• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 21. schôdze Národnej rady. Prosím, aby sme sa informatívne prezentovali. Po prezentácii budeme pokračovať rokovaním o šestnástom bode schváleného programu.

    Prezentovalo sa 76 poslancov, sme uznášaniaschopní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ako som oznámil, budeme pokračovať š e s t n á s t y m bodom nášho programu, ktorým je

    návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Urban zrejme chce zahlásiť číslo náhradnej karty.

  • Pán predseda, dovoľte, aby som vám oznámil, že budem hlasovať s náhradnou kartou číslo 4.

  • Ďakujem pekne. Takže ešte traja páni poslanci pred pánom poslancom Urbanom majú náhradné karty. Zrejme nie sú v miestnosti.

    Návrh uvedeného zákona ste dostali ako tlač číslo 549. Rozdané máte aj uznesenie výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Tento návrh odôvodní pani poslankyňa Mušková. Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    cieľom navrhnutej právnej úpravy je zabezpečiť kontinuitu využívania prenosových ciest a siete vysielačov označovaných ako vysielací okruh STV 2 na prevádzkovanie televízneho vysielania.

    V nadväznosti na zákon číslo 166/1993 Z. z., ktorým sa odstránilo nefunkčné rozdelenie druhého terestriálneho okruhu Slovenskej televízie medzi prevádzkovateľom na základe zákona a prevádzkovateľom na základe licencie, navrhovaná právna úprava umožní Slovenskej televízii ako súčasnému prevádzkovateľovi zo zákona využívať tento okruh do začatia vysielania prevádzkovateľom na základe licencie. Po tomto termíne bude v zmysle právnej úpravy Slovenská televízia šíriť program označovaný ako STV 2 prostredníctvom satelitu. Teda druhý program sa neruší, iba prechádza na družicové vysielanie.

    Pripomienky legislatívy spresňujú a legislatívne precizujú môj návrh, preto vás prosím, aby ste ich prijali takisto ako aj môj návrh.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni. Ako spoločný spravodajca výborov bol pre tento bod nášho rokovania určený pán Jozef Glinský. Prosím, aby nám podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Obidva výbory vo svojom uznesení vyjadrili súhlas s návrhom zákona a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady akceptoval požiadavky vlády. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport návrh vlády sprecizoval. Uznesenie Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport máte na stole, pred sebou. Tieto návrhy, tieto pripomienky výboru odporučím prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    pani predkladateľka na úvod neodpovedala na jednu dôležitú otázku, kto je zodpovedný za to, že tento parlament má po mesiaci novelizovať zákon, ktorý sme prijali na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ja by som na to odpovedal veľmi jednoducho: babráci z Hnutia za demokratické Slovensko.

  • Prepáčte, nemám inú odpoveď, pretože to nie je prvýkrát, čo sa sem predkladá zákon, ktorý je buď protiústavný, vecne nedobrý a musí sa buď v krátkom čase novelizovať, alebo podávať na Ústavný súd. Jednoducho ide o nepodarok.

    Presne takýmto názvom by som označil normu, ktorá sem bola predložená v septembri, a hoci ju formálne predložila pani poslankyňa Mušková, mám podozrenie, že v tomto prípade bola iba poštárkou. Keď som sa jej po vykonaní poslaneckého prieskumu v Slovenskej televízii, o ktorom som hovoril včera, pýtal, aké bude riešenie, aký postup zvolí výbor Národnej rady vo vzťahu k televízii, pani poslankyňa mi odpovedala, že vidí riešenie v legislatívnych zmenách v zákone, ktorý predložila koncom augusta, teda v čase vyhodnotenia prieskumu. Nie som si celkom istý, či mala na mysli aj tú časť, ktorá v tom zákone bola písaná iným strojom, teda iným typom počítača, ktorú nepochybne niekto iný ako pani poslankyňa vložil do tohto zákona, a ona sa pod to podpísala a predložila to ako jeden zákon. Tá časť sa týkala privatizácie programu, ktorý sa dnes označuje ako STV 2. Môžete si nalistovať tú tlač a iste si všimnete rozdiel v písme, ktorý naznačuje, že nešlo o jednu normu, ale ktosi poskladal dve normy. Preto to, čo som povedal, považujem za pravdivé.

    Kto mal záujem na tom, aby sa to takto stalo? Sú to buď lobbistické skupiny, ktoré majú záujem dostať sa čo najskôr na STV 2, alebo politická strana či hnutie, ktorá si od tohto sľubuje konkrétne výhody. Otázka je, či to bolo domyslené, či tento návrh na to, aby sa privatizovala STV 2 od 1. januára 1997, bol domyslený. Položím minimálne tri otázky, na ktoré neviem, či pozná tento parlament odpoveď.

    Po prvé - včera sme alebo včera ste, skôr by som to mal takto povedať, zvolili nového ústredného riaditeľa Slovenskej televízie a tejto verejnoprávnej televízii sme povedali, že bude vlastne vysielať v relatívne krátkom čase, možno už do roka, na jednom televíznom kanáli. Už som povedal, keď sme prerokúvali spomínaný zákon, že takéto vysielanie, teda takéto možnosti, majú v Európe iba dve televízie - v Dánsku a v Albánsku. Neviem, či sme teda domysleli, ako bude verejnoprávna televízia zabezpečovať úlohy, ktoré jej zveril zákon o Slovenskej televízii.

    Druhá vec, ktorú treba pripomenúť, je, že prenosové cesty označované ako STV 2 sú najlepšie vybudovanými cestami, pretože sú modernejšie, budovali sa neskôr ako prenosové cesty označované ako STV 1, to znamená, že sú veľmi lukratívne. Tieto sme sa rozhodli takpovediac v chode venovať a prideliť prevádzkovateľovi na základe licencie.

    Tretia otázka, na ktorú nikto neodpovedal, je to, či takýto prevádzkovateľ sa dokáže uživiť, pretože Slovensko s päťmiliónovým počtom obyvateľov je relatívne malým reklamným trhom, a keď už máme jednu súkromnú televíziu, ktorá pôsobí pomocou družicového vysielania, jedno terestriálne vysielanie a chceme zaviesť ďalšie vysielanie, zavádzame na trh ďalší subjekt, ktorý sa má uživiť v zmysle zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní len na základe reklamy.

    Analyzoval niekto reklamný trh, či je vôbec možné, aby sa uživil takýto počet televíznych subjektov a pritom ešte relatívne veľký počet rozhlasových subjektov, ktoré už dnes na mediálnom trhu pôsobia? Obávam sa, že na tieto otázky nikto nezodpovedal, že zákon bol predložený takpovediac narýchlo. Tento parlament ho bez hlbšej diskusie a bez hlbšej analýzy schválil, to znamená, že podľahol lobbizmu, o ktorom som hovoril, prípadne politickému záujmu, ktorý sa v tomto prípade prejavil.

    Vtedy nikto nerozmýšľal o tom, či bude možné začať vysielať od 1. januára alebo nebude možné. Chcem za Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport povedať, že to nie je chyba výboru, pretože ten odporučil tomuto parlamentu článok III z pôvodného zákona vypustiť. To znamená neprivatizovať STV 2, teda nemusel sa zaoberať dôsledkami, ak by zákon zostal v pôvodnom znení. Nad tým sa mal zamýšľať predkladateľ - pani poslankyňa Mušková, prípadne ten, kto jej ten zákon napísal alebo dal do ruky.

    Myslím si, že by sme mali nielen urobiť to, čo sa navrhuje v tomto zákone, to znamená povedať, že do času vysielania na základe licencie bude tento okruh prevádzkovať Slovenská televízia, pretože to je minimum, čo môžeme urobiť, ale z dôvodov, ktoré som spomenul, si myslím, že by sme mali celý proces oddialiť. Oddialiť ho dovtedy, kým sa nevyjasnia otázky, o ktorých som hovoril, teda ako môže verejnoprávna televízia plniť svoje poslanie na jednom televíznom kanáli plus, samozrejme, družica, ale družica je v tejto chvíli relatívne vzdialená, pretože ešte nie je ani vypustená družica, na ktorej STV predpokladá vysielať, a okrem toho je to družica, na ktorú v podstate nemá zamierený svoj satelitný prijímač takmer žiadny slovenský prijímateľ, pretože väčšina prijímateľov na základe satelitu je orientovaná na Astru, prípadne na družicu, ktorá vysiela program VTV. To znamená, že na to, aby bolo možné odpovedať na otázky o Slovenskej televízii, o tom, akým spôsobom využiť siete STV 2, resp. otázky okolo reklamného trhu, teda či je vôbec možné takýmto spôsobom usporiadať rozdelenie prevádzkovateľov na základe zákona a na základe licencie, celý proces by bolo potrebné troška pribrzdiť, aby bol čas na tieto otázky zodpovedať a potom sa nimi zaoberať.

    Keďže nemám možnosť vstúpiť do iných častí zákona, len do toho paragrafu, ktorý navrhuje novelizovať pani poslankyňa Mušková, predložím pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka predlohy, ktorú máme pred sebou. Navrhujem, aby za prvú vetu v odseku 2, tak ako je navrhovaná, prípadne v pozmenenom znení, ako ju prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady, sme vložili nasledujúce znenie: "Licenčné konanie sa vyhlási tak, aby najskorší možný začiatok vysielania bol po 1. 9. 1999." Myslím si, že to je dostatočný čas na to, aby sa zvážilo, či táto cesta je racionálna, alebo treba hľadať nejaké iné cesty, a prípadne sa na to reagovalo v legislatíve. Tento návrh odovzdávam spravodajcovi a žiadam, aby ste zvážili, či toto nie je lepšie riešenie, ako len napraviť nedostatok rýchleho a takpovediac nepremysleného prijatia zákona zo septembra a októbra tohto roku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcem sa spýtať, či tá veta má ísť potom, ako sa končí znenie "Slovenská televízia ako prevádzkovateľ zo zákona"?

  • Áno, za prvú vetu by išla tá druhá veta, ktorú som navrhol.

  • Ďakujem. Ďalej nie je do rozpravy prihlásený nikto. Hlási sa niekto? Pani poslankyňa Mušková.

  • Len veľmi krátko k pripomienkam pána poslanca. Bolo tu povedané, že televízia bude vysielať iba na jednom programe alebo na jednom "kanáli" - doslova tak bolo povedané. Nie, televízia bude vysielať aj naďalej dva programy. Jeden pôjde cez pozemné siete a druhý program pôjde cez satelit. Druhý program mal doteraz veľmi nízku sledovanosť, bolo to pod 10 %. Tým, že cez satelit môže osloviť nielen našich občanov, ale aj Slovákov rodákov vonku, program sa reprofiluje a stane sa príťažlivým pre všetkých, aj našich, aj zahraničných divákov.

    Ďalej bolo povedané, že prenosové cesty druhého programu sú veľmi lukratívne a že sa "darujú" vysielateľovi na základe licencie. Nie, tie budú aj naďalej patriť telekomunikáciám. Tu sa dáva iba licencia alebo právo na prenos cez tieto cesty. To, že v našom mediálnom priestore vzniká ďalší subjekt, je už rozhodnuté. Myslím, že duálny systém sa schválenou novelou dostatočne realizuje. Doteraz duálny systém nebol ukončený, lebo vysielatelia na základe licencie mali len obmedzenú možnosť vysielania.

    Čo sa týka ďalšieho subjektu, ktorý žije z reklamy, tiež si uvedomujem, že zrejme náš mediálny trh všetky tieto subjekty neuživí, ale čas ukáže, kto je lepší.

    Skôr si však myslím, že je tu iný problém. Je tu problém toho, že naša televízia, menej verejnoprávna a viac privátne, vysiela programy, ktoré sú plné násilia a sexu. Psychológovia varujú pred takýmito programami, pretože silne ovplyvňujú správanie detí a mládeže a nárast trestných činov inšpirovanými takýmito programami rastie. Ďalším problémom je, že nemáme dostatočnú legislatívu na ochranu osobnosti, pretože výmysly a ohovárania niektorých médií, ktoré sa šíria, zrejme spoliehajúc sa na neskúsenosť nového mediálneho prostredia a preťaženosť súdov, sú skutočne alarmujúce. Tak si myslím, že by sme si mali vstúpiť do svedomia a aj v tomto smere legislatívu upraviť.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Takže, páni poslanci, pani poslankyne, nemám žiadnu prihlášku a ani sa nikto nehlási. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Chcem sa spýtať najskôr pani Muškovej, či sa ešte chce vyjadriť k rozprave.

  • Nechce sa vyjadriť. Pán poslanec Glinský si žiada záverečné slovo, alebo pristúpime hneď k hlasovaniu?

  • Žiadam si krátke záverečné slovo.

  • Vážená Národná rada,

    keď pred dvoma rokmi, presne pred dvoma rokmi minister kultúry pán Roman odporúčal vytvoriť na Slovensku iba jeden kvalitný program a druhý televízny program sprivatizovať, zásadne som sa proti tomu vo vnútri búril, pretože už v tom čase veľmi pokročilo formovanie Slovenska smerom k individualistickej spoločnosti, smerom k realizácii filozofie mravnosti zisku, k obhajovaniu individualistických záujmov na úkor záujmov spoločenských. A práve celej verejnosti prospešná televízia, resp. tvorcovia, ktorí cítia zodpovednosť a pracujú na hodnotách všeobecne prospešných, práve tí by si mali rozširovať priestor svojho vplyvu, nie zužovať ho. Žiaľ, situácia je dnes taká, aká je. Tvorivý potenciál televízie, ktorý podľa mnohých vyjadrení bol ešte pred niekoľkými rokmi na svetovej úrovni vo všetkých jej tvorivých zložkách, sa veľmi rozdrobil a neustále sa rozdrobuje a ničí.

    Dnes, keď sa nám naskytá možnosť slovenskú kultúru prenášať družicovým vysielaním do sveta, obavám sa, že potenciál tvorcov Slovenska už je veľmi oslabený, aby sme ukázali, čo v nás skutočne je. Hovorí sa: Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si. Tým viac platí dnes: Povedz mi, akú televíziu sleduješ, aká televízia je hrdinom v tvojej spoločnosti, a ja ti poviem, kam tvoja spoločnosť smeruje. Osobne by som bol veľmi rád, keby sme druhý verejnoprospešný program nemuseli zrušiť, eventuálne keby maximum tvorcov kultúry v tých médiách, ktoré dnes vysielajú, prijalo verejnoprospešné ciele za svoje, keby sa teda nerozhodli slúžiť individuálnym záujmom na základe vôle k zisku.

    Žiaľ, skutočnosť je taká, že aj tvorcovia, ktorí v predchádzajúcich desaťročiach boli hrdinami v tzv. boľševickej televízii, aj tí útočia na Slovenskú televíziu, démonizujú ju a najrôznejším spôsobom škandalizujú. Napríklad humoristi, napríklad tí, ktorí sa hrdia, že "SME, to sme my." Kvôli svojmu politickému názoru, resp. kvôli názoru na spravodajstvo televízie. Mali by brať ohľad na svojich kolegov, ktorí pracujú v iných sférach televízie, ktorí tvoria rozprávky, ktorí tvoria ďalšie kultúrne programy a neškandalizovať televíziu ako celok.

    Veľmi by som si prial, aby sme druhý televízny program ako verejnoprospešný nestratili a aby sme sa už nie niekedy po roku 1999, ale ihneď všetci, ktorým záleží na zachovaní a obnove tých kvalít, ktoré televízni pracovníci mali, zapojili do boja za zachovanie týchto profesií a postov. Teda z takejto mojej dilemy vyplýva určitý názor, určitý postoj. Nevyjadrím sa k návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sa licenčné konanie dokončilo tak, aby prvý začiatok vysielania bol po 1. 9. 1999. Nechám to na každého poslanca. Je to moje vnútorné prianie, aby sa verejnoprospešná televízia rozvíjala, aby expandovala. V každom prípade situácia je dnes taká, aká je. Druhý televízny program má minimálnu sledovanosť a zdroje nie sú veľké, sú minimalizované, a vôľa rozšíriť zdroje zatiaľ z celospoločenského hľadiska nie je veľká.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal najskôr podľa spoločnej správy a potom pozmeňujúce návrhy vyplývajúce z rozpravy.

  • Ako som už avizoval, odporúčam prijať pozmeňujúce návrhy prijaté Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

  • Dobre. Pán poslanec, musíme sa dohodnúť, či budeme hlasovať o týchto bodoch zo spoločnej správy en bloc, alebo jednotlivo. Myslím si, že by sme mohli hlasovať en bloc.

  • Odporúčam hlasovať en bloc.

  • Áno. Takže, páni poslanci, pani poslankyne, hlasujeme o návrhoch a zmenách vyplývajúcich zo spoločnej správy. Sú to tri zmeny. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, pán spoločný spravodajca odporúča...

  • ...odporúča prijať tieto návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme zmeny, resp. doplnky zákona, tak ako boli uvedené v spoločnej správe, prijali.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Ftáčnik, ktorý podal pozmeňujúci návrh tohto znenia:

  • Pán poslanec, myslím, že už o tomto návrhu pána poslanca Ftáčnika sa nedá hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Za prvú vetu vsunúť text "Licenčné konanie sa vyhlási tak, aby najskorší možný začiatok vysielania bol po 1. 9. 1999." Nechávam na zváženie každého poslanca.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Takže tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika sme neprijali.

  • Pán spoločný spravodajca, ostaňte ešte, pretože v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady budeme hlasovať o tomto zákone ako celku aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Prosím, aby sme hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje...

  • ...navrhuje, aby sme hlasovali pozitívne, teda navrhuje prijať túto novelu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme schválili poslanecký návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz máme pokračovať bodom programu, ktorý mal uvádzať minister hospodárstva. Vzhľadom na to, že pán minister Česnek je mimo územia Slovenskej republiky, z poverenia vlády Slovenskej republiky tieto materiály uvedie minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

    Takže budeme pokračovať s e d e m n á s t y m bodom, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o práve ochrannej známky.

    Návrh ste dostali ako tlač 509 a spoločnú správu ako tlač 509a.

    Ako som už uviedol, z poverenia vlády tento návrh uvedie pán minister Bisák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Dohovor o práve ochrannej známky prijala Diplomatická konferencia Svetovej organizácie duševného vlastníctva WIPO 27. 10. 1994 v Ženeve. Slovenská republika podpísala 28. 10. 1994 Dohovor o práve ochrannej známky a Záverečný akt Diplomatickej konferencie na uzavretie Dohovoru o práve ochrannej známky zo dňa 29. 9. 1994.

    K termínu 27. 10. 1995 dohovor podpísalo 51 signatárskych štátov. Štátom, ktoré ho podpísali, sa pritom dovoľuje zachovať niektoré vlastné vnútroštátne postupy pri konaní o ochranných známkach. Zmeny v zmysle Dohovoru o práve ochrannej známky sa musia vykonať najneskôr do 28. 10. 2004. Dohovor o práve ochrannej známky je výsledkom viacročnej snahy Svetovej organizácie duševného vlastníctva v harmonizácii súčasných právnych úprav pre ochranné známky členských štátov.

    Dohovor, ktorý obsahuje 25 článkov a ku ktorému sú pripojené predpisy a vzorové medzinárodné formuláre, má silný aproximačný a integračný efekt. Jeho ďalšiu revíziu je možné uskutočniť diplomatickou konferenciou, ktorá môže prijať protokoly na ďalšiu harmonizáciu zákona o ochranných známkach. Prednosťou Dohovoru o práve ochrannej známky je zjednodušenie postupov a dokladov potrebných na registráciu ochranných známok. Znamená to odstránenie formalít prihlášok ochranných známok a ich registrácie len na nevyhnutný rozsah. Významným prvkom je zabezpečenie rovnakého právneho štatútu ochranných známok služieb a štatútu ochranných známok tovarov. Pre Slovenskú republiku platí termín dosiahnutia súladu s Dohovorom o práve ochrannej známky do 6 rokov od nadobudnutia platnosti dohovoru.

    Prístup k Dohovoru o práve ochrannej známky a jeho vykonávanie nemá vplyv na štátny rozpočet.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky Dohovor o práve ochrannej známky na vyslovenie súhlasu. Po vyslovení súhlasu ministerstvo hospodárstva požiada ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o vykonanie príslušných ratifikačných opatrení s tým, že odporučí prezidentovi Slovenskej republiky ratifikovať Dohovor o práve ochrannej známky. Ratifikačné listiny budú uložené u depozitára Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Miroslava Pacolu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu všetkých výborov o prerokovaní - dá sa povedať - najjednoduchšieho bezkonfliktného zákona duševného vlastníctva.

    Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o práve ochrannej známky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o práve ochrannej známky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1217 zo dňa 16. októbra 1996 na prerokovanie do 28. novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu v určených výboroch.

    Všetky určené výbory prerokovali predložený návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o práve ochrannej známky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť.

  • Nie, takže uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie.

  • Tú istú povinnosť mám aj voči spravodajcovi. Ani pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o práve ochrannej známky.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča kladné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme uvedené uznesenie prijali.

    Ďakujem, pán poslanec, aj vám, páni poslanci.

    Nasleduje o s e m n á s t y bod nášho programu, a to

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 524 a spoločnú správu výborov ako tlač 524a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh prednesie pán minister Bisák, preto ho prosím, aby nás oboznámil s návrhom.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zahraničný obchod je jedným z pilierov slovenskej ekonomiky. Výrazne sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu i na príjmoch štátneho rozpočtu a je hlavným zdrojom devízových prostriedkov štátu. Preto vláda vo svojom programovom vyhlásení zdôraznila, že medzi strategické ciele rozvoja obchodu a priemyslu zaraďuje zvyšovanie konkurencieschopnosti domácich výrobcov, zvyšovanie objemu exportu skvalitňovaním jeho výrobkovej štruktúry a presadzovaním Slovenska v obchodno-politickom priestore na trhoch krajín vyspelých ekonomík, osobitne krajín Európskej únie, a najmä získavaním nových trhov pre slovenských výrobcov a upevňovaním ich postavenia na doterajších trhoch.

    V záujme naplnenia tohto cieľa sa vláda v bode 2.1 svojho programového vyhlásenia zaviazala, že bude podporovať združovanie prostriedkov štátu a podnikateľských subjektov na vytváranie zahraničných obchodných zastúpení, na rozširovanie delegátskej siete, na budovanie a rozširovanie informačných databáz v oblasti zahraničného obchodu a na propagáciu slovenských výrobcov a výrobkov v zahraničí.

    Jedným z konkrétnych systémových opatrení na splnenie strategických cieľov v oblasti zahraničného obchodu je tento vládny návrh zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu. Na príprave zákona, ktorým sa riadi Fond na podporu zahraničného obchodu, sa vláda a zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, zástupcovia bankovej sféry, vedy a výskumu, Konfederácie odborových zväzov dohodli už na spoločnom rokovaní v januári 1995 v Šoporni. Konkretizáciu úloh z tohto spoločného rokovania vláda schválila svojím uznesením z 21. marca 1995.

    Táto koncepcia zákona, osobitne pokiaľ ide o predpoklady založenia fondu, tvorbu zdrojov a použitia prostriedkov fondu, spôsob jeho spravovania a systém hospodárenia, bola odsúhlasená Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky osobným listom jeho generálneho riaditeľa z 29. 5. 1996. Poznamenávam, že asociácia sa na tvorbe tohto zákona zúčastňovala od začiatku až do predloženia vládneho návrhu zákona.

    Hlavným zámerom navrhovaného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie zdrojov financovania činností zameraných na podporu zahraničného obchodu, najmä vývozu. Navrhuje sa zákonom zriadiť Fond na podporu zahraničného obchodu ako neštátny účelový fond, ktorý ako právnická osoba bude zapísaný v Obchodnom registri. Hlavnými zdrojmi fondu budú povinné príspevky podnikateľov, tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov vo výške 0,1 % z hodnoty vývozu a dovozu. Ďalším zdrojom fondu bude príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu ako právnickej osoby podľa § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

    Účely, na ktoré bude možné použiť prostriedky fondu, sú v návrhu zákona taxatívne vymedzené v § 7. Prostriedky fondu budú poskytované najmä na podporu činnosti inštitúcií zameraných na zvýšenie vývozu, ale aj na podporu dovozu progresívnych technológií, ktoré následne umožnia zlepšiť výrobkovú štruktúru a tým aj exportnú schopnosť a výkonnosť našich podnikateľov.

    Na zabezpečenie riadneho hospodárenia s prostriedkami fondu sa zákonom zriaďujú orgány fondu, ktorými sú správna rada, dozorná rada a riaditeľ fondu. Zároveň sa vymedzujú ich práva a povinnosti. Zákon upravuje aj hospodárenie fondu a sankcie za neplnenie príspevkovej povinnosti podnikateľov a za neoprávnené používanie prostriedkov fondu.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    navrhujem predložený návrh zákona ako nevyhnutné legislatívne opatrenie na zabezpečenie rozvoja zahraničného obchodu Slovenskej republiky a na zvýšenie konkurencieschopnosti našich podnikateľov na zahraničných trhoch v Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol určený pán poslanec Ducký. Prosím, pán poslanec, aby ste prečítali správu z prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    uvedený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde na podporu zahraničného obchodu bol prerokovaný v jednotlivých výboroch a vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorskom výbore.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1229 z 28. 10. 1996 určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že predloží skoordinované stanoviská v spoločnej správe výborov Národnej rade Slovenskej republiky.

    Všetky výbory prerokovali tlač 524 v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde na podporu zahraničného obchodu, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 17, prítomných 12, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 4.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky a Fonde na podporu zahraničného obchodu a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Máte ich pred sebou očíslované od 1 po 18. Odporúčam tieto pripomienky prijať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spoločného spravodajcu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som zatiaľ dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Černáka. Prosím pána poslanca, aby vystúpil.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    skôr ako poviem pár slov k zákonu, dovoľte mi na začiatku povedať dve pripomienky. Trošku ma mrzí, že tento materiál nepredkladá pán minister Česnek, pretože zrejme by vedel zaujať stanovisko k pozmeňujúcim návrhom, ktoré budem predkladať a ktoré majú záujem zlepšiť tento prepotrebný zákon.

    Druhá pripomienka je, že Fond na podporu zahraničného obchodu, resp. jeho legislatívna úprava je pre Slovensko potrebná a myslím si, že už dávno mala byť. Demokratická únia podporí tento návrh, ale prosil by som vás, aby ste vypočuli naše pripomienky, pretože majú snahu zákon zlepšiť.

    Viete, keď tento zákon posudzujem z hľadiska odborného, jeho konečná úprava, ktorá sa dostáva na rokovanie parlamentu, nesie typické rysy zákonných noriem, ktoré v snemovni prijímame. Je tak trošku urobená izolovane a z pohľadu ústredného orgánu štátnej správy absentuje tam stanovisko podnikateľskej sféry, resp. je redukované len na stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, nie sú tam stanoviská tých, ktorých sa bude tiež dotýkať, či už Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Slovenskej poľnohospodárskej komory, ale v konečnom efekte aj živnostníkov. Pôvodne som sa pohrával s myšlienkou dať dolnú hranicu obratu, od ktorej by sa odvádzali príspevky do fondu, že by sa to teda netýkalo tých najmenších exportérov, importérov, ktorí dovezú nejakú mrkvu alebo neviem čo. Ale v konečnom efekte zákon by mal platiť pre všetkých, lebo je zrejmé, že by sa mohol obchádzať a že by sa potom veľké dovozy rozdrobili na menšie, a preto by mal byť trošku liberálnejší aj vo vzťahu k tým subjektom, ktoré nie sú v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení.

    Ale viac ma mrzí to, že táto právna norma nie je prepojená na právnu normu, ktorú máme predloženú, ktorej návrh už máme v laviciach - zákon o Eximbanke. Myslím si, že zdroje fondu by mali byť spravované Eximbankou, to sa ešte dá upraviť, ak bude zákon o Eximbanke prijatý, ale v žiadnom prípade by sa postavenie tejto banky nemalo dotýkať úrovne Národnej banky a tieto normy by mali byť lepšie spolu previazané.

    Viete, máme v laviciach štatistické údaje o ekonomike za tri štvrťroky, a ak si spravíte aproximáciu na rok 1996, je zrejmé, že Fond zahraničného obchodu bude obhospodarovať približne jednu miliardu korún. Asi 600 mil. Sk budú tvoriť príspevky, 250 mil. na budúci rok sme odsúhlasili v rozpočte plus ešte ďalšie prostriedky. Nie je to malá suma. To už je suma, ktorá tento fond rýchlo postaví na úroveň rozhodujúcich fondov v Slovenskej republike, a mali by sme teda veľmi pozorne sledovať, aby účel, ktorý zákonodarca má, bol splnený.

    Osobne budem predkladať pozmeňujúci návrh, pri ktorom vás prosím, aby ste mali uši a oči otvorené. V § 8 ods. 1 sa hneď v úvode hovorí, že na podporu z fondu nie je právny nárok. V rozvinutých ekonomikách dosiahli výrazné výsledky predovšetkým v malom a strednom podnikaní tým, že v právnych normách, ktoré prijímali, práve zakotvovali právny nárok. Kritériá boli stanovené tak, že boli veľmi prísne sledovateľné, ale kto splnil právny nárok, mal nárok na podporu.

    Eliminácia akéhokoľvek lobbizmu, korupcie, známostí a, povedzme otvorene, aj politického pôsobenia, je veľmi motivujúca pre rozvoj malého a stredného podnikania. Preto budem odporúčať tento paragraf, ktorý hovorí o tom, že na podporu nie je zákonný nárok, vypustiť. Neformuloval som nejaké nové znenie, ktoré by hovorilo, za akých predpokladov a za akých podmienok je právny nárok, ale už oslabenie toho, myslím si, bude pôsobiť stimulujúco na slovenský export a na podnikateľské subjekty.

    Posledná pripomienka, kým budem formulovať pozmeňujúce návrhy, je taká trošku zvláštna štruktúra prepojenia medzi dozornou radou a správnou radou. Jednotlivé organizácie budú vymenúvať svojich členov do správnej rady, správna rada rozhoduje, dozorná rada kontroluje, ale dozorná rada o svojej činnosti podáva správu správnej rade. To znamená, že tam je ten kruh zacyklovaný, tam nie je akceptovaná alebo modelovaná žiadna z existujúcich podnikateľských prepojení. Budem odporúčať, aby správy, ktoré dozorná rada podáva, podávala aj štatutárnym zástupcom organizácií, ktoré týchto zástupcov vyslali, aby tam bolo určité tieňové valné zhromaždenie, ktoré budú tvoriť zástupcovia organizácií, ktoré svojich zástupcov delegovali.

    No a budem navrhovať ešte jeden pozmeňujúci návrh. Veľa sa v tejto snemovni hovorilo o zmene sídla patentového úradu, ktorý bol presťahovaný z Bratislavy do Banskej Bystrice. Už som vám hovoril a znovu opakujem, že pôvodne som sa aj ja pokúšal patentový úrad dať do Banskej Bystrice ako novovytvorený úrad. Vtedy to nebolo akceptované a neskôr, o tri roky, tá zmena bola príliš drahá a neprospela tomu úradu. Ale som za decentralizáciu orgánov, a preto si myslím, že aj Fond zahraničného obchodu by mohol sedieť vo Zvolene, alternatívne v Banskej Bystrici, je to v strede Slovenska, budú mať všetci blízko a správna rada môže tam bez problémov vo svojej perióde zasadať a riaditeľ cestovať po ústredných orgánoch štátnej správy. Takže, prosím, v tomto nezvažujte, že je to nejaký lobbizmus v prospech Zvolena. Jednoducho v taktike decentralizácie ústredných orgánov štátnej správy, orgánov štátnej správy a inštitúcií, ktorá je blízka vládnej koalícii, treba pokračovať. Čo je výhodné mať na východnom Slovensku, treba dať do Košíc, to, čo je pre všetkých, by malo byť prístupné, z hľadiska logiky by mohlo sídliť v stredoslovenskom kraji.

