• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, prezentujme sa, aj keď by to nebolo potrebné, lebo budeme pokračovať v rozprave.

    Na prianie pani poslankyne Ďurišinovej oznamujem, že hlasujem s náhradnou kartou číslo 1.

    Prezentovalo sa 69 poslancov, ale medzitým prišlo viac pánov poslancov a poslankýň, takže môžeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady.

    Našu schôdzu sme prerušili v rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Do rozpravy sa dnes prihlásil ešte pán poslanec Sopko. Prosím pána poslanca Sopka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    svoj názor na rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika som vyjadril v diskusii pri schvaľovaní zákona o vysokých školách v septembri 1996, to znamená minulý mesiac. Nezmenil som svoj názor.

    Ak dnes opätovne neschválime návrh na rozdelenie univerzity, budeme stáť pred rovnakým vecným problémom o niekoľko týždňov, či o niekoľko mesiacov. Odďaľovanie problému nikomu neprospeje a súčasný stav veľkého vnútorného napätia bude pretrvávať aj narastať. Vo vnútri Univerzity Pavla Jozefa Šafárika nedošlo k dohodám ani k zmieru. Naopak, došlo k urážlivým vyhláseniam z obidvoch strán, k narušeniu až k vyhroteniu osobných vzťahov.

    Osobne som navštívil dekanov pedagogickej aj filozofickej fakulty a konzultoval som s nimi súvisiace problémy. Ich stanoviská sú jednoznačné. Prešovské fakulty sú pripravené a schopné existovať, pracovať a rozvíjať sa aj samostatne. Účelovo organizovaná petícia študentov celú záležitosť len komplikuje a zamotáva. Hlavným dôvodom petície študentov je názor, že ak študenti začali štúdium na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, túto univerzitu chcú aj ukončiť. Podobná situácia však existuje aj na univerzitách v Žiline a v Nitre. Vždy budú existovať ročníky, ktoré budú musieť pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo na univerzite s iným názvom. Nie je to nič mimoriadne.

    Áno, pri delení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika treba postupovať veľmi citlivo a uvážene, ale na otvorenú a racionálnu diskusiu bolo od januára tohto roku až podnes dostatok času. Nebolo však dobrej vôle práve z košickej časti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Rozdelením univerzity zákonom nezaniká jej kultúrna hodnota a neznižuje sa ani úroveň existujúcich fakúlt. Nechajme preto uštipačné poznámky o vychýrenej Prešovskej univerzite. Urážok bolo už naozaj dosť.

    Problém delenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je verejná záležitosť, to znamená, že nie je to len záležitosť akademickej obce, pedagogických pracovníkov a študentov. Názor na rozdelenie, ako poznám verejnú mienku v Prešovskom kraji, jednoznačne prevyšuje. A pokiaľ ide o tradíciu, tá je v oblasti humánneho vzdelávania jednoznačne viazaná na Prešov, na slávne Prešovské kolégium európskych rozmerov. Ak chcete, môžem povedať na vychýrené Prešovské kolégium. Na tieto tradície sme v Prešove hrdí.

    Viem, že pán poslanec Harach vo svojom návrhu výstavby prešovskej vysokej školy na báze fakulty odborných štúdií opiera svoju predstavu o názory akademických funkcionárov fakulty odborných štúdií. Ja to však nepokladám za dobré riešenie. Prešovská univerzita musí byť stavaná na najstabilnejších prešovských fakultách a fakulta odborných štúdií svojou krátkou existenciou takou k dnešnému dňu nie je. Preto vás prosím, veci pomôžeme najviac, keď tento návrh dnes schválime.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Bol som oslovený pánom poslancom Sopkom, ktorý sa vyjadril o tom, aký mám názor. Chcel by som ho poopraviť.

    Pán kolega, názor alebo návrh vybudovať samostatnú odbornú vysokú školu v Prešove som staval na analýze potrieb celého východoslovenského regiónu, teda aj Prešovského kraja, napríklad v oblasti turistiky a cestovného ruchu. Táto požiadavka sa zosilnila tým, že do Prešovského kraja patrí jedna z najkrajších častí Slovenska, naše najkrajšie horstvo. To je po prvé.

    Po druhé - je to oblasť telekomunikácií, infraštruktúra informačných systémov, ktorú Prešovský kraj potrebuje, koniec koncov každý kraj, ale tam je svojím spôsobom jasne viditeľná, oblasť textilného priemyslu a textilného strojárstva až po prípravu manažérov v oblasti textilného priemyslu, príprava pracovníkov v oblasti sociálnej sféry. Čiže to nie sú len technické disciplíny, ale aj disciplíny iného typu. Pokiaľ by sa rozhodla akademická obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, že do zväzku takejto vysokej odbornej školy alebo, ak chcete, univerzity vstúpia i prešovské fakulty, ja ako poslanec by som toto ich rozhodnutie rešpektoval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pánu poslancovi Sopkovi by som tiež chcel adresovať svoju poznámku. Myslím si, pán poslanec, ak ste hovorili aj s niektorými študentmi, že vaša interpretácia nebola úplne správna.

    A chcel by som upozorniť a upriamiť pozornosť všetkých koaličných poslancov - univerzita je niečo, čo sa buduje desaťročia, stáročia. To je značka odbornosti, značka vysokej kvalifikácie. Karlova univerzita má niekoľko detašovaných pracovísk po Českej republike, napríklad v Plzni atď., a nikomu to nevadí. A ľudia končia štúdium s diplomom Karlovej univerzity, pretože to je niečo, čo otvára dvere, prosím vás pekne.

    Dnes tu bojujete a chcete si robiť pomník novej univerzity, ktorá sa bude dlhé roky snažiť o umiestnenie vo svete. Študenti hovoria, že chcú skončiť s diplomom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, lebo tá už má vybudovanú dlhú tradíciu. Prečo to chcete politickým rozhodnutím zmeniť? Prečo tomu nenecháte prirodzený vývoj? Skutočne sa zamyslite na tým, čo robíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Včera ste zrejme neboli prítomný na rozprave. Všetky tieto aspekty tu boli prediskutované aj z jednej, aj z druhej strany.

    Pán poslanec Urban.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som jednak podporiť, čo povedal pán poslanec Sopko, ale zároveň aj reagovať na to, čo povedali páni poslanci Harach a pán poslanec Šagát.

    Pán poslanec Harach, bol by som veľmi rád, ak by mi bolo umožnené, aby som získal od vás tú analýzu potrieb Prešovského kraja v oblasti rozvoja vysokého školstva najmä pre oblasť technického vysokoškolského vzdelávania, o ktorej ste pred chvíľou hovorili, že ste si takú analýzu urobili. Potom som prekvapený, že ste sám nevyšli s návrhom zákona napríklad na zriadenie Technickej univerzity v Prešove. Myslím si, že je to vaše obvyklé vyhlasovanie niečoho, za čím nič nie je.

    Pán poslanec Šagát, hovoríte, že značka je rozhodujúca. Myslím si, že značka nie je nič, ak ju nevyrobia, ak prakticky túto značku nevytvoria ľudia svojou prácou, svojou činnosťou. Chcem povedať, že na tejto škole zostávajú ľudia na štyroch fakultách, zatiaľ nikto neohlásil, že by chcel odísť pri vzniku Prešovskej univerzity a myslím si, že títo ľudia budú robiť rovnako dobre pod prešovskou univerzitou ako pod košickou univerzitou.

  • Ďakujem. Páni poslanci, chcem len poprosiť, aby sme sa zasa navzájom nevybíjali len vo faktických poznámkach.

    Pán poslanec Baránik.

  • Chcel by som reagovať na to tým spôsobom, že existujúce fakulty, ktoré sú v Prešove, vytvárajú ideálne podmienky nato, aby sa skutočne na ich základe mohla vybudovať nová univerzita.

    Pánu poslancovi Šagátovi by som chcel povedať, že podobným spôsobom sa v minulosti argumentovalo vždy z Prahy, keď sa malo čokoľvek nové zriadiť na Slovensku. Vždy sa operovalo tradíciou, že nemáme tradíciu. Ako klasický príklad vám môžem uviesť, keď sa mal budovať závod Chemlon v Humennom. Pražskí urbanisti napísali, že by nový závod v Humennom skazil urbanistický vzhľad mesta Humenné. To boli takéto jalové argumentácie. A dnes sa pri zriadení novej univerzity argumentuje podobným neadekvátnym štýlom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Vo svojej faktickej pripomienke chcem predniesť jeden návrh, a preto budem veľmi stručný.

    V predloženom návrhu zákona sa konštatuje, že vznikajú nové univerzity dňom 1. 1. 1997. Tento zákon na rozdiel od zákona, ktorý sme vrátili, pamätá aj na ustanovenie o nástupníckych právach a záväzkoch, ale z pohľadu pracovného práva.

    Mojím návrhom je, aby si novovzniknutá Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zachovala svoju historickú kontinuitu z roku 1959, aby táto nová univerzita, ktorá vlastne vznikne 1. 1. 1997, nestratila tú tradíciu, ktorú má od roku 1959. Preto odporúčam nový § 3, ktorý znie: "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá vzniká týmto zákonom, si zachováva historickú kontinuitu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach z roku 1959."

  • Pán poslanec, ale to ste mali predniesť v rozprave pri pulte, nie faktickou poznámkou.

  • Odovzdám to písomne. Tým som skončil.

  • Čiže to dávate ako doplňujúci návrh?

  • Doplňujúci návrh - nový § 3, ktorý som predniesol, s tým, že ďalšie paragrafy sa príslušne posunú.

  • Prosím, páni poslanci, v budúcnosti všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy treba prednášať od rečníckeho pultu.

    Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Urban, chcel by som sa veľmi dôrazne ohradiť voči vašim invektívam typu, že rozprávam niečo, čo nie je podložené. To sa skôr vzťahuje na vás. Nemám vo zvyku takto rozprávať.

  • Šum v sále.

  • Pán kolega, v roku 1992 bola vykonaná analýza vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike ako medzinárodný projekt pod záštitou Organizácie pre ekonomický rozvoj a spoluprácu OECD. V rámci tejto analýzy sa okrem iného konštatovala potreba diverzifikácie vysokoškolského systému v Slovenskej republike napríklad zavedením vysokých škôl odborných, resp. vysokých škôl profesijného typu. Prosím, nestotožňovať to len s technickým smerom. To je po prvé.

    Po druhé, v rokoch 1990 až 1993 boli urobené vo všetkých vtedajších štyroch krajoch vrátane Bratislavy analýzy rozvoja potrieb a rozvoja vysokoškolského vzdelávania v krajoch. Pán kolega, keby ste počúvali, tak by ste sa teraz možno nedozvedeli prvýkrát, že to bolo urobené aj vo vtedajšom Východoslovenskom kraji vrátane rozvoja Prešova ako univerzitného mesta. A tieto podklady boli zapracované do koncepcie rozvoja vysokoškolského vzdelávania v roku 1994.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou je prihlásený ešte pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    Mám jednu otázku. Opozícia sa niekoľkokrát neúspešne pokúšala presadiť, aby bol priamy prenos zo zasadnutí parlamentu. Moja otázka je, čomu vďačíme, že dnes sa tu zjavili kamery a pravdepodobne ide v priamom prenose zasadnutie parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, budete sa musieť opýtať televízie, pretože nezasahujem do toho, či príde, alebo nie. Ale možno, pán poslanec, vedeli, že sa budete na to pýtať, tak došli.

    Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovoľte, aby som vás ubezpečil, že som tu včera bol, a ak dnes dávam faktickú poznámku, tak je to len z toho dôvodu, že sa tu opakujú niektoré argumenty, ktoré tu boli včera povedané, a stále nie je niekomu jasné, ako to je.

    Ale je mi veľmi ľúto, keď pán poslanec Urban predkladá zákon a nepozná základné potreby a základné analýzy, ktoré sa týkajú problému. Viete, to je ako v rozprávke s tým jednookým kráľom. Prosím vás pekne, je to možné?

    A keď reaguje kolega Harach, tak vy, pán poslanec Urban, nemáte v sebe ani toľko slušnosti, aby ste si vypočuli svojho opozičného kolegu v argumentácii. Povedal by som, že je to trošku pomýlený spôsob spolupráce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte mám dve poznámky k týmto faktickým pripomienkam, ale začala by som vystúpením pána poslanca Sopka. Je veľmi zlé, ak každý prejav nejakej aktivity sa charakterizuje ako účelová organizovanosť. A preto, pán poslanec, je skutočne smutné, ak si práve vy myslíte, že petícia študentov, ako ste to vyjadrili, je účelovo organizovaná.

    A k pánu poslancovi Urbanovi na jeho pripomienku k pánu poslancovi Šagátovi, prečo ste doteraz nedali poslanecký návrh. Myslím si, že aj na poslednej schôdzi v septembri sme počuli vyjadrenie pani ministerky školstva, že ministerstvo pripravuje návrh na zriadenie univerzity. A myslím si, že tento návrh bude určite kvalitnejší, ako takto narýchlo "zbúchaný" poslanecký návrh, ktorý skutočne neobsahuje všetky náležitosti a nezvažuje všetky dôsledky založenia univerzity.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, mám skôr procedurálnu otázku. Vy ste nás včera informovali o tom, že ste zaslali návrh tohto zákona vláde Slovenskej republiky. Opakujem, považujem za veľmi dôležité, aby sa vláda Slovenskej republiky vyjadrila k tomuto zásahu, k takejto zmene vysokoškolskej sústavy Slovenskej republiky. Považujem to za veľmi dôležité. Pýtam sa preto, či ste už od vlády Slovenskej republiky dostali odpoveď.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, samozrejme, že som ju nemohol dostať. Veď sme to len včera poslali. Vláda by musela zvolať mimoriadne zasadnutie, a to nie je v právomoci predsedu parlamentu, ani parlamentu, aby prikázal vláde, že má urobiť mimoriadne zasadnutie. Takže to sú otázky len pre otázky, pán poslanec. Splnil som svoju povinnosť, chápem aj vás, vy ste mali dobrý úmysel, dali ste tento návrh, hlasovali sme o ňom.

    Ešte raz pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som využiť prítomnosť pani podpredsedníčky vlády a poprosiť ju, či by sa mohla vyjadriť k návrhu tohto zákona. Navyše zodpovedá za legislatívu.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka vlády chce odpovedať.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vzhľadom na to, že som bola vyzvaná, predstúpila som pred pult a vyjadrím sa k pocitom, ktoré tu mám, pretože nemám vo zvyku na výzvy odpovedať nečinnosťou alebo mlčaním.

    Nemôžem hovoriť za vládu, ktorá tento návrh neprerokovala. Môžem však povedať, že tento parlament viackrát prerokoval poslanecké návrhy bez stanoviska vlády, keďže vláda ho nedala alebo nestihla do určitého termínu, a navyše to boli prevažne stručné návrhy obdobné tomuto návrhu.

    Ak môžem vyjadriť svoj názor nielen ako členka vlády, ale aj ako vysokoškolská učiteľka, mám z týchto diskusií veľmi zmiešané pocity. Veľmi dobre si napríklad pamätám, keď sme zakladali Právnickú fakultu v Košiciach, ktorá bola dovtedy detašovaným pracoviskom Univerzity Komenského v Bratislave, aké rôzne protesty, protiargumenty boli vznášané. A musím povedať, že prevažná časť argumentov, ktoré som si v parlamente vypočula, je vystrihnutá z argumentov ešte z obdobia bývalého režimu. A dnes sme všetci hrdí na to, že v Košiciach máme ďalšiu univerzitu, ďalšiu vysokú školu, ktorá vychováva vysokoškolských učiteľov. Taktiež boli protesty diaľkových poslucháčov, ktorí argumentovali, že chcú byť absolventmi Právnickej fakulty v Bratislave, a nie nejakej novovzniknutej periférnej vysokej školy v Košiciach. Keby sme boli počúvali tieto hlasy, nemáme také rozvinuté vysoké školstvo ako dnes.

    Každá vysoká škola vo svete musí začínať s určitými problémami. Ak sa porovnáme s krajinami okolo nás (s Poľskom a ďalšími), aj čo do počtu majú percentuálne na obyvateľstvo viac vysokých škôl. A myslím si, že diverzifikácia, po ktorej volá pán poslanec Harach, môže sa diať aj týmto spôsobom, a nie zavádzaním tzv. "Fachhochschule", ktoré ku skvalitneniu vysokoškolského štúdia zatiaľ, prevažne podľa názorov vysokoškolských učiteľov, neprispejú. Preto si myslím, že by sa malo začať rokovať vecne, hlavne by sa malo hlasovať, a nie robiť z toho politickú diskusiu.

    Ďakujem vám za pozornosť, vyjadrila som sa, keďže som bola na to vyzvaná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, nech Boh chráni našu vlasť pred vládou, ktorá sa riadi pocitmi.

  • Ďakujem pekne.

    Dovolím si len dve faktické poznámky k vystúpeniu pani podpredsedníčky vlády.

    Prvá je taká, že "Fachhochschule" sú dominantnou súčasťou vysokoškolského systému napríklad v Nemecku. Mám také informácie z komparatívnych štúdií a z hodnotení, že je to dobrý školský systém. Ich analógia - polytechniky - dominujú vo vysokoškolskej sústave Holandska. Takisto sú to uznávané vysoké školy. To po prvé.

    Po druhé, škoda, že sa pani podpredsedníčka nevyjadrila k tej veci, ku ktorej sa mala vyjadriť. Podľa zatiaľ platného zákona, ale aj podľa novely vysokoškolského zákona číslo 172 a jeho § 17 (keď vstúpi do platnosti), sa akreditačné komisie vyjadrujú k návrhom na zriadenie, zlúčenie a zrušenie vysokých škôl a fakúlt. Tu de iure musí dôjsť k zrušeniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a de iure k vytvoreniu nových dvoch univerzít. Podľa tohto zákona Akreditačná komisia, ktorý je vaším poradným orgánom, poradným orgánom vašej vlády, sa má k tomuto vyjadriť.

    Ďalej podľa § 16 toho istého zákona sa k takémuto vážnemu návrhu podľa odseku 3 písm. c) má vyjadriť aj Rada vysokých škôl. Ten znie: "Rada vysokých škôl sa vyjadruje k podstatným návrhom a opatreniam, ktoré sa týkajú vysokých škôl." A podľa môjho ľudského, občianskeho a poslaneckého chápania tohto návrhu by sa k tomu, samozrejme, mala vyjadriť akademická obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, tak jej prešovská, ako aj košická časť. Myslíte si niečo iné?

    Ďakujem.

  • Vážená pani podpredsedníčka vlády,

    vo vašom vystúpení som skôr očakával odpoveď na otázku, ktorú tu položili viacerí poslanci.

    Tento návrh je návrhom, ktorý je podaný v rozpore s legislatívnymi pravidlami. Vy ste podpredsedníčka vlády, ktorá má na starosti práve legislatívu. Skôr sme od vás chceli počuť, ako sa vyrovnať s tým, že neboli splnené náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, či už je to zákon o vysokých školách (súčasne platný, ale aj budúci), či je to zákon o rokovacom poriadku. To sme skôr od vás čakali. Nikto z nás nebude mať námietky proti vzniku univerzity v Prešove. Ale opakovane sme zdôraznili, že založenie univerzity by malo byť v súlade so zákonom. A dnes budeme rušiť a zakladať univerzity v rozpore so zákonom platným v tomto štáte. A preto vás prosím, aby ste sa vyslovili ešte raz k otázke nedodržania zákonného postupu pri zrušení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a vzniku dvoch nových univerzít.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Gbúrová.

  • Tiež mám len veľmi stručnú poznámku na podpredsedníčku vlády pani Katarínu Tóthovú. Myslím, že treba spresniť to, čo povedala, pretože právnická fakulta, ktorá sa utvárala v Košiciach, sa stávala súčasťou už existujúcej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorej základy položili lekárska fakulta a filozofická fakulta. A nepresúvali sa, tak ako povedala, študenti z Bratislavy do Košíc, ale boli prijímaní noví študenti. Z Bratislavy do Košíc prichádzali učitelia ako odborníci vyučovať študentov na tejto novovzniknutej fakulte ako súčasti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

  • Nemám nikoho prihláseného do rozpravy. Nikto sa nehlási ani s faktickými poznámkami. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa predkladateľa zákona pána poslanca Urbana, či sa chce vyjadriť k rozprave. Konštatujem, že áno.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

    s potešením konštatujem, že tento parlament sa zaoberal zákonom, ktorý sa v súlade s prezidentovou námietkou stal samostatným zákonom, a vyhovelo sa teda formálnej pripomienke pána prezidenta neschvaľovať tento zákon ako zákon v zákone o vysokých školách, ale osobitne.

    Tento zákon má aj ďalšie atribúty. Vyhovelo sa ďalším pripomienkam pána prezidenta, ktoré neboli len technického, prípadne legislatívno-technického charakteru, ale aj vecného charakteru. Navyše tento zákon oproti zákonu, ktorý bol schválený predtým na 19. schôdzi - zákon o vysokých školách - obsahuje aj ustanovenie § 2, ktoré rieši všetky podstatné náležitosti pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov nových vznikajúcich univerzít.

    Treba povedať, že tento zákon obsahuje aj ustanovenia, a teda absorbuje do seba obsah, ktorý vlastne vychádzal z úst mnohých opozičných poslancov, keď sa malo vyhovieť žiadosti nepremiestňovať sídlo Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova, ale zriadiť univerzitu v Prešove ako samostatnú zo súčasných štyroch fakúlt tejto univerzity, ktoré sa nachádzajú v Prešove. Teší ma preto, že tento návrh zákona získal podporu aj mnohých opozičných poslancov. Preto prosím aj ostatných poslancov, aby v súlade s týmto hodnotením podporili tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    chcem sa dotknúť len dvoch okruhov.

    Legislatíva. Keby sme išli striktne a chytali sa slovíčok, tak by sme mohli spochybniť aj samotnú podstatu existencie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, nakoľko tak doteraz platná právna norma, ako aj novela hovorí jednoznačne, že vysoká škola vzniká zákonom. Táto vysoká škola v roku 1959 vznikla nariadením vlády. Samozrejme, že sa táto právna norma fixovala a prišla až k dnešnému stavu, ktorý istým spôsobom zlaďuje existenciu alebo reálny stav s právnym stavom. To je jedna skutočnosť.

    Ďalej si myslím, že nie je dobré, keby sme do zákona fixovali historické tradície, pretože je úplne samozrejmé, že v povedomí ľudí i v povedomí nás všetkých, keďže i značka - ako ste to nazvali - ostala tá istá, na tom istom mieste, som presvedčený o tom, že i široká verejnosť bude vnímať stále vysokú školu, ktorá má svoju kontinuitu, tak ako doteraz.

    Myslím si, že rozdielny prístup koalície a opozície je v tom, že nesúhlasím, zásadne nesúhlasím s tým, čo prezentovala kolegyňa Sabolová, keď povedala, že nie z jednej dobrej vysokej školy vzniknú dve zlé. Nesúhlasím. Tvrdím a som o tom presvedčený, že v Košiciach je jedna dobrá a vzniknú dve kvalitatívne ešte lepšie školy. Je otázkou času, a či sa niekomu páči, či nie, konkurencia, ktorá nastane medzi školami, nastala a už prebieha, jednoznačne posunie kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu ďalej.

    Čo sa týka otázky, prečo teraz, no jednoducho preto, že ste tu položili otázky, čo sa týka nákladovosti. A je ideálne, ak chceme podporiť vznik vysokej školy v Prešove, aby sme to urobili teraz, aby sme potom v rozpočte, ktorý budeme prijímať v decembri, už fixovali tento reálny stav a prerozdelili finančné prostriedky tak, aby bola financovaná jedna i druhá vysoká škola. Dôležité je prijať to teraz, aby sme ju od 1. 1. mohli zakomponovať aj do nového rozpočtu.

    To je z mojej strany všetko. Myslím si, že tu už bolo povedané všetko, čo povedané mohlo byť, a som presvedčený, že svojím rozhodnutím urobíme zadosť všetkým a podporíme dobrú vec, som stále presvedčený, že pre Košičanov i Prešovčanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu.

  • Hlasy z pléna.

  • Je po rozprave. Procedurálna otázka - pán poslanec Hrušovský.

  • Pán predseda, za poslanecký klub KDH žiadam pred záverečným hlasovaním 15-minútovú prestávku.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • V spoločnej správe bol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je v odseku, kde sa hovorí, že v § 2 nahradiť text. Ten som odporučil v súlade s ústavnoprávnym výborom i výborom pre vedu, kultúru a vzdelanie prijať.

    Takže budeme hlasovať o bode spoločnej správy - je len jeden, nemá ani označenie. Neviem, či to mám prečítať. Ide o text: V § 2 nahradiť text "sa upravia dohodou, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah prebraného majetku a záväzkov" textom "upraví orgán... atď." - je tam pod čiarou odkaz 1 a 2. To je jeden návrh. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, hlasujeme o takto prednesenom návrhu zo spoločnej správy. Spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tento bod spoločnej správy sme prijali.

  • V rozprave bol vecne predložený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Pokorný.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, ak si pamätáte, upozorňoval som, že treba predložiť písomne. Ale je to pravda, pani poslankyňa dala pozmeňujúci návrh s tým, aby účinnosť bola od 1. 9. 1997. Dobre si pamätám?

  • Áno. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel tento pozmeňujúci návrh.

  • Druhý pozmeňujúci návrh podal pán kolega Pokorný, ktorý navrhuje nový § 3, ktorý by mal znieť: "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá vzniká týmto zákonom, si zachováva svoju historickú tradíciu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach z roku 1959." Keďže som presvedčený o tom, ako som zdôraznil, že toto je fixované, odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pokorného. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

    Neprijali sme ani tento doplňujúci, resp. pozmeňujúci návrh.

  • To je všetko, čo sa týka pozmeňujúcich návrhov. Keďže tu bola žiadosť o prestávku...

  • Áno, mali by sme hlasovať o zákone ako celku s tým, že dva kluby požiadali o prestávku. Prosím, je 10.00 hodín. O 10.15 hodine budeme pokračovať.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti. Mali by sme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.

    Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o zákone ako celku s tým, že ho odporúčam prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca nám odporúča, aby sme hlasovali pozitívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Ďakujem za spoluprácu a gratulujem Prešovčanom i Košičanom, že sme im vytvorili väčší priestor na skvalitnenie ich práce.

  • J e d e n á s t y m bodom programu je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 25. septembra 1996, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon je vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál, páni poslanci, panie poslankyne, ste dostali ako tlač 512. Jej súčasťou je aj rozhodnutie pána prezidenta zo 7. októbra 1996 o vrátení tohto zákona, uznesenie vlády Slovenskej republiky, ako aj schválený zákon z 25. septembra 1996. Spoločnú správu máte ako tlač 512a.

    Prezident Slovenskej republiky uvedený zákon vrátil podľa článku 87 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky na požiadanie vlády Slovenskej republiky s pripomienkou vlády uvedenou v jej stanovisku, aby Národná rada tento zákon neschválila.

    Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky vrátenie zákona odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím, pani podpredsedníčka, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti bližšie ozrejmila dôvody, ktoré viedli vládu k tomu, aby požiadala pána prezidenta o vrátenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 25. septembra 1996, ktorým sa dopĺňa zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania.

    Podľa tohto zákona sa držiteľom licencie na prevádzkovanie rozhlasového a televízneho vysielania môže stať každá právnická a fyzická osoba, ak splní podmienky taxatívne určené zákonom. Rovnaké právne postavenie držiteľov licencie je dané tým, že sa tak pre právnické, ako aj pre fyzické osoby vyžaduje podmienka zápisu v Obchodnom registri. Právnická osoba sa môže stať držiteľom licencie len vtedy, ak je zapísaná v Obchodnom registri, a fyzická osoba sa po udelení licencie musí zapísať do Obchodného registra. Ak by tak neurobila, licencia, ktorá jej bola udelená, stratí platnosť.

    Ak by sa obec mohla stať držiteľom licencie za iných podmienok, prizná sa jej výnimočné, resp. odlišné postavenie, čím nastane nerovnaké postavenie vo vzťahu k iným právnickým a zároveň i fyzickým osobám, ktoré sa môžu stať držiteľmi licencie. Dôsledok je zrejmý. Poruší sa zásada alebo, ak chcete, princíp rovnosti v právach a povinnostiach subjektov uchádzajúcich sa o určité právo. Tu ide o úpravu zákona, ktorý upravuje vydávanie licencií, a pri aplikácii tohto zákona musia mať všetci uchádzači rovnaké postavenie a práva aj povinnosti.

    Navyše, vychádzajúc z článku 67 ústavy, v zmysle ktorého povinnosti a obmedzenia možno obci ukladať len zákonom, ak vyjdeme z tohto článku ústavy a aplikujeme ho v praxi, potom si musíme postaviť otázku, že ak bude držiteľom licencie obec, či budú pre ňu záväzné licenčné podmienky, t. j. povinnosti a obmedzenia dané licenciou, pretože sa tu vždy možno dovolať, že povinnosti a obmedzenia obci možno dať jedine zákonom. To ustanovuje naša ústava a ctenie si tohto môže viesť k tomu, že obce by mohli odmietnuť plnenie licenčných podmienok, resp. by boli úplne nevymožiteľné pokuty, ktoré by sa ukladali za nedodržanie licenčných podmienok, pretože takéto povinnosti obci možno uložiť jedine zákonom.

    Tiež sa musíme zamyslieť nad významom Obchodného registra, čo je sekundárna otázka v tejto problematike. Zápisy v ňom sú povinné alebo dobrovoľné. Povinne sa zapisujú obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví zákon. Voči fyzickým osobám sa povinný zápis uplatňuje iba podľa zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania a nebojím sa povedať, že sa tu prelamuje tá zásada práve vzhľadom na požiadavku, aby boli zachované rovnaké podmienky všetkých subjektov, ktoré sa uchádzajú o licenciu.

    Vychádzajúc z významu Obchodného registra, bola zakotvená do zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania základná podmienka pre držiteľov licencie, a to povinný zápis v Obchodnom registri podľa § 3 zákona. Toto je umocnené aj v § 11 spomínaného zákona, kde sú vymedzené náležitosti žiadosti, na základe ktorej sa začína konanie o udelenie licencie. Za významné považujem ustanovenie najmä § 11 písm. a) a b) zákona, v ktorých sa ustanovuje, že právnická osoba okrem iného uvádza v žiadosti právnu formu právnickej osoby a doklady o výške základného imania a vkladov jednotlivých účastníkov. Z dikcie týchto ustanovení vyplýva, že držiteľom licencie môže byť taká právnická osoba, ktorá je podnikateľom, resp. ktorá zápisom do Obchodného registra dostáva postavenie podnikateľa.

