• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 75 poslancov, nemôžeme začať, ale myslím si, že prišli ďalší.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa všetci, ktorí ste v rokovacej miestnosti, prezentovali.

    Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Podľa schváleného programu pristúpime k bodu

    voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na odporúčanie klubov za Slovenskú národnú stranu sa navrhuje, aby pán poslanec Miroslav Michalec bol zvolený do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a na odporúčanie klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko sa navrhuje, aby pán poslanec Ján Belan bol zvolený do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Má niekto návrh na zmenu? Ak nie, navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    podľa § 4 písm. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolila

    Miroslava Michalca za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci,

    Jána Belana za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť."

    Pani poslankyne, páni poslanci, dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila tento môj návrh na uznesenie.

    V súvislosti so zvolením poslanca Miroslava Michalca do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a na odporúčanie klubu poslancov za Slovenskú národnú stranu sa navrhuje, aby poslanec za Slovenskú národnú stranu pán poslanec Jaroslav Paška bol odvolaný z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a zvolený do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. V tomto zmysle podávam aj návrh na uznesenie, o ktorom týmto dávam hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada odvolala pána poslanca Jaroslava Pašku z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a zvolila ho za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Š t v r t ý m bodom programu je

    návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vám bol rozdaný ako tlač 559. Poslanci za Slovenskú národnú stranu navrhujú za predsedu tohto výboru pána poslanca Jaroslava Pašku. Poslanecký klub Spoločná voľba navrhuje do tejto funkcie pána poslanca Milana Ftáčnika. Má niekto k tomu pripomienky alebo návrhy?

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, o pokoj v sále.

  • ...vážení kolegovia, milé kolegyne,

    včerajšie hanebné zrušenie poslaneckého mandátu pána poslanca Gauliedera, ktorý jednoznačne a opakovane odmietol vzdať sa mandátu, má širšie ústavné a politické súvislosti. Zapadá do spôsobu vládnutia, do nerešpektovania demokratických princípov a plurality. Veď zloženie mandátového a imunitného výboru, kontrolného orgánu SIS, mediálnych rád, vedenia Národnej rady, vedenia výborov je všetko v rukách vládnej koalície. Dokonca pán Macuška je podpredsedom dvoch výborov, mandátového a imunitného a ústavnoprávneho výboru. Preto sa ani nedivíme, že včerajšie hlasovanie v mandátovom a imunitnom výbore a aj potom v pléne dopadlo tak, ako dopadlo. Často sa obchádza zákon, obchádza sa ústava, o čom svedčí početnosť úspešných nálezov Ústavného súdu. Sú teda vytvorené podmienky na teror väčšiny.

    Zástupcovia koalície doma, ale najmä v zahraničí radi zdôrazňujú, že ponúkajú miesto opozícii v jednotlivých orgánoch. Nie je to pravda. Naše návrhy nie sú akceptované, o čom veľmi pregnantne svedčí voľba do mediálnych rád, kde sa zvolili privatizéri alebo tí privatizéri, ktorí zastupujú vás, niektorých poslancov, ktorí ste v pozadí toho. Naše návrhy, napriek tomu, že boli kvalifikované, napriek tomu, že sme sa zúčastnili v dvoch kolách, ste nerešpektovali.

    Opätovne vám ponúkame možnosť výberu. Nie preto, že by sme spochybnili kvalifikovanosť kandidáta Slovenskej národnej strany, ale preto, aby ste si mohli vybrať, a preto navrhujeme za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pána Ftáčnika. Predkladám to v mene klubu poslancov Strany demokratickej ľavice, Sociálnej demokracie, Strany zelených a Hnutia poľnohospodárov. Pán Ftáčnik má kvalifikáciu, má dostatočné skúsenosti. Ukážte, či to skutočne myslíte vážne s pluralitou a demokraciou.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k voľbe predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Chcem pripomenúť, že svoju vôľu pri voľbe vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku ponecháte meno a priezvisko kandidáta, za ktorého hlasujete. Ktorému nechcete dať svoj hlas, toho meno vodorovne prečiarknete. Každá iná úprava na hlasovacom lístku sa považuje ako neplatné hlasovanie.

    Prosím preto pánov overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby oni hlasovali ako prví.

    Pýtam sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, či ste rozumeli? Ak áno, pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Prosím členov overovateľov, aby išli vykonať svoju povinnosť, aby pripravili voľbu. Ak nie, budeme musieť zvoliť nových členov.

    Pani poslankyňa Rusnáková, odmietate sa zúčastniť vo voľbách?

  • Hlas v sále.

  • Veď preto prosím, aby ste boli, lebo bez toho sa nedajú konať voľby, budem musieť dať návrh zvoliť iného.

    Pani poslankyne, páni poslanci, volebná miestnosť je pripravená, môžeme sa zúčastniť vo voľbách.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Pani poslankyne, páni poslanci, boli ste všetci hlasovať, alebo ešte niekto chce ísť hlasovať? Prosím, aby tí, ktorí pôjdu hlasovať, išli čím skôr, chcem ukončiť voľbu.

  • Po akte tajného hlasovania.

  • Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a oznámili výsledky tajného hlasovania.

    Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.

    Prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Bartošíkovú, aby Národnej rade oznámila výsledok volieb.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    na voľbu predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorá sa konala tajným hlasovaním 5. decembra 1996, bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 92 hlasovacích lístkov.

    Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri voľbe predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport bolo odovzdaných 91 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný hlasovací lístok, všetci poslanci hlasovacie lístky odovzdali.

    Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport Jaroslava Pašku bolo odovzdaných 75 platných hlasovacích lístkov, za kandidáta na predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport Milana Ftáčnika bolo odovzdaných 16 platných hlasovacích lístkov.

    Podľa článku 6 odseku 2 volebného poriadku na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že za predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport bol zvolený poslanec Jaroslav Paška.

  • Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pána poslanca Pašku.

    Prosím, pán poslanec, aby ste zaujali miesto určené pre predsedu výboru.

    Hlási sa pán poslanec Paška.

  • Chcel by som poďakovať za vyslovenú dôveru v hlasovaní a vysloviť nádej, že sa nám podarí v tomto výbore udržať pracovnú a konštruktívnu atmosféru aj do budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Aj ja prajem vám, pán predseda, aj vášmu výboru dobrú prácu.

    Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k p i a t e m u bodu rokovania, ktorým je

    správa o plnení štátneho rozpočtu za I. až III. štvrťrok 1996.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 552 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 552a, ktorej súčasťou je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím preto pána podpredsedu a pána ministra, aby uviedol správu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám vo svojom vystúpení priblížil výsledky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1996, ktoré sú charakterizované schodkom vo výške 13,4 mld korún. V úvode chcem poznamenať, že v štátnom rozpočte došlo k zmenám v súvislosti s prijatím zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z., súčasne do rozpočtu celkových príjmov a výdavkov boli premietnuté príjmy z výnosov emisie štátnych dlhopisov a do príslušných častí štátneho rozpočtu boli premietnuté rozpočtové opatrenia vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov rozpočtových kapitol so štátnym rozpočtom za rok 1995.

    Celkové príjmy štátneho rozpočtu boli splnené v objeme 119 641,8 mil. korún, čo je 72,3 % ročného predpokladu. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 5,3 mld korún.

    Daňové príjmy dosiahli 102 856 mil. korún, to znamená 70,9 % ročného rozpočtového zámeru. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je dosiahnutá skutočnosť vyššia o 3,3 mld korún. Dane z príjmov, zisku a kapitálového majetku dosiahli 46,5 mil. korún, to je plnenie na 77,1 %. Dane z majetku dosiahli 633,4 mil. korún, čo je plnenie na 84,5 %. Daň z pridanej hodnoty sa splnila v objeme 33 478,9 mil. korún, čo je 61,2 % ročného plánu. Podstatný vplyv na nižšie výnosy tejto dane mali predovšetkým v tomto roku realizované vysoké objemy odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktoré sa z legislatívnych a metodických dôvodov platných v roku 1995 v tom roku nemohli uskutočniť, a ďalej zmena percentuálnej sadzby pri niektorých druhoch tovarov. Spotrebné dane boli splnené vo výške 15 509 mil. korún, čo je 66,6 % ich ročného zámeru. Nižšie plnenie spotrebných daní bolo ovplyvnené aj vrátením spotrebnej dane za motorovú naftu spotrebovanú v poľnohospodárstve. Dane z medzinárodného obchodu a transakcií dosiahli 7 125,9 mil. korún a boli splnené na 107,8 %.

    Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 11 544,7 mil. korún, t. j. splnenie na 103,9 %. Ich výška bola ovplyvnená najmä výškou mimorozpočtových prostriedkov prevedených do príjmov štátneho rozpočtu v zmysle príslušných ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách - spomínané dlhopisy. Ministerstvo financií očakáva, že vyšším plnením nedaňových príjmov budú čiastočne kompenzované výpadky v príjmoch dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Z nedaňových príjmov najnižšie plnenie bolo v oblasti príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, a to vo výške 1 191,3 mil. korún. Nízke plnenie tejto kategórie príjmov spôsobuje položka odvodu z voľného zostatku zisku Národnej banky Slovenska - rozpočet bol 2,2 mld korún, pri ktorej k 31. októbru bol zrealizovaný odvod do štátneho rozpočtu vo výške 500 mil. korún. Podľa vyjadrenia Národnej banky sa očakáva, že úloha stanovená v štátnom rozpočte na rok 1996 bude Národnou bankou splnená.

    Príjmy zo splácania úverov pôžičiek a predaja účastín boli vo výške 5 241,1 mil. korún.

    Výdavky dosiahli hodnotu 133 072,4 mil. korún, čo predstavuje 69,2 % z objemu upraveného ročného rozpočtu. Dosiahnutá skutočnosť bola oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššia o cca 15,8 mld korún. V rámci tohto objemu výdavkov boli zabezpečené všetky funkcie štátu. Bežné výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 104 408,9 mil. korún, čo je 69 % z ročného upraveného štátneho rozpočtu. Sú tu zahrnuté výdavky rozpočtovej sféry, vynaložené na financovanie verejnej spotreby obyvateľstva a štátu a transfery neziskovým organizáciám, podnikateľskému sektoru a obciam. Kapitálové výdavky vynaložené za obdobie I. až III. štvrťroka tohto roku na financovanie investičných potrieb rozpočtovej sféry na transfery neziskovým organizáciám, podnikateľským subjektom a obciam v úhrnnej sume 4 696,2 mil. korún predstavujú 67,2 % ročného predpokladu. V kapitole Štátny dlh sa realizovali výdavky súvisiace so splátkami istín štátneho dlhu voči zahraničiu i domácim veriteľom vo výške 13 967,3 mil. korún, čo je 72,2-percentný podiel ročného rozpočtovaného objemu.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    oblasť príjmov štátneho rozpočtu a ich celkovú hodnotu ku koncu roka ovplyvňuje diferencované zabezpečenie jednotlivých druhov daňových príjmov. Čiastočnú napätosť počas celého roka signalizuje vývoj predovšetkým pri výnosoch daní z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Chcem však zdôrazniť, že v priebehu II. polroka sa zmierňuje ten výpadok pri oboch druhoch daní, ktorý bol vykazovaný v I. polroku. Pri priamych daniach značne diferencovaný vývoj vykazuje plnenie dane z príjmov právnických osôb. Pri ostatných daňových príjmoch doterajší stav naznačuje, že budú nielen splnené ročné úlohy, ale dôjde zrejme k ich preplneniu. Dnes z nedaňových príjmov predpokladáme nenaplnenie celoročných zámerov štátneho rozpočtu zo splátok vládnych úverov a vládnych pohľadávok.

    Pri celkovom kvantifikovaní jednotlivých druhov príjmov a pri zohľadnení prekročenia nedaňových príjmov vo viacerých položkách očakávame, že celkové nenaplnenie príjmových častí štátneho rozpočtu za rok 1996 by mohlo dosiahnuť cca 2 mld korún. Vzhľadom na tento vývoj v rozpočtovom hospodárení štátu vláda prikročila na mesiace november a december 1996 k viazaniu rozpočtových prostriedkov diferencovane v jednotlivých rozpočtových kapitolách s cieľom zabezpečiť, aby schodok štátneho rozpočtu stanovený na rok 1996 vo výške 27 mld nebol prekročený. Na svojom zasadnutí dňa 26. novembra tohto roku vláda prijala uznesenie číslo 795 o viazaní výdavkov štátneho rozpočtu do konca roka 1996 v jednotlivých rozpočtových kapitolách v objeme 1,9 mld korún.

    Dovoľte mi ešte dve poznámky v rámci tohto bodu programu. V prvom rade, ak by sme charakterizovali schodok štátneho rozpočtu, ten bilančný schodok vo výške 13,4 mld korún vo vnímaní, v akom ho vykazuje a vníma Medzinárodný menový fond a ako sa tieto výsledky hodnotia zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, tak v podstate Slovenská republika za 3 kvartály vykázala vyrovnané hospodárenie, pretože v bilančnom deficite štátneho rozpočtu je vyjadrená splátka istiny dlhovej služby 13,8 mld korún. To znamená, že sme skončili fiškálne hospodárenie, to znamená za vládny sektor, v bilancii 0,4 mld korún.

    Druhá poznámka: V čase určitej hospodárskej recesie sa s problémami štátnych rozpočtov boria všetky krajiny, nedávno Česká republika rozhodla o viazaní štátneho rozpočtu vo výške 9 mld korún, korigovala výdavky štátneho rozpočtu, napriek tomu sa vykazuje v aktuálnych údajoch deficit štátneho rozpočtu Českej republiky vo výške 3 mld korún a podotýkam, ide o fiškálny deficit. Takže v porovnaní s týmito údajmi a s vysokými deficitmi štátnych rozpočtov vo fiškálnom poňatí aj vyspelých západných krajín chcem poukázať na vyrovnané fiškálne hospodárenie Slovenskej republiky za tri kvartály roku 1996.

    Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu, tlač 552a, o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1996.

    Vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1292 z 20. novembra 1996 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1996 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na prerokovanie do 3. decembra 1996. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Vážené dámy, vážení páni, všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1996 prerokovali v stanovenom termíne a zhodne ju zobrali na vedomie, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súčasne zobral na vedomie aj vykazovanie stavu celkových príjmov štátneho rozpočtu vo výške 119 641,8 mil. korún, čo je 72,3 % z ročného rozpočtu, výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 133 72,4 mil. korún, čo je 69,2 % z ročného rozpočtu, a schodok štátneho rozpočtu vo výške 13 430,6 mil. korún.

    Vážené dámy, vážení páni, sedem výborov Národnej rady Slovenskej republiky - pre financie, rozpočet a menu, hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pôdohospodárstvo, zdravotníctvo a sociálne veci, obranu a bezpečnosť, pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a pre životné prostredie - odporučilo Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu za I. až III. štvrťrok zobrať na vedomie. Prílohou spoločnej správy je i návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému bodu rokovania.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram teraz k tomuto bodu rokovania rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal 2 písomné prihlášky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová. Po nej pán poslanec Košnár.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister,

    dovoľte, aby som sa vyjadrila k trom okruhom otázok: k zhodnoteniu (na pozadí správy o plnení štátneho rozpočtu za I. až III. štvrťrok 1996) hospodárskeho vývoja v Slovenskej republike, ďalej k tomu, či sa v priebehu prvých troch štvrťrokov darí plniť zámery štátneho rozpočtu na rok 1996, a v závere k hodnoteniu prvých troch štvrťrokov priamo v rozpočte.

    Výsledky štátneho rozpočtu za prvé tri štvrťroky by sme mali posudzovať zároveň s dosiahnutými výsledkami v hospodárstve Slovenskej republiky. Správu Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvé tri štvrťroky k dispozícii nemáme. Predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nie je pozývaný, čo je škoda, by mal vysvetliť, prečo. Pri tejto príležitosti chcem upozorniť i na to, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky svojvoľne porušuje zákon o rokovacom poriadku, podľa ktorého má poskytovať poslancom informácie potrebné na ich činnosť. V druhom polroku Ministerstvo financií Slovenskej republiky odoprelo poslancom výboru pre rozpočet, financie a menu (napriek opakovaným žiadostiam) poskytovať pravidelné týždenné informácie o vývoji štátneho rozpočtu. Sme preto odkázaní iba na informácie zverejňované raz mesačne Štatistickým úradom Slovenskej republiky, a to so značným, až dvojmesačným oneskorením. Prosím pána ministra, aby vysvetlil, prečo dal takýto pokyn, a aby ho v súlade s citovaným zákonom odvolal.

    Napriek tomu, že úplné výsledky za prvé tri štvrťroky roku 1996 k dispozícii nie sú, z čiastkových výsledkov môžeme posúdiť, kde sú rozhodujúce riziká slovenského hospodárstva a ako sa odrážajú na finančnom hospodárení štátu. Škoda, že poslanecká snemovňa neprejavuje záujem o to, aby ju vláda Slovenskej republiky informovala o hospodárskej politike v bežnom roku a jej zámeroch na budúce roky. Máme nárok na objektívne informovanie, pokiaľ si vláda sama nechce zakrývať oči.

    Chcem upozorniť, že v slovenskom hospodárstve v roku 1996 sa už zreteľne začínajú odrážať jeho štruktúrne nedostatky, nízka konkurencieschopnosť a voluntarizmus vládnej politiky. Ak sa urýchlene nezačnú realizovať efektívne opatrenia a naopak, bude sa pokračovať v analogickej politike, už v roku 1997 a o to viac v roku 1998 sa v mnohých smeroch dosiahnu rovnaké varovné výsledky, ako to bolo v roku 1993.

    Za kritický pokladám bežný účet platobnej bilancie, ktorého deficit rastie v dôsledku radikálneho nárastu deficitu v zahraničnom obchode (za I. až X. mesiac narástol na 42,5 mld Sk) a deficitu v službách. Zhoršuje sa fiškálny deficit. Z prebytku v roku 1995, dosiahnutého na úrovni 3,2 % z hrubého domáceho produktu, na predpokladaných 0,3 % hrubého domáceho produktu v roku 1996 a v roku 1997 sa odhaduje na úrovni schodku mínus 3,7 až mínus 4,1 %.

    Pán minister, v tejto súvislosti by som vás chcela upozorniť, že vaši úradníci vás nesprávne informovali. Termín fiškálny deficit sa používa na označenie deficitu tzv. všeobecného vládneho sektora, to znamená, že ide o deficity alebo prebytky rozpočtového hospodárenia celého verejného sektora, zahrňujúceho štátny rozpočet, fondy Sociálnej a zdravotnej poisťovne, mimorozpočtové fondy, ktoré sú upravené o istinu. Aj v návrhu zákona štátneho rozpočtu na budúci rok je nesprávne tento termín interpretovaný. Naopak v prípade, keď hovoríme o štátnom rozpočte, od ktorého odpočítame istinu, zaužívané v terminológii zahraničnej (Medzinárodného menového fondu), na ktorú ste sa odvolávali, sa používa slovo - upravený deficit, z anglického - the adjusted deficit.

    Upravený deficit štátneho rozpočtu o istinu vzrastá z 0,4 % v roku 1995 na predpokladaných mínus 1,4 % v roku 1996 a v roku 1997 sa predpokladá podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte mínus 1,8 %.

    Komplikuje sa situácia v menovej sfére, keď Národná banka Slovenska musí zavádzať nové reštriktívne opatrenia. Situácia v úveroch začína v mnohých smeroch pripomínať situáciu v roku 1993. Cena krátkych peňazí vyskočila na 14 až 15 % a priemerná úroková sadzba pri krátkodobých úveroch sa šplhá znovu nad 16 %. Kapitálový trh nie je schopný zabezpečiť dostatok dlhodobých zdrojov. Kto napriek tomu ešte dnes žongluje vynikajúcimi makroekonomickými výsledkami a nazdáva sa, že je ešte čas korigovať niektoré nepriaznivejšie tendencie, a preto opatrenia odkladá, nechce chápať skutočnosť a mal by sa za to pred spoločnosťou a nami zodpovedať.

    Na týchto výsledkoch má veľký podiel vládna politika. Poukazuje sa na privatizačnú politiku, ktorá neuspela pri zabezpečovaní rastu efektívnosti hospodárstva. Na neadekvátne zásahy do kapitálového trhu. Na niekoľkoročné odkladanie riešenia zlých úverov. Na zasahovanie vlády do podnikateľského prostredia, ktorá ho nimi deformuje. Táto poslanecká snemovňa však zatiaľ nerokovala o infraštruktúrnych projektoch vlády, ktoré sú výsledkom voluntarizmu, megalománie a nekvalifikovanosti členov vlády.

    Žiadam podpredsedu vlády, aby v rozprave k správe o štátnom rozpočte uviedol, ako sa koordinujú predstavy vlády o infraštruktúrnych zámeroch a ich financovaní, o zámeroch získavania zdrojov pre Exim-banku s menovými zámermi Národnej banky Slovenska. Už dnes je zrejmé, že vládne projekty odčerpávajú investičné zdroje v takom rozsahu, že zdroje na investície v podnikovej sfére, ktoré z hľadiska alokačnej efektívnosti sú výnosnejšie a sú nevyhnutné na reštrukturalizáciu podnikov, budú jednoznačne chýbať. Ako sa však chce dosiahnuť zvrat konkurencieschopnosti podnikov v zahraničnom obchode bez dostatku investícií?

    Nedávno sa za účasti odborníkov a vysokých štátnych úradníkov diskutovalo o štúdii OECD o hospodárstve Slovenskej republiky v roku 1996. V časti o menovej a fiškálnej politike autori konštatujú, že proces, citujem: "...reštrukturalizácie ekonomiky bude naďalej klásť veľké nároky na prostriedky štátneho rozpočtu napríklad v mnohých oblastiach rozvoja infraštruktúry, na zlepšenie systému zdravotníctva a splnenie rastúcich požiadaviek na vzdelanie a školenie". Poukazujú na to, že niektoré z týchto požiadaviek je možné financovať zo zvýšených príjmov z daní za predpokladu udržania ekonomického rastu a úvermi na investičné účely vzhľadom na pomerne nízky koeficient dlhu v Slovenskej republiky. Nabádajú však k veľkej opatrnosti, aby infraštruktúrne projekty zabezpečili dostatočný prínos pre hospodárstvo.

    Od roku 1996 sa začali financovať, resp. pokračuje sa vo financovaní rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ako sú Mochovce, diaľnice, vodné diela a podobne. Minister dopravy chce napríklad do konca tisícročia len vo svojom rezorte preinvestovať 200 mld Sk. Táto predstava nezodpovedá kapacitným možnostiam slovenského hospodárstva. Takéto projekty by vytlačili prevažnú časť investícií zo súkromného sektora financovaných z úverov, výrazne by zvýšili zadlženosť štátu a v dôsledku nákladov na štátnu dlhovú službu by sa zvýšil fiškálny deficit nad 3 % z HDP tak, ako to už indikuje rok 1997.

    Dovoľte mi dotknúť sa teraz vyhodnotenia zámerov štátneho rozpočtu na rok 1996. Štátny rozpočet na rok 1996 sa zameral na jedenásť priorít. Dotknem sa najdôležitejších.

    Po prvé, v roku 1996 bol zámer výraznejšie zapájať štátne zdroje na podporu adresných úloh, na byty a na podporu exportu. Ostatné investičné akcie mali byť financované z celého fiškálneho okruhu, zo zdrojov poisťovní, Fondu zamestnanosti, Fondu národného majetku, zdrojov samospráv a bankovými úvermi. V tejto súvislosti treba upozorniť, že zdroje zo štátneho rozpočtu zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa využili v tomto roku na menej ako 30 % a predpokladané zdroje Fondu národného majetku z roku 1996 sa použijú na podporu rozvoja bývania až v roku 1997. Fond národného majetku na iné investičné akcie prostriedky nemá a nemôže ich preto financovať. Je zrejmé, že vládna koalícia svojou privatizačnou politikou podkopáva zámery svojho vlastného rozpočtu.

    Analogické platí i pri ďalšom zámere stabilizovať, resp. postupne presadzovať pokles výdavkov kapitoly Štátny dlh. Situácia je diametrálne odlišná. Výdavky kapitoly Štátny dlh rastú, a to pričinením vlády. V roku 1996 vláda k tomu prispela emitovaním 3 mld Sk na diaľnice, ktoré už v roku 1997 o 3,234 mld Sk zvyšujú výdavky kapitoly Štátny dlh. Aj preto sa nedarí plniť ďalší zámer, ktorým je, aby výška schodku nepresahovala splátky istín.

    Bolo by možné pokračovať. Podstatné je, že už zostavený rozpočet v roku 1996 bol v rozpore s mnohými zámermi rozpočtovej politiky vlády na rok 1996 a aj preto sme ho v Národnej rade poslanci opozície nepodporili.

    Na záver sa chcem dotknúť niektorých rizík príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za I. až III. štvrťrok a do konca roku 1996. V prvom rade chcem upozorniť na úpravy štátneho rozpočtu v dvoch smeroch. V prvom smere ide o zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu o 3 mld Sk z emisie dlhopisov na diaľnice. V druhom smere o zvýšenie výdavkov o rovnakú sumu na financovanie reorganizácie štátnej správy. Príjmy z emisie dlhopisov nezvyšujú príjmy rozpočtu. Sú tzv. položkou pod čiarou. Preto nie je možné súhlasiť so zvýšením príjmov rozpočtu v zákone so 162,4 mld Sk na 165,4 mld Sk, a ani s uvedenou výškou príjmov v uznesení 119,6 mld Sk.

    Zvýšením výdavkov výdavkovej stránky štátneho rozpočtu zo 189,4 na 192,4 mld Sk minister financií zvýšil rozpočtovaný deficit štátneho rozpočtu o 3 mld Sk na 30 mld Sk, resp. po odpočítaní istiny na 10,7 mld Sk. Porušil tým zákon o štátnom rozpočte, ktorý schválila táto Národná rada Slovenskej republiky. Navrhujem preto v uznesení Národnej rady upraviť bod číslo 1 a bod číslo 3 takto: namiesto 119 641,8 mil. treba uviesť 116 641,8 mil. Sk, čo je 71,8 % z rozpočtu, a v bode 3 zvýšiť schodok z 13 430,6 na 16 430,6 mil. Sk.

    Deficit štátneho rozpočtu sa v priebehu prvých troch štvrťrokov udržiaval v žiaducich medziach, keď dosiahol 16,4 mld Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sú však dosiahnuté výsledky značne horšie, keď do konca roku 1995 vznikol deficit iba 8,3 mld. Sk. Pritom v poslednom štvrťroku, okrem už avizovaných rizík v správe o štátnom rozpočte za prvé tri štvrťroky, a to rizík pri plnení príjmov štátneho rozpočtu z výnosu DPH a spotrebných daní, očakávaných zvýšených výdavkov v kapitole Štátny dlh, rizika spojeného s možnosťou nižšieho odvodu voľného zostatku zisku z Národnej banky Slovenska, a rizika neplnenia príjmu zo splátok vládnych úverov vo výške 3 mld Sk, možno čakať aj iné zvýšené výdavky, predovšetkým v kapitole Kapitálové výdavky, ktoré môžu zvýšiť koncoročný deficit štátneho rozpočtu.

    Zvlášť treba upozorniť na rast tých kapitálových výdavkov, ktorých čerpanie vo významných položkách sa zatiaľ realizovalo v rozmedzí 50 až 65 %. Sú medzi nimi aj rezorty ministerstva pôdohospodárstva a rezort zdravotníctva. Vzhľadom na to, že ide o dôležité rezorty, nemožno súhlasiť s tým, aby sa v týchto rezortoch do konca roka uplatnilo viazanie rozpočtových prostriedkov.

    Na záver chcem dodať, že ak neprejde pozmeňujúci návrh, poslanci za Stranu demokratickej ľavice návrh uznesenia nebudú môcť podporiť.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.

    Ďalej je pripravený pán poslanec Košnár. Nech sa páči, pán poslanec. Po ňom pán poslanec Filkus.

  • Vážené dámy a páni,

    po včerajšom dni hanby sa začína Národná rada Slovenskej republiky zaoberať otázkami, ktoré sa skutočne hlboko dotýkajú životných podmienok ľudí, našich občanov, našich voličov. Rokujeme o tom v dusnej atmosfére a umelej hmle. Pozornosť sa totiž podarilo odpútať od štátneho rozpočtu, od týchto životných podmienok ľudí smerom, ktorý si vládna koalícia želá a o ktorom si myslí, že jej bude aj prospešný.

    Táto hmla, v ktorej rokujeme o plnení štátneho rozpočtu v tomto roku, a teda aj o východiskách pre rozpočet roku 1997, je zahusťovaná aj tým, ako sa to už spomínalo, že hoci je december, nemáme k dispozícii správu o základných vývojových tendenciách hospodárstva Slovenskej republiky za tri štvrťroky a spresnenie prognózy vývoja na rok 1996. Ani správa o plnení štátneho rozpočtu za tri štvrťroky spresnenie predikcie za celý rok 1996 neobsahuje, hoci v polročných správach takéto spresnenie bolo. Len veľmi stručne a vo všeobecnej podobe na 22 riadkoch táto správa konštatuje napätý stav v oblasti rozpočtových vzťahov a navrhuje prikročiť k viazaniu rozpočtových prostriedkov diferencovane v jednotlivých kapitolách s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtovaný schodok štátneho rozpočtu 27 mld korún neprekročil. Ale konkrétne, čo vláda v tomto smere urobila, aký je aktuálny stav, sme sa, žiaľ, ani z výkladu podpredsedu vlády a ministra financií veľa nedozvedeli.

    V hmle sa napreduje veľmi ťažko a nevedno kam a o nič na tom lepšie nebudeme, ani keď sa necháme vodiť na motúziku sľubov a málo reálnych vízií. Je v povahe našich vysokých štátnych vládnych predstaviteľov nezabudnúť na akékoľvek pozitíva makroekonomického vývoja a upozorňovať na ne. Tentoraz vari skromnosť, ktorej sme svedkami, svedčí o tom, že tie pozitíva nie sú až také vynikajúce, aby sme sa nimi mohli príliš chváliť.

    Vláda predikciu vývoja ku koncu roku 1996, pravdaže, má a niektoré údaje z tejto predikcie sa kde-tu nájdu aj v tejto správe, predovšetkým v podobe rozsahu očakávaných výpadkov výnosu daňových príjmov, najmä dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní, a ďalšie sa dajú nie s úplnou presnosťou, ale aspoň orientačne dopočítať. A po dopočítaní to vyzerá tak, že celkové príjmy štátneho rozpočtu za rok 1996 bez 3 mld výnosu z dlhopisov na diaľnice dosiahnu približne 154 mld korún, čo je o 8,4 mld menej oproti príjmom určeným zákonom v štátnom rozpočte na rok 1996.

    Výpadky príjmov budú mať rozsah zhruba 15 až 16 mld Sk, možno o niečo menej. Z tých údajov, ktoré sú k dispozícii z oficiálnych materiálov vlády, štatistiky, pri dani z príjmov právnických osôb sa očakáva výpadok zhruba miliarda, pri dani z pridanej hodnoty asi 6,7 mld, pri spotrebných daniach 2 300 mil., v príjmoch z podnikania a vlastníctva majetku 2,2 mld, pri príjmoch zo splácania úverov a pôžičiek 3,5 mld. Z tohto výpadku, pravdaže, značnú časť - v rozsahu nad 7 mld korún - vykompenzujú vyššie výnosy daní z príjmov fyzických osôb (tu možnosti daňových únikov sú minimálne), výnosy z cla a z dovoznej prirážky, administratívne a iné poplatky a platby a iné nedaňové príjmy.

    Celkové výdavky vrátane použitia výnosu 3 mld Sk získaných z emisie štátnych dlhopisov na výstavbu diaľnic dosiahnu približne 190, možno 192 mld Sk, a tak schodok štátneho rozpočtu na rok 1996, ten bilančný schodok alebo účtovný schodok, ako ho nazýva pán podpredseda vlády, nebude 27 mld Sk, ako určil zákon o štátnom rozpočte, ale bude zhruba 32, možno 35 mld Sk napriek regulácií výdavkov ministerstvom financií v posledných dvoch mesiacoch.

    Takéto údaje nám, žiaľ, predkladatelia správy nedali k dispozícii, ale zajtra alebo dnes, ak sa bude začínať rokovanie o štátnom rozpočte na rok 1997, sa bude očakávať, že parlament bez znalosti skutočného aktuálneho stavu a kvalifikovaného odhadu vývoja na niekoľko ostatných týždňov, bez týchto znalostí schváli návrh štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Prirodzene, ten aktuálny stav a skutočný stav, ako to v roku 1996 naozaj s rozpočtovým hospodárením dopadlo, sa dozvieme niekedy v apríli či v máji zo štátneho záverečného účtu za rok 1996, ale to už bude plynúť druhý štvrťrok budúceho roku 1997, a tak posúdiť, do akej miery sa zámery naplnili, či nenaplnili, bude možné najmä na jeho príjmovej stránke až z tohto štátneho záverečného účtu.

    Chcem povedať, že rád by som sa mýlil pri tých odhadoch, ktoré som tu uvádzal. Až ten štátny záverečný účet za rok 1996 ukáže, či a nakoľko som sa mýlil pri odhade plnenia štátneho rozpočtu za tento rok.

    Výhrady, ktoré tu uviedla kolegyňa Schmögnerová k návrhu uznesenia, plne podporujem. Chcem poznamenať, že zavedenie pojmu fiškálny deficit je naozaj zavádzajúce, mätúce, nevyjadruje to, čo sa obvykle v zahraničí pod týmto pojmom rozumie, a navyše zakrýva skutočnosť, že tzv. mimorozpočtové zdroje, získavané emisiou štátnych dlhopisov (predbieham, na budúci rok sa počíta s emisiou za 8 mld Sk), sa za veľmi krátky čas - už v nasledujúcom roku - stávajú rozpočtovými výdavkami v kapitole Štátny dlh a zaťažujú schodok štátneho rozpočtu. Ale o tom bude príležitosť podrobnejšie sa zmieňovať pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi.

    Teraz vystúpi pán poslanec Filkus a po ňom je ešte prihlásený pán Ľudovít Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    zo začiatku by mal človek taký dobrý pocit, že po včerajšej kauze toto rokovanie bude selanka. Žiaľ, nie je to tak, lebo tá kauza nebola obyčajná kauza, to nebola kauza Gaulieder, tá zasiahla trochu hlbšie, na východiská demokratického parlamentarizmu, falšovanie listín a to sa ťažko do prostredia, v ktorom sme o tom včera hovorili, dá zrazu nainfikovať úžasný pokoj a menej nervozity. Ale pokúsim sa.

    Už pri návrhu rozpočtu na rok 1997, ktorý spracúvalo ministerstvo financií v rámci štyroch verzií, ktoré sme mali k dispozícii a do ktorých sme mali možnosť nahliadnuť, sme zistili, že pri plnení štátneho rozpočtu za rok 1996 sa musí rátať aj s rizikami. V rámci rizík sa objavili určité fenomény, napríklad, že ak sa v tretej verzii rátalo na rok 1997 ešte s deficitom 25 mld, už vo štvrtej to muselo byť 36,9 mld. Ak sa pôvodne rátalo s príjmami 175 mld, nakoniec sa prišlo na príjmy 170 mld a k zvýšeniu výdavkov. To všetko hovorí o tom, a to robí každý správny hospodár, že tieto riziká si musí vedieť odhadnúť a musí vedieť, ako koncipovať aj rozpočet na budúci rok 1997.

    Ten I. až III. kvartál roku 1996 ukázali, a to sa v materiáli podčiarkuje, autori to zdôrazňujú, že skutočne jedným z najväčších rizík sú nepriame dane. Riziká sú tiež v odvode zostatku zisku z Národnej banky, splácanie deblokácie vládnych úverov atď., to všetko, čo je v správe a čo sa tu už aj spomenulo. No ale to súčasne znamená, ak si to veľmi jednoducho kupeckými počtami sčítate, je to tých 10,8 mld. A budem hovoriť o výpadku, pán predseda výboru Maxon, pretože on ma vždy upozorňuje, že to nie je výpadok. Je to výpadok daní, aj autori takto o ňom píšu, ale, samozrejme, do toho výpadku patrí, ak znížim daň z pridanej hodnoty alebo preradím, či už to budem nazývať výpadkom alebo inak. Proste, sú to predpoklady, ktoré sa nesplnili. Z tohto hľadiska určite musím rátať s tým, že deficit štátneho rozpočtu na rok 1996 sa z tohto titulu nesplní a bude tiež prekročený. Teraz nechcem "hausírovať" s číslami, či to bude o tých 5 miliárd, 3 miliardy viac, ale nebude, a to treba tu jasne povedať najmä z pohľadu častého pozitívneho zdôrazňovania makroekonomických východísk.

    V tejto súvislosti ma však viac mrzí, že sa vraciame k prvej etape transformačného procesu, keď bola rozhodujúca makroekonomická politika reštriktívneho charakteru v oblasti rozpočtu a meny. V oblasti rozpočtu ju naďalej robíme, ale vraciame sa, dokonca sme nútení pristúpiť k reštriktívnej politike menového charakteru a to hovorí o tom, ako to v tej ekonomike vyzerá.

    Kolegyňa Schmögnerová to spomínala, je fakt, že Národná banka Slovenska nie zo vzduchu, ale z existujúcich dát, z existujúcich argumentov, z existujúcej analýzy musela pristúpiť k reštrikcii meny a k určitým opatreniam menového charakteru. Samozrejme, to súvisí s pasívom obchodnej bilancie a s tým, čo sa tu už hovorilo, nechcem to opakovať. Len je dobré si to uvedomiť a treba reálne hodnotiť situáciu. To nie je chyba, to sa dá postupne odstrániť, dúfajme, že dovoz sa spomalí, že štruktúra vývozu bude tiež iná a že sa konečne pristúpi k reštrukturalizácii aj bankovej, aj podnikateľskej sféry.

    Ale ešte si treba uvedomiť jednu vec. Verejná správa je naďalej veľmi drahá. O tom sa tu nikde nič nehovorí. Za I. až III. kvartál je verejná správa mimoriadne drahá a výdavky, ktoré sa na ňu vynakladajú, nezodpovedajú tomu efektu, ktorý by sme od nej očakávali.

    V tejto súvislosti prosím pána podpredsedu vlády tretí raz, mal som príležitosť prvý raz to povedať pri hodnotení rozpočtu za I. polrok a potom znovu pri diskusii v súvislosti so záverečným účtom, teraz to robím tretí raz. Už v I. polroku sme sa dozvedeli o výpadku daní 8,7 mld, pokiaľ ide najmä o spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Pán podpredseda vlády a minister financií prisľúbil, že ministerstvo financií pripravuje hĺbkové previerky a výsledky z týchto hĺbkových previerok nám povie. Doteraz som sa o hĺbkových previerkach nič nedozvedel. Prosím ešte raz: chcel by som vedieť, ako to v oblasti nepriamych daní, najmä pokiaľ ide o spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty, ako to s týmito "výpadkami" vyzerá.

    Po druhé. Prosím pána ministra financií a podpredsedu vlády tretí raz, aby mi povedal, ako to vyzerá s porušením zákona o verejnom obstarávaní. Ak si pamätáte Najvyšší kontrolný úrad, keď sme hodnotili záverečnú správu a keď sme sa zaoberali diskusiou o hodnotení rozpočtu za I. polrok, hovorili sme o sume 500 mil., ktoré sa stali predmetom porušenia zákona o verejnom obstarávaní a x podnetov na trestné konanie, ktoré boli v tejto súvislosti vyslovené. Pána generálneho prokurátora, ktorý tu sedel, sme expressis verbis prosili, aby nám povedal, ako to vyzerá. Nič sme sa nedozvedeli, zahrávajú sa tieto veci do autu. To tiež nie je fér. Dobre by bolo, aby sme sa niečo o tom dozvedeli teraz, pri tejto príležitosti.

    Mnohé veci sa tu už spomenuli, nebudem ich opakovať. Chcem dať návrh, že pokiaľ ide o viazanie prostriedkov koncom roku, to je tá prísna regulácia, ktorá sa robí a musí robiť, pochopiteľne, nič proti nej nemám, ale navrhujem, aby sa z toho jednoznačne vyňalo ministerstvo zdravotníctva a školstva, pokiaľ ide o IV. kvartál 1996.

    Je to správa, správu možno zobrať na vedomie, samozrejme, dobre by bolo najprv dostať odpovede na tieto otázky a podľa toho budeme na túto správu reagovať.

    Ďakujem, že ste ma počúvali.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia,

    skôr ako položím niekoľko konkrétnych otázok pánu vicepremiérovi a ministrovi financií, položím jednu konkrétnu otázku aj vám, kolegyne a kolegovia. Ako ste spali po včerajšku? Ako ste spali po tom, keď ste v tejto snemovni vyhlásili, že sa mandátu vzdáva človek, ktorý tu sedel a vyhlasoval, že on sa mandátu nevzdáva? Ako sa cítite po tom, keď ste hlasovaním rozhodli o tom, že tu nesedí človek, ktorý vlastne s nami sedel a hlasoval? Pozrite si predchádzajúce výpisy, Gaulieder mal kartu, sedel, hlasoval a vy ste rozhodli, že vlastne už nie je poslancom.

    Viete, mnohokrát bol v tejto snemovni porušený zákon, mnohokrát sme vás upozorňovali na to, pozor, prekračujete rubikon, a Ústavný súd nám dal v 90 percentách za pravdu. Ale, preboha, to, čo sa stalo včera, následky toho nie sme schopní domyslieť. Včera ste dali zelenú svojmu vodcovi, včera ste mu ukázali, že čokoľvek urobí, vždy nájde vašu oporu. Ale veď predsa Slovensko - to nie je len predseda HZDS, to nie je jedna osoba! Vy všetci, ktorí ste včera hlasovali, ste prispeli k tomu, ako bude vývoj na Slovensku ďalej pokračovať.

    Pri zvažovaní správy o plnení štátneho rozpočtu si treba položiť otázku, aké boli priority pri konštrukcii rozpočtu a ako sa za tri štvrťroky podarili splniť a už vlastne posledný mesiac ešte korigovať na základe reálnych poznatkov, čo sa korigovať dá.

    Dámy a páni, je verejne známe, že rok 1996 bol vyhlásený za rok skromnosti. A keď sa pozerám na to, ako sa plnil rozpočet za tri kvartále, natíska sa mi otázka, pre koho to bol vyhlásený rok skromnosti. Uvažujte spolu so mnou. Dočítali sme sa o tom, že vláda zo svojej rezervy dala 300 mil. korún pre súkromnú banku Devín banku ako províziu za deblokáciu zahraničných úverov. Preboha, koľko mohlo byť ukončených škôlok, koľko bytov mohlo byť ukončených, ako by tieto zdroje využili dajme tomu v ZŤS Dubnica, keby boli dostali zákazku a boli by dali prácu možno niekoľkým tisícom ľudí! Pre koho, pre koho je rok skromnosti?

    Dámy a páni, minulý rok, vlastne tento rok, slovenská verejnosť žila kauzou únosu Michala Kováča mladšieho. A ak ste čítali tie správy a ak ste sa zamysleli nad tým, taký Mercedes, taký Ford-escort, taký Hyundai, všetko miliónové autá, a nebolo tam jedno, bolo ich tam 10, 12, také značky, žiadna Felícia, žiadny Trabant. Ak si pozriete noviny, koľko má SIS-ka budov a koľko peňazí išlo na tajnú službu... Lexa sa verejne chváli, že kúpil také zariadenie, že môže odpočúvať polovičku Bratislavy. Preboha, kde tie peniaze idú? A položím si otázku s vami, o koľko mohlo byť menej lúpeží, drobných násilných činov, krádeží, keby tieto prostriedky boli išli do Policajného zboru.

    Pán kolega Filkus sa pýtal a ja opakujem otázku, koľko stále reforma verejnej správy. Už odmyslím fakt, že zákon o územnosprávnom členení bol prijatý protizákonne, pretože neboli vytvorené v rozpočte zdroje a zo zákona, ktorý ste vy sami hlasovaním prijali, mal platiť až od 1. 1. Ale chodíme po okresoch, chodíte aj vy s nami, nové budovy, nové autá, nové sekretárky, noví úradníci. Interpeláciou som vzniesol otázku a znovu ju opakujem: Pán podpredseda vlády, koľko stála doteraz reforma verejnej správy? A zároveň si kladiem otázku: Čo by dokázali mestá a obce, keby dostali tieto prostriedky?

    Dámy a páni, starostovia, primátori chodia prosiť o desaťtisíce, po kvapôčkach, robia akcie, vodovody, životné prostredie zlepšujú, dokončujú si v obciach a v mestečkách veci a efektívne využívajú prostriedky. ZMOS nám píše pred každým rozpočtom, bojuje o 10 mil., bojuje o 100 mil. korún, a tu presne opačne, neefektívne sa využijú ťažké miliardy.

    Dámy a páni, keď sa privatizoval Slovnaft, položili sme si otázku, koľko to bude stáť. To, že Hatina kúpil 10-miliardový Slovnaft za miliardu, to niekto bude musieť zaplatiť. Ten reálny rozdiel peňazí sa nezjaví z luftu, ten nevytlačí Národná banka navyše, ten zaplatíme my všetci v cene benzínu. A ja sa pýtam, prečo je len 57-percentné plnenie spotrebnej dane z uhľovodíkových mazív? Prečo podnik, ktorý robil 13 % slovenského rozpočtu v roku 1994, teraz vlastní 19 fyzických osôb a aj tak si plnia svoje záväzky voči štátnemu rozpočtu len na 57 %, a pritom si ho mali splniť na 75 %?

    Dámy a páni, odmyslím si ďalšie rečnícke otázky, prečo dehonestujeme učiteľov vyhláškou o špičkových pracovníkoch a vyvolávame ozaj traumy v školstve, kde plat by mali dostať všetci tí, ktorí vedia učiť a robia to s láskou, vynechám zdravotníctvo, v akom stave je, vynechám hodnotu bodu, aj tá bola poisťovňami devalvovaná, pretože bol limitovaný počet bodov, ktorý sa môže odpracovať, vynechám, v akom stave je cestovný ruch, nebudem sa pýtať, čo konkrétne sme urobili na podporu exportu.

    Zopakujem svoje tri otázky, na ktoré by som rád dostal odpoveď: Koľko stála reforma verejnej správy? Prečo je plnenie spotrebnej dane z uhlovodíkových mazív také nízke? A aké ešte očakáva plnenie zo strany Národnej banky ministerstvo financií, pretože ako jednu z príčin neplnenia vstupov označuje aj slabé plnenie si, resp. neplnenie si povinností Národnou bankou Slovenskej republiky?

    No a, žiaľ, musím, pán kolega Filkus už hovoril o našom stanovisku k rozpočtu, a ja, žiaľ, musím uzavrieť, že nemali sme veľa. Bol rok skromnosti. Ale aj to, čo máme, čo sme mali, sa využívalo strašne neefektívne.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné vystúpenie v rámci písomných prihlášok. Hlási sa ešte pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne a kolegovia,

    nedal som si prihlášku do rozpravy, pretože chcem predniesť len jednu krátku laickú poznámku a otázku k správe o plnení rozpočtu za I. až III. štvrťrok.

    Ako sme sa dozvedeli od podpredsedu vlády, vláda sa rozhodla viazať rozpočtové prostriedky v niektorých kapitolách diferencovane podľa veľkosti kapitol a podľa rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. Rozhodla sa viazať prostriedky aj v oblasti školstva, čo sa naposledy stalo v roku 1993, ktorý bol prvým rokom Slovenskej republiky, a rozpočtové hospodárenie sa skončilo veľkým schodkom. Pre mňa to signalizuje, že situácia v oblasti rozpočtového hospodárenia v roku 1996 nie je dobrá.

    Aj ten optimizmus, ktorý sa snažil navodiť minister financií v závere svojho úvodného vystúpenia, ten optimizmus asi nie je na mieste, ak sa prijímajú také opatrenia, že sa viažu rozpočtové kapitoly, a to aj taká kapitola, akou je školstvo. Podľa pôvodných zámerov vlády sa mala viazať vo výške 10 % celoročného objemu. Keď si zoberiete, že školstvo má vyčlenené v rozpočte na celý rok okolo 26 mld korún, tak z toho 10 % je 2,6 mld. Toto utlmiť koncom roka dosť dobre nie je možné. Preto zrejme aj vláda rozhodla o tom, že to viazanie sa v kapitole školstva zníži na 2,5 %, čo považuje vláda za reálne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prijal uznesenie, v ktorom požiadal vládu, aby zrušila viazanie rozpočtových prostriedkov v oddieli 40, má sa na mysli školstvo, a umožnila vyčerpať 100 % rozpočtových prostriedkov, pretože vieme, že budú problémy pri prechode z roku 1996 do roku 1997 s neuhradenými faktúrami, teda najmä v oblasti prevádzkových prostriedkov, ktorých školstvo má z roka na rok menej. Toľko moja krátka poznámka.

    Na záver otázku pre podpredsedu vlády a ministra financií, aby v záverečnom slove mohol na ňu reagovať. Je situácia naozaj taká vážna v oblasti plnenia rozpočtu na rok 1996 a aký on očakáva vývoj z hľadiska plnenia rozpočtu, ktorý schválila táto Národná rada?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.

    Ešte raz, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám ďalšiu prihlášku, nikto sa nehlási. Končím rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    myslím, že priebeh diskusie naznačil, ako sa asi bude vyvíjať diskusia k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997, ktorý bude hlavným bodom rokovania tejto schôdze parlamentu. Obvinenia z voluntarizmu, obvinenia z neprofesionality a podobne by som mohol vrátiť naspäť. K tým vystúpeniam, ktoré zazneli, pani poslankyňa Schmögnerová, že tie vystúpenia boli voluntaristické. Je paradoxné a absurdné, že štát, ktorý vykazuje finančné hospodárenie vyrovnané, je kritizovaný, alebo vláda, ktorá zabezpečuje vyrovnané fiškálne hospodárenie, je kritizovaná v Národnej rade z akéhosi voluntarizmu alebo z neprofesionálneho prístupu. Je to skutočne absurdné, ak sa pozrieme na vývoj v Európe, ak sa pozrieme na vývoj v ktorejkoľvek vyspelej západnej krajine alebo v ktorejkoľvek transformujúcej sa krajine. Obzvlášť som upozornil na to, že za tri štvrťroky tohto roka sa pohybujeme vo fiškálnom vyjadrení vo vyrovnanej pozícii.

    Ak sa tu hľadá väzba medzi hospodárskou politikou a finančným hospodárením, my sa máme hanbiť za výsledky hospodárenia Slovenskej republiky? Možno, že poslanci opozície sa hanbia. Nevidím dôvod, prečo by sme sa mali hanbiť, či poslanci vládnej koalície, alebo prečo by sa občania mali hanbiť za výsledky hospodárenia Slovenskej republiky.

    Nedávno Economist, keď sa už teda nemám oprieť o vyjadrenia predstaviteľa vlády, nedávno Economist zverejnil, že z transformujúcich sa krajín východnej a strednej Európy idú pozitívne signály a predovšetkým zvýraznili Poľsko a Slovenskú republiku, kde už sa podarilo prelomiť recesiu, kde sa vykazuje medziročný rast 6-7 % a kde sa zrealizovali odvážnou politikou transformačné zámery. Toto napíše Economist a čuduj sa svete, poslanci opozície, samozrejme, môžu mať iný názor, len sa pýtam, z čoho vyvodzujú tieto názory. Za tri kvartály sa odhaduje predbežne rast hrubého domáceho produktu o 7 %, miera inflácie pri tomto vysokom nebývalom raste z hľadiska transformujúcich sa krajín, ale aj z hľadiska vyspelých západných krajín je na druhej strane viazaný s veľmi nízkou mierou inflácie, ktorá sa odhaduje za 11. mesiac v porovnaní v ročnej relácii na 5,4 %. Veď týmto sa máme chváliť vo svete, a nie sa tu molestovať navzájom a hovoriť si určité zavádzajúce účelové tvrdenia.

    Pokiaľ ide o kritiku vývoja obchodnej bilancie, vnímame tento problém, vláda ho neskrýva, prijímame na to, myslím, dostatočne razantné opatrenia. Ale keď už hovoríme o tom, že sa prehĺbil deficit obchodnej bilancie za 10 mesiacov na 42 mld Sk, bol by som veľmi rád, aby sme nezabudli na to, že už za mesiace október a november medziročný rast exportu je 14 %. Opravujem ten údaj - za september a október. To znamená, že tu nastupujú určité procesy, ktoré naznačujú, že tá ekonomika je vo vývoji a že dokážeme perspektívne zvládnuť aj tento problém. Aj keď predpokladáme, že deficit obchodnej bilancie v určitej úrovni bude trvalejšieho charakteru, pretože nastupujú štrukturálne procesy, ktorých sa páni poslanci z opozície domáhate na jednej strane a na druhej strane absurdne kritizujete, ak sa prejavuje tento štrukturálny zámer a manéver v deficite obchodnej bilancie.

    Ak vzrastú dovozy technológií - a pripúšťam, že v tom je čiastočne aj podiel dovozu osobných automobilov - o 54 %, ak investície rastú za polrok v stálych cenách o 32 %, je samozrejmé, že sa nám to objaví aj v obchodnej bilancii. Druhá vec je, že tieto štrukturálne zmeny majú viesť k tomu, aby sa zmenila, sofistikovala výroba na Slovensku, aby sme cez štrukturálne procesy dospeli k zmene štruktúry produkcie na Slovensku a samozrejme aj v oblasti exportu aby to dospelo k oživeniu. Takže jednoducho zavádzate verejnosť. Možno tomu, čo hovoríte, sami veríte.

    Druhá vec - bola tu kritika toho, ako vykazujeme fiškálny deficit. Treba rozlíšiť štátny rozpočet, ktorý takisto má svoj fiškálny rozmer a my ho upravujeme odpočtom o splátky istiny dlhov, ktoré spôsobili 90 mld ešte pred rokom 1990 a na ďalších deficitoch ste sa podieľali mnohí páni poslanci z opozície aj vy v roku 1994. Takže tieto deficity musíme kryť, kryjeme ich splátkami aj v oblasti toho jadra deficitu cez splátky istiny s tým, že očisťujeme a zavádzame pojem tzv. fiškálneho schodku štátneho rozpočtu.

    Tým nepopieram, že existuje aj fiškálny schodok verejného sektora, ale tam potom treba hovoriť aj o ďalších veličinách, ktoré do tohto vstupujú a ktoré za I. polrok 1996 sú prebytkové. Či je to hospodárenie obcí a miest, či sú to prebytkové štátne fondy, takže aj z tohto hľadiska za 3 kvartály nie sme dokonca vo vyrovnanej pozícii, ale v prebytkovej pozícii.

    Nesúhlasím s návrhom pani poslankyne Schmögnerovej na úpravu údajov hospodárenia štátneho rozpočtu za tri štvrťroky s tým, že pokladám tento návrh za účelový. V účtovníctve, ani v štátnom, neexistujú čísla pod čiarou, existujú len čísla zavedené do účtovných údajov. Takže musí byť aj na strane dal, aj na strane má dať zavedený príslušný údaj dlhopisov.

    Myslím, že pán Košnár mi priamo otázku nedával, len sa pýtal na riziko výpadku príjmov, ako vidím tento vývoj. Túto otázku kládol aj pán poslanec Černák. Myslím, že som to dostatočne dôrazne uviedol v úvodnom slove s tým, že vláda definuje tento výpadok a je to kvalifikovaný odhad na 2 mld Sk. Takže prosím, aby sme tu neinterpretovali katastrofické vízie, pán poslanec Černák, tú melodrámu si si mohol odpustiť. Kvalifikovaný odhad je 2 mld Sk. Vláda na to reagovala viazaním prakticky vo všetkých položkách kapitol štátneho rozpočtu. Tým odpovedám aj pánu poslancovi Ftáčnikovi. Povedal som, aká je situácia, vláda nechce niesť akékoľvek riziko nenaplnenia štátneho rozpočtu. To riziko odhadujeme na 2 mld Sk a v rámci tejto sumy sú definované aj viazania jednotlivých kapitol. Nebola viazaná jediná kapitola z tých veľkých, a to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kde vzhľadom na to, že sa tu kryjú sociálne výdavky, nebolo viazanie, a nebola viazaná sekcia verejnej správy vzhľadom na prebiehajúce územnosprávne členenie.

    K vystúpeniu pána Filkusa. Pán Filkus, návrat k reštrikcii neviažte na fiškálnu politiku vlády. Vy ste správne spomenuli menovú politiku. Druhá vec je, či opatrenia, ktoré sa realizujú, sú dostatočne podložené analýzou štruktúry poskytovaných úverov. To znamená, tu máme isté výhrady a diskutujeme s Národnou bankou a takisto otvárajú tieto výhrady komerčné banky a budeme o týchto veciach ďalej diskutovať. Je samozrejmé, a bude sa o tom hovoriť aj v diskusii o návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997, že vždy budeme mať záujem do istej miery mať previazanú finančnú politiku, hospodársku politiku s menovou politikou. Pokiaľ ide o tie úverové rámce, ktoré predpokladáme v roku 1997 realizovať na infraštruktúrne projekty, pokiaľ ide o emisiu dlhopisov, tam vždy musí dochádzať k istému súladu aj s menovou politikou. Vyjadrujeme určitý zámer v rozpočte v hospodárskej politike, ale, samozrejme, v reálnom živote dochádza k určitej korekcii, k určitej komunikácii medzi hospodárskou politikou vlády a menovou politikou Národnej banky. Nebude to inak ani v roku 1997.

    Pán poslanec Filkus, hĺbkové previerky v oblasti daní prebehli. Pán poslanec, zúčastnil si sa v previerkovej skupine na ministerstve financií, bola príležitosť sa o týchto záležitostiach informovať. Tieto informácie sme poskytli bez akéhokoľvek skrývania, z nich vychádza aj záver k rozpočtovému plneniu za tri kvartály. Uviedli sme, že tie previerky ukázali, že ide o vplyv určitej metodickej zmeny, ktorá sa odohrala v roku 1995, kde sa odpočty v oblasti dane z pridanej hodnoty realizovali s istým časovým posunom až v roku 1996 a spôsobili nám pokles výberu dane z pridanej hodnoty oproti predpokladaným predpokladom roku 1996. Toto sa už vyrovnáva. Niekoľkokrát som v parlamente upozorňoval, že daňové príjmy akcelerujú koncom roka, ale tú úplnú skutočnosť budeme vedieť až niekedy 15. januára, ako definitívne tá oblasť príjmov štátneho rozpočtu skončila. Takže môžeme vychádzať len z určitej analýzy vývojov rokov 1994-1995, najmä tých koncoročných údajov a z toho urobiť ten kvalifikovaný odhad toho rizika 2 mld Sk, ktoré viažeme potom v jednotlivých kapitolách.

    Pokiaľ ide o porušenie zákonov o verejnom obstarávaní, pán poslanec, tento zákon spadá z hľadiska správy ministerstvu výstavby a verejných prác. Pokiaľ ide o dôsledky porušenia tohto zákona, v štátnej správe alebo tam, kde nastupujú verejné výdavky, tam rieši tento problém Najvyšší kontrolný úrad a priamo v orgánoch štátnej správy je aj odbor finančnej kontroly ministerstva financií. Každé zistenie porušenia viažeme na tvrdé viazanie výdavkov zo strany ministerstva financií vo vzťahu k jednotlivým kapitolám. Postupujú sa veci na prešetrenie a riešenie orgánom činným v trestnom konaní, ale nie je mojou vecou odpočtovať, kam dospeli orgány činné v trestnom konaní. Takže v tomto zmysle asi nie som správnym adresátom. O tom, aké dôsledky sme konali z hľadiska odboru finančnej kontroly, je možné informáciu získať.

    K otázkam, ktoré položil pán poslanec Černák. Mám len jednu zmienku, pán poslanec. Aj ty si bol pri tom a prispel si k vládnej a parlamentnej kríze v roku 1994, takže asi ťažko chápeš, čo je to pevný politický postoj, a myslím, že je to dosť kontraproduktívne vyjadrenie alebo postoj, ktorý si prezentoval pri bode, ktorý nesúvisí s tým, čo včera parlament riešil. Ak si sa vyjadril k provízii Devín banky, opäť je to isté zavádzanie občanov. Pokiaľ ide o deblokácie, ich finančné krytie sa dá riešiť priamo vnútri cez disážio a cez mechanizmy, ktoré sú vložené priamo v tých objemoch, ktoré prechádzajú deblokáciou, alebo sa to dá riešiť opačným krokom, to znamená províziou. Tieto procesy sú vždy riešené cez súkromné firmy, aj keď kdesi vzadu sa robia kontakty (a je jedno, či je to Rusko, či sú to krajiny arabské, alebo rozvojové krajiny, kde máme značné nedobytné pohľadávky), že kdesi vzadu sa hľadajú aj oficiálne kontakty, prebiehajú tieto operácie výlučne na podnikateľskej báze. Myslím, že o tomto sa mali možnosť poslanci presvedčiť už v minulosti, dávali sme k tomuto problému vyjadrenie, dostali to všetci poslanci, takže vláda nemá v tomto čo skrývať. A bol to veľmi úspešný krok, keď sa nám podarilo deblokovať v čase, keď je to veľmi zložité aj v Ruskej federácii, taký objem, ktorý sme v roku 1996 zabezpečili.

    Pokiaľ ide o otázku, koľko stála reforma verejnej správy. V roku 1996 sa na reformu verejnej správy vynaložilo 1,1 mld korún s tým, že sa ušetrí 2000 pracovníkov miestnej štátnej správy, že koncentrujeme výkon miestnej štátnej správy pre občana do jedného miesta, približujeme mu ten výkon štátnej správy, nebude behať po desiatich inštitúciách, má všetky problémové miesta alebo miesta, kde potrebuje riešiť svoje problémy, sústredené v jednom bode, to znamená, že perspektívne sa tieto náklady určite vrátia.

    K otázke prečo je také nízke plnenie spotrebných daní. V podstate tieto dane akcelerujú, samozrejme, hľadáme istý odhad príjmov v rámci nastupujúceho roka. Ak sme neodhadli, ak sa stane, že sme neodhadli príjmy štátneho rozpočtu o 2 mld korún na plánované príjmy 162 mld korún, tak je to perfektný precízny odhad, aj keby sa táto chyba stala. Porovnajte si iné krajiny, aké sú rozpory medzi plánovaným stavom a skutočnosťou v rámci jednotlivých štátnych rozpočtov. Momentálne plnenie aj v oblasti spotrebných daní akceleruje a ten prepad v oblasti spotrebných daní aj daní z pridanej hodnoty je momentálne podstatne nižší, než bol ešte za obdobie troch štvrťrokov. Ale opäť som upozorňoval na to aj pri hodnotení výsledkov rozpočtového hospodárenia za prvý polrok 1996.

    Pokiaľ ide o otázku plnenia Národnej banky Slovenska toho odvodu do štátneho rozpočtu - samozrejme, na to by najlepšie odpovedala Národná banka Slovenska. Nie je v mojej kompetencii, ani nemám také údaje, aby som vedel momentálne povedať, či Národná banka okrem tých 500 mil., ktoré už odviedla, splní ďalšie odvody. Vyjadrenie Národnej banky spred niekoľkých týždňov je také, že chce tento záväzok splniť a signálom toho bolo aj to odvedenie prvej tranže 500 mil. korún.

    Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť, ale prosím schváliť uznesenie v tom znení, ako je navrhované v predloženej správe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Pýtam sa teraz pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Nie. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Nie. Takže pristúpime hneď k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    tak ako som si to zaznamenal, z rozpravy vyplynuli dva pozmeňujúce návrhy.

    Jeden pozmeňujúci návrh je požiadavka, aby uznesenie bolo upravené v bode číslo 1 - namiesto 119 641,8 mil. korún nahradiť 116 641,8 mil. korún, čo je 71,8 % v rozpočte, a upraviť bod číslo 3 - z 13 430,6 mil. korún na 16 430,6 mil. korún.

    Vážené dámy, páni, tento pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

  • Počuli ste znenie uznesenia, ktoré bolo navrhnuté, aj s odporúčaním pána spravodajcu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh uznesenia sme neprijali.

    Myslím, že ešte pán poslanec Filkus mal druhý návrh.

  • Áno, druhý pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Filkus s požiadavkou, aby Národná rada zaviazala ministra financií z viazania prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 1996 vyňať zdravotníctvo a školstvo.

    Vážené dámy a páni, tento pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Filkusa s odporúčaním pána spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento doplnok sme neprijali.

  • Vážený pán predseda, v tom prípade odporúčam ctenej snemovni schváliť návrh uznesenia tak, ako ho máte v tlači 552a.

  • Budeme hlasovať o uznesení, ktoré máte v tlači, ako spomenul pán spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1996.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci a pani poslankyne.

    Môžeme teda pristúpiť k š i e s t e m u bodu programu. S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Moravčík. Procedurálny návrh môžete predniesť odtiaľ.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe ustanovenia článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky žiadam v mene 32 poslancov Národnej rady zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na túto osobitnú schôdzu žiadam zaradiť prerokovanie návrhu na odvolanie Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Predseda Národnej rady podľa článku 91 ústavy riadi a organizuje činnosť Národnej rady. Je pritom viazaný sľubom poslanca, že bude dodržiavať ústavu a ústavné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.

  • Hlas z pléna: Dobré ráno.

  • Naše včerajšie rokovanie o mandáte poslanca Františka Gauliedera ukázalo, že predseda Národnej rady zabránil uplatneniu článku 73 ods. 2 ústavy. Ide o kľúčové ustanovenie, podľa ktorého poslanec zastupuje priamo občanov, a nie politické strany. Toto ustanovenie je dôležité mať na zreteli najmä vtedy, keď strana, za ktorú bol poslanec zvolený, manipuluje s verejnou mienkou, klame občanov a koná v rozpore s volebným programom.

    Volebný program možno prirovnať k verejnému prísľubu, na základe ktorého vzniká zmluva medzi poslancom a voličom. Táto zmluva zaväzuje poslanca. Poslanca nemôže zaväzovať zmluva, ktorú Hnutie za demokratické Slovensko dalo podpísať poslancovi Gauliederovi a vám všetkým poslancom za Hnutie za demokratické Slovensko s výnimkou vašich vodcov, ktorí sa vezú na vašich chrbtoch.

    Predseda Národnej rady dostal od Františka Gauliedera dva protichodné listy. Muselo mu byť zrejmé, že jeden z nich je podvrhom, falzifikátom. Mal požiadať o prešetrenie tohto závažného podvodu orgány činné v trestnom konaní, najmä keď mal k dispozícii opakované vyhlásenie poslanca Františka Gauliedera, že sa svojho mandátu nevzdáva, a keď ho upozornil, že takýto podvod sa chystá. Tak mal konať predseda, ktorý je hodný svojej funkcie. Ivan Gašparovič svojím postupom vedome kryl podvod.

    Pre zvolanie osobitnej schôdze sme sa rozhodli preto, lebo koaličná väčšina poslancov sústavne odmieta rokovať o závažných problémoch spoločnosti, ktoré navrhuje zaradiť do programu opozícia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Moravčík, beriem vašu žiadosť a podľa ústavy schôdzu zvolám. Mohol som vás prerušiť, lebo to nepatrilo sem, písomne ste to odovzdali a tým je to skončené. Ďakujem vám za váš prejav, chcem len povedať toľko, že sa cítim zodpovedný za tú schôdzu a že som ju viedol v zmysle ustanovení a poriadku, ktorý Národná rada má. Takže tá schôdza určite zvolaná bude.

  • Takže môžeme pristúpiť k rokovaniu Národnej rady o š i e s t o m bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh, pani poslankyne a páni poslanci, ste dostali ako tlač 554 a spoločnú správu výborov ako tlač 554a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky prednesie tento návrh pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s návrhom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997, prístupmi vlády k jeho zostaveniu a s cieľmi, ktoré sa predloženým rozpočtom sledujú.

    Aj okolité štáty sú v etape posudzovania a schvaľovania svojich rozpočtov na budúci rok, preto môžeme porovnávať jednotlivé prístupy k zostaveniu rozpočtov, priority, na ktoré sa kladie dôraz, ale aj ambície jednotlivých vlád riešiť problémy svojich ekonomík. Štáty európskej dvanástky poväčšine zápasia so splnením vlastných kritérií Maastrichtskej dohody. Aj keď tieto kritériá nie sú pre nás záväzné, s rezervou ich plníme. Väčšina transformujúcich sa ekonomík sa sústreďuje na zvládnutie základných národohospodárskych väzieb a hľadá zdroje, ktorými by zabránila sociálnym výbuchom alebo financovala základné infraštruktúrne zámery.

    Predloženým návrhom štátneho rozpočtu na rok 1997 vláda Slovenskej republiky plynule nadväzuje na postupné napĺňanie rozhodujúcich zámerov svojho programového vyhlásenia z uplynulých dvoch rokov. Okrem toho, že rozpočtom zabezpečuje výkon všetkých základných funkcií štátu a dosiahnutú úroveň opatrení v sociálnej oblasti, jeho realizáciou sa súčasne vytvárajú ďalšie predpoklady na pokračovanie dynamického rozvoja našej ekonomiky.

    Vláda pripravila návrh rozpočtu pri predpokladanom raste hrubého domáceho produktu o 6 %, miery inflácie do 6 % a miery nezamestnanosti medzi 11 až 12 %. Ide o zámery, ktoré sa v porovnaní nielen s transformujúcimi sa ekonomikami, ale aj s niektorými vyspelými trhovými ekonomikami môžu označiť za pomerne ambiciózne. Z hľadiska doterajšieho vývoja ekonomiky Slovenska však ide o predĺženie doterajšej vývojovej trajektórie a o parametre, ktoré v zásade predpokladáme dosiahnuť aj v tomto roku. Dosiahnutie zámerov vo vývoji uvedených ukazovateľov teda nie je ponechané na náhodu, nejde o zbožné želania. Vláda rozpočtom aktívne napomáha ich dosiahnutie. Preto má rozpočet aj dôležitú národohospodársku dimenziu a jeho realizáciou by sa mal vytvoriť impulz v smere urýchlenia žiaducej reštrukturalizácie ekonomiky. Pôjde najmä o realizáciu okruhu nástrojov podporujúcich zahraničnoobchodné aktivity, aktivity smerujúce ku komplexnejšej podpore rozvojových programov financovaných prostredníctvom Slovenskej záručnej banky, dynamizáciu budovania dopravných infraštruktúr, pokračovanie podpory bytovej výstavby, výstavby vodných diel. Vysokú dynamiku zaznamenajú aj výdavky na rozvoj vedy.

    Aby bolo možné tieto zámery realizovať, bude potrebné pristúpiť ku kombinovanému použitiu tak rozpočtových, ako aj mimorozpočtových zdrojov. To znamená, že rastie význam posudzovania zdrojových možností, celého okruhu verejných rozpočtov a v nadväznosti na to aj posudzovanie komplexných výsledkov hospodárenia verejných rozpočtov.

    Zhruba polovicu všetkých zdrojov verejných rozpočtov predstavujú príjmy štátneho rozpočtu. Vláda navrhuje ich rozpočet kvantifikovať na úrovni 170 mld korún. Je to výrazne ambiciózna úloha, pri predpokladanom raste hrubého domáceho produktu o 6 % sa predpokladá medziročný nárast príjmov v porovnateľných podmienkach o 10 %. Pretože sa nepredpokladá prijatie zákonov, ktoré by výrazne ovplyvnili tvorbu príjmov, táto bude okrem rastových tendencií ekonomiky podmienená najmä lepšou správou a výberom daňových a colných príjmov. Prekonanie prepadu dane z pridanej hodnoty, odpočty, ktoré som zdôvodňoval, tú väzbu na rok 1995, sa darí postupne prekonávať a ten vývoj do konca roku 1996 naznačuje, že v oblasti daní tie postavené úlohy v štátnom rozpočte na rok 1997 sú reálne.

    Ako som už spomenul, okrem rozpočtových zdrojov chceme najmä na realizáciu rozvojových zámerov smerovať i zdroje z emisie dlhopisov v rozsahu 8 mld korún. Z uvedenej sumy predbežne by malo 5 mld smerovať na výstavbu diaľnic, 2 mld na zriadenie a činnosť Exportno-importnej banky a 1 mld na bytovú výstavbu. Okrem toho predpokladáme na bytovú výstavbu smerovať aj doteraz nevyužité prostriedky získané ešte v malej vlne privatizácie v rozsahu 2 mld korún.

    Vláda chce podporiť strategické programy aj poskytovaním záruk za bankové úvery. Predpokladáme, že týmto spôsobom je možné získať za výhodných podmienok ďalšie zdroje na výstavbu vodohospodárskych diel, podporu výroby domácej produkcie, o ktorú bude záujem aj na zahraničných trhoch.

    Efektívnym smerovaním a použitím všetkých uvedených zdrojov je príležitosť vyvolať pomerne značné multiplikačné efekty, ktoré by mali vyústiť do ďalšej dynamizácie ekonomiky a jej reštrukturalizácie. Súčasne však treba postupovať rozvážne a opatrne, aby z uvedených efektov nevznikli multiplikačné problémy. Preto chceme v spolupráci s Národnou bankou Slovenska strážiť tok týchto zdrojov, aby sa nevyvolali inflačné tendencie a neohrozila stabilita meny.

    Druhou stránkou rozpočtu, ktorá je pod oveľa väčším drobnohľadom tak rezortov, ako aj vás, pani poslankyne, páni poslanci, je výdavková časť rozpočtu. Ako každoročne aj v tomto roku sa objavilo veľa návrhov, kam smerovať výdavky rozpočtu. Z počiatočných takmer 300 mld požiadaviek, predložený návrh rozpočtu počíta s výdavkami v objeme 206,9 mld korún. Medziročne by výdavky mali vzrásť o 17,5 mld korún, čo je viac o 9,2 %. Pri posúdení tohto nárastu opätovne odporúčam uvedomiť si postupy našich zahraničných partnerov. Viacero z vyspelých krajín pristúpilo medziročne k zníženiu rozpočtových výdavkov. Takýmto postupom ide napr. Nemecká spolková republika, Rakúsko a ďalšie krajiny, spomínal som Českú republiku.

    Dovoľte mi teraz vymenovať niektoré rozhodujúce výdavkové tituly, ktoré ovplyvnili celkový nárast výdavkov štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Predovšetkým je to nárast výdavkov štátneho dlhu, ďalej nové územnosprávne usporiadanie Slovenska, zvýšenie dotácií do agrokomplexu, zvýšenie rodičovského príspevku, zvýšenie životného minima, účasť štátneho rozpočtu na ozdravovaní portfólia bánk, riešenie mzdových potrieb rozpočtovej sféry, zvýšenie transferu Štátneho fondu cestného hospodárstva, rast transferu do Štátneho fondu trhovej regulácie. Len tieto faktory si vyžiadali prírastok takmer 20 mld korún, čo je viac ako celkový medziročný nárast výdavkov. Z toho logicky vyplýva, že niektoré výdavkové tituly sme museli medziročne znížiť, čo sa odohralo najmä na úrovni bežných výdavkov jednotlivých kapitol.

    Jedným zo zásadných nových kvalitatívnych prvkov rozpočtového hospodárenia v roku 1997 je zabezpečovanie značného okruhu pôsobnosti štátu prostredníctvom nových kapitol krajov. Návrhy rozpočtov krajských úradov sú vyjadrené ako samostatné rozpočty nových ôsmich krajských rozpočtových kapitol. Konštrukcia rozpočtov krajských úradov bola jednou z najzložitejších úloh v celom rozpočtovom procese. Zabezpečenie financovania všetkých objektívnych potrieb krajov a okresov bude jednou z ťažiskových úloh rozpočtovej politiky v nasledujúcom roku. Ústretové prístupy ku krajom sa neočakávajú len zo strany vlády, ale aj zo strany rezortov, z ktorých sa delimitovali príslušné činnosti.

    Konštrukcia rozpočtov krajov vychádza z úrovne delimitácie v roku 1996 a z návrhov rezortov, ktoré zabezpečovali tieto činnosti pôvodne. Súčasne sa zohľadnili možnosti štátneho rozpočtu ako celku. Rozsah návrhu rozpočtov krajských úradov predstavuje takmer pätinu výdavkov štátneho rozpočtu, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje takmer 40 mld korún. Priamo v rozpočtových kapitolách krajov je rozpísaných 37,9 mld korún.

    Na elimináciu rizík vyplývajúcich z rozličnej ekonomickej a vecnej náročnosti komplexného dobudovania a objektívneho posúdenia potrieb krajských úradov bola v kapitole Všeobecná pokladničná správa vytvorená rezerva v sume 2,1 mld korún. V zásade polovica z tejto rezervy bude smerovať na dobudovanie a vybavenie krajských a okresných úradov a druhú polovicu predstavuje rezerva bežných výdavkov. Bežné výdavky rozpočtov krajských úradov, vrátane rezervy, dosahujú 36,9 mld korún. Kapitálové výdavky, ktorými sa zabezpečuje rozvoj jednotlivých odvetví a krajských úradov, sú rozpočtované v sume 3,1 mld korún, a to vrátane rezervy vytvorenej v kapitole Všeobecná pokladničná správa.

    Na zabezpečenie potrieb školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a kultúry sa tieto výdavky rozpočtujú účelovo vo forme systémových výdavkov v objeme 1,8 mld korún. Rozhodujúcim kritériom pri zostavovaní rozpočtov krajov bola maximálna snaha vytvoriť podmienky plnej funkčnosti jednotlivých orgánov miestnej štátnej správy. Predpokladáme, že sa navrhovaným rozpočtom vytvára priestor na splnenie základných funkcií krajských úradov.

    Objavili sa aj názory, ktoré spochybňujú rozdelenie najmä kapitálových výdavkov medzi krajské úrady. V tejto súvislosti pokladám za potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcim kritériom pri smerovaní kapitálových výdavkov do okresných úradov je potreba prednostne zabezpečiť dokončenie rozostavaných stavieb. Z tohto pohľadu teda nie je určujúci ani tak celkový objem prostriedkov, ktoré smerujú do jednotlivých krajov, ako predovšetkým rozsah znižovania rozostavanosti objektov budovaných zo štátnych zdrojov. A práve tento parameter pri posudzovaní všetkých krajov vyznieva pri investovaní 186 mil. korún najpriaznivejšie pre Bratislavský kraj. Preto názory, ktoré sa v dennej tlači v tejto súvislosti objavili, nezohľadnili všetky rozhodujúce aspekty tohto problému.

    Okrem toho, že nové územnosprávne členenie Slovenska si vyžiadalo prerozdelenie prostriedkov medzi rozpočtovými kapitolami, vyžiadalo si aj náklady na vlastné inštitucionálne zabezpečenie úradov. Práve k tomu smerujú aj časté otázky verejnosti. Celkove na tieto účely vláda vyčlenila 4 mld korún, z čoho v roku 1996 bolo vyčerpaných 1, 1 mld korún, v budúcom roku na tento účel smeruje 2,9 mld korún.

    Reforma štátnej správy, to jest zriadenie krajských a okresných úradov, nemá bezprostredný vplyv na ďalšie zdroje štátneho rozpočtu v oblasti počtu zamestnancov a objemu miest a platov. Vytvorenie krajských a okresných úradov sa riešilo delimitáciou pracovníkov z príslušných kapitol s tým, že vláda určila ako maximálny počet 20 tisíc zamestnancov. V zákone o štátnom rozpočte je rozpísaný limit, podotýkam, bez ozbrojených zložiek, 19 tisíc 842 zamestnancov.

    Ďalší z faktorov, ktoré si v budúcom roku vyžiadajú vyššie výdavky v porovnaní s tohtoročnými, patria niektoré opatrenia v sociálnej a v mzdovej oblasti. Výdavky sociálneho zabezpečenia sú rozpočtované v objeme 18 mld korún, ich súčasťou sú najmä dávky na prídavky na deti a príplatok k prídavku na deti, rodičovský príspevok, podpora pri narodení dieťaťa, navýšenie dôchodku pre bezvládnosť a ďalšie. V rozpočtovanej sume je premietnuté zvýšenie rodičovského príspevku o tisíc korún a zvýšenie pohrebného na dvetisíc korún, čo znamená v úhrne rast týchto výdavkov o 1,8 mld korún.

    Pri rozpočtovaní celkových dávok sociálneho zabezpečenia je zohľadnený pokles uplatnených nárokov na prídavky na deti a príplatky k prídavkom na deti z titulu štatisticky vykazovaného poklesu živo narodených detí. Aj za predpokladu, že počet poberateľov rodičovského príspevku sa zvýši, vykompenzuje sa jeho krytie v rámci nižšieho čerpania iných dávok sociálneho zabezpečenia.

    V rozpočtovanej sume je zohľadnený aj dôsledok predpokladaného zvýšenia životného minima od 1. 7. 1997 vo výške 545 mil. korún, ktorý je vo forme rezervy rozpočtovaný v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Objem dávok sociálnej starostlivosti je rozpočtovaný vo výške 5,7 mld korún. Týmito dávkami sa zabezpečujú sociálne odkázané rodiny s deťmi, starí občania, zdravotne ťažko postihnutí občania a občania, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, a spoločensky neprispôsobiví občania.

    Pri kvantifikácii objemu dávok sociálnej starostlivosti sa zohľadnili nové prístupy k transformácii systému sociálnej pomoci. Vychádzali sme z toho, že orgány sociálnej starostlivosti miestnej štátnej správy, vychádzajúc z dôkladnej znalosti terénu, budú mať lepšie predpoklady stimulovať občanov, aktívnejšie riešiť vlastnú sociálnu situáciu. Okrem toho máme záujem neustále zvyšovať adresnosť pri poskytovaní týchto dávok.

    Medziročné zvýšenie výdavkov o 3,7 mld korún si vyžiada zamýšľané mzdové opatrenia v rozpočtovej sfére. V oblasti riešenia mzdových potrieb zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry sa predpokladá medziročné zvyšovanie miezd mierne prevyšujúce úroveň rastu miery inflácie a postupné rozširovanie počtu špičkových pracovníkov. Osobitné mzdové opatrenia sa prijímajú v rezorte školstva, v ozbrojených silách a v ozbrojených zložkách, čím sa reaguje najmä na fluktuačné tendencie v týchto rezortoch.

    Na základe rokovaní so zamestnávateľskými zväzmi predpokladáme, že v podnikateľskej sfére bude mzdový vývoj popri zohľadnení miery inflácie vychádzať aj z vývoja produktivity práce. V porovnaní s inými odvetviami pomerne ústretovo pristupujeme k riešeniu problémov poľnohospodárstva. Dotácie do agrokomplexu medziročne zvyšujeme o 1,6 mld korún. Okrem toho o 600 mil. korún zvyšujeme transfer do Štátneho fondu trhovej regulácie, ktorým sa zabezpečí intervenčný nákup obilia. O 400 mil. korún sa zvyšuje vratka za pohonné hmoty. Predpokladáme, že hospodárenie v pôdohospodárstve pozitívne ovplyvní aj proces reštrukturalizácie bánk a následné oddlženie poľnohospodárskych podnikov. Aj keď predstavitelia tohto rezortu, tak ako vo všetkých ostatných, žiadajú ešte vyššie prostriedky, verím, že pri ich rozumnom využití bude možné situáciu v poľnohospodárstve ďalej stabilizovať.

    Pomerne komplikovanou stránkou rozpočtu na budúci rok je definovanie vzťahov medzi štátnym rozpočtom na jednej strane a Národnou bankou Slovenska a komerčnými bankami na strane druhej. Tieto vzťahy sa premietajú tak v príjmoch, ako aj vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Vzťahy s Národnou bankou, najmä otázku úročenia záväzkov a pohľadávok štátu, upravujeme aj v rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    V porovnaní s týmto rokom nastala zmena aj vo vzťahu ku komerčným bankám, ktorá spočíva v predpokladanej účasti štátu na ozdravovaní úverového portfólia bánk. Na tento účel sa rozpočtuje rezerva v rozsahu 2 mld korún. Jej čerpanie bude podmienené predložením jednoznačných kvantifikácií zo strany bánk, pričom očakávame, že proces ozdravenia úverového portfólia bánk sa pozitívne prejaví v znížení zadlženosti najmä v agrokomplexe a prispeje k reštrukturalizácii ekonomiky. Podotýkam, že už sme pokročili v príprave tohto opatrenia značne ďaleko a predpokladáme v priebehu dvoch týždňov, že model ozdravenia úverového portfólia bánk bude pripravený na rokovanie vlády.

    Mimoriadne dynamicky rozpočtujeme výdavky na rozvoj vedy a techniky. Celkove by mali tieto výdavky dosiahnuť 3,2 mld korún, čo predstavuje medziročný nárast o 18,7 %. V rámci týchto výdavkov sa zvyšujú výdavky na vedu a techniku v rezorte školstva o 54 %. Nemalá časť týchto prostriedkov smeruje na vedeckú výchovu a najmä na zvýšenie štipendií doktorandov. Pokladáme to za významnú investíciu do budúcnosti.

    Oblasťou, ktorej sme venovali v etape spracovania návrhov štátneho rozpočtu značný časový priestor a ktorá každoročne vyvoláva diskusie, je vzťah štátneho rozpočtu k ostatným súčastiam verejných rozpočtov. Podiel rozpočtov obcí na výnosoch republikových daní by mal v budúcom roku dosiahnuť 6,6 mld korún. Medziročne je to o 600 mil. korún.

    Pripravil som si určitú tabuľku, ktorou by som chcel dokumentovať prístup štátneho rozpočtu k obciam a mestám, že postupne, ak tu máme skutočnosť, ktorá prevyšovala pôvodne rozpočtové vzťahy, tak v roku 1996 už v rozpočte sme sa podstatne priblížili skutočnosti, ktorá sa dosiahla, alebo predpokladáme, že sa reálne dosiahne v roku 1996, keď za polrok obce a mestá boli v prebytkovom hospodárení, a predpokladáme, že tak skončia aj za celorok, a postupne teda medziročne zvyšujeme transfery štátneho rozpočtu pre obce a mestá a chceme dospieť k rovnováhe skutočnosti a plánu. Hovorím to preto, že nepokladám za korektné vystúpenia niektorých záujmových skupín v tejto oblasti, a požiadavky, ktoré sú v tomto smere kladené niektorými skupinami, sú skutočne absurdné a nezodpovedajú realite.

    V rámci štátneho rozpočtu zvyšujeme objem priamych finančných transferov zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí, ktorý v úhrne predstavuje 1,7 mld korún. Dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sa po rokovaniach so zástupcami miest a obcí navrhujú poskytovať obciam s počtom obyvateľov do 3 tisíc, čo nám umožní výraznejšie posilniť príjmovú základňu malých obcí. Takže v týchto obciach sa v roku 1997 premieta zvýšenie transferu na zabezpečenie samosprávnych funkcií o 20 %. V tomto zmysle včerajšie vyjadrenie pána primátora Kresánka v televízii pokladám za absolútne nekompetentné.

    Rast príjmov rozpočtov miest a obcí sa predpokladá vo väčšej miere než rast celkových príjmov štátneho rozpočtu, preto v rozpočtovom hospodárení miest a obcí nevidíme také riziká, aké politicky prezentujú niektoré kruhy blízke opozícii.

    V súvislosti so zdrojmi financovania aktivít obcí a miest však nemožno nespomenúť ani miliardy korún, ktoré sú účelovo vynakladané štátom prostredníctvom rôznych štátnych fondov, či už je to fond životného prostredia, fond rozvoja bytovej výstavby a ďalšie.

    Možno predpokladať, že tak na rokovaniach výborov, ako aj na rokovaní pléna Národnej rady sa bude pozornosť sústreďovať aj na úroveň transferov medzi štátnym rozpočtom a poistnými verejnoprávnymi inštitúciami. Úroveň týchto transferov vychádza nielen z potrieb týchto inštitúcií, ale aj zo zdrojových možností štátneho rozpočtu. Kvantifikácie ministerstva financií naznačujú, že aj napriek zníženiu platieb zo strany štátu do Sociálnej poisťovne sa v nej vytvoria dostatočné zdroje na riešenie valorizácie dôchodkov v najbližších rokoch aj na vytváranie dostatočných rezerv.

    Rastúce prepojenie a podmienenosť súčasných verejných rozpočtov sa výrazne prejavuje pri rozpočtovom krytí najvýznamnejších investičných akcií. Medzi rozhodujúce priority, a to nielen štátneho rozpočtu, patrí naďalej podpora bytovej výstavby a budovanie diaľničnej siete. Značné zdroje sa vyčleňujú na podporu bytovej výstavby, ako som spomínal, emisiou dlhopisov chceme získať zdroje v rozsahu jednej miliardy a zo zdrojov vytvorených v privatizácii 2 mld korún.

    Výrazným dynamizujúcim prvkom rozvoja bytovej výstavby sa musí stať stavebné sporenie, z ktorého sa začínajú v čoraz väčšej miere uvoľňovať doteraz akumulované zdroje. Na druhej strane novelou zákona o stavebnom sporení sa sleduje efektívnejšie využitie štátnej prémie a jej cielené užitie na výstavbu nových bytov.

    Na budovanie diaľničnej siete v roku 1997 sa predpokladá vynaložiť zhruba 14 mld korún, čo je viac ako dvojnásobok tohtoročného objemu. Kombinovane sa na financovaní predpokladá s podieľaním Štátneho fondu cestného hospodárstva, ktorý sa zvyšuje o 1,8 mld korún, emisiou dlhopisov a bankovými úvermi.

    Ako som už naznačil, realizáciou zámerov štátneho rozpočtu sa zakladajú nové aktivity podporujúce exportné aktivity hospodárskych subjektov. Ide tak o priame rozpočtové vstupy, ako aj nepriame opatrenia inštitucionálneho charakteru. V roku 1997 sa predpokladá prijatie zákona o exportnej a importnej banke, na jej kapitálové vybavenie sa predpokladajú získať zdroje emisiou dlhopisov. Na činnosť novozaloženého fondu na podporu zahraničného obchodu sa vyčleňuje dotácia v objeme 250 mil. korún, ďalšie prostriedky na činnosť a etablovanie zahraničného obchodu sú priamo v kapitolách ministerstva hospodárstva a ministerstva zahraničných vecí. Pokračuje aj podpora exportu prostredníctvom spoločnosti pre poistenie exportných úverov, ktorej sa v priebehu roku 1997 zvýšia zo zdrojov štátneho rozpočtu rezervné poistné fondy o 300 mil. korún.

    Kľúčovou veličinou štátneho rozpočtu je relácia medzi jeho príjmami a výdavkami. Medzi charakteristiky rozpočtu na rok 1997 patrí skutočnosť, že sa tento ukazovateľ v porovnaní s minulými rokmi definuje aj novým spôsobom. Dôvodom tejto zmeny je snaha priblížiť sa praxi trhových ekonomík a prístupom, ktoré vo svojich hodnoteniach aplikujú významné medzinárodné finančné inštitúcie. Takto definovaný schodok štátneho rozpočtu je predmetom aj úloh obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády.

    Zmena spočíva v tom, že pre potreby výpočtu fiškálneho schodku štátneho rozpočtu sa výdavková stránka znižuje o splátku istín záväzkov štátneho dlhu, pretože táto nepredstavuje skutočnú spotrebu bežného rozpočtového roka. V roku 1997 sa splátka istín rozpočtuje v objeme 25,2 mld korún. Z uvedeného vyplýva, že fiškálny schodok štátneho rozpočtu v roku 1997 sa rozpočtuje v objeme 11 mld 658,6 mil. korún. Pri očakávanej tvorbe hrubého domáceho produktu v objeme 660 mld korún predstavuje fiškálny schodok štátneho rozpočtu 1,77-percentný podiel, čo je kvalitný ukazovateľ aj v porovnaní s vyspelými západnými krajinami.

    Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    súčasťou návrhu štátneho rozpočtu je i pomerne obsiahly návrh zákona. Okrem vlastného zákona o štátnom rozpočte navrhuje vláda opäť novelizovať viaceré zákony, ktorých prijatie vytvára predpoklady na dosiahnutie rozpočtovaných zámerov. Vyčerpávajúce uvedenie všetkých legislatívnych zmien by zabralo veľa času. Nakoľko o niektorých návrhoch noviel som sa zmienil už vo svojom doterajšom vystúpení, dovoľte mi zamerať sa na niektoré ďalšie články.

    Viaceré návrhy na doplnenie a zmenu platného zákona majú prevažne legislatívno-technický charakter. Spresňuje a zjednocuje sa znenie zákonov, pričom sa zohľadnili poznatky z ich uplatňovania v predošlom období. Medzi takéto novely patrí napríklad novela rozpočtových pravidiel, ktoré sme prijali pred rokom. Počas ročného uplatňovania tohto zákona prax poukázala na nutnosť niektoré ustanovenia spresniť. Treba v nich reagovať aj na vznik nových kapitol krajských úradov.

    Viaceré z navrhovaných opatrení v rámci rozpočtových pravidiel smerujú na efektívnejšie hospodárenie so zdrojmi štátneho rozpočtu. Napríklad navrhujeme prijať opatrenie, podľa ktorého subjekt, ktorý dostane zdroje zo štátneho rozpočtu a uloží ich do peňažného ústavu, bude povinný výnosy vrátiť do rozpočtu. Odstránime tým jav, ktorý je oprávnene často kritizovaný, že prostredníctvom úložiek zdrojov štátneho rozpočtu si niektoré subjekty zlepšujú svoju finančnú situáciu.

    Pripomienky poslancov sa týkali aj návrhu novely zákona číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Cieľom tejto novely je precizovať hospodárenie zdravotných poisťovní, upraviť ich vzájomné vzťahy a vzťah k poistencom. Pripomienky poslancov pomohli tieto zámery ďalej posunúť a predpokladám, že sa k nim postavíte aj pozitívne pri záverečnom hlasovaní.

    Viaceré ustanovenia sa týkajú hospodárenia štátnych fondov. V článku VI napríklad navrhujeme, aby sa mzdy aparátov štátnych fondov usmerňovali podľa zákona číslo 143/1992 Zb., to znamená rovnako ako v celej rozpočtovej sfére. Ináč hrozí, že mzdy aparátov štátnych fondov utečú a vznikne neopodstatnená diferencia v porovnaní s rozpočtovou sférou.

    Aby sme sa vyhli potrebe každoročne novelizovať zákon 153/1993 Z. z. o Štátnom fonde cestného hospodárstva, navrhujeme definovanie transferov medzi týmto fondom a štátnym rozpočtom plne ponechať na štátny rozpočet príslušného roka.

    Viaceré výbory navrhli nezaradiť do konečného znenia zákona články 7, 8 a 9. Musím upozorniť, že takýto postup by si vyžiadal dodatočné zdroje štátneho rozpočtu v objeme 160 mil. korún. Preto je potrebné pri rozhodovaní o osude týchto článkov zohľadniť aj rozpočtové krytie a neodporúčam vypúšťať spomínané články z návrhu štátneho rozpočtu.

    Isté nejasnosti vyvolal aj návrh novelizovať zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách. Štát má snahu vniesť väčší poriadok do prevádzkovania týchto hier, čo dokumentovala vláda aj predložením návrhu novely zákona o lotériách, ktorý parlament schválil, ale reagujeme na konkrétne poznatky v činnosti štátnej spoločnosti Tipos, kde sa ukazujú určité fakty, nezrovnalosti so schválenými sadzbami pri konkrétnych hrách, a preto navrhujeme úpravu sadzieb.

    Niektoré otázky vyvolal aj návrh novelizovať zákon o cestnej dani. K tejto novele nás viedli tiež poznatky z uplatňovania zákona v uplynulom období. Viaceré pôvodne presadzované opatrenia už stratili opodstatnenie, preto ich rušíme. Napríklad už nemá význam osobitne zvýhodňovať automobily s katalyzátorom, nakoľko ich používanie sa stalo bežným javom. Pri navrhovaní sadzieb cestnej dane zohľadňujeme aj náklady na budovanie diaľničnej siete.

    Zámerom návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty bolo spresniť ustanovenie zákona v oblasti klasifikácie produkcie. Nakoľko dochádzalo k určitým pochybnostiam pri jej uplatňovaní, zaviedli sme prílohu číslo 2, ktorá taxatívne vymenúva tovary, ktoré nie je možné zdaňovať ako súčasť stavby zníženou sadzbou dane, to jest 6 %. Zdôrazňujem, že touto novelou nemeníme doteraz platné daňové sadzby, nepresúvame tovary z jednej sadzby do druhej.

    V oblasti spotrebných daní novela zákona sleduje zníženie administratívnej náročnosti prác a ich priblíženie k platiteľom a konečným spotrebiteľom. Kompetencia vydávania písomných povolení na nákup liehu oslobodeného od spotrebnej dane sa presúva z ministerstva financií na ústredné daňové riaditeľstvo. V zákone o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov sa rieši zjednotenie podmienok pri zrušení registrácie platiteľa.

    Osobitnú pozornosť vyvolal návrh legislatívne upraviť proces stavebného sporenia a najmä formu poskytovania štátnej prémie. Už som to spomínal, v tomto smere sa zvyšuje úloha Štátneho fondu rozvoja bývania, čo umožní vytvorené zdroje koncentrovať nielen na modernizáciu, ale najmä na výstavbu nových bytov.

    Pozornosť vyvolali i ustanovenia týkajúce sa vzťahov štátneho rozpočtu a Národnej banky Slovenska. Pri posudzovaní týchto návrhov treba zohľadniť dosah rozhodnutí bankovej rady na hospodárenie štátneho rozpočtu a to najmä v oblasti úročenia pohľadávok a záväzkov štátu. Nechceme nadraďovať rozhodnutia vlády nad právomoci Národnej banky, ale nechceme tiež, aby právomoci Národnej banky modifikovali rozhodnutia Národnej rady premietané v zákone o štátnom rozpočte.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím vás o podporu predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 v znení, ktoré prednesie spoločný spravodajca.

    Predovšetkým na základe aj určitých politických dohôd sa predpokladá zavedenie určitého odvodu Národnej banky Slovenska a riešenie niektorých problémov rozpočtových kapitol. Chcel by som zároveň povedať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 je náročným a kvalitným dokumentom. Vytvára impulz na ďalší, podotýkam, zdravý a neinflačný rozvoj tejto ekonomiky tohto štátu, vytvára vyvážené podmienky tak pre podnikateľov, ako i pre občanov. Rozvíja investície, rozvíja export. Môže prispieť k rozvoju zamestnanosti a rieši i základné otázky sociálnej sféry, garantuje dodržanie všetkých základných funkcií štátu.

  • Ďakujem vám aj ja, pán podpredseda.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je po dvanástej, zvykne byť prestávka, ale pýtam sa, či by sme si nemohli ešte vypočuť pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa musí k tomu tiež vyjadriť, a potom by sme urobili prestávku.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím? Áno? Dobre.

    Prosím pána predsedu, aby predložil stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997, ktoré ste dostali ako tlač 546.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády,

    podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 454 z 22. októbra 1996 predkladám vám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997.

    Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý štátny orgán opiera svoje stanovisko o vlastné kontrolné poznatky, príslušné oficiálne štatistické údaje, analýzu materiálov vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, ako aj iných subjektov, ktoré sú pri svojej činnosti napojené na štátny rozpočet, vrátane Národnej banky Slovenska.

    Predkladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu, k príjmom štátneho rozpočtu, k výdavkom štátneho rozpočtu a k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Najvyšší kontrolný úrad v priebehu tohto roka priebežne sledoval proces tvorby návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 s cieľom jeho objektívneho a pragmatického posúdenia v rámci tohto stanoviska pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky.

    Možno konštatovať, že pri tvorbe návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 sa opakovala metodika jeho tvorby z predchádzajúcich rokov najmä v tom, že aj tento návrh štátneho rozpočtu je spojený s návrhom predpokladajúcim novelizáciu viacerých zákonov. K návrhu novelizácie niektorých právnych predpisov sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konkrétne vyjadril v štvrtej časti svojho predkladaného stanoviska.

    V prvej časti stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 v súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu hodnotíme jeho reálnosť v oblasti makroekonomických východísk a nadväznosť s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti. Na druhej strane poukazujeme na niektoré problémy spojené s deficitným financovaním štátneho rozpočtu.

    V stanovisku k príjmovej časti návrhu štátneho rozpočtu sme posúdili dynamiku tvorby zdrojov v oblasti daňových a nedaňových príjmov na rok 1997. V oblasti daňových príjmov je naďalej aktuálne predovšetkým upevňovanie finančnej disciplíny pri ich výbere, ale aj vyššie právne vedomie všetkých daňových subjektov, hlavne však tých, ktoré dlhujú nemalé čiastky daní do štátneho rozpočtu, či do fondu zdravotného poistenia alebo do sociálneho fondu. V tejto oblasti vidíme určité riziká už aj s ohľadom na doterajší vývoj v odvode daní všetkých kategórií, ktoré tvoria primárnu zložku príjmov štátneho rozpočtu. Doterajší vývoj naznačuje na jednej strane vysoký nárast daňových subjektov a na druhej strane nežiaduci nárast počtu dlžníkov a dlhov na daniach a clách voči štátnemu rozpočtu.

    Rezervy vo výnosoch daní vidíme v zlepšení disciplíny, ale aj v rešpektovaní právnych noriem a v plnení povinností daňových subjektov voči štátu. Najväčšie nedostatky v tomto smere Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vidí v spoločnostiach s ručením obmedzeným - česť výnimkám - ako aj, a to v menšom počte, v akciových spoločnostiach.

    Aká je prax a skutočnosť? Máme poznatky, že ak je spoločnosť s ručením obmedzeným vo vysokej daňovej zadlženosti, jednoducho si zaregistruje novú spoločnosť s ručením obmedzeným, do ktorej si prevedie majetok, financie a predchádzajúcu spoločnosť s ručením obmedzeným dá do likvidácie. Je nemálo prípadov, že jedna fyzická osoba má aj dve-tri spoločnosti s ručením obmedzeným, ale niekedy aj viac, ktoré majú rad-radom značné daňové podlžnosti. Čo môže daňový úrad vyinkasovať tam, kde nie je ani majetok, ani finančné prostriedky? Takéto dlhy sa stávajú nedobytné a len sťažujú daňovým úradom výkon práce, zvyšujú im náklady pri vymáhaní takýchto nedobytných pohľadávok a zaťažujú administratívu daňového úradu.

    Na základe našich poznatkov a zistení treba naliehavo riešiť tento stav cestou prevencie. Preto náš návrh spočíva v tom, aby sa upravili právne normy na registráciu podnikateľských subjektov tak, že podmienkou registrácie spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti bude povinnosť predložiť potvrdenie daňového úradu, úradu colnej správy a poisťovní o vyrovnaní predchádzajúcich záväzkov voči štátu a poisťovniam. Opak by neumožnil registráciu. Splnenie jednotlivých druhov daňových a colných príjmov štátneho rozpočtu na rok 1997 je podmienené ich dôslednejšou a efektívnejšou kontrolou a správou, ale aj prijatím preventívnych opatrení, pomocou ktorých sa dosiahne žiaduca zmena v plnení povinností voči štátnemu rozpočtu.

    V tomto smere Najvyšší kontrolný úrad predložil materiál o stave kontroly, ktorý je v súčasnosti vo vláde, kde očakávame, že vláda prijme opatrenia na zlepšenie stavu.

    Správa o kontrole daňových príjmov prebieha v zložitých transformačných podmienkach. Daňové úrady mali v roku 1993 zaregistrovaných 540 573 daňových subjektov, no v roku 1995 ich už bolo registrovaných 1 024 553. U právnických a fyzických osôb počet zaregistrovaných daňových subjektov vzrástol o 130 %, ale počet správcov daní sa zvýšil len o 6,5 %.

    Najvyšší kontrolný úrad má poznatky, že s podobnými problémami sa boria aj ostatné stredo- a východoeurópske štáty.

    Treba sa vážne zaoberať nízkou účinnosťou daňových exekútorov, ich vzájomnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Tu sa žiada prehodnotiť aj účinnosť doteraz platných právnych noriem a ich vhodné doplnenie. Musím povedať, že je na škodu veci, ak daňové úrady nie sú vybavené progresívnou technikou s možnosťou prepojenia s colnými úradmi, čo by účinnejšie pomáhalo vzájomným kompenzáciám preplatkov a nedoplatkov daňových subjektov. Rovnako nemožno vysloviť úplnú spokojnosť s plnením povinností bánk o povinnom nahlasovaní nových účtov daňových subjektov príslušnému daňovému úradu.

    Chcem pripomenúť, že rozhodujúcim článkom príjmov štátneho rozpočtu sú dane a clá, preto si táto oblasť zasluhuje pozornosť nás všetkých. V budúcnosti by daňové úrady mali prikročiť a využívať ustanovenia zákona a zverejňovať zoznam neplatičov nad 100 tisíc korún a nad 500 tisíc korún.

    K výdavkovej časti. V tejto časti stanoviska k navrhovaným výdavkom štátneho rozpočtu na rok 1997 poukazujeme na dynamiku ich vývoja v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Musím však povedať, že u väčšiny správcov kapitol je nevyhnutná zmena v chápaní finančnej a rozpočtovej disciplíny. Začína sa to zostavovaním návrhov jednotlivých kapitol, rešpektovaním usmernenia ministra financií v dodržaní limitov výdavkov a podobne.

    Vzhľadom na tento stav, ako aj na základe našich kontrolných zistení a praxe a s prihliadnutím na potreby a záujmy nášho štátu, keď naša ekonomika nemôže priniesť také príjmy do štátneho rozpočtu, aby sa rovnali výdavkom, treba považovať výdavky štátneho rozpočtu na rok 1997 za také, kde je nemálo rezerv v nakladaní s týmito prostriedkami. Terajšia situácia vo výdavkoch štátneho rozpočtu nezodpovedá všade - česť výnimkám - princípom dobrého hospodárenia. Máme dosť poznatkov z kontrolných zistení, že pri prísnejšom a zodpovednejšom hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu by sa mohli nájsť prostriedky aj na také oblasti, kde sa týchto nedostáva toľko, koľko by bolo treba.

    Cesta k tomu vedie cez zodpovednejší prístup v míňaní peňazí, cez neustálu a funkčnú kontrolu, cez výberové konania podľa zákona 263/1993 Z. z., cez rešpektovanie pevných cien z výberového konania a zodpovednej kontroly dodávaných tovarov stavieb, služieb a adekvátne k tomu úhrady faktúr. V tomto smere neplnia štátni úradníci - zasa česť výnimkám - svoje pracovné povinnosti, za ktoré sú platení. Spätne sa nevykonáva vyhodnotenie, či boli v skutočnosti dodržané s dodávateľmi dohodnuté pevné ceny, množstvá, kvalita, záruky a podobne. Tak sa stáva, že cena dodávky je omnoho vyššia, že nebol dodržaný termín, kvalita a podobne, že sa precizujú rôzne dodatky s cieľom zvýšiť celkovú cenu dodávky, a to často neodôvodnene aj zásluhou štátnych úradníkov, ktorí by mali dbať na hospodárnosť vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Ďalšou problémovou oblasťou nedobrého hospodárenia s finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu je poskytovanie záloh na dodávky prác, tovarov a služieb. Hoci právna norma pripúšťa poskytnúť zálohu vo výške 10 % z celkovej sumy dodávky, tieto zálohy sú často 30- až 40-percentné, ba ojedinele aj 70- až 80-percentné. No a v niektorých prípadoch sa stáva, že platba sa uskutočňuje vopred. Okrem toho, že je takéto počínanie v rozpore s právnou normou, je aj vysoko rizikové, pretože nie sú voči štátnemu rozpočtu garantované záložným právom u dodávateľov. Tu je riziko hlavne ich možnou defraudáciou a nedobytnosťou týchto finančných prostriedkov.

    Myslím si, že v tomto smere je veľmi naliehavé sprísniť v celej výdavkovej sfére štátneho rozpočtu režim hospodárnosti vo všetkých položkách rozpočtov kapitol a vyžadovať od všetkých štátnych úradníkov zodpovednejší prístup a konzekventnejšie vyvodzovanie záverov z porušovania princípov hospodárnosti. Rovnako sa vyžaduje zvýšiť náročnosť pri zostavovaní návrhov rozpočtov kapitol, ktorý musí vychádzať z koncepcie, reálnych potrieb alternovaných v základnej a pridanej rovine v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu ako celku. V tejto súvislosti chcem uviesť, že v tomto procese musí zohrávať svoju nezastupiteľnú úlohu funkčná kontrola vo všetkých kapitolách a v ich podriadených zložkách. Pre štátnych úradníkov by mala platiť stará, ale osvedčená zásada: "Kto gazduje, ten počtuje."

    V rámci stanoviska k výdavkovej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 poukazujeme na problémy tvorby rozpočtu spojené s novým územným a správnym členením štátu a prebiehajúcou delimitáciou ich kompetencií z príslušných ústredných orgánov. Uvedené ovplyvňuje aj reálnosť návrhov kapitol rozpočtov miestnej štátnej správy. Zároveň poukazujeme na riziká pretrvávajúceho trendu zostavovania schodkového štátneho rozpočtu. V časti stanoviska sa vyjadrujeme k niektorým navrhovaným novelám zákonov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády,

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že predložený návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 zabezpečuje nevyhnutné prostriedky na financovanie základných funkcií štátu a ústavou garantovaných potrieb.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu predsedovi.

    Pán poslanec Filkus, teraz vystupujú len predkladatelia. Ešte sa nezačala rozprava. Pred rozpravou vám dám slovo na procedurálny návrh, ale ešte musí vystúpiť pán poslanec Maxon. Takže po Maxonovi vám hneď dám možnosť navrhnúť ho.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem.

    Bezpochyby, štátny rozpočet, resp. jeho návrh, patrí medzi najvýznamnejšie dokumenty vlády. Prosím pána predsedu Národnej rady, aby sa pri prerokúvaní poobede zúčastnili aj ostatní ministri vlády. To je návrh, ktorý dávam, aby ste odsúhlasili alebo sa k nemu vyjadrili.

  • Pán poslanec, všetci páni ministri majú osobné listy a pozvánky.

  • A nemôžeme ich znovu na tento fakt upozorniť?

  • Môžeme ich aj upozorniť.

    Pani poslankyne, páni poslanci, bude prestávka do 14.00 hodiny. Začneme vystúpením pána poslanca Maxona, ktorý prečíta správu za výbory.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím pána poslanca Maxona, aby predniesol správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy, vážení páni,

    spoločná správa, tak ako býva zvykom pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte, je v dvoch častiach, v tlači 544a a 544b. Tlač číslo 544a hovorí o zmene a doplnení niektorých zákonov a sú uvedené v článkoch 1 až 23. Potom v tlači 544b sú už konkrétne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podľa jednotlivých rozpočtových kapitol.

    Vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1259 z 11. novembra 1996 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie do 28. novembra Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že ako posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 29. novembra 1996.

    Súčasne ako gestorský bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správu o výsledku prerokovania kapitol, ako aj vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 s tým, že tento výbor na ich základe vypracuje spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rovnako neprijal uznesenie o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu z dôvodov, ako sú uvedené v spoločnej správe. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport dňa 27. novembra neprijal uznesenie o výsledku prerokovania o štátnom rozpočte, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte a odporučili Národnej rade tento zákon schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás teraz poprosiť, aby sme si spoločne zobrali tlač 544a a podľa jednotlivých bodov, ktoré sú uvedené v pozmeňujúcich návrhoch, by som vás oboznámil, ako budem odporúčať hlasovanie o jednotlivých bodoch.

    Ak dovolíte, najskôr by som uviedol v poradí za sebou body, ktoré ako spravodajca nebudem odporúčať na prijatie. Sú to body spoločnej správy 544a: 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 19, 20, 23, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 36, 38, 39, bod 41 z toho dôvodu, že sme sa dohodli, že bude nové spresnené znenie, bod 42 z toho istého dôvodu, bod 43 z toho istého dôvodu, bod 45, bod 46 z dôvodu, že bude predložené nové znenie. To sú všetky body, ktoré budem odporúčať snemovni neprijať, a dávam, samozrejme, návrh, aby sme o týchto bodoch mohli hlasovať spoločne.

    Vážené dámy, páni, pokiaľ ide o tlač 544b, táto tlač je rozdelená na časť A, kde je hodnotený celkový priebeh a výsledky rokovania v jednotlivých výboroch s tým, že sú tam uvedené rozpočtové kapitoly, ktoré boli príslušnými gestorskými výbormi schválené bez zmeny, ďalej kapitoly, kde sa navrhuje zmena, ale len vnútornou úpravou rozpočtu v rámci kapitoly, pod bodom 3 sú zmeny príjmov a výdavkov, kde boli odsúhlasené zmeny predovšetkým v oblasti výdavkovej.

    V časti B sú pripomienky a odporúčania ku kapitolám štátneho rozpočtu vo vzťahu k prílohám návrhu zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1997. Časť B je teda rozdelená potom na B-I Návrhy v príjmovej časti štátneho rozpočtu, B-II Návrhy na zníženie výdavkov kapitol, B-III Návrhy na zvýšenie výdavkov rozpočtových kapitol, B-IV Presuny v rámci kapitol.

    A osobitne by som chcel upozorniť na časť C tejto spoločnej správy. Pre poriadok, aby boli v spoločnej správe zahrnuté všetky odporúčania a požiadavky, ktoré odzneli vo výboroch a boli predmetom uznesenia, sú v spoločnej správe v časti C uvedené. Odporúčam však, aby sme o tejto časti na pléne Národnej rady nehlasovali, predovšetkým so zdôvodnením, že ide o vzťah príslušných výborov k svojim gestorským rozpočtovým kapitolám.

    Vážené dámy, páni, dovoľte mi teraz, aby som vám predniesol návrh. Ale teraz som si uvedomil a ospravedlňujem sa, budeme sa musieť vrátiť ešte k časti 544a, k bodom, ktoré odporúčam ako spoločný spravodajca prijať. Prepáčte, buďte takí láskaví, zoberte si tlač 544a. Na prijatie budem odporúčať body číslo 3, 8, 10, 15, 21, 22...

  • Hlas zo sály.

  • - nie, pán predseda, hovorím o bodoch, ktoré budem odporúčať prijať a hlasovať o nich spoločne - ďalej bod 24, 25, 26, 27, 34, 35, 37, 40, 44, 47 a 48. Body, ktoré som neuviedol, je to konkrétne jeden bod, bod 16, nenavrhujem do spoločného hlasovania, navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo osobitne. Takže to boli body, ktoré ako spravodajca odporúčam prijať, s návrhom hlasovať o týchto bodoch spoločne.

    Pokiaľ ide o spoločnú správu 544b, v časti B-I budem hovoriť o bodoch, ktoré ako spravodajca neodporúčam prijať a navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne. V časti B-I sú to body 1, 2 - neprijať. V časti B-II body 1, 2 - neprijať. V časti B-III neprijať body 2, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23. V časti B-IV body 2, 3, 4, 5, 6. A to je všetko. Takže to sú body, o ktorých ako spravodajca budem navrhovať hlasovať spoločne s návrhom ich neprijať.

    Hlasovať spoločne s návrhom prijať budem navrhovať tieto body spoločnej správy 544b. Sú to, prosím, body v časti B-III: 1, 3, 4, 9, v časti B-IV: 1, 7, 8, 9, 10, 11. To sú návrhy zo spoločnej správy 544b s návrhom hlasovať o nich spoločne s tým, že odporučím, aby sme tieto body odsúhlasili.

    Vážené dámy, vážení páni, to je zo spoločnej správy 544a a 544b všetko. Chcel by som vás veľmi pekne požiadať, tak ako sa to už stalo zvykom, a myslím si, že sa to aj osvedčilo, aby ste prípadné pozmeňujúce návrhy alebo návrhy na zmeny a doplnky predkladali po svojom vystúpení písomne, za čo vám vopred veľmi pekne ďakujem.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k šiestemu bodu nášho programu.

    Na začiatku vám chcem oznámiť, že som do rozpravy dostal zo stola 4 prihlášky v priebehu dnešného dňa, ale ráno sa u mňa prihlásili poslanci, čiže dám prednosť tým prihláškam, ktoré boli urobené pri stole - tvrdia, že tu boli od včera. Tie sú štyri, u mňa sa prihlásilo zatiaľ 12.

    Prosím, ako prvý je prihlásený pán poslanec Pittner. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení predstavitelia vlády,

    veľmi ťažko sa mi bude hovoriť o takej vážnej veci, akou je rozpočet, po včerajšom našom rozhodnutí sa, presnejšie rozhodnutí sa koaličných poslancov v prípade poslanca Gauliedera. Ale pokúsim sa svoje emócie a pocity z tohto včerajšieho dňa prekonať.

    Zverejnenie miliardovej sumy v návrhu rozpočtu pre Slovenskú informačnú službu na rok 1997 vyvolalo na verejnosti opravdivý šok a neutíchajúcu kritiku takéhoto zámeru. V čase, keď sa nedostávajú prostriedky na sociálne potreby, zdravotníctvo, školstvo a ďalšie nevyhnutné potreby a verejnosť je vládou nabádaná k trpezlivosti a úspornosti, stámiliónové skoky v rozpočte Slovenskej informačnej služby sú, prepáčte, nehorázne.

    Pri vzniku Slovenskej republiky sa 400-miliónový návrh rozpočtu na Slovenskú informačnú službu zdôvodňoval tým, že i keď delením federácie naša tajná služba nebola ukrátená, predsa len ako novovznikajúca inštitúcia má na začiatok dostať i zvýšené prostriedky. Nikto nenamietal, ani vtedajšia opozícia. No od nástupu terajšej vlády rozpočet na Slovenskú informačnú službu neustále rastie. Po rozpočte približne 750 miliónov na rok 1996 má Slovenská informačná služba dostať na rok 1997 neuveriteľnú miliardu korún. Načo? Prečo? Hrozí nám azda vojna? To hádam nie! Každá tajná služba má tendenciu žiadať viac prostriedkov, než koľko reálne potrebuje, a o megalomanstve terajšieho vedenia Slovenskej informačnej služby som interpeloval pána premiéra Mečiara koncom minulého a začiatkom tohto roka.

    Na porovnanie uvádzam, že Česká republika, ktorá je však dvakrát väčšia ako Slovenská republika, má rozpočet na Bezpečnostnú informačnú službu na rok 1997 podstatne nižší ako rozpočet na podobnú činnosť v Slovenskej informačnej službe a jeho dynamika, nárast v porovnaní s rokom 1996 je len 4-percentný, kým nárast rozpočtu Slovenskej informačnej služby v porovnaní s tým istým obdobím je neuveriteľných 20 %. Čiže päťkrát viac ako v Českej republike. Možno takýto stav rešpektovať? Som presvedčený, že nie. Preto navrhujem krátiť rozpočet pre Slovenskú informačnú službu na rok 1997 na 550 miliónov, čo je v porovnaní aj s Českou republikou ešte i tak značne nadsadené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Brocka. Pripraví sa pán poslanec Volf. Ale najskôr s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Urban. Nech sa páči, pán poslanec Urban.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, kolegovia a kolegyne,

    vypočuli sme si diskusný príspevok pána poslanca Pittnera a chcem len niekoľko poznámok tak, ako som si to písal.

    Na verejnosti bol vraj zaznamenaný šok z miliardového rozpočtu Slovenskej informačnej služby. Ja som takýto šok nikde nezaregistroval. Zaregistroval som úsilie niektorých opozičných novinárov vyvolať takýto šok na verejnosti.

    Ďalej sa tu konštatovalo, že stámiliónové sumy na Slovenskú informačnú službu sú nehorázne. Pán poslanec Pittner veľmi dobre vie, že ešte za riaditeľa Slovenskej informačnej služby pána Mitru on sám navrhoval okolo 1 miliardy rozpočet na rok 1994. Ak hovoríte, pán poslanec, že Bezpečnostná informačná služba v Čechách má nižší rozpočet, ako má Slovenská informačná služba na Slovensku, tak chcem pripomenúť, že je to preto, lebo Bezpečnostná informačná služba je vlastne - a nehovorím tu nič neverejné - naša kontrarozviedka. Ale samostatný rozpočet má ešte rozviedka v českých službách. Čiže nehovorme takéto nezmysly a porovnávajme porovnateľné veci. Ak spočítate českú rozviedku a českú kontrarozviedku, tak vôbec nie je pravda, že Slovenská informačná služba má vyšší rozpočet. Je to trošku ináč. Nie je to trošku ináč, je to úplne ináč.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán Pittner.

  • Chcem len, pán poslanec, reagovať na vaše poznámky takto. Samozrejme, že Bezpečnostná informačná služba je len časť našej Slovenskej informačnej služby. Preto som aj vo svojom prejave uviedol, že porovnávam v porovnateľných častiach. Pravdepodobne neviete, akú sumu má Bezpečnostná informačná služba, t. j. kontrarozviedková činnosť. Je to niečo vyše 840 miliónov korún.

    A pokiaľ ide o ďalšiu záležitosť, ktorú uvádzate za rok 1994, je pravda, že v tom čase návrh riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vtedajšieho riaditeľa pána Mitra, bol na jednu miliardu. Ale medzitým sme - vtedajšie ministerstvo vnútra - naším prerozdelením prostriedkov, najmä vyčlenením určitých objektov, jeho požiadavky saturovali v dostatočnej miere. A okrem toho som spomenul rok 1996, kde je tých 750 miliónov, rok 1995, kde už takisto to bolo nad 500 miliónov - na presnú cifru si teraz neviem spomenúť -, čiže tu ide o to, že dynamika rastu je jednoducho nehorázna. A to nie je len záležitosť konštatovania opozičných novinárov, s tým sa stretáme pri stretaní sa, pri rozdiskutovávaní tohto návrhu rozpočtu s našimi voličmi.

  • Ďakujem za slovo.

    Ešte raz pripomínam, pán poslanec Pittner, ak poznáte rozpočet Bezpečnostnej informačnej služby v Českej republike, určite nepoznáte rozklad rozpočtu Slovenskej informačnej služby v Slovenskej republike, a preto nemôžete porovnávať Bezpečnostnú informačnú službu, keď neviete povedať, koľko ide z rozpočtu 990 miliónov v Slovenskej republike na kontrarozviedku a koľko na rozviedku. Keď to neviete povedať, nemôžete to porovnávať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Dámy a páni z vládnej koalície,

    včera večer ste zbavili poslaneckého mandátu...

  • Hlasy v sále.

  • - pani Aibeková, pokojne, prihláste sa ako ja a pokojne. Včera večer ste zbavili poslaneckého mandátu poslanca Gauliedera na základe podvrhnutého listu. Keď sme po hlasovaní, resp. aj pred hlasovaním protestovali, tak váš kolega Macuška na to reagoval, citujem: "Vy mu dajte poslanecký mandát." A práve preto chcem reagovať nielen na pána Macušku, ale aj na vás, pán Cuper, na všetkých, ktorí sa stotožňujete s touto vetou. My sme včera nebojovali za jeden poslanecký mandát Gauliedera do opozície, za jeden hlas, ktorý ste vy stratili. My sme bojovali aj za vaše slobodné poslanecké mandáty, dámy a páni z HZDS.

  • Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste hovorili k veci.

  • A naopak, pán Cuper, vy ste nezbavili poslaneckého mandátu Gauliedera. Zbavili ste sami seba slobodného posvätného poslaneckého mandátu. A z tých 150 mandátov ste urobili handru.

  • Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste hovorili k bodu programu.

  • Musím sa priznať, že som aj včera zbadal, že je lepšie byť opozičným poslancom, lebo to, čo dokážete vy urobiť svojmu vlastnému kolegovi, nám nikdy nemôžete urobiť.

  • Ten náš vlastný kolega sedel vo vašich radoch.

  • Páni poslanci, prosím, sústreďte sa na bod rokovania, a prosím aj vás, pán poslanec, aby ste hovorili k veci. K veci týkajúcej sa bodu 6 a to je rozpočet Slovenskej republiky.

  • Pán predseda Gašparovič, toto zdivočenie a zosurovenie mravov v najvyššom zákonodarnom zbore ste spôsobili vy.

  • Ak by ste mali vy, nehovorím štipku poslaneckej, ale štipku chlapskej cti, mohli ste tomu zabrániť aj za cenu vlastného odstúpenia.

  • Keď to budú požadovať poslanci môjho klubu, tak to urobím, ale nie vy.

  • Dámy a páni, teraz k rozpočtu, ak dovolíte.

    Chválime sa do sveta vynikajúcimi makroekonomickými výsledkami, rastom hrubého domáceho produktu, nízkou mierou inflácie. Áno, čísla sú také. Svet sa diví, občania ich však necítia. Rast hrubého domáceho produktu sa neprejavil na znížení miery nezamestnanosti. Vlastne sa prejavil, ale rast českého hrubého domáceho produktu. Za dva roky vášho vladárenia sa zvýšil počet občanov dochádzajúcich za prácou do Čiech z 39 tisíc na 73 tisíc.

  • Tento údaj je z konca septembra.

  • To znamená, o 34 tisíc občanov Slovenskej republiky, čo predstavuje 1,4 % z miery nezamestnanosti.

  • Hlas z pléna.

  • Pán kolega, prihláste sa. Vás som ešte nepočul z tohto miesta hovoriť k veci.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme sa skutočne venovali rokovaniu o šiestom bode. Nechajme hovoriť vzájomne každého vtedy, keď má slovo.

  • Nech sa páči, pán kolega...

  • Pán poslanec Brocka, nemáte viesť diskusiu. Hovorte. Upozornil som všetkých poslancov, aby vám nechali priestor.

  • Pán predseda, vymyká sa vám to z rúk.

  • Smiech predsedu parlamentu.

  • Môžem pokračovať, pán predseda?

  • Ak by sa analogicky, tak ako sa rieši nezamestnanosť na Slovensku, postupovalo, alebo ak tak analogicky úrady postupujú aj pri napĺňaní ďalšieho kritéria, a to je miera inflácie, občanom môže vychádzať aj iná miera inflácie ako Slovenskému štatistickému úradu, čiže vyššia. Najmä keď si porovnajú ceny mlieka, chleba, mäsových výrobkov, elektriny, benzínu, cestovného, služieb, ale aj detských topánok pred rokom a teraz. Štatistický úrad vykazuje vcelku pozitívne výsledky. V priemere od začiatku roka v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka sa zvýšili spotrebiteľské ceny v úhrne iba o 5,9 %. Je to menej ako 8 % celoročnej miery inflácie uvažovanej na tento rok. S miernou iróniou - bol by v tom čert, aby sa do tohto čísla nezmestili ani na konci roka.

    Keď som pri porovnávaní, dovoľte, aby som porovnal niektoré kapitoly, ktoré z môjho pohľadu boli veľmi zaujímavé, s rozpočtom Českej republiky, keď už som spomínal Českú republiku.

    Ak sa vám, pán Urban, porovnanie so Slovenskou informačnou službou a Bezpečnostnou informačnou službou Českej republiky nezdalo dosť vhodné, tak skúsim iné, možno budú vhodnejšie. Ale nevšímajte si len čísla, všímajte si aj indexy, ako tam rastú výdavky jednotlivých kapitol, resp. ako klesajú. Kancelária prezidenta Českej republiky na tento rok mala v rozpočte 297 miliónov a na budúci rok bude mať 380 miliónov - nárast alebo index 128 %. Kancelária nášho prezidenta mala tento rok 97 miliónov, na budúci rok 93 miliónov - čiže index 96 %. Úrad vlády Českej republiky mal na tento rok 206 miliónov, na budúci rok bude mať iba 200 miliónov - index 97 %, čiže český Úrad vlády sebe znížil, ale slovenský úrad z tohtoročných 414 miliónov si sebe na budúci rok zvýšil na 504 miliónov - čiže indexom 1,22 alebo 122 %. Ministerstvo práce a sociálnych vecí v Českej republike na tento rok malo 160 mld, na budúci rok bude mať 182 mld, slovenské má na tento rok 21,4 mld, a na budúci rok bude mať 18,9 mld - čiže index 89 %.

    Iste mi teraz niekto pozorný povie - pán kolega, ale toto nemožno porovnávať, lebo cez český štátny rozpočet idú aj dôchodkové fondy. Áno, máte pravdu, ale hovorím vám, porovnávajte indexy. Ak v Čechách na sociálne výdavky pridajú 22 % v porovnaní s týmto rokom, a my uberieme 11 %, tak to je podstatný rozdiel a tieto čísla je možné porovnávať.

    O Bezpečnostnej informačnej službe už hovoril kolega. Naozaj, najvyšší index rastu v slovenskom rozpočte je práve pri Slovenskej informačnej službe - 130 %, resp. 1,3-násobne vyšší. Je to podstatný rozdiel. Môžete hovoriť o slovenskej ceste. Určite, pán kolega, je to slovenská cesta. Dokonca pán premiér si kúpili k Vianociam nového "bavoráka" za 10 miliónov, to však našu mieru inflácie nepokazí. Ubezpečujem vás, lebo to sa v spotrebnom koši neobjaví.

    Teraz niekoľko slov k deficitu štátneho rozpočtu. Vláda predkladá návrh rozpočtu so schodkom 37 mld, to je tiež pravda len z jednej strany. V rozpočte sú zakalkulované príjmy za štátne dlhopisy v sume 8 mld, ktoré bude občan splácať daňami v budúcich rokoch. Čiže už nie 37 mld, ale 45 mld. Ďalšie 3 miliardy dlhov hodila vláda na plecia poistencov Sociálnej poisťovne, keď si navrhuje znížiť platenie poistného za vybrané kategórie osôb z 55 % minimálnej mzdy na 10 % minimálnej mzdy. Natíska sa mi otázka - a prepáčte zasa tú iróniu -, aké musia byť rozpočty iných krajín, keď tento je jeden z najlepších v Európe.

    Máme veľmi drahú a nákladnú vládu. Každým rokom výrazne zvyšuje svoju potrebu a spotrebu a občanom zvyšuje dane. A sľubovala, že to bude robiť naopak. Mám preto niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Moje pozmeňujúce návrhy sú dokonca v zhode s programovým vyhlásením vlády o znižovaní daňového zaťaženia, aj znižovania miery nezamestnanosti.

    Navrhujem, aby štát platil za vybrané kategórie osôb, t. j. vojakov, ženy na materskej dovolenke, sociálne odkázaných, poistné z takého istého vymeriavacieho základu, aký predpisuje napríklad Fondu zamestnanosti, t. j. z minimálnej mzdy, a nie z 10 % minimálnej mzdy. Zároveň navrhujem zníženie platenia poistného pre všetkých do Sociálnej poisťovne do Fondu dôchodkového poistenia o 2 % - zdôvodním neskôr.

    Tieto zmeny budú v článku I § 9 písm. a) - nahradiť text za slovom "4,8 %" slovami "z minimálnej mzdy v roku 1996". V písmene b) nahradiť text slovami "dôchodkové zabezpečenie vo výške 25,5 % z minimálnej mzdy v roku 1996".

    V článku I v § 10 písm. c) nahradiť číslo "27,5 %" číslom "25,5 %".

    V článku IV v bode 1 nahradiť číslo "27,5 %" číslom "25,5 %". V bode 2... (pán spoločný spravodajca, odovzdám vám svoje pozmeňujúce návrhy) nahradiť číslo "21,6" číslom "19,6 %".

    V bode 3 číslo "27,5" číslom "25,5".

    Dovoľte mi krátke zdôvodnenie svojich návrhov.

    Prechodná priaznivá bilancia Sociálnej poisťovne nie je dôvodom na znižovanie platieb štátu. Naopak, znížiť treba poistné tým, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta. Nemyslím na nové miesta v štátnej správe. Štát nakoniec ručí za solventnosť Sociálnej poisťovne len poskytnutím návratnej finančnej výpomoci. A pozrite sa, ako štát za posledné tri roky prispieval do tejto inštitúcie a ako znižoval svojím prispievaním jej príjmy. V roku 1994 platil 5,8 mld, v roku 1995 4,7 mld, v roku 1996 - tento rok 3,35 mld a na budúci rok si navrhuje 0,6 mld, t. j. 10-krát menej ako v roku 1994.

    Dámy a páni, upozorňujem, že Sociálna poisťovňa, to nie je ministerstvo privatizácie, ktorému by každým rokom mali výdavky klesať. Naopak, výdavky Sociálnej poisťovne sú každým rokom vyššie a stále rastú.

    Ďalším dôvodom na prijatie mojich pozmeňujúcich návrhov je vysoké daňové a poistné zaťaženie v Slovenskej republike, jedno z najvyšších v Európe. Od roku 1993 vzrástlo z 36,8 % celkové daňové zaťaženie na 44,4 %. K tomuto dátumu v Európskej únii bolo celkové zaťaženie 40,5 %. Vysoké dane pôsobia na Slovensku kontraproduktívne najmä v oblasti zamestnanosti. Navrhované zníženie poistného o 2 % na strane zamestnávateľov vytvára predpoklad na vytvorenie nových pracovných miest pri tých istých nákladoch. Za 3 mld korún je Fond zamestnanosti schopný vytvoriť 50 tisíc nových pracovných miest. To sú 2 % z miery nezamestnanosti, a nie kamuflovanej.

    Moja záverečná poznámka.

    Dámy a páni, tých 2,8 mld korún, ktoré vám v štátnom rozpočte chýbajú a o ktoré chcete pripraviť Sociálnu poisťovňu, je práve toľko, o čo nás občanov Slovenskej republiky pripravila vládna koalícia vo Fonde národného majetku jediným privatizačným rozhodnutím, keď 1. augusta 1996 predala 45 % akcií Nafta Gbely za 500 miliónov korún, hoci ich cena bola 3,2 mld korún. Milión slovenských dôchodcov mohlo dostať na Vianoce trinásty dôchodok. Namiesto toho na Slovensku pribudlo niekoľko novopečených milionárov.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Volf. Keďže nie je tu, stráca poradie, ale medzitým sa hlási pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi bezprostredne reagovať na priebeh diskusie.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Pittnera, myslím, že na ne dostatočne presne reagoval pán poslanec Urban. Myslím si, že tento problém budú mať viacerí opoziční poslanci, lebo si pamätáme prístupy ku konštrukciám štátnych rozpočtov práve v roku 1994, a myslím, že viackrát pripomenieme, ak budete vo veľkej miere chcieť meniť štruktúry alebo rozdávať, alebo mať rôzne iné námietky k súčasnej konštrukcii štátneho rozpočtu, pamäť parlamentu siaha 3 roky späť.

  • Hlasy z pléna.

  • Druhá vec, pokiaľ ide o pána poslanca Brocku. Je to klasická výhrada opozície, že občan makroekonomiku necíti. Myslím si, že ju cíti, že ju cíti aj na poklese nezamestnanosti a vytváraní pracovných miest, aj keď nespochybňujem to, že časť slovenských občanov pracuje v Českej republike aj v iných krajinách. Ale na druhej strane sa nedá poprieť, že sa vytvárajú nové pracovné miesta, že je tu rast reálnych príjmov a rast reálnych miezd už dva roky zhruba na úrovni 5 %, čím znovu nepopieram, že nie všetci občania majú takýto rast, ale ten priemerný rast miezd 5 % je iste významný.

    Ďalej otázka miery inflácie - o tej môžete diskutovať. Choďte, pán poslanec Brocka, diskutovať o nej do Maďarska alebo do Poľska, kde ju majú 20, my ju máme 5,4 - predpokladám teraz predbežne za 11 mesiacov - a porovnajte ju s inými transformujúcimi sa krajinami. Nie je to Japonsko a nie je to Nemecko, ale nesporne 5,4 % inflácie je podstatne menej, než majú mnohé iné a veľmi chválené transformujúce sa krajiny. Česká republika má 9, choďte teda vysvetľovať českým občanom, ako sú na tom dobre v porovnaní so Slovenskou republikou. Treba si ctiť a možno aj uznať niektoré parametre, ktoré sa na Slovensku dosahujú. Dokázali sa valorizovať dôchodky minulý rok, pevne verím, a vytvárajú sa na to predpoklady v Sociálnej poisťovni, dotkne sa to aj roku 1997. Ku koncu roku 1996 sa riešili príspevky pre rodiny s malými deťmi. Predlžujeme tento nástroj aj do roku 1997, to znamená makroekonomika sa reálne prejavuje v živote občana.

    Pokiaľ ide o porovnanie jednotlivých kapitol, je skutočne veľmi zavádzajúce porovnávať konkrétne kapitoly, či je to Česká republika verzus Slovenská republika, alebo ďalšie krajiny. Čosi sa naznačilo pri spravodajských službách, kde je absolútne inak organizovaný celý systém a, samozrejme, potom ináč vyzerá aj v rozpočtových vzťahoch, ale je to možné dokladovať aj na prezidentskej kancelárii.

    Kancelária prezidenta Českej republiky je dobudovaným inštitútom, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky sa budovala v priebehu rokov 1995 a 1996, za našej vlády sa dali najväčšie objemy prostriedkov na vybudovanie kancelárie prezidenta s tým, že sa dobudoval Grasalkovičov palác, klesajú potreby prostriedkov na budovanie tejto inštitúcie a, samozrejme, že klesajú výdavky. Ale na druhej strane Česká republika prevzala, pokiaľ ide o vládu, veľa inštitútov z federálnej vlády. Naproti tomu Slovenská vláda buduje určité inštitúty, takže z toho dôvodu vyplýva aj väčší tlak na rozsah prostriedkov v štátnom rozpočte.

    Chcel by som pripomenúť, že česká vláda má plánovanú rezervu vyše 2 mld korún, slovenská 500 miliónov. Porovnávajme aj takéto údaje, oveľa vyššiu všeobecnú pokladničnú správu, ale opäť aj ja sa dopúšťam potom omylov, pretože ide o neporovnateľné údaje.

    Pokiaľ ide o sociálny fond, prepočítali sme sociálny fond a upozorňoval som na to v úvodnom slove, že nemôžeme reagovať na tzv. potreby Sociálnej poisťovne, pretože podobne kalkulovali potreby aj jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu a vychádzame z určitých nápočtov ministerstva financií, ktoré nám naznačujú, že pri takto navrhnutých platbách štátu za osoby, za ktoré má štát platiť, vieme ustáť Sociálnu poisťovňu, vieme zabezpečiť, aby v roku 1997 aj v ďalších rokoch boli valorizované dôchodky, vieme zabezpečiť naplnenie rezerv. Vždy bude diskusia, či máme pravdu my, vláda, ministerstvo financií, či má pravdu opozícia. Chcem len pripomenúť občanovi, že už 2 roky sa vedie diskusia o štátnych rozpočtoch a už dva razy, ba tri razy, pretože bola aj veľká diskusia okolo rozpočtového provizória, sa mali možnosť občania aj tento parlament presvedčiť, že vládna predloha štátneho rozpočtu bola reálna. Takže aj v tomto zmysle by sme si mohli spomenúť a možno pristupovať takto aj k navrhovanému podkladu štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ pán Brocka otvoril vzťah platieb - Sociálna poisťovňa, otázka toho, odkiaľ sa štruktúrujú platby - súhlasím. Treba, skutočne je to dlhodobejší problém, musíme nájsť modus vivendi medzi poistným, daňami, medzi účasťou štátu, medzi účasťou zamestnancov, podnikateľov. Sme v transformácii, tento model nám funguje len tretí rok, takže je tam určite ešte čo zlepšovať. Predpokladáme, že v roku 1998 od 1. januára prídeme s modifikáciou dane z príjmov a v súvislosti s tým sa pokúsime definovať aj určité nové pozície, čo sa týka platieb poistného.

    Nesúhlasím s tým, že máme vyššie zaťaženie daňami a poistným. Z analýzy, ktorú robilo ministerstvo financií, vyplýva, že máme podobnú zaťaženosť, len znovu je to otázka merania na relácie, či meriame daňovú a poistnú zaťaženosť na hrubý domáci produkt, či ju meriame na konkrétnu jednotku produkcie, kde práve tým, že máme nízku mieru pridanej hodnoty, nízke zhodnotenie výkonov, potom vychádzajú rôzne tvrdenia, ktoré veľmi úspešne možno stavať proti sebe, ale daňová poistná zaťaženosť je primeraná vo vzťahu k vyspelým krajinám. Samozrejme, že podnikatelia nikdy nebudú spokojní s daňovým zaťažením a je to asi prirodzená vlastnosť.

    Pokiaľ sa budeme snažiť znižovať - a chceme s týmto prísť v roku 1998 -, budeme to, samozrejme, viazať aj na vývoj zdrojov či už poisťovní, alebo štátneho rozpočtu, ale samozrejme aj na opatrenia v oblasti výberu a správy daní, ale aj poistného.

    Takže treba o týchto veciach diskutovať, ale je to proces dlhodobejší, ktorý nie je možné vyriešiť za rok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán podpredseda a minister financií,

    aj keď ste vo svojej funkcii, nemáte právo zavádzať parlament a širokú verejnosť nejakou údajnou paralelou v roku 1994.

    Vláda pána Moravčíka nastupovala až potom, ako bol na rok 1994 schválený rozpočet, a odchádzala pred schválením rozpočtu, resp. rozpočtového provizória na rok 1995. Takže vaša obrana tým, že poslanci nemajú právo kritizovať konštrukciu tohto rozpočtu, nie je seriózna v tejto oblasti. Môžeme diskutovať o plnení, ale o konštrukcii - to bol váš rozpočet.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada a vážený pán poslanec Bajan,

    treba si spomenúť, že vláda pána Moravčíka vstupovala do zmeny štátneho rozpočtu v priebehu roku 1994, že boli, samozrejme, robené zmeny v štátnom rozpočte a nepochybne aj s cieľom už blížiacich sa volieb roku 1994 podstatne sa zmenili parametre štátneho rozpočtu. Ak sme plánovali deficit 16 mld, skončil deficit 23 mld a bol naštartovaný tak, že podstatne prehĺbil deficitný stav v roku 1994.

    Vláda pána Moravčíka pripravila, ba aj schválila štátny rozpočet na rok 1995 vo svojej vláde, neprišiel už do parlamentu, kde sa pripravoval deficit 26 mld Sk, pán poslanec, pričom bolo do toho zahrnutých aj 17 mld zdrojov Fondu národného majetku. Ak to zrátam dohromady, tak to bol deficit vyše 40 mld Sk. S tým ste chceli prísť do parlamentu, keby sme neboli prišli do vlády.

  • Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda Kozlík,

    s niečím v mojom vystúpení ste súhlasili, s niečím nesúhlasili, niečo ste nadľahčili. Zopakujem dve informácie. Zo Slovenska nie časť, ale 75 tisíc občanov dochádza za prácou do Čiech. A pri porovnávaní rozpočtu - ak česká vláda, Úrad českej vlády má v rozpočte 200 miliónov, tak slovenská má 500 miliónov.

    A k daňovému zaťaženiu, 44,5-percentné daňové zaťaženie z hrubého domáceho produktu nemá v Európe obdobu. Tento údaj čerpám z vášho materiálu, ktorý prerokúvala vláda pred mesiacom. A to, čo som chcel povedať svojím vystúpením jednou vetou, že na Slovensku sa nemanipuluje len s parametrami, na Slovensku sa manipuluje aj s poslancami, tak ako včera večer.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády, pán minister financií,

    myslím si, že pri porovnávaní rozpočtu v roku 1994 treba brať do úvahy klíringové vzťahy, ktoré bolo treba riešiť, a okrem toho vláda Slovenskej republiky v októbri roku 1994 poskytla 1,4 mld Sk rezortu školstva, v opačnom prípade by z vášho rozpočtu školy pravdepodobne nedokázali do konca roku vykonávať svoju činnosť.

  • Ešte pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Dodnes by som nebol veril, pán minister financií, podpredseda vlády, že ste schopný prísť do takéhoto demagogického dialógu. Sám viete, že v roku 1994 to vychádzalo 8,8 mld vzhľadom na klíring a vzhľadom na všetko, čo o tom už vieme. Ale musím vám povedať, že by bolo pod moju dôstojnosť teraz s vami o tom hovoriť. Keď budem mať diskusné vystúpenie, poviem vám, prečo tento rozpočet, ktorý navrhujete, je protiobčiansky, a poviem vám aj to, že má ozaj najväčší deficit, aký vôbec doteraz bol za existencie Slovenskej republiky. Ale buďte taký dobrý a túto plytkú demagógiu nepoužívajte.

  • Vážená Národná rada,

    odporúčam pánu poslancovi Filkusovi, aby si zalistoval v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995, ktorého bol predkladateľom do vlády a ktorú vláda, v ktorej sedel, schválila.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovoľte, aby som pokračoval v tých odporúčaniach, pán podpredseda vlády, pán minister financií. Odporučil by som zase ja vám, keby ste boli taký láskavý a pozreli si rozpočet na zdravotníctvo v roku 1994. Ak by ste nemali k dispozícii tie dokumenty, zajtra ich môžem doniesť. A pravdepodobne budete potom súhlasiť, že zdravotníctvo malo rozpočet na rok 1994 odhadom z deficitu 6 mld.

    A ak ste tu naznačovali divákom a občanom, že sme robili manipulácie v rozpočte, ktoré smerovali k tomu, aby sme si zlepšili imidž, tak sa vám to veľmi nepodarilo, lebo ako iste viete, prišli sme so zvýšením DPH za niektoré potraviny, aby sa zlepšil napríklad nepriaznivý vývoj rozpočtu, "ktorým ste nám pravdepodobne pomohli", ale išlo to len preto, aby sme mohli v priebehu roku, vážený pán podpredseda Kozlík, dať na zdravotníctvo peniaze na hrane 3 mld. Napriek tomu Všeobecná zdravotná poisťovňa končila s deficitom 3 mld, ktoré boli započítané do deficitu štátneho rozpočtu. A podľa mojich informácií mal štátny rozpočet oveľa nižší deficit, s akým ste skončili v roku 1993, pretože vtedy mala Mečiarova vláda vyše 23 mld. Takže, prosím vás pekne, myslím si, že diskutujte s používaním parametrov, ktoré sa dajú skutočne overiť.

    Ďakujem vám.

  • Vážená Národná rada, vážený pán poslanec,

    pokiaľ ide o vzťah k zdravotníctvu, v podstate zdravotná poisťovňa tlačila pred sebou deficit 3 mld dlhšie obdobie. V podstate prvýkrát sme znížili deficit zdravotnej poisťovne pod 3 mld v roku 1995 práve s ohľadom na určitý vývoj príspevkov pre zdravotné poisťovne a aj v tomto roku napriek výraznej kritike, ktorá bola smerovaná na návrh štátneho rozpočtu roku 1996. To znamená až v priebehu konca roku 1995 a v priebehu roku 1996 sme sa v zdravotných poisťovniach dostali pod deficit 3 mld korún. Takže do tejto oblasti by som sa nechcel púšťať.

    Druhá vec je, ako vyzerali jednotlivé rozpočtové kroky v roku 1994. A opäť som nechcel, pán poslanec Bajan, povedať, že sa nemá polemizovať. Povedal som len, že tento parlament si pamätá a mnohé "dobre mienené rady" bude možné pripomenúť, ako sa konkrétny bývalý člen vlády správal v čase, keď bol vo vláde.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada,

    tiež som presvedčený s pánom podpredsedom Kozlíkom, že niektorí kolegovia nemajú nárok na takúto radikálnu kritiku, ak sa opakovane, niekoľkokrát dramaticky mýlili. Myslím si, že by bolo potrebné naozaj vytiahnuť vyjadrenia za posledné roky na adresu konštrukcie štátneho rozpočtu, veľmi by to bolo potrebné.

    Pamätám sa tiež na roky 1994 a 1993, keď povedzme pán profesor Filkus bol stúpencom devalvácie, výraznej devalvácie koruny, ale keď nastúpil do vlády pána Moravčíka ako minister financií, vzdal sa tohto zámeru. Uznal, že konštrukcia rozpočtu, konštrukcia pána Kozlíka bola správna.

    Obávam sa, pretože sú tu televízne kamery, že niektorí kolegovia sa budú za každú cenu snažiť vytvárať atmosféru, jemne povedané, demagogického ohovárania.

    Dovolím si, keď už mám mikrofón, reagovať na názor, že výdavky na štátnu službu, na Slovenskú informačnú službu sú nehoráznym mrhaním prostriedkov. V celom svete rastú výdavky na obranu štátov a obranu firiem, lebo dramaticky rastú straty z vojen medzi organizáciami, medzi štátmi. Chcem povedať, že podľa môjho odhadu straty z tej skutočnosti, že republika bola zbavená ochrany a že sa neustále útočí na organizáciu, ktorá má zabezpečiť ochranu štátu, sú astronomické a všetkých nás postihujú. Podľa odhadov je už niekoľko desiatok krajín ovládaných zločineckými mafiami, okrem iného aj z toho dôvodu, že nemajú dostatočnú ochranu štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou chce ešte vystúpiť pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda Kozlík,

    som rád, že ste reagovali umiernene a nevyvrátili ste niektoré tvrdenia, ktoré som povedal. Chcem vám len pripomenúť ešte poslednú vec. Máte pravdu, že zdravotná poisťovňa tlačila pred sebou dlh viac ako 3 miliardy. Len si treba spomenúť, že bol vytvorený rozpočtom na rok 1993, ktorý opäť, iste viete, kto robil, pretože odvody do fondov zdravotného poistenia boli také nízke. A tým sa založila jedna veľmi ťažká, zložitá situácia v poskytovaní zdravotníckych služieb, napriek veľkým protestom, i keď pán minister Soboňa údajne protestoval vo vláde. Ale podľa môjho názoru, minister, ktorý nezabezpečí dostatočné zdroje a hrozí kolaps zdravotníctva, nemá byť ministrom a má abdikovať. Teda toto sa založilo niekde predtým a vy viete kým.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte, aby som reagoval na pána poslanca Brocku. To je síce pekné, pán Brocka, čo ste povedali, že je u nás asi 75 000 ľudí, ktorí chodia za prácou do Čiech, ale zabudli ste dodať, pán poslanec, koľko ľudí z Čiech, Maďarska, Ukrajiny robí tu. Keď už hovoríte, tak hovorte celú pravdu.

  • Hlasy zo sály.

  • Mal som to šťastie navštíviť dolné Porýnie, Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, čo sú štáty Európskej únie. Tam je až 30 % nezamestnaných, páni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážený snem,

    žasnem, keď niekto, kto mal dostatok informácií, porovnáva cez rozpočet náklady českej a slovenskej vlády.

    Každý, kto tomu rozumie, vie, že všetky obsluhujúce inštitúcie v podobe federálnych výskumných ústavov, české nerátam, zostali v Prahe, a veľká väčšina zostala funkčná a obrábajú a pripravujú podklady a materiály pre vládu. Kým mladá Slovenská republika okrem toho, že musela vytvoriť všetky vládne inštitúcie, také, ktoré nikdy nemala - ako je zahraničný obchod, ako je obrana, ako sú zahraničné veci - nemala a dlho nebude mať tú vybavenosť, ktorú má Česká republika. Nehnevajte sa, ale to je naozaj porovnávanie vecí neporovnateľných a mám z toho taký pocit, ako keby sa vyťahovali číselné problémy za každú cenu, ako keby sme chceli, aby vláda nebola funkčná. To platí pre celú činnosť vlády vrátane rozpočtu.

    Česká vláda môže mať aj menší rozpočet vo väzbe na počet ľudí, ktorí robia vo vládnom aparáte, a bude mať vytvorené ešte dlhé roky lepšie podmienky ako slovenská vláda. To nie je sťažnosť z mojej strany, ale konštatovanie, a je to odpoveď na otázku, prečo to takto je. Som skutočne prekvapený, že sa pri rozpočte používa takýto argument.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    to nekonečné porovnávanie s Českou republikou je skutočne veľmi dojímavé a iba dokumentuje váš pohľad, zameranie vášho pohľadu na to materské domínium, s ktorým ste boli spojení materskou pupočnou šnúrou a od ktorého ste neboli schopní odpútať sa.

    Nejdem opakovať, čo tu uviedol pán minister, exminister Ducký, veď federálna vláda nedisponovala len vládnymi záležitosťami a objektmi, celý aparát federácie sa transformoval na český aparát tak, že odtrhli z budov tabuľky a pritĺkli tam iné tabuľky, nie federálne ministerstvá, ale české ministerstvá. Nepotrebovali meniť absolútne nič, nepotrebovali nič budovať, nepotrebovali nič dobudovávať, mali kompletne všetko vybudované a naštartovali do štátnosti, ktorá existovala. To je historický stav. Slovensko tento stav nemalo a my tieto inštitúty budujeme.

    Česká vláda má k dispozícii okrem iného 4 paláce na okraji Prahy a v okolí Prahy, kde sa uskutočňujú rokovania, stretnutia so zahraničnými delegáciami. Slovensko nič takéto nemá k dispozícii.

    A ešte jedna drobnosť. Ak vás toľko mrzí a kole Slovenská informačná služba, nuž, bohužiaľ, Slovenská informačná služba takýto rozpočet musí mať, pokiaľ slovenskí poslanci maďarskej národnosti budú chodiť do Budapešti za Felvidék a pokiaľ poslanci za KDH budú rokovať v Nemecku s ministrami pre koordináciu tajných služieb mimo protokolu slovenského ministerstva zahraničných vecí aj protokolu tohto parlamentu. Takže, vážení páni, každý štát si bráni svoje záujmy a bude si to brániť aj Slovensko.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda Húska.

  • Priatelia,

    chcel by som pripomenúť, že napríklad problematika zdravotníctva, problém tzv. expandovania cien a problém rozpočtového krytia v tejto oblasti, je problematika oveľa širšia a nie je vôbec slovensky špecifická. Chcem len napríklad upozorniť, že dnešné Lidové noviny majú jeden z podstatných článkov, ktorý sa začína názvom Nemocnice, bezodná priepasť, kde upozorňujú na vážne problémy v českom zdravotníctve, na problémy rozpočtovateľnosti a problémy kalkulovateľnosti i problémy zdrojov a úhrady týchto zdrojov.

    Okrem toho poznáme nové trendy, ktoré sú aj na západe vo forme tzv. veľmi agresívnej marketingovej politiky farmaceutických firiem a firiem, ktoré vyrábajú nové zariadenia. Jednoducho, je to skutočne zápas o zväčšovanie trhového podielu. S touto skutočnosťou sme konfrontovaní aj my. Pokúšať sa toto prešibovať na vládu a na jej nedostatočný spôsob riešenia v rozpočte je prinajmenšom veľmi netaktické a predovšetkým veľmi lacné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Predovšetkým, ak dovolíte, chcel by som všetkých nás prítomných vyzvať, aby sme nechali priestor tým, ktorí sú prihlásení do rozpravy, aby mohli formulovať svoje pozmeňujúce návrhy, aby sme priebežne mohli pripravovať dodatok k spoločnej správe.

    Ale keď som už požiadal o faktickú poznámku, dovoľte mi niekoľko pripomienok. Predovšetkým prvá k zdravotníctvu. Po pomerne rozsiahlej diskusii tu v pléne Národnej rady, ktorej predchádzala, povedal by som, veľmi dlho trvajúca diskusia vo výboroch, ale aj v kuloároch Národnej rady pred schvaľovaním rozpočtu v roku 1996, súvisiaca s financovaním zdravotníctva, sa nám spoločným úsilím v snemovni podarilo dospieť k riešeniu, že zdravotníctvu sme inými zákonnými úpravami, ako bolo navrhované, prispeli sumou 1,3 mld Sk. To bol výsledok konštruktívnej diskusie a vtedy rozpočet vytváral na takéto riešenie čiastočný priestor.

    Veľmi ma mrzí, aká bola vaša reakcia, pán kolega a exminister, pán poslanec Šagát, keď sa nám podarilo dosiahnuť tento objem prostriedkov. Iste si veľmi dobre na to spomínate a vždy, keď vás odvtedy na chodbe parlamentu stretnem, tak ma mrzí, ako môže jeden poslanec takýmto spôsobom reagovať na pozitívny výsledok rokovania v pléne.

    A veľmi rýchlo ešte na osvieženie pamäti. Pán poslanec Brocka tu nie je. Predpokladám, že v priestoroch Národnej rady alebo niekde z monitoru počúva túto rozpravu. Dámy a páni, prosím, ako môže on namietať alebo mať pripomienky k rastu spotrebiteľských cien potravín? Prosím pekne, zoberme si štatistické údaje, ako vzrástli spotrebiteľské ceny potravín v období vašej vlády aj vďaka tomu nezmyselnému opatreniu s DPH. Rozdiel je tam viac ako 12-percentný. Rok 1996 je úplne iným rokom a môžeme povedať, že ceny potravín sa stabilizovali a majú najnižší index rastu vo všetkých postkomunistických krajinách. Tak ako môžete vy, prosím, hovoriť o raste spotrebiteľských cien potravín? A s tým, prosím pekne, súvisí ešte jedna skutočnosť.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Po roku 1989 boli len dvaja ministri, ktorí znížili dotácie do poľnohospodárstva. Bol to minister Belanský, ktorý plnil príkazy svojho centra, a minister Koncoš, ktorý rovnako plnil príkazy svojho centra.

  • Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Dovoľte, aby som spoločne odpovedal aj pánu podpredsedovi Húskovi, aj predsedovi výboru pánu Maxonovi.

    Predovšetkým na úvod - i keď strácam sekundy - dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval, že sa zaujímate o túto problematiku. Už to je, myslím si, jedno z malých víťazstiev.

    Ale aby ste sa trošku predsa pozreli na problém mojou optikou, dovoľte, aby som vám povedal, že, samozrejme, môžeme hovoriť o uspokojivých zvýšeniach rozpočtu, pokiaľ budeme dávať do rozpočtu porovnateľné - a to sa dá porovnať, vážený pán podpredseda Kozlík, niektoré ukazovatele v štátnych rozpočtoch sa dajú vzájomne medzi krajinami porovnať. Niektoré. A k nim patrí aj to, koľko sa dáva z hrubého národného produktu na zdravotníctvo. Chudobné krajiny dávajú okolo 4 %, ale vyspelejšie krajiny od 7 do 14 %. Ani tohto roku, vážený pán podpredseda Kozlík, sme sa nedostali na 7 %, pretože hrubý národný produkt je 660, a keď z toho vypočítate 7 %, je to na úrovni asi 46 mld. Vaše predpoklady sú maximálne, keď sa urobí dobrý výber poistného, na úrovni 40 mld.

    A chcem povedať, že všetci máme nároky na európske ošetrovanie, na úrovni európskych poznatkov. Na úrovni európskych cien sú vstupy do zdravotníctva a my ich chceme platiť našimi. Nehnevajte sa, to je ako keď pôjdete do Prioru, dám vám 5 korún a poviem, kúpte mi norkový kožuch. Asi to nedokážete.

    Keď chcete mať v zdravotníctve kvalitnú službu na úrovni vstupov - darmo kývate hlavou, pani podpredsedníčka, nech sa páči za pult a povedať svoje argumenty, - ak chcete mať vstupy liekov, špeciálneho zdravotného materiálu, pacemakerov, transplantácií atď., musia na to prísť peniaze, ktoré odzrkadľujú reálne ceny v zdravotníctve. A potom môžeme súhlasiť a ďakovať - chvalabohu, že ste zvýšili. Dajte 7 % a potom hovorme o diere v zdravotníctve. Ako iste viete, racionalizačné opatrenia neboli všetky dostatočne dobré.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    K mojej poznámke ma tak trošku priviedlo vystúpenie pána spravodajcu, pretože vyznelo tak, že oni dávali dobré návrhy na dotácie do poľnohospodárstva, ako keby opoziční poslanci boli proti tomu. Naopak, pán Maxon, my sme ich vtedy podporili, hoci nevediac, čo sa udeje, že vy s nimi urobíte to, čo ste aj urobili v obchode s obilím, o čom svedčila správa Najvyššieho kontrolného úradu, správa vášho úradu a o čom svedčila aj správa kontrolného útvaru Úradu vlády. Pán Maxon, jednou rukou dávate a hrdíte sa dotáciami a druhou rukou rozoberáte dotácie takýmito obchodmi. To po prvé.

    A po druhé, pán Maxon, napriek tomu sme toto podporili, pretože potreby poľnohospodárstva vidíme rovnako ako vy. Ale prečo ste vy vtedy nepodporili naše návrhy, napríklad nielen pre zdravotníctvo, ale aj pre školstvo? To by bolo tiež zaujímavé vedieť.

    Ďakujem.

  • Ešte predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Šagát, ten, kto má 5 korún, nech nejde do Prioru kúpiť si norkový kožuch. Prosím vás, nezavádzajte tu demagógiu hrubého zrna takéhoto charakteru.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    v súvislosti s prerokúvaním rozpočtu na rok 1997 a zvýšením výdavku na Slovenskú informačnú službu dovoľte mi poznamenať, že sme predpokladali, že Slovenská informačná služba nás, poslancov Maďarskej koalície, osobitne stráži. A som povďačný pánu kolegovi Hofbauerovi, ktorý ako člen vládnej koalície má zrejme presnejšiu informáciu o činnosti Slovenskej informačnej služby, že túto skutočnosť verejne potvrdil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    aj ja by som chcela poprosiť, aby sme sa stali vecní a ponechali priestor na rozpravu a pozmeňujúce návrhy. Ale dovoľte aj mne predsa len reagovať na celý vodopád faktických pripomienok.

    Nepoznám krajinu, a už vôbec nie krajinu s transformujúcou sa ekonomikou, kde sa potreby štátu vyjadrené vo výdavkovej časti jednotlivých kapitol čo i len približujú k možnostiam štátov. Prosím vás, uvedomme si to a uvedomme si to aj na príklade vlády pána Moravčíka, ktorou páni poslanci argumentovali, keď zvýšili určité kapitoly štátneho rozpočtu. V dobrej snahe prezentovať sa prehodnotili rozpočet, zvýšili kapitoly, aj menované kapitoly školstva, kapitolu zdravotníctva, ale, prosím, nie z maximálne zvýšených príjmov z dane z pridanej hodnoty určitých luxusných potravín, ale z 3 mld Sk Fondu národného majetku, ktoré sa odpredajom majetku mali dostať do štátneho rozpočtu a mali pomôcť kryť výdavky štátu. Nespochybňujem dobrý úmysel predávajúcich v priamych predajoch získať tieto prostriedky. Ale, prosím, aká bola skutočnosť?

    Napriek proklamovanému a určite aj dobrému úmyslu tie prostriedky získať, získalo sa 285 miliónov - ak si to dobre pamätám, ospravedlňujem sa, ak nie -, ktoré boli dané poľnohospodárstvu na odstránenie škôd po premnožení sa hlodavcov. Ospravedlňujem sa ešte raz za nepresnosť. Ale opäť vás vyzývam, prosím vás, buďme vecní. Ak už porovnávame výdavky v iných krajinách, porovnávajme aj hrubý domáci produkt v prepočte na jedného obyvateľa. Tým nám vyjdú možnosti nášho štátu. Bavme sa skutočne vecne o tom, čo je tým impulzom, ktorý zabezpečí rozvoj ekonomiky. Ale nehádžme tu argumentmi vytrhnutými z kontextu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže pán Pásztor, nech sa páči. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani kolegyňa Bartošíková, naozaj vecne a stručne - príjmy z Fondu národného majetku v roku 1994 ste vy a vaši kolegovia jedným rozhodnutím v noci z 3. na 4. novembra všetky zrušili.

  • Vystúpi pán Pásztor a po ňom sa pripraví pán Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, vážené dámy a páni,

    zákon o štátnom rozpočte je najdôležitejšou právnou normou, ktorá každoročne zásadným spôsobom ovplyvňuje spoločenské procesy v našom štáte.

    Akú filozofiu sleduje predkladateľ? Vláda Slovenskej republiky sa pri naplňovaní svojho programového vyhlásenia najvýraznejšie prejavuje práve v tomto zákone. V súčasnom období, keď sa posilňujú silové rezorty ako ministerstvo národnej obrany, ministerstvo vnútra a taktiež Slovenská informačná služba, ktorá funguje bez patričnej parlamentnej kontroly, je plnenie programového vyhlásenia vlády viac ako otázne.

    V porovnaní s minulým rokom v Slovenskej informačnej službe tento rast predstavuje 130,3 %. Pokračuje tendencia posilňovania štátneho aparátu bez vytvárania mechanizmov kontroly jej úradníkov občanmi, bez toho, aby sa štátny rozpočet zameral skôr na zvyšovanie verejných potrieb a použitie prostriedkov na dôslednú reštrukturalizáciu hospodárstva. Úlohu štátu v tejto sfére považujem za zvlášť nedostatočnú. Z návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 jednoznačne vanie duch byrokratizácie spoločnosti, ktorého základy boli položené tzv. reformou verejnej správy v roku 1996, ktorá však bola a je iba reformou štátnej správy. Tento štát má zbytočné miliardy korún na to, aby sa budovala prísne centralizovaná štátna správa, ktorej pôsobnosti v priebehu niekoľkých rokov majú prejsť vraj na samosprávne orgány obcí a regiónov.

    Existujú dve možnosti. Buď táto vláda nemá záujem o naozajstné prenesenie pôsobnosti na tieto orgány v blízkej budúcnosti, alebo ide o naozaj nezodpovedné nakladanie s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov tohto štátu. Reálne si to neviem predstaviť, že po zabezpečení všetkých podmienok činnosti štátnej správy sa bude postupne zbavovať svojej pôsobnosti a týmto strácať na svojom výsadnom postavení v čase, keď sa byrokracia bude nachádzať na svojom výslní. Za posledné dva roky je v úzadí tendencia posilnenia prvku samosprávnosti vo sfére nášho spoločenského života a rastie vplyv zasahovania štátu do všetkých sfér spoločenského života. Ide o tendencie, ktoré boli charakteristické pre spoločenské zriadenie existujúce do roku 1990 a asociácie o ich návrate sú veľmi silné. Pozri včerajšie udalosti. Aj keby som chcel veriť tomu, že práve v dôsledku zlomu, ktorý tu bol, sú nenávratne preč.

    Vážené dámy a páni, oproti roku 1996 sú plánované výdavky štátneho rozpočtu na rok 1997 vyššie o 17,5 mld Sk. Naďalej sa počíta so zvýšením príjmov rozpočtu zvýšením daňových príjmov až o 9,5 mld Sk oproti roku 1996. Za reálne by som to považoval iba v tom prípade, ak by sme už v súčasnosti mohli konštatovať nielen naplnenie príjmov za rok 1996, ale už aj ich prekročenie. Dovtedy, pokiaľ nie sú podložené týmito údajmi, považujem tieto čísla za málo reálne. To všetko pri vedomí rastu výdavkov štátneho rozpočtu oproti roku 1996 o 13,1 %.

    Deficit štátneho rozpočtu áno, ale preto, aby sa prostriedky použili na aktivity, kde je jednoznačná ich návratnosť z hľadiska budúcnosti. Ak táto zásada nie je rešpektovaná, deficit štátneho rozpočtu je cestou, ktorá zhoršuje naše postavenie a ktorej v budúcnosti bude nutné aj vrátiť, najmä ak existuje možnosť krytia tohto deficitu, zapríčineného predovšetkým a v značnej miere štátnou dlhovou službou z prostriedkov získaných v budúcom roku Fondom národného majetku, ktorý pripravuje privatizáciu majetku v účtovnej hodnote 110 mld Sk, ktorej trhová hodnota by sa mala pohybovať okolo 68 mld Sk.

    Opúšťa sa tendencia predkladateľa aspoň sa priblížiť vyrovnanému rozpočtu, avšak nie z takých príčin, ktoré by vytvárali podmienky podporou takých aktivít, ktoré by v budúcnosti znamenali prvok rastu. Za takéto aktivity v žiadnom prípade nie je možné považovať použitie obrovského množstva prostriedkov do štátnej správy, 40 mld Sk, práve z dôvodu chýbajúcej koncepčnosti alebo neexistencie naozajstného záujmu o priblíženie výkonu verejnej správy občanom, ani splácanie štátneho dlhu z daní občanov. V histórii štátu to predstavuje najväčší deficit, oproti roku 1996 vyšší o 36,6 %.

    Vážené dámy a páni, z návrhu štátneho rozpočtu sú zrejmé priority predkladateľa, ktorými sú Úrad vlády, Slovenská informačná služba, štátna správa. Pri týchto prioritách je zrejme veľké množstvo rôznych druhov rezerv a v samotnej Všeobecnej pokladničnej správe chýbajúca konkrétnosť, adresnosť a najmä kritériá použiteľnosti týchto prostriedkov. Ak v štátnom rozpočte chýbajú presné kritériá rozdeľovania štátnych prostriedkov, ak vláda môže bez obmedzenia meniť vnútornú štruktúru rozpočtu, bez obmedzenia upraviť záväzné limity, záväzné úlohy, záväzné ukazovatele a všetky kapitoly rozpočtu, financovanie sa stáva neprehľadným, vytvárajú sa potenciálne možnosti jeho politického zneužitia a Národná rada stráca možnosť kontroly plnenia štátneho rozpočtu.

    Deficit sa vytvára aj emisiou štátnych dlhopisov na Štátny fond rozvoja bývania v sume 1 mld Sk, na výstavbu diaľnic v sume 5 mld Sk a 2 mld pre Export-import banku. Aj keď s použitím emisie dlhopisov na tieto aktivity musím súhlasiť, problematické však zostáva budovanie diaľnic. Ak tendencia neprijatia Slovenskej republiky v prvej skupine asociovaných krajín do Európskej únie bude pretrvávať najmä z toho dôvodu, že diaľnice vybudované budeme mať, ale ak nebudeme členmi, budú sa využívať cestné koridory susedných štátov a za tohto stavu je otázna návratnosť vložených investícií. Budovanie diaľnic bude pokračovať, kde však vziať na rekonštrukciu už existujúcich cestných sietí, ktoré by si vyžadovali sumu 3 mld Sk?

    V porovnaní s minulým rokom v návrhu štátneho rozpočtu na tento rok mi chýba položka podpora malého a stredného podnikania - máme predsa osobitný zákon o podpore malého a stredného podnikania -, prípadne v ktorej položke a s akými aktivitami sa počíta na ich podporu. Dynamizáciu ekonomiky v priebehu budúceho roka nie je možné dosiahnuť sumou cca 2,8 mld Sk.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa dotkol aj problematiky vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí. Minuloročná tendencia, ktorú som predložil vo vzťahu k ďalšiemu fungovaniu našich miest a obcí, sa potvrdzuje. O nedostatočnom podiele obcí a miest na štátnom rozpočte svedčí tendencia, ktorá pretrváva, a svedčí o ich nepriaznivej finančnej situácii smerujúcej k zvyšovaniu hospodárskej závislosti od centrálnej moci. Ide o postupné odstraňovanie samosprávnosti. O tom svedčí aj terajší priebeh reformy verejnej správy - zákony 221 a 222 z roku 1996. Nerealizuje sa vytýčený cieľ v programovom vyhlásení vlády, t. j. decentralizácia štátnej správy.

    Zákon 221 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky nekonkretizuje vyššie územné celky samosprávy. A zákon 222 o organizácii miestnej štátnej správy predstavuje výrazné oslabenie samosprávy, naopak, sústreďuje právomoci v rukách štátnej správy. Vďaka týmto zákonom sa verejná správa vzďaľuje od občana. Akékoľvek aktivity realizované v rokoch 1994, 1995, 1996 v obciach, vyžadujúce väčšie množstvo prostriedkov, bolo možné zabezpečiť iba prostredníctvom úverov z peňažných ústavov. Je zrejmé, že takéto množstvo voľných prostriedkov nie je pre obce k dispozícii. Najviac zarážajúca je však okolnosť, že poskytnuté úvery s úrokmi nedokážu obce splácať zo svojich prostriedkov, nakoľko nie sú v mnohých prípadoch postačujúce ani na zabezpečenie samosprávnych funkcií uložených zákonom, čím sú donútené, aby svoj majetok predávali, a tak splácali tento úver. Množstvo majetku však nie je nekonečné a je otázne, kedy nebudú môcť zabezpečiť ani samosprávne funkcie.

    Štátny rozpočet vo vzťahu k rozpočtom obcí je naďalej likvidačný. Svedčí o tom aj percentuálne vyjadrenie podielu rozpočtov obcí zo štátneho rozpočtu, čo predstavuje 4 %. Prezentuje sa zvýšenie o 10 %. Súhlasím, že ide o 10-percentné zvýšenie, ale to všetko za stavu, keď objem samotnej zvýšenej sumy nebol postačujúci už ani v rokoch 1994, 1995 a 1996 na plnenie zákonom daných samosprávnych funkcií. Je to zrejmé najmä z výkazu objemu podielových daní na jedného občana. Táto suma v roku 1993 bola 1 207 Sk, v roku 1995 to bola suma 2 140 Sk, z toho obce dostali iba 1 030 korún, v roku 1996 to bola suma 2 370 Sk, z čoho obce majú dostať 1 125 Sk, a v roku 1997 to má byť suma 2 705 korún, z čoho obce majú dostať iba 1 238 Sk. Tendencie, neochota vládnucej moci deliť sa o zodpovednosť za budúcnosť Slovenska so samosprávou, najprv štát a až potom obce a mestá, naďalej pretrvávajú, a ako som uviedol, posilňuje sa postavenie štátu na úkor našich obcí a miest, na úkor občanov tejto republiky, na úkor demokracie v Slovenskej republike.

    Negatívne dosahy reštrikcie podielu miest a obcí na štátnom rozpočte postihnú všetkých obyvateľov miest a obcí bez výnimky. Prehĺbi sa zadlženosť obcí, miera zadlženosti dlhodobo zaťaží najmä malé a stredné obce. Tie budú musieť v budúcich rokoch šetriť na výkone základných funkcií, čo bude ďalej prehlbovať už existujúce závažné problémy.

    Zákonom Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení boli samospráve určené kompetencie a úlohy. Odvtedy obce spotrebovali ročne okolo 13 mld Sk na bežné výdavky. Na rozvoj vynaložili 5 až 7,5 mld Sk. Treba zdôrazniť, že vývoj má neustále klesajúcu tendenciu z titulu nedostatku príjmov.

    Celkove obce ročne spotrebujú viac ako 19 mld Sk. Na to, aby mohli obce naplňovať svoje postavenie ako piliera demokracie, a to tak, aby nemuseli zaťažiť občanov vyššími miestnymi poplatkami a vyššou daňou z nehnuteľností, aby nemuseli predávať majetok za nevýhodných podmienok, aby nemuseli prenajímať majetok so snahou o čo najvyššiu cenu a dostávať sa do sporu s podnikateľmi, aby nemuseli obmedzovať na minimum plnenie verejných úloh a dostávať sa do sporu s občanmi a aby sa nemuseli zadlžovať, žiť na úkor budúcnosti a postupne strácať nezávislosť a samosprávnosť, je potrebné podstatné zvýšenie podielu miest a obcí na republikových daniach a značné zvýšenie dotácie na samosprávne funkcie pre obce s počtom obyvateľov 5 000. Stotožňujem sa s názorom Únie miest, aby bolo do rozpočtov obcí a miest v roku 1997 z republikových podielových daní podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 určených minimálne 13,5 mld Sk, aby dotácia na výkon samosprávnych funkcií v roku 1997 predstavovala 700 mil. Sk a bola poskytnutá pre obce s počtom obyvateľov do 5 000. Ďalej, v rámci podpory bytovej výstavby považujem za potrebné vyčleniť účelovo určené finančné prostriedky pre obce v objeme 500 mil. Sk na prípravu územia a vybudovanie infraštruktúry.

    Vážené dámy a páni, z uvedeného dôvodu navrhujem tieto zmeny v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997:

    V článku I v § 1 ods. 6 navrhujem zvýšiť sumu 1 696 800 tisíc Sk o 660 mil. Sk.

    V § 1 ods. 6 písm. a) navrhujem zmeniť číslo "3 000" na "5 000" a sumu "300 mil. Sk" na "700 mil. Sk".

    V § 1 ods. 6 písm. c) navrhujem zmeniť číslo "140 mil. Sk" na "400 mil. Sk", a to dotáciu na dokončovanie objektov základných škôl v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby.

    V § 6 ods. 1 v písmene a) zmeniť číslo "79,30 %" na "75 %" a číslo "20,70 %" na "25 %".

    V § 6 ods. 1 písmeno b) zmeniť číslo "96,57 %" na "92 %" a "3,43 %" na "8 %".

    V § 6 ods. 1 písmeno c) zmeniť "30 %" na "51,45 %", čo je podiel zodpovedajúci podielu miestnych komunikácií na celkovej dĺžke neprašných komunikácií.

    V § 6 ods. 1 doplniť o písmeno d) "dane z príjmov fyzických osôb, dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v plnej výške príjmom rozpočtov obcí". V tom istom článku číslo 1 vypustiť § 4.

    V kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky navrhujem zvýšiť transfer do Štátneho fondu životného prostredia na 500 mil. Sk ako jediný z podporných a rozvojových programov ekologickej povahy.

    V kapitole Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky navrhujem zvýšiť transfer do Štátneho fondu rozvoja bývania na 500 mil. Sk.

    Vo Všeobecnej pokladničnej správe skupinu 8 doplniť: "finančné prostriedky pre obce na prípravu územia a vybudovanie infraštruktúry, ktoré ovplyvňujú bytovú výstavbu, v objeme 500 mil. Sk".

    V kapitole Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zvýšiť objem položky kultúry menšín na 225 mil. Sk.

    Vo svojom návrhu som vychádzal z úrovne roku 1993 a z úrovne miery inflácie za obdobie od roku 1994. Objem finančných prostriedkov na kultúru menšín v roku 1993 činil 148 mil. korún. Od roku 1994 ročne činí 58 mil. Sk. Za tri roky - 1994, 1995, 1996 - dosiahla miera inflácie úroveň cca 55 %.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi predniesť posledný pozmeňujúci návrh. Dotácie k cene tepelnej energie dodávanej domácnostiam sú v návrhu štátneho rozpočtu rozpočtované v sume 2,6 mld Sk. Dotácie k cene tepelnej energie na rok 1997 sú rozpočtované o 900 mil. Sk menej oproti skutočnosti k 31. 10. 1996 a o 870 mil. menej oproti skutočnosti roku 1995. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 sa na krytie rozdielu rozpočtovanej dotácie oproti skutočným potrebám navrhuje úprava, zvýšenie cien tepla pre domácnosti. Nakoľko je to krok v záujme našich občanov v súčasnej nepriaznivej sociálnej situácii, je zrejmé každému. Preto navrhujem vo Všeobecnej pokladničnej správe v skupine 1 dotácie sumu tepelnej energie dodávanej domácnostiam zvýšiť na 3,6 mld Sk.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy. Pán poslanec Nagy tu nie je, stráca poradie. Vystúpi pán poslanec Palacka a pripraví sa pán poslanec Košnár.

    Ešte faktická poznámka - pán poslanec Polka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovolím si jednu skromnú poznámku k poznámkam alebo k úvodnej časti vystúpenia pána poslanca Pásztora. Diskutoval v tom zmysle, že došlo k zvýšeniu rozpočtov silových rezortov. Nechcem diskutovať o všetkých, budem diskutovať o tom, s ktorým sa zaoberám a ku ktorému ma ťahá srdce. Rozpočet ministerstva vnútra, pokiaľ ide o bezpečnostný úsek, v roku 1996 predstavoval 20 079 mil. a nejaké drobné, rozpočet bezpečnostného úseku v roku 1997 je plánovaný na 10 490 mil. Buď hovoríme, pán kolega, o dvoch rôznych rozpočtoch rôznych štátov, alebo čítate tabuľku naopak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    prerokúvame návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1997, prakticky najvýznamnejšiu hospodársku legislatívnu normu roka. V demokratických krajinách je obvykle debata o štátnom rozpočte najsledovanejšou vnútropolitickou témou a najostrejším stretom medzi vládou a parlamentom. Premiéri prichádzajú s vládnym návrhom pred poslancov a zvádzajú s vládnymi i opozičnými poslancami ťažkú a dlhotrvajúcu polemiku o každú marku, frank, libru alebo korunu verejných výdavkov. Po včerajšom škandalóznom hlasovaní o zbavení mandátu je to už síce malicherné, ale Slovensko, žiaľ, ani v tomto ohľade nemožno zaradiť medzi bežné demokratické krajiny.

    Rozpočet dostávame len týždeň pred jeho prerokúvaním a len jeden mesiac pred začiatkom nového rozpočtového obdobia. Dokonca ani termín 15. november stanovený zákonom o rozpočtových pravidlách, schválený samotnou vládnou koalíciou, nebol dodržaný. Vládny návrh bol doručený na Národnú radu ešte o niekoľko dní neskôr. To by však nebolo najhoršie. Omnoho znepokojujúcejšia je skutočnosť, aký význam prikladá rozpočtu sama vláda. Svedčí o tom najmä neprítomnosť väčšiny jej členov tu v pléne, ale i zastúpenie členov vlády na rokovaní výborov. A náš pán premiér nepovažuje za potrebné povedať k rozpočtu pred poslancami ani slovo. Rovnako ako v minulom roku, ani dnes tu nie je, čím len potvrdzuje pohŕdanie parlamentom a poslancami.

  • Hlasy v pléne.

  • Pán podpredseda, pán premiér sem nechodí vôbec, takže myslím si, že je to celkom oprávnené. Že sa tak správa k opozícii, to je síce zlé, ale pri jeho spôsobe vládnutia pochopiteľné. Je mi však ľúto najmä vás, vážení koaliční kolegovia, nechávate sa takto zneužívať vládou, ktorej ste dali svoju dôveru, a ona vás má za obyčajných "hlasovacích panákov", čo nie sú hodní ani len toho, aby pán premiér s vami strácal čas.

    Priznám sa, že v takejto atmosfére, po tom, čo sa tu predviedlo včera, sa mi ani veľmi nechce rozoberať jednotlivé problémy rozpočtu a navrhovať úpravy, ktoré by mohli aspoň čiastočne vládny návrh zlepšiť. Ak to napriek tomu budem robiť, tak len preto, že cítim zodpovednosť k občanom a chcem nám dať všetkým šancu prispieť svojím hlasovaním k prijatiu takého rozpočtu, ktorý pomôže ak už nie zlepšiť, aspoň nezhoršiť v niektorých oblastiach život na Slovensku.

    Najzákladnejším ukazovateľom každého rozpočtu je suma príjmov a výdavkov, resp. vzťah medzi týmito dvoma veličinami. Naša súčasná vláda nám predkladá svoj tretí návrh štátneho rozpočtu a musím, žiaľ, konštatovať, že plánovaný schodok sa ako doteraz vždy zvyšuje. V programovom vyhlásení vlády, na základe ktorého bola vláde v tejto snemovni vyslovená dôvera, sa vláda zaviazala, citujem: "Zabezpečiť v nasledujúcich štyroch rokoch postupný pokles podielu deficitu štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet." A vládne návrhy pritom projektovali na rok 1995 schodok 21 mld, na rok 1996 27 mld a na rok 1997 už 36,9 mld - to je pokladničný schodok. Projektovaný fiškálny schodok je síce v jednotlivých rokoch nižší, ale vždy z roka na rok rastúci.

    Pán minister financií v tejto súvislosti argumentoval skutočnosťou, že v roku 1995 sa dosiahol fiškálny prebytok, a tým je podľa neho programové vyhlásenie splnené. S tým nemôžem súhlasiť, pretože relatívne pozitívny výsledok rozpočtového hospodárenia v roku 1995 nebol dosiahnutý hospodárskou politikou vlády, ale najmä vonkajšími, vládou priamo neovplyvnenými skutočnosťami - jednak ukončením klíringového zúčtovania s Českou republikou, ktorého prebytok sa objavil v neplánovaných príjmoch, a tiež presunom napríklad odpočtov DPH do výdavkov roku 1996. Dôležité však je, že návrhy vlády na roky 1996, 1997 vôbec nesmerujú k vyrovnanému rozpočtu, naopak, plánujú vždy vyšší a vyšší schodok.

    Schodok rozpočtu jednoducho znamená, že vláda nie je schopná z bežných príjmov uspokojiť svoje bežné výdavky, preto si požičiava a v budúcnosti to bude musieť splácať i s úrokmi. Problém je v tom, že vláda nebude mať ani v budúcnosti žiadne svoje peniaze, aj na splácanie schodku bude musieť vyzbierať od občanov na daniach. Vládny návrh preto zaťaží každého občana len za rok 1997 dlžobou do budúcnosti v sume cca 2 300 korún. K tomu však musíme pripočítať i dlžoby z predchádzajúcich rokov, ako aj všetky štátne dlhopisy a záruky. Takáto politika je veľmi jednoduchá a pohodlná. Dnes vláda z požičaných peňazí vypláca dôchodky, sociálne dávky, mzdy v školstve a podobne, aby bol pokoj. Nespokojnosť občanov zo zvýšených daní si potom zlízne niektorá ďalšia vláda a argument, že to tak robia vlády aj v iných krajinách, je len vysvetlením a nie je ospravedlnením.

    Skutočná zadlženosť do budúcnosti je ešte zhoršená emisiami dlhopisov a zvyšovaním preberania nových a nových štátnych záruk. Paragrafom 8 a 9 článku 1 zákona, t. j. vzťahu štátneho rozpočtu k sociálnemu a zdravotnému poisteniu, sa venovali alebo budú venovať viacerí kolegovia. Preto len stručne pripomeniem, že vláda aj v tejto oblasti znižovaním svojej povinnosti prispievať do poistných fondov vytvára len veľký dlh do budúcnosti, ktorý opäť doľahne na obyvateľstvo. Pravda, možno už za inej vlády.

    Rovnako sa mi žiada pripomenúť stále rastúce záväzky nemocníc, škôl a iných rozpočtových organizácií, ktoré nie sú v stave zo svojich rozpočtových príjmov uhrádzať bežné faktúry za energie, lieky, iné služby a sú už v značnej miere nesolventné. Okrem toho, že môže ísť v niektorých prípadoch o ohrozenie funkčnosti týchto zariadení, z ekonomického hľadiska je to vlastne taký tichý, nikým neschválený deficit štátneho rozpočtu, ďalšie požičiavanie si, tentoraz od dodávateľov príslušných tovarov a služieb. Deje sa to vo vedomí zákona o konkurze, spod ktorého sú rozpočtové a príspevkové organizácie vyňaté. Nech si dodávatelia vymáhajú svoje peniaze, ako chcú. Na vládu sú krátki.

    Nehospodárne šafárenie našej vlády je zrejmé aj z proporcií jednotlivých výdavkov. Napriek plánovanému veľkému schodku vláda šetrí na sociálnom poistení, na príspevkoch obciam, na stavebnom sporení, na životnom prostredí. Zato nešetrí na výdavkoch pre tajnú službu, reorganizáciu vládnej administratívy, napríklad na nákupe v tomto roku "prešustrovaného" obilia.

    Ďalším zaujímavým ukazovateľom je podiel celkových verejných výdavkov, t. j. štátneho rozpočtu, rozpočtu verejných poisťovní a fondov na hrubom domácom produkte. Vládny návrh pokračuje v negatívnom trende rastu týchto verejných výdavkov na HDP. V budúcom roku dosiahne tento podiel 45,3 %. Z návrhu zreteľne cítiť snahy výrazne zasahovať do ekonomického vývoja a nedôveru voči pôsobeniu súkromných subjektov. Rast transferov do fondov, najmä v pôdohospodárstve a v stavebníctve, je ďalším dôkazom. Okrem toho, že by sa tieto prostriedky určite efektívnejšie využili v súkromnom sektore, zakladá sa ďalší zdroj korupcie. Zdá sa, že ruky úradníkov našej vlády sú po dvojročnom plnení programu Čisté ruky už také čisté, že rozpočet do nich zveruje stále väčšie sumy peňazí. Namiesto jasných, zákonom určených a merateľných kritérií má stále väčšiu moc pečiatka a svojvôľa vládnych byrokratov. Nedávna kauza obilie nám ukázala, aký je prínos tohto spôsobu hospodárenia pre našich občanov.

    Na záver tejto všeobecnej časti môjho vystúpenia chcem ešte odmietnuť opakujúci sa spôsob predloženia zákona o štátnom rozpočte, ktorý okrem určenia rozpočtu mení a doplňuje celkove 20 iných zákonov, podľa spoločnej správy ešte aj ďalší, dvadsiaty prvý. Niektoré z nich mení dosť podstatným spôsobom. A niekedy to ani so samotným rozpočtom v roku 1997 priamo nesúvisí. Mne tu ani nejde o nejaký právny purizmus, hoci ani námietky legislatívcov na takýto spôsob tvorby právneho systému nie sú neopodstatnené. Ide však najmä o to, že každá z týchto 20 nepriamych noviel by si zaslúžila riadne prerokovanie, pripomienky, konzultácie, vypočutie si argumentov a zodpovedné rozhodnutie tohto poslaneckého zboru. To by sme však museli mať asi iný parlament a inú vládu. Z uvedených dôvodov musím vládny návrh rozpočtu v mene klubu poslancov za KDH označiť za zlý a pre občanov tejto krajiny škodlivý.

    Návrh štátneho rozpočtu je mimoriadne rozsiahlou legislatívnou normou. Aj z ekonomického hľadiska ide o komplexný problém, ktorý žiadny poslanec bez aparátu ministerstva financií a ostatných rezortov nemôže navrhnúť v ucelenej podobe. Preto sa aj ja obmedzím na niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu odstrániť aspoň niektoré parametre vládneho návrhu.

    Za veľmi negatívnu tendenciu považujem stále sa znižujúci podiel obcí na verejných financiách. Vláda venuje na kontroverznú reorganizáciu štátnej správy obrovské miliardy a na príspevku obciam šetrí tak, že to ohrozuje ich fungovanie. Zo súhrnu príjmov a výdavkov obcí na Slovensku je známe, že obce pokryjú z daňových príjmov, vrátane podielu na celoštátnych daniach i miestnych daní, menej ako 75 % svojich bežných výdavkov. To znamená, že viac ako štvrtinu bežných, teda samosprávnych výdavkov uhrádzajú z predaja svojho majetku alebo z úverov. Tento stav je dlhodobo neudržateľný a onedlho môžeme byť svedkami bankrotov niektorých miest a obcí.

    Vláda pri schvaľovaní nového územnosprávneho členenia veľa hovorila o decentralizácii. Opak je však pravdou. Vytváranie nových okresných a krajských úradov nemá totiž s decentralizáciou nič spoločné. Šéfovia týchto úradov sú len úradníkmi a zodpovedajú svojim nadriadeným - vláde, nezodpovedajú občanom, ktorí na danom území žijú. Poslancom je známy návrh únie miest na nový systém financovania samospráv. Je nepochopiteľné, že vláda sa pri príprave návrhu štátneho rozpočtu zrejme týmto vôbec nezaoberala. Vychádzam pritom zo skutočnosti, že v systéme na rok 1997 sa plne spolieha na doterajší mechanizmus a okrem nepodstatných zmien v sumách jednotlivých druhov príjmov neprináša nič nové. Nový komplexný návrh pre samosprávy presahuje možnosti pozmeňujúceho návrhu, preto sa obmedzím len na jednoduchšiu úpravu.

    Na zlepšenie finančného postavenia obcí navrhujem v článku I v § 6 ods. 1 písm. a) zmeniť číslo "79,3 %" na "70 %" a číslo "20,7 %" na "30 %". Samozrejme, návrhy odovzdám písomne. Podľa toho rovnako treba zmeniť príslušné položky v prílohách zákona a v tabuľkách. Tým sa zvýši podiel obcí na dani z príjmov fyzických osôb zo 4,62 mld na 6,69 mld. Rovnakým rozdielom sa znížia príjmy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa.

    Keďže rešpektujem, že nie je žiaduce zvyšovať schodok štátneho rozpočtu, navrhujem znížiť výdavky v kapitole Všeobecná pokladničná správa v položkách 1 302, 64 302 - dotácie k cene tepelnej energie o 1 miliardu a v položke 8 777, 71 789 - rezerva pre krajské úrady o 1,044 mld. Tým sa celkový schodok rozpočtu prakticky nezmení a tieto položky môžeme riešiť inými hospodársko-administratívnymi opatreniami.

    S financovaním obcí súvisia ďalej dotácie na mestskú hromadnú dopravu a do Štátneho fondu životného prostredia. Keďže v spoločnej správe sú niektoré návrhy na zlepšenie v tejto oblasti, nebudem predkladať samostatné návrhy, chcem vás však všetkých požiadať o podporu týchto návrhov a zároveň žiadam o týchto návrhoch hlasovať samostatne. V tlači 544a sú to body 5, 6, 11, 12, 13, 20, 37 a 44 a v tlači 544b sú to body v časti B-III číslo 5, 19 a 21.

    Druhým problematickým návrhom, na ktorý chcem poukázať, je riešenie zmeny systému stavebného sporenia. Vládny návrh v článku I § 7 ods. 2 vylučuje z poberateľov štátnej prémie tzv. priateľských sporiteľov. Predpokladám, že všetci poslanci dostali list zo Stavebnej sporiteľne, kde sa pojem priateľských sporiteľov vysvetľuje. Sú to tí, ktorí sporia 6 rokov a po skončení zmluvy chcú tieto peniaze použiť na iné účely.

    Na prvý pohľad sa zdá, že vláda rieši zvýšenie efektívnosti stavebného sporenia, najmä využitia štátnej prémie na stavebné účely. Bližší pohľad hovorí niečo iné. Stavebné sporenie je vďaka štátnej prémii atraktívne, a preto dnes existuje cca 800 tisíc zmlúv o stavebnom sporení. Z nich len časť chce nasporenú sumu použiť na bytové účely. Ale tým, že sa aj ostatní zúčastňujú na sporení a viažu svoje úspory na 6 rokov, umožňujú sporiteľni poskytovať stavebné úvery u nás s mimoriadnou dobou splatnosti 18 rokov. Iné, rovnako dlhodobé úverové zdroje pre občanov prakticky nie sú k dispozícii. Bez priateľských sporiteľov sa táto možnosť vylúči. Ak títo sporitelia nebudú mať nárok na štátnu prémiu, ako to navrhuje vláda, za 3-percentný úrok zrejme sporiť nebudú. Úvery budú musieť úsporami kryť len stavebníci a tým sa splatnosť skráti na 6 rokov a splátky budú podstatne vyššie. Málokto si takéto stavebné sporenie bude môcť dovoliť.

    Preto navrhujem v článku I § 7 odsek 2 vypustiť a v článku XX v bode 4 v novom znení § 10 ods. 1 zákona 310 o stavebnom sporení vypustiť slová "na účely uvedené v § 11 písm. a) a ž)".

    Táto zmena nevyvolá zvýšenie výdavkov, pretože v návrhu rozpočtu na rok 1997 sú na štátnu prémiu určené 3 mld korún, čo zodpovedá súčasnému počtu stavebných sporiteľov. Ak by sa však zmena podmienok poskytovania štátnej prémie ponechala, ako ju navrhuje vláda, dá sa očakávať, že veľké množstvo sporiteľov vypovie svoje zmluvy a potom by táto suma bola zbytočne veľká.

    V tejto súvislosti sa chcem pána ministra financií spýtať, či je pravda, že ministerstvo financií chce vo vykonávacej vyhláške znížiť výšku štátnej prémie zo 40 % na 30 % ročného vkladu, ako sa to objavilo v niektorých médiách. To je potom to isté ako zníženie maximálnej sumy zo 6 000 korún na 4 500 korún, ibaže potichu a mimo zákona o štátnom rozpočte. Prinajmenšom to treba tým 800 tisíc stavebným sporiteľom jasne povedať.

    Apelujem na vás, vážení kolegovia, aby ste podporili tento jediný fungujúci nástroj štátnej bytovej politiky. Tým skôr, že v rozpočte vláda hovorí o dvoch miliardách na bytovú výstavbu z prostriedkov získaných z privatizácie. V návrhu na použitie majetku fondu v roku 1997, ktorý budeme prerokúvať na tejto schôdzi, však nie je na bytové účely ani koruna. Ak ide o prostriedky z osobitného účtu ministerstva privatizácie, ako uviedol pán minister pri úvodnom prerokúvaní vo výboroch, sú to tie peniaze, ktoré na byty sľúbila vláda už v minulom rozpočte. Na budúci rok však žiadne nové prostriedky na byty nebudú. Ponechajme preto mladým ľuďom aspoň stavebné sporenie, ktoré čiastočne môže riešiť ich bytové problémy.

    Ďalším problematickým miestom vládneho návrhu je v článku I § 2 odsek 3. Návrh zákona určuje, že Národná banka nemôže od 1. júla 1997 na svojich účtoch evidovať záväzky vlády, ktoré vláda neuzná. Akých záväzkov sa bude týkať táto úprava? Chystá sa vláda neuznať nejaké svoje staršie záväzky? Ak áno, to by bola veľká rana kredibilite Slovenska, navyše v situácii, keď bude vláda potrebovať požičiavať si formou štátnych dlhopisov pravdepodobne aj zo zahraničia veľké sumy. Navrhujem preto v článku I § 2 odsek 3 vypustiť.

    Mám ešte dva pozmeňujúce návrhy k novelám iných zákonov. V článku XVI o zákone o dani z pridanej hodnoty sa v bodoch 8 až 11 pod zdaniteľné plnenia novo zavádza aj prevod cenných papierov. Aj keď návrh zložitým spôsobom určuje sadzbu dane len 10 % oproti iným plneniam, považujem to za nevhodné. Jednak je to úplne nesystémový prvok v našom dvojsadzbovom systéme dane z pridanej hodnoty a jednak pri prevode cenných papierov nijaká pridaná hodnota nevzniká. Ak vzniká kapitálový výnos alebo dividenda, prípadne úrokový výnos, všetko toto sa zdaňuje podľa zákona o dani z príjmu. Myslím si, že slovenský kapitálový trh takéto opatrenie v súčasnom nestabilnom investičnom prostredí potrebuje zo všetkého najmenej. Preto navrhujem body 8 až 11 z článku XVI zákona vypustiť.

    Môj posledný návrh k vládnemu návrhu zákona sa týka článku XXI nového znenia § 15 zákona o bankách. Túto zmenu považujem za nebezpečnú, pretože smeruje k ohrozeniu nezávislosti Národnej banky. Ministerstvo financií dostane možnosť ovplyvňovať bankový dohľad. Ako bude Národná banka riadiť menovú politiku, ak sa spod jej vplyvu dostanú najvýznamnejšie finančné inštitúcie - Všeobecná úverová banka, Investičná a rozvojová banka a sporiteľňa. Navrhujem v článku XXI bod 1 vypustiť.

    Mám ešte jeden návrh pre ministerstvo financií - namiesto 2 mld, ktoré sú v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčlenené na ozdravenie portfólia komerčných bánk, by podľa môjho názoru bolo oveľa účelnejšie pripraviť novelu zákona o dani z príjmov, ktorá by bankám umožnila postupne umorovať tzv. zlé úvery do svojich nákladov. Toto riešenie by sa dalo stanovenými podmienkami limitovať napríklad na 2 mld korún, ale bol by to systémový krok na zlepšenie situácie veľkých bánk. Prispelo by to aj k postupnému zníženiu rozdielu medzi úrokovou mierou a infláciou, čo by priaznivo ovplyvnilo celú ekonomiku.

    Vážení kolegovia poslanci a poslankyne, toľko moje pozmeňujúce návrhy. Keďže týchto návrhov bude zrejme veľké množstvo, prosím, aby boli všetky podané návrhy rozdané písomne pred hlasovaním, aby sme hlasovanie mohli sledovať. Toľko k návrhu štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Košnár, ale s faktickou poznámkou sa medzitým hlási predseda výboru pán Maxon.

  • Ďakujem pekne.

    Oceňujem vecný prístup pána poslanca Palacku v závere svojho vystúpenia.

    Dámy a páni, predsa len mi dovoľte poznamenať jednu dôležitú vec. 15. 11. bol termín na doručenie návrhu zákona o štátnom rozpočte, bolo to v piatok. Návrh rozpočtu bol doručený v pondelok. Ten piatok som strávil na pôde Národnej rady, tiež som mal maximálny záujem, aby 15. 11. bol návrh rozpočtu doručený. Môžem vám zodpovedne povedať, že nikto z poslancov sa v odpoludňajších hodinách nedomáhal, alebo nemám informáciu, že by sa niekto domáhal tohto dokumentu. Chcem tým jednoducho povedať, že hneď po dvoch dňoch pracovného pokoja bol tento dokument doručený, a teda termín možno považovať za splnený.

    Pán poslanec Palacka, súčasne vás chcem ubezpečiť, že tí, ktorých ste nazvali "hlasovacími panákmi", určite nesedia v strede tejto poslaneckej snemovne. Včera ste to prezentovali vy.

    A chcel by som zdôrazniť ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť. Veľmi veľa sa tu diskutuje o obciach. Závery rokovania Združenia miest a obcí Slovenska s predkladateľom boli 350 mil. korún. Dnes tu padajú návrhy 700 mil. korún, zvýšiť o 500 mil. korún. Len pozmeňujúce návrhy pána Pásztora majú hodnotu blížiacu sa 1,8 mld Sk. Áno, to je veľmi jednoduchá pozícia opozície - povedať zvýšiť, ale skúsme hľadať riešenie odkiaľ. A pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli z úst pána Pásztora a, pán poslanec Palacka, aj z vašich, boli vydiskutované. Ako prosím štátny rozpočet môže prispievať na dobudovanie infraštruktúry pre mestá? Mestá tieto prostriedky štátneho rozpočtu zhodnotia a potom predajú tento pozemok na bytovú výstavbu aj so štátnym príspevkom. Veľmi dobre viete, že to je nerealizovateľné, napriek tomu tie návrhy tu opätovne odznievajú. Ale tým nechcem povedať, že to nie je možné.

    Mám ešte jednu veľmi dôležitú poznámku. Tým chcem dokumentovať, že poslanci, ktorých ste nazvali "hlasovacími panákmi", nesedia v strede tejto poslaneckej snemovne, a že my sme s premiérom strávili nad rozpočtom nie niekoľko hodín, ale niekoľko dní. Ak by vás to zaujímalo, tak vám to môžem aj zdokumentovať, kedy a kde.

  • Pán poslanec Rea - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    skutočne, temer z každého vystúpenia opozičného poslanca zaznievajú hlasy, ako by bolo potrebné obce zvýhodniť pri prideľovaní týchto prostriedkov, ako by sa tam účelnejšie použili, a keďže ich nedávame, ako veľmi ťažko obec musí predávať majetok, aby mohla plniť základné samosprávne funkcie. Odzneli hlavne z úst pána poslanca Pásztora. Pán predseda výboru uviedol, akú sumu naprojektoval nad pomery štátneho rozpočtu. Len odporúčam, aby bol pán poslanec a pán primátor Kráľovského Chlmca taký dobrý a zariadil vydanie obligácií mesta Kráľovský Chlmec. Veľmi radi potom sumu 1,8 mld rozdáme práve všetkým obciam na Slovensku.

    Ale ďalším, ktorí chcú rozprávať, ako musí obec predávať svoj majetok preto, aby zabezpečila svoje základné samosprávne funkcie, odcitujem zo zákona 369 a pripomeniem tým, ktorí by to takto chceli, aby si to vyčiarkli zo svojich ďalších prejavov, a tí, ktorí to tak povedali, aby si to opravili. V § 8, kde ide o majetok obce, je jasne napísané, že samosprávne orgány majú - pán primátor Pásztor z Kráľovského Chlmca, ste štatutárnym zástupcom a výkonným orgánom mesta a máte napísané v zákone, ktorý by ste mali vedieť naspamäť, vy ste ho zrejme nečítali, - citujem, "majetok obce sa má zveľaďovať, zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať". Prosím, do vašej pozornosti, citoval som zo zákona 369, ktorý je akousi ústavou pre samosprávu.

    Prosím vás pekne, Hnutie za demokratické Slovensko, jeho 500 primátorov a starostov sa veľmi starostlivo - tak ako pán poslanec hovoril - venovalo príprave rozpočtu a z možností, ktoré skutočne boli, spolu aj so Združením miest a obcí Slovenska sme zvýšili z možných výdavkov štátneho rozpočtu to, čo sme najviac mohli dať. Tu prezentujem všetkým samosprávnym orgánom, všetkým starostom a primátorom, že sme veľmi vážne zvažovali, aby sme mohli dať čo najviac pre rozpočty miest a obcí. Skutočne, aj ja, aj moji kolegovia, aj naši voliči žijeme mnohokrát v tých istých mestách, žijeme mnohokrát v tých istých obciach ako vy, takže vás láskavo prosím, § 8 - majetok obce a financovanie a používanie prostriedkov obecných zastupiteľstiev. A ešte tí páni primátori a starostovia, ktorí tu budú, pochopiteľne, áno, pán starosta Petržalky, by som poprosil, keby ste boli takí láskaví a na zobjektivizovanie svojich vystúpení ste predložili vaše miestne rozpočty tomuto zastupiteľstvu v 150 exemplároch, aby ich dostal každý poslanec na svoj stôl a mohol sa do nich pozrieť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ja by som si tiež dovolil zacitovať čosi, pán doktor Rea, tentokrát z vyhlásenia alebo zo stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997.

    V tomto stanovisku sa hovorí, citujem: "Časť výnosu republikových daní v objeme 6,6 mld korún má byť v roku 1997 príjmom rozpočtov územných samospráv. Štruktúra daní, na výnose ktorých sa obce v roku 1997 budú podieľať, je nezmenená v porovnaní s rokom 1996. Vládou Slovenskej republiky uvažované zdroje poskytnuté pre samosprávu sú však nedostatočné. Zákonom Národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení boli samospráve určené kompetencie a úlohy. Odvtedy obce spotrebovali ročne okolo 13 mld Sk na bežné výdavky, z toho na výkon samosprávnych funkcií obcí 10 až 11,5 mld korún. Na rozvoj vynaložili ročne 5 až 7,5 mld korún investičných prostriedkov. Vývoj má neustále klesajúcu tendenciu z dôvodu nedostatku príjmov. Celkove obce ročne spotrebujú viac ako 19 mld Sk." Vzhľadom na jestvujúci rozpočet, myslím, že aj na túto situáciu by sme sa mali pozrieť reálnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže ma pán kolega Rea nepriamo vyzval, pokúsim sa reagovať len poznámkou. Samozrejme, že všetci vieme, čo je v zákone o obecnom zriadení, len si treba uvedomiť, že všetci by sme mali vedieť aj to, čo je v ústave, že na obec možno preniesť len takú funkciu, ktorú automaticky zaplatíme zo štátneho rozpočtu. Netvrdím, že to vždy takto nie je, ale stáva sa to, a preto o tom hovoríme. Takže to len kvôli vyváženosti informácií.

    Druhá poznámka - vôbec sa nebránim zverejniť rozpočet Petržalky, nakoniec, je to vec verejná, 17 poslancov Národnej rady sú obyvateľmi Petržalky a sú pravidelne prizývaní na naše rokovania, takže budeme veľmi radi, keď sa konečne zúčastnia na rokovaní Petržalky a pomôžu aj oni tejto mestskej časti, o ktorej sa toľko diskutuje.

    Ďakujem.

  • Ešte predseda výboru pán Delinga.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Z vystúpenia pána Palacku mi utkveli okrem odborných vecí, ktoré podal písomne, dva pohľady na štátny rozpočet na budúci rok.

    Jeden pohľad, že v úvode označil tento rozpočet za škodlivý a neprijateľný pre všetkých občanov, no ale to ma vedie k tomu, že by som odporučil pánu poslancovi Palackovi, aby dal pokyn svojim prívržencom alebo členom KDH, aby tento štátny rozpočet v budúcom roku nepoužívali, aby ho nečerpali, aby sa im nič nestalo. A ja, naopak, budem odporúčať všetkým poľnohospodárom, ktorí aj keď skromnejšie, ale predsa len z tohto štátneho rozpočtu dostanú navyše. To je jeden pohľad.

    Druhý pohľad - veľmi veľa hovorí o štátnych úradníkoch. Aj on, aj ja sme boli chvíľu štátni úradníci. Štátni úradníci, samozrejme, sú rôzni. Vieme aj prečo a ako. Ale v rezortoch pôsobia dodnes štátni úradníci rôzneho politického zoskupenia, len napríklad váš menovec, pán Palacka, v rezorte pôdohospodárstva. Ak ste mysleli aj jeho alebo všetkých vašich členov, ktorí sú v rezortoch medzi tými byrokratmi, že sa takto správajú, tak prosím. Ale ja si myslím, že všetci nie sú takí. Myslím, že také všeobecné, globálne hodnotenia sú dosť nebezpečné a urážajú potom možno niektorých ľudí vonku, ktorí sú poctiví.

    Ďakujem pekne.

  • Ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán spoločný spravodajca,

    svojím vystúpením ste potvrdili, že podľa pána predsedu vlády tento parlament má len 80 alebo možno dokonca len 60 členov a tak sa aj správa a tak sa správa vlastne celá vláda. Bohužiaľ, vaše rozhodnutia ovplyvňujú život všetkých 5 a pol milióna občanov tejto krajiny. A to je odpoveď aj pánu Delingovi. Vy sa naozaj správate tak, akoby ste začali dávať dôchodky len členom HZDS, sociálne dávky len členom HZDS a podobne. Uvedomte si, že spravujete jednu krajinu, kde sú aj takí, ktorí vás nevolili, a rozpočet je pre všetkých. A koho som myslel tými úradníkmi? Myslel som tých, ktorí dávali pečiatky na licencie na obilie, a tých, ktorí ich kryjú.

  • Ďakujem.

    Tento rozpočet naozaj nie je rozpočtom pre "hlasovacích panákov". Tvorba rozpočtu na budúci rok má niekoľko kôl. Na tejto tvorbe sa okrem predstaviteľov vlády zúčastnili aj mnohí poslanci vládnej koalície. Výsledný tvar je kompromisným dielom na základe veľmi tvrdých argumentačných súbojov, na ktorých sa zúčastnili naozaj mnohí poslanci vládnej koalície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán predseda výboru Rea, naozaj je dobré, že zákon stanovuje obciam v zásade zachovať hodnotu majetku v nezmenšenej miere. A návrhy smerujú k tomu, aby samosprávy nemuseli na zabezpečenie výkonu samosprávnych funkcií predávať a zmenšovať hodnotu majetku, ktorý je obciam zverený. Práve preto sú návrhy na zvýšenie prídelov do rozpočtu obcí, pretože jedine cez odpredaj svojho majetku sú vstave zabezpečiť inú povinnosť, ktorú im ukladá zákon, a to je práve výkon samosprávnych funkcií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som len upozorniť na to, že Združenie miest a obcí Slovenska je iba jednou z organizácií, ktorá združuje samosprávy. Jednou, ale nie jedinou.

    Včera napríklad pred parlamentom protestovali zástupcovia Únie miest Slovenskej republiky, ktorí upozorňovali na nebezpečenstvá plynúce zo štruktúry rozpočtu pre existenciu samospráv, a ich stanovisko nikto neberie do úvahy. S prepáčením, akosi podozrivo často počúvame o Združení miest a obcí Slovenska pri zákonoch, ktoré sa týkajú samosprávy - posledne pri zákone o uložení odpadkov - dnes takisto, pri preberaní rozpočtu sa cituje výlučne stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska. Existujú aj iné organizácie, ktoré združujú samosprávy, a ich pohľad je možno diametrálne odlišný od stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte raz predseda výboru pán Rea.

  • Ospravedlňujem sa, že ešte raz do toho vstupujem.

    Pán poslanec Gaľa, Združenie miest a obcí Slovenska združuje viac ako 90 % samospráv tohto štátu. Únia miest je len niekoľko pánov primátorov. Nebudem hovoriť o ich politickej orientácii, lebo budem hovoriť ako o samospráve niekoľkých primátorov. Včera, dobre počúvajte, včera tu demonštrovalo na podnet Únie miest, kde sú zastúpení iba primátori, traja starostovia obcí, opakujem, za Úniu miest tu demonštrovali traja starostovia obcí na čele s primátorom Bratislavy pánom Kresánkom, ktorý si nenašiel cestu do nášho výboru, tak ako si našli starostovia spolu s pánom primátorom minulý rok. A pre Bratislavu znamenalo toto stretnutie v našom výbore s pánom predsedom parlamentu takmer 200 mil. korún plus do príjmov Bratislavy.

    Tento rok sa neobťažovali, ale pán primátor demonštroval aj s troma starostami. Prosím vás pekne, aj pre ďalších diskutujúcich - tu dávame, favorizujeme samosprávu, zatracujeme úradníkov štátnej správy, miestnej štátnej správy. Podotýkam, že tak produkt činnosti samosprávy, ako produkt činnosti miestnej štátnej správy je služba občanovi. Opakujem, snažme sa všetci spoločne, aby táto služba bola čo najefektívnejšia, a dajme ju vykonávať tomu orgánu, ktorý ju vykoná efektívnejšie. Tým získame prostriedky, ktoré môžeme potom použiť napríklad aj na rozvoj infraštruktúry v mestách a obciach.

    Aj pán profesor Švec, pán poslanec Švec - to stanovisko sme si prediskutovali zo Združením miest a obcí Slovenska globálne. Hovorím nielen za seba, ale hovorím aj za koalíciu, že keby sme vedeli nájsť miliardu, keby sme vedeli nájsť 200 miliónov, dali sme oproti vlaňajšku 600 miliónov, keby sme vedeli ešte nájsť 200 miliónov, dáme to transferom do rozpočtov miest a obcí. Ale sám ste čítali, že obce použili 13 mld Sk na vlastnú spotrebu, z toho asi 11 mld Sk na samosprávne funkcie. Obce majú príjem 19-20 mld Sk alebo majú rozpočty 19-20 mld Sk, takže používajú 5 mld na rozvoj. Prosím vás pekne, tak nehovorme, že mestá a obce nemajú na samosprávne funkcie. Iste, všetci by sme si priali, aby transfer do rozvojov, na rozvojové programy bol vyšší. Ale, bohužiaľ, na rok 1997 máme stanovené kritériá rozpočtu, ktoré musíme dodržať.

    Opakujem, keby bol pán primátor z Kráľovského Chlmca taký dobrý a zabezpečil krytie 1,8 mld vydaných obligácií tohto mesta pre celú samosprávu, tak by to bolo veľmi úspešné a radi by sme to rozdelili tak, ako to on navrhol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám iba poznámku. Je síce pravda, že Únia miest a obcí združuje počtom menej členov ako Združenie miest a obcí Slovenskej republiky, ale fakt je ten, že v mestách Slovenskej republiky žije temer 48 % občanov a z tohto počtu veľká časť občanov je zastupovaná svojimi predstaviteľmi v Únii miest Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte pán poslanec Gaľa - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem povedať len toľko, že princíp subsidiarity, jeden z princípov výstavby moderného štátu, hovorí, že na vyšší orgán treba posunúť len tie kompetencie, len tie právomoci, ktoré, povedzme, samospráva nevládze uniesť, buď ekonomicky, alebo štrukturálne, alebo z iných dôvodov. Vy tento princíp absolútne porušujete pri tvorbe a prerozdeľovaní rozpočtu smerom na mestá. Predsa treba jednoducho zvýšiť samosprávam podiel na republikových daniach a nechať ich hospodáriť s týmito prostriedkami samostatne, oni už si nájdu metódy a spôsoby, ako tieto peniaze investovať v prospech obcí. Decentralizovať túto vec.

    Povedzte mi, koľko je momentálne vládnych fondov, z ktorých idú peniaze cez štátnych úradníkov na ministerstvách smerom nadol. Tuším 14 - fond životného prostredia, Pro Slovakia, fond rozvoja lesa a neviem aké ďalšie. Každý fond je v rukách vládnych úradníkov. Každá obec, do ktorej chodím, a chodím do obcí, potrebuje čističku, vodovod, potrebuje kanál, potrebuje povrchy. Každá obec, ktorá toto potrebuje, sa musí prísť, s prepáčením, pokloniť do Bratislavy a žiadať na niektorom ministerstve peniaze, aby mohla realizovať túto svoju záležitosť. Veď nech si to realizuje v rámci svojho rozpočtu na základe zvýšených podielov z republikových daní. Nech to nebude 20 %, nech to bude viac. Tým absolútne nemusíme riešiť túto vec v rozpočte takýmto spôsobom, ako to robíme každý rok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ale ja si myslím, pán poslanec, že treba ísť na okresný úrad, nie na ministerstvo.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Demokratická únia rokovala s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, považujeme ich požiadavky za minimálne ústretový variant voči vláde a budeme ho naplno podporovať.

    Viete, pán poslanec Rea, predseda výboru, vy nie ste zodpovedný len za to, ako sa štátne prostriedky budú tvoriť (zdroje, výdavky), ale ako sa konkrétne v komunálnej oblasti a v tej, ktorú spravujete, efektívne využijú. Keby sa nebol zbytočne sťahoval Patentový úrad do Banskej Bystrice, mohlo sa dať 60 miliónov na rozvoj Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, boli by efektívnejšie využité. Keby ste neboli dali okresné mesto do Žarnovice, kde musíte za 30-40 miliónov budovať nové budovy, ale boli by ste ho dali do Novej Bane, ktorá už má budovy hotové, mohli sa tie prostriedky efektívnejšie využiť.

    Takže nesúhlasím s vami v tom, že niekto tu dehonestuje štátnych úradníkov, ale naplno sa podpisujem za všetkých, ktorí hovoria, že obce a mestá efektívnejšie využijú prostriedky, ktoré dostanú zo štátneho rozpočtu. Choďte sa pozrieť do Zvolena, ako za pár "šupov", za tri milióny krásne upravili areál Pustého hradu. Keby to robila štátna správa, bude to stáť 30 miliónov. Takže budeme podporovať požiadavky obcí a miest v plnom rozsahu tak, ako Združenie miest a obcí požaduje.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, ak mi dovolíte, chcem požiadať kolegov poslancov aj kolegyne poslankyne, aby svoje názory vyjadrovali v diskusii. Myslím, že je to korektnejšie. Nepokladám za správne, ak pán Maxon, pán Rea alebo pán Hofbauer reaguje na každého poslanca, ktorý tu vystúpi, len preto, že má iný názor. Prihláste sa do diskusie, bude to korektnejšie a nemusíte reagovať na každé vystúpenie osobitne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pán poslanec. Najmä tí páni poslanci, ktorí tu majú prihlášky, fakt, môžu to povedať vo vystúpení.

    Pán predseda Hofbauer.

  • Skutočne na každé vystúpenie nereagujem, pán poslanec, ale na také, ktoré doslova trhá uši, mi nedá zareagovať. Prepáčte, že sa ozývam, vážený pán predseda, dámy a páni.

    Pán poslanec Černák, Patentový úrad sa do Banskej Bystrice sťahoval jednoducho preto, lebo hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava nebolo za dva roky schopné poskytnúť mu adekvátne priestory na umiestnenie a patentová literatúra nesmiernej ceny bola skladovaná v hangároch na letisku v Ivanke. Takže ak by sa toto mesto bolo správalo ako hlavné mesto štátu, určite by sa tento úrad nemusel sťahovať do Banskej Bystrice, a som veľmi rád, že sa tam presťahoval, veď tam funguje veľmi úspešne.

    A čo sa týka vyjadrení o tom, že vláda rozhoduje aj o tých, ktorí ju nevolili a nepodporujú, plne to prijímam. Ale potom si dovolím pripomenúť vládu rokov 1991-1992, keď páni Džatko a Kršek, ministri poľnohospodárstva, zanechali v tomto rezorte takú spúšť, že súčasné legitímne vlády, druhá aj tretia Mečiarova vláda, ešte do dnešného dňa tieto trosky a túto spúšť odstraňuje. Kedy sa vybíjali stáda dobytka? Kedy sa rozbíjali družstvá? Akým spôsobom sa pristupovalo vtedy k poľnohospodárstvu? Vážení kolegovia, skúsme sa na to pozerať trošičku objektívnejšie.

    Ďakujem.

  • Začnem tým, čím skončil kolega Hofbauer, skúsme sa naozaj na to dívať objektívnejšie. Ak bolo treba dohodnúť sa s ústredným orgánom štátnej správy, nebol problém, a väčšinou sme mu vyhoveli. Živým príkladom je posledná dohoda medzi ministerstvom životného prostredia a starým mestom. Jednoducho, keď sa chce, tak to ide. Problém je len ten, keď je politické rozhodnutie, tak nemôže byť dohoda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ospravedlňujem sa, že vystupujem už tretíkrát v tejto fáze, ale chcem povedať poznámku.

    Nie je pravda, že Ústav pre normalizáciu nemal kde uskladniť svoje veci. Predsa priestory v Bratislave boli vybrané, prispôsobovali sa, bola otázka času, kedy dôjde k presťahovaniu týchto materiálov z hangárov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Košnár. Pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážené dámy a páni,

    zákonom o štátnom rozpočte sa naozaj predpokladá novelizovať ďalšia dvadsiatka zákonov. V rade z týchto zákonov ide nielen o drobné legislatívno-technické zlepšenia, ale v mnohých z nich aj o vážne vecné zmeny, napríklad daňových zákonov, zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o stavebnom sporení a podobne, takže táto každoročne sa opakujúca prax narúša stabilitu právneho poriadku, zneisťuje prostredie pre správanie sa hospodárskych subjektov i domácností, a čo tiež nie je bezvýznamné, odstrašuje touto nestabilitou aj zahraničných investorov.

    V správe k štátnemu rozpočtu, k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 sa uvádza, že vláda rozpočtom reaguje na niektoré disproporcie. Táto reakcia, nazdávam sa, nie je dostatočne hlboká. Nejde totiž po skutočných hlbinných príčinách a sotva dokáže prudko zvrátiť dosť negatívny vývoj, napríklad spomaľovanie hospodárskeho rastu, napätosť zdrojov, narastanie pasívneho salda obchodnej bilancie a deficitu bežného účtu platobnej bilancie, i v poslednom mesiaci badateľný medzimesačný rast spotrebiteľských cien.

    Východisko z pretrvávajúceho deficitného rozpočtového hospodárenia vidí návrh rozpočtu na budúci rok predovšetkým v reštrikcii a menej v mobilizácii potenciálnych zdrojov, ktorými slovenská ekonomika disponuje a o ktorých sa budem podrobnejšie vyjadrovať.

    Myslím si, že odhad rastu hrubého domáceho produktu na rok 1997 je značne optimistický a taký je potom aj odhad príjmov a schodku štátneho rozpočtu na budúci rok. A tu by som chcel upozorniť aj kolegov, ktorí v prestrelke faktických poznámok u predchádzajúcich predrečníkov diskutovali na tému rozpočtu na rok 1994, rozpočtu na rok 1995, že pozitívny rast hrubého domáceho produktu v roku 1995 bol predovšetkým výsledkom rastu vnútorného dopytu a rastúceho exportu, zavedenia registračných pokladníc a zmeny metodiky odpočtu dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. V roku 1996 export slabne a vnútorný dopyt je stále v rastúcej miere uspokojovaný dovozom, ktorý vytláča domácu produkciu. To vedie k vysokému saldu obchodnej bilancie, k vysokému deficitu bežného účtu platobnej bilancie a k rastu zásob. Už v tomto roku ide na konto rastu zásob veľká časť vykazovaného prírastku národného dôchodku a ešte väčšia časť vykazovaného alebo projektovaného prírastku hrubého domáceho produktu pôjde na toto konto v roku 1997. Preto možno považovať predikciu rastu hrubého domáceho produktu na rok 1997, o ktorú sa opiera konštrukcia príjmovej stránky návrhu štátneho rozpočtu, za veľmi smelú.

    Druhú vec, ktorú treba v tejto súvislosti poznamenať, že pri súčasnej metodike výpočtu hrubého domáceho produktu sa rast hrubého domáceho produktu zaznamenáva aj vďaka rastu "výkonov" sektora verejných služieb a veľmi podstatnou súčasťou sektora verejných služieb sú služby administratívy, ktoré produkuje správa, štátna správa a podobne.

    Vrátim sa k otázke reálnosti či primeranosti očakávaní rastu hrubého domáceho produktu na budúci rok a od nich odvodených očakávaní v príjmovej stránke rozpočtu. Chcem sa odvolať na finančnú skupinu NOMURA, ktorej odbornosť a objektívnosť voči Slovensku nedávno tak vysoko vyzdvihol aj pán premiér Mečiar, ktorá zvýšenie objemu zásob vyčíslila na 11,5 % z hrubého domáceho produktu, rast hrubého domáceho produktu za rok 1996 odhadla na 6 % a na rok 1997 na 5 %. Popri tejto predikcii máme k dispozícii aj odhad INFOSTATU, našej inštitúcie, ktorá rast hrubého domáceho produktu odhadla na budúci rok len na 4,5 %. NOMURA odhadla výšku deficitu bežného účtu platobnej bilancie Slovenskej republiky ku koncu roku 1996 na 5,8 % z hrubého domáceho produktu, vyjadrili to v dolároch na 1 100 mil. USD a na rok 1997 dokonca na 7 % hrubého domáceho produktu, teda na 1,5 mld USD.

    Keďže prílev zahraničných investícií stagnuje, ich stav je nízky, nemôžu pomôcť dlhodobejšie udržiavať deficit platobnej bilancie v prípustnom rozsahu bez menových dôsledkov, čím nechcem nijako maľovať devalvačného čerta na stenu.

    Príjmy štátneho rozpočtu svojou štruktúrou ukazujú, že sa ešte zvýši už aj tak veľmi vysoké daňové zaťaženie občanov ako zamestnancov, ako malých podnikateľov a ako spotrebiteľov. Dane z príjmu majú priniesť 40 % z celkových príjmov rozpočtu, daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane 46,5 %, daň z majetku 0,5 %, príjmy z medzinárodného obchodu, najmä clo po odstránení dovoznej prirážky 3,5 %, príjmy zo splácania úverov 2,6 % a nedaňové príjmy 6,5 %. Daňové príjmy sa rozpočtujú o 11,1 % vyššie, ako je očakávaná skutočnosť za rok 1996, ale dynamika daní z príjmov fyzických osôb, najmä dane zo závislej činnosti, sa navrhuje až 22,3 %.

    Prirodzene, s infláciou rastú aj nominálne mzdy zamestnancov, ak sa o to odborári usilujú a ak majú v kolektívnom vyjednávaní aký-taký úspech. Zamestnanci sa tým dostávajú do vyšších platových či príjmových skupín s progresívnou daňovou sadzbou a čistý prírastok ich miezd, ich zárobkov je často minimálny. Ale s infláciou rastú, prirodzene, aj by mali rásť, výnosy dane z pridanej hodnoty i výnosy spotrebných daní, nehovoriac o výnosoch, ktoré platí podnikateľská sféra. A tu je veľká disparita. Pokiaľ ide o daňové zaťaženie, je skutočne veľmi vysoké. Ak budeme počítať navyše aj so zaťažením poistnými odvodmi, potom je najvyšší čas, resp. už dávno bolo potrebné mať k dispozícii a prerokovať v parlamente nový zákon o daniach z príjmu, ktorý by uľahčil toto daňové bremeno, ale vláda zrejme počíta s tým, že prijatie tohto zákona dobre poslúži v predvolebnom roku.

    Výnos dane z pridanej hodnoty sa v roku 1996 očakáva vo výške 48,7 mld korún pri výpadku 6 mld Sk. Na rok 1997 sa rozpočtuje výnos tejto dane vo výške 55 mld, čo je rast o 12,3 %, ktorý vzhľadom na už spomínané riziká v oblasti rastu hrubého domáceho produktu predstavuje veľmi problematický rast, a bude skutočne veľkým problémom dosiahnuť takýto rast výnosu dane z pridanej hodnoty.

    Pri spotrebných daniach sa projektuje výnos 24 mld Sk, čo je odvážne zvýšenie o 15,9 % oproti výnosu v roku 1996, a v tejto dynamike svoj podiel bude mať zrejme aj projektovaný, resp. vyšší ako projektovaný rast miery inflácie.

    Výdavky štátneho rozpočtu, o ktorých je, samozrejme, v parlamente vždy najviac diskusií, vyjadrujú prirodzene istú stratégiu štátu, stratégiu vlády, ale dlhodobejšia hospodárska stratégia, žiaľ, u nás absentuje a nahrádza sa improvizáciami a provizóriami, o ktorých zo skúseností vieme, že majú najdlhšie trvanie a sú najdrahšie. Pán podpredseda vlády pri uvádzaní návrhu štátneho rozpočtu hovoril o 17,5-miliardovom prírastku výdavkov roku 1997 oproti roku 1996, i o tom, že nárast výdavkov štátneho dlhu, náklady na územnosprávne usporiadanie, účasť štátu na zlepšení portfólia bánk, transfery do Štátneho fondu cestného hospodárstva, zvýšené dotácie do agrokomplexu - ak mám použiť tento pojem -, transfer do Štátneho fondu trhovej regulácie, proste, že tieto položky pohltia, ak to zrátame dovedna, 13,7 mld Sk a zostávajú len necelé 4 mld Sk na to, aby sa uspokojili zákonné nároky na rast miezd v rozpočtovej sfére, na zvýšenie rodičovského príspevku, na zabezpečenie životného minima, pričom len tieto tri zákonné nároky predstavujú viac ako 6 mld Sk. Ale sú tu aj ďalšie nároky, na uspokojenie ktorých sa nedostáva, tak sa tlačí dosť masívne na objem dávok sociálnej starostlivosti, na obmedzenie platieb štátu do poisťovní, na krátenie výdavkov na štátnu prémiu stavebným sporiteľom atď., čo, prirodzene, bude znamenať značne zhoršené životné podmienky pre obyvateľstvo.

    V kontraste s postavením väčšiny ľudí živoriacich na hranici alebo tesne nad hranicou životného minima je naopak štátny rozpočet dosť zhovievavý voči tým, ktorí parazitujú na ekonomike našej republiky.

    Rozsah daňových výpadkov, daňových únikov, nedoplatkov a odkladov ukazuje, že je tu nebezpečný trend niekoľkonásobne rýchlejšieho rastu výpadkov, resp. nedoplatkov daní, vrátane odkladov, ako je rast výnosov daňových príjmov. Celková výška daňových nedoplatkov voči štátnemu rozpočtu sledovaných daňovými úradmi k 31. 12. 1995 dosiahla sumu 19,5 mld Sk, čo bolo o 4,7 mld Sk viac ako rok predtým, ako v roku 1994. V stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtu na rok 1997 sa uvádza, že celkové nedoplatky na daniach a clách dosiahli k 30. septembru tohto roku sumu 27,6 mld vrátane odkladov, teda za deväť mesiacov tohto roka vzrástli o 8,1 mld.

    Tempo rastu nedoplatkov, ako som hovoril, rastie v násobkoch oproti rastu daňových príjmov. To pravdaže nie sú nedoplatky na daniach z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, nie sú to nedoplatky z daní, populárne povedané, miezd a platov, ale nedoplatky predovšetkým z iných druhov daní - z dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní atď.

    Nepovšimnuté zostali výsledky kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1995. Dámy a páni poslanci, my sme túto správu prerokovali, aj sme si k nej podiskutovali. No a čo? Čo ďalej? Čo sa deje s tými zisteniami, na ktoré prišiel Najvyšší kontrolný úrad? V správe som si znovu prečítal a dodnes neviem, či sa vypracoval presný zoznam odpísateľných a nevymožiteľných nedoplatkov, ako odporúčal Najvyšší kontrolný úrad. Čo sa stalo s nedoplatkom akciovej spoločnosti Old Herold Ferm Trenčín, ktorá vtedy vykazovala nedoplatky vo výške vyše 1 mld Sk, a teraz sa tie nedoplatky pohybujú niekde na úrovni 1 700 možno 1 800 mil. Sk. Jednoducho, čo sa s tým urobilo? Aký ohlas našiel tento podnet, toto zistenie Najvyššieho kontrolného úradu?

    Čo je so zisteniami v kauze obilia a s podnetmi pre Generálnu prokuratúru, ktoré podal Najvyšší kontrolný úrad? Keď sme pri schvaľovaní programu tejto schôdze navrhovali, aby bola do programu tejto schôdze zaradená informácia generálneho prokurátora o tom, čo sa deje s týmito podnetmi vyplývajúcimi z obilnej kauzy, tak ste to, vážení koaliční poslanci, zamietli. Zrejme vás to nezaujíma. Už sa vlastne ani nečudujem, že poslanci Združenia robotníkov Slovenska, hovorím to strašne nerád, ale musím to povedať, nechávajú svojho predsedu Najvyššieho kontrolného, ako sa vraví, "na holičkách".

    Dovoľte mi, aby som sa teraz zmienil o veľmi závažnej otázke, o otázke rozpočtových rezerv a rozsahu rozpočtových opatrení. V článku I v § 4 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 vláda na rok 1997 navrhuje, aby ona alebo z jej zmocnenia minister financií - tak je to v zákone o rozpočtových pravidlách - mohli rozhodovať v priebehu roka o rozpočtových opatreniach, ktorými sa neprekročia celkové výdavky štátneho rozpočtu o viac ako 10 %, pričom sa nesmie zvýšiť schodok štátneho rozpočtu. Teda na tento rok sa navrhuje zákonom schváliť 10-percentný rozsah opatrení, 10-percentnú možnosť prekročenia výdavkov jednotlivých kapitol, resp. výdavkov za predpokladu, že sa nepohne so schodkom štátneho rozpočtu. Uvedomme si, ako je to veľa. 10 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných na rok 1997, to je 20 700 mil. Sk.

    Ak vezmeme do úvahy, že rezervy, zákonné rezervy i účelové prostriedky, ktoré sú zapracované v kapitolách, predstavujú 14 mld Sk, čo je 6,8 % všetkých výdavkov (to nie sú čísla, ktoré by som si bol vymyslel, sú to čísla, ktoré si každý môže vyčítať z návrhu štátneho rozpočtu a zo správy k nemu), tak zistíme, o čom vlastne tu v tomto parlamente pri rozpočte rozhodujeme. V podstate, prepáčte mi vulgarizmus, o záchovnej dávke. A všetko, čo je nad ňu, nerozhodne parlament, ale rozhodne vláda.

    Pre tých, ktorým to ešte nedošlo, by mohlo byť veľmi poučné pozrieť si štátny záverečný účet za rok 1995 i správy Najvyššieho kontrolného úradu a urobiť si obraz, čo to znamená, ak má vláda také veľké zmocnenia na rozsah rozpočtových opatrení a také málo precízne a konkrétne definované, ale zato obrovské rezervy. Ak si to porovnáme, napríklad prílohu číslo 3 k štátnemu záverečnému účtu za rok 1995 so zákonom o štátnom rozpočte a s materiálmi, ktoré sme vtedy posudzovali, tak pochopíme, ako a aká politika sa dá robiť s 10-percentným rozsahom, ktorý sa navrhuje na rok 1997.

    Rok 1995 bol rozpočtovo sotva opakovateľný rok tak z hľadiska východísk, ktoré sa preň vytvorili v roku 1994 - a tu nám nepomôžu nijaké osočovania a prestrelky, tá vláda, oná vláda atď. -, ako aj z hľadiska neopakovateľných vplyvov, ktoré priaznivo pôsobili na zvýšenie príjmov v oblasti metodiky, zmien odpočtov dane z pridanej hodnoty i zúčtovaním klíringu s Českou republikou. Celkové príjmy rozpočtu v roku 1995 sa splnili na 111,4 %, celkové výdavky na 102,4 %, rozsah rozpočtových opatrení bol 10 100 mil., čiže 6,4 % skutočných výdavkov. Tieto rozpočtové opatrenia výrazne ovplyvnili tak ekonomické členenie výdavkov na bežné a kapitálové, i vo vnútri týchto skupín, ako aj členenie podľa druhov a kapitol. Rozpočtovými opatreniami, ktoré mohla urobiť vláda bez parlamentu, sa zákonom stanovené výdavky niektorých kapitol v roku 1995 prekročili veľmi vysoko. Napríklad kapitola Úradu vlády na 183 %, kapitola ministerstva financií na 161 %, kapitola Slovenskej informačnej služby atď.

    Nevravím to preto, aby som tu proste vzbudzoval nejaké nevraživosti, ale uvádzam to ako argumenty, ktorými chcem podoprieť svoj pozmeňujúci návrh, aby sme v článku I v § 4 odseku 2 nahradili číslo "10 %" číslom "5 %". Je to dostatočne veľký rozsah nato, aby mohla vláda reagovať na meniacu sa situáciu, na meniace sa podmienky, ktoré sa skutočne nedajú presne detailne, do haliera predvídať a zakotviť v zákone o štátnom rozpočte. Ale nevidím nijaký rozumný dôvod, ktorý by bránil tomu, keď sú potrebné, prijať opatrenia zásadnejšieho rázu, pretože vývoj to vyžaduje, sú to mimoriadne situácie, mimoriadne okolnosti, alebo sa ukáže, že predpoklady, z ktorých rozpočet vychádzal, sa nenapĺňajú, prečo by o tom nemal rozhodovať a diskutovať parlament.

    Rozpočty kapitol - ak sa na ne pozrieme, tak zistíme, že cez rozpočty doterajších 37 takrečeno tradičných kapitol sa prerozdeľuje 169 mld Sk a cez 8 nových kapitol krajských úradov 37,9 mld Sk. Do týchto nových ôsmich kapitol sa delimitovali prostriedky z tzv. rezortných, z kapitoly ministerstiev školstva, vnútra, práce a sociálnych vecí, životného prostredia a radu ďalších, dá sa to napočítať. Tie porovnania sú sťažené, ale vonkoncom nie je pravda, že sa nedá porovnávať štátny rozpočet na rok 1997 z hľadiska jeho štruktúry so štátnym rozpočtom na rok 1996, na rok 1995, pretože je tu iná štruktúra kapitol. Vláda to veľmi dobre vie, že sa to porovnávať dá, a aj to vláda robí, ibaže sa to v jej materiáloch k poslancom nedostáva. Keď si to žiadame, tak sem-tam niečo aj dostaneme.

    Keď prepočítame výdavky jednotlivých kapitol navrhovaných na rok 1997 na upravené výdavky roku 1996, vrátane delimitácií a rozpočtových opatrení, dostaneme akúsi základňu, pri ktorej sa ukáže, že výdavky viacerých kapitol na tejto porovnateľnej báze sa výrazne krátia, a nejde len o Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky, ale ide aj o Úrad jadrového dozoru a podobne. A nejde len o kapitálové výdavky, kde, samozrejme, ak sa jeden rok postaví budova, tak už môžu byť kapitálové výdavky na budúci rok výrazne nižšie, ale ide aj o bežné výdavky. A tak dostaneme tri hladiny rozpočtových kapitol, pri ktorých niektoré idú absolútne dolu, pod úroveň roku 1996, niektoré zostávajú na hladine roku 1996, resp. pod hladinou očakávanej miery inflácie, a zistíme, že celý rad ďalších kapitol ide vysoko nad akýsi primeraný percentuálny prírastok. Tak napríklad najvyšší nárast výdavkov sa rozpočtuje pre Správu štátnych hmotných rezerv 35,1, pre ministerstvo hospodárstva 28,8, ministerstvo spravodlivosti 23, pre už tu spomínanú Slovenskú informačnú službu atď. Nazdávam sa, že aj v tom sa odzrkadľujú skutočné priority vlády.

    Napriek tomu, že tu odznela dosť prudká výmena názorov týkajúca sa vzťahu štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí, mám odvahu hlásiť sa k tým, ktorí vravia, že podiely obcí na výnosoch republikových daní sú nízke nato, aby zabezpečili výkon všetkých funkcií, ktoré sa od obcí očakávajú. Tento podiel treba zvýšiť a dotáciu na výkon samosprávnych funkcií obcí zvýšiť taktiež príslušným spôsobom. Nebudem vás zaťažovať citovaním konkrétnych pozmeňujúcich návrhov. Odovzdávam ich v písomnej podobe pánu spoločnému spravodajcovi.

    Dámy a páni, chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok je návrhom, ktorý výrazne prehĺbi sociálnu polarizáciu v slovenskej spoločnosti. Je nemilosrdný voči tým najslabším, najmenej schopným odporu, ale je dosť veľkorysý, zhovievavý voči tým, ktorí rýchlo zbohatli a ktorí tvoria tú famóznu tzv. slovenskú kapitálotvornú vrstvu. Takýto sociálne nespravodlivý rozpočet osobne podporiť nemôžem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku a zvolávam grémium. Budeme pokračovať o 15 minút a vystúpi pán poslanec Sopko. Pán poslanec Lysák.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady. Pred prestávkou som oznámil, že vystúpi pán poslanec Sopko. Prosím, nech sa páči, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, chcem vám tlmočiť stanovisko Kresťanskodemokratického klubu k politickému grémiu, ktoré ste zvolali. Zvolali ste o 17.30 hodine politické grémium, na ktorom ste oznámili, že zvolávate mimoriadnu schôdzu dnes o 19.15 hodine. Schôdzu, na ktorej sa má hlasovať o vašej dôvere.

    Chceme vyjadriť nespokojnosť s tým, že ako včera po 19.00 hodine (pán profesor, prosil by som vás, lebo hovorím s pánom predsedom a nevidím ho), tak dnes, prakticky v nočných hodinách nás tu nútite rokovať o veciach, ktoré si žiadajú pokojnú myseľ a pokojný prístup. Z tohto dôvodu dávame protest a upozorňujem vás, že ak sa nenaučíme v tomto parlamente rokovať cez deň, tak opozícia má vždy dosť hlasov zvolať ďalšiu schôdzu tak, aby bola v normálnom čase a cez deň. Prosím, aby ste to zobrali na vedomie.

  • Áno, pán poslanec, nič v tom opozícii nebráni, aby urobila tento krok.

  • Je to nedôstojné voči opozícii, že hodinu pred zvolaním schôdze nám oznámite, že zvolávate mimoriadnu schôdzu.

  • Pán poslanec, ja som vám vysvetľoval na grémiu, prečo som to urobil, neviem, či ste tak referovali aj vo vašom klube. Ak ste referovali, som rád, ak nie, tak ja to potom pred začatím schôdze poviem.

  • Bolo by dobré teraz, aby to aj občania počuli, prečo zvolávate stále nočné zasadnutia.

  • Občania to budú počúvať aj potom, takže ja to zdôvodním. Jednoznačne dobre viete, že 31 poslancov dalo dnes tento návrh s tým, že keby som realizoval tento návrh tak, ako mi to ústava dovoľuje - rozhodnúť sa hneď, neskôr alebo úplne na posledný deň -, vždy to vyjde ešte na rokovanie tejto schôdze. To znamená, že som sa rozhodol preto tak, lebo sa prerokúvajú také vážne body, ako je rozpočet, potom bude vystúpenie prezidenta. Nebudem túto schôdzu deliť a prerušovať, lebo nič iné by mi nezostalo zo zákona, preto som sa rozhodol teraz a väčšina predsedov klubov na grémiu mi to schválila.

    Pán poslanec, preto ďalej o tomto nechcem hovoriť, budem hovoriť na začiatku schôdze.

  • Pán predseda, len vás upozorňujem, že v pondelok nie je zasadnutie schôdze Národnej rady a bolo možné pokojne zvolať Národnú radu.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme o tom nedebatovali. Máme skutočne ešte vyše 20 prihlásených do rozpravy k tomuto bodu, ktorý považujem za dôležitý.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec, prosím ťa pekne, možno máš pravdu, možno nemáš pravdu, keď hovoríš o dôstojnosti, či je to dôstojné, alebo nedôstojné. To je tvoja vec, ako sa na to dívaš. Ale ja sa ťa pýtam: To, ako ste to spravili, ako to spravila opozícia, to bolo podľa teba dôstojné?

  • Pán predseda, nie je pravda, že na zasadnutí politického grémia väčšina poslaneckých klubov súhlasila s tým, aby sa o 19.00 hodine začala mimoriadna schôdza. Všetky opozičné parlamentné poslanecké kluby vám oznámili, že sú proti

  • Hlas predsedu parlamentu: Áno.

  • , a koaličné sú za. Väčšina je opozičných. Teda vás prosím, aby ste nedezinformovali v tomto prípade.

  • Smiech v sále.

  • Je viacej opozičných klubov, vážení kolegovia, ak ste si to doteraz nespočítali, tak neviem, na čom sa smejete.

    Pán predseda, ja vás prosím a žiadam, aby ste nezvolávali schôdzu večer. Tento večerný syndróm rokovaní je pre túto Národnú radu veľmi nevhodný. Nič nám nebráni v tom, aby sme zajtra ráno o 9.00 hodine pokračovali mimoriadnou schôdzou a potom pokračovali v programe, ktorý sme si riadne schválili.

    Je aj iná alternatíva - rokovať o tomto bode po štátnom rozpočte, ale o 19.00 hodine je ten najnevhodnejší čas, ktorý ste si vybrali.

  • Pani poslankyňa, tento termín ste si vybrali vy. Mohli ste to dať tak, aby to bolo po rozpočte, ja by som to bol akceptoval. Tak ako akceptujem toto. Myslím si, že sa o tom zbytočne teraz bavíme a rozprávame. Zvolal som schôdzu na 19.15 hodinu.

  • Pán predseda, my sme dnešný termín nenavrhovali. Máte tam ústavou dané možnosti niekoľkých dní. Vy ste si vybrali tento deň.

  • Pani poslankyňa, veď ja sa o tom s vami nevadím. Na začiatku som povedal, čo mi umožňuje ústava, a nič som neporušil. Takže prosím, zvolal som schôdzu na 19.15 hodinu.

    Budeme pokračovať v rokovaní tejto schôdze. Ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Garai. Nechcel som to vyprovokovať, takto ste to urobili vy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Práve vyzývam pánov kolegov z opozície, že ústava a rokovací poriadok jasne píše - do 7 dní. Neudáva ani hodinu, ani prvý, ani druhý, ani siedmy deň. Je absolútne jedno, kedy pán predseda vyhlási a kedy zvolá schôdzu.

    Ďakujem.

  • Pánu poslancovi Moricovi by som rád povedal, že opozícia preto dnes ráno dala návrh na odvolanie predsedu parlamentu, že včera z podnetu predsedu parlamentu bol hrubým spôsobom porušený ústavný stav Slovenskej republiky. A pán poslanec Moric, ty to pochopíš až vtedy, keď ty budeš takýmto spôsobom vyhnaný z parlamentu, dovtedy nie.

  • Pán poslanec, môžem to opäť verejne vyhlásiť, že svojím konaním som neporušil ani len milidesatinku zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Konal som v zmysle zákona a predpisov Národnej rady.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, chcem poprosiť, skutočne sa vráťme k prerokúvaniu návrhu zákona o rozpočte. Tieto teoretické úvahy sme si vypočuli na grémiu a nemá význam ďalej v tom pokračovať.

    Ďakujem.

  • Prosím, skončme už, páni poslanci. Stiahnite tie faktické poznámky.

  • Hlasy z pléna.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 vytvára pre jeho užívateľov veľmi tvrdé, až nereálne podmienky. Zvýšením mzdových výdavkov sa prehĺbi vnútorná zadlženosť jednotlivých správcov rozpočtových kapitol, rozpočtových výdavkov a dôjde k absolútnemu obmedzovaniu výdavkov smerovaných do údržby a do správy štátneho majetku.

    Z pohľadu štátneho rozpočtu to bude naozaj rok núdze pre väčšinu rezortov, pre novovzniknuté krajské úrady aj pre mestá a obce. Navrhovaným schodkom v objeme 36 900 mil. Sk a vydaním dlhopisov v objeme 8 mld Sk sa zakladá ďalšie vnútorné zadlženie štátu a pri súčasnej úrovni zadlženia aj neúnosná a neudržateľná pozícia a podiel štátneho dlhu v rozpočtoch ďalších rokov. Ukazuje sa, že objem vyše 37 mld Sk, ktorý odčerpá kapitola štátneho dlhu v roku 1997, výrazne ovplyvňuje a značne redukuje výdavky do ostatných kapitol a obmedzuje rozvojové programy. Jeho podiel vo výške 17,9 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu zásadne ovplyvnil celú koncepciu stavby štátneho rozpočtu na rok 1997.

    Príjmová časť rozpočtu na budúci rok je postavená objektívnejšie a reálnejšie, ako to bolo v rozpočte na rok 1996. Výška plánovaného schodku štátneho rozpočtu však hľadá dostupné zdroje, ktoré by posilnili príjmovú časť rozpočtu. Takýmto zdrojom by mohla byť predovšetkým likvidácia nedoplatkov na daniach plynúcich do štátneho rozpočtu. Tu by mali smerovať účinné opatrenia vlády Slovenskej republiky. Inými slovami, väčšiu pozornosť by sme mali venovať mobilizácii zdrojov a zvýšeniu príjmovej základne a až potom vykonávať nevyhnutné reštriktívne opatrenia.

    Značným rizikom návrhu štátneho rozpočtu je zabezpečenie jeho likvidity v priebehu roku cudzími zdrojmi, ktorými budú zdroje komerčných bánk. Napočítaná potreba na emisiu dlhopisov, vykrytie schodku roku 1996, aj priebežného schodku 1997 vytvorí ponuku v štátnych cenných papieroch okolo 7 mld Sk. Tento objem bude chýbať podnikateľskej sfére v úverovej oblasti. Len ťažko sa dá predpokladať, ako sa zachová peňažný trh pri naplňovaní tohto zámeru štátneho rozpočtu. Nezáujem peňažného trhu o tieto cenné papiere by mohol spôsobiť vážne problémy pri financovaní štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ ide o rozpočty kapitol, v návrhu štátneho rozpočtu sú vytvorené kapitoly krajských úradov, takže cez rozpočty doterajších 37 rezortných kapitol sa prerozdeľuje 169 mld Sk a cez 8 nových kapitol krajských úradov sa prerozdeľuje ďalších 37,9 mld Sk. Týmto sa nové územnosprávne usporiadanie Slovenskej republiky premietlo do zostavenia štátneho rozpočtu. V rozpočtovom procese sa táto skutočnosť zabezpečovala delimitáciou štátneho rozpočtu. Prinajmenšom zvláštne je to, že rozpočet na rok 1997 delimitáciu z roku 1996 vôbec nerešpektuje. Vyvstáva tu otázka, z čoho potom vychádza návrh štátneho rozpočtu pre kapitoly krajských úradov na rok 1997.

    Svoju otázku konkretizujem číslami. Pri delimitácii v roku 1996 bola na krajské úrady oddelimitovaná z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky suma 23 577 mil. Sk, z ministerstva školstva suma 22 150 mil. Sk a z ministerstva kultúry suma 606,3 mil. Sk bežných výdavkov. Spolu to predstavuje 46 334 mil. Sk. Rozpočet na rok 1997 vyčleňuje pre krajské úrady len 39 965 mil. Sk vrátane rezervy. Na porovnanie to stačí. Ale ak sa do týchto kapitol delimitovali prostriedky aj z ďalších ministerstiev, potom bude rozdiel ešte vyšší. Ťažko sa však porovnáva, ak nepoznáme niektoré špecifické údaje delimitácie. Ale na dotvorenie našej predstavy o dynamike výdavkov kapitol krajských úradov by to malo postačovať. Z tohto usudzujem, že kapitoly krajských úradov sú zrejme podhodnotené.

    Ešte ťažšie sa diskutuje o ekonomickej sile krajov, pretože ju možno posudzovať len cez rôzne ukazovatele, a takých kritérií je naozaj veľa. Všetci sa doteraz opierame len o štatistiky doterajších starých okresov, pretože štatistika za nové kraje v podstate ešte neexistuje a takýto pohľad môže byť v mnohom skreslený. Ostáva nám len veriť, že kapitoly krajov objektívne zohľadňujú rozdiely a aj potreby nových územných celkov.

    Aj pre rok 1997 je mimoriadne závažným a citlivým problémom vzťah štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí. Aj napriek tomu, že to tu odznelo, niektoré veci chcem zopakovať a vysloviť svoj názor. Aj v tomto prípade pripomínam známu a tisíckrát opakovanú skutočnosť, že aj keď návrh štátneho rozpočtu vyčleňuje pre mestá a obce z podielových daní v porovnaní s rokom 1996 vyšší objem o 600 mil. Sk, ich potreby sú neporovnateľne vyššie. Rozvojové programy samosprávne orgány obcí zabezpečujú len zo zdrojov získaných formou úverov alebo formou emisií komunálnych obligácií. Mestá a obce sa už dostali do stavu, keď splácanie úverov zabezpečujú novým úverovým zaťažením. Preto opätovne pripomínam, že postavenie väčšiny obcí a miest je žalostné a narastá napätosť medzi zdrojmi a medzi potrebami samospráv. Pripomínam, že zadlženosť obcí narastá oveľa rýchlejšie ako zadlženosť štátu. Tento stav je dlhodobo ťažko udržateľný, pretože nedostatok finančných prostriedkov ohrozuje plnenie základných funkcií samospráv. To je realita, ktorá sa nedá zakryť.

    Dane z nehnuteľností sú v prevažnej časti obcí na úrovni prípustnej platným zákonom a zdroje z predaja majetku sú už vyčerpané. Preto možnosti, ktorými samosprávy disponujú, sú minimálne. Sú minimálne na to, aby mohli ovplyvniť úroveň vlastnej príjmovej základne. Aby som poopravil názor, obce sú nútené predávať majetok, aj keď by ho mali zveľaďovať. Nič iné im nevychádza.

    Dospel som k názoru, že rozpočet je naozaj nespravodlivý a rok 1997 bude ťažký pre občanov sociálne slabých, bude ťažký pre občanov odkázaných, ale tiež pre obce. Pre tie obce, ktoré nebudú protekčne preferované z veľkej rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky, aj zo štátnych fondov princípom: Komu chceme - pomôžeme, komu nechceme - nemôžeme. Preto úplne žasnem nad vyhlásením koaličných partnerov, že návrh rozpočtu na budúci rok je jeden z najlepších v Európe.

    Nechcem nikomu vstupovať do svedomia v tomto parlamente, ale dialóg Združenia miest a obcí Slovenska a vlády Slovenskej republiky mi pripomína dialóg hluchého s nemým. Pán poslanec Rea, môj kolega aj z výboru, spomínal, že starostovia a primátori za Hnutie za demokratické Slovensko sú s týmto stavom spokojní. Ja mám mandát prezentovať tu názory vyše 500 starostov a primátorov volených za Stranu demokratickej ľavice. Títo sú so súčasným postavením obcí zásadne a krajne nespokojní. V tom všetkom, v tomto vzťahu je veľké farizejstvo, pretože tí, ktorí obmedzujú podiely rozpočtov obcí na výnosoch republikových daní vo výške 6,6 mld Sk, veľmi dobre vedia, že tieto zdroje sú pre samosprávu, pre jej úlohy a pre jej kompetencie nedostatočné, nezabezpečujú výkon samosprávnych funkcií na požadovanej úrovni. Tí istí vládni predstavitelia potom zvýhodňujú, odmeňujú, preferujú vybrané mestá a vybrané obce, často vlastných starostov a primátorov, účelovými dotáciami veľmi osvedčenou mašinériou, ktorá sa odvíja od okresných úradov cez krajské úrady až po správcov štátnych fondov. V tomto prípade dávam pánu Slotovi za pravdu, že takúto prax v Európe nenájdeme.

    Každý rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu aj v priebehu jeho štvrťročného hodnotenia nepretržite zdôrazňujeme, že samosprávne funkcie obcí - to sú úlohy stanovené zákonom pre občana aj v záujme občana. Samospráva bola zákonodarným zborom splnomocnená ich vykonávať, a preto prostriedky určené na ich výkon majú mať predovšetkým daňový charakter a mali by byť stabilné, mali by postačovať. Mali by sme rešpektovať požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska, lebo tieto požiadavky sú veľmi objektívne, sú veľmi korektné a sú oprávnené. Preto veľmi rád podporím návrhy, ktoré tu predniesli moji predrečníci poslanci.

    Každému z nás by mali byť známe dopady navrhovaného štátneho rozpočtu na rok 1997 na sociálne postavenie občana, ktorého zastupujeme. Vo veľmi rozsiahlom návrhu štátneho rozpočtu sú položky, ktoré budú mať za následok ďalšie zvyšovanie nákladov na domácnosť, predovšetkým zvýšenie cien za dodané teplo a tepelnú energiu, rovnako zvýšenie cien potravín, zvýšenie taríf cestovného v hromadnej doprave, v železničnej aj v autobusovej, ale aj zníženie objemu dávok sociálnej starostlivosti. Mali by sme si uvedomiť, že už v priebehu roku 1996 vláda Slovenskej republiky zvýšila ceny elektrickej energie pre domácnosti v priemere o 10 %. Tie domácnosti, ktoré používali elektrickú energiu na vykurovanie, platia za ňu o 20 % viac.

    V budúcom roku 1997 to bude pre zmenu zvýšenie cien tepla. Vláda Slovenskej republiky v tomto roku zvýšila ceny vody, benzínu a ropných produktov a nemali by sme prehliadať zvyšovanie ďalších regulovaných cien. Zaťaženie obyvateľov vzhľadom na ich reálne príjmy je ťažko znesiteľné. Posudzujeme návrh štátneho rozpočtu z rôznych pohľadov. Ale dominantný by mal byť občan, ktorý znáša všetky dôsledky hospodárskej politiky vlády, to znamená, konečné dosahy našich rozhodnutí na občanov, zvlášť na sociálne slabých a odkázaných občanov.

    V tejto súvislosti sa dotknem aj citlivej oblasti bývania. V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 mala vládna koalícia možnosť deklarovať ochotu plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a vyčleniť finančné prostriedky na bytovú výstavbu. Aj v roku 1997 budú však možnosti na riešenie bytového problému minimálne. Aj naďalej bude pretrvávať stav, že uchádzačov o štátnu dotáciu bude veľa, možnosti sú obmedzené a politika prerozdeľovania bude neprehľadná a v mnohých prípadoch možno účelová. Aby sme si uvedomili, v akej polohe je súčasné riešenie bytovej výstavby na Slovensku, použijem len jeden údaj z roku 1989. Účelová dotácia na investičnú a bytovú výstavbu v roku 1989 dosahovala podiel 29 % z prostriedkov štátneho rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 je navrhovaná suma na bytovú výstavbu v objeme približne 6 mld Sk a v porovnaní s celkovou sumou výdavkovej časti rozpočtu predstavuje len 2,9 %. Čiže je to vlastne desatinový podiel vrátane zohľadnenia nákladov cien stavebnej výroby.

    Preto upozorňujem, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky sa v oblasti rozvoja bývania neplní a ekonomické opatrenia na podporu bývania aj v budúcom roku budú nedostatočné. Takže ako získať strechu nad hlavou formou prijateľnou pre desaťtisíce mladých rodín, formou dostupnou pre každého občana, je naďalej nedoriešená otázka.

    Výrazný podiel a účasť zo strany štátu musí byť aspoň pri výstavbe technickej infraštruktúry. K bytovým súborom, a to by som chcel poznamenať, sa musia vystavať inžinierske siete, správcom ktorých v žiadnom prípade nie sú obce, ale štátne podniky alebo štátne akciové spoločnosti, alebo akciové spoločnosti, kde je stopercentným akcionárom štát. Myslím tým predovšetkým rozvody plynu, rozvody vody, rozvody kanalizácie, rozvody elektrickej energie, rozvody telekomunikačných sietí a podobne. V tomto prípade je účasť štátu nevyhnutná a vláda Slovenskej republiky sa nemôže zbavovať zodpovednosti za riešenie otázky bývania svojich občanov. Bývanie nemôže byť len záležitosťou občana a obcí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

    S faktickou poznámkou sa medzitým hlási pán podpredseda Ľupták.

  • Pán poslanec Sopko, pretože som stavbár, musím na vás reagovať a oponovať vám v niektorých veciach. Môžem povedať, že koncepcia bytovej politiky sa plní. Treba si však naliať čisté víno. Kto bytovú výstavbu po roku 1989 zastavil? Kto zrušil rezort ministerstva výstavby a verejných prác? To treba povedať. Áno, keď sme rezort zriaďovali, tak treba povedať, že ste nehlasovali a robili ste krik, že sa zriaďuje rezort stavebníctva. Čo vlastne chceme? Teraz kričíte opačne. Aj vy ste to boli, kto ste proti tomu brojili.

    A teda chcem povedať, ak vlani boli 2 miliardy, tak dnes je 4,8. A na budúci rok bude toľko, koľko bude plánované. Čiže koncepcia bytovej politiky sa plní. Otázne je, či je to dosť, alebo málo. Ale to, čo sa zastavilo za toľké roky, nie je možné dohnať. A musíme si uvedomiť, že komplexná bytová výstavba je rozostavaná a na to by sme potrebovali nie 4 miliardy alebo 5 či 6, ale okolo 3O miliárd, a tie nemáme. Treba si to jasne povedať.

  • Pán podpredseda Ľupták, my sme zrušili ministerstvo výstavby a vy ste zrušili bytovú výstavbu. Totiž, odkedy funguje, odkedy ste znovu zaviedli ministerstvo výstavby, je na Slovensku najväčší pokles postavených bytov.

  • Hlasy v sále.

  • Nemám tu presné termíny, nemám tu presné uznesenia vlády Slovenskej republiky, ale môžem vám, pán Ľupták, s istotou povedať, že vláda, ktorá zastavila financovanie komplexnej bytovej výstavby, bola vláda pána Mečiara. Minulá vláda, pravdaže. To financovanie bolo pozastavené k 1. januáru 1993. Ak vás zaujíma táto história, prednášal som ju tu pred dvoma rokmi, veľmi rád vám to odovzdám. A budem úplne konkrétny, ktorými uzneseniami vlády, ktorá vláda a ku ktorému termínu. Všetko ostatné je teraz len látanie a plátanie.

    Ďakujem pekne.

  • Žiadne látanie, plátanie, vy ste tu boli, nedokázali ste nič. Vy, pán Čarnogurský, vy ste rozbili všetko. Rozdrgali ste v tejto republike, čo ste mohli. Poľnohospodárstvo, stavebníctvo, ekonomiku, všetko. Keby ste boli mohli, boli by ste trhali aj asfaltové cesty, len ste na to nemali robotníkov.

    Ďakujem.

  • Potlesk a smiech.

  • Pán poslanec Garai. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Garaiovi. Pán poslanec Garai chce hovoriť.

  • Vážený pán Čarnogurský, nechcem opakovať, čo povedal podpredseda Národnej rady pán Ľupták, ale v skutočnosti za vašej éry, keď ste vy vládli, napáchali ste toľko škody, že druhá svetová vojna toľko škody nenapáchala.

  • Pán podpredseda Ľupták, posledným ministrom výstavby na Slovensku bol pán Bútora z KDH, a tak, ako hovorí pán poslanec Sopko, toto ministerstvo bolo zrušené tzv. druhou Mečiarovou vládou v roku 1993. To sú objektívne veci, s týmto sa tu nemôžeme naťahovať a hovoriť v takýchto všeobecných rámcoch, ako hovorí pán kolega Garai o druhej svetovej vojne, o trhaní asfaltu a neviem o akých kataklizmách. A o tej svokre hovoriť nebudem.

    Ďakujem.

  • Vážení kolegovia z opozície, stačí si uvedomiť jeden fakt. Tú výstavbu začala Mečiarova vláda, aj keď sa vám to nepáči. Tá výstavba pokračuje, a nekritizujte to, čo je nekritizovateľné. Proste si uvedomte, že treba robiť. Áno, pán kolega Miklušičák, vy ste vždy spokojný, keď vykríkate na ľudí. Uvedomte si jednu vec. Začala sa výstavba, projektuje sa. Vy ste toho neboli schopní, tak prosím vás, aspoň to nekomentujte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Zahatlan, zatiaľ ste, chvála pánu Bohu, neprijali zákon o tom, že opozícia nesmie kritizovať. A dovtedy je všetko kritizovateľné. Aj naše postoje, samozrejme.

  • Ešte raz pán poslanec Zahatlan, ale prosím, páni poslanci.

  • Áno, súhlasím, už nebudem ďalej hovoriť, pán predseda. Chcem len upozorniť pána kolegu, že každý poslanec má právo kritizovať, každý poslanec má právo sa vyjadriť, ale nemal by vstupovať a vykrikovať do vystúpenia iného poslanca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pani kolegyne poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    kolega Černák a ďalší prejavovali včera i dnes dokonca dojemnú starostlivosť o naše svedomie a kolega Černák sa dojemne paternalisticky pýtal, či sme mohli spokojne spať. Chápem tieto prístupy a najmä jeho, pretože obhajovaním postupu Gauliedera, bývalého poslanca, obhajoval vlastne sám seba a podobných. Mám však naňho tiež otázku, hoci tu nie je, zrejme niekde počúva. Ako môže on, ktorý organizoval Prvý kongres slovenskej inteligencie na Donovaloch a zúčastnil sa na ňom, spokojne spávať, keď odišiel, zradil túto skupinu, sadol si a vystupuje s tými, ktorí boli proti slovenskej štátnosti, ale ešte horšie, pokračuje s tými, ktorí aj sú proti nej a surovo proti nej aj doteraz vystupujú.

    K štátnemu rozpočtu, dovoľte, vážené dámy a páni, napriek niektorým plačúcim hlasom, ktoré tu zazneli, povedať aj svoj názor. Samozrejme, vedel by som si aj ja predstaviť oveľa väčšiu perinu, myslím v oblasti výdavkovej, aby sme pokryli viaceré opodstatnené nároky, ktoré máme. Ale náš výbor pre financie, rozpočet a menu neuskutočnil doteraz jeden veľmi zaujímavý výjazd ku kolegom do Nemecka práve preto, že veľmi vehementne tam kritizujú aj pána Kohla za problémy práve pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Myslím si, že ich berieme všetci triezvo a zdravo.

    Ak sa na to pozerám z môjho pohľadu pri porovnávaní aj doterajších rozpočtov, vychádza mi, že predovšetkým možno ho charakterizovať ako rozpočet, ktorý proporcionálne rastie tak v príjmovej, ako aj vo výdavkovej časti a je odrazom, povedal by som, pokračujúceho rastúceho ekonomického potenciálu Slovenska a podporuje tento rast. Darmo niektorí, čo toto neradi počúvate, kývate. Vážení, pozrite sa na posledné publikácie OECD. Všetci, samozrejme, s tými výčitkami, ktoré poznáme, ktoré sme nezapríčinili my, vysoko oceňujú práve to, čo tu bolo predo mnou povedané. A práve preto si myslím, že pokiaľ ide o rast príjmov, ktorý bol spomínaný - celkový, priemerne zhruba okolo 10 % - hovorí o tom, že slovenská ekonomika, slovenská samostatná ekonomika je spôsobilá plniť tie základné funkcie, ktoré v mladej republike má.

    Ak dovolíte, predovšetkým by som chcel vyzdvihnúť výrazné impulzy, ktoré dáva tento rozpočet na rozvoj podnikateľskej sféry. 14 mld Sk skutočne niečo predstavuje. Predovšetkým rieši akútne otázky v poľnohospodárstve, ale aj ďalšie oblasti sú pokryté celkom solídne.

    O bytovej otázke, o tých 6 mld, dobre tu povedal aj podpredseda Ľupták, aká je tam pozícia. Čo sa mne ešte vidí, že stojí za povšimnutie a hádam aj pozitívne ocenenie, je fakt, že sa pozerá tvrdo na otázku dokončovania stavieb. Pamätám sa, keď sme svojho času robili prepočty ešte vo výskumnom ústave a vychádzalo nám, že na to, aby sa dokončili stavby, ktoré boli začaté, by bolo treba okolo dvadsať rokov, ak by sa už nič nové nebolo začínalo. Preto si myslím, že 14,1 mld Sk je teraz správny postup, a prosil by som opozíciu, ktorá tentokrát, pokiaľ ide o výbor pre financie, rozpočet a menu, bola tvrdá, ale korektná, keby sme v tejto oblasti, napriek všetkým ostatným diferenciám, boli jednotní a tvrdí. Myslím si, že to stojí za to, aby sa ušetrili a efektívne využívali prostriedky na ďalšie oblasti.

    Čo si myslím, že ešte stojí za vysoko pozitívne ohodnotenie, je to, že sa vytvára a tento rozpočet reaguje aj na niektoré riziká, na niektoré negatívne skutočnosti, ktoré existujú, a síce ďalšou podporou vedy a výskumu. A že sa veľmi pružne reaguje aj na potrebu zvratu v oblasti obchodnej bilancie tým, že sa podporujú opatrenia na podporu exportu, či už ide o Eximbanku, ale aj vytváranie fondu a niektorých ďalších prostriedkov. Vrátim sa ešte k tomu, ak dovolíte, kolegyne a kolegovia.

    Za zvlášť dôležité pokladám to, čo som tu minulý rok z tohto miesta kritizoval, že by sme mali zvýšiť výdavky na vedu a techniku. Ani ja nie som, pán kolega Filkus, ani ďalší nie sú spokojní s tým, že je to len 0,5 % celkove z hrubého domáceho dôchodku. Ale fakt, že ministerstvo veľmi pozitívne reagovalo a do oblasti školstva dalo dynamiku vyše 50 %, hovorí o tom, že táto vláda reaguje na naše návrhy - návrhy tejto poslaneckej snemovne. Skutočnosť, že sa výrazne zvyšuje aj výdavková časť výdavkov na podnikovú sféru a že to ide aj do podnikového výskumu, stojí za to, pretože 350 mil. celkove a 50 mil. do priemyselného výskumu sa výrazne pocíti vo zvrate, ktorý je tam veľmi potrebný.

    Pokiaľ ide o riziká, mám taký dojem, že pri daniach z príjmov, kde sa uvažuje až s 9-miliardovým nárastom, osobne to pokladám za veľmi odvážne, ale v podstate pri výraznom zvýšení disciplíny v tejto polohe hádam aj realizovateľné. Práve v tejto súvislosti mi dovoľte, pán podpredseda vlády, reagovať na to iným spôsobom. Neveľmi sa mi pozdáva - a bol by som rád, keby sa na to reagovalo, ako to vidia aj ostatní -, že navrhujeme znížiť až o dve tretiny platenie penálov. O dve tretiny - z 0,3 na 0,1 % za každý omeškaný deň. Môže to byť prax, ktorá k tomu priviedla, ale myslím si, a hádam to nebude nadmerné, aby sme po polroku, najneskôr po roku prehodnotili, ako bude pôsobiť toto opatrenie, a aby sme dostali do výboru - ak to bude zaujímavé potom aj pred plénum - výsledky uplatnenia tohto opatrenia.

    Rovnako si tiež myslím, že ministerstvo by malo byť možno údernejšie pri deblokáciách. Možno bude účelné, aby sme pri prieskume, ktorý robí náš výbor pre financie, rozpočet a menu, venovali tejto otázke väčšiu pozornosť. Súhlasím s tým, čo uvádzal pán Balejík, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, že by bolo dobré prezentovať neplatičov. A tie výšky, ako uvádzal, možno sa na to pozrieť, ale myslím, že je to celkom racionálny návrh.

    Pokiaľ ide o výdavkovú časť, samozrejme, tak ako pán Sopko - ktorého tu teraz niet - a ďalší by radi zvýšili výdavky či už v sociálnej oblasti, pre mestá atď. Aj ja to tak vidím. Ale skutočnosť, že sa nám výrazne zvýšil štátny dlh, teda splátky vyše 5 miliárd, že máme na územné usporiadanie okolo 3 mld, čo dávame na agrokomplex, na reprofiláciu bánk, na zvýšenie mzdových prostriedkov do rozpočtových organizácií a ďalej 3,7 miliardy, myslím si, že je dostatočnou odpoveďou pre každého, kto sa trošku seriózne pozerá na možnosti zvýšenia v tejto oblasti.

    Veľmi vysoko kvitujem to, že sa pohla produkčná sféra aj cestou výstavby, energickej výstavby diaľnic. Skutočne toto pokladám za mimoriadne dôležité, pretože viacerí z vás, čo ste tu, vrátane tých, ktorí robili v zahraničnej oblasti, viete, že mnohí zahraniční podnikatelia odchádzajú zo Slovenska alebo neprinášajú sem svoj kapitál práve preto, že je veľmi nízka komunikácia, povedzme, s východným Slovenskom, kde existuje dostatok kapacít a vhodných pracovných síl. Tiež by som si vedel predstaviť väčší rast prostriedkov pre obce a mestá, o ktorom tu hovoril tak dojemne pán Sopko. Ale fakt je, že sa tam zvyšujú prostriedky o 10 %, úplne zhodne s celkovým rastom príjmovej časti. Usudzujem, že tam bude treba hľadať cesty, ktoré môžu výrazne zvýšiť prostriedky pre obce a mestá, a viacerí o tom hovorili, najmä pán Rea.

    Aj sociálna oblasť, či už ide o prídavky na deti, o ktorých tu bola reč, tých 1 000 korún. Môžem to povedať aj z ohlasov vlastnej rodiny, že sa to veľmi kvituje. Samozrejme, celková suma 1,8 mld na túto oblasť plus pohrebné a iné by bola žiaduca vyššia. Ale skutočne zvyšujeme aj životné minimum. Takže nejaké tie plače a katastrofické scenáre tu nemajú miesto. Veľmi som kvitoval aj to, že sa zvýšili prostriedky na cirkvi na vyše 260 mil. Sk, aj na ich školy vyše 550 mil. Sk a nakoniec aj na nadácie a na ostatné - kde boli veľké obavy - je tam vyše 770 mil. Sk. Toto všetko svedčí o veľmi serióznej práci.

    Nerád skladám neopodstatnené poklony, ale ministerstvu financií a tým, ktorí s nimi viedli dosť úporné boje, možno vysloviť ocenenie ich dobrej práce.

    Chcem ešte pripomenúť to, že tvorcovia rozpočtu pamätali na výrobné družstvá invalidov. Oceňujem to a môžem tlmočiť poďakovanie a názory ľudí, ktorí v tej oblasti pracujú, a veľmi sa kvituje, hoci to nie je bohvieaká vysoká cifra, tých 10 mil. Sk.

    Možno aj menšiny by mali oceniť, že na ich periodickú a neperiodickú tlač sa na budúci rok počíta so 46 mil. Sk. Na túto republiku, v tomto stave rozvoja a transformácie, myslím si, že je to primerané.

    Pokiaľ ide o výdavky na Slovenskú informačnú službu, už len v krátkosti. Vážim si pána poslanca Pittnera, pretože argumentuje vo svojich vystúpeniach alebo sa snaží o argumentáciu. Ale jeho dojemná starostlivosť o príklady z Českej republiky, milovanej Českej republiky, myslím si, že nie je namieste. To vôbec nie je presvedčivé. Už to bolo predo mnou povedané, že v Čechách, v Českej republike, v západnej časti bývalého unitárneho štátu - on dobre vie, ako my všetci -, že tieto siete zostali vybudované, vrátane pripravených ľudí. My si budujeme vlastné takéto inštitúcie a on i ostatní vedia veľmi dobre, čo to znamená v technickej časti i personálnej. Takže mali by sme byť, ak sme inde, aj v tomto prípade racionálni.

    Pokiaľ ide o rezervy, spomínalo sa tu, že dávajú priveľa voľnosti vláde. Toto nepokladám - a iste aj každý, kto sa na to pozerá triezvo - za nadmerné - tých 10 % vôle, ktorá sa vláde dáva. Pretože tie oblasti, tie aktivity, ktoré boli spomínané, a nájdu sa, kto chce, môže si v tomto štátnom rozpočte výdavkov prečítať, kam majú smerovať. Tak si myslím, že poloha, ktorá sa tam uvádza - na vládu, na predsedu, na štátne záruky, na mzdové úpravy, je primeraná. Môžeme diskutovať o niektorých oblastiach, ale celkove si myslím, že toto bol celkom solídny prístup.

    Pán Košnár, ktorého tu niet, by tam najradšej ubral, len neviem, odkiaľ by pridal na všetko to, čo aj on veľmi vehementne požadoval. Spätné väzby, ako sa hovorí, v jeho polohe chýbali.

    Pokiaľ ide o schodok, nebudem ho komentovať. Bol tu tak podpredsedom vlády, ako aj ďalšími pertraktovaný. Skutočnosť, že navrhovaný alebo uvažovaný schodok je len 1,77 % hrubého domáceho uvažovaného produktu, hovorí za všetko. Kto chce, môže kričať, môže akokoľvek dehonestovať túto vládu alebo postupy. Tento fakt hovorí za všetko. A vy, ktorí sa stretávate, keď sem prídu zahraniční účastníci, dobre viete - aj v našom výbore to registrujeme -, že práve toto sa veľmi vysoko hodnotí.

    Súhrnne by som chcel povedať, že tento rozpočet pri všetkých výčitkách a snahe prispieť svojej oblasti alebo tým činnostiam, ktoré vyznávame, nepokrýva všetko. Chcel by som zdôrazniť fakt, že tento štátny rozpočet ďalej podporuje rast hrubého domáceho produktu na jednej z najvyšších úrovní, najnižšiu mieru inflácie, znižovanie nezamestnanosti. To hovorí za jeho kvality. Nálepky sa môžu prilepovať, ale dúfam, že na základe týchto faktov odpadnú.

    Mal som možnosť návrhy a námietky voči niektorým častiam vyjadriť a aj som ich vyjadril vo výbore. Mám, ak dovolíte, kolegyne a kolegovia, dva zásadnejšie pozmeňujúce návrhy.

    Prvý sa týka doplnenia zákona o DPH v znení zákona Národnej rady číslo 200 z tohto roku. Odporúčam, aby sa do § 4 vložil nový odsek číslo 2 s takýmto znením: "Hranica stanovená v odseku 1, t. j. 750 tisíc korún, sa znižuje na sumu 450 tisíc korún za najbližšie najviac tri po sebe idúce kalendárne mesiace u osôb podnikajúcich v maloobchode, veľkoobchode, stravovacích a ubytovacích službách." A potom následne paragrafy 2 až 6 očíslovať ako 3 až 7.

    Ďalej v § 43 toho istého zákona ods. 1 za prvú vetu, ktorá sa končí číslom "300 tisíc", vsunúť nový text, ktorý by znel takto: "Platiteľ podľa § 4 ods. 2 môže požiadať o zrušenie registrácie najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce kalendárne mesiace sumu 450 tisíc korún a zároveň za najbližších dvanásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov 1 200 tisíc korún." Potom by text ďalej pokračoval.

    V nadväznosti na to odporúčam, aby sa zmenila aj štvrtá časť - Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia -, a síce, aby sa v § 57 určilo, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.

    Ak dovolíte, krátko zdôvodním. Podľa § 4 ods. 1 bola stanovená hranica obratu pre povinnú registráciu platiteľa vo výške 750 tisíc korún za tri predchádzajúce mesiace. Išlo o nepriamu úľavu pre malých a stredných podnikateľov. Platí to aj na 3 000 spotrebných družstiev, ktoré nedosahujú stanovenú hranicu, ktorú stanovuje zákon 289/1995. Všetky tieto družstevné jednotky platia DPH, lebo sú súčasťou jedného podnikateľského subjektu, a to Jednoty, spotrebného družstva. Ide o malé prevádzky, ktoré poskytujú obchodné služby obyvateľom najmä v malých a strediskových obciach. Tie nie sú spôsobilé konkurovať ostatným malým, aj tým tzv. garážovým podnikateľom, ktorí platiteľmi DPH nie sú. Navrhovaná úprava aspoň čiastočne zrovnoprávni postavenie podnikateľov. Myslím si, že sa zamedzí daňovým únikom, pretože registračné pokladnice neplnia doteraz všade funkciu a nie sú také účinné, aké by mali byť.

    Dámy a páni, od prijatia tohto návrhu môžeme očakávať vytvorenie zdravšieho konkurenčného prostredia na spotrebiteľskom trhu, ale aj potrebu vytvárania a možnosť vytvárania kvalitnejších a aj hygienickejších služieb.

    Druhý návrh sa týka zmeny zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Odporúčam, vážené kolegyne a kolegovia, aby sme upravili ustanovenie § 35 ods. 2 tohto zákona. Ide v ňom o to, aby sme aj legislatívne akceptovali zmeny, ktoré so sebou prináša transformácia, a to v oblasti zamestnávania občanov so zníženou pracovnou schopnosťou, najmä tých ťažšie postihnutých. Situácia v tejto oblasti je skutočne veľmi ťažká - mierne povedané.

    Zamestnávanie osôb v tejto oblasti je sťažené a veľmi prudko v poslednom období klesá. Vyžaduje to urýchlené riešenie, ktoré môžeme urobiť, aby sme aspoň cestou čiastočných úľav na dani z príjmov tých organizácií, ktoré zamestnávajú ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou, najmä tých s ťažším zdravotným postihnutím, im pomohli. V našej republike sú to predovšetkým výrobné družstvá, ktoré týchto ľudí zamestnávajú. Nie je ich tak veľa. Sú štyri, kde pracuje najviac týchto ľudí. Celkove je v inštitúciách, teda vo výrobných družstvách, 925 takýchto ľudí - ani nie tisícka - z toho 438 je postihnutých zdravotne a 27 s ťažším zdravotným postihnutím.

    Navrhujem, kolegyne, kolegovia, aby boli úľavy výraznejšie poskytnuté tým výrobným družstvám invalidov, ktoré zamestnávajú 50 a viac percent pracovníkov so zníženou či zmenenou pracovnou schopnosťou. Doteraz totiž tam platí úľava 60 a viac percent.

    Kolegyne, kolegovia, týmto opatrením nedávame milodary, nedávame almužnu. Prispejeme bez veľkej publicity, alebo môžeme prispieť bez veľkej publicity poskytnutím práce ľuďom, u ktorých to znamená nielen ekonomickú podporu, ale aj podporu morálnu. Myslím, že podpora v ich vedomí, že spoločnosť sa o nich takto stará, urobí oveľa viac ako mnohé iné teatrálne gestá. Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, o podporu celého štátneho rozpočtu i tých navrhovaných úprav, ktoré som tu predniesol.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský. Medzitým pán poslanec Palacka s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda,

    včera, keď sa schvaľoval program tejto schôdze, som navrhol, aby sme ako Národná rada požiadali televíziu o zabezpečenie priameho prenosu z prerokovania rozpočtu. Vy ste o tomto návrhu nedali hlasovať s vysvetlením, že televízia tu bude počas rozpočtu. Vzhľadom na to, že vidím, že tu televízia už nie je, tak prinajmenšom, pán predseda, ste sľúbili, čo ste nemohli dodržať, a je škoda, že ste o tom nedali hlasovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, už som to toľkokrát vykladal. Televízia môže prísť, kedykoľvek chce. Ja predsa nemôžem dať hlasovať a zaviazať televíziu, že musí prísť. Televízia má otvorené dvere a kedykoľvek chce prísť, vtedy môže. Tak pán poslanec, aby sme si už na tom boli na istom. Hovorím to po každý raz. A televízia je tu, nikto ju neposlal preč.

    Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Veľmi súhlasím s tým, čo práve povedal pán poslanec Lysák, že význam má diskusia, ktorá je vyargumentovaná, a som rád, že aj moje vystúpenie mal aspoň do istej miery za argumentačné.

    Chcem však povedať, keď už navodil túto atmosféru, dovoľte mi zopakovať - tu, prosím, nejde o to, že by som účelovo a z nejakých politických zámerov hnutia, ktoré zastupujem ako poslanec, diskutoval k veci, ale vyslovene vecne.

    V roku 1990 som sa ako námestník zúčastnil na reorganizácii spravodajskej služby, kde sme vyrazili zo služby tých eštébákov, ktorí robili na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi. Vytvorili sme priestor pre ľudí, ktorí prešli občianskymi previerkovými komisiami z oblasti špionáže a z oblasti kontrašpionáže. A tých, ktorí prešli, sme nechali pracovať. Žiaľbohu, po roku, po 1. 1. 1993, keď vznikla Slovenská republika a upravili sa pomery na vznik Slovenskej informačnej služby, tak všetkých tých ľudí, ktorých Slovenská informačná služba prebrala či už delimitáciou alebo hlavne novovyškolených ľudí, a vyškolených, mimochodom, vo veľmi významných inštitúciách a pracoviskách v zahraničí, po nástupe Ivana Lexu v absolútnej väčšine prepustili, a to boli ďalšie finančné náklady na ich odchodné atď. a zbytočné náborové náklady - div sa svete - hlavne na nábor eštébákov, tak ako to priniesli nedávno noviny, kde bola faktografia a kde sa odvolávali práve na ich údaje z minulého režimu. A toto sú tie neproduktívne náklady. Preto nikdy nebudú stačiť.

    A okrem toho tie megalomanské veci, ktoré som spomenul, som tu uvádzal koncom minulého roka v mojej interpelácii na adresu pána premiéra Mečiara. A ak toto budeme financovať, pozrite si spred dvoch dní v Novom čase tie budovy. Jednu z nich sme im ako ministerstvo za môjho pôsobenia postúpili. Veď tým, že pribrali eštébákov, prebrali aj ich filozofiu pôsobenia služby. To je znovu teritoriálny prístup, vôbec nie problémový prístup. A to sú všetko navyše náklady, na to poukazujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, pán poslanec Pittner, že isté, možno čiastkové úpravy možno akceptovať. Ale budujeme vlastný štát so všetkými sieťami a v tejto citlivej oblasti, podobne ako v produkčnej sfére a inde, predsa ide o vybudovanie samostatného, dobre fungujúceho systému. A tento, ktorý svojím spôsobom vidím nielen ako indikačný, alebo, ako by som povedal, ale aj preventívny voči veľkej zločinnosti alebo útokom, alebo zámerom aj v oblasti ekonomickej, nemyslím si, že by boli prehnané podľa informácií, ktoré sú mi dostupné. A osobne si myslím, že keby ste aj vy boli na tom mieste zodpovedného pracovníka, že by ste asi nekonali inak, ako robia oni. Pokiaľ ide konkrétne o niektoré ďalšie postupy, mne vadí napríklad to, že sa nezbavujú aj reliktov starej federácie, ktoré sú v podobe nejakých sôch atď., nielen tých dvoch levíkov, aj toho veľkého na nábreží Dunaja. Myslím si, že to sú tiež škody - morálne, ktoré sú väčšie ako tie, ktoré sú materiálneho charakteru.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda Húska.

  • Chcel by som pánu poslancovi Pittnerovi povedať, že pravdepodobne všetci v tej novobudovanej organizácii neboli až takí ideálni demokrati, keď z rozhodnutia vedenia tejto organizácie bol nasadený dôstojník v podstate do sekretariátu a do Úradu vlády a predsedu vlády. Je to predsa len nezvyklá forma.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Pittner.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Húska, skúsme sa o tom niekedy porozprávať súkromne. Naozaj o tom nechcem hovoriť pred novinármi atď., ale konkrétne vec s týmto dôstojníkom je jedna z bombičiek, ktoré vybuchli a nikdy neboli potvrdené.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    vedieme diskusiu o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok a všetci moji predrečníci sa zaoberali číslami tohto štátneho rozpočtu, príjmami, výdavkami, rôznymi ďalšími rozpočtovými opatreniami a podobne. Sú to nepochybne veľmi dôležité parametre tohto návrhu štátneho rozpočtu.

    Chcel by som však upozorniť na jeden ďalší aspekt, ktorý štátny rozpočet má, a síce, že je vydávaný formou zákona Národnej rady. To znamená, že ak všetky čísla, ktoré rozpočet obsahuje, majú byť záväzné, a ony by mali byť záväzné, ich záväznosť bude vyplývať práve z toho, že budú vydané formou zákona Národnej rady, ktorý, ako iste všetci vieme, je záväzný, teda mal by byť záväzný. Aby zákon, akýkoľvek zákon bol záväzný a mohol takýmto spôsobom plniť vlastne svoj spoločenský účel, musí byť prijatý spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Preto by som sa chcel vo svojom príspevku zaoberať štátnym rozpočtom na budúci rok z aspektu jeho právnej stránky, chcel by som sa zaoberať návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok ako zákonom Národnej rady.

    No a v tej súvislosti Kresťanskodemokratické hnutie oznamuje občanom Slovenska, že Národná rada Slovenskej republiky včera, 4. decembra 1996, rozhodla vylúčiť spomedzi seba platne zvoleného zástupcu občanov Františka Gauliedera. 77 poslancov za HZDS, SNS a ZRS odhlasovalo, že sa pán poslanec vzdal mandátu, i keď František Gaulieder písomne i verejne na schôdzi zákonodarného zboru vyhlásil, že sa nevzdáva. Toto rozhodnutie je nielen v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale je i prvým otvoreným odstúpením slovenského zákonodarného zboru od prirodzených ľudských a občianskych práv.

    Za porušovanie prirodzených ľudských a občianskych práv a za porušovanie Ústavy Slovenskej republiky hrozia Slovensku, teda všetkým jeho občanom, ťažké následky. Plnú zodpovednosť za to nesú vládne strany. Osobitne najväčšia z nich, Hnutie za demokratické Slovensko, sa už cynicky ani nepokúša zakryť svoje protiústavné konanie ešte pred voľbami 1994.

    Poslanec za HZDS Dušan Macuška poskytol verejne jasný dôkaz o tom, že jeho politické hnutie vytvorilo zmluvný systém závislosti poslancov zvolených na kandidátnej listine tohto hnutia tak, aby museli plniť jeho príkazy, a to i proti svojmu svedomiu a presvedčeniu. Vylúčenie poslanca Gauliedera uviedlo tento systém závislosti do politického života Slovenska. Poslanci za HZDS takto v rozpore s ústavou už nie sú zástupcami občanov Slovenskej republiky, ale zástupcami svojho politického hnutia.

  • Pán poslanec, musím vás upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku, máte hovoriť k veci.

  • Kresťanskodemokratické hnutie využije všetky mechanizmy, ktoré Ústava Slovenskej republiky poskytuje, aby sa tento vývoj v našom štáte zvrátil.

  • Pán poslanec, vy ste hovorili o niečom, o nerešpektovaní. Neviem, čo vy rešpektujete.

  • Pán predseda, už ste mi raz vypli mikrofón, ak chcete druhýkrát, nech sa páči.

  • Ja vám ho vypnúť nemôžem, lebo nemám také možnosti, keby som mohol, tak to urobím.

  • Dovtedy KDH dôrazne vyzýva občana Jána Belana, aby sa nezúčastňoval na hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, do ktorej nastúpil nelegitímne.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    blíži sa 19.00 hodina, končím dnešný program a v rozprave budeme pokračovať k tomuto bodu programu zajtra o 9.00 hodine.

    Dnes o 19.15 hodine sa začne 22. schôdza Národnej rady na základe navrhnutia zvolania poslancami Národnej rady.