• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, na rokovaní dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vítam pána prezidenta.

  • Budeme rokovať o s i e d m o m bode, tak ako sme včera schválili program. Siedmym bodom je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septembra 1996 o prokuratúre vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 507. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. októbra 1996 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 18. septembra 1996.

    Spoločnú správu ste dostali ako tlač 507a.

    Prosím teraz pána prezidenta, aby vrátenie zákona zdôvodnil.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na 17. schôdzi Národnej rady ste schválili vládny návrh zákona o prokuratúre. Pri jeho prerokúvaní boli navrhnuté viaceré zmeny, časť z nich ste aj hlasovaním podporili. Napriek tomu, že tieto pozmeňujúce návrhy odstránili rad nedostatkov, ktoré vládny návrh zákona obsahoval, nepodarilo sa a v úplnosti sa ani nemohlo podariť, aby ste nimi zmenili charakter zákona, ktorý vychádza z chybnej koncepcie. Preto som vám v rozhodnutí o vrátení zákona na opätovné prerokovanie neodporúčal čiastkové zmeny, ale navrhol som vám zákon ako celok neschváliť. V čom vidím nedostatky zákona, som podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí. Preto sa obmedzím len na tie, ktoré považujem za východiskové.

    Schválený zákon o prokuratúre priznáva prokuratúre postavenie, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky nemá. Ústava jednoznačne upravuje len moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Prokuratúru ako samostatnú moc v štáte nepozná. V náleze Ústavného súdu z 10. septembra 1996 číslo PL/Ústavný súd/43/95 je uvedené, že, citujem: "generálny prokurátor patrí do sústavy výkonnej moci...", čo jednoznačne potvrdzuje systémové zaradenie prokuratúry v rámci deľby moci v štáte. Preto zákon môže priznať prokuratúre len také postavenie a oprávnenia, ktoré zodpovedajú rámcu a duchu ústavy.

    Východiská, na ktorých je vybudovaná koncepcia zákona a ktoré uvádza dôvodová správa, si však odporujú aj vzájomne. Na jednom mieste sa hovorí o tom, že prokuratúra, citujem: "má miesto na rozhraní moci výkonnej a súdnej", ale o niekoľko riadkov nižšie čítame tvrdenie, že prokuratúra je "samostatným druhom štátnej činnosti, nepatriacej do moci zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej". Ak si jednoznačne odporujú myšlienkové princípy, z ktorých zákon vychádza, nečudujme sa, že si odporujú aj konkrétne ustanovenia zákona navzájom, aj inštitúty tohto zákona s inými zákonmi.

    Rovnako charakterizovanie prokuratúry ako nezávislého štátneho orgánu v § 2 posudzovaného zákona odporuje postaveniu prokuratúry uvedenému v článku 149 a 151 ústavy. Ústava neumožňuje, aby zákon menil zásadným spôsobom postavenie a právomoci tohto orgánu štátu. Zákon môže upraviť len "podrobnosti". Posudzovaný zákon však priznáva prokuratúre a osobitne generálnemu prokurátorovi také oprávnenia, ktoré znamenajú nadradené postavenie v sústave štátnych orgánov. Ich oprávnenia im poskytujú možnosť vykonávať dozor nad všetkými zložkami moci v štáte, pričom zákon nerešpektuje výklad Ústavného súdu z 2. júna 1993 číslo 1/Ústavný súd/39/ 93, podľa ktorého "...právomoci subjektov štátnej moci sa navzájom odlišujú. Subjekty zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci i prokuratúry majú ústavou priznané základné právomoci potrebné na zabezpečenie riadneho plnenia svojich originálnych úloh, nezastupiteľných iným orgánom štátnej moci. Tieto majú subjekty štátnej moci nato, aby nedošlo k narušeniu rovnováhy moci v štáte..."

    Pri rokovaní o návrhu zákona bolo zo zákona vypustené ustanovenie, ktoré výslovne vyjadrovalo monokratický systém riadenia orgánov prokuratúry. Avšak ani touto úpravou sa nezabezpečilo nezávislé a nestranné postavenie prokuratúry. Takéto postavenie má len generálny prokurátor. Jemu sú podriadení všetci prokurátori a je v jeho právomoci odňať vec prokurátorovi a prikázať ju na vybavenie inému prokurátorovi, prípadne rozhodnúť, že vec vybaví sám.

    Nezávislosť generálneho prokurátora siaha až tak ďaleko, že podľa § 18 je generálny prokurátor pred uplynutím doby, na ktorú bol vymenovaný, prakticky neodvolateľný, s výnimkou prípadov uvedených v ods. 5, teda zo zdravotných dôvodov. Dôvody na odvolanie podľa ods. 4 nemôžu ani teoreticky nastať, lebo splnené podmienky potrebné na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora nemôžu plynutím času zaniknúť. Takáto prakticky absolútna neodvolateľnosť nie je priznaná žiadnej funkcii v štáte. A keď ju posudzujeme v spojitosti s centrálne riadenou a organizovanou sústavou prokuratúry, kde jednotliví prokurátori sú vo vzťahu podriadenosti ku generálnemu prokurátorovi, a v spojitosti s jeho oprávnením vydávať stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, a vydávať príkazy a pokyny záväzné pri rozhodovaní a postupe v konkrétnej veci, musíme dôjsť k záveru, že generálny prokurátor dostal takmer absolútnu moc.

    Je správne, aby generálnemu prokurátorovi bola daná taká právomoc, ktorú potrebuje na plnenie úloh vyplývajúcich z ústavy, t. j. aby chránil práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ale súčasne je potrebné zabezpečiť legislatívnou úpravou, aby k zneužitiu oprávnenia nemohlo dôjsť, resp. aby riziko zneužitia bolo minimalizované. Taktiež je nevyhnutné v zákone upraviť postup, ktorý umožní príslušným orgánom vykonať také kroky, ktoré v prípade zneužitia funkcie generálneho prokurátora umožnia, aby bol reálne vzatý na zodpovednosť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    skúste pri posudzovaní dôvodov môjho rozhodnutia odložiť stranícke okuliare. Namodelujte si situáciu, v ktorej by generálny prokurátor bol naklonený, resp. spojený s politickou opozíciou. Zamyslite sa, či by ste považovali za správne a trojdeleniu moci v štáte zodpovedajúce, ak by generálny prokurátor pracoval v jej záujme, a aké prostriedky poskytuje zákon na to, aby sa zneužitiu moci dalo zabrániť.

    Pri svojej fikcii nezostaňte len v politickej rovine. Namodelujte si tiež situáciu, keď by sa generálny prokurátor dopustil konania, ktoré spĺňa znaky trestného činu. Pri analýze zákona musíte dôjsť k záveru, že ani v tomto prípade nedáva zákon možnosť odvolať generálneho prokurátora, resp. znemožňuje jeho trestné stíhanie. Je to dané konštrukciou zákona, ktorý umožňuje prokurátorovi zrušiť každé rozhodnutie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a umožňuje generálnemu prokurátorovi dať na taký postup záväzný pokyn, prípadne rozhodnúť sám. Rovnako môže generálny prokurátor vziať späť obžalobu, ktorá by prípadne bola proti nemu podaná.

    Všetky námietky, ktoré sa pokúšali vyvrátiť túto argumentáciu, sú chybné. Nie je možné odvolávať sa na ustanovenie o vylúčení prokurátora, ktorý je vo veci zaujatý, keď podľa § 15 o tom, či je prokurátor vylúčený, rozhodne vedúci prokurátor, to jest v tomto prípade generálny prokurátor. Nemožno sa odvolávať na ustanovenie, ktoré ukladá prokurátorovi, aby nesplnil pokyn, ak by tým spáchal trestný čin, lebo generálny prokurátor môže namiesto podriadeného prokurátora rozhodnúť sám.

    Pri prerokúvaní môjho rozhodnutia v príslušnom výbore tvrdil štátny tajomník ministerstva spravodlivosti aj generálny prokurátor, že proti uvedeným spôsobom vyvolanému uzneseniu, ktorým sa zastavilo trestné stíhanie, by minister spravodlivosti podal sťažnosť pre porušenie zákona. Aj v tomto prípade bolo ich tvrdenie v zjavnom rozpore so zákonom. Podľa poslednej vety § 266 ods. 1 Trestného poriadku sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo prokurátora môže podať len generálny prokurátor, a nie minister spravodlivosti.

    Moje námietky sú teda plne opodstatnené. Takýto zákon nemôžem považovať za zodpovedajúci ústave, zásadám uznávaným v demokratických štátoch a princípom právneho štátu zakotveným v Ústave Slovenskej republiky, preto ho ako celok považujem za neprijateľný.

    Okrem výhrad v oblasti postavenia mocí v štáte, organizácie prokuratúry, postavenia prokurátorov a osobitne generálneho prokurátora zákon poskytuje prokuratúre neprimerane široké kompetencie v tzv. mimotrestnej oblasti. Ide najmä o výkon "dozoru".

    Pojem "dozor" obsahuje prvok nadradenosti, avšak takéto postavenie ústava prokuratúre nedáva. Vykonávanie "dozoru" nad činnosťou orgánov štátnej správy je nežiaduce, ale voči orgánom územnej samosprávy považujem jeho výkon za oprávnenie nad rámec ústavnej kompetencie prokuratúry. Orgánom územnej samosprávy možno povinnosti a obmedzenia ukladať len zákonom. Ústava rozlišuje povinnosti ukladané na základe zákona a povinnosti ukladané priamo zákonom. Schválené znenie napr. § 4 ods. 1 písm. e), § 10 až 12 a 30 však článku 67 ústavy nezodpovedá.

    Oprávnenie prokurátora uvedené v § 26 - požadovať vlastne od všetkých subjektov, tak právnických, ako aj fyzických osôb, spisy, doklady a vysvetlenia aj mimo trestného konania a bez akéhokoľvek obmedzenia - je v právnom štáte neprijateľné. Rovnako neprijateľné je aj bez obmedzení uložená povinnosť "každého" dostaviť sa na výzvu k prokurátorovi pod hrozbou predvedenia.

    Poukazujem tiež na rozpornosť oprávnenia podľa § 30 preskúmavať rozhodnutia súdu. § 35 ods. 2 písm. f) a § 241a Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení nie sú podľa nálezu Ústavného súdu číslo PL.ÚS 43/95 v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, stali sa neúčinnými a bez nich nie je možné § 30 posudzovaného zákona opätovne uzákoniť.

    Vážená Národná rada,

    len v stručnosti som uviedol najzávažnejšie nedostatky, ktoré boli dôvodom na vrátenie schváleného zákona o prokuratúre na opätovné prerokovanie.

    Čiastkovými zmenami by bolo možné odstrániť niektoré chybné ustanovenia, ale nie podstatu nesprávností, ktoré vyplývajú z chybných východísk a z chybnej koncepcie. Preto vám odporúčam, aby ste takýto zákon neschválili.

  • Ďakujem pánu prezidentovi.

    Teraz poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Kunca... Je tu pán poslanec?

    Uznesením výboru bol určený za spravodajcu pán poslanec Kunc, aj pri predkladaní a schvaľovaní na predošlej schôdzi on bol spravodajcom. Neviem, čo sa stalo. Ráno tu bol, bol aj vo výbore. Páni poslanci z klubu SNS sa pozrú, kde je.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zatiaľ sme pána poslanca Kunca nenašli. Uznesením výboru bol ako spravodajca určený pán poslanec Kunc. To znamená, že by sme museli požiadať výbor, aby uznesením rozhodol o novom spravodajcovi. Aby sme to nemuseli robiť, pýtam sa vás, bez hlasovania a vo všeobecnom záujme, či súhlasíte s tým, aby predseda ústavnoprávneho výboru vystúpil ako spravodajca, alebo chcete dať o tom hlasovať.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem. Takže prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Brňáka, aby predniesol spoločnú správu z prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septembra 1996 o prokuratúre, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1191 zo 7. 10. 1996 na prerokovanie v lehote do 17. októbra 1996 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre obranu a bezpečnosť s tým, že ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky môžu uvedený vrátený zákon prerokovať podľa vlastného uváženia.

    Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septembra 1996 o prokuratúre, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 15. 10. 1996, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti 17. 10. 1996 a výbor pre obranu a bezpečnosť v dňoch 17. až 22. októbra 1996. Z vlastnej iniciatívy uvedený vrátený zákon prerokoval 15. 10. 1996 aj výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre obranu a bezpečnosť neprijali uznesenie k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septembra 1996 o prokuratúre, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, tlač 507, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov príslušného výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neodporučil Národnej rade Slovenskej republiky opätovne schváliť zákon z 18. septembra 1996 o prokuratúre, tlač 507.

    Toľko spoločná správa k tomuto zákonu, pán predseda.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som dostal doteraz 3 písomné prihlášky.

    Chcem pripomenúť, že podstatou vrátenia uvedeného zákona je žiadosť pána prezidenta Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon z 18. septembra 1996 o prokuratúre v tomto znení neschválila. Pri príprave nového zákona, ktorý odporúča pán prezident, vychádzať z tých pripomienok, ktoré uviedol.

    Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šimko, po ňom pán poslanec Moravčík.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni,

    pán generálny prokurátor mi vo svojom vystúpení pri prvom prerokovaní návrhu zákona o prokuratúre vyčítal, že som bol odtrhnutý od reality, pretože som sa vo svojom diskusnom príspevku usiloval poukazovať na to, že navrhovaný zákon vychádza z koncepčných koreňov založených na sovietskych vzoroch odskúšaných aj v bývalom komunistickom Československu a že to, čo úlohu štátneho žalobcu plní v demokratickom svete, či sa to už nazýva štátne zastupiteľstvo, alebo hoci aj prokuratúra, je vo svojej podstate v ústavnom zaradení a hlavne vo svojich právomociach čosi kvalitatívne iné. Tak si teda pripomeňme, ako prokuratúra prenikla do našich končín.

    Ústavným zákonom číslo 64 z roku 1952 a ďalšími zákonmi bola presne podľa sovietskeho vzoru vytvorená prokuratúra ako samostatný, od miestnych orgánov nezávislý, jednotný, centralizovaný a monokraticky riadený orgán dozoru nad presným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov. Prokuratúra sa stala samostatnou súčasťou systému štátnych orgánov. Na jej čele stál generálny prokurátor.

    Činnosť prokuratúry bola opätovne upravená zákonom číslo 65/1956 o prokuratúre, v ktorom bola opäť vyjadrená úloha prokuratúry ako najvyššieho strážcu socialistickej zákonnosti. Zákon stanovil tiež prostriedky prokurátorského dozoru, právo generálneho prokurátora zúčastňovať sa na zasadnutiach vlády s hlasom poradným. Taktiež sa zakotvilo oprávnenie prokurátorov zúčastňovať sa na zasadnutiach miestnych, okresných a krajských orgánov. Všetky orgány, organizácie i občania boli povinní urýchlene vyhovieť požiadavkám, ktoré im uložili prokurátori. Zodpovednosť generálneho prokurátora parlamentu zakotvila spolu s vedúcou úlohou komunistickej strany až Ústava Československej socialistickej republiky v roku 1960.

    V čom je teda kvalitatívny rozdiel medzi právnou úpravou prokuratúry v minulosti a medzi tým, čo sa utvára tu? Iste, nájdeme tu drobné odlišnosti, ale v podstate a v charaktere sa tu nadväzuje na staré vzory. Navyše treba znovu zdôrazniť, že tu chýba koncepcia toho, čomu by predovšetkým prokuratúra mala slúžiť. Chýba tu jasná predstava budúceho trestného práva hmotného i procesného. To, čo tu máme zatiaľ, to je hybrid. Na rekodifikácii sa údajne pracuje, ale ja viem svoje. Tak, alebo onak, ustanovuje sa tu najskôr bič, aby sa až potom neskôr určili pravidlá, za ktorých sa bude používať.

    Nečudujte sa, dámy a páni, ak tu pri prijímaní takého zákona vládne isté znepokojenie. Veď v takomto právnom prostredí vyrástli v minulosti osobnosti, akou bol napríklad známy prokurátor doktor Josef Urválek. To bol pred vojnou slušný a "sporiadaný" sudca Okresného súdu v Českých Budějoviciach. Po vzniku prokuratúry sa však v ňom ozvala šelma. Proces so Slánským je iba jedným z mnohých jeho krvavých činov. A nešlo o omyl ani o fanatizmus človeka bojujúceho za svoju vieru. Dobre vedel, že jeho obete sa v súkolí drvivého donucovania učia svoje scenáre naspamäť. Myslím si, že on a mnohí ďalší to robili pre iné. Odrazu im spadla do rúk obrovská moc bez reálnej zodpovednosti. Zrazu sa stali pánmi nad životmi svojich blížnych. Nemuseli sa obmedzovať zisťovaním pravdy, mohli si ju vytvoriť. Šlo o diabolské pokušenie. Právna úprava, ktorá to umožnila, bola obludná.

    Opakujem však svoju otázku: V čom je vlastne táto, čo máme na stole, iná?

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Moravčík, po ňom pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, dámy a páni,

    stotožňujem sa s dôvodmi, ktorými prezident Slovenskej republiky odôvodnil vrátenie zákona o prokuratúre. Nebudem ich preto opakovať, uvediem iba niekoľko doplňujúcich argumentov.

    Zákon je v rozpore s článkom 16 ústavy, citujem ods. 1: "Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom." V tomto ustanovení je jasne vyjadrené ústavné právo na súkromie. Súkromie každého jednotlivca je posvätné a štát mu nesmie do neho zasahovať. V tomto práve je vyjadrená tiež zvrchovanosť každého jednotlivca. Právo štátu sa iba odvodzuje od tejto zvrchovanosti. Občania prepúšťajú niektoré svoje práva štátu, a nie naopak. Na tom ja založená občianska spoločnosť. Takéto usporiadanie spoločnosti, v ktorej občan je suverénom a štát a štátne orgány sú v služobnom pomere voči občanovi, chránia ho a pomáhajú mu, veď za to ich platí vo forme daní, je vykúpené krvou mnoho miliónov ľudí. Krvou tých, ktorí padli v boji proti absolutizmu, ktorí boli popravení, ktorí sa vzopreli Stalinovi, Hitlerovi, Pinochetovi či Pol Potovi. Alebo sa ani nevzopreli, ale iba prekážali týmto a im podobným diktátorom.

    Občianska spoločnosť je výsledkom ťažkého zápasu v dejinách ľudstva a my na Slovensku na samom konci 20. storočia prichádzame s § 29 zákona o prokuratúre, podľa ktorého každý je povinný sa na výzvu dostaviť k prokurátorovi, ak mu v tom nebráni zákonný dôvod podať vysvetlenie. Prokurátor môže teda bez udania dôvodu kohokoľvek a kedykoľvek pod hrozbou pokuty predvolať. To, čo má byť podľa ústavy výnimočným, stáva sa v tomto zákone bezbrehým.

    Vážené dámy, vážení páni, kde sa nachádzame? Určite nie v občianskej spoločnosti. Takýto prístup sa prejavuje v celom zákone. Prokuratúra sa môže pliesť do záležitostí cirkví, politických strán alebo občianskych združení. Zákon o prokuratúre teda fakticky nerozlišuje, čo je súkromné a čo je verejné, aj keď sa navonok tak tvári. Slovom, to nie je zákon občianskej spoločnosti, ale zákon totalitnej spoločnosti.

    Zákon o prokuratúre neobsahuje jeden veľmi dôležitý inštitút, a to je možnosť preskúmania niektorých rozhodnutí prokurátora súdom. Takáto možnosť môže byť veľmi užitočná aj u nás, aj napríklad vtedy, keď je prokuratúra nečinná. Ako príklad môžem uviesť blamáž, ktorú slovenská prokuratúra pred svetom, ale predovšetkým pred vlastným národom urobila, a to marením vyšetrovania únosu prezidentovho syna do zahraničia. Prokuratúra položila ochrannú ruku nad štátnym terorizmom. Býva pravidlom, že v podobných prípadoch sa poškodená osoba môže po vyčerpaní opravných prostriedkov v rámci prokuratúry obrátiť na súd. Súd môže preskúmať rozhodnutie prokuratúry. Slovenský zákon o prokuratúre však zakotvuje možno svetový unikát. Prokuratúra preskúmava rozhodnutia súdov. Nie súdy, ale prokuratúra má byť na Slovensku garantom práva.

  • Hlas predsedu Národnej rady: Ale to nie je pravda.

  • Vláda sa postarala o to, aby Charles Montesquieu stál na Slovensku na hlave.

    Vážená pani Katarína Tóthová, podpredsedníčka vlády, tento žalostný stav spadá pod vašu zodpovednosť, zodpovednosť pred právnou históriou tohto štátu.

    Vážený pán prezident,

    dovoľte mi vyjadriť uznanie spojené s obdivom za úsilie, ktoré vynakladáte pri odstraňovaní takých právnych nezmyselností, akým je zákon o prokuratúre. Viem, s akými materiálnymi problémami musíte zápasiť v dôsledku ignorantskej rozpočtovej politiky terajšej vlády, aby ste zabezpečili riadny chod vašej kancelárie. Slovensko raz určite plne ocení vaše úsilie o vytvorenie inštitúcií právneho štátu.

    Ďakujem.

  • Hlas predsedu Národnej rady: Také klamstvá.

  • Pán poslanec Benčík, ale najskôr s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Smolec.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Moravčík, prečo ste vy na konci tohto storočia zakladali Leninskú iskričku? Viete veľmi dobre, že Lenin bol najväčší totalitár v tomto storočí.

  • Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    pre poslancov poslaneckého klubu Spoločná voľba je jednoduché zaujať stanovisko k vrátenému zákonu o prokuratúre. Pán prezident mal dostatočné legislatívne a najmä vecné dôvody zákon nepodpísať a vrátiť ho na opätovné prerokovanie.

    Už pri pôvodnom prerokúvaní návrhu zákona o prokuratúre sme upozorňovali na to, že tento zákon mal byť zladený s koncepciou organizácie a postavenia súdnictva a nadväzne na to aj na rekodifikáciu základných justičných kódexov. Žiaľ, u nás sa nepostupuje ani v legislatívnej oblasti koncepčne, a ja v tomto vidím príčinu toho, že zákon o prokuratúre nemá také parametre, aké by mal mať. My sme sa pokúšali doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi pôvodný návrh zlepšiť najmä v smere zmiernenia monokratickosti prokuratúry, postavenia generálneho prokurátora, právomoci prokuratúry a zvýšenia samostatnosti prokurátorov a v rešpektovaní ich právneho názoru.

    Viaceré naše návrhy boli akceptované, ale ostali tam niektoré základné nedostatky, a preto sme za text návrhu zákona nemohli hlasovať. V jednotlivých bodoch výhrady pána prezidenta majú svoju opodstatnenosť. Viem si predstaviť, aby podľa jednotlivých bodov bol návrh dopracovaný do prijateľného stavu.

    Konkrétne sa to týka postavenia prokuratúry v ústave vymedzenom rámci, kde zastávame názor, že môže byť len v rámci platnej ústavy. Môžeme si predstavovať iné, ale platná ústava by nás nemala pustiť. A nie je dobré, ak generálny prokurátor podľa toho, čo je tam napísané, v podstate ostáva neodvolateľný. Nie je bez pochybností právomoc prokurátora, najmä voči občanom, ale podľa môjho názoru by nemal mať kompetenciu aj voči samosprávnym orgánom. My v samosprávnej oblasti preferujeme namiesto prokurátorského dozoru súdnu kontrolu, ktorá má väčšiu nezávislosť.

    Ale sú aj iné časti zákona, ktoré je potrebné, a podľa môjho názoru, ak by bola politická vôľa, bolo by možné pozmeniť a doplniť. Z tohto hľadiska je škoda, že pán prezident pri vrátení zákona nevolil cestu konkrétnych výhrad, hoci legislatívne sú precizované, ale vrátil zákon ako celok, pričom svoje zásadné výhrady oprel o dôvodovú správu.

    V tomto prípade z vyššie uvedených dôvodov návrh pána prezidenta poslanecký klub Spoločná voľba podporí a za zákon hlasovať nebudeme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, bola to posledná prihláška do rozpravy. Ešte sa hlási plán poslanec Rózsa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená Národná rada, milí hostia,

    pri pôvodnom prerokúvaní návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky som v mene Maďarskej koalície vyjadril naše stanovisko, ani dnes nemám iný názor, a vtedy sme navrhovali zákon v celosti neprijať. Pripomínam, že som rozoberal otázku nesúladu zákona s ústavou, vyjadrili sme niektoré organizačné otázky a procesné vzťahy, ktoré vylučujú objektívnosť konania, charakterizovali sme tento zákon ako prostriedok neobmedzenej moci a predložili sme niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré však neboli akceptované. Preto nemáme dôvod ani teraz zmeniť svoje stanovisko. Akceptujeme návrhy pána prezidenta a opätovne budeme hlasovať, aby tento návrh zákona nebol prijatý, nebol odsúhlasený.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi ako životom skúsenému človekovi vyjadriť svoj vlastný názor. Skúsim to povedať veľmi stručne, a je to preklad z môjho materinského jazyka. Ten, kto hlasuje za tento návrh z akýchkoľvek dôvodov, či už bez dôkladného zváženia možných okolností a možných následkov, alebo z dôvodov pohodlnosti, alebo z dôvodov politickej príslušnosti, alebo z dôvodov bezpodmienečnej poslušnosti svojmu náčelníkovi, ten hlasuje, priatelia, za svoj rozsudok smrti.

    Podľa § 27 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam procesný návrh, aby sa výnimočne o tomto návrhu hlasovalo tajne.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je to posledné vystúpenie v rámci rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Rózsa navrhol tajné hlasovanie, čo je síce veľmi neobvyklé v prípade zákonov, aby sa hlasovalo tajne, ale ako procedurálny návrh ho rešpektujem a dám o tom hlasovať.

    Najskôr sa pýtam pána prezidenta, či sa chce k rozprave vyjadriť.

  • Odpoveď prezidenta: Nie.

  • Pán prezident sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, pani poslankyne a páni poslanci,

    dovolím si len pár poznámok k vystúpeniam pána prezidenta a rečníkov v rámci rozpravy. V prvom rade chcem uviesť, že ani v problematike inštitúcie prokuratúry a modelu prokuratúry v našich a v iných podmienkach jednoduché riešenia neexistujú.

    Chcem uviesť, že tak názory pána prezidenta, ako aj rečníkov v rozprave podľa môjho názoru boli skôr názormi de lege ferenda alebo mali isté politické súvislosti, ktoré sa viazali na komunistickú minulosť prokuratúry, resp. ktoré sa viazali k samotnej osobe generálneho prokurátora. Vlastne aj vystúpenie pána prezidenta, keď hovoril o modelových situáciách, že napríklad predstavme si, že generálna prokuratúra by bola na strane politickej opozície, alebo vystúpenie pána poslanca Šimka, ktorý dal exkurz o komunistickom vývoji inštitúcie prokuratúry, alebo pána poslanca Moravčíka, ktorý tiež hovoril skôr z politickej roviny, hovoril napríklad o štátnom terorizme a podobne, všetky tieto vystúpenia v tejto časti, v tej politickej, svedčia o tom, že skutočný problém dnešného rokovania o návrhu zákona o prokuratúre nespočíva vo vecnej, ale skôr v ideologickej a politickej rovine. A tam je každá produktívna polemika problematická.

    Domnievam sa, že tiež jeden zo spôsobov polemiky je taký, že preženiem napríklad tvrdenie predkladateľov zákonov do nezmyselnosti a potom s takýmto názorom polemizujem. Myslím si, že takýmto spôsobom usadíte každého, že nie je možné ani brániť sa voči takému spôsobu argumentácie. V tejto súvislosti si dovolím predovšetkým kolegom poslancom dať do pozornosti zborník pod názvom Postavenie prokuratúry pri ochrane ľudských práv, ktorý bol vydaný v roku 1995 a je aj v našej parlamentnej knižnici, v rámci ktorého existujú vecné, nie politické rozbory, argumentácie expertov z Rady Európy a kompetentných medzinárodných organizácií a inštitúcií. Dovolím si z tohto zborníka uviesť len jeden krátky citát pána Dr. Pavla Rychetského, ktorý v rozhodujúcom čase bol podpredsedom federálnej vlády zodpovedným za oblasť legislatívy a ktorý sa veľkou hrivnou svojej účasti zúčastnil práve aj na legislatívnom zoslabení postavenia bývalej prokuratúry, najmä na začiatku deväťdesiatych rokov.

    Dovolím si jeden jeho citát, ktorý bol publikovaný v jednom z denníkov, citujem: "Úprimne povedané, teraz ako advokát objavujem celý rad medzier v oblasti právnej ochrany občana. Považujem za kardinálnu chybu, že som súhlasil a vlastne predkladal bývalému Federálnemu zhromaždeniu návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa zrušilo právo prokuratúry podávať sťažnosť pre porušenie zákona v občianskoprávnych veciach. Stretol som sa s niekoľkými prípadmi nezákonných rozsudkov v citlivých veciach, u ktorých právny poriadok už vôbec neumožňuje nápravu práve v dôsledku odstránenia tohto inštitútu. To, že dnešná legislatíva išla v tomto búraní ochrany občana ešte ďalej, že zrušila i všeobecný dozor prokuratúry a že v rade prípadov sa občan spravodlivosti proste nedovolá, je len smutné pokračovanie celého procesu a ja to hovorím s hlbokou dávkou sebakritiky."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Už len procedurálne pripomienky, pán poslanec. Prosím, aby sme to rešpektovali.

  • Hlas v sále.

  • Nie, pán poslanec, ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu.

    Keďže tu bol procedurálny návrh pána poslanca Rózsu, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tom, aby sme záverečné hlasovanie k tomuto zákonu robili formou tajného hlasovania.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Tento procedurálny návrh sme neprijali.

    Teraz budeme hlasovať v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky o tom, či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol prijatý z 18. septembra 1996. Teda hlasujeme, či sme za to, aby tento zákon zostal pôvodný, tak ako sme ho schválili.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septembra 1996.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k ô s m e m u bodu programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septembra 1996, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 519. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 11. októbra 1996 o vrátení tohto zákona a takisto aj schválený zákon z 26. septembra 1996.

    Spoločnú správu máme ako tlač číslo 519a.

    Teraz prosím pána prezidenta Michala Kováča, aby vrátenie zákona zdôvodnil.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pred sebou máte ďalší zo zákonov, pri podpise ktorého som využil právo dané mi ústavou a vrátil som ho Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Dôvody, ktoré ma k tomu viedli, možno zhrnúť do dvoch okruhov problémov.

    Prvým je, že na základe schválenej novely od 1. januára 1997 prestane vysielať Slovenská televízia svoj program STV 2, čím občania Slovenskej republiky budú dlhodobo ochudobnení o jeden program. K tomuto konštatovaniu ma vedie znenie vami schválenej novely, pretože na jej základe má prenosové cesty a sieť vysielačov doterajšieho vysielacieho okruhu STV 2 využívať prevádzkovateľ, ktorému bude udelená licencia. Slovenská televízia má svoj verejnoprávny program STV 2 šíriť prostredníctvom satelitu.

    Zo stanovísk Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a Odborov audiovizuálnych tvorcov vyplýva, že je nereálne, aby obidva subjekty - tak prevádzkovateľ na základe licencie, ako aj Slovenská televízia prostredníctvom družice - začali vysielanie 1. januára 1997. A to preto, že za necelé dva a pol mesiaca začatie vysielania nie je možné z dôvodov právnych, technických a finančných.

    V prípade licenčného prevádzkovateľa preto, že licencia nebola dosiaľ udelená a podľa mojich vedomostí sa ani licenčné konanie nezačalo. Podľa platného zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v platnom znení licenčné konanie si vyžaduje okrem výberu subjektu radou aj schválenie Národnou radou Slovenskej republiky, čo si vyžaduje istý časový priestor. Po udelení licencie musí mať prevádzkovateľ určenú lehotu na začatie vysielania. Ako vyplýva z citovaného zákona (z jeho § 15), rada môže odňať licenciu, ak prevádzkovateľ nezačal vysielanie v určenej, resp. v ročnej lehote od udelenia licencie. To znamená, že zákon sám predpokladá, že na začatie vysielania je potrebný pomerne dlhý čas. V prípade Slovenskej televízie je začatie vysielania od 1. januára 1997 nereálne preto, že Slovenská televízia nie je držiteľom oprávnenia na vysielanie prostredníctvom družice, ako aj to, že takýto druh vysielania je finančne a technicky veľmi náročný. Podľa dostupných vyjadrení rady nemá Slovenská televízia prostriedky na zavedenie družicového vysielania. Nikto vám nepredložil riadne vyčíslenie predpokladaných nákladov spojených s prijatím zákona. Ani ja nedisponujem presnými číslami. Ale údaje, ktoré mi boli poskytnuté, aspoň približne dokumentujú značnú finančnú náročnosť zmeny spôsobu vysielania. Náklady na zmenu značne prevýšia doterajšie náklady za užívanie terestriálnej siete a navyše dôjde k výraznému zníženiu príjmov z reklamy, lebo počet divákov STV 2 klesne asi o 60 %. Veľmi podstatne stúpnu aj platby za šírenie autorských diel, pretože programy sa budú šíriť na územie celej Európy.

