• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 109 poslancov. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa schváleného programu pokračujeme v prerušenej 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky d v a d - s i a t y m š i e s t y m bodom programu, a to je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Straňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 494 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 494a.

    Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    podávam návrh na rozšírenie programu súčasnej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V pondelok 21. októbra 1996 vykonala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky poslanecký prieskum vo Fonde národného majetku. Počas tohto prieskumu som zistil, že Fond národného majetku začal v júni tohto roku predávať svoje služobné byty zamestnancom Fondu národného majetku, ba aj ministrom, členom vlády. Na tieto byty poskytol Fond národného majetku kupujúcim, teda aj členom vlády, bezúročnú pôžičku splatnú počas 15 rokov. Zistil som, že Fond národného majetku v týchto prípadoch hrubo porušil zákon. Zároveň som zistil, že zo 40 jestvujúcich bytov dosiaľ takto predal 25 až 30.

    Z toho dôvodu navrhujem, aby sme doplnili program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o nový bod - správa o predaji bytov Fondu národného majetku. Predkladateľom správy nech je viceprezident Fondu národného majetku a predseda výkonného výboru Fondu národného majetku pán Milan Rehák, do ktorého kompetencie a v ktorého réžii sa tieto predaje uskutočnili. Tento bod navrhujem zaradiť medzi body 30 a 31 tejto 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovanie o tejto správe by nám malo poskytnúť kompletný prehľad o tomto probléme, zabrániť protiprávnemu predaju zostávajúcich 10 až 15 bytov Fondu národného majetku a prijať opatrenia na nápravu uvedeného stavu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi predniesť krátku faktickú a tiež procedurálnu poznámku.

    V poslednom čase pri budovaní mladého zvrchovaného Slovenska, keď sa vlastne začínajú prejavovať prvé významné charakteristiky postavenia Slovenska z pohľadu medzinárodného začlenenia, dochádza k javom, ktoré občana tejto krajiny musia priviesť k otázke, čo vlastne na Slovensku dosiahnuť chceme. Áno, sú tu pochybnosti medzi slovami a skutkami, medzi volebným programom, sľubmi a činmi, medzi programovým vyhlásením vlády a jeho plnením. Samozrejme, česť výnimkám, pretože niektoré oblasti sa skutočne plnia. Sú tu však skutočnosti, ktoré jednoducho nemajú nič spoločné s budovaním demokratickej spoločnosti.

    Hnutie za demokratické Slovensko ako víťazné hnutie, najsilnejší politický subjekt v koalícii, si musí vstúpiť do politického svedomia a začať robiť inventúru nad otáznikmi, prečo nedokážeme obraz Slovenska dotvoriť podľa volebného programu. Prečo jednoducho a hlavne jednoznačne neodpovieme na otázky, prečo transparentná privatizácia je netransparentná? Prečo a komu za smiešnu cenu predávame akcie strategických podnikov? Prečo neumožníme aspoň dôchodcom užívať výhody dlhopisov, ktoré sa pre niektorých zmenia asi na ďalekopisy? Prečo nedokážeme vyšetriť závažné trestné činy, prečo zostávajú niektoré kauzy záhadami? Prečo urážame niektorých zahraničných diplomatov? Prečo prijímame zákony, ktoré sú protiústavné? Prečo hľadáme vnútorných nepriateľov, nepriateľov v zahraničí, nepriateľov v cirkvi, v akademických obciach a podobne? Ak proces v kultúre nazývame transformáciou, nevynímajúc počínanie si ministra kultúry, ktorý uráža majstrov kultúry a umenia, tak potom ja to nazývam škandalóznou kultúrnou revolúciou.

    V skratke, je veľa skutočností, ktoré nemajú nič spoločné s volebným programom Hnutia za demokratické Slovensko, a preto som sa rozhodol ako zakladateľ Hnutia za demokratické Slovensko a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky plniť len to, čo pomôže občanom Slovenskej republiky k lepšej budúcnosti. Z uvedených dôvodov a z vlastného presvedčenia som sa rozhodol dnešným dňom vystúpiť z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

    Zároveň vás žiadam, pán podpredseda, aby ste v súvislosti s mojím rozhodnutím vykonali všetky organizačnotechnické náležitosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Poliak, predseda výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Dávam návrh na rozšírenie programu 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod - správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti vyšetrovateľa o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Pittnera. Dávam návrh, aby tento bod bol prerokovaný ako bod číslo 1 zajtra 6. 11. 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som odovzdal jeden odkaz. Vo vestibule čakajú zástupcovia demonštrujúcich zamestnancov Slovenských palív, Bratislava a Selektu, Bučany a radi by hovorili s podpredsedom Národnej rady pánom Jánom Ľuptákom.

  • Ďakujem. Už o tom počuli, nemusíte ďalej pokračovať v odovzdávaní odkazov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel som iba poprosiť pána poslanca Dzurindu, aby konkretizoval protizákonnosť predaja bytov z Fondu národného majetku, lebo pokiaľ ja viem, predaj a kúpa sú legalizované, nie je to ako za komunizmu, takže keby ma poučil, budem veľmi rád, lebo takto hodené do pľacu to vyzerá ako protizákonnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Mám procedurálnu otázku. Keďže bolo navrhnuté doplnenie programu, prosil by som v mene klubu Spoločná voľba, aby sa pred hlasovaním o doplnení programu dala klubom 5 alebo 10-minútová prestávka.

  • Poslanecký klub KDH sa pripája k žiadosti klubu Spoločnej voľby o 10-minútovú prestávku pred hlasovaním o zaradení ďalších bodov programu.

  • Rád by som uspokojil pána kolegu Cupera, aj keď si myslím, že na to bude najlepší priestor pri prerokúvaní tej správy. Ale aspoň veľmi stručne, pán Cuper.

    Prvý zákon, ktorý bol hrubo porušený, je zákon číslo 92/1991 Zb., ktorý hovorí o tom, ako možno nakladať s majetkom Fondu národného majetku. V § 28 ods. 3 sa hovorí v písmenách a) až m), ako možno s majetkom nakladať. Najbližšie tomu, čo sa udialo okolo bytov, podľa mňa zodpovedá písm. d), ktoré hovorí, že možno použiť majetok fondu v rozsahu určenom rozpočtom fondu na náklady spojené s činnosťou fondu. Ale nie s činnosťou vlády, pán Cuper. Hrubo bol porušený zákon číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii v znení neskorších predpisov. A druhý zákon - dnes som vám to ako predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií dal do podateľne, pán Cuper - je ústavný zákon číslo 119 z roku 1995.

  • Prosím vás, to si vysvetlite mimo tejto miestnosti, obidvaja poslanci. Teraz je prerokúvanie pripomienok.

  • Keď ste vyhoveli požiadavke predsedu výboru, ja by som teda dokončil, že druhý zákon, ktorý bol porušený, je ústavný zákon 119/1996 Z. z., článok II, ktorý hovorí, že keď vyšší štátny funkcionár, medzi ktorého nepochybne minister patrí, a tu ide minimálne o troch či štyroch členov vlády, prijme dar alebo iné plnenie presahujúce výšku minimálnej mzdy, do 15 dní toto plnenie musí ohlásiť práve vám, predsedovi výboru pre konflikt záujmov.

  • Mňa prekvapila otázka, ktorú položil práve pán Cuper, pretože štátny funkcionár môže nadobúdať majetok Fondu národného majetku jedine verejnou súťažou. Keďže verejná súťaž nebola, je to zjavne v rozpore so zákonom o konflikte záujmov. Pán predseda Cuper, škoda, že nepočúvate.

  • Pán poslanec Haťapka, predseda výboru.

  • Prosím členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby sa počas prestávky klubov dostavili do našej výborovej miestnosti.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel som len pánu poslancovi Dzurindovi vysvetliť, že kúpa nie je dar.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, robíte nejakú nadprácu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, možno robím nadprácu, ale čiste v záujme tých ľudí, ktorí čakajú na pána Ľuptáka vonku, by som chcel povedať, že aj mňa požiadali, aby som odovzdal odkaz pánu Ľuptákovi. Sú to robotníci a chceli by sa s ním porozprávať 5 minút. Prosil by som ho, keby počas prestávky zašiel dolu do priestorov budovy a porozprával sa s robotníkmi.

  • Pán poslanec, čosi vieme o tom, čo je to mobing, vzájomné násilie a pokus o psychický tlak. Jednoducho, pokúsme sa to hlavne v duchu kresťanskom trochu ináč robiť. Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia je tu návrh pána Dzurindu na doplnenie programu.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku, vyhlasujem 10-minútovú prestávku na požiadanie dvoch klubov.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v našom rokovaní.

    Boli tu prednesené v podstate dva návrhy na doplnenie programu, a to návrh pána Dzurindu, ktorý navrhuje program doplniť o ním definovaný bod a zaradiť ho medzi tridsiaty a tridsiaty prvý bod programu. Prosím, budeme o tomto návrhu na doplnenie programu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že zaradenie tohto bodu nebolo schválené.

    Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil predseda výboru pán Poliak.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod programu bol zaradený.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    budeme teda pokračovať v načatom programe dvadsiatym šiestym bodom. Ako som uviedol a znovu opakujem, návrh zákona ste dostali ako tlač 494 a spoločnú správu výborov ako tlač 494a.

    Návrh zákona odôvodní poslanec Jozef Straňák. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hostia,

    dovoľujem si pred vás predstúpiť s rozsahom síce krátkym, ale v súčasnosti o to dôležitejším návrhom zákona. Uvedomujem si, že táto problematika je pomerne zložitá, vyžaduje si komplexné riešenie vrátane osobitnej úpravy napríklad verejných akciových spoločností, ktoré náš právny poriadok v súčasnosti nepozná, ale v situácii, keď ešte nie je schválená koncepcia rozvoja kapitálového trhu, novela reaguje na potreby praxe, ktoré sa ukázali v období od poslednej novely číslo 171. Nenárokuje si riešiť všetky problémy, ktoré teraz táto problematika vyžaduje, ale chce urýchlene odstrániť tie zlé prvky, ktoré, žiaľ, priniesla už uvádzaná novela.

    Predkladaná novela vznikla v spolupráci s tímom právnikov, brookerov, pracovníkov zaoberajúcich sa kapitálovým trhom vo finančných inštitúciách, na verejnom trhu a podnikateľov.

    V čom spočíva hlavný zmysel tejto novely? Doterajšia právna úprava povinnej zaknihovateľnosti najmä akcií a dočasných listov sa neosvedčila. Súčasný stav spôsobuje napríklad popretie akcií na doručiteľa, nakoľko pri zaknihovaných cenných papieroch sa vždy eviduje aj meno ich majiteľa. Pritom Obchodný zákonník stanovuje, že akcie môžu znieť na meno alebo na doručiteľa, pričom každá z týchto foriem akcií má rozdielne základné náležitosti a rozdielny je aj spôsob ich prevodu.

    Súčasná právna úprava vedie k zníženému záujmu o zakladanie akciových spoločnosti, a to najmä v prípadoch, ak ich zakladanie nesúvisí s privatizáciou pri malom počte zakladateľov, ktorí majú záujem minimalizovať náklady spojené s vydávaním a následnými prevodmi akcií. V týchto prípadoch je pochopiteľná aj snaha zakladateľov o primeranú anonymitu. Proti povinnej zaknihovateľnosti v súčasnej podobe svedčí aj skutočnosť, že na evidenciu dematerializovaných cenných papierov má monopol Stredisko cenných papierov, ktoré je podnikateľským subjektom a ako jediné má výhradné právo zo zákona túto evidenciu viesť. Emitenti a majitelia cenných papierov sú tak vo vzťahu k Stredisku cenných papierov v nevýhodnom postavení a sú nútení akceptovať postupy Strediska cenných papierov vrátane cien za služby. Na tom principiálne nič nemení ani fakt, že cenník Strediska cenných papierov schvaľuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Naopak, svedčí to o paternalizme v tejto oblasti, ktorý, ak je neprimerane rozsiahly, je skôr na prekážku ako na rozvoj podnikania.

    Súčasný zákonný monopol Strediska cenných papierov ako podnikateľského subjektu nie je, žiaľ, známkou skutočného trhu, o ktorý sa usilujeme. Tento stav odrádza aj zahraničných investorov, pre ktorých nie vždy je súčasná právna úprava pochopiteľná a najmä akceptovateľná. Vlastníctvo akcií je rovnakým súkromným vlastníctvom ako súkromné vlastníctvo hocičoho iného. Ak je ústavou garantovaná jeho nedotknuteľnosť, niet osobitného dôvodu, pre ktorý by vlastník akcií pri splnení všetkých požiadaviek zákona nemohol zostať anonymný. Je potrebné poznamenať, že aj súčasná právna úprava ukladá Stredisku cenných papierov povinnosť údaje ním evidované utajovať a Stredisko cenných papierov ich môže vydať len osobám v zákone uvedeným - štátne orgány, špeciálne kontrolné orgány, súdy a podobne.

