• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku oznamujem, že na dnešnej schôdzi sa ospravedlnili pán poslanec Marián Andel, pani poslankyňa Marcela Gbúrová, pán poslanec Miroslav Mikolášik a pán poslanec Juraj Švec.

    S náhradnými kartami budú dnes hlasovať pán poslanec Novotný a pán poslanec Mikulka.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

    Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 110 poslancov.

    Páni poslanci, pani poslankyne, chcem vám pripomenúť, že podľa schváleného uznesenia Národnej rady, ktoré sme včera prijali, bude vyhotovená prezenčná listina osobitne na dopoludňajšiu časť a osobitne na popoludňajšiu časť dnešného rokovacieho dňa. Overovatelia na dnešnej schôdzi sú pán poslanec Líška a pán poslanec Polák. Prezenčnú listinu vždy uzavrú o 11.00 a o 18.00 hodine.

    Chcem vás ešte upozorniť, že zajtra tu budeme mať vládu prvýkrát v rámci zaradeného bodu Hodina otázok. Viete, aký je postup. Dnes do 12.00 hodiny je potrebné odovzdať otázky, pretože ich potom zasielam vláde. Po 12.00 hodine sa už otázky neprijímajú.

    Pán poslanec Javorský, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    ako prvý bod nášho dnešného rokovania je správa mandátového a imunitného výboru. Prosil by som vás, keby ste skôr, než budeme hlasovať o uznesení, zabezpečili, aby všetci poslanci dostali ten materiál, ktorý sme mali v mandátovom a imunitnom výbore, to znamená výpis z volebného zákona číslo 81/1995 Z. z. a prehľadné tabuľky s menoslovom a s hlasmi poslancov, hlavne za Slovenskú národnú stranu. Myslím si, že Hnutie za demokratické Slovensko je v tomto prípade bezproblémové. Navrhoval by som alebo prosil by som, aby bola predložená tabuľka Slovenskej národnej strany za východoslovenský kraj.

  • Dobre. Pán poslanec, dávam hlasovať o vašom návrhu bez rozpravy.

    Prosím, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca, aby sme pred hlasovaním o uznesení mali doručený materiál, ktorý bol v mandátovom výbore.

    Prosím, pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, myslím si, že to nie je procedurálny návrh, ale to je normálna požiadavka poslanca na vydanie pracovnej pomôcky.

  • Neskáčte mi, prosím, do reči. Chcel by som vás poprosiť, aby sme tejto požiadavke vyhoveli bez toho, aby sme o nej hlasovali, pretože sa domnievam, že tu ide o príliš vážne rozhodovanie nato, aby každý nemal k dispozícii zákonnú normu, o ktorú sa chce pri hlasovaní oprieť. Všetci sme sľúbili, že budeme rešpektovať zákon. Tak prosím, ak si ho ešte niektorí kolegovia potrebujú pozrieť, aby im to bolo umožnené. To nie je procedurálny návrh na odloženie bodu programu alebo niečo podobné, ale je to žiadosť o dodanie toho, čo každý azda má mať na stole pri takom bode.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Javorský dal procedurálny návrh, musím dať o ňom hlasovať.

    Páni poslanci, pani poslankyne, kto má záujem o tento materiál, kancelária mu ho dá, tak ako bol v mandátovom výbore.

  • Hlasy v sále.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Javorský to stiahol ako procedurálny návrh. Pán poslanec Fogaš povedal, že poslanci to majú mať. Prosím, poslanci, ktorí majú záujem, budú mať materiál, tak ako ho mal mandátový výbor. Kancelária vám ho doručí.

    Prosím, budeme pokračovať.

    Pokračujeme piatym bodom programu.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, máte nový rokovací poriadok.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu. V rámci rozpravy je postup, ako sa budete prihlasovať, a je postup aj pokiaľ ide o procedurálne otázky a ostatné. Keď nebudete mať materiál pred hlasovaním, urobí sa prestávka. Ja už neviem, ako vám to mám inak povedať. Pán poslanec Javorský povedal - pred hlasovaním o uznesení. Prosím, pokračujeme.

    Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pána predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, aby predniesol správu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    predkladám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som z poverenia mandátového a imunitného výboru podal správu o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.

    Pán poslanec Ladislav Polka bol 14. januára 1997 vládou Slovenskej republiky vymenovaný za štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa článku 4 ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcie ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, ak bol za štátneho tajomníka vymenovaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mandát sa počas výkonu tejto funkcie neuplatňuje. Mandát vykonáva náhradník.

    Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s účinnosťou od 7. apríla 1995 novelizoval zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, sú náhradníci na uprázdnený mandát poslanca rozdelení do dvoch skupín. Najskôr dostane mandát taký náhradník, ktorý získal v poradí najvyšší počet prednostných hlasov zo skupiny kandidátov so ziskom aspoň 10 % prednostných hlasov z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak taký náhradník nie je, a tak je to aj v tomto prípade, nastupuje náhradník, ktorého určí z volebnej listiny kraja politická strana. Prihliada sa pritom na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil.

    Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom liste doručenom Národnej rade Slovenskej republiky dňa 27. januára 1997 určilo, že náhradníkom je pán Marián Vanko.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 15. schôdzi dňa 4. februára 1997 preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Zistil, že v súlade s § 48 zákona o voľbách v platnom znení je nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji stredoslovenskom za poslanca Ladislava Polku pán Marián Vanko.

    Marián Vanko je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská. Narodil sa 25. 5. 1941. Pracuje ako vedúci odboru sociálnych vecí na Okresnom úrade v Púchove.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal platnosť nastúpenia náhradníka a tiež aj jeho voliteľnosť. Dovoľte mi preto, aby som Národnej rade Slovenskej republiky navrhol schváliť uznesenie tohto znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,

    1. že podľa článku 4 ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií sa dňom 14. januára 1997 neuplatňuje mandát Ladislava Polku, pretože týmto dňom ho vláda Slovenskej republiky vymenovala za štátneho tajomníka,

    2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko pán Marián Vanko vo volebnom kraji stredoslovenskom,

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

    Pán predseda, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, k tomuto bodu programu som dostal 3 prihlášky do rozpravy za kluby. Za Spoločnú voľbu je to pán poslanec Benčík, za Kresťanskodemokratické hnutie pán poslanec Hrušovský, za Demokratickú úniu pani poslankyňa Rusnáková. Z poslancov sa prihlásili pán Ivan Šimko, pán Jozef Moravčík a pán Eduard Kukan.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Na displeji svietia mená, to sú faktické poznámky. Pani poslankyňa, okrem prihlášky chcete vystúpiť teraz s faktickou poznámkou?

  • Odpoveď z pléna.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, dovoľte mi povedať, že pri rokovaní o tomto bode bol porušený § 25 rokovacieho poriadku, ktorý ukladá, že do rokovania schôdze nemôže byť zaradený taký bod, ktorého písomný materiál nebol poslancom odovzdaný a doručený 24 hodín pred rokovaním. Tá minimálna požiadavka, aby bola prestávka a aby bola rozdaná správa k tomuto bodu a príslušné materiály, bola opodstatnená a je mi veľmi ľúto, že ste tak neurobili. Práve preto teraz, pán predseda, navrhujem, aby bola 15-minútová prestávka, počas ktorej sa tieto materiály pripravia a rozdajú poslancom, a potom po nej navrhujem rokovať ďalej.

    Ďakujem.

  • To je vlastne procedurálny návrh.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Nedala? Dobre.

    Pán poslanec Csáky.

  • Pán predseda, v prvom rade mi dovoľte, aby som konštatoval v mene klubu MKDH, že vediete túto schôdzu hanebne a manipulujete so slovenským parlamentom.

    Po druhé žiadam, aby bol dodržaný § 25, pripájam sa k žiadosti poslaneckého klubu Demokratickej únie a žiadam taktiež 15-minútovú prestávku, aby každý poslanec dostal to, čo má mať na rozhodnutie podľa zákona.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, máte 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, všetci máte materiál. Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

    Prosím ešte pána predsedu mandátového výboru, aby prečítal aj druhú správu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia,

    predkladám aj druhú správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor ma poveril podať správu výboru o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Zasiahla nás smutná udalosť, keď 12. decembra 1996 skonal náš kolega, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu Bartolomej Kunc, ktorý bol podpredsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, členom mandátového a imunitného výboru a overovateľom ústavnoprávneho výboru. V súvislosti s tým mandátový a imunitný výbor na svojej schôdzi 4. februára 1997 prerokoval nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca.

    V prijatom uznesení výbor konštatoval, že došlo k zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu, a to vo volebnom kraji východoslovenskom. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie zánik mandátu dňom úmrtia 12. decembra 1996.

    Vážená Národná rada, podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátskej listine v tom istom volebnom kraji.

    Mandátový a imunitný výbor podľa určenia náhradníka v liste Slovenskou národnou stranou doručenom predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 14. januára 1997 na svojom rokovaní 4. februára 1997 rozhodol, že nastupujúcim náhradníkom Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji východoslovenskom je pán Ladislav Hruška.

    Ladislav Hruška je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská. Narodil sa 27. 6. 1946 v Košiciach. Doteraz pracoval ako námestník riaditeľa v a. s. Feros Košice. Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyhlásil na zaniknutý mandát nastúpenie náhradníka.

    Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala toto uznesenie k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky:

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

    1. zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Bartolomeja Kunca z dôvodu jeho úmrtia dňom 12. decembra 1996,

    2. podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov je na uvoľnený mandát Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji východoslovenskom podľa určenia Slovenskej národnej strany nastupujúcim náhradníkom Ladislav Hruška,

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem ešte raz pánu predsedovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, neviem, či tých, čo teraz vystúpili, mám považovať, že sú prihlásení ešte na vystúpenie za kluby.

  • Hlas zo sály.

  • Nie. Pani Rusnáková hovorí, že nie. Pán Benčík, vy chcete vystupovať aj za klub a ešte osobitne? Len za klub. Potom nebudete vystupovať ako poslanec, ale z poverenia za klub.

    Z poverenia klubov vystúpia pán Benčík, pán Pavol Hrušovský a pani Eva Rusnáková - v tomto poradí.

    Prosím, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    nemáme pripomienky k návrhu kandidáta za poslanca HZDS pána Vanka, ba čo viac, oceňujeme, že HZDS rešpektuje preferenčné hlasy, hoci podľa zákona sa v tomto prípade tak nemuselo robiť.

    Pokiaľ ide o návrh kandidáta SNS pána Ladislava Hrušku, obávam sa, že sme nielen svedkami, ale aj priamymi účastníkmi ďalšej, v poradí už koľkej parlamentnej frašky. Bolo by to úsmevné, ak by nešlo o takú vážnu vec, ako je ústava a ústavná povinnosť poslancov, a to aj poslancov koalície (HZDS, Združenia robotníkov Slovenska a SNS), ktorí by sa tiež mali riadiť ústavou a dodržiavať zákony. Dovoľte mi, aby som citoval článok 75 ods. 1 našej ústavy, ktorý obsahuje text sľubu poslanca tohto znenia, zhodou okolností je tu už pripravený a budem to čítať z tohto sľubu: Poslanec sľubuje: "Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

    Včera večer poslanci vládnej koalície, s výnimkou jedného, hlasovali v mandátovom a imunitnom výbore za uznesenie, podľa ktorého v rozpore s ustanoveniami § 48 ods. 2 zákona o voľbách odporučili, aby na uvoľnené poslanecké miesto za SNS nastúpil kandidát, ktorý pri voľbách nezískal 10 % preferenčných hlasov, hoci vo východoslovenskom kraji na kandidátke SNS sa traja takí kandidáti nachádzajú.

    Aj keď som všeličo skúsil a zažil, priznám sa vám, nečakal som ani od kolegov z vládnej koalície takú aroganciu - vedomé ignorovanie platného právneho stavu. Mám zmysel pre koaličné záujmy. V politike to inak nejde, ale to, čo sa včera stalo a dnes sa tu deje, je prejavom úpadku s vrchnostenským vzťahom k zákonom.

    Pokiaľ predseda SNS pán Slota svojou pramočiarosťou ani nezakrýva, že návrh je v rozpore so zákonom, a potrebu porušenia zákona zdôvodnil potrebou SNS a vyšším princípom, tak koaliční poslanci páni Cingel, Švec, Garai vykladali zákon, vzájomne sa presvedčovali, že všetko je v poriadku. Tak sa na to pozrime spolu.

    Máte pred sebou, dúfam, že všetci, platný text odseku 2 § 48, ktoré má znenie: "Ak sa uprázdni mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátskej listine v tom istom volebnom kraji s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4." Aby som vás neunúval, odsek 4 § 42, na ktorý druhá veta odkazuje, stanovuje poradie tých kandidátov, ktorí pri voľbách dostali 10 a viac percent preferenčných hlasov.

    Nehnevajte sa, nechápem ako toto zrozumiteľné a jasné ustanovenie možno vykladať aj inak. Ale nevedeli to ani tí, ktorí za návrh hlasovali. Pán Cingel ma inšpiroval, keď mi pripomenul, že už po voľbách v roku 1994 poslanci koalície schválili novelu volebného zákona, a pripomenul, že účelom toho bolo, aby politické hnutia a strany mohli určovať poradie nastupujúcich kandidátov za poslancov. Ja som si, kolegovia, dal tú námahu a vyhľadal som stenografickú správu o 6. schôdzi Národnej rady, časť IV, zalistoval som si v nej a pozrel sa na naše rokovanie, keď bolo schválené znenie tohto ustanovenia ods. 2 § 48. Ukazuje nám to zrkadlo, ktoré je veľmi krivé až groteskné.

    Dňa 7. apríla 1995 Národná rada prerokovala návrh skupiny poslancov pána Húsku, Cupera a Macušku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Za predkladateľov návrh uvádzal pán Macuška, odvolával sa na dôvodovú správu a zdôraznil, že ide o skvalitnenie Národnej rady, lebo kvalita je veľmi dôležitá. Súhlasím s ním. Spoločným spravodajcom bol pán Mikulka, ktorý sa hneď po prečítaní predkladacej správy výborov prihlásil do rozpravy a predniesol takýto návrh, citujem: "Môj návrh smeruje k tomu, aby sa aj v novom znení zákona číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov zachoval princíp uplatnenia prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4. Dosiahne sa to tak, že sa nový odsek 2 § 48 doplní vetou na konci: To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4."

    Medzi vystupujúcimi som vystúpil ja, pán Lauko a ešte viacerí - Šimko, Komlósy. Ja som medziiným uvádzal - lebo nie som taký významný, a ani moje vystúpenie, aby som sa siahodlho citoval -, ale uviedol som, že pokiaľ ide o návrh na zmenu zákona o voľbách, predkladatelia sú motivovaní politickou účelovosťou, tento návrh vyhovuje nie duchu právneho systému, ale záujmom úzkej politickej špičky vedenia strán a hnutí. Doložil som, že bez výnimky všetkým politickým špičkám táto novela bude vyhovovať. Potom som ešte odporúčal, aby sme po pár mesiacoch, ktoré uplynuli od volieb, nemenili volebný zákon a neprispievali ku kupčeniu s poslaneckými mandátmi, aby sme rešpektovali poradie náhradníkov, ktoré stanovili voliči svojimi preferenčnými hlasmi v demokratických voľbách.

    Schôdzu viedol pán Húska a ako obyčajne ma komentoval. Povedal: "Ďakujem pekne. S dovolením, len upozorňujem pána poslanca Benčíka, že pán spoločný spravodajca práve navrhol doplnenie tohto zákona, v ktorom sa počíta s tým, že sa bude zohľadňovať preferenčné poradie."

  • Pýtam sa poslancov vládnej koalície a pána Húsku: Dnes toto ustanovenie už nemožno takto vykladať?

    Ale aby som pokračoval ďalej, pretože aj iní takto vystupovali. Vystúpil pán Macuška za predkladateľov a povedal, citujem: "Prosil by som všetkých diskutujúcich, ktorí majú prichystané diskusné príspevky od včerajška, aby ich len monotónne nečítali, ale aby reagovali na zmenu, ktorá bola navrhnutá: To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4. Prosím vás," hovorí pán Macuška, "upravte si svoje diskusné príspevky a nečítajte tu automaticky to, čo ste si pripravili a už to teraz nie je aktuálne."

  • Chápem to tak, že pán Macuška sa pridal k návrhu pána Mikulku a k pánu Húskovi a takto sa to dostalo do platného právneho stavu.

    Pravda, tento zákon v tomto znení, tak ako ho máte, vážení kolegovia, pred sebou, odsúhlasilo 78 poslancov, 53 poslanci, celkom výrazné množstvo, sme boli proti. Poslanci z vládnej koalície, ako vidieť, znenie teraz platného ustanovenia ods. 2 § 48 ste si navrhli vy, vypracovali vy a je jasne vaším dielom. A ja vás prosím, aby ste mali väčšiu úctu, ak už nie k princípom právneho štátu, tak aspoň k účelovým novelám, ktoré ste z pokynov svojich politických šéfov tu vyprodukovali, aj keď sme vás na to včas upozorňovali. Nerobíme nič iné, pani poslankyňa, ani teraz, len v mene poslaneckého klubu Spoločná voľba - SDĽ, SDSS, Strany zelených na Slovensku a Hnutia poľnohospodárov - sa kategoricky dištancujeme od vedomého porušovania zákonov. Možno na naše slová nedáte, ale sú dve možnosti - buď si zmeňte zákon, alebo si zabezpečte, aby tí traja, ktorí tam mali 10 % a viac, sa vzdali mandátov a kandidatúry, a všetko bude v poriadku, budete pokračovať v súlade so zákonom.

    Ďakujem vám za trpezlivé vypočutie.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som aj ja zaujal stanovisko za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia k problematike, ktorú prerokúvame, a to je nastúpenie náhradníka za nášho nebohého kolegu pána poslanca Kunca. Myslím si, že pán poslanec Benčík veľmi výstižným spôsobom spravil právny exkurz do celej tejto problematiky. A priznám sa vám, nespal som pokojne po včerajšom rokovaní mandátového a imunitného výboru, ktorý bol prvýkrát zvolený a prvýkrát aj zvolaný hneď bezprostredne po včerajšom prvom rokovacom dni podľa nového rokovacieho poriadku. Nechcel som veriť vlastným ušiam, čo všetko sa v mandátovom a imunitnom výbore odohralo. Zalistoval som si aj ja v stenografickej správe zo 7. apríla 1995, keď sme v tejto rokovacej sále prijímali novelu volebného zákona. Aj vtedy bola príliš, povedal by som, nepokojná atmosféra pri prijímaní tohto zákona, pretože argumentovali sme, že takáto novela volebného zákona je pokusom o podvod na voličovi. O podvod na voličovi v tom, že vlastne sme sa pokúsili zmeniť pravidlá volieb už po voľbách.

    Čiastočným zmiernením tohto podvodu bol návrh, ktorý, ako spomenul pán poslanec Benčík, predniesol pán poslanec Mikulka, ktorý je uvedený aj v terajšom platnom zákone o nastúpení náhradníka po uvoľnení mandátu. Nebudem sa k tomu vracať.

    Na včerajšom rokovaní mandátového a imunitného výboru bol prítomný aj pán kolega Slota ako predseda Slovenskej národnej strany, ktorý prišiel predniesť za túto stranu stanovisko, ktorým odôvodnil nastúpenie náhradníka na uprázdnený mandát po pánu poslancovi Kuncovi. Po našej argumentácii, že nie je možné, aby to bol iný ako ten, ktorý zo zákona má nastúpiť, argumentoval vyšším princípom. Teda vyšším princípom, ako je zákon, vyšším princípom, ako je právo v tejto spoločnosti, ktoré by malo platiť v prvom rade pre nás poslancov a pre tento zbor, aby sme sa ním aj pri našich rozhodnutiach riadili. Nestalo sa tak, žiaľ.

    Bodku za celým rokovaním a snahou všetkých opozičných poslancov dal náš kolega Cabaj, ktorý ukončil rozpravu so slovami: "Aj tak je zbytočné tu o tom ďalej diskutovať. Skončime to a rozhodnime." Hlasovaním 10 hlasov ku 9 rozhodli poslanci vládnej koalície, okrem jedného, pána predsedu Poliaka, ktorý hlasoval proti, že v rozpore so zákonom má nastúpiť na uvoľnené miesto po poslancovi Kuncovi pán Ladislav Hruška.

    Pripúšťam, že v politických špičkách sa možno dohodnúť o tom, ktorú fabriku kto bude privatizovať, o tom, ktorá banka alebo peňažný ústav komu bude patriť, ale, pekne vás prosím, kolegyne, kolegovia, nepripusťme v tejto chvíli, aby politické špičky, ktoré aj v tlači dnes vyjadrili svoj názor, že síce zákon nepoznajú, ich to nezaujíma, nerozhodovali mimo nás o porušovaní zákona v Národnej rade a nútili nás do toho, aby sme sa podriadili takýmto ich politickým rozhodnutiam.

    Pán predseda Národnej rady, vás ako predsedu Národnej rady, ako poslanca, ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa by som chcel poprosiť, ak už by sa náhodou stalo, že predsa len bude schválené uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Poliak, aby ste využili svoju právomoc a nevyhlásili nastúpenie náhradníka pána Ladislava Hrušku na uprázdnený mandát. V prípade, ak to neurobíte, tak by som vás chcel vyzvať ešte k ďalšej právomoci, ktorá prislúcha len vám, aby ste neprijali sľub tohto pána poslanca. Jednoducho tým nemôže vykonávať poslanecký mandát. Vy to dobre viete, že nebude zo zákona poslancom a že bude tu akoby mimo zákona. A ak by ste aj toto odmietli, ešte máte jednu šancu nepodpísať uznesenie Národnej rady, ktoré bude prijaté a schválené. Prosím vás teda, aby ste si uvedomili aj svoju ústavnú zodpovednosť, aby ste zvážili pred záverečným hlasovaním a pred tými úkonmi, ktoré budú nasledovať, svoj postup.

    Pán poslanec Poliak predniesol návrh na uznesenie. Dovoľte mi, aby som predložil aj ja pozmeňujúci návrh k návrhu na uznesenie pána poslanca Poliaka:

    Národná rada berie na vedomie

    1. zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Bartolomeja Kunca z dôvodu jeho úmrtia dňom 12. decembra 1996,

    2. že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách v znení neskorších predpisov je náhradníkom na uvoľnený mandát Emil Spišák, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4.

    Toľko k návrhu na uznesenie.

    Ešte by som sa predsa len chcel vrátiť trošku k právnej problematike celého § 48 ods. 2.

    Pán poslanec Slota a mnohí naši kolegovia v mandátovom a imunitnom výbore argumentovali, že hlasovali s tým, že nie je to vlastne vec individuálneho rozhodnutia parlamentu, ale v prvom rade je to vec politickej strany, ktorého náhradníka bude ona delegovať na uprázdnený mandát. Argumentácia pána poslanca Slotu včera v mandátovom a imunitnom výbore bola taká, že jednoducho pán Spišák medzičasom odišiel zo Slovenskej národnej strany a dnes už reprezentuje záujem iných politických subjektov, a teda nie je dôvod, aby mohol byť poslancom za Slovenskú národnú stranu. Ja by som chcel pri tejto príležitosti ešte zdôrazniť, že mnohé politické strany, keď zostavovali kandidátske listiny, nedávali na tieto kandidátske listiny iba členov politických strán. Boli tam aj nečlenovia.

    Teda, pán kolega Slota, ak ste politicky nezvládli vašu predvolebnú kampaň, ak ste politicky nezvládli zostavenie kandidátky, je to váš problém. Len, prosím vás pekne, neporušujte zákon vy, ktorý v prvom rade chcete, aby toto Slovensko bolo pekné, kresťanské a demokratické.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    chcem reagovať na predchádzajúceho rečníka najmä preto, že keď sa dovoláva kresťanstva a ideálov, chcem mu povedať jednu maličkosť, aby tu neklamal. Skutočne, ja som bol ten, kto dal návrh v mandátovom a imunitnom výbore na ukončenie rozpravy, ale bolo to po vystúpení pána Moravčíka, a nič iné som nepovedal, len som požiadal o ukončenie rozpravy, lebo by som musel konštatovať, že zlodej kričí "chyťte zlodeja". Nič iné som tam nepovedal a treba, aby to potvrdili aj ostatní. Za môj návrh na ukončenie rozpravy jednomyseľne hlasovali všetci členovia mandátového a imunitného výboru. Tak prosím, nech nezavádza tuto snemovňu.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som vyjadrila stanovisko poslaneckého klubu Demokratickej únie.

    V nadväznosti na overovanie platnosti mandátu náhradníka za poslanca SNS pána Ladislava Hrušku poslanecký klub Demokratickej únie oznamuje, že sa zúčastní na hlasovaní a bude hlasovať proti overeniu mandátu pána Ladislava Hrušku z dôvodu porušenia zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Oznamujeme, že sa nezúčastníme slávnostného aktu skladania sľubu tohto občana, ktorý v rokovacej miestnosti Národnej rady Slovenskej republiky nemá čo hľadať. Súčasne oznamujeme, že sa nezúčastníme na hlasovaní o zaradení tohto zatúlaného občana Slovenskej republiky do výboru Národnej radnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi v mene opozičných poslaneckých klubov DÚ, KDH, Maďarskej koalície, MKDH a Spoločnej voľby oznámiť, že sa spoločne na hlasovaní zúčastníme a budeme proti a nezúčastníme sa na skladaní sľubu. Za poslanecké kluby DÚ, KDH, MK a MKDH oznamujeme, že sa nezúčastníme na hlasovaní o zaradení tohto náhradníka do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Šimko, Moravčík, Kukan. Takže prosím pána poslanca Šimka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    rokujeme o nastúpení náhradníkov. Rokujeme na základe toho, čo ustanovuje zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Volebný zákon je centrálnym zákonom na výkon zastupiteľskej demokracie. V prípade, že volebný zákon je nedemokratický, alebo v prípade, že sa volebný zákon nedodržiava, nie je možné hovoriť, že funguje zastupiteľská demokracia. Jednoducho volebný zákon je základom toho, aby občania mohli využívať svoje ústavné právo rozhodovať o veciach verejných prostredníctvom svojich volených zástupcov. Z toho dôvodu je veľmi dôležitá otázka, či v prípade, že sa mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uvoľní, nastupuje ten kandidát, ktorý na základe volebného zákona získal právo stať sa poslancom Národnej rady a nastúpiť ako náhradník, alebo či sa do Národnej rady dostane ktosi, kto takéto právo nemá. Toto je problém občana Ladislava Hrušku, o ktorom rozhodol mandátový a imunitný výbor väčšinovým hlasovaním zástupcov koaličných strán, že sa má stať poslancom tohto parlamentu, hoci volebný zákon mu na toto nedáva právo.

    Materiály, ktoré sme dostali rozmnožené, sú v tomto smere jednoznačné a treba, aby sme ich ešte trochu doplnili. V § 48 ods. 1 sa v novele, ktorú prijal tento parlament pred dvoma rokmi, vložil odsek 2, ktorý znie: "Ak sa uprázdni mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátskej listine v tom istom volebnom kraji, s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil." Toľko prečítal pán predseda výboru z tohto zákona, lenže tento text pokračuje ďalej: "To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4." Ten § 42 ods. 4 znie takto: "V rámci jednotlivých politických strán kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej jedna desatina z celkového počtu voličov, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu, využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej 10 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu v rámci volebného kraja. V prípade, že politickej strane je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti prednostných hlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku."

    Teda je to jasné, dámy a páni, áno, novela zákona o voľbách číslo 81/1995 Z. z. síce umožnila politickým stranám, aby rozhodovali o nastupovaní náhradníkov, ale iba v takom prípade, ak na kandidátskej listine nezostali ako náhradníci niektorí z kandidátov, ktorí získali viac ako 10 % prednostných hlasov. Na príslušnej kandidátskej listine Slovenskej národnej strany však sú traja takí kandidáti, ktorí získali viac ako 10 % prednostných hlasov. Napriek tomu politická strana, teda Slovenská národná strana, navrhla kandidáta, ktorý nezískal ani tých 10 % hlasov, a teda by prichádzal do úvahy až vtedy, ak by tí traja, tak ako hovoril pán doktor Benčík, odstúpili a nechceli sa stať poslancami.

    V tejto súvislosti, vychádzajúc z toho, že návrh, ktorý predložil mandátový a imunitný výbor, je zjavne v rozpore so zákonom, by som chcel povedať dve poznámky, dve vážne poznámky. Jedna z nich vychádza z toho, komu vznikne rozhodnutím Národnej rady, ktoré je v rozpore so zákonom, prospech prípadne škoda. Vznikne tým prospech nepochybne Slovenskej národnej strane, ktorá jednoducho uprednostnila svoje záujmy pred tým, čo stanovuje zákon, a nastúpi náhradník, ktorý nezískal preferenčné hlasy, napriek tomu, že na jej kandidátskej listine boli alebo sú kandidáti, ktorí získali príslušný počet preferenčných hlasov, ktoré stanovuje zákon. Získa tým prospech taktiež občan, ktorý sa stane takýmto protiprávnym spôsobom členom tohto parlamentu. Keď nijaký iný, tak získa plat poslanca, ktorý mu vlastne nepatrí, čo nie je malá suma. Za rok je to viac ako 300 tisíc korún. Treba si to uvedomiť.

    V tejto súvislosti si musíme uvedomiť aj našu nielen politickú, ale aj inú právnu zodpovednosť, a to aj trestnoprávnu zodpovednosť. Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že poslanci Národnej rady môžu rozhodovať, budem citovať: "Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci Národnej rady." Treba si uvedomiť, že toto ustanovenie ústavy nám naozaj umožňuje rozhodovať i v rozpore so zákonom a umožňuje vlastne prekračovať právomoc verejného činiteľa - poslancom pri výkone svojej právomoci.

    Na druhej strane toto neplatí pre tých, ktorí návrh dali, to znamená pre funkcionárov Slovenskej národnej strany. A v tomto by som rád citoval z ustanovenia § 158 Trestného zákona v platnom znení: "Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci, potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až na 3 roky alebo peňažným trestom, alebo zákazom činnosti. Odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov sa páchateľ potresce, ak zadováži činom uvedeným v odseku 1 sebe alebo inému značný prospech."

    Toto by som chcel adresovať predovšetkým našim kolegom zo Slovenskej národnej strany. Ide o trestný čin, ktorého by sa dopustili vlastne všetci poslanci, ktorí by hlasovali za návrh, akurát, že poslanci, ako som už prečítal, podľa ústavy nemôžu byť za toto hlasovanie trestne zodpovední. Tí však, ktorí podali tento návrh, aj keď sú poslancami Národnej rady, sú za tento návrh zodpovední, a zdôrazňujem, že premlčacia doba pre tento trestný čin je 5 rokov.

    Druhá poznámka, ktorú veľmi stručne chcem povedať, dámy a páni, v prípade, že rozhodneme o nastúpení občana Ladislava Hrušku do parlamentu v rozpore s volebným zákonom, v rozpore s pravidlami, na základe ktorých sa stávajú občania zástupcami občanov, poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, v takomto prípade tí, ktorí budete za tento návrh hlasovať, sa staviate proti vôli občanov, revidujete výsledky volieb a vlastne rušíte zastupiteľskú demokraciu na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Moravčík.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

    nebudem sa venovať právnym problémom celej tejto záležitosti, pretože právnu problematiku veľmi excelentne analyzoval pán poslanec Benčík, a plne sa stotožňujem so všetkým, čo povedal.

    Včera som sa prvýkrát zúčastnil na rokovaní mandátového a imunitného výboru a mám podobné pocity, ako ich tu prezentoval pán poslanec Hrušovský. Je veľmi smutné, keď taký dôležitý výbor, ako je mandátový a imunitný, sa rozhodne vedome porušiť právo, vážení.

    Každému z nás, ktorí tu sedíme, je jasné, aké je právo. Niet absolútne najmenšej pochybnosti o tom, čo je právo. Niet najmenšej pochybnosti, aký je skutkový stav, a napriek tomu sa chystáme alebo chystáte, tí, ktorí ste urobili určitú dohodu, vedome porušiť právo.

    K tomu, čo povedal pán Cabaj, slušne zopakujem svoje vystúpenie v mandátovom a politickom výbore, a potom, pán poslanec, posúďte, či ste reagovali teraz oprávnene a či aj vaša replika o tom, že zlodej kričí "chyťte zlodeja", je namieste. Ja som v podstate povedal to, že v právnom štáte neexistuje nijaký iný vyšší princíp, ako je rešpektovanie ústavy a práva. A ak sa spoločnosť nedohodne na tom minimálnom, že bude rešpektovať právo, potom sa vraciame do stavu chaosu a do džungle. Áno, čiže treba rešpektovať právo. Ak poslanec verejne vyzýva - občania, porušujte právo -, lebo inak sa nedá vysvetliť ani včerajšie hlasovanie v mandátovom a imunitnom výbore a nedá sa zrejme inak vysvetliť ani hlasovanie, na ktoré sa pripravujete, vážení páni poslanci a poslankyne. To je jedna poznámka.

    Druhá - myslím si, že v tejto veci ide o niečo viac, o to, ako má fungovať moderný parlamentarizmus, aké je miesto politickej strany, aké je miesto poslanca, ako treba chápať zákaz imperatívneho mandátu. To všetko sú vlastne veľmi dôležité prvky moderného parlamentarizmu. A ak tieto prvky, tento parlamentarizmus deformujeme tým, že budeme chápať poslanca ako vlastníctvo politickej strany, tak sa zasa vraciame niekde minimálne o 100 alebo 200 rokov dozadu. Myslím si, že aj v tomto prípade ide tiež o nepochopenie tejto zásady. Ak sa budete stále domnievať, že poslanec je vo vlastníctve politickej strany... (vypadol zvuk) - rešpektujme pravidlá, ktoré sme si prijali.

    Dovoľte, aby som dokončil svoje vystúpenie konštatovaním. Ak nepochopíte, že poslanec nie je vlastníkom politickej strany, budete si stále vymýšľať všelijaké vyšetrovacie komisie, vyšetrovacie výbory, budete stále hovoriť o nejakých krízach, pučoch atď. tam, kde ide o normálny postup podľa ústavy. Uvedomte si, ktorí sa chystáte podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Poliak za mandátový a imunitný výbor, pokiaľ ide o náhradníka za poslanca pána Kunca, ak budete hlasovať, aby na jeho miesto nastúpil Ladislav Hruška, že porušujete sľub, ktorý ste dali a na základe ktorého ste sa stali poslancami. Podľa môjho hlbokého presvedčenia nemáte potom právo pozrieť sa svojim voličom priamo do očí.

  • Páni poslanci, ktorí máte v rokovacej miestnosti prenosné telefóny, prosím, aby ste ich odovzdali, tak ako sme to včera odhlasovali, inak budem musieť pristúpiť k sankčným rozhodnutiam.

    Prosím, teraz vystúpi pán poslanec Eduard Kukan.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    nebudem opakovať právne argumenty, myslím si, že to bolo dostatočne zdôvodnené, že znenie príslušného paragrafu novelizovaného zákona číslo 81/1995 je jednoznačné, jeho výklad je kategorický a nemôže podliehať nijakým otáznikom.

    Chcel by som upozorniť na jeden aspekt, o ktorom sa tu ešte nehovorilo. Ako členovia parlamentu, členovia rôznych výborov sa zúčastňujeme na zahraničných cestách a na rokovaniach s našimi partnermi z parlamentov iných európskych krajín. Teraz nemám na mysli multilaterálne fóra, ako sú Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Západoeurópska únia, Severoatlantické zhromaždenie, ale cesty výborov nášho parlamentu k partnerským výborom do európskych krajín. Vtedy sa naši kolegovia veľmi normálne a logicky zaujímajú a spytujú na to, akým spôsobom sa zaobchádza s ich kolegami. Povedal by som, že je v tom taký stavovský záujem, pretože člen parlamentu alebo poslanec patrí do určitej kategórie a v dnešnej integrovanej spolupracujúcej Európe sa veľmi zaujímajú naši kolegovia aj z takéhoto pohľadu o to, aká je situácia v slovenskom parlamente. Preto mala taký veľký ohlas kauza pána Gauliedera, preto bolo adresovaných toľko otázok na nás a aj na našich oficiálnych predstaviteľov.

    Chcel by som povedať, že ak odhlasujeme, ak dnes slovenský parlament odhlasuje návrh, ktorý tu predniesol pán predseda Poliak, vyrábame si ďalší obrovský medzinárodný škandál, hanbu. A chcel by som povedať, že za ňu nebudú zodpovední zlí novinári ani neprajná opozícia, ktorá špiní do vlastného hniezda, ale tí poslanci, ktorí budú hlasovať za tento zákon. Toto by som prosil, aby sme si uvedomili, keď budeme o tomto zákone hlasovať. Budem želať hodne zdaru kolegom, keď budú vysvetľovať "demokratickosť" tohto kroku, a takisto budem želať hodne zdaru pánu predsedovi Gašparovičovi, keď bude prijímať zahraničné delegácie a vysvetľovať, akým spôsobom upevňujeme demokraciu na Slovensku a fungovanie zákonodarného orgánu.

    Ešte dve poznámky. Mňa na včerajšom rokovaní mandátového a imunitného výboru nielen prekvapilo, ale pobúrilo, akým spôsobom sa kolegovia z vládnej koalície stavajú k prerokúvaniu tejto otázky. Poburuje ma určitá arogancia alebo drzosť toho, že my môžeme všetko, keď potrebujeme, my si prijmeme zákon, my ho budeme novelizovať, keď zistíme, že ani ten novelizovaný zákon nám nevyhovuje, budeme si ho po svojom interpretovať, čiže my môžeme tu dnes robiť všetko. To je, myslím si, veľmi zlé. A chcel by som apelovať na to, že je jedno také pekné múdre slovenské príslovie, že stromy do neba nikomu nerastú. A ešte by som odcitoval dnes už skoro klasika na Slovensku, Andera z Košíc, ktorý raz povedal, že "Čo raz vládne, to aj padne". Myslím si, že by sme sa nemali dať pri rozhodovaní sa o momentálnych otázkach strhnúť momentálnou situáciou, ktorá je práve vtedy, keď túto otázku riešime, ale že by sme mali uvažovať s chladnou hlavou a že by sme mali myslieť aj na budúcnosť a postupovať maximálne zodpovedne. To som chcel povedať predtým, ako budeme hlasovať o tejto otázke.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy už nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto zo sály. Podľa svetelnej tabule si zapisujem pána poslanca Langoša a pána poslanca Weissa. Bolo mi oznámené, že dva riadky na tej tabuli nejdú. Ďalej pána poslanca Černáka, Mikloška, Rózsu, pána poslanca Slotu - a to je všetko.

    Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Langoša ako prvého, aby vystúpil.

  • Dámy a páni,

    ja som sa spontánne prihlásil na tabuli krátko po úvodných peripetiách otvorenia tohto bodu, pretože som bol pobúrený správaním predsedu Národnej rady docenta Gašparoviča. Musím povedať, že moje pobúrenie trvá. Musím hlboko dýchať, aby som mohol pokojne hovoriť. Bol tu jednoduchý návrh cteného kolegu poslanca pána Javorského, aby predseda Národnej rady dal rozdať do lavíc znenie zákona a výsledky volieb Slovenskej národnej strany, na čo mohol predseda pokojne povedať áno a zariadiť to bezodkladne. Tento návrh, zdanlivo jednoduchý, znamenal, aby každý poslanec, keď bude hlasovať o mandáte toho, koho navrhuje Slovenská národná strana, jasne vedel a prečítal si to na svojej lavici, že sa spreneveruje svojmu ústavnému sľubu a že hlasuje v rozpore so zákonom, teda správa sa protizákonne. Ale správanie sa predsedu Národnej rady docenta doktora práv Ivana Gašparoviča, kandidáta vied, ma oprávňuje tu pred touto snemovňou a pred Slovenskou republikou ho viniť z toho, že postavil svoj stranícky záujem vyššie ako ústavný sľub, ktorý skladal pred dvoma rokmi, vyššie ako platné zákony.

    Pred viac ako 30 rokmi, krátko po nástupe Chruščova k moci, často navštevovali Moskvu západní novinári s veľkými nádejami. Raz z Moskvy odišli ako zmoknuté sliepky, po tom, keď Chruščovov zať Adžubej povedal lakonicky a sebavedome: "Nás boľševikov žiaden sľub neviaže."

  • Pán poslanec Langoš, musím vám odpovedať, a to v tom smere, že včera zasadalo poslanecké grémium. Na poslaneckom grémiu sme presne dohodli postup s tým, že po inštalovaní mandátového a imunitného výboru budeme pokračovať tak, ako sme pokračovali. Bolo dohodnuté, že 24-hodinová lehota sa tu na prvýkrát prepáči, pretože je potrebné, aby mandátový výbor mohol rokovať a hneď rozhodnúť. Preto sa aj skôr skončila schôdza. Takže bolo to kvázi po takej nepísanej dohode v poslaneckom grémiu. Pán poslanec Javorský navrhol procedurálny návrh s tým, že chce materiály. Urobil som tak, protestovali ste, materiály ste mali. Takže, pán poslanec, mrzí ma to, ale nemáte v tomto pravdu a vaše obvinenia vôbec neprijímam.

    Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Hlas poslanca Cupera zo sály.

  • Pán poslanec Cuper, premeškali ste možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Teraz môžete vystúpiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Treba povedať, že budem s pokojným svedomím hlasovať, pretože otázka straníckeho mandátu je známa, aj sám zákon na ňu reaguje tým, že hovorí, ak by sa uprázdnil mandát poslanca a strana už nemá náhradníka, v každom prípade zostáva neobsadený. Samozrejme, povytrhávať zo zákona jednotlivé ustanovenia, predčítavať ich potom a vymyslieť si niečo je jedna vec. Druhá vec je to, že ani Gauliederom sa zasadanie Organizácie o bezpečnosti a spolupráci 17. a 18. nezaoberalo, kde som bol ako vedúci delegácie. Takže, pán Kukan, treba informovať objektívne. Tieto kamarátske intervencie, ktoré si zjednávate, nie sú oficiálnym stanoviskom OBSE.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Weiss, nech sa páči. S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Lauko.

  • Chcem sa opýtať pána Cupera, či si prečítal nový rokovací poriadok.

  • Pán poslanec, nemôžete reagovať faktickou poznámkou na faktickú poznámku. Prosím, treba vypnúť mikrofón.

  • Hlasy v sále.

  • Ctené kolegyne, vážení kolegovia z koaličných strán,

    najprv maličká poznámka k tomu, čo povedal pán poslanec Cuper. Mal som možnosť v posledných týždňoch absolvovať návštevy spolu s kolegom Kukanom aj s ďalšími členmi zahraničného výboru v Bundestagu a v holandskom parlamente. A môžem vás ubezpečiť, je mi to ľúto, že to musím urobiť, že či v kuloároch, alebo aj v otvorených diskusiách sme dostávali otázku, ako došlo k vylúčeniu pána poslanca Gauliedera z parlamentu a prečo sa to stalo. Nie je pravda, že sa to ignoruje.

    A teraz k tomu, čo som chcel povedať na margo toho, čo sa chystáte, vážené kolegyne, kolegovia z koaličných strán, urobiť. Je to ďalší krok k uvrhnutiu Slovenska do izolácie v demokratickom svete. A je to aj ďalšie prehĺbenie brázdy, ktorá rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Zároveň týmto krokom môžete spochybniť legitimitu budúcich rozhodnutí tohto parlamentu.

    Dámy a páni, vy chcete korporatívne porušiť zákon a tým aj prísahu poslanca. Uvedomujete si, že tým prakticky vyzývate občanov tejto krajiny, aby aj oni porušovali zákon? Na tomto základe chcete zjednocovať slovenskú spoločnosť na chystanej konferencii v máji? To si naozaj myslíte, že platformou na zjednotenie je porušovanie zákona? Veď si to zrátajme. V novembri 1994 sa porušila ústava pri zmene zákona o veľkej privatizácii. O poslancovi Gauliederovi sa tu hovorilo. Dnes chcete zabrániť právoplatne zvolenému poslancovi, aby mohol uplatniť svoj mandát. Tento pohŕdavý vzťah k zákonu, k ústave, toto politické grobianstvo jednoducho nemožno tolerovať a nie je to možné prikrývať ani doma, ani v zahraničí. Naozaj, choďte si to vysvetľovať von sami.

    Viem, pán podpredseda Ľupták, že pre teba je svet gombička a tebe je to ukradnuté, či bude Slovensko integrované, alebo nebude integrované, máš taký politický názor, ale občania tejto krajiny, myslím si, vo väčšine majú názor iný.

    Chcel by som vás požiadať, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, ešte raz si dobre rozmyslite to, čo sa chystáte urobiť, a zmeňte svoj chystaný politický zámer.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Černák a medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper, ale jedine poznámka na rečníka.

  • Áno. Pán poslanec Weiss, ešte raz opakujem 17. a 18. na výročnom zasadaní Organizácie o bezpečnosti a spolupráci, kde som sa zúčastnil s pánom Slobodníkom, nepadlo zo slov pána predsedu Ruperéza ani jedno jediné slovo o kauze Gaulieder. Môžem vám doručiť materiály, takže neobviňujte ma z niečoho takého, že som tu náhodou zavádzal. Ani zo slov ďalších rečníkov nič také nevyplynulo za celé dva dni. To je po prvé.

    Po druhé, ešte raz opakujem, že stranícky mandát je bežnou záležitosťou v demokratických krajinách 20. storočia, pozná ho aj volebný zákon. Práve ho treba čítať v komplexe, nevytrhávať z kontextu. Budem s pokojným svedomím, pán Weiss, hlasovať za to, aby pán Hruška bol v tomto parlamente, pretože je evidentné z § 48 ods. 2, že ak niet náhradníkov z politickej strany, mandát ostáva neobsadený, to znamená, že nikto, kto nie je členom politickej strany, nemôže prísť do tohto parlamentu a posilniť inú politickú stranu, pretože tým by tiež boli oklamaní voliči tohto štátu, lebo oni volili zároveň stranu a aj kandidáta na straníckej kandidátke. Takže netrápte sa s naším svedomím.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    myslím si, že všetci si viac alebo menej uvedomujeme, že najvyšším ochrancom ústavnosti je Ústavný súd. Ústavný súd, v ktorom tiež sú, ako vieme, rôzne názory, a kde sa hlasuje. To je po prvé. Myslím si, že keď hlasujeme aj vo vládnej koalícii, všetci sme si toho plne vedomí.

    Po druhé - teraz alebo v budúcnosti budeme vždy svedkami v parlamente, teda na verejnosti, transparentného politického boja. Sú aj formy netransparentného politického boja. Možno naši poslanci i v zahraničí dostávajú otázky, povedzme, ako poslanci Národnej rady chránia stabilitu spoločnosti, stabilitu politického systému, či používajú aj netransparentné formy politického boja, kupovanie politickej moci a podobne. Myslím si, že platforma na zjednotenie parlamentu nastane vtedy, ak opozičné strany v zahraničí niečo urobia proti povesti Slovenska ako pária v Európe, povesti hnedo-červenej totality, kde sa porušujú práva menšín, atď. atď. Bojím sa, že ak naša opozícia bude pokračovať v doterajšej činnosti, platforma na spoluprácu sa nepriblíži.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    Slovensko sa zmieta rozdelené na dva tábory, koalícia hlása svoje, opozícia svoje, a tí, ktorí majú predstavu o politickej kultúre, vážne hovoria o tom, že handicapom pre Slovensko je absencia politického dialógu. Absencia dialógu medzi opozíciou a koalíciou, slušne sa porozprávať, vypočuť sa. Na niektorých veciach, ktoré sú v záujme štátu, možno sa aj zhodnúť a pritom sa nebáť straty podpory alebo politického trička. Pán predseda Gašparovič je športovec a iste si nevie predstaviť situáciu, že po faule na vás vám niekto podá ruku, ale hneď vás ešte kopne pod hladinou alebo pod členkom. Preboha, to nie je náznak dohody, náznak toho, aby sme spolupracovali.

    Viete, začal som trochu okľukou preto, aby som sa dostal k tomu, o čom všetkom tu diskutujeme. Hovoríte, prvá veta je pre nás dôležitá, ďalšia veta nás nezaujíma. Hovoríte o tom, ale veď politická strana si musí určiť. Pán kolega Cuper vyhlasuje, že s čistým svedomím bude hlasovať, a ja ľutujem jeho učiteľov práva, ktorí sa asi v hrobe obracajú. Padali rôzne argumenty a ja sa vás tak normálne ľudsky opýtam, postavil sa niekto v klube a povedal, priatelia, ale tu je zákon, tu je to jasne napísané, žiadne iné argumenty neplatia. Obyčajný smrteľník, človek, občan, o ktorého hlas sa usilujeme, dostane pokutu, keď prejde na červenú, ten ide do basy, keď nedodržiava zákon. A zákon platí aj pre nás, pre všetkých, a pre vládnu koalíciu obzvlášť.

    Dovoľte mi dotknúť sa dvoch vecí, ktoré nezazneli a ktoré treba plne povedať. Zákon je zákon, o tom hovorili moji predrečníci, ale ten prístup, že chcete namiesto pána Spišáka spraviť poslancom pána Hrušku, to je celá procedúra. Tá procedúra začínala tým, že najprv sa musel určiť vhodný počet členov mandátového a imunitného výboru. Číslo 15 je veľmi logické, 150-členný je poslanecký zbor, keby sa zvolil 15-členný výbor, sú to ľahké počty - približne 81 koalícia, zvyšok opozícia, 8 ku 7 neexistuje, to nemôže byť. Vám bolo jasné, že pána Poliaka ako rovného človeka nezlomíte, a preto sa hľadalo také číslo členov mandátového a imunitného výboru, aby bolo isté, že aj bez pána Poliaka názor vo výbore prejde, preto nemohlo byť 17 členov, vôbec sa nehovorilo o 16, a málo bolo aj 18, muselo sa zvoliť číslo 19, ktoré je zo všetkých variantov najkostrbatejšie. A tak bolo jasné, že ak aj pán predseda Poliak sa zachová ako predseda, bez ohľadu na jeho názor bude vo výbore zabezpečená väčšina.

    Celé tieto takpovediac "tanečky" boli urobené preto, aby nakoniec zodpovednosť zobral na seba kolektívny orgán, aby zákon neporušila konkrétna osoba, ale aby sa povedalo - mandátový a imunitný výbor rozhodol.

    A dotknem sa druhej veci, ktorou aj skončím. Ani tieto krasokorčuliarske cviky nezbavia osobnej zodpovednosti predsedu Národnej rady pána Gašparoviča. Rokovací poriadok je v tomto smere úplne jasný, § 10 ods. 1 hovorí, že náhradníka pozýva predseda Národnej rady. V odseku 2 sa hovorí, kedy sa uvoľňuje mandát, a preto, že ods. 1 hovorí "ak počas ustanovujúcej schôdze", v odseku 3 sa hovorí, že podľa ods. 1 a 2 sa postupuje aj vtedy, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady po ustanovujúcej schôdzi. To znamená, že náhradníka pozýva predseda Národnej rady. Mandátovému a imunitnému výboru nechá overiť jeho mandát a potom skladá sľub a podľa predchádzajúceho paragrafu po zložení sľubu začína vykonávať svoj mandát.

    Pán predseda dostal dva listy, dve žiadosti, a obidve dal posúdiť mandátovému a imunitnému výboru, ktorý zažmúril oči a rozhodol tak, ako rozhodol, z hľadiska politickej zodpovednosti aj proti zákonu, aj proti ústave. Ale pán predseda, keby vám poslal list, povedzme, pán Kasanický, ktorý by sa strašne rád videl v tomto parlamente, má postavenú tieňovú vládu, aj jeho žiadosť by ste dali posúdiť mandátovému a imunitnému výboru? Nebuďte smiešny, jednoducho by sme ho chytili a hodili do koša, pretože zo zákona nemá na to nárok. Takže zo zákona by ste, pán predseda, nemali akceptovať názor Slovenskej národnej strany, ktorá má právo na svoj názor, ale mali ste povedať, páni, pozor, platí druhá veta, je tu náhradník, ktorý získal viac ako 10 % preferenčných hlasov, a ak chce nastúpiť a mandátový a imunitný výbor overí jeho mandát, musí nastúpiť on. Vy ste nemali nikoho druhého pozývať.

    Pán predseda, niekoľko rokov a najmä posledné dva sa vám darilo schovávať za kolektívne orgány. Zrejme ste boli pod tlakom, lebo som zaregistroval, ako prehnane ste v televízii dvakrát alebo trikrát zdôrazňovali, že pri Gauliederovi ste hlasovali tak ako ostatní, ale teraz ste sa dostali do jednosmerky, ktorú vám nezávidím, ale ktorá je jednoznačná. Musíte nájsť kompromis so svojím svedomím, so svojím právnym vzdelaním, ale nesmiete hľadať kompromisy s funkciou ústavného činiteľa, muža číslo dva v tomto štáte. Predseda Národnej rady mal pozvať pána Spišáka a jeho mandát dať overiť mandátovému a imunitnému výboru. Viem, že asi nedosiahnem zvrat vášho rozhodnutia, ale aby to zostalo zapísané a aby pán predseda ešte mal šancu opraviť svoje rozhodnutie. Povedal som, čo som povedal. Pán predseda, mrzí ma, že ako ústavný činiteľ ste urobili taký krok, že sa schovávate za kolektívny orgán. Zodpovednosti vás nikto nezbaví.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nemá význam sa s vami baviť o výklade právneho postupu, ale chcem vám povedať len jednu vec. Keby pán Kasanický bol predsedom strany, ktorá je v parlamente, a za jeho stranu by mal prísť náhradník a oznámil by meno, tak by som to zobral takisto a dal to mandátovému výboru. To je moja povinnosť.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Mikloško, ale s faktickou poznámkou medzitým pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som sa dotknúť začiatku vystúpenia nášho váženého kolegu pána Černáka, keď sa na vás obracal s otázkou, či si viete predstaviť, že vám niekto podá ruku ako športovec a pod hladinou vás kopne. Nie je dobré, ak sa niekto spolieha, že všetci zabúdajú, ak zabúda sám. Ja by som rád pripomenul nášmu ctenému kolegovi pánu Černákovi, že to bol práve on, kto to predviedol v našom parlamente, keď podpísal koalíciu a vzápätí podtrhol vládu.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Cuper.

  • Ľudvíku, nepochovávaj mojich učiteľov, profesor Matoušek ešte stále učí a docent Káčer je síce na dôchodku v Hronskom Beňadiku, ale hnevali by sa na teda obidvaja. Nestaraj sa o mojich učiteľov, staraj sa o svoje privatizované podniky. To je po prvé.

    Po druhé, nemám nijaké výčitky svedomia, ak zahlasujem za to, že bude tu iný človek ako pán Spišák, pretože volebná komisia rozdelila mandáty podľa toho, ako ich jednotlivé politické strany získali. Samozrejme, ak by pán Spišák bol členom politickej strany, za ktorú kandidoval, aj dnes, určite by ma nikto nedonútil, aby som hlasoval za to, aby tu nebol. Dnes prestal byť členom politickej strany, za ktorú kandidoval, teda stratil aj možnosť nastúpiť ako náhradník v rámci volebného zákona. Taký je úzus, lebo inak ustanovenia § 48 ods. 2 by boli úplne obsolétne. Nemožno veci meniť jednoducho len tým, že si vymyslíte nejaký výklad povytrhávaný z kontextu zákona.

  • Ja veľmi dobre viem čítať, pán Miklušičák, už by bolo načase, aby ste sa trochu v tomto parlamente kontrolovali, lebo vašim vystúpeniam chýba akákoľvek kultúra.

  • To znamená, že treba vykladať ustanovenia, to sa tu už niekoľkokrát zdôraznilo, v kontexte, samozrejme, v rámci ustanovení aj iných paragrafov zákonov. V každom prípade politická strana, ak niekto prestal byť jej členom, nemusí ho kandidovať ako náhradníka, aj keby rovno získal preferenčné hlasy.

  • Pán poslanec, uplynuli vám dve minúty.

  • Viem, Ľudvíku, že by si bol rád, že by ste mali o jeden mandát viac, ale to nejde, musíte si to vybaviť v nových voľbách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dobre si pamätáme, ako pri zákone o štátnom jazyku odrazu vystúpil pán kolega poslanec Sečánsky a povedal, aby sme hlasovali podľa mena. Aj sa stalo, prenášala to televízia, všetci sme vtedy povedali svoj osobný názor k tomu zákonu. Bol by som veľmi rád, keby sme aj dnes mohli hlasovať podľa mena. Pán poslanec a zároveň doktor práv pán Sečánsky, bol by som veľmi zvedavý, ako by ste vy hovorili pri tomto hlasovaní o uznesení, ktoré tu predložil mandátový a imunitný výbor.

    Úprimne poviem, že by ma zaujímalo aj hlasovanie pána predsedu parlamentu ako druhého najväčšieho ústavného činiteľa. Veľmi pozorne by som iste počúval, ako kultivovane by sa vyslovoval pán podpredseda Húska pri hlasovaní, priznám sa, že by ma až tak veľmi nezaujímalo hlasovanie pána poslanca Cupera, lebo predpokladám, že on sa už vidí na Ústavnom súde a toto všetko tu už je preňho len taká naozaj gombička. A celkom by bolo zaujímavé aj hlasovanie pána poslanca Brňáka, ktorý, odkedy je v parlamente, t. j. od roku 1990, je vždy najväčším znalcom a vykladateľom rokovacieho poriadku a zákonov. To je ako prvá vec.

    Ako druhá vec - dnes som si veľmi pozorne prečítal v Slovenskej republike, ktorú, samozrejme, čítam, iniciatívu Hnutia za demokratické Slovensko o tom, že v máji 1997 ide usporiadať konferenciu Jednota slovenskej spoločnosti. Je to neuveriteľne dojímavá iniciatíva v čase, keď vyhadzujete alebo vykopnete odtiaľto poslanca Gauliedera, v čase, keď porušujete evidentne zákon, prichádzate s iniciatívou, pri ktorej sa skutočne človeku tlačia slzy do očí, ale ešte zaujímavejšie je, samozrejme, že to bude v čase, keď už bude všetko sprivatizované, možno už aj slovenské banky, alebo ináč povedané, keď už všetko rozkradnete, tak ako to povedal pán Gavorník, že by neprežil, keby zverejnil to, za čím všetkým stojíte. V tom čase prichádzate s iniciatívou ako otec a mať zjednotiť tento rozvadený národ.

    Veľmi mi to pripomína situáciu, keď na Vianoce 1979 vtrhli Rusi do Afganistanu a vzápätí Leonid Iľjič Brežnev vystúpil s iniciatívou nového mierového programu pre celý svet.

  • Moskovská škola, či je komsomolská, alebo stranícka, je len jedna, je to jedna tradícia, nedá sa jej zaprieť.

    A po tretie, stalo sa už akýmsi historickým a tiež už až takým patetickým obrázkom, ako pán poslanec Prokeš na Bratislavskom hrade nesie ústavu, v peknom obleku, hrdo. Pán poslanec Prokeš, vaša strana dnes bude znovu šliapať po tejto ústave, znovu ju bude porušovať. Ja vám odporúčam, pre mňa by bola nesmierne milá scéna, keby ste sa išli teraz obliecť znovu do toho istého čierneho obleku, dali si tú stuhu a vo chvíli, keď váš poslanec pán Hruška bude sem vstupovať, keby ste prišli, aby ste túto ústavu odniesli odtiaľto preč.

  • Myslím si, že to by bolo elegantné gesto, a tak by ste sa zapísali naozaj ako šľachtic tých, ktorí bránia ústavnosť a zákonnosť Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    chcem sa k tejto otázke vyjadriť bez emócií a poukazujem na § 27 ods. 7 zákona číslo 350/1996 Z. z., ktorý medziiným hovorí, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese a pritom môže použiť aj poznámky. Preto budem veľmi stručný.

    V Ústave Slovenskej republiky je Slovenská republika deklarovaná ako právny štát. Základným znakom je, ak to chceme vyjadriť všeobecne, že vládne právo a zákon. Dovolím si poukázať ďalej na článok 2 Ústavy Slovenskej republiky, že "štátne orgány" - a teraz citujem - "môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Na prerokúvanie piateho bodu 24. schôdze, práve na tento bod sa vzťahuje zákon číslo 81/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, menovite v kauze § 48 ods. 2.

    Ďalej, pokiaľ ide o každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, odvolávam sa na článok 75 ods. 1 ústavy, v ktorom je zloženie ústavného sľubu, a preto nemôžem inak, len zodpovedne vyhlásiť, že návrh uznesenia, ktorý bol predložený, z hľadiska týchto aspektov nemôžem podporiť.

  • Ďalej sa prihlásil pán poslanec Slota.

  • Vážený pán predseda, vážení prítomní,

    skutočne musím všetkým svojim kolegom predrečníkom poďakovať za ich skvelé herecké výkony, ktoré tu predviedli, a poďakovať taktiež za to, že majú skutočne taký obrovský záujem o uprázdnené miesto poslanca za Slovenskú národnú stranu. Nikdy by som tomu neveril, že by sa tak zaoberali naším priestorom v tejto snemovni.

    Taktiež by som chcel skutočne vyzdvihnúť ten ľudský faktor, keď pán Černák ešte za života nebohého doktora Kunca chodil za pánom Spišákom, ktorý už dva roky nie je členom Slovenskej národnej strany, a spracúval ho ešte za života pána Kunca na to, ako by mal vystúpiť a ako by sa mal dovolávať svojho mandátu, i keď už dva roky alebo vyše dvoch rokov nie je členom Slovenskej národnej strany. To je skutočne veľmi humánne gesto, a ja si myslím, že je to obyčajný hyenizmus.

    Chcel by som zdôrazniť a ďakujem pánu doktorovi Cuperovi a pripájam sa, ja som v mandátovom výbore v žiadnom prípade nehovoril, že si nectím zákon, to v žiadnom prípade. Stále tvrdím a Slovenská národná strana tvrdí, že prvá veta, ktorú považujem za preambulu toho odseku, kde sa hovorí, že náhradník je z tej istej politickej strany, to je ten zákon, ktorý si my všetci ctíme. A voliči, keď sa už zase niekto odvoláva na voličov, volili v roku 1994 predovšetkým poslancov a program strany. A nakoľko sa pán Spišák spreneveril tomuto programu a nie je členom strany, tak sa nebojím, v žiadnom prípade sa nebojím, že by niektorí z voličov, ktorí nás volili na východnom Slovensku, nejako protestovali. Ibaže by zase niekto niekoho kúpil a vyhlásil, že teda protestuje.

    Tiež by som sa obrátil na pána doktora Benčíka, ktorý tu tak sugestívne vystupoval v mene zákona. Pán doktor, myslím, že ste pôsobili počas celého komunistického režimu v niektorých inštitúciách, a keď si spomeniem, ako v päťdesiatych rokoch v mene zákona tieto inštitúcie likvidovali, dokonca odsudzovali na smrť nevinných ľudí, na mučenie, na odstraňovanie týchto ľudí, z vašich úst, keď tu vystupujete ako najväčší ochranca demokracie a práva, sa mi to zdá doslovne ironické, minimálne ironické. Ja by som to skôr prirovnal k paródii.