    Takže po tomto úvode mi dovoľte, dámy a páni, aby som predniesol sériu pozmeňujúcich návrhov.

    Prvý pozmeňujúci návrh je, aby v § 1 ods. 2 slovo "Bratislava" bolo zmenené na slovo "Zvolen".

    Druhý pozmeňujúci návrh, aby v § 2 ods. 2 písm. a) slovo "štyroch" bolo zmenené na slovo "dvoch" a aby sa doplnil text: "jedného člena vymenúva a odvoláva Slovenská priemyselná a obchodná komora a jedného člena vymenúva a odvoláva Slovenská poľnohospodárska komora".

    Tretí pozmeňujúci návrh - v § 2 ods. 2 písm. b) slová "dvoch členov" nahradiť slovami "jedného člena" a doplniť text "a jedného člena z Národnej agentúry pre podporu malého a stredného podnikania".

    Štvrtý pozmeňujúci návrh - v § 4 ods. 6 písmeno d) po slovách "rade" doplniť text "a organizáciám, ktoré v nej majú svojich zástupcov".

    Piaty pozmeňujúci návrh - v § 6 ods. 2 číslo "30" nahradiť číslom "90".

    Šiesty pozmeňujúci návrh - v § 7 ods. 1 písm. h) doplniť text "a delegatúr slovenských podnikateľských subjektov v zahraničí".

    Siedmy pozmeňujúci návrh - v § 8 odsek 1 vypustiť.

    Dámy a páni, väčšinu svojich pozmeňujúcich návrhov som už komentoval, dovoľte mi teda ešte komentovať podľa mňa lepšiu štruktúru správnej rady. Dvaja členovia z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, jeden z Priemyselnej a jeden z Poľnohospodárskej komory. Myslím, že to má vnútornú logiku. Pôvodne som veľa špekuloval, či by v správnej rade mal byť zástupca ministerstva zahraničných vecí, pretože to naďalej bude prehlbovať koncepčný a kompetenčný rozpor, spor medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom hospodárstva. Ja si myslím, že za zahraničný obchod by malo byť v plnej miere zodpovedné ministerstvo hospodárstva, ale odporúčam, aby tam tí traja zástupcovia ministerstiev ostali, a keďže nie je nejaký jednoliaty reprezentant živnostenskej sféry, neexistuje zatiaľ živnostenská komora, aby malých a stredných podnikateľov zastupoval zástupca z Národnej agentúry pre podporu malého a stredného podnikania. Takáto vyvážená správna rada má väčší predpoklad kryť celú šírku dovozcov a exportérov.

    Tridsať dní, a kalkulovať s tým, že ešte nie je celkom jasné v colnom konaní, z ktorej cifry sa vlastne bude 0,1 % počítať - je veľmi bežné, že pri exporte aj pri importe sa dohodujú iné platobné podmienky ako v bežnom platobnom styku. Sú vcelku bežné až 180-dňové, ale 90-dňové sú priemerné, a preto, aby nevznikla kolízia medzi potrebou prekrývať a brať si úver na odvod do fondu, odporúčam nahradiť číslo 30 číslom 90.

    No, a považujem za výraznú slabinu zákona a myslím, že v koncepcii a v ďalších materiáloch, ktoré bude ministerstvo hospodárstva v tejto oblasti predkladať, urobí konečne jednoznačnú koncepciu a taktiku zahraničného obchodu. Niektoré podniky išli svojou cestou a na svoje vlastné náklady majú delegatúry v zahraničí. Sú to podniky, ktoré veľa dovážajú alebo vyvážajú, a teraz si predstavte, že budú odvádzať sumy, ktoré budú tvoriť niekoľko miliónov, a v prípade veľkých importérov a exportérov hutníkov až desiatok miliónov, a pritom si budú musieť na vlastné náklady držať vlastných delegátov, pretože už to majú zabehnuté. Bolo by teda dobré a odporúčal som, aby sa z fondu dala kryť časť nákladov aj týchto podnikových delegatúr.

    Hovorí sa o tom, že fond bude odvolávať a vymenúvať zástupcov, ktorí budú pôsobiť na ekonomických oddeleniach zahraničných misií. Zatiaľ nie je to celkom ešte upravené, či tie misie budú stále pod našimi ambasádami, či niekde budú aj samostatné, či budú prepojené na podnikové delegatúry. V koncepcii to bude potrebné riešiť. Preto si nechajme dvierka otvorené, aby z tohto fondu, ktorý skutočne bude mať dostatok zdrojov, bolo možné spolupodieľať sa na financovaní siete veľkých exportérov a importérov, pretože tá je zabehnutá a dobre funguje.

    Myslím, že to je všetko. Ešte znovu požiadam predovšetkým pána spravodajcu, pretože pán minister vlastne zastupuje, aby zvážil tieto pripomienky, mohli by pomôcť tomuto zákonu, ktorý slovenská ekonomika potrebuje a podnikateľské subjekty očakávajú.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďalej sa do rozpravy ešte prihlásil pán poslanec Fogaš. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som oceniť, že konečne dostávame veľmi potrebný návrh zákona o zriadení fondu, ktorý je veľmi dôležitý preto, aby sme pokračovali alebo prehĺbili reštrukturalizáciu ekonomiky a hlavne podporili proexportné výrobné programy, a teda aj zabezpečovali vyššiu zamestnanosť. Chcem oceniť prepracovanosť tohto zákona, či už ide o tvorbu zdrojov, spôsoby ich prideľovania, sankcie, činnosť sekretariátu, zloženie orgánov. Myslím si, že tak ako sú navrhnuté, v podstate možno s nimi súhlasiť.

    Som rád, že aj pán kolega Černák súhlasil s tým, že práve v tejto oblasti účasť pracovníkov ministerstva zahraničných vecí je veľmi potrebná. Sú to ľudia spravidla dobre poznajúci regióny, oblasti, teritóriá, a preto je veľmi správne, aby sme ich tam ponechali.

    Pokiaľ ide o pripomienku k tomu, či je alebo má byť právny nárok na poskytnutie prostriedkov z fondu, vážení, ja si myslím, že tí, ktorí sme prešli hospodárskou praxou, budeme súhlasiť s tým, že práve kvôli tomu, aby sme nepodporili "ľudovú tvorivosť", ako sa hovorí, pri vytváraní nárokov, že je to celkom správne a logické. Nakoniec aj kolega, ktorý toto svojím spôsobom dával na úvahu, nedefinoval jednoznačne nárok na jeho zmenu.

    Chcel by som sa však vrátiť k otázke splácania do tridsiatich dní. Odporúčam, vážení, najmä ak môžem poprosiť spoločného spravodajcu, a teda prosil by som aj vás, kolegyne, kolegovia, aby sme podporili vzhľadom na bežnú prax 60 dní, nie 90 ani 30. Odporúčam, aby sme prijali lehotu 60 dní.

    Ďakujem.

  • Toto dávate ako pozmeňujúci návrh? Treba to dať písomne pánu spravodajcovi.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Mám len na pána poslanca Černáka otázku, či mesto Zvolen má vytvorené predpoklady nato, aby tam mohol sídliť Fond na podporu zahraničného obchodu. To je všetko.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Domnievam sa, že by už bolo načase prestať lamentovať nad presťahovaním patentového úradu z Bratislavy do Banskej Bystrice. Na osvieženie pamäti by som pripomenul len toľko, že Bratislava nenašla dva roky existencie tohto úradu na pôde hlavného mesta priestory predovšetkým pre depozity archívu, ktorý bol skladovaný dva roky v hangároch letiska Milana Rastislava Štefánika. Takže je najvyšší čas, že sa tento úrad dostal do Banskej Bystrice. Tam je jeho archív dôstojným spôsobom využívaný tak, ako sa na tento úrad patrí.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi tiež povedať niekoľko poznámok k novonavrhovanému zákonu. Možno to budú poznámky, ktoré nebudú celkom zastávať názor vyslovený krátko predo mnou. Totiž nemyslím si, že tento zákon v podobe, v akej je predkladaný, je práve dobrým riešením podpory zahraničného obchodu. Povinný príspevok podnikateľov do tohto fondu je totiž nepriamo zvýšením odvodovej povinnosti podnikateľov štátu. A ak zoberieme do rúk návrh zákona, ktorý máme na stole, týkajúci sa tzv. Eximbanky, tam sa predpokladá ďalší odvod 0,05 % na fond Eximbanky, a máme tu navyše možnú účasť v Obchodnej a priemyselnej komore, hneď zistíme, že ide o širší komplex problémov, ktoré bolo treba riešiť, podľa mojej mienky, naraz a v jednom zákone.

    Navyše si myslím, že štátny rozpočet by si mal vytvoriť zdroje na podporu exportu vyčlenením určitej sumy z daní odvedených podnikateľskými subjektmi štátu, a nie uložiť podnikateľským subjektom štátu ďalšiu odvodovú povinnosť.

    Myslím si, že prijatie uvedeného zákona v navrhovanej forme treba považovať i za istý zásah do vlastníckych vzťahov, čo by mohlo byť v rozpore s článkom 20 ústavy, najmä odsekom 3, v ktorom sa hovorí, že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu iných práv. Totiž z dôvodovej správy vyplýva, že zriaďovateľom tohto fondu je Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ale treba povedať, že ide o združenie majetku, a nie združenie osôb. Tak to tiež možno vyčítať zo zdôvodnenia tohto zákona. Asociácia však zďaleka nezastupuje všetky podnikateľské fyzické osoby, ktoré sú združené v jednotlivých zväzoch, čiže ich nezastupuje a z ústavy alebo z inej právnej normy im ani nevyplýva povinnosť vstúpiť do Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení alebo jej niektorého zväzu, nakoľko asociácia je svojou podstatou občianske združenie. A tu je rozpor s Ústavou Slovenskej republiky.

    V takomto prípade, keďže nejde o štátny fond, ale o združovanie majetku, podľa mojej mienky nemožno týmto subjektom z titulu zákona uložiť ani odvádzanie prostriedkov do fondu, pretože občania a fyzické osoby či podnikatelia majú z ústavy voľné právo narábať so svojím majetkom a nikto im nemôže prikázať, aby svoje prostriedky združovali. Aj v prípade členov organizovaných vo zväzoch združených v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení je táto otázka dobrovoľnosti a stanov týchto zväzov. Tento zákon teda nemožno uplatniť plošne a podľa mňa ani nemožno tak jednoznačne ukladať povinnosť prispievať do fondu. Iné by bolo, keby sme vytvorili podmienky na dobrovoľné prispievanie do fondu. Navyše povinný príspevok do fondu je fakticky znížením majetku spoločnosti napriek tomu, že táto spoločnosť si svoju daňovú povinnosť voči štátu plní.

    Ďalším rozporom podľa mojej mienky je použitie prostriedkov, na ktorých rozdeľovanie prispievatelia fakticky nemajú žiadny vplyv. Niet záruky, že ak istý podnik zahraničného obchodu prispeje do tohto fondu, alebo podnik, ktorý obchoduje so zahraničím či robí vývozy alebo dovozy, prispeje do tohto fondu, bude jeho aktivita podporovaná.

    Navyše si myslím, že zákon nie je domyslený ani z hľadiska praktického uplatnenia. Výber poplatku tak, ako je uvedené v zákone, alebo odvodu, aby som sa presnejšie vyjadril, tak ako je uvedený v zákone, je prakticky ťažko realizovateľný s ohľadom na množstvo položiek, ktoré prechádzajú dovozným a vývozným colným režimom. Podľa mňa to nerieši ani bod 12 spoločnej správy, mám na mysli bod 12, ktorý sa týka § 6. A navyše si myslím, že tento bod 12, tento doplnok, ktorý je uvedený v spoločnej správe, je v rozpore s predchádzajúcimi odsekmi § 6. Totiž zákon ustanovuje povinnosť tuzemským vývozcom a tuzemským dovozcom uhradiť príspevok do fondu na jeho bankový účet pri vývoze a pri prepustení tovaru do režimu voľného obchodu. Zaplatenie tohto povinného príspevku je vývozca alebo dovozca povinný preukázať fondu do 30 dní, a to úradne overenými kópiami dokladu o zaplatení príspevku, to znamená poštová poukážka alebo príkaz na prevod z účtu a rozhodnutia colného orgánu o prepustení tovaru do navrhovaného režimu. Ale § 6 ods. 4 tak, ako sa navrhuje, hovorí o tom, že údaje, ktoré boli podkladom pre výpočet povinného príspevku, podľa odseku 2 majú poskytovať za odplatu colné orgány na základe dohody uzavretej medzi fondom a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

    Pýtam sa, načo je potrebné práve takéto riešenie, podľa ktorého fond bude platiť colným orgánom za to, že mu poskytnú určité informácie, pričom v odseku 2 § 6 ukladáme priamo dovozcom či vývozcom, aby sami preukazovali dokonca overenými dokladmi podklady na výpočet tohto odvodu. Treba tiež vedieť, že pri stanovení základu na vymeriavanie cla je smerodajná výška ceny, pričom frankocena - slovenská hranica je zvýšená o PON v zahraničí.

    Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenia, nie je jednoznačne definovaná hodnota tovaru pri dovoze a vývoze, ktorá má byť základom na výpočet povinného príspevku do fondu, a tým nie je jasné, či súčasťou hodnoty tovaru sú i rôzne prirážky, ako napríklad DPH, clo a podobne. Samotná evidencia požadovaných dokladov o zaplatení by si vyžadovala aparát, ktorého náklady by určite dosahovali výšku očakávaných príjmov. Veď musíme si uvedomiť, že tento byrokratický aparát časť príspevkov do fondu vlastne spotrebuje. Myslím si, že aplikácia zákona v praxi si vyžiada byrokraciu, ktorá bude pôsobiť nakoniec protiexportne, nie proexportne. Treba si tiež položiť otázku, ako sa budú na zákon pozerať firmy, ktoré u nás investujú, ak zaťažíme ich nákladovú časť na strane vývoznej i dovoznej a zákon bude pôsobiť demotivačne, samozrejme, predovšetkým pre investorov.

    Myslím si teda, že zákon nie je komplexne domyslený v nadväznosti na ostatné právne predpisy, ktoré sú u nás, a preto ho neodporúčam schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Fogašovi. Medzitým sa do rozpravy prihlásil ešte pán poslanec Magvaši.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda, vážený pán minister a pani ministerka,

    nechcel by som opakovať to, čo povedal môj kolega Ľubomír Fogaš, ale chcel by som povedať, že Strana demokratickej ľavice má skutočne eminentný záujem o to, aby slovenské podniky boli proexportne orientované, ale myslíme si, že problém dnešnej pasívnej bilancie nie je problémom konjunkturálnym, ale problémom štrukturálnym a, žiaľ, takýmto návrhom zákona, ktorý zakladá nový fond korupcie, asi ho nevyriešime.

    Nebudem sa teda dotýkať toho, čo povedal Fogaš, ale chcel by som povedať, že všade vo svete sa podpora exportu rieši dvoma cestami, a to jednak cestou zabezpečenia informácií pre podnikateľskú sféru o nás, o teritóriu a konjunkturálnych prehľadoch. To zabezpečuje v podstate štát. A po druhé, že sa zabezpečuje poradenstvo a vzdelávanie podnikateľskej sféry na pôsobenie v zahraničí.

    Ak by tento zákon mal aspoň trochu dospieť do nejakej roviny, ktorá by mohla byť lepšie aplikovaná v podnikateľskej sfére, odporúčam, aby v § 3 ods. 2 písm. a), ktorý hovorí o tom, ako sa tvorí správna rada, sa vypustilo znenie "štyroch členov vymenúva a odvoláva" a nahradilo znením "dvoch členov vymenúva a odvoláva Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, jedného člena Slovenská obchodná a priemyselná komora a jedného Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora".

    Ďalej v § 4 ods. 2, ktorý sa dotýka dozornej rady, uviesť: "Dozorná rada má 5 členov, z ktorých jedného člena vymenúva a odvoláva Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, jedného Slovenská obchodná a priemyselná komora, jedného Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a jedného člena minister financií Slovenskej republiky."

    Ďalej v § 6 ods. 2 v treťom riadku za slovo "vývozu" vsunúť doplnok "bez príplatkov cla a dane z pridanej hodnoty" a vo štvrtom riadku za slovo "dovoz" doplnok "bez príplatkov cla a dane z pridanej hodnoty".

    Ďalej odporúčam vytvoriť štvrtý odsek, ktorý by znel: "Štát poskytuje rovnomerne štvrťročne vždy na začiatku štvrťroku svoj príspevok do fondu."

    Ďalej v § 7 ods. d) v druhom riadku vypustiť slovo "podobných aktivít". Proste treba jasne definovať aktivity. Aktivity sú len jedny, a nie podobné.

    Ďalej v odseku e) vypustiť slovo "progresívnych" a ponechať len "technológií", lebo definícia, čo je progresívna technológia, môže zvádzať k tomu, aby sme na základe toho jednoduchšie vedeli určiť prostriedky z tohto fondu.

    Ďalej v odseku 2 tohto paragrafu, ktorý uvádza, že objem peňažných prostriedkov fondu použitých na účely uvedené v odseku 1 písm. a) až g) tvorí najmenej 70 % celkového objemu použitých prostriedkov v príslušnom roku, odporúčam zmeniť na 80 %.

    Ďalej odporúčam vypustiť v tomto paragrafe odsek 4.

    V § 8 v odseku 3 písm. e) vypustiť tento odsek. Tým odsek f) bude odsekom e). V tomto paragrafe v odseku 5, ktorý stanovuje, že správna rada rozhodne o žiadosti o poskytnutí prostriedkov z fondu do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti, zmeniť na 30 dní, pretože export sa uskutočňuje vo veľmi krátkych časových okamihoch a mať dva mesiace na to, aby sa rozhodlo o tom, že sa podporí takýto export, je z hľadiska reálneho času v živote príliš dlhý termín.

    Ďalej 9 odsek 2, ktorý hovorí o tom, že s prostriedkami fondu možno pracovať len vo väzbe ako zo štátneho rozpočtu, odporúčam vypustiť. Takisto odporúčam v odseku 8 odkaz na zákon o bankách, to znamená odkaz 10) vypustiť, pretože sa tým určuje, že vedenie účtu tohto fondu je v Národnej banke Slovenska, a my odporúčame, aby sa takýto účet viedol v komerčných bankách.

    V § 10 písmeno a) odporúčam vypustiť.

    Tieto návrhy som predniesol v pléne preto, že na zasadnutí výboru, žiaľ, nebol čas, aby sme sa s týmito mojimi pripomienkami seriózne zaoberali, i keď bola podpora aj zo strany koaličných poslancov niektoré tieto návrhy uplatniť. Prepáčte, že som vás teda zdržal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Magvašimu.

    Páni poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že sa ani nikto nehlási, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra Bisáka, či sa chce k rozprave vyjadriť?

  • Pán minister sa nechce vyjadriť. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi zaujať stanovisko k niektorým pripomienkam vzhľadom na moju nedávnu trojjedinosť, pretože tento fond sa netvoril v poslednom období, ale má svoju genézu. Dovoľte, aby som to priblížil.

    Myšlienka vzniku tohto fondu vznikla na tzv. veľkej solidarite, pretože vláda bola pod neustálou kritikou podnikateľských subjektov, hlavne malých a stredných podnikateľov, pre nedostatočnú podporu exportu. Súhlasím s pánom Magvašim, že podpora zo strany štátu by mala byť cez informácie o danom teritóriu, na ktorom chceme pôsobiť, alebo informácie o Slovensku pre daných podnikateľov z iného teritória, ak chcú pôsobiť na území alebo na slovenskom trhu.

    Samozrejme, štátny rozpočet má svoju podobu a sami sme videli pred pár desiatkami hodín, ako sa ťažko schvaľuje, lebo nápor na výdavkovú časť je obrovský. Z toho dôvodu po roku 1995 na jar vznikla veľká solidarita, keď veľkí vývozcovia a dovozcovia, teda pán poslanec Černák, práve tí, ktorí nepotrebujú takéto služby, lebo si ich zabezpečujú sami, majú svoje zastúpenia, či už, ja neviem, Košice, Žiar, Slovnaft alebo Šaľa, majú svoje zastúpenie vonku a hravo si ich platia pri tých veľkých objemoch vývozov a dovozov, súhlasili s tým, že malí a strední podnikatelia, hlavne novovznikajúci, nemôžu si zabezpečovať vo vlastnej réžii tieto služby, teda získavanie informácií, vysielanie ľudí von, obchodné, dopravné, právne oddelenia na týchto úsekoch, tá agenda je mimoriadne zložitá a náročná, že súhlasia s tým, aby sa odštiepilo z inkasa dovozných a vývozných faktúr 0,1 % a služby nebudú pre nich, ale budú pre tých malých a stredných podnikateľov. Preto sme to nazvali veľkou solidaritou. Tí nemajú a ani v podstate nebudú mať nároky na čerpanie z tohto fondu v podobe toho, ako hovorí zákon, čo je jeho náplňou.

    Samozrejme, podnikatelia pritvrdili voči vláde a povedali, že keď to teda musí byť takto, pretože štát nemá na to, aby to bolo riešené v rozpočte, koľko dáme my, toľko daj, milý štát, aj ty. Samozrejme, genéza problémov okolo zahraničného obchodu je odvtedy, ako sa neúplne delimitovala zahraničnoobchodná činnosť ministerstva zahraničných vecí, keď sa na ministerstvo hospodárstva delimitovali len povinnosti a kompetencie, peniaze a aj mzdové prostriedky zostali na ministerstve zahraničných vecí.

    Vzhľadom na to, že ministerstvo financií nevidelo priestor v roku 1995 na realizovanie fondu, a to i napriek tomu, že minister hospodárstva bol pod sústavnou kritikou zamestnávateľov a podnikateľov, pristúpili sme ku kompromisu a povedali sme, že účasť štátu bude mať dve časti. Jednou budú prostriedky, ktoré ministerstvo zahraničných vecí už dnes vynakladá alebo vlani vynakladalo na zahraničnoobchodnú činnosť v podobe nákladov na obchodné ekonomické oddelenia, to zarátame ako účasť štátu, a rozdiel do sumy rovnajúcej sa sume, ktorá vznikne štiepením inkasa z exportných a importných faktúr, bude mať štátny rozpočet vo svojej príslušnej kapitole. Na osvieženie pamäti, počítame s tým, že keď sme zobrali rok 1995 za základ výpočtu, obrat zahraničného obchodu je cez 500 miliárd, jedno promile by malo byť okolo 500 miliónov, pán minister financií Kozlík v rozpočte má 250 miliónov rezervované na príspevok do fondu na podporu exportu a rozdiel mal byť onen vecný vklad, ktorý už má v rozpočte ministerstvo zahraničných vecí.

    Kvantifikácia však hovorí, že ministerstvo zahraničných vecí vynaložilo na tieto činnosti len 59 miliónov korún. Stav je neudržateľný, pretože len pre informáciu vám môžem povedať, že napríklad v Maďarsku je 12 alebo 13 diplomatov, 1 obchodník, ktorý má funkciu obchodno-ekonomického radcu bez sekretárky, faxy píše rukou a chodí si pýtať povolenie od veľvyslanca. Samozrejme, podnikatelia povedali, keď to takto pôjde ďalej, my si to budeme sami platiť a vylúčime z tejto hry štát.

    Hovorím to preto, aby ste pochopili, z akej podstaty myšlienkového procesu vznikol nápad riešiť to týmto spôsobom, s ohraničením jedného roku s tým, že sa to vyhodnotí, a keď štát bude mať v rozpočte dostatok peňazí, môže tieto veci kryť systémovo z rozpočtu. Samozrejme, nepočíta sa s tým, že by bola delegátska sieť v tej podobe, ako sme ju poznali z praxe do roku 1989, že tam boli delegáti za jednotlivé firmy, pretože to už Viedenská konvencia o zahraničnej službe neumožňuje. Čiže týmto zákonom alebo vznikom fondu sa rieši viacero vecí. Povedal by som, že konečne to je tu, a dúfam, že finálna podoba na základe odsúhlasenia tohto zákona pri najbližších rozpočtoch možno už bude nejakou sumou zamontovaná do normálneho rozpočtu a príjmová časť rozpočtu nadobudne taký rozmer, že to bude umožnené takto riešiť.

    Navrhované zmeny pána poslanca Černáka odporučím en bloc neprijať s tým, že nevidím dôvod presunu fondu do Zvolena, pretože, dá sa povedať, že riadiacim orgánom fondu bude Rada vlády pre podporu exportu, tá je na ministerstve hospodárstva, má veľkú štruktúru, veľkú v tej podobe, že sú tam zastúpené všetky podnikateľské subjekty, teda sú tam i predstavitelia zamestnávateľov, malých a stredných, sú tam aj zástupcovia Obchodnej komory, sú tam zástupcovia Poľnohospodárskej a potravinárskej komory, a preto nevidíme dôvod rozširovať radu fondu menovite o týchto zástupcov, pretože jednak tí, ktorí sú za zamestnávateľov, sú aj v orgánoch komory a tam to zastúpenie bude. Nechceme robiť z toho veľký orgán.

    To isté platí a také isté stanovisko zaujmem aj k návrhom pána poslanca Magvašiho, pokiaľ ide o zmeny, o ktorých hovoril.

    Pán poslanec Fogaš hovoril o tom, že u neho sú to viac pripomienky. Som prekvapený, že nebude hlasovať za tento zákon, pretože tým zaujíma stanovisko, že podpora, ktorá sa organizuje pre malých a stredných podnikateľov, pre novovznikajúci stav, ktorý bude z toho čerpať, je podľa jeho názoru asi v takejto podobe, aby som nekrivdil, zbytočná. Ja si to nemyslím, a preto je tento môj názor a odporúčanie poslaneckému zboru.

    Nepredpokladáme, že by mali vznikať nové štruktúry. Samozrejme, že tieto orgány budú podriadené jednotnej politike zastupiteľskej siete cez ministerstvo zahraničných vecí, a preto je dobré, že vo fonde bude i zástupca ministerstva zahraničných vecí. Koniec koncov, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí je aj podpredsedom Rady vlády pre podporu exportu.

    Nie som zástancom toho, že tieto orgány by mali mať osobitné dislokovanie. Tam, kde priestory našich zastupiteľských orgánov sú nevyužité, je logické, že bolo by nezmysel získavať nové priestory, i keď budú nezávislé.

    Mohol by som hovoriť dlhšie a podrobnejšie to približovať, ale i vzhľadom na čas a vzhľadom na to, že sa o tom diskutuje už vyše dvoch rokov, nebudem pokračovať. V dôsledku toho, čo som uviedol, môžeme pristúpiť, vážený pán predseda, k hlasovaniu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    po vyjadrení sa spoločného spravodajcu pristúpime k hlasovaniu s tým, že najskôr budeme hlasovať o zmenách, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, a potom pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

  • Ďakujem za pomoc. Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Navrhujem, aby sme o bodoch číslo 1, 2, 3, 9 a 15, ktoré odporúčam neprijať, hlasovali en bloc.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bodoch 1, 2, 3, 9, 15 zo spoločnej správy s tým, že pán spravodajca odporúča, aby sme tieto návrhy neprijali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme tieto body spoločnej správy neprijali.

  • Takisto k bodu 18, ktorý má špecifickosť v tom, že už bolo prijaté doplnenie § 6 v bode 12, odporúčam nesúhlasiť s bodom 12.

  • Pán spravodajca, neviem o tom, že by sme hlasovali o bode 12. Hlasovali sme zatiaľ o tých bodoch, ktoré ste navrhli neschváliť. Bodu 12 som sa dotkol ja vo svojom vystúpení a očakával som, že kvalifikovane odpoviete. Vy ste neodpovedali, preto navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo samostatne. To je doplnok § 6.

  • Ja hovorím o bode 18 spoločnej správy.

  • Ale vy ste povedali, že k § 6. Povedali ste aj bod 18, to bolo k § 10.

  • Navrhujete, aby sa o bode 12 hlasovalo samostatne.

  • Vzhľadom na to, že veľká časť pripomienok a zmien pána poslanca Fogaša i pána poslanca Magvašiho má jeden rukopis, samozrejme, že viem aký, tak si myslím, a nie, že si myslím, ale som presvedčený, že tie námietky, pretože sme ich rozdiskutovali už vo výbore, že dokument, ktorý vystavuje colnica, je dostatočný na výpočet a nezahŕňa v sebe tie obavy, ktoré má pán poslanec Fogaš, teda DPH a niečo podobného. Hovoríme tu o podkladoch na výpočet povinného príspevku podľa § 2 na základe colných dokumentov. Tie sú v poriadku.

  • Dobre, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať podľa návrhu, ako dal pán poslanec Fogaš, aby sa hlasovalo osobitne o bode 12 spoločnej správy. Pri hlasovaní nie je žiadna rozprava, diskusia.

    K čomu chcete hovoriť, pán poslanec Bajan?

  • Odpoveď poslanca Bajana z pléna.

  • Pán poslanec Bajan hlasuje náhradnou kartou. V poriadku. Pokračujme ďalej v hlasovaní.

  • Odporúčam bod 18 zo spoločnej správy neprijať vzhľadom na to, čo som povedal.

  • Takže hlasujeme o bode 18 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že bod 18 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Body 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 13, 14, 16 a 17 odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 13, 14, 16 a 17. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy boli prijaté.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 12 spoločnej správy, kde sa podľa návrhu v § 6 dopĺňa nový odsek 4, odporúčam, tak ako je to v spoločnej správe, prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, priatelia, toto hlasovanie neplatí. Procedurálnu pripomienku má pán poslanec Fogaš. Spojte pána poslanca Fogaša. Hlasovanie neplatí.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán spravodajca, ak sme na váš návrh vypustili bod 18, kde sa zakotvovala povinnosť colných orgánov za odplatu poskytovať fondu údaje, tak bod 12 vlastne nemá absolútne žiadne opodstatnenie, pretože tam je len stanovené, že sa colné riaditeľstvo a fond majú dohodnúť. Domnievam sa, že bod 12 nemôže byť prijatý, lebo je v rozpore s jedným aj s druhým ustanovením.

  • Pokojne povedzte stanovisko, pán spoločný spravodajca.

  • Pán poslanec, nevidím v tom, čo hovoríte rozpornosť, pretože v bode 12 príslušného paragrafu hovoríme, že údaje, ktoré boli a budú podkladom na výpočet povinného príspevku, poskytujú za odplatu colné orgány na základe dohody uzavretej medzi fondom a colným riaditeľstvom. Ale veď, pán poslanec, súčinnosť je daná dohodou. Preboha, však o čom budú mať dohodu, keď nie o súčinnosti?

  • Prosím, pán spoločný spravodajca, váš návrh.

  • Môj návrh je bod 12 schváliť tak, ako je v spoločnej správe.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem schváliť zákon ako celok. Pardon. Ešte predtým sú pripomienky z rozpravy. Ospravedlňujem sa, som neskúsený poslanec.

    Vzhľadom na moje úvodné slovo odporúčam tie zmeny, ktoré navrhoval pán poslanec Černák, neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Černáka.

    Pán poslanec Černák, faktická poznámka? Procedurálna? Prosím, ruším toto hlasovanie. Pán poslanec Černák má slovo na procedurálnu poznámku.

  • Ďakujem za slovo.

    Škoda, že nemôžem komentovať stanovisko pána spoločného spravodajcu...

  • ...ale žiadam, pán predsedajúci, aby o bode 1, 2 a o mojom poslednom návrhu sa hlasovalo samostatne. Prvý návrh upravuje Zvolen, druhý hovorí o účasti priemyselnej komory a tretí zakotvuje právny nárok. Takže súhlasím s tým, aby sa o bodoch 3, 4, 5 a 6 hlasovalo en bloc. O bodoch 1, 2 a 7 žiadam hlasovať samostatne.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 3, 4, 5 a 6. Pán spoločný spravodajca, vaše stanovisko?

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca uvedené štyri body návrhu pána poslanca Černáka odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy 3, 4, 5 a 6 pána poslanca Černáka neboli prijaté.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať. Áno?