    Na otázku, čo rozumieme pod pojmom podnikanie a podnikateľ, nám dáva jednoznačnú odpoveď § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý je codex specialis upravujúci postavenie podnikateľov, obchodnozáväzkové vzťahy, ako aj iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

    Ako vyplýva z toho, čo som uviedla, je zrejmé, že problematika prevádzkovania rozhlasového a televízneho vysielania obcami je komplikovaná, a zastávam názor, že iba novelou ustanovenia § 3 ods. 2 sa problematika nerieši v podaní, ktoré bolo schválené, a preto zastávam názor, že treba ponechať súčasnú, dosiaľ platnú právnu úpravu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe dosiaľ uvedeného odporúčam, aby ste vyslovili nesúhlas s novelou § 3 ods. 2 zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke vlády.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca bol uznesením výboru určený pán poslanec Mikloško. Pán poslanec Mikloško sa včera u mňa ospravedlnil. Požiadal, aby spoločným spravodajcom bol pán poslanec Tarčák, preto musím dať o tejto zmene hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prosím spoločného spravodajcu pána Tarčáka, aby nás oboznámil s prerokovaním tejto novely vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka vlády, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, ako i výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 25. septembra 1996, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Zákon pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 17. októbra 1996 s tým, že ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky môžu uvedený vrátený zákon prerokovať podľa vlastného uváženia.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady sa premietnu do spoločnej správy, ktorú vám predkladám.

    Výbory vrátený zákon prerokovali a vyjadrili k nemu toto stanovisko: Ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neprijali k tomuto vrátenému zákonu uznesenie, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport nesúhlasil so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. septembra 1996, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, aby ho Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila a odporučila ho schváliť v pôvodnom znení.

    Napriek tomu ako spoločný spravodajca budem odporúčať túto právnu normu neprijať.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásil pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia,

    mám pomerne zložitú úlohu presvedčiť alebo opakovať niečo, čo už som povedal pred nejakým časom, presne 25. septembra, a to zdôvodniť návrh, ktorým sa snažím preklenúť (aj keď pani podpredsedníčka povedala, že v tom nevidí problém) minimálne nesúlad dvoch právnych noriem, a to zákona o obecnom zriadení a zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Na úvod mi dovoľte povedať toto: Nikto na Slovensku zrejme nepochybuje o tom, že pokiaľ má obec plniť svoje funkcie, musí mať kontakt so svojimi obyvateľmi. Napokon nie inak to bolo aj v ďalekej alebo v blízkej minulosti. Nepochybne z toho vychádzal i zákonodarca pri tvorbe ustanovenia § 19 ods. 4 zákona číslo 468/1991 Zb. o rozhlasovom a televíznom vysielaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, citujem: "Prevádzkovateľ káblového rozvodu je povinný bezodkladne poskytnúť jeden kanál na vysielanie pre potreby miestnej obmedzenej oblasti pokrytej káblovým rozvodom. Tento kanál sa nesmie bez súhlasu prevádzkovateľa obchodne využívať."

    Asi len ťažko bude možné aplikovať toto ustanovenie zákona na prevádzkovateľa vysielania, ktorým bude hoci aj obcou založená obchodná spoločnosť, ako to naznačuje vláda vo svojom stanovisku. Preto som nevidel problém prevádzkovania rozhlasového alebo televízneho vysielania obcou v tom, či obec je, alebo nie je subjekt podnikateľského charakteru. Obec podľa mňa musí byť takým subjektom, ktorý po splnení podmienok ustanovených zákonom musí mať oprávnenie na prevádzkovanie takéhoto rozhlasového alebo televízneho vysielania.

    Problém vyjadrený v stanovisku vlády preto považujem za umelo vytvorený a podávam takéto stanovisko.

    V treťom odseku "pokiaľ základná filozofia zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len zákon) spočíva v tom, že sa držiteľom licencie mohla stať len právnická osoba, ktorá je subjektom podnikateľského charakteru podliehajúcim daňovej povinnosti", tu citujem zo stanoviska vlády, ktoré máte v materiáloch, "ktorá je zapísaná v Obchodnom registri, čiže subjekt podnikateľského charakteru podliehajúci daňovej povinnosti, potom novelou zákona nedošlo k žiadnemu zásahu do filozofie tohto zákona".

    A. Obec je subjektom podnikateľského charakteru. Svedčí o tom predovšetkým ustanovenie článku 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava), podľa ktorého, citujem: "Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami." Týmto ustanovením základný zákon štátu určuje filozofiu fungovania obce pri plnení jej základného poslania ako jednotky územnej samosprávy.

    Ustanovenie ústavy je čo do slovného vyjadrenia skromné, a preto by si ho bolo možné vysvetľovať rôzne, napríklad aj tak, ako sa to snaží interpretovať, samozrejme, výsostne účelovo, aj stanovisko vlády v tejto veci. Našťastie v ústave naznačenú filozofiu dopĺňa zákon 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Napríklad v § 4 okrem iného konkretizuje, čo obec môže a musí, ak sa už raz rozhodne pri výkone samosprávnej funkcie robiť. Podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení, citujem: "Obec pri výkone samosprávnych funkcií najmä vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obce a rozvoja obce." Zákon teda jednoznačne ustanovuje, že obec je ako jednotka územnej samosprávy ekonomicky nezávislá právnická osoba, teda je plnohodnotným právnym subjektom spôsobilým plniť od nikoho nezávisle funkciu samosprávneho subjektu. Samozrejme, od toho "nikoho" neznamená, že nie od zákona, nezávisle od zákona.

    Ekonomická samostatnosť obce je významnou zásadou pri presadzovaní suverenity obecnej samosprávy v praxi. Keďže nemožno vylúčiť ani účelovú interpretáciu tu citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení v zmysle, že pod pojmom "vykonávať vlastnú podnikateľskú činnosť" zákon myslí vykonávať prostredníctvom právnických osôb podnikateľského charakteru, ktoré si na tento účel obec založí. Citujem tu aj ďalšie ustanovenia zákona o obecnom zriadení, a to § 4 ods. 3 písm. j): "obec pri výkone samosprávnych funkcií najmä zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov". Ak by teda "podnikateľskú činnosť" mala obec vykonávať prostredníctvom právnických osôb naznačených v § 4 ods. 3 písm. j) zákona o obecnom zriadení, potom by nebol dôvod na rozdelenie ustanovenia pod písm. i) a j), ale tento zámer by musel byť zákonodarcom presne formálne aj gramaticky vyjadrený.

    B. Obec je subjektom podliehajúcim daňovej povinnosti. Ustanovuje to zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, kde v § 18 ods. 4, citujem: "U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od daní podľa § 19 písm. a) a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36." Prípadná námietka, že ustanovenie sa na obce nevzťahuje, je bezpredmetná a vyvracia ju hneď aj ods. 5 § 18 označeného zákona, kde, citujem: "Za daňovníkov podľa ods. 4 sa okrem iného považujú aj obce."

    Pritom, samozrejme, treba mať na pamäti aj zákon číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý v § 4 ods. 2 písm. b) ustanovuje, citujem: "od poplatkov sú oslobodené obce v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu". Prax súdov v nadväznosti na túto poplatkovú povinnosť obcí pozná komerčnú činnosť obcí, ktorú podriaďuje v prípade konania na súde pod poplatkovú povinnosť.

    Vyslovím názor, že obce by mali byť oslobodené od akýchkoľvek súdnych poplatkov, lebo všetko, čo obce robia, robia na získanie finančných prostriedkov, ktoré následne použijú v prospech obyvateľov tej obce alebo jednoznačne na verejnoprospešné účely. Ale to je už, samozrejme, o inom.

    Na konštatovaní, že obec je subjekt podnikateľského charakteru, nič nemení skutočnosť, že obec bola zriadená zákonom ako jednotka územnej samosprávy, t. j. nie na podnikanie, ale na výkon samosprávy. K tomu som už povedal svoju argumentáciu.

    C. Zákonu nezodpovedá ani tvrdenie, že zákon taxatívne určuje za držiteľa licencie len právnickú osobu zapísanú v Obchodnom registri. Tu si dovolím upozorniť, že stanovisko vlády v tomto smere je nepresné, pretože podľa § 3 odseku 3 zákona držiteľom licencie sa môže stať aj fyzická osoba.

    D. Chybným je tvrdenie, že podnikateľským subjektom je len právnická osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri. Slovenský právny poriadok pozná prípady právnických osôb, ktoré sa chápu ako podnikatelia, a napriek tomu nie sú zapísané v Obchodnom registri. Typickým príkladom môže byť Národná banka Slovenska.

    Štvrtý odsek stanoviska vlády. Podľa stanoviska vlády obec nemôže priamo vykonávať podnikateľské aktivity, preto nemôže zakladať ani obecné podniky a preto sa nezapisuje do Obchodného registra. O tom, že nemôže podnikať, som už hovoril. Jednoducho je to argumentácia, ktorá nemá jednoznačnú oporu v zákone. Konštrukcia stanoviska je metodologicky nesprávna, ak nechceme tvrdiť, že zavádzajúca. Obec skutočne nemôže založiť obecný podnik, ale nie preto, že nemôže vykonávať podnikateľské aktivity, ale preto, že slovenský právny poriadok už nepozná právnu formu obecný podnik, iba ak ešte obecný podnik v likvidácii. Právna forma obecný podnik ako podnikateľský subjekt bola de facto zrušená novelou zákona číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Napokon si protirečí samotné stanovisko vlády. Na jednej strane argumentuje, že obec nemôže priamo vykonávať podnikateľské aktivity a argumentom to potvrdzujúcim má byť zrejme tvrdenie, že nemôže zakladať obecné podniky, a na druhej strane konštatuje, že to obci nebráni zakladať obchodné spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Ale z vecného hľadiska je rozhodujúce práve len to, že obec môže zakladať právnické osoby na podnikanie. Akú formu majú mať tieto podniky, to predsa určuje zákon. A obec si môže vybrať len takú právnu formu podniku obchodnej spoločnosti alebo firmy, ako dovoľuje zákon, žiadnu inú. Samozrejme, autor stanoviska veľmi dobre vie, že slovenský právny poriadok už nepozná právnu formu obecný podnik, napriek tomu sa to objavuje v argumentácii. K odstráneniu právnej formy obecného podniku zrejme došlo nie preto, aby obce nemohli podnikať, ale v dôsledku zmeny hospodárskeho života v Slovenskej republike. Podľa stále platného právneho poriadku u nás, § 11 odsek 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo, a tým vlastne obec môže zakladať takéto podniky.

    Piaty odsek stanoviska vlády. Právnu úpravu prevádzkovania rozhlasového a televízneho vysielania nemožno považovať za nekomplexnú z dôvodov uvedených vo vládnom stanovisku. Doterajšia prax v používaní týchto licencií v obciach nesignalizuje, že by obciam nemala vyhovovať všeobecná úprava prevádzkovania rozhlasového a televízneho vysielania a že by sa vyžadovala nejaká osobitná komplexná úprava podmienok a povinností pre obce.

    Čo ma absolútne prekvapilo, je zmienka o tom, že ukladanie povinností v licenciách môže vo vzťahu k obciam vyvolávať diskusie vo vzťahu k ústave už v spomínanom stanovisku pani podpredsedníčky vlády, kde sa hovorí, že povinnosti obce možno ukladať len zákonom. Samozrejme, som prvý zástanca toho, že by to malo tak byť. Som dojatý starostlivosťou vlády v tejto oblasti. Preto sa pýtam, ako je možné, že vláda prijala nariadenie vlády, ktorým sa určujú platové pomery v obciach práve normou, ako je nariadenie vlády, a nie zákonom. To je len malý príklad toho, keď dvaja hovoria to isté, a nie vždy je to to isté.

    Dovoľte mi zareagovať na 4 okruhy otázok, ktoré spomenula pani podpredsedníčka vlády. Došlo tu, samozrejme, k spomínaniu, čo všetko má právnická osoba splniť, aby dostala licenciu. Podotýkam, že je to výsostne zlá filozofia, pretože licencie, ktorých sa obce dožadujú, nie sú podľa § 5 zákona o televíznom vysielaní - licencie zo zákona, teda licencie, ktoré sa udeľovali povedzme VTV alebo Markíze, ale licencie na základe licenčných podmienok. Celá teória o založení firmy, o kapitáli, o ďalších krokoch, ktoré sme mohli vo výbore sledovať, keď predkladali obchodné spoločnosti svoje žiadosti o licencie, sa netýkajú tohto spôsobu udeľovania licencií.

    Pýtam sa teda, akým spôsobom chce vláda - aj vy, pani podpredsedníčka vlády, lebo ste zodpovedná za legislatívu - dosiahnuť zladenie, keď nehovorím rozpor, zladenie týchto dvoch právnych noriem, keď nie takouto jednoduchou technikou, za ktorú to považujem. Táto technika si nevyžaduje náklady na štátny rozpočet, je to otázka filozofie. Vráťme sa k filozofii. Pýtam sa, prečo by si obce zo svojich skromných prostriedkov, pretože neschválením alebo prípadným neschválením tejto normy, je to už dvanásta právna norma počas tohto volebného obdobia, ktorá ide proti záujmom obcí - a neverím, že bude posledná pri takomto spôsobe prerokúvania - prečo nemôžeme obciam pomôcť splniť si zákonnú povinnosť informovať svojho občana priamo, a nie prostredníctvom obchodných spoločností.

    Nie je to problém vo veľkých mestách. Založenie obchodnej spoločnosti nie je problém vo väčších mestách, je to problém práve v menších dedinkách a obciach, ktorých rozpočet nedovoľuje zbytočne vynakladať prostriedky na niečo, čo môžeme elegantne vyriešiť iným spôsobom. Je to zámer, aby obce priamo nenakladali s touto licenciou? Alebo je v tom len nepochopenie?

    Veľa sa povedalo už minule. Osobne som presvedčený, podobne ako nám vo výbore odôvodnila legislatíva ministerstva kultúry, že vlastne po vecnej stránke ani vláda nemôže mať výhrady (ak si kolegovia pamätajú, vo výbore pre verejnú správu to bolo takto povedané), ide len o formu, že nie je komplexná. Pýtam sa: Naozaj tomuto zákonu vadí len to, že predkladateľom nie je poslanec vládnej koalície?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nemám nikoho prihláseného do rozpravy.

    Chce sa vyjadriť pani podpredsedníčka vlády? Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vzala som si viacero zákonov, ale nebojte sa, nebude to dlho trvať, z každého odcitujem veľmi stručne.

    Pán poslanec Bajan sa odvolával na zákon o obecnom zriadení, konkrétne § 4 písm. i), podľa ktorého obce popri svojej samosprávnej funkcii podľa odseku 3 písm. i) vykonávajú vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb atď.

    Pán poslanec citoval aj novelu, teda nepriamu novelizáciu podľa zákona 172/1994 Z. z., ale neprečítal ju dôsledne - podľa môjho názoru. Podľa tejto novely v zákone o obecnom zriadení, kde sa hovorí o podnikateľskej činnosti, sa dovtedy zrušili, ako aj on sám povedal, obecné podniky, a to z toho dôvodu, že tieto obecné podniky nemali charakter podnikateľských subjektov zapísaných v Obchodnom zákonníku, a táto novela v odseku 2 hovorí, že obec do 31. decembra 1994 zmení obecný podnik podľa charakteru predmetu jeho činnosti na podnikateľský subjekt podľa osobitného predpisu. A v poznámke dolu je, že osobitný predpis je Občiansky zákonník. Ergo, bude vykonávať každú svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom podnikateľských subjektov zapísaných v Obchodnom registri. To znamená, že nie obec ako samosprávny orgán, ale popri samospráve podnikateľské činnosti bude vykonávať podnikateľskými subjektmi zapísanými v podnikovom registri.

    Tomuto korešponduje aj súčasný platný právny stav. Nie celkom súhlasím s tým, aby obce nemohli mať kontakt podľa platného práva so svojimi občanmi. Plne zastávam stanovisko, že obec musí mať takýto kontakt. Obec preto aj má nárok v zmysle príslušných licenčných predpisov, aby jej bol z káblového rozvodu bezplatne ponúknutý, teda aby sa mohol etablovať na jednom kábli.

    Ale pozrime sa, aká je situácia dnes. Veď obce, kde je to možné, tam postupne zavádzajú kontakt cez káblovú televíziu so svojimi občanmi. Pozrime si napríklad Martin, Brezno, ktoré vytvorili takéto subjekty, kde obec alebo mesto má stopercentnú účasť svojho kapitálu. Ďalšie obce, mestá alebo časti miest - napríklad starosta Nového mesta v Bratislave takto už komunikuje s občanmi cez spoločnosť s ručením obmedzeným OMEGA PLUS, ďalej Košice taktiež komunikujú s občanmi, Hlohovec má tiež svoj kanál a je zapísaný v Obchodnom registri. Čiže aj táto forma sa plne rozvíja. Teda nevidím dôvod, prečo by súčasný právny stav mal byť zmenený a tak, aby vznikla nerovnosť subjektov, ktoré sa uchádzajú o licenciu, a navyše, ktoré potom aj vykonávajú túto činnosť.

    Preto znovu opakujem, prelomila sa aj zásada u fyzických osôb, že vysielať môže, len čo je zapísaný v Obchodnom registri.

    Vôbec si nemyslím, že by sme s týmto chceli sťažiť život obcí. Vôbec si nemyslím, že ich ukracujeme o kapitál, pretože obce, ktoré nemajú dostatočné finančné prostriedky, vždy majú nejakú nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu a ktorá môže byť predmetom nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti. Nepoznám samosprávu, ktorá by nemala zariadenie alebo nejakú nehnuteľnosť, ktorú vloží. Keď už nechce ako podielnik, je malá obec a nemá s kým zriadiť takúto spoločnosť, vloží svoju nehnuteľnosť a zapíše sa do Obchodného registra, vysiela a má kontakt, t. j. realizuje sa to, čo je, myslím, naším spoločným záujmom, jednak pána poslanca ako starostu v Petržalke, ktorý chce mať kontakt s ľuďmi, a je to aj náš záujem, aby tieto obce mali takýto kontakt. Len treba zachovať určité pravidlá. Aj smernice Európskej únie nás zaväzujú k tomu, aby pri licencii všetci uchádzači o udelenie licencie mali rovnaké právne podmienky.

    Preto sa opätovne obraciam na pani poslankyne a pánov poslancov s prosbou, aby predloženú novelu neschválili. To znamená, aby zostal dosiaľ platný právny stav.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne.

    Len veľmi krátko, aby nedošlo k omylu. Hlohovec nie je zapísaný v Obchodnom registri. Práve to bol problém, kde sa to celé spustilo. Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie udelila 21 obciam licenciu priamo, nie cez obchodné spoločnosti, a keď sa práve mesto Hlohovec chcelo zapísať do Obchodného registra, tak prokurátor napadol tento zápis v zmysle zákona o obecnom zriadení. Vtedy sa došlo vlastne na to, čo je predmetom sporu. Takže nie je zapísaný a určite nebude zapísaný, bude si musieť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným alebo inú obchodnú spoločnosť.

    Práve toto je ten problém. Prečo by si mali obce vkladať časť majetku do nejakého problému, ktorý vieme vyriešiť ináč, a obce by mohli s týmto majetkom nakladať iným spôsobom? V tom je spor. Čiže nemyslím si, že by sme im museli ukladať takúto povinnosť pri tejto činnosti. To je vec filozofie, je to vec na zváženie poslancov, ako sa rozhodnú.

    Ale súhlasím s vami, normy Európskej únie hovoria o tom, že pri udeľovaní licencií by mali byť rovnaké podmienky. Ale podotýkam, že v tom prípade ide o licenciu podľa § 5 - o celoplošné licencie, o ktoré sa uchádzajú, a nielen domáce, ale aj zahraničné subjekty, nie lokálne licencie, ktoré sú udeľované na základe licenčných podmienok. Myslím si, že viac k tomu už asi nepoviem, len naozaj je tu spor o filozofiu, či nútiť obce nakladať s majetkom aj v situáciách, keď to vieme riešiť ináč. To je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

    Pani poslankyne, poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa ešte pani podpredsedníčky, či sa chce vyjadriť. Už nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadrovať. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, keďže v rozprave nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, odporúčam, aby sme hlasovali o predloženom zákone ako celku s tým, že ho odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca vrátený zákon odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov z 25. septembra 1996.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mali by sme prejsť k dvanástemu bodu programu, ktorý by mal uviesť pán prezident republiky. Je to zákon, ktorý je spoločne vrátený pánom prezidentom aj vládou. Ide o rokovací poriadok. Keďže pán prezident požiadal, aby mohol prísť až na popoludňajšie rokovanie Národnej rady, máme dve možnosti. Máme rozpracované dva zákony, jedným je zákon, o ktorom sme povedali, že budeme rokovať hneď, je to zákon o súdoch a druhý zákon, ktorý predkladal pán poslanec Fico. Sú to už len hlasovania. Chcem navrhnúť, aby sme tieto zákony prerokovali ešte doobeda formou hlasovania a poobede by sme pokračovali vrátenými zákonmi.

    Mám dať o tom hlasovať, alebo s vaším súhlasom budeme hlasovať o súdoch?

  • Hlasy zo sály.

  • Pán poslanec Hrušovský, pardon, pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, chcem sa iba spýtať, či bola ukončená rozprava v prípade návrhu zákona.

  • Čiže budeme iba hlasovať.

  • Len hlasovať o závere. Pán poslanec Hrušovský.

  • Chcel by som poprosiť, pán predseda, či by sa pán minister mohol vyjadriť k predneseným pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Cupera.

  • Som si toho vedomý, ale ja sa vzdávam, neprihlásim sa už po ňom do rozpravy. Bolo by asi vhodné, keby pán minister vystúpil.

  • Ruch v miestnosti.

  • Pán minister nechce vystúpiť v rámci tejto požiadavky.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme rokovať. Skončili sme rozpravou s tým, že som vtedy nedal možnosť vyjadriť sa spoločnému spravodajcovi výborov.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, vyjadrite sa, ak sa chcete vyjadriť, ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda parlamentu a zároveň predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcem vás poprosiť, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch a potom o konečnom znení návrhu zákona.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, doplňujúce a pozmeňujúce návrhy ste dostali ešte ako tlač 469b.

  • Hlasy zo sály.

  • Áno, ja mám 469b. Je to 496b. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

  • Najprv, pán predseda, o spoločnej správe.

  • O spoločnej správe, samozrejme. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v spoločnej správe je uvedených 17 pozmeňujúcich návrhov. Ak dovolíte, odporúčam, aby sa o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 17 hlasovalo en bloc a odporúčam ich prijať, pardon, pán Hrušovský našepkáva, odporúčam ich neprijať.

  • Počuli ste návrh spoločného spravodajcu, o ktorých bodoch hlasujeme teraz en bloc. Pán spoločný spravodajca ich navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • O bodoch 15 a 16 spoločnej správy navrhujem hlasovať tiež spoločne a odporúčam ich schváliť.

  • Teraz pán poslanec Hrušovský nešepkal. Hlasujeme o bodoch 15 a 16 spoločnej správy s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tieto dva body spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, z tlače 496b odporúčam na spoločné hlasovanie bod 1 článku I, pardon, článok II bod 1, článok III bod 2, ďalej článok IV bod 7, pretože majú iba legislatívno-technický charakter. A odporúčam ich schváliť.

  • Počuli ste návrh spoločného spravodajcu. Navrhuje prijať tieto pozmeňujúce návrhy, tak ako ich prečítal.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tieto návrhy prešli.

  • O pozmeňujúcich návrhoch k článku IV bod 1, ďalej článku IV body 3 a 4 navrhujem hlasovať osobitne.

  • Pozmeňujúci návrh k článku IV bod 1 odporúčam schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o článku IV bod 1 s návrhom schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku IV bod 3, ktorý máte na tretej strane tlače 496b. Odporúčam ho schváliť.

  • Aj tento pozmeňujúci návrh odporúča pán spravodajca schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.

  • Posledný pozmeňujúci návrh je k článku IV bod 4 na strane 4 tlače 496b. Aj tento odporúčam schváliť.

  • Hlasujeme. Aj tento pozmeňujúci návrh je odporúčaný na prijatie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme ho.

  • Vážený pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce aj doplňujúce návrhy. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho schváliť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, hlasujeme podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o zákone ako celku aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili tento zákon.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    aj ja ďakujem všetkým paniam poslankyniam a pánom poslancom. Dúfam, že naše súdy budú pracovať k spokojnosti aj naďalej a budeme s nimi mať len samé radosti.

    Ďakujem.

  • V ďalšom bode môžeme pokračovať rokovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 425.

    Rozprava k tomuto bodu bola skončená. Pýtam sa preto pána poslanca Fica, či sa chce k rozprave vyjadriť.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    novelizácia zákona o veľkej privatizácii, ktorú predložila Strana demokratickej ľavice, sleduje určitú spravodlivosť. Sú to predovšetkým starší ľudia, ktorí výraznou mierou prispeli k tvorbe majetku, ktorý sa dnes rozdeľuje v privatizácii. Okrem toho podľa platného zákona je Fond národného majetku povinný vyplatiť dlhopisy až do konca roku 2001, t. j. o šesť rokov. Takéto dlhé obdobie môže priniesť u ľudí staršieho veku rôzne životné situácie.

    Novelizácia, ktorú sme predložili, má rovnako motivovať aj terajších majiteľov bytov, teda stavebné bytové družstvá, mestá a obce, prijímať dlhopisy, čo by mohlo viesť k značnému oživeniu trhu s bytmi. Aj občania by mohli využiť dlhopis pred dobou splatnosti a nemuseli by sa obávať, či s výnimkou starších občanov, kde navrhujeme skoršiu splatnosť dlhopisov, bude Fond národného majetku na konci roku 2001 spôsobilý splniť zákonné podmienky. Podnetný je v tomto smere aj návrh, aby dlhopisy boli využiteľné v stavebnom sporení.

    Vážené dámy, vážení páni, myšlienka návrhu zákona má vo verejnosti veľkú podporu. Na druhej strane sa návrhu zákona vyčíta veľký dosah na rozpočet Fondu národného majetku a hľadajú sa riešenia, ktoré by tento dosah zmiernili. Aj preto bol návrh, aby nárok na kratšiu splatnosť dlhopisov mali až občania s vekom 70 rokov a viac a aby terajší majitelia bytov nemohli požadovať skoršie preplatenie dlhopisov, ak ich prijmú ako formu platby pri prevode bytov. Veľmi často sa opakovala argumentácia, že ak by sme skôr vyplatili občanov vo veku 60 rokov a viac, fond by to ekonomicky neuniesol. Ide približne o skupinu 800 000 ľudí. Teoreticky, ak by každý z nich požiadal o skoršie vyplatenie dlhopisu, fond by na konci júna 1998 musel vyplatiť sumu približne 8 a pol miliardy korún. Zdôrazňujem teoreticky, pretože nie všetci títo občania budú chcieť preplatiť svoj dlhopis. Okrem toho je dlhopis cenný papier, ktorý má aj inú využiteľnosť, môže byť predmetom dedenia a podobne.

    Musím sa preto spýtať, a túto otázku kladiem neustále: Ak Fond národného majetku nemá na konci roku 1998 8 miliárd korún, kde zoberie na konci roku 2001 35 až 40 miliárd korún, ktoré bude musieť vyplatiť podľa teraz platného zákona? Z tohto pohľadu sa zdá byť kompromisom návrh na zvýšenie vekovej hranice zvýhodnených starších občanov na 65 rokov.

    Je škoda, že bol návrh vypustiť z nášho návrhu zákona aj ustanovenie o skoršej splatnosti dlhopisov v prípade odpredaja bytov. Ak by mestá, obce a bytové družstvá mali zákonom zaručené, že dlhopisy prijaté ako forma platby pri prevode bytov do vlastníctva občanov budú vyplatené skôr ako na konci roku 2001, určite by ich prijímali, hoci nemusia. Mestá a obce totiž potrebujú peniaze, aby mohli vytvoriť fondy na rozvoj bývania. Ak by mali čakať s prijatými dlhopismi až do konca roku 2001, veľmi by si neporadili, lebo nie každý je pripravený použiť dlhopis na trhu s cennými papiermi. Prijímanie dlhopisov by určite motivovalo aj občanov kupovať byty. Ak sme prijali zákon na odpredaj bytov, bolo by dobré, keby sme dali tomuto odpredaju aj takýto ekonomický impulz.

    Odpredaj bytov nie je ani zďaleka taký veľký, ako by sme očakávali. Neobstojí preto argumentácia, že v tomto prípade by išlo o veľký dosah na fond. Dnes máme na Slovensku približne 700 000 komunálnych, družstevných a štátnych bytov. Časť z nich sú byty vyhradené ako tzv. byty sociálne, ktoré sa predávať nebudú. No a pri ostatných, ak poviem, že o ich kúpu prejavilo záujem 15-20 % občanov, tak som pri odhade veľkorysý. Akého obrovského dosahu na rozpočet fondu sa teda obávame? Opakujem, návrh zákona, ak by bol prijatý aj v tejto podobe, by mohol dať odpredaju bytov veľmi zaujímavý ekonomický impulz.

    Skoršie vyplatenie dlhopisov, či už v prípade starších občanov, alebo v prípade bytov, by mohlo mať pozitívny účinok aj na pokladňu fondu. Rozložila by sa ťarcha výdavkov, ktorú bude musieť Fond národného majetku na konci roku 2001 znášať, na viacero časových úsekov. Skoršie vyplácanie by mohlo rovnako tlačiť Fond národného majetku dôslednejšie vymáhať milióny nesplatených dlhov od nových majiteľov sprivatizovaného majetku.

    Vážené dámy a páni, prosím vás, aby ste zvážili pri hlasovaní výhody a nevýhody tohto návrhu zákona, ktorý má naozaj vo verejnosti veľkú podporu.

    Rovnako by som sa, pán predseda, rád vyjadril k spoločnej správe. V spoločnej správe je obsiahnutých šesť bodov. Upozorňujem na bod 5 spoločnej správy, kde je vecná chyba. Odporúčal by som, aby sme o tomto bode vôbec nehlasovali, pretože je tam "v § 24 v novooznačenom odseku 6 sa za písmeno e)", má to byť novooznačený odsek 8, alebo to teraz označme správne, lebo toto je vecná chyba v znení spoločnej správy.

    Rovnako prosím, aby sme osobitne hlasovali o bode 4 spoločnej správy, pretože práve tu ide o zvýšenie vekovej hranice, aby sme o tom nehlasovali v balíku všetkých poznámok.

    Ďakujem pekne.

  • Budete to uvádzať pri hlasovaní.

  • Ja nebudem uvádzať hlasovanie.

  • Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Cingela, aby sme pristúpili k hlasovaniu - aj s poznámkami, ktoré uviedol teraz pán poslanec Fico.

    Ak chce pán spoločný spravodajca záverečné slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    v mojom záverečnom slove chcem len krátko hovoriť o návrhu poslancov ako takom.