    Aj po eventuálnom prijatí novely budú mať oprávnené štátne orgány dostatok zákonných prostriedkov na to, aby mohli odhaliť a postihnúť každú nekalosť. Obava, že novela umožní nezákonné praktiky, nie je opodstatnená. Považujem za prirodzenú požiadavku, aby sa na verejných trhoch obchodovalo s verejne obchodovateľnými cennými papiermi. Zavedenie povinnej verejnej obchodovateľnosti aj pre neverejne obchodovateľné cenné papiere vlastne podporuje význam organizátorov verejných trhov, ktorí mali organizovať obchodovanie len s tými cennými papiermi, ktoré spĺňali pomerne prísne zákonné požiadavky. Zastávam názor, že naznačené dôvody svedčia o opodstatnenosti predkladaného návrhu, ktorý na prechodný čas pomôže žiadanému uvoľneniu v uvedených smeroch.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi pozorne som sledoval všetky polemiky okolo predloženého návrhu zákona. Ako hlavné neuralgické body v tomto návrhu sa javia body číslo 3 a 9, ktoré hovoria o tom, že emitent môže rozhodnúť, že akcie, ktoré boli vydané ako verejne obchodovateľné, prestanú byť verejne obchodovateľné. Po diskusii s koaličnými, ako i opozičnými poslancami súhlasím s názorom, ktorý je obsiahnutý v stanovisku vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa okrem iného hovorí o vypustení bodov číslo 3 a 9 z návrhu, v ktorých je uvedená možnosť zmeny.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Straňákovi.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Straňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Straňáka na prerokovanie v termíne ihneď Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol uznesením predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská výborov sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo neprijali uznesenie o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Straňáka, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predmetný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Straňáka, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami pod bodmi 1 až 7, ktoré odporúčam spoločne prijať.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, doplňujúce a pozmeňujúce návrhy si prosím predložiť písomne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Novákovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy mám tri písomné prihlášky. Ako prvý vystúpi pán poslanec Filkus z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Vaškovič z DÚ. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    začnem trochu netradične. Som rád, že náš výbor neprijal uznesenie, nie preto, že nás bolo málo, ale preto, že sme si vecne problematiku tak rozdiskutovali, že nebolo možné prijať uznesenie k tomuto návrhu. Nebudem do detailov opakovať, čo je predmetom, ale chcem povedať hlavné vecné pripomienky, ktoré viedli k tomuto rezultátu.

    Východisko, ktoré znovu spomenul kolega Straňák, a pomáha si tým, že nie je dokončená koncepcia kapitálového trhu alebo že vôbec nie je - povedzme symbolicky - koncepcia kapitálového trhu, takže treba prísť s touto novelizáciou zákona, aby sme zlepšili existujúcu situáciu na kapitálovom trhu. V tejto súvislosti mi dovoľte povedať - ja som to spomínal aj vo výbore -, že počas môjho krátkeho ministrovania ako ministra financií sme prišli s dvoma úplnými koncepciami kapitálového trhu a s jednou treťou - nedokončenou. Gestorom vtedy bol terajší štátny tajomník pán Magula. Nakoniec sa štátnemu tajomníkovi Magulovi podarilo v júli roku 1995 už ako štátnemu tajomníkovi prísť s určitou koncepciou kapitálového trhu, ktorá bola východiskom aj pre zákon o cenných papieroch, o ktorom sme diskutovali, kde sme sa zhodli najmä na tých východiskách, či je správne monopolné postavenie toho, kto riadi kapitálový trh a najmä v určitej etape transformačného procesu, či je správne rozvíjať, formovať kapitálový trh za existencie určitého monopolu. Vtedy sme všetci - opozícia i koalícia - unisono povedali áno, treba ten monopol najmä kvôli kontrole pohybu cenných papierov.

    Teraz jedným z hlavných argumentov kolegu Straňáka je (dozvedel som sa to počas diskusií), že to pozitívne teraz je, že odstraňujeme monopol alebo chceme odstrániť monopol Strediska cenných papierov, RM-systému na tomto kapitálovom trhu a že to nám teda pomôže. Úplné salto. Salto, ktoré nemá žiadne pozitívum. V transformačnom procese sa podstatne nič nezmenilo, kapitálový trh sa nedoformoval. Na kapitálovom trhu nie sú tie vzťahy, o ktorých sme mysleli, že pomôžu napríklad aj reštrukturalizácii. A naraz sa tu prichádza s argumentom, že monopol toho, kto na kapitálovom trhu predstavuje tento monopol, je vlastne brzdou.

    Ďalej jedným z argumentov bolo, že mnohé subjekty na kapitálovom trhu nemajú možnosť zapojiť sa do kapitálového trhu. No ale to, čo navrhujete, alebo to, čo sa objavuje v návrhu kolegu Straňáka, je práve to, čo bude brániť najmä malým a stredným podnikateľom dostať sa na kapitálový trh, pretože ak emitent rozhodne o tom, že akcie budú verejne neobchodovateľné, a dohodne sa s tým, kto je majiteľom väčšieho množstva akcií, nie je nič ľahšie ako po tom, čo zverejní verejnú neobchodovateľnosť, tieto akcie predať a hoci aj do zahraničia. To je ten prípad, čo som spomínal. Samozrejme, nahrávame loptu tomu veľkému, kto akcie vlastní a kto môže s týmto emitentom veľmi ľahko urobiť obchod a akcie predať. A potom príde k tomu, že kapitál alebo akcie sa dostanú veľmi ľahko aj do zahraničia. Veď to je proti tej červenej niti, myšlienke toho, čo chceme prostredníctvom kapitálového trhu získať.

    To znamená, že nielen drobný čitateľ, ale ani vzdelaný čitateľ, ani ekonóm nevie, čo je v tomto návrhu pozitívne. Čakali sme, čo je teda pozitívne, čo odstráni doterajšie nedostatky. Ani jedno, ani druhé sme sa nedozvedeli. Samozrejme, teraz úmyselne nechcem na tomto mieste politizovať a využiť to politicky, ale je celkom možné, že špekuluje - tak teraz to mám a tento nahromadený kapitál ľahko predám, s emitentom sa dohovorím a získam na tom. To teda znamená, že nepríde ani k zlepšeniu formovania sa kapitálového trhu, nie je nedostatkom, že je monopol, však máme krajiny, kde vo vyspelom trhovom hospodárstve existuje x-rokov monopol kapitálového trhu, dozor - a funguje to. A čo teraz tu? Na jednej strane hovoríme, že sme mladý štát, mladá ekonomika, robíme prvé kroky, reštrukturalizáciu máme pred sebou. Nemám na mysli len reštrukturalizáciu podnikateľskej sféry, ale mám na mysli aj bankovú sféru, a tam by nám kapitálový trh mal pomôcť. Ale takto nám nepomôže. To teda znamená, že náš kapitálový trh vlastne v tomto poňatí vôbec neuchráni a neubráni malých a stredných podnikateľov. Naopak, vytvorí im veľké bariéry.

    Vychádzajúc z týchto argumentov a mnohých iných, ktorými sa nechcem zaoberať, ale ktoré považujem za nosné, podľa mňa všetky návrhy, ktoré boli dodatočne zverejnené po dohovore s návrhmi vlády, sú takého charakteru, že podstatu tejto novelizácie zákona nezlepšujú. Tu nemôžem súhlasiť so žiadnym "zlepšovákom". V zásade nemôžem prijať túto novelizáciu zákona.

    Ešte jedna poznámka, síce vo výbore si sa nám to snažil vysvetliť, ale ten argument nebol bohvieaký silný, preto to zopakujem. My sme od začiatku hovorili, že pri formovaní kapitálového trhu musí byť rozhodujúce ministerstvo financií, ono sa musí vyjadriť aj k tomu, ako sa má najmä na začiatku existencie kapitálový trh ďalej formovať a čo na ňom treba zlepšiť. Ministerstvo financií v zastúpení štátneho tajomníka Magulu minulý rok prišlo s určitými návrhmi, ktoré sme prijali. Teraz, keď som sa pýtal, či ministerstvo financií súhlasí so všetkými tými krokmi, odpovedal si mi, že tým, že vláda súhlasila a dala svoje návrhy, je v tom už inkluzívne aj ministerstvo financií. Napríklad veľmi ma prekvapuje, že tu minister financií nie je, ani štátny tajomník ministerstva financií, ktorý by k tomu mal zaujať stanovisko.

    Opakujem záver: túto novelizáciu zákona z tých dôvodov, ktoré som povedal, nie je možné prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Vaškovič z DÚ, pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

    keď som si prvýkrát pozrel predloženú novelu, tak ma zamrazilo. Veľmi mi odľahlo, že dnes vlastne ani legislatívna rada, ani ministerstvo financií, ani vláda a ani výbory body 3 a 8 neprijali. Prečo mi odľahlo? Myslím si, že problém verejnej obchodovateľnosti tu nie je vyriešený a jednoznačne v budúcnosti ho bude treba riešiť. Tomuto problému sa nevyhneme. Autor sa ho pokúsil riešiť, ale riešil ho polovičato a nedotiahol tento problém. Je to len tento dôvod, prečo sme nemohli prijať body 3 a 8, ale v budúcnosti otázka verejnej obchodovateľnosti bude sa musieť jednoznačne riešiť.

    Nie je normálny stav, keď na kapitálovom trhu operujú stovky spoločností, ktoré jednoducho podľa prísnych kritérií na kapitálový trh by nemali patriť. Je to problém, že u nás vznikol kapitálový trh netradične. Takisto netradične budeme musieť legislatívne tento problém vyriešiť. Žiaľbohu, ministerstvo financií od roku 1993 tieto problémy rieši veľmi nekoncepčným spôsobom a popri určitých čiastkových zlepšeniach v jednotlivých novelách zároveň došlo aj k deštrukcii niektorých procesov na kapitálovom trhu.

    Toto je náš základný problém budúcnosti, ako riešiť verejnú obchodovateľnosť, a pritom, vzhľadom na to, že v týchto spoločnostiach sú milióny malých akcionárov z prvej vlny kupónovej privatizácie, je nutné vyriešiť problém ich ochrany. Čiže na jednej strane treba podporiť koncentráciu majetku, ale za serióznych pravidiel. Proti koncentrácii majetku nikto nie je, to je prirodzený proces, ktorý by tu mal prebiehať, ale nie je možné, aby sa uskutočňoval na úkor obyčajných malých akcionárov. Čiže v tom je základný problém.

    Po tom, čo vlastne tieto dva body vypadli, problém dematerializácie sa mi zdá z hľadiska problémov, ktoré sú na kapitálovom trhu, podružný, aj keď netvrdím, že neexistuje. Zrejme tu vystupuje teraz do popredia fakt, že do konca roka sa vlastne musia dematerializovať všetky cenné papiere, a situácia je taká, že Stredisko cenných papierov tento proces nezvládlo a vlastne tento návrh sa pokúša suplovať neschopnosť tejto monopolnej inštitúcie zvládnuť tento proces. Je to veľmi smutné a skutočne v tomto ohľade mám na ministerstvo financií ťažké srdce.

    Čiže v konečnom dôsledku sa tu autor pokúša riešiť spoločnosti mimo privatizácie, to znamená - povedzme - súkromné akciové spoločnosti, ktoré nemusia byť dematerializované, to je vo svete bežné. Čiže nie je to nijaké terno, ale opäť hovorím, je to taký krok, že vlastne nevieme, k čomu smerujeme. Na jednej strane sa povie trend jednoznačnej dematerializácie, na druhej strane teraz v dôsledku toho, že vznikli takéto problémy, ale podľa môjho názoru, hrá tam úlohu aj určitý fakt, že možno niektoré akciové spoločnosti nechcú byť transparentné, tak sa to bude riešiť takýmto spôsobom. Bežné vo svete však je, že aj keď je listinná podoba cenných papierov, v elektronickej forme sú takisto zaznamenávané a existuje o nich centrálna evidencia. Čiže transparentnosť je v zahraničí zabezpečená. Takže z tohto hľadiska tento návrh, pokiaľ by vyriešil aj tú druhú stránku, nič zlého by som v ňom nevidel a myslím si, že v budúcnosti bude potrebné takýto systém subregistrov prijať, aby trh bol skutočne transparentný.

    Čiže ešte raz opakujem, po vypustení tohto bodu táto novela vlastne rieši len jeden čiastkový problém. Žiaľbohu, na kapitálovom trhu - chcem pripomenúť - sú oveľa závažnejšie problémy ako neriešenie problému repoobchodov, prakticky veľmi chabé právne riešenie problémov termínových a opčných obchodov, čiže obchody s derivátmi a hatchingové operácie prakticky u nás nie je možné vykonávať. Z odbornej stránky sa dá ešte tomuto zákonu o cenných papieroch vyčítať množstvo ďalších problémov. Myslím si, že bude najlepšie, ak ministerstvo financií čo najskôr predloží komplexný návrh o cenných papieroch, ale nielen o cenných papieroch, aj v kolektívnom investovaní a takisto novelu Obchodného zákonníka, a dúfam, že tieto problémy sa čoskoro vyriešia.