  • Odporúčam ich neprijať vo väzbe na zdôvodnenie, pretože fond nie je samostatným orgánom bez nadväznosti...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca...

  • Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

  • Vzhľadom na to, že pán poslanec Magvaši mal súhrn doplňujúcich návrhov v podobe, ako ich predniesol, odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Magvašiho. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Magvašiho neboli prijaté.

    Môžeme pristúpiť zrejme k celkovému hlasovaniu. Áno?

  • Ďakujem.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča...

  • Pán spoločný spravodajca odporúča zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

    Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán minister, a všetkým za spoluprácu.

    O slovo sa prihlásil ešte predseda výboru pán Hofbauer.

  • Kolegovia poslanci, upozorňujem na stretnutie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pri začatí obedovej prestávky v miestnosti číslo 30.

  • Po prestávke.

  • Potlesk pri príchode prezidenta republiky do rokovacej sály.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadal o vystúpenie prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Dovoľte mi, aby som ho privítal. Podľa článku 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky chce využiť svoje ústavné právo. Prednesie svoj referát o stave Slovenskej republiky. Dávam preto slovo prezidentovi pánu Michalovi Kováčovi.

    Nech sa páči, pán prezident.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som svoju tretiu správu o stave Slovenskej republiky uviedol drobnou epizódou, ktorá obrazne charakterizuje našu súčasnosť. Jeden z významných diplomatov, keď sa mu naskytla možnosť osobne sa zoznámiť s našou krajinou, odchádzal od nás so slovami: "Slovensko je dosiaľ neodhaleným tajomstvom Európy." Aj keď je v takomto výroku skrytých veľa významov, jedno je isté: svet nás objavuje vďaka tomu, že sme nadobudli vlastnú štátnosť, a veľmi pozorne sleduje, ako dokážeme tento nový fakt pre blaho krajiny využiť, pozerá sa, ako nakladáme so štátnou mocou, ako spravujeme veci verejné.

    Slovenská spoločnosť prechádza zásadnou historickou zmenou, je vystavená nielen náporu civilizačných výziev doby, ale sama je vtiahnutá do reštrukturácie moderného sveta, prebiehajúcej po skončení studenej vojny. K tomu sa pridružujú zmeny súvisiace s rozvojovými potrebami mladého štátu a modernizácie života v ňom. Preto chcem svojou správou upriamiť vašu pozornosť predovšetkým na náš štát, na uplatňovanie demokracie v ňom, a to z hľadiska trendov, ktoré boli odštartované po novembri 1989, keď sme dosiahli zásadnú zmenu politického systému, a v januári 1993, keď sme v plnom rozsahu prevzali na seba zodpovednosť za rozvoj vlastnej štátnosti, za osud našej krajiny.

    Spolu s vami, pani poslankyne, páni poslanci, chcem hľadať odpovede na otázku, ako sa v konkrétnych činoch štátnych orgánov a verejných činiteľov napĺňajú zámery odvodené z týchto dvoch procesov. Svoj legislatívny rámec našli v takých základných dokumentoch, ako je Ústava Slovenskej republiky, medzinárodné dohody a pakty prijaté naším štátom a veľmi konkrétne ich formuluje aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Všetky tieto právne a politické dokumenty sú veľmi dôležité, ale pre blahodarné fungovanie demokracie majú rovnaký a možno ešte väčší význam všetky ďalšie činy jednotlivých štátnych orgánov, predovšetkým vlády a parlamentu. Len v konkrétnych reálnych krokoch politikov a štátnikov môžeme rozpoznať mieru ich zodpovednosti pred občanmi, národnými dejinami, ale aj pred svetovým spoločenstvom.

    Základnou otázkou súčasnosti, aj keď si to v prúde každodenných starostí vždy neuvedomujeme, sa čoraz naliehavejšou stáva otázka medzinárodného postavenia Slovenskej republiky a jej šancí na integráciu do európskych štruktúr. Ešte pred dvoma-troma rokmi sme so zadosťučinením konštatovali, že nás medzinárodné spoločenstvo prijalo s porozumením ako samostatný suverénny štát. Prejavilo sa to v reťazovom uznaní našej republiky všetkými veľmocami, všetkými európskymi štátmi a desiatkami krajín z iných kontinentov, ako aj prijatím za člena OSN. Nasledovali členstvá v ďalších medzinárodných organizáciách a zoskupeniach, resp. pridruženia k nim, čo tiež posilňovalo medzinárodné postavenie našej krajiny, podobne ako uzavretie celého radu medzinárodných dohôd.

    Chcem oceniť kroky, ktoré súčasný parlament a vláda vykonali na zabezpečenie rozvoja integračného procesu. Vytvorila sa Rada vlády pre integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie, keď už predtým boli týmto smerom rozšírené kompetencie jedného z podpredsedov vlády Slovenskej republiky. Zároveň sa vytvorili vo všetkých ústredných orgánoch štátnej správy odborné útvary pre európsku integráciu. Bola schválené Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a koncom novembra tohto roku tiež Stratégia postupu Slovenskej republiky pri implementácii práva Európskej únie v prioritných oblastiach. Vláda podnikla aj celý rad ďalších krokov v tejto oblasti a včas odovzdala obsiahly materiál, verejnosti známy pod názvom "Dotazník k prihláške za člena Európskej únie". Skoro dva roky pracuje Inštitút pre aproximáciu práva, časť právneho poriadku nášho štátu je kompatibilná s legislatívou Európskej únie. Už trikrát rokoval Spoločný parlamentný výbor Európskej únie a Národnej rady Slovenskej republiky ustanovený v Bratislave. Najnovšie Národná rada Slovenskej republiky vytvorila vlastný výbor pre európsku integráciu.

    Presadenie sa Slovenska v integračných procesoch a upevnenie jeho medzinárodného postavenia úzko súvisí s rozvíjaním dobrých vzťahov so susednými štátmi. Na nedávnom medzinárodnom seminári pre expertov z Vyšehradskej štvorky a severských krajín v Trenčianskych Tepliciach to veľmi výstižne vyjadril jeden z jeho účastníkov, citujem: "Kto chce byť integrovaný s Európou, musí byť integrovaný predovšetkým so svojimi susedmi." Pripomenul nám výzvu, ktorú tento proces prináša. Nemôžem povedať, že by sme ju v hodnotenom období obchádzali, no nie je to bezproblémová oblasť. Kľúčovou udalosťou bolo nepochybne podpísanie základnej zmluvy s Maďarskou republikou a jej ratifikácia v Národnej rade Slovenskej republiky. Medzi oboma našimi krajinami však ostávajú otvorené viaceré citlivé otázky. Ich riešenie si bude vyžadovať trpezlivosť, vzájomnú dôveru a štátnickú prezieravosť.

    Integračnému úsiliu Slovenskej republiky nepochybne pomáha naša aktívna účasť v regionálnych zoskupeniach so susednými krajinami. Významnú úlohu v tomto smere vidím v Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorá prispieva k rozširovaniu obchodnej výmeny medzi jej členmi. Uvedomujeme si, že potenciál zoskupenia CEFTA nie je zatiaľ plne využitý v ekonomickej spolupráci jej členov, ani v ich integračnom úsilí smerom do Európskej únie. Všestranná spolupráca stredoeurópskych krajín môže v konečnom dôsledku urýchliť integračné procesy v Európe a zvýšiť našu pripravenosť na vstup do Európskej únie a NATO. Z tohto pohľadu snahy Slovenska o aktivizáciu zoskupenia CEFTA hodnotím pozitívne.

    Veľmi dôležitým momentom pre budúcnosť Slovenska je verejne deklarovaný záujem zo strany všetkých našich bezprostredných susedov, aby sa Slovensko dostalo do európskych štruktúr. Ceníme si to ako prejav podpory a ako priaznivú konšteláciu vonkajších podmienok na získanie plného členstva v nich. Chceme využívať skúsenosti našich susedov, ale aj ďalších krajín z ich prípravy na členstvo v Európskej únii a NATO.

    Je známe, že časť slovenskej verejnosti len ťažko prijíma odvolávanie sa na zahraničné skúsenosti. Aby bolo jasné: bezduché kopírovanie všetkého cudzieho považujem i ja za rovnako neprimerané dnešnej dobe, podobne ako neustále zdôrazňovanie osobitostí Slovenska. Obidva krajné postoje znamenajú úplné nepochopenie novej situácie, ktorá nastala po 1. januári 1993. Vznikom samostatného štátu sme prevzali na seba zodpovednosť za postavenie našej krajiny vo svete. A to sa nedosahuje samovoľne, ale len ako výslednica veľkého množstva rôznorodých cieľavedomých aktivít, vrátane absorbovania tých skúseností ostatných krajín, ktoré nám prinesú rozvojový efekt, a takých postupov, ktoré nám prinesú akceptáciu najrozvinutejšími krajinami sveta.

    Keď je reč o našej šanci na integráciu, treba zhodnotiť aj to, ako postupujeme vo sfére obrany štátu. Slovenská republika privítala program Partnerstvo za mier a praktickými krokmi preukazuje posilňovanie vzťahov s členskými krajinami NATO. Členské štáty NATO pozitívne oceňujú prebiehajúcu transformáciu armády, ako aj jej účasť na spoločných podujatiach v Európe, v zámorí a na mierových operáciách na Balkáne. Konštatuje sa, že naša armáda je pod demokratickou civilnou kontrolou a zo všetkých inštitúcií má najväčšiu dôveru verejnosti.

    Pravdaže, aj život armády má svoje vnútorné problémy, vyjadrím sa k nim pri inej príležitosti. Z hľadiska našich integračných záujmov je dôležité konštatovať, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky sa vo vojenskej oblasti plní. Vypracovali sa koncepčné a normatívne dokumenty týkajúce sa bezpečnosti a vojenstva, kompatibilné s členskými štátmi NATO, ktoré v súčasnosti prechádzajú legislatívnym procesom. Návrhy zákonov a uzavreté dohody približujú našu armádu k štandardom vyspelých demokratických krajín, jej ďalšia transformácia bude však závisieť od ekonomických možností štátu. Oceňujem teda všetko úsilie, ktoré sa doteraz vynaložilo na prospech našej integrácie do európskych a euroatlantických štruktúr.

    A predsa sa musíme, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi vážne zamyslieť nad tým, prečo členské štáty Európskej únie a Spojené štáty americké za posledné dva roky opakovane vyjadrujú popri pozitívnom hodnotení makroekonomických ukazovateľov slovenského hospodárstva znepokojenie nad naším vnútropolitickým vývojom a v dôsledku toho aj pochybnosti o našom zahraničnopolitickom smerovaní. Pribúdajú zreteľné signály, že naša krajina sa začína dostávať do medzinárodnej izolácie. Stáva sa už pomaly pravidlom, že Slovenskú republiku vynechávajú spomedzi kandidátov prvej skupiny na členstvo v NATO a v Európskej únii. Veľmi znepokojivé postavenie štátu sa prejavuje aj v tom, že k nám prestali prichádzať najvyšší predstavitelia členských krajín Európskej únie. A tomuto varujúcemu vývinu naša vláda a parlament nečelia dostatočne účinným korigovaním krokov, ktoré vyvolali taký významný obrat západoeurópskych krajín a Spojených štátov vo vzťahu k nášmu štátu.

    Má to samozrejme dosah nielen na prestíž vlády a parlamentu, ale postihuje to celú krajinu. Napriek tomu, alebo práve preto sme svedkami pokusov tento stav zľahčovať alebo ho dokonca prikrášľovať, hoci pri dnešnej informovanosti každý vie, že ostatné postkomunistické krajiny nášho regiónu takýmto varovaniam nemusia čeliť a ich medzinárodné postavenie je oveľa stabilnejšie ako naše. Predstavitelia vládnej koalície medzičasom prišli s tvrdením, že západné krajiny voči nám a iným stredoeurópskym krajinám uplatňujú "dvojaký meter". Premýšľajúci občania však chápu výhrady a upozornenia zo zahraničia inak: svet nás neposudzuje len z hľadiska dosiahnutých hospodárskych výsledkov a podľa krokov vykonaných pri napĺňaní asociačnej dohody a programu Partnerstva za mier. Posudzuje nás aj a najmä podľa miery dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, podľa úrovne a rozsahu demokracie, podľa spôsobu vládnutia, resp. spravovania vecí verejných, podľa toho, aká transparentná a účinná je verejná kontrola vlády, podľa úrovne politickej kultúry a podobne. Ak by krajinám Európskej únie a NATO nezáležalo na integrovaní Slovenskej republiky, nazdávam sa, že by sa k nám nenamáhali vysielať žiadne signály.

    Vládna koalícia na hrozbu časového odsunutia Slovenska z integračných procesov, najmä vstupu do NATO, reaguje tvrdením, že oficiálne kruhy západných štátov nemajú vierohodné informácie a nedostatočne sa kontaktujú so slovenskou vládou. Odznelo to pri otvorení rokovania Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Národnej rady Slovenskej republiky v tejto sále dňa 22. novembra 1995. Podobné tóny zo strany poslancov vládnej koalície zazneli aj na poslednom zasadnutí spoločného výboru v októbri tohto roku. Takto sformulovaný postoj vnímam predovšetkým ako nebezpečný nedostatok realizmu, ktorý vážne ohrozuje naše integračné ambície. Problém totiž nespočíva v neinformovanosti zahraničných vlád a parlamentov, pretože tie majú od svojich zastupiteľských úradov konkrétne, overené a objektívne informácie. Nepochybujem o tom, že ak by sa naša vláda seriózne zaoberala výhradami našich integračných partnerov, ktoré boli obsiahnuté v demaršoch, prípadne odzneli pri najrôznejších rozhovoroch, viedlo by to k oživeniu kontaktov na najvyššej úrovni, ktoré by boli aspoň také čulé, aké majú susedné postkomunistické štáty. Politický štýl, ktorý si vládna koalícia osvojila na domácej politickej scéne, podobne ako aj spôsob jej reagovania na kritické hlasy sú voči zahraničiu kontraproduktívne. Mám vážne obavy, že v dôsledku takejto politiky môžeme zmeškať nielen prvý vlak do NATO, ale aj do Európskej únie.

    Je preto prirodzené, že nielen politici, ale aj publicisti a podnikatelia diskutujú o dôsledkoch, ktoré by pre dnešnú i nasledujúce generácie mohlo znamenať pribrzdenie Slovenska v integračných procesoch. Sú to varovné hlasy, hovoriace o vážnych dôsledkoch pre náš hospodársky rozvoj. Ak sme sa totiž vydali cestou budovania podnikateľskej ekonomiky, ako ju pri návšteve Slovenska nazval náš americký krajan Michael Novak, nevyhnutne potrebujeme oveľa väčší trh, než je náš národný, a potrebujeme mať v ňom svoj priestor, politicky garantovaný spoločenstvom už integrovaných krajín. Ak nenastúpime do integračných prúdov včas, nezachytíme modernizačné trendy ani vo výrobe, ani v rozvoji ľudského potenciálu krajiny, ktorá nesmie stratiť kontakt s civilizačným predvojom. Výrazne by sa tým oslabila možnosť pozdvihnutia kvality života nášho obyvateľstva a tým aj zmysel všetkých zmien uskutočnených pri transformácii spoločnosti a budovaní vlastného štátu. Odsunutie alebo zabrzdenie integrácie Slovenska necháva otvorenú aj otázku zabezpečenia obranyschopnosti krajiny. Zasiahlo by nás to práve v čase, keď sa nový bezpečnostný systém v Európe utvára za účasti postkomunistických krajín.

    Viem, že integrácia do euroatlantických obranných a hospodárskych štruktúr nie je a nebude idylickým príbehom. Každej z postkomunistických krajín prinesie rôzne problémy a namieste je aj otázka zachovania si vlastnej identity. Preto participujúce krajiny očakávajú zmeny v týchto integračných celkoch a zrejme aj my by sme sa radi na nich podieľali po boku ostatných malých krajín, pretože máme s nimi spoločné záujmy. Je teda vecou našej voľby, neváham povedať, že osudovej voľby, či sa budeme s našimi problémami vyrovnávať ako plnoprávny člen integračných štruktúr, alebo budeme s otázkou prežitia zápasiť na periférii integrovanej Európy. Napokon na túto otázku koaličné zoskupenie už odpovedalo v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Preto rôzne vyhlásenia, ktoré spochybňujú nevyhnutnosť našej integrácie a uprednostňujú v každom ohľade pochybnú predstavu neutrality alebo vyžadujú predčasné referendá, nebezpečne poškodzujú dôveryhodnosť programového vyhlásenia vlády a iných proklamácií predstaviteľov štátu. Slovensko ochráni svoje záujmy len vtedy, keď sa koncentrovane a plnou silou začlení do Európskej únie. Alternatívou nie je nijaká tretia či špecifická cesta, najmä ak sa väčšina našich bezprostredných susedov bude tiež integrovať do euroatlantických štruktúr. Bez Európskej únie zostaneme destabilizovanou krajinou ohrozenou priamo vo svojej existenčnej podstate. Navyše musíme pamätať na to, že v súčasnej situácii naša cesta do Európskej únie vedie cez členstvo v NATO.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    kde teda treba hľadať hlavné príčiny pochybností našich zahraničných partnerov o smerovaní Slovenskej republiky? So všetkou naliehavosťou chcem zdôrazniť, že tieto pochybnosti treba vidieť v tom, že sa stále a bezdôvodne odkladá dôsledné a reálne uplatňovanie všeobecne uznávaných demokratických pravidiel v našom vnútropolitickom živote.

  • Vládna koalícia akoby sa zameriavala len na formálno-inštitucionálnu stránku integračného procesu. Stále otáľa s uskutočnením obsahových zmien, čo vyvoláva dojem, akoby sa im chcela vyhnúť alebo ich odložiť na neurčito. Nočné parlamentné rokovanie z 3. na 4. novembra 1994 vrhlo zrejme dlhý tieň na súčasnú politiku vládnej väčšiny. Tento tieň siaha až do dneška a presahuje schopnosť aktérov z neho vystúpiť.

    Preto sa detailnejšie budem zaoberať akútnymi otázkami nášho vnútropolitického života. Nejde mi o účelové vyhľadávanie sporných otázok medzi koalíciou a opozíciou. Moje uvažovanie sa pohybuje v inej rovine. Kladiem vysokú latku nárokov, aby sme sami seba neklamali, že sa už urobilo dosť alebo všetko na dosiahnutie našich štátnych zámerov a na našu akceptáciu v medzinárodnom spoločenstve, do ktorého sa chceme zaradiť.

    Už na tomto mieste chcem pripomenúť, že kritiku výkonu moci a správy vecí verejných nemožno chápať ako spochybnenie legitímnosti alebo legálnosti víťaza volieb vládnuť do konca funkčného obdobia. Moje kritické stanoviská sa opierajú o ústavné právo vyjadrovať sa tak k zahraničnopolitickej orientácii štátu, ako aj k vnútropolitickému dianiu bez toho, aby mi niekto mohol pripisovať zlé úmysly z praktík politického boja. Prejavenie iného názoru a diskusia o ňom sú, ako ste mali možnosť počuť od významných zahraničných hostí, srdcom demokracie.

    S týmto vedomím v písomne predloženej správe podrobnejšie rozoberám niektoré otázky vývoja nášho hospodárstva, problematiku legislatívy a formulujem svoje stanovisko k úvahám o špecifickej slovenskej ceste rozvoja. Pokúsil som sa tiež zhodnotiť reorganizáciu štátnej správy a nové územnosprávne členenie, ako aj vývoj pomerov v oblasti kultúry. Analýza týchto oblastí ma priviedla ku konštatovaniu, že vládna koalícia v nich postupuje dvojznačnými krokmi, ktoré musím hodnotiť ako tiché, ale rastúce odstupovanie od kurzu demokratických premien spoločnosti. To spôsobuje vo vnútropolitickej oblasti rast napätia a nestabilitu. Pre závažnosť vnútropolitických dosahov na integračné ambície nášho štátu a na očakávania našich obyvateľov vkladané do neľahkého procesu spoločenských premien obmedzím ďalšiu časť svojho vystúpenia len na hlavné súvislosti znepokojujúceho vnútropolitického vývinu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládna koalícia má pre všetky prejavy znepokojenia vlastné vysvetlenie, keď tvrdí, že dnešná opozícia sa nevie zmieriť s porážkou vo voľbách. Súdny človek to musí považovať za účelovú interpretáciu, lebo v demokracii sú voľby slobodné a periodické, a preto nikto v nich nič natrvalo ani nezískava, ani nestráca. Pokračujúca zmena kurzu vo vývoji krajiny, uskutočňovaná dokonca v rozpore s jej ústavou a programovým vyhlásením vlády, môže však v konečnom dôsledku zapríčiniť premárnenie historickej šance Slovenska, aby sme ho civilizačne pozdvihli na úroveň dosiahnutú vo vyspelých demokratických krajinách. A to je vážnejší dôvod na prejavy politickej nespokojnosti ako jedny nevyhraté voľby. Sám v tom vidím jednu z hlavných príčin politickej polarizácie spoločnosti, s ktorou si doteraz nevieme dať rady. Zápas o charakter našej demokracie, o obhájenie jej nespochybniteľných princípov a jej hodnotového obsahu považujem za hlavnú črtu súčasného politického života na Slovensku.

    S prihliadnutím na vykonané analýzy a na poznatky, ktorými disponuje veda o prechodoch rozmanitých spoločností súčasného sveta k demokracii, môžeme konštatovať, že na Slovensku sú zakotvené základy demokratického usporiadania, aj keď je to demokracia nekonsolidovaná a najnovšie ohrozovaná dôsledkami politického vývinu, ktorý vládna koalícia sama vyvolala. Ťažko prehliadnuť, že chýba politická vôľa vládnej koalície ďalej prehlbovať demokraciu vo verejnom živote, ba čo viac, niektoré jej piliere vybudované po páde komunistického režimu boli za posledné dva roky citeľne oslabené.

    Pri hodnotení súčasného stavu demokracie u nás vychádzam z faktu, že sa zachováva pluralitný politický systém, ako aj zákonom vymedzená možnosť politických strán zúčastniť sa na regulárnych voľbách. Všetky voľby konané po roku 1989 spĺňali kritériá uznané v demokratickom svete. Boli slobodné a zvolení predstavitelia ľudu zaujali miesta získané procedúrou reprezentácie.

    Posledné kritérium však narušil pokus víťaza volieb v roku 1994 eliminovať z parlamentu poslancov Demokratickej únie. Na tento politický cieľ sa zneužila pôda Národnej rady, keď parlamentná väčšina vytvorila komisiu na preskúmanie právoplatnosti ich zvolenia, ktorej existenciu Ústavný súd Slovenskej republiky neuznal za legitímnu. Zneužitá bola aj polícia, ktorá musela prešetrovať všetky petičné hárky tejto politickej strany, vynaložiac na to nemálo verejných finančných prostriedkov. Vážnym a znepokojujúcim vedľajším efektom tejto policajnej akcie bolo zastrašenie občanov. Ak by politické subjekty mali do svojej súťaže zaťahovať štátne orgány, pošliapal by sa jej slobodný charakter, ako ho výslovne garantuje naša ústava, a ohrozil by sa demokratický poriadok u nás.

    Ďalšou veľmi aktuálnou a veľmi vážnou, doslova hrozivou kauzou sa stalo rozhodnutie vládnej väčšiny zbaviť Františka Gauliedera mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky napriek jeho opakovanému vyhláseniu, že sa mandátu nevzdáva. Celý prípad poslanca Gauliedera je výrečným príkladom rozmáhajúceho sa politického násilia, porušujúceho všetky písané aj nepísané pravidlá demokratického politického života. Strany vládnej koalície v snahe nepripustiť nijaké ústupky vo veciach, za ktoré sú kritizované, rozvíjajú riskantnú špirálu politických krokov, ktorými sa dostávajú do sporu s demokratickou ústavnosťou. Môžu tým vyvolať krízu ústavného zriadenia, ktorej dôsledky ťažko predvídať. Musím to otvorene a priamo povedať skôr, ako sa rozbehnú nekontrolovateľné procesy rozkladu právneho a spoločenského poriadku v našom mladom štáte. Zodpovednosť za takýto hrozivý vnútropolitický vývoj s nenapraviteľnými dôsledkami aj pre medzinárodné postavenie Slovenska padne nevyhnutne na nositeľov politickej moci v štáte.

    Za nemenej vážne ohrozenie základných atribútov demokracie možno považovať aj neústupčivú pozíciu zastávanú koaličnou väčšinou v spore o kontrolu výkonu vládnej moci. Vyradenie opozície z kontrolných a riadiacich orgánov v Národnej rade Slovenskej republiky i v ostatných zložkách štátnej moci znamená porušovanie práv a legitimity oficiálnej parlamentnej opozície, ako sa táto v štandardnej demokracii zvykne označovať. O nej v demokratických krajinách platí - povedané slovami politológa svetového mena -, že je, citujem: "rovnako rozhodujúcim orgánom zvrchovanosti ľudu ako vláda. Potláčať opozíciu znamená potláčať zvrchovanosť ľudu."

  • Ďalším kritériom demokracie je zachovanie slobody prejavu a možnosť alternatívnych zdrojov informácií. V politickom zápase o masmédiá boli porušené všeobecne uznávané demokratické pravidlá. Konkrétne to bola najprv výmena riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a krátko nato aj tlačovej agentúry a verejnoprávnej televízie. Výmeny sa uskutočnili bez konzultácií, bez konkurzov, bez protikandidátov, ktorí by prejavili spôsobilosť vykonávať tieto náročné funkcie. Neboli to teda personálno-odborné, ale stranícko-kádrové zmeny, ktorých cieľom bolo zabezpečiť rozhodujúci vplyv koaličnej vlády v najvýznamnejších elektronických masmédiách. Rada Slovenskej televízie i Rada Slovenského rozhlasu sú jednofarebné. Takáto situácia už existuje tretí rok, a to napriek výhradám medzinárodných inštitúcií a napriek niekoľkonásobným slovným ubezpečeniam koaličných politikov o ochote zmeniť súčasný stav. V spravodajských reláciách Slovenskej televízie sa dokonca vysielajú aj cielené dezinformácie, preukázateľne vyrobené na neprípustnú manipuláciu s verejnou mienkou. Obete týchto dezinformácií už Slovenskú televíziu niekoľkokrát a úspešne žalovali. Aj to podstatne oslabuje dôveru verejnosti v toto masmédium. Stále sa obchádza zásada, že všetky masmédiá by mali odrážať širokú škálu politických názorov. Občania sú dezinformovaní a nie sú schopní slobodne sa orientovať v názorovej ponuke, čím sa porušuje rovnosť súťaže o verejnú mienku. Zodpovední činitelia stále častejšie odmietajú poskytovať novinárom informácie. Tým sa jednoznačne porušuje ústavou garantované právo občanov na informácie. Náprava v týchto veciach sa začína len veľmi váhavo a pomaly.

    Prejavilo sa tiež pôsobenie pák tzv. ekonomickej cenzúry najmä voči súkromným televíznym a rozhlasovým staniciam, ktoré sú celkom pochopiteľne závislé od reklám a sponzoringu. Ak im koaličné kruhy a najnovšie i kapitálové skupiny blízke vláde uzavrú finančné toky, ohrozená je sloboda tvorcov a ich produkcia sa môže stať politicky opatrníckou a služobnícky konformnou. Prostredníctvom ekonomických pák boli sčasti postihnuté aj niektoré naše denníky a časopisy, keď podnikatelia dostali rôznym spôsobom pokyny, kde majú umiestňovať svoje reklamy a kde nie. Vládna moc pomocou fondu Pro Slovakia veľmi neobvyklou formou prispieva na národnostnú tlač. Dotácie idú len do tých periodík, ktoré má ona pod kontrolou.

    Napriek všetkým svojim výhradám musím však konštatovať, že predovšetkým vďaka osobnej statočnosti publicistov, niektorých vydavateľov a prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania sa na Slovensku darí zachovať slobodu prejavu. Funguje duálne vysielanie rozhlasu a televízie, vychádzajú noviny a časopisy, prostredníctvom ktorých obyvateľstvo vyjadruje pluralitné názory, vrátane kritiky všetkých zložiek štátnej moci. Napriek tomu toto všetko nevyvažuje tú skutočnosť, že prostredníctvom verejnoprávnych médií, najmä Slovenskej televízie, má rozhodujúci vplyv na verejnú mienku vládna koalícia. Navyše v porovnaní s uplynulými rokmi sa nedá nevidieť, ako sa zužuje priestor na slobodné šírenie informácií a možnosti na ich získavanie z alternatívnych zdrojov.

    Veľmi významné kritérium dosiahnutého stavu demokracie je rešpektovanie práva občanov združovať sa a vyvíjať činnosť na neštátnom princípe. V posledných rokoch došlo u nás k citeľnej revitalizácii občianskej spoločnosti, a to nielen vznikom početných občianskych združení a spolkov, samosprávnych územných orgánov, ale aj obnovením autonómie cirkví, kultúrnych a vedeckých ustanovizní. Popri štátom presadzovaných vertikálnych vzťahoch sa v spoločnosti rozšírilo uplatňovanie partnerských vzťahov uzatváraných na zmluvnom základe. Oproti totalitnému obdobiu sa dnes otvorene a smelšie artikulujú a obraňujú parciálne záujmy vnútorne diferencovanej verejnosti. Občianska spoločnosť vedie so štátom dialóg, aj keď často nerovný, o navrhovaných riešeniach verejného záujmu.

    Nositeľov starých predstáv o hegemónii strany a štátu táto spontánna aktivita verejnosti veľmi vyľakala. Nevidia v nich žriedlo rozvoja tvorivosti a sebaorganizácie spoločnosti, ale vnášanie chaosu a dokonca ohrozenie štátu nátlakovými skupinami. Preto sme svedkami pokusov na pôde školstva, najnovšie aj na pôde kultúry, ba dokonca aj v oblasti sociálnej pomoci a svojpomoci spútať aktivity občianskej spoločnosti opratami nových zákonných úprav a reštriktívnych predpisov. Takto sa rozhorel veľký spor v prípade zákona o nadáciách. Vrátil som tento zákon parlamentu na opätovné prerokovanie, vychádzajúc okrem iného z toho, že v prijatej podobe odporoval postaveniu nadácií v demokratickej spoločnosti a svojím duchom sa stal brzdou iniciatívnych činností pre všetkých, ktorí v nadáciách bezplatne pracujú a nadácie finančne podporujú. Zákon bol opäť prijatý v rozpore s demokratickými princípmi, ochraňujúcimi slobodné združovanie sa občanov a ich právo hľadať a navrhovať alternatívne riešenia spoločenských problémov.

    Okrem toho tento zákon, podobne ako zákon o vysokých školách a viaceré ďalšie, vrhá tieň na náš štát, lebo vyjadruje nedôveru vládnych predstaviteľov k občanom a k iniciatívam verejnosti. Je prejavom podozrievavosti voči univerzitám, umeleckým združeniam a podobne. Vyskytli sa aj prípady mocenského ovplyvňovania sponzorov, aby určitým nadáciám a združeniam neposkytovali finančnú podporu. Ako sa dozvedám, arogancia miestnych reprezentantov moci zašla až tak ďaleko, že v rezorte štátnej správy pristúpili k zakazovaniu odborových organizácií alebo nútili pracovníkov prestúpiť do narýchlo zriaďovaných tzv. lojálnych odborov.

    Pod heslom dosiahnutia vysokej efektívnosti vládnutia sa terajšia vládna koalícia snaží buď vyradiť z fungovania demokracie živý politický proces, v ktorom sa uskutočňuje kontrola vládnutia, alebo sa pokúša sploštiť demokraciu na jej úzko procedurálny aspekt tým, že vedome obchádza jej hodnotovú substanciu. Je naivné si domýšľať, že najvyšší predstavitelia terajšej vládnej koalície objavili nový, dokonalejší model demokratického spravovania štátu a že demokratická Európa skôr či neskôr bude tento model akceptovať, že nás bude obdivovať za prínos k rozvoju demokracie.

  • Je to veľká ilúzia. Nie je to demokratický svet, ktorý sa musí od nás učiť, ale zatiaľ my od neho. Naši západoeurópski partneri sa nebudú prispôsobovať nám, ale my si musíme osvojiť elementárne demokratické princípy a pravidlá, ak sa skutočne chceme stať členmi Európskej únie a NATO.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    demokratická Európa nechápe demokraciu čisto formálne, neredukuje ju na periodicky sa opakujúci akt volieb. Dejiny Európy dokonca ukazujú, že takéto zjednodušenie je veľmi nebezpečné. Formálny akt volieb bez dostatočne širokého akceptovania demokratických hodnôt umožnil v Nemecku nástup fašizmu a po vojne aj víťazstvo komunistov vo vtedajšom Československu. Povojnová Európa vidí inak aj úlohu politikov. Nechápe ich ako vodcov, ktorí formulujú neomylné proroctvá, ale ako verejných činiteľov hľadajúcich konsenzuálne riešenia. A takisto nechápe parlament ako púhy nástroj na sformovanie sa väčšiny. Vidí v ňom korektne diskutujúci zbor zástupcov ľudu kontrolujúci výkonnú moc, a nie iba hlasovaciu mašinériu.

    Silnejúca občianska spoločnosť a existencia autonómnej verejnej mienky sú tiež dôležitými zárukami pretrvania demokratických základov štátu. Hoci proces ďalšieho prehlbovania demokracie bol po posledných voľbách prakticky zastavený, v našej spoločnosti je dosť síl, ktoré môžu zabrániť skĺznutiu demokracie v našej krajine do akéhosi hybridného politického systému. Problém Slovenska nie je ani v tom, že by sa demokratickej Európe nevedelo otvoriť, veď napríklad takmer všetky významné politické strany - až na výnimku dvoch vládnych politických subjektov - majú v zahraničí svojich stabilných partnerov a sú členmi významných medzinárodných politických zoskupení.

    Moje poznanie pomerov na komunálnej úrovni ma takisto povzbudilo tým, že ľudia v mestách a obciach sa naučili spolupracovať takmer bez ohľadu na politickú príslušnosť. Je len otázkou času, kým sa ich poznanie a skúsenosť premietnu aj do takzvanej vysokej politiky. Čoraz viac našich občanov začína chápať, že demokracia je potrebná aj pre robotníka, roľníka, lekára či podnikateľa, lebo umožňuje brániť záujmy ich profesijnej skupiny. Len jej rozvíjaním možno zamedziť zneužitiu moci, a pokiaľ ide o ľudské práva a slobody, len demokracia nás robí občiansky rovnými.

    Občas dávajú o sebe vedieť vnútropolitické napätia odvíjajúce sa zo spoločného života Slovákov s národnostnými menšinami. Časť zodpovednosti padá na ústredné štátne orgány, najmä v súvislosti s tým, že vláda doteraz nepredložila do parlamentu návrh zákona o jazyku menšín. Na jeho potrebu a význam som dôrazne upozornil pri podpise zákona o štátnom jazyku. Vznikla tak právna medzera, ktorá vytvára situácie napríklad pri sobášoch, krstoch, školských vysvedčeniach a podobne, keď príslušníci národnostných menšín oprávnene pociťujú, že sa im odopiera ústavné právo používať svoj jazyk v úradnom styku. Na druhej strane, požiadavky vyslovované politikmi maďarskej národnostnej menšiny, ako ich verejnosti predstavil maďarsko-maďarský summit v Budapešti, sa na Slovensku so znepokojením vnímajú ako potenciálne ohrozenie štátnej integrity.

  • Ja ich tiež považujem za podlamovanie vzájomnej dôvery medzi obidvoma krajinami. Svoje nádeje na harmonizáciu vzťahov spájam s udomácňovaním demokratickej politickej kultúry na Slovensku, s obnovením korektného dialógu medzi vládou a legitímnymi predstaviteľmi menšín a napĺňaním základnej slovensko-maďarskej zmluvy.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    našu vnútropolitickú realitu dotvárajú, žiaľ, aj iné vážne problémy, ktorých existencia nie je - ako som sa dlhšie domnieval - len epizodická. Týkajú sa fungovania právneho štátu u nás. Za posledného poldruha roka sa verejnosť mohla pri niektorých kauzách presvedčiť, že niekoľkí príslušníci polície a v istých prípadoch aj niektorí prokurátori na čele s generálnym prokurátorom prestali byť strážcami zákona a spravodlivosti a stali sa skôr vykonávateľmi politickej vôle vládnej koalície. Z toho, ako sa tieto kauzy riešili - a ako zdokumentovala jednu z nich aj občianska vyšetrovacia komisia poslanca pána Pittnera - vyplýva, že sa znova vzďaľujeme od stavu uplatňovaného vo vyspelom svete, ktorý je charakterizovaný vládou zákona. U nás opäť začínajú nad všetkým vládnuť ľudia sústreďujúci v rukách politickú moc, a nie právo a zákony, ako to má byť v právnom štáte.

  • Nejde len o to, že poškodzujú časť spoločnosti, čo samo osebe je už nemorálne. V dôsledku takéhoto vývinu sa u nás začína ignorovať skutočnosť, že v zákonoch a pravidlách, ktoré riadia život demokratickej spoločnosti, je akumulovaná ľudská múdrosť a skúsenosť mnohých pokolení. Preto sa moderné demokratické spoločnosti držia vlády zákona a vo veciach spravodlivosti sa prestali spoliehať na výnimočné osobnosti a na ich odolnosť voči pokušeniam moci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súvislosti so súčasnou vnútornou politikou sa musím kriticky vyjadriť na adresu všetkých politických subjektov, a to tak predstaviteľov koalície, ako aj opozície. Vo verejnosti sa rozšíril dojem, že predstavitelia politických subjektov sa neradi zaoberajú každodennými starosťami ľudí. My politici radi používame veľké slová a rozprávame o Európe a integrácii, o demokracii, národe a štáte bez toho, aby sme ich dávali do zreteľnej a zrozumiteľnej súvislosti s každodennými starosťami našich občanov. Sféra veľkej politiky takto stráca kontakt s každodennosťou obyvateľov našej krajiny a v spoločnosti sa šíria skeptické názory nielen na adresu jednotlivých politikov, ale politiky vôbec.

    Našich občanov oprávnene znechucujú aj spôsoby, akými sa u nás vedie politická súťaž. Za posledné dva roky sa prehĺbila nezdravá spoločenská atmosféra a v politickej kultúre došlo skôr k regresu než k vývoju smerom k európskej demokratickej tradícii. Slovenskú politiku dnes formujú ľudia a výbojné skupiny, ktoré neváhajú na svoje politické ciele zneužívať štátne orgány s ich mocenskými prostriedkami a výsostným postavením v spoločnosti. Takáto politika potom zaťažuje náš život stále viac svojimi antidemokratickými deformáciami, ako je porušovanie zákonov, beztrestné páchanie trestných činov, zneužívanie postavenia verejného činiteľa, osočovanie a diskreditovanie oponenta, vytváranie obrazu nepriateľa a vyvolávanie davovej nenávisti k nemu, porušovanie dohovorov a sľubov.

    Dochádza k nebezpečnému prerastaniu politickej moci s hospodárskou a k formovaniu novej štátostrany. Do spoločnosti sa vnášajú stále nové deliace čiary a staronové formy podriadenosti. Politická činnosť postupne stráca svoj kreatívny charakter a čoraz viac sa mení na hrubú kalkuláciu čisto mocenských realít, pričom zo svojho zreteľa vynecháva perspektívne záujmy diferencovanej spoločnosti. Vládna politika v dnešnej podobe si vynucuje a oživuje servilnosť, dvojtvárnosť, službičkovanie a nadbiehanie mocným, otvorene uprednostňuje politických spriaznencov. A naopak, rôznym spôsobom potláča a znevýhodňuje tých, ktorí vyjadrujú kritické alebo s mienkou vlády nekonformné názory.

    Ako sa dozvedám z podaných sťažností, už aj predstavenstvá niektorých akciových spoločností v priemysle nútia svoj manažment pod hrozbou odvolania z funkcie podpisovať prihlášky do vládneho hnutia. S týmto cieľom sa organizuje kampaň na rozšírenie jeho radov, boli stanovené kvóty na jednotlivé prevádzky, ba dokonca sa zneužívajú pracovné porady na neprípustné nátlakové verbovanie podriadených, čo je vlastne vnášaním straníckej politiky na pracoviská. Takéto exemplárne porušovanie ľudských a občianskych práv, už nielen v štátnej správe, ale aj v priemyselných podnikoch, vyvoláva atmosféru neistoty a strachu.

  • Možno teda zhrnúť, že namiesto korektnej politickej súťaže prebieha nemilosrdný politický boj, v ktorom sa uplatňujú rôzne formy násilia, dokonca aj hrubé zastrašovanie fyzickou likvidáciou. Potvrdzujú to výhražné listy a telefonáty verejným činiteľom, výbuchy áut a bômb pred rodinnými domami a ďalšie kriminálne činy. K šíreniu strachu a neistoty, a to nielen medzi verejnými činiteľmi, ale aj medzi širokou verejnosťou, prispievajú tiež nevyšetrené a nepotrestané únosy, vraždy, útoky na poslancov, bombové výbuchy atď. To všetko svedčí o kriminalizácii nášho politického života. Nesmieme sa potom čudovať stále častejšie sa opakujúcim vyhláseniam, že na Slovensku sa nikto nemôže cítiť bezpečne. Všetky tieto hrozivé javy spôsobujú morálny rozklad verejného života, ktorý sme tak ostro kritizovali na novembrových tribúnach v roku 1989. Myslím si, že aj to sú príčiny vyvolávajúce rozpaky nad naším smerovaním do NATO a Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    napokon mi dovoľte, aby som doteraz uvedené poznatky premietol do problematiky vzťahu občana a štátu, ako aj našej štátnej identity. Vyjdem z elementárneho faktu, že aj my na Slovensku sme dedičmi plodov stáročia vedeného zápasu o slobodu pre človeka, a nie pre abstraktnú skupinu. V týchto rokoch si intenzívnejšie uvedomujeme aj vlastný zápas o národnú slobodu a vlastný štát. To čo sme dosiahli, neznamená však automaticky aj zabezpečenie ľudských a občianskych práv a slobôd či zachovanie demokracie. "Národ sám osebe" - ako sa vyjadril počas návštevy pápež Ján Pavol II. - "ešte nemá plnohodnotný život, potrebné je jeho začlenenie do širšieho spoločenstva." Národ nie je formovaný len tým, čo ho odlišuje od iných, ale aj tým, čo ho s inými spája. Túžba našich ľudí patriť do spoločenstva krajín, v ktorých kritériom úspešnosti systému nie je len funkčnosť štátnej moci a jej orgánov, ale uplatňovanie práv a slobôd občanov, je prirodzená. Po roku 1989 sa naši ľudia necítia byť len daňovými poplatníkmi, ktorí chodia poslušne k urnám, ale rozvíjajú svoje občianstvo tým, že dozrievajú, uvedomujú si svoje práva a slobody a čoraz častejšie sa ich dožadujú. Zaujímajú sa nielen o plnenie vládnych programov, ale aj o to, čo sa za tými programami skrýva. Kladú si otázky, či a čo robí štát pre každého občana, pre každú skupinu občanov, či je štát spravodlivý a či sa prijatými zákonmi neposilňuje moc štátu a jeho inštitúcií na úkor slobody občana.

    Keby sme sa my predstavitelia štátu, politických a verejných inštitúcií pozorne a s pokorou započúvali do hlasu našich občanov, vypočuli by sme si veľa kritiky. Značná časť občanov sa oprávnene cíti podvedená dlhopisovou privatizáciou a okrádaná, keď vidí, že stámiliardový štátny majetok sa rozdáva ľuďom blízkym vládnym stranám. Občania pozorujú, ako sú v daňovej oblasti uprednostňovaní veľkopodnikatelia. Vidia, že územnosprávne členenie krajiny sa robí podľa sympatií k mestám a regiónom, že napríklad niektoré mestá dostávajú zvýšené dotácie na dopravu, kým v iných mestách jej doslova hrozí zrútenie. Vidia, že vysokí štátni činitelia zákony nerešpektujú. Na vlastnej koži pociťujú, že keď sa priženie živelná pohroma, postihnutí sa pomoci štátu dočkajú s nehoráznym oneskorením. Občania s nevôľou zaznamenávajú, že niektorí predstavitelia štátu vulgárnosť už ani nezakrývajú, že jedno ministerstvo predáva obilie bez ohľadu na potravinovú bezpečnosť krajiny a iné zostavuje čierne listiny nepohodlných umeleckých tvorcov atď. Mnohí občania pod tlakom privatizačných realít a z pocitu bezmocnosti stratili vieru, že štát je spravodlivý. Rodiny s malými deťmi sa ponosujú, že štát nedoceňuje mladých ľudí a problémy ich životného štartu, čo sa už aj odráža na zhoršujúcich sa demografických ukazovateľoch. Pripomeňme si v tejto súvislosti neustále klesajúcu pôrodnosť. Mnohí ľudia, často iniciatívni a plní chuti pracovať, si ťažkajú, že sa zmenšujú možnosti udržať si doterajšiu životnú úroveň na základe poctivej práce, že sa nedoceňuje profesionalita, ale lojalita k politickým stranám a predovšetkým k dominujúcemu vládnemu hnutiu. Stále hlasnejšie sa ozýva, že korupčné kriminálne praktiky prenikajú do praxe najrôznejších štátnych orgánov. Viackrát na to upozornil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Politika vládnej moci vtláča tomuto štátu veľmi nelichotivú charakteristiku, že je ponajprv domovom pre privilegovaných straníkov a až potom pre ostatných občanov. To všetko neprispieva k pestovaniu hrdosti na vlastný štát.

    Za posledné dva roky sa objavili nebezpečné tendencie, ktoré bežný občan zavalený existenčnými starosťami hneď nepostrehne. V mnohých oblastiach života sa rozšírila etatizácia, štát zasahuje aj tam, kde by postačilo samosprávne riešenie vecí, znova sa nám vracia centralizmus rozhodovania, aj keď sa niektoré kompetencie opticky presúvajú z Bratislavy do krajov a okresov. Aj naďalej totiž ide o štátnych úradníkov závislých od ústredných orgánov. Rozmáha sa dirigizmus, a čo je obzvlášť smutné, aj arogancia štátnych úradníkov. Postupnými zmenami nášho právneho poriadku a mechanizmov štátneho riadenia sa krok za krokom vytvára systém spoločenských vzťahov založený na závislosti jednotlivého občana a celých skupín obyvateľstva, ako aj samosprávnych orgánov od vládnej moci. Jej predstavitelia sa týmto spôsobom chcú vyhnúť riziku skutočne slobodnej a rovnej politickej súťaže a zabezpečiť si dlhotrvajúcu domináciu a vplyv na spoločnosť neprípustným zneužívaním terajších mocenských pozícií.

    Takýto systém vzťahov, vydávaný dokonca za integrovanie spoločnosti, každodenne núti občanov k nedobrovoľným ústupkom moci, k tomu, aby prižmurovali oči nad zneužívaním štátu na osobný prospech mocných. Odzbrojuje ich kritickosť a posilňuje v nich tie tradičné črty poddajnosti a prispôsobovania sa, ktoré sa zrodili v dlhom období nadvlády cudzieho panstva. Pod vplyvom tohto nenápadne, ale rýchlo vyrastajúceho systému vzťahov mocenskej, politickej a finančnej závislosti mnohí občania nadobudli skľučujúcu skúsenosť, že sa vytratila možnosť dovolať sa pravdy. Dospeli k presvedčeniu, že na Slovensko sa zasa vracia vláda privilegovaných, ktorí pyšne panujú nad občanmi, nehľadiac na ich životne dôležité záujmy a zachovanie spravodlivosti v štáte. V konečnom súčte všetko ide na úkor morálneho zdravia spoločnosti, na úkor dôstojného vzťahu štátu k občanom, v ktorom sú partnerstvo a povinnosť im slúžiť postupne vytláčané a nahrádzané vládou nad nimi. Aj to vedie k demoralizácii určitej časti občanov.

    Do úvahy treba vziať aj vzájomné vzťahy a spoluprácu vrcholných orgánov štátnej moci, ktoré nás svojou úrovňou a spôsobmi praktizovanými od volieb roku 1994 dehonestujú pred zahraničím. Takýto dosah na prestíž krajiny mali, bohužiaľ, aj neústavné kroky parlamentnej väčšiny a vlády, keď sa pokúsili vysloviť nedôveru hlave štátu a vynútiť si moje odstúpenie. Podľa ústavy nie je to v ich kompetencii, takže išlo len o svojvoľnú demonštráciu politickej sily a zneužitie pôdy ústavných orgánov na stranícke účely, čo vážne poškodilo povesť Slovenska v zahraničí. Sem patrí aj zastrašovanie nižších orgánov štátnej moci, riaditeľov štátnych alebo aj sprivatizovaných podnikov a dokonca občanov, aby sa neodvážili kontaktovať sa so mnou, napríklad pri mojich návštevách v regiónoch a pri iných spoločenských podujatiach. Po tom, čo sa podarilo vyradiť opozíciu z mechanizmov štátnej moci, rozvinula sa paralelná línia mocenských hier s cieľom zlomiť alebo aspoň izolovať nezávislého prezidenta. A keďže doterajšie diskreditačné úsilie neprinieslo očakávaný úspech, stále sa vymýšľajú nové škandalizujúce úskoky, doslova otravujúce ovzdušie v celej krajine. Čelil som a čelím im s trpezlivosťou a s vierou, že pravda a zdravý rozum zvíťazia.

  • Moje opakované návrhy na zmierenie, ponuka obnoviť riadnu komunikáciu medzi ústavnými činiteľmi, ako viete, neuspeli. Ponechávam na našich občanov, aby posúdili, či sú tieto pomery osožné pre mladý samostatný štát, či takéto spôsoby správania sa voči hlave štátu zodpovedajú vyspelej kultúre nášho obyvateľstva a elementárnym pravidlám slušnosti a či si teda zasluhujú ich podporu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ak sa obyvatelia našej krajiny nebudú správať ako sebavedomí občania, rozplynie sa šanca, že sa naučíme efektívne využívať politickú slobodu, že využijeme možnosť kontrolovať štátnu moc, čo nám po novembri 1989 umožnila znovuzískaná demokracia. Náš štát musíme rozvíjať tak, aby sa občania mali s čím identifikovať, aby k nim obracal svoju prívetivú tvár, aby pribúdali dôvody, prečo ho považujú za svoj a nenahraditeľný. A tak sa ocitáme pri dôležitej otázke štátnej identity, ktorú naša verejnosť začína už nastoľovať. Vážne sa však tomuto problému na úrovni vedenia štátu doposiaľ nikto nevenuje. Pretože tento problém sa nedá riešiť z rečníckej tribúny, môžem len v krátkosti načrtnúť svoju predstavu o ňom.

    Štátna identita by svojím obsahom mala smerovať dopredu, do budúcnosti a neupínať sa pasívne len na minulosť. Mala by byť zmysluplným premostením našej národnej histórie s aktuálnymi štátnymi záujmami a s cieľmi v budúcnosti. Z minulosti musíme prevziať jednoznačné posolstvá, ktoré môžu slúžiť ako kritérium pre dnešok a projektovanie budúcnosti. Vidím ich v kultúrnych a kresťanských tradíciách nášho národa a celého stredoeurópskeho regiónu, v uprednostňovaní zmierlivých riešení spoločenských problémov našimi predkami, ako aj v demokratickej tradícii spojenej s politickým zápasom našich predkov v minulom a tomto storočí, v odpore voči totalitnému režimu za druhej svetovej vojny a v rokoch komunistického režimu, v zmysle pre sociálnu spravodlivosť, ľudskosť a solidaritu.

  • Pán prezident, nerád to robím, dovoľte mi, ale musím vás prerušiť. Minister vnútra telefonoval, že o 12.30 hodine tu má vybuchnúť bomba. Myslím si, že je to provokácia, pokračujme ďalej.

  • Takéto posolstvo môžeme nájsť aj v rešpektovaní pluralitného charakteru kultúry nášho bezprostredného geopolitického priestoru, vo vysokej vzdelanosti našich obyvateľov a hoci aj v našej tradičnej pohostinnosti.

    V štátnej identite by sa mali zrkadliť výrazné charakteristiky nášho verejného života, jedinečnosť a súčasne zabezpečené postavenie nášho štátu, aby bol atraktívny pre svojich občanov, budil v nich pocit istoty, ale aj hrdosti. Organickou súčasťou našej štátnej identity by malo byť Slovensko ako občianske spoločenstvo zjednotené v základných hodnotách a cieľoch, bohaté na črty modernosti, demokratickosti i mnohotvárne národné atribúty, ako je duch solidarity a súčasne tolerantnosti k náboženským, etnickým aj politickým rozdielom. Patrí sem aj predstava o občanovi, ktorý má prístup k vzdelaniu a sebarozvoju, vo svojom štáte sa cíti bezpečný a súčasne suverénny vo svojom počínaní, ktoré nemá byť obmedzované vynútenou lojalitou ku ktorémukoľvek vládnucemu politickému subjektu. Štát má byť občanovým partnerom pri riešení zložitých životných situácií, a nie jeho necitlivým vládcom. Pod jeho ochranou sa ctí zákon a jeho pričinením krajina nadväzuje priateľské a živé kontakty s blízkymi aj vzdialenými krajinami. Vysoká hospodárska a kultúrna úroveň, ako aj priaznivé medzinárodné postavenie krajiny upevňujú dôveru občanov vo svoju vlasť. Pápež Ján Pavol II. v príhovore k slovenským biskupom a pútnikom v Ríme 9. novembra 1996 povedal: "Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií." Koniec citátu. Predstavu o štátnej identite treba ďalej rozvíjať a skúmať, no predovšetkým uplatňovať v reálnom živote hodnoty predstavujúce duchovné bohatstvo slovenského národa a celej našej krajiny.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    jedným z odhalených tajomstiev súčasného Slovenska, aby som na záver parafrázoval citovaného diplomata, je sebaprebúdzanie našich občanov. Mnohí z nich už dospeli k poznaniu našej spoločenskej a politickej reality. Dospeli k poznaniu našich politikov, naučili sa rozlišovať, kto a kam ich vedie, kto im hovorí pravdu, kto je voči nim úprimný a naozaj si ich váži. Súčasne spoznávajú cenu svojho hlasu pri voľbách a váhu svojej angažovanosti v každodennom živote. Vedia, že duch slobody objal celú Európu a že Slovensko nesmie v nej ostať pod nijakou zámienkou izolovaným ostrovom. Aj to ma napĺňa nádejou pri pohľade do budúcnosti našej krajiny, našej demokratickej Slovenskej republiky.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som na záver zaželal vám, vašim rodinám a všetkým občanom požehnané, radostné a pokojné vianočné sviatky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu prezidentovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do 14.00 hodiny bude prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenej schôdzi d v a d s i a - t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov.

    Pán Mikloško sa hlási s faktickou poznámkou, chce prečítať niečo, čo som údajne povedal do rozhlasu.

  • Pán predseda, jednak preto, že formálne prvý bod, o ktorom sme rokovali dopoludnia, nebol uzavretý, dovoľte, aby som prečítal toto:

    Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 11. 12. 1996 poukázalo na dva závažné znaky súčasného stavu slovenskej spoločnosti.

    Po prvé, vládna koalícia, t. j. vláda Slovenskej republiky a poslanci za vládne zoskupenie, s výnimkou niekoľkých poslancov Združenia robotníkov Slovenska, si už tak hlboko osvojili spôsob totalitného myslenia, že nie sú vôbec schopní vypočuť kritický pohľad na svoj spôsob vládnutia. Slovensko je asi jediná krajina na svete, kde počas vystúpenia hlavy štátu poslanci vládnej koalície, ktorí navyše hovoria, že sú proslovenskí, reagujú tak úboho, že opustia rokovaciu sálu. Po druhé, vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, ktoré sa opieralo o skúsenosť obyvateľov tejto krajiny, vari s výnimkou niektorých vyvolených z vládnej koalície, ukázalo na krajne kritickú situáciu, ktorá nastala v Slovenskej republike. Kritickú, čo sa týka stavu demokracie, právneho štátu, bezpečnosti tých, ktorí verejne vyjadrujú svoj nesúhlas s politikou vlády, a čo sa týka tiež materiálneho a sociálneho postavenia väčšiny občanov.

    Kresťanskodemokratické hnutie - a to je vyhlásenie nášho klubu, čo tu čítam - znovu vyhlasuje, že Slovensko patrí všetkým občanom tejto krajiny, že odmietame deliť obyvateľov na tzv. dobrých a zlých Slovákov, čo má vo väčšine prípadov len zastierať to podstatné v tejto krajine, totiž veľké rozdávanie a rozkrádanie národného majetku hŕstke verných a vyvolených.

    Ďakujem.

  • Takže budeme pokračovať.

    Návrh, ktorý som prečítal, ste dostali ako tlač 530 a spoločnú správu výborov ako tlač 530a.

  • Hlas zo sály.

  • Pardon, najskôr pán podpredseda Húska, a potom to dokončíme. Ďakujem za upozornenie.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som vysvetliť našu neprítomnosť. Samozrejme, že s takým videním stavu republiky, aký predstavuje pán prezident, nemôžeme súhlasiť a nesúhlasíme, ale práve preto, aby sme zachovali slušný spôsob správania sa, aby sme tu nepredvádzali buchot, pokriky a protesty proti takémuto videniu, sme zvolili takú cestu, akú sme zvolili. Je to práve v záujme dobrej klímy a aby sa nezhoršovali spôsoby vzájomného prejavovania svojich názorov, aby sa udržali prejavy na rozumnej úrovni.

  • Pán predseda, pokiaľ si poslanci za vládne strany zvolili odchod, prosím. Ale mňa by zaujímalo, keby vysvetlili funkcionári tohto parlamentu, to znamená podpredsedovia, medzi nimi aj pán podpredseda Húska, prečo on odišiel, keď vystupoval prezident republiky. Ja si myslím, že na to máme právo, pretože ako funkcionár tohto parlamentu vy, pán predseda, podpredsedovia, koniec koncov by sa to malo týkať aj predsedov výborov, ale, prosím, zatiaľ zostanem pri podpredsedoch parlamentu, nie sú funkcionármi strany, sú funkcionármi tohto parlamentu, a preto máme právo, aby nám dali vysvetlenie, prečo odišli a čo sú to za spôsoby.

  • Pán poslanec, máme iný program, nebudeme teraz hovoriť o týchto veciach. Dali ste výzvu, môže sa odpovedať vo výboroch, písomne, ale teraz máme iný program.

  • Poznám vaše písomné odpovede tak, že sú smiešne, preto sa nespolieham na písomné odpovede.

  • Chcem vám oznámiť, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za upozornenie, pani poslankyňa, mali sme prerokúvať bod 19 s tým, že navrhovatelia navrhujú stiahnuť ho z tohto rokovania. Musím dať o tom hlasovať, keďže sme to schválili v rámci programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že súhlasíme so stiahnutím bodu číslo 19 z rokovania tejto schôdze. Ide o tlač 331.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovalo 5 poslancov.

    71 poslancov odsúhlasilo návrh predkladateľov a tento bod sme z tejto schôdze vyradili.

    Môžeme pristúpiť k d v a d s i a t e m u bodu, ktorým je, ako som oznámil

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov.

    Vládny návrh máte ako tlač 530 a správu výborov ako tlač 530a.

    Z poverenia vlády návrh prednesie pani ministerka Keltošová.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov sa predkladá na rokovanie Národnej rady po schválení vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 735 z 29. októbra 1996.

    Predloženým návrhom sa upravujú dôchodky priznané v roku 1997 tak, aby neboli nižšie ako dôchodky priznané pred 1. januárom 1997. Vo vzťahu k rastu životných nákladov sa navrhuje zvýšiť suma pohrebného z 1000 Sk na 2000 Sk a v nadväznosti na toto zvýšenie sa zároveň navrhuje zvýšiť aj suma pohrebného pri úmrtí rodinného príslušníka v závislosti od jeho veku.

    Navrhuje sa tiež upraviť vymeriavací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Upravuje sa možnosť výkonu zamestnania po dobu 180 kalendárnych dní v kalendárnom roku s výnimkou výkonu vybraného zamestnania v baníctve niektorých baníkov, ktorým sa mimoriadne poskytuje starobný dôchodok.

    Opätovne sa navrhuje predĺženie vykazovania zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórii a v I. a II. kategórii funkcií do 31. decembra 1997 na účely dôchodkového zabezpečenia.

    Odporúčam Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne aj ja, pani ministerka.

    Spoločná spravodajkyňa výborov je pani poslankyňa Aibeková. Prosím, aby predložila správu z rokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1242 zo dňa 4. novembra 1996 na prerokovanie do 28. novembra 1996 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Všetky uvedené výbory prerokovali predložený návrh v lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok. Ostatné určené výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schválenie predloženého návrh s pripomienkou, ktorá je uvedená v spoločnej správe pod bodom 1. Odporúčam túto pripomienku schváliť. Viac pripomienok v spoločnej správe nie je.

    To je všetko zo spoločnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni.

    Páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som zatiaľ nedostal. Hlási sa pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda Národnej rady, pani ministerka, dámy a páni,

    chcem sa vyjadriť nie k úprave dôchodkov v roku 1997, ale k zmene niektorých predpisov, ktoré sú súčasťou tohto vládneho návrhu zákona.

    Už piatykrát ideme na Slovensku opätovne predlžovať pracovné kategórie alebo predlžujeme vykazovanie pracovných kategórií. Pani ministerka to robí štvrtýkrát. Pred rokom ako ministerka, pred dvoma rokmi ako poslankyňa. Keďže ide vlastne o ten istý návrh, ku ktorému chýbajú aj v dôvodovej správe dôvody, prečo vláda pristupuje k tomuto kroku, dovoľte, aby som zopakoval niektoré argumenty, ktoré možno už v tejto sále odzneli.

    Čo sú pracovné kategórie? Hovorím to práve preto, lebo si myslím, že od vlády, ktorá hovorí o tom, že realizuje sociálnu reformu, že tá sa v roku 1994 zastavila, práve od tejto vlády by som čakal, že svoje slová podloží aj konkrétnymi legislatívnymi krokmi. Práve tento je v rozpore s tým, že táto vláda realizuje sociálnu reformu. Pracovné kategórie totiž zaťažujú systém dôchodkového zabezpečenia v súčasnosti aj do budúcnosti veľkým bremenom, stovkami miliónov korún, ktoré v systéme dôchodkového zabezpečenia nie sú.

    Hovorím to práve preto, lebo sme schválili zákon o štátnom rozpočte, v ktorom sme zasa hrubo zasiahli do veľmi priaznivej bilancie Sociálnej poisťovne. Táto Sociálna poisťovňa ku koncu roka by mala mať prebytok 8,5 miliardy korún. Myslím si, že je to dobrý základ na to, aby bolo možné napríklad realizovať zákon o sociálnom poistení. Ale tým, že ste v zákone o štátnom rozpočte schválili zmenu platenia alebo prispievania štátu za zákonom predpísaný okruh osôb z 55 % minimálnej mzdy na 10 % z minimálnej mzdy, má to taký dosah na Sociálnu poisťovňu, že ešte na budúci rok bude prebytková, aj v roku 1998 bude prebytková, ale v roku 1999 pri terajšom spôsobe prispievania nielen zo strany štátu, ale aj poistencov a zamestnávateľov, bude v základnom fonde tak nemocenského i dôchodkového poistenia deficit 1 miliarda korún. To znamená, že vlastne Sociálna poisťovňa v tomto roku nebude mať ani na valorizovanie dôchodkov z dôvodu rastu miezd, teda nebude mať na to vytvorené žiadne zdroje.

    Práve pracovné kategórie sú jednou z rezerv, ktorými by sme mohli aspoň čiastočne šetriť alebo neplytvať s prostriedkami Sociálnej poisťovne. Upozorňujem, že nie je to nespravodlivé voči tým, ktorým pracovné kategórie boli doteraz vykazované. Všetky nároky oprávneným osobám sa zachovávajú do roku 2021, to znamená ešte 25 rokov tí, ktorí boli zaradení vo výhodnejších pracovných kategóriách, neprídu o svoje nároky. Je pravda, že o tých 25 rokov už na tieto zvýhodnené dôchodky nebudete prispievať len vy, ale možno aj vaše vnúčatá. Pani ministerka vo výbore pre financie, rozpočet a menu povedala, že nie je ich toľko, je ich asi 5 % z celkovo priznaných dôchodkov. Pri mojich odhadoch ide možno o 700 miliónov, možno o 800 miliónov korún ročne. Ja si myslím, že je to na jednej strane veľká suma, ktorú by sme mohli ušetriť vo Fonde dôchodkového zabezpečenia a ktorá by mohla byť jedným z predpokladov, že tento fond sa nedostane do deficitu.

    Môj pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý. Všetky body v článku II okrem bodu 9 vypustiť.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka práve toho článku II a bodu 9, ktorý hovorí o zvýšení pohrebného z 1 000 na 2 000 korún. Dámy a páni, v tomto bode sa hovorí o zvyšovaní pohrebného z 1 000 na 2 000 korún. Neviem, či sa vám na Slovensku podarí zohnať rakvu alebo truhlu za 2 000 korún. Iste, nie je to účel, je to príspevok. Ale tento príspevok už 40 rokov na Slovensku je 1 000 korún. Ak sme takí solidárni alebo takí rozšafní a nechýbajú nám stovky miliónov trebárs na priznávanie týchto zvýhodnených pracovných kategórií, tak si myslím, že tých 60 miliónov, ktoré by znamenali dosah pri zvýšení z 1 000 na 3 000 korún, by nebolo nesociálnym gestom. Čiže môj druhý pozmeňujúci návrh je, aby v bode 9 v článku II sa zmenilo číslo 2 000 na 3 000.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Nikto sa nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Áno.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som v stručnosti reagovala na výhrady, ktoré tu predniesol pán poslanec. Ako správne uviedol, Sociálna poisťovňa v budúcom roku aj v roku 1998 bude mať zdroje na zvyšovanie dôchodkov, aj na valorizáciu nemocenských dávok. Čiže ani v budúcom roku, a už vôbec nie v roku 1998 nemusíte mať obavy o to, že by sa rezervné fondy obidvoch zdrojov financovania zo Sociálnej poisťovne vyčerpali, pretože takisto ako správne pán Brocka povedal, terajší spôsob prispievania je taký, aký je na rok 1997. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 1998 môžete navrhnúť iný spôsob prispievania. No a tá vláda, ktorá príde po voľbách v roku 1998, môže zvoliť zase iný spôsob prispievania. Čiže tak, ako ste správne uviedli, pán poslanec, áno, na budúci rok budú zdroje aj na valorizáciu dôchodkov, aj dávok nemocenského poistenia. Takisto v roku 1998. Preto si myslím, že druhá časť vášho vystúpenia, kde hovoríte, že nebudú zdroje na zvýšenie dôchodkov, je protirečivá k tomu, čo ste povedali v úvode.

    Pokiaľ ide o valorizáciu, resp. o zachovanie dôchodkových kategórií I. a II. pracovnej kategórie a v kategórii funkcií do 31. decembra 1997, chcem uviesť to, čo som už uviedla aj vo výbore, že poberatelia dôchodkov v I. kategórii z celkového počtu 780 tisíc starobných dôchodcov tvoria 1,3 % dôchodcov baníkov. Myslím si, že netreba ani kalkulačku, aby ste si vypočítali, koľko baníkov bude v I. kategórii aj po ďalší rok, prípadne ďalšie roky poberať dôchodok. A v II. kategórii je to 3,3 %. Myslím si, že by bolo dobré, keby toto bolo v priamom prenose, aby voliči KDH z radov baníkov a kresťanských odborov si vypočuli, aké je stanovisko voči týmto ľuďom, ktorí ponechali kus života a zdravia v hlbinných baniach a v uránových baniach, pretože o týchto ľuďoch hovoríme, v I. kategórii to nie sú pracovníci z povrchu. Vzhľadom na to, že počty, znovu opakujem, tvoria 1,3 % v I. kategórii a 3,3 % v II. kategórii, neviem, ako ste prišli, pán poslanec, k záveru, že ide o 700 až 800 miliónov, ak dnes je priemerný dôchodok je 3 200 korún, pri percentách 1,3 a 3,3 z počtu 780 tisíc dôchodcov krát 3 270 korún, prípadne vyššie dôchodky, nejde o stámilióny korún.

    Aj keby išlo o stámilióny korún, ako vy hovoríte, ale nie je to tak, je to otázka politického rozhodnutia a ekonomickej situácie vo fondoch a v zdrojoch financovania. Čiže nemyslím si, že predĺžením o jeden rok Sociálna poisťovňa alebo jej fondy prídu na mizinu. Ide o to, že títo ľudia, musím to povedať veľmi tvrdo, majú oveľa kratší priemerný vek dožitia, čiže aj užitia dôchodku, ako je priemerný vek slovenského občana dnes. Podľa našich informácií baníci z hlbinných a uránových baní sa dožívajú v priemere 60-61 rokov. Je to na vás a na vašom sociálnom cítení, či budete takto ďalej vystupovať, pretože pokiaľ nezačnú fungovať naplno doplnkové dôchodkové poisťovne, kde by si mohli zabezpečiť svoju starobu aj iným spôsobom, myslím si, že tento prístup nie je sociálny.

    Zvyšovanie príspevku na pohrebné bolo témou vo všetkých výboroch. Tu správne hovoríte, že štát dáva príspevok. Dáva ho tak, aby to už bolo pre úplnosť povedané, všetkým občanom, resp. ich pozostalým plošne, bez testovania príjmov. V sociálnej oblasti je to dosť nezvyklý postup, aby sa príspevok štátu dával bez testovania príjmov a majetku občana, a napriek tomu to štát robí. Ja si myslím, že v roku 1994 za 9 mesiacov ste mali dosť času na to, aby ste to zvýšili aj o 5 tisíc korún, ale vy ste to nezvýšili ani o 1 000 korún. Takže ak hovoríme o príspevku štátu, tak je to skutočne príspevok štátu všetkým občanom, pretože štát týmto svojím gestom vyjadruje úctu zosnulým, znovu opakujem, bez testovania príjmov. Tak ako je príspevok pri narodení dieťaťa bez testovania príjmov všetkým deťom, ktoré prichádzajú na svet, takisto aj príspevok na pohrebné je znova gestom štátu. Sú štáty aj s vyspelejšími ekonomikami, kde tieto príspevky nedávajú vôbec. Nechcem sa s nimi merať, ale toto sú fakty.

    Na záver by som povedala, že pracovné kategórie predlžujeme do 31. 12. 1997. Toto je návrh. A pohrebné, ktoré navrhujeme zvýšiť, dá sa vyčísliť okrúhlou sumou 1 000 korún, ale môžeme pripustiť, že bolo zvýšené o 100 %. Áno, máte pravdu, po 40 rokoch bolo zvýšené. Len nezabudnite, že ho zvýšila Mečiarova vláda.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka. Pardon, je po rozprave.

    Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť. Prosím, pani poslankyňa.

  • K vystúpeniu pána poslanca Brocku zaujala stanovisko pani ministerka, takže by som sa mohla iba opakovať, ale chcem povedať pánu poslancovi, že jeho druhý pozmeňujúci návrh je zmätený, pretože navrhoval zmenu iba v článku II bodu 9, pričom bod zvýšenie pohrebného sa dotýka článku III bodov 1 a 2 a článku IV. Takže ešte navyše tento návrh nebol dopracovaný tak, ako by mal byť. Myslím si, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán predseda.

  • Prosím, pristúpme k hlasovaniu najskôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • V spoločnej správe bol iba jeden bod, ktorý má legislatívno-technický charakter a odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Pani poslankyňa ho navrhuje prijať. Je to jediný bod v spoločnej správe, ktorý navrhuje úpravu alebo zmenu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tento pozmeňujúci návrh.

  • V rozprave odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Obidva podal pán poslanec Brocka. Prvý sa týka článku II, ktorý navrhuje okrem bodu 9 vypustiť. Neodporúčam ho prijať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pánu poslanca Brocku. Pani poslankyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme tento bod neprijali.

  • V druhom návrhu navrhoval v článku II bod 9 zmeniť sumu 2 000 na sumu 3 000 korún. Už vzhľadom na dôvody, ktoré povedala pani ministerka, aj tým, že tento návrh je nekompletný a je to len jedna zmena, tak ho tiež neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Brocku s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

  • Tým boli vyčerpané všetky návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, aj ktoré odzneli v rozprave. Môžeme prejsť k hlasovaniu o zákone ako celku.

  • Takže podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady budeme hlasovať o zákone ako celku aj s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Prosím, hlasujme. Spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uvedený návrh.

    Ďakujem vám spolu s pani spravodajkyňou.

  • Pani ministerka Keltošová položila otázku, že nevie, ako som si to vypočítal. Ja som to vlastne už raz povedal, ak bude mať záujem, tak jej to v prestávke vysvetlím.

  • Pán poslanec, už sme ten bod skončili. Ďakujem.

    Pán poslanec Kňažko.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, chcel by som ťa len požiadať o krátke vysvetlenie. Tesne predtým, ako prišiel pán prezident, si sa naklonil k podpredsedovi Húskovi a povedal si: "Zober to za mňa Gusto, ma tam volajú k tomu starému chujovi." To je citát. Keby si, prosím ťa, vysvetlil, koho si tým myslel. Či toho "starého", o ktorom hovorili Hudek s Lexom, alebo máte takých vo vašom hnutí viac. Je to zrozumiteľne nahrané a ja ťa žiadam, aby si nám vysvetlil, koho považuješ za "toho starého chuja". Opäť som ťa citoval.

  • Ja som to dobre počul. Pán poslanec, dal som si to prehrať. Nie je to vôbec zrozumiteľné a je to jednoznačné, môžeš sa pozrieť na zápis, kto tam bol, nepovedal by som "volajú ma", lebo ma volali k niekomu inému, kto tam bol. A keby som bol povedal na toho, na koho ty myslíš, tak by som povedal, "idem preňho", lebo som išiel preňho. Ale to bolo predtým. Takže to je moje vysvetlenie.

    A nebolo "chuja", ale bolo to "ujova".

  • Smiech v sále.

  • Áno. Takže daj si to prehrať. Takže daj si prehrať ešte raz tú pásku.

    Pán podpredseda Andel.

  • Priatelia, ja som mal priviesť pána prezidenta do našej snemovne. Skutočne, ja som sa postavil, myslel som, že pán prezident je už tu a že treba preň ísť.

    Potvrdzujem slová pána predsedu, skutočne sa nehovorilo o pánu prezidentovi. Pre Boha živého, čo tuná splietame? Bol som pritom, som svedok a som vždy ochotný to dosvedčiť.

  • Možno keby tam bol niekto iný, tak by som to povedal.

    Pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada, vážení kolegovia,

    ja by som chcel naozaj veľmi poprosiť, aby sme si uvedomili, že sme dospelí ľudia, že sme nejakí zodpovední ústavní činitelia, že nie sme v súkromí a že nás počúva aj mládež a deti.

    Ďakujem.

  • Ale, pani poslankyňa, dopredu bolo dohodnuté, že po pána prezidenta ide pán podpredseda Andel. Ja som vôbec poňho nemal ísť, ani som nešiel.

    Budeme pokračovať d v a d s i a t y m p r v ý m bodom. Je to

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 285/1995 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 528 a spoločnú správu výborov ako tlač 528a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh odôvodní pani ministerka Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh novely zákona o sociálnom fonde predkladá vláda na základe záväzku, ktorý jej vyplynul z Generálnej dohody na rok 1996.

    Sociálny fond upravený zákonom Národnej rady číslo 152/1994 o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je významným nástrojom realizácie podnikovej sociálnej politiky a hlavným zdrojom jej financovania. V roku 1994 bol novelizovaný zákonom číslo 280/1995, ktorý bol Národnou radou schválený s cieľom kompenzácie cestovného v dôsledku zrušenia zliav na cestovnom.

    V predloženom návrhu zákona sa navrhuje zásadne zmeniť prístup k použitiu sociálneho fondu, a to tak, že sa ponecháva dojednanie účelu použitia sociálneho fondu na sociálnych partnerov, t. j. na zamestnávateľa a odborovú organizáciu, prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. V záujme zamedzenia zneužitia účelu zákona sa aj naďalej ponecháva účelové vymedzenie použitia sociálneho fondu u zamestnávateľov, kde z rozmanitých dôvodov nedošlo k uzavretiu kolektívnej zmluvy.

    U zamestnávateľov, ktorí budú tvorbu a použitie sociálneho fondu dojednávať formou kolektívneho vyjednávania, sa navrhuje povinná tvorba prídelu do sociálneho fondu vo výške 0,6 - 1 % zo stanoveného základu. Ak sa dojedná v kolektívnej zmluve aj ďalšia tvorba sociálneho fondu, možno ju dojednať, maximálne však do výšky 0,5 % stanoveného základu. Zamestnávateľom, ktorí vytvoria sociálny fond podľa uvedených pravidiel a zároveň dohodnú v kolektívnej zmluve rozsah a celkovú výšku sociálneho fondu, je daná možnosť rozšírenia okruhu poberateľov na dôchodcov, bývalých zamestnancov, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, a na rodinných príslušníkov zamestnanca. Zároveň dohodnú v kolektívnej zmluve konkrétne použitie sociálneho fondu podľa konkrétnych potrieb organizácií. Predpokladá sa, že v rámci týchto vyjednávaní budú prijaté aj zásady tvorby a použitia sociálneho fondu. Použitie sociálneho fondu sa týmto liberalizuje a výrazne sa posilňujú právomoci zamestnávateľa a odborov v oblasti tvorby podnikovej sociálnej politiky. V rámci kolektívneho vyjednávania však nemožno použiť sociálny fond na akékoľvek účely, ale len na účely realizácie podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. U zamestnávateľov, kde nepôsobí odborová organizácia alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva, návrh zákona predpokladá povinnú tvorbu sociálneho fondu vo výške 0,6 - 1 % tak ako doposiaľ. Aj v tomto prípade je možnosť tvorby sociálneho fondu príspevkom do výšky 0,5 % stanoveného základu zachovaná za podmienok, ktoré ustanovuje súčasná právna úprava. Túto časť sociálneho fondu musí zamestnávateľ vytvoriť v potrebnej výške na účely kompenzácie zvýšenia cestovného v doprave. Doterajšie podmienky realizácie poskytnutia príspevku na dopravu do zamestnania a späť zostávajú nezmenené. Predpokladá sa, že podľa zákonom stanovených podmienok tvorby a použitia sociálneho fondu sa však bude riadiť len menšia časť zamestnávateľov, pretože u väčšiny zamestnávateľov odborová organizácia pôsobí.

    Navrhovanou úpravou osobitného režimu tvorby a použitia sociálneho fondu zamestnávateľov, kde sa sociálny fond nedojedná v kolektívnej zmluve, sa vytvárajú približne rovnaké právne podmienky pre všetkých zamestnancov, teda aj tých, ktorí sú zamestnaní u zamestnávateľa, kde nedochádza ku kolektívnemu vyjednávaniu. Navrhovanou právnou úpravou sa zároveň napĺňajú zámery koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky. Okrem iného počíta s liberalizáciou kolektívneho vyjednávania, posilnením právomoci odborových organizácií a podporou podnikovej sociálnej politiky. Navrhované riešenia zohľadňujú potreby praxe a skúsenosti s doterajším uplatňovaním zákona o sociálnom fonde tak, že sa výrazne zjednodušuje tvorba a použitie sociálneho fondu a zároveň sa posilňujú rozhodovacie právomoci sociálnych partnerov.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 712 zo dňa 22. októbra 1996 tento návrh novely zákona schválila bez pripomienok.

    Pre vašu informáciu by som ešte raz zhrnula do troch okruhov, v čom spočíva novela zákona o sociálnom fonde.

    1. Tvorba sociálneho fondu sa zjednodušuje pre zamestnancov u zamestnávateľov v § 3, a to u tých, kde pôsobí odborová organizácia a kolektívne vyjednávajú o sociálnom fonde, t. j. povinný prídel 0,6 až 1 % zostáva nezmenený, avšak tvorba vo výške do 0,5 % doteraz tvorená s cieľom kompenzácie na cestovné sa ponecháva na kolektívne vyjednávanie. Ruší sa pritom testovaná tvorba a použitie, čím sa zjednodušuje administratívna náročnosť.

    2. Súčasná právna úprava tvorby a použitia sa zachováva u zamestnávateľov, kde nepôsobí odborová organizácia alebo kde nedošlo k uzavretiu kolektívnej zmluvy, alebo kde neboli dohodnuté prídel, rozsah a zásady použitia prostriedkov fondu. Zamedzuje sa tým zneužitiu prostriedkov zo sociálneho fondu na iné účely, ako pre podnikovú sociálnu politiku.

    3. Použitie sociálneho fondu sa rozširuje aj na dôchodcov, bývalých zamestnancov, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a na rodinných príslušníkov zamestnanca tam, kde sa kolektívne vyjednáva o sociálnom fonde. Tam, kde sa o sociálnom fonde kolektívne nevyjednáva, môžu byť prostriedky sociálneho fondu použité výlučne pre zamestnanca.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pani ministerka.

    Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol určený predseda výboru pán Národa, takže ho prosím, aby nám predložil výsledky z prerokovania uvedeného zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 280/1995 Z. z. ako tlač 528.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 280/1995 Z. z. pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1230 zo dňa 28. októbra 1996 na prerokovanie do 28. novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať stanoviská určených výborov.

    Všetky uvedené výbory prerokovali predložený návrh v lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov s tým nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Zostávajúce určené výbory po prerokovaní vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu rozpravu. K tomuto bodu som nedostal zatiaľ žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy, alebo nie.

  • Ak nie, končím rozpravu. Pani ministerka sa zrejme nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca asi tiež nie. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, spoločná správa neobsahuje žiadne pripomienky ani pozmeňujúce návrhy, v rozprave nevystúpil nikto, čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku s tým, že odporúčam tento vládny návrh zákona schváliť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V súlade s § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku budeme hlasovať o zákone ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca odporúča schváliť tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali tento návrh.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali prerokovať bod 22 programu, a to vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti.

    Teraz sme dostali spoločnú správu výborov, takže navrhujem, aby sme začali dvadsiatym tretím bodom. Súhlasíte, alebo mám dať o tom hlasovať?

  • Všeobecný súhlas v sále.

  • Takže v rokovaní budeme pokračovať d v a d s i a t y m t r e t í m bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.

    Návrh ste dostali ako tlač 527, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, a spoločnú správu výborov ako tlač 527a.

    Aj tento návrh z poverenia vlády zdôvodní ministerka práce pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    som rada, že ste preradili tento bod pred bod číslo 22, pretože práve tento dohovor môžeme potom aplikovať aj na nadchádzajúci bod, t. j. na zákon o zamestnanosti.

    Dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem sa predkladá na ratifikáciu zo strany Slovenskej republiky v súlade s realizáciou štvrtej časti odseku b) Koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky a podľa článku VI odsek 9 Generálnej dohody na rok 1996.

    V záujme posilnenia trojstranných vzťahov tripartity medzi vládou, sociálnymi partnermi, t. j. zamestnávateľmi a organizáciami pracovníkov alebo zamestnancov, ako aj v záujme posilnenia konzultácií s cieľom uplatňovať medzinárodné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce navrhujeme ratifikovať dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976.

    Posilnenie trojstranných vzťahov tripartity po ratifikácii uvedeného dohovoru sa uskutoční vykonávaním najmä postupov ustanovených v článku V dohovoru. Ratifikácia citovaného dohovoru umožní tiež zvýšiť úsilie pri ratifikácii aj ďalších dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, umožní skvalitniť správy o aplikácii dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj skvalitniť prípravu trojstrannej delegácie Slovenskej republiky na každoročné zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce. Doposiaľ Slovenská republika na základe rozhodnutia vlády o potvrdení sukcesie je viazaná 57 dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, ktoré bývalé česko-slovenské štáty ratifikovali ku dňu zániku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

    V podmienkach samostatnej a nezávislej Slovenskej republiky je to prvý dohovor tejto organizácie, ktorý Slovenská republika chce ratifikovať. Vnútroštátne zákonodarstvo a vnútroštátna prax Slovenskej republiky je už prakticky zosúladená s jednotlivými článkami dohovoru, a ak ide o aplikáciu článku I dohovoru, príslušné zákonné úpravy o slobode združovania a pluralite zamestnávateľských organizácií a organizácií zamestnancov sú upravené v právnom poriadku Slovenskej republiky. Trojstranný mechanizmus konzultácií, ako si vyžaduje článok II dohovoru medzi zástupcami vlády, zamestnávateľov a pracovníkov, je už prakticky zavedený prostredníctvom Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

    Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sa dotýkajú činnosti Medzinárodnej organizácie práce ustanovené v článku V ods. 1 dohovoru, táto činnosť sa uskutočňuje prostredníctvom komisie Rady hospodárskej a sociálnej dohody pre spoluprácu Slovenskej republiky s Medzinárodnou organizáciou práce, pričom zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia pracovníkov sú v paritnom zložení. Pôsobnosť uvedenej komisie je vymedzená v jej štatúte a tento je v obsahovom súlade s článkom V ods. 1 dohovoru.

    Pokiaľ ide o vykonávanie článku IV ods. 2 dohovoru, môžu vzniknúť finančné výdavky spojené s financovaním akéhokoľvek nevyhnutného vzdelávania účastníkov pri uskutočňovaní týchto postupov (článok V tohto dohovoru). Na zavedenie tohto ustanovenia dohovoru bude v podmienkach Slovenskej republiky potrebné prijať spoločné primerané opatrenia, t. j. nášho ministerstva a sociálnych partnerov, na financovanie akéhokoľvek nevyhnutného vzdelávania účastníkov pri uskutočňovaní týchto postupov. Tieto spoločné primerané opatrenia sa môžu dohodnúť najmä v rámci pôsobnosti Rady hospodárskej a sociálnej dohody, prípadne aj prostredníctvom Generálnej dohody uzavretej na príslušné obdobie, alebo inak.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu pri prijatí tohto dohovoru.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu k tlači 527.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných právnych noriem pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1243 zo dňa 4. novembra 1996 na prerokovanie do 28. novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný podať správu o výsledku prerokovania návrhu v uvedených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ratifikáciou predloženého dohovoru súhlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som doteraz žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa vás pýtam, páni poslanci, pani poslankyne, či sa niekto hlási.

  • Konštatujem, že nie. Môžem rozpravu uzavrieť. Zrejme sa k rozprave nebude chcieť vyjadriť pani ministerka, ani pán spravodajca, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme uvedené uznesenie prijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme teda k d v a d s i a t e m u d r u h é m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 556 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 556a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh odôvodní opäť ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

    Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán predseda, nemám faktickú poznámku, lebo nie sú faktické poznámky, iba počas rozpravy, ale chcem predniesť procedurálny návrh, aby sme teraz nerokovali o bode 22. Poslanci nášho výboru dostali zákon včera. Ten zákon má 130 paragrafov, spoločnú správu nám rozdávali asi pred 5 minútami, má 5 strán a obsahuje asi 20 pozmeňujúcich návrhov. Skutočne nebolo kedy preštudovať tento zákon.

    Chcem preto navrhnúť, aby sme ho preložili v rámci schôdze a máme na to možnosť podľa rokovacieho poriadku, aby sme ho preložili ako bod 33 programu, prípadne na ďalšiu schôdzu. Viem, že na ďalšiu schôdzu to neprejde, pani ministerka významne kýva, preto navrhujem, aby to bol najskôr bod 33 programu.

    Skutočne to myslím len preto, aby sme tento zákon mali možnosť aspoň prečítať a oboznámiť sa s pripomienkami jednotlivých výborov, pretože to, že nám ho vláda predložila tak neskoro, je jej problém a to jej povieme v rozprave.

  • Páni poslanci, ten zákon nie je tu tak krátko, ako hovorí pán poslanec Ftáčnik, ten už tu bol, ale súhlasím s jeho návrhom a musím dať o tom hlasovať. Prosím, hlasujme o návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Prosím pani ministerku, aby predniesla návrh vlády.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti sa predložil na rokovanie vlády Slovenskej republiky v súlade...

  • Páni poslanci, prosím, pokoj v sále.

  • ...s harmonogramom prác na zabezpečenie realizácie Koncepcie transformácie sociálnej sféry.

    Vládny návrh zákona je vypracovaný na základe zásad zákona, ktoré prerokovali výbory Národnej rady a vyslovili s nimi súhlas.

    Vládny návrh zákona obsahuje zmeny v inštitucionálnom zabezpečení služieb zamestnanosti. Navrhujeme zriadenie Národného úradu práce ako verejnoprávnej inštitúcie, ktorej v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 150 o verejnej správe práce štát zveruje zákonom určité činnosti v oblasti zamestnanosti. Štát bude vykonávať dozor nad činnosťou tejto verejnoprávnej inštitúcie.

    Okrem nového inštitucionálneho usporiadania orgánov práce a vymedzenia pôsobnosti vládny návrh zákona obsahuje oproti platnej právnej úprave tieto ďalšie zásadné zmeny: uplatnenie poistného princípu pri poskytovaní podpory v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, zavedenie režimu krátenia doby poskytovania podpory v nezamestnanosti, ak evidovaný nezamestnaný skončil posledné zamestnanie bez vážnych dôvodov alebo pre porušenie pracovnej disciplíny, možnosť predĺženia doby poskytovania podpory v nezamestnanosti pri opätovnom nároku na podporu za podmienok ustanovených v zákone, zníženie príspevku na poistenie v nezamestnanosti plateného samostatne zárobkovo činnou osobou, spolupracujúcou osobou, občanom zárobkovo činným v cudzine, spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditnej spoločnosti a členom družstva z doterajších 4 % na 3 %, dobrovoľné platenie príspevkov na poistenie v nezamestnanosti občanom zárobkovo činným v cudzine, spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzením, komanditistom komanditnej spoločnosti a členom družstva.

    Zavádzajú sa nové nástroje aktívnej politiky trhu práce alebo rozširujú sa ich formy. Vytvárajú sa lepšie podmienky na rekvalifikáciu, a to najmä rozšírením jej rozsahu. Určuje sa sankčný odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou za bežný kalendárny rok s tým, že príjmy z týchto sankčných odvodov sa navrhujú použiť na podporu pracovného uplatnenia občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v tom okrese, z ktorého boli odvedené na účet Národného úradu práce. Rozširujú sa možnosti vytvárania chránených dielní a chránených pracovísk na zamestnávanie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím tým, že na priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je potrebné zamestnávať najmenej 25 % občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím oproti doterajším 50 %.

    Vymedzuje sa novým spôsobom pojem "vhodné zamestnanie", nahrádza sa pojem "hmotné zabezpečenie" uchádzača o zamestnanie" pojmom "podpora v nezamestnanosti". Rozširuje sa okruh náhradných dôb, ktoré sa hodnotia ako doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti na účely poskytovania podpory. Ustanovuje sa, že orgánom štátneho dozoru nad vykonávaním politiky trhu práce je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Zároveň by som chcela uviesť, že tento vládny návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, ktoré sa týkajú oblasti zamestnanosti. Spomeniem len dohovory Medzinárodnej organizácie práce číslo 168 z roku 1988, dohovor číslo 88 z roku 1948, dohovor číslo 142 z roku 1975, dohovor číslo 122 z roku 1964, dohovor číslo 169 z roku 1984, odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce číslo 176 z roku 1988, dohovor číslo 34 z roku 1936, článok 22 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, článok 6 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a článok 5 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, čo je v súlade s podmienkami na začlenenie Slovenskej republiky do medzinárodných štruktúr, najmä na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcela by som ešte pred otvorením rozpravy zdôrazniť, že z hľadiska aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie problematiku organizácie služieb zamestnanosti, jej financovania a podpory v nezamestnanosti riešia právne predpisy členských krajín Európskej únie rôzne a požiadavka na ich aproximáciu nie je obsiahnutá v európskej dohode o pridružení, ktorou je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Prosím spoločného spravodajcu, ktorým je aj v tomto prípade pán poslanec Derfényi, aby nám predložil výsledky prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu k tlači 556.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1307 zo dňa 28. 11. 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci s tým, že ostatné výbory môžu návrh prerokovať podľa vlastného uváženia.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať stanoviská výborov k návrhu.

    Štyri uvedené výbory prerokovali návrh do 11. 12. 1996, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neprijali uznesenia o výsledku rokovania, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci po prerokovaní návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s pripomienkami. Pripomienky sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 20. Nebudem ich čítať, ale pokiaľ v rozprave nebude iný návrh, budem odporúčať hlasovať o nich spoločne s doporučením všetky prijať.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som dostal 4 písomné prihlášky. Ako prvý sa hlási pán poslanec Hanker, medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    nie je to faktická poznámka, je to procedurálny návrh. V mene poslaneckého klubu DÚ by som chcel požiadať o hodinovú prestávku, pretože skutočne ide o závažný zákon, na ktorý bolo v paragrafovom znení príliš málo času, a môžem konštatovať, že pripomienky som dostal počas vystúpenia pani ministerky. Nie je možné jednoducho rokovať o takom vážnom zákone, ktorý sa vlastne zaoberá problematikou zamestnanosti na Slovensku, takýmto tempom. Žiadam o hodinovú prestávku pre poslanecké kluby.

  • Zrejme aj ostatní páni poslanci, ktorí sú na tabuli, žiadajú o prestávku. Pán Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem pekne. Pripájam sa k žiadosti v mene klubu poslancov Maďarskej koalície.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    chcem vám oznámiť, že rokujeme o tomto návrhu zákona v rozpore s § 75 rokovacieho poriadku, pretože výnimky zo 60-dňovej lehoty boli odsúhlasené skôr, ako tento bod programu bol zaradený na program rokovania. Aj preto považujem za potrebné zvážiť ďalší priebeh rokovania.

    Navrhujem, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode. Je to príliš závažný návrh zákona, aby sa schvaľoval takýmto urýchleným spôsobom, takýmto násilným tempom.

  • Vážený pán predseda,

    podporujem návrh na 30-minútovú prestávku, taký tu bol zvyk. V opačnom prípade je potrebné hlasovať.

    Keď pani Bauerová teraz navrhla, že by sme mali prerušiť rokovanie, asi nebola prítomná, keď tento návrh dal už pán poslanec Ftáčnik.

    Mám jednu otázku na pána Kováča. Chcem sa spýtať, keďže sa až teraz oboznámil so zákonom, či bol na poslednom zasadnutí jeho výboru, ktorý je gestorský nad týmto zákonom.

  • Ďakujem. Nebudeme už okolo toho hovoriť. Je tu návrh na prestávku. Prosím, páni poslanci, stačí prestávka do 16.00 hodiny? Ja sa pýtam, či stačí, pán poslanec Kováč. Pán poslanec žiadal hodinovú prestávku, prosím, budeme o nej hlasovať.

    Prosím, prezentujte sa. Hlasujeme o tom, či bude prestávka hodinu. Ak nebude hodinu, vyhlásim prestávku do 16.00 hodiny.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Páni poslanci, prestávka je do 16.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

    Ako som povedal, do rozpravy mám štyri písomné prihlášky. Prvý je prihlásený pán poslanec Hanker. Potom pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    v súvislosti s prerokúvaním vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti, na ktorého schválenie veľa riadiacich pracovníkov, ako aj občanov našej republiky netrpezlivo čaká, chcem povedať niekoľko slov o doterajšom systéme riadenia zamestnanosti prostredníctvom Správy služieb zamestnanosti, o dosiahnutých výsledkoch tejto inštitúcie, ako aj o úlohách a cieľoch, ktoré očakávame, že sa budú plniť pri realizácii tohto nového zákona.

    Ako je známe, Správa služieb zamestnanosti, ktorá je vrcholnou inštitúciou, vznikla ako produkt koncepcie schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 824 z roku 1993. Bola zriadená zákonom číslo 319/1993 Z. z. o zmenách niektorých predpisov o zamestnanosti. Jej postavenie, pôsobnosť, úlohy a ciele boli bližšie špecifikované v zákone číslo 83/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Tento štátny orgán práce zabezpečoval realizáciu cieľov a úloh politiky trhu práce na celom území Slovenskej republiky. Jednou z hlavných úloh bolo riadiť a kontrolovať územné orgány práce, v ktorých dosiaľ pracovalo 3 120 pracovníkov. Okrem toho Správa služieb zamestnanosti navrhovala a predkladala ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny návrhy a opatrenia v oblasti politiky trhu práce, monitorovala situáciu na trhu práce, zhromažďovala informácie o vývoji nezamestnanosti v Slovenskej republike a o regionálnych trhoch práce. Sprostredkúvala a usmerňovala zamestnanie našich občanov v zahraničí a cudzích štátnych príslušníkov u nás. Udeľovala povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

    Spomenul som len niektoré rámcové vymedzenie základných činností tak, ako vyplývali pre Správu služieb zamestnanosti zo zákona a ktoré zabezpečovala smerom k úradom práce, ale i k občanom i organizáciám. V tejto praxi bolo však množstvo úloh oveľa širších, počnúc od medzinárodnej spolupráce cez aktivity v oblasti programu PHARE, spolupráca s Fondom zamestnanosti, až po riešenie individuálnych problémov občanov a organizácií.

    Treba povedať, že Správa služieb zamestnanosti za relatívne krátky čas svojej existencie prešla vnútorným vývojom a profilovala sa do dnešnej podoby a do štádia, keď vlastne zaniká ako taká a transformuje sa na novú verejnoprávnu inštitúciu - Národný úrad práce.

    Možno konštatovať, že počas svojej ani nie trojročnej existencie vybudovala funkčný systém služieb zamestnanosti so solídnou materiálno-technickou, informačnou, priestorovou a personálnou bázou. Napriek zložitým podmienkam z hľadiska finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu najmä v poslednom období, ktoré sa prejavili nie vždy v uspokojivom personálnom obsadení úradov práce, nedostatku a opotrebovanosti výpočtovej techniky a v niektorých ďalších oblastiach, je potrebné jednoznačne konštatovať, že jej prvoradým úspechom bolo postupné znižovanie nezamestnanosti. Aj vďaka riadiacej a metodicko-organizačnej práce Správy služieb zamestnanosti môžeme dnes hovoriť už vlastne o 12-percentnej miere nezamestnanosti, ktorá napríklad k 1. 1. 1994 dosahovala hranicu 14,44 %. Plní sa tým, ako je známe, programové vyhlásenie vlády republiky, smerujúce k dosiahnutiu hranice 10-percentnej miery nezamestnanosti v roku 1998.

    Veľký podiel na znižovaní zamestnanosti mala okrem pozitívneho makroekonomického vývoja i podpora vytvárania nových pracovných miest a udržania existujúcich miest pomocou nástrojov aktívnej politiky trhu práce. I tu sa dosiahol v poslednom období pozitívny trend najmä mohutnou realizáciou programu verejnoprospešných prác, zvyšovaním územnej a profesnej mobility pracovnej sily. Veľké pokroky boli dosiahnuté i v takých formách aktívnych opatrení, ako je poradenstvo pre nezamestnaných, vybudovanie profesno-informačného systému s osobitným zreteľom na mladých ľudí a mladistvých vstupujúcich na trh práce po prvýkrát, budovanie klubov práce v okresoch a podobne.

    Úspešne sa podarilo počas jej existencie vybudovať systém vzdelávania zamestnancov zriadením Centra vzdelávania a rekvalifikácie a stredísk vzdelávania v nových krajoch. Zabezpečila sa príprava kvalitných lektorov a postupným vyškolením všetkých riadiacich pracovníkov a pracovníkov prvého kontaktu úradov práce v rámci kurzov manažérskych zručností, poradenských zručností, sociálno-psychologického výcviku a ďalších nadstavbových kurzov sa podarilo dosiahnuť vysokú odbornú spôsobilosť pracovníkov. V tejto oblasti bola Správa služieb zamestnanosti ocenená i na medzinárodnej úrovni v rámci spolupráce pracovného trhu stredoeurópskych krajín Rakúska, Maďarska, Česka, Slovinska. Aj v rámci medzinárodných vzťahov a zahraničných kontaktov sa počas existencie Správy služieb zamestnanosti dosiahli mimoriadne pozitívne výsledky.

    Treba povedať, že napriek nesporným pozitívam objavili sa v činnosti Správy služieb zamestnanosti aj problémy vyplývajúce jednak z obmien niektorých pracovníkov vo funkciách, ako aj často z nejasných vzťahov s Fondom zamestnanosti. Osobitne pojem spolupráce Fondu zamestnanosti a Správy služieb zamestnanosti, ako i správnych výborov Fondu zamestnanosti a okresných úradov práce bol dlhšiu dobu vnímaný a vykladaný každou stranou ináč. Z toho vyplývali, pochopiteľne, i niektoré nezhody a kompetenčné spory. Vznikla duálnosť systému, ktorá mala za následok často aj dvojkoľajné riadenie úradov práce s určitým možným negatívnym dosahom práve na ich činnosť.

    Potreba integrácie Fondu zamestnanosti, Správy služieb zamestnanosti a úradov práce sa stala nevyhnutnosťou. Treba však podčiarknuť skutočnosť, že základná inštitucionálna koncepcia na predošlý čas bola správna a iné riešenie na predchádzajúce prechodné obdobie vlastne nebolo ani možné.

    Navrhovaný nový zákon o zamestnanosti rieši práve toto usporiadanie inštitúcií pôsobiacich na trhu práce, ich integráciu pri súčasnom zachovaní tripartizmu, verejnoprávnosti novej organizácie s využitím všetkých pozitív a skúseností z doterajšieho systému a elimináciou negatívnych prvkov. Navrhovaný systém vytvára dostatok priestoru na celkové technické, materiálové, priestorové a morálne pozdvihnutie služieb zamestnanosti, skvalitnenie práce s nezamestnaným klientom a zamestnávateľmi na úrovni bežného štandardu vyspelých krajín.

    Vážené pani poslankyne a poslanci, predkladaný návrh zákona oproti doterajšiemu stavu, pokiaľ ide konkrétne o úrady práce, je rozdielny v tom, že navrhuje prechod na verejnoprávne inštitúcie so samosprávnym riadením na centrálnej úrovni, na úrovni krajov a okresov, pričom zloženie týchto útvarov vychádza z potrieb zapojenia sociálnych partnerov na trhu práce. Predkladaný návrh zákona vytvára právne predpoklady na prijímanie opatrení v politike trhu práce na podporu plnej a produktívnej zamestnanosti, pričom politika trhu práce tvorí súčasť politiky zamestnanosti. Zákon presne vymedzuje kompetencie jednak ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti zamestnanosti vo vzťahu k ostatným ústredným orgánom štátnej správy, aj k Národnému úradu práce a je v súlade s viacerými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, konkrétne aj dohovorom, ktorý bol predmetom bodu 23 dnešnej schôdze.

    Na záver chcem teda vyzdvihnúť vysokú odbornú úroveň spracovaného návrhu zákona o zamestnanosti, jeho komplexnosť, presnosť definícií, vymedzenia nástrojov riadenia a všetkých systémových väzieb, ktoré majú prispieť k riadeniu trhu práce. Budem teda hlasovať za prijatie tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fico a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    chcem na úvod vysloviť uznanie nad množstvom práce, ktorá bola vykonaná v súvislosti s prípravou tohto návrhu zákona. Dokonca je celkom výnimočné v Národnej rade Slovenskej republiky, ak predkladateľ vládneho návrhu zákona sa vyrovná aj s otázkou aproximácie návrhu tohto zákona, hoci v danom prípade nebolo možné aproximáciu urobiť, pretože naozaj v členských štátoch Európskeho spoločenstva je táto problematika riešená rozdielne. Ale naozaj treba poďakovať pani ministerke, že sa postavila aj k tejto otázke.

    Návrh zákona, ktorý vytvorí vhodné legislatívne a finančné podmienky pre zamestnanosť, Strana demokratickej ľavice vždy privíta. Chcem zdôrazniť - vždy privíta. Rád by som však chcel v tejto súvislosti povedať, že veľmi náročnú prípravu tohto návrhu zákona znehodnocujeme spôsobom, ako ho dnes prerokúvame v Národnej rade Slovenskej republiky. Všetci dobre vieme, že sme návrh zaradili do programu len na začiatku minulého týždňa a pri mnohých ďalších povinnostiach, ktoré sme mali počas rokovania cez niektoré dni až do neskorých nočných hodín, sme jednoducho nemali reálnu možnosť sa k tomuto veľmi veľkému návrhu zákona dostať, riadne sa ním zaoberať a spracovať k nemu riadne pripomienky.

    Rád by som pripomenul pani ministerke určitú disproporciu, ktorá je v návrhu zákona. Kým paragrafové znenie je naozaj vypracované veľmi pedantne, v podstate ide o 136 paragrafov približne na 102 stranách textu, je tu iba 30 strán odôvodnenia. Domnievam sa, že by to malo byť opačne, že práve odôvodnenie by nám mohlo dávať duch zákona, vôbec všetko to, čo mal navrhovateľ tohto zákona na mysli, keď predkladal Národnej rade predmetnú normu.

    Strana demokratickej ľavice pri hodnotení tohto zákona o zamestnanosti okrem kladných stránok, ktoré som povedal, samozrejme, musí vidieť aj určité jeho negatíva. V tomto smere sa plne hlásime k stanovisku, ktoré k predmetnému návrhu zákona vypracovala Konfederácia odborových zväzov. Máme k dispozícii celý rad právnych, legislatívnych pripomienok, pokúsim sa však v tomto štádiu sústrediť iba na pripomienky vecného charakteru, pripomienky, ktoré budú charakterizovať zákon ako celok s tým, že konkrétne návrhy na zmenu tohto návrhu zákona prednesie ďalší člen poslaneckého klubu Spoločná voľba.

    Predovšetkým chcem povedať, že vytvorenie jednej verejnoprávnej inštitúcie podľa tohto návrhu zákona bude znamenať stratu postavenia úradov práce a Správy služieb zamestnanosti ako orgánov štátnej správy. Ďalej vyčítame tomuto návrhu zákona najmä v súvislosti so zriaďovaním krajských úradov práce, že vzniknú zbytočné náklady na takúto štátnu správu. Len samotná dôvodová správa k návrhu zákona hovorí, že kým ku koncu roka 1995 boli úradmi práce vyčerpané mzdové prostriedky vo výške približne 290 mil. Sk, pri predpokladanom počte 4 390 zamestnancov a priemernom mesačnom zárobku 8 805 Sk predstavuje potreba mzdových prostriedkov zamestnancov Národného úradu práce z predpokladaných výdavkov na financovanie činnosti Národného úradu práce v roku 1997 sumu približne 460 mil. Sk. Čiže vidíme tu nárast približne o 170 mil. Sk len v mzdových prostriedkoch.

    Ďalej chcem povedať, že i napriek splynutiu všetkých inštitúcií do jedného právneho subjektu verejnoprávneho charakteru návrh zákona zakladá mimoriadne komplikovanú organizačnú štruktúru. O verejnoprávnom charaktere tejto inštitúcie môžem mať vážne pochybnosti vzhľadom na dominantné postavenie zástupcov štátu a štátnych zásahov mimo štátneho dozoru do tejto inštitúcie. Verejnoprávnosť v takto prezentovanej podobe je potom formálna. Ak si štát chce ponechať v tejto organizačnej štruktúre takéto silné postavenie, je zbytočné túto inštitúciu vôbec vytvárať.

    Ďalej musím uviesť, že priamo z návrhu zákona vyplýva povinnosť, že predsedom predstavenstva bude konkrétny predstaviteľ vlády, ktorý zároveň vymenúva generálneho riaditeľa Národného úradu práce. Účasť sociálnych partnerov zostáva vo formálnej rovine. Zároveň sa odoberá právo poslancom Národnej rady Slovenskej republiky voliť priamo jedného člena predstavenstva. Znižuje sa vážnosť predstavenstva, pričom ide o jeden z najvyšších orgánov podľa predkladaného návrhu zákona.

    Navrhnutá je mimoriadne zložitá štruktúra orgánov práce a myslím si, že takto navrhnutý mechanizmus nesleduje princípy racionality riadenia, mám na mysli predovšetkým princípy, ktoré môžeme nájsť v dvojstupňovom systéme riadenia. Obsah činnosti krajských a okresných úradov práce a správnych výboroch je takmer totožný a dochádza k zbytočnej duplicite. Na úrovni kraja sa popiera princíp tripartizmu pri prijímaní uznesení, kde stačí na jeho prijatie jednoduchá nadpolovičná väčšina. Pritom treba uviesť, že na úrovni kraja sa navrhuje rozhodovať tak o návratných, ako i nenávratných príspevkoch, kde pôjde o miliónové sumy. Problémom je aj to, že na úrovni Bratislavy a Košíc sa v pôvodnom návrhu zákona navrhuje kopírovať organizáciu miestnej štátnej správy, pričom je zrejmé, že v obidvoch mestách je len jeden trh práce.

    Rovnako časť týkajúcu sa nástrojov aktívnej politiky nezamestnanosti považujeme za prekonanú a nedostatočnú z hľadiska zvýšenia účinnosti nástrojov a programov aktívnej politiky trhu práce. Chýbajú nám účinné nástroje na prípravu pracovnej sily, ktorá stratila prácu, resp. je ohrozená takouto stratou, na jej integráciu do pracovného procesu, na zvýšenie mobility pracovnej sily. V prezentovanej podobe môžeme povedať, že ide iba o akési konzervovanie súčasného právneho stavu.

    Ide naozaj o komplikovanú právnu normu. Uviedol som, koľko ustanovení obsahuje a aké zložité právne vzťahy prináša. Je preto vcelku zaujímavé, že sa navrhuje účinnosť tejto normy už od 1. 1. 1997. Domnievam sa, že ide o právnu normu, ktorá si v každom prípade vyžaduje určitú legisvakačnú lehotu, v ktorej budeme môcť pripraviť celý systém na aplikáciu tohto komplikovaného právneho predpisu.

    Na záver, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som ešte raz naozaj ocenil kus práce, ktorý je zhmotnený v tomto návrhu zákona. Som presvedčený, že návrh zákona je dobrým podkladom na ďalšiu diskusiu, ale ak dnes pristúpime k hlasovaniu, ak sa dnes rozhodneme tento návrh zákona schváliť, môžeme sa dopustiť zásadných chýb, ktoré nám budú komplikovať realizáciu tohto zákona v nasledujúcom období. Veľmi by som privítal, a to je aj môj procedurálny návrh, aby sme dnes pokračovali v rozprave, aby boli pozmeňujúce návrhy, ale potom aby sme hlasovali o prerušení rozpravy a aby sme v rozprave pokračovali na nasledujúcej schôdzi Národnej rady. Do toho času budeme môcť zvážiť nielen tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, ale aj tie, ktoré budú v rozprave, a najmä budeme môcť vychytať problémy, ktoré v tomto návrhu nepochybne sú. Nepochybne sú, pretože v takom krátkom časovom úseku objektívne dochádza k pochybeniam.

    Toľko na záver. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. O vašej procedurálnej otázke nechám hlasovať až potom, keď nebudú do rozpravy ďalšie prihlášky. Teraz prosím pána poslanca Baránika a pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

    aj ja, podobne ako predchádzajúci diskutéri, vysoko oceňujem úsilie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré muselo vynaložiť na spracovanie tejto legislatívnej normy, ktorú považujem, tak ako oni, za dobrú, ktorá vytvára vhodné predpoklady, aby sa podmienky na trhu práce legislatívne upravili a mohli aj prax trhu práce zdokonaliť. K samotnému zákonu mám len niekoľko drobných pripomienok, aby som nimi prispel k zlepšeniu textu. Idem hneď k vlastným pripomienkam.

    Odporúčam v § 3 písm. b) za slová "ekonomického rastu vytvárali" vsunúť slovko "aj". Zdôvodním to takto: Ekonomický rast má niekoľko podôb a nie každá forma ekonomického rastu vedie k vytváraniu nových pracovných príležitostí. Vzhľadom na to, že nás čaká rozsiahla reštrukturalizácia založená na báze technického pokroku, môžeme očakávať, že ekonomický rast aj u nás bude prebiehať na tomto princípe a v mnohých prípadoch nepovedie k vytváraniu nových pracovných príležitostí, ale práve naopak, k likvidácii existujúcich pracovných príležitostí. To znamená, že ekonomický rast bude prebiehať predovšetkým na báze technického pokroku, bude dochádzať k tzv. štrukturálnej nezamestnanosti, ktorá vedie k likvidácii pracovných príležitostí. Preto odporúčam, aby text potom znel, že "ministerstvo práce pôsobí, aby zámery ekonomického rastu vytvárali aj podmienky pre zamestnanosť občanov" atď. To znamená vsunúť slovko "aj".

    V § 7 ods. 7 je uvedené, že členstvo v samosprávnom orgáne zaniká. Odporúčam, aby ako bod a) bolo uplynutím funkčného obdobia, ostatné písmená preznačiť ako b), c) a d).

    V § 9 písmeno a) odporúčam upraviť. Môj návrh je zladený s nasledujúcim textom, ktorý sa vzťahuje na okresné úrady práce a na krajské úrady práce, kde je uložené, aby predstavenstvá pripravovali koncepciu rozvoja trhu práce, ale pre predstavenstvo Národného úradu práce táto podmienka nie je. Preto odporúčam tento text upraviť takto: "Navrhovať dlhodobé priority politiky trhu v Slovenskej republike a ich aplikáciu na príslušný rok a predkladať ich ministerstvu." Čiže len vsunúť za slovo "navrhovať" slovo "dlhodobé" a za Slovenskej republiky "a ich aplikáciu".

    V § 16 ods. 2 písm. a) za slová "trhu práce" vsunúť slová "stratégia vývoja zamestnanosti". To je podobná pripomienka ako predchádzajúce, kde by generálne riaditeľstvo Národného úradu práce malo vypracúvať na základe analýzy trhu práce stratégiu vývoja zamestnanosti. Preto odporúčam vsunúť slová "stratégia vývoja zamestnanosti a" pred "návrh priorít politiky trhu práce".

    V § 17 písm. u) medzi slová "v štruktúre uplatňovaných" vsunúť slová "a účinnosti", lebo v texte sa hovorí "zverejňovať minimálne raz mesačne štatistické informácie o stave, vývoji a štruktúre nezamestnanosti, platiteľoch príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a o stave, vývoji a štruktúre uplatňovaných nástrojov". Odporúčam, aby tam boli vsunuté slová "a účinnosti" uplatňovaných nástrojov.

    V § 17 ods. 4 text znie: "Generálnemu riaditeľovi sú podriadení riaditelia krajských úradov práce." Odporúčam do tohto paragrafu a tohto textu dať za "riaditelia krajských úradov práce" bodku a ďalší text vypustiť z toho dôvodu, že by došlo k porušeniu subordinácie. Preto odporúčam aby § 19 bol doplnený o vetu: "Riaditeľovi krajského úradu práce podliehajú riaditelia okresných úradov práce."

    A v § 20 ods. 4 sa hovorí, že za vhodné zamestnanie z hľadiska vzdelania sa pre nezamestnaného občana počas prvých šiestich mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných považuje každé zamestnanie, na vykonávanie ktorého sa vyžaduje stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktorý dosiahol nezamestnaný občan. Chcem upozorniť na to, že aj v minulosti sa tieto problémy riešili takýmto spôsobom, že sa vyžadoval len stupeň vzdelania. Na základe mojich skúseností, ktoré mám s riešením tohto problému, by som odporúčal, aby za slová "stupňom vzdelania" boli doplnené slová "v danom alebo príbuznom povolaní". To isté je potrebné uplatniť v ďalšej vete, za slová "na ktoré sa vyžaduje vzdelanie" vsunúť slová "v danom alebo príbuznom povolaní". Myslím si, že toto by bolo možné potom upraviť vyhláškou, ktorú by ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k tomuto zákonu mohlo vydať, kde by sa uviedli príklady, ako tento problém v praxi riešiť. Viem, že to nie je komplikované, ale pri celom rade povolaní je to možné riešiť, lebo doteraz platí prax, tarify sú stanovené tak, že sa opierajú vždy o stupeň vzdelania, a okrem troch prípadov, a to sú lekári, sudcovia, zverolekári, ostatné kategórie stredoškolského a vysokoškolského vzdelania sa v podstate môžu navzájom suplovať. Podľa môjho názoru tým dochádza v praxi k suplovaniu, ale dochádza pritom súčasne k veľkým národohospodárskym stratám, pretože mnohí z tých, ktorí nastupujú na takéto povolania, úplne vzdialené iné povolania, nastupujú ako menej kvalifikovaní a potrebujú na to, aby sa stali odborníkmi, alebo sa dostali na úroveň absolventov príslušného stupňa škôl, vždy niekoľko rokov. A to je národohospodárska škoda. Aby sa tomu predišlo, odporúčam takéto riešenie.

    To je všetko. Ďakujem za pozornosť a prosím vás, aby ste návrh tohto zákona podporili.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Brocka, a pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Dámy a páni,

    dovoľte mi krátku faktickú poznámku predtým, ako budem hovoriť k zákonu o zamestnanosti, k poslancovi Hankerovi. V súvislosti s prerokúvaným zákonom hovoril o práci Správy služieb zamestnanosti, o úradoch práce a vyzdvihol ich prínos pri znižovaní miery nezamestnanosti. Hovoril aj o tom, ako miera nezamestnanosti klesla zo 14,4 % na 12,1 % vďaka rastu HDP a oživeniu ekonomiky. Zopakujem to, čo som povedal pri štátnom rozpočte. Pán kolega, od decembra 1994 do septembra 1996 vzrástol počet občanov Slovenskej republiky, ktorí dochádzajú za prácou do Čiech, o 34 tisíc. To je 1,4 % z miery nezamestnanosti. Za posledné mesiace úrady práce vyraďujú uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. V auguste to bolo 5 600, v septembri 5 100, v októbri 5 000. Za šesť mesiacov, preto hovorím za šesť mesiacov, lebo títo sa premietnu do štatistiky vykazovania miery nezamestnanosti, je to viac ako 30 tisíc. To je ďalšie 1,2 % z miery nezamestnanosti. Len tieto dve čísla keď spočítate a odpočítate ich od 14,4, dostanete výslednú súčasnú mieru nezamestnanosti. Čiže aj tak sa dá znižovať miera nezamestnanosti. A ak ste hovorili o tom, že prispel k tomu rast HDP, tak nie slovenský, ale český, alebo oživenie českej ekonomiky.

    Teraz mi dovoľte niekoľko slov k predloženému návrhu zákona o zamestnanosti. Tento návrh zákona je potrebný, ale v inej podobe. Iste, dvojkoľajný systém riadenia politiky trhu práce nie je najefektívnejší. Existencia množstva právnych noriem, ktoré upravujú podmienky v tejto sfére, rovnako komplikuje situáciu a je namieste, aby sa jeden zákon komplexne vyjadroval ku všetkým otázkam, ktoré súvisia s problémom zamestnanosti.

    Chcem povedať takisto na adresu tých, ktorí pracovali na tomto zákone, že odviedli kus práce. Zásady k tomuto zákonu existujú a sú na svete od roku 1994. V čom je ten zákon nový, v tom je zlý. Zlý je v tom, pani kolegyňa, čo tam vniesla práve táto vláda. Hovoril o tom už kolega Fico.

    Na jednej strane krajské štruktúry - dámy a páni, budem hovoriť neskôr o správnych výdavkoch Národného úradu práce. Zvýšená byrokracia, zvýšenie počtu úradníkov s vysokými platmi, potreba nových budov, áut a iných výdavkov, myslím si, že nezlepší situáciu na trhu práce, ale naopak, bude len ďalším plytvaním poistného, vysokého poistného od zamestnancov a zamestnávateľov.

    A druhá vážna poznámka, a to je takisto "prínos" súčasnej vlády do tohto materiálu, je svojrázne chápanie verejnoprávnej inštitúcie. Dámy a páni, Národný úrad práce ako verejnoprávna inštitúcia má samosprávne orgány aj výkonné orgány. V jedných i druhých sú zástupcovia obsadzovaní na tripartitnom princípe. Zastupujú poistencov, zamestnávateľov aj štát, ale generálneho riaditeľa vymenúva pani ministerka alebo minister práce, sociálnych vecí a rodiny. A pán generálny riaditeľ Národného úradu práce bude vymenúvať riaditeľov krajských a okresných úradov. Prosím vás, aká verejnoprávnosť?

    V jednom je tento návrh perfektný, a to je vlastne odpoveď kolegovi Ficovi, prečo tu nemôže byť legisvakačná lehota. Z jednoduchého dôvodu. Tento návrh zákona je viac súčasťou schváleného zákona o štátnom rozpočte ako súčasťou transformácie sociálnej sféry. On totiž už povedal, že výdavky na úrady práce zo štátneho rozpočtu by na budúci rok predstavovali skoro 500 miliónov korún. Tieto výdavky už nebudú výdavkami štátneho rozpočtu, ale budú výdavkami Národného úradu práce, čiže z príjmov poistného. Dámy a páni, aj takto sa dá znižovať deficit štátneho rozpočtu, 500 miliónov korún už nie je ako súčasť štátneho rozpočtu, ale ako súčasť výdavkov verejnoprávnej inštitúcie. Veľmi dobre vymyslené.

    Krátka poznámka k správnemu fondu, § 133. Do 31. decembra 1999 sa tvorí správny fond vo výške 17 %. V dôvodovej správe si môžete prečítať, že správne výdavky na budúci rok budú vo výške 19,9 % z vybraného poistného. Pýtam sa vás, dámy a páni, poznáte ešte jednu inštitúciu, jeden fond, ktorý by mal správne výdavky vo výške skoro 20 %? Že každá piata koruna vybraná z poistného bude použitá ako správny výdavok? Správne výdavky na budúci rok vo výške 1,7 miliardy predstavujú takú sumu peňazí, ktorá je bežne potrebná na celoročné výplaty podpory v nezamestnanosti. Ak sa pani ministerka chce spýtať, že ako som si to vypočítal, tak jej to prezradím, ale pod podmienkou, že sa ma to opýta ešte v rozprave, a nie po ukončení rozpravy, keď už poslanci nemôžeme reagovať.

    Dámy a páni, na rozdiel od svojich predrečníkov nedávam žiadne pozmeňujúce návrhy, lebo som presvedčený, že vy tento návrh zákona aj tak schválite v predloženej podobe.

    Ďakujem vám aj tak za pozornosť.

  • Pán poslanec Kováč a potom je prihlásená pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, páni, vážená pani ministerka,

    dovoľte, aby som doplnil svojich kolegov istým pohľadom na predloženie tohto zákona. Z hľadiska transformácie sociálnej sféry nepochybne je potrebné takýto návrh zákona prijať, a myslím si, že krok k tomu, aby sa istým spôsobom zjednotil systém v politike trhu práce, je dobrý krok. Na druhej strane sa domnievam, že predložený návrh zákona vykazuje množstvo chýb, na ktoré sme upozorňovali už pri predkladaní zásad zákona. Niektoré chyby spomenuli kolegovia. Navyše rýchlosť, s akou ho prerokúvame - v tejto chvíli mi dovoľte otázku, prečo sme nemohli odložiť rokovanie povedzme o dva, o tri dni, prečo je to nutné schváliť dnes. Viem, že vás tlačí dátum 1. januára, ale nie je mi jasná odpoveď na túto otázku. V prípade rozpočtu mi bolo jasné, čoho ste sa báli, ale tu naozaj neviem, čoho sa obávate.

    Ale dovoľte mi niektoré výhrady. Už tu bola spomenutá otázka verejnoprávnosti inštitúcie. Ja si myslím, že celý problém tohto zákona spočíva v tom, že Národná rada doteraz neprijala všeobecný zákon o verejnoprávnej inštitúcii. Čo to vlastne má byť? V čom spočíva verejnoprávnosť tejto inštitúcie, keď samosprávne orgány nemajú kompetencie na výkonné orgány, pretože výkonné orgány si vymenúva vláda a prostredníctvom ministerky si generálny riaditeľ vymenúva riaditeľov krajských a okresných úradov. Dobre, povedzme si, že verejnoprávnosť spočíva v tom, že sú tu samosprávne orgány. Potom prečo je narušený na úrovni kraja princíp, ktorý platí na úrovni okresu a platí na úrovni celoštátnom? Takýchto otázok by sme mohli položiť viac.

    Mňa napríklad zaujíma otázka, ako sa bude správať krajský riaditeľ alebo generálny riaditeľ, ak okresná samosprávna organizácia, teda správna rada, nebude spokojná s prácou svojho riaditeľa. Dá návrh na odvolanie - a dosť. A ak s tým krajský nebude súhlasiť, tak tento riaditeľ, ktorý pracuje v rozpore so záujmami okresnej správnej rady, bude ďalej vo funkcii. Zákon to totiž umožňuje.

    Druhá otázka, ktorá ma rovnako trápi, je otázka nesmierneho zvyšovania nákladov. Neviem, či ste si všimli, že sa zavádza ďalšia lekárska posudková služba - podľa § 37. Máme už jednu lekársku posudkovú službu alebo revíznych lekárov v zdravotných poisťovniach, máme ďalšiu posudkovú službu v nemocenských poisťovniach a tu budeme mať ďalšiu posudkovú službu. To znamená, že minimálne trikrát je možné robiť akési lekárske posudky. Myslím si, že to je zbytočná komplikácia.

    Ďalej, ak hovoríme o tom, že to je verejnoprávna inštitúcia - a to je prosím otázka možno na odborníkov, právnikov, do akej miery je možné vniesť do verejnoprávnej inštitúcie správne konanie. Správne konanie predsa patrí pred orgány štátu, ale tie sa tu nedefinujú. Toto je verejnoprávna organizácia. Ďalší moment, ktorý je podľa môjho názoru v rozpore s tým, čo je v zákone uvedené.

    A konečne štvrtá taká globálna pripomienka je k otázke financovania. Už kolega Brocka upozornil na to, že je potrebných 17 % do roku 1999, do decembra, to znamená vrátane roku 1999. Skutočne sa domnievate, že naši nezamestnaní od radosti vyskočia, keď sa dozvedia, že ročne budú úradníci dostávať minimálne 1,7 miliardy? Navyše, ako sa tento zákon bude uplatňovať? Znamená to, že od 1. januára Národný úrad práce musí vyčleniť trojmesačnú rezervu? To znamená znovu ďalšie 2,5 miliardy nepoužije? Pretože dá sa ľahko spočítať, že z uvažovaného priemerného platu 8 869 korún - tak nám ho definovalo ministerstvo financií - odvedené 4 % predstavujú zhruba 10 miliárd, s ktorými bude tento fond pracovať. Ak má vytvoriť trojmesačnú rezervu, je to 2,5 miliardy, ďalších 17 % musí odložiť na správny fond. Čo ostane potom na politiku zamestnanosti?

    Ale nielen to. Tento fond si dáva do vienka pre každý ďalší rok po roku 1997 správny fond vo výške 8 %. Keď si predstavíte, že povedzme Sociálna poisťovňa, ktorá pracuje s finančnými prostriedkami vo výške takmer 50 miliárd korún, má správny fond vo výške 4 %, Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá pracuje, budeme to vidieť v rozpočte, so sumou asi 27 miliárd, tiež má iba 4 %, tu sa náhle navrhuje 8 % správneho fondu, pričom každá činnosť, ktorú okresné úrady práce budú robiť, či je to rekvalifikácia, či je to sprostredkovanie práce, je hradená z iných fondov - zo základného fondu. Potom načo takýto obrovský správny fond?

    Je len škoda, že skutočne na prerokovanie takého vážneho návrhu vlastne Národná rada a vláda vyčlenila takýto krátky čas. Národná rada sa dostáva do takmer otrockého postavenia voči vláde. Keď si vláda povie, bude to schválené v stredu poobede, tak Národná rada povie, bude to schválené v stredu poobede. Bez ohľadu na to, o aký závažný zákon ide, aké vážne veci sa tu prerokúvajú.

    Vzhľadom na to, že považujeme tento zákon síce za potrebný, ale v tej forme, v akej bol predložený, ten zákon nespĺňa kritériá, ktoré naši poslanci na takýto zákon majú, pretože nebol dostatočný čas na jeho naštudovanie, na konzultácie, poslanci Demokratickej únie sa rozhodli, že nebudú hlasovať o tomto zákone, aj keď sme si vedomí jeho potrebnosti, nebudeme o ňom hlasovať, pretože sa domnievame, že spôsob, ktorý bol zvolený, nie je adekvátny významu tohto zákona pre spoločnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová. Pán poslanec Hanker sa medzitým hlási s faktickou poznámkou.

  • Chcel by som odpovedať pánu poslancovi Brockovi, pokiaľ ide o vymenovávanie a odvolávanie generálneho riaditeľa. Neviem, či si všimol, že vlastne vymenúva a odvoláva ho ministerka, ale na návrh členov predstavenstva. Čiže návrhy podáva reprezentatívna organizácia zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov, to je vlastne 15 ľudí. Povedal by som, že odsúhlasuje predstavenstvo, ale na návrh tohto predstavenstva akt vymenovania robí minister alebo ministerka.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím o vystúpenie pani poslankyňu.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    analýzu zákona o zamestnanosti za poslanecký klub Spoločná voľba realizoval pán poslanec Róbert Fico, preto sa obmedzím už iba na pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 1, kde navrhujem poslednú vetu preformulovať takto: "Predsedu predstavenstva volí predstavenstvo zo svojich radov."

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 5, kde navrhujem vypustiť v § 5 ods. 2 písmeno c) a vypustiť v § 5 ods. 3 písmeno b). V § 6 prvú vetu vypustiť a vypustiť paragrafy 12, 13, 18 a 19, v § 81 odseky 1, 2 a § 96.

    Krátke zdôvodnenie, nakoľko už bolo predo mnou pánom Ficom povedané - vypustiť navrhujem krajské úrady práce, správne výbory krajských úradov, nakoľko nemajú v tomto zákone povahu samosprávnych orgánov.

    Tretí pozmeňujúci návrh - v § 51 dať nový odsek 2 tohto znenia: "Za zamestnanie sa v zmysle tohto zákona nepovažuje uzavretie pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a nezamestnaným, podľa ktorej mesačná pracovná doba neprekročí 60 hodín." Ostatné odseky § 51 prečíslovať.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka § 73 ods. 1, kde navrhujem doplniť písmeno h) tohto znenia:

    "h) príspevok štátu na aktívnu politiku trhu práce, o výške ktorého rozhoduje každoročne Národná rada Slovenskej republiky".

    Piaty pozmeňujúci návrh sa týka účinnosti tohto zákona, kde navrhujem: "Zákon nadobúda účinnosť k 1. 7. 1997."

    Zdôvodňujem ho tým, že ide o príliš vážnu organizačnú a personálnu zmenu, ktorá si vyžaduje oveľa väčšiu prípravu a oveľa lepšiu organizáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    mal by som ešte jednu otázku na pani ministerku. To je skutočne otázka, prosil by som odpoveď. Podľa predkladaného zákona § 9 písm. f) správna rada musí predložiť Národnej rade návrh rozpočtu spolu so štátnym rozpočtom. Hľadal som v záverečných a prechodných ustanoveniach, podľa akého rozpočtu bude hospodáriť v roku 1997, ale tam o tom nie je zmienka. Pýtam sa, ako bude použitých 10 miliárd Sk, ktoré tento orgán vyberie? To je prvá otázka.

    A druhá otázka: Pani ministerka, keby ste boli taká láskavá a povedali auditóriu, čo to je vlastne za orgán. Pretože na jednej strane hovoríme, že je to verejnoprávna inštitúcia, nehovoríme o tom, že má charakter poisťovne, na druhej strane sa všade hovorí, že sa vyberá poistné. Teda je to poisťovňa? Ak je to poisťovňa, tak by sa mala riadiť istými princípmi, ktorými sa riadia poistné organizácie, a potom má právo vyberať poistné. Ak to nie je poisťovňa, potom nemá právo vyberať poistné. Takže čo to je vlastne za hybrid skrytý pod názvom verejnoprávna inštitúcia?

    To znamená, že mám dve otázky. Podľa čoho budú hospodáriť v budúcom roku, pretože ak zákon nadobudne účinnosť 1. 1. 1997, tak by táto inštitúcia v zmysle zákona mala pracovať podľa rozpočtu schváleného Národnou radou, ale prechodné a záverečné ustanovenia o tom vôbec nehovoria.

  • Ešte pani poslankyňa Edit Bauerová.

  • Vážený pán predseda, opätovne a dôrazne vás upozorňujem, že rokujeme o tomto návrhu zákona v rozpore s rokovacím poriadkom, v rozpore s § 75. Ja som vás na to upozornila začiatkom rokovania o tomto bode.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovolil by som si takisto adresovať jednu otázku pani ministerke v súvislosti so zákonom ako celkom. Tento zákon by mal platiť aj v čase, keď Slovensko vstúpi do Európskej únie. Mal by riešiť otázky zamestnanosti v čase, keď už budeme členmi Európskej únie. A tak sa pýtam: V januári 1992 slovenská vláda prijala uznesenie číslo 48 o zabezpečení harmonizácie zákonov Slovenskej republiky so zákonmi Európskej únie. Po podpise Asociačnej dohody sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že každý orgán, ktorý predkladá zákon do Národnej rady Slovenskej republiky, má povinnosť nasledovať legislatívu Európskej únie v rozsahu svojej zodpovednosti a pripojiť tzv. harmonizačnú klauzulu ku každému návrhu zákona. Harmonizačná klauzula musí obsahovať po prvé - zoznam právnych aktov Európskej únie, ku ktorým sa prihliadalo, keď bol pripravený návrh zákona, po druhé - vyhlásenie o tom, že návrh je, alebo nie je zlučiteľný s legislatívou Európskej únie. Ak určité časti navrhovaného zákona nie sú zlučiteľné s legislatívou Európskej únie, harmonizačná klauzula sa musí zmieňovať o postupe a časovom pláne, podľa ktorého sa bude postupovať, aby bola nezlučiteľnosť odstránená.

    Vzhľadom na to, že tento zákon má nedostatky, ktoré sme počuli, prosil by som, aby ste nám k tomuto poskytli svoje vyjadrenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem zareagovať na pani Edit Bauerovú. Síce je pravda, čo povedala, čo sa píše v § 75, ale nepovedala celé znenie, že tam je to tých 60 dní a Národná rada rozhodne bez rozpravy o kratšom návrhu. Takže nezavádzajte, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovoľujem si veľmi stručne zareagovať na vystúpenie pána poslanca Šveca, ktorý pravdepodobne nebol pri prerokúvaní tohto bodu programu od začiatku v rokovacej sále, pretože na tieto otázky, ktoré položil, odpovedal veľmi vecne a erudovane pán poslanec Fico, ktorý sa vyjadril aj k zosúladeniu tohto návrhu zákona so zákonmi Európskej únie, pričom správne konštatoval, že tu neplatia jednotné normy, pretože v oblasti sociálnych vecí aj v problematike zamestnanosti je táto problematika aj v štátoch Európskej únie riešená individuálne.

  • Ešte raz pani poslankyňa Bauerová.

  • Nebola by som pociťovala potrebu, aby som upozornila pána poslanca Garaia, ale zrejme nezbadal, že o tomto bode programu Národná rada ani bez rozpravy, ani s rozpravou nehlasovala. Počas celého bodu rokujeme v protiklade s § 75. Pán predseda, samozrejme, pred týmto bodom programu mohol dať o tom hlasovať, ale nedal.

  • Pani poslankyňa, na začiatku schôdze sme hlasovali o tých bodoch, kde nebola splnená táto podmienka. Poslal som do kancelárie zistiť, či je to tak. Ak je tak, budeme musieť o tom hlasovať.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, sme pred skončením rozpravy. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť.

    Pán spoločný spravodajca.

    Pán poslanec Fico sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Pán predseda, len chcem pripomenúť, že som dal procedurálny návrh, aby ste neukončili rozpravu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti je komplexnou právnou úpravou zamestnanosti, ktorý v rámci politiky zamestnanosti ako neoddeliteľnej súčasti hospodárskej a sociálnej politiky štátu vymedzuje politiku trhu práce a právne zabezpečuje jej realizáciu. Navrhuje sa nové inštitucionálne zabezpečenie trhu práce, upravuje sa vecný a osobný rozsah politiky trhu práce a jej financovanie.

    Z inštitucionálneho hľadiska sa navrhuje zriadiť Národný úrad práce so svojimi samostatnými orgánmi, v ktorých rozhodovanie sa prejavuje verejnoprávnosťou tejto inštitúcie. Pri rozhodovaní samosprávnych orgánov je právne významné spolurozhodovanie zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátu, to znamená, že rozhodovanie samosprávnych orgánov je postavené na princípe tripartizmu. V tomto smere sú v predkladanom vládnom návrhu zákona premietnuté dohovory Medzinárodnej organizácie práce.

    Upravujú sa podmienky poistenia pre prípad nezamestnanosti na účely poskytovania podpory v nezamestnanosti, čo sa v návrhu zákona premieta najmä do dĺžky doby poskytovania podpory v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

    Významnou časťou vládneho návrhu zákona je aktívna politika trhu práce, zavádzajú sa nové nástroje aktívnej politiky trhu práce alebo sa rozširujú doterajšie nástroje aktívnej politiky trhu práce, ktoré sa v praxi osvedčujú.

    Vo vzťahu k občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa naďalej zachováva sankčný odvod za neplnenie povinnostného podielu zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

    V oblasti financovania politiky trhu práce nedochádza k zásadným zmenám, pokiaľ ide o inštitucionálne zabezpečovanie financovania politiky trhu práce, pretože aj súčasná právna úprava v tejto oblasti upravuje zabezpečovanie financovania cez verejnoprávne inštitúciu, a síce Fond zamestnanosti Slovenskej republiky.

    Týmto vládnym návrhom zákona sa vytvárajú právne predpoklady na prijímanie opatrení v politike trhu práce na podporu riešenia zamestnanosti.

    Vážené kolegyne, kolegovia, záverom svojho vystúpenia chcem vysloviť svoju podporu tomuto návrhu zákona. Pri záverečnom hlasovaní budem hlasovať za a žiadam o podporu aj vás.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím v mene klubu, aby pred hlasovaním bola prestávka, aspoň malá prestávka.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kým ukončím rozpravu, je tu ešte procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Fico, aby sme pred ukončením rozpravy prerušili rokovanie o tomto bode programu a zaradili tento bod na neskoršie ešte na tejto schôdzi. Áno, pán poslanec?

  • Pán predseda, navrhoval som, aby sme neukončili rozpravu a aby sme pokračovali v rozprave na najbližšej schôdzi Národnej rady. V tom spočíval môj návrh.

    Ďakujem.

  • Tak som zle rozumel. Počuli ste spresnený návrh pána poslanca Fica.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Budeme hlasovať o tom, aby sme neprerušili rozpravu a pokračovali v bode tohto programu na ďalšej schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Prosím, pán poslanec Kováč.

  • Pán predseda, ja som v rozprave vystúpil s tým, aby sa o tomto návrhu hlasovalo o 2 až o 3 dni, aby sme dostali 2 až 3 dni prestávku.

  • Dobre. Takže ešte predtým budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča, aby sme hlasovali neskôr. Povedal o 2, o 3 dni. Prosím, rozprava je skončená, čiže hlasovanie navrhuje na iný deň. Prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, bol tu návrh, aby sme pred hlasovaním urobili prestávku, takže bude prestávka.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, chcem poprosiť, aby bola prestávka až po vystúpení pani ministerky.

  • Musel by som sa spýtať pána poslanca Benčíka, či súhlasí s tým. Pán poslanec súhlasí, takže prosím pani ministerku, aby vystúpila, a po jej vystúpení bude prestávka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ako to už bolo povedané, z hľadiska aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky jednotlivé členské štáty Európskej únie si problematiku organizácie a financovania služieb zamestnanosti upravujú rôzne. Preto chcem znovu zopakovať, že ani požiadavka na aproximáciu nie je obsiahnutá v Európskej dohode o pridružení. Čo nás však zaväzuje, to sú spomínané dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktoré som citovala vo svojom úvodnom slove, a preto prv, než budem odpovedať na jednotlivé návrhy poslancov, by som si dovolila citovať vám z troch závažných dohovorov, o ktorých som síce hovorila v úvodnom slove, ale ktoré by bolo dobre poznať predtým, ako sa budem vyjadrovať k jednotlivým návrhom.

    Predovšetkým, vážené pani poslankyne a páni poslanci, je to Dohovor o organizácii služieb na sprostredkovanie práce číslo 88, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov v roku 1991 pod číslom 17, a naša republika je ním viazaná. V článku II tohto dohovoru o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce sa hovorí - citujem doslova: "Organizácia služieb na sprostredkovanie práce bude pozostávať z celoštátnej sústavy úradovní na sprostredkovanie práce riadených štátnym orgánom." Myslím si, že toto dáva zároveň odpoveď na námietky niektorých opozičných poslancov, pokiaľ ide o úlohu ministerstva pri vymenúvaní generálneho riaditeľa tejto sprostredkovateľne práce. Je to dohovor, ktorým sme viazaní (článok II dohovoru číslo 88).

    Pokiaľ ide o ten istý dohovor, článok III hovorí: "Sústava musí zahŕňať sieť miestnych úradovní, a kde je to vhodné, aj regionálnych úradovní v dostatočnom počte pre potreby všetkých zemepisných oblastí štátu a vhodne umiestnených pre zamestnávateľov a pracovníkov." Potom sa bližšie vyjadrím vo svetle tohto článku k funkcii krajských úradov a prípadne správnych nákladov, ktoré súvisia so zriaďovaním úradovní.

    Dohovor číslo 122 o politike zamestnanosti v článku II hovorí: "Každý členský štát metódami a v rozsahu zodpovedajúcom jeho vnútroštátnym podmienkam určí a pravidelne bude upravovať v rámci koordinovanej hospodárskej a sociálnej politiky opatrenia, ktoré treba prijať za účelom dosiahnutia cieľov tohto dohovoru o politike zamestnanosti." Aj príprava tohto návrhu zákona vychádza z dohovoru číslo 122, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov ešte v roku 1995 pod číslom 490.

    Pokiaľ ide o dohovor číslo 150, ktorým sme viazaní, to je Dohovor o správe práce - úlohy, oprávnenia a organizácia. V článku II sa hovorí: "Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento dohovor, môže previesť alebo zveriť na základe vnútroštátneho zákonodarstva alebo praxe určité činnosti v správe práce." Takže štát môže a nemusí a štát podľa vlastného uváženia a možností vnútroštátnym zákonodarstvom zveruje určité činnosti verejnoprávnej inštitúcii - národnému úradu práce. A ten istý dohovor číslo 150, o ktorom teraz bola reč, v článku V ods. 2 hovorí: "V rozsahu zlučiteľnom s vnútroštátnym zákonodarstvom a praxou opatrenia budú prijaté tiež na národnej, oblastnej a miestnej úrovni, ako aj v rôznych odvetviach hospodárskej činnosti." Hovorí sa tu o opatreniach, pokiaľ ide o vykonávanie správy služieb zamestnanosti od národnej cez oblastnú až miestnu úroveň.

    Takže toto sú tri dohovory, z ktorých sme vychádzali pri koncipovaní tohto návrhu zákona a ktoré možno v určitej miere pomôžu objasniť aj štruktúru Národného úradu práce cez jeho krajské úrady, okresné úrady, ktoré sú navrhované tak, ako je v predlohe zákona.

    Zásady zákona o zamestnanosti boli predložené v auguste tohto roku. Myslím si, že pri prerokúvaní zásad zákona bol dostatočný časový priestor na to, aby sa vecné pripomienky filozofického charakteru vydiskutovali a našli svoj odraz v paragrafovanom znení. Som za to, aby sme počas tejto prestávky zohľadnili všetky pozmeňujúce návrhy alebo doplnky k tomuto zákonu, ale myslím si, že filozofia zákona je daná a navyše podporuje ju aj naša sukcesia do spomínaných medzinárodných konferencií, z ktorých jednoducho musíme vychádzať.

    Ku krajským úradom práce všeobecne tu boli námietky. Pán poslanec Fico, použili ste výraz "štátna správa". To už nebude štátna správa vzhľadom na to, že tieto krajské úrady práce budú súčasťou Národného úradu práce, kde výkonná zložka bude spoločne administrovaná samosprávnymi orgánmi na národnej, krajskej a regionálnych úrovniach, čiže už to nebude štátna správa, tak ako doposiaľ. Namietali ste, že sa zvýši počet pracovníkov krajských a okresných úradov práce, resp. Národného úradu práce. Chcem pre informáciu uviesť takisto odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, kde sa hovorí, že optimálny počet na jedného sprostredkovateľa je 60 nezamestnaných. U nás je priemer na jedného sprostredkovateľa 100. Takže na jednej strane sa kritizuje nedostatočná kontrola až zneužívanie a plytvanie finančnými prostriedkami na podpory v nezamestnanosti, prípadne málo efektívne využívanie financií na aktívnu politiku zamestnanosti, na vytváranie nových pracovných miest, slabá kontrola zamestnávateľov pri dodržiavaní zákonom stanovenej dvojročnej lehoty pri predkladaní projektov a na druhej strane sú tu námietky, pokiaľ ide o zvýšenie pracovníkov úradov práce.

    Myslím si, že nielen kvôli odporúčaniu Medzinárodnej organizácie práce, ale aj pre potreby trhu práce, ktoré sú v regiónoch Slovenska rôzne, práve krajské a okresné úrady práce i samosprávne orgány budú mať možnosť demokraticky si v rámci svojich správnych nákladov určiť, koľko pracovníkov sprostredkovateľov potrebujú. Iný počet pracovníkov bude v Bratislave so 4 % a iný počet môže byť v Rimavskej Sobote alebo v Trebišove. Ale to nie je predmetom tohto zákona, ani sme nechceli do tohto zákona taxatívne vymenúvať, koľko pracovníkov má byť na okresnej, krajskej a centrálnej úrovni.

    Hovorili ste o tom, ale my sme o tom tiež hovorili dnes ráno v ústavnoprávnom výbore, že chýba zákon o verejnoprávnej inštitúcii. Máte pravdu, tento zákon na Slovensku zatiaľ nemáme prijatý, verejnoprávna inštitúcia ako taká nie je u nás definovaná, je možné, že v krátkom čase takýto návrh príde aj z radov poslancov. Používame termíny, ktoré preberáme z dohovorov, kde sa hovorí o týchto verejnoprávnych inštitúciách v súvislosti s úradovňami práce.

    Predseda predstavenstva, že by mal byť volený z radov členov predstavenstva - myslím si, že som vysvetlila podstatu cez dohovory, kde sa hovorí, že štát riadi tieto úradovne práce. Je to dohovor číslo 88 v článku II. Takže je to na zváženie, ale tak či tak si myslím, že predseda predstavenstva, nech to bude minister alebo niektorý iný zamestnanec ministerstva, pri takom systéme rokovania a hlasovania, ako je zvolený a ako sa aj doteraz praktizuje, že každá strana tripartity musí mať súhlas vo vnútri svojej časti nadpolovičnej väčšiny, tak ani pri predsedovi predstavenstva, ak nezíska súhlas ďalších dvoch, aby boli traja na tých piatich, nebude prijaté platné uznesenie predstavenstva, čiže vnútorný mechanizmus demokratického rozhodovania je tu zachovaný bez ohľadu na funkciu.

    Pokiaľ ide o vašu pripomienku k nadpolovičnej väčšine krajských úradov, my sme to, pán poslanec, doplnili dnes na rokovaní výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Myslím, že to máte na stole, je to doplnené, vypadla tam posledná časť vety. Samozrejme, že tripartitný mechanizmus aj pri hlasovaní musí fungovať aj na krajskej úrovni.

    K pripomienkam pána poslanca Baránika sa vyjadrí pán spoločný spravodajca po prestávke, pretože treba ich zosúladiť s predlohou, je ich dosť veľa.

    K pánu poslancovi Brockovi, či krajské štruktúry budú drahé alebo či vôbec sú efektívne. Správne náklady, ktoré sme určili na obdobie dvoch rokov, zvýšenie z terajších 13,6 % na 17 %, pokryjú vznik nových 41 okresných úradov práce, 41 okresných a 8 krajských. Ak chceme priblížiť aj túto správu k občanovi, myslím si, že správne náklady zvýšené o 4,5 % na dva roky oproti súčasnému stavu pri 38 okresoch nie sú alarmujúce.

    Zamestnávanie v Čechách. Hovoríme o mobilite pracovnej sily. Som rada, že máme s Českou republikou takú vzájomnú zmluvu o zamestnanosti, ktorá sa už približuje k štandardným zmluvám v rámci Európskej únie, takže ani do budúcnosti nemienime túto zmluvu o zamestnanosti s Českou republikou revidovať. Je to na pováženie, pán poslanec Brocka, keď hovoríme o vyradení z evidencie a dokumentuje sa to číslami a percentami, keď nehovoríme kompletne celú pravdu. Vyradenie z evidencie sa eviduje cez úrady práce v troch zložkách, o ktorých ste nehovorili, t. j. vyradenie z evidencie tých uchádzačov, ktorí si našli prácu vlastnými silami, druhá časť toho percenta, o ktorom ste hovorili, je umiestnenie na novovytvorených pracovných miestach, sú to verejnoprospešné práce, a až tretia časť, ktorá tvorí zhruba desatinu z toho percenta, ktoré vy ste uvádzali, sú vyradení pre nespoluprácu. Som rada, že toto vyradenie prebieha v takýchto číslach. Tá desatina z toho objemu - tí sú skutočne vyraďovaní podľa môjho názoru spravodlivo, ak odmietajú spoluprácu.

    Generálny riaditeľ v zmysle návrhu zákona najmä podľa Zákonníka práce je štatutárom Národného úradu práce, preto nemôžem súhlasiť s návrhom, aby generálny riaditeľ ako štatutár mohol vymenúvať len krajských a krajskí si potom môžu ďalej vymenúvať okresných. Generálny riaditeľ je jediným štatutárom v zmysle Zákonníka práce a má právo vymenovať všetky štruktúry až po okresy.

    Pán poslanec Kováč, lekárska posudková služba na účely tohto zákona bola zriadená úmyselne. Myslím si, že každý fond, či Sociálnej poisťovne, zdravotnej alebo Fondu zamestnanosti, si musí strážiť svoje zdroje, spoločné zdroje pred ich zneužívaním. Nedostatok, ktorý sa prejavuje pri posudkovej činnosti, vyplýva z toho, že momentálne je taký právny stav, že ľudia, ktorí poberajú nemocenské dávky, môžu striedať svojho ošetrujúceho lekára a v rámci tohto striedania ošetrujúceho lekára sa predlžuje aj tzv. biologicky opodstatnená chorobnosť. Všimnite si štatistiky v okresoch, kde je percento nezamestnanosti vyššie ako celoštátny priemer, aj nemocenské dávky sa vyplácajú v priemere vyššie ako inde na Slovensku. Dokonca tam, kde hrozí masové prepúšťanie, rastie aj práceneschopnosť. Myslím si, že je najvyšší čas, aby aj v tomto smere došlo k objektivizácii práceneschopnosti. Je to len a len na ochranu fondu a vlastne na ochranu našich zdrojov, nehovoriac o tom, že lekári, ktorí budú pracovať v zmluvnom vzťahu pre Fond zamestnanosti, budú platení inak a lepšie a budú priamo zainteresovaní na tom, aby chránili zdroje fondu.

    Aký bude rozpočet, resp. kedy ho správna rada bude môcť predložiť spolu s rozpočtom - môžem k tomu povedať len toľko, že znovu musím prísť do parlamentu v priebehu 30 dní odo dňa schválenia zákona s návrhom na zvolenie členov predstavenstva fondu. Zároveň do tohto termínu predložíme potom aj návrh rozpočtu už vo väzbe na veľký štátny rozpočet.

    Otázka verejnoprávnosti tejto inštitúcie bola vysvetlená. Ťažko to definovať, pokiaľ nie je prijatý zákon o verejnoprávnych inštitúciách. A navyše dohovory hovoria, že v miere, ktorá je pre ten-ktorý štát únosná a možná, odovzdáva štát určité kompetencie alebo zrieka sa ich.

    Pani poslankyňa Gbúrová - znova je tu otázka voľby predsedu predstavenstva. Už som vysvetlila, čo nás k tomu viedlo. Zrušiť krajské štruktúry neodporúčam aj vo väzbe na spomínané dohovory, ktoré hovoria o národných, regionálnych a miestnych úradovniach práce, nehovoriac o určitej koordinácii aktivít na trhu práce, ktorá sa môže udiať jedine na vyššom územnom celku, ako je kraj, pretože zástupcovia krajských správnych výborov sú predsa zástupcovia okresných správnych výborov. A z praxe vám môžem povedať, že okresné záujmy sú často odlišné od krajských záujmov, a myslím si, že k ich objektivizácii môže prísť iba vtedy, keď si tí istí zástupcovia z okresov sadnú spolu v rámci kraja za jeden stôl a porovnajú si svoje aktivity na území toho-ktorého kraja. Preto túto koordinačnú činnosť navrhujeme zladiť cez krajské úrady, krajské správne výbory.

    Počty pracovníkov na krajských úradoch vo výkone si môžu určiť, aj si určia krajské správne výbory podľa svojich potrieb, podľa toho, v ktorom kraji aké potreby, resp. aké percento zamestnanosti, nezamestnanosti je.

    Je tu ešte váš návrh na 60 hodín, už sme si to vysvetľovali, že pokiaľ niekto poberá podporu v nezamestnanosti, už nový názov hovorí, že ide o podporu v nezamestnanosti. Je otázka, či 60 hodín zamestnanosti sa môže brať ako nezamestnanosť. To je jedna vec. Druhá vec je nákladná kontrola a nedostatočná kontrola, či naozaj títo zamestnaní nezamestnaní dodržujú 60 hodín, alebo akým spôsobom by sme mohli toto zdôvodniť ostatným nezamestnaným, ktorí nemajú tú možnosť 60 hodín.

    Myslím si, že som odpovedala na väčšinu vašich otázok. Pokiaľ ide o jednotlivé návrhy k paragrafovanému zneniu, vyjadrí sa k nim pán spravodajca po prestávke. Sama sa prihováram za túto prestávku, aby sme mohli zladiť vaše návrhy s predlohou.

    Chcela by som vám už vopred poďakovať za spoluprácu. Myslím si, že nie je predmetom sporu, či takýto návrh zákona treba prijať, alebo nie. Zásady zákona sa prediskutovávali veľmi široko a celá právna úprava bola pripravovaná starostlivo so sociálnymi partnermi a s inštitúciami, ktoré sa zaoberajú politikou zamestnanosti a politikou trhu práce. Takže nie je to, ako bolo povedané, úplne nový právny predpis. Prosím vás o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Páni poslanci, chceme mať prestávku do 18.00 hodiny. Medzitým som si pozeral záznam zo schvaľovania programu. Tento bod programu nebol v programe, ktorý sme schvaľovali, kde sme schvaľovali tie body programu, ktoré nespĺňajú 60-dňovú lehotu. Bol navrhnutý poslancami a bol schválený individuálne, čiže sme ho schválili v rámci tej skrátenej lehoty.

    Teraz bude prestávka do 18.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pani poslankyne a páni poslanci,

    pozývam vás do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    budeme pokračovať v rokovaní po prestávke, ktorá bola vyžiadaná.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby začal uvádzať hlasovanie o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    najprv prikročíme k hlasovaniu o spoločnej správe, tlač 556a. V tejto spoločnej správe je pod bodmi 1 až 20 spolu 20 pozmeňujúcich návrhov. Všetky odporúčam prijať a hlasovať o nich spoločne.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o všetkých bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča všetky prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že všetky body spoločnej správy, o ktorých sme hlasovali en bloc, sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ako prvý v rozprave vystúpil s pozmeňujúcimi návrhmi pán poslanec Baránik. Vcelku mal 8 pozmeňujúcich návrhov. Prvý a druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 3 a § 7, tieto odporúčam prijať a hlasovať o nich spoločne.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvých dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Baránika. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že prvé dva pozmeňujúce návrhy pána poslanca Baránika boli prijaté.

  • Ďalších 6 pozmeňujúcich návrhov sa týkalo § 9, § 16, § 17, § 19 a § 32. Všetkých 6 pozmeňujúcich návrhov odporúčam neprijať a hlasovať o nich spoločne.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalších 6 pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Baránika. Pán spoločný spravodajca ich odporúča en bloc neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že 6 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Baránika nebolo prijatých.

  • Ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Gbúrová. Predniesla vcelku 5 pozmeňujúcich návrhov. Na jej prosbu alebo žiadosť budeme o každom hlasovať samostatne.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 1, kde predsedu predstavenstva volí predstavenstvo zo svojich radov. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gbúrovej nebol prijatý.

  • Druhý pozmeňujúci návrh sa týkal § 5, 6, 12, 13, 18, 19 a 81, vo všetkých navrhuje zrušiť krajské úrady. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gbúrovej nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Tretí pozmeňujúci návrh sa týka § 51 nového ods. 2, v ktorom sa hovorí, že za zamestnanie sa v zmysle tohto zákona nepovažuje uzavretie pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnaným, podľa ktorej mesačný pracovný čas neprekročí 60 hodín. Tento tretí pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento tretí pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka § 73 ods. 1 nové písm. h), ktoré znie: "príspevok štátu na aktívnu politiku trhu práce, o výške ktorej rozhoduje každoročne Národná rada Slovenskej republiky". Ani tento štvrtý pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Piaty pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gbúrovej sa týka účinnosti zákona, ktorú navrhuje od 1. 7. 1997. Ani tento piaty návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že tento piaty pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

  • Vážený pán predsedajúci, odzneli všetky pozmeňujúce návrhy. Žiadam vás hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním prijať ho.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi i pani ministerke.

  • Dámy a páni, ďakujem za spoluprácu.

  • Nasleduje d v a d s i a t y š t v r t ý bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Protidrogovom fonde.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 532 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 532a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní jej podpredseda pán Jozef Kalman. Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vám návrh zákona o Protidrogovom fonde. Návrh zákona predkladám v súlade s uznesením vlády číslo 583 z 8. augusta 1995 po prerokovaní vládou Slovenskej republiky, ktorá ho schválila v znení pripomienok prijatých na rokovaní.

    Potrebu zákonnej úpravy sústreďovania a následného poskytovania finančných prostriedkov na podporu boja proti drogám si vyžiadala akútna situácia v našej spoločnosti. Za posledné roky enormne vzrástol počet drogovo závislých osôb, čo ste potvrdzovali aj v jednotlivých výboroch. Ako príklad môžem uviesť, že v porovnaní s ostatnými krajinami Európy máme najnižší priemerný vek drogovo závislých, asi 20 rokov, ako aj veľmi nízky vek začiatku užívania drog. Najmladší liečený pacient v Bratislave mal napríklad 11 rokov. V súvislosti s tým vzrástol počet úmrtí najmä mladých ľudí následkom užitia drogy. A zaevidovali sme relatívne novú najtragickejšiu skupinu, skupinu drogovo závislých gravidných žien a ich novorodencov.