    V prípade, že by tieto problémy - technické, programové a finančné - nevznikli, navrhnuté riešenie nemôžem považovať za dobré najmä z toho dôvodu, že družicové vysielanie bude prístupné asi len 40 percentám domácností v Slovenskej republike, ktoré vlastnia satelit alebo prijímajú televízny signál prostredníctvom káblových rozvodov. Avšak finančné prostriedky potrebné na jeho zavedenie a vysielanie budú vzhľadom na to, že Slovenská televízia je verejnoprávna inštitúcia, hradené z prostriedkov všetkých koncesionárov a zo štátneho rozpočtu, teda z prostriedkov všetkých daňovníkov. Namieste je aj otázka, prečo má daňový poplatník zaplatiť zvýšenie nákladov súvisiacich s prenechaním prenosových sietí a sietí vysielačov súkromnému prevádzkovateľovi, keď tieto siete a vysielače boli vybudované z prostriedkov daňových poplatníkov a koncesionárov.

    Druhým nemenej dôležitým dôvodom môjho rozhodnutia je skutočnosť, že znenie schváleného zákona o zmene využitia prenosových ciest a siete vysielačov teraz využívaných na šírenie programu STV 2 nerešpektuje Aktualizáciu plánu využitia kmitočtového spektra Slovenskej republiky, vypracovanú Radou Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a schválenú Výborom pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 278 z 19. júna tohto roku.

    Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie je orgánom, ktorý bol zriadený zákonom číslo 294/1992 Zb. na podporu záujmov verejnosti na uskutočňovaní slobody prejavu a práva na informácie. Do jej pôsobnosti patrí aj súčinnosť pri vypracúvaní plánov využitia kmitočtov pre vysielanie, ako aj vypracúvanie stanovísk a návrhov na utváranie zásad štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k vysielaniu a určovanie koncepcie jeho rozvoja. Preto považujem za nevyhnutné, aby k návrhu takej zásadnej zmeny vo vysielaní druhého televízneho programu verejnoprávnej televízie bolo vyžiadané stanovisko Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, aj aby pri prijímaní zákona bolo jej stanovisko zohľadnené. V tomto prípade sa tak nestalo.

    Dôvodová správa k citovanému návrhu zákona uvádza, že rada podporuje privatizáciu druhého terestriálneho okruhu Slovenskej televízie, a navrhuje, aby sa výberové konanie vyhlásilo v roku 1997 tak, aby držiteľ licencie mohol začať vysielanie 1. januára 1998. Znenie zákona však nerešpektuje toto stanovisko a zavádza taký legislatívny stav, ktorý de facto spôsobí, že od 1. januára 1997 nebude terajší program STV 2 vysielať.

    Vážená Národná rada, som presvedčený, že pri prijímaní zákona nebolo vaším zámerom, aby občania Slovenskej republiky od 1. januára budúceho roka mali možnosť sledovať o jeden program Slovenskej televízie menej, ani zmenšenie priestoru na šírenie informácií verejnoprávnou inštitúciou Slovenskou televíziou. Pri zmenšení rozsahu vysielania nebude môcť Slovenská televízia reálne a kvalitne zabezpečiť vysielanie tých programov, ktoré jej ukladá zákon. Preto vás žiadam, aby ste zohľadnili dôvody uvedené v mojom rozhodnutí a zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon číslo 254/1992 Zb., zákon číslo 255/1991 Zb. a zákon číslo 166/1993 Z. z. schválili s vypustením článku III, teda bez novely zákona číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania i s vypustením príslušnej časti názvu zákona.

  • Ďakujem pánu prezidentovi.

    Ako spoločná spravodajkyňa výborov bola určená pani poslankyňa Ida Rapaičová. Prosím ju, aby nás oboznámila s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne,

    spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septembra 1996, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. októbra 1996 pridelil zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septembra 1996, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 22. októbra 1996 s tým, že ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky môžu uvedený vrátený zákon prerokovať podľa vlastného uváženia.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokovali v určenej lehote a zaujali k nemu toto stanovisko: Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky k vrátenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky neprijali uznesenie, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov.

    Toľko spoločná správa.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky.

    Ako prvý je prihlásený pán poslanec Kňažko a po ňom pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne a poslanci,

    rád by som sa vyjadril k novele zákona číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ktorá predpokladá prechod vysielania programu verejnoprávnej televízie STV 2 na satelitný okruh s následnou privatizáciou frekvencie STV 2 v licenčnom konaní.

    K navrhovanému zákonu, ktorý bol vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie, mám po konzultáciách s viacerými odborníkmi v oblasti masmédií nasledujúce pripomienky.

    1. Vzhľadom na to, že satelitné vysielanie je dostupné iba 40 percentám obyvateľov, je článok III spomínanej novely v rozpore s článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o práve na informácie.

    2. Je nemožné podmieniť sledovanie verejnoprávnej televízie nákladmi na zaobstaranie si káblového rozvodu či satelitného prijímača.

    3. Okolo 60 % koncesionárov bude platiť rovnaký koncesionársky poplatok napriek tomu, že im nebude umožnené sledovať programy STV 2, za ktoré v zmysle zákona koncesionársky poplatok hradí, čím dochádza k znevýhodneniu a porušeniu práv týchto koncesionárov.

    4. Slovenská televízia nedisponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na financovanie satelitného vysielania, čo bude potrebné riešiť buď značným zvýšením koncesionárskeho poplatku, alebo výraznou dotáciou zo štátneho rozpočtu.

    5. Značne sa zmení vysielacia štruktúra jediného celoplošne dostupného verejnoprávneho vysielania, čím budú vytesnené najmä detské a umelecké programy pôvodnej národnej kultúry a Slovenská televízia nebude môcť spĺňať verejnoprávnu funkciu.

    6. Privatizácia STV 2 vnesie do duálneho systému rozdielne podmienky pre prevádzkovateľov licencií. Ako isto viete, VTV vysiela prostredníctvom satelitu, Markíza pokrýva približne 68 % územia Slovenska, pričom má povinnosť dobudovať ďalšiu časť a sieť vysielačov na vlastné náklady, a nový subjekt dostane frekvenciu s celoplošným krytím územia Slovenska a s najmodernejším technologickým vybavením vybudovaným z peňazí koncesionárov, pričom STV 1 zostane okruh so starším a technologicky opotrebovaným zariadením.

    7. Slovenská televízia nedisponuje autorskými právami na satelitné vysielanie, a preto vzniká otázka, čo bude na tejto frekvencii vysielať.

    8. Reálne existujúci reklamný trh na Slovensku nie je schopný finančne pokryť činnosť verejnoprávnej a ďalších súkromných televízií, čo môže znamenať ohrozenie duálneho systému na Slovensku.

    A na záver je zaujímavé, že uvedená koncepcia neprešla medzirezortným konaním a nie je v súlade s aktualizáciou plánu využitia kmitočtového spektra, ktorú vypracovala Rada Slovenskej televízie pre rozhlasové a televízne vysielanie a ktorú prijal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pod číslom uznesenia 278. Materiály Európskej únie, aj na tejto schôdzi prijatá konvencia Rady Európy - Dohovor o cezhraničnej televízii, zdôrazňujú záväzky štátov podporovať a vytvárať priaznivé podmienky na verejnoprávne vysielanie ako garantov objektívnych informácií, zachovania pôvodnej národnej kultúry, ktoré nie sú divákovi schopné sprostredkúvať komerčné televízie. Na to však Slovenská televízia potrebuje dve celoplošné frekvencie. Privatizácia STV 2 je teda v rozpore s obdobným konaním v krajinách Európskej únie.

    Uvedené skutočnosti naznačujú, že predložený návrh zákona je v rozpore so základnými princípmi demokracie a Ústavou Slovenskej republiky. Do celkom iného svetla sa dostáva aj cielená deštrukcia Slovenskej televízie, ktorú dôsledne realizuje ústredný riaditeľ Darmo. A zároveň si kladiem otázku, kto z vládnej koalície, konkrétne z ministerstva kultúry, má záujem o súkromné vysielanie na verejnoprávnej frekvencii. Prečo si kolegovia poslanci Mušková a Haťapka osvojili vládny návrh zákona, ktorý neprešiel medzirezortným konaním, a predložili ho na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky? Prečo Slovenská televízia a jej vedenie neprotestuje proti takému okliešteniu vysielacích možností? Kto vysvetlí koncesionárovi, že od 1. januára 1997 bude platiť koncesionársky poplatok za program, ktorý nemá možnosť za normálnych okolností sledovať, a prečo sa na frekvencii STV 2 bude minimálne jeden rok iba zrniť?

    Vážené poslankyne a poslanci, prosím, zvážte tieto otázky ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu, a vyzývam vás, aby ste nechali zvíťaziť zdravý rozum.

    Ďakujem vám.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mikloško.

  • Moja prvá otázka znie, či toto, čo dostal pán prezident, je aj pre obyčajných poslancov.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    vysielacie frekvencie označované ako STV 1 a STV 2 sú národným bohatstvom patriacim občanom Slovenskej republiky na napĺňanie ich ústavného práva na objektívne informovanie a napĺňanie ďalších úloh verejnoprávnej inštitúcie definovanej zákonom o Slovenskej televízii. Len nedeliteľnosť frekvencií STV 1 a STV 2 s takmer celoplošným pokrytím územia Slovenskej republiky umožňuje slúžiť koncesionárom v celom spektre spravodajských, publicistických, umeleckých, športových i vzdelávacích a ďalších programov. Navrhovaná privatizácia súčasného terestriálneho okruhu STV 2 a prechod uvedeného programu STV 2 na satelitný okruh by znamenala, keďže satelitné vysielanie je dostupné len cca 40 percentám obyvateľov, takéto škody:

    Boli by tým dotknuté práva na informácie, ktoré podľa článku 26 Ústavy Slovenskej republiky platia ako základné právo pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Nepovažujeme za možné podmieniť sledovanie verejnoprávnej televízie nákladmi na zaobstarávanie si káblového rozvodu či satelitného prijímača.

    Ďalej okolo 60 % koncesionárov bude platiť rovnaký koncesionársky poplatok ako majitelia satelitov a káblových rozvodov, ale bude im znemožnené sledovať programy STV 2, za ktoré si v zmysle zákona koncesionársky poplatok uhrádzajú, čím preukázateľne dochádza k znevýhodneniu a porušovaniu práv týchto koncesionárov.

    Na súčasnom terestriálnom okruhu STV 2 sa prestane podľa tohto zákona od 1. januára 1997 vysielať až do ukončenia licenčného konania a začatia vysielania novým subjektom, čo môže znamenať začatie vysielania v časovom limite približne 6 až 18 mesiacov po privatizácii. Už počas nevyužívania terestriálnej frekvencie bude však musieť Slovenská televízia platiť za satelitnú frekvenciu, pričom STV 2 bude mať prázdny obraz. Slovenská televízia nie je schopná začať vysielanie prostredníctvom satelitu od 1. 1. 1997, čo prinesie zníženie objemu vysielania o viac než tisíc hodín ročne v neprospech koncesionárov. Slovenská televízia nedisponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na financovanie satelitného vysielania, čo bude potrebné riešiť buď zvýšením koncesionárskeho poplatku približne o 100 %, a pripomínam, že za menej programu, alebo výraznou dotáciou zo štátneho rozpočtu. Divácke záujmy na jedinom celoplošne dostupnom programe budú de facto znamenať vytesnávanie najmä detských programov a umeleckých programov pôvodnej národnej kultúry, čím Slovenská televízia stratí charakter verejnoprávnej inštitúcie.

    Privatizácia okruhu STV 2 vnáša do duálneho systému v Slovenskej republike rozdielne podmienky pre prevádzkovateľov licencií. Už tu bolo povedané, že VTV vysiela prostredníctvom satelitu, Markíza pokrýva približne 68 % územia Slovenskej republiky, pričom má povinnosť dobudovať ďalšiu sieť vysielačov na vlastné náklady. Nový subjekt by získal frekvenciu celoplošným pokrytím územia Slovenskej republiky s najmodernejším technologickým vybavením, vybudovaným z peňazí koncesionárov, to treba podčiarknuť, a daňových poplatníkov, pričom verejnoprávnej televízii zostane okruh STV 1 i so starším a technologicky opotrebovaným zariadením.

    STV nedisponuje autorskými právami na vysielanie programov prostredníctvom satelitu, a tak je otázka, čo bude na tejto frekvencii vysielať. Uvedená skutočnosť bude mať vplyv najmä na zvýšenie ekonomických nákladov za šírenie programu. Tvrdenie, že uvedený zákon podporuje duálny systém, nie je pravdivé, práve naopak. Reálne existujúci mediálny reklamný trh nie je schopný finančne pokryť činnosť verejnoprávnej a dvoch súkromných televízií, čo môže znamenať ohrozenie a zrútenie duálneho systému.

    Mnohé indície nasvedčujú tomu, že o privatizáciu uvedenej frekvencie má záujem určitá politická skupina ľudí, k čomu má slúžiť aj súčasná deštrukcia prebiehajúca v Slovenskej televízii, čo môže znamenať výrazný posun v demokratizačnom procese v Slovenskej republike.

    Uvedená koncepcia zosobnená v zákone neprešla medzirezortným konaním a nie je v súlade s aktualizáciou plánu využitia kmitočtového spektra Slovenskej republiky, ktorý vypracovala Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a ktorý prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport dňa 19. 6. 1996 pod číslom uznesenia 278 a uložil Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie postupovať vo svojej činnosti podľa tohto aktualizovaného plánu využitia kmitočtového spektra Slovenskej republiky.

    Materiály Európskej únie a Európskeho spoločenstva - pozri Európska direktíva 552/1989 - televízia bez hraníc, Konvencia Rady Európy, Dohovor o cezhraničnej televízii, zdôrazňujú záväzky štátov podporovať a vytvárať priaznivé podmienky pre verejnoprávne televízie ako garantov objektívnych informácií zachovávania pôvodnej národnej kultúry, šíriteľov porozumenia a znášanlivosti, ako aj nositeľov etických hodnôt, ktoré nie sú divákovi schopné sprostredkovať komerčné televízie. Na to však STV nevyhnutne okrem iného potrebuje dve celoplošné terestriálne frekvencie, tak ako je to takmer vo všetkých krajinách Európy.

    Tendencia privatizácie frekvencie STV 2 je preto v priamom protiklade s obdobným konaním v krajinách Európskej únie a Európskeho spoločenstva.

    K predmetnému návrhu zákona neboli spracované odborné expertízy zamerané na dosah uvedeného zákona. Odporúčame preto oboznámiť sa s pripomienkami Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie z medzirezortného pripomienkového konania z augusta 1996 k návrhu zákona Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vypracovaného na základe uznesenia vedenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky číslo 24/V/377, ktorý predložil pán Sečík z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v júli 1996.

    Vážený pán predseda, dámy a páni,

    nie sme proti vzniku súkromných televíznych spoločností, nemôžeme však akceptovať, že na šírenie komerčného programu má slúžiť frekvencia verejnoprávnej televízie na úkor práv koncesionára i demokratických princípov spoločnosti. Nič by nemalo brániť súkromným spoločnostiam uchádzať sa o vysielaciu licenciu, požiadať o jej pridelenie na prípadné satelitné vysielanie na základe rovnosti s ďalšími subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti. Z tohto dôvodu vás žiadame, aby Národná rada Slovenskej republiky akceptovala pripomienky pána prezidenta a zákon v tomto zmysle zamietla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pani poslankyne, páni poslanci, nemám už žiadnu prihlášku do rozpravy. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Líška.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som veľmi krátko reagoval na vystúpenie pána kolegu Mikloška, ktorý sa vo svojom prednese dotkol práva občanov Slovenskej republiky na informáciu. Ja si myslím, že nikto z tu prítomných poslancov nemá pochybnosti o tom, že občania našej republiky majú právo na informácie. O tom nepochybujem. Ale toto právo podoprel tvrdeniami o akejsi deliteľnosti a nedeliteľnosti frekvencií Slovenskej televízie 1 a Slovenskej televízie 2. Chcel by som sa ho spýtať, čo pod tým myslel a koľko je frekvencií na STV 1 a STV 2, či má túto vedomosť. Pri čítaní, prednese z "lajstrov", ktoré mal pred sebou, sa dopustil niekoľkých ďalších technických lapsusov, ktoré jednoducho treba uviesť na pravú mieru. Ubezpečujem pána kolegu Mikloška, že z čiste technických príčin neexistuje jediná terestriálna frekvencia či už programového okruhu STV 1, alebo STV 2.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak sa už nikto nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Mal by som sa spýtať pán prezidenta, či chce mať záverečné slovo. Pán prezident odišiel, pretože má prijatie zahraničnej delegácie. Takže pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či chce mať záverečné slovo.

  • Pani spoločná spravodajkyňa nechce mať záverečné slovo. Pristúpime k hlasovaniu. Budeme musieť najprv hlasovať o návrhu pána prezidenta.

    Budeme hlasovať najskôr o pripomienke, ktorú uviedol pán prezident, kde žiada, aby sa článok III vypustil a súčasne článok IV bol označený ako článok III. To je návrh pána prezidenta.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať, alebo neprijať?

  • Pani spravodajkyňa návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh pána prezidenta.

    Pani poslankyňa, podľa mňa nemusíme teraz hlasovať o zákone ako celku, ale podľa skúseností z našej snemovne dajme o tom hlasovať.

    Prosím, pani poslankyne a páni poslanci, budeme hlasovať o zákone vrátenom pánom prezidentom ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasujeme o zákone, tak ako bol predložený.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme potvrdili pôvodné znenie zákona.

    Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.

    Pani poslankyne, páni poslanci, deviatym bodom programu mal byť opäť jeden z vrátených zákonov pána prezidenta. Pán prezident sa ospravedlňoval tým, že prijíma zahraničnú návštevu. Aby sme neprerušili chod schôdze, dovoľujem si navrhnúť, keďže je tu prítomný pán minister spravodlivosti, aby sme zatiaľ prerokovali štrnásty bod programu, ktorým je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

    Dám hlasovať o tom, či súhlasíme s touto zmenou programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o súhlase so zmenou programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme so zmenou vyjadrili súhlas.

    Budeme pokračovať š t r n á s t y m bodom, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 479, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, a spoločnú správu výborov ako tlač 479a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento zákon uvedie minister spravodlivosti pán Jozef Liščák. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957 podnietilo novú etapu v dojednávaní dvojstranných zmlúv o právnej pomoci v trestných veciach a o vydávaní osôb na trestné stíhanie a výkon trestu medzi Slovenskou republikou a ostatnými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami predmetného dohovoru Rady Európy. Článkom 28 ods. 1 citovaného dohovoru sa nahrádzajú vo vzájomných vzťahoch medzi zmluvnými stranami existujúce dvojstranné zmluvy. Dohovor však na druhej strane umožňuje dojednávanie dvojstranných zmlúv na uľahčenie vykonávania a doplnenia ustanovení dohovoru v rozsahu princípov prijatých v tomto dohovore.

    Z týchto dôvodov začalo ministerstvo spravodlivosti dlhodobý proces dojednávania dodatkových dvojstranných zmlúv k Európskemu dohovoru o vydávaní s tými štátmi, s ktorými malo bývalé Československo dojednané dvojstranné zmluvy o právnej pomoci o vydávaní a s ktorými je právny styk justičných orgánov Slovenskej republiky najrozšírenejší. Po Rakúskej republike, s ktorou bola dodatková zmluva podpísaná v roku 1994 a nadobudla účinnosť 1. februára 1996, reagovala na návrh Slovenskej republiky dojednať dodatkovú zmluvu aj Poľská republika, nakoľko Európsky dohovor o vydávaní nahradil aj ustanovenia Zmluvy medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach.

    Predkladaný návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957 je výsledkom intenzívnych dvojstranných slovensko-poľských expertných rokovaní. Dojednanie navrhovanej dvojstrannej zmluvy je žiaduce a aktuálne s ohľadom na súčasné potreby súdnej praxe a praxe orgánov činných v trestnom konaní, a to v dôsledku vysokej intenzity stykov justičných orgánov oboch strán, ako aj z dôvodu, že citovaný dohovor má charakter rámcový a neupravuje niektoré špecifické otázky, ktoré boli upravené v uvedenej dvojstrannej česko-slovensko-poľskej zmluve.

    Dojednaný návrh zmluvy má charakter prezidentskej medzinárodnej zmluvy v súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky, preto so zmluvou musí vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky a následne musí byť ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. a) ústavy.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 28. mája 1996 uznesením číslo 377 vyslovila súhlas s uzatvorením predmetnej zmluvy a odporučila prezidentovi Slovenskej republiky, aby zmluvu po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky ratifikoval. Súčasne odporučila prezidentovi Slovenskej republiky, aby na podpis zmluvy splnomocnil ministra spravodlivosti. Minister spravodlivosti zmluvu na základe plnomocenstva prezidenta Slovenskej republiky podpísal dňa 23. augusta 1996 v Tatranskej Javorine.

    Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predkladanou zmluvou súhlas tak, ako je to vyjadrené v navrhovanom uznesení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca bol výborom určený predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák. Prosím ho, aby predniesol závery z prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1151 zo dňa 18. 9. 1996 na prerokovanie do 17. 10. 1996 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Zároveň určil ústavnoprávny výbor ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

    Toľko spoločná správa, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu s konštatovaním, že do rozpravy som nedostal žiadne prihlášky. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Konštatujem, že sa do rozpravy nehlási nikto, ani s faktickou poznámkou. Uzatváram rozpravu. Pán minister sa nemá k čomu vyjadrovať, takisto ani pán spoločný spravodajca Brňák. Preto hneď pristúpime k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Môžeme pristúpiť k pätnástemu bodu programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Hlasy zo sály, že je potrebné o tom hlasovať.

  • Áno, uvedomujem si to, že sme nehlasovali. Takže najskôr budeme hlasovať, či o tomto návrhu zákona budeme rokovať teraz.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Myslím si, že týmto zákonom doplníme doobedňajší program a potom budeme pokračovať vráteným zákonom pánom prezidentom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže môžeme pokračovať.

    Ešte raz opakujem, budeme rokovať o p ä t n á s t o m bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 496 a spoločnú správu z výborov ako tlač 496a.

    Z poverenia vlády aj tento zákon uvedie minister spravodlivosti pán Liščák. Prosím vás, pán minister, aby ste zákon uviedli.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákonom Slovenskej národnej rady číslo 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov boli územné obvody okresných súdov vymedzené v zhode s územnými obvodmi okresov, vymedzenými zákonom Slovenskej národnej rady číslo 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky. Územné obvody troch krajských súdov a Mestského súdu v Bratislave boli vymedzené súčtom územných obvodov okresov, resp. obvodov v Bratislave a Košiciach, taxatívne uvedených v tomto zákone. Dňom nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky bolo zriadených 8 krajov a 79 okresov. Uvedeným zákonom bol zrušený zákon Slovenskej národnej rady číslo 517/1990 Zb., ktorý som spomínal, čím došlo k situácii, že niektoré okresné súdy nemajú zákonnou formou vymedzené svoje územné obvody a nové okresy a nemajú zákonnou formou vymedzené vecné a miestne príslušné súdy. Vychádzajúc z článku 143 Ústavy Slovenskej republiky je preto potrebné prijať zákon, ktorým sa nielen zriadia nové súdy, ale ktorým sa aj vymedzia ich územné obvody, najmä tých okresných súdov, ktorých územné obvody budú tvoriť územia dvoch alebo troch okresov.

    Článok I predkladaného návrhu zákona v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 523 z 13. 8. 1996 s účinnosťou od 1. januára 1997 určuje sídla a územné obvody 8 krajských súdov a 55 okresných súdov. Predpokladá zriadenie 5 nových krajských súdov - v Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a Žiline a 13 nových okresných súdov - v Bánovciach nad Bebravou, Brezne, Kežmarku, Malackách, Námestove, Novom meste nad Váhom, Partizánskom, Pezinku, Piešťanoch, Revúcej, Ružomberku, Skalici a v Šali. So zreteľom na náročnosť niektorých súdnych agend a reálne možnosti ich vybavovania osobitným spôsobom sa upravuje príslušnosť súdov v oblasti konkurzného a vyrovnávacieho konania, ktorá sa zveruje len trom doteraz existujúcim krajským súdom. Príslušnosť na vedenie obchodných registrov sa zveruje okresným súdom v sídlach kraja.

    Článok II tohto zákona, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, predpokladá zánik Okresného súdu Bratislava-vidiek, ktorý by sa mal zlúčiť s Okresným súdom Bratislava III, zánik Krajského súdu v Bratislave zlúčením s Mestským súdom v Bratislave a súčasne premenovanie Mestského súdu v Bratislave na Krajský súd v Bratislave v súlade s jeho územnou pôsobnosťou pre Bratislavský kraj. Ďalej premenovanie obvodných súdov v Bratislave a Košiciach na okresné súdy a premenovanie Okresného súdu Košice-vidiek na Okresný súd Košice-okolie, vymedzenie územnej pôsobnosti pre doterajšie krajské a okresné súdy tak, aby nedochádzalo k zbytočnému presunu súdnych spisov, určenie príslušnosti niektorých okresných súdov na vedenie obchodných registrov pre obvod krajských súdov a z dôvodu zabezpečenia personálneho obsadenia novozriadených súdov hmotnú stimuláciu sudcov, ktorí budú pridelení na novozriadené súdy.

    Navrhuje sa, aby súdne konania, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti článku I a článku II tohto zákona, dokončili súdy vecne a miestne príslušné na konanie podľa právnych predpisov platných v čase začatia konania. Novozriadené súdy, ktoré nebudú pri svojom vzniku personálne zabezpečené tak ako doterajšie súdy, budú príslušné až na konania, ktoré začnú po prvom januári roku 1997.

    Premenovanie obvodných súdov v Bratislave a Košiciach a Mestského súdu v Bratislave si vyžiadalo tiež novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi na záver ešte niekoľko poznámok k súčasnému i budúcemu usporiadaniu súdov Slovenskej republiky.

    Cieľom predkladaného návrhu je:

    1. legalizovať súčasný právne nevyhovujúci stav do času, kým nevstúpi do života nová organizácia súdov podľa úpravy článku I vládneho návrhu.

    2. upraviť systém súdov po 1. 1. 1997 podľa navrhovanej úpravy, ktorou sa územie Slovenskej republiky rozdelí na 55 okresných a 8 krajských súdov.

    Nakoľko územné a správne usporiadanie štátu pozostáva zo 79 správnych okresov, musí zákon upraviť súdne okresy tak, že taxatívne vymenované okresné súdy budú svoju právomoc vykonávať na území viacerých administratívnych okresov, a to až do času, kým sa nevytvoria podmienky na to, aby sa zákonom mohli zriadiť prvostupňové súdy aj v ďalších alebo ostatných okresoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister aj ja vám.

    Ako spoločný spravodajca výborov k tomuto bodu programu bol určený pán poslanec Cuper. Prosím ho, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostali ste ju ako tlač 496a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1160 z 18. septembra pridelil na prerokovanie najneskôr do 17. októbra tohto roku Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť súhlasí s predmetným návrhom zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky taktiež súhlasia s návrhom zákona a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho po zohľadnení ich pripomienok.

    Prednesiem vám jednotlivé pripomienky s tým, že k tomu, ktoré budem odporúčať na hlasovanie kladne alebo záporne, budem hovoriť pri uvádzaní jednotlivých pripomienok, pretože ich je značný počet a budeme ich musieť ešte raz vo výbore prejsť a zhodnúť sa na nich.

    Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti navrhuje doplniť v článku I ods. 1 nové písmeno h), ktoré by znelo: "Okresného súdu Senec". V článku I ods. 5 ten istý výbor navrhuje doplniť písmeno h), ktoré znie: "Okresného súdu Bytča". Ten istý výbor, teda výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti navrhuje v článku I § 2 ods. 3 vypustiť slová "a okresu Senec". Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti tiež navrhuje v článku I § 2 za znenie doterajšieho odseku 4 vložiť nový odsek 8, ktorý by znel: "Sídlom Okresného súdu Senec je mesto Senec, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Senec." Znenie ďalších odsekov prečíslovať. Ten istý výbor v článku I § 2 ods. 26 navrhuje vypustiť slová "okresu Bytča".

    Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ďalej navrhuje za odsek 26 vložiť nový odsek 27, ktorý by znel: "Sídlom Okresného súdu Bytča je mesto Bytča. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bytča." Znenie ďalších odsekov prečíslovať.

  • Pán spoločný spravodajca, myslím si, že toto máme všetci na stole v spoločnej správe. Toto netreba čítať.

  • Ďakujem, pán predseda. Ak ste to teda všetci iste dostali, obmedzím sa...

  • Nie, radšej sa neobmedzujte, ale...

  • ...na to, že budem potom pri uvádzaní hlasovania hovoriť, ktorý odporučím a ktorý nie.

    Ak nie sú ďalší prihlásení do rozpravy, vážený pán predseda, žiadal by som o vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Šimko, ale najskôr vystúpi v rozprave pán spoločný spravodajca. Zaznamenávam vašu prihlášku, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol vo svojom vystúpení niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré si vyžaduje spresnenie zákona.

    K článku II bod 1 v § 1 slová "ustanoviť pôsobnosť niektorých obvodných súdov v Bratislave" by sa nahradili slovami "ustanoviť pôsobnosť niektorých okresných súdov v Bratislave a Košiciach". Doterajšie body 1 až 11 by sa potom označili ako 2 až 12. Ide o legislatívno-technickú úpravu v súlade s navrhovaným článkom II zákona.

    Ďalej by som navrhoval v článku III v bode 2 nové znenie v § 33, kde by sa vypustili odsek 3 až 4, z doterajšieho odseku 5 by sa vypustila druhá veta a odsek 5 by sa označil ako odsek 3. Ide tiež o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením odsekov 3 až 4 v § 33 zákona číslo 335 z roku 1991 Zb.

    Ďalšia navrhovaná zmena by sa dotkla článku IV bodu 1, ktorý by mal znieť: "Súdne konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti článku I a článku II tohto zákona dokončí súd, ktorý bol príslušný na konanie v čase začatia konania, s výnimkou" - a tu by sa vsunuli a), b) a c), teda "a) súdnych konaní vo veciach obchodného registra, ktoré s účinnosťou od 1. januára 1997 dokončí súd príslušný na konanie podľa územnej pôsobnosti vymedzenej článkom I tohto zákona". Písmeno b) by znelo: "súdnych konaní začatých na Krajskom súde v Bratislave, pobočka v Nitre, ktoré s účinnosťou od 1. januára 1997 dokončí Krajský súd v Nitre". Ustanovenie písmena c) by potom znelo: "súdnych konaní začatých na zaniknutých súdoch, ktoré dokončí súd, na ktorý prešiel výkon súdnictva v zmysle článku IV bodu 2 písm. a) a b)".

    K navrhovanému zneniu písmena a): Z hľadiska funkčnosti obchodných registrov jednotlivých obvodných krajských súdov je nevyhnutné, aby začaté konanie vo veciach obchodného registra dokončili nové registrové súdy, ktoré okrem rozhodovania o registrácii nových právnických osôb by mali rozhodovať aj o zmenách zápisov týkajúcich sa týchto subjektov a o ich výmaze z obchodného registra. Takouto právnou úpravou sa zabezpečí funkčnosť a prehľadnosť obchodných registrov, ktoré budú viesť okresné súdy v sídlach krajských súdov.

    K navrhovanému zneniu písmena b): Podľa tohto návrhu zákona od 1. januára 1997 by mal byť zriadený Krajský súd v Nitre. Nie je účelné, aby konania, ktoré do jeho zriadenia patrili do pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave, pobočka v Nitre, dokončil Krajský súd v Bratislave.

    K navrhovanému zneniu písmena c): Ide o legislatívnu úpravu, ktorá odstráni prípadné interpretačné problémy pri výklade ustanovení článku IV bodu 2 návrhu zákona.

    Ďalej navrhujem, aby v článku IV bod 3 znel: "Sudcovi zvolenému bez časového obmedzenia, ktorý je pridelený na novozriadený súd, a sudcovi preloženému na novozriadený súd, ktorého sídlo nie je miestom trvalého pobytu, alebo miestom jeho doterajšieho výkonu funkcie sudcu, patrí od prvého dňa pridelenia alebo preloženia po dobu troch rokov, najneskôr však do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti článku I tohto zákona" - a tu by sa pokračovalo - "osobitný mesačný príplatok podľa vzdialenosti tohto súdu od jeho doterajšieho miesta výkonu funkcie sudcu." Ďalej by bolo to isté, čo je v pôvodnom navrhovanom znení zákona. Ďalej by nasledovalo: "Za pridelenie alebo preloženie na novozriadený súd sa na účely tohto zákona považuje aj pridelenie alebo preloženie sudcu na vybavovanie vecí obchodného registra na registrový súd v Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a Žiline. Osobitný mesačný príplatok nepatrí sudcovi za dobu, počas ktorej nemá nárok na plat, a za dobu, keď nevykonáva sudcovskú funkciu pre chorobu." Odôvodňujem túto navrhovanú zmenu tak, že právna úprava prispeje k zabezpečeniu personálneho obsadenia a funkčnosti novozriadených registrových súdov. Aj do nadobudnutia účinnosti tohto zákona patrili do sústavy súdov Slovenskej republiky okresné súdy v Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a Žiline, ale tieto súdy neboli príslušné na vybavovanie vecí obchodného registra.

    V článku IV v bode 4 navrhujem tiež nové znenie: "Prísediaci okresných súdov a krajských súdov zostávajú aj po nadobudnutí účinnosti článku I tohto zákona prísediacimi tých súdov, pre ktoré boli zvolení, s výnimkou prísediacich, ktorí majú bydlisko v obvode novozriadených súdov. Títo prísediaci sa stávajú prísediacimi novozriadených súdov." Doterajšie znenie článku IV bod 4 sa vypúšťa bez náhrady.

