• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi. Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Zároveň oznamujem, že pán poslanec Weiss hlasuje náhradnou kartou číslo 1.

    Prosím, prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 112 poslancov. Zisťujem teda, že pri účasti 112 poslancov Národná rada je schopná sa uznášať.

    O ospravedlnenie účasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali a sú ospravedlnení páni poslanci Anton Hrnko, Jozef Pokorný, Peter Lauko a Ľubomír Fogaš, ktorí sú z poverenia Národnej rady na zahraničných služobných cestách.

    Na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslankyňa Melánia Kolláriková za SNS a poslanec Zsolt Komlósy za Spolužitie. Náhradníkmi budú poslanci Stanislav Líška za HZDS a Marián Polák za ZRS.

    Schôdzu zvolal predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na požiadanie skupiny poslancov v počte 32. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze a návrh programu ste dostali spolu s pozvánkou.

    Skupina poslancov navrhuje na program tejto schôdze

    návrh na odvolanie Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam hlasovať o tomto návrhu programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto jedinom bode programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme program 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na odvolanie Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    požiadali sme o zvolanie tejto schôdze, aby sme rokovali a potom hlasovali o odvolaní Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o závažný krok, venujme sa mu z plnou zodpovednosťou.

    Funkcia predsedu Národnej rady je v našom ústavnom živote postavená veľmi vysoko. Je to po prezidentovi republiky najvyššie postavená funkcia. Jej výkon predpokladá osobnosť spôsobilú niesť vysoký stupeň zodpovednosti. Od neho do značnej miery závisí, ako sa uplatňuje ústavnosť v našom politickom živote. Predseda Národnej rady podľa článku 91 ústavy riadi a organizuje činnosť Národnej rady. Tak ako ostatní poslanci aj on je viazaný sľubom poslanca. Ním sa zaväzuje dodržiavať ústavu a zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Tento záväzok prevzatý na seba poslaneckým sľubom musí pri výkone svojho poslania uplatňovať naplno.

    Bezprostredným podnetom na podanie návrhu na odvolanie Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady je jeho postup v súvislosti s prerokúvaním mandátu poslanca Františka Gauliedera. Vychádzame z toho, že predseda Národnej rady ako vysoký funkcionár HZDS vedel, že kandidáti za poslancov za HZDS ešte pred voľbami v roku 1994 podpisovali vyhlásenia, že sa po vystúpení z poslaneckého klubu HZDS vzdávajú svojho mandátu. Skutočnosť, že k takýmto vyhláseniam došlo, potvrdil vo včerajšej rozprave poslanec Macuška. Predseda Národnej rady Ivan Gašparovič sa musel o tejto skutočnosti dozvedieť najneskôr od poslanca Gauliedera, tak ako sa o tom dozvedela celá slovenská verejnosť.

    Poslanec Gaulieder aj písomne predsedovi parlamentu oznámil, že sa poslaneckého mandátu nevzdáva. Je úplne jasné, že chýbal prejav vôle poslanca Gauliedera, ktorý je potrebný na to, aby sa vzdal mandátu. Argumentácia, že takýto prejav poslanec Gaulieder urobil v čase, keď sa mohol vzdať mandátu, sa nepreukázala. Preukázalo sa jedine to, že takýto prejav urobil pred voľbami. Avšak takýto prejav pred voľbami je absolútne nulitný, pretože nikto sa nemôže vzdať toho, čo nemá. Ani poslanec Gaulieder sa nemohol vzdať mandátu, ktorý ešte nemal. Preto niekto musel sfalšovať list poslanca Gauliedera a uviesť v ňom aktuálny dátum. Ale to je celkom iný úkon, s celkom inými právnymi dôsledkami. Dodatočné uvedenie dátumu na uvedenom liste je z tohto hľadiska hrubé sfalšovanie listu. Toto všetko muselo byť predsedovi Národnej rady známe.

    Pýtam sa: Nemá predseda Národnej rady možnosť a v zmysle ústavného sľubu aj povinnosť zabezpečiť, aby sa prešetrila celá záležitosť a aby tak orgány Národnej rady mohli rokovať na základe overených informácií? Stačilo požiadať orgány činné v trestnom konaní, pretože v danom prípade zrejme išlo o činnosť trestnú. Niekto sfalšoval dôležitý dokument, niekto podvádzal Národnú radu. Ivan Gašparovič svojím postupom vedome kryl podvod. To samo osebe je dostatočný dôvod na to, aby sme odvolali Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady.

    Treba pripomenúť, že takýmto spôsobom sa na Slovensku zaviedol protiústavný stav, že došlo k odhaleniu a k odobreniu existencie imperatívneho mandátu u veľkej časti poslancov Národnej rady, čo je v zrejmom rozpore s článkom 73 ods. 2 ústavy, že to spochybňuje naše medzinárodné postavenie, a mohol by som uvádzať dôvody ďalšie. Za to nesie veľkú mieru politickej zodpovednosti Ivan Gašparovič, a preto navrhujem jeho odvolanie z funkcie predsedu Národnej rady.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Mám jednu písomnú prihlášku. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Ivan Šimko.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, dámy a páni,

    čítal som si nedávno v stenografickej správe zo 6. schôdze Slovenskej národnej rady z decembra 1969. Bola to schôdza, na ktorej sa slovenský parlament zbavoval niekoľkých nepohodlných poslancov, ktorí už nezodpovedali novým normalizačným vetrom. Podaktorí to zmenenému duchu v Slovenskej národnej rade uľahčili a vzdali sa, nedobrovoľne síce, ale nemali silu to povedať. Nerobili problémy. Dvaja však nie. Dvoch poslancov, ktorí zrejme nemali tak znamenite vyvinutý zmysel pre poriadok, sa musela snemovňa zbaviť hlasovaním. Ich politická poprava sa uskutočnila rýchlo, bez problémov a elegantne. Celú schôdzu vtedy viedol váš dávny predchodca, pán predseda, Ondrej Klokoč. Treba povedať, že ju viedol korektne, ba možno povedať slušne, s rutinnou zručnosťou zvládať i procedurálne momenty, na ktoré nebol pripravený.

    Skúsme si, dámy a páni, cvične položiť otázku, či to bolo v poriadku - hlasovaním snemovne vylúčiť poslancov, ktorých zvolili občania. Neviem, či nemám príliš veľké ilúzie, ale predsa si myslím, že sa tu dnes sotva nájde niekto, kto by povedal áno. Veď predsa už dnes vieme, že to bol začiatok normalizácie v ústavných orgánoch. Bola to surová transformácia vôle vládnucej strany do činnosti parlamentu, a to v rozpore s tým, čo zvolili voliči vo voľbách.

    Toto sa, ctená snemovňa, udialo v stredu i v Národnej rade Slovenskej republiky. I tu sa uplatnil princíp, ktorým sa nahradzuje vôľa občana, ale i vôľa jeho zástupcu hlasovaním iných poslancov, ktorí majú to šťastie, že je ich viac. Obludný princíp z minulosti ste uviedli znova do politického života našej krajiny. Stranícku disciplínu ste nadradili nad svedomie poslanca. Ale to sme si tu už povedali. Budeme to stále opakovať, aby ste na tento svoj politický zločin nezabudli.

    Teraz si však pripomeňme, pán predseda, ako ste v tejto melodráme účinkovali vy. Vy ste sa poctivo usilovali uhrať postoj Pontského Piláta. Neskutočne často ste si umývali ruky. Dostanete list, že sa poslanec vzdáva, a vy ho bezmyšlienkovito zašlete na mandátový a imunitný výbor. A to i vtedy, keď viete, že je nepravý. Ako ste sa priznali, i ak by sa vám zjavil podvrh, v ktorom sa mandátu vzdávate vy sám. Vskutku pozoruhodné. Načo ste vlastne zástupcom Národnej rady, ak nerobíte aspoň elementárnu kontrolu vychádzajúcu zo zdravého ľudského rozumu tam, kde je pochybnosť o pravosti úkonu? Veď pán poslanec Gaulieder vám tesne pred svojím údajným vzdaním sa poslal list, že sa vzdať mandátu nemieni.

    Postup človeka, ktorý je normálny a ktorý nemá už vopred zlý úmysel, je takýto - zdvihne telefón a opýta sa: "Fero, dostal som list, v ktorom sa vzdávaš. Je to pravda?" Pretože ak ústava hovorí o vzdaní sa ako o jednom zo spôsobov zániku mandátu, vyžaduje predovšetkým vôľu vzdať sa. Na to netreba ani právnické vzdelanie, ba dokonca asi na to netreba žiadne vzdelanie. Vy ste, pán predseda, nič takéto neurobili. Ale poďme ďalej. Spustili ste celú mašinériu, akoby ste skutočne verili, že sa Gaulieder rovnako ako Haťapka skutočne chce vzdať. Na mandátovom a imunitnom výbore síce jasne povedal, že nie, ale väčšina rozhodla, že chce. To isté sa zopakovalo i v pléne pod vaším vedením a s vaším hlasom za.

    V rozprave sa však ukázalo, že to, čo ste dva roky zatĺkali, je pravda. Poslanec Macuška tu verejne ukázal akúsi zmluvu medzi HZDS a poslancom, ktorá vytvára nátlakový mechanizmus nútiaci poslanca za HZDS plniť príkazy strany v ostrom rozpore s článkom 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že poslanci sú zástupcovia občanov, nie politických strán, mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

    Pán predseda, vaše hnutie, Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré tu zastupujete, vytvorilo mechanizmus, ktorým sú poslanci zvolení na jeho kandidátke príkazmi viazaní. Vôbec nie je dôležité, koľko takýchto poslancov takúto zmluvu podpísalo. Vy ste, pán predseda, ak ste už o týchto zmluvách nemali predtým ani potuchy, mali reagovať, prerušiť schôdzu, zistiť, čo sa to za nezákonnosť deje. To sa nedá vybaviť zľahčujúcou poznámkou, že problémy budú mať tí, čo to podpísali. Veď to predovšetkým podpísalo HZDS, vaše hnutie. To vám nesmie byť jedno. Nie ste predsa iba bezduchým udeľovačom slova. Napokon to bezducho ani nerobíte, pretože často komentujete vystúpenia iných poslancov. Vtedy, keď sa máte prejaviť ako osobnosť, ako chlap, zrazu sa ukrývate za rokovací poriadok a, samozrejme, za vašu väčšinu.

    Vaším základným problémom - problémom koaličnej väčšiny v tomto parlamente - je, že vašou jedinou výhodou je to, že vás je tu viac. To je však, priatelia, veľmi slabý a nestabilný argument. Nedá sa na ňom postaviť nič z toho, čo by malo vydržať dlhšie. A navyše, je to pozícia načas pohodlná, vyvoláva pocit moci, ale v skutočnosti je to veľmi úbohá pozícia. Veď ten, kto dokáže vzdorovať, kto sa dokáže postaviť za svojím názorom i proti väčšine, je osobnosť. Kto z vás to tu dakedy dokázal? Pán poslanec Poliak, a veľmi si ho za to vážim. Ostatní poslúchate, vrátane vás, pán predseda Ivan Gašparovič.

    Pred niekoľkými hodinami ste povedali, že ste ani len milidesatinku zákona neporušili. I keby ste mali pravdu, ani váš predchodca Klokoč na decembrovej schôdzi v roku 1969 neporušil zákon. Veľmi dobre však vedel, čo sa tam dialo, ba nielen v tých dvoch prípadoch, kde museli poslancov odvolať, vedel veľmi dobre i o tom, že aj poslanci, ktorí odstúpili, sa nevzdali z vlastnej vôle, ale podľahli tlaku totalitnej strany. Všetka pretvárka serióznosti a korektnosti v rokovaní nemôže z Ondreja Klokoča zmyť obrovský podiel zodpovednosti za to, že tento obludný princíp pripustil do života najvyššieho orgánu štátnej moci na Slovensku. Ak tomu už nemohol zabrániť, mal iba jediné čestné východisko - odstúpiť. To by urobil chlap, ktorý má svedomie a česť.

    Pán predseda Gašparovič, vy ste mohli porušeniu ústavy zabrániť. Neurobili ste to. I vy už máte iba jediné čestné východisko. Zatiaľ ste sa k nemu nedokázali odhodlať. Preto sme sa rozhodli vám k nemu pomôcť a podať návrh na vaše odvolanie z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Vy totiž - na rozdiel od poslanca Gauliedera - tomuto parlamentu zodpovedný ste. A pri voľbe predsedu 3. novembra 1994 som vám dal svoj hlas i ja.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ak dovolíte, beriem si slovo ako poslanec na faktickú poznámku.

    Keď tu pán poslanec Šimko s takou veľkou vehemenciou hovoril, ako nemajú poslanci odvahu hovoriť v situácii, keď boli menšinou, tak chcem povedať, že vašimi politickými kruhmi vyvolanou a prešibovanou zmenou, ktorá nastala v marci roku 1994, pomocou lanárenia poslancov sme sa dostali do menšinovej pozície. My sme demokraticky túto skutočnosť prijali, obrátili sme sa na obyvateľstvo a to obyvateľstvo nás potvrdilo. My sme mali túto odvahu ísť práve pred našich voličov a hovoriť im, ako sa veci majú. A budeme tak robiť i v budúcnosti, vážení priatelia.

  • S prihláškou do rozpravy je tu ešte pán poslanec Čarnogurský. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    v tejto chvíli by som vlastne mohol a mal začať pripomenutím toho, ako by nám všetkým malo záležať na tom, aby sa Slovenská republika vyvíjala ako demokratický štát, aby jej občania mohli byť naozaj hrdí na svoju vlasť, keď vyjdú so slovenským pasom za hranice Slovenskej republiky, aby ich ľudia prinajmenšom brali ako rovnocenných, aby sa k nim správali slušne a nekládli im otázky typu "čo sa to u vás na Slovensku deje". Áno, to sú správy, to sú rozprávania, to sú informácie, ktoré nám hovoria naši občania, či vtedy, keď sa s nimi stretneme v zahraničí, alebo keď sa aj vrátia zo zahraničia, ako sa k nim cudzinci správajú.

    Veľmi významným spôsobom sme zodpovední a môžeme sa pričiniť o to, ako sa bude vyvíjať Slovenská republika, ako sa budú cítiť občania Slovenskej republiky, ako k nám ako občanom Slovenskej republiky bude pristupovať aj zahraničie, veľmi podstatným spôsobom to môžeme ovplyvniť my, a to predovšetkým kvalitou rozhodnutí a kvalitou právnych aktov, ktoré sa v tejto snemovni prijímajú.

    Musím povedať alebo môžem povedať, že Národná rada Slovenskej republiky, a momentálne nemyslím teda túto, ale pred poslednými parlamentnými voľbami sa voči predsedovi Ivanovi Gašparovičovi zachovala veľkoryso. Keď v roku 1994 a vlastne už v roku 1993, koncom roku, pre zlú a hazardnú politiku vtedajšej Mečiarovej vlády viacerí poslanci Hnutia za demokratické Slovensko vystúpili z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, a tak sa ocitla, čiste iba preto sa ocitla vtedajšia Mečiarova vláda v menšine, vtedajšia väčšina mala možnosť odvolať Ivana Gašparoviča z postu predsedu Národnej rady a zvoliť tam iného. Vtedajšia Národná rada to neurobila napriek tomu, že sa udiali také veci, ako si iste pamätáte, ktorí ste tu vtedy boli, že na jar roku 1994 sme doslova priamym vysielaním rozhlasu vyzývali Ivana Gašparoviča, aby prišiel do Národnej rady a ujal sa riadenia schôdze Národnej rady, pretože bol nevedno kde.

    Napriek tejto veľkorysosti Národnej rady voči Ivanovi Gašparovičovi, Ivan Gašparovič teraz pri tejto poslednej kauze - vlastne svojho kolegu Františka Gauliedera - sa ukázal ako veľký oportunista. Prišiel list, ktorý už vopred avizoval predseda HZDS Vladimír Mečiar na mítingu HZDS, keď povedal, že očakáva, že František Gaulieder pošle onedlho list so vzdaním sa mandátu. Div sa svete, ten list naozaj o niekoľko dní prišiel napriek tomu, že František Gaulieder predtým doručil Ivanovi Gašparovičovi iný list, kde oznamoval, že sa nemieni vzdať svojho mandátu. Prišiel list, z ktorého naozaj na prvý pohľad bolo zrejmé, že je to falšovaný list, a právnikovi to mohlo byť dvojnásobne jasné. Prišiel iný list, kde naozaj s údajným podpisom Františka Gauliedera sa oznamovalo, že menovaný sa vzdáva svojho mandátu poslanca Národnej rady, a predseda Národnej rady Ivan Gašparovič bez toho, aby podnikol akékoľvek kroky na zistenie skutkového stavu a na uchovanie úrovne, povesti a ústavnosti Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej predsedá, jednoducho tento list odstúpil mandátovému a imunitnému výboru a potom opäť - dalo by sa povedať - ako dobrý úradník jednoducho opäť prijal rozhodnutie mandátového a imunitného výboru a zaradil to na program schôdze.

    Nakoniec, všetci vieme, aká je skutočnosť. Skutočnosť je taká, že poslanci, resp. kandidáti HZDS museli podpisovať bianko vzdanie sa mandátu, pretože jednoducho ich strana im neverí, že by hlasovali podľa pokynov vedenia strany aj neskôr, keď by neboli viazaní takýmto viazacím aktom. Ale nakoniec popri všetkých právnych argumentoch, ktoré tu odzneli vo včerajšej debate, Ivan Gašparovič ako právnik musel vedieť, že dokonca keby aj podpis Františka Gauliedera na predmetnom liste bol naozaj pravým podpisom, že bol urobený zhruba pred viac než dvoma rokmi, a to znamená, že platí právna zásada rebus sic stantibus, čiže ak sa zmenia pomery, právny úkon neplatí. No a za tie dva a pol roka sa veľmi podstatným spôsobom zmenili pomery, za tie dva a pol roka tu bola novembrová noc, zasadnutie parlamentu v roku 1994, bolo tu úplné popretie volebného programu HZDS, bolo tu úplné popretie sľubov, ktoré HZDS dávalo občanom, keď chcelo získať ich hlasy vo voľbách, a preto, pochopiteľne, poslanec, ktorý chcel hlasovať tak, ako mu to ukladá článok 73 ods. 2 ústavy, to znamená podľa svojho svedomia, taký poslanec sa musel zamýšľať nad tým, či má, či vôbec môže rešpektovať príkazy vedenia strany, ktoré mu ukladá, aby takýmto spôsobom rozhodoval, spolurozhodoval proti vôli občanov Slovenskej republiky.

    Poznamenávam, že keď František Gaulieder tu na zasadnutí osobne povedal, že neposlal predmetný list, že to nie je jeho prejav vôle, že sa nevzdáva mandátu, bolo, samozrejme, povinnosťou tohto parlamentu vychádzať predovšetkým z prejavu vôle, z vyjadrenia Františka Gauliedera, ale keď sme navyše navrhli, aby sa teda aspoň súdnoznalecky zistilo, či podpis je pravý, či list ako taký je pravý, či nebol falšovaný, aj tento úplne elementárny návrh a elementárny spôsob dokazovania bol odmietnutý.

    Podľa toho, ako tunajšia snemovňa pod vedením Ivana Gašparoviča a za spoluzodpovednosti Ivana Gašparoviča za celý proces, ktorý viedol k rozhodovaniu tejto snemovne, podľa toho, ako táto snemovňa rozhodla, kedykoľvek je možné poslať vlastne akýkoľvek list, na ktoréhokoľvek z nás, ale pripomínam to najmä vám, poslancom vládnej koalície, o vzdaní sa mandátu a taký mandát naozaj prinajmenšom nebude istý.

    O tom, aké to môže mať následky pre náš právny poriadok, stačí sa zamyslieť nad tým, ako bude možné a treba posudzovať prijaté zákony, napríklad aj zákon o štátnom rozpočte, ak v priebehu niekoľkých týždňov alebo dokonca mesiacov riadnou právnou cestou bude určené, že pozbavenie Františka Gauliedera jeho poslaneckého mandátu bolo neplatné. Budú platné potom zákony, ktoré budú prijaté v neprítomnosti Františka Gauliedera, v neprítomnosti z toho dôvodu, že mu bolo bránené zúčastniť sa na hlasovaní? Že takéto zákony boli prijaté s hlasom občana, ktorý nevykonáva platne poslanecký mandát? Akú neistotu ste tým vniesli do celého právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Preto som v úvode svojho príspevku uviedol, aká je na nás zodpovednosť za to, aby sa právny poriadok Slovenskej republiky v týchto úvodných rokoch existencie Slovenskej republiky vyvíjal skutočne prísne v súlade s ústavou a prísne demokraticky, pretože všetko, o čom rozhodujeme v týchto rokoch, zakladá precedens pre ďalšie desaťročia, dúfajme, že stáročia. Uvedomujete si, akú zodpovednosť berieme na seba, keď sme založili takýto precedens vylúčenia poslanca na základe nejakého listu, o ktorom on popiera, že je jeho listom, o ktorom nie je isté, či vôbec bol podpísaný ním a podobne a podobne?

    O tom, ako sa najmä v politike môžu obrátiť mlyny proti ich pôvodcom, máme v našich dejinách nespočet príkladov. Ale spomeniem jeden - Slánského proces. Slánského proces sa začal tak, že bol zatknutý a obvinený Clementis, nie Slánský. A Rudolf Slánský verejne vtedy vystupoval a kritizoval Clementisa, schvaľoval jeho zatknutie a požadoval jeho prísne potrestanie. A iba v priebehu niekoľkých mesiacov nie pre zmenu skutkových okolností, ale jednoducho pre zmenu politickej situácie sa stalo, že vtedajšiemu vedeniu komunistickej strany sa viac hodilo, aby bol odsúdený Slánský, nie Clementis, a tak jednoducho bol zatknutý Slánský, ten, ktorý možno niekoľko dní pred svojím zatknutím požadoval prísny trest pre Clementisa, a nakoniec na čelo sprisahaneckého centra bol postavený Slánský a Clementis sa ocitol až na nejakom šiestom, siedmom alebo ôsmom mieste. Nebol to veľký rozdiel, pretože jeden aj druhý boli nakoniec odsúdení na smrť a popravení, ale je to veľmi ilustratívny príklad toho, ako sa v politike menia pozície a ako sa z tých, ktorí sú jeden čas hore, veľmi rýchlo môžu stať tí, ktorí sú dole.

    A preto vám pripomínam tento príklad, aby ste si boli vedomí, že naozaj aj na vás môže prísť takýto list, na vás, koaliční kolegovia, dokonca tým viac, že ste takýto list podpísali a možno jedine to nie je známe, či to overil notár Stanislav Bauer alebo niektorý iný notár a či bude poslaná na vás presne tá zmluva overená notárom, alebo nejaký iný list, podobne ako to bolo v prípade Františka Gauliedera.

    Za toto všetko zneistenie právneho poriadku Slovenskej republiky, politického postavenia Slovenskej republiky nesie významnú spoluzodpovednosť Ivan Gašparovič ako druhý najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky. A preto, keď je podaný návrh na jeho odvolanie z tejto funkcie predsedu Národnej rady, po tom všetkom, za čo spoluzodpovedá, je to oprávnený návrh a poslanci KDH budú hlasovať za prijatie tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy s faktickou poznámkou sa prihlásil poslanec a predseda výboru pán Peter Brňák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Čarnogurský, svojho času podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia pán Palko voľne konštatoval asi toto: "Dúfam, že sa už nenájde taký vôl, ktorý bude voliť HZDS." Chcem sa vás opýtať, do akej miery tomuto výroku zodpovedá váš dnešný a terajší výrok, že poslanec podľa ústavy je zodpovedný občanom, z ktorých asi 50 % pán Palko, podpredseda KDH, označil za volov.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa poďakovať pánu Čarnogurskému za jeho vystúpenie, ktoré skutočne v zahraničnej politike je mimoriadne vítané, hlavne ak poslanec počúva správy a vie, že dnešným dňom bolo udelené agrément budúcemu veľvyslancovi Českej republiky na Slovensku. Myslím si, že ste uviedli jeho pôsobenie na našom území tým najlepším príkladom, aký ste si mohli zvoliť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási poslanec a predseda výboru pán Cuper.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni poslanci,

    budem racionalizovať svoje vystúpenie, už budem vystupovať iba na dvoch predrečníkov s jednou faktickou pripomienkou, lebo Fero Mikloško bude musieť za včerajšok zariadiť vydanie knihy iným adeptom na knižné vydanie faktických pripomienok.

    Ja sa divím pánu poslancovi Šimkovi, že donekonečna opakuje právnické fantasmagórie svojho straníckeho šéfa, lebo naozaj to sú fantasmagórie. Ale pánu Čarnogurskému chcem odpovedať na inú vec z jeho vystúpenia. Aj ja chodím občas do zahraničia, aj ja počúvam, čo v zahraničí hovoria. V každej slušne vychovanej rodine sa to, čo sa doma uvarí, ponecháva doma za dverami alebo ľudovo povedané, pod pokrývkou. Tak nám povedali aj v Španielsku, kde sme boli naposledy, aby sme si svoje veci riešili doma a nechodili s nimi na bubon do celej Európy, lebo to sa v slušnej rodine európskych krajín jednoducho nerobí. Tak neviem, kto je tu slušnejšie vychovaný alebo zo slušnejšie vychovanej rodiny - my, ktorí nechodíme do zahraničia, nevynášame, čo sa tu robí, alebo kto viac škodí tejto republike tým, že chodí a vybubnováva všetko, čo sa tu udeje, alebo čo sami zorganizujú s istým zámerom zdiskreditovať vládnu politiku a bubnujú to do celej Európy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák, pripraví sa poslanec Kováč. Faktická poznámka - pán poslanec Hornáček. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som pripomenúť pánu Čarnogurskému, ktorý prejavuje takú dojímavú starostlivosť o tento štát, ktorý nikdy nechcel a bránil mu zubami-nechtami - pán Čarnogurský, my sme vás ako slovenská inteligencia v roku 1991 upozorňovali v osobnom rozhovore s vami, že Česi pripravujú tzv. katastrofický scenár. Vy ste vtedy povedali, že my to nepotrebujeme robiť, pretože nechceme deliť štát. Okradli ste tento národ o desiatky miliárd korún. Vy nemáte morálne právo sedieť v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Chcel by som sa spýtať pána poslanca Cupera, či vie o tom, že včera celý čas sedel na balkóne zástupca veľvyslanectva Spojených štátov. Nie my sme volali tohto človeka, on sám prišiel. To je prvá vec.