    Verím, že súčasná situácia na drogovej scéne, o ktorej sme niekoľkokrát hovorili aj v tejto miestnosti, vám nie je neznáma, či už z aspektu školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny. Poznáte ju aj z pohľadu radových občanov - vašich voličov, ktorí sa na vás obracajú s požiadavkou jej riešenia, najmä tí, ktorí bývate a pôsobíte napríklad v Bratislave-Petržalke, Trnave, Nových Zámkoch, Žiline, ale aj v iných mestách na Slovensku.

    Zámer vytvorenia Protidrogového fondu spočíva v sústreďovaní finančných prostriedkov na jednom mieste, z ktorého sa následne budú poskytovať fyzickým a právnickým osobám zaoberajúcim sa prevenciou, liečbou, resocializáciou drogovo závislých osôb. Prostriedky z fondu budú oprávneným osobám poskytované len na účel vymedzený týmto zákonom. V opačnom prípade sú tieto osoby povinné ich vrátiť späť do fondu v poskytnutom rozsahu a navyše zaplatiť zmluvne dohodnutú sankciu.

    Predkladaný návrh zákona ustanovuje základné princípy tvorby a použitia prostriedkov fondu. Jeho ustanovenia rámcovo upravujú organizáciu fondu, jeho orgány, ich kompetencie a poskytovanie prostriedkov z fondu. Podrobnosti o činnosti fondu, vnútornej organizácii, činnosti rady fondu, činnosti dozornej rady a spôsobe poskytovania prostriedkov z fondu budú upravené vo vnútorných predpisoch, ako je štatút, rokovací poriadok a v zásadách o poskytovaní prostriedkov. Prostriedky z fondu sa budú poskytovať zmluvne.

    Tvorba a využívanie nového účelového fondu určeného na podporu protidrogových aktivít sa osobitne dotýka plnenia úloh Národného programu boja proti drogám. Návrh zákona o Protidrogovom fonde rieši v súčasnosti najpálčivejší problém spoločnosti, problém drogových závislostí a podpory protidrogových aktivít, fyzických a právnických osôb zaoberajúcimi sa problematikou drogovej závislosti.

    Rozpočtové dôsledky návrhu zákona boli prerokované ešte predtým, než bol predložený do vlády, s ministerstvom financií, a sú odsúhlasené vládou. V zmysle jeho vyjadrenia predkladám návrh zákona bez rozporu. Z hľadiska aplikácie medzinárodného práva bol návrh zákona posúdený Inštitútom aproximácie práva taktiež bez pripomienok.

    Vážená Národná rada, ako som uviedol, návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pripomienky a odporúčania legislatívneho odboru Národnej rady boli uznané za opodstatnené a v ich zmysle bude návrh zákona upravený. To všetko, čo je uvedené v spoločnej správe, dáva predpoklad čistejšieho zákona, skvalitňuje návrh z hľadiska legislatívno-technického, preto odporúčam všetky tieto návrhy, ktoré sú tu uvedené, prijať.

    K pripomienkam výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci uvádzam v súvislosti s doriešením členstva v orgánoch fondu, že členmi v rade fondu boli po dlhom zvažovaní a hľadaní možností určení ministri tých rezortov, kde problematika drogových závislostí priamo súvisí s predmetom činnosti rezortu, ktorí majú z titulu svojej funkcie vedomosť o protidrogových aktivitách a možnosť priamo rozhodovať o poskytovaní financií na protidrogové aktivity v rámci nimi riadených rezortov.

    Ustanovenie § 6 návrhu zákona uvádza ako zdroj fondu i príspevok právnických osôb. Som toho názoru, že by nebolo vhodné, aby všetci členovia rady boli delegovaní zamestnanci ministerstiev, ktorí nie sú kompetentní rozhodovať o vynakladaní finančných prostriedkov za rezort, prípadne delegovaní členovia nadácií, prípadne občianskych združení. Takisto nemožno súhlasiť, aby členmi rady boli jednoznačne len predstavitelia občianskych združení. V tomto smere by nemuselo prísť k tomu, že bude dodržiavaná línia, ktorú sme schválili v Národnom programe boja proti drogám.

    Pokiaľ ide o otázku doriešenia tvorby fondu - z toho istého výboru - osobne by som uvítal akékoľvek rozšírenie zdrojov fondu a najmä jeho väzby na štátny rozpočet v tomto zmysle, aby boli každoročne vyčleňované prostriedky určené na naplnenie Protidrogového fondu. Vychádzajúc však zo súčasnej právnej úpravy zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ktorá nepripúšťa inú väzbu na štátny rozpočet, ako je dotácia, resp. príspevok, a táto je napríklad pri štátnych fondoch len doplnkovým zdrojom, nie je možná iná právna úprava väzby na štátny rozpočet. Pritom zdôrazňujem, že Protidrogový fond je neštátnym fondom.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že problém drogových závislostí je problémom nás všetkých. Problémom, ktorý útočí na genofond nášho národa. Preto je potrebné podporiť každú aktivitu zameranú na jeho elimináciu. Vychádzajúc i zo súčasného stavu v Slovenskej republike, ktorý je v oblasti zneužívania drog kritický, poukazujem na potrebu prijatia navrhovaného zákona, ktorý síce nezabezpečí celoplošné financovanie všetkých foriem boja proti drogám, ale aspoň podpornou formou prispeje na protidrogové aktivity štátnych a najmä neštátnych subjektov zaoberajúcich sa bojom proti drogám.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

    Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Imricha Andrejčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Protidrogovom fonde pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1252 z 5. novembra 1996 na prerokovanie v lehote do 28. novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Protidrogovom fonde prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ho prerokoval 13. novembra, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ho prerokovali 26. novembra. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ho prerokoval 27. novembra a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci ho prerokoval 28. novembra 1996.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci nesúhlasil s vládnym návrhom zákona o Protidrogovom fonde pre niektoré systémové nedostatky s tým, že je potrebné doriešiť členstvo v orgánoch fondu a tvorbu fondu. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona neschváliť a vrátiť ho navrhovateľovi na dopracovanie. Ostatné výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona Národnej rady pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok.

    Dovoľte mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som pripomienky nečítal, máte ich v tlači 532a. Pripomínam iba, že je tam jedna pripomienka výboru pre rozpočet, financie a menu samostatne a 15 pripomienok, ktoré dali najmenej tri výbory spoločne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Ako prvý sa písomne prihlásil pán poslanec Hanker. Pripraví sa pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    vznik Protidrogového fondu si vyžiadala závažná spoločenská situácia v oblasti drogovej problematiky. Uvedomme si, že počet drogovo závislých ľudí má stále stúpajúcu tendenciu. Tvrdé drogy používajú dnes i už 13-14-ročné deti. Predstavuje to hrozivé následky pre celú našu spoločnosť. Ak je spoločnosť ohrozovaná takýmto nebezpečenstvom, predovšetkým štát je zodpovedný za prijímanie a realizovanie účinných obranných opatrení na jeho elimináciu.

    Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Protidrogovom fonde vypracoval Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 583 z 8. augusta 1995. V zriadení tohto fondu práve vidím jeden z prijatých mechanizmov na elimináciu spomínaného nebezpečenstva. Protidrogový fond by mal byť zriadený ako neštátny účelový fond, ktorý bude sústreďovať a poskytovať finančné prostriedky na prevenciu, liečebnú a nesociálnu pomoc drogovo závislým osobám.

    Využívanie fondu je úzko späté aj s úlohami Národného programu boja proti drogám, v rámci ktorého by sa malo systematicky pristupovať k preventívnej, liečebnej a resocializačnej starostlivosti. Bude sa z neho podporovať vytváranie špecializovaných zariadení zameraných na komplexnosť služieb a bude kladený tiež dôraz na prepojenie jednotlivých zložiek starostlivosti a na spoluprácu s neštátnymi subjektmi pracujúcimi v danej problematike.

    Pri tvorbe návrhu rozpočtu v prvom roku fungovania Protidrogového fondu generálny sekretariát vychádzal z predpokladaných aktivít jednotlivých rezortov v protidrogovej problematike vychádzajúcich z plnenia programu, ktoré rezorty nie sú schopné pokryť v celej šírke zo svojich rozpočtových kapitol, a taktiež z potreby finančných prostriedkov na realizáciu opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

    Treba zdôrazniť, že sústreďovanie finančných prostriedkov do Protidrogového fondu a ich následné poskytovanie by malo prispieť k prehľadnosti toku finančných prostriedkov použitých na protidrogové aktivity. Bolo by vhodné posilniť kompetencie generálneho sekretariátu v oblasti kontroly tokov finančných prostriedkov zo strany štátnych orgánov mimovládnym organizáciám pracujúcim v protidrogovej problematike.

    Samozrejme, že nie je možné, aby rozpočet fondu na rok 1997, ktorý je okrem iného 110 miliónov korún ako príspevok zo štátneho rozpočtu, pokryl finančne aktivity všetkých zainteresovaných rezortov na nasledujúci rok, ale určitou mierou prispeje k zlepšeniu situácie, ktorá si momentálne vyžaduje podporu či už v oblasti liečby alebo resocializácie a hlavne v oblasti prevencie.

    V rozpočte fondu na rok 1997 generálny sekretariát počítal i s financovaním alebo so spolufinancovaním projektov v oblasti zberov a vyhodnocovania informácií zameraných na boj proti drogám, s financovaním vzdelávania pedagogických pracovníkov a tiež fyzických osôb zabezpečujúcich prevenciu v sociálnej, zdravotnej a kultúrno-osvetovej oblasti a tiež s podporou mimovládnych organizácií.

    Som toho názoru, že vznik takéhoto fondu je nesmierne potrebný, a to hlavne z hľadiska, že by mal zabezpečovať sústreďovanie finančných prostriedkov na protidrogové aktivity, poskytovať ich na základe posúdenia žiadostí radou fondu s tým, že žiadatelia budú povinní poskytovať fondu písomné informácie o spôsobe ich použitia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Hankerovi. Slovo má pani poslankyňa Ďurišinová zo Strany demokratickej ľavice a pripraví sa pán poslanec Šagát z Demokratickej únie.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som na úvod podporila slová pána podpredsedu vlády, ktorý hovoril, a myslím si, že si to všetci plne uvedomujeme, že otázka problému drog, drogovej závislosti je jedna z naozaj veľmi nebezpečných. Pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom vstupe spomínal aj koncentráciu drogovo závislých ľudí a vôbec ako dílerov, ktorí sa zaoberajú predajom drog, nielen v Bratislave, ale konkrétne v Petržalke. Ja v Petržalke žijem, dokonca, myslím, že aj poslankyňa Bieliková raz riešila tento problém u nich vo vchode. Ja mám v našom vchode konkrétne troch dílerov drog, takže viem asi, čo to znamená v konkrétnom živote.

  • Hlas v sále.

  • Ešte stále sú tam.

    Preto chcem povedať hneď na úvod, že je naozaj potrebné, aby sme prešli od slov k činom. Už sa tu, myslím si, veľmi veľa narozprávalo. Myslím si, že každý druhý z nás sa cíti byť kompetentný vyjadriť sa k protidrogovej alebo drogovej problematike. Ja som požiadala viacerých odborníkov či už z odboru lekárstva alebo psychiatrie, aby mi vypracovali stanovisko k tomuto návrhu zákona.

    Chcem na úvod povedať, že je potrebné, aby bol zriadený Protidrogový fond, je naozaj nutné, aby existoval, ale napriek tomu chcem predniesť niekoľko formálno-právnych pripomienok k tomuto návrhu zákona.

    Po prvé, chcela by som vyjadriť pripomienku, že je pozoruhodné, že ide o neštátny účelový fond, ktorý sústreďuje a poskytuje peňažné prostriedky na protidrogovú prevenciu, liečbu a resocialičnú pomoc drogovo závislým a v podstate je riadený podpredsedom vlády Slovenskej republiky. Podčiarkujem tu slovo neštátny fond. Túto otázku som položila u nás vo výbore. Vtedy tam pán podpredseda nebol, ale boli tam zástupcovia generálneho sekretariátu a myslím si, že mi dosť neuspokojivo odpovedali na túto otázku. Keď som sa pýtala, prečo je tento fond neštátny, jediná ich výhrada bola, že vraj ak by to bol štátny fond, prípadné prostriedky, ktoré by mohli prísť zo zahraničia, alebo prípadní záujemcovia, ktorí by mali možnosť a chceli poskytnúť prostriedky zo zahraničia, nechcú to poskytnúť štátnemu fondu. Táto výhrada sa mi zdá trošku chabá.

    Ďalšia moja pripomienka sa týka § 3, kde sa hovorí o rade fondu. Najvyšším orgánom fondu je síce rada fondu, ktorá však v celkovom počte 12 členov je tvorená štyrmi ministrami, pričom ďalších členov rady fondu vymenúva a odvoláva predseda rady fondu, a to zástupcov z troch ministerstiev, troch členov Lekárskej komory a zástupcov občianskych združení. Z povedaného vyplýva, že v rade fondu absentujú kompetentní experti na veľmi komplikovaný problém, ktorí by popri odbornom hodnotení problému spoľahlivo vyhodnocovali podklady o tomto probléme z hľadiska prideľovania kvót, o ktorých v podstate rozhoduje neodborná rada, čo je paradoxom, keďže ide o neštátny účelový fond.

    Ďalej - pre radu fondu je potrebné vytvoriť centrum, resp. inštitút drogových závislostí pri niektorom zo zdravotníckych zariadení, v ktorom by sa okrem problémov epidemiologických a preventívno-liečebných, resp. koncepčných otázok drogovo závislých všeobecne riešili a pripravili spoľahlivé a záväzné podklady pre tie otázky a problémy, o ktorých z hľadiska odborného by mala rokovať táto radu fondu, resp. i ďalšie inštitúcie či vládne, alebo mimovládne, alebo medzinárodné. V návrhu chýbajú podklady pre výber expertov do rady fondu a ich začlenenie do tejto rady fondu s nárokovými úlohami, ktoré patria do pôsobnosti rady. Výber by mal sledovať vysokú profesionalitu ako jediné kritérium výberu.

    Aj keď návrh zákona je formálne primerane koncipovaný, jednako z hľadiska zložitosti samotného problému a nutnosti riešiť problémy z hľadiska teórie systémov sa štruktúrovanie zákona javí skôr formálne a obsahovo nie uspokojivo. Tým skôr, že problém nie je dosiaľ ani z hľadiska zdravotníckeho legislatívne primerane uspokojivo doriešený. Bez rešpektovania tejto otázky totiž nie je možné, aby rada fondu mohla primerane zvažovať dotácie prideľované zo štátneho rozpočtu, resp. legislatívne podmienky hospitalizácie.

    Je prekvapujúce, že vláda odvoláva členov dozornej rady, ktorí kontrolujú činnosť rady fondu, čo môže významne limitovať demokratickosť a objektívnosť riešenia a kontroly neštátneho fondu. Na túto otázku som dostala tiež dosť neuspokojivú odpoveď v našom výbore.

    Význam odborných expertov v rade fondu okrem nižšie uvedených dôvodov vidíme aj pri rozhodovaní o používaní prostriedkov fondu na financovanie predložených projektov. Ani dôvodová správa návrhu nevyčerpáva uspokojivo ciele a zámery návrhu v odborných, ale aj legislatívnych otázkach. Ďalej prekvapuje skutočnosť, že v návrhu na členov rady nie sú ani hlavný odborník pre drogovú závislosť, ani hlavný psychiater Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorých kompetencia sa pri riešení Protidrogového fondu, ale hlavne liečebno-preventívnej a resocializačnej problematiky obchádza.

    Z týchto dôvodov a vzhľadom na ďalšie dôvody a argumenty, ktoré ako pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona predložia aj ďalší kolegovia, navrhujem, pán podpredseda vlády, aby bol tento návrh zákona stiahnutý z rokovania, dopracovaný s týmito pripomienkami a predložený znovu plénu na schválenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šagát z DÚ a pripraví sa pán poslanec Kanis z SDĽ.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som nadviazal na slová pani poslankyne kolegyne Ďurišinovej a chcel by som hovoriť o troch problémoch. Prvý problém je štátny alebo neštátny fond, druhý je tvorba fondu a tretí je správny fond Protidrogového fondu.

    Argumentácia, prečo by mal byť tento fond neštátny, podobne ako pani kolegyňa uviedla, sa zakladala v našom výbore predovšetkým na argumentácii, že tým sa umožní, aby prostriedky na boj proti drogám predovšetkým zo zahraničia prišli do našej republiky. Ale z hľadiska konštrukcie tohto fondu, kde z 12 členov je 8 úradníkov, z toho 5 alebo 6 ministrov - prosím vás pekne, tí ľudia, ktorí sem budú posielať peniaze na nejaké projekty protidrogového boja, si predsa pozrú zloženie tej rady, veď to nie sú nejakí diletanti. A tým, že to v zákone nazveme neštátnym, nevyriešime problém vstupu sponzorských peňazí do riešenia protidrogovej problematiky.

    Tak ako povedal pán kolega, štát sa nemôže zbaviť povinnosti boja proti drogám. Naopak, štát musí byť vlajkovou loďou v boji proti drogám a nemôže účelovo pripraviť zákon, v ktorom si otvorí dvierka pre sponzoring a súkromné peniaze na riešenie tejto problematiky. A z toho vyplýva aj druhá moja pripomienka. V tvorbe zdrojov fondu štát veľmi vágne, veľmi neisto hovorí v písmene d), že to bude dotácia zo štátneho rozpočtu. To je skutočne veľmi slabá vôľa štátu postaviť sa veľmi seriózne k tomuto problému. Minimálne by mal určiť, koľko je to percent zo štátneho rozpočtu, koľko je to zo spotrebnej dane, a nie nechať to na vôľu alebo nevôľu pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

    K správnemu fondu - iste viete a v predchádzajúcom zákone ste schválili, koľko bude peňazí na správny fond pre nové úrady práce. Pri tomto správnom fonde nie je určená ani jeho výška. Len v dôvodovej správe sa hovorí, že to budú na budúci rok 2 milióny. Preto si myslím, že by bolo seriózne, keď chceme mať seriózny zákon, aby správny fond bol taxatívne určený percentom objemov zdrojov, ktoré do toho fondu prídu. A v takýchto fondoch to nebýva viac ako 1 % jeho zdrojov.

    Ak by neprešiel návrh pani poslankyne Ďurišinovej, ku ktorému sa pripájam, aby tento zákon bol dopracovaný v zmysle toho, čo uviedla, plus to, čo som uviedol ja, teda konkrétne, aby sa zvážil názov tohto fondu ako účelový štátny fond, aby sa taxatívne určilo, koľko pôjde zo štátneho rozpočtu do boja proti najväčšej epidémii, horšej ako boli v minulosti mor a cholera, ktorá nás kvári a je už tu. Pokiaľ sa nás to osobne nedotýka, tak sme ľahostajní a smelo tu odhlasujeme niečo, čo nebude funkčné a čo preletí vedľa nás ako rýchlik a nebudeme to vedieť zastaviť.

    Teda ak neprejde návrh pani poslankyne Ďurišinovej, aby ste sa zamysleli na úrovni výboru ministrov a predložili niečo také, čo by bolo životaschopné a skutočne účinné v boji proti drogám, mám tri pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka § 1 ods. 1, kde slová "neštátny účelový fond" navrhujem nahradiť slovami "štátny účelový fond".

    Ďalej v § 6 písm. d) za dotácie zo štátneho rozpočtu doplniť o 0,5 % z príjmu zo spotrebnej dane. To je rozpočet roku 1997, je to 127 miliónov korún. A v § 7 písm. ch) správny fond do výšky maximálne 1 % príjmov fondu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kanis z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Bajan z DÚ.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    tento návrh vládneho zákona hovorí o tom, že pomaly sa rodí a rastie na Slovensku systém protidrogového zápasu, v ktorom existujú už isté inštitúcie, a vlastne my máme schváliť tretiu dôležitú inštitúciu z nich. Existujú príslušné koncepčné materiály, existujú súhrnné správy a tak azda možno konštatovať, že aj keď systém sa rodí a rastie, nerastie tak rýchlo, ako by to bolo treba vzhľadom na situáciu. Preto si kladiem otázku pri tomto návrhu, či je viac, ak konštatujeme nedostatky návrhu tohto zákona, alebo či je potrebnejšie financovať protidrogový zápas a konať. Ja si myslím, že pre človeka drogovo závislého dva mesiace alebo tri - to by mal byť ten čas, keď sa vráti dajaký lepší návrh - je taký strašne dlhý čas, že sa toho viacerí ani nemusia dožiť. Čiže staviam si otázku, či je tu prvoradá perfektnosť právneho návrhu, alebo potreba dynamicky konať.

    Názor na to, samozrejme, môže byť rôzny, ale vzhľadom na charakter tejto pliagy spoločenského života si myslím, že má logiku aj to, ak uprednostním dynamické konanie a ponechám otázku právnej perfektnosti možno na blízku budúcnosť. Veď ide o to, aby tento protidrogový zápas dostal príslušné finančné prostriedky. Možno si viacerí pamätáte, že keď sme schvaľovali štátny rozpočet na minulý rok, vtedy neprešiel návrh, ktorý som dával, aby na tento zápas boli uvoľnené príslušné financie. Vtedy to o jeden hlas neprešlo a myslím si, že rok sme v tomto zápase stratili, pretože boli mnohé proklamácie, vznikli aj koncepčné materiály, ale na mnohé činnosti neboli dostatočné prostriedky. Teraz štátny rozpočet v kapitole Všeobecná pokladničná správa predpokladá dotáciu do Protidrogového fondu na predpokladané aktivity jednotlivých rezortov zastúpených vo Výbore ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog v sume 50 miliónov korún.

    Vážení kolegovia, ja si myslím, že štát musí odštartovať tento zápas veľkou finančnou injekciou. Nie je to možné ináč. Ak by sme čakali na nejaký perfektný neštátny fond, tak by zrejme veľa vody pretieklo dole Dunajom. Preto chápem tento návrh aj aktivitu ako riešenie istého problému. Pritom nepovažujem tento návrh za dopracovaný tak, že by ho nebolo možné meniť, a súhlasím aj s predrečníkom, prečo to nazývať neštátny, keď je to v podstate štátny a aj zo štátnych peňazí, aj štruktúra je tam štátna. A to neznamená, že nevznikne ďalší možno neštátny fond, ktorý môže byť vybudovaný na inom princípe. Nazývajme veci tak, ako sú.

    Myslím si, že nič zlé sa nestane, ak to bude štátny fond, a nič zlé sa nestane, ak aj v tomto návrhu odštartuje svoju činnosť a zužitkuje tie peniaze, ktoré mu Všeobecná pokladničná správa prisudzuje.

    Práve preto, aby som zdôraznil aj skutočnosť, že treba zapojiť do toho nielen štátnych funkcionárov, ako o tom svedčí zloženie rady, ale aj širšiu obetavú verejnosť a skupinu expertov, ktorá na tomto poli vykonáva vysoko záslužnú prácu, dovolím si navrhnúť pozmeňujúce návrhy.

    Som, pravda, v takom probléme, že tieto pozmeňujúce návrhy sú obsiahnuté aj v spoločnej správe a išlo by mi vlastne o to, aby sa istým spôsobom doplnilo to, čo v spoločnej správe je, alebo aby sa rešpektovali tie návrhy, ktoré dávam.

    Prvý návrh je k bodu 4 spoločnej správy odsek 2. Myslím, že by tam bolo vhodné vypustiť slovo "najviac" a číslo "12" zmeniť na "15". Potom by bolo presne stanovené, že táto rada má 15 členov.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka bodu 5 spoločnej správy odsek 3. Aby som posilnil účasť aj kompetentných ľudí pri rozhodovaní, dovoľujem si navrhnúť zrušiť bodku na konci a doplniť vetu znením "a troch členov z expertov na protidrogovú prevenciu, liečebnú a resocializačnú pomoc drogovo závislým osobám". Myslím si, že to by nebolo len symbolické zastúpenie, ale je to aj otázka istým spôsobom potrebná pri rozhodovaní.

    A napokon tretí návrh je návrh k § 3 odsek 4 vládneho návrhu, kde si myslím, že ak sa hovorí o čestnej funkcii byť členom, tak logicky tam nepatrí posledná veta, ktorá hovorí o tom, že člen má nárok na uhradenie cestovného. To možno upraviť v štatúte alebo v rokovacom poriadku. Pán podpredseda vlády, myslím si, že je možnosť, alebo z druhej vety urobiť nový odsek 7, alebo vôbec tú vetu vypustiť. Ak to má nejaký zákonný dôvod, aby tam bolo napísané, že člen má nárok na cestovné, potom by som navrhoval urobiť z toho odsek 7, a ak to nemá zákonný dôvod, aby to tam bolo, potom to navrhujem vypustiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan z DÚ a pripraví sa pán poslanec Lauko z KDH.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    máme pred sebou zákon, ktorý sme, niektorí, očakávali veľmi intenzívne. Dovoľujem si povedať, že o to väčšie je naše sklamanie. Prečo o tom hovorím? Nejde mi o právnu perfektnosť tohto zákona, ide mi o to, aby tento mechanizmus fungoval. Skúsme si prejsť jednotlivé paragrafy, aká je predstava predkladateľa, že by to malo fungovať.

    Jedným zo zdrojov tohto fondu by mali byť možno nejaké dary a dúfajme, že aj od zahraničných sponzorov, resp. možno od programov PHARE alebo ďalších. Tu naozaj nepresvedčíme zahraničných darcov, že tento mechanizmus tým, že ho nazveme neštátnym, budú aj tak brať. Jednoducho je tu zdanie vytvorenia nejakej konkurencie nadáciám alebo iným fondom, alebo neštátnym organizáciám, ktoré v tejto branži pracujú. Nie je to veľmi presvedčivé, obávam sa, že to tak nebude fungovať.

    Vrátim sa k niečomu, čo ma zaujalo, a to je rada fondu. Keď sme diskutovali o vládnom programe boja proti drogám, diskutovali sme hlavne o jeho malej akcelerácii na konkrétne úlohy. V tejto rade by mali byť zástupcovia, doslova je povedané minister práce, sociálnych vecí a rodiny, minister školstva, minister zdravotníctva, minister vnútra. To sme išli tak ďaleko, že sme ani nepovedali, že zástupcovia týchto ministrov. Vy si naozaj myslíte, že títo ministri budú túto vec brať naozaj ako úlohu, ktorej sa majú zmocniť popri svojich úlohách, ktoré majú oveľa náročnejšie? Veď to je nezmysel. To si musíme povedať, že toto sme naozaj nechceli, to nemôže fungovať. Medzičasom rada fondu vymenuje riaditeľa. To je úradník, ktorý je zamestnanec. Ak títo piati alebo x ministrov sa rozhodne, ako tieto peniaze budú použité, ja sa pýtam, čo ten nešťastný štátny úradník má urobiť. To je nefunkčný mechanizmus, ktorý tu je navrhnutý. A navyše nebýva zvykom, že sú taxatívne určení ministri a doslova povedané ministerstvá, pretože po každom nástupe vlády sa mení zákon, ktorý hovorí o jednotlivých ministerstvách. Viem si predstaviť, že povieme, že tam bude x členov vlády, ale jednoducho tento mechanizmus je veľmi netradičný, ak sa nechcem vyjadriť pejoratívne.

    Vo výbore sme hovorili o tom, že mechanizmus 9 štátnych úradníkov a 3 neštátnych sme chceli doplniť možným doplnením o zástupcu zo samosprávy. Obávam sa, že riešime problém, ktorý sa napriek tomu, že veľmi chcete, nedá vyriešiť bez zástupcu samosprávy. Napriek tomu to tu nie je a vo výbore sme o tom diskutovali. Takže k tomu pôjde aj môj pozmeňujúci návrh, pretože naozaj sa to týka tej-ktorej komunity tam, kde ten problém je. Tento zákon tak, ako je koncipovaný, jednoducho má vytvoriť zdanie, že tento problém chceme riešiť. Ak teda hovoríme o tom, že tento návrh útočí na genofond národa, tak tých smiešnych 50 miliónov je naozaj veľmi smiešnych a radšej by som tých 50 miliónov nedal, lebo tých 50 miliónov je úplne zbytočných. Zriadime presne túto inštitúciu, zaplatíme ju a vypíšeme nejaké verejné súťaže na tie aktivity, ktoré sú tu. Jednoducho nemôže to takto fungovať. Ja prajem tomuto fondu, aby to fungovalo, pretože ste rozhodnutí ho schváliť, ale nebude to ono, čo sme chceli pôvodne.

    Mám pozmeňujúci návrh, aby sme v § 6 sme doplnili písmeno d) tak, že bude znieť: "dotácie zo štátneho rozpočtu, minimálne však 0,05 % príjmov štátneho rozpočtu na príslušný rok". Na budúci rok to znamená 100 miliónov korún.

    Dámy a páni, to je absolútne minimum, ktoré jednoducho, ak chceme, aby to fungovalo, by sme tam mali dať, alebo potom sa naozaj len tvárime, že tento problém riešime. Máme do činenia s mafiami, ktoré narábajú minimálne s tretinou štátneho rozpočtu. Týchto 50 miliónov je úplne smiešnych. Teda povedzme, či ideme riešiť prierezový celoslovenský problém, alebo sa chceme 50 miliónmi ukázať, že tento problém musíme riešiť, lebo je to moderné, lebo sa to teraz ukázalo, jednoducho musíme ľuďom povedať, že niečo robíme. Nebude to fungovať pri takýchto sumách a obávam sa, že budeme musieť nájsť politickú odvahu si to povedať a potom tento problém riešiť.

    Hovorí sa o tom, pán podpredseda povedal, že bolo strašne veľa úmrtí. Vedel by som o tom takisto veľmi veľa rozprávať. Prečo som povedal 100 miliónov? Osobne si myslím a nechcem byť sarkastický, že v tomto protidrogovom boji určite zomrelo viac ľudí ako na ceste Kežmarok - Huncovce. Takže v tomto prípade si myslím, že by sme naozaj mohli byť veľkorysejší.

    Samozrejme, stotožňujem sa s tým, že tento fond by mal mať maximálne 1 %. Ak hovoríme o 50 miliónoch, už teraz vieme, ako to celé bude vyzerať.

    Vráťme sa teda k tomu, o čom hovoríme. Obávam sa, že konštrukcia rady znamená, že tento fond bude nefunkčný, ak sa tam nezmenia aspoň zástupcovia ministerstiev. To je jedna vec. A po druhé, ak tam nedáme taxatívne sumu z rozpočtu, znamená to, že budeme to látať podľa toho, ako sa každý rok rozhodneme. A jediné, ak to môžem takto povedať, čo je na tomto zákone dobré, je doba účinnosti, že naozaj už to malo byť včera. Takže za § 10 budem hlasovať, to je doba účinnosti od 1. januára 1997.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lauko z KDH.

    Priatelia, to je posledné vystúpenie. Ráno pokračujeme.

  • Hlasy v sále.

  • Kolegovia, ste toho názoru prevažnou väčšinou, že by sme mali ukončiť teraz?

  • Šum v sále.

  • Dobre, priatelia, už máme len jeden príspevok. Ospravedlňujem sa pánu doktorovi Laukovi. Urobíme to takýmto spôsobom: Zajtra začneme o 10.00 hodine s ohľadom na to, že sa ešte stretávajú výbory. To znamená, že o 10.00 hodine pokračujeme, vystúpi posledný účastník rozpravy, uzatvoríme rozpravu, vystúpi pán podpredseda vlády a budeme hlasovať. Teraz len upozorňujem, že máte priestor od 9.00 hodiny ešte na stretnutie výborov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za trpezlivosť, uzatváram dnešné zasadnutie. Pokračujeme zajtra o 10.00 hodine.