    Predložený návrh zákona vlastne istým spôsobom, tak ako bol predložený, diskriminuje občanov tohto štátu v tom, že v bode 1 sa navrhovalo, aby v zmysle tohto zákona boli zvýhodnení občania pri dosiahnutí veku 60 rokov a viac, ktorí sa istým spôsobom narodili v deň účinnosti tohto zákona. To znamená, že by sa to bolo dotýkalo len niekoľko desiatok občanov.

    Preto koalícia posúdila možnosti Fondu národného majetku aj vzhľadom na to, že pri dlhopisovej metóde sa predovšetkým uvažovalo, že tieto prostriedky použijú občania na investovanie a nie na spotreby. Pri možnostiach Fondu národného majetku sme dohodli, že približne 2,8 mld Sk, ktoré by si táto novela vyžiadala pri prijatí bodu 1, že občania vo veku 70 rokov a viac dostanú splatný dlhopis v roku 1996 a bude splatný k 31. decembru 1997, že toto je ešte únosná miera, na ktorú táto spoločnosť v súčasnosti má. Takýmto spôsobom sme chceli odstrániť z bodu 1 istú diskrimináciu občanov, a preto sa koalícia spoločne dohodla, že podporí túto zmenu tak, aby sa to dotýkalo občanov vo veku 70 rokov a viac. To by bolo všetko.

    Budem uvádzať jednotlivé hlasovania v takej postupnosti, ako boli uvedené v spoločnej správe. V spoločnej správe bol dotknutý bod 4. Tento vyberiem na osobitné hlasovanie a o ostatných bodoch spoločnej správy dám hlasovať spoločne.

  • Môžeme pristúpiť, pán spoločný spravodajca, k hlasovaniu.

    Nech sa páči, hlási sa o slovo pán poslanec Fico. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Pán predseda, chcem ešte raz pripomenúť, že v bode 5 namiesto odseku 6 má byť odsek 8. Berme to ako pisársku chybu.

  • Myslím si, že to môžeme zobrať ako chybu v písaní. Zaznamenáme to a opraví sa to. Berieme to, čo predniesol pán poslanec Fico.

    Nech sa páči, môžete uvádzať hlasovanie.

  • Spoločnú správu máte všetci pred sebou. Zo spoločnej správy body 1, 2, 3, 5 a 6 vyberám na spoločné hlasovanie a odporúčam tieto body neprijať.

  • Počuli sme spoločného spravodajcu. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5 a 6 s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto body sme neprijali.

  • Bod 4 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

  • Tým sme vyčerpali body spoločnej správy. V rozprave vystúpili poslanci v tomto poradí: pán poslanec Fico, druhý v poradí som vystúpil ja, potom vystúpil pán poslanec Palacka, pán poslanec Vaškovič a pán poslanec Benčík.

    Dám hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch tak, ako odzneli v rozprave.

    Pretože sme prijali bod spoločnej správy 4, je bezpredmetné hlasovať o bode 1 návrhu pána poslanca Fica, tento bod automaticky vypadol. Máte jeho návrhy písomne, nebudem ich čítať.

    Hlasujeme teraz o bode 2, kde v § 24 sa dopĺňa nový odsek 8. Odporúčam ho neprijať.

  • Pán predsedajúci, tým, že sme prijali bod 4 spoločnej správy, je o bode 1 bezpredmetné hlasovať.

  • Pán poslanec Fico chce niečo upraviť zrejme podľa svojho pôvodného návrhu. Toto hlasovanie nebude platiť.

  • Chcel som len povedať, že nie je možné vytrhnúť bod 1 z ostatných bodov, pretože je to jeden komplexný návrh. Preto prosím, aby sme hlasovali ako o celku o všetkých týchto bodoch. Vtedy to má význam. Nemôžeme to vytrhávať. Nemôžeme vyčleniť bod 1, že o tom sme už hlasovali, ale hlasujme o všetkých mojich pozmeňujúcich návrhoch ako o celku.

  • Pán poslanec Fico chce, aby sme naraz hlasovali o jeho bodoch 1, 2 a 3.

  • Pán predsedajúci, to nie je možné, pretože sme schválili bod, ktorý znie, že dlhopis podľa odseku 4, ktorého majiteľ dosiahol ku dňu účinnosti tohto zákona vek 70 rokov a viac, je vrátane výnosu splatný 31. 12. 1997. Toto znenie sme prijali zo spoločnej správy v bode 4. Čiže, ak budem odporúčať toto zamietnuť, zároveň by sme zamietli to isté, čo sme predtým schválili. Preto hovorím, že o bode 1 návrhu pána poslanca Fica sme už hlasovali, preto o ňom nemôžeme hlasovať teraz.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj. Ešte pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, je to netypický postup, čo navrhuje pán spravodajca. Pokiaľ ide o bod 1, súhlasím s ním, že ten bod sme už schválili, len predpokladám, že pokiaľ ide o ostatné body, nebudete odporúčať ich prijatie. Môžem tomu tak rozumieť? Alebo ich budete odporúčať?

  • Pán poslanec, to nechajte na mňa. Budem postupovať tak, ako máte predložené návrhy, ako ste ich postupne predkladali.

  • Prijali sme návrh zo spoločnej správy o 70 rokoch. V bode 1 je určitá kaskáda, ktorú by sme mali prijať. Budeme hlasovať tak, ako to povedal pán poslanec Cingel, čiže o bode 1 už hlasovať nebudeme, pretože sme o ňom už hlasovali. Ďalej pokračujeme tak, ako nám naznačil.

  • Súhlasím s tým, že nebudeme hlasovať o bode 1, ale o ostatných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Fica - on súhlasí s tým, aby sme hlasovali en bloc.

  • Prosím, budeme hlasovať en bloc. Pán poslanec Fico chce ešte upraviť svoje rozhodnutie.

  • Chcem sa len spýtať pána spravodajcu, aby neboli zmätky, podľa ktorého návrhu postupuje. Lebo legislatíva včera rozdala pozmeňujúce návrhy - je to doklad asi na troch alebo štyroch stranách, ale predtým bol rozdaný jeden taký papier. Takže postupujete podľa tohto. Ďakujem pekne.

  • Je to tlač 425, kde je napísané Robert Fico.

  • Vy máte, pán predseda, niečo úplne iné, ako má pán spravodajca.

  • Preto navrhujem pánu spoločnému spravodajcovi, aby dal hlasovať o všetkých ostatných bodoch, okrem bodu 1, en bloc. To bude najrozumnejší postup.

  • Súhlasím s tým, čo hovorí pán poslanec Fico. Dávam hlasovať o všetkých jeho pozmeňujúcich návrhoch en bloc, okrem bodu 1, ktorý sme už schválili v spoločnej správe. Odporúčam ich neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Fica sme neprijali.

  • Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o bodoch tak, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca. Navrhuje návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Palacka, ktorý dal pozmeňujúci návrh, ktorý má 2 body. Keďže tieto body vzájomne súvisia a v prípade, ak by sme neprijali bod 1, nemá význam ani druhý, dávam hlasovať o oboch naraz. Súhlasíte, pán poslanec? Pán poslanec súhlasí. Dávam hlasovať o bodoch 1 a 2 pána poslanca Palacku a odporúčam ich neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Palacku v bodoch 1 a 2 s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tieto návrhy.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Vaškovič, ktorý vlastne do tejto novely implantoval svoj návrh vlastnej novely, ktorý má 8 bodov. Pretože všetky navrhnem zamietnuť, pýtam sa pána Vaškoviča, či súhlasí s tým, aby som o všetkých bodoch dal hlasovať en bloc. Nesúhlasí, budeme postupovať podľa jednotlivých bodov. Dávam hlasovať o bode 1 návrhu a odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vaškoviča s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

  • Dávam hlasovať o bode 2 návrhu s odporúčam neprijať ho.

  • Hlas zo sály.

  • Hovoril som, že to je návrh zákona, ktorý predkladal pán Vaškovič ako vlastný zákon, ktorým sa mení zákon číslo 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Ale ak je potrebné, môžem to čítať. Návrh v bode 2 je k § 24 ods. 7, kde písmeno d) znie: "predaj na verejnom trhu cenných papierov osobám podľa odseku 8". Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme s odporúčaním spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 3 návrhu, kde § 24 ods. 8 by znel: "Dlhopis podľa odseku 4 môžu pred dobou jeho splatnosti podľa odseku 6 nadobudnúť fyzické osoby s trvalým bydliskom na území Slovenskej republiky a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane fondu." Odporúčam ho neprijať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 4 návrhu, kde v § 24 ods. 9 znie: "Právnické a fyzické osoby môžu na splatenie svojich záväzkov voči fondu súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného majetku použiť dlhopisy nadobudnuté na verejnom trhu cenných papierov." Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme ani tento doplňujúci návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 5 návrhu, kde v § 24 ods. 10 znie: "Menovitú hodnotu dlhopisu podľa odseku 4 vrátane jeho výnosu je fond povinný vyplatiť majiteľom dlhopisov k 31. 12. 2000 najneskôr do 30 dní odo dňa splatnosti dlhopisu podľa odseku 6." Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o ďalšom návrhu, tak ako ste ho počuli, s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 6 návrhu, kde v § 24 ods. 11 znie: "Dlhopisy podľa odseku 4 nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov ich majiteľov podľa odseku 3." Odporúčam ho neprijať.

  • Budeme hlasovať. Spravodajca odporúča neprijať ani tento pozmeňujúci návrh, tak ako ho prečítal.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 7, kde sa v § 24 ods. 12 a ods. 13 vypúšťajú. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o bode 7 návrhov pána poslanca Vaškoviča s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

  • Vzhľadom na to, že pán poslanec Vaškovič sťahuje bod číslo 8, vyčerpali sme všetky jeho pozmeňujúce návrhy.

    Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Benčík, ktorý prišiel s dvoma návrhmi. Tým, že sme prijali "70 rokov a viac", v jednom návrhu dopĺňal pôvodný návrh zákona, a síce v tom, že za slovo "60" navrhoval doplniť "a viac", čím by sa bolo dostalo do zákona to, že nejde len o osoby, ktoré sa narodili v deň nadobudnutia účinnosti zákona, to znamená, že by to bol býval rozšíril aj na celý okruh týchto osôb. Ale tým, že sme to prijali, je bezpredmetné o tom hlasovať. A domnievam sa, aj tým, že sme prijali klauzulu, že v bode 1 je "70 rokov a viac", odpadá hlasovanie aj o ďalšom jeho návrhu - "65 rokov a viac". Ale ak to tak nie je, pán poslanec Benčík...

  • Hlas predsedu Gašparoviča: Je to tak.

  • Tým sme, pán predsedajúci, vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy a prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku s tým, že odporúčam návrh prijať.

  • Budeme hlasovať v súlade s ustanovením § 26 o zákone ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

  • Hlasy zo sály.

  • Je konečné hlasovanie, páni poslanci. Chcete prestávku? Žiadna prestávka, budeme hlasovať.

  • Nesúhlas v sále.

  • Páni poslanci, prečo toto robíte?

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas, ktorý sme si dali na prestávku. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím, aby sme sa všetci vrátili do rokovacej miestnosti.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať o zákone ako celku aj so schválenými zmenami a doplnkami.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča tento zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, bude prestávka do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať zákonmi, ktoré bude predkladať pán prezident.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k d v a n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál máte pred sebou ako tlač 520. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení z 11. októbra 1996 aj s pripomienkami. Ďalej je tam uznesenie vlády Slovenskej republiky s pripomienkami, ktoré sú uvedené v stanovisku v prílohe uznesenia. Súčasťou materiálu je aj schválený zákon z 27. septembra tohto roku. Uznesenie ústavnoprávneho výboru máte ako tlač 520a.

    Prezident Slovenskej republiky uvedený zákon vrátil podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky so svojimi pripomienkami. Podľa článku 87 ods. 4 ústavy ho vrátil na požiadanie vlády Slovenskej republiky s jej pripomienkami.

    Pán prezident, prosím vás teraz, aby ste zákon v časti, ktorá obsahuje vaše pripomienky, odôvodnili.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    27. septembra ste schválili nový rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o zákon, ktorý má nahradiť pravidlá rokovania zákonodarného zboru prijaté ešte v období pred novembrom 1989. O potrebe prijatia nového zákona niet žiadnych pochýb. Privítal som, že navrhovateľmi zákona boli poslanci z koalície i z opozície. Napriek tomu sa však nepodarilo, aby za jeho upravené znenie hlasovali aj koaliční, aj opoziční poslanci. Stalo sa tak preto, že pri prerokúvaní sa do zákona dostali také zmeny, ktoré sú pre jednotlivé skupiny poslancov neprijateľné.

    Z ústavy vyplývajúce právo vrátiť zákon Národnej rade na opätovné prerokovanie s pripomienkami som nevyužil len ja, ale urobila tak aj vláda Slovenskej republiky, keď ma svojím uznesením zaviazala vetovať zákon o rokovacom poriadku. Preto aj moje rozhodnutie o vrátení zákona má dve časti. V jednej sú pripomienky prezidenta republiky a druhá časť obsahuje pripomienky vlády Slovenskej republiky. Zameriam sa na prvú časť svojho rozhodnutia.

    Schválenou zmenou § 20 ods. 1 posudzovaného zákona sa toto ustanovenie dostalo do rozporu s článkom 102 písm. p) ústavy, podľa ktorého má prezident republiky právo byť prítomný na schôdzach Národnej rady. Ústava neobmedzuje toto právo prezidenta len na verejné schôdze, preto je potrebné upraviť v tomto zmysle citovaný paragraf. Takisto nevidím dôvod, aby na neverejnej schôdzi Národnej rady nemohli byť prítomní členovia vlády, predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, prípadne ďalší ústavní činitelia.

    Článok 34 ods. 2 ústavy garantuje občanom patriacim k národnostným alebo etnickým skupinám za podmienok ustanovených zákonom právo používať ich jazyk v úradnom styku. Nevidím dôvod, aby sa doterajšie právo poslancov patriacich k národnostným menšinám upravené v platnom § 18 zákona o rokovacom poriadku v novom zákone zrušilo. Poznamenávam, že po tejto úprave ustanovenie článku 6 ods. 2 a článku 34 ods. 2 písm. b) ústavy - používanie menšinových jazykov v úradnom styku - už vôbec nebude zákonom vykonané.

    Osobitne závažné porušenie ústavy obsahuje schválené znenie § 92 ods. 1. Citované ustanovenie dáva prezidentovi republiky štyri dni na rozhodovanie o tom, či uplatní ústavou dané právo nepodpísať zákon schválený Národnou radou a vráti ho zákonodarnému orgánu na opätovné prerokovanie. Nechcem diskutovať o tom, že konštrukcia uplatnenia práva - odo dňa schválenia, a nie odo dňa doručenia - je vo svete nezvyčajná. Chcem poukázať na to, že 15-dňová lehota je lehota pre prezidenta republiky, nie je lehotou pre predsedu parlamentu, ani pre predsedu vlády. A pri schválenom novom spôsobe prerokúvania zákonov po treťom čítaní potreba času na vyhotovenie tzv. čistopisu zákona je minimálna. V prípade, že vláda chce postupovať podľa článku 87 ods. 4 ústavy, t. j. požiada prezidenta republiky o vrátenie zákona, ustanovenie o vymedzení lehoty pre prezidenta republiky podľa ods. 2 citovaného ustanovenia neplatí.

    Berúc do úvahy potrebu času na technické spracovanie schváleného znenia zákona, nemám výhrady ku skráteniu 15-dňovej lehoty uvedenej v ústave, t. j. nemám námietky proti takému výkladu citovaného ustanovenia, ktoré si žiada reálna situácia, ale požadujem, aby zákon zabezpečil prezidentovi republiky aspoň podstatnú časť ústavnej lehoty, t. j. minimálne osem dní. Na tejto požiadavke musím zotrvať práve tak ako na dôslednom a bezvýnimočnom dodržiavaní určených lehôt. Prijal som ubezpečenie, že nový rokovací poriadok problematiku vyrieši a vylúči, aby mi zákony boli doručované neskoro, ba dokonca po uplynutí celej lehoty, čo sa dosiaľ stalo 17-krát, ale prijaté znenie § 92 smeruje celkom inde.

    Ustanovenie § 107 ods. 1 schváleného zákona nepovažujem za také, ktoré by zodpovedalo zmyslu ustanovenia článku 113 ústavy. Je to tak preto, lebo umožňuje predsedovi Národnej rady rozhodnúť o povinnosti vlády predstúpiť pred Národnú radu skôr ako 30 dní po svojom vymenovaní. Pretože vláda navrhla iné znenie, ako vám navrhujem vo svojom rozhodnutí, treba obidva návrhy považovať za alternatívne. Som však tej mienky, že ústavným vzťahom parlamentu a vlády skôr zodpovedá skrátenie lehoty na návrh ako po dohode.

    Vážená Národná rada,

    toto boli v stručnosti moje pripomienky, ktorých legislatívne znenie je vyjadrené v časti III môjho rozhodnutia. V úvode spomínané pripomienky vlády sú obsiahnuté v druhej časti môjho rozhodnutia, čím som splnil ústavou predpísanú povinnosť. To však neznamená, že k problematike nemôžem mať vlastný názor. Preto skôr ako poverený člen vlády odôvodní jej stanovisko, dovoľte mi jednu všeobecnú poznámku, dotýkajúcu sa pripomienky vlády k riešeniu skráteného legislatívneho konania upraveného v § 89.

    Myslím, že nielen ja som privítal práve tie ustanovenia posudzovaného zákona, ktoré zabezpečujú, aby proces prijímania zákonov bol tak upravený, aby poslancom Národnej rady vytvoril dostatočný priestor na kvalifikované posúdenie a prerokovanie jednotlivých návrhov zákonov. Viem, že nie je možné, aby lehoty a postupy v zákone určené boli vždy dodržané. Preto koncepcia, že zákon presne vymedzí situácie, za ktorých sa tak stane, je podľa môjho názoru správna. Návrh vlády, aby sa tento stav zmenil doplnením v zákone presne vymedzených okolností o ďalšie, neurčité, skryté za slovom "najmä", za ktorých nastane stav legislatívnej núdze, spôsobí, že ich určenie bude bez významu.

    Uvedomte si, že dosiaľ platné ustanovenia o dvojfázovom rokovaní, najprv o zásadách, potom o zákone, aj dosiaľ platná 60-dňová lehota, ktorá mala uplynúť od predloženia návrhu zákona do jeho prerokovania, sa v dôsledku pripustenia nevymedzených výnimiek stali takmer neúčinnými. Výnimky sa zmenili na pravidlo a pravidlá sa dodržiavali skôr výnimočne. Z uvedených dôvodov nepovažujem vládou navrhnutú zmenu § 89 za žiaducu, ba naopak, ide o takú zmenu, ktorá oddiali čas, keď sa príprave a schvaľovaniu zákonov bude venovať zodpovedajúca pozornosť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zmeny, ktoré som vám navrhol vo svojom rozhodnutí, sú predovšetkým také, ktoré podľa môjho názoru odstránia rozpory posudzovaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Som presvedčený, že po ich schválení nový zákon o rokovacom poriadku Národnej rady podporí aj tá časť poslancov, ktorá za pôvodné znenie nehlasovala. Snaha zastupovať občanov, hľadať spoločné riešenia v otázkach dotýkajúcich sa spoločného rokovania bude iste pozitívnym signálom.

  • Ďakujem pánu prezidentovi.

    Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky vrátenie zákona v časti, ktoré vyjadruje stanovisko vlády Slovenskej republiky, uvedie pani podpredsedníčka vlády Tóthová.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    rokovací poriadok je významný právny predpis pre život každého parlamentu. Nie dobrý právny predpis, ktorý má charakter rokovacieho poriadku, môže vyvolať v parlamente situácie, pri ktorých nejednotný výklad nenáležitej úpravy môže viesť nie k zosúlaďovaniu, ale naopak, k vyostrovaniu jednotlivých politických názorov, čo nikdy neprispieva k získaniu zhody alebo konsenzu, čo je často pri tvorbe právnych predpisov nevyhnutné.

    V minulosti sme viackrát boli svedkami, že práve nepresná alebo neúplná úprava bola toho častou príčinou. Z takéhoto zorného uhla hodnotila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí predložený návrh zákona a vypracovala svoje pripomienky, ktoré jednoznačne majú za cieľ prispieť k spresneniu a vycizelovaniu predloženého návrhu tak, aby sa i za cenu podrobnejšej úpravy prijali také ustanovenia, ktorých interpretácia bude jednoznačná. Preto vláda Slovenskej republiky predložila viaceré pripomienky aj drobnejšieho charakteru.

    Podrobnejšie sa však chcem zmieniť o ustanoveniach, ktoré sú významné z hľadiska vzťahu parlamentu a vlády. Ide najmä o ustanovenie § 20, kde vláda nevidí dôvod na vylúčenie jej predsedu a ostatných členov vlády, ale ani ostatných ústavných činiteľov z neverejných schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky, resp. nevidí dôvod obmedziť ich účasť len na verejné schôdze parlamentu. Preto vláda zastáva stanovisko, že sa neporušia žiadne princípy činnosti zákonodarného zboru demokratického právneho štátu, ak sa ústavným činiteľom vymenovaným v texte § 20 umožní účasť na všetkých schôdzach, pretože z nich môžu vyplynúť úlohy aj pre ich činnosť.

    Ďalej by som sa rada zmienila o ustanovení § 69, ktoré predpokladá vydanie legislatívnych pravidiel, ktoré budú záväzné pre navrhovateľa zákona. Proti zneniu, ktoré je zakotvené vo vrátenom návrhu, nemožno nič namietať. Problém však spočíva v tom, že podľa § 69 ods. 1 tieto legislatívne pravidlá majú upraviť nielen spôsob tvorby zákonov, ale aj podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní.

    Pokiaľ pôjde o prípravu poslaneckých návrhov zákonov, nemožno s takýmto zámerom nesúhlasiť. V praxi sa však podstatná časť návrhov zákonov pripravuje v orgánoch výkonnej moci, predovšetkým na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Postup týchto orgánov má v každom prípade upraviť vláda ako najvyšší orgán výkonnej moci, pochopiteľne, pri plnom rešpektovaní povinností, ktoré pre vládu ako predkladateľa vládnych návrhov zákonov vyplynú z legislatívnych pravidiel schválených Národnou radou Slovenskej republiky. Vydanie legislatívnych pravidiel je nevyhnutným predpokladom na úpravu postupu legislatívneho procesu v orgánoch výkonnej moci s osobitným zreteľom na to, že legislatívne pravidlá Národnej rady zrejme nebudú môcť upravovať vykonávaciu normotvorbu.

    Keď však pozrieme konštrukciu § 69, vidíme, že druhá časť je vlastne formulovaná tak, že je pre vládu Slovenskej republiky neprijateľná. Zo systémovej súvislosti odseku 1 a odseku 2 vyplýva, že ak sú legislatívne pravidlá, ktoré schváli Národná rada Slovenskej republiky uznesením, pre navrhovateľov zákonov záväzné, znamená to vlastne - keďže vláda je jedným z významných subjektov, t. j. navrhovateľom zákonov - vyplýva z toho, že uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je pre vládu záväzné. S týmto nemožno súhlasiť z nasledujúceho dôvodu:

    V súčasnosti ústava vychádza z trojdelenia štátnej moci, ktorú tvoria tri samostatné piliere a naša ústava už nie je budovaná na konštrukcii jednotnej moci v štáte. Je pravdou, že ústavné odlíšenie vyjadrenia je veľmi nuansové, ale táto nuansa má podstatný význam. Dosiaľ v ústave, ktorá vychádzala z konštrukcie jednotnej moci v štáte, o vláde sa uvádzalo, že je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci. Platná ústava už neobsahuje takéto označenie, ale hovorí, že vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci, teda nie najvyšším výkonným orgánom štátnej moci, ale najvyšším orgánom výkonnej moci. Tento malý, pre niekoho len štylistický rozdiel má podľa názoru vlády veľký a hlboký význam, pretože vyjadruje principiálnu zmenu chápania ústavy, t. j. ústavy na princípe trojdelenia moci.

    Vláda oceňuje, že rokovací poriadok v ustanoveniach desiatej časti, t. j. § 67 až 97 podrobne upravuje rokovanie o návrhoch zákonov. Zastáva však názor, že obmedzenie skráteného legislatívneho konania podľa § 89 len na mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo keď budú hroziť štátu značné hospodárske škody, výrazne spomalí legislatívny proces v súčasnom období, keď si transformácia ekonomickej i sociálnej sféry, ale najmä aproximácia nášho práva k právu Európskej únie vyžaduje prijímanie značného počtu nových zákonov, prípadne i noviel vo veľmi krátkom čase. Preto vláda navrhuje rozšíriť prípady, v ktorých sa budú môcť uskutočniť skrátené legislatívne konania.

    Vláda v súvislosti s rokovaním Národnej rady o programovom vyhlásení vlády odporúča, obdobne ako prezident republiky, spresniť ustanovenie § 107 ods. 1 tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že schôdzu na prerokovanie programového vyhlásenia vlády zvolá predseda Národnej rady Slovenskej republiky v lehote kratšej ako 30 dní, ale po dohode alebo kontakte s predsedom vlády.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    nebudem sa zmieňovať o ďalších pripomienkach, ktoré vláda vo svojom stanovisku a žiadosti o vrátenie zákona uviedla. Chcem sa poďakovať, že viaceré z nich boli pochopené a aj v ústavnoprávnom výbore podporené. Verím, že spoločným úsilím sa nám podarí prijať rokovací poriadok, ktorý bude dobrým podkladom na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    Prosím teraz povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Hrušovského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia,

    tak prezident republiky, ako aj vláda Slovenskej republiky využili svoje ústavné právo a vrátili Národnej rade na opätovné prerokovanie zákon o rokovacom poriadku so zmenami, ktoré boli uvedené v prílohe ich návrhu na opätovné prerokovanie.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím zo dňa 15. októbra 1996 pridelil ústavnoprávnemu výboru vrátený zákon na opätovné prerokovanie s tým, že ostatným výborom dal možnosť podľa vlastného uváženia prerokovať tento vrátený návrh zákona. Ani jeden z ostatných výborov ako ten, ktorému bol zákon prikázaný na prerokovanie, toto právo nevyužili.

    Ústavnoprávny výbor sa zaoberal vráteným zákonom dňa 21. októbra a prijal uznesenie, ktorým odporúča prijať zmeny uvedené v rozhodnutí pána prezidenta a v stanovisku vlády, tak ako sú uvedené v prílohe uznesenia ústavnoprávneho výboru číslo 333 z 21. októbra.

    Ústavnoprávny výbor navrhuje z piatich pripomienok prezidenta republiky akceptovať a odporučiť plénu Národnej rady na schválenie dve pripomienky. Z pripomienok vlády ústavnoprávny výbor navrhuje plénu Národnej rady schváliť a akceptovať sedem pripomienok.

    Ostatné pripomienky tak prezidenta republiky, ako aj vlády ústavnoprávny výbor neodporúča Národnej rade prijať.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal tri písomné prihlášky. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Köteles, po ňom pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán prezident, vážená pani ministerka, vážená Národná rada, vážení poslanci, vážené poslankyne,

    dovoľte mi, aby som v súvislosti s návrhom prezidenta Slovenskej republiky v bode 2 o práve používania jazykov národnostných menšín v Národnej rade Slovenskej republiky uviedol stručný historický prehľad o tejto otázke na našom území v najvyšších zákonodarných orgánoch.

    Prvý návrh a písomne sformulované očakávanie od členov najvyššieho zákonodarného orgánu zastupujúcich národné spoločenstvá vyslovili práve predstavitelia slovenského národa. Dňa 10. mája 1848 na Slovenskej národnej schôdzi v Liptovskom Svätom Mikuláši na návrh napríklad Ľudovíta Štúra, Hurbana a ostatných národovcov boli koncipované Žiadosti slovenského národa. Dovoľte mi, aby som citoval z týchto historických a slávnych žiadostí bod II. Citujem: "Žiadame, aby sa zriadil na základe rovnosti uhorských národov jeden všeobecný snem bratských národov pod korunou Uhorska žijúcich, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený a každý zástupca národný zaviazaný svojou národnou rečou národ svoj zastupovať."

    Do pozornosti predkladateľov a poslancov Národnej rady, ktorí sa tak vehementne hlásia k skutkom a odkazom slávnych predkov, by som odporúčal aj fakt, že aj najlepšie dcéry a synovia slovenského národa na celonárodnom zhromaždení 6. júna roku 1860 v Turčianskom Svätom Martine v Memorande národa slovenského vyslovili tie isté očakávania. Teda slovenské národné spoločenstvo, ktoré tvorilo približne 10- až 12-percentnú menšinu v Uhorsku, právom očakávalo, ba aj žiadalo od svojich poslancov, aby v Národnom sneme prehovorili rodnou materinskou rečou. Tomuto očakávaniu vyhoveli napríklad poslanci biskup Štefan Moyzes alebo poslanec a národovec Ferdinand Juriga. Je pravdou, že slovenské vystúpenie hlavne Ferdiša Jurigu už aj svojou tematikou vyvolalo veľké pobúrenie a hlúpe výkriky, ale ani v Uhorskom sneme nikomu nenapadlo, aby zákonnou cestou zakázal alebo - čo ja považujem za cynický vrchol intolerancie - zákonom zaviazal poslancov, aby zaplatili za to, že používajú svoj materinský jazyk.

    Vychádzajúc z týchto historických skúseností od roku 1918, teda od založenia Československej republiky, v každej štátnej alebo spoločenskej forme na území Slovenska bolo ústavou alebo zákonmi zaručené právo poslancom používať materinský jazyk. Napríklad Jednací řád Národního shromáždění - zákon číslo 325 z roku 1920, § 49 ods. 2: "Poslanci národnosti německé, ruské, maďarské nebo polské mohou projevy činiti v jazyku své národnosti."

    Tie isté práva boli uzákonené aj v Slovenskej republike, v tzv. Slovenskom štáte. Zákon číslo 84 z roku 1939, § 48 ods. 2: "Poslanci rokujú po slovensky. Poslanci prihlásení k inej domácej národnej skupine môžu rokovať rečou svojej národnosti. Prísaha sa prečíta v reči poslancov." Historická kontinuita sa prejavila v zachovaní tohto práva aj ďalej. Zákon číslo 107 z roku 1960 - zákon o rokovacom poriadku Národného zhromaždenia, § 10 ods. 3: "Každý rečník má právo hovoriť vo svojej materinskej reči." Zákon číslo 204 z roku 1968 o rokovacom práve založenej Slovenskej národnej rady, § 14 ods. 7: "Rečníci môžu hovoriť aj v jazyku národnosti. Reč sa súčasne pretlmočí do jazyka slovenského." A dnes platný zákon Slovenskej národnej rady z roku 1989 - zákon číslo 44, § 18: "Poslanec má právo hovoriť v jazyku svojej národnosti."