  • Chcel by som zdôrazniť, že Slovenská národná strana si, samozrejme, ctí zákon.

    A svojmu kolegovi Ivanovi Šimkovi by som len chcel povedať - Ivan, prosím ťa, už sa stáva tradíciou, že z vašej strany sa tu nejak často vyhráža rôznymi paragrafmi a možnosťou trestného stíhania v budúcnosti. Už mi to pripadá skutočne ako v päťdesiatych rokoch, len myslím, že vtedy to bolo v opačnom garde, že vtedy sa vyhrážali červení a teraz sa budú vyhrážať čierni. Zdá sa mi to trocha v tomto sneme nevhodné. Osobne by som tebe odporučil, aby si vrátil svoj titul doktora práv, pretože taký výklad zákona, ako ty máš, tak to je teda úžasné, i keď to hovorím ako neprávnik, ale to aj laik mohol postrehnúť, ako odborne si tu vykladal právo.

    Chcel by som záverom povedať, vážené dámy, vážení páni, že Slovenská národná strana si skutočne vážila, veľmi si váži nášho priateľa, ktorý odišiel, doktora Kunca, ktorý celým svojím srdcom bol oddaný našej Slovenskej republike, tomuto slovenskému národu. Nedajte priestor ľuďom v tomto parlamente, ktorí by chceli, aby na miesto tohto krištáľovočistého človeka bol dosadený človek, ktorý zradil program našej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, už som konštatoval, že nemám viac prihlásených do rozpravy, ale rozpravu ešte nekončím, pretože dám priestor na faktické poznámky. Prihlásil sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Slota nepredniesol žiadne argumenty napriek tomu, že som čakal, že ako jediný zástupca koalície povie aspoň nejaký argument. K tomu jedinému, kde sa odvolával na slová "náhradník tej istej politickej strany", rád by som mu povedal, že to znamená, že nenastúpi náhradník inej politickej strany, ale ten náhradník nepatrí tej strane, ako sa tu už niekoľkokrát vysvetľovalo. To znamená, že za náhradníka, ktorý bol zvolený na kandidátke SNS, nemôže nastúpiť náhradník za HZDS alebo nejakú inú stranu - to znamenajú slová "náhradník tej istej politickej strany", to znamená tej, na ktorej listine bol zvolený poslanec, za ktorého nastupuje. To netvrdí pán Slota, pán Slota tvrdí niečo iné.

    Rád by som sa ohradil voči tomu, aby ste, pán Slota, používali argumenty, ktorými útočíte na mojich kolegov poslancov, pretože rovnaký meter by ste mohli používať aj na svojich kolegov, s ktorými sedíte vo vláde.

    A poslednú vec by som chcel povedať, že ak ste sa odvolávali na zločiny, ktoré sa stali v minulosti, tak akákoľvek neprávosť, ktorá sa v minulosti stala, nemôže ospravedlniť neprávosť, ktorá sa má stať alebo sa stane dnes.

  • Ďakujem pekne.

    Nebudem reagovať na osobné invektívy, ale chcem sa vyjadriť k tomu, že keby sme hneď aj chceli prijať ten výklad, že má nastúpiť ktosi, kto je členom politickej strany, ktorej mandát zanikol, tak v poriadku. Možno pán Spišák už nie je členom Slovenskej národnej strany, ale je tu ďalej pán Šuster, ktorý získal 2 620 preferenčných hlasov, pán Petko, ktorý získal 2 542 preferenčných hlasov, to všetko je viac ako 10 %, a pán Hruška získal 952 preferenčných hlasov. Ale pokiaľ ide o výklad zákona o voľbách, stojím si za svojím výkladom.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Slota, myslím si, že nejde o dojemný záujem o vašu stranu a o vás. Nezaoberáme sa vaším priestorom, ale platným zákonom, ktorý platí v tomto štáte o voľbách do Národnej rady. Aj keď možno vaši páni poslanci nemajú toto právne vedomie alebo neovládajú volebný zákon, ako sa vyjadril pán poslanec Moric v rozhovore pre isté noviny, že o tom, či nastúpi na uvoľnený post poslanca, musia rozhodnúť politické špičky. Tak neviem, či sa rozhoduje podľa toho, ako rozhodne špička, alebo aký zákon platí. A dokonca vyhlásil, že "neovláda volebný zákon. Chvalabohu.". To je jeho vyjadrenie.

    Ľudia vo voľbách nevolili len Slovenskú národnú stranu, ale ľudí, ktorí boli na týchto kandidátkach, a uvedený počet hlasov, ktorý dostali traja náhradníci, ktorí by mali zo zákona nastúpiť, je iste dostatočný na to, aby títo ľudia, aj keď hovoríte, že dnes jeden z nich nezastupuje vašu politickú stranu, majú určite lepší kredit na východnom Slovensku, ako poslanec, ktorého vy navrhujete na tento uvoľnený post - kandidát na tento post pán Ladislav Hruška.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som pánu Slotovi pripomenúť, že ctená snemovňa nevie, čo to je čierny. Vieme, čo sú to ružoví, čo sú to červení, ale snažíte sa tu Slovensko presvedčiť o nejakom čiernom a používate to tu, ale nikto tomu nerozumie, pán Slota. Všetci rozumejú, čo sú to kresťanskí demokrati vo svete, čo sú to socialisti vo svete, čo sú to liberáli, ale, prepáčte, hnedí alebo čierni... A keby ste nám ešte vysvetlili, čo sú to hnedí, alebo podobne.

    Dovoľte mi druhú poznámku. Pán primátor, pán poslanec a predseda strany, vaše vyjadrenie o tom, že prvá veta z nejakého článku je pre vás dominantná a je preambula - viete čo, choďte za desiatimi starostami najmenších obcí, ktorí ovládajú zákony do bodky, a ich sa opýtajte na to, ako sa vykladajú zákony a ako sa chápu zákony. Všetci vám povedia, že každý odsek a každý paragraf sa berie v celosti. Tam nemôžete vytrhnúť jednu vetu z nejakého paragrafu. A prosím vás, neučte nás tu o zákonoch, skôr ich dodržiavajte, pán primátor a predseda strany.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Myslím si, že by bolo odo mňa naozaj naivné, pán Slota, žiadať, aby ste sa ospravedlnili pánu Benčíkovi. Ak ste sedeli v tejto sále, a myslím, že ste tu v tom čase sedeli, pri jeho vystúpení, museli ste dobre počuť, že pán poslanec Benčík v drvivej časti svojho vystúpenia citoval len vystúpenia zo stenografickej správy, vystúpenia vašich koaličných partnerov pri schvaľovaní novelizácie tohto zákona. Takže naozaj z vašej strany neočakávam nijaké ospravedlnenie. Ale vzhľadom na to, že ste včera v mandátovom a imunitnom výbore aspoň niečím argumentovali, na rozdiel od dnešného vystúpenia, vám chcem povedať, že ani ten vyšší princíp, na ktorý ste sa odvolávali, ani poslanecký sľub, ktorý ste hovorili, že každý by sa mal riadiť podľa svojho vedomia a svedomia, nesmie byť v rozpore s ústavou a so zákonmi tohto štátu.

    Ďalej ste argumentovali tým, že aj keď sú tam síce ďalší dvaja náhradníci na tých 10 %, ktorí by mali právo nastúpiť, Ústredná rada Slovenskej národnej strany rozhodla tak, že nastúpi ďalší, iný kandidát. Pán Slota, ja dobre viem, prečo nie som členkou Slovenskej národnej strany, a necítim sa viazaná rozhodnutím Ústrednej rady Slovenskej národnej strany, ja sa cítim viazaná a rešpektujem len tie zákony, ktoré platia v našej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Musím povedať, že som sklamaný vystúpením pána poslanca Slotu, pretože som očakával, že sa uvedú vecné argumenty, na základe ktorých mohol mandátový a imunitný výbor postupovať. Rád zdôrazňujem, že v polovici zákona nemôže byť žiadna preambula a prvá veta príslušného § 48 ani žiadnou preambulou nie je. Navyše druhá veta hovorí, že toto neplatí, to znamená predchádzajúca veta neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov. Myslím si, že tu niet čo vykladať, jednoducho zákon je v tomto smere veľmi rigorózny. Navyše zákon v tejto súvislosti nepozná pojem člen strany, hovorí iba o kandidátskej listine v prenesenom význame, ak ide o náhradníka tej istej politickej strany. Tak tu, prosím vás, sa nesnažme zaviesť niečo, čo sa v zákone ani nenájde.

    Navyše, a to je, myslím, dosť dôležité, ja spochybňujem samotnú správu mandátového a imunitného výboru, pretože som nedávno telefonoval s poslancom Petkom, ktorý mi oznámil, že sa svojho nástupníctva nevzdáva. Ak máte iné informácie a iné doklady, prosím, predložte ich poslaneckému zboru. Ja som žiadny písomný dokument o tomto nevidel. Čiže keby sme sa už akokoľvek usilovali spochybniť nástupníctvo pána Spišáka, čo považujem za nespochybniteľné, tak najmenej poslanec Petko vo svojom vyjadrení vo vzťahu ku mne sa vyjadril tak, že sa poslaneckého mandátu nevzdáva. Žiadam preto, aby mandátový a imunitný výbor túto skutočnosť došetril a doložil aj ostatným poslancom písomnú správu alebo informáciu o tom, že sa tí traja, ktorí sú podľa § 42 ods. 4 naozaj náhradníkmi, vzdali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Pokiaľ viem, pán Spišák bol daný na kandidátku Slovenskej národnej strany ako člen tejto strany a nie ako nezávislý poslanec. Pán poslanec Černák tu položil otázku, ako on uviedol, ľudsky a občiansky. Preto si dovolím položiť otázku opozičným poslancom i ja ľudsky a občiansky. Dovolávali ste sa tu, páni poslanci, vnútorného presvedčenia poslancov koalície. Preto sa i ja pýtam vás, ste skutočne vnútorne presvedčení o tom, že voliči by boli dali pánu Spišákovi svoje preferenčné hlasy aj vtedy, ak by tento nebol členom Slovenskej národnej strany, resp. ak by boli predpokladali, že zradí túto stranu a už v tom čase by bol vystupoval proti programu tejto strany?

    Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Slota v podstate argumentuje tým, ako keby mandát poslanca bol majetkom jednej politickej strany. Myslím si, že keby jeho výklad platil, mal by nám vysvetliť, prečo sa vlastne v tomto návrhu zákona vyskytujú tzv. prednostné hlasy. Veď by potom stačilo, keby si strana určila svojich kandidátov a tých by potom poslala do parlamentu. Myslím, že tak ako za bývalého režimu existovali tzv. gumené zákony, ktoré sa dali vykladať rôznym spôsobom, dnes, žiaľ, súčasná vládna koalícia ani nepotrebuje takéto zákony, pretože si vykladá aj jednoznačné zákony svojím spôsobom a podľa svojich politických predstáv. Neviem, či si pani poslankyne a páni poslanci uvedomujú, že keď budú takýmto spôsobom hlasovať o prijatí pána Hrušku do tohto poslaneckého zboru, vlastne porušujú zákon a tým aj poslanecký sľub. Je takmer jednoznačné, že Ústavný súd, tak ako sa vyjadrí k vylúčeniu poslanca Gauliedera z tohto parlamentu, vyjadrí sa aj k tomuto nezákonnému prijatiu pána Hrušku do nášho poslaneckého zboru. Chcel by som vedieť, ako zareagujú páni poslanci a pani poslankyne, ktorí takto hlasovali, na nález Ústavného súdu, aké dôsledky z toho vyvodia pre seba.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    bol by som rád, keby ste dodržiavali rokovací poriadok u rečníkov, a toho, kto nehovorí k ostatnému rečníkovi, aby ste prerušili. Tak je to napísané v rokovacom poriadku. Mám na mysli vystúpenie pani poslankyne Lazarovej.

    Ale ja sa dotknem vystúpenia pána poslanca Slotu. Skutočne som očakával vecnú argumentáciu, a jediné, čo som si odniesol z jeho reči, je to, že treba rešpektovať len jednu vetu zo zákona alebo z príslušného paragrafu, že ostatné vety sú nezaujímavé. Preto vznášam otázku na pána poslanca Slotu, ale súčasne chcem poprosiť aj pána poslanca Cupera ako právneho experta, aby mi vysvetlil, kedy sa uplatní druhá veta. Či by mi vedel opísať situáciu, kedy bude platiť druhá veta v zákone vôbec a kedy bude platiť v tomto paragrafe druhá veta, aby mi opísal takú situáciu, lebo iná zrejme asi nenastane.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som povedať, že naozaj to, čo tu povedal pán poslanec Slota, je veľmi zaujímavý názor, ktorý treba podporiť.

  • Smiech v sále.

  • Neviem, prečo niektorí poslanci sa z tohto jeho názoru stali farboslepými a nerozoznajú farby. Čierna farba je ako čierny mor. A čierny mor sú ako niektoré politické strany, ktoré sú tu. Hnedá farba je tá farba, ktorá je tu pred nami. Neviem, prečo by sme ju všetci nemohli poznať.

    A pokiaľ sa týka toho, že všetci vieme, čo sú to kresťanskí demokrati, ako tu bolo povedané, naozaj všetci to vieme. Škoda len, že v tomto parlamente nie sú. To je veľká chyba, že tu chýbajú.

    Ja sa všetkým musím priznať v súvislosti s tým, čo povedal pán Slota, že som sa priznal, že neovládam tento zákon. Zistil som si, že na Slovensku je približne 1 500 zákonov. Tento neovládam. Pani kolegyňa Sabolová, ak vy ovládate všetky zákony, ktoré sú na Slovensku...

  • Pán poslanec, môžete reagovať len na posledného rečníka.

  • Priznajte sa, že ich neovládate ešte viac ako ja, pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán poslanec, môžete reagovať len na posledného rečníka.

  • Nemôžem za to, že ste taká múdra, pani Sabolová.

  • Pán poslanec Moric, prosím, reagujte len na vystúpenie pána Slotu.

    Pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem pekne.

    V tomto parlamente platí dvojaké ústavné právo - jedno ústavné právo Slovenskej republiky, druhé "gynekologické ústavné právo". Neviem, podľa ktorého budú nastupovať, alebo bude platiť tá prvá veta, alebo tá druhá. Ale tie majú na seba logickú nadväznosť. Prvá hovorí o tom, že mandát je stranícky a môže sa aj v rámci kraja - to hovoria ďalšie vety - prideľovať len tej politickej strane alebo v rámci tej politickej strany, o ktorej náhradníka ide.

    Ak pán Spišák prestal byť členom SNS, naozaj stratil právo byť v tomto parlamente, pretože mandát môže strana prideliť len tomu alebo môže rozhodnúť len o tom náhradníkovi, ktorý ide v poradí. To znamená, že mohol to byť ďalší, o ktorom hovorí pán poslanec Fogaš, to by som sa nehádal, ale rozhodne by som si nemyslel, že by to mal byť pán Spišák, keďže nie je členom SNS.

    Takže v každom prípade platí potom to, že ak náhradníkov strana nemá, tak jednoducho mandát ostáva neobsadený. Ale SNS náhradníkov má, pretože pán Spišák už nie je náhradníkom, takže je vecou SNS, aby určila ďalšieho náhradníka. Tak znie druhá veta zákona. Ja si nemôžem dovoliť súhlasiť s gynekológmi v tomto parlamente...

  • Pán poslanec, vyjadrujte sa k vystúpeniu pána Slotu.

  • ...nikdy som sa do gynekologických záležitostí v tomto parlamente neplietol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len upozorniť na § 33 ods. 1 koniec prvej vety: "Poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka." Prosím vás pekne, rešpektujte to a upozornite kolegov, keď o tom nehovoria.

    A k pánu Slotovi tiež môžem len konštatovať jedno, že nepovedal žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali názor opozície, že v skutočnosti bol zvolený pán poslanec Spišák, a nie pán Hruška. A čo sa týka tej čiernej farby, áno, je to čierne na bielom - v zákone.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    ja sa vrátim opäť k vystúpeniu pána Slotu a nebudem reagovať na pána Cupera, i keď si myslím, že ide o špecifické ústavné právo cuperovské, ktoré tu počúvame. Ale k tomu, čo hovoril pán poslanec Slota a opakovane sa to tu objavuje, ako keby tu bol niekde príkaz, že poslanec musí byť členom strany. Ja si dovolím citovať ústavu, ktorá o tom vôbec nehovorí. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O členstve v politickej strane ústava nehovorí. Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon. Máme tu zákon o voľbách, ktorý tiež nehovorí o povinnosti byť členom strany.

    Dovoľte mi, aby som uviedol príklad. Na kandidátskej listine Demokratickej únie bol zvolený za Demokratickú úniu pán poslanec Švec. Nie je členom Demokratickej únie a my rešpektujeme to, že táto podmienka nie je daná v ústave. Prosím vás, nesnažte sa nám vysvetliť, že poslanec musí byť členom politickej strany. Nie je to pravda. Žiadny zákon to neprikazuje. Ak si to strana vykladá takto a vyhradila si to, nech tak zostaví kandidátsku listinu. Ale vy nemôžete, pán poslanec Slota, ani pán poslanec Cuper, vykladať zákon inak, než je napísaný.

    Možno moje pôvodné povolanie zvádza pána Cupera k istým asociáciám, ale napriek tomu si myslím, že čítam len to, čo je v ústave - smerujem to k pánu poslancovi Slotovi. Ústava ako náš najvyšší zákon nevyžaduje pre poslanca stranícku príslušnosť. Ak by to ústavodarca chcel, tak to napíše ako podmienku, kto môže byť zvolený za poslanca.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, ja som tiež čakal od jediného vystúpenia predstaviteľa SNS - a vlastne jediného za koalíciu - pána Slotu viac vecných argumentov a prinajmenšom zdôvodnenie postupu voči tým ďalším dvom náhradníkom, ktorí dostali dostatok preferenčných hlasov. Ale nič z toho tu nezaznelo. Chcem povedať na jeho a ich adresu, že poslanci majú ovládať zákony, pretože oni ich majú ako prví dodržiavať, ak toto očakávame a žiadame od občanov. Neznalosť zákonov naozaj neospravedlňuje a dokonca neznalosť pri rozhodovaní v takýchto zásadných veciach je nielen nezodpovednosťou, ale aj ľahostajnosťou voči ľuďom na Slovensku.

    Cítim, že toto divadlo dnes je druhým dielom toho, čo sa začalo v decembri. Vtedy to bolo vylúčenie človeka z parlamentu, pretože odišiel od najsilnejšej strany. Teraz sa v menšej strane stáva čosi podobné s náhradníkom. V decembri bol prvý diel obchodu medzi HZDS a SNS podporený čiastočne Združením robotníkov Slovenska. Dnes, vo februári, sa deje revanš. Teda ten menší potrebuje túto pomoc a zrejme väčší mu to urobí. Je to naozaj obchod, podvod na voličoch aj na občanoch Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ja sa už nemienim vyjadrovať k tým rôznym otázkam. Chcel by som len zdôrazniť, že v mandátovom a imunitnom výbore som jednoznačne povedal, ako je to s tými ďalšími dvoma náhradníkmi, ktorí sú nad 10 %. Predsedníctvo Slovenskej národnej strany jednoznačne rozhodlo, že náhradníkom bude Ladislav Hruška, a dalo to na vedomie týmto ďalším dvom náhradníkom, ktorí to akceptovali. To, že pán Petko sa obrátil na pána Fogaša, alebo pán Fogaš na pána Petka, je pre mňa nóvum. Tak možno pán Petko prestúpil do SDĽ, keď to oznámil pánu Fogašovi. V každom prípade som v mandátovom výbore jednoznačne povedal toto, čo je pravda, a nemienim to ďalej nejakým spôsobom zdôrazňovať.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, chcem navrhnúť jednu procedurálnu vec. Využívam § 146 rokovacieho poriadku. Keďže sa mi zdá, že sa dostávame do situácie istej pochybnosti o postupe v súlade s rokovacím poriadkom, navrhujem, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor a zaujal k prerokúvanej veci stanovisko.

    A k vyjadreniu pána poslanca Slotu, že sa vzdali tí dvaja alebo o čom to hovoril. Včera v mandátovom a imunitnom výbore pán predseda Poliak čítal list pána Emila Spišáka, ktorým akceptuje to, že sa stáva náhradníkom za zomrelého nášho bývalého kolegu poslanca Kunca a doslova sa pýta, čo všetko má vykonať predtým, ako príde do parlamentu ako poslanec.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem verejne povedať, že nie ja som volal pána Petka, pán Petko mne. Nie je členom SDĽ a myslím si, že členstvo v strane nie je podmienkou vykonávania mandátu. Dokladom toho sú tu viacerí poslanci v tomto i minulom období, ktorí v súlade s ústavou vykonávajú svoj mandát. Myslím si, že je tu prinajmenšom vážna pochybnosť o tom, či bol, alebo nebol porušený zákon, či správa mandátového a imunitného výboru je úplná. Myslím si, že nestačí, pán predseda a pán poslanec Slota, povedať, čo si myslí ústredná rada, ale treba predložiť písomný dokument o tom, že poslanec, ktorý je v poradí, sa vzdáva svojho nástupníctva. To sme doteraz vždy žiadali a vždy rešpektovali. A je zaujímavé, že i najsilnejšie hnutie v tomto parlamente to doteraz vždy dokázalo predložiť. Myslím si, že tento postup treba dodržať i teraz, a preto som žiadal, aby mandátový i imunitný výbor došetril túto vec, a až potom sa predložila opätovne správa a prerokovali sme tento bod programu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský, chcem povedať k vášmu návrhu, že § 146 hovorí o tomto zákone, o rokovacom poriadku, a nie o inom. Takže v tomto prípade nevyhovujem vašej pripomienke. Prosím, pán poslanec Hrušovský.

  • Pán predseda, nesúhlasím s vami, pretože § 10 rokovacieho poriadku hovorí aj o nastúpení náhradníka, a prerokúvame bod nastúpenie náhradníka. A tu je pochybnosť o tom, či rokujeme v súlade s § 10, pretože aj § 10 ods. 3 odkazuje na § 48 ods. 2 zákona Národnej rady o voľbách. Takže tu je rozkol. Žiadam o tom hlasovať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vrátim sa k podstate, teda k pánu poslancovi Slotovi. Ja som mu rozumel takto, a preto som sa aj rozhodol tak, ako som sa rozhodol pri budúcom hlasovaní: § 48 odsek 2 hovorí, ak sa uprázdni mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany. Ďalej sa v § 42 ods. 4 hovorí o tom, aké je poradie, teda zvýhodňuje počet prednostných hlasov, ale nikto neeliminuje to, že kandidát tej istej politickej strany, teda nezavádzajme sa, že člen. Kandidát bol na kandidátke a podmienkou bolo 5 %, aby prišiel do parlamentu.

  • Ďakujem pekne.

    Aj keď mi nepatrí toto právo, ale v podstate chcem reagovať na krátke vystúpenie pána poslanca Hrušovského, ktorý uviedol § 146 rokovacieho poriadku a žiadal procedurálny návrh. Chcem k nemu uviesť, že skutočne § 146 bez ohľadu na to, aby som sa vyvliekal z nejakej povinnosti z hľadiska ústavnoprávneho výboru, hovorí o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona. Pokiaľ sa nemýlim, tak predmetom dnešného sporu nie je pochybnosť o postupe podľa rokovacieho poriadku, ale výklad v podstate volebného zákona, kde sa prezentujú dva rôzne názory. Čiže bez ohľadu na to, aby som sa vyjadroval, či áno, alebo nie, ale asi mechanicky použiť § 146 na tento prípad nie je možné.

  • Chcel by som ešte raz zareagovať na tvrdenie pána poslanca Slotu, že z odseku 2 § 48 platí len jedna veta. Utvrdil ma v tom aj chybný výklad pána kolegu poslanca Tarnóczyho, že si to niektorí poslanci vykladajú chybne, aj pán poslanec Slota, aj pán poslanec Tarnóczy. Jednoducho vo volebnom zákone a vo výsledkoch štatistického úradu o výsledku volieb sa nehovorí o príslušníkoch politických strán, ale hovorí sa o poslancoch, ktorí postúpili do parlamentu, a o náhradníkoch. Takže keby ste si podľa toho skorigovali svoje názory.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem znova zdôrazniť, že v § 48 ods. 2, ktorý určuje pravidlo, ktoré sa tu často zdôrazňuje a o ktorom hovoril pán kolega Slota, že to je akási preambula, v duchu ktorej vlastne si vykladá celý zákon. Prvá veta hovorí o tom, že strana rozhodne, kto nastúpi z kandidátskej listiny politickej strany ako náhradník. Ale tá druhá veta, a na tú sa pýtal aj kolega Roman Kováč a odpoveď na ňu nedostal, ďalej pokračuje a hovorí: to neplatí, to pravidlo v prvej vete neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý získal preferenčné hlasy nad 10 %. A v konkrétnom prípade Slovenskej národnej strany sú traja takí náhradníci.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Cuper.

  • Bolo tu už povedané, že naše právo má gumené paragrafy. Podotýkam, že Eugen Herlich nehovoril o gumených, ale o kaučukových paragrafoch. Toto je typické ustanovenie nášho právneho poriadku, ktoré vyplýva z neskúsenosti.

    Samozrejme, súhlasím s tými, ktorí tu zdôrazňovali, že tá novela nebola celkom domyslená do dôsledkov a to sa prejavilo neskôr tým, že tieto medzery zneužíva opozícia. Samozrejme, ako vždy zacítili šancu, že by mohli rozšíriť svoje poslanecké...

  • Pán poslanec, hovorte k veci, ako vystupoval pán poslanec Slota.

  • Áno, veď hovorím k § 48. Samozrejme, že pán Tarnóczy mal pravdu. Tu sa nehovorí o členoch strany, ale o tých, ktorí kandidovali, pretože kandidátska listina môže obsahovať aj nečlenov strany, ale musia to deklarovať pri zápise na kandidátsku listinu. Pán Spišák deklaroval svoju stranícku príslušnosť, a nie nestrannosť. Teda ak zmenil podmienky, to nie je chybou politickej strany. To znamená, že mal nastúpiť ďalší náhradník. Tak ako povedal pán Fogaš, môžeme sa o tom baviť, kto mal nastúpiť, či mal nastúpiť ten, koho určila strana, alebo ďalší v poradí s preferenčnými hlasmi, ak prejavil o to záujem, ale nemôžeme tu diskutovať o tom, či pánu Spišákovi patrí miesto v tomto parlamente, alebo nie. Nie, lebo ani on nehral morálnu hru s touto spoločnosťou. Jednoducho bol volený ako príslušník Slovenskej národnej strany, ako člen politickej strany, a nie ako nestranný na kandidátke politickej strany. Takže súhlasím s tým, že pán Tarnóczy mal pravdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážení kolegovia, mrzí ma, že už tretíkrát sa vyjadrujem v tejto polemike, ale členstvo v strane nie je nikde podmienkou udržania mandátu. Nikde to nie je. Druhá veta príslušného ustanovenia, ktoré sa toľkokrát citovalo, t. j. § 48 ods. 2, jednoznačne vylučuje prvú vetu. Žiadny iný kontext tam nemožno nájsť. Tak prosím vás pekne, vyjadrujme sa k tomu, ako chápeme tú druhú vetu, veď to je jednoznačné.

    Domnievam sa, že by sme mali hovoriť o tom, či správa mandátového a imunitného výboru je úplná, alebo nie je, či sa preskúmali všetky podmienky nastúpenia náhradníka podľa zákona. Nič iné ten výbor urobiť nemá. A podľa mojej mienky nie je. Práve preto nie je možné o nej dnes hlasovať. Je nespochybniteľné to, že počas volebného obdobia je možné, aby poslanec či kandidát zmenil politickú príslušnosť. Neviem, či pán Spišák ju zmenil, ani v ktorej strane je, či je nepartajný. Pre mňa je dôležité to, že bol kandidátom na kandidátskej listine príslušnej strany a má nastúpiť ako náhradník. Toto právo sa jednoducho nemôže spochybniť tam, kde ide o uplatnenie prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4. O tomto tu podľa mňa vecne hovoríme. Mňa mrzí to, že predseda Slovenskej národnej strany písomne nepreukazuje, že sa traja nastupujúci náhradníci, teda pán Spišák, Šuster, Petko, vzdali svojho nástupníckeho práva. Preto žiadam, aby sa mandátový a imunitný výbor o tejto otázke presvedčil ďalším prešetrovaním. Nestačí vyhlásenie jedného z nás, pretože by ho mohol urobiť ktokoľvek zo straníckych funkcionárov, a myslím si, že tak ďaleko nemožno zájsť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, sľubujem, že sa dnes hlásim posledný raz.

    Vážení kolegovia, kolegyne, určite si pamätáte, že minule sme riešili vnútorný problém v prípade Gaulieder, vnútorný problém HZDS. Teraz sa znova dostávame do situácie, keď riešime vnútorný problém...

  • Pani poslankyňa, hovorte k vystúpeniu pána predsedu Slotu.

  • Áno, chcem, pán predseda. Pán poslanec Slota včera vo výbore povedal, že Slovenská národná strana vylúčila tohto človeka zo svojich radov. Predsa pre nás nie je záväzné to, ako sa politická strana zachová k svojmu kandidátovi. Pre nás, ešte raz opakujem, koľkokrát to bolo dnes už povedané, pre nás je smerodajné to, či tu existuje, či už v prvom prípade, alebo u tých ďalších dvoch náhradníkov, písomné vzdanie sa mandátu. Nič viac pre nás nie je záväzné.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, na základe § 29 navrhujem prerušiť rokovanie bodu programu. Rokovací poriadok v tomto paragrafe umožňuje v situácii, ktorá je problematická, kde sa rozchádzajú názory, aby Národná rada požiadala výbor Národnej rady, ktorý sama určí na to, aby zaujal stanovisko.

    Viem, že rokovací poriadok hovorí v § 29 ods. 2, že Národná rada môže požiadať o takúto pomoc výbor vtedy, ak bol daný pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ktorý je kontroverzný. Ale upozorňujem, že tu je vlastne nesprávna a zlá správa mandátového a imunitného výboru, s čím rokovací poriadok ako taký nepočíta. Ale súčasne rokovací poriadok nezakazuje, teda umožňuje poslancom Národnej rady hlasovať o tom, že žiadajú predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zvolal výbor a aby zaujal stanovisko k predmetnej veci, v ktorej máme rozdielne názory.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh podľa § 34, aby nás imunitný výbor informoval o tom, či sa písomne vzdali ďalší náhradníci, ktorí spĺňajú § 48.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Mandátový a imunitný výbor nedostal ani od jedného z kandidátov za Slovenskú národnú stranu vo volebnom kraji východoslovenskom, ktorí získali nad 10 %, dokument o vzdaní sa svojich práv. Ani prvý, ani druhý, ani tretí. Prvý si práve svoje právo uplatnil písomne na adresu predsedu Národnej rady, v odpise som to dostal aj ja.

    Čiže niet o čom tu zbytočne ďalej diskutovať.

    Ďakujem.

  • Po vypočutí si informácie pána predsedu imunitného výboru sa pridávam k návrhu pani poslankyne Rusnákovej, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode.

  • Pán predseda, ja by som skutočne rád poprosil, aby aj pán predseda mandátového a imunitného výboru nezavádzal. Ja som pred mandátovým a imunitným výborom povedal, že títo ľudia vyhlásili, že akceptujú rozhodnutie predsedníctva ústrednej rady. Mandátový výbor toto jednoznačne akceptoval, pretože hlasovaním rozhodol tak, ako rozhodol. To, že vy ste hlasovali proti, pán predseda, to je vaša vec. Ale mandátový výbor po tomto mojom vysvetlení vedel túto informáciu a potom hlasoval. A uznesenie mandátový výbor schválil. Takže nech aj plénum rozhodne, či je to pre nich dostačujúce, alebo nie.

  • Chcel by som reagovať na posledné slová pána poslanca Slotu. V prípade, že má takéto vyjadrenie, žiadam ho, aby ho predložil Národnej rade, že všetci traja sa písomne vzdali uplatnenia nároku náhradníka, tak ako im to vyplýva z poradia.

    Ale chcel by som povedať niečo iné. Filozofia pána Slotu je postavená na niečom inom. On včera doslova vyhlásil, citujem: "Nižšie stranícke orgány a SNS pána Spišáka vylúčili z poradia náhradníka." Myslím, že to hovorí za všetko.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, týmto momentom končím odovzdávanie otázok do hodiny otázok na zajtra, pretože sa môžu odovzdávať len do dvanástej.

    Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda,

    dala som návrh, aby sme hlasovali. Rozprava už nemá byť, keby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o mojom návrhu, že má zasadnúť ústavnoprávny výbor, ktorý sa k tejto otázke vyjadrí, a súčasne som navrhla, aby na tento čas Národná rada prerušila rokovanie o tomto bode.

  • Pani poslankyňa, vy ste dali iný návrh, ale nerokujeme k vášmu návrhu.

    Pán poslanec Poliak.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vo svojom predchádzajúcom vystúpení som nehovoril o tom, že pán predseda Slota nepovedal ústne, že s ďalšími dvoma kandidátmi, ktorí získali nad 10 % preferenčných hlasov na kandidátskej listine Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji východoslovenskom, ale hovoril som, že nemám o tom žiadny písomný dokument. A to je pre mňa rozhodujúce a aj z hľadiska posudzovania tejto veci, ak chceme objektívne rozhodovať, musia byť písomné dokumenty, nie, že niekto niekomu niečo povie.

    Nepopieram, pán predseda Slota mi to včera v mandátovom a imunitnom výbore povedal. My sme sa však zaoberali otázkou nastúpenia náhradníka podľa volebného zákona. A tu treba rešpektovať, že je náhradník prvý, ak sa písomne vzdá, súhlasím, je náhradník druhý, ak sa písomne vzdá, súhlasím, je náhradník tretí, ak sa písomne vzdá, sú tí, ktorí mali nad 10 %, a potom môže politická strana určiť ktoréhokoľvek, s prihliadnutím na odbornosť mandátu, ktorý sa uprázdnil.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hrušovský, trváte na tom, aby som dal hlasovať o vašom návrhu?

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hrušovského, ktorý žiada, aby sa vypracovalo stanovisko ústavnoprávneho výboru na základe § 146.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže tento návrh neprešiel.

    Druhý procedurálny návrh dala pani poslankyňa Rusnáková na základe § 29 na prerušenie prerokúvania tohto bodu programu schôdze a Národná rada by mala určiť aj lehotu, dokedy a ktorý výbor predloží návrh. Ale chcem povedať ešte jednu vec a spýtať sa pani Rusnákovej, či nechce rozdeliť tento svoj návrh na dva body - aby sme hlasovali o poslancovi Vankovi a potom budeme hlasovať o tom druhom.

    Takže najskôr dám hlasovať o návrhu pani poslankyne, o tom, aby sme prerušili prerokúvanie tohto bodu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Čiže hovoríme o ústavnoprávnom výbore, tak sme povedali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu. Nemám nikoho prihláseného, nikto sa nehlásil ani s faktickou poznámkou.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých uzneseniach, ktoré predložil mandátový a imunitný výbor. O každom uznesení budeme hlasovať osobitne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia o nastúpení náhradníka pána Mariána Vanka na neuplatňovaný mandát poslanca Ladislava Polku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o poslancovi Vankovi. Kto je za to, aby poslanec Vanko nastúpil na uvoľnené poslanecké miesto na uvoľnený mandát?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 139 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, musíme schváliť uznesenie, ktoré znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že

    1. podľa článku 4 ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií sa dňom 14. januára 1997 neuplatňuje mandát Ladislava Polku, pretože týmto dňom ho vláda Slovenskej republiky vymenovala za štátneho tajomníka,

    2. na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko pán Marián Vanko vo volebnom kraji stredoslovenskom,

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a nastúpení náhradníka za uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

    Prosím, ešte raz budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 142 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka za poslanca Polku.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o druhom návrhu uznesenia podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Najskôr budeme hlasovať o nastúpení náhradníka Ladislava Hrušku na uprázdnený mandát poslanca Bartolomeja Kunca.

    Budeme hlasovať hneď tak, že prečítam uznesenie.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon. Pán poslanec Hrušovský pri svojom vystúpení dal pozmeňujúci návrh do uznesenia, aby v uznesení nebol náhradník Ladislav Hruška, ale aby v uznesení bol pán Spišák. Prosím, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    To znamená, že sme neprijali túto zmenu do uznesenia Národnej rady.

    Preto mi dovoľte, aby som prečítal uznesenie k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

    1. zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Bartolomeja Kunca z dôvodu jeho úmrtia dňom 12. decembra 1996,

    2. že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov je na uvoľnený mandát Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji východoslovenskom podľa určenia Slovenskej národnej strany nastupujúcim náhradníkom Ladislav Hruška,

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie o nastúpení náhradníka pána Ladislava Hrušku na uvoľnený mandát po pánu poslancovi Kuncovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, osvedčenie o tom, že páni Marián Vanko a Ladislav Hruška sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 5. februárom 1997, im odovzdám po zložení sľubu.

    Je 12 hodín 15 minút, urobíme prestávku. Budeme pokračovať o 14. hodine s tým, že pán predseda ústavnoprávneho výboru prosí členov o stretnutie na 10 minút.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať

    sľubom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie "sľubujem".

    Prosím poslancov pánov Ladislava Hrušku a Mariána Vanka, aby predstúpili pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložili ústavou predpísaný sľub. Súčasne prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal sľub.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Poslanci Ladislav Hruška a Marián Vanko zložili sľub.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, želám vám úspešnú prácu v tomto parlamente pri svojej poslaneckej činnosti.

    Budeme pokračovať bodom programu

    voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 594. Bol vypracovaný na základe písomných podkladov jednotlivých poslaneckých klubov. Do výborov sa navrhujú náhradníci, namiesto ktorých nastúpili, a v tejto súvislosti sa poslanci Imrich Andrejčák a Melánia Kolláriková navrhujú zvoliť za členov výborov, ktorých členmi boli poslanci Kunc a Polka.

    Chcem konštatovať, že za politický klub do rozpravy sa neprihlásil nikto. Nikto sa do rozpravy neprihlásil ani z miesta v poslaneckej snemovni.

    Otváram rozpravu. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    okrem návrhu na zaradenie dvoch poslancov do výborov predložili sa ďalšie dva návrhy, a to je jeden návrh do výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a jeden návrh do výboru pre európsku integráciu. Nie som si celkom istý, či toto je v súlade s princípom pomerného zastúpenia, ktorý sa zvolil pri konštrukcii jedného a druhého výboru, pretože zhodou okolností pri výbore pre nezlučiteľnosť funkcií to vyžaduje ústava, resp. ústavný zákon, a pri výbore pre európsku integráciu to bolo otázka politickej dohody. Keďže neviem, či sa niekto nahrádza, alebo sa tam dopĺňajú títo poslanci, rozumiem tomu tak, že dopĺňajú, podľa mojej interpretácie to narúša princípy, na ktorých sú postavené tieto výbory. Preto som si dovolil prihlásiť sa do rozpravy, aby som na toto upozornil, a žiadam, aby bolo oddelené hlasovanie, lebo sa mi to celkom nezdá. Nerozumiem tomu, prečo sa to má teraz stať, pretože možno by boli aj iné návrhy, iných klubov na zaradenie poslancov do výborov, ale akosi nebola na to pôda, nijako sa o tom nediskutovalo. Je mi jasné, že nových poslancov treba zaradiť do výborov, ale to treba oddeliť od toho, aby sme narúšali proporcie už existujúcich výborov.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ale na poslaneckom grémiu sme hovorili, že bude tento bod programu aj s navrhovanými konkrétnymi kandidátmi. Čo teraz navrhujete, pán poslanec Ftáčnik?

  • Oddelené hlasovanie, nič iné. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, o každom poslancovi osobitne? Lebo sú tam dve mená. Imrich Andrejčák, Melánia Kolláriková.

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik sa hlási, ale rozprava už bola uzavretá.

  • Procedurálne chcem povedať, že sťahujem svoj návrh, pretože kolega Cabaj mi vysvetlil, že nejde o narušenie pomerov, ale nahradenie poslanca, ktorý bol v tom výbore z toho istého klubu, ktorý predtým tam bol zastúpený. Je potrebné nahradiť ho aj v ďalších výboroch. Ja som o tom nevedel, preto sa ospravedlňujem a sťahujem svoj návrh.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, myslím si, že môžeme hlasovať en bloc o týchto dvoch menách. Súhlasíte?

  • Súhlas v sále.

  • Keďže v rokovacom poriadku máme tajné hlasovanie, najskôr si musíme odhlasovať, aby to bolo verejné hlasovanie. Prosím, hlasujeme o tom, aby toto hlasovanie bolo verejné. Ja som to teraz navrhol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Budeme teraz hlasovať o tom, aby za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť bol zvolený pán poslanec Marián Vanko.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu, aby za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu bol zvolený pán poslanec Imrich Andrejčák.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Imrich Andrejčák bol zvolený za člena výboru pre európsku integráciu.

    Ďalej by sme mali hlasovať, aby za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bol zvolený poslanec Hruška namiesto pána poslanca Kunca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tohto pána poslanca sme zvolili za člena ústavnoprávneho výboru.

    Ďalej by sme mali voliť pani poslankyňu Melániu Kollárikovú do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Aj tu môžem konštatovať, že za členku výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sme zvolili pani poslankyňu Kollárikovú.

    Zároveň konštatujem, že všetkých týchto poslancov sme zvolili za členov výborov Národnej rady.

    Nasleduje

    návrh rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky k nesúhlasu navrhovateľa o nesplnení náležitostí návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh ste dostali ako tlač 604, v ktorej máte rozdané rozhodnutie z 22. januára 1997 číslo 1378, ktorým som odporučil navrhovateľom odstrániť v tomto návrhu zákona nedostatky, pre ktoré nespĺňa všetky náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku. Ďalej obsahuje list skupiny poslancov - navrhovateľov zákona, v ktorom vyjadrujú nesúhlas s odporúčaním odstrániť uvedené nedostatky. Pripojený máte aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o tejto veci sa má rozhodnúť bez rozpravy, takže pristúpime hneď k hlasovaniu.

    Prosím, prezentujme sa hlasujme. Kto je za návrh predsedu Národnej rady?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Tento návrh predsedu Národnej rady ste prijali.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky k nesúhlasu navrhovateľa o nesplnení náležitostí návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z.

    Návrh ste dostali ako tlač 605, v ktorej máte rozdané aj rozhodnutie z 22. januára 1997 číslo 1379, ktorým som odporučil navrhovateľom odstrániť v tomto návrhu zákona nedostatky, pre ktoré nespĺňa všetky náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku. Máte aj list skupiny poslancov - navrhovateľov zákona, ktorým vyjadrujú nesúhlas s odporúčaním odstrániť nedostatky v uvedenom návrhu zákona. Pripojený máte aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady aj v tomto prípade sa rozhoduje bez rozpravy. Preto pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec Garai, ale musí to byť procedurálny návrh.

  • Dávam procedurálny návrh, žiadam 15-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním.

  • Pripájam sa k tomuto návrhu za náš poslanecký klub.

  • Pripájam sa a prosím 15-minútovú prestávku pred hlasovaním na rokovanie klubu.

  • Páni poslanci, poslankyne, kým urobíme prestávku, chcem vás na žiadosť Antona Hrnku, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, informovať - píše mi list: "Vážený pán predseda, týmto Vám oznamujem, že dňom 5. februára 1997 vystupujem z poslaneckého klubu Demokratickej únie Slovenska. Ďalej chcem pôsobiť ako nezávislý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky až do vypršania svojho poslaneckého mandátu. Prosím Vás, aby ste o mojom rozhodnutí informovali plénum Národnej rady a zabezpečili administratívu s tým spojenú. V Stupave 4. februára 1997, podpísaný Anton Hrnko."

  • Ďakujem. Bude 15-minútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, je po prestávke, budeme pokračovať.

    Pristúpime hneď k hlasovaniu o uvedenom bode programu s tým, že budete hlasovať, kto súhlasí s rozhodnutím predsedu Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Konštatujem, že sme schválili aj toto rozhodnutie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1997, Národná rada si má zriadiť z poslancov osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti služieb, vykonávaných podľa osobitných predpisov.

    Podľa zákona o Slovenskej informačnej službe a zákona o Vojenskom spravodajstve ide o zriadenie osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím pokoj, ja to nečítam sebe. Potom sú zmätky pri hlasovaní.

  • Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, zákona o Slovenskej informačnej službe a zákona o Vojenskom spravodajstve má Národná rada určiť počet a zvoliť členov týchto osobitných kontrolných výborov, vrátane ich predsedov.

    Mali by sme teda pristúpiť k desiatemu bodu rokovania, a to k

    návrhu na zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Návrh ste dostali ako tlač 595.

    Pani poslankyne a páni poslanci, len na vysvetlenie. Ku každému takémuto bodu je, samozrejme, rozprava. Chcem sa spýtať, či potrebujeme rozpravu, keďže tu ide len o to, aby sme rozhodli, že takýto výbor bude. Nevolíme ani počty, ani členov.

    Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, nikto sa neprihlásil, takže rozpravu končím.

    Môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu o uznesení, ktorým Národná rada zriaďuje podľa § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Opakujem, ide len o to, že zriaďujeme výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie, ktorým zriadila Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Mali by sme teraz schváliť

    návrh na určenie počtu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Keďže v poslaneckom grémiu nedošlo v tejto otázke k zhode, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som nedostal ani od klubov, ani od poslancov prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam pánov poslancov a poslankýň, kto sa hlási do rozpravy.

    Ako prvý sa hlási pán poslanec Mikloško. Pýtam sa, kto sa ešte hlási. Na informáciu, kým pán poslanec Mikloško začne, v politickom grémiu boli návrhy na 7-, 8- a 9-členné výbory. Nedošlo k zhode, čiže budeme o tom hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    chcem veľmi stručne vyložiť názor nášho poslaneckého klubu k tomu, čo som tlmočil aj v poslaneckom grémiu, aby tieto výbory mali po 9 členov. Rokovací poriadok hovorí o pomernom zastúpení. Národná rada Slovenskej republiky má v opozícii 4 základné kluby približne rovnakej veľkosti - Spoločná voľba, KDH, DÚ, Maďarská koalícia. V tomto zmysle pri 9-člennom zastúpení, teda vo výbore na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva pomer pri pomernom zastúpení vychádza 5 : 4, teda 5 pre koalíciu, 4 pre opozíciu. Je to logické a z toho dôvodu navrhujeme, aby obidva tieto výbory boli deväťčlenné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško, deväť členov za všetky kluby?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda,

    za poslanecký klub Demokratickej únie navrhujem počet členov Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby aj Vojenského spravodajstva na počet 9. Upozorňujem, že boli zverejnené pánom predsedom aj ďalšie návrhy, pri počte 8 je pomerné zastúpenie 4 : 4, takže aj to je pre nás veľmi výhodné, a pri počte 7 je to pomer 4 : 3.

    Za náš klub si dovolím potom ešte v ďalšom bode rokovania, pán predseda, navrhnúť jednu zmenu.

    Ďakujem.

  • Hlasy v pléne.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    myslím, že už sa počúvame, takže dovoľte, aby som predložil náš návrh, tak ako som ho už predložil na poslaneckom grémiu. Prekladám návrh, aby osobitný výbor bol 8-členný, a to v zložení 5 zástupcovia vládnej koalície a 3 zástupcovia opozície.

  • Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    ospravedlňujem sa, že som hovoril o rozprave, ale nesvietia tie dva panelové riadky, takže som si nevšimol, že pán Cabaj sa prihlásil. Chcem k jeho vystúpeniu povedať, že jeho návrh na 8 členov a na 5 : 3 nezodpovedá § 60 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretože ten paragraf znie takto: "Členov osobitného kontrolného výboru volí Národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru." Pre počet 8 matematika je taká, môže si to pán poslanec prepočítať, že to naozaj vychádza na 4 : 4, pretože nepriaznivo sa zaokrúhľuje smerom nadol pre koalíciu a priaznivo pre opozíciu. Žiaľ, matematika si nevyberá, kde je koalícia a kde opozícia, zaokrúhľuje sa vždy rovnako. Ak je to nad 5, tak sa zaokrúhľuje nahor, ak je to pod 5, tak sa zaokrúhľuje nadol. V tomto prípade je to teda 4 : 4, a tá časť návrhu, ktorý povedal pán poslanec Cabaj, že 5 : 3, je irelevantná, pretože je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Čiže môžeme hlasovať o ôsmich, to je v poriadku, to je určenie počtu, ale Národná rada ťažko môže rozhodnúť, že to bude 5 : 3, pretože o tom hovorí zákon. To nemôže navrhovať ani pán poslanec Cabaj, ani ja. O tom je rozhodnuté v zákone. Keď odsúhlasíme počet 8, tak odsúhlasíme 4 : 4, pretože tak je to stanovené v § 60 ods. 2. Na to upozorňujem pána poslanca.

  • Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán predseda, vy si dobre pamätáte, že na politickom grémiu sme to už pánu poslancovi Cabajovi povedali, že ak má byť pri počte 8 pomerné zastúpenie, vychádza to 4 : 4. Je síce pravda, že HZDS absolútne spokojne porušuje všetky zákony, ale predsa si myslím, že ide skôr o nedopatrenie. Z tohto dôvodu, keď už pán poslanec Cabaj nevie počítať základné matematické počty, dajte sa viacerí dokopy. Pán poslanec Húska sa trošku viac zaoberal matematikou, skúste to vypočítať. Je to 4 : 4.

    Ďakujem.

  • Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Vlastne sme ju uzavreli.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, neostáva nám nič iné, len hlasovať o dvoch návrhoch, ktoré tu sú. Sú tri návrhy, ale dva sú totožné. Takže dávam najskôr hlasovať o počte 9 členov, čiže hlasujeme, aby kontrolný orgán pre Slovenskú informačnú službu mal 9 členov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Budeme hlasovať o druhom predloženom návrhu, a to je návrh na 8 členov.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tento počet členov, čiže osem.

    Budeme pokračovať dvanástym bodom programu, návrhom na zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Na vysvetlenie toľko, že nevolíme teraz členov menovite. Ak si pamätáte, pán poslanec Ftáčnik dal návrh na zmeny a po dohode na poslaneckom grémiu budeme voliť až potom.

    Takže dvanástym bodom programu je

    návrh na zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Návrh ste dostali ako tlač 599. Aj k tomuto bodu otváram rozpravu s tým, že myslím si, že ani nie je potrebná, pretože v predošlom návrhu pani poslankyňa Rusnáková navrhla aj pre tento orgán počet členov deväť, pán Mikloško takisto. A pýtam sa pána poslanca Cabaja, či tých osem členov platí aj pre Vojenské spravodajstvo. Vlastne hlasujeme len o zriadení, rozprava k tomu nie je. Hlasujeme len o tom, že zriadime kontrolný orgán pre Vojenské spravodajstvo.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada schválila uznesenie, ktorým zriadila Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Teraz nasleduje

    návrh na určenie počtu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Otváram k tomuto bodu rozpravu. Pán poslanec Mikloško sa hlási do rozpravy.

  • Pán predseda, veľmi stručne za klub Kresťanskodemokratického hnutia s tou istou argumentáciou, ktorú som hovoril pri prvom výbore, aj pri tomto navrhujeme počet členov 9. To je prvá vec.

    Druhá vec, ak dovolíte, pán predseda, prosil by som vás, keby ste povedali - odhlasovali sme pre kontrolný výbor pre Slovenskú informačnú službu 8 členov, aké bude pomerné zastúpenie. To ste nám dlžný. Pri ôsmich členoch musíme zároveň vedieť, ako si vysvetľujete to ustanovenie rokovacieho poriadku, kde sa hovorí o pomernom zastúpení. Aké to bude zastúpenie - koalícia a opozícia.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    myslím, že to vysvetlím aj pánu Mikloškovi. Znovu opakujem ten istý návrh, ktorý som predložil pri predchádzajúcom návrhu. Predkladám návrh, aby Osobitný kontrolný výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva bol 8-členný, a hneď mu hovorím aj ten pomer. Budú to 5 zástupcovia klubov koalície, 3 zástupcovia klubov opozície.

  • Teraz sa o tom nehlasuje. Páni poslanci, teraz sa o tom nehlasuje, ani nerozhoduje.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, hovorím pánu poslancovi Cabajovi, že teraz sa o tom aj tak nemôže rozhodovať. To je ďalší bod programu, kde toto príde na rad. V tomto prípade to povedal úplne zbytočne.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja viem to, čo vy odhlasujete.

    Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

  • Poslanecký klub Demokratickej únie navrhuje počet členov 9.

  • Chcel som reagovať faktickou poznámkou na pána poslanca Cabaja, ale teraz tu nastáva, opakujem ešte raz, nastáva tu zmätok, pretože rečníci prihlásení ústne by sa mali vypnúť z tabule, aby sa bolo možné hlásiť o faktickú poznámku. Neviem, ako to inak máme robiť, ale stanovme si nejaký postup, lebo to, čo sa tu teraz zavádza, mne znemožnilo dať poznámku k pánu poslancovi Cabajovi. Keď sú na papieri, už nemusia byť na tabuli, lebo vy ich už máte zaznamenaných.

    Čiže chcem pánu poslancovi Cabajovi povedať - a hlásil som sa v čase, keď on dohovoril -, ešte raz to zopakovať, že matematika sa nedá oklamať. A keď si pán poslanec Cabaj preráta 19 členov mandátového a imunitného výboru, príde na to, že by tam teoreticky malo byť 11 zástupcov koalície a 9 zástupcov opozície - podľa matematiky. Teda je výhodné pre koalíciu, ktorá si zvolila 19, pretože si zaokrúhlila 11 - 8 a nikto neprotestuje. Ale tu sa nedá inak zaokrúhľovať. Pri 8 poslancoch zvolených do tohto výboru je to 4 a 4, či sa to pánu Cabajovi alebo mne páči, alebo nepáči. Čiže o tom budeme mať spor. Ja chcem podporiť vo faktickej poznámke návrh na 9, pretože tam žiadne problémy so zastúpením klubov a s tým, aby sa tam odrážalo zloženie tejto Národnej rady, nie sú. Čiže náš klub podporuje 9.

  • Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne, je koniec rozpravy, budeme hlasovať. Opäť hlasujeme o počte členov vo výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva.

    Prvý návrh dal pán poslanec Mikloško a priklonili sa k tomu aj pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Ftáčnik. Takže prosím, prezentujeme sa a hlasujeme, kto je za 9 členov tohto kontrolného výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

    Preto dám hlasovať o druhom návrhu, a to je počet 8 členov tohto kontrolného výboru.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme si aj tu stanovili počet 8.

    Pristúpime k štrnástemu bodu programu, ktorým je

    návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Podľa § 7 ods. 3 zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne pripravil Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Dostali ste ho ako tlač 585 a jeho súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Národu, aby návrh na túto zmenu v Sociálnej poisťovni predložil a zdôvodnil.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval na svojej 34. schôdzi výboru dňa 22. januára 1997 návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Výbor zobral na vedomie list Ing. Václava Števku, v ktorom oznámil, že dňom 15. decembra 1996 uzavrel pracovný pomer s výkonným orgánom Sociálnej poisťovne - Ústredím Sociálnej poisťovne.

    Podľa § 6 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov je výkon zárobkovej činnosti vo výkonných orgánoch navzájom nezlučiteľný s členstvom v samosprávnom orgáne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci z uvedeného dôvodu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 6 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni odvolať Ing. Václava Števku zo správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni predložila návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na základe predloženého návrhu súhlasil s návrhom zvoliť za člena správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Mariána Hložu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni zvoliť za člena správnej rady Ing. Mariána Hložu. Súčasne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa voľba člena správnej rady Sociálnej poisťovne konala verejným hlasovaním.

    Uvediem krátku charakteristiku navrhovaného kandidáta.

    Ing. Marián Hloža, narodený 6. septembra 1949, bydlisko Dudvážska 24, Bratislava, vzdelanie vysokoškolské, Vysoká škola ekonomická, súčasná funkcia - predseda Slovenského odborového zväzu služieb. Navrhol ho Snem Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky.

    Dovolím si predniesť aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 5. februára 1997 k návrhu na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov

    A. odvolala zo správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Václava Števka,

    B. zvolila za člena správnej rady Sociálnej poisťovne Ing. Mariána Hložu.

    Ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem aj ja vám, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Konštatujem, že sa nikto písomne do rozpravy neprihlásil. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy zo snemovne.

    Nikto. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Mali by sme hlasovať podľa rokovacieho poriadku tajne. Pán Národa dáva návrh, aby sme hlasovali verejne.

    Prosím, dávam hlasovať, že táto voľba bude verejným hlasovaním.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že budeme o tomto návrhu hlasovať verejne.

    Prosím preto pána poslanca Národu, aby uviedol hlasovanie. Pán poslanec uznesenie už prečítal, myslím, že nie je potrebné ho znovu čítať.

    Prosím, budeme hlasovať o uznesení, ktoré nám prečítal pán poslanec.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Môžem konštatovať, že podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky odvolala Václava Števka z členstva v správnej rade Sociálnej poisťovne a zvolila Mariána Hložu za člena správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem, pán predseda Národa, aj vám, páni poslanci.

    Pätnástym bodom programu je

    návrh na voľbu členov predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce.

    Návrh ste dostali ako tlač 584 a správu výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci ako tlač 584a, ktorej súčasťou je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Derfényiho, aby predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu členov predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce (tlač 584a).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1372 z 20. januára 1997 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie návrh na voľbu členov predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce v lehote do 24. januára 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci rokoval o návrhu na voľbu členov dňa 22. januára 1997. Výbor konštatoval, že návrh na voľbu členov predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce sa predkladá v zmysle § 8 ods. 2 a § 10 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Výbor prerokoval návrh kandidátov do predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce predložené reprezentatívnou organizáciou zamestnancov, reprezentatívnou organizáciou zamestnávateľov a vládou Slovenskej republiky, vyslovil s nimi súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť podľa § 8 ods. 2 a § 10 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

    A. členov predstavenstva Národného úradu práce

    ako zástupcov zamestnancov Jozefa Kollára, Mariána Mesiarika, JUDr. Jozefa Ševcecha, Eugena Škultétyho, Petra Rozložníka,

    ako zástupcov zamestnávateľov Ing. Miroslava Knitla, RNDr. Jozefa Kollára, Ing. Františka Slávika, Ing. Vojtecha Kráľa a Michala Sýkoru,

    ako zástupcov štátu Mgr. Petra Bacigála, Ing. Jozefa Rolka, Ing. Petra Hrneka a Ing. Michala Šperňáka.

    B. členov dozornej rady Národného úradu práce

    ako zástupcov zamestnancov Jána Krena, Milana Piešťanského, Mariána Lacka,

    ako zástupcov zamestnávateľov Ing. Františka Bruckmayera, Ing. Atillu Maroša, Dr. Petra Simana,

    ako zástupcov štátu Ing. Marcelu Šajtlavovú, Ing. Lýdiu Šimorovú a Mariána Šmihlu.

    Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa voľba členov predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce konala verejným hlasovaním.

    Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú ste všetci dostali.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že za kluby sa nikto neprihlásil, ani poslanci sa písomne neprihlásili pred otvorením bodu. Pýtam sa, či sa teraz niekto hlási z poslancov.

    Konštatujem, že nie. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Derfényi navrhuje aj v tomto prípade, aby sme rozhodli o tom, či budeme hlasovať verejne. Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby sme hlasovali o týchto menách verejným hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem skonštatovať, že nasledujúcu voľbu uskutočníme verejným hlasovaním.

    Prosím pána predkladateľa, aby uvádzal hlasovanie tak, ako ho čítal v návrhu uznesenia.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby sme najprv hlasovali o predstavenstve Národného úradu práce, o všetkých 15 členoch, a aby sme hlasovali o nich spoločne.

  • Prejav súhlasu v sále.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o členoch predstavenstva Národného úradu práce spoločne. Je to bod A uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili členov predstavenstva.

  • Ďalej odporúčam, aby sme volili členov dozornej rady Národného úradu práce, tak ako som ich prečítal. Sú v uznesení pod bodom B a odporúčam o všetkých 9 hlasovať spoločne.

  • Takisto sa pýtam, či s tým súhlasíte. Áno. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode B uznesenia. Sú to členovia dozornej rady Národného úradu práce.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme schválili aj bod B uznesenia, a to sú členovia dozornej rady Národného úradu práce.

    Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu.

    Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 a § 10 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti zvolila členov predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je dokončenie prerokúvania bodu programu 21. schôdze Národnej rady, a to je

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1997 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Mali sme to ako tlač 537. Tento bod bol prerokovaný na 21. schôdzi Národnej rady. K tomuto návrhu máte opäť rozdanú spoločnú správu výborov ako tlač 537a, v ktorej máte aj návrh uznesenia Národnej rady. Chcem pripomenúť, že rokovanie o tomto bode programu na 21. schôdzi sme prerušili pred hlasovaním o tomto návrhu uznesenia, nakoľko Národná rada v tom čase nebola schopná sa uznášať a schôdzu sme skončili.

    Ďalej pripomínam, že návrh na použitie majetku Fondu národného majetku na 21. schôdzi odôvodňoval viceprezident prezídia pán Rehák a spoločným spravodajcom výborov bol pán Cingel.

    Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme predmetné uznesenie Národnej rady k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 1997 schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    sedemnástym bodom programu má byť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach. Pani podpredsedníčka vlády má predkladať tento zákon. Bola riadne upozornená na to, že o chvíľu bude na rade jeho prerokúvanie, ale predošlé body programu sme schválili rýchlejšie. Je na ceste do Národnej rady, takže vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, skončila sa nám prestávka, budeme pokračovať.

    Sedemnástym bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 495 a spoločnú správu výborov ako tlač 495a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky zákon odôvodní podpredsedníčka vlády SR pani Katarína Tóthová.

    Kým pani podpredsedníčka vystúpi, kým si pripraví materiál, chcem vám, páni poslanci, pani poslankyne, oznámiť, že nasledujúce dva body mali byť o vrátených zákonoch prezidentom republiky. Pánu prezidentovi bol navrhnutý dátum dnes poobede. Dostal som od neho list, v ktorom píše: "Vážený pán predseda, oznamujem Vám, že vrátené zákony, zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, a zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, odôvodním osobne. Vzhľadom na ustanovené termíny 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ako i moje Vás žiadam o zaradenie týchto bodov programu na utorok 11. februára 1997 v dopoludňajších hodinách."

    Navrhujem, keďže poobede budú aj tie nové body, aby sme pánu prezidentovi dali termín o 10.00 hodine. O 9.00 hodine by sme začali ešte niektorým bodom, alebo môžeme hneď o 9.00 hodine, ako chcete, nebudeme o tom hlasovať. O 9.00 hodine? Dobre. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte mi uviesť a odôvodniť vládny návrh zákona o ochranných známkach. Na úvod mi dovoľte stručnú všeobecnú poznámku, dôležitú na docenenie významu predkladaného vládneho návrhu. Tento význam je daný viacerými skutočnosťami, predovšetkým tým, že úprava spoločenských, najmä hospodársko-právnych vzťahov súvisiacich s ochrannou známkou je obsiahnutá v platnom zákone číslo 174/1988 Zb. a v súčasnosti už náležite neplní svoje funkcie. Táto úprava bola prijatá v období administratívno-direktívneho riadenia spoločnosti, ktorá nevytvárala podmienky na uplatnenie ochranných známok na trhu v konkurenčnom prostredí. Ďalej tým, že platná úprava známkového práva aj legislatívne je zastaraná a nezapadá dobre do prebiehajúcej transformácie slovenského právneho poriadku.

    Osobitne závažný je poznatok, že naša úprava známkového práva tiež celkom nespĺňa požiadavku súladu s právom Európskej únie. Známkové právo ako zložka priemyselných práv tvoriacich súčasť komplexu práv duševného vlastníctva je predmetom radu medzinárodných zmlúv a dohovorov a na jeho obsahovú i legislatívnu úroveň sa v klasických demokraciách sústavne zvyšujú nároky. Z tohto pohľadu nemožno teda nevidieť výraznú medzinárodno-právnu exponovanosť známkového práva. Odstrániť tieto a niektoré čiastkové nedostatky platnej úpravy ochranných známok je takto hlavným zámerom návrhu zákona.

    Stručne ho možno charakterizovať ako predpis, ktorý vytvára podmienky na efektívnejšie uplatňovanie ochranných známok v trhovej ekonomike. Návrh posilňuje právne postavenie majiteľa ochrannej známky, na druhej strane však aj zodpovednosť ďalších podnikateľských subjektov pri označovaní ich tovarov alebo v poskytovaných službách. Návrh zákona zdôrazňuje zmluvnú slobodu pri nakladaní s právami majiteľa ochrannej známky, a pokiaľ možnosti k dispozícii obmedzuje, tak len v záujme preventívnej ochrany pred zneužitím práv. Skvalitnením úpravy námietkového konania návrh zároveň posilňuje aj ochranu práv tretích osôb, ktoré by mohli byť vo svojej právnej sfére dotknuté nesprávnym zápisom a používaním ochrannej známky.

    Navrhovaná zákonná úprava sa vyznačuje ďalšími dôležitými novými črtami, napríklad jednoznačnosťou pojmového vymedzenia ochrannej známky, alebo vytvorením nového inštitútu - zápisnej nespôsobilosti. Súčasťou novej úpravy známkového práva má byť vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, vydaná na základe splnomocnenia § 44 návrhu, ustanovujúca podrobnosti procesnej povahy.

    Z hľadiska vzťahu k zahraničiu, najmä k právu Európskej únie, navrhovaná úprava sleduje všeobecný trend legislatívy na úseku známkového práva. V rámci toho plne rešpektuje príslušné smernice Rady Európskej únie o ochranných známkach a iné medzinárodné dokumenty prijaté k tomuto právnemu inštitútu. Ich prehľad podáva všeobecná časť dôvodovej správy a sú zrejmé aj z poznámok v textovej časti návrhu.

    Predložený návrh zákona predstavuje rekodifikáciu známkového práva, ktorej potrebu, ako som spomenula, vyvolal vývoj u nás a vo svete a nevyhnutnosť reflektovať zmienené medzinárodné súvislosti. Aj keď sa tvorbe návrhu venovala veľká pozornosť na úrovni rezortov a vládnej legislatívy, neznamená to, prirodzene, že predložený návrh je vo všetkom dokonalý, napríklad v otázke systematiky alebo dikcie. V tejto súvislosti však treba pripomenúť jednu z prioritných legislatívnych požiadaviek úspornosti jazykového vyjadrenia. Z jej realizácie potom niekedy automaticky vyplýva nutnosť zistiť obsah, význam a spojitosti toho-ktorého ustanovenia už náročnejším výkladom.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že niektoré problémy späté s vlastníctvom a používaním ochranných známok budú istý čas pretrvávať aj po očakávanom prijatí tohto zákona a bude to zákon, ktorý aj v budúcnosti bude treba zdokonaľovať. Napríklad návrh zákona sa nedotýka otázky vlastníctva k ochranným známkam nadobudnutého v čase česko-slovenskej federácie, prípadne i skôr, na ktorom participovali slovenské ekonomické subjekty spolu s českými. Vzhľadom na evidentný medzinárodný aspekt problému zastávame názor, že táto povahou už viac politická otázka nemôže byť riešená navrhovaným zákonom, až po jej patričnom vyriešení na politickej úrovni. Vhodným nástrojom jej riešenia zrejme bude akt iného druhu, predovšetkým medzinárodná zmluva.

    Vážení prítomní, dovoľte mi na záver podčiarknuť, že prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny rozpočet a jeho praktické uplatnenie si nevyžiada nijaké inštitucionálne opatrenie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prosím, aby ste predložený vládny návrh zákona o ochranných známkach podporili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke. Teraz prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Pacolu, ktorý bol určený za výbory, aby nás oboznámil s priebehom prerokovania návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach, tlač 495.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1189 zo 4. októbra 1996 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach na prerokovanie do 17. októbra 1996 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a zahraničnému výboru. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1189 zo dňa 4. októbra 1996 určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona, tlač 495, prerokovali v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 19, prítomných 9, za návrh uznesenia hlasovalo 5, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 4).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo tiež neprijal uznesenie o výsledku prerokovania k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 10, prítomných 7, za návrh uznesenia hlasovalo 5, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 2).

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s touto zmenou: V § 20 ods. 3 znie: "Na konanie o kolektívnej ochrannej známke sa použijú primerane § 5 až 19."

    V Bratislave 25. novembra 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu rozpravu s konštatovaním, že za kluby sa do rozpravy nikto neprihlásil. Za poslancov sa prihlásil pán poslanec Fogaš.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážení podpredsedovia vlády,

    je dosť tiesnivá atmosféra v tejto sieni po dopoludňajšom hlasovaní, ale napriek tomu musíme pracovať ďalej.

    Návrh zákona, ktorý máme v súčasnom období posúdiť, prešiel celkom hladko podľa stanoviska spravodajcu rokovaním v jednotlivých výborov, ale myslím, že bolo trefné, ak v úvode predkladacieho slova podpredsedníčka vlády pani Tóthová povedala, že si uvedomuje, že tento návrh zákona nemá všetky náležitosti, ktoré by možno mať mal, resp. nemusí byť dokonalý. Žiaľ, domnievam sa, že je to tak, že tento návrh zákona je predložený bez náležitého a trpezlivého posúdenia všetkými odbornými kruhmi, a keďže nejde o zákon, z ktorého by sa vytĺkalo politikum, myslím si, že je namieste, aby sme pripomienky, ktoré - či už odborná verejnosť, alebo sami - k tomuto zákonu máme, celkom jasne a zrozumiteľne predniesli. Pokúsim sa o to bez ďalšieho úvodného slova, pretože myslím, že pripomienok je príliš veľa, aby sme si mohli dovoliť strácať čas. Budem teda tlmočiť rovno pozmeňovacie návrhy k predloženému návrhu zákona uvedomujúc si, že ide o rekodifikáciu, uvedomujúc si, že ide o veľmi dôležitý právny predpis, a uvedomujúc si tiež fakt, že pracujeme v istom časovom strese alebo istom časovom limite. Odporúčam, aby v návrhu zákona boli prijaté tieto pripomienky:

    V § 1 ods. 1 je potrebné za slová "ochranná známka" vložiť slovo "viditeľné". Slová totiž môžu byť tak písané, ako aj vyslovené, ale zvukové známky sú zo zápisu vylúčené.

    V § 1 ods. 2 je potrebné za slová "na ochranu ich" vložiť slovo "spoločných" a za slová "alebo na iný účel" vložiť slovo "spoločný". Kolektívna ochranná známka totiž slúži iba na ochranu spoločných záujmov združených subjektov a nie ich individuálnych záujmov.

    Ďalej myslím, že je potrebné v § 1 ods. 2 v odkaze číslo 1 spresniť odkaz, lebo odkaz na § 56 a nasledujúce Obchodného zákonníka nie je správny, pretože kolektívna ochranná známka je predovšetkým určená pre združenie podnikateľov a nie pre obchodné spoločnosti. Správne má odkaz číslo 1 znieť: "Napríklad § 20f až § 20j Občianskeho zákonníka alebo § 69 živnostenského zákona číslo 105/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov alebo právnych predpisov."

    V § 2 ods. 1 prvá veta má znieť: "Na zápis do registra nie je spôsobilé označenie, ktoré..." a pokračuje text, ktorý je predložený v návrhu zákona. Doterajšie znenie zo zápisu do registra je "vylúčené označenie, ktoré je nesprávne", pretože v § 2 ods. 2 umožňuje, teda nevylučuje zapísať označenie uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až g) do registra pri splnení podmienok podľa § 2 ods. 2.

    Ďalej v § 3 je potrebné doplniť nové písm. e) v tomto znení: "ktoré zasahuje do zákonom chránených skorších práv tretích osôb, a to na základe riadneho odôvodnenia uplatnených námietok podľa § 9 tohto zákona". Toto doplnenie v § 3 je odôvodnené mojím ďalším návrhom, v ktorom odporúčam § 4 vložiť do § 9, kde systematicky patrí vzhľadom na to, že v § 9 je upravené konanie o námietkach proti zápisu označenie do registra. Pán spravodajca, ja vám to dám písomne.

    V ustanovení § 5 ods. 1 odporúčam zmeniť takto: "Konanie o zápis ochrannej známky do registra sa začína doručením prihlášky ochrannej známky úradu." Je totiž potrebné, aby sme si uvedomili, že od okamihu začatia konania začínajú plynúť určité procesné účinky, začína sa uplatňovať určitý režim, a toto začatie konania zákona nie je presne vyjadrené.

    V § 6 ods. 1 namiesto slov "spĺňa náležitosti" má byť "spĺňa požiadavky". Odporúčam túto zmenu tiež akceptovať. Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá má i svoj obsahový význam.

    V § 8 ods. 1 je potrebné namiesto slova "požiadavky" uviesť slovo "podmienky", tak ako je to uvedené i v § 8 ods. 3. Rovnako treba posudzovať i § 8 ods. 4 a inde, kde je to potrebné.

    Ďalej v § 8 ods. 2 má byť úvodná veta upravená takto: "Ak prihláška nespĺňa potrebné požiadavky v zmysle § 5 ods. 3 tohto zákona" - a potom za dvojbodkou sa pokračuje. Ďalej v § 8 ods. 5 by mal úvod správne znieť: "Ak prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zápis do registra a ak spĺňa potrebné požiadavky v zmysle § 5 ods. 3 zákona, úrad..." - a potom pokračuje text, ktorý je v zákone. Tiež ide o legislatívne čistejšie vyjadrenie a myslím si, že by bolo z neho zrejmé, akým spôsobom sa má ďalej postupovať.

    V § 9 navrhujem nové znenie odseku 1, a to v nadväznosti na už uvedený môj návrh presunúť § 4 vlastne do § 9. Znenie § 9 ods. 1 by malo byť nasledovné:

    "(1) Proti zápisu zverejneného označenia do registra môže v lehote troch mesiacov od zverejnenia doručiť úradu odôvodnené námietky doložené dokladmi preukazujúcimi namietané skutočnosti

    a) majiteľ zameniteľnej ochrannej známky so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné výrobky alebo služby,

    b) prihlasovateľ zameniteľného označenia so skorším právom prednosti, ak je toto označenie prihlásené pre rovnaké alebo podobné výrobky alebo služby,

    c) majiteľ staršej ochrannej známky nezapísanej v Slovenskej republike, ktorá sa pred podaním prihlášky obsahujúcej prihlásené zhodné alebo zameniteľné označenie stala používaním v Slovenskej republike pre rovnaké alebo podobné výrobky alebo služby v zmysle medzinárodného dohovoru2) a medzinárodnej dohody4) všeobecne známou pre jej majiteľa a pre jeho výrobky alebo služby (ďalej len "všeobecne známa známka",

    d) majiteľ staršej ochrannej známky zapísanej v Slovenskej republike, ktorá sa pred podaním prihlášky obsahujúcej prihlásené zhodné alebo zameniteľné označenie stala používaním v Slovenskej republike pre všetky výrobky alebo služby v zmysle medzinárodnej dohody všeobecne známou pre jej majiteľa a pre jeho výrobky alebo služby,

    e) majiteľ zhodného alebo zameniteľného nezapísaného označenia, ktoré sa používaním po dobu najmenej dvoch rokov pred podaním prihlášky stalo príznačným pre rovnaké alebo podobné výrobky alebo služby tohto držiteľa v Slovenskej republike,

    f) podnikateľ, ak jeho obchodné meno alebo jeho podstatná časť (kmeň) zapísané v príslušnom registri pred podaním prihlášky je zhodné alebo zameniteľné so zverejneným označením, ak vyrába rovnaké alebo podobné výrobky alebo poskytuje rovnaké alebo podobné služby, pre ktoré je zverejnené označenie prihlásené,

    g) fyzická osoba, ktorej meno a priezvisko, prípadne pseudonym alebo jej vyobrazenie sú zhodné či zameniteľné so zverejneným označením, keby zápisom tohto označenia do registra mohlo dôjsť k zásahu do jej práv na ochranu osobnosti,

    h) právnická osoba, ak jej názov je zhodný alebo zameniteľný so zverejneným označením a ak poskytuje rovnaké alebo podobné služby, pre ktoré je zverejnené označenie prihlásené,

    i) majiteľ skoršieho práva k inému predmetu priemyselného vlastníctva, ktorý je zhodný alebo zameniteľný so zverejneným označením (napríklad označením pôvodu výrobkov, názvom novej odrody rastliny alebo nového plemena zvierat, priemyselným vzorom),

    j) osoba, ktorej patria práva k autorskému dielu, ak je zhodné alebo zameniteľné so zverejneným označením, keby jeho použitím mohli byť dotknuté práva k tomuto autorskému dielu.

    Ako poznámky 4 a 5 k tomuto navrhnutému zneniu citovať článok 16 pod poznámkou 4 ods. 2 Dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu a v poznámke 5 článok 16 ods. 3 Dohody obchodných aspektov práv k duševnému vlastníctvu.

    Myslím si, že takto upravený § 9 by poskytoval oveľa väčšie a zrozumiteľnejšie informácie na postup súvisiaci s uplatňovaním samotného zákona.

    V nadväznosti na to v § 9 sa doterajšie odseky musia zmeniť na odseky 2 a 3 za predpokladu, že by môj návrh bol prijatý.

    V § 10 ods. 1 je potrebné uviesť namiesto § 9 ods. 1 § 9 ods. 2 - to sú legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s tým, čo som navrhol.

    V § 11 ods. 1 namiesto slov "ako ochranná známka je spôsobilé" má správne byť uvedené "ak ochranná známka spĺňa podmienky ustanovené pre zápis do registra so zreteľom na § 2 a 3 tohto zákona", teda navrhujem nahradiť slová "ak ochranná známka je spôsobilá" slovami "ak ochranná známka spĺňa podmienky ustanovené pre zápis do registra so zreteľom na § 2 a § 3 tohto zákona".

    V § 11 ods. 2 slová "prihlásené označenie nespôsobilé na zápis" odporúčam nahradiť slovami "prihlásené označenie nespĺňa podmienky pre zápis".

    V § 11 ods. 2 namiesto slov "rozhodnutím a jeho písomné vyhotovenie doručí" odporúčam nahradiť slovami "a písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia doručí".

    V § 12 ods. 1 slová "splnené požiadavky" nahradiť slovami "splnené podmienky v zmysle tohto zákona", čo sa vlastne vzťahuje na úvodné ustanovenia zákona.

    Vo všetkých týchto prípadoch ide o spresnenie zákona, ktoré zrozumiteľnejším spôsobom vyjadrí zámer zákonodarcu.

    V § 12 ods. 1 ďalej slová "úrad prihlásené označenie zapíše do registra" nahradiť slovami "úrad zapíše ochrannú známku do registra". Súčasne v § 12 ods. 1 doplniť vetu: "O zápise upovedomí prihlasovateľa." Ide o to, aby oznámenie alebo upovedomenie sa uskutočnilo z pozície príkazu zákona.

    V § 12 ods. 2 nahradiť slová "zápisom označenia do registra" slovami "zápisom ochrannej známky do registra" a namiesto slovesa "nadobudne" správne má byť uvedené "nadobúda".

    Ďalej v § 12 ods. 3 odporúčam bodku zmeniť na čiarku a doplniť text "najskôr do troch mesiacov od jeho vykonania". Ide o to, aby sme stanovili potrebnú lehotu, v ktorej sa verejnosť dozvie o zápise v registri.

    V § 16 ods. 1 slová "s požiadavkami ustanovenými zákonom" uviesť slová "s podmienkami stanovenými zákonom pre ich zápis do registra".

    Obdobne v § 14 ods. 4 odporúčam vypustiť slová "strpel počas piatich rokov používania napadnutej ochrannej známky v Slovenskej republike" slovami alebo textom "strpel používanie napadnutej ochrannej známky v Slovenskej republike počas piatich rokov od jej zápisu".

    § 17 ods. 1 odporúčam upraviť takto:

    "(1) Úrad vymaže ochrannú známku z registra na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého ochranná známka

    a) porušuje práva na ochranu osobnosti, pretože obsahuje meno a priezvisko, prípadne pseudonym alebo zobrazenie fyzickej osoby,

    b) zasahuje do skorších práv k názvu alebo obchodnému menu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, zapísanému v obchodnom alebo inom registri pred podaním prihlášky ochrannej známky, alebo zasahuje do dobrej povesti uvedenej osoby,

    c) zasahuje do skorších práv k autorskému dielu,

    d) zasahuje do skorších práv k inému predmetu priemyselného vlastníctva.

    Ako príklad by mohlo slúžiť uvedenie skorších práv k priemyselnému vzoru, k označeniu pôvodu výrobkov, názvu nového druhu rastliny a podobne. Myslím, že tieto ustanovenia majú nielen legislatívno-technický, ale i zrozumiteľnejší vecne správny výraz.

    V § 17 ods. 3 v nadväznosti na to, čo som už uviedol, odporúčam slová "dobrého mena" nahradiť slovami "dobrej povesti".

    Ďalej v § 20 ods. 2 písm. b) odporúčam text upraviť a doplniť takto: "zoznam členov združenia podnikateľov, ktorí môžu kolektívnu ochrannú známku používať s uvedením ich obchodných mien, prípadne názvov sídiel, adries alebo mien, priezvisk, adries trvalého pobytu a miest podnikania".

    V § 21 ods. 3 odporúčam doplniť text "ako aj osvedčenie o kolektívnej ochrannej známke".

    V § 21 ods. 3 odporúčam doplniť text "zmluvy uzavretej podľa § 20 ods. 2 písm. a) tohto zákona". Myslím si, že aj keď takéto doplnenie by nebolo nevyhnutné, predsa len pre zrozumiteľnosť a lepšiu informovanosť užívateľov zákona bude vhodné.

    V § 22 text alebo slová "a nemožno ju poskytnúť ako licenciu ani ako záloh" nahradiť slovami alebo textom "a nemožno na ňu poskytnúť licenciu ani ju dať do zálohu" - to je jednoznačné spresnenie textu aj zrozumiteľnenie.

    V § 24 ods. 2 značku R je potrebné dať do krúžku alebo do malej alebo hranatej zátvorky, myslím si, že tam je len legislatívno-technická chyba alebo možno chyba, ktorá vznikla pri prepise, treba ju odstrániť.

    Ďalej v § 26 ods. 4 treba doplniť text "s výnimkou vecí, ktoré podľa tohto zákona rozhoduje úrad". Ide o možný konflikt kompetencie súdu a úradu a myslím si, že napriek tomu, že v Občiansko-súdnom poriadku i v Trestnom poriadku je presne vymedzená právomoc súdov, je potrebné, aby sme aj tu aspoň negatívne vymedzili túto pôsobnosť. Ide opäť skôr o zrozumiteľnosť zákona a zrozumiteľnosť pre užívateľov.

    Myslím, že úpravy si žiada aj § 29 ods. 1, kde odporúčam text na konci doplniť slovami "ak tieto výrobky alebo služby sú k dátumu uzavretia zmluvy predmetom jej podnikania". Totiž treba si uvedomiť, že nemožno previesť ochrannú známku na majiteľa, ktorý nemá v predmete podnikania výrobky alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje. Táto pripomienka by bola predsa len spresnením zákona a smerovala by i k exaktnejšiemu vymedzeniu postupu.

    V § 30 treba doplniť nový odsek v tomto znení: "Ods. 2 Nadobúdateľom licencie na ochrannú známku môže byť iba tá fyzická alebo právnická osoba, ktorej predmetom podnikania sú výrobky či služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná." Doterajšie odseky 2 a 3 by sa potom prečíslovali na odseky 3 a 4.

    V § 31 ods. 1 odporúčam slová "poskytnutá do zálohu" nahradiť slovami "daná do zálohu". Myslím si, že je to presnejšie vyjadrenie zámeru zákonodarcu.

    V § 31 ods. 2 slová "nadobúda účinnosť" nahradiť slovom "vzniká".

    V § 33 ods. 2 doplniť text "uzavretou podľa § 20 ods. 2 písm. a) tohto zákona".

    Ďalej v § 34 doplniť nový text odseku 1, ktorý znie: "Ustanovenia medzinárodných zmlúv, dohôd a dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, nie sú týmto zákonom dotknuté." Doterajšie odseky 1 a 2 prečíslovať na odseky 2 a 3. Myslím si, že takéto ustanovenie obsahovalo i pôvodné znenie návrhu zákona, a ak ho považovala v rámci legislatívneho procesu niektorá zložka za nadbytočné, myslím si, že je dôležité, aby takéto ustanovenie v zákone bolo, pretože ono predsa len vypovedáva o našom vzťahu k medzinárodnoprávnym predpisom.

    Konečne moje posledné tri pripomienky sú opäť viacmenej technického charakteru.

    V § 40 ods. 1 odporúčam slová "môže úrad na základe žiadosti odpustiť zmeškanie lehoty" nahradiť novým znením slovami "úrad na základe žiadosti odpustí zmeškanie lehoty" - a pokračovať v texte.

    V § 44 je podľa mojej mienky potrebné text zostručniť. Odporúčam text "Úrad upraví vyhláškou podrobnosti na vykonanie tohto zákona."

    Konečne v § 45 ods. 1 nahradiť slová "do súladu s náležitosťami" slovami "do súladu s požiadavkami".

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, viem, že som predniesol veľa pripomienok, ktoré sa nedali celkom dobre sledovať vzhľadom na ich množstvo, závažnosť i obsažnosť, ale keďže neodzneli ani v jednom z našich výborov a sú to pripomienky i stanoviská prijaté po konzultácii s odborníkmi zaoberajúcimi sa známkovým právom, myslím si, že je potrebné, aby sme ich vzali do úvahy. Mojou snahou nebolo spochybniť doterajšiu prácu na zákone. Naopak, oceňujem to, že sme pristúpili k rekodifikácii takého významného právneho predpisu, ale mojou snahou bolo nájsť východiská tam, kde sú formulácie nejasné, málo zrozumiteľné, prípadne nahradiť ich formuláciami, ktoré sú lepšie.

    Vzhľadom na množstvo pripomienok, ktoré som predniesol, odporúčam, aby po vystúpení posledného rečníka v rozprave rozprava nebola uzatvorená. Navrhujem, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor a posúdil jednotlivé pozmeňujúce návrhy, tak ako boli prednesené, a potom zaujal stanovisko pred hlasovaním v Národnej rade ešte v rámci rozpravy.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, písomne už nemám nikoho prihláseného do rozpravy. Z pléna sa hlási pán poslanec Líška.

    Keďže sa nehlási nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v rozprave v prvom rade trošku polemizoval s predrečníkom pánom poslancom Fogašom o tom, že sa k predmetnej rekodifikácii zákona o ochrannej známke nemala možnosť vyjadriť odborná verejnosť. Aj jeho slová na záver, ktoré predniesol, potvrdzujú môj názor, že nebolo to celkom tak, pretože on sám predniesol stanoviská odbornej verejnosti, ktoré predložil pán Vojčík z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ako aj pán Vyparina z patentovej knižnice VSŽ v Košiciach. Okrem toho o príprave tejto rekodifikácie existuje rozsiahla korešpondencia, ktorá sa nachádza na Úrade priemyselného vlastníctva a ktorá obsahuje stanoviská jednotlivých odborníkov z oblasti patentového práva a z oblasti priemyselného vlastníctva.

    Teraz k samotným mojim pozmeňujúcim návrhom. Mám štyri pozmeňujúce návrhy.

    V § 2 ods. 1 navrhujem prvú vetu, ktorá v súčasnom znení je: "Zo zápisu do registra je vylúčené označenie, ktoré..." a pokračujú jednotlivé písmená, nahradiť znením: "Za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré..." atď.

    V § 2 ods. 2 navrhujem v prvej časti vety pred čiarkou, čiže v tom súvetí pred čiarkou, ktorá v súčasnej podobe znie: "Označenia uvedené v ods. 1 písm. b) až d) možno zapísať do registra..." navrhujem doplniť takto: "Označenia uvedené v ods. 1 písm. b) až d) možno uznať a zapísať do registra..." atď. a pokračuje druhá veta súvetia.

    V § 3 v prvej časti vety, kde súčasné znenie je "Do registra nemožno zapísať označenie..." navrhujem nahradiť znením: "Za ochrannú známku nemožno uznať označenie..." atď.

    V § 4 prvú časť vety pred písmenom a) v znení: "Na zápis do registra sú nespôsobilé označenia, o ktorých Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že sú...", navrhujem zmeniť takto: "Za ochrannú známku nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je..." atď.

    Súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Fogašom, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predniesol, sú obsiahle a treba mať istý časový priestor na to, aby bolo možné k nim zaujať kvalifikované stanovisko. Aj podľa môjho názoru s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesol, možno sa stotožniť, a preto verím, že pán spravodajca využije svoje právo a požiada o prestávku pred záverečným hlasovaním na spracovanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ukončil som rozpravu, nie sú ani faktické poznámky. Pán poslanec Fogaš, ukončil som rozpravu.

  • Chcem len spresniť, že som tlmočil stanoviská nielen dvoch citovaných právnikov, ale aj ďalších.

  • Pán poslanec, nikto vám nedal slovo.

  • Veď si povedal, pán poslanec Fogaš, tak som pokračoval.

  • Povedal som, pán poslanec Fogaš, je skončená rozprava. Nech sa páči. Neboli ste prihlásený.

  • Pán predseda, prihlásený som bol, ale ste to nevideli.

    Chcem len spresniť, že stanoviská, ktoré som predniesol, nie sú len výsledkom práce oných dvoch ľudí, ale i ďalších odborníkov, ktorí pracujú na našej katedre v Bratislave. Okrem toho som rešpektoval mnohé zo stanovísk, ktoré boli prednesené alebo dodané Priemyselným úradom. Myslím si, že niektoré návrhy som predniesol v pozmenenej podobe. Ide skutočne o to, aby sme posúdili tieto návrhy a rozhodli o tých, ktoré sú vecne správne a pomôžu lepšiemu uplatneniu tohto zákona v aplikačnej praxi.

  • Ďakujem. Pýtam sa pani podpredsedníčky, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vypočula som si pripomienky k predloženému návrhu zákona. Vzhľadom na ich početnosť, ako aj vysokú špecifickosť som toho názoru, že ich nemožno hneď posúdiť, a preto sa stotožňujem s tými, ktorí navrhli prestávku. K pripomienkam, ktoré odzneli, možno napríklad priložiť ešte ďalšiu, že účinnosť zákona v predloženom návrhu treba upraviť.

    Nie je zmyslom polemizovať z tohto miesta, ale vezmem si tú poslednú pripomienku a ja by som napríklad s ňou nesúhlasila, preto vravím, že bude treba možno dlhšia rozprava. K § 40 ods. 1 pán poslanec Fogaš hovorí - text "v konaní vo veciach ochrannej známky môže úrad na základe žiadosti odpustiť zmeškanie lehoty" upraviť tak, že "úrad na základe žiadosti odpustí zmeškanú lehotu". Vážení, to je úplný kvalitatívny posun. Je to kvalitatívny posun, na ktorý budeme mať asi dlhšiu diskusiu. To je len ilustratívne. Je to proces, ktorý vzniká v oblasti štátnej správy, kde máme zákon 71/1967 Zb., ktorý pozná odpustenie zmeškanej lehoty, ale vždy sa uskutočňuje na žiadosť a konajúci orgán rozhodne podľa dôvodov, ktoré sa uvádzajú ako dôvody na odpustenie, či sú to akceptabilné dôvody, alebo neakceptabilné. Ak by sa to takto dalo do zákona, ex lege každej žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty sa musí byť vyhovieť, čo je nezmysel, nehnevajte sa. To je nezmysel a už hneď by som sa postavila proti tomu.

    Neviem, ako sa uspôsobí ďalší program, ale to, čo som chcela povedať, ratio je asi v tom, že ak je možnosť pokračovať v programe a zatiaľ by sme prediskutovávali pripomienky a vrátime sa k nim, tak by to bolo racionálne, lebo vám neviem sľúbiť, či nebudeme dlho diskutovať. Pretože k niektorým pripomienkam, nielen k tejto, mám jednoznačné stanovisko, že ich nemožno akceptovať. Viem, že to možno tak skončiť, ale pokiaľ sa poznáme s pánom poslancom, tak vždy si dávame priestor na to, aby druhý mohol povedať svoj názor, a potom to bude dlhšie trvať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    Pán poslanec Pacola sa chce vyjadriť ako spravodajca.

  • Pani podpredsedníčka, mám tomu rozumieť tak, že ste otvorili rozpravu?

  • Nie, nie. To je vystúpenie podľa rokovacieho poriadku.

  • Záverečné? Tak ja by som si potom osvojil odporúčania pána kolegu Fogaša, pána kolegu Líšku a podpredsedníčky vlády, aby sme mali čas na tých 60 pripomienok, ktoré sú tu, a odporúčal by som, pán predseda, aby sme sa k hlasovaniu dostali až zajtra ráno ako bod číslo 1.

  • Ďakujem. Najskôr však musíme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fogaš. Pán poslanec Fogaš žiada, aby sme podľa § 29 rokovacieho poriadku prerušili rokovanie, určili výbor a termín výboru, dokedy prerokuje znovu tieto návrhy. Čiže o tomto musím dať najskôr hlasovať. A potom, keď toto neprejde, pôjde návrh pána poslanca Pacolu, že do rána spracuje návrhy z rozpravy, a ráno by bolo hlasovanie, alebo zajtra doobeda.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Teraz hlasujeme o návrhu pána poslanca Fogaša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme návrh pána poslanca Fogaša neprijali.

    To znamená, že by sme mali pristúpiť teraz k hlasovaniu. Myslím, že o návrhu pána poslanca Pacolu nemusíme dať hlasovať, ak sa dohodneme tak, že hlasovať budeme až potom, keď pán spravodajca spracuje výsledky z rozpravy. Áno? Súhlasíte s tým?

  • Súhlas poslancov v sále.

  • Čiže zajtra niekedy doobeda, keď budú hotové a spracované výsledky a budeme ich mať rozdané, budeme o tom hlasovať.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Ďakujem aj pani podpredsedníčke.

    Mali byť teraz dva zákony, ktoré predkladá pán prezident. Dohodli sme sa na utorok o 9.00 hodine.

    Takže môžeme pristúpiť k dvadsiatemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 566 a spoločnú správu výborov ako tlač 566a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh uvedie pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík.

    Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený vládny návrh zákona o Exportnej a importnej banke Slovenskej republiky vychádza zo zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Zahraničný obchod vláda pokladá za podstatný nástroj stabilizácie a oživenia ekonomiky Slovenskej republiky a reštrukturalizácie hospodárstva. Každý štát uvažuje o vytvorení svojho najvhodnejšieho mechanizmu podpory vývozu. Rozdielnosť ekonomík odráža aj rozdielnosť v prístupe jednotlivých štátov k riešeniu tejto podpory. Najmä vyspelé štáty venujú veľkú pozornosť ich inštitucionálnej angažovanosti v podpore zahraničného obchodu aj z toho dôvodu, že jednotliví vývozcovia sa stretávajú s rizikami takého charakteru, ktorým sami nie sú schopní čeliť. Týka sa to hlavne strednodobých a dlhodobých vývozných kontraktov, kde rozsah rizík neumožňuje, aby boli kryté len na komerčnej báze. Preto aj vyspelé štáty pokladajú v tejto oblasti za potrebné angažovať sa nielen svojou autoritou, ale predovšetkým svojou ekonomickou silou, opretou o finančné prostriedky štátneho rozpočtu.

    Podpora zo strany štátu pri realizácii tuzemských vývozcov je potrebná a zásahy zo strany príslušných štátnych orgánov zo zahraničnoobchodných operácií nie sú považované za nezlučiteľné s princípmi trhovej ekonomiky. Tak je to nielen vo všetkých krajinách OECD, ale aj v ďalších priemyselne vyspelých krajinách sveta.

    Jednou zo závažných foriem inštitucionálnej angažovanosti štátu pri podpore vývozu je inštitucionálna angažovanosť štátu pri podpore financovania a poisťovania vývozných úverov. V jednotlivých štátoch sa realizuje rôznymi formami. Rôznorodosť prístupu k riešeniu závisí od stupňa rozvinutosti peňažného a kapitálového trhu štátu a od toho, nakoľko sú tieto trhy schopné uspokojovať požiadavky a úverové potreby výrobcov-vývozcov. Dôležitou je predovšetkým tam, kde nie sú dostatočne rozvinuté peňažné a kapitálové trhy a kde nie je sieť súkromných inštitúcií financujúcich vývozné úvery, a tam, kde nie sú komerčné banky z rôznych dôvodov pripravené na poskytovanie úverových zdrojov na rozvoj vývozu, hlavne strednodobých a dlhodobých vývozných úverov.

    Pri hodnotení angažovanosti štátu, vytváraní špecializovaných vládnych či štátnych inštitúcií, pri financovaní vývozných operácií možno konštatovať, že ich vplyv výrazne rastie. Objem nimi poskytnutých úverov pre transformujúce sa krajiny sa od roku 1988 takmer zdvojnásobil z 24 miliárd dolárov na 70 miliárd dolárov roku 1993.

    V hospodársky vyspelých krajinách sa využívajú predovšetkým dva typy inštitucionálnej angažovanosti štátu pri podpore financovania a poisťovania vývozných úverov. Prvý, najčastejší, je vytváranie vlastných inštitucionálnych článkov vládnej či polovládnej inštitúcie s prevahou štátu. Tento typ sa využíva najmä vo Francúzsku, v Anglicku, Spojených štátoch amerických, Írsku, Luxembursku, Fínsku, Dánsku a v celom rade ďalších európskych a ďalších vyspelých krajín. Tieto inštitúcie sú priamo napojené na štátny rozpočet. Hospodária viac-menej samostatne za vopred stanovených limitov v štátnom rozpočte. Druhý typ, ktorý sa používa v podstate menej často, je typ, keď štát spolupracuje so súkromnými inštitúciami na základe mandátnych alebo konateľských zmlúv, keď tieto inštitúcie uskutočňujú svoju činnosť vo vymedzenom rámci z poverenia a na účet štátu. Účinnosť oboch typov angažovanosti štátu pri podpore vývozu je ekvivalentná.

    Štátne vývozné inštitúcie majú vymedzené pole pôsobnosti a voľnosti, v rámci ktorého sa rozhodujú v podstate autonómne, aj keď miera autonómie je rôzna. Podobné pole pôsobnosti a voľnosti majú aj súkromné inštitúcie a sú obsahom zmlúv so štátnymi orgánmi. Miera autonómie nespočíva v tom, či sú štátne, alebo súkromné, ale v tom, ako je vymedzená právomoc v právnom predpise alebo v zmluve. Neexistuje jednotná cesta organizovania týchto inštitúcií, ani jednoznačný model, ako vytvoriť najlepšiu formu takejto inštitúcie.

    Vláda Slovenskej republiky po viacerých konzultáciách a diskusiách s domácimi a zahraničnými expertmi pristúpila k zásadnému riešeniu podpory exportu vytvorením inštitúcie, to znamená, navrhuje, aby sa štát, tak ako iné vyspelé a transformujúce sa krajiny, inštitucionálne angažoval pri podpore financovania a poisťovania vývozných úverov a predkladá návrh zákona o Exportnej a importnej banke Slovenskej republiky. Vláda zvolila eximbanku ako formu najsilnejšej angažovanosti štátu pri podpore financovania a poisťovania vývozných úverov. Túto formu eximbanky využíva napríklad aj Japonsko, Spojené štáty americké, Turecko, India, Čína, Južná Kórea a najmä ďalšie ekonomicky sa rýchlo rozvíjajúce štáty Ázie.

    V navrhovanom zákone o Exportnej a importnej banke vláda navrhuje do jednej inštitúcie spojiť obe činnosti, to znamená financovanie a poisťovanie vývozných úverov, s patričným mechanizmom súčinnosti a efektivity oboch aktivít do jednotného celku vzhľadom na spoločný výstup. Predpokladá sa aj zefektívnenie administratívnych činností, zabezpečí sa odstránenie duplicity v jednotlivých operáciách.

    Keďže eximbanka - vzhľadom na súčasne platné právne predpisy Slovenskej republiky - nie je klasickou bankou, ktorá berie vklady od obyvateľov a vedie účty podnikateľov, ani poisťovňou v zmysle súčasného zákona o poisťovníctve, a teda nemožno ju odvodiť z platných právnych predpisov, vláda Slovenskej republiky navrhuje vytvoriť túto inštitúciu sui generis, teda inštitúciu zákonom, tak ako sú vo vyspelých ekonomikách riešené všetky eximbanky. Zriadením eximbanky zákonom sa sleduje odstrániť biele miesto v našej legislatíve pre oblasť financovania predovšetkým už spomínaných strednodobých a dlhodobých vývozných úverov a ich poisťovania proti politicko-komerčným rizikám. Poisťovanie proti politicko-komerčným rizikám pri týchto úveroch všade preberá na seba štát, pretože toto riziko nepatrí medzi obchodovateľné riziká a nie je možné ho na medzinárodnom zaistiteľskom trhu zaisťovať, preto ho zaisťuje štát.

    Vzhľadom na to, že ide o inštitúciu, ktorá vzniká zákonom, bolo potrebné vnútri zákona z hľadiska požiadaviek legislatívy podrobne rozviesť orgány tejto inštitúcie, ako aj väzby medzi nimi, nenechávať to na voľnosť pri tvorbe vnútorných predpisov. Eximbanka bude podporovať svojou činnosťou aj stabilitu meny, lebo objem jej úverov sa bude viazať na limity štátneho rozpočtu a bude obsahom rozpočtu eximbanky schvaľovaného parlamentom.

    Okrem toho treba vychádzať aj z momentu, že tento objem úverov bude viazaný na objem výrob a bude pokrytý tovarmi, čiže v zmysle požiadaviek stability meny. Nebude narúšať stabilitu, naopak, bude ju podporovať tým, že sa táto podpora bude orientovať na výrobu sofistikovaných výrobkov. Na medzinárodnom poli je slovenský výrobca porovnávaný s ďalšími konkurentmi, ktorí majú za sebou spravidla dobre prepracovanú a desaťročia fungujúcu štátnu podporu vývozu. Preto je potrebné vytvoriť eximbanku a dať slovenským výrobcomvývozcom rovnaké šance, aké majú výrobcovia-vývozcovia vo vyspelých ekonomikách a v prevažujúcej miere aj v transformujúcich sa ekonomikách.

    Eximbanka bude tvoriť základný organizačný článok slovenského systému štátnej podpory financovania a poisťovania vývozu. Bude poskytovať financovanie vývozných úverov, ako aj ich poistenie. Svojimi programami na financovanie a poisťovanie vývozných úverov zabezpečí vývozcom podporu ich vývozu s cieľom, aby im sprístupnila účasť v hospodárskej súťaži na medzinárodných trhoch. Financovanie z domácich zdrojov bude dopĺňať získavanie financií na domácich a zahraničných kapitálových trhoch. Prijatím takéhoto zákona sa zároveň dá na vedomie ostatným krajinám politická a ekonomická vôľa Slovenskej republiky plne sa zapojiť do medzinárodného obchodu a medzinárodnej deľby práce a jej dvoch stránok, kooperácie a špecializácie, pri dodržiavaní medzinárodných dohôd a konvencií v predmetnej oblasti, napríklad Bernskej únie a Konsenzu OECD. Eximbanka vytvorí pre našich vývozcov porovnateľné podmienky, ako majú vývozcovia vo vyspelých trhových ekonomikách.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je na vás rozhodnúť o vytvorení takejto inštitúcie v Slovenskej republike, rozhodnúť o prijatí predloženého zákona tak, aby sa činnosť eximbanky mohla čo najskôr začať. Vnútorná konštrukcia zákona umožňuje jej plynulú činnosť vrátane vašej kontroly, kontroly štátneho dozoru aj nad dodržiavaním obozretného podnikania spolu s Národnou bankou Slovenska. Eximbanka vytvorí predpoklad na oživenie a reštrukturalizáciu ekonomiky a bude pomáhať upevňovať stabilitu meny.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu podpredsedovi vlády. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby nás oboznámil s priebehom prerokovania uvedenej novely vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pani kolegyne, páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, ako je uvedené v tlači 566.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1325 z 5. decembra 1996 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky na prerokovanie do 24. januára 1997 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 566, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovaného vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 17, prítomných bolo 11, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti 1, zdržali sa hlasovania 2.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito zmenami a doplnkami.

    Dámy a páni, tento zákon posudzujeme ešte podľa doterajšieho rokovacieho poriadku, teda dovoľte, aby v súlade s ním som nečítal to, čo máme všetci v texte, ale aby som vás poprosil poznamenať si, ak máte záujem, že budem odporúčať prijať body 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, teda 6 až 10, 12, 13, 14, 15, teda 12 až 15, 17, 19, 21, 22, 23, teda 21 až 23, 26, 28 až 33, teda 28, 29, 30, 31, 32, 33, a posledný bod 37.

    Body 1, 5, 11, 16, 18, 20, 24, 25, 27, 34, 35 a 36 neodporúčam prijať buď celkom, alebo s istými úpravami, o ktorých by som chcel hovoriť vo svojom vystúpení v rozprave.

    Vážený pán predseda, ďakujem kolegom, kolegyniam za pozornosť a chcem poprosiť o vystúpenie v rozprave ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Môžem teda otvoriť rozpravu k tomuto bodu rokovania s konštatovaním, že za kluby sa neprihlásil písomne nikto, ani za poslancov.

    Takže beriem vašu žiadosť, pán spoločný spravodajca, že sa hlásite do rozpravy ako prvý z pléna.

    Z pléna ďalej zapisujem pána Dzurindu, pani Schmögnerovú a pána poslanca Vaškoviča. A tým aj uzatváram možnosť prihlásiť sa ďalej do rozpravy.

    Prosím, pán poslanec Lysák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená Národná rada, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    predložený návrh zákona o eximbanke, ako aj vystúpenie podpredsedu dávajú celkom solídny pohľad na to, čo sa ide utvárať. Teda na potrebu vzniku takejto inštitúcie, spôsob jej vzniku, zdroje, z ktorých sa bude tvoriť, orgány, ktoré majú konať, vzťahy k vláde, vzťahy k Národnej banke i ostatné náležitosti, ktoré, myslím si, boli v tomto prípade solídne prepracované. Troška ma mrzí záver z nášho výboru pre financie, rozpočet a menu, na ktorom sa mi veľmi pozdávalo rokovanie o tomto bode programu, pretože bolo korektné tak z pozície koalície, ako aj opozičných partnerov. Takže vlastne tým, že nehlasovali tí, ktorí o tom rokovali, spôsobili, že niektoré body budeme musieť prerokovať až tu.

    Pokiaľ ide o potrebu takejto inštitúcie, nemyslím, že by to bolo treba osobitne zdôrazňovať. Ale predsa hádam stojí za to pripomenúť si, že táto inštitúcia dovoľuje, aby sa na Slovensku v procese transformácie veľmi výrazne pomohlo procesom, pokiaľ ide o koncentráciu výrobných programov a orientáciu celej ekonomiky na proexportne orientovanú, s produkciou prinajmenej primerane sofistikovanou v rámci skupiny krajín, do ktorej teraz patríme.

    Za veľmi prospešné pokladám, že ministerstvo financií a ďalší, ktorí sa na spracovaní tohto materiálu podieľali, konzultovali s vyspelými štátmi, kde tento typ banky je veľmi účinný a efektívny. Nemyslím teda len Kanadu a Japonsko, ale aj USA a niektoré ďalšie štáty. A treba oceniť aj to, že úzko konzultovali s maďarskými odborníkmi, s ktorými veľmi účinne spolupracovali najmä pri vylúčení negatív, ktoré majú maďarskí kolegovia v tejto oblasti, a to tým, že oddelili úverovú činnosť od poisťovacej činnosti. V tomto je náš zákon istým spôsobom už aj kumuláciou poznatkov južných susedov.

    Za dôležité pokladám to, že táto banka priamymi úvermi, kofinancovaním (spolufinancovaním) alebo refinancovaním môže výrazne pomôcť malým a stredným podnikateľom, a to jednak lacnejšími úvermi, ale aj tým, že táto banka je vyložene orientovaná na oblasť zahraničnoekonomických vzťahov a rozhodne tento postup môže veľmi výrazne pomôcť k aktivizácii mnohých podujatí alebo aktivít, ktoré zatiaľ neboli realizované, o ktorých aj osobne viem a možno aj viacerí z vás.

    Takisto treba oceniť, že táto banka, okrem toho, že vytvára jednoznačný... nie imidž, ale vedomie vo svete, že Slovenská republika dáva garancie najvyššieho rangu každému, kto bude v súčinnosti s našimi podnikateľskými subjektmi investovať do komerčne zložitých alebo aj politicky rizikových oblastí.

    Nakoniec mám taký dojem, že vytvorenie tejto banky môže výrazne pomôcť aj prísunu zahraničného kapitálu práve pre tie pozitíva, ktoré som si tu pred chvíľou dovolil spomenúť.

    Za dôležitú činnosť treba považovať aj to, že sme my tu, kolegyne a kolegovia v tejto sále, podporili vznik tejto inštitúcie schválením - v rámci štátneho rozpočtu na tento rok - dvoch miliárd, a to na vytvorenie, na základné imanie tejto banky. Ako vieme, ďalšie zdroje budú poskytnuté takisto zo štátneho rozpočtu - 8 miliárd a ďalšie sa, samozrejme, budú vytvárať z prostriedkov exportérov, importérov alebo aj z niektorých ďalších aktivít, z poisťovníctva a podobne.

    Táto problematika ma zaujala, keď som ju dostal ako spravodajca, aj preto, že sme sa vytvorením takejto banky v podstate aj v rámci Nezávislého združenia ekonómov Slovenska zaoberali seriózne už pred tromi rokmi. Nie je to teda reakcia len na momentálnu nepriaznivú obchodnú bilanciu. A keď som pozeral výsledky japonskej eximbanky, v podstate dáva nádej, že aj u nás by mala tak rapídne stúpať vo finančnom vybavení, v kapitálovom vybavení a naozaj táto banka môže veľmi významne prispieť k rozvoju zahraničnoekonomických vzťahov Slovenskej republiky.

    Znovu chcem zdôrazniť, že tak orgány, ako sú v návrhu zákona precizované, ako aj vzťahy k vláde, k Národnej banke a k ostatným bankám, sú precizované tak, že by nemali vytvárať nejaké osobitné napätia. Samozrejme, nemožno nič vylúčiť, ale zase nemyslím si, že by sme sa mali my, ani naši občania a najmä podnikateľská sféra obávať toho, pred čím boli už v rámci médií varovaní, čo všetko by sa malo stať.

    Samozrejme, isté úvahy alebo obavy, ktoré vznikajú, treba seriózne prediskutovať, o čo sme sa snažili. Jedným slovom, odporúčal by som, aby sme v tomto prípade veľmi významne a dobre smerujúcu aktivitu vlády jednoznačne podporili.

    K návrhom, o ktorých som hovoril pri uvádzaní spoločnej správy, chcel by som vás poprosiť, keby sme spolu prešli isté úpravy, ktoré navrhujem. Ak by ste nestihli, dáme ich spracovať ešte písomne. Pokúsim sa byť stručný.

    Teraz k jednotlivým bodom tak, ako ich máme v spoločnej správe.

    K prvému bodu. V § 1 ods. 3 v druhom riadku sa za slová "priemyselnou politikou" podľa návrhu hovorí o vsunutí "menovej politiky Národnej banky Slovenska". Prekonzultovali sme to. Úplne postačuje vloženie slov "menovou politikou". Postačuje to, lebo menová politika nie je len menovou politikou Národnej banky, ale celkove aj Slovenskej republiky.

    Ďalej bod 5. Neodporúčam prijať navrhované doplnenie v § 7 ods. 9, nové znenie v písmene f), že "nesie zodpovednosť alebo spoluzodpovednosť za závažné nedostatky v hospodárení eximbanky". Nepokladám to v tomto prípade za náležité.

    Pokiaľ ide o bod 11, rovnako odporúčam neprijať vsuvku v § 14 ods. 4 v prvej vete za slová "rady banky" vkladať čiarku a slová "ak z organizačných alebo iných dôvodov nie je možné zvolať radu banky". Je to nenáležité. Naozaj som si to prešiel a myslím, že aj v tomto zákone by sme mali postupovať tak, ako je to bežné pri iných zákonoch.

    Ďalej k § 21 a 23, to sú body 18, 19 a aj 20. Neodporúčam ich prijať, pretože to, čo sa tam navrhuje vsúvať, otázka úpravy formulácie, sa nachádza v § 12 bode 2. Mám taký dojem, že keď si toto preverí každý z nás, bude to akceptované.

    Pokiaľ ide o § 25, tam je navrhovaná úprava formulácie. Myslím si, že v podstate by to mohlo byť prijaté.

    Nové znenie odporúčam zaradiť, kolegyne, kolegovia, pred bodom 25 (medzi bodom 24 a 25), aby sme k písmenu a) § 30 vsunuli text: "zverené zdroje (§ 31 ods. 2) tvorené z prostriedkov štátneho rozpočtu, účelovo určené na financovanie vývozných úverov a ich poistenie". Toto totiž bola požiadavka niektorých členov nášho výboru pre financie, rozpočet a menu, tak to odporúčam zakomponovať.

    Ďalej bod 25. K § 31 ods. 3 a 4 za slovo "každý dovozca" sa odporúča vložiť čiarka a slová "ktorý je v zmluvnom vzťahu k eximbanke". Odporúčajú to najmä poľnohospodári. Neodporúčam to prijať, lebo v podstate eximbanka môže veľmi účinne byť vo vzťahu s jednotlivými subjektmi aj bez zmluvy a toto by v takom prípade nebolo pokryté. Preto to neodporúčam prijať. A inak sa to nachádza v § 31 ods. 1 písm. c). Takže je to pokryté.

    Bod 27 spoločnej správy. K § 31 ods. 6 slovo "sankcie" neodporúčam prijať. Podobne, ako som to pred chvíľou spomínal, je to v § 37 ods. 1 písm. c), takže toto by bola duplicita.

    A naposledy vašu trpezlivosť poprosím sústrediť na otázku termínov účinnosti tohto zákona a síce v § 43. Rozpočet odporúčame, aby vláda schválila do 1. augusta, s tým, že v § 44 odporúčam, aby tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. júla 1997, aby sa stihli náležite vytvoriť orgány banky aj naladila sa súčinnosť s ostatnými inštitúciami.

    To sú všetky návrhy a doplnenia, ktoré by mali pomôcť zlepšiť návrh zákona, ktorý vám, kolegyne a kolegovia, odporúčam prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Druhý je do rozpravy prihlásený pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    dostali sme na stôl zákon, ktorým sa má zriadiť dosiaľ nevídaná inštitúcia: banka, a pritom nie banka. Štátna firma, ktorá sa bude zaoberať financovaním vývozov a dovozov, poisťovaním obchodných prípadov a bankovými operáciami, ako napr. eskonty a reeskonty zmeniek, pôžičky v slovenskej alebo v cudzích menách, pôžičky na krytie deficitu štátneho rozpočtu, nákupy štátnych pokladničných poukážok a iné. Takýto široký záber je nielen neobvyklý, ale aj veľmi komplikovaný, neprehľadný. Zároveň aj špecifický tým, že napriek tomu, že eximbanka má zabezpečovať aj bankové operácie, z bankového dozoru a bankového dohľadu Národnej banky Slovenska je úplne vyňatá. Otázka znie: "Prečo?"

    Prvú odpoveď treba hľadať v § 25 ods. 5 písm. h), kde sa hovorí, že eximbanka môže poskytnúť na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky krátkodobý úver vláde zo zdrojov eximbanky, môže robiť nákup štátnych pokladničných poukážok na krytie výkyvov v hospodárení štátneho rozpočtu v priebehu roka. Štát sa jednoducho hotuje vyrábať deficity štátneho rozpočtu. Ministri sa sťažujú, že menová politika Národnej banky Slovenska je veľmi prísna (nedávno pán minister Kozlík v tlači).

    Národná banka Slovenska nedovoľuje vláde požičiavať si neúmerné množstvo peňazí. Objavila sa ďalšia neposlušná organizácia - Národná banka Slovenska. Pán Magula ju asi neumravní. Preto túto inštitúciu treba jednoducho obísť. Eximbanka bude teda vláde rada požičiavať, veď je celkom podriadená vláde. Bude tak pôsobiť smerom proti striktnej menovej politike Národnej banky Slovenska a úvery ňou poskytnuté nebudú zrejme zahrnuté v centrálnom registri úverov. To bude znehodnocovať úsilie Národnej banky Slovenska pri udržiavaní miery inflácie a stability slovenskej koruny a sťaží to aj pozíciu komerčných bánk pri udeľovaní úverov. Zákonom sa ide zriadiť inštitúcia, ktorá je proti záujmom občanov. Proti záujmom živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, ale aj proti záujmom ekonomiky ako celku.

    Eximbanka dostane na začiatok 10 miliárd korún, ako sme už počuli, zo štátneho rozpočtu a potom bude dostávať peniaze každoročne. Okrem toho budú musieť do fondov eximbanky prispievať dovozcovia i vývozcovia bez ohľadu na to, či niekedy eximbanka uspokojí ich záujmy. Z týchto prostriedkov bude eximbanka v prvom rade požičiavať vláde, v prvom rade bude musieť riešiť fédrovanie deficitov štátneho rozpočtu. Fondy eximbanky budú napĺňať občania Slovenskej republiky prostredníctvom svojich daní a všetci podnikatelia obchodujúci so zahraničím. Lacné úvery však budú získavať len vyvolení, na ktorých ukážu úradníci eximbanky dosadení vládou. Môžeme sa pýtať, podľa akých kritérií budú takéto úvery získavať. Ak tieto kritériá hľadáte v zákone, vaša námaha je márna.

    Zákon z väčšej časti rieši administratívnu stránku inštitúcie, ale jej hospodárenie a vecný chod, napríklad pravidlá získavania poistenia a vývozu či exportného úveru, rieši chabo alebo nerieši vôbec. Podmienky poskytovania úveru či poistného nerieši vôbec.

    V nedávnych dňoch denník Pravda priniesol rozhovor s príslušníkom zboru expertov pre verejné obstarávanie pri ministerstve výstavby a verejných prác. Pán sa volá Jiří Vlach a od redaktora Pravdy dostal otázku: "Čo hovoríte na piatkové vystúpenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v rozpočtovom výbore Národnej rady? Podľa Štefana Balejíka existujú poznatky, že štátni úradníci berú od súkromných firiem za uprednostnenie vo výberovom konaní minimálne 3 % provízie." Pán Vlach odpovedá: "Tri? To by bolo málo. Podľa našich poznatkov ide nezriedka o 15 %. Ibaže nie provízie, ale úplatkov. Nazvime veci ich pravými menami. Korupcia u nás naozaj prekvitá a podrýva autoritu právneho poriadku tohto štátu."

    Je evidentné pre tých, čo to zatiaľ nevidia, že zákonom vznikne učebnicová štátna organizácia, ktorá bude mať veľa peňazí, ale ešte omnoho viac požiadaviek na tieto peniaze. A komu teda bude peniaze prideľovať? V prvom rade, ako som povedal, politikom, ministrom, aby pred voľbami 1998 mohli rozhadzovať peniaze daňových poplatníkov ešte viac. Potom napríklad tomu, kto vlastní pravú stranícku legitimáciu. Alebo tomu, kto z úveru odvedie časť do straníckej kasy. Tomu, kto dá do kešene úradníka viac, dajú nižšie úroky. Kto dá do kešene úradníka menej, dostane vyššie úroky. Kto nedá nič, utrie gamby. Hovorím, že zo zákona vzniká skvelé prostredie na prehlbovanie už aj tak vysokej korupcie v našich štátnych úradoch. A čo sa stane, ak úver eximbanke podnikateľ nevráti? Absolútne nič. Sú tu predsa občania Slovenskej republiky, ktorí statočne platia dane a z týchto daní vláda straty uhradí.

    Rozkošná je aj formulácia § 21 ods. 1. Eximbanka bude zabezpečovať priame financovanie vývozných úverov strednodobého a dlhodobého charakteru na podporu vývozu najmä strojov, zariadení a investičných celkov vývozcov. Takáto vágna neparametrická formulácia nemá v zákone miesto. Možno má vzbudiť falošné nádeje napríklad fabrikám, ktoré vyrábali zbrojárinu, že im eximbanka začne poskytovať opäť lacné alebo nenávratné úvery a oni opäť budú môcť vyvážať to, čo vyvážali, tam, kam vyvážali. V skutočnosti ide o niečo iné. Vláda nemá na papieri žiadnu stratégiu hospodárskej politiky. Jej legislatívny rukopis je však jasný.

    Vláda najprv zrušila kupónovú privatizáciu, aby zachránila majetok podnikov pred občanmi. Potom nechala tento majetok rozkradnúť a vytvoriť novú slovenskú kapitálotvornú vrstvu. Potom prijala novelu zákona o cenných papieroch. Touto novelou sa umožnilo prejsť z povinne počítačom vedenej formy akcií na ich vydávanie aj v materializovanej, teda v papierovej podobe. A obchodovať s akciami aj mimo kapitálového trhu. Týmto koalícia uspokojila časť slovenskej kapitálotvornej vrstvy, ktorá za korunu kúpila a za tisíc korún chce predať. Treba však zabezpečiť aj záujmy tých, čo zatiaľ nechcú predať, ale ťažiť z podnikania. Treba ich chrániť. Treba pretláčať ich produkty na zahraničných trhoch za každú cenu, aj keby na to mali doplácať iní. Ekonóm teoretik by povedal, že návrhom zákona o eximbanke sa vytvára trhovo nekonformná inštitúcia s veľmi nejasným prostredím, ktorá nedokáže efektívne narábať so zverenými prostriedkami. Čudoval by sa takýto ekonóm, načo štát ide vyhodiť 10 miliárd slovenských korún na novú štátnu úverovo-poistnú inštitúciu, keď už vyhodil miliardy korún na novú štátnu banku, sotva fungujúcu banku Slovakia v Banskej Bystrici a štátnu poisťovaciu organizáciu s názvom Spoločnosť pre poistenie exportných úverov.

    A propos, pán minister a pán podpredseda vlády, načo a ako slúžia obe inštitúcie? Nemohli či nemali by sa venovať financovaniu dovozov, vývozov a poisťovaniu vývozných celkov? Tomu, kto sleduje vývoj legislatívy súčasnej vlády, však nemôže ujsť posilňovanie koncentrácie politickej a ekonomickej sily do vlastných rúk. Vláda plytvá daňovými prostriedkami občanov, prizerá sa neuveriteľnému rozkrádaniu bývalého štátneho majetku, prizerá sa čiernym kšeftom pri vývoze obilia, pri prevode bytov Fondu národného majetku ministrom a úradníkom fondu.

    Prokuratúra sa prizerá tiež, hoci predseda Najvyššieho kontrolného úradu Štefan Balejík vo výbore Národnej rady otvorene hovoril o korupcii na štátnych úradoch, hoci člen zboru expertov verejného obstarávania hovorí o obrovskej korupcii štátnych úradníkov, prizerá sa aj tomu, ako Gavorník hovorí o tom, že v privatizácii sú namočení aj politici, hoci nepriamo. Prizerá sa aj tomu, ako Rehák nevyvracia zainteresovanosť politikov v privatizácii, ale vyhovára sa len na oficiálne výpisy z obchodného registra. A, žiaľ, prizeráte sa tomu všetkému aj vy, pani poslankyne a páni poslanci z koalície. Nechcete rokovať o uvedených prechmatoch, zatĺkate, čo sa dá, dvíhate ruky za porušovanie zákonov.

    Schválením tohto zákona sa dopustíte dnes druhého zlého a druhého hanebného hlasovania. To prvé bolo aj také, ako ste povedali, pani Bartošíková, žasnem, že ste vy boli ochotná za to hlasovať. Prestaňte strkať hlavu do piesku a uvedomte si, že svojimi hlasovaniami prispievate k tomu, že Slovensko sa pomaly, ale isto mení na mafiánsky štát. Zákon, ktorý prerokúvame, túto tendenciu iba prehlbuje.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, pán minister financií a podpredseda vlády, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu tohto zákona. Chcela by som sa pokúsiť diskutovať veľmi vecne v záujme toho, aby sme si niektoré veci ozrejmili.

    Začala by som potrebnosťou vytvorenia eximbanky. Diskusia o potrebe vytvorenia eximbanky beží už niekoľko rokov. Na existenciu eximbanky v zahraničí nemáme veľa príkladov, ale niekoľko desiatok príkladov k dispozícii je.

    Asi od štvrtého štvrťroka 1995 začala sa výrazne zhoršovať zahraničnoobchodná bilancia v Slovenskej republike. Počítať sme s tým mali na základe indikácií už prv. Až v poslednom období sa urýchlili niektoré legislatívne kroky, ktorými vláda chce tento trend zmeniť. Medzitým negatívne výsledky v zahraničnom obchode, bohužiaľ, akcelerovali. Predbežné výsledky z minulého roka sa pohybujú niekde medzi 65 až 70 mld. Nevieme to zatiaľ povedať presne, pretože, žiaľbohu, naša informačná báza je taká nedokonalá, že záverečné výsledky o deficite zahraničného obchodu budú k dispozícii asi až v polroku 1997. Jedno je však isté, že došlo k radikálnemu zhoršeniu našej pozície v zahraničnom obchode.

    Chcem však uviesť, že s vytvorením eximbanky rovnako ako so schválením zákona o Fonde na podporu exportu sú spojené nadmerné a nerealistické očakávania. Ak sa niekto nazdáva, že vytvorením týchto inštitúcií - jedna z nich, i keď krívajúco, ale predsa, sa už rozbieha - dokáže zabrániť nepriaznivému vývoju v zahraničnoobchodnej bilancii, musím mu, bohužiaľ, povedať, že sa veľmi mýli. Dôvody vývoja v zahraničnom obchode sú hlbšie. Tieto dôvody sú veľmi dobre známe: sú spojené s celkovým vývojom konkurencieschopnosti slovenskej produkcie.

    V návrhu zákona sa uvažuje, že eximbanka bude poskytovať rozsiahle úvery, ktoré koniec koncov by mali mať exportný charakter. Myslím si, že tu sa dostávame na koreň hlbokých nedorozumení, ktoré sú spojené s predlohou tohto zákona. Principiálne nemožno mať zásadné námietky proti vytvoreniu eximbanky. Ale zároveň musím dodať, že zásadne nemožno súhlasiť s tým, akú filozofiu si zvolila vláda a osobitne predkladateľ - ministerstvo financií.

    V čom je neprijateľnosť predlohy? Podľa predstáv vlády má eximbanka vlastne nahrádzať komerčné banky, má zaplátať tú dieru, ktorá spočíva v nedostatku úverových zdrojov za primeranú cenu. A skutočne v tomto je základné nedorozumenie. Aj pán minister sa vo svojom úvodnom slove odvolával na analogické eximbanky, analogické podľa jeho predstáv, napríklad v USA, v Japonsku. Tu však treba jednoznačne povedať, že eximbanka v USA, eximbanka v Japonsku, ale aj mnohé iné, ktoré existujú, neboli primárne vytvorené preto, aby financovali exportné úvery. V zahraničí majú eximbanky doplnkovú financujúcu úlohu. Ich úloha je dopĺňať komerčné úverové činnosti bánk, čiže zaskakovať iba tam, kde komerčné banky z rôznych dôvodov nie sú schopné, resp. nemôžu poskytnúť úvery. Je to teda predovšetkým v tom prípade, kde je značné riziko. Preto - spolu s úlohou v obmedzených prípadoch poskytovať úvery - zahraničné eximbanky poskytujú poistenie pre komerčné a politické riziká.

    Dovoľte mi v záujme potvrdenia toho, čo tu hovorím, odcitovať aspoň niekoľko všeobecných zásad, na základe ktorých bola vytvorená a funguje eximbanka v USA. Aké boli ciele zriadenia tejto eximbanky? Cieľom zriadenia banky je finančná pomoc a vytváranie dobrých podmienok pre export a import atď. atď. Pri výkone svojich právomocí sa banka riadi politikou Kongresu, ktorú má dopĺňať a podporovať, a neusiluje sa konkurovať súkromnému kapitálu. Táto myšlienka sa opakuje v rôznych podobách ešte niekoľkokrát. Uvediem aspoň trošku spresňujúcu formuláciu. Banka vo všeobecnosti dopĺňa a podporuje využívanie súkromného kapitálu v zahraničnom obchode a pri zahraničných investíciách. Banka neposkytuje finančnú pomoc v takých prípadoch, keď sa na rovnaký účel dajú preukázateľne získať súkromné zdroje za prijateľných zmluvných podmienok.

    Na inom mieste sa zdôrazňuje, že banka sa usiluje dopĺňať a podporovať využitie súkromného kapitálu, že nie je určená na to, aby mu konkurovala. V tomto smere sa upravujú aj kapitálové zdroje eximbanky. V prípade eximbanky v USA sa veľmi jednoznačne hovorí, že banka môže poskytnúť pôžičky, záruky a poistenie v maximálnej výške 5 mld dolárov. Dôležité je si však uvedomiť, že týchto 5 mld dolárov, čo je limit stanovený zákonom, predstavuje iba päťnásobok základného imania tejto banky. Každý, kto len trošku rozumie bankovým činnostiam, jednoznačne hneď vie, že úverovanie pri úverových zdrojoch, ktoré predstavujú iba päťnásobok základného kapitálového vybavenia alebo základného imania, nemôže predstavovať základnú činnosť tejto inštitúcie. Skutočne toto číslo poukazuje iba na veľmi obmedzený doplnkový charakter financovania exportných úverov.

    Zámer predkladateľa je však diametrálne odlišný. Primárne, myslím, že tu treba skutočne položiť dôraz na slovo primárne, poskytovať úvery na podporu exportu, pozri § 21. Ako som už povedala, takéto riešenie eximbanky vonkoncom nie je bežné. Ale povedzme, že by sme prijali takýto prístup predkladateľa. Ak sa vláda rozhodla pristúpiť k tomu, aby sa zriadila inštitúcia, ktorá má prednostne poskytovať exportné úvery, potom však nejde o nič iné ako vlastne o vytvorenie novej komerčnej banky. Ak je to tak, v tomto prípade sa na ňu budú musieť vzťahovať všetky paragrafy zákona o bankách vrátane bankového dohľadu, požiadaviek na kapitálovú vybavenosť, na obozretné podnikanie atď. V žiadnom prípade by nebolo možné súhlasiť s ingerenciou štátu, resp. vlády v tejto inštitúcii, ktorá je podľa predlohy zákona značná a je vyjadrovaná napríklad v § 7, 8 atď., v § 17. Spočíva napríklad v tom, že vláda má obrovskú ingerenciu pri vymenúvaní členov do jednotlivých orgánov (ako je guvernér, viceguvernér, dozorná rada), že člen vlády sa môže zúčastňovať na rokovaní rady banky, atď. atď.

    Aj eximbanka v USA, v Japonsku atď. je charakterizovaná tým, že je v nej značná ingerencia štátu. Sú to štátne agentúry, sú to štátne podporné inštitúcie. Znovu však opakujem, že nie sú určené primárne na financovanie exportných úverov, sú teda určené len na určitú podpornú činnosť, ktorá by mala podporovať zámery exportnej politiky príslušnej vlády. Za týchto okolností je ingerencia štátu v týchto inštitúciách zdôvodnená.

    Čo však urobil predkladateľ? Na jednej strane siahol po normách, ktoré upravujú postavenie eximbanky v USA, Japonsku, možnože aj po niektorých iných normách. Prebral niektoré základné východiská týchto noriem. No na druhej strane k týmto predlohám, ktoré slúžili ako východisko, doplnil predstavu ministerstva financií a zrejme vlády Slovenskej republiky v tom smere, že eximbanka má byť zároveň aj primárne financujúcou inštitúciou. Je evidentné, že spojil to, čo je nespojiteľné. To, čo je iniciatíva predkladateľa, je nekonzistentné s predlohou zákona, ktorou sa pôvodne inšpiroval. Vznikol teda hybridný návrh. Na jednej strane je to primárne financujúca inštitúcia, ktorá má mať a mala by mať jednoznačne komerčný charakter, a na druhej strane je to inštitúcia s veľkou ingerenciou štátu.

    Treba si asi položiť otázku, prečo k tomuto došlo. Môžeme odpovedať, že je to odrazom nekvalifikovanosti úradníkov ministerstva financií. Myslím si, že nepochybne časť argumentácie je i v tomto. Podľa mojich informácií zďaleka nepreštudovali dostatočne zahraničné predlohy, ktoré k dispozícii boli, nevycestovali do zahraničia, aby si mnohé detaily prediskutovali. Ale nemyslím si, že toto je základná príčina, prečo máme predložený zákon v takejto podobe, v akej je. Pravdepodobne oveľa adekvátnejšie vysvetlenie je v tom, že je tu jednoducho zámer vytvoriť inštitúciu v takej podobe, ako je návrh zákona, ku ktorému sa teraz vyjadrujeme. Je to jednoducho preto, že za tým sú záujmy určitej podnikateľskej skupiny, ktorá vidí v eximbanke výhodný spôsob financovania svojich aktivít, na ktoré nie je schopná získať zdroje za bežných podmienok od domácich alebo zahraničných inštitúcií. Je však otázne, či skutočne má táto Národná rada pripraviť zákon iba pre určitú úzku podnikateľskú skupinu.

    Chcela by som uviesť, kde sú základné medzery zákona, ktoré nasvedčujú tomu, že so zákonom sú spojené veľmi vážne riziká, ktoré, myslím, veľmi čoskoro sa v slovenskom hospodárstve aj prejavia. Zákon nijakým spôsobom nestanovuje obmedzenie na použitie finančných zdrojov, a to ani v bežnom roku, ale ani celkovo. Chcem zopakovať, že zákon o eximbanke v USA veľmi jednoznačne hovorí, že banka môže poskytnúť pôžičky, záruky a poistenie v maximálnej výške 5 miliárd dolárov. Týmto spôsobom sú vlastne všetky činnosti eximbanky determinované a limitované. Žiaľbohu, ani v zákone, o ktorom rokujeme, ale ani v zákone o štátnom rozpočte na tento rok, a predpokladám, ani na nasledujúce roky, žiadne takéto obmedzenie nie je, resp. nebude.

    Za týchto predpokladov, keďže zo zákona podľa § 27 štát ručí za záväzky eximbanky vzniknuté pri získaní finančných prostriedkov na zahraničných finančných trhoch a za ostatné záväzky vzniknuté pri financovaní a poisťovaní vývozných úverov, vzniká veľmi vážne riziko, že môže dôjsť k ohrozeniu finančného hospodárenia vlády. Je totiž ľahko možné, že eximbanka získa značné zdroje. V zákone je síce povedané, že výšku záväzkov treba určiť v zákone o štátnom rozpočte, ale nie je povedané, v akom rozsahu sa tieto zdroje ročne môžu použiť. Znamená to, že použitie týchto zdrojov môže byť neadekvátne a môže vlastne znamenať vážne ohrozenie finančného hospodárenia v podobe nutnosti realizovať záväzky štátneho rozpočtu voči eximbanke.

    Zákon dostatočne neurčuje ani návratnosť prostriedkov, ako sme to už mali možnosť si vypočuť. Uvedomme si, že pri takých veľkých úverových aktivitách, ktoré sa tu predpokladajú, fakt, ak tu bude silná ingerencia štátu, môže to znamenať značné ohrozenie návratnosti úverov. Ak štát bude zasahovať do úverovej politiky tejto inštitúcie cez vymenúvanie zástupcov orgánov, cez účasť na rozhodnutiach rady banky a aj mnohými inými spôsobmi, ako, prosím, zaručíme, že sa budú poskytovať úvery na komerčných princípoch, a nie napríklad na princípoch politických alebo princípoch určitých iných väzieb?

    Chcem upozorniť, že predstava vytvoriť z tejto inštitúcie jednu silnú financujúcu inštitúciu, hovorí sa dokonca o celkovom kapitálovom vybavení až 70 miliárd, a fakt, že má do nej zasahovať alebo má mať v nej silnú ingerenciu štát, skutočne navodzuje veľmi vážne podozrenie, že sa vytvorí nová inštitúcia, ktorá za krátke obdobie bude charakterizovaná tým, že bude mať veľmi zle štruktúrované úverové portfólio. To, čo sa odohráva v slovenských finančných inštitúciách, ako je Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa, znovu sa opakujúca história roku 1993 v rokoch 1995 a 1996, veľmi rýchlo sa môže odohrať aj v eximbanke.

    Po tretie. I predo mnou sa už upozornilo na to, že tento zákon obmedzuje bankový dohľad. Znamená to, že v prípade eximbanky sa môže merať inými meradlami, môžu byť postavené inak pravidlá obozretného podnikania, úverová angažovanosť atď. atď. Veľmi rada by som si vypočula zdôvodnenie takéhoto prístupu, keďže táto banka, tak ako je zámer predkladateľa, má robiť bežné komerčné úverovanie.

    Po štvrté. Veľmi vážnou výhradou, o ktorej sa už diskutovalo, i keď nie zatiaľ tu, je výhrada v tom, že tento návrh zákona a jeho prípadná realizácia bude výraznou mierou zasahovať do menovej politiky štátu, resp. Národnej banky Slovenska. Vytvára sa takmer neobmedzená možnosť získavania zdrojov na domácich a zahraničných peňažných trhoch. Myslím si, že ak si uvedomíme, že už v roku 1997 je zámer vybaviť eximbanku 10 miliardami, 2 miliardy na základné vybavenie a rezervné fondy, 8 miliárd na financovanie, na fondy a poistenie, už hneď sa dostávame k faktu, že už v roku 1997 je vlastne tento zámer v rozpore so zámermi menovej politiky. A to je len 10 miliárd. Čo ak bude chcieť vláda svoj zámer dosiahnuť - predpokladaných 70 a viac miliárd kapitálového vybavenia banky akcelerovať a napríklad v budúcom roku sa bude snažiť emitovať dlhopisy za ďalších 15-20 miliárd?

    To, čo sa deje dnes na kapitálovom trhu a na trhu peňažnom, je, myslím, veľmi vážnym varovaním. Chcem upozorniť, že po krátkom spomalení rastu úrokových sadzieb na medzibankovom trhu, vďaka tomu, že sem prišiel krátkodobý zahraničný kapitál, možno ste si dneska otvorili noviny, príslušnú stranu, mali ste možnosť vidieť, že znovu dochádza k nárastu úrokových sadzieb na medzibankovom trhu a jednodňová hodnota znovu prekročila 20 %. Toto nie je v prvom rade zásluhou politiky Národnej banky Slovenska, jej politika je len reakciou na vládnu politiku v roku 1997. Uvedomme si dôsledky, ktoré môže nadobudnúť tento vývoj v nasledujúcom roku.

    Chcela by som teda zhrnúť, že predložený návrh zákona predstavuje veľmi vážne riziká na finančné hospodárenie štátu, na menový vývoj a, žiaľbohu, aj na celkový devízový okruh. Hovorí sa o tom, že eximbanka môže získavať peňažné zdroje na zahraničných peňažných trhoch. Už dneska, myslím si, že tí, čo sme informovanejší, vieme, že vývoj devízových rezerv nie je priaznivý. Je pravdepodobné, že zakrátko poklesne pod 3 mesiace dovozu. Nechcime, aby takýto vývoj pokračoval ďalej a shoršil sa v dôsledku ďalšieho rastu zahraničnej zadlženosti. Jeho vplyv na stabilitu meny dnes vieme veľmi ľahko predvídať.

    Na záver chcem požiadať predkladateľa, aby zvážil závažnosť toho, čo som tu povedala, ale čo zrejme povedia i ďalší, a aby rešpektoval to, čo sa diskutuje vo verejnosti. V žiadnom prípade takýto zákon zodpovedný ekonóm, zodpovedný poslanec podporiť nemôže.

    Na záver by som chcela predložiť návrh, aby sa na osobitné hlasovanie vyňali body spoločnej správy 2, 14 a 1, 5, 16, 18.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Kým vystúpi pán poslanec Vaškovič, prihlásil sa s faktickou poznámkou pán podpredseda Húska.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    oceňujem konštatovanie pani poslankyne Schmögnerovej, že metóda zostavovania a vytvárania takých podporných inštitúcií, ako je eximbanka, je praxou mnohých štátov sveta, na rozdiel od stanoviska pána poslanca Dzurindu, ktorý, bohužiaľ, to charakterizoval ako nejaký novotvar, ktorý nikde nepoznáme. Ale na druhej strane by som rád upozornil na vnútorný rozpor námietok voči návrhu.

    Na jednej strane pani poslankyňa hovorí, že je celkom prirodzené, že v tejto oblasti je všade vysoká ingerencia štátu pri podpore exportnej činnosti, a na strane druhej vytýka, že štát v tomto zmysle slova sa zapája do oblasti bankových operácií. Treba rovno povedať, že predkladané riešenie je síce riešením špeciálnej inštitúcie peňažného trhu, ale úplne konformné s trhovými podmienkami a opakovanou praxou.

    Druhá námietka: Na jednej strane pani poslankyňa hovorila, aké sú biedne podmienky na začiatku a aké sú obmedzené možnosti na úverové rozhodovanie. A potom zase hovorí doslova "vytvára sa neobmedzená možnosť získavania neobmedzených zdrojov". Táto skutočnosť je naozaj vzájomne protirečivá. Fakt je ten, že riešenie, ktoré môže navrhovať tento zákon, je len riešenie zárodkovej podoby.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne.

    Pán poslanec Dzurinda, ak chcete reagovať na pána podpredsedu Húsku, nie je to možné.

    Takže prosím, pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, on reagoval na pani poslankyňu Schmögnerovú.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    predrečníci, ktorí tu vystupovali, myslím si, obšírne hovorili o tejto problematike. S veľkou časťou ich názorov súhlasím a minimálne nad týmito názormi by sme sa mali vážne zamyslieť. Aj ja som si dal tú prácu a preštudoval som si zákony, ktoré platia vo svete (v niektorých krajinách), a musím konštatovať, že tomuto zákonu, tak ako je poňatý, podobnú paralelu nenájdeme nikde. Približuje sa tak trošku zákonu o eximbanke v Japonsku, ale keď si podrobne preštudujeme ich zákon a podmienky, v ktorých japonská ekonomika funguje, tak ten zákon je pre nás prakticky jednak nepoužiteľný a jednak sme z neho zobrali to, čo sa nám nehodí, a to, čo sa hodí, sme nechali bokom.

    Myslím si, že tento zákon má nasledujúce závažné nedostatky. Prvý nedostatok spočíva v tom, že príliš podrobne sa v ňom rieši vnútorná organizačná stránka eximbanky, ktorá sa mohla riešiť povedzme stanovami, a nie tak detailne sa riešia potom otázky vzťahov eximbanky k Národnej rade, Národnej banke Slovenska, a čo je najdôležitejšie, eximbanka má naformulovanú skutočne širokú pôsobnosť, a pritom táto širšia pôsobnosť nie je detailnejšie v zákone rozpracovaná, čo vzbudzuje podozrenia a dohady, ktoré tu odzneli. Vláda zvolila takú filozofiu, akú zvolila, keby bola pri moci opozícia, zrejme by zvolila inú koncepciu, to je v poriadku.

    Myslím si, že základný nedostatok je v tom, že skutočne treba niektoré veci z obsahového hľadiska presnejšie formulovať, a preto by som vás prosil o porozumenie - mám 22 pozmeňujúcich návrhov. Viem, že je veľmi nezáživné počúvať pozmeňujúce návrhy, a keby som ešte pri každom návrhu mal vysvetľovať, prečo je to tak, moje vystúpenie by trvalo príliš dlho. Preto sa sústredím len na prečítanie pozmeňujúcich návrhov, a aby sme mali aspoň nejaký kontakt, tak by bolo dobré, keby ste mali ten zákon v ruke a vždy ten príslušný paragraf, ktorý idem meniť, si zároveň aspoň skonfrontovali, lebo ináč je zrejme zbytočné ma počúvať a môžete si ísť dať do bufetu pivo alebo niečo iné. Takže idem priamo k veci.

    Návrh prvý. V § 9 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

    Návrh druhý. V § 9 ods. 2 sa pripája veta: "V prípade zistenia porušenia povinnosti orgánov eximbanky alebo ich členov alebo závažných nedostatkov v hospodárení eximbanky neodkladne o tom informuje štátny dozor ministerstva a podľa povahy problému požiada o zvolanie rady banky alebo rady riaditeľov." Tu iba stručná poznámka. Podľa môjho názoru dozorná rada mala desiatky bodov, kde sa vyjadruje k materiálom rady banky, ale nebolo precízne formulované, čo je vlastne jej funkciou. Myslím si, že tým, že sa presunul ten paragraf z jedničky do dvojky a že sa rozšíril o to, že má o tom informovať štátny dozor, je to veľmi dôležité. V zahraničí totiž jedným z dôležitých prvkov pri kontrolnej činnosti je fakt (aj v komerčných bankách), že tzv. complaisance manažér je povinný, ak zistí nedostatky v banke, jeho prvá zákonná povinnosť je upozorniť na to štátny dozor alebo bankový dozor. Keď to neurobí, tak, žiaľbohu, skončil ako complaisance manažér v komerčnej banke, v tejto aj v iných. Čiže toto je podľa mňa veľmi dôležitým ustanovením, aby takúto zodpovednosť členovia dozornej rady mali.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V § 10 ods. 6 pokračuje písmenom f), ktoré znie: "f) neplní povinnosti uvedené v § 9 ods. 1 a ods. 2".

    Pozmeňujúci návrh štvrtý. V § 14 ods. 2 sa za slová "a výkon činností" vkladajú slová "a hospodárenie".

    Piaty pozmeňujúci návrh. Nový § 18 znie, ods. 1: "Úverové podmienky, podmienky úverového poistenia, podmienky poskytovania záruk a tvorby fondov eximbanky určí vláda nariadením. Pri tvorbe týchto podmienok sa primerane riadi príslušnými ustanoveniami osobitných zákonov." Tu sa krátko pozastavím. Ide o to, že väčšina týchto podmienok je schvaľovaná vládou, ale myslím, že také závažné podmienky musia byť prijaté nariadením vlády, má to vyššiu právnu normu aj záväznosť a táto právna norma je aj kontrolovateľná, či je v súlade so zákonom. Ods. 2: "Uvedené podmienky obsahujú najmä spôsob a použitie prostriedkov fondov, kritériá na poskytovanie finančných prostriedkov, spôsob zabezpečenia ich návratnosti a ohodnotenie finančnej bonity dlžníka." Odsek 3: "Eximbanka pri svojej činnosti v zmysle tohto zákona, nekonkuruje komerčným bankám, ak tieto môžu poskytnúť úver v adekvátnej výške a za prijateľných zmluvných podmienok zo svojich zdrojov." Toto ustanovenie, vážení kolegovia, obsahuje zákon o eximbanke Japonska a takisto zákon o eximbanke Spojených štátov amerických. Dúfam, že to podporíte.

    Šiesty pozmeňujúci návrh. V § 21 v ods. 1 sa vypúšťa písmeno c) a nahrádza sa novým textom: "refinancovanie formou poskytovania zdrojov komerčným bankám na krytie vývozných kontraktov slovenských exportérov formou odberateľských alebo dodávateľských úverov".

    Pozmeňujúci návrh číslo 7. V § 21 ods. 2 znie: "Eximbanka je povinná po schválení radou banky predložiť vláde na schválenie: a) úverové programy eximbanky, b) návrh objemu prostriedkov na financovanie a zdroje financovania vypracované na základe úverových programov eximbanky."

    Pozmeňujúci návrh číslo 8. V § 21 ods. 3 sa časť vety "vládou schválenými úverovými podmienkami eximbanky" nahrádza slovami "nariadením vlády".

  • Pán poslanec, len sa chcem spýtať, § 21 ods. 2, to ste vypustili a dali nové znenie?

  • Áno. Deviaty pozmeňujúci návrh. Nový § 22 znie: "Odsek 1: Financovanie dovozných úverov vykoná banka v prípade výhodného projektu, ak komerčné banky nie sú schopné poskytnúť dovozcovi zdroje na dovoz." Odsek 2: "Pri financovaní dovozných úverov sa eximbanka riadi nariadením vlády."

    Desiaty pozmeňujúci návrh. V § 23 ods. 2 znie: "Eximbanka je povinná po schválení radou banky predkladať vláde na schválenie: a) programy úverového poistenia eximbanky, b) návrh objemu prostriedkov na poistenie a zdroje poistenia vypracované na základe vládou schválených programov úverového poistenia eximbanky."

    Jedenásty pozmeňujúci návrh. V § 23 ods. 4 sa časť vety "vládou schválenými podmienkami úverového poistenia eximbanky" nahrádza slovami "nariadením vlády".

    Dvanásty pozmeňujúci návrh. V § 24 ods. 3 sa časť vety "vládou schválenými podmienkami úverového poistenia eximbanky" nahrádza slovami "nariadením vlády".

    Trinásty pozmeňujúci návrh. V § 25 ods. 4 písm. b) znie: "poskytuje poradenstvo pre činnosti v zmysle tohto zákona".

    Štrnásty pozmeňujúci návrh. V § 25 ods. 5 písm. h) vypustiť.

    Pätnásty pozmeňujúci návrh. V § 25 ods. 5 písm. j) nahradiť novým textom: "V úverových podmienkach schválených nariadením vlády vláda po dohode s Národnou bankou Slovenska stanoví maximálnu výšku marže komerčných bánk, ktorú možno pripočítať k zdrojom získaným na financovanie vývozu v zmysle § 21 tohto zákona." Tu sa pozastavím. Toto je ustanovenie, ktoré je bežné v zákonoch všetkých či už eximbánk, alebo iných podporných inštitúcií vo svete.

    Šestnásty pozmeňujúci návrh. V § 25 sa dopĺňa nový odsek 8, ktorý znie: "Poskytnutie finančných a refinančných zdrojov eximbankou je podmienené poistením vývozných úverových rizík."

    Pozmeňujúci návrh sedemnásty. V § 26 sa za slovo "určí" doplní slovo "vyhláškou".

    Pozmeňujúci návrh číslo 18. V § 28 sa časť vety "vládou schválenými podmienkami poskytovania záruk eximbankou" nahrádza slovami "nariadením vlády".

    Devätnásty pozmeňujúci návrh. V § 29 vypustiť ods. 3.

    Dvadsiaty pozmeňujúci návrh. V § 31 ods. 1 vypustiť písm. b), ostatné písmená označiť ako b) c), d).

    Dvadsiaty prvý pozmeňujúci návrh. V § 31 sa vypúšťa odsek 3, ostatné odseky sa prečíslujú.

    A posledný pozmeňujúci návrh. V § 31 sa slová "schválené vládou" nahrádzajú slovami "vydané nariadením vlády".

    Vzhľadom na to, že ide o značné množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré niekde tak trošku zasahujú aj do konštrukcie tohto zákona, chcel by som poprosiť pána spravodajcu alebo dať procedurálny návrh, aby sa po dnešnej diskusii prerušila rozprava k tomuto bodu, aby sme pokračovali až v piatok, aby boli všetky pozmeňujúce návrhy dané v písomnej forme a aby sme si mohli ešte vydiskutovať niektoré problémy, prípadne v záujme veci ešte urobiť nejaké korekcie v piatok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo si chce vziať ešte v rámci rozpravy pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok. Začal by som tým posledným návrhom. Súhlasím s tým, aby bol daný priestor na spracovanie niektorých konkrétnych návrhov, ktoré kolega Vaškovič predložil, a myslím si, že budeme schopní urobiť to do zajtra. Toľko k termínu hlasovania.

    Teraz k tomu, čo sa tu povedalo. Ekonómovia nemôžu hovoriť o tom, že eximbanka je nevídanou inštitúciou, ako sa nám tu niektorí snažia nahovoriť, a že by išla táto banka proti záujmom občanov. Ja si myslím, že občania a podnikatelia predovšetkým potrebujú, aby prosperovala slovenská ekonomika, a tá môže prosperovať predovšetkým vtedy, keď budeme výrazne aktívni v zahraničnoekonomických vzťahoch, keď naše tovary uspejú rovnako, ako uspievali doteraz, a naša obchodná bilancia sa bude zlepšovať. Nehodlám o tom hlbšie diskutovať, lebo tu neboli vznášané argumenty, ale to, že by sa išlo proti záujmom podnikateľov alebo dovozcom tým, že oni budú odvádzať 5 stotín percenta za uskutočnené aktivity, za garanciu štátom, to sa hádam nemôže myslieť vážne. Naozaj netreba, aby sme týmto spôsobom smerovali úvahy.

    Pokiaľ ide o nejaké poznámky, že je to trhovo nekonformná inštitúcia, odpoveď na túto otázku by som, ak dovolíte, spojil aj s odpoveďou na to, čo tu spomínala kolegyňa Schmögnerová, že nie je možné brať a u nás predpokladať, že táto inštitúcia môže mať rovnaké podmienky a možnosti, že iné, vrátane americkej alebo japonskej, majú takú pozíciu, že v podstate nie sú štátne, nekonkurujú súkromnému sektoru a podobne. Ja si myslím, že najjednoduchšie a najzreteľnejšie fakty sú tie, ktoré máme o japonskej eximbanke.

    Pousilujem sa neunavovať vás dlho, ale uviesť len fakty, ako je to uvedené v základnej informácii o tejto banke. Jej účelom je podpora a doplnenie dovozu, vývozu a financovanie zahraničných investícií uskutočňovaných všeobecnými finančnými inštitúciami za účelom posilnenia ekonomickej výmeny Japonska so zahraničím najmä v oblasti obchodu.

    Kapitál vývoznej a dovoznej banky je získaný ako štátny príspevok. Vážení, toto stojí za pozornosť! Pri zakladaní banky predstavoval objem dotácií zo štátneho rozpočtu 118 miliárd jenov, k decembru (zhruba za 10 rokov) vzrástol na 985 miliárd, teda vyše deväťkrát, a o dva roky neskôr je to už 1 300 miliárd. A to, myslím si, hovorí za všetko. Preto sa neobávame toho, že by táto inštitúcia bola akýmsi "ciciakom" zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, predpokladám, že sú iné, odlišné podmienky Slovenska. Ale hádam poznatky týchto inštitúcií nemožno brať na ľahkú váhu. A pokladať vrcholných manažérov Japonska, ktorí priviedli z mizérie celý tento veľký národ a štát k prospechu, aký má - ja by som sa neodvážil pokladať ich za hlupákov za to, že založili eximbanku.

    A ešte pre úplnosť: Najefektívnejšou a najznámejšou je kanadská eximbanka, ktorá v podstate dosiahla taký prospech, že teraz sa stala samostatnou, nezávislou od štátneho rozpočtu. Som presvedčený, že (podobne ako slovenská ekonomika doteraz) v perspektíve aj naša eximbanka bude k tomu smerovať.

    Tiež by som sa, pani kolegyňa, nebál vopred toho, že jej hrozí zlé portfólio, ak bude uskutočňovaný dozor nad touto bankou, tak ako sa uvažuje v návrhu zákona: ministerstvom financií a Národnou bankou. Lebo Národná banka stanovuje spôsoby, termíny fungovania aj kontroly tejto banky, v § 31, 37 toto všetko je dosť precízne uvedené. Samozrejme, niektoré precizácie, čo uviedol najmä kolega Vaškovič, pomáhajú toto zlepšiť a myslím si, že ich posúdime a niektoré akceptujeme. Teda nemožno tu hovoriť o obmedzovaní bankového dozoru. Nemyslím si tiež, že by bolo treba brať do úvahy - to hovorím dopredu kolegovi Vaškovičovi - takéto precizácie, ako on uvádzal, komplexne, pretože v mnohom by nahrádzali v podstate vyhlášky, o ktorých sa nemožno v zákone takto rozširovať.

    A o tom, že by eximbanka mala konkurovať komerčným bankám, rovnako nemožno hovoriť. Toto je banka orientovaná na strednodobé a dlhodobé úvery. Je to dosť precízne v návrhu uvedené. A aj podmienky budú spresňované, budú smerované účelovo. Preto si nemyslím, že je to konkurencia terajším komerčným bankám. Táto banka vôbec nerobí s vkladmi obyvateľstva atď. Niektoré operácie vôbec nevykonáva, preto je to osobitná inštitúcia. Práve z toho dôvodu si myslím, že môžeme všetci bez obavy, bez strašiakov, spokojne za túto inštitúciu hlasovať. Želal by som tejto ekonomike, nám všetkým, aby táto banka začala činnosť čím skôr a čo najrazantnejšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

  • Chcem reagovať na pána poslanca Lysáka. Pán poslanec, viete, tých O,05 % to tak marginálne znie, ale je to 270 miliónov Sk ročne, keď to prerátate na koruny. To už je lepšie číslo, čo poviete?

  • Hlas poslanca Lysáka: Áno, ale vo vzťahu k tomu objemu, ktorý je exportovaný alebo importovaný.

  • Záleží na tom, ako sa na toho koňa pozriete. Ale nie je to také marginálne číslo, že čo, no 0,05 %. Hovoríme o 270 mil. korún, o ktorých by som rád rozhodoval, komu dám, a komu nedám.

