• Pani poslankyne, páni poslanci,

    prosím, aby sme sa na začiatku prezentovali. Pohľad do sály mi hovorí, že nás bude asi málo.

    Prezentovalo sa 58 poslancov, takže som mal pravdu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    napriek tomu otváram rokovanie prerušenej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať schváleným programom, a to bodom s e d e m, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 523 a spoločnú správu výborov ako tlač 523a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky uvedený zákon uvedie pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, poslanci,

    cieľom predkladaného návrhu zákona je skvalitniť výkon správy majetku štátu pri dôslednom rešpektovaní potreby zachovania tohto majetku predovšetkým na plnenie úloh štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Zásadu maximálnej hospodárnosti je možné naplniť dôslednou realizáciou nových ustanovení upravujúcich osobitné ponukové konanie, primeranú cenu, účel prevodu, splatnosť kúpnej ceny a sankcie za omeškanie s platením peňažného dlhu. K naplneniu zásady maximálnej hospodárnosti prispejú aj ustanovenia ukladajúce neštátnym subjektom spravujúcim na základe zákona majetok štátu vykonať súpis nimi spravovaného majetku štátu a poukazovať čistý výťažok z nakladania s majetkom štátu do štátneho rozpočtu.

    Zo zákona sa vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré splnili svoj účel. Ako príklad spomeniem ustanovenie limitujúce dobu nájmu alebo výpožičky na 5 rokov. Táto blokácia vo väzbe s ustanovením ukladajúcim povinnosť zosúladiť dobu nájmu alebo výpožičky dohodnutú v zmluvách uzavretých pred dňom účinnosti zákona s dikciou zákona, umožnila vstupy do tzv. dlhodobých nájmov a výpožičiek uzavretých neraz i na dobu 99 rokov.

    Navrhovaný zákon by mal prispieť i k odbúraniu zbytočnej administratívnej náročnosti, keď schvaľovacej právomoci v súčasnosti podliehali všetky prevody správy hnuteľných vecí. V praxi to znamenalo, že každá zmluva, i keď sa ňou prevádzali jednotlivé kusy kancelárskeho zariadenia, podliehala schváleniu zriaďovateľa. Uvedené rieši predkladaný návrh zákona umožňujúci zriaďovateľom, aby si sami vo vlastnej gescii upravili, v ktorých prípadoch budú vstupovať do zmluvných vzťahov správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Zdôrazňujem však, že pôjde výlučne len o zmluvy, ktorými sa prevádzajú hnuteľné veci, teda nie nehnuteľné veci, t. j. budovy a pozemky. Takýmto postupom by sa malo umožniť zriaďovateľom, aby účelne usmerňovali pohyb hnuteľného majetku.

    Posilnenie postavenia štátu ako vlastníka je premietnuté najmä pri realizácii majetku štátu, keď sú správcovia povinní rešpektovať zásadu bezodkladnosti, účelnosti a maximálnej hospodárnosti, ale nie bezvýhradne.

    Predkladaný návrh zákona podľa budúceho účelového určenia prevádzaného majetku umožňuje realizovať majetok štátu i za nižšie než primerané ceny, a to na účely charitatívne alebo iné podobné humanitné, na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov alebo v záujme obnovy a zachovania kultúrnych pamiatok.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som vám poďakovať za podporu predloženého zákona pri jeho prerokúvaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a osobitne vám chcem poďakovať za neprijatie takých návrhov, ktoré by spochybnili základnú koncepciu zákona. Rovnako ako vy pri prerokúvaní návrhu vo výboroch, aj ja dôrazne odmietam akékoľvek zásahy spochybňujúce základné účelové určenie tohto majetku štátu a jeho využitie na plnenie úloh štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére a na verejnoprospešné účely.

    Na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu aj pri prerokúvaní v pléne Národnej rady.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja pánu podpredsedovi vlády.

    Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Iveta Nováková. Prosím, aby predniesla správu z prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1228 z 24. októbra 1996 pridelil uvedený vládny návrh zákona desiatim výborom Národnej rady, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Štyri výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neprijali uznesenie o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať takto: spoločne prijať odporúčam body spoločnej správy 2, 4, 5 a 8 a spoločne neprijať odporúčam body spoločnej správy 1, 3, 6, 7, 9, 10 a 11.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, si prosím odovzdať písomne.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni Novákovej.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som doteraz nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Ak nie, neprichádza mi nič iné len rozpravu ukončiť. Je po rozprave, pán poslanec, môžete vystúpiť jedine s procedurálnou otázkou.

    Takže sa pýtam pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Nechce sa vyjadriť. Pani spoločná spravodajkyňa tiež nie, to znamená, že by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o tomto bode programu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Spoločne odporúčam prijať body 2, 4, 5 a 8.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa navrhla hlasovať o bodoch - nezaznamenal som ich.

  • O bodoch 2, 4, 5 a 8 s odporúčaním prijať ich.

  • O bodoch 2, 4, 5 a 8 s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Spoločne neprijať odporúčam body spoločnej správy 1, 3, 6, 7, 9, 10 a 11.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správe, ktoré pani poslankyňa prečítala, a navrhuje o nich hlasovať negatívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku so zmenami a doplnkami, tak ako boli prijaté. Návrh zákona odporúčam prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje, aby sme hlasovali za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Schválili a doplnili sme zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

    Ďakujem pekne, pani poslankyne a páni poslanci.

    Nasleduje ô s m y bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, pani poslankyne, páni poslanci, ste dostali ako tlač 531 a spoločnú správu ako tlač 531a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    predložený návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňových poradcov v znení doplňujúcich zákonov, predstavuje v poradí štvrtú novelizáciu.

    Právna úprava daňového poradenstva v roku 1992 vytvorila legislatívny rámec na rozvinutie daňového poradenstva v Slovenskej republike. V záujme zvýšenia úrovne hlavného poslania daňového poradenstva a v nadväznosti na zásady uplatňované v iných profesijných komorách, ako aj s prihliadnutím na rešpektovanie smerníc všeobecného charakteru a v neposlednom rade s cieľom spresniť, prípadne upraviť doterajšie znenie niektorých ustanovení ministerstvo financií pristúpilo k novele citovaného zákona.

    Návrh novely zákona bol prerokovaný a schválený vo vláde Slovenskej republiky bez pripomienok.

    V predloženej novele zákona dochádza k zásadnejším zmenám v týchto smeroch: S cieľom zvýšiť úroveň daňového poradenstva sa sprísňujú kvalifikačné predpoklady na výkon daňového poradenstva v tom smere, že sa vylúčila možnosť poskytovať výnimky zo vzdelania. Rozširuje sa možnosť vykonávať činnosť asistenta daňového poradcu aj pre uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním iného zamerania ako ekonomického alebo právnického, prípadne s úplným stredoškolským vzdelaním, avšak len v tom prípade, ak uchádzač spĺňa podmienku 5 rokov ekonomickej praxe. Uznáva sa odborná kvalifikácia zahraničným osobám, ktoré sú oprávnené vykonávať daňové poradenstvo v zahraničí, tieto osoby sú však povinné na výkon daňového poradenstva v Slovenskej republike zložiť skúšku a sľub. V záujme zosúladenie otázky preskúšavania s inými profesijnými komorami sa obmedzuje povinnosť preskúšavania iba na tie prípady, ak má daňový poradca pozastavený výkon daňového poradenstva na viac ako 3 roky. Sprísňujú sa povinnosti daňových poradcov v tom smere, že komora vyčiarkne daňového poradcu zo zoznamu aj v prípade, ak sa nebude zúčastňovať na povinnom vzdelávaní počas jedného roka, prípadne nebude platiť členské príspevky, alebo sa bezdôvodne nezúčastnil na preskúšavaní.

    V porovnaní s doterajšou právnou úpravou môže komora okrem iných doteraz platných dôvodov vyčiarknuť zo zoznamu asistentov daňových poradcov asistenta aj v tom prípade, ak sa do 6 mesiacov po zapísaní sa do zoznamu nezamestná u daňového poradcu. Novým javom, ktorý sa zavádza nadväzne na ostatné profesijné komory, je zloženie sľubu, ktorý daňový poradca skladá do rúk prezidenta komory. Sľub skladajú aj zahraničné osoby. Ďalej sa zavádza povinnosť pre komoru, podobne ako je to u audítorov, vydávať po zložení skúšky fyzickej osobe osvedčenie o spôsobilosti na výkon daňového poradenstva. Na základe osvedčenia zapíše komora fyzickú osobu do zoznamu daňových poradcov a vydá daňovému poradcovi oprávnenie na výkon daňového poradenstva.

    Na záver chcem zdôrazniť, že zámerom predkladanej novely je predovšetkým skvalitnenie výkonu daňového poradenstva, čo v neposlednom rade bude viesť k dôslednej aplikácii daňových zákonov v praxi. Vzhľadom na charakter navrhovanej právnej normy jej realizáciou nevzniknú negatívne nároky na štátny rozpočet.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu a schválenie predmetného návrhu novely zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja, pán podpredseda.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Baránika, aby predniesol správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu ústavnoprávneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1255 z 8. novembra 1996 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v lehote do 28. novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, v stanovenom termíne. Vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republike schváliť so zmenami a doplnkami.

    Vážené dámy a páni, odporúčam, aby sme zo spoločnej správy spoločným hlasovaním prijali body 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, ktoré odporúčam prijať. Bod číslo 4 neodporúčam prijať.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem. Pán Macuška sa hlási s faktickou poznámkou, ale je to len oznámenie, že bude hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

    Pani poslankyne, páni poslanci otváram rozpravu k tomuto bodu programu a aj v tomto prípade konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam ešte raz, či sa hlási niekto do rozpravy.

  • Konštatujem, že sa nikto nehlási so rozpravy, preto rozpravu uzatváram.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca tiež nie, preto môžeme pristúpiť, pán spoločný spravodajca, k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať najskôr o spoločnej správe. Prosím, aby ste ju uvádzali.

  • Vážené dámy a páni, odporúčam, aby sme o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 zo spoločnej správy hlasovali spoločne. Odporúčam ich prijať.

  • Počuli ste návrh spoločného spravodajcu, hlasujeme o bodoch spoločnej správy tak, ako ich prečítal, s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Bod číslo 4 odporúčam neprijať, pretože presnejšie znenie je v bode číslo 3.

  • Prosím, hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy s tým, že tento bod navrhuje spoločný spravodajca neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod spoločnej správy sme neschválili.

  • Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku vrátane pripomienok uvedených v spoločnej správe.

  • Prosím, podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku so schválenými zmenami.

  • Pán spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

  • Vážené dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci a pani poslankyne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa schváleného programu nasledujú dva zákony, ktoré vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. K uvedeným zákonom som od prezidenta dostal list s týmto znením:

    "Vážený pán predseda,

    moje rozhodnutia, ktorými som vrátil na opätovné prerokovanie zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a novelu zákona o cenných papieroch, obsahujú potrebné odôvodnenia, resp. legislatívne vyjadrenie mojich pripomienok. V odôvodneniach som uviedol všetko, čo považujem za podstatné. Vzhľadom na uvedené nevidím dôvod, aby som svoje rozhodnutia aj ústne vysvetľoval. Preto sa rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o uvedených dvoch bodoch nezúčastním.

    S pozdravom Michal Kováč."

    Pristúpime k d e v i a t e m u bodu programu, ktorým je prvý z vrátených zákonov, a to

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 24. októbra 1996 o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, pani poslankyne, materiál ste dostali ako tlač 539. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta republiky zo 6. novembra 1996 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 24. októbra tohto roku. Spoločnú správu máte ako tlač 539a.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Tarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu ústavnoprávneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 24. októbra 1996 o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade. Zákon bol spomínaným výborom predložený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1258 zo dňa 11. novembra 1996 na prerokovanie.

    Súčasne určil ako príslušný výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady premietnu v spoločnej správe, ktorú vám predkladám.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 24. októbra 1996 o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v určenej lehote. Na základe vlastného rozhodnutia zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 24. októbra 1996 o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prerokoval i Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na svojej schôdzi dňa 27. novembra 1996.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady z 24. októbra 1996 o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody neodporúča Národnej rade opätovne schváliť uvedený zákon.

    To je všetko zo spoločnej správy s tým, že by som odporučil súhlasiť s tými pozmeňujúcimi návrhmi predloženými pánom prezidentom, kde ide podľa mňa o zmenu alebo legislatívne zlepšenie, kde sa hovorí, že nie "zriadia sa", ale "zriaďujú sa". To budem odporúčať akceptovať, ostatné neakceptovať s tým, že zákon ako taký odporúčam Národnej rade prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že vám len chcem pripomenúť podstatu vrátenia uvedeného zákona. Žiadosťou pána prezidenta je, aby tento zákon nebol prijatý.

    Ani k tomuto bodu programu som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy.

    Hlási sa pán poslanec Harach s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Mám skôr procedurálnu otázku, nie faktickú poznámku. Chcel by som sa vás spýtať, či vám - pretože do výboru tak zrejme nebolo učinené, do výboru pre vzdelávanie ako gestorského výboru - či teda vám nebolo doručené z vlády alebo z ministerstva školstva stanovisko Akreditačnej komisie ako poradného orgánu vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ak vám mám na to hneď odpovedať, všetky listy, ktoré sa týkali tejto kauzy, ako každý iný, som vždy odovzdal výboru. Takže to, čo som dostal ja, má vlastne výbor a na základe toho ste rozhodovali.

    Pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda,

    nakoľko nemohol prísť predniesť odôvodnenie tohto návrhu pán prezident, dovolím si vyjadriť sa aspoň v bodoch k podmienkam, ktoré ho viedli k tomu, že predložený návrh zákona alebo schválený návrh zákona z 24. októbra 1996 vrátil na opätovné prerokovanie a neodporučil ho schváliť.

    V právnom štáte treba dodržať všetky zákonom ustanovené požiadavky, a ak by nebola z nich splnená čo len jedna, nemožno jej nesplnenie ničím zdôvodniť. V tomto prípade však došlo k porušeniu niekoľkých zákonných predpisov, o ktorých som hovorila aj na minulej schôdzi Národnej rady.

    Veľmi dôležitou pripomienkou, o ktorej pán prezident hovorí, je to, že bol porušený zákon, pretože v prípade predloženého návrhu zákona nedošlo k predloženiu rozpočtu ani stanoviska ministerstva financií, či sa plánuje, či sú prostriedky na zriadenie tejto školy, čo bude takéto zriadenie univerzity stáť. Dnes, po schválení rozpočtu v piatok, vieme, že pán poslanec Urban žiadal zvýšiť prostriedky na zriadenie fakúlt, ktoré vzniknú k 1. 9. 1997, čiže nejaké prostriedky na zriadenie alebo rozbeh tejto univerzity vari budú. Ale tieto rozpočtové prostriedky a rozpočtované náklady pri takomto vážnom kroku by mali byť priložené v dôvodovej správe, čo sa nestalo, a ani k tomuto prerokovaniu nikto z kompetentných nám tieto dôvody a náklady na zriadenie novej univerzity nepredložil.

    V ďalšom bol porušený zákon o vysokých školách. Podobne ako som aj na poslednej schôdzi upozorňovala, neboli predložené stanoviská vlády, nebolo predložené stanovisko Akreditačnej komisie ako poradného orgánu ministerstva školstva a neboli predložené ani stanoviská Rady vysokých škôl. Aj keď sme do parlamentu dostali dnes už stanovisko vlády, v ktorom vyjadrila súhlas, vláda až teraz navrhuje isté úpravy v predloženom návrhu zákona. Ako veľmi dobre viete, a všetci sa pamätáte, nikdy nepripustíte predložiť nejaké iné pozmeňujúce návrhy, ktoré sa netýkajú vráteného zákona, ktorý prezident vracia do parlamentu, čiže dnes bude na zváženie, ako sa, vážená koalícia, postavíte k schvaľovaniu pripomienok vlády, ktoré odporúča prijať do tohto zákona pri opätovnom prerokúvaní. Ak sa rozhodnete prijať pripomienky vlády, navrhujem aj ja potom nejaké pozmeňujúce návrhy, ale to až na záver môjho vystúpenia.

    Čiže vláda aj napriek tomu, že nevie, ako bude vyzerať celá fakulta, akým spôsobom sa bude zriaďovať, svoj súhlas vyjadrila. Aj napriek tomu, že pani ministerka školstva sa na stretnutí so zástupcami študentov vyjadrila, že ministerstvo školstva, odkedy pán poslanec Urban predložil návrh o zriadení univerzity v parlamente, momentálne na zriadení Prešovskej univerzity nepracuje. Oznámila to osobne pani ministerka zástupcom študentov, ktorí boli prijatí pred dvoma týždňami u pani ministerky Slavkovskej.

    Pani ministerka Slavkovská píše pánu predsedovi vlády 15. 11., čiže dlho po schválení zákona v Národnej rade, že požiadala Akreditačnú komisiu o vyjadrenie, pretože je poradným orgánom vlády, aj Radu vysokých škôl. Do dnešného dňa sme na stôl v parlamente ani do výborov stanovisko týchto kompetentných orgánov nedostali. Viem, že Rada vysokých škôl zasadla, nijaké platné uznesenie k tejto kauze neprijala. Čo sa týka Akreditačnej komisie, do dnešného dňa výsledok Akreditačnej komisie nebol zverejnený.