    Odôvodňujem to tým, že znenie ustanovenia článku IV bodu 4 vzbudzuje pochybnosti o ústavnosti navrhovaného ustanovenia, podľa ktorého sudcovia Krajského súdu v Bratislave, pobočka v Nitre by sa mali stať bez svojho predchádzajúceho súhlasu sudcami novozriadeného Krajského súdu v Nitre. Nové navrhované znenie bodu 4 odstráni pochybnosti o legitimite prísediacich zvolených za jednotlivé okresné a krajské súdy.

    V článku IV bod 7 sa doterajší text označí ako písmeno a) a doplní sa novými písmenami b) a c), ktoré budú znieť: "b) vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 250/1991 Zb. o zriadení pobočky Krajského súdu v Bratislave, Nitre v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 621/1991 Zb." Písmeno c) by potom znelo: "vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 86/1995 Z. z., ktorou sa zriaďuje v Námestove pobočka Okresného súdu v Dolnom Kubíne".

    Odôvodnenie: s účinnosťou od 1. 1. 1997 vzniká Krajský súd v Nitre a Okresný súd v Námestove.

    To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré som chcel predniesť. Prosím, aby potom boli hlasovaním podporené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja vám, pán poslanec. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    najskôr niekoľko slov k spôsobu, ako rokujeme. Pán predseda, myslím si, že schválený program rokovania má svoju logiku, myslím si, že sme ho schvaľovali z toho dôvodu, aby sme vedeli, ktorý bod bude nasledovať, po ktorom bode, aby sme sa mohli pripraviť, aby sme tu napríklad mali aj text zákona. Ja tu napríklad nemám text zákona, ktorý prerokúvame, a je to dôležitý zákon. Nazdávam sa, že by sme nemali rokovať takým spôsobom, aby sme mali čím skôr program z krku, ale mali by sme rokovať tak, aby sme prijímali kvalitné zákony. Ale pristúpim k návrhu zákona, o ktorom rokujeme.

    Myslím si, že návrh zákona je najlepším vysvedčením o nekoncepčnosti vládnej legislatívy. Vznikol v podstate ako dôsledok prijatého zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Už vtedy sme vyčítali tomu zákonu, že vyvolá množstvo dôsledkov, na ktoré sa nemyslelo v čase, keď bol ten zákon prijímaný. Už v tom zákone bolo možné upraviť niektoré nevyhnutné veci, ktoré sa dotýkajú územnej organizácie súdov, nemuseli by sme sa teraz príliš ponáhľať s prijímaním tohto zákona a mohli by sme i tento zákon oveľa lepšie pripraviť.

    Zákon o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky bol odôvodnený predovšetkým tým, že jeho cieľom bolo priblížiť administratívu, teda výkon štátnej správy občanovi. Tento cieľ je absolútne legitímny a nazdávam sa, že prináleží výkonu štátnej správy. Otázka je, či tento cieľ má sledovať aj organizácia súdov. Ja sa nazdávam, že nie. Myslím si, že nie je dôvodom približovať súdy občanom, pretože nevieme vlastne, komu sa približujú. Približujú sa obžalovanému alebo odporcovi? Jednoducho si myslím, že územná organizácia súdov má vychádzať z iného kritéria, z kritéria toho, aby bola čo najlepšie zabezpečená ochrana práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb, prípadne aj štátu.

    Nie je nutné, aby územná organizácia súdov kopírovala územné a správne usporiadanie štátu, a ani to tak v podstate doteraz nebolo. V roku 1990, pokiaľ ide o územné a správne usporiadanie Slovenska, boli zrušené kraje, ale vieme veľmi dobre, že súdna sústava v tomto zostala stabilná, krajské súdy fungovali ďalej podľa krajov, ktoré boli určené iným zákonom. A fungovalo to dobre.

    Základný problém tohto návrhu je, že koncepčná nepripravenosť, ktorá bola už v čase, keď sa prijímal zákon o územnom a správnom členení Slovenska, sa takýmto spôsobom dostáva ďalej, dostáva sa aj do územnej organizácie súdov. Zriaďuje sa nie 79 okresných súdov, ale iba 55. To znamená, že zasa tu máme len jednu etapu namiesto toho, aby sme sa dobre pripravili a prijali perspektívne koncepčné riešenie. Je to prvok nestability, a nazdávam sa, k tomu sa ešte vrátim, že takýto prvok práve súdnictvu mimoriadne škodí.

    Podľa môjho názoru bolo potrebné urobiť si dostatočnú analýzu, možno že pán minister si nechal takúto analýzu urobiť, ale nie je nám známa, ako napríklad fungovali také malé súdy v minulosti, keď u nás boli. Pokiaľ mám možnosť konzultovať so staršími sudcami, tí práve hovoria, že malé súdy boli skôr nepraktické, že bolo oveľa lepšie, keď sa potom súdy koncentrovali do väčších okresov. Z toho dôvodu, že práve v malých mestách, v ktorých boli súdy obsadené vlastne len niekoľkými sudcami - teraz to bude minimum 5 sudcov - dochádzalo k podstatne viacerým námietkam namietajúcim zaujatosť sudcov. Okrem toho, keďže náš Trestný poriadok ukladá sudcom niektoré povinnosti, ktoré od nich žiadajú, aby boli v 24-hodinovej pohotovosti, potom vlastne na malých súdoch budú sudcovia v permanentnej pohotovosti. Čiže prinesie to množstvo problémov, o ktorých treba, aby sme boli informovaní, a o ktorých treba, aby sme sa zamysleli a podľa toho prijali rozhodnutie.

    Ďalším problémom je rozdelenie agendy. Ako sa ustanovuje v tomto návrhu zákona, agenda alebo spisy, ktoré vybavujú dnešné doterajšie veľké okresné súdy, sa nerozdelia a zostanú v sídle budúcich okresov, ale v prípade, že sa okres napríklad rozdelí na tri nové okresy a budú tam dva nové súdy a jeden zostane, všetka agenda zostane v sídle pôvodného okresu, ostatné dva začnú od nuly, lenže na pôvodnom okrese bude menej sudcov, čiže agenda sa bude vybavovať dlhšie, ako by sa vybavovala teraz.

    Chcem len pripomenúť, že problém rozdeľovania okresných súdov sme mali ako také laboratórium v Bratislave v roku 1978. Od 1. júla sa rozdelil vtedajší Mestský súd Bratislava na vtedy štyri obvodné súdy s postavením okresných súdov a Krajský súd kraja Bratislava sa rozdelil na Krajský súd pre kraj a Mestský súd pre Bratislavu s postavením krajského súdu. Vtedy sa agenda rozdelila proporcionálne, teda podľa kritérií na určenie príslušnosti na obvodné súdy, takže vlastne zaťaženie bolo proporcionálne, ale aj tak to vyvolalo množstvo problémov a sudcovia z celého Slovenska chodili vypomáhať, aby sa podľa možnosti tento problém len v tom jednom prípade - Bratislavy - vyriešil.

    Ďalším praktickým problémom je dvojitá účinnosť. Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, jedna jeho časť, tá časť, ktorá rieši bezprostredne problémy vyvolané zákonom o územnom a správnom členení, pritom ešte kraje zostávajú v podstate v tom rozsahu, ako boli doteraz, a vlastne pre 55 okresných súdov a 8 krajov je stanovená účinnosť, teda pre toto riešenie, až od 1.januára 1997. To znamená, že ak prvá časť nadobudne účinnosť - povedzme - niekedy v polovici novembra, alebo kedy sa vydá Zbierka zákonov v prípade, že dnes bude tento zákon schválený, tak tu bude podľa môjho názoru zbytočné jeden a pol mesačné obdobie, ktoré zase vyvolá celý rad praktických problémov, s ktorými sme sa proste nezaoberali - praktických problémov, ako sú hlavičkové papiere, pečiatky a všetko možné. To všetko stojí peniaze, stojí to peniaze daňových poplatníkov. Myslím si, že týmto sme sa mali zaoberať.

    Súdnictvo je pilierom v našej rozkolísanej politickej situácii a nazdávam sa, že práve zákon o súdoch a sudcoch, ktorý bol prijatý v roku 1991, zabezpečil mechanizmus stability tejto jednej z troch mocí v štáte, a myslím si, že môžeme byť vcelku všetci hrdí na to, že stabilita v tejto oblasti štátnej moci jestvuje. Práve preto, ak sa má v tomto stabilnom prvku čosi meniť, tak by tu malo platiť slovenské príslovie: "Dvakrát meraj a raz strihaj". Mám pocit, že sa to robí presne opačne.

    Oceňujem, že po dlhých diskusiách sa ustúpilo od úsilia siahnuť na nepreložiteľnosť sudcov. Toto považujem za pozitívum tohto zákona, aj keď, pokiaľ som rozumel návrhom pána poslanca Cupera, spoločného spravodajcu, tak pán poslanec vlastne tento inštitút opäť rozkolísava. Prosil by som, keď budeme hlasovať o pripomienkach, aby sme ich najskôr dostali písomne, aby sme si ich mohli dobre preštudovať. A dovolím si tiež vyjadriť isté rozpaky nad spravodajskou správou a nad účinkovaním spoločného spravodajcu, lebo sa nepamätám, že by tieto návrhy predložil ústavnoprávnemu výboru, ktorého je členom.

    Nezávislosť sudcov je inštitút mimoriadne citlivý a rôzne závislosti, aké poznáme z minulosti, sa mnohokrát vytvárajú veľmi nenápadne. Jednou z takých nenápadných metód, ako možno ovplyvňovať a dostávať sudcov do istej závislosti, tlačiť na nich aspoň hrozbou, aby boli prípadne poslušnými, je permanentná reorganizácia, permanentná zmena, kde sa môžu títo sudcovia dostávať do situácie, že sa môžu cítiť čímsi vo svojom postavení ohrození. To sa dotýka sudcov, to sa dotýka organizácie súdov a to sa dotýka aj súdnych funkcionárov, predovšetkým predsedov súdov.

    Počul som v kuloári vášho ministerstva, pán minister, takú tézu, že sa údajne hľadajú politicky prispôsobivejší predsedovia súdov. Bol by som veľmi nerád, keby to tak bolo. Predsedovia súdov pretrvali vlastne všetkých ministrov spravodlivosti odkedy platí zákon o súdoch a sudcoch. Považujem to za veľmi dobré, že táto stabilita v súdnej moci jestvuje. Budeme veľmi citlivo a pozorne sledovať, ako sa bude vyvíjať personálna politika v tejto oblasti. Nazdávam sa, že je potrebné, aby sme zabezpečili pokračovanie tej stability súdnej moci, aká existuje doteraz.

    Dámy a páni, na záver chcem povedať len toľko, že tento zákon, podľa môjho názoru, nie je dostatočne koncepčne pripravený. Z toho dôvodu sa zdržím hlasovania. Som si vedomý, že niektoré zásahy, ktoré vyvolal zákon o územnom a správnom usporiadaní, sú potrebné, ale tie zásahy sa dajú vyriešiť aj oveľa jednoduchším spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec, súhlasím s vašou poznámkou, ale rozhodli ste o tom vy. Možno by bolo dobré, keby sme si prijali v Národnej rade uznesenie o tom, aby sme v priebehu schôdze nemohli meniť program. Ja som za.

    S faktickou poznámkou sa hlási spoločný spravodajca pán Cuper.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ďakujem pánu poslancovi Šimkovi, že ma ešte raz oboznámil s tým, s čím ma oboznámil v televíznej relácii Markízy.

  • Hlasy v sále.

  • To je v poriadku.

    Ďalej chcem pánu Šimkovi odpovedať, že asi zrejme celé súdnictvo fungovalo len za ten čas, čo bol on ministrom spravodlivosti, všetko ostatné je veľmi nápadne podozrivé len preto, že tento rezort ministerstva spravodlivosti neriadi KDH, zrejme asi.

    Ďalej chcem povedať pánu poslancovi Šimkovi, že ja som spravodajskú správu nepripravoval, ako vie, vždy ju pripravuje garančný výbor, resp. jeho tajomník. A vyprosujem si, moje pozmeňujúce návrhy si môžem predniesť buď vo výbore, alebo v pléne. Pán poslanec Šimko sa tiež so mnou nechodí radiť, či svoje pozmeňujúce návrhy prednesie vo výbore, alebo až v pléne. Pokiaľ ja v tomto parlamente sedím, veľmi dobre si pamätám, že práve naopak, poslanci opozície zásadne svoje zásadné pozmeňujúce návrhy prednášajú až v pléne, a nie vo výboroch. Ja som to robil doteraz opačne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Benčík. Predtým s faktickou poznámkou pán Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážení koaliční kolegovia,

    pán minister vo svojom úvodnom slove okrem iného povedal, že schválením tohto návrhu zákona je potrebné legalizovať súčasný právny stav. Vyplývajú z toho minimálne tieto poznatky:

    1. Keďže podľa slov pána ministra máme legalizovať súčasný právny stav, z toho vyplýva, že doteraz v dôsledku prijatia zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, resp. uverejnením nariadenia vlády, ktorým sa zverejňuje zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy, vznikol nelegálny stav.

    2. Keďže až teraz bol predložený návrh tohto zákona, vláda nerozhoduje zodpovedne a zrejme ľavá ruka nevie, čo robí pravá, resp. hlava vlády nekoordinuje alebo aspoň nerešpektuje ostatných členov vlády. Ak to tak nie je, potom minister spravodlivosti nezvládol svoju úlohu.

    3. Ako obyčajne, aj teraz sa ukázalo, dá sa povedať, že to priam potvrdila vláda, že opozícia mala opäť pravdu, keď nesúhlasila s takým povrchným a tým aj nezodpovedným riešením tentokrát reformy verejnej správy, a že vládna koalícia nevie rozhodovať zodpovedne o tejto krajine.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Cuper, rešpektoval by som tvoju pripomienku k tomu, že koalícia dáva väčšinu pozmeňujúcich návrhov až v pléne, a nie vo výboroch. Ale rešpektoval by som ju vtedy, keby by si ty bol dal tieto pozmeňujúce návrhy, s ktorými si teraz vyšiel, vo výbore, a že by prípadne neboli vo výbore odsúhlasené a prijaté. Lenže ty si vyšiel s niečím novým. Myslím si, a som o tom presvedčený, že to nie sú tvoje pozmeňujúce návrhy, že sú to pozmeňujúce návrhy ministerstva alebo konkrétne už pána ministra. A tu sa ukazuje, ako nekoncepčne, neodborne a neprofesionálne ministerstvo, aj sám pán minister pristupoval pri tvorbe a predložení tohto návrhu do pléna Národnej rady. Je to tak, pán minister, pretože tieto návrhy, ktoré sa tu objavili, pán poslanec Cuper vo výbore nespomenul.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Mám dve poznámky k vystúpeniu pána docenta Cupera, môjho priateľa.

    Najskôr k oceneniu doterajšej stability súdnictva. Myslím si, že zďaleka som nehovoril o sebe. Pokiaľ ide o ministrov spravodlivosti, ktorí boli na čele toho rezortu po prijatí zákona o súdoch a sudcoch, bol ich celý rad. Bol to minister Posluch, potom som bol veľmi krátko ja, potom to bola Katarína Tóthová, potom to bol minister Hanzel a teraz je to minister Liščák. Ak doteraz táto moc v štáte fungovala ako veľmi solídna moc, tým myslím justíciu, tak je to i s ocenením všetkých týchto ministrov, aspoň teda ako to vidím ja. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka - nazdávam sa, že pre právnika je mimoriadne dôležitá jedna vlastnosť, a to je schopnosť rozlišovať. Je iné, ak sa poslanec rozhodne svoje pripomienky predložiť výboru a potom prípadne aj plénu, alebo ak sa rozhodne, že ich predloží až plénu, a iné je, ak dostane poslanec dôveru výboru, je spravodajcom výboru a ako spravodajca toho výboru okrem svojej spravodajskej správy predloží v podstate nový zákon. To je veľký rozdiel. Aspoň ja v tom rozdiel vidím, pán kolega.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko, nejde o nijaký nový zákon, ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré majú zákon legislatívne spresniť, až na jednu výnimku v článku IV ods. 3, kde sa naozaj neprijalo nijaké obmedzenie, a keďže ide o dočasný inštitút, je celkom logické ho obmedziť na dobu troch, najneskôr piatich rokov, čo vyplýva zo zákona. Samozrejme, iné pozmeňujúce návrhy sú len legislatívno-technického charakteru. Teda nejde v nijakom prípade, ako vy tvrdíte, alebo ako ty tvrdíš, môj priateľ kolega Šimko, o nejaké zásadné zmeny, o ktorých som mal povinnosť ako spoločný spravodajca informovať vás vo výbore.

    Samozrejme, ide o to, že i ja sa môžem rozhodnúť, kedy tie pripomienky akceptujem, neakceptujem, alebo či sú to, pán Miklušičák, moje pripomienky, alebo pripomienky ministerstva. Keď ich prednesie poslanec na tomto pléne, sú to jeho pripomienky. Takže to je z mojej strany všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    základný problém vznikol, keď s účinnosťou zákona o územnej organizácii štátu nebol novelizovaný zákon o organizácii súdov. Všetci dobre vieme, a ja som z tohto miesta na to upozorňoval už skôr, že vzniklo právne vákuum a dnešný stav je taký, že v niektorých prípadoch občan nemá svojho sudcu. To sme zapríčinili my. Ten, kto legislatívu takto riadi, by sa mal za to veľmi-veľmi červenať, a konečne je načase, aby sme uplatnili aj politickú zodpovednosť.

    Pán minister, a to treba pripísať k jeho dobru (lenže legislatívu riadi v tomto štáte niekto iný), sa pokúšal vec urýchlene riešiť. Žiaľ, neuspel. Pripravil malú novelu a na túto malú novelu sa postupne navrstvili ďalšie veci bez náležitej legislatívnej prípravy. A korunu tomu dnes nasadil môj ctený kolega Cuper. Pokiaľ sa pamätám, tento materiál sme v ústavnoprávnom výbore prerokúvali na dvakrát, teda bolo dosť časového priestoru. Diskusia bola vecná, rozsiahla, hľadali sme východiská. Ale kolega Cuper sa na nej nezúčastnil, a ak áno, tak len okrajovo. To je jeho právo, ako aj to, že dnes prednesie súbor návrhov. Ale profesionálne sa to nerobí.

    Neviem, či takýto komplex pozmeňujúcich návrhov bez náležitého posúdenia aj v ústavnoprávnom výbore je kompatibilný s pôvodným návrhom a zámyslom predkladateľa. V poslaneckom klube Spoločná voľba preto musíme zvážiť pôvodne kladný postoj k tomuto návrhu a prehodnotiť ho. Myslím si však, že ak sa návrh s pozmeňujúcimi návrhmi kolegu Cupera schváli, svedčí to o tom, čo už dávno hovorím, že tento parlament nekontroluje vládu, ale vláda určuje parlamentu, ako má postupovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslanci, do rozpravy už nemám žiadnu prihlášku. Nikto sa ani nehlási. Je tu nejaký postup, pán poslanec, hlásite sa s faktickou pripomienkou, alebo do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Fogaš sa hlási do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    je tu iste nejaký postup, ale myslím si, že ten postup by mal rešpektovať určité reguly, ktoré sú buď dané nejakým rokovacím poriadkom, alebo sú dané zvyklosťami, ktoré sme si tu osvojili, a obávam sa, že ich nie celkom dodržiavame.

    Chcem povedať len niekoľko stručných poznámok.

    K téme organizácie súdov a súdnictva, o jej problémoch, ktoré môžu byť spojené práve s realizáciou následných zmien súvisiacich s územnosprávnym členením, som diskutoval práve pri tomto zákone. Ak som sa pokúsil upozorniť jednak na ekonomické, ale aj organizačno-právne či politicko-právne aspekty, ktoré prinesie táto zmena v súvislosti s organizáciou súdnictva, tak som to robil v dobrej viere, že si všetci uvedomujeme čas, v ktorom sa pohybujeme. Ak by sme boli mohli realizovať veci v časovej následnosti do 1. januára a následne v prvom polroku budúceho roku, myslím si, že aj minister spravodlivosti by mal lepší priestor na to, aby sa pripravil lepší návrh zákona než ten, ktorý je pripravený. Navyše "znalec" kolega Rea mi vtedy odpovedal, že môj ekonomický odhad i problémy s konštituovaním súdov, nových súdov, sú iba vízie niektorých úradníkov z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Nebola to pravda a život ukazuje, že tie problémy sú naozaj reálne, sú na stole a treba ich nejakým spôsobom vyriešiť. Nepočúvali ste vtedy, keď sme hovorili o tom, že vzniknú problémy pri realizácii jedného zo základných práv, t. j. práva na súdnu ochranu. Tie problémy dnes reálne existujú a pán minister o nich dobre vie. Poviem len dve perličky.

    Západoslovenský kraj neexistuje, ale západoslovenský súd áno. Bratislava-vidiek neexistuje, ale súd existuje objektívne. Zatiaľ to nebolo zrušené. Z toho vznikli problémy pri uplatňovaní nárokov, pretože tam, kde nie je možné najmä v civilno-právnych veciach určiť podmienky príslušnosti, musí rozhodovať Najvyšší súd a môže vzniknúť veľa sporov, ktoré sa budú jednoducho naťahovať a ekonomicky zdražovať. Domnievam sa preto, že by si úprava žiadala serióznejšie posúdenie. Aj preto si myslím, vážený pán kolega Cuper, bez toho, aby niekto spochybňoval právo poslanca predniesť nové návrhy, že je potrebné, aby sme si tieto návrhy mohli pozorne preštudovať, zvážiť ich a hlasovať až potom, keď sa kluby poradia, keď sa poradí, podľa mojej mienky, aj ústavnoprávny výbor, čo chcem súčasne navrhnúť. Chcem navrhnúť, aby ho predseda ústavnoprávneho výboru zvolal a aby ste posúdili predložené návrhy ako garančný výbor tak, aby sa nestalo, že schválime niečo, čo prinesie určitú disfunkčnosť.

    Aj ja sa domnievam, že návrh, ktorý tu bol prednesený, istým spôsobom spochybňuje snahu ministerstva nezasiahnuť do zásady nepreložiteľnosti a tým i nezávislosti súdov. Najmä pozmeňujúci návrh článku IV ods. 3 podľa mojej mienky je formulovaný tak, že môže zvádzať i k obvineniu vo vzťahu k nám, že sme vlastne narušili tento princíp, a aj keď si myslím, že finančné zvýhodnenie je predsa istým tlakom, predsa je to len cesta, cez ktorú sa dal prekonať celý rad problémov. Preto navrhujem tento bod zvážiť a skôr sa prikláňam k tomu, a odporúčam to i ctenému poslaneckému zboru, aby sa priklonil k návrhu, ktorý bol predložený v ústavnoprávnom výbore, totiž k návrhu, ktorý iba rozširoval okruh osôb, ktorým má byť daný príplatok, aj o tie, ktoré sú tam iba dočasne. Uvedený návrh ústavnoprávny výbor schválil, a teda rieši problém, ktorý je uvedený v návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Cuper.

    Nechcem spochybňovať lehoty, o ktorých sa tam hovorí, aby to nevyzeralo, že je to natrvalo, ale, vážené kolegyne, kolegovia, ako mám informácie i z rozhovorov s pánom ministrom, ide o riešenie, ktoré je dočasné, to všetci dobre vieme, a je dočasné, kým sa nevypracuje komplexný nový návrh zákona, ktorý by definitívne stabilizoval počet okresných súdov, ktorý by definitívne dotvoril podmienky i na fungovanie súdnictva v celej šírke. Preto si myslím, že ten návrh, ktorý bol predložený, i s lehotami, je podľa mojej mienky pochybný a treba ho zvážiť.

    Jedným zo základných princípov fungovania civilného súdnictva, a nielen jeho, je i princíp, ktorý nazývame odborne perpetuatio fori, to znamená pretrvávanie príslušnosti toho súdu, na ktorom sa konanie začalo. Tento princíp znamená, že ak súd konanie začal, má ho dokončiť, i keď sa podmienky pre príslušnosť zmenili, a to je zásada, prosím, ktorá platí od rímskeho práva. Táto zásada je porušená celkom vo výnimočných prípadoch, úplne výnimočných, a doteraz to bolo len tam, kde sa to týkalo maloletých detí. Myslím si, že návrh, ktorý predložil pán kolega Cuper, najmä v časti 4, kde sa mení bod 1, kde sa stanovujú výnimky pre konanie v registrovaných veciach, je narušením tohto princípu a odporúčam ústavnoprávnemu výboru, aby ste veľmi pozorne zvážili, či je táto cesta vhodná.

    Domnievam sa, že proces prenosu jednotlivých vecí z doteraz existujúcich registrovaných súdov na nové je proces veľmi zložitý, ktorý súvisí i s manipuláciou so spismi, súvisí s právami a povinnosťami, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k tretím osobám zo strany právnických osôb, a môže súvisieť, samozrejme, i s existenčnými záležitosťami jednotlivých právnických osôb tam, kde ide o zmeny. Preto odporúčam, aby sme tento návrh pozorne zvážili. Na prvé čítanie, tak ako ho ja vidím, si myslím, že je v rozpore so zásadou, ktorú som citoval. Myslím, že by nebolo dobré, aby sme ho schválili. Treba vytvoriť na všetko primeraný čas. Všetko sa urobiť dá, ak je to v súlade s ústavou, so zákonom, ale treba na to vytvárať dobré podmienky, aby sa ani so spismi, ani s ľuďmi nemanipulovalo bez toho, aby sme zvážili konkrétne dopady.

    Chcem teda odporučiť, aby sa schválil pôvodný návrh, ktorý bol predložený ústavnoprávnym výborom, týkajúci sa rozšírenia príplatkov i na tých, ktorí budú dočasne pôsobiť na iných súdoch, než bol ich. Súčasne navrhujem, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor a posúdil tieto pripomienky, aby sme hlasovali o zákone až po posúdení v ústavnoprávnom výbore. Súčasne vás chcem poprosiť, aby ste pozorne zvážili tú pripomienku uvedenú v bode IV bod 1 i v súvislosti s mojou námietkou týkajúcou sa princípu perpetuatio fori.

    Na záver chcem povedať toľko: rozhodujeme o citlivej veci, rozhodujeme o súčasti moci, ktorá ako-tak doteraz fungovala. Pri všetkých kritických výhradách voči sudcom a súdom si myslím, že je to jedna zložka, ktorá je stabilizovaná. Prosím, rozhodujme tak, aby sme ju v budúcnosti nedestabilizovali, a nenúťme svojimi rozhodnutiami, často politickými, ministra spravodlivosti hľadať cesty na riešenia, ktoré sú absurdné alebo sú natoľko dočasné, že môžu znemožniť fungovanie súdnictva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper, ak chcete faktickú poznámku.

  • Hlas zo sály.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Pán predseda, chcel by som vás len poprosiť, aby v prípade, ak bude prerušené prerokúvanie tohto bodu, aj napriek tomu, že už nie je nikto prihlásený do rozpravy, ste neuzatvorili rozpravu k tomuto bodu, aby sme si nechali ešte priestor na prípadné ďalšie podávanie pozmeňujúcich návrhov po vyjasnení si stanovísk k predneseným pozmeňujúcim návrhom, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, lebo na rozdiel od neho sa nenazdávam, že majú iba legislatívno- -technický charakter. Sú závažnejšie, ako si on myslí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, či uzavriem rozpravu, bude závisieť od toho, čo navrhne spravodajca v tomto prípade. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcem ubezpečiť pána docenta Fogaša, môjho kolegu z fakulty, že naozaj nejde o porušenie tejto zásady, pretože je celkom logické, že spisy, ktoré sú na pobočke Krajského súdu v Nitre, budú vybavovať tí sudcovia, ktorí sú tam. Práve naopak, ich premiestnením do Bratislavy by došlo k porušeniu tejto zásady. Takže zostanú tým sudcom, ktorí ich dovybavia.

    Pánu Benčíkovi chcem povedať - áno, bol jeho návrh, ktorý predniesol, že tento príplatok majú dostávať aj sudcovia, ktorí budú dočasne preložení. Ministerstvo a ja osobne som tiež presvedčený, a myslím si, že každý rozumný človek to pochopí, že je celkom logické, že ak dáme aj týmto sudcom taký istý príplatok, ako dáme sudcom, ktorí tam budú preložení natrvalo. Je celkom logické, že sa tento inštitút dočasného pridelenia na iný súd minie svojho účinku. Samozrejme, že preto je návrh len pre tých sudcov, ktorí budú trvale preložení. Je celkom logické, že nejaké obmedzenie musí byť, tento príplatok sudca nemôže dostávať večne na tom súde, na ktorý pôjde dobrovoľne. Je celkom prirodzené, že si musí svoje sociálne problémy vyriešiť, to znamená bytové otázky a ďalšie, že mu musí vyjsť v ústrety mesto. Takže zábezpeka troch alebo piatich rokov, myslím si, je postačujúca nato, aby si do toho času sudca vyriešil svoj štatút na novom pracovisku. Nie je to nijaké sociálne obmedzenie sudcov. Včera som sa o tom rozprával aj na Najvyššom súde, sudcovia v tom nevidia nijaký problém. Myslím si, že opozícia namieta len z čisto politických dôvodov.

    K registrovým súdom - je celkom prirodzené, že z hľadiska operatívnosti bude oveľa účinnejšie, ak to budú vybavovať okresné súdy, ktoré budú v sídlach krajských súdov. Z hľadiska podnikateľskej sféry to bude naozaj oveľa účinnejšie, pretože budú mať k tomu bližšie a budú mať o tom prehľad. Takže nepolitizujme to, čo nie je politické.

    Ostatné moje pripomienky sú len legislatívno-technického charakteru a práve naopak, odstraňujú nezrovnalosti, ktoré sú v zákone. Ak sa už toľko kričí, že to sú zásadné pripomienky, veľmi dobre si pamätám, keď sme schvaľovali zákon o územnoorganizačnom členení štátu, že pán poslanec Kováč tu predniesol vyše 70 pozmeňujúcich návrhov, zásadných návrhov, pretože zásadným spôsobom menili vládnu koncepciu, a nikto z opozície nežiadal, aby sme k nim zvolali výbor a prerokovali tieto pripomienky. A mohol by som sa vrátiť späť do histórie a citovať ďalšie návrhy zákonov, ku ktorým tu boli zásadné pripomienky, a nezvolávali sa výbory. Ale ak by na tom veľmi záležalo, že sa má zvolať ústavnoprávny výbor, to je vec predsedu ústavnoprávneho výboru, aby výbor zvolal, sedí tu, môže sa k tomu vyjadriť, ja si myslím, že nie to je potrebné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem.

    V krátkosti by som sa chcel vyjadriť k pobočke Krajského súdu v Nitre. Niekoľkokrát to tu bolo spomínané. Táto pobočka krajského súdu bola zriadená vyhláškou ministerstva spravodlivosti v roku 1991. Sudcovia, ktorí na pobočke v Nitre pracujú a vykonávajú svoju sudcovskú funkciu, sú sudcami Krajského súdu Bratislava, nie sú sudcami pobočky Nitra. Preto sme riešili v ústavnoprávnom výbore vypustenie článku IV ods. 4, kde sme vlastne zabránili tomu, aby títo sudcovia boli znevýhodnení oproti iným tým, že by boli priamo zo zákona preradení, aj keď zostanú na pôvodnom mieste výkonu svojej práce, teda v Nitre, kde sa zriaďuje krajský súd, aby boli preložení. Toto sa rešpektovalo a zrazu pán poslanec Cuper vyšiel s novým pozmeňujúcim návrhom, v ktorom sa zatiaľ ešte neviem zorientovať, či nenabúra práve tento princíp nepreložiteľnosti sudcu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán spoločný spravodajca, myslím si, že to, čo ste argumentovali, sa vzťahuje len na písmeno b), a aj to je nesprávna argumentácia, pretože tu nejde o osoby, ale o súd. Ten súd bude iný a nový. Vaša argumentácia sa však nevzťahuje na body a) a c). Pokiaľ ide o súdne konanie začaté na zaniknutých súdoch, ktoré dokončí súd, na ktorý prešiel výkon súdnictva, tak Malacky, Šaľa, Partizánske, Piešťany, Námestovo a ďalšie neexistovali. Čiže nepôjde ani o tie isté osoby, ani o ten istý súd, teda princíp perpetuatio fori tu je narušený. Nechcem ho absolutizovať, pretože som povedal, že jedna výnimka v civilných veciach existovala, ale toto je rozsiahly zásah. Neobstojí ani argumentácia, ktorá hovorí o tom, že v písmene c) ide len o interpretačné ustanovenie. Jednoducho nejde, pretože tam vznikajú nové súdy, na ktoré sa prenáša pôsobnosť. To znamená, že konanie z doterajších súdov treba preniesť na iné súdy.

    Konečne, aj pokiaľ ide o obchodný register, zdá sa logická argumentácia v tom, že konanie sa kdesi začalo a následne budú zmeny realizované inde. Preto je potrebný nový súd. Ale to je logické len naoko. Ak sa konanie kdesi začalo, má sa dokončiť a potom treba rozhodnúť o ďalších organizačných veciach. O tom sa diskutuje dosť dlho. Čo so spismi? Ako sa prenesú spisy? To nie sú len spisy obchodného registra, to budú aj trestnoprávne záležitosti, ktoré určitým spôsobom bude treba presunúť kdesi inde nie z toho dôvodu, aby sa pokračovalo v konaní, lebo to sa konkrétne vo vašom návrhu nerieši, ale z iných dôvodov súvisiacich napríklad s rozhodnutiami Najvyššieho súdu a podobne. Tých problémov je veľa, mohol by som ich menovať, ale myslím si, že to je na diskusiu v komisiách, ktoré majú túto zásadnú reformu pripraviť.

