• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa prezentovali stlačením tlačidla.

    Ďakujem. Prítomných je 85 poslancov, sme uznášaniaschopní.

    Podľa schváleného programu pristúpime k bodu

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. podané na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomné odpovede členov vlády na interpelácie podané na 17. schôdzi ste dostali ako tlač 522.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pýtam sa, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa nachádza odpoveď člena vlády.

    Nech sa páči, pán Gaulieder.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som vás upozorniť na skutočnosť, že mojím odchodom z klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko treba zobrať do úvahy zároveň aj § 6 ods. 2 zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ktorý hovorí, že ak vystúpi poslanec člen kontrolného orgánu z klubu poslancov, stráca členstvo v tomto orgáne. Za takéhoto člena navrhne klub poslancov nového člena. Prosím, aby ste zobrali túto skutočnosť do úvahy.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem sa vyjadriť a nesúhlasiť s odpoveďou, ktorú mi poslal pán minister Hamžík na interpeláciu vo veci veľvyslanca Slovenskej republiky vo Vatikáne pána Neuwirtha. Je to pod číslom 9.

    Pán minister zahraničných vecí mi v odpovedi píše, že správy, ktoré vypracúval pán veľvyslanec, na ministerstve zahraničných vecí boli potrebné na vytváranie zmluvných vzťahov Slovenska a Vatikánu. Nesúhlasím s takouto odpoveďou pána ministra zahraničných vecí, pretože sám pán minister ako kariérny diplomat vie, že takéto veci, vzťahy a zmluvné vzťahy nevytvárajú, ani na nich nepracujú veľvyslanci ako základní pracovníci, ale robia to pracovníci ministerstva zahraničných vecí. A druhá vec, pre ktorú nesúhlasím - druhý argument je, že tieto analytické správy a všetko okolo toho, čo treba, môže pán veľvyslanec spokojne robiť v mieste svojho sídla vo Vatikáne.

    Nežiadam, aby sa o tom hlasovalo, lebo viem, ako by sa to hlasovanie skončilo, len vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste zariadili, že môj nesúhlas dostane pán minister na stôl v písomnej forme, pretože tu nie je.

  • Áno. Čiže mu ho znovu odovzdáte cez kanceláriu?

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem vám oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Javorský, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegovia, kolegyne,

    interpeloval som pána ministra vnútra ohľadom viacerých záležitostí neuzatvorených vyšetrovateľmi z minulých období. Išlo o podnety, ktoré boli adresované ministrovi vnútra v roku 1992 a predsedovi vlády a predsedovi HZDS pánu Mečiarovi.

    Pána ministra som žiadal, aby mi vysvetlil, po prvé z akého titulu si osoboval právo požiadať o prešetrenie personálnych spisov okresného veliteľa polície v Spišskej Novej Vsi. On tento podnet dal ako predseda Okresného predstavenstva HZDS v Spišskej Novej Vsi, a nie ako predseda rady obrany okresu v Spišskej Novej Vsi, ako mi vysvetľuje vo svojom stanovisku. V liste, ktorý tu mám a ktorý je na ministerstve vnútra evidovaný v kancelárii ministra pod číslom 269/1992 20. 7. 1992 a na inšpekcii ministerstva vnútra pod číslom 551/1992 z 20. júla 1992, je autenticky uvedené, že ide len o záležitosť, ktorú on reprezentuje v tomto podnete za Hnutie za demokratické Slovensko. Dokonca sa odvoláva na rozhodnutie politického grémia HZDS, v intenciách ktorého konal.

    Neprijímam zavádzajúce vysvetlenia od pána ministra, ktorý v odpovedi uviedol, že túto žiadosť písal ako predseda rady obrany okresu. To je jedna vec.

    V druhej časti, ktorú som žiadal vysvetliť, či by nebolo správne a potrebné - lebo aj on, aj pani Belušová v týchto listoch uvádzali, že majú dôkazy, že krádež na mojom pracovisku som si zinscenoval sám -, aby tieto veci dovyšetroval. Ďalej som ho požiadal, aby dal dovyšetrovať aj podozrenie z toho, že som zobral úplatok. Samozrejme, že na to mi ani slovkom neodpovedá. Preto musím konštatovať, že nemôžem byť spokojný s takouto odpoveďou. Naopak, mám zásadné výhrady voči nepravdivému tvrdeniu, že tento podnet, teda tento list pán minister, vtedy ako predseda okresného predstavenstva HZDS, adresoval pánu ministrovi ako predseda rady obrany okresu, a nie ako stranícky funkcionár. Z dôvodu, že nie som spokojný s jeho odpoveďou, trvám na tom, aby pán minister dokončil svoju odpoveď na moju pôvodnú interpeláciu, pretože sa dotkol len jedného bodu, a tým to pokladal podľa všetkého za vyriešené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Žiadate ešte doplniť odpoveď. Ďakujem.

    Pani Bauerová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Na poslednej schôdzi Národnej rady som interpelovala premiéra. Po opakovaných interpeláciách adresovaných ministrovi kultúry som nenašla iné východisko, ako obrátiť sa na premiéra vlády vo veci porušenia ústavy ministrom kultúry Slovenskej republiky.

    Po mnohých prekvapeniach, z ktorých jednou z posledných bola skúsenosť marenia poslaneckého prieskumu ministrom kultúry, som sa dočkala ďalšieho prekvapenia. Namiesto premiéra mi totiž odpovedal sám minister kultúry. Chcem vysloviť vážne výhrady voči takémuto postupu a žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste tlmočili predsedovi parlamentu vážne výhrady voči postupu, ktorý uplatňujú členovia vlády v narábaní s interpeláciami. Význam interpelácií je fakticky absolútne nulový, lebo sa nemôžeme dočkať meritórnych odpovedí. Odpovede sú väčšinou nič nehovoriace, formálne a vážení páni ministri, ktorí takýmto spôsobom odpovedajú, by si mohli ušetriť papier. Česť výnimkám, ale ja som dostala zatiaľ na svoje interpelácie väčšinou takéto odpovede.

    O obsahu nebudem hovoriť, pretože je evidentné, že minister kultúry odpovedal tak, ako odpovedal aj na všetky predchádzajúce, tak ako odpovedal na listy, ktoré sme mu postúpili. Ale mám vážne výhrady voči tomu postupu, ktorý je bezprecedentný, aby na interpeláciu adresovanú jednému ministrovi alebo premiérovi odpovedal niekto iný. Takýto postup považujem jednoducho za dehonestujúci.

  • Ďakujem. Žiadate novú odpoveď alebo dáme o tom hlasovať, pani poslankyňa?

  • Jednoducho mám vážne výhrady voči tomuto postupu, neprijímam takúto odpoveď.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Interpeloval som vládu Slovenskej republiky - je to tlač 522, číslo 11. Na moju interpeláciu odpovedal minister vnútra Slovenskej republiky. Bohužiaľ, nemôžem súhlasiť s odpoveďou, lebo nemám s čím.

    Pán minister hovorí o niečom inom a neodpovedá na otázky, ani teraz nepočúva. Upozorňoval som, v troch bodoch som interpeloval pána ministra alebo vládu Slovenskej republiky.

    V prvom bode som upozorňoval na to, že ministerstvo a ani vláda sa nejakým spôsobom nestará o to, aby uznesenia Národnej rady boli aj splnené. Išlo o uznesenia číslo 123 a 338, kde ide o osobitné vykazovanie trestných činov zaradených do kategórie organizovaného zločinu a informovanie o prijatých opatreniach polročne výbor. Za jedenapolročné obdobie sa to nestalo ani raz, ale pán minister píše, že sa táto otázka riešila v súhrnnej informácii o bezpečnostnej situácii v roku 1995. Ani v roku 1994, ani za rok 1995 nebolo toto predmetom súhrnnej informácie, takže pán minister si to asi neprečítal. Pán minister dokonca považuje všetkých poslancov snemovne za nevzdelancov, lebo píše, že v prípade uznesenia Národnej rady číslo 338 - a teraz budem citovať: "V bode 3 sa ukladá obdobná úloha v termínoch jej splnenia do júla 1996." Nechcem vám prečítať všetky uznesenia, ale v uznesení číslo 338 táto snemovňa žiadala vládu Slovenskej republiky konečne už splniť uznesenie číslo 123, ktoré bolo prijaté v roku 1994. Ani toto sa nestalo. Len v jednom bode má pán minister pravdu, keď hovorí, že táto úloha bola splnená. Bola, ale neskoršie, a zabudol dodať, že až dva mesiace po uplynutí splatnosti termínu.

    K mojej druhej otázke - teraz citujem z odpovede pána ministra vnútra: "K vašej otázke, aká je, ak existuje koncepcia reorganizácie Prezídia Policajného zboru, Vám oznamujem, že táto problematika je riešená v súlade s Vami citovaným uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 69/1995". Aby aj poslancom bolo jasné, čo to je uznesenie číslo 69/1995, toto je uznesenie, ktoré bolo prijaté k vládnemu programu. V tomto uznesení body 12, 13, 14 a 15 sa zaoberajú práve rezortom ministerstva vnútra. A teraz prečítam tieto body, lebo pán minister sa odvoláva, že v súlade s týmito bodmi sa vlastne rieši alebo sa bude reorganizácia riešiť.

    Bod 12 hovorí: Vykonať také kroky a opatrenia, ktoré povedú k zníženiu dynamiky kriminality a k zníženiu podielu neobjasnenosti páchateľov trestných činov v porovnaní s rokom 1994.

    Bod 13: Spracovať konkrétny program rekodifikácie hmotnoprávnych a procesných predpisov trestného práva.

    Bod 14: Centralizovať riadenie boja s organizovaným zločinom a vylúčiť zbytočné medzičlánky.

    Bod 15: Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky konkrétne kroky zamerané na boj s organizovaným zločinom.

    Pán minister, pýtam sa, v súlade s ktorým bodom, citovaným bodom, budete riešiť alebo riešite reorganizáciu. Ja hovorím o voze a vy o koze. Nehnevajte sa, to som bol nútený povedať.

    A čo sa týka tretej otázky, pýtal som sa, ako bude vláda zabezpečovať uznesenie Národnej rady, v ktorom Národná rada pýta od vlády konkrétne kroky, ktoré zabezpečia apolitickosť Policajného zboru hlavne vtedy, keď vrchným riaditeľom personalistiky ministerstva vnútra je človek, ktorý - ako som uviedol - je vysoký funkcionár HZDS. Odpovedali ste, že tento človek, nakoľko nie je policajt, nespadá pod tento zákon a žiadny iný zákon mu nepredpisuje, aby vystúpil z politického hnutia. Ale, pán minister, ja som sa na to nepýtal. Pýtal som sa na to, že tento človek, ktorý je funkcionárom HZDS, bude prijímať policajtov, prijímať zamestnancov do Prezídia Policajného zboru. A aké máte garancie a aké garancie má občan, nakoľko tento človek je funkcionárom Hnutia za demokratické Slovensko, že pri prijímaní budúcich zamestnancov Prezídia Policajného zboru alebo policajtov bude apolitický? To som sa pýtal. Ani na toto ste mi neodpovedali. Musím povedať, že z troch otázok som ani na jednu nedostal odpoveď, preto nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou.

  • Žiadate hlasovať o odpovediach na vaše interpelácie?

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená členka a členovia slovenskej vlády,

    na poslednej schôdzi som dal tri interpelácie, na ktoré som dostal odpovede pod číslami 17, 18 a 19 v tlači 522.

    Moja prvá interpelácia sa týkala cestovného ruchu. Pýtal som sa pána ministra Česneka, aké prostriedky boli v tomto roku použité v Agentúre pre cestovný ruch a ako to vyzerá na budúci rok. Dostal som vcelku korektnú odpoveď - 37 miliónov je, žiaľ, veľmi málo na podporu cestovného ruchu. Tak trošku nostalgicky si spomínam na to, keď som pánu podpredsedovi Ľuptákovi pripomínal, že 60 miliónov na presťahovanie Patentového úradu sa radšej mohlo využiť na podporu Agentúry pre cestovný ruch v Banskej Bystrici. Bola by lepšie vybudovaná, nezápasila by s finančnými problémami. Pán minister mi odpovedal, že tento rok bude nárokovať 81 miliónov Sk. Myslím si, že je to trochu málo. Podľa všeobecne platných pravidiel v európskych krajinách sa dáva do štátnej propagácie 1 % z obratu, ktorý sa získa z cestovného ruchu. Malo by to byť okolo 200 miliónov. Touto cestou vyslovujem spokojnosť s touto odpoveďou, ale zároveň odporúčam pánu ministrovi Česnekovi, aby bol tvrdý na pána Kozlíka, aby pre cestovný ruch vybojoval to, čo cestovnému ruchu patrí.

    Pod číslom 18 som dostal korektnú odpoveď od pána ministra Zlochu. Ďakujem mu za túto odpoveď.

    No a ako perličku vám uvediem odpoveď pod číslom 19, ktorú som dostal od pána ministra Česneka. Viete, ako bývalý minister hospodárstva sa snažím pozerať vecne na činnosť nového pána ministra. Tak ako nazbieral kladné body niektorými svojimi vystúpeniami, tak ako som mu pripísal kladný bod za prvú interpeláciu, na ktorú mi odpovedal ohľadne cestovného ruchu, musel som mu, žiaľ, predvčerom pripísať čierny bod, keď na moje konkrétne otázky o správe stavu malého a stredného podnikania na Slovensku neodpovedal ani na jednu otázku, nemohol som využiť svoje právo poslanca pýtať sa, pretože jednoducho ignoroval moje otázky. Interpeloval som pána premiéra, ako chce štát presadzovať záujem v strategicky dôležitých podnikoch po náleze Ústavného súdu. Odpoveď pridelil pánu ministrovi Česnekovi. Vynechám z interpelácie zdvorilostnú strednú časť a prečítam vám, akú som dostal odpoveď.

    "Vážený pán poslanec,

    pýtali ste sa, aké opatrenia budeme realizovať na presadzovanie záujmov Slovenskej republiky v strategicky dôležitých podnikoch...", a na záver mi píše: "...dovolím si Vás ubezpečiť, že vláda bude pri zabezpečovaní strategických záujmov štátu realizovať také opatrenia, ktorými aj v plne privatizovaných organizáciách presadzuje a v budúcnosti dokáže presadiť celoštátne záujmy."

    Postrehli ste. Pýtal som sa, aké opatrenia, a bolo mi odpovedané, také opatrenia, aby sa dal presadiť záujem štátu. Je to odpoveď, za ktorú pánu ministrovi pripisujem čierny bod a vyslovujem nesúhlas s odpoveďou na túto interpeláciu.

    Mnohí ste si asi všimli, že sa nám v laviciach zjavil návrh na novelizáciu zákona o presadzovaní záujmov štátu v strategicky dôležitých podnikoch. V texte sa uvádza, že 8. novembra, t. j. dnes, aj tak príslušný paragraf na základe Ústavy Slovenskej republiky stráca svoju účinnosť. Takže namiesto vlády to vyriešil za nás čas. A pokiaľ budem dostávať také odpovede na konkrétne otázky, akú som dostal v poslednej interpelácii, pravdepodobne ešte mnoho vecí bude takých, že namiesto vlády ich bude musieť riešiť čas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Žiadate odpoveď? S poslednou odpoveďou nesúhlasíte.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • S niektorými odpoveďami chcem vyjadriť aj spokojnosť, aj nespokojnosť. Mala som tri interpelácie.

    S interpeláciou číslo 16 - to je odpoveď pána ministra vnútra - vyslovujem spokojnosť, pretože konečne po 4 mesiacoch účinnosti zákona (účinnosť zákona je 1. júna) vydalo ministerstvo vnútra výnos ministerstva vnútra, v ktorom vydáva zoznam skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva a zoznam skutočností tvoriacich predmet služobného tajomstva číslo 39/1996 platný k 1. 11. 1996. Ďalšie skutočnosti vyplývajúce z platnosti tohto výnosu budem požadovať vo svojej interpelácii v ďalšom bode.

    S odpoveďou na interpeláciu číslo 15 vyjadrujem len čiastočnú spokojnosť. Je to odpoveď pána ministra životného prostredia. V prvej časti, kde som ho interpelovala vo veci dotácií zo Štátneho fondu životného prostredia, nastáva klasická obštrukcia ministerstva či Štátneho fondu životného prostredia. Vyjadrujem nespokojnosť - neposkytujú včas, v termíne pri požiadavkách zoznamy dotácií a dokonca aj pán minister v odpovedi píše, že prikladá zoznam, a ani ten tam nie je. Až po niekoľkonásobnom telefonovaní ho včera doručili do parlamentu.

    Druhá časť interpelácie na pána ministra životného prostredia bola vo veci firmy Surmex. Pýtala som sa ho, čo urobil Štátny fond životného prostredia a ministerstvo životného prostredia vo veci neoprávneného využitia finančných prostriedkov fondu. Vaša odpoveď, pán minister, je, že Štátny fond životného prostredia 5. 9. 1996 vyzval pána Surmánka na predloženie dokladov s upozornením, že fond bude vymáhať vrátenie poskytnutých prostriedkov súdnou cestou. Pán minister, prečo žiadate až v septembri 1996 doklady od firmy, keď Najvyšší kontrolný úrad zistil neoprávnené použitie dotácie ešte na jar roku 1996 vo svojej správe k záverečnému účtu? Prečo ste nevymáhali peniaze Štátneho fondu životného prostredia na súde, keď uznesenie Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru vo Svidníku bolo vydané už 28. augusta 1996 a Najvyšší kontrolný úrad na túto skutočnosť upozorňoval začiatkom roka? Hovoríte, že v tomto mesiaci dáte podnet na súdne vymáhanie, teda v októbri. Pýtam sa, pán minister, či bol už odoslaný podnet, keďže odpoveď na interpeláciu je ešte z októbra, aj keď som ju dostala až na začiatku tejto schôdze, tento týždeň. A ešte, čo znamená konštatovanie, pretože v odpovedi na interpelácie nie je vhodné takéto konštatovanie - "hoci podľa informácií o firme Surmex," to, že bude súdne vymáhanie, "ktorá má na východe Slovenska veľa veriteľov, bude získavanie prostriedkov dlhodobé". Chcem podotknúť, že čím neskôr začneme konať, tým sa vzďaľuje aj vrátenie financií. Za 3,6 mil. korún mohla ktorákoľvek obec na Slovensku vybudovať, urobiť kus dobrej roboty a pre obyvateľov vybudovať základnú infraštruktúru.

    Je zarážajúce, že previerku čerpania štátneho fondu fond nevykonal, tak ako uvádzate v liste, nakoľko polícia pri začatí vyšetrovania fond ubezpečila, že prípad podrobne vyšetrí. Myslím si, že fond a polícia sú dve samostatné inštitúcie a mali by vykonávať nezávislú kontrolu.

    Druhá firma pána Surmánka - Hogex - doklady predložila, ako konštatujete, sú vraj v poriadku. Ale pýtam sa, prečo nie je vyúčtovanie skončené ani po jeden a polroku od poskytnutia dotácie. Totiž dotácie pre tieto dve firmy boli poskytnuté v I. polroku 1995. A akú nadväznosť majú tieto dve firmy, veď ste im poskytli dotácie ako dvom samostatným firmám, a preto neobstojí vaša odpoveď, že vyúčtovanie je možné až potom, ak sa vyrovnajú podlžnosti firmy Surmex. Ak majiteľ firmy Surmex porušil zákon a neoprávnene použil dotáciu, prečo ste dodnes neuskutočnili kontrolu vo firme Hogex? A v odpovedi píšete, že bude urobená do konca roku 1996. Opätovne hovorím, prostriedky boli poskytnuté v I. polroku 1995.

    Takýto postup Fondu životného prostredia aj rezortu ministerstva životného prostredia je nezodpovedný voči tým, ktorí by mohli prospešnejšie využívať prostriedky zo štátneho rozpočtu. Čiže s touto druhou časťou odpovede pána ministra vyslovujem nespokojnosť.

    A ešte jedna odpoveď na interpeláciu číslo 14. Týkala sa likvidácie Košického magnezitu, š. p. Pán minister tu síce nie je, ale poviem svoje výhrady. Keďže nie je prítomný a nemôže odpovedať na moje otázky, ktoré mu vo výhradách chcem položiť, budem ho musieť interpelovať v druhom bode. Ale zdôvodním, prečo som len čiastočne spokojná s odpoveďou. Likvidácia Košického magnezitu, š. p., bola vyhlásená aj napriek tomu, že pán minister Ducký v odpovedi na moju interpeláciu odpovedal ešte vo februári, že začiatok likvidácie štátneho podniku bude závisieť od vyhodnotenia obchodnej verejnej súťaže, ktorú vypísala VÚB. Aj keď VÚB definitívne nerozhodla, ministerstvo hospodárstva rozhodlo o likvidácii. Týmto rozhodnutím sa spustila jedna nepripravená akcia likvidácie štátneho podniku a hlavne dosah na pracovníkov podniku, aj keď prísľub bol na plynulý prechod pracovníkov na Bočiari.

    Pýtam sa pána ministra, prečo vláda, resp. ministerstvo hospodárstva nerozhodlo skôr o prevode časti majetku Košického magnezitu, š. p., v likvidácii na nejakého nového vlastníka, ale až 17. septembra 1996, keď už bol podnik a hlavne ľudia na kolenách. Akým spôsobom chce vláda prevod uskutočniť? V liste síce pán minister hovorí, že prevod sa uskutoční za symbolickú cenu podľa § 47 písm. b) zákona 92/1991 Zb. Pýtam sa, aká je tá symbolická cena a na základe čoho bola táto symbolická cena stanovená.

    Ďalej hovorí, že prevod majetku sa uskutoční k termínu 1. 11. Pýtam sa, ako sa naplnil tento termín. Ak mohla vláda odsúhlasiť 17. septembra 1996 prevod majetku na firmu Komag, a. s., Košice, ako mohla vláda 17. septembra uskutočniť tento prevod, keď firma bola založená a v obchodnom registri zapísaná až 7. októbra 1996, 20 dní po rozhodnutí vlády? Akým spôsobom je zabezpečené dokončenie závodu Bočiar akciovou spoločnosťou Komag? Existujú zmluvné vzťahy medzi vládou a akciovou spoločnosťou, alebo len ústne prísľuby, ako sa to dialo vlastne po celý polrok, a nielen dokončenie závodu, ale ako je to vlastne s presunom pracovníkov?

    Bola mi zaslaná aj odpoveď pani ministerky sociálnych vecí o riešení zamestnanosti uvoľnených pracovníkov. Mám len jednu drobnú poznámku - hlavičkový papier mi ešte nemusí byť zasielaný v angličtine, ale bolo by dobré, keby bol v slovenčine. Po slovensky zatiaľ rozumiem. List nedáva východisko pre najťažšie umiestniteľných pracovníkov, ktorí sú odborníkmi na túto banskú prevádzku, a vlastne len konštatuje, koľko pracovníkov bolo prepustených. Konkrétne údaje a otázky prednesiem v interpelácii. Tu chcem len konštatovať, že zo 600 zamestnancov, ktorí pracovali k 14. októbru, bolo 449 pracovníkov uvoľnených, ako píše pani ministerka, z toho len 44 malo nárok na nejaký druh dôchodku. Z nich si uplatnilo nárok na trhu práce 144 a nejakých 53 našlo prácu prostredníctvom úradu práce. Dnes ešte cca 200 ľudí, a práve odborníkov na banskú prevádzku, nemá zamestnanie. Pýtam sa, či je vlastne vyriešená aj táto záležitosť, čo sa týka zamestnanosti pracovníkov Košického magnezitu.

    Odpovede na moju interpeláciu len naznačili všeobecné skutočnosti. Chcela som požiadať pána ministra, ak by mi bol odpovedal hneď na tvári miesta, nebola by som ho interpelovala, ale keďže tu nie je a ani pani ministerka práce a sociálnych vecí tu nie je, budem ich interpelovať a dávať im otázky v druhej časti. Vyjadrujem čiastočnú spokojnosť s odpoveďami. Žiadam hlasovať o druhej časti odpovede pána ministra životného prostredia, kde vyjadrujem nespokojnosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko bez toho, aby som žiadal snemovňu hlasovať o interpelácii, ktorá má číslo 21, na pána ministra zdravotníctva MUDr. Javorského.

    Interpeloval som ho vo veci privatizácie majetku v rezorte zdravotníctva a s odpoveďou, samozrejme, nemôžem byť spokojný. Proti dôvodom, ktoré uvádza, že materiál o privatizácii je verejne známy, môžem veľmi ostro protestovať. Súčasne som žiadal, aby sa stretli zástupcovia niektorých veľkých miest, aby s ním rokovali o privatizácii niektorých polikliník. Žiaľbohu, k tomu nedošlo. Budem písať znovu interpeláciu a budem žiadať znovu, aby sa k tejto otázke vyjadril predovšetkým preto, že privatizačný vlak si veselo uháňa vedľa ministerstva zdravotníctva, ministerstvo zdravotníctva nemá jednu legislatívnu páku, aby mohlo ovplyvniť privatizáciu tak, ako sa to naposledy stalo v Bardejovských kúpeľoch, ktoré boli sprivatizované, a pokiaľ mám informácie - tie sú pravdepodobne dobré -, nadobúdateľ vôbec nie je zaviazaný zachovať doterajší charakter zdravotníckeho zariadenia.

    Som veľmi nespokojný s tým, ako prebieha privatizácia v zdravotníctve. Nemôžem s tým súhlasiť a budem opakovane žiadať a žiadam verejnú diskusiu v médiách, v televízii, aby vysvetlili občanom aj zdravotníckym pracovníkom, ako to bude vyzerať. Žiaľbohu, do vlády je pripravený materiál, ako sa budú odštátňovať a privatizovať napríklad sanatóriá pre choré deti. A pýtam sa, ako to budeme mať zabezpečené a kto ich bude liečiť. Je plno otázok, na ktoré nie sú odpovede, nemôžem s tým byť spokojný a znovu budem písať.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi. Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

  • Pán podpredseda,

    na 17. schôdzi Národnej rady som interpeloval pána ministra Ivana Hudeca vo veci straty právnej subjektivity Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Vtedy som upozornil na to, že postup ministerstva kultúry koncom júna bol v rozpore so zákonom číslo 222, ktorý sme nedávno novelizovali a v ktorom príslušná časť, kde sa hovorí, že iba ministerstvo kultúry je kompetentné zrušiť štyri inštitúcie - Slovenskú národnú galériu, Slovenské národné múzeum, Technické múzeum a Múzeum Slovenského národného povstania, ostala nezmenená. Upozornil som na tento rozpor rozhodnutia ministerstva kultúry a príslušného zákona, o ktorom hovorím. Dostal som vlastne dve odpovede, jednu osobnú a jednu oficiálnu. Žiaľ, musím konštatovať, že odpoveď pána ministra ma vôbec neuspokojuje, lebo ide mimo problému, ktorý som otvoril. Chcel by som upozorniť na to, že budem v tejto veci rokovať ďalej s kompetentnými inštitúciami a nepochybne aj zo strany ministerstva kultúry by som rád zaregistroval iný postup, postup v rámci a v súlade so zákonom. Čiže budem ďalej rokovať a prípadne interpelovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže už nemáme nikoho prihláseného, podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

    Najskôr budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky uvedených v tlači 522, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Ďakujem.

    Budeme hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky uvedených v tlači 522, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas.

    Prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto odpovede sme prijali.

    Teraz budeme hlasovať o tých odpovediach členov vlády, s ktorými poslanci nesúhlasili. Pán Lauko nežiada hlasovať. Ďakujem. Pán Javorský, žiadate hlasovať?

  • Áno, chcem, aby sa samostatne hlasovalo, lebo chcem doplniť odpoveď.

  • Áno. Budeme hlasovať, či poslanci súhlasia s odpoveďou pána ministra Krajčiho pánu poslancovi Javorskému.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj odpoveď pána ministra Krajčiho pánu poslancovi Javorskému sme prijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi ministra kultúry pána Hudeca pani poslankyni Bauerovej pod číslom 22. Nech sa páči, prezentujme sa. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra, alebo nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Aj odpoveď pána ministra Hudeca sme prijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho na interpeláciu pána poslanca Bugára pod číslom 12. Nech sa páči, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Pán poslanec Černák nesúhlasí s odpoveďou na interpeláciu pod číslom 19. Budeme hlasovať o odpovedi pánu poslancovi Černákovi pod číslom 19, či Národná rada súhlasí, alebo nesúhlasí.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej pani poslankyňa Sabolová nesúhlasí s druhou časťou odpovede v bode číslo 15. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s druhou časťou odpovede pod číslom 15 pani poslankyni Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Aj túto odpoveď sme prijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Javorského pánu poslancovi Šagátovi. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra Javorského pánu poslancovi Šagátovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovali 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ešte nám ostáva odpoveď pána ministra Hudeca pánu poslancovi Kanisovi. Nech sa páči, prezentujme sa, budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj túto odpoveď Národná rada prijala.

    Podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie a odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, budú zaradené pod bodom súhlasí.

    Odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním nesúhlas, budú zaradené pod bodom nesúhlasí.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ď a l š í m bodom programu sú

    interpelácie a otázky poslancov.

    Do interpelácií máme prihlásených 8 poslancov. Ako prvý vystúpi pán Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dovoľte mi predložiť procedurálny návrh. Najskôr ho uvediem.

    Minulý týždeň, ako viete, sa uskutočnilo 3. zasadnutie Spoločného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. Toto zasadnutie poctil svojou prítomnosťou aj predseda vlády pán Vladimír Mečiar a mali sme možnosť položiť mu viaceré otázky. Vznikla však námietka, že poslanci Národnej rady majú dostatok príležitostí klásť predsedovi vlády otázky počas normálneho rokovania Národnej rady. Musím konštatovať, že nemáme túto možnosť, pretože pán predseda vlády nechodí na zasadnutia Národnej rady, predovšetkým vtedy, keď sa dávajú otázky, to znamená počas interpelácií.

    Preto navrhujem, aby sme podľa § 15 rokovacieho poriadku požiadali pána predsedu vlády, aby sa zúčastnil na rokovaní o interpeláciách.

    Ďakujem.

  • Žiadate o tom hlasovať? Je to procedurálny návrh?

  • Hlas poslanca Šimka: Iste.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka, ktorý navrhuje, aby pán predseda vlády prišiel na rokovanie Národnej rady teraz pri interpeláciách. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán poslanec Pittner. Pripraví sa pán Csáky. Malý moment, pán poslanec, ešte sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Tak sa zdá, že Národná rada sa úplne zbytočne uznesie na tom, v ktorý konkrétny deň sú interpelácie, pretože nie všetci členovia vlády si dajú tú námahu, aby sem prišli. Momentálne je tu 7 členov vlády a veľmi rada by som položila otázku, pán predsedajúci, či ste informovaný o tom, prečo tu nie sú prítomní ďalší členovia vlády, či sa vám ospravedlnili, a keby ste nás o tom mohli informovať. Znovu sa opakuje to, čo aj na minulej schôdzi, že počas interpelácií, keď by sme boli radi, aby nás páni ministri počúvali, práve vtedy hromadne začnú za nimi chodiť poslanci a vybavovať si svoje poslanecké povinnosti v tom najnevhodnejšom čase. Chcela by som poprosiť kolegov, aby pánov ministrov nevyrušovali, aby sa mohli plne sústrediť na náš vzájomný dialóg, ktorý by tu dnes mal prebiehať.

    Ďakujem pekne.

  • Ospravedlnený je pán minister Liščák, ktorý je chorý, a ospravedlnil sa pán minister pôdohospodárstva. Inak práve dnes o 11.00 hodine má zasadať Rada obrany štátu, lebo pán premiér ide zajtra preč. Toľko k tomu.

  • Ruch v sále.

  • Vážení poslanci, nekričte. Oznámil som to, čo viem, a prosím vás, buďte pokojní.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Chcel by som sa spýtať, akým spôsobom zasadá Rada obrany štátu, keď pán minister obrany je tu. To je prvá vec. A druhá vec, nemám televízor, preto by som sa vás chcel spýtať, kde môžem vidieť živého pána premiéra, lebo sem nechodí a televíziu nemám.

  • Hlasy v miestnosti.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení predstavitelia vlády,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení položil rad otázok pánu generálnemu prokurátorovi.

    1. Po 25. septembri 1995 - jednoročné výročie bolo nedávno -, keď boli zadržané tri osoby v trestnej veci zavlečenia poškodeného Michala Kováča do Rakúska, vo všetkých hromadných oznamovacích prostriedkoch boli zverejnené obvinenia proti príslušníkom Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave a iným policajtom vykonávajúcim uvedený úkon. Obvinenia spočívali v tom, že toto predvedenie nemalo obdobu v zákone, nebolo vykonané v súlade so zákonom.

  • Páni poslanci, pokoj, prosím vás.

  • Išlo údajne o vykopávanie dverí, nezákonnú prítomnosť policajtov v bytoch predvádzaných osôb, rušenie nočného pokoja atď. Spôsob predvádzania bol riaditeľom pánom Ivanom Lexom a vtedy aj poslancom Národnej rady verejne označený za - citujem "banditizmus". Ako je verejne známe, výsledok preverovania policajnými orgánmi inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol jednoznačný. K žiadnemu porušeniu zákona nedošlo a príslušníci polície sa nedopustili žiadneho trestného činu. Masmediálny útok pána Ivana Lexu ako riaditeľa aj ako poslanca, ktorý prezentoval dokonca aj cez tlačovú agentúru TASR, bol teda nehoráznym ohováraním policajtov, mal za cieľ ich zdiskreditovať pred verejnosťou a vytvoriť voči nim nepriaznivé hodnotenie verejnosťou aj ich nadriadenými. O zastrašovaní policajtov, aby ďalej nepokračovali v danom smere preverovania, už ani nehovorím. Keďže ide zo strany pána Ivana Lexu o podozrenie, že svojím konaním zinscenoval celú sťažnosť, je tu podozrenie, že nahovoril manželky predvedených osôb, aby napísali sťažnosti na policajtov, pretože prakticky všetky svojím obsahom boli rovnaké, že vedome zverejnil nepravdivé údaje o policajtoch, ktoré boli spôsobilé spôsobiť im škody v zamestnaní, v rodinnom a občianskom živote, je podozrenie, že sa dopustil trestného činu ohovárania alebo dokonca útoku na štátny orgán.

    Zo žiadnych zdrojov - z polície, z prokuratúry - som nepočul, že by táto "obrátená strana sťažnosti" bola preverovaná orgánmi činnými v trestnom konaní. Pán generálny prokurátor, aké bude alebo je vaše stanovisko k tejto kauze?

    2. V apríli 1996 v spravodajstve STV 1 Dnes redaktori oznámili, že vyšetrovateľ prípadu zavlečenia poškodeného Michala Kováča do cudziny major Vačok je dôvodne podozrivý, že účelovo menil výpovede svedkov tak, aby podozrenie poukazovalo na účasť štátneho orgánu na spáchaní predmetného trestného činu. Výsledok preverovania jednoznačne preukazuje, že k žiadnemu naznačenému konaniu majora Vačoka nedošlo a žiadneho protizákonného konania sa v rámci preverovania veci nedopustil. Kto len trochu pozná postup pri preverovaní podľa § 158 Trestného poriadku, musel ihneď po oznámení vedieť, že ide o účelovo vykonštruovaný útok na vyšetrovateľa s cieľom zdiskreditovať ho, ako aj spochybniť výsledky preverovania a zákonom ním zadovážených dôkazov.

    Dávam si otázku: Je možné len tak voči niekomu na verejnosti cez TASR, televíziu, noviny, viesť útok voči jeho dôstojnosti, odbornosti, charakteru, pričom je evidentná nespôsobilosť "dôkazov" už pri ich zverejňovaní? Logická odpoveď znie - nie. Preto si myslím, že ihneď pri zistení výsledku preverovania, že major Vačok sa ničoho nedopustil, mali orgány činné v trestnom konaní začať preverovanie pre podozrenie z trestného činu ohovárania alebo útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona. Zo žiadnych zdrojov - z polície, z prokuratúry - som nepočul, že by bola táto "obrátená strana oznámenia" preverovaná v trestnom konaní. Pán generálny prokurátor, aké bude alebo je vaše stanovisko k tejto kauze?

    3. Od novembra 1995 až do polovice júna 1996 bývalý minister vnútra Slovenskej republiky pán Hudek neodpovedal na žiadosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o zbavenie povinnosti mlčanlivosti príslušníkov Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave vo veci podaného oznámenia riaditeľom Slovenskej informačnej služby pánom Ivanom Lexom dňa 27. septembra 1995, ktorým obvinil viacerých vysokých policajných dôstojníkov z pokusov o vyzvedanie štátneho tajomstva, nahováranie príslušníkov Slovenskej informačnej služby na krivé výpovede a ich podplácanie. Týmto polročným neplnením si svojej povinnosti - mal obratom vydať rozhodnutie o pozbavení, resp. nevyhovení žiadosti - sa dopustil marenia preverovania, čím sa znížili možnosti rýchleho a objektívneho preverenia závažného podozrenia vyrieknutého voči policajným dôstojníkom. Pán exminister je takto dôvodne podozrivý, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zastávanej funkcie verejného činiteľa - pozri § 158 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

    4. Dňa 11. 4. 1996 bol zverejnený telefonický rozhovor medzi dvoma osobami, z ktorého jednoznačne vyplýva podozrenie, že existovala organizovaná skupina ľudí, ktorí sa snažili mariť priebeh a výsledky vyšetrovania zavlečenia poškodeného Michala Kováča do Rakúska. Tieto osoby sú dôvodne podozrivé, že sa dopustili trestnej činnosti, ktorú je možné právne kvalifikovať najmenej ako nadržiavanie, resp. pokiaľ by zastávali funkcie verejných činiteľov ako trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.

    5. Z obsahu telefonického rozhovoru - ako uvádzam v bode 4 - vyplýva, že boli vydané organizovanou skupinou podozrivých páchateľov pokyny smerujúce k protizákonnému šikanovaniu a "odrovnávaniu" - nechcem použiť vulgarizmy z tohto rozhovoru - viacerých osôb, majora Vačoka, podplukovníka Šáteka. Pokiaľ je verejnosti známe, tieto osoby odišli zo svojich funkcií. Je pravdepodobné, že pokyny boli splnené, povedzme, pánom Kurilom, Kosťovom a Debnárom a tieto osoby "museli zo svojich funkcií odísť". Taktiež je podozrenie, že týmto boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, keďže postup voči nim, "ak mali byť odrovnaní", v žiadnom prípade nemohol byť zákonný.

    6. Dňa 28. septembra 1995 Human i Helsinské občianske združenie podali trestné oznámenia na riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu, že zasahoval do procesu vyšetrovania a nesplnil si svoju povinnosť, čím maril rýchle a objektívne preverovanie. Vyšetrovateľ Úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava III požiadal riaditeľa sekcie vyšetrovania pána Kosťova, aby mu dodal z trestnej veci zavlečenia Michala Kováča do Rakúska určité podklady nevyhnutné na účely trestného konania. Tento mu ich na opakované pokusy odmietol vydať s tým, že sú prísne tajné. Na základe tohto protizákonného postoja pána Kosťova vec nemohla byť riadne vyšetrená a bola odložená.

    9. Dňa 7. októbra 1995 v denníku Slovenská republika bola zverejnená správa o tzv. konte prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča v Reifeissenbank v Rakúsku vo výške 23 miliónov šilingov. Nakoniec daná informácia bola po preverení vyvrátená. Kto bol za túto bezprecedentnú správu a útok voči hlave štátu aspoň predvolaný? Nedošlo náhodou k spáchaniu trestného činu hanobenia prezidenta republiky?

    Vážený pán generálny prokurátor, ku všetkým bodom by som sa chcel spýtať, aký je váš postoj alebo bude váš postoj v týchto prípadoch.

    A na záver mi dovoľte dať niekoľko otázok, pán generálny prokurátor, ktoré sa dotýkajú inej problematiky.

    Na Okresnej prokuratúre v Trnave bol pridelený prípad tzv. privatizácie Piešťanských kúpeľov jednému z prokurátorov doktorovi Palkovičovi. Keď tento prokurátor spracoval zameranie svojho preverovania, bol mu prípad jeho nadriadeným okresným prokurátorom v Trnave na druhý deň odňatý s tým, že - div sa svete - policajný orgán finančnej polície v Trnave prípad uznesením odložil. Celý spisový materiál bol potom ihneď odstúpený na Krajskú prokuratúru Bratislava, resp. Generálnu prokuratúru. Odvtedy sa po tomto zľahla zem. Aký je váš postoj, pán generálny prokurátor, k tomuto prípadu?

    Ďalej - niekto pár dní pred nákupom akcií Nafty Gbely založil spoločnosť s ručením obmedzeným a nakúpil akcie pod ich reálnu burzovú hodnotu. Na tejto transakcii zarobil najmenej 2,9 mld Sk, pričom bol porušený zákon zakotvujúci povinnosť predať akcie Fondu národného majetku najmenej za hodnotu akcií v deň predaja na burze. Jednoznačne došlo k trestnému činu či podvodu, sprenevery, porušenia pri správe cudzieho majetku atď. - to sa spresní alebo je možné spresniť až podľa výsledkov vyšetrovania. Došlo k zníženiu majetku štátu a na druhej strane k neoprávnenému obohateniu sa inými osobami. Je možné reálne predpokladať, že išlo o organizovanú skupinu osôb, ktorá celú akciu pripravila a vykonala, takže sa na ich konanie vzťahuje i tzv. zákon proti organizovanej kriminalite. Zo žiadnych zdrojov - z prokuratúry, z polície - som nepočul ani zmienku o tom, že by v súčasnosti prebiehalo preverovanie celej záležitosti v rámci trestného konania. Pán generálny prokurátor, bol by som veľmi rád, ak by ste mi na tieto veci odpovedali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Csáky a pripraví sa pán Lauko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mám dve otázky a jednu interpeláciu. Prvú otázku adresujem ministrovi kultúry pánu Ivanovi Hudecovi.

    Vážený pán minister, pri vyhodnotení rozdelenia podpory zo strany Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia za roky 1995-1996 sa objavila medzi zvýhodnenými subjektmi týmto fondom zo sumy 58 miliónov Sk určených na podporu menšinových kultúr aj nadácia Zmierenie. Na tlačovej konferencii Maďarského ľudového hnutia dňa 16. októbra 1996 odznela informácia, podľa ktorej, citujem: "Pri Maďarskom ľudovom hnutí vyvíja činnosť nadácia Zmierenie, ktorá organizuje národnostné kultúrne podujatia. Do konca roka 1996 nadácia pripraví ešte 20 kultúrno-spoločenských akcií, medzi nimi Festival mladých talentov 19. októbra v Tornali, vernisáž obrazov v Šamoríne 26. októbra a výstavu 8 maliarov skupiny Zmierenie, ktorú otvoria 28. novembra v Dome techniky v Košiciach a ďalšie."

    Moja otázka: Vážený pán minister, ako je možné, že Štátny fond kultúry Pro Slovakia zo sumy zákonom určenej na podporu menšinových kultúr podporuje nadáciu politickej strany?

    Druhú otázku adresujem pánu ministrovi Rezešovi.

    Vážený pán minister, v auguste 1996 som sa obrátil na vás listom so žiadosťou, aby ste prijali mňa a starostu obce Mlynky z Maďarskej republiky ohľadne možného zabezpečenia signálu Slovenskej televízie pre slovenské obce v pohorí Pilis na území Maďarskej republiky.

    Domnievam sa, že rokovaním medzi vaším ministerstvom a partnerským ministerstvom Maďarskej republiky, obojstrannou dohodou aj na základe dikcie slovensko-maďarskej základnej zmluvy by mohol byť s malými nákladmi riešiteľný aj tento problém. Z dôvodu vašich zdravotných problémov k osobnému stretnutiu zatiaľ nedošlo, ale ja aj s pánom starostom Havelkom sme pripravení vám podať aj podrobnejšie informácie o tejto problematike.

    Vážený pán minister, prosím vás o pomoc v tejto otázke a o prehodnotenie možnosti rokovania o tejto otázke s partnerským ministerstvom Maďarskej republiky.

    Interpeláciu adresujem na ministra vnútra pána Gustáva Krajčiho.

    Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci prešetrenia možnosti vytvorenia útvaru Policajného zboru v obci Šalov okres Levice. Uvedená obec má síce len 417 obyvateľov, no sociálna situácia je v obci veľmi kritická. Miera nezamestnanosti v obci v roku 1993 bola 69-percentná, v roku 1994 až 85-percentná a v roku 1995 68-percentná. Starosta obce pán Július Star sa obrátil otvoreným listom v marci tohto roku na vtedajšieho ministra vnútra pána Ľudovíta Hudeka, ako aj na všetky poslanecké kluby, bohužiaľ, zatiaľ bez výsledku.

    V súvislosti s vysokou nezamestnanosťou je trestná činnosť v obci a v jej okolí veľmi vysoká. V obci naďalej rastie hrubosť a bezohľadnosť páchateľov. Ich útokom sú vo zvýšenej miere vystavení osamelo žijúci obyvatelia obce, ktorí sú prepadávaní vo vlastných bytoch. Nespokojnosť občanov sa prejavuje na jednej strane zvýšeným pocitom strachu a bezmocnosti, na druhej strane snahou vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Situácia v obci je už dlhší čas značne napätá a na tento stav boli upozornené, samozrejme, aj okresné orgány. K zlepšeniu situácie zatiaľ, bohužiaľ, nedošlo. Preto som nútený obrátiť sa na vás, vážený pán minister, z poverenia samosprávy v obci Šalov a požiadať vás o pomoc v oblasti prevencie, ako aj vo veci prehodnotenia možnosti vytvorenia policajnej stanice v obci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Lauko, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Kraus.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia poslanci,

    moja interpelácia sa týka výchovy našich detí, teda oblasti, ktorá je v každom národe a štáte prvoradá a považujú ju všetci za veľmi dôležitú. Svoju interpeláciu chcem orientovať na základnú otázku, ako spĺňajú niektoré učebnice schválené ministerstvom školstva kritériá základných morálnych princípov výchovy našich detí.

    Chcem sa venovať trom učebniciam. Dve tu mám, je to celá séria. Dovolím si, pani ministerka, prečítať vám ukážku, aby ste mohli kontrolovať. Príkladom je stredoškolská učebnica na náuku o spoločnosti, občiansku náuku, teda na povinný predmet, a volá sa Základy rodinnej a sexuálnej výchovy. Bola schválená a vydaná ministerstvom školstva. Tu sa napríklad na strane 34 v kapitole Sexuálne vzťahy a plánovanie rodičovstva a v časti Postoje k predmanželskej sexualite odporúča, citujem: "Najvhodnejšou formou získavania sexuálnych skúseností v predmanželskej oblasti je tzv. peting, (vzájomné láskanie sa bez súlože), a to z niekoľkých dôvodov:

    1. umožňuje prehlbovanie emocionálneho vzťahu, 4. rozvíja fantáziu a tvorivosť, 5. vylučuje riziko nechceného tehotenstva, ako aj - a to je veľmi dôležité - riziko prenosu pohlavných ochorení."

    Ďalej učebnica v časti O predsudkoch a poverách hovorí o nesprávnosti názorov na škodlivosť masturbácie. Uvádza, citujem: "Výskumy dokazujú, že masturbuje v istom období života 92 % mužov a 62 % žien, najčastejšie v puberte a adolescencii, ale aj neskôr, keď nie je možné realizovať sexuálny styk." Podľa takejto formulácie je to vysoko nepravdepodobné a priamo to študentov navádza, aby to skúsili. Plánované rodičovstvo si vraj, citujem: "nevieme predstaviť bez regulácie počatia dostupnou antikoncepciou. Zdá sa, že naši mladí ľudia stále podceňujú možnosti antikoncepcie". V rámci prevencie AIDS udávajú hlavné zásady bezpečného sexu nestriedať partnerov, vyhýbať sa porušeniu sliznice a drobnému krvácaniu, používať prezervatív a síce dodávajú, že úplne najvhodnejšou formou ochrany je trvalý vzťah dvojice, ktorá si je absolútne verná, ale nezdôrazňuje sa vzájomná nutnosť len jedného partnera a jediného partnera za život. Dodávam, že Svetová zdravotnícka organizácia takúto vernosť a zdržanlivosť má v prvej téze boja proti AIDS a až v druhej hovorí o kondómoch.

    V časti Sexuálne odchýlky učebnica udáva o skupinovom sexe (pluralizme), že deviáciou, citujem "sa stáva vtedy, ak tvorí výlučný spôsob sexuálnej aktivity". Ak nie je výlučný, tak to nie je úchylka, čiže je to normálne? O prirodzených metódach regulovania pôrodnosti je len jedna krátka zmienka v tabuľke, navyše nepresná, v celej kapitole je oveľa viac napísané o antikoncepcii, čo, samozrejme, nie je objektívne.

    To, že ministerstvo preferuje pri spolupráci Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu, dokazuje okrem týchto argumentov aj fakt, že komisia na vypracovanie osnov sexuálnej výchovy pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, v ktorej sú aj zástupcovia rodičov, sa dlho nestretla a túto učebnicu nedostala na vyjadrenie, inými slovami, vydala sa poza ich chrbát, hoci sú tam kvôli tomu.

    Iným príkladom z tejto edičnej rady je učebnica na ten istý predmet, schválená tiež ministerstvom školstva pre stredné školy. Ide o učebnicu Základy etiky, ktorú vydalo Slovenské pedagogické vydavateľstvo v roku 1995.

    V kapitole Niektoré etické témy súčasnosti sa v častiach Interrupcie, Antikoncepcia, AIDS, Eutanázia podávajú našim deťom, študentom strednej školy, jednostranné, zavádzajúce argumenty, s ktorými autori navyše účelovo manipulovali. Poviem niekoľko príkladov.

    1. Na strane 86 sa v časti o interrupcii tvrdí, citujem: "Hnutie Pro Life (Pre život) - zástancovia tohto názoru sú presvedčení, že ľudský život vzniká už v okamihu spojenia vajíčka a spermie. Svetonázorovo sa tento postoj opiera o základné náboženské východiská. Hnutie pre voľbu na druhej strane zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť sa, ale aj právo každého dieťaťa narodiť sa ako chcené a milované dieťa. Život plodu začína až mozgovou činnosťou." To boli citáty.

    Na otázku, kde je pravda, učebnica hovorí, citujem: "Rozhodnutie zostáva na postoji a zodpovednosti oboch možných rodičov, najmä však budúcej matky."

    Podľa akých právnych noriem a podľa akých práv - to sa tam už, bohužiaľ, študenti nedočítajú. V príklade muža lekára sú na strane 88 uvedené štatistické údaje, ktoré sú nevierohodné a zavádzajúce, a chýba údaj, odkiaľ sú čerpané. Ďalej citujem: "Právo na interrupciu môžeme odôvodniť a pochopiť ako voľbu menšieho zla." Prečo sú tieto informácie len jednostranné a zavádzajúce? Naša mládež sa má vychovávať v tejto oblasti na základe vyjadrenia len gynekológov, tak ako je to v tejto kapitole? Veď to nie je objektívne. A navyše, samotní gynekológovia predsa potvrdzujú rastúci počet potratov, najviac v kategórii pod 14 rokov, to znamená v roku 1995 zo 44 na 66 oproti predchádzajúcim rokom. Alarmujúci je tiež viac ako polovičný počet mladých žien a dievčat, ktoré ešte nerodili a už idú na potrat. V snahe predkladať dva odlišné názory, jeden hnutia Za život a druhý Hnutia pre voľbu, sa manipulačne priaznivo podávajú názory Hnutia pre voľbu, čo nie je objektívne.

    2. V kapitole o antikoncepcii sa iné názory podávajú zavádzajúco, tendenčne a navyše ako príklad sa uvádzajú extrémne príklady. Citujem "

  • Typickým príkladom sú prípady 5 aj viac ťažko poškodených detí v geneticky zaťažených rodinách a podobne.

  • " Konštatuje sa tu heslo "Od interrupcie k antikoncepcii". Uvádzajú sa tu manipulujúce príklady inzerátov. Napríklad, citujem: "Manžel je invalid a ja som nezamestnaná. Mám 4 dcéry vo veku 16, 13, 12 a 4 roky. Prosíme dobrých ľudí o darovanie zimného šatstva a topánok číslo 6, 5 1/2 a 18 1/2. Poštovné uhradím. Značka súrne." A znova sú tu argumenty o raste svetovej populácie geometrickým radom a preľudnení planéty. Ale chýba tu napríklad údaj o tom, že Slovensko postupne vymiera, lebo index plodnosti je 1,52, čo je hlboko pod normálny index 2.

    3. V kapitole o eutanázii sa uvádzajú problematické argumenty o snahe pomôcť trpiacemu človeku, ak už vraj zlyhávajú všetky iné nádeje. Dokonca je citovaný doktor Smrť z Ameriky a jeho názor, že je to ten najhumánnejší spôsob, ako nevyliečiteľne chorých zbaviť utrpenia.

    Zdá sa vám, pani ministerka, správne, že naše deti dostávajú takéto jednostranné informácie v oficiálnych učebniciach, ktoré schválilo ministerstvo školstva? Veď demografické údaje o postupnom vymieraní Slovenska sú alarmujúce a ministerstvo by malo podporovať vo výchove skôr rodiny, ktoré chcú vychovávať viac detí. Navyše v inej učebnici sa už žiakom 7. triedy - je to učebnica prírodopisu základných škôl - predkladá okrem iných medicínskych nepresností aj text: "Ak ešte nie je narodenie dieťaťa žiaduce, treba vopred uvažovať o rôznych antikoncepčných prostriedkoch." Menovite sa udávajú prezervatívy a použitie antikoncepcie je teda dôležité.

    Ako ďalší príklad prinajmenšom ľahostajnosti zo strany ministerstva školstva možno uviesť rozširovanie letákov o nebezpečenstve AIDS pod názvom Stop AIDS, ktoré sa objavili v minulom školskom roku na stredných školách, na nástenkách. Vydala ich Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a propagoval ich Červený kríž. Pod hlavičkou boja proti AIDS sa na obrázkoch dokonca s detskými postavami predstavujú všetky spôsoby sexuálneho styku, dokonca aj orálno-análny. Učitelia na stredných školách ho rozdávajú, nechávajú visieť na nástenkách a nemajú pritom pocit, že sa tu pod rúškom boja proti AIDS necitlivo zraňujú prváci, len 14-15-ročné deti, ktorým doma rodičia isto neodovzdávajú takúto predstavu o sexuálnom styku. Keďže sa blíži opäť termín akcií boja proti AIDS, žiadam vás, pani ministerka, aby ste dohliadli nad úrovňou tzv. boja proti AIDS opísanou nevhodnou formou. Každý z nás podporí osvetu, ale nie nekultúrnu a nemorálne obrázky, ktoré od minulého roku visia v stredných školách.

    Na záver mi dovoľte, pani ministerka, vysloviť svoje otázky. Aký má ministerstvo školstva a vy osobne názor na tieto učebnice, ktoré sa používajú v našich školách? Sú to správne formulované a objektívne názory a postoje k týmto citlivým otázkam, ktoré sa nachádzajú v týchto učebniciach?

    Spoločnosť pre plánované rodičovstvo má pobočky na celom svete a je aj u nás. Prečo sa v týchto učebniciach propagujú názory tejto spoločnosti na úkor iných názorov, a nie objektívne vedecké a etické názory na túto problematiku? Myslíte si, že takéto účelové formulácie budú správne výchovne pôsobiť na naše deti? Myslíte, že je správne hovoriť o preľudnení a nebrať do úvahy situáciu na Slovensku a v Európe? Podporia takéto učebnice správny populačný vývoj na Slovensku pri alarmujúcich štatistických údajoch o postupnom vymieraní Slovenska (index plodnosti 1, 52) a stúpnutí počtu interrupcií u dievčat pod 14 rokov a dievčat a žien do 24 rokov, ktoré nerodili?

    Navrhujem vám, pani ministerka, aby ste dali uvedené tri učebnice posúdiť aj komisii pre učebné osnovy sexuálnej výchovy na školách, ktorá je zriadená pri ministerstvo školstva.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. Nech sa páči, pán poslanec Kraus. Pripraví sa pán Koncoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    vo svojom vystúpení by som sa chcel venovať otázkam privatizácie výskumných a vývojových ústavov a upozorniť na niektoré negatívne javy v tejto oblasti. Svoje otázky budem smerovať k ministrovi hospodárstva a k prezídiu Fondu národného majetku. Konkrétne sa chcem zaoberať privatizáciou Výskumného ústavu papiera a celulózy v Bratislave.

    Tak ako iné podniky a organizácie aj výskumné a vývojové pracoviská hlavne v oblasti tzv. rezortného výskumu prechádzajú procesom privatizácie. Vzhľadom na špecifiká ich činnosti nebolo a nie je ani v súčasnosti ľahké nájsť vhodný model, resp. metódu privatizácie pracovísk výskumu a vývoja. Ako najoptimálnejší sa ukázal postup, ktorý pri privatizácii výskumných a vývojových ústavov presadzovalo ministerstvo hospodárstva, a to, aby privatizácia bola vykonaná subjektmi, kam smerujú prevažne výsledky ich činnosti, za spoluúčasti manažmentu a zamestnancov ústavov. Len takýmto postupom sa dá zabezpečiť, že výskumné pracoviská si zachovajú svoju identitu a akcieschopnosť a nebudú privatizované len kvôli budovám, pozemkom, resp. výhodnej polohe.

    Takto sa podarilo v minulosti sprivatizovať celý rad výskumných ústavov, hlavne v oblasti chemického priemyslu. Bohužiaľ, nestalo sa tak v prípade celulózovo-papierenského priemyslu, a to konkrétne v prípade Výskumného ústavu papiera a celulózy. V roku 1989 bol tento ústav prevedený do formy štátneho podniku. V rámci privatizácie vznikla dňa 1. 10. 1994 akciová spoločnosť VÚPC s 97-percentným vlastníctvom akcií vo Fonde národného majetku. Základné imanie predstavuje 77 466 000 Sk.

    Výskumný ústav papiera a celulózy je významné výskumné pracovisko, ktoré už 45 rokov zabezpečuje kvalitné riešenie vedecko-technických projektov a transfer moderných technológií pre podniky celulózovo-papierenského priemyslu. Je známe svojou vedeckovýskumnou činnosťou v Európe i vo svete a je aj členom nevládnych organizácií. V súčasnosti zabezpečuje riešenie štátnych vedecko-technických projektov v celkovom objeme 54 mil. korún. Fond národného majetku Slovenskej republiky v rámci prípravy výberového konania na predaj akcií vyzval začiatkom decembra 1995 záujemcov o kúpu akcií VÚPC na predloženie potrebných dokumentov v termíne do 21. 12. 1995.

    V decembri 1995 podali podnet na kúpu akcií VÚPC manažérsko-zamestnanecká akciová spoločnosť CELKON a tri podniky celulózovo-papierenského priemyslu, a to Severoslovenské celulózky a papierne, a. s., Ružomberok, Juhoslovenské celulózky a papierne, Štúrovo a Harmanecké papierne, a. s., Harmanec. V januári 1996 doplnili Severoslovenské celulózky a papierne, a. s., a Juhoslovenské celulózky podnet na kúpu akcií cez akciovú spoločnosť CELKON Bratislava. Ponúknutá cena bola 50 mil. Sk. Takýto spôsob plne korešpondoval aj so stanoviskom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k privatizačnému projektu štátneho podniku rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky číslo 37 zo dňa 10. 3. 1994, ako aj stanoviskami ďalších podnikov celulózovo-papierenského priemyslu Slovenskej republiky, ktoré už podali na Fond národného majetku podnety na kúpu akcií VÚPC Bratislava.

    Dňa 26. 2. 1996 bol na Fond národného majetku odoslaný list vtedajšieho ministra hospodárstva pána Duckého, ktorý bol napísaný na základe diskusií s pánom premiérom Mečiarom na výjazdovom zasadnutí vlády Slovenskej republiky v Ružomberku dňa 23. 2. 1996. Na tomto zasadnutí bolo konštatované, že proces privatizácie tohto výskumného ústavu je potrebné ukončiť takým spôsobom, aby sa rozhodujúcimi vlastníkmi stali podniky celulózovo-papierenského priemyslu Slovenskej republiky. Navrhovaný spôsob privatizácie mal zabezpečiť prepojenie vlastníckych vzťahov medzi výrobnými organizáciami slovenského celulózovo-papierenského priemyslu a jeho vedeckovýskumnou základňou reprezentovanou VÚPC, a. s., Bratislava a zabezpečiť tak dlhodobý rozvoj najdynamickejšie sa rozvíjajúceho odvetvia slovenského priemyslu.

    Denná tlač - Hospodárske noviny 3. 10. 1996 - však informovala, že prezídium Fondu národného majetku na svojom zasadnutí dňa 2. 10. 1996 prerokovalo a schválilo návrh na vydanie rozhodnutia o privatizácii Výskumného ústavu papiera a celulózy, a. s., Bratislava kupujúcemu Poltár, a. s., Bratislava. Je poľutovaniahodné, že pri rozhodovaní o privatizácii tejto akciovej spoločnosti sa nebralo do úvahy stanovisko ministerstva hospodárstva zo dňa 10. 3. 1994 a tiež písomné stanovisko vtedajšieho ministra pána Duckého o privatizácii VÚPC podnikmi celulózovo-papierenského priemyslu akciovou spoločnosťou CELKON.

    Kupujúci Poltár, akciová spoločnosť, je obchodno-finančná spoločnosť, ktorá nemá nič spoločné s výskumnou a výrobnou činnosťou vôbec a v oblasti papiera a celulózy zvlášť. Okrem toho táto akciová spoločnosť vznikla až 30. 4. 1996, to znamená vyše 4 mesiace po termíne predloženia ponúk a dokumentov na kúpu akcií VÚPC na Fonde národného majetku. V objektoch VÚPC sa nachádzajú skúšobne, poloprevádzkové strojno-technologické zariadenia a prístrojové vybavenia pre oblasť výroby a skúšobníctva celulózovo-papierenského priemyslu, ktoré nie je možné využiť na iné účely, ako boli vopred určené.

    Pokiaľ sa privatizácia Výskumného ústavu papiera a celulózy uskutoční podľa súčasného stavu, môže dôjsť k zániku renomovanej výskumnej základne lukratívneho odvetvia národného hospodárstva s ďalšími sociálnymi dosahmi.

    Na záver mi dovoľte formulovať svoje otázky na ministerstvo hospodárstva, konkrétne na ministra hospodárstva pána Česneka.

    Ako mieni ministerstvo hospodárstva v budúcnosti zabezpečovať výskum a vývoj jedného z najperspektívnejších priemyselných odvetví, a to celulózovo-papierenského priemyslu, ak rozhodnutie o privatizácii ostane v súčasnej podobe?

    Otázka na prezídium Fondu národného majetku: Čo viedlo prezídium Fondu národného majetku k takému rozhodnutiu v prospech firmy Poltár napriek tomu, že aj pán exminister Ducký a predseda vlády boli naklonení, aby VÚPC sprivatizovala firma CELKON, ktoré sa v súčasnosti javilo ako najoptimálnejší model privatizácie?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán Koncoš, nech sa páči. Pripraví sa pán Palacka.

  • Pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    je všeobecne známe, že začiatkom júla veterná smršť hlavne na strednom Slovensku, zničila približne 1 500 ha lesa so zásobou dreva 1,9 mil. m3, čo predstavuje takmer 40 % z priemerného ťažbového ročného etátu Slovenskej republiky. Situáciu v tejto oblasti komplikuje najmä to, že takmer celá kalamita je sústredená v ťažkej horskej oblasti Osrblia. Očakáva sa, že kalamitné drevo z týchto polomov sa bude spracúvať 2 až 3 roky. Oveľa zložitejšie bude paralelne zabezpečiť komplexné ochranné opatrenia proti šíreniu podporného hmyzu, ktorý je potenciálne schopný v budúcnosti ničiť rovnaké množstvo okolitého, v súčasnosti ešte zdravého lesa, ale problematické bude aj zalesnenie kalamitných lomín.

    Oceňujem, že vláda na likvidáciu kalamity vyčlenila 50 mil. Sk. Popri požiadavkách na priamu finančnú pomoc postihnutým oblastiam je však potrebné otvorene hovoriť aj o nepriamej podpore takými prostriedkami, ktoré výrazne zlepšia odbytové možnosti kalamitného dreva, ekonomickú a sociálnu stabilitu v týchto regiónoch Slovenska. Obchodná politika lesného hospodárstva musí byť taká, aby umožňovala čo najlepšie a najefektívnejšie zužitkovanie drevnej suroviny.

    Podpredseda vlády pán Kozlík a ministri, vtedy ešte pán Ducký a Peter Baco, 5. júna tohto roku na Lesníckych dňoch vo Zvolene prisľúbili riešenie licenčnej politiky zavedením automatických licencií a ich nahradením inými metódami regulácie vývozu, napríklad tak ako v Európskej únii, a to vývoznými poplatkami či daňami.

    Zelená správa za lesné hospodárstvo obsahuje návrh, aby sa rozhodovacie kompetencie vo vývoze surového dreva presunuli na ministerstvo pôdohospodárstva. V tejto situácii je priam paradoxné rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré dňa 6. 11. 1996 v televíznych novinách Markíza potvrdil pracovník tohto ministerstva pán Ing. Šulek. Informoval, že ministerstvo hospodárstva zastavilo export surového dreva aj na tie objemy, na ktoré boli vydané exportné licencie. Toto rozhodnutie je pre lesníctvo mimoriadne negatívne už zo spomínaného dôvodu, že sa treba skutočne zamýšľať, ako nielen vyťažiť kalamitné drevo, ale ako ho aj výhodne speňažiť, aby sa tak pomohlo podnikom, ktoré obhospodarujú lesy a lesnú pôdu.

    Slovenský drevársky priemysel nie je schopný túto drevnú hmotu efektívne spracovať. Na Slovensku je dostatok dreva, čo sa týka množstva, pravda, je nedostatok niektorých vybraných druhov drevín a sortimentov. Všeobecne je nadprodukcia listnatých drevín najcennejších sortimentov kvôli vyššej cene a vlákninových sortimentov kvôli vysokému podielu náhodných ťažieb, a to až 50-60 % z celkového objemu, a nedostatočným drevospracujúcim kapacitám.

    Popri zastavení vývozu dreva na druhej strane je tu voľný dovoz, teda automatické licencie na dovoz dreva na Slovensko. Domnievam sa, že takáto situácia má za cieľ vytvoriť na domácom trhu nadbytok dreva a aj s tým súvisiaci pokles jeho cien. Situácia je podobná ako v poľnohospodárstve, kde nekompetentnými zásahmi príslušných ministerstiev sú prvotní producenti surovín trochu obmedzovaní, a najmä v drevárskom priemysle sa podporuje spracovateľská lobby nových privátnych vlastníkov drevárskych podnikov.

    Pýtam sa, ako chce vláda skutočne podporiť lesníctvo, keď síce na likvidáciu kalamity vyčlenila 50 miliónov Sk, ale obmedzeniami v obchode poškodí toto odvetvie o niekoľko 100 miliónov Sk. Administratívny zákrok - zastavenie exportu dreva - nerieši problémy z národohospodárskeho hľadiska. Vláda by mala predložiť program komplexného spracovania a využívania všestranne cennej domácej suroviny s rozvojovým podporným systémom tohto rezortu.

    Obraciam sa na ministra hospodárstva a žiadam prehodnotiť rozhodnutie o zastavení exportu surového dreva. Navrhujem, aby sa v súlade so závermi Zelenej správy kompetencie týkajúce sa obchodnej politiky s drevom presunuli na ministerstvo pôdohospodárstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Palacka. Pripraví sa pán Ásványi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    vo svojej interpelácii sa obraciam na pána podpredsedu vlády a ministra financií v súvislosti so Slovenským rozhlasom.

    Do pôsobnosti ministra financií patrí okrem iného kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. Svoju samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte má i Slovenský rozhlas. Dostali sa mi do rúk informácie o svojráznom prístupe k hospodáreniu v tejto verejnoprávnej inštitúcii. Ide v prvom rade o niektoré okolnosti pri odmeňovaní pracovníkov. Podľa mojich informácií boli v roku 1995 vyplatené pracovníkom mimoriadne odmeny, teda čiastky mimo normálneho platu, s veľkými disproporciami. Kým suma odmien za celý rok 1995 pre všetkých výkonných redaktorov bola v priemere na jedného 5 270 Sk, z toho ich odmena v mesiaci decembri bola v priemere 1 210 Sk, boli tieto odmeny pre okruh 20 vybraných vedúcich a administratívnych pracovníkov za celý rok 1995 v priemere takmer 80 000 Sk, z toho len za mesiac december takmer 23 000 Sk. Do skupiny týchto bohato odmeňovaných pracovníkov patria okrem šéfredaktorov jednotlivých programových okruhov Slovenského rozhlasu aj rôzni vedúci odborov, poradcovia, sekretárky či tajomníci riaditeľov.

    Spomeniem len jednu konkrétnu funkciu - napríklad odmena tajomníka ústredného riaditeľa za rok 1995 bola 143 500 Sk, a z toho len za december 40 500 Sk. V tom istom čase, v decembri 1995 museli však mnohé matky redaktorky žiadať v odborovej organizácii Slovenského rozhlasu o pôžičky, aby mohli svojim deťom kúpiť vianočné darčeky.

    Takéto disproporcie v odmeňovaní pokračujú aj v tomto roku. Za I. polrok 1996 bola opäť priemerná odmena redaktorov len tesne nad 2 000 Sk a odmeny uvedených vedúcich a administratívnych pracovníkov viac než desaťnásobné, viac než 20 000 Sk.

    Som si vedomý, že odmeňovanie pracovníkov je v kompetencii vedúceho príslušnej organizácie. V prípade Slovenského rozhlasu ide však o špecifickú organizáciu. Jej príjmy sú tvorené jednak z prostriedkov štátneho rozpočtu a jednak z koncesionárskych poplatkov, čo sú všetko peniaze našich občanov. Myslím si, že občania majú právo vedieť, ako s týmito peniazmi Slovenský rozhlas narába. Okrem toho, že považujem uvedený spôsob odmeňovania pri stále klesajúcej úrovni rozhlasového programu a vysielania a pri trvalom nariekaní rozhlasového manažmentu o nedostatku finančných zdrojov za nemorálny, interpelujem vás, vážený pán minister financií, s požiadavkou preverenia účelného vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu v Slovenskom rozhlase.

    Zároveň chcem túto interpeláciu využiť ako podnet pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na vykonanie kontroly v Slovenskom rozhlase. Odporúčam, aby sa Najvyšší kontrolný úrad zameral okrem odmeňovania pracovníkov tiež na zmluvné vzťahy Slovenského rozhlasu s Prvou slovenskou mediálnou agentúrou, ktorá má podľa mojich informácií exkluzívne právo na sprostredkovanie reklamy vo vysielaní Slovenského rozhlasu.

    Reklama tvorí aj vo verejnoprávnom rozhlase významnú položku príjmov a jej efektívne využívanie pri dominantnom postavení Slovenského rozhlasu na mediálnom trhu by mohlo výrazne odbremeniť nároky na štátny rozpočet, resp. vytvoriť priestor na skvalitnenie vysielania či lepšie odmeňovanie tvorivých pracovníkov. Keď je však možný zisk Slovenského rozhlasu prelievaný cez súkromnú agentúru, údajne personálne spätú s manažmentom Slovenského rozhlasu, na odľahčenie rozpočtu budeme asi dlho čakať a s nami budú čakať daňoví poplatníci i rozhlasoví koncesionári.

    Žiadam vás, pán minister financií a pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, aby ste mňa i Národnú radu informovali o vašich zisteniach v tejto veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ásványi. Pripraví sa pán poslanec Weiss.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    interpeláciu adresujem predsedovi vlády pánu Vladimírovi Mečiarovi. Dotknem sa málo frekventovanej a nie všetkými poznanej veci - odmeňovania duchovných registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Priamo sa to týka viac ako 2 000 duchovných a nepriamo všetkých veriacich.

    Základ celkového hospodárskeho zabezpečenia cirkví je daný zákonom číslo 218 z roku 1949, keď po znárodnení a skonfiškovaní majetku cirkví štát bol nútený postarať sa aspoň sčasti o potreby cirkvi. V zákone sú zabezpečené osobné požitky duchovných, prislúchajúce sociálne dávky, náhrada cestovných výdavkov, vecné náklady spojené s vykonávaním náboženských obradov, prípadne po osobitnom zvážení aj mimoriadne vecné náklady. Na tieto náklady má Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky každoročne k dispozícii prostriedky zo štátneho rozpočtu. Čiastočné vrátenie majetku cirkvám podľa zákona číslo 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženských spoločnostiam spôsobilo pokles tejto ročnej čiastky zo 400 mil. Sk na 190 mil. Sk v roku 1994.

    Zákon číslo 218 z roku 1949 je i dnes platný s tým, že v roku 1990 vládnym nariadením číslo 578 boli nanovo upravené osobné potreby duchovných. Ich základný plat je stanovovaný podľa 11 tarifných stupňov od 1 800 Kčs, teraz už slovenských korún, s praxou v duchovej činnosti kratšou ako 3 roky až po 3 500 Sk v najvyššej stupnici s praxou nad 30 rokov. Tieto základné platy môžu byť podľa rozhodnutia príslušnej cirkvi, samozrejme, v rámci pridelených prostriedkov, zvýšené až o 20 % za ocenenie kvality výkonu, t. j. o akési výkonnostné. Za vykonávanú cirkevnú hodnosť - tieto sú menovite zaradené do štyroch stupníc - môže byť priznaný hodnostný prídavok v prvom stupni do 800 Sk, v najvyššom stupni až 2 800 Sk mesačne. Využitím týchto daných možností môže mať kaplán, teda duchovný začínajúci po skončení štúdia teológie, 2 600 Sk mesačnú celkovú mzdu, biskup po tridsaťročnom výkone duchovnej služby 7 000 Sk.

    V roku 1994 priemerný mesačný zárobok duchovného na Slovensku predstavoval 3 830 Sk. V Českej republike v tom istom čase bol tento priemer 7 000 Kč. Uvedomme si, že 98 % týchto duchovných je vysokoškolsky vzdelaných. Programové vyhlásenie terajšej vlády už na rok 1995 počítalo s riešením tejto zaiste len pozabudnutej, inak nehoráznej situácie.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo ešte v novembri 1995 návrh nariadenia vlády na pozmenenie a doplnenie nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z roku 1990 o úprave osobných potrieb duchovných registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Podľa tohto návrhu sa mal zvýšiť priemerný zárobok duchovného na 7 688 korún, čo by znamenalo dosah na štátny rozpočet vo výške 94 mil. Sk za rok. Tento návrh prešiel medzirezortným konaním, pripomienky boli zapracované do definitívneho návrhu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky potvrdilo krytie zvýšenia potrieb cez štátny rozpočet už v návrhu na rok 1996. Ako mi je známe, vláda Slovenskej republiky súhlasne prerokovala návrh novely nariadenia a predznačila účinnosť od 1. 1. 1996.

    Uplynul celý rok od schválenia dobre vypracovaného návrhu zmeny vládneho nariadenia. V rozpočte uvažované prostriedky vo výške 94 mil. Sk sa minuli na iný účel. Nesplnil sa bod programu vlády. Zostala nenaplnená oprávnená požiadavka cirkví, naďalej sa nemôžu bez hanby porovnávať osobné požitky duchovných s platmi zamestnancov porovnateľného zaťaženia v rozpočtovej a príspevkovej sfére. Pýtam sa, kde zaviazlo sľubne sa vyvíjajúce dobrodenie vlády Slovenskej republiky a kedy bude zverejnená novela nariadenia vlády o úprave osobných potrieb duchovných registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Neprijmem odpoveď "zaplať Pán Boh". Platenie, teda zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, prisľúbil pán minister financií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Weiss. Pripraví sa pán Čarnogurský.

  • Ctení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nedávno som počas svojho pobytu v Rožňave navštívil Dom humanity Slovenského Červeného kríža. Vznikol 1. 2. 1992 z podnetu rodičov postihnutých detí a sekretariátu územného spolku Slovenského Červeného kríža v Rožňave, Okresného úradu a Mestského úradu v Rožňave, v tom čase ako prvé a jediné zariadenie tohto druhu v okrese. Jeho potreba bola nevyhnutná, veď už v prvý deň otvorenia bola naplnená kapacita zariadenia, 18 detí našlo svoj domov v priestoroch, ktoré boli rekonštrukciou z príspevku Slovenského Červeného kríža upravené na bezbariérové. Súčasná kapacita Domu humanity je 20 detí. Zariadenie navštevuje 17 detí. Ide o deti s detskou mozgovou obrnou, z tohto počtu sú mobilní traja a 14 detí je imobilných s mentálnou retardáciou druhého a tretieho stupňa.

    Pre deti s detskou mozgovou obrnou je veľmi dôležitá rehabilitácia. Na tieto účely bolo zriadené v Dome humanity rehabilitačné centrum, ale všetky veci, ktoré pre toto rehabilitačné centrum boli potrebné, sú zriadené iba vďaka sponzorom. Nakoľko zo strany rodičov bol záujem nielen o denný pobyt detí, ale aj o týždenný pobyt, v máji roku 1995 sa zriadila kombinovaná prevádzka v tomto Dome humanity s denným a týždenným pobytom. Najväčším problémom zriadenia ústavu s týždenným pobytom bolo zabezpečenie stravovania. Investičné prostriedky zo strany Slovenského Červeného kríža boli dosiaľ 2 130 000 Sk. Vďaka tejto pomoci bude Dom humanity môcť tvoriť ucelený komplex.

    I napriek niektorým úspechom sa dosiaľ nepodarilo vyriešiť problém personálneho obsadenia. V zariadení pracuje 15 zamestnancov, ktorí sú prijatí na dobu určitú cez úrad práce v rámci VPP. V súčasnosti končia pracovníkom zmluvy a ďalšie obsadenie pracovníkov cez úrad práce nie je možné. Stojí teda pred týmto zariadením otázka, akým spôsobom a odkiaľ zobrať finančné prostriedky na krytie finančných nákladov. Rozpočet, ktorý Dom humanity dostal na rok 1996 vo výške 650 000 Sk, nepokrýva ani prevádzkové náklady.

    Na vybudovanie Domu humanity bola vynaložená obrovská ľudská práca. Podľa prepočtov na rok 1996 chýba na krytie ďalšieho chodu asi 350 000 Sk. Rozpočet na rok 1997 za predpokladu financovania miezd personálu je 1 863 000 Sk. Preto si dovoľujem interpelovať pani ministerku, aby tomuto zariadeniu, ale aj ostatným neštátnym zariadeniam podobného druhu pomohla doriešiť situáciu zamestnanosti i financovania tohto i ostatných sociálnych zariadení. Ide predovšetkým o to, aby sa vyriešili problémy financovania personálu a otázky stabilizácie tohto personálu.

    Ďalej by som si dovolil položiť otázky dvom členom vlády.

    Predvčerom boli pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky pracovníci akciových spoločností Palivá Bratislava a Selekt VŠU Bučany. Prišli vyjadriť nespokojnosť s tým, že zamestnanecké akciové spoločnosti neuspeli so svojimi privatizačnými projektmi, a to napriek tomu, že privatizácia týmto spôsobom je nielen politickým programom dvoch vládnucich strán, že predstavitelia Združenia robotníkov Slovenska v Bučanoch osobne sľúbili presadiť takýto spôsob privatizácie a že ponuka týchto spoločností bola lepšia ako ponuka tých, ktorí napokon podniky dostali priklepnuté.

    Preto sa pýtam ministra pre správu a privatizáciu Národného majetku pána Bisáka, prečo zmenila vláda svoju koncepciu privatizácie, ktorá bola v programovom vyhlásení, prečo sa stalo pravidlom, že v privatizácii vyhrávajú úplne neznáme spoločnosti s ručením obmedzeným alebo neznáme akciovky, ktoré prichádzajú s veľmi slabými ponukami. Najkrikľavejším prípadom takýchto privatizačných manierov je osud akciovej spoločnosti Nafta Gbely, strategického podniku. Verím, že dostanem od pána ministra odpoveď.

    Ďalej sa chcem opýtať pána ministra zahraničných vecí, prečo má s prezidentom republiky, ktorý ide na budúci týždeň na dlhodobo pripravovanú oficiálnu návštevu do Holandského kráľovstva, ísť ako sprievod za ministerstvo zahraničných vecí iba riaditeľ sekcie pán Kuchár. Holandsko bude predsedníckou krajinou Európskej únie v I. polroku budúceho roku, keď bude vrcholiť medzivládna konferencia Európskej únie a budú sa pripravovať stanoviská Európskej komisie k odpovediam asociovaných krajín na dotazník Európskej komisie. Ide teda o návštevu mimoriadne dôležitú. Jednoducho nechápem, prečo na túto cestu nejde s prezidentom pán minister zahraničných vecí osobne. Pýtam sa preto pána ministra, či takýto postup je v súlade so svetovými protokolárnymi zvyklosťami, či sa tak postupovalo zo strany ministerstva zahraničných vecí aj v Nemecku, v krajine, kde pôsobil ako veľvyslanec, keď pán Herzog išiel na oficiálne návštevy do inej krajiny.

    A tomuto plénu dávam otázku, dokedy budú štátne záujmy tejto krajiny ustupovať iracionálnej nenávisti skupiny vládnucej politickej elity voči hlave štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský a pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

  • Pán predsedajúci, budem mať tri interpelácie a jednu otázku.

    Prvá interpelácia je na podpredsedu vlády a ministra financií Sergeja Kozlíka.

    Zákon číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady ukladá vykladateľom periodickej tlače, prevádzkovateľom rozhlasového a televízneho vysielania a prevádzkovateľom reklám umiestnených na verejných priestranstvách písomne oznámiť ministerstvu financií výšku prostriedkov vynaložených jednotlivými politickými stranami na propagáciu podľa uvedeného zákona. Tieto organizácie boli povinné oznámiť výšku prostriedkov do 30 dní od konania volieb do Národnej radu, čiže do 31. októbra 1994. Podľa § 92 rokovacieho poriadku Národnej rady a § 12 písm. h) zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch je minister povinný predložiť poslancovi Národnej rady doklady, ktoré poslanec požaduje v súvislosti s plnením svojich poslaneckých povinností.

    V priebehu júla a augusta tohto roku som sa opakovane a neúspešne pokúšal spojiť s ministrom financií Sergejom Kozlíkom telefonicky alebo osobne prostredníctvom sekretariátu, aby som dohovoril podmienky, za ktorých sa na ministerstve financií oboznámim s hláseniami organizácií podľa zákona číslo 239/1994 Z. z. Keď sa mi to nepodarilo telefonicky, pretože sekretariát neustále tvrdil, že pán minister nie je na ministerstve, doručil som ministrovi list zo dňa 16. augusta tohto roku, ktorým som požiadal ministra Kozlíka o povolenie na oboznámenie sa s hláseniami. Ani na moju písomnú požiadavku ste mi, pán minister, neumožnili priamo sa oboznámiť s hláseniami, ale vaše ministerstvo mi zaslalo listom zo dňa 26. augusta 1996 prehľad o hláseniach jednotlivých médií a prevádzkovateľov reklám umiestnených na verejných priestranstvách o nákladoch v prospech jednotlivých politických strán. Poznamenávam, že prehľad podľa uvedeného listu vášho ministerstva je neúplný a nespĺňa moju požiadavku na oboznámenie sa s originálmi hlásení.

    Hneď ako som dostal uvedený list, opätovne som sa snažil s vami telefonicky alebo osobne skontaktovať prostredníctvom vášho sekretariátu, ale opäť márne. Podarilo sa mi telefonicky sa rozprávať so štátnym tajomníkom Jozefom Magulom. Menovaný ústne vyjadril súhlas s tým, aby som sa oboznámil s originálmi hlásení, a odkázal ma na Ing. Petra Hrneka, riaditeľa rozpočtovej správy ministerstva financií. Po ďalších dňoch sa mi podarilo telefonicky spojiť s Ing. Hrnekom, ale menovaný mi odmietol umožniť nahliadnutie do hlásení s tým, že nemá od vás, pán minister financií, pokyn. Opäť som sa opakovane pokúšal telefonicky sa s vami spojiť cez váš sekretariát, ale konštatujem, že asi vôbec nechodíte do práce na ministerstvo financií, ani na svoj sekretariát podpredsedu vlády, pretože oba uvedené sekretariáty pri množstve telefonátov vždy tvrdili, že tam nie ste.

    Nato som vám opäť doručil list dňa 9. októbra tohto roku, v ktorom opäť žiadam, aby ste mi umožnili oboznámiť sa s originálmi hlásení. Na tento list som doteraz nedostal odpoveď. Pán podpredseda vlády, mám na vás jedinú otázku, ktorá znie: Kedy mi umožníte oboznámiť sa s originálmi hlásení o výške nákladov vynaložených politickými stranami na propagáciu pred voľbami v roku 1994? Chcem sa oboznámiť s originálmi hlásení z dôvodu, že som sa s nimi oboznámil na sekretariáte Slovenskej volebnej komisie, kam sú organizácie taktiež povinné podľa uvedeného zákona zasielať hlásenia. Z hlásení doručených sekretariátu Slovenskej volebnej komisie vyplýva, že sú nezrovnalosti v hláseniach o volebných nákladoch HZDS na propagáciu pred poslednými parlamentnými voľbami. Taktiež z listu vášho ministerstva zo dňa 26. augusta 1996, ktorý spomínam vyššie, vyplýva, akoby KDH, Demokratická únia a Spoločná voľba vynaložili väčšie náklady na propagáciu pred voľbami - každá jednotlivo - ako HZDS, hoci každý sa mohol presvedčiť, že HZDS malo pred voľbami v roku 1994 oveľa väčšie množstvo veľkoplošnej reklamy a inej reklamy než tieto tri menované volebné subjekty.

    Pán podpredseda vlády, žiadam vás, aby ste splnili svoju povinnosť podľa zákona a umožnili mi nahliadnutie do originálov hlásení.

    Druhú interpeláciu mám na ministra privatizácie Petra Bisáka.

    Programové vyhlásenie súčasnej vlády hovorí v časti o privatizácii, že vláda bude presadzovať kvôli zvýšeniu sociálnej priechodnosti procesu privatizácie a v záujme vytvárania participačnej ekonomiky účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú. Ustanovenie § 10 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení zákona číslo 190/1995 Z. z. dokonca ukladá, aby v procese privatizácie jednotlivých podnikov mali zamestnanci privatizovaného podniku právne zabezpečenú účasť v privatizácii tohto podniku.

    V procese privatizácie hospodárstva dochádza k obrovským presunom vlastníckych práv k pôvodne štátnym podnikom. Je v záujme štátu a celej spoločnosti, aby proces privatizácie prebiehal spravodlivo, v súlade s právnym vedomím spoločnosti. Spravodlivý priebeh privatizácie znamená čo najväčší prínos pre Fond národného majetku pri privatizovaní podniku, ďalej znamená vytvorenie čo najväčšieho počtu pracovných miest a znamená aj poskytnutie účasti na privatizácii pracovníkom podniku.

    V uplynulých týždňoch vyšli na verejnosť viaceré prípady jednak popretia práva zamestnancov podniku na privatizácii ich vlastného podniku, ďalej prípady otvorenej korupcie v súvislosti s privatizáciou a konečne márnych pokusov vlády o zbavenie sa zodpovednosti za proces privatizácie. Pri týchto prípadoch, ktoré vyšli na povrch, sa ukázalo, že vláda nedodržiava vlastné programové vyhlásenie a porušuje citovaný zákon. Slovenská republika prechádza ťažkým obdobím transformácie spoločnosti aj hospodárstva a všetci potrebujeme sociálny zmier. Dôležitou súčasťou sociálneho zmieru by mal byť aj spravodlivý priebeh privatizácie. Privatizácia však prebieha presne naopak. Fond národného majetku, v ktorom zasadajú zástupcovia vládnych strán, pri svojom rozhodovaní popiera všetky elementárne zásady spravodlivosti.

    Predvčerom prišli pred parlament prejaviť svoju oprávnenú nespokojnosť pracovníci z dvoch podnikov - Selekta Bučany a Palivá Bratislava. Kolektívy pracovníkov oboch podnikov v súlade so zákonom vytvorili právnické osoby a uchádzali sa o privatizáciu svojich podnikov. Ponúkli vyššiu cenu a lepšie podmienky ako iní uchádzači o privatizáciu týchto podnikov. Napriek tomu Fond národného majetku, reprezentujúci Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenskú národnú stranu a Združenie robotníkov Slovenska, rozhodol proti pracovníkom týchto podnikov a ich podniky za oveľa nižšiu cenu odpredá neznámym subjektom. Zverejnené prípady obídenia pracovníkov podniku pri jeho privatizácii vyvolávajú širšiu otázku - koľko zamestnaneckých akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzením bolo vôbec úspešných v procese privatizácie.

    Vážený pán minister, prosím, aby ste ma informovali, koľko zamestnaneckých akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzením uzavrelo zmluvy s Fondom národného majetku o účasti na privatizácii podnikov, v ktorých tieto spoločnosti pôsobia. Prosím, aby ste mi oznámili celkový počet týchto spoločností, ak aj ich názvy.

    Tretiu interpeláciu mám na predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Armáda Slovenskej republiky je významným pilierom vonkajšej bezpečnosti Slovenska. Vojaci a dôstojníci slovenskej armády preukázali veľké občianske vlastenectvo a odbornú pripravenosť pri náhlom delení bývalej federálnej armády, ako aj pri udržiavaní bojaschopnosti armády v súčasných podmienkach nedostatočnej investičnej vybavenosti armády a nedostatku finančných prostriedkov. Tým viac je potrebné vytvárať aspoň tie podmienky fungovania armády, ktoré si nevyžadujú zvyšovanie rozpočtu, materiálne presuny a podobne.

    V záujme vysokej akcieschopnosti armády interné armádne predpisy predpokladajú na výkon viacerých funkcií hodnosť generála. V súčasnosti však viac než polovica funkcií vyžadujúcich generálsku hodnosť je obsadená veliteľmi s nižšími hodnosťami. Na jednej strane je potešiteľné, že títo velitelia, aj keď majú nižšie hodnosti, úspešne vykonávajú svoje funkcie. Na druhej strane však ponechávaním týchto veliteľov na nižších hodnostiach sa týmto sťažuje výkon funkcie. Vymenovanie do funkcie generálov uskutočňuje prezident republiky na návrh vlády. Vymenovanie generálov slovenskej armády sa naposledy uskutočnilo v auguste 1994. Minister obrany odvtedy dvakrát predložil vláde návrh na povýšenie ďalších dôstojníkov do hodnosti generála, ale vy, pán predseda vlády, ste doteraz ani jeden z týchto materiálov nezaradili na rokovanie vlády. V dôsledku toho vláda nepodala prezidentovi republiky návrhy a prezident nemohol vymenovať nových generálov. Tento stav poškodzuje slovenskú armádu a sťažuje plnenie jej funkcií.

    Pán predseda vlády, žiadam vás, aby ste mi oznámili dôvody, pre ktoré ste doteraz nezaradili na rokovanie vlády návrh ministra obrany na vymenovanie generálov, a tiež aby ste mi oznámili, kedy vláda prerokuje návrh ministra obrany na vymenovanie generálov a postúpi ho prezidentovi republiky.

    Poslednú otázku mám podľa § 92 rokovacieho poriadku na vás, pán predseda Národnej rady Gašparovič, a aj na pána podpredsedu Augustína Mariána Húsku. Verím, že pán podpredseda Húska má zapnutý vnútorný televízny okruh vo svojej kancelárii a sleduje toto zasadnutie.

    Pán predseda Gašparovič, prenikli správy, že vy, pán podpredseda Húska a ďalší človek, ktorý nie je poslancom parlamentu, máte majetkovú účasť na privatizácii Nafta Gbely. Proste prenikli, dostali sa ku mne takéto informácie. Áno, práve preto, že si to chcem preveriť a verejnosť má právo, aby sa o tom seriózne dozvedela, či to je pravda, alebo nie, pán predseda Gašparovič, podľa § 92 rokovacieho poriadku kladiem vám otázku, či máte vy, vaša manželka alebo vaše deti majetkovú účasť v spoločnosti, ktorá privatizovala Naftu Gbely, a to prípadne vo forme tichého spoločníctva. Tú istú otázku, samozrejme, bez manželky, kladiem aj podpredsedovi parlamentu pánu Augustínovi Mariánovi Húskovi.

    Pán predseda parlamentu, budem veľmi rád, ak mi na moju otázku odpoviete jedným slovom "áno" alebo "nie". A keďže ide o takú jednoduchú odpoveď, verím, že docent právnickej fakulty a univerzitný profesor v prípade pána podpredsedu Húsku dokážu na túto otázku odpovedať ihneď na tomto zasadnutí.

    Ďakujem.

  • Prosím, zapnite mikrofón pánu predsedovi.

  • Pán poslanec Čarnogurský, ak ste pred mesiacom sledovali televíziu, keď vznikli tieto fámy, v televízii som osobne povedal, že ani ja, ani moje deti. Takže vám to odpovedám aj teraz - nie, ani manželka. A nemuselo to byť s takými uštipačnými poznámkami ako "docent práva", "profesor" atď. Keď oslovujem ja vás, nikdy voči vám takto nevystupujem. Bol by som rád, keby ste sa takouto formou nikdy neobracali. Nie je to, myslím si, vo vzťahu kolegov poslancov potrebné.

    Ďakujem.

  • Prosím, dajte slovo pánu Čarnogurskému.

  • Pán predseda,

    myslím si, že moje isté nástojenie na tom, aby som dostal odpoveď ihneď, je odôvodnené tým, že viacerí kolegovia poslanci v priebehu dnešného zasadnutia, týchto interpelácií, položili viacero jednoduchých otázok, napríklad na pána generálneho prokurátora, na pani ministerku školstva a na ďalších a jednoducho nedostávajú na ne odpovede hneď. Poukazujete na to, že do 30 dní písomne. Vzhľadom na to, že išlo skutočne o jednoduchú otázku a odpoveď, dovolil som si použiť tento nástojčivý tón.

  • Dajte slovo pánu predsedovi Gašparovičovi.

  • Pán poslanec, odpovedal som hneď, ako ste to povedali. Upozornil som na niečo iné. Prečo takéto oslovenie? Ste profesor, ste docent, tak odpovedzte. Som poslanec Gašparovič, pýtam sa vás. Nie - áno. Odpovedal som vám. Takže namietal som len proti vášmu spôsobu. Myslím si, že sa nepatrí takto sa pýtať.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Bauerová a pripraví sa pán poslanec Bugár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, členovia vlády, dámy a páni,

    budem formulovať jednu interpeláciu a dve otázky.

    V zmysle § 89 rokovacieho poriadku sa obraciam svojou interpeláciou na ministra kultúry. V tomto prípade žiadam ani nie tak odpoveď vo veci výrazného podfinancovania komárňanského Jókaiho divadla, ale predovšetkým o riešenie krízovej situácie.

    Podľa rozboru ministerstva kultúry príspevok na činnosť divadiel v celoslovenskom priemere je 77 % z rozpočtu ministerstva kultúry, v prípade Jókaiho divadla len necelých 55 %. Pritom nie je možné tvrdiť, že samotné divadlo nerobí dosť na krytie svojich prevádzkových nákladov. V porovnaní s celoslovenským priemerom vlastné tržby kryjú 21,1 % nákladov, v Jókaiho divadle je tento podiel vyšší o celú pätinu. Po niekoľkoročnom podfinancovaní sa divadlo dostalo do kritickej situácie. Je zadlžené a hrozí, že mu bude zablokovaný účet, preruší sa dodávka tepla a nebudú vyplatené ani mzdy do konca roku.

    Listom ministerstva kultúry číslo MK 2133/96-1 zo dňa 15. 7. 1996 ministerstvo kultúry podmienilo dofinancovanie výsledkami kontroly financovania. Vykonané kontroly nezistili neoprávnené čerpanie finančných prostriedkov ani iné porušenie finančnej disciplíny. Nebohý riaditeľ Jókaiho divadla sa nedožil meritórnej odpovede na svoju žiadosť, pričom táto žiadosť zrejme patrila k jedným z jeho posledných počinov.

    Pri osobných rokovaniach vyšlo najavo, že riešenie finančnej situácie divadla ministerstvo ďalej podmieňuje uvedením slovenských divadelných hier. Nechcem sa vyjadrovať k tejto záležitosti, k takémuto bezprostrednému nátlakovému zásahu do programovej politiky divadla, pretože dokonca i túto podmienku v núdzovej situácii divadlo splnilo a prijalo. Do dnešného dňa sa však nedočkali odpovede od ministra. Predpokladám, že pán minister má vopred pripravenú odpoveď, že nedostatok financií postihuje celú oblasť kultúry. Táto argumentácia sa však nezakladá na pravde a neobstojí. Je totiž evidentné, že na iné činnosti ministerstvo takmer neobmedzene a plným priehrštím utráca prostriedky daňových poplatníkov. Napríklad na výrobu a rozširovanie plagátov pod názvom "Prečo"? Tento plagát je svojím obsahom nielen antihumánny, brutálny a cynický, keď tzv. reslovakizáciu predkladá občanovi ako akt akéhosi spravodlivého vyváženia alebo nápravy násilnej maďarizácie, pričom v skutočnosti išlo o to, že Maďari v Československu mohli získať späť štátne občianstvo po dvoch rokoch zbavenosti občianskych práv, konfiškácie majetku a deportácie pod podmienkou, že sa budú hlásiť za Slovákov.

    To, pod čo sa na záver textu podpísalo ministerstvo kultúry, je jednoducho poburujúce, a to všetko navyše financované z fondu Pro Slovakia, z prostriedkov pre menšinové kultúry. Tento počin, táto tzv. osvetová činnosť ministerstva kultúry, jednoznačne smeruje k podnecovaniu národnostnej neznášanlivosti, a preto žiadam ministra kultúry o okamžité stiahnutie tohto plagátu z verejných priestranstiev.

    Po druhé - zároveň žiadam generálneho prokurátora o preskúmanie, či tým nedošlo k závažnému porušeniu zákazu rozširovania národnostnej neznášanlivosti, zakotveného v právnom systéme Slovenskej republiky, a tým i k spáchaniu trestného činu. Či nedošlo k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov, najmä článku 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článku 4 deklarácie OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, článkov 2 a 6 Rámcového dohovoru Rady Európy, článku 36 Kodanského dokumentu KBSE, článkov 2 a 27 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článku 15 slovensko-maďarskej zmluvy o dobrom susedstve a článku 2 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

    Po tretie - obraciam sa napokon na premiéra vlády so žiadosťou o preskúmanie, kto z vládnych činiteľov má záujem o zhoršenie vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie rozšírením nepravdivých informácií o podmienkach čerpania prostriedkov programu PHARE, voči ktorým sa včera veľvyslanec Európskej únie pán Zavvos verejne ohradil.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Bugár, pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    interpelujem ministra vnútra Slovenskej republiky z tých dôvodov, že na moju interpeláciu podanú na 17. zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky neodpovedal, resp. odpovedal nejasno a odpovedal na niečo iné, než na čo som sa pýtal. Ale vy, vážení poslanci vládnej koalície, ste napriek tomu boli spokojní s touto odpoveďou.

    Pán minister vnútra v odpovedi na moju interpeláciu prednesenú na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky píše, citujem: "Reorganizácia Prezídia Policajného zboru je súčasťou projektu reštrukturalizácie Policajného zboru v podmienkach nového územnosprávneho usporiadania Slovenskej republiky, ktorý je pripravovaný v úzkej spolupráci ministerstva vnútra s Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a bude predmetom rokovania tohto výboru na jednom z jeho najbližších zasadnutí."

    Nakoľko túto citovanú vetu pán minister napísal 18. 10. 1996, zároveň mi potvrdil moju skoršiu informáciu, že žiadna koncepcia reorganizácie Prezídia Policajného zboru a vôbec Policajného zboru zatiaľ neexistuje. Koniec koncov to dokazuje aj rastúci pocit neistoty medzi príslušníkmi Policajného zboru a aj počet skúsených policajtov, ktorí opúšťajú Prezídium Policajného zboru. Kým v roku 1995 na vlastnú žiadosť odišlo z Prezídia Policajného zboru 65 policajtov, za 9 mesiacov tohto roku je to už 61, a pritom do 20. októbra podalo ďalších 11 policajtov žiadosť o uvoľnenie zo zamestnania.

    Pán minister, neuspokojila ma ani vaša odpoveď v Pravde zo dňa 5. novembra, v ktorej hovoríte, citujem: "Okrem toho, že policajti odchádzajú, súčasne do zboru prichádzajú noví." Verím, že aj pre vás je jasné, že skúseného policajta nemôže hneď nahradiť novozačínajúci, hlavne vtedy, keď ide o odchod odborníkov s viacročnou praxou. Nemyslíte si, že rozklad Prezídia Policajného zboru je zapríčinený nekoncepčnosťou a neexistujúcou reorganizáciou prezídia? Ako by ste nazvali skutočnosť, že jeden týždeň je zamestnancom Prezídia Policajného zboru oznámené, že dňom 1. novembra 1996 končia, a na druhý týždeň ich upokojujú, že do konca roku 1996 majú predĺženú svoju existenciu na prezídiu, a to bez toho, že by im niekto načrtol perspektívne riešenie?

    Iste uznáte, že na príslušníkov polície s viacročnou praxou nepôsobí stabilizujúco ani možno umelo rozširovaná správa, že tzv. odchodné bude zdanené 40-percentnou daňou. Je to, samozrejme, jeden z dôvodov ich predčasného odchodu z radov polície. Pýtam sa vás, pán minister, či sa skutočne uvažuje s týmto krokom, a ak áno, tak odkedy. Verím, pán minister, že aj pre vás je prvoradou úlohou zabezpečiť stabilitu Policajného zboru, jeho funkčnosť, akcieschopnosť a zároveň odstrániť pocit neistoty policajtov. Napriek tomu, že ešte neexistuje jasná koncepcia reorganizácie Policajného zboru, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky musí mať o nej určitú predstavu aspoň v hrubých rysoch. To koniec koncov dokazuje aj vaše vyjadrenie už v spomínanom článku Chaos v polícií nemôže vzniknúť, citujem: "Celá reorganizácia, ktorá sa má uskutočniť do konca budúceho roku, je rozfázovaná na nadväzujúce kroky." Žiadam vás, pán minister, o predloženie postupnosti tých krokov, ktoré v konečnom dôsledku zabezpečia reorganizáciu Policajného zboru Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Slovo má teraz pán poslanec Köteles a pripraví sa pán poslanec Ferkó.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som v mene nájomcov bytov Krasbio, a. s., v Rožňave interpeloval ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky a v zmysle § 91 a 92 zákona číslo 44 o rokovacom poriadku si dovoľujem položiť otázku generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a pritom ho upozorniť na možné porušenie zákonov v prípade predaja bytov nájomníkom.

    Vážení členovia vlády, vážený pán generálny prokurátor,

    dňa 14. 10. 1996 boli nájomcom bytov Krasbio, a. s., bývalý Štátny majetok, š. p., Rožňava, doručené kúpno-predajné zmluvy. Podľa nájomníkov pri tomto akte výkonný riaditeľ podniku zneužíva svoje monopolné postavenie a funkciu a za byty vyžaduje horibilné sumy od 250 000 až do 1 200 000 Sk s krkolomnou podmienkou, že tieto nereálne sumy majú byť vyplatené do 30. novembra 1996. V prípade nevyplatenia tieto byty by predali iným záujemcom. Na spresnenie by som chcel dodať, že kolaudácia týchto bytov bola vykonaná ešte v rokoch 1970 až 1976, ale niektoré byty odkúpené pre pracovníkov bývalého štátneho majetku boli postavené ešte skôr.

    Predaj týchto bytov sa ťahá od roku 1990. Prvé kúpnopredajné zmluvy boli podpísané ešte v roku 1990 - a uvádzam konkrétny prípad - na 110 000 ešte Kčs. Na základe podpísaných zmlúv nájomníci od roku 1990 investovali nemalé finančné prostriedky do týchto bytov, napríklad na obnovenie strechy, plynového kúrenia, na prerábanie hygienických zariadení, do elektriny, dlažby, vždy so súhlasom výkonného riaditeľa Ing. Szakála. Pritom do opravy a údržby bytov ani Štátny majetok, š. p., Rožňava, ani Krasbio neinvestovali už roky ani halier.

    V roku 1991 podpísali nové kúpno-predajné zmluvy, v našom konkrétnom prípade už na 160 000 Sk. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v roku 1993 v zmysle ustanovenia zákona číslo 182 z roku 1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vydalo príkaz na odpredaj bytov. Väčšina nájomníkov prejavila o ne záujem, ale Štátny majetok, š. p., Rožňava v roku 1994 bol privatizovaný a podľa mojich informácií privatizujúca akciová spoločnosť Krasbio tieto byty získala veľmi výhodne, ba aj podozrivo lacno.

    Ako som spomínal, až 14. októbra 1996 boli nájomcom bytov Krasbio, a. s., v Rožňave doručené kúpno-predajné zmluvy odpredaja bytov, ale už v tretej verzii. V našom konkrétnom prípade to znelo na horibilnú sumu 285 000 Sk bez pozemku, teda o 430 % viac ako v roku 1990, s podmienkou, že požadovanú sumu majú vyplatiť do 30. novembra 1996.

    To sa deje v okrese zasiahnutom druhou najväčšou nezamestnanosťou v Slovenskej republike voči osobám, z ktorých väčšina po odpracovaní 20, 30, ba aj 40 rokov na štátnom majetku za minimálne finančné ohodnotenie žije v súčasnosti v dôchodku alebo hlboko pod všeobecnou životnou úrovňou. Ako dotknutí nájomníci, aj ja považujem postup akciovej spoločnosti Krasbio v tomto prípade za nezákonný a terorizujúci.

    Z tohto dôvodu interpelujem ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky a žiadam od neho odpoveď na otázku, z akého dôvodu neboli predané byty nájomníkom Štátneho majetku v Rožňave napriek podpísaným kúpno-predajným zmluvám alebo na základe zákona číslo 182 z roku 1993. Za akých podmienok boli privatizované byty v roku 1994?

    Žiadam generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby s príslušnými orgánmi prokuratúry prekontrolovali a zabezpečili zákonnosť tohto postupu. Prosím o odpoveď na otázku, či Štátny majetok, š. p., v Rožňave a Krasbio, a. s., pri predaji bytov nájomníkom dodržali všetky zákonné formy.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    počas prerokúvania Zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky za rok 1995 a 1996 v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo som upozornil vážených poslancov Národnej rady a členov vlády Slovenskej republiky, že dosiaľ nebola vypracovaná ani jedna nezaujatá ekonomická analýza o vodnom diele. Pritom v tlači boli uverejnené aj také články, že výroba 1 kW/h elektrickej energie na vodnom diele je vypočítaná na 12 Sk. Pravdepodobne aj z tohto dôvodu mi venoval pred dvoma týždňami štyri strany môj menovec v bohato sponzorovanom vládnom denníku Slovenská republika.

    Dovoľte mi, aby som citoval z tohto článku menovca - muža roka, s neskrývanými ambíciami na prezidentský post. Slovenská republika, 23. októbra, príloha k štvrtému výročiu prehradenia Dunaja. Citujem: "K napísaniu tohto príspevku ma inšpiroval poslanec NR SR, keď pripomienkoval Zelenú správu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Pán poslanec László Köteles chcel okrem iného vedieť, aká je ekonómia vodného diela Gabčíkovo - Čuňovo. Vraj čítal v novinách, že výroba 1 kWh stojí 20 Sk." Vraj som to čítal. To je v Hospodárskych novinách a povedal som vtedy 12 Sk, nie 20. Len toľko k tomu, ako narábajú s faktami niektorí naši poprední ekonómovia. Citujem ďalej: "Neviem, či mu niekto odpovedal, či sa prítomní zamysleli nad tým, čo pán poslanec vyslovil. Pravda, na pôde parlamentu môže povedať beztrestne hocičo, či je to múdre, alebo menej múdre, až po absurditu. Otázka pána poslanca patrí do kategórie absurdít. Najhoršie na tom je, že si to on sám asi neuvedomuje. Boh chráň Slovensko pred takýmito poslancami."

  • Hlasy v sále.

  • Máme tu aj viac takých poslancov. Ako sa to u nás hovorí, trafený menovec zagágal, ale veľmi škaredo.

    Vážení kolegovia, ako technik uznávam, ba aj obdivujem technické parametre vodného diela, až na také malé výnimky, ako bolo totálne zlyhanie vodných vrát v Gabčíkove. Veľakrát mi bolo vyčítané, že ani ako energetik, ale ani ako ochranca prírody som si neosvojil čierno-biele videnie. Aj kvôli tomu som položil citovanú rečnícku otázku, na ktorú som ani nečakal odpoveď, ale dostal som ju a musím povedať, že ani perfektný a presvedčivý štýl môjho menovca ma nepresvedčil.

    Z tohto dôvodu v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku interpelujem vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila vypracovanie nezávislej ekonomickej analýzy vodného diela Gabčíkovo - Čuňovo, a dovoľujem si položiť nasledujúce otázky: Ako sú odškodnení občania obce v pásme Gabčíkovo - Čuňovo za psychickú záťaž a materiálne nevýhody, napríklad pokles ceny pozemkov, ktoré pre nich priniesol 10 až 15 metrový vodný stĺp v bezprostrednej blízkosti? Aké štátom dotované objekty boli vybudované na ochranu životného prostredia v tomto pásme od roku 1992? Vraj o tom existuje aj zoznam.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na margo tohto inkriminovaného článku z 23. októbra v Slovenskej republike: 22. októbra si vyžiadala nehoda remorkéra Ďumbier pri vodnom diele Freudenau 8 ľudských obetí. Z tohto dôvodu považujem za vrcholne nešťastný článok v Slovenskej republike o deň neskôr s názvom "Freudenau - šťastnejší sused Gabčíkova".

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, neviem, či druhá časť vášho vystúpenia smerovala správne, pretože pán Binder nie je štátnym orgánom, proste nie je ministrom.

    Priatelia, urobíme si obedňajšiu prestávku. Pokračovať budeme o 14.00 hodine s tým, že ako prvý v rozprave vystúpi poslanec Ferkó, po ňom pani Sabolová. K tomuto bodu na interpelácie a otázky mám prihlásených ešte 8 poslancov. Pán Ferkó, pani Sabolová a pán Gaľa, pán Juriš, pán Javorský, pán Dzurinda, pán Vaškovič a pán Langoš.

    Ďakujem. Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne,

    budeme pokračovať v rokovaní. Do interpelácií je prihlásený pán poslanec Bárdos, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    svoju interpeláciu adresujem ministerke školstva Slovenskej republiky pani Eve Slavkovskej a obsahom mojej interpelácie je vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o prijímaní na štúdium na stredných školách.

    Nie je to tak dávno, keď sa na pôde nášho parlamentu počas rozpravy pri vyslovení nedôvery pani ministerke Slavkovskej poukázalo na stále sa zhoršujúci stav aj národnostného školstva. Pani ministerka a niektorí koaliční poslanci sa snažili vyvrátiť túto argumentáciu a ubezpečili nás všetkých, že v spomínanej oblasti je všetko v poriadku. Žiaľ, nie je to tak, opak je pravdou.

    Mohol by som uviesť niekoľko problémov z oblasti národnostného školstva, ale vzhľadom na závažnosť vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky o prijímaní na štúdium na stredných školách číslo 145/1996 Z. z. sústredím sa len na ňu. Táto vyhláška totiž úplne ignoruje školy s vyučovacím jazykom iným ako slovenským. Ako keby u nás neexistovali stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským, ako keby tu nežili iné národnosti.

    Doteraz platná vyhláška číslo 79/1991 v znení vyhlášky číslo 116/1993 Z. z. bola demokratická, neponižovala školy s vyučovacím jazykom maďarským alebo ukrajinským a nedegradovala ich postavenie. Nikto s ňou nemal žiadne problémy. Novelizovaná vyhláška však v § 5 v bode 1 ustanovuje, že, citujem: "Prijímacia skúška sa skladá z overenia vedomostí profilového predmetu slovenský jazyk a literatúra a z ďalších profilových predmetov." O prijímacích skúškach na národnostných školách tam niet ani slova. V § 3 v bode 1 sa hovorí, citujem: "Profilové predmety na prijímacie skúšky určí ministerstvo školstva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl."

    Pani neprítomná ministerka, v prvom rade by som sa vás chcel opýtať, resp. vás požiadať o informáciu, akým spôsobom, kedy a kde ste získali návrhy riaditeľov a do akej miery ste ich rešpektovali. Ako ste premietli návrhy riaditeľov stredných škôl do zoznamu profilových predmetov na prijímacie skúšky na stredné školy v školskom roku 1996/1997, ktoré schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky? Totiž na moje veľké počudovanie na školách s vyučovacím jazykom národností nefiguruje vyučovací jazyk ako prvý povinný profilový predmet. Vyučovací jazyk sa môže zaradiť len ako druhý alebo tretí profilový predmet na základe rozhodnutia riaditeľa školy. S takýmto postupom nemôžem a nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť.

    Žiadam vás, pani ministerka, a vaše ministerstvo o opätovné zaradenie vyučovacieho jazyka medzi profilové predmety na prijímacie skúšky na stredných školách, a to na prvé miesto. Jedine takou nápravou sa dá zabezpečiť uplatnenie ústavou deklarovaných práv občanov inej ako slovenskej národnosti v oblasti prijímacích skúšok na stredné školy a, samozrejme, aj v oblasti vzdelávania.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, a pripraví sa pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci,

    vidím, že vytrvalo a stále na interpeláciách pobudne len pán minister Zlocha, za to mu patrí moja poklona, pretože páni ministri, dá sa povedať, asi všetci už odišli, majú iné povinnosti, aj keď vedeli, že interpelácie sú do 16.00 hodiny.

    Moja prvá interpelácia je na pána ministra financií. Žiadam vás, pán minister financií, o predloženie písomného materiálu o stave a čerpaní prostriedkov štátneho rozpočtu za I. polrok roku 1996 pre kapitoly ministerstva obrany, ministerstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a Správy štátnych hmotných rezerv v zmysle výnosu ministerstva vnútra číslo 39/1996, ktorý je platný od 1. 11. 1996. Každý poslanec má na základné údaje aj týchto rezortov nárok, hlavne ak mu ich rezorty doteraz poskytovali. Tieto údaje sme nedostali len preto, že si rezorty zanedbali povinnosť vyplývajúcu zo zákona číslo 100/1996 Z. z. stanoviť skutočnosti tvoriace predmet štátneho i služobného tajomstva.

    Druhá interpelácia je na ministerstvo hospodárstva. V predloženej odpovedi na moju interpeláciu v septembri 1996 ste, pán minister, uviedli len veľmi rámcové informácie o likvidácii Košického magnezitu, štátny podnik. Je po 1. novembri 1996, keď mal byť uskutočnený prevod majetku štátneho podniku Košický magnezit na akciovú spoločnosť Komag. V liste uvádzate, že prevod sa uskutoční za symbolickú cenu v zmysle § 47 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. Pýtam sa, pán minister, aká je táto symbolická cena a na základe čoho bola stanovená. Uskutočnil sa prevod majetku na firmu Komag? A ktorého majetku? Žiadam vysvetlenie, ako mohla vláda 17. 9. 1996 odsúhlasiť prevod majetku Košického magnezitu, š. p. v likvidácii, na nového vlastníka Komag, a. s., Košice, keď deň vzniku spoločnosti Komag je 7. októbra 1996, keď bola zaregistrovaná v obchodnom registri, teda 20 dní po rozhodnutí vlády. Akým spôsobom je zabezpečené dokončenie závodu Bočiar spoločnosťou Komag? Existujú zmluvné vzťahy medzi vládou Slovenskej republiky a akciovou spoločnosťou vo veci dokončenia závodu, ako aj zamestnanosti pracovníkov Košického magnezitu, š. p. v likvidácii? Bude banský závod Bankov v prevádzke aj počas dostavby Bočiara a bude teda zabezpečená zamestnanosť v tomto závode?

    Tretia interpelácia je na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, na pani ministerku Keltošovú. Pani ministerka, vo svojej odpovedi na moju septembrovú interpeláciu nedávate riešenie, len konštatujete skutočnosť o stave uvoľnených pracovníkov v Košickom magnezite, š. p. v likvidácii. Neuvádzate žiadne východisko pre najťažšie umiestniteľných pracovníkov, napríklad baníkov, laborantov, chemických pracovníkov atď. Riešenie nie je v uskutočňovaných poradenských rozhovoroch či v kontakte s príslušnými oddeleniami sociálnej starostlivosti. Z celkového počtu cca 600 zamestnancov bolo k 14. októbru 1996 prepustených 449 pracovníkov, ale aj keď odpočítam všetky údaje, ktoré uvádzate v odpovedi, ostáva dnes skoro 200 nezamestnaných, mnohí v produktívnom veku a s odbornosťou na túto banskú prevádzku, a dnes možno už aj 117 pracovníkov banského závodu Bankov.

    Vážená pani ministerka, aké garancie dáva vláda Slovenskej republiky týmto odborníkom na zamestnanie do budúcnosti? Ako bude vláda Slovenskej republiky, ktorá zobrala garancie na riešenie likvidácie Košického magnezitu, š. p., postupovať aj v oblasti zamestnanosti, nielen pri dokončovaní prevádzky na Bočiari?

    Štvrtá interpelácia je na ministra zdravotníctva. Chcem vás požiadať, pán minister, o prešetrenie stavu, prečo majú neštátne agentúry domácej ošetrovateľskej služby problémy pri uzatváraní zmlúv o úhrade výkonov so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Tieto neštátne agentúry vznikli na základe koncepcie transformácie zdravotníctva vypracovanej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, ale dodnes nie je vyriešené ich financovanie. Podľa zástupcov Sekcie neštátnych agentúr domácej ošetrovateľskej služby Všeobecná zdravotná poisťovňa neuzatvorila ani s jednou zo 7 existujúcich neštátnych agentúr zmluvu, pričom štátnym agentúram výkony uhrádza bez problémov.

    Cieľom ošetrovateľských agentúr je snaha vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky na doliečenie pacienta v domácom prostredí, čím sa znižujú náklady na nemocničnú starostlivosť. Z tohto dôvodu vás chcem zároveň požiadať, aby ste pozvali na pracovné rokovanie zástupcov Sekcie neštátnych agentúr domácej ošetrovateľskej služby, aby sa tento problém doriešil a aby mali rovnoprávne postavenie štátne aj neštátne agentúry.

    Pán minister, v druhej časti interpelácie vás chcem požiadať, aby ste zverejnili kritériá, podľa ktorých sa privatizujú, resp. budú privatizovať jednotlivé polikliniky, aby sa nestal z tejto privatizácie biznis pre niekoľkých jednotlivcov lojálnych s vládnou koalíciou. Pán minister, je koniec roka 1996 a v odpovedi pánu poslancovi Šagátovi píšete, že materiál Koncepcia transformácie majetku rezortu zdravotníctva na roky 1996 a 1997 bol predložený na pripomienkovanie. Ako teda prebieha transformácia v roku 1996, keď koncepcia nie je schválená? Kto a podľa akých kritérií rozhoduje?

    A ešte jedna krátka interpelácia na pani ministerku školstva. Vážená pani ministerka, Národná rada hlasovala 24. októbra o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a svojím hlasovaním rozhodla o rozdelení univerzity a vytvorení novej univerzity v Prešove. Pri rokovaní o rozdelení univerzity neboli splnené podmienky zákona o vysokých školách číslo 172 (§ 16 a 17) a ministerstvo školstva ani Národná rada nemali doručené stanovisko Akreditačnej komisie. Žiadam vás preto, pani ministerka, aby ste požiadali Akreditačnú komisiu, ktorá je aj vaším poradným orgánom, o stanovisko v zmysle zákona o vysokých školách. Zároveň by som vás chcela, pani ministerka, požiadať, aby ste napĺňali náležitosti zákonov aj bez upozornenia. Od septembra tohto roku, keď bol predložený zákon do Národnej rady, bolo dosť času nato, ak by ste boli mali záujem vec riešiť v zmysle zákona, aby Akreditačná komisia i Rada vysokých škôl zaslala Národnej rade alebo aspoň ministerstvu školstva svoje stanoviská.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán Gaľa, pripraví sa pán Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovolím si interpelovať ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Alexandra Rezeša. Presne o polnoci z 31. októbra na 1. novembra zastavil odštepný závod Rádiokomunikácie štátneho podniku Slovenské telekomunikácie vysielanie súkromnej rozhlasovej stanice Rádio Hit. Zastavenie vysielania bolo držiteľovi licencie na rozhlasové vysielanie v oblasti Trenčína Romanovi Záhradníkovi oznámené listom zo dňa 24. októbra. Odštepný závod Rádiokomunikácie v ňom uviedol, že k tomuto kroku pristupujú na základe pohľadávok voči Rádiu Hit za rok 1995. Po prijatí oznámenia sa vedenie Rádia Hit snažilo skontaktovať s riaditeľom Rádiokomunikácií a tlmočiť mu svoje prekvapenie nad takýmto postupom, vzhľadom na fakt, že na stretnutí s riaditeľom marketingu Rádiokomunikácií dňa 11. 10. bol dohodnutý iný postup.

    V súvislosti s tým poslalo vedenie odštepného závodu Rádiokomunikácie žiadosť o odloženie prerušenia prevádzky. Pohľadávky voči Rádiu Hit sa totiž týkajú II. polroka roku 1995 a ich výška je predmetom sporu medzi rozhlasovou stanicou a odštepným závodom Rádiokomunikácie. Zo šiestich mesiacov roku 1995, počas ktorých mali Rádiokomunikácie poskytnúť stanici na základe platnej zmluvy vysielač s výkonom 2 kilowattov, takmer 4 ďalšie mesiace vysielalo Rádio Hit z dovtedy inštalovaného nedostatočného 0,05-kilowattového vysielača s vyžiareným výkonom 0,087 kilowattu.

    Na základe zmluvy so Slovenskými telekomunikáciami nie je pohľadávka zo strany Slovenských telekomunikácií v požadovanej výške oprávnená. Napriek snahe sa vedeniu Rádia Hit nepodarilo, potom ako dostali list s oznámením termínu prerušenia vysielania, zastihnúť riaditeľa o. z. Rádiokomunikácie, ktorý bol jediný oprávnený rozhodnutie odvolať.

    Zastavenie vysielania Rádia Hit neprišlo samo od seba. Slovenskými médiami už dva mesiace prechádzajú správy, ktoré informujú o vyostrení vzťahov medzi súkromnými rozhlasovými stanicami a Slovenskými telekomunikáciami. V sobotu 12. 10. 1996 sa objavili v denníkoch Národná obroda a Práca informácie o tom, že Slovenské telekomunikácie budú musieť na základe dlhov vypnúť niektoré súkromné rozhlasové stanice. Informácie poskytol tlači riaditeľ odštepného závodu Rádiokomunikácie Ing. Gabriel Szántó, k čomu ho viedol výsledok stretnutia s rozhlasovými stanicami deň predtým, na ktorom navrhol spôsob riešenia vzniknutej situácie a ten držitelia licencií odmietli. Rokovanie v piatok však nemohlo ani pri najlepšej vôli obidvoch strán dopadnúť inak. Bolo už len vrcholom ľadovca nahromadených problémov. Situácia je totiž patová. Nikto z rokujúcich strán nemá prostriedky ani kompetencie problém vyriešiť. Ten však reálne existuje a zaoberať by sa ním malo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Prvým krokom by malo byť definovanie súčasného stavu a vystopovanie krokov, ktoré viedli k vzniku tohto konfliktu.

    Vo Finančnom spravodaji číslo 12/1995 bol pod číslom 84 uverejnený výmer Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 010/95 z 1. decembra 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zoznam tovaru s regulovanými cenami. V jeho časti Maximálne ceny určené Ministerstvom financií Slovenskej republiky je definovaná položka 9c - rádiokomunikačná prevádzka vnútroštátna. Prílohu číslo 2 výmeru tvorí konkretizovaný cenník vnútroštátnych výkonov rádiokomunikácií. Výmer nadobudol platnosť 1. 1. 1996. Z toho vyplýva, že od toho termínu sú na Slovensku definované v oblasti rádiokomunikačnej techniky maximálne ceny. Slovenské telekomunikácie začali od 1. 1. 1996 uplatňovať tieto maximálne ceny voči držiteľom licencií.

    Okrem rečníckej otázky, prečo hneď uplatňovať voči súkromným rozhlasovým staniciam maximálne ceny, vyvstala však právna otázka. Držitelia licencií majú totiž so Slovenskými telekomunikáciami podpísané zmluvy, v ktorých je definovaná výška poplatkov za služby, ktoré sú poskytované staniciam. Tieto ceny vychádzali zo starého cenníka, sú, prirodzene, nižšie ako maximálne ceny garantované výmerom ministerstva financií. Z toho okrem iného vyplýva, že nie sú s novým cenníkom v rozpore, ak neexistuje iný problém s platnosťou individuálnych zmlúv a Slovenské telekomunikácie nemali právo začať voči staniciam uplatňovať nové ceny. Napriek tomu od 1. 1. 1996 posielajú staniciam faktúry v rozpore so zmluvou vo výške nových cien. Rozhlasové stanice posielajú celý rok neuhradené faktúry späť so žiadosťou o vystavenie platných faktúr.

    V roku 1996 boli štyri stretnutia medzi vedením Rádiokomunikácií a Asociáciou nezávislých rozhlasových staníc Slovenska, ktorá reprezentuje držiteľov rozhlasových licencií. Na všetkých zazneli upozornenia, že Slovenské telekomunikácie porušujú zmluvy vystavovaním faktúr na nové maximálne ceny a žiadosti o zaslanie správnych faktúr. Dlhy sa hromadili. Nepomáhali písomné upozornenia. Na stretnutí 10. júla napokon vedenie Rádiokomunikácií prisľúbilo správne faktúry. Dodnes sa ich však stanice nedočkali. Posledné faktúry na nové maximálne ceny vystavili Slovenské telekomunikácie 9. októbra napriek tomu, že 11. októbra zorganizovali stretnutie, kde sa chceli dohodnúť na postupe, ktorý obsahoval staré ceny na tento rok a o 70 % vyššie na budúci rok.

    Rozhlasové stanice, ktoré majú platné zmluvy, nezaplatili do dnešného dňa Slovenským telekomunikáciám za služby v roku 1996 ani korunu. Obviňovať z tohto stavu držiteľov licencií nebude však asi celkom v poriadku. Dlhy sa rádiám napriek žiadostiam o nové faktúry hromadili, a to, čo mohli stanice hradiť postupne, budú teraz musieť zaplatiť naraz. Poplatky Slovenským telekomunikáciám tvoria absolútne najvyššiu položku v kóde rozhlasovej stanice, takže zdôrazňovať, že to bude pre ne problém, asi nie je potrebné.

    Ako je možné, že k takému obrovskému právnemu omylu zo strany Slovenských telekomunikácií vôbec došlo? Nový cenník nadobudol účinnosť 1. 1. 1996 a k tomuto termínu sa začal v štátnom podniku Slovenské telekomunikácie uplatňovať. Podnik naplánoval výnosy na tento rok podľa platného cenníka. Takýto postup bol uplatnený i voči odštepnému závodu Rádiokomunikácie, ktoré sú súčasťou štátneho podniku Slovenské telekomunikácie. Nikto si však neuvedomil, že zmluvy s rozhlasovými stanicami sú stále platné a nie je možné očakávať, že Rádiokomunikácie v tejto oblasti môžu uplatniť nové cenové maximum.

    Ešte 25. júna 1996 poslali Rádiokomunikácie rozhlasovým staniciam list, ktorého znenie dokazuje, že si vôbec neuvedomujú existujúci právny vzťah. Citujem: "Zmena cien Vám bola oznámená v predstihu. Do dnešného dňa sme neobdržali požadované platby od Vášho rádia. Pôvodná fakturácia bola vykonaná v zmysle platného sadzobníka za rádiokomunikačné služby, ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodaji číslo 12/95 a platí s účinnosťou od 1. 1. 1996."

    S cieľom vyjasniť si kumulujúci sa problém zorganizovala Asociácia nezávislých rozhlasových staníc okrúhly stôl s názvom Duálny rozhlasový systém a technické možnosti vysielania držiteľov licencií. Cieľom asociácie bolo poukázať na problémy, s ktorými sa rozhlasové stanice v tejto oblasti stretávajú, predovšetkým na právny nesúlad zmlúv medzi stanicami a Slovenskými telekomunikáciami na jednej strane a uplatňovaním nových maximálnych cien na faktúrach Slovenských telekomunikácií posielaných od januára tohto roku na druhej strane. Okrúhly stôl sa odohral 26. 9. v hoteli Danube za prítomnosti novinárov. Okrem iných zaň zasadli reprezentanti rezortu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií - pán Peter Valent, generálny riaditeľ Slovenských telekomunikácí, a pán Gabriel Szántó, riaditeľ odštepného závodu Rádiokomunikácie. Výzva na dialóg zostala nevypočutá.

    Naopak, Slovenské telekomunikácie reagovali predložením ultimáta. Pozvali všetky rozhlasové stanice spolupracujúce so Slovenskými telekomunikáciami na stretnutie, ktoré vedenie odštepného závodu Rádiokomunikácie pripravilo na 11. 10. 1996. Rádiám Lokal FM, Nitra N, Rebeka, Hit, FUN, DCA a Twist - rádio DCA sa na rokovaní nezúčastnilo - predložil riaditeľ Rádiokomunikácií tento návrh - účastníci boli oboznámení s návrhom Slovenských telekomunikácií, š. p., odštepný závod Rádiokomunikácie Bratislava:

    1. Do 15. novembra 1996 vyrovnajú všetky pohľadávky na vysielanie a trasy roku 1995 a predchádzajúce roky.

    2. Do 15. novembra 1996 podpíšu zmluvy na rok 1997. Nárast ceny bude o 70 % z pôvodnej ceny, to znamená v zmysle výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo O1/93 70 % z hodnoty.

    3. Odštepný závod Rádiokomunikácie do 30. 10. 1996 licenčníkom predloží návrhy zmlúv. Do 20. decembra 1996 vyrovnajú čiastky fakturované v starých cenách, pôvodná cena.

    4. V prípade nesplnenia bodov 1, 2, 3 dôjde k ukončeniu činnosti príslušného rádia.

    5. Do 20. februára 1997 spresnia požiadavky na zariadenia, ktoré by sa mali obnovovať, prípadne dosiahnuť predmetné technické parametre, a bude dohodnutý časový sled ďalšieho postupu s tým, že komplexná obnova bude ukončená do 31. 12. 1998.

    O jednotlivých bodoch návrhu nemali možnosť jednotlivé rozhlasové stanice hovoriť. Bol predložený systémom - buď ho podpíšete, alebo choďte. Výsledok sa dal predpokladať. Piati držitelia licencií pripojili k svojmu podpisu slovo "nesúhlasím", dve stanice neboli zastúpené štatutárnymi zástupcami, a tak prítomní pripísali, že nie sú kompetentní takúto dohodu podpísať.

    Aké sú argumenty držiteľov licencií podporujúce ich postoj k návrhu?

    K bodu 1. Dlhy za iné roky ako rok 1996 sa týkajú Rádií Nitra a N. Obe majú so Slovenskými telekomunikáciami podpísaný splátkový kalendár, ktorý je dodatkom k zmluve a ktorý dodržiavajú. Právne nemá táto požiadavka zo strany Slovenských telekomunikácií teda opodstatnenie. Ďalšie dlhy majú stanice Lokál FM a Rádio Hit. Tie však vyplývajú z nesplnenia zmluvných vzťahov technických parametrov služieb zo strany Slovenských telekomunikácií.

    K bodu 2. Niektoré z dotknutých staníc majú nevypovedateľné zmluvy. Tak ich navrhli pred dvoma rokmi Slovenské telekomunikácie. Tieto rádiá nemusia podpisovať nové zmluvy.

    K bodu 3. Nové zmluvy nemusia podpisovať všetky rozhlasové stanice. Zúčastnené stanice boli ochotné akceptovať termín splatenia dlhov v oprávnených starých cenách. O tomto bode samostatne však riaditeľ odmietol diskutovať.

    K bodu 4. Vypnutie rozhlasových staníc v prípade nesplnenia bodov 1 až 3 je v rozpore s platným právom Slovenskej republiky.

    K bodu 5. Slovenské telekomunikácie v ňom garantujú väčšine rádií, že ku koncu splatnosti ich licencie budú zo strany Slovenských telekomunikácií dostávať také služby, za aké už dva roky a viac platia a za aké mali od 1. 1. 1996 platiť o 130 % viac. K tomuto bodu treba uviesť, že väčšina staníc vysiela z nevyhovujúcich technických zariadení, ktoré sú zastarané. Aký je výsledok? Sú rádiá, ktorým napriek výpovediam zo strany Slovenských telekomunikácií zmluvy platia - Twist, Rebeka, Rádio N. Ďalej sú rádiá, ktorým zmluva "vypršala", bola vypovedateľná, a Slovenské telekomunikácie túto možnosť ku koncu roka 1996 využili, alebo dostali novú frekvenciu a budú musieť podpisovať nové zmluvy - FUN, Nitra, DCA, Rectime, Local, FM Hit. Tie budú vydané Slovenským telekomunikáciám na milosť a nemilosť.

    Na základe doterajších skúseností je možné, keďže rádiá, ktoré sú v práve, na dohodu nepristúpili, že sa vedenie Slovenských telekomunikácií zatne a novým zmluvným partnerom vystaví nové zmluvy na ceny o celých 130 % vyššie.

    Veľa sa nevyrieši, ani keď im dajú kompromisnú cenu zvýšenú len o 70 %. Budú tak existovať rozhlasové stanice s tromi rôznymi druhmi podmienok. Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie nebude mať žiadnu šancu zabezpečiť pre všetkých rovnakú schopnosť konkurencie. A posledným krokom je už spomínané vypnutie jednej z rozhlasových staníc.

    Vážený pán minister, mohli by ste verejnosť informovať, koľko percent z rozpočtu štátneho podniku Slovenské telekomunikácie tvoria držitelia rozhlasových licencií a či sú terajšie ceny služieb, poskytované regionálnym rádiám, pre váš rezort skutočne likvidujúce. Pretože podľa regionálnych rádií sú nové ceny, naopak, likvidačné pre ne.

    Zároveň by som vás chcel požiadať o preverenie právnych krokov Slovenských telekomunikácií voči držiteľom licencií, hlavne otázku uplatňovania nových cien v roku 1996, pretože na základe získaných informácií nebol ani jeden z krokov posledného obdobia, vrátane takého závažného, ako je vypnutie rozhlasovej stanice, právne v poriadku.

    V prípade vyriešenia právnych nezrovnalostí by som vás chcel požiadať o zabezpečenie nezneužívania monopolného postavenia Slovenských telekomunikácií, ktoré sa v doterajšom priebehu sporu prejavovalo rokovaním z pozície moci, o čom svedčia i citované dokumenty. Rovnako by ma zaujímalo, či majú Slovenské telekomunikácie finančné rezervy na prípadne prehraté súdne spory, ktoré by vznikli na základe právne nepodloženého konania.

    A na záver by som vás chcel požiadať o informáciu, ako budú Slovenské telekomunikácie postupovať v tejto otázke v roku 1997. Pripravuje sa koncepcia mediálnej politiky štátu, ktorá by definovala zásady existencie vyváženého duálneho systému na Slovensku vo všetkých jej oblastiach, vrátane telekomunikačnej oblasti? Ak koncepcia mediálnej politiky počíta s existenciou regionálnych rozhlasových staníc, bude potrebné cenovú politiku v tejto oblasti prehodnotiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Juriš, a pripraví sa pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia...

  • Ak dovolíte, pán poslanec, ešte chcem oznámiť informáciu o leteckej preprave poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po skončení 20. schôdze.

    Letecká preprava pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky môže byť zabezpečená len na dnešný deň. V prípade, ak sa skončí schôdza zajtra, špeciál neletí, pretože jedno lietadlo je v oprave a druhé má pán premiér na let do Nemecka. Takže môžeme rokovať celú noc.

  • Hlasy zo sály.

  • Vojenské? To dáme potom pre pána Brocku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Mám len dve otázky na ministra pôdohospodárstva pána Baca k problematike ohľadom víchrice, ktorá sa prehnala Slovenskom 8. júla 1996 a postihla najmä stredné Slovensko. Podrobnejšie o tom hovoril pán poslanec Koncoš, nebudem to bližšie uvádzať.

    Konkrétne otázky: Bola by škoda, aby drevo, ktoré nám príroda nasilu dala na spracovanie, bolo znehodnotené a každým dňom sa stráca jeho kvalita. Nehovorím, že sa plánuje dvaapolročné spracovanie tejto kalamity. Pýtam sa, ako pokračujú práce na zužitkovaní tohto dreva z porastov postihnutých kalamitou a či je dobre zabezpečené približovanie a najmä doprava dreva do spracovateľských podnikov či už automobilmi, alebo železnicou. Ide najmä o železnicu, lebo sú známe prípady, že je trvalý nedostatok vagónov, najmä dlhých, a drevo sa nemôže prepravovať v krátkych vagónoch, keď má byť vysoko kvalitné.

    Ďalej prosím o informáciu, ako sa operatívne znížila ťažba plánovaná podľa lesných hospodárskych plánov v porastoch nepoškodených víchricou, aby sa prednostne spracovalo drevo, ktoré je z poškodených kalamitných porastov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Javorský, pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

    znova chcem interpelovať ministra vnútra pána Gustáva Krajčiho vo veciach, na ktoré som nedostal uspokojivú alebo takmer žiadnu odpoveď. Bol by som rád, keby moje vystúpenie nebolo chápané ako azda nejaký osobný zlý vzťah voči nemu, ale bol by som na druhej strane veľmi rád, keby si pán minister uvedomil, že poslancovi na interpeláciu má odpovedať vyčerpávajúco a tak, aby bol spokojný.

    Dňa 16. 7. 1992 ste, pán minister, vtedajšiemu ministrovi vnútra pánu Jozefovi Tuchyňovi podali písomný podnet vo vlastnom mene i v mene Okresného predstavenstva HZDS v Spišskej Novej Vsi na prešetrenie spisov personálnych zmien v Policajnom zbore v Spišskej Novej Vsi. Nakoľko ste vo svojej odpovedi na moju predošlú interpeláciu zareagovali neprimerane, ba mohol by som povedať, že ste nehovorili pravdu, a to tým, že ste tvrdili, že tento podnet ste podali ako predseda Rady obrany okresu Spišská Nová Ves, som nútený vám pripomenúť tento list tým, že ho budem doslova citovať.

    Skôr ako ho budem citovať, odcitujem vašu odpoveď k tej časti interpelácie, kde kladiete otázku: "Na základe čoho a akého zákona som si ako funkcionár HZDS a predseda okresného úradu osoboval právo žiadať vtedajšieho ministra vnútra Slovenskej republiky pána Jozefa Tuchyňu o prešetrenie odbornej spôsobilosti bývalého veliteľa Okresného veliteľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, si vám dovoľujem oznámiť, že v čase podania podnetu som bol okrem Vami uvádzaných funkcií zároveň i predsedom Rady obrany okresu Spišská Nová Ves, kde členom tohto orgánu bol i bývalý veliteľ okresného veliteľstva Policajného zboru."

    Naozaj, nemal by som výhrady, keby list svojou formou i obsahom bol v súlade s tým, čo pán minister povedal. Lenže skutočnosť je takáto: List má hlavičku Hnutie za demokratické Slovensko, Odborárska 15, Spišská Nová Ves, adresovaný Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, do rúk ministra pána Jozefa Tuchyňu. Spišská Nová Ves, dňa 16. 7. 1992. Citujem: "Vec: Podnet na prešetrenie osoby náčelníka Okresného Policajného zboru Spišská Nová Ves. Okresné predstavenstvo HZDS v Spišskej Novej Vsi na základe rozhodnutia Republikového predstavenstva a Politického grémia HZDS Vám predkladá podnet na prešetrenie odbornej spôsobilosti náčelníka Okresného policajného zboru v Spišskej Novej Vsi Dr. majora Petra Štelbáckeho. Počas jeho funkčného pôsobenia došlo k pochybným personálnym zmenám v Policajnom zbore za účinnej spolupráce pána Javorského, bývalého predsedu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady, preto žiadam prešetriť spisy personálnych zmien a dôvody ich vykonania. S pozdravom" - pečiatka HZDS 05201 Spišská Nová Ves, podpísaný Mgr. Gustáv Krajči, predseda Okresného predstavenstva HZDS v Spišskej Novej Vsi. Teda nie predseda Rady obrany okresu Spišská Nová Ves.

    Ako z listu vidieť, pán minister, nepísali ste ho, opakujem, ako predseda rady obrany okresu, ale ako funkcionár HZDS. Teda nemôžem v tomto prípade hodnotiť vaše vyjadrenie ináč ako konštatovaním, že ste mi v tejto odpovedi klamali.

    Len v stručnosti vám chcem pripomenúť, že ste mi neodpovedali ani na ďalšie otázky, ktoré som vám dal v predošlej interpelácii. Ide o moju žiadosť o vyšetrenie údajov z prípravy krádeže na pracovisku Archeologického ústavu SAV v Spišskej Novej Vsi a o podozrení z mojej účasti na braní úplatkov pri privatizácii určitého podniku v Spišskej Novej Vsi.

    Pán minister, bol by som rád a rád by som dúfal, že na túto moju interpeláciu budete odpovedať vyčerpávajúco a pravdivo, aby som nemusel znova vystúpiť k tomuto problému.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Dzurinda, pripraví sa pán Vaškovič.

  • Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    moja interpelácia je určená predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády, dňa 21. októbra 1996 vykonala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky poslanecký prieskum vo Fonde národného majetku. Počas tohto prieskumu som zistil, že Fond národného majetku začal v júni tohto roku predávať svoje služobné byty zamestnancom Fondu národného majetku, ba aj ministrom, členom vlády, štátnym tajomníkom a ďalším vysokým štátnym funkcionárom. Na tieto byty poskytol Fond národného majetku kupujúcim, teda aj štátnym funkcionárom, bezúročnú pôžičku splatnú do 15. rokov. Medzi štátnych funkcionárov, ktorí takto získali byt do súkromného vlastníctva, by mali patriť napríklad podpredseda vlády pán Jozef Kalman, ministri, členovia vlády Ján Sitek, Ľubomír Javorský, Jozef Liščák, Ján Mráz, ale aj štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva pán Marián Lipka a ďalší.

    Je evidentné, že títo členovia vlády a vládni funkcionári prijali výhody, ktoré nemôže na obstaranie bytu získať žiaden iný občan Slovenskej republiky. Uvedení funkcionári spravidla vlastnia alebo užívajú v mieste svojho trvalého bydliska ďalší byt alebo rodinný dom. Funkciu člena vlády využili na neuveriteľne lacné obstaranie si ďalšieho bytu do osobného vlastníctva.

    Okrem tohto morálneho aspektu má kupovanie bytov Fondu národného majetku ministrami aj právny problém. Fond národného majetku pri predaji bytov členom vlády porušil zákon číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje, ako sa môže nakladať s majetkom Fondu národného majetku. Obstarávať byty pre členov vlády z majetku Fondu národného majetku tento zákon nedovoľuje. Tu Fond národného majetku porušil zákon. Členovia vlády porušili ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z., ktorý stanovuje, že vysokí štátni funkcionári môžu nadobúdať majetok Fondu národného majetku len na základe verejnej súťaže. Pri predaji bytov členom vlády žiadna súťaž uskutočnená nebola.

    Podľa článku 2 ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z. je vyšší štátny funkcionár do 15 dní povinný ohlásiť dar alebo iné bezodplatné plnenie, ak presahuje výšku minimálnej mzdy. Členovia vlády prijali bezúročnú pôžičku v priemere okolo jedného milióna korún. Najnižšie úroky na pôžičku preberanú na obstaranie bytu poskytuje Slovenská sporiteľňa. Pri splatnosti 15 rokov stanovuje na to sadzbu 11,5 %. Teda ak si minister vezme úver 1 milión korún, na úrokoch by mal zaplatiť približne ďalší 1 milión korún. Členovia vlády teda prijali bezodplatné plnenie 1 milión korún, ale ohlasovaciu povinnosť si nesplnili.

    Vážený pán predseda vlády, žiadam vás ako predsedu vlády, aby ste zaujali stanovisko k spôsobu, akým si obstarali byty vaši ministri, vaši členovia vlády, a aby ste uviedli, aké závery z predmetného počínania si príslušných členov vlády ste vyvodili, resp. hodláte vyvodiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Vaškovič, a pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    mám dve interpelácie. Prvá je na ministra financií pána Sergeja Kozlíka.

    Vážený pán minister, na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som podal na základe informácií, ktoré poskytuje Stredisko cenných papierov, podnet na vykonanie kontroly vo veci majetkového prepojenia medzi Harvardskými fondmi, HBS Investičným fondom Paríž, spoločnosťou NIFE a NMK, a. s. Plastika Nitra, ako aj v ďalších akciových spoločnostiach.

    V odpovedi na moju interpeláciu ste ma informovali o tom, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky požiadalo Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom o vykonanie kontroly. Žiaľ, do dnešného dňa som nedostal odpoveď o výsledku.

    Zároveň vás žiadam o informáciu, koľko porušení § 79a ods. 2 zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov bolo doteraz zistených kontrolami Úradu štátneho dozoru nad kapitálovým trhom. V odpovedi na moju predošlú interpeláciu totiž uvádzate, že sa kontroluje väčšie množstvo subjektov, ktoré nedodržiavajú uvedenú povinnosť. Ďalej uvádzate, aké je to technicky náročné, a že sa na ministerstve zriaďuje on line prepojenie medzi Úradom štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a Strediskom cenných papierov, ktoré malo začať fungovať najneskôr v auguste 1996.

    V mojej predošlej interpelácii som tiež nedostal odpoveď na otázku, aké kritériá a kto rozhoduje o výbere núteného správcu v jednotlivých fondoch. Pridelenie správy nad fondmi Prvej slovenskej investičnej spoločnosti a PSIT Banská Bystrica práve konkurenčnej Harvardskej investičnej spoločnosti sa mi nezdá korektné a nasvedčuje skôr o úzkom personálnom prepojení medzi predstaviteľmi Ministerstva financií Slovenskej republiky a uvedenou spoločnosťou.

    Tiež vás žiadam o informáciu, či bola uskutočnená kontrola vo fondoch, ktoré spravuje Harvardská investičná spoločnosť - a ak áno, s akými výsledkami. Podľa mojich informácií totiž vo fondoch Harvardskej investičnej spoločnosti založených pre II. vlnu kupónovej privatizácie došlo k podobným priestupkom ako v spomínaných dvoch subjektoch.

    Stav v oblasti daňových a colných nedoplatkov je kritický. Na túto skutočnosť som už v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát poukazoval. Ministerstvo financií Slovenskej republiky nesie plnú zodpovednosť za stav v tejto oblasti. Základnou úlohou štátu je chrániť dodržiavanie ekonomických pravidiel a vytvárať také trhové prostredie, ktoré otvára priestor pre kreatívnych podnikateľov, a nie pre špekulantov a podvodníkov.

    Myslím si, že je najvyšší čas vypracovať premyslený systém nekompromisného postupu voči neplatičom. Správa Najvyššieho kontrolného úradu totiž odhalila neuveriteľné prípady, ktoré sa ťahajú niekoľko rokov a výška nedoplatkov niekedy siaha až k jednej miliarde. Vysvetlite, vážený pán minister, ako je možné, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky necháva prežívať takéto subjekty na trhu. Láskavo vás žiadam o informáciu, aké konkrétne kroky podniklo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a daňové úrady na odstránenie tohto neutešeného stavu. Ako mieni postupovať v budúcnosti? Akú výšku daňových úľav a odkladov umožnilo ministerstvo financií za tri štvrťroky tohto roku?

    Moja ďalšia interpelácia je na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, nakoľko sú signály o spochybnení schváleného transformačného procesu v oblasti civilného letectva, resp. reštrukturalizácie Správy letísk v Slovenskej republike, dovoľujem si vás požiadať o odpoveď na tieto otázky:

    1. Reštrukturalizácia Správy letísk bola schválená vládou Slovenskej republiky, jej uznesením číslo 1110/1994. Rešpektuje sa toto uznesenie vlády Slovenskej republiky a bude reštrukturalizácia dôsledne vykonaná v súlade s týmto uznesením?

    2. Aký je názor Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na snahy letiska Wienna International Aeroport kapitálovo vstúpiť do bratislavského letiska tak, že rakúska strana by mala podiel na akciovom kapitáli 50 %. Podporuje ministerstvo takéto riešenie? Vyrieši sa tým potreba presmerovať cca 200 tisíc cestujúcich zo Slovenska, ktorí lietajú z Viedne a čiastočne z Budapešti, na bratislavské letisko? Zavádzanie nových leteckých liniek je totiž viazané na bilaterálne zmluvy Slovenskej republiky s príslušným štátom, a preto kapitálovým vstupom do bratislavského letiska sa ešte nemôže zabezpečiť presmerovanie liniek do Slovenskej republiky, s čím konečne nemusia súhlasiť ani letecké spoločnosti, ktoré lietajú do Viedne.

    4. Aké kroky Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vykonalo, aby bol určený národný letecký dopravca? Problematika je otvorená už viac ako 3 roky, čo neprispieva k rozvoju civilného letectva v Slovenskej republike, ani vlastných letísk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Langoš, pripraví sa pán Nagy.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, členovia vlády,

    ako prvú budem interpelovať ministerku školstva pani Evu Slavkovskú. Odporúčam pánu predsedajúcemu, predsedovi Združenia robotníkov Slovenska, vypočuť si, čo pani ministerka vyvádza v učňovskom školstve.

    Dámy a páni, vlády Vladimíra Mečiara vo svojich programových vyhláseniach z roku 1993 aj z roku 1995 sa zaviazali vykonať transformáciu učňovského školstva a podporiť zapájanie sa zamestnávateľov do učňovskej prípravy. Napriek tomu ministerka školstva doteraz neuskutočnila žiadny krok vyplývajúci zo záväzku vlády, ale naopak, vedome porušuje platné zákony a bráni záujmu zamestnávateľov zabezpečovať prípravu učňov pre svoje potreby vo vlastných učňovkách. Netreba ani zdôrazniť, že tým bráni i zvyšovaniu zamestnanosti mládeže.

    V tejto chvíli sa sústredím na dve veľmi vážne porušenia zákonov z posledných čias. Ministerka školstva podpísala 12. septembra vyhlášku číslo 279, ktorá vyšla v Zbierke zákonov, o strediskách odbornej praxe, ktorá je v rozpore s dvoma zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky, jedným nariadením vlády a jednou vyhláškou vlastného ministerstva. Totiž vyhláška považuje učiteľov a majstrov odbornej výchovy stredísk odbornej praxe za pedagógov, a tak stanovuje aj mieru ich vyučovacej povinnosti. Túto vec postupujem generálnemu prokurátorovi.

    Ďalej ministerka nepripravila a nevydala vyhlášku, ktorá má ustanoviť spôsob financovania neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania. Ukladá jej to novela školského zákona účinná od 1. septembra 1994, teda už viac ako dva roky. To ministerke vlani nezabránilo svojvoľne a protizákonne rozhodnúť, že neštátne stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania riadené podnikmi bude ministerstvo financovať ako súkromné školy. Má to veľmi zlé dôsledky. Päť významných slovenských podnikov, medzi ktorými sú i Slovnaft, Hydrostav, Matador Púchov a ďalšie, ktoré majú záujem o vlastné učňovské vzdelávanie a majú v ňom aj tradíciu, zriadilo od 1. septembra minulého roka neštátne stredné odborné učilištia. Podobne aj niekoľko podnikov zriadilo a chce zriadiť neštátne strediská praktického vyučovania.

    V tom čase tieto podniky zriaďovali neštátne učilištia v nádeji, že ich financovanie bude doriešené v súlade s platnými zákonmi a že nebudú diskriminované voči štátnym učilištiam, že to bude motivovať aj ďalšie podniky, menšie podniky, zriaďovať a financovať svoje učňovské vzdelávanie. Nevydaním potrebnej vyhlášky sa nielen nenaplnil zámer zákonodarcu, ale zriaďovatelia vlastných stredných odborných učilíšť sú poškodzovaní a diskriminovaní. Bola im totiž poskytnutá dotácia iba vo výške 37 % finančnej dotácie štátnych učilíšť. A tieto neštátne stredné odborné učilištia v I. ročníku suplujú posledný rok povinnej školskej dochádzky. Jej financovanie je povinnosťou štátu. Do roku 1995 boli takéto stredné odborné učilištia financované rovnako ako štátne. Tieto zlé príklady odrádzajú ďalšie podniky od úmyslu zriadiť si tiež vlastné odborné učilištia.

    Pýtam sa preto ministerky školstva pani Evy Slavkovskej, aké dôvody ju viedli k hrubému porušeniu platných zákonov a k sabotáži záväzku vlády transformovať učňovské školstvo.

    A hoci generálny prokurátor odišiel, tu na pôde snemovne postúpim túto vec jemu. V liste uvádzam: "Ministerka školstva Slovenskej republiky Eva Slavkovská podpísala 12. septembra 1996 vyhlášku o strediskách odbornej praxe, ktorá vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 279. Domnievam sa, že táto vyhláška nie je v súlade so zákonom číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, so školským zákonom číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, s vyhláškou číslo 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov a s nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 229/1994 Z. z. o miere vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických pracovníkov. Preto vám, generálny prokurátor, postupujem túto vec, aby ste využili svoje oprávnenie, ktoré vyplýva z článku 130 ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky."

    Ďalšia interpelácia je na predsedu vlády, ministra kultúry, ktorý je súčasne predsedom Rady vlády pre masmédiá, a ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    V poslednom období urobila slovenská spoločnosť niekoľko závažných rozhodnutí týkajúcich sa ďalšieho vývoja mediálneho systému. Tieto rozhodnutia boli zásadné a neodvratné. Budú ovplyvňovať život nás všetkých niekoľko desiatok rokov. Slovensko deklaruje ústami svojich politických reprezentantov príslušnosť ku krajinám s duálnym mediálnym systémom. Takýto systém môže fungovať len pri existencii veľmi starostlivo spracovanej koncepcie celého súboru opatrení, ktoré zabezpečia rovnováhu medzi verejnoprávnymi inštitúciami a súkromnými médiami.

    Slovensko má však svoje obvyklé špecifiká i v tejto oblasti. Budujeme duálny systém nesystémovo, od buka do buka. Posledným príkladom tohto hrdého jánošíkovského postoja bolo rozhodnutie o privatizácii STV 2. Predkladatelia tohto návrhu argumentovali rozvojom duálneho systému. Zatiaľ sa im pravdepodobne podaril husársky kúsok - zlikvidovať jedným rozhodnutím obidve strany televízneho duálneho systému. Namiesto riešenia dezolátneho stavu Slovenskej televízie sme jej definitívne zobrali možnosť ďalšieho rozvoja. Akosi počítame s tým, že naša slovenská verejnoprávna televízia bude už navždy impotentná. Zachovali sme sa k nej macošsky.

    Na druhej strane vytvorením tretej komerčnej televízie na 5-miliónovom mediálnom trhu úspešne zlikvidujeme tie dve, ktorým sme dali licencie doteraz. Je naivné predpokladať, že trh to vyrieši, že prežije najkvalitnejšia. Nás všetkých bude tento špás stáť toľko peňazí, že možno už nezostane ani na tú poslednú televíziu. A to nehovorím o tom, že sme prvú televíznu licenciu udelili až po usadení sa televízie NOVA na našom mediálnom trhu.

    Obraciam sa preto na predsedu Rady vlády pre masmédiá so žiadosťou o analýzu kapacity mediálneho trhu na Slovensku v oblasti elektronických médií, ďalej o analýzu ďalšieho vývoja Slovenskej televízie s variantom bez STV 2 a s STV 2. A napokon žiadam o predloženie kalkulácie toľko proklamovaného satelitného vysielania STV, vrátane napríklad informácie, či vlastníme satelitné práva na dostatočný počet programov.

    Keď budú na papieri pravdivé čísla, možno by sa nad nimi mohol konečne niekto aj zamyslieť, stačilo by len s kalkulačkou v ruke. Keď si odmyslíme všetky kultúrne a politické kontexty, možno by sme potom mohli aj zastaviť katastrofu, do ktorej sa v tomto smere rútime. Zdôrazňovať, že oblasť médií je strategickou oblasťou, nie je potrebné.

    Obraciam sa na predsedu vlády s otázkou, podľa akej koncepcie postupuje vláda a jej členovia v tejto oblasti. Existuje za titulom duálny systém konkrétny obsah? Uvažuje vláda vo svojej legislatívnej oblasti s dotvorením pravidiel, ktoré budú viesť k dobudovaniu duálneho systému? Kto sa zaoberá problémom prerozdeľovania zdrojov v tejto oblasti? Uvažujeme o ďalšom obmedzení percenta reklamy vo verejnoprávnych inštitúciách? Zvažuje vláda pri výkone svojej funkcie v oblastiach, ktoré existenciu dvoch druhov elektronických médií ovplyvňujú, svoje rozhodnutia z hľadiska priority vytvorenia potrebnej rovnováhy?

    Podľa doterajších skúseností to tak nie je. Naša koncepcia skončila pri zdedení toho, čo na Slovensku ostalo ešte z federálnych koncepcií. Jediné, čím sme sa zaoberali, bolo, kto bude sedieť v Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a ako ovplyvniť to, komu dajú licenciu. To bol podstatný problém na Slovensku. A keď začnú prípadne členovia rady na základe skúseností myslieť koncepčne a predložia návrhy, ktorých vypracovaním boli parlamentom poverení, bez problémov ich prácu zhodíme zo stola a nahradíme ju politickým rozhodnutím. A to musím poznamenať, že v rade nemá väčšinu opozícia.

    Príkladov dokazujúcich absolútnu nekoncepčnosť v tejto oblasti je množstvo. Zákonom o reklame sme dokonca výdatne podporili český mediálny trh.

    Posledným bonbónikom v tejto oblasti je spor súkromných rozhlasových staníc a Slovenských telekomunikácií. Chcel by som týmto požiadať ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií o zaujatie stanoviska k postupu tohto štátneho podniku voči držiteľom licencií.

    Je pravda, že dlhy súkromných rádií za rok 1996 vznikli na základe porušovania zmlúv zo strany Slovenských telekomunikácií? Zaoberal sa niekto vo vašom rezorte analýzou dosahu nových maximálnych cien na regionálne rádiá? Koľko percent z rozpočtu telekomunikácií tvoria malí vysielatelia? Je riešením správať sa voči týmto reprezentantom duálneho systému z pozície sily, nota bene bez právneho dôvodu a napríklad vypnúť rozhlasovú stanicu? Navyše stanicu, voči ktorej majú Slovenské telekomunikácie čierne svedomie, lebo neboli schopní splniť ani to, čo si sami sebe do zmluvy uložili. Čo získajú Slovenské telekomunikácie z toho, že dotyčná rozhlasová stanica si postaví vlastný vysielač?

    Vážený pán minister, chcem vás touto cestou požiadať o analýzu cien za služby, ktoré v súčasnosti platia súkromné rozhlasové stanice, a zároveň o analýzu nových cien. Podľa informácií reprezentantov Slovenských telekomunikácií sú všetky súkromné rozhlasové stanice spolu, vrátane dlhov za rok 1996, ktoré si vynútili svojím postojom Slovenské telekomunikácie, dlžné desatinu z toho, čo dlžia verejnoprávne inštitúcie. Inštitúcie, ktoré dostávajú koncesionárske poplatky, dotácie zo štátneho rozpočtu a ktoré vysielajú celoštátne reklamu. Oproti tomu Slovenské telekomunikácie vypínajú rozhlasové stanice, ktoré vysielajú len regionálne a živia sa len reklamou. Žiadam vás o informáciu, aký dosah na rozpočet štátneho podniku Slovenské telekomunikácie by malo zachovanie doterajších zmluvných cien pre súkromné rozhlasové stanice. Zároveň ma zaujíma, ako mienia postupovať Slovenské telekomunikácie od 1. januára 1997 voči rozhlasovým staniciam, ktorým vypovedali k tomuto termínu zmluvy.

    Na záver chcem požiadať všetkých oslovených - predsedu vlády, ministra kultúry a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby sa aj mimo odpovedí na túto interpeláciu začali zaoberať tvorbou koncepcie mediálnej politiky Slovenska. Dlho už totiž politici, ale hlavne samotné médiá, neprežijú len s proklamáciou duálneho systému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Chcem mu len odpovedať, aby učilištia nechal tak, na starosti ich máme my.

  • Ruch v sále.

  • Dobre, ďakujem. A som rád, že ste potvrdili ten trh, že trh všetko nevyrieši. Pamätáte sa, pán Mikloško, keď som vystupoval po roku 1990? Dobre, ďakujem.

    Vystúpiť chce pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážení pán podpredseda, vážení členovia parlamentu,

    pán poslanec Dzurinda sa vo svojej interpelácii na predsedu vlády zaoberal otázkou predaja alebo odkúpenia bytov z Fondu národného majetku a medzi členmi vlády, o ktorých sa hovorilo, som bol aj ja. Vzhľadom na to, že sa za posledné tri alebo štyri dni táto kauza pretriasa aj v našich masmédiách, dovoľte mi - a považujem to za potrebné -, aby som objasnil skutkový stav v súvislosti s bytom, ktorý som odkúpil, a dôvody, ktoré ma k tomu viedli. Aby ste boli s tým oboznámení. Verím, že tak ako vám to úprimne hovorím, bude to úprimne brané aj z vašej strany.

    Celý problém, ak ho tak možno nazvať, má dva momenty alebo dve roviny. Prvá rovina je otázka, prečo som požiadal o byt, keď bývam v Bratislave a keď jeden byt vlastním.

    Vážení páni poslanci a pani poslankyne, áno, mám byt v Bratislave, v ktorom bývam so svojou rodinou a s dvoma dospelými dcérami, ale ktorý v žiadnom prípade nevyhovuje práci podpredsedu vlády, činnosti, ktorú mimo svojho pracovného miesta zabezpečujem. Hľadal som možnosti, akým spôsobom si tieto pracovné podmienky zlepšiť. A jedna z možností bola prenajať si byt z Fondu národného majetku. Požiadal som Fond národného majetku a bolo mi vyhovené. Dodnes ten byt nie je obývaný, je z neho urobená vyložene pracovňa, to znamená, je zariadená jedna izba, kde sa pripravujem na rokovania vlády, na rokovania rady a na iné činnosti, ktoré zabezpečujem. Chcem povedať, že tých činností je až vyše hlavy a tak ako ostatní členovia vlády mám toho dosť aj ja tým viac, že mám minimálny aparát, a úloh, keď som nastúpil do funkcie podpredsedu vlády, mi neúmerne pribudlo.

    Patrím, predpokladám, že tak ako aj vy, k tým, ktorí, keď sa rozhodujú o dôslednom rozhodovaní k závažným dokumentom, ktoré idú na rokovania vlády, často konzultujú tieto veci s odborníkmi, s pracovníkmi z praxe a podobne. Iste uznáte, že byt, ktorý obývam s mojou rodinou, nie je na to celkom najvhodnejší. Vzhľadom na to, že mi táto možnosť bola umožnená, tento byt som si platil z vlastných prostriedkov, to znamená, že to nešlo na úkor štátneho rozpočtu, nešlo to na úkor nikoho. To je prvá rovina samotného problému. Kedykoľvek, ktokoľvek sa môže na tento byt ísť pozrieť a uvidí, či je obývaný, resp. či je prenajímaný. To, čo som vám povedal, je skutočne pravda.

    Druhá rovina je otázka odkúpenia. Je pravda, že som byt odkúpil. Bol som jeden z posledných, ktorý ho odkúpil. Je pravda i to, že mi Fond národného majetku tento byt ponúkol na odkúpenie. Ale pravda je aj to, že keď som podpísal zmluvu a komunikoval som, či je to možné a koľko to stojí, a keď som sa pre to rozhodol, o tom, že som porušil nejaký predpis, resp. že som okrátil o percentá úrokov, o ktorých hovoril pán poslanec Dzurinda, som sa dozvedel až v tlači, keď sa tento problém objavil. Hneď som požiadal predstaviteľov Fondu národného majetku a pravdepodobne zajtra sa s nimi stretnem, budem si tieto veci konzultovať.

    Chcem vás ubezpečiť, že budem postupovať v zmysle súčasných právnych noriem. A tak ako dosiaľ som nikdy od nikoho nezobral ani korunu, ani na úkor štátu, ani na úkor spoločnosti, ani na úkor akéhokoľvek jednotlivca, ubezpečujem vás, že to bude aj v prípade riešenia tohto bytu, ktorý bol predmetom interpelácie pána Dzurindu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Nagy, pripraví sa pani Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená ministerka školstva pani Eva Slavkovská,

    v Nitre na 24. októbra 1996 vedúca odboru školstva Krajského úradu pani Smatanová zvolala poradu riaditeľov stredných škôl Nitrianskeho kraja. Na porade z úst riaditeľky odznela informácia, že na školský rok 1997/1998 tak pre štátne, ako aj pre súkromné školy budú stanovené počty prijímaných žiakov. Okrem toho budú stanovené možné študijné odbory obdobne, nie iba pre štátne školy, ale aj pre súkromné školy. Tak počty prijímaných žiakov, ako aj študijné odbory bude stanovovať ministerstvo školstva.

    Pýtam sa vás, pani ministerka, či je uvedená informácia pravdivá, alebo nie. Ak je pravdivá, na základe čoho sa pristupuje k stanoveniu počtu aj na súkromných stredných školách? Je to totiž v protiklade s príslušnými zákonnými normami, najmä so zákonom číslo 171/1990 Zb. o súkromných školách, ale aj so zdravým rozumom. Veď súkromné školy predstavujú alternatívu vo vzťahu k štátnym školám. A podľa citovanej informácie práve štátny sektor bude rozhodovať o osude súkromných škôl. Pani ministerka, pýtam sa vás, či je to zámer iba ministerstva školstva, alebo je to aj zámer vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková, pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády,

    moja interpelácia sa bude týkať oblasti kultúry a dúfam, že pán minister kultúry nebude znovu písať list predsedovi Národnej rady, či sa má zaoberať otázkami poslanca výboru pre životné prostredie, ak sa jeho otázky netýkajú práve životného prostredia, ale kultúry.

    Chcela by som hovoriť o kauze Slovenského filmového zväzu, ktorý sa pred pár dňami ocitol prakticky na ulici. Slovenský filmový zväz je profesijná organizácia, ktorá združuje okolo 200 profesionálnych filmových tvorcov, kritikov, teoretikov, pedagógov, študentov filmových škôl a tvorivých pracovníkov pôsobiacich vo sférach jednotlivých foriem projektívnej kultúry.

    Prvoradým cieľom Slovenského filmového zväzu je podporovať rozvoj slovenského filmu a presadzovať profesionálne, občianske, sociálne a autorské práva a záujmy pracovníkov v oblasti filmu. 31. októbra 1996 dostal Slovenský filmový zväz od riaditeľa Slovenského filmového ústavu Národného kinematografického centra Eduarda Klenovského výpoveď z prenajatých priestorov na Grösslingovej ulici číslo 32 v Bratislave. Budova na Grösslingovej ulici je vo vlastníctve štátu a Slovenský filmový ústav je správcom tejto budovy. Výpoveď teda dal Slovenský filmový ústav, ale vraj na základe rozhodnutia ministra kultúry Ivana Hudeca.

    Pán Klenovský nebol ochotný predstaviteľom Slovenského filmového zväzu ukázať rozhodnutie ministra kultúry, na základe ktorého vydal túto pozoruhodnú výpoveď pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí robia dobré meno Slovensku aj v zahraničí. Na ulici sa tak ocitol nielen Slovenský filmový zväz, ale aj redakcia časopisu Filmová revue, ktorá potrebuje na náklady na vydávanie časopisu 134 tisíc korún, ale, bohužiaľ, aj keď je už koniec roka, od fondu Pro Slovakia z prisľúbenej 400 tisíc korunovej dotácie do dnešného dňa nedostali ani korunu. Predpokladám, že dôvodom je aj to, že predstavitelia Slovenského filmového zväzu sa postavili, ako im to bolo vyčítané, na obranu prezidenta Slovenskej republiky, ale aj proti spôsobu privatizácie Koliby a proti metódam práce ministra kultúry.

    V decembri roku 1995 sa filmoví tvorcovia podpísali pod petíciu adresovanú ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi, ktorou ho žiadali, spolu s mnohými ďalšími, aby sa zasadil o spriehľadnenie privatizačného konania Slovenskej filmovej tvorby Bratislava-Koliba a zabránil tomu, aby Slovenská filmová tvorba bola sprivatizovaná úzkou skupinou ľudí, ktorí nereprezentujú podstatnú časť filmárskej obce.

    Tento čin Slovenského filmového zväzu bol motivovaný poznatkami, o ktorých mali informácie, o pozadí privatizácie, ktorá sa koniec koncov prejavila v celej svojej nahote, a dnes vieme, kto a za akých okolností Kolibu sprivatizoval.

    Minister v tejto veci na žiadosť filmárskej obce a ďalších pracovníkov kultúry neurobil to, na čo ešte mal čas. Nie je preto nezaujímavé, že práve spomínaný poverený riaditeľ Slovenského filmového ústavu pán Klenovský je zároveň členom dozornej rady štúdia Koliba, a. s., ktorá sprivatizovala Slovenskú filmovú tvorbu Koliba a ktorá bola vraj ministrom kultúry poverená namiesto Slovenského filmového ústavu uskladňovať, odborne ošetrovať archívne materiály slovenských filmov a spravovať copyrighty k slovenským filmom. Teda ustanovizeň, ktorá má isté povinnosti vyplývajúce zo zákona, je týchto kompetencií zbavená a pravdepodobne je prenášaná na akciovú spoločnosť, na ktorú sú napojení jednotliví predstavitelia štátnych inštitúcií.

    Otáznikov okolo akciovej spoločnosti Koliba je veľa. Preto pravdepodobne treba vyrobiť aj otázniky okolo tých, ktorí sa bránili neodborným praktikám v oblasti slovenského filmu. Nedávno zaznela v éteri ďalšia "perla ducha" koaličného predstaviteľa, že umelci sa majú zaoberať umením, a nie podmienkami tvorby umenia. Ale jedno bez druhého predsa nemôže existovať a musí to zaujímať aj pracovníkov kultúry. Umelci sú tiež občania, ktorí majú právo vedieť, kde idú peniaze určené na kultúru a aké podmienky sa vytvárajú pre profesionálnych tvorivých pracovníkov kultúry.

    Svet má úctu k významným predstaviteľom kultúry. Napríklad predsedu Slovenského filmového zväzu pozvali na prehliadku aj jeho filmu na filmový festival do Paríža. Na Slovensku však ten istý človek musí spolu s kolegami vláčiť agendu svojej organizácie po uliciach hlavného mesta, lebo Slovenský filmový zväz bol jednoducho z prenajatých priestorov štátnej budovy vyhodený von. Je to hanba a myslím si, že minister kultúry nikdy nemal dovoliť, aby sa niečo také stalo.

    Preto žiadam pána ministra, aby mi odpovedal na tieto tri otázky:

    1. Či je pravdivé tvrdenie riaditeľa Slovenského filmového ústavu NKC, že zrušenie nájomných zmlúv s právnickými osobami, ktoré mali k Slovenskému filmovému ústavu nájomný vzťah, sa uskutočňuje na základe rozhodnutia ministerstva kultúry o uvoľnení budovy na Grösslingovej ulici číslo 32 a následne jej poskytnutia na iné účely.

    2. Či je pravda, že rozhodnutím ministra kultúry Slovenskej republiky bolo Slovenskému filmovému ústavu odobraté poverenie uskladňovať a odborne ošetrovať archívne filmové materiály slovenských filmov, ako aj právo spravovať copyrighty k slovenským filmom.

    3. Či je pravda, že týmito činnosťami bolo zmluvne poverené štúdio Koliba, a. s., a ak áno, či sa tak stalo v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní prác a služieb. Zároveň, akú sumu Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky poskytlo alebo mieni poskytnúť na účely premiestnenia archívu slovenských filmov z priestorov štátnej organizácie do priestorov súkromnej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Černák, pripraví sa pán Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    mám dve interpelácie - prvú interpeláciu podávam na pána ministra financií a podpredsedu vlády.

    V zmysle § 90 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku vám kladiem, pán podpredseda vlády, otázku: Aké sú skúsenosti so zavedením registračných pokladníc, aký je stav v plnení daňových povinností dotknutých subjektov k 30. 6. 1996 a aký je podľa vás prínos zavedenia registračných pokladníc? S úctou, Ľudovít Černák.

    Moja druhá interpelácia je na dvoch členov vlády - na pána podpredsedu Kozlíka a na ministra vnútra.

    V zmysle § 90 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku vám kladiem nasledujúce otázky: Aké sú doterajšie skutočné náklady vynaložené na reorganizáciu štátnej správy v zmysle nového územného a správneho členenia Slovenskej republiky, aký je asi odhad celkových nákladov do konca roku 1996 a aké náklady predpokladáte v roku 1997? Aký podiel z nákladov tvoria mzdové náklady a aké boli mzdové náklady na výkon štátnej správy v roku 1995?

    Za odpovede ďakujem. Ľudovít Černák.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    moje podanie sa týka rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií o problematike Poštovej banky, a. s., a o jej súčasnom postavení vo vzťahu k strategickým podnikom slovenských pôšt - Slovenskej pošty a Slovenských telekomunikácií a ich vykĺznutia do sféry privátnych akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ešte sa hlási pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som sa v rámci bodu programu interpelácie a otázky poslancov Národnej rady vyjadril k jednému problému.

    Asi pred dvoma týždňami som mal poslanecký deň v okrese Levice, kde sa mnohí občania - pestovatelia hrozna - obrátili na mňa s prosbou o pomoc. Ide o nasledujúcu záležitosť. Tak ako v mnohých iných krajoch, aj v rámci tohto okresu mnohí tí, ktorí dopestúvajú hrozno, časť produkcie, ktorú sami nespracúvajú, odovzdávajú do Vinárskych závodov alebo iných vinárskych subjektov, ktoré potom hrozno spracúvajú ďalej, ktoré vykupujú od nich úrodu.

    V rámci tohtoročnej vinárskej kampane takisto mnohí takíto drobnopestovatelia hrozna odovzdali do Vinárskych závodov Levice svoju tohtoročnú produkciu. Žiaľ, sú však sklamaní, pretože do dnešného dňa im noví majitelia firmy, firma LEVIN, nevyplatila náhradu za hrozno, ktoré jej odovzdali. To by podľa mňa nebolo ešte všetko, pokiaľ neboli isté dôvodné podozrenia týchto ľudí, že na privatizácii Vinárskych závodov Levice sa podieľajú aj niektorí poslanci Národnej rady.

    Dal som si toľko námahy, že som išiel do obchodného registra a vyžiadal som si výpis z tohto registra. Z výpisu obchodného registra, ktorý mám k dispozícii, je zrejmé, že ako jeden zo spoločníkov firmy LEVIN, ktorá sa podieľala na výkupe hrozna v levickej oblasti, je zapísaný aj Roman Chlebo, bytom Levice, Dopravná 11. Keďže adresa tohto pána je identická s adresou našej pani kolegyne Chlebovej, pýtam sa jej, či ide o rodinného príslušníka pani poslankyne Chlebovej. A ak áno, tak sa pýtam, kedy si spoločníci tejto firmy splnia povinnosti voči drobným pestovateľom, pre ktorých je často produkcia hrozna jediným zdrojom príjmu, a či je takáto politika v súlade s politikou robotníckej strany.

    Ešte idem ďalej v tejto kauze. Včera sme prerušili prerokúvanie návrhu bodu programu - voľba členov Rady Slovenskej televízie. Medzi navrhovanými členmi sa objavuje aj pán Jozef Steiner, ktorého navrhuje Matica slovenská. Chcem vás, vážení kolegovia, upozorniť ešte na ďalšiu súvislosť s firmou LEVIN Levice, kde tento pán Jozef Steiner je takisto spoločníkom firmy LEVIN, ktorá sprivatizovala Vinárske závody Levice. Je to nehoráznosť, aby Matica slovenská a takýto štatutárny zástupca Matice slovenskej, ktorý je zároveň aj riaditeľom Domu Matice slovenskej v Šuranoch, nadraďoval svoje osobné subjektívne záujmy nad záujmy národné, tak ako to oni často zdôrazňujú.

    Preto chcem už dopredu upozorniť, že práve z tohto dôvodu klub Kresťanskodemokratického hnutia nebude podporovať kandidatúru pána Jozefa Steinera za člena Rady Slovenskej televízie.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Rád by som v tejto súvislosti položil otázku pani kolegyni Garajovej, ktorá tu vždy tak tvrdo vystupuje za záujmy Matice slovenskej, či by nám mohla povedať niečo viac o pánu Steinerovi, ktorý je riaditeľom Domu Matice slovenskej, o čo mu ide. Či mu ide, tak ako štúrovcom, nezištne o lásku k vlasti, alebo či mu ide o privatizáciu firmy LEVIN v Leviciach. Mohla by nám k tomu niečo povedať. Ja by som sa tiež rád poučil z tejto národovedy.

  • Ďakujem. Chcem len odpovedať pánu poslancovi, že výbor návrh prerokoval a odporučil ho, tak nie je o čom debatovať. Budeme hlasovať, či zvolíme, alebo nezvolíme. To je naša vec, vec poslancov.

    Chcem reagovať aj na pána poslanca, keď sa "obul" do Združenia robotníkov. Chcem sa spýtať, kto vyplatí 500 robotníkom mzdu, kde člen vašej strany sprivatizoval Mäsokombinát Prešov. Aké nehorázne škody tam narobil. Kto to zaplatí tým ľuďom, pýtam sa ja, keď vy do všetkého "picháte".

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, nechcem s vami polemizovať, len vám chcem povedať jedno. Ak máte na mysli Vizop Prešov, ubezpečujem vás, a niekoľkokrát som vám to už povedal, že Kresťanskodemokratické hnutie s privatizáciou Vizop Prešov, Mäsokombinátu Prešov nemá nič spoločné.

  • Hlas podpredsedu Ľuptáka.

  • Nechajte ma dohovoriť. Privatizácia tohto mäsokombinátu alebo mäsopriemyslu bola uskutočnená, privatizérom bol pán Ing. Kuzma, ktorý nikdy nebol, nie je a upozorňujem vás, že ani nebude členom Kresťanskodemokratického hnutia. Dajte už tomu pokoj a zbytočne neotvárajte problém, ktorý nie je naším problémom. Vyjadrujte sa k tomu, o čom som hovoril ja. Vyjadrujte sa k LEVINU Levice, či vaša členka poslaneckého klubu, či členka vašej strany a jej syn je spolumajiteľom firmy, ktorá si neplní podmienky voči tým, od ktorých úrodu zobrali a nedali im to, čo im sľúbili. Toto ma zaujíma.

  • Nie je to iná vec. To je vec, ktorá možno všetkých zaujíma viac, ako si myslíte.

  • Tak ani Tvrdošín? Tiež mi chcete povedať, že ani pán Taraj, ktorý má Mäsokombinát Tvrdošín, nebol váš poslanec.

    Ďakujem.

  • Hlasy zo sály.

  • Aj starú mater ešte mám, ale už pod zemou. Nech sa páči, pán Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    pred chvíľou ste informovali kolegov poslancov, že špeciál môže byť dnes pre tých, čo cestujú lietadlom na východ, že zajtra už nebude. Navrhol som, že existuje ešte aj vojenský špeciál, a ten ste ponúkli mne. Práve v súvislosti s vojenským špeciálom chcem interpelovať predsedu vlády, ministra obrany a informovať aj vás, pán podpredseda Ľupták.

    Tento týždeň sa uskutočnila návšteva náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky pána generála Tuchyňu vo Viedni. Pán generál letel vojenským špeciálom z Piešťan do Viedne. Špeciál ho zaviezol najprv do Viedne, keď sa skončila návšteva, špeciál znovu poňho prišiel do Viedne. Tento špás stál daňových poplatníkov, odhadujem, okolo milióna korún.

    Tento týždeň sa uskutočnilo aj ďalšie zaujímavé stretnutie - stretnutie premiérov Rakúska, Maďarska a Slovenskej republiky zhodou okolností tiež v Piešťanoch. Kancelár Rakúskej republiky Vranitzky na toto stretnutie prišiel do Piešťan z Viedne autom.

    Rakúsko je v Európskej únii jedným z najbohatších štátov, dámy a páni, z hľadiska podielu hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa je na treťom mieste v Európskej únii. Preto sa chcem spýtať aj predsedu vlády, aj ministra obrany, dokedy budú vyšší štátni úradníci takto plytvať prostriedkami štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pýtam sa, či chce ešte niekto podať interpeláciu.

  • Pýtam sa členov vlády, či chcú niektorí odpovedať na interpelácie.

  • Chcem upozorniť všetkých predstaviteľov vlády, ktorí boli interpelovaní, aby svoju odpoveď dali pánom poslancom aj v písomnej forme. Tak ako som uviedol, prosím členov vlády, aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne - pán podpredseda Kalman -, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie a otázky v stanovej lehote do 30 dní.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

  • Hlasy v sále.

  • Bože, žena, vy máte stále pripomienky. S vami by som žiť nechcel.

    Nech sa páči, pán Straňák.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem vám iba oznámiť, že budem hlasovať náhradou kartou číslo 3.

  • Pán Miklušičák, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    chcem vám len povedať, že Mäsokombinát Tvrdošín bol privatizovaný v kupónovej privatizácii počas vlády pána premiéra Mečiara, keď nebol na čele Fondu národného majetku zástupca KDH, tak ako je to v tomto prípade, keď Združenie robotníkov Slovenska má v rukách Fond národného majetku a privatizujú rodinní príslušnici zo Združenia robotníkov Slovenska.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní o bode návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, ktorý sme včera prerušili pred hlasovaním.

    Chcem pripomenúť, že na návrh výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa Národná rada uzniesla na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Najskôr budeme voliť troch členov rady na obdobie šesť rokov na miesta členov rady uprázdnených po uplynutí funkčného obdobia. Po ich zvolení budeme osobitne voliť jedného člena, ktorého miesto sa uprázdnilo po úmrtí.

    Nakoľko výbor neprijal návrh do Rady Slovenskej televízie na pána Macka a pána Mižáka, myslím si, že by sme ich znovu volili na budúcej schôdzi. Takže by sme volili len ostatných troch do Rady Slovenskej televízie.

  • Hlasy v sále.

  • Najskôr budeme voliť troch členov rady zo štyroch na obdobie 6 rokov.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, volíme štyroch. Nech sa páči.

    Pristúpime k voľbe. Dovoľte, aby som pripomenul zásady tajných volieb.

    Na hlasovacom lístku sú uvedení kandidáti na členov rady podľa jednotlivých navrhovateľov. Hlasovací lístok upravíte tak, že na ňom ponecháte mená troch alebo štyroch kandidátov, za ktorých hlasujete. Mená ostatných kandidátov vodorovne prečiarknete. Zvolení budú traja kandidáti alebo štyria, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom budú ponechané mená najviac štyroch kandidátov.

    Hlasovať budeme obvyklým spôsobom. Hlasovať budú najprv overovatelia, ktorých prosím, aby rozdali hlasovacie lístky, dozerali na priebeh tajného hlasovania, spočítali odovzdané hlasy a oznámili výsledok tajného hlasovania. Prosím o začatie tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Chcem ešte upozorniť pánov poslancov, že najprv volíme troch poslancov z tých štyroch na 6 rokov, troch členov televíznej rady volíme na 6 rokov. A druhý lístok je na druhú voľbu, hneď za tým volíme na 2 roky, lebo tam je rozdiel 2 a 6 rokov. Čiže prví traja, ktorí budú volení teraz, bude prvé kolo na 6 rokov a v druhom kole budeme voliť jedného na 2 roky. Čiže musíme voliť troch, tak ako som povedal.

    Nech sa páči, môžeme ísť hlasovať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či má ešte niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania.

    Prosím overovateľov, aby sčítali hlasy.

    Končím hlasovanie a vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči, zaujmite svoje miesta.

    Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade výsledky volieb.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som vám oznámil výsledky volieb tajného hlasovania na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Voľba členov Rady Slovenskej televízie sa konala tajným hlasovaním dňa 7. novembra 1996. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných 122 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej televízie bolo odovzdaných 118 platných hlasovacích lístkov, 4 hlasovacie lístky boli neplatné a všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že za kandidátku Darinu Jelínkovú hlasovalo 64 poslancov, za kandidáta Štefana Nižňanského hlasovalo 23 poslancov, za kandidáta Jána Baránka hlasovalo 52 poslancov, za kandidáta Vida Horňáka hlasovalo 51 poslancov, za kandidáta Gézu Galána hlasovalo 40 poslancov, za kandidáta Igora Kovačoviča hlasovalo 59 poslancov, za kandidáta Stanislava Muntága hlasoval 1 poslanec, za kandidáta Jozefa Steinera hlasovalo 42 poslancov, za kandidáta Jána Podoláka hlasovalo 7 poslancov.

    Na zvolenie za členov Rady Slovenskej televízie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členku Rady Slovenskej televízie Darinu Jelínkovú.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcem oznámiť, že sa bude musieť konať druhé kolo volieb, aby sme televíznu radu doplnili ešte o dvoch členov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Hlasy z pléna.

  • Zvažujeme to, ale je to na pléne, aby sme to spojili s Rozhlasovou radou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci,

    prebehli dve rokovania medzi koalíciou a opozíciou o tom, že aj opozícia bude zastúpená v tejto rade. Koalícia ukázala, akú má vôľu, aby tam bol čo len jeden človek. Nikto nebol zvolený. Z tohto dôvodu za náš klub hovorím, že nemá význam ďalej pokračovať vo voľbách. V tejto chvíli navrhujeme rokovanie prerušiť. Ak vy nemáte vôľu niekoho tam dať, potom vôbec nemá význam, aby sme ďalej hlasovali. Čiže navrhujeme, aby sme prerušili schôdzu, alebo prerušili tento bod programu, a pokračovali na decembrovej schôdzi. Koalícia nemá vôľu mať tam čo len jedného človeka z opozície. Prosím, aby sme hlasovali o tom, že prerušíme tento bod a preložíme ho na decembrovú schôdzu.

  • Ďakujem. Pán Csáky, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, oba kluby Maďarskej koalície podporujú tento návrh.

  • Pán predsedajúci, chcem sa pripojiť k názoru, ktorý povedal pán poslanec Mikloško. Celkom zbytočne sme požiadali koalíciu, aby bolo konečne zastúpenie v mediálnych radách aj zo strany opozície. Nie ste schopní robiť ústretové kroky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Musím dať hlasovať o návrhu, či budeme ešte teraz hlasovať o ďalších navrhovaných kandidátoch, alebo nabudúce, v decembri.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tom, či budeme ešte dnes voliť kandidátov do televíznej rady.

  • Hlasy zo sály.

  • Aha - o prerušení a aby sme ich znovu volili na decembrovej schôdzi. Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže sme neprijali tento pozmeňujúci návrh. Budeme ďalej rokovať.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v prvom kole pani Jelínkovú za členku Rady Slovenskej televízie na obdobie 6 rokov.

    Nech sa páči, pán poslanec Tibor Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, skôr ako pristúpime k druhému kolu volieb, chcem požiadať o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Ďakujem. Pani Kolláriková, nech sa páči.

  • Pripájam sa za klub SNS a žiadam o 15-minútovú prestávku.

  • Pani Rusnáková? Dobre, ďakujem, aj pani Rusnáková žiada prestávku.

    Bude 15-minútová prestávka. Čiže zídeme sa o 16.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Nech sa páči, zaujmite svoje miesta.

    Keďže sme v prvom kole nezvolili do televíznej rady troch kandidátov, len jedného, bude druhá voľba, v ktorej máme zvoliť dvoch kandidátov na 6 rokov. To znamená, že z tých, ktorí sú uvedení na kandidátke, musia zostať len dvaja členovia televíznej rady na 6 rokov. Inak, keď ostanú traja, hlasovací lístok nie je platný. Len dvaja nesmú byť vodorovne prečiarknutí - takýto hlasovací lístok je platný.

    Treba povedať, že program nekončíme. Ak dnes rokovanie neskončíme, pokračujeme zajtra o 9.00 hodine, keď nie zajtra, tak v utorok. Program nie je vyčerpaný.

  • Hlasy v sále.

  • Platný je len ten hlasovací lístok, na ktorom ostanú dvaja kandidáti do televíznej rady. Na lístku nesmú byť ponechaní traja.

    Prosím, pán Lauko.

  • Mám ešte otázku. V prípade, že ani v druhom kole nebude zvolený dostatočný počet, čo bude nasledovať?

  • Bude nasledovať tretie kolo. Potom dal návrh pán Mikloško, aby sa hlasovalo o pánu riaditeľovi Darmovi.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Teraz bude 10-minútová prestávka na sčítanie hlasov.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budú vyhlásené výsledky volieb.

    Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade výsledky volieb.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som vás oboznámil s výsledkom tajného hlasovania na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Voľba členov Rady Slovenskej televízie sa konala tajným hlasovaním 7. novembra 1996. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných 78 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej televízie bolo odovzdaných 76 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatné a poslanci odovzdali všetky hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že za kandidáta Štefana Nižňanského hlasovalo 14 poslancov, za kandidáta Jána Baránka hlasoval 1 poslanec, za kandidáta Vida Horňáka hlasovalo 10 poslancov, za kandidáta Gézu Galána nehlasoval ani jeden poslanec, za kandidáta Igora Kovačoviča hlasovalo 63 poslancov, za kandidáta Stanislava Muntága hlasoval 1 poslanec, za kandidáta Jozefa Steinera hlasovalo 49 poslancov, za kandidáta Jána Podoláka hlasovalo 5 poslancov.

    Na zvolenie členov Rady Slovenskej televízie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Rady Slovenskej televízie Igora Kovačoviča a Jozefa Steinera, čiže dvoch členov Rady Slovenskej televízie. Toto hlasovanie bolo v druhom kole.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v druhom kole pána Kovačoviča a pána Steinera za členov Rady Slovenskej televízie na obdobie 6 rokov.

    Nech sa páči, pán Cabaj.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci,

    dávam procedurálny návrh, aby sme teraz otvorili, resp. uviedli bod voľba členov Rozhlasovej rady, a po rozprave, keď budeme hlasovať, by sme mohli naraz hlasovať o jednom členovi do Rady Slovenskej televízie na 2 roky a o troch členoch do Rozhlasovej rady na 6 rokov.

  • Ďakujem, dám o tom hlasovať.

    Ak sa bude hlasovať spoločne, samozrejme, že budú dve kandidátky - do Rozhlasovej rady a do Rady Slovenskej televízie.

    Je to procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

    Prerušujem schôdzu. Dovidenia v decembri.

    Konštatujem, že som skončil 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Rokovanie sa skončilo o 18.15 hodine.