školstva a ministra vnútra, aké opatrenia urobili ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra a krajské úrady na zabezpečenie prechodu na deviaty ročník základnej školy. Pani ministerku by som chcel požiadať, aby odpovedala, aké konkrétne opatrenia sa urobili alebo urobia na udržanie učiteľov stredných škôl v školských službách, aby školstvo neprišlo už o pripravených odborníkov. Ako sa bude riešiť skutočnosť, že krajské úrady vytvorili 73 632 miest na stredných školách, hoci tretinová koncepcia, ktorú predložilo ministerstvo školstva, predpokladá, že to má byť v budúcom roku iba 56 tisíc miest na stredných školách?

    Moja druhá interpelácia sa týka porady, ktorú zvolal dňa 22. januára 1997 podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Ján Ľupták k problematike stredných odborných učilíšť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport zaradil na svoje rokovanie koncom januára bod informácia o záveroch z tejto porady a požiadal pána podpredsedu, aby informoval tento gestorský výbor, k akým záverom dospela porada jednotlivých rezortov, ktorú inicioval a zvolal podpredseda Národnej rady. Pán podpredseda nám odkázal, že on nemôže prísť a informovať nás, pretože nie je celkom presne informovaný o týchto záveroch.

    Keďže sme sa to nedozvedeli, výbor prerušil schôdzu, nielen teda kvôli tejto veci, ale aj kvôli ďalším rokovaniam o ďalších zákonoch, a čakáme, že sa oficiálne tieto výsledky dozvieme. Mne sa podarilo získať neoficiálne závery z tejto porady a práve k nim smeruje moja interpelácia na ministerku školstva. Aké je stanovisko ministerstva školstva k záverom porady, ktorú zvolal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Ján Ľupták dňa 22. januára 1997 k problematike stredných odborných učilíšť?

    Ďalšia interpelácia sa týka účelovej publikácie Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorú ministerstvo školstva vydalo ako účelovú publikáciu ministerstva školstva. Chcem sa opýtať, kto dal súhlas na vydanie tejto publikácie ako účelovej publikácie a z akých zdrojov bolo publikovanie uhradené. Chcem sa ďalej pani ministerky opýtať, či si myslí, že celková koncepcia diela je v súlade s tradíciou slovenskej štátnosti, vyjadrenou okrem iného aj v skutočnosti, že výročie Slovenského národného povstania bolo schválené v Národnej rade ako štátny sviatok.

    Posledná interpelácia na ministerku školstva sa týka stredísk odbornej praxe. Pani ministerka Slavkovská podpísala dňa 12. septembra 1996 vyhlášku o strediskách odbornej praxe vydanú v Zbierke zákonov pod číslom 279/1996. Rád by som ju upozornil, že táto vyhláška je v zásadnom rozpore s platným zákonom číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach. Zákon v ustanovení § 1 rozlišuje niekoľko druhov školských zariadení, a to výchovno-vzdelávacie a na poslednom mieste školské účelové zariadenia, pričom strediská odbornej praxe sú zaradené medzi školské účelové zariadenia a nie výchovno-vzdelávacie zariadenia. Z toho teda vyplýva, že školské účelové zariadenia nie sú a nemôžu byť vzdelávacími zariadeniami a nemôžu vykonávať výučbu žiakov. Sú to len účelové zariadenia, ktoré školám poskytujú a zabezpečujú servisné služby, napríklad v oblasti školského stravovania, konkrétne školská kuchyňa či školská jedáleň, v oblasti materiálovo-technického zabezpečenia, konkrétne stredisko služieb škole alebo školské výpočtové stredisko a v oblasti praktického vyučovania školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe, tak, aby sa školy mohli bez problémov a starosti venovať priamo výučbe.

    Z poslania školských účelových zariadení podľa z § 30 vyplýva aj skutočnosť, že v nich nie sú zamestnaní pedagogickí pracovníci, ale len technicko-hospodárski a prevádzkoví pracovníci. I napriek tejto skutočnosti ministerstvo pripravilo a pani ministerka podpísala vyhlášku, ktorá stanovuje, že strediská odbornej praxe, ktoré sú školskými zariadeniami praktického vyučovania, priamo zabezpečujú praktické vyučovanie žiakov z odborných škôl a stredných odborných učilíšť i napriek tomu, že nie sú vzdelávacími zariadeniami v zmysle zákona číslo 279. Podľa § 5 príslušnej vyhlášky vedúci strediska odbornej praxe zodpovedá za plnenie učebných osnov praktického vyučovania a vedenie pedagogickej dokumentácie. Ustanovenie § 6 vyhlášky uvádza, že pedagogickými pracovníkmi strediska sú vedúci strediska, učitelia praktického vyučovania a majstri odbornej výchovy.

    Poznamenávam, že § 50 školského zákona nepovažuje učiteľov a majstrov odbornej výchovy stredísk odbornej praxe za pedagogických pracovníkov základných a stredných škôl. Ani vyhláška číslo 41 neuvádza spomínanú kategóriu. Strediská odbornej praxe teda nie sú vzdelávacími inštitúciami, nemožno ich zriadiť ako samostatný subjekt, ale možno ich zriadiť len pri stredných odborných školách alebo stredných odborných učilištiach. Školský zákon nepozná ako formu praktického vyučovania praktický výcvik a prax, na ktoré sa odvoláva príslušný zákon či vyhláška. V stredných odborných učilištiach sa ako forma praktického vyučovania nepoužíva odborná prax, ale odborný výcvik, ktorý je súčasne vyučovacím predmetom.

    Záverom by som chcel povedať, že nevidím dôvod, prečo by sa mali v učňovskom školstve nahrádzať doteraz osvedčené strediská praktického vyučovania a pracoviská praktického vyučovania doteraz novými nevyskúšanými strediskami odbornej praxe, pričom podotýkam, že od roku 1993 nevzniklo ani jedno stredisko odbornej praxe, ale vzniklo niekoľko stredísk praktického vyučovania. Násilná a nezmyselná tranformácia v tomto smere môže priniesť veľa škody a praktický zánik terajších stredísk praktického vyučovania, a tým aj stratu záujmu podnikov, resp. živnostníkov o zabezpečovanie prípravy učňovskej mládeže pre svoje potreby a na svoje náklady.

    Pýtam sa, vážená pani ministerka, či si uvedomujete, že ešte nie je prijatý nový školský zákon a že konáte v rozpore s platnými zákonmi. Pýtam sa tiež, aké sú vaše dôvody na plánované zrušenie stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania a ich nahradenie strediskami odbornej praxe. Je tento zámer v súlade s koncepčnými materiálmi ministerstva školstva, ktoré v oblasti stredných škôl predkladalo v poslednom období vláde?

    Moja posledná interpelácia je adresovaná ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi.

    Vážený pán minister, mám k dispozícii váš príkaz číslo 6/1996 zo dňa 14. 3. 1996, v ktorom ste nariadili jednotlivým kultúrnym organizáciám, aby uzavreli poistné zmluvy s družstevnou poisťovňou Kooperatíva, a. s. Prosím, keby ste mi zdôvodnili finančnú výhodnosť takéhoto príkazu konkrétnymi prínosmi pre rozpočet kultúry. Prosím, keby ste sa tiež v odpovedi jasne a zrozumiteľne vyjadrili k tomu, či vy alebo vaši príbuzní majú, alebo nemajú vlastnícky majetkový podiel v Kooperatíve, a. s., čím si vaši podriadení vysvetľujú vydanie predmetného príkazu.

    Kolegyne, kolegovia, všetky interpelácie odovzdám písomne, tak ako to požaduje podpredseda, resp. predsedajúci tejto schôdze.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Harach. Pripraví sa pani Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    mám štyri interpelácie na ministerku školstva pani Evu Slavkovskú.

    Pani ministerka, listom zo dňa 20. 1. 1997 sa na mňa rovnako, ako predpokladám, že aj na vás, obrátili s podnetom predstavitelia Združenia rodičov rady školy pri Základnej škole na Ulici 17. novembra v Prešove. Obsah ich podnetu predpokladám, poznáte, ak nie, mám k dispozícii kópiu toho podnetu teraz tu. Tento podnet sa sústreďuje na podľa ich názoru neopodstatnené premiestňovanie ich školy a jej následné zrušenie k 30. 6. 1997 s tým, že uvoľnené priestory budú využité pre novozriaďovanú Prešovskú univerzitu. Zriaďovateľom univerzity je ministerstvo školstva. V týchto súvislostiach mám pre vás nasledujúce otázky.

    Má vláda, resp. ministerstvo školstva vypracovaný realizačný projekt zriadenia Prešovskej univerzity, ktorý by vychádzal zo zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý bol v tejto snemovni schválený? Ak áno, pýtam sa, či tento projekt obsahuje aj riešenie priestorov Prešovskej univerzity. Ak áno, pýtam sa, či priestorové riešenie Prešovskej univerzity zahŕňa aj zabratie priestorov základných škôl.

    Pripomínam totiž, ctené kolegyne a kolegovia, že pri prerokúvaní tohto zákona tak predkladatelia a vy, pani ministerka, ste doslovne tvrdili, je to v zázname, skontroloval som si to, že zriadenie Prešovskej univerzity si nebude nárokovať nové priestory s výnimkou budovy rektorátu a budova rektorátu má byť umiestnená v budove bývalého ROBOTu, a. s., Prešov. To je prvá časť tejto interpelácie.

    Druhá časť je otázka priama. Považujete tento necitlivý zásah do života Základnej školy na Ulici 17. novembra v Prešove v priebehu školského roku, v priebehu vyučovacieho procesu, za správny? Toto je plne organizovaná škola, je tam 631 žiakov, je pravda, že časť žiakov dochádza, ale veľká väčšina týchto žiakov pochádza z lokality nadviazanej na túto základnú školu. Navyše na tejto základnej škole, podľa toho, ako som si to preveril, sú dve športové triedy so zameraním na hokej, ktoré sú zasa priamo nadviazané na zimný štadión, ktorý je neďaleko tejto školy.

    Myslím si, že sú všetky vecné dôvody na to, aby takáto škola bola zachovaná už aj preto, že mne je známa skutočnosť z hľadiska štatistík spracúvaných ohľadne základného školstva, ktoré si možno bežne prečítať, že sú v Prešove základné školy, ktoré nie sú využité na plné kapacity a ktoré by potenciálne, opakujem, potenciálne bolo možné takto využiť. Ale kardinálna otázka je aj tá, že tejto snemovni sa predkladal zákon, ktorý bol zdôvodňovaný tak, ako bol zdôvodňovaný, že nebudú nároky na priestory. Inými slovami, neviem, ako vy, kolegyne a kolegovia, ale ja to chápem ako zavádzanie tejto snemovne pri schvaľovaní zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Posledná otázka súvisiaca s touto interpeláciou je takáto: Bola Základná škola na Ulici 17. novembra v Prešove vyradená zo siete základných škôl? Pretože je jasné, že mi môžete odpovedať a odpoveď zrejme bude smerovať k tomu, že kompetencie prešli zákonom číslo 222 na okresné úrady a krajské úrady ako zriaďovateľov, povedzme, že z tohto zákona, ale je tu jedna vážna kompetencia, ktorá zostala ministerstvu školstva, podľa mňa, chvalabohu, že zostala, a to je zaraďovanie základných škôl do siete a vyraďovanie zo siete. A škola sa vlastne ruší vtedy, keď je vyradená zo siete. Pýtam sa, či takýto krok už bol podniknutý.

    Technická poznámka ešte k tomuto procesu, ktorý prebieha, a to podľa vyjadrenia predstaviteľa ministerstva školstva (pána štátneho tajomníka) na zasadnutí nášho výboru. Z tohto vyjadrenia som sa dozvedel, že vraj proces uvoľňovania školy bude taký, že sa najskôr uvoľní horné poschodie, kde začnú stavebné úpravy, na spodných poschodiach sa bude učiť, a postupne, až do konca školského roku, do 30. 6., sa budú uvoľňovať aj ostatné poschodia. Pre mňa je takéto riešenie jednoducho nepredstaviteľné.

    Prosím preto odpoveď na otázky predložené v tejto interpelácii.

    Druhá interpelácia sa dotýka prenájmu a prevodu správy majetku štátu v súvislosti so správou alebo v súvislosti s priestormi na území mestskej časti Petržalka. Bol som informovaný a mám k dispozícii kópie štyroch zmlúv, ktorými ste s vaším súhlasom a podpisom, pani ministerka, previedli podľa zákona číslo 278/1993 Z. z. štyri objekty v lokalite Petržalka, správu týchto štyroch objektov, zo školských orgánov na iné orgány. Pri tomto prevode bol porušený citovaný zákon v dvoch vážnych paragrafoch. Prvý paragraf hovorí o tom, že najskôr bolo potrebné tieto objekty ponúknuť rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám v rezorte školstva a potom rozpočtovým a príspevkovým organizáciám v ostatných rezortoch, teda štátnym rozpočtovým a príspevkovým organizáciám všeobecne.

    Poznám tieto kroky aj z vlastnej praxe. Keď ako riaditeľ ústavu som chcel ponúknuť horné poschodie v Ústave informácií a prognóz na prenájom, musel som konať v súlade s týmto zákonom. V tomto prípade zákon nebol dodržaný. V § 8 sa hovorí, že majetok vo vlastníctve štátu v prípade prevodu správy musí byť najskôr ponúknutý rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ak nie je možné naplniť § 8, tak sa postupuje podľa § 9, v ktorom možno odplatne, nijako ináč (výnimku dáva jeden zákon Národnej rady), len odplatne to ponúknuť iným organizáciám. Zmluvy, ktoré mám k dispozícii, a priama obhliadka materských škôl - ide o budovy materských škôl v správe Okresného úradu teraz Bratislava 5 - mi ukázali, že ide o dve materské školy, ktoré sú dnes priamo v prevádzke. Sú to perfektné, prekrásne materské školy, fungujú, pracujú, sú plno obsadené.

    Riaditeľky materských škôl a ostatní zamestnanci, ktorých som sa pýtal na situáciu, mi nevedeli povedať, že by takáto zmluva vôbec existovala, hoci je, opakujem, vypracovaná a podpísaná zainteresovanými stranami.

    Mám na vás otázku, pani ministerka, čo sú to za agentúry, ktorým ste prenajímali tieto štyri objekty, či tieto agentúry plnia nejakú činnosť, ktorá by bola činnosťou rezortu školstva, inými slovami, či ide o rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sa volajú agentúry a boli v rezorte zriadené, ak nie v rezorte, či sú to všeobecné štátne príspevkové a rozpočtové organizácie. Ak nie, myslím, že ide o súkromné aktivity, a v tom prípade považujem tento postup za protizákonný. Prosím o stanovisko k tomu a očakávam, že tieto zmluvy budú zrušené a že o tom budete informovať.

    Moja tretia interpelácia sa dotýka zavedenia inštitútu špičkového pracovníka predovšetkým na základných a stredných školách. Viem si veľmi jasne a zreteľne predstaviť fungovanie takéhoto inštitútu v podmienkach vedeckovýskumných inštitúcií Slovenskej akadémie vied, v rezortných výskumných ústavoch a kdekoľvek inde, viem si to predstaviť na vysokých školách. Veľmi ťažko si to predstavujem na základných a stredných školách, ešte možno na stredných školách by sa to dalo predstaviť, ale na základných školách je skutočne obťažné si predstaviť dosah, nie dosah, ten je taký, aký je, ale zavedenie tohto inštitútu. Nakoniec o tom, že je to veľmi problematické, svedčia výsledky poslaneckých prieskumov, ktoré som mal, a poslaneckých dní. Prosil by som vás o stručnú informáciu v odpovedi na túto interpeláciu, ako ministerstvo priebežne hodnotí zavedenie tohto inštitútu.

    Moja posledná, štvrtá interpelácia sa dotýka už tu predrečníkmi spomenutej vyhlášky číslo 41. Prosil by som, keby ste mohli stručne informovať, ako hodnotí ministerstvo dosah tejto vyhlášky s odstupom času, pretože možno mať už k dispozícii veľmi presné štatistické údaje, predovšetkým preto, že dochádza k zmene pracovnoprávnych zmlúv z formálneho hľadiska, lebo školské inštitúcie prešli pod správu iných orgánov štátnej správy alebo novovytvorených orgánov štátnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Rusnáková.

  • Vážení členovia vlády, vážený parlament,

    moja interpelácia sa týka školstva a obraciam sa ňou na ministra vnútra a ministerku školstva.

    Už viackrát som na pôde Národnej rady hovorila o porušovaní právnych noriem a rozpočtovej disciplíny s prostriedkami určenými na školstvo v okrese Lučenec. Bohužiaľ, musím informovať o ďalšom prípade, a bola by som veľmi rada, keby túto vec obidvaja ministri vyšetrili s plnou vážnosťou.

    V roku 1996 na odbore školstva a kultúry v Lučenci neboli dočerpané mzdové prostriedky. Ide o sumu 2 839 000 korún. (Ak môžem, prosím kolegu, aby pani ministerku nevyrušoval, keď k nej hovorím.) Táto suma, znovu opakujem, 2 839 000 korún bola použitá na služby, údržbu, prevádzku škôl a bola daná k dispozícii na zužitkovanie v poslednom mesiaci roka.

    V čase, keď hovoríme o tom, že by sme boli radi, keby pracovníci školstva mali možnosť dostať vyššie osobné ohodnotenia a odmeny, prekvapuje ma, že zodpovedný pracovník, t. j. vedúci odboru školstva a kultúry v Lučenci pán doktor Čeman, ktorý je zodpovedný za rozpočet a účtovníctvo v školstve v tomto okrese, nebol schopný sledovať čerpanie prostriedkov tak, aby došlo k svojmu adresátovi.

    Pri veľmi rýchlom prepočte je môj odhad takýto: Pracovníci školstva v tomto okrese mohli na konci roka dostať približne o 1 700 korún viac. Mohli dostať vyššie odmeny, ktorým by sa určite boli potešili.

    Žiadam aj pani ministerku, aby sa snažila v tejto veci získať ďalšie informácie, a dúfam, že prednosta Okresného úradu v Lučenci urobí patričné kroky voči vedúcemu odboru, ktorý za túto vec nesie plnú zodpovednosť. Samozrejme, že týmto žiadam aj pána ministra, aby sa záujmov pracovníkov školstva zastal a aby sa o tento prípad zaujímal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Ďurišinová.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    moja interpelácia sa bude týkať otázky, ktorú som v rámci hodiny otázok položila pani ministerke Slavkovskej, ale z časových dôvodov nebolo na ňu odpovedané. Chcem zároveň svoju otázku doplniť niektorými údajmi, ktoré boli často mylne interpretované či už v televízii, alebo v tlači.

    Jednou z káuz minulého týždňa bolo ďalšie neodôvodnené, a slovo neodôvodnené podčiarkujem, odvolanie riaditeľa Gymnázia v Novom Meste nad Váhom pána Ing. Janisku. V odvolacom dekréte ako dôvod na odvolanie boli uvedené výsledky kontroly na tejto škole. V nedeľu 2. februára 1997, čiže teraz, som sa zúčastnila na stretnutí so zástupcami tejto školy a podarilo sa mi získať viacero materiálov, ktoré dokazujú, že ide o jedno z ďalších odvolaní na čiste politickom základe. Je naozaj čudné, že deň pred svojím odvolaním pán riaditeľ dostal nový platobný dekrét a zároveň aj ústnu pochvalu. Ak mu kontrola vyčítala, že priveľa preinvestoval na opravu fasády školy, je potrebné povedať, že od nadriadeného orgánu dostal financie len na polovicu budovy a až pomocou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky súdruha Ľubomíra Fogaša a pána Rudolfa Filkusa sa podarilo zohnať prostriedky na celý objekt. To, že vraj neurobil výberové konanie na dodávateľské práce, ako predpisuje zákon, by si mali uvedomiť pracovníci nadriadeného orgánu, lebo je to len a len v ich kompetencii a nie v kompetencii riaditeľa školy. Ešte dnes, t. j. 6. februára 1997, žiaci odmietajú začať výučbu, odmietajú si prevziať vysvedčenia, a práve v týchto chvíľach prebieha aj stretnutie profesorov, rodičov, študentov a, dúfam, stretnutie s kompetentnými nadriadenými orgánmi kraja, ktorí sú za túto kauzu zodpovední.

    Preto vás prosím, pani ministerka, aby ste zabezpečili vo svojej pôsobnosti potrebné prešetrenie tohto prípadu a vyvodili aj nevyhnutné dôsledky. V súlade s rokovacím poriadkom odovzdám svoju písomnú interpeláciu v podateľni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť v interpelácii.

  • Keďže nie, uzatváram rozpravu. Pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie poslancov hneď. Ak áno, chcem ich zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali poslancom i v písomnej forme.

    Pán minister Mráz, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, poslankyne,

    bol som interpelovaný už tretíkrát, že som konateľom spoločnosti. Znova potvrdzujem, že nie som konateľom žiadnej spoločnosti, nie som ani v žiadnej správnej ani v dozornej rade, ako som to už niekoľkokrát hovoril. To je po prvé.

    Po druhé, pokiaľ ide o Atypstav, Fond národného majetku, pokiaľ viete, určil termín a ja som povinný tento termín takto dodržať bez likvidácie. Ak likvidácia nebola vykonaná, že nebol podnik v likvidácii, tak bez likvidácie musíme dať návrh na výmaz. Vymazaný podnik doteraz nebol.

    Pokiaľ ide o môjho brata, viete, možno mám smolu, že otec bol stavbár, mama robila v stavebníctve, všetci štyria bratia sme tiež stavbári a zhodou okolností každý, samozrejme, podniká. Veľmi ťažko môžem bratom zakázať, aby išli robiť čosi iné, a diskriminovať nemienim ani bratov. Uisťujem vás, že nebudem robiť nič, čo by bolo v rozpore so zákonom.

  • Ďakujem. Na záver chcem požiadať členov vlády, aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote 30 dní.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený. Ak budeme uznášaniaschopní, budeme pokračovať v ďalšom bode programu.

    Prosím vás, aby sme sa prezentovali. Ak sme uznášaniaschopní, budeme pokračovať ďalším bodom.

    Pristúpime k dvadsiatemu šiestemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 572 a spoločnú správu výborov ako tlač 572a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    viac ako päťročné skúsenosti z realizácie zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného poľnohospodárskeho majetku a naň nadväzujúceho zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách ukazujú, že jedným z kritických bodov nášho pozemkového zákonodarstva zostáva nedostatočná právna úprava užívania pozemkov v zriadených záhradkových osadách.

    Uvedené právne predpisy veľmi jednoznačne riešia tento problém v prípadoch, ak ide o záhradkové osady na pozemkoch, ku ktorým bolo vlastnícke právo pôvodne vlastníkom odňaté. V týchto prípadoch v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona číslo 229 ide o prekážku vydania pozemku a pôvodnému vlastníkovi vzniká právo na náhradný pozemok v primeranej kvalite a výmere, v akej boli jeho pôvodné pozemky. Vzhľadom na to, že prevažná väčšina záhradkových osád je zriadená na pozemkoch, ku ktorým bolo vlastnícke právo zachované, vzťahuje sa na užívanie pozemkov v nich ustanovenie § 22 ods. 3 uvedeného zákona, ktoré však, ako možno s odstupom času konštatovať, tento citlivý problém úplne nerieši, lebo je príliš rámcové a všeobecné. Potvrdením tohto tvrdenia je i súdna prax, ktorá v sporoch týkajúcich sa užívania pozemkov zriadených v záhradkových osadách, odplaty za toto užívanie, realizácie predkupného práva a podobne prináša veľmi rozdielne a často protichodné a protirečivé rozhodnutia.

    Vláda Slovenskej republiky má teda ambíciu predloženým návrhom zákona prispieť k riešeniu problému pozemkov v zriadených záhradkových osadách, ktorý sa síce týka percentuálne zanedbateľnej výmery pôdy - záhradkové osady sú celkove na 5 700 ha, z toho asi 1400 ha vo vlastníctve súkromníkov, ale zároveň priamo alebo sprostredkovane na jeho riešenie čakajú desaťtisíce našich občanov, či už záhradkárov, ale práve tak aj vlastníkov.

    Prijatie návrhu zákona, ktorý by ustanovil jasné pravidlá na riešenie problematiky vysporiadania vlastníctva pozemkov zriadených v záhradkových osadách, je nutné i preto, že absencia týchto pravidiel je živnou pôdou pre také formy vyporiadania tohto vlastníctva, ktoré sú často za hranicou zákona. Ako príklad môžem uviesť osvedčovanie vydržania týchto pozemkov notármi napriek tomu, že každý právnický začiatočník vie, že záhradkár, ktorý uzatvoril zmluvu o dočasnom užívaní týchto pozemkov, nemôže v žiadnom prípade preukázať dobromyseľnosť a oprávnenosť svojej držby. Ide o podvody na vlastníkoch.

    Predložený návrh je teda konštruovaný tak, že zakotvuje vznik priameho nájomného vzťahu medzi vlastníkom a záhradkárom, určuje výšku nájomného a ustanovuje podmienky zániku tohto nájomného vzťahu. Návrh zároveň vytvára procesný rámec na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že vlastník a záhradkár sa nedohodnú na takomto vyporiadaní formou kúpnej zmluvy. Potreba vykonať pozemkové úpravy, ktorých cieľom je vyporiadanie vlastníctva pozemkov zriadených v záhradkových osadách relatívne v krátkom časovom období, si vyžiadala, aby návrh zahŕňal i procesné normy modifikujúce postup klasických pozemkových úprav podľa zákona číslo 330.

    Ako predkladatelia predmetného návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim sme si vedomí citlivosti jeho vzťahu k Ústave Slovenskej republiky. Venovali sme preto rozboru jeho vzťahu k ústave veľkú pozornosť i v dôvodovej správe. Vychádzajúc z tohto rozboru si dovolím konštatovať, že všetky ustanovenia predloženého návrhu sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nad rámec tohto rozboru si dovolím dve poznámky.

    Prvá poznámka sa týka spochybňovania aspektu verejného záujmu pri odňatí vlastníckeho práva k pozemku v zriadenej záhradkovej osade. Európsky súd pre ľudské práva pri riešení obdobných vzťahov medzi dlhodobými nájomcami a vlastníkmi v roku 1986 a 1987 nekonštatoval v prípadoch preferovania nájmu porušenie práva na vlastníctvo a vyhlásil, že zákonodarca má pri uskutočňovaní sociálnej a hospodárskej politiky možnosť voľnej úvahy vo vzťahu k tomu, čo je verejný záujem. Pritom konštatoval, že v rozpore s verejným záujmom je iba to, čo nemá zjavne rozumný základ.

    Z hľadiska ústavných aspektov predloženého návrhu má mimoriadny význam tiež skutočnosť, ktorá, ako sa ukázalo v celom doterajšom priebehu po príprave, nie je dostatočne vnímaná. Ide o skutočnosť, že predložený návrh nevytvára principiálne nový zásah do vlastníckych práv, ba dokonca nejde ani o zásah vyvlastňovací. Už skôr som uviedol, že v súčasnosti platná právna úprava obsiahnutá v § 29 zákona číslo 330 ustanovuje, že vyporiadanie vlastníctva pozemkov zriadených v záhradkových osadách prebehne formou pozemkových úprav tak - a teraz citujem z tohto ustanovenia - že "tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva užívateľov za náhradu. Doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká nárok na vyrovnanie." Teda podľa doterajšej platnej legislatívy.

    Z toho vyplýva, že predložený návrh rešpektuje a konkretizuje doterajšie zákonné ustanovenia.

    V priebehu príprav predloženého návrhu sme sa stretli s námietkou, že citované ustanovenie nezodpovedá účelu toho historicky determinovaného procesu. Na margo tejto pripomienky my dovoľte citovať § 2 zákona číslo 330 upravujúceho dôvody pozemkových úprav, kde sa uvádza, citujem: "Pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä ak a) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona." To je teda naša situácia v záhradkových osadách.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na veľmi aktuálny stupeň naliehavosti riešenia predmetného problému, ktorý, ako sme už naznačili skôr, sa dotýka veľkého množstva našich občanov, ako aj na výsledky prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky mi dovoľte, aby som vás poprosil o podporu vládou predkladaného návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo poslanca Pavla Delingu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou k tlači číslo 572, ktorú máte na stoloch pod tlačou číslo 572a. Je to spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Všetky tieto výbory dostali pridelený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Predseda Národnej rady im ho pridelil 23. decembra 1996 svojím rozhodnutím číslo 1344 na prerokovanie s termínom do 24. januára 1997.

    Súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu do spoločnej správy, ktorú vám predkladám.

    Určené výbory prerokovali tento vládny návrh zákona na svojich schôdzach dňa 22. januára 1997.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody nesúhlasí s vládnym návrhom zákona a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadní vlastníctva k nim a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi a úpravami, ktorých je celkove 15 a ktoré máte v spoločnej správe uvedené, preto ich nebudem osobitne uvádzať.

    Chcem vám zároveň povedať, že výbor pre skoordinovanie týchto návrhov odporúča, aby sme spoločne hlasovali o týchto návrhoch pod bodmi 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 14 a 15 a aby sme ich prijali. Zároveň aby sme spoločne hlasovali o bodoch 5, 11 a 13 a aby sme ich neprijali.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, o spoločnej správe k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu poslancovi Delingovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Do rozpravy máme prihláseného pána Rosivala za klub DÚ, písomne pána Langoša, pani Sabolovú a pána Juriša. Nech sa páči, pán Rosival.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovolím si podať procedurálny návrh na stiahnutie z programu súčasnej schôdze vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim. Navrhujem, aby sme tento vládny návrh zákona vrátili vláde Slovenskej republiky na prepracovanie.

    V predloženom návrhu nie je uspokojujúco vyriešená súvislosť návrhu zákona s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že vlastníkom sa odníme vlastnícke právo k pozemkom v záhradkových osadách. Toto je podľa ústavy možné len vo verejnom záujme a za primeranú odmenu. Ani jedna z týchto podmienok nie je v návrhu zákona uspokojivo zdôvodnená alebo vyriešená. Verejný záujem nie je dostatočný zdôvodnený a finančná náhrada nie je primeraná.

    Na druhej strane chápem význam dlhoročnej práce záhradkárov. Nedá sa prehliadnuť a musí sa brať do úvahy. Musí byť brané do úvahy tiež ich vlastnícke právo na nimi vytvorený majetok. Dovolím si preto konštatovať, že vzťahy medzi vlastníkmi pôdy, jej užívateľmi záhradkármi a základnými organizáciami záhradkových osád Slovenského zväzu záhradkárov je potrebné vyriešiť. Ak majú záhradkári záujem vytvoriť miestne združenia ako právnické osoby s vlastníckymi právami, zákon by im to mal umožniť. Domnievam sa tiež, že sa nevyčerpali všetky možnosti dohody medzi zúčastnenými stranami, a preto by tento zákon mal vstúpiť do platnosti až 1. januára 1998. Takto by vznikol časový priestor na rokovania v uvedených otázkach a tiež v ďalšej spornej otázke, ktorou je výška nájomného za užívanie pozemku.

    Navrhujem preto, aby prerokúvaný návrh zákona bol vrátený vláde na prepracovanie. V prípade, že tento môj procedurálny návrh nebude prijatý, žiadam, aby na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod 8 spoločnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže ste dali procedurálny návrh, musíme o tom hlasovať. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o zákone, ktorý vám predkladá minister pôdohospodárstva, aby sa stiahol z programu. Pán poslanec Rosival za DÚ navrhol, aby sa tento zákon stiahol z rokovania. Nech sa páči, budeme hlasovať, či ste za, alebo proti.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Nech sa páči, ďalší v rozprave je pán Langoš. Nie je tu. Ďakujem. Pani Sabolová. Pán Langoš stráca poradie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim celú problematiku o vysporiadaní pozemkov vari ešte viac komplikuje. Nerieši vzťahy jasne a presne. V mnohých častiach vnáša ešte viac právnej neistoty. Už dnes prebieha veľa súdnych sporov ohľadne pozemkov v záhradkových osadách a po prijatí tohto zákona sa jeho kvalita potom prejaví zrejme aj v budúcich súdnych sporoch.

    V dôvodovej správe sa navrhovatelia zákona pokúšajú akoby ospravedlniť a svojsky vysvetľovať historicky vývoj riešenia otázok vlastníctva k pôde, čo však nezodpovedá pravde. Socialistický štát sa riešením vlastníctva k pôde zásadne nikdy nezaoberal. Ako neobmedzený vládca svojvoľne rozhodoval, kto a ako môže cudzie vlastníctvo využívať a používať. V tomto kontexte treba vidieť aj otázky postupného zriaďovania záhradkových osád. Navonok to bolo zakryté spoločenskou organizáciou. Všetci vieme, že spomínané osady často vznikali živelne mimo rámca nejakej právnej úpravy a veľmi často na pôdach a lokalitách, ktoré sa mohli poľnohospodársky využívať, tvorili veľakrát intravilán obce. Rozhodujúce bolo stanovisko významného straníckeho funkcionára a pritom sa ignorovali akékoľvek právne predpisy, vrátane stavebného zákona.

    Čo je však rozhodujúce? Všetci účastníci a aktéri pri zriaďovaní záhradkových osád si od samého začiatku boli plne vedomí, že ide o dočasné užívanie, a teda nie je pravda, že sa týmto sledovalo riešenie vlastníctva k pôde. Skutoční vlastníci pôdy, oprávnené osoby, oprávnene očakávali po roku 1990, že sa táto problematika bude riešiť predovšetkým z pohľadu vlastníckeho práva a nie faktického stavu, ktorý vznikol v rozpore s právom. Je preto zarážajúci fakt, že návrh zákona nevychádza z rešpektovania vlastníckeho práva, ale výslovne navrhuje posudzovať z pohľadu dobromyseľnosti. O akú dobromyseľnosť išlo, už som uviedla.

    S týmto návrhom principiálne nemožno súhlasiť. Nikomu by sa nemalo tolerovať porušovanie základného práva. Bol by to veľmi nepriaznivý precedens. Navrhovaný zákon by v rozpore s ústavným právom zvýhodnil určitú ohraničenú skupinu občanov na úkor vlastníkov pozemkov, čo by vytvorilo podmienky na ďalšie špekulatívne predaje. Je tiež známe, že mnohí záhradkári vzhľadom na svoj vek a zmenené spoločenské podmienky už aktívne na týchto pozemkoch nepracujú, ale pracujú na nich rodinní príslušníci, ako keby pre nich platil nejaký modifikovaný dedičský zákon.

    Riešenie tohto problému vidím tak, že spravodlivosť má smerovať voči vlastníkom, ktorí dosiaľ boli poškodzovaní, a nie iba v záujme tých, ktorí vedome užívali cudzí majetok bez akejkoľvek náhrady po viac desaťročí. Jedine akceptovateľné právo pre užívateľov by bolo prednostné právo odkúpenia do vlastníctva alebo prenájmu, ale jednoznačne za trhové ceny. Zákon by mal obsahovať takú dikciu, že ak sa vlastníci s užívateľmi nedohodnú inak, sú užívatelia povinní vrátiť pozemky vlastníkom v zákonom stanovenom čase, v lehote.

    Ak sa prijme filozofia, že užívatelia by mohli mať právny nárok na získanie pozemkov do vlastníctva, potom je to legalizácia toho, čo začal totalitný režim. Súčasne legislatíva kontinuálne nadväzuje na socialistické zákony a predpisy z čias znárodňovania, celoplošnej kolektivizácie a zásahu štátnej moci do súkromného vlastníctva. To, čo si nedovolili cestou legislatívnych noriem realizovať do dôsledku v komunistickom totalitnom režime, chceme v súčasnom období uskutočniť v demokratickom právnom štáte? Z akých dôvodov sa v návrhu zákona direktívne stanovuje pre vlastníkov odpredaj pozemkov v prospech užívateľov, resp. výmena pozemkov cestou pozemkového fondu bez ohľadu na to, či vlastník s tým súhlasí, alebo nie? Prečo majú vlastníci žiadať o pridelenie iného náhradného pozemku, a nie užívatelia, záhradkári, ak chcú obrábať pôdu, venovať sa svojej záľube? Tu celkom chýba logika. Okrem tohto realizácia návrhu by znamenala ďalšie drvenie parciel, pričom už teraz platné zákonné opatrenia deklarujú pravý opak.

    Ďalšou otázkou, ktorá je v rozpore s uplatňovaním trhového hospodárstva v Slovenskej republike a dodržiavania ústavných noriem, sú v návrhu zákona stanovené kritériá na určenie hodnoty pozemku a tým aj výšky náhrady pri kúpe alebo nájme. Je to v pravom slova zmysle zasahovanie štátu do vlastníctva a degradácia práva na voľné nakladanie so svojím majetkom, čo zaručuje dnešná Ústava Slovenskej republiky. Schválenie zákona podľa pripraveného návrhu by bolo výsmechom práva, o spravodlivosti ani nehovoriac. Neverím, že takto by mohla vyzerať aproximácia práva v našej spoločnosti.

    Na ministerstvo pôdohospodárstva boli podané aj pripomienky vlastníkov pozemkov, ktoré však neboli akceptované a neboli zapracované do tohto návrhu zákona. Nakoniec mám výhrady aj k tomu, aby sa zákon vytváral výhradne iba pre jednu skupinu privilegovaných občanov a spájal sa s ďalším zákonom číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktorý bol prijatý za iným účelom, ako ho chcú navrhovatelia aplikovať celoplošne pri vysporiadaní vlastníctva pozemkov v záhradkových oblastiach. Treba jednoznačne odsúdiť protiústavný charakter tohto zákona, ktorý určuje, že ak sa vlastníci s užívateľmi nedohodnú inak, prechádzajú tieto pozemky do vlastníctva užívateľov.

    Ešte niekoľko poznámok. Je až otvoreným cynizmom snažiť sa v zákone uplatniť princíp "verejný záujem" len z toho dôvodu, aby vlastníkom mohlo byť odňaté ich vlastnícke právo. Akú to má logiku, keď jedného vlastníka v záhradkovej osade vystrieda vlastník druhý? Je to ďalší diskriminačný prvok voči vlastníkom, vmontovaný do predkladaného zákona. Pojem verejný záujem má v právnej praxi svoj presne vymedzený a jednoznačný význam, ktorý nie je možné aplikovať pri kauze vysporiadania vlastníckych vzťahov v záhradkových osadách.

    Dôvodová správa je účelovým a rafinovaným plagiátom, ako vytvoriť u poslancov Národnej rady dojem, že snahou predkladateľa je skutočný záujem spravodlivo sa správať podľa preambuly zákona číslo 229/1991 Zb., že teda budeme odstraňovať krivdy spáchané na vlastníkoch v rokoch 1948 až 1989. Predkladateľ do návrhu zákona zahrnul aj absurdnú dikciu, aby vlastníci za stavby a trvalé porasty poskytli užívateľom náhrady, nakoľko v opačnom prípade nebudú môcť uplatniť svoj oprávnený nárok na vrátenie svojich pozemkov, nebudú môcť vypovedať nájomný vzťah. Ja som na začiatku hovorila, že všetci užívatelia - záhradkári vlastne vedeli, že tieto pozemky sú im poskytnuté na dočasné užívanie.

    V oblasti stanovenia výšky nájomného sa potláčajú ďalšie zákony prijaté po roku 1991, ide najmä o cenové predpisy. Cenu pozemku stanovuje direktívne, nevysvetľuje podstatu jej tvorby, čo je v rozpore s vlastníckym právom a trhovým hospodárstvom. Návrh nerieši porušovanie zákonov do roku 1989, netrestá porušovanie zákonov po roku 1989, prehliada túto skutočnosť a ignoruje neplnenie povinnosti zo strany užívateľov voči vlastníkom. V zákone sa nerieši nájom za užívanie pozemkov od účinnosti zákona číslo 229, t. j. od 24. júna 1991 do súčasného obdobia. Legalizuje sa protizákonný vznik niektorých záhradkových osád, legalizujú sa čierne stavby. Tak užívateľov chce jednoznačne manipulovať na svoje politické ciele.

    A na záver konštatujem: Predkladaný zákon jednoznačne hodnotím ako zákon pre vlastníkov neprijateľný, a preto nepredkladám jednotlivé pozmeňujúce návrhy k paragrafom, ale odporúčam, aby Národná rada neprijala predložený návrh zákona a uznesením požiadala vládu, aby vypracovala zákon s akceptovaním pripomienok vlastníkov pozemkov a dodržiavaním ústavného práva vlastníkov. Žiadam teda hlasovať o mojom procedurálnom návrhu a odporúčam, aby zákon nebol prijatý. A v prípade, že tento návrh prejde, požiadať vládu, aby vypracovala nové znenie zákona s akceptovaním pripomienok vlastníkov a dodržiavaním ústavného práva vlastníkov.

  • Ale už sme hlasovali o takom návrhu, pani poslankyňa.

  • Hlasovali sme o vrátení vláde na prepracovanie. Ja žiadam, aby vláda vypracovala nový návrh, ktorý bude akceptovať právo vlastníkov a nie len prihliadať na právo užívateľov.

  • Ďakujem. Pán minister Baco, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    z toho, čo tu vyplynulo z prvého aj druhého vystúpenia, ide na nás, ktorí sme pripravili tento návrh, hrôza a - zase to prehrám - z prívlastkov a spojitostí, ktoré sa tu prisudzujú. Chcem opakovať, citujem zákon, ktorý prijal parlament, keď sedel za predsedníckym pultom pán Mikloško a vláda pána Čarnogurského. V § 29 zákona číslo 330/1991 Zb. sa hovorí: "Tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva užívateľov za náhradu. Doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká nárok na vyrovnanie." Venoval som tomu v úvodnom slove veľa času, hovorili sme o tom vo výboroch. Vážení, toto všetko, z čoho nás teraz obviňujete, je rozhodnuté, to je všetko zafixované v doterajších zákonoch, ale nechodí to, preto sme boli povinní pripraviť dodatky, doplnky a úpravu týchto zákonov, aby sa to mohlo realizovať. Ak ste takto rozhodli v roku 1991 pod vedením vašich strán, nie iné strany, ale vaša strana sa takto rozhodla, takto to bolo uzatvorené, ale je to nefunkčné. Aby sa to mohlo realizovať, aby to mohlo mať nejakú dôstojnú podobu, pretože sa to úplne zavrzlo, boli sme povinní pokúsiť sa o takéto riešenie, ktoré - ešte raz opakujem - nemôže byť dokonalé a určite neuspokojuje ani vlastníkov, ani záhradkárov.

    Pokiaľ komunikujeme so záhradkármi, napriek tomu, že je to nedokonalé riešenie, radšej ho chcú, ako zostať v stave, ktorý ste nechali vy vo vašej legislatíve. A to isté hovoria aj vlastníci. Vlastníci pozemkov nie sú totiž len tí dvaja ľudia, ktorí s vami komunikujú. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste toto vzali do úvahy. Tu nejde o to, že my chceme vyvlastňovať, vyvlastnilo sa zákonom v roku 1991.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovolím si vás upozorniť, aby ste upozornili rečníkov alebo tých, ktorí vystupujú v rozprave, aby neporušovali § 27 rokovacieho poriadku ods. 7. Nikto nie je povinný počúvať rečníčku, keď predčítava niekým skôr napísaný text a ešte ho číta aj veľmi zle a nevie to po niekom prečítať. Ja nie som povinný toto všetko tu trpieť, ak ods. 7 jasne hovorí, že rečník hovorí vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. A tu bolo celkom zjavne vidieť, že pani poslankyňa Sabolová číta text.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Lauko - faktická poznámka.

  • Pán minister, nesúhlasím s vašou argumentáciou, pozemky sa vyvlastňovali v päťdesiatych-šesťdesiatych rokoch, keď sa robila kolektivizácia. Treba rozlišovať, čo to je dať možnosť niekomu kúpiť si svoje vlastníctvo a vyvlastňovať. Myslím si, že vo svojom vystúpení ste trošku znevážili svojich predchodcov a použili ste trochu nesprávny výraz. Ale nečudujem sa, lebo ste boli predsedom družstva, tak to máte v krvi.

  • Ďakujem. Pani Sabolová, idete reagovať na pána ministra? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, nesúhlasím s tým, čo ste povedali, svoj názor som vyjadrila v rozprave, ale bola by som veľmi rada, keby ste zdôraznili, že komunikujete aj s vlastníkmi pozemkov, nielen so záhradkármi. Potom to vyzerá tak, že táto vláda má záujem riešiť len 100 tisíc občanov, ako hovoríte v dôvodovej správe, ale nezaujíma ju ďalšie ani základné právo, kde máte dať právo vlastníkom v zmysle ústavy.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa, myšlienky tohto zákona a jeho filozofia boli publikované vo verejných médiách viac ako pred rokom. Ohlásilo sa viacero vlastníkov. Prizvali sme ich, komunikovali sme, radili sme sa s nimi a hľadali sme spôsob, ako ochrániť vlastníkov, ich záujmy. Ak sa pozeráte na tento zákon, záhradkári a predstavitelia záhradkárov tvrdia, že ten zákon je viac na ochranu vlastníkov ako na ochranu záhradkárov. Je jasné, že záujem je antagonistický a nedá sa zharmonizovať. Je to kompromis, ešte raz opakujem, ktorý nemôže uspokojiť absolútne ani jednu, ani druhú skupinu, ale toto riešenie je lepšie ako žiadne riešenie, teda také, ktoré bolo doteraz.

    Ešte raz chcem povedať, nič sme nešili pod pokrievkou, zákon bol publikovaný viac ako pred rokom a neustále aj komunikujeme s vlastníkmi.

  • Pokoj, vážení. Teraz budem reagovať ja, pani poslankyňa Sabolová, na vaše vystúpenie. Chcem len povedať vo všeobecnosti, že vaše vystúpenie dám rozmnožiť a tí záhradkári, ktorí ho dostanú, sa budú tešiť. Máte o týchto voličov menej.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    bol by som rád, keby sme sa v tomto prípade neobviňovali navzájom. Boli tu určité krivdy v päťdesiatych rokoch, ale touto právnou normou sa sleduje niečo iné - vysporiadať tie problémy, tie bolesti, ktoré vznikli vtedy, ale takým dostupným, miernym spôsobom. Takže naozaj tu sa nehľadá spôsob niekomu vyvlastniť niečo, ale usporiadať toto vlastníctvo zákonným spôsobom a prijateľným spôsobom pre všetky strany. Čo sa týka vyvlastnenia, vážení, však sme prijali zákon číslo 42. Už to tu pán minister povedal, ešte to bolo za bývalej vlády v roku 1992. Tam sa tiež nehovorí o tom, že sa vydáva tá istá pôda, môže sa vydávať náhradná pôda. Toto riešenie sa navrhuje aj v tomto zákone. To znamená, že akceptuje aj vrátenie určitej výmery v záhradkovej oblasti, ku ktorej má vlastník zriadené vlastnícke právo. Aj v tomto zákone v § 3 je možnosť vypovedať nájomný vzťah. Čiže ja si myslím, že naozaj sa hľadá spôsob, ako túto otázku doriešiť a doriešiť slušným, serióznym spôsobom.

    A ešte chcem povedať jednu pripomienku. Vážení, na akých pôdach sa v prevažnej väčšine zakladali záhradkové oblasti? Na mimoriadne extrémnych, svahovitých pôdach, mnoho ráz na močariskách. Nechcem tu nejako zastávať tých, ktorí sa vtedy ujali tejto pôdy, zveľadili ju za mimoriadne ťažkých podmienok, že sa tam vozila úrodná pôda, nosila doslova vo vedrách, takisto maštaľný hnoj a podobne. A dnes hovoríme, že tento návrh zákona je skrivodlivý? Voči komu? Ja si myslím, že naozaj sa tu hľadá seriózny spôsob, ako túto otázku riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Roman Kováč, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Ja by som trochu polemizoval s názorom pána ministra, že tento zákon rovnako zvýhodňuje vlastníkov ako nájomcov. Pán minister, keď si pozorne prečítam § 3, tak sa dozviem, že ja ako vlastník môžem vypovedať nájomnú zmluvu, ak je na pozemku stavba bez stavebného povolenia, to znamená čierna stavba. Za normálnych okolností čierna stavba sa dá na útraty stavebníka zbúrať. Ale čo predpokladá tento zákon v tom istom paragrafe? Ak vlastník, to znamená ja, ktorý vypovedám zmluvu, pretože je tam stavba, ju vypoviem, tak musím užívateľovi za tú stavbu zaplatiť. A tomu hovoríte rovnaká výhoda pre užívateľa aj pre vlastníka? Je to v tom istom paragrafe, odsek 2 a odsek 4, ktorý o tomto hovorí. Takže ak sa za normálnych okolností stavba dá úradne zbúrať na náklady stavebníka, v tomto zákone naopak, tvrdíte, že vlastník ju musí zaplatiť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Sabolová.

  • Vážený pán minister,

    keď ste ma dobre počúvali, ja som nehovorila, že nie je potrebné doriešiť tieto vzťahy, ale nie takouto právnou normou, ktorá potláča vlastnícke právo, ktorá nezdôrazňuje právo na istú primeranú odmenu, čiže trhové hospodárstvo, o ktorom tu hovoríme, aby čierne stavby nebolo možné veľmi jednoduchým spôsobom zlegalizovať, všetku tú černotu, ktorá tu bola. Takže ide o to, že treba právnu normu na vysporiadanie, pretože sa to možno bez nejakej právnej normy nevysporiada, ale nemožno postaviť záujem užívateľa nad záujem vlastníka, ktorý vedel jasne, že užíva pôdu len na dočasné obdobie. To veľmi dobre všetci vedeli a nemali byť vydané stavebné povolenia na stavby, nad ktorými budú dnes títo užívatelia plakať. Čiže ide o to, aby sa to vyriešilo zákonnou normou, ktorá neporušuje základné práva dané ústavou.

  • Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.

  • Prosím vás pekne, všetko to tu bolo vysvetlené. To, čo tu hovoríte, sú všetko vykrúcance, prekrúcance. Pre Boha živého, veď to je úplne inak! V doterajšej legislatíve už je zafixované, že vlastník pôdy, keď túto pôdu nepredá, nechce ju predať, dostane inú náhradnú pôdu. A keď mu nevyhovuje iná náhradná pôda, nastupuje tam opatrovník, to je Pozemkový fond, ktorý s ním vysporiada majetkové vzťahy. Ten vlastník nepríde nikdy nakrátko. On len má v tomto prípade istotu, že záhradkár s ním nemôže vybehnúť, tak ako je to v súčasnosti, máme také situácie, že záhradkári takisto dobehli vlastníkov, čo nechceme. Nemôže s ním niekto vybabrať, proste je si istý, môže to predať za týchto podmienok, keď nie, môže dostať náhradnú pôdu, keď mu to nevyhovuje, môže dostať aj z Prešova náhradnú pôdu v Trnave, môže sa s Pozemkovým fondom dohodnúť.

    Takže nehovorme tu o tom, že tu zavádzame nejaký bič na vlastníkov a že ich zbavujeme práva, aby svoje vlastníctvo naplno realizovali. Neprekrúcajte to, to je v legislatíve už vyriešené. Tento zákon to nerieši, v podstate rieši vzťah, aby to chodilo, aby sa stanovilo, koľko je nájom, aká je cena.

    Môžeme polemizovať, je veľká polemika o tom, či cena je primeraná, alebo nie je primeraná. Doterajší zákon hovorí, že pri stanovení ceny sa berie do úvahy kultúra, ktorá bola na tejto pôde v čase, keď vznikol vzťah nájmu, keď záhradková osada tam vznikla. To hovorí doterajší zákon, to sme my nevymysleli. Tak ako sa môžete teraz domáhať toho, aby tam bola dnes trhová cena, keď už doterajší zákon hovorí, teda tie dva zákony, ktoré som tu spomínal - číslo 229 a číslo 330, že sa cena stanovuje podľa kultúry, ktorá bola v tom čase, keď tam záhradková osada vznikla, keď vznikol tento vzťah?

    Takže chcel by som poprosiť, aby sme sa do týchto diskusií nepúšťali, do diskusií o tom, čo riešia doterajšie zákony. Opakujem, tieto vzťahy z ústavy - vlastnícko-ústavné a vlastníckoprávne sú vyriešené. My tu riešime procedurálne otázky a otázku ceny nájmu a ceny pôdy, aby sa mohli dohodnúť. Ak sa nedohodnú, je všetko povedané, ako sa postupuje tak, aby vlastník mal náhradnú možnosť realizácie vlastníctva pôdy. Takže by som chcel poprosiť, aby sme hovorili skutočne k tomu, čo v tom zákone je.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Rosival.

  • Chcem podčiarknuť to, že vo svojom vystúpení som v jednej časti povedal, že chápem význam dlhoročnej práce záhradkárov, teda oceňoval som aj ich prácu a ich príspevok. Ďalej som povedal, že treba oceniť aj ich vlastnícke práva k nimi vytvorenému majetku, to, čo záhradkári vytvorili za 30 až 40 rokov, tiež treba brať do úvahy. Takže, pán minister, ani túto skupinu som vo svojom vystúpení neprehliadol.

    A pokiaľ ide o verejný záujem a jeho zdôvodnenie, voči ktorému som namietal, vychádzal som zo strany 6 dôvodovej správy, kde je verejný záujem v treťom odseku podľa mojej mienky veľmi slabo zdôvodnený. Je napísané, že verejný záujem odňatia vlastníckeho práva vlastníkom pozemkov spočíva...

  • Vypli ste sa sám, pán poslanec. Zapnite ešte raz mikrofón pánu poslancovi.

  • Ďakujem, už len krátko. Takže v treťom odseku verejný záujem podľa mojej mienky je veľmi zle zdôvodnený a to, čo je tam, tá argumentácia, tú veľmi ťažko možno prijať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, prosím vás, znova opakujete to isté. Už bolo rozhodnuté o tom, čo je verejný záujem v zákone 229 a v zákone 330. V týchto zákonoch je definované, na ktorú pôdu sa nevzťahujú reštitučné povinnosti. Okrem iného je tam vymenované, že aj na pôdu v záhradkových osadách. Je to charakterizované ako verejný záujem, podobne ako pôda pod nemocnice, ihriská, športoviská atď. Je to v zákone číslo 229 vyriešené, o tom bolo rozhodnuté, či je to záujem verejný, alebo či je to štandardná pôda, na ktorú sa vzťahujú všetky reštitučné princípy. Takže skutočne vás chcem poprosiť, to, čo bolo vyriešené, neotvárajme a neobviňujte nás, predkladateľov, že riešime problém, ktorý už bol legislatívne uzatvorený.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.

  • Milé dámy, vážení páni poslanci,

    chcem sa pána predsedajúceho opýtať, prečo sústavne trpí porušovanie rokovacieho poriadku zo strany pani poslankyne Sabolovej. Pani poslankyňa Sabolová pred chvíľou hovorila, reagovala sama na seba, čo rokovací poriadok neumožňuje. Prosím, pán predsedajúci, aby ste netolerovali sústavné porušovanie rokovacieho poriadku zo strany poslankyne, ktorá sa tu včera vychvaľovala, že pozná perfektne celý právny poriadok Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Miklušičák, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcem len povedať, pán minister, že zákon 229 nehovorí o tom, že pôdy, na ktorej sú zriadené záhradkové osady, sa týka pojem verejný záujem. Bola vyčlenená preto, lebo ľudia urobili isté dohody s dovtedajším užívateľom a bolo treba zachovať, aby tie dohody ďalej platili. Ale o žiadnom verejnom záujme tu nemôže byť ani reči.

    A ešte poznámka. Nevidím dôvod, prečo máme toto riešiť samostatným zákonom, keď v zákone číslo 229 bolo stanovené, že musí dobehnúť lehota, na ktorú mali záhradkové osady dovtedy zmluvu s predchádzajúcim užívateľom. A výpoveď bolo možné dať iba ku koncu dobehnutia tejto zmluvy o nájme. Čiže priestor na to, aby sa vlastník dohodol s nájomcom, tu je. Netreba to riešiť samostatným zákonom nasilu a poškodzovať jednu vrstvu, t. j. vlastníkov, na úkor záhradkárov. Myslím si, že priestor na to, aby sa navzájom dohodli, pokiaľ budú chcieť a nebudú chcieť dobehnúť jeden druhého, tu je aj bez tohto zákona.

  • Chcela by som vám len poďakovať, pán predsedajúci, že lepšie ovládate rokovací poriadok, ako pán docent Cuper, pretože pán minister vystúpil v rozprave, a preto som mohla reagovať na jeho vystúpenie.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, zase porušila rokovací poriadok. Pán minister môže vystúpiť, kedykoľvek o to požiada. V rozprave sa reaguje faktickými poznámkami len na rečníka.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Ale predtým sa hlásil pán Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hostia,

    v týchto dňoch si môžeme pripomenúť 40 rokov vzniku prvých záhradkových osád. Skutočne, pred 40 rokmi vznikali záhradkové osady a treba povedať, nebol to nejaký výmysel vtedajšieho režimu, nejaká roztopašnosť alebo podpora súkromného vlastníctva, ale bola to nutná potreba, ktorú si vynútila industrializácia Slovenska, presun obyvateľov z dedín do miest, do sídlisk, do činžiakov. Ľudia z dediny boli naučení pracovať a nemali priestor. Ísť do krčmy, to bolo asi málo. Nebolo to účelné. Z toho dôvodu vznikali záhradkové osady. A veľmi často tieto záhradkové osady vznikali na nevhodných pôdach, nevhodných na veľkovýrobné obrábanie. Často to boli prudké, strmé svahy, výmole, strže, ale i smetiská, čo zo zdravotného hľadiska boli veľmi nevhodné záhradky a niektoré sú ešte doteraz.

    Treba povedať, že vlastnícke vzťahy boli vtedy narušené. Bol to nútený prenájom, dá sa povedať, alebo ani sa nepýtali. Poľnohospodárske podniky, ktorým bola pridelená pôda, sa tejto pôdy často zbavovali, aby ju nemali vo výmere, a pritom to bola pôda nevhodná na veľkoplošné obrábanie. Záhradkári sa narobili, vo väčšine prípadov zlepšili stav a kvalitu pôdy, spravili spoločné stavby, oplotenie, vodovody, studne, často i sušiarne, lisovne alebo i pálenice. Samozrejme, záhradkové osady boli rôznych typov: A, B, C. Niektoré boli stanovované na 30 rokov držby, tam si mohli budovať aj záhradné chatky takých rozmerov, aby nepresiahli 16 m2, to platilo donedávna. I keď sa to často porušovalo, boli vyberané aj určité typy záhradných domčekov, aby to bolo trošku jednotné. Mnohokrát sa to porušovalo. Nie príliš dávno, pred 3 rokmi sa zasa prijala norma, že to môže byť až 25 m2, pretože mnohokrát sa to porušovalo a stavebné úrady mali problém s legalizáciou týchto stavieb, kolaudačnými rozhodnutiami a podobne. Nakoniec tých 25 m2 pri štvorárovej záhradke sa dalo vydržať.

    Problém nastal v rámci reštitúcie pôdy. Myslím, že to už tu bolo niekoľkokrát povedané, že pôda bola poväčšine menej kvalitná, i keď sú aj záhradkové osady na kvalitných pôdach, ale je ich pomerne málo. Samozrejme, že tento návrh zákona je potrebný a treba to vyriešiť. Treba to vyriešiť čím skôr, lebo vznikajú tu veľmi zlé medziľudské vzťahy medzi vlastníkmi a záhradkármi. Nie zriedkavo sa končia na súdoch. Nové riešenie, ktoré tu máme predložené, v niečom je dobré, ale sú tam aj určité nedostatky, podľa môjho názoru a názoru aj iných. Bolo by ideálne, keby záhradkové osady, pôda, patrila základnej organizácii, kde by jednotliví členovia mali svoje členské podiely, tak ako sú stavané bytové družstvá. To by bolo ideálne. Samozrejme, že momentálne to bude už asi ťažko uskutočniteľné, lebo niektorí záhradkári si spravili už kúpno-predajné zmluvy s vlastníkmi reštituantmi a už by to bolo veľmi nejednotné. Čiže vychádzame z danej skutočnosti, ktorá je. Myslím, že najideálnejšie je, keby bola výmena pôdy kompletne medzi Pozemkovým fondom a záhradkovou osadou, aby užívateľ záhradkár nemusel vôbec prísť do styku s vlastníkom. Bolo by to ideálne.

    Problém je najmä v § 3 ods. 3, kde sa hovorí, že vlastník pôdy, keď vlastní viac ako polovicu výmery záhradky a nemá k 1. januáru 1997 inú vlastnú pôdu v obrábaní, v užívaní, nemusí nájomný vzťah obnoviť alebo uzatvoriť, alebo nemusí to predať. Keď si to rozdrobíme na drobné, v niektorých záhradkových osadách niektorý vlastník bude vlastniť aj pol hektára, čiže 10 až 12 záhradiek. Podľa toho paragrafu, skúste si to prečítať, bude mať nárok na vrátenie jednej záhradky, dvoch alebo všetkých dvanástich. Nie je to tam špecifikované. Tu si musíme uvedomiť, že vlastník mal odobratú pôdu, ale teraz je na tej pôde stavba, trvalé porasty. Nie je lepšie vrátiť mu pôdu tej istej bonitno-ekonomickej jednotky? Myslím si, že je to oveľa spravodlivejšie, ako oceňovať jednotlivé chatky, oceňovať porasty alebo niečo podobné. Čiže § 3 ods. 3 by som považoval za také semienko zla, ktoré by mohlo vyklíčiť a spôsobiť veľmi veľa nepokojov. Predstavme si prípad, že by bol ten vlastník slušný a chcel len jednu záhradku. Teraz vznikne otázka, prečo práve moju, prečo nie susedovu, prečo nie toho? Pretože ja mám najkrajšiu chatku alebo najkrajšie porasty? Čo sa stane? Keď mu to nasilu vynahradí, ako je to podľa ods. 4, že mu to zaplatí úradným odhadom, tento úradný odhad je mnohokrát celkom nízky oproti trhovému ohodnoteniu. No tak vypília si stromky, polejú si to chemikáliami, podpália chatku, a máme samé trestnoprávne činy. To nepotrebujeme. Z toho dôvodu § 3 ods. 3 by som navrhoval vypustiť.

    Ďalší problém je v § 10 ods. 1. Tu by som zasa chcel ochraňovať vlastníka. Keď mu bola odňatá pôda v zastavanom území obce, nech mu je aj vrátená pôda v zastavanom území obce, keď o to požiada, pretože vieme, že trhová cena je odlišná. Samozrejme, že v niektorých obciach možno nebude v intraviláne taká pôda, ale v mnohých obciach bude. Tak nech má vlastník právo požadovať pôdu v intraviláne. Myslím, že to je spravodlivé.

    Ďalší problém je v § 4, kde sa stanovuje cena nájmu pôdy. Tu je stanovená cena nájmu odlišne od inej poľnohospodárskej pôdy, to, čo platia družstvá vlastníkom pôdy alebo štátne majetky platili, pokiaľ obhospodarovali pôdu, teraz už súkromné spoločnosti. Prečo by tu mala byť odlišná cena nájmu? Vychádza sa z najnižšej ceny, ktorá sa stanovila na 3 koruny, ale to je predajná cena. Čiže tu by som bol za to, aby sa zrovnoprávnili podmienky nájmu pôdy podľa bonitnopôdnej ekonomickej jednotky, a nie stanoviť najnižšiu cenu na 30 halierov za m2, aby to bolo zrovnoprávnené. Preto podávam pozmeňujúce návrhy, a to:

    V § 3 vypustiť ods. 3 a ostatné odseky prečíslovať.

    V § 10 ods. 1 nové znenie poslednej vety, a to: "Vlastník má nárok dostať náhradný pozemok v zastavanom území obce, ak oň požiada, a takýto pozemok sa nachádza v zastavanom území obce."

    Tretí pozmeňujúci návrh: v § 4 ods. 1 na konci odseku vypustiť slová "najmenej však 0,30 Sk za m2".

    Ďakujem za pozornosť.

    Ešte by som prosil na samostatné hlasovanie vyčleniť pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, a to v bodoch 3, 10 a 14.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    keďže sú ešte prihlásení do rozpravy traja poslanci, ukončíme dnes rokovanie, aby sa pán Langoš mohol riadne pripraviť a zaútočiť.

    Ďakujem. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.