    Domnievam sa, že princíp perpetuatio fori porušený je, a myslím si, že pôvodné ustanovenie, ktoré predpokladalo, že veci, ktoré sú začaté, konkrétne bod 1, súdne konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti v článku I a článku II tohto zákona dokončí súd, ktorý bol príslušný na konanie v čase začatia konania...

  • ...je obvyklým ustanovením, ktoré sme mohli akceptovať. Preto si myslím, že je potrebné, aby sa ústavnoprávny výbor zišiel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    mám procedurálny návrh. Nakoľko pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Cuper, vytvárajú novú situáciu, navrhujem, aby sme pred hlasovaním jeho návrhy dostali písomne a aby sme k hlasovaniu pristúpili až poobede, lebo kluby musia tieto nové návrhy prerokovať. Je to nová situácia, preto navrhujem, aby sme tieto návrhy dostali písomne.

  • Ďakujem. Ak nie sú žiadne pripomienky, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Áno. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budem sa snažiť veľmi stručne odpovedať na pripomienky, ktoré tu boli vznesené, ale nemôžem sa zaobísť bez spomenutia akejsi genézy, ako vôbec došlo k tomu, že súdy idú kopírovať štátnu správu.

    My sme sa o tom, že bude navrhovaný a nakoniec prijatý zákon 221, dozvedeli už dávno-dávno predtým, než sa samotný zákon prijal. Už v roku 1995, začiatkom roka 1995, sme na ministerstve spravodlivosti uvažovali o tom, či sa vôbec pripojíme k novému územnosprávnemu usporiadaniu nášho štátu. V kolégiu ministra vo februári 1995 na základe analýzy a skúseností zo šesťdesiatych rokov bolo rozhodnuté, že sa k novej sústave pripojíme, a to hlavne preto, aby sme skutočne priblížili justíciu k občanom, aby sme zlepšili organizáciu práce na menších súdoch a aby sme trochu vytiahli z anonymity sudcov, najmä tých, ktorí pristupujú k svojim povinnostiam laxne.

    Rozprával som sa s mnohými, dnes už aj nebohými sudcami, ako to vtedy bolo, či toto riešenie bolo lepšie, alebo horšie. Prevažná, drvivá väčšina mi odpovedala tak, že menšie súdy si plnili svoje povinnosti lepšie. Lepšie sa organizovala práca, sudcovia neboli v takej anonymite, ako sú napríklad na okresných súdoch, kde je 30 alebo 40 sudcov, a že sa takto justícia priblíži k nášmu občanovi.

    Môžem vám povedať, že už mám prvú skúsenosť. Vláda totiž pôvodne rozhodla uznesením, že budeme spúšťať nové okresné a krajské súdy až v júni, prípadne koncom roka 1997, ale práve preto, že štátna správa začala fungovať, sa tu objavujú množstvá sťažností od občanov, ktorí žiadajú, aby v nových sídlach okresov boli budované okresné súdy. Preto mi bolo novým uznesením uložené, aby som skrátil tento termín k 1. 1. 1997.

    Keď som spomínal rok 1995, začiatok roka, členmi kolégia ministra spravodlivosti nie sú len zástupcovia Združenia sudcov, našich sudcov, našich kolegov, ale je tam predsa členom aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, predsedovia komôr, prezidenti komôr. Čiže všetci o tejto skutočnosti vedeli už s ročným predstihom. Preto neobstojí vôbec informácia o tom, že naši chudáci sudcovia o týchto krokoch v budúcnosti nevedeli. Nie je to pravda, je to zavádzajúce. Skutočne, naši sudcovia vedeli o týchto krokoch. Nakoniec, ako viete, stretávam sa osobne so všetkými sudcami na Slovensku. Pred mesiacom som sa stretol s 280 sudcami na východnom Slovensku. Plánujem ďalšie stretnutia, ako to robím každý rok. Aj tam sa naši sudcovia dozvedajú, čo zamýšľa ministerstvo spravodlivosti. Bez ich súhlasu by som si skutočne nedovolil ísť do takýchto neoverených krokov.

    Pán poslanec tu namietal, že ministerstvo spravodlivosti koná nekoncepčne. Prosím vás, pýtam sa, ukážte mi rezort, ktorý je taký zaťažený legislatívne, ale má takú produkciu alebo také výsledky. Napríklad novelizovali sme Občiansky súdny zákonník, novelizovali sme Občiansky súdny poriadok, ktorý pomohol spriechodniť súdnictvo u nás tak, že konečne začíname odbúravať aj veci, ktoré dodnes ležali na súdoch. Prijali sme zákon o exekútoroch, ktorý sa tak očakával a ktorý prešiel jednomyseľne aj vaším parlamentom. Je to zákon, ktorý je známy po celej Európe, nechcem sa chváliť. Náš exekučný poriadok je posudzovaný ako jeden z najlepších. Prijali sme zákon o rozhodcoch, aby sme uľavili obchodnému súdnictvu. Prijali sme zákon o sudcovských radách. Ktorý môj predchodca urobil prvý krok k samospráve súdnictva, ktorý som urobil ja, že som predložil vám, páni poslanci, pani poslankyne, návrh zákona o zriadení sudcovských rád ako prvom krôčiku v sudcovskej samospráve?

    A napokon, na ktorom ministerstve sú mamutie kolektívy 60 ľudí v každej komisii, ktoré sa trápia na rekodifikácii nášho trestného a civilného zákona? Tak je tu nekoncepčnosť, alebo je tu aspoň trošku koncepčnosti?

    Keď som hovoril, že chceme justíciu priblížiť občanom, jedným dychom musím povedať aj príklad. Prosím vás, ako sme mohli nereagovať na novovytvorený stav v štátnej správe? Ako príklad si zoberme Okresný súd v Banskej Bystrici. Okres Banská Bystrica je vyše 100 km dlhý. Keď občan z Telgártu išiel na pojednávanie, musel si objednať hotel v Banskej Bystrici, aby sa dostal na druhý deň na pojednávanie. Teda aspoň niektoré okresy v prvej etape bolo nevyhnutné prispôsobiť kopírovaniu štátnej správy.

    Rozdelenie agendy na agendu pred 1. 1. a po 1. 1. Rozhodne sme museli prijať I a II, aby sme spriehľadnili stav, ktorý je zachytený v terajšom zákone číslo 80, aby sme nevytvárali možno nejaké nedorozumenia v prípadoch námietok vznášaných čo do vecnej a miestnej príslušnosti. Dozvedel som sa, že je kopa spisov na Najvyššom súde, o ktorých musí Najvyšší súd, chudák, rozhodnúť, ale zistil som, že tam boli asi dve veci, pokiaľ ide o miestnu a vecnú príslušnosť. Okamžite sme reagovali tak, že sme zvolali kolégium ministra, poučili sme súdnych funkcionárov, že zákon číslo 80 z roku 1991 je platný. Ten určoval a určuje sídla súdov a nikto ho nezmenil. Až teraz ho chceme zmeniť. Čiže pochybnosti, ktoré boli vyvolané niektorými sudcami a niektorými súdmi, som na jednej strane uznal, pretože zákon má byť jasný, zrozumiteľný, ale na druhej strane bola predsa táto situácia riešiteľná právnym stavom, ktorý je doteraz.

    Sudcovské rady, ktoré boli konštituované na základe zákona číslo 335, hovoria jasnou rečou o tom, že majú byť poradnými orgánmi a majú rozhodovať aj o personálnych otázkach. Celé budovanie 13 nových okresných a 5 krajských súdov sme si rozdelili do určitých etáp. Na ministerstve spravodlivosti sa bežne pracuje cez soboty a nedele, len preto, aby sme jednoducho predišli tomu, aby došlo k nejakým ujmám na právach občana.

    Jednotlivé kroky majú takúto postupnosť: Najprv sme získali budovy, potom sme riešili personálne otázky. Viackrát som sa stretol s predsedami okresných a krajských súdov. Preto to hovorím, že pokiaľ ide o personálne otázky, neriadili sme sa politickou prispôsobilosťou našich sudcov. Vonkoncom nie. Stále tvrdím, že predseda okresného a krajského súdu nemá byť politicky zdatný, ale má byť dobrý odborník a má byť prirodzenou autoritou medzi sudcami, lebo inak ho sami jednoducho zlikvidujú.

    Preto som urobil anketu medzi existujúcimi predsedami okresných a krajských súdov. Riešili sme otázky v kolégiu ministra. Navrhovali nám občania. Navrhovali nám, priznám sa, aj politické subjekty. Jednoducho ministerstvo spravodlivosti z toho vybralo tých, ktorých považuje za odborné autority na konkrétnych súdoch, a tí boli menovaní za splnomocnencov, ktorí zabezpečujú ďalšie kroky budovania 13 nových okresných súdov a 5 krajských súdov.

    Otázka preložiteľnosti či nepreložiteľnosti sudcov nikdy nebola na ministerstve takou otázkou, že budeme prekladať sudcov bez ich súhlasu. Nikdy. Na rokovaní kolégia na začiatku tohto roka bol prítomný predseda ústavnoprávneho výboru i pán poslanec Kunc, tí mi potvrdia, alebo nepotvrdia, či to bolo tak. Hľadali sme cesty a možnosti, ako vyriešiť túto situáciu, aby sme to robili v súlade s medzinárodnou úpravou. Dospeli sme k záveru, že keď priplatíme sudcom, ktorí budú ochotní prejsť na iné súdy, budeme stabilizovať týchto sudcov sociálne, budeme ich motivovať týmto príplatkom a súčasne vyriešime hlavný problém, a síce prekladanie sudcu bez jeho súhlasu. Teda nikdy sme neuvažovali na ministerstve o tom, a nakoniec sa tieto veci vyriešili.

    Mohol by som rozprávať k týmto veciam ešte viac, ale nechcem vás zdržovať. Verte mi, že ministerstvo spravodlivosti urobí všetko pre to, aby v čase, keď budú konštituované, teda keď budú spúšťané nové súdy 2. 1. 1997, nedošlo k ujmám na právach našich občanov. Verím, že to zvládneme, lebo máme vynikajúci kolektív a ten pomôže.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

    mal by ešte vystúpiť, ak prejaví vôľu, pán spoločný spravodajca, a je tu návrh pána Duku-Zólyomiho. Poviem svoj návrh. Ak potom pán Duka-Zólyomi zoberie svoj návrh späť, budem rád, ak nie, dám o ňom hlasovať. Navrhujem, aby sme v tomto momente skončili rokovanie o tomto bode, čiže aj spravodajca by vystúpil potom, keď budeme hlasovať, s tým, že hlasovali by sme podľa programu, ako bol tento bod zaradený, čiže nie dnes, ako navrhol pán Duka-Zólyomi, ale ako o bode 15 tak, ako sme pôvodne mali o ňom rokovať. Najskôr sa pýtam pána Duku-Zólyomiho, či súhlasí, aby bol môj návrh prijatý.

  • Odpoveď poslanca Zólyomiho z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som ešte zopakovať svoj návrh alebo svoju požiadavku, aby sme návrhy kolegu Cupera dostali písomne.

  • Áno, to platí, to rešpektujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, ústavnoprávny výbor bude mať zasadnutie o 13.00 hodine, zvoláva ho pán predseda. My sa stretneme o 14.00 hodine a budeme pokračovať v rokovaní s pánom prezidentom o ním vrátených zákonoch.

    Ďakujem. Dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady, tak ako sme si to schválili v programe.

    D e v i a t y m bodom programu je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. o zmenách názvov niektorých vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 518. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 11. októbra 1996 o vrátení, ako aj schválený zákon z 26. septembra 1996. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 518a.

    Teraz poprosím pána prezidenta, aby nám vrátený zákon zdôvodnil. Nech sa páči, pán prezident.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pri prerokúvaní novely zákona o vysokých školách prebiehala široká diskusia a boli v nej vyslovené viaceré proti sebe stojace názory a argumenty. O mnohých z nich je možné viesť polemiku a diskutovať ďalej. Vami zvolené riešenie niektorých okruhov otázok ma však viedlo k využitiu práva na uplatnenie pripomienok k schválenému zákonu a k jeho vráteniu na opätovné prerokovanie v Národnej rade. Zmeny navrhnuté v mojom rozhodnutí sa dotýkajú troch problémov.

    Prvým je rozhodovanie vo veciach habilitačného konania docentov a konanie o vymenovaní profesorov, ktoré novela zákona podriadila režimu správneho konania. Viem, že znenie sporného § 34 predložené vládou malo iné, prísnejšie znenie. Ale ani jeho úpravou na rokovaní Národnej rady sa nenapravila chybná a zákonu o správnom konaní odporujúca koncepcia.

    Podrobnú právnu analýzu citovaného ustanovenia vo väzbe na zákon o správnom konaní uvedenú v mojom rozhodnutí nebudem opakovať. Ale považujem za potrebné zdôrazniť, že orgány vysokých škôl rozhodujúce o udelení vedecko-pedagogického titulu docent, ako aj v konaní o vymenovaní profesora nespĺňajú základné podmienky na použitie zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní. Citovaný zákon možno použiť len na konanie, ktoré vykonáva orgán štátnej správy alebo síce iný orgán štátnej organizácie, ktorému takéto rozhodovanie zákon zveruje, ale len za súčasného splnenia ďalšej podmienky, a to, že ide o výkon štátnej správy. Že rozhodovanie o dosiahnutí potrebnej vedeckej úrovne kandidáta na docentskú alebo profesorskú hodnosť nie je výkonom štátnej správy, považujem za nepochybné. Chýbajú mu základné znaky štátnej správy, a to výkonný a nariaďovací charakter tejto činnosti, ktorá sa uskutočňuje v mene štátu a ktorá uplatňuje aj štátnu donucovaciu moc.

    Aj v uznesení Ústavného súdu, ktoré som citoval vo svojom rozhodnutí, je vyslovené, že na to, aby orgán bol štátnym orgánom, je rozhodujúci štátnomocenský charakter jeho činnosti a oprávnenie zabezpečiť výkon svojej právomoci štátnym donútením. Vedecká rada vysokej školy, resp. fakulty nespĺňa definičné znaky štátneho orgánu. Podľa zákona o vysokých školách je akademickým orgánom. Pretože podľa § 1 a 2 zákona číslo 71/1967 Zb. nie sú splnené podmienky na použitie zákona o správnom konaní, nie je ani možné, aby vedecké rady postupovali podľa tohto zákona pri rozhodovaní o vedecko-pedagogických tituloch. Uvedený rozpor je ešte viditeľnejší pri rozhodovaní vedeckých rád neštátnych vysokých škôl. Postup vedeckých orgánov týchto neštátnych subjektov podľa zákona o správnom konaní, t. j. konanie v mene štátu s použitím štátneho donútenia, považujem za úplne vylúčené.

    Druhým ustanovením, s ktorým nemôžem vysloviť súhlas, je nové znenie § 6, na základe ktorého príjmy vysokých škôl získané z iných ako štátnych zdrojov nebudú oslobodené od dane. Viem, že aj v iných zákonoch sú riešené daňové úľavy a že z hľadiska legislatívneho je žiaduce, aby problematika daní, ako aj daňových úľav bola riešená v jednom daňovom zákone. Ale s riešením, ktoré zaviedla novela zákona o vysokých školách, súhlasiť nemôžem. Takouto úpravou sa dosiahne, že príjmy, ktoré vysoké školy získali v priebehu roka 1996, budú predmetom ich daňového priznania za tento rok, pričom vysoké školy z dôvodu dosiaľ platného daňového oslobodenia nerátali s potrebou finančného krytia na zaplatenie dane. Prostriedky z hospodárskej, v novej terminológii z podnikateľskej činnosti získavali za právnej úpravy, ktorá im poskytovala oslobodenie od dane, a preto v prevažnej miere tieto príjmy minuli.

    Vzhľadom na to, že do dnešného dňa - podľa mojich vedomostí - nebol ešte predložený návrh zákona alebo zákonov komplexne upravujúcich daňovú problematiku Národnej rade Slovenskej republiky, nemám istotu, resp. mám vážne pochybnosti o tom, že do 31. decembra 1996 bude takýto zákon prijatý a vyhlásený. Preto som vám navrhol ponechať doterajšie daňové oslobodenie v posudzovanom zákone a poslednú vetu § 6 vypustiť až novým daňovým zákonom.

    Pri prerokúvaní môjho rozhodnutia vo výboroch Národnej rady sa však táto problematika ukázala ešte v inom svetle. Dozvedel som sa, že od vysokých škôl sa žiada, aby príjmy získané inak než zo štátnych zdrojov zdaňovali. Niektoré vysoké školy vyvinutému tlaku podľahli a príjmy zdaňujú, iné nie. Nepoznám bližšie okolnosti, ale pýtam sa, kto a na základe čoho si dovoľuje povyšovať výkladovú smernicu nad zákon? Kto a na základe čoho môže v právnom štáte nerešpektovať jasné znenie poslednej vety platného § 6 ods. 2 zákona o vysokých školách, ktoré hovorí, citujem: "Tieto prostriedky" (t. j. prostriedky získané z iných zdrojov než od štátu) "sú oslobodené od dane." Koniec citátu. Od úrovne vysokých škôl, ktorá je podmienená aj stupňom jej finančného zabezpečenia, závisí naša budúcnosť, budúcnosť Slovenskej republiky. Preto vás vyzývam, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste túto budúcnosť nezdaňovali.

    Tretí okruh mojich pripomienok tvorí prijatý článok VI. Jeho zaradenie do zákona považujem nielen za nevhodné, ale z legislatívnych dôvodov za úplne neprijateľné. Skutočnosť, že v jednom zákone boli prijaté vlastne dva zákony, nemá podľa môjho vedomia obdobu v legislatívnej činnosti. Dôkazy, že je to tak, sú uvedené v mojom rozhodnutí, preto ich nebudem detailne rozoberať. Považujem však za potrebné poukázať na to, že takýmto postupom prijatia zákona došlo k porušeniu celého radu ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Postup, pri ktorom parlament nedodrží zákon, ktorý si sám dal, nie je v súlade s princípmi právneho štátu a v širšom kontexte nevrhá dobré svetlo na príslušné orgány Slovenskej republiky.

    Nemám výhrady proti vzniku Prešovskej univerzity, a to ani prípadným rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ale je potrebné urobiť to spôsobom, ktorý zodpovedá zákonom tohto štátu. Pri dodržaní uvedeného postupu sa zistí aj stanovisko tých, ktorých sa takéto rozhodnutie dotýka. Predovšetkým učiteľov vysokej školy a jej študentov, najmä z prešovských fakúlt. Oboznámenie sa poslancov Národnej rady s ich stanoviskom a najmä so stanoviskom odborného orgánu - Akreditačnej komisie, ktorej stanovisko zákon výslovne vyžaduje, považujem za potrebné pre zodpovedné rozhodovanie o veci, napriek tomu, že aj po zoznámení sa s nimi budete rozhodovať podľa svojho svedomia.

    Okrem uvedených nedostatkov postupu pri prijímaní zákona musím konštatovať, že ani po obsahovej stránke zákon nerieši také otázky, ktoré sú nevyhnutné pri vzniku právneho subjektu rozdelením. Ide o úpravu pracovnoprávnych vzťahov, majetkových a iných práv zanikajúceho právneho subjektu, čo v zákone nenájdeme napriek tomu, že § 249 Zákonníka práce takýto príkaz dáva.

    Z uvedených dôvodov som navrhol vypustenie článku VI, čím by sa vytvoril priestor na riešenie problematiky vzniku Prešovskej univerzity samostatným zákonom. To by zodpovedalo všetkým požiadavkám uvedeným v právnom poriadku Slovenskej republiky a nepochybne by sa tak dosiahol stav, ktorý by privítala aj akademická obec a študenti dotknutej vysokej školy.

    Vážená Národná rada,

    dôvody uvedené v mojom rozhodnutí o vrátení zákona na opätovné prerokovanie svedčia o tom, že zákon v prijatom znení má veľmi vážne nedostatky, je v rozpore s inými právnymi predpismi. Vo vytýkanom smere nie je dobrým zákonom. Som presvedčený, že je naším spoločným záujmom, aby zákonodarný orgán Slovenskej republiky prijímal len také zákony, ktoré zodpovedajú princípom právneho štátu a stanú sa integrálnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Preto vás žiadam, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste pri svojom opätovnom rozhodovaní o znení novely zákona o vysokých školách zobrali do úvahy moje pripomienky, využili túto možnosť danú vám ústavou a schválili zákon so zmenami, ktoré som navrhol vo svojom rozhodnutí.

  • Ďakujem pekne, pán prezident.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ako spoločný spravodajca výborov pre tento zákon bol určený pán poslanec Tarčák. Prosím pána poslanca Tarčáka, aby nás oboznámil s prerokovaním tohto zákona vo výboroch. Ako sa tak dívam, pána spoločného spravodajcu nevidím.

    Pán poslanec Zahatlan.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Telefonicky som hovoril s pánom kolegom Tarčákom. Nejaké technické problémy ho chvíľu zdržali, ale v každom okamihu sa tu objaví.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vedeli ste, že začíname o druhej, preto prosím predsedu klubu poslancov HZDS, aby zabezpečil spoločného spravodajcu. Považujem to za pohŕdanie celým parlamentom, ak spravodajca vie, kedy začíname, a nepríde.

  • Platí to pre všetky kluby. A prosím všetkých predsedov klubov, aby v budúcnosti, lebo sa nám to nestalo prvýkrát, zabezpečili svojich poslancov, ktorí sú určení, aj s príslušnými predsedami výborov, aby boli včas pri prerokúvaní zákonov.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán prezident, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som vám podal spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 26. novembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. o zmenách názvov niektorých vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. októbra 1996 číslo 1205 pridelil zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. a zákon číslo 41/1994 Z. z., na prerokovanie spomínaným výborom.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokovali vrátený zákon v určenej lehote. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali k vrátenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko:

    Z výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vrátený zákon pridelený na prerokovanie, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali k nemu uznesenie, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neodporučil prijať podmienky prezidenta Slovenskej republiky a odporučil zákon schváliť po opätovnom prerokovaní v znení ako bol schválený 26. septembra 1996.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti súhlasil len s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky uvedenou v bode 8, t. j. v § 6 ods. 2 na konci pripojiť vetu "Tieto prostriedky sú oslobodené od dane." V ostatnom odporúča po prerokovaní schváliť zákon v znení, v akom bol schválený 26. septembra 1996.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil schváliť zákon po jeho opätovnom prerokovaní s týmito pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky:

    1. Z názvu zákona vypustiť slová "a vydáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach".

    2. V bode 8 v § 6 ods. 2 na konci vety pripojiť túto vetu: "Tieto prostriedky sú oslobodené od dane."

    3. V bode 51 v § 34 vypustiť odseky 2, 3 a 4, ako aj označenie odseku 1.

    4. Z prílohy zákona - bod 59 - vypustiť slová v jedenástom riadku "Prešovská univerzita v Prešove."

    5. Článok VI vypustiť a doterajšie články VII a VIII označiť ako články VI a VII.

    6. Z doterajšieho článku VIII vypustiť slová "s výnimkou článku VI".

    Okrem toho odporučil nad rámec týchto pripomienok v § 9 ods. 6 nahradiť novým znením takto: "Študenti tvoria v akademickom senáte vysokej školy, prípadne fakulty jednu tretinu členov senátu."

    To je všetko, k čomu dospeli výbory počas prerokúvania tohto vráteného zákona s tým, že bod 1 odporučím prijať a v nadväznosti na to aj bod 5. Ostatné body odporučím neprijať s tým, že v záverečnom hlasovaní budem odporúčať prijať tento predložený zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že doteraz som dostal štyri písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Švec. Pripraví sa pán poslanec Lauko.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, kolegyne a kolegovia,

    nebudem zneužívať trpezlivosť tejto siene a nebudem opakovať svoje argumenty, ktoré som tejto komunite múdrych, vzdelaných, inteligentných ľudí predložil. Chcel by som len zdôrazniť, že zákon v tejto podobe akademická obec vyhlásila za neprijateľný. Vyhlásila ho za neprijateľný kvôli trom- -štyrom paragrafom. Pán prezident vo svojom vystúpení, za ktoré mu úprimne ďakujem, i za to, že tento zákon vrátil našej snemovni, aby sme ho mohli ešte raz posúdiť, uviedol dostatočné množstvo argumentov pre to, aby sme sa zamysleli nad tým, predovšetkým nad tým, či zákon o správnom konaní je aplikovateľný na rozhodovanie akademických rád a akademických orgánov vysokých škôl, alebo nie.

    Chcel by som doplniť to, čo som už tu z tohto miesta povedal, že v prípade, že zákon bude prijatý v tejto podobe, bude nevyhnutné ho odstúpiť Ústavnému súdu a Ústavný súd nemôže prijať § 34 a § 15 v tomto znení, pretože už raz vyniesol súd o tom, že odborné orgány, ktoré skúmajú spôsobilosť Policajného zboru na výkon funkcie, nie sú štátnymi orgánmi. Teda tento nález jednoducho Ústavný súd nebude môcť poprieť ani v prípade vedeckých rád vysokých škôl a ich fakúlt.

    Dovoľte mi, aby som namiesto argumentov predniesol výpis z uznesenia predsedníctva Rady vysokých škôl, ktorá, ako vieme, je vrcholným orgánom vysokých škôl Slovenskej republiky, daný zákonom o vysokých školách, zo dňa 17. 10. 1996 v Košiciach. Citujem:

    "Predsedníctvo Rady vysokých škôl Slovenskej republiky nesúhlasí s postupom Národnej rady Slovenskej republiky pri schvaľovaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. o zmenách názvov niektorých vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach z dôvodu, že nebol v súlade so zákonom, a to:

    1. K zriadeniu Prešovskej univerzity v Prešove sa nevyjadrila Akreditačná komisia a Rada vysokých škôl. Fakulta prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity v Prešove bola zriadená v rozpore so zákonom číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. K vzniku tejto fakulty sa nevyjadrila Akreditačná komisia. Preto žiadame vypustiť článok VI zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach z textu novely zákona o vysokých školách.

    2. Predsedníctvo Rady vysokých škôl Slovenskej republiky konštatuje, že Rada vysokých škôl Slovenskej republiky nemala možnosť splniť si svoju zákonnú povinnosť vyjadriť sa k závažným otázkam života vysokých škôl, ktoré odzneli medzi pozmeňujúcimi návrhmi pri prerokúvaní novely zákona v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Preto žiadame, aby zákon bol opätovne prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky po tom, až bude Rade vysokých škôl umožnené splniť si svoju zákonnú povinnosť.

    3. Predsedníctvo Rady vysokých škôl Slovenskej republiky súhlasí s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky k schválenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172 Zb. o vysokých školách v znení nasledujúcich zákonov.

    Schválená novela zákona nie je v súlade s duchom platného zákona o vysokých školách a stanoviskami orgánov Akademickej obce Slovenska. Preto žiadame Národnú radu Slovenskej republiky, aby pri opätovnom prerokúvaní zákona akceptovala požiadavky prezidenta Slovenskej republiky."

    Na záver by som chcel povedať, že klub Demokratickej únie Slovenska podporí stanovisko pána prezidenta prednesené dnes v Národnej rade Slovenskej republiky k tomuto zákonu a bude žiadať prijatie jeho pripomienok.

    Chcel by som ešte oznámiť, že medzi hosťami v sieni Národnej rady Slovenskej republiky je prítomná delegácia študentov všetkých fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach i detašovaných fakúlt v Prešove. Dovoľte mi, aby som našich kolegov študentov za vás všetkých čo najsrdečnejšie privítal.

  • Dámy a páni, chcem veriť, že - ako sa hovorí v tejto miestnosti - raz sa nám podarí odložiť naše politické tričká a podarí sa nám prijať zákon, ktorý bude v prospech rozvoja našich vysokých škôl.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Lauko a pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    pán prezident vrátil parlamentu ďalší zo série zákonov, ktoré na Slovensku chcú zosilniť alebo zaviesť štátny diktát, v tomto prípade deformáciou akademických slobôd, zvýšením vplyvu štátnych orgánov na vysoké školy a vytvorením zákona v zákone o zmene sídla jednej vysokej školy.

    Chcem sa vyjadriť najmä k dôvodom, prečo je tento zákon bez zásadných zmien pre poslanecký klub KDH neprijateľný. Pri rokovaní o tomto zákone sme vyjadrili názor, že predkladatelia tohto zákona vyznávajú filozofiu koncentrácie moci spoločnosti a prenikania štátu do čo najviac spoločenských vzťahov. Po páde komunistickej totality bol v roku 1990 prijatý vysokoškolský zákon, ktorý vytvoril nezávislé akademické štruktúry na vysokých školách. Touto novelou sa vraciame späť k filozofii obmedzovania právomoci akademických orgánov, k možnosti zasahovania ministerstva do ich doterajších právomocí, k systému kto platí, ten má právo kontrolovať. Nevadí, že peniaze sú z daní občanov. Vyslovili sme názor, že takúto koncepciu fungovania vysokých škôl a takýto návrat k diktátu štátu nemôže poslanecký klub KDH podporiť. Ako mnohokrát predtým, naše pripomienky neboli akceptované.

    Dovoľte mi vysloviť názor na dva problémy, ktoré namieta tiež pán prezident. K tretiemu problému, k problému košickej a prešovskej vysokej školy, sa vyjadríme pri nasledujúcom prerokúvaní zákona.

    Ide o právny problém § 34 ods. 2 až 4, podľa ktorého zákon zavádza do rozhodovania orgánov vysokých škôl vo veciach habilitačného konania docentov a konania na vymenovanie profesorov problematický spôsob podľa zákona o správnom konaní. V druhom prípade ide o problém daňového konania z darov alebo podnikateľskej činnosti vysokých škôl. Podľa zákona o správnom konaní rozhodujú o ňom orgány štátnej správy alebo orgány štátnych organizácií. Zavedenie tohto postupu je právne problematické, lebo vedecké rady sú samosprávne orgány. Postup podľa správneho poriadku možno zveriť orgánom, ktoré sú svojou povahou aspoň trochu blízke orgánom štátnej správy. V oblasti vysokých škôl sú to dekani a rektori, ale nie vedecké rady. Keďže rozhodovanie o dosiahnutí docentskej alebo profesorskej hodnosti nie je výkonom štátnej správy, nemal by sa tento zákon o správnom konaní v tomto prípade použiť a návrh kolegov poslancov z koalície je právne problematický.

    V tomto zákone je tiež už spomínaný rozpor medzi § 15 ods. 1 písm. j) a § 34 ods. 3, 4, lebo v jednom sa hovorí o mimoodvolacom a v druhom o odvolacom konaní. Preto podporujeme návrh číslo 3 z rozhodnutia pána prezidenta, aby sa v bode 51 v § 34 vypustili odseky 2, 3, 4, ako aj označenie odseku 1.

    V schválenom zákone bol prijatý § 6 ods. 2, kde sa rieši problém získania financií, čo sa týka darov alebo podnikateľskej činnosti. Pripájame sa k tým, ktorí argumentovali pri rokovaní o novele zákona, že problematiku daní treba riešiť komplexne. Súhlasíme s návrhom, ktorý sa uvádza v rozhodnutí pána prezidenta pod bodom 2, aby sa v § 6 ods. 2 na konci pripojila veta: "Tieto prostriedky sú oslobodené od dane." Nepochopil som vás, pán spoločný spravodajca, vy ste vo svojom hodnotení najprv povedali, že tento návrh pána prezidenta akceptujete, ale keď ste čítali body, ktoré budete odporúčať, tento bod ste neprečítali. Keby ste nám to potom pred hlasovaním vysvetlili a spresnili.

    Na záver mi dovoľte povedať vám, kolegovia poslanci z vládnej koalície: Nevadí vám, že len vďaka vašim hlasom, ktoré tak oddane odovzdávate pri hlasovaní, sa vyrábajú takéto nekvalitné zákony, ktoré musí korigovať prezident, Ústavný súd? Zamyslite sa nad tým a nepodporujte návrat k štátnemu dirigizmu na Slovensku. Sme ochotní podporiť rozumené veci a dobré zákony, ale zákon o vysokých školách k takýmto nepatrí. Preto poslanecký klub KDH tento zákon odmieta podporiť. Naša vysokoškolská obec si zaslúži zo strany štátnych predstaviteľov lepšie konanie a lepší zákon.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Gbúrová a pripraví sa pani poslankyňa Edit Bauerová.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážený pán prezident, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    keď som na minulej schôdzi Národnej rady diskutovala o problematike Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v Košiciach, upozornila som na fakt, že moje vystúpenie je motivované univerzitnou výzvou, ktorú podpísali dekani, resp. prodekani prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Univerzitná výzva obsahovala síce presun sídla rektorátu z Košíc do Prešova, ale všetci sme vedeli, že ide o požiadavku, ktorá sa stretne s nesúhlasom na strane fakúlt, ktoré sídlia v Košiciach. Hovorila som o tom, že mi to pripomína známu pomlčkovú vojnu, ktorá je dopredu odsúdená na neúspech, s čím podľa mňa počítali aj tí, ktorí tento návrh dali. Nebolo to najšťastnejšie riešenie a výsledok poznáme.

