• Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní. Pripravte si hlasovacie kartičky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa schváleného programu budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky d v a d - s i a t y m s i e d m y m bodom programu, ktorým je

    návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1997.

    Návrh ste dostali ako tlač 538 a spoločnú správu výborov ako tlač 538a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Návrh rozpočtu fondu na rok 1997, ako aj ďalší bod programu schôdze, a to návrh na použitie majetku fondu v roku 1997, mal uviesť na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom prezident prezídia Fondu Národného majetku Slovenskej republiky pán Štefan Gavorník. Vzhľadom na to, že je práceneschopný, dávam návrh, aby tento bod uviedol podpredseda výkonného výboru Fondu národného majetku pán Ján Porvazník. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Garajová.

  • Pán predsedajúci, dovoľte, aby som zahlásila, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    podľa môjho názoru, ak je chorý pán prezident, materiál by mal predniesť pán viceprezident, a ak aj ten je chorý, tak je tam ešte ďalších sedem členov prezídia Fondu národného majetku. Sú to ľudia, ktorí boli volení Národnou radou a politicky zodpovedajú za celú privatizáciu. To znamená, podľa môjho názoru, podpredseda výkonného výboru by nemal predkladať rozpočet Národnej rade. Preto navrhujem, aby sme jednoznačne požadovali, aby tento materiál predniesol člen prezídia Fondu Národného majetku.

  • Pán viceprezident je tiež chorý.

  • Ale dúfam, že celé prezídium nie je choré z tejto privatizácie.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. Dávam o vašom návrhu hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, vážení. Ruším toto hlasovanie. Pokoj. Pokoj. Vianoce sú ešte ďaleko. Pokoj. Ruším toto hlasovanie. Pokoj. Ešte sú faktické poznámky, počkajte. Nech sa páči, pán Magvaši.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    pripájam sa k tomu, čo formuloval pán Vaškovič. Považujem tento postup, ktorý sa zvolil zo strany Fondu národného majetku, skutočne za nedôstojný a odporúčam, aby sme prerušili zatiaľ rokovanie dovtedy, pokiaľ by neprišiel niekto z členov prezídia alebo predseda dozornej rady Fondu národného majetku.

  • Pripájam sa k tomuto návrhu a chcem už podotknúť len jedno. Ak prezident alebo viceprezident Fondu národného majetku sú nemocní, nič im nebráni v tom, aby poverili ďalšieho pracovníka, člena prezídia Fondu národného majetku, aby sa zúčastnil na rokovaní. Bolo im to celkom jedno, pretože svoju povinnosť nepreniesli na ďalšieho, čiže, ako vidím, Národná rada nie je pre nich partnerom.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, mám na vás otázku. Vzhľadom na to, že by mal vystúpiť pán Porvazník, ktorý sa tu nachádzal aj včera, a včera sme tento bod vynechali práve preto, že nie sú k dispozícii kompetentní ľudia, prečo teda nevystúpil už včera alebo prečo ste sa nepokúsili schváliť jeho vystúpenie už včera a hovorili ste, že musíte osloviť niekoho z členov prezídia. Toto je moja otázka.

  • Ďakujem. Dostali sme list. Prečítam vám ho, vážené pani poslankyne, páni poslanci.

    "Vážený pán viceprezident," píše ho prezident prezídia Fondu národného majetku, "vzhľadom na moju práceneschopnosť vás poverujem účasťou na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, kde budú prerokované dňa 13. 12. 1996 materiály, ktoré predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky. Ide o návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1997 a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1997 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Uvedený list posielam na Váš sekretariát, a v prípade, že sa nebudete môcť na uvedenom rokovaní zúčastniť, toto poverenie platí aj pre podpredsedu výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Jána Porvazníka."

    To je list, páni. Dostal som ho dnes. Teraz ráno. Na základe včerajšej urgencie, kde sme žiadali, aby prišli.

    Pán Slota, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme tieto dva body programu odložili alebo odročili a aby sme pokračovali novelizáciou Trestného zákona.

  • Ďakujem. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Vaškoviča, aby niekto prišiel z prezídia Fondu národného majetku, člen prezídia Fondu národného majetku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže tento bod prešiel, pán Vaškovič.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predsedajúci, určite ten náhradník z fondu nepríde ani za 5 minút, možno ani za 15, ani za 30 minút, takže by som zopakoval svoj návrh.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Myslím, že o návrhu pána poslanca Slotu nie je možné hlasovať, pretože Národná rada teraz rozhodla o tom, že sa bude rokovať o tej správe, a on navrhoval, aby sa táto správa vypustila z programu.

  • Áno, navrhoval, aby sa vypustila z programu a aby sa rokovalo o Trestnom zákone. Pamätám si jeho návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, predsa ten návrh zaznel ešte predtým, než sme hlasovali o tom, že sem príde člen prezídia.

  • Návrh pána Vaškoviča sme prijali, čiže ak prídu z prezídia Fondu národného majetku, tak vystúpia. Budeme ďalej pokračovať Trestným zákonom.

    Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V mene poslaneckého klubu Maďarskej koalície žiadam 30-minútovú prestávku.

  • Dobre, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Prestávku žiadali dva kluby.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, pokoj! Ale k čomu, ešte sme nerokovali. Vážení, dovolíte? Môžeme pokračovať ďalším bodom, môžeme pokračovať Trestným zákonom.

  • Krik v sále.

  • Pokoj! Vyhlasujem 15-minútovú prestávku, 30-minútovú nie, nemáte k čomu.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa schváleného programu by sme mali pokračovať v rokovaní 21. schôdze Národnej rady bodom 35 programu návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej rady pána Viliama Vaškoviča na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, tlač 490.

    Dovoľte, aby som vás informoval, že pán poslanec Vaškovič oznámil, že uvedený návrh zákona berie späť. Podľa § 22 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada súhlasí, že poslanec Vaškovič berie späť uvedený návrh zákona.

    Budeme sa prezentovať a hlasujme.

    Procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, myslím si, že Národná rada má hlasovať o vzatí návrhu zákona späť len vtedy, keď to robí vláda, ale keď to robia poslanci, tak si myslím, že o veci nemusíme hlasovať. Môžeme to len vziať na vedomie.

  • Neviem, musím sa pozrieť do rokovacieho poriadku.

  • Nevadí, budeme hlasovať.

    Prezentujte sa, vážené pani poslankyne, poslanci, hlasujeme o vzatí zákona späť pánom poslancom Vaškovičom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme odsúhlasili. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    tridsiatym siedmym bodom programu je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Pardon, ten ešte nemôže ísť, lebo nie je ešte prítomný... Ospravedlňujem sa, prehodil som si stranu. Prepáčte.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, vážení.

    Nasleduje t r i d s i a t y š i e s t y bod programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 551 a spoločnú správu výborov ako tlač 551a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ján Slota. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán Hrušovský.

  • Pán predsedajúci, pred vyhlásením prestávky sme hlasovali o jednom procedurálnom návrhu, o tom, že niekto z prezídia Fondu národného majetku príde a predloží nám rozpočet. A tento bod programu nebol preložený na iný termín, ale je tak, ako je uvedený v programe. Aj dnešnú schôdzu ste otvorili tým, že ho ideme prerokúvať. Tu sa len namietalo, že nie ten pán, ktorý to chcel, ale iný ho má prísť predložiť. Hlasovali sme o tom, takže, prosím vás pekne, dodržujte schválený program a poďme prerokúvať to, čo sme si schválili.

  • Ďakujem. Písali sme teraz list na prezídium Fondu národného majetku, aby niekto prišiel, ale myslím si, že ak chceme rokovať aj dva týždne po novom roku, môžeme rokovať. Myslím si, že kvôli...

  • Šum v sále.

  • Pokoj, vážení, máte sa prihlásiť. Neskáčte... Nech sa páči, pán Slota. Prosím vás, tu som ja predsedajúci. Vy nekričte!

  • Neznámy znepokojený hlas.

  • Pokoj. Pokoj, páni. Pán Bugár, pokoj.