    Nedá mi nedotknúť sa aj mojich pripomienok na poslednej schôdzi, keď som hovorila, že zákon nerieši pracovnoprávne vzťahy, čiže je aj v rozpore so Zákonníkom práce. Čiastočne rieši nejaké majetkové vyrovnanie. Ale tak, ako ste sa mohli dočítať v denníku SME aj v regionálnom denníku, právnici Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika dali k tomu, myslím si, určite odborné stanovisko, že v týchto veciach, čo sa týka majetkovoprávnych vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, je porušený zákon, lebo zákon o zriadení univerzity alebo rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika túto vec nerieši. A bolo by dobré akceptovať právnikov a stanovisko právnikov.

    Pripomienkou, ktorou pán prezident vyjadruje tiež svoj nesúhlas s takýmto postupom, je aj to, že sa vlastne nezriaďuje nová univerzita v Košiciach, ale vlastne je pokračovateľom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ak sa zriaďuje, zriaďuje sa nová Univerzita v Prešove. A toto tiež zákon nerieši a tiež som to pripomienkovala na poslednej schôdzi.

    Dnes sme na stôl dostali materiál, a podobne ako počas všetkých rokovaní je to len materiál, ktorý hovorí a dáva stanovisko vedenia prešovskej časti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a nie je zohľadnené stanovisko akademického senátu a akademickej obce. Je veľmi zlé, ak sa na verejnosti prezentuje, že ak sa zíde vyše tisíc študentov - možno tisíc dvesto študentov - na stretnutí, že toto nie je stanovisko akademickej obce prešovskej časti, pretože táto aula, kde sú možnosti na stretnutie študentov, väčšiu kapacitu nemá. Myslím si, že toto bol veľmi jednoznačný prejav študentskej časti akademickej obce, že sú proti rozdeleniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    V materiáli máme priložené aj stanovisko Mestského zastupiteľstva Prešova. Pokiaľ nie je toto stanovisko jasne zdôvodnené, tak hovorí, že Mestské zastupiteľstvo v Prešove súhlasí so zriadením univerzity v meste Prešov. Na stretnutí, ktoré bolo v Prešove, kde som hovorila, že sa stretla akademická obec počas štrajku študentov, bol prítomný aj pán primátor z Prešova a ten sa jasne vyjadril pred študentmi: Áno, mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, v ktorom hovorí, že je za zriadenie Univerzity v Prešove, ale keďže nie sú odborníci, nebudú hovoriť, či to je rozdelenie univerzity, či to je nová univerzita, akým spôsobom má táto univerzita vzniknúť. V prípade, že sa takéto uznesenie pripojí k materiálu, ktorý sme dnes dostali na stoly, vyznieva to tak, ako keby toto uznesenie bolo podporným uznesením k rozdeleniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, čo nie je pravda, pretože pán primátor sám sa na tomto stretnutí vyjadril, že je za to, aby ako krajské mesto malo vysokú školu, aby malo univerzitu, ale je určite za to, aby to bolo spôsobom, ktorý je hodný zriadenia univerzity.

    Ešte si dovolím citovať z výzvy študentov, v ktorej jasne vyjadrili znepokojenie, že - citujem: "Národná rada 24. októbra arogantne rozťala našu alma mater, zákonodarný zbor porušil zákon o vysokých školách a svoj vlastný rokovací poriadok, aby stvoril zákon o rozdelení univerzity, nevypočujúc si a zotročujúc tých, ktorým má slúžiť. Prezident Slovenskej republiky zákon vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie. Nechceme, aby bol opäť rutinne schválený, ako sa to stalo pri novele vysokoškolského zákona, ktorej obsah sa nás rovnako bytostne dotýka." A ešte jedna časť: "Naša univerzita je jednou z obetí arogancie politickej moci, bezcitnosti a kariéristických ambícií. Pretože nám záleží nielen na našej vysokej škole, ale aj na demokratickom smerovaní našej vlasti, vyzývame členov vlády a všetkých členov zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ktorí dopustili, že dochádza k postupnému rozvracaniu demokratického života na Slovensku a nastoľovaniu totalitnej moci, aby prehodnotili svoje počínanie. Vyhlasujeme, že sme rozhodnutí podniknúť akékoľvek zákonné kroky, aby sme mladú slovenskú demokraciu udržali pri živote. Vyjadrujeme ostrý nesúhlas so znením viacerých zákonov prijímaných na posledných schôdzach Národnej rady, predovšetkým s novelou zákona o vysokých školách a so zákonom o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktoré sa nás najbytostnejšie dotýkajú."

    V prípade, že budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, že si ich niekto osvojí, ktoré predložila vláda a s ktorými vyjadrila súhlas, v prípade, že sa tieto pripomienky zohľadnia, dávam aj ja niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

    Jedným z pozmeňujúcich návrhov je do § 1 zaradiť text: "Do novej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika prechádzajú všetky univerzitné pracoviská, ktorých doterajším sídlom sú Košice. Do Prešovskej univerzity prechádzajú všetky univerzitné pracoviská, ktorých doterajším sídlom je Prešov."

    Druhý pozmeňujúci návrh je k termínu účinnosti zákona. Budú tri termíny. Budem žiadať potom o nich hlasovať postupne, pretože nie je možné, aby sa realizoval zákon za dva týždne, aby sa konštituovali orgány, ktoré môžu slúžiť jednej dobrej univerzite. Preto navrhujem ako prvý pozmeňujúci návrh, aby dátum účinnosti zákona bol až po ukončení štúdia všetkých študentov, ktorí nastúpili na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, a je to dátum 1. septembra 2001. Druhý pozmeňujúci návrh je, aby ukončili štvrtáci a piataci, čiže je to dátum 1. 9. 1998. A tretí pozmeňujúci návrh je 1. 9. 1997, aby až začiatkom školského roka 1997/98 bola zriadená Prešovská univerzita a vlastne študenti - ak to bude platiť k 1. 1. 1997 - nebudú mať ukončený ani jeden semester trebárs v piatom, či štvrtom, či v ktoromkoľvek ročníku na pôvodnej univerzite.

    Z týchto dôvodov vás, vážení kolegovia, chcem požiadať, aby ste zvážili prijatie tohto zákona v stave, ktorý je nedôstojný tejto Národnej rady, aby sme tento návrh zákona neschválili a aby ministerstvo školstva pripravilo, ak chce zriadiť univerzitu v Prešove, jeden normálny, slušný, solídny návrh zákona, v súlade so všetkými zákonmi platnými v tomto štáte, a aby sme o tomto zákone hlasovali na budúci rok a aby - ak chceme, aby táto univerzita vznikla - to bolo k 1. 9. 1997. Čiže vás opätovne prosím, aby sme skutočne zvážili všetky okolnosti, ktoré sa dotýkajú nielen nás, ale hlavne tých, ktorí po nás nastúpia, mladej generácie, ktorá si váži túto školu, je rada, že na tej škole môže študovať, a aby sme skutočne nedali signál aj mimo Slovenskej republiky o tom, že ani v týchto najzákladnejších veciach nechceme počúvať hlas zdola.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som na úvod zareagoval na vystúpenie pani kolegyne poslankyne Sabolovej a potom len pre historickú pamäť prečítal text, ktorý som našiel dnes ráno na stole, text od všetkých dekanov prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    V prvom rade chcem povedať, na ozrejmenie pani poslankyni Sabolovej, možno to bolo trošku tým časom, možno nejakým napätím pri schvaľovaní rozpočtu, ale chcem pripomenúť, že som nežiadal žiadne zvýšenie rozpočtu pre novozriaďované fakulty alebo univerzitu, ale navrhoval som pri zákone o rozpočte, aby sa účelovo viazali prostriedky na vznik nových vysokých škôl a fakúlt v kapitole Všeobecná pokladničná správa pre ministerstvo školstva. Dal som tri pozmeňujúce návrhy, nakoniec prešiel ten posledný, podľa ktorého sa tieto prostriedky vo Všeobecnej pokladničnej správe budú viazať na všetky vysoké školy a fakulty, ktoré vzniknú v roku 1997. Nie je teda pravda, že ministerstvo financií nebolo pripravené, že sa to s ním nekonzultovalo. Naopak, existujú materiály o tom a na ministerstve školstva sú, takže pani poslankyňa Sabolová sa môže k nim dostať podobne, ako sa dostala k ostatnej pošte pani ministerky, že ministerstvo financií vyjadrilo súhlas dokonca aj s presným členením a objemom prostriedkov, ktorý bude treba vynaložiť na zriadenie univerzity.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila pani poslankyňa Sabolová, chcem pripomenúť, že ani v jednej časti jej návrhov nepripomienkoval zákon pán prezident, a teda podľa mňa nie je možné o nich hlasovať, pán prezident nepripomienkoval termín účinnosti zákona, nepripomienkoval ani štruktúru fakúlt a univerzity, preto lebo v zákone nebola. Bolo tam len ustanovenie, ktoré hovorí o tom, ktoré fakulty sa zriaďujú na univerzite.

    A pokiaľ ide o poslednú vecnú pripomienku, ktorú mám k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej, chcem pripomenúť, že zákon o vysokých školách hovorí presne, akým spôsobom vznikajú univerzity, a preto v žiadnom prípade nie je možné prijať interpretáciu, že na vznik univerzity a jej samosprávnych orgánov sú dva týždne. Je to z toho dôvodu, lebo zákon predpokladá, že budú menovaní štatutári a štatutári presne v zákonom určených lehotách budú zabezpečovať konštituovanie príslušných orgánov.

    To je na úvod k tomu vystúpeniu.

    Dovoľte mi prečítať, ako som už spomenul, pre historickú pamäť, pre záznam list, ktorý máte všetci na stoloch.

    "Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

    vznik Prešovskej univerzity mal by byť motivovaný a zákonodarcom chápaný ako súčasť dlhodobého úsilia vytvoriť optimálne podmienky na rozvoj humanitného vysokoškolského vzdelávania v Prešovskom kraji a osobitne samostatnej univerzity a osobitne v jeho sídelnom meste v Prešove. V tomto zmysle je zriadenie samostatnej univerzity potrebné chápať ako realizáciu zámeru optimalizovať sieť vysokých škôl Slovenskej republiky v súlade s konštituujúcim sa územnosprávnym usporiadaním. Z hľadiska historických súvislostí je zriadenie Prešovskej univerzity prirodzeným zavŕšením dlhodobého formovania humanitných vzdelávacích tradícií v meste Prešove, ktoré siahajú až do 17. storočia, a ktoré súviseli so vzdelávacou a vedeckou činnosťou Prešovského kolégia, najmä však s takmer polstoročným formovaním vedeckých a vzdelávacích aktivít v oblasti humanitných vied v Prešove.

    Prešov sa postupne stal a v súčasnosti naozaj je jedným z popredných centier humanitného vzdelávania v rámci Slovenskej republiky. Je veľkým historickým paradoxom skutočnosť, že práve takéto mesto nemá svoju vlastnú univerzitu. Intelektuálny a vedecký potenciál, ktorý sa postupne v Prešove sformoval, je zárukou rozvoja tradícií, ktoré sú u nás i v zahraničí spájané s naším mestom ako významným strediskom kultúry a vzdelanosti.

    Ak sa v súčasnosti v západnej Európe, ktorá smeruje k zjednocovaniu, chápe idea univerzity, ktorá je charakterizovaná ideálom filozofie v centre akademickej výchovy, potom možný projekt Prešovskej univerzity od svojho začiatku môže byť plne v súlade s týmito najnovšími civilizačnými trendmi. Potom aj tie najzávažnejšie námietky, ktoré smerujú k tomu, že netreba rozdeliť druhú klasickú univerzitu v Slovenskej republike, je potrebné vnímať z iného zorného uhla.

    Poskytujú naše univerzity naozaj univerzálne vzdelanie? Žiaľ, nie je to tak. Naše univerzity sú univerzitami len svojou formou. Od klasickej podoby univerzity sme ešte veľmi ďaleko. Študent je prijímaný na vysokú školu fakultou, dekanom a takmer v absolútnej miere neprekročí jej prah. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika je klasickou univerzitou len vo výpočte fakúlt v rovine finančného hospodárenia a v logu. Žiaľ, v ničom inom. Fakulty sú atomizované a košické tvoria jeden celok, prešovské druhý. Nemáme čo i len jediný spoločný vedeckovýskumný, resp. vedecko-pedagogický projekt.

    Prešovskú univerzitu, resp. jej zriadenie ako novej samostatnej vzdelávacej a vedeckej inštitúcie je potrebné chápať ako súčasť formovania a akcelerovaného pôsobenia naozaj významného mestotvorného faktora, ktorý vplýva na duchovnú atmosféru mesta a kraja. Zriadenie Prešovskej univerzity má charakter konštituovania nového inštitucionálneho usporiadania jestvujúcich fakúlt v podobe autonómnej univerzity. V tomto zmysle bude Prešovská univerzita predstavovať nový organizačný rámec už jestvujúcich fakúlt a vytvárať vhodné východisko a základ pre ďalší rozvoj v podobe nových fakúlt, na činnosť ktorých sa už v súčasnosti utvárajú potrebné personálne a kvalifikačné predpoklady.

    Dôležitým faktorom bezproblémového rozbehu Prešovskej univerzity je, že všetky jej fakulty sú akreditované príslušnou komisiou ministerstva školstva, t. j. majú potvrdenú potrebnú kvalifikačnú úroveň svojho vzdelávacieho a vedeckého pôsobenia, a teda v tomto zmysle môžu prirodzene pokračovať vo svojej činnosti a rôznorodých aktivitách.

    Personálne predpoklady zriadenia Prešovskej univerzity. V súčasnom období k 30. októbru 1996 na fakultách budúcej Prešovskej univerzity pôsobí: filozofická fakulta - celkove 182, z toho 142 vysokoškolských učiteľov v kvalifikačnej štruktúre 7 profesorov, 42 docentov, 91 odborných asistentov; pedagogická fakulta - celkove 280, z toho 215 vysokoškolských učiteľov, 4 profesori, 53 docentov, 158 odborných asistentov; gréckokatolícka bohoslovecká fakulta - celkove 52, z toho 15 vysokoškolských učiteľov, 2 docenti a 13 odborných asistentov; pravoslávna bohoslovecká fakulta - celkove 28, z toho 12 vysokoškolských učiteľov, 3 profesori, 2 docenti a 7 odborných asistentov.

    Na vysunutom pracovisku rektorátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove pôsobí celkove 179 odborných, administratívno-technických a robotníckych pracovníkov. Všetci uvedení vysokoškolskí učitelia a pracovníci pôsobia na fakultách v Prešove, a teda v tomto zmysle budú zabezpečovať výučbu a chod univerzity aj v podmienkach jej nového inštitucionálneho usporiadania. Potreby novovzniknutého rektorátu si vyžiadajú prijatie 26 odborných pracovníkov a 12 pomocných pracovníkov, pomocný personál (upratovačky, vrátnici, kuriči a údržbári). Z uvedeného vyplýva, že s konštituovaním Prešovskej univerzity vzniká potreba dodatočného prijatia len 38 pracovníkov, čo je nárast o 6,3 %.

    Ekonomické zabezpečenie novej univerzity. Nárast mzdových, investičných a neinvestičných finančných prostriedkov súvisiaci so zriadením Prešovskej univerzity sa vzťahuje len na krytie prevádzkových nákladov novej budovy rektorátu, ktorá už je vo vlastníctve univerzity, a na jej funkčnú adaptáciu bude potrebné z rezortu ministerstva školstva zabezpečiť hlavne na rekonštrukciu priestorov, vybavenie interiérov jednorazovo finančnú dotáciu, resp. na mzdy a na prevádzku. Ekonomické zabezpečenie fakúlt nepredstavuje faktické zvýšenie jestvujúcich nákladov, pretože je zabezpečené nezávisle od konštituovania novej univerzity z plánovaných zdrojov rezortu školstva, nakoľko v terajšej dobe nové fakulty nevznikajú. Vznik Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity sa uskutoční vyčlenením príslušných pracovísk terajšej Pedagogickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a nebude predstavovať významnejšie zvýšenie nákladov.

    Z pohľadu viacročnej perspektívy sa predpokladá realizovať náročnejší rozvojový program, ktorý však bude súvisieť s celkovým rozvojom humanitného vzdelávania v Prešove ako sídla Prešovského kraja. Pre prešovské fakulty vznik samostatnej univerzity znamená realizovať také rozvojové programy, ktoré nemôžeme uskutočniť v doterajšej štruktúre Univerzity Pavla Jozefa Šafárika kvôli nedostatočným technickým, priestorovým a ubytovacím podmienkam. Keďže nám v tomto, ako ukazuje naša doterajšia skúsenosť, dostatočne nedokáže pomôcť terajší (košický) rektorát a aj Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je v tomto smere zjavne limitované, hlavný zdroj pomoci očakávame od nových krajských orgánov, ktoré nám túto pomoc vyjadrili aj v písomnej podobe." Pripomínam, že niektoré sú súčasťou tohto materiálu.

    "Sme presvedčení, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svojím postojom a zodpovednosťou pomôžu vyriešiť zbytočné dlhodobé napätie medzi košickou a prešovskou časťou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Vaše rozhodnutie môže odstrániť historickú skrivodlivosť mestu Prešov a jeho vysokoškolským tradíciám."

    Prešov 5. decembra 1996. Podpísaní prof. Dr. František Uličný, DrSc, dekan filozofickej fakulty, doc. Dr. Rudolf Novodomec, CSc. dekan pedagogickej fakulty, prof. Dr. Pružinský, CSc., dekan bohosloveckej fakulty a druhej bohosloveckej fakulty doc. Dr. Ján Huba, dekan.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Urban, ja som jasne zdôvodnila, že ak budeme akceptovať pripomienky vlády, ktoré vláda predložila, žiadam, aby bola do návrhu akceptovaná aj moja pripomienka na doplnenie § 1.

    Druhá vec je, vy veľmi dobre viete a ste starší poslanec v Národnej rade, že precedens istej časovej zmeny alebo termínu účinnosti zákona sa v tejto Národnej rade už urobil. A nechcite mi povedať, že pri akomkoľvek rýchlom tempe je možné za dva týždne, do 1. 1. 1997, vyriešiť a doriešiť všetky pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa týkajú jednak učiteľskej časti univerzity, jednak študentov. Ako si predstavujete alebo ako si predstavuje kompetentný orgán vlastne celú procedúru prechodu študentov na inú univerzitu uprostred semestra? Čiže z tohto dôvodu si myslím, že Národná rada by mala akceptovať tento návrh, aby sa hlasovalo o zmene účinnosti zákona tak, ako som navrhla.

    A chcem ešte tiež tak, ako hovoril pán poslanec Urban, že prečíta znenie, ktoré máme na stole, kvôli stenografickému záznamu, sa tiež vyjadriť, že tu nesedí ani jeden člen vlády, ani pani ministerka školstva, ktorej sa táto vec bezprostredne dotýka. Zrejme nechce brať zodpovednosť za to, že sa niečo organizuje v Národnej rade chvatom. Nie je tu ani minister financií, ktorý tu doteraz sedel, aby sa vyjadril, ako je pripravený rezort na financovanie novozriadenej univerzity, prípadne od takéhoto postupu sa odvíjajúcich ďalších univerzít. Čiže z tohto dôvodu chcem požiadať, aby sme o zmene termínu hlasovali, ak nie o všetkých, tak aspoň o tom, aby sa skutočne ukončil školský rok, a aby sme aspoň v tom skutočne akceptovali všetky právne normy, ktoré sú v stanovisku právnikov právnickej fakulty, a myslím si, že sú určite lepšie, ako všetky chvatom prednášané pozmeňujúce návrhy.

  • Ďakujem pani poslankyni. Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení hostia,

    pôvodne som sa už nechcela vyjadrovať ku kauze Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v Košiciach, lebo si myslím, že na pôde Národnej rady bolo vlastne povedané aj z mojej strany všetko.

    Bolo povedané predovšetkým to, že som proti rozdeleniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v Košiciach a že tento postoj som zastávala dlho a stále ho budem zastávať, pretože bol v súlade s univerzitnou výzvou, ktorú podpísali dekani, resp. prodekani prešovských fakúlt, tí istí dekani a tí istí prodekani prešovských fakúlt, ktorí vám dnes položili na stôl list, v ktorom rozdelenie univerzity vítajú. Bolo by veľmi správne a bolo by hádam aj slušné, keby sa boli práve dekani prešovských fakúlt od začiatku vyjadrili k tejto problematike takým spôsobom, ako to máme dnes v laviciach Národnej rady. Myslím, že by bolo bývalo od počiatku jasné, že sú to práve dekani a vedenia prešovských fakúlt, spolu so štátnou krajskou správou, s primátorom mesta Prešova a s ostatnými zástupcami miestnej samosprávy, ktorí si rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika želali, resp. ktorí si želali vznik novej univerzity v novom krajskom meste, a to v Prešove.

    Spomínam to aj z toho dôvodu, že to boli práve vedenia prešovských fakúlt, ktoré oznámili rovnako listami v univerzitnej výzve, že ak by náhodou došlo Národnou radou k rozdeleniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, vzdajú sa svojich postov, pretože to budú považovať za svoj životný omyl, ku ktorému v priebehu ich funkčného obdobia došlo.

    Nespomínam to preto, že chcem z tohto miesta hovoriť o tom, či by mali dekani prešovských fakúlt rezignovať, alebo by nemali. Hovorím to iba preto, že všetky akcie, ktoré sa spustili za jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, vznikli práve na základe univerzitnej výzvy za jednotu univerzity, ktorú podpísali dekani prešovských fakúlt. Chcem upozorniť na to, že okrem ankety, ktorá prebehla na Pedagogickej fakulte v Prešove a ktorá sa zo strany študentov, i keď veľmi tesne, skončila proti rozdeleniu univerzity, som na pôde Národnej rady minule odovzdala pánu predsedovi Národnej rady Ivanovi Gašparovičovi petíciu študentov a učiteľov prešovských fakúlt univerzity, na ktorej bolo takmer tritisíc podpisov proti rozdeleniu univerzity a za jednotu univerzity. Hovorím to nie naschvál, ale len z dôvodu istej objektivity, aby sa posudzoval pohľad zo strany študentov vo svetle aj tejto petičnej akcie, ktorá, myslím si, je rovnako dôležitá ako referendum, ktoré prebehlo na pedagogickej fakulte.

    Zároveň by som chcela povedať, že učitelia a študenti predovšetkým filozofickej fakulty sú proti rozdeleniu univerzity. Boli to práve učitelia filozofickej fakulty, ktorí spolu s učiteľmi lekárskej fakulty zakladali pred takmer päťdesiatimi rokmi Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika. Je preto úplne prirodzené, že práve filozofická fakulta sa najviac proti rozdeleniu univerzity bráni.

    Ak dovolíte, ešte by som sa veľmi stručne vyjadrila k otázke, ktorá súvisí s tým, že bol pri rozdelení univerzity porušený zákon, resp. neboli splnené všetky zo zákona dané podmienky. Ide o vyjadrenie Akreditačnej komisie vlády a ide o vyjadrenie Rady vysokých škôl. Tu by som chcela konštatovať, že dňa 17. 10. 1996 sa zišlo predsedníctvo Rady vysokých škôl v Košiciach, ktoré vo svojom vyhlásení jednoznačne konštatovalo, že je proti rozdeleniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ďalej by som chcela upozorniť na vyjadrenie Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky, ktorá, bohužiaľ, je to presne naopak, ako tu bolo povedané, konštatovala, že žiaden podnet vo vzťahu k tomu, aby sa vyjadrili, či sú za rozdelenie univerzity, alebo nie sú, nedostala. To znamená, že Akreditačná komisia sa nevyjadrila ku kauze rozdelenia univerzity aj z toho dôvodu, že nedostala žiaden podnet vyjadriť sa k tomu ani od ministerstva školstva. Myslím si, že toto je informácia veľmi dôležitá, pretože aj o tomto bode je dôležité hovoriť, ak hovoríme o rozdelení univerzity.

    Ďalej spomeniem zasadnutia akademických obcí filozofickej a pedagogickej fakulty, ktoré sa zišli 15. a 16. októbra v tomto roku, kde sa jasne deklaroval postoj proti rozdeleniu univerzity, a spomeniem nakoniec ešte akciu, na ktorej sa zozbieralo, ako som konštatovala, takmer tritisíc podpisov nielen študentov, ale aj učiteľov, ktorí sa vyjadrili proti rozdeleniu univerzity.

    Vážená Národná rada, na záver svojho krátkeho vystúpenia chcem povedať iba jednu hádam dosť podstatnú vec. Osobne si myslím, že nikto v tejto Národnej rade nespochybňuje snahu Prešovského kraja a jeho orgánov štátnej správy aj miestnej samosprávy zriadiť univerzitu v Prešovskom kraji. Myslím si, že nikto taký vážny a citlivý problém nechce hnať do nejakých absurdností. Uvedomujeme si však a myslím si, že aj tu, v tejto Národnej rade si mnohí z nás uvedomujú, že spôsob, akým k rozdeleniu došlo, je naozaj nedemokratický, je nedôstojný práve Národnej rady Slovenskej republiky. Bol to spôsob, ktorý nerešpektoval rozhodnutia ani akademických senátov, ani akademickej obce celej univerzity, a práve preto sme sa mali k nemu vyjadriť demokraticky až potom, ak by boli známe tieto postoje.

    Zároveň by som chcela podporiť pozmeňujúce návrhy pani Márie Sabolovej, i keď si uvedomujem, že ide o kompromis. Problém tejto univerzity došiel na pôde Národnej rady, ale nielen tam, už tak ďaleko, že som si vedomá toho, že kompromis vlastne budeme musieť prijať. Ak by bol prijatý kompromis, ktorý by zaručil absolventom univerzity, aby mohli končiť na tej univerzite, na ktorú boli prijatí, myslím si, že by Národná rada týmto činom vlastne splnila istý demokratický čin a dala by študentom, ktorí na univerzite začali študovať, v každom prípade pomerne rozhodujúcu a pre nich záväznú bodku vo vzťahu k ich rozhodnutiu. Toto je z mojej strany všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová, s faktickou poznámkou, alebo do rozpravy?

  • Odpoveď poslankyne Sabolovej, že do rozpravy.

  • Prepáčte, vážení kolegovia, ale prečítam to stanovisko právnikov tiež kvôli stenografickému záznamu, aby sme si uvedomili, aké zákony prijímame. Je to stanovisko právnikov pána doc. JUDr. Vojčíka a JUDr. Mazáka z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Košice.

    "Po prečítaní zákona, ktorý bol schválený v parlamente, okamžite zarazí kusosť a skromnosť jeho obsahu. Neškodilo by to v prípade, že by nešlo o takú vážnu vec. Zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, čo však nemožno považovať za správne pomenovanie zákona, je špecifickým zákonom, na základe ktorého zanikajú právne subjekty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika aj fakulty a vznikajú nové právne subjekty. Predkladatelia v návrhu však pozabudli zakotviť najzávažnejšie ustanovenie, v ktorom je nevyhnutné zákonne a zákonom riešiť právne nástupníctvo nových subjektov.

    Zložitosť a zároveň naliehavosť chýbajúcej úpravy je v tom, že nejde iba o zánik Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a vznik dvoch nových univerzít, ale treba mať na zreteli aj to, že aj fakulty majú právnu subjektivitu. Preto sa v zákone musí riešiť i právne nástupníctvo fakúlt. Jedine formulovanie správneho režimu právneho nástupníctva umožní plynulé nadviazanie činnosti nových univerzít a fakúlt na doterajšiu ich činnosť a plynulý prechod doterajších práv aj povinností. Z uvedeného hľadiska je nevyhnutné, aby v zákone sa stanovili právni nástupcovia po právne zaniknutej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a osobitne sa zákonom stanovili právni nástupcovia právne zaniknutých fakúlt.

    Zákon musí rešpektovať napríklad Zákonník práce, ktorý upravuje prechod pracovnoprávnych vzťahov v prípade rozdelenia právnickej osoby. Prijatý zákon túto závažnú otázku pracovnoprávneho postavenia učiteľov a zamestnancov obchádza. To spôsobuje rozpor s ústavou a s predpismi o zamestnanosti. V tejto spojitosti vyvstáva aj problém právneho statusu študentov jednotlivých fakúlt, ktorý nie je riešený ani v náznakoch. Zákon musí tiež ustanoviť, že študenti jednotlivých fakúlt, ktorí sú nimi ku dňu 31. 12. 1996, sa stávajú dňom 1. 1. 1997 študentmi príslušnej fakulty pôsobiacej v rámci nových univerzít. Nie je totiž zo zákona zrejmé, ako budú posudzované aprobačné úkony fakúlt a univerzít vo vzťahu k štatútu absolventa Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a fakulty. Celý rad absolventov nebude mať ku dňu 31. 12. 1996 ukončené napríklad štátnice. Na fakultách začali postgraduálne štúdiá a iné konania.

    Kritizovaný zákon je v rozpore aj so zákonom 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a jeho vykonávacou vyhláškou číslo 306/1993 Z. z. Toto konštatovanie sa opiera o fakt, že v novom zákone o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika chýbajú ustanovenia upravujúce majetkové vzťahy vznikajúce pri správe majetku štátu. Z tohto plynie, že nové univerzity nebudú schopné vyhotoviť delimitačné protokoly a dohodnúť sa na tom, ktorý majetok zostáva tej-ktorej univerzite a nadväzne na to aj jednotlivým fakultám.

    Problematika správy majetku štátu je nerozlučne zviazaná aj so záväzkami a inými právnymi povinnosťami univerzity a fakúlt. Ide o neprehľadné množstvo účtovných, daňovoprávnych a iných finančno-právnych väzieb, ktoré bez jednoznačných pravidiel sa nedajú realizovať, resp. náležite rešpektovať tak, aby nedochádzalo aj k sankčným postihom zo strany príslušných orgánov verejnej moci. Vidno, že bez chýbajúcich častí zákona nie je vlastne možné dosiahnuť vykonanie, realizáciu novej právnej úpravy.

    Upozorňujeme na tieto vážne nedostatky súvisiace s právnou stránkou vzniku dvoch nových univerzít a súčasne dodávame, že tieto nedostatky sa nedajú odstrániť podzákonnými predpismi, nedajbože, internými pokynmi z Ministerstva školstva Slovenskej republiky. To musí byť riešené jednoznačne v zákone. Naša úvaha má jedinú ambíciu - predísť vážnym právnym problémom pri realizácii tohto zákona."

    Ďakujem pekne.

  • Ešte pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, pred záverečným hlasovaním chcem v mene poslaneckého klubu požiadať o 15-minútovú prestávku.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem. Ja sa pripájam.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte je do rozpravy prihlásený pán poslanec Rosival.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k textu "Prešov si želá univerzitu". Pochopiteľne, každý súdny človek musí súhlasiť s tým, že Prešov sa vypracoval na jedno z popredných centier humanitného vzdelávania v rámci Slovenskej republiky. Rovnako je iste pravda aj významné, že fakulty, ktoré majú tvoriť Prešovskú univerzitu v budúcnosti, sú akreditované Akreditačnou komisiou. Ďalej z prehľadu personálnych predpokladov vyplýva, že fakulty sú dobre obsadené a tiež nie je možné z tohto hľadiska niečo namietať.

    Ďalej ekonomické zabezpečenie - tak ako bola zabezpečená Univerzita Pavla Jozefa Šafárika doteraz, rovnakou mierou budú tieto fakulty zabezpečené ekonomicky aj v budúcnosti. V tomto teda nie je žiadny problém. Čo však chýba? Chýbala okrem iného diskusia so študentmi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, so študentmi predovšetkým tých fakúlt, ktoré majú tvoriť Prešovskú univerzitu, a chýbala a chýba diskusia v akademickej obci. Chýba presvedčenie študentov o potrebnosti vzniku Prešovskej univerzity. Chýba vôľa študentov a vôľa celej akademickej obce. Študenti v dôsledku chýbania tejto diskusie stále trvajú na tom, že chcú končiť na tej univerzite, na ktorej štúdium začali, to znamená, že chcú byť absolventmi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Za veľký nedostatok vzniku Prešovskej univerzity považujem práve túto chýbajúcu diskusiu. Okrem diskusie chýbali aj niektoré ďalšie náležitosti, ako bolo vyjadrenie Akreditačnej komisie, Rady vysokých škôl, ministerstva financií k vzniku novej univerzity v Prešove.

    Tu na tomto mieste chcem upozorniť, pripomenúť svoj návrh, ktorý som navrhoval na minulej schôdzi Národnej rady, aby v Prešove vznikla univerzita k 1. septembru 1997. Tento dátum, tento termín vzniku novej univerzity by umožnil odstrániť všetko, čo chýba, a sústrediť vôľu, presvedčiť akademickú obec, dať možnosť vyjadriť sa študentom tak, aby Prešovská univerzita vnikala v pozitívnej a tvorivej atmosfére.

    Preto si dovolím vyzvať pána poslanca Urbana, aby ešte raz zvážil možnosť vzniku Prešovskej univerzity k 1. septembru 1997 a tiež to, aby sa hľadali spôsoby skončenia absolvovania tejto univerzity tak, aby študentom, ktorí sú v súčasnosti študentmi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a prajú si byť absolventmi tejto univerzity, to bolo v budúcnosti umožnené. Tým však nemyslím na to, že by nemala vzniknúť Prešovská univerzita.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

  • Len veľmi krátko. Pán poslanec, bolo treba poprosiť pána prezidenta, aby pripomienkoval termín účinnosti zákona. Ja s tým už nemôžem nič robiť.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som v tejto súvislosti hovoriť aj o princípe vzniku budúcich, ďalších škôl a vôbec o vzniku všetkých zložitých organizmov. Je veľmi dobrou tradíciou pri vytváraní nových inštitúcií, že sa uskutočňuje najprv tzv. afilačný princíp, to znamená, že už etablovaná určitá štruktúra v nejakej inej lokalite vytvorí najprv dislokované jednotky a delením potom na základe prirodzeného evolučného princípu tieto už ustálené jednotky povyšuje na vyššiu kompetenciu, čím dostávajú prípadne úplnú organizačnú autonómiu. To je bežný priebeh emancipačného graduálneho postupu a tento postup bol aj zvolený vo vzťahu medzi Prešovom a Košicami pri vytváraní novej univerzity regionálneho typu.

    Bolo by dobré, keby sa namiesto dlhých rečí akceptoval práve tento pozvoľný graduálny princíp, ktorý je veľmi racionálny, veľmi správny, a keby sme nevnášali do toho zbytočné politikum. Je predsa v našom záujme, aby také nové regionálne centrá, ako sú sídla krajov, mali naozaj regionálne typy univerzít, ktoré pomáhajú rýchlemu dobudovaniu aj inteligenčného jadra v jednotlivých krajských sídlach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si len niekoľko faktických krátkych poznámok z miesta k ekonomickému zabezpečeniu obidvoch univerzít, najmä v Prešove.

    Kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi vrátiť trošku vašu pozornosť na prerokúvanie novely vysokoškolského zákona, v ktorom ako jeden z argumentov presadzovania toho, aby ministerstvo schvaľovalo zriaďovanie nových fakúlt, bola takáto téza: Vznikli nové fakulty z kompetencie univerzít, univerzity a ich okolia povedali, že majú na to peniaze, ale po roku tieto nové fakulty pýtali peniaze z rozpočtu ministerstva školstva.

    Dokument, ktorý čítal pán poslanec Urban, má také všeobecné tézy o finančnom zabezpečení, že pre mňa toto vyhlásenie v takejto forme, že to bude zabezpečené, nie je akceptovateľné. Preto mám celkom konkrétnu otázku na pôvodných predkladateľov zákona, či dokážu povedať, keď konzultovali na ministerstve financií a na krajskom úrade, koľko peňazí presne bude stáť zriadenie rektorátu, doplnenie pedagogických a ďalších pracovníkov, teda mzdové prostriedky, prevádzkové prostriedky a prípadne investičné kapitálové výdavky. To je otázka ekonomického zabezpečenia.

    Akreditácia. V dokumente na strane 2 sa konštatuje, bolo to prečítané, zopakujem: "Dôležitým faktorom bezproblémového rozbehu Prešovskej univerzity je, že všetky jej fakulty sú akreditované príslušnou komisiou ministerstva školstva atď. Avšak v návrhu zákona vzniká z pedagogickej fakulty nová fakulta. Mení sa personálna štruktúra obidvoch fakúlt. Zakladá to jednoznačne dôvod na to, aby prebehla nová akreditácia. Navyše, vzniká tu nová fakulta. Čo s jej finančným zabezpečením a - úplne na rovinu - čo s jej akreditáciou?

    Po tretie, takisto sa prihováram za to, ak tento zákon schválite, aby ste aspoň posunuli jeho účinnosť na začiatok nového školského roku. Je minimálne netradičné, ak nie podozrivé, ak sa v priebehu školského roka vysoké školy rozdeľujú, zlučujú, menia. Skutočne objektívny pozorovateľ minimálne pokrúti hlavou nad takýmto dátumom vzniku novej univerzity.

    Ďakujem.

  • Moja faktická poznámka bude krátka. Chcem len zareagovať na myšlienku pána podpredsedu Húsku, ktorý povedal, aby sme nevnášali do celého problému politikum. Chcem povedať, že nikto do toho politikum nevnáša. Podstatná téza, ktorá tu znie už tretíkrát, pretože parlament sa týmto zákonom zaoberá už tretíkrát, je to, že väčšina tohto parlamentu, vrátane opozičných poslancov, je za to, aby v Prešove bola univerzita. Myslím si, že túto tézu treba znovu pripomenúť, ale spôsob, akým sa to deje, keď nie sú splnené náležitosti - vyjadrenia štátneho orgánu ministerstva školstva, vlády, Akreditačnej komisie, to znamená ten postup, aby naozaj dorástol graduálne, ako to povedal pán podpredseda Húska, k novému školskému roku, o tomto je celý spor. O tom je celý spor a z toho zbytočné vznikajú napätia a kontroverzie, že sa to tlačí a musí to byť k 1. januáru. Keby sme ho nechali dozrieť všetkými príslušnými procesmi, ktoré na to treba, tak si myslím, že by tu nebola taká diskusia, aká je v tejto chvíli. Toľko moja faktická poznámka.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

  • Len jednu krátku poznámku. Vystupoval som tiež opakovane k tejto téme a opakovane som žiadal stanovisko, rozbory atď. ako moji kolegovia. Moja otázka je veľmi jednoduchá: Prečo nedala vláda stanovisko k tomuto zákonu?

  • Pán spravodajca, neukončil som rozpravu, preto som dal aj slovo pánu poslancovi Laukovi. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi niekoľko viet na objasnenie si niektorých skutočností. Predovšetkým chcem povedať, že nebol porušený ani jeden zákon, pretože čo sa týka poslanca, poslanec zašle vláde na vyjadrenie svoj návrh zákona. Tým sa to končí. Ďalej sa nespresňuje v detailoch, či sa musí a po vyjadrení vlády môže ísť zákon do pléna. To je istým spôsobom vákuum v legislatíve. Či to bolo využité, či nie, to je vec každého poslanca.

    Čo sa týka financovania, rozbor financií môže urobiť len ministerstvo financií a ministerstvo školstva. Je obsiahnuté v stanovisku vlády. Vláda zaujala stanovisko a súhlasí s návrhom zákona. Minister financií si je vedomý, zrejme i ministerka školstva, že taký návrh je, a ak vláda dala súhlas, tak ako výkonný orgán musí uviesť do života - tak ako každý iný zákon - i tento. Stanovisko tu je.

    Čo sa týka Rady vysokých škôl, neprijala platné uznesenie. To máte na stoloch. Nebolo tu spomenuté stanovisko Akreditačnej komisie. Dovoľte, aby som citoval stanovisko Akreditačnej komisie k rozdeleniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika prijaté 3. 12. 1996 v Trnave. Hneď zo začiatku: "Z vecného hľadiska Akreditačná komisia nevidí závažnejšie dôvody, ktoré by bránili rozdeleniu jestvujúcej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a utvoreniu dvoch samostatných univerzít, a to Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prešovskej univerzity v Prešove" - citujem zo zasadnutia Akreditačnej komisie z 3. 12.

    Čo sa týka toho, že apelujete na študentov, žiakov a podobne, bol urobený prieskum. V materiáloch máte, že na pedagogickej fakulte z 1 700 žiakov, ktorí sa mali možnosť vyjadriť, proti je 363, čo je 20 %. Z 267 zamestnancov len 40 sú proti. Prosím vás, samozrejme, vy môžete dať kopec iných argumentov z iných zasadnutí. Jednoducho chcem len zdôrazniť, že týmto sa argumentovať nedá.

    Čo sa týka ďalšej diskusie o tom, že pozmeňujúce návrhy - áno, či nie - ja si myslím, pán predseda, že sa môžeme vyjadriť len k tomu, čo pripomienkoval pán prezident, a pán prezident vo svojom návrhu hovorí neschváliť. Ja odporúčam schváliť. Potom by tu nemali byť ani pozmeňujúce návrhy. Mali by sme sa vyjadriť k zákonu ako celku, a preto si dovolím tvrdiť, že nebude čiastkové, bude len jedno hlasovanie. Ak bol návrh na prerušenie, tak po tomto mojom vystúpení by sme mali dať prestávku a hlasovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Hlasy z pléna.

  • Nikdy sme nehlasovali pri vrátených zákonoch od pána prezidenta.

    Páni poslanci, pani poslankyne, rozprava je skončená.

    Pán poslanec Bajan, ak nemáte procedurálnu otázku, navrhujem, aby sme urobili prestávku, tak ako bolo žiadané s tým, že prestávka býva pravidelne od 12.00 do 14.00 hodiny, urobme prestávku teraz do 13.45 hodiny.

  • Hlasy v sále.

  • Dohodneme sa. Dobre, tak do 14.00 hodiny, lebo ešte zasadajú výbory.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Prestali sme pred hlasovaním o zákone ako celku. Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Odporúčam tento návrh zákona schváliť.

  • Takže budeme hlasovať o návrhu pána prezidenta, ktorý v žiadosti píše: "Žiadam preto, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neschválila."

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca...

  • Hlasujeme o zákone ako celku s tým, že odporúčam tento návrh zákona prijať.

  • Hlasujeme o tom, či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol prijatý 24. októbra 1996. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Porucha záznamovej techniky.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje d e s i a t y bod programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 554. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 20. novembra 1996 o vrátení tohto zákona, ako aj schválený zákon zo 6. novembra 1996. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 554a.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu pani Novákovú, aby podala správu o prerokovaní zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1293 z 20. novembra 1996 pridelil uvedený zákon Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky uvedeným výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný zákon prerokovali všetky výbory Národnej rady. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijali uznesenie o výsledku prerokovania zákona, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody prerokovali zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky opätovne prerokovať a schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v spoločnej správe pod číslom 1 a 2, ktoré odporúčam spoločne prijať.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Zatiaľ som dostal dve prihlášky do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Straňák, po ňom pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    na úvod mi dovoľte, aby som ešte raz stručne zhrnul dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu predmetnej novely zákona.

    Doterajšia právna úprava povinnej zaknihovateľnosti všetkých akcií a dočasných listov sa neosvedčila. Súčasný stav spôsoboval popretie akcií na doručiteľa, viedol k zníženému záujmu o zakladanie akciových spoločností, a to najmä v prípadoch, ak ich zakladanie nesúviselo s privatizáciou, pri malom počte zakladateľov, ktorí majú záujem minimalizovať náklady spojené s vydávaním a následnými prevodmi akcií. Evidenciu dematerializovaných cenných papierov robilo Stredisko cenných papierov, ktoré malo na rozdiel od okolitého sveta, kde funguje kapitálový trh, u nás monopolné postavenie. Emitenti a majitelia cenných papierov sú takto nútení akceptovať postupy Strediska cenných papierov, vrátane cien za služby. Tento stav odrádza aj zahraničných investorov, pre ktorých nie je vždy súčasná právna úprava pochopiteľná a najmä akceptovateľná. Novela chcela odstrániť tie zlé prvky, ktoré, žiaľ, priniesla novela číslo 171 z roku 1995.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán prezident vo svojich pripomienkach nijako nenapadol možnosť návratu k alternatívnej forme aj materializovaných cenných papierov. V pripomienkach sa snaží zakotviť striktné pravidlo, aby emitent verejne obchodovateľných cenných papierov nemohol rozhodnúť, že prestanú byť verejne obchodovateľné. Uvediem niektoré príklady ochranných mechanizmov, ktoré svedčia o tom, že emitent to nemohol urobiť, resp. prečo nemal záujem to urobiť.

    Zákaz rozhodnúť, že verejne obchodovateľné cenné papiere prestanú byť verejne obchodovateľnými cennými papiermi, zakotvila do zákona o cenných papieroch jeho novela vykonaná zákonom číslo 88/1994. Novela ďalej zakotvila oznamovaciu a ponukovú povinnosť pri kúpe väčších balíkov akcií, podobnú súčasnej oznamovacej a ponukovej povinnosti podľa ustanovenia § 79a zákona o cenných papieroch. Tento zákaz, ako aj oznamovacia a ponuková povinnosť boli prechodne zrušené novelou zákona číslo 246/1994, ktorú presadila terajšia opozícia.

    Vrátim sa ešte raz k tej možnosti emitenta, aby nerozhodol o tom, že akcie prestanú byť verejne obchodovateľné. Ak by aj chcel emitent rozhodnúť o tom, že verejne obchodovateľné akcie prestanú byť verejne obchodovateľnými cennými papiermi, môže o tom rozhodnúť výlučne valné zhromaždenie emitenta. Išlo by totiž o zmenu stanov, nakoľko náležitosťou stanov v zmysle § 174 písm. a) Obchodného zákonníka je úprava vydávania rôznych druhov akcií, ich označenie, počet a práva s tým spojené.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v sále.

  • Pritom rozhodnutie o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií takouto zmenou práv je nepochybne aj rozhodnutie o skončení verejnej obchodovateľnosti. Nakoľko len na verejne obchodovateľné akcie sa vzťahuje oznamovacia a ponuková povinnosť podľa § 79a zákona o cenných papieroch, je potrebný súhlas dvoch tretín väčšiny hlasov akcionárov majúcich tieto akcie, t. j. dvoch tretín všetkých akcionárov, majiteľov verejne obchodovateľných akcií jedného emitenta. Ide o prísnejšiu väčšinu, než akú treba napríklad na rozhodnutie o zrušení spoločnosti, o zmene stanov, o zvýšení alebo znížení základného imania, keď podľa Obchodného zákonníka stačí súhlas dvoch tretín akcionárov prítomných na valnom zhromaždení. Je teda isté, že akcionár, ktorý má síce väčšinový, ale menej ako dvojtretinový podiel v akciovej spoločnosti, zrušenie verejnej obchodovateľnosti bez súhlasu menšiny akcionárov nepresadí.

    Ak by najväčší akcionár mal dvojtretinovú väčšinu, nemusí mu vždy byť zrušenie verejnej obchodovateľnosti na prospech. Akcie, ktoré nie sú verejne obchodovateľné, sú menej likvidné a nevedel by ich tak ľahko predať alebo dať ako zálohu v banke napríklad na zabezpečenie úveru. Pri nekalom postupe v rozhodovaní o tejto otázke vždy prichádza do úvahy napadnutie tohto rozhodnutia pre porušenie dobrých mravov - to je § 39 Občianskeho zákonníka.

    Vážení kolegovia, tu som dokumentoval niekoľko príkladov toho, prečo by emitent nemal záujem rozhodnúť o tom, aby sa akcie stali neverejne obchodovateľné. Požiadavka pána prezidenta striktne toto vymedziť sa mi javí mierne nadbytočná, ale treba povedať, že je akceptovateľná. Chcem tým povedať, že ani v doterajšom znení zákona nebola verejná obchodovateľnosť cenných papierov absolútne nemenná a neobmedzená. To som už vlastne spomínal, že terajšia opozícia príslušnou novelou zrušila to, o čo sa tak zasadzovala pri terajšom hlasovaní o zákone.

    Polemickou sa javí snaha zabezpečiť, aby sa na verejnom trhu mohlo obchodovať len s verejne obchodovateľnými cennými papiermi, ktoré majú dematerializovanú podobu. Čítal som článok, kde sa vyjadrila burza cenných papierov, že dokáže obchodovať aj s materializovanými, čiže listinnými cennými papiermi. Dnes som dostal fax od predsedu asociácie, ktorý mi na moju otázku, ktorú som mu včera telefonicky položil, odpovedal, že tento názor je len názor niekoľkých členov združenia.

    Preto, vážení kolegovia, navrhujem prijať návrhy pána prezidenta a dokumentovať tak úprimnú snahu pomôcť kapitálovému trhu. Očakávam, že aj opozícia vyjadrí svojím kladným hlasovaním o celej novele zákona úprimnú snahu dosiahnuť ten istý cieľ.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    aj keď s niektorými názormi pána poslanca Straňáka by som dokázal polemizovať, som veľmi rád, že odporučil, aby sme pripomienky pána prezidenta akceptovali. Myslím si, že sme už pri minulom prerokúvaní tohto zákona hovorili o viacerých problémoch, ktoré v oblasti kapitálového trhu sú, a aj sme naznačili, že ministerstvo financií momentálne pripravuje nové normy. Som veľmi sklamaný z toho, že nesplnilo uznesenie Národnej rady o tom, že malo predložiť tento rok zákon o kolektívnom investovaní. Nestalo sa tak. Ale pokiaľ mám informácie, pripravuje sa, a dúfam, že v prvej polovici budúceho roka tento zákon, túto úplne novú normu prijmeme. Takisto sa pripravuje aj novela zákona o cenných papieroch.

    Myslím si, že táto novelizácia bola čiastočná a sledovala určitý cieľ umožniť skupine - vlastne dalo by sa povedať - vyslovene súkromných akciových spoločností s malým počtom akcionárov, aby nemuseli dematerializovať akcie a mohli ich vydávať v listinnej forme. Osobne som túto možnosť podporil, aj keď sa nájde veľa poslancov z opozície, ktorí nesúhlasia s týmto názorom. Vidím problém širší a nevidím problém v tom, či tieto malé súkromné spoločnosti môžu mať cenné papiere v dematerializovanej alebo v listinnej podobe. Vidím problém v tom, aby u nás existovali aj subregistre na listinné papiere. Myslím si, že tento problém registrovania aj listinných cenných papierov je problémom, ktorý by sme na budúci rok mohli zvládnuť, a tým by bola vyriešená aj transparentnosť majiteľov akcií listinných papierov. Takisto podporujem tú formu, najmä v malých spoločnostiach, ktorá je pre nich menej nákladnejšia.

    Taktiež som vyjadril názor, že úplnú nemožnosť odísť z verejnej obchodovateľnosti nepovažujem za normálny stav. Odchod z verejnej obchodovateľnosti je však dosť komplikovaná záležitosť najmä v našich špecifických pomeroch, keď vzniklo veľké množstvo spoločností, ktoré sú zaznamenané ako verejne obchodovateľné a musíme s týmto pojmom narábať veľmi citlivo. Myslím si, že návrhy pána prezidenta riešia tieto problémy, a že to, čo ostalo otvorené a čo všetci cítime, že je v tejto oblasti nedotiahnuté, podarí sa nám na budúci rok dotiahnuť.

    Okrem týchto názorov si myslím, že došlo po prvýkrát, čo ma nakoniec aj potešilo, k obrovskej diskusii v našich odborných médiách, kde sa k tomuto návrhu vyjadrovala veľká časť odborníkov a treba povedať, že zaujala dosť kritické stanovisko. Prečítal som si stanovisko Asociácie obchodníkov s cennými papiermi a rád by som z neho prečítal aspoň časť, aby ostal v zázname Národnej rady.