    Za najpodstatnejšie však považujem ochranu minoritných vlastníkov. Ja som predložil tri novely, ktoré sa sústreďovali hlavne na tento problém. Riešil som tam aj iné zlepšujúce paragrafy. Myslím si, že v tomto ohľade som spravil chybu, že som sa nevenoval len ochrane minoritných vlastníkov, pretože tým som možno nejako odviedol pozornosť legislatívnej rady aj vlády od centrálneho problému. A ešte sa zamyslím nad tým, akým spôsobom naložím s týmito tromi zákonmi, ale v každom prípade sa budem ďalej snažiť pripraviť buď jednu, alebo zredukovať tieto normy len na ochranu minoritných vlastníkov, pretože náš kapitálový trh v podobe, ako je teraz, je absolútne neatraktívny pre korektného investora, aj domáceho, aj zahraničného. Ak nebude doriešená ochrana malých vlastníkov, prakticky kapitálový trh na Slovensku nemá šancu na prežitie. Čiže toto je úloha číslo jeden.

    Ako som povedal, v Demokratickej únii považujeme tento problém za podstatný a tento návrh nepodporíme, aj keď ho nepovažujeme za - povedal by som - zvlášť škodlivý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Vaškovičovi. Slovo má pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Líška.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi urobiť určitú komparáciu navrhovanej novely zákona o cenných papieroch, tlač 494, z roku 1996, so zákonom číslo 171/1995 Z. z., ktorý, ako si ešte mnohí pamätáte, bol zatiaľ poslednou veľkou novelou zákona o cenných papieroch a diskutovali sme o ňom ako o tlači číslo 172 z roku 1995.

    Bod číslo 1 navrhovaného zákona upravuje zaknihovanie cenných papierov. V tlači číslo 172 z roku 1995 sa týmto zaoberal bod číslo 2. V roku 1995 sa požadovalo rozšíriť povinnosť zaknihovania cenných papierov aj na akcie, dočasné listy, podielové listy a dlhopisy. V dôvodovej správe sa zdôvodňovalo, že sa - citujem: "silne presadzuje ich dematerializácia ako všeobecná tendencia" a že sa tým - teraz je to už voľná citácia - zabezpečuje bezpečnosť, transparentnosť, znížená nákladovosť a rýchlosť obchodov. V rozprave som vtedy upozornila, že preferencia zaknihovaných, čiže dematerializovaných cenných papierov v takomto širokom meradle je nežiaduca. Uvádzala som dôvody, že v záujme nedostatočnej ochrany v Stredisku cenných papierov je listinná podoba niektorých cenných papierov vhodnejšia. Ako príklad som uviedla zamestnanecké dlhopisy, ktoré v zaknihovanej podobe zbytočne zdražujú ich emisiu. Pozmeňujúci návrh, ktorý korigoval povinnosť rozšírenia zaknihovanej podoby cenných papierov, ste však vtedy neprijali.

    V tlači, ktorú máme dnes pred sebou pod číslom 494 z dielne poslanca vládnej koalície, sa zdôvodňuje obmedzenie povinnosti zaknihovania tiež čo najnižšími nákladmi, čiže dosť analogicky. Bolo by možné namietať, že prax ukázala neživotnosť § 1 ods. 4 zákona číslo 171/1995 Z. z., a preto je potrebné § 1 ods. 4 korigovať. Túto zmenu treba však posudzovať v súvislosti s ďalšími bodmi predloženého návrhu - s bodom číslo 3, i keď, ako ste mali možnosť počuť, vláda navrhuje tento bod vypustiť, a s bodom číslo 4 návrhu. Bod číslo 3 rieši ukončenie verejnej obchodovateľnosti cenných papierov, bod číslo 4 zrušenie povinnosti obchodovania s cennými papiermi len na verejnom trhu.

    K bodu číslo 3, t. j. k otázke verejnej obchodovateľnosti. Návrh vlády tento bod vypustiť je tu preto, že tento bod až príliš bije do očí. Napriek tomu, že si ho treba aj povšimnúť.

    Novelizácia v roku 1995 odoberala emitentovi možnosť rozhodnúť o ukončení verejnej obchodovateľnosti cenných papierov. V dôvodovej správe sa to zdôvodňovalo takto: "Týmto ustanovením sa dáva predpoklad" - bohužiaľ, slovenčina je tu skutočne veľmi zlá -, "aby sa kapitálový trh stal moderným elektronickým trhom v Európe a zároveň sa ochraňujú drobní vlastníci cenných papierov. V predkladacej správe sa uvádzalo, že sa tým rešpektujú predpisy Európskej únie a osobitne smernica číslo 89/298 a direktíva Európskeho spoločenstva 90/416 o ochrane menšinových akcionárov, ktorá sa stáva normou v európskych zákonoch o podniku.

    V tlači číslo 494 z roku 1996 sa naopak možnosť, aby emitent rozhodol o ukončení verejnej obchodovateľnosti cenných papierov, znovu navrhuje uzákoniť. V zdôvodnení sa uvádza, že ide o vnútornú vec akciovej spoločnosti, najmä ak to bola aj vôľa akcionárov prezentovaná na valnom zhromaždení.

    Vypustením bodu číslo 3 sa možnosť, aby emitent mohol rozhodnúť o zastavení verejnej ochodovateľnosti, necháva, no realizáciou § 1 ods. 4 sa vytvára možnosť, aby sa emitovali akcie nezaknihované a verejne neobchodovateľné. Znamená to, že napríklad inštitút verejnej ponuky, ktorý platí pre verejne obchodovateľné cenné papiere a chráni menšinových vlastníkov, sa nebude musieť uplatňovať. Aj po vypustení bodu číslo 3 sa menšinový akcionár dostáva do polohy, v ktorej je jednoznačne diskriminovaný.

    Bod číslo 4 rieši povinnosť obchodovania s cennými papiermi len na verejnom trhu. Toto riešil bod číslo 8 v tlači, s ktorou robím príslušné porovnanie. V tlači číslo 172 z roku 1995 sa povinnosť obchodovania len na verejnom trhu - a musím podotknúť, že to bol pozitívny krok - uzákonila. V tlači číslo 494, ktorú máme pred sebou, sa naopak, ruší. V roku 1995 sa povinnosť zdôvodňovala takto: "Cieľom tohto ustanovenia je v čo najväčšej miere obmedziť priame prevody cenných papieroch v Stredisku cenných papierov a tým spriehľadniť operácie na kapitálovom trhu."

    V roku 1996 sa usudzuje, že je, citujem: "potrebné upustiť od povinných prevodov cenných papierov len na verejnom trhu, a to v súvislosti s tým, že je nedostatočná pripravenosť organizátorov verejných trhov zabezpečiť obchodovanie s listinnými cennými papiermi", čo napokon pravdou môže byť. Obchodovanie na organizovanom trhu malo konečne vniesť do obchodovania s cennými papiermi poriadok. Malo zamedziť manipulácii s cenou akcií a neprehľadným obchodom s nimi. Týmto návrhom, ktorý zostáva, lebo tento bod vláda nenavrhuje vypustiť, sa robí preto výrazný krok vzad pred rok 1995.

    Zrekapitulujem teda, čo je obsahom predkladanej novely. Okrem možností listinnej podoby akcií je to zrušenie povinnosti verejnej obchodovateľnosti s návrhom na vypustenie povinného predaja na verejnom trhu. Ešte by som chcela dodať, že v článku II sa okrem toho novelizuje aj Obchodný zákonník tým, že sa navrhuje, aby sa menil charakter predstavenstva spoločnosti, kde sa mu upiera možnosť exekutívneho orgánu.

    Tlač číslo 494 z roku 1996 inými slovami ruší ustanovenia, ktoré novelou z minulého roku zabezpečovali určitú ochranu minoritného akcionára, zabezpečovali väčšiu informovanosť o pohybe vlastníctva spoločnosti a tým väčšiu prehľadnosť o veľkosti vlastníckeho podielu jednotlivých vlastníkov. Chcem len podotknúť, že oznamovacia povinnosť o zmenách vo vlastníctve, ktoré presiahli 5 % akcií a viac, sa reálne mohla uskutočňovať pri povinnej dematerializácii akcií cez Stredisko cenných papierov. Teraz, i keď sám tento bod napádaný nie je, reálne si vieme predstaviť, že sa uskutočňovať nebude.

    Novela číslo 171 z roku 1995 zabezpečovala podstatne väčšiu prehľadnosť o obchodovaní s cennými papiermi, zabraňovala manipulovaniu s cenou akcií, sťažovala obchádzanie daňových povinností pri prevode akcií atď.

    Položme si otázku, prečo je tu teda predložená novela, v akom záujme sa táto novela predkladá. Je zrejmé, že je to v záujme jedinom - zabezpečiť nekontrolovateľnosť majoritného vlastníka. Majoritný vlastník, i keď nebude môcť po schválení návrhu vlády zrušiť verejnú obchodovateľnosť, bude môcť predávať a kupovať akcie mimo verejného trhu a nebude fakticky musieť poskytovať dostatočné informácie o svojej akciovej spoločnosti. Jeho spoločnosť sa stane neprehľadnou a postavenie väčšinového vlastníka v akciovej spoločnosti sa stane nekontrolovateľné.

    Dovoľte mi odcitovať z knihy Roberta Ozakiho Ľudský kapitalizmus, ktorá vyšla v roku 1991, zo strany 15. "Za feudalizmu kráľ, pretože bol kráľom, mohol robiť skoro všetko s pôdou a s poddanými. Takéto pravidlo sa modernému človeku zdá absurdné. Ale nie je rovnako absurdné vybaviť pár kapitalistov najvyššou mocou pôsobiť na životy tisícov jednotlivcov?"

    Autor kritizuje, podotýkam, že ide o amerického autora, že dnes je ešte legálne pre úzku skupinu kapitalistov manipulovať s akciovými vlastníckymi právami, aby sa rozpustila, zlúčila alebo prevzala veľká korporácia, ktorá privedie k masovému prepúšťaniu zamestnancov, hoci hodnota pôvodných investícií kapitalistu predstavovala iba zlomok súčasnej hodnoty celkových aktív v spoločnosti. Ak novela v roku 1995 čiastočne takémuto feudálnemu správaniu sa majoritných vlastníkov zabraňovala, touto novelou sa im znovu pootvárajú dvere. Vďaka tejto novele budú môcť nekontrolovateľne predávať podniky, ako sme to počuli, možno i do zahraničia, obchádzať daňové zákony atď.

    Z hľadiska kapitálového trhu v Slovenskej republike možno hodnotiť novelu ako ďalší krok späť. Zníži sa ňou transparentnosť obchodovania s cennými papiermi, informovanosť atď.

    Predložená novela zákona o cenných papieroch predstavuje ďalšiu zo série účelových novelizácií, ktorým sa presadzujú záujmy úzkej skupiny nových vlastníkov. Pripomeňme si rad takýchto účelových noviel, ktorý postupne narastá. Bola to novelizácia zákona o veľkej privatizácii, o dani z príjmov, o konkurze a vyrovnaní, o investičných spoločnostiach a fondoch a teraz o cenných papieroch. Fakt, že vláda návrh zákona o cenných papieroch, i keď s pozmeňujúcimi návrhmi, podporila, ma ubezpečuje ďalej, že zostáva iba pri deklarovaní snahy o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Touto novelizáciou, ktorou dochádza k porušeniu príslušných smerníc Európskej únie, sa znovu od Európskej únie vzďaľujeme.

    Zo všetkých uvedených dôvodov žiadam vládnych poslancov, aby tento návrh nepodporili. Poslanecký klub Spoločnej voľby zaň, prirodzene, nemôže hlasovať a ani hlasovať nebude.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. Slovo má pán poslanec Líška z HZDS, pripraví sa pán poslanec Palacka z KDH.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predloženej poslaneckej novele zákona číslo 600 z roku 1992 Zb. o cenných papieroch.

    Na začiatok si predovšetkým dovolím trošku poopraviť pána kolegu Vaškoviča, ktorý sa dopustil istej technickej nepresnosti vo svojom vystúpení, keď uvádzal svoje výhrady voči predloženej poslaneckej novele predmetného zákona. Vláda a nakoniec aj pán predkladateľ sa vo svojom vystúpení stotožnil s tým, že je potrebné vypustiť bod 9, a nie bod 8, tak ako to niekoľkokrát zopakoval. Je to potrebné uviesť na pravú mieru, aby nedošlo k nedorozumeniu pri formovaní konečného stanoviska poslancov pri hlasovaní o predloženej novele. Toľko na úvod.

    K samotným pozmeňujúcim návrhom. Navrhujem, aby do bodu 1 predloženej novely, ktorá pojednáva o § 1 ods. 4, v prvej vete: "Cenné papiere uvedené v odseku 1 písm. c), d) a m)," bolo doplnené "podielové listy uzavretých podielových fondov". Ďalej veta pokračuje tak, ako je to uvedené v predlohe "a pokladničné poukážky môžu mať podobu..." atď. To je k prvému pozmeňujúcemu návrhu.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je k bodu 6, ktorý sa týka § 11 ods. 4. Navrhujem ho vypustiť a namiesto odseku 4 predkladám novú dikciu: "S cenným papierom, ktorého podoba bola premenená podľa odsekov 1 a 2, nemožno verejne obchodovať, pokiaľ emitent ministerstvu nedoručí vzorový výtlačok z listinného cenného papiera spolu s označením tlačiarne, ktorá cenný papier vytlačí, alebo tak urobí, ale ministerstvo rozhodne, že emitentom doručený vzorový výtlačok listinného cenného papiera nezodpovedá požiadavkám, ktoré naň treba klásť v zmysle § 76 ods. 2."

    Ďalej navrhujem doplniť ďalší odsek 5 a odsek 6 do bodu 6, to znamená do § 11. Odsek 5 znie: "Ak emitent nedostane do 30 dní od doručenia vzorového výtlačku podľa odseku 4 rozhodnutie ministerstva, platí, že vzorový výtlačok listinného cenného papiera zodpovedá požiadavkám, ktoré naň treba klásť v zmysle § 76 ods. 2." A odsek 6 znie: "Ak emitent doručí vzorový výtlačok podľa odseku 4 v lehote kratšej ako 30 dní pred dňom premeny podoby cenného papiera podľa odseku 2, účinky podľa odseku 5 nenastanú skôr ako 30 dní po tomto dni."

    Posledný pozmeňujúci návrh je skutočne len technický a týka sa sprehľadnenia dikcie bodu 8, ktorý sa dotýka § 71 ods. 1 prvá veta. Navrhujem vypustiť slovo "taký". Čiže odsek 1 potom znie: "Verejne obchodovateľný je cenný papier, s ktorým možno obchodovať na verejnom trhu."

    Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanej novele zákona o cenných papieroch a aby som vyjadril nesúhlas s touto novelou zákona o cenných papieroch. Nechcem opakovať mnohé argumenty, ktoré tu zazneli v podaní mojich kolegov predrečníkov. Chcel by som len upriamiť vašu pozornosť na to, že táto novela zákona je ďalším príkladom voluntaristického prístupu k tvorbe zákonov, a ako bolo povedané, je účelovo predložená na ochranu záujmov nejakej úzkej skupiny ľudí alebo osôb.

    Máme všetci v pamäti veľkú legislatívnu ofenzívu ministerstva financií v minulom roku, ktorá sa týkala kapitálového trhu. Boli to rozsiahle novely zákonov o investičných fondoch, investičných spoločnostiach a o cenných papieroch. Vláda, resp. ministerstvo financií vtedy prišlo najmä s mnohými opatreniami, ktoré mali chrániť drobných akcionárov a stransparentniť obchodovanie s cennými papiermi na kapitálovom trhu. Nie som si istý, či aj ten účel bol vtedy presne taký, alebo či to nemalo skryté ďalšie účely na ochranu iných záujmov. A koniec koncov, výsledok tejto legislatívnej ofenzívy vlády sa prejavil v tom, že kapitálový trh opustili mnohé investičné spoločnosti, mnohé investičné spoločnosti museli ohlásiť svoj zánik, likvidáciu alebo minimálne vo veľkej miere obmedziť svoju aktivitu. Celková dôvera v kapitálový trh, myslím si, bola tým otrasená a dodnes sa neobnovila.

    Novely zákona o cenných papieroch v minulom roku, v roku 1995, najmä sprísnili podmienky obchodovania s akciami a zaviedli naozaj presné a prísne pravidlá, ako možno s nimi obchodovať. Zrazu po necelom roku prichádza poslanec koalície s návrhom, ktorý mnohé tieto obmedzenia ruší a vracia ich do pôvodnej polohy alebo dokonca ešte viac späť. Nemôžem za tým vidieť iné ako splnenie účelu tých noviel z minulého roku, keď sa podarilo zlikvidovať investičné spoločnosti nepohodlné súčasnej vláde, a po tom, čo sa toto dosiahlo, vrátiť zase všetko späť do temných vôd obchodovania mimo verejného trhu, do obchodovania s cennými papiermi v kanceláriách z ruky do ruky. A je to vlastne opäť len ochrana záujmov tých, ktorí sa k akciám dostali nie celkom riadnym spôsobom.

  • Myslím si, že na kapitálovom trhu majú miesto aj nezaknihované akcie, má miesto aj obchodovanie mimo verejného trhu. Nesúhlasím však s tým, aby toto zasiahlo akcie, ktoré vznikli alebo súvisia s procesom privatizácie. V privatizácii sa privatizuje majetok štátu, resp. občanov tejto republiky a akékoľvek obchodovanie s týmto majetkom neskôr, aj po privatizácii, by malo byť transparentné a malo by sa diať na verejnom trhu s cennými papiermi.

    Som rád, že v pripomienkach vlády sa vyskytli dva návrhy vypustiť dve ustanovenia z novely zákona, ktoré do určitej miery zabraňujú tomu, aby sa akcie, ktoré doteraz boli verejne obchodovateľné, nestali opäť neverejne obchodovateľnými. Napriek tomu to však nerieši požiadavku, ktorú mám na mysli, aby všetky akcie, ktoré vznikli v procese privatizácie, boli len verejne obchodovateľné. Neriešiť to najmä dopredu, pretože nie je vylúčené, že z majetku, ktorý ešte dnes nebol zaradený do privatizácie, resp. neboli ešte založené akciové spoločnosti, aby sa tieto zakladali ako nie verejne obchodovateľné.

    Preto poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia nebude túto novelu podporovať. Súhlasím s predrečníkom, že kapitálový trh má mnoho iných problémov, ktoré by bolo treba riešiť zásadnou novelizáciou zákona o cenných papieroch, a takýto návrh, ktorý rieši len veľmi okrajovú problematiku a najmä zahmlieva obchodovanie s cennými papiermi, nemôžeme podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne,

    zrejme zbytočne nabádam k tomu, aby sme boli obozretnejší pri legislatívnej a zákonodarnej činnosti. Včera som v ústavnoprávnom výbore k tomu podrobnejšie hovoril. Mám pochopenie pre kolegu Straňáka, sám veľmi čestne povedal, že pracovali na tom profesionáli a tí, ktorí mali záujem, aby sa to takto zmenilo. Preto mám pre neho pochopenie. To je výsledok určitého lobbizmu. Čo ma však prekvapuje a znepokojuje, je to, že táto vláda nemá legislatívnu koncepciu.

    V roku 1995 zákonom číslo 171 na návrh vlády sme schválili koncepciu regulovať kapitálový trh. Hovorím to stručne, lebo ekonómovia to tu rozviedli. Sporili sme sa o tom. Tento zákon bol schválený. Potom sme tento zákon ešte dvakrát novelizovali. Teraz z ničoho nič vláda podporí zmenu koncepcie, ktorú pred rokom sama predložila, bez hlbšej analýzy, jedine z dôvodov, že sa to neosvedčuje. Nielen preto, že som zásadne proti takýmto nepripraveným a bez hlbšej analýzy predloženým návrhom zákonov, ale v tomto návrhu sa úplne inak riešia koncepčné otázky, ako v tom, ktorý vláda predložila. Táto zmena mi prekáža, táto rýchla zmena bez náležitého odôvodnenia. A čo ma zaráža, je neúcta ku kódexom. Viackrát som sa pokúšal presvedčiť vás, kolegovia, že je rozdiel medzi obyčajným zákonom a Obchodným zákonom, Občianskym zákonníkom, Trestným zákonom, že tie by nemali byť v neúcte v takej miere, keď niečo potrebujeme zmeniť, i keď je to maličká zmena. Kde je právna istota, kde je tu poznanie práva, kde je tu aplikácia práva? Z tohto dôvodu, či ju schválite, alebo nie, za náš klub nemôžeme za to hlasovať, ale predkladám pozmeňujúci návrh, aby sa vypustil z návrhu článok II. Veľmi pokorne vás prosím, aby sme to už nemenili. Pamätáte sa, vlani pán Moric predložil návrh, lebo potreboval zmeniť Obchodný zákonník z určitých dôvodov, vtedy ste to schválili. Za tento návrh, hoci ide o maličkosti, pokorne vás prosím, nezdvihnite ruku a vypustite článok II.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Straňák? Nech sa páči, ako predkladateľ máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

    veľmi pozorne som si vypočul všetky vystúpenia kolegov poslancov a prekvapilo ma, že vo svojich vystúpeniach používali množstvo výrazov ako zmena, náhla zmena, neúcta, zrazu poslanec prichádza s návrhom. Ja sa takisto pýtam, vážení kolegovia, predovšetkým pani Schmögnerová, zrazu vidím, že je pre vás dobrým argumentom obhajoba zákona číslo 171 z roku 1995, proti ktorej ste vtedy hlasovali.

    Veľmi stručne sa vyjadrím k niektorým pripomienkam jednotlivých poslancov. Pán Palacka má obavu, že Fond národného majetku naďalej nebude predávať verejne obchodovateľné akcie. Pán kolega, iste vám je známe, že fond môže nakladať len s akciami, ktoré sú určené na privatizáciu spôsobom, ktorý mu určuje zákon o veľkej privatizácii z roku 1991. V skutočnosti vlastne ani dnes neexistuje žiadny zákon, ktorý by stanovil, že akcie Fondu národného majetku sú verejne obchodovateľné. Takže ťažko o tom hovoriť, že táto novela by mohla túto možnosť pripustiť.

    Kolega Filkus hovoril o tom, že unisono sa dohodli neviem s kým, že v súčasnej dobe transformácie je monopol Strediska cenných papierov potrebný. Ja si myslím, že monopol Strediska cenných papierov - zase je to môj názor a zrejme aj názor tých, ktorí mi pomáhali s touto novelou - je nepotrebný. A to, že je nepotrebný, dokazuje aj skutočnosť, že jednoducho Stredisko cenných papierov nestíha absolútne nič. To bolo povedané aj vo výbore, že nám odchádzajú zahraniční investori práve preto, že Stredisko cenných papierov nie je schopné zaknihovať akcie v nejakom časovom úseku.

    Ďalej si hovoril, že návrh vytvorí veľké bariéry voči minoritným vlastníkom. Takisto som nepočul z tvojich úst nejaký argument, aké sú tie veľké bariéry. Môžem súhlasiť s tým, čo hovoril kolega Vaškovič a čoho si sa ty dotkol, že určite bude potrebné pripraviť nejaký zákon, ktorý by ochraňoval minoritných vlastníkov. Chcem však povedať, že táto novela v žiadnom prípade nijako nepoškodí minoritných vlastníkov, nevravím, že nejako špeciálne pomôže, ale rozhodne im neuškodí. Takisto opätovne si istým spôsobom obhajoval zákon 171, proti ktorému si vtedy hlasoval.

    Pani Schmögnerová povedala, že i keď vypustíme bod číslo 3 z môjho návrhu, akcionár sa dostáva do veľmi diskriminovanej polohy. Nemôžem prijať tieto argumenty. Pochopiteľne, už som sa vyjadril prečo.

    K článku II bod 3, kde sa hovorí o tom, že v § 191 ods. 1 sa v prvej vete vypúšťajú slová "a výkonným" - toto je vec, ktorá sa už viackrát menila hore-dole. Súčasné poznatky ukazujú, že nie je celkom dobre, ak výkonný manažment je zároveň členom predstavenstva. Prečo by sme nenechali na podnikateľoch, aby boli členmi predstavenstva a mali tam výkonný manažment, ktorý je zároveň aj členom predstavenstva? Myslím si, že túto možnosť je potrebné umožniť nielen privatizérom, ale i ďalším podnikateľom.

    Ďalej pani poslankyňa Schmögnerová namieta, že vlastne akcie sa môžu predávať aj mimo verejného trhu. Myslím si, že to je v poriadku. A nie je to len môj názor, dnes aj pán kolega Vaškovič vo výbore povedal, že je to úplne v poriadku. Je to vec vášho názoru a vašej koncepcie. My sa domnievame, že je úplne v poriadku, že sa predávajú aj mimo verejného trhu. Nie pokútne, ako povedal pán kolega Palacka, ale predávajú sa, je to úplne bežné.

    Na záver by som chcel poďakovať kolegovi Vaškovičovi za veľmi triezvy, reálny názor. Opakujem, stotožňujem sa s jeho názorom, že treba vytvoriť zákon na ochranu minoritných vlastníkov, a podobný triezvy názor sa pokúsim pertraktovať ja, keď budem vystupovať k jeho návrhom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa výborov?

  • Teda pristúpime k hlasovaniu. Pán podpredseda Národnej rady má slovo.

  • Náš poslanecký klub žiada 15-minútovú prestávku.

  • Pridáva sa ešte ďalší klub. V poriadku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 15-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Po prestávke.

  • Pozývam vážených kolegov a kolegyne do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v zasadaní.

    S procedurálnym návrhom sa hlási podpredseda Národnej rady pán Ľupták. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone hlasovali zajtra po obedňajšej prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, ide o procedurálny návrh odročenia hlasovania na zajtra popoludní.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že na základe tohto odhlasovaného postupu presúvame záverečné hlasovanie o 26. bode na zajtrajšie odpoludnie.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    pokračujeme d v a d s i a t y m d r u h ý m bodom programu, ktorým je

    správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995.

    Správu ste dostali ako tlač číslo 484 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 484a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Karol Česnek. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    úloha predložiť túto správu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva pre vládu Slovenskej republiky zo zákona Národnej rady číslo 100/1995 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania. Táto predkladaná správa je v poradí už treťou a hodnotia sa v nej dosiahnuté výsledky v roku 1995.

    Správa obsahuje stručné zhodnotenie makroekonomických rámcov rozvoja malého a stredného podnikania, analýzu stavu a rozvoja malého a stredného podnikania v časovom rade, zhodnotenie regulárneho prostredia, návrh strategických opatrení, ako i návrh programov podpory na rok 1997 v jednotlivých oblastiach podpory malého a stredného podnikania.

    Možno konštatovať, že v niektorých parametroch, ako je počet malých a stredných podnikov, podiel na zamestnanosti, boli dosiahnuté výsledky, ktoré sa blížia stavu, ktorý je v štátoch Európskej únie. Z celkového počtu súkromne podnikajúcich osôb 275 100 bolo registrovaných 248 204 živnostníkov a bol zaznamenaný mierne zostupný trend.

    Z hľadiska sektorového zamerania nastal mierny pokles živností, napríklad v priemyselnej výrobe ide o pokles o 0,8 %, v stavebníctve je to menej o 2,1 % a nárasty boli zaznamenané v sektore obchodu, kde ide o nárast 2,4 %, v cestovnom ruchu je to 0,4 % a výrazný, skoro 200-percentný nárast sa prejavuje v kategórii tzv. slobodných povolaní ako dôsledok privatizácie v zdravotníctve.

    V oblasti podnikania právnických osôb v rámci malého a stredného podnikania išlo o dynamický nárast počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku, na 41 126, čo je nárast v porovnaní s rokom 1994 o 17,6 %. Podstatný nárast bol zaznamenaný hlavne v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a iných väčších mestách. Vzrástol taktiež počet spoločností s ručením obmedzeným o 23,8 %, pri akciových spoločnostiach je to o 25 % viac, živnostníkov zapísaných v Obchodnom registri s celkovým počtom 126, čo činí 3,2 %. V tomto období poklesol počet štátnych podnikov o 18,7 %, k 31. 12. 1995 to bolo 760 štátnych podnikov, pričom 273 bolo v likvidácii.

    Podiel malých a stredných podnikateľov vrátane živnostníkov na celkovej produkcii rozhodujúcich odvetví vzrastal. Najväčší nárast bol zaznamenaný v priemyselnej výrobe, kde ide o nárast 29,1 %, v obchode je to 92,1 % a v dopravných službách je to 91,7 %. Pri malých podnikoch ide o rast v oblasti obchodu, priemyselnej výroby, nehnuteľností, v obchodných službách a v stavebníctve. Pri stredných podnikoch ide o nárast v priemysle, stavebníctve, cestnej nákladnej doprave, obchode a vo vybraných trhových službách.

    Dôležitou časťou správy je kapitola o štátnej podpore malého a stredného podnikania. Štátna podpora bola realizovaná prostredníctvom rezortu ministerstva hospodárstva plnením komplexnej podpory, vypracovaním zákona o štátnej podpore a realizovaním štátnych rozvojových programov. Ide o program rozvoja cestovného ruchu, program podpory priemyselnej výroby na báze domácich surovín, ďalej o program podpory ekonomických aktivít, ktoré vedú k úspore energií a dovážaných surovín. Ďalej rezortov, ako je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstvo pôdohospodárstva, ako i zainteresovaných inštitúcií, to jest Slovenskej záručnej banky, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.

    Finančné podporné programy, ako podporný úverový program a malá pôžičková schéma, realizované prostredníctvom agentúry, sú podnikateľmi v hojnom počte využívané a budú pokračovať aj v ďalšom období. V návrhu rozpočtu na rok 1997 sa bude uplatňovať požiadavka na finančné prostriedky na financovanie takýchto programov.

    Okrem už prebiehajúcich programov podpory malého a stredného podnikania sa v predkladanej správe navrhuje päť nových programov. Ide o program mikropôžičková schéma, program bánk, kooperačný systém, program rozvoja informačných služieb pre malé a stredné podnikanie a štátne odvetvové programy podpory.

    Na základe uznesenia vlády číslo 507 rezort ministerstva hospodárstva predložil na rokovanie vlády materiál s názvom "Návrh rozpracovania, realizácie a finančného zabezpečenia programov malého a stredného podnikania na rok 1997". Bolo konštatované a dohodnuté, že o schválení a vyhlásení týchto programov bude rozhodnuté definitívne po prijatí zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1997.

    V správe sa ďalej konštatuje, že i napriek zlepšujúcej sa situácii v úverovej oblasti vzhľadom na všeobecne uvedené skutočnosti sa ukazuje naďalej potreba tvorby finančných podporných programov s cieľom uľahčovať prístup malým a stredným podnikateľom k finančným zdrojom. Ide najmä o finančné prostriedky dlhodobého charakteru. Tieto zdroje sú potrebné ďalej na zakladanie nových rozvojových programov a uplatňovanie existujúcich rozbehnutých programov.

    V správe je uvedené, že program komplexnej podpory rozvoja malého a stredného podnikania je už prekonaný a v danom čase splnil svoju úlohu. Navrhuje sa teda prijatie nového dokumentu pod názvom "Štátna strednodobá politika rozvoja malého a stredného podnikania". Dokument stanovuje zameranie, ciele aktivít príjemcov podpory, vymedzuje oblasti opatrení pre malé a stredné podnikanie a definuje nástroje podpory. Taktiež definuje vzťah strednodobej politiky malého a stredného podnikania k hospodárskej, priemyselnej, regionálnej politike. Ide ďalej o využitie multilaterálnej a bilaterálnej podpory spolu s kvantifikáciou zdrojov na ich realizáciu.

    Na rokovaní 23. 7. vláda prijala k tomuto návrhu uznesenie číslo 507, na základe ktorého je potrebné do 31. decembra 1996 predložiť tento návrh štátnej politiky podpory malého a stredného podnikania.

    Predkladaný materiál prešiel pripomienkovým konaním ústrednými orgánmi štátnej správy a pripomienky boli po vyhodnotení zapracované. Správa bola taktiež v termíne od 15. októbra do 17. októbra prerokovaná v príslušných výboroch Národnej rady, a to vo výbore pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom musím konštatovať, v prevažnej miere s pozitívnymi výsledkami.

    Vyslovujem týmto zároveň poďakovanie všetkým poslancom Národnej rady za to, že venujú tejto širokej problematike veľkú pozornosť, a zároveň očakávam všetky pripomienky a konštruktívne návrhy, ktoré môžu byť pre ďalší rozvoj a podporu tohto rôznorodého sektora pre budúcnosť veľmi cenné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Česnekovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Víťazoslava Morica, aby podal správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania správy o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995 tak, ako to je v tlači 484.

  • Pokoj, pán poslanec. Prosím vás, nedajte sa rozptyľovať.

  • Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1163 z 23. septembra 1996 pridelil správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1955 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 17. októbra 1996.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predloženú správu v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne s týmito výsledkami:

    1. Správu vzali na vedomie 4 výbory, a to výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Uznesenie k predmetnej správe neprijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 10, v čase hlasovania bolo 7 prítomných, za hlasovali 4 a 3 sa zdržali hlasovania.

    2. Všetky výbory Národnej rady, ktoré správu prerokovali a vzali na vedomie, odporučili tiež Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie.

    3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uplatnil vo svojom prijatom uznesení požiadavky, aby minister hospodárstva Slovenskej republiky zohľadnil pripomienky poslancov z rozpravy, a to pri návrhu opatrení a inštitucionálneho zabezpečenia podporných funkcií štátu zaviesť spôsob ich realizácie, ďalej zvýšiť informovanosť verejnosti v regiónoch, ďalej upriamiť pozornosť podnikateľov na aktivity, ktoré sú predimenzované a ktoré je potrebné rozvíjať v regiónoch, potom žiadať v štátnom rozpočte vyčlenenie väčšieho objemu prostriedkov na rozvoj a podporu malého a stredného podnikania, tiež usilovať sa o výraznejšie skvalitnenie podnikateľského prostredia, vyvíjať aktivity smerom k bankám na účinnejšiu úverovú politiku a umožniť podnikateľskej sfére prístupnosť k úverovým zdrojom a naposledy aplikovať zahraničné poznatky v tejto oblasti.

    Vážený pán predsedajúci, to je prednesená spoločná správa výborov k predmetnej veci.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Moricovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu. Do rozpravy mám jednu písomnú prihlášku, je to pán poslanec Černák z DÚ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    je november 1996 a prerokúvame správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania v Slovenskej republike za rok 1995. Už vlani som navrhoval, ak si spomínate, aby táto správa prišla skôr. Vtedy pán minister, ktorý už sedí medzi nami, neodporučil prijať tento návrh. Bolo to dobre mienené, pretože ak si zoberiete správu, sú tam napríklad navrhované úlohy, ktoré je potrebné splniť v rokoch 1996 a 1997, ale rok 1996 je už prakticky za nami, takže veľa sa už z opatrení na rok 1996 nedá realizovať. Správa ako obyčajne je spracovaná profesijne na úrovni, ale má ten istý charakter ako mali správy vlani a tiež predvlani. Má teda skôr konštatačný charakter, v ktorom sa viac času venuje analýze a vymenúvaniu ako konkrétnym návrhom na ďalšie pokračovanie.

    Makroekonomické rámce rozvoja malého a stredného podnikania, ktorým je venovaná samostatná kapitola, hovoria o tom, že naši podnikatelia, a predovšetkým teda malí a strední podnikatelia, podnikajú v makroekonomicky stálom prostredí. Ja som nikdy nespochybňoval makroekonomické ukazovatele a vždy som hovoril, že všetka česť, že inštitúcie, ktoré zodpovedajú za ekonomický vývoj, dokážu usmerňovať ekonomiku v takom smere, že sme dosiahli výsledky, ktoré mnohých prekvapili. Ale na druhej strane si myslím, že slovenský parlament je pôda, na ktorej by sme mali takpovediac vedieť pozrieť sa sami sebe do očí.

    Uvediem len dva príklady. Jeden príklad je nízka inflácia, nazvime to skrytou infláciou. Chodíte, kolegyne, kolegovia, či už z vládnej koalície, alebo z opozície, medzi ľudí. Diskutujete s nimi. Sami viete, koľké peniaze idú bokom, aká je napríklad skutočná cena bytu a koľko ide ako odstupné, koľko sa napíše, keď sa predáva nejaká nehnuteľnosť, aby boli nízke dane, a koľko sa v skutočnosti vyplatí. A to mi naháňa strach, to množstvo, ktoré ide bokom, pretože to je skutočná cena, to je skutočná inflácia. A mám pocit, zatiaľ by som to nechal na úrovni pocitu, že tieto praktiky sa prehlbujú, že čísla, ktoré vykazujeme, sú síce veľmi pekné, ale nie celkom charakterizujú súčasný stav.

    Druhá otázka makroekonomického prostredia a stability je otázka konkurenčného prostredia. Znovu sa obrátim na vás všetkých, chodíte po Slovensku, ja tu v Bratislave idem do parlamentu a predbieham nákladiaky, ktoré tu robia na stavbách, značky Galanta, Liptovský Mikuláš, Košice. Idem do Košíc a tam stavajú Bratislavčania, idem do Žiliny, tam stavajú Komárňančania. Vysvetlite mi, ako je možné za normálnych konkurenčných podmienok, že podnikateľ, ktorý presúva svoju techniku a ľudí z Bratislavy do Košíc, dokáže dať lepšiu cenu ako miestni podnikatelia. Viem, že tie výnimky budú všade, možno sa robí väčšia akcia, silnejší holding, lepšie finančné krytie, ale v princípe to napovedá presne to, čo si myslíte, že zatiaľ sa berú do úvahy aj iné kritériá v konkurenčnom prostredí malého a stredného podnikania, ako sú ekonomické kritériá. Je preto úlohou nás všetkých, ale predovšetkým tých, ktorých je v parlamente viac a majú tým väčšiu zodpovednosť, aby sme sa pozreli pravde do očí a spoločne podporovali také návrhy zákonov a také novelizácie, ktoré budú tieto neduhy postupne odstraňovať.

    V časti 2.2 správy sa hovorí o finančnom zaťažení. Ak ste si ju prečítali, finančné zaťaženie malého a stredného podnikateľa na Slovensku je druhé najvyššie v Európe, je nad 50 %, a krajiny s rozvinutou ekonomikou sa pohybujú v podstate nižšie. Už vlani som sa pokúsil navrhnúť, aby vláda predložila nejaký program postupného finančného znižovania finančného zaťaženia. Žiaľ, nebolo to vtedy odsúhlasené a musím konštatovať, že ten stav v tomto roku je taký istý ako vlani.

    Dovoľte mi, aby som kvitoval to, že sa v správe objavila časť 2.2.3, o ktorej sme tu vlani spolu hovorili. Je to chápanie postavenia podnikateľa. Stotožňujem sa s tou časťou správy, ktorá konštatuje, že podnikateľ na Slovensku je stále chápaný ako podvodník a aj celá legislatíva, aj celá tvorba zákonov sa ho snaží nachytať na hruškách, a nie ako človek, ktorému by sme mali pomôcť realizovať jeho zámery. Ja som to veľmi zjednodušil, ale stotožňujem sa s tou časťou správy, ktorá hovorí, že všetci spoločne a predovšetkým ministerstvo hospodárstva a zodpovedné inštitúcie, by mali spustiť nejaký projekt, ktorý by poukázal na to, že poctivý podnikateľ, ktorý derie viac ako 8 hodín denne a chce čosi vytvoriť, je pre slovenskú ekonomiku prínosom.

    Teraz mi dovoľte, aby som položil pár konkrétnych otázok pánu ministrovi, ktoré ma zaujali a na ktoré by som bol rád, keby mohol odpovedať.

    V správe na strane 17, kde hovorí o tom, aké projekty podporuje ministerstvo hospodárstva, sa hovorí o tom, že podporí program cestovného ruchu v Slovenskej republike. Žiaľ, mám pocit, že tá podpora nie je dostatočná, 18 miliónov korún na podporu slovenského cestovného ruchu je príliš málo, aby sme túto oblasť mohli označiť za oblasť, ktorú podporujeme. Je zaujímavé a mnohí z vás, najmä tí, ktorí pochádzajú z regiónov, si všimli, ako je nerovnomerne regionálne rozložená pomoc z rôznych podnikateľských projektov a sfér. Na strane 31 sa konštatuje, že tam, kde neboli predložené konkrétne projekty z niektorej oblasti, boli tie prostriedky presunuté do inej oblasti. Je to správne, prostriedky by nemali ležať na účte, ale chýba tu rozmer toho regionálneho rozvoja. Ak v Starej Ľubovni alebo v nejakom inom okrese, v Snine, sú slabí podnikatelia, nebudem to riešiť tak, že tie prostriedky použijem v Humennom alebo v Prešove, ale budem sa snažiť podnecovať rozvoj tak, aby v tých oblastiach, ktoré nie sú pokryté, som zobral do úvahy aj regionálne hľadisko a nejako tam podporil tvorbu malých a stredných podnikateľov a tým aj tvorbu nových pracovných príležitostí.

    Ďalšia moja otázka, pán minister, je ku konštatovaniu na strane 45, kde hovoríte o tom, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií sa rozhodlo, že spustí program podpory rozvoja kombinovanej dopravy, ktorý sa však nezačal realizovať. Tlačí sa mi logicky na jazyk otázka prečo. V správe malo byť povedané, prečo sa nezačal realizovať, nielen konštatované.

    Takisto na strane 47, kde medzi podpornými fondmi je uvedený fond na podporu mladých rodín, sa veľmi pekne hovorí o tom, že mladých ľudí je potrebné podporovať, aby mladé rodiny neboli závislé od rodičov, aby mohli začať podnikať, aby sa v nich vybudoval pocit istoty. Hovorí sa o tom, veľmi sa tam zvýrazňuje, že za prispenia predsedu vlády, ktorý dal zo svojej rezervy nadáciu 3 milióny, sa riešilo 21 projektov mladých rodín s maximálnou pôžičkou do 200 000. Sami viete, že na Slovensku nie je len 21 odkázaných mladých rodín, a ja sa pýtam, ako sa bude v tomto pokračovať. Nebolo to len účelové? Skutočne, tá myšlienka je pekná, bolo by ju potrebné rozvíjať, ale v tom prípade 3 milióny z rezervy predsedu vlády sú strašne málo.

    Za najlepšiu časť správy považujem časť 6.2, v ktorej je návrh opatrení na roky 1996-1997. Z dôvodov, ktoré som povedal na začiatku, sa to už viac-menej týka roku 1997, ale v tejto časti zrejme po diskusiách s podnikateľskými subjektmi a s organizáciami, ktoré sa ich pokúšajú zastupovať, sú uvedené konkrétne zákony a aké požiadavky sú na ich novelizáciu. Mnohí z vás si určite spomenú, že som navrhoval isté novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty, o daniach z príjmov a pán vicepremiér Kozlík ma vtedy, presne pred rokom, odbil, že do marca bude v parlamente predložený zákon, ktorý to bude všetko komplexne riešiť. Máme november, marec je už dávno za nami, a žiadny zákon ešte nie je predložený. Viem, že je v pripomienkovom konaní, ale ten termín zďaleka nebol dodržaný. Budem v závere navrhovať uznesenie, aby sa tieto dobre mienené myšlienky, ktoré sú v časti VI.2.1, nejakým spôsobom premietli do legislatívneho plánu vlády.

    Preto mi dovoľte, aby som ešte podporil myšlienku, ktorá dominuje v úvode a ktorá je aj v závere správy. Podpora malého a stredného podnikania, ktorej forma bola prakticky určená pred 5 rokmi, sa už javí ako prežitá a bolo by vhodné, keby sa na Slovensku vypracovala nejaká strednodobá politika, oficiálna, štátna politika podpory malého a stredného podnikania. Je to v správe načrtnuté, ale je to tiež v rovine konštatačnej, preto sa to pokúsim svojím návrhom na uznesenie spresniť.

    V spoločnej správe zrejme po búrlivej diskusii vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sú správne závery, ale, žiaľ, sú v rovine, ktorá nič nehovorí. Dokonca ani nie v uznesení, ktoré by odporúčalo alebo zaväzovalo vládu čosi realizovať. Preto odporúčam do pozornosti pána ministra tieto konkrétne návrhy poslancov, aby ich vo svojej činnosti predovšetkým ministerstvo hospodárstva vzalo do úvahy.

    Kolegyne a kolegovia, navrhujem, aby Národná rada prijala nasledujúce uznesenie, resp. môžete to chápať ako doplnenie uznesenia, ktoré je v spoločnej správe navrhnuté. Tiež podporujem, aby sme zobrali túto správu na vedomie, ale aby to nezostalo len v rovine, že berieme správu na vedomie, odporúčam to rozšíriť o dve odrážky

    - Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1997 zapracovala aj legislatívne opatrenia uvedené v časti 6.2.1 správy o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995. Keďže predpokladám, že legislatívny plán úloh na rok 1997 sa spraví do konca roka 1996, navrhujem termín do konca roku 1996, ale som pripravený akceptovať aj iný termín.

    - Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby vypracovala návrh štátnej strednodobej politiky voči malému a strednému podnikaniu a predložila ju na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Volím termín do 30. 6. 1997, ale som pripravený akceptovať aj iný termín, ktorý by prípadne pán minister navrhol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Černákovi. Slovo má pán poslanec Baránik z HZDS a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová z SDĽ.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k hodnotiacej správe, ktorú pripravilo ministerstvo hospodárstva, o činnosti malého a stredného podnikania. Budem sa trošku širšie týmto problémom zapodievať, pretože si uvedomujem, že tak politicky, ako aj ekonomicky význam malého a stredného podnikania, aj keď o ňom veľmi často hovoríme, sa predsa len nedoceňuje v takom rozsahu, ako si zaslúži.

    Som toho názoru, že malé a stredné podnikanie plní niekoľko veľmi významných funkcií v rozvoji ekonomiky a obzvlášť v tomto období, keď naša ekonomika prebieha procesom transformácie. Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko alebo bližšie vysvetlil niektoré aspekty a funkcie malého a stredného podnikania.

    K tým funkciám, ktoré plní malé a stredné podnikanie, patrí spoločenská funkcia. Spočíva v tom, že reprezentuje formálne právo slobodného podnikania, čím sa stáva fundamentálnou súčasťou každej slobodnej spoločnosti. Zvyšuje zodpovednosť za formovanie vlastného života a práce, zvýrazňuje samostatnosť a slobodu na základe možnosti založiť vlastnú existenciu na zdroji z vlastného majetku a práce. So samostatnosťou je spojená snaha po výkonnosti, kreativite a ochote podstúpiť riziko. Samostatní individuálni podnikatelia, ktorí budujú vlastnú nezávislú existenciu, prispievajú v rozhodujúcej miere k vytváraniu a zachovaniu slobodného myslenia a života v každej spoločnosti. Svojou aktivitou, životnou filozofiou dynamizujú a zároveň stabilizujú demokratický a trhový spoločenský poriadok a tým aj kvalitu života jednotlivcov.

    Hospodárska funkcia spočíva v pomoci formovať trhové prostredie na súkromnom vlastníctve, spotrebiteľskej slobode súkromných rozpočtov, produkčnej slobode podnikateľských subjektov pri voľnej cenotvorbe a konkurencii na trhu. Veľký počet malých a stredných podnikov vytvára prostredie na decentralizáciu rozhodovania a následne rôznorodosť a diferenciáciu ponuky tovaru a služieb pri čo najvýhodnejších cenových reláciách, ponukách pracovných miest a investovaní kapitálu.

    Ponuková funkcia spočíva v produkcii finálnych výrobkov, služieb, polotovarov a investičných statkov. Významnú úlohu malé a stredné podniky hrajú pri dotváraní diferencovaného trhu, či už na báze technologicky špecializovanej ponuky, alebo individuálnej spotreby. Rýchlejšie reagujú na individuálne požiadavky zákazníkov preferujúcich výkonnosť a kvalitu. V dôsledku toho dokážu vyhľadať medzery na trhu, vybudovať si v určitom trhovom segmente silnú pozíciu. Ich rozvojové šance sú tým vyššie, čím vyšší je blahobyt spoločnosti, pretože tu nachádza svoje vyjadrenie v stále individuálnejších potrebách spoločnosti.

    Malé a stredné podniky sú dôležitým faktorom regionálnej a priestorovej hospodárskej politiky. Zabezpečujú zásobovanie riedko osídlených regiónov, malých obcí, okrajov veľkých miest. Vytváraním pracovných príležitostí priamo na mieste znižujú napríklad dopravné náklady. Umožňujú uspokojovanie menej mobilných vrstiev obyvateľstva, prípadne zvýšenie sezónnej alebo spontánnej potreby všetkých vrstiev obyvateľstva. Potreba flexibility a reštrukturálnej adaptácie na rýchlo sa meniace ekonomické podmienky a nevyhnutnosť zohľadňovať pružné podniky, ešte rýchlejšie využívať nové technológie na výrobu konkurencieschopných tovarov, citeľne zvýšili hospodársko-politickú pozíciu malých a stredných podnikov.

    Exportná funkcia. Vo vyspelých ekonomikách sa malé a stredné podniky významnou mierou podieľajú na exporte. Napríklad v najväčšom exportnom odvetví nemeckého priemyslu - v strojárstve - dominujúcim dodávateľom sú malé a stredné podniky. Veľmi významný je nepriamy príspevok exportnej výkonnosti v ekonomike formou subdodávok pre finálny produkt. Vo vysoko technologicky náročných exportných odvetviach japonskej ekonomiky je podiel dodávok malých a stredných podnikov približne 50 %.

    Malé a stredné podniky plnia vo vyspelých trhových ekonomikách dvojakú funkciu.

    Po prvé - buď vytvárajú subdodávateľskú sieť pre veľké firmy, pričom často ide o dokončenie a realizáciu inovácií, ktoré sú pre veľké firmy nezaujímavé, alebo ide o variant, keď veľká firma dodá súčiastky vyrábané vysokou kvalitou na automatizovaných linkách a malé podniky uskutočnia montáž konečnej úpravy a ambaláž v malosériovej podobe pre konkrétneho zákazníka.

    Po druhé - vyplňujú biele miesta v oblasti spotrebiteľského dopytu. Sú schopné plniť zákazky na tovary a služby v malých sériách, reagovať na zmeny dopytu, individualizovať výrobu a regionálne sa približovať k zákazníkovi.

    Globálna výhoda malých podnikov sa vzhľadom na skúsenosti z jednotlivých odvetví dá zhrnúť do niekoľkých oblastí. Malé a stredné podniky zvyšujú pružnosť a prispôsobivosť i veľkým podnikom. Zvyšujú rozvoj špecializácie a odstraňujú malosériovú výrobu vo veľkých podnikoch. Výrazne dovoľujú rozvinúť orientáciu na konkrétneho zákazníka a lepšie uspokojujú rozptýlený a veľmi diferencovaný dopyt. Sú podstatne dynamickejšie v prenikaní do moderných výrobných odvetví a odvetví služieb.

    Z tohto pohľadu je naša sústava malých a stredných podnikov handicapovaná z dvoch dôvodov. Nemá vytvorené predpoklady na efektívne pôsobenie na zahraničnom trhu ako vývozca. Účinne pôsobia ako dovozcovia. Hlavnou príčinou je to, že malé a stredné podniky nemajú potrebné finančné zdroje na financovanie vlastných expozitúr, poskytovanie servisu a nemôžu si dovoliť uplatniť prax, ktorá je v zahraničí bežná - splátku faktúr na 90 dní.

    Druhý dôvod je, že malé a stredné podniky sa prezentujú v zahraničí ako subdodávatelia. Nemáme spracovanú koncepciu, aby veľkí výrobcovia na seba viazali rozvoj drobných dodávateľov súčastí, uzlov alebo polotovarov cez finálny produkt, podieľali sa na vývoze.

    Vysoký podiel malého a stredného podnikania Japonska na zahraničnom obchode je ovplyvnený tým, že Japonsko v rozpore s bežnou praxou vyspelých ekonomík má zákon na podporu kartelov v malom a strednom podnikaní. Kartel realizuje zahraničnoobchodné vzťahy. V podstate ide o koncentráciu kapitálu, keď jednotlivci nie sú takí silní, aby jednotlivo prerazili na zahraničnom trhu.

    Uvedené problémy by bolo možné prekonať, keby sme disponovali ucelenou dlhodobou koncepciou podpory malého a stredného podnikania. Organizácie reprezentujúce malé a stredné podnikanie poukazujú u nás na potrebu zdokonaliť podnikateľské prostredie. Legislatívne sa žiada upraviť pôsobenie zárodkového a rizikového kapitálu, bez čoho v súčasných náročných podmienkach je veľmi komplikovaný ďalší rozvoj progresívnych zložiek malého a stredného podnikania, hlavne tých, ktoré by mohli byť založené na využívaní najnovších a moderných technológií.

    Ďalej je potreba legislatívne upraviť aplikáciu metódy spin off. Problém spočíva v tom, že pri diverzifikácii štátnych podnikov na menšie celky sa prenášajú všetky záväzky bývalého štátneho podniku na novovznikajúce subjekty, ktoré nemajú na začiatku zdroje, aby uhradili všetky záväzky hlavne z pracovnoprávnych vzťahov, zdravotnej a Sociálnej poisťovni, ako i daňovým úradom. Nie je tiež legislatívne upravená činnosť spoločnosti rizikového a v tom aj zárodkového kapitálu. Spoločnosti rizikového kapitálu patria v trhových ekonomikách k významných faktorom stimulujúcim rozvoj ekonomiky, lebo financujú spoločnosť s vysokým rastovým potenciálom.

    Správa uvádza výhrady k legislatívnym úpravám podnikateľského prostredia a k novelizovaným normám v roku 1995, konštatujúc, že realizované zmeny neprispeli podľa názoru podnikateľov k výraznejšiemu skvalitneniu podnikateľského prostredia. To sú veľmi časté výhrady, ale neobsahujú nič konkrétneho, neviem, ako máme ako legislatívny orgán na tieto návrhy a požiadavky pozitívne reagovať. Návrhy, aby výška základného poistenia bola rovnaká pre všetkých občanov, je v súčasnej etape rozvoja našej spoločnosti neakceptovateľná. Pripomienky k zákonu o dani z pridanej hodnoty, ako aj o cenách sú malicherné a vyplývajú z nepochopenia filozofie uvedených zákonov. K pripomienkam o finančnom zaťažení treba uviesť, že naše finančné zaťaženie sa blíži k európskemu priemeru.

    Podľa v správe uvedeného hodnotenia podarilo sa v podstate stabilizovať počet podnikateľských subjektov. Čiže katastrofické vízie, že po uplatnení zákona o registračných pokladniciach a o zákone o cenách dôjde k prudkému poklesu podnikateľských subjektov, sa nekonali. Oba zákony pôsobia pozitívne, prispeli k tomu, že podiel ziskových subjektov sa zvýšil oproti 31. 12. 1995 o 10 % oproti predchádzajúcemu roku.

    Napriek tomu, že správu hodnotím pozitívne, domnievam sa, že v správe chýba riešenie nasledujúcich problémov: Chýba návrh na spracovanie dlhodobej ucelenej koncepcie rozvoja malého a stredného podnikania. Ja sa tu trošku líšim od predrečníka pána poslanca Černáka, domnievam sa, že by mala existovať alebo je žiaduce vypracovať koncepciu minimálne do roku 2010. Ďalej tam chýba projekt nástrojov, ktorých aplikácia vytvorí predpoklady na ekonomickejšiu spoluprácu vlajkových lodí našej ekonomiky s podnikmi z kategórie malých a stredných podnikov. Toto je zložitý problém, ktorý sa nám zatiaľ nedarí riešiť, ale ktorý je vysoko rozvinutý vo všetkých vyspelých trhových ekonomikách. Mali by sme skúsenosti, ktoré tieto ekonomiky získali, využiť aj v našich podmienkach. Ďalej chýba návrh koncepcie, ako vytvoriť predpoklady pre malé a stredné podnikanie na aktívnejšie pôsobenie na svetovom trhu, hlavne vo vývoze. Ďalej hodnotenie úrovne aplikácie vedeckých poznatkov v riadení malého a stredného podnikania. Škoda, že v súčasnom období podceňujeme aspekt aplikácie vedeckých metód v riadení. Ďalej hodnotenie účinnosti vzdelávania a poskytovania poradenských služieb pre malé a stredné podniky. Na tieto činnosti sa vydávajú pomerne rozsiahle prostriedky, ale efekt využitia týchto prostriedkov nie je v správe vyhodnotený. Úroveň aplikácie technického rozvoja malého a stredného podnikania a jeho vplyv na štrukturálne zmeny našej ekonomiky.

    Rozširujem návrhy, ktoré tu povedal pán poslanec Černák, a žiadam, aby bolo prijaté takéto uznesenie. Starostlivosť o živnostenské podnikanie, ktoré predstavuje samostatnú zložku, ale je najväčším objektom malého a stredného podnikania, ktoré je dodnes riadené - a treba úprimne povedať nekoncepčne - ministerstvom vnútra, bola ako vnútorná zložka malého a stredného podnikania podriadená ministerstvu hospodárstva s tým, aby celý komplex malého a stredného podnikania bol riadený jedným orgánom. Myslím si, že tak, ako to je vo svete, aj u nás by sme mali využiť túto prax, aby ministerstvo hospodárstva mohlo odborne riadiť aj živnostenské podnikanie.

    Správu akceptujem, považujem ju za dobrú a odporúčam, aby sme ju prijali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    využívam vašu prítomnosť, aby som vás upozornila na dve okolnosti, ktoré pokladám za veľmi dôležité. Prvej z nich sa správa dotýka, druhej iba veľmi okrajovo.

    Myslím, že znovu môžeme konštatovať, že správa je dobre pripravená, ale z hľadiska kritického prístupu k súčasnému stavu malého a stredného podnikania je nedostatočná. Napriek tomu poukazuje na hlavné nedostatky pri podnikaní malých a stredných podnikateľov. Len zopakujem: je to daňové zaťaženie v širšom slova zmysle, t. j. aj odvodové zaťaženie malých a stredných podnikateľov, a po druhé cenová nedostupnosť najmä stredno- a dlhodobých úverov. Tohto druhého bodu sa chcem stručne dotknúť.

    Situácia pre malé a stredné podnikanie je trvalo zlá a posledný rok ukazuje, že sa ešte zhoršuje. Zaznamenávame boom veľkých úverov, ktoré získava možno poldruha desiatky veľkých podnikov. Tieto podniky odčerpávajú väčšiu časť úverových zdrojov. Tým sa celková ponuka úverových zdrojov na trhu ochudobňuje a malé a stredné podniky pri získavaní úverov sa dostávajú takmer do rovnakých ťažkostí ako v rokoch predchádzajúcich.

    Samozrejme, že aj cena úverov v dôsledku tohto stúpa. Ak by sme sa pozreli na cenu úverov, ukazuje sa, že priemerná úroková sadzba, ktorá za roky 1994 až po polrok 1996 poklesla, zostáva vysoká. V roku 1994 dosiahla 19,7 %, v roku 1995 16,8 %, v polovici roku 1996 15,6 %. Uvedomme si, asi akú výnosovosť by podniky museli mať, aby si boli schopné požičiavať a hradiť svoje záväzky. V II. polroku 1996 znovu dochádza k postupnému narastaniu priemerných úrokových sadzieb.

    Okrem toho komerčné banky požadujú vysoké záruky. Vieme, že často záruka presahuje 200 % požadovaného úveru. Práve preto, aby sa čiastočne uľahčilo malému a strednému podnikaniu, vznikla v roku 1991 Slovenská záručná banka. A chcem sa dotknúť činnosti Slovenskej záručnej banky, ktorá je štátnym peňažným ústavom.

    Banka - slovo banka asi nie je veľmi vhodné, ale, žiaľbohu, iné zatiaľ naporúdzi nemáme - má zabezpečovať dva druhy programov. Sú to po prvé záručné programy a po druhé príspevkové programy. Záručné programy znamenajú, že Slovenská záručná banka poskytuje záruky na úvery diferencovane podľa jednotlivých druhov programov, ktorých je v súčasnosti asi 10. Najviac poskytuje záruky do výšky asi 80-85 % úveru. Samozrejme, keď sa pozrieme na požadovanú výšku záruky 200 %, tak je to podstatne menej, ale predsa len určitá pomoc malému a strednému podnikaniu by tu mohla byť.

    V prípade príspevkových programov Slovenská záručná banka má poskytovať príspevky, ktoré sú určitou bonifikáciou úrokov, čiže hradí časť úrokov k úveru malého alebo stredného podnikateľa.

    Pozrime sa na bilanciu Slovenskej záručnej banky, aby sme si odpovedali na otázku, či skutočne očakávania a prostriedky, ktoré sa vložili do Slovenskej záručnej banky, sa splnili. Za 5 rokov existencie Slovenská záručná banka poskytla na podporu malého a stredného podnikania spolu 229 záruk vo výške 3 miliárd Sk. Priemerná výška poskytnutej záruky na jeden podnikateľský projekt bola 2,65 milióna ročne. Ročne podľa toho poskytla záruky na 45 projektov.

    Položme si otázku, či je to naozaj dosť. Keď sme o tom diskutovali vo výbore, predstavitelia Slovenskej záručnej banky sa ako obvykle vyhovárali, že nie je dostatok projektov. Skôr by som im odpovedala protiotázkou, či je z ich strany dostatočná ponuka, či dostatočne informujú podnikateľskú sféru, a keď podnikatelia za nimi prídu, či sú ochotní kvalifikovane a s dostatočnou zodpovednosťou posúdiť projekty, s ktorými sa na nich podnikatelia obracajú.

    Druhá poznámka dotýkajúca sa činnosti Slovenskej záručnej banky. Pôvodný zámer pri vzniku tejto banky bol poskytovať záruky a príspevky pre malé a stredné podnikanie. Postupne sa však Slovenská záručná banka začala viac a viac orientovať na veľké podniky a na privatizáciu. A tak za roky 1991 až 1995 poskytla 54 záruk na program veľké podniky a privatizácia s priemernou výškou 20,8 mil. Sk, pričom v roku 1996 za prvý polrok poskytla záruky na 4 projekty s priemernou výškou 37 miliónov Sk. Boli to záruky na úvery na privatizáciu. Skutočne toto bol zámer vytvorenia Slovenskej záručnej banky?

    Príspevkový program za roky 1991 až 1995 má takúto bilanciu: poskytla 339 príspevkov v priemernej výške 1,048 milióna Sk. Ročne vychádza zhruba 65 príspevkov. Za 5 rokov činnosti poskytla menej ako 400 príspevkov.

    Keď sa však pozrieme na výsledky hospodárenia tejto banky, ktorá bankou nie je, je štátnym peňažným ústavom, nemôžem sa vyhnúť označeniu, že je to najkomerčnejšia banka na slovenskom peňažnom trhu. Základný kapitál Slovenskej záručnej banky zložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a postupne sa navýšil až na 500 miliónov Sk. Zo štátneho rozpočtu sa do Slovenskej záručnej banky presúva v priemere okolo 400 miliónov korún ročne, za rok 1996 táto poslanecká snemovňa schválila 450 miliónov Sk. K dnešnému dňu má Slovenská záručná banka aktíva vo výške 3,052 mld korún. Sú to prevažne prostriedky štátneho rozpočtu a určité výnosy Slovenskej záručnej banky.

    Keď sa pozrieme na štruktúru týchto výnosov, rýchlo zistíme, že viac ako 87 % z výnosov Slovenskej záručnej banky sú úrokové výnosy z termínovaných vkladov aktív, ktoré ukladá Slovenská záručná banka do iných komerčných bánk. Mohli by sme to teda zjednodušene, ale nie veľmi ďaleko od pravdy povedať, že Slovenská záručná banka prevažne žije z toho, že ukladá zdroje zo štátneho rozpočtu na termínované účty bánk. My, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá je zodpovedná za nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu, by mala zbystriť pozornosť a požadovať, aby Slovenská záručná banka pravidelne predkladala bilanciu svojej činnosti, majetkovú bilanciu a výsledovku, ak už nie parlamentu ako celku, tak minimálne výboru pre rozpočet, financie a menu.

    Nechcela by som obviňovať z nedostatkov len Slovenskú záručnú banku, ale predovšetkým zakladateľa, ktorý má vykonávať zo zákona aj štátny dozor, t. j. ministerstvo financií. Ministerstvo financií nepripravilo a dodnes nemá kritériá hodnotenia Slovenskej záručnej banky, neupravilo podrobne činnosť Slovenskej záručnej banky, napríklad nakladanie s aktívami atď. Aby sme mali predstavu o tom, keď som hovorila, že je to najkomerčnejšia banka, uvediem ešte jeden a posledný údaj. K 31. 12. 1995 Slovenská záručná banka mala zisk 432 miliónov korún pred zdanením pri aktívach, ktorých úroveň som už uviedla. Ak porovnávame tento zisk s dvoma najúspešnejšími bankami na slovenskom peňažnom trhu, a to s Tatrabankou a ING bankou, je to zisk zhruba asi šesťnásobne väčší. Myslím, že to komentár už nepotrebuje.

    Druhá poznámka, ktorú vám chcem adresovať, pán minister, je veľmi krátka a týka sa pripravovaného zákona o Živnostenskej komore. Nedávno sme vo výboroch mali možnosť posudzovať zásady zákona o Živnostenskej komore. Zhodli sme sa s predkladateľom, že je veľmi potrebné, aby členstvo v Živnostenskej komore bolo zo zákona povinným členstvom. Zdôvodňovali sme to tým, že Živnostenská komora, ak má plniť svoje funkcie, predovšetkým na začiatku bude potrebovať značné zdroje, ktoré nezíska zo štátneho rozpočtu. Aj keď došlo k istému poklesu živnostníkov - nechcem analyzovať dôvody tohto poklesu, za minulý rok predstavoval priemerny počet živnostníkov na Slovensku 248 tisíc. Ak by každý z nich zaplatil len 100 korún ročne, je to suma, ktorá skutočne stačí pokryť náklady Živnostenskej komory v rozbehu tak, že sa vybaví a pripraví sa na efektívnu činnosť na nasledujúce roky.

    Chcela by som požiadať svojich vážených kolegov a kolegyne z vládnej koalície: Keď budeme tento zákon prerokúvať, vráťte sa v pamäti k dnešnému dňu, keď rokujeme o správe o stave malého a stredného podnikania, a podporte návrh, ktorí ste, žiaľ, nepodporili vo výboroch, aby členstvo v Živnostenskej komore bolo povinné. A to i napriek tomu, že nie tak dávno ste schválili nepovinné členstvo v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore. Keďže mi ide skutočne o podporu živnostenského stavu, nebudem prudérna a nebudem požadovať, aby tu boli rovnaké podmienky pre Živnostenskú komoru a Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšiu prihlášku do rozpravy. Hlási sa ešte priamo pán poslanec Langoš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    pred rokom som vyjadril istú skepsu voči záujmu vlády skutočne podporovať rozvoj malého a stredného podnikania. Prešiel rok a opäť v novembri vláda predložila parlamentu, tak ako vlani, správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania za rok 1995, teda za minulý rok, po jedenástich mesiacoch roku 1996. Toto je jeden z dôkazov, že pohľad vlády je upnutý úplne inde, že vláda nemá záujem v tejto dobe a v tejto situácii malé a stredné podnikanie podporovať. Ani jedno z opatrení, ktoré vláda oznámila parlamentu vlani, v novembri 1995, vláda nesplnila.

    Za posledný rok boli schválené týmto parlamentom tri zákony, ktoré sa nejakým spôsobom týkajú malého a stredného podnikania. Bol to nekonkrétny zákon o štátnej podpore malého a stredného podnikania, ktorý utvára možnosť podporovať ktorýkoľvek z podnikov do 500 zamestnancov a výhradné právomoci zveruje ministerstvu hospodárstva. Takéto podniky, podniky s 500 zamestnancami, už presahujú rámec vrstvy živnostníkov a malých a stredných podnikov, ktoré tvoria tzv. stredný stav. A prosperujúci stredný stav vytvára základ každej prosperujúcej trhovej ekonomiky. Práve daňová záťaž, vysoké povinné odvody, ktoré majú charakter dodatočnej dane, a napríklad i vysoké colné záruky bránia tejto širokej vrstve v rozvoji, ktorý je vlastne základom rozvoja zamestnanosti, kvality a rýchlosti služieb a cien tovarov na spotrebnom trhu a nakoniec i vysokých príjmov štátneho rozpočtu.

    Dvakrát bola zmenená sadzba dane z pridanej hodnoty, čo jediné málo uľahčilo strednému stavu. O zákone o cenách prijatom týmto parlamentom je už hanba vôbec sa znova zmieňovať.

    Tento zákon je protiústavný nie v zmysle právnom, ale je v rozpore s ústavou deklarovanou trhovou ekonomikou Slovenskej republiky. Je to zákon protitrhový, jeden zo zákonov tretej utopickej cesty štátom riadenej ekonomiky. Ďalej sa vláda zaviazala do konca tohto roka navrhnúť zmenu zákona o sociálnom poistení, ktorý by mal znížiť výšku odvodov a zmeniť samotný systém dodatočnej dane. Ale to je dnes všetko, čo vieme o tomto zámere.

    Vláda pripravuje návrh zákona o Živnostenskej komore, ktorý nielenže uberá komore živnostníkov akúkoľvek autoritu, lebo neupravuje prevod aspoň niektorých právomocí zo živnostenských úradov na komoru, ale neviaže členstvo ani na symbolický členský príspevok, ako napríklad navrhovala Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov symbolicky 100 korún ročne. Vydáva teda komoru existenčnej závislosti od štátnych dotácií, a to nie je dobré.

    A nakoniec v mojom krátkom vystúpení to podstatné: Vláda uvádza ako formu podpory možnosť odpustenia dlhov alebo možnosť odkladu ich splatenia. Podľa odborníkov Demokratickej strany a tiež podľa Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov tieto výnimky spravidla dostávajú veľké podniky. Aby mala vláda možnosť dokázať opak, navrhujem, aby Národná rada prijala nasledujúce uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby do začiatku nasledujúcej schôdze Národnej rady predložila alebo poskytla konkrétnu informáciu o tom, ktorým podnikom boli odpustené dlhy a ktorým podnikom bola odložená splatnosť dlhov, spolu s vecným odôvodnením prínosu pre ekonomiku Slovenskej republiky v každom prípade udelenej výnimky."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

  • Ďakujem. Pýtam sa spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Morica, či si žiada záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa vyjadriť k poslednému príspevku, ktorý mal môj kolega pán poslanec Langoš, kde povedal, že vláda Slovenskej republiky dala málo na rozvoj malého a stredného podnikania. Povedať málo alebo veľa je vždy relatívne, a preto sa treba pozrieť, aký je podiel malého a stredného podnikania na tvorbe hrubého domáceho produktu, aký je podiel subjektov malého a stredného podnikania na celkovom hrubom obrate hospodárstva Slovenskej republiky. A tu musíme konštatovať, že je to približne 64 %. Ak usudzujeme, ako krátko trvá Slovenská republika a že za taký krátky čas sa dosiahlo, že subjekty malého a stredného podnikania tvoria 64 % hrubého obratu hospodárstva Slovenskej republiky, tak ja si myslím, na rozdiel od pána poslanca Langoša, že je to dosť. Také výsledky by sa nedosiahli bez podpory štátu. Pretože, ako povedal charge dřaffaires Holandského kráľovstva v Slovenskej republike pán Schetlana, ani Rím nepostavili za jeden deň. A takisto sa nedá predpokladať, že by sa transformácia nášho hospodárstva zmenila tak rýchlo. Takže si myslím, že sa nezakladá celkom na pravde to, čo povedal pán kolega Langoš.

    Tiež by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo povedal pán kolega Černák. Mne až drása srdce, keď on hovorí, ako sa zastáva malého a stredného podnikateľa a čo všetko by sa malo robiť pre malého a stredného podnikateľa a žiada ministerstvo hospodárstva o veľkú podporu. Pán kolega, čo si spravil ty, keď si bol ministrom hospodárstva? Keď som ťa prosil, aby si prijal malých a stredných podnikateľov, ktorí sa na mňa obracali zo Slovenskej národnej strany, obvinil si ma, že ich tam vozím a vodím preto, že od každého beriem desaťtisíckorunový úplatok. A ty teraz vykladáš o tom, ako sa treba malých a stredných podnikateľov zastať. No hanba! Človek by si o tebe myslel, že si neviem čo pre nich spravil. A za tvojho ministrovania si nespravil nič, ale zhola nič.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegyne, pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Morica, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, máte slovo.

  • Prvé pozmeňujúce návrhy dal pán poslanec Černák na uznesenie a doslova povedal, že môžu to byť dva návrhy, ktoré sú pozmeňujúce alebo môžu byť doplnením pôvodného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán kolega, ako si želáte, aby to bolo doplnenie, alebo aby to boli pozmeňujúce návrhy?

  • Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte slovo.

  • Jasne som definoval, že je to súčasť, resp. návrh na doplnenie uznesenia, ktoré je v správe navrhnuté. To znamená, že ostane tam časť berie na vedomie správu a potom som odporúčal doplniť ďalšie dve časti.

    To, pán kolega, aké ste zaujali stanovisko v záverečnom slove, nebudem komentovať. Bolo by to pod moju úroveň, pán predsedajúci.

  • Prosím, pán poslanec, sme pri hlasovaní, už nekomentujeme. Čo navrhujete, pán spoločný spravodajca?

  • Navrhujem, aby sa hlasovalo o každom doplnení návrhu pôvodného uznesenia osobitne, pretože nesúvisia s pôvodným uznesením.

  • Pokiaľ ide o návrh uznesení, ktoré predložil pán poslanec Černák, neodporúčam to prijať, pretože všetko, čo povedal, je v pláne ministerstva hospodárstva, pokiaľ som to konzultoval s pánom ministrom, a nie je dôvod dávať takéto úlohy vláde.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu doplnenia uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Černák. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší návrh na doplnenie uznesenia predložil pán poslanec Baránik. Po vzájomnom dohovore sme trošku upravili pôvodné znenie, ktoré predložil, a znie takto: "Žiada vládu Slovenskej republiky, aby v pripravovanej novele o živnostenskom podnikaní starostlivosť o živnostenské podnikanie, ktoré je súčasťou malého a stredného podnika, bola vyňatá z kompetencie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a začlenená ako samostatná zložka malého a stredného podnikania a bola podriadená Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky."

  • Priatelia, toto je zmenená dikcia, ktorá neprešla cez rozpravu. Myslím si, že v takejto podobe je veľmi ťažké o tom hlasovať. Navrhujem, pán poslanec, radšej stiahnuť tento návrh a riešiť to v iných oblastiach.

  • Pán poslanec, navrhujem, aby sa tento váš návrh stiahol.

  • Ďakujem pekne. Navrhujem to stiahnuť.

  • Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Pokiaľ ide o návrh na uznesenie, samostatné uznesenie predložil pán poslanec Langoš, kde žiada vládu Slovenskej republiky, aby do začiatku nasledujúcej schôdze Národnej rady predložila - poskytla konkrétnu informáciu o tom, ktorým podnikom boli odpustené dlhy a ktorým podnikom bola odložená splatnosť dlhov spolu s vecným odôvodneným prínosu pre ekonomiku Slovenskej republiky v každom prípade udelenej výnimky. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru vláda Slovenskej republiky nemôže vedieť o každom dlhu, ktorý má podnik, navrhujem, aby takéto znenie nebolo prijaté.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh uznesenia nebol prijatý.

    Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, oznamujem vám, že ďalšie návrhy na zmenu uznesenia nie sú.

  • Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Aké je vaše stanovisko k tomuto návrhu, pán spoločný spravodajca?

  • Odporúčam prijať takéto uznesenie.

  • Prosím, prezentujeme sa a vzápätí hlasujme o celkovom návrhu uznesenia. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995.

    Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, ďakujem aj vám, pán minister.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na to, že teraz nasleduje neverejná časť schôdze, vyhlasujem 10-minútovú prestávku na zabezpečenie miestnosti.

  • Nasledovalo neverejné rokovanie k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996 za kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby.