• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnej schôdzi sa riadne ospravedlnila pani poslankyňa Belohorská.

    Na 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú pani poslankyňa Melánia Kolláriková a pán poslanec Zsolt Komlósy. Náhradníkmi budú pán poslanec Stanislav Líška a pán poslanec Marián Polák.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    schôdzu som zvolal na základe článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na požiadanie skupiny 31 poslancov.

    Žiadosť na zvolanie schôdze aj program schôdze máte pred sebou.

    Predtým, ako dám hlasovať, prosím, zrejme ide o ohlásenie náhradných kariet.

    Pán poslanec Magvaši.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    podľa § 13 ods. 3 rokovacieho poriadku navrhujem za poslancov klubu Spoločná voľba doplniť program 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod: Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 529.

    Návrh odôvodňujem tým, že tento návrh bol na programe 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ale z dôvodu predčasného ukončenia tejto schôdze nebol zatiaľ prerokovaný. Pretože predpokladaný termín ďalšieho rokovania Národnej rady Slovenskej republiky je až začiatok februára 1997, oneskorí sa uplatňovanie sociálne citlivých zmien v Štátnom fonde rozvoja bývania minimálne o jeden štvrťrok.

    Vyzývam vás, kolegyne a kolegovia, aby sme pri našom hašterení, taktizovaní a dobiehaní sa jeden druhého mysleli aj na našich občanov, na mladé domácnosti, ťažko telesne postihnutých občanov a občanov, ktorí potrebujú pomoc. Preukážme takto dostatok citu a tolerancie, snahy riešiť dennodenné problémy jednoduchých ľudí našej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem len predniesť záver z politického grémia, kde bolo dohodnuté, a nakoniec je to aj podľa pravidiel, ktoré máme v Národnej rade Slovenskej republiky, že tento program sa nikdy nerozširuje, ak je schôdza zvolaná na základe žiadosti poslancov s konkrétnym návrhom na program schôdze. Samozrejme, že dám o návrhu hlasovať.

    Ďalej pán poslanec Urban.

  • Pán predseda, dovoľte, aby som vám oznámil, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám len otázku, či tento návrh zákona, kvôli ktorému bola zvolaná schôdza, prešiel výbormi. Ak nie, navrhujem ho stiahnuť z programu.

  • Pán poslanec, budeme hlasovať o programe.

    Pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda,

    uvedomujem si zložitosť návrhu pána kolegu Magvašiho, ale obávam sa, že je nevyhnutné tento návrh zákona prerokovať v tomto roku, pretože sa prijatím zákona o štátnom rozpočte presunula novela zákona o stavebnom sporení, čiže nebude môcť vyplácať prémiu. Tento zákon jednoducho musíme prerokovať do konca roku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Až dnes sme prišli na to, akú politiku robí Strana demokratickej ľavice. Ak by tu bola bývala včera a prezentovala sa, mohli sme zákon prerokovať. Nehnevajte sa, jednoducho vás odsudzujem.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Magvaši.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vaša historická pamäť siaha dozadu asi dva dni. Prvá schôdza bola zvolaná z 3. na 4. novembra a následne ste zvolali presne na základe tohto paragrafu druhú, ktorú ste rozšírili o ďalších päť bodov. A teraz hovoríte, že rozširovať sa nesmie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, tam bolo úplne iné ustanovenie článku, podľa ktorého ste dávali návrh na zvolanie. Aj teraz ste dali chybne, a len mojou toleranciou som túto schôdzu takto zvolal. Ja som ju vôbec zvolať nemusel. Pani poslankyňa Rusnáková to môže potvrdiť.

    Pán poslanec Kanis.

  • Pán predseda, chcem vás upozorniť, že argument, ktorý používate, že nie je možné rozšírenie mimoriadnej schôdze, si vyžaduje o tom uznesenie Národnej rady. Chcem vás upozorniť, že toto uznesenie bolo prijaté v minulom volebnom období a jeho skončením sa vyčerpalo, to znamená, že táto zásada neplatí v tomto volebnom období, iba v prípade, že by opäť Národná rada prijala takéto uznesenie.

  • Pán poslanec, som veľmi rád, keď nepočujete, čo poviem, a potom takto reagujete. Zoberte si záznam a prečítajte si, že som povedal "naše pravidlá", čiže nepovedal som iné.

  • Ale žiadne pravidlá v tomto prípade nemáme. Bolo to pravidlo v minulom volebnom období, ktoré sa vyčerpalo ukončením volebného obdobia.

  • Vážený pán predseda, oznamujem, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Pán podpredseda Ľupták, bol by som rád, keby ste prestali nálepkovať politické strany, kto tu robí oportunistickú politiku. O tom by sme mohli naozaj veľmi dlho diskutovať. My sme včera protestovali proti tomu, akým spôsobom bol prerokovaný rozpočet Fondu národného majetku a je právom opozície používať pri prerokúvaní aj obštrukciu.

    Ďalej chcem povedať, že Strana demokratickej ľavice chce podporiť váš návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, tak nechápem, prečo takto reagujete na takýto postup. Môžeme pokojne o tom hlasovať, nikto nám v tom nebráni. A ak nechcete rokovať o vlastnom návrhu, tak pokojne hlasujte proti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fico, vy mi už nič nemusíte hovoriť, vás dobre poznám, vašu taktiku dobre poznám.

  • Ruch v sále.

  • A znova vám hovorím, SDĽ-károm, prepáčte, že to musím povedať, že sa pasujete za ľavicovú stranu. Ty si nikdy ľavičiarom nebol, ani nebudeš. Nikdy. A prosím ťa, mal si možnosť včera s celým tvojím klubom tu sedieť a mal si možnosť hlasovať. Odišiel si, tak ako celá opozícia. O čo ti vlastne ide? Pýtam sa ťa.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Mikloško.

    Pokoj, páni poslanci, idú sviatky radosti, tak...

  • Šum v sále.

  • Pán predseda, chcel by som len pánu podpredsedovi Ľuptákovi povedať, aby hlasoval za návrh tohto zákona, lebo už máte také nízke preferencie, že už nemáte kde klesnúť. Už klesnete do mínusovej polohy, keď nebudete o tom hlasovať.

  • Ďakujem.

    Vážení poslanci, pani poslankyne, ak Strana demokratickej ľavice dala návrh na rozšírenie bodu programu, ak by to malo prejsť, tak ja dávam tiež návrh na rozšírenie bodu programu, a to, aby sme prijali uznesenie o legislatívnych pravidlách, ktoré tiež boli na minulej schôdzi, tie potrebujeme ešte viac - ak sa teda bude rozširovať program schôdze.

    Pán podpredseda Ľupták.

  • Pán Mikloško, dobre si pamätáte, ako ste rukou mávali nad Ľuptákom, keď išiel do volieb. Dobre si pamätáte, aké preferencie ste nám dávali (Fokus - štatistický úrad). Aj tak sme vám rybník vypálili. A pamätajte si to, bude to aj v budúcich voľbách. Kresťanskodemokratické hnutie bude mať problém, aby sa tam dostalo, lebo kresťanskí robotníci sa pripoja k nám, nie k vám.

  • Smiech v sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skončíme. Boli tu dva návrhy na rozšírenie programu tejto schôdze. Jeden návrh je, aby sme prerokovali bod programu z 22. schôdze, a to fond bývania. Prosím, ideme hlasovať za tento návrh.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, druhý návrh bol môj, aby sme prijali uznesenie o legislatívnych pravidlách. Je to potrebné, ak sme rozšírili schôdzu. Prosím, aby sme tento bod prijali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Prijali sme tento doplňujúci návrh na dnešnú schôdzu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o návrhu programu schôdze ako celku s tým, že vám prečítam návrh skupiny poslancov.

    Skupina poslancov navrhuje na program tejto schôdze dva body a to:

    1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb., tlač 574.

    2. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky.

    Tento druhý bod prichádza do úvahy na prerokovanie len v tom prípade, ak by neprešiel prvý bod.

    Budeme teda hlasovať o tomto návrhu skupiny poslancov aj s doplňujúcimi bodmi programu, ktoré sme schválili.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme si schválili program tejto schôdze.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    keďže ide o návrhy, ktoré neboli prerokované vo výboroch Národnej rady, ide o návrh zákona, ktorým sa mení základný zákon tejto republiky - ústava, navrhujem a vydám rozhodnutie, aby návrh zákona bol doručený všetkým výborom okrem mandátového výboru a výboru pre konflikt záujmov s tým, že dávam na to hodinovú prestávku. O 11.00 hodine sa stretneme a budeme rokovať na základe uznesení a spoločného uznesenia, ktoré vypracuje gestorský výbor, ktorým bude ústavnoprávny výbor.

    Prosím, bude prestávka do 11.00 hodiny. Všetky výbory hneď môžu zasadnúť. Návrh zákona máte všetci, výbory môžu hneď zasadnúť.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať po prestávke v prerušenej schôdzi Národnej rady.

    Najskôr sa hlási pán poslanec Brňák. Prosím, aby to boli len návrhy týkajúce sa procesu prerokúvania.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nakoľko ústavnoprávny výbor bol ustanovený ako garančný výbor k prvým dvom bodom dnešného rokovania a keďže spoločná správa sa ešte spracúva, chcel by som vás požiadať, pán predseda, a Národnú radu, aby sme mohli ešte pozdržať čas asi na jednu hodinu, kým bude tento materiál z jednotlivých výborov komplexný. A aby sme v tom čase využili čas efektívne, prípadne by sme mohli prerokovať legislatívne pravidlá, ktoré sa predkladajú.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že to je racionálny návrh, ak spravodajca a predkladateľ sú to schopní urobiť. Takže dám o tom hlasovať alebo je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas v sále.

  • Pristúpime k prerokovaniu

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Návrh bol predložený na minulej schôdzi, máte to ešte na stoloch, ako tlač 571.

    Prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby predniesol návrh.

    Prepáčte, medzitým sa ešte s faktickou poznámkou hlásil pán poslanec Líška.

  • Ďakujem, pán predseda, nebude to faktická, bude to procedurálny návrh.

    Zhruba pred poldruha hodinou Národná rada doplnila program mimoriadnej schôdze Národnej rady o dva body, ktoré sme vlastne neprerokovali včera, keďže bola ukončená riadna schôdza. Chcem poznamenať, že je mi veľmi ľúto, že sme neskončili program tak, ako bol pôvodne stanovený na 21. schôdzu, pretože okrem týchto dvoch bodov, ktoré boli dodatočne zaradené do programu tejto mimoriadnej 23. schôdze, sme neprerokovali ani veľmi dôležitý zákon o ochranných známkach. Práve z toho dôvodu, aj vzhľadom na to, že Slovenská republika je medzinárodnými dohovormi, naposledy Madridským protokolom a ďalšími ustanoveniami, viazaná harmonizovať svoju legislatívu v tejto oblasti od 1. 1. 1997 s právom Európskej únie, dávam procedurálny návrh, aby za predpokladu, že sa podarí zabezpečiť účasť predkladateľky, ktorou zrejme je podpredsedníčka vlády pani Tóthová, návrh zákona o ochranných známkach bol zaradený do programu tejto mimoriadnej schôdze. Chcem povedať, že som tento návrh prerokoval aj s podpredsedníčkou vlády pani doktorkou Tóthovou.

  • Ďakujem. Pán poslanec, mohli sme to urobiť, keď sme rozširovali program.

  • Pani podpredsedníčka tu nebola.

  • Prosím, dokončíme tento bod programu a potom dám hlasovať o vašom procedurálnom návrhu.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v mene a na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 12. 12. 1996 predložil návrh Legislatívnych pravidiel na tvorbu zákonov. Predmetný návrh bol spracovaný na základe zmocnenia vyplývajúceho z § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ktorý uvádza, citujem: "Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli Národná rada svojím uznesením. Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné."

    Na zabezpečenie tejto úlohy spracoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v súčinnosti s legislatívnym odborom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnym odborom vlády Slovenskej republiky predmetný materiál, ktorý ste dostali ako tlač 571. Legislatívne pravidlá na tvorbu zákonov prerokoval ústavnoprávny výbor na svojej 66. schôdzi dňa 11. 12. 1996, pričom prijal uznesenie číslo 366, ktoré je súčasťou materiálu tlač 571. Pripomienky a pozmeňovacie návrhy prijaté na tejto schôdzi sú už do textu návrhu legislatívnych pravidiel zapracované, keďže ide o návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a sú už súčasťou predkladaného návrhu.

    Pri predkladaní návrhu treba uviesť, že do termínu rokovania som napriek svojej písomnej požiadavke nedostal oficiálne vyjadrenie podpredsedníčky vlády Slovenskej republiky pani Kataríny Tóthovej, ktorú som o stanovisko požiadal listom zo dňa 26. 11. 1996 s termínom na vyjadrenie do 10. 12. 1996. S ohľadom na termín konania 21., alternatívne tejto mimoriadnej schôdze, a na skutočnosť, že nový rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky nadobúda účinnosť 1. 1. 1997, nemožno odkladať rokovanie o tomto návrhu na neskorší termín, a preto vám predkladám návrh Legislatívnych pravidiel na tvorbu zákonov na schválenie s tým, že Národná rada Slovenskej republiky ich schváli uznesením, ktorého budú prílohou. Súčasne odporúčam v tomto uznesení rozhodnúť, že Legislatívne pravidlá na tvorbu zákonov budú v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov uverejnené v úplnom znení v Zbierke zákonov.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánu predsedovi výboru. Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Sečánsky. Prosím, aby informoval Národnú radu o priebehu prerokovania legislatívnych pravidiel vo výboroch.

  • Pán predseda, dámy a páni, vážení prítomní,

    pán predseda pridelil prerokovanie legislatívnych pravidiel Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, ktorý uznesením číslo 366 zo dňa 11. 12. 1996 rozhodol takto:

    "Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval Legislatívne pravidlá na tvorbu zákonov a

    A. súhlasí s Legislatívnymi pravidlami na tvorbu zákonov v znení podmienok uvedených v prílohe tohto uznesenia,"

    Pripomínam, že tieto pripomienky sú zapracované v tlači 571, ktorú ste dostali.

    "B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Legislatívne pravidlá na tvorbu zákonov schváliť s tým, že Národná rada Slovenskej republiky rozhodne o uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v súlade s § 1 ods. 2 písm. a) zákona o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

    1. uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa schvaľujú Legislatívne pravidlá na tvorbu zákonov,

    2. Legislatívnych pravidiel na tvorbu zákonov,

    C. poveruje predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady pána Brňáka, aby uviedol návrh Legislatívnych pravidiel na tvorbu zákonov a návrh uznesenia na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

    Pripomínam, že uznesenia máte v tlači 571. Dovoľte, aby som ho prečítal.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Legislatívnych pravidiel na tvorbu zákonov

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

    A. podľa § 69 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Legislatívne pravidlá tvorby zákonov tlač 571;

    B. podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. uverejnenie tohto uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vrátane Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky."

    Pán predseda, to je všetko. Hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Počuli ste návrh uznesenia, ktoré vyšlo z nášho ústavnoprávneho výboru.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne som nedostal prihlášku. Ako prvý sa hlási pán spoločný spravodajca.

  • Dámy a páni,

    súčasťou tlače 571 okrem samotných legislatívnych pravidiel je aj doložka zlučiteľnosti a legislatívno-technické pokyny, ktorými sa konkretizuje legislatívna technika tvorby zákonov. K návrhu legislatívnych pravidiel budem odporúčať niektoré zmeny. Pripomínam, že ide čiste o technicko-legislatívne zmeny a v žiadnom prípade nejde o zmenu obsahu.

    Prvý návrh - odporúčam upraviť zmenu systematiky a zmeniť poradie článkov takto: po článku 5 začleniť články 9 a 10, potom by nasledovali články 6 až 8 a na záver články 11 až 13. Teda súčasné označenie článkov by bolo takéto: 1, 2, 3, 4, 5, 9, 10, 6, 7, 8, 11, 12, 13. V konečnom znení sa to prečísluje do príslušného poradia.

    Druhá zmena - v článku 4 v druhom odseku na konci druhej vety odporúčam pojem "termíny" nahradiť slovami "správnu právnu terminológiu". Tá veta by znela takto: "Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu." V treťom odseku toho istého článku v piatej vete odporúčam nahradiť časť "v jazyku upravovaného odvetvia" výrazom "v upravovanom odvetví". Prečítam celú vetu: "Cudzie slová možno použiť len výnimočne, ak sú súčasťou používanej právnej terminológie, ak sa bežne používajú v upravovanom odvetví..." - veta pokračuje ďalej.

    Ďalší návrh - v článku 5 v prvej vete navrhujem slová "recipovaný zákon" nahradiť slovami "recipované ustanovenie zákona". Veta by znela takto: "Do zákona sa nesmie preberať (recipovať) ustanovenie iného zákona, lebo recipované ustanovenie zákona sa stáva súčasťou zákona..." a veta pokračuje ďalej.

    V článku 11 v prvom odseku druhej a tretej vety namiesto "v samostatnom článku" použiť slová "v osobitnom článku".

    V článku 13 v druhom odseku slová "nadobúdajú platnosť" nahradiť slovami "sú záväzné od". Prečítam celú vetu: "Tieto legislatívne pravidlá sú záväzné od 1. januára 1997."

    V prílohe máte aj legislatívno-technické pokyny, tam mám prakticky len dve pripomienky.

    V bode 6 pokynov na konci pripojiť túto vetu: "Ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné číslovky do 10 i nad 10, vypisujú sa číslicami." Tento bod 6 rieši písanie základných čísloviek a hovorí sa v ňom toto: "Ak ide o číslovky od 1 do 10, tak sa vypisujú číslicami, ak ide o číslovky nad 10, tak sa vypisujú slovom." Ale môže sa stať, že v jednej a tej istej vete alebo v jednom a tom istom ustanovení sa vyskytne určité rozpätie, napríklad od 9 do 11. Myslím si, že by nebolo celkom správne, keby sme 9 napísali číslicou a 11 už by sme museli písať slovom. Preto navrhujeme toto ustanovenie: "Ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné číslovky do 10 i nad 10, vypisujú sa číslicami."

    Posledná pripomienka je k bodu 19 legislatívno-technických pokynov. V tomto bode sa uvádzajú príklady na splnomocnenie orgánu štátnej správy na vydanie podzákonných noriem. Uvedené sú tam tri príklady. Myslím, že sú uvedené zbytočne, lebo naozaj ide len o príklady, teda nejde o úplne vyčerpávajúce vymenovanie, a stačil by príklad číslo 2: "Podrobnosti o... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo..." - neviem ktoré.

    Preto navrhujem, aby príklad na začiatku štvrtého riadku "Ministerstvo sa splnomocňuje", celý piaty riadok a potom riadky, ktoré nasledujú na konci tohto odseku - "Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví..." atď." sa odtiaľto vypustili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Moravčík.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám dve otázky a jeden návrh.

    V článku 1 nie je jasné, ktoré ustanovenia týchto pravidiel sa vzťahujú na návrhy predkladané vládou. Z tohto textu to vôbec nie je jasné. Odporúčal by som presne vymenovať, ktoré články sa vzťahujú alebo ktoré články sa nevzťahujú. Čiže táto dikcia "s výnimkou postupu pri príprave prerokovaní návrhu zákonov podávaných vládou" je nezrozumiteľná, nie je jasná. To znamená, že ani to ustanovenie, kde sa hovorí o prerokovaní zákonov, sa nevzťahuje, alebo čo sa vlastne nevzťahuje na vládu? To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka: V článku 4 ods. 3 treba chápať dikciu "v záujme jazykovej správnosti je nutné, aby ten, kto pripravuje návrh zákona, si vyžiadal k nemu stanovisko" ako povinnosť? To znamená, že každý z poslancov, napríklad ten, kto pripraví taký návrh zákona, ktorý bude mať jeden článok, alebo bude mať 2 - 3 paragrafy, má priložiť tiež vyjadrenie jazykového ústavu alebo nejakej inštitúcie? Či to takto bolo myslené. Myslím si, že je to trošku silné ustanovenie, že by to mohlo byť formulované inak, ak je to myslené takto, a nie je to myslené ako odporúčanie.

    Potom v článku 2 by som odporúčal upraviť dikciu v prvom odseku v prvej vete, pretože cieľom legislatívnych prác pri tvorbe zákona nie je to, čo je tu povedané, ale cieľom legislatívnych prác je upraviť určité spoločenské vzťahy. To je formálna stránka. Tá dikcia by bolo správnejšia, keby sa upravila tak, že cieľom legislatívnych prác pri tvorbe zákona je upraviť predmet tak, aby sa navrhovaný zákon stal prirodzenou súčasťou... atď.

  • Ďakujem. Nikto viac sa nehlási do rozpravy. Pýtam sa pána predkladateľa alebo pána spoločného spravodajcu, či sa chcú vyjadriť k tým dvom otázkam pána poslanca.

    Predseda výboru pán Brňák.

  • Ak môžem, pán predseda, z miesta, pretože viac vystúpení nebolo, takže nebude potrebné reagovať v rámci záverečného slova.

    Je pravdou, že ustanovenie článku 1 týchto legislatívnych pravidiel nie je celkom štandardné. Vychádzali sme z tej skutočnosti, že ideálne by bolo, keby tieto legislatívne pravidlá boli prijaté vo forme zákona, a vtedy vlastne by bolo automatické a zrejmé, že tieto legislatívne pravidlá platia pre všetky subjekty, ktoré disponujú zákonodarnou iniciatívou. Vzhľadom na to, že tento postup bol značne komplikovaný aj z hľadiska pružnosti a operatívnosti takýchto zmien, zvolil sa nakoniec ten postup, že tieto legislatívne pravidlá schvaľujeme formou uznesenia Národnej rady. Forma uznesenia Národnej rady ako taká má svoju záväznosť a platnosť dovnútra parlamentu, a nie až tak navonok. Preto sme po istých rokovaniach aj s vládnou legislatívou dospeli ku kompromisu, že síce nemôžeme ukladať uznesením navonok vláde čo všetko má po formálnej stránke návrh obsahovať, ale na druhej strane si môžeme určiť takýto záväzok na pôde parlamentu. To znamená, že na jednej strane neberieme právo vláde, aby postupovala podľa nejakých svojich kritérií a postupov, pokiaľ ide o prvé pripomienkové medzirezortné konanie a podobne, ale na druhej strane tvrdíme, že ak tento návrh príde na pôdu parlamentu a ďalej bude o ňom rokovať Národná rada, budeme postupovať podľa týchto pravidiel, ktoré sme si stanovili a ktoré sú takýmto spôsobom nepriamo záväzné aj pre vládu Slovenskej republiky. Je to, priznávam, neštandardný postup, ale lepšie riešenie sme v tomto smere nenašli.

    Pokiaľ ide o pripomienku k článku 4 ods. 3 ohľadne jazykovedného ústavu, samozrejme, že je to požiadavka, ktorá má generálnu povahu, ktorej samotné nerešpektovanie nemá za následok odmietnutie návrhu zákona. Je to v podstate požiadavka, tak ako aj iné požiadavky, ktoré v týchto legislatívnych pravidlách sú, kde so žiadnou z nich individuálne nie je spojené riziko odmietnutia takéhoto návrhu zákona. Samozrejme, že isté riziko tu bude, a toto riziko môže spočívať v tom, že ak bude návrh zákona veľmi široký, pozostávajúci z 200 - 300 paragrafov a nájdu sa tam rôzne archaizmy a rôzne nespisovné výrazy, môže niekto v prvom čítaní toto namietať a môže byť už - povedzme - na základe tohto nedostatku odporúčané predkladateľom, aby takýto návrh vrátili a prepracovali. Samozrejme, ak to bude novela s jedným paragrafom, kde bude znenie neproblematické aj štylisticky, nebude sa dogmaticky trvať na tejto požiadavke, lebo by to bol nezmysel.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Ftáčnik.

  • Mám len veľmi stručnú faktickú poznámku, aby sme v zmysle toho, čo teraz hovoril predseda ústavnoprávneho výboru, upravili článok 4 odsek 3, to slovo "je nutné" nahradili "odporúčaním", pretože odporúčanie bude naznačovať, že je potrebné, aby sa takýmto spôsobom postupovalo, ale umožní to taký výklad, o ktorom sa tu hovorilo, že pri tých rozsiahlejších normách zrejme treba, aby sa to stalo. Dokonca by sme tam mohli doplniť slovo "rozsiahlejší" návrh zákona, že ten je potrebné konzultovať. Čiže ísť na to tak, pretože tieto pravidlá zakladajú možnosť vrátiť zákon navrhovateľovi, aby tu nebola taká taxatívna úprava, ktorá umožní nejakým spôsobom - nechcem povedať - nadužívať toto pravidlo, aby som nepoužil slovo "zneužiť", lebo by som nechcel nikoho podozrievať. Ale to odporúčanie, myslím si, by naznačilo úmysel či potrebu konzultovať zákon s príslušným jazykovedným pracoviskom, ale nenaznačovalo by to, že to môže byť dôvodom na vrátenie, ak sa tak nestalo. Čiže navrhujem takýmto spôsobom upraviť článok 4 ods. 3. Môžem to odovzdať písomne pánu spravodajcovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Moravčík.

  • Aj ja som chcel navrhnúť to isté a ponúkam dikciu "v záujme jazykovej správnosti má ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu... atď." Táto dikcia by bola, myslím, prijateľnejšia a mala by odporúčajúci charakter.

  • Inak toto je prevzaté z pôvodnej dikcie. Tam sa nič nezmenilo. Dávate to ako spoločný pozmeňujúci návrh. Stačí, keď bude jeden.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nemám viac prihlášok do diskusie a nie sú ani faktické pripomienky, končím rozpravu. Najskôr sa pýtam pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

  • Nechce sa vyjadriť. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce pred hlasovaním vyjadriť.

  • Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr by sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a potom o celku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pretože návrhy a pripomienky ústavnoprávneho výboru sú zapracované v tlači 571, myslím si, že netreba dať o nich hlasovať osobitne, preto budeme o tlači 571 hlasovať, pokiaľ ide o uznesenie v tejto tlači.

    Z rozpravy vzišli prakticky tri podstatné návrhy. Komplex návrhov som predniesol ja. Pripomínam, sú len legislatívno-technického charakteru. Odporúčam ich prijať en bloc.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca. Navrhuje hlasovanie en bloc s odporúčaním, aby sme ich prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Moravčík. Predniesol pozmeňujúci návrh k článku 2 ods. 1. Prosím, keby prečítal tento návrh.

  • Vzhľadom na to, že ide iba o drobnú chybičku krásy, ktorá nemení podstatu toho ustanovenia, beriem späť tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Zobral späť.

    Ďalší návrh dal pán poslanec Moravčík a pán poslanec Ftáčnik. Ten sa týka článku 4 ods. 3. Posledná veta tohto odseku pôvodne znela takto: "V záujme jazykovej správnosti je potrebné, aby ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadal si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk" atď.

    Návrh znie takto: "V záujme jazykovej správnosti má ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk." Myslím si, že s týmto návrhom možno súhlasiť.

  • Počuli ste návrh pána poslanca Ftáčnika. Budeme o ňom hlasovať. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme ho akceptovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

    Myslím si, pán spravodajca, že sú to všetky návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal na začiatku pán poslanec Sečánsky. Je to uznesenie, ktorým sa schvaľujú Legislatívne pravidlá tvorby zákonov.

  • Odporúčam návrh schváliť.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca nám navrhuje návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme predmetné uznesenie prijali.

    Ďakujem pekne, pán poslanec Sečánsky, aj vám, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, neviem, či je už rozdaná spoločná správa. Ešte nie. Pýtam sa, je 12.00 hodín, dáme si obedňajšiu prestávku, alebo prejdeme k ďalšiemu bodu?

  • Požiadavka zo sály, aby bola prestávka.

  • Tak do 13.30 hodiny bude prestávka.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ostaňte minútku, prosím vás. Ešte som zabudol dať hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Líšku. Prosím vás, je to moja chyba. Sľúbil som, že po skončení tohto bodu programu dám o tom hlasovať. Ide o prijatie zákona o ochranných známkach, ktorý má mať účinnosť od 1. januára.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tom, či zaradíme tento návrh do programu tejto schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    To znamená, že tento bod programu nebudeme prerokúvať na tejto schôdzi.

    Ďakujem. Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    po prestávke budeme pokračovať v prerušenej schôdzi. Keďže sme už prerokovali tretí bod nášho programu, vrátime sa k p r v é m u bodu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 574.

    Prosím člena skupiny poslancov, ktorí predložili návrh, aby ho uviedol.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    táto krásna krajina (potlesk) - dúfam, že v tomto so mnou súhlasíte a váš potlesk bol prejavom súhlasu s tým, že táto krajina je krásna -, naša vlasť, v týchto chvíľach potrebuje posolstvo pokoja. Špirála politického napätia stupňujúceho sa z mesiaca na mesiac utvára nielen tu medzi nami, ale i v celej spoločnosti čoraz ťažie dýchateľné ovzdušie. Občania, ľudia, ktorí po desaťročia boli priatelia, ba i príbuzní, spolupracovníci na pracoviskách, tak ako politickí partneri a napokon i ústavné orgány žijú dlhodobo v nenormálnom napätí. Každý v tejto nebezpečnej hre pozná dôvody nášho vlastného postavenia v nej. Príčin tohto stavu je iste viac a cesta k ozdraveniu nášho verejného života nebude jednoduchá a ľahká.

    Jedným zo zdrojov vnútorného rozdelenia slovenskej spoločnosti je pretrvávajúci konflikt medzi prezidentom Slovenskej republiky, predsedom vlády Slovenskej republiky a jeho politickým hnutím. História tohto konfliktu sa začala písať prakticky od zvolenia Michala Kováča, niekdajšieho podpredsedu HZDS, za hlavu štátu. Jeho úsilie prekonať svoj stranícky pôvod, povzniesť sa nad ním a stať sa prezidentom všetkých utvorilo ľudsky pochopiteľnú bariéru medzi najsilnejším politickým subjektom, ktorý ho nominoval a nepochybne mu dal i najviac hlasov, a prezidentom republiky. Prezidentom, ktorý sa rozhodol využívať svoje ústavné právomoci podľa svojho presvedčenia a svedomia. Tu vidím vnútornú príčinu konfliktu medzi prezidentom republiky Michalom Kováčom a politickým hnutím, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje činnosť vlády a Národnej rady. Zrodila sa z veľmi zrozumiteľnej logiky - my sme ti dali mandát, tak poslúchaj.

    Hovorím to nie ako kritiku. Takáto logika sa môže podieľať i hlboko v podvedomí na utváraní vzťahu k tomu, komu sme dali mandát v tisícoch iných prípadoch. Tento prípad je preto učebnicovým príkladom nečitateľnosti mandátu hlavy štátu, ktorá je volená parlamentnou majoritou. Je našou povinnosťou voči občanom tejto krajiny hľadať systémové kroky vedúce k pokojnejšiemu životu v štáte. Preto prichádzame s touto iniciatívou. Navrhujeme, aby to neboli politické strany zastúpené v parlamente, ale nech si ľudia na Slovensku vyberú a zvolia svojho prezidenta. Potom mu nikto nebude môcť zazlievať taký alebo onaký vzťah k tej či onej strane. Bude zodpovedný voličom, takisto ako sme im zodpovední i my.

    Navrhovaný ústavný zákon je vážnym krokom k stabilizácii ústavných pomerov v Slovenskej republike. Je krokom k väčšej účasti a kontrole občanov na fungovaní ústavného systému štátu. Navrhuje, aby v ňom pôsobili dva orgány s priamym mandátom občanov, teda okrem Národnej rady Slovenskej republiky aj prezident Slovenskej republiky. Takéto usporiadanie a dôslednejšia deľba moci vedie k potrebe výraznejšieho úsilia o dohodu medzi relatívne nezávislými orgánmi štátu, čo sa ukazuje ako efektívne vo väčšine krajín strednej a východnej Európy.

    Inštitút nepriamej voľby prezidenta republiky vychádza z ústavnej tradície bývalého Československa. Táto tradícia osobitne v rokoch 1918 až 1920 vychádzala z francúzskych vzorov. Ďalší vývoj tak vzorovej krajiny, ako Československa nepotvrdil stabilitu tejto ústavnej koncepcie. Nedokázal zabrániť veľkému množstvu kríz a napätí. Vo Francúzskej republike viedla táto skúsenosť k prijatiu novej ústavnej koncepcie 4. októbra 1958, v ktorej sa zakotvila priama voľba prezidenta i parlamentu. Skúsenosť z tejto ústavnej zmeny je veľmi pozitívna. Došlo k stabilizácii ústavných pomerov.

    V bývalom Československu sa inštitút nepriamo voleného prezidenta stal politicky rozporným počas celej svojej existencie. Pomerne výrazné právomoci v kombinácii so slabým mandátom sa ukázali ako neefektívne pri zvládaní krízových situácií. Osobitne v rokoch 1938, 1948 a 1968 sa ukázalo, že prezident republiky, ktorý nie je priamo volený, nemôže účinne čeliť hrozbe totalizácie štátu.

    I v Slovenskej republike sa nepriamo zvolený prezident dostal do politicky sporného postavenia. Konflikty medzi vládou a prezidentom, Národnou radou a prezidentom nemajú ústavné riešenie. Takáto situácia škodí fungovaniu ústavného systému štátu. Navyše ústava z roku 1992 prebrala okrem nepriameho mandátu i trojpätinové kvórum potrebné v Národnej rade Slovenskej republiky na zvolenie hlavy štátu. Takáto úprava znemožňuje voľbu v prípade značnej polarizácie politických síl, aká je pre posttotalitné krajiny typická. To však znamená, že nášmu ústavnému systému hrozí, že po uplynutí funkčného obdobia prezidenta zvoleného v roku 1993 nebude podľa doteraz platnej ústavy možné zvoliť hlavu štátu. Na základe teraz platných ústavných predpisov to bude okrem politickej destabilizácie znamenať, že právomoci prezidenta podľa článku 102 písm. d) až g) nebude vykonávať žiaden orgán Slovenskej republiky. Takýto stav jestvujúci dlhodobo by bol pre náš ústavný systém kritický.

    Skúsme si pripomenúť, o ktoré právomoci ide.

    Pod písmenom d) sa zakotvuje možnosť rozpustiť Národnú radu, ak sa do šiestich mesiacov od volieb ukáže, že nie je možné zostaviť vládu. Konkrétne, ak sa trikrát neschváli programové vyhlásenie. Prakticky to bude znamenať, že ak sa v marci 1998 skončí funkčné obdobie súčasného prezidenta, dá sa predpokladať, že nebude možné zvoliť v súčasnom zložení nového. Je však celkom reálne a možné, že i z parlamentných volieb na jeseň 1998 vzíde Národná rada veľmi rôznorodá a dokonca by nebolo nič neobvyklé, ak by sa nedala zostaviť vláda. Normálne riešenie - nové voľby za použitia písm. d) - sa však nebude dať použiť, parlament zostane zablokovaný.

    Pod písmenom e) sa ustanovuje právomoc prezidenta Slovenskej republiky podpisovať zákony. Keďže článok 105 výslovne uvádza, že táto právomoc v prípade, že prezidenta zastupuje vláda, na ňu neprechádza, nemal by vlastne byť zákon bez podpisu prezidenta vôbec vyhlásený. Článok 87 ods. 2 ústavy je v tomto nemilosrdný. No a napokon neprenosnou právomocou prezidenta je i vymenúvanie a odvolávanie predsedu a ostatných členov vlády a prijímanie ich demisie. Ak by post prezidenta republiky zostal dlhodobo nezmenený, nie je možné meniť vládu ani jednotlivých jej členov, a to ani v prípade, že strany, ktoré ju zostavovali, napríklad prehrajú voľby.

    Iste uznáte, vážené kolegyne a vážení kolegovia, že takýto stav by bol pre normálne fungovanie nášho ústavného systému zhubný. Škodil by nám všetkým, a to či sme v koalícii, alebo v opozícii. Napriek tomu mu nedokážeme zabrániť. Hovorím to celkom pokojne, vo vedomí našej politickej reality. Ak nezmeníme spôsob voľby, zostane táto ústavná bomba tikať až do chvíle, kým nevybuchne.

    Navrhovaný ústavný zákon ustanovuje priamu voľbu prezidenta občanmi Slovenskej republiky bez výraznejších zmien jeho právomocí. Znamená vlastne uvedenie právomocí zakotvených v súčasnej ústave a zdedených našou ústavnou tradíciou do súladu s potrebou jasne vymedzeného mandátu. Drobné zmeny navrhované v ústave sú vyvolané zmenou spôsobu voľby hlavy štátu. Postavenie prezidenta Slovenskej republiky podľa navrhovaného zákona bude zodpovedať moderným ústavným systémom. Jasný mandát občanov bude vymedzovať ich vzťah k ostatným orgánom štátu bez deformujúcej straníckej infraštruktúry, jeho postavenie bude výraznejšie a čitateľnejšie i bez zmeny jeho právomocí. Priama voľba občanmi vytvorí i jasný vzťah hlavy štátu voči občanom. Povaha jeho mandátu sa stane oveľa jasnejšou a zrozumiteľnejšou.

    Naši občania sa už s týmto typom demokracie stretávajú v komunálnej oblasti. Šesťročné skúsenosti s priamou voľbou starostov a primátorov poukazujú na veľmi pozitívny vzťah medzi voličmi a priamo nimi volenými funkcionármi v oblasti územnej samosprávy. Najdôležitejším prínosom však bude väčšia kontrola ústavného systému štátu občanmi, pretože v ňom budú pôsobiť dva nimi priamo volené orgány - prezident a Národná rada. Za druhý považujem mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby nemohlo nastať nedefinovateľne dlhé obdobie, počas ktorého by Slovenská republika zostala bez hlavy štátu.

    Dovoľte mi, dámy a páni, vyjadriť sa ešte k dvom námietkam voči tomuto ústavnému zákonu. Jednou z nich je obava, že otvárame Pandorinu skrinku, pretože problémov z fungovania ústavy je viac a začnú sa sypať návrhy na zmeny ďalších ústavných otázok.

    Súhlasím, že je tu viac takýchto problematických vecí, ktoré priniesol život. Dovolím si však tvrdiť, že žiadna z nich nie je taká, ktorá by mohla ochromiť život nášho ústavného systému, nezvoliteľný prezident však áno. Preto sme úmyselne pripravili návrh ústavného zákona tak, aby sme nepodľahli pokušeniu súčasne riešiť aj iné ústavné problémy. Intenzita naliehavosti ich riešiť je však neporovnateľne nižšia, a preto považujeme za vhodné nespájať ich s riešením takej zásadnej otázky, akou je zmena spôsobu voľby hlavy štátu. Zároveň však môžem vyhlásiť, že sa neuzatvárame pred rokovaním o príprave iných čiastkových zmien ústavy tam, kde život ukázal potrebu jej úprav.

    Druhá námietka, ktorú som si vypočul po tom, ako bol návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta predložený, bola opačná. Podľa nej zmena spôsobu voľby prezidenta si vyžaduje i zmeny v jeho postavení a vzťahoch voči Národnej rade, vláde, prípadne i voči ďalším ústavným orgánom. Je to, samozrejme, možné. V mnohých ústavných systémoch priamo volení prezidenti majú podstatne širšie právomoci. Ale sú aj ústavné systémy, ktoré ich nemajú. Podľa nášho názoru ústavné právomoci prezidenta tak, ako sú upravené v platnej Ústave Slovenskej republiky, nijako nevylučujú priamy mandát občanov. Naopak, niektoré právomoci bez takéhoto priameho mandátu prezident Slovenskej republiky, ale i bývalí československí prezidenti od roku 1920 nevyužívali, hoci ich mali zakotvené v ústavách.

    Základným dôvodom, ktorý navrhovateľov viedol k návrhu nerozširovať právomoci a nemeniť ústavné vzťahy prezidenta voči iným orgánom, bolo nerozširovať rámec navrhovanej ústavnej zmeny nad rámec riešenia základného problému.

    Navrhovaný ústavný zákon zakotvuje priamu voľbu hlavy štátu s možnosťou viacerých kôl tak, aby bol napokon prezident v každom prípade zvolený. Pomerne podrobná úprava týchto otázok v ústavných systémoch pri priamej voľbe hlavy štátu býva obvyklá.

    Ďalšie ustanovenia návrhu predstavujú iba najnevyhnutnejšie neobíditeľné zmeny Ústavy Slovenskej republiky, vyplývajúce zo zmeny spôsobu voľby prezidenta. Ustanovuje sa zastupovanie v prípade, že prezident nevykonáva svoju funkciu. Doterajšia úprava určuje na tento prípad ako zástupcu vládu. Priamy mandát prezidenta si však vyžaduje, aby i zastupovaním bol poverený funkcionár, ktorý má priamy mandát občanov, a preto sa navrhuje zveriť toto oprávnenie predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Spresňuje sa tiež spôsob zániku mandátu prezidenta, ak dlhodobo nemôže vykonávať funkciu a Ústavný súd vyhlási, že táto prekážka má trvalý charakter. Takto sa otvára možnosť na vyhlásenie nových prezidentských volieb.

    Ďalej sa upravuje i spôsob zániku mandátu prezidenta v prípade, že koná proti republike alebo proti demokracii. Je logické, že tu nebude možné jednoduché odvolanie Národnou radou, ktorá ho nevolí. Navrhuje sa preto vytvorenie inštitútu ústavnej žaloby, ktorú vznáša Národná rada a rozhoduje o nej Ústavný súd Slovenskej republiky. Ten ju môže buď prijať, alebo zamietnuť. V prípade, že ju posúdi ako oprávnenú, zbaví prezidenta funkcie a prenechá ho právomoci orgánom činným v trestnom konaní, v prípade, že vykonal skutky, ktoré zakladajú podozrenie, že šlo o trestnú činnosť.

    Návrh zákona obsahuje i prechodné ustanovenie, ktoré konštatuje, že terajší prezident dokončí svoje funkčné obdobie podľa doterajších predpisov, a to i pokiaľ ide o jeho právomoci, ako aj o dĺžku volebného obdobia. Ustanovenia o vyhlásení prezidentských volieb, ich uskutočnenie, ako i ďalší ústavný život po zvolení prezidenta občanmi sa už uplatnia podľa navrhovaného ústavného zákona.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. podávame v dobrej viere učiniť systémový krok k upokojeniu nášho politického života a na zabránenie reálnej hrozby zablokovania nášho ústavného systému. Verím, že tieto hodnoty sú pre nás spoločne významné, bez ohľadu na stranícku príslušnosť. V mene týchto hodnôt vás prosím o podporu tohto návrhu. Som presvedčený, že sa môže stať posolstvom pokoja.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu predkladateľovi Šimkovi. Prosím teraz povereného člena ústavnoprávneho výboru, aby informoval poslancov o prerokovaní tohto ústavného návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1339 z 18. decembra 1996 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu s termínom ihneď.

    Na podanie informácie o výsledkoch prerokovania uvedeného návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný návrh prerokovali všetky určené výbory.

    S návrhom vyslovil súhlas Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Nesúhlas s návrhom skupiny poslancov vyslovil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Platné uznesenie neprijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerušil rokovanie o návrhu ústavného zákona.

    Osem výborov prijalo k návrhu odporúčania na spôsob prerokovania tohto návrhu, ako je ďalej uvedené. Jediný pozmeňujúci návrh k ústavnému zákonu uplatnil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Následne v spoločnej správe je celkove osem návrhov uznesení, ktoré jednotlivé výbory navrhli plénu Národnej rady na odsúhlasenie, na schválenie.

    Chcem podotknúť, že ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, zahraničný výbor a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci zhodne predložili návrhy uznesení, ktoré majú procedurálny charakter a neriešia vecne danú problematiku.

    Pretože rozhodnutím predsedu bol ustanovený ústavnoprávny výbor ako garančný, osvojujem si ako spoločný spravodajca a podávam návrh na hlasovanie o návrhu ústavnoprávneho výboru, ktorý ste všetci dostali, bol vám doručený. Myslím si, že je to návrh procedurálny, bude potrebné dať o ňom hlasovať bez rozpravy. Domnievam sa, že aj v prípade hlasovania o tomto návrhu nie sú dotknuté práva ani predkladateľov, ani poslancov, pretože k vecnému prerokovaniu tohto návrhu sa po stanovenom termíne, ktorý je uvedený v tomto návrhu uznesenia, vrátime v rámci samotného vecného prerokovania tohto návrhu.

    V prípade, ak neprejde uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré je v poradí prvé, bude potrebné dať hlasovať o ostatných návrhoch uznesení v poradí tak, ako sú uvedené v spoločnej správe z jednotlivých výborov.

    Pán predseda, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sme teraz bez otvorenia rozpravy dali hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, ktorý vzišiel z rokovania ústavnoprávneho výboru, ktorý sa nedotýka vecnej problematiky, ale navrhuje istý procedurálny postup, po ktorého splnení by došlo k prerokovaniu návrhu ako takého.

    Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Ten, ktorý je uvedený v spoločnej správe pod bodom 1, môžem ho prečítať.

    Ústavnoprávny výbor navrhol

    A. prerušiť rokovanie 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej republiky a o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky do 15. februára 1997,

    B. predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky navrhol zriadiť pracovnú komisiu zloženú z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a ďalších odborníkov z oblasti ústavného práva zloženú podľa pomerného princípu, ktorej úlohou bude posúdiť všetky ústavnoprávne aspekty predkladaného návrhu skupiny poslancov o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.,

    C. súčasne navrhol Národnej rade, aby oficiálny preklad návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona - tlač 574 - predložila vhodným spôsob na medzinárodné expertízne konanie (Rada Európy a ďalšie medzinárodné inštitúcie), najmä pokiaľ ide o súlad predloženého návrhu s Ústavou Slovenskej republiky,

    D. požiadať vládu Slovenskej republiky o stanovisko k návrhu skupiny poslancov - tlač 574.

    Ďakujem.

  • Počuli ste návrh uznesenia. Je to procedurálny návrh, hlasuje sa bez rozpravy.

  • Hlasy z pléna.

  • Prečo by nemohol byť? Pán poslanec Čarnogurský.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Za skupinu predkladateľov poslanec Ivan Šimko, myslím, dostatočne odôvodnil dôvody a dôležitosť tohto predloženého návrhu ústavného zákona. Nazdávam sa, že uznesenie ústavnoprávneho výboru zbytočným spôsobom odďaľuje riešenie, možno, že dokonca toto je zmyslom uznesenia, a preto navrhujem, aby sme rokovali vecne o návrhu zákona.

  • Je to procedurálny návrh, takže budeme hlasovať najskôr o procedurálnom návrhu pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále. Hlas poslanca P. Brňáka: Bol si vo výbore, sedel si tam a dokonca si s tým súhlasil, a teraz hovoríš iné. Hlas podpredsedu Ľuptáka: Ale nekričte, chovajte sa kultúrne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslanecký návrh má ešte aj druhý bod programu. O tomto druhom bode programu teraz hlasovať nemôžeme, keďže sme povedali, že ten je závislý od toho, ako rozhodneme o prvom bode tohto návrhu.

    Takže pristúpime k ď a l š i e m u bodu rokovania našej schôdze a to je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 529 a spoločnú správu výborov ako tlač 529a.

  • Ruch v sále.

  • Áno, bude rozprava, dám vám slovo na faktickú pripomienku.

    Za skupinu poslancov návrh odôvodní pán poslanec Pacola. Predtým sa s procedurálnou poznámkou hlási pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    prosím, aby bolo v zázname uvedené, že pán predseda porušil rokovací poriadok, lebo spravodajca nešpecifikoval, podľa ktorého ustanovenia rokovacieho poriadku predkladá návrh. Podľa § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku môže takýto procesný návrh predniesť v rozprave. Vy ste, pán predseda, rozpravu neotvorili, tým ste porušili rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Pacola, prosím, predneste návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    To, že sa znemožnilo otvoriť rozpravu, aby sa mohli poslanci vysloviť k tejto otázke, hoci aj prípadne za situácie, že by sa potom v ďalšom rokovaní pokračovalo neskôr, považujeme za parlamentnú obštrukciu, ktorá sa chce jednoducho vyhnúť rozhodovaniu o tejto otázke. Preto mi dovoľte, aby som vám oznámil, vážená Národná rada, že sa obrátime priamo na ľudí v Slovenskej republike a opýtame sa ich, či si želajú voliť si svojho prezidenta.

  • Po novom roku začneme zhromažďovať podpisy pod petíciu požadujúcu, aby sa podľa článku 95 Ústavy Slovenskej republiky vyhlásilo referendum o priamej voľbe prezidenta republiky.

  • K porušeniu len toľko, že nikto rozpravu nezamietol. Rozprava k tomuto bodu bude, keď bude znovu otvorený tak, ako je v uznesení.

    Pán poslanec Brňák.

  • Hlasy z pléna.

  • Je mi ľúto, pán poslanec Šimko, ak považujete za parlamentnú obštrukciu skutočnosť, že pri prvej vážnej zmene Ústavy Slovenskej republiky chceme vytvoriť vhodné pracovné, odborné a profesionálne prostredie na to, aby sme neprijali právny paškvil. Je mi skutočne ľúto, že vy ako právnik vlastne nazvete tento akt a tento spôsob prístupu k zmenám v ústave za parlamentnú obštrukciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som poznamenal, že podľa môjho názoru spôsob predloženia tohto návrhu, ktorý urobili poslanci opozície, aj prístup k rokovaniu, sú jednoznačnou snahou destabilizovať politickú situáciu na Slovensku. Teda nie riešiť problém, ale destabilizovať celú spoločnosť, to je snahou predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pred niekoľkými dňami pri kauze "Gaulieder" nás ctená opozícia obviňovala z toho, že zavádzame nejaký bieloruský a srbský model. Som rád, že už len po niekoľkých dňoch opozícia prejavila, ako sa im Lukašenkov model zapáčil a že ho tvrdo presadzuje na Slovensku.

  • Prosím, pán poslanec Pacola, predneste návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na novelu zákona číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Verím, že tu bude lepšia atmosféra ako doteraz.

    Na dnešné rokovanie predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Zákonom číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorým bol zriadený fond bývania, sa vytvorili zákonné podmienky na poskytovanie štátnej podpory na rozvoj bývania a nadobudol účinnosť v máji roku 1996.

    Nadväzne na tento zákon boli vypracované dve podzákonné normy - nariadenie vlády číslo 181/1996 Z. z. a vykonávacia vyhláška ministerstva výstavby a verejných prác číslo 203/1996 Z. z. Vykonávacia vyhláška nadobudla účinnosť 11. júla 1996 a od toho dňa začali žiadatelia prostredníctvom okresných úradov podávať žiadosti na fond bývania. Počet podaných žiadostí plynule narastal a k 25. novembru 1996 bolo na fond bývania doručených 1 301 žiadostí, z ktorých je k tomuto termínu posúdených 1 077 a celková suma priznanej podpory je vo výške 258 miliónov Sk. Z toho 65 žiadateľov bolo už kladne vybavených.

    Napriek vzrastajúcemu trendu počtu podávaných žiadostí sme pri uskutočnenom prieskume zistili, že v doteraz platnom zákone sú určité ustanovenia, ktoré obmedzujú riešenie bytovej situácie veľkej skupiny občanov, najmä mladým občanom a mladým rodinám. Tieto skupiny občanov prejavujú záujem o poskytnutie podpory na riešenie svojej nevyhovujúcej situácie v bývaní, ale dôsledkom obmedzujúcich ustanovení sú vyradení z možnosti uchádzať sa o podporu. V tejto súvislosti ide v novele zákona číslo 124 o novelu troch hlavných problémových okruhov.

    Prvý okruh problémov je vypustenie § 10 ods. 2, ktorý hovorí, že žiadateľ o podporu nesmie mať byt v prenájme ani vo vlastníctve. Zo skúseností vieme, že veľmi veľa mladých rodín, manželstiev býva v garsónkach, malometrážnych bytoch, nevyhovujúcich bytoch, schátraných bytoch a podobne. Z tohto dôvodu sme dikciu tohto paragrafu vypustili.

    V § 10 ods. 2 - to je druhý okruh, ktorý rieši táto novela zákona - sa jednoznačne hovorilo, že žiadateľ musí preukázať okrem vlastných prostriedkov, prostriedkov z úveru aj ďalšie prostriedky na dofinancovanie zvyšnej časti obstarávacích nákladov stavby.

    Tretí okruh problémov, ktorý rieši novela zákona číslo 124, je riešenie sociálne slabších rodín a hlavne mladých rodín. V tomto okruhu chceme hlavne riešiť mladých ľudí do 30 rokov, kde chceme poskytnúť určité dotácie vo výške 25 % obstarávacích nákladov na stavbu.

    Nadväzne na prijatie novely tohto zákona ministerstvo výstavby a verejných prác vypracuje novelu vyhlášky, kde bude stanovené, že v programoch rozvoja bývania sa stanoví výška podpory cca 2 000 Sk na m2 a takisto sa predpokladá, že úver z 300 000 Sk sa zvýši na 500 000 Sk.

    Vážení kolegovia, verím, že takúto novelu zákona číslo 124/1996, hoci je to v krátkom časovom období, podporíte, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi.

    Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Volný. Prosím, aby nás informoval o priebehu prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1231 z 28. októbra 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci po tom, ako dostal stanovisko vlády Slovenskej republiky.

    Súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1323 zo 4. decembra 1996 pozmenil svoje rozhodnutie číslo 1231 z 28. októbra 1996 tak, že termín prerokovania návrhu zákona v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky je ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, a neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokovali návrh skupiny poslancov na vydanie zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi a pripomienkami na úpravu. Tieto návrhy máte uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 11.

    Dovolím si upozorniť, že budem navrhovať, aby body číslo 1, 2, 3, 7, 8, 9, 10 a 11 boli prijaté a body 4, 5 a 6 boli vyňaté na samostatné hlasovanie s tým, že ich budem navrhovať neprijať.

    Dovolím si vás ešte upozorniť, že pri bode, ktorý je uvedený pod číslom 5 v spoločnej správe, došlo pri prepisovaní k chybe, prosím, aby ste si ju opravili. Prvý je bod 5 na strane 3 spoločnej správy. Prvú vetu, ktorá znie "Za bodom 5..." atď., celú treba vyčiarknuť.

    Takisto vyčiarknuť šestku na začiatku druhého riadku a samotný text pokračuje: v § 9 ods. 1 písm. - písmeno sa mení z g) na d) - sa číslovka "30" nahradzuje číslovkou "40".

    Ďalší riadok, ktorý nasleduje, takisto treba vyčiarknuť. Následne sa prečísluje označenie bodov. Ostatný text zostáva nezmenený.

    Súčasne, vážený pán predseda, dovoľujem si prihlásiť sa do rozpravy ako prvý s tým, že prečítam novú dikciu bodov 4, 5 a 6, ktoré som neodporúčal prijať, kde sa navrhuje po prekonzultovaní s odborníkmi lepšie riešenie danej problematiky.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie spoločnej správy.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu nášho rokovania s tým, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Je to pán poslanec Sopko, ale ako prvý sa hlási pán spoločný spravodajca, takže nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Môj prvý pozmeňujúci návrh znie takto:

    "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 4 ods. 1 písm. b) sa bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno c), ktoré znie:

    c) poskytovanie štátnej prémie podľa osobitného predpisu, odkaz 4a."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:

    "§ 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    Ďalej v § 4 ods. 2 sa percento 1 nahrádza percentom 1,5 a suma 10 miliónov Sk sa nahrádza sumou 15 miliónov Sk."

    Tento pozmeňujúci návrh nadväzuje na štátny rozpočet na rok 1997, ktorý sme schválili. V článku 20 sa navrhuje presunutie kompetencií v oblasti regulácie stavebného sporenia na ministerstvo výstavby a verejných prác. V rámci predmetného článku sa súčasne navrhuje, aby poskytovanie stavebnej prémie bolo realizované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania.

    Doterajšia dikcia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania však neumožňuje použitie prostriedkov fondu na poskytnutie štátnej prémie. Vzhľadom na navrhované znenie zmeny zákona číslo 310/1992 Zb. je preto nutné doplniť zákon číslo 124/1996 Z. z. o ustanovenie upravujúce možnosť poskytovania štátnej prémie Štátnym fondom rozvoja bývania a súčasne je potrebné upraviť aj náklady na správu fondu, nakoľko poskytovanie štátnej prémie si vyžiada rozšírenie administratívno-technického vybavenia fondu.

    Môj druhý návrh sa týka § 9 - teda je to k bodu 5 -, kde nové písmeno d) znie:

    "d) nenávratný príspevok na stavbu podľa § 5 ods. 1 písm. a) v rozsahu 30 % poskytnutého úveru na stavbu, ak žiadateľ je občan mladší ako 35 rokov veku. V prípade, ak je žiadateľom jeden z manželov, podmienku veku do 35 rokov musí spĺňať aspoň jeden z manželov".

    A k bodu 7 - to je tretí pozmeňujúci návrh - navrhujem za bod 7 nový bod 8, ktorý znie:

    "§ 10 ods. 2 sa vypúšťa a doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2."

    To by bolo všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca. Môžete zaujať miesto určené pre spravodajcov. A teraz má slovo pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    predtým, ako vyjadrím svoj názor k súčasnému stavu v oblasti bývania, aj k štátnej bytovej politike, aj k predloženej novele zákona, chcem z tohto miesta osloviť pána poslanca Jána Ľuptáka.

    Chcem povedať, že si veľmi vážim jeho postoj a jeho prístupy a iniciatívy na oživenie bytovej výstavby v Slovenskej republike. Hovorím, že keby takýchto aktivistov na oživenie bytovej výstavby bolo v našich radoch viac. Vážim si aj to, že na čele rezortu stojí pán minister Ján Mráz, ktorý je v tejto oblasti veľmi skúsený a odborne veľmi zdatný človek. Rovnako oceňujem, že na tomto ministerstve pracuje veľmi veľa ľudí, ktorým na rozvoji bývania záleží a ktorí tejto problematike rozumejú a dobre ju poznajú.

    Súčasne však vyhlasujem, že nestačí o bytovej výstavbe písať články do novín. Nestačia silné reči a vyhlásenia, nestačia údery do hrudníka: Ja to chcem. Na realizáciu koncepcie štátnej bytovej politiky treba vyčleniť v štátnom rozpočte finančné prostriedky, ale v objeme podstatne vyššom ako za posledné dva roky.

    V programových tézach Hnutia za demokratické Slovensko pred voľbami v roku 1994 bol občanom daný verejný politický prísľub, že s podporou štátu sa oživí bytová výstavba tak, aby sa ročne ukončilo minimálne 10 tisíc bytov a tento počet do roku 2000 má dosiahnuť až 18 tisíc bytov ročne. Všetkými formami výstavby ročne podľa tohto prísľubu sa má zabezpečiť 15 000 bytov, čo chápem ako minimálnu úlohu. Plne sa zhodujem aj s tézou, že bývanie je krajne závažná celospoločenská úloha. Túto jasne stanovenú a veľmi ľahko merateľnú úlohu treba po dvoch rokoch súčasnej vlády v polovici nášho volebného obdobia aj vyhodnotiť.

    Pokúsim sa o to predovšetkým preto, že dlhodobý výrazný pokles bytovej výstavby je doslova znepokojujúci a spôsobuje sociálne konflikty mladých rodín. Naozaj nastal čas plniť svoje predvolebné sľuby, plniť programové vyhlásenie vlády, pretože sa skončila prvá polovica nášho volebného obdobia. Veľmi ma teší, že vláda Slovenskej republiky v roku 1995 prijala koncepciu štátnej bytovej politiky do roku 2000 a že ju na svojich zasadnutiach pravidelne hodnotí. Ale prijatie koncepčných dokumentov je len prvý krok k oživeniu bytovej výstavby a riešeniu tohto problému. Na realizáciu koncepcie aj k dnešnému dňu chýbajú účinné ekonomické nástroje štátu, ktoré zastavia útlm bytovej výstavby. Chýbajú opatrenia, ktoré zabezpečia zdroje finančných prostriedkov. Chýbajú mnohé legislatívne opatrenia.

    Na jednej strane teraz deklarujeme, že bývanie je jednou zo základných potrieb občana a na druhej strane nepokladáme bytovú politiku za súčasť sociálnej politiky štátu. Takýto stav je od roku 1992 a je to začiatok zlého konca. Doslova varujem pred tým, aby takýto stav pretrvával.

    Štátny rozpočet vytvára rôzne formy zdrojov na financovanie bytovej výstavby, ale tieto zdroje neboli dostatočné ani v roku 1995, ani v roku 1996 a nebudú ani v roku 1997. Nielen pán Ľupták, ale aj ja netrpezlivo čakám na oživenie stavebníctva, doslova na jeho rozmach, na zastavenie útlmu investičného procesu, na obnovenie dynamiky investovania. To je nevyhnutné pre zdravý a trvalý rozvoj ekonomiky Slovenskej republiky. Ale oživenie stavebníctva skôr dosiahneme realizáciou bytovej výstavby ako výstavbou diaľnic, i keď aj tie sú na Slovensku veľmi potrebné.

    Pred spoločensko-ekonomickými zmenami v roku 1989 existoval fungujúci systém prípravy, realizácie aj financovania bytovej výstavby. Bol to veľmi známy režim komplexnej bytovej výstavby. Ten sme skritizovali, odsúdili a uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 60/1992 aj zastavili. Ale lepší model sme dodnes nenašli. Mali by sme si uvedomiť, že základným predpokladom riešenia bytovej otázky v Slovenskej republike môže byť len priama finančná dotácia zo štátneho rozpočtu a jej podpora inými dodatkovými zdrojmi. Tak to funguje aj v krajinách Európskej únie.

    Aby ma pán poslanec Janko Ľupták nekritizoval, použijem čísla. Kým v roku 1980 sa postavilo vyše 48 tisíc bytov ročne formou komunálnej, družstevnej a individuálnej výstavby, v osemdesiatych rokoch to bolo v priemere 30 až 40 tisíc bytov, v roku 1990 to bolo už len 24 tisíc, v roku 1995 len 6 500, v roku 1996 je predpoklad dokončiť 6 000 bytov. Aj to väčšinou takých, ktoré boli rozostavané ešte formou bývalej komplexnej bytovej výstavby.

    Nejde mi o bezduchú kritiku, ale musím poukázať na tento výrazný nesúlad so sľubmi aj s vytýčenými cieľmi. Po roku 1990 nastal pokles bytovej výstavby a my sme ho, vážené kolegyne, kolegovia, do dnešného dňa nezastavili.

    Takže čo ďalej? Nestavajú sa byty, ak, tak len v malom počte. Nebuduje sa technická infraštruktúra a sme v závoze. Prešli sme z jedného extrému do druhého. To znamená, od takmer plného financovania bytovej výstavby štátom v období socializmu až po dnešok, keď štát ponecháva túto starosť na občana. A pritom klameme ľudí, že nám záleží na rodine, že máme domyslenú rodinnú politiku. V čom je domyslená?

    Pred rokom 1989 trojizbový družstevný byt si mohol občan kúpiť za desaťnásobok priemerného platu, dnes za stonásobok priemerného platu. V Bratislave sú ceny bytov ešte vyššie.

    Kde chceme s takouto politikou dospieť? Kde vedie táto cesta? Kedy sa zorientujeme a kedy vytvoríme skutočné podmienky pre bytovú výstavbu účinnými ekonomickými nástrojmi v oblasti úverovej, daňovej aj subvenčnej politiky? Ak chceme seriózne riešiť dostupné bývanie pre občanov, v žiadnom prípade to nepôjde bez výraznej podpory štátu. Súčasná cesta vedie len k blízkym sociálnym konfliktom.

    Zriadený Štátny fond rozvoja bývania v každom prípade pomôže veci, ale v objeme finančných zdrojov, ako sú schválené v Štátnom rozpočte na rok 1997 aj vrátane zostatkov z roku 1996, problém nevyrieši. Zlepší, ale nevyrieši. Ak tento fond má začať plniť svoju funkciu, je nutné zabezpečiť okamžitý prísun finančných prostriedkov, a to priamou dotáciou zo štátneho rozpočtu. Kým budem pokračovať, zvýrazňujem predovšetkým to, že nie je doriešená výstavba technickej infraštruktúry. Občania na to nemajú, mestá pre nedostatok finančných prostriedkov do toho nejdú. Je tu pre mňa nezodpovedaná otázka, kto má dnes riešiť podmieňujúce investície k bytovej výstavbe.

    V bývalom režime komplexnej bytovej výstavby to bolo aj domyslené, aj doriešené, aj v oblasti prípravy, aj v oblasti financovania. Dnes je takýto stav, že aj keď je záujem o individuálnu bytovú výstavbu, sú veľké problémy s vykúpením pozemkov, sú rôzne špekulatívne tlaky vlastníkov pozemkov, ale najväčšie ťažkosti sú s výstavbou spomínanej technickej infraštruktúry. Kto iný ju môže financovať, ak nie štát? Veď sú to finančne veľmi náročné stavebné práce. A opakujem, že na ich finančné krytie nemá ani občan, ani obec. Nehnevajte sa, ale podľa mňa tu chýba systémové riešenie. Lebo to, že poslanci Národnej rady v tomto zmätku lobbujú za vlastných klientov, nie je systémové riešenie, ale skôr deformácia.

    Pozrime sa bližšie na rok 1996. Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu sa predpokladalo, že do Štátneho fondu rozvoja bývania budú vyčlenené finančné prostriedky vo výške takmer 4 miliardy Sk z rôznych mimorozpočtových zdrojov, predovšetkým z Fondu národného majetku a z Fondu zamestnanosti. Skutočnosť je však iná a tieto zámery sa nenaplnili. Rovnako je načase, aby sa prehodnotili kritériá na poskytovanie finančných prostriedkov na výstavbu bytov alebo rodinných domov. Tento problém čiastočne rieši predložený poslanecký návrh na zmenu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a veľmi rád ho podporím, ale v žiadnom prípade nezakladá podmienky na toľko proklamovanú podporu bytovej výstavby.

    Podľa môjho názoru pri vytváraní tohto fondu treba objem financií stanoviť normatívne, tak aby fond mohol so svojimi prostriedkami dlhodobo plánovať. Konkrétne navrhujem priamu dotáciu fondu vo výške 3 % z ročných príjmov štátneho rozpočtu. Rozhodne by to boli prostriedky účelne investované v prospech občanov Slovenska a na oživenie bytovej výstavby. Takto vyčlenené finančné prostriedky by mali významný dosah na multiplikačný efekt celého nášho hospodárstva.

    V § 11 zákona Národnej rady číslo 124/1996 o Štátnom fonde rozvoja bývania odsek 7 hovorí, že na poskytnutie podpory z prostriedkov fondu nie je právny nárok. To v praxi znamená, že týmto sa opätovne vytvára široký priestor na rodinkárstvo, na korupciu, na lobbizmus, aj na politické účelové pôsobenie.

    Pokiaľ ide o použitie fondu, ktoré je upravené v § 4 a predkladanou novelou zákona, zastávam názor, že prostriedky použité na správu fondu jednoznačne treba obmedziť presne stanoveným percentom z ročného príjmu fondu. To znamená, ak nestačí 1 %, upravme to na 1,5 alebo na 2 %, ale nevytvárajme podmienky na nekontrolovateľný nárast administratívy fondu. Veď do procesu prerozdeľovania fondu sú zapojené bytové odbory okresných úradov, aj krajských úradov. To je vyše 300 pracovníkov. Okrem toho v tejto oblasti má pracovať takmer 40-členný aparát Štátneho fondu rozvoja bývania. Preto náklady na správu fondu treba obmedziť, aby sa finančné prostriedky dostali tam, kde sú určené, a nie na vybavenie kancelárií, na autá, na počítače alebo na platy úradníkov.

    Na záver mi dovoľte vysloviť ešte jeden názor. Základným predpokladom, aby Ministerstvo výstavby Slovenskej republiky plnilo koordinačnú funkciu investičného procesu v oblasti bytovej výstavby, aby mohlo rozhodovať o rozvoji územia, aj o vytváraní podmienok rozvoja bytovej výstavby, je presun kompetencií územného plánu a stavebného poriadku z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky. S odstupom dvoch rokov je žiaduce prehodnotiť kompetencie týchto dvoch ministerstiev. Súčasná pôsobnosť ministerstva výstavby a verejných prác je veľmi diskutabilná, pretože svojimi kompetenciami toto ministerstvo je veľmi okyptené. Určite to trápi aj pána ministra Jána Mráza, ktorý sa svojou toleranciou dal vytlačiť svojmu koaličnému kolegovi až na hranicu funkčnosti tohto ministerstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy nemám prihlášku.

  • Pán predsedajúci,

    zaujalo ma vystúpenie pána poslanca Sopka. S veľkou časťou toho, čo povedal, súhlasím, predovšetkým v oblasti, kde opisoval súčasný stav. K jeho vystúpeniu mám však jednu poznámku a jednu otázku, možno otázku rečnícku. Tá poznámka znie alebo sa viaže na to, čo hovoril, že existuje len jediný prostriedok, ako pomôcť, povedzme, oživeniu bytovej výstavby a spomenul priamu dotáciu zo štátneho rozpočtu.

    Domnievam sa, že prostriedkov a možností je viac, okrem toho, čo povedal on, napríklad priamo previazať Štátny fond rozvoja bývania, obecné fondy rozvoja bývania s našou daňovou sústavou, zabezpečiť trvalý podiel týchto fondov na daniach. Druhým prostriedkom môže byť napríklad Fond národného majetku - pravda, keby sme podniky predávali, a nie rozdávali. Ďalší prostriedok sú napríklad hypotekárne úvery - pravda, keby sme mali normálny zákon, a nie taký, ktorý vlastne hovorí o roku 1900 - 500 a keby už, povedzme, aj vôbec nejaké banky takéto hypotekárne úvery dnes poskytovali. To je jedna poznámka.

    A otázka, azda rečnícka otázka, je spojená s tým, keď som si všimol, že ste uvádzali, pán kolega, ako si veľmi vážite pána Ľuptáka a pána Mráza za to, čo urobili pre rozvoj bytovej výstavby. Tu sa nepochybne žiada opýtať, či si treba vážiť napríklad pána Ľuptáka aj za to, že ešte včera rozprával, že byty Fondu národného majetku budú dávané iba do prenájmu, a dnes sa prizerá, ako jeho ministri prijímajú miliónové bezodplatné plnenia a bačujú si s prostriedkami Fondu národného majetku, ako sa im páči, a stovky aj robotníckych mladých rodín nemajú šancu získať byt. Alebo sa pýtam, či si treba vážiť pána Ľuptáka alebo pána ministra spolu s ním, pána Mráza napríklad za to, že sám má krásny veľmi veľký dom v Košickej Novej Vsi a napriek tomu celkom pokojne zoberie miliónové bezodplatné plnenie a zabezpečí si luxusný štvorizbový byt v perfektnej štvrti v Bratislave. Ja sa vážne obávam, že to sú také delikty, ktorú si zasluhujú skôr veľkú kritiku ako pochvalu.

  • Ešte sa do rozpravy hlási pán poslanec Fico. Nech sa páči. Medzitým pán poslanec Filkus s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predseda. Na rozdiel od pána Dzurindu sa mi vôbec vystúpenie pána Sopka nepáčilo.

    Prosím vás pekne, veď už nie sme v socializme, nejdeme prevažne cez prerozdeľovacie procesy, cez dotácie. Samozrejme, som ďaleko od toho, aby som nepodporoval bytovú výstavbu. Naopak, chcem a pri každej príležitosti to hovorím, ale máme na to napríklad možnosť rozdelenia daní na regionálnej úrovni. Všade vo svete sa to tak robí a sú krajiny, kde ozaj už pri rozdelení daní - už som to možno aj tri razy spomínal - časť ostáva buď federácii alebo konfederácii, časť ostáva regiónom a časť ostáva obciam, je to asi jedna ku trom vo vyspelejších krajinách. Regióny alebo na úrovni komúny najlepšie vedia, aké byty, za čo a ako s týmito peniazmi narábať, ale z daní, nie vopred určiť dotáciu a budeme očakávať každý rok, že tú dotáciu dostaneme. A región má, samozrejme, aj záujem o plnenie daní, dáva pozor, aby sa dane splnili, aby neboli výpadky daní atď., je tam bezprostredná previazanosť. Ale nie, preboha, s dotáciami cez takéto priame prerozdeľovacie procesy. To všetko už máme za sebou. Pohybujeme sa niekde inde. Takže by som veľmi pekne prosil, keby ste uvažovali v takýchto súvislostiach.

    Ďalej veľmi konkrétne. Schválili sme hypotekárny úver, jeho bankovníctvo, možnosť uplatňovabia hypoték. Povedzte mi, ktorá banka na Slovensku dáva hypotekárny úver, dáva možnosti. Doteraz nikto. A prečo to je? Je to inštitucionálne usporiadanie. Napríklad ani toto nevieme, veď sme - ak sa dobre pamätám - pred troma mesiacmi schválili možnosti využívať hypotekárny úver, hypotekárne bankovníctvo. Nikto doteraz s týmito prostriedkami nenarábal. No veď to sú tie rezervy. Ale poďme len touto cestou, nie cestou každý rok vopred určených dotácií. Kde ste zobrali 3 % z výdavkov? V tomto roku máme vyše 200 miliónov a teraz hovoríte 3 % z výdavkov alebo z príjmov. Máme ich 170 miliárd. Tak na základe čoho? Toto všetko aj celá infraštruktúra sa musí robiť, musí ísť najmä cez podiel daní, ktorý zostáva na regionálnej úrovni.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Sopko. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Sopkovi.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    hovoril som o hlavnej forme financovania bytovej výstavby alebo jej základnej forme. Podľa mojich predstáv je to priama štátna dotácia. Aj o tom, že musia existovať aj iné dodatkové formy. Dodatkové formy financovania - to je to, čo sa tu spomínalo. A na druhej strane sám som konštatoval, že treba ďalšie účinné ekonomické nástroje v oblasti bývania, v oblasti úverovej, daňovej aj subvenčnej politiky štátu.

    Plne sa stotožňujem s tým, čo povedal pán Dzurinda. Čo sa týka pána Filkusa, len ma presvedčil, že pokiaľ ide o stavebníctvo a bývanie, naozaj má k tomu ďaleko, veľmi ďaleko a myslím si, že v ničom som sa neodkláňal od toho, čo normálne beží vo svete. Podpora zo štátneho rozpočtu musí existovať vo forme dotácie, a len pripomínam, že to, čo sa dáva teraz, to je skutočne veľmi málo. Nebudem to hľadať v štátnom rozpočte Slovenskej republiky, ale ak výšku finančnej dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku alebo na oblasť bývania nezvýšime, budeme sa trápiť s týmito problémami aj v ďalších rokoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem. Ako bolo ticho, keď tu nebol pán Dzurinda. Neviem, kde bol predtým dva týždne.

    Pán Dzurinda, vy ste tu nič nechceli, ani rezort ministerstva výstavby a verejných prác, vy ste nechceli republiku, vy ste nechceli ústavu, prijať jazykový zákon, nič ste nechceli. Vy nepleťte hrušky s jablkami. Môžete mi v rozprave vytýkať mojich ministrov, čo majú, ale ja sa vás potom pýtam, po kom dostali byt pán Mikloško, pán Kukan a ďalší, keď ste boli vo vláde. Čo tu rozprávate, prosím vás? Vy len jedno vidíte. Pán Dzurinda, vy ste zlý človek.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Ľupták, vy dennodenne podvádzate robotníkov, dennodenne podvádzate tisícky a stotisíce občanov Slovenskej republiky. Ste obyčajný zbabelec, a pokiaľ nevrátia ministri, za ktorých nesiete politickú zodpovednosť, byty Fondu národného majetku, dovtedy vám to budem pripomínať práve v mene tých voličov, ktorých dennodenne podvádzate.

  • Ďakujem. Takže v rozprave vystúpi pán poslanec Fico. Ešte pán poslanec Garai - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán Dzurinda, ja vám zase dovtedy budem pripomínať vrátenie bytov, pokiaľ vaši ľudia - pán Mikloško, pán Kukan a ďalší - nevrátia takisto tie pavilóny, ktoré si nechali ako služobné byty.

  • Pán kolega, hovoríte zo zúfalstva nezmysly. Pán kolega Mikloško byt vymenil úplne legálne, ostatní kolegovia prišli k bytom tak, že si za ne zaplatili. Ale ministri, ktorých do vlády nominovalo Združenie robotníkov Slovenska, dostali miliónové dary, pán kolega. Bezúročná pôžička pri objeme 1 milión korún pri najlacnejšom úroku dnes v Slovenskej sporiteľni znamená, že okrem istiny, ktorú treba splatiť v objeme milión, treba milión a asi 100 tisíc korún zaplatiť za úroky. Pán kolega, to sú miliónové dary. Pán Mikloško žiaden dar neprijal, to je obrovský rozdiel, a vaša obrana je len výsledkom vášho zúfalstva a absencie základných morálnych hodnôt, ktoré by vás viedli k náprave týchto švindľov.

  • Vážené dámy, páni,

    naozaj by som vás chcel poprosiť - v zásade existuje zhoda, čo sa týka návrhu skupiny poslancov o novele zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Venujme sa, prosím, tejto téme, neodkláňajme sa a nerobme tie prestrelky.

    Pán Dzurinda, prosím vás pekne, nekážte nám tu už o morálke, každý máme dostatok vnútornej morálky a podľa toho sa aj správame.

  • Pán Dzurinda, pán poslanec Dzurinda, o mojej morálke a o vašej skutočnosti môžeme rozprávať, že nie sú rovnaké. Moja morálka je na vyššej úrovni ako vaša.

  • Pán poslanec Maxon, súhlasíte s tým, že ministri vlády dostali od Fondu národného majetku byty do osobného trvalého vlastníctva a že na tieto byty im bola poskytnutá Fondom národného majetku bezúročná pôžička? Súhlasíte s tým v konfrontácii s možnosťami, ktoré majú občania, prostí občania Slovenskej republiky? To nie je kázeň, pán poslanec. Toto je jednoducho výzva, aby sme začali konať podľa normálnych etických a morálnych hodnôt, aby zákony v tomto štáte boli dodržiavané, pretože okrem porušenia etických noriem tu bol hrubo porušený zákon o veľkej privatizácii a ústavný zákon o konflikte záujmov.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán Dzurinda, vám sa javí ako morálne a správne, že váš bývalý kolega, námestník ministra Kobetič dostal podnikový železničný byt, za ktorý nezaplatil ani korunu, ktorý dostal z daňových peňazí poplatníkov a z poplatkov za cestovné cestujúcich na železnici, lebo to je štátny podnik, strategický štátny podnik. Tak prestaňme tu kázať o morálke a ťahať iným triesky z oka za stavu, že máte brvná v očiach.

  • Pán Dzurinda, ja vás veľmi pekne prosím, prestaňte hovoriť o morálke. Vy ste boli prvý, kto zaviedol do tohto parlamentu rétoriku gaunerov ako víťazov volieb. Vy viete, čo ste robili, keď ste mali moc v rukách. Prosím vás, prestaňte nám kázať o morálke, ja by som vás o to veľmi pekne prosil.

  • Vyjadrím sa len k veci, k vecnej stránke problému. Pán poslanec Hofbauer, neviem o ktorom z 80 000 železničiarov ste hovorili, poznám veľmi veľa železničiarov. Ale zásadný rozdiel medzi tým, čo ste hovorili, a témou, o ktorej je diskusia, je v tom, že príslušný železničiar nie je slovenský poslanec, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, nie je politik, nie je minister, nie je verejný činiteľ. To je základný rozdiel. Ale naozaj ste to ťahali niekde tam, kde naša diskusia nestojí, lebo železničiarov je veľmi veľa, neviem, o ktorom ste hovorili.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Švec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    S trpezlivosťou počúvame rozpravu o tom, kto je ako morálny, kto je ako nemorálny, akým spôsobom treba podporovať bytovú výstavbu, ale nikto sa nezamyslel nad slovami pána kolegu Sopka, ktorý povedal, že na bytovú výstavbu náš občan nemá. A ja sa chcem spýtať, prečo nemá. Myslím si, že je dôležité, aby sme sa konečne začali v tomto parlamente zaoberať otázkou, prečo náš občan nemá na to, aby si mohol v priebehu života postaviť dom alebo získať byt. Myslím si, že toto je najdôležitejšia otázka, že treba konečne otvoriť našu rozpravu smerom k ekonomizácii nášho života. Chceme predsa žiť v Európe, chceme žiť vo vyspelej spoločnosti. Nemôžeme zotrvať na tom, aby sme mali platy na úrovni 300 mariek, a nie 3 000 mariek. Ja už som to v tomto parlamente raz povedal. Pri globalizácii ekonomiky sa pri našej stále väčšej izolovanosti nikde nedostaneme.

    Súhlasím s tým, že v momentálnej situácii treba nájsť cestu, akým spôsobom podporiť bytovú výstavbu. Ale, povedzme si konečne pravdu do očí. Pri takej ekonomickej politike, akú robíme v tomto parlamente, našim občanom nikdy nepriblížime životnú úroveň vyspelej Európy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Veľmi divne mi zneli tie slová od pána poslanca, lebo je možné v tejto sále oponovať. Vo veľkej väčšine našej tlače nie je možné oponovať, tak tam sú prirodzené. Ale dnes, na otázku prečo si náš občan nemôže kúpiť alebo vybudovať domček, predsa je jednoduchá odpoveď. Pretože tu bola veľmi rýchlo zničená základňa, hospodárska základňa - veľmi rýchlo, dramaticky, o tretinu. A ak chce táto vláda saturovať národné hospodárstvo a záujmy občanov, tak musí v súčasnosti napríklad uprednostniť infraštruktúru pred bytovou výstavbou. Musí, ak sa chceme zapojiť do európskych štruktúr. Je to proste jednoduchá odpoveď a neviem, prečo sa táto otázka vôbec kladie.

    Chcel by som predniesť ešte k predchádzajúcej diskusii jednu informáciu. Viem o tom, že niektorí z predstaviteľov vlády, ktorí dostali byty, podpísali určitú zmluvu s Fondom národného majetku, uvažujú o tom, že zrušia túto zmluvu. Proste nemajú záujem, aby to, čo podpísali, bolo chápané ako nejaký dar.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte páni podpredsedovia - v poradí Ľupták, Húska. Potom, prosím, pán poslanec Fico, hneď rýchlo začnite.

  • Keď sme pri bytovej otázke, ako hovoril aj pán poslanec Švec, chcem povedať to, aj pán Vaškovič povedal štyridsaťročné. Pán Vaškovič, Jano Ľupták vám povie presne, ako to bolo dakedy. Pán poslanec Glinský to presne povedal - celá ekonomická základňa sa zbúrala, od vzniku. A to bola chyba. Lebo som vždy hovoril - vy ste v parlamente ešte neboli, pán poslanec Vaškovič, keď som ja bol v deväťdesiatom roku -, že sa malo budovať na tom, čo bolo dobré. Čo bolo zlé, malo ísť preč. Nie všetko váľať hlava-nehlava. Čo v socializme sa vybudovalo, bolo všetko zlé. To hovorili tí - múdre hlavy im hovorím -, ktorí v živote nerobili, ktorí v pote tváre nebudovali túto spoločnosť.

    A teraz vám poviem, keď som staval rodinný dom, dostal som nenávratnú pôžičku, alebo mnohí mohli dostať nenávratnú pôžičku, v našom podniku, v našom závode, aj v iných podnikoch ich dávali. Nenávratnú pôžičku, keď podpísal na deväť alebo desať rokov stabilizačné v podniku, dostal vo výške 55 tisíc. Pokoj. Ja sa vás nepýtam, pán Harach, keď vy vystupujete. Dostal som 55 tisíc nenávratnej pôžičky za podpísanie desiatich rokov. To znamená, že hneď som ich dostal po podpísaní zmluvy. Ďalej, dostal som s dvojpercentným úrokom 200-tisícovú pôžičku. Povedzte mi, dnes dá tento systém s dvojpercentným úrokom chudákovi občanovi pôžičku?

    Ďalej.

  • Hlasy v sále.

  • Nekričte. Vy, kresťania, nekričte, lebo máte hriechy. Pôjdete do pekla. A ja budem pod vami kúriť.

    Ďalej vám chcem povedať, vážení, tí, ktorí robili vo výrobe, možno aj vy, neviem, ako to bolo u vás, ale vo výrobe dostali napríklad za réžiu autožeriav, výťah. Prosím vás, o čom tu chcete hovoriť? Veď také sociálne vymoženosti v histórii neboli, ako boli vtedy. Novomanželská pôžička. Keď som sa nasťahoval do bytu, dostal som 30-tisícovú pôžičku. Pri narodení dieťaťa jeden úpis, druhý, tretí. Kde to dá kapitalistický systém? Povedzte mi to, keď už ideme na podstatu veci.

    Ale vy ste všetko chceli zbúrať a zváľať. Aj asfaltové cesty by ste boli trhali, keby ste boli na to mali sily. Len na to ste nemali už robotníkov. Lebo tí povedali - dosť, búrať nebudeme. A preto, páni, uvedomte si, máte pravdu, že ekonomika, pán Glinský to dobre povedal. Áno, zbúrali ste základňu, lebo my sme nestavali na tom dobrom. My sme to v zlom začali stavať. Lebo ste boli múdri, vykrikovali ste na námestiach, ani ste nevedeli, ako treba štát smerovať, ako treba ekonomiku, lebo ste v živote vo výrobe nerobili. Ďakujem vám. Do videnia.

  • Hlasy v sále.

  • To mohol Ducký povedať alebo Ľupták, ktorí vo výrobe robili, alebo ďalší odborníci, inžinieri, technici, ktorí robili vo výrobe. Čo ste chodili na námestia kričať? Ako sa budeme mať dobre. Aký tu budeme mať prospech. Ako budeme žiť a chodiť do zahraničia. No vy chodíte, aj ja chodím, lebo mám peniaze, ale chudoba nemá. Obchody sú plné, ale chudoba nemá na to peniaze. Vy máte, aj ja mám. Tak sme si spravili všetko.

  • Pán podpredseda, tri minúty uplynuli.

  • Takí ste vy nenásytní a pekne ste ľuďom popod nosy ťahali motúzy.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    Chcel by som reagovať na stanovisko, ktoré tu povedal pán poslanec Švec, lebo na konci hovoril, že politika, ktorá sa robí na Slovensku a ktorú podporuje náš parlament, nikdy nedovedie k riešeniu.

    Chcem povedať, že to je naozaj pokus veľkého skresľovania celej situácie. Priatelia, dosahujeme najlepšie hospodárske výsledky za posledné dva roky v celej strednej a východnej Európe. Postupy, ktorými čelíme prepadom, ktoré nastali po páde RVHP a po páde východných odbytísk, sú práve veľmi dobre zamerané na riešenie najprv rozbehnutia akceleračných priebehov pomocou výstavby infrasietí. A viete, že riešiť dobiehanie Západu formou napríklad len jednoduchého vyrovnania ceny práce je predsa absurdné. To by bola cesta skutočne do zániku, pretože máme viacnásobne nižšiu produktivitu práce. Len čo by ste nasadili rovnakú cenu práce s cenou práce vyšších produktívnejších krajín, tak by sme sa zrútili. Čiže, dívajme sa na túto vec nie ako na nevhodný postup, ale naopak, ako na excelentný postup vlády, ktorá zvládala najprv makroekonomické riešenia, aby vytvorila podmienky na celkový rozvoj.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda, je mi ľúto, že Združenie robotníkov Slovenska má takého predsedu, ktorý nie je chlap, a jednoducho stále uteká, je strachopud. Poznám robotníkov ako smelých chlapov. Ale on zrejme počúva za dverami, má taký zvyk. Pýtal sa, kde je možné dostať dvojpercentný úrok na byt. Chcel by som mu pripomenúť, že sa dokonca dá pôžička dnes získať aj za nulové percento, aj bezúročná. Len treba mať legitimáciu, povedzme, ZRS alebo mať dobrý "flek" na Fonde národného majetku. Tak mu to pripomínam. Ale oceňujem aj jednu dobrú pozitívnu správu, ktorá z tejto prestrelky vzišla, a síce príspevok pána poslanca Glinského. Je to dobrá správa, že páni ministri uvažujú, že by byt mohli vrátiť. Len som zvedavý, ako dlho im to bude trvať.

  • Ďakujem pekne.

    Myslel som, že už nebudem vystupovať, pán predsedajúci, ale jednoducho pánu podpredsedovi Ľuptákovi, i keď takisto opakujem ako môj kolega Dzurinda, že chlap si vypočuje aj názory kolegov, chcem pripomenúť, čo som tu v tomto parlamente už raz povedal.

    Pamätáme si veľmi dobre, ako existovala brigáda Jána Ľuptáka v Pozemných stavbách Banská Bystrica a ako všetci stavbári z tohto podniku museli robiť na jednu stachanovskú brigádu Jána Ľuptáka. A tento pán nám tu káže o morálke a tento pán nám tu rozpráva o tom, ako dakedy stavali stavbári. Prepáčte, však to je na výsmech. Myslel som si, že keď sa stanem poslancom v demokratickom Slovensku, že tieto reči už nikdy nebudem počúvať. A počúvam ich tu znova. Vraciame sa do socializmu?

  • Vážení kolegovia,

    opäť veľmi stručne. Ja si myslím, že som ešte nikdy neodpovedal nikomu inému iba na repliky KDH. Mrzí ma to, že práve toto Kresťanskodemokratické hnutie je najmilitantnejším zoskupením tohto parlamentu. Tak vás pekne prosím, kto bol pri tom, keď sa zaútočilo na potravinovú sebestačnosť Slovenskej republiky, keď sa ešte len hovorilo o tom, že môže vzniknúť akýsi slovenský samostatný štát? Kto bol vtedy podpredsedom federálnej vlády a kto zapríčinil to, že sa nedávali dotácie do poľnohospodárstva? Dokonca, že sa dávali dotácie na predaj hovädzieho mäsa do zahraničia za takú cenu, ktorá spôsobila, že dnes máme stáda vlastne vybité. Čiže útok na potravinovú sebestačnosť slovenského národa a jeho budúceho štátu - KDH. Kto zapríčinil to...

  • Hlasy v pléne.

  • Pán poslanec má ešte minútu a pol.

  • ...keď sa urobil útok na energetickú sebestačnosť slovenského národa a jeho budúceho štátu, to znamená Mochovce a Gabčíkovo? Kto to spôsobil? Pýtam sa ďalej: Za čie peniaze sa platilo to, že federálni ambasádori a zastupitelia ohovárali Slovensko a pripravovali pôdu na to, čo dnes prežívame, a to, čo dnes žneme ako úrodu, že Slováci sú zaostalým národom? Dokonca pán Čarnogurský v tzv. článku Nová štátotvorná politika povedal, že Slováci nie sú schopní riadiť si svoj vlastný štát. Pýtam sa, aké máte morálne právo nám dnes hovoriť o morálke práve vy.

    Ďakujem pekne.

  • Takže ešte pani predsedníčka Lazarová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážení páni poslanci,

    do týchto slovných potýčok sa veľmi nerada zapájam, pretože ich považujem za dosť úbohé. Napriek tomu tentoraz mi to nedá.

    Pán poslanec Dzurinda, prosím vás, vy tu hovoríte, že pán minister Mráz má voľakde dom (hlasy v sále), tak v Košickej Novej Vsi. Ja neviem ani kde to je, ale asi je to pri Košiciach, keď je to Košická Nová Ves. Lenže on je minister tu v Bratislave a neviem si predstaviť, že by dennodenne cestoval z Košickej Novej Vsi zo svojho domu do Bratislavy.

    Prosím vás, páni poslanci, ešte som neskončila, až potom, prosím, diskutujte.

    Ja by som sa hanbila, keby akýkoľvek minister Slovenskej republiky - akýkoľvek, keby to bol napríklad minister z KDH, alebo akejkoľvek strany - a mal super vilu trebárs v Poprade alebo v Lučenci, hanbila by som sa, keby nemal reprezentatívny byt v Bratislave, pretože je to náš minister, je to minister Slovenskej republiky.

  • Je zaujímavé, že vám neprekážajú milióny, ktoré sa investovali zo štátneho rozpočtu do vily pána prezidenta, pretože si svoju vilu zariadil ako prezidentskú rezidenciu s tým, že veci, ktoré sú mu tam teraz dané, si nechá, alebo ich odkúpi za veľmi nízku cenu. To vám neprekáža! A viete, že to neprekáža ani mne. Je to prezident, nech to má.

    Minister nech má jeden slušný byt, pokiaľ je ministrom Slovenskej republiky. Čo bude potom, to je druhá otázka.

    A na záver, prosím vás, sú Vianoce, prestaňme už s týmito zúfalými vzájomnými osočovaniami, ktoré skutočne nemajú úroveň.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Pán predseda, nikdy som si nemyslela, že sa takéto veci dozvie človek pri prerokúvaní návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Ja svoju faktickú pripomienku, ten zvyšný čas prepúšťam kolegovi Ficovi, aby mohol začať vystupovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    V podstate ma pani kolegyňa Ďurišinová predbehla. Chcel by som vás poprosiť, keby ste napriek blížiacim sa sviatkom mieru a pokoja dôsledne uplatňovali svoje práva a odňali slovo poslancom, ktorí nediskutujú k meritu veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    jedným z najvážnejších problémov, s ktorými sa stretávame po roku 1989, je výrazný a dlhodobý pokles výstavby bytov. Ak už nie teraz, tak o dva, o tri roky nás čaká prehĺbenie bytovej krízy, ktorá nemá v modernej histórii Slovenska obdobu. Mladí ľudia už dnes odkladajú vstup do manželstva, pretože nevidia absolútne reálne, aby nahromadili 350 tisíc až jeden milión Sk a zaobstarali si primerané slušné bývanie. Mladí manželia aj pre bytové problémy neuvažujú o vyššom počte detí, ako je jedno, a čo je najhoršie, mladí ľudia už strácajú aj nádej, že v krátkom časovom úseku vstúpia do vlastného obydlia. Opäť som nútený porovnávať, opäť som nútený konštatovať, že v oblasti bytovej výstavby boli sedemdesiate a osemdesiate roky sociálne spravodlivejšie, ako sú deväťdesiate. V osemdesiatych rokoch pribúdalo ročne na Slovensku 30 až 40 tisíc nových bytov, kým v rokoch deväťdesiatych sú tieto čísla úplne smiešne. Áno, môžeme kritizovať architektúru, kvalitu a spôsob bývania zabezpečovaného do konca roku 1989. Podstatné však je, že štát zabezpečoval každému možnosť bývania a najmä pre mladých reálnu šancu získať v primeranom čase byt.

    Každý z nás, a to som pravdepodobne najmladším poslancom tejto Národnej rady, kto býva v komunálnom alebo v družstevnom byte, dobre vie, ako sa k tomuto bytu dostal a za akých podmienok. Áno, kritizovali sme korupciu pri rozdeľovaní bytov do roku 1989 a uprednostňovanie vyvolených. Ale nie je dnes korupcia v spoločnosti vyššia? Všetci moji spolužiaci sa v priebehu osemdesiatych rokov dostali za krátky čas k tzv. štátnemu alebo družstevnému bytu. Môžeme toto konštatovať aj dnes? Asi nie.

    V Dúbravke majú k dnešnému dňu 800 žiadostí o pridelenie bytu. Sú to predovšetkým žiadosti mladých ľudí, mladých rodín s jedným alebo dvoma deťmi. Skutočnosť však je, že ročne uspokoja iba 10 žiadateľov, a to ešte hovoria, že sú šťastní, pretože majú starých ľudí, ktorí zomierajú na tomto sídlisku, a môžu byty po starých ľuďoch, ktorí zomrú, prideliť 10 šťastlivcom z tohto dlhého zoznamu žiadateľov.

    Po zrušení fungujúceho systému bytovej výstavby, ktorý platil do roku 1989, sme oprávnene očakávali, že vytvorenie nového, lepšieho systému je na ceste. Práve naopak, bytová výstavba po roku 1989 ani zďaleka nedosahuje úroveň toľko kritizovaného režimu komplexnej bytovej výstavby.

    Strana Demokratickej ľavice sa domnieva, že bytovú krízu na Slovensku je možné zmierňovať a postupne riešiť len priamou dotáciou štátneho rozpočtu ako hlavným zdrojom financovania bytovej výstavby. Priama finančná štátna dotácia podporovaná dodatkovými zdrojmi by mala predstavovať základ bytovej politiky v nasledujúcich rokoch.

    Žiaľ, prijatý zákon o štátnom rozpočte na rok 1997 ani zďaleka nenapĺňa takúto filozofiu. Zákon o štátnom rozpočte vyčlenil na bytovú výstavbu a rekonštrukciu bytov objem finančných prostriedkov vo výške približne 6 mld Sk. Takéto množstvo financií v žiadnom prípade nezabezpečí dynamiku nárastu vystavaných bytov a už v žiadnom prípade nezreálňuje ciele vlády postaviť 100 tisíc bytov do roku 2000. 3 miliardy Sk má prísť z mimorozpočtových zdrojov, 3 miliardy ako štátna prémia pretransformovaná do Štátneho fondu rozvoja bývania a 160 miliónov Sk do Štátneho fondu rozvoja bývania ako transfer cez ministerstvo výstavby. Je škoda, že na dnešnom rokovaní nie je prítomný pán minister, pretože sú rôzne nezrovnalosti o tom, koľko peňazí príde v roku 1997 do Štátneho fondu rozvoja bývania. Rovnako je veľká škoda, že zákon o štátnom rozpočte neurčil termín, do ktorého majú byť peniaze v roku 1997 prevedené na účet tohto fondu, aby nedošlo k problémom, do akých sa dostal fond v roku 1996, keď mal disponovať približne 800 miliónmi Sk, a vieme, že predisponoval z týchto 800 miliónov Sk iba malú časť a zostatok ide do rozpočtu fondu na rok 1997.

    Zákon o štátnom rozpočte nielenže prideľuje malý podiel financií na rozvoj bytovej výstavby, ale aj samotné mechanizmy rozdeľovania prostriedkov neboli vytvorené na reálne podmienky. Jedinou citeľnou a adresnou sumou poskytovanou zo štátneho rozpočtu je štátna prémia pri stavebnom sporení. Bolo povedané o nej dosť, ako aj o novelizácii zákona o stavebnom sporení, a je naozaj šťastie, že sme prijali pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Ftáčnik, pretože inak by sme spôsobili likvidáciu systému tzv. priateľských sporiteľov a mohlo by to mať veľmi zlý dosah na celkový systém stavebného sporenia.

    Zákon o štátnom rozpočte nevytvoril ani vhodné finančné prostredie pre hypotekárne úverovanie, ktoré spolu so stavebným sporením považujeme za najdôležitejšie doplnkové zdroje financovania bytovej výstavby popri hlavnej dotácii zo štátneho rozpočtu. Čiže tu je odpoveď, prečo hypotekárne úverovanie nie je dobré - preto, že neexistuje dostatočný ekonomický základ vytvorený štátnym rozpočtom.

    Od zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde rozvoja bývania sme očakávali veľa, ale zdá sa, že zbytočne. Tento fond nie je ani zďaleka schopný plniť úlohu poskytovania nenávratných príspevkov napríklad na individuálnu bytovú výstavbu, ktoré boli do roku 1990 nielen právne nárokovateľné, ale dosahovali aj zaujímavé finančné výšky. Problémy nie sú len v samotnej právnej úprave, ale aj v neschopnosti naplniť fond primeraným množstvom financií.

    Štátny fond rozvoja bývania zakotvil predovšetkým poskytovanie úverov, pričom poskytovanie nenávratných príspevkov obmedzuje na veľmi špecifické prípady. Pri poskytovaní úverov súčasne prináša tento zákon ťažko splniteľné podmienky. Ak si zoberieme - a to je veľmi ľahká matematika -, že maximálna návratná podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania môže byť dnes 300 tisíc Sk, hoci pán poslanec Pacola hovoril o 500 tisíc Sk na rok 1997, záujemca o byt musí disponovať ďalšími aspoň 400 tisícami Sk, aby mohol uvažovať o výstavbe nového bytu, a to je pre mladé rodiny jednoducho nedosiahnuteľný sen. Prepočty, koľko by občan musel mesačne platiť pri plnom využití 300 tisíc Sk návratnej podpory stavebného sporenia vyšli na nereálnych 5 000 Sk mesačne, ktoré by mladí ľudia museli platiť, aby mohli získať takú sumu peňazí, o ktorej hovorím.

    Zriadením Štátneho fondu rozvoja bývania sa mali riešiť predovšetkým podpory a úverové zdroje na výstavbu nájomných bytov pre najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Nájomníkmi takto postavených bytov sa mali stať občania do určitej hranice príjmov stanovenej ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, napríklad minimálne dvojnásobok hranice životného minima. Táto možnosť ani v zákone no, žiaľ, ani v predloženej novele nie je vytvorená. Naopak, návrh znovu umožňuje získať finančné prostriedky na výstavbu bytu či domu rovnako pre občanov, ktorí majú milióny, ako aj pre občanov, ktorí sú chudobní a ktorí nemajú reálnu šancu zúčastniť sa na programe ponúkanom Štátnym fondom rozvoja bývania. A návrhy, ktoré boli vznesené v tomto návrhu zákona, ešte ďalej liberalizujú udeľovanie prostriedkov zo štátneho fondu a absolútne stierajú akékoľvek rozdiely medzi bohatými a chudobnými. A, žiaľ, tieto rozdiely na Slovensku existujú.

    Vítam návrh novelizácie, ktorý je predložený poslancami za Združenie robotníkov Slovenska. Myslím si, že je to ďalší krok k zlepšovaniu tohto systému, ktorý však my považujeme iba za akúsi šupinku v celkovom systéme stavebnej bytovej výstavby.

    Mám niekoľko drobných pozmeňujúcich návrhov k zneniu návrhu novelizácie zákona a predovšetkým by som sa hneď zastavil pri bode 1 návrhu, kde sa hovorí o výške prostriedkov, ktoré sa majú použiť na správu fondu.

    Myslím si, že pôvodné znenie, tak ako je v zákone, to znamená maximálne 1 %, najviac však 10 miliónov Sk, je primeraná suma. Som preto prekvapený, že je tu návrh na vypustenie bodu 1 a je tu návrh na nové znenie ustanovenia § 4 ods. 3, ktoré hovorí 1,5 % a 15 miliónov Sk. Vážené dámy a páni, namiesto toho, aby sme prideľovali peniaze do fondu, kde to bude rozdeľované pre ľudí, zdvíhame peniaze na mzdy, na život samotného fondu. Nepovažujem to za správne. Myslím si, že by sme mali zostať pri pôvodnom znení § 4 ods. 3.

    Ďalej chcem uviesť v súvislosti s bodom 3 návrhu novelizácie zákona, kde navrhovatelia navrhujú nové znenie písmena d), upozorniť navrhovateľov, že pri tejto úprave si podrobne nepreštudovali vykonávací predpis k stavebnému poriadku, ktorý jasne hovorí, čo to je stavebná úprava. Stavebná úprava je úprava, pri ktorej sa zachovávajú vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenia stavby. Takže nemôžeme hovoriť o stavebnej úprave bytu, môžeme hovoriť len o stavebnej úprave bytového domu alebo rodinného domu.

    Preto navrhujem, aby § 5 ods. 1 písmeno d) sme zosúladili s vyhláškou ešte bývalého Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, ktorá je stále platná, a aby § 5 ods. 1 písm. d) znel:

    "d) stavebná úprava bytového domu, rekonštrukcia bytu a rodinného domu".

    Je to v podstate obdoba návrhu, ktorý sledovali aj predkladatelia, len je to naozaj spresnenie v súlade s vykonávacími predpismi.

    Ďalej sa chcem vyjadriť k bodu 5 návrhu novelizácie. Podľa môjho názoru návrh, ktorý predložili navrhovatelia do textu, ktorý máme všetci, je lepší ako ten, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Poviem prečo. Pán spoločný spravodajca hovorí o nenávratnom príspevku v rozsahu, ak som dobre rozumel, 30 % z poskytnutého úveru na danú stavbu. Pôvodný návrh je v rozsahu do 25 % obstarávacích nákladov stavby.

    Povedzme si o úskalí jedného a druhého návrhu. Ak by sme prijali tento návrh, ktorý predkladá pán Pacola a ďalší poslanci zo ZRS, tak sa tu jasne hovorí o rozsahu do 25 %, to znamená, že fond má možnosť prispôsobovať sa tejto výške, môže dať 5 %, môže dať 10 %, môže dať 20 %, ale môže dať maximálne 25 % z obstarávacích nákladov. Pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný, hovorí o 30 % z poskytnutého úveru, čiže fond nemá žiadnu inú možnosť iba poskytnúť z 30 %, pretože sa nehovorí v rozsahu do 30 %, ale hovorí sa priamo 30 % z poskytnutého úveru. Nehovoriac o tom, že toto nás bude veľmi motivovať, a najmä tých, ktorí budú chcieť získať takýto príspevok na branie si úverov. Preto by som bol za to, aby sme podporili návrh, ktorý majú poslanci za ZRS vo svojom pôvodnom návrhu, je to presnejšie, je to lepšie, je to pružnejšie. Dáva to fondu viac možností hýbať sa.

    Som rád, že pán spoločný spravodajca navrhol vypustenie bodu 8. Je to vlastne § 10 ods. 2. Je to naozaj veľmi diskutabilné, či budeme podmieňovať pridelenie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania aj preukázaním toho, že nie sme vlastníkmi ďalšieho bytu, rodinného domu alebo neviem čoho. Ale odmietam až takú liberalizáciu tohto zákona, že by každý, bez ohľadu na to, či má rodinný dom, bytový dom, tri alebo štyri byty, si mohol požiadať o pridelenie nenávratnej pôžičky alebo návratnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Nie je to spravodlivé, pretože opäť budú môcť rôzni špekulanti, ktorí sú vlastníkmi niekoľkých bytov, prísť a žiadať o takéto finančné prostriedky. Navrhujem preto, aby sme nešli tak ďaleko s liberalizáciou zákona a súhlasím s vypustením § 10 ods. 2. Rovnako súhlasím potom - to na to nadväzuje - s vypustením písmena g) v § 11 ods. 1, ale navrhujem, aby sme v § 11 ods. 2 dali nové znenie odseku 2, ktoré by znelo:

    (2) "Na účely rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1 je žiadateľ povinný okresnému úradu oznámiť, či je vlastníkom alebo nájomcom bytu alebo rodinného domu, alebo bytového domu na území Slovenskej republiky a poskytnúť ďalšie informácie, o ktoré je požiadaný za účelom rozhodnutia o žiadosti."

    Takáto informácia poskytnutá okresnému úradu nebude podmienkou pridelenia návratnej alebo nenávratnej pôžičky, táto informácia je iba nato, aby štátny fond, keď bude rozhodovať o tom, či pridelí, alebo nepridelí peniaze, poznal pomery daného žiadateľa. Či má byty, alebo nemá byty, či má bytový dom, rodinný dom, alebo niečo iné, aby nedochádzalo k nespravodlivostiam.

    Vážené dámy a páni, toto sú pozmeňujúce návrhy drobného charakteru, ktoré som mal k návrhu zákona predloženého poslancami za Združenie robotníkov Slovenska. Myslím si, že bude dobré, ak tento návrh prijmeme a prispejeme tak k zlepšeniu systému, od ktorého veľa očakávame, ale v ktorom je zatiaľ veľmi málo peňazí.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, poslanci, nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Vidím, že sa nikto ani nehlási, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán poslanec Pacola ako predkladateľ. Áno. Prosím, aby vystúpil.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým kolegom, ktorí vystúpili v rozprave.

    Čo sa týka pána kolegu Filkusa, myslím si, že systém prerozdeľovania daní u nás, bohužiaľ, nemáme taký, aký je v iných štátoch, takže táto námietka je namieste, ale možno o dva-tri roky. V zahraničí - ja som takisto mal možnosť zúčastniť sa na rôznych pracovných cestách -, majú banky na rozvoj bývania, majú regionálne banky na rozvoj bývania atď. Myslím si, že v našom systéme sa nedá jednoducho riadiť tak liberálne a bez štátnych dotácií, ako je to na Západe.

    Ďalej vystúpil pán kolega Dzurinda, ale ho tu nevidím. Pardon, je tu. Pán kolega Dzurinda, vy ste tu nejakým spôsobom spochybnili, čo urobil pán minister cez ministerstvo výstavby a verejných prác. Mám tu nejaké materiály, ktoré som si zohnal, mám to asi na 7 stranách. Neviem, či to treba čítať, myslím si, že kvôli racionalizácii času vám to potom odovzdám. Nech sa páči, potom si to prečítajte. Ale nie všetko to, čo ste rozprávali, je pravda. Trebárs niečo je - povedal by som -, že pravda je kdesi uprostred. Myslím si, že zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania s tým, čo hovoríte vy, nemá nič spoločné. Nechceme riešiť ministrov, ale všetkých obyvateľov Slovenska.

    Čo sa týka pána poslanca Fica, odkiaľ mladý človek zoberie zvyšných 400 tisíc, dovolil by som si povedať nejaký príklad. Trebárs na výstavbu bytu, bytovej jednotky potrebujeme 800 tisíc korún. V prípade, že jeden z manželov spĺňa vek do 35 rokov - ako to navrhuje pán spoločný spravodajca zvýšiť z 30 na 35 rokov -, potom dostane 30 % z 500 tisíc, to je 160 tisíc korún. 160 tisíc korún môže dostať ako príspevok, to je 320 tisíc korún, a 500 tisíc je úrok na 30 rokov a 3 %. Takže, keď to zrátame, je to 820 tisíc korún. Skutočne si myslím, že táto novela už bude riešiť tieto nedostatky.

    Čo sa týka ďalšej pripomienky k správe fondu, chcem pripomenúť váženým kolegom, že na fonde k dnešnému dňu robilo 21 pracovníkov. Tým, že určité kompetencie stavebného sporenia prešli na fond, na budúci rok musí zvýšiť počet pracovníkov na 39 ľudí. Pritom chcem povedať, že mzdy pracovníkov vôbec neporastú. Keď niekto chce špecifikáciu kapitálových nákladov a bežných výdavkov, mám ich tu, každý sa môže do nich pozrieť.

    Čo sa týka ostatných návrhov, sú to návrhy, ktoré, myslím si, necháme na zváženie každého jedného poslanca, či 25 % z obstarávacích nákladov na stavbu alebo 30 % z 500 tisíc, čiže z úveru. Myslím si, že každý z nás si musí vedieť položiť otázku, či chceme vyriešiť čo najviac ľudí, v tomto prípade by to bolo 30 % z úveru, čiže z 500 tisíc, alebo 25 % z obstarávacích nákladov. Hovorím, nechám na zváženie každého jedného z vás. Myslím si, že i tá dikcia, i druhá dikcia výrazným spôsobom zlepší problémy mnohých mladých a sociálne slabších rodín, čo sa týka bývania.

    Chcel by som na záver poprosiť kolegov, aby sme zákon, ktorý je veľmi liberálny a ktorý prospeje, myslím si, minimálne 95 % ľuďom, podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa ešte pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovolil by som si poprosiť vás o 10-minútovú prestávku, aby sme mohli predložené návrhy zosúladiť.

  • Páni poslanci, nedá sa nič robiť, pán spravodajca požiadal o možnosť spracovať materiály. Prosím, keby sme tu boli ozaj načas o 15.48 hodine.

    Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, chcela by som požiadať, či by bolo možné zopakovať hlasovanie vo veci, v ktorej Národná rada sa už pokúsila prijať uznesenie, ale bolo nás vtedy málo, len 52, a vtedy ste dali prísľub, že sa k tejto veci vrátime. Ide o uznesenie Národnej rady v súvislosti s poverením výboru pre obranu a bezpečnosť a s vyšetrovaním útoku na Františka Gauliedera. Môžem vás poprosiť, aby sme dali o tom hlasovať teraz?

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o prerokovanom návrhu zákona.

    Páni poslanci, pani poslankyne, skúsme sa len prezentovať, aby som vedel, či môžeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

  • Je nás dosť. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie najskôr podľa spoločnej správy z rokovania vo výboroch a potom podľa návrhov vyplývajúcich z rozpravy.

  • Ako som už uviedol na úvod svojho vystúpenia, navrhujem hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 7, 8, 9, 10 a 11 a navrhujem ich prijať.

  • Počuli sme spoločného spravodajcu, prečítal body spoločnej správy, o ktorých navrhuje hlasovať en bloc s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Prijali sme tieto body spoločnej správy.

    Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Pozmeňujúci návrh pod bodom 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom bode číslo 4 zo spoločnej správy. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžeme pokračovať.

  • Bod 5 navrhujem neprijať.

  • Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme bod 5 zo spoločnej správy.

  • Bod 6 navrhujem neprijať.

  • Hlasujeme o bode 6 spoločnej správy takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento bod.

    Môžeme pokračovať.

  • V rozprave vystúpili 3 poslanci, ktorí predniesli pozmeňujúce návrhy. Ako prvý som vystúpil ja. Odporúčam všetky tri pozmeňujúce návrhy schváliť.

  • Áno, môžeme hlasovať en bloc.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Volného. Navrhuje, aby sme ich prijali en bloc. Ide o jeho tri pozmeňujúce návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy boli prijaté.

  • Ďalej v diskusii vystúpil pán poslanec Sopko. Jeho prvý pozmeňujúci návrh bol vlastne schválený, lebo bol totožný s mojím. Myslím, že po dohode ho sťahuje. A druhý pozmeňujúci návrh, kde navrhuje doplniť dotáciu zo štátneho rozpočtu vo výške 3 %, že sa touto formou tvorí fond, navrhujem neprijať a uplatniť ju pri schvaľovaní nového rozpočtu, pretože pre budúci rok už nemôže byť takto schválená. Takže navrhujem ho neprijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o návrhu pána poslanca Sopka. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Pán poslanec Fico predniesol pozmeňujúce návrhy, z ktorých ešte dva sú predmetné. Prvý sa týka oznámenia o vlastníctve bytu nájomcu atď. Tento návrh odporúčam schváliť.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica, o jeho prvom návrhu, ktorý pán spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Prijali sme tento návrh.

  • Jeho druhý návrh sa týkal technickej terminológie, ale vzhľadom na to, že sa rieši vo vyhláške číslo 85/1976 Zb., odporúčam jeho návrh neprijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Takže sme tento návrh neprijali.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu ako celku s pozmeňujúcimi návrhmi. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Odporúčam návrh prijať.

  • Odporúča prijať tento návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

  • Konštatujem, že návrh sme prijali.

    Páni poslanci, pani poslankyne, ďakujem vám pekne za tento posledný spoločný návrh, ktorým sme rozhodli veľkou väčšinou. Bodaj by to tak bolo v budúcom roku vo všetkých zákonoch.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, kým sa ešte rozídeme, pozývam vás do zadnej miestnosti na pohár šampanského. Potom by som prosil členov výboru medziparlamentnej únie, aby sme sa o 15 minút stretli v malej zasadačke u mňa, kde budeme rokovať.

    Všetkým vám prajem šťastný nový rok, príjemné sviatky. Lietadlo letí tak ako obvykle. Letecká preprava pre poslancov Národnej rady je po skončení tejto schôdze zabezpečená tak, že lietadlo odlieta v stredu 18. decembra 1996 hodinu po skončení rokovania. Autobus odchádza spred budovy Národnej rady 30 minút po skončení rokovania.

    Ešte sa hlásil pán poslanec Konárik. Samozrejme, je to už všetko nad rámec schôdze.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás pozdravil, poprial vám šťastné a veselé Vianoce, hlavne aby boli šťastné, to si prajeme všetci. A aby boli šťastné, bol by som veľmi rád, keby ste sa pridali. Ja som celý život spieval a budem rád, keď ma podporíte a zaspievame si jednu z najkrajších melódií, najkrajších piesní, ktoré som vždy spieval svojim deťom.

  • Karol Konárik spolu s poslancami zaspievali pieseň Tichá noc, svätá noc.

  • Tichá noc, svätá noc. všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži dieťatko nebeský dar, sladký Ježiško spí, sní, nebeský tíško spí, sní.

    Tichá noc, svätá noc, anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť. Kristus Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu.

    Tichá noc, svätá noc, nežná tvár lásky žiar božsky rozsieva v jasličkách tam, bije záchranná hodina nám. Kristus Ježiško je tu, Spasiteľ sveta je tu.

  • To bolo krásne. Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Páni poslanci, ešte sa hlásia kolegovia pani Rusnáková, pán Ftáčnik a pán Pokorný. Neviem, či chcú spievať.

  • Pán predseda,

    dovoľte mi v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie zaželať všetkým kolegom a všetkým pracovníkom Národnej rady príjemné vianočné sviatky a šťastlivý nový rok.

  • Ďakujeme. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    spievať neviem, ale v mene Strany demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej strany, Strany zelených a Hnutia poľnohospodárov vám chcem všetkým tiež zaželať príjemné prežitie vianočných sviatkov, v novom roku zdravie a silu, menej protiústavných rozhodnutí a viac kvalitných zákonov pre občanov Slovenska.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pripájam sa k srdečným blahoželaniam krásnych sviatkov vianočných. Ale, dovolím si, pán predseda, za poslancov z východného Slovenska povedať, že nechceme byť diskriminovaní. Posuňte, prosím, odlet lietadla o 30 minút, aby sme mali možnosť vypiť si s vami čašu šampanského.

    Vopred ďakujem.

  • Myslel som na to. Autobus má odchod o 60 minút.

    Pán poslanec Mikloško.

  • V mene poslancov KDH želám zdravie, pohodu, rodinné šťastie všetkým poslancom aj všetkým pracovníkom Národnej rady.

  • Ďakujeme. Pán poslanec Borovský.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    ja vám všetkým chcem v mene poslaneckého klubu Združenia robotníkov Slovenska popriať veselé Vianoce, šťastlivý nový rok a v budúcom roku príjemné stretnutie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V mene Slovenskej národnej strany sa pripájam ku všetkým týmto želaniam a želám veľa úspechov v novom roku.

  • Ďakujem pekne ešte raz.

    Panie kolegyne, páni kolegovia, pozývam vás do poslaneckého salóna.

  • Rokovanie schôdze skončené o 16.10 hodine.