    "Dôvodom našich obáv je predovšetkým odstránenie obmedzenia, podľa ktorého emitenti doteraz nemohli voľne rozhodnúť o zrušení verejnej obchodovateľnosti cenných papierov, ktoré vydali. Obavy zo sťahovania cenných papierov z burzy a RMS majú domáci, ale hlavne zahraniční portfólioví investori, ktorí sú pre rozvoj slovenského kapitálového trhu rozhodujúci. Ich prioritným záujmom nie je ovplyvňovať riadenie našich akciových spoločností, ale dlhodobo investovať svoje finančné zdroje do našej ekonomiky. O ich zneistení nás presviedčajú denne otázky a žiadosti o vysvetlenie, z ktorých cítiť značné znepokojenie. Rukolapným dôkazom je aj prakticky úplné obmedzenie ich obchodných aktivít, čo je hlavným dôvodom viac ako 20-percentného poklesu slovenského akciového trhu od začiatku novembra. Obavy taktiež vzbudzuje hrozba poškodenia tisícov drobných akcionárov z prvej vlny kupónovej privatizácie, pretože akcie, ktoré vlastnia, by sa stali nepredajnými.

    Druhá, negatívne hodnotená úprava sa týka umožnenia obchodovať s verejne obchodovateľnými cennými papiermi aj mimo burzy a RMS, t. j. mimo verejného trhu. Práve...

  • Ruch v sále.

  • ...koncentrovanie všetkých obchodov s uvedenými cennými papiermi na verejnom trhu bolo pravdepodobne najpozitívnejším ustanovením novely zákona o cenných papieroch, ktorú ste schválili v roku 1995. Tá nás v oblasti spriehľadnenia kapitálového trhu posunula v hodnotení zahraničia na vyššie miesto, neraz aj pred Českú republiku, s ktorou sme v roku 1993 stáli v tomto smere na rovnakej štartovacej čiare.

    Vážení poslanci Národnej rady,

    náš kapitálový trh sa v súčasnosti topí v problémoch, ktoré do značnej miery ohrozujú už podstatu jeho existencie. Pritom žiadny z odborníkov si nevie dlhodobo predstaviť modernú a prosperujúcu trhovú ekonomiku bez fungujúceho kapitálového trhu. V rámci prípravy vstupu Slovenska do európskych štruktúr je nevyhnuté, aby sme boli pre zahraničie čo najviac rovnocenným partnerom aj v oblasti kapitálového trhu. V opačnom prípade sa v rámci liberalizácie kapitálových transakcií môže ľahko stať, že funkcie nášho kapitálového trhu preberie zahraničie.

    Veríme, že zohľadníte uvedené argumenty a svojím rozhodnutím podporíte ďalší rozvoj slovenského kapitálového trhu."

    Pokiaľ môžem povedať za seba, napriek tomu, že sú určité výhrady aj k tomuto zneniu a niektorí poslanci by sa radi vrátili k tomu stavu, ktorý tu bol ešte predtým, než pán poslanec Straňák navrhol novelu, osobne podporím tieto zmeny a budem presvedčovať aj kolegov v mojom klube, aby to takisto urobili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Rosival.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    som rád, že pán poslanec Straňák vyjadril svoj názor, a môžem povedať hneď na začiatku, že jeho názor podporujem a stotožňujem sa s ním. Napriek tomu si dovolím predniesť pár poznámok, ktoré vznikli v diskusiách s odborníkmi, ktorí pracujú na kapitálovom trhu a pracujú so zahraničnými investormi. Môžem vopred povedať, že tieto poznámky budú tiež smerovať k tomu, čo povedal pán poslanec Straňák, k podpore a k prijatiu návrhov pána prezidenta.

    Niekoľko slov k súčasnej legislatíve. Súčasná legislatíva v oblasti kapitálových trhov na Slovensku zaostávala za legislatívou vo vyspelých krajinách, ale aj v krajinách, ako sú napríklad Maďarsko a Poľsko. K hlavným nedostatkom súčasnej legislatívy patrí:

    1. nedostatočná ochrana minoritných akcionárov, 2. dozor nad kapitálovým trhom, 3. predovšetkým kontrola dodržiavania už platnej legislatívy.

    Dôsledkom takéhoto stavu je malá transparentnosť trhu, možnosť beztrestne manipulovať ceny a prelievať zisky mimo firiem s verejne obchodovateľnými cennými papiermi.

    Teraz niekoľko poznámok k novele, ktorá bola prijatá dňa 6. novembra 1996. Táto novela neposunula Slovensko smerom ku krajinám s vyspelou ekonomikou, ale naopak, posunula ho smerom k zaostávajúcim krajinám, kde neexistuje takmer žiadna ochrana akcionárov. Následkom takéhoto legislatívneho kroku, ak by sme ho nezmenili, by boli značné komplikácie pri rokovaniach Slovenska o vstupe do medzinárodných inštitúcií, predovšetkým do OECD a Európskej únie.

    Pozrime sa tiež na prípadné praktické dôsledky takéhoto kroku pre slovenskú ekonomiku. Od prijatia poslednej novely sa slovenský akciový trh znížil takmer o 20 %. Toto zníženie, obrazne povedané, zasluhuje tri výkričníky. Nastalo v priebehu mesiaca novembra. V rovnakom období v okolitých krajinách akcie stúpali, akciové trhy stúpali, napríklad v Maďarsku sa dosiahlo historické maximum.

    Takáto situácia komplikuje snahy slovenských podnikov, ktoré majú záujem získať za výhodných podmienok finančné zdroje na investovanie prostredníctvom kapitálových trhov, keďže zahraniční investori sú veľmi citliví na akékoľvek ohrozenie svojich práv. Pretože väčšina slovenských podnikov nevyhnutne potrebuje investovať značné prostriedky a možnosť ich získania na Slovensku je stále zložitejšia, je v ekonomickom záujme Slovenska vytvoriť priaznivé investorské podmienky na našom kapitálovom trhu. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že investori si budú buď vyžadovať nevýhodnejšie podmienky, poskytovať úvery za neúmerne vysoké výnosy, prípadne môžu Slovensko vynechať zo zoznamu krajín, kde sa investuje.

    Prípadné ohrozenie akcionárov z prvej vlny kupónovej privatizácie spomenul pán Vaškovič, nebudem ho opakovať.

    Ďalej ako nevyhnutný predpoklad na uvedenie aspoň do predchádzajúceho stavu je znemožniť emitentovi verejne obchodovateľných papierov zrušiť, resp. rozhodnúť o zrušení verejnej obchodovateľnosti týchto cenných papierov. V opačnom prípade akcionári nevlastniaci kontrolujúci podiel na spoločnosti nemajú žiadnu ochranu pred znehodnotením svojej investície.

    V otázke možnej formy cenného papiera treba akceptovať možnosť emitentov neverejne obchodovateľných cenných papierov vydávať ich aj v materializovanej forme, avšak verejne obchodovateľné cenné papiere by mali mať výlučne dematerializovanú formu, vzhľadom na trendy vo vyspelých trhoch, ako aj už vytvorené podmienky na slovenskom kapitálovom trhu.

    Na záver si dovolím povedať, že na zabezpečenie transparentnosti kapitálového trhu je nevyhnutné zamedziť obchodovanie s verejne obchodovateľnými cennými papiermi mimo verejných trhov. V opačnom prípade dôjde k poškodeniu väčšiny akcionárov, resp. vytvoria sa predpoklady na manipuláciu kurzov a daňové úniky.

    Vážená Národná rada, dámy a páni, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporenie oboch pripomienok pána prezidenta tak, ako to požiadali predo mnou obaja predrečníci.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bola posledná písomná prihláška do rozpravy. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani poslankyne Novákovej, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Nechce sa vyjadriť. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Pani poslankyňa, budeme hlasovať tak, že budete uvádzať návrhy pána prezidenta Slovenskej republiky na zmeny v tomto zákone, ako ich on uvádza.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pripomienky pána prezidenta sú totožné s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy. Čiže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré odporúčam spoločne prijať.

  • Myslím si, že nemusíme hlasovať o pripomienkach zo spoločnej správy, môžeme hlasovať hneď o pripomienkach prezidenta republiky, tak ako ich uviedol vo svojom zdôvodnení.

  • Môžeme aj tak hlasovať. Tie pripomienky sú totožné, čiže budeme hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky, ktoré odporúčam prijať.

  • Takže budeme hlasovať o pripomienke prezidenta republiky pod bodom číslo 1.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa ju odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prvú pripomienku prezidenta sme prijali.

  • Budeme hlasovať o druhej pripomienke prezidenta republiky, ktorú odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Hlasujeme o druhej pripomienke prezidenta republiky, ktorá sa týka § 8 ods. 3 druhej vety tohto zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Akceptovali sme aj druhú pripomienku prezidenta republiky.

  • Budeme hlasovať o zákone Národnej rady s prijatými pripomienkami a doplnkami. Zákon odporúčam prijať.

  • Vážená Národná rada, budeme hlasovať, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje aj v znení schválených pripomienok.

    Prezentujme sa a hlasujme. Spravodajkyňa navrhuje zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník.

    Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    môžeme pokračovať v rokovaní j e d e n á s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

    Pani poslankyne, poslanci, na 20. schôdzi Národnej rady sme zvolili troch členov Rady Slovenskej televízie na obdobie 6 rokov na miesta členov rady uprázdnené uplynutím funkčného obdobia. Je potrebné, aby sme zvolili jedného člena rady na obdobie do konca funkčného obdobia za člena, ktorého miesto sa uprázdnilo úmrtím. Kandidátov na voľbu člena rady máte uvedených v tlači 511a.

    Chcem len pripomenúť, že na 20. schôdzi Národnej rady návrhy zdôvodňovala pani poslankyňa Mušková, tak ju prosím, aby si sadla na miesto spravodajcov.

    Pýtam sa, či má niekto otázky k voľbe. Vidím, že sa poslanci hlásia s faktickými poznámkami. Najskôr pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, milé kolegyne,

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, pokoj.

  • parlamentná matematika je zrejmá. Bez podpory a politickej vôle vládnej koalície nemôže byť zvolený zástupca opozície do žiadneho orgánu ani do mediálnych rád. Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej strany, Strany zelených, Hnutia poľnohospodárov (čiže Spoločná voľba) jasne a opakovane zdôrazňovali, že pri rešpektovaní plurality zásad demokracie a politickej kultúry uvoľnené miesta v mediálnych radách patria opozičným stranám.

    V dvoch volebných kolách pri voľbe členov poslanci nášho klubu tento postoj demonštrovali aj hlasovaním a naopak, poslanci vládnej koalície napriek hlásaniu ústretovosti žiadneho opozičného kandidáta nepodporili. Tým transparentne dali na vedomie postoj k opozícii. Nepovažujte nás za ľudí, ktorí nerozmýšľajú. Nebudeme prostriedkom pri zavádzaní verejnosti. Predložili sme, myslím, všestranne kvalifikované návrhy za členov Rady Slovenskej televízie. Vy ste ich odmietli. Ak by sme mali ďalej počítať s tým, že nám veľkodušne ponúknete almužnu s tým, že na doteraz voľné miesto člena voleného na dva roky by ste mohli zvoliť nášho kandidáta, tak to odmietame. Z tohto dôvodu sťahujeme kandidatúru za člena Rady Slovenskej televízie Mgr. Štefana Nižňanského. V dvoch kolách voľby, ak ste chceli, ste ho mohli podporiť. Okrem nás ste ho nepodporili. Náš návrh ste v podstate ignorovali. Ďakujeme, sťahujeme návrh. Stačilo nám to.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Klub poslancov za Maďarskú koalíciu a klub poslancov za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie taktiež sťahuje spoločného kandidáta za člena Rady Slovenskej televízie, to znamená Gejzu Galána.

  • Pán predseda, klub Kresťanskodemokratického hnutia takisto sťahuje svojho kandidáta RNDr. Jána Baránka.

  • Ďakujem. Má ešte niekto pripomienky?

  • Ak nie, chcem pripomenúť, že na 20. schôdzi sme si odhlasovali, že schvaľovanie prebehne v tajnom hlasovaní, takže budeme túto voľbu robiť tajným hlasovaním.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne,

    chcem vás informovať o uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport z dnešného dňa, keď výbor

    A. potvrdil doplňujúci návrh na členov Rady Slovenskej televízie z hľadiska splnenia kritéria podľa § 8 ods. 6 zákona 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,

    B. konštatuje, že navrhovaní kandidáti Boris Macko a Dr. Jozef Mižák spĺňajú podmienky na členstvo v rade uvedené v § 8 ods. 6 zákona,

    C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky k navrhovaným kandidátom na člena Rady Slovenskej televízie (príloha tlače 511) pripojiť doplňujúci návrh na člena rady pána Borisa Macka a pána Dr. Jozefa Mižáka a voliť jedného člena rady z navrhnutého počtu teraz už nie 8 kandidátov, ale iba 5.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, ešte pán poslanec Cingel.

  • Pán predseda,

    navrhujem, aby sme pokračovali ďalším bodom programu. Vzhľadom na to, že sa stiahli títo kandidáti, bude treba upraviť hlasovacie lístky. Nie sme schopní ísť hlasovať. Prešli by sme k ďalším bodom programu a potom by sme sa vrátili k tomuto, alebo nech je 10-minútová prestávka.

  • Prečo treba upraviť lístok? Na lístku sú všetci, aj tých, ktorých stiahli, tak ich prečiarknete. Je síce pravda, že keď ich stiahli, nemali by byť na hlasovacích lístkoch.

    Dobre, prerušujem tento bod rokovania a prejdeme na ďalší bod.

    Pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Poprosila by som o zracionálnenie rokovania. Zatiaľ, kým sa budú pripravovať hlasovacie lístky na voľbu do Rady Slovenskej televízie, predniesla by som návrh na voľbu členov do rady rozhlasu, aby sme prípadne, keď to bude možné, volili naraz aj do rozhlasovej, aj do televíznej rady. Keby to bolo možné. To je môj návrh.

  • Som spravodajkyňou v pléne k rozhlasovej rade. Bola by som rada, keby som mohla predniesť návrh a hlasovalo by sa, keď sa opravia lístky, o televíznej a rozhlasovej rade naraz.

  • Súhlasíte s tým, alebo mám dať o tom hlasovať?

  • Hlasy z pléna.

  • Nesúhlasia. Budeme o tom hlasovať. Je to procedurálny návrh.

    Ešte pán poslanec Hornáček.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte, aby som sa pripojil, mohli by byť nakoniec tri lístky, pretože je tam aj návrh na voľbu do Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, takže by sme to mohli urobiť naraz. Teda hlasujme o tom, či všetky tri naraz, alebo jednotlivo.

  • To znamená, že by bola rozprava ku všetkým trom naraz a potom by sa hlasovalo. Lenže časť poslancov nesúhlasí, časť súhlasí. Musím dať hlasovať.

    Prosím, hlasujme. Súhlasí s tým aj pani poslankyňa Ďurišinová. Prosím, hlasujme za návrh pani poslankyne Ďurišinovej doplnený poslancom Hornáčkom. Kto je za?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    To znamená, že teraz by som mal dať slovo pani poslankyni Ďurišinovej ako spravodajkyni

    k d v a n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady.

    Tento návrh máte ako tlač 510.

    Prosím pani poslankyňu Ďurišinovú.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport k návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 18 zo 4. novembra 1994 zvolila členov Rozhlasovej rady. Podľa § 7 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov sa 4. novembrom 1996 skončilo dvojročné funkčné obdobie trom členom Rozhlasovej rady, a to Jozefovi Malovcovi, Pavlovi Blejovi a Jozefovi Mazárovi.

    Podľa § 7 ods. 2 a ods. 5 uvedeného zákona Rozhlasová rada má 9 členov, ktorých na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Na uprázdnené miesta uplynutím funkčného obdobia je teda potrebné voľbou na obdobie 6 rokov doplniť troch nových členov rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport k 4. novembru 1996 dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: Marián Kunc, predkladá klub poslancov za Slovenskú národnú stranu, Anna Hánesová, predkladá klub poslancov za Združenie robotníkov Slovenska, Dr. Pavol Fabián - klub poslancov za Spoločnú voľbu, Dr. Rudolf Lesňák - klub poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, Ľubomír Lintner - klub poslancov za Demokratickú úniu Slovenska, Peter Miklosi - klub poslancov za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a klub poslancov za Maďarskú koalíciu, Dr. Cyril Žuffa - Matica slovenská, Ing. Margita Ivaničková - Matica slovenská, Dr. Pavol Parenička, CSc. - Matica slovenská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport posúdil návrhy z hľadiska splnenia kritérií podľa § 7 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby

    1. konštatovala, že podľa § 7 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov sa 4. novembrom 1996 končí dvojročné funkčné obdobie trom členom Rozhlasovej rady - Jozefovi Malovcovi, Pavlovi Blejovi a Jozefovi Mazárovi,

    2. zvolila podľa § 7 ods. 2 a ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov troch členov Rozhlasovej rady z kandidátov navrhovaných v prílohe správy,

    3. voľba členov rady sa uskutočnila tajným hlasovaním.

    Návrh a krátke curriculum vitae jednotlivých kandidátov máte všetci v prílohách.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Podľa schválenej dohody teraz pristúpime k t r i - n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    Tento návrh máte ako tlač 553.

    Prosím pána poslanca Hornáčka, ktorý bol určený ako spravodajca výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby uviedol tento návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som predložil návrh na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    V tlači ste dostali návrh na uznesenie, zároveň aj list predsedu rady pána Ing. Petra Juráša.

    Podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 48 z 15. decembra 1994 zvolila nových členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    Predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie listom číslo 1012/1996 z 24. októbra 1996 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona sa 15. decembra 1996 končí dvojročné funkčné obdobie trom členom Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie Pavlovi Števčekovi, ktorý bol navrhovaný klubom poslancov HZDS a Roľníckej strany Slovenska, Petrovi Kováčovi, ktorý bol navrhovaný klubom poslancov za Združenie robotníkov Slovenska a Mojmírovi Mamojkovi, ktorý bol navrhovaný klubom poslancov za Spoločnú voľbu.

    Na nimi uprázdnené miesta uplynutím funkčného obdobia je potrebné podľa § 3 ods. 1 a § 6 ods. 3 zákona zvoliť na obdobie 6 rokov ďalších troch členov rady. Podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom zo 4. novembra 1996 číslo 1455/1996 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, aby navrhli na uvoľnené miesta kandidátov na členov rady. Kluby poslancov, Matica slovenská, Únia slovenských televíznych tvorcov navrhli 6 kandidátov na doplnenie troch členov rady. Sú nimi doc. Dr. Mojmír Mamojka, CSc., návrh ktorého predkladá klub poslancov za Spoločnú voľbu (SDĽ, SDSS, SZS a HP), pán Dr. Peter Kováč - klub poslancov za Združenie robotníkov Slovenska, pán Dr. Peter Škultéty - za Maticu slovenskú, JUDr. Alexander Števík - Matica slovenská a Dr. Jana Dragulová - Matica slovenská a Juraj Lihosit - Únia slovenských televíznych tvorcov. Osobné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v prílohe.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, požiadam vás, aby ste tento návrh na doplnenie členov rady podporili a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hornáčkovi. K tomuto bodu programu bola určená aj spravodajkyňa. Je ňou pani poslankyňa Ida Rapaičová, preto prosím pani poslankyňu, aby uviedla informáciu o prerokovaní vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na 36. schôdzi prerokoval a posúdil podané návrhy kandidátov na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Výbor neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 14 poslancov, prítomných bolo 8 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, proti nehlasoval nikto, 2 poslanci sa zdržali hlasovania. Zároveň ma určil informovať Národnú radu o prerokovaní návrhu vo výbore.

    Toľko správa z prerokovania bodu vo výbore.

    Vážený pán predseda, súčasne sa prihlasujem ako prvá do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu k prerokovaniu bodov podľa schváleného programu 11, 12 a 13.

    Navrhli sme si spoločnú rozpravu k týmto bodom, takže, prosím, ako prvá sa hlási pani poslankyňa Rapaičová.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    v súvislosti s prerokovaním návrhu vo výbore chcem Národnú radu informovať, že k navrhovaným kandidátom zo strany poslancov, členov výboru neboli v rozprave žiadne výhrady ani pripomienky. Pokiaľ ide o splnenie kritérií podľa § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov navrhovaní kandidáti, resp. ich navrhovatelia doložili výboru písomné vyhlásenie, že ich činnosť, pracovné a obchodné záujmy, ani činnosť a finančné záujmy im blízkych osôb nie sú v rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Súčasne spĺňajú aj ostatné podmienky pre členstvo v rade, uvedené v § 4 ods. 1 a 2 zákona. Odporúčam preto Národnej rade Slovenskej republiky, aby zvolila troch členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie z navrhovaných kandidátov, ktorí sú uvedení v tlači 553.

    Na záver svojho vystúpenia podávam procedurálny návrh, aby sa voľba členov rady uskutočnila tajným hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, budeme musieť hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne. Keďže v prvých dvoch bodoch programu budeme hlasovať tajným hlasovaním, pani poslankyňa navrhla, aby sme aj tu hlasovali tajne, ale musíme si tento návrh najskôr odsúhlasiť.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hneď aj hlasujme, aby aj v bode 13 prebehlo tajné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 5 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tu prebehne tajné hlasovanie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že ešte nie sú pripravené lístky. Alebo sú? Nie. Takže buď budeme pokračovať ďalším bodom a potom prejdeme k tajnému hlasovaniu, alebo urobíme prestávku.

    Najskôr pán poslanec Farkas.

  • Pán predseda, pred záverečným hlasovaním žiadame 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka bude teraz. Je to pred záverečným hlasovaním. Páni poslanci, pani poslankyne, prestávka je do 15.20 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní voľbou tak, ako je to uvedené v bodoch 11, 12, 13 nášho programu, ku ktorým sme mali spoločnú rozpravu. Prosím overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky.

    Hlasovacie lístky sú farebné, každý jeden bude predstavovať kandidátov do toho-ktorého výboru. Hlasovať budeme tak, že na hlasovacom lístku ostane ten kandidát, ktorého chceme zvoliť. Teda toho, koho nechceme zvoliť, prečiarkneme.

    Prosím ešte raz overovateľov, aby pripravili voľby a rozdali lístky.

    Hlási sa predseda výboru pán Paška. Dajte slovo pánu predsedovi výboru Paškovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som požiadať členov výboru, aby sa po odhlasovaní dostavili do rokovacej sály nášho výboru, aby sme mohli pokračovať v schôdzi výboru a prerokovať návrh pani poslankyne Muškovej na vydanie zákona o vysielaní Slovenskej televízie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Ftáčnik nám chce niečo povedať.

  • Vážený pán predseda,

    samozrejme, rešpektujem rozhodnutie predsedu výboru zvolať výbor v čase, keď sa budú spočítavať hlasy, ale chcem povedať, že nepovažujem za normálne, aby sa výbory tohto parlamentu stretávali počas obedňajších prestávok, niekedy dva naraz, myslím, kde sú členmi tí istí poslanci. Mal by sa vytvoriť priestor na rokovanie výborov, ktoré majú prerokovať návrhy, ktoré boli dodatočne zaradené do programu schôdze. Zrejme by to bolo treba premyslieť, lebo takýmto spôsobom sa nedá pracovať v dostatočnom časovom priestore.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Súhlasím s vami, treba navrhnúť termíny, môžeme to urobiť, ale teraz bude zrejme prestávka minimálne hodinu, kým spočítajú všetky lístky, takže si myslím, že teraz bude priestor.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujeme voľbu za skončenú a prosím overovateľov, aby zrátali hlasy.

  • Zratúvanie hlasov z tajného hlasovania.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    prosím, aby ste prišli do zasadacej miestnosti, budeme pokračovať v zasadaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v zasadaní. Prosím poverenú overovateľku, aby oznámila Národnej rade výsledky volieb. Nech sa páči.

  • Zápisnica o tajnom hlasovaní na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

    Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo odovzdaných 121 platných hlasovacích lístkov, 11 neplatných hlasovacích lístkov a 0 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že za kandidáta Vida Horňáka hlasovalo 51 poslancov. Za kandidáta Stanislava Muntága hlasoval 1 poslanec. Za kandidáta Jána Podoláka hlasovalo 0 poslancov. Za kandidáta Borisa Macka hlasovalo 68 poslancov. Za kandidáta Jozefa Mižáka hlasoval 1 poslanec.

    Na zvolenie za člena Rady Slovenskej televízie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Rady Slovenskej televízie Borisa Macka.

    Zápisnica o tajnom hlasovaní na voľbu členov Rozhlasovej rady.

    Voľba členov Rozhlasovej rady sa konala tajným hlasovaním 10. decembra 1996. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných 132 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Rozhlasovej rady bolo odovzdaných 130 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatné hlasovacie lístky a 0 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že za kandidáta Mariána Kunca hlasovalo 70 poslancov. Za kandidátku Annu Hanesovú hlasovalo 73 poslancov. Za kandidáta Pavla Fabiana hlasovalo 34 poslancov. Za kandidáta Rudolfa Lesňáka hlasovalo 42 poslancov. Za kandidáta Ľubomíra Lintnera hlasovalo 45 poslancov. Za kandidáta Pétera Miklosiho hlasovalo 45 poslancov. Za kandidáta Cyrila Žuffu hlasovalo 0 poslancov. Za kandidátku Margitu Ivaničkovú hlasovalo 0 poslancov. Za kandidáta Pavla Pareničku hlasovalo 64 poslancov.

    Na zvolenie za členov Rozhlasovej rady je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Rozhlasovej rady Mariána Kunca a Annu Hanesovú.

    Zápisnica o tajnom hlasovaní o voľbe členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    Na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie bolo odovzdaných 130 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatné hlasovacie lístky a 0 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že za kandidáta Mojmíra Mamojku hlasovalo 125 poslancov. Za kandidáta Petra Kováča hlasovalo 111 poslancov. Za kandidáta Petra Škultétyho hlasovalo 69 poslancov. Za kandidáta Alexandra Števíka hlasovalo 9 poslancov. Za kandidátku Janu Dragulovú hlasovalo 0 poslancov. Za kandidáta Juraja Lihosita hlasovalo 54 poslancov.

    Na zvolenie za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie Mojmíra Mamojku, Petra Kováča a Petra Škultétyho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Z toho teda vyplýva, že budeme musieť zrejme opakovať voľbu člena Rozhlasovej rady, pretože pán Parenička nedosiahol potrebný počet hlasov a samozrejme všetci ďalší okrem Mariána Kunca a Anny Hanesovej.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Rady Slovenskej televízie Borisa Macka, za členov Rozhlasovej rady Mariána Kunca a Annu Hanesovú, za členov Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie Mojmíra Mamojku, Petra Kováča a Petra Škultétyho.

    Na základe toho vlastne budeme musieť opakovať voľbu ešte jedného člena Rozhlasovej rady.

    Na tom základe by som prosil, aby bol pripravený nový volebný lístok. Prosím pána doktora Knappa, aby to bolo pripravené, aby sme mohli opakovať voľbu.

    Pán kolega, čo navrhujete? Prosím spojiť poslanca Cabaja.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som dal jeden návrh. Veď tým, že Rozhlasová rada má 8 členov, je uznášaniaschopná. Toho deviateho člena môžeme voliť na najbližšej schôdzi Národnej rady.

  • Dobre. Môžeme postupovať aj takýmto spôsobom. To znamená, že musíme očakávať potom predloženie viacerých návrhov na obsadenie jedného, teda ďalšieho člena.

    V takom prípade navrhujem pokračovať š t r n á s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie Jozefa Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 535.

    Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí a odvoláva na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Slovenskej republiky.

    Prosím poslanca Františka Mikloška, ktorý by mal informovať Národnú radu o prerokovaní návrhu vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Pán poslanec Mikloško však nie je prítomný v rokovacej miestnosti. Požiadam našich pracovníkov z organizačného odboru, ak je náhodou pán poslanec Mikloško v priľahlej miestnosti, aby ho pozvali do sály.

    Pokúsime sa zorganizovať náhradné riešenie získaním materiálu a jeho prednesením v zastúpení pána poslanca Mikloška. Prosím, neopúšťajte priestory zasadania.

    Prosím predsedu výboru pána poslanca Pašku, aby v zastúpení pána poslanca Mikloška predniesol návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    Rada Slovenskej televízie na svojom zasadnutí dňa 29. októbra 1996 uzavrela hodnotenie činnosti ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Jozefa Darma od jeho nástupu do funkcie. Na základe tohto hodnotenia rada v zmysle článku 5 ods. 4 štatútu Rady Slovenskej televízie zo dňa 7. apríla 1993 v tajnom hlasovaní schválila uznesenie číslo 44/1996 týkajúce sa návrhu na odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport dňa 6. novembra 1996 prerokoval predložený návrh a neprijal k návrhu Rady Slovenskej televízie na odvolanie Jozefa Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie platné uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Zo 14 poslancov bolo prítomných iba 12 a za návrh hlasovalo 7 poslancov, proti nehlasoval nikto a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Z uvedeného dôvodu bol predložený návrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie pána Jozefa Darma na plénum Národnej rady bez platného uznesenia príslušného výboru.

  • Ďakujem pánu poslancovi Paškovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. Kto je za návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie Jozefa Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, prepáčte.

    Otváram rozpravu o štrnástom bode programu. Do rozpravy nemám písomne prihláseného žiadneho poslanca. Prosím, hlási sa niekto?

    Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    trochu som znepokojený z toho, ako sa tu pristupuje k návrhu Rady Slovenskej televízie na odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Po prvé - nemáme spravodajcu, zastúpi ho predseda výboru bez nejakého splnomocnenia výboru, bez ničoho ďalšieho. Po ďalšie - nezaznejú konkrétne dôvody, pre ktoré sa navrhuje odvolať z funkcie ústredný riaditeľ. Po ďalšie - dá sa hlasovať verejným hlasovaním, akoby to bolo len tak, bez rozpravy, bez ničoho. Mám pocit, že by sme mali vážnejšie pristúpiť k takémuto návrhu, ktorý tento parlament má prerokovať.

    Chcel by som vám povedať z pozície člena výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, čo tento výbor aj na podnet poslancov, teda aj opozičných poslancov, urobil pre to, aby sa situácia v Slovenskej televízii ak nie zmenila, tak minimálne analyzovala a vyvodili sa z toho príslušné dôsledky.

    Výbor v oblasti monitorovania a kontroly fungovania Slovenskej televízie pôsobí tak, že pravidelne prerokúva správy Rady Slovenskej televízie o jej činnosti a prizýva alebo prizýval, aby som hovoril v minulom čase, čo urobil doteraz, aj ústredného riaditeľa, aby sa diskutovalo o niektorých vážnych a vecných problémoch. Pravda je taká, že ústredný riaditeľ sa viackrát nezúčastnil na zasadnutí na pozvanie výboru, a preto sa diskusia odohrávala bez jeho účasti.

    Pravda je tiež taká, že sa na pôde Slovenskej televízie odohralo viacero poslaneckých prieskumov alebo návštev poslancov, v ktorých sa snažili zistiť priamo na mieste, aké sú problémy v televízii a ako by sa s nimi dalo ďalej naložiť a zlepšiť situáciu, ktorá tam je. V máji tohto roku sa uskutočnil jeden oficiálny poslanecký prieskum. Výbor delegoval skupinu poslancov, aby preverila situáciu v televízii z hľadiska troch kľúčových vecí.

    Po prvé, aká je koncepcia vedenia Slovenskej televízie a ústredného riaditeľa, koncepcia rozvoja Slovenskej televízie z hľadiska programového, organizačného a ďalšieho.

    Druhým okruhom, na ktorý sa zameral poslanecký prieskum, bola otázka tzv. racionalizácie v Slovenskej televízii. Takzvanej hovorím preto, lebo v Slovenskej televízii sa v roku 1995 začala racionalizácia bez vecných podkladov, bez vymedzenia zámeru, čo sa má racionalizáciou dosiahnuť, začali sa prepúšťať ľudia často v rozpore so Zákonníkom práce a dôsledkom je dnes viacero rozhodnutí súdu, že Slovenská televízia postupovala v týchto rozviazaniach pracovného pomeru protiprávne. Toto bol druhý okruh, na ktorý bol zameraný prieskum.

    Tretí okruh sa týkal ekonomiky a finančného fungovania Slovenskej televízie, ktorá na jednej strane má relatívne najmenší objem prostriedkov zo všetkých televízií porovnateľných v Európe, a na druhej strane sa v nej hospodári s finančnými prostriedkami tak, ako sa hospodári, to znamená, že sa uzatvárajú nevýhodné zmluvy pre televíziu a dejú sa tam rôzne iné veci, na ktoré upozornila kontrola Úradu vlády vo svojej správe.

    Tieto tri okruhy zmapovala skupina poslancov a vyžiadala si od ústredného riaditeľa Slovenskej televízie písomný podklad, pretože o tomto sa nedá rokovať ústne. Požiadali sme riaditeľa, aby sa písomne vyjadril k týmto trom okruhom. Odpoveďou bol rozsiahly materiál ústredného riaditeľa, z ktorého bolo jasné, že Slovenská televízia nemá schválenú koncepciu svojho rozvoja, že ústredný riaditeľ má len veľmi všeobecné predstavy o tom, ako by sa televízia mala rozvíjať, aké úlohy by mala plniť, a chýba mu poznanie ciest, akým spôsobom túto problematiku alebo tento svoj zámer uskutočniť.

    V oblasti racionalizácie to bola snaha obviňovať odbory, teda obidve odborové organizácie, ktoré v Slovenskej televízii pôsobia, že nesprávne hodnotia a vidia situáciu. V tom čase sa to dalo ešte povedať. Po odvolaniach pracovníkov a rozhodnutiach príslušného súdu situácia vyzerá trošku inak a takisto poslanci nezískali z materiálu dojem, že vedenie Slovenskej televízie malo predstavu a má predstavu o tom, ako treba racionalizovať, teda zmenšiť počet pracovníkov, aby sa štátne prostriedky využívali efektívnejšie.

    V oblasti finančného hospodárenia sme sa z materiálu, ktorý nám predložil ústredný riaditeľ, dozvedeli o tom, aké postihy, resp. opatrenia prijalo vedenie Slovenskej televízie na efektívnejšie využívanie prostriedkov, ale nedozvedeli sme sa to, akým spôsobom chce Slovenská televízia z množstva peňazí, ktoré má vyčlenené, lepšie ich použiť najmä na rozvoj programových zámerov, na rozvoj pôvodnej tvorby a podobne, pretože toto poslanci považovali za kľúčové zámery.

    Bohužiaľ, tento poslanecký prieskum bol na pôde výboru vyhodnotený len veľmi formálne tým, že poslanci zobrali na vedomie, že sa prieskum uskutočnil, a nevyvodili z toho žiadne závery. Už v tom čase avizovala Rada Slovenskej televízie, že aj ona chce zhodnotiť fungovanie alebo pôsobenie ústredného riaditeľa vo funkcii za obdobie od jeho zvolenia a predložiť parlamentu príslušné návrhy. Tie návrhy boli predložené v tej podobe, v akej boli. Máte k tomu písomný materiál, ktorý je veľmi stručný. Vo výbore sme o tom chceli diskutovať aj za prítomnosti ústredného riaditeľa, žiaľ, dvakrát ústredný riaditeľ neprijal pozvanie výboru a neprišiel vysvetliť svoj postoj k týmto otázkam. Poslal nám iba písomné stanovisko.

    Musím povedať, že z dokumentov, ktoré sú dostupné pre poslancov výboru, je zrejmé, a je tu ešte aj osobitná diskusia, ktorá bola vo výbore, a to na niekoľko etáp, o objektívnosti spravodajstva Slovenskej televízie, o monitoringu, ktorý uskutočnila Rada Slovenskej televízie, teda orgán na to povolaný, aby sa touto otázkou zaoberal, že za dva roky nedošlo, resp. došlo k istému pohybu, ale nedošlo k želanej náprave, to znamená, k zabezpečeniu objektívnosti Slovenskej televízie.

    Chcem teda dospieť k záveru, že z podkladov, ktoré sú dostupné pre členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, z materiálov, ktoré predložil ústredný riaditeľ, z toho, čo vidíme na obrazovke Slovenskej televízie, sme si urobili záver, že súčasný ústredný riaditeľ Slovenskej televízie nie je schopný zabezpečiť rozvoj tejto inštitúcie v takej podobe, ako to predpokladá zákon o Slovenskej televízii. Preto aj poslanci klubu Spoločná voľba budú hlasovať za odvolanie ústredného riaditeľa.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Fico. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tomto bode programu v tajnom hlasovaní.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som oznámila stanovisko, ktoré sa týka istých podmienok prerokúvania tohto bodu. Myslím si, že Národná rada mohla pristúpiť k dovoleniu posledného člena Rady Slovenského rozhlasu a mohli sme k tomuto závažnému bodu pristúpiť zajtra ráno.

    Naša predstava je taká, že tomuto bodu treba venovať patričnú pozornosť, vypočuť si zdôvodnenie a dať istým spôsobom aj možnosť tomu, kto má byť odvolávaný, aby sa vyjadril. Dávam teda procedurálny návrh, aby sa v tomto bode pokračovalo zajtra ráno. Ale v tejto chvíli, pán predsedajúci, neviem, kedy vystúpi pán prezident. Ak by ste nás informovali, dalo by sa to podľa toho primerane upraviť. Myslím si, že na tejto pôde by mal predovšetkým vystúpiť so zdôvodnením návrhu odvolania predseda Rady Slovenskej televízie a mali by sme sa k tomu, samozrejme, vyjadriť aj my.

    Opozícia už rok vystupuje s návrhom na odvolanie ústredného riaditeľa, ktorému naše poslanecké prieskumy dokázali istú právnu nekompetenciu a odbornú nezodpovednosť vo veciach, ktoré boli Rade Slovenskej televízie, verejnosti a poslancom veľmi konkrétne predkladané. Napriek tomu nedošlo k zmenám. Muselo prejsť niekoľko mesiacov, aby sme sa dostali do situácie, keď o tomto bode konečne rokujeme na pôde parlamentu. Došlo však k istej paradoxnej situácii - ak môžem kolegov poprosiť - došlo k paradoxnej situácii v dvoch momentoch. Riaditeľ Slovenskej televízie je ešte stále riaditeľom a na pôde Národnej rady sa dnes oficiálne predstavili dvaja kandidáti, z ktorých jeden pravdepodobne nastúpi na jeho miesto. Nezdá sa mi to najvhodnejšie. Na minulej schôdzi sme vám navrhovali, aby sme prerokovali návrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie, a časový priestor, ktorý vznikne medzi dvoma schôdzami, aby Rada Slovenskej televízie a kandidáti využili na to, aby po odvolaní riaditeľa boli kandidáti predstavení a aby sa na ďalšej schôdzi pristúpilo k voľbe nového riaditeľa Slovenskej televízie.

    Myslím si, že je to veľmi nedôstojné, ak je ešte niekto vo funkcii a už sa tu predstavujú jeho nástupcovia. Práve preto, aby sa tomuto bodu venovala primeraná vážnosť, opakujem, aby sme sa mu venovali zajtra. Nechcite sa ho zbaviť za tri minúty. Je potrebné povedať dôvody za, možno niekto povie dôvody proti, a navrhujem, aby Národná rada hlasovala o tom, či umožní vystúpenie predsedovi Rady Slovenskej televízie, aby zdôvodnil návrh Rady na odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Pán predsedajúci, mala som otázku, aby ste boli taký dobrý a informovali nás, o koľkej zajtra vystúpi pán prezident.

  • Pokiaľ viem, tak pán prezident má vystúpiť o 11.00 hodine.

  • Tak potom predpokladám, že zajtra ráno o 9.00 hodine pokračujeme. Navrhovala by som, aby sme tento bod prerušili a pokračovali zajtra ráno.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mám ten istý návrh, s ktorým ma predbehla moja kolegyňa, takže sťahujem svoju prihlášku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel som len povedať pani kolegyni, ktorá tu pred chvíľou vystupovala, že nie je správny spôsob, tak ako to bolo navrhnuté v prípade predsedu parlamentu, navrhovať niekoho odvolať bez toho, aby sme hneď diskutovali, koho na jeho miesto. Takže nevidím rozpor v tom, keď sa tu objavil návrh na odvolanie ústredného riaditeľa, že sa hneď diskutuje aj o otázke, kto pôjde na jeho miesto, pretože aj to ovplyvňuje rozhodnutie.

    Ďakujem.

  • Chcel by som sa ospravedlniť cteným kolegom, že sa nám nepodarilo náležitým spôsobom uviesť tento bod, ale som presvedčený o tom, že pán poslanec Mikloško, ktorý momentálne nie je prítomný na schôdzi a ktorý bol určený za spravodajcu k tomuto bodu rokovania, bol pripravený vysvetliť a odôvodniť tento návrh. Bohužiaľ, mal zrejme vážne povinnosti, ktoré mu znemožnili zúčastniť sa na rokovaní Národnej rady v tomto čase.

    Chcel by som tiež poďakovať pánu poslancovi Ftáčnikovi za to, že to kvalifikovane nahradil.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, najprv tu máme v podstate procedurálny návrh pána poslanca Fica, ktorý navrhuje...

    Pán poslanec Harach, rozmysleli ste si?

  • Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Spresnil by som procedurálny návrh, ktorý podala kolegyňa, ale podám aj svoj nový procedurálny návrh, aby bolo umožnené riaditeľovi Slovenskej televízie pánu Darmovi vystúpiť počas jeho odvolávania. Myslím si, že je to voči nemu korektné. To je prvý návrh.

    Druhý návrh je, aby Národná rada umožnila vystúpiť predsedovi Rady slovenskej televízie, ktorý by mal priamo zdôvodniť svoj návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Priatelia, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, ktorý navrhuje, aby akt hlasovania o odvolaní riaditeľa Slovenskej televízie pána Darma bol uskutočnený tajne.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, kto je za takýto postup.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh na tajné hlasovanie o odvolaní pána riaditeľa Slovenskej televízie Darma nebol schválený.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o dvojnávrhu pani poslankyne Rusnákovej a pána poslanca Haracha, ktorý znie, aby jednak vystúpil - pardon, pravdepodobne budeme zvažovať, či to necháme ako dvojnávrh, alebo ako samostatné návrhy -, aby vystúpil predseda Rady slovenskej televízie a zdôvodnil rozhodnutie návrhu na odvolanie pána Darma. Po druhé, aby bolo umožnené pánu Darmovi vystúpiť v pléne Národnej rady.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte tretí návrh - myslíte, aby sa rokovalo o tomto postupe zajtra ráno?

    Prosím vás, spojte ešte pani poslankyňu Rusnákovú.

  • Pán predsedajúci, ja som dala dva návrhy, samostatné návrhy, ďalší návrh dal pán Harach, takže nie je možné o nich hovoriť ako o dvojnávrhu.

    Prvý návrh znel: prerušiť tento bod rokovania a pokračovať v ňom zajtra ráno o 9.00 hodine.

    A druhý návrh bol, aby sme hlasovali o tom, že umožníme vystúpenie predsedovi Rady Slovenskej televízie, ktorý by predniesol zdôvodnenie návrhu Rady Slovenskej televízie na odvolanie ústredného riaditeľa.

    Pán poslanec Harach mal návrh, aby Národná rada umožnila vystúpenie ústrednému riaditeľovi, pánu Darmovi.

  • V poriadku, konštatujem len, že pán poslanec Harach zároveň povedal, že sa pripája k názoru pani poslankyne Rusnákovej. Z tých dôvodov som to vnímal ako nejaký skladobný spoločný návrh.

    V poriadku, priatelia, je teda takáto možnosť, myslím si, že bude dobré, aby sme o tom teraz hlasovali.

    Prvá otázka znie: Súhlasíme s tým, aby sme tento bod presunuli na zajtra ráno?

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že návrh na odročenie tohto bodu na zajtrajší deň nebol prijatý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, teraz je však problém, samozrejme, je to návrh, dám o ňom hlasovať. Zároveň je tu návrh pani poslankyne Rusnákovej, aby bol povolaný predseda Rady slovenskej televízie na zdôvodnenie svojho návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, kto je za takéto riešenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme zamietli návrh povolať pána predsedu Rady Slovenskej televízie na zdôvodnenie návrhu.

    Ďalší návrh znie, aby pán riaditeľ Slovenskej televízie Darmo vystúpil na pléne Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh na povolenie vystúpenia pána Darma neprešiel.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za udelené slovo.

    Je elementárnou slušnosťou v personálnych otázkach, že keď niekoho odvolávam, tak sa ho opýtam a zdôvodním mu, prečo sa to robí. Mysleli sme si, že ste takto odvolávali v osudnú noc, keď sa skracovala demokracia, len členov opozície, ale vy nakladáte takým istým spôsobom aj s vlastnými ľuďmi, ktorí vám už doslúžili a sú nepohodlní. Prosím vás, uvedomte si, že to nepatrí ku kultúrnej parlamentnej politike.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Mušková.

  • Chcem veľmi krátko znovu pripomenúť, čo tu už povedal pán kolega Ftáčnik, že sme naschvál odročili výbor kvôli tomu, aby sme si mohli pána riaditeľa vypočuť, ale neprišiel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som rovnako pripomenúť tej časti opozície, ktorá dnes pripomienkuje tento postup, že ešte nedávno, možno máme v ušiach zdôvodnenie pána poslanca Kňažka, keď navrhoval odvolanie pána Darma z funkcie riaditeľa Slovenskej televízie a pritom nepotreboval vtedy jeho vyjadrenie k týmto výhradám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    nie je pravda, čo povedal pán kolega Urban, pretože ja som niekoľkokrát navštívil pána riaditeľa Darma. Mám s ním bohatú korešpondenciu, v ktorej ho žiadam o to, aby mi vysvetlil napríklad, prečo odvysielal ten pirátsky anonym o Technopole, kde je copyright, kto to zaplatil atď. atď. Dokonca sme sa vzájomne nahrávali na magnetofón, aby neprišlo k žiadnym dezinterpretáciám. Takže môžem vlastne povedať, že sme mali s ním, menovite ja, veľmi úzku, konštruktívnu spoluprácu.

    A zaráža ma jedna vec. Viem, že vo vzťahu k opozícii ste zvolili systém valca, ale že k vlastnému človeku, ktorý vykonal kus špinavej práce, kus špinavej propagandy v televízii, kde slepo poslúchal, čo mu poradili na Tomášikovej ulici alebo na riaditeľstve Slovenskej informačnej služby, teraz tomuto človeku nie že nedáte možnosť vystúpiť v Národnej rade, ale my poslanci nemáme ani právo dozvedieť sa od predsedu rady zdôvodnenie. Nedostaneme žiadny materiál o dôvodoch, kvôli čomu ho vlastne chcete teraz odvolať a dať si tam človeka nestranného a odborníka, či už pána Kubiša, alebo pána Kočana.

    Skrátka, ja sa vás, poslancov HZDS, chcem opýtať, podľa čoho budete hlasovať. Veď pokiaľ viem, ani vy ste nedostali zdôvodnenie, nemáte tie materiály, čiže budete hlasovať iba preto, že ste podpísali ten reverz, že vám zase zoberú mandáty, alebo že budete musieť vrátiť Lexovi 5 miliónov, alebo preto, že už vlastne si nectíte ani tú elementárnu ľudskú dôstojnosť jeden voči druhému. Kvôli čomu budete hlasovať, dámy a páni? Ako to zdôvodníte svojim susedom, svojim deťom? O tom rozmýšľajte.

    Ďakujem.

  • Som tu dva roky a ešte ani raz som nemal možnosť stlačiť tlačidlo tak bezproblémovo, ako to budem mať teraz. Ak sa rozhodnem za odstúpenie pána riaditeľa, tak nemusím na to hľadať nejaké komplikované dôvody. Stačí si večer pozrieť televíziu, ak nám vydržia nervy, a rozhodnutie musí byť úplne zrejmé.

  • Chcem len zdôrazniť kolegovi Kňažkovi, že podkladom toho odvolania sú i jeho poslanecké prieskumy. A celé traktáty a slovník, ktorý použil, si nedovolím tu prezentovať, lebo je skutočne nevhodný.

    Po ďalšie, čo sa týka odvolania, bolo zdôvodnené predsedom televíznej rady. V našom výbore bol rozdaný slušný materiál, celé state, a každý mal možnosť prísť sa s nimi oboznámiť a konzultovať. Dvakrát sme pozvali, zvolali mimoriadne sedenie nášho výboru, aby bolo možné a umožnené pánu riaditeľovi obhájiť sa. A po ďalšie, jedno nepochopím, dva roky opozícia tvrdí, že tento pán nie je schopný zastávať funkciu, ktorú má, a teraz, keď sa konečne istým spôsobom dostáva zadosť opozícii, tak len z toho hľadiska, že sa nevychádza v ústrety opozícii, zase sú proti.

  • Skutočne sa vám veľmi divím, prečo sa tomu bránite, alebo prečo ste zabránili tomu, aby vystúpil predseda Rady Slovenskej televízie. Tlač, ktorú máte pred sebou, je vlastne list, ktorým sa oznamuje rozhodnutie Rady Slovenskej televízie, ktoré bolo vykonané na základe hodnotenia činnosti pána riaditeľa.

    Samozrejme viem, o čom Rada Slovenskej televízie hovorí, ale, prepáčte, vy, ktorí sa rozhodnete v danej veci po takom dlhom čase napriek tomu, že pán poslanec hovorí o tom, že ste sa opierali aj o naše argumenty, o naše prieskumy, však ich poznáte veľmi dlho, dlho ste sa o ne opierali a dlho ste sa nevedeli rozhodnúť. Takže teraz, prosím, nerobte z toho "zbytočnosť", ak chceme, aby zdôvodnenie predniesol predseda Rady Slovenskej televízie. Chceme, aby toto zdôvodnenie bolo verejné, pretože nie je tajné. A ak tu nechceme vytvoriť precedens, že ani materiál neexistuje, ani o ňom vlastne neviete, ani nechcete vedieť, tak to je smiešne. Prepáčte, fungujete skutočne na pokyn. Keď vám niekto ten pokyn po dvoch rokoch dá, tak to schválite. Ak vám nedá, tak sa opierate o naše materiály, ale lakte vás pri tom nebolia.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán predseda Paška v zastúpení pána poslanca Mikloška?

  • Nie. Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. Kto je za návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie Jozefa Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie?

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh Rady Slovenskej televízie odvolala Jozefa Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    P ä t n á s t y m bodom programu je

    návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí a odvoláva na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 564.

    Prosím pani poslankyňu Idu Rapaičovú, aby informovala Národnú radu o prerokovaní návrhu vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dnes sa uskutočnil výberový pohovor, skôr by som to nazvala informačný pohovor, s dvoma kandidátmi na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Na tomto stretnutí a tomto rozhovore ste sa mohli všetci dobrovoľne zúčastniť, preto nebudem hodnotiť jeho priebeh. Skôr by som vás rada oboznámila s uznesením, ktoré výbor po tomto vypočutí prijal.

    Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport z 10. decembra 1996

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie a

    A. berie na vedomie návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie,

    B. konštatuje, že návrh Rady Slovenskej televízie je v súlade s § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, ako aj s článkom 5 ods. 4 Štatútu Rady Slovenskej televízie, ktorý schválil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 268 zo 7. apríla 1993,

    C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov zvoliť za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie jedného z navrhovaných kandidátov,

    D. poveruje poslankyňu Idu Rapaičovú podať Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Rapaičovej.

    Otváram rozpravu o pätnástom bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadrila k niektorým bodom, ktoré súvisia s predstavovaním kandidátov na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Chcela by som vysloviť na začiatku počudovanie, že Rada Slovenskej televízie navrhuje vykonať voľbu z dvoch kandidátov, pretože v zákone je jednoznačne napísané, že Národná rada volí navrhnutého kandidáta na ústredného riaditeľa. Rada Slovenskej televízie mala možnosť na základe verejnej súťaže, aby sa rozhodla pre jedného kandidáta a aby zdôvodnila, prečo práve tohto jedného považuje za najvhodnejšieho. Rada Slovenskej televízie zvolila kľúč, že navrhuje dvoch kandidátov a nech si Národná rada vyberie. Čo je, samozrejme, tiež istý moment, voči ktorému by sme nemuseli protestovať, lebo čím je viac kandidátov, tým je voľba niekedy jednoduchšia. Chcem povedať, že tento návrh nepovažujem za návrh, ktorý je v súlade so zákonom o Slovenskej televízii.

    K informáciám o tom, ktorí kandidáti sú navrhnutí, akú majú koncepciu, akú majú víziu o Slovenskej televízii, čo by chceli zmeniť, sme sa dozvedeli prakticky až dnes, keď sme prišli na zasadnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Dozvedeli sme sa, že niektorí kandidáti boli oslovení Radou Slovenskej televízie, a dozvedeli sme sa, že niektorí sa prihlásili sami. Myslím si, že omnoho jednoduchšie a čistejšie by bolo, keby Rada Slovenskej televízie bola urobila konkurz na funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Konkurz ako vec verejnú, v ktorej každý, kto mal záujem, si mohol pozrieť kandidátov a mohol si vypočuť ich koncepciu, mohol sa s nimi osobne zoznámiť.

    Samozrejme, mohlo to takisto zostať aj v réžii Rady Slovenskej televízie, ale tých variantov zverejnenia kandidátov a ich predstáv je omnoho viac a tak ako napochytro to bolo urobené, myslím si, že Národná rada napochytro aj bude chcieť zvoliť jedného z kandidátov.

    Kandidáti oznámili, že spracovali písomnú koncepciu, na ktorú, podľa vyjadrenia pána Kubiša, mal kandidát jeden týždeň a pán Kočan mal tri dni. Pripraviť koncepciu zmien v Slovenskej televízii sa za takýto krátky čas nedá. Je to nemysliteľné. A keď kandidáti vystupovali, pri mnohých odpovediach na otázky, ktoré sme im dávali, sme boli prekvapení, pretože jednoducho dokumentovali nepripravenosť na túto funkciu. Nemali zmapovanú situáciu v Slovenskej televízii tak, aby vedeli odpovedať na otázky jednak po stránke právnych krokov, jednak po stránke koncepcie. Boli to otázky konkrétne a mne je veľmi ľúto, že nie všetci kolegovia Národnej rady, ktorí dnes budú rozhodovať o ústrednom riaditeľovi Slovenskej televízie, si dali tú námahu, aby si kandidátov prišli vypočuť.

    Otázky, ktoré im boli položené, boli napríklad takéto: Aký majú postoj k privatizácii Slovenskej televízie 2. Aké konkrétne kroky mienia urobiť preto, aby sa spravodajstvo stalo konečne objektívnym. Aké konkrétne kroky chcú spraviť v organizačnej štruktúre programových zložiek. Aká je ich predstava o toku financií tak, aby bola zabezpečená v prvom rade tvorba programu. Čo konkrétne urobia vo veci 21 žalôb na Slovenskú televíziu vo veci neplatných a protiprávnych výpovedí voči svojim pracovníkom. Aký bude konkrétny postup nového riaditeľa Slovenskej televízie vo veci prehratých súdnych sporov s pánom Kočnerom a Michalom Kováčom mladším. Aký je ich názor na programy typu Krylov vypovedá, dokument Kauza Technopol.

    Dostali sme veľmi prekvapivé odpovede a ja som na základe nich presvedčená, že koncepcia obidvoch kandidátov nie je dostatočná, nie je dobre pripravená.

    Bohužiaľ, nehovorili mnohokrát k veci, rozprávali všeobecne a kroky, ktoré by už mali mať premyslené od prvého dňa svojho nástupu, opisovali veľmi všeobecným spôsobom - treba sa dohodnúť, treba pripraviť. Ale dohodnúť sa dá, prosím, vtedy, keď obidve strany majú jasné, čo ponúknu druhej strane. Ak chcem, aby bolo objektívne spravodajstvo, tak musím mať istú predstavu, ako objektivitu budem chcieť zabezpečiť. Ak viem o tom, že existuje stanovisko Mestského úradu práce hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré potvrdzuje nesúlad krokov Slovenskej televízie voči pracovníkom Slovenskej televízie, ktorí dostali neplatné výpovede, nesúlad so Zákonníkom práce, ak existuje stanovisko Obvodnej prokuratúry Bratislava IV, ktorá hovorí o porušovaní zákona pri koncepcii racionalizácie, a bolo vydané, prosím, prokurátorské upozornenie, ktoré leží na pôde Slovenskej televízie, ak už boli prehrané dva súdne spory s pracovníkmi Slovenskej televízie a ďalších 18 prípadov sa má prerokúvať na Obvodnom úrade Bratislava IV, potom nemajú títo kandidáti čo rozmýšľať nad tým, čo povedia. Jasne mali zaujať stanovisko po preštudovaní si materiálov, že minimálne zastavia konanie zo strany Slovenskej televízie, preštudujú si znovu tieto materiály, stiahnu výpovede a budú v danej veci pokračovať v súlade so Zákonníkom práce.

    To už pán poslanec Kňažko hovoril, že ak dokument Kauza Technopol sa môže v Slovenskej televízii objaviť tak, že nie je známy tvorca, že nie je známy vlastník dokumentu, kandidát na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie mal minimálne zareagovať pri tejto otázke tak, že takýto dokument sa nemôže v Slovenskej televízii viackrát objaviť. Nehovorím o tom, že sa nemôže objaviť dokument, ktorý bude hovoriť o istých kauzách, ktoré na verejnosti žijú, ale nemôžu sa objaviť tak, že nie je známy ich vlastník a nie je známy ich tvorca.

    Na záver by som chcela povedať ešte ďalšiu vec, ktorá, myslím si, s vecou súvisí. Kandidáti na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie sa budú musieť vyrovnávať nielen s finančným tokom v Slovenskej televízii, nielen s tým, aká bude programová štruktúra, aká bude výroba programov, ako bude prebiehať, ale budú sa musieť vyrovnať aj s tým, čo zdedili po predchádzajúcom ústrednom riaditeľovi Slovenskej televízie. Nezodpovedali na otázky dostatočne a nezdá sa mi, že výberové konanie by bolo prebiehalo v takom pokojnom čase, aby sme niekoľkí nemali pocit, že v časovom strese sa predstavujú kandidáti, v časovom strese predkladajú svoju koncepciu a, prepáčte, niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vlastne ich koncepcia ani nezaujíma.

    Bolo by dobré, aby vystúpil predseda Rady Slovenskej televízie a aby zdôvodnil, prečo boli odporúčaní práve títo dvaja kandidáti. Dnes sme "vybojovali" to, aby sme sa mohli dostať k ich koncepcii. Vlastne sme si vybojovali to, aby sme ich mohli vidieť aj ostatní a vypočuť si ich aj ostatní, nielen výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Prosím vás, aby ste odsúhlasili môj návrh, ktorý teraz dávam, aby mohol vystúpiť predseda Rady Slovenskej televízie a aby mohol zdôvodniť, prečo navrhuje týchto kandidátov. Tak ako pri hlasovaní nesiem zodpovednosť ja, musia ju niesť členovia Rady Slovenskej televízie a bude dobré, ak nahlas odznie, prečo vybrali dvoch kandidátov.

    Naša dnešná skúsenosť s nimi ako prvý krok nie je najlepšia. V tomto vážnom rozhodovaní, prosím, aby ste schválili tento návrh. Nie je potrebné, aby ste znovu za tri sekundy veľmi rýchlo skončili rozpravu, rozhodli o novom ústrednom riaditeľovi a aby sme my vám potom zase na podnose nosili výsledky poslaneckých prieskumov a presviedčali vás, že sú znovu nejaké nezrovnalosti. Sú v myslení, v právnom povedomí týchto kandidátov, bohužiaľ, už teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moric, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Jednou poznámkou by som sa vrátil k tomu, čo bolo povedané na adresu toho, že sme tu nedovolili vystúpiť pánu šéfovi Rady Slovenskej televízie a pánu Darmovi. Je to iste velikánska chyba, že sme im tu nedovolili vystúpiť, a je mi z toho naozaj veľmi smutno. Považujem to za veľkú chybu, ktorá sa tu stala. Ale pamätáte si, keď sa odvolával predseda vlády, páni z opozície, predsedovi vlády ste tu nedovolili vystúpiť, aby sa tu obhájil.

  • Hlasy v sále.

  • Predsedovi vlády ste nedovolili vystúpiť v roku 1991, my sme to z Prahy dobre videli, a ešte si pamätám, áno, a ešte si pamätám - nedvíhajte prsty, že pri prvom, to je jedno pri ktorom, ale nedovolili ste mu vystúpiť - pri prvom, druhom, desiatom. Bol to predseda vlády a nedovolili ste mu vystúpiť. Tak neviem, prečo by tu mal teraz vystupovať pán riaditeľ televízie alebo pán predseda Rady Slovenskej televízie. Nie je dôvod. Keď vtedy nebol dôvod, ani teraz nie je dôvod.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som sa dotkol vystúpenia pani kolegyne Rusnákovej. Je mi veľmi smutno, že sa objavujú dokumenty, ktoré nikomu nepatria a nikto nevie, kto ich nakrútil, ale podčiarkujem, že je mi smutno, že sa objavujú. Ale pokiaľ sú takéto dokumenty tolerované v súkromnom rozhlase, tak je mi ľúto, musia byť tolerované aj vo verejnoprávnej inštitúcii.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi povedať niekoľko slov k tomuto bodu programu, ktorý bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci bod.

    Myslím si, že nikto v tejto sále netrpí ilúziou, že len voľba ústredného riaditeľa, teda nového človeka na tento post, v poradí deviateho alebo desiateho, vyrieši všetky problémy Slovenskej televízie. Chcel by som upozorniť minimálne na dva aspekty, ktoré táto voľba má a s ktorými sa treba vyrovnať, či sa nám to páči, alebo nepáči.

    Prvý aspekt je mocensko-politický. Nevymyslel som si ho ja, ale hovoril o ňom v roku 1994 predseda Hnutia za demokratické Slovensko, keď kritizoval riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý pôsobil v čase volieb a po voľbách. Povedal: "Dali sme si tam svojho človeka, ale nezvládol svoju funkciu, musíme si dať ďalšieho, ktorý nám bude oddaný a bude schopný zastávať tento post." Toho ďalšieho sme pred chvíľou odvolali. Takže zdá sa, že už nestačí to, že je to náš človek, ale mal by byť schopný urobiť aj čosi viac. Dúfam, že najmä v tom pozitívnom, nie v negatívnom zmysle. Toľko moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka súvisí s tým, s čím som začal - len výmena ústredného riaditeľa nevyrieši všetky problémy Slovenskej televízie. Je nepochybné, že vláda Slovenskej republiky, ale i parlament budú musieť diskutovať o tom, ako finančne zabezpečiť Slovenskú televíziu. Či sa nám to páči, alebo nepáči, ona je naozaj inštitúciou, ktorá má relatívne najmenej prostriedkov zo všetkých porovnateľných televízií v okolitých krajinách. Ťažko potom môžeme chcieť od kohokoľvek, koho by sme posadili na tento post, aby televízia fungovala lepšie, aby mala kvalitnejšie pôvodné programy, ktoré budú plniť všetky funkcie, ktoré Slovenskej televízii ustanovuje zákon.

    Aké vidím v tomto riešenie? Aby sme nepovažovali voľbou ústredného riaditeľa problémy Slovenskej televízie za skončené. Je nepochybné, že by sme mali otvoriť na pôde výboru, pravdepodobne výboru, ktorý je na to najpovolanejší, širšiu diskusiu o fungovaní Slovenskej televízie. Moja predrečníčka naznačila, že ani jeden z kandidátov nie je dnes schopný odpovedať na všetky otázky, ktoré poslanci na základe znalosti problémov Slovenskej televízie kladú. Ale tie otázky jednoducho bude potrebné zodpovedať a Slovenskej televízii dať istý kurz, istý smer, aby sa tá inštitúcia skutočne stala verejnoprávnou, objektívnou a nezávislou inštitúciou tak, ako ju charakterizuje zákon o Slovenskej televízii, a plnila si všetky národné, vzdelávacie, kultúrne a iné funkcie, ktoré jej stanovuje zákon.

    To znamená, že nás čaká diskusia, zrejme nie uzavretá, ale verejná, ku ktorej by sa vyjadrili aj tí, ktorí sa cítia povolaní a schopní prispieť k tomu, aby Slovenská televízia sa vrátila tam, kde má byť, to znamená, bola jednou rozhodujúcou silou v oblasti mediálneho trhu, teda v oblasti televízneho mediálneho trhu, a nepodľahla istej konkurencii, ktorú s novou razanciou otvorili najmä súkromné médiá, ale aby bola schopná naplniť to, čo od nej očakávame, vrátane objektívnosti spravodajstva, o ktorom tu niekoľko rokov a zatiaľ márne hovoríme.

    Toľko moje dve poznámky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ak dovolíte, zabudol som v tom zápale ešte jeden návrh, pevne verím, že ho podporíte. Ak ste odmietli rozhodovať o odvolaní ústredného riaditeľa tajnou voľbou, predpokladám, že ak sú predložení dvaja kandidáti, budete považovať za logický návrh, aby sme rozhodli o voľbe na základe tajného hlasovania. Preto predkladám na základe rokovacieho poriadku návrh na tajné hlasovanie, aby každý poslanec mal možnosť sa vyjadriť, lebo si neviem celkom dobre predstaviť, ako by sme to robili verejne. Preto dávam návrh na tajné hlasovanie.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode programu za skončenú.

    Podľa § 27 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku najskôr Národná rada rozhodne, či o návrhu na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie budeme hlasovať tajne.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že voľbu nového ústredného riaditeľa Slovenskej televízie uskutočníme tajným spôsobom.

    Pristúpime k vykonaniu tajnej voľby. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku ponecháte meno a priezvisko kandidáta, za ktorého hlasujete. Meno a priezvisko kandidáta, za ktorého nehlasujete, vodorovne prečiarknete. Platný je aj ten hlasovací lístok, na ktorom sú vodorovne prečiarknutí obidvaja kandidáti. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Prosím, aby sme pristúpili k tajnému hlasovaniu o kandidátovi na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Pardon, procedurálna pripomienka? Ale sa už začalo hlasovanie.

  • Hlasy v sále.

  • Žiadne hlasovanie sa ešte nezačalo, pán podpredseda. Teraz je presne 19.00 hodín. Naozaj nevidím dôvod, prečo znovu máme naťahovať konanie Národnej rady štvrtý deň, bez uznesenia. Ak chcete pokračovať, pán podpredseda, musíte dať hlasovať o tom, že po 19.00 hodine pokračujeme v rokovaní Národnej rady. Naozaj nevidím dôvod, nie je žiadny vojnový stav, spokojne môžeme hlasovať zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • V poriadku. Prosím kolegov aj overovateľov, nech zasadnú za svoje stoly, a budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Fica. To znamená, vážené kolegyne a kolegovia, mám tomu tak rozumieť, že mám formulovať otázku, či súhlasia s hlasovaním po 19.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, kto je za to, aby sme tajné voľby uskutočnili ešte teraz, teda dokončili začatú procedúru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujeme, že pokračujeme vo voľbe.

    Pani Bartošíková chce povedať ešte niekoľko slov.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení kolegovia, kolegyne,

    veľmi pekne vás prosím, nerozchádzajte sa, veľmi rada by som vás pozvala v mene Parlamentného klubu žien na predstavenie šikovnosti a originálnosti dvoch slovenských výtvarníkov pani Jany Čiernej a pána Vladimíra Čierneho a na predstavenie výrobkov firmy Pleta Banská Štiavnica. Predstavenie sa uskutoční vo vstupnej hale ubytovne poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zajtra od 12.30 hodine do 16.00 hodiny s tým, že Pleta Banská Štiavnica bude mať krátku módnu prehliadku svojich výrobkov. Výrobky, ako aj ukážky originálnych výrobkov výtvarníkov bude možné si aj zakúpiť. Týmto sa hlásime k praxi uskutočňovanej vo viacerých krajinách, že podporujeme a prezentujeme aj našu výrobu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím, aby overovatelia spočítali hlasy a zistili výsledok voľby ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím poverenú overovateľku, aby Národnej rade oznámila výsledok voľby ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Nech sa vám páči.

  • Zápisnica o výsledku voľby ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, ktorá sa konala tajným hlasovaním 10. decembra 1996, bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 95 hlasovacích lístkov. Po zrátaní hlasov overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie bolo odovzdaných 93 platných hlasovacích lístkov, dva neplatné hlasovacie lístky a poslanci odovzdali všetky hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že za kandidáta na funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Igora Kubiša bolo odovzdaných 76 platných hlasovacích lístkov, za kandidáta na funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Mikuláša Kočana bolo odovzdaných 17 platných hlasovacích lístkov. Na zvolenie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Igora Kubiša. Gratulujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Chlebovej za oboznámenie s výsledkom voľby.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Kubiša za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, týmto sme skončili dnešné rokovanie. Pokračujeme v schôdzi zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Prajem vám všetkým dobrú noc.