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení predstavitelia národa slovenského,

    nechcem vám radiť, ako máte hlasovať o tomto bode návrhu pána prezidenta, veď každý z nás je schopný utvoriť si samostatný úsudok a tak aj hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia. Dovoľte mi, aby som vyslovil, že práve v tomto bode hlasujeme aj o Žiadostiach slovenského národa z Liptovského Svätého Mikuláša a o Memorande národa slovenského z Turčianskeho Svätého Martina.

    Dovoľte mi ešte, aby som mimo bodov, kvôli ktorým nám bol vrátený zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, využívajúc fakt, že na to minimálne raz existoval precedens, podal jeden doplňujúci návrh. Návrh takisto vychádza z historickej kontinuity na našom území a potvrdzuje také právo, ktoré bolo od roku 1918 vždy v zákone zaručené aj v rôznych érach, napríklad profesora Tomáša Garriqua Masaryka, Dr. Eduarda Beneša, v Slovenskom štáte atď. V § 4 ods. 2 po slovách "predsedovi Národnej rady" navrhujem doplniť ďalšiu vetu: "Príslušníci národnostných menšín môžu skladať sľub v jazyku svojej národnosti."

    Dovoľte mi, aby som podal návrh na uznesenie, vychádzajúc z tých udalostí, ktoré sa diali včera a dnes.

    "Národná rada Slovenskej republiky na základe získaných skúseností sa uzniesla na tomto: Národná rada Slovenskej republiky schválený program rokovania môže zmeniť počas rokovania len na základe širokého konsenzu, teda len trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov."

    A dovoľte mi, aby som predložil ešte jedno uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z odkazu svojich slávnych predkov, ktorí ako prví v Európe odsúhlasili zásady demokratického parlamentu, pri príležitosti uzákonenia rokovacieho poriadku prvého demokraticky zvoleného parlamentu v samostatnej Slovenskej republike sa slávnostne rozhodla, že v rokovacej sieni parlamentu natrvalo umiestňuje časť textu zo Žiadostí slovenského národa sformulovaného Ľudovítom Štúrom a slovenskými národovcami, odsúhlasených účastníkmi Národného zhromaždenia dňa 10. mája 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Citujem: Žiadame, aby sa zriadil na základe rovnosti národov jeden všeobecný bratský snem, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený a každý zástupca národný zaviazaný svojou národnou rečou národ svoj zastupovať, reči národov na sneme zákonne znať."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalej bude vystupovať v rozprave pán József Kvarda a medzitým s faktickou pripomienkou pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som zareagovala na vystúpenie pána poslanca Kötelesa, týkajúce sa § 31 - Rokovací jazyk.

    Pravdepodobne došlo k hlbokému nedorozumeniu, pán poslanec, pretože keď sme prerokúvali tento návrh zákona, tak vám nikto nezakázal, ani dikcia zákona nie je v tomto paragrafe, ani v celom zákone taká, že vám niekto zakazuje hovoriť svojím jazykom.

    Bohužiaľ, objavilo sa to už aj v zahraničných médiách, že sme zakázali niekomu hovoriť a používať jeho materinský jazyk. Nič také sa predsa nestalo.

    Druhú vetu, ktorú som si presne zapísala a ktorú ste povedali, že sme od vás žiadali zaplatiť za používanie materinského jazyka. Tu takisto ide o hlboké nedorozumenie, pretože návrh pána poslanca Brňáka, ktorý nenašiel podporu, znel, ak by ste vystupovali v materinskom jazyku, aby bol hradený tlmočník, čiže aby ostatní poslanci rozumeli tomu, čo hovoríte. Nikto od vás nežiadal platiť za používanie materinského jazyka. Prosím, tieto spresnenia sú dôležité, nakoľko sa skutočne objavujú nepravdivé informácie aj v zahraničnej tlači.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Ďalej sa s faktickou poznámkou ešte hlási pán poslanec Hofbauer.

  • Pán poslanec Köteles, to, čo ste uvádzali, bola znôška údajov, ktoré boli veľmi nesúvislé, pretože vy ste si mýlili dve zásadné záležitosti - národnosť a národ. Nemôžete porovnávať situáciu pred rokom 1918 a postavenie slovenského národa, ktorý v tom čase svoj vlastný štát nemal. Pred rokom 1918 bol jednotný uhorský národ a mojich rodičov, ktorí v tom čase chodili do školy, pokiaľ hovorili po slovensky, tak ich katechéta alebo učiteľ zmlátili palicou. Taká bola reálna prax uplatňovania slobody pred rokom 1918 na národnostnej úrovni. Po roku 1918 to je čosi iné. Rozpadom monarchie, rozpadom mnohonárodného impéria vznikli národné štáty a Maďarsko malo a má svoj národný štát. Aj Slováci majú svoj národný štát. Takže vy tu nepleťte pomery národa a národného štátu po roku 1918 s národom, ktorý svoj vlastný štát pred rokom 1918 nemal.

    A čo sa týka rešpektovania ústavy, dávam do láskavej pozornosti články 6 ods. 1, 2 ústavy, článok 33, článok 34 ods. 1, 2, 3, 4. Zákon o rokovacom poriadku ani jediný tento článok ústavy nedotýka. Takže, aby ste ani v tomto smere nezavádzali verejnosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Zelenayová.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, prakticky by som mohla iba zopakovať to, čo povedal pán Hofbauer. Ale iba toľko, že vaše porovnanie s rokom 1848 a našou súčasnou situáciou je nenáležité. Myslím si, že by ste si to mohli uvedomiť a nespájať nespojiteľné, pretože vtedy Slovákom išlo o to, aby mohli na vlastnom území používať svoj vlastný jazyk. Ja si myslím, že dnes Maďari v Maďarsku môžu používať maďarský jazyk.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Köteles - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Odpovedal by som pani Aibekovej. Žiadal som, a pravdepodobne každý tolerantne rozmýšľajúci človek to žiada so mnou, aby bolo v zákone zaručené právo používať materinský jazyk, čo bolo uzákonené, ako som povedal, vo všetkých formách spoločenského života na území Slovenska od roku 1918. Zaručili to aj v Slovenskom štáte, aj v Československej socialistickej republike, aj v Česko-Slovenskej republike. Nechceme nič iné, len dodržať určitú kontinuitu. A keď budem platiť za tlmočníka preto, že používam svoj materinský jazyk, prepáčte, ja to považujem za diskrimináciu.

  • Hlasy v sále.

  • A ešte niečo historicky. V Uhorskom sneme boli zastúpení aj Rumuni, aj Nemci, ktorí mali takisto materský štát. Napriek tomu Slováci tie isté práva žiadali aj pre nich.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som len upozornil pána poslanca Kötelesa, ak spomína pomerné zastúpenie Slovákov v Uhorsku, že je to úplne v inom vzťahu, než je pomerné zastúpenie po maďarsky hovoriacej menšiny na Slovensku, pretože v tom čase po maďarsky hovoriaceho obyvateľstva nebolo ani 50 %, čiže netvorilo väčšinu. To po prvé.

    Po druhé - druhá vec je právo občana hovoriť svojím materinským jazykom a iná vec je rokovací jazyk inštitúcie. Myslím si, že by sme si tu nemali pliesť Dalmáciu s decimálkou, či pojmy s dojmami, pretože sa nám veľmi rýchlo môže stať, že na ktorejkoľvek štátnej inštitúcii, na ktoromkoľvek ministerstve úradník napíše inojazyčne svojmu ministrovi nejaký prípis, alebo bude postupovať podobne. Myslím si, že by sme skutočne mali vedieť, čo je to rokovací jazyk a čo je to právo vystupovať ako občan. Pokiaľ tu bude ktorýkoľvek poslanec vystupovať ako občan, tak sa na neho budú vzťahovať občianske práva, ale pokiaľ bude vystupovať ako člen tejto inštitúcie, tak by mal rešpektovať štátny jazyk tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Ešte raz predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem.

    Pán Köteles, keď sa odvolávate na kontinuitu, tak kontinuity existujú aj v inom. Napríklad osem bodov komárňanských sme už v podstate tu na tomto teritóriu raz mali uplatňované a obsahovo boli úplne identické, ešte aj počtom boli zhodné. Takže tieto kontinuity nám tu veľmi nepríjemne evokujú.

  • Vážení páni poslanci, skončili sa faktické poznámky. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kvarda.

  • Hlas zo sály.

  • Ešte zapnite mikrofón pani poslankyni Bauerovej.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som upozorniť pána poslanca Hofbauera, pána Prokeša, že je veľmi kuriózne ponímanie Ústavy Slovenskej republiky, ak by jej platnosť bola obmedzená na celú republiku okrem budovy Slovenskej národnej rady, resp. Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka vlády, dámy a páni,

    vďaka tomu, že pán prezident vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, máme ho tu ešte raz. Pán prezident tento zákon preskúmal s prezieravosťou štátnika, veď niektoré ustanovenia tohto zákona skutočne majú slúžiť opäť len tomu, aby sa zabezpečila priechodnosť vládnych návrhov v parlamente, aby ešte viac boli oslabené pozície opozície, čo však nie je v súlade s demokratickými princípmi fungovania parlamentu v právnom štáte, a to ani preto, lebo takto sa narúša aj princíp kontrolných bŕzd a protiváh. O týchto problémoch som naposledy už hovoril podrobnejšie.

    Keďže aj v tomto zákone je zakódovaný špecifický problém, o ktorom som už tiež hovoril, nemôžem a ani nechcem ho nechať bokom. Ide o právo poslanca používať v parlamente svoj materinský jazyk. V tejto súvislosti osobitne ďakujem pánu prezidentovi za to, že v tomto prípade nezabudol zaoberať sa aj touto otázkou.

    Ako viete, doterajší rokovací poriadok problematiku rokovacieho jazyka riešil tak, že poslanec mal právo hovoriť v jazyku svojej národnosti. Ak nehovoril v slovenskom alebo českom jazyku, jeho reč mala byť preložená do slovenského jazyka. Podotýkam, že toto právo ani poslanci Slovenskej národnej rady, ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nikdy nevyužívali alebo nikdy nezneužívali. Tento zákon napriek tomu používanie jazyka národností a etnických skupín úplne vylučuje s poukazom na to, že táto úprava je v súlade s prijatým zákonom o štátnom jazyku. Táto argumentácia však pre mňa nie je prijateľná, a to preto, lebo zákon o štátnom jazyku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    K tomuto konštatovaniu by som chcel opäť citovať z návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v tejto veci. V podaní sa okrem iného poukazuje aj na nesúlad § 1 ods. 2 zákona o štátnom jazyku, podľa ktorého, citujem: "štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky" s článkom 11 a 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Podľa článku 11 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd." V tejto súvislosti sa uvádzajú viaceré články Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Slovenská republika do tohto paktu sukcedovala od 1. januára 1993, a preto je pre ňu záväzný.

    Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Základné slobody sú neodňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné." Podľa ods. 2 citovaného článku, znovu citujem: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

    Pritom sa argumentuje takto, citujem: "V zmysle citovaných ustanovení ústavy ide o zakotvenie práva všetkých ľudských bytostí na to, aby sa narodili a žili slobodní, s rovnakými právami a slobodami a dôstojnosťou, a to bez akejkoľvek diskriminácie. Ak je pravdivé konštatovanie obsiahnuté v uvádzacej vete o tom, že slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva, o čom nie je možné vôbec pochybovať, potom však to isté musí nevyhnutne platiť aj o všetkých ostatných jazykoch, ako aj o tých občanoch, ktorých materinský jazyk je iný ako slovenský. Z uvedeného dôvodu si myslíme, že ak sa prizná jednému z mnohých jazykov takéto postavenie, že má prednosť pred ostatnými jazykmi, vytvára sa stav, keď ostatné jazyky sa nevyhnutne dostanú do postavenia druhoradých, menejcenných jazykov, pričom občania, ktorí hovoria iným jazykom, do postavenia druhoradých, menejcenných, diskriminovaných občanov. Jedni sú teda zvýhodňovaní, druhí zas znevýhodňovaní."

    Podanie napokon poukazuje aj na nesúlad zrušovacieho ustanovenia, teda § 12 zákona o štátnom jazyku, ktorým sa ruší doterajší zákon o úradnom jazyku a spolu s tým aj právo na používanie iných jazykov v úradnom styku, s článkom 11, 12 ods. 1 a s článkom 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo sa zdôvodňuje takto, citujem: "Odňatím už predtým priznaných základných ľudských práv bez toho, že by boli nahradené právami aspoň v pôvodnom rozsahu, vzniká protiústavný stav."

    Uvádzam to hlavne preto, lebo aj v prípade rokovacieho poriadku a rokovacieho jazyka ide o to isté, teda o odňatie predtým už priznaných práv. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že koncepcia ochrany získaných práv vo všeobecnosti je prijímaná v oblasti práva, ale nie je cudzia ani medzinárodno-právnej praxi. O tomto tvrdení svedčí spomínaný Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Podľa článku 5 ods. 2 tohto paktu, citujem: "Žiadne základné ľudské práva uznávané v ktoromkoľvek štáte, ktorý je účastníkom tohto paktu, na základe zákona, dohovorov, predpisov alebo zvyklostí nebudú obmedzené alebo zrušené pod zámienkou, že pakt takéto práva neuznáva alebo ich uznáva v menšom rozsahu." Aj keby teda išlo len o zvyklosťou získané právo, v súlade s týmto paktom, ktorým - opakujem - Slovenská republika je viazaná, nebolo by možné toto ani obmedziť, ani zrušiť. V danom prípade však ide o viac, o právo raz už zákonom priznané.

    Navyše v zmysle článku 27 tohto paktu, citujem: "V štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude sa ich príslušníkom upierať právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj jazyk."

    Samozrejme, aj tento pakt má také ustanovenie, obdobne ako Ústava Slovenskej republiky, ktoré zakazuje akúkoľvek diskrimináciu. Možno mnohí v tomto štáte sa nazdávajú, že hovoríme stále o nejakej diskriminácii, o ktorej vlastne nikto presne nevie, čo to je, v čom spočíva a vlastne ani my to nevieme precizovať. Som hlboko presvedčený o tom, že každý príslušník maďarského národného spoločenstva v tomto štáte to vie až veľmi dobre, cíti to na svojej koži každý deň.

    Vám by som však odporúčal do pozornosti ďalší medzinárodný pakt, ktorým je Slovenská republika tiež viazaná. Ide o Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.

    V článku I ods. 1 tohto paktu sa uvádza toto, citujem: "Výraz rasová diskriminácia v tomto dohovore znamená akékoľvek rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie založené na rase, farbe pleti, rodovom alebo národnostnom, alebo etnickom pôvode, ktorého cieľom alebo následkom je znemožnenie alebo obmedzenie uznania používania alebo uskutočňovania ľudských práv na základe rovnosti v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej alebo ktorejkoľvek inej oblasti verejného života."

    Dámy a páni, verím že aj poslanci vládnej koalície skutočne chcú, aby medzinárodné posúdenie Slovenskej republiky bolo kladné, hlavne v období, keď sa rozhoduje o jej vstupe do euroatlantických štruktúr, a preto navrhujem, aby ste si osvojili túto argumentáciu a hlasovali za prijatie návrhov pána prezidenta aj v bodoch 2, 3 a 4.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Už som sa vyjadril, že si tu niekto pletie dojmy s pojmami, a už sa obávam, že si začína pliesť "nočný rýchlik" s "rýchlym nočníkom". Je mi veľmi ľúto, že sa musím takto vyjadriť, pretože ústava v článku 6 ods. 1 hovorí jasne: "Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk." Teda týmto jazykom sú minimálne viazané rokovať štátne inštitúcie. A je veľmi zavádzajúce, ak niekto tu zamieňa základné ľudské práva, ktoré sa viažu na občana, s povinnosťou príslušníka štátnej inštitúcie vystupovať určitým spôsobom. Pretože nie je právom slovenských poslancov v slovenskom parlamente hovoriť svojím materinským jazykom, ale je povinnosťou všetkých poslancov bez rozdielu národnosti vystupovať tu v slovenskom jazyku, pokiaľ budeme vystupovať ako poslanci. Pokiaľ tu bude ktokoľvek vystupovať ako občan, tak sa naňho vzťahujú jeho základné ľudské práva so všetkými dôsledkami.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    vystúpenie mojich predrečníkov maďarskej národnosti pána Kötelesa a pána Kvardu je dôkazom toho, že vyhlásenie o medzietnických vzťahoch, ktoré vo Švajčiarsku dňa 8. septembra podpísali traja predsedovia maďarských koaličných strán, sa dnes stáva bezcenným papierom.

    Vaše vystúpenie, páni poslanci, totiž nesvedčí o lojálnom pomere k Slovenskej republike, ktorej ste poslancami. Chcete na zákonodarnej pôde nášho štátu hovoriť pre nás cudzím jazykom, hoci ovládate jazyk slovenský, nie ste príslušníkmi cudzieho štátu, ktorí, pochopiteľne, ako hostia právo na prejav v cudzom jazyku majú. Okrem toho žiadna smernica Európskej únie ani žiadny medzinárodný dokument, ktorý sme ratifikovali, nehovorí o používaní jazyka národnostných menšín v parlamente.

    Ak by sme prijali námietku, vážený pán prezident, o práve príslušníkov národnostných menšín hovoriť na schôdzi Národnej rady v jazyku národnostných menšín, bolo by to v rozpore nielen so spomínaným vyhlásením lojality, ale aj v rozpore so zákonom o štátnom jazyku, podľa ktorého sa rokovania štátnych orgánov, verejnoprávnych orgánov, a teda aj Národnej rady Slovenskej republiky uskutočňujú v slovenskom štátnom jazyku.

    Na záver si ešte neodpustím, pán Köteles aj pán Kvarda, nehovorte, prosím vás, o tolerancii a o jazykových právach tu - nám. Hovorte o tom, prosím vás, svojim spoluobčanom na južnom Slovensku, všade tam, kde sa na ulici, v obchode, v úrade, v škole, na rokovaniach obecných či mestských zastupiteľstiev my po slovensky nedohovoríme napriek tomu, že tam žijeme tiež a tiež by sme, dovoľte, mali mať nejaké základné ľudské, jazykové práva.

    Ďakujem.

  • Nedá mi nezareagovať na kolegov z Maďarskej koalície.

    Vážení kolegovia,

    keď som bol prednostom Okresného úradu v Nitre, aj novinárom som hovoril, že som mal len pozitívne poznatky v spolupráci aj s maďarskými starostami. Skutočne, nikde som sa nestretol ani s jedným starostom, ktorý by mal vaše názory, ktoré prezentujete v parlamente. Človeka považujem za tvora, ktorý má konať zmysluplne. Myslím si, že aj poslanec by mal tak konať.

    Prosím vás, keď ma presvedčíte, aký zmysel, aký účel má to, aby poslanec vystupoval v parlamente v maďarskom jazyku, tak za to budem aj hlasovať. Hovoríte všetci perfektne po slovensky, skutočne tak, že vám všetci rozumieme. Takže, prosím vás, komu chcete tu rozprávať po maďarsky? Medzi sebou v poslaneckom klube môžete hovoriť, nikto vám v tom nebráni.

    Čo sa týka porušovania práv, ktoré tu predvádzal predchádzajúci rečník - prosím vás, od materskej školy cez základné, vysoké školy až po domy dôchodcov, šport, kultúru, všade je to normálne, že sa stretnú občania slovenskej, maďarskej národnosti a hovoria svojou rečou, spievajú svojou rečou. Ja som s nimi odspieval nejaké maďarské pesničky v maďarských "hajlokoch". Prosím vás, čo to tu zavádzate?

    Ľúto mi je, že pán prezident má takéto stanovisko. Myslím si, že je to hľadanie sympatií na nesprávnej strane, trošku populistické. Nájdime si tu zmysel tohto poslania, účel, prečo sa tu má vystupovať v maďarskom jazyku, a ja som ochotný sa k tomu pripojiť. Chcel by som na to odpoveď.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení páni poslanci z vládnej koalície, hlavne tí, ktorí ste podpísali tzv. Švajčiarsky dokument, to, že nepoznáte medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú ľudských práv, je smutné, ale že sami porušujete práve závery tohto dokumentu, o tom svedčia od tých čias prijaté zákony a, samozrejme aj atmosféra, ktorá sa vytvára nielen tu, ale aj mimo parlamentu. Stačí, keď si prečítate z tohto dokumentu bod, ktorý hovorí o tom, že budeme pomáhať aj vzájomnému - povedal by som - porozumeniu medzi občanmi Slovenskej republiky. Práve touto atmosférou toto porozumenie ničíte.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som len upozorniť na taký drobný rozdiel, ktorý sa vyskytuje v našej diskusii. Osobne som presvedčený, že je rozdiel chcieť niečo urobiť a chcieť mať právo to urobiť. Keby naši kolegovia maďarskí poslanci naozaj chceli hovoriť v tomto sneme po maďarsky, vo svojom materinskom jazyku, tak by hovorili za tie roky, ktoré tu s nami trávia, pretože na to majú právo vyplývajúce z ústavy, ako aj podľa starého rokovacieho poriadku. Ale pretože chcú hovoriť v parlamente po slovensky, tak doteraz všetci hovorili po slovensky. A som presvedčený, že ide len o to, aby toto právo nebolo spochybnené. Osobne si myslím, že ani v budúcnosti sa nevyskytne prípad, aby niekto naozaj v tejto snemovni hovoril po maďarsky, pretože si asi uvedomuje, že možno je dobre, keď používame jeden jazyk kvôli vzájomnému porozumeniu. Ale to porozumenie je potrebné z oboch strán.

    Takže predsa by som len odporúčal, aby ste sa nad tým zamysleli, neupierali im toto právo, a naďalej som presvedčený, že po takomto kroku naši poslanci maďarskej národnosti budú naďalej v parlamente hovoriť tak, ako hovorili doteraz. Neviem, či tento spor nie je zbytočný a či sa nevytvára medzi nami zbytočná bariéra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážení kolegovia, vyčítali ste nám, že nie sme lojálni voči Slovenskej republike. Práve vy ste podpísali dokument, z ktorého by som citoval: "Lojalita je súhrn práv a povinností." Toto právo používať materinský jazyk právom patrí do tohto súhrnu. My máme na to právo, ako ho máte aj vy. Chcel by som povedať, že dosiaľ všetci prezidenti Československa alebo Slovenskej republiky nám toto právo uznali, aj Tomáš Garrique Masaryk aj doktor Eduard Beneš, aj doktor Jozef Tiso, aj Gottwald, aj Zápotocký, aj Novotný, aj Husák.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcela by som upozorniť na nebezpečenstvo a scestnosť spájania lojality so základnými ľudskými právami. Základné ľudské práva aj na základe Ústavy Slovenskej republiky sú nescudziteľné a nie je možné sa ich ani zriecť. Spájať základné ľudské právo s lojalitou je hrozne nebezpečná záležitosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec Švec,

    je mi veľmi ľúto, že ste ešte neprecítili, čo vlastne sledujeme touto našou oprávnenou požiadavkou. Prosím vás, chceme zachovať v našom rokovacom poriadku aspoň zdanie demokracie. Pretože tak, ako povedal pán poslanec Kňažko, doteraz sme mohli, aj dnes by som mohol hovoriť po maďarsky a zavolať tlmočníka, či platiť alebo neplatiť za tlmočníka, lebo mám také právo. A ani v budúcnosti, aj keď to bude v rokovacom poriadku, pokiaľ sa sem nedostane taký poslanec, ktorý nebude vedieť po slovensky - lebo môže byť aj taký poslanec -, po maďarsky hovoriť nebudeme. Ani pán prezident republiky nie preto dáva vo svojom návrhu túto možnosť, aby tu počúval po maďarsky hovoriacich poslancov. Ale správne precítil, že pred Európou môžeme deklarovať náš rokovací poriadok iba vtedy, ak sa tam zachovajú základné práva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, musím vzniesť protest, ak máte námietky k demokratickosti nového rokovacieho poriadku, pretože tým ako by ste povedali, že ani nemecký, ani britský, ani anglický rokovací poriadok nie sú demokratické, lebo neobsahujú takéto požiadavky.

    Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, že najlepšie bude vrátiť sa k zneniu § 31 - Rokovací jazyk. "Rokovacím jazykom na schôdzach Národnej rady a jej orgánov je štátny jazyk. Ak vystúpi na schôdzi cudzinec, kancelária zabezpečí tlmočníka." Prosím, nikde tu nie je napísané, že poslanec, príslušník národnostnej menšiny alebo inojazyčnej skupiny, nemôže hovoriť svojím jazykom. Je jeho vecou, ako si zabezpečí, aby to bolo transformované do rokovacieho jazyka Národnej rady Slovenskej republiky. Veď hovorme jasne. Toto je štátna inštitúcia. Tu nejde o základné ľudské práva, tu ide o povinnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcela by som na slová pána poslanca Ásványiho podotknúť niekoľko drobností.

    Keď si spomínam na zabrzdenie celého procesu, ktorý u nás nastal v roku 1968, tak mi zíde na um množstvo ľudí, ktorí z nesúhlasu s vtedajším režimom boli nútení opustiť túto republiku a emigrovať. Keď emigrovali do zahraničia, tam, kde sa snažíme dnes vstúpiť ako rovnocenný partner, teda do demokratických krajín, všetci naši občania boli umiestnení v lágroch. Z lágrov dostali právo na prácu až potom, keď mali zloženú jazykovú skúšku. Tú ešte u nás nikto od nikoho nežiadal. Ale nikto vtedy nenamietal, že Slováci, ktorí boli napríklad v lágroch pri Viedni alebo v Nemecku, sú nedemokraticky držaní a nemôžu uplatniť jazyk svojej menšiny.

    Chcem vám to len pripomenúť v inej súvislosti. Rizikom pre budúce tisícročie v Európe nie sú veci, na ktoré poukazujete vy, ale je to práve otázka menšín a správania sa týchto menšín. A to si treba uvedomiť. V súvislosti s tým, čo povedal pán Ásványi, že pán prezident chce obhajovať demokraciu obhajovaním vašich práv, prichádza mi na myseľ jeho vystúpenie, ktoré mal minulý týždeň pred Radou NATO v Bruseli. Áno, tam práve povedal, že na Slovensku nie je demokracia, pretože parlament parlamentnou väčšinou koalície znemožňuje a sťažuje vystúpenie maďarských poslancov. Hovorilo sa to v súvislosti s prijatím Slovenska do štruktúr NATO. Čiže chcem vás len upozorniť, že ak náhodou ten proces, ktorý tu dnes máme, bude nejakými silami zastavený, vážení, aby ste potom neboli nútení použiť inú reč.

  • Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dovoľte mi reagovať na vystúpenia viacerých maďarských poslancov, ktorí zdôraznili skutočnosť, že doteraz toto právo v parlamente mali. Je to pravda, majú ho a mali. Ale pravda je aj tá, že predtým poslanci Maďarskej koalície nevyvíjali také aktivity, ktoré vyvíjajú dnes. Predtým sa neuskutočňovali žiadne zhromaždenia v Komárne, nebola podpísaná Komárňanská výzva, nebol maďarsko-maďarský summit, ktorého cieľom je vytvoriť samostatné autonómne oblasti na Slovensku, zaviesť dvojjazyčnosť v krajinách susediacich s Maďarskom, samozrejme, s perspektívou združiť nakoniec oblasti susediace s Maďarskom, kde žije určitá časť obyvateľstva hlásiaca sa k maďarskej menšine, v jedno veľké Maďarsko. Nebola tu iredenta, veľmi zjavná a proklamovaná iredenta. Nepochovával sa v Maďarsku Horthy, ktorý bol predstaviteľom a hlásateľom tejto iredenty a dnes ho Maďari pochovávajú s najväčšou slávou, hoci to bol predstaviteľ fašizmu a fašistického Maďarska.

    Čiže dnešný prístup poslancov Maďarskej koalície je k Slovenskej republike celkom iný, ako bol prístup doterajší. V predchádzajúcich obdobiach boli poslanci naozaj lojálni. Boli lojálni aj za predchádzajúceho režimu. Ale čo si môžeme myslieť o lojalite poslancov maďarskej národnosti, zdôrazňujem, poslancov, nie všetkých obyvateľov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, keď nerešpektujú zákony tejto republiky? Keď nepovažujú ani za potrebné, aby si vyžiadali stavebné povolenie, ak chcú niečo stavať, napríklad ak chcú stavať pomníky, nehovoriac o tom, že tieto pomníky oslavujú genocídu slovenského národa.

    Čo si máme myslieť o lojalite našich poslancov Maďarskej koalície, ktorí odmietajú právo príslušníkov maďarskej národnosti na Slovensku lepšie si osvojiť štátny jazyk? Keď broja ešte aj proti tomu, aby sa jeden alebo dva predmety vyučovali na maďarských školách v slovenčine, čo je v podstate unikát v celej Európe, lebo v iných krajinách národnosti bojujú o to, aby aspoň jeden alebo dva predmety vôbec mohli byť vyučované v ich jazyku.

    Takže, keď ste dokonca v rámci dokumentu, ktorý ste podpisovali vo Švajčiarsku, odmietli podpísať tie najsamozrejmejšie požiadavky slovenskej strany, o ktorých hovoril už pán poslanec Prokeš v televízii, žiaľ, je to prejav nelojality k tomuto štátu. Samozrejme, že každý tlak vyvoláva protitlak. Ale tlak je tu v prvom rade z vašej strany, je mimoriadne veľký, a doteraz tu nebol.

    Ďakujem.

  • Skutočne ľutujem, že sa znovu musím ozvať. Nehnevajte sa, pani poslankyňa Belohorská, v mene všetkých občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti musím odmietnuť to, čo ste tu povedali. Neporovnávajte nás, prosím vás, s emigrantmi. Keď ide o naše práva, nehovorte o právach tých, ktorí kedysi žili v lágroch. To si vyprosíme. Nehnevajte sa, ale ak niekto zastaví proces prijatia Slovenskej republiky do NATO, tak to je vládna koalícia. To si uvedomte. Stačí, keď si prečítate určité kroky alebo určité vyhlásenia práve tých, o ktorých priazeň sa vlastne snažíme. A to bude vaša vina, vina 3. a 4. novembra, vina procesov, ktoré zastavujete.

    A pani poslankyňa alebo pani predsedníčka Lazarová, nehnevajte sa, starajte sa o privatizáciu členov vašej rodiny, tomu aspoň rozumiete.

  • Pán poslanec Bugár, chcem povedať len na slová pani Belohorskej, ako som im rozumel, nebolo to tak. Sú rokovacie poriadky alebo štáty, kde sa môže hovoriť v parlamente iným jazykom, a to v tom prípade, ak ten, ktorý je členom parlamentu a neovláda štátny jazyk a štát mu nezabezpečil možnosť učiť sa tento jazyk. Čiže je podmienka - môžeš hovoriť svojím jazykom, ak ti štát nedal príležitosť a neumožnil sa učiť. Tak som pochopil slová pani poslankyne Belohorskej.

    Pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Predbehol ma už kolega Bugár. Myslím si, že som správne pochopila, čo povedala pani Belohorská. Ale myslím si, že pani poslankyňa Belohorská zvolila veľmi nešťastný spôsob porovnania. Naši maďarskí kolegovia v parlamente sa tu, na Slovensku narodili - aspoň drvivá väčšina - žijú tu, platia dane, dodržiavajú všetky zákony a ústavu. Myslím si, že to porovnanie bolo veľmi nešťastné.

    Chcela by som však upozorniť na to, že asi pred mesiacom sme mali výjazdové zasadnutie, náš výbor bol na návšteve vo Švajčiarskej republike. Myslím si, že všetci do jedného, ako sme tam boli, sme boli veľmi milo prekvapení spôsobom rokovania, či už sme boli na pôde parlamentu, alebo v rôznych kantónoch. Mňa veľmi milo, a myslím si, že všetkých kolegov, ktorí tam boli, veľmi milo prekvapil názor, a dokonca až hrdosť, s akou rozprávali (napríklad tá najväčšia nemecká skupina, ktorá žije vo Švajčiarsku), ako si vážia a doslova si pestujú Rétorománov, aby si udržali svoj jazyk.

    Chcem vás len všetkých poprosiť, aby sme naozaj zachovali aspoň zdanie demokracie v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som povedať len pár odpovedí.

    Vážený pán Vojtech Béla Bugár, vaše sľuby aj v súvislosti s vaším menom už poznáme.

    Vážení páni poslanci Maďarskej koalície, chcete, aby sme si dávali slúchadlá? Slovensko už jednu takú hanbu zažilo.

    A pánu Kňažkovi len toľko: Vážený pán Kňažko, váš súpútnik z Maďarskej koalície pán Ásványi práve spochybnil informáciu, ktorú ste podali.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, myslím si, že by sme sa mali vrátiť k vecnému prerokúvaniu zákona, ktorý máme pred sebou. Prosím, obmedzme už faktické poznámky.

    Ešte faktická poznámka - pán poslanec Ásványi.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, veľmi by som vás chcel poprosiť, aby ste neporovnávali náš terajší alebo budúci rokovací poriadok s rokovacím poriadkom v inom štáte. My ho porovnávame s terajším rokovacím poriadkom. Prečo chceme o jeden stupeň znižovať naše práva alebo demokratickosť v našej republike?

    A k pani poslankyni Lazarovej - prosím vás, ak sa rozhliadnete, prečítate si mená a porovnáte ich, tak skoro polovica alebo možno aj viac ako polovica terajších poslancov maďarskej národnosti bola aj v predchádzajúcom, aj v prvom slovenskom parlamente, teda tí lojálni poslanci sú tu. Ale teraz sa nenahnevajte, musím vám to povedať, takú poslankyňu s toľkou nenávisťou v sebe, ako máte vy, ani predchádzajúci a ani prvý slovenský parlament nemal. A čudujem sa, že sa do jednej ženy, do nežného pohlavia zmestí toľko nenávisti.

  • Pán poslanec, myslím si, že ste sa v tomto prípade nechali uniesť. Ale napriek tomu vám musím odpovedať, pokiaľ ste povedali, že nemám porovnávať. Bolo by to zlé. Robíme totiž prestavbu celého právneho poriadku a musíme porovnávať normy, ktoré prijímame, a preto som porovnal aj túto našu, a myslím, že je to dobre.

    Pani poslankyňa Lazarová. Ale opäť vás všetkých prosím, páni poslanci a poslankyne, aby sme sa vrátili k vecnému rokovaniu a nechali mimo tejto miestnosti diskusné príspevky, o ktorých si myslím, že sem niekedy nepatria.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán poslanec,

    hovorili ste, že tí istí poslanci boli v parlamente aj pred 4 rokmi. Áno, ale tí istí poslanci vtedy ešte nerobili komárňanské zhromaždenia. Tí istí poslanci vtedy ešte nerobili maďarsko-maďarský summit. Tí istí poslanci nerobili tie akcie, ktoré robia dnes. Práve na to som poukázala v predchádzajúcom vystúpení. Vtedy bola iná situácia, ako je teraz. Toto je iba reakcia na tlak, a čím väčší je tlak, tým je, samozrejme, väčší aj protitlak. A ten tlak nebol vyvíjaný zo slovenskej strany, ale začal sa zo strany maďarských poslancov. To je po prvé.

    Po druhé - som prekvapená vaším vystúpením o nenávisti. Ja si dovoľujem v parlamente hovoriť pravdu. Prosím vás pekne, zoberte si moje vystúpenia v parlamente od začiatku do konca a ukážte mi tam jednu nepravdivú vetu. Čo je na tom nenávistné? Konštatovať pravdu, to nie je nenávistné. To je len odvaha povedať, aká je reálna skutočnosť.

    A po tretie, k pánu poslancovi Bugárovi - neviem, čo mala spoločné s rokovacím poriadkom jeho posledná poznámka. Je veľmi zvláštne reagovať takýmto spôsobom. Prosím vás pekne, pán poslanec Bugár, nepleťte si dojmy s pojmami. Ja som neprivatizovala, do privatizácie sa nerozumiem a neviem, čo je to privatizácia. A čo sa týka kúpy, ešte raz zdôrazňujem, kúpy, ak dovolíte, tak dúfam, že moje široké ďaleké príbuzenstvo si snáď môže za svoje vlastné poctivo zarobené peniaze kúpiť topánky, môže si kúpiť auto, môže si kúpiť dom od toho, kto predáva, a za takú cenu, za akú to predáva. Privatizácia a kúpa je veľký rozdiel a naviac, vôbec sa to netýka mojej osoby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som zareagoval na vašu výzvu vrátiť sa k vecnej rovine rokovania. Mám skúsenosti len z jedného parlamentného zhromaždenia, ktoré je dvojjazyčné. Je to Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, kde sa oficiálne používajú dva jazyky - angličtina a francúzština. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že na každom jednom zasadnutí práve vďaka tejto dvojjazyčnosti vznikajú zmätky, napriek tomu, že to robia profesionálni tlmočníci. Ale súčasne chcem upozorniť na to, že všetky ostatné jazyky, ktoré sú tam používané, sú používané neoficiálne a príslušné delegácie sa starajú o tlmočenie. Teda nie je to povinnosťou Rady Európy.

    Na Slovensku je štátnym jazykom slovenský jazyk. Preto ak sa bude používať akýkoľvek iný jazyk, je povinnosťou toho, kto ho chce v tejto inštitúcii používať, aby si zabezpečil preklad do štátneho jazyka. A jeho výstupom nie je jeho vyjadrenie vo vlastnej reči, ale až transformovaný výstup do štátneho jazyka, pretože takto sa to tu zachytáva. To je právny dokument. Až to je právny dokument, čo je v slovenskom jazyku. A musíme si uvedomiť, koľko zmätkov vznikne potom, keď niekto začne tvrdiť, že povedal niečo iné, že to bol nesprávny preklad.

    Takže, dámy a páni, pokiaľ ide o občianske práva hovoriť pred úradom alebo vystupovať pred úradom vo svojom materinskom jazyku, tak hlasujem vždy za. A preto som povedal, že pokiaľ tu niekto bude vystupovať ako občan Slovenskej republiky, ako občan, tak má právo hovoriť svojím jazykom. Ale ak tu bude vystupovať ako poslanec, to znamená ako ústavný činiteľ tohto štátu v tejto inštitúcii, tak je na jeho pleciach, aby bol jeho výstup v štátnom jazyku.

    Pán predseda, dovoľte mi, aby som ešte zareagoval veľmi kratučkou poznámkou na inú časť vystúpenia pána prezidenta a nebudem musieť vystúpiť potom v rozprave. Ide o prvú časť v článku III v ustanovení § 20 ods. 1 vypustiť slovo "verejných". Ide o právo účasti prezidenta a vládnych činiteľov na rokovaniach Národnej rady.

    Ako správne poznamenala pani podpredsedníčka vlády, vláda je najvyšší výkonný orgán, Národná rada je najvyšší zákonodarný orgán a ešte tu máme nezávislé súdnictvo. Myslím si, že vzťah by mal byť vždy symetrický. Môžeme hovoriť o práve účasti na všetkých schôdzach Národnej rady vládnych činiteľov či súdnych predstaviteľov za predpokladu, že to isté bude platiť vo vzťahu práva poslancov zúčastniť sa na rokovaniach týchto inštitúcií.

  • Ďakujem aj ja. Ešte raz sa s faktickou poznámkou hlási predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ospravedlňujem sa, že už tretí raz, pán predseda. Ale zaráža ma, akým spôsobom sa tu miešajú fakty, dojmy a názory a ako sa porovnávajú neporovnateľné veci.

    Tak ako som uviedol u pána poslanca Kötelesa, takisto u pána poslanca Bugára. Prosím vás, spomeňme si, že každá národnostná menšina prišla v podstate na iné územie v istom čase. Slováci prišli do Ameriky na prelome tohto storočia pre ohromný útlak v Uhorsku. Po roku 1968 pre politický útlak. Je to tak. Maďari sa ocitli na južnom Slovensku po porážke Turkami pri Moháči, keď maďarskí veľmoži odmietli podporovať svojho vlastného panovníka. Takže každý odniekiaľ niekam prišiel, niekde sa usadil.

    Čo sa týka pani Ďurišinovej, veľmi som sa začudoval, že z tohto parlamentu bola parlamentná návšteva v Švajčiarskej republike. Taký štát totiž neexistuje. Existuje Švajčiarska konfederácia, ktorá je voľným združením 22 kantónov a každý kantón je absolútne zvrchovaný a svojprávny. A čo si spraví na svojom teritóriu, to je jeho vec. Švajčiarsky štát - Švajčiarska konfederácia nemá dokonca ani ministerstvo zahraničných vecí. Tam sa o občianstve nerozhoduje na ministerstve, lebo také ministerstvo neexistuje. Rozhoduje sa tam na úrovni Gemeinde - obce. Toto je zase príklad, ktorý je úplne netransponovateľný, neprenosný a neporovnateľný s nikým a s ničím.

    Ďakujem.

  • Ešte pán poslanec Bárdos.

    Páni poslanci, skúsme prestať s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem hovoriť len veľmi krátko, lebo to nemá význam.

    K pánu poslancovi Prokešovi mám jednu kratučkú poznámku. Iba občan Slovenskej republiky môže byť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. A je hlúposť, čo tu hovoril, k tomu netreba žiaden komentár.

    Pán kolega Ásványi povedal, že chceme, aby zostalo iba právo, ktoré tu je, aby úroveň nebola znížená.

    Pán predseda Gašparovič, bol by som veľmi rád, aby ste ako predseda parlamentu takým vehementným spôsobom porovnávali súčasnú situáciu a náš stav v parlamente, teda v Národnej rade, aj v iných súvislostiach, napríklad, keď ide o obsadenie funkcií poslancami vo výboroch atď. Tiež by som veľmi bral porovnávanie toho takým vehementným spôsobom. A ako by obstálo Slovensko v tomto porovnaní?

    Ďakujem.

  • Myslím si, že nie zle. A moja vehemencia bola presne taká, ako otázka, ktorú kládol pán poslanec. A ako jeden z predkladateľov rokovacieho poriadku, ak hovoril o ňom ako nie demokratickom, bolo mojou povinnosťou, aby som ako jeden z predkladateľov rokovacieho poriadku takto vystúpil. A ako viete, porovnávame všetky právne normy a skutočne sú porovnateľné.

    V rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolesárová a pripraví sa pán poslanec Sečánsky.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    jednou z podmienok akceptácie zákona o rokovacom poriadku pána prezidenta je, aby právo príslušníkov národnostných menšín hovoriť na schôdzi Národnej rady v jazyku menšiny nebolo zrušené. Pán prezident nevidí dôvody, citujem: "aby § 31 zrušil doterajšie právo poslancov patriacich k národnostným menšinám, ktoré majú podľa platného § 18, t. j. právo hovoriť v jazyku svojej národnosti. Citované ustanovenie dosiaľ nespôsobovalo problémy a nebolo zneužívané. Zodpovedá historickému vývoju na našom území, aj ustanoveniu článku 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky".

    Nesúhlasím s takýmto zdôvodnením, a to najmä preto, že doterajší historický vývoj v našom štáte treba dať do kontextu so vznikom samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky, s prijatím ústavy, ktorá v článku 6 hovorí, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, ako aj s prijatím zákona o štátnom jazyku v Slovenskej republike.

    V našej vlasti má každý občan národnostnej menšiny, ktorý má o to záujem, možnosť v rámci školského systému dobre zvládnuť slovenský jazyk. Aj preto je celkom prirodzené, že poslanci maďarskej národnosti vedia komunikovať v slovenčine. Veď sa od nich očakáva, že budú vo výboroch a na pléne predkladateľmi či spravodajcami zákonov, že budú živo reagovať na vystúpenia svojich kolegov, a čo je v prospech ich voličov osobitne významné, musia byť v styku - pokiaľ im chcú pri riešení problémov pomáhať - s orgánmi štátnej správy a rozličných inštitúcií. Dobrá znalosť slovenského jazyka je prirodzenou nevyhnutnou podmienkou ich poslaneckej práce a jeho kvalita u súčasných poslancov maďarskej národnosti je toho jasným dôkazom.

    Dámy, páni, v parlamente nepôsobíme ako súkromné osoby, ale sme v pozícii ústavných činiteľov, a štátny jazyk ako rokovací jazyk musí byť preto pre nás záväzný. Treba mať tiež na pamäti, že Národná rada ako ústavodarná a zákonodarná inštitúcia potrebuje z hľadiska flexibility riešenia nastoľovaných otázok, pri posudzovaní jednotlivých zákonov i ďalších parlamentných aktivít jeden jazyk, ktorý bude môcť jednoznačne vyjadriť predkladané výroky, názory či stanoviská. Aj možnosti prekladu, dobrého prekladu, sú totiž predsa len istým spôsobom obmedzené, pretože môže dôjsť k významovému posunu či skresleniu.

    Vážené dámy, vážení páni, poukazovanie pánov poslancov maďarskej národnosti na minulej schôdzi na situáciu v tejto oblasti v Maďarskej republike bolo dosť zavádzajúce, pretože najslabším ohnivkom národnostnej politiky je už dlhé roky nevyriešený problém absencie zastúpenia menšín v Národnom zhromaždení. Na doplnenie uvádzam, že národnostných menšín je 13 a reprezentujú spolu 10 až 11 % obyvateľstva. Pretože chýba politická vôľa, nenašiel sa ani formálny spôsob, a to napriek tomu, že ústava menšinám zabezpečuje reprezentáciu na najvyššom stupni. Potom možnosť, ktorou stanovuje maďarský národnostný zákon číslo 77/1993 v § 52, že poslanec Národného zhromaždenia môže v Národnom zhromaždení používať svoj rodný jazyk, bola čírym a prázdnym gestom. Z uvedených dôvodov pokladám ustanovenie § 31 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za správne a zodpovedajúce potrebám plnenia všetkých funkcií nášho parlamentu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Sečánsky a po ňom pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, pán prezident, pani podpredsedníčka vlády, dámy a páni,

    ako jeden z predkladateľov zákona o rokovacom poriadku sa chcem vyjadriť k pripomienkam prezidenta republiky, pre ktoré v súlade s článkom 87 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon do Národnej rady na opakované prerokúvanie.

    Prezident republiky má k zákonu 5 vlastných pripomienok a 16 ďalších, ktoré mu dala vláda. Sú predmetom dnešného rokovania. Niektoré z nich, a tých je väčšina, podľa mojej mienky skvalitňujú, resp. precizujú text zákona a nevidím príčinu, pre ktorú by ich Národná rada nemala schváliť. To sa týka pripomienok prezidenta pod číslom 1, to je pripomienka k § 20 odsek 1, pripomienka pána prezidenta pod číslom 5, ktorá sa týka § 107 odseku 1, ďalej pripomienky vlády, ktoré sa týkajú paragrafov 18, 43, 47, 109, 126, 128 a 129. S týmito sa stotožňujem a budem hlasovať za ich schválenie z dôvodov, ktoré som uviedol. Pripomínam, že to sú pripomienky, ktoré máte uvedené v správe ústavnoprávneho výboru a ktoré sú odporučené na prijatie.

    Pripomienky vlády k § 107 a k § 20 odsek 1 sú obsahovo totožné s pripomienkami prezidenta v bodoch 1 a 5. Ich schválením sa vyhovuje aj pripomienkam vlády.

    Nestotožňujem sa však s pripomienkami pána prezidenta pod číslom 3 a 4 a s pripomienkami vlády, ktoré sa týkajú § 69 a § 129.

    Pokiaľ ide o používanie jazyka národnostných menšín v Národnej rade, to je pripomienka prezidenta republiky pod bodom 2. K tejto otázke sa vyslovilo už dosť pripomienok a námietok, rozhodnete sa v súlade so svojím svedomím a určite budete hlasovať podľa svojho.

    Prezident republiky k pripomienke číslo 3 navrhuje vypustiť z rokovacieho poriadku § 82 odsek 2. Tento odsek hovorí, že na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu na schôdzi Národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Rozpor vidí v tom, že je nelogické, aby v rámci zákonodarnej iniciatívy mohol celý text zákona predložiť jeden poslanec a pozmeňujúci návrh k nemu môže dať iba za súhlasu 15 poslancov. Kladie otázku, či to zodpovedá zmyslu ustanovenia článku 87 odseku 1 ústavy, a preto navrhuje odsek 2 § 82 zo zákona o rokovacom poriadku vypustiť.

    Rokovací poriadok, resp. o ňom schválený zákon podľa mojej mienky vôbec nebráni uplatňovaniu zákonodarnej iniciatívy a tým aj výkonu ústavného práva každého poslanca. Naopak, som presvedčený, že na to vytvára vhodné podmienky. Racio napadnutého odseku je v tom, aby poslanci predkladali doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k zákonom predovšetkým na schôdzach výborov, kde je na to dostatok priestoru a dostatok času. Ak vezmeme do úvahy súčasný, poviem to veľmi jemne, neblahý stav v legislatívnom procese, keď sú na schôdzi Národnej rady podávané k návrhom zákonov desiatky a stovky pripomienok na jednej strane a na druhej strane prísne lehoty pre predkladateľa, tri čítania návrhov zákonov, nové postavenie gestorského výboru a mnohé ďalšie inštitúty v rokovacom poriadku, dôjdeme k objektívnemu záveru, že toto všetko naozaj znamená skvalitnenie legislatívneho procesu. A o to nám predsa ide. Z toho dôvodu nepokladám za správne schváliť túto pripomienku pána prezidenta, to znamená vypustiť tento odsek z rokovacieho poriadku.

    Námietka proti § 92 odseku 1 je sčasti odôvodnená, ale myslím si, aj kontradiktórna. Je pravdou, že ústava v článku 102 pod písmenom n) dáva prezidentovi republiky možnosť vrátiť Národnej rade ústavné zákony a zákony s pripomienkami. Je tam aj určená lehota 15 dní, teda do 15 dní po ich schválení. Pripúšťam, že tu sme sa v ústave dopustili určitej nepresnosti. Bolo by vari správnejšie povedať do 15 dní po doručení. Ale ústava je takáto, musíme s ňou v tomto čase pracovať, a preto tu treba nájsť nejaký kompromis, ako prakticky uspokojiť všetky tri strany.

    Vieme, že schválený zákon treba prepísať na čisto, musí ho prekontrolovať a podpísať predseda Národnej rady, predseda vlády, až potom odchádza do Kancelárie prezidenta republiky ako oficiálny dokument. Ale vieme aj to, že okrem tohto oficiálneho dokumentu je tu aj iná cesta, že čistopisy sa okamžite po prekontrolovaní v Národnej rade doručujú tak pánu prezidentovi, ako aj pánu predsedovi vlády. Teda už tu je určitá príprava na rozhodnutie, či vráti zákon, alebo nevráti. A kontradiktórnosť je v tom, že sa navrhuje skrátiť 15-dňovú lehotu prakticky na osem dní. Chápem to, je to z praktického dôvodu, ale iná možnosť, ako to doriešiť, prakticky nie je. Preto sa mi zdá, že pôvodný text, pôvodné normovanie, pokiaľ ide o vrátenie zákona prezidentom republiky a podpísanie zákona, je lepšie.

    K pripomienke, pokiaľ ide o § 69, ktorú vzniesla pani podpredsedníčka vlády, a ktorá je nakoniec aj predmetom pripomienky pána prezidenta:

    Dámy a páni, uvedomujem si, že máme trojdelenie štátnej moci - moc zákonodarná, moc výkonná, moc súdna - a uvedomujem si, aké je nesmierne náročné a ťažké nájsť, normovať vzájomné vzťahy medzi nimi tak, aby ani jeden z týchto článkov štátnej moci sa svojím spôsobom nemohol vyvyšovať nad ostatné dva články. Hovoríme, že tu hľadáme určité brzdy a protiváhy. Tým, že ukladáme Národnej rade prijať legislatívne pravidlá, bez ktorých je zákonodarný proces nemožný, nediktujeme niečo vláde. Upravujeme tento proces. Ak si preštudujete legislatívne pravidlá, je to okolo 15 paragrafov (myslím si, že presne pätnásť), tam sa prakticky hovorí o základnej systematike zákona, delení, členení, ďalej čo má obsahovať dôvodová správa, čo má obsahovať zlučovacia doložka, ktorú navrhujeme prijať, a podobne. Uvážte, či by sa odsek 2 z § 69, teda záväznosť legislatívnych pravidiel, mal vypustiť. Pripomínam, že ide o zákony Národnej rady, a preto si myslím, že Národná rada má právo prijať pravidlá, podľa ktorých budú usporiadané tieto zákony.

    K § 129 budem veľmi stručný. Tento paragraf prakticky hovorí o tom, čo je to interpelácia, že je to kvalifikovaná otázka, ktorá sa týka - budem to parafrázovať - pôsobnosti ministra, pokiaľ ide o plnenie zákonov, ďalej pokiaľ ide o plnenie programového vyhlásenia vlády a pokiaľ ide o plnenie uznesení Národnej rady. Je námietka, aby slovo "uznesení" bolo nahradené slovom "odporúčaní". Ak by som chcel použiť jazyk pána Klausa, tak by som mohol povedať, že ide o hlboké nedorozumenie a pravdepodobne o toto nedorozumenie tu ide, pretože nevidím príčinu, prečo by poslanec alebo skupina poslancov na základe uznesenia výboru nemohli urobiť poslanecký prieskum aj na plnenie uznesení Národnej rady, ktorými Národná rada odporúčala vláde určité plnenia. Teda aj odporúčanie prijímame uznesením. Nie je to možné prijať inak.

    Dalo by sa hovoriť aj o ostatných pripomienkach. Prakticky sa stotožňujem s tým, čo je uvedené v správe ústavnoprávneho výboru. Aj rozprava, ktorú tu zažívame včera i dnes, signalizuje, že je vrcholný čas, aby sme prijali nový rokovací poriadok.

    Nechcem opakovať, že jednou z príčin alebo jednou z úloh nového rokovacieho poriadku, ktorú si dal predkladateľ, je aj chrániť čas poslanca a umožniť, aby sa tento čas v parlamente efektívne využíval. Zatiaľ to tak naozaj nie je. Preto vám odporúčam, aby sme nový rokovací poriadok aj s pripomienkami ústavnoprávneho výboru schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Rusnáková. Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda,

    chcel by som pánu poslancovi položiť otázku. Chápem, že ustanovenie o 15 poslancoch, ktorí majú predložiť pozmeňujúci návrh, bolo volené v dobrej vôli, aby sa spružnilo a zefektívnilo rokovanie Národnej rady. Ale vzniká tu jedna pozoruhodná situácia, ktorej sme svedkami už dnes. Napríklad Demokratická únia nemôže prostredníctvom ústavnoprávneho výboru a výboru pre štátnu správu, samosprávu a národnosti predložiť žiadny pozmeňujúci návrh, napriek tomu, že má 15 poslancov.

    Na druhej strane tento zákon dovoľuje, aby najmenší poslanecký klub mohol mať 8 poslancov. Je samozrejmé, že 8 poslancov nemôže sedieť naraz v desiatich výboroch. To znamená, že budú výbory, kde tento poslanecký klub - aj keby bolo proporcionálne rozdelenie vo výboroch - takýto malý poslanecký klub nebude mať nikde svojho zástupcu. A to znamená, že v takom prípade by poslanecký klub - v podstate, aj keby sa všetci podpísali pod pozmeňujúci návrh, ktorý chce istá politická strana prostredníctvom poslaneckého klubu predložiť - nemá šancu takýto návrh predložiť. Preto si myslím, že námietka pána prezidenta je v tomto prípade správna. Ale ak by sme chceli dať príležitosť poslaneckým klubom, tak minimálne to číslo treba upraviť tak, aby aj najmenší poslanecký klub mohol predložiť svoj pozmeňujúci návrh.

    Ak tento rokovací poriadok skutočne bude platiť - a predpokladám, že áno -, v tom prípade vopred treba oznámiť, že poslanecký klub Demokratickej únie vo výboroch, teda v týchto dvoch výboroch, nemá možnosť podať pozmeňujúci návrh. Myslím si, že by sme mali rešpektovať pripomienku pána prezidenta. Navyše zákon neznemožňuje poslancovi stať sa nezávislým, a vtedy už nemá okolo seba žiaden klub a už ťažko by mal možnosť predložiť návrh, pretože nemôže byť jeden poslanec vo viacerých výboroch.

    Pokiaľ ide o pripomienku, že by sa takýto poslanec mohol zúčastniť na schôdzi iného výboru, aj to je riešené v rokovacom poriadku, ale podľa tohto návrhu predkladá len svoje stanovisko, a nie návrhy a doplnky. Takže bolo by skutočne treba zabezpečiť, aby mal každý poslanec možnosť predložiť návrh.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovolím si podporiť svojho kolegu pána Romana Kováča s jeho názorom na číslo alebo na nutný počet poslancov, ktorí môžu predkladať pozmeňujúci návrh. Otázka znie, či vôbec podľa určitých zvyklostí rokovania parlamentu môžeme teraz zasiahnuť do pánom prezidentom dotknutého paragrafu a navrhnúť, aby tam namiesto čísla 15 bolo číslo 5, alebo v tom prípade sa prihováram - z toho dôvodu, ktorý povedal pán Roman Kováč - za akceptovanie pripomienky pána prezidenta. Je mi ľúto, pretože skutočne nemôžeme obmedziť právo poslanca vystúpiť pred plénom Národnej rady.

    Na druhej strane si dovolím opýtať sa pána poslanca Sečánskeho, ako treba chápať v § 92 odsek 2, ktorý hovorí, že ustanovenie v odseku 1 neplatí, ak vláda postupuje podľa článku 84 ods. 4 ústavy. To znamená, že tam už potom neplatí 4-dňová lehota na rozhodnutie? Mám taký dojem, že sa tam dostávame do tvrdej kontradikcie zmyslu. Buď platí, že zákon musí byť vrátený do 15 dní, to znamená vrátane rozhodnutia vlády, alebo to neplatí, ale potom je porušená ústava.

    Ďakujem.

  • Pánu poslancovi Kováčovi - rokovací poriadok vôbec nebráni (prepáčte, začnem trošku zoširoka) poslancovi predložiť návrh zákona. Nie. To zostalo. Rokovací poriadok vôbec nebráni, naopak, zdôrazňuje vystúpenie poslanca vo výboroch. Ak má pripomienky, nech ich predloží predovšetkým vo výbore. Rokovací poriadok len bráni tomu, aby nevznikala situácia, ktorá vzniká veľmi často aj teraz, že pripomienky k zákonom sa dávajú na pléne Národnej rady.

    Vychádzame z úzu, ktorý sme si kedysi schválili (bolo to ešte v minulom volebnom období), že sa pri vrátených zákonoch budeme pridržiavať len pripomienok, ktoré sú predmetom opakovaného prerokúvania. Ak by bol pán prezident namietal, že 15 hlasov je veľa, a bol by povedal, že navrhuje 8 hlasov, bol by som odporúčal prijať 8 alebo 10 hlasov. Pripomínam, že v parlamente prvej republiky bol úzus 10. Bol potrebný súhlas desiatich poslancov. Bohužiaľ, môžeme len rokovať, či prijmeme námietku pána prezidenta, alebo neprijmeme. Nejaká iná formulácia už nie je možná.

    A ďalej len pripomínam, že pán prezident nenamietal oprávnenie v treťom čítaní, ak poslanec chce podať návrh, tam je 30 hlasov poslancov. K tomuto nebola vznesená námietka.

  • Predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

  • Chcel by som tiež reagovať jednou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kováča. A navyše k tomu, čo uviedol pán poslanec Sečánsky, chcem uviesť, že základné ústavné právo zákonodarnej iniciatívy či už poslanca, alebo vlády spočíva v tom, aby parlament v konečnom dôsledku prerokoval jeho návrh zákona a s konečnou platnosťou o jeho návrhu zákona rozhodol. To znamená, že ak teraz rozprávame o istých zmenách, ku ktorým by mohlo dôjsť v priebehu rokovania o tomto návrhu zákona, je to už záležitosť sekundárna, a nie primárna aj z hľadiska základných práv a slobôd poslanca v oblasti zákonodarnej iniciatívy.

    Inými slovami, vnášanie nových návrhov, pozmeňujúcich návrhov v priebehu rokovania, povedzme, o poslaneckom návrhu zákona, je istým spôsobom parazitizmus na inej právnej norme, ale mám to na mysli v dobrom zmysle slova. Parazitizmus v tom, že niekto si musí zažiť celú tortúru od času spísania návrhu zákona, jeho riadneho doručenia do parlamentu, zdôvodňovania tohto zákona vo výboroch, prípadne vo vláde atď., a niekto vystúpi napríklad v druhom čítaní a dá tam celý rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré absolútne nie sú v súlade s tým, čo chcela, povedzme, vláda alebo ten-ktorý poslanec v tejto legislatívnej práci obsiahnuť. To znamená, že v žiadnom prípade tu nie je dotknuté právo ani skupiny, ani jedného poslanca v tom, ak má nejaký iný zásadný názor na riešenie tejto problematiky, aby nezažil celý proces, ktorý musel zažiť iný.

    Čiže, iným spôsobom, aj preto sme tam dávali ten limit, povedzme, pätnástich poslancov. Pán poslanec Bugár navrhoval viac, a to na poslanecké kluby a nie na nejaký výpočet. Obávam sa skutočne, že už s týmto počtom nie je možné teraz hýbať. Ale nejaký cenzus tam podľa môjho názoru musí byť, lebo nikde nie je napísané, že ani vo veľkom poslaneckom klube, napríklad HZDS, kde je vyše 60 poslancov, ak nejaký poslanec bude chcieť pri druhom čítaní predložiť pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, bude automaticky úspešný. On musí proste lobbovať. Musí lobbovať u svojich partnerov, musí lobbovať u iných, ktorí sa zaoberajú tou problematikou, ktorá sa rieši, a hľadať záujem. Čiže v tomto smere, myslím si, že politická príslušnosť nie je až taká dôležitá ako istý záujem, ako istý lobbizmus, a myslím si, že to aj tak má byť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte raz pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, že vychádzame z nesprávnej skúsenosti, ktorú máme dodnes z obrovského množstva pripomienok, ktoré sa predkladajú na pléne, pretože toto množstvo vyplýva z časového stresu, pod ktorým poslanci pracujú. Preto väčšinou dostávajú názory, kvalifikované názory k zákonom až vlastne pri rokovaní na pléne. Nemajú čas sa pripraviť, resp. nemajú čas získať kvalifikované názory na predložené návrhy zákonov počas rokovania alebo do rokovania výborov. Myslím si, že meníme systém, a preto budeme mať na to trošičku viacej času. Napriek tomu si však myslím, že by sme sa nemali vyberať cestou lobbizmu. Myslím si, že každý poslanec má právo vysloviť svoj názor a každý poslanec má vlastne právo takýmto spôsobom vstupovať do legislatívneho procesu. Možno uvediem opačný extrém. Páni poslanci, ako to bude vyzerať, keď nebude môcť každý poslanec alebo menšia skupina, alebo daný poslanecký klub - ten najmenší, predložiť pozmeňujúce návrhy? No tak urobí to, čo mu bude dovoľovať tento rokovací poriadok, a pripraví 8 novelizácií toho zákona, ktorý bol prerokovaný, a budeme sa musieť tým zaoberať v celom procese. Myslíte si, že to zrýchli naše rokovanie? Ja si nemyslím.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, to vôbec nie je tak. Rokovací poriadok má tri čítania a stane sa, že možno jeden zákon budeme prerokúvať aj pol roka, ale nie z toho dôvodu, o ktorom ste hovorili. To sa môže stať pri prvom čítaní a prvé čítanie mu to zamietne. Takže to vôbec nie je tak, ako ste povedali.

    Pán poslanec Kováč.

  • Chcem reagovať na poznámku pána poslanca Brňáka. Pán poslanec, nechápem zákonodarnú iniciatívu len v tom zmysle, že podávam návrh zákona alebo novely zákona, ale podľa mňa zákonodarná iniciatíva poslanca je aj to, že navrhne zmenu niektorého navrhovaného ustanovenia. Aj to je tvorba zákona. V tomto zmysle nemôžete hovoriť o parazitizme.

    Po druhé, nemôžete hovoriť o parazitizme preto, že na jednej strane ho máte v rokovacom poriadku zavedený, to znamená, že keď to poslanec spraví vo výbore, tak to nie je parazitizmus, keď to spraví na plenárnej schôdzi, už je to podľa vás parazitizmus. To je nelogické. Ide o jeden a ten istý akt, ide o predloženie doplňujúceho alebo pozmeňujúceho návrhu.

    Teraz dovoľte, skúsme si modelovať situáciu poslanca, nezávislého poslanca, ktorý je tu sólový, alebo malého poslaneckého klubu. Pri prvom čítaní nemožno predkladať návrhy na zmeny a doplnky. Vo výbore tento klub nemá zástupcu. Tam nemôže podať pozmeňujúci návrh, pretože podľa rokovacieho poriadku môže dať len stanovisko gestorskému výboru. To nie je návrh a doplnok. To je stanovisko. Pri druhom čítaní ho nemôže tento poslanecký klub predložiť, pretože nemá 15 členov, ale napriek tomu by chcel prejaviť svoju zákonodarnú iniciatívu. A pri treťom čítaní ho čaká ďalšia prekážka - 30 poslancov. Tak alebo sme mali prijať pravidlo, že poslanecký klub musí mať 15 ľudí, a potom tomu prispôsobiť čísla, alebo sme mali prijať pravidlo, že najmenší počet poslancov, ktorý môže odovzdať pozmeňujúci návrh, je 8 členov, alebo, a myslím si, že je to najlepšie, akceptovať názor pána prezidenta, pretože rešpektujeme aj postavenie nezávislého poslanca a jeho právo na zákonodarnú iniciatívu, rešpektujeme aj právo malého poslaneckého klubu a rešpektujeme aj právo veľkého poslaneckého klubu. Skutočne sa domnievam, že je oveľa lepšie prerokovať pozmeňujúci návrh v pléne, ako lobbovať v kuloároch a hľadať spojencov na podporu pozmeňujúceho návrhu. Myslím si, že to je oveľa efektívnejšia parlamentná práca.

    Ďakujem.

  • Nechcem polemizovať s vaším názorom. Isteže, pravda môže byť aj niekde inde. Chcel som len zdôvodniť, z akej myšlienky sme vychádzali pri tejto konštrukcii, ktorú som naznačil. V žiadnom prípade, pokiaľ ste spomínali slovný výraz parazitizmus, ja som parazitizmus nechápal ako dehonestujúci stav alebo v negatívnom zmysle slova. Chápal som ho ako faktický stav. A myslím si, že ako faktický stav ten prvok v zákonodarnej iniciatíve iného je celkom vhodný výraz. Nevnímam to tak, ako ste to vnímali vy.

    Ďakujem.

  • Chcem pánu poslancovi Kováčovi povedať, že pán Brňák má pravdu. Právom zákonodarnej iniciatívy a zákonom sa vždy myslel súhrn právnych noriem alebo právnych ustanovení, teda konkrétny právny predpis. To znamená, že právom zákonodarnej iniciatívy sa myslí iniciovať zákon. Preto sa aj od najstarších čias zákony nielen číslovali, tak ako sa u nás v zmysle zákona o Zbierke zákonov číslo 1 z roku 1993 číslujú, ale trebárs v Spojených štátoch amerických alebo kedysi v Ríme sa zákony uvádzali menom toho, kto ich navrhol. Takže, samozrejme, je tam právo iniciatívy. Toto je už len dopĺňanie konkrétneho návrhu zákona, a to nie je v nijakom prípade zákonodarná iniciatíva.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Predovšetkým oceňujem, že sme sa vecne vrátili v našom rokovaní k otázkam, ktoré sú podstatou vráteného rokovacieho poriadku. V plnom rozsahu podporujem názory, ktoré predniesol pán Sečánsky. Predovšetkým si nemyslím, že je obmedzenie zákonodarnej iniciatívy to, keď v procese pri druhom čítaní, pri treťom čítaní racionálne upravíme, aby sa do toho nevstupovalo nepripravene. Včera sme tu mali veľmi klasický prípad, ktorý ukázal, že to nie je vhodné.

    Čo je problémom? Od začiatku som bol pri diskusiách o tomto, a problémom je počet hlasov, či je to 15 alebo iný. Je tu určitý rozpor logiky. Poslanecký klub má mať podľa nového rokovacieho poriadku 8 poslancov, ale tento klub v tejto veci je dosť obmedzený. Viacerí sme to navrhovali, neuspeli sme. A tu pán Sečánsky hovoril, že nemôžeme do toho vstupovať týmto číslom, zmeniť číslo 15 na 8, lebo je tu úzus. Ja ten úzus, vlastne precedens rešpektujem, ale pán prezident spochybnil túto záležitosť. Tvrdíme, že určitý počet tam treba. Chcem poprosiť, či by sme sa kvôli racionálnosti nedohodli, aby sme toto číslo zladili s počtom, ktorý bude mať poslanecký klub v budúcnosti. Stručne povedané, či by sme sa nezhodli na tom, že v tomto ustanovení síce nevyhovujeme názoru pána prezidenta, že je obmedzená zákonodarná iniciatíva poslanca, ale počet z 15 znížime, aby to zodpovedalo poslaneckému klubu, t. j. na počet 8. Viem, že je to svojím spôsobom určitý kompromis, ale vidím racionálnosť toho, aby sme skutočne nemuseli potom o pol roka konštatovať, že treba v tejto časti novelizovať rokovací poriadok.

    Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Pán poslanec, len jednu vetu. Súhlasím so všetkým, čo ste povedali, aj to, že sme sa dohodli, že je tu úzus, ktorý by sme nemali narušiť, ale ten počet nebol na počet členov v klube alebo na počet členov vo výbore. Ten počet je už na počet poslancov, aby tu došlo k zhode tak opozičných, ako koaličných poslancov. Vychádzali sme z toho, aby návrh, nový pozmeňujúci návrh, bol taký racionálny, že ho prijímajú poslanci, a nie jedno politické združenie alebo druhé.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, ešte sa vrátim k zdôvodneniu, ktoré hovorili pán poslanec Sečánsky, aj pán poslanec Benčík.

    Prosím vás, máme aj zákon o poslancoch a tento zákon v § 12 písm. d) hovorí, že poslanci sú oprávnení predkladať Slovenskej národnej rade a jej orgánom návrhy, podnety a pripomienky k predloženým návrhom zákonov. Potom sa tento zákon dostane do rozporu so zákonom o rokovacom poriadku, pretože ak to nemôže urobiť každý poslanec, môže to urobiť len 15 poslancov. A vysvetlil som vám mechanizmus malého poslaneckého klubu, takže vzniká rozpor týchto dvoch zákonov. Ktorý z nich bude platiť?

    Pán prezident upozornil na pozbavenie poslanca jeho práva. A to právo je vyjadrené práve v zákone číslo 45 o poslancoch v § 12, teraz som čítal písmeno d). To znamená, že vlastne zákonom o rokovacom poriadku rušíme platnosť § 12 písmena d) zákona o poslancoch. Myslím si preto, že by sme mali v tejto chvíli akceptovať názor pána prezidenta a pokračovať. Nevieme, čo nám to trojité čítanie prinesie, uvidíme, koľko bude návrhov, a potom to môžeme prípadne zmeniť a upraviť, ale v tejto chvíli nerušme jedným zákonom ustanovenie iného zákona.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Aj keď súhlasím s názorom pána poslanca Kováča, predsa v záujme toho, aby sme sa pohli dopredu, dovoľte mi obrátiť sa s prosbou na pána prezidenta, aby rozšíril svoje pripomienky k uvedenému textu o možnosť zmeniť toto číslo. Navrhujem počet poslancov 5. Nepoznám žiadne ustanovenie, ktoré by znemožňovalo pánu prezidentovi vzniesť tu pri rokovaní novú pripomienku.

    Ďakujem.

  • K pánu poslancovi Kováčovi: Vôbec sa nedostávajú do rozporu dva zákony, ktoré menoval. Rokovací poriadok alebo len tie podmienky, o ktorých hovorí zákon o poslancoch. Pripomienky treba dávať predovšetkým vo výboroch. Aj to je Národná rada.

    Dámy a páni, dovoľte mi ešte jednu poznámku k tomuto kvóru. Pamätáte sa, asi pred trištvrte rokom sme boli z ústavnoprávneho výboru v Rakúskej národnej rade, kde sme sa pýtali práve na tieto otázky, ako je to s predkladaním pripomienok k návrhom zákonov priamo na rokovaní Národnej rady. Pán predseda právneho výboru sa na nás najprv pozrel s nepochopením, a potom povedal: Ak by tam padla len jedna jediná pripomienka, tak by to považovali za pracovný úraz parlamentu. Pýtali sme sa v Nemecku v Bundestagu, ako je to s predkladaním týchto čiastkových návrhov pri rokovaní Bundestagu. Až keď sme opakovali otázku druhý alebo tretíkrát, potom pochopili, o čo ide. Niečo také tam neexistuje. Obhajuje sa to, čo v rámci jednotlivých frakcií vzniklo, alebo aký bol predložený návrh, a na čom sa dohodli výbory. To sa obhajuje. Tým však nechcem negovať, aby poslanci za splnenia určitého limitu nemohli predkladať návrhy aj v Národnej rade.

  • Ešte raz pán poslanec Roman Kováč.

  • Pán poslanec Sečánsky, nechcem sa s vami nejakým spôsobom dostať do rozporu, ale prosím vás, vysvetlite mi, ako môže poslanec, resp. poslanecký klub, predložiť návrh vo výbore, v ktorom nie je.

    Opakujem znovu, už dnes máme situáciu, kde náš poslanecký klub, ak bude zákon pridelený len dvom výborom, to znamená ústavnoprávnemu výboru a výboru pre štátnu správu, nemôže predložiť pozmeňujúci návrh, pretože § 50, myslím, že to je odsek 2, hovorí, že členovia výborov, ktorým nebol pridelený návrh na prerokovanie, môžu písomne oznámiť svoje stanovisko, ale nie návrh. Tak tam malo byť, že môžu predložiť svoje návrhy, pripomienky a sú prizvaní na rokovanie. Navyše poslanec je zbavený práva hlasovať o svojom návrhu, pretože tam nemá žiadneho člena svojho klubu, ktorý by podporil alebo hlasoval za jeho návrh, a sám tam hlasovať nemôže. V tom vidím rozpor. A preto vás prosím, aby ste pochopili situáciu, opakujem znovu, malého poslaneckého klubu, ktorý bude mať osem členov. Tento poslanecký klub nebude mať členov minimálne v dvoch výboroch. To jednoducho fyzicky nejde. Ako tento poslanecký klub v takejto situácii predloží pozmeňujúci návrh? Poprosil by som o toto vysvetlenie, aká bude technika.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán kolega, navrhli ste alebo ste sa skôr opýtali, či existuje ustanovenie, ktoré by bránilo pánu prezidentovi rozšíriť rozsah jeho pripomienok. Existuje také ustanovenie. Je to ustanovenie v ústave, ktoré hovorí o tom, že prezident do 15 dní môže vrátiť zákon s pripomienkami. Potom už nemôže, samozrejme, pripomienky rozširovať, ani meniť. Ale nazdávam sa, že tá cesta vedie inakadiaľ. Máme tu úzus, že rokujeme len o pripomienkach, ktoré pán prezident, prípadne vláda má k zákonu. Ale vytvoril sa taktiež akýsi "podúzus", že v rámci ustanovení, ktorých sa v pripomienkach dotkne pán prezident alebo vláda, sme prijali niekedy aj odlišné riešenie. Len na oživenie pripomínam zákon, v ktorom sme menili účinnosť inak, ako navrhol pán prezident na minulej schôdzi Národnej rady. To znamená, podľa môjho názoru, aj v tomto prípade je možné dať návrh na iný počet, pretože ide vlastne o spochybnenie tohto ustanovenia.

  • V tom máte pravdu, pán poslanec, že účinnosť, pretože keď sme prijímali zákon, už by bola dávno platila účinnosť a zákon ešte nebol vonku, tak vtedy sa to menilo. Ale bolo to technické riešenie.

  • Bol na to dôvod, ale vždy jestvuje nejaký dôvod.

  • Hlási sa pán spoločný spravodajca.

  • Ak dovolíte, aj ja by som sa v krátkosti vyjadril k tomuto problému.

    Pán poslanec Prokeš aj pán poslanec Kováč majú isté obavy o to, že poslanecké kluby, ktoré budú mať menej ako 15 členov, nebudú môcť podávať pozmeňujúce návrhy pri prerokúvaní návrhu zákona v parlamente pri druhom čítaní. Áno, je to pravda, ale nezamieňajme si tu právomoci alebo iniciatívnu právomoc poslaneckého klubu s iniciatívnou právomocou poslanca. Tu vlastne, keď sme dotvárali už definitívne znenie návrhu zákona, vychádzali sme z nedobrých skúseností, ktorých sme boli a aj teraz sme svedkami pri prerokúvaní niektorých návrhov zákonov tu v pléne.

    Včera - iste sa neurazí na mňa pán poslanec Cuper - tu jeden poslanec predniesol 15 pozmeňujúcich návrhov, o čom nikto iný okrem neho v tejto rokovacej sále nevedel. Tomu sa chceme vyhnúť, a nie zabrániť poslaneckým klubom dávať pozmeňujúce návrhy, ale skvalitniť legislatívny proces prijímania zákonov v pléne tým, že ten, kto chce podať pozmeňujúci návrh, si dopredu obíde, osloví a presvedčí iných poslancov o dôvodnosti podania takéhoto pozmeňujúceho návrhu.

    Pripúšťam, že sme neboli celkom dôslední pri zvážení počtu poslancov, ktorí môžu podať pri druhom čítaní pozmeňujúci návrh. O tom, či je možné ešte teraz v rámci prerokúvania zmeniť tento stav, kde pán prezident hovorí, aby sme dali priestor aj jednému poslancovi, prípadne iným počtom poslancov, azda budeme môcť rozhodnúť hlasovaním. Ale moje stanovisko je také, že nejde o poslanecké kluby, ale ide o individuálneho poslanca, pri jeho iniciatíve podať pozmeňujúci návrh a získať na svoju stranu väčšiu skupinu poslancov.

  • Pán poslanec Sečánsky. Pardon, pán poslanec Cuper bol predtým.

  • Pán poslanec Hrušovský, iba názorne som predviedol, čo opozícia praktizuje ako pravidlo, že sa to tak nemá robiť. Samozrejme (pokoj, ja som tebe nehovoril nič, keď si rozprával), že je to logické, súhlasím s pánom Sečánskym, bol som tiež v rakúskom parlamente a počul som to, že zákon sa má naozaj tvoriť vo výboroch, a nie na pléne. Iste sú situácie, keď sa to takto zrealizovať nedá, ale teraz vidíme, že sa to bude musieť robiť podľa nového rokovacieho poriadku a som za to, aby sa to realizovalo vo výboroch. Samozrejme, ak vláda alebo jednotliví ministri budú chcieť zlepšiť zákon ešte na poslednú chvíľu, budú musieť dať novelu. Trochu to zasa legislatívny proces skomplikuje.

    Ďalej som chcel povedať, že naozaj, pán poslanec Šimko má pravdu. Pripomienky sa dodatočne nedajú zakomponovať do vráteného zákona. Vždy sme rozhodovali iba o návrhoch, ale prezidentom vrátený zákon nie je návrh zákona, ale zákon.

    A pánu Kováčovi chcem povedať, že samotná dikcia § 12 neodporuje tomu, že by poslanci nemohli - hovorí sa nie o poslancovi, ale hovorí sa zrejme asi zámerne o poslancoch -, lebo inak by sa nedala tvoriť kolektívna vôľa ani vo výboroch alebo v komisiách výborov. To znamená, aby som bol pochopený, naozaj nie som proti tomu, aby nebolo menej ako 15, ale musel by byť ešte mechanizmus na to, ako otvoriť samotné pripomienky prezidenta, aby sa dal zmeniť ten počet. Ale nebude to rozhodne v rozpore so zákonom o poslancoch.

    Ďakujem.

  • Prepáčte, že znova vystupujem, ale chcem len odpovedať na otázku pána poslanca Kováča. Čo chápe pod pojmom stanovisko? Svoje stanovisko, návrh vyjadrím aj tým, že dám odporúčací alebo doplňujúci návrh alebo pripomienku. To je moje stanovisko k tomu. A tomu rokovací poriadok vôbec nebráni, naopak, v § 75 ods. 2 hovorí, že poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru atď., atď. To je jedna pripomienka.

    Druhá pripomienka - spomínam si, ako sme dospeli k počtu 15. Prakticky k tomuto počtu sa dospelo, keď sme tvorili druhý návrh, a vychádzalo sa zo zásady, že poslanecké kluby nemajú zákonodarnú iniciatívu. Túto iniciatívu majú poslanci, výbory a vláda, nikto iný. Preto ten počet, koľko má klub členov, s týmto akosi nie je kompatibilný a nedá sa na tomto stanovisku stavať.

    Ďalej - pokiaľ pôjde o názory poslancov, ktorých výbor neprijme, tak v § 52 ods. 5 máme určitú brzdu, kde hovoríme, že ak najmenej tretina prítomných členov výboru nevyslovila s uznesením súhlas, potom sa v uznesení uvedie ich stanovisko, ak o to požiada ktorýkoľvek z prítomných členov výboru. Ak sa v gestorskom výbore skumuluje viac takýchto názorov z viacerých výborov, gestorský výbor s tým bude musieť niečo robiť, bude sa musieť s tým zaoberať, bude musieť hľadať cestu, ako prakticky zladiť stanoviská tak, aby to bolo kompatibilné, aby sa to mohlo predložiť Národnej rade.

  • Ďakujem. Prosím, aby sme mohli skončiť s faktickými poznámkami. Hlasovaním vyjadríme svoj názor. Ešte pán poslanec Prokeš.

  • Pán predseda, ospravedlňujem sa, že sa znovu ozývam, ale po tom, čo teraz povedal pán poslanec Sečánsky, sa priznám, že buď nerozumiem Ústave Slovenskej republiky, alebo nerozumiem tomu, čo vlastne chceme v rámci tohto rokovacieho poriadku. Ak je nositeľom ústavodarnej moci, ak je nositeľom ústavodarnej a zákonodarnej iniciatívy poslanec, tak akým právom potom chceme rokovacím poriadkom jeho právo obmedziť na skupinu alebo dať ju skupine?

    Pán poslanec, hovorili ste o tom, že klub nemá právo na túto iniciatívu. Pýtam sa, akým právom ho potom dávame nejakej inej skupine a nútime poslanca vystupovať v skupine. Dovolím si vás upozorniť na článok 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia. Nie sú viazaní príkazmi." To znamená, že je to viazané na jednotlivca. Takže návrh obmedziť to na skupinu považujem za rozpor s ústavou.

    Naviac, pán poslanec Šimko hovoril, že pán prezident nemôže rozširovať svoje pripomienky. Nesúhlasím s pánom kolegom, aj keď verím, že to hovoril v dobrej viere, pretože na základe analógie s rozhodnutím Ústavného súdu v inom prípade vo vzťahu k právam a povinnostiam pána prezidenta, keďže tam nie sú slová "nesmie rozšíriť tieto pripomienky", nevidím dôvod, prečo by ich nemohol.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predložil dva návrhy. Prvý návrh je, aby Národná rada v zmysle ústavy, článku 73 ods. 2, tak ako ho spomínal pán poslanec Prokeš, z pohľadu osobného vykonávania mandátu akceptovala návrh pána prezidenta.

    Ak tento návrh neprejde, dávam ďalší návrh, aby sa v § 82, ktorého dikcie sa pán prezident dotkol svojou pripomienkou, číslovka "15" zmenila na číslovku "8", čo je minimálny počet poslancov v jednom poslaneckom klube. Tak je potom možné zabezpečiť, aby členovia klubu, ktorýkoľvek člen klubu, ktorý osobne vykonáva svoj mandát, prostredníctvom presvedčenia svojho poslaneckého klubu mohol predložiť pozmeňujúci návrh, aj keď tento návrh nemohol predložiť vo výbore.

    Upozorňujem ešte pána poslanca Sečánskeho, že stanovisko môžem dať výboru, ale nemôžem, nemám právo o ňom hlasovať, a to je spochybnenie výkonu mandátu, pretože vo výbore nemôžem hlasovať, keď nie som jeho členom.

    Dovoľte tieto dva návrhy. Viem, že narušujem istý úzus, ale myslím si, že toto je vážna vec, na ktorú upozornil pán prezident, a treba ju podľa môjho názoru vyriešiť, aby sme sa nedostali do krkolomných situácií, o ktorých tu hovoril pán poslanec Brňák, že budeme podávať novelu novely novely.

  • Chcem odpovedať pánu poslancovi Prokešovi, že ide o dosť krkolomné spojenie dvoch ústavných práv - práva zákonodarnej iniciatívy poslanca a mandátu. Mandát, teda poverenie poslanca, ktorý získava vo voľbách od občanov, to je vzťah poslanca a občanov. A právo zákonodarnej iniciatívy je oprávnenie poslanca podávať návrhy. Takže ja by som tak jednoducho nespájal tieto dve ústavné ustanovenia.

    Ďakujem.

  • Tiež by som chcel len krátkymi poznámkami zareagovať na túto diskusiu.

    V prvom rade nie je celkom zrejmé, ak sa na jednej strane vyčíta uvedenému ustanoveniu skutočnosť, teda protiústavnosť, že ide o rozpor so zákonodarnou iniciatívou, čo jednoznačne popieram, pretože to je o niečom inom. A na druhej strane žiadate aj pri tomto názore, aby bolo znížené kvórum. Čiže tomu nie celkom rozumiem. Buď som zásadne toho názoru, že je to protiústavné, a v takom prípade nie je možné znižovať kvórum z 15 napríklad na 8, ale zásadne na jedného poslanca.

    Po ďalšie, pokiaľ mám vedomosť, tento návrh dokonca viackrát odznel počas rozpravy k tomuto bodu ešte predtým, ako pán prezident tento návrh zákona vrátil. Predniesol ho, myslím, pán poslanec Kvarda a ešte niekto. O tomto návrhu, konkrétne aj o tomto čísle, číslovke 8, sa už riadne hlasovalo a tieto návrhy riadnym spôsobom neprešli.

    A tretia poznámka - ak by sa to malo dotýkať výslovne len problematiky zmeny číslovky 15 na 8, vytvára sa nerovnovážny stav v rámci celého rokovacieho poriadku, pretože lehota nie je výnimočná ani samostatná, ale je jednou z celej symetrie lehôt, a tá symetria je postavená tak, že ak tu je 15, pri treťom čítaní 30 a vôbec, tá hra je oveľa komplikovanejšia. To znamená, že aj tu by sa mohol vytvoriť značne nevyvážený stav, ak by sme jednu lehotu alebo jeden stanovený počet znížili a iné by sme zachovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán prezident, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    poslanecký klub Demokratickej únie nepodporil pri schvaľovaní návrhu zákona o rokovacom poriadku tento návrh z viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo aj poukázanie na to, že istým spôsobom sú obmedzované možnosti prípadne práva poslancov Národnej rady.

    Aj rozprava k bodu, ktorý predniesol môj kolega Roman Kováč, bola v podstate veľmi krátka a náš poslanecký klub podporil zníženie čísla 15 poslancov na podávanie pripomienok počas schôdze Národnej rady už na spomínané číslo 8. Možno keby bola rozprava širšia, práve tak ako dnes, viacerí by boli pochopili, prečo je to dôležité spraviť.

    Vláda, bohužiaľ, sa viackrát k viacerým návrhom zákonov nevyjadrila. Vyjadrila sa k návrhu rokovacieho poriadku, samozrejme, na čo má právo, a je potrebné z našej strany konštatovať, že z pripomienok, ktoré predložila, podporíme približne len polovicu. K zostávajúcej časti sa zachováme negatívne.

    K pripomienkam pána prezidenta mi dovoľte, aby som sa vyjadrila trošku obšírnejšie. Skutočne sú len dva body, v ktorých sa stretli pripomienky prezidenta republiky a vlády. Musím dokonca povedať, že pri § 107 je návrh pána prezidenta lepší ako návrh vlády, pretože nespôsobí aj isté možné nedorozumenie, ktoré by mohlo pri výklade tohto paragrafu nastať.

    Pán prezident navrhuje v § 20, aby spomínaní ústavní činitelia mali právo zúčastniť sa na všetkých schôdzach Národnej rady, teda nielen na verejných, čo náš poslanecký klub podporuje. Takisto si myslíme, že používanie jazykov predstaviteľov národnostných menšín, ktorí sú poslancami Národnej rady, by malo byť naďalej umožnené, pretože to zodpovedá istým historickým právam menšín na našom území, a myslím si, že by nebolo vhodné, aby práve tento parlament si pod demokraciou predstavoval nie rozširovanie práv, ale zužovanie práv alebo zrušenie doterajšieho práva.

    K ostatným pripomienkam pána prezidenta máme takisto kladné stanovisko. Najmä by som sa chcela pristaviť pri dvoch bodoch. Je pravda, že pri rokovaniach o rokovacom poriadku, na ktorých boli prítomní aj predstavitelia opozičných parlamentných poslaneckých klubov, bol istý dohovor, ktorý vyjadroval to, že možno štyri dni pre pána prezidenta a pre predsedu vlády by mali byť dostatočné. Samozrejme, že je možné sa nad touto pripomienkou zamyslieť aj z ďalšieho zorného uhla, že vláda má k dispozícii niekoľkonásobne viac legislatívcov a Národná rada má k dispozícii nesporne viac legislatívcov, ako má k dispozícii kancelária pána prezidenta. Čiže aj z tohto hľadiska, prosím, aby ste jeho návrh podporili.

    Pri spomínanom § 107 vláda navrhuje, aby za slovom "zvolá" boli doplnené slová "po dohode s predsedom vlády". Ak by sme však túto dikciu zobrali doslovne, mohlo by sa stať, že predseda Národnej rady zvolá po dohode s predsedom vlády do 30 dní po vymenovaní vlády schôdzu Národnej rady. Do 30 dní znamená vrátane tridsiateho dňa. Ale keďže je tam napísané "po dohode s predsedom vlády", položme si otázku: A čo vtedy, keď aj tridsiaty deň, kedy vlastne tá povinnosť plynie, by predseda vlády povedal "nie"?

    Uvedomujem si, že neexistuje, a dúfam, ani nebude existovať taká vláda, ktorá by povedala, že nechce ani v tridsiaty deň predniesť programové vyhlásenie vlády, ale táto dikcia to istým spôsobom teoreticky pripúšťa. Omnoho lepšie § 107 v prospech vlády rieši dikcia, ktorú predložil pán prezident, pretože rieši 29 dní istým spôsobom a, samozrejme, rieši aj tridsiaty deň. Takže odporúčam, keď sa budete pri § 107 rozhodovať medzi dikciou vlády a dikciou pána prezidenta, aby ste podporili návrh prezidenta Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadne prihlášky do rozpravy, končím... Rozpravu končím. Pani podpredsedníčka vlády sa vyjadrí k rozprave.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vrátila k § 69 s úmyslom navrhnúť jeho modifikáciu, a to len jedným slovom. Toto jedno slovo navrhujem po rozhovore s pánom doktorom Sečánskym, ktorý ma inšpiroval počas môjho sedenia k tejto malej úprave. Vláda navrhla upraviť § 69...

  • Už nemôžete dávať úpravu, pani podpredsedníčka.

  • Jedným slovom môžem doložiť, pretože sa spomínalo, že možno modifikácia ustanovenia, ktoré...

  • Neprijali sme ani modifikáciu pána poslanca Kováča, tak nemôžeme prijímať ani vašu. Potom by sme museli prijať všetky modifikácie, aj vašu.

  • Hlasy v sále.

  • Ale pani ministerka ju otvorila tým, že vystúpila.

  • Ja vystupujem v rozprave. Skutočne vystupujem v rozprave a tu sa spomínal úzus, že sa nemožno dotknúť iných ustanovení, ale tie, ktoré sú predmetom stanoviska alebo pripomienok, a to je predmetom pripomienky vlády k § 69, v rámci tejto pripomienky sme navrhli text, tak do toho textu chcem navrhnúť jedno slovo.

  • Pani podpredsedníčka, lenže vy nemáte možnosť legislatívnych úprav, nie ste poslankyňa.

  • V poriadku, musím sa podriadiť stanovisku, ktoré tu zaznelo. Potom vás chcem ešte raz požiadať, aby ste zvážili text § 69, ktorý vláda navrhuje, pretože skutočne sa tam rieši situácia návrhov, ktoré dávajú poslanci, návrhov, ktoré dáva vláda, s tým, že tam nie je vyjadrená neprijateľná väzba, že uznesenie sa stáva pre vládu záväzným. Opätovne chcem apelovať na to, že aj v zmysle ústavy štátny orgán možno zaviazať jedine zákonom, teda záväzné povinnosti mu môžu vyplývať jedine zo zákona, vrátane skutočnosti, že vláda je vrcholný prvok samostatnej sústavy štátnej moci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ale ešte raz, pani podpredsedníčka, musím povedať, že váš názor by si musel niekto z poslancov osvojiť, aby ho predložil. A po druhé, predsa sme nerozhodli o tom, že budeme porušovať uznesenie, ktoré sme prijali, že budeme rozhodovať aj o iných dôvodoch, ako o tých, ktoré sú predložené v zmysle Ústavy Slovenskej republiky - aj u pána prezidenta. To je v poriadku.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, pán poslanec, pani podpredsedníčka teraz hovorila o niečom inom. Ale chápem aj vás, čo chcete povedať.

    Páni poslanci, pani poslankyne, rozprava bola skončená.

  • Hlasy zo sály.

  • Áno, však ju končím, teraz som skončil. Oznámil som, že som skončil rozpravu. Nikto sa nehlási. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa najskôr pána prezidenta, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán prezident sa nechce vyjadriť.

    Teraz sa pýtam pani podpredsedníčky vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pani podpredsedníčka sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, vážený pán predseda, aby som sa v krátkosti vyjadril k najvážnejším pripomienkam alebo k najvážnejším vyjadreniam z rozpravy, ktoré odzneli, osobitne k navrhovanej zmene, ktorá nebola ústavnoprávnym výborom odporúčaná na prijatie, a to k používaniu jazyka národnostných menšín. Bolo tu spomenuté množstvo medzinárodných zmlúv, lojalita a práva a povinnosti vyplývajúce z Charty občianskych ľudských práv, ako aj ďalšie súvislosti s týmito právami. S mnohými vyjadreniami by som mohol súhlasiť, ale s mnohými by som aj nemohol súhlasiť, nebudem sa nimi konkrétnejšie zaoberať.

    Chcel by som poprosiť tento parlament, že v tejto chvíli by sme azda mohli vyjadriť istú politickú veľkorysosť tým, že by sme akceptovali návrh pána prezidenta, pretože skutočne ide o právo, ktoré už bolo priznané, a ide o právo, ktoré sa odníma. Ale na druhej strane ide aj o vec, ktorá tu bola spomenutá, konkrétne si myslím, že pani poslankyňou Aibekovou, že aj takto schválený rokovací poriadok, ako bol prijatý, neberie poslancom národnostných menšín právo hovoriť v ich rodnom jazyku. Zdá sa mi, že teraz je tu z našej strany len akýsi kapric. Preto ak sa chceme tomuto nedorozumeniu vyhnúť, prosím vás, aby ste pri schvaľovaní jednotlivých pozmeňujúcich návrhov podporili tento návrh pána prezidenta. To je jeden okruh problémov.

    Druhý okruh problémov, o ktorom sa diskutovalo, bol ohľadne počtu poslancov, ktorí môžu podávať pozmeňujúce návrhy pri druhom čítaní. Domnievam sa, že sme trošku premárnili čas, keď sme pri prerokúvaní tohto zákona v pléne dostatočne nezvážili túto skutočnosť. Vyvstal teraz problém, ktorý je v tom, či môžeme a či Národná rada môže aj nad rámec toho, čo navrhol pán prezident, prijať iné znenie, ako sa vlastne navrhuje.

    Niekoľkokrát, keď sme prerokúvali vrátený zákon, či už vládou, alebo prezidentom republiky, skutočne sme postupovali tak, že ak sa zmena týkala toho istého paragrafu, tak sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch (zmena mena, priezviska). Prvýkrát o tom, či možno ísť alebo nemožno ísť nad rámec pripomienok, ktoré sú uvedené ako dôvody vrátenia zákona, sme hovorili v septembri roku 1993 na 22. schôdzi, keď pán prezident prvýkrát využil toto právo a vrátil do parlamentu zákon o platových pomeroch poslancov. Argumentujem len stanoviskom, ktoré vtedy vyjadril pán poslanec Sečánsky, kde bola do istej miery ústavnoprávna teoretická polemika medzi pánom poslancom Fogašom a Sečánskym, a tie stanoviská boli na jednej strane také, na druhej strane také, ale pán poslanec Sečánsky vtedy hovoril o tom, že je to možné, pokiaľ nejdeme nad rámec paragrafov, ktoré pán prezident vlastne napáda vo svojom vrátení tohto zákona.

    Odporúčam, aby sme aj v tomto prípade hlasovali, pokiaľ to nebude odporovať tomuto úzu. A ak sa pripomienky na zmenu týkajú paragrafov, ktoré napadol aj pán prezident, odporúčam, aby sme o nich hlasovali.

    Pani podpredsedníčke vlády - o neakceptovaní alebo istom nedorozumení, či sú, alebo nie sú uznesenia Národnej rady pre vládu záväzné, tiež je zbytočné tu polemizovať. Ak sa mám konkrétne vyjadriť k problému legislatívnych pravidiel, myslím si, že aj napriek takto prijatému zneniu tohto ustanovenia vláde nikto a nič nebráni a nestojí jej v ceste, aby si mohla vydať vlastné pravidlá, ktoré bude používať pri tvorbe alebo pri návrhu zákonov predkladaných Národnej rade.

    Toľko, pán predseda, k môjmu vyjadreniu. Odporúčam, aby sme hlasovali o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe ústavnoprávneho výboru.

    Odporúčam, aby sme o návrhoch, ktoré boli ústavnoprávnym výborom odporučené na prijatie, hlasovali spoločne, ako aj o návrhoch pána prezidenta, tak aj o návrhoch vlády. A ďalej odporúčam, aby sme o neprijatých alebo neodporúčaných pozmeňujúcich návrhoch pána prezidenta, ktoré sú celkove tri, hlasovali osobitne, teda oddelene o každom jednotlivom. A pokiaľ ide o neprijaté pozmeňujúce návrhy vlády, odporúčam, aby sme o nich hlasovali spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Vidím tam mená dvoch predsedov klubov, zrejme si žiadajú prestávku.

  • Pán predseda, chcem poprosiť o 30-minútovú prestávku a myslím, že to vyhovuje aj viacerým klubom, lebo sme sa už o tom medzitým rozprávali.

  • Vyhlasujem 30-minútovú prestávku, to znamená do 17.30 hodiny. Vlastne prestávka bude 24 minút.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie podľa pripomienok, ako ich uviedol pán prezident v tretej časti.

  • Tak ako som uviedol, prosil by som vás, aby ste si pre prehľadnosť pri hlasovaní zobrali uznesenie ústavnoprávneho výboru 333 z 21. októbra, prílohu číslo 1, kde sú uvedené pozmeňujúce návrhy alebo námietky prezidenta republiky, ktoré ústavnoprávny výbor akceptoval, a ktoré odporúča Národnej rade schváliť, tak ako boli predložené.

    Pán predseda, tak ako som povedal na začiatku, o dvoch prijatých návrhoch budeme hlasovať spoločne a o ďalších, neprijatých návrhoch pána prezidenta žiadam hlasovať osobitne.

  • Prečítajte to, ktoré, aby nedošlo k omylu.

  • Príloha číslo 1: body 1 a 2. Bod 1 sa týka § 20 ods. 1 a bod 2 § 107 ods. 2. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca odporúča, aby sme tieto dôvody pána prezidenta prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tieto dva návrhy boli prijaté.

  • Pán predseda, odporúčam, aby sme hlasovali najskôr o zmenách, ktoré navrhol pán prezident, a potom by sme hlasovali o zmenách, ktoré navrhla vláda. Budeme hlasovať o zmenách, ktoré neboli odporučené ústavnoprávnym výborom na prijatie, ktoré sú uvedené v prílohe číslo 3. Pod bodom 1 je problém, o ktorom sa najviac diskutuje, problém používania jazyka národnostných menšín. Nebudem už opakovať to, čo som hovoril vo svojom záverečnom vystúpení. Odporúčam návrh prijať.

  • Hlasujeme o § 31 prezidentovho návrhu. Pán poslanec ho navrhol prijať. Ide o možnosť, aby poslanec inej národnosti mohol uplatniť pri vystúpení v parlamente svoj jazyk.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali.

  • V bode 2 týkajúcom sa § 82 ods. 2 je tiež ten prediskutovávaný problém o počte poslancov potrebných na podanie pozmeňujúceho návrhu pri druhom čítaní. Vzhľadom na diskusiu, ktorá v pléne okolo tohto problému vznikla, a vzhľadom na to, že boli alternatívne pozmeňujúce návrhy, nechávam na plénum Národnej rady, aby sa slobodne rozhodlo.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte. Hlasujeme o bode 2, ktorý sa týka § 82 ods. 2. Spoločný spravodajca navrhuje, aby ste hlasovali podľa vlastného uváženia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh na zmenu.

    Môžeme pokračovať, pán poslanec.

  • Pod bodom 3 uznesenia k § 92 ods. 1 je problém týkajúci sa skrátenia 15-dňovej lehoty na vrátenie zákona prezidentom republiky, prípadne vládou.

    Chcel by som upozorniť, vážení kolegovia, aj keď sa o tomto probléme až tak veľa nediskutovalo, na jeho závažnosť. Skutočne sa ukazuje, že pri množstve zákonov, ktoré sa v Národnej rade prijímajú, či už vinou alebo nevinou tohto parlamentu dochádza často k schváleniu zákona, ktorý je buď v rozpore s ústavou, alebo ktorý je nedobrý, a v takom prípade treba využiť a dať právo prezidentovi republiky, aby využil právo vyplývajúce pre neho z ústavy. Ale pri množstve týchto zákonov azda štvordňová lehota, ktorá je daná, tak ako bola schválená v rokovacom poriadku, mne sa zdá skutočne krátka. Pani poslankyňa Rusnáková spomenula problém legislatívy vlády, problém legislatívy Národnej rady.

  • Pán spravodajca, k tomu ste sa vyjadrovali, keď som povedal...

  • V poriadku, pán predseda. Odporúčam prijať tento návrh.

  • Čiže ste proti tomu, čo navrhol ústavnoprávny výbor.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Chcem povedať len toľko, že pokiaľ sa hovorí, že Národná rada má veľmi veľa legislatívcov, práve Národná rada musí všetko spracovať.

  • Pán predseda, viem, akí sú vyťažení legislatívci, ale ide tu o jednu ďalšiu skutočnosť, že v prípade, ak vznikne množstvo pozmeňujúcich návrhov, tie má legislatíva Národnej rady okamžite k dispozícii, kým prezident republiky často nemá tieto návrhy.

  • Už nemusíme spolu hovoriť, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Pristúpime k hlasovaniu o zmenách, ktoré navrhla vláda Slovenskej republiky, v prvom rade o tých, ktoré ústavnoprávny výbor odporučil na prijatie, ktoré sú uvedené na strane 1 prílohy 2 pod bodmi 1 až 7. Tak ako som v úvode uviedol, odporúčam hlasovať spoločne o všetkých bodoch a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o návrhoch vlády pod bodmi 1 až 7. Pán spravodajca navrhuje, aby sme ich en bloc prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy sme prijali.

  • V úvode hlasovania som tiež odporučil hlasovať spoločne o tých návrhoch a zmenách, ktoré navrhla vláda a ktoré ústavnoprávny výbor neodporučil na prijatie. Preto o zmenách uvedených v prílohe číslo 4 pod bodmi 1 až 8 navrhujem hlasovať spoločne a neprijať ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zostávajúcich bodoch, ktoré navrhla vláda. Spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Tieto návrhy vlády sme neprijali.

  • V rozprave vystúpilo celkove 5 poslancov, ale z týchto piatich iba dvaja predniesli pozmeňujúce návrhy, a to pán poslanec Köteles a pán poslanec Roman Kováč.

    Pán predseda ma pred hlasovaním upozornil na to, že v prípade prerokúvania vráteného návrhu zákona a jeho opätovného prerokúvania v pléne Národnej rady existuje už uznesenie, ktorým sme takýto postup možného podávania pozmeňujúcich návrhov nad rámec pripomienok prezidenta republiky, prípadne vlády zamietli. Ak je to pravda, (smiech v sále) tak je potrebné...

  • Pán spoločný spravodajca, nielen kvôli tomu, ale už sme schválili to, čo nemôžeme teraz prejudikovať novým schválením.

  • Tak by som odporúčal, ak máme hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch, musíme zmeniť naše uznesenie, ktoré sme prijali, a pán poslanec Roman Kováč by musel podať návrh na hlasovanie o tom, že navrhuje uznesenie o tom, aby sme mohli hlasovať.

  • Nie, pán spoločný spravodajca. Dovoľte mi, aby som povedal, že aj keby sme hneď chceli hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča, už by sme prejudikovali návrhy, ktoré sme schválili teraz. Normálne by sme zmenili pôvodné rozhodnutie, ktoré sme teraz prijali.

  • Pán poslanec Roman Kováč navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu - len v tom prípade, že nebude schválená pripomienka pána prezidenta, tak len vtedy odporúča hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu. Keďže pripomienka pána prezidenta schválená nebola, rozumiem tomu tak, že žiada hlasovať o svojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, konštatujem, že sme schválili alebo neschválili niektoré pripomienky, ktoré boli dané v dôvodoch vrátenia týchto zákonov, a preto navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.

  • Pán predseda, domnievam sa, že netreba zmenu uznesenia, pretože ak sa pamätáte, tento problém bol otvorený vtedy, keď pán Rea navrhoval zmenu v tom, čo navrhoval pán prezident. Vtedy som jasne položil otázku, či je to možné, a vtedy Národná rada povedala, že áno, je možné ísť nad rámec pripomienok pána prezidenta. A myslím si, že teraz je preto možné hlasovať aj o tomto návrhu.

  • Ospravedlňujem sa, že nebudem presne citovať toto uznesenie, ale táto situácia sa udiala na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keď bola dosť búrlivá diskusia, neviem už, v akej súvislosti.

  • Hlas zo sály: územnosprávne členenie.

  • Vtedy zasadal ústavnoprávny výbor, ktorý prijal návrh uznesenia, ktoré následne prešlo hlasovaním Národnej rady. V rámci tohto uznesenia bolo konštatované - uvedomujem si, že je to odporúčajúci charakter, ale bolo tam uvedené - odporúča sa, aby Národná rada Slovenskej republiky dodržiavala taký postup, aby v prípade vrátených pripomienok pánom prezidentom alebo vládou Slovenskej republiky nešla nad rámec ním vrátených pripomienok a zmien.

  • Hlasy v sále.

  • Parlament takéto uznesenie prijal.

  • Prijali sme to tu, hlasovaním.

    Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Kováčovi.

    Vlastne najskôr pán poslanec Cuper, pardon.

  • Chcel som povedať, že aj keby také uznesenie nebolo, jednoducho tu sa neprerokúva návrh zákona, tu je hotový zákon. To znamená, že poslanec nemôže dvakrát o tom istom zákone rokovať s tým, že by mohol do neho vstupovať. Ak sa vtedy vstúpilo, tak sa vstúpilo len do derogačnej klauzuly, to znamená do časovej účinnosti a ešte aj to len v tom zmysle, že samotný dátum účinnosti umožňoval istú lehotu, v ktorej pán prezident umožnil sa pohybovať, ale nie vstupovať do obsahu zákona. Veď nemôžeme zákon neschváliť, môžeme len schváliť alebo neschváliť pripomienky prezidenta alebo vlády. Neschvaľujeme zákon.

    Ďakujem.

  • Nazdávam sa, pán predseda, že do čohokoľvek vstúpime, či už len do derogačnej klauzuly, aj tak ideme nad rámec prezidentových pripomienok. To je jedno, čo meníme, ale meníme.

  • Áno, súhlasím. Čiže nejdeme to meniť.

    Hlási sa pán poslanec Kováč.

  • Pán predseda, v tom prípade dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky uznesením umožnila hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasy v sále o tom, že to nie je možné.

  • Prosím, aby sme zbytočne nepreťahovali čas. Poďme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý dal pán poslanec Kováč.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Neprijali sme procedurálny návrh pána poslanca Kováča.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku.

  • Návrh zákona ako celok odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu ako celku podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení schválených doplňujúcich návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca zákon odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že sme nový zákon o rokovacom poriadku prijali.

  • Pán predseda, ešte chcem upozorniť na jednu vec, že v rozprave pán poslanec Köteles navrhol prijať dve uznesenia, o ktorých musíme hlasovať.

    Ak dovolíte, prečítam prvý návrh uznesenia.

    "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc z odkazu svojich slávnych predkov, ktorí ako prví v Európe odsúhlasili zásady demokratického parlamentu, pri príležitosti uzákonenia rokovacieho poriadku prvého demokraticky zvoleného parlamentu v samostatnej Slovenskej republike sa slávnostne rozhodla, že v rokovacej sieni parlamentu natrvalo umiestňuje časť textu zo Žiadostí slovenského národa sformulovaného Ľudovítom Štúrom a slovenskými národovcami odsúhlasených účastníkmi Národného zhromaždenia dňa 10. mája 1848 v Liptovskom sv. Mikuláši."

    To je prvý návrh na uznesenie.

    Ak dovolíte, prečítam aj druhý návrh na uznesenie.

  • Hlasy zo sály.

  • Pardon, rozumel som tomu tak, že sú to dve uznesenia.

  • Žiadosti slovenského národa z 10. mája 1848.

  • Nemusíte to čítať, dáme o uznesení hlasovať.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • "Žiadame, aby sa zriadil na základe rovnosti národov jeden všeobecný bratský snem, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený a každý zástupca národný zaviazaný svojou národnou rečou národ svoj zastupovať a reči národov na smene zákonne znať."

  • Ideme o tom hlasovať. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážený pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za spoluprácu, aj vám pani poslankyne, páni poslanci.

    Môžem ešte raz konštatovať, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 1996.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nasleduje

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Máte ho pred sebou ako tlač 395.

    Predtým vám chcem povedať, že tu mám uznesenie číslo 337 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 23. októbra 1996. Je to uznesenie, ktoré hovorí k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 395). A tu je odporúčanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vypustiť z programu 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Ukladá predsedovi výboru informovať o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prečítal som vám uznesenie. Prosím o slovo pána predsedu ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Uvedený návrh uznesenia, ktorý teraz citoval pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, som inicioval v ústavnoprávnom výbore na základe zhodnej vôle predstaviteľov vládnej koalície. Zmysel tohto kroku je podmienený výlučne slobodnou vôľou predstaviteľov vládnej koalície a je vedený snahou legislatívne skvalitniť tento právny predpis.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám návrh na doplnenie tohto uznesenia, teda doplňujúci návrh k nemu. Stručne ho odôvodním.

    Ústavnoprávny výbor navrhol, aby sme vypustili z programu 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely Trestného zákona. Jeho návrh plne podporujem, pretože ide o zákon, ktorý je nebezpečný pre občanov tejto krajiny, ale je i škodlivý pre Slovensko ako celok. Riešenie, ktoré ústavnoprávny výbor navrhol, však nie je zásadným riešením. Ponecháva návrh v polohe akéhosi legislatívneho strašiaka.

    Navrhujem preto doplniť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o vypustení bodu číslo 13 z programu 20. schôdze takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že o návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie (tlač číslo 395), nebude rokovať do konca I. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky."

  • Hlasy v sále.

  • Toľko návrh. Schválením uznesenia v tomto znení by sme dali jasný signál o úprimnosti našej vôle odstrániť tento kontroverzný zákon. Som presvedčený, že práve toto bude zaujímať i poslancov Európskeho parlamentu, ktorí nás prídu na budúci týždeň navštíviť. Predovšetkým som však presvedčený, že práve toto, teda či to myslí táto snemovňa so stiahnutím zákona naozaj, zaujíma občanov Slovenskej republiky.

    Prosím vás teda o podporu môjho návrhu.

  • Chcel by som k návrhu pána poslanca Šimka uviesť len toľko: Myslím si, že jeho návrh je skôr akousi proklamáciou, pretože sám osebe nič nerieši, iba hovorí, že sa nebudeme zaoberať istým právnym predpisom, istou normou, pod istou parlamentnou tlačou. Čiže v tomto smere, myslím, že je skôr z pozície akejsi proklamácie, a myslím, že z tohto pohľadu nie je pre nás neprijateľný, ale na druhej strane je zbytočný.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán kolega Šimko, voľakedy sa v tomto štáte oháňalo sovietskymi skúsenosťami, teraz sa oháňa zase skúsenosťami z Európy. Preboha, však si uvedomte, čo ste povedali. Hádam mi nechcete zakázať, aby som v tomto parlamente nepredložil novelu zákona alebo zákon, alebo nejakú inú vec, ktorú mi umožňuje ústava, preto, že sa tento parlament uznesie na tom, že nemôžem predložiť novelu nejakého zákona? Však to je protiústavné, veď je to smiešne, preboha živého.

  • Pán poslanec Moric, môžete, a hneď takú istú, ako je toto, s iným obsahom.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Šimko, včera tu opozícia predvádzala, ako sa "demokratickými prostriedkami" dá brániť demokratickej požiadavke šarišského regiónu a Prešova túžbe po univerzite. To ste nám predvádzali celé poobedie a ešte dnes ráno. Dnes chceš zdanlivo demokraticky obmedziť práva tohto parlamentu. Neviem, o čom nás chceš ešte presviedčať, že sú naozaj tvoje snahy úprimné.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Cuper, z vášho vystúpenia bolo presvedčivé iba to, že neviete. Ale dal som doplňujúci návrh. O procedurálnych návrhoch sa hlasuje bez rozpravy. Myslím si, že obidva návrhy sú vlastne procedurálne, takže treba o tom hlasovať. Teší ma, že pán predseda Brňák povedal, že tento návrh nie je neprijateľný.

  • Pán poslanec, sú stále faktické poznámky, takže preto som nedal hlasovať, ale môžem dať hlasovať bez rozpravy.

    Hlasujeme o tomto návrhu bez rozpravy.

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Šimko. Kto je za?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Doplňujúci návrh pána poslanca sme neprijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže takéto uznesenie navrhol ústavnoprávny výbor do parlamentu s tým, aby som dal o ňom hlasovať, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať.

    Pán poslanec Čarnogurský sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Pán predseda,

    myslím si, že nemôžeme hlasovať o takom uznesení, ako navrhol pán poslanec Brňák, z toho dôvodu, že pred chvíľou pri rokovacom poriadku ste sám povedali, že zákony vrátené prezidentom nemožno legislatívne zlepšovať, ako to nazval pán poslanec Brňák, len hovoriť k výhradám vysloveným prezidentom. Teraz nemôžeme novelu Trestného zákokona legislatívne zlepšovať, ako to nazval pán poslanec Brňák.

  • Áno, celkom s vami súhlasím. Tento návrh zákona len sťahujeme z rokovania tejto schôdze, to môžeme. Takto sa to aj píše. Obsah uznesenia nehovorí nič iné len to, že nebudeme tento zákon vrátený prezidentom prerokúvať na tejto schôdzi. Nič iné uznesenie nehovorí.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme len o tom, že zákon vrátený prezidentom sťahujeme z rokovania tejto schôdze, nič iné uznesenie neobsahuje.

    Hlasujeme, prosím.

  • Ruch v miestnosti.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento bod sťahujeme z rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Prokeš, prosím.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len upozorniť, že procedurálnym návrhom nie je podávanie návrhu na uznesenie. Procedurálnym návrhom môže byť to, čo predložil predseda ústavnoprávneho výboru, že bod sťahujeme, môže byť návrh na spôsob hlasovania, ale nemôže byť procedurálnym návrhom návrh na uznesenie. Toto sa už stalo niekoľkokrát a, pán predseda, dôrazne žiadam, aby nebol takýmto spôsobom porušovaný rokovací poriadok.

  • Nemáte celkom pravdu, pán poslanec Prokeš, pretože keď sa takýmto návrhom dá návrh na formu rokovania, prerokovania alebo skončenia, tak je to procedurálny návrh. Nie je rozprava, pán poslanec Prokeš.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    š e s t n á s t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vinohradníctve, vinárstve a o zmene zákona číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona číslo 132/1989 Zb.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 480 a spoločnú správu výborov ako tlač 480a.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil na vaše dnešné rokovanie vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vinohradníctve.

  • Páni poslanci, prosím, pokoj. Pán poslanec Straňák, prednáša pán minister.

  • Pán poslanec Straňák vie, že je po skončení pripravená degustácia v Parlamentke.

  • Smiech v sále.

  • Vypracovanie tohto návrhu bolo predovšetkým motivované stavom, v akom sa slovenské vinohradníctvo a vinárstvo v súčasnosti nachádza. Na ilustráciu tohto stavu mi dovoľte uviesť niekoľko faktov.

    Útlm vinohradníctva a vinárstva sa začal prejavovať nástupom transformácie po roku 1990 a vyvrcholil v roku 1995. V roku 1995 s výnimkou veľmi nepriaznivého roku 1985 bolo vyprodukované najmenšie množstvo hrozna v povojnovom období. Príčinou nebol iba silný tlak hubovitých chorôb, ale aj vyvrcholenie úpadku vinohradníctva v dôsledku zlej ekonomickej pozície tohto odvetvia. Zatiaľ čo v roku 1985 sa hrozno pestovalo na 26 tisíc ha, v roku 1995 to bolo len na 22 900 ha. Tento pokles výmery v obrábaní vinohradov sa prejavil i v radikálnom poklese produkcie hrozna, keď táto produkcia zo 140 279 ton v roku 1990 poklesla na 58 480 ton v minulom roku.

    Je iba pochopiteľné, že toto malo negatívny dosah na bilanciu zahraničného obchodu s vínom, kde aktívny prebytok, ktorý napríklad v roku 1993 predstavoval ešte 135 tisíc hektolitrov, sa zmenil na pasívny schodok vo výške 93 tisíc hektolitrov v minulom roku.

    Tento negatívny vývoj si vyžaduje skĺbenie ekonomických i právnych stimulov rozvoja nášho vinohradníctva a vinárstva. Na vašu informáciu si dovolím uviesť, že nástroje ekonomickej podpory rozvoja vinohradníctva sa podarilo aktivizovať už v tomto roku, keď sme na jeho rozvoj účelovo vyčlenili takmer štvrť miliardy Sk, z ktorých dotujeme zakladanie a obnovu vinohradov, a to sumou 250 tisíc Sk na hektár, ďalej poskytujeme tiež 250 tisíc Sk na jeden hektár tzv. mäkkých úverov z podporného fondu.

    Bolo by veľmi účelné prijať dnes predkladaný návrh a takto doplniť ekonomické nástroje, ktorými sa rozvoj a trvalá prosperita vinárstva a vinohradníctva sleduje.

    Potreba vypracovať osobitnú právnu úpravu vinárstva sa ukázala aj v súvislosti s pripravovaným návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, keď sme konštatovali, že problematiku výroby vína, pestovania hrozna a uvádzania vína do obehu v zásade možno regulovať štandardnými normami potravinového práva, ale zároveň je potrebné disponovať právnou úpravou zohľadňujúcou osobitosti tohto výrobného procesu. Takýto systém, takýto prístup k riešeniu tohto problému je totožný so systémom právnej úpravy vinohradníctva a vinárstva v Európskej únii.

    Práve potreba aproximovať právnu úpravu vinohradníctva a vinárstva s právom Európskej únie, ktorá vyplýva tak z Bielej knihy, ako aj z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 184 z marca 1995, ktorým bol schválený zoznam priorít ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v procese zbližovania práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, je dôvodom, pre ktorý obsah predloženého návrhu nie je úplne totožný so zásadami zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vinohradníctve a vinárstve, ktorý bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994.

    Predkladaný návrh nadväzuje už na začaté ekonomické opatrenia, v rámci ktorých sa s využitím dotácie a prostriedkov Štátneho podporného fondu poľnohospodárstva a potravinárstva začalo s obnovou vinohradov. Z tohto hľadiska za osobitne významné považujeme ustanovenie § 1 predkladaného návrhu, ktorý zaväzuje štát k všestrannej podpore vinohradníctva v budúcnosti tak, aby dosahovalo európsky štandard, a tým sa vytvorili podmienky na umiestnenie našich vinárskych výrobkov aj na trhoch Európskej únie.

    Predložený návrh právnej úpravy v časti vinárstvo v zásade vytvára predpoklady na reguláciu výroby vína a jeho uvádzanie do obehu na úrovni európskeho štandardu. Takéto stanovisko k predloženému návrhu poskytol i Medzinárodný úrad pre vinič a víno so sídlom v Paríži, ktorému sme návrh tohto zákona zaslali na pripomienkovanie a ktorého pripomienky boli doň v plnej miere zapracované.

    V časti vinohradníctvo je potrebné predložený návrh vnímať v súbehu s nedávno prijatým zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje i na odrody viniča. V tejto časti za osobitne významné považujeme vymedzenie vinohradníckych oblastí, a to najmä z hľadiska medzinárodných dosahov, medzinárodnoprávnych dosahov na označovanie vína a následnú ochranu s tým spätých názvov.

    Dovoľte, vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že problematika vinohradníctva a vinárstva patrí k najcitlivejším bodom spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, čo sa zákonite premieta i do podmienok nášho pridruženia do tohto spoločenstva, ako aj vzhľadom na to, že rozvoj slovenského vinohradníctva a vinárstva si vyžaduje jasnú právnu úpravu, ktorá stabilizuje pomery pri pestovaní hrozna a pri výrobe vína, aby som vás poprosil o podporenie vládou predkladaného návrhu.

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne aj ja pánu ministrovi.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán Anton Poliak. Prosím ho, aby nás oboznámil s prerokovaním uvedeného zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vinohradníctve, vinárstve a o zmene a doplnení zákona číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona číslo 132/1989 Zb., ktorú máte ako tlač 480.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vinohradníctve, vinárstve a o zmene a doplnení zákona číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona číslo 132/1989 Zb., tlač 480, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1142 z 5. 9. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 17. 10. 1996 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený vládny návrh zákona v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rokoval o predloženom vládnom návrhu 17. 10. 1996 a 22. 10. 1996, keď posúdil pripomienky ostatných výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyjadrili s návrhom zákona súhlas a odporučili ho schváliť so zmenami a doplnkami.

    Budem odporúčať, aby sme spoločne hlasovali o pripomienkach zo spoločnej správy pod bodmi 1, 2 a 3. V trojke prosím, aby ste si urobili opravu, pretože tam je gramatický preklep. Ide o náhradu slova "obrábajú" slovom "dorábajú". Je to gramatická zmena v bode 3. Ďalej body 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22 a 23 s tým, že ich budem odporúčať na spoločné hlasovanie s odporúčaním prijať.

    S odporúčaním neprijať na spoločné hlasovanie tiež budem navrhovať body spoločnej správy 4, 5 a 9.

    Prosil by som pani poslankyne a pánov poslancov, ak vystúpia v rozprave k návrhu zákona, aby mi pozmeňujúce a doplňujúce návrhy dali v písomnej podobe.

    To je všetko zo spoločnej správy k návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. Po otvorení rozpravy, pán predseda, prosím, aby som mohol vystúpiť ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hneď na začiatku mám tri písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Boros, ale pán spravodajca chcel vystúpiť ako prvý.

    Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Boros.

  • Chcem byť veľmi racionálny. Nebudem tu opakovať slová, ktoré povedal v úvodnom prednesení návrhu zákona pán minister, preto sa hneď sústredím len na pozmeňujúci návrh k § 21 ods. 5. Môj pozmeňujúci návrh je na konci odseku vypustiť písmeno "c", pretože pri stolovom a akostnom víne sa štátna kontrolná známka nevyžaduje. To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Nech sa páči, pán poslanec Boros. Pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    nemám pochybnosti o tom, že zákon o vinohradníctve a vinárstve je potrebný. Súhlasím s názorom odborníkov, že ide o svojskú špecifickú problematiku v rámci agropotravinárskej výroby i konzumu, čo vyžaduje existenciu skutočne precíznej právnej normy, takej, ktorá je súčasná, to znamená, že zodpovedá dnešným vedecko-technologickým, biochemickým i zdravotníckym poznatkom. Ďalším nútiacim momentom je podľa mňa želané členstvo v Medzinárodnom úrade pre vinič a víno a vyžadovaná kompatibilita oblasti vinohradníctva a vinárstva s platnými predpismi štátov Európskej únie.

    Domnievam sa, že vôbec nie je hanbou pre Slovenskú republiku v oblasti vinárstva nadviazať na vyše štyristoročnú uhorskú, resp. maďarskú právnu reguláciu. Ba naopak, pokračovanie v dobrých a osvedčených tradíciách výroby tohto ušľachtilého nápoja je žiaduce. Vravím to akosi opatrne, pretože si uvedomujem, že nedávno prijatým zákonom o reklame sme udelili určité výsostné privilegované postavenie iba pivám. Nič proti nim, ale výroba ušľachtilých vín, ak už z ničoho iného, tak minimálne zo zdravotného hľadiska si zasluhuje našu hlbokú a všestrannú pozornosť, pretože senzorické hodnoty, ako i následné blahodarné biochemické pôsobenie niektorých značkových vín je neoddiskutovateľné.

    Vážená Národná rada, teraz už naozaj úplne sucho a vážne. Pestovanie hrozna a výroba vín má byť riešená aj legislatívnym rámcom vysokej úrovne. Predložený návrh sa o to snaží, pričom sa však prejavuje až príliš úzkostlivo a obmedzujúco, keď sa snaží neodôvodnene rigorózne stanoviť rôzne podmienky pestovania výroby, evidencie či predaja. Týka sa to očividne najviac malých pestovateľov, ako je to napríklad v § 5 ods. 4, kde sa veľmi neobratne dotýka ústavou garantovaných vlastníckych práv, alebo § 25 ods. 1, kde je určená registračná povinnosť so všetkými ďalšími pestovateľskými a administratívnymi okovami aj pre skutočných malopestovateľov. Považujem to za zbytočný malicherný zásah zo strany štátu voči malým, často vynikajúcim pestovateľom - netvrdím, že vždy - a zároveň verným a labužníckym konzumentom vlastného výrobku.

    V tejto súvislosti je nespravodlivo premrštené vysoké sankcionovanie aj malého doslova "hobby-pestovateľa" (odpusťte za neslovenský výraz) za prehrešok nepožiadania o registráciu vinohradu, ak má napríklad akurát 301 krov. Je to necitlivo nízky limit, veď ako vravel pán pestovateľ, istý Ivan Novák zo Šenkvíc: "Víno je ako dieťa, ktoré od malička sledujete ako rastie a tešíte sa s ním."

    Vážená Národná rada, chcem sa dotknúť aj stránky predloženého návrhu, ktorá sa týka zdravotných aspektov. Považujem za nesprávne a zdraviu dokázateľne škodlivé, že návrh povoľuje docukrovanie muštov obyčajným repným cukrom. Tu by sme si mali vziať príklad od štátov, kde docukrovanie je povolené iba vo forme glukózy, resp. niektorej identickej izozlúčeniny, prípadne formou pridávania čistého etylalkoholu, resp. vínneho destilátu. Myslím si, že z hľadiska zdravej výživy nie je táto otázka vôbec marginálna.

    Pokladám za nepremyslený a direktívny zásah aj ustanovenie § 4 ods. 2, ktorým sa v tokajskej vinohradníckej oblasti zakazuje pestovanie všetkých ďalších odrôd okrem troch povolených. Veď odrody burgundské biele, tramín červený alebo rizling vlašský sa tam tradične a úspešne pestujú, sú charakteristické pre túto oblasť aj pre ďalšie slovenské vinohradnícke oblasti. Neslúžia predsa na riedenie výberových tokajských vín, ale na vlastnú konzumáciu.

    Nezdá sa mi - a nielen mne, ale ani vinárskym odborníkom - výrok § 21 v ods. 1, podľa ktorého označenie vín v spotrebiteľskom balení má byť v štátnom jazyku. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by mali byť označené odrodové vína ako napríklad Müller Thurgau, Sauvignon, Semillon, Kadarka, Oporto a ďalšie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som teraz podal tieto pozmeňujúce návrhy.

    1. V § 3 ods. 3 na konci vety za slovo "vinič" doplniť text "a sadenica vypestovaná i z rezku jednoročného dreva ušľachtilého viniča (pravokorenná sadenica)".

    2. § 4 ods. 2 doplniť bod d) v znení: "netokajské odrody, burgundské biele, tramín červený, rizling vlašský, spolu do 5 %".

    3. § 5 ods. 2 bod b), resp. ak sa prijme v spoločnej správe bod číslo 7, je to už bod c), doplniť o neninský vinohradnícky rajón. Myslím, že je to rázovitý vinohradnícky rajón, ktorý má svoje špecifiká a zaslúži si, aby mal štatút vinohradníckeho samostatného rajónu.

    4. V § 8 ods. 1 písm. a) za slovo "cukrom" vložiť text "vo forme glukózy, resp. inej, chemicky zodpovedajúcej izozlúčeniny".

    5. V § 10 ods. 2 za slová "prídavok cukru" vložiť ten istý text, čo som spomínal v predošlom.

    6. V § 10 ods. 5 za slová "a obsah" vložiť text "celkom dosiahnuteľného alkoholu". Myslím si, že to je spresnenie z chemického hľadiska.

    7. V § 21 ods. 1 vynechať slová "v štátnom jazyku". Odôvodnil som prečo.

    8. V § 25 ods. 1 číslicu "300" nahradiť číslicou "500" a druhú číslicu "500 m2" nahradiť "1000 m2", to znamená 10 árov.

    9. V § 28 ods. 4 na konci vety doplniť "ako aj na ekonomické možnosti vinára". Ide o sankcionovanie, ktoré je privysoké, a mal by sa brať ohľad aj na veľkosť pestovanej plochy a na ďalšie ekonomické možnosti dotyčného.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Miklušičák a po ňom pán poslanec Ásványi.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci,

    článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, citujem: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Prerokovaný návrh zákona vo svojich paragrafoch, konkrétne v § 4 ods. 2 až 4 a v § 5 ods. 3 a 4, ukladá povinnosti obmedzenia vlastníkom nehnuteľností, konkrétne viníc v určených lokalitách, a to tým, že im ukladá povinnosť užívať ich len ako vinice a používať na nich len určené odrody viniča. Zákon však v žiadnom svojom ustanovení nehovorí, tak ako to predpokladá Ústava Slovenskej republiky, o náhradách za uložené im vecné bremeno.

    V súvislosti s tým navrhujem doplniť § 5 o nový odsek 6 tohto znenia: "Podrobnosti o poskytovaní náhrad pri obmedzení vlastníckych práv vlastníkov viníc v tokajskej vinohradníckej oblasti (§ 5 ods. 2 písm. e) podľa § 4 ods. 2 až 4 a § 5 ods. 3 a 4 upraví vláda svojím nariadením."

    Okrem toho navrhujem z § 5 vypustiť odsek 5. Je nadbytočný. Ukladá totiž vlastníkovi viníc v prípade uzatvárania zámennej zmluvy alebo kúpnej zmluvy povinnosť zriadiť ňou vecné bremeno spočívajúce v povinnosti nadobúdateľa vlastníctva vinohradníckeho honu, používať ho len ako vinicu, hoci túto povinnosť mu ukladá priamo zákon odsekom 3 toho istého paragrafu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Hrušovský. Pán poslanec Hrušovský je pripravený a ide pán poslanec Ásványi. Pán poslanec Hrušovský, viem, že sa ponáhľate. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    vládny návrh zákona o vinohradníctve, vinárstve a o podmienkach obehu produktov z viniča hroznorodého smeruje k vytvoreniu pozícií úspešnej konkurencie pri obchodovaní s vínom akostným a vínom výberovým na vnútornom a medzinárodnom trhu.

    Prvý paragraf dokumentuje záujem štátu o šľachtenie odrôd, zakladanie vinohradov a o výrobu výberového vína. To je správny smer záujmu a tento zákon je nanajvýš potrebný. Nie som si však istý primeranosťou úspechu. Mám starosti s výkladom a aplikovateľnosťou zákona. V § 2 sa za predmet zákona vymedzuje pestovanie viniča vo vymedzených, následným právnym predpisom zo strany ministerstva určených a ohraničených tradičných oblastiach. Z toho podľa mňa vyplýva, že mimo týchto určených oblastí a aj v intraviláne obcí zostáva terajší neusmerňovaný stav.

    Zákon stanovuje aj podmienky výroby hroznového vína a jeho uvádzania do obehu, t. j. obchodnej sféry. Pýtam sa, či tieto podmienky výroby a obehu sa vzťahujú len na hrozno dopestované vo vymedzených oblastiach a na víno z neho vyrobené.

    V ods. 2 § 2 zákon ustanovuje povinnosti pre pestovateľa vo vinohrade, ďalej pre osoby, ktoré vyrábajú víno alebo ho uvádzajú do obehu. Podotýkam, že nemusia to byť tie isté osoby. Teda pestovateľa mimo vinohradu - a ja pridávam a aj mimo určenej oblasti - neupravuje tento zákon. Alebo sa zákon týka fyzických osôb a právnických osôb, ktoré vyrábajú vína z hrozna pestovaného i mimo vinohradov a mimo vymedzených oblastí, a tých, ktoré takéto víno uvádzajú do obehu? Nie som si istý, či sa stanovené pravidlá pre štátny odborný dozor vzťahujú aj na pestovateľa mimo vinohradov a mimo oblastí, teda majiteľa prídomovej záhrady s viničom a výroby vína z tohto hrozna na vlastnú potrebu bez uvádzania do obehu.

    V § 8 zákona sa zakazuje používať vodu ako prídavnú látku, ďalej vyrobiť a označiť ako víno nápoj vyrobený z výluhu výliskov. Ale zákon číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína povoľuje výrobu "vodnára", ale ho započítava do množstva vína a zdaní ho, ak sú naplnené množstevné podmienky zdaňovania. Na výrobu "vodnára" je však potrebná voda ako prídavná látka. Nápoj vyrobený z viniča odrôd amerických hybridov je víno, aj tzv. "talian", ale je to zlé víno a zdraviu škodlivé. Ale podľa zákona 309/1993 Z. z. i takéto víno je zdaňované, teda povolené. Znovu som na pochybnostiach. Platia uvedené zákazy na výrobu vína spomínaným spôsobom len vo vymedzených oblastiach a výslovne vo vinohradoch? Teda neplatia pre drobného pestovateľa, pokiaľ takéto víno neuvádza do obehu a sám ho spotrebuje? Plne súhlasím s tým, že takéto tzv. "vína" sa nesmú dostať do obehu, lebo nezodpovedajú hygienickým a zdravotným podmienkam stanoveným potravinárskym kódexom.

    Vážený pán minister Baco, očakávam, že mi dáte jednoznačnejšiu odpoveď na moje pochybnosti, presvedčivejšie, ako som dostal pri prerokovaní zákona vo výbore. A možno ma aj podporíte v spresnení znenia zákona. Nie je dobrý ten zákon, ktorý sa dá vykladať rôznym spôsobom alebo nepresvedčivým spôsobom. Nemáme dobré skúsenosti napríklad z výkladu aplikovania zákona o dani z nehnuteľností, prípadne prenajatých pozemkov poľnohospodárskym družstvám.

    Odsek 1 § 25 ukladá vinohradníkovi povinnosť registrovať vinohrad s počtom nad 300 krov viniča alebo s rozlohou nad 500 štvorcových metrov, čo je 5 árov. Rozumiem tomu tak, že sa to netýka prídomových záhrad a viničov mimo vymedzených oblastí. Kontrolný ústav pridelí vinohradu registračné číslo a vinohradník vedie predpísanú evidenciu. Bola dobre zvážená veľkosť vinohradu na registrovanie? Zákon číslo 180/1995 Z. z. o opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom nedovoľuje drobenie poľnohospodárskej pôdy pod 5 000 m2, t. j. pod 20 árov. Nevytvárajme rôzne normy veľkosti v príbuzných reláciách. Odporúčam v § 25 ods. 1 vypustiť slová "s počtom najmenej 500 krov viniča alebo výmerou väčšou ako 500 m2" a nahradiť slovami "výmerou väčšou ako 2 000 m2".

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský a po ňom pán poslanec Komlósy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážení páni ministri,

    nechcem sa dotknúť vecnej stránky tohto návrhu zákona, ale ústavnoprávnej. Budem stručný.

    V § 5 ods. 4 sa hovorí o záujme zachovať prírodné kultúrne a historické dedičstvo a v nadväznosti na to aj istú ochranu a záujem štátu o zachovanie malokarpatskej a tokajskej vinohradníckej oblasti a v nadväznosti na to nútiť týchto ľudí, ktorí tam dnes obhospodarujú vinohrady, užívať tieto hony len ako vinice.

    V odseku 4 návrhu zákona v § 5 sa hovorí, že ak vlastník vinohradníckeho honu uvedeného v prílohe alebo jeho časti nechce svoj hon užívať ako vinicu, je povinný ho zameniť, prenajať alebo tento hon alebo jeho časť odpredať. Myslím si, že to nie je celkom v súlade s článkom 20 ústavy ods. 4, kde sa hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Teda prvú časť tohto ústavného rámca by tento zákon spĺňal, že ide o obmedzenie vlastníctva vo verejnom záujme z hľadiska zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva, ale tento návrh zákona nespĺňa druhú ústavnú povinnosť - za primeranú náhradu. Preto odporúčam ponechať iba odsek 3, ktorý si myslím, že dostatočným spôsobom rieši problém zachovania dedičstva vinohradov a tokajských a malokarpatských oblastí a navrhujem odsek 4 a odsek 5 z návrhu zákona vypustiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Komlósy a pripraví sa pán poslanec Juriš.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, milí hostia,

    budem veľmi stručný, obmedzím sa len na prednesenie dvoch pozmeňujúcich návrhov so stručným odôvodnením, lebo súhlasím so svojimi predrečníkmi, že tento zákon je dobrý, je potrebný a vcelku budem podporovať prijatie takéhoto zákona. Ale môj návrh smeruje práve k tomu, aby sa tento zákon skvalitnil.

    Môj prvý pozmeňujúci návrh smeruje k tomu, aby sa odstránilo určité protirečenie v zákone, menovite medzi § 20 a § 21 odsek 5. Totiž, aby som odôvodnil svoj návrh, dovoľte mi uviesť: v § 20 ods. 1 a ods. 2 sa určujú obaly, v ktorých môže byť víno uvádzané do obehu. V § 20 ods. 1 je všeobecne stanovené, aby tieto obaly vyhovovali hygienickým a zdravotným požiadavkám. Je tam odkaz na zákon číslo 152, ktorému musia vyhovovať obaly, v ktorých sa bude víno uvádzať do obehu. A v odseku 2 je splnomocnené ministerstvo, aby vydalo presný zoznam a oblasť použitia týchto obalov. Pri odseku 2, kde sa ministerstvo splnomocňuje, je legislatívna skratka "spotrebiteľské balenie". Teda podľa § 20 víno, hocijaké víno, môže byť uvádzané do obehu, len keď vyhovuje týmto dvom odsekom, a teda len v spotrebiteľskom balení.

    V § 21 ods. 5 sa však uvádza "ak je do obehu uvádzané stolové a akostné víno v inom ako spotrebiteľskom balení". Teda povoľujeme v tom istom zákone hneď v nasledujúcom paragrafe výnimku práve z tej prísnej klauzuly, že víno sa môže uvádzať do obehu len také, ktoré vyhovuje zdravotným a hygienickým požiadavkám a ktoré vydá ministerstvo nejakým zoznamom, všeobecne záväzným právnym predpisom.

    Svoj návrh som konzultoval aj s pracovníkmi ministerstva, resp. s pánom Geisbacherom, a dospeli sme k záveru, že je vyhovujúce alebo prijateľné také znenie v § 21 ods. 5, ktoré teraz chcem navrhnúť ako pozmeňujúci návrh. Totiž život prináša aj také situácie, keď si zákazník žiada do nejakého vlastného obalu načapovať víno - povedzme - zo suda alebo z nejakého kontajnera, je to všeobecne zavedené alebo praktizuje sa to, a treba to riešiť, aby takéto uvádzanie do obehu nebolo nezákonné.

    Uznávam potrebu riešiť aj takéto situácie, a preto navrhujem v § 21 ods. 5 toto znenie: "Stolové víno a akostné víno môže byť na žiadosť konečného spotrebiteľa uvádzané do obehu aj v inom ako spotrebiteľskom balení pri dodržaní ustanovenia § 20 ods. 1, aby vyhovovalo zdravotným a hygienickým predpisom. V takomto prípade musia byť obaly označené najmenej údajmi uvedenými v odseku 1 písm. a), b), dátumom plnenia a číslom výrobnej dávky."

    V súvislosti s týmto návrhom chcem požiadať pána spoločného spravodajcu, aby bod číslo 21 spoločnej správy vyňal zo spoločného hlasovania, lebo sa dotýka práve odseku 5, a súčasne aby stiahol aj svoj vlastný návrh, ktorý sa týka práve tohto odseku 5, v ktorom žiada vypustiť písmeno c). Vo svojom návrhu som zohľadnil aj túto požiadavku, preto uvádzam, že sú tam písmená a) a b) a doslovne to, čo je v spoločnej správe, aby tam namiesto písmena e) bol uvedený dátum plnenia a číslo výrobnej dávky, je tiež zohľadnené. Toľko k môjmu prvému pozmeňujúcemu návrhu.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 22, ktorý podľa môjho názoru je v tomto zákone trošku nadbytočný. Tento zákon sa zaoberá výrobou a uvádzaním vín do obehu, akostných vín, stolových vín a vín s prívlastkom, čiže úlohou tohto zákona by malo byť, aby bolo skvalitnené víno, ktoré je predávané, ktoré je uvádzané do obehu. V § 22 sa však hovorí už trošku o inom, hovorí sa o tom, ako sa má stolovať víno, ako sa nesmie miešať alebo podvádzať, aby sa nestolovalo iné víno, ako požaduje zákazník. Myslím si, že je to riešené v iných zákonoch a dotýka sa to určite kultúry stolovania týchto vín, preto si myslím, že do tohto zákona takéto ustanovenie nepatrí, a dávam návrh, aby bol § 22 vypustený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Slovo v rozprave má pán poslanec Juriš a pripraví sa pán poslanec Fekete. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Mám len procedurálny návrh k spoločnej správe. Žiadam spoločného spravodajcu, aby o bode 18 spoločnej správy dal hlasovať samostatne. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    vážim si váš čas a preto nebudem dlho rečniť, i keď o víne by sa dalo strašne mnoho povedať.

  • Hlasy z pléna: A ešte viacej vypiť.

  • S tým vypitím len do určitej miery, veľa - to nie je dobré. Ale víno sa pestuje už od staroveku a myslím, že sa zas bude ešte dlho-dlho pestovať. Už v staroveku sa víno falšovalo, vieme o tom, a tento zákon by mal byť taký, aby sa to falšovanie nerobilo. Preto vítam predloženie takéhoto zákona, ktorý komplexne posudzuje pestovanie a výrobu vína, pestovanie hrozna a výrobu vína so všetkým, čo s tým súvisí. Takýto zákon sa pýta a potrebujeme ho, aby sme dosiahli určitú úroveň, určitú kvalitu, aby sme naše víno mohli vyvážať do krajín, kde oň určite bude záujem.

    Vinohradníctvo a vinárstvo malo v minulosti u nás oveľa väčší význam ako teraz. Pred 100 rokmi bolo viac vinohradov, ako máme teraz, a ľudí bolo menej. Viete si to predstaviť? Teraz za posledné roky nastal pomerne veľký útlm vo vinohradníctve a vinárstve a myslím, že je načase zase vrátiť vinohradníctvu a vinárstvu to miesto, čo mu patrí.

    Pri príprave tohto zákona sa však stali niektoré drobnosti, ktoré sú odborného rázu. Upozornil som na ne vo výbore, mnohé boli prijaté, niektoré neboli prijaté, ale tie, čo boli prijaté, sú v spoločnej správe, pán spoločný spravodajca ich navrhuje neprijať. Chcel by som vás na ne upozorniť a hľadať u vás podporu, aby boli prijaté. Ide o bod spoločnej správy číslo 4. Chcem vám to vysvetliť.

    V bode 4 je kompletne napísané (§ 3 ods. 2) - "Vinič hroznorodý (ďalej len vinič) sú odrody rastliny rodu vitis." Odborne je to nesprávne, pretože Vinič hroznorodý podľa binomickej nomenklatúry či vedeckého odborného názvoslovia, alebo tzv. latinského názvu je Vitis vinifera. Na tom nič nezmeníme. Keď tam chceme dať vinič, aby boli zahrnuté aj tzv. samorodáky, potom tam nemôžeme dať "hroznorodý". Musí tam byť len "vinič" a "hroznorodý (ďalej len vinič)" vypustiť - "sú odrody rastliny rodu Vitis". To by sedelo. Ale keď tam dáme "hroznorodý", tak tam musí byť aj "Vitis vinifera", nemôže to byť rodu "Vitis", lebo nie všetky hrozná rodu Vitis by sme chceli jesť. Niektoré sú úplne nejedlé. Takže to nemôže byť pravda. Preto som tam navrhol a vo výbore to bolo prijaté pod bodom 4 spoločnej správy, a preto by som sa prihováral, aby sme bod 4 vyňali na samostatné hlasovanie a aby sme ho prijali.

    Ďalej bod 5 spoločnej správy. V druhom riadku za slovom "výrobu" vložiť slová "šťavy a muštu". Prečítam vám, čo sa tu píše. V § 3 ods. 13: "Hrozno sú plody odrôd viniča určené na priamu spotrebu (stolové hrozno) alebo na výrobu hroznového vína (muštové hrozno)." Ale hroznom je predsa aj mušt, ktorý pijeme, a je to dobré, aj sa hroznový mušt predáva. Prečo by to malo byť len na výrobu vína? Môžeme vyrábať aj mušt. A v zátvorke je tam dokonca aj muštové hrozno, lebo tak sa to odborne volá. Preto by som odporúčal, aby sme prijali aj bod 5 spoločnej správy.

    Bod 9 spoločnej správy hovorí k § 5 ods. 3. Tento paragraf vítam, na rozdiel od niektorých iných mojich predrečníkov, pretože skutočne vo vinohradníckych obciach Bratislava Vinohrady a v tokajských vinohradníckych oblastiach treba maximálne zachovať výmeru viníc a pestovať hrozno na výrobu vysokokvalitného vína. Ale má to aj historickú a kultúrnu hodnotu. Bratislava vždy bola mesto pod viničným vrchom, tak by aj mala tá silueta zostať, a nie aby sa to predalo ako nejaké pozemky na výstavbu rodinných víl. Ale je tam z odborného hľadiska malá nepresnosť, keď sa hovorí, že: "V záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva je možné vinohradnícke hony uvedené v prílohe tohto zákona (to je doplnok), nachádzajúce sa vo vinohradníckych obciach malokarpatskej a tokajskej vinohradníckej oblasti užívať len ako vinice."

    Vieme, že človek nie je nesmrteľný, aj vinica má určitý vek, po ktorý sa oplatí pestovať, potom je už prestarnutá, treba ju obnoviť, a nemôžeme zlikvidovať vinicu na jeseň 1996 a na jar 1997 tam znovu vinicu zakladať. Ale podľa dikcie tohto zákona by sme tam stále museli mať vinicu. Preto som tam dal doplnok, že "počas nevyhnutnej rekultivácie na výsadbu novej vinice". Niekedy to môžu byť 3 roky, niekedy 5 rokov, preto tento doplnok by tam bol veľmi potrebný. To je bod 9 spoločnej správy.

    Bod 11 spoločnej správy by som tiež chcel vyňať na osobitné hlasovanie. Je to § 11 ods. 2 písm. a). Tam je totiž návrh za slovo "odrody" vložiť slová "domáceho pôvodu". Text by bol asi taký: "odrodové víno vyrobené z hrozna domáceho pôvodu, jednej odrody domáceho pôvodu s prímesou inej odrody". Je to dosť nelogické. Chcel by som vedieť, ktoré sú odrody domáceho pôvodu. Z našej listiny povolených odrôd pestovania viniča domáceho pôvodu odrody slovenského pôvodu nepoznám. Keď to niekto pozná z listiny povolených odrôd, tak s tým súhlasím. Ale predsa sú tu odrody, ktoré sa pestujú aj 50 a 100 rokov, ale nie sú nášho pôvodu. Čiže to dvakrát "domáceho pôvodu" je úplne zbytočné. Tu je podstatné, že hrozno je dopestované u nás. To je dôležité. Ale to, že je to Burgundské biele, ktoré pochádza z Francúzska, alebo Rulandské šedé, to je niečo iné. Tu je podstatné, že je to hrozno, mušt a víno od nás, že je domáceho pôvodu. Preto nevidím opodstatnenie bodu číslo 11 spoločnej správy a neodporúčal by som prijať tento bod.

    Myslím, že som vás už dosť zdržal. Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ma podporíte. Je to len na zlepšenie zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec Juriš. Posledná písomná prihláška do rozpravy od pána poslanca Feketeho.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia,

    pochádzam tiež z vinohradníckeho kraja, z kraja, ktorý sa dokonca donedávna volal a zatiaľ sa ešte volá modrokamenská vinohradnícka oblasť, takže mi nezostáva nič iné, iba sa prihovoriť za istú vec. Mám pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka § 5 ods. 2. V tomto paragrafe a v tomto odseku navrhujem takéto úpravy:

    1. Za písmenom b) slovo "južnoslovenská" nahradiť slovom "podunajská".

    2. Za číslo 8 v tomto odseku dať písmeno c) s textom "modrokamenská vinohradnícka oblasť, ktorá sa člení na:". Dvojbodkami sa tento text končí.

    3. Čísla 9 až 15 pod novým písmenom c) potom prečíslovať na 1 až 7, pričom za novým číslom 4 namiesto slova "modrokamenský" bude slovo "hradčiansky".

    4. Za písmenom d) sa slovo "východoslovenská" nahradí slovom "zemplínska".

    5. Písmená c), d), e) sa nahradia písmenami d), e), f).

    Stručné odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Doteraz bolo na Slovensku podľa dostupných literárnych prameňov 8 vinohradníckych oblastí. Najvýznamnejšie z nich boli 3 - malokarpatská, modrokamenská a tokajská. Tu v tomto predloženom návrhu máme nové oblasti pomenované podľa územia - východné, južné, stredné Slovensko, podľa pohoria - malokarpatská, a dokonca aj podľa obce - tokajská. Tým, čo navrhujem, by sa do istej miery systém pomenúvania zjednotil, pretože by tam vypadlo územné pomenovanie, ktoré v podstate nemusí nič hovoriť.

    Prečo hradčianska? Pretože Modrý Kameň má aj druhé pomenovanie Hrad, a dokonca aj významný vinársky podnik Movino, čo je skratka modrokamenského vína, má vo svojej etikete práve stredoveký Modrokamenský hrad. Neninčania, ktorí sa preslávili na strednom Slovensku produkciou vynikajúceho vína, ho vyvážali do zahraničia, viem, že napríklad aj do Španielska, používali skratku slova región Modrý Kameň. Zdá sa, že táto historická oblasť by po tomto návrhu vypadla, hoci zostáva modrokamenský región.

    Dúfam, že ma podporíte, a ja sa vám potom budem môcť odmeniť práve produktom z tejto novej alebo staronovej vinohradníckej oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Toľko vína, čo sa tu ponúka, to nie je ani pravda.

    Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som z miesta podať pozmeňujúci návrh. V § 5 ods. 2 písm. b) pod číslom 15 navrhujem nahradiť text "tornaľský vinohradnícky rajón" textom "šafárikovský vinohradnícky rajón".

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, ale pozmeňujúce návrhy dávame vždy od pultu. Stále to zdôrazňujem. Pán poslanec Juriš.

  • Chcel by som dať len maličký doplnok.

    Prepáčte mi to, ale pri prvom vystúpení som zabudol na variant, že keď nebude prijatý pozmeňujúci bod číslo 4 spoločnej správy, tak navrhujem v § 3 ods. 2 v prvom riadku vypustiť text "hroznorodý" a "(ďalej len vinič)". Aby to bolo odborne správne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nehlási sa nikto do rozpravy, preto končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána poslanca Poliaka, či potrebuje čas na spracovanie. Pýtam sa preto, že je 19 hodín aj 9 minút a mali sme skončiť. Ak chcete rokovať ďalej, musím to dať odhlasovať.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte o tom, či budeme rokovať aj po 19.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Páni poslanci, pani poslankyne, zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať hlasovaním o tomto zákone.

    Pán minister Baco ešte raz v mene vinárov, za to, že ste nemali zlé pripomienky k zákonu, vás pozýva na degustáciu do Parlamentky.