• Po skončení neverejnej časti schôdze.

  • Teraz nasleduje

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 536.

    Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedie predseda výboru pán poslanec Anton Poliak. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti vyšetrovateľa o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.

    Vyšetrovateľ Úradu vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava I listom zo 7. 6. 1996 predložil Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky žiadosť o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Ladislava Pittnera podľa čísla IVP 234/10-04-01/1996 KK na tom skutkovom základe, že dňa 25. marca 1996 v Bratislave (ak vás ruším, tak povedzte, môžete potom vy tu hovoriť) v Športovej hale na Pasienkoch na politickom mítingu Kresťanskodemokratického hnutia mal uviesť nepravdivé výroky o spáchaní trestnej činnosti vrchného riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podplukovníka Dr. Jána Kosťova, čím mal značnou mierou ohroziť jeho vážnosť na verejnosti, ako aj u pracovníkov, ktorých riadi.

    Trestné stíhanie sa začína uznesením vyšetrovateľa, ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin podľa § 160 Trestného poriadku. Vyšetrovateľ v žiadosti o udelenie súhlasu na trestné stíhanie uvádza, že ide o podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona.

    Podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nemožno trestne stíhať bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené.

    Podľa § 40 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zisťuje, či v imunitných veciach sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady, vykoná urýchlene nevyhnutné zisťovanie a poslancovi umožní, aby sa vyjadril. Správu o výsledku svojich zistení predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vykonal vo veci nevyhnutné zisťovanie a oboznámil sa s obsahom vyšetrovacieho spisu. Na schôdzi 23. októbra 1996 sa výbor oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa o súhlas na trestné stíhanie poslanca Ladislava Pittnera. Výbor umožnil poslancovi Ladislavovi Pittnerovi, aby sa k veci vyjadril, a to jeho pozvaním na schôdzu výboru dňa 23. októbra 1996. K žiadosti vyšetrovateľa pán poslanec uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania trestného činu.

    Na základe vykonaného zisťovania Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zistil, že na mítingu Kresťanskodemokratického hnutia dňa 25. 3. 1996 pán poslanec Pittner uviedol: V súvislosti s pplk. K. bola komisia oboznámená s nasledujúcimi skutočnosťami: Niekedy na jar 1995 poskytol riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa inšpekcii ministra vnútra Slovenskej republiky informáciu o tom, že na strednom Slovensku legalizujú kradnuté motorové vozidlá príslušník alebo príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky.

    Na prešetrenie informácie boli určení kpt. Štefan T. a npor. JUDr. Iveta Č. Títo po krátkom čase zistili, že vo viacerých prípadoch doklady na motorové vozidlá osobne vybavoval na dopravnom oddelení Okresného vyšetrovania Policajného zboru v Žiari nad Hronom pplk. K., vtedajší funkcionár okresného úradu vyšetrovania. Ďalším operatívnym vyšetrovaním zistili, že pplk. K. mal prijať úplatok v sume 220 tis. korún za vybavovanie istých záležitostí pre páchateľa trestného činu. Vzhľadom na zistené skutočnosti bol dňa 22. mája 1995 písomne požiadaný sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici Dr. Jozef R. o súhlas nasadenia informačno-technických prostriedkov, ľudovo odposluchu. Dňa 25. mája 1995 sudca Dr. Jozef R. súhlas poskytol.

    Odposluchom boli zistené závažné skutočnosti k trestnej činnosti menovaného. Napriek týmto skutočnostiam bol pplk. K. vymenovaný do vysokej funkcie v Bratislave. Až po vymenovaní bol odposluch zastavený a spis museli pracovníci inšpekcie ministra vnútra odovzdať zástupcovi riaditeľa inšpekcie ministra vnútra mjr. D. v Bratislave. Dňa 22. februára tohto roku bol spis pplk. K. z inšpekcie ministra vnútra postúpený na Krajský úrad vyšetrovania v Banskej Bystrici. Ako to však vyplýva z uznesenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 23. mája 1996 pod číslom 1 KN 2066/96, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu, nebolo zistené voči Dr. J. Kosťovi podozrenie z trestného činu.

    V tejto súvislosti treba povedať, že Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady neprislúcha hodnotiť sám skutok ani mieru zavinenia. Týmito skutkovými otázkami sa zaoberajú a posudzujú ich orgány činné v trestnom konaní a rozhodovať o nich môže iba súd.

    Na základe žiadosti vyšetrovateľa, zistených skutočností a po vykonanom nevyhnutnom zisťovaní Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyjadril vo svojom platnom uznesení číslo 27 z 23. októbra 1996, že neodporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas na trestné stíhanie poslanca. Je v záujme udržania patričnej politickej kultúry vo vzťahoch politických strán a hnutí, aby sa okrem prípadov ťažkých zločinov vždy individuálne posudzoval účel, ktorý by začatie trestného konania malo. Považujeme za dostatočné doterajšie konanie vo veci bez toho, aby sa začalo trestné stíhanie.

    V súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 4 písm. n) zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov súhlas na trestné stíhanie poslanca dáva Národná rada Slovenskej republiky. Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala toto uznesenie:

    Uznesenie k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti vyšetrovateľa o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pod tlačou 536

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 4 písm. n) zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov odopiera súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.

    V závere, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vám ďakujem za porozumenie. Ďakujem za podporu navrhnutého uznesenia a taktiež ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú požiadavku, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť k tomuto bodu.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. To znamená, že ani pán predseda sa nemusí k ničomu vyjadrovať. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho predniesol predseda mandátového a imunitného výboru poslanec Poliak, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 4 písm. n) zákona o rokovacom poriadku odopiera súhlas na trestné stíhanie poslanca Ladislava Pittnera.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali. Hlasujeme za to, že Národná rada Slovenskej republiky odopiera súhlas. Hlasujeme teda pozitívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprela súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Ladislava Pittnera.

    Podľa schváleného programu pristúpime k dvadsiatemu štvrtému bodu nášho rokovania.

    Pán poslanec Pittner.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    samozrejme, že s uznaním kvitujem vaše rozhodnutie a osobne chcem len povedať, že ako pred mandátovým a imunitným výborom i tu pred vami sa osvedčujem, že necítim sa v tejto záležitosti vinný a naďalej si budem plniť všetky zákonné funkcie, ktoré som slávnostne sľúbil pri svojom sľube poslanca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako som povedal, pristúpime k d v a d s i a t e m u š t v r t é m u bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 301 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 301a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ernö Rózsa. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v zastúpení skupiny poslancov povedal úvodné slovo k návrhu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 221/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, v úplnom znení zverejnenom pod číslom 11/1994 Z. z. Dovoľte mi, aby som najprv uviedol zmysel a účel, ktorý sleduje skupina poslancov pri predkladaní návrhu na vydanie zákona.

    Ako všetci vieme, zákon o pôde v pôvodnom znení mal na mysli napraviť čiastočne krivdy, ktoré nastali v uplynulom období voči vlastníkom poľnohospodárskeho majetku, ďalej mal na mysli upraviť a zladiť so zákonom vlastnícke vzťahy a napokon, aby sme podľa tohto zákona dali na správne miesto práva vlastníka nad právami užívateľov pozemkov.

    Doterajšie zmeny zákona o pôde neriešili problémy, ktoré sa na území Slovenskej republiky dotýkajú mnohých občanov, nedal možnosť určenia povinnej osoby, nedal možnosť určenia oprávnených osôb a taktiež spôsob odstránenia krívd, ku ktorým došlo. O čo vlastne ide?

    Medzi bývalou československou vládou a bývalou vládou Maďarskej ľudovej republiky došlo k dohode, ktorá je známa ako Tatranská dohoda, a k tejto dohode bol pripojený aj dodatkový protokol, známy Štrbský protokol. Podľa tejto dohody vlastníci, ktorí mali pozemky na území bývalej Maďarskej ľudovej republiky alebo Československa v rozsahu 15 km od štátnych hraníc, mali možnosť tieto pozemky obrábať ako svoje vlastné, úžitky z týchto pozemkov speňažiť a mali voľný prechod na obrábanie týchto pozemkov. K zmenám došlo na základe Štrbského protokolu, a to v tom zmysle, že bývalé vlády týchto štátov sa dohodli, že majetok ležiaci na území jedného štátu sa stane vlastníkom toho štátu, kde majetok leží, a občania, ktorí sú vlastníkmi týchto pozemkov, nedostali žiadne odškodné, žiadnym spôsobom nebol zmiernený tento protiprávny akt vlád.

    Chcel by som preto povedať, že v tomto návrhu sme sa snažili vyplniť medzeru, ktorá by pri dobrej vôli, pri politickej vôli mohla zabezpečiť, že občanom Slovenskej republiky sa poskytne primeraná náhrada na zmiernenie následkov tak ako ostatným občanom nášho štátu.

    Ešte predtým, než by som obsahovo vysvetlil jednotlivé články, prosím, aby ste prepáčili niektoré prepisové chyby. Ide o zákon 229/1991 a pokiaľ ide o "Štrbský protokol", ide o článok 16, nie o článok 14.

    Pokiaľ ide o jednotlivé zmeny, navrhuje sa upraviť § 5 pôvodného zákona, ktorý sa týka určenia okruhu povinných osôb. V tomto prípade sme to formulovali ako povinná osoba a cudzí štát. I keď vláda republiky má námietky k tejto formulácii, z ďalšieho článku a ďalších častí tohto zákona vyplýva, že ide konkrétne o Maďarskú republiku, lebo túto zmluvu uzavreli iba Československá republika a Maďarská ľudová republika v minulosti. Tým by sme dali možnosť, že oprávnené osoby sa môžu obrátiť na skutočnú povinnú osobu.

    Pokiaľ ide o § 6 písm. y), ide o formuláciu právneho titulu. V pôvodnom zákone v § 6 sú uvedené všetky možné právne tituly, ktoré dávajú možnosť oprávneným osobám uplatniť si svoj nárok, ale nemožno pod tieto právne tituly subsumovať tento prípad, lebo tu ide v podstate o "Štrbský protokol", ktorý ako právny akt bol podnetom a príčinou odobratia majetku občanom Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o § 9a, prosím o pochopenie, že ide o možnosť - zdôrazňujem možnosť - uplatnenia nároku zo strany oprávnených osôb voči pozemkovému fondu, a to preto, lebo majetok, ktorý mali občania bývalej Maďarskej ľudovej republiky na území Slovenskej republiky, prevzal československý štát a teraz je majetkom slovenského štátu, čiže je možnosť z tohto majetku uspokojiť tieto nároky. Pokiaľ ide o § 11 písm. a), prosím o pochopenie, že vecná reštitúcia nie je možná, vecné a naturálne uspokojenie týchto požiadaviek nie je možné preto, lebo pôvodné pozemky ležia na území iného štátu. V tomto prípade sme chceli doplniť a dopĺňame § 11, že ide o náhradné pozemky in natura, ak by sme tento zákon schválili.

    Pokiaľ ide o § 13 ods. 2, vzhľadom na to, že tento návrh bol podaný ešte v novembri 1995, tam sme stanovili lehotu na možnosť podávania návrhu a uplatnenie nárokov do 31. 12. 1996, teraz je to už iluzórne, preto navrhujeme, aby termín bol stanovený do 31. 12. 1997.

    Nechcem využívať vašu trpezlivosť, ale ešte by som citoval tri vety z dodatkového protokolu, najmä z toho dôvodu, že po podpísaní tejto dohody bola vytvorená zmiešaná komisia, ktorá 27. a 29. augusta 1950 v Bratislave doriešila túto otázku tak, že sa stanovilo, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré ležia na území vyznačenom v článku I tohto protokolu, prechádza na štát, v ktorom sa nehnuteľnosti nachádzajú, kde ležia. Teda tento majetok je teraz vo vlastníctve slovenského štátu. Z dôvodu prechodu vlastníckeho práva nie je ani jeden štát povinný druhému štátu poskytovať náhradu. Čítam to preto, ak by boli obavy, že ak Slovenská republika zmierni následky spáchaných krívd, mohla by aj Maďarská republika uplatňovať nejaké recipročné nároky. Nie je to tak, lebo v zmluve bolo dohodnuté inak.

    Ďalej, vlastníci nehnuteľností, ktorí sú príslušníkmi druhého štátu, nemôžu z dôvodov prechodu vlastníckych práv vzniesť žiadne nároky z akéhokoľvek právneho titulu voči štátu, na území ktorého nehnuteľnosť leží. Teda, ak by niekto mal predstavu, že občania terajšej Maďarskej republiky by uplatňovali nejaký nárok voči slovenskému štátu, neprichádza to do úvahy, lebo podľa elementárnej zásady "pacta sunt servanda" nemožno túto zásadu porušiť.

    Toľko na vysvetlenie jednotlivých ustanovení zmien. A na záver by som prosil všetkých poslancov bez ohľadu na politickú príslušnosť o podporu, pretože tu ide v podstate o pomoc občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Zoltána Borosa, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 221/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Je to tlač 301.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 221/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 685 zo 4. decembra 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie po získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky.

    Súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh zákona a neprijali k nemu uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov príslušných výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem toho ani v jednom výbore Národnej rady, ktoré prerokovali predmetný návrh, nebol prijatý žiadny pozmeňujúci návrh. Tie môžu byť podané v rámci rozpravy. Hneď vás chcem úctivo požiadať, aby ste svoje prípadné pozmeňujúce návrhy podávali písomne.

    Predložený návrh ako spoločný spravodajca odporúčam prijať.

    Prosím vás, pán predsedajúci, o otvorenie rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode nášho programu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Teraz sa o slovo prihlásil pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa pokúsil vysvetliť takú stránku predloženého poslaneckého návrhu, ktorá je možno menej pertraktovaná, resp. skrýva v sebe možnosti rôzneho vysvetľovania.

    Prerokúvaný poslanecký návrh celkom logicky a odôvodnene vychádza zo zásady umožniť všetkým občanom bez rozdielu odškodnenie za spôsobené krivdy v období od 25. februára 1948 do roku 1989. Je to v plnom a prirodzenom súlade s komplexom reštitučných zákonov prijímaných postupne bývalým Federálnym zhromaždením ČSFR, zároveň národnými radami a následne potom aj Národnou radou Slovenskej republiky.

    K prebiehajúcej demokratickej transformácii celého spoločenského a politického života určite organicky patrí aj odškodňovanie krívd spôsobených totalitným režimom. Predmetná krivda spadá do rozhodujúceho obdobia, na ktoré sa vzťahujú príslušné právne predpisy o zmiernení majetkových krívd. Z tohto titulu, myslím si, je prvým a neoddiskutovateľným aspektom oprávnenosť nároku postihnutých občanov na aspoň čiastočné zmiernenie majetkovej ujmy, ku ktorej došlo dohodou dvoch štátov v neprospech tretej strany. A tú postihnutú tretiu stranu predstavovali a predstavujú súkromní vlastníci, občania Slovenskej republiky. Takéto konanie porušujúce zásady medzinárodného práva si mohli dovoliť iba štáty s totalitným zriadením. Toto označenie sa, samozrejme, vzťahuje v rovnakej miere na vtedajšie Československo aj na Maďarskú ľudovú republiku. V tomto sa určite nerozchádzame.

    Domnievam sa, že z uvedených príčin je úplne zrejmý a logický nárok na odškodnenie aj tejto nepočetnej skupiny postihnutých, o ktorej poslanecký návrh hovorí.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku vyslovuje nesúhlas s návrhom. Pritom argumentuje, že, citujem, "nejde teda o prípady, kde by k majetkovej krivde došlo v dôsledku platnosti alebo použitia niektorých právnych predpisov". A práve v tomto bode si dovoľujem polemizovať s výrokom vlády. Podľa mňa je tu možnosť kladného posúdenia a uznania oprávnenosti odškodnenia, a to nielen z hľadiska politického, ale aj právneho. Prečo si to myslím? Pretože v článku XVI Dôverného dodatkového protokolu išlo o také rámcové znenie ustanovenia, ktoré bolo vykonávané vnútroštátne, podčiarkujem vnútroštátne. Jednoducho povedané, zrušenie vlastníctva fyzických a právnických osôb k dotyčným nehnuteľnostiam nebolo teda spôsobené samotnou medzinárodnou zmluvou, ale vnútroštátnymi opatreniami oboch štátov. Ergo, ich zákonnosť treba posudzovať podľa právneho poriadku dotyčného štátu. V našom prípade to znamená možnosť právneho riešenia parlamentom resp. vládou Slovenskej republiky ako nástupcu československého štátu so všetkými jeho záväzkami.

    K takémuto riešeniu nabáda aj ďalší moment, a síce, že dotyčné ustanovenie Dôverného dodatkového protokolu, ako aj jeho ostatné ustanovenia k Štrbskému protokolu, boli už vykonané, a tak medzinárodná zmluva, ktorú Štrbský protokol a Dôverný dodatkový protokol k nemu predstavujú, vlastne zanikli splnením.

    Vážená Národná rada, vážené kolegyne a kolegovia,

    myslím si, že táto skutočnosť otvára dvere reštitúcii aj bez nutnosti revízie samotnej medzinárodnej dohody. Domnievam sa, že sú to hľadiská hodné na zváženie zo strany ctenej Národnej rady, ako aj neprítomnej vlády Slovenskej republiky.

    Na záver by som ešte rád zdôraznil, predtým, než by sme náhodou skĺzli do sem nepatriacej polemiky, myslím národnostnej, že ide o výsostne občiansky, nie národný problém, ide o nápravu krivdy, keď dva štáty uzavreli dohodu na úkor súkromných vlastníkov. Ide o reštitúciu diskriminovaných fyzických osôb vo veľmi obmedzenom rozsahu a nevytvára to žiaden precedens, iba chce doplniť medzeru v sieti reštitučných zákonov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že s trochou politickej vôle sú dané všetky legislatívne možnosti tento problém k spokojnosti doriešiť. Bolo by to zároveň aj jasným signálom dôsledne transformujúcej sa spoločnosti s konzekventným parlamentom i vládou.

    Ďakujem za vaše pochopenie.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. S faktickou poznámkou pani Rusnáková. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcem len poprosiť, aby pred záverečným hlasovaním bola 15-minútová prestávka.

  • Pán predsedajúci, pripájame sa za klub KDH.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne,

    dovoľte mi, aby som doplnil argumentáciu ctených poslancov pána Rózsu a pána Borosa. Chcel by som dodať, že navrhovaná novelizácia zákona číslo 229/1991 Zb. zmierňuje iba niektoré krivdy, pretože si uvedomujeme, že všeobecná reštitúcia v týchto prípadoch je nemožná, ba aj nereálna. Pritom naša snaha doposiaľ vychádzala z presvedčenia, že takú zložitú otázku s medzinárodnými aspektmi dokážu vyriešiť len vlády.

    Viackrát sme interpelovali vlády, najprv Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, potom vládu Slovenskej republiky, aby vo svojej kompetencii riešili odškodnenie občanov Slovenskej republiky, ktorým na základe tzv. Štrbského protokolu boli vyvlastnené nehnuteľnosti v Maďarsku. Ale ako uviedol minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Ing. Peter Baco vo svojej odpovedi na moju interpeláciu zo dňa 31. 3. 1995, samostatná zmluva neriešila otázku vyrovnania vlastníctva občanov. Právna úprava na riešenie tejto otázky v Československej republike prijatá nebola a nebola zahrnutá ani do reštitučných procesov prijatých neskôr. Podľa doterajších právnych predpisov reštitučné nároky v týchto prípadoch sa nepriznávajú, lebo nie sú uvedené v zákone číslo 229. Ak by táto otázka mala byť riešená v Slovenskej republike, potom by sa musel novým zákonom alebo novelou zákona číslo 229/1991 Zb. rozšíriť titul o reštitučné nároky.

    Páni kolegovia, práve toto sa stalo. Ako predkladatelia návrhu zákona sme sa stotožnili so stanoviskom pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky a nami predkladaný návrh novelizuje dotyčný zákon s cieľom rozšíriť titul o reštitučné nároky.

    Na základe nášho zistenia odškodnenie by sa týkalo približne 1 500 oprávnených osôb, ktorí by si mohli uplatniť nárok na finančné odškodnenie vo výške približne 15 mil. Sk, alebo 3 200 ha poľnohospodárskej pôdy - na východnom Slovensku 2 100, na strednom Slovensku 668 a na západnom Slovensku približne 397 ha.

    Chcel by som pritom poukázať na fakt, že na základe tzv. Štrbského protokolu aj náš štát získal pozemky maďarských občanov, ktoré sa nachádzajú na našom území prevažne v pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu. V súvislosti s inými štátmi podobná kuriózna situácia sa vytvorila aj na slovensko-poľských hraniciach. Pričlenením oravských a spišských pôvodne slovenských obcí do Poľska aj mnohé poľnohospodárske a lesné pozemky vo vlastníctve našich, resp. už poľských občanov sa v rámci vytvárania nových štátnych hraníc ocitli v roku 1920 na území iného štátu. Ako som to zistil počas poslaneckého prieskumu na severnom Spiši, tu vlastnícke vzťahy neboli umelo prerušené a vlastníci tie pozemky dodnes môžu slobodne užívať a voľne nimi disponovať. Je im umožnený bezproblémový priechod cez štátne hranice pri obrábaní týchto pozemkov i pri zvážaní úrody.

    V Legislatívnej rade vlády počas prerokúvania tohto návrhu zákona podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová ma ako predkladateľa upozornila, že nemáme presný a oficiálny prehľad o vyvlastnených nehnuteľnostiach v Maďarskej republike. Ako som analyzoval súčasnú situáciu, dospel som k tomu záveru, že len vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky majú k dispozícii potrebné údaje. Z toho dôvodu mi dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady.

    "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby spoločne s vládou Maďarskej republiky vypracovali inventár nehnuteľností, ktoré na základe článku XVI Dôverného dodatkového protokolu k protokolu uzavretému medzi Československou republikou a Maďarskou republikou na Štrbskom Plese dňa 25. júla 1949 o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok boli slovenským občanom vyvlastnené v Maďarskej republike."

    Vážená Národná rada, ako to vyplýva zo stanoviska Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, danou problematikou sa už zaoberali aj vlády Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky. Problematika možného ukončenia protokolu medzi vládami Československa a Maďarska o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku, teda aj vyvlastnených pozemkov, bola aktuálna už v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Neskoršie, v rokoch 1985 až 1987, prebehlo rozsiahle zisťovanie o právnom a skutkovom stave nehnuteľností maďarských občanov v Československej socialistickej republike a československých občanov v Maďarskej ľudovej republike. Vláda Slovenskej socialistickej republiky dňa 27. apríla 1988 prijala uznesenie číslo 113, ktorým vyslovila súhlas s dojednaním Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky o ukončení vykonávania protokolu a o úprave niektorých majetkových otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku. Vývoj udalostí zrejme začatý postup prác prerušil na oboch zmluvných stranách.

    V prípade, keď Národná rada neodobrí náš návrh, odporúčal by som, aby Národná rada Slovenskej republiky vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby s cieľom odškodniť dotknutých občanov Slovenskej republiky pokračovala už v začatom rokovaní. Navrhujem text uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc zo snahy odškodniť občanov Slovenskej republiky, ktorým na základe článku XVI Dôverného dodatkového protokolu, protokolu uzavretého medzi Československou republikou a Maďarskou republikou na Štrbskom Plese dňa 25. júla 1949 o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok boli vyvlastnené nehnuteľnosti v Maďarskej republike, odporúča vláde Slovenskej republiky, aby pokračovala v už začatom rokovaní o Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o ukončení vykonávania protokolu o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku."

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo svojej odpovedi zo dňa 14. 1. 1994 na žiadosť jedného bývalého majiteľa Pavla Vraštiaka z Moldavy nad Bodvou považuje za opodstatnené a odporúča, citujem z listu: "Vážený pán Vraštiak, prijmite v závere odporúčanie, aby ste problém náhradného pozemku riešili návrhom alebo žiadosťou novelizovať zákon číslo 229/1991 Zb. Doplnenie zákona o pôde je možné dosiahnuť s poslancami vášho regiónu, ktorým problém vysvetlíte a požiadate ich o pomoc. Predpokladáme, že vaša objektívna požiadavka bude spravodlivo vyriešená."

    Vážené kolegyne, kolegovia, návrh sme podali, a či požiadavka pána Vraštiaka bude spravodlivo vyriešená, závisí len od nás.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode nášho programu za skončenú. Pán poslanec, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Ďakujem veľmi pekne. Keďže si spoločný spravodajca neželá záverečné slovo, ani pán Rózsa, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu, ale tak, ako sme sa dohodli, pred hlasovaním bude 15-minútová prestávka.

  • Hlasy v sále, že až pred záverečným hlasovaním.

  • Bolo povedané pred hlasovaním, nie pred záverečným hlasovaním. Priatelia, túto schôdzu vediem ja a bol by som rád, keby ste boli ticho. Ak niečo máte, môžete sa prihlásiť.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Stretneme sa o 10.25 hodine.

    Pán kolega Mikloško.

  • Pán predsedajúci, chcem sa spýtať, či by ste túto prestávku nemohli využiť na stretnutie s predsedami klubov ohľadne voľby televíznej rady a rozhlasovej rady.

  • V poriadku, stretneme sa v miestnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Prosil by som predsedov poslaneckých klubov, aby sa počas tejto prestávky dostavili do rokovacej miestnosti výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie v zmysle spoločnej správy, ako i výsledkov rozpravy. Prosím tichšie, dámy a páni, ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    k predloženému poslaneckému návrhu zákona, vlastne novelizácii zákona číslo 229/1991 Zb., v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pozmeňujúci návrh neodznel ani jeden, ale boli podané dva návrhy uznesenia, o ktorých by sme mali hlasovať po hlasovaní o návrhu ako celku. Keďže neodznela žiadna vecná konkrétna pripomienka, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Ako spoločný spravodajca odporúčam návrh prijať.

  • Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o zákone ako celku v intenciách vystúpenia pána spoločného spravodajcu.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Köteles a podal dva návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím prečítať. Prvý návrh na uznesenie znie takto: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby spoločne s vládou Maďarskej republiky vypracovali inventár nehnuteľností, ktoré na základe článku XVI Dôverného dodatkového protokolu k Protokolu uzavretému medzi Československou republikou a Maďarskou republikou na Štrbskom Plese dňa 25. júla 1949 o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok boli slovenským občanom vyvlastnené v Maďarskej republike." Tak znel prvý návrh na uznesenie.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Köteles.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prvý návrh na uznesenie pána poslanca Kötelesa neprijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Dovoľte mi, aby som predniesol druhý návrh na uznesenie pána poslanca Kötelesa, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo snahy odškodniť občanov Slovenskej republiky, ktorým na základe článku XVI Dôverného dodatkového protokolu k Protokolu uzavretého medzi Československou republikou a Maďarskou republikou na Štrbskom Plese dňa 25. júla 1949 o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok boli vyvlastnené nehnuteľnosti v Maďarskej republike, odporúča vláde Slovenskej republiky, aby pokračovala v už začatom rokovaní o Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o ukončení vykonávania protokolu o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku." Takto znel druhý návrh na uznesenie pána poslanca Kötelesa.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu na uznesenie pána poslanca Kötelesa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh na uznesenie, ktorý predložil pán poslanec Köteles, sme neprijali.

    Dámy a páni, skôr ako prejdeme k dvadsiatemu piatemu bodu nášho rokovania, pred prestávkou som ohlásil stretnutie predsedov jednotlivých poslaneckých klubov k problematike doplnenia mediálnych rád. Keďže z rôznych dôvodov sa nemohli všetci predsedovia klubov na tomto stretnutí zúčastniť, vlastne sme nerokovali, preto by som vás chcel všetkých požiadať, aby sme sa stretli o 14.00 hodine opäť v rokovacej miestnosti výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Prosím vás, buďte takí dobrí, stretnime sa tam, keďže to žiadajú viaceré kluby, aby sme prišli k nejakým záverom, alebo neprišli k nijakým záverom, ale aby sme si povedali svoje názory na túto problematiku.

    Ďakujem za pochopenie.

    Ď a l š í m bodom rokovania je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 249 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 249a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Anton Juriš. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    návrh zákona na ochranu nefajčiarov je podaný v septembri 1995, čiže jeho prerokúvanie mešká jeden rok. Momentálne prerokúvame tlače okolo čísla 500, toto je číslo 249, čiže to je presná polovička.

    Prečo takéto oneskorenie prerokúvania návrhu? Príčin môže byť viacero, ale najskôr je to príčina, ktorá bola niekoľkokrát publikovaná, že návrh zákona nezohľadňuje pripravovaný návrh zákona o reklame. No a vieme, že dopredu nevieme odhadnúť, čo bude v zákone o reklame, z toho dôvodu sme ani nemohli tie pripomienky brať do úvahy.

    Upozorňujem, že návrh nie je namierený proti fajčiarom, ktorí sú ohľaduplní, rešpektujú práva iných, aby nemuseli dýchať vzduch znečistený tabakovým dymom proti svojej vôli. Inak je to zabezpečené v šiestom oddieli ústavy, článok 44 ods. 1, ktorý hovorí, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. Návrh je v súlade s Národným programom pre podporu zdravia i opatreniami zameranými na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Preberali sme to nedávno pod číslom tlače 463 a schválili sme ho.

    Návrh, ktorý sme pripravili, samozrejme, nemohol byť úplne bez chýb - myslím, že také návrhy zákonov sme tu ani príliš nemali - okrem nejakých medzinárodných zmlúv, kde sme odsúhlasili, áno, s tým, že niektoré chyby, ktoré tam boli, sa upravili a niektoré sú diskutabilné, pretože nie sú legislatívno-právne, ale sú vecné.

    Tento návrh má vo svojom obsahu zákaz reklamy tabakových výrobkov presne tak, ako bol vládny návrh zákona o reklame. Preberal sa v júli a poslanecká snemovňa zmenila tento článok, že je zakázaná reklama tabakových výrobkov len v rozhlase a televízii, v periodickej tlači a na veľkoplošných reklamách.

    Prečo sme navrhovali nepovoliť reklamu na tabakové výrobky? Tabak a jeho konzumácia je veľmi závažným verejnoprávnym zdravotným problémom, pretože patrí medzi rizikové správanie v životnom štýle obyvateľstva. Vplyv fajčenia na zdravie je rozsiahly a škody na zdraví obyvateľstva sú jednoznačne vysoko preukázateľné. Škodliviny z konzumácie tabakových výrobkov pôsobia chronicky a nepriaznivé následky na organizmus sa prejavujú často až po mnohých rokoch v priemere až po 20 až 25 rokoch. Škody, ktoré spôsobuje fajčenie, sa odrážajú v zlom zdravotnom stave obyvateľstva, ale aj vo výrazných materiálnych a morálnych stratách.

    Slovensko patrí medzi štyri krajiny Európy s najnižším priemerným vekom obyvateľstva. Podľa údajov Svetovej banky je ľudstvo ukrátené pri súčasnej spotrebe a cene tabaku asi o 200 miliárd dolárov. Na porovnanie - rozpočet Slovenska je asi 5 miliárd dolárov. Svetová banka vychádza z analýzy, že každých 1000 ton predaného tabaku prinesie síce zisk 2,6 milióna dolárov, ale zároveň stratu 29,8 milióna dolárov. Koeficient ekonomických strát spôsobených fajčením je približne 12, čo znamená, že z jedného dolára či libry, marky, franku či koruny za zisk z predaja cigariet je pre krajinu 12-krát väčšia strata. Naši zdravotnícki pracovníci vyrátali, že napríklad v roku 1990 zomrelo na Slovensku predčasne na následky fajčenia vo veku 35 až 69 rokov 21 600 mužov a 2 700 žien, čo predstavuje 20 % z celkovej úmrtnosti obyvateľov všetkých kategórií. Straty zapríčinené ochorením, liečenie, hospitalizácia, práceneschopnosť, predčasné úmrtia v produktívnom veku priniesli stratu 32,5 miliardy korún ročne. Pripomeňme si, že spotrebná daň z predaja tabakových výrobkov za rok 1994 bola 2,62 miliardy, za rok 1995 2,68 miliardy korún. Sú to približne 10-krát väčšie výdavky ako zisk v podobe spotrebnej dane.

    Škody z fajčenia sú aj sociálneho charakteru. V súčasnosti mnoho rodín finančne sotva vychádza. Pri priemernej cene 25 korún za 20 cigariet pripadá na priemerného fajčiara 750 korún mesačne, čo predstavuje sumu, ktorú by každá rodina mohla použiť aj na iné účely - kvalitnejšiu stravu pre deti, vzdelanie, kultúru, šport. A keď fajčia obaja rodičia, je to vážny postih každého rodinného rozpočtu.

    Fajčiari tiež spôsobujú svojou nedbalosťou každoročne množstvo požiarov s obrovskými škodami. Za roky 1985 až 1994 zapríčinili 3 136 požiarov, čo predstavuje 9,2 % všetkých požiarov. Škody materiálnej povahy boli vyčíslené na 49 miliónov korún, ale v súvislosti s tým prišlo o život 120 ľudí. Len si spomeňme na nedávny prípad vojakov v Záľubici. Niektorí zomreli a ostatní sú trvale poznačení za egoizmus a nezodpovednosť fajčiara.

    Myslím, že najväčšími bojovníkmi za povolenie reklamy na tabakové výrobky boli pracovníci tabakového priemyslu a reklamných agentúr. Pokúsim sa vyjadriť názor na niektoré mýty tabakového priemyslu. Účelom cigaretovej reklamy je informovať zákazníkov, a nie zvyšovať počet fajčiarov. Toto tvrdenie je nepravdivé od základu, pretože hlavným poslaním reklamy výrobkov je zvyšovať predaj a v prípade opakovaných predajov - každodenná potreba - je rozhodujúca kvalita a cena a určitá zotrvačnosť konzumácie návykovej látky. Informovanosť sa môže robiť na obaloch cigariet a vlastne je najúčinnejšia, pretože ich má v rukách fajčiar. Účelom reklamy je povzbudzovať nefajčiarov, aby začali fajčiť, nahlodávať predsavzatia fajčiarov, aby prestali fajčiť, podnecovať fajčiarov, aby fajčili viac alebo aby zmenili značku cigariet. Za zomrelých fajčiarov potrebujú získať nových a ešte čosi navyše. Ročne minimálne 10 tisíc ľudí potrebujú nahradiť novými fajčiarmi.

    Reklama je súčasťou voľného trhu. A ak sú cigarety legálne predávaným tovarom, ich reklama nesmie byť zakázaná. Celkom to neobstojí, pretože fajčenie je osobitný druh toxikománie. Je všeobecne rozšírený jav a vieme, že prohibícia v tomto smere by bola komplikovaná. Spoločnosť napriek obrovskej škodlivosti ešte určitý čas s veľkou nevôľou musí tento zlozvyk tolerovať, ale nie podporovať alebo robiť mu reklamu. Veď je hlboko nemorálne podporovať poškodzovanie zdravia kohokoľvek. Zákaz reklamy nie je ešte prohibícia, čo sa účelovo zamieňa. Zákaz reklamy vraj nič nevyrieši. Ba vyrieši a mnoho. Výsledky z vyspelých krajín sú jednoznačné. Kto navštívil Spojené štáty americké, ale i mnohé iné vyspelé krajiny, môže to porovnať.

    Veľký vzostup spotreby cigariet v rokoch 1915 až 1945 viedol k dramatickému rastu úmrtnosti na rakovinu pľúc mužov až v rokoch 1945 až 1980, pričom spotreba cigariet po roku 1945 sa veľmi nezvyšovala. Fajčenie žien sa rozšírilo počas II. svetovej vojny a prejavilo sa to až 10-násobným zvýšením úmrtnosti na rakovinu pľúc v deväťdesiatych rokoch. Dnes je rakovina pľúc hlavnou príčinou smrti na zhubné nádory žien v Spojených štátoch amerických. Čiže tabakový priemysel by mohol konštatovať, že čím sa viac brojí proti tabaku, tabakovej reklame, tým je väčšia úmrtnosť. Vyložene sa ignoruje časový posun účinku fajčenia na ľudský organizmus. Celé štatistiky vyrábané tabakovým priemyslom sú zavádzajúce a jednostranne účelovo produkované. Veď im ide o kšeft. Či nie?

    Výsledkom cieľavedomej výchovy obyvateľov je, že v Spojených štátoch amerických je fajčenie na ústupe (zníženie asi o 15 %) a nefajčenie sa stáva moderným štýlom života. Moderné je nefajčiť. A tabakové monopoly sa snažia presúvať svoju činnosť do rozvojových krajín, do krajín bývalého socialistického tábora. Tabakové monopoly odkryli svoju taktiku na sympóziu roku 1990 vo Viedni, kde označili tieto krajiny za svoje odbytištia náhradou za zníženie trhov vo vyspelých krajinách. V Českej republike je to Phillips Moris - 77 % tabakového priemyslu, na Slovensku 100 % nemecký majiteľ Reemstma.

    Tabakový a reklamný priemysel je ochotný prijať nezáväzný etický kódex výmenou za liberálny zákon o reklame. To sme spravili. Tabakový priemysel so svojimi bohatými skúsenosťami a prekrúcaním faktov, dezinformáciami svetovej verejnosti a vymýšľaním mýtov a najrozličnejších riešení problémov, ktoré sám spôsobuje, prišiel s novým nápadom, že treba prijať benevolentný zákon a v jeho rámci sa sám priemysel a reklamné agentúry prostredníctvom nezáväzných, tzv. etických kódexov zaviažu k etickému správaniu. Je samozrejmé, že jeho dodržiavanie by bolo závislé len od dobrej vôle samotného priemyslu. A tomu, samozrejme, v rámci voľného trhového systému ide len a len o zisk, nie o zdravie ľudí. Kde tu má miesto nejaká etika? Bolo by od nás naivné myslieť si, že tabakové firmy a reklamné agentúry si postavia nejaký prísny etický kódex a budú sa ním riadiť. V poslednom čase sme toho svedkami. Môžete si všimnúť billboardy: "Mama hrá bingo, mama nehrá bingo". Je to pomerná zvrhlosť, pretože dieťa v dojčenskom veku nemôže vedieť, čo je bingo a či mama hrá, alebo nehrá. A to je vraj etický kódex reklamných agentúr.

    Najlepším dôkazom je to, že v nedávnom čase platné zákony zakazujúce tabakovú reklamu boli neustále porušované, a dokonca tabakový priemysel vyčlenil na to v rozpočte fondy aj na pokuty. Takže reklama, aj keď bola zakázaná, bola na každom kroku. Čiže vedome porušovali zákony, a nie nejaký samoregulovateľný etický kódex.

    Zákaz reklamy tabaku tvrdo postihuje slovenský šport. Tu sa skrýva niekoľko paradoxov. Športovaním máme utužovať zdravie. Samotný šport má viesť k zdravému životnému štýlu, pokiaľ to nie je šport, len hry pre ľud a veľký biznis. Výsledky prieskumov v Austrálii, v Nórsku, vo Veľkej Británii a v iných krajinách preukázali, že najmä reklama prostredníctvom športu pôsobí mimoriadne účinne na deti, lebo evokuje u detí obdiv rýchlosti, šikovnosti, napätia, súťaživosti a rizika. Deti nielen ako televízni diváci, ale aj ako priami účastníci športových podujatí si veľmi dobre zapamätajú, ktoré značky cigariet sponzoruje ten-ktorý druh športu. Desaťročné deti a mládež vnímajú negatívne dôsledky fajčenia menej výrazne ako dospelí. Mladí ľudia si menej uvedomujú cenu zdravia a zvlášť ich reklama stimuluje k fajčeniu pri prejavoch fyzickej sily vo všeobecnosti. Ďalej sa zistilo, že reklamu cigariet a fajčenia vnímajú mimoriadne intenzívne tie deti, ktoré už skúsili fajčenie. Fajčiť u nás deti skúšajú od 9 do 13 rokov a fajčiarmi sa stávajú od 13 do 16 rokov - väčšina budúcich fajčiarov. Čiže vyložene reklama býva väčšinou zameraná na získavanie nedospelej mládeže.

    V roku 1995 Slovenský tabakový priemysel mal hrubé tržby 3,90 miliardy korún za predaj tabakových výrobkov a hrubý zisk 263,8 milióna korún, čistý zisk 122,7 milióna. Z toho za rok dal na sponzorovanie približne 19 miliónov. A to bolo na šport, na kultúru a dokonca i na zdravotníctvo. Pamätáme sa na schvaľovanie štátneho rozpočtu na konci roku 1995, keď sme schvaľovali rozpočet na tento rok. Veď nebol problém dať do športu o tých 10 až 15 miliónov viac a samotní športovci sami by si prerozdelili finančné prostriedky a nemuseli by čakať na milodary a byť hlboko vďační a závislí od tých, čo poškodzujú zdravie.

    Tabakový priemysel svojimi daňami významnou mierou prispieva na zdravotníctvo. Je to pravda, ale zdravotníci vypočítali, že ich významná miera je len jedna desatina až dvanástina toho, čo tabakový priemysel narobí škôd, nehľadiac na to, že všetky sa ani nedajú vyčísliť. Napríklad keď predčasne zomrie matka, otec a zostanú neúplné rodiny, utrpia citové vzťahy a osoby ľudí. A to sa nedá finančne vyjadriť. Mýtus sa dá jednoznačne posúdiť len čiastočne. Napríklad spotrebná daň z tabaku - čísla som nedávno spomínal. Dane z tabakového priemyslu nemôžu nahradiť škody, ktoré svojou činnosťou spôsobuje.

    Z hľadiska poľnohospodárstva tabakový priemysel hovorí, že dáva prácu pre poľnohospodárov. Ale veď pre tabak potrebujeme najkvalitnejšie pôdy. Pracovne je to také náročné ako pestovanie papriky alebo rajčín. A prečo by sme tieto produkty nemohli my pestovať a nemuseli ich dovážať? Takže poľnohospodári by mali takú istú prácu a možno aj vyššie zisky. Samozrejme, aj celá krajina.

    Ďalší mýtus tabakového priemyslu je, že nie je dokázaná priama súvislosť medzi fajčením a výskytom rakoviny a iných ochorení. Toto tvrdenie je vari najväčším ignorantstvom nespočetných lekárskych výskumov, ale i tzv. sedliackeho rozumu. Veď namiesto čistého vzduchu ťahať do pľúc dym nemôže byť zdraviu prospešné. Robí to len jeden živočíšny druh tejto planéty, vraj "človek rozumný", človek, ktorý vymýšľa najstrašnejšie zbrane na ničenie svojich súkmeňovcov, vedie vojny na likvidáciu iných ľudí a ich pracovnej činnosti. V súčasnosti na svete je 36 ozbrojených konfliktov. Človek, ak by sa nerobila tvrdá reštrikcia, by prepadol drogám, kde deštrukcia osobnosti je rýchla, viditeľná.

    Vo vyspelých krajinách nie je tabaková reklama zakázaná - takisto to nie je pravda, pretože jednoznačné konštatovanie popiera sám Slovak Internacional Tabak vo svojom propagačnom materiáli, o ktorom sme diskutovali všetci prostredníctvom výborov.

    Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1990 schválila rezolúciu, ktorá vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali komplexnú politiku boja proti fajčeniu, rezolúciou nalieha na členské štáty, aby zvažovali legislatívne i ďalšie účinné opatrenia v boji proti konzumácii tabaku, okrem iného na elimináciu akejkoľvek priamej alebo nepriamej propagácie tabaku.

    Na Slovensku sme prijali Národný program podpory zdravia, v ktorom medzi prioritami na podporu a upevňovanie zdravia máme podporu nefajčenia. Celkove bolo vytypovaných šesť priorít a medzi nimi na druhom mieste je nefajčenie obyvateľstva. Jej cieľom je obmedziť alebo znížiť množstvo fajčiarov u mladých, pretože starí občania sa len zriedkavo dajú na fajčenie alebo skôr prestanú fajčiť. Preto je reklama jednoznačne zameraná na získavanie mladých nových fajčiarov. Tu je hlavná príčina, prečo tento zákon bol odsúvaný.

    Zákon o reklame máme prijatý. Citoval som už § 6 písmeno a), kde je zakázaná reklama len v určitých masmediálnych prostriedkoch. Vieme, že tento zákon nebol dokonalý, ale vzápätí po podaní sme návrh upravili a už do Legislatívnej rady vlády išiel s pripomienkami, ktoré sme pripravili a zapracovali do návrhu zákona. Rozpor bol vecný, že sme navrhovali, aby jedno percento zo spotrebnej dane išlo pre Štátny zdravotný ústav na osvetu proti fajčeniu. Je veľa jedno percento zo spotrebnej dane, alebo málo, keď to prináša štátu ako celku také vysoké škody? Vieme, že zdravotný stav obyvateľstva nie je dobrý a že financie v rozpočte na zdravotníctvo tiež nemáme v takej výške, ako by sme potrebovali.

    Keď odpočítam tzv. legislatívno-technické, gramatické úpravy, je 22 vecných doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov z Legislatívnej rady vlády, vlády a z výborov Národnej rady. Tiež sa pýtam, či je to veľa, alebo málo, veď sme mali niektoré zákony, kde bola aj stovka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. A pritom je to návrh zákona, ktorý má veľmi široký záber. Nie je to malá novela.

    Samozrejme, že v návrhu budeme musieť zmeniť niektoré dátumy od účinnosti cez prijatie nejakých reštrikčných opatrení, aby sa tabakový priemysel a predajcovia tabakových výrobkov mohli na to pripraviť. Nechceme, aby boli hospodársky postihnutí. Tento návrh zákona nemá byť namierený proti tým fajčiarom, ktorí sú ohľaduplní, má len zlepšiť pozíciu nefajčiara, aby sa mohol domáhať svojho zákonného práva. Tento návrh zákona by nemal byť posudzovaný v rámci poslaneckých klubov či straníckych tričiek, ale mal by to byť zákon celého parlamentu pre občanov tejto republiky. Preto dúfam, že návrh zákona podporíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Romana Kováča, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov, tlač 249, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 543 zo dňa 25. septembra 1995 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov na prerokovanie do 27. októbra 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh skupiny poslancov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný návrh na svojej 30. a 38. schôdzi s tým, že s ním nesúhlasí a neodporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerušil rokovanie o návrhu do doručenia stanoviska vlády Slovenskej republiky k predmetnému návrhu. Odporúčal predkladateľom návrhu zákona zaoberať sa stanoviskom legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1614 zo dňa 17. októbra 1995 zvážiť najmä legislatívno-technické, ako i vecné dopracovanie tohto návrhu v súčinnosti s legislatívnym odborom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej zohľadniť pri dopracovaní návrhu tohto zákona i stanovisko vlády Slovenskej republiky. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov nezaradiť do programu 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo navrhol Národnej rade Slovenskej republiky v záujme komplexného posúdenia ochrany nefajčiarov a vzhľadom na pripravovaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o reklame prerokovať návrh skupiny poslancov až po predložení vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o reklame.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport konštatoval, že predkladaný návrh zákona by mal byť kompatibilný s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o regulácii reklamy, ktorý podľa bodu B uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 153 z 26. júna 1995 vláda toho času pripravuje, a že návrh zákona nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami a zaužívanou legislatívnou technikou. Výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporučil predkladateľom predložený návrh zákona vziať späť a prepracovať v zmysle pripomienok uznesenia výboru a opakovane ho predložiť na legislatívne pokračovanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerušil svoje rokovanie pred hlasovaním o uznesení, nakoľko návrh zákona neprerokovala vláda Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý prerokoval predmetný návrh na svojich 18., 19. a 20. schôdzach výboru, vyjadrili súhlas s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať a schváliť so zmenami a doplnkami. Ďalej je v správe uvedených 50 návrhov, zmien a doplnkov.

    Toľko spoločná správa, vážený pán predsedajúci. K jednotlivým návrhom sa vyslovím pri ich schvaľovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode nášho programu. Keďže som nedostal ani v tomto prípade žiadnu písomnú požiadavku, pýtam sa, kto chce z pánov poslancov vystúpiť.

    Pán poslanec Pokorný, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte i mne, aby som sa veľmi stručne prihovoril za podporu tohto zákona, pod ktorý sa podpísalo viac ako 60 kolegov poslancov.

    Fajčenie je na celom svete, tak ako vieme, najviac rozšírená toxikománia, resp. zlozvyk. Prináša fajčiarom pocit uspokojenia, úľavy a pohody. U časti fajčiarov táto návyková intoxikácia prechádza v náruživosť, stav chronickej otravy, charakterizované duševnou a telesnou závislosťou od účinkov jedu. Zarážajúca pre nás je skutočnosť, že na vzostupe fajčenia sa veľkou mierou zúčastňuje aj mládež a v ostatnom období najmä dievčatá. Takmer v každom reštauračnom zariadení, ktoré mladí ľudia s obľubou vyhľadávajú, sa fajčí. Dymová clona sadá na dýchacie orgány vyvíjajúcich sa mladých ľudí a aj pasívni fajčiari sú tu vystavení riziku vzniku mnohých chorôb. Slovenské kluby, bary, reštaurácie, kaviarne a všetky typy pohostinstiev vytvárajú predpoklady na vznik ochorení. Naše pohostinstvá sú zväčša bez adekvátnej klimatizácie a kumulácia cigaretového dymu, najmä vo večerných hodinách, je katastrofálna.

    Čím viac človek fajčí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že aj v budúcnosti bude viac vystavený radu ďalších chorôb. Nechcem opakovať to, čo si každý fajčiar už len na základe vlastných pocitov musí dennodenne uvedomovať, že fajčenie poškodzuje jeho zdravie. Je dokázané, že fajčenie je jedným z mála definovaných a hlavných faktorov spôsobujúcich 20 až 40 % všetkých úmrtí vo vyspelých štátoch sveta. Fajčenie je zodpovedné za 90 % zhubných nádorov pľúc, za tretinu všetkých nádorov, za 90 % chronických ochorení dýchacích orgánov, je príčinou 30 až 40 % ochorení srdca a ciev. Podielom úmrtí so vzťahom k fajčeniu sme sa, žiaľ, aj my zaradili medzi vysoko vyspelé štáty na svete.

    Prevažná väčšina fajčiarov u nás, podobne ako v iných krajinách sveta, pravdepodobne pozná zdravotné riziká, o ktorých som hovoril, spojené s fajčením. Napriek tomu im zrejme chýba predstava o celkovej globálnejšej závažnosti tohto problému. Obyvatelia vyspelých krajín zásadne nechápu výnimočný a rozhodujúci vplyv fajčenia na zdravotný stav i skutočnosť, že fajčenie vysoko a podstatne presahuje všetky iné zdravotné riziká, ktorým je súčasne ľudstvo vystavené.

    Jednou z hlavných príčin nepochopenia zdravotných dôsledkov fajčenia tabaku je pomerne dlhý časový interval medzi príčinou a následkom. Veľkosť rizika ochorenia na zhubný nádor pľúc úzko súvisí s dĺžkou fajčenia. Spomedzi pravidelných fajčiarov v strednom alebo staršom veku jedinci, ktorí začali fajčiť už v mladosti, sú vystavení podstatne vyššiemu riziku ako osoby, ktoré si fajčenie osvojili až neskôr, v dospelom veku. Znamená to, že náhle rozsiahle a pritom pretrvávajúce stúpanie fajčenia cigariet u mladistvých a najmä menej dospelého obyvateľstva sa plne prejaví až o niekoľko desaťročí, až táto trvale exponovaná generácia dosiahne stredný vek. Je však takisto možné, že účinok fajčenia na mortalitu sa plnou mierou prejaví až v staršom veku. Možno preto konštatovať, že súčasné hodnoty mortality na zhubné nádory pľúc úzko súvisia nielen s celkovým rozsahom fajčenia pred 25 rokmi, ale tiež s rozsahom tohto zlozvyku u mládeže a najmladších skupín dospelej populácie. Snahou predkladateľov, o ktorých som hovoril, že ich je pomerne veľa, nie je zakázať fajčiť, ale je ochrániť tých, ktorí nefajčia.

    Dovoľte mi, aby som predložil niektoré pozmeňujúce návrhy k prerokúvanej tlači číslo 249, a to technického charakteru, ktoré vyplynuli z toho, že od predloženia predkladateľmi uplynul pomerne dlhý časový úsek a niektoré dátumy, ktoré sú uvedené v predloženom návrhu zákona, sú neaktuálne.

    Po prvé - v § 6 ods. 1 písmeno a) zmena dátumu od 1. januára 1998. V odseku 2 opäť zmena dátumu od 1. januára 1998. Odsek 3 - na konci vety zmeniť dátum po 1. januári 1998. V § 16 na konci vety zmeniť dátum do 30. júna 1997.

    Po druhé - v § 17 ods. 1 vypustiť text a ostatné odseky prečíslovať.

    Po tretie - v § 18 zmeniť dátum účinnosti zákona, a to na nový dátum 1. január 1997.

    Po štvrté - v § 13 písm. b) doterajší text nahradiť novým textom, a to "okresné úrady (§ 3, § 7, odsek 3)". Ide o zmenu vzhľadom na prijatie zákona o novom územnosprávnom členení a organizácii miestnej štátnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, dámy a páni, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči.

  • Pán predseda, dámy a páni,

    na úvod pripomínam, že som nefajčiar a z tohto stanoviska pristupujem aj k tejto problematike. Myslím si, že bolo by chybou zatvoriť oči pred fajčením ako spoločenským zlom a individuálnym nebezpečenstvom, ktoré z neho vyplýva pre každého, kto fajčí. Ale na druhej strane bolo by naivné domnievať sa, že predložený zákon o ochrane nefajčiarov túto problematiku vyrieši. Vieme, že v praxi veľmi často zákaz prináša práve opačné účinky. História to potvrdzuje.

    Treba mať v úcte, že tento zákon alebo návrh tohto zákona podpísalo 64 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a preto nie je možné ho len tak odmietnuť. Ak by sme však o zákone hlasovali v tejto podobe, budem hlasovať proti tomuto zákonu, nie pre jeho filozofiu, tá je správna, nefajčiarov treba chrániť, ale zákon musí byť precizovaný, prepracovaný podľa legislatívnych pravidiel a podľa mňa treba zohľadniť všetky pripomienky, ktoré výbory dali k tomuto návrhu zákona a ktoré dala aj vláda.

    Zákon má, pokiaľ sa pamätám, celkove 18 paragrafov, bolo k nemu daných 50 pripomienok zo strany výborov a asi 11 zo strany vlády. Podľa mňa niektoré sú principálneho charakteru, pre ktoré nie je možné hlasovať za tento zákon kladne.

    Preto navrhujem, aby Národná rada vrátila zákon znova gestorskému výboru, aby spolu s predkladateľmi gestorský výbor dopracoval znenie tohto návrhu, pričom zohľadní pripomienky, ktoré boli dané zo strany výborov a zo strany vlády tak, aby bol do Národnej rady predložený dobrý zákon. Toto nie je precedens, takéto riešenie sme prijali už pri prerokúvaní rokovacieho poriadku Národnej rady, kde podobnou problematikou bol poverený ústavnoprávny výbor.

    Opakujem, mám návrh vrátiť tento zákon gestorskému výboru, aby po zladení všetkých pripomienok a po prepracovaní bol znova predložený do Národnej rady.

    Nerád by som bol, keby sme tú zdravú myšlienku, ktorú tento zákon prináša, zabili tým, že ak budeme hlasovať o zákone v súčasnej podobe, budeme hlasovať proti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, dámy a páni, uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania.

    Je to procedurálny návrh, pán Juriš? Tiež sa chcem spýtať pána Ľuba Romana, či má procedurálny návrh.

  • V tom čase, keď ste sa pýtali, či sa ešte niekto hlási do rozpravy, pána Kováča zaujali iným a neprihlásil sa. On má pripravené doplňujúce návrhy, ktoré by mali byť.

  • Je to smola, bohužiaľ, ale ja som sa pozeral, či sa niekto hlási. Videli ste, že tam bola pomerne dlhá pauza, až potom sa hlásil pán poslanec Roman. Takže ma to mrzí. Skutočne, nie je možnosť vrátiť sa späť.

    Pán kolega, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy, ktoré vzišli z rozpravy.

    Skôr ako budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, resp. zo spoločnej správy, bol tu procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Sečánsky.

    Dámy a páni, dám o tomto návrhu hlasovať. Pred hlasovaním by som prosil, pán kolega, keby ste návrh zopakovali. Vlastne netreba ho zopakovať. Pán poslanec navrhuje tento zákon vrátiť späť na prerokovanie do gestorského výboru.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ja by som to spresnil, pretože tu nešlo len o vrátenie na prerokovanie, ale vrátenie na dopracovanie do gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán kolega, presne tak.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže prešiel návrh pána poslanca Sečánskeho.

    S procedurálnou pripomienkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Pán predsedajúci, rád by som vedel, podľa ktorého paragrafu rokovacieho poriadku má Národná rada právo vrátiť zákon, ktorý je dokonca daný skupinou poslancov, niekomu inému na dopracovanie.

  • Mne ste nedali záverečné slovo ako predkladateľovi. Chcel som ešte vystúpiť.

  • Hlásili ste sa, dal som vám slovo a vy ste mali procedurálny návrh. Ale nepovedali ste, že chcete aj vystúpiť. Prepáčte, uznajte to sám.

  • Nie, zase som sa hlásil a nedostal som slovo.

  • Ale to nie je pravda, pán kolega. Dostali ste slovo, povedali ste procedurálny návrh a to bolo všetko. V poriadku, nebudeme sa hádať. Verím, že tento zákon bude skutočne prijatý. Je v záujme nás všetkých, aby tento zákon bol kvalitne spracovaný a aby bol opäť predložený na rokovanie. Verím, že bez problémov prejde. Ďakujem za pochopenie.

    Priatelia, keďže ďalším bodom nášho rokovania majú byť voľby do mediálnych rád, nakoľko sme sa dohodli, že pred týmito voľbami sa stretnú ešte predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov, v tomto momente vyhlasujem prestávku a a stretneme sa o 14.00 hodine. Prosil by som predsedov klubov, keby sme sa mohli stretnúť o 13.50 hodine, teda 10 minút pred začatím rokovania pléna Národnej rady.

    Pán poslanec Juriš, nech sa páči.

  • Pán kolega, poslanec dal návrh a my sme ho schválili.

  • ...v tlači 249 ako pracovný materiál. Tam je úplné znenie, tak ako bolo požadované. Preto sme to pripravili, aby sa to nemuselo odkladať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci oznámil, že o 14.00 hodine budeme pokračovať hlasovaním o radách. Nie, podľa programu bude hlasovanie o cenných papieroch, tak treba prísť včas.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní. Prosil by som všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli na rokovanie parlamentu. Takisto by som prosil výbory, ktoré zasadajú, aby prerušili svoje rokovanie, nakoľko sme sa dohodli, že rokovania výborov budú do 14.15 hodiny. Normu sme naplnili, teda žiadam všetkých poslancov, takisto aj výbory, ktoré rokujú, aby prerušili rokovania a poslanci sa dostavili do parlamentu na rokovanie o ďalšom bode programu.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v našom prerušenom rokovaní. Bol by som veľmi rád, keby sa všetci poslanci, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, dostavili do rokovacej miestnosti na hlasovanie. Samozrejme, to platí aj poslancovi Moricovi a tiež ho žiadam, aby sa dostavil na hlasovanie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Straňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka (tlač číslo 494), sme včera prerušili pred hlasovaním. Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k uvedenému návrhu zákona.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu pani Novákovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy pod bodmi 1 až 7, ktoré odporúčam prijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tieto návrhy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Líška. Sú to tri pozmeňujúce návrhy, o ktorých odporúčam hlasovať spoločne. Prečítam ich.

    V § 1 ods. 4 vložiť slová "podielové listy uzavretých podielových fondov". Takže ods. 4 bude znieť: "Cenné papiere uvedené v ods. 1 písm. c), d) a m) podielové listy uzavretých podielových fondov a pokladničné poukážky..." atď. - veta pokračuje.

    Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Líšku znie: v § 11 vložiť odseky 4, 5 a 6:

    "(4) S cenným papierom, ktorého podoba bola premenená podľa odsekov 1 a 2, nemožno verejne obchodovať, pokiaľ emitent ministerstvu nedoručí vzorový výtlačok listinného cenného papiera spolu s označením tlačiarne, ktorá cenný papier vytlačí, alebo tak urobí, ale ministerstvo rozhodne, že emitentom doručený vzorový výtlačok listinného cenného papiera nezodpovedá požiadavkám, ktoré naň treba klásť v zmysle § 76 ods. 2.

    (5) Ak emitent nedostane do 30 dní od doručenia vzorového výtlačku podľa odseku 4 rozhodnutie ministerstva, platí, že vzorový výtlačok listinného cenného papiera zodpovedá požiadavkám, ktoré naň treba klásť v zmysle § 76 ods. 2.

    (6) Ak emitent doručí vzorový výtlačok podľa odseku 4 v lehote kratšej ako 30 dní pred dňom premeny podoby cenného papiera podľa odseku 2, účinky podľa odseku 5 nenastanú skôr ako 30 dní po tomto dni."

    Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Líšku je viac-menej technického charakteru - vynechať slovo "taký". Takže § 71 ods. 1 znie: "(1) verejne obchodovateľný je cenný papier, s ktorým možno obchodovať na verejnom trhu."

    Všetky tri pozmeňujúce návrhy pána poslanca Líšku odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Zrejme pán kolega Líška má poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, len to spresním. Pani spoločná spravodajkyňa, pôvodný návrh poslanca Straňáka obsahuje odsek 4. Ja navrhujem nahradiť ten odsek 4 odsekom 4 a doplniť 4, 5.

  • Vážený pán predsedajúci, my sme tento odsek 4 vlastne už zo spoločnej správy zrušili. Toto sú nové odseky 4, 5 a 6.

  • Áno. Ďakujem veľmi pekne.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Budeme hlasovať en bloc o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Líška.

  • Pani poslankyňa ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrhy pána poslanca Líšku schválili.

  • Pán poslanec Benčík predniesol jeden pozmeňujúci návrh vypustiť článok II. Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Benčíka. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh pána poslanca Benčíka sme neschválili.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku, ktorý odporúčam prijať.

  • Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa zároveň hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Straňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka.

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, prosím pokoj. Pán kolega, sme v parlamente. Priatelia, ak niečo chceme, zachovajme dekórum tohto parlamentu. Pán kolega Brocka, ste bývalý minister, správajte sa slušne, zachovávajte politickú kultúru. Nech sa páči, zajtra je všeobecná rozprava, môžete k tomu vystúpiť, nie teraz.

    Dámy a páni,

    ď a l š í m bodom programu je

    návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Návrh na voľbu členov rady, ktorú pripravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ste dostali ako tlač číslo 511.

    Prosím poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby návrh výboru odôvodnila.

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, máte právo si povedať, čo si myslíte, ale zajtra, keď bude všeobecná rozprava. Načo rušíme rokovanie parlamentu takýmto nedôstojným spôsobom? Iste, máte právo si povedať svoj názor, ale nie teraz. Ďakujem, priatelia.

    Pani kolegyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 18 zo 4. novembra 1994 zvolila členov Rady Slovenskej televízie. Podľa § 8 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa 4. novembrom 1996 skončilo dvojročné funkčné obdobie trom členom Rady Slovenskej televízie Viere Urbanovej, Emilovi Spišákovi a Miroslavovi Čurmovi.

    Predseda Rady Slovenskej televízie listom z 30. septembra 1996 číslo 105/1996 oznámil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, že podľa článku IV ods. 2 písm. d) štatútu Rady Slovenskej televízie sa dňom 26. septembra 1996 úmrtím člena rady Dr. Jána Števčeka skončilo jeho členstvo v Rade Slovenskej televízie.

    Podľa § 8 ods. 1 a ods. 4 uvedeného zákona Rada Slovenskej televízie má 9 členov, ktorých na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Na uprázdnené miesta uplynutím funkčného obdobia je teda potrebné voľbou na obdobie šesť rokov doplniť troch nových členov rady a do konca funkčného obdobia za zomretého Dr. Jána Števčeka doplniť jedného člena rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport 4. októbra 1996 dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: sú to pani Dr. Darina Jelínková za klub poslancov SNS, pán Mgr. Štefan Nižňanský za klub poslancov Spoločnej voľby, pán Dr. Ján Baránek za klub poslancov KDH, pán Miroslav Vido Horňák za klub poslancov DÚ, pán Géza Galán za klub poslancov Maďarského kresťanskodemokratického hnutia a Maďarskú koalíciu, páni Igor Kovačovič, Mgr. Stanislav Muntag, Jozef Steiner a Dr. prof. Ján Podolák - všetci za Maticu slovenskú.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport posúdil návrhy z hľadiska splnenia kritérií podľa § 8 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby

    1. konštatovala, že

    a) podľa § 8 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa 4. novembrom 1996 končí dvojročné funkčné obdobie trom členom rady,

    b) podľa článku IV ods. 2 písm. d) Štatútu Rady Slovenskej televízie sa úmrtím člena rady Dr. Jána Števčeka 26. septembrom skončilo jeho členstvo v Rade Slovenskej televízie;

    2. zvolila podľa § 8 ods. 1 a ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov troch členov Rady Slovenskej televízie na obdobie šesť rokov a jedného člena rady do konca funkčného obdobia za zomretého člena rady z kandidátov navrhovaných v prílohe správy, ktorú máte všetci pred sebou;

    3. aby voľba členov rady bola uskutočnená tajným hlasovaním.

    Pán predsedajúci, chcela by som využiť právo spravodajcu a hlásim sa prvá do rozpravy.

  • Áno, ďakujem.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pán poslanec Benčík.

    Chcem informovať, že ďalšie požiadavky alebo prihlášky som nedostal.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovolím si predložiť návrh na doplnenie zoznamu o ďalších dvoch kandidátov, ktorých navrhli dodatočne dve inštitúcie a spĺňajú kritériá požadované spomínaným zákonom.

    Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport títo kandidáti neboli zaradení do tohto zoznamu, pretože nebolo prijaté platné uznesenie. Sú to kandidáti pán Boris Macko za Slovenský syndikát novinárov a druhým je pán Dr. Jozef Mižák za Zväz slovenských vedecko-technických spoločností. Dúfam, že už všetci máte návrhy týchto dvoch pánov kandidátov, ich nacionálie a všetko, čo k tomu treba. V zozname nie sú. Mali byť predložené na osobitnom liste.

  • Prosím pracovníkov organizačného odboru, keby mohli prísť ku mne, doriešime tento problém.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Benčík. Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    všetci vieme, že voľba členov mediálnych rád je veľmi citlivým politickým bodom nášho rokovania. Jeho význam je o to väčší, že dva roky opozícia z politickej vôle vládnej koalície nemá priestor, aký opozícii prináleží v pluralitnom parlamentnom systéme. Opozícia jednotlivo, ale aj ako celok opakovane iniciovala riešenie tohto problému, lebo zloženie rád nám zbytočne kazí obraz doma a v zahraničí. Vládna koalícia na iniciatívne kroky opozície seriózne nikdy nereagovala, dokonca vo svojich vyhláseniach uisťovala najmä zahraničie, že veci sa budú riešiť, lebo prebiehajú rokovania medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Všetci vieme, že to bolo zavádzanie, lebo takéto rokovania doteraz neboli.

    Minulý týždeň v zmysle stanoviska politického grémia pán podpredseda Andel zvolal predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície a opozície s cieľom obsadenia uvoľnených miest v mediálnych radách. Pre nepripravenosť a neústretovosť zástupcov vládnej koalície bola to porada o ničom a dnes sme si to zopakovali. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že vládna koalícia neprišla ani v tomto prípade s vlastnou iniciatívou riešiť zastúpenie opozície v mediálnych radách. Je to pre ňu len z núdze cnosť, lebo uvoľnené miesta v týchto radách vznikli ukončením funkčného obdobia niektorých členov, resp. sa miesto uvoľnilo úmrtím člena. Ak vládna koalícia chce postupovať skutočne korektne a na úrovni politickej kultúry, tak prispeje k tomu, a je to príležitosť, aby na uvoľnené miesta rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu boli zvolení zástupcovia opozície.

    Opozičným predsedom poslaneckých klubov však bolo oznámené, že v Rade Slovenskej televízie nám dávajú, alebo neviem, či milosrdne ponúkajú, dve miesta a v Rozhlasovej rade len jedno a odporučili, aby sa opozícia dohodla. A k tomu ešte, ak navrhneme aj pre vládnu koalíciu vhodných kandidátov, tak náš návrh podporia. Neviem a nevieme, z akého titulu a na akom základe sa má opozícia dohodnúť a dohadovať, keď v Rade pre Slovenskú televíziu treba obsadiť 4 miesta a v Rade rozhlasu 3 miesta. Aj matematicky vychádza, že tento počet patrí a prináleží opozícii.

    Každý z klubov opozičných strán predložil včas a zrejme aj kvalifikované návrhy na kandidatúru na členstvo v radách televízie a rozhlasu. Podľa nášho názoru nič nebráni tomu, aby vládna koalícia, ak má úprimný záujem o zaujatie miesta opozície v mediálnych radách a ak to nemá byť opätovne len hra na demokraciu, sa pričinila o to, že na tieto miesta budú zvolení navrhovaní kandidáti opozície. Inak, prečo si nepovieme, rozhodne vládna koalícia, kto tam bude a ako to bude. V tomto prípade akékoľvek odchýlky alebo zavádzanie, že to môže byť s hlasmi opozície tak alebo onak, sú zbytočné.

    V tomto zmysle budú poslanci klubu Spoločná voľba hlasovať a podporia návrhy opozičných poslaneckých klubov, to znamená konkrétne budeme hlasovať okrem našich návrhov za kandidátov Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia a Maďarskej koalície nezávisle od toho, ako budú jednotlivé kluby o návrhoch hlasovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa ešte niekto ďalší hlási do rozpravy.

  • Ďakujem, uzatváram rozpravu o tomto bode rokovania.

    Pán Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem poprosiť pred hlasovaním o 20-minútovú prestávku.

  • Pán Mikloško. Je to procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Teraz sa výnimočne k návrhu HZDS nepripájam.

  • Pripája sa ešte niekto k žiadosti o prestávku? Pani Kolláriková.

  • Ja sa takisto pripájam za klub Slovenskej národnej strany a žiadam 20-minútovú prestávku.

  • Ďakujem. Po vystúpení pána Mikloška bude prestávka. Stretneme sa 15.05 hodine.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vzhľadom na to, že teraz bude pokračovať prestávka za prestávkou a budú voľby, dovoľte mi, aby som vám predniesol uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport zo 6. 11. 1996. To je procedurálny návrh, týkajúci sa toho, pretože jednoducho nebudeme uznášaniaschopní.

    Ako viete, Rada Slovenskej televízie dala návrh na odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie pána Jozefa Darma. Náš výbor k tomu neprijal žiadne uznesenie, ale poveril mňa, poslanca Františka Miklošku, aby uviedol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie Jozefa Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie a informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Z tohto dôvodu z poverenia výboru navrhujem, aby o odvolaní pána Jozefa Darma z postu ústredného riaditeľa sa rokovalo zajtra o 16.00 hodine, teda vo chvíli, keď sa končia interpelácie. Prosím, aby sa o tomto dalo hlasovať podľa uváženia pána predsedajúceho, ale tak, aby sme boli uznášaniaschopní, aby táto sála bola plná. To znamená, že navrhujem, aby zajtra o 16.00 hodine, keď sa končia interpelácie, sme hlasovali o návrhu Rady Slovenskej televízie o odvolaní ústredného riaditeľa pána Darma. A dávam návrh hlasovať po prestávke, keď tu budeme.

  • Ďakujem. Dámy a páni... Procedurálna otázka - pani Rusnáková.

    Ale ešte pred prestávkou musíme hlasovať. Pred prestávkou budeme hlasovať o tom, či sa proces hlasovania uskutoční tajným hlasovaním, tak ako to výbor navrhol. Alebo chcete hlasovať po prestávke?

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku, po prestávke.

    Nech sa páči, pani kolegyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, ja sa chcem iba spýtať, či tie dve mená, ktoré sú na doplnku tlače 511, boli výborom pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport takisto odsúhlasené ako tie predchádzajúce.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odpovie.

  • Ak môžem odpovedať, Evka, nedávala si pozor, my sme prebrali týchto dvoch kandidátov, spĺňajú kritériá podľa zákona, ale nebolo prijaté platné uznesenie. Preto sa navrhujú tieto mená teraz na pléne.

  • Tak potom ste to neodsúhlasili.

  • Mali by sme hlasovať, či chceme zaradiť týchto dvoch kandidátov do tohto zoznamu, alebo nie. To bol môj návrh.

  • Páni kolegovia, prosím pokoj. Každý poslanec má právo podľa rokovacieho poriadku takto postupovať. Samozrejme, budeme o tom hlasovať, či ich zaradíme, alebo nezaradíme.

    Pán kolega Mikloško, nech sa páči, ale ešte pani kolegyňa.

  • Syndikát novinárov a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností...

  • Majú to na stole, pani kolegyňa, všetky materiály majú na stole.

    Nech sa páči.

  • Vo chvíli, keď som navrhoval, aby to bolo zajtra o 16.00 hodine, tak som si neuvedomil, že o 17.00 hodine je míting HZDS, na ktorom sa chcem zúčastniť. Z toho dôvodu dávam iný návrh, aby sme hlasovali o odvolaní pána ústredného riaditeľa dnes po voľbe do Rady rozhlasu. Dnes bude dosť prestávok na to, aby sme si jasne povedali svoj politický názor v kluboch. Navrhujem, aby to bol bod programu po skončení voľby do Rady Slovenského rozhlasu.

  • Pán kolega, budeme hlasovať o vašom návrhu po prestávke.

    Dámy a páni, vyhlasujem prestávku, dva poslanecké kluby požiadali o 20-minútovú prestávku, bude 15-minútová prestávka, to znamená, že budeme pokračovať o 15.05 hodine.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v našom rokovaní.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní. Keďže rozprava bola uzatvorená, chcel by som pristúpiť k hlasovaniu.

    Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport predložil žiadosť, aby sa voľba členov Rady Slovenskej televízie uskutočnila tajným hlasovaním. Podľa § 27 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada najskôr bez rozpravy rozhodne, či o návrhoch na voľbu členov Rady Slovenskej televízie budeme hlasovať tajne.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme, či sme za tajné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Ďalej by som dal hlasovať o návrhu, ktorý predložila pani kolegyňa Mušková, aby sme zaradili na hlasovací lístok i ďalších dvoch kandidátov - pána Borisa Macka, ktorého navrhol Slovenský syndikát novinárov z Košíc, a pána Jozefa Mižáka, ktorého navrhol Zväz slovenských vedecko-technických spoločností, územné koordinačné centrum Košice.

    Dámy a páni, skôr ako budeme hlasovať, slovo má pani kolegyňa Rusnáková. Prosím, zapnite jej mikrofón.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na to, že výbor neodsúhlasil týchto dvoch kandidátov, aby mohli byť volení do Rady Slovenskej televízie, nie je možné o nich hlasovať. Podľa zákona by to bolo možné len vtedy, ak by príslušný výbor znovu zasadol a prijal platné uznesenie, že odporúča aj týchto dvoch kandidátov, teda závisí to od výboru. My v tejto chvíli o týchto dvoch kandidátoch - o pánu Mackovi a Mižákovi - nemôžeme hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Mušková, nech sa páči.

  • Ako som už hovorila, výbor sa touto otázkou zaoberal, nemôže rokovať dvakrát o tom istom. Títo kandidáti boli navrhnutí organizáciami a spĺňajú zákonné podmienky. Dovolila som si ich navrhnúť, aby tieto organizácie a dokonca aj samotní kandidáti, ktorí sa ničím neprevinili, len tým, že tam nebol dostatok poslancov, sa necítili nejakým spôsobom diskriminovaní.

  • Ďakujem pekne. To už nebol procedurálny návrh, to je vlastne rozprava. Keďže rozprava je uzatvorená, dovoľte mi, keďže vediem schôdzu, aby som konštatoval, že podľa § 12 ods. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávať návrhy vo všetkých veciach, ktoré patria do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky, je poslanec vždy oprávnený.

    Ďalej by som chcel upozorniť, že rozhodnutie pléna Národnej rady je vždy na vyššom stupni ako rozhodnutie výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, takže budeme v tomto pokračovať. Dávam návrh a hlasujme, či zaradíme pána Macka a pána Mižáka na túto kandidátsku listinu. Už nie sú procedurálne otázky, to už je diskusia. Pán kolega, túto schôdzu vediem ja a mám právo rozhodnúť, čo urobím.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Pán predsedajúci,

    Národná rada musí konať v zmysle zákona, nijako inak. V zmysle zákona je napísané, že Národná rada volí a odvoláva členov Rady Slovenskej televízie na návrh príslušného výboru. Ak títo kandidáti neboli schválení výborom, nie je možné ich voliť. Ak sa nemýlim, je to § 7 odsek 2.

  • Áno, máte pravdu, presne je to ten paragraf a ten odsek, ktorý ste konštatovali, pani kolegyňa. Bohužiaľ, ja nemôžem za to, že v našich právnych normách sú takéto nuansy. Opakujem ešte raz, odvolávam sa na § 12 odsek a) rokovacieho poriadku. Tam je to jasne zdôvodnené. Takisto opakujem ešte raz, že rozhodnutie Národnej rady je na vyššom stupni ako rozhodnutie výboru. Odvolávam sa na túto právnu normu.

    Dámy a páni, to, o čom sme tu hovorili, nie je procedurálne, jednoducho je to výmena názorov. Pani poslankyňa, pán kolega, prosím vás, nerušte nás. Zachovajme politickú kultúru. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o týchto dvoch návrhoch. Pán kolega, nie je rozprava. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či týchto dvoch pánov zaradíme na hlasovací lístok, tak ako to navrhla pani kolegyňa.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, nie je to pravda. Viete veľmi dobre, že ja som ten, ktorý si nevymýšľa. Prosím, nevykrikujte, nie sme na mítingu. Nie je rozprava. Prosím vás, nekričte.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. To znamená, že sme sa neprezentovali.

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda povedal, že ja mám pravdu. Pani Sabolová, zle ste to počuli, ale nevadí, opakujem to ešte raz. Dohodneme sa, nebudeme sa hádať, predsa vždy sme našli nejaký spôsob riešenia.

    Prosím, slovo má pán Gašparovič.

  • Pani poslankyňa Sabolová počula, ako som povedal, že má pravdu, len nevedela, komu som to povedal. Ja som skutočne povedal, že má pravdu predsedajúci pán Andel, pretože Národná rada bude hlasovať za tých dvoch alebo bude proti nim, a keď odhlasuje, že týchto dvoch chce, tak zasadne výbor, je to v rámci zákona. Prosím, aby sa právnici vyjadrili k tomu, čo som povedal - a podľa zákona výbor určí, že áno. Pán podpredseda nič neporušil.

  • Ruch v sále.

  • Môže to urobiť aj bez toho, aby Národná rada hlasovala, ale keďže je tu návrh, tak ako ho prečítal, budeme o ňom hlasovať a potom zasadne výbor a rozhodne, či áno, alebo nie.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, dám vám slovo, ale pochopte, že nie je rozprava. Mali by ste dať nejaký procedurálny návrh. Viem, že ho nedáte. Nech sa páči, zapnite pána Miklušičáka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Som veľmi rád, pán predseda, že ste vlastne potvrdili, že o tom, aby sme o nich hlasovali a volili ich, musí rozhodnúť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Ďakujem veľmi pekne, že ste to potvrdili, pán predseda.

  • Hlasy v sále.

  • Nemusíme to určiť. Pán predseda to dal dokonca do takej polohy...

  • Priatelia, ukončíme rozpravu. Žiadam členov výboru...

  • Netreba, musíš dať o tom hlasovať.

  • Dal som, ale nie sme uznášaniaschopní.

  • Hlasy v sále.

  • Aj pani Aibekovú okrikujem, lenže vy stále kričíte, a pani Aibeková raz do mesiaca, to je rozdiel. Béla, pokoj, ja to vidím. V poriadku, budem dávať slovo, a ak to nebude procedurálna otázka, budem žiadať, aby tých pánov vypínali.

    Nech sa páči, pán kolega Benčík.

  • Pán predsedajúci, veľmi pekne vám ďakujem, že ste mi udelili slovo.

    Chcem potvrdiť, že máte skutočne pravdu, že vy vykladáte zákony aj rokovací poriadok. Na to máte právo. Chcel by som však upozorniť, že pri výklade zákonov platia určité zásady. Rokovací poriadok, ako je známe, bol prijatý dávnejšie. Vtedy ešte o rade rozhlasu a televízie nikto ani nesníval. Zákon o Rade Slovenskej televízie je nový a ten presne určuje, že Národná rada môže o návrhoch hlasovať vtedy, keď ich predloží výbor. Niet preto o čom diskutovať, v danom prípade má prednosť právna norma - keď je rozporná -, ktorá bola prijatá neskôr.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Pán kolega, ďakujem. Máte pravdu. Opakujem ešte raz, priatelia, zoberte si § 12 odsek a). Zakladáme precedens, že poslanec nemôže naplno vystúpiť so svojím názorom. Pán kolega Miklušičák, to nie je na smiech, to je veľmi vážna otázka. Teraz vám niečo vyhovuje, ale inak, v opačnom prípade, by ste si to vykladali tak ako ja, lebo skutočne tak to je.

    Prosím, pán kolega Šimko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Veľmi vážnou otázkou je, aby sme prijímali naše rozhodnutia v súlade so zákonom. Ak vznikne pochybnosť o tom, či postupujeme v súlade so zákonom, tak to nie je rozprava, to sú všetko procedurálne pripomienky a návrhy. A je to veľmi dôležité aj preto, lebo tak ako povedal pred chvíľočkou aj pán predseda, že ak zákon stanovuje, že niečo musí byť na návrh - povedzme - výboru, tak sa tento postup musí dodržať. V prípade, že ho nedodržíme, potom je možné, že vznikne v budúcnosti pochybnosť, ktorú bude riešiť aj obyčajný súd a jednoducho naše rozhodnutie sa zruší. Z toho dôvodu toto nie je normálna vecná rozprava, ale je to procedurálna rozprava o tom, aby sme postupovali podľa zákona.

  • Pán kolega, aj z toho dôvodu som vám dal slovo. Súhlasím s vami. Pán Černák.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste už nepokračovali vo vykladaní rokovacieho poriadku svojím spôsobom. Niekoľkokrát už tu bol taký precedens. Návrh pani poslankyne Muškovej je potrebné chápať tak, ako ho povedal pán predseda Gašparovič - buď predsedajúci preruší rokovanie, zíde sa výbor a osvojí, alebo neosvojí si tie návrhy, alebo ona dá procedurálny návrh na prerušenie rokovania, počas rokovania sa stretne výbor. To je zákon a ten nemôžete vykladať podľa toho rokovacieho poriadku, ktorý máte v ruke.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, mrzí ma, ale aj rokovací poriadok je zákon, a rozhodnutie pléna je vyššia forma ako rozhodnutie výboru. Napriek tomu končím, nedám už nikomu slovo, ak sa neurazíte. Žiadam, aby k tejto problematike...

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, ale prosím, aby ste boli veľmi struční.

    Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Pán predsedajúci, som členom výboru pre vzdelanie, vedu kultúru a šport. Obidvaja kandidáti spĺňajú všetky náležitosti, to znamená, že výbor by ich len formálne mal schváliť a nemá dôvody neschváliť to. Ale problém je v tom, že všetky možné prihlášky už boli dávno uzavreté a po tom odrazu prišli ešte dva návrhy. Popri počte asi 32 z Matice slovenskej došli ešte dvaja kandidáti zo syndikátu novinárov. Z toho dôvodu výbor nemal vôľu dávno po skončení termínu prijať ešte dvoch ďalších kandidátov. To je celý problém. A obávam sa, že ak dnes koalícia nemá dostatočný počet hlasov vo výbore, znova to neprejde, je to znovu zbytočné. Neviem, prečo tak záleží na dvoch kandidátoch, keď tam je sedem alebo koľko kandidátov.

  • Pán kolega, ale musíme pokračovať podľa určitých právnych noriem. Je tu jedna právna norma - to je zákon, a druhá právna norma, ktorým je rokovací poriadok. Ale prosím vás pekne, končíme. Ja sa zúčastním na tomto výbore, ale pokiaľ viem, pán kolega Mikloško, tam bol termín do 4. októbra a tieto dva návrhy do toho termínu prišli do výboru. Nevadí, nebudeme o tom diskutovať, zvoláme rokovanie výboru. Prosím vás pekne, priatelia, prosil som vás, načo sa budeme vyjadrovať? Zvolajme výbor.

    Nech sa páči, pani Ďurišinová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi, ja som v podstate chcela povedať to isté, ale je tam malá odchýlka.

    Vtedy, keď podpredseda výboru pán Hornáček vo výbore predniesol tento pozmeňujúci návrh, myslím, že vtedy išlo iba o pána Žufu, nie o toho prvého navrhovaného z tejto dvojice, pani Mušková nemá pravdu, výbor bol uznášaniaschopný, len neprijal uznesenie. Pán podpredseda Hornáček potom vybehol, zohnal ešte dvoch členov vládnej koalície a dal o tom istom návrhu ešte raz hlasovať. Na to som ja protestovala, kolegovia z výboru mi dosvedčia, že o tej istej veci nemôžeme dvakrát hlasovať. Tak nevidím zmysel, aby sme potom znova zvolávali výbor a rozhodovali o tej istej veci, o ktorej sme rozhodli. My sme už o tomto rokovali a rozhodli sme, že nezaraďujeme týchto členov, tak nemá zmysel zvolávať ešte raz výbor.

    Ďakujem.

  • Majka, sama ste teraz konštatovali, že sa neprijalo platné uznesenie.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku, dámy a páni, pani Rusnáková chce, aby výbor zasadol a rozhodol o tom, pani Ďurišinová nechce, aby výbor zasadol a o tom rozhodol. Jednoducho, nebudem už dávať žiadne slovo.

    Žiadam výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby sa zišiel na svojom rokovaní. Priatelia, konštatujeme veci, ktoré sú o ničom. Čas je drahý, buďme hospodárni.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku, pán Šimko, pán Hrušovský, prosím vás pekne, buďme skutočne racionálni.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Mám jednu otázku a tá je naozaj procedurálna. Ak teraz zasadne výbor, ako má predložiť ďalších kandidátov, keď rozprava o tomto bode v pléne už bola ukončená? Budete musieť požiadať niektorého ministra, ktorý zase otvorí rozpravu.

  • Pán kolega, dobre, súhlasím. Máte pravdu, ale podporujete mňa, že som mal dať v pléne hlasovať. Je to presne tak.

    Pán Hrušovský. Priatelia, prosím vás, aby ste boli struční.

  • Pán predsedajúci, myslím si, že procedurálne to nie je v poriadku, pretože tu boli navrhnutí kandidáti bez toho, aby sa bol dodržal postup, že by to bolo predtým, ako sa navrhnú, prerokované vo výbore. Ak by sme brali výklad pána predsedu, to znamená, že výbor Národnej rady by rušil uznesenie pléna Národnej rady, ak by sme postupovali takýmto spôsobom.

  • Dobre, je to váš názor. Pani Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, ja som vám povedala počas prestávky, že zasadnutie výboru je možné riešenie. Mne osobne v tejto chvíli nezáleží na tom, či výbor zasadne, alebo nezasadne. Je to vec výboru, či chce znovu o tom istom rokovať. Ale to by bolo jediné čisté riešenie na to, aby ďalší dvaja kandidáti mohli byť na tejto listine. To je všetko. Upozorňujem vás na procedúru, ako je to možné vyriešiť, ale nedávala som návrh, aby výbor zasadol.

  • Ak môžem povedať, skutočne tu ide o dvoch ľudí, ktorí majú právo kandidovať do tejto rady, pretože ich navrhli inštitúcie a spĺňajú kritériá. Jeden je dokonca z opozične orientovaného syndikátu. Je mi veľmi trápne, že sa skutočne z nejakého trucu nedostali návrhy organizácií do kandidatúry, a my sa teraz o nich takýmto spôsobom bavíme.

  • Chcel som iba pani poslankyni Ďurišinovej povedať, že nie celkom presne informovala pána Hornáčka. Rokovať sa smie aj desaťkrát o tom istom, nesmie sa o tom istom dvakrát prijať uznesenie. Takže, samozrejme, hlasovať sa smie, pretože sa musí prijať rozhodnutie. Samozrejme, vtedy zasadanie výboru bolo platné a malo sa skončiť jeho platným hlasovaním. Takže, pani kolegyňa Ďurišinová, absolútne nepresne ste informovali pána podpredsedu výboru. Čiže výbor môže o tom rokovať znovu.

    Ďakujem.

  • Pán Gašparovič, nech sa páči.

  • Chcem len repliku na pána poslanca Hrušovského, keď povedal, že nesúhlasí s mojím výkladom. Som presvedčený, že mám pravdu aj z hľadiska právneho výkladu. Situácia bola taká, že sa oznámilo, že treba nahlásiť kandidátov do týchto orgánov. Výbor si stanovil dátum dokedy. O tých, ktoré dovtedy prišli, výbor rokoval a uznesením dal návrh. Zákon nikde nehovorí o dátume. To je termín, ktorý si určil sám výbor. Medzitým prišli nové návrhy po dátume, ktorý zákon - opäť hovorím - nikde nedáva. Teraz v snemovni sme rozhodli, že by nemalo stačiť, keďže títo sa prihlásili, a dal sa návrh, aby sme hlasovali aj o týchto, ktorí prišli po termíne, aby ich výbor prerokoval a dal nám návrh do snemovne. To je odpoveď na pána poslanca Hrušovského. Samozrejme, že výbor, tak ako som povedal predtým, ale teraz, keď poslanci dali návrh, my tento návrh odhlasujeme a výbor si sadne a povie nám - takýto návrh alebo onaký návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predseda Gašparovič a pani kolegyňa Mušková, samozrejme, že nikto nespochybňuje právo syndikátu novinárov predložiť návrh. Ale aj pani Ďurišinová aj ďalší tvrdia, že tento návrh bol prerokúvaný, pán predseda, ale nebolo k nemu prijaté platné uznesenie, čiže nie je dôvod vracať sa k nemu. Je o tom rozhodnuté, niet o čom filozofovať. A výbor ich neodporúčal.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, práve že je o čom filozofovať, preto o tom rozprávame.

    Pán kolega Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že na túto výčitku, ktorú teraz adresoval pán poslanec Miklušičák, by mal reagovať ten, kto ten výbor viedol, ale pokiaľ mám informácie, tak nebolo meritórne rozhodnuté o tejto veci, to znamená, že výbor meritórne nerozhodol o tom, že neodporúča týchto kandidátov na schválenie, akurát nebol dostatok poslancov a výbor neprijal platné uznesenie. To je procedurálna záležitosť, to nie je meritórna otázka.

  • Presne tak, je to pravda, že plénum môže hocikedy zrušiť rozhodnutie výboru. Je to pravda, alebo to nie je pravda? Čiže opäť sa dostávame tam, kde sme boli na začiatku. Pán kolega, ja vidím, len sa snažím filozofovať, tak ako ste povedali vy.

    Pán Mikloško.

  • Pán predsedajúci, len chcem povedať pánu poslancovi Brňákovi, ale teraz sa rozpráva s ľavicou, že výbor hlasoval o uznesení, ktorým to mal odporučiť, a neprijal ho, to znamená, že ho zamietol. Tak bolo stanovené uznesenie.

  • Ďakujem za slovo.

    Aby bolo jasné, prečítam to: počet členov výboru 14, prítomných 11. Je to dostatok, pán Brňák? Je. Prítomných 11 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 7, proti nehlasoval nikto, 4 poslanci sa zdržali hlasovania.

  • Ďakujem.

    Z predchádzajúceho vystúpenia pána kolegu Mikloška vyplynulo, že naozaj nebol dôvod neodporúčať navrhovaných kandidátov. Z toho pre mňa vyplýva, a azda nie iba pre mňa, otázka, prečo to bolo tak. Bolo to nedorozumenie, alebo to bola vôľa nedohodnúť sa, alebo to bola vôľa paralyzovať naše zasadnutie?

  • Ďakujem, dámy a páni. Ešte raz dám hlasovať o tom, keď nechcete, aby rokoval výbor, aby pán Macko a pán Mižák boli zaradení na hlasovací lístok na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 64 poslancov.

    Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní, nemôžeme sa uznášať.

    Prerušujem rokovanie dnešnej schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Ďakujem veľmi pekne.