  • Pán predsedajúci,

    žiadam, aby sme hlasovali, a dávam pozmeňujúci návrh toho svojho pôvodného návrhu s tým, aby sme dovtedy, pokiaľ niekto nepríde z prezídia Fondu národného majetku, rokovali o novelizácii Trestného zákona. Žiadam, aby sme o tom hlasovali, aby to už potom nikto nespochybňoval.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Je to procedurálny návrh, aby sme rokovali o Trestnom zákone. Hlasujeme.

  • Prečo nemôžeme? Dám potom hlasovať aj o tvojom návrhu.

  • Pán podpredseda, teraz je na programe fond. Takže ak ste nevytvorili podmienky podľa toho, ako sme si to dohodli a ako sme si to odhlasovali, tak musíme jednoducho počkať, kým prídu predkladatelia. To neberiem ako argument, že čo sa stane, keď to bude po Novom roku. No tak budeme rokovať po Novom roku. Dostávame za to poslanecké platy. To je naša základná povinnosť ako poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Áno, ale nie je pravda, že bol fond. Preskočil som stranu, tak podľa poradia je Trestný zákon.

  • Tak ako to, že ste chceli dať hlasovať o tom, aby mohol vystúpiť pán Porvazník? Asi preto, lebo to je na rade.

  • To bolo na rade, ale sme odsúhlasili, že kým nepríde kompetentná osoba, prezident alebo niekto z prezídia.

  • Naopak, dnes sme predsa hlasovali o tom, že ideme o tom rokovať, nech príde človek z prezídia Fondu národného majetku. Nazdávam sa, vzhľadom na to, že Ústavný súd konštatoval, že prezídium Fondu národného majetku 2 roky rozdávalo majetok Slovenskej republiky bez toho, aby mohla Národná rada uplatniť svoju kontrolnú funkciu voči tomuto prezídiu, tak práve preto by člen tohto orgánu do Národnej rady mal prísť a nemali by sme sa predtým rozptyľovať nejakými inými návrhmi.

  • Ďakujem. Beriem si slovo. Dávam návrh, aby sme pokračovali Trestným zákonom, pokiaľ nepríde niekto z prezídia Fondu národného majetku predložiť rozpočet.

  • Hlasy v sále.

  • Však môžem dať znova návrh. Nemôžem dať?

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Myslím si, že nemôžeme pristúpiť tak jednoducho k prerokúvaniu návrhu novely Trestného zákona, pretože sme sa doteraz nevyrovnali so zákonom, ktorý bol vrátený prezidentom. Vec stojí tak, že ten zákon už nie je vládnym návrhom, ale je to zákon Národnej rady, ktorý tu bol prijatý, len nie je platný a, samozrejme, tým nemôže byť ani účinný, ale tento návrh zákona existuje. Predsa by bolo absurdné, aby sme prerokúvali ďalšiu novelu zákona a eventuálne ju schválili a výsledok bude taký, že budú dve ustanovenia s rozdielnym znením o tom istom. Myslím si, že sa treba vyložene procedurálne vyrovnať najskôr s pôvodným textom prezidentom vráteného návrhu Trestného zákona. A preto navrhujem, aby sme buď rozhodli o tomto návrhu, alebo aby sme návrh novely Trestného zákona stiahli z rokovania až do rozhodnutia o tejto otázke. Myslím si, že opačný postup môže spôsobiť nielen chaos v zákonodarstve, ale môže byť pochybný z hľadiska ústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som vás upozorniť, aby ste nejakým spôsobom dali najavo vášmu kolegovi pánu podpredsedovi Andelovi, aby smerom na opozičných poslancov, keď niečo obhajujú, nepoužíval slovo, že "papuľujú".

  • Hlasy v sále.

  • Podpisujte radšej ďalšie dohody.

  • Pokoj. Nech sa páči, pán Černák. Pokoj, vážení.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. Návrhy, ktoré predložil pán kolega Slota a aj vy, sú zmätené. Čo to znamená, prerušiť dovtedy, kým príde niekto z Fondu národného majetku? A keď sem niekto z Fondu národného majetku príde, potom zasa prerušíme ten bod, ktorý máme rozrokovaný, a budeme rokovať o tom ďalšom? Keď chcete, tak formulujte procedurálne návrhy jasne a zásadne nesmiete dať hlasovať dvakrát o tej istej veci. Snemovňa si odhlasovala, že teraz bude mať rozpočet. Odhlasovali sme si, že príde niekto z prezídia, tak prosím, zdvihnite telefón a zavolajte, aby sem prišli, aby sme nestrácali čas. To je jediný možný postup.

    K otázke, o ktorej hovoril pán Fogaš, prosím, nepodceňte ju, zvolajte politické grémium, pretože to je zásadná vec.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda, vediete schôdzu Národnej rady, takže predpokladám, že poznáte aj rokovací poriadok, aj Ústavu Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky hovorí jednoznačne, že vrátený zákon prezidentom Slovenskej republiky Národná rada opätovne prerokuje. Jednoducho výklad Ústavy Slovenskej republiky neumožňuje iný výklad, len taký, že Národná rada má povinnosť prerokovať zákon, ak bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky. Bol by som rád, keby ste zaujali k tomuto stanovisko.

  • Áno. Nech sa páči, pán Víťazoslav Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Nerozumiem tomu, ako je možné, že ešte teraz rokujeme. Predsa hlasovanie jasne ukázalo, že nás tu nie je dostatočný počet, že nás je len 73. Prečo dávate slovo? Prečo pokračujeme v rokovaní? Buď nás je tu viac ako 73 - to je jedna možnosť, alebo nás nie je - a skončite rokovanie. Alebo nás tu je dosť a na základe tohto vás žiadam, aby ste určili skrutátorov, ktorí nás spočítajú.

  • Hlas poslanca Morica: Buď nás je 73 a nerokujme, alebo sa spočítajme. Ruch v miestnosti.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovolím si upozorniť na niekoľko skutočností. Pána kolegu Fica by som rád upozornil na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci vymenúvania a odvolávania ministrov a dovolím si ho v analógii s tým upozorniť na to, že pokiaľ nie je v ústave napísané slovíčko "musí", tak zrejme ani Národná rada nemusí prerokovať vrátený zákon. Ak nemusí prezident - hoci je rovnaká dikcia - vymenovať na návrh premiéra ministra, tak potom ani Národná rada sa nemusí zaoberať zákonom, ktorý pán prezident vrátil. Je mi ľúto, to je rozhodnutie Ústavného súdu, nie moje.

    Na druhej strane by som rád trošku upravil procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Slota, v takom znení, aby sme pokračovali v rokovaní podľa ďalších bodov programu až do príchodu niekoho z prezídia Fondu národného majetku s tým, že sa rokovanie o veciach, ktoré sa týkajú Fondu národného majetku, zaradí až po skončení bodu, ktorý bude práve prerokúvaný. Myslím si, že v takom prípade potom nevznikne nedorozumenie, o ktorom tu kolegovia hovorili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Je tu teda procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní ďalším bodom programu a ten bod skončili a potom začali s rozpočtom Fondu národného majetku, s tými dvoma bodmi.

    Ďakujem, budeme hlasovať o tomto návrhu. Kto je za tento návrh?

    Máte hriechov, pán Čarnogurský. To, že zdvíhate kartičku, to je hriech, to je hriech, normálne.

  • Hlasy z pléna.

  • Prezentovalo sa 74 poslancov.

  • Páni skrutátori, nech sa páči, spočítajte poslancov. Rýchlo ich spočítajte, kým neujdú. A už sa nevráťte, ďakujeme. Prosím vás, toto je čo za robotu? Dáme hlasovať ešte raz. Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujeme ešte raz o návrhu pána Prokeša.

    Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte. Cingel, hlasuj. A "včil" budete mať hlavu v smútku.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov.

  • Vážení páni poslanci, ešte raz dám hlasovať. Ak sa nezaprezentujeme, dám prestávku do 13.00 hodiny a potom uvidíme.

    Prezentujte sa ešte raz a hlasujeme o návrhu pána poslanca Prokeša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Ďakujem. Sme schopní sa uznášať. Nezabránila tomu ani ľavica, ani pravica. Nech sa páči, budeme pokračovať. Ďakujem. Vrátili ste sa?

    Nech sa páči, pán poslanec Slota.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    skupina poslancov Slovenskej národnej strany, Hnutia za demokratické Slovensko a Združenia robotníkov Slovenska predkladá na prerokovanie a schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v platnom znení.

    Dnes na tomto mieste mal návrh zákona za predkladateľov obhajovať náš blízky priateľ a kolega poslanec Dr. Bartolomej Kunc, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami. Dovoľte mi preto, aby som aspoň teraz poďakoval Dr. Kuncovi za jeho podiel pri tvorbe tohto zákona, ako i za prácu na všetkých ďalších zákonoch prijatých tu, v tejto miestnosti, za jeho prítomnosti.

    Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky dňa 27. 11. 1996 a odporučila zákon vláde Slovenskej republiky na schválenie. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila na zasadnutí dňa 3. 12. 1996.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je okrem iného vytvoriť právne možnosti na trestnoprávnu ochranu záujmov nášho štátu mimo sféry podnikania, teda tam, kde náš štát uplatňuje svoje ekonomické funkcie pri súčasnom rešpektovaní všetkých princípov právneho a demokratického štátu a pravidiel fungovania trhovej ekonomiky. Zákon v niektorých svojich ustanoveniach v snahe odstrániť určité medzery a nedokonalosti súčasnej trestnoprávnej ochrany republiky, jej ústavného zriadenia, územnej celistvosti, samostatnosti a obranyschopnosti vkladá do zákona nové paragrafy, a to § 92a a 92b, postihujúce úmyselné rozvracanie republiky, a § 98, postihujúci úmyselné poškodzovanie záujmov republiky.

    Podrobné odôvodnenie celého návrhu zákona je uvedené v dôvodovej správe k zákonu, ktorá, podľa názoru predkladateľov, vyčerpavajúcim spôsobom vysvetľuje jednotlivé ustanovenia návrhu zákona a poukazuje aj na podobné právne úpravy v krajinách Európskej únie.

    Predkladatelia vyslovujú presvedčenie, že tento návrh zákona je úplne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými dohovormi a konvenciami, ku ktorým naša republika pristúpila.

    Návrh zákona prerokoval v Národnej rade Slovenskej republiky a na schválenie odporučil aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 11. 12. 1996. Na základe uvedeného, žiadam v mene predkladateľov o prerokovanie a schválenie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Slotovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov poslanca Jána Cupera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som vám prečítal návrh uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k novele Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., ktorú ste dostali ako tlač 551.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1289 z 19. novembra 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že svoje stanovisko o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výbore predloží Národnej rade Slovenskej republiky, pričom ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky môžu predmetný návrh zákona prerokovať podľa vlastného uváženia.

    Vláda Slovenskej republiky súhlasila s predloženým návrhom, ale za predpokladu, že budú do neho zapracované pripomienky uvedené v jej stanovisku. Na stôl ste dostali text spoločnej správy zo dňa 9. 12. 1996, v ktorej sa uvádza, že ku dňu spracovania Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nedoručil svoje uznesenie. Táto skutočnosť už nie je pravdou, pretože Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný návrh zákona 11. 12. 1996 a prijal k nemu uznesenie číslo 364. Predmetné uznesenie ste dostali na stôl ako dodatok k tlači 551a, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky tento zákon odporučil v znení zmien a doplnkov prijať.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nebudem čítať. Oboznámili ste sa s nimi v predmetnej tlači.

    Vážený pán predsedajúci, v zmysle tlače 364, ktorá je v poslednej časti - zmeny a doplnky, kde sú pozmeňujúce návrhy, žiadam o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať en bloc. A prosím, aby som mohol potom vystúpiť aj vo všeobecnej rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu Cuperovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy máme prihlásených 5 poslancov. Ako prvá vystúpi pani Eva Rusnáková.

    Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Pán predsedajúci, chcem vám pripomenúť, že ste dostali od pána kolegu poslanca Fica otázku, na ktorú ste neodpovedali. Žiadam vás, aby ste odpovedali pánu kolegovi Ficovi na otázku, ktorú vám položil.

    A po druhé, žiadam pána predsedu parlamentu, aby sa vyjadril k tomu, čo povedal pán kolega Fogaš o vrátenom zákone a o novom zákone, o tom rozpore, aby sa k tomu vyjadril pán predseda parlamentu.

  • Tak nie je to pravda, páni, čo povedal pán Fico. Kde je pán Fico? Nech sa páči, právnici, vykonzultujte si to. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani Rusnáková.

  • Hlasy z pléna.

  • Nato sú právnici, my nie sme právnici.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím vás, neponižujte. Čo tu robíte vy, pýtam sa vás potom. Nie ste právnik. Ste zlí ľudia.

    Nech sa páči, pani Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám prečítala vyhlásenie poslaneckých klubov KDH, DÚ, Spoločnej voľby, Maďarskej koalície a Maďarskej koalície-KDH.

    Poslanecké kluby považujú zaradenie novely Trestného zákona do programu schôdze Národnej rady a jeho prerokúvanie za ďalší hrubý útok na základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Táto novela je výrazne protiobčianska. Umožňuje na Slovensku zaviesť totalitný režim a tvrdé zúčtovanie s akýmkoľvek iným názorom, ktorý nie je v súlade s oficiálnou politikou strán vládnej koalície. Poslanecké kluby oznamujú, že sa odmietajú zúčastniť na hlasovaní, ktoré smeruje proti demokratickým princípom života v našej spoločnosti. Naše výhrady sú známe.

    Zdôrazňujeme, že na bedrách poslancov vládnej koalície zostáva zodpovednosť pred celým Slovenskom za zhanobenie slovenskej právnej kultúry, ak túto novelu Trestného zákona schvália. V tento deň chceme všetkým pripomenúť - opozíciu a občanov tejto republiky neunavíte k povoľnosti voči vašim opatreniam.

    Poslanecké kluby KDH, DÚ, Maďarskej koalície a Maďarskej koalície-KDH po tomto vyhlásení oznamujú, že opúšťajú rokovaciu miestnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Čiže, pán Benčík, nejdete? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    zavádzame nový bezprecedentný procedurálny postup schvaľovania zákonov Národnej rady. Schválená novela Trestného zákona zo dňa 26. marca 1996, ktorá bola v zmysle článku 102 ústavy vrátená prezidentom republiky na opätovné prerokovanie, nebola doteraz navrhnutá do programu Národnej rady. Niekde, u niekoho vrátený zákon, ktorý novelizoval Trestný zákon, spočíva. Ani sa tomu nedivím, lebo to, čo v tejto novele je, je nesystémové, pre Trestný zákon neobvyklé, nepresná zmes politických a ideologických pojmov a v horšej podobe nás Trestný zákon vracia, najmä v časti prvej hlavy, ďaleko pred november 1989.

    V tejto už schválenej novele sa prostriedkami trestného práva priamo ohrozujú také významné politické práva zaručené našou ústavou, akými sú sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, sloboda informácie a ďalšie. Spontánna negatívna reakcia domácej, ale i zahraničnej verejnosti zrejme donútila aj vládnu koalíciu zvážiť riziká, ktoré v schválení takejto novely spočívajú. Nie je teda politická vôľa podstúpiť riziko, ale ani ochota vyhovieť prezidentovým opodstatneným vecným výhradám. Ako by to vyzeralo vyhovieť námietkam a dať za pravdu prezidentovi? A preto vrátený zákon čaká na svoj osud, spočíva v zásuvke.

    Koaličný partner však dobiedza a domáha sa aspoň odvaru tzv. zákona na ochranu republiky. Spracuje sa preto ďalšia legislatívna predloha novely Trestného zákona, z ktorého sa vypustia najostrejšie časti ohrozujúce občianske práva a použijú sa miernejšie formulácie.

    Ak si však konkrétne porovnáte - a prosil by som vás o to - už schválenú novelu s terajšou tlačou 551, tak na prvý pohľad zistíte, že o čo sú formulácie miernejšie, o to sú legislatívno-technicky chaotickejšie, rozporuplnejšie s mnohými vecnými chybami a pochybeniami. Tieto legislatívno- -technické nedostatky a vecné chyby nemôže nikto napraviť a odstrániť. Nepodarilo sa to ani alibistickému stanovisku vlády, ktorá na jednej strane trvá na rozsiahlych zmenách v rozsahu až troch strán, v ktorom spresňuje pochybenia a nepresne opísané stanoviská z komentára Trestného zákona Matis a kolektív, vydavateľstvo Obzor, rok 1978, druhý diel, najmä strany 505, 510, 512 a 513, ale zároveň nabáda nahradiť, resp. spresniť najmä také pojmy ako "vyzýva". V našom Trestnom zákone bolo "organizované" a tomu každý rozumie, alebo "hromadné nepokoje", čo to je "nepravý" a podobne.

    Na druhej strane vláda odporúča po takomto dopracovaní návrh schváliť. Vláda sa takto zbavila zodpovednosti a je na vás, poslanci vládnej koalície, či tento nepodarok schválite, lebo opakujem, tento návrh novely sa nedá ani opraviť a dopracovať do prijateľnej podoby.

    Majte chvíľku trpezlivosti a venujte malú pozornosť bodu 5, v ktorom sa vymedzuje pojem "ústavné zriadenie". Dnes si tento pojem vie vysvetliť priemerne vzdelaný človek, ale tento pojem zrejme musí mať aj obsah, princíp občiansky, princíp demokratický, princíp právneho štátu. To všetko naša ústava obsahuje. Ale všimnite si bod 5, prosím vás o to. Vymedziť ústavné zriadenie ako celkovú organizáciu štátu alebo ako vzťahy medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou, alebo dokonca ako územné administratívne členenie štátu, ktoré je upravené obyčajným zákonom - vidíte, aké je to jednoduché a samozrejme zmätené. O to väčšmi, že Trestný zákon v § 92 neobsahuje len ústavné zriadenie, ale aj územnú celistvosť. Predkladatelia zavádzajú potom už nový pojem "územná jednotnosť". Aj vláda sa pýta, aký je rozdiel medzi "územnou celistvosťou" a "územnou jednotnosťou", a upozorňuje vás na to, aby sa táto vec zmenila. Táto vec v terajšom návrhu nie je upravená. Ani vláda týmto zmäteným pojmom nerozumie, a preto žiada ich odlíšenie.

    Predkladatelia nepotrebujú definovať ani pojem "obranyschopnosť". Ja si myslím, že ani netreba, a netreba ani "samostatnosť". Ale potom prečo treba definovať "územné zriadenie"? Pre predkladateľov je sporný len pojem "ústavné zriadenie", a preto ho nanovo definujú. A že je to nesystémové, asi som vás už mohol trochu presvedčiť.

    Alebo ďalší bod 6 - keď sme sa s piatym vyrovnali - všimnite si, že sa týka (a bod 6 ani nenájdete pod bodom 6, lebo je len 5 a 7, 6 nikto nedopísal), pod týmto bodom má byť novoformulovaná veľmi dôležitá skutková podstata vlastizrady, jeden z najzávažnejších trestných činov. Škoda, že nemáte pred sebou text platného Trestného zákona. Ľahko by ste zistili, že navrhovaný text je absolútne totožný s terajším § 91. To je už skutočný unikát - meniť zákon tak, aby sa v ňom nič nezmenilo, ak len nepovažujeme za zmenu paragrafy uvedené v zátvorkách. Ale ich zmysel sa stráca, lebo predkladatelia zabudli uviesť novonavrhovaný § 92a a 92b.

    A mohol by som takto pokračovať a uviesť, že konania, ktoré sú obsiahnuté a zamerané na vyzývanie k porušovaniu verejného poriadku alebo hromadnému neplneniu dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, je v našom trestnom práve trestné ako trestný čin podnecovania podľa § 164. Autori a predkladatelia sa zrejme zamerali na paragrafy 91, 95 a 98 a zabudli sa pozrieť, že v Trestnom zákone máme aj § 164. A mohol by som takto pokračovať postupne ďalej, bod po bode a dospel by som k záveru, na ktorý upozornila aj vláda. Pán predkladateľ hovoril, že je to podrobne uvedené v dôvodovej správe. Všimli ste si, že táto dôvodová správa patrí k inému zákonu? Táto dôvodová správa patrí k zákonu, ktorý sme schvaľovali predtým.

    Predložený text novely nespĺňa ani minimálne kritériá legislatívnej predlohy. Okrem toho je zbytočná, lebo také základné hodnoty, ktoré musí chrániť každý demokratický štát, akými sú ústavné zriadenie, územná celistvosť, obranyschopnosť, samostatnosť republiky, to sú hodnoty, ktoré treba chrániť. Ale náš Trestný zákon ich chráni dostatočne, a to v skutkových podstatách vlastizrady § 91, rozvracania republiky § 92, teror § 93 a 93a, záškodníctvo § 95 a 96, sabotáž § 97, hanobenie republiky a jej predstaviteľa § 102 a 103, vyzvedačstvo § 105 atď. a v mnohých ďalších skutkových podstatách. Nie je preto pravdou, že platný Trestný zákon neposkytuje dostatočnú trestnoprávnu ochranu našej republiky a jej záujmov. Tvrdiť niečo iné znamená buď úmyselné zavádzanie, alebo je to politicky účelové vyvolávanie pocitu ohrozenia alebo hroziaceho nebezpečenstva. Môže to byť aj odvádzanie pozornosti verejnosti od každodenných "chlebových" problémov občanov.

    Nestrašme trestnými zákonmi, ale zodpovedne riešme hospodárske a sociálne problémy našej krajiny a dôstojnejšie prerokúvajme zákony, ako sme prerokúvali rozpočet na tento rok. Niet divu, že náš parlament postupne stráca u verejnosti svoju autoritu. Všimnite si, v decembri 1995 mu dôverovalo 53 % občanov, teraz je táto dôvera už určená číslom 39.

    Ale, vážení kolegovia, vážené kolegyne, odmietnuť tento návrh odporúčam aj z iných vecných a vážnejších dôvodov. Včera na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, keď sme schvaľovali kandidátov na voľbu sudcov, pán minister spravodlivosti Dr. Liščák oznámil všetkým členom ústavnoprávneho výboru, že rekodifikačné texty, zrozumiteľnejšie povedané, nové texty Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku sú na jeho stole a sú hotové. Teraz nastáva obdobie rezortného a medzirezortného pripomienkového konania, ktoré, aspoň dúfam, bude kvalitné a bez časového tlaku. To však prakticky znamená, že horizont schválenia nového Trestného zákona je reálny, a preto pre nás poslancov je imperatívom nepodporiť už žiaden pokus o ďalšie novely základných justičných kódexov, t. j. Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku. Stačí, že sme doteraz s týmito kódexmi zaobchádzali ako s trhacím kalendárom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi. Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy a páni,

    na úvod mám dve poznámky - jednu adresovanú pánu Slotovi a druhú pánu Prokešovi.

    Pán Slota, buďte pokojný, budem hovoriť o úplne iných veciach, ako hovoril pán poslanec Benčík.

    Druhá poznámka smeruje k vysvetleniu môjho názoru pánu poslancovi Prokešovi. V prípade nálezu Ústavného súdu, na základe ktorého Ústavný súd konštatoval, že prezident má právo rozhodnúť sa, či odvolá, alebo neodvolá, alebo či menuje, alebo nevymenuje ministra na návrh predsedu vlády, išlo iba o stanovenie šírky právomoci prezidenta zúčastňovať sa na tvorbe vlády. Avšak pokiaľ ide o prípad vráteného zákona, Ústava Slovenskej republiky jednoznačne zakotvuje nevyhnutnosť dokončiť legislatívny proces. Čiže ak by sme prijali taký výklad ústavy, ktorý by umožňoval, že Národná rada nemusí ďalej pokračovať v konaní o vrátenom návrhu zákona, znamenalo by to, podľa môjho názoru, neústavné obmedzenie právomoci prezidenta a rovnako i neústavné obmedzenie povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky dokončiť zákonodarný proces.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi teraz niekoľko krátkych poznámok k návrhu novelizácie Trestného zákona. Ako sme si mohli všimnúť, táto novelizácia má dve úplne nezávislé časti - jednu časť politickú a druhú časť ekonomickú. Nebudem tu nikoho strašiť problémami, ktoré by táto novelizácia v prípade prijatia mohla spôsobiť nám samotným alebo Slovenskej republike. Myslím si, že všetci si dobre uvedomujeme, aký návrh zákona máme na stole a čo nám môže v budúcnosti priniesť. Mňa však mrzí to, že doteraz nikto z predkladateľov tohto návrhu zákona nedokázal vysvetliť, prečo máme novelizovať politickú časť Trestného zákona, ktorá podľa môjho názoru dostatočne chráni ústavné zriadenie a územnú celistvosť Slovenskej republiky.

    Nikto nedokázal, vrátane pána poslanca Slotu, vysvetliť úmysel navrhovateľa, ani určiť protispoločenské konania, na ktoré by sa mali novelizované skutkové podstaty politických deliktov vzťahovať. Navrhovatelia dodnes nenašli dostatok statočnosti, aby určili okruh osôb, správanie ktorých vyvolalo takú urgentnú potrebu novelizovať Trestný zákon. Ak je novelizácia určená proti neposlušnej politickej opozícii, tak to treba, pán poslanec Slota, povedať otvorene, aby sme všetci vedeli, o čom sa tu bavíme, a neskrývať sa za všeobecné právne frázy obsiahnuté v dôvodovej správe tohto návrhu zákona, ktorá vôbec k tomuto návrhu zákona, ako povedal pán poslanec Benčík, nepatrí.

    Je dobre známe, že platný Trestný zákon pochádzajúci z roku 1961 aj napriek úpravám uskutočneným po roku 1989 zabezpečuje širokú ochranu štátu. Trestné činy ako vlastizrada, rozvracanie republiky, teror, záškodníctvo, sabotáž, hanobenie republiky a jej predstaviteľa, vyzvedačstvo, ohrozenie štátneho tajomstva, spolupráca s nepriateľom, útok na štátny orgán, útok na verejného činiteľa či trestné činy zasahovania do nezávislosti súdu, alebo trestné činy volebné dostatočne chránia najdôležitejšie štátne záujmy.

    Ak si porovnáme našu právnu úpravu s inými právnymi úpravami, vôbec nie je pravda to, čo ste konštatovali vy, pán poslanec, že štáty Európskej únie majú podobnú právnu úpravu. Cudzie štáty, členské štáty Európskeho spoločenstva nielenže nepoznajú osobitné zákony na ochranu republiky, ale aj trestnoprávna ochrana štátu, ktorá je obsiahnutá v trestných kódexoch, je podstatne užšia ako na Slovensku. Môžem to bez problémov doložiť. Zoberme si napríklad situáciu, aká je v Holandsku. Holandsko je krajina, ktorá pozná približne polovicu z trestných činov, ktoré som menoval, ktorými chráni ústavné a štátne zriadenie Holandského kráľovstva. Ale najdôležitejšie v súvislosti s Holandskom je to, že aplikačná prax v tejto krajine sa významne odlišuje od písaného práva. Jednoducho, existuje taká trestná politika, ktorá nepoužíva politické skutkové podstaty trestných činov, hoci tam existujú, ale aplikujú vo všetkých prípadoch všeobecné skutkové podstaty aj na konania s politickým pozadím.

    Len čo začneme vnášať do politických vzťahov trestné právo, to je začiatok konca. Politické problémy treba riešiť politickými prostriedkami. Ekonomické problémy treba riešiť ekonomickými prostriedkami. Ale nespoliehajme sa na to, že politiku nám vyrieši nejaký prísny trestný zákon.

    Pri hodnotení potrebnosti schváliť podobnú novelizáciu Trestného zákona nesmieme zabúdať ani na určité historické súvislosti, pretože veľa sme hovorili aj v minulosti o tom, či boli potrebné zákony na ochranu republiky z roku 1923, resp. z roku 1948. Nebudem sa vyjadrovať k nedemokratickému zákonu z roku 1948, ale neodpustím si jednu poznámku k zákonu na ochranu republiky z roku 1923. Po vzniku Československa v roku 1918 platil na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch z roku 1878 a na území Českej republiky starý rakúsky trestný zákon. Tieto zákonníky vôbec neobsahovali osobitné trestné činy politického charakteru, ktorými by bola chránená ústavná podstata štátu. To bol aj jeden z dôvodov, prečo bol v roku 1923 pod číslom 50 prijatý zákon na ochranu republiky. A pri pohľade do tohto zákona veľmi ľahko zistíme, že obsahuje trestné činy, ktoré sú dnes zaradené v I. hlave súčasne platného Trestného zákona, ďalej v III. hlave ide o trestné činy proti poriadku vo verejných veciach a v IV. hlave Trestného zákona trestné činy všeobecne nebezpečné. Čiže išlo iba o rozdrobenie právnej úpravy, ktorá je dnes v jednom kódexe, v roku 1923 do dvoch trestných kódexov.

    Politické pozadie tejto novelizácie malo byť prekryté ekonomickou časťou, ktorá reaguje na niektoré protispoločenské konania v oblasti privatizácie. Vyjadril som sa verejne a opäť to opakujem, že táto časť je hodná diskusie. Hovorme o tom, či treba novelizovať Trestný zákon, ak zistíme, že existujú nejaké protispoločenské konania, ktoré vznikajú v procese privatizácie a súčasné platné trestné právo tieto konania nepostihuje. Prosím, hovorme o tom, a myslím si, že to, čo je navrhované v tejto ekonomickej časti, je dobrý základ na diskusiu. Ale nepoužívajme ekonomickú časť ako zástierku niečoho, čo je oveľa nebezpečnejšie a horšie pripravené v prvej časti návrhu novelizácie.

    Musím sa vyjadriť aj k tejto časti, pretože sa mi zdá, že niekedy na ňu zabúdame. Chcem povedať, že sa touto otázkou v roku 1995 zaoberala osobitná komisia odborníkov zostavená v rámci ministerstva spravodlivosti. Išlo o sudcov Najvyššieho súdu, teoretikov z právnických fakúlt a ďalších pracovísk, ktoré aplikujú priamo v praxi trestné právo. Ich úlohou bolo odpovedať na otázku: Je potrebná novelizácia Trestného zákona v súvislosti s protispoločenskými konaniami, ku ktorým prichádza v procese privatizácie? Komisia sa viackrát s touto otázkou zaoberala a zaujala takéto stanovisko. Predovšetkým zdôraznila, a to opakujem, subsidiárny charakter trestnoprávneho postihu. To znamená, že trestné právo nemôže plniť úlohy iných netrestných odvetví práva. Komisia ďalej zdôraznila, že trestné právo je ultima ratio prostriedok, ktorý treba použiť len vtedy, ak všetky ostatné prostriedky nápravy zlyhajú.

    Komisia došla k záveru na základe podnetu, ktorý prišiel z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - v tomto podnete boli niektoré protispoločenské konania načrtnuté -, že všetky tieto konania sú dostatočne postihnuteľné platnou právnou úpravou obsiahnutou v Trestnom zákone číslo 140/1961 Zb. Členovia komisie rovnako zhodne konštatovali, že nemožno konštatovať závažnejšie problémy pri aplikácii hospodárskych trestných činov a že vlastne niet protispoločenského konania, na ktoré by sme nemohli aplikovať ustanovenie, ktoré je už obsiahnuté v Trestnom zákone.

    Ešte jednu perličku. Komisia sa v roku 1995 zaoberala pripravovanou novelizáciou Trestného zákona, na základe ktorej mal byť z Trestného zákona vypustený § 161 o podplácaní, ktorý nakoniec bol v Národnej rade Slovenskej republiky aj prijatý. Dobre viete, že sme túto novelizáciu kritizovali, pretože sme boli presvedčení, že to je absolútny nezmysel. Sme jedinou krajinou sveta, ktorá nemá právnu úpravu postihu podplácania. Jednoducho tomu nerozumiem. Komisia sa v tom čase domnievala, že vypustenie tohto trestného činu z Trestného zákona bude znamenať zbavenie sa významného preventívneho mechanizmu pri predchádzaní úplatkárstva a prípadné prijatie tejto novelizácie by mohlo v praxi priniesť celý rad negatívnych dôsledkov, ako je napríklad vydieranie a podobne. Nikto nepočúval závery tejto odbornej komisie. Boli tam profesori, sudcovia Najvyššieho súdu, prokurátori Generálnej prokuratúry. Prijala sa novelizácia, ktorá nemá v Európe a vo svete jednoducho obdobu.

    Vážené dámy a páni, som za to, aby sme sa o tejto časti ďalej bavili. Napriek tomu, že komisia má taký názor, že netreba prijímať novelizáciu, predsa len uplynul rok od roku 1995. Ak sme presvedčení, že sa v privatizácii vyskytujú protispoločenské konania, ktoré treba postihnúť trestným právom, hovorme o tom, bavme sa a nesústreďme sa iba na politickú časť tejto novelizácie, ktorú zhodne všetci odmietame, pokiaľ ide o opozíciu.

    Trestný zákon bol od roku 1989 trinásťkrát novelizovaný. Trinásťkrát. Taká dôležitá právna norma, ako je Trestný zákon, ktorý zasahuje do najzákladnejších ľudských práv a slobôd, si vyžaduje určitú právnu istotu, právnu stabilitu. Nenájdete v Európe štát, ktorý by v priebehu šiestich alebo siedmich rokov trinásťkrát zasiahol do konštrukcie trestného zákona a trestného poriadku. Je to aj na škodu právnej istoty našich občanov, ktorí veľakrát ani nevedia, že bol prijatý nejaký zákon, ktorým sa zmenil Trestný zákon. A čo je najhoršie, a to vám potvrdzujem z vlastnej praxe, veľakrát ani sudcovia nevedeli, že bola prijatá novelizácia, pretože bola neskoro publikovaná, nikto ich nepoučil o tom, ako sa má táto norma používať v praxi. Jednoducho, robíme veci, ktoré v trestnom práve nemajú čo robiť.

    O rekodifikácii trestného práva tu bolo povedané dosť. Naozaj treba poďakovať ministerstvu spravodlivosti a komisii, ktorá bola zriadená, že v rekordnom čase pripravila podklady na rekodifikáciu. Tieto podklady budú dané k dispozícii poslancom v priebehu januára 1997. Máme minimálne polrok na to, aby sme sa s touto rekodifikáciou zaoberali a vyjadrovali sa aj k tej časti Trestného zákona, ktorá bude ochraňovať ústavné a štátne zriadenie Slovenskej republiky.

    Chcem vás poprosiť, vážené dámy a páni, ak si máme robiť problémy kvôli nejakej novelizácii Trestného zákona - a my si ich urobíme, ak túto novelizáciu prijmeme -, tak si robme problémy v tom prípade, ak budeme bojovať za ustanovenia, ktoré sú naozaj nevyhnutné a potrebné.

    Dám príklad. V roku 1990 sme v eufórii prijali ustanovenie Trestného poriadku, ktoré hovorí, že polícia má 24 hodín na to, aby predložila dostatok dôkazov a aby súd rozhodol o väzbe, alebo prepustil zadržanú osobu na slobodu. Ťažko nájsť krajinu v Európe, ktorá by mala takúto prísnu právnu úpravu. Sú krajiny, ktoré majú 48 hodín, 72 hodín.

    Prosím, ak chceme bojovať s určitými štandardmi, tak bojujme tam, kde to má nejaký význam. Dokonca Európsky dohovor o ľudských právach umožňuje štátom, ak ide o boj so závažnou kriminalitou a terorizmom, že môže upustiť od aplikácie niektorých ustanovení Európskeho dohovoru a môže prijať opatrenia, ktoré priamo zasahujú do práv garantovaných Európskym dohovorom. Tu bojujme.

    Ak si myslíme, že treba prijať nejaké prísne opatrenia na boj s terorizmom, s organizovaným zločinom, s priekupníkmi s drogami, s prostitúciou a neviem s čím všetkým, tak prosím, dajme návrh nejakých výnimočných opatrení v trestnom práve a bojujme na úrovni slovenskej, na úrovni medzinárodnej, pretože budeme bojovať za užitočnú vec. Ale zabudnime na túto novelizáciu, pretože som presvedčený, že nám v praxi neprinesie nič iné iba problémy.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    vo svojom krátkom príspevku si dovolím upriamiť vašu pozornosť na dôvody a súčasne podporiť prijatie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Trestný zákon vo viacerých hlavách pozná viac trestných činov, ktoré priamo alebo nepriamo poskytujú ochranu republiky, jej ústavného zriadenia, územnej celistvosti, samostatnosti, obranyschopnosti a ochranu predstaviteľov republiky. Trestná ochrana republiky v platnom právnom poriadku v porovnaní s trestnoprávnymi úpravami ostatných demokratických krajín, napríklad Francúzska, Rakúska, má však určité rezervy, ktoré sa predkladaná novela pokúša odstrániť.

    Ústava Slovenskej republiky, ktorá plní ochrannú funkciu vo vzťahu k republike a garantuje základné politické práva, súčasne dáva možnosť obmedziť výkon týchto práv, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, prípadne zdravia a mravnosti. Sloboda prejavu ako základné ľudské právo je chránená tiež Listinou základných práv a slobôd. Tieto právne normy pripúšťajú, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme ochrany iných slobôd a hodnôt, určité obmedzenia.

    Podľa môjho názoru je predkladaný návrh novely v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach, nakoľko zákonom možno upraviť aj obmedzenia vrátane sankcií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová ako posledná.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni podpredsedovia Národnej rady,

    Ústava Slovenskej republiky v časti Politické práva v článkoch 26, 28 a 29 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie, ďalej právo na pokojné zhromažďovanie a právo slobodne sa združovať.

    Tvorcovia novely Trestného zákona chceli bližšie špecifikovať uvedené články ústavy, ktoré sú podľa nich príliš všeobecné. Paragrafmi 92a, 92b a § 98 však spochybnili slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania, pretože nekonkrétne a predovšetkým neexaktne zaviedli nové pojmy, akými sú napríklad hromadný nepokoj, nepravdivý údaj, pričom za hromadný nepokoj považujú tzv. vystúpenie väčšieho počtu ľudí, zo správania ktorých je zrejmé... atď. Za nepravdivý údaj považujú taký, ktorý je v rozpore so skutočnosťou, pričom skutočnosť nedefinujú. Všetky tieto pojmy a slovné spojenia v sebe skrývajú veľkú mieru subjektivizmu a dávajú účinnú zbraň do rúk akejkoľvek oficiálnej straníckej moci. Sporný je aj § 92a, ktorý hovorí o úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie. Slovo úmysel nie je viazané v paragrafe na skutkovú podstatu, ale na výzvu na hromadný nepokoj. To považujem za veľmi nebezpečný stav. Čo je a čo bude považované za výzvu a kto rozhodne o tom, že je to výzva na rozvrátenie štátu? V tomto svetle sa môže akékoľvek stretnutie a jeho rečníci spochybniť a označiť za protiústavné živly.

    Spomeniem ešte § 32 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa hovorí o - citujem: "práve občanov, všetkých občanov postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené". Znamená to, že aj tí, ktorí budú obvinení, majú právo obviniť obviňujúcich. Kto rozhodne, na ktorej strane je pravda? Táto novela pripúšťa stranícke zneužitie a prehlbuje polarizáciu spoločnosti k výrazne antagonistickému protirečeniu. Záver týchto protirečení história pozná. Poznajú ich predovšetkým ľudia na vlastnej koži. Posunú spoločnosť k občianskym stretom a tie nebývajú zamatové. Tento parlament má predovšetkým zodpovednosť za stabilitu štátu. Nezamieňajme ju za diktatúru. A nakoniec, história pozná aj inú zákonitosť. Tento typ zákonov sa vždy obracia proti ich tvorcom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovolím si z miesta predniesť jeden doplňujúci alebo spresňujúci návrh, ktorý sa dotýka ustanovenia § 127a, ktorý sa dotýka trestného činu podvodného úpadku.

    Pôvodné znenie tohto ustanovenia písmena b) hovorí o tom, že kto ako dlžník alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka predstiera svoju platobnú neschopnosť v úmysle poškodiť svojho veriteľa a mariť uspokojenie jeho pohľadávky tým, že - po b) "uzná za nepravý taký dlh alebo záväzok, ktorý je celkom alebo čiastočne nepravý alebo". Tento text má isté logické nepresnosti, preto navrhujem nové znenie písmena b) § 127a v tomto znení:

    "b) uzná taký dlh alebo záväzok, z ktorého plnenie nemá celkom alebo čiastočne právny dôvod."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte sa prihlásil do rozpravy pán spoločný spravodajca poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ťažko sa hovorí o návrhu novely zákona človeka, ktorý už nie je medzi nami, a preto sa obmedzím alebo sa budem snažiť obmedziť svoje kritické pripomienky. Ale nedá mi, aby som nereagoval na niektoré nepresnosti, ktoré moji predrečníci uvádzali.

    Nechápem, pán poslanec Fico, v čom parlament neústavne obmedzuje právomoci prezidenta, ak jednoducho opätovne neprerokuje ním vrátený zákon. Nemám tento dojem a nemyslím si, že by mal pán prezident až také právomoci zasahovať do výkonu zákonodarnej moci, že každý jeho návrh, ktorý príde do parlamentu - podotýkam, že pán prezident nemá zákonodarnú iniciatívu -, takže zákonom vráteným pánom prezidentom sa parlament jednoducho môže a nemusí zaoberať. Nevyjadrujem sa, samozrejme, k technike hlasovania alebo procedurálnemu postupu, či sa parlament musí k tomu vrátiť a odhlasovať, alebo neodhlasovať ním vrátený zákon ešte raz, alebo jednoducho sa ním nemusí zaoberať. Pretože iné ustanovenia ústavy hovoria o tom, kedy zákon platí. To znamená, iné normy, samozrejme, najmä zákon číslo 1/1993 o publikácii alebo o Zbierke zákonov. Samozrejme, tam je tiež povedané, že zákon môže platiť aj bez podpisu pána prezidenta, ale nemôže platiť bez podpisu pána predsedu parlamentu. Tu je smerodajné to, aby bol zákon aj účinný, že musí opustiť zákonodarný zbor v čistej podobe, to znamená prerokovaný a s podpisom pána predsedu parlamentu a predsedu vlády. Inak zákon nevstupuje ani do platnosti, ani do účinnosti, lebo mu chýba niekoľko podstatných náležitostí, to znamená najmä publikácia.

    Hovorím, je možné diskutovať o technike alebo o procedurálnom postupe, či ho musíme opätovne prerokovať, alebo nie. Ja si myslím, že ho nemusíme opätovne prerokovať.

    Ďalej pán poslanec Fico uvádza, že jednoducho v Uhorsku nebola trestnoprávna úprava na konci 19. storočia a že bola zavedená až po vzniku Československej republiky. Treba si pozrieť rozhodnutie judexkuriálnej konferencie, ktorá opätovne zaviedla uhorské obyčajové právo v roku 1860 aj so všetkým ostatným. To znamená, že v tripartite boli všetky trestné činy, ktoré sú proti majestátu - vlastizrada, odbojníctvo, násilie proti úradom, úradníkom, falšovanie a pozmeňovanie peňazí a ďalšie veci. Takže len toľko k tejto poznámke.

    Pani poslankyňa Gbúrová - výzva na rozvracanie štátu. Článok 32 Ústavy Slovenskej republiky jednoznačne hovorí, za akých podmienok sa môže táto forma použiť. Toto ustanovenie novely Trestného zákona ju vôbec v nijakom prípade neobmedzuje. Samozrejme, ak by som bol členom nie vládnej koalície, ale opozície, iste by som hovoril to, čo hovoria moji predrečníci, a iste by som konal to, čo konajú poslanci opozície.

  • Smiech v sále.

  • Samozrejme, politika opozície je postavená na dvoch základných pilieroch. A to si tu, pán Ftáčnik, nebudeme vysvetľovať. Politika opozície spočíva vo vytváraní tlaku na domácu verejnú mienku tým, že si dohodneme patričnú oporu v medzinárodných, či už politických, alebo nadštátnych, alebo medzištátnych organizáciách. Prirodzene, táto politická podpora sa potom obracia dovnútra štátu tak, že jednoducho je vyvíjaný tlak na vládu a na iné ústavné inštitúcie, aby vyhoveli opozícii. Žiaľ, jednoduchí občania do toho až tak veľmi nevidia a ani tomu nerozumejú, takže tento tlak je celkom efektívnym prostriedkom na dosahovanie politických cieľov opozície. Či je naozaj efektívnym prostriedkom na dosahovanie cieľov tohto národa, to sa naozaj prejaví v tom, že sa skutočne môžeme dostať do izolácie, ale nie zásluhou politiky vládnej koalície, ale zásluhou zahraničných aktivít opozície. To som povedal iba kvôli histórii, pán poslanec Ftáčnik.

    Naša politika nebola nikdy na tom postavená. Vždy sme ju stavali na tom, že sme sa snažili a snažíme obhajovať záujmy tohto národa na oficiálnych fórach oficiálnymi prostriedkami. V tomto štáte nikto neporušuje demokraciu. Je tu podľa mňa demokracia zabezpečená, najmä nezávislosťou masmédií, najmä fungovaním ústavných orgánov. A, samozrejme, ak aj takýto zákon do parlamentu prišiel z istých národniarskych kruhov, je celkom prirodzené, že práve z obavy, vyvolal ho tlak tej časti opozície, ktorá túto zahraničnú politiku robí.

    To je z mojej strany všetko. Aby som ukázal, že naozaj nám ide o to, že sa chceme začleniť do nadnárodných inštitúcií, mám jeden pozmeňujúci návrh k bodu 5, a to k paragrafom 92a a 92b, kde žiadam vypustiť v odseku 2 písmeno c).

    Ďalej v písmene a) § 92 za slovíčko "skupiny" dať čiarku a doplniť slovom "alebo". Taká istá právna úprava by sa potom urobila v § 2 písmeno b), kde by sa tiež vypustilo písmeno c) a v písmene b) za slovíčko "štát" dala čiarka a "alebo" a v nadväznosti na to vypustiť potom v § 89 odsek 25.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.

  • Dávam návrh na vyňatie bodu číslo 8 zo spoločného hlasovania o bodoch uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Bod číslo 8 navrhujem na samostatné hlasovanie.

    A mám ešte jeden procedurálny návrh. Za klub poslancov Slovenskej národnej strany požadujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Ďakujem. Takisto pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcem len vecne zareagovať na niektoré právne otázky, ktoré tu vznikli. Chcem najmä zareagovať na prevzatie rakúsko-uhorského práva. Je to veľmi dôležité, pretože to bolo trošku skreslené.

    V roku 1918 Československá republika prevzala niektoré právne normy, neprevzala kompletný rakúsko-uhorský právny poriadok. Pokiaľ ide o trestné právo, tak sa rozhodla, že bude platiť dvojaký režim trestného práva - na území Slovenskej republiky a Podkarpatskej Rusi uhorský trestný zákonník a na území Českej republiky rakúsky trestný zákonník. Ale neprevzala žiadne iné normy, ktoré platili do tohto obdobia na území Rakúsko-Uhorska. A ani rakúsky trestný zákon, ani uhorský trestný zákon neobsahoval žiadne politické delikty, preto bolo nevyhnuté v roku 1923 prijať v podstate ďalší trestný zákon, lebo naozaj zákon na ochranu republiky z roku 1923 neobsahoval žiadne ustanovenia, ktoré by sa vymykali aj z rámca dnešného Trestného zákona. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka k povinnosti alebo nepovinnosti parlamentu opätovne rokovať o zákone, ktorý bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky. Jednoducho, sama dikcia je vcelku presná, podľa mňa neumožňuje dvojitý výklad. Prečo sme dali prezidentovi právo, aby vrátil zákon? No preto, aby mal možnosť korigovať určitý zákonodarný proces. A parlament musí reagovať na takéto právo prezidenta. Inak by nemalo právo veta, ktoré je síce relatívne, žiadny zmysel v našej Ústave Slovenskej republiky.

    Národná rada, a to si, pán poslanec Cuper, povedal veľmi presne, sa musí nejakým hlasovaním vyrovnať s Trestným zákonom, ktorý sme prvýkrát v Národnej rade schválili, a potom bol vrátený prezidentom. Jednoducho nič nám nebránilo aj dnes, aby sme prečítali list pána prezidenta, ktorý by povedal - mám takéto výhrady k tomuto Trestnému zákonu - a možno by sa jedným hlasovaním odmietol tento Trestný zákon a mohli sme rokovať o tomto. Ale nemôžeme ho ignorovať, pretože samotná ústava hovorí, opätovne prerokuje, nehovoriac o tom, že slovíčko "opätovne" nás núti zaujať stanovisko, že parlament by mal, alebo musí prerokovať tento zákon.

    Ale súhlasím s tebou, pán poslanec, Národná rada sa musí s touto otázkou nejakým spôsobom vyrovnať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Pán poslanec Cuper bol ako vždy úprimný a povedal možno aj to, čo nechcel, preto treba na jeho vystúpenie reagovať.

    Dali ste sem - a myslím si, že to bolo dokázané nielen na tomto zasadnutí, ale aj predtým - politický a právny nepodarok a už sa nenamáhate ani dodržať procedúru vyplývajúcu z rokovacieho poriadku a z ústavy, aby ste ten predchádzajúci návrh, ktorý prezident vrátil, jednoducho pochovali a mohli potom dať iný návrh zákona.

    Veľa a pekne rozprávate o Slovensku, o samostatnej slovenskej štátnosti, ale pohŕdate ústavou, nerešpektujete zákony a správate sa k tejto štátnosti krajne nezodpovedne. Chcete v tomto štáte všetko vyhrať a napokon ten štát prehráte a takto vojdete do histórie. Čím viac strácate pôdu pod nohami v dôsledku korupcie, ktorú ste do tejto spoločnosti vniesli, tej faktickej aj politickej, čím menej ste schopní aspoň slušne sa správať, tým viacej schádzate na represiu, na zastrašovanie. Ale všetkých zastrašiť nemôžete. Pozrite sa na Miloševičov režim, ako ešte pred pár týždňami vyzeral pevný, a pozrite sa, čo sa s ním stalo.

  • Chcel by som povedať pánu Cuperovi, že politika musí byť založená na určitých princípoch a hodnotách, pretože ak nie je založená na rešpektovaní základných princípov a hodnôt, tak sa potom stane iba nástrojom na presadzovanie úzkych egoistických záujmov.

    Tento zákon, ktorý ste navrhli, nepomôže ani Slovenskej republike, ani občanom. Možno vyrieši napätia vo vzťahoch vo vládnej koalícii, ale Slovensku narobí iba nové problémy.

  • Ďakujem. Pán Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega spravodajca pán poslanec Cuper sa vo svojom vystúpení vlastne dopustil takého nechceného kúzla. Pripustil, že ako príslušník vládnej koalície musí podporovať tento zákon, hoci na to neuviedol žiadne argumenty, ale keby bol slobodným poslancom, a tak to on povedal, ako je slobodná opozícia, tak by rovnako ako my vyslovil svoj názor, že tento zákon je zlý. To som si vypočul a potvrdzuje to, že argumenty, ktoré uvádzame a sme uvádzali, sú jednoducho pravdivé. Potvrdzuje ich aj člen vládnej koalície, len vysvetľuje, že pretože je v inej pozícii, tak si to nemôže dovoliť povedať.

    Jeho druhá poznámka o demokracii a tom, že sa snaží hádzať blato za súčasný obraz Slovenska na opozíciu, je zavádzajúca, lebo problémy vznikajú priamo na Slovensku. Tie problémy, ktoré súvisia s prijímaním zákonov, už prijatého zákona, novely Trestného zákona, s protiústavným vyhodením alebo vylúčením - ako to nazval pán poslanec Slobodník - poslanca z parlamentu, protinadačného zákona a mnohých ďalších vecí, to sú veci, ktoré ste si urobili vy, a tie vyvolávajú prirodzený obraz a obavy, ako je to s demokraciou na Slovensku. A ona nesúvisí len s médiami a len s činnosťou Ústavného súdu, ale napríklad aj s účasťou opozície v kontrolných orgánoch parlamentu. Z vašej strany tu boli konkrétne prísľuby, že v septembri, v novembri sa stanú isté veci. September uplynul - nič. November uplynul - opäť nič. Zvolili ste do masmediálnych rád svojich zástupcov, svoje návrhy. Nechceli ste akceptovať žiadne návrhy, ktoré dala opozícia. Nevyhovárajte sa teda na druhých a v prvom rade sa pozrite na to, čo robíte vy.

    My chodíme do zahraničia lobbovať v prospech tejto krajiny, aby nevypadla z tých integračných zoskupení, do ktorých sa chce dostať. A vy nám to svojimi konkrétnymi krokmi sťažujete.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi tri veľmi krátke poznámky.

    Prvá sa predovšetkým bude týkať postoja poslaneckých klubov kresťanských demokratov, DÚ a maďarských strán. To, čo spravili, je politický alibizmus. Omnoho väčšmi si vážim postoj klubu Spoločnej voľby, nech hlasujú za, alebo proti, ale vyjadria svoj názor. Odchod pri takomto vážnom rokovaní z rokovacej sály znamená, že tí ľudia sú bez názoru a v podstate zrejme sami nevedia, ako by mali hlasovať.

    Druhá poznámka sa týka vystúpenia pána poslanca Fica, ktorý uviedol ako príklad Holandsko. Treba konštatovať, že nielen Holandsko je členom Európskej únie, ale aj napríklad Francúzsko, a francúzski poslanci sami priznali, že majú zákon, ktorý rieši tieto problémy.

    Len veľmi krátka poznámka ešte na veľmi časté hrešenie proti slovenčine, ktoré sa vyskytuje. Pán poslanec Weiss, po slovensky je staviť na niečo, nie vsadiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.

  • Som rád, že pán poslanec Fico uviedol na pravú mieru svoje pôvodné nie celkom presné tvrdenie ohľadom platného trestného práva na Slovensku. Teraz je to v poriadku. Presne tak som to povedal aj ja. Ešte raz si to zopakoval, takže teraz už to bude jasné.

    Pánu Weissovi: Pán Weiss, vy ste naozaj tento štát nechceli. Vy ste robili v rokoch 1989, 1990 a 1991 všetko možné, aby ten štát nebol. Ale, bohužiaľ, ten štát vám zrejme padne do lona, v tom máte pravdu. Ale nie tým, že my zle vládneme, ale tým, že vám ho dajú tí, s ktorými spolupracujete v zahraničných štruktúrach, u ktorých lobbujete, ako povedal pán Ftáčnik, i keď sú to len politické štruktúry, štruktúry politických strán, nie oficiálne, nadnárodné, alebo medzinárodné organizácie, lebo do tých chodia aj naši poslanci a aj tí tam lobbujú. Takže treba rozlíšiť oficiálne nadnárodné medzinárodné štruktúry a treba rozlíšiť politické štruktúry alebo štruktúry politických strán. Áno, tam vy hojne lobbujete. To už je iný mechanizmus, že sa to premieta potom aj do medzinárodných a nadnárodných štruktúr. To je na spresnenie pánu Ftáčnikovi, aj pánu Weissovi, aby si zasa nemysleli, že sme na tom tak, že do toho až tak celkom nevidíme.

    Pán Ftáčnik, nepodsúvaj mi niečo, čo som nepovedal. Ak som povedal, že rozprávate tak, ako rozprávate, tak to som nepovedal, že rozprávate ako slobodní poslanci. O tom, ako slobodne rozprávajú poslanci opozície, sme sa tu minule mohli presvedčiť, keď si pán Gaulieder sadol medzi pánov poslancov KDH a pán predseda KDH mu dokonca nedovolil ani prehovoriť, a to bol iba chvíľu "opozičným poslancom".

    Mne v tomto prípade ešte nikto v parlamente nezakazoval, našťastie, vystúpiť. Možno ak vy budete pri moci, bude sa to diať celkom obvykle.

    To je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu za skončenú.

    Pred záverečným hlasovaním požiadali dva kluby o 15-minútovú prestávku. Bude teda prestávka do 11.57 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať. Je nás málo, málo je nás.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem privítať na balkóne poslancov KDH a DÚ. Pekne vás vítam.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať, nech sa páči.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 68 poslancov, nie sme schopní uznášania. Zasa nebudú mať novinári o čom písať.

    Dovidenia v utorok o 10.00 hodine.