    Nie my nosíme správy von, ale keď niekto chce - tak ako Slovenská republika - byť súčasťou Európskej únie a súčasťou NATO, tak sa musí riadiť tými pravidlami, ktoré tam platia.

    A pánu Hornáčkovi. Pán Hornáček, prestaňte už s týmito rečami o tom, kto chcel, a o tom, kto nechcel Slovenskú republiku, a prestaňte najmä so slovami o tom, čo chcela Slovenská inteligencia. Slovenská inteligencia v tejto chvíli zbabelo mlčí a pozerá sa, ako sa rozkráda celý národný majetok. Zbabelo mlčí. Nič nehovorí. Pretože ho rozkrádajú ľudia, ktorí podporujú toto hnutie. Prosím vás, jediné, čo vám ostáva, je vykrikovať, že my sme nechceli túto republiku, lebo to je jediná obrana pre vás, ktorá zakrýva všetko to zlodejstvo, čo sa tu deje. Rozkrádate základný majetok štátu. A Slovenská inteligencia zbabelo mlčí.

  • S dovolením, jednu faktickú poznámku si beriem aj ja.

    Vážení priatelia, pokus obrať národ o vlastnú štátnosť, o možnosť tejto štátnosti, je taký obrovský zlodejský čin, aký je veľmi ťažko inak formulovať.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Fero, chcel by som veriť tomu, čo si povedal, ale asi tomu tak verím, ako tomu, že to vystúpenie si včera pán Šimko napísal tesne predtým, než s ním vystúpil. Celá táto akcia bola dobre narežírovaná a pripravená veľmi dávno. Toľko zase svojho kolegu, bývalého straníckeho kolegu, som tu veľmi dobre poznal a rozprával som sa s ním, toľko právnickej inteligencie on nemá, aby všetky tieto hlúposti vymyslel. Pán Gaulieder nemá právnické vzdelanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hornáček - faktická poznámka.

  • Pán Mikloško, slovenská inteligencia nemlčí, ako nemlčala práve vtedy, keď sa lámal chlieb. Bola tam, kde bolo treba, a pomáhala tam, kde bolo treba. To predovšetkým. Nie je úlohou slovenskej inteligencie, aby dávala pozor na privatizáciu, na to sú isté orgány, vy veľmi dobre viete, ktoré. Zaoberáme sa pozitívnymi vecami, konštruktívnymi, ktoré pomôžu štátu. A to sme robili vždy. Vydali sme 27 publikácií za 4 roky, čo existujeme, prosím, vydali sme zborníky, kde sú návrhy, ktoré sa mnohé premietli do programových vyhlásení vlád, ktoré tento štát budovali. Takže nehovorte, že slovenská inteligencia mlčí.

  • Poslanec a predseda výboru pán Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán Mikloško, vy nehovorte v mene slovenskej inteligencie, nemáte na to nárok. Kongres slovenskej inteligencie zasadal v septembri v Trenčianskych Tepliciach, tam z vašich predstaviteľov nebol nikto. Tam bolo veľmi široké spektrum, vôbec nie HZDS, to bolo skutočne veľmi široké spektrum, ktoré malo spoločný smer - slovenskú štátnosť. Na takomto stretnutí jednoducho vaše zoskupenie nemá čo hľadať, ani tam nebolo. O Stálej konferencii slovenskej inteligencie Slovakia plus, k tomu sa vyjadril už pán Hornáček, je zbytočné, aby som opakoval to isté.

    Čo sa týka boja za svojprávnosť a slobodu pána poslanca Ferka Gauliedera, od tohto predsedníckeho stola včera bolo smiešne sledovať, ako pán Čarnogurský ho dispečeroval, kedy má prehovoriť, kedy nemá prehovoriť, ako mu naznačoval - mlč, teraz buď ticho. Veď to bolo trápne, smiešne a nechutné. Vy sa nevyjadrujte o svojprávnosti vystupovania poslanca, lebo na to jednoducho nemáte nárok.

  • Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Vážení páni,

    treba sa chytať faktov. Časopis týždenník Zmena v máji 1992 urobil so mnou krátky rozhovor, kde mi položil redaktor, teraz už neviem, ako sa volá, ale bol hovorca ministra dopravy, hovorca HZDS, otázku, či som za samostatnú Slovenskú republiku. Povedal som: Som proti samostatnosti Slovenskej republiky, pretože bude komunistická, boľševická. Všetko sa to splnilo.

    My sme odmietli ísť do Slovenskej republiky s pánom Mečiarom, s pánom Lexom a s podobnými ľuďmi, ktorí ničia túto krajinu a dostávajú ju na perifériu všetkého života. Pozrite si časopis Zmena a tam to nájdete, pani Zelenayová, nerozčuľujte sa.

    Pán podpredseda Húska, vy tu nehovorte o slovenskej samostatnosti, vy nám povedzte, kto sprivatizoval Naftu Gbely, a povedzte nám konečne otvorene, či ste v nej takisto aj vy. Povedzte nám. Áno, ste tam.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ja sa volám Miklušičák. A pán podpredseda Húska, skutočným zločinom voči tomuto štátu a voči občanom tohto štátu je okrádanie občanov Slovenskej republiky o demokraciu vaším hlasovaním vašej koalície i vaším osobným v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hornáček - faktická poznámka.

  • Pán Mikloško, ja vám pripomeniem časy, keď ste boli predsedom Národnej rady. Mali ste v rukách možnosť byť takí, aby tento štát nebol podľa vás, ako hovoríte, komunistický, mohol byť kresťanskodemokratický, hoci vy s kresťanstvom, vaše hnutie, máte skutočne veľmi málo spoločného. Núkali sme vám dokonca spoluprácu. Hovorím tu veci, ktoré ešte neboli povedané na verejnosti. Hľadali sme človeka, resp. zoskupenie, ktoré zoberie do rúk zodpovednosť za slobodný osud tohto národa. Ponúkali sme vám to, neboli ste ochotní spolupracovať a rozprávali ste o všelijakých lodičkách, lietadlových lodiach a neviem o čom všetkom, len aby ste sa vyhli zodpovednosti. To robíte doteraz.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Škoda, že ma pán kolega Hornáček predbehol. Ja som ti chcel, Ferko, pripomenúť, že vtedy, keď ešte len vznikala Slovenská národná strana, vy už ste boli, mali ste obrovské ambície. Prvé voľby ste prehrali. Zostali ste v gatiach. Potom prišli druhé voľby. Aj tie ste prehrali. Prehrali ste všetko. Všetko. A z KDH, zo širokospektrálneho hnutia - vraj - sa stala sekta. Vy už nie ste ani strana, vy už ste sekta. Vy už máte všetci rovnaké gestá, rovnakú mimiku, a voľby ste jednoducho prehrali. Ja nehovorím, že Slovenská národná strana dopadla nejako slávne, to nehovorím, ale obrazne povedané, ja meriam len 1 meter 77 centimetrov, a sekám len do výšky meter sedemdesiatsedem. A ty si možno trošku väčší, ale sekáš do výšky troch metrov. Vyskakuj toľko, koľko máš percent. A percent máš málo. Môžeš žuvať, môžeš všeličo robiť, vy ste prehrali, ste porazení, tak sa chovajte ako porazení. Totiž to, že víťazi víťazia, a víťazi sú na to, aby rozhodovali, nevymysleli Slováci, keby si pozrel trošku históriu, tak to vymyslel istý človek, čo sa volá Andrew Jackson, a bol, myslím, v roku 1837 prezidentom Spojených štátov. A vymyslel tzv. spoil systém, systém koristi, víťaz berie všetko. Zatiaľ na Slovensku to tak nie je, vy ste ešte tu. Dúfam, že tie nasledujúce voľby už KDH tu ani nebude.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem sa len spýtať, mám pár otázok na pána Čarnogurského, ktorý tu tak vehementne obhajoval KDH, a na pána Mikloška.

    Pán Čarnogurský, prosím vás, prečo sa pasujete za občana Slovenskej republiky, keď ste hlasovali proti Slovenskej republike?

    Pán kolega Mikloško, pokojne môžete vykrikovať, súhlasím s tým, lebo som na to od KDH zvyknutý.

    Ďalej by som sa vás spýtal, ako si dovoľujete, vážení poslanci KDH, napádať človeka, ktorý pre túto Slovenskú republiku toho spravil veľa? A je to náš predseda. A je to pán Ivan Gašparovič.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Chcem len povedať pánu Moricovi, že zatiaľ Kresťanskodemokratické hnutie vo všetkých voľbách malo viac než Slovenská národná strana. Takže neviem, kto tu bol porazeným, kto víťazom. Možno, že tebe dodáva silu ŽOS Vrútky alebo podobné veci, ktoré ste stihli sprivatizovať. My naozaj v tomto smere ťaháme oproti vám za kratší koniec.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda,

    obyčajne bývam ten, kto navrhuje, že by sme mali s faktickými poznámkami skončiť, ale dovoľte, raz tu faktickú poznámku použijem aj ja.

    Vážení kolegovia, dnes je mikulášsky večer. Keď som bol malý chlapec, obyčajne v tento večer chodil Mikuláš a s ním aj čert. Od Mikuláša som obyčajne dostal darček, ale čert ma vždy strašil. Viete, že občas som sa aj bál. Tých, čo tu dnes strašili, už bolo dosť. Chcem sa spýtať: Zabezpečili ste nám aj Mikuláša?

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    viete, je zaujímavé počúvať, ako sa pretekajú diskutéri v tom, že komentujú roky 1991-1992, kto bol za štátnosť, kto má právo v tejto snemovni hovoriť, kto nemá právo v tejto snemovni hovoriť. Aj v predchádzajúcich vystúpeniach, myslím, že pán Lysák o tom hovoril, kto má právo. Teraz sa toho dotkol pán Hornáček.

    Nebudem zachádzať ďaleko do minulosti, dámy a páni, ale v apríli roku 1991 pán Vladimír Mečiar u mňa v kancelárii riaditeľa ZSNP Žiar nad Hronom povedal: "Pán Černák, neblbnite s tou samostatnosťou, neprejdeme, Česi nám nedajú trhy, nedajú nám peniaze. Bude to krach. Bude to hanba." Viete, ja viem akceptovať a v duchu si vravím: To je politika. A tento chlap sa postaví do televízie a povie: "Na záhrade sme mali vodojem. Tridsať rokov mama oprašovala slovenský znak a ja som od decka chodil plakávať, aby sme mali samostatné Slovensko."

  • Beriem to, lebo taká je politika.

    Viete, ale skončme s prekáraním. Včera ste zobrali mandát nášmu poslancovi.

  • Ďakujem za uznanie. Keď som povedal nášmu, myslel som tým jednému nášmu kolegovi. Spomínam si teraz, akú úlohu zohral Ivan Gašparovič, a spomínam si na to, pod akým tlakom sme boli v SNS, keď nás presviedčali, že kňažkovcov môžeme dostať z parlamentu jedným jediným jednoduchým zákonom, úpravou vnútorných pomerov v Národnej rade. Údajne to má oporu v ústavnom federálnom zákone. Aj Ivan Gašparovič ma o tom presviedčal. Odolali sme aj za cenu toho, že dnes nás nálepkujete, že sme zradcovia, odišli sme a spájame sa s tým alebo s tým.

    Gusto Húska povedal: Prijali sme marec 1994. Vy ste kupovali poslancov. Zodpovedne vám vravím, bol som vtedy absolútne pri tom, nijaké milióny v parlamente nelietali. Slávo Moric to povedal do novín, a keď to mal dokázať na súde, tak sa schovával ako malý chlapec, pretože nemá argumenty, neexistujú. Bola to jednoducho snaha po nadobudnutí štátnosti urobiť Slovensko demokratickým štátom.

    Viete, mnohí z vás hovoria, že som si pri ústave držal ruku na srdci. Odišli ste. Zradili ste. Trikrát som sa pokoril. Trikrát ma Mečiar ponížil, s kauzou milión absolútne, ale vždy som to prekonal. Povedal som si, zachovaj sa ako štátnik, a rozišli sme sa na odvolaní generálneho prokurátora. Pri podpise druhej koaličnej zmluvy sme boli požiadaní, aby sme podporili generálneho prokurátora HZDS. Áno, ste väčší, silnejší, dobre, patrí to miesto vám, ale nebudeme odvolávať Bacha, pretože jednoznačne sme cítili Mečiarov drive na moc, na ovládnutie všetkých inštitúcií, na to, že musia byť obsadené koaličnými predstaviteľmi. A pán Ivan Gašparovič sedel pri tom, keď pán Mečiar povedal: "No dobre, keď nechcete Bacha odvolávať, veď Bacho je unavený z funkcie, chce ísť do diplomacie. Bacho odstúpi a zvolíte nám nového. O. K., dobre, v poriadku, zvolíme. Lenže s Bachom sa porozprávalo a Bacho nejavil chuť odstúpiť, pretože sa necítil vinný. V poslaneckom klube SNS bol hearing. Pán Mečiar predniesol argumenty, prečo Bacha odvolať. Bacho všetky argumenty vyvrátil a jednomyseľne sme sa dohodli, že ho nebudeme odvolávať. A žiaľ, strašne som bol prekvapený, keď pani profesorka Tóthová a pán Gašparovič ma začali presviedčať, že Bacha netreba ani odvolávať, stačí zvoliť nového, a z ústavy automaticky vyplýva, že Bachovi sa končí funkčné obdobie. A vtedy som si tak povedal: Ivan, prečo ty toto robíš?

    Viete, istý čas som mal predstavu, že v HZDS vyrastie druhý silný muž. Spomínam si na to, ako mi pán Gašparovič hovoril s hrdosťou v hlase, že mal 13 tisíc ľudí v Rajci na námestí a že je schopný zaplniť nitriansky štadión. Úprimne hovorím, myslel som si, že je to dobre, pretože vyrastie alternatíva. Pri všetkej úcte k súčasným podpredsedom HZDS ani jeden nie ste alternatívou, a Ivan mal šancu stať sa touto alternatívou a mal šancu šikovného politika Mečiara udržať na uzde. Žiaľ, tejto úlohy, ktorú od neho očakávali možno viacerí, a možno nielen ja, sa nezhostil. Mnohí z nás chodíme po uliciach, po mítingoch, a ľudia sa pýtajú, čím ten Mečiar vlastne Gašparoviča drží. Veď Ivan má imidž, ako chlap vystupuje slušne, ale nakoniec, keď príde na také hlasovanie ako včera, tak jediný, kto preukázal, že má chrbtovú kosť, je pán kolega Poliak. V momente, keď zahlasoval Poliak, tak som si povedal: Kozina, do roka a do dňa toto ti nezabudnú, toto ti spočítajú. Držím vám palce, pán kolega Poliak, pretože sám som to prežíval. Bolo na to treba kus odvahy, čo ste včera dokázali.

    Viem, že o všetkom je rozhodnuté. Málo je opozičných poslancov, nepôjdete si prevziať hlasovacie lístky alebo si jeden druhému ukážete. Dokonca Ivan má takú popularitu medzi vami, že mohli by ste aj tajne hlasovať, aj tak vo funkcii ostane. Ale tá politická zodpovednosť za to, čo sa včera stalo, je posledná kvapka v pohári. Priatelia, sami zvážte, kde sa dostal parlament za dva roky. Vláda parlament ignoruje. Tieto lavice sú prázdne. Bežia interpelácie, odpovedia nám tak hocijako. My nie sme spokojní s odpoveďou, vy odhlasujete, že odpoveď je dobrá, že s ňou máme byť spokojní. Porušujú sa zákony. Na poslaneckých prieskumoch nás ministri ignorujú. Porušujú zákon. Neprijmú nás, vyhodia. Odpovedia vám ľavou zadnou. Rokovací poriadok hovorí, že na predvolanie výboru sa minister musí dostaviť do výboru, a pán Hudec nám tam pošle list, ktorý podpíše generálny riaditeľ hospodárskeho úseku.

    Jednoducho, Ivan, pripustil si dehonestáciu parlamentu. Za dva roky sa parlament dostal úplne na vedľajšiu koľaj. My tu prijímame zákony, tie sa porušujú. Pozri zákon o strategických záujmoch štátu, zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o porušovaní vplyvov na životné prostredie. Keď sa ozveme, vy odhlasujete, že musíme byť ticho. Nuž a ryba smrdí od hlavy.

    Vrátim sa ešte k tomu, s čím som začal. Keby bol pán predseda Gašparovič využil vplyv svojej osobnosti a popularity, ktorú má, ktorú mu neberiem a úprimne mu ju žičím, boli by ste pravdepodobne udržali vášho premiéra na uzde a neboli by ste urobili taký veľký prešľap, aký sa urobil včera. A preto pri všetkej úcte, ktorú k Ivanovi mám, a myslím, že zajtra sa aj normálne pozdravíme, som si vedomý toho, že len pre zápis a pre historickú pamäť sme navrhli túto schôdzu, a budeme hlasovať za jeho odvolanie, pretože pripustil to - nechcem používať silné slová -, že parlament sa stal inštitúciou, ktorá má najnižšiu popularitu a z ktorej si občania robia posmech. Neriešime to, čo občanov bolí a čo ich trápi, ale riešime politické šarvátky, a zakrývate to, čo sa v normálnych štátoch nazýva autoritatívne vládnutie, to, čo sa nazýva diktatúra. A to je, pán predseda Gašparovič, tvoja politická zodpovednosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    beriem si faktickú poznámku ako poslanec.

    Skutočne tento pokus pána poslanca Černáka takou - povedal by som - sladkastou, žoviálnou demagógiou hrať tu na rôzne tóny, nahovárať pána Gašparoviča - "nože, ešte raz skús robiť dvojníka alebo robiť nejakú ďalšiu figúru", priatelia, veď toto vám nemôže vyjsť. Viete, že vám to nevyšlo a nevyjde. A keď ste hovorili, doslova som si poznačil, že ste sa rozhodli urobiť Slovensko demokratickým štátom, neviem, kedy ste sa pre to rozhodli, či ešte ako nomenklatúrny káder, alebo ako nový demokratický káder. Totiž vierohodnosť človeka je meraná aj takýmto spôsobom. Vy nemôžete predsa vystupovať a hovoriť, že v nejakom rozhovore vás dvoch ste hovorili inak, a postaviť sa do pózy akéhosi obrancu slovenskej štátnosti. To je jednoducho nefér.

    Ďakujem.

  • Ľudvo, ty si nepochybne kvetnatý rečník, to ti nikto nemôže uprieť, ale akú hodnotu majú tvoje slová, to ti odcitujem z Národnej obrody z 13. októbra 1992. Je tu článok "Objasnenie nového predsedu SNS Ľudovíta Černáka. Program, ktorý som predložil plénu, obsahoval podstatný bod, že strana musí zostať jednotná. Problém bol v tom, že národná myšlienka sa nenapĺňala a začali dominovať iné kritériá. Moja podmienka jednotná SNS bola splnená a voliči na sneme dali jasne najavo, že im ide o zachovanie silnej SNS."

    Podstatu tvojich myšlienok objasnil tvoj kolega Miškovský, ktorý tu sedel na začiatku tohto parlamentu, v Dennom telegrafe číslo 9. "SNS musí byť strážcom svojej myšlienky a strážiť aj Hnutie za demokratické Slovensko. To znamená, že s nimi budeme kolaborovať v akejkoľvek otázke, pretože sa vlastne dostaneme do polohy DS v bývalej vláde. A práve z toho pramení nervozita niektorých neuspokojených osobných ambícií jednotlivcov."

    Bohužiaľ, tým neuspokojeným jednotlivcom SNS si bol aj ty, pretože o niekoľko mesiacov si poprel to, že chceš vytvoriť jednotnú SNS, a zradil si ju a prešiel si úplne niekde inde aj s pánom Miškovským.

    Ďakujem.

  • Priatelia, navrhujem, aby sme zmenšili podiel týchto faktických poznámok. Sú tu ešte dve prihlášky do rozpravy.

    Pán poslanec Zahatlan.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prihlásil som sa ešte pred pánom Černákom a som rád, že pred ním, pretože on môže potom argumentovať tým, čím bude argumentovať. Chcem povedať jednu vec. Demagógia pána Černáka je strašná, nech si to uvedomí a nech si uvedomí i slová, ktoré vyslovil v rokoch 1992, 1993 a 1994.

    Ďalej by som mu chcel povedať len jednu vec, že náhodou, ak si v ich klube niečo ukazujú, nie je to klub HZDS, ale je to klub DÚ.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vzhľadom na vaše šediny a vek budem fér a na vašu otázku odpoviem. To som myslel ako nový demokrat, pretože nikdy som nebol nomenklatúrny káder a do nomenklatúry ma zahrnuli až po mojom víťazstve na funkciu riaditeľa ZSNP 29. 9. 1989.

    Ďakujem.

  • Reakcia v sále, smiech.

  • Poznáme čísla. Pán poslanec Mikloško.

  • Pán podpredseda Húska, pozorne som si vypočul vaše moralizujúce vystúpenie na adresu pána poslanca Černáka, ale chcel by som vám pripomenúť, že ste mi zabudli odpovedať na moju priamu otázku na vašu osobu, či ste zainteresovaný v privatizácii Nafty Gbely.

  • Ďakujem, je to zapísané, možno vám to ešte pripomeniem.

  • Nech sa páči. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Kováč a pripraví sa pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    nemyslím si, že pri tomto rokovaní by sme mali prejaviť takú dávku humoru, pretože je to prvýkrát od vzniku demokratickej Slovenskej národnej rady, neskôr Národnej rady Slovenskej republiky, keď je podaný návrh na odvolanie predsedu tohto parlamentu. Je to príliš vážna situácia na to, aby sme mali veľa humoru.

    Vážený pán predseda, vy ste prvý v roku 1994 skladali poslanecký sľub a ja som ako prvýkrát zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky skladal poslanecký sľub do vašich rúk. Súčasťou tohto poslaneckého sľubu sú slová: "Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

    Vážený pán predseda, bolo pre mňa veľmi trpkým sklamaním, že 12 hodín, necelých 12 hodín po tom, čo ste vyslovili tieto slová, ste jasne z protiústavných dôvodov zvolali druhú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Môžete sa vyhovárať, že ste o tom nevedeli. Pán predseda, vy ste o tom vedeli, lebo sme vás na to upozorňovali. Stanovisko, ktoré vtedy prednášala opozícia, potvrdil Ústavný súd. Pán predseda, vtedy ste nedodržali svoj poslanecký sľub.

    Pán predseda, keď si prezriem hlasovanie o zákonoch, ktoré Ústavný súd posúdil ako protiústavné, až na vzácne výnimky pri hlasovaní je vaše meno pri hlasovaní v kolónke "za". Pán predseda, vy ste vedome hlasovali za zákony, ktoré boli protiústavné, napriek tomu, že ste boli upozornený, že sú protiústavné a nakoniec Ústavný súd potvrdil túto skutočnosť.

    Vážený pán predseda, ja som vás viackrát upozorňoval počas schôdze na to, že schôdzu nevediete korektne, že manipulujete s faktami. Za všetky tieto upozornenia dovoľte jedno, ktoré majú aj vaši koaliční kolegovia v čerstvej pamäti. Pri schvaľovaní novely vysokoškolského zákona som vás upozorňoval, že pod rúškom pozmeňujúceho návrhu sa nám do zákona vkladá nový zákon, a ak sa schvaľuje nový zákon, treba dodržať legislatívne pravidlá stanovené rokovacím poriadkom. Citoval som vám stenografický záznam, kde ste sa pokúšali presvedčiť túto snemovňu, že žiaden nový zákon sa neprijíma. A hľa, priamo v novele vysokoškolského zákona - tuším v kapitole 7 alebo 5 - sa objavil nápis: "Zákon o rozdelení univerzít". Aj sám predkladateľ posúdil túto vec ako nový zákon. To je len malý doklad o tom, ako nesprávne manipulujete s týmto parlamentom.

    Pán predseda, veľa sa pohovorilo o včerajšej situácii v parlamente. Ja som vám svoj názor povedal. Povedal som vám ho počas prejavu, povedal som vám, ako by sa mal chovať normálny predseda parlamentu. Ale dovoľte, doteraz mi dlhujete jednu odpoveď na otázku, a ja sa tohto hrozím. Pán predseda, ja som vám položil otázku, akú dávate vy ako predstaviteľ Národnej rady Slovenskej republiky záruku, že na základe falošného listu nebude z parlamentu vylúčený ďalší poslanec. Túto otázku som položil dvom poslancom. Jeden neodpovedal a druhý sa zachoval ako muž. Pán poslanec Poliak, predseda mandátového a imunitného výboru, jasne tejto snemovni povedal: "Pokiaľ prijmeme toto uznesenie, nedávam záruky žiadne."

    Pán predseda, vašou povinnosťou bolo vykonať všetky kroky k tomu, aby sa podobný prípad, ako sa stal včera, znovu v parlamente neopakoval. Vy ste takéto záruky poslancom Národnej rady nedali.

    Pán predseda, ja som skutočne presvedčený, že by ste z tejto funkcie mali odstúpiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Slobodník.

  • Mali sme, vážené dámy a páni, to šťastie vypočuť si tu celú sériu vystúpení opozičných poslancov. Dominantnou osobou v celom tomto je pán Čarnogurský.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Čarnogurský, áno, áno, áno. Vydržte chvíľočku, neviem, či mi budete ďakovať.

    Po prvé - spýtal by som sa vás všetkých, samozrejme, či neplatí v tejto republike staré latinské cui prodest, cui bono - komu to osoží, komu je to dobré. Kto potreboval škandál s pánom Gauliederom? A od toho sa odvíja celá príhoda. Pán Čarnogurský, vy ste včera povedali - necitujem doslovne, ale pamätajú si to všetci: "Toto je najzávažnejší prípad, aký rieši tento parlament od svojho vzniku." Odznelo také čosi? Nuž odznelo to preto, lebo ste ako scenárista, jeden zo scenáristov potrebovali túto kauzu. Keby sa nebol zjavil druhý list pána Gauliedera - jeho podpis je autentický, to klamete, on sa priznal k autentickosti podpisu, a ktovie, kto ten text napísal. On? A ja predpokladám, to je predpoklad, že niekto iný z opozície, nie je to také tvrdenie, ako ste sa vy opovážili povedať v prípade pána Remiáša, že ste obvinili niekoho z vraždy. To ste už nevysvetlili, pán Čarnogurský, aký dôvod by mala Slovenská informačná služba alebo ktokoľvek z vládnej koalície usmrtiť pána Remiáša. To ste, samozrejme, nepovedali. Tým si nezamestnávate hlavu. Ale teda ja hovorím len predpoklad.

    Môj predpoklad je, že celý tento incident ste vyvolali vy, opozícia. Nehovorím vy, pán Čarnogurský. Vy, opozícia. Vy ste potrebovali takto začať celú schôdzu. Vy ste potrebovali naštartovať nový marec 1994, vy ste potrebovali - ako sa povráva - získať nielen pána Gauliedera, toho ste už dávno získali, tu pán Černák sa podriekol, ale povedal pravdu, on niekedy, keď sa pomýli, povie aj pravdu, vy ste potrebovali získať viacej hlasov, aby sa vám podarilo dosiahnuť, čo chcete. Takže vy ste celú vec zinscenovali, urobili ste to, ja si dovoľujem tvrdiť z tohto miesta. Prepáčte, že budem hovoriť trošku aj o inom. Dovolili ste si to tvrdiť, pán Pittner a ďalší, možno nie pán Pittner, ale ďalší zapletení, prípadne pán Palko, bývalý zodpovedný pracovník BIS. Dovolili ste si to urobiť v prípade pána Oskara F.

    Tam sedí pán Kňažko, ktorý sa nedávno priznal, že vie a pozná adresu Oskara F. Prečo, keď ste si takí istí, že ten únos spáchala Slovenská informačná služba, prečo - po prvé - dostal amnestiu Oskar F. a prečo sa neopováži prísť pred vyšetrovateľov tu alebo v cudzine, či je na Bahamských ostrovoch, alebo v Spojených štátoch, alebo vo Francúzsku. Bojí sa, že by ho niekto usmrtil? To je smiešne, vo Francúzsku, v Spojených štátoch s desiatimi žandármi po jeho boku. Bojí sa jedného, že to, čo ste mu dali do úst, vy, inscenátori tejto kauzy, by sa po desiatich minútach priemerným výsluchom, krížovým výsluchom troch vyšetrovateľov, ukázalo ako lož. A to je vlastne váš jediný svedok, preto dostal amnestiu, aby mlčal, aby nikdy nemusel vypovedať. To bol prvý váš scenár.

    Druhý scenár, spoluzorganizovaný, na ktorý smiešne odpovedal právnik, hanbím sa, že tento právnik, pán Moravčík, si dovolil povedať ako výhovorku na amnestiu, ktorá je tiež amnestiou za mlčanie, ani aby ten Miroslav Kočner, ani ten druhý, neviem ani, ako sa volá, má nejaké dvojité meno, nemuseli vypovedať. Včera tu pani Zelenayová čítala ten text, nemusím to tu opakovať. A pán právnik Moravčík si dovolí tvrdiť, že potom sa môže začať trestné stíhanie. Ste ochotný odprisahať, že to tak bude? Nebude to nikdy. Nebude to nikdy. Vy veľmi dobre viete, že to nebude, že táto amnestia je ďalším mlčaním. A ja mám pre to všetky dôvody sa nazdávať, že aj toto je váš scenár, vás, opozícia, tvrdá opozícia, scenár, ktorý ste potrebovali, aby ste viedli celú túto schôdzu do marca 1994. Potom by sa aj o rozpočte oveľa horšie debatovalo, aj sa debatuje horšie, pretože ste tu vystúpili s kauzou, ktorú prišívate iným za krk.

    Vy ste vôbec ako právnik, nehnevajte sa, nie normálne činný právnik, hľadal som lepšie slovo, ale to nie je pravda. Vy obviňujete bez dôkazov, celé naše hnutie obviňujete z nejakých podpisov, o čom nemáte nijaké dôkazy. To sa týkalo pána Gauliedera, ktorý nebol na vysokom mieste, a možno sa zaviazal podpisom. Ako môžete jednoznačne tvrdiť takéto veci? Na to treba dôkazy, a treba dôkazy aj na toho Remiáša. Ak mi teraz logicky vysvetlíte, alebo niekedy v budúcnosti, alebo pán Pittner, prečo by mala Slovenská informačná služba zavraždiť Remiáša, nuž tak potom budeme hovoriť. Ale prečo, prečo? Sú tu dôležitejší, sú tu iní, sú tu takí, ktorí nám väčšmi poškodili ako neznámy Remiáš. Kto o ňom vedel, o tomto nešťastnom človeku, ktorý zomrel? Samozrejme, ja sa skláňam pred majestátom smrti. Ale kto o ňom vedel predtým? Takže takéto hry vy hráte.

    Ďalej, vy ste tu operovali, alebo ktosi z vás, neviem, niekto z vás operoval tým, čo sa stalo v decembri 1993 a v marci 1994, ako nevinne prešli k vám z ideových dôvodov. Dobre, aj k týmto bývalým poslancom sa ešte vrátim. Kto z vás, prosím vás, tu teraz vstane a bude robiť advokáta pánu Gauliederovi za jeho čestnosť, principiálnosť, etickosť jeho postoja? Ste ochotní niekto to tu spraviť? Ale odôvodniť to.

  • Hlasy v sále.

  • Neskáčte mi do reči, ja vám neskáčem nikdy, sedím pokojne, keď sa tu hovoria akékoľvek hlúposti. Čiže ste ochotní, alebo jednoducho ste potrebovali tohto nášho poslanca, a chceli ste ho vlastne skompromitovať - to je ďalšia moja teória -, pretože nesplnil vašu úlohu, pretože nezískal tých päť ďalších, ktorých získať mal.

    A k dnešnému dňu, pán Čarnogurský, s hrôzou som si vypočul správu, sedí tu aj ten pán hrdina dnešného popoludnia, že vy, pán Moravčík, pán Duray a pán, ak sa nemýlim Nagy, možno sa mýlim v tomto mene, ste navštívili prezidenta republiky a informovali ste ho o tom, čo sa stalo. Samozrejme, podľa starého zvyku len jednu časť pravdy, len jedna strana sa má možnosť k tejto veci vyjadriť. Pán prezident takisto podľa svojho zvyku nečaká na vyjadrenie druhej strany, nečaká na pochybnosti (hlasy v sále) - neskáčte mi do reči - nenavštívime ho. Čo budeme opakovať po vás, čo vy robíte?

    Ale v tejto súvislosti ma zaráža aj niečo iné. Pán prezident je najvyšší ústavný činiteľ, na tom sa zhodneme. Ten pán prezident prijal človeka, ktorý sedí v treťom rade, pána Duraya, ktorý túto republiku a jeho ústavného činiteľa, a vás, ale vy ho beriete pod svoje krídla, pán Čarnogurský, vy všetci, pán Kňažko, ktorý sa kasal, aký je Slovák, pán Moravčík, ktorý sa nikdy nekasal, že je Slovák, ale čo od neho žiadať, vy beriete pod krídla tohto človeka, ktorý vyhlásil, napísal čierne na bielom, že súčasné Slovensko sa podobá nemeckej nacionálno-socialistickej ríši z tridsiatych rokov. Keby to bola pravda, dnes by bol pán Duray za tieto slová zatknutý, zajtra odsúdený ríšskym súdom, napozajtra odvezený do nejakého koncentračného tábora v Mauthausene a štvrtého dňa by zahynul pri pokuse o útek, fingovanom, samozrejme.

  • Hlasy v sále.

  • Čo to do toho pletiete? Čo to do toho pletiete? Čo to do toho pletiete?

    Tento človek, bez toho, aby sa ospravedlnil, povedal už po podpise lojality tomuto štátu, a vy to viete, už keď ináč nie, tak z toho, že sa o tom písalo, napísal, že keď neprijmú Slovensko do Európskej únie v rovnakom čase ako Maďarsko, tak vy robíte všetko pre to, vy, opozícia, pretože nechcete, aby sa za Mečiara dostalo Slovensko do týchto štruktúr. Vy si myslíte, že to vám voliči odpustia, tieto panibratstvá s Durayom, s Nagyom? Ten istý pán Duray desať dní po podpise lojality v Mont Pélérin v maďarskej televízii povedal: "Ak Slovensko neprijmú súčasne, tak treba postupovať podľa maďarských zákonov a starať sa o začlenenie maďarstva do Maďarska" - do Veľkouhorska, to už ja dodávam. Tento pán ide k prezidentovi, pán prezident ako ústavný činiteľ ho prijíma bez toho, že by ho pred prahom požiadal - pán Duray, ak chcete vojsť ku mne, ospravedlňte sa slovenskému národu.

  • Pán Čarnogurský, vy veľmi dobre viete, že to, čo tu odznelo z úst pána Hornáčka, nechajte ma hovoriť, ja vám dám slovo, nechajte ma, čo tu odznelo z úst pána Hornáčka, je absolútna pravda. Vy ste človek, kresťan, ako sám seba vyhlasujete za kresťana, ktorý chcel urobiť potrat. Nie svojej manželke, Boh chráň, to by ste ma mohli zažalovať, ale Slovenskej republike, vy ste chceli urobiť potrat pred jej narodením. Treba to zopakovať, pán Mikloško tomu nechcel veriť, tak teraz povedzte, že to nie je pravda.

    V januári 1992 (hlasy v sále), nechajte ma hovoriť, ja vám neskáčem do reči, v januári 1992 ste dali pokyn všetkým svojim poslancom vo Federálnom zhromaždení, aby hlasovali za tri ústavné zákony, a jeden z nich znel rozdeliť federálnu republiku na snemovňu a na senát. V snemovni malo byť... (hlasy v sále), ale to musia poznať všetci, a ešte to budem opakovať veľakrát, aby si to zapamätali Slováci, o ktorých priazeň sa uchádzate. Váš najbližší spolupracovník, ktorý nechce, aby sme ho potľapkávali po pleci, nikdy viac takého človeka, ktorý verí vám, nepotľapkáme po pleci. Vy ste chceli, aby sa to rozdelilo, hoci ste vedeli, že to znamená záhubu Slovenskej republiky. Mimochodom, pán Šimko, vy, bojovník za spravodlivosť, akým spôsobom ste získali druhý byt? Mohli by ste to povedať tomuto plénu? Vy, statočný človek, ktorý sa tu kasáte a obviňujete všetkých z privatizérstva, (hlasy v sále), ja sa vrátim k tomu potratu, vy ste skutočne nechceli, aby táto republika vznikla. A keby bola vznikla napriek všetkému, napriek tomu, že ste dvakrát zopakovali - tu prechádza jedna dôležitá osoba v tejto kauze, pán Weiss, on (to hovorím na jeho chválu), on spolu s pánom Kanisom, ktorý tam sedí, pamätáte sa na ten rozhovor, keď sa hlasovalo o tomto. Ja som ich navštívil a povedal, prosím vás, dúfam, že nebudete hlasovať vo federálnom parlamente za tento zákon o rozdelení federálneho parlamentu. Povedali, že nie, a nehlasovali.

    Pán Brocka, vy si svojich 280 tisíc, ktoré ste dali zločincom, pán Moravčík 200 tisíc a pán Langoš, ktorý tu nie je, dokonca zo Sorosových fondov niesol peniaze zločincom len preto, že mali jednu prednosť, že vždy a všade kritizovali HZDS. Takže pokojne. Na vás ešte rad príde (smiech v sále), nebojte sa. Takže takto ste vy bačovali so Slovenskom. A viete, kto hlasoval za ten zákon zo slovenských poslancov? To možno nevedia ani vaši ctitelia...

  • Pán poslanec, nediskutujte so svojimi partnermi. Vy predneste svoj názor, lebo takýmto spôsobom nemôžem udeľovať faktické poznámky.

  • Hluk v sále, smiech, potlesk.

  • Pán Čarnogurský, ako ma poznáte z diskusie, ja som pokojný človek, vy ma z rovnováhy nevyvediete. Skutočne nie. Vy ste hlasovali za ten zákon spolu s VPN, pánom Langošom, ktorého ste si pritiahli na kandidátskej listine kresťanov, a spolu s Maďarskou koalíciou, so zástupcami, ktorí boli vo Federálnom zhromaždení. Tam sa zrodila vaša koalícia. Tam sa zrodilo to, že vy teraz podporujete Nagya a že by ste nedbali aj s čertom, ktorého tu dnes spomenul pán Cabaj v iných súvislostiach, pozitívnych - čerta a Mikuláša -, sa spojiť, len aby sa presadili vaše plány. To je vaša stolička, naivná. To sám chápete, že je to naivné. Vy ste brojili proti tomuto štátu, vy naozaj nemáte morálne právo. Máte poslaneckú legitimáciu, to vám nemôžem zobrať a neberiem, ale morálne právo hovoriť do vecí slovenského štátu nemáte. A ja vám zaručujem, že pokiaľ budem živý, vám tieto veci budem pripomínať, aj vašim voličom, aby vedeli, s kým sa spája Čarnogurský. Spája sa skutočne s Maďarskou koalíciou, s tými predstaviteľmi, ktorí len a len škodia Slovensku, nič pozitívne neurobili.

    Tu sedí jeden z nich, pán Duray tu sedí. A druhý je pán Bugár, ktorí podpísali otvorený list s vaším vedomím, pán Čarnogurský, vaši spojenci, otvorený list všetkým štátom Európskej únie a NATO, ktorý osočuje Slovensko, kde sa hovorí, že predtým bolo 17 okresov s väčšinou maďarského obyvateľstva pri inom, poslednom administratívnom členení, a teraz len dva. S takými vy hráte svoje špinavé, podlé protislovenské hry.

    Takže, takáto je situácia. Kým nemáte dôkazy, ja vám to takto poviem, veď ste právnik, kým nemáte dôkazy, že ten list bol falšovaný, keď sa pán Gaulieder priznal, že podpísal ten papier, a neviem, odkiaľ by ho mohla mať HZDS (smiech v sále) neviem odkiaľ, to mohol byť návrh na vstup do KDH, a podpíš to, Fero, my ti to vybavíme. A tam ste možno dopísali svoje údaje. Takže kým nemáte dôkazy o tom, ako to bolo, prosím vás, netvrďte nepravdy a neobviňujte väčšinu z nejakej neústavnosti. Na to treba dôkazy. To je jedna vec.

    A keď ide o tú väčšinu, pán prezident, ja vám zajtra uvediem presný citát, po voľbách v roku 1994, keď sa ešte nazdával, že pánu Moravčíkovi sa podarí stmeliť koalíciu aj s Maďarmi, aj so Združením robotníkov Slovenska, všetci si na to pamätáme, budeme aj o tom hovoriť pri inej príležitosti, vtedy pán prezident povedal takéto slová - hovorím, nie je to presný citát, zajtra vám ho môžem presne citovať. "Nedá sa nič robiť, vážení voliči, menšina musí vždy poslúchať väčšinu. Musí vždy súhlasiť s tým, čo rozhodne väčšina." Takže väčšina legálne 77 hlasmi rozhodla o vylúčení pána Gauliedera. A opakujem, aký list a kto ten list dal, to skutočne treba dokázať. Podpis Gauliedera tam je. Načo, keď je tam podpis Gauliedera, čo by som ja dokazoval? Autentický podpis. Pán predseda parlamentu za zachoval úplne normálne. Videl podpis, odovzdal to imunitnému výboru. To, že imunitný výbor...

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, to by ste museli skúsiť, to by ste museli dokázať, ale to ťažko.

    Skrátka a dobre, zlyhali ste aj v tomto, zlyhali ste vo svojom pokuse usvedčiť koalíciu z nejakých podvodov, a preto ste to robili, aby ste naozaj pripravili marec 1994. Ako vidíte z tých 77 hlasov, prítomných, váš pokus sa nepodaril a dá Boh pre naše vami ohovárané, vami osobne, pán Čarnogurský, očierňované Slovensko, že sa to ani nepodarí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Filkus.

  • Ja sa skutočne ospravedlňujem, že vystupujem, ale nevydržal som. Myslel som si, že vydržím a nebudem musieť do tohto zasahovať. To, čo som teraz počul, Dušan, je jeden chorobný prejav iluzionistu, demagóga. Od teba, jedného človeka intelektuála, toto počuť, je strašné. Toto nie je diskusia pri pive - opakovať myšlienky úplne primitívne a rozprávať s ľuďmi v parlamente takýmto spôsobom, to sa pre teba nehodí. To by mi však ešte nevadilo, to je tvoja vec. Ale interpretovať receptár na likvidáciu človeka, ako sa to má robiť, to sa ma dotklo. Hlboko. Interpretoval si kroky, postupy, ako koho treba likvidovať. A to bolo veľmi silné.

    A teraz veľmi konkrétne. Súhlasím, ak ste si chceli riešiť vec Gauliedera, prečo ste ho neriešili v rámci svojej strany? Prečo ste to dali na predmet úvah a rokovania tohto parlamentu? Mohli ste si to vyriešiť najprv v rámci svojho hnutia. Precedensy tu sú. Keby ste si to nevyriešili prvý raz, druhý raz, tretí raz, možno štvrtý pokus by bol dobrý. Ale boli by ste si to vyriešili. Nikto vás k tomu nenútil, aby ste to dali ako predmet rokovania parlamentu. To je tvoja ilúzia. Nikto neprišiel a nepovedal: Ivan Gašparovič, pošli tam list alebo pošli tam. On ho nemusel nikde poslať a mohol povedať, že túto vec si vyriešme doma. A to sa dalo urobiť. Takže toto, takáto demagógia, ilúzia, ale ten zlý prístup k človeku v rámci normálnych ľudských vzťahov v tomto parlamente, to bolo priveľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, aj za to, že ste prečítali moje meno správne.

    Pán Slobodník, položili ste otázku, komu vyhovoval prípad Gaulieder. Jediný, komu prípad Gaulieder vyhovoval a vyhovuje, je pán Mečiar, ktorý sa bojí toho, aby poslanec, resp. poslanci, tak ako káže Ústava Slovenskej republiky, vykonávali mandát osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a neboli viazaní príkazmi. Bojí sa toho, že by v súlade s Ústavou Slovenskej republiky mohli konať aj ďalší poslanci vládnej koalície. A žiaľ, svojím konaním pán predseda Národnej rady Ivan Gašparovič včera počas rokovania v Národnej rade výrazne pomáhal nedemokratickému konaniu vládnej koalície.

  • Pán poslanec Slobodník, vy ste vášnivo posadnutý obviňovaním. Vášnivo. Na adresu Jána Čarnogurského ste povedali, že tu rozohráva - citujem vás presne "špinavé, podlé protislovenské hry". Pán poslanec Slobodník, predložte mi, nebude to pre vás problém, predložte mi jeden váš článok do roku 1989, v ktorom ste zastávali slovenské záujmy. Jeden. A čo sa týka špinavosti a podlosti, už som vám tu raz prečítal, ako ste oslavovali Jakeša, keď už nikto v tú stranu ani nepozrel. Ako ste oslavovali socializmus, socialistický realizmus. Pán poslanec Slobodník, my sa nemáme čo s vami rozprávať o slovenskosti. Vy najprv podajte vysvetlenie, čo všetko ste robili do roku 1989. Tie oslavy režimu, ktorý sa prepadol do ničoty. Vy nemôžete nás moralizovať. Buďte taký láskavý. Uvedomte si to.

  • Pán poslanec, trochu by sme mali brať ohľad na jednu skutočnosť o Slobodníkovi ako o človeku, pretože hodnota človeka sa meria aj tým, čo prežil. Keby ste vy absolvovali gulag, tak by ste mali právo hovoriť. Ale takýmto spôsobom obviňovať ľudí, ktorí trpeli, z nedostatku morálnej sily je, podľa mňa, nie férové.

    Pán poslanec Moravčík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Skúsenosť učí, že s fanatikmi sa nedá diskutovať. Preto, prosím vás pekne, iba kvôli zápisu - na moju adresu bolo povedané v prednese pána Slobodníka niekoľko tvrdení. Vyhlasujem, že všetko sú nezmysly.

  • Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ja chcem poďakovať pánu poslancovi Slobodníkovi. Pán poslanec Slobodník totiž vo svojom vystúpení, a dúfam, že je to zaznamenané a bude to v stenografickom zázname, presne opísal, čo sa stalo. 77 poslancov vylúčilo Gauliedera z tejto snemovne. Takto ste to povedali, pán poslanec. Lenže zákon hovorí o tom, že pán poslanec Gaulieder by sa mal vzdať mandátu. Nikto ho nemá právo vylučovať. Ale vy ste to spravili, a som veľmi rád, že ste to potvrdili.

    Mne sa strašne páčia tieto - ja to teraz poviem po slovensky - bludy, prenasledovania. Už som čakal, kedy začnete tvrdiť, že opozícia zorganizovala podpisovanie tých papierov, ktoré podpisovali poslanci HZDS, lebo už len to chýbalo k tomu, aby ste to vlastne celé uzavreli. Mám dojem, že ste toto chceli povedať ešte pánu Čarnogurskému, že on tam bude pri tom ako notár a že to ustráži, ale tak ďaleko sa vám nepodarilo zájsť.

    Ak dovolíte, vrátim sa ešte k jednej vašej poznámke. Hovorili ste o symbolickom potrate. Pán poslanec, ja poznám jednu okrídlenú vetu: "Ak Česi nebudú chcieť do federácie, my ich tam dokopeme." To ako hodnotíte? To nie je potrat? A navyše, dovoľte mi ešte jednu poznámku. Aj otec, aj keby som prijal teóriu otca, aj otec, ktorý týra svoje dieťa, zasluhuje opovrhnutie. Ak ten, kto sa vyhlasuje za otca tejto krajiny a robí všetky kroky, ktoré nemusí urobiť, ale robí všetky kroky, ktoré znevažujú meno tejto krajiny vo svete, podľa mňa tento človek nemá právo na to, aby bol otcom. To je tyran svojho dieťaťa. A takýchto ľudí odsudzuje celá spoločnosť.

  • Pán poslanec, neviem, kto sa tu vyhlasuje za otca národa.

  • Smiech v sále.

  • Možno to na základe svojej profesie viete dáko zargumentovať, ale naozaj, tu sa nikto nevyhlasoval za otca ani tohto štátu, ani tohto národa.

  • Ja si myslím, že keď je problém, kolegyne a kolegovia, kto je otec, to určí súd. Takže, nechajme to tak.

    Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som prečítal vyhlásenie, ktoré podpísali predsedovia opozičných strán - Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Spolužitia, Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, Maďarskej občianskej strany a Sociálnej demokracie Slovenskej republiky. Súčasne to podpísali predsedovia parlamentných klubov Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Spolužitia a Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. Text vyhlásenia:

    "Vyjadrujeme rozhorčený protest proti postupu poslancov strán koalície, ktorí hlasovaním v pléne prekazili výkon mandátu poslanca Františka Gauliedera. Rozhodli tak na základe sfalšovaného listu, ktorý poslanec František Gaulieder odmietol, vyhlásil verejne, že ho neposlal a že sa mandátu nevzdáva. Napriek tomu koaličná väčšina odobrala poslancovi Gauliederovi poslanecký mandát, čím hrubo porušila Ústavu Slovenskej republiky a pošliapala demokraciu priamo na pôde parlamentu. Tento stav je potrebné napraviť.

    Poslanci parlamentnej opozície budú presadzovať vyšetrenie podvrhnutého listu, návrat poslanca Františka Gauliedera do lavíc Národnej rady Slovenskej republiky a budú žiadať, aby sa vyjasnili politické praktiky tých politických strán, ktoré tajnými záväzkami obmedzujú slobodné vykonávanie mandátu poslancov v rozpore s ústavou a v rozpore s poslaneckým sľubom."

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Figeľ - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som len dodať k tomu, čo odznelo vo vystúpení pána Slobodníka. Pán Slobodník, vy sám ste hlasovali za zaradenie bodu číslo 1, v ktorom sa riešil problém okolo Františka Gauliedera. Skontrolujte si to. Veľmi ste nás sklamali po tom, čo pred rokom ste tu veľmi dobre obhájili právo na isté pluralitné zastúpenie v delegácii v Rade Európy. Viete, že sme mali vtedy ten problém a vaše zásadné vystúpenie pomohlo pri rozhodovaní. A dnes ste ma veľmi sklamali, keď ste takýmto zásadným spôsobom obhajovali včerajší krok. A do tretice to, že "väčšina a menšina", že "menšina musí poslúchať väčšinu", to vari nemyslíte vážne, to vám asi ušlo. Menšina väčšinu v demokracii nemusí poslúchať a doslova by som dodal, že nesmie, ak väčšina pácha krivdu a podvod.

    Hlásim sa do rozpravy, pán predsedajúci.

  • Do rozpravy ešte? Ale veď ste mohli požiadať normálne. Preboha!

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, ja by som chcel požiadať, aby tak zložito napísaný dokument, ktorý prečítal pán poslanec Kňažko, bol rozmnožený a rozdaný poslancom Národnej rady, všetkým do lavíc, aby som sa s ním mohol oboznámiť ja aj moji kolegovia, až potom sa ním môžeme zaoberať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená a ctená opozícia, chápem vaše nenávistné vystúpenie voči kolegovi Dušanovi Slobodníkovi. Chápem, že pravdy, ktoré vyslovil, sa vám počúvajú zle. Chápem, že sú vám proti srsti, pretože vám nastavuje zrkadlo. A bude vám ho nastavovať stále, a nielen on, pretože to, ako ste konali, konáte, čo je vaša podstata, aké sú ciele, to vám budeme nepretržite predkladať nie trikrát, sedemkrát - nepretržite. S tým sa jednoducho vyrovnajte, aj keď budete na seba nahadzovať grimasu úsmevu, ako teraz pán Mikloško.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem poprosiť ctených kolegov, aby sme sa vrátili k meritu veci a k rokovaniu, ktoré sme schválili ako predmet rokovania tejto schôdze. Pri tej príležitosti by som sa rád opýtal kolegov z opozície, keď navrhujú odvolanie predsedu parlamentu, či majú aj návrh, koho zvoliť na jeho miesto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.

  • Myslel som, že sa zdržím faktickej poznámky, ale tie slová o nenávisti ma k tomu vyprovokovali. Chcel by som uistiť kolegu poslanca pána Slobodníka, že nepociťujeme k nemu nenávisť. Naopak, želáme mu skoré uzdravenie.

    Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kňažko, buďte kontrolovateľný samým sebou. Prosím vás, robte nad sebou dohľad, pretože spôsob, akým prejavujete pohŕdanie ľuďmi, sa nerobí. To je vážne chyba, ktorej by ste sa mali vyvarovať.

    Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    predmetom 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je návrh na odvolanie pána predsedu Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Pozorne som sledoval a pokojne som sledoval vystúpenie pána Slobodníka, ktorý využil toto rokovanie, ako aj iné príležitosti na bezdôvodný útok a obviňovanie Maďarskej koalície a k tomu využil meno predsedu Duraya. Bolo to vystúpenie na úrovni slobodníka, pán Slobodník. Preto čo najdôraznejšie protestujem proti vašim výrokom a proti vášmu vystúpeniu. Nás nevyprovokujete, pán Slobodník. Naše nervy sú dobré. Pozorne sme sledovali vaše vzájomné útočenie, ale verte mi, pán Slobodník, dôjde zákonite v budúcnosti k zmiereniu Maďarov a Slovákov, či sa vám to páči, alebo nie. A ja som presvedčený, že tomu tak bude.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

    Prosil by som, keby sme ukončili faktické poznámky.

  • Pán predsedajúci, trvám iba na svojej požiadavke, aby materiál, ktorý tu pán Kňažko prečítal, bol rozmnožený a rozdaný poslancom do lavíc. Beriem ohľad na pani poslankyňu Rusnákovú, že ona vždy má takúto požiadavku a mohla by s ňou aj tak vystúpiť. Chcem tomu predísť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. To sa medzičasom môže stať. Vážený pán poslanec Moric, nevzdáte sa náhodou?

  • Šum v sále.

  • Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste aj mne dali slovo. Aby tu bolo ešte veselšie, tak by som sa dotkol aj toho, čo tu bolo včera a čo hovoril pán kolega Kováč, že dávam veľmi málo pozmeňujúcich návrhov. Ja som si to spočítal, dávam dosť málo. Ja si svoje príspevky vždy pripravím triezvy a vždy zvážim... (šum v sále). Ja nefetujem, Milan, ja nefetujem.

  • Šum a smiech v sále.

  • Čo si si dal dnes, marišku, marišku?

  • Ja si svoje príspevky vždy pripravím triezvy a vždy zvážim, či to, čo navrhujem, je prijateľné a môže byť prijaté, alebo nie. Ono totiž s tým množstvom je to tak, že chváli sa líška pred levicou, koľko má ona mláďat, a hovorí: Vieš, ty, levica, máš len jedno. A tá levica hovorí: No hej, ale leva. Takže takto je s tým množstvom, čo ste tu povedali. A pán Kováč, aby som vás dnes nesklamal, dávam návrh na ukončenie diskusie.

  • Prosil by som o ňom hneď hlasovať a predtým by som žiadal v mene poslancov Slovenskej národnej strany 5-minútovú prestávku.

  • Ďakujem. Priatelia, aj tak už neboli žiadne prihlášky.

  • Protesty v sále.

  • Pánabeka, pán Figeľ. Je to predsa len tak.

    Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Morica.

  • Ja som žiadal 5-minútovú prestávku.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Dali ste mi slovo, pán predsedajúci.

  • Dal som hlasovať. Bola žiadosť ako procedurálna požiadavka.

  • Pán predsedajúci, som posledný prihlásený do rozpravy.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • V poriadku. Priatelia, prosím, dostavte sa. Pán poslanec Figeľ má slovo.

  • Ďakujem, aj keď s oneskorením.

    Vonku sa zotmelo, priatelia, a táto noc nebude krátka. Pani poslankyne a poslanci, máte radi nočné rokovania. Rozhodli ste sa dnes opäť vydržať do konca, kým to nedokončíte. Noci v slovenskom parlamente sa stali pre ľudí nedobrými, ba nebezpečnými.

    Vladimír Mečiar sa vrátil z cesty. Ráno rečnil v Paríži na pôde Západoeurópskej únie o našej nezlomnej vôli presadiť svoj model demokracie na Slovensku a dostať Slovensko do spoločenstva vyspelých štátov. Myslíte si, že mu tam niekto veril? Pán predseda, vami spustený proces a včera pod vaším vedením vykonané rozhodnutie pochovalo demokraciu na Slovensku. To všetko predtým, včítane novely Trestného zákona, zákona na ochranu republiky, to bolo škrtanie zápalkami. Včera ste však zapálili požiar. Ste odhodlaní znovu a znovu porušiť ústavu a základné princípy demokracie - slobodu svedomia a slobodu výkonu mandátu poslanca.

    Priatelia, vy ste si pod vedením Vladimíra Mečiara a Ivana Gašparoviča nechali spútať svedomie a včera ste zlikvidovali mandát toho, ktorý sa z týchto okov oslobodil.

    Vláda a vládna koalícia nemá partnerov v zahraničí, pretože nemá čisté ruky. Mnohí z vás bez ohľadu na pôvod a tituly si ich špinia od novembrovej noci roku 1994. Niektorí viac, iní menej vedome, iní to podceňujú. Ale ak už niekto s vami nechce porušovať ústavu, rozkrádať národný majetok, zakrývať trestné činy, zbavíte ho mandátu. Prosím vás, spamätajte sa. Podvodmi sa nedá vydláždiť cesta k lepšiemu Slovensku. Podvodom je list o vzdaní sa mandátu, podvodom na zákone bol postup predsedu parlamentu v tejto veci. Čo bude nasledovať? Možno ďalší politický azyl zo Slovenska, možno destabilizácia spoločnosti, nové represie, nový zákon na ochranu republiky. To nie je smer do Európy. To je naozaj bieloruská cesta.

    Ako člen zahraničného výboru vás chcem upozorniť na veľmi, veľmi vážne dôsledky v medzinárodnom postavení Slovenska, ktoré môžu nastať v súvislosti s vaším včerajším krokom pod vedením Ivana Gašparoviča a v réžii Vladimíra Mečiara.

    Po prvé - zo strany Medziparlamentnej únie. To je organizácia na spoluprácu medzi parlamentmi a na ochranu parlamentarizmu. Predseda Ivan Gašparovič chodí na jej stretnutia s dobre pripravenými prejavmi o demokracii. Táto únia má vytvorený aj Výbor na ochranu práv členov parlamentov. Vo svojom štatúte okrem iného hovorí: "Ak má snemovňa možnosť schvaľovať mandáty poslancov, môže sa to stať nebezpečnou zbraňou v rukách bezškrupulóznej väčšiny." A na inom mieste: "Zbavenie poslanca jeho mandátu je vážnym opatrením, ktoré ho definitívne zbavuje možnosti vykonávať mandát zverený mu voličmi. Má byť preto vykonané v zhode so zákonom a len na základe vážnej príčiny."

    Medziparlamentná únia sa zaoberala mnohými prípadmi hrubého porušovania princípov parlamentarizmu. Nedávno napríklad v Svazijsku, Guinei-Bissau. Teraz k nim pribudne aj prípad zo Slovenska. Budete citovaný v celom svete, pán Gašparovič.

    Po druhé - zo strany Rady Európy. Stali sme sa členmi tejto inštitúcie s úmyslom presadzovať jej normy a princípy aj na Slovensku. Vy ste, pán predseda, sa k týmto princípom hlásili aj vo svojom vystúpení v Štrasburgu na začiatku tohto roku. Vaše plánované rozhodnutie, kolegyne a kolegovia z koalície, ktoré sa včera naplnilo, nás vytláča z Európy, z Rady Európy. Rozdiel medzi nami a Bieloruskom a Srbskom, ktorý tu bol včera spomínaný, je formálne v tom, že tieto štáty nie sú členmi Rady Európy. Vy tento rozdiel nebezpečne ohrozujete. Pred rokom nám pre nezaradenie opozičnej poslankyne do delegácie hrozilo odobratie hlasovacích práv v Štrasburgu. Pre nezákonné odobratie mandátu poslancovi, mám obavy, môžeme zažiť suspendovanie nášho členstva v organizácii.

    Po tretie - zo strany Európskej únie. Na papieri aproximujeme do Európskej únie veľmi usilovne, ale výsledkom je, že sme po dvoch rokoch ďalej od členstva než sme boli v roku 1994. Dostali ste vak za toto obdobie dva demarše, rezolúciu Európskeho parlamentu, nótu v marci po prijatí novely Trestného zákona. Kvótu ste si už vyčerpali. Prípadné pozastavenie plnenia Asociačnej dohody s Európskou úniou, ktorá obsahuje suspenznú klauzulu pre prípad porušovania základných princípov demokracie a právneho štátu, by bolo neudržateľným bremenom pre našu ekonomiku. Odnesie si to však celá spoločnosť. Čo na to poviete, pán predseda?

    Po štvrté - zo strany Severoatlantickej aliancie. Slovensko si včerajším krokom definitívne zatvorilo dvere do aliancie. Po včerajšej noci budú z vášho smerovania "uzrozumení" aj v Bruseli. Strata perspektívy pre Slovensko bude logickým dôsledkom slobodne vykonaných krokov v Bratislave. Pán predseda, vy ste v septembri boli v najväčšom štáte tejto aliancie, v Spojených štátoch amerických, a svoju cestu, ktorá bola neoficiálna, nielen že ste označili za oficiálnu, ale hlavne za "začiatok novej etapy vo vzťahu medzi USA a Slovenskou republikou". To jednoducho nebola pravda. Pravda je, že včerajšok pod vaším vedením je začiatkom novej, smutnejšej etapy našich vzťahov.

    Priatelia, pustili ste sa na kratšiu cestu. Nikam nevedie. Viem, že zo Zlatej Idky je bližšie do Minska než do Bruselu, ale je to cesta tragická. Nad Slovenskom je tma a primŕza.

    Pán Gašparovič, viem, že zostanete predsedom, pretože neslobodní poslanci, ktorým je možné kedykoľvek diktovať a ktorých je možné vydierať, vás podržia.

  • Je to pravda. Prosím vás však, pán Gašparovič, priatelia, zastavte sa, spamätajte sa, ak je to ešte možné.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, priatelia. Každopádne by som prosil, aby sa v tejto snemovni neatakovali ľudské hodnoty. To sa jednoducho nerobí. Ani potleskom sa nedá zakryť tento nadutý spôsob postoja voči ľudským osobnostiam. A pretože zrejme potrebujete pre krvný obeh toto zatlieskanie, tak to, samozrejme, prijímam, ale prosím vás, nepoužívajte tento nadutý spôsob voči ostatným ľuďom. Vy nie ste nositeľom všetkej múdrosti, vy nie ste nositeľom všetkého morálneho fondu, vy ste toľko ráz skrachovali v základných postojoch voči Slovensku, že sa to takýmto spôsobom nerobí, priatelia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega Figeľ, vy ste povedali, že sme zlikvidovali mandát poslanca. Vy ste tu asi včera neboli. Pán poslanec Gaulieder sa mandátu vzdal. Ja vás žiadam, aby ste nás bohorovne tu neklamali, aby ste nás bohorovne tu neurážali, a to ešte všetko pod rúškom demokracie. Aj my máme istý limit na prijímanie takýchto tvrdých, ničím nepodložených lží a urážok. Ja by som vám chcela pripomenúť, kto tu kedy likvidoval demokraciu, v tejto snemovni. V marci 1994 ste vy likvidovali výsledky demokratických volieb, tak nás nepoúčajte o demokracii.

  • Pán kolega Figeľ, váš prejav bol veľmi emotívny a ja ako žena musím naň reagovať, že skutočne sa stmieva na Slovensku, ale vďaka vášmu pričineniu, pretože presne takýmto spôsobom vystupujete v zahraničí, a vy zakopávate cestu Slovensku von.

  • Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem pán predsedajúci.

    Rád by som znovu poprosil ctených kolegov, aby sme sa vrátili k meritu veci, a prosím, aby oznámili, či majú návrh, ak bude pán predseda Gašparovič odvolaný, koho budeme voliť na jeho miesto. V opačnom prípade je toto len celkom obyčajný cirkus a plácanie vody.

  • Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Vzhľadom na to, že pán poslanec Prokeš už druhýkrát vystúpil s touto požiadavkou, predpokladám, že sa ponúka na túto funkciu. Pán poslanec Prokeš, s vami zatiaľ nerátame, bohužiaľ.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Fico - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, iba jednu poznámku, ktorá sa týka pána poslanca Figeľa. Musím konštatovať, že pán Figeľ reprezentuje v zahraničí Slovensko na vysokej odbornej úrovni.

    Ďakujem.

  • Ak je to tak, je to dobre, ale mal by to robiť aj tu.

    Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ubezpečujem pána Mikloška, že som sa neponúkal, ani sa neponúknem za kandidáta na predsednícky post tejto snemovne. Ale jeho odpoveď len ukazuje úroveň celého ich prístupu k tejto vážnej otázke.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda Húska, skutky tejto snemovne, bohužiaľ, reprezentujú Slovensko, a ten včerajší skutok nás reprezentuje zle. Pán poslanec Gaulieder sa nevzdal svojho mandátu, a keď si vyberiete záznam zo včerajšieho rokovania, tu verejne, pred nami všetkými to povedal najmenej dvakrát.

  • Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Chcel by som toho dosť veľa povedať, ale až ma zasekáva v hrdle. Napriek tomu poviem aspoň pár slov. Myslím si, že vôbec nie sme tu na to, predstavitelia v parlamente alebo vo vláde, ani poslanec, ani predseda Národnej rady, ani minister nie je tu na to, aby reprezentovali Slovensko. Sme tu na to, aby sme bojovali za Slovensko, za jeho česť, za jeho hrdosť, za jeho prežitie v súčasnom období. Obávam sa, že pán kolega Figeľ vôbec nemá zodpovedajúcu kvalifikáciu na to, aby bojoval za Slovensko v terajšej situácii. Vôbec nemá zodpovedajúcu kvalifikáciu, okrem hádam čítankovej, naučenej.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia,

    chcem potvrdiť slová pána poslanca Fica, že pán poslanec Figeľ skutočne veľmi "odborne" reprezentuje Slovenskú republiku. Je to inžinier elektrotechnik a ja som už raz počula jeho vystúpenie v Rade Európy, aj to na tému poľnohospodárstvo.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Garajová a pán poslanec Fico, ja by som tieto skutočnosti na pána poslanca Figeľa naozaj neprezrádzal, lebo skutočnosť je naozaj taká, že on môže vystupovať, keď jeho šéf ho nekontroluje, aj celkom objektívne v záujme Slovenska. A narobíte mu značné problémy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Ja naopak, ďakujem kolegovi Figeľovi, pretože už teraz som presvedčený, že to posolstvo, ktoré tu povedal, bolo určené predovšetkým predsedovi parlamentu.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť predseda Národnej rady poslanec pán Gašparovič? Nech sa páči.

    Je to správne, nebojte sa. Pána predsedu, ale, samozrejme, aj poslanca Národnej rady.

  • Chcem vám povedať, že som sa nepripravoval, je to len návrh na moje odvolanie. Nie je to príprava. To len preto, že na niektoré mená chcem sa pozrieť.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    v tejto snemovni som predsedom už štvrtý rok, budú to štyri roky. Za tie štyri roky, myslím si, že poznáte mňa a ja poznám vás. Niektorí ste tu dva roky. Preto hneď na začiatku chcem povedať, aby ste hlasovali tak, ako ma poznáte, a nepočúvali nikoho, kto vám bude radiť. To po prvé.

    Keď som počúval túto diskusiu, začal som si robiť poznámky, ale odrazu som zistil, že sa ani tak nediskutuje o mne, ako o niečom inom. A to iné bol aj Fero Gaulieder.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte som to takto nikdy nepovedal a teraz to hovorím na otvorenej scéne. Uvedomme si, že dnes na Slovensku vrcholí tvrdý politický boj o politickú moc a toto je jej prvá etapa. V prvej etape, v ktorej jedna časť utrpela porážku, ťažko to znáša a bude to ťažko znášať.

  • Nie je to posledný pokus. Do volieb v roku 1998 budú ešte určite dva. Keď som si prečítal mená, keď som si prečítal meno Moravčík, Černák, aj keď mi pán poslanec Černák dal určitú poklonu, a ešte ďalšie, nechcem ich tu menovať, ľudia, ktorí dnes ani nevedia, v koľkej strane sú za tých posledných päť rokov, tak som si povedal, načo budem robiť poznámky. Keď som počul debatu a ozaj som zistil, že tu vlastne teraz nejde o funkciu predsedu Národnej rady a o meno Gašparovič, tak som si povedal, načo robiť poznámky. A načo robiť poznámky, keď sa tu o mne vôbec nehovorí?

    Hovorilo sa, že som sklamal, pretože som odovzdal listy mandátovému výboru. To je jedna vec. Nič viac tu nebolo, až na pána Kováča, ktorý mi povedal, ako som hlasoval pri vysokoškolskom zákone. Vážené pani poslankyne, čo k tomu dodať?

    Pán Šimko povedal, že som vedel alebo mal vedieť, že list, ktorý mi bol doručený na pána Gauliedera, je falzifikát, že som hneď mal rozhodnúť. Ak by v tejto situácii bola opačná strana, opozícia, a dostal by som takýto list, a nebol by som ho dal mandátovému výboru, mali by ste to počuť a vidieť, čo by tu bol za krik. Presne taký istý ako teraz. Takže, možno mi poviete, že som sa zachoval ako úradník. Áno, zachoval som sa podľa predpisov, podľa noriem, ja som všetky listy odovzdal mandátovému a imunitnému výboru. Možno poviete nie, povedali ste, že som sa zachoval ako Pilát. Nezachoval som sa ako Pilát, pretože som v tejto snemovni hlasoval tak, ako som hlasoval, s tými 77. Čiže, neumyl som si ruky.

    Pýtate sa, pán poslanec Kováč, akú záruku dá predseda Národnej rady, že sa to nebude opakovať. Dám takú istú záruku, že o tom bude rozhodovať 150 poslancov. Inú záruku dať neviem.

  • Že by som mal odstúpiť. Možno. Možno, že som aj niekedy zvažoval. Lenže, vážení páni a dámy, vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku, nemôžem odstúpiť. Môžem odstúpiť, ak mi to povedia moji kolegovia v koalícii. Vtedy môžem odstúpiť, ale nie vtedy, keď mi to poviete vy, práve preto, že je tu tento mocenský boj. Ak by predseda Národnej rady odstúpil v tomto momente ako koaličný poslanec, nič iné lepšie by vám neurobil.

    Povedali ste, že ste ma mohli ako koalícia odvolať v roku 1994. Mohli. Dokonca nebudem teraz hovoriť, s kým som sa koľkokrát o tom rozprával, však zdvihnite ruku, môžete ma odvolať. Áno, aj sa hlási pán poslanec Černák. Áno, aj s ním. Prečo ste ma neodvolali? No, lebo ste mi povedali doslova, páni poslanci, že nebudeme ti naháňať hlasy do volieb. Možno mi takúto službu robíte aj teraz a ja vám za to môžem poďakovať. Poďakovať preto, lebo necítim sa, že by som niekedy porušil v tejto snemovni zákon alebo predpis. Ak som ho porušil, tak potom o tom neviem, a nepovedali ste mi to ani dnes, nepovedali ste mi jednu právnu normu, ktorú som porušil, nepovedali ste mi jedno rozhodnutie, ktoré som nevykonal, takže z tohto pohľadu sa skutočne nemôžem sebakriticky biť do pŕs.

    Viete, to, že mojím rozhodnutím som zhasol svetlo nad Slovenskom. To svetlo nad Slovenskom zhasínate dlho vy. A keď ste spomenuli demarše, tak vám môžem povedať, aj ktoré ste vy štylizovali. Takže kto zhasínal to svetlo a zhasína, to si potom hľadajte medzi vami.

    Keď ste dali návrh na odvolanie predsedu, zastavil ma, alebo mi jeden pošuškal, pán predseda, však nemusíte sa báť, aby som bol pokojný. Viete, pokojný som mohol byť, aj som pokojný, ale predsa to trochu zamrzí. Zamrzí to, že odrazu niekto povie tak, že zle robíš, odíď, musíme ťa odstrániť. Možno, že sa zamyslím ešte viac, ako som sa zamyslel teraz, že som nenašiel toľko chýb. Každý máme svoje chyby, ja ich mám tiež, ale skutočne som v rámci svojej práce v tejto snemovni nie presvedčený, že som urobil také chyby, za ktoré by som mal byť odvolaný. To nie preto, že nechcem, urobte to, ja budem oveľa radšej sedieť v laviciach, ako tu, pretože si myslím, že ani jeden predseda parlamentu doteraz v tomto parlamente nemal takú ťažkú prácu, akú mám ja.

  • Kolegovia v koalícii mi povedali, že keď sa bude schvaľovať program, neschválime program, pretože to sa dá na základe ústavy, tak ako ste navrhli, aby sa schôdza zvolala. Ja som prosil, nie, ja chcem, aby bola rozprava. A som teraz veľmi rád, že táto rozprava sa skutočne uskutočnila, a sami tí, ktorí sú prítomní a dobre počúvali, zistili, že tu ozaj prišlo k situácii, ktorá by sa mala zopakovať tak, ako v roku 1994.

    Pán poslanec Moravčík dobre vie, ako v decembri 1993 prišiel za mnou, keď mi prišiel vtedajší poslanec pán Laluha povedať, že idú zhodiť vládu. Sedel u mňa v kancelárii, povedal mi, aby som išiel s nimi. Nie. Pán prezident Kováč vie, keď ma v tom istom roku uňho v kancelárii presviedčal, aby som prestúpil a budem premiérom. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnes sa táto situácia opakuje, a preto sa vôbec necítim morálne, opakujem, vôbec sa necítim morálne tak, aby som banoval, že som včera hlasoval za to, za čo som hlasoval, pretože Fero Gaulieder mal ozaj inú úlohu, a to si môžete sami...

  • Tento parlament je skutočne závislý od toho, ktorá politická strana koho k sebe pretiahne. A vy ste sa dnes na tú cestu dali. Nech vám povedia páni poslanci z vašej strany, ktorých našich poslancov oslovili a ktorým čo ponúkali. Možno povedia.

  • Hlasy v sále.

  • Ak mi povie, že môžem, tak poviem. Môžem? Dostal som súhlas od pána poslanca Duckého. Boli za ním. Keď dokáže z koalície do opozície doviesť aspoň 5 poslancov, v budúcej vláde dostane opäť miesto ministra. Možno ten pán poslanec, ktorý mu to povedal, niekedy povie, že to tak bolo. Ak nie, tak potom...

  • Šum v sále.

  • Takže, páni poslanci, z tejto rozpravy, ktorú som vypočul, vám opäť chcem povedať len jedno, že skutočne pristúpte k hlasovaniu. Sú to tajné voľby, resp. vyslovenie dôvery a nedôvery, nikto vás nemôže ovplyvniť, nikto vás za plentou neuvidí, aké meno vyčiarknete. Tak rozhodnite sa naozaj podľa svojho vlastného vedomia a svedomia a nestranícky, aby som to takto povedal.

    Ja vám ďakujem za spoluprácu a chcem vám ešte raz povedať, že necítim sa, že by som sa bol dopustil takého konania, aby som poškodil jednu alebo druhú stranu. V športe býva vždy tak, že rozhodca 10 % alebo koľko odovzdá domácim. Ja som sa snažil nebyť takýmto rozhodcom. Ak som bol takým rozhodcom, tak sa za to ospravedlňujem, ale nie preto, aby ste mi vy teraz za to vyslovili dôveru. Nie, ospravedlňujem sa sám pred sebou, a nie pred vami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi Národnej rady.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa článku 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania. Na hlasovacom lístku máte uvedené hlasujem za odvolanie, proti odvolaniu Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku ponecháte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Alternatívu, za ktorú nehlasujete, vodorovne prečiarknete. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie. Teda opakujem, na volebnom lístku buď prečiarknete za odvolanie, alebo prečiarknite proti odvolaniu.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh tajného hlasovania. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Prosím, aby sme pristúpili k tajnému hlasovaniu o návrhu odvolania predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vykonanie aktu tajného hlasovania.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby Národnej rade oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na odvolanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci,

    na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, ktoré sa konalo 5. 12. 1996, bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri hlasovaní o tomto návrhu bolo odovzdaných 132 platných hlasovacích lístkov, 3 neplatné hlasovacie lístky. Jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

    Za odvolanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo 58 poslancov. Proti odvolaniu hlasovalo 71 poslancov.

    Podľa článku 89 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky na odvolanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky neodvolala Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi za oboznámenie s výsledkami voľby.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh skupiny poslancov v tajnom hlasovaní neodvolala Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    program 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme vyčerpali. Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 22. schôdzu za skončenú.

    V 21. schôdzi sa bude pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Dobrú noc.

  • Rokovanie skončené o 22.15 hodine.