    Druhá moja poznámka. Pozrite sa, hovorili ste, že občania Slovenska alebo podnikatelia nie sú nejako ohrození. Zoberte si § 27 - ručenie štátu. "Štát ručí za záväzky eximbanky vzniknuté pri získavaní finančných prostriedkov na zahraničných finančných trhoch a za ostatné záväzky vzniknuté pri financovaní a poisťovaní vývozných úverov eximbankou." Kto to teda zaplatí? Štát ručí. Kto je to štát? Štátny rozpočet. Čo je to štátny rozpočet? Dane občanov. Tak nepchajme hlavu do piesku.

    A tretia poznámka. Pozrite sa, iste je to pravda, že základ bol japonský zákon, ale to, ako ste ho učesali, ako o tom hovorila aj pani poslankyňa Schmögnerová, to je naozaj už hybrid, ktorý sa nedá rozpoznať. Mám pred sebou napríklad zákon číslo 121 zo 16. júna 1931, z prvej republiky, pán poslanec. Volá sa Zákon o podpore zahraničného obchodu, je stručný, jasný, má dve hlavy. Prvá sa volá Fond pre poisťovanie vývozných úverov. Tam sa napríklad píše, kto všetko je v komisii fondu pre poisťovanie vývozných úverov. Okrem ministerských úradníkov tam máte Národnú banku, Poštovú sporiteľňu, peňažné ústavy na vývozných obchodoch prevažne zúčastnené, primeraný počet zástupcov organizácií hospodárskych odvetví na vývozoch zainteresovaných, živnostníkov, neviem, koho všetko. Jednoducho obrovská verejná kontrola. A záruky. Nájdete tam povedzme pasáž, kde sa hovorí pri štátnych zárukách za vývozné úvery, čo obsahuje aj tento zákon, že stratu najmenej 35 % z pohľadávky nesie vývozca sám. To je zákon z roku 1931.

    My neobjavujme teplú vodu, len urobme zákon prehľadný, zrozumiteľný, jasný, povedzme každému, za akých podmienok sa k peniazom môžeme dostať, a potom jednoducho bude všetko v najlepšom poriadku.

  • Potlesk. Hlasy v sále.

  • Spravodajca môže kedykoľvek požiadať o slovo.

  • Veľmi stručne. Stavím sa s vami, podobne ako kedysi s kolegom Filkusom, že bude veľký záujem o tieto úvery a že bude problém dostať sa do zástupu záujemcov o poskytnutie, či už dodávateľských, alebo odberateľských úverov. Samozrejme, to si môžeme povedať až neskôr, keď naštartuje činnosť. Ale príklady práve tých najúspešnejších - kanadskej a japonskej banky - hovoria o tom. A hovoria o tom aj Maďari. Veľmi podrobne o tom informovali pracovníci, ktorí s nimi robili. Hovorím, vysoko oceňujem, že bola poskytnutá takáto skúsenosť, ktorá je negatívna. To pokiaľ ide o výšku tých 5 stotín.

    K tomu, že záruky platí štát. Tie záruky budú platené z týchto prostriedkov, o ktorých hovoríme. Ale tie záruky budú platené z činnosti a z rozvoja ekonomiky, ktorá bude týmto podporená. Keď raz podporíme a zasejeme na jar, čo sa nám o nejaký ten rok uhradí, a to bude, povedzme, nejaká výška 100, a my naraz máme niekde garantovať výškou desiatich, tak si myslím, že pri očakávaní zisku 100 risk tých desiatich stojí za to. To je môj názor.

    A že je zákon hybrid? Skutočne som ho, môžem vám garantovať, tak ako som to hovoril vo výbore, poctivo "zošrotoval". Prešiel som ho podrobne, porovnával s ďalšími. Vidí sa mi, že tentokrát sa predkladateľom podarilo (a to môžu povedať aj právnici) urobiť prehľadný a dosť jednoznačný zákon. Je zložitý, pretože svojím spôsobom zavádza u nás novú inštitúciu. Ale sú tam uvedené aj tie zahraničné poznatky, o ktorých som hovoril, pozitívne aj negatívne. Stojí to za to.

    Pokiaľ ide o kontrolu, aj u nás v tejto banke budú predstavitelia rôznych inštitúcií. Naozaj je to tam uvedené. Takže si nemyslím, že by bola šanca, aby toto bola niečia preferencia. Tam sú jednoznačne stanovené smery, kam má eximbanka smerovať. A preto si myslím, že naozaj nemožno mať obavy teraz dopredu, že by tento zákon mohol kohosi ohroziť. Neohrozí ani gloriolu jednej inštitúcie, ani prospech ďalších. Som naozaj presvedčený, že táto inštitúcia je potrebná a prospeje slovenskej ekonomike.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, neviem, či nie je možné vystúpiť v rozprave, ale neviem, prečo ste to umožnili spravodajcovi, ktorý vystúpil druhýkrát evidentne s príspevkom ako v rozprave.

  • Pán poslanec, strácate čas, on vám to vysvetlí.

  • Ale dobre. Myslím si, že ekonomické argumentácie, ktoré tu odznievajú, sú zaujímavé, ale tá právna argumentácia, pán kolega Lysák, nebola správna, pretože § 37 nehovorí o žiadnom bankovom dozore NBS, ale o štátnom dozore, ktorý sa má realizovať cez ministerstvo financií. A to je podľa mňa veľký rozdiel. Navyše si myslím, že návrh, tak ako je predložený, má viacero systémových postupov, ktoré sú založené na nereálnych a skutočnosť zľahčujúcich predpokladoch, aj pokiaľ sa oprieme o právny poriadok. Napr. ide o spolupôsobenie eximbanky pri zabezpečovaní stability meny, ďalej o koordinovaný postup na zahraničných finančných trhoch, čo je ťažko zrealizovateľné, neviem si doslova dobre predstaviť v tej konštrukcii zákona, ako to zrealizujete.

    Ďalej si myslím, že je najmenej systémovo sporné prideľovanie garancií vlády Slovenskej republiky pre eximbanku. V tejto otázke sa stotožňujem s tým, čo tu už odznelo. Jednoducho povedané, podľa príslušných ustanovení najmä § 22 a 23 by eximbanka mohla svojou činnosťou neprípustným spôsobom zasiahnuť do tých oblastí, za ktoré je jednoznačne podľa zákona Národnej banky Slovenskej republiky zodpovedná výlučne Národná banka, čiže systémové previazanie v návrhu jednoducho neexistuje.

    Predložený návrh podľa mňa možno charakterizovať ako zákon, ktorý zasahuje do oblasti meny, devízového hospodárstva a bankovníctva, a žiadal by si podľa mňa podstatnejšie prepracovanie na to, aby sme ho posúdili aj z hľadiska systémového usporiadania v právnom poriadku. Preto si myslím, že je na mieste návrh, aby sa nie zajtra hlasovalo, ale aby sme zasa požiadali povedzme jeden výbor, ktorý prehodnotí pripomienky prednesené pánom kolegom (signál zariadenia na meranie času) Vaškovičom, aby tieto pripomienky mohli byť potom...

  • ...seriózne zapracované. Ja mám ešte 15 sekúnd, pán predseda.

  • Už je po pätnástich sekundách. Pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne. Pri tejto argumentácii za a proti, a to, čo poviem najmä na margo vystúpenia spravodajcu, treba odlíšiť skutočnosť, že eximbanka je nevyhnutná, potrebná, najmä za existujúcich podmienok 60 až 70 miliárd deficitu v obchodnej bilancii atď. To nikto nespochybňuje. Ale konštelácia tohto zákona, konštrukcia toho zákona a jeho paragrafov, jeho vecná náplň je mimoriadne problematická.

    Pravdepodobne spravodajca dobre nepochopil riziko napríklad pre celý devízový okruh. Veď zásah do menovej politiky, najmä cez strednodobé, dlhodobé poskytovanie úverov s vyňatím bankovej kontroly Národnou bankou Slovenska je zásah do menovej politiky, to je zásah, ktorý sa bude diať bez kontroly toho, kto je zodpovedný za stabilizáciu menovej politiky - Národnej banky. Keď si zoberiete napríklad konštrukciu rady banky alebo dozornej rady, no kde je tam priestor na to, že sa ustrážilo riziko menovej politiky alebo celého devízového okruhu? Z hľadiska komerčného postavenia tejto banky je jednoznačné, že bude mať omnoho väčšie výhody, lebo v tomto prípade štát omnoho viacej garantuje, a pre ostatné komerčné banky je to obrovský handicap. Čiže v tom treba pochopiť, čím sa poškodzujú záujmy podnikateľov, občanov. Nie priamo, ale prostredníctvom tých daní, prostredníctvom rizík pre celý devízový okruh, prostredníctvom rizík menovej politiky, najmä konšteláciou tých orgánov, ktoré táto banka má vytvoriť. A proti tomu diskutujeme, proti tomu hovoríme.

    Skončím s tým, že naozaj by bolo dobré prijať návrh poslanca Vila Vaškoviča vrátiť zákon a potom o prepracovanom diskutovať.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fogaš, keby ste si prečítali § 27 ods. 8, tak tam to máte, že spravodajca, kedykoľvek požiada o slovo, môže vystúpiť.

    Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Aby sme si rozumeli, pán poslanec Lysák, eximbanka alebo organizácia podporujúca financovanie zahraničných vývozov už tu dávno mala byť. Ja som sa pýtal vo svojom príspevku, že načo sme zriaďovali napríklad štátnu banku Slovakia, aby sme si dobre rozumeli. Ale súčasťou zákona by mali byť aj jasné podmienky. Zákon by mal byť priehľadný. Tie podmienky by mali dávať možnosť každému. Ale zákon, kde sa rieši omáčka a podmienky sa prenášajú na vládu, to prosím nejde. To nejde, to dáva veľké možnosti štátnym úradníkom a možnosti zneužitia.

    Vrele súhlasím s vami, keď ste hovorili, že bude obrovský záujem o tieto úvery. Samozrejme, že bude obrovský záujem, a samozrejme, keď to bude v rukách vlády, že je to bujné prostredie na rast korupcie.

    Po tretie. Povedali ste, čo oceňujem, že ste pozorne "šrotovali" tento zákon, tak ste povedali, a ubezpečovali ste ma, že v orgánoch banky sú aj tie iné inštitúcie. No ja vám chcem povedať, že najvyšší orgán - rada banky - má 11 členov, guvernér, traja viceguvernéri, traja vrchní riaditelia banky a štyria ďalší členovia rady banky. Z tých jedenástich osem vymenúva vláda priamo na návrh ministra financií a tých troch vrchných riaditeľov, to znamená zamestnancov banky, vláda na návrh guvernéra. Kde je tam jeden-jediný z nejakej inej organizácie? Takže šrotovať ste možno šrotovali, ale nie pozorne.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.

  • Chcem reagovať na vystúpenie pána spravodajcu v tom zmysle, že si myslím, že tá lehota je naozaj veľmi krátka na dôsledné posúdenie dosahov, ktoré to môže mať. (Aj pri tom, čo ste hovorili vy, pán predseda, že má možnosť vystúpiť niekoľkokrát, potom sa stráca zmysel toho, že kto je spravodajca a kto je predkladateľ.) Rád by som v tejto súvislosti zareagoval i na tie náklady, ktoré ste spomínali, ktoré budú potrebné na zriadenie banky. Podľa dôvodovej správy nároky na štátny rozpočet súvisiaci so zriadením eximbanky budú 10 mld korún. Náš rozpočet je plánovaný na 30 mld korún. Kto pokryje zvýšenie rozpočtu na 40 mld a ako sa to odrazí na hodnotení Slovenskej republiky? To sa pýtam aj predkladateľa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vzhľadom na to, že sa prerokúva veľmi vážna vec, čo sa týka bankovníctva, mal by tu sedieť aj guvernér Národnej banky Slovenska. Bol by som rád, pán predseda, keby ste ho dali zavolať do rokovacej sály.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, guvernér banky nemusí chodiť do Národnej rady. On má len možnosť. A ak je požiadavka na prítomnosť guvernéra, musíme si odhlasovať, že si to prajeme. To môžem len považovať za váš procedurálny návrh.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kým vyslovím, že je skončená rozprava, chcem upozorniť na niektoré veci. Viete, že do rozpravy sa už nemôže nikto prihlásiť. Pán poslanec Vaškovič navrhol, aby sme rozpravu neukončili a pokračovali ďalej. Podľa rokovacieho poriadku to nejde. Podľa rokovacieho poriadku môžeme urobiť, že prerušíme, poveríme niektorý výbor, ktorý sa vyjadrí k týmto pozmeňujúcim návrhom, a potom spoločný spravodajca po vyjadrení tohto výboru bude tlmočiť názory výboru a povie, či budeme za ne hlasovať, alebo nie. To je jedna možnosť. Druhá možnosť je taká, že rozprava sa riadne ukončí, ale k hlasovaniu pristúpime zajtra, pozajtra alebo ako sa dohodneme. Čiže toto sú návrhy, ktoré môžeme realizovať. Takže prosím, neskončil som rozpravu. Musíte dať procedurálny návrh, pán poslanec. Čiže beriem to tak, že dávate procedurálny návrh podľa § 29 ods. 2. Áno? Budeme hlasovať teraz o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Vaškoviča.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Vaškoviča podľa § 29, aby sme vrátili toto rokovanie do výboru, ten sa vyjadrí k pripomienkam poslanca a podľa toho budeme potom rokovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento návrh pána poslanca neprešiel.

    O druhom pozmeňujúcom návrhu nemusím dať hlasovať, ak je súhlas s tým, aby sme nehlasovali teraz po ukončení rozpravy, ale aby sme hlasovali inokedy.

  • Hlasy v sále.

  • Takže súhlasíme s tým? Nemusím dať hlasovať, aby sme nehlasovali dnes, ale aby sme hlasovali o tomto až zajtra. Inak môže aj každý klub zaujať potom pred hlasovaním stanovisko k prerokúvanej veci. Takže nič sa tu nedeje. Súhlasíte s tým, alebo mám dať hlasovať, že je skončená rozprava a prerušujeme?

  • Hlasy v sále.

  • Dobre.

    Pýtam sa ešte, či sa chce vyjadriť pán minister.

  • Odpoveď ministra Kozlíka, že sa chce vyjadriť.

  • Ešte pán poslanec Garai dal procedurálny návrh, aby sme pozvali pána guvernéra banky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či zavoláme pána guvernéra. Neviem síce načo, ale...

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Prosím, pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi reagovať na pripomienky a diskusiu, ktorá k tomuto zákonu odznela.

    V prvom rade by som pripomenul, že zahraničný obchod v Slovenskej republike je absolútne kardinálna záležitosť, že 60 % hrubého domáceho produktu predstavuje export Slovenskej republiky. Ak si hovoríme, kam chceme smerovať a kam máme orientovať hospodársku politiku a jej nástroje, jednoznačne je to podpora zahraničného obchodu, a ak máme dlhodobý cieľ priblížiť sa ku krajinám Európskej únie, to nie je len dobiehať krajiny Európskej únie, čo sa týka hrubého domáceho produktu na hlavu na jedného občana, kde pri tom zjednodušenom prepočte len v platných kurzoch je to desaťkrát zvýšiť hrubý domáci produkt alebo cez prepočet na paritu slovenskej koruny troj- štvornásobne zvýšiť hrubý domáci produkt. A to presne sa viaže aj na objemy zahraničného obchodu, predovšetkým exportu, a práve ešte ten podiel exportu na výkonnosti ekonomiky na hrubom domácom produkte by sa mal perspektívne prehlbovať, pokiaľ sa nechceme v tejto ekonomike zadusiť. To je absolútne kardinálna záležitosť, absolútna priorita tejto ekonomiky.

    Ja som vôbec nemusel byť v tomto parlamente. Mohli sme inštitúty podpory zahraničného exportu riešiť zriadením peňažného ústavu v kompetencii ministerstva financií s tými istými finančnými tokmi, čo sa týka záruk vlády, boli by ste to, vážení páni poslanci a poslankyne z opozície, sledovali len z obďaleč, prípadne by ste sa k tomu vyjadrovali kdesi, pokiaľ by išlo niečo cez dlhopisy, pri štátnom rozpočte a prakticky by ste sa k tomu vôbec nevedeli vyjadrovať, pokiaľ by to išlo cez získavanie zdrojov, či už prostredníctvom emisií, bondov alebo rôznymi inými formami získavania zahraničných zdrojov.

    V tomto parlamente stojím preto, že sme sa rozhodli ísť skutočne na absolútne riešenie tohto problému, nehrať sa na polovičné riešenie a ísť priamo na zriadenie eximbanky zo zákona s tým, že takáto inštitúcia už nebude inštitúciou typu spoločnosti pre poistenie exportu, ktorú 3 roky, či federálne ministerstvo financií (a možno aj viac rokov) a ďalšie obdobie slovenské ministerstvo financií muselo vodiť za ručičku a každé rozhodnutie sa vlastne odohrávalo kdesi v porade vedenia ministerstva financií, takže chceme, aby sme vytvorili silnú svojprávnu inštitúciu zo zákona, ktorá bude mať aj zákonné oprávnenia, ale, samozrejme, aj zákonom režimovaný celý postup svojho konania. Ak tu padli zbytočne silné slová zo strany niektorých poslancov, ja som už trošku odvykol od mítingovej rétoriky v tomto parlamente, objavila sa tu zas, ak tento zákon (ako sa vyjadril niektorý z poslancov) rieši omáčky, potom aj zákon o Národnej banke Slovenska rieši omáčky, lebo v mnohých záležitostiach konštrukcia tohto zákona, najmä čo sa týka tých inštitucionálnych záležitosti, je podobná. Takže myslím, že nie je dôvod na zbytočne silné slová. Pokiaľ ide o ďalšie aspekty tej politiky, je tu určitá obava, že vláda bude zneužívať svoju pozíciu práve cez eximbanku. Je tu určitý paradox, ktorý vyjadrila možno pani poslankyňa Schmögnerová, že na jednej strane je tu obrovský tlak na zastavenie privatizácie komerčných bánk, na ktoré má vplyv trebárs štát, vláda (nepriamo cez Fond národného majetku), ale na druhej strane je tu vyslovovaná obava, že ideme vytvárať inštitúciu, na ktorú vláda má vplyv, že sa môžu poskytovať politicky orientované úvery. Tak v komerčných bankách to nevadí a blokujeme privatizáciu, ale v banke, ako je exim, naopak tvrdíme opačne, že nebodaj vláda bude mať vplyv a môže ovplyvňovať politickú orientáciu úverov.

    Asi každá vláda bude mať predovšetkým záujem riešiť funkčnosť a činnosť eximbanky tak, aby skutočne efektívne fungovala, lebo žiadna vláda nehrá asi krátkodobú stratégiu, hrá dlhodobejšiu stratégiu, a efektívne fungovanie takejto inštitúcie môže len pomôcť etablovaniu sa vlády a prípadne potom aj úspešne fungovať príslušným politickým zoskupeniam v ďalších voľbách. Takže prosím vidieť tieto záležitosti z dlhodobejšieho hľadiska.

    Dovoľte mi ešte dotknúť sa inej oblasti, pretože tu padali v tej diskusii aj určité názory na celkový vývoj na peňažnom trhu. Chcem zdôrazniť, že vláda tak v roku 1995, ako aj v roku 1996 robila absolútne zodpovednú finančnú politiku. Môžem to doložiť vyjadreniami veľvyslancov Európskej únie, s ktorými som sa stretol minulý týždeň, a absolútne ústami holandského chargé d'affaires, ktorý vlastne zastupuje predsedajúcu krajinu Európskej únie, bolo jednoznačne vyjadrené, že vnímajú rozhodujúci podiel vládnej finančnej politiky na stabilnom, rovnovážnom vývoji tejto ekonomiky a že vnímajú menovú politiku, ktorú takisto oceňujú, ako politiku, ktorá sa odohráva na pozadí zodpovednej hospodárskej a finančnej politiky vlády. Toto mi tlmočil, ja to tlmočím aj poslancom tohto parlamentu.

    Chcem tým vyjadriť základný vzťah, ktorý si možno pletieme aj v tomto parlamente, a to je vzťah vlády a Národnej banky. Národná banka je, samozrejme, zo zákona nezávislá, najmä v plnení § 2 zákona o Národnej banke, ktorý sa týka menovej politiky. Ale to neznamená, že v ďalších častiach zákona o Národnej banke a vôbec v činnosti Národnej banky má podporovať hospodársku politiku vlády. To znamená, že ten základný rámec celkových hospodárskych procesov v štáte (a to je jedno, či na Slovensku, alebo v Amerike) zadáva vláda a zadávajú príslušné inštitúcie vlády. Tým však nespochybňujem tú vôľu a voľnosť Národnej banky v tom, že sama má absolútny vplyv na menovú politiku. Ale opäť v tej menovej politike musí byť rovnovážnosť s hospodárskou politikou vlády, musí na ňu prihliadať.

    A v tomto zmysle musím zdôrazniť, že vláda v roku 1995 vo fiškálnom okruhu, keď berieme verejný sektor, dosiahla kladný výsledok, to znamená prebytok. To vari nedosiahol nikto, možno ani Česká republika, pretože mala deficity vo verejných rozpočtoch, najmä v rozpočte obce a miest. Na druhej strane v roku 1996 bol síce zaznamenaný verejný deficit fiškálny, podľa zástupcov menového fondu, s ktorými som bol pred troma dňami, odhad je 1,3 % hrubého domáceho produktu, ale to je opäť jeden z najlepších výsledkov v Európe a vo svete z hľadiska rozpočtových výsledkov vôbec.

    Preto vláda sa oprávnene pýtala aj v sobotu zástupcov bankovej sféry, ako to, že pri takýchto výsledkoch rozpočtového hospodárenia, pri 5,4-percentnej miere inflácie, pri 7-percentnom raste hrubého domáceho produktu, máme na Slovensku úrokové sadzby troj- až štvornásobne vyššie, ako je miera inflácie. Takže na toto sme žiadali odpoveď, určité závery sa urobili a myslím si, že aj menová politika musí mať určitý rovnovážny vývoj, že nie je možné jednorazovo naháňať a mať predstavu, že zrazíme v krátkom období agregát M2 - peňažný agregát, čím absolútne vytvoríme pretlak na peňažnom trhu, a bez ohľadu na to, ako sa zodpovedne vláda správa a vytvára priestor na rozumný hospodársky vývoj a na pokles úrokov, tak nám vyletia úroky do neba, kdesi na úroveň roku 1993. Takže máme začo ako vláda kritizovať aj Národnú banku, aj komerčné banky z hľadiska toho, čo sa odvinulo teraz na prelome roku 1996-1997. Ale treba o tom komunikovať a, samozrejme, hľadať riešenia. Myslím, že nájdeme východiská z toho stavu.

    A ďalej, ani Národná banka sa nesmie fetišizovať. Je to normálna inštitúcia ako všetky ostatné a sú štáty, ktoré majú národné banky dokonca súkromné a tieto centrálne banky konajú na základe nejakých zákonných oprávnení, a sú súkromné. Takže my ju máme v inej pozícii, máme ju v pozícii centrálnej, štátnej, de facto banky zriadenej zákonom, ale podobne ideme vytvárať ďalšiu banku a nevidím dôvod padať do mdlôb alebo zbytočne neprimerane reagovať.

    Ak je teda vláda najvyšší orgán exekutívy, dali sme si jasný smer podporiť export, exportné aktivity, tak si dočerta na to musíme vytvoriť aj nejaké inštitúcie a tou inštitúciou je eximbanka. Samozrejme, môžeme o nej diskutovať, o rozsahu tých činností. Opäť som povedal, že pre Slovensko je absolútnou prioritou, ale absolútnou, je export. My nie sme v rovine Spojených štátov alebo Ruska, alebo Poľska, kde export predstavuje 20-30 % podielu na hrubom domácom produkte. My ho máme 60, a keď nám padne export, padne táto ekonomika. To bol dôvod, prečo sme takto išli do definície eximbanky. Samozrejme, život potom potvrdí, vyvráti niektoré čiastkové záležitosti, ale ten základný ťah je definovaný, a preto je definovaná aj priama úverová zaangažovanosť, ale popritom, samozrejme, celý ten diapazón ďalších nástrojov, ktoré vo svete eximbanky bežne využívajú.

    Poopravil by som názor, či americká alebo niektoré iné banky nejdú aj do priamych vzťahov. Idú aj do priamych vzťahov. Mal som príležitosť stretnúť sa so zástupcami japonskej eximbanky. Bývalý americký veľvyslanec tu vehementne presadzoval niektoré aktivity, ktoré mali byť práve prefinancované americkou eximbankou, vyžadovali sa tam však vládne záruky a nevideli sme niektoré tie projekty ako plne efektívne. A o japonskej eximbanke ani nehovorím, tá má veľmi rozsiahle kompetencie v tomto smere.

    Ak sa tu spochybňovali tie záležitosti, že eximbanka má aj právo ísť do priamych úverových vzťahov, tu si treba uvedomiť, že stav bánk na Slovensku, tých rozhodujúcich, nie je najlepší, ale nie je katastrofálny. Je predpoklad riešenia aj v rámci vlastných síl slovenských bánk, aj s prispením štátneho rozpočtu, aj s využitím podriadených dlhov, to znamená existuje reálna cesta zlepšenia bánk. Ale jedno je isté: peniaze na Slovensku sú momentálne veľmi drahé. Aj predtým boli drahé, a najmä z hľadiska vytvorenia konkurenčných podmienok pre našich podnikateľov, to je jedno, či veľkých, či malých, boli veľmi zložité. Aj dĺžka peňazí, toho úverovania, bola príliš krátka. A naši podnikatelia exportéri nie kvalitou, lebo aj kvalita je, samozrejme, problém, ale spôsobom financovania boli v značnom obmedzení a musíme riešiť ten priestor. Ako sa budú ozdravovať slovenské banky, určite sa bude zmenšovať priestor eximbanky z hľadiska priamych vzťahov a skôr potom pôjde cez kooperáciu s komerčnými bankami.

    Ten podnet pána poslanca Vaškoviča bol zaujímavý - ohľadne tej nekonkurencie eximbanky, ale myslím, že to príde, že momentálne je tá situácia taká, že bodaj by boli zdroje a bol priestor eximbanky poskytovať efektívnejšie a výhodnejšie úvery, než majú schopnosť dnes naše komerčné banky. Lebo nemajú ani dosť zdrojov, ani dosť primeraných zdrojov. Keby bolo dosť zdrojov, tak... ja by som to zase dokladoval na vývoji roku 1996. Došlo k významnej štrukturálnej zmene v exporte Slovenskej republiky, keď export strojárskej produkcie vzrástol skoro na dvojnásobok a bol by ešte vyšší, možno percentuálne radovo o 5 %, keby boli zdroje na prefinancovanie tohto exportu, a išlo pritom o export, ktorý už mal finančné krytie, ktorý sa teda vracal, bol návratný z hľadiska platieb, bol to platbyschopný export. Takže to všetko je pre nás varovaním a signálom, aby sme rýchlo a efektívne tento problém riešili.

    Ďalej: chýba nám inštitúcia na to, aby sme vedeli, to znamená eximbanka je inštitúciou, ktorá na seba bude vedieť natiahnuť príslušné zdroje, a to práve vyplýva zo suverénneho rizika, ktoré zadáva tento zákon. Samozrejme, takýto systém, takáto banka musí mať aj náležité usmernenie a celý ten vnútorný systém dopracovaný tak, ako ho navrhuje príslušný zákon.

    Pokiaľ ide o niektoré spochybnenia, že táto banka môže trebárs kupovať štátne dlhopisy alebo pokladničné poukážky atď., to môžu všetky bankové inštitúcie, dokonca vláda sa môže rozhodnúť, že štátne obligácie dá možnosť nakúpiť občanom, alebo ich predá do zahraničia, čím sa úplne môže vyhnúť trebárs tomuto bankovému trhu. Ale my nechceme ísť touto cestou, stále hľadáme spôsob, ako riešiť aj krytie deficitu štátneho rozpočtu alebo štátneho dlhu prostredníctvom vnútorného trhu, prostredníctvom našich komerčných bánk. A prečo by do tohto nemohla vstupovať aj eximbanka, ak bude mať na to voľné zdroje? Podobne do toho vstupujú aj ďalšie inštitúcie, takže v tom by som žiadnu tragédiu nevidel.

    Klasifikovať úradníkov ministerstva financií ako neschopných... Pani poslankyňa, možno raz budete členkou vlády a potom vám doprajem prísť pred úradníkov ministerstva financií, ubezpečujem vás, že tam budú sedieť tí istí, takže nie je to najlepší spôsob. Zachytávam to v novinách. Treba možno myslieť aj perspektívne. Myslím, že vložili do toho všetky schopnosti a pokúšali sa, myslím, veľmi korektne a seriózne tento zákon spracovať, ako sa pokúšajú určite s plným nasadením riešiť aj iné problémy v oblasti finančnej politiky.

    Takže opäť by som zdôraznil jednu vec, že celý svet hľadá a celý svet formuje systémy podpory exportu. Nemôžeme sa orientovať na to, že by sme veci riešili tým, že zablokujeme dovozy. Pre Slovenskú republiku je jediná šanca: po prvé využiť rezervy, ktoré máme a ešte sú stále vysoké a dajú sa skutočne efektívne využiť, a, samozrejme, nasmerovať ich na export.

    Celý svet si to rieši po svojom. Slovenská republika prichádza so svojím modelom. Pokúsil som sa aj v tom väčšom priestore vysvetliť, prečo ideme s týmto modelom. Dokladal som to stavom bánk, potrebami podnikov, ktoré majú priestor na export, a nevedia sa prefinancovať. Chcem povedať, že 10 mld neslúži na vlastné vybudovanie banky, že to sú peniaze na kapitálové vybavenie banky, na určité základné vybavenie fondov banky, to znamená, to sú už peniaze, ktoré budú reálne fungovať pre činnosť banky. Začíname dvoma miliardami a postupne, nie tak, aby sme rozbili celý peňažný systém. Myslím, že vláda za tie niečo viac ako dva roky preukázala citlivosť, dostatočnú citlivosť pre zodpovednú politiku, a verím, že tak budú konať aj ďalšie vlády, že nebudú konať sebazničujúco, že tu bude určitý vývoj a ideálne bude, keď ten vývoj bude čo najrýchlejší.

    Opäť, keď hovoríme hornú hranicu 70 mld korún kapitálového vybavenia, neviďme to len na obrate zahraničného obchodu, ktorý je dnes 500-600 mld, viďme to na tom, koľko chceme dosiahnuť perspektívne. Hovoril som pri prepočte na paritu slovenskej koruny, že je to troj- až štvornásobok, a potom nám tých 70 môže byť aj málo. Ale to je, samozrejme, vzdialený horizont. Najbližší horizont pre nás je zabezpečiť 2 mld a postupne v pote tvári sa pokúšať aj efektívnou politikou tejto banky, aj efektívnou rozpočtovou politikou, aj získavaním zahraničných zdrojov vytvárať predpoklady na veľmi ambiciózne fungovanie tejto banky.

    Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Ešte sa pýtam pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Myslím, že v poznámkach ste sa už vyjadrili. Chcete sa vyjadriť? Nie. Myslím, že netreba.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže sa blíži 19.00 hodina, myslím, že nezačneme ďalší zákon, a to vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru. Alebo, ak poviete, že áno, ešte...

  • Súhlas s prerušením rokovania.

  • Takže prerušujem rokovanie dnešnej schôdze s tým, že v tomto bode programu budeme pokračovať po spracovaní pripomienok z rozpravy hlasovaním.

    Ešte by som prosil predsedov klubov, keďže vznikli určité zmeny v návrhoch na členov jednotlivých kontrolných výborov, o ktorých sme dnes hlasovali, aby mi zajtra do 12.00 hodiny nahlásili poslancov, ktorých navrhujú do týchto výborov.

    Ďakujem. Dobrú noc.