    Univerzitná výzva obsahovala požiadavku zachovania jednoty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a s touto myšlienkou sa stotožnili všetky akademické senáty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Práve preto považovali za potrebné riešiť tento problém citlivo a za účasti tých, ktorých sa to týka, teda celej akademickej obce. Aj tretí, aj štvrtý bod univerzitnej výzvy konštatoval, že nie je možné riešiť presun sídla bez súhlasu väčšiny akademickej obce. Citujem: "Žiadne zmeny nerealizovať bez súhlasu väčšiny akademickej obce." Žiaľ, práve body 3 a 4 univerzitnej výzvy sa nerealizovali. Ak univerzitnú výzvu podpísali vedenia prešovských fakúlt, mali to byť práve ony, ktoré akademickú obec prešovských fakúlt zvolajú. Bolo totiž potrebné práve akademickej obci vysvetliť dôvod na presun sídla. Možno by sa nebola celá vec posunula do polohy, v akej ju riešime dnes. Nestalo sa to však napriek tomu, že sa realizovali stretnutia katedier s prodekanom filozofickej fakulty, z ktorých šli na vedenie požiadavky o zvolanie akademickej obce. Zo všetkých katedier, najmä filozofickej fakulty, šla požiadavka zachovať jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Myslím, že práve rovnaký postoj k jednote mal byť pri riešení problému Univerzity Pavla Jozefa Šafárika aj pre nás dominantný. Preto som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vyzvala poslancov, aby sa tento problém neriešil zákonom, ale aby sa počkalo na stanovisko celej akademickej obce, resp. jej reprezentatívneho orgánu, a tým je Akademický senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V úplnom rozpore s univerzitnou výzvou bol v parlamente predložený návrh na rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ide o rozdelenie mechanické. To, čo sídli v Košiciach, ostáva súčasťou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, to, čo sídli v Prešove, sa stáva súčasťou novej Prešovskej univerzity. Navyše v rozpore so zákonom číslo 172/1990 Zb. zriadila sa na Prešovskej univerzite fakulta prírodných a humanitných vied, ktorej projekt nikto nepozná a ku ktorej sa nevyjadrila ani Akreditačná komisia, ani Rada vysokých škôl, ani ministerstvo školstva.

    Navyše Rada vysokých škôl Slovenskej republiky, jej predsedníctvo, ktoré sa zišlo 17. 10. v Košiciach a na ktorom som sa zúčastnila, konštatovalo, že si nemohli splniť svoju zákonnú povinnosť a vyjadriť sa k závažným otázkam života vysokých škôl, ktoré odzneli i ako pozmeňujúce návrhy pri prerokúvaní novely zákona v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. V dňoch 15. a 16. 10. 1996 sa zišli akademické obce Pedagogickej fakulty a Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, na ktorých som sa zúčastnila a kde sa diskutovalo o novele zákona o vysokých školách, najmä o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika ako o novom probléme, ktorý vznikol a ktorý bol v rozpore s univerzitnou výzvou. Stretnutie vyvolali študenti svojou petičnou akciou "Za jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika" vyslovene, a to podotýkam, v súlade s univerzitnou výzvou dekanov, resp. prodekanov prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Preto je nepochopiteľné, že časť vedení označila tento krok študentov za zmanipulovaný politickými silami.

    I keď písomné stanoviská akademických obcí nie sú zatiaľ známe, ich účastníci boli za jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. I keď treba objektívne konštatovať, že po rozdelení univerzity, tak ako to bolo navrhnuté v Národnej rade, je časť učiteľov, ktorá tento krok na prešovských fakultách víta. Hovorím to len preto, aby sa vytvoril objektívny pohľad na tento problém.

    Myslím, že problém presunu sídla bol tým "trójskym koňom", ktorý jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika nahlodal. Možnosť vzniku univerzity v Prešove sa neriešila vznikom univerzity novej, ale rozdelením tej pôvodnej, s čím drvivá väčšina akademickej obce nesúhlasí. Prešov univerzitu má, je ňou Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. Veď sídlo rektorátu predsa nikde vo svete nie je dominantné. I na západe existuje množstvo univerzít, ktoré sídlia na ploche viacerých miest a ktoré sú hrdé predovšetkým na značku tej univerzity, ku ktorej patria a ku ktorej sa hlásia. Navyše ide o klasický typ takej univerzity, akou je aj Univerzita Komenského. A keďže ide iba o dve univerzity na Slovensku s tradíciou, nositeľkou histórie a kultúry, mali by sme sa o jej jednotu usilovať.

    Pán predseda Národnej rady, keď dávala pani poslankyňa Sabolová návrh o tom, aby sme počkali na vyjadrenie akademickej obce, ktoré sa bude realizovať v priebehu budúceho, resp. ešte toho ďalšieho týždňa, povedal, že nie petícia študentov je dôležitá, pod ktorou sú podpísaní, mimochodom, i učitelia prešovských fakúlt a nielen študenti, ale je dôležité rozhodnutie Národnej rady. Osobne si myslím, že znakom demokracie a demokratickej strany je aj to, že sa snaží aspoň vypočuť si, ak už nie realizovať, hlasy tých, ktorých sa zákon týka. A stanoviská sú za jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Akademická obec celej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika tento svoj postoj pravdepodobne bude tlmočiť aj na stretnutí akademickej obce v prvý novembrový týždeň, resp. budúci týždeň.

    Vážená Národná rada, prosím vás o úplne obyčajný ľudský, ale demokratický postoj nás poslancov, demokraticky zvolených, aby sme o takej závažnej veci, ako je rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, rozhodovali až vtedy, keď bude známe stanovisko práve akademickej obce celej univerzity.

    Odovzdávam z tohto miesta pánu predsedovi Ivanovi Gašparovičovi petíciu študentov i učiteľov, na ktorej je takmer 3 tisíc podpisov, a odovzdávam ju v origináli. Chcem povedať iba jednu poznámku. I to sú naši voliči, vážená Národná rada.

    Ak teraz dovolíte, mala by som jeden návrh. Prv než ho vyslovím, chcem povedať, že podporujem stanovisko pána prezidenta k tomu bodu, ktorý hovorí o vypustení článku VI zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z textu novely zákona o vysokých školách. Dávam teda procedurálny návrh, keďže viem a vieme všetci, že na programe Národnej rady Slovenskej republiky je aj poslanecký návrh o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika pod číslom 526. Prosím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby dal o ňom hlasovať:

    Navrhujem odložiť tento bod programu na prvý novembrový týždeň, keď bude známe stanovisko akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Prosím, aby sa o tomto bode dalo hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Chcem len pani poslankyni povedať, že keď parafrázuje, aj to sa dá, ale treba povedať význam. Pani poslankyňa povedala, že kým Rada vysokých škôl rozhodne, a ja som povedal, že rozhodovať bude Národná rada, takže ja som nepovedal to, čo ste povedali vy, že nechcem vnímať názory druhých. To len preto, aby to bolo správne pochopené.

    Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predseda,

    ja osobne vám prepáčim opakované lapsus linguae, ale zákon hovorí, že každý občan má právo na úradné uznanie svojho mena a priezviska, a ja vás z tohto miesta prosím, aby ste rešpektovali zákon.

  • Áno, pani poslankyňa, zákon hovorí, že si môžete písať meno vo svojom jazyku, ale ja som Slovák, hovorím po slovensky a po slovensky je -ová. Rešpektujem to, že si píšete Edit, a Bauerová som povedal ako Slovák. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Chcem vás upozorniť, pán predseda, že zákon hovorí niečo iné. Prosím vás, aby ste rešpektovali zákon.

  • Nie, zákon hovorí o písaní, pani poslankyňa.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    dosah zákona o vysokých školách je ďalekosiahlejší, ako by sa na základe povrchného pohľadu mohlo zdať. Povaha tohto zákona rozhodne z veľkej časti i o možnostiach a šanciach Slovenskej republiky vyrovnať sa s výzvami 21. storočia, s výzvou zásadných zmien, ktoré vyplývajú z nevyhnutnej modernizácie spoločnosti na jednej strane a zastaranosti ľudského kapitálu na strane druhej, ako o tom hovorí analýza Európskej únie.

    Pripomienky pána prezidenta obsahujú návrhy, ktoré obrusujú najostrejšie hrany, odstraňujú najpregnantnejšie nedostatky prijatej novely, nerobia však zo zákona dobrú legislatívnu normu. Odstraňujú praktickú retroaktivitu v prípade § 6 ods. 2, legislatívnu inkompatibilitu v § 34 a 15 a rušia precedens, že jedným zákonom sa vydávajú dva zákony.

    Postupom pri prijímaní zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika totiž navyše boli porušené ustanovenia zákona o rokovacom poriadku i platného zákona o vysokých školách. Ak by Národná rada akceptovala všetky pripomienky pána prezidenta, v zákone by naďalej zostal celý rad anachronizmov, nedemokratických prvkov a medzier, ktoré umožňujú mocenské zásahy do tejto sféry spoločenského života. Aspoň na ilustráciu mi dovoľte uviesť toto:

    1. Namiesto vytvárania skutočných reálnych možností rozšíriť šance získania vysokoškolského vzdelania v situácii, keď Slovenská republika radovo a možno osudovo zaostáva, pokiaľ ide o vzdelanostnú úroveň obyvateľstva, novela vytvára neprimerané administratívne prekážky a stanovuje sankcie ako keby prevádzkovanie neštátnej vysokej školy bolo jedným z najťažších zločinov.

    2. § 34 umožňuje odvolať sa každému, len tomu nie, o koho vlastne v zákone ide - vysokoškolskému študentovi (okrem vecí štipendijných).

    3. Zákon i po prijatí pripomienok prezidenta necháva viacero možností orgánom štátnej správy vykladať a aplikovať zákon podľa vlastného uváženia, napríklad v § 34. Ale podľa vlastného uváženia môže sankcionovať akúkoľvek vzdelávaciu ustanovizeň, pokiaľ bude definovať túto ustanovizeň ako "podobnú vzdelávaciu ustanovizeň", čo zákon nedefinuje a necháva na voľný výklad. Namiesto súdu prenecháva i toto absurdné sankcionovanie orgánu štátnej správy - ministerstvu.

    Popri tom, že podporujem pripomienky pána prezidenta, apelujem na vašu zodpovednosť a žiadam vás, aby ste neodsúhlasili zákon v takej podobe, ktorá sama osebe zmenšuje šancu Slovenskej republiky byť modernou európskou krajinou, je neobyčajne konfliktogénna a nebude slúžiť ku cti tohto zákonodarného zboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Sabolová a pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda parlamentu, vážení kolegovia, milí hostia,

    môj príspevok sa týka len jedného bodu, a to, aby som navrhla procedurálne, ako by sme mohli hlasovať o tretej časti pripomienky pána prezidenta.

    Rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa uskutočnilo na septembrovej schôdzi Národnej rady spôsobom, ktorý porušuje všetky postupy v legislatívnom procese. Myslím si, že o tom hovorili aj moji predrečníci. S námietkami pána prezidenta v tejto veci musíme alebo mali by sme len súhlasiť, a preto žiadam, aby sme spoločne hlasovali o pripomienkach pána prezidenta v bodoch 1, 4, 5 a 6. Pán poslanec hovoril, že máme hlasovať len o bodoch 1 a 5, ale body 4 a bod 6 majú nadväznosť vlastne na vypustenie článku VI. Nebudem to zdôvodňovať, vidím, že pán poslanec Tarčák s tým súhlasí. A chcela by som požiadať, aby sme o bodoch 2 a 3 hlasovali samostatne. Čo sa týka novely alebo zákona, ktorý bol predložený a budeme o ňom rokovať v desiatom bode, vyjadrím sa k nemu potom samostatne.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán prezident, milé poslankyne, vážení poslanci,

    pôvodne som nechcel vystúpiť, ale keďže inkriminovaný § 34 som pomáhal formulovať aj ja, pokladal som si za povinnosť povedať pár slov k novele vysokoškolského zákona. Tak ako pán poslanec Švec iste vie, obaja sme sa zúčastňovali od začiatku úsilia vysokých škôl o novelizáciu pôvodného zákona. Iste mi dá za pravdu, že ani v samotnej komisii sa nenachádzala jednota v mnohých zásadných otázkach, a to nielen vo vzťahu vysokých škôl a akademickej obce, alebo štátu, ale aj v usporiadaní vnútrokorporatívnej demokracie. Časť akademickej obce presadzovala značné právomoci samotnej vysokej školy a znižovala právomoci fakúlt. Druhá časť naopak, chcela posunúť právomoci fakúlt a oslabiť právomoci univerzitných orgánov. To bol len jeden problém.

    Druhý problém, ktorý vystupoval značne do popredia, bola otázka samosprávnych orgánov. Iste, pán rektor presadzoval konferenciu rektorov. Áno, nie je v zákone, ale na druhej strane je tam Študentská rada vysokých škôl ako samosprávny orgán študentov. Samozrejme, ja som si predstavoval, že by to bol jeden orgán, ktorý by mal byť korporatívnym orgánom, ktorý by zastupoval celú túto záujmovú skupinu.

    Môžem povedať, že som si pozrel dejiny univerzít alebo zakladania univerzít od 11. storočia až po súčasnosť. Nemôžem súhlasiť so základnou tézou, že vysoké školy boli niekedy absolútne nezávislé od štátnej alebo cirkevnej moci. Vždy dostávali práva a oprávnenia buď od cisárskej moci, alebo od kráľovskej moci, alebo od pápeža. Samozrejme, to sa zistilo vtedy, keď Bolonskú univerzitu spravovali študenti ešte v 11. storočí a zistilo sa, že ju spravovať nevedia. Samozrejme, už vtedy bol problém, že mesto malo svoje predstavy o tom, ako má univerzita fungovať, ale aj študenti a učitelia. A odvtedy sa tento spor ťahá dejinami. Ja by som ho tu na tejto pôde takýmto spôsobom nedramatizoval. Áno, sú tu dve koncepcie. Jednu koncepciu predstavuje opozičná koncepcia, druhú koncepciu predstavuje naša. Naozaj môžem povedať, že zásadne sa až tak nelíšia, aby sme mohli tvrdiť, že toto je absolútne nesprávne, ba dokonca, že nejakým drakonickým spôsobom obmedzuje samosprávne funkcie vysokých škôl.

    Treba si uvedomiť, že vysoké školy u nás sú zatiaľ stále iba štátne. Samozrejme, do akej hĺbky sú ich orgány samosprávnymi a do akej hĺbky vykonávajú prenesené kompetencie štátu, to je otázka naozaj v diskusnej polohe. Preto by som aj samotné pripomienky pána prezidenta zhrnul do dvoch skupín. Samozrejme, nebudem diskutovať o tom, či dať, alebo nedať vysokým školám daňové úľavy. Som za to, aby sa im dali, ale nie v tomto zákone. Naozaj by to bola nepriama novela. Nech sa im to dá zákonom o daniach. Je na to priestor vydiskutovať si to.

    Samozrejme, nie som proti tomu, ale nemôžem súhlasiť s námietkami k § 34, že by ten zasahoval do akademických slobôd vysokých škôl. Treba si pozorne prečítať odsek 3 § 34. Tam naozaj proti rozhodnutiu fakulty nie je odvolanie na ministerstvo. Tam sa akceptuje vnútrokorporatívna demokracia vysokej školy. O odvolaní proti vedeckej rade rozhoduje vedecká rada univerzity, lebo ide o docentskú hodnosť, do ktorej vymenúva rektor vysokej školy. Ale iná situácia nastáva, ak ide o profesorskú hodnosť. Tu toto konanie má dve fázy - jedno sa odvedie na vysokej škole a druhé pokračuje v prezidentskej kancelárii a na ministerstve. Tvrdiť, že toto konanie nie je správnym konaním, nepokladám za celkom presné alebo správne, alebo prinajlepšom je v diskutabilnej polohe. Bol som si ho overovať na Najvyššom súde, na ministerstve spravodlivosti. Naozaj väčšina ľudí povedala, že nie je správny názor, že by sa tam nedali použiť normy správneho práva.

    Takže ja si myslím, že v takejto podobe je § 34 zákona prijateľný, v nijakom prípade neobmedzuje akademické práva a slobody vysokých škôl. Ak to niekto naformuluje lepšie, nech sa páči, nech prednesie pozmeňujúci návrh, ja ho podporím, keďže je otvorený prezidentom, môžeme o ňom diskutovať.

    Iná je situácia, samozrejme, v otázke zriadenia univerzity v Prešove. Áno, nebýva zvykom a ja by som tiež nebol celkom súhlasil s tým, aby bol jeden zákon v druhom zákone. Bohužiaľ, nebol som tu. Preto si myslím, že treba prijať nový zákon. To, či dať Prešovu vysokú školu, alebo nedať vysokú školu - ja naozaj nemôžem tvrdiť, že by som Prešovu vysokú školu nedoprial. Samozrejme, že je oveľa ľahšie rozdeliť existujúcu univerzitu, najmä preto, že časť tej univerzity je v Prešove a časť v Košiciach, ako dislokovať časť univerzity z Prešova do Košíc, alebo zriadiť v Prešove jednu univerzitu, pri ktorej budú existovať fakulty košickej univerzity v Prešove. Racionalita hovorí, že naozaj treba tam dať len jednu fakultu. Spory, ktoré sú tu, tie boli a budú, na Slovensku už je to tak, že naozaj si všetko musí veľmi ťažko vybojovať cestu. Viem, aké problémy boli, keď sa zriaďovala právnická fakulta v Košiciach. Koľko bolo neprajníkov a koľko závistlivých hlasov, že nikdy fungovať nebude. Dnes funguje, má svojich ľudí, je to plnohodnotná fakulta. To isté bolo s bystrickou fakultou a možno by sme našli ešte ďalšie príklady, ako je Trnavská univerzita. A nakoniec život ukazuje, že vysoké školy alebo fakulty sa osvedčia a fungujú. Ak sa neosvedčia, samozrejme, život to sám ukáže a nie je dôvod lamentovať až tak veľmi nad tým, že by sa nedali zrušiť.

    Ďakujem za pozornosť, to je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Bartošíková, ale najskôr s faktickou poznámkou pán poslanec Švec.

  • Ďakujem, pán predseda. Škoda, že mám tri minúty, pretože by som vedel odpovedať veľmi dlho. Ale teraz stručne.

    Pán poslanec Cuper, vysoko oceňujem vašu snahu upraviť § 34 v našich predchádzajúcich pokusoch, ale na konci celého nášho snaženia zostáva zákon o správnom konaní, ktorý tam nepatrí. Vy ste docent práv a musíte priznať, že nález Ústavného súdu je záväzný. To sme už hovorili. Ale pýtam sa vás na niečo iné. Ak teda uplatňujete zákon o správnom konaní na rozhodovanie vedeckých rád a odborných komisií, ktoré posudzujú spôsobilosť na získanie vedeckého titulu PhD., prečo neuplatňujete tento zákon trebárs na rigorózne konania alebo na štátne záverečné skúšky? Študenti pregraduálu nemajú tie isté práva ako študenti PgŠ? To je jedna poznámka.

    Otázka daní - veď tento problém tu objasnil pán prezident vo svojej námietke. Prečo ju nemôžeme prijať? Nech teda následný zákon o daniach vyrieši túto záležitosť. My máme zákon o vysokých školách z roku 1990, ktorý nám toto právo dáva, prečo nám ho neponecháte až do prijatia nového daňového zákona?

    Docentúry a profesúry a zákon o správnom konaní. Akým spôsobom vstupuje ministerstvo do inaugurácie profesorov? Predsa podľa § 15 ods. 2 minister predkladá návrh na profesúru prezidentovi. My sme s pani ministerkou mali včera na túto tému rozhovor. Samozrejme, že ministerstvo si môže overovať, či tie návrhy sú kvalitné, dokonca by to mala robiť aj Akreditačná komisia, pretože tá udeľuje právo vysokým školám priznávať docentúry a inaugurovať na profesorské konanie. Ale ministerstvo nie je odvolacím stupňom v správnom konaní, pretože nerozhoduje. Rozhoduje prezident. Tak sa pýtam: Je možné prijať takú verziu, že by zákon o správnom konaní zahrnoval prezidenta ako účastníka tohto konania? Neštátne vysoké školy - ako sa tam bude uplatňovať odvolacie pokračovanie u profesúr? Predsa tam bude pán prezident rovnako vymenúvať profesorov ako v štátnych vysokých školách. To je nedotiahnuté. Ak by sme prijali vašu verziu, ktorú ste nám navrhli v § 34 s tým, že sa vypustí posledný odsek o správnom konaní a zavedie sa tam znenie, ktoré som navrhoval, aby výsledným odvolacím orgánom bol súd a súd rozhodol, či bol porušený zákon, alebo nie, tak si myslím, že by to bolo podstatne jednoduchšie a nediskriminovalo by to nikoho.

    Ďakujem vám pekne a odpustite, že som hovoril dlhšie.

  • Hovorili ste presne 2 minúty 59 sekúnd. Ešte pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Švec, vaše argumenty väčšinou boli nakoniec v môj prospech. Prečo sa správne konanie nedotýka iných konaní? Možno aj tam by bolo veľmi diskutabilné, ak univerzita udeľuje napríklad doktorské diplomy. Neudeľuje ich v mene svojom, udeľuje ich v mene tohto štátu. Samozrejme, preto je tam naformulované, aby sa zachovala vnútrokorporatívna sloboda, že rozhodnutie vedeckej rady fakulty nie je dotknuté ministerstvom, pretože to je nižší orgán v hierarchii vysokej školy. Ale profesorské rozhodnutie - tam je prenesená kompetencia štátu na vedeckú radu, lebo sú tam zapojené dva orgány - ministerstvo a ešte aj hlava štátu. Samozrejme, že by sme mohli diskutovať o tom, ktorý je z nich konštitutívny, ktorý z nich je deklaratórny. Ináč na túto tému už Ústavný súd rozprával a riešil tento problém v inej kauze. Ale možno sa obrátiť na Ústavný súd.

    Samozrejme, rozhodnutie o správnom konaní nikdy nie je v merite veci, preto je to len konanie formou dovolania, to znamená mimoriadny opravný prostriedok. Dotýka sa len toho, či vedecká rada neporušila zákon. Samozrejme, podľa Občianskeho súdneho poriadku nie je dotknuté právo účastníkov obrátiť sa na súd. To tam nemusí byť napísané, to je napísané v iných zákonoch. Samozrejme, súdne preskúmanie rozhodnutia, čo sa týka zákonnosti ministerstva, možno napadnúť na súde bez akýchkoľvek problémov. Práve preto si myslím, že toto ustanovenie je dobré.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nebudem zneužívať vašu trpezlivosť, ale chcem povedať, že toto ustanovenie nie je dobré a je účelové preto, že do tohto konania môže v súlade s § 12 oddielu VI zákona o správnom konaní vstúpiť každý účastník konania. To znamená, že iniciátorom správneho konania môže byť ktokoľvek, ktorýkoľvek účastník, preto je tento paragraf účelový. A za tým si stojím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Bartošíková, nech sa páči. Potom som ešte dodatočne dostal prihlášky pána poslanca Urbana a pána poslanca Fogaša.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    budem reagovať na pripomienku pána prezidenta uvedenú pod bodom 8. Týka sa vypustenia doterajšej poslednej vety § 6 ods. 2, to znamená zvýhodnenia vysokých škôl v zdaňovaní ich podnikateľskej činnosti.

    Obchodný zákonník v prvej časti v § 2 vymedzuje pojem podnikanie. Zákon o dani z príjmov číslo 286 z roku 1992 Zb. vymedzuje tiež niektoré pojmy. Z toho jeden pojem je pojem platiteľ dane alebo daňovník a druhý pojem je predmet dane. Platiteľom dane podľa zákona o dani z príjmov nie je školstvo, pretože jeho poslanie je vyvíjať činnosť, ktorá nie je zameraná na dosiahnutie zisku. Podnikateľská činnosť na rozdiel od toho je činnosťou, ktorá je charakterizovaná ako činnosť smerujúca k dosiahnutiu zisku a podľa zákona o dani z príjmov je predmetom dane.

    V doterajšom zákone o vysokých školách sa prejavil odvetvový prístup neprípustný v právnom systéme každého štátu. Zasahovanie jedného odvetvia do zákonodarstva právne náležiacemu inému odvetviu by mohlo spôsobiť v právnom systéme chaos. Preto nie je dosť dobre prípustné, aby rezort školstva mohol obsahovať zásahy do daňového systému. Daňový systém patrí pod rezort financií štátu. Podobne by sa mohli zachovať iné rezorty - zdravotníctvo, verejná správa alebo samospráva prostredníctvom ministerstva vnútra, a podobné tlaky tu už boli.

    Navyše zákonom o vysokých školách došlo k diskriminovaniu ostatného školstva, lebo iba vysoké školy boli oslobodené od dane z príjmu z prípadnej svojej podnikateľskej činnosti.

    Chcem pripomenúť váženým pánom kolegom a pani kolegyniam, že nový daňový systém sme prebrali z Európskej únie a každá daň je riadená určitou smernicou Rady Európy. Smernica príslušná k dani z príjmu, podobne ako aj pri iných daniach, nepripúšťa zvýhodňovanie a znevýhodňovanie subjektov, ktoré podliehajú dani. Ďalší argument je, že nič nevyriešime tým, že si budeme či už fondovým, alebo takýmto rezortným prístupom napomáhať ušklbnutiu určitej čiastky zo štátneho rozpočtu, pretože by sa nám nakoniec mohlo stať, že v konečnom dôsledku množstvo ušklbnutí znamená menší zvyšok príjmov štátneho rozpočtu na rozdeľovanie. V konečnom efekte aj podiel na spoločnom príjme pre každý rezort, ktorý sa takto zvýhodnil, by bol menší.

    Na záver chcem konštatovať, že spôsob, akým sa zvýhodnenie a oslobodenie od dane dostalo zo zákona, kam toto oslobodenie neprináleží, nemôžeme akceptovať. Skutočne čistý právny stav je, pokiaľ štát chce a môže zvýhodniť určité činnosti, musí tak urobiť v daňovom zákone a jediným zákonom, ktorý takto môže urobiť, je zákon o dani z príjmu. Ani vysvetlenie a odôvodnenie, že doterajší právny stav nám to umožňoval, to neospravedlňuje. Skutočne to nebol správny prístup. Je to môj názor a myslím si, že je v súlade so smernicami Rady Európy týkajúcimi sa zdaňovania činností, ktoré sú organizované s cieľom dosahovania zisku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Urban. Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Bajan.

  • Samozrejme, toto nie je oblasť, o ktorej by som mohol diskutovať, ale nedá mi, aby som nedal malú pripomienku ku kolegyni, k Majke, ktorá teraz vystúpila. Kde bola s týmto odporúčaním Rady Európy pri tých zákonoch, kde sme privatizérom odpúšťali práve dane plynúce do štátneho rozpočtu? To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka: Je veľmi smutné, keď sa pri minimálnych príjmoch, ktoré vysoké školy môžu mať, odvolávame na plnenie štátneho rozpočtu. Myslím si, že sú tu na to iné subjekty.

  • Rád by som pani kolegyni povedal, že všetky európske zákony o vysokých školách dovoľujú vysokým školám podnikateľskú činnosť v rámci misie, ktorú vysoká škola v spoločnosti vykonáva, a to je služba verejnému sektoru. Tieto aktivity sú predovšetkým vedeckého charakteru a sú vykonávané na základe objednávky verejného sektora. Zisky z týchto činností, vedeckých činností, sa označujú v nemeckých zákonoch ako Drittmittel a v anglosaských zákonoch ako overhaed. Tieto prostriedky sa nezdaňujú a používajú sa výlučne na pedagogickú alebo vedeckú činnosť vysokej školy. Ak chceme aproximovať zákony Slovenskej republiky so zákonmi Európskej únie, musíme akceptovať aj takúto záležitosť.

    Pani kolegyňa, vy viete, že v európskych systémoch vysoké školy získavajú len asi tak 80 % svojich skutočných potrieb zo štátneho rozpočtu. Na ostatok si musia zarobiť vedeckou činnosťou. Prečo by naše vysoké školy nemohli tieto servisné služby vykonávať v prospech nášho verejného sektora, našich inštitúcií? A prečo by vysoké školy nemohli použiť takto nadobudnuté zisky na pedagogický proces?

    Poviem vám príklad Komenského univerzity, ktorú poznám. Komenského univerzita v minulom roku investovala z týchto prostriedkov, ktoré získala vedeckou činnosťou, 118 miliónov korún do pedagogickej činnosti. Inak by sme pedagogickú činnosť v tej kvalite vôbec nemohli vykonávať. Pýtam sa, čo je na tomto zlého?

    Ďakujem.

  • Ešte pani poslankyňa Bartošíková.

  • Ospravedlňujem sa, ale dovolím si svojim cteným pánom kolegom oponovať.

    V prvom rade vždy sa tak musí stať na základe platného právneho stavu v daňovom zákone. Až na základe neho možno potom v ďalších zákonoch týkajúcich sa rezortov oslobodenie uplatňovať.

    Čiže, vážený pán kolega Bajan, stalo sa tak prostredníctvom daňového zákona, nie iného, a vážený pán kolega Švec, áno, v zákone o dani z príjmov môžeme hovoriť o tejto otázke. Pokiaľ štát môže a chce - a my môžeme túto snahu podporiť - oslobodiť niektoré činnosti, musí tak urobiť v ustanovení zákona o dani z príjmu, v prvom rade v tomto ustanovení, a tam musí byť povedané, ktoré činnosti sú oslobodené a čím je oslobodenie viazané.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Kováč.

  • Vážená pani kolegyňa Bartošíková,

    posudzujme vec z dvoch hľadísk. Po prvé je obsah a po druhé forma. Ak budeme hovoriť o obsahu, mne sa zdá logické, že vysoké školy sú oslobodené od daní, tým skôr, že vy sama ste definovali, čo je to podnikateľská činnosť. Ak sa pozrieme, ako sme oslobodzovali veľkých privatizérov za to, že budú investovať, a investovali do vlastného súkromného podniku, vysoké školy idú investovať do kapitálu tejto spoločnosti, do rozvoja vzdelanosti.

    Druhá otázka - vy hovoríte o forme. To znamená, že to musí byť daňovým zákonom. Máte pravdu, že do tejto chvíle platí právna úprava, ktorá nie je cez daňový zákon. Pýtam sa, kedy bude nový zákon o dani z príjmu? Koľko mesiacov budú zdaňované príjmy vysokých škôl? Viete to v tejto chvíli povedať, pani poslankyňa? Ak to neviete povedať, že to bude o tri mesiace, o pol roka, o rok, tak si myslím, že by bolo od nás seriózne, keby sme vysokým školám nechali aj v tomto zákone priestor na nezdanené príjmy, a prosím, keď bude daňový zákon, môžeme tento paragraf zo zákona vypustiť.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Páni kolegovia, ja som nespochybnila, že niektoré oblasti potrebujú masívnejšiu podporu. Nespochybnila som ani možnosť, že daňový zákon túto možnosť zaradí medzi činnosti. Musíme však o tom hovoriť v daňovom zákone. Všetko to, čo spomínate, prebehlo cez zákon o dani z príjmov. Hovoríte o dvoch častiach, o obsahovej a formálnej, ale veď my sme tu na to, aby sme obhajovali aj tú formálnu stránku, právny štát, musí sa dodržiavať určitý postup. Nič viac, nič menej som nehovorila. Prosím, pochopme sa.

  • Ďakujem.

    Vo svojom príspevku som sa snažila poukázať na to, že vypustenie tohto ustanovenia by znamenalo fakticky retroaktívne pôsobenie tohto zákona, lebo vysoké školy hospodárili v tomto roku na základe platného zákona. Koniec účtovného obdobia by znamenal, že v marci by museli zaplatiť dane, pričom zrejme, keď s tým nepočítali, tie prostriedky sú jednoducho minuté. Myslím si, že je pravda, že sa s týmito záležitosťami treba zaoberať v daňovom zákone, určite, ale v tom prípade nevznikne legislatívna medzera, že zákon nebude pôsobiť retroaktívne. Myslím si, že to je aspoň taký dôležitý princíp legislatívnej práce ako čistota daňových zákonov. Navyše rozpočtové pravidlá hovoria, že počas roka by sa nemali prijímať také opatrenia, ktoré zasahujú do rozpočtu. Myslím si, že to je ďalší princíp, ktorý je prinajmenšom taký závažný, ako spomínala pani Bartošíková.

  • Vážení páni poslanci,

    dovolím si upozorniť, že platenie daní alebo vôbec dane sú veľmi vážna vec. Ústava ich neumožňuje zrušiť alebo obmedziť ani referendom. Myslím si, že zákon len napráva stav, ktorý tu bol, lebo zákon o vysokých školách vznikol ešte za účinnosti hospodárskeho zákonníka. Samozrejme, podľa novej dikcie nám nič nebráni, keď budeme prerokúvať o dva mesiace alebo o mesiac štátny rozpočet, aby sme to tam dali. Osobne ako vysokoškolský učiteľ sa tomu nebránim a bol by som sám proti sebe, ak by som to nepodporoval. Ale nehovorme, že tá dikcia v samotnom zákone je zlá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Cuper. Ešte posledný v rámci prestrelky - dúfam - pán poslanec Filkus.

  • Dúfam, že posledný, ale nedá mi, nechcel som hovoriť, ale musím.

    Skutočne, pôsobenie daní, daňovej sústavy musí byť vysoko objektívne. Uznávam, že akákoľvek zmena, ktorá sa navrhuje v rámci pôsobenia daní, daňovej sústavy, celého systému, môže ísť len cez príslušné daňové zákony. Súhlasím, ale veľmi pekne prosím kolegyňu Bartošíkovú, aby zobrala do úvahy, že u nás sa porušuje objektivita pôsobenia daňových zákonov. A porušuje sa nielen na platforme ústavných zákonov, že sa vytvárajú nerovnaké podmienky pre rôzne podnikateľské subjekty, ale porušuje sa aj na úrovni nižšej platformy zákonov.

    No ak nie je pravdou v tomto parlamente, čo ste nedávno schválili, tak odídem z tohto parlamentu, že ste schválili zákon pri predaji vopred určenému vlastníkovi s možnosťou znížiť daňový základ o sumy, ktoré použije na investície. Veď tým sme úplne deformovali konkurenčné prostredie podnikateľských subjektov a to sme urobili cez novelizáciu daňových zákonov, cez novelizáciu daňového zákona sme deformovali konkurenčné prostredie. A ak chceme školám pomôcť, tak im pomôžme. Samozrejme, nemôže to byť v rámci tohto vysokoškolského zákona. Len vás prosím, nenarábajte s termínmi čistoty, objektivity daňových zákonov v týchto podmienkach, keď ste ich x-krát porušili. To apelujem na vaše svedomie.

    Ďakujem.

  • Ešte raz pani poslankyňa Bartošíková.

  • Ospravedlňujem sa, ale ešte raz. Veľmi ma mrzí, že riešenie nenavrhol pán prezident v prechodných ustanoveniach. Dávať ustanovenie, ktoré nepatrí do zákona o vysokých školách, keď vieme o tom, že tam nepatrí, považujem za chybné. Je to môj názor, prosím, rešpektujte ho. Keďže nemôžeme teraz vstúpiť do iných pripomienok, než aké dal pán prezident, môžeme sa baviť o tom, či budú poslanci iniciovať nejakú novelu, kde v prechodných ustanoveniach potvrdia zotrvanie súčasného právneho stavu do konca tohto roku, aby sme rešpektovali aj rozpočtové pravidlá. Do zákona o vysokých školách nepatrí ustanovenie, ktorým sa rieši zdaňovanie.

  • Tento problém nie je v rozpore so súčasným stavom legislatívy, pretože úľavy na daniach sú súčasťou platného zákona číslo 172 o vysokých školách. Vysoké školy sú oslobodené od daní z podnikateľskej činnosti. Šesť rokov ten zákon platí.

  • Takže už nie sú žiadne faktické poznámky. Pán poslanec Urban vystúpi v rámci rozpravy.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovolím si najprv reagovať na záver diskusie citátom § 36 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, aby nebol spor o tom, že chceme niečo, čo je protizákonné. § 36 hovorí - presné znenie: "Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie. Odsek 1 Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak." Odkaz je na bod 25, a to je práve zákon o vysokých školách. "Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja..." atď. atď. Čiže tento zákon, pán rektor, bráni tomu, čo navrhujete vy. Ale vrátim sa k tomu, čo som hovoril a s čím som vlastne chcel vystúpiť.

    Dovolím si na začiatku citovať slová alebo časť z rozhodnutia pána prezidenta, kde v článku VI navrhovaného zákona hovorí: "Nemám vecné námietky proti vzniku Prešovskej univerzity v Prešove. Nevylučujem ani formu jej vytvorenia rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Takéto riešenie si však vyžaduje prinajmenšom..." - a sú tu uvedené niektoré procesné, formálno-technické a niektoré vecné, nie však podstatné návrhy k tomuto zákonu.

    Dovolil som si uviesť tento citát práve z dôvodu, aby som vysvetlil, aká bola vlastne chronológia návrhu vzniku sídla vysokej školy v Prešove, v poslednom prípade vlastne zriadenie vysokej školy v Prešove rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Na 19. schôdzi Národnej rady som navrhol, samozrejme, po prekonzultovaní s viacerými z vás, návrh, ktorého cieľom bolo zmeniť sídlo Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova. Prečítam presné znenie, ako som to vtedy odôvodnil. Napriek tomu, že som to tak prečítal, bol veľmi silný negatívny ohlas najmä v časti opozície a ten sa potom preniesol alebo odtiaľ vyšiel, ako chcete, pretože tam sa spája vo vedení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika politikum s odbornou prácou, tak sa to prenieslo a vlastne vznikla silná averzia voči vzniku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika buď zmenou sídla alebo zriadením novej. Budem citovať sám seba z 19. zasadnutia schôdze k tomuto bodu:

    "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika bola založená z dvoch fakúlt iných vysokých škôl v roku 1959. Išlo o prirodzený čin, pretože v tom čase východné Slovensko patrilo k najzaostalejším častiam Československa. Od svojho vzniku a najmä po postupnom rozrastaní sa o nové fakulty významne prispela a stále prispieva k podstatnému skvalitňovaniu kvalifikačnej štruktúry obyvateľstva kraja a tým svojím spôsobom k rozvoju kraja vo všeobecnosti. K piatim tradičným fakultám univerzity po novembri 1989 pribudli dve, ktoré ako fakulty bohoslovecké majú prirodzené sídlo v Prešove. V súčasnosti má univerzita celkove sedem fakúlt, z ktorých štyri majú sídlo v Prešove a tri v Košiciach.

    Nové územnosprávne usporiadanie a s ním spojená prirodzená potreba novej formulácie rozhodujúcich rozvojových programov Prešovského kraja jednoznačne poukázala okrem iného na potrebu vyššej dynamiky nárastu a skvalitňovania kvalifikačnej štruktúry a vzdelanostnej úrovne jeho obyvateľov. Ako samozrejmú preto možno pokladať snahu predstaviteľov orgánov štátnej správy kraja a okresov Prešovského kraja, zodpovedných predstaviteľov mesta a prešovských fakúlt zabezpečiť v kraji sídlo vysokej školy.

    Na tomto mieste pripomínam, že tieto snahy majú už starší dátum a zaoberal sa nimi už skôr napríklad Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu kultúru a šport na svojom výjazdovom zasadnutí v Prešove. Odvtedy akademickí funkcionári prešovských fakúlt postúpili v predstave riešenia uvádzaného záujmu a návrh i vo forme univerzitnej výzvy signovanej zodpovednými funkcionármi prešovských fakúlt bol prerokovaný aj v univerzitnom senáte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Som presvedčený, že všetkým nám je zrejmé, že jedným z rozhodujúcich cieľov, ktoré sledovala vláda a Národná rada pri zmene územnosprávneho usporiadania, bolo odovzdať orgánom krajov a okresov kompetencie a pôsobnosti na zabezpečenie ich maximálnej spôsobilosti na formulovanie štátnej podpory rozvoja daného územia pri samozrejmom rešpektovaní iných zákonov, v tomto prípade aj zákona o vysokých školách.

    Zmenu sídla vysokej školy podľa tohto zákona rieši ustanovenie § 3, citujem: "Vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú v Slovenskej republike zákonom Slovenskej národnej rady. Rovnakým spôsobom sa ustanovuje názov a sídlo vysokých škôl." Bez zjednodušenia môžem preto konštatovať, že týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa napĺňa vôľa predstaviteľov štátnych orgánov kraja, mesta Prešova aj všetkých prešovských fakúlt zmeniť sídlo Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova. Z diskusií o týchto návrhoch s uvádzanými predstaviteľmi vyplynuli okrem iného uvádzaného zásadného zdôvodnenia nasledujúce ďalšie dôvody:

    1. Podmienkou ďalšieho rozvoja vysokého školstva v Prešovskom kraji a Prešovského kraja vôbec je existencia sídla vysokej školy. V súčasnosti v Prešovskom kraji, ktorý je počtom občanov a veľkosťou územia najväčším krajom v Slovenskej republike, Prešov tretím najväčším mestom v Slovenskej republike, nie je sídlo žiadnej vysokej školy.

    2. Prešovský kraj má v rámci Slovenskej republiky jednu z najnižších vzdelanostných úrovní. Kritická situácia je najmä v profesiách univerzitného vzdelávania.

    3. Kraj je špecifický aj z hľadiska etnického a národnostného zloženia. Toto špecifikum sa očakáva zvýrazniť aj novým obohatením terciárnej sféry.

    4. Fakulty v súčasnosti tvoriace Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika po zmene sídla a následnej transformácii sú schopné prispievať k vytvoreniu univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, ktorá by v plnej miere spĺňala predpoklady na zabezpečenie rozvoja severovýchodného regiónu Slovenska v maximálnom zábere a šírke problematiky rozvoja tohto územia.

    5. V Košiciach majú sídlo štyri vysoké školy. V Prešovskom kraji nie je sídlo žiadnej vysokej školy.

    6. V Prešove je v súčasnosti vyšší počet fakúlt univerzity (štyri oproti trom v Košiciach) a vyšší počet študentov (4 475 oproti 3 605 v Košiciach). Počet fakúlt i študentov v Prešove sa ďalej zvýši zriaďovaním nových fakúlt a transformáciou univerzity.

    7. Pavol Jozef Šafárik bol kňazom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorého biskupstvo východného dištriktu je v Prešove, v čom je snaha nadväzovať aj na túto tradíciu. Tu v tomto bode ma medzitým opravili kolegovia z Kresťanskodemokratického hnutia, že nie on, ale jeho otec bol kňazom.

    8. Hlavným nositeľom odkazu Pavla Jozefa Šafárika je filozofická fakulta, ktorá sa zaoberá vedeckým výskumom jeho činnosti, vydávaním spisov, organizuje konferencie a podobne.

    9. Variant premiestnenia sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova je v snahe zabezpečiť sídlo vysokej školy v Prešove finančne úspornejším variantom.

    10. Uvádzaný návrh je jedinou alternatívou, ktorou Prešovský kraj získava vysokú školu a nedochádza pritom k rozbitiu iných vysokých škôl, ani vlastnej univerzity.

    11. Zmenou sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach do Prešova sa rešpektuje vôľa orgánov štyroch fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika pôsobiacich v Prešove.

    V závere svojho vystúpenia považujem za potrebné uviesť, že zabezpečením sídla vysokej školy v Prešove, zmenou sídla z Košíc sa okrem uvádzaných dôvodov rešpektuje významný a rozhodujúci záujem nenarušiť integritu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach."

    Toto bolo moje vystúpenie na obhajobu návrhu zmeniť sídlo vysokej školy. Po tomto všetci, čo sme tu, myslím si, aj naši hostia a verejnosť, boli svedkami hystérie najmä zo strany časti opozície, aby som bol presný, a zo strany košických fakúlt, ich vedení a aj študentstva.

    Ešte na tej istej schôdzi Národnej rady som preto po prerokovaní s viacerými poslancami podal pozmeňujúci návrh, ak neprejde môj prvý návrh, aby bola univerzita rozdelená na dve univerzity a základom univerzity v Prešove by boli štyri fakulty súčasnej univerzity presne tak, ako to vo viacerých vystúpeniach navrhovali práve niektorí poslanci z opozície, čiže akceptoval som tento ich návrh. Beriem aj to, dnes som zobral alebo skupina poslancov podpísaných pod návrhom zákona v tlači 526 uznala dôvody pána prezidenta, pripomienky a námietky. Výrazom teda tejto akceptácie bolo aj zapracovanie niektorých jeho významných technicko-legislatívnych námietok, ale taktiež procedurálnych, a tak sa objavil na stole návrh zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem len pripomenúť, že tak ako dnes naši hostia, študenti univerzity Pavla Jozefa Šafárika, vyjadrujú svoj názor, takisto vyjadrujú svoje názory aj ďalší zástupcovia. Nie sú to len zástupcovia dnešnej akademickej obce, ale sú to aj zástupcovia alebo budúci zástupcovia akademickej obce univerzity, teda študenti stredných škôl Prešovského kraja, ktorí podporujú vznik univerzity, ale zároveň - mám ho tu náhodou pri sebe - je tu aj stanovisko viac ako 15 základných škôl, kde sú vlastne absolventi tejto univerzity a podporujú vznik univerzity. Teda chcem tým povedať jednu vec... (hlasy z pléna, či aj materské školy) ...materské nabudúce.

    Chcem povedať jednu vec. Zriadenie univerzity skutočne nie je vecou len akademickej obce. Povedal by som, že univerzita nie je majetkom akademickej obce, univerzita je vecou, ak by sme to dali do národného bohatstva, tak je bohatstvom Slovenskej republiky. Preto rozhodujúce slovo nemôže mať pritom akademická obec, študentská časť či učiteľská časť, ale rozhodujúce slovo, samozrejme, tak ako to predpokladá zákon, má Národná rada Slovenskej republiky. Preto aj ja navrhujem, aby sa akceptoval návrh spravodajcu k tomuto zákonu, aby sme vypustili, teda akceptovali námietku pána prezidenta v bode 3 a schválili tento zákon osobitným zákonom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S tým, že zatiaľ sme ešte neakceptovali návrh pána prezidenta, len navrhujeme, aby bol akceptovaný.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Nedá mi nezareagovať na toto vystúpenie pána poslanca Urbana, a to v troch veciach.

    Jednak vystúpenie pána poslanca na 19. schôdzi sme si vypočuli a myslím si, že opakovanie vystúpenia a zdôvodňovania nepatrilo k prerokúvaniu zákona o vysokých školách, ak hovoril, že akceptuje alebo chce akceptovať pripomienky pána prezidenta v treťom bode.

    Druhá vec, hovoril, že tu bola nejaká manipulácia. Ja hovorím, že manipuláciou bol skôr záver jeho vystúpenia, keď hovorí, že základné školy, stredné školy podpisujú petíciu, či sa má, alebo nemá rozdeliť univerzita.

    A tretia vec, zrejme rozhodujúce slovo má mať Národná rada, lebo hlasujeme o zákone, ale ja si myslím, že rozhodujúce slovo chce mať tu asi HZDS.

    A ešte jedna poznámka. Pán poslanec tu operoval od univerzitnej výzvy až po súčasný stav rôznymi argumentmi. Poviem len toľko. Univerzitná výzva nehovorila o rozdelení univerzity, ale práve hovorila o tom, že chcú zachovať jednotu univerzity, nepripustiť také zmeny, ktoré by viedli k negatívnym dôsledkom v kvalite doterajšej práce univerzity a jej fakúlt; nerealizovať zmeny, ktoré by sa dotkli študentov v tom zmysle, aby sa z večera na ráno stali študentmi inej univerzity, pokiaľ to nie je ich slobodným individuálnym rozhodnutím; a akékoľvek nové zmeny realizovať len so súhlasom väčšiny akademickej obce, a to na úrovni univerzity, ako aj fakúlt. Ak argumentujeme tým, že celá táto iniciatíva vychádza z univerzitnej výzvy prešovských fakúlt, potom je to zavádzajúce, lebo univerzitná výzva hovorila o jednote univerzity.

    A ďalšia záležitosť, a nedá mi to tiež nepodotknúť, čo som hovorila pri hlasovaní o zmene programu, že k celému zákonu, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Urbana, sa nevyjadrila akademická obec ani akademický senát, ale bolo to len predsedníctvo akademického senátu rozšírené o zástupcov jednotlivých fakúlt. Čiže opätovne sa ukazuje, že vyjadrenia tých, ktorí by sa mali kompetentne vyjadriť, pre pánov poslancov, ktorí navrhujú túto zmenu alebo túto novelu zákona, ani nie sú potrebné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pán predseda. Ja chcem vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem. Takže pán poslanec Urban - faktická poznámka.

  • Pani poslankyňa, nebudem hovoriť k tomu všetkému, čo ste vraveli, lebo hovoríte stále len polovicu a druhú polovicu si nechávate kdesi inde. Príkladom môže byť aj to, že hovoríte o jednote univerzity, ale zabúdate stále doplniť, že druhou požiadavkou bolo zmena sídla. Ale poviem k tomu, čo hovoríte alebo čo nazývate a označujete manipuláciou neviem koho, kým, vtedy, keď označujete vyjadrenia učiteľov prešovských základných škôl a stredných škôl a študentov dnešných stredných škôl za manipuláciu. Pani poslankyňa, ja som neoznačil za manipuláciu vodenie študentov po parlamente za konkrétnymi poslancami, ktorých treba ovplyvňovať, a preto vás prosím, aby ste neoznačovali vyjadrenú vôľu učiteľov prešovských základných škôl, prednostov krajov, prednostov okresov za manipuláciu.

  • Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážená Národná rada,

    chcela by som upozorniť iba na jeden veľmi dôležitý moment, ktorý sa tu stále opakuje, ale myslím, že veľmi ťažko sa rešpektuje. Hovorí sa stále o tom, že je tu vôľa prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ale my predsa potrebujeme ako poslanci Národnej rady stanovisko nielen prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ale stanovisko všetkých fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika ako celku, to znamená aj košických fakúlt. Je prirodzené, aby sme počkali na stanovisko akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Práve z tohto dôvodu odznel návrh pani poslankyne Sabolovej i môj návrh, ktorý som dala ako procedurálny. Myslím si, že to treba rešpektovať. Dnes sa nám veľmi ťažko rozhoduje práve preto, že nemáme stanovisko akademickej obce. Ak by sme ho mali, nemusela byť Národná rada vo vzťahu k tomuto problému taká rozpoltená, ako je. To znamená, že stačí rešpektovať vôľu tých, o ktorých ide. A myslím si, že ak sa oni vyjadria a ich postoj bude o týždeň, o dva známy, i pre nás všetkých bude rozhodnutie oveľa jednoduchšie. Bude to rozhodnutie Národnej rady s rešpektovaním vôle akademickej obce, teda tých, ktorých sa toto rozhodnutie bude týkať.

  • Ešte s odpoveďou vo faktickej poznámke sa hlási pán poslanec Urban.

  • Pani poslankyňa Gbúrová, ak bola navrhnutá zmena sídla, tak ste sa pýtali pani ministerky školstva, aký je na to názor ministerstva. Ak vám pani ministerka povedala, že ministerstvo to nepodporuje, tak vám to vyhovovalo. Ak je zmena navrhovaná rozdelením univerzity a ministerstvo školstva hovorí, že takýto projekt má, takýto projekt sa pripravuje, resp. týmto spôsobom sa vlastne realizuje projekt ministerstva školstva pri vzniku univerzity v Prešove, tak chcete pomoc akademickej obce. Ako poslankyňa Národnej rady by ste mali dbať najmä o zákon a v zákone nemáte požiadavku akademickej obce, aj keď, samozrejme, nevylučujem, a je to jednoznačne demokratický prvok, poznať názor aj tejto časti verejnosti.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda Húska.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som upozorniť, že by sme sa mali na to dívať aj vo svetle nového územného usporiadania, práve pomocou ktorého sme pristúpili k tzv. dislokovanému rozloženiu kompetencií dovnútra priestoru a aj pre jednotlivé kraje uvažujeme s budovaním univerzít v regionálnych centrách práve z tých dôvodov, aby došlo k väčšej rovnomernosti generovania našej budúcej inteligenčnej generácie. Toto je hlavný dôvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

  • Musím sa veľmi zdržiavať, aby som odpovedala pokojne, pretože vo vystúpení pána poslanca Urbana bolo viacero nepresností. Vyjadrím sa iba k jednej nepresnosti, ale podstatnej. Ja som sa na pôde Národnej rady nepýtala pani ministerky, a je tu prítomná, čiže mi dá za pravdu, či presunúť sídlo rektorátu, alebo nie. Ja som dala návrh, ktorý smeroval k zachovaniu jednoty univerzity v tom zmysle, že som sa pokúsila už do názvu tejto univerzity zakomponovať i Košice, i Prešov. Bolo mi povedané, že z legislatívneho hľadiska to nie je čistý návrh, pretože sídlo univerzity musí byť jasne špecifikované iba do jedného miesta.

    A ak si dobre spomínate všetci, ktorí ste tu sedeli, bola to práve pani ministerka školstva, ktorá podporila návrh podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariána Andela, ktorý povedal, že je potrebné tento problém citlivo riešiť a počkať na rozhodnutie tých orgánov, ktorým to vyplýva zo zákona: Rade vysokých škôl, Akreditačnej komisii a riešiť ho k 1. septembru 1997. Pamätáte sa veľmi dobre, že takto bolo štylizované uznesenie, ktoré, bohužiaľ, neprešlo.

    Ospravedlňujem sa, že kričím.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím, že už diskutujeme o bode programu, ktorý bude nasledovať po tomto, ale keďže to vyvolal tento vrátený zákon, nemožno povedať, že nehovoríme k téme. Myslím, že tu nejde o to, či má, alebo nemá byť univerzita v Prešove. Myslím, že nikto to neodmieta. Jediné, čo tu je problematické - túto otázku som položil pánu poslancovi Urbanovi na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a nedal mi na ňu v podstate žiadnu uspokojivú odpoveď alebo žiadnu logickú odpoveď - je to, že čo nás tak núti, aby bol ten zákon prijatý už teraz, aby sme si jednoducho nevypočuli i tých, ktorých sa to týka, to znamená akademickú obec. Je jasné, že Národná rada nesie zodpovednosť za rozhodnutie, ale nevypočuť si tých, ktorých sa to týka, je podľa môjho názoru arogancia.

  • Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne, myslím, že by sme mohli skončiť s faktickými poznámkami. Takže končím faktické poznámky. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Fogaš a po ňom pán poslanec Harach.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    myslím si, že si nie celkom dobre uvedomujeme, že rozhodujeme možno o budúcnosti vedy, o tom, aké podmienky vytvoríme jednotlivým pracoviskám, pretože inak by tá debata na tému vráteného zákona a aj predtým pri prerokúvaní zákona nemohla prebiehať v tom tóne, ako prebieha. Som presvedčený o tom, že aj pri hodnotení potrieb jednotlivých krajov, miest i záujmov jednotlivých skupín, či už sociálnych, alebo regionálnych, je potrebné dbať o to, aby sa zachoval vedecký potenciál tejto krajiny ako jedno z najväčších bohatstiev. Obávam sa, že rozhodnutia tohto parlamentu v minulosti ani teraz nepomáhajú koncentrácii vedeckej kapacity, ale skôr pomáhajú atomizácii síl.

    Nezapojil som sa do diskusie na tému novela zákona, pretože môj kolega z univerzity úradujúci rektor pán poslanec Švec povedal vlastne všetko, s čím sa dalo v plnom rozsahu súhlasiť. Ale nedá mi, aby som teraz aspoň v základných veciach nepovedal svoj názor. Krátko sa vrátim k tej debate o zákone, o dani z príjmov v zákone o vysokých školách a kde má byť poskytnutá výhoda vysokým školám v súvislosti s podnikaním. Hovorím to veľmi jednoducho a laicky.

    Pochopil som pani poslankyňu Bartošíkovú v tom zmysle, že navrhuje čisté riešenie, teda novelizovať iný zákon, neponechať to v tomto zákone. Tisíckrát hovorím áno, ale, vážené kolegyne, vážení kolegovia, koľkokrát ste zdvíhali ruky za nepriame novely zákonov bez rozmyslu, či to tam patrí, alebo nepatrí. Novelizovali sme... (hlas podpredsedu Národnej rady z pléna) - nie vrátane mňa, pán podpredseda, a buď taký láskavý, keď chceš hovoriť, tak sa prihlás. Myslím si, že tento spôsob sa tu dosť zažil. Ale problém nie je v tom, či budeme teraz priamo alebo nepriamo novelizovať tento zákon, ale v tom, čo prečítal pán poslanec Urban. On totiž povedal, že rozpočtová organizácia nemôže podnikať, ak osobitný zákon neustanovuje inak. A bol tam odkaz na zákon o vysokých školách. Čiže jedine zákon o vysokých školách to ustanovoval doteraz inak.

    A ak nemáme iné riešenie, tak toto je riešením, dokedy sa neurobí komplexná úprava. Je to čiastočná novela, je to nepriama novelizácia a myslím, že nič by nebránilo tomu, aby táto úprava bola obsiahnutá v zákone, tak ako bola obsiahnutá doteraz, a pri novele zákona o dani z príjmov by sme mohli túto časť zákona zrušiť. Bolo by to čisté, nemusia tu byť diskusie o tom, a myslím si, že by to nebolo ani proti zvyklostiam, ktoré sme tu už zažili.

    Myslím si, že je jedno, od koho dostávali vysoké školy a aké dostávali kompetencie, či to boli pápeži, králi alebo ktokoľvek. Je isté, že dnes kompetencia vysokých škôl a kompetencie ministerstiev si konkurujú. A dnes vieme i to, že sú tu určité objektívne faktory dané vývojom, ktoré treba rešpektovať. Realitou je, že kompetencie ministerstva sú obmedzené kompetenciami univerzít, ktoré im prislúchajú podľa ústavy a zákonov ako inštitúciám, ktoré môžu slobodne pracovať vedecky, slobodne hlásať výsledky svojej práce. To je podstata a filozofia prístupu k zákonu. To nie je koncepcia HZDS, SDĽ, KDH či kohokoľvek. To je proste princíp, ktorý vo svete funguje a je.

    Aj preto možno povedať základné charakteristiky kompetencie vysokých škôl, tak ako sú dnes vo väčšine krajín upravené. Možno ich deliť do troch skupín. Predovšetkým pôjde o kompetencie, kde právomoc nemôže vykonávať nikto iný, podčiarkujem, nikto iný, než vysoká škola, pretože sa táto právomoc alebo v rámci tejto právomoci má posudzovať vysokoškolská alebo vedecká kvalifikácia, a to nemôže naozaj robiť nikto iný. Existuje veľká štúdia o tom, odkiaľ pochádzajú nositelia Nobelových cien. Musím vás ubezpečiť, že väčšina z nich, drvivá väčšina, teda 90 %, je z univerzít.

  • A to nie preto, že to bol štát, ktorý kontroloval, či majú byť profesormi, alebo nemajú byť profesormi, ale práve preto, že sa tam umožnil určitý slobodný pohyb v súvislosti s bádaním a prejavovaním svojej mienky vrátane rozhodovania o tom, kto má byť ako graduovaný.

    Teda, keď hovorím, že ide o právomoc, ktorú nemôže vykonávať nikto iný, mám na mysli predovšetkým tieto činnosti: konanie a udelenie titulu a vedeckej hodnosti, kde vplyv štátu sa podľa mojej mienky obmedzuje v demokratických krajinách len na vydanie právneho predpisu a právny dozor pri jeho dodržiavaní. Nič viac. Rovnako, ak ide o habilitácie a posudzovanie návrhov na vymenovanie profesorov a docentov, kde štátny vplyv je obsiahnutý v zákone a v štátnom dozore, my tam predsa máme akreditačné komisie, my tam máme nástroje, kde chceme povedať kritériá, za akých to má byť.

    Vo voľbách akademických funkcionárov spočíva štátny vplyv v normotvorbe, v právnom dozore a pri vydávaní potvrdzovacieho aktu. Mám na mysli skutočnosť, a treba si ju povedať otvorene, že štát tu plní len celebračnú funkciu, bez ohľadu na to, či je to prezident, ktorý má vymenovať rektora, alebo vláda, alebo ktokoľvek iný poverený ústavou, ktorú máme. Len celebračnú funkciu, to je výsledok voľby, výsledok samosprávneho konania na vysokej škole, a štátny funkcionár je povinný, keď sú splnené všetky podmienky, vymenovať.

  • Hlas v sále.

  • Kričím? Prepáčte mi to.

    To je jeden balík, v ktorom sú vysoké školy nezastupiteľné.

    Druhý balík, kde ide o kompetenciu ministerstva a aj vysokej školy, je kompetencia, ktorá súvisí s pedagogickou činnosťou vysokých škôl, kde pri zabezpečovaní slobody vyučovania bude štát iste mať vplyv na tento proces z rôznych hľadísk, napríklad v určitých študijných odboroch, kde sa bude usilovať ich podporovať v záujme potreby, povedzme, existencie rovnakých študijných odborov na viacerých vysokých školách. Myslím si, že intenzita štátneho dozoru a ovplyvňovania v tejto oblasti bude síce silnejšia ako v oblasti vedy, ale mala by byť cielená tak, aby bola motivačná, aby nešlo o priame zásahy. Myslím si, že tu platí predovšetkým celý rad podporných aktivít, ktoré štát môže robiť v podobe štipendií, v podobe snáh o vytvorenie lepších podmienok pre absolventov z určitých odborov, ale aj v podobe, kedy by sa regionálne, tak ako sa to tu už povedalo, vytvárali podstatne lepšie podmienky na sebarealizáciu tým, že tam existuje už aplikovaný vedecký výskum, kde by sme mohli základný výskum alebo základné vzdelanie, ktoré študent získal, ďalej rozvíjať.

    Po tretie je to oblasť pracovnoprávnych vzťahov učiteľov vysokých škôl, kde pôjde - a tak je to vo všetkých krajinách, ktoré už prešli nejakým vývojom, tak sa poučme - zo strany štátu o činnosť normotvornú, financovanie a kontrolu. Nič iné. V oblasti právnych vzťahov študentov môže štát nad to ovplyvňovať ešte počty prijímaných študentov, už som naznačil ako, vrátane štipendií či iných aktivít, ktoré by mohol v tomto smere urobiť.

    Konečne, to je štvrtá oblasť, a dá sa to tak zosumarizovať - do veľmi serióznych poznatkov v oblasti organizácie vysokých škôl a fakúlt bude uplatňovaný a je uplatňovaný vplyv štátu silno. A to je aj u nás, a myslím, že proti tomu nikto neprotestuje. Ide o zriaďovanie a rušenie vysokých škôl a fakúlt, o ich hospodárske a finančné zabezpečenie, zásady ich vnútorného členenia, ako aj vnútorné a vonkajšie vzťahy. Toto všetko štát môže regulovať veľmi silno a ja ho vyzývam, aby to robil. Ale sú kompetencie, ktoré nik iný nemôže robiť, len vysoká škola, a preto si myslím, že by do nich štát zasahovať nemal.

    Len takto naznačený prehľad a základné charakteristiky pôsobnosti vysokých škôl naznačuje, že niektoré veci musia vykonávať vysoké školy samotné, pričom im ich nemožno vziať.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím?

    Prosil by som pána predsedu so spravodajcom, aby oni okoštovali, či tá voda je čerstvá, ale ja som si ju tu otvoril a myslím, že je čistá.

  • Jednoducho, kde vysoké školy musia konať samostatne, relatívne samostatne a z vlastnej iniciatívy môžu konať v oblastiach, ktoré im stanoví zákon. Žiadny iný orgán nemôže výraznejšie zasahovať do tejto pôsobnosti a ani ministerstvo, ani iný štátny orgán nemôže nikomu udeliť titul doktora v odbore alebo uskutočniť habilitáciu, ako vysoká škola na základe úspešného konania vo vedeckej rade. A tu, prosím, nezmiešavajme samosprávne orgány so štátnou správou. Myslím si, že stanovisko prezidenta republiky obsiahnuté v rozhodnutí o vrátení zákona na nové prerokovanie je v tomto smere správne. Tu nie je možné bez toho, aby sme účelovo preniesli časť výkonu štátnej správy na samosprávu, zmiešať len v akomsi pofidérnom opravnom konaní obidve pôsobnosti.

    Myslím si teda, že tam, kde má vysoká škola pôsobiť samostatne, je to preto, lebo o vyššej kvalifikácii uchádzača nemôže zodpovedne rozhodnúť nikto iný, len skutočne úzka skupina špičkových vedeckých pracovníkov z odboru. A ani rušiť ich rozhodnutia, podľa mojej mienky, nie je také jednoduché a možné. Oproti tomu sú kompetencie, kde štátny vplyv má byť intenzívnejší - a podľa mojej mienky intenzívnejší u nás je - a ten vplyv treba zachovať, dokedy sú štátne školy. Ale zákon nerozlišuje konanie, pokiaľ ide o súkromné školy.

    Ak sú teda - to je záver - obavy z porušovania zákona pri habilitáciách a rôznych konaniach, kde sa pokúšame cez § 34 ods. 2 a 4 zaviesť určitý režim kontroly zo strany ministerstva, tak si myslím, že treba voliť iný spôsob. Prosil by som, aby sme sa všetci zamysleli nad tým, čo niekedy robíme. Tam, kde sú obavy z toho, že ľudia zneužívajú existujúci stav, nemeňme zákon, ale tam, kde zlyhali ľudia, zmeňme týchto ľudí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Harach, ale najskôr sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    som rád, že Ľubko Fogaš tak pekne prikresal tú "nožičku zvanú vysoká škola", aby sa nestihla dať do zákona. Lepšie by bolo ušiť väčšiu topánku. Práve tento zákon šije väčšiu topánku, to znamená, práve naopak, dáva viac právomocí vysokým školám, ako mali.

    Problém rozdielu medzi podnikateľskou a výrobno-hospodárskou činnosťou je naozaj zjavný. V tomto smere si zrejme asi nerozumieme. Už som povedal, že vysokým školám treba dať výhodu daňových úľav, ale že sa to musí urobiť v súlade s teraz platnou právnou úpravou. A doterajšia, keď vysoké školy mohli vykonávať výrobno-hospodársku činnosť, je niečo iné ako podnikateľská činnosť. Dnes by sa naozaj mohla táto činnosť niektorými inými subjektmi aj zneužívať na obchádzanie zákona o daniach. Treba to domyslieť. Ale hovorím, nie som zásadne proti tomu.

    Čo sa týka zásahov štátu alebo nezásahov štátu, ja si myslím, v každom prípade, že táto novela nezasahuje do rozhodovacej činnosti vysokých škôl. To, či niekto má právo sa odvolať, aby bolo posúdené to, či náhodou funkcionári vysokej školy neporušili zákon, je podľa mňa veľmi demokratický inštitút. Ani členovia vedeckej rady nie sú neomylní. Tam ide o dovolanie, v ktorom sa skúma len to, či náhodou nebol porušený zákon. Dovolanie sa nemôže dotýkať merita rozhodnutia, to znamená odbornosti samotného rozhodnutia, či vedecká rada posúdila odborné znalosti uchádzača dobre, alebo zle. Takže dovolanie sa naozaj dotýka toho, čo si práve povedal. To znamená toho, čo zákon alebo vyhláška, alebo iné právne predpisy stanovujú. A v tomto smere si myslím, že to nie je zasahovanie do akademických slobôd vysokej školy. Načo toľko rečí o tom, že novela chce obmedziť vysoké školy? Ja si myslím opak, že im práve tie topánky šije väčšie, aby sa "noha zmestila do topánky".

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Páni poslanci, len chcem povedať, že už sa skutočne argumentačne opakujeme - tak jedna, ako aj druhá strana. Prosím, zvážte, ako plynie čas.

    S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Fogaš.

  • Budem naozaj stručný, nechcem sa opakovať, ani opakovať to, čo tu už odznelo. "Odvolací orgán" - citujem § 34 odsek 4 - "napadnuté rozhodnutie zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, a vráti orgánu, ktorý ho vydal, s odôvodnením. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí." Tak či tak sa musí zaoberať podstatou toho konania, keď chce posúdiť, či bol, alebo nebol porušený zákon. A podľa mojej mienky do samosprávnych rozhodnutí takto nenápadne vstupuje štátna správa. Je to tak, či sa pritom budete mračiť, alebo nie. To je to zmiešanie, ktoré nejde dohromady práve v súvislosti s konaním, ktoré upravuje § 34 zákona. A domnievam sa, že sú zbytočné obavy, sú to len snahy jednoducho zasiahnuť do toho procesu možno na základe nejakých skúseností v jednom alebo dvoch prípadoch. Ak samé vysoké školy, ktoré naozaj majú dostatok kvalifikovaných ľudí, nevyriešia tieto problémy, nik iný ich za nich nevyrieši. To je všetko.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia, milí hostia,

    pôvodne som ani nechcel vystúpiť, ale diskusia, ktorá tu bola, mi nedala, aby som sa nevyjadril. Oceňujem perfektné vystúpenie pána kolegu poslanca Ľuba Fogaša, ktorý z právneho hľadiska veľmi elegantne a jasne zdôvodnil veľké slabiny tohto zákona. Mne dovoľte na to urobiť ešte trošičku poslanecký, trošku občiansky pohľad. Počas tejto diskusie, ale už aj dávnejšie predtým som si kládol niekoľko otázok. Dovoľte mi teda zostať pri tých otázkach, vymenovať ich, veriac, že sa zamyslíte nad nimi ešte počas hlasovania o zákone vrátenom pánom prezidentom a budete rozhodovať aj na základe týchto otázok.

    Aj keď je to zákon o vysokých školách, my sme tu na to, aby sme sa pozreli, čo tento zákon prináša občanovi a jeho rodine. Koniec koncov, tento zákon je určený aj pre nich. Čo teda prináša záujemcom? Občan a rodina predstavuje pre mňa potenciálnu skupinu záujemcov o činnosť vysokej školy, ktorou je štúdium týchto potenciálnych záujemcov na vysokej škole. Vytvára novela pre potenciálnych záujemcov, teda pre občana a pre rodinu, lepšie podmienky? Zaujímala sa vôbec táto novela o to, aby štruktúrovala všetky zmeny tak, aby sa vytvorili podmienky na to, čo unisono asi všetci pociťujeme ako problém najvážnejší v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a to je otvorenie sa vysokých škôl pre občana? Udialo sa tak? Podľa mňa nie. Ale nech si každý nájde na toto odpoveď. Zlepšia sa podmienky štúdia? Môžete povedať, no veď tento zákon to predsa nebude riešiť. Nie, on na to musí vytvárať podmienky.

    Zlepšia sa podmienky výskumu na vysokých školách? Kolega Fogaš to priamo a explicitne povedal. Ja si odpovedám, že nie. Tak ako je zákon formulovaný, nevytvára lepšie podmienky pre vysokoškolský výskum. Prečo? Odôvodnenie si dovolím ponúknuť. Okrem iného tým budem reagovať aj na diskusiu, ktorá tu bola. Zamerali ste sa v nej aj na § 34.

    Ešte vrátim vašu pozornosť, kolegyne a kolegovia, aj na § 15, myslím, je to odsek 2 písm. ch). Aby som bol konkrétny, aby sme mali kompletný obraz, dovoľte mi ho odcitovať, nie je taký dlhý: "V oblasti udeľovania vedecko-akademických hodností a umelecko-akademických hodností koordinuje činnosť orgánov vysokých škôl" - myslí sa ministerstvo - "(fakúlt) oprávnených rozhodovať o udelení vedecko-akademickej hodnosti a umelecko-akademickej hodnosti." Keby som zostal len pri tomto, musím pri prvom pohľade a pri vysvetlení si praktických krokov sledujúcich potom vykonávanie písmena ch) povedať, čo to znamená. Znamená to v praktickom výkone, že to umožní riaditeľovi napríklad sekcie vysokých škôl priamo koordinovať činnosť vedeckých rád. To sú tie orgány, ktoré sú tu menované. Ale predsa vysoké školy sú reprezentované rektormi, akademickými funkcionármi, akademickými senátmi. To je prvá vec.

    Môžeme povedať, že predsa to nejaký iný vykonávací predpis bude presnejšie spresňovať a k tomu smeruje vlastne tento môj vstup k tomuto písmenu, že by som rád vedel ako to bude, pretože, pokračujúc v citovaní, "a schvaľuje kritériá na jednotné posudzovanie vedeckej úrovne alebo umeleckej úrovne uchádzačov o vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti v príslušnom vednom odbore alebo umeleckom odbore", musím zopakovať pre nás všetkých: Máme predstavu, koľko je odborov? Tých je okolo 172, všetkých špecializácií približne 400.

    Kolegyne a kolegovia, viete si predstaviť dokument, ktorý bude len opisovať kritériá na udelenie docenta v oblasti - ja neviem - astronómie, docenta v oblasti iného vedného či študijného odboru? Moja otázka, doteraz nezodpovedaná, smerovaná na predkladateľa tohto zákona, bola: Uveďte nám konečne príklady kritérií a praktické kroky, napríklad ako bude vyzerať možno užšia legislatívna norma, ktorá bude spredmetnením písmena ch), t. j. schvaľovania kritérií. Ak to tak nebude, čo to znamená? Prepáčte mi, ja to preženiem. Otvorí niekto na ministerstve okno a zakričí, schvaľujem kritériá na vymenovanie docentov v oblasti pôdohospodárstva? To vari nie. Chcem konečne počuť odpoveď na túto otázku. Vybral som z toho jedno písmeno.

    Na strane 40 § 34 je teda ten problematický paragraf svojráznym spôsobom aplikujúci zákon o správnom konaní napríklad na základe dokumentov nižšej legislatívnej sily vypracovaných podľa písmena ch). Predstavte si, že XY je uchádzač o profesúru na príslušnej vysokej škole. Vedecká rada povie nie. Podľa tohto sa on odvolá na ministerstvo. Ministerstvo povie áno, bolo to dobré. Čo sa bude diať? Ministerstvo tým, že zruší rozhodnutie (a to môže), vlastne povie áno. To je dvojhodnotová logika. Tam neexistuje niečo také, že áno, keby, alebo nie, ak by. Vráti sa to vedeckej rade? Ako si ďalej predstavujeme tento výkon? Čo urobí vedecká rada? Zmení svoje rozhodnutie? Viete si to vôbec predstaviť? Skúsme si predstaviť, že sme vedecká rada. Potom budem hlasovať ináč ako člen vedeckej rady, ak som mal predtým iný názor, alebo akým spôsobom sa to potom udeje?

    Hoci to kolega Cuper obhajoval, že to problém nie je, pretože odvolanie sa voči rozhodnutiu senátu fakulty zostáva údajne v prostredí vysokej školy, ale nakladáme také pravidlo, že ak vedecká rada vysokej školy povie, že to nebolo dobré, vedecká rada fakulty musí zmeniť svoje rozhodnutie. Dokonca, keď prižmúrim oči, tu by som si to ešte aj vedel predstaviť, pretože vedecké rady musia a vedia medzi sebou komunikovať. Sú to dve odborné sféry. V druhom prípade je to sféra štátneho rozhodnutia štátneho úradníka - nemyslím to tentokrát pejoratívne - a odborného akademického orgánu. Prosil by som nejaké vysvetlenie, nakoniec, bude potrebné. Čo sa vlastne potom udeje, ako sa to myslí?

    Financovanie vysokých škôl. Kolegyne a kolegovia, myslím si, že po dvojročnom pôsobení vlády je skutočne čas nehovoriť, ako stále vyčítate - a niekedy právom, že vy máte na to len iný opozičný názor a my to robíme takto, je to boj alebo stret názorov. Keby to tak bolo, je to pravda. Citujem: "V oblasti vedy a techniky vláda novými systémovými opatreniami zabráni rozpadu výskumno-vývojovej základne na Slovensku a zabezpečí jej novú funkčnosť a stabilizáciu. V tejto súvislosti bude vláda riešiť štátnu podporu vedy a techniky tak, aby došlo k sprehľadneniu a diferencovaniu financovania základného a aplikovaného výskumu. Bude presadzovať financovanie vedy a techniky formou grantového systému, štátnych objednávok a daňových nástrojov."

    Posledná veta, a tú vám dávam do pozornosti: "Vytvoriť podmienky, aby časť získaných finančných prostriedkov ostala na riešiteľských pracoviskách." Dokument sa volá "Programové vyhlásenie vlády", bod 4.3 Školstvo, vzdelávanie, veda, šport a mládež, strana 67. Ak sme tu včera hovorili o tom, že tu absentuje koncepcia v čomsi - v školstve -, dnes musím povedať, že vo vede výrazne absentuje. Ak sa tento zákon posudzoval na ministerstve školstva, nenašiel sa tam, preboha, nikto - a vo vláde - kto by si povedal, vážení, ale veď zbavujeme vysoké školy možnosti, ktoré im dával pôvodný zákon, a nerobíme nič pre to, aby sa naplnilo naše programové vyhlásenie, ktoré som teraz prečítal?

    A čo stačilo urobiť? Dámy a páni, stačilo urobiť takýto zákon. Dovoľte, aby som vám ho ukázal - jeden list papiera formátu A4. Takýto zákon ste prijali vtedy, keď ste schvaľovali oslobodenie veľkoprivatizérov od daní, možno správne, možno nie, teraz to nehodnotím, ale toto je ten zákon. To bol problém, aby sa paralelne s novelou dal na schvaľovanie naraz aj zákon oslobodzujúci od daní vysoké školy, keď trváte na legislatívnej čistote? Problém to nebol. Kde je teda ten problém? Zrejme v tom, že koncepcia skutočne neexistuje. Keby existovala, môžeme očakávať aspoň aký-taký reálny výkon jej napĺňania. Totiž toto je len vyhlásenie, keby niekto povedal, že to je koncepcia. Asi málokto z nás, nech je v hociktorom politickom tričku, ale to sem teraz nepatrí, by mohol povedať, že toto je koncepcia. To je vyhlásenie, to sa do tej koncepcie malo stelesniť. To sa nestalo.

    Navyše, vysoké školy budú podnikať prioritne v hlavných oblastiach svojej činnosti. Nemyslím si, že zrazu, povedzme, elektrotechnická fakulta otvorí hotdogáreň v Mlynskej doline alebo niekde v Košiciach, a bude podnikať, i keď z hľadiska princípov trhu možno ani toto nie je vylúčené. Podľa môjho názoru, podľa historických skúseností, podľa pozorovania, ako je to inde vo svete v s nami porovnateľných krajinách, fakulty budú podnikať v transfere technológií. Na čo dnes kríva slovenská ekonomika? Na čo krívame, a to hneď na obidve nohy? Na transfer technológií. Dekan si povie, no, vážení, môžeme v tejto oblasti urobiť pre tieto a tieto podniky transfer technológie. Z toho by sme mohli mať asi takéto a takéto výhody. Pôjdu do toho, keď budú vidieť, čo ich čaká podľa novely? No asi nie. Chcete kontrolovať a chceme všetci kontrolovať peniaze, ktoré takto vzniknú? To sú účtovné operácie veľmi prísne kontrolované. Tak nech sa páči. Možno ich kontrolovať.

    Navyše je tu jeden politický aspekt a ten treba povedať. Predseda vlády Vladimír Mečiar na stretnutí akademickej obce, myslím, že to bolo vo Zvolene, povedal, že sa zabezpečia daňové prázdniny pre vysoké školy.

    Moja tretia alebo ďalšia poznámka je, že by som prosil, keby ešte v rozprave pán spravodajca spresnil stanovisko, ktoré nebolo celkom jasné. To by som prosil.

    Kolegyne a kolegovia, mám dva návrhy. Prvý je návrh procedurálny. I napriek tomu, že podporujem návrhy pána prezidenta, predsa len si myslím, že by bolo žiaduce prerušiť rokovanie k tomuto bodu, požiadať vládu, ministerstvo školstva a ministerstvo financií, aby pripravili tento jednostranový zákon k ekonomike vysokých škôl, a potom, keď bude pripravený tento zákon, by sme sa k obidvom znovu vrátili, vrátane prerušeného zákona. To je prvý návrh.

    Druhý návrh, ak by tento neprešiel, čo neverím, že neprejde tento procedurálny návrh, tak by som si vás dovolil, kolegyne a kolegovia, požiadať o súhlas s uznesením, ktorým by Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu, aby predložila novelu zákona o dani z príjmu, oslobodzujúcu vysoké školy od platenia tejto dane.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda, ospravedlňujem sa, mám ešte niekoľko poznámok k tej veľmi vážnej téme, o ktorej sa tu diskutovalo, nadväzuje to na ďalší zákon. Môžem poprosiť o slovo? Ďakujem.

    Okolo Prešova sa tu nahovorilo už veľmi veľa. Kolegyne a kolegovia, pozná niekto z vás, keď už nie písomný, tak aspoň verbálny iný dokument, ktorý by explicitne analyzoval potreby východoslovenského regiónu, pretože vtedy Prešovský kraj dajme tomu ešte neexistoval - prešovského regiónu? Pozná niekto z vás tento dokument? Poznáte ho aj vy? Poznáme. Takýto dokument, ktorý analyzuje tieto potreby, vypracovaný máme.

    Poznáme dokument, ktorý by analyzoval možnosti zabezpečenia týchto potrieb? Takýto dokument takisto existuje. Jeho výsledkom a jedným z riešení, jednou z alternatív je návrh vysokej odbornej školy, samostatnej, novej, ktorá by obsahovala technické, prírodovedné, humanitné aj ekonomické odbory, na ktorých by sa vzdelávalo a robil by sa tzv. aplikovaný výskum, nie univerzitný - základný výskum, ako na polytechnikách, proste ako na vysokých odborných školách. Bolo to v súlade s diverzifikáciou vysokoškolského systému, žiaducou, a som presvedčený, že nevyhnutnou pre náš školský systém. My máme samé univerzity. Už to je trošičku také, že odborník, ktorý na to pozrie zboku, lepšie otvorí oči a povie si: Skutočne je to všetko v poriadku, že máme samé univerzity?

    Takýto typ škôl je bežný v krajinách porovnateľných s nami, nehovorím o krajinách, s ktorými sa asi porovnávať nemôžeme. Z akého dôvodu došlo k úvahám iného typu, že by takáto vysoká odborná škola tam nemohla byť zriadená? Včera pani ministerka školstva povedala, že predsa oni kontinuálne pokračujú v istých koncepciách, ktoré boli predložené, pripravené. Toto nie je pravda, naopak.

    Druhá poznámka. Zmena sídla. Dámy a páni, aké sú dôvody zmeny sídla? Ktoré sú vnútorné dôvody? Prešovské fakulty majú možno oprávnený, to nedokážem takto posúdiť, ale podľa vyjadrení zrejme oprávnený dôvod, že nie sú vždy rovnocenne chápané ako košické, pričom dôvodom je to, povedzme to na rovinu, že rektorát je v Košiciach. Dôvody vonkajšie, že niektoré mesto sa stalo krajským sídlom, pre mňa nie je dôvod na zriaďovanie univerzity. Dámy a páni, to je pseudodôvod. Buď univerzita v niektorom meste má byť, či to bude, alebo nebude krajské sídlo. A regionálny záujem - miestami sa povedalo na adresu regionálneho záujmu a miestami sa aj prezentoval skutočne príliš lokálpatriotickým prístupom a podobne. Iste, univerzita je kultúrne a iné centrum, regionálny záujem napríklad sa prejavuje aj v tomto.

    Predstavme si teraz reálnu situáciu, že tento parlament by rozhodol o zmene sídla, zajtra ráno o ôsmej technickým zázrakom je rektorát v Prešove. Aké efekty to prinesie? Zmení sa kvalita vyučovania, zmení sa kvalita vedeckého výskumu? Nebudú potom iné fakulty v takej pozícii, že si povedia: a teraz my sme tie, ktoré dostávame menej, pretože sídlo rektorátu je zasa v inom meste, nie v tom našom. V čom teda vidíte pozitívum alebo bolo možné vôbec vidieť pozitívum tohto podľa mňa precedentného rozhodnutia? Nehnevajte sa, ja pozitívum v takomto riešení nevidím.

    Čo sa týka rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, k tomu sa budeme ešte vyjadrovať, ale nemôžem nereagovať na slová pána podpredsedu Húsku, ktorý povedal, že je v istej koncepcii, zrejme v koncepcii vlády a podobne, v súlade s územnosprávnym členením vytvárať regionálne univerzity. Potiaľ súhlasím. Ale ak chceme vytvoriť dve regionálne univerzity, regionálna univerzita - to je rozdiel ako celoslovenské či dokonca medzinárodne prestížne pôsobenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Chceme urobiť dve regionálne univerzity z jednej vynikajúcej univerzity? Ak toto je koncepcia, nemôžem ináč, len konštatovať, že to je koncepcia pomýlená.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán prezident, vážený predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    dávam návrh podľa § 26 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o jednotlivých návrhoch z tlače 518a, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 a 6 hlasovalo oddelene.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Haracha. Keď sme prerokúvali tento zákon, upozorňoval som na to, že v zákone chýba zmienka o vedeckovýskumnej činnosti. Práve pán poslanec Harach ma upozornil, že je dobré, že to v tomto zákone nie je, pretože to je v pôvodnom zákone, a to je len novela zákona, a že tam je tento problém precízne formulovaný.

    Druhý problém - zdaňovanie podnikateľskej činnosti. Vážené dámy a páni, treba si skutočne uvedomiť, že musíme rozlišovať doterajšiu vedľajšiu hospodársku činnosť, ktorá bola na vysokých školách, a podnikateľská činnosť. Podnikateľská činnosť má celkom iný charakter a musí byť inak upravená. Preto súhlasím s tým, keďže ministerstvo financií má pripravený nový zákon o dani z príjmov, aby v tomto zákone bol tento problém riešený. Minister financií aj predseda vlády sľúbili, že takto sa to bude tento problém riešiť a nemám dôvod o tom pochybovať.

    Pravdou je, čo hovorí pán poslanec Harach, o tom sme včera tiež hovorili, že neexistuje koncepcia školskej politiky. Je to pravda. Ale nemáme koncepciu ani v iných oblastiach. Na to, aby sme tento handicap prekonali, sa zriadil úrad pre stratégiu, ktorý by túto činnosť spracovania koncepcie mal koordinovať. Pán poslanec Harach, ale vy ste nehlasovali za to, aby existoval takýto orgán. Tak potom sa nedivte, že skutočne nemáme orgán, ktorý by bol pripravil koncepcie jednotlivých zložiek hospodárskej politiky alebo jednotlivých činností.

    Dúfajme, že tento orgán, ktorý existuje, bude sa môcť v najbližšom období dopracovať k tomu, aby nakoniec takéto koncepcie boli spracované, aby boli pripravené stratégie rozhodujúcich činností v našej spoločnosti a hospodárska politika sa mohla podľa nich riadiť.

  • Pán predseda, myslím, že predmetom opakovaného prerokúvania tohto zákona je šesť konkrétnych pripomienok, ktoré dal prezident republiky. Treba usmerniť diskusiu na tieto pripomienky a nie na koncepciu celého zákona. To nie je predmetom opakovaného prerokúvania, tu ide len o tieto konkrétne pripomienky.

  • S dovolením, tiež chcem trocha reagovať na pána poslanca Haracha. Uznávam, že dáva skvostné odpovede na otázky, ktoré si sám položí. Chcem však k tomu zároveň povedať, že tak položená otázka, či rozdelenie jednej univerzity na dve zlepší kvalitu práce, je predsa prinajmenšom nezmyselná. V danom prípade by sme mali ostať pravdepodobne len pri univerzite, ktorá bola vytvorená v stredoveku v Itálii, a nemáme čo ďalej členiť.

    Podstata je totiž taká, že práve z tých dôvodov, že potrebujeme rovnomerne v priestore vygenerovať dôležité inteligenčné centrá, sa budujú aj rozdeľujú. A to je dokonca jedna z najvyšších foriem evolúcie - členením, delením sa vlastne dosahujú všetky dokonalé systémy.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka školstva. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcela by som sa vyjadriť iba k jednému problému, ktorý sa tu dnes v súvislosti s novelou zákona číslo 172 najviac pertraktoval. Ide o rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Určite sa pamätáte, že na predchádzajúcom pléne som sama vystúpila s tým, že ministerstvo školstva pripravuje návrh na vytvorenie vysokej školy v Prešove a že sme ochotní ten návrh ďalej dopracovať. K tejto otázke sa na pôde ministerstva školstva konali už aj určité porady s akademickými predstaviteľmi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Môj návrh nebol prijatý, prešiel poslanecký návrh rozdelenia univerzity, ale demokracia je aj to, že treba podporiť rozhodnutie väčšiny hlasov nášho poslaneckého zboru. Okrem toho situácia sa medzitým časovo už posunula kdesi celkom ináč.

    Aké argumenty tu vlastne dnes na tejto pôde zaznievali na podporu zachovania Univerzity Pavla Jozefa Šafárika? Prvý z argumentov bol ten, že ak sa rozdelí, tak sa zníži kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu, načo, samozrejme, doplatia študenti. Môj názor ja taký, že kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu nezávisí od sídla školy, ani od jej názvu, prípadne od počtu fakúlt, ale závisí v prvom rade od pedagogického zboru, akú má vedeckú odbornú úroveň, a závisí aj od samotných študentov, ako sú schopní a hlavne ochotní absorbovať vedomosti, ktoré im odovzdávajú prednášajúci. Vynikajúci vedec, pedagóg môže vzísť aj z tej najmenšej a najmenej známej univerzity. A naopak, ani Univerzita Komenského nie je garantom toho, že z nej vychádzajú iba nositelia Nobelových cien. Takže hovoriť o tom, že toto riešenie negatívne dopadá na študentov, nie je ničím vyargumentované, a preto je aj zavádzajúce.

    Uznám, že každý študent by mal byť hrdý na školu, v ktorej získal vysokoškolský diplom, aj ja som hrdá na Univerzitu Komenského, pretože som diplom získala tam. Ale ako je to vlastne v praxi? Kto sa vás v praxi opýta, na ktorej univerzite ste získali diplom? V praxi každého zaujíma to, či viete robiť, ako viete robiť, aké máte vedomosti, a nezáleží na tom, na ktorej univerzite ste vzdelanie získali.

    Druhý argument, ktorý tu zaznieval, najlepšie zhutnila pani poslankyňa Gbúrová. Doslova citujem: "Treba si vypočuť hlasy tých, ktorých sa to týka, a hlasy celej akademickej obce univerzity sú za zachovanie jednoty." S tým nemôžem celkom súhlasiť. Ťažko hovoriť o jednote ako takej. Určite v tom dávam za pravdu každému poslancovi, sú hlasy aj za zachovanie jednoty tejto univerzity, aj proti zachovaniu jednoty tejto univerzity. Kto z nás spočíta, ktoré hlasy prevažujú? Ja mám väčšinu hlasov, ktoré sú už za to, aby táto univerzita bola rozdelená.

    V deň, keď zasadalo predchádzajúce plénum, som dostala priamo od rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zápisnice z mimoriadnych zasadnutí predsedníctiev akademických senátov košických fakúlt, kde tvrdia, že nie sú proti rozdeleniu univerzity. Koniec koncov, na druhý deň po zasadaní pléna ste si to mohli od pána rektora vypočuť priamo v Televíznych novinách.

    No a ako sa k tomu stavia prešovská akademická obec? Vypočujte si, prosím vás pekne, slová prodekana Filozofickej fakulty v Prešove, aby sme teda netvrdili, že vlastne všetci sú proti, celá akademická obec je proti. Pán prodekan hovorí: "Slovensko je odsúdené na spolitizovanie všetkého. Jasným príkladom je aj kauza Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorá sa ponúka našej verejnosti už takmer rok a pol. Univerzitná výzva, ktorú podpísali vedenia a akademické senáty všetkých prešovských fakúlt v januári, vyvolala obrovské pohoršenie na strane košických fakúlt. Čo je v nej také pohoršujúce?" - pýta sa pán prodekan. Tu už boli citované jednotlivé body, ktoré tam sú, dovolím si ich tiež citovať, aby ma z nich niekto neobvinil, že chcem manipulovať s poslancami. Po prvé - udržať jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Po druhé - nedovoliť také zmeny, ktoré by viedli k negatívnym dôsledkom v kvalite doterajšej práce. Po tretie - nerealizovať zmeny, ktoré by sa dotkli študentov. Po štvrté - akékoľvek nové zmeny realizovať len so súhlasom väčšiny akademickej obce.

    Lenže výzva pokračuje aj ďalej. "Ak sa majú dodržať tieto maximy, vzniká ešte priestor na nejaké nové možnosti. Jednou z nich, nie však jedinou, je možnosť realizovať zmenu sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. A teraz pán prodekan pokračuje. Táto veta znamenala spustenie takmer nekontrolovateľnej reakcie rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Napriek všetkým známym akademickým normám a zvyklostiam, ktoré vypovedajú o slobode vyjadrovania názorov i predpokladaným akademickým reakciám na nastolený problém, rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vytiahol trestnoprávny slovník prokurátora. Je to pokus ukradnúť Košiciam univerzitu. Vyjadrené inak, prešovské fakulty sa svojím návrhom pokúšajú ukradnúť majetok Košíc.

    Panická šoková reakcia najvyššieho funkcionára Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v tomto hodnotení nebola len náhodným ľudským zlyhaním, aké nás v živote môže občas stretnúť." Ako uvidíme ďalej, pokračovanie bolo ešte radikálnejšie, než si súdny človek, vážiaci si akademické princípy, vôbec dokáže predstaviť. Záver tejto výzvy totiž bol takýto. Znovu citujem: "Preto žiadame vedenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, akademické obce jednotlivých fakúlt, ich vrcholové orgány, aby sa vyjadrili k tejto univerzitnej výzve." Čiže táto žiadosť tu bola. Aká bola košická odpoveď? Znovu citujem: "Takmer nepríčetná reakcia rektora o krádeži univerzity. Vedenie košických fakúlt a akademických senátov reaguje akademickejšie, t. j. bez trestnoprávnej terminológie. Tú si však osvojuje aj predseda Rady vysokých škôl pán Rácz, ale rovnako tvrdo. Pán Rácz hovorí: Vaše prešovské problémy nás nezaujímajú. To sú vaše problémy. Univerzita je naša, ak sa vám nepáči, urobte si svoju." Nepochybne unikátne stanoviská.

    Doteraz sídla všetkých vysokých škôl na východnom Slovensku v počte 4 sú len a len v Košiciach. Takže ten, čo má všetko, nie je ochotný ani sa len triezvo zamyslieť nad tým, či sa naozaj sídelná koncentrácia vysokých škôl nestane dôvodom na rozdelenie jej najstaršej univerzity. "Kauza Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je jedinečným príkladom našej vnútornej rozhádanosti," stále citujem akademického funkcionára, "a vnímania skutočnosti cez vlastníctvo, absencie dodržiavania základných demokratických princípov a akademických zvyklostí, osobitne najvyššími akademickými funkcionármi. Akademická verejnosť žiada dialóg s vládou, ale sama nevie viesť medzi sebou kultivovaný dialóg na akademickej pôde. A príkladov je veru dosť. Okrem kauzy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika to bolo evidentné aj na stretnutí najvyšších akademických funkcionárov Slovenska v Bratislave na pôde Univerzity Komenského, kde sme sa vyjadrili k pripravovanej novele vysokoškolského zákona. O dôležitosti tohto stretnutia neboli najmenšie pochybnosti, ale keď sa v jeho programe neráta potom s diskusiou a ani sa neponúkne na ňu priestor, potom je niečo príliš nezdravé v akademickom uvažovaní organizátorov takéhoto vážneho akademického podujatia.

    Rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika po schválení rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Národnej rade demagogicky tvrdí, že to bolo rozhodnutie o nás bez nás. Pán rektor mal 8 mesiacov času, aby mohol kultivovaným akademickým spôsobom reprezentatívne zistiť skutočnú mienku akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Neurobil to. Naopak, robil všetko pre to, aby sa od začiatku problém dostal do politickej podoby - list primátorovi mesta Košíc, hrubá neakademická klasifikácia problému ako krádeže. Vyvrcholilo to až osobnou urážkou dekanov prešovských fakúlt, ktorých obvinil, že organizujú podrazy voči Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, že sa stávajú vazalmi, otrokmi parlamentu a že ich konaním prestala byť vysoká škola nezávislou, prestala byť univerzitou. Ak by mala platiť táto logika, potom Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, hlavne pán rektor, je ešte stále vazalom a otrokom bývalého režimu. Prešov Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika nekradol a už ani neukradne. Rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je Pyrrhovým víťazstvom jej rektora a košického vedenia, je dôsledkom prenášania politikárčenia na akademickú pôdu."

    To všetko je citát, ktorý bol aj uverejnený. Nie sú to moje vlastné slová. Myslím si, že k tomu niet čo dodať, ale to veľmi reprezentuje, aká je naša akademická obec, keď to sami funkcionári medzi sebou tvrdia. A stavať proti sebe akademických funkcionárov jednej časti, jednej fakulty, proti druhej, alebo stavať dokonca proti sebe študentov na jednej strane a akademických funkcionárov na druhej strane, to môže priniesť len to, čo prinieslo.

    Prešovské fakulty sa predsa dohodnúť chceli, ale kvôli urážlivým spôsobom, tým že boli osočovaní, že boli označovaní za vazalov parlamentu, dospeli k názoru, že nemôžu už existovať v spoločnej univerzite.

    Vážení páni poslanci, ja si myslím, že aj poslanecký zbor by sa mal zamyslieť nad tým, či takýmto spôsobom sa môže ďalej komunikovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Veľmi stručne by som si dovolil povedať ešte niektoré faktické poznámky.

    Pán kolega Baránik, ja som nepodporoval zákon alebo uznesenie, ktorým sa zriaďoval Úrad pre stratégiu rozvoja vedy a techniky. Mám na to iný názor.

    Nebudem sa tu už venovať rozdeleniu univerzity, i keď to, čo sme počuli, by si predsa len zaslúžilo komentár, ale poviem vec, ktorá možno bude podaná viac citom. Prosím, berte to tak. Nechcem obhajovať rektora ako rektora univerzity. Ale, pani ministerka, vy si viete predstaviť, že príde do parlamentu rektor a povie: "Prišiel som vám predložiť návrh na zrušenie tejto inštitúcie a jej rozdelenie." To si asi ťažko dokážete predstaviť. Vy možno áno, ale ja, ako poznám a predstavujem si prácu akademických funkcionárov, tak nie.

    Vyhlásili ste, že to, na ktorej univerzite ste končili, nie je zaujímavé. Pani ministerka, vy to nepoznáte. Nieže sa pýtajú na univerzitu, na ktorej kto končil, ale dokonca ktorý profesor vás učil v príslušnom predmete. A verte mi, pani ministerka, že to príde aj k nám. Keď bude majiteľ prosperujúcej veľkej firmy chcieť zamestnať špecialistov na čosi, tak sa ich presne na toto bude pýtať.

    A posledné, k čomu by som sa chcel vyjadriť - viete, to mňa strašne zarazilo, pani ministerka, že vy v parlamente ste prečítali článok z dennej tlače, a to spôsobom žalovania v parlamente na vlastnú, priamo riadenú organizáciu. Ak tento problém je, pani ministerka, tak si to riešte kultivovane najskôr na ministerstve. Keby ste tu rázne povedali, vážení, u nás to musíme vyriešiť a prídeme sem s čímsi, tak to beriem, ale takto nie. Navyše, rektor a vedenie univerzity obhajovalo postup, pani ministerka, dohodnutý u vás, u štátneho tajomníka. Veď ten projekt mám so sebou, ktorý bol u vás dohodnutý. Tak potom o čo tu ide? Ja mám taký dojem, že rezort školstva nie je ponímaný srdcom. Ale to by mi u vás nevadilo, pani ministerka. Že ho neponímate ani entuziazmom mysle, aj cez to sa viem preniesť, ale, prosím vás, pozerajte sa na problémy rezortu aspoň racionálne.

    Ďakujem.

  • Mám jednu poznámku. Vo svojom vystúpení som povedala, že musím objektívne a čestne priznať, že na pôde filozofickej i pedagogickej fakulty sú učitelia, ktorí rozdelenie vítajú. To znamená, že tento postoj som nezamlčala, ale naopak, tu na pôde Národnej rady som o ňom veľmi otvorene hovorila.

    A druhá moja poznámka je, že si osobne myslím, že je vyslovene nevhodné a nesprávne, ak sa kauza Univerzity Pavla Jozefa Šafárika posúva do polohy nejakých vzájomných nedorozumení a potýčok medzi funkcionárskym aktívom. Je to presne tá pozícia, do akej sa tento problém posunúť nemal, pretože to potom vyzerá ako truc politika a vieme dopredu, ako sa to končí. Zámerne som konštatovala, že je potrebné, aby aj vedenia jednotlivých fakúlt, aj samotný rektor rešpektovali stanovisko svojich akademických senátov a stanovisko akademickej obce.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som povedal pánu kolegovi Harachovi, že by ma veľmi bolelo, keby na Slovensku začalo platiť, že je oveľa dôležitejšie, na ktorú univerzitu som chodil a ktorý učiteľ ma učil, než to, čo viem a moje schopnosti. Keď sa uprednostňuje škola pred vedomosťami, to sa všade na svete nazýva snobstvo. A toto je skutočne problém západnej Európy, ale nielen jej. Preto západná Európa nie je schopná konkurovať ázijským tigrom. To je problém, ktorého by sme sa mali vyvarovať. A máme šancu, pretože táto snobská spoločnosť k nám ešte neprišla. Začínam mať dojem, že pán poslanec Harach bojuje proti zriadeniu univerzity v Prešove preto, že tam nie je primátor z Demokratickej únie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem pekne.

    Predsa si neodpustím aspoň kratučko zareagovať. Myslím si, že pani ministerka až po dlhom čase a veľmi jemne musela zareagovať na, žiaľ, v súčasnosti centrálny problém tejto kauzy rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Myslím si, že je všeobecne pociťovaný ako centrálny problém aj študentmi, ktorí sú tu prítomní. Všetci si vlastne uvedomujú, že najväčšou prekážkou optimálneho riešenia situácie je opakované mediálne napádanie, až brutálne a totálne urážanie prešovskej časti akademickej obce najmä rektorom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Žiaľ, musíme to tak pomenovať, je to tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána prezidenta, či sa chce k rozprave vyjadriť. Pán prezident sa k rozprave nechce vyjadriť.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca sa vyjadrí.

  • Milé dámy, vážení páni, vzácni hostia,

    keďže som chytil druhý dych, dovoľte mi, aby som sa ospravedlnil za niekoľkominútové meškanie. Je to spôsobené tým, že tak ako som už verejne raz vyhlásil, chcem to vyhlásiť znova. Som za to, aby vysoké školy, ktoré vyvíjajú činnosti v podnikateľskej sfére, boli oslobodené od daní a všetky príjmy zostali na vysokých školách. V tomto duchu som ešte i túto obedňajšiu prestávku využil na konzultácie s pracovníkmi ministerstva financií, aby som nejakým spôsobom presvedčil sám seba a zároveň potom vás, či je to možné a ako by to bolo možné v tomto zákone. Po pôvodne plánovanej polhodine, ktorá prešla cez hodinu, som sa presvedčil o tom, čo zdôraznila i pani poslankyňa Bartošíková a v nadväznosti pán poslanec Filkus, že v tomto zákone to nie je možné.

    Chcem ubezpečiť všetkých, že i naďalej sa budem snažiť, aby som v tomto smere pokračoval a pri prerokúvaní rozpočtu, kde dôjde k priamym či nepriamym novelám, ďalekosiahle širšie k právnej úprave daňových, ako aj rozpočtových zákonov, sa budem zasadzovať za to, aby sme to, čo povedal pán predseda Mečiar, že sa budeme snažiť o oslobodenie vysokých škôl od platenia daní, urobili. Ale to nie je možné v tomto zákone. To je prvá skutočnosť.

    Ďalej diskusia jasne ukázala, že tak ako pred mesiacom i teraz sa odvíja od vzájomného presvedčenia veľmi podobného charakteru, až po niektorých kolegoch, ktorí síce nechcú vystúpiť, ale potom predsa a obyčajne hovoria mimo a tak trochu o ničom. Tu je predloha zákona, ktorá vzišla z niekoľkoročnej diskusie na rôznych úrovniach akademickej obce i v spoločenskom živote, po niekoľkohodinovej debate v parlamente, kde bolo prijatých vyše 40 pozmeňujúcich návrhov, a že sme dospeli po dlhom procese k slušnej právnej norme, dôkazom je i tá skutočnosť, že pán prezident v tom našiel iba tri nezrovnalosti, ktoré tu jasne pomenoval. Ja som sa na začiatku - a to by som chcel spresniť - stotožnil, že súhlasím s tým, aby vypadol ten spor o Prešovskú univerzitu. Keďže tu bol daný návrh od pána Rózsu, aby sme hlasovali o všetkých bodoch osobitne, chcel by som len spresniť, že body 1, 4, 5 a 6 budem odporúčať prijať. Keďže tu bol procedurálny návrh na osobitné hlasovanie, zrejme budeme hlasovať o všetkých návrhoch osobitne.

    Ak by sme mali povedať, pán prezident vrátil zákon z dvoch hľadísk. V dvoch prípadoch išlo o právne úpravy alebo o legislatívny problém, to je ten Prešov a § 34, o ktorom sa toľko diskutuje. A potom obsahový problém, to sú tie dane. Ale to sme si už vysvetlili, že to bude možné riešiť v inom zákone.

    Pokiaľ ide o ďalšie dve skutočnosti, pri všetkej úcte, ktorú mám k erudovanému právnikovi pánu Fogašovi, jednoducho nemožno súhlasiť, že štátne inštitúcie v procese vymenúvania by sa mali obmedziť iba na akési - neviem ako to nazval - formálne vykonanie, celebračný akt, pretože je všeobecne známe, že štátne orgány môžu konať len a len v medziach zákona, a tam, kde im to ukladá zákon, musia dbať, aby sa zákon dodržoval. Z toho hľadiska zrejme i Prezidentská kancelária svojho času nevymenovala na post rektora v Košiciach pána Sinaja a na post rektora v Banskej Bystrici pána Medveďa. To je prvá skutočnosť.

    Obraciam sa na študentov z Košíc i z Prešova, aby sa nedali vtiahnuť do manipulácie niektorých politických strán, aby sa nedávali zavádzať tým, že sa im podsúva, že keď sa rozdelia vysoké školy, budú menej hodnotní tí, čo budú končiť v Prešove alebo naopak, pretože to nie je pravda.

    Problém vzniku Prešovskej univerzity nevznikol tým, že pán poslanec Urban ho pred mesiacom predniesol v pléne Národnej rady. Tento problém sa otvoril, milé dámy a vážení páni, v máji 1995, keď sme boli 24. a 25. na dobre zorganizovanom, milo privítanom výjazdovom zasadnutí výboru pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport v Prešove, kde nás presviedčali a úspešne presvedčili o tom, čo sa odzrkadlilo aj v hlasovaní 8. júna 1995, že budeme všemožne podporovať, aby na pôde Prešova vznikla vysoká škola.

    Chcem vás poprosiť o jedno, aby ste sa nedali vtiahnuť do vzájomného súboja, pretože to, aby o tom mohla rozhodnúť akademická obec, nemá racionálne jadro ani po formálnej, ani obsahovej stránke. Po stránke formálnej preto, lebo ak hovoríme o akademickej pôde, musíme si byť vedomí toho, že hovoríme o tisíckach ľudí, možno v tomto prípade, keď hovoríme o celej vysokej škole, že je to desaťtisíc ľudí, ak hovoríme o fakultách, tak sú to stovky, ba tisícky ľudí, a preto si z technického hľadiska neviem predstaviť, ako by ste to chceli vykonať. Zrejme áno, futbalové štadióny v Košiciach i v Prešove majú takú kapacitu, ale neviem si predstaviť samotný akt, ako by sa mohla vyjadriť celá akademická obec. Ak by ste to chceli urobiť po častiach, to je po obsahovej stránke absolútne neprijateľné, pretože dostanete proti sebe ľudí, ktorí v konečnem dôsledku aj tak nemôžu rozhodnúť, lebo rozhodnutie bude v tomto parlamente. A je nezmysel, aby sme dali nejaký náznak toho, aby došlo k nejakému štiepeniu.

    Chcem uistiť všetkých študentov, čo ste tu, i v Košiciach, že som presvedčený o tom, že nedôjde k žiadnemu, nie zásadnému pohybu, ale k žiadnemu, čo sa týka vás, vašich pánov profesorov, docentov, ako i pracovníkov, že všetko pôjde v starých koľajách, a som presvedčený, že tak Prešovčania, ako i Košičania z prirodzených hľadísk sú odsúdení na úzku spoluprácu. A to, že vznikne ďalšia vysoká škola, môže byť len a len prínosom, pretože chcem kolegyňu uistiť, že s podobnou obsahovou náplňou, ako je Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzita Komenského v Bratislave, vznikli a úspešne sa rozvíjajú ďalšie univerzity, a to Mateja Bela v Banskej Bystrici a Filozofa Konštantína v Nitre. Vítam ideu a budem ju podporovať všetkými desiatimi, aby podobná vznikla v Prešove, a som presvedčený o tom, že študenti aj pracovníci sa zatiahnu do tvrdej práce a budú dokazovať navzájom, ktorá škola je kvalitatívne na vyššej úrovni. A predsa proti tomu nikto nemôže byť. Preto, samozrejme, budem odporúčať v ďalšom bode, aby sme tento zákon prijali hneď teraz, pretože problematika sa rieši už cez rok, a ak to predĺžime o ďalší rok, spôsobíme iba to, že vznikne veľké napätie medzi Prešovčanmi a Košičanmi na úkor skvalitnenia výchovno-vzdelávacieho procesu.

    To by bolo z mojej strany všetko s tým, že teraz by sme pristúpili k hlasovaniu. Keďže pán poslanec Rózsa si žiada, aby sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovali osobitne, budeme hlasovať osobitne. Predtým som pochopil, že tu bol procedurálny návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Gbúrová, aby sme prerušili rozpravu a posunuli hlasovanie až na prvý týždeň novembra. Najskôr by sme teda hlasovali o tomto návrhu. Ak by to neprešlo, potom by sme pristúpili k hlasovaniu. Prosil by som pána Haracha, aby mi dal svoje návrhy.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať najskôr o tých návrhoch, ktoré poslanci dali ako procedurálne návrhy. Prvý návrh dala pani poslankyňa Gbúrová, ktorá navrhuje, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, odložili hlasovanie. Pani poslankyňa Gbúrová, ako ste štylizovali svoj návrh?

  • Vo svojom vystúpení som konštatovala, že vzhľadom na to, že sa bude na pôde Národnej rady prerokúvať aj poslanecký návrh o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, navrhujem odložiť práve tento bod 10 a rokovať o ňom až v prvý novembrový týždeň.

  • Takto to nemôžete štylizovať. Potom musíme odložiť aj rozhodnutie o tomto. Čo keď potvrdíme zákon tak, ako je? Potom nemáme o čom hovoriť. To je potom zmätený návrh a nedám o ňom hlasovať.

  • Akože zmätený? Prečo by mal byť zmätený?

  • Takže, pán poslanec, takto dala návrh pani poslankyňa, ako ste počuli. Zaujmite k tomu stanovisko.

  • Odporúčam tento návrh neprijať.

  • No nie, či vôbec treba o ňom hlasovať. To je zmätený návrh, pani poslankyňa.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Benčík, to je návrh pani poslankyne Gbúrovej a je po rozprave. Ona presne citovala to, čo povedala. Takže bez komentára. Podobné návrhy dali ďalší páni poslanci. Pán poslanec Harach dal návrh, aby sme prerušili toto konanie a odporúča návrh zákona dať ministerstvu školstva na prepracovanie. Prosím, zopakujte svoj návrh.

  • Navrhoval som prerušiť rokovanie k tomuto bodu s tým, že Národná rada požiada vládu, aby pripravila novelu zákona o daniach z príjmov.

    Stačí takto?

  • Áno, stačí. Hlasujeme o tomto návrhu.

  • ...ktorý bude oslobodzovať vysoké školy od platenia dane z príjmov.

  • Hlasy v sále.

  • Ale ten návrh pani poslankyne Gbúrovej, páni poslanci... Dobre, dajme o ňom hlasovať, ale je zmätený. Prosím, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Gbúrovej.

  • S tým, že ho odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich procesných návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Potom vystúpil pán poslanec Harach, ale jeho návrhy idú mimo, lebo máme predložený návrh na opätovné prerokovanie a vyslovujeme sa k šiestim bodom, pripomienkam, ktoré dal pán prezident. Ale ak by to muselo ísť nad rámec tohto, samozrejme, odporúčam jeden i druhý neprijať.

  • Pán poslanec, správne ste podotkli, že sú tu koncipované dôvody pánom prezidentom, ale toto sú procedurálne návrhy, takže dajme o nich hlasovať. Prosím, hlasujeme o návrhu pána poslanca Haracha...

  • ...tak ako ho predniesol pred chvíľkou. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci procedurálny návrh.

  • Takže pristúpime k hlasovaniu o bodoch, ktoré predložil pán prezident vo svojom zdôvodnení s tým, že pán Rózsa navrhol hlasovať o každom bode osobitne. Odporúčam, aby sme hlasovali o bode 1 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.

  • Prosím, hlasujeme o prvom bode spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Vyhoveli sme tomuto návrhu.

  • Druhú pripomienku, ktorú vzniesol pán prezident, odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 2 v pripomienkach pána prezidenta s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Tretiu pripomienku, ktorá sa dotýka § 34, odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o tretej pripomienke. Pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Neprešiel ani tento návrh na zmenu.

  • Štvrtú pripomienku, ktorá má priamu väzbu na prvý bod, to znamená Prešovskú univerzitu, odporúčam prijať.

  • Prosím, hlasujeme o štvrtej pripomienke na zmenu. Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať, pretože súvisí s bodom 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tento bod.

  • Piatu pripomienku, ktorá taktiež má väzbu na prvý bod, odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o piatom dôvode vrátenia zákona. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme túto pripomienku.

  • Šiestu pripomienku, ktorá tiež nadväzuje na prvý bod, odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o šiestom dôvode na zmenu s tým, že spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme aj tento bod 6 z pripomienok.

  • Nad rámec pripomienok pána prezidenta výbor pre životné prostredie a ochranu prírody ešte prijal jednu zmenu, ale to zrejme nemôže. Tým sme hlasovali o všetkých pripomienkach pána prezidenta. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku s tým, že ho odporúčam prijať.

  • Áno, ďakujem. Budeme hlasovať, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní uvedený zákon z 26. septembra 1996 v znení schválených pripomienok prijme.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca zákon navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. o zmenách názvov niektorých vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach z 26. septembra 1996.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za spoluprácu a teším sa na Prešov.

    Pardon, ešte uznesenie navrhol pán Harach. Keby bol taký dobrý a formuloval ho.

  • Pán spoločný spravodajca, neviem, odkedy vy udeľujete slovo poslancom. Zatiaľ som na to ešte stále ja. A čo má predniesť pán poslanec Harach? Máte návrh uznesenia? Prosím, prečítajte ho, pán spravodajca, ak ho máte. Uznesenie nie je, odovzdáva sa písomne.

    Takže z rozpravy vyplynul návrh na uznesenie, ktoré podáva pán poslanec Harach.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste prečítali jeho znenie.

  • Pán poslanec Harach navrhol uznesenie, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila zákon, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorý bude oslobodzovať vysoké školy od platenia dane z príjmu.

  • Počuli ste znenie návrhu na uznesenie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Keďže očakávam, že to bude súčasť rozpočtu, odporúčam návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som predniesť dva procedurálne návrhy. Prvý, v ktorom žiadam z rokovania stiahnuť alebo, lepšie povedané, presunúť bod 10, ktorý hovorí o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, na najbližšie rokovanie Národnej rady, na december 1996.

    V prípade, že tento procedurálny návrh neprejde, navrhujem druhý procedurálny návrh, aby sa o bode 10, tlač 526, rokovalo 5. novembra 1996 ako o prvom bode, po stanoviskách akademického senátu a akademickej obce univerzity. Jedno odôvodnenie bolo prednesené už pri programe. Vtedy som žiadala, aby sa hlasovalo o bode o vysokých školách. Čiže dávam iný návrh, aby to bolo o bode 10, o návrhu poslancov o rozdelení univerzity. Žiadam tieto dve hlasovania pred začatím rokovania o bode 10.

  • Počuli ste návrhy pani poslankyne. Návrhy sa netýkajú tohto bodu, ktorý sme prerokovali a schválili, týkajú sa bodu 10 - návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

    Dám o tom hlasovať, ale pán spravodajca môže tam zostať a tam aj hlasovať. Čiže budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý dala pani poslankyňa. Počuli ste ho.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neschválili sme tento návrh na zmenu programu.

    Druhý návrh pani poslankyne je zmeniť na iný termín ešte v rámci tejto schôdze - 5. novembra.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento procesný návrh.

    Takže budeme rokovať o desiatom bode programu.

    Pán poslanec Benčík sa hlási s procedurálnou otázkou.

  • Ďakujem, pán predseda. Týmito dvoma hlasovaniami ste odstránili chybu, keď ste nedali hlasovať o návrhu pani Gbúrovej a neviem prečo ste tento jej návrh považovali za zmätočný. Niekedy je lepšie počúvať a dať ľuďom vysloviť sa.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ale neviem o čom hovoríme, lebo dodatočne som dal o ňom hlasovať.

  • Dali ste, a práve to oceňujem, že ste teraz napravili svoju chybu, ale o návrhu pani Gbúrovej ste nedali hlasovať, považovali ste ho za zmätočný.

  • Nie, hlasovali sme aj o ňom, pán poslanec, netreba v sále driemať.

    Pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, mal by som tiež jeden procedurálny návrh. Chcel by som navrhnúť, aby tento bod 10, ktorý by sme mali teraz prerokúvať, sme preložili a teraz prerokovali zákony, ktoré sú vrátené pánom prezidentom, pretože predpokladám, že aj o tomto návrhu o zriadení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika môže byť veľká rozprava, teda, aby sme dnes prerokovali vrátené návrhy.

  • Dobre, dávam o tomto návrhu hlasovať. Pán poslanec Hrušovský navrhuje, aby sme pokračovali v rokovaní o vrátených zákonoch pána prezidenta. Prosím, dávam hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • To sme si odhlasovali pri schvaľovaní programu, pán poslanec. Teraz týmto návrhom pána poslanca Hrušovského zmeníme schválený program, preto som dal hlasovať, ináč by som nedal a pokračovali by sme ďalej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Ešte pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, ak budeme pokračovať bodom 10 programu, porušujeme vlastné uznesenie, ktoré sme prijali včera. Včera na základe uznesenia, ktoré bolo prijaté na návrh pána poslanca Ľuptáka, sme povedali, že ak prerokujeme balík prezidentom vrátených návrhov zákonov, budeme prerokúvať dlhopisy. Opäť sa uprednostňuje nejaký narýchlo spichnutý zákon, ktorý bol predložený do parlamentu. Trvám na tom, aby sme pokračovali podľa programu, ako bol schválený včera večer, čiže pokračovať vráteným prezidentovým návrhom a potom podľa schváleného uznesenia, podľa pána poslanca Ľuptáka hlasovať o novelizácii zákona o veľkej privatizácii.

  • Pán poslanec, dávam vám za pravdu v tom, že sme odhlasovali, že po prerokovaní a schválení návrhov vrátených pánom prezidentom pôjde ten zákon, ktorý ste povedali. Lenže ešte sme zákony vrátené pánom prezidentom neprerokovali, ešte nám ostávajú tri. A toto sme tak, ako je teraz, schválili v programe, pán poslanec, takže neotvárajme zase diskusiu o niečom inom.

    Prosím, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, pripomínam vám rozhodnutie politického grémia, prosím, aby ste ho rešpektovali. Vy sám ste povedali, a bolo to akceptované, že najprv preberieme všetky zákony, ktoré vrátil pán prezident. Pán poslanec Urban nech si zatiaľ niekde posedí, nech si podumká o svojej novej univerzite, my mu to radi podporíme, ale je tu pán prezident a buďte taký láskavý a majte trochu dôstojnosti, aby nemusel na tento bod odchádzať a potom sa znovu vracať.

  • Pán poslanec, ja by som bol rád, aby ste mali toľko dôstojnosti, aby ste sledovali rokovanie v tejto sále, keď už tu sedíte, ste volený aj zaplatený, že sme si v programe schválili presne tento postup. Dajte si vytiahnuť postup, ako sme ho odhlasovali tu v tejto sále.

  • To ste si vy odhlasovali, vládna koalícia.

  • Väčšina hlasovala, tak prosím, nediskutujme o tom, pán poslanec.

  • Ja som nemyslel na vás osobne, myslel som na všetkých tých, ktorí porušili tento úzus a porušili dohodu politického grémia. A opakujem, považujem za nedôstojné, keď tu je pán prezident, teraz prerušovať tento bod programu a potom ho zase volať.

  • Pán predseda, podľa schváleného programu sme napríklad mali rokovať o návrhu novelizácie zákona o veľkej privatizácii ako o bode 6. Ale chcem sa bez akýchkoľvek emócií vrátiť k tomu, aký je ďalší postup. Včera bol pozmeňujúci návrh zo strany pána poslanca Ľuptáka, aby sme zmenili program. Ten návrh znel takto: všetky zákony, ktoré vrátil prezident, prerokujeme v jednom balíku a potom, ako tieto zákony budú prerokované, sa bude hlasovať o novelizácii zákona o veľkej privatizácii. Nehovorilo sa o žiadnych iných zákonoch, vôbec sa nehovorilo o tom, že zákon, ktorý predložil pán poslanec Urban a ďalší jeho kolegovia, má byť predradený. Môžeme si pokojne vytiahnuť stenografický záznam.

  • Pán poslanec, prosím, aby sme ukončili túto diskusiu. Ak máte záujem, vytiahnite si záznam. Bolo presne schválené v programe, že po prerokovaní tohto zákona o rozdelení univerzity budeme rokovať o novom zákone, ktorý vtedy signalizoval a žiadal o schválenie do programu pán poslanec Urban. Hneď po ňom. Prosím, pán poslanec, aby sme sa my dvaja nehádali, ale požiadali organizačný odbor, nech vytiahne záznam a bude to čierne na bielom. To je jedna vec.

    Druhá vec je, že vy ste žiadali, resp. pán podpredseda Ľupták, aby zákon o dlhopisoch bol prerokovaný potom, ako sa schvália návrhy pánom prezidentom vrátených zákonov. Nič iné. Ešte sme ich neschválili a prerokujeme podľa schváleného programu bod číslo 10. Prosím, aby ste si vytiahli záznam a uvidíte, že mám pravdu.

    Páni poslanci, pani poslankyne, ak nemá nikto iný procedurálny návrh...

    Pán poslanec Mikloško má ešte procedurálny návrh.

  • Pán predseda, máme preberať tri vrátené zákony pána prezidenta. Predpokladám, že zákon o rokovacom poriadku a Trestný zákon bude trvať dlhšie. Navrhujem preto, povedal by som, politický aj ľudský kompromis. Navrhujem, aby sme teraz prerokovali veľmi krátky zákon, zákon pána poslanca Bajana, pán prezident môže odísť, a potom môžeme prerokovať návrh pána poslanca Urbana a zajtra ráno sa môžeme vrátiť k prerokovaniu zákonov, ku ktorým tak či tak bude rozprava dlhšia.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, aby sme teraz, tak ako sme schválili v programe, neprerokovali bod číslo 10, ktorým je návrh na novozriadenú univerzitu, ale aby sme prerokovali prezidentom vrátený zákon týkajúci sa televízie, po prerokovaní tohto sa vrátili k prerokovaniu bodu číslo 10, zákona, ktorý predkladá pán Urban.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento procedurálny návrh.

    Budeme rokovať o d e s i a t o m bode programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 526 a spoločnú správu výborov ako tlač 526a.

    Za skupinu poslancov návrh má odôvodniť pán poslanec Urban.

    Predtým klub KDH a klub Maďarskej koalície žiadajú 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať rokovaním o desiatom bode programu, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 526 a spoločnú správu ako tlač 526a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Igor Urban. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády tu nie sú, takže kolegyne, kolegovia,

    na základe rozhodnutia Národnej rady o zaradení tohto bodu do programu predkladám Národnej rade návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Chcem pripomenúť to, čo je nám vlastne notoricky jasné, že diskusia o tomto zákone vlastne prebehla už na 19. schôdzi a na prvej časti terajšej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a myslím si, že aj všetky argumenty za zriadenie tejto univerzity v Prešove spôsobom rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach rovnako odzneli najmä pri predchádzajúcom bode - pri novele zákona číslo 172 o vysokých školách.

    Nebudem preto v dôvodovej časti svojho vystúpenia obohacovať dôvody, poviem len jednoducho, že podľa názoru predkladateľov dozreli všetky objektívne a subjektívne podmienky na to, aby v Prešove vznikla univerzita. A ak to nebolo možné urobiť prenesením sídla, čo rovnako títo predkladatelia pokladali za ekonomickejšie a prijateľnejšie riešenie, navrhujú, aby to bolo rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Tento návrh zákona obsahuje na rozdiel od prezidentom vráteného zákona číslo 172 o vysokých školách aj ustanovenie § 2, ktoré rieši nástupnícke povinnosti a práva týchto organizácií, ako aj nové majetkové rozdelenie pre vznikajúce univerzity.

    Tento zákon bol prerokovaný v obidvoch prikázaných výboroch. Bol obohatený o niektoré pripomienky technicko-legislatívneho charakteru, ako aj o vecné pripomienky, za čo chcem poďakovať členom obidvoch výborov. V mene predkladateľov súhlasím, aby v tomto znení bol zákon schválený.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. So spoločnou správou výborov vystúpi pán poslanec Tarčák.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorú ste dostali ako tlač 526.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. októbra 1996 číslo 1223 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie s termínom ihneď. Súčasne predseda Národnej rady určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy, ktorú predkladám.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovil s návrhom zákona súhlas a odporúčal ho prijať s touto úpravou:

    V § 2 nahradiť text "sa upravia dohodou, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah prebraného majetku a záväzkov" textom, ktorý bude znieť: "upraví orgán, ktorý plní voči uvedeným vysokým školám funkciu zriaďovateľa1) svojím rozhodnutím, v ktorom určí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na nástupnícke organizácie2)". Ďalší text paragrafu 2 sa primerane jazykovo upraví.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 znejú:

    1) § 21 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

    2) § 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

    Budem odporúčať tento pozmeňujúci návrh prijať a taktiež budem odporúčať Národnej rade, aby sme predložený návrh zákona schválili.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, na začiatku som asi mal dať hlasovať o skrátenom čase prerokovania zákona, ale tým, že sme to schválili v programe, tak to platí. Napriek tomu prosím, aby sme sa zaprezentovali a hlasovali o skrátení lehoty prerokovania zákona.

    Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme si odhlasovali skrátenie lehoty.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prvý sa do rozpravy hlási pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, mám procedurálny návrh, dovolil by som si ho predniesť.

    Kolegyne a kolegovia, ide o vážny návrh zákona. Myslím si, že je žiaduce, aby sa k takémuto zákonu vyjadrila vláda Slovenskej republiky, tým skôr, že ide o zmenu v školskej sústave, vzniká, dá sa povedať, jedna nová vysoká škola. Z toho dôvodu si dovolím dať do vašej pozornosti a požiadať vás o láskavý súhlas s procedurálnym návrhom tohto znenia: Navrhujem prerušiť rokovanie k tlači 526, požiadať vládu Slovenskej republiky o stanovisko k návrhu skupiny poslancov na vydanie predmetného zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Inak vláde som zákon poslal.

  • Prosím, keby sa mohlo hlasovať.

  • Ešte najskôr pán poslanec Cuper.

  • Chcel som iba pánu poslancovi povedať, že to je v podstate prezidentom vrátený návrh zákona, takže pán premiér sa s ním oboznámil, aj pán prezident sa s ním oboznámil. Takže môžeme ho pokojne prerokovať.

    Ďakujem.

  • Nie. Mám na navrhovateľa tohto zákona jednu otázku, ktorú treba zdôvodniť. Pán poslanec Igor Urban hovoril, že vyjadruje stanovisko viacerých. Chcem sa teda opýtať, kto pokladá za správnejší postup rozdeliť univerzitu, keď ako všetci dobre vieme, je to v rozpore s postojom akademických senátov a predovšetkým Rady vysokých škôl. Toto stanovisko, ak si spomínate, čítal pán profesor Juraj Švec, ja by som ho v tejto súvislosti len pripomenula. Rada vysokých škôl konštatuje, že nebol zachovaný legislatívny postup na prijímanie zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky a vlastne nebola daná možnosť vyjadriť sa k rozdeleniu univerzity práve Rade vysokých škôl.

  • Pán poslanec Urban sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    tento zákon, tak ako už povedal pán poslanec Cuper, je vlastne zákonom, ktorý sme na základe pripomienky pána prezidenta vyňali zo zákona 172 o vysokých školách, o ktorom sme rokovali v predchádzajúcom bode. Nedostatkom v predchádzajúcom zákone bolo, že neobsahoval ustanovenia o nástupníctve novovznikajúcich fakúlt. Touto úpravou vlastne obsahuje všetky náležitosti zákona, ktoré majú byť prijaté, ak má dôjsť k rozdeleniu. A došlo aj k tomu, že sa uplatnili ďalšie pripomienky pána prezidenta najmä tým, že sa v inej časti upravil obsah a rešpektovali sa všetky procedurálne návrhy pána prezidenta. Myslím si, že je to čisté a môžeme tento zákon podporiť.

  • Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

  • Môžem reagovať na pána Urbana?

  • Je rozprava, takže môžete robiť, čo chcete.

  • Ja sa už pýtam, aby som neurobil nejakú chybu.

  • Ďakujem pekne.

    Ja nemám optimizmus pána predkladateľa, že je to právne riešené. Hovorili sme o tom aj v ústavnoprávnom výbore. Pravdou je, že majetkové práva a záväzky medzi jednotlivými organizáciami sa vybavia. Ale prečítajte si pozorne, čo je tam navrhnuté. Tam o zamestnancoch budú rozhodovať tieto novovznikajúce subjekty. A podľa Zákonníka práce, ak sa trochu ešte na to pamätám, je pracovnoprávny subjekt zamestnanec a on má tiež svoje práva. Ťažko si viem predstaviť, aby o niekom, kto teraz pracuje v Košiciach a býva v Prešove, rozhodli organizácie bez toho, aby sa ho neopýtali a on neprejavil záujem. Podľa tohto zákona je to takto naformulované. Teda bol by som opatrný v tom, že je to riešené. Ale tento návrh sa robí tak rýchlo, že človek nemá čas porovnať si to so Zákonníkom práce.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Keď je tak málo času, tak ja to porovnám aj so Zákonníkom práce. V § 2 sa hovorí, doslova citujem: "V súvislosti s rozdelením doterajšej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prechádzajú na novovzniknuté vysoké školy práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych a iných vzťahov na novovzniknutú Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a na novovzniknutú Prešovskú univerzitu v Prešove." Je to veľmi jasne povedané. Zároveň vám, pán poslanec, prečítam aj § 249 článok II tretej hlavy Zákonníka práce, ktorý hovorí: "Ak zanikne organizácia rozdelením, prechádzajú jej práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na organizácie novovzniknuté. Orgán, ktorý rozhodol o rozdelení organizácie, takisto určí, ktorá z novovzniknutých organizácií preberá od doterajšej organizácie práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré do dňa jej rozdelenia zanikli." Je to veľmi jednoznačné konštatovanie aj Zákonníka práce, aj návrhu tohto zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Je pravda, že návrh, ktorý prerokúvame, vyšiel sčasti v ústrety názorom pána prezidenta, ale aj tak by som chcel poukázať na to, čo nebolo právne celkom doriešené.

    V tomto novom návrhu chýba vyčíslenie hospodárskeho a finančného dosahu zákona, čo malo byť urobené podľa § 67 zákona číslo 333/1995 Z. z. Ďalej chýba prerokovanie rozpočtových dôsledkov s ministerstvom financií, čo tiež bolo treba urobiť podľa § 51 zákona číslo 303. Ďalej chýba stanovisko vlády, čo bolo potrebné urobiť podľa § 63. Ďalej zo zákona 172 o vysokých školách vyplýva povinnosť prerokovať tento návrh v Rade vysokých škôl, o čom hovorí § 16 bod 2 písm. c) zákona 172. A rovnako nebol dodržaný § 17 rovnakého zákona, bod 2 písm. b), podľa ktorého je povinnosťou prerokovať takýto návrh zákona v Akreditačnej komisii. Takže nedá sa povedať, že by toto bolo celkom čisté.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, vrátili by sme sa k procedurálnemu návrhu pána poslanca Haracha, ktorý navrhuje, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto bode programu a pokračovali až potom, keď nám vláda doručí svoje vyjadrenie k tomuto zákonu.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 1 poslanci.

    Takže sme tento procedurálny návrh neprijali.

    Budeme pokračovať. Je otvorená rozprava. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Predpokladal som, že by tento procedurálny návrh mohol prejsť, pretože predsa len považujem stanovisko vlády za dôležité a predpokladám, že vláda, kým by formulovala svoje stanovisko, by požiadala o stanovisko svoj poradný orgán, t. j. Akreditačnú komisiu, Radu vysokých škôl, prípadne ďalšie. Keďže sa toto nestalo, dovolím si predložiť ďalší procedurálny návrh a prosím o váš láskavý súhlas s týmto procedurálnym návrhom. Ide o dôslednosť, ktorú by sme ako poslanci mali dodržiavať. Porušujeme zákon číslo 172, pán poslanec Rosival to pred chvíľočkou povedal.

    Návrh znie: Navrhujem prerušiť rokovanie k tlači 526 a požiadať vládu, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky o predloženie informácie o prerokovaní a stanoviskách Akreditačnej komisie vlády a Rady vysokých škôl podľa zákona číslo 172 o vysokých školách.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Nie, ja sa hlásim do rozpravy.

  • Do rozpravy? A pani poslankyňa Sabolová? Do rozpravy?

    Takže predtým budeme hlasovať o návrhu pána poslanca. Žiada, aby sme prerušili rokovanie k tomuto bodu programu, požiadali ministerstvo školstva alebo vládu, aby nám oznámili, či sa k tomuto návrhu vyjadrila Akreditačná komