• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze rozpravou, ktorú sme začali včera. Chcem vám povedať, že do rozpravy mám ešte prihlásených 23 pánov poslancov a poslankýň. Ako prvý dnes v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik. Nech sa páči, pán poslanec.

    Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    dnes ráno o 0.15 hodine došlo v Galante vo vchode domu Františka Gauliedera k výbuchu neznámej trhaviny. Výbuch spustil signalizačné zariadenie a na miesto činu sa dostavila v priebehu niekoľkých minút polícia. Došlo k poškodeniu vchodových dverí, dvoch okien, obkladov a ďalších vecí na vnútornom zariadení rodinného domu v celkovej predbežnej škode asi 50 tisíc Sk. Momentálne na mieste činu pracuje skupina policajtov a expertov, ktorí pátrajú po páchateľovi a ktorí zabezpečujú miesto činu v ešte ďalšom rozsahu.

    Chcel by som, vážené kolegyne, kolegovia, v mene klubu poslancov HZDS i vo svojom mene...

  • Pán poslanec, ale mali by sme rokovať o niečom inom.

  • Môžem dokončiť jednu vetu? ... vo svojom mene vyjadriť hlboké ľudské pohoršenie a odsúdenie sprostého kriminálneho činu, ktorý je zločinom proti elementárnym pravidlám ľudského správania. Ubezpečujem vás, že ako poslanec a člen výboru pre obranu a bezpečnosť i všetci kolegovia z výboru pre obranu a bezpečnosť vynaložíme všetko úsilie, aby sa čo najskôr objektívne odhalil tento trestný čin, aby bol páchateľ postavený pred súd.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.

  • Ďakujem. Pán predseda, chcem sa vyjadriť k tej istej udalosti. Myslím si, že je to...

  • Ale, pán poslanec, nemali by ste...

  • Hlasy v sále.

  • ...keď hovoril pán poslanec Polka, nech sa páči, aj vy. Neviem, prečo stále kričíte.

  • Pán predseda, mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby sme dnes o 11.00 hodine prerušili debatu o rozpočte a zaradili na program rokovania tejto schôdze Národnej rady debatu práve o výbuchu bomby pred domom nášho kolegu Františka Gauliedera, aby sme si predvolali na toto rokovanie prezidenta Policajného zboru, aby nám podal informáciu. Navrhujem, aby sme o tomto ihneď hlasovali.

  • Páni poslanci, rozpočet je veľmi vážna vec. Povedal som, koľko je prihlásených. Samozrejme, že dám o tom hlasovať, ale ak s tým budeme súhlasiť, mám návrh, aby sme rokovali cez obedňajšiu prestávku - keď už.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Súhlasím, súhlasím. Dobre, pán predseda, čiže o 12.00 hodine?

  • Pán predseda, ale o koľkej? Dohodnime sa o koľkej. O čom máme hlasovať?

  • Obedňajšia prestávka sa začína vždy o 12.00 hodine.

  • Dobre, čiže cez obedňajšiu prestávku. Áno.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem, pán predseda. Skutočne sa veľmi ospravedlňujem...

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, nikdy sa nedohodneme, keď vždy kričíte z jednej aj druhej strany. Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ospravedlňujem sa ešte raz za prerušenie nášho rokovania o rozpočte, ale hoci vecne podporujem návrh pána poslanca Čarnogurského, o 11.00 alebo 12.00 hodine nebude možné, nebude o čom rokovať, pretože na mieste ešte stále pracujú experti kriminalisticko-expertízneho ústavu, pracujú policajti, ktorí idú po tzv. horúcej stope, a okrem iného pán policajný prezident nie je na území Slovenska.

  • Pán predseda, treba určiť hodinu, kedy má prísť policajný riaditeľ, policajný prezident, pretože diskusia, samozrejme, nemá byť o čom, ak nepodá správu policajný prezident. A ak ste dali vyhlásenie, ktorým sa dištancujete od tohto činu, neviem si predstaviť, že sa budete dištancovať od toho, že podá správu policajný prezident vo chvíli, keď vybuchla bomba vášmu kolegovi, priatelia. Tieto farizejské vyhlásenia si nechajte pre seba, ak nechcete počuť takú pravdu, aká je.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci a pani poslankyne, samozrejme, že dám hlasovať o návrhoch, ktoré tu odzneli. Dovoľte mi povedať svoj návrh, o ktorom, samozrejme, nedám hlasovať skôr ako o tých, ktoré boli predo mnou.

    Z hľadiska trestného procesu si viem predstaviť, ak teraz začali vyšetrovať, v akom je to štádiu. Čiže nám môžu podať informáciu len o tom, ako to vyzerá, ale ani kto, proste len veľmi stručnú informáciu. Preto navrhujem, je zbytočné k tomu viesť diskusiu. Keď už, tak nech príde podať informáciu cez obedňajšiu prestávku, kde vymedzíme čas, aby ste mali čas aj na obed, a budeme pokračovať v rozpočte.

    Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, výbuch bomby pred domom Františka Gauliedera má okrem svojej skutkovej kriminalistickej dimenzie ešte veľmi silnú politickú dimenziu. Musíme diskutovať, zaoberať sa nielen skutkovými okolnosťami, o ktorých nám dá informáciu policajný prezident, ale mali by sme sa zaoberať aj politickými súvislosťami toho, že vôbec k niečomu takému mohlo dôjsť. Aj o tom navrhujem diskusiu. Trvám na svojom návrhu, aby sme prerušili schôdzu o rozpočte a zaradili do programu diskusiu o výbuchu bomby pred domom Františka Gauliedera. Teraz navrhujem, aby sme najskôr hlasovali iba o tomto, bez určenia hodiny, a potom, keď to bude schválené, tak ďalším hlasovaním si schválime hodinu, kedy k tejto diskusii príde.

  • Skutočne si neviem predstaviť nič horšie, ako teraz vniesť politiku do kauzy výbuch v rodinnom dome Fera Gauliedera. Predstavte si policajtov, ktorí budú pracovať, ktorí chcú pracovať na tom, aby čo najsvedomitejšie splnili svoju povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona aj z iných právnych predpisov, a o tomto ich konaní bude prebiehať rokovanie v parlamente. Prosím vás, počkajme na výsledky vyšetrenia a potom to môžeme kontrolovať a hodnotiť. Samozrejme, som za to, aby prezident Policajného zboru alebo minister vnútra alebo ktokoľvek zodpovedný podal predbežnú informáciu, ale nevnášajme do toho politiku.

  • Diskusia v parlamente žiadnym spôsobom nebude brániť policajtom, aby zaisťovali stopy, aby jednoducho vyšetrovali celý prípad.

  • Páni poslanci, dám hlasovať o jednotlivých návrhoch. Najskôr dám hlasovať o návrhu pána poslanca Čarnogurského. Pán poslanec Čarnogurský navrhuje, aby sme zavolali policajného prezidenta a určili hodinu, kedy policajný prezident príde.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže to neprešlo.

    Druhý návrh má pán poslanec Polka, aby sme neprerušovali schôdzu a aby nás cez obedňajšiu prestávku prišiel informovať zástupca ministerstva alebo minister o tom, čo sa stalo.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. O pol jednej ste povedali, áno?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, o pol jednej zástupca ministerstva alebo sám minister, ktorý by tu nakoniec dnes mal byť, nás bude informovať o tom, čo sa stalo v Galante.

    Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rozprave o štátnom rozpočte. Ako prvý vystúpi pán poslanec Baránik. Pripraví sa pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    každá vláda využíva rozpočtovú politiku na realizáciu svojho programového vyhlásenia. Nie je to inak ani v našom rozpočte na rok 1997. Proces transformácie ekonomiky a spoločnosti, formovanie trhových vzťahov vedie nevyhnutne k výraznej sociálnej diferenciácii obyvateľstva. Budovanie trhovej ekonomiky, sociálne orientovanej, si vynucuje, aby štát využíval dane na zmierňovanie sociálnych rozdielov obyvateľstva, hlavne tých skupín, ktoré trhové vzťahy vytláčajú na okraj spoločnosti. Je to prirodzená vlastnosť každej trhovej ekonomiky. Tento proces je však zvlášť bolestivý v období transformácie, keď podstatná časť obyvateľstva nie je na to pripravená psychicky ani ekonomicky.

    Zo skúseností vieme, aspoň za posledných 60 rokov od veľkej hospodárskej krízy, že každý štát, ak sa jeho ekonomika nenachádza vo fáze konjunktúry, pristupoval k výraznejšiemu využívaniu rozpočtovej politiky. Naša ekonomika sa nachádza vo fáze oživenia, ktoré trvá už tretí rok. Prepad spôsobený transformáciou, ale hlavne chybnými opatreniami na začiatku transformácie, si vyžiada relatívne dlhšie obdobie na obnovu, keď bude možné pristúpiť k odbúraniu niektorých opatrení rozpočtovej politiky. Nebude to však v dohľadnom čase. Časovo sa to nedá odhadnúť. Ekonomicky to možno vymedziť tak, že to bude vtedy, ak prevažná časť nášho práceschopného obyvateľstva, súčasne odkázaná na sociálne dávky, bude mať také pracovné príjmy, ktoré umožnia dôstojné životné podmienky. Preto sa rozpočtová politika v súčasnosti musí orientovať na vytváranie pracovných príležitostí priamo, alebo vytvárať na to predpoklady.

    Každý rozpočet, ktorý prerokúvame my alebo v ktorejkoľvek inej krajine, má vždy rozhodujúce parametre, ktoré uvádzal pán podpredseda vlády, a taktiež priority. K prioritám nášho rozpočtu patrí krytie potrieb sociálnej sféry, zabezpečenie obrany a ochrany štátu a jeho obyvateľov, podpora ekonomiky, podpora oživenia poľnohospodárstva, podpora rozvoja vedy na vysokých školách, zvýšenie príjmu zamestnancov štátneho aparátu, bezpečnostných zložiek a učiteľov škôl.

    Príjmy štátneho rozpočtu v roku 1997 vzrastú o 12,8 mld Sk. Prejaví sa to v raste daňových príjmov o 9,3 mld Sk. Na prírastku sa bude najväčšmi podieľať daň z príjmov fyzických osôb 4,8 mld, daň z príjmov právnických osôb 3,9 mld, daň z pridanej hodnoty 1 mld a spotrebná daň 800 mil. Nedaňové príjmy vzrastú o 3,9 mld Sk.

    Základným zdrojom rastu príjmov štátneho rozpočtu je rast hrubého domáceho produktu. Je to najprijateľnejší ekonomický a sociálny zdroj, pretože rieši dva problémy. Vedie k rastu dane z pridanej hodnoty a k rastu príjmov právnických a fyzických osôb. Ďalej príjmy možno zvýšiť vyšším daňovým zaťažením podnikateľov, ak by sa zvýšila sadzba dane z terajších 40 %, a tiež vyšším zaťažením fyzických osôb, ak by sa zvýšila daň z príjmov zo závislej činnosti funkčných požitkov, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vláda to v záujme podpory oživenia ekonomiky zo strategických dôvodov nemôže pripustiť, lebo čím nižšie je daňové zaťaženie podnikateľskej sféry, tým viac sa rozširujú podnikateľské aktivity a tým nižšie sú daňové úniky. Podobne vláda nemôže pristúpiť na zvýšenie daňového zaťaženia fyzických osôb. Keby nebolo také napätie medzi príjmami a výdavkami, určite by pristúpila k zníženiu daňového zaťaženia už teraz. Predpokladám, že sa to stane v budúcom roku.

    Ďalším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu by mohlo byť zvýšenie štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty, ktorá sa v tomto roku znížila o 2 %. Je to cesta najmenej schodná. Daň z pridanej hodnoty pôsobí plošne, dotkla by sa každého spotrebiteľa, najviac by boli postihnuté domácnosti s najnižšími príjmami. Jediným reálnym zdrojom príjmov, popri raste hrubého domáceho produktu v tomto období, je vyššia účinnosť práce daňových a colných úradov. Tento zdroj sa stane reálnym len vtedy, ak sa zlepšia podmienky na ich prácu. A to je tiež finančne náročné. Podľa skúseností vyspelých trhových ekonomík vieme, že jednotka meny vložená do práce daňových úradov a colných úradov prinesie 7 jednotiek efektu. Takú reálnu efektívnosť v našej ekonomike nikde nenájdeme. Preto by bolo hazardom túto možnosť nevyužiť. Prostriedky vložené do zlepšenia práce daňových a colných úradov budú dlhodobo pôsobiť.

    Výdavky oproti roku 1996 vzrastú o 17,3 mld korún. Ide o mierne zvýšenie výdavkov oproti roku 1996, keď vzrástli o 16,8 mld Sk. Na raste výdavkov sa výrazne podieľajú nové výdavky, ako to už uviedol vo svojom vystúpení pán podpredseda. Tieto výdavky predstavujú zhruba 20 mld Sk. Značne prekračujú celkový nárast výdavkov, z toho dôvodu sa výdavky niektorých kapitol museli znížiť. Výrazný je nárast štátneho dlhu.

    Ešte pred niekoľkými desaťročiami prevládala mienka, že vláda, ktorá dlhodobo hospodári na dlh, je nezodpovedná, lebo zaťažuje bremenom dlhu budúce generácie. Toto jednoduché pravidlo spochybnil keynesovský prístup, ktorý obhajoval deficitné financovanie ako stimuláciu agregátneho dopytu v čase recesie. Platí to aj pre našu ekonomiku, napriek tomu, že fázu recesie už prekonala a nachádza sa vo fáze oživenia.

    V súčasnosti makroekonómovia zdôrazňujú negatívny vplyv financovania dlhovej služby na vývoj inflácie a súkromných investícií. V praktickom živote na vývoj verejných financií pôsobí množstvo faktorov, rozpočtová politika je pragmatická. Skutočnosťou však je, že vo väčšine krajín sveta v rozpore s odporúčaniami makroekonómov prevažujú deficitné štátne rozpočty a v celom rade krajín deficity štátnych rozpočtov neustále zvyšujú štátny dlh. Dlhová služba takto neúnosne zaťažuje štátny rozpočet a spolu s deficitom je zdrojom rastu inflácie. Z tohto dôvodu maastrichtské konvergenčné kritériá stanovili limity tak pre výšku fiškálneho deficitu 3 %, ako aj pre výšku akumulovaného štátneho dlhu 16 %. Chcem upozorniť na to, že vymedzenie fiškálneho dôchodku, tak ako to uviedol pán podpredseda vlády, zodpovedá presne definícii, ktorá bola spracovaná v maastrichtských konvergenčných kritériách.

    Rozpočtová politika sa chápe ako mechanizmus ovplyvňovania dopytu, a to v takom zmysle, aby sa zvýšil rast dopytu pri nízkej miere inflácie. Prebytočný dopyt môže zmierniť reštriktívna rozpočtová politika, ktorá obmedzí výdavky verejného sektora. Multiplikačný efekt štátnych výdavkov v našej ekonomike má hodnotu zhruba 4 jednotiek, to znamená, že jedna koruna zvyšujúca štátne výdavky vedie k prírastku hrubého domáceho produktu o 4 koruny. Vzhľadom na to, že agregátny dopyt je ešte stále pod úrovňou zodpovedajúcou plnému využitiu existujúcich a disponibilných výrobných faktorov, nástroje rozpočtovej politiky vrátane výdavkov štátneho rozpočtu slúžia na stimuláciu agregátneho dopytu a tým aj ekonomického rastu.

    Keďže značná časť výdavkov štátneho rozpočtu má investičný charakter, nemusíme mať obavu, že zvýšenie výdavkov automaticky prispeje k rastu inflácie. Zdroje štátneho rozpočtu sú kryté vytvorenou produkciou, preto by nemali vytvárať pretlak dopytu nad ponukou. Ak zvážime skutočnosť, že rast hrubého domáceho produktu v bežných cenách rastie rýchlejšie, ako rastú výdavky štátneho rozpočtu, potom tu nevzniknú impulzy na rast inflácie. V tejto etape transformácie sa naša ekonomika vzhľadom na reálne zdroje rozpočtu ešte nezaobíde bez schodku štátneho rozpočtu.

    Vážené dámy a páni, porovnávanie terajšej situácie v príjmoch štátneho rozpočtu s predchádzajúcim obdobím je dosť nelogické, a síce z niekoľkých dôvodov.

    Ide predovšetkým o to, že existujú veľmi významné rozdiely daňových príjmov oproti minulosti. Základným zdrojom v minulosti bola daň z obratu, ktorú odvádzali vo väčšine prípadov v zásade odbytové organizácie. Samozrejme, neboli v tom nijaké výpadky. Daň z príjmov právnických osôb ešte v roku 1991 predstavovala 60 % zaťaženia na zisku právnických osôb. Okrem toho neexistovali daňové úniky. To znamená, že porovnávať dnešné príjmy štátneho rozpočtu s obdobím pred rokom 1989 je z uvedených hľadísk absolútne neporovnateľné. Okrem toho existuje pomerne výrazná štruktúra podnikateľských subjektov, ktorá vytvára predpoklady na rozsiahle daňové úniky.

    Vzhľadom na to, že schodok štátneho rozpočtu pretrváva, splátka istín stále rastie. Kým v roku 1995 predstavovala 12 mld, v roku 1996 18 mld a na rok 1997 sa rozpočtuje vo výške 25,2 mld Sk. Splátka záväzkov štátu z predchádzajúcich rokov v značnej miere znižuje možnosti použiť medziročné prírastky výdavkov na sociálne alebo rozvojové programy. Takto upravené sledovanie fiškálneho rozpočtu neznamená, že sa ustupuje od sledovania rozdielu medzi príjmami a výdavkami, čiže pokladničného schodku štátneho rozpočtu. Pokladničný schodok v objeme 36,9 mld vyjadruje potrebu objemu emisií a štátnych pokladničných poukážok v priebehu roka, resp. dlhopisov po skončení rozpočtového obdobia.

    Najviac výdavkov štátneho rozpočtu smeruje do sociálnej sféry. Ani jedna položka oproti minulému roku sa neznížila, najviac dochádza k zvýšeniu o tieto položky: rodičovský príspevok 1,8 mld, zvýšenie životného minima a zvýšenie mzdových prostriedkov pre zamestnancov rozpočtovej sféry. Použitie prostriedkov na zvýšenie miezd je, samozrejme, diferencované a pán podpredseda vlády to už presne rozviedol. Úprava miezd sa dotkne 227 734 osôb, čo je stav oproti roku 1996 vyšší o 421 osôb. Tu sa premieta aj realizácia zákona o novom územnosprávnom členení. Priemerná mzda sa rozpočtuje vo výške 8 201 korún.

    Kapitálové výdavky vzrastú z 18,1 na 21,3, čo predstavuje rast o 17,7 %. V tom obstaranie aktív sa zvyšuje z 5,9 na 10,4 mld Sk. Tieto kapitálové výdavky sa použijú na zlepšenie technickej základne rozpočtových organizácií vrátane zdravotníctva.

    Zdroje štátneho rozpočtu spolu s mimorozpočtovými zdrojmi orientované do výstavby líniových stavieb a bytovej výstavby vytvárajú predpoklady na rast pracovných miest v súčasnosti, ale aj do budúcnosti podnietia podnikateľské aktivity v rôznych oblastiach našej republiky. Dostavba líniových stavieb spojí regióny Slovenskej republiky s rôznymi regiónmi susedných, ale aj vzdialenejších štátov.

    Dopravné tepny sa už koncom minulého storočia stali významným faktorom ekonomického rastu. A motorizácia ich význam ešte zvýšila. Sú známe prípady, keď sa ponúklo využitie voľných kapacít pre známe automobilky GM a Volkswagen. Ich záujem začínal a končil v Bratislave vzhľadom na ľahkú dostupnosť z Viedne. O voľné kapacity na strednom Považí práve v dôsledku horšieho cestného spojenia (diaľnica sa končí za Piešťanmi) záujem neprejavili. Dobudovanie diaľničnej siete sa môže stať významným faktorom oživenia hlavne priemyslu, poľnohospodárstva, cestovného ruchu a rôznych služieb, najmä v odľahlejších regiónoch Slovenskej republiky.

    Rozvoj bytovej výstavby plní dve funkcie: ekonomickú a sociálnu. Ekonomická spočíva v multiplikačnom efekte stavebníctva, ktoré sa najmä v bytovej výstavbe stáva iniciátorom rozvoja rozsiahlej škály odvetví, dodávateľov komponentov na výstavbu a zariadenie bytov. Spolková republika Nemecko využitím stavebníctva ako iniciátora ekonomického rastu položila základy svojho neskoršieho hospodárskeho zázraku. Aj keď u nás je situácia značne iná, napriek tomu možno predpokladať, že bytová výstavba zohrá významnú úlohu vo zvýšení domáceho dopytu práve pre odvetvia, ktoré sú ešte stále v útlme.

    Sociálna funkcia spočíva vo vytvorení podmienok pre mladé rodiny. Silné ročníky z polovice sedemdesiatych rokov nemajú podmienky na udržanie prírastku obyvateľstva na úrovni, ktorá umožní rozšírenú reprodukciu obyvateľstva, a to je mimoriadne vážny spoločenský argument. V štátnom rozpočte sa vytvára priestor na získanie niektorých úverov prevzatím štátnej záruky, čo významne zvýhodnilo podmienky na získanie úverov.

    Pri zabezpečovaní vecných predpokladov výstavby diaľnic sa budú uplatňovať rozpočtovo úspornejšie postupy. Preto sa predpokladá uprednostňovanie náhrady pozemkov pred ich priamym výkupom.

    Pri podpore ekonomického rastu významnú úlohu hrajú dotácie do poľnohospodárstva, ktoré sa v budúcom roku zvyšujú o 1,6 mld. Sk. Aj keď sa tým ešte stále nezaradíme medzi ekonomiky s vyspelým poľnohospodárstvom, predsa je to zlepšenie oproti súčasnému stavu.

    Významnú úlohu by mali zohrať rozpočtové opatrenia na podporu exportu. Je to už konečne prijatie zákona o zriadení exportnej a importnej banky a tiež podpora činnosti fondu na podporu zahraničného obchodu, ako aj podpora spoločnosti na poistenie exportných úverov. K exportným aktivitám podnikateľskej sféry by mali smerovať i nové úlohy rozvoja vedy a techniky, na ktoré sa uvoľňujú rozpočtové zdroje. Štátne záruky schvaľované vládou budú podporovať také aktivity, ktoré prispejú k rozvoju exportu.

    Osobitným problémom je vzťah štátneho rozpočtu k rozpočtom poistných verejnoprávnych inštitúcií. Štát platí zdravotné poistenie za 3 218 tisíc obyvateľov. Do Sociálnej poisťovne hradí poistné za 613 tisíc osôb a nemocenské poistenie za 711 tisíc. Fond zamestnanosti platí hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti pre 72 tisíc osôb pri predpokladanej miere nezamestnanosti vo výške 11,3 %.

    Disponibilné zdroje pre systém zdravotného poistenia budú v roku 1997 na úrovni 40 mld Sk. Tým sa vytvoria predpoklady, aby bola zabezpečená tvorba základných fondov vo výške 36 mld Sk. To vytvára priestor na použitie zdrojov základných fondov približne o 6 mld Sk viac oproti schválenému rozpočtu na rok 1996.

    Rozpočtový objem zdrojov môže významne prispieť k realizácii dlhodobej stratégie stability lekárov a zdravotníckych pracovníkov, kde ministerstvo zdravotníctva vyčíslilo potrebu finančných prostriedkov na rok 1997 vo výške 1,9 mld korún.

    Sociálny fond bude disponovať sumou 64 mld, z toho 55 mld na dôchodkové zabezpečenie a 9,6 mld na nemocenské poistenie. To znamená, že rozpočtové i mimorozpočtové zdroje, ktoré plynú cez fondy zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, predstavujú viac ako 100 mld korún. Je to viac ako polovica výdavkov štátneho rozpočtu. Výber poistného a predpokladaný zostatok finančných prostriedkov Sociálnej poisťovne v roku 1996 umožnia vytvoriť Fond dôchodkového zabezpečenia vo výške 58 mld Sk. Táto suma okrem krytia dávok v zmysle platných právnych predpisov poskytne priestor na úpravu dôchodkov z dôvodu rastu priemernej mzdy, čo bude významný počin.

    Osobitným problémom štátneho rozpočtu je vzťah k rozpočtom obcí. Podiel rozpočtov obcí na výnosoch republikových daní bude oproti roku 1996 vyšší o 600 mil. Sk a, samozrejme, ďalšie návrhy tento objem ešte zvyšujú. Vzťah obcí k rozpočtu je stavaný tak, aby vytvárali podmienky na zainteresovanosť obcí na rozvoji podnikateľských aktivít vo vlastnom priestore. Zatiaľ je táto aktivita relatívne malá. Nemožno však predpokladať, že v relatívne krátkom čase všetky obecné zastupiteľstvá naraz pochopia vzájomný vzťah ich činnosti s vytváraním predpokladov na rozvoj ich podnikateľských aktivít. Tu treba prekonať tak psychickú, ako aj ekonomickú bariéru. A to je dlhodobý proces.

    Štátny rozpočet ako najdôležitejší finančný dokument musí plniť aj stabilizačnú funkciu. Okrem zákonných rezerv rozpočet počíta aj s ďalšími rezervami, ktoré vytvárajú priestor na riešenie naliehavých potrieb. Časť z nich sa rozpočtuje najmä v súvislosti s vytvorením nových rozpočtových kapitol. Ich potreby sa budú konkretizovať postupne.

    Celkový objem rezerv predstavuje 14 mld, je to 6,8 % výdavkov z rozpočtu. Z jednotlivých kapitol je výraznejší nárast v kapitole Úradu vlády, ale bežné výdavky vzrastú oproti roku 1996 o 3,5 mil. Sk, ale oproti rozpočtu, vrátane rozpočtových opatrení k 3. 9. 1996, budú nižšie o 29 mil. korún. Narastú výdavky na obstaranie kapitálových aktív oproti rozpočtu na rok 1996 o 87 mil. korún. Obstaranie kapitálových aktív sa sústredí na krytie potrieb rozostavaných pamiatkových objektov - Miestodržiteľský palác, Karácsonyiho palác v Bratislave a kaštieľ v Rusovciach.

    V kapitole Národnej rady vzrastú výdavky o 186 mil. Sk, pričom bežné výdavky poklesnú o 26 mil. Sk a obstarávanie kapitálových aktív vzrastie o 212 mil. Sk. Tie sa účelovo použijú na technické zhodnotenie pamiatkových objektov Bratislavského hradu, ktorý je aj po 43 rokoch rekonštrukcie ešte stále nedokončený. Treba to považovať za národnú hanbu. Každý národ takéto významné objekty spojené s jeho históriou uprednostňuje pred ostatnými výdavkami. Ďalšia časť sa použije na dokončenie rozostavaného objektu v Častej-Papierničke, ktorý chátra od roku 1989. V tejto súvislosti treba povedať, že Národná rada nemá k dispozícií priestory, ktoré by sa mohli použiť na usporiadanie rôznych kongresov a medzinárodných aktivít. V Častej-Papierničke sa také podmienky po dobudovaní prístavby vytvárajú.

    K výraznému nárastu dochádza v prípade Generálnej prokuratúry, o 990 mil. Sk. Výdavky na Správu štátnych hmotných rezerv vzrástli o 201 mil. Sk. Štatistický úrad na dobudovanie siete potrebuje 161 mil. Sk. Ministerstvo spravodlivosti v dôsledku rastu kriminality, zločinnosti a rôznych podvodov požaduje viac o 961 mil. Sk.

    Vážené dámy a páni, toľko napádaná položka pre Slovenskú informačnú službu počíta s 342 miliónmi kapitálových výdavkov, a to v dôsledku toho, že priestory, objekty, ktoré patria Slovenskej informačnej službe, sa musia v dôsledku investičnej výstavby zbúrať, a preto treba postaviť nové.

    Vyššie nároky má ďalej ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj niektoré ďalšie centrálne orgány. V iných kapitolách dochádza k poklesu.

    Vážené dámy a páni, aký je štátny rozpočet na rok 1997? Veľmi malá časť tých, ktorí o ňom diskutovali, upozorňuje na riziká niektorých príjmových položiek. Ale nikomu, ani tým, čo si uvedomujú riziko v príjmoch, nevadí, aby bez mihnutia oka podávali návrhy na zvýšenie výdavkov niektorej kapitoly. Výdavky teoreticky možno zvyšovať bez zábran, ale limitujúcim je schodok štátneho rozpočtu. Ak nemá dôjsť k enormnému zaťaženiu budúcich generácií, vláda navrhovaný schodok považuje za hornú hranicu, ísť za ňu by znamenalo riziko.

    Ak beriem do úvahy príjmy, možnosti ich rastu a výdavky v navrhovanej štruktúre s tým, že nových výdavkov je navyše o 20 mld Sk, a rezervy rozpočtu, možno považovať rozpočet na rok 1997 za vyvážený tak, aby sa stal stabilizujúcim faktorom vývoja ekonomiky a spoločnosti. Iste, existuje viac neuspokojených potrieb, ktoré sa musia riešiť v budúcom a v nasledujúcich rokoch. K nim patrí zvýšenie prostriedkov na vedu a techniku, na podporu štrukturálnych a rozvojových projektov a vyššie ocenenie práce lekárov v štátnych zdravotníckych zariadeniach, učiteľov všetkých stupňov škôl, s osobitným zreteľom na odmeňovanie vysokoškolských pedagógov. Bol by som rád, keby aspoň časť týchto nárokov bolo možné uspokojiť zo zvýšenia príjmov alebo nepoužitých rezerv už v budúcom roku.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na reálnosť rozpočtu na budúci rok žiadam vás o jeho podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Filkus. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Palacka. Pripraví sa pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K vystúpeniu pána kolegu Baránika mám tri poznámky. Prvá sa týka jeho úvodu, kde s celkom vážnou tvárou uvažoval o tom, ako by bolo možné zvýšiť príjmy zvýšením daní. Pán kolega, o zvyšovaní daní za dnešných vysokých daňových sadzieb nie je dobré ani len žartovať.

    Po druhé, prakticky všetky čísla, ktoré ste tu asi dvadsať minút čítali, sme si mohli všetci prečítať a prinajmenšom náš klub čítať vie. A nakoniec, pán kolega Baránik, to, že rozpočet je dobrý, stačilo povedať jedným slovom.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážený jeden člen vlády, vážené plénum,

  • Hlasy v sále.

  • hovorím to úmyselne, samozrejme, lebo ma teší, že pán predseda parlamentu znovu zdôraznil význam štátneho rozpočtu. A znovu vidíte, aký má záujem o tento rozpočet vláda.

  • Druhá poznámka, apel na mojich kolegov, samozrejme, patrí to aj do mojich radov, a podľa toho budem hovoriť. Prosím vás, vo vzťahu k rešpektovaniu časovej kapacity, ktorú máme, nehovorme o tom, čo je v rozpočte, nečítajme, čo je už tam napísané, ale hovorme o problémoch.

    Ja som si položil za cieľ, že budem hovoriť o dvoch problémových okruhoch. Samozrejme, netajím sa tým, že mojím mottom je dokázať argumentmi, ktoré nemusia byť správne, samozrejme, môžete ich vyvrátiť, že tento rozpočet je protiobčiansky. Chcem to dokázať na vzťahu ku koncepčnosti poňatia tohto rozpočtu a potom k určitým vecným problémom, veľmi konkrétnym, ktoré odovzdám potom pánu predsedovi výboru. Ale ešte predtým chcem povedať jednu formálnu pripomienku. Mal by tu dnes byť najmä minister výstavby, lebo to, čo navrhli - úplne zničiť stavebné sporenie v tejto republike, a najmä jeho úradníci, ktorí, ako sa ukazuje, tomu nerozumejú, - bolo by dobré o týchto otázkach si podiskutovať.

    Začnem o koncepčných otázkach. Rešpektujem východiská, že návrh rozpočtu akceptuje kontinuitu rastu hrubého domáceho produktu - jasné -, pokračujúcu mieru inflácie, mieru nezamestnanosti. Ale postupné formovanie rozpočtu pri akceptovaní týchto východísk, ako i vecný obsah nie sú zárukou toho, že ho možno v takejto forme prijať.

    A teraz ponúkam svoje rozhodujúce argumenty. Keď ma "sfúknete", poviete, že nie sú dobré - beriem to -, alebo poviete niektoré lepšie, myslím si, že takýto dialóg pomôže veci.

    Z pohľadu formovania návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 nemôže ujsť našej pozornosti fakt, že 4 návrhy štátneho rozpočtu vo svojom postupe od rámcových východísk až po konečný návrh, v termíne jún-november 1996, zaznamenávali rast pôvodného deficitu 25 mld Sk. To som spomínal včera a to sa vyšplhalo až na 36,9 mld Sk. Bezpochyby je to doteraz najvyšší rozpočet, či už ho zoberiete v poňatí toho globálneho, alebo iného, nazvime to teda pracovne, fiškálneho rozpočtu. Ale stalo sa tak nielen zásluhou postupného zvyšovania výdavkov až na tých 206,9 mld, postupne, počas tých 4 etáp, ale aj znižovaním príjmov z predpokladaných 175 mld na 170 mld.

    Ukazuje sa teda, že očakávané efekty nášho hospodárenia v roku 1997 nie sú vstave naplniť príjmy vo výške 175 mld Sk, tie, o ktorých sme uvažovali v naznačených východiskách. A to nielen pre predpokladaný stav v roku 1997, ale aj preto, že štátny rozpočet už pri svojom plnení v roku 1996 obsahuje známe riziká, ktoré teraz nebudem rozvádzať. Spomeniem výpadok daní, deblokácie, odvod Národnej banky, zvýšenie nevyhnutných výdavkov na územnosprávne členenie - balík rizík, ktorý treba, samozrejme, zobrať do úvahy a kalkulovať s ním.

    Medzi hlavné argumenty, ktoré sú v protirečení s mojou filozofiou koncepcie k existujúcemu návrhu, v prvom rade zaraďujem súvislosti medzi splácaním štátneho dlhu v roku 1997 a príjmami Fondu národného majetku z procesu privatizácie. Súvislosti tohto druhu v štátnom rozpočte nikde nie sú naznačené. To znamená, veľmi jednoducho po slovensky, občiansky povedané, neuvažuje sa o tom, aby časť prostriedkov z procesu privatizácie mohla kryť časť štátneho dlhu aspoň prechodne. Pritom treba vedieť, že celá kapitola Štátny dlh medzičasom vzrástla o 5,3 mld.

    Osobitnú pozornosť je nevyhnutné z tohto pohľadu venovať splátkam istín. V roku 1995 bola 12 mld Sk, v roku 1996 sa rozpočtuje na 18,9 mld a dúfam, že toto je číslo, ktoré sa aj dodrží, ale v roku 1997 predstavuje 25,2 mld. Tento vývoj ukazuje, že splátka záväzkov štátu z minulosti vo veľkej miere znižuje možnosti použiť medziročné prírastky výdavkov rozpočtu na sociálne, zdravotné a rozvojové programy. Táto skutočnosť posilňuje záver o tom, že na krytie výdavkov štátneho dlhu je potrebné využiť aj iné mimorozpočtové zdroje, a to najmä prostriedky získané z procesu privatizácie. Toto je v rámci prvého argumentu protiobčianskeho prístupu - prečo v rozpočte, bez súvislosti s krytím štátneho dlhu, neuvažujeme o mimorozpočtových zdrojoch získaných z procesu privatizácie.

    Viete, že štátny dlh sa teda bude musieť predovšetkým splácať z príjmov a v rámci príjmov je 91-percentný podiel daní, a dane budú splácať občania, my všetci, ale pôjde to na splácanie štátneho dlhu. Toto celkom v poriadku nie je. Vychádzajúc z týchto nezanedbateľných súvislostí, je to prvý argument o tom, že s takouto koncepciou rozpočtu nemôžem súhlasiť. Samozrejme, možno súhlasiť s tým, že vo väzbe na stav štátneho dlhu a dynamiku jeho vývoja bude nevyhnutné presadzovať emitovanie dlhopisov splatných v dlhších časových intervaloch. O tom sme už hovorili aj diskutovali s pánom podpredsedom vlády. Je jasné, táto vec sa bude, samozrejme, pokiaľ to bude možné, v plnej miere akceptovať. Ale je namieste otázka, prečo tieto ciele nie je možné využiť na prechodnú dobu aj prostredníctvom prostriedkov z procesu privatizácie. Na čo sa vlastne používali, použili a používajú prostriedky z procesu privatizácie, získané pri priamom predaji vopred určeným vlastníkom, počnúc rokom 1995. Znovu, na čo sa použili, na čo sa používajú prostriedky z procesu privatizácie?

    Odvtedy ako Fond národného majetku prevzal - a dnes už vieme, že nie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky - všetky kompetencie v rozhodovaní o privatizácii, predal majetok v rámci viac ako 730 priamych predajov približne v hodnote 103 mld Sk. Zoberme do úvahy i neveľmi lichotivú skutočnosť prameniacu z toho, že v priemere z tejto sumy získava Fond národného majetku iba 25 až 30 %, a to najmä v dôsledku toho, že existujú privilegované veľké rozdiely medzi kúpnou cenou a účtovnou hodnotou, v tomto prípade podľa informácií kompetentných činiteľov Fondu národného majetku 103 mld účtovná hodnota je 76 mld kúpna cena. A z tejto sumy sa ešte uvažuje o jej znížení o viac ako 30 mld. I napriek tomu nie je známe, kde sa podeli prostriedky z privatizačného procesu vo výške viac ako 30 mld.

    V tejto súvislosti považujem za vhodné uviesť, že na podporu bytovej výstavby podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý máte v rukách, sa predpokladá použiť 2 mld z prostriedkov procesu privatizácie. Ak to porovnávame s balíkom privatizačných rozhodnutí pri predajoch vopred určeným vlastníkom, prezentuje tento príspevok 2 %. Nie je to málo vo vzťahu k bytovej výstavbe?

    Za predpokladu akceptovania koncepcie použiť prostriedky Fondu národného majetku aj na splácanie časti štátneho dlhu, mohol sa uvoľniť priestor na krytie potrieb školstva, zdravotníctva, sociálnych potrieb z tých zdrojov (daňové príjmy), ktoré dávame všetci do daňových príjmov, ktoré sa musia v skutočnosti používať na splácanie štátneho dlhu a budú sa musieť používať znovu. Samozrejme, nebudeme hovoriť rozprávky, všetko za predpokladu, že Fond národného majetku je likvidný, teda reálne má k dispozícii zdroje. Podľa správy, ktorú budeme prerokúvať o použití prostriedkov Fondu národného majetku, zistíte, že to tak nie je, že sa na budúci rok ráta s 1 miliardou, ktorá sa z Fondu národného majetku bude môcť použiť.

    Medzi doteraz nevyriešené otázky, ako pomôcť príjmovej stránke štátneho rozpočtu, patrí predovšetkým problematika, ako získať peniaze z daní, ktoré budú do konca roku podľa odhadu, ktorý sme včera mali možnosť si skonfrontovať, predstavovať výpadok viac ako 8 mld Sk. Tento výpadok v júni predstavoval 12,6 % všetkých daňových príjmov. Skutočne ide o potenciálne zdroje, ktoré možno získať relatívne rýchlo na základe priamych operatívno-inštitucionálnych zásahov ministerstva financií. Veriac v korektnosť, serióznosť vystúpenia ministra financií, aj pokiaľ ide o hĺbkové previerky, aj o to, ako tento balík daní znovu získať, verím, že sa stane súčasťou neočakávaných príjmov v roku 1997.

    Ak zhrniem túto koncepčnú pripomienku, jej podstata je v tom, že chýba súvislosť medzi možnosťami kryť štátny dlh aj mimorozpočtovými zdrojmi, v tomto prípade zdrojmi z procesu privatizácie.

    Teraz k niektorým vecným problémom návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde by som, samozrejme, veľmi uvítal prítomnosť ministra výstavby najmä z pohľadu stavebného sporenia.

  • Hlasy zo sály.

  • Nepríde, dobre.

    K vecným pripomienkam. Po prvé, odporúčam zladiť tú časť zákona Národnej rady, mám na mysli článok XV - kvôli času budem telegrafický a dám podklady -, ktorá sa týka daní z príjmov vzhľadom na pripravovanú novelu zákona 286/1992 Zb. o daniach z príjmov podľa toho, odkedy bude táto novela v platnosti. Samozrejme, nevieme, ako to s novelou o dani z príjmov vyzerá, mali sme podľa všetkého takú, nebola to dohoda, bol to možno "gentlemen's agreement", že sa v júli, v auguste objaví návrh o dani z príjmov a že budeme o ňom diskutovať. Nevieme. Bolo by však dobré celý článok 15 prispôsobiť vo vzťahu k tomu, keď budeme vedieť, ako a kedy sa zákon o dani z príjmov dostane do platnosti. Chýba v nej najmä tá časť, ktorá by zásadne riešila zníženie, pán profesor Baránik, zníženie daňového zaťaženia zamestnancov.

    Naopak, ukazuje sa, že z pohľadu predpokladaného rastu výnosu daní fyzických osôb zo závislej činnosti v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 dochádza k zvýšeniu o 2,8 mld oproti očakávanému výnosu tejto dane za rok 1996. Paradoxne to vyznieva k trendu rastu DPH a spotrebným daniam, nielen z hľadiska návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997, ale aj vo vzťahu k plneniu výnosu týchto daní v roku 1996 z pohľadu výpadku daní, celého balíka spotrebných daní a celého balíka daní z pridanej hodnoty. Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku sa zvyšujú v porovnaní rokov 1996, 1997 o 9 mld - to je v papieroch -, zatiaľ čo dane na tovary a služby len o 1 mld. Pritom už vieme, že výpadok daní z pridanej hodnoty a spotrebných daní v roku 1996 bude predstavovať viac ako 8 mld - dúfajme, a to bude dobré -, ktoré pravdepodobne posilnia dodatočnú príjmovú zložku rozpočtu v roku 1997.

    Relatívne malý rast daní na tovary a služby v roku 1997 len o 1 mld môže, nemusí, ale môže aj v obyčajnom občanovi, nielen vzdelanom ekonómovi, vyvolať predstavu, že v týchto podmienkach sa signalizuje aj malý rast spotreby obyvateľstva. O tom treba tiež uvažovať.

    Druhá pripomienka vecného charakteru. Tá prvá sa týkala článku XV, dám materiál. Druhá pripomienka - a toto je v súlade so stanoviskom Konfederácie odborových zväzov. V tejto súvislosti si vám dovolím povedať, určite hocikto z vás by mi mohol pripomenúť, no ty sa tu teraz budeš stotožňovať s určitým návrhom Konfederácie odborových zväzov a hovoríš o sebe, že si liberálny ekonóm. Myslím si teda, že ak aj liberálny ekonóm zistí, že akékoľvek opatrenia v transformačnom procese, ktoré sú nevyhnutné, sú sociálne nepriechodné, a nezaujme k nim stanovisko, tak je to veľká chyba.

    Priznávam sa, že v tomto prípade sa pripájam k stanovisku, nechcem to brať ako svoj návrh, a žiadam ustanovenie o platbe a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov uplatniť už od 1. januára 1997, a nie od 1. júla 1997.

  • Súčasne upozorňujem na neprimerane nízky vyčlenený objem prostriedkov na poskytnutie pohyblivej zložky platov v ústredných orgánoch 5 % a v podriadených organizáciách 2 % z celkového limitu mzdových prostriedkov.

    Po tretie. V rámci bežných transferov namietam voči neúnosne nízkej sume určenej krajskými úradmi na autobusovú a prímestskú dopravu, na krytie úbytku tržieb podnikov v dôsledku poskytovania zliav vybraným skupinám obyvateľov vo výške 0,8 mld Sk. Žiadam zabezpečiť vyššie finančné prostriedky na krytie bežných transferov, tak ako sa to, samozrejme, dá dodatočne urobiť. Netlačím sumami, ale upozorňujem na vážny problém.

    Ďalším problémom je hroziaci technický kolaps, podčiarkujem kolaps, vozového parku ako celku. Vzhľadom na jeho zlý technický stav požadujeme, aj po dohovore so zástupcami Konfederácie odborových zväzov, 500 mil. korún. Obdobne nedostatočné sú plánované prostriedky pre cestné hospodárstvo a prídel do štátneho Fondu cestného hospodárstva z výnosu spotrebnej dane. Žiadame ho priznať vo výške v zmysle platného zákona, t. j. 40 %. To prezentuje 4,8 milióna.

    Po štvrté. Poukazujem na nedostatočný transfer pre potreby krytia osobnej železničnej dopravy vo výške 2,2 mld Sk. Skutočná strata, ktorá je vyčísliteľná a prešla analýzami, vypracovaná na základe analýz, vzniká poskytovaním zlacnených služieb a prestavuje reálne 4,8 mld.

    Úmyselne som čakal na posledný bod stavebné sporenie, že medzitým niekto príde. Vážení prítomní, pokiaľ ide o stavebné sporenie, v tomto našom pripravovanom návrhu zákona o štátnom rozpočte je v § 7 ods. 2 navrhnutá táto zmena: "Štátna prémia z prostriedkov štátneho rozpočtu sa poskytuje stavebnému sporiteľovi len pri plnení podľa § 11 písm. a) až e) zákona Slovenskej národnej rady o stavebnom sporení." Pripravovaná zmena sa potom odzrkadľuje aj v článku XX - dám to, nebudem citovať. Chcem povedať vecné pripomienky.

    Oba návrhy znamenajú, že štátnu prémiu dostanú výlučne tí spotrebitelia, ktorí zdokladujú jej využitie na stavebné účely podľa citovaného zákona o stavebnom sporení. V podstate už niektorí sa týmto problémom zaoberali a hovorili o tzv. priateľských sporiteľoch. Je fakt, ak si neuvedomíme, že práve z peňazí týchto priateľských sporiteľov možno stavebné sporenie orientovať tak ako doteraz, nechcem povedať, že to bude katastrofa, ale strašná škoda pre všetkých mladých aj starších, ktorí chcú mať lepšie byty, ktorí chcú mať domy, ktorí si chcú zlepšiť svoje životné podmienky, a to sa robí len raz v živote. A keď sa toto vynechá a vytvorí sa bariéra a odstránia priateľskí sporitelia, tak je to skutočne veľmi zlá vec, protiobčianska, ďalší argument protiobčianskeho charakteru.

    Chcem povedať aspoň o niektorých dôsledkoch. Zníži sa finančný objem prostriedkov určených na výstavbu. Štát stratí dôležitý nástroj dlhodobého financovania bytovej výstavby. Podstatne sa zníži počet pridelených stavebných úverov. Výrazne sa predĺži doba čakania na úver. Podstatne sa skráti doba splatnosti úverov. Výrazne sa zvýšia mesačné splátky. A všetko to postihne tých ľudí, ktorí mali záujem v rámci stavebného sporenia zdokonaliť si svoje životné, nie náročné podmienky.

    Z tohto titulu navrhujem z pripravovaného zákona o štátnom rozpočte vypustiť § 7 ods. 2 návrhu novely zákona o stavebnom sporení článok XX, ale dám zase podkladové materiály a je to v spoločnej správe. Ale chcel som to zdôrazniť kvôli tomu, lebo som predpokladal, že minister výstavby mi povie niektoré argumenty vecného charakteru, ktoré pomôžu stavebnému sporeniu. Preto som to zdôraznil.

    Na záver mi dovoľte povedať, že ak v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 nepríde ku korekciám v súvislosti a v nadväznosti medzi štátnym dlhom a jeho krytím prostredníctvom prostriedkov z výnosov privatizačného procesu, ako aj k zmenám, ktoré som spomenul, ťažko možno hlasovať za takýto návrh. Ide totiž o to, že najmä ťarchu štátneho dlhu budú potom znášať predovšetkým občania. Ešte raz opakujem, najmä preto, že sa to bude diať z toho balíka príjmov, ktorý prezentuje daňové príjmy všetkých občanov. Okrem toho použitie zdrojov z privatizačného procesu na krytie aspoň časti štátneho dlhu by uvoľnilo zdroje pre potreby sociálne, pre potreby školstva a zdravotníctva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Köteles. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Lysák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Kolegyne, kolegovia,

    zrejme som sa aj s vami tešil, že po ucelenom pohľade na štátny rozpočet aj od kolegov Baránika a Filkusa počujeme názory na niektoré podstatné otázky, problémy. Žiaľ, zostalo len pri sľube. A okrem toho, čo sme doteraz počuli a dokonca aj veľmi seriózne prediskutovali vo výbore pre financie, rozpočet a menu, aj v iných miestnostiach a polohách, dozvedeli sme sa len to, čo som nečakal, a síce jednoznačnú obhajobu nárokovej časti, či už ide o odborové inštitúcie a ich predstaviteľov, alebo obce, mestá a podobne.

    Snažil som sa včera jednoznačne tiež povedať svoj názor, ktoré oblasti by si vyžadovali a potrebovali uprednostnenie. Ale počuť od profesionála na tento štátny rozpočet hodnotenie, že je protispoločenský, je, veľmi mierne povedané, nezodpovedné.

  • Hlasy z pléna.

  • Protiobčiansky. Pardon, protiobčiansky. Pretože všetky cifry, ktoré sme tu včera spomínali, zo sociálnej oblasti, z kultúrnej oblasti, sú skutočne zdokumentované. A preto, že kolega Filkus nemá rád, aby sme to, čo bolo napísané, opakovali, nechcem opakovať všetky čísla. Lebo okrem toho, že ich máme uvedené v návrhu zákona, sú v dôvodovej správe a hovoril o nich podpredseda vlády. Viacerí sme na ne reagovali. Nemyslím, že je zodpovedné takýmto spôsobom "nálepkovať" seriózne zostavený štátny rozpočet. Nehovorím to preto, že ho zostavila táto vláda. Ale každý, kto sa seriózne pozerá ako makroekonóm na súvislosti, nemôže takto "vynálepkovať" jednu seriózne urobenú prácu.

    Súhlasím, áno, sú tu riziká, hovorilo sa o nich a je to od kolegu Filkusa korektné, že na ne poukazuje. Ale aj ja som sa včera snažil poukázať práve na to, ako sa riešia. Nechcem sa znovu s ním vracať k stávke, lebo jednu s ním som už vyhral. A on dohodnuté podmienky dodržal, čo chcem teraz kvitovať. Ale je fakt, že rád šantí okolo Fondu národného majetku. Treba, aby sme si problémy skutočne vydiskutovali a nezavádzali verejnosť. Pokladám za potrebné, aby sme sa k tejto otázke ešte vrátili.

  • Pán poslanec, tri minúty uplynuli. Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Neviem, či ma pán poslanec Palacka nepočul, ale ja som hovoril, že existuje teoretická možnosť zvýšenia príjmov cez daňové zaťaženie, ale že to absolútne neprichádza do úvahy, a to je rozdiel.

    Chcel by som odpovedať na to, čo povedal pán poslanec Filkus k problémom prostriedkov z Fondu národného majetku. Vypísal som si všetky príjmy, odkedy existuje Fond národného majetku. Tak, vážené dámy a páni, presne to prečítam. V roku 1992 boli príjmy 6 210 mil., výdavky 5 753 mil. V roku 1993 boli príjmy 12 mld, výdavky boli 10,7 mld korún. V roku 1994 príjmy boli 9,4 mld, výdavky 10,2 mld. V roku 1995 boli príjmy 10 mld a výdavky 10 mld. V roku 1996 príjmy 13 mld a 11,2 mld výdavky k 30. 11. 1996. Projekt na rok 1997 predpokladá 16 mld príjmov a 15 mld výdavkov, čiže príjmy boli 68 mld a výdavky boli 63 mld.

    Môžem teraz uviesť, na čo boli použité konkrétne výdavky za jednotlivé roky. Tak v roku 1992 na úhradu úveru za BAZ. Každý vie, že keď BAZ kúpil Volkswagen, bolo potrebné najprv tento podnik oddlžiť. Použilo sa 1 400 mil. Úroky za I. polrok z oddlženia 1 063 mil. Sk, kapitálové dovybavenie VÚB 2,1 mld Sk, splátka na oddlženie VÚB 512 mil. Sk a IRB 400 mil. Sk, pôžička Stredisku cenných papierov 100 mil. Sk a ďalšie, samozrejme, menšie položky.

    V roku 1993 na oddlženie VÚB 2,8 mld Sk, úroky z oddlženia za vydané dlhopisy 1,2 mld Sk, kapitálové dovybavenie Slovenskej štátnej sporiteľne 1,2 mld, prevod na Konsolidačnú banku 2,1 mld, vklad do Banky Slovakia, ktorý bol potom neskoršie vrátený, 1 mld, splátka úrokov na záruky za Závody Slovenského národného povstania 893 mil. Sk, prevody na obce 986 mil. Sk.

    V roku 1994 úroky na oddlženie VÚB 1,4 mld Sk, upisovanie akcií VÚB 1,1 mld Sk, splátka dlhopisov VÚB 2,3 mld Sk, záväzky podľa zákona 172/1994 Z. z. 1,3 mld Sk.

    Za rok 1995 splátka dlhopisov VÚB 2,2 mld Sk, konsolidačnej banke a IRB 1,3 mld Sk, spätné odkúpenie akcií VÚB 3,4 mld Sk.

    V roku 1996 Štátny fond rozvoja bývania 3 mld Sk, VÚB 2,2 mld Sk, reproobchod 2,3 mld Sk, na IRB 673 Sk, pre konsolidačnú banku 786 mil. Sk, Považským strojárňam 198, Závody Slovenského národného povstania 362 mil Sk.

  • Pán poslanec, uplynul váš čas na faktickú poznámku.

  • Prepáčte ešte. Štátna podpora fondu poľnohospodárstva 550 mil.

  • Pán poslanec, musím vám poprosiť a musím dať slovo pánu poslancovi Hofbauerovi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vo vystúpení pána poslanca Filkusa ma zaujalo viacero bodov. Dovoľte, aby som oponoval, a veľmi kategoricky. Treba si vyjasniť, či sa človek chce deklarovať za liberálneho politika, alebo nejakého iného, a potom nepreskakovať medzi dvoma stoličkami, lebo spravidla padne medzi ne. Obávam sa, že v tom vystúpení zaznelo presne niečo takéto.

    K prvej veci. Po prvé - ak sa kritika uskutočňuje k návrhu výšky deficitu štátneho rozpočtu, súbežne sa s tým žiada zníženie zdrojov štátneho rozpočtu znížením daní a súbežne s tým zvýšenie výdavkovej časti toho istého štátneho rozpočtu. My sa pohybujeme v oblasti reálií, a nie v oblasti rozprávkovej sféry systému "Hrnček, var!" Štátny rozpočet je realistická suma, ktorá je dávaná dohromady zo zdrojov príjmov, výdavkov a z reálnej perspektívy možnosti tvorby zdrojovej a výdavkovej časti.

    Druhá oblasť - zdroje finančných prostriedkov z Fondu národného majetku pre štátny rozpočet. Nemýľme si to, čo tu odznievalo medzi účtovnou hodnotou podniku a medzi kúpnou cenou, za akú sa realizuje v rámci privatizácie, pretože to sú dve diametrálne odlišné veci.

    Programové vyhlásenie vlády má záujem vytvoriť kapitálotvornú a podnikateľskú vlastnú slovenskú vrstvu. A ak sa tejto vrstve budú predávať podniky za účtovnú hodnotu, tak takáto vrstva vôbec nikdy nevznikne, lebo takáto vrstva s finančnými prostriedkami na nákup podnikov za účtovnú hodnotu neexistuje. Tak to si vyjasnime a nemanipulujme tu s takýmito tvrdeniami.

    Fond národného majetku privatizuje splátkovým systémom, prvá splátka 10-15 %, ďalšia časť sa rozdeľuje medzi obnovu technického parku a toho, čo sa spláca, a tieto sumy sa napĺňajú v priebehu približne 10 rokov. Takže nemanipulujme s tým, že predaj má byť za účtovnú hodnotu. Za účtovnú hodnotu ste sprivatizovali vy v prvej vlne a v malej privatizácii, a tak to aj dopadlo. Pretože obchody, a služby boli predané za horentné sumy a tí, ktorí to pokúpili za horentné sumy, horentné úvery a horentné úroky, to všetko premietli do výrobkov, ktoré predávajú, a v dôsledku toho dnes ľudia splácajú tieto úroky a vysoké ceny. A preto tieto predajné ceny sú zaťažené fantastickými cenami sprivatizovaných objektov malej privatizácie.

    No a tretia záležitosť - stavebné sporenie a priateľskí sporitelia - to je úplná demagógia. Pretože tí tzv. priateľskí sporitelia dostávajú od štátu štátnu prémiu na účely, ktoré nečerpajú. V decembri uložia prvú splátku, v marci poslednú a vyberú prémiu aj za predchádzajúci rok, aj za nasledujúci a kúpia si televízor alebo auto, alebo idú na dovolenku. Takže si povedzme jednoznačne, že to takto nie je. Takže v tomto parlamente neuvádzajme takéto tvrdenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne.

    Som rád, že moje vystúpenie vyvolalo takúto diskusiu, a mám aj radosť z vašich otázok, lebo mi lahodí vám odpovedať.

    Po prvé. Pán kolega Lysák - každý ekonóm, ktorý pozná súvislosti transformačného procesu a ktorý je trošku aj vzdelaným a serióznym ekonómom, by postrehol, napríklad vy ste nepostrehli, že som hovoril o zdrojoch, ktoré by mali toto všetko kryť, prostriedky z procesu privatizácie.

    A pánu poslancovi Baránikovi - nie prostriedky Fondu národného majetku, alebo nie to, čo vykazujú. A hovoril som expressis verbis: posledné dva roky - priamy predaj vopred určenému vlastníkovi. Očistil som, pán poslanec Hofbauer, tých 103 mld na 67 a už som hovoril o 30-miliardovej strašne subtílnej sume, že by som rád vedel, čo sa s ňou deje. Čiže už nemusím zobrať do úvahy ani vzťah medzi účtovnou a kúpnou cenou, absolútne ma to nezaujíma. Čiže mne išlo, vážení, o otázku, čo sa deje s prostriedkami, ktoré sa získajú, alebo sa už aj získali v procese priameho predaja vopred určenému vlastníkovi za roky 1995, 1996. To bola podstata - pomôcť kryť časť štátneho dlhu prechodne aj týmito prostriedkami. Čiže všetko ostatné, o čom ste hovorili, čo mňa zaujíma, Miško Baránik, kde, kedy a akú miliardu dal Fond národného majetku. Veď teraz vo svojom vystúpení som povedal, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami je miliarda, aj na rok 1997. To ma nezaujíma. Ale čo sa deje s prostriedkami z procesu privatizácie, tretí raz sa pýtam. A toto môže postrehnúť len ten...

  • ...kto pozná jednotlivé nadväznosti medzi krokmi a etapami transformačného procesu, od menovej reštrikcie až po proces liberalizácie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja. Pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Filkus, nechcel som, ale nedá mi, aj včera večer som chcel na vás reagovať. Aj dnes ste povedali, že na ministerstve výstavby a verejných prác tomu vôbec nerozumejú. Viete, nepovedal by som to tak. Myslím si, že nie všetci sme sprostí, tak ako sa tu udialo behom dvoch dní. Včera ste kritizovali, keď vystúpil pán Slobodník. Ale to, že sa tu kritizovalo dva dni a čo tu bolo bahna, špiny, dehonestovania a ponižovania, čo spravili Kňažko, Čarnogurský, Šimko, Mikloško, Černák, nechcem ani hovoriť. Vy ste tí najmúdrejší, všetkému rozumiete. Len my sme všetci sprostí a ničomu nerozumieme. Žiaľbohu. Ja sa vám divím. Všetci máte právo kritizovať. Aj ja mám právo, aj každý, ale to sa nerobí takto. Takí vysoko vzdelaní ľudia, akí ste tu... Najposlednejší človek v tejto republike nebude tak vystupovať ako vy, mnohí vysoko vzdelaní. Je mi to ľúto.

    Áno, je to tak. Ľudia to vidia a dobre, že to televízia prenáša, aspoň to budú ľudia vidieť, zafixujú si to a vo voľbách vám to určite zrátajú. Aj vy, pán Roman Kováč, aby tak jeden lekár vystupoval, dehonestoval, to by som nikdy neurobil, verte mi to. Mám len stredoškolské vzdelanie, ale toto by som nikdy nedokázal. Keby som to bol ja povedal, čo ste povedali vy za tie dva dni, alebo mnohí aj dnes, tak novinári by ma boli rozniesli na franforce v tejto republike. Česť výnimkám - novinárom. Ale o tom, čo ste povedali vy, na druhý deň v novinách nebolo nič. Nakydali na Mečiara. Aj ja mám proti nemu výhrady, ale takto dehonestovať a ponižovať by som nikdy nevedel, verte mi to. Ja mu to poviem do očí, ale nikdy nebudem, tak ako ste tu vy, aj pán Kňažko na Mečiara kydali a špinili. Mám veľké výhrady voči Mečiarovi, ale nikdy by som to nespravil, verte mi. To je iná vec, ako vy vzdelaní ľudia k tomuto pristupujete. A tak aj ľudia hovoria, že takí vysoko vzdelaní ľudia, takí fundovaní ľudia a takto dehonestujú. Lebo kritizovať treba, kritika je potrebná a opodstatnená v spoločnosti, ale kritika nesmie byť taká, že do toho zanesie dehonestáciu a ponižovanie niekoho a zhadzovanie niekoho.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, viem, že pochopiť význam priateľských sporiteľov na poskytovanie stavebných úverov je nad sily niektorých kolegov. Ale prinajmenšom, to by mohol aj pán Hofbauer vedieť, ak si prečíta len jednu zmluvu o stavebnom sporení, že nie je možné tie prostriedky použiť na televízor alebo auto po dvoch rokoch. Jednoducho zmluva viaže predčasný výber peňazí len na stavebné účely, len na bytové účely. Tak to bolo a tak to aj je v súčasnosti. Čiže strašiť tu tým, že ľudia po dvoch rokoch kupujú autá, je nezmysel, a stačí sa pozrieť do jednej zmluvy na stavebné sporenie. Význam stavebných sporiteľov je len na to, aby si na 6 rokov, celých 6 rokov odložili svoju spotrebu a odmenou im je štátna prémia, ktorá sa použije sprostredkovane na stavebné úvery pre tých, ktorí chcú stavať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Ľupták, nie je tu. Nie je v mojej povahe dehonestovať. Nikdy som to neurobil. Keď som hovoril o úradníkoch ministerstva výstavby, tak vám poviem teraz niektoré argumenty, ktoré by som rád povedal aj Romanovi Hofbauerovi.

    Na poskytnutie stavebného úveru jednému občanovi sú potrební 3 až 4 priateľskí sporitelia. Každá koruna stavebného úveru obsahuje 44 halierov pochádzajúcich z prostriedkov priateľských sporiteľov. Títo občania sú motivovaní štátnou prémiou, aby ukladali svoje peniaze práve do stavebných sporiteľní. Akumulujú vlastne peniaze pre tých, ktorí stavajú, prestavujú, opravujú, kupujú nové byty, domy. To je podstata. A iba existencia týchto priateľských sporiteľov zaručuje výhodnú 18-ročnú splatnosť stavebných úverov a primeranú výšku mesačných splátok. Toto je v hre. Nie všetky ostatné veci alebo, prepáč, Roman, len také veľmi ľahké vyrieknutie, že peniaze, ktoré ušetrí, a potom ich použije na to a na ono. Tým, že ich tam vložíš, tak pomôžeš tým ďalším, tými 44 haliermi, o ktorých som ti hovoril.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    už viackrát tu zaznelo emotívne hodnotenie nášho rozpočtu ako protisociálneho, protiobčianskeho.

    Vážení kolegovia, chcel by som vám pripomenúť napríklad také skutočnosti, že nemecký parlament schválil zníženie nemocenských dávok o 20 %, predĺženie veku odchodu do dôchodku u žien zo 60 rokov na 65 rokov a iné opatrenia a pripravuje ďalšie takéto, akože ináč protisociálne alebo protiobčianske opatrenia. A obišlo sa to bez nejakých veľkých protestov, v nemeckej zabehanej silnej ekonomike. V iných západných krajinách je mnoho podobných škrtov v sociálnych rozpočtoch, drastických škrtov, ktoré sú sprevádzané tisíckami zhromaždení, demonštrácií. Zhromaždenia nepomôžu. Tento parlament v tejto chvíli, v týchto hodinách schvaľuje tretí prosociálny a okrem toho aj prorozvojový rozpočet.

    Vážení kolegovia, ktorí píšete, povedzme, v takých médiách totálnej manipulácie, ako je Sme, tam si môžete potom dovoliť, žiadať - priškrtenie sociálnych výdavkov kvôli budúcnosti Slovenska -, tam si môžete dovoliť písať, čo chcete, hovoriť, čo chcete, ale tu, kde je možnosť oponentúry, prosím o štipku serióznosti.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kňažko.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    nerád, ale musím reagovať na to, čo povedal pán Ľupták, pretože to už je taká ošúchaná stará pesnička, kde nič konkrétne nepovie, ale odvoláva sa na to, čo sa vlastne nestalo, a jeho hodnotenia sú značne skreslené.

    Rád by som uviedol, že sme to práve my z opozície, ktorí žiadame, aby sa prakticky každé zasadnutie Národnej rady vysielalo v priamom prenose televízie, a vy ste proti tomu, vrátane pána Ľuptáka. My sme chceli, aby sa rokovalo v riadnom termíne aj o neústavnom zbavení mandátu pána Gauliedera, aj o vyslovení nedôvery predsedovi parlamentu Gašparovičovi. Bol to práve predseda parlamentu, ktorý stanovil toto rokovanie na večerné hodiny, keď to televízia neprenášala. Mňa osobne to mrzí, že diváci a občania nemohli vidieť, aké metódy používate na zastrašovanie vlastných poslancov, na ponižovanie poslancov, na degradovanie práce Národnej rady atď. Takže môžeme si to kedykoľvek zopakovať, môžeme znovu nastoliť tieto problémy a budem rád, keď sami občania budú mať možnosť posúdiť aj vaše pôsobenia a každého z nás.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kňažko, dobre viete, že tu nikto televízii v ničom nebráni, a ja som včera večer pri mojom vystúpení sám povedal - škoda, že to nevidí a nepočuje divák.

  • Hlas z pléna.

  • Som veľmi rád, že zase vidia v televízii, ako reagujete vy. Pán poslanec, dobre viete, že televízia je verejnoprávna inštitúcia, a žiadny parlament nemôže prijať žiadne uznesenie, aby jej prikázal. Ďakujem pekne, že stále skáčete do reči aj predsedajúcemu. Nevidia to len poslanci v tejto miestnosti a som rád, že to je takto.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Myslím, že nemá zmysel ďalej sa rozširovať o stavebnom sporení, len tým, ktorí mi oponujú, rád by som pripomenul, že som zhodou okolností stavebný inžinier a štvrť storočia pracujem v investičnej výstavbe. Obávam sa, že vy nemáte potuchy, o čom ste hovorili, pán Palacka. To je prvá záležitosť.

    A druhá záležitosť, tzv. priateľskí sporitelia, to je čosi úplne iné. Materiál, ktorý čítal pán profesor Filkus, sme dostali aj my. Zakladá sa na túžbach stavebných sporiteľní, ktoré majú záujem o týchto priateľských sporiteľov, pretože štát tam dáva masívne prémie za stavebné sporenie, ktoré nejde do stavebnej činnosti. O tom existujú jasné, jednoznačné štatistiky, ktoré sledujú finančné toky v tejto oblasti, a dokumentujú, že tie finančné toky idú úplne mimo. Takže kroky, ktoré sú navrhnuté v štátnom rozpočte, sú správne a v plnom rozsahu ich podporujeme.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Glinský, dal by som vám len do pozornosti, pokiaľ ste uvádzali parlament Nemeckej spolkovej republiky, že zvýšil odchod žien do dôchodku na 65 rokov, a vy ste to dávali do našej súvislosti. Tam je priemerná dĺžka života okolo 80 rokov, a preto k tomu pristúpili. Naše ženy zomierajú okolo 71-ročné, takže u nás sa to nedá realizovať. To znamená, že tam to má úplne iné súvislosti, a nehovorte, že to je protisociálne. Tam sa životná aktivita predlžuje.

    Takže používajte tiež, prosím vás pekne, takú argumentáciu, ktorá má široké súvislosti, a nie zavádzajúce.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som podporiť zámer úpravy zákona číslo 310/1992. Úpravou zákona číslo 310 sa podľa môjho názoru dostáva do súladu zákonodarstvo pred vyhlásením Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky. Som presvedčený, že sa dostáva do súladu predovšetkým s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej, citujem: "Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať." V tejto citácii sa rozumie vylúčenie zvýhodňovania z titulu majetku, rodu alebo iných postavení. Čiže nemožno zvýhodňovať ani toho, kto je akcionárom sporiteľne, lebo tu ide o preferenciu určitého druhu podnikania na úkor iných v rámci hospodárskej súťaže. Pokiaľ sa štát rozhodne za určitým účelom zmierniť sociálne postavenie určitých skupín ľudí, ktorí sú v bytovej tiesni, tak sa tento zámer sociálne trhového hospodárstva plne rešpektuje, lebo pomoc sa poskytuje len tým občanom, ktorí sa sami pričiňujú, a štát im pomáha. Som presvedčený, že úprava zákona číslo 310 sa dostáva do súladu s článkom 119 ústavy.

    Podľa mojich informácií, pokiaľ ide o stavebné sporiteľne, iba 17 % prostriedkov získaných od štátu z rozpočtu na tieto účely sa použili na zámerné účely výstavby bytov. Prostriedky používali na operácie iného typu. Zdôrazňovanie tzv. priateľského sporenia ako súvislého a ako dokonca neoddeliteľne spojeného je zavádzajúce a jednoznačne je pokusom o manipuláciu verejnej mienky.

    Priateľským sporením možno nazvať každý vklad občana, a osobitne termínovaný vklad, ktorý vytvára kapitál a ktorý pri racionálnom hospodárení všetkých ústavov, bánk a sporiteľní možno použiť na investovanie. Prečo teda uprednostniť len tento jeden? Doteraz privilégium priateľského sporiteľa je privilégiom len stavebných sporiteľní a zároveň diskvalifikáciou všetkých ostatných sporiteľní a peňažných ústavov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kňažko, ešte raz.

  • Vážený pán predseda,

    aby som ti teda neskákal do reči, tak definitívne by som ťa rád upozornil na to, že ty tu nie si komentátor. Ty predsedáš tomuto zhromaždeniu, udeľuješ slovo a nekomentuješ vystúpenia poslancov. Ak chceš prehovoriť, môžeš sa takisto prihlásiť o slovo a hovoriť. A znovu zdôrazňujem, že si to bol ty, kto stanovil termín rokovania o spomínaných problémoch práve na večerné rokovania, pretože nočné rokovanie akosi nie je v pozornosti ani médií, čiže chcete ukrývať spôsoby, ktoré používate pri rokovaní. A naďalej keby si opäť zatúžil komentovať to, čo som povedal, tak sa opäť budem musieť prihlásiť o slovo, takže ťa žiadam, aby si dodržiaval rokovací poriadok, a odporúčal by som ti trošku etiky.

    Ďakujem.

  • Hluk v rokovacej miestnosti.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kňažkovi, že prezentoval, že absolútne ako poslanec neovláda rokovací poriadok.

    Pán poslanec Kováč.

  • Chcel by som sa obrátiť na pána poslanca Glinského, keď tento rozpočet nazval hlboko sociálnym. Ja som vo výbore pre zdravotníctvo predkladal návrh a tento výbor ho odsúhlasil, aby sa zvýšili na pôvodnú výšku odvody z hazardných hier. Finančné zdroje, ktoré sa takto získajú, môžeme napríklad použiť na očkovanie detí proti infekčnej žltačke, na ktoré nemáme peniaze, pretože pán spoločný spravodajca, keď prednášal správu, ohlásil, že dá hlasovať proti tomuto návrhu zdravotného výboru. Pán poslanec Glinský, budem s veľkou pozornosťou sledovať, ako práve v tomto bode vy a vaša strana budete hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda,

    chcel by som upozorniť, že vo svojom príspevku, ktorý chcem predniesť v rámci riadnej rozpravy, mám pripravené argumenty, ktoré nemôžem vtesnať do krátkej faktickej poznámky, ktoré vyvracajú to, čo povedal pán poslanec Hofbauer o stavebnom sporení, spresňujú to, čo povedal pán podpredseda Húska, a potvrdzujú to, čo povedal pán poslanec Palacka. Ale nechajme si to na rozpravu, pretože len strieľať s faktickými poznámkami - je lepšie povedať si skutočne tak, ako situácia stojí a aké je z nej možné východisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ešte predseda výboru pán Hofbauer.

  • Veľmi sa ospravedlňujem, že vystupujem k tomuto bodu tretí raz.

    Pán poslanec Kňažko, to tzv. utajenie pred médiami včera vyzeralo tak, že počas rokovania na galérii sedelo 41 hostí novinárov, 41, spočítal som ich. Takže, nezavádzať verejnosť o nejakom utajovanom rokovaní.

  • Po prvé, hovoril som, ak dovolíte, o priamom televíznom prenose, a nie o tom, kto sedel na balkóne, pán Hofbauer, to po prvé.

    Po druhé, myslím si, že naozaj nie je dobré, ak niektorý poslanec neovláda celkom dobre rokovací poriadok, ale je tragédiou, ak ho neovláda predseda parlamentu, a je ešte väčšou tragédiou, ak ho ovláda, ale nerešpektuje ho ako ty, pán predseda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kňažkovi. Už som raz povedal, že som vždy rád, keď ma on hodnotí. Je to pre mňa vždy veľký úspech.

    Pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kováč, takýchto logických sociálnych požiadaviek počúvam na tisíce, dá sa povedať na tisíce. Ja som si už kvôli tomu, aby som mohol produktívne pracovať, ak to môžem prezradiť, naplánoval denne maximálne 4 hodiny pobytu medzi ľuďmi - proste mám takúto normu. Lebo psychicky človek ťažko niekedy vydrží toľko útokov, toľko požiadaviek, dramatickejšie postavených, s dramatickejším tónom v hlase, ako ste to postavili vy, pán poslanec Kováč.

    Chcel by som spomenúť, lebo úhlavne protivládne médiá to zahmlievajú, že napríklad na zdravotníctvo sme za dva roky zvýšili výdavky o 100 %, teda dvojnásobne, a stále to bude málo. Stále to bude málo, aj v najbohatších štátoch sveta bude stále málo výdavkov na zdravotníctvo. Takýchto požiadaviek sú milióny.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte, aby som uviedla niekoľko čísel k očkovaniu, ktoré tu nadniesol pán poslanec Kováč.

    V roku 1993 ochorelo na hepatitídu typu B 71 detí, v roku 1994 - 76 detí, v roku 1995 - 40 detí. Je to spolu za tri roky 187 detí. Opodstatňuje tento počet ochorení zaviesť povinné celoplošné očkovanie proti hepatitíde B?

    Suma vyžadovaná na toto očkovanie 65,5 mil. Sk by pokryla očkovanie len na dve vekové skupiny, napríklad pre deti 0 až 1 ročné a 10 až 14 ročné. Ak by predsa len bolo potrebné pri zvýšenom výskyte tohto ochorenia očkovať, odporúčam počkať na ukončenie schvaľovacieho procesu tetravakcíny v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv. Aby som to trošku spresnila - už v súčasnosti vieme, že deti sú očkované dávno trojvakcínou proti čiernemu kašľu, tetanu a záškrtu, a keby sa zaviedlo očkovanie tetravakcínou, bola by tu pokrytá imunita aj proti hepatitíde typu B. Pritom toto očkovanie by hradili zdravotné poisťovne a nemuseli by sme načierať do štátneho rozpočtu. Bol by to normálny očkovací program.

    Ešte by som poznamenala, že rizikové skupiny pri hepatitíde B, čo sú najmä zdravotnícki pracovníci a deti matiek, ktorým sa v gravidite vyšetrí prítomnosť nosičstva, čiže HBS antigén, sú očkovaní i teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som podporil pána poslanca Kováča v otázke zvýšenia odvodov z hazardných hier, ale navrhujem aj zvážiť otázku, keďže sa bránime drogovým závislostiam a šíreniu drog, či by sme nemali takto pristúpiť aj k týmto drogám, pretože vieme veľmi dobre, že závislosť od hracích automatov je rovnaká ako závislosť od iných drog, a či by sme nemali postupovať prísnejšie v tomto smere.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Poviem pravdu, že ma zmrazilo to, čo povedala pani poslankyňa, ktorá vlastne spochybnila zámer očkovať deti proti hepatitíde B. Nielen preto, že to vyplýva z medzinárodných dohovorov na úrovni Svetovej zdravotníckej organizácie a že sme tento dohovor podpísali, že v roku 1997 ho máme i realizovať. Povedal by som, že je to určitý podklad pre správne rozhodnutie v našej krajine. Ale chcel by som upozorniť, že na svete ročne zomierajú 2 milióny ľudí na zlyhanie pečene v dôsledku hepatitídy. A to, že začíname očkovať deti, nevyplýva, pani poslankyňa, z počtu detí, ktoré trpia na hepatitídu v priebehu roku, ale zakladá sa tým prevencia úmrtí a chronických zápalov pečene v neskoršom veku, pretože hepatitída B väčšinou prebieha tlejúco, potichúčku, až nakoniec deštruuje celú pečeň. Ak to niekto nepochopí a 65 miliónov zo 170-miliardového rozpočtu na založenie jednej fantastickej preventívnej veci spochybní, viete, myslím si, že je to niečo otrasné.

  • Nerada mám tieto faktické poznámky, ale predsa každý rozumel, že som to očkovanie nespochybnila, ale zavedenie tohto ďalšieho očkovania som spochybnila preto, že skutočne tu je len otázka času, kedy by sme mohli očkovať, ale nezaťažovali by sme ďalším očkovaním štátny rozpočet.

  • Prepáčte, pán predseda, vidím, že s nevôľou prijímate ďalšiu moju faktickú poznámku, ale myslím si, že by bolo dobré, aby sme si tieto veci vydiskutovali. Pokiaľ viem, aj pán spoločný spravodajca neodporučil prijať tento pozmeňujúci návrh. Pokiaľ by sme mali čakať, pani poslankyňa, na schválenie štvorvakcíny, to je len technické riešenie, že sa len vymení trojvakcína plus hepatitída B. Nevidím v tom dôvod. A štát by mal garantovať tieto prostriedky v minimalizačnom programe, pretože v základnom poistení by sme mali dať peniaze v dostatočnom množstve na to, aby sme zabezpečili základnú zdravotnú starostlivosť. A ako iste viete, máme na ňu veľmi málo prostriedkov, máme nedostatok liekov, špeciálneho zdravotného materiálu, máme zničený vozový park sanitiek, tak prepáčte, aby sme sa tu bavili, či má dať štát 65 miliónov na očkovanie v povinnej skladbe, to je skutočne o ničom.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som zasiahnuť do debaty len veľmi krátkou poznámkou k stanovisku pána poslanca Šagáta. Myslím si, že by bolo veľmi dobré, aby okrem inej literatúry sledoval aj zdravotnícku literatúru. A práve pred mesiacom bolo v nej uverejnené, že Rakúsko prestalo očkovať proti osýpkam a tamojšia lekárska verejnosť sa zamýšľa nad tým, či liečba, ktorá stála niekoľko miliónov šilingov na liečbu akútnych prípadov, je adekvátna, či by nebolo výhodnejšie začať znovu očkovanie. Myslím si, že Rakúsko patrí k veľmi vyspelým štátom aj v otázke zdravotníckej problematiky a máme sa od nich čo učiť, lebo nepristupujú svojím spôsobom v niektorých prípadoch očkovania aj dosť ľahkovážne. A myslím si, že je dobré, keď takáto téma prebieha v odborných lekárskych kruhoch, možno aj pediatrických, a nie tu, pretože potom sa to zvráti len na debatu medzi tromi, štyrmi ľuďmi, ktorí problematike očkovania rozumejú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pani poslankyňa, musím vás sklamať, pretože literatúru o očkovaní sledujem. Chcem vám doplniť vašu parciálnu vedomosť o očkovaní proti osýpkam. Skutočne, celosvetovo sa uvažuje s ukončením očkovania proti osýpkam, pretože sa predpokladá úplná eradikácia osýpok, tak ako to je v prípade varioly, a tak sa predpokladá možno aj poliomyelitída. Sú krajiny, ktoré nevhodne vstupujú do očkovania, ako sa napríklad ukázalo v prípade tuberkulózy, keď v Čechách v niektorých krajoch prestali očkovať a mali zvýšenú incidenciu tuberkulózy. Sú krajiny, ktoré neočkujú, ako je Švajčiarsko. To znamená, prosím vás pekne, nezavádzajte, že neštudujem literatúru, to je prvá vec.

    Druhá vec, uveďte argument, keď ste vstúpili do diskusie, prečo by sme nemali vyčleniť 65 mil. korún na očkovanie proti hepatitíde B, ktorá okrem toho, že spôsobuje zápal a deštruuje pečeň, má onkogénny vplyv. Takže, prosím vás pekne, aby ste diskutovali k veci.

  • Ešte faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Pán poslanec Šagát, bol by som veľmi rád a myslím, že kolegovia poslanci tiež, keby ste si tieto veci vydiskutovali mimo rámca prerokúvania štátneho rozpočtu, lebo zabiehate do úplne inej problematiky, a mám dojem, že ste nepostrehli, že tu nie je zdravotný výbor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám za upozornenie, pán poslanec Hofbauer, ale ak ste náhodou boli pri tejto diskusii, obhajoval som zo štátneho rozpočtu 65 mil. na očkovanie. Toto pokladám za vecnú diskusiu a prosím vás pekne, aby ste ma neupozorňovali.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nechcem svojím vstupom prispievať k ďalšej strate času v tejto diskusii. Diskusia k tomuto bodu by mala byť skutočne vysoko profesionálna a mala by sa rozvíjať niekde inde. Tu však ide o finančnú sumu, ktorú potrebujeme na jeden medicínsky úkon, ktorý, podľa môjho názoru, je nesmierne dôležitý z hľadiska toho, že hepatitída skutočne traumatizuje každého jedného, kto je týmto ochorením postihnutý, a je to ochorenie na celý život, ktoré má fatálne následky zo zlyhania pečene alebo zo vzniku nádorového ochorenia. Takže je to veľmi vážny problém.

    My sme sa dohodli na tom, že očkovanie proti hepatitíde B je potrebné. Myslím si, že netreba v tejto snemovni o tom hovoriť. Otázka je, kde vziať na to peniaze.

    Prosil by som môjho kolegu, pána docenta Šagáta, keby bol taký láskavý a dal tejto snemovni návrh, akým spôsobom chce naplniť tých požadovaných 65 miliónov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Keby ste boli taký láskavý, prosil by som o 5-minútovú prestávku.

  • Prihlásil sa aj pán poslanec Cabaj.

  • Pán predseda, náš klub sa pripája.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je 11.12 hodín, začneme o 11.20 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, môžeme pokračovať. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Delinga a pripraví sa pán poslanec Köteles. S faktickou poznámkou predtým vystúpi pán poslanec Moric.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovolím si vám navrhnúť a cteným kolegom tri procedurálne návrhy. Navrhujem, aby sa skrátila rozprava každého poslanca na 10 minút. Myslím si, že za desať minút môže dať každý poslanec solídny návrh a solídne zhodnotiť rozpočet. To je prvý.

    Druhý - navrhujem, aby sme dnes rokovali až do prijatia, alebo neprijatia rozpočtu.

    A tretí - navrhujem, aby ste pred hlasovaním dali prestávku. Aby ste dali prestávku pred záverečným hlasovaním o rozpočte a o zmenách, myslím si, že potom sa dohodneme, predbežne navrhujem polhodinovú. Prosím, aby ste o mojich troch procedurálnych návrhoch dali hlasovať.

    Ďakujem.

  • O všetkých troch naraz, alebo po jednom? Hlasujeme o každom návrhu zvlášť.

    Prosím, hlasujeme teraz o tom, aby každý poslanec mal právo vystúpiť s 10-minútovým obsahom.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Druhý návrh, ktorý predniesol pán poslanec, bol taký, aby sme o tomto bode programu rokovali až do ukončenia rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali aj tento návrh.

    Tretí návrh je, aby sme po skončení rozpravy mali prestávku pred hlasovaním.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Prijali sme aj tento návrh.

    Pán poslanec Delinga, nech sa páči. Predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, ak dovolíte, dôrazne protestujeme proti tomu, že pri takom dôležitom návrhu zákona, akým je zákon o štátnom rozpočte, bola takýmto spôsobom skrátená diskusia. Myslím si, že ide o zákon, pri ktorom treba diskutovať o všetkých sférach spoločenského života. Ide o zákon, kde by práve opozícia mala vyjadrovať svoje názory. Myslím si, že týmto rozhodnutím ste nielenže obmedzili právo opozície vyjadrovať sa k najdôležitejšiemu zákonu, ale vytvárate aj neprimeraný tlak na to, aby diskusia bola dnes skončená a aby sa o rozpočte dnes aj hlasovalo. Myslím si, že toto rozhodnutie bolo naozaj voči opozícii úplne nedemokratické.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vzhľadom na racionalizačné návrhy pána poslanca Morica si dovolím z miesta podať návrh alebo žiadosť na pána spoločného spravodajcu, aby v spoločnej správe číslo 544b bolo na osobitné hlasovanie vyňaté hlasovanie o bode 13 písm. h) a k).

  • Hlas v sále: Ktorá strana?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som bol trošku osobný. Chcem sa spýtať pána podpredsedu Húsku a predsedu výboru pána Hofbauera, či nepociťujú potrebu niečo povedať vzhľadom na to, o čom ubezpečovali včera.

    Ďakujem.

  • Nerozumel som záver vášho vystúpenia, pán poslanec, takže neviem na to zareagovať. A k tomu, čo povedal pán Fico, to skrátenie diskusie postihuje rovnako koaličných, ako aj opozičných poslancov. Takže to je prvá vec. A druhá vec - za 10 minút sa dajú povedať 4 husto klepané strany textu, takže kto sa nevie vyjadriť na štyroch stranách, je to beznádejné. Za 10 minút sa dajú povedať všetky pozmeňujúce návrhy, páni poslanci, aké má kto návrhy.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem zareagovať na kolegu, pána poslanca Fica. Pán poslanec Fico, už druhý deň tu sedím a poctivo sledujem priebeh tejto schôdze. V skutočnosti sa tu rozpráva o všeličom, len nie k veci. Meritum veci je štátny rozpočet a nie osobné invektívy, osobné útoky na jednotlivých poslancov. Pokiaľ sa budeme držať tohto a vecne diskutovať k štátnemu rozpočtu a argumentovať vecami, ktoré sú argumentovateľné, ale nie osobné útoky, tak to chápem. A keď sa nejaký poslanec nevie za 10 minút vyjadriť vecne a odborne k veci, tak sa nevyjadrí ani za polhodinu.

    Ďakujem.

  • Takisto k pánu kolegovi Ficovi. Po prvé, rokujeme vlastne už druhý deň. Z rozpravy, ktorá doteraz prebiehala, vyplynulo tak málo pozmeňujúcich návrhov, že by sa to dalo vtesnať skutočne do jednej desaťminútovky. To po prvé. Po druhé, nemožno hovoriť o nejakých nedemokratických praktikách, lebo vo viacerých parlamentoch sveta (pozri napríklad parlament Českej republiky) je rozprava obmedzená, teda časovo limitovaná na 10 minút.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem sa opýtať podpredsedu parlamentu pána Húsku, či tiež hlasoval za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Moric. Včera pred hlasovaním som mu položila otázku, či sa bude skracovať diskusia, odpovedal, že nie. Skracovanie na 10 minút je tiež krátenie. Znamená to, pán podpredseda Húska, že ak ste hlasovali za tento návrh, včerajšie slovo ste vlastne porušili.

    Vážení kolegovia, v demokratických štátoch sa rozprava o štátnom rozpočte často ťahá niekoľko týždňov, niekoľko mesiacov, či už je to mimo rokovacieho pléna, alebo vo výboroch. Vy ste nám dali návrh zákona niekoľko dní predtým, ako sme o ňom mohli vo výboroch diskutovať. Obmedzujete aj túto diskusiu. O čo vám vlastne ide? Hovoríte, že vám ide o Slovenskú republiku. Ak nedáte možnosť vyjadriť sa k základnému zákonu, ktorý určuje hospodársku politiku vlády, tak obmedzujete vlastne našu možnosť vyjadrovať sa k chodu tejto republiky. Zákon o štátnom rozpočte má vyše 35 kapitol. Ak by som chcela uviesť pozmeňujúce návrhy len v rozsahu dvoch-troch minút ku každej z nich, potrebovala by som podstatne dlhší čas. Čo chcete teda týmto dosiahnuť? Chcete nám zamedziť aj možnosť, aby sme aktívne vstupovali do rozpravy o zákone o štátnom rozpočte?

  • Pán predseda, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie ostro protestovala proti tomu, akým spôsobom sa prerokúva v Národnej rade štátny rozpočet. Poslanci mali na to dva týždne, aby dostali do ruky materiál a mohli si ho preštudovať. O tom, čo pani Schmögnerová povedala, niet pochýb. V susedných štátoch, aby sme nehovorili len o parlamentoch v západnej Európe, sa už rokuje vo výboroch parlamentu tri mesiace o štátnom rozpočte, a to, prosím, len vo výboroch. Štvrtý mesiac je ten, v ktorom sa rozhoduje už na pôde samotného parlamentu, ako bude štátny rozpočet vyzerať.

    Návrhy treba aj zdôvodniť a na to často 10 minút nestačí. Rokovanie o štátnom rozpočte, to nie sú dostihové preteky, ktoré tu chcete teraz spraviť. Ja ostro protestujem. A pán poslanec pravdepodobne nevedel, čo navrhuje. To, čo tu prerokúvame, sa týka každého jedného občana. Opakujem vám, robíte z toho dostihové preteky, a nie seriózne rokovanie o tom, ako ovplyvní štátny rozpočet život tejto krajiny. Prepáčte, ale za to, čo teraz robíte, sa môžete hanbiť.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, nejdem debatovať k obsahu toho, čo ste povedali, ale musím vám povedať, že sme si pri schvaľovaní vlaňajšieho rozpočtu odhlasovali, že vláda je povinná do 15. novembra predložiť rozpočet parlamentu. Takže sme o tom hlasovali, a keď vytiahnete záznam o hlasovaní, tak zistíte, že tam bola absolútna väčšina.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem vyjadriť najskôr svoj súhlas s tým, čo povedal pán kolega Hofbauer, pokiaľ ide o jeho pripomienku, že neboli tým skrátené len práva opozície, ale aj práva koalície, ale chcem to rozšíriť. Bolo tým skrátené aj právo občanov, aby sa dozvedeli o úvahách poslancov, ktorí ich zastupujú, a o ich analýzach, o tom, ako sa majú použiť ich prostriedky. Pretože pri štátnom rozpočte rozhodujeme o použití prostriedkov občanov. To po prvé.

    Po druhé. Mojim kolegom, ktorí majú pripravené analytické vystúpenia, chcem pripomenúť, že je tu možnosť dať viacero prihlášok do rozpravy a v takom prípade bude možné použiť tých 10 minút viackrát.

    A po tretie, je pravda, že na štyroch stranách sa dá naozaj pripraviť dosť, ale chcem pripomenúť, že návrh štátneho rozpočtu má asi 300 strán. Nie je to bežný návrh zákona a skutočne je pravda to, čo povedala pani kolegyňa Schmögnerová, že v demokratických krajinách sa o takomto zákone vedú dlhé rozpočtové debaty, ktoré trvajú týždne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Včera sme skutočne hovorili s pani poslankyňou Schmögnerovou a s pánom poslancom Košnárom o tom, či sa zabráni diskusii. Hovoril som, samozrejme, že nie. Ale časové vymedzenie diskusie je celkom prirodzený a legitímny postup. Dokonca sme tam hovorili, lebo teraz sa to chcelo predstavovať takým spôsobom, ako keby sme my nedodržiavali nejaké slová, že viem, že máte záujmy predlžovať priebeh rozpravy o schvaľovaní rozpočtu. Je to vaše legitímne právo. Ale dúfam, že chápete, že máme legitímne právo aj my brániť sa takémuto pokusu rozbíjať ekonómiu priebehu. To je vlastne podstata tohto postupu. Predsa aj my máme tieto práva a chcem povedať, že ste tieto práve včera takisto akceptovali. Chápeme toto tak, že máme aj my, aj vy - samozrejme - svoje taktické postupy. Tým predsa nedehonestujeme rozpravu a predovšetkým nezabraňujeme hovoriť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani poslankyňa, tá otázka, ktorú ste včera položili, včera bola úplne iná. Vy ste sa pýtali, či je predpoklad, že rozprava o tomto bode programu bude predčasne ukončená. Nie je predčasne ukončená a za takéto predčasné ukončenie by som nikdy nehlasoval. To je o mne dosť známe, že nie som za ukončovanie takýchto rozpráv. A ani nebola ukončená, ale limitovaná. A to je podstatný rozdiel.

    Limitovaná rozprava je aj v nemeckom parlamente, ak o tom nie je známe, aj o rozpočte.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    rozpočet sa schvaľuje raz za rok a bude ovplyvňovať každodenný život občanov tejto krajiny, bude ovplyvňovať to, koľko budú mať peňazí v peňaženke, aké budú mať životné náklady. V Maďarskej republike, aby sme naozaj neuvádzali príklady vzdialené, v krajine, ktorá je naším južným susedom, ktorá vyrástla z podobného systému, ako sme vyrástli my, sa už diskutuje o štátnom rozpočte vyše dvoch mesiacov. Je tam evidentná snaha, aby v odbornej diskusii vláda spolu s opozíciou hľadala optimálne riešenia pre túto krajinu. Vy nielenže dáte rozpočet na poslednú chvíľu, ale ešte aj skrátite diskusiu. Vy sa už nebojíte len vlastných poslancov, bojíte sa aj odbornej diskusie, bojíte sa toho, aby občania odbornú diskusiu nemohli sledovať.

    A posledná poznámka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento parlament sa ocitol vo vleku vlády. Parlament jednoducho stratil svoju autonómnosť. Ak úlohou parlamentu je iba odobriť to, čo sem vláda poslala, prosím vás pekne, prečo ste to neposlali poslancom, aby to schválili per rollam?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, pán podpredseda Húska, vravíte, že opozícia chce rozbíjať ekonómiu času. Opozícia chce zabrániť dovŕšeniu rozbíjania ekonomiky štátu. Odhlasovali ste, že rozprava bude ukončená dnes. V parlamente je 150 poslancov, alebo 149 1, ako chcete. Každý má právo vystúpiť, a to nielen raz. Ak odhlasujete a odhlasovali ste ukončenie rozpravy dnes, ubrali ste právo, ústavné právo poslancom vystúpiť v parlamente.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nebolo povedané, že dnes sa musí ukončiť rozprava.

  • Hlasy z pléna: Ale áno.

  • A zákon o rokovacom poriadku umožňuje na takýto čas rozpravu skrátiť. Vysvetľujem len, čo sa stalo.

    Pán poslanec Garai.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem reagovať na pána poslanca Weissa. Pán poslanec Weiss, túto republiku a tento parlament nemôžete v skutočnosti porovnávať s parlamentom a Maďarskou republikou. Ako je Maďarská republika zadlžená v súčasnosti (ruch v rokovacej miestnosti) a ako je zadlžená Slovenská republika - to je rozdiel. A že sa tam nevedia skutočne za dva mesiace dohodnúť, je to práve preto, že sú až takí zadlžení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    K ekonómii času, ktorým máme šetriť. Rozhodujeme o 365 dňoch nasledujúceho roku. Rozhodujeme o každom našom občanovi. Rozhodujeme o všetkých rezortoch, o celom našom finančnom spoločenskom živote na budúci rok, v roku 1997, a preto je úplne neadekvátne teraz hovoriť o ušetrení jedného dňa, možno pol dňa, možno piatich hodín. Toto je absolútne neprimerané a je to pomýlená myšlienka - dávať do vzťahu ekonómiu času k tomu, o čom hovoríme.

    A druhé, čo chcem povedať, je to, hoci sa nepovedalo, že končíme priamo dnes, ale povedalo sa, že končíme bez prerušenia. To znamená, že môžeme končiť napríklad zajtra ráno. A tiež neviem, prečo je nutné, prečo sa tak ponáhľame a prečo je nutné dokončiť rozpravu o rozpočte, pokračovať v tradíciách nočných zasadnutí a končiť napríklad o polnoci alebo zajtra nadránom. Prečo je toto nutné, prosím vás? Prečo nemôžeme dokončiť rozpravu celkom riadne v pondelok na budúci týždeň? Prečo to musí byť práve v piatok dnes alebo v sobotu ráno? Aký je na to dôvod?

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    každý hovorí o svojom stanovisku. Ja hovorím úplne demokraticky, svojsky, že sa nebojím ani tohto parlamentu, ani tejto vlády a, samozrejme, ani opozície, ani koalície. A svedomite som sa pripravil na prerokúvanie štátneho rozpočtu. Chcem povedať tým, čo tu hovoria o tme a o hmle, že pre poľnohospodárstvo zo štátneho rozpočtu na budúci rok neplynie žiadna hmla, ani žiadna tma, ale práve silnejšie svetlo, väčšia intenzita, väčšie kilowatty, ktoré toto poľnohospodárstvo potrebuje.

    Odvetvie alebo rezort pôdohospodárstva je osobitným rezortom, ktorý síce neprispieva do tvorby hrubého domáceho produktu tak významne ako priemysel, poľnohospodárstvo je na úrovni 5,6 % za minulý rok, priemysel 28,6 %, služby 51,7 %, teda je to odvetvie, ktoré je pomerne potrebné v tomto, povedal by som, ekonomickom koši, lebo úspešne drží sociálny či potravinový zmier po všetky roky po nežnej revolúcii. Tento zmier však výrazne načrel do podstaty poľnohospodárskych podnikateľov, to je jedno, či družstevných, obchodných spoločností, alebo priamo fyzických osôb. Preto vláda a my poslanci v parlamente sme veľmi triezvo, reálne a cieľavedome hodnotili tento rezort pred tromi mesiacmi, keď sme prerokúvali tzv. zelenú správu a teraz v návrhu štátneho rozpočtu aj priamo zabezpečujeme odporúčané opatrenia.

    Treba súhlasiť, že to nie je až v takej úplnej priamej úmere so zelenou správou, ale treba aj uznať, že vláda navrhla to, čo jej príjmová strana rozpočtu dovoľuje, a to v najvyššej výške. Veď takmer 30-percentné zvýšenie finančných zdrojov do rezortu pôdohospodárstva v jednom roku oproti roku druhému je takmer neobvyklé a môžem povedať, že je to takmer nejaký prelom, ktorý ide do tohto odvetvia, samozrejme, na margo toho, v akom stave sa nachádza. No a tí, čo žiadajú ešte viac - samozrejme, kto by nechcel viac peňazí - nemajú, podľa mňa, súdny rozmer, sú to tzv. agropesimisti, nie agrorealisti, ktorí by najradšej aj to, čo ešte nemáme, rozdali.

    Každý súdny človek vie, že štátny rozpočet v jednom roku nemôže dobehnúť všetky resty, ktoré štátne rozpočty, vlády a parlamenty za minulé roky nedali, lebo také príjmy sa asi nedajú získať do jedného štátneho rozpočtu od obyvateľstva alebo podnikateľov. Veď si len spomeňme, ako sa ešte v bývalom federálnom štáte pretláčala snaha vyrábať potraviny bez dotácií, a tí, čo vládli, to aj zariaďovali. Veď si len spomeňme, koľko navrhoval pripravovaný štátny rozpočet širokej koalície v roku 1994 na rok 1995. Nebolo to pre celý rezort ani 10,5 mld. Prečo vtedy nesanovali roky 1990, 1991, 1992 a 1993 tak, aby povedzme aj infláciu, ktorá bola vtedy oveľa vyššia, dali do poriadku? A koľko sa nahovorilo o tzv. zelenej nafte. A ona je skutočnosťou až teraz, za súčasnej vládnej koalície.

    Rok 1996, a to pri rozpočte treba povedať, nebol pre poľnohospodárov, najmä v jeho prvej časti, z hľadiska klimatických podmienok priaznivý. Najviac sa to odzrkadlilo v úrode obilnín, keď oproti odhadu v júli sa urodilo celkove o 130 tisíc ton menej. Výrazne sa však zlepšili výsledky v úrodách jesenných plodín, aj keď nie je celková bilancia ešte štatisticky potvrdená, môže sa hovoriť, že v kukurici na zrno, zemiakoch a cukrovej repe ide skoro o rekordné úrody a prebytky a pri olejninách, zelenine a ovocí sa počíta s dostatkom. V živočíšnej výrobe aj napriek ešte nízkym parametrom úžitkovosti, kde máme čo doháňať na predchádzajúce roky, teda najmä roky do roku 1990, sú prebytky mlieka a mäsa, najmä hovädzieho, a ich vývoz sa musí dotovať. Oproti roku 1995 sa podľa odhadu k 31. 12. 1996 zvýši ich nákup napríklad v hovädzom mäse o 8,4 %, ošípaných o 1,8 %, jatočnej hydiny o 18 % a podobne.

    Ekonomické výsledky majú odlišnú tendenciu v I. polroku a v II. polroku. Treba povedať, že II. polrok výraznejšie a lepšie zasiahne do ekonomických výsledkov, ako sa odzrkadľovali v I. polroku, pretože zostáva viac v zásobách z úrod a tieto zásoby budú môcť poľnohospodári realizovať. Ak ich zrealizujú aspoň v 50-percentnej výške, teda navyše, budeme môcť hovoriť o klesajúcom trende medziročného schodku, ktoré dosiahlo poľnohospodárstvo v minulom roku.

    Vážené dámy, vážení páni, vzťah štátneho rozpočtu k poľnohospodárstvu neznamená len dať peniaze do dotácií alebo do fondov, dôležité je, aby podnikateľské subjekty v poľnohospodárstve mali možnosť získať zdroje na výrobu potravín ľahšou cestou, pri nižšej záťaži vtedy, keď zdroje nie je možné získať z tržieb. Takýmto obdobím je I. polrok každého roka.

    Preto odporúčam a navrhujem, aby aj jednotlivé poisťovne, ale aj daňové úrady prihliadali na situáciu v poľnohospodárstve a zbytočnou tvrdosťou nespôsobovali zvyšovanie záväzkov poľnohospodárskych subjektov, keď tieto finančné zdroje nemôžu získať. Preto je navrhnutá do zákona o štátnom rozpočte možnosť poisťovniam na tieto osobitosti aj reagovať. Keďže spoločný spravodajca zatiaľ navrhol tieto návrhy zamietnuť, dávam návrh, aby sa o bodoch 23 a 36 spoločnej správy, to znamená tlače 544a, hlasovalo osobitne, a žiadam vás, vážení páni poslanci, o ich podporu.

    Keďže štátny rozpočet nevyšiel v ústrety v plnej výške zelenej správe, predkladám ďalšie návrhy, a to, aby sa finančné hospodárenie v rezorte pôdohospodárstva zlepšilo. Ide o tieto návrhy:

    Do zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na budúci rok v článku XVII bod 2 v § 11 ods. 3 písm. a) za slovo "výšku" vložiť slová "7 500 Sk za tonu". Ide o parameter, ktorý sa premietne do nariadenia vlády pri stanovení vratky spotrebnej dane za motorovú naftu.

    Ďalej navrhujem zaradiť nový článok XXIV takto: Článok XXIV Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1994 Z. z. o Štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva sa dopĺňa takto: v § 4 sa za odsek d) vkladá nový odsek e), ktorý znie:

    "e) úhradu časti úrokov z úverov poskytovaných peňažnými ústavmi na účely podľa § 3."

    Navrhovaným znením sa podporuje úhrada časti úrokov z úverov poskytnutých komerčnými bankami na podnikateľské aktivity subjektov v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a vodnom hospodárstve na účely stanovené v zákone Národnej rady číslo 40/1994 Z. z. V čase nedostatku prostriedkov štátneho rozpočtu sa rozširuje takto možnosť podpory investícií do poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu sprístupnením úverov na účely definované zákonom v § 3, a to v odsekoch a, b, c, d. Takýmto spôsobom napríklad ročný transfer dotácií vo výške 100 mil. Sk môže umožniť a sprístupniť ročne investície vo výške 1 miliardy Sk.

    Na záver by som chcel, vážení páni poslanci a pani poslankyne, podporiť štátny rozpočet na rok 1997 a vyjadriť, že poslanci Roľníckej strany tak aj učinia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Köteles, ale predtým s faktickou poznámkou ešte pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovolil by som si reagovať, nie celkom tradične, na vystúpenie pána kolegu Delingu. Nie je mi vzdialená problematika pôdohospodárstva, aj keď sa profesionálne venujem školstvu, vzhľadom na to, že som svoje detstvo, najkrajšie roky vlastne strávil v poľnohospodárskom prostredí, kraji, a celá moja rodina svoj produktívny život strávila prácou v poľnohospodárstve.

    Mal som poslanecké dni vo svojom rodisku a zistil som (pán Delinga, obraciam sa na vás ako na predsedu výboru, ktorý zodpovedá za túto oblasť a mal by ju kontrolovať), zistil som, že privatizácia štátnych majetkov v niektorých obciach okresu Žiar nad Hronom prebehla tak, že tieto štátne majetky boli pridelené skupine zo Šurian. Pýtam sa vás, či to vidíte ako rozumné, či toto je progresívny krok vo vzťahu k rozvoju pôdohospodárstva, a poľnohospodárstva v takých dedinkách, ako je napríklad Lovča, Dolná Ždaňa, kde som to mohol na vlastné oči vidieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predseda poľnohospodárskeho výboru pán Delinga, hovorili ste za Roľnícku stranu a ja sa pripájam ku kolegovi Harachovi a pýtam sa, kde bola Roľnícka strana, keď sa privatizoval Hliník nad Hronom, Bzenica a dostala ho šurianska "eseročka", o ktorej nikto nič nevie a ktorá nemá žiadny vzťah k tomu regiónu a k tej pôde.

    Vážený pán predseda, nechali ste odhlasovať procedurálnymi návrhmi pána Morica úpravu rokovania o rozpočte. Pre mňa je to signál, že ste rozhodnutí. Môžeme tu hovoriť, čo chceme - z praxe, zo života, z poslaneckých prieskumov - jednoducho, chcete sa čo najskôr zbaviť tejto diskusie, odhlasovať to. A potom sa v novinách dočítame, že 300 miliónov dostala Devín banka, koľko bytov sa dalo za to ukončiť, že za 10 miliónov korún sa kupuje auto pre premiéra, však za to sa mohla dokončiť škôlka v Brezne na Mazorníku, na ktorú čaká 1000 detí. A potom sa v novinách budeme vlastne dozvedať o tom, za čo nesieme ako poslanci politickú zodpovednosť.

    Pán predseda Gašparovič, dával som veľmi veľký pozor. Vy ste dali odhlasovať zaujímavý návrh pána Morica. Hlasovať budeme až po ukončení rozpravy. Ono je to logické, vyplýva to z rokovacieho poriadku, že najprv je rozprava a potom sa hlasuje, ale nikde nebolo povedané, že dnes máme skončiť. Prosím si stenografický záznam, pretože skutočne ste to tak formulovali, ja som dával pozor, a snažne vás prosím, páni a dámy, nesnažte sa to dnes zhodiť zo stola, len aby už bol pokoj. Cez víkend preštudujte naše návrhy. Pozrite sa, ako sa cestuje v Bratislave, ako ťažko sa ľudia dostávajú do zamestnania, aké problémy majú obce. Preštudujte si naše pozmeňujúce návrhy a prijmite z nich niečo. A potom sme ochotní niesť politickú zodpovednosť za rozpočet ako poslanci Národnej rady. Ináč to bude novinový rozpočet, z novín sa budeme dozvedať, kde išli milióny v roku skromnosti, ktorý platí len pre tých, ktorí za vás hlasovali, ale neplatí pre vás.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja som povedal, že po rozprave bude prestávka. A že po rozprave je hlasovanie, to je samozrejmé, nemôže byť hlasovanie pred rozpravou.

    Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Samozrejme, že nechcem reagovať tým spôsobom, aby som tu vyvolal nejakú diskusiu, chcem jednoducho povedať, že Roľnícka strana sa nezúčastňuje na posudzovaní návrhov privatizačných projektov, odporúčaní ani ničoho takého, takže veľmi ťažko môžem odpovedať pánu Harachovi aj pánu Černákovi na to, akým spôsobom vlastne prebiehal privatizačný projekt alebo podnety na tieto konkrétne návrhy štátnych majetkov. Môžem im sľúbiť toľko, že ako predseda výboru sa môžem obrátiť na príslušné ministerstvo privatizácie a zistiť, či boli takto odporúčané privatizačné projekty z daného rezortu. Nič viac a nič menej.

  • Ak dovolíte, chcela by som trošku pomôcť aj pánu poslancovi Harachovi, aj pánu poslancovi Černákovi a povedať čosi, čo som si ja zistila o štátnom majetku Žiar nad Hronom. Sprivatizovala ho firma Agrospolis, spol. s r. o., Šurany a sú tam tri mená - Ing. Šebeň, Benčík a Pribilinec.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Chcel by som sa len svojho kolegu Černáka opýtať. Pán kolega, ty tu plačeš, ako ľudia chodia do roboty, aké sú ťažkosti v mestách a tak. Pýtam sa ťa, keď budeš o týchto problémoch diskutovať namiesto 10 minút polhodinu, zlepšíš tým cestovanie v Bratislave? Veľmi silne pochybujem, že ho zlepšíš. Na to, aby si mohol dať pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšia rozpočet a o čom sa bude hlasovať, musí stačiť všade normálne 10 minút. Ak nevieš za desať minút povedať také návrhy, ktoré zlepšia cestovanie, ktoré pomôžu ľuďom v mestách a na dedinách, ako si ty povedal, potom nerozumiem, o čo ide.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Pani poslankyňa Garajová, dúfam, že mali ste doložiť, že to s mojím menom nesúvisí.

  • Pán predseda, nechcel som vystupovať, ale jednoducho už je toho naozaj dosť. Prečo som do toho vstúpil? Pred nejakým časom sme prerokovali novelu zákona o bývaní. Prednášal som 17 pozmeňujúcich návrhov - zdôvodňoval - neprešiel ani jeden. Potom som sa dočítal od pani podpredsedníčky vlády, že sa nemôže privatizovať, lebo okrem iného je aj zlý zákon. Presne o tomto to je, aby sme si mohli vydiskutovať veci. A napriek tomu, že ich prednáša poslanec opozície, sme mohli o nich diskutovať a vy ich možno implantovať do týchto zákonov. Nič viac, nič menej. Hovoríme o rozpočte. Nikdy sme v tom "nekvaltovali". Pýtam sa, či nám naozaj ide o to, aby sme boli už o šiestej alebo o siedmej v lietadle, resp. vy, čo to naháňate.

  • Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážení páni poslanci, neviem, kde je problém. Buď to, čo chcem povedať, dokážem povedať za desať minút, a keď to nedokážem, tak sa prihlásim oficiálne trikrát do rozpravy a budem mať 30 minút po desiatich minútach, a je po probléme. Dokonca trikrát vystúpite v televízii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    budem veľmi stručný a konkrétny. Dovoľte mi ako členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody veľmi stručne sa vyjadriť ku kapitole ministerstva životného prostredia, k navrhovanej štátnej dotácii do Štátneho fondu životného prostredia a ku kapitole Úrad jadrového dozoru.

    Vážení kolegovia, chcel by som vás upozorniť najprv na niektoré negatívne javy a prvky v rozpočte ministerstva životného prostredia. Vládny návrh na rok 1997 vo výdavkovej časti v celkovej sume 1 042 mil. Sk je v porovnaní s upraveným rozpočtom kapitoly na rok 1996 o 112 mil. Sk a v porovnaní s vlastným návrhom o 307 mil. Sk nižší. Takisto aj pomer medzi výdavkami ministerstva životného prostredia a medzi výdavkami štátneho rozpočtu má strmo klesajúcu tendenciu. Kým tento pomer v roku 1992 dosiahol skoro 2 %, v roku 1995 už len 0,8 % a návrh na rok 1997 predpovedá už len 0,6 %.

    Tento pomer je alarmujúci a, žiaľ, aj v strednej Európe je najhorší. Rozpočet je teda znížený, a to napriek tomu, že od vlády Slovenskej republiky by sme právom očakávali opačnú snahu z dôvodu zvyšovania cien energií, materiálov, služieb všetkého druhu, potreby dobudovania štátneho informačného systému, výstavby a údržby monitorovacích staníc a zabezpečenia ich prevádzky, uplatnenia nových právnych predpisov, nárastom mzdových prostriedkov ako i z dôvodu zvýšených výdavkov na prevádzku a činnosť Správy národných parkov v Slovenskej republike. Od tohto roku je už aj našou čestnou povinnosťou chrániť jaskyne Slovenského krasu ako súčasť svetového prírodného dedičstva.

    Vážená Národná rada, aj navrhovaná výška dotácie do Štátneho fondu životného prostredia v sume 200 mil. Sk je žalostne málo. A z nepochopiteľných dôvodov je to aj najmenšia štátna dotácia od založenia fondu. Kým štátna dotácia aj v roku 1996 dosiahla 300 mil. Sk a v roku 1992, v poslednom roku federácie, až neuveriteľnú 1 miliardu korún, teraz, v čase hospodárskeho zázraku Slovenskej republiky nie som presvedčený, že by vystačila jedna pätina týchto prostriedkov. Veď napríklad medzičasom odvod do štátneho fondu bol znížený aj o odplatu na odber podzemnej vody, pritom ochrana prameňov podzemných vôd je zabezpečená prevažne práve z týchto prostriedkov.

    Ak si uvedomíme súčasnú situáciu v našom bezprostrednom životnom prostredí a s tým súvisiace negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva Slovenskej republiky, ľahko pochopíme, že navrhovaný objem finančných prostriedkov nestačí kryť ani najzákladnejšie a najsľubnejšie potreby. Veď požiadavky na Štátny fond životného prostredia sa každoročne pohybujú okolo 12-14 mld Sk a súčasná ekologická zadlženosť Slovenskej republiky je viac ako 120 mld Sk. Požiadavky obcí na výstavbu kanalizácie, vodovodov, plynofikáciu a na ochranu životného prostredia sú opodstatnené, veď len základy civilizovaného života a ústavou garantované právo na zdravé životné prostredie by chceli zabezpečiť pre každého občana Slovenskej republiky.

    Je dokázané, že kvalita životného prostredia, teda čistota vzduchu, pitnej vody, potravín a vôbec prírody, priamo súvisia so zdravotným stavom a predpokladanou dĺžkou života občanov. Teda každá koruna investovaná do ochrany životného prostredia sa vráti viacnásobne v lepšom zdravotnom stave občana Slovenskej republiky a vo forme odťaženia zdravotníctva, ale napríklad aj poľnohospodárstva.

    Celkom slušne, ba aj dôkladne poznám neutešenú finančnú situáciu našich obcí, ktoré bez našej výdatnej pomoci nebudú môcť urobiť v tomto smere ani tie najzákladnejšie kroky. Z tohto dôvodu navrhujem, aby bod 19 v tlači 544b, časť B-III spoločnej správy, bol vybraný na osobitné hlasovanie - teda zvýšiť štátnu dotáciu do Štátneho fondu životného prostredia o 200 mil. Sk.

    Chcel by som dodať, že tento návrh jednomyseľne odsúhlasili aj členovia výboru pre životné prostredie. Pri predložení návrhu sme vychádzali jednak z ekonomických možností Slovenskej republiky, ale takisto aj z potrieb občanov Slovenskej republiky. Je pravdou, že by sme mali čím skôr vylúčiť oprávnené alebo menej oprávnené podozrenia o straníckom zneužívaní štátnych fondov alebo o korupcii štátnych úradníkov, napríklad v súvislosti so štátnym fondom Pro Slovakia alebo poslancom Sopkom kritizovaným Štátnym fondom životného prostredia.

    Vážená Národná rada, o potrebe kvalitného jadrového dozoru Slovenskej republiky, napriek rozdielnym názorom na danú problematiku, sú presvedčení všetci aktéri v jadrovej energetike. Veď práve Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach a v organizáciách používajúcich jadrové žiariče. Návrh rozpočtu na rok 1997 v kapitole Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky je, napriek dôležitosti tejto inštitúcie, oproti roku 1996 znížený o 975 tis. korún a voči pôvodnému návrhu o 12 mil. Sk, teda viac ako o jednu tretinu.

  • Cieľom úradu je vytvoriť osobitnú nezávislú skupinu pre bezpečnosť. Naliehavosť vytvoriť takúto skupinu špecialistov - odborníkov na vypracovanie nezávislých bezpečnostných hodnotení si vyžaduje posilnenie aktivít v jadrových elektrárňach v Bohuniciach a Mochovciach silným obmedzením možností expertov nezávislých od prevádzkovateľov.

    Tak sa mi zdá, že túto problematiku a význam Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky skôr pochopili v zahraničí ako u nás na Slovensku alebo vo vláde Slovenskej republiky. Veď úrad zo strany medzinárodného spoločenstva je podľa možnosti všestranne podporovaný. Napríklad tri štvrtiny majetku úradu sú získané zo zahraničia.

    Dohoda medzi Švajčiarskym inšpektorátom jadrovej bezpečnosti a Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky zabezpečí z prostriedkov švajčiarskej vlády mzdové prostriedky pre 6 členov skupiny na obdobie nadchádzajúcich dvoch rokov. Výpočtová technika zo Švajčiarska, Nemecka, významná podpora zo Spojených štátov, z Veľkej Británie znamená, že aj zo slovenskej strany by sme mali viac investovať do bezpečnosti našich občanov, hlavne preto, lebo do jadrovej energetiky sa bez náležitej a odbornej kontroly každoročne investuje viac miliárd korún.

    Z tohto dôvodu navrhujem bod 15 tlače 544b zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Dúfam, že v súčasných podmienkach, keď na slovenskom území funguje jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach na konci svojej životnosti a práve teraz búrame havarovanú jadrovú elektráreň A1 a medzinárodne sa diskutuje o problematike jadrovej bezpečnosti elektrárne v Mochovciach, členovia slovenského zákonodarného zboru musia prejaviť minimálne takú istú zodpovednosť za občanov Slovenskej republiky ako vlády Švajčiarska, Nemecka a Spojených štátov.

  • Ešte mám dva menšie návrhy. Navrhujem v článku XII bod 1 v druhom riadku vypustiť slová "požiarnych zborov", aby sa daňové úľavy mohli uplatniť aj pre všetky vozidlá určené na protipožiarnu ochranu, napríklad aj pre závodné alebo obecné autá.

    A vzhľadom na závažnosť rozpočtu Slovenskej republiky žiadam písomne všetky podané pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, viete, že sa vždy pri takomto zákone rozmnožujú všetky príspevky, takže všetci poslanci dostanú všetky pozmeňujúce návrhy do lavíc.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Horál. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní,

    návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 hodnotím ako realistický, vychádzajúci zo skutočných možností hospodárstva Slovenskej republiky. Základné makroekonomické ukazovatele predkladané na budúci rok pokladám za splniteľné vzhľadom na dobré výsledky v Slovenskej republike počas celého roka 1996.

    Tvorcovia rozpočtu celkom správne nerešpektovali populistické požiadavky, ktoré by viedli k zvýšeniu rozpočtového deficitu. Štátny dlh, ktorý by tým vznikol, by sme museli oveľa dlhšie splácať v budúcnosti a jeho nepríjemné dôsledky by sme pocítili vo forme zvýšenej inflácie a nedostatku financií na úvery v komerčných bankách, pretože ich zdroje by pohltil nákup štátnych dlhopisov.

    Kritici vyčítajú predkladanému návrhu štátneho rozpočtu, že vyčlenil málo peňazí mestám a obciam. Je pravda, že slovenské mestá a obce nemajú peňazí nazvyš, ale podobne sa musia uskromniť aj iné rezorty. Vzhľadom na obmedzené možnosti štátu v budúcom roku východisko pre mestá a obce vidím aj v maximálnom zhodnotení ich majetku a v hľadaní rezerv v hospodárení, ale aj v postupnom zvyšovaní príspevku zo štátneho rozpočtu alebo vo zvýšení ich podielu na republikových daniach, prípadne v zmene výberu daní z príjmu právnických osôb oproti doterajšiemu, ako aj nárast dotácie na výkon samosprávnych funkcií pre mestá a obce do 3 tisíc obyvateľov, ako na grafe ukázal podpredseda vlády.

    V neposlednom rade je potrebné zabezpečiť lepšiu kontrolnú činnosť aj z úrovne Združenia miest a obcí Slovenska pri finančnom hospodárení s obecnými rozpočtami. Takisto nemožno súhlasiť s prehnanými požiadavkami na rast miezd v rozpočtových organizáciách. Plánovaný rast vo väčšine rezortov je maximum, čo si môžeme dovoliť bez toho, aby sme roztočili infláciu. Naším cieľom nemôže byť každoročný vysoký rast miezd, ktorý vzápätí pohltí inflácia, ale nižší neinflačný rast zodpovedajúci rastu produktivity práce. Len tak sa môžeme dopracovať k ročnej inflácii pod 5 %, obvyklú vo vyspelých štátoch, ktorá prakticky neznehodnocuje úspory obyvateľov, blahodarne pôsobí na hospodársky rast a po zavedení spoločnej európskej meny bude zrejme aj podmienkou nášho vstupu do Európskej únie.

    Stúpencom zvyšovania miezd tiež treba pripomenúť, že rast miezd nepodložený rastom produktivity práce má za následok nielen zvýšenú infláciu, ale i zvýšenú nezamestnanosť, a to v súčasnej situácii, keď je bez práce viac ako 12 % práceschopného obyvateľstva, nemôžeme pripustiť. Napriek úspornosti rozpočtu sú v návrhu vyčlenené zdroje aj na rozvojové programy - výstavbu bytov, diaľnic -, ale aj na rozvojový charakter hospodárskej politiky - podpora exportu a zahraničného obchodu.

    Myslím si, že je opodstatnené aj zvýšenie výdavkov na Slovenskú informačnú službu, nakoľko je to mladá organizácia, ktorej rozpočet síce rýchlo rastie v percentuálnom vyjadrení, ale z nízkych minuloročných základov. Myslím si, že Slovensko potrebuje fungujúcu a profesionálnu spravodajskú službu, preto zvýšenie rozpočtových výdavkov považujem za primerané. Zároveň podporujem zvýšenie kapitálových výdavkov ako rezervu pre krajské úrady najmä na najnutnejšie materiálnotechnické dovybavenie zásahových jednotiek Zboru požiarnej ochrany, ako je to uvedené v spoločnej správe 544b, ako aj doplňujúce návrhy, ktoré predniesol kolega Lysák.

    Z dôvodov, ktoré som spomenul, hodnotím predkladaný návrh Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 ako dobrý. V príjmovej stránke vychádza z reálnych možností ekonomiky Slovenskej republiky a vo výdavkovej vhodne rozdeľuje štátne prostriedky do jednotlivých kapitol podľa skutočných potrieb v objeme, ktoré umožnia rezortom, ale aj obciam plniť ich základné funkcie. Preto návrh tohto zákona podporím a verím, že ho podporia aj moji kolegovia a kolegyne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ftáčnik a pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    pokúsim sa v desiatich minútach reagovať na niekoľko problémov, ktoré som si pripravil vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

    Ten prvý sa týka ako tradične školstva, o ktorom sa zhodou okolností včera ani dnes ešte nehovorilo, a to najmä preto, že na prvý pohľad vyzerá všetko v poriadku. Školstvo má viac prostriedkov ako v minulom roku, ale ja sa pokúsim trošku nadvihnúť tú perinu, aby sme videli, či školstvu náhodou z nej netrčia nohy.

    Problém školstva na budúci rozpočtový rok je v tom, že prostriedky sa rozpočtujú v dvoch kapitolách - jednak v ministerstve školstva a jednak v kapitolách krajských úradov, pod ktoré bolo prevedené základné a stredné školstvo, takže veľmi ťažko je dostať sa k porovnateľnej základni z minulého roku. Musím však povedať, že celá táto situácia súvisí aj s rozhodnutím o tom, kedy sa spustí reforma verejnej správy. Tie dôsledky, vážené kolegyne a kolegovia, sú na školách také, že 7-percentné zvýšenie miezd pre učiteľov a školských pracovníkov, o ktorom rozhodla vláda k 1. júlu 1996 roku, sa do škôl - vzhľadom na všetky zmeny a transformácie - dostalo až v novembri 1996. To je, prosím, jeden z dôsledkov rozhodnutia, že dňom vyhlásenia ideme spustiť takú vážnu vec, ako je reforma.

    K rozpočtu. Príjmy, ktoré sú naplánované, sú ako tradične vyššie a, bohužiaľ, budú mať negatívny dosah napríklad na ubytovanie v študentských domovoch, čo dúfam nesúvisí so včerajším výrokom podpredsedníčky HZDS na Pasienkoch, ktorá povedala, že ak študenti budú chodiť ďalej do ulíc, budeme sa k nim správať tak ako v Českej republike, zvýšime im poplatky za ubytovanie a stravovanie. Myslím si, že toto nie je dobrý postup, a ak by to malo mať takéto dôsledky, tak to nie je riešením.

    Spomenul som, že kapitola ministerstva školstva je navýšená oproti minulému roku konkrétne o 710 mil. Sk. Z toho však viac ako 500 miliónov je účelovo určených, to znamená priestor na manéver pre ministerstvo školstva, ktoré má z tohto zabezpečovať najmä problematiku vysokých škôl, je veľmi obmedzený. Dostali sme list, ktorý upozorňuje, že síce sa zvýšili prostriedky na vedu a techniku v rozpočte kapitoly ministerstva školstva, čo treba oceniť, ale naopak, majú sa znížiť príspevky, resp. prostriedky na bežné výdavky, čo v celkovom výsledku bude znamenať, že vysoké školy budú mať menej.

    Chcem povedať, že ministerstvo školstva upozornilo v materiáli, ktorý dostal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, že ak rozpočet pre školstvo bude prijatý v navrhovanej výške, tak takýto rozpočet nezabezpečí bezporuchový chod škôl a udržanie doterajšej úrovne vzdelávania. Ja to považujem za veľmi vážne konštatovanie, ktoré predložil sám rezort, a pokiaľ som pozorne počúval spoločného spravodajcu, všetky návrhy, ktoré výbor v tejto súvislosti navrhol prijať, to znamená zvýšenie kapitoly aj na také veci, ktoré zo zákona vyplývajú, že majú byť vyplatené študentom, doktorandom a podobne, navrhol zamietnuť. Jeho jediný návrh smeroval do oblasti mzdových prostriedkov. Preto navrhujem, aby bod číslo 13 v tlači 544b bol vyňatý na osobitné hlasovanie a osobitne sa hlasovalo o všetkých jeho položkách. Dám to písomne, mám to pripravené.

    Chcem spomenúť jednu konkrétnu oblasť, ktorá sa týka zabezpečenia mládeže, podpory mládeže a činnosti mládežníckych organizácií. Oproti minulému roku ideme dolu na 50 300 tisíc Sk. Tieto prostriedky navrhol výbor zvýšiť, ako o nich rozhodnete, samozrejme, záleží na vás, ale myslím si, že v každom prípade by akákoľvek suma podľa vzoru minulého roku mala byť viazaná účelovo na mládež. Čiže, ak by neprešlo zvýšenie a účelové viazanie, ktoré navrhol výbor, navrhujem sumu 50 300 tisíc Sk, ktorá v rozpočte je, viazať účelovo na programy podpory a ochrany mládeže a činnosť mládežníckych organizácií.

    K mzdovým prostriedkom musím veľmi vážne povedať, že vláda Slovenskej republiky si neplní svoje programové vyhlásenie vo vzťahu ku školstvu. To tvrdenie môžem doložiť tým, že vláda sa zaviazala, že prijme harmonogram riešenia mzdových otázok v školstve. Ten harmonogram existuje od marca minulého roku, spracovalo ho ministerstvo školstva a Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Odvtedy leží vo vláde a vláda sa odmieta k nemu vyjadriť alebo sa nechce k nemu vyjadriť, lebo akože nemá dostatok peňazí. V tom harmonograme je jasný záväzok zvýšiť mzdy školských pracovníkov o 10 % od 1. januára 1997 a uvažovať o trinástom, resp. štrnástom plate. Realita v rozpočte roku 1997 je iná - od 1. 7. 1997 o 10 % a žiadny trinásty či štrnásty plat. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh, aby sme vyčlenili v kapitole Všeobecná pokladničná správa na nové zákonné úpravy o 840 mil. viac a účelovo ich viazali na zvýšenie platov v školstve od 1. januára 1997 o 10 % v zmysle programového vyhlásenia vlády.

    Je tu, samozrejme, ústupová cesta, ktorá je v bode 11 spoločnej správy a ktorú navrhla ministerka školstva, zvýšiť prostriedky o 5 % od 1. januára 1997. Preto navrhujem o bode 11 z tlače 544b hlasovať osobitne.

    Ako úplné minimum beriem návrh spoločného spravodajcu a výboru pre financie, rozpočet a menu, aby sa platy v školstve upravili od 1. 5. tohto roku, teda nie od 1. 7. ako v ostatných rozpočtových a príspevkových organizáciách.

    K školstvu v pôsobnosti krajov a okresov. Musím povedať, že sa tu veľmi ťažko vyjadruje poslancom k tomuto rozpočtu, pretože v návrhu rozpočtu aj v príslušnej kapitole je napísaných trinásť, doslova trinásť riadkov. Z trinástich riadkov máme všetci, to znamená aj vy, aj tí, ktorí sa o to zaujímame, rozhodnúť o viac ako 23 mld korún. Nie je tam nič napísané o tom, ako sa uvažuje s priemernou mzdou, ako budú zabezpečené tovary a služby, to znamená bežné výdavky, nič. Našimi konkrétnymi prieskumami na ministerstve vnútra, na ministerstve financií, na ministerstve školstva sme získali akési informácie, ale obraz je značne zahmlený. A mám pocit, že trojuholník - ministerstvo školstva, ministerstvo financií a ministerstvo vnútra - nie je dobre vymyslený z hľadiska toho, kto má čo povedať do rozpočtu základných a stredných škôl a školských zariadení, pretože ako obvykle za kratší koniec ťahalo ministerstvo školstva, a bol by som nerád, keby sa to opakovalo aj v budúcom roku.

    Krátka poznámka k stredným odborným učilištiam a strediskám praktického vyučovania. Oceňujem to, že v rozpočtoch krajských úradov sú účelovo viazané peniaze na školstvo. Ja som po tom volal, keď si pamätáte, keď sme rozhodovali o pôsobnosti krajských a okresných úradov. Peniaze sú účelovo vyčlenené...

  • Áno, registrujem to, pán predseda.

    ...a v rámci nich sú účelovo vyčlenené peniaze na stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania. To všetko je pravda, ale nie som si istý a, bohužiaľ, som sa nedopátral k žiadnym podkladom, či sú tie prostriedky naozaj zodpovedajúce potrebám stredných odborných učilíšť v tom zmysle, že v ostatnom školstve v kapitolách krajov vzrástli výdavky o 1,4 mld korún, ktoré, ako dôvodí vláda na trinástich riadkoch, sú najmä premietnutím mzdového nárastu z minulého roku od 1. 7., pretože teraz sa ten mzdový nárast z minulého roku premieta do celoročných výplat miezd. Ale mám pocit, že táto suma sa nepremietla dostatočne do oblasti stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania, a preto mám tretí návrh - zvýšiť účelovo viazané prostriedky na stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania v kapitolách krajov o 10 % v každom kraji, pričom celkové výdavky nezvyšovať, to znamená viac alokovať pre stredné odborné učilištia.

    Ďalší problém, ktorý s týmto súvisí, je ten, ktorý spôsobil tento parlament a pravdepodobne ministerstvo školstva. Je legislatívny. Ak pôsobnosť nad učilišťami a strediskami praktického vyučovania majú kraje, ale zriaďovateľskú funkciu sme nechali na rezortoch, to znamená na ministerstve hospodárstva, pôdohospodárstva atď., tak tu dochádza k istej disproporcii, že zriaďovatelia vlastne nemajú možnosť ovplyvniť fungovanie stredných odborných učilíšť. Preto navrhujem, aby sme prijali uznesenie, teda aby Národná rada prijala uznesenie tohto znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila, že bežné výdavky krajských úradov účelovo viazané na stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania budú rozpísané na jednotlivé stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania po vyjadrení príslušných zriaďovateľov, rešpektujúc zákon o rozpočtových pravidlách.

    B. Odporúča vláde Slovenskej republiky, aby vytvorila Radu vlády na prípravu mládeže v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania, ktorej úlohou bude koordinovať proces riadenia a financovania a obsahu prípravy na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania v zmysle uznesenia vlády 748 z 10. októbra 1995 a ďalších dokumentov.

    O oboch častiach tohto uznesenia navrhujem hlasovať jednotlivo.

  • Môj čas sa podozrivo kráti, ale chcem vám povedať niekoľko poznámok o stavebnom sporení. Nesúvisia so školstvom, ale musím ich povedať, pretože diskusia, ktorá tu bola, nebola presná.

    Treba povedať, že v októbri tohto roku ministerstvo financií a Národná banka Slovenskej republiky pripravili novelu zákona o stavebnom sporení, ktorá mala úplne iný cieľ, ako tá novela, ktorú máme v rozpočte. Zmysel bol zabrániť špekulatívnemu rozväzovaniu zmlúv, to znamená znížiť možnosť alebo zabrániť možnosti, aby som mohol rozviazať zmluvu so stavebnou sporiteľňou v dobe kratšej ako dva roky. A po ďalšie - umožniť vstup právnických osôb, majú sa na mysli najmä obce, do stavebného sporenia...

  • Pán poslanec, ľutujem, ale 10 minút uplynulo.

  • Prihlásim sa ešte raz, pán predseda.

  • Prihláste sa s faktickou poznámkou.

  • Prihlásim sa ešte raz do rozpravy, pretože tento problém treba vysvetliť. Ďakujem vám za pozornosť. Rešpektujem čas.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikolášik.

    Páni poslanci, je 12.26 hodín, o 12.30 hodine sme si pozvali predstaviteľov ministerstva vnútra. Hovoria mi, že tu čakajú. Idem za nimi. Neviem, kto tu je, musíme odhlasovať vystúpenie, či s tým súhlasíme. Takže myslím si, že by bolo lepšie, keby sme prerušili našu rozpravu. Bude tá informácia a po nej urobíme prestávku. Po prestávke vystúpite ako prvý. Súhlasíte? Ak chcete teraz, nech sa páči.

    Poslanec M. Mikolášik

    Myslel som, že ste ma pozvali, aby som hovoril.

  • Nech sa páči, nechám vás hovoriť. Ale s faktickými poznámkami teraz nezačneme. Pán poslanec Pribilinec, potom, keď skončíme. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni, milí hostia,

    v súvislosti s prerokúvaním štátneho rozpočtu na rok 1997 chcem upozorniť tento parlament na niektoré súvislosti, ktoré sa dotýkajú rezortov zdravotníctva a sociálnych vecí. Budem trošku rýchlejšie prednášať, pretože máme ten známy časový limit.

    Pre mňa je tento rozpočet nevyvážený a nezohľadňuje dostatočne potreby rezortu zdravotníctva a sociálnych vecí. Je známe, že zdravotný stav obyvateľstva Slovenskej republiky nie je dobrý. Mali by sme možnosť hovoriť o rôznych súvislostiach, ale tu v tejto Národnej rade sme predsa prerokúvali materiál, ktorý nám jasne hovoril o tom, aký je zdravotný stav obyvateľstva na Slovensku. Nie je dobrý, a práve preto si myslím, že do zdravotníctva nutne potrebujeme viac prostriedkov. Viete, neobstojí celkom dobre argument, že - áno, my by sme dali, ale komu máme teda zobrať. Myslím si, že je to samozrejme starosť vlády, kde zobrať peniaze - napríklad od privatizérov a od ostatných, ktorí neodvádzajú potrebné prostriedky do štátneho rozpočtu.

    Zdravotníctvo ako rezort je v katastrofálnom stave. Je obrovská vnútorná zadlženosť nemocníc. Potrebujú peniaze na obnovenie prístrojového parku, sanitných vozidiel, ale aj budov a technického zariadenia. Nemocnice majú mnohomiliónové dlhy a často nie sú schopné zaplatiť za lieky, bez ktorých sa jednoducho nedá fungovať. Inokedy neuhrádzajú faktúry za potraviny, za energie atď. Chcem pripomenúť alebo vyzvať vládu, aby sa zaoberala myšlienkou, či nie je čas plošne oddlžiť nemocnice a nájsť prostriedky na tento iste odvážny, ale potrebný krok.

    V rezorte zdravotníctva peniaze plynú aj cez platby zdravotných poisťovní. Preto dúfam, že táto snemovňa podporí platby štátu za ekonomicky neaktívnych obyvateľov, to znamená zákonom predpísanú výšku platieb 13,7 % z platnej minimálnej mzdy, teda 2 700 korún.

    Potom by sa mohli riešiť aj platové oprávnené požiadavky lekárskeho stavu, ale aj zdravotných sestier, ktorých príjmy sú vzhľadom na vysokokvalifikovanú prácu hlboko podhodnotené. Opatrenia ministerstva zdravotníctva na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov, ako sme to videli v lete, keď to išlo na úkor osobného hodnotenia, nepovažujeme za celkom šťastné a verím, že sa v úmysle zvyšovať hodnotenie lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov bude ministerstvu dariť stále lepšie.

    Vráťme sa však k predlohe návrhu zákona o štátnom rozpočte. Dovolím si upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, že v bode 18 spoločnej správy 544a k článku I § 8 chcem trvať na tom, aby sa schválila dikcia, ktorá bola schválená aj koaličnými poslancami v našom gestorskom výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, kde sme mali viac ako 10 minút na argumentáciu a riadne vydiskutovanie si, že je potrebné platiť skutočne aspoň tých 80 %, ale z platnej minimálnej mzdy. A tu bude môj návrh vyňať tento bod zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, a nie tak, ako odporúčal pán spravodajca, hlasovať en bloc s tým, že bude pravdepodobne odporúčať - alebo ako sa vyjadril - neprijať túto inak potrebnú požiadavku. Podľa mojich prepočtov týmto spôsobom chcete ušetriť asi 1,2 mld Sk, ktoré by inak mohli podľa platných zákonov pritiecť do zdravotníctva.

    Taktiež úmysel spoločného spravodajcu navrhnúť na neschválenie bod 31 spoločnej správy v časti a), kde na strane 13 v článku III je vitálne, aby sa v § 56 ods. 1 písm. a) v prerozdeľovacom mechanizme zmenil tento prerozdeľovací mechanizmus - a to sme vo výbore tiež schválili aj s podporou koaličných poslancov - zo 75 na 70. Aby som spriechodnil alebo umožnil spriechodnenie tohto bodu, chcel by som navrhnúť, aby sme tiež v osobitnom hlasovaní navrhli namiesto číslovky "75" číslovku "72". To je môj alternatívny návrh.

    Dovoľte mi, aby som sa tiež vyslovil k problémom, ktoré boli zohľadnené a prijaté vo výbore, a to zo spoločnej správy 544b, kde na strane 13 v časti B-IV sa chcem dotknúť bodov 5 a 6. Tu chcem upozorniť vážené dámy a vážených pánov, že tu ide len o presuny v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva. Moje návrhy si nenárokujú zmenu celkových výdavkov kapitoly zdravotníctva.

  • Áno, ďakujem. Moje návrhy, samozrejme, odovzdám písomne. Ale tu chcem len upozorniť, že pán spoločný spravodajca necháva tieto body na voľné hlasovanie. A chcem apelovať na vaše svedomie aj na váš cit, chcem vám navrhnúť, aby ste o všetkých položkách v bodoch a) až e) hlasovali jednotlivo, pretože ináč je tu reálne riziko, že tieto položky by mohli byť en bloc nepodporené.

    Bol by som rád, keby kolegovia a kolegyne, ktorí tu s nami sedia, sú z koalície a hlasovali vo výbore za, aby láskavo vysvetlili alebo naznačili kolegom, ako majú hlasovať. Dúfam, že aj vy si budete stáť za týmto názorom, pevne som o tom presvedčený.

    Dáte mi za pravdu, že položky na krytie očkovania detí - už sme o tom hovorili -, ale aj vzdelávania lekárov absolventov, organizácie a vnútorného prerozdelenia v Slovenskom červenom kríži a darcovstva krvi sú závažné. Obzvlášť ma trápi, že rezort priamo a explicitne, ako to sám priznal v inom materiáli, nechce prideliť základné prostriedky na všetky typy stredných zdravotných škôl, a to tak štátnych, ako cirkevných zdravotných škôl. Ako sa konštatuje v návrhu rozpočtu, ktorý sme prerokovali v našom výbore, transfery z položky 642 budú znížené o 9,74 %, čo výrazne naruší, ako sami konštatujete, najmä prevádzku stredných zdravotných škôl cirkevných. Tak vás prosím a apelujem aj na to. Viete, vážení priatelia, sestričky sú neoddeliteľnou súčasťou nášho zdravotného systému, ale aj sestry, ktoré sú na cirkevných stredných školách. Niekto považuje túto prácu za zamestnanie. Dievčatá, ktoré sú na stredných cirkevných školách, sa iste budú s láskou starať, ako to samy svojimi postojmi dosvedčujú aj v zmysle svojej vokácie, svojho povolania v pravom zmysle slova, aj o toxikomanov, aj o ľudí postihnutých aidsom, aj o terminálne chorých na rakovinu atď. Prosím, aby ste túto položku potom láskavo podporili.

    Nežiadam viac, len to, čo je v texte - vyčleniť 2,7 milióna na dofinancovanie stredných cirkevných zdravotných škôl a 14 miliónov pre štátne stredné zdravotné školy.

    Chcem sa vyjadriť ešte k rezortu sociálnych vecí, ale prv ako...

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    ...prv ako sa k tomu vyjadrím, chcem povedať, že vláda opakovane deklarovala úmysel nechať zaznieť tzv. razantný nástup nevládnych subjektov v sociálnej sfére, ale už po tretí rok dáva na túto položku len 50 miliónov, stále tých istých 50 miliónov. Navrhujem kompromisný návrh, ktorý odovzdám aj pánu spoločnému spravodajcovi, aby sme schválili vari o niečo nižšiu položku, ako máme v spoločnej správe, a dúfam, že za to budete tiež hlasovať, pretože štát nedokáže vo svojom štátnom systéme obslúžiť všetkých dôchodcov, všetky siroty, všetkých ostatných, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc, a neštátne subjekty ju tiež poskytujú.

    Čiže chcem zrekapitulovať svoje pozmeňujúce návrhy.

    1. V § 8 sa slová "zo základne ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na rok 1996" nahrádzajú slovami "z 80 % platnej minimálnej mzdy" - to prosím vyňať na osobitné hlasovanie.

    2. V § 56 ods. 1 písm. a) číslovku "75" nahradiť číslovkou "72".

    3. Hlasovať jednotlivo o položkách a) až e) zo spoločnej správy 544b na strane 13. A tu odporúčam v bode 5 spoločnej správy schváliť všetky tieto položky, ako odporučil výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    A najmä bod 6 písm. a) a c) zo spoločnej správy 544b upraviť a prijať nasledovne, a tu tiež hlasovať jednotlivo. A to je môj posledný pozmeňujúci návrh. Citujem: "Ponechať rozpočtové prostriedky určené v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na úhrady práce v sume 450 mil. Sk v nadväznosti na schválenie zákona o zamestnanosti, v sociálnej sfére na financovanie...

  • Áno, končím.

    a) zvýšenej potreby štátnych dávok sociálneho zabezpečenia v sume 360 mil. Sk,

    c) čo som vysvetlil - neštátnych subjektov poskytujúcich sociálne služby v sume 28 mil. Sk určených v kapitolách krajských úradov."

    Ďakujem vám za pochopenie a za vypočutie.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení kolegovia a kolegyne, prerušíme teraz schôdzu na obedňajšiu prestávku a zároveň na využitie toho, aby sme dostali informácie od odborníkov z ministerstva vnútra. Počkáme teda na ich príchod.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, sú tu pracovníci ministerstva vnútra, takže ich vypočujeme, ale ešte predtým, už dávnejšie sa hlási pán poslanec Pribilinec s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Skutočne sa mi pomerne ťažko vyjadruje. Vyhýbam sa faktickým poznámkam. Myslím si, že nie vždy to plní účel. Teraz mi však nedá, musím reagovať na jednu vec. Bolo tu spomenuté moje meno v súvislosti s privatizáciou.

    Myslím, že prišlo u pani kolegyne Garajovej k nedopatreniu alebo zrejme k nepochopeniu zlého vtipu. Musím si vyberať, s kým vtipkujem, pretože včera sa ma spýtala na vec: Počula som, že ste sprivatizovali štátny majetok. Ja vravím: Áno, nielen štátny majetok, ale aj 34 % hlinikární a kopu iných. Dobre som sa pobavil, vidím, že asi zbytočne. Prosím, toto obídem, ale pani Garajová povedala, že videla môj zápis niekde v registri. Mrzí ma, že tieto informácie sú skutočne dané nesprávne alebo proste nie sú nejako podložené pravdou. Takže iba na margo toho: Neprivatizoval som žiadny štátny majetok. Ľudia, ktorí privatizovali, sú moji priatelia a napriek tomu, že majú iný politický názor, sú to moji priatelia, pretože politický názor u ľudí u mňa hrá rolu až na poslednom mieste. To neznamená, že im nemám pomáhať alebo niečo podobné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Prosím, pani poslankyňa Garajová asi to chce spresniť.

  • Vážený pán poslanec,

    neboli ste tu, keď som o tom hovorila. Vidím, že vás zle informovali. Pozrite si stenografický záznam toho, čo som povedala. Chápem vás, pán poslanec, že pred televíznymi kamerami nemáte inú možnosť ako tvrdiť, že to pravda nie je, ale ja si stojím za tým, čo som povedala. A napokon, aj vy osobne ste mi to nie včera, ale už pred dvoma týždňami potvrdili a viete veľmi dobre, pán poslanec, že hovorím pravdu.

  • Pani poslankyňa, pán poslanec Pribilinec povedal, že to tak nie je, tak načo budeme teraz o tom diskutovať?

    Ešte chcete, pán poslanec?

  • Nedá mi to, už vážne ma to rozčuľuje. Pani Garajová, v rámci slušnosti - vy klamete. Klamete, vymýšľate si. Mám veľa priateľov v HZDS, skutočne výborných ľudí. Mrzí ma, že HZDS má ľudí vášho druhu, ktorí robia takéto veci. Skutočne ma to mrzí. Nehovorím o iných, hovorím priamo o vás. Vy klamete a je pod moju úroveň ďalej na to reagovať. Skutočne je to pod moju úroveň.

  • Ďakujem. Takže nebudeme sa viac o tom baviť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako sme to v priebehu dnešného dňa prijali, mal by teraz vystúpiť pracovník ministerstva vnútra a informovať nás o udalosti, ktorá sa stala pánu Františkovi Gauliederovi. Preto vám musím dať možnosť odsúhlasiť osobu, ktorá by to mala byť. Mal by to byť pán Dr. Jaroslav Varečka, riaditeľ Kriminálneho úradu Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali, či súhlasíme, aby nám pán Dr. Varečka podal túto informáciu. Opäť opakujem, ide o informáciu, nie o diskusiu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prosím pracovníkov Národnej rady, aby prišli s pánom plukovníkom.

    Pán plukovník, vítam vás na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Na žiadosť pánov poslancov som vás požiadal, aby ste informovali snemovňu o udalosti, ktorá sa mala stať v Galante v obytnom priestore alebo v priestore majetku pána Františka Gauliedera. Prosím, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predložil informáciu o stave preverovania a zisťovania skutočností o výbuchu neznámej trhaviny pri dome bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Gauliedera zo dňa 6. decembra 1996.

    Dňa 6. 12. 1996 o 00.15 hodine vybuchla na zastrešenej verande rodinného domu na Hodskej ulici číslo 388/8 v Galante, ktorého majiteľom je František Gaulieder, narodený 18. januára 1951, nálož nezistenej trhaviny. O 00.17 hodine sa dostavili na miesto činu hliadky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta. Nálož bola uložená pravdepodobne v kameninovom kvetináči na vonkajšom okraji verandy, blízko kovových dvierok zabudovanej skrinky s plynomerom. Kvetináč bol z liatinovo-betónovej zmesi, rozmerov cca 40x100x40 cm naplnený hlinou. Mohla byť na verandu vhodená i z ulice zo vzdialenosti asi 5 metrov, ale nebola mimo kvetináča, lebo podľa vyjadrenia znalcov Kriminalisticko-expertízneho ústavu Bratislava priamym náporom na stenu by boli odskočili obkladačky prilepené v rade nad zemou.

    Výbuch vytrhol zo steny dvierka plynomeru, roztrhal kvetináč, pričom hlina vyletela smerom od domu. Poškodil dlažbu verandy, vyvalil vchodové dvere do domu, okná na prízemí a na pivnici. Poškodil rolety. Tlakom a následne pod tlakom pri výbuchu boli strhnuté časti tatranského profilu na plafóne verandy. Výbuchom bola poškodenému spôsobená škoda predbežne vo výške 50 000 Sk. Na dome oproti cez ulicu, vzdialenom asi 20 metrov, rozbil nezistený úlomok vymrštený výbuchom okennú tabuľu.

    Miesto činu je špecifické tým, že žiadny z domov a objektov v okruhu 70 až 100 metrov nie je trvalo obývaný okrem najbližšieho suseda z domu číslo 389/6. Sused v čase výbuchu spal v kresle pri pustenom televízore. Zobudila ho až detonácia. Uviedol, že bežne, aj keď drieme, počuje ľudské kroky osoby idúcej po chodníku alebo okolo okna, ale v danom prípade nepočul nič.

    Účinkom výbuchu sa uviedol do činnosti poplašný systém vyvedený na pulte PCO na operačnom stredisku Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta. Hliadka a nočná hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta boli na mieste činu okamžite, skôr ako pán Gaulieder vyšiel z domu. Hliadky nezaznamenali nijaký pohyb osôb alebo vozidiel v okolí miesta činu. Okrem uvedeného suseda výbuch nevylákal z domov žiadne iné osoby. K miestu udalosti sa nepriblížili iné osoby, až výjazd Okresného riaditeľstva Policajného zboru. O 03.30 hodine sa dostavili príslušníci Odboru kriminálnej polície Galanta, ktorí vykonali obhliadku miesta činu a urobili fotodokumentáciu. Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Galanta prípad kvalifikoval ako trestný čin poškodzovania cudzej veci v zmysle § 257 Trestného zákona, neprevzal ho a nechal vec na riešenie pracovníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta.

    Pán Gaulieder počas výsluchu uviedol, že dňa 14. 11. 1996 asi o 13.00 hodine mal doma výhražný anonymný telefonát, v ktorom sa mu neznámy mužský hlas, hovoriaci po slovensky bez osobitného prízvuku, vyhrážal, že dopadne ako Remiáš. Vo veci urobil patričné opatrenie, bolo vykonané oznámenie a hneď boli urobené i zo strany polície opatrenia. Tu by som chcel pripomenúť, že skutočnosť o tomto telefonáte pán Gaulieder oznámil na polícii 21. novembra 1996, čiže už s určitým časovým odstupom. Vykonávané opatrenia, ktoré polícia vykonávala, boli robené po dohovore s pánom Gauliederom. Obe udalosti dáva pán Gaulieder do súvisu so skončením svojho pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky.

    V súčasnosti je prípad v štádiu vyšetrovania, vykonávajú sa neodkladné opatrenia operatívno-pátracej činnosti. Prípad riadi riaditeľ Okresného úradu a riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zriadil skupinu najskúsenejších pracovníkov kriminálnej polície, ktorá vykonáva operatívno-pátraciu činnosť, pátra po čerstvej stope a dokumentuje túto trestnú činnosť. Zatiaľ sú na mieste činu i špecialisti z Kriminalisticko-expertízneho ústavu. Až po príchode a skúmaní, o akú trhavinu ide, budeme to vedieť bližšie. Zatiaľ sme v takom stave, že nevieme, aká trhavina, aká rozbuška bola použitá. Rozbuška sa na tomto mieste absolútne nenachádzala. V súčasnosti je v štádiu preverovania a pracovníci kriminálnej polície sa zídu na stretnutí po zhodnotení plnenia jednotlivých úloh až okolo 17.00 hodiny, keď budem vedieť bližšie informácie.

    Zatiaľ vám môžem povedať iba tieto informácie a ubezpečiť všetkých, že v prípade štádia vyšetrovania a v prípade, že budú nasvedčovať okolnosti a podozrenie voči určitým osobám, polícia okamžite v tomto smere bude vyvíjať činnosť na dopadnutie týchto páchateľov.

    Ďakujem.

  • Pán doktor, ďakujem vám, ďakujem vám aj v mene všetkých poslancov Národnej rady. Ďakujem, dovidenia.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, povedali sme, že bude informácia, nie je rozprava.

    Ďakujem pekne, môžete odísť.

    Páni poslanci, hádam nebudeme my vypočúvať kriminálneho pracovníka o veciach, o ktorých nám možno nemôže hovoriť, a v televíznom prenose. Veď uvažujme. Však ho dostaneme do situácie, keď nebude možno vedieť, čo má povedať.

  • Ruch v miestnosti.

  • Ešte pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

  • Nemám otázku, pán predseda, ďakujem za slovo, ale nie pánu plukovníkovi, pretože to nie je v jeho kompetencii. Chcem len povedať, že táto situácia je natoľko, podľa môjho názoru, delikátna, že by okamžite mala byť poslancovi Gauliederovi poskytnutá ochrana. Je to možné zo zákona a bolo by nutné, keďže pán minister, ako som teraz počul v správach, je mimo územia, aby sme my ako Národná rada v tomto smere požiadali jeho zástupcu - neviem, kto ho zastupuje, keďže nie je štátny tajomník -, aby mu okamžite takúto ochranu poskytli.

  • Pán poslanec, ďakujem. Myslím si, že jednak môže požiadať pán Gaulieder, jednak je to povinnosťou kriminalistov, ale, samozrejme, budem tlmočiť túto požiadavku.

  • Hlas poslanca Čarnogurského z pléna.

  • Ohlásil som, keď vystupoval pán poslanec Mikolášik, že príde pán zástupca ministerstva, po skončení je prestávka na obed. Nech sa páči.

  • Pán predseda, chcel som položiť niektoré doplňujúce čisto skutkové otázky pánu plukovníkovi. Inak vás ubezpečujem, robil som nejaký čas v justícii, že by to neboli žiadne otázky, ktoré by ohrozovali ďalší priebeh vyšetrovania. Ale okrem toho pán plukovník by bol schopný sám zaujať stanovisko, či môže odpovedať, alebo nemôže odpovedať na danú otázku. A preto považujem vaše rozhodnutie, ktoré znemožnilo klásť otázky plukovníkovi, za obmedzenie tejto informácie, ktorú sme dostali.

  • Pán poslanec, snemovňa odhlasovala informáciu. Informácia nie je rozprava.

    Páni poslanci, prestávka je do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní. Kým vystúpi pán poslanec Šagát, s faktickou poznámkou sa hlási pán Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vzhľadom na to, že ste hneď po vystúpení pána plukovníka s informáciou o stave vyšetrovania výbuchu pred domom pána poslanca Gauliedera vyhlásili obedňajšiu prestávku a nedali ste nám možnosť zareagovať hneď faktickými pripomienkami, dovoľte, aby som teraz citoval § 16 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku.

    Odsek 1: "Rokovanie o veci zaradenej na program schôdze uvedie spravidla navrhovateľ, po ňom vystúpi spravodajca, ak bol určený. Potom predsedajúci otvorí rozpravu."

    Neurobili ste tak, pán predseda. Nečudujte sa preto, že mnohí poslanci síce rešpektujú vaše tvrdenie, že ovládate rokovací poriadok, ani o tom nepochybujú, sú však presvedčení, že ho nedodržiavate.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Musíte si len pozrieť potom ďalej, ako je to, keď Národná rada odhlasuje. Národná rada odhlasovala informáciu bez rozpravy. Pozrite si aj zápis - len informáciu. Informácia sa skončila, dohodli sme sa, a ja si myslím, že priebeh bol dôstojný, aj informácia bola taká, akú sme potrebovali. My nie sme tu nato, aby sme vypočúvali príslušníkov polície. Kedykoľvek výbor pre obranu a bezpečnosť alebo iný výbor si môže zavolať týchto pracovníkov, môže s nimi diskutovať aj tri dni. To je len pre vašu informáciu.

  • Napriek tomu tvrdím, že to bol samostatný bod a aj informácia je bodom rokovania. K bodu rokovania patrí aj rozprava. Mali ste ju otvoriť, pán predseda. Aj diskutujúci, ktorí chceli vystúpiť, hovorili, že nemienili vypočúvať pána plukovníka, chceli ho požiadať možno o niektoré spresňujúce informácie. To je všetko, pán predseda. Nikde v zázname nie je napísané, že to bude bez rozpravy a že to nie je bod rokovania.

    Ďakujem.

  • Máte pravdu, môžete mať svoj názor. Pán poslanec František Horál.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    Uvedomujem si vážnosť situácie, ale ma mrzí, že takú dojemnú starostlivosť kolegovia neprejavili pri podobných prípadoch, aký mal Arpád Matejka alebo pán poslanec Karol Konárik.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    správa, ktorú sme si vypočuli, je závažná. Práve preto, že k nej nebola umožnená rozprava, dovoľte, aby som dala návrh uznesenia Národnej rady:

    "Národná rada Slovenskej republiky poveruje výbor pre obranu a bezpečnosť, aby v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady podľa § 86 neodkladne začal s kontrolou činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré objasňujú výbuch nálože pri dome Františka Gauliedera. Účelom kontroly je zabezpečiť urýchlené a odborné objasnenie tohto brutálneho útoku a ďalšie informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o dosiahnutých výsledkoch."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, počuli ste návrh na uznesenie. Nesúvisí to s priebehom programu dnešnej schôdze, napriek tomu dám o ňom hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme za návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa.

    Chcem povedať, že musí byť v záujme nás všetkých, aby sa táto vec vyšetrila.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 52 poslancov.

    Nie sme uznášaniaschopní. Pani poslankyňa, dám o vašom uznesení hlasovať, aj keby som nemusel, keď nás bude dosť.

    Prosím teraz pána poslanca Šagáta. Ešte predtým pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Len na osvieženie pamäti pánu kolegovi Horálovi. Je síce smutné, že súpútnickí, sústranícki kolegovia pána Konárika neprejavili záujem o to, ale zhodou okolností poslanec za KDH František Mikloško prejavil záujem o tento prípad aj v tejto snemovni.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, ešte pani poslankyňa Mušková.

  • Nerada sa opakujem, ale chcem pripomenúť, že jednostranné spochybňovanie Slovenska pokračuje ďalej. Keď bol napadnutý poslanec HZDS až do ohrozenia života, v médiách sa o tomto prípade zmienilo len okrajovo alebo vôbec nie. Zato keď bol inzultovaný pán poslanec Mikloško, táto informácia prebehla celou svetovou tlačou. Takže skutočne sa treba zamyslieť nad tým, čo sa tu vlastne teraz deje a čo sa chce vsugerovať ľuďom.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám povedať, že touto diskusiou vôbec veci nepomôžeme. Máme teraz skutočne vážny problém, ktorý riešime. Vráťme sa k rozpočtu.

    Pán poslanec Čarnogurský chce ešte hovoriť.

  • Dúfam, že je to posledná poznámka.

    Pani kolegyňa Mušková, keď vybuchla bomba pod autom nášho kolegu Arpáda Matejku, Arpád Matejka verejne do novín vyjadril podozrenie, že mu to položili ľudia z HZDS. A okrem toho je Arpád Matejka poslancom našej snemovne, tak mohol navrhnúť nejaké bližšie vyšetrovanie.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, naozaj vás prosím, nechajme už faktické poznámky k tomuto problému. Problém, ako ste všetci počuli, je evidovaný políciou. Polícia zodpovedne pristúpila k vyšetrovaniu. Venujme sa, prosím vás, nášmu rozpočtu.

    Pán poslanec Matejka, chápem, že sa musíte vyjadriť.

  • Musím sa vyjadriť k tomuto výroku, pretože nebolo to tak. Povedal som, že nevylučujem žiadne okolnosti, pretože to sa nedá. Nemal som to prešetrené. Takisto nevylučujem ani teraz pri tomto výbuchu žiadne súvislosti. Môžu byť. Možno sa dozvieme. Čas a objektivita orgánov ukážu, čo sa stalo. Ja pátram po incidente na mňa, ktorý bol majetkovo a rozsahovo väčší a nebezpečnejší, nemedializovalo sa to, ani som nechcel, aby sa to medializovalo. Pátram si po svojej linke. A prídem na to, kto to bol a kto ho na to naviedol. Kto to bol, už pravdepodobne viem, ale kto ho na to naviedol, to sa ešte dozvieme.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som ešte uviedol niekoľko poznámok k pravidelnému očkovaniu detskej populácie proti vírusovej hepatitíde B. Robím tak s dobrou vôľou a v snahe poprosiť vás, aby ste venovali tomuto problému pozornosť. Dovoľte, aby ste si vypočuli ešte niekoľko argumentov.

  • Hlas z pléna: Nemáme záujem.

  • Ak nemáte záujem, pán poslanec Cuper, napriek tomu mi to nebude vadiť a poviem to. Na hepatitídu B na celom svete, pán poslanec Cuper, trpí 2 miliardy ľudí. Počuli ste, ako som uviedol dopoludnia, že ročne na toto ochorenie zomiera 1 až 2 milióny ľudí.

    Toto ochorenie sa nazýva "tichý zabijak" z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že väčšinou prebieha bez klinických príznakov ako tzv. latentné ochorenie, a keď sa už prejaví, poškodenie pečene je natoľko závažné, že vynaložené prostriedky na liečbu sú často zbytočné, pretože liečba nebýva úspešná. Okrem toho, čo je veľmi dôležité, keď toto ochorenie postihne novorodenca, tak zapríčiňuje až v 80 % celoživotné nosičstvo tejto infekcie, na rozdiel od dospelých, kde je to približne u 10 %.

    Toto sú také dôležité fakty, že v roku 1991 globálna poradná skupina Svetovej zdravotníckej organizácie pre rozšírený imunizačný program odporučila, aby všetky krajiny včlenili do svojich národných imunizačných programov pravidelné očkovanie proti hepatitíde B a aby tak urobili do roku 1997, vrátane roku 1997. Slovensko sa prihlásilo a podpísalo túto dohodu.

    A ak pani kolegyňa tu hovorila, aby som si zistil, koľko krajín očkuje proti hepatitíde B, dovoľte mi uviesť, že 80 krajín má v národných imunizačných programoch zahrnuté pravidelné očkovanie proti hepatitíde B. Pokiaľ by ste chceli ďalšie podrobnosti, som k dispozícii, môžem ich uviesť. Skutočne by som vás veľmi pekne prosil, ak by odštartovalo očkovanie v budúcom roku, tak do roku 2001 potrebujeme ročne tých 65 mil. Sk, potom dôjde k preočkovaniu populácie, na čo bude stačiť len 31 mil. Sk.

    A ešte vám chcem povedať, že v okresoch Trebišov a ešte jednom na východnom Slovensku, kde prebehlo očkovanie, sa významne znížil počet nosičov i ochorení.

    Dúfam, že som vás presvedčil, že zvážite závažnosť problému, ktorý som opakovane uviedol. Pretože pán profesor Švec ma vyzval, aby som navrhol, odkiaľ tieto peniaze na očkovanie získať, odporúčam, resp. dávam pozmeňujúci návrh k tlači 544b, časť B-IV bod 5, aby sa o túto sumu, ktorá teraz robí 65,5 mil. Sk, znížila rezerva vlády Slovenskej republiky pre krajské úrady. Toľko k problematike hepatitídy B.

    Dovoľte, aby som sa pokúsil vecne upozorniť na riziká, ktoré má rozpočet pre zdravotníctvo na rok 1997.

    Keď ste si pozreli makroukazovatele, len krátko spomeniem, že by som považoval za potrebné, aby aj naša ekonomika dávala minimálne 7 % na zdravotníctvo, čo mi vychádzala okolo 46,6 mld Sk zo 660 mld hrubého národného produktu. Keď si to pozriete, zistíte, že to tak nie je. Samozrejme, nebuďme úplní maximalisti a povedzme si, že štátny rozpočet má skutočne určité limity, ale napriek tomu prosím, aby hlavne pán profesor Baránik si všimol úzke miesta, ktoré sú pri napĺňaní fondov zdravotného poistenia, ktoré sa odhadujú na úrovni 40 mld. Je tam predpoklad prebytku z roku 1996 na úrovni vyše jednej miliardy. A ako iste viete, už dnes je deficit Všeobecnej zdravotnej poisťovne na úrovni vyše 1 miliardy. Už len o toto číslo bude treba tých 40 mld, ktoré sa predpokladá, znížiť. Ďalej sú tam iné bližšie nedefinované príjmy na úrovni 900 mil. Neviem si predstaviť, odkiaľ by prišli, a preto si myslím, že rozpočet, ktorý je určený a vyzerá tak optimisticky, má minimálne 2 miliardy, ktoré sú veľmi pochybné.

  • Ďakujem pekne. Preto si myslím, že by bolo dobré, keby ctená snemovňa zvážila a odsúhlasila aspoň tieto 2 miliardy v mojom pozmeňujúcom návrhu. Nebudem spochybňovať, či dosiahneme 94-percentný výber poistného, ktorý je, povedal by som, sine qua non naplnenia fondov zdravotného poistenia. Hovorím o týchto chýbajúcich 2 miliardách z troch dôvodov.

    Prvý dôvod je ten, že pre kapitolu ministerstva zdravotníctva sa výdavky na rok 1997 zvyšujú o 4,2 %, pričom priemerná miera inflácie sa bude pohybovať na úrovni 6 %. Som presvedčený, že mnohé komodity, ktoré sa v zdravotníctve používajú, ktoré sú ako vstupy, majú oveľa vyššiu mieru inflácie, ako je vypočítaná priemerná, a keď nárast výdavkov ani nepokrýva predpokladanú priemernú mieru inflácie, rozpočet kapitoly ministerstva zdravotníctva je deficitný. Prejaví sa to okrem iného tým, že sa nebude môcť zvyšovať mzda pracovníkom v zdravotníctve v priamo riadených organizáciách. V rozpočte nie sú uvedené zdroje na financovanie práce nadčas. V roku 1996, k septembru 1996 to bolo 900 tisíc, takmer 1 miliarda. V rozpočte, tak ako ho uviedol pán poslanec Mikolášik, nie sú prostriedky na dobré fungovanie stredných zdravotných škôl všetkých typov, neštátnych i štátnych.

  • Ďakujem pekne. Okrem toho, ako iste viete, nie sú prostriedky na to, aby sa zabezpečil dostatočný potravinový dozor, aby sa zabezpečil dostatočný dozor nad dovozom liekov tým, že bude vybavený Štátny ústav kontroly liečiv. Pozmeňujúce návrhy máte a dúfam, že budete takí láskaví - dohromady to robí ani nie 50 miliónov.

    Ale čo je veľmi zlé, mzdy v príspevkových organizáciách a neštátnych zdravotníckych pracovníkov nie sú v rozpočte kryté. Vyplýva to predovšetkým z toho, že je tu veľký diametrálny rozpor medzi tým, koľko platí štát za svojho poistenca a koľko platí zamestnanec a zamestnávateľ. Keď si to vypočítate, pán profesor, tak štát bude platiť na poistenca okolo 268 korún a zamestnávatelia vyše 1 100 korún. Tým dá štát globálne 10 380 mil. a zamestnávatelia a zamestnanci 27 mld do rozpočtu.

    Myslím si, že princíp solidarity by mal byť zachovaný nielen zo strany tých, ktorí sú ekonomicky činní, ale aj zo strany štátu, a preto na zmiernenie dosahu deficitu, ktorý je a v zdravotníctve sa veľmi výrazne odrazí, prednesiem pozmeňujúci návrh, v ktorom budem...

  • Pán poslanec, ale váš čas už uplynul.

  • Áno. Dovoľte, pán predseda, aby som sa prihlásil buď hneď teraz do rozpravy...

  • Nie teraz, nie do rozpravy. Ale, ak je to nad tri minúty, tak s faktickou poznámkou.

  • Nie, to nie je na tri minúty.

  • Tak potom, pán poslanec, musíte sa prihlásiť do rozpravy.

  • To znamená, že mám prerušiť, napísať lístok a prihlásiť sa?

  • Fantastické. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Tak ste si to odhlasovali.

    Pani poslankyňa Kolesárová - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte aby som vás aj ctených pánov kolegov požiadala o možnosť vystúpenia so svojím príspevkom mimo poradia, pretože o 16.00 hodine začne celoslovenská výstava postihnutých ľudí z ústavov sociálnej starostlivosti a ako spoluautorka a spoluorganizátorka, členka Parlamentného klubu žien by som sa na tom potrebovala zúčastniť.

  • Pani poslankyňa, môžem sa len spýtať, čo na to povie snemovňa - či áno, alebo nie.

  • Hlas z pléna: Súhlasíme.

  • Ak súhlasia, nech sa páči, máte 10 minút.

  • Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, súčasťou štátneho rozpočtu je aj financovanie politických strán. Ministerstvo financií mi už štyri mesiace bráni nahliadnuť do dokladov, ktoré organizácie boli povinné a aj hlásili ministerstvu financií podľa zákona o obmedzení nákladov na volebnú kampaň, dokladov o nákladoch politických strán na kampaň v roku 1994.

    Využívam príležitosť, že je tu podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík, a pýtam sa ho, kedy mi on osobne umožní nazrieť do dokladov o nákladoch HZDS na volebnú kampaň v roku 1994, keďže zákon o poslancoch to ukladá ministerstvu, aby poslancom umožnili nahliadnuť do takýchto dokladov. Okrem toho, že už štyri mesiace sa o to pokúšam márne, domáham sa toho tu a teraz aj z toho dôvodu, že podľa zmluvy, ktorú nám predvčerom odhalil pán poslanec Macuška, poslanci HZDS sa zaviazali zaplatiť 5 miliónov korún v prípade odstúpenia z HZDS akoby náhradu za náklady na volebnú kampaň. Vzhľadom na 60-61 poslancov HZDS by nasvedčovalo, že náklady HZDS na volebnú kampaň v roku 1994 boli vyše 300 miliónov korún.

  • Ďakujem. Ale pokiaľ si pamätám, pán Macuška hovoril o nákladoch 50 tisíc.

    Ešte pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    navrhoval by som, aby bola zriadená na vyšetrenie skutočností, ktoré uviedol pán Čarnogurský, vyšetrovacia komisia, na jej čelo aby bol postavený pán poslanec Pittner a bolo to zaradené na rokovanie na budúci týždeň.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • To dávate normálne ako návrh?

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte. Viete, že nemôžeme robiť komisie, musíme zriadiť výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 46 poslancov.

    Hlasovanie nie je, budeme pokračovať. Pani poslankyňa Kolesárová.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som sa ako členka výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci vyjadrila k niektorým otázkam rozpočtu v kapitole zdravotníctvo. Je to sféra dôležitá najmä preto, že sa týka nás všetkých, a tiež preto, že nároky v oblasti zdravotníctva sú neobmedzené, limitované sú však zdroje a možnosti.

    V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 sa v kapitole rezortu počíta celkove so sumou 14 519 651 tisíc korún. Z tejto sumy 28,5 % je rozpočtovaných priamo na bežné a kapitálové výdavky pre organizácie financované priamo z kapitoly ministerstva a 71,5 % z úhrad poistného štátu za vybrané skupiny osôb.

    Pochopiteľne, požiadavky rezortu i nášho gestorského výboru na platby boli vyššie. Ak však chceme ostať realistami, do zdravotníctva sa aj takto dostane značné množstvo prostriedkov. Vlaňajší rozpočet - a podotýkam, že opozícia ho nepodporila - znamenal totiž vo financovaní zdravotníctva prelomový rok a ťažko by sme aj v iných štátoch hľadali obdobu takéhoto zvýšenia prostriedkov. Na základe vyčlenených prostriedkov sa v priebehu roku 1996 zvýšili príjmy o 26,6 % oproti roku 1995 a v roku 1997 sa zásluhou zvýšenia priemernej mzdy zvýšia približne o ďalších 11 %. Spolu s výdavkami štátu dosiahnu spolu sumu približne 40 mld korún. Na zdravotnú starostlivosť sa teda predpokladá vynaložiť zhruba viac ako 8 % hrubého domáceho produktu, čo je percento iste porovnateľné aj s vyspelými krajinami.

    Na ilustráciu dodávam, že v štátoch Európskej únie ide o rozpätie od 7,1 %, ako je to vo Veľkej Británii, po 10,5 % vo Francúzsku. V štátoch OECD je to 10,4 %. Argument, ktorý sa často používa, že absolútna suma vynakladaná na zdravotníctvo je podstatne odlišná ako vo vyspelých štátoch, je v podstate dosť scestný, pretože každý štát vynakladá na jednotlivé položky iba toľko prostriedkov, koľko občania vyprodukujú, a preto nemožno vecne v absolútnych počtoch porovnávať jednotlivé štáty. A práve v percentuálnom vyjadrení sa naša republika už zaradila na popredné miesto v Európe. Pochopiteľne, je nevyhnutné zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie týchto prostriedkov. V tomto zmysle rezort vypracoval a realizuje komplex opatrení, ktorým rieši liekovú politiku, kontrolný mechanizmus, stanovenie minimálneho bodu, väzby medzi zdravotným a nemocenským poistením, sieť zdravotníckych zariadení a podobne.

    Iste, ide o veľmi náročnú činnosť a náročné procesy súvisiace s transformáciou zdravotníctva, neraz spojené s dlhšie trvajúcou legislatívnou prípravou noriem či závažných opatrení. V každom prípade treba pokračovať v dopracovaní systému v oblasti primárnej starostlivosti, teda v zaangažovaní lekárov príjmami na zdraví a nie chorobnosti, či v sekundárnej oblasti, aby v nemocniciach nepredlžovali obložnosť pre zisk z lôžkodní a podobne. Niektoré údaje tiež hovoria, že výdavky za lieky v niektorých oblastiach rastú mesačne až o 10 až 15 % atď.

    Ďalším problémom, na ktorý by som chcela poukázať, je prerozdeľovací mechanizmus v zdravotnom poistení. Práve ten sa v poslednom čase stal problémom medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Združením zdravotných poisťovní, ktoré združuje 12 poisťovní. V našom gestorskom výbore sa vyjadrujú oba subjekty a treba povedať, že každý má svoj diel pravdy. Na základe konzultácií na ministerstve financií, ministerstve zdravotníctva, v poisťovniach a z poznania štruktúry výdavkov a nákladov sa domnievam, že by bolo vhodné, keby sme zvážili a azda aj akceptovali návrh nášho výboru a zmenili prerozdeľovací mechanizmus podľa § 56 ods. 1 písm. a) v odsekoch 2 a 3 zákona Národnej rady 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov na pomer 70 : 30 a vekový koeficient, ktorým sa násobí počet poistencov nad 60 rokov z troj- na dvojnásobok. Vedú ma k tomu nielen informácie zo Združenia poisťovní, ale aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ak chceme zachovať pluralitu a v problémoch sú práve poisťovne s najlepším manažmentom a najvyšším výberom poistného - čerpajú z rezervných fondov - potrebujú i vyššie percento z prerozdelenia.

    V tomto zmysle vyznela aj analytická štúdia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá bola uvedená aj v Hospodárskych novinách, ktorá by za splnenia istých podmienok pokladala za správne prerozdelenie v pomere 71 : 29 %. Zo získaných údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne tiež vyplýva, že náklady na dôchodcov nad 60 rokov robia v priemere 1 051 Sk a na ekonomicky aktívneho poistenca 478 Sk. Z toho potom vyplýva, že trojnásobok platby nezodpovedá realite.

    Prosím vážené plénum o zváženie uvedených skutočností a podporu najmä preto, že nejde o zvýšenie štátneho rozpočtu. Zároveň prosím pána spoločného spravodajcu, aby body 29, 31 a 32 boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Prosím tiež o vašu podporu.

    Zároveň navrhujem uznesenie, ktoré pokladám za rovnako dôležité v prípade schválenia i neschválenia uvedených bodov plénom, v takomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, menovite ministerstvo financií, prehodnotiť po I. štvrťroku 1997 mechanizmus prerozdeľovania podľa § 56 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov na základe analýz výsledkov hospodárenia všetkých zdravotných poisťovní."

    Vážení kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za láskavosť, že som mohla vystúpiť mimo poradia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Trvalo to 7 a pol minúty. Pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    S mnohými vecami, ktoré povedala pani poslankyňa Kolesárová, možno súhlasiť. Predovšetkým by som sa chcel pripojiť k prerozdeľovaciemu mechanizmu a jeho zmene, len by som chcel pripomenúť ctenej snemovni, že keď sa menil prerozdeľovací mechanizmus z 80 na 20, tak sme upozorňovali, že ten mechanizmus povedie k likvidácii ostatných poisťovní. Urobilo sa tak nekvalifikovane v priebehu roka, keď ešte nebol ani zúčtovaný a vybilancovaný jeden rok činnosti poisťovní. Som rád, že ste mali odhodlanie a že túto chybu snemovňa opraví.

    Pokiaľ ide o prelomový rok 1995 - už sme o tom spolu, pani poslankyňa, hovorili - viete dobre, že za prelomový rok nepovažujem rok 1995, keď išlo do rezortu o 26 % viac prostriedkov. Za prelomový považujem rok 1993, keď bol deficit v rozpočte rezortu 6 mld a ten sa tlačil všetky ďalšie roky až doteraz. Chcem sa však opýtať, ak odchádzate, veľmi ma to mrzí, odkiaľ ste zobrali to číslo, že bude zvýšený o 11 %, lebo ja som veľmi podrobne prečítal aj hrubé tri knižky o štátnom rozpočte, prečítal som si návrh ministerstva zdravotníctva, a také číslo som nikde nenašiel, takže, samozrejme, je to asi otázka metodiky.

    Ďalej som sa chcel opýtať pani poslankyne Kolesárovej, ako vypočítala, že dávame do rozpočtu 8 % HDP, keďže zo 660 mld je jedno percento 6,6 x 7, to je 46,2 a my dávame 40. Neviem, stále mi to nejde, ale škoda, že odišla, určite by o tom vedela kvalifikovane vypovedať.

    Ešte chcem poznamenať jednu vec, ktorú uviedla pani poslankyňa, že zdravotníctvo môže dostať len toľko peňazí, koľko tento štát vyprodukuje. Súhlasím, ale potom je otázka politickej odvahy povedať, že máme len na toto, máme veľkú sieť a že sa to musí zmeniť. A treba to urobiť čo najskôr. Optimálna sieť sa robí od roku 1992. Ministerstvo má úlohu dokončiť ju 31. decembra 1996 a na budúci rok nevieme, na akú sieť...

  • Ďakujem pekne. Nevieme, na akú sieť staviame rozpočet na budúci rok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Lazarová a pripraví sa pán poslanec Fedor.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 nadväzuje na postupné napĺňanie rozhodujúcich zámerov programového vyhlásenia vlády tak, aby boli zabezpečené všetky základné funkcie štátu, ako aj dosiahnutá úroveň opatrení v sociálnej oblasti. Je samozrejmé, že predložený návrh musí súčasne reagovať aj na napätosť na peňažnom trhu, ktorá vyúsťuje do náročnejšieho krytia priebežného schodku rozpočtu. Tým sa vytvára zvýšený tlak na hospodárne využívanie výdavkov rozpočtových kapitol a efektívnejšie využívanie disponibilných zdrojov.

    Z uvedených dôvodov sa na rok 1997 rozpočtuje v kapitole ministerstva životného prostredia bežný transfer pre Štátny fond životného prostredia iba v sume 200 mil. Sk, čo je približne o 105 mil. Sk menej než v predchádzajúcom roku. Nemusím tu zdôrazňovať, že Štátny fond životného prostredia Slovenskej republiky poskytuje finančné prostriedky na podporu výstavby vodovodov v obciach a mestách, výstavby čističiek odpadových vôd a kanalizácií, pomáha obciam riešiť problémy odpadového hospodárstva, ochrany ovzdušia a prírody, prispieva tiež na environmentálny výskum, ako aj na likvidáciu priamych následkov havarijného znečistenia životného prostredia. Je známe, že ekologický dlh na Slovensku sa pohybuje vo výške približne 12 mld Sk.

    Nie je to však iba problém Slovenskej republiky. Na medzinárodnej environmentálnej konferencii v Sofii sme boli informovaní, že napríklad ekologický dlh v USA dosahuje astronomické čísla a taktiež v okolitých krajinách, ako strednej, východnej, ale aj západnej Európy je tento ekologický dlh oveľa vyšší ako u nás. Nateraz však nie je reálne, že by mohol byť v dohľadnej dobe celosvetovo vyriešený. Napriek tomu sa každá krajina usiluje podľa svojich možností svoj ekologický dlh minimalizovať.

    Môj predrečník, poslanec Köteles, navrhol zvýšiť finančnú dotáciu do Štátneho fondu životného prostredia o 200 mil. Sk. Je zrejmé, že akákoľvek požadovaná suma na uvedené ciele by bola z uvedených dôvodov veľmi dobre zdôvodniteľná. Ak však vezmem do úvahy reálnu kapacitu a možnosti nášho rozpočtu, žiadam zvýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva životného prostredia o 50 mil. Sk s transferom v prospech Štátneho fondu životného prostredia a o túto sumu znížiť kapitolu Všeobecná pokladničná správa, skupina 8 - presne to dám v písomnom dokumente -, pretože aj táto suma by pomohla viacerým obciam dokončiť rozostavané plynovody, vodovody a ďalšie ekologické stavby už v roku 1997.

    Predložený štátny rozpočet považujem za daných možností celkovo za racionálne vyvážený, a preto budem zaň hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Fedor a pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 možno hodnotiť ako rozumný kompromis medzi reálnymi možnosťami a potrebami nášho hospodárstva. Vytýčené základné makroekonomické ukazovatele - rast hrubého domáceho produktu o 6 %, inflácia 6 %, nezamestnanosť od 11 do 12 % sú, podľa mňa, primerane odhadnuté vzhľadom na predchádzajúce dobré výsledky našej ekonomiky. Rozpočet je úsporný v tom, že pre väčšinu rezortov sa zvyšuje tak, aby približne pokryl predpokladanú infláciu, ale musí rátať aj s krytím nových naliehavých potrieb, z ktorých najvýraznejšie sú nárast štátneho dlhu o 5,2 mld korún, nové územnosprávne usporiadanie Slovenska 2,9 mld korún, dotácia agrokomplexu sa zvyšuje o 1,6 mld korún, účasť štátneho rozpočtu na ozdravovaní portfólia bánk predstavuje 2 mld korún, zabezpečenie zvýšenia životného minima o 545 mil. korún, rast transferu do Štátneho fondu trhovej regulácie o 650 mil. korún.

    Aby sa zabezpečila dynamika tvorby hrubého domáceho produktu, podstatne sa zvyšujú výdavky na rozvojové programy, o čom svedčia nové aktivity pri podpore exportu v rozsahu 2,5 mld korún, z čoho pre Exportnú a a importnú banku sú určené 2 mld korún. Cielene sa budú poskytovať štátne záruky na úvery smerujúce do oblasti s perspektívou exportu.

    Do oblasti budovania dopravných infraštruktúr, konkrétne na výstavbu diaľnic, sa navrhuje 14 mld korún, na podporu bytovej výstavby a skvalitnenie bývania viac ako 6 mld korún, pričom sa ešte využijú 2 mld korún zo zdrojov vytvorených v procese privatizácie. To všetko prispeje k tvorbe nových pracovných príležitostí a podnieti rozvoj obchodu a služieb s priaznivým dosahom na rozpočet zvýšením príjmov vo forme daní.

    Kritizuje sa odloženie zvýšenia miezd v rozpočtovej sfére až od 1. 7. 1997, pritom sa zabúda poznamenať, že k plošnému zvýšeniu miezd došlo už v tomto roku k 1. 7. o 7 %, čo mierne prevyšuje infláciu a podľa mňa je korektné, nakoľko mzdové ohodnotenie kvalitných a špičkových pracovníkov už bolo legislatívne vyriešené a rozpočet na nich myslel. Valorizácia miezd v rozpočtovej sfére až v druhom polroku je rozumným kompromisom zabraňujúcim neúmernému zvyšovaniu rozpočtového deficitu, ktorý by za nás splácali budúce generácie a ktorého nepríjemné dôsledky by sme čoskoro pocítili aj my vo forme zvýšenej inflácie. Nakoniec aj na toto zvýšenie miezd je určených v rozpočte 3,7 mld korún.

    Kritici vyčítajú predkladanému návrhu štátneho rozpočtu, že vyčlenil priveľa pre Slovenskú informačnú službu. Taká špecifická organizácia so svojimi nárokmi na špičkové personálne a materiálne zabezpečenie potrebuje čas a hlavne prostriedky, aby dobudovala svoje štruktúry a aby plne konkurovala službám, ktorých história siaha oveľa ďalej ako do roku 1993. Ak chceme účinnejšie bojovať napríklad aj proti ekonomickej špionáži, nelegálnemu podnikaniu, daňovým únikom a rôznym podvodom ekonomického charakteru, musíme finančne a materiálne zabezpečiť tie zložky, ktoré sa odhaľovaním takejto činnosti zaoberajú. Slovenská informačná služba k nim patrí, a preto podporujem zvýšenie rozpočtových výdavkov aj v tomto prípade.

    Zostaviť návrh štátneho rozpočtu tak, aby zohľadňoval reálny a predpokladaný vývoj ekonomiky a zabezpečil plnenie úloh, ktoré si vláda stanovila v programovom vyhlásení, je mimoriadne náročná úloha. Zladiť také zámery, ako je podpora ekonomického rastu, finančné zabezpečenie sociálneho programu, s nevyhnutnými výdavkami na chod štátu, nie je jednoduchou úlohou ani pre krajinu, ktorá neuskutočňuje nové územnosprávne členenie.

  • Napriek tomu hodnotím predkladaný návrh Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 ako dobrý, vychádzajúci z reálnych možností a potrieb Slovenskej republiky v objeme, ktorý umožní rezortom plniť ich funkcie. Preto návrh tohto zákona podporím a verím, že tak urobia aj všetci reálne uvažujúci poslanci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Aibeková. Pripraví sa pán poslanec Derfényi.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení hostia,

    budem stručná, prednesiem 5 pozmeňujúcich návrhov, ktoré majú zväčša legislatívno-technický charakter. Ale predtým mi predsa len dovoľte pár krátkych poznámok.

    Nereagovala som včera ani predvčerom žiadnymi faktickými pripomienkami, hoci urážok, ponížení tu odznelo viac než dosť. Dotklo sa ma to ako poslankyne, dotklo sa ma to ako ženy a mrzelo ma, že muži tu vždy zvádzajú politický boj takými prostriedkami, ktoré, myslím si, na pôdu parlamentu nepatria.

    Som poslankyňou, ktorá sa už šiesty rok zúčastňuje na prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte, preto ma neprekvapuje, že opozícia žiada, zvyšuje, pridáva na všetky strany, pretože nenesie politickú zodpovednosť za to, ako to v štáte bude a ako sa finančné prostriedky účelne využijú tak, aby sa každému rezortu a každému občanovi dostalo toľko, koľko potrebuje a koľko štát môže dať. Ale prekvapuje ma, že to žiadajú bývalí ministri, ktorí sami niesli zodpovednosť a ktorí vedia, aké je to veľmi zložité vypracovať takýto zákon o štátnom rozpočte.

    Prekvapuje ma, že bývalý minister, ktorý zabudol pri zvyšovaní dôchodkov na tých dôchodcov, ktorí mali najnižšie príjmy, teraz žiada, aby sa im veľkoryso pridalo. A keď sám niesol zodpovednosť, nebol to schopný urobiť. Prekvapuje ma to, že bývalý minister zdravotníctva včera hodil na hlavu zodpovednosť za rozpočet roku 1993 tu prítomnému ministrovi financií a podpredsedovi vlády, ktorý vtedy nebol ministrom financií a nehodil túto zodpovednosť za svojho spolusediaceho kolegu, ktorý bol vtedy podpredsedom vlády.

    Ale teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré majú zväčša legislatívno-technický charakter.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa bude týkať článku III a navrhujem za bod 1 vložiť nový bod 2, ktorý znie: V § 13 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie body 2 až 16 sa označujú ako body 3 až 17.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V článku IV za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: V § 16 ods. 1 sa vypúšťa písm. d). Doterajší bod 4 sa označuje ako bod 5.

    Týmito pozmeňujúcimi návrhmi navrhujem vypustiť z vymeriavacieho základu na určenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacej za pracovný úraz alebo chorobu z povolania a náhradu za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti za službu. V danom prípade nejde o príjem za vykonávanú prácu, ale o finančné plnenie poskytované zamestnávateľom z dôvodu zodpovednosti za škodu vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

    Tretí pozmeňujúci návrh má čisto legislatívno-technické doplnenie, a to v článku XII v bode 1 v § 4 ods. 1 písm. a) za slovo "zdravotníckej" vložiť "starostlivosti".

    Štvrtý pozmeňujúci návrh - v článku XVI v bode 1 § 2 ods. 2 písm. b) za slovo "pracovnoprávneho" vložiť slovo "vzťahu".

    A posledný pozmeňujúci návrh sa bude týkať článku XXIII a znie: V článku XXIII sa na konci pripájajú slová "a článok III bod 16 týkajúci sa § 71a, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 1997". § 71a sa dotýka zavedenia centrálneho registra povinného zdravotného poistenia navrhovaného v zákone, je to už od 1. 1. 1997. Podporujem zavedenie tohto centrálneho registra, lebo je naozaj potrebný, ale termín účinnosti od 1. 1. je nereálny, a preto po konzultácii so zástupcami ministerstva zdravotníctva, Poisťovne ministerstva vnútra predkladám tento pozmeňujúci návrh, aby centrálny register bol zavedený a funkčný od 1. 7. 1997.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Derfényi. Pripraví sa pán poslanec Švec. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka.

  • Vážená pani kolegyňa Aibeková,

    dovoľte, aby som zareagoval na vaše vystúpenie.

  • Hlas z pléna: Netreba.

  • Ale mám potrebu reagovať na to, čo ste hovorili na adresu opozície. Chcel by som vám povedať, že by sa mi páčil tento návrh rozpočtu, ak by mala vláda rovnaký prístup ku všetkým občanom, a nie taký, že jedným navrhuje navyše stovky miliónov, najmä silovým inštitúciám, ako je Slovenská informačná služba, a má problémy vyčleniť 60 miliónov korún na očkovanie proti hepatitíde B.

    Vážená pani kolegyňa, týmto rozpočtom idete uťahovať opasok všetkým občanom Slovenska, ale pán premiér si na Vianoce kúpil nový "bavorák" za 10 miliónov.

    Vážená pani kolegyňa, ešte jednu poznámku, ale to vlastne opakujem, čo som už povedal viackrát, o zvyšovaní dôchodkov v roku 1994. A čudujem sa vám, že ste si to nezapamätali, lebo som to opakoval už viackrát. V roku 1994 sa zvyšovali dôchodky v júni. Vy ste zvyšovali dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu. Vyčítate mi, že sme ich my neupravovali v decembri roku 1994 a v dôvodovej správe ste písali, že preto, nakoľko podmienky na zvyšovanie týchto dôchodkov sa splnili v októbri v roku 1994. Nechápem vás, prečo sa k tomu vraciate, že sme neupravovali tieto dôchodky v júni, keď podmienky na to boli splnené až v októbri.

  • Ďakujem pekne.

    Ospravedlňujem sa, ale zle počúvate a zle čítate, pretože, chvalabohu, za našej vlády sa tieto najnižšie dôchodky zvýšili dvakrát za sebou.

  • Pán poslanec Derfényi. Ešte predtým pán poslanec Brocka.

  • Pani kolegyňa Aibeková, vy viete, že dôchodky sa nezvyšujú podľa dobrej vôle ministerky, ministra alebo vlády, ale upravujú sa vtedy, keď sa splnia podmienky na úpravu dôchodkov. To, že vy ste ich zvyšovali dvakrát a že sa splnili podmienky, znamená, že tak rástli životné náklady, že ste ich museli zvýšiť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Derfényi.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    vo svojom krátkom vystúpení sa chcem dotknúť vzťahu štátneho rozpočtu a poistných verejnoprávnych inštitúcií, konkrétne príjmovej a výdavkovej časti v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    V návrhu štátneho rozpočtu je navrhovaná zmena percentuálnej sadzby poistného z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Pozornosť vzbudzuje zmena platenia poistného štátom za vybrané kategórie osôb, a to v dôchodkovom zabezpečení z 55 % na 10 % minimálnej mzdy zo sumy 2 450 Sk. Uvedený zásah do štátom plateného poistného vyvoláva pocit ohrozenia z plnenia základných funkcií Sociálnej poisťovne. Vo svojom vystúpení by som rád vyslovil presvedčenie, že to tak nie je.

    Dovoľte mi v ďalšej časti svojho vystúpenia použiť tabuľkovú časť návrhu poistného rozpočtu Sociálnej poisťovne s návrhom ministerstva financií, a teda s návrhom štátneho rozpočtu na rok 1997, ale aj porovnanie schváleného rozpočtu na rok 1996 a očakávané skutočnosti v roku 1996.

    Najprv pohľad na rok 1996. Vychádzajúc z vývoja výberu poistného a výdavkov za prvý až deviaty mesiac Sociálna poisťovňa predpokladá prebytok 2,1 mld Sk, pričom štátny rozpočet predpokladá prebytok 3,2 mld Sk, teda presnejšie ministerstvo financií. Ak si porovnáme mesačné hlásenia za prvých deväť mesiacov roku 1996, zisťujeme zatiaľ prebytok 2,9 mld Sk, čo je prvý rozpor medzi prepočtami Sociálnej poisťovne a skutočnosťou a potvrdzuje správnosť výpočtu ministerstva financií. Aj tak možno z uvedených predpokladov na rok 1996 konštatovať rozdiel 1,1 mld Sk v pohľade Sociálnej poisťovne a ministerstva financií.

    K návrhu rozpočtu na rok 1997 sa chcem v prvej časti zmieniť o príjmovej časti. Teda v príjmovej časti Sociálna poisťovňa uvažuje s menším výberom poistného o 2,6 mld Sk. Tento rozdiel vznikol predovšetkým v rozdielnom prístupe k počtu poistencov a uvažovanej priemernej mzde. Výdavková časť vykazuje rozdiel takmer 1 miliardu, presnejšie 965 miliónov v neprospech Sociálnej poisťovne oproti štátnemu rozpočtu. Pri očakávanom zvýšení dôchodkov v roku 1997, ako aj pri zvýšení hranice čistej dennej dávky na výplatu dávok nemocenského poistenia zo sumy 250 na 300 Sk očakáva sa v bežnom roku schodok, a to či už z pohľadu štátneho rozpočtu, či Sociálnej poisťovne. Ak k tomuto nápočtu či bilancii započítame zdroje z predchádzajúcich rokov, potom všetky tri fondy Sociálnej poisťovne predstavujú prebytok či už z pohľadu štátneho rozpočtu, alebo Sociálnej poisťovne.

    Ak sa vrátime k uvažovanému schodku za bežný rok 1997 vo výške 1,1 mld Sk vo Fonde nemocenského poistenia z pohľadu Sociálnej poisťovne a budeme uvažovať štátom platené poistné namiesto 10 %, 100 % minimálnej mzdy, aj tak bude tento fond z hľadiska bežného roku v schodku. Sociálna poisťovňa poukazuje na schodok v tomto fonde aj v roku 1998. Ak si aj na rok 1998 zoberieme model 100-percentnej platby z minimálnej mzdy pre vybraný okruh poistencov, opäť nám vyjde schodok z aspektu ročného rozpočtu. Z toho je možné urobiť záver, že príčinou schodku v bežnom roku nie je spôsob platby štátu za vybraný okruh osôb, ale spočíva v konštrukcii sadzieb a ich prerozdeľovaní medzi fondy dôchodkového a sociálneho poistenia. Pritom je potrebné vidieť uvažované metodické zmeny na rok 1998 v príjmovej časti, a to zmenou vymeriavacieho základu pri výbere poistného, kde sa inštitút minimálnej mzdy navrhuje nahradiť inštitútom priemernej mzdy.

    Na záver opakujem, že štátny rozpočet uvažuje s prebytkom 9,8 mld Sk, Sociálna poisťovňa len...

  • ...s prebytkom 6,9 mld Sk, čo v žiadnom prípade nevytvára riziká. Naopak, Sociálna poisťovňa bude schopná plniť všetky svoje úlohy zverené zákonom. Ak by ministerstvo financií neznížilo platby poistného platené štátom, potom by to znamenalo ďalšie prehĺbenie schodku štátneho rozpočtu o 2,8 mld Sk a naopak, zvýšenie prebytku Sociálnej poisťovne o túto sumu v roku 1997, pričom - a to zvlášť zdôrazňujem - jej základná funkcia by sa nezmenila. Preto možno považovať návrh štátneho rozpočtu pre Sociálnu poisťovňu za opodstatnený.

    Na záver chcem poznamenať, že celý štátny rozpočet na rok 1997 považujem zo svojho pohľadu za vyvážený, a preto ho pri hlasovaní podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V poradí je pán poslanec Švec a po ňom sa pripraví pán poslanec Moric.

    Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

  • Dámy a páni,

    teraz pán kolega Derfényi, ak som dobre počul, zopakoval, že ak by štát neznížil platby do Sociálnej poisťovne z 55 % minimálnej mzdy na 10 % minimálnej mzdy, prehĺbil by schodok štátneho rozpočtu o 2,8 mld korún. Pán kolega Derfényi, veď v tom je problém, že zakrývate alebo znižujete schodok štátneho rozpočtu na úkor ostatných poistencov Sociálnej poisťovne. A ďakujem, že ste na to upozornili.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy a páni, kolegyne a kolegovia poslanci, ctení hostia,

    časový limit mi nedovoľuje obšírne sa rozhovoriť o zákone o štátnom rozpočte na rok 1997, preto mi dovoľte, aby som sa obrátil na vás s požiadavkou prijať dva pozmeňujúce návrhy, ktoré si dovoľujem teraz zdôvodniť.

    V súlade s ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 249/1992 Zb. o odmeňovaní zamestnancov v rozpočtových organizáciách v znení jeho poslednej úpravy uvedenej pod číslom 193/1996 Z. z. majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú úkony priamo spojené so zdravotnou starostlivosťou, nárok na platové zaradenie podľa novej tarifnej stupnice platov, ktorá je uvedená ako príloha číslo 2b citovaného vládneho nariadenia.

    Podľa tejto legislatívnej úpravy vláda pristúpila k zvýšeniu tarifných platov tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú odborné zdravotnícke služby v štátnych zdravotníckych zariadeniach podľa citovaného zákona. Zvýšenie platov sa realizuje na základe novej tabuľky a týka sa tých pracovníkov, ktorí sa podieľajú na liečebno-preventívnej starostlivosti priamo pri lôžku pacienta. Pri delimitácii mzdových prostriedkov na zabezpečenie citovanej legislatívnej úpravy sa však zabudlo na to, že priamu liečebnú starostlivosť zabezpečujú nielen pracovníci rezortu zdravotníctva, ale i lekári, odborníci, pracovníci rezortu školstva, teda lekári, ktorí pracujú v nemocniciach - fakultných zariadeniach priamo pri lôžku pacienta. A tak sa stalo, že na pracoviskách týchto nemocníc a kliník pracujú lekári, ktorí sú odmeňovaní inak, teda sú mzdovo ohodnocovaní podľa rozdielnych tarifných tabuliek.

    Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov.

  • Pán kolega Prokeš, prosím vás pekne, dosť ma vyrušujete. Boli by ste taký dobrý, skúste sa ísť baviť vari von.

  • Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na tieto príklady. Lekár - odborný asistent na lekárskej fakulte s atestáciou v klinickom odbore a viac ako 5-ročnou praxou má v desiatej tarifnej triede mesačný plat vo výške 8 600 korún. Jeho kolega s tou istou kvalifikáciou, s tou istou dĺžkou praxe, na tom istom oddelení, s tou istou pracovnou záťažou pri lôžku pacienta má mesačne 10 210 korún, to znamená, že rozdiel v ich platoch je 1 610 korún.

    Ďalší príklad. Lekár učiteľ - odborný asistent s dvoma atestáciami, špecialista v klinickom odbore alebo mladý docent s viac ako 7-ročnou praxou a vedeckou kvalifikáciou, v jedenástej tarifnej triede má mesačný plat 9 510 korún. Jeho kolega v rezorte ministerstva zdravotníctva s tou istou odbornou kvalifikáciou, postavením i pracovným zaťažením pri lôžku pacienta má plat 11 290 korún, rozdiel 1 780 korún.

    Najkurióznejšia je situácia v 12. platovej triede. Profesor, doktor vied, prednosta kliniky fakultnej nemocnice, špecialista v klinickom odbore s viac ako 15-ročnou praxou, jednotka vo svojom vedeckom odbore, má mesačný plat 10 530 korún. Jeho kolega, subordinovaný primár, ktorý pracuje pod jeho vedením, s rovnakou dĺžkou praxe má mesačný plat...

  • 12 500 korún, t. j. o 1 970 korún viac.

    Dámy a páni, nebudem tento problém rozoberať dlhšie, pretože mi nezostáva čas, ani nebudem hovoriť, aké to má dôsledky. Len by som rád spomenul, že v tých nižších platových triedach je, samozrejme, tendencia odchádzať z fakultných nemocníc, z fakultných kliník do rezortu zdravotníctva, pretože mladý človek, lekár, ktorý je mimoriadne zaťažený liečebno-preventívnou starostlivosťou na tom istom oddelení, za takých istých podmienok v rezorte zdravotníctva dostane od 1 400 až do 2 000 korún viac ako jeho kolega, ktorý navyše musí učiť, navyše musí vykonávať vedeckú činnosť. Pritom je zrejmé a všetci to veľmi dobre vieme, že záťaž v rámci liečebno-preventívnej starostlivosti, teda výkonu lekárskeho povolania na klinike, je úplne rovnaká, bez ohľadu na to, či ide o učiteľa, pracovníka v rezorte školstva alebo zdravotníctva.

    Keďže v rozpočte na tento rok sa zrejme z dôvodov omylu nepočítalo s čiastkou na úpravu finančných prostriedkov pre lekárov, pracovníkov v rezorte školstva, obrátili sme sa niekoľkokrát na ministerstvo školstva aj ministerstvo financií a žiadali sme o doplnenie tejto čiastky ešte do rozpočtu 1996. Toto sa nám nepodarilo a táto čiastka sa neobjavila ani v rozpočte na rok 1997. Preto navrhujem takéto uznesenie:

    Navrhujem vyčleniť sumu 25,4 milióna Sk z kapitoly Rezerva vlády Slovenskej republiky a túto sumu účelovo prideliť Ministerstvu školstva Slovenskej republiky do položky 610 - mzdy a 620 - odvody na úpravu platov lekárov v rezorte ministerstva školstva v zmysle vládneho nariadenia 193/1996 Z. z.

    Vzhľadom na to, že nemám dostatok času, aby som predniesol svoj druhý pozmeňujúci návrh,...

  • ...dovolím si požiadať ešte o jedno vystúpenie.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec, ako dlho bude trvať to druhé vystúpenie? Nevyjde to teraz v rámci faktickej poznámky za 3 minúty?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre, ďakujem.

    Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Chcem podporiť to, čo povedal pán poslanec profesor Švec. Skutočne dnes lekárov lekárskych fakúlt v zdravotníctve viac-menej vykorisťujeme. Pracujú v úväzkoch 0,05, 0,1 a za svoju liečebno-preventívnu činnosť dostávajú viac-menej almužnu, keď si vypočítate, koľko to robí z tarifnej mzdy. To je situácia, ktorá je skutočne absolútne neúnosná, je neetická a vedie k tomu, čo naznačil pán profesor, že v budúcnosti, za krátky čas, nebude mať kto vyučovať na lekárskych fakultách. Vypadne nám celá generácia vzdelaných ľudí, docentov, profesorov, a preto sa prihováram, aby sme skutočne podporili tento návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nepochybne to, čo hovoril pán poslanec Juraj Švec, bolo nielen zaujímavé, ale aj veľmi dôležité pre celú našu spoločnosť. Ale napriek tomu si dovolím upozorniť, že pokiaľ ide o vysoké školy, existujú aj kategórie, ktoré sú na tom v porovnaní, povedal by som, s neškolskými zariadeniami podstatne horšie než práve medicínske odbory. Veľmi sa ospravedlňujem pánu poslancovi Švecovi, pokiaľ moju snahu presvedčiť aj ďalších kolegov o správnosti jeho názorov, považoval za vyrušovanie, ale veľmi ma prekvapuje, ak niekto práve z Demokratickej únie hovorí o vyrušovaní. Spomínam si na vystúpenie istého činiteľa, keď ho nielenže obstáli transparentmi, ale búchali tak veľmi po stoloch, že dokonca nebolo počuť, o čom ten človek rozpráva, a potom sa domáhali písomného rozmnoženia jeho prejavu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Moric a pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová. Medzitým ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švec.

  • Pán doktor Prokeš, ak sa vás moja poznámka dotkla, z tohto miesta sa vám ospravedlňujem, ale naozaj veľmi ťažko sa hovorí, keď je prílišný šum v sále. Naozaj som to myslel v dobrom.

    Okrem toho môj návrh vychádza z nariadenia vlády, preto si myslím, že je to vlastne podpora naplnenia nariadenia vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    chcel by som sa k vám prihovoriť pár slovami ohľadom rozpočtu Slovenskej republiky.

    V minulých rokoch sme v našej vlasti riešili problémy makroekonomickej stability, ale aj dôležité faktory podnikateľského prostredia. Za tento čas sme dosiahli naozaj dobré ekonomické parametre, dá sa povedať, že skoro najlepšie zo všetkých transformujúcich sa krajín. Inflácia ide u nás len pomaly hore, veľmi pomaly, dobre rastie hrubý domáci produkt a v niektorých ostatných faktoroch dokonca predstihujeme západoeurópske krajiny, a to za situácie, v ktorej sme museli dôsledne využiť vlastné vnútorné zdroje slovenskej ekonomiky.

    Orientácia na vnútorné zdroje vyústila priamo do toho, že dnes sa o našu vlastnú makroekonomickú filozofiu zaujímajú dokonca aj v západoeurópskych krajinách. Tiež sa nám podarilo vytvoriť stabilné makroprostredie, v ktorom sa pozícia bankového sektora, podniku výrazne mení. Je možné povedať, že dnes máme zhruba ešte 60 podnikov, ktoré sa dostali zo straty, ale nemajú dostatočný zisk vo väzbe na systém splácania úverov a formálne to vyzerá tak, že nemáme peniaze na infraštruktúrne projekty. Opakujem, že to tak vyzerá len formálne. Preto po zvážení a zhodnotení výsledkov, ktoré sme dosiahli v období rokov 1994 a 1995, môžem povedať, že tento rok už možno očakávať rast hrubého domáceho produktu na úrovni približne okolo 8 %. To znamená, môžeme povedať, že ekonomické výsledky rokov 1994 a 1995 nie sú náhodné.

    Niektoré diskusné príspevky, ktoré tu boli prednesené, dá sa povedať, že hovoria len o samých negatívach, ale nie je to celkom tak. Keďže som sám navrhol, že diskusný príspevok by nemal trvať viac ako 10 minút, tak som si ho aj ja musel teraz veľmi rýchlo skrátiť a obrátim sa len na kľúčovú otázku, ktorou sa stáva export Slovenskej republiky.

    Slovensko je dnes krajina, ktorej výrobný potenciál prevyšuje vnútorný trh o päť- až osemkrát, a preto nemá inú šancu ako export. A aj ľudia z Európskej únie hovoria, že príliš jednostranná orientácia na Európsku úniu je veľkou hrozbou pre transformujúce sa krajiny, pretože napríklad recesia v Európskej únii, v štátoch Európskej únie prejde aj na naše ekonomiky a bude mať na ne hlbší dosah ako na rozvinuté ekonomiky. Myslím si, že je dnes výhodné, aby sme sa v otázke obchodu delili tak, že približne 40 % obchodu by bolo s európskymi krajinami z Európskej únie, 40 % s inými a 20 % by sme mali mať nejakú rezervu, aby sme sa mohli v čase potreby obrátiť kdekoľvek inam.

    V prvom rade musíme zmeniť stav na Rusko. Ak sa má zmeniť stav na Rusko, tak to znamená, že by sa mala zmeniť aj systémová infraštruktúra a to znamená, že nielen severojužný smer prepojenia Slovenska cez Poľsko a Slovensko, ale treba, aby sa oživila naša expanzia na ukrajinský a ruský trh. Je paradoxné, ale všetci sa tlačia na ruský trh, a pokiaľ sa tam tlačíme my, tak to...

  • ...mnohí označujú zo strany Európskej únie ako odklon od západu. Rád by som pripomenul, že investičné aktivity Nemecka na ruskom trhu predstavujú približne 90 miliárd mariek. My tam ešte máme deblokovať približne 32 miliárd korún pohľadávok. Ale treba jasne povedať, že chceme veľmi spolupracovať aj s Európskou úniou, chceme využívať prostriedky PHARE, ale v žiadnom prípade nesmieme dovoliť, aby využitie prostriedkov PHARE bolo spojené napríklad s podmienkami, ktoré sú dnes stavané zo strany Európskej únie.

    V tomto prípade by malo Slovensko dať presne takú odpoveď, akú sme zvolili voči Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu. Myslím si, že máme dosť vlastných zdrojov a radi privítame partnerskú spoluprácu s ďalšími záujemcami. Dnes je situácia taká, že Slovensko si uvedomuje zásadnú skutočnosť, že je nutné vstúpiť do Európskej únie. Ale v žiadnom prípade tam nesmieme vstúpiť ako prosebníci, ktorí žiadajú prostriedky z nejakých fondov, ale chceme tam vstúpiť ako partneri, ktorí sú žiadaní, pretože sú dynamickou a rozvíjajúcou sa ekonomikou. Pred nami je tento projekt a táto úloha. V podstate do Európskej únie nie je šanca vstúpiť pred rokom 2 000, a teda máme 4 roky, aby sme pokračovali v hospodárskej stratégii, ktorá je načrtnutá aj v rozpočte na rok 1996.

    Musím si strážiť svoj čas, ktorý mám pridelený, a preto mi dovoľte, aby som predložil tieto pozmeňujúce návrhy.

    Chcel by som, aby sa v zákone o dani z pridanej hodnoty do § 20 ods. 7 za slovo "predávajú" vložili slová "a to aj".

    Uvedený návrh na doplnenie ustanovenia § 20 ods. 7 zákona o DPH znamená možnosť uplatnenia odpočtu dane pri nákupe napríklad ojazdeného osobného automobilu, ktorý sa po jeho oprave alebo zhodnotení predáva zákazníkovi, pričom pri predaji sa zdaní celá predajná cena. Tento návrh znamená zmiernenie tvrdosti zákona v prípade predaja nakúpených ojazdených osobných automobilov, kde dochádza k čiastočnému dvojitému zdaneniu pri tej časti ceny, za ktorú bol osobný automobil kúpený. Táto časť ceny je totiž cena, ktorá už bola zdanená pri prvom predaji osobného automobilu. To je jeden môj pozmeňujúci návrh.

  • A druhý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V časti kapitálové výdavky v položke 710 - obstarávanie kapitálových aktív, by som prosil, aby sa účelovo viazala suma 15-20 miliónov korún na dostavbu Detského domova v Necpaloch. Toto zdôvodňujem tým, že sme tam boli na poslaneckom prieskume aj s pani kolegyňou Gbúrovou a tieto objekty naozaj veľmi chátrajú a v podstate hrozí, že padnú na deti. Pritom naozaj dosahujú veľmi dobré výsledky. Dve deti z toho detského domova sú napríklad na vysokých školách, skoro jedna tretina je na stredných školách. Bolo by dobré tomuto detskému domovu pomôcť.

    A nakoniec mi dovoľte - keďže v tomto parlamente nikdy nechýbajú žarty - dostala sa mi do ruky pohľadnica od editora Istvána a Idé Kunéryho. Bolo to vydané v Nederlande a tá pohľadnica vyzerá takto. Volá sa to Spravodlivosť pre Maďarsko a sú tu - ono sa to takto pohybuje...

  • Hlasy z pléna: K veci.

  • ...K veci, veď to je k rozpočtu, samozrejme...

  • ...a tu sa veľmi pekne ukazuje to, o koľko vraj ostatné štáty Maďarov obrali, napríklad 63 000 km2 Slovenska a 1 milión 084 Maďarov zobralo len Slovensko so Zakarpatskou Rusou, Rumuni zobrali 1 700 000 Maďarov a 100 000 km2, Chorváti 63 000 km2...

  • Smiech v sále.

  • ...63 000 km2 zobrali Chorváti a 563 000 Maďarov...

  • ...a Rakúšania zobrali 4 000 km2 a 64 Maďarov. Funguje to takto - aj na kameru to ukazujem a vám všetkým to ukazujem - takto to funguje. Je to veľmi krásna vec a toto je z Haagu, prosím, z Haagu.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Gbúrová. Pripraví sa pán poslanec Farkas.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, bola by som rada, keby mi venoval chvíľočku pozornosť pán poslanec Moric, lebo moja poznámka je reakciou na jeho vystúpenie v niekoľkých smeroch.

    Mám možnosť a predpokladám, že aj vy si prečítate rôzne odborné štúdie, ktoré analyzujú vývoj slovenského hospodárstva. Musím priznať, že v žiadnej z nich - a videla som ich niekoľko - som sa nedozvedela o tom, že by rast hrubého domáceho produktu v tomto alebo budúcom roku mal dosiahnuť 8 %. Tento rok podľa všetkého sa možno dosiahne 7 % a v budúcom roku je odhad OECD na 5 %, vláda odhaduje 6 %. Pán poslanec, odkiaľ ste toto číslo zobrali?

    Druhá poznámka sa týka poskytovania pomoci zo zdrojov Európskej únie PHARE. Musím uviesť vzhľadom na to, že som mala možnosť si pozrieť všetky relevantné dokumenty, že členovia vlády v tomto prípade zavádzajú. Poskytnutie 26 mil. ECU na podporu podnikateľského sektora nebolo ničím podmieňované. Rozhodne nie tým, čo sa uvádzalo, že máme pustiť zahraničných investorov do strategických podnikov a do bankového sektora. Ide o bežnú pomoc všetkým transformujúcim sa štátom na podporu vstupu do Európskej únie. Zase máme jeden unikát: Slovenská republika je jediná z transformujúcich sa štátov a zároveň asociovaných štátov, ktorá v tomto roku nečerpala pomoc zo zdrojov Európskej únie PHARE.

    Prosím, odpovedzte, v nasledujúcich rokoch sa má poskytnúť zo zdrojov Európskej únie PHARE viac ako 200 mil. ECU, čo je skoro 10 mld korún. Ak sa nazdávate, že táto republika ich nepotrebuje - pričom hovorím, že tieto zdroje nie sú ničím podmieňované, len ich efektívnym využitím -, tak potom povedzte, z akých iných zdrojov týchto 10 mld korún získame.

    Na záver by som chcela ešte navrhnúť ešte jedno uznesenie Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje ministra zahraničných vecí, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o čerpaní bilaterálnej a multilaterálnej pomoci poskytnutej Slovenskej republike v roku 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.

    Pani kolegyňa, som rád, že ste sa na to pýtali. Hovoríte, že vy máte literárne zdroje, ja mám tiež, zrejme máme rôzne zdroje. Vo vašich zdrojoch sa hovorí o 7 %, to, čo som čítal, čo sa mi dostalo do rúk, tak tam sa predpokladá 8-percentný nárast.

    A pokiaľ ide o PHARE, prosím, nepovedal som nič dehonestujúce. Doslova som povedal, že ak by sme mali peniaze z PHARE dostať s takými tvrdými podmienkami, ako sa nám diktovalo doteraz, tak radšej takéto peniaze nechceme, pretože, znovu citujem: "Privítame radi partnerskú spoluprácu s ďalšími záujemcami. Uvedomujeme si skutočnosť, že je nutné vstúpiť do Európskej únie, ale nechceme tam vstúpiť ako prosebníci, ale s rovným chrbtom." Toto som vám povedal. Čiže nepovedal som nič dehonestujúce voči peniazom z PHARE.

  • Ešte raz pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Opakujem, Slovenskej republike sa nediktovali žiadne podmienky.

    Ďakujem.

  • Ja viem, diktovali sa, pani kolegyňa, a veľmi tvrdé. Ďakujem. Viac sa k tomu už nemienim vyjadriť.

  • Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Prosím kolegu Morica, aby sa neproducíroval pred kamerami a aby nehovoril o veciach, ktorým nerozumie. Za peniaze PHARE sa tu urobila kopa dobrej práce, kopa projektov, kopa vzdelávania. A urážať niekoho, že nám diktuje podmienky, to nie je fér. Neboli žiadne podmienky, potvrdzujem to, čo povedala kolegyňa Schmögnerová. Mali by sme v snemovni hovoriť len to, čo máme overené a čo vieme dokladovať.

    Ďakujem.

  • Rád by som informoval ctenú snemovňu, že na poslednom rokovaní medziparlamentnej delegácie Európskej únie a Slovenskej republiky tu, v tejto sále, spolupredsedajúci doktor Bösch, prezident tejto organizácie, dementoval všetky vyjadrenia, ktoré sa týkajú akýchkoľvek podmienok na používanie finančných prostriedkov PHARE. Jediná požiadavka je, a tá trvá, aby vláda Slovenskej republiky predložila odpočet, akým spôsobom sa tieto finančné prostriedky používajú. To bolo všetko. To bola jediná podmienka, ktorú si Európska únia stanovuje.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Černák, prosím ťa pekne, veď kto teba pasoval za ekonóma? Ty sa pasuješ sám. Máme rovnakú školu. Naša alma mater, pokiaľ viem, je Slovenská vysoká škola technická, len ty si elektrikár a ešte čosi, a ja mám takisto dve špecializácie. Tak prosím ťa, už o tej ekonomike tu nehovor. Chytáš sa za peňaženku a myslíš si, že si ekonóm. Kristepane, veď už daj s tým pokoj!

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Rosival. Prosím pokoj, páni poslanci.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem potvrdiť slová pani poslankyne Schmögnerovej a pána poslanca Černáka, že PHARE nedáva neprijateľné podmienky. Sám som bol nositeľom projektu, ktorý súvisel s PHARE. Môžem povedať, že značná suma peňazí, v mojom prípade niekoľko miliónov, prišla na Slovensko, bola použitá u nás v školstve, bola použitá na spoluprácu so zahraničím a neboli položené žiadne, absolútne žiadne neprijateľné podmienky. Jediná podmienka bola alebo podmienky boli cestovať do zahraničia, pozvať zahraničných kolegov, vyprodukovať učebné texty, nakúpiť aparáty, nakúpiť knihy. A toto akoby nám bolo spadlo z neba v projekte, ktorý bol financovaný z Bruselu. Takže hovoriť o neprijateľných podmienkach je absolútne zavádzajúce, pán poslanec Moric.

  • Priatelia, myslím, že okolo tejto kauzy, hlavne pokiaľ ide o PHARE a jej čerpanie, sa vedie zbytočná a mätúca vojna. V podstate išlo naozaj o to, a to treba fakticky priznať, že v niektorých oblastiach Slovensko nie dostatočne využívalo prostriedky PHARE.

    Na druhej strane fakt je ten, že niektorí pracovníci zodpovední za PHARE v medzinárodnej organizácii formulovali niektoré memorandá, v ktorých boli uvedené tzv. podmienky alebo odporúčania, ktoré mali charakter neprimeraného podmieňovania. Na základe kontaktov a vysvetlení, ktoré sa uskutočnili na viacerých úrovniach, došlo k vyjasneniu, že toto netreba brať ako podmienky, že išlo o nešťastné formulácie a formulácie, ktoré predniesli ľudia nižšieho rangu.

    Fakt je však ten, že iba s takýmito ľuďmi sa rokovalo, v danom prípade vo veci úzkeho výseku toho výpočtu, hlavne pre oblasť reštrukturalizácie peňažníctva a reštrukturalizácie podnikov. Došlo tam k nedorozumeniam a došlo aj k nepríslušným informáciám a toto sa zbytočne naťahuje.

    Samozrejme, máme záujem, aby sme vzájomne rokovali veľmi korektne a aby podmienky boli v zhode a konformné s podmienkami, ktoré majú iné suverénne štáty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Je mi strašne ľúto, že tu počúvame takéto diskusné vystúpenia dvoch predstaviteľov parlamentu, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o tom, či sme vôbec schopní využiť niečo, čo je darom. Podčiarkujem, PHARE je dar Európskej únie pre transformujúce sa krajiny. Pre oblasť školstva napríklad, pán Moric, pre oblasť vysokého školstva to bolo ročne 6 miliónov ECU. Pre oblasť základných a stredných škôl, ktoré ani neboli dostatočne využité z našej strany, to bolo ročne takmer 3 až 4 milióny ECU. Skôr si treba sadnúť doma a dať dohromady dobré projekty. Každý dobrý projekt, ktorý sme na Slovensku pripravili, bol akceptovaný, pokiaľ sa vmestil do rozpočtu. Nevyvolávajte teda dojem, že Európska únia kladie nejaké podmienky a že chce, aby sme tam prišli zhrbení. To je nezmysel. Európska únia nechce mať zhrbených partnerov. Naopak, chce mať suverénnych partnerov, s ktorými nebudú problémy.

  • Pán kolega, súhlasím s vami. To, čo ste povedali, je v poriadku, ale viem, že tam boli podmienky. Ukážte mi, prosím, toho vola na svete, ukážte mi toho vola na svete, ktorý vám dá dar bez podmienok. Pre Boha živého! A tie podmienky neboli celkom korektné. Povedal som len to, nič iné.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Moric, bol som nositeľom projektu, ktorý zapadal do PHARE. A môžem vám povedať, že podmienky, za ktorých som používal a prideľoval milióny korún, boli - nakúpiť aparáty do školstva, o ktorých som musel vopred povedať, aké budú. Pritom však bola ešte možnosť to prispôsobovať. Bolo treba nakúpiť knihy, bolo treba vyprodukovať učebné texty, bolo treba cestovať do zahraničia - to bolo povinné - a povinné bolo pozvať zahraničných partnerov sem k nám, ukázať im Slovensko, nepovinný bol výlet do Tatier a ostatné spoločenské veci. Pán poslanec, mohli by ste prestať telefonovať na momentík? Hovorím k vám.

  • Pán poslanec Moric, viete, že sme prijali také rozhodnutie, že do rokovacej miestnosti nebudeme nosiť žiadne aparatúry.

  • Pán poslanec, snažím sa vás a pána podpredsedu Ľuptáka, ktorý - počul som - tiež zapochyboval, že možno dať dar zadarmo, presvedčiť, že je možné dať dar zadarmo a skutočne je možné dať dar za takých podmienok, ako vám hovorím. Cieľom daru, za ktorý nebolo treba nič platiť, nič vracať, bolo zvýšiť úroveň našich škôl, priblížiť úroveň našich škôl, v tomto prípade vysokých škôl, úrovni západných vysokých škôl.

    Ďalším cieľom bolo v mojom prípade nadviazať odborné kontakty medzi učiteľmi slovenskými, talianskymi, španielskymi, dánskymi. Ďalším cieľom bolo vyprodukovať učebné texty, ktoré by sa používali na veterinárnych školách v týchto krajinách. Možno je vám to nepochopiteľné, ale sú "voli", ktorí skutočne dajú peniaze za takýchto mimoriadne prijateľných podmienok. To je dar, ktorý nám skutočne spadol z neba. O tom vás môžem uistiť. Bol som za tento dar mimoriadne vďačný, celá naša škola to veľmi ocenila, pretože sme mali milióny, s ktorými sme narábali, vlastne ako sme chceli. Pán podpredseda Ľupták, je možné dať dar bez toho, že by niekto chcel, aby sme si dali na hlavu nejaké jarmo a vykonávali neviemaké otrocké podmienky. Hovorím to z vlastnej skúsenosti.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás upozorniť a chcem upozorniť najmä publikum na balkóne, kto má u seba telefonické aparáty a počítače, aby ich odniesol z priestorov rokovacej miestnosti.

    Pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem povedať kolegovi Moricovi, že patrí do koalície a včera vystúpil v Západoeurópskej únii s prejavom premiér Mečiar, kde za koalíciu, to znamená aj za stranu HZDS, aj za stranu SNS, aj za stranu ZRS, pred celým európskym Parlamentným zhromaždením Západoeurópskej únie povedal, že Slovensko sa chce integrovať do ekonomických štruktúr a do bezpečnostných štruktúr západnej Európy.

    To znamená, pán Moric, že hovoríte v rozpore s tým, čo hovoril Európe premiér našej slovenskej vlády. Pravdepodobne to súvisí s tým, aký má prístup parlament a koalícia aj k takýmto významným stretnutiam a udalostiam, pretože, bohužiaľ, na tomto zasadaní s premiérom Mečiarom nikto z koalície nebol, takže ste to nemohli, páni z koalície, počuť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Je pravda, že projekty PHARE dostávame prakticky zadarmo, ale absolútnu väčšinu týchto projektov pre svoj rezort som mohol, bohužiaľ, odložiť ad acta, pretože po ohromnom množstve podkladov, ktoré si v predchádzajúcich kolách odo mňa príslušné inštitúty a sekcie vyžiadali (teda nie odo mňa, ale od príslušného rezortu), sme dostali niekoľko fúrikov projektov, kde som sa ako minister dozvedel, že diaľnica z Bratislavy má viesť na Žilinu a odtiaľ na východ do Košíc, s prechodom na Ukrajinu, čo vieme od roku 1963, pretože takto bola schválená koncepcia výstavby diaľničnej siete v bývalej Československej republike, neskôr federatívnej republike. Takže značná časť týchto projektov má teoretickú hodnotu a veľa ráz spracovatelia spracúvajú to, čo vedia spracovať, a nie to, čo potrebujeme. Ale domnievam sa, že je tam potrebná náročnosť aj zo slovenskej strany, aby sme im my určovali, čo je nám potrebné, aby sa oni nevzďaľovali do takých oblastí, ktoré sú pre slovenskú stranu bezcenné a robia to len preto, lebo je to pre spracovateľov - expertov PHARE ľahké a bezproblémové.

    Ďakujem.

  • A posledný raz, pán predseda. Už sa nebudem k tomu vyjadrovať, pretože naozaj som nepovedal jedno jediné slovo proti spolupráci s kýmkoľvek, vrátane Západoeurópskej únie. Hovorím stále o západnej Európe. Pre mňa je stále Európa až po Ural. Preto som hovoril, že treba nám obchodovať 40 % na západ, 40 % naopak, na východ, a 20 % si nechať rezervu. Povedal som, znovu to opakujem a zopakujem to sto ráz, že v obchode musíme byť len korektní. Nič iné som nepovedal. Zdalo sa mi, že podmienky, za ktorých sme dostali isté množstvo peňazí od istej organizácie, alebo myslím si, domnievam sa - odpusťte mi, že sa môžem aj domnievať, že si môžem aj slobodne myslieť -, že sú nekorektné alebo nie sú úplne korektné. Len to som povedal. Snažíte sa mi to vyvrátiť. Dobre, zrejme pravda bude niekde v prostriedku.

    Takže prosím vás, nevkladajte mi slová, nepleťte sem pána premiéra, nepleťte sem ďalšie veci. Som poslanec, som zodpovedný sám sebe. Tak tu nepoukazujte - povedal by som - na hlúposti, ktorých som sa naozaj nedopustil a ani sa nedopustím.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám povedať, že pani poslankyňa Gbúrová, ktorá pôjde prednášať, má poradové číslo 22 a poslednú prihlášku mám s číslom 46. Takže prosím vás, berte do úvahy aj toto. Odhlasovali ste si, že budete rokovať, kým nevystúpi posledný.

    Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada,

    chcel by som upozorniť na jeden fakt, podľa mňa veľmi dôležitý. Ak niektorá krajina dosiahne 7-percentný rast, hovorí sa o hospodárskom tigrovi. Slovensko za posledné dva roky dosahuje hospodársky rast 7 %. A tento fakt by mal byť v normálnej krajine dôvodom na nesmiernu národnú hrdosť, tým skôr, že sme to dosiahli v ťažkých, veľmi ťažkých vnútorných a vonkajších podmienkach. Musím, žiaľ, konštatovať smutnú skutočnosť, že to takmer všetky médiá alebo zamlčiavajú, alebo sa snažia zúfalo spochybniť a očierniť túto skutočnosť, vrátane mnohých politikov. To po prvé.

    Po druhé, tých, ktorí spochybňujú možnosť, povedzme, 6-percentného hospodárskeho rastu v budúcom roku, by som prosil, aby túto skutočnosť brali na vedomie aj vtedy, keď predkladajú ďalšie požiadavky.

    Ďakujem.

  • V tejto chvíli sa mi veľmi ťažko reaguje, lebo predpokladám, že predtým bola diskusia o problémoch programov PHA- RE alebo európskych peniazoch. Mám jednu malú poznámku. Prosím vás, aby sme opäť tento problém nevideli len bielo-čierne. Ak sú oblasti, kde sú problémy v komunikácii s PHARE programom, vyriešme ich. Ale existuje tu veľmi veľa oblastí, ktoré fungujú a mali by fungovať. Jednou z nich je prihraničná spolupráca. V utorok som sa zúčastnil vo Viedni na konferencii práve o takomto programe PHARE. Je pripravených niekoľko miliónov ECU. A nebol som tam sám, boli tam starostovia z Čiech, Maďarska a Slovenska. Verte, že jednoducho takáto diskusia, kde vidíme len nejaké možnosti - ospravedlňujem sa za vulgarizmus - ochočenia Európy cez nejaké programy PHARE je predsa nezmysel. Naozaj, hovorme o konkrétnych veciach. Sú tu oblasti, ktoré živočíšne potrebuje aj Slovenská republika.

  • Veľmi sa ospravedlňujem všetkým, že zdržujem s diskusiou o PHARE, ale je to veľmi dôležitá otázka, pretože by som bol nerád, aby vznikol dojem, že nie sme schopní alebo ochotní využiť tieto prostriedky.

    K otázke projektov by som chcel povedať toľko, že projekty predkladáme my. Moja skúsenosť hovorí, že ten, kto chce peniaze PHARE, musí vypracovať projekt a v zahraničí, v Bruseli mu ho buď schvália, alebo neschvália. Takže záleží na kvalite nášho projektu, a nie na projektoch, ktoré, podľa mojej skúsenosti, neprichádzajú zvonku.

    Ďalej pánu poslancovi Moricovi. Nechcem stále pristúpiť na to, že pravda je niekde uprostred. Pravda je jednoznačne v tom, že tieto prostriedky sú darované s cieľom európskej integrácie, povedané jedným slovom. A aby som bol presný aj pri limitujúcich podmienkach, tak limitujúce podmienky v mojom prípade boli, že sa nesmie kúpiť auto a nábytok, ale smú sa kúpiť len aparáty. Limitujúce podmienky pri cestovaní boli v tom, že sa smie cestovať len do Európskej únie a nie do Ameriky alebo do Japonska. A boli aj ďalšie limitujúce podmienky pri aparátoch. Keď to mal byť aparát kúpený mimo Európy, mimo európskeho výrobcu, tak na to muselo byť špeciálne schválenie z Bruselu. Takže toto boli limity a veľmi by som prosil poslancov a poslankyne, aby si nedali vštepiť myšlienku nejakej pochybnosti o tom, že peniaze z PHARE sú vazalské, špinavé alebo, ja neviem, otrokárske alebo dajaké také. Absolútne to nie je pravda. Sú to čisté, férové peniaze, darované, venované na rozvoj integrácie Európy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dnes vystupujem len druhýkrát, prepáčte mi, že reagujem, ale musím reagovať, keďže som zo zahraničného výboru a hovorí sa o zahraničnom obchode a o zahraničnej politike.

    Pán poslanec Moric, integrácia do západoeurópskych aj ekonomických štruktúr - to nie sú hlúposti. Ani program PHA- RE nie sú hlúposti. Slovensko jednoducho v zozname, ktorý dostávame ako poslanci aj tohto parlamentu - pán poslanec opäť telefonuje, pán predseda, ak dovolíte, ja reagujem na jeho vystúpenie, a on si tu jednoducho telefonuje diaľkovým telefónom - je to čosi nehorázne, čo sa deje. Protestujem proti tomu, aby tu niektorí poslanci zavádzali takéto spôsoby. Možno takéto spôsoby existujú v krčmách, ale nie v parlamente.

    Pán poslanec Moric dáva občanom Slovenska zavádzajúce informácie o pomoci z programov PHARE. Nech mi alebo nám pán poslanec povie jedinú podmienku, ktorú dáva západná Európa pri týchto programoch. Záleží len na šikovnosti, rozumnosti a dobrom vypracovaní projektov. Pán poslanec Moric, vo vašej oblasti vám chcem povedať, že pri obede v Paríži, kde som bol s predstaviteľmi Západoeurópskej únie, pán premiér Mečiar povedal, že na Slovensku sa vyrába množstvo zbraní a zbraňových systémov. Nech sa páči, keď ich predáte, tak potom bude na Slovensku blahobyt. Budeme mať dosť peňazí a nebudeme potrebovať peniaze z programov a projektov PHARE.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som aj ja nadviazal na to, o čom sa tu už pred chvíľou hovorilo. Viackrát sme sa obrátili ku školstvu a chcem využiť svoju faktickú poznámku skôr na to, aby som dal aj návrh na zmeny v zákone o rozpočte.

    Dovoľte mi, aby som povedal na začiatku, že tieto návrhy som prerokoval s príslušnými pracovníkmi ministerstva školstva a znejú takto: Prosím, aby sa presunuli prostriedky vo výške 290 mil. Sk účelovo určené v kapitole Všeobecná pokladničná správa, v prílohe 5, na zabezpečenie nových škôl a fakúlt do kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky, a to na bežné výdavky 85,2 mil. Sk a na kapitálové výdavky 204,8 mil. Sk.

    V prípade, ak tento môj pozmeňujúci návrh neprejde, navrhujem, aby v časti Všeobecná pokladničná správa v skupine 4 pod číslom 4018 znel text takto:

    Zabezpečenie nových škôl, vysokých škôl a fakúlt vo výške 290 mil. Sk, s členením 85,2 mil. Sk na bežné výdavky a 204,8 mil. Sk na kapitálové výdavky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ospravedlňujem sa, že ešte raz vstupujem s tým nešťastným PHARE, ale v novembri 1992, nie, v závere roka 1993 sme boli na rokovaní ministrov dopravy Maďarska, Poľska, Česka, Slovenska v Bruseli, kde sme práve s európskymi spoločenstvami prerokúvali túto problematiku. Tam sa všetky štyri zúčastnené asociované štáty zhodli na úplne spoločnom postupe a to bolo pre európske spoločenstvá značne prekvapujúce, lebo predpokladali, že Slováci sa tradične budú vadiť s Maďarmi a s Čechmi. Vôbec to tak nebolo. Absolútne sme sa zhodli v zámeroch, záveroch a cieľoch, lebo sme spoločne konštatovali, že to, čo nám v tom čase ponúkali európske spoločenstvá pod programom PHARE, bolo nie to, čo tieto štáty potrebujú, ale prebytok toho, čím európske spoločenstvá disponujú.

    Takže je istý stupeň nedôvery v tejto oblasti, nie nehmotnej, ale hmotnej, pretože sme tam boli ako technické ministerstvá dopravy a spojov týchto štyroch štátov, uplatnili sme veľmi vážené pripomienky. Domnievam sa, že európske spoločenstvá v tomto smere odvtedy pokročili, pretože prešli od nehmotných pomocí, keď nám sem chodili radiť penzionovaní experti a prechádzajú postupne na iné formy.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, ďakujem.

    Chcem reagovať na vašu poznámku a na zmenenú situáciu, to znamená, na počet ešte prihlásených, na to, ako prebieha rozprava a navrhnúť procedurálny návrh, aby sme skončili dnešnú rozpravu o 19.00 hodine, tak ako sa normálne končieva, a pokračovali v utorok. Bude šanca väčšinu pripomienok, doplnkov spracovať písomne a tých zopár doplniť v utorok. Myslím si, že by to bolo racionálne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, odsúhlasili sme niečo iné, nemôžeme hlasovať kontra. Pani poslankyňa Gbúrová.

  • Hlasy v sále.

  • Môžem dať o tom návrhu hlasovať - o 19.00 hodine.

    Ešte faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda,

    prosil by som, keby ste použili ustanovenie § 16 ods. 3 rokovacieho poriadku, že vzhľadom na veľký počet prihlásených máte možnosť udeľovať slovo tým, ktorí majú pozmeňujúce návrhy. Potom by tá debata mohla ešte trvať, ale vystúpili by len tí, ktorí chcú skutočne vystúpiť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré môže pán spravodajca spracovať, čím by sme fakticky získali čas.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rózsa, povedali ste to rozumne a ja si myslím, že od tejto chvíle to budem tak robiť. Ale dám o tom hlasovať, lebo naša snemovňa je nevyspytateľná.

    Prosím, budeme hlasovať o tom, že faktické poznámky budem prijímať len vtedy, keď budú k pozmeňujúcim návrhom. Čiže všetky faktické poznámky a prihlášky do rozpravy musia byť, len pokiaľ ide o pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj. Vystúpi pani poslankyňa Gbúrová. Pani poslankyňa Gbúrová, prosím vás, aby ste vystúpili, hlasovať budeme potom.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Je mi veľmi ľúto, že som sa práve ja dostala do naozaj nezávideniahodnej situácie. Ctím si zákony nielen parlamentarizmu, ale aj rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky a som presvedčená o tom, že ak pán poslanec Jaroslav Volf dal procedurálny návrh, sme jednoducho povinní o ňom hlasovať. Je mi ľúto.

  • Pani poslankyňa Gbúrová, čakali ste hodinu, chcel som vám dať možnosť a hlasovať potom, takže vidím, že pokiaľ ide o opozíciu, neplatí ani moja ústretovosť.

    Prosím, ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Volfa, že máme skončiť o 19.00 hodine, lebo predtým sme hlasovali, že rokujeme do konca.

  • Hlasy z pléna.

  • Prerušiť rozpravu o 19.00 hodine.

    Prosím, hlasujte, kto je za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prosím, môžeme pokračovať v rokovaní.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda Národnej rady,

    dovoľte mi vysloviť niekoľko poznámok k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k výdavkom na vedu a techniku na rok 1997.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 882/1995 bod C5 bolo uložené predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky vypracovať a predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vede a technike.

    Nebudem opätovne, už po niekoľký raz na pôde Národnej rady Slovenskej republiky opakovať to, čo sa objavuje aj v zmysle uznesenia v spracovanom návrhu zásad zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozvoji a využívaní vedy a techniky, že potreba zákona o vede a technike v Slovenskej republike vychádza z prebiehajúcej transformácie ekonomiky, ktorá mení aj postavenie vedy a techniky v spoločnosti, a že v predkladaných zásadách zákona sa navrhuje vedu a techniku považovať za národné priority a jej rozvoj za jeden z rozhodujúcich faktorov rozvoja spoločnosti.

    Ak sa pokúsime v globále oboznámiť s výdavkami Slovenskej republiky na vedu a techniku v roku 1997, kde sa úhrnne počíta s 3 226 461 tisíc Sk, predstavuje to isté mierne zvýšenie oproti minulým rokom v kvantitatívnom ukazovateli, nie však vo vzťahu k celkovým predpokladaným výdavkom štátneho rozpočtu na rok 1996. K tomu pristupuje aj existujúca inflácia. Pozitívom sa javí, že sa v jednotlivých kapitolách rezortov na vedu a techniku počíta s účelovo viazanými prostriedkami na štátne objednávky a úlohy RVT v zmysle § 2011 a § 2015.

    Chýba mi však, že sa v kapitole rozpočtu pre spomínaný Úrad stratégie rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky s účelovo viazanými finančnými prostriedkami na vytvorenie Fondu vedy a techniky neuvažuje, ba dokonca ani v časti Všeobecná pokladničná správa, napriek tomu, že práve v tejto položke je účelovo viazaná suma 290 mil. Sk na zabezpečenie nových vysokých škôl a fakúlt zriadených k 1. septembru 1997.

    Podobne sa mohlo rátať i s vyčlenením menšej, ale zakladajúcej sumy na pripravovaný Štátny fond vedy a techniky už v roku 1997. Alebo je zriadenie fondu opäť tradične v nedohľadne? Veď o jeho potrebe dobre vieme a systematicky, žiaľ, bez konkrétnych výsledkov, aj diskutujeme na pôde Národnej rady už 6 rokov a nič sa nemení, ostávajú jedine sľuby a presvedčujú sa presvedčení.

    Prečo to spomínam v tejto časti rozpravy? Predovšetkým preto, že v spomínanom spracovanom materiáli návrhu zásad zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozvoji a využívaní vedy, ktorý bol v júli roku 1996 spracovaný spomínaným ústredným orgánom štátnej správy za účasti vedeckej komunity Slovenskej republiky a napokon predložený aj do Úradu vlády Slovenskej republiky, sa o zriadení fondu píše: "O ďalšom osude tohto materiálu však, žiaľ, ďalej nič nevieme. Dôležité je, že zásady sú na svete, treba ich prerokovať a do polroka 1997 môže byť na svete aj paragrafové znenie zákona." Práve v tomto návrhu zásad (konkrétne v predkladacej správe) sa konštatuje, že významným a novým prvkom v systéme financovania vedy a techniky je štátny fond a ďalej sa explicitne píše, že v procese legislatívnej prípravy je zákon o Štátnom fonde rozvoja vedy a techniky, ktorého zásady boli odovzdané na rokovanie Legislatívnej rady vlády 26. 2. 1996 s uvažovanou účinnosťou od januára 1997.

    Žiaľ, fond ani dnes ešte nemáme legislatívne pripravený, aj keď existencia podobných fondov v iných rezortoch existuje a plní si svoju funkciu. Neexistuje, a to aj napriek tomu, že v predkladanom materiáli zásad sa konštatuje, že pôsobenie novej formy financovania v podobe fondu by vytvorilo širší priestor na podporu účelového financovania požiadaviek vedy a techniky doteraz neuplatňovanými formami a že účelové financovanie aktivít v oblasti vedy a techniky formou dotácií prostredníctvom fondov je vo vyspelých krajinách veľmi rozšírené a plní úlohu katalyzátora kvality výskumno-vývojových kolektívov.

    Čo treba urobiť? Dotiahnuť legislatívny proces najmä vo vzťahu k zásade číslo 10 - Štátny fond rozvoja vedy a techniky, jeho zriadením zákonom Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a už dnes mu v návrhu štátneho rozpočtu vytvoriť finančnú bázu podobne, ako je to na zabezpečenie nových vysokých škôl a fakúlt, ktoré sú zriadené k 1. 9. 1997 - taktiež ešte neexistujúcich, ale zákonom Národnej rady Slovenskej republiky sa tu počíta so sumou 290 mil. Sk v položke Všeobecná pokladničná správa, alebo priamo v rozpočtovej kapitole Úradu pre stratégiu rozvoja vedy a spoločnosti v Slovenskej republike.

    A teraz pozmeňujúci návrh. Navrhujem presunúť položku z rezervy vlády Slovenskej republiky vo výške 100 mil. Sk zo Všeobecnej pokladničnej správy na zabezpečenie a pokrytie Štátneho fondu rozvoja vedy a techniky vo výške 100 mil. Sk.

  • Druhý návrh - použiť zo zvýšenia príjmovej časti štátneho rozpočtu o 1,1 mld z odvodu zo zisku Národnej banky Slovenska 100 mil. Sk na potreby Štátneho fondu rozvoja vedy a techniky a presunúť 100 mil. Sk do Všeobecnej pokladničnej správy na zabezpečenie pokrytia Štátneho fondu rozvoja vedy a techniky.

    Vážená Národná rada, svoj ďalší návrh zdôvodním veľmi rýchlo, pretože sa k nemu vyjadril pán poslanec Moric. Týka sa Detského domova v Necpaloch.

    Som si vedomá toho, že situácia vo viacerých detských domovoch je kritická a vyžaduje si systematické riešenie. Od 1. 1. 1997 detské domovy patria pod gestorstvo ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré bude mať nad nimi odbornú a metodickú pomoc. Finančné problémy budú v kompetencii krajskej štátnej správy.

    Nechcem pochybovať o dobrých úmysloch krajskej štátnej správy v sociálnej oblasti, ale myslím si, že by bolo možné riešiť tento problém aj prostredníctvom štátneho rozpočtu. Starý kaštieľ v Necpaloch podlieha reštitúcii a je v dezolátnom stave. Stropy vo vnútri budovy sú podopreté drevenými stĺpmi, hrozí ich prepadnutie. Hygienická situácia v tomto detskom domove je vážna. Pritom vedľa starej budovy je už hotová nová budova detského domova, kde je potrebné realizovať už len vnútorné práce. Ide o sumu 20 mil. Sk.

    Pozmeňujúci návrh: Navrhujem v kapitole Všeobecná pokladničná správa znížiť rezervu vlády z 500 mil. na 480 mil. Sk, zvýšiť o sumu 20 mil. Sk kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s účelovým viazaním na dostavbu Detského domova v Necpaloch.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám. Ďalej vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi ešte pre prípad, že nebudú schválené moje predchádzajúce dva pozmeňujúce návrhy, aby som navrhol tretí.

    V kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 4 pod číslom 4018 nahradiť text "zabezpečenie nových vysokých škôl a fakúlt zriadených k 1. 9. 1997" textom "zabezpečenie nových vysokých škôl a fakúlt zriadených v roku 1997".

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Vážená Národná rada,

    vzťah štátneho rozpočtu k poľnohospodárskej výrobe v predloženom návrhu sa značne zmenil. Chcem tu vyjadriť našu spokojnosť s tým, že po toľkých rokoch sa už našli nejaké prostriedky na zvýšenie dotácií agrokomplexu, ale máme aj určité pochybnosti o racionálnom a efektívnom rozdelení týchto prostriedkov. Poslanci nášho hnutia každoročne pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu tu na pôde parlamentu vyjadrili svoju nespokojnosť s nedostatočným krytím požiadaviek tohto rezortu a poukázali na najvážnejšie problémy a dôsledky s tým súvisiace. Z hľadiska pôsobenia ekonomickej politiky v súčasnom období poľnohospodárstvo patrí medzi najzložitejšie rezorty našej ekonomiky. Problémy sú veru nemalé, rozvoj málo dynamický a vzťahy nadmieru zložité, ťažko zvládnuteľné. Poukazuje na to aj predložený návrh štátneho rozpočtu, kde sú zvýšené výdavky smerujúce do agrokomplexu na úrovni 3 mld Sk. Je to veľká suma, ale istotne nevykryje objektívne požiadavky tohto rezortu.

    A teraz mi dovoľte, aby som poukázal na niektoré naše obavy súvisiace s týmito takpovediac navyše poskytnutými prostriedkami zo štátneho rozpočtu.

    Podľa nášho hodnotenia rast transferu do Štátneho fondu trhovej regulácie je potrebný jednak na elimináciu škôd, ktoré tu vznikli nelegálnym vývozom obilia za rok 1995 a 1996, čo je jednoznačne zavinené vysokopostavenými funkcionármi v jednotlivých rezortoch. Na druhej strane tieto prostriedky budú potrebné na ovládnutie domáceho trhu s obilím a s inými poľnohospodárskymi produktmi. Aj takýmto spôsobom bude chcieť vláda zamedziť, aby nedošlo zo strany prvovýroby k avizovanému zvýšeniu predajných cien produktov poľnohospodárstva. Prípadná snaha zo strany Štátneho fondu trhovej regulácie o ovládnutie domáceho trhu s pevne stanovenými cenami je nerealistická cesta a môže mať ďalekosiahle následky pre ďalšiu existenciu a vývoj poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že ceny vstupov do poľnohospodárstva veru nie sú a ani nebudú garantované.

    Na hospodárske výsledky poľnohospodárskych podnikov má mimoriadne dôsledky neúnosné roztvorenie cenových nožníc. Tento problém treba riešiť komplexne a neodkladne. V našich podmienkach bezpríkladný nárast cien vstupov do poľnohospodárstva sa dá tlmiť do určitej miery dotáciami, ktoré budú pôsobiť protiinflačne. Keď je tento dotačný balík nedostatočný, ako je to u nás, je možné očakávať prudký nárast cien poľnohopodárskych výrobkov všade tam, kde funguje trhové hospodárstvo, kde štát nezamedzí takémuto vývoju a neprenáša celú ťarchu takéhoto vývoja na bedrá poľnohospodárov s poukázaním na udržanie cenovej hladiny potravín.

    Dotačná politika v agrokomplexe je u nás upravená platobným výnosom ministerstva pôdohospodárstva ešte z roku 1995. Ako všetci vieme, na tento účel budú poskytované prostriedky zo štátneho rozpočtu o 1,6 mld Sk viac než v roku 1996. V súvislosti s tým však vzniká určitá nejasnosť v tom, na aké tituly budú vyčerpané. Podľa nášho hodnotenia tieto prostriedky by mali byť čerpané na podporu ďalšej produkčnej schopnosti poľnohospodárskej výroby.

    Preto navrhujem, aby tieto navyše poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 1,6 mld Sk boli rozdelené úmerne na nasledujúce dotačné tituly podľa čerpania v roku 1996, podľa výnosu ministerstva pôdohospodárstva na poskytnutie dotácií - na obstaranie osív, sadív, priemyselných hnojív, zachovanie genofondu šľachtenia, rast genetického potenciálu, proexportné aktivity, kvalitu kravského, ovčieho a kozieho mlieka, hovädzieho a jahňacieho mäsa, cukrovej repy, komplexné využitie závlah, ozdravovanie chovov, rozvoj agroturistiky, ekológiu, bonifikáciu úrokov z poskytnutých úverov, trvalú zmenu kultúry.

    Ďalším vážnym problémom súčasného poľnohospodárstva je zadlženosť poľnohospodárskych podnikov. V predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 je navrhnutá účasť štátneho rozpočtu na ozdravovaní portfólia bánk v sume 2 mld Sk. Podľa výkladu predkladateľa vo výbore ako aj na tomto pléne bude značná časť, a to 800 mil. až 1 mld Sk, poskytnutá na oddlženie, odpustenie starých záväzkov poľnohospodárskych podnikov. V súvislosti s tým chcem vysloviť určité výhrady a názor.

    Po prvé - nepoznáme princíp, metódu rozdelenia navrhnutej sumy. Nebude poskytnutá na oživenie, prípadne rozvoj poľnohospodárskej výroby, ale odpustením starých záväzkov poľnohospodárskym podnikom bude poskytnutá pomoc iba bankám, ktoré stoja pred privatizáciou a v predchádzajúcich rokoch uzavreli s poľnohospodárskymi podnikateľskými subjektmi nevýhodné úverové zmluvy. Teda v predprivatizačnej etape bánk vláda má snahu, takpovediac, očistiť stôl od starých nedobytných úverov a takýmto spôsobom vytvárať prijateľnejšie podmienky pre budúcich privatizérov. Teraz už nemáme ani najmenšie pochybnosti už o tom, že ich privatizácia potom prebehne iba na základe politických princípov.

    Po druhé - vláda podľa nás pristupuje neracionálne k riešeniu otázky oddlženia poľnohospodárskych podnikov odpustením starých záväzkov. Takéto nesplácané staré úvery majú - česť výnimkám - väčšinou len neschopné alebo menej schopné a zle fungujúce poľnohospodárske podniky. Schopnejší a lepší hospodári pristupovali k riešeniu tejto otázky zodpovednejšie a už dávno splatili svoje staré záväzky. Väčšinou neschopní už od roku 1993 čakajú na to, že štát im odpustí staré záväzky.

    Ďalší problém pri hodnotení takéhoto stavu je v tom, že navrhnutým krokom vlády budú diskriminovaní akurát lepší hospodári, ktorí by si zo štátneho rozpočtu zaslúžili výraznejšiu podporu, ktorí pracujú organizovane na základe dlhodobých programov, idú racionálne za svojimi cieľmi...

  • ...nečakajú na oddlženie prípadne odpustenie starých záväzkov zo strany štátu.

    Po tretie - proces privatizácie štátnych majetkov v poľnohospodárstve sa už chýli ku koncu. Zostáva ešte iba pár podnikov, ktoré treba sprivatizovať. Na rôznych fórach už odznela taká argumentácia zo strany predstaviteľov vládnej koalície, že práve preto boli jednotlivé štátne podniky privatizované za také nízke ceny, lebo podniky sú značne zadlžené a všetky záväzky prechádzali na privatizérov. Preto by bolo neseriózne vo vzťahu k verejnosti, ako aj vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom, keby boli tieto záväzky odpustené.

    A teraz mi dovoľte, aby som podal aj k tejto oblasti jeden pozmeňujúci návrh.

    Dávam návrh, aby z prostriedkov, ktoré sú určené na ozdravovanie portfólia bánk v hodnote 2 miliárd Sk, mohli byť oddlžené všetky podnikateľské subjekty, ktoré neprešli privatizačným procesom cez Fond národného majetku. Ide o tzv. veľkú privatizáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pani poslankyňa Schmögnerová a po nej je prihlásený pán Ásványi.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni,

    v rozprave k správe o štátnom rozpočte za I. až III. štvrťrok 1996 som sa snažila poukázať na niektoré negatívne tendencie v slovenskom hospodárstve. Držala som sa suchých argumentov, dúfajúc, že podpredseda vlády a minister financií bude na ne reagovať analogickým spôsobom. Pán minister financií však na ne nereagoval s výnimkou deficitu zahraničného obchodu vôbec.

    Moje upozornenia boli vážne a dobre myslené. Môžem prijať vašu hru, pán minister, a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Ak však chce vaše hnutie vo voľbách v roku 1998 vyhrať a ak vyhrá, spadne to, čo táto vláda dnes ignoruje, do lona tomu istému hnutiu. Asi vám potom nepoďakuje. Nepoďakuje vám však predovšetkým radový človek, ktorý bremeno nesie a bude niesť ešte viac.

    Vedela som veľmi presne, čo hovorím, keď som vás, pán minister, upozorňovala na nezahrňovanie príjmov z emisie dlhopisov do príjmov štátneho rozpočtu. V roku 1997 si takto chcete zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o 8 mld Sk. Povedzte teda svojim kolegom, že môžu v rozpočte na rok 1997 rozdeliť ďalších 8 mld Sk. Uspokojíte tým mnohých a získate ďalšie politické body. Dočasne. Zdá sa mi zbytočné dávať akékoľvek rady, poukazovať na riziká hospodárskeho rozvoja, na úzke miesta v štátnom rozpočte. Kto nemá uši na počúvanie, nepočúva. Ušetrím vám čas, obmedzím sa vo svojom vystúpení iba na niektoré legislatívne otázky a návrhy s nimi súvisiace.

    Zákon o štátnom rozpočte navrhuje novelizovať 21 zákonných noriem. Takáto prax umožňuje vláde presadiť účelové novelizácie zákonov, ktoré majú bezprostredne pomôcť zabezpečiť realizáciu zákona o štátnom rozpočte. Zákon o štátnom rozpočte sa týmto nadraďuje nad ostatné zákony. To, že sa do právneho prostredia zanáša neistota, že sa aj podnikateľské prostredie v dôsledku toho stáva neistým, sa nezohľadňuje. Do zákona o štátnom rozpočte sa okrem toho zahrnuli aj novelizácie, ktoré by mohli byť, keby sa posudzovali samostatne, značne kontroverzné. Kalkuluje sa s tým, že pozornosť sa sústredí na kapitoly rozpočtu a novelizácie sa preto ľahko presadia. Dovoľte, aby som poukázala na niektoré z nich a podala pozmeňujúce návrhy.

    Článok II návrhu zákona o štátnom rozpočte upravuje zákon číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. V bode číslo 8 sa navrhuje, aby sa zrušila výnimka z časového použitia prostriedkov štátneho rozpočtu pre štátne fondy tak, že tieto prostriedky budú môcť byť použité len do konca rozpočtového roku. Predkladateľ to zdôvodnil tak, že dotácie zo štátneho rozpočtu do štátnych fondov sa v priebehu roka nečerpajú a ukladajú sa na úložkách. V roku 1996 možno ako príklad uviesť Štátny fond na podporu rozvoja bývania, ktorý z 800 mil. Sk čerpal iba 30 %. Preto zámer nútiť štátne fondy dotácie používať je zdôvodnený. Nazdávam sa však, že dodatok v bode 8, ktorý určuje, aby výnosy z takto uložených prostriedkov boli príjmami štátneho rozpočtu, je dostatočným donucovacím prostriedkom. Ak štátne fondy budú na konci roka povinné prebytky odviesť do štátneho rozpočtu, bude ich to nútiť rozhadzovať koncom roka zdroje, ako sme to poznali v minulom režime. Preto navrhujem v bode číslo 8 ponechať slová "s výnimkou dotácií štátnym fondom".

    V článku III sa upravuje zákon číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, v ktorom navrhujem vypustiť bod číslo 4, ktorý zavádza pokutu až do výšky 500 Sk v prípade nesplnenia povinnosti nahlásiť zmenu poisťovne. Zavedením centrálneho registra bude možné všetky zmeny uskutočniť priamo v ňom bez zbytočného úradovania, a teda aj bez pokutovania.

  • Šum v sále.

  • Dúfam, že mi nebudete počítať aj čas, kým čakám na pozornosť svojich kolegov.

  • Vám plynie čas, pani poslankyňa.

  • Ja dúfam, že ho nebudete počítať.

  • Ja nie, stopky to počítajú. Máte päť minút.

  • V článku III a v článku IV novelizujúcom zákon číslo 273/1994 a 274/1994 Z. z. o zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni sa zvyšuje percento z príjmov určené na tvorbu správneho fondu z 3 % na 4 %. Argumentuje sa, že v zahraničí je to predsa ešte viac. Aj v zahraničí sú vysoké správne náklady podrobované kritike a nepoznám dôvody, pre ktoré by sme mali opakovať ich chyby. Oddelenie predtým Národnej poisťovne, neskôr sociálnej a zdravotných poisťovní prebehlo pomerne rýchlo, napríklad v porovnaní s Českou republikou, kde sociálne poistenie nie je dodnes oddelené od štátneho rozpočtu. Má to aj svoje pozitívne stránky, ale aj negatívne stránky - niekoľko stomiliónové zvýšenie správnych nákladov, o ktoré sa ukrátili základné fondy.

    Druhý návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý musel zohľadniť návrh štátneho rozpočtu, upozorňuje na jeden paradox. Výdavky správneho fondu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vzrastú o 110,937 mil., na 750,171 mil., výdavky základného fondu sa znížia o 1,67 mld. Navrhuje sa znižovať výdavky na zdravotné služby a lieky a zvyšovať výdavky na správne náklady. Nie je azda vhodné pri všeobecnom nedostatku šetriť aj na správnych nákladoch? Navrhujem preto v článku III vypustiť bod číslo 11 a v článku IV bod číslo 4. Nazdávate sa, že je prijateľné, keď nemá nemocnica ani na chirurgické nite, a pritom sú peniaze napríklad na kúpu luxusného zariadenia? V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne správny fond má dosiahnuť výšku 1 867 mil. Nechcem spochybňovať túto úroveň...

  • ...ale žiadam, aby sa aj tu šetrilo, aby sa nešetrilo iba na dôchodkoch a sociálnych dávkach.

    Článok XVIII upravuje zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. V bode číslo 4 sa navrhuje zaradiť nový § 23a, ktorý zavádza sankcie za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak nejde o trestný čin. Predkladateľ navrhuje uložiť sankcie až do výšky 500 tisíc korún. Zdôvodnenie § 23a vo výbore riaditeľkou pani Šimkovou bolo, že táto novelizácia vychádza z požiadaviek OECD. Nadväzujem azda na diskusiu, ktorá tu bola pred chvíľkou, prečo v tomto prípade ustupujete požiadavkám OECD. Ani vtedy som sa nemohla zdržať poznámky, že naši vládni úradníci nevedia rokovať so zahraničnými inštitúciami. Nazdávam sa však, že aj tento návrh sleduje iné zámery. Pokuta 500 tisíc korún je štvorročnou mzdou priemerného daňového úradníka. Je to dostatočná sankcia na to, aby sa podnikatelia mohli daňovému úradníkovi vyhrážať a zastrašovať ho a aby daňový úradník svoje prípadné podozrenia z porušenia zákona nikomu neposkytol. Táto sankcia bude brániť vykonávať funkciu správcu dane s plnou vážnosťou. Jej výsledkom bude zníženie príjmovej časti rozpočtu. V snahe zabrániť tomu navrhujem § 23a vypustiť.

    Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že moje ďalšie návrhy si vyžadujú dlhší čas ako zvyšnú poldruha minútu, podala som si ďalšiu prihlášku do diskusie. Ak mi ani ten čas nebude stačiť, podám si ešte jednu.

    Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda, mám procedurálny návrh. Kamery sú vypnuté, možno skutočne rokovať vecne, k rozpočtu. Je veľmi žiaduce, aby pri tomto dôležitom bode a zákone okrem kompetentného pána podpredsedu vlády boli aj ostatní ministri. Je po pracovnom čase, my tu budeme rokovať. Myslím si, že to isté môžu urobiť iní ústavní činitelia, členovia vlády vrátane pána premiéra.

    Prosím, dávam procedurálny návrh, aby sme dovtedy prerušili rokovanie pléna, a prosil by som vás, aby ste požiadali o účasť pána premiéra a ostatných členov vlády a pokračovali potom, keď budú prítomní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, páni ministri majú všetci písomnú pozvánku aj osobné pozvánky na dnešné poobedie, teda vedia, že rokovanie prebieha. Navrhujem, aby sme pokračovali ďalej a osobne pôjdem ešte zatelefonovať vláde, že čakáme, aby prišli. Prosím, nepredlžujme si to. Súhlasíte s tým? Alebo mám dať hlasovať o vašom návrhu?

  • Hlas poslanca Haracha: Hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovať? Prosím.

    Pán poslanec Harach dal návrh, aby sme prerušili schôdzu a počkali, kým neprídu členovia vlády. Ja som dal druhý návrh, aby sme neprerušili a pôjdem osobne pozvať predstaviteľov vlády, hoci vedia, že prebieha schôdza.

    Prosím, hlasujme najskôr o návrhu pána poslanca Haracha. Hlasujeme o prerušení s tým, že počkáme, kým neprídu predstavitelia vlády.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Budeme pokračovať.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Nech sa páči.

  • Vzhľadom na to, že neprešiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Haracha, navrhujem, aby sme aspoň počas rokovania o rozpočte dali tam, kde sedí pán premiér, jeho bustu a aby sme tak rokovali.

  • Ďakujem za veľmi vtipný návrh. Pokračujeme v rokovaní. Pán poslanec Ásványi, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Bartošíková.

  • Vážená Národná rada, vážení páni ministri,

    o téme stavebného sporenia sa zmienili už niektorí predrečníci. Dovoľte, aby som vám predostrel...

  • Pani kolegyne aj kolegovia, prosím vás, dávajte pozor, počúvajme sa navzájom.

  • Dovoľte, aby som vám predostrel pohľad videný mojimi očami a predložil aj doplňujúci návrh. Zákon číslo 310/1992 o stavebnom sporení v § 8 ods. 4 po uplynutí 6-ročnej doby sporenia dáva stavebnému sporiteľovi možnosť zobrať úver do výšky naplnenia cieľovej sumy alebo vybrať celý vklad a úsporu bez požiadania úveru, alebo sporiť ďalej. Vyhláška ministerstva financií číslo 40/1992 v § 4 ods. 2 jednoznačne potvrdzuje, že nárok stavebného sporiteľa na štátnu prémiu nezaniká, ak stavebný sporiteľ zmluvu zruší po šiestich rokoch sporenia od jej uzatvorenia, bez uplatnenia nároku na stavebný úver.

    V rámci týchto legislatívnych pravidiel Prvá stavebná sporiteľňa ponúkla verejnosti zmluvné podmienky pre sporiteľov s úmyslom stavať, riešiť si otázku bývania, ale i pre tých, ktorí chceli využiť výhodný spôsob sporenia aj bez pevného úmyslu na stavebnú činnosť. Žiadny špekulatívny úmysel, veď sa všetko robilo pred verejnosťou a pod dohľadom finančných orgánov. Som presvedčený, že aj podmienky tohto sporenia, teda návrh zmluvy, boli prerokované a odsúhlasené vyššími finančnými orgánmi.

    Príkladná osveta a účinná propagácia mali za následok, že približne 800 tisíc občanov sa zapojilo do tohto spôsobu sporenia, za krátky čas vložilo do účelového fondu toľko prostriedkov, že sa môžu poskytovať úvery na výstavbu a zveľaďovanie bytov za veľmi výhodných podmienok úrokovania a splácania úveru. Nejde o možnosť nejakého regionálneho významu. Úvery v rámci tohto sporenia predstavujú miliardy, podstatne viac, ako môže poskytnúť Štátny fond rozvoja bývania, nehovoriac o tom, že výsledky sporenia majú priaznivý vplyv na znižovanie inflácie a na platobnú bilanciu.

    Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 v článku I § 7 ods. 2 vyplatenie štátnej prémie chce viazať na splnenie podmienok stanovených v § 11 písmenami a) až e) zákona Slovenskej národnej rady číslo 10/1992 o stavebnom sporení, t. j. vyplatiť len v prípade použitia na stavebné účely. Pôvodné znenie zákona na splnenie tejto podmienky viaže poskytnutie úveru. To je pochopiteľné, chce zamedziť čerpaniu veľmi výhodného úveru na iný účel, napríklad na nákup auta, ako sa tu už spomínalo. Táto novela zákona je nedomyslená a nepresná. Nestanovuje, odkedy sa chce postupovať týmto spôsobom. Ak sa myslí na dátum dňa účinnosti zákona, t. j. od 1. januára 1997, potom ide o retroaktivitu. Zákon chce spätne pozmeniť podmienky zmluvy o stavebnom sporení a v sporiteľovi chce vyvolať otázku, v akom štáte to žije. Treba u nás pokaziť všetko, čomu sa darí? Okolitému svetu, ktorého podnikatelia a finančné kruhy vložili svoje prostriedky podľa obojstranne prijatej dohody o investovaní, chceme znovu ukázať, že nie sme dôveryhodní partneri. V prípade Prvej stavebnej sporiteľne to platí exaktne.

    Ak by v spomínanom paragrafe novely bolo uvedené, že zmena platí v prípade zmlúv o stavebnom sporení uzatvorených po dni účinnosti zákona, t. j. po 1. januári 1997, odradili by sme mnoho potenciálnych sporiteľov, ktorí sa nevedia jednoznačne rozhodnúť, či budú stavať, alebo chcú iba výhodne sporiť. Nehromadili by sa prostriedky v doterajšom objeme, čo by spôsobilo zníženie možnosti poskytovania úverov a hlavne neumožňovalo by poskytovať splatnosť úveru až do 18 rokov. Takýto zásah by bol škodlivý.

  • Ak skutočne chceme zatrhnúť vyplatenie štátnej prémie tým priateľským sporiteľom, ktorí chcú po šesťročnom sporení voľne použiť celú úsporu s prémiou a úrokmi, porušíme regulárne uzatvorenú zmluvu, oklameme dobromyseľného človeka a finančne ho poškodíme aj na úrokoch. Veď sadzba úroku na vklady a aj na prémie je 3-percentná. Otázkou je, či ho chceme pripraviť aj o úroky poskytnuté na pripísanú štátnu prémiu. Nie je povedané, ako chceme vyrovnať rozdiel medzi 3-percentným úrokom tu poskytovaným a možným úrokom na vklad v komerčnej banke napríklad na výpovednú dvojročnú lehotu vo výške 12 až 13 % úrokov.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pri mojom hrubom prepočte na prípad ročného sporenia 15 tisíc korún, čo je najbežnejšia suma, tento rozdiel v miere úrokov za 6-ročné obdobie je 23 tisíc korún. Na prémiách by sme ukrátili sporiteľa a pre štátne financie by sme ušetrili 36 tisíc korún. Celkový obnos poškodenia sporiteľa by predstavoval viac ako 60 tisíc Sk, vrátane úrokov z pripísaných prémií. Nedovoľme si takéto hazardovanie s dôverou občanov, takéto narušovanie legislatívnych pravidiel v našom štáte. Vyzerá to tak, akoby naša republika bola v takom krajnom stave, že finančná moc si dovolí, obrazne povedané, siahnuť do vrecka občana a vytiahnuť tie peniaze, ktoré mu tam včera v súlade s predpismi dala. Znovu opakujem, ako nás budú posudzovať naši zahraniční partneri a najmä budúci potenciálni partneri?

  • Podporujem prijatie bodu číslo 16 spoločnej správy o vypustení odseku 2 § 7 v článku I návrhu zákona a odporúčam doplnenie pozmeňujúcich návrhov o vypustení slov "§ 11 písm. a) až e)" v bode 4 článku XX návrhu, ktorý nadväzuje na zmysel bodu 16 spoločnej správy. Ak návrh v bode 16 spoločnej správy a moje odporúčanie k článku XX nebude prijaté, odporúčam takýto doplňujúci návrh:

    V prerokovanom zákone v článku I § 7 doplniť nový odsek 3 s takýmto znením: "Podľa odseku 2 sa bude postupovať v prípade zmlúv o stavebnom sporení uzatvorených po 1. 1. 1997", alebo ak je to legislatívno-technicky správnejšie, "po účinnosti tohto zákona".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Bartošíková a pripraví sa pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    s ohľadom na časový limit sústredím sa iba na prednesenie pozmeňujúcich návrhov a ich zdôvodnenie. Začnem s návrhmi, ktoré avizoval pán spoločný spravodajca, dotýkajúcimi sa bodov 41 až 43 spoločnej správy.

    K článku XV - za novooznačený bod 5 sa vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:

    Bod 6. V § 24 ods. 2 písm. a) a h) znejú:

    "a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33),

    h) nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby."

    Navrhovaným spresnením písmena a) sa odstraňujú nejasnosti pri uplatňovaní odpisov z hmotného a nehmotného majetku. Spresnenie ustanovenia pod písmenom h) je potrebné z toho dôvodu, že bez tohto spresnenia by sa citované ustanovenie vzťahovalo iba na daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, čo nebolo zámerom tejto úpravy.

    Bod 7. § 24 ods. 2 písm. j), bod 4 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 21b a 21c znie:

    "4. Príspevky na stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz 21b) maximálne do výšky 55 % ceny jedného hlavného jedla v priebehu jednej pracovnej zmeny, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (odkaz 21c). Ak je stravovanie poskytované vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov, zahrnie sa do výdavkov suma rovnajúca sa najviac 55 % úhrnu cien hlavných jedál. Ak je stravovanie poskytované vo vlastnom zariadení, zahrnú sa do výdavkov náklady do výšky 55 % z úhrnu zúčtovaných nákladov vynaložených a spojených so stravovaním."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 21b a 21c znejú:

    "21b - § 140 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 206/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti."

    "21c - zákon číslo 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov."

    Doterajšie body 5 a 6 sa prečíslujú ako body 8 a 9.

    Nakoľko zákon číslo 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, na ktorý navrhované ustanovenie odkazuje, upravuje výšku stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v troch časových pásmach a z navrhovaného znenia nevyplýva, z akej sumy stravného sa vypočítava výška príspevku na stravovanie, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov, je potrebné tento návrh spresniť. Navrhovaným spresnením sa odstraňuje nedostatok a zlaďuje sa znenie daňového zákona s novelizovaným znením § 140 Zákonníka práce.

    K bodu 43 spoločnej správy za novooznačený bod 9 sa vkladajú nové body 10, 11 a 12, ktoré znejú:

    "Bod 10. V § 30 ods. 1 v odpisovej skupine 5 sa nahrádza číslovka 50 číslovkou 40.

    Bod 11. V § 31 ods. 1 v odpisovej skupine 5 sa nahrádza číslovka 1,0 číslovkou 1,5 a číslovky 2,0 sa nahrádzajú číslovkami 2,5.

    Bod 12. V § 32 ods. 1 v odpisovej skupine 5 sa nahrádzajú číslovky 50 číslovkami 40 a číslovka 51 sa nahrádza číslovkou 41."

    Doterajšie body 7 až 11 sa prečíslujú ako body 13 až 17.

  • Pri realizácii zámeru skrátenia tohto odpisovania v piatej skupine z 50 na 40 rokov nepostačuje zmeniť iba znenie § 30 ods. 1, ale treba vykonať zmeny aj v paragrafoch 31 a 32, ktoré upravujú ročné odpisové sadzby a koeficienty.

    Za novooznačený bod 17 sa dopĺňa bod 18, ktorý znie:

    Bod 18. V § 41 odsek 19 znie:

    "Odsek 19. Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku vykonanej v prílohe k zákonu o zmene doby odpisovania ročnej odpisovej sadzby a koeficientu je daňovník povinný vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú. V nadväznosti na zmenu doby odpisovania je potrebné v prechodnom ustanovení upraviť postup daňovníkov pri odpisovaní majetku, ktorý bol nadobudnutý a odpisovaný už pred účinnosťou tohto zákona."

    V článku XV v bode 3 sa na konci pripája táto veta:

    "Spôsob zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou medzi osobami uvedenými v písmenách a) až c) a cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

    Spresňuje sa ustanovenie v článku XV bod 3 vzhľadom na spôsob zdaňovania nadnárodných spoločností a stanovenie dohodnutej ceny medzi personálne prepojenými osobami a nezávislými osobami, ako i vo väzbe na vstup Slovenskej republiky do OECD."

  • Dovoľte mi ešte predložiť návrh na doplnenie návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V článku XIX sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

    Bod 6. V § 229 ods. 3 sa v druhej vete slovo "presiahol" nahrádza slovom "nepresiahol". Doterajší bod 6 sa prečísluje ako bod 7.

    Ide o úpravu ustanovenia Colného zákona, ktorá sa týka možnosti odpísania nevymožiteľného nedoplatku sumy cla. Doterajšia formulácia má za následok zablokovanie mechanizmu vymáhania z nezaplatenej sumy cla, čo v konečnom dôsledku negatívnym smerom ovplyvňuje príjmy štátneho rozpočtu.

    V článku XXII odsek 7 znie:

    "Odsek 7. Ustanovenie § 18 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska sa v roku 1997 uplatní na ustanovovanie úrokových sadzieb, rámcov splatnosti a ďalších podmienok obchodov so Slovenskou republikou v súlade s článkom I § 2."

    Nové navrhované znenie odseku 7 článku XXII zabezpečuje previazanosť s článkom I § 2 ods. 1 návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte, čo pôvodné znenie nezabezpečovalo.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Svoje pripomienky odovzdám pánu spravodajcovi.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Volf. Pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážené dámy a páni,

    vzhľadom na atmosféru v tejto sále, časový stres, vynechám hodnotenie tohto rozpočtu, ktoré aj tak vyplýva z kontextu a každý si ho môže urobiť sám, a zameriam sa len na zmeny a doplnky, ktoré navrhujem.

    Prvá zmena sa týka už chronicky známeho problému poisťovní, myslím si, že nemusím ani hovoriť, prečo sa tieto návrhy dávajú. Objavili sa nakoniec aj vo viacerých stanoviskách, ku ktorým sa pripájam a dávam tento návrh zmeny nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia v súlade s pôvodným znením zákona a, samozrejme, s bázou, ktorá vyplýva zo súčasne platnej minimálnej mzdy.

    Druhý návrh sa týka zmeny zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Domnievam sa, vzhľadom na to, že sa tu navrhujú určité zmeny, že bolo by žiaduce, aby paralelne s tým prebehli zmeny, ktoré na jednej strane pomôžu školstvu v oblasti zabezpečenia zdrojov. Preto navrhujem v tomto zákone doplniť § 19 o písmeno o), ktoré znie: "o) príjmy stredných škôl, školských zariadení, vysokých škôl, fakúlt alebo iných pracovísk vysokých škôl získané ich podnikateľskou činnosťou, ak sa takto získané prostriedky použijú na financovanie ich činnosti a úloh podľa osobitných predpisov".

    Je to návrh, ktorý, ak by bol akceptovaný, určite by pomohol financovaniu najmä vysokých škôl, ale aj stredných odborných učilíšť.

    Ďalej v návrhu zákona o daniach z príjmov, resp. novelizácie, ktorá je súčasťou návrhu zákona o štátnom rozpočte, navrhujem vypustiť § 19 písm. p) a § 41 ods. 21. Ide v podstate o známu novelizáciu, ktorá diskriminovala ostatných podnikateľov oproti privatizérom z priamych predajov.

    Návrh číslo 4 sa týka návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty. V návrhu zákona o štátnom rozpočte sa presúva percento DPH pri určitých výrobkoch, produktoch, v rámci stavebnej výroby. Domnievam sa, a nielen ja, že tu hrozí predraženie bytovej výstavby, ktoré na svojich pleciach budú potom znášať tí, ktorí si budú byty kupovať. Domnievame sa, že v značnej časti týchto položiek nie je oprávnenie, aby došlo k presunu do vyššej percentuálnej sadzby, a preto dávam návrh vypustiť z návrhu § 7 odsek 11 a automaticky čo s tým súvisí, teda ponechať § 10 ods. 2.

  • Hlas z pléna.

  • Z kontextu to tak vyplýva. Pokiaľ to tak nie je, tak samozrejme, že to upravíte podľa vlastného.

    Ďalší návrh číslo 5 sa týka zákona o správe daní a poplatkov. Domnievam sa, myslím, že už to tu zaznelo, že sankcia, ktorá je navrhovaná v § 23a, je privysoká. Navrhujem nahradiť sumu "500 tisíc Sk" sumou "50 tisíc Sk".

    Ďalšie návrhy sa dotýkajú zmien a doplnkov v návrhu rozpočtov kapitol na rok 1997. Všeobecná pokladničná správa, výdavky, skupina 1: navrhujem zvýšiť dotáciu výrobným družstvám invalidov zo 45 920 tisíc na 55 920 tisíc, teda o 10 mil., a to na položku stroje a zariadenia v kontexte na výrobné družstvá, ktoré sme mali možnosť navštíviť. Napríklad v Piešťanoch, kde je nedostatok investícií a kde by táto vec pomohla invalidom realizovať sa a vytvárať aj určité hodnoty.

    Ďalej navrhujem v položke Všeobecná pokladničná správa, výdavky, skupina 8 zvýšiť výdavky na mestskú hromadnú dopravu z 1 179 800 tisíc o 500 tisíc korún na kapitolu transfery.

  • V položke Všeobecnej pokladničnej správy mám ešte jeden návrh, je to dostavba objektu Inorga v Prešove pre Zväz postihnutých civilizačnými chorobami. Prosím a žiadam uplatnenie sumy 1 500 tisíc korún na dostavbu tohto objektu, ktorý je prakticky vo vysokom stupni rozostavanosti a podľa vyčíslenia len takáto suma chýba na to, aby objekt mohol fungovať. V podstate v súčasnosti tento objekt je vlastne mimo funkcie a stojí tento zväz mesačne 40 tisíc korún len na to, aby tento objekt bol strážený. Myslím si, že by išlo o položku nie vysokú, ale užitočnú.

    V položke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky - to je môj ďalší návrh - navrhujem zvýšiť deputát uhlia dôchodcom z klasických 9,7 mil. na 10,4 mil. Vychádzam z toho, že táto suma by mala byť valorizovaná, pretože v podstate cenové položky sa menia a ona bola vlastne pôvodne smerovaná na objem, na objemové položky.

    V položke Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky navrhujem bežné transfery zvýšiť na osobnú železničnú dopravu z 2 200 mil. korún na 4 800 mil. korún. Vychádzam z dokladovaného deficitu, ktorý táto osobná železničná doprava vykazuje na budúci rok, a ktoré, ak nebudú pokryté najmä po prijatí zákona, ktorý umožní nákladnú dopravu pre iných prepravcov ako železničnú dopravu Slovenskej republiky, zrejme by padli na plecia nás, občanov.

  • Ďalej navrhujem doplniť položku, ktorá vypadla, možno aj omylom, a to je Slovenská pošta, štátny podnik, Banská Bystrica 500 mil. korún na zabezpečenie aspoň základnej funkčnosti, pretože podľa analýz, ktoré sú k dispozícii, ani zvýšenie taríf, ktoré sa očakáva v budúcom roku, nepokryje straty tejto inštitúcie.

    A konečne posledný návrh. V položke Krajské úrady pre potreby kultúry v krajoch navrhujem pre Krajský úrad Žilina, konkrétne pre mesto Martin položku 20 mil. Sk na zabezpečenie činnosti Centra národnej kultúry vo väzbe na zákon o Martine, ktorý, žiaľ, platí, ale nemá v sebe klauzuly, ktoré by sa dotýkali financovania. Domnievame sa, že tento zákon by sa mal novelizovať, ale kým k novelizácii dôjde, navrhujeme aspoň určité zabezpečenie financií cez štátny rozpočet.

    To sú moje návrhy, ktoré odovzdám pánu spravodajcovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kováč. Pripraví sa pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Pán predsedajúci, mám na ruke hodinky, takže vás prosím, aby ste ma nerušili svojimi poznámkami o čase. Skončím včas.

    Dovoľte mi, aby som navrhol prvý pozmeňujúci návrh - v tlači 544a bod 39 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.

    Pokúsim sa zdôvodniť, o čo mi ide. V tomto bode výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci navrhol, aby nedochádzalo k zníženiu odvodov z lotérií, hazardných hier, stávkových hier a stávkovej činnosti do štátneho rozpočtu. Chcel by som upozorniť ctenú snemovňu, aby si spočítali, koľko stojí tento štát liečba ľudí, ktorí sú závislí od hazardných hier, na tzv. gamblerov, pričom ide o ľudí, ktorí sú prakticky nevyliečiteľní, môžu byť len abstinujúci gambleri. Na jednej strane vynakladáme finančné prostriedky na to, aby sme týchto ľudí liečili, a na druhej strane práve organizátorom takýchto hier znižujeme odvody do štátneho rozpočtu. Myslím si, že je to konštruktívny návrh, ktorý prispieva predovšetkým k príjmovej časti kapitoly rozpočtu a má svoj určitý význam aj z hľadiska, povedzme, nášho, zdravotného. Podotýkam, že v zdravotnom výbore sme sa zhodli všetci - koalícia i opozícia -, s výnimkou dvoch koaličných poslancov, hlasovali všetci za tento návrh. Pán poslanec Švec hlasoval proti tomuto návrhu, myslím aj s pánom poslancom Derfényim. To je môj prvý pozmeňujúci návrh.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 9 zákona o štátnom rozpočte, kde navrhujem v písmene b) vypustiť slová "zníženej o 45 bodov". Dnes sme skutočne svedkami drastického zásahu do verejných fondov, ktorý vykonáva štát prostredníctvom zákona o štátnom rozpočte, zasahuje drastickým spôsobom do ich rozpočtu a súčasne veľmi negatívne ovplyvňuje ich ďalšiu vývojovú finančnú politiku na budúce roky. Chcem povedať, že namiesto vymeriavacieho základu 2 700 korún sa štát rozhodol platiť svoj príspevok z vymeriavacieho základu 245 korún. To je absurdné, to nie je ani 9 % toho, čo by mal štát odovzdávať.

    V čase, keď sme tvorili zákon o Národnej poisťovni (žiaľ, členovia tejto vlády alebo značná časť členov tejto vlády tam vtedy nebola), zvažovali sme, aké percentá nasadiť pre zamestnancov, aké percentá nasadzovať pre štát. A po veľmi zrelej úvahe sme zvážili, že za vymeriavací základ treba zobrať minimálnu mzdu. Pretože minimálna mzda je ekonomická kategória, ktorá podlieha zmene na základe rastu životných základov, odráža sa potom aj zvýšená potreba finančných zdrojov pre poisťovne. Preto si myslím, že je nezodpovedné dobre sa rozbiehajúcu finančnú a ekonomickú politiku Sociálnej poisťovne zraziť na kolená týmto prístupom. Uvedomme si, že ak tento krok spravíme, zakladáme tým vlastne zostupný proces Sociálnej poisťovne, ktorá bola pripravená svojou dobrou ekonomickou politikou vytvoriť dostatočné rezervy v základnom fonde, tak ako to všetky sociálne poisťovne tohto typu robia, to znamená, že majú troj- až šesťmesačnú rezervu. V tejto chvíli rezerva bude veľmi nízka.

    Na druhej strane štát ukladá, aby táto poisťovňa realizovala valorizáciu dôchodkov a aby realizovala aj valorizáciu nemocenského, to znamená zvýšila z 250 na 300 korún. Prepočítal som, že z prebytkov možno rátať maximálne so 6,8-percentnou valorizáciou dôchodkov. Je to z priemerných čísel, možno to bude o niečo nižšie, možno o niečo viac...

  • ...ale je to v každom prípade suma, ktorá bude ťažko kryť predpokladanú infláciu, ktorú predpokladá štátny rozpočet, a bude ťažko kryť ďalšie nárasty, o ktorých sa tu nehovorilo - nárasty, ktoré avizovali jednotlivé rezorty, to znamená zvýšenie cien základných potravín tak, ako to avizoval minister pôdohospodárstva, zvýšenie taríf dopravného a ďalšie. Teda môj návrh je, aby sa do fondov odvádzala tá suma, ktorá sa odvádzala v roku 1996. Hrdíme sa, že nám rastie hrubý domáci produkt, hrdíme sa, že nám prudkým tempom rastie ekonomika, takže sme takmer prehriati ako kotol plnej pary, sme tiger, či Švajčiarsko strednej Európy, myslím si, že sa môžeme takto správať aj k poisťovni.

    Ďalej by som navrhoval ďalší pozmeňujúci návrh v tlači 544b písm. B-IV ods. 5 písmená a) až e) na osobitné hlasovanie, a to jednotlivo podľa písmen. Sú to práve tie sumy, ktoré patria zdravotníctvu, či už na očkovanie, na zdravotné školy atď.

    No a konečne môj posledný návrh, ktorý smeruje možno ani nie k situácii tohtoročného rozpočtu, ale k situácii rozpočtu na rok 1998. Ten pozmeňujúci návrh je do článku XV predkladaného zákona zaradiť nový odsek 12, ktorý znie: "V § 19 vypustiť písmeno p)."

    Na priblíženie, čo to je. Tento paragraf písm. p) znie, že od dane sú oslobodené príjmy pripadajúce na výnos získaný z titulu zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny Fondu národného majetku, prípadne Slovenským pozemkovým fondom pri prevode majetku štátu na iné osoby. Preložené do ľudskej reči a do slovenčiny, môj návrh odstraňuje nerovnoprávnosť občanov pred daňovým zákonom, pretože privatizér nemusí platiť, ale malý podnikateľ musí platiť. Privatizér nemusí platiť, ale živnostník áno. Každý občan tejto krajiny by mal mať rovnaké práva.

    Práve preto, že sa dá očakávať, že neprejde návrh na zvýšenie príspevku pre Sociálnu poisťovňu a jej situácia v roku 1998 bude podstatne horšia aj podľa analýz, o ktorých nám povedal predseda správnej rady pán docent Tkáč, myslím si, že založenie zvýšeného príjmu prostredníctvom daní pomocou tohto návrhu na rok 1998 pomôže riešiť túto situáciu.

    Myslím si, že som dodržal časový limit. Ďakujem vám za pozornosť. Návrhy odovzdám v písomnej forme.

  • Ďakujem. Nech sa páči, slovo má pán Duka-Zólyomi a pripraví sa pán poslanec Černák. Pardon, s faktickou poznámkou pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám skutočne faktickú poznámku. Rád by som upozornil kolegov, že upozornenie predsedajúceho na plynutie času pre vystupujúceho je bežné aj v takých inštitúciách, akými sú Parlamentné zhromaždenie Rady Európy alebo Západoeurópskej únie, a preto si myslím, že poznámka, ktorú na začiatku povedal pán poslanec Kováč, je neprimeraná a nevhodná na túto pôdu.

    Ďakujem.

  • Máte slovo, pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budem stručný, bez zvláštneho úvodu predkladám šesť pozmeňujúcich návrhov.

    Prvý pozmeňujúci návrh: V § 6 ods. 1 v bode b) nahradiť číslo "96,57 %" číslom "92 %" a číslo "3,43 %" číslom "8 %".

    Druhý pozmeňujúci návrh: V § 6 ods. 1 zaradiť nový bod b) v znení: "dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 40 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 60 % príjmom rozpočtu obcí. A v odseku 2 za text "písmeno a)" vsunúť text "a písmeno b)".

    Navrhujem prideliť 51,45 % výnosu cestnej dane obciam, čo zodpovedá podielu miestnych komunikácií z celkového podielu komunikácií ciest v Slovenskej republike, a preto môj tretí pozmeňujúci návrh znie: V § 5 ods. 2 nahradiť číslo "70 %" číslom "48,55 %". V § 6 ods. 1 písm. c) nahradiť číslo "30 %" číslom "51,45 %".

    Preto, lebo si uvedomujem, že s týmito opatreniami sa zníži príjem štátneho rozpočtu, navrhujem tieto opatrenia: To je štvrtý pozmeňujúci návrh: Rozpočet kapitoly Slovenskej informačnej služby znížiť o 50 %, rozpočet ministerstva obrany o 10 % a rozpočet kapitoly Úradu vlády o 20 %.

    Piaty pozmeňujúci návrh znie: V prílohe 5 - Rezervy štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva kultúry prostriedky na kultúru menšín zvýšiť na 140 mil. Sk.

    Šiesty pozmeňujúci návrh: Vyčleniť z kapitoly ministerstva školstva účelové prostriedky vo výške 10 mil. Sk na rozvoj metodiky vyučovania slovenského jazyka podľa Skabelovej a Bonovej a na vydávanie učebníc a metodických materiálov.

    To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia slovenskej vlády, kolegyne a kolegovia,

    stanovisko k štátnemu rozpočtu ako celku už formuloval exminister financií pán kolega Filkus. Dovoľte mi niekoľko poznámok a potom niekoľko procedurálnych návrhov, ktoré poslanci za Demokratickú úniu prednášali predovšetkým vo výbore pre životné prostredie, ktorý ostal jediným výborom, kde sa dá ešte to, čo považujeme za správne a za rozumné, presadiť a dostať do spoločnej správy.

    So záujmom som hľadal rozvojové impulzy, o ktorých nám pán Kozlík hovoril dvakrát z tohto miesta. Dvakrát hovoril o tom, že je rok skromnosti a že rozpočet na rok 1997 už bude rozpočet rozvojový. Pripúšťam snahu a konkrétne kvitujem, že sa našli prostriedky v oblasti podpory exportu, ktoré konkrétnymi aktivitami v sume približne pol miliardy korún sa budú snažiť odstrániť túto Achillovu pätu Slovenskej ekonomiky. Ale aj tak sa zamýšľam, úplne z iného súdka, ako je pre mňa zvykom, čo vlastne Slovensko potrebuje a čo rozpočet a ako to rieši.

    Pána podpredsedu vlády Kalmana si vážim ako človeka. Bol som na Horehroní, a keď som bol v Polomke, spomínali na to, ako im sľúbil, že Drevokombinát sa rozbehne. Drevokombinát sa nerozbehol. Ale zaujalo ma, keď starostka povedala: Pán Černák, mali sme tu 10-12 pôrodov do roka a teraz máme 1-2. Nehovoriac o tom, že rómske obyvateľstvo štandardne si udržuje, dokonca zvyšuje svoj výkon v tejto oblasti. Ale zamyslel som sa nad tým, z čoho asi taká priemerná rodina žije.

  • Už nehovorím pre televízne kamery, pán kolega, tie sú už vypnuté.

  • Keď si človek spočíta priemerný zárobok dvoch ľudí a najmä ich náklady na živobytie, neprekvapuje ma, keď sa stretávam s mladými ľuďmi, ktorí hovoria - nemôžem sa oženiť, nemôžem sa vydať, lebo si to nemôžem ešte dovoliť, neuživil by som rodinu. A myslím si, že jednou z priorít by mala byť otázka natality, podpory mladých rodín, skutočne podpory budúcnosti, a nielen hasenia toho, čo horí.

    Pán premiér sa v jednom dialógu v Markíze v Politikfóre označil za pragmatického politika, že rieši tie veci, ktoré treba riešiť vtedy, keď je potrebné ich riešiť. Je to síce prístup racionálny, ale zďaleka nie pragmatický, pretože pragmatik pamätá aj na to, čo príde o niekoľko rokov. A z tohto pohľadu náš rozpočet veľmi málo pamätá na to, že nie je potrebné len udržať makroekonomickú stabilitu a sústrediť sa na skromnosť, aj to len v niektorých oblastiach, ale že je potrebné pamätať aj na rozvoj. Viete, ťažko sa vysvetľuje po mítingoch ľuďom rok skromnosti, keď 300 miliónov dostane Devín banka, keď si premiér kúpi auto za 10 miliónov korún, za čo by sa dali dokončiť možno dve škôlky. Ale, prosím, je to už jeho problém a on to musí vysvetľovať svojim voličom.

    Vo výbore pre životné prostredie sme sa zamerali predovšetkým na oblasť, ktorá je blízka životnému prostrediu. A s poľutovaním musíme konštatovať, že Fond životného prostredia je pomaličky jediný reálny prvok rozpočtu, kde je oproti roku 1996 výrazný pokles. Starostovia chodia za tých pár tisíc, pár desaťtisíc "šúp", ktoré minister umelecky dokáže spolu s fondom rozdeliť medzi desiatky obcí, sú schopní urobiť konkrétne akcie. Celkovo sa hovorí o tom, že rozpočet na rok 1997 rešpektuje približne tú istú východiskovú hladinu ako rok 1996, ale v tejto jednej oblasti ju nerešpektuje.

    A preto vás snažne prosím, kolegyne, kolegovia, nielen preto, že nedobrovoľne sedím v tomto výbore, ale aj preto, že mám na starosti komunálnu sféru v Demokratickej únii, podporte návrh, ktorý nežiada miliardu, hoci tú by bola strašne treba, ani pol miliardy, ale jednoducho dostať to na úroveň vlaňajška a o 200 mil. Sk zvýšiť rozpočet, resp. transfer do Fondu pre životné prostredie prostredníctvom kapitoly ministerstva životného prostredia.

    Preto by som žiadal, pán spoločný spravodajca, vyňať bod číslo 21 na samostatné hlasovanie. Je tam aj návrh, ako dostať týchto 200 miliónov, a to 100 miliónov zo Slovenskej informačnej služby a 100 miliónov z rezervy vlády.

    Dámy a páni, takisto žiadam vyňať na samostatné hlasovanie aj bod číslo 22. Bol som v ZŤS Dubnica. Po štyroch plačlivých rokoch a po sľuboch, ktoré urobili prakticky...

  • ...všetky politické garnitúry, ktoré tu sedia, sa už nedá spoliehať, alebo hovoriť o tom, že dostanú úver garantovaný vládou, ktorý sa bude riešiť možno ešte tri-štyri mesiace. Potrebujú okamžitý impulz a ten okamžitý impulz by výrazne pomohol aj obrane a modernizácii armády, to znamená aj za cenu prehĺbenia deficitu rozpočtu zvýšiť výdavky o 500 mil. korún v kapitole ministerstva obrany a účelovo ich viazať na modernizáciu armády. Inými slovami povedané, zakúpila by sa jedna batéria zariadení, ktoré musia byť najprv overené v slovenskej armáde, aby následne mohli využiť veľmi dobré marketingové východiskové situácie, ktoré by mohli oživiť strojárstvo na Považí.

    Dámy a páni, takisto žiadam vyňať na samostatné hlasovanie bod číslo 23.

    Ako manažér si zakladám na presnosti a za posledných pár týždňov, pár mesiacov, kdekoľvek sa v Bratislave vyberiem, všade prídem neskoro. Tie obrovské zápchy, neschopnosť zaparkovať - jednoducho je potrebné riešiť dopravný nosný systém v hlavnom meste a nepozerať sa na to, že Kresánek je opozičný primátor a že tu opozícia zvíťazila, ale pozerať sa na to tak, že je to naše hlavné mesto, naša krásavica na Dunaji. A tí, ktorí majú praktické skúsenosti s cestovaním, myslím najmä tých poslancov, ktorí bývajú v Bratislave, pravdepodobne podporia bod číslo 23, ktorý hovorí o tom, že už je potrebné čosi robiť s dopravou v Bratislave. Už to bolo potrebné robiť dávno, už je päť minút po dvanástej, ale, prosím, podporte aj tento bod, ktorý žiadam vyňať na samostatné hlasovanie.

    Dámy a páni, zameral som sa ešte konkrétne aj na problematiku ministerstva priemyslu, ale predovšetkým na prioritu cestovného ruchu. Nebudem už komentovať minulosť a to, ako sa dali prostriedky zo štátneho rozpočtu efektívnejšie využiť v prospech cestovného ruchu v rokoch 1995 a 1996, ale jednoducho skúsenosti zo sveta, skúsenosti s prvým rokom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch hovoria o tom, že ak by dostala to, čo dostávajú v priemere európske krajiny, t. j. jedno percento z obratu, tak by sa to mohlo výrazne prejaviť na zvýšení príjmov štátneho rozpočtu. Preto vás prosím, podporte aj tento bod, ktorý je v spoločnej správe.

    Dámy a páni, posledný bod, na ktorý by som vás chcel upozorniť, je ochrana spotrebiteľa. Tu prítomný pán podpredseda vlády bol presvedčený, že registračnými pokladnicami priškrtí burzových predajcov. Ale, žiaľ, veľmi často sa stretávame s tým, že ľudia si kúpia nohavice, dvakrát ich operú a nohavice stratia farbu, zbehnú sa a oni nevedia, čo s tým. Jednoducho tu absentuje ochrana spotrebiteľa. Vo svete je veľmi bežné, že pokuty a penále, ktoré vyberú kontrolné orgány...

  • ...sa čiastočne vracajú na výchovu spotrebiteľa a preto by som odporúčal, aby sme k tomuto pristúpili aj u nás a aby sme z pokút, ktoré vyberie Slovenská obchodná inšpekcia - je to približne 100 miliónov ročne -, 10 %, ale najmenej 2 milióny korún viazali účelovo na podporu mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa. Sú to predovšetkým časopisy, ktoré sú veľmi populárne a ľudia ich radi čítajú, ktoré poučujú spotrebiteľa o jeho právach, povinnostiach a zároveň robia aj také ohodnocovanie konkrétnych výrobkov. Čiastočne žijú z komercie, ale potrebujú aj impulz.

  • A preto odporúčam, aby sme v závere uznesenia v časti C prijali odporúčanie:

    V kapitole ministerstva hospodárstva z prostriedkov, ktoré Slovenská obchodná inšpekcia vyberie na pokutách a penáloch, 10 %, minimálne však 2 milióny korún viazať na podporu mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ochranou spotrebiteľa.

    Dúfam, že som nehovoril do vetra a že niektoré z návrhov, ktoré som tu predniesol, kolegyne a kolegovia, podporíte. Ďakujem vám dopredu za ich podporu.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan. Pripraví sa pani poslankyňa Gantnerová.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Ľupták, nech sa páči.

  • Pán poslanec Černák, treba počúvať. Reagujem na Polomku. Ako asi dobre vieš, pán poslanec, Drevokombinát Polomka patrí pod Smrečinu Banská Bystrica a táto bola sprivatizovaná v I. vlne kupónovej privatizácie. Do tejto fabriky vošiel aj pán poslanec Kanis, asi o dva týždne po ňom som tam bol ja a ľudia ma tiež požiadali. Keď som si všetko preveril a zistil, na mítingu v Čiernom Balogu ma interpeloval predseda odborového hnutia z Polomky v tom zmysle, ako chceme pomôcť tejto fabrike, keď sa ide zavrieť. Ja som sa ho spýtal, či vie (lebo som si všetko, samozrejme, preveril), ako bola fabrika sprivatizovaná, v ktorej vlne, a teda, že to je kupónová privatizácia. Tento pán odborár ani nevedel, že to bolo sprivatizované v kupónovej privatizácii. Ale novinári - zase musím povedať novinárom, aj tým, ktorí tu sedia -, ak si vytiahnete noviny, Pravdu, bolo tam napísané: Kto zachráni Drevokombinát Polomku? Kanis alebo Ľupták? No nikto. Nikto. Ani jeden, lebo fondy prežrali a premrhali peniaze a pílu, ktorá bola v bedniach, nenamontovali za peniaze, ktoré zobrali od dikov. Také sú fondy. A preto máme výhrady voči vašim fondom, o ktorých tu hovoríte. Ani Kanis nepomôže, ani Ľupták, ani nikto.

    A ty, pán Černák, znova tu mútiš vodu, že kto to zachráni. Tu vraj Kalman. Nikto nemôže zachrániť. Keby si si bol overil veci, bol by si inak k tomu pristupoval. To je po prvé.

    Po druhé - hovoríš, že je na Horehroní chudoba a že ľudia žijú v biede. Teraz som sa ťa vonku pýtal - mám na to svedkov -, čím vykuruješ byt vo Vyhniach. Povedal si, že drevom a uhlím. Čím vykuruješ byt v Kremnici? Povedal si, že akumulačkami. Čím vykuruješ byt v Bratislave? Povedal si, že máš ústredné kúrenie. Čo ty chceš hovoriť o chudobe? Ty už tu nikdy viac nehovor o chudobe, prosím ťa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bajan. Pripraví sa pani poslankyňa Gantnerová.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Skôr ako budem pokračovať na dnes pomerne netradičnú tému stavebného sporenia, dovoľte mi ešte, pán podpredseda, vrátiť sa k jednej poznámke, ktorú ste mali o pánu Kresánkovi, že jeho vyjadrenia alebo žiadosti neboli úplne korektné. Je možné, že je to váš názor, ale ja si dovolím (hlas v sále) - dobre s týmto spresnením k malým obciam beriem -, ale dovoľte mi povedať, že nielen z pohľadu primátora vychádzajú nekorektné alebo málo správne informácie o tom, čo sa deje v samospráve Bratislavy. Dovoľte mi dve poznámky, resp. dva príklady.

    Na výjazdovom zasadnutí vlády, okrem iného v každej mestskej časti, teda väčšej, boli mítingy s predstaviteľmi HZDS, resp. s členmi vlády, na ktorých okrem iného odznelo - napríklad Karlova Ves. V Karlovej Vsi je prestavba materskej školy na základnú školu na Veternicovej ulici. Ako v tejto súvislosti uviedol štátny tajomník rezortu ministerstva školstva pán Nemčok, ministerstvo školstva poskytlo na prestavbu uvedeného objektu 10 miliónov korún. Generálny investor Bratislavy, ktorý je podnikom magistrátu Bratislavy, robil však od marca všetko pre to, aby sa táto stavba nerealizovala. Prítomní skonštatovali, že o poskytnutú sumu škola prišla, pretože magistrát nebol schopný zabezpečiť za 8 mesiacov pri splnení všetkých podmienok dostavbu objektu, resp. prestavbu objektu. Podotýkam len na vašu informáciu, že žiadosť primátora bola v máji 1996, peniaze prišli 13. novembra 1996, a nie o dva mesiace. Toto je napríklad nekorektnosť.

    Ďalším pre mňa dosť prekvapujúcim bolo vyjadrenie pani podpredsedníčky vlády, ktorá, podľa mňa, nie je príslušná k tejto téme sa vyjadrovať, ale vyjadrila sa napríklad k doprave, že riešenie dopravy v Bratislave je výlučne v kompetencii mesta, samosprávy, a nie vlády. Konštatovala, že jej nie je známe, že by mesto predložilo do vlády, okrem jednoznačnej požiadavky výstavby metra, konkrétnu alternatívu riešenia dopravných problémov v Bratislave. "Nerada vstupujem do svedomia samosprávy, ale myslím si, že by v tomto ohľade mala začať riešiť tieto problémy." Podotýkam, samospráva ich rieši, ale minimálne podpredsedníčka vlády by mohla vedieť, že financovanie MHD sa skladá z troch zložiek: dotácia vlády, tržby a dotácia samosprávy. Takže asi takto sa navzájom informujeme. Myslím si, že je to na škodu obidvoch strán.

    K rozpočtu. Nebudem hovoriť o samospráve, i keď by som asi mal, ale myslím si, že časť zo všetkých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli, je reálna tak, aby sme pomohli predovšetkým malým obciam minimálne v 15-percentnej úprave, ktorá bola. Samozrejme, zaslúžia si oveľa viac. Ale myslím si, že sa tu nájde dosť zdravého rozumu, aby sme zdvihli predovšetkým túto položku.

    Vrátim sa k stavebnému sporeniu. Ku cti pracovníkov ministerstva financií slúži, že to, čo sa objavilo v rozpočte, nebol ich nápad a táto metóda sa objavila, resp. tento spôsob sa objavil až na zasadnutí vlády.

    O čo ide? Veľmi nenápadná novela, v každom prípade o novele stavebného sporenia hovorili aj v Čechách, upustili od metódy, ktorú tu máme. Súčasná metóda je taká, že nejaký Bajan si sporí buď vo Wüsstenrote alebo v Prvej stavebnej sporiteľni a cez PVT ako určený podnik na spracovanie informácie sa poskytuje štátna prémia. Momentálne je navrhovaný taký mechanizmus, že medzi tento článok vstúpi nejaký štátny fond bývania. Podotýkam, že je to absolútne zbytočný medzičlánok, ktorý nevyrieši problém, čo chce riešiť navrhovateľ. Máme pred sebou novelizáciu zákona o fonde bývania, ktorý tento problém vôbec nerieši, podotýkam, ale o tom nebudeme hovoriť, o tom budeme hovoriť pri problematike tohto fondu.

    Vrátim sa k článku XX. Prepáčte, vrátim sa ešte vôbec k filozofii, prečo ste pristúpili k takej zmene. Obidve stavebné sporiteľne dostali dve kontroly - z Národnej banky a z Najvyššieho kontrolného úradu. Obidve skonštatovali, že tam nie sú problémy. Potom nastúpila kontrola Úradu vlády, na základe ktorej sa vyvolala určitá polemika typu, že si ľudia za to kupujú televízory alebo niečo podobné. Mám pred sebou správu, ktorú vypracovala táto kontrola a ktorá bola prerokovaná vo vláde začiatkom jesene alebo koncom augusta. Dovoľte mi, aby som citoval predovšetkým z jej záverov. Predovšetkým konštatovala, že veľa nedostatkov bolo spôsobených z nedostatku nižšej legislatívy, predovšetkým na úrovni kontroly.

  • Na kontrole ministerstva financií pravdepodobne aj preto došlo k personálnym zmenám na odbore peňažníctva, ale to nie je môj problém, to je problém tohto ministerstva. Jeden zo záverov - vytvoriť legislatívne predpoklady, aby sa finančné prostriedky sústredené v stavebných sporiteľniach prevažne využívali na stavebné účely v oblasti bývania, najmä nákupom komunálnych obligácií účelovo viazaných na bytovú výstavbu. Súhlasím. Prečo nie? Momentálne sa hovorí o tom, že stavebné sporiteľne majú prebytok financií. Predovšetkým ho riešia na nákup dlhopisov, vláda určuje v rozpočte, koľko by to mohlo byť. Pýtam sa, kto ich bude kupovať, ak nebudú takéto zdroje. Na druhej strane odmietam, aby to bolo takým spôsobom, že sa nakúpia dlhopisy komunálnej banky za 8 % a tie potom komunálne banka predáva ďalej za 11 %. To nie je pomoc bytovej výstavbe, napriek tomu, že je to v komunálnej banke.

    Okrem iného ďalej - stimulovať ekonomickými nástrojmi zameranie stavebného sporenia prednostne na účely výstavby domu, resp. bytu tak, aby rozdiel medzi úrokovou sadzbou vkladu a úrokovou sadzbou stavebného úveru bol najviac 1,5 %. Pre vašu informáciu teraz sú to maximálne 3 %, čiže by došlo k zaujímavejším úverom.

    Čo je zaujímavé? Pripraviť a schváliť novelu zákona o stavebnom sporení aj vykonávaciu vyhlášku k nemu, ale v prípade schválenia týchto úprav odporúčame, aby nemali retrospektívny charakter, resp. aby sa vzťahovali iba na uzatvorené nové zmluvy. Pýtam sa, prečo to nie je v návrhu zákona, keď ste o tom rokovali vo vláde.

    Vrátim sa k filozofii.

  • Článok XX hovorí o výraznej novele zákona 310. Priblížim vám, o čo asi ide. Mám pred sebou aj nový zákon.

    Predovšetkým je zaujímavý článok V. Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátnej prémie vykonáva ministerstvo financií. Doteraz je to v poriadku, ale v článku VI je, že centrálnu evidenciu zmlúv o stavebnom sporení vykonáva ministerstvo výstavby. Pýtam sa, kde zoženie od 1. januára techniku podobnú technike PVT, ľudí, ktorí to budú kontrolovať, softvér, ktorý to má robiť. Jednoducho, ak to naštartujeme takýmto spôsobom od 1. januára, vybuchne nám systém. Upozorňujem vás na to. Je možné, že prémie za I. štvrťrok môžu byť z tohto dôvodu ohrozené.

  • Takže veľmi vás upozorňujem na tento mechanizmus, len tak jednoducho to hodiť na ministerstvo výstavby a ďalej na štátny fond, je nemysliteľné. Nie sú na to pripravené podmienky.

    Preto mám úplne logický návrh, ktorý tu zaznel, odovzdám ho pánu spoločnému spravodajcovi.

    Najracionálnejšie by bolo vypustiť vôbec § 20 s tým, že sa pripraví príslušná novela o stavebnom sporení.

    Veľmi dobrá myšlienka, o ktorej sa diskutovalo, sa vôbec neobjavila. Je to myšlienka, aby mohli byť sporiteľmi aj právnické osoby. Prečo by sa nemohla obec zúčastniť na takomto sporení? Nie je to nová myšlienka a verím, že časom sa presadí aj napriek tomu, že o nej hovorím ja.

    Takže po prvé - vypustiť bod 20.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V článku I § 7 doplniť o nový odsek 3. Prečítam ho, ale myslím si, že kolega Ásványi ho prečítal jasne.

    "Odsek 2 sa uplatní len na zmluvy uzatvorené po účinnosti novely zákona číslo 310/1992 o stavebnom sporení." A navrhujem prejsť prechodným ustanovením ten problém, ktorý budete mať v prípade, že to schválite.

  • Článok XX zákona o štátnom rozpočte sa uplatní len na zmluvy uzatvorené po účinnosti novely zákona číslo 310/1992 o stavebnom sporení.

    Napriek tomu vás upozorňujem, vážené kolegyne, kolegovia, zamyslite sa, že jednoducho treba otvoriť aj zákon o stavebnom sporení, lebo tento mechanizmus jednoduchou prevodovou pákou na ministerstvo výstavby nemusí fungovať, resp. som presvedčený, že nebude fungovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Gantnerová. Pripraví sa pani poslankyňa Nováková. Pardon, s faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nechcem zdržiavať, ale niet takého mesta na svete, vari s výnimkou bývalého Sovietskeho zväzu, kde parkingy a parkinggaráže vybudoval štát na území miest. To, o čom hovoril pán Černák, že nemá kde zaparkovať, to si musí vyriešiť mesto.

    V roku 1990 to bolo pripravené tak, že v Bratislave bolo treba len "zakopnúť" a začať stavať štyri podzemné parkinggaráže s kapacitou štyrikrát päťsto miest. Prečo k tomu neprišlo, na to by sa bolo treba spýtať pána primátora a príslušných pracovníkov na magistráte. Ja o tom mám informácie od investorov, ktorí sa vyjadrili, že to, čo chceli a vynucovali od nich ľudia na magistráte, tak to sa nezvykne ani v rozvojových krajinách.

    A čo sa týka ďalších prvkov rozvoja dopravnej sústavy hlavného mesta Bratislavy, určite má mať na tom participáciu aj vláda, lebo územím mesta prechádzajú aj diaľničné ťahy. Je vecou mesta tieto dokumentácie stavieb pripraviť, prerokovať, schváliť a kompletne zabezpečiť prípravnú predprojektovú dokumentáciu. Bez tohto výstavba, a to aj s účasťou štátu jednoducho nie je možná. Taká dokumentácia neexistuje, pretože to, čo bolo pripravené v rokoch 1988, 1989, 1990, následne bolo útvarom hlavného architekta a útvarom dopravného inžinierstva zrušené v rámci ochrany životného prostredia. Prišlo k zastaveniu prípravy prepojenia diaľnice od Lamača smerom do Mlynskej doliny a od Zlatých pieskov smerom na Gagarinovu ulicu. Dnes značná časť týchto trás, kde bol stavebný uzáver, je už zastavaná. Takže ak je v tomto smere neporiadok, tak pod tým je podpísaný ktosi úplne iný ako vláda a rezort dopravy.

  • Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Len kvôli spresneniu. Samozrejme, že výstavbu diaľnic nemôže realizovať samospráva. To je jasné. D61 - teda zo Zlatých pieskov okolo Incheby - je projektovaná a je v pláne po rozhovoroch s ministrom Rezešom. To je jedna vec.

    Druhá vec, niečo aj fungovalo v spolupráci so štátnou správou, a to, že sa vytvorila skupina na ministerstve dopravy a magistráte, kde magistrát dal 10 miliónov Sk na to, aby sa pripravovalo riešenie alternatívnej dopravy. Takže existujú modely, ako to funguje, lenže nemôžeme sa na to dívať tak, že samospráva urobí predprojektovú prípravu. Na to samospráva nikdy nemá. A navyše ide o úseky, ktoré nie sú zverené samospráve. Tu pomôžeme predovšetkým v príprave územia, myslím tým pozemkov, ale tam sa končia možnosti a schopnosti ani nie, ale možnosti samosprávy určite.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Gantnerová. Pripraví sa pani poslankyňa Nováková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som svojím vystúpením prispela k širokej škále stanovísk, postojov, postrehov a návrhov riešení k predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1997.

    No okrem iného sa zastanem aj členov vlády, a to pána ministra zahraničných vecí, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na rokovaniach v našom výbore a bol prítomný aj na rokovaní zahraničného výboru pri prerokúvaní návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na rok 1997. Pri záverečnom hlasovaní aj opoziční poslanci podporili predložený návrh, ktorý síce v obmedzenej miere, ale predsa umožní rozšírenie zahraničnej služby Slovenskej republiky a vytvorí materiálne podmienky na prácu zastupiteľských úradov. Predložený návrh rozpočtu kapitoly sa odvíja od návrhu štátneho rozpočtu, ku ktorému smeruje aj môj diskusný príspevok s návrhom na jeho doplnenie.

    Štátny rozpočet je nástrojom hospodárskej politiky vlády a spravidla rozpracovaním programového vyhlásenia vlády. Na základe tejto definície sa aj ja opieram o programové vyhlásenie vlády, kde jeden konkrétny bod sa dotýka priamo regiónu, za ktorý som bola volená. Som veľmi rada, že podľa nového územnosprávneho členenia sa aj Kežmarok po skoro dvadsaťročnej pauze opäť stal okresným mestom. Má síce menší obvod ako v minulosti, ale aj napriek tomu nestratil tento nový okres nič zo svojich historických, kultúrnych, priemyselných a turistických charakteristických čŕt.

    Viac ma trápi, že prístup do tejto časti nášho krásneho Slovenska je po ceste prvej triedy číslo 67, kde úsek uvedenej cesty medzi Huncovcami a Kežmarkom je už dlhodobo zaraďovaný medzi úseky so zvýšenou nehodovosťou a v poslednom období sa priamo zaraďuje medzi nehodovostné úseky. Zároveň sa v správach na kontrolu stavu ciest objavujú závady v zjazdnosti, ako napríklad sieťový rozklad živičného krytu, nerovnomerné sadanie krajníc a časti jazdných pruhov oproti osovej nivelete vozovky, nevyhovujúce šírkové usporiadanie mostného objektu a iné závady, ktoré sú príčinami vysokej nehodovosti napriek vyznačeniu odporúčanej rýchlosti v celom úseku na 50 km za hodinu.

    Na základe uvedeného boli už v minulosti vykonané závažné kroky potrebné na realizáciu rekonštrukcie aspoň tohto kritického úseku cesty, a to majetkové vyrovnanie, a pred ukončením je aj projektová dokumentácia. Chcem požiadať Národnú radu po dohode s rezortom a zároveň aj s predkladateľom, aby bol doplnený v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nový účelový titul výdavkov Štátneho fondu cestného hospodárstva s týmto znením: "Rekonštrukcia úseku cesty Huncovce - Kežmarok vo výške 70 mil. Sk".

    Na záver chcem len uviesť, že tento návrh nie je v rozpore so zámermi rezortu a zároveň neovplyvňuje celkovú výšku výdavkov štátneho rozpočtu.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu môjho návrhu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Slovo má pani poslankyňa Nováková. Pripraví sa pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám jeden pozmeňujúci návrh - doplniť do prílohy číslo 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 s názvom Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol túto úpravu: V kapitole Ministerstvo kultúry nový účelový titul Rekonštrukcia historického jadra mesta Banská Štiavnica 25 mil. Sk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Gaľa - nie je tu, stráca poradie. Nasleduje pani poslankyňa Sabolová a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcem sa vyjadriť k dvom častiam zákona o štátnom rozpočte na rok 1997.

    Navrhujem nový článok XXII ako novelu zákona číslo 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti v znení zákona číslo 58/1984 Zb. a zákona číslo 118/1992 Zb. Tento návrh dostal aj Parlamentný klub žien v Národnej rade, ale nakoľko ho doteraz nepredložil žiaden poslanec ani Parlamentný klub žien Národnej rady, osvojila som si tento návrh a predkladám ho ako nový článok XXII.

    Článok XXII znie: Zákon číslo 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti v znení zákona číslo 58/1984 Zb. a zákona číslo 118/1992 Zb. sa mení takto:

    1. V § 6 ods. 1 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 1a) znie: "Výška príspevku za mesiac sa rovná 1,75 násobku súm potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb dieťaťa podľa osobitného predpisu." Poznámka pod čiarou k odkazu 1b) znie: "§ 3 ods. 2 písm. a) až d) zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona číslo 277/1993 Z. z., zákona číslo 193/1994 Z. z. a zákona číslo 133/1995 Z. z."

    2. V § 9 ods. 1 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 1c) znie: "Výška odmeny pestúna za každé zverené dieťa, ktoré má nárok na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa, sa rovná výške sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb občana podľa osobitného predpisu." 1c) znie: "§ 3 ods. 2 písm. e) zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 133/1995 Z. z."

    Odôvodním: Pestúnska forma náhradnej rodinnej starostlivosti o opustené deti je po adopcii druhým najvhodnejším riešením. Dlhoročné skúsenosti s pestúnskou starostlivosťou na Slovensku dokazujú, že deti z pestúnskych rodín sú oveľa lepšie pripravené na život ako deti, ktoré boli umiestnené v detských domovoch alebo v osobitných internátnych školách. Do pestúnskej starostlivosti bolo zverených len okolo 2 000 detí, zatiaľ čo nariadenú ústavnú výchovu má okolo 10 000 detí. Sú to všetky typy zariadení v rezorte zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva.

    Jedným z dôvodov, prečo nie je pestúnska starostlivosť viac rozšírená, je finančná podpora týchto rodín zo strany štátu. V súčasnosti je pestúnska starostlivosť najmenej podporovanou sociálnou službou. Príspevok pri starostlivosti o blízku osobu rovná sa sume dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, rovná sa 1,15-násobku životného minima 2 507 korún. Rodičovský príspevok sa rovná 1,68-násobku sumy potrebnej na výživu a základné potreby, t. j. 2 470 korún. Naproti tomu odmena pestúna sa rovná len polovici sumy potrebnej na výživu a základné potreby občana, t. j. 735 korún. Ešte horšie je to s príspevkom na úhradu potrieb dieťaťa, ktorý je len na úrovni životného minima. Podľa veku dieťaťa sa tento príspevok pohybuje v rozpätí od 1 130 do 1 590 Sk mesačne, čo pre pestúnske rodiny vytvára stav permanentnej krízy. Pestúnska rodina musí vynaložiť veľa síl na zvládnutie svojej finančnej situácie, čo ohrozuje aj jej základné poslanie. Výška príspevku na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti a odmeny pestúnovi boli v roku 1993 previazané na výšku životného minima.

  • Tak ako pri iných sociálnych dávkach sa tým zabezpečila automatická valorizácia týchto dávok. V rokoch 1995 a 1996 sa ponechal princíp automatickej valorizácie, ale výška ostatných sociálnych dávok sa oproti životnému minimu zvýšila použitím koeficientov súm životného minima. Naposledy bol tento princíp použitý v septembri 1996 pri rodičovskom príspevku.

    Ak v tomto prípade Národná rada tak výrazne zvýšila rodičovský príspevok, je nanajvýš potrebné oceniť a podporiť prácu pestúnskych rodín, ktoré sa starajú o cudzie deti, často sociálne, psychicky či fyzicky deprimované. Predložený návrh to rieši zvýšením koeficientu z 1 na 1,75 v prípade príspevku na úhradu potrieb dieťaťa a zvýšením koeficientu z 0,5 na 1 v prípade odmeny pestúna. V absolútnych sumách to znamená zvýšenie príspevku na úhradu potrieb dieťaťa z 1 921 až 2 782 Sk podľa veku dieťaťa a zvýšenie odmeny pestúna na 1 470 Sk. Podľa údajov Štatistickej ročenky z roku 1995 poklesol počet detí v pestúnskej starostlivosti z 2 375 v roku 1994 na 2 321. Príspevky na deti poklesli z 23 234 tisíc Sk na 22 011 tisíc Sk, a to v období, keď sa upravovali sumy životného minima. Odmeny pestúnom predstavovali 13 735 tisíc Sk. Pri nezmenenom počte detí by zvýšenie dávok, ktoré som navrhla, predstavovalo zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu približne o 23 mil. Sk. Z tohto dôvodu dávam návrh účelovo viazať v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 23 mil. Sk na účely predloženej novely zákona a o túto sumu znížiť prostriedky z časti rezerva vlády štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Navrhované zvýšenie príspevku na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti a odmeny...

  • Mám viac, pán podpredseda, lepšie sa pozrite na hodinky.

  • ...pestúnovi nemá riešiť len kritickú situáciu existujúcich pestúnskych rodín, ale má vytvoriť stimulujúcejšie podmienky na rozšírenie počtu pestúnskych rodín, do ktorej by mohli byť umiestnené ďalšie deti, ktorým hrozí ústavná výchova. Podpora tejto formy náhradnej výchovy je dôležitá nielen z hľadiska vhodnosti pre deti, ale aj z ekonomických dôvodov. Starostlivosť o jedno dieťa v detskom domove stojí viac ako 100 tisíc Sk ročne. Mesačné výdavky na výživu a základné potreby okolo 3 000 Sk na dieťa, mzdové náklady v pomere 2 deti na jedného zamestnanca.

    Aj po navrhovanom zvýšení celkové výdavky na jedno dieťa v pestúnskej starostlivosti nedosiahnu ani polovicu nákladov na dieťa v detskom domove, pričom kvalita poskytovaných služieb je v nepriamej úmere k jej nákladovosti. Tu ešte chcem doplniť, nakoľko som navrhla nový článok XXII, aby vlastne článok XXIII, ktorý hovorí o prechodných ustanoveniach, bol prečíslovaný na článok XXIV.

    Svoje pozmeňujúce návrhy odovzdám v písomnej forme a vo faktickej poznámke - pán predsedajúci, ja si myslím, že mám ešte 2 minúty - podám pozmeňujúci návrh.

  • Pokojne, nech sa páči. Vyčerpali ste 9 a pol minúty.

  • Druhé moje stanovisko ešte by bolo k rezortu ministerstva životného prostredia, nakoľko je tých minút málo, predložím pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúci návrh - v kapitole ministerstva životného prostredia zvýšiť transfer do Štátneho fondu životného prostredia zo štátneho rozpočtu z 200 miliónov na 300 miliónov na úkor rezervy vlády, teda o 100 miliónov Sk, aby Štátny fond životného prostredia dosiahol príspevok zo štátneho rozpočtu aspoň úroveň roku 1996. Žiadam potom na samostatné hlasovanie v tlači 544a body 5, 6, 11, 12 a 13, v tlači 544b časť B-III body 5, 15, 18, 19.

    Ďalšiu pripomienku prednesiem vo faktickej poznámke.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem len povedať pani poslankyni Sabolovej, že na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je pripravený nový zákon o pestúnskej starostlivosti, ktorý mnohé z jej návrhov bude riešiť. Takže si myslím, že by sme ich mali odložiť dovtedy, keď budeme prerokúvať túto právnu normu.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem len povedať, že už bolo toľko prísľubov z ministerstiev k jednotlivým zákonom, a keď budeme čakať, že vari sa to predloží a kedy sa to predloží, tak si myslím, že zase ľudia, ktorí sa rozhodli pre túto formu výchovy detí mimo ústavnej starostlivosti, prídu o istý príspevok. A 23 miliónov Sk pri zvýšení niektorých rozpočtových kapitol je zanedbateľná suma. Ak môžeme zvyšovať od Kancelárie Národnej rady, od Úradu vlády a Slovenskej informačnej služby, a nehovorím o iných kapitolách, myslím si, že 23 miliónov Sk na to, aby sme tu vychovávali normálnych ľudí v normálnej rodinnej výchove, tomuto štátu určite neuškodí.

  • Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Budem pokračovať v návrhoch legislatívnych úprav návrhov o štátnom rozpočte.

    Článok XXI upravuje zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách. Navrhuje sa v ňom, aby sa na štátne peňažné ústavy nepoužili rovnaké kritériá napríklad kapitálovej primeranosti, obozretného podnikania, nakladania s rezervami, klasifikovania rizík ako na ostatné komerčné banky. Navrhuje sa, aby sa tieto kritériá ustanovovali na základe dohody Národnej banky Slovenska s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Medzi takéto štátne peňažné ústavy patrí: Konsolidačná banka Slovenska, Záručná banka, po schválení zákona o Eximbanke to bude pravdepodobne aj Eximbanka. Eximbanka má byť komerčnou bankou na podporu exportu, t. j. má poskytovať úvery na komerčnej báze. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť, aby sa na ňu vzťahovali osobitné ustanovenia, ktoré by jej zabezpečovali privilegované postavenie. No najdôležitejšie je to, že takéto postavenie môže ohroziť činnosť štátnych peňažných ústavov. Fakt, že záruku za ich záväzky preberá štát, môže vážne ohroziť finančné hospodárenie štátu, bremeno ktorého znáša, pravdaže, bežný človek.

    Na základe tohto zdôvodnenia navrhujem:

    1. Vypustiť bod číslo 1.

    2. Odporúčam vypustiť aj bod číslo 3, ktorý sa bude riešiť v pripravovanej novele zákona o bankách presnejšie.

    V článku I § 2 sa navrhuje zo zákona určiť úrokové sadzby z pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu Národnej banke Slovenska. Navrhovaný § 2 odsek 1 je v rozpore s § 18 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

    V článku XXII ods. 7 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 sa preto navrhuje pozastaviť účinnosť § 18 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenska číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. Je to zásah do nezávislosti Národnej banky Slovenska, nakoľko určovanie úrokových sadzieb patrí do pôsobnosti bankovej rady Národnej banky Slovenska. Upozorňuje na to, mimochodom, aj správa Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Je zrejmé, že vysoké úročenie záväzkov Slovenskej republiky v Národnej banke Slovenska zaťažuje výdavky kapitoly Štátny dlh, a preto myšlienku nižšieho úročenia štátneho dlhu celkom nezavrhujem. Je to však možné dosiahnuť iba na základe rozhodnutia bankovej rady, na rokovaní ktorej sa môže a mal by sa zúčastňovať aj minister financií, a nie zo zákona.

    Podotýkam, že pri predpísanom úročení záväzkov a pohľadávok Národnej banky Slovenska z tohto titulu sa nevytvorí zisk. A preto je na rok 1997 predpísaný odvod 1,1 mld zo zisku, ako to navrhuje poslanecký návrh, nerealizovateľný. Na základe toho zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu znamená fiktívne zvyšovanie príjmov, resp. zvyšovanie deficitu štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Navrhujem preto v § 2 bod číslo 1 vypustiť.

    V článku I bod číslo 3 sa chybne uvádza - "pohľadávky neuznané vládou". Správne majú byť - "záväzky neuznané vládou" - navrhuje sa, že ak tieto záväzky vláda neuzná, od 1. júla 1997 nebude možné evidovať záväzky vlády na účtoch Národnej banky Slovenska. Tieto záväzky však na účtoch Národnej banky Slovenska zostanú a audit Národnej banky Slovenska na to poukáže. Bude to mať za následok zhoršenie ratingu Národnej banky Slovenska a, samozrejme, aj Slovenskej republiky. Získavanie zahraničných zdrojov na medzinárodných peňažných trhoch bude preto drahšie. Vláda pristupuje k riešeniu svojich záväzkov, z ktorých mnohé majú aj zmluvný charakter, nezodpovedne a krátkozrako. Ušetrí niečo v bežnom fiškálnom roku, ale dosahy do budúcnosti môžu byť oveľa vážnejšie.

    Navrhujem preto v článku I bod číslo 3 vypustiť.

    Zákon o štátnom rozpočte navrhuje novelizovať aj zákon o daniach z príjmov číslo 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to v článku XVI. V protiklade so záväzkom, ktorý vláda vzala na seba podpisom Generálnej dohody s Konfederáciou odborových zväzov na rok 1996, rozsiahlejšia novelizácia zákona o daniach, ktorá mala znížiť daňové zaťaženie zamestnancov, sa odkladá. Ako to už povedal pán poslanec Košnár, zrejme sa s novelizáciou príde v roku 1998 ako s predvolebným darčekom. Daňoví poplatníci si majú predplatiť volebné výsledky vysokým daňovým zaťažením v predchádzajúcich rokoch.

  • Len opakujem, že v roku 1997 je najdynamickejší nárast práve pri dani z príjmov fyzických osôb, a to až o 22,3 %.

    Už pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 Strana demokratickej ľavice sa snažila aspoň čiastočnými úpravami daňové zaťaženie znížiť pre príjmovo najslabšie skupiny a kompenzovať ho zvýšením daní pre príjmovo najsilnejšie skupiny. Inými slovami, zvýšiť daň pre milionárov. Tento návrh podávam aj dnes. Navrhujem preto doplniť v článku XVI bod 12, ktorý mení § 16 zákona takým spôsobom, aby sa v dvoch najnižších pásmach zvýšila horná hranica o 50 % pri zachovaní tej istej sadzby dane ako doteraz, a aby sa zaradilo nové daňové pásmo, ktoré bude príjem nad 1 500 tisíc ročne, čiže 1 500 000, zdaňovať novou 45-percentnou daňovou sadzbou. Návrh presne rozpísaný na jednotlivé daňové pásma a sadzby predložím hneď písomne.

    Navrhujem ďalej, aby sa od 1. 1. 1997 upravili odpočítateľné položky zo základu dane tak, ako sa to predpokladalo v pôvodnom návrhu vládneho zákona. Chcem uviesť, že od 1. 1. 1994 sa odpočítateľné položky neupravovali, nereagovali teda na rast cien. Valorizácia odpočítateľných položiek je bežným mechanizmom, ktorý rešpektujú aj najpravicovejšie vlády. Počas skoro desaťročného vládnutia pani Thatcherovej sa jej iba raz podarilo odpočítateľné položky zmraziť, nevalorizovať. Táto vláda je však pravicovejšia ako najpravicovejšia vláda vo Veľkej Británii. Nevalorizovala ich ani v roku 1995, ani v roku 1996 a nechce to urobiť ani v roku 1997.

    Navrhujem preto iba to, k čomu sa zaviazala vláda a čo v návrhu vládneho zákona o dani z príjmov je. Tento návrh zákona mal platiť od 1. 1. 1997.

    Odpočítateľné položky v zákone o dani z príjmov navrhujem zmeniť takto: na daňovníka 30 000 Sk, na vyživované dieťa 12 960 Sk, na postihnuté vyživované dieťa 25 920 Sk, na manželku, manžela 16 800 Sk. Navrhujem to zaradiť do článku XVI ako bod 13.

    Položíte mi otázku, kde na to vziať. Myslím, že ďalšie návrhy, ktoré prednesiem, ale na ktoré mi momentálne čas nezostane, takže si budem musieť vyhradiť možnosť vystúpiť po tretíkrát, vám ukážu, kde je možné tieto sumy získať. Princíp toho je v rozumnejšom prerozdelení daňového zaťaženia. Je potrebné realizovať novelizáciu zákona aj v tom smere, že sa zruší v § 19 písmeno p), ktorým sa umožnilo odpočítavať z daňového základu investície, ktoré sú odpočítateľnou položkou z kúpnej ceny. Odhad ročného úniku príjmov do štátneho rozpočtu v tomto smere predstavuje asi 4 miliardy.

    Druhý návrh sa bude týkať novelizácie zákona o dani z príjmov, a to § 6 ods. 5, v ktorom navrhujem vypustiť prvú vetu tak, že v § 36 ods. 2b bude vypustené znenie "z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb". Ide tu znovu o staronový návrh, v ktorom chcem presadiť to, aby tantiémy, ktoré dostávajú členovia orgánov spoločností, predstavenstiev alebo dozorných rád, neboli zdaňované osobitne zvýhodnenou sadzbou 20 %, ale aby tieto príjmy boli pripočítateľné k ostatným príjmom a boli zdaňované ako ostatné príjmy sadzbou, ktorá je uvedená v § 16 zákona o dani z príjmov.

  • Bola by som rada, keby aspoň tento vládny návrh poslanci za Združenie robotníkov Slovenska podporili. Nazdávam sa, že práve tých, ktorí majú najvyššie príjmy, netreba osobitne chrániť zníženým daňovým zaťažením. Ak to, vážení priatelia, neurobíte, ťažko vám budú veriť, že vám ide primárne o záujmy robotníkov. Ako som už uviedla, uvedené opatrenia by mohli využiť prerozdeľovaciu funkciu dane z príjmov na to, aby sa aspoň čiastočne zmiernila narastajúca sociálna diferenciácia obyvateľstva. Chcem len uviesť, opierajúc sa o vládne materiály, že 66 % z celkového počtu platiteľov dane z príjmov fyzických osôb platí daň v najnižšom daňovom pásme. Inými slovami, 66 % daňových poplatníkov má ročný hrubý príjem do 60 tisíc korún, t. j. 5 tisíc korún brutto. Myslím si, že v tomto smere sa inak pozeráme aj na priemernú mzdu, ktorú vykazuje Štatistický úrad vo výške 7 800 korún.

    Ďakujem pekne, budem pokračovať neskôr.

  • Slovo má poslanec Ftáčnik a pripraví sa pán poslanec Koncoš. Faktická poznámka - pán podpredseda Ľupták.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová, prosím vás, už si neberte do úst Združenie robotníkov. Vy ste pravicová politička, vy ste boli ekonómka, vy ste mohli v chrbtovom koši nosiť dary robotníkom. Nedali ste ich. A prosím vás, až ma zaráža, ako tu mnohokrát vystupujete.

  • Hlas poslanca Bugára z pléna.

  • Vy sa netrápte, pán Bugár, určite nie autonómiu, ktorú vy chcete dať Maďarom.

  • Hlasy v sále.

  • Máte slovo, pán poslanec Ftáčnik. Prosím, pokoj. Pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Chcela by som uviesť len faktickú poznámku. Žiaľbohu, pán podpredseda Národnej rady už odišiel, pretože asi nerád počúva argumenty.

    Nazdávam sa, že značkovanie je veľmi jednoduché, ale asi by sme mali súdiť všetkých podľa toho, čo skutočne robia. A nemal by asi zatvárať oči ani on. Mal by tu sedieť a vypočuť si, ako vyzerá mzdová a príjmová diferenciácia po roku 1989. Dosiahla také neobvyklé rozmery, že ju možno porovnávať iba so sociálnou a príjmovou diferenciáciou, ktorá je v latinskoamerických štátoch. Dnes, keď sa pozriete na rozdiely v mzde, na najnižšiu mzdu a najvyššiu mzdu v podnikovej sfére, koeficient diferenciácie nadobúda v priemere 1 : 15 a veľmi často dosahuje až 1 : 20. Pamätám si, keď pán podpredseda Národnej rady vyzval, aby sme konečne pomohli aj trochu robotníkom. Myslím si, že tento návrh, ktorý prichádza, pomáha robotníkom a dokonca aj navrhuje, akým spôsobom získať prostriedky, aby nebol ukrátený štátny rozpočet a aby sa nezvyšoval deficit.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som dokončil druhú časť svojho pripraveného diskusného vystúpenia, ktoré som chcel osobitne adresovať poslancom, ktorí sa vyjadrovali k stavebnému sporeniu, aj podpredsedovi Národnej rady. Verím, že nebude mať z tohto vystúpenia pocit, že by som chcel poučovať jeho alebo vás. Chcem sa len s vami podeliť o ďalšie argumenty, kvôli ktorým by sme mali zvážiť, ako usporiadať tú časť zákona, ktorá sa týka stavebného sporenia.

    Budem pokračovať tam, kde skončil kolega Bajan, a je to kontrola vykonaná Úradom vlády v stavebných sporiteľniach, teda v jednej aj druhej, a odporúčaniami, ktoré táto kontrola uskutočnila. Na základe týchto odporúčaní bol pripravený návrh zákona, teda novela zákona o stavebnom sporení, ktorú predložilo vláde spoločne ministerstvo financií a Národná banka Slovenska v októbri 1996. Jej obsah bol úplne iný ako to, čo máme pred sebou, a zmyslom bolo zabrániť špekulatívnemu rozväzovaniu zmlúv o stavebnom sporení. To bola jedna myšlienka.

    A po druhé - umožniť vstup právnických osôb do stavebného sporenia a umožniť, aby sa viac používali voľné zdroje stavebných sporiteľní, ktoré sú v nábehovej fáze, práve na účely bývania. Napriek tomu, že táto novela je spracovaná, existuje jej návrh spracovaný ministerstvom financií, do návrhu, ktorý máme predložený, sa dostalo úplne niečo iné. A ak ste si všimli, dostalo sa to tam v poslednej chvíli, pretože v zákone o štátnom rozpočte je vytrhnutá strana a je tam prilepená úplne iná strana. Keď som sa pýtal, čo sa stalo, dozvedel som sa, že je to podmienka Združenia robotníkov Slovenska na to, aby podporili návrh zákona o štátnom rozpočte. Teda takáto konštrukcia, takáto novela o stavebnom sporení.

    Dovoľte mi zamyslieť sa nad touto novelou nie z pohľadu stavebnej sporiteľne, či Prvej stavebnej sporiteľne alebo VÚB Wüsstenrot, ale z pohľadu občana sporiteľa, pretože aj naňho by sme mali myslieť, keďže do stavebného sporenia je v tejto chvíli zapojených milión slovenských občanov, 850 tisíc je v Prvej stavebnej sporiteľni a 170 tisíc je zapojených vo VÚB Wüsstenrot. To je viac ako milión slovenských občanov. Samozrejme, vrátane detí a rodinných príslušníkov, ale aj oni sú našimi občanmi.

    Zmeny, o ktorých hovorí novela v článku XX a v § 7 ods. 2, sú dve. O jednej tu už bola reč. Je to presun štátnej prémie z ministerstva financií na ministerstvo výstavby a verejných prác, resp. do Fondu rozvoja bývania. Musím povedať, že táto zmena sa nedotýka priamo občana, a preto sa jej nebudem venovať viac, než spomeniem, že v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu sa konštatuje, že táto zmena je nelogická, neekonomická a zvýši administratívnu náročnosť poskytovania prostriedkov. Pre tých, ktorí by si to chceli prečítať celé, je to na strane 18 stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu.

    Ale to nie je to najpodstatnejšie. Druhá zmena sa týka zmeny použitia prostriedkov, to znamená použitia štátnej prémie, ktorú má dostať iba ten sporiteľ, ktorý použije nasporené prostriedky vrátane štátnej prémie na bytové účely. Musím povedať, že tento návrh má svoju logiku potiaľ, pokiaľ štát dáva veľké peniaze. A na budúci rok máme v rozpočte 3 mld korún, čo nie sú malé prostriedky, len na štátnu prémiu. Teda má svoju logiku, aby sa tieto peniaze v prvom rade využili na bývanie. Ale dosah na občana tu bude a rád by som ho vysvetlil.

    V prvom rade by som chcel opraviť tvrdenie pána poslanca Hofbauera, že si niekto zo stavebného sporenia kúpil televízor, auto alebo iné spotrebné predmety. Nie je to možné, pretože zatiaľ nikto nesporí 6 rokov. Stavebné sporenie vzniklo v roku 1992 a zobrať si nasporené peniaze, vrátane štátnej prémie, podľa vyhlášky 400/1992 je možné až po 6 rokoch. Teda každý, kto skôr ukončil zmluvu a chcel si vybrať peniaze, mohol získať štátnu prémiu len vtedy, ak použil takto nasporené peniaze na bytové účely. To je, prosím, prvé tvrdenie, ktoré zoberme do úvahy. Čiže zatiaľ nedošlo k zneužitiu štátnych prostriedkov.

    Táto novela zatiaľ triafa vedľa. Naplní sa alebo by sa naplnila až po šiestich rokoch a chcem povedať, že v prvom roku, v roku 1993 sa uzavrelo 56 tisíc stavebných zmlúv. To znamená, títo sporitelia sa môžu po šiestich rokoch rozhodnúť, či nasporené peniaze využijú na bytové účely...

  • ...alebo prípadne si zoberú podľa príslušnej vyhlášky nasporené peniaze vrátane štátnej prémie. Vtedy by bol čas na posúdenie, keby sporiteľov, ktorí nebudú používať peniaze na bytové účely, bolo priveľa - 50 % a podobne, vtedy by sme mohli povedať, že štátne peniaze sa míňajú účinkom a urobiť rýchlu novelu, v ktorej by sme povedali, že prémia bude obmedzená alebo bude nižšia.

    Takto treba povedať, že títo tzv. priateľskí sporitelia, ako sú nazývaní, zatiaľ nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo pre stavebné sporenie a v krajinách, od ktorých sme si brali vzor pri tvorbe zákona o stavebnom sporení, t. j. v Nemecku, či Rakúsku, je takýchto sporiteľov okolo 10 až 20 %. U nás, keďže zatiaľ sme v nábehovej fáze, je počet poskytnutých úverov a prostriedkov z tohto fondu, teda zo stavebných sporiteľní, veľmi malý. Treba to objektívne priznať, pretože väčšiu časť nasporených peňazí tvoria tzv. voľné zdroje, ale práve novela ministerstva financií, ktorá mala umožniť používať tieto voľné zdroje na bytovú výstavbu nákupom komunálnych obligácií, vstupom obcí a miest do stavebného sporenia sa odložila nabok a konštruuje sa tu niečo, o čom ešte nevieme, aký bude mať dosah.

    Takže postup by mal byť úplne iný, pretože momentálne najviac voľných zdrojov použila Prvá stavebná sporiteľňa na nákup štátnych obligácií a štátnych pokladničných poukážok. Minister financií by mohol povedať, či 10,5 mld Sk, za ktoré nakúpila Prvá stavebná sporiteľňa štátne obligácie a pokladničné poukážky, nepomohlo stabilizovať štátny rozpočet. Samozrejme, že to nie je bývanie, preto opätovne volám po tom, aby sme sa vrátili, alebo aby sa navrhovatelia z ministerstva financií vrátili k ďalšiemu dopracovaniu zákona o stavebnom sporení.

    Problém je totiž v tom, že keď prijmeme to, čo je navrhované, bez ďalšieho, dosah na občana bude takýto: Skráti sa doba poskytovania...

  • ...úveru, žiadnych 18 rokov, bude to možno 9 rokov, v najhoršom prípade, keď si všetci uplatnia nárok na úver, to bude 6 rokov. A bude musieť stúpnuť suma, ktorú bude občan platiť mesačne, aby svoj požičaný výhodný 6-percentný úver mohol vrátiť. Toto zrejme nechceme dosiahnuť a mali by sme teda zvážiť, či takýmto spôsobom postupovať.

    Ak sa rozhodneme, že chceme predsa len upraviť týmto spôsobom zákon o stavebnom sporení, myslím si, že musíme prijať buď návrh poslanca Ásványiho alebo poslanca Bajana. Ja mám tiež jednu jeho verziu, ktorá znie takto:

    Do článku XXII, ktorý upravuje prechodné ustanovenia zákona o štátnom rozpočte, navrhujem doplniť nový odsek 9 tohto znenia: "Článok I § 7 ods. 2 a článok XX body 4 a 5 sa týkajú zmlúv o stavebnom sporení uzatvorených po dni účinnosti tohto zákona."

    Ak vstúpime do existujúcich zmluvných vzťahov, podľa mňa môžeme narušiť fungovanie celého systému, a to zrejme nikto z nás nechce.

  • Už sa sústredím len na dva, resp. jeden krátky návrh a návrhy týkajúce sa samostatného hlasovania.

    Chcem predniesť návrh, aby sme v prílohe číslo 5 v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčlenili účelové prostriedky na kúpu a úpravu Domu humanity pre slovenskú humanitnú radu vo výške 21,5 mil. korún.

    Možno aj vy ste dostali list Slovenskej humanitnej rady, v ktorom uvádza, že by chcela zriadiť centrum na fungovanie svojich organizácií, ktorých má 140, a na fungovanie tejto neziskovej sféry, ktorá sa stará najmä o sociálnu, zdravotnú sféru. Vyčlenením prostriedkov by sme urobili jednorazovú dotáciu pre túto organizáciu, pretože o rok, samozrejme, tá budova už bude funkčná a nebude mať zmysel, aby sme tieto peniaze dávali znovu. Tento návrh, samozrejme, odovzdám písomne.

    Na záver vystúpenia navrhujem:

    V tlači 544a vyčleniť bod 18 na samostatné hlasovanie. Týka sa príspevku do zdravotných poisťovní.

    V tlači 544b vyčleniť v časti B-I body 2 a 10 týkajúce sa Najvyššieho kontrolného úradu na samostatné hlasovanie, v časti B-III bod 7 týkajúci sa Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, kde došlo k akémusi pohybu 2 miliónov, a myslím si, že by nemal byť problém prijať návrh výboru, ktorý sa tu skrýva, ďalej body 11, 12, 13, 17, 18, 22 a 23.

    Na záver navrhujem, aby sa hlasovalo aj o tých návrhoch, ktoré sú v časti C spoločnej správy, ktorých prijatie výbory Národnej rady odporúčali priamo Národnej rade, pretože výbor sa v nich snaží obrátiť na vládu, táto právomoc patrí Národnej rade Slovenskej republiky a myslím si, že by sme mali rozhodnúť my tu hlasovaním...

  • ...či návrh výboru akceptujeme alebo neakceptujeme. Svoje návrhy odovzdávam písomne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Koncoš a pripraví sa pán poslanec Kraus.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že rokujeme už v kuse od pol jednej, bolo by veľmi dobré, keby sme si mohli dať prestávku. Žiadam vás týmto o hodinovú prestávku.

  • Hlas predsedu parlamentu: Daj hlasovať. Potom hlas poslankyne Rusnákovej: Tak navrhnite menej.

  • Pokoj, vážení kolegovia, pred večerou nie je dobré sa rozčuľovať. Nech sa páči, ešte pán poslanec Hrušovský.

  • Len toľko, pán podpredseda, že sa pripájame k tejto požiadavke.

  • Dobre. To znamená, že sa pripájate ako kluby?

  • Tak dávame 20 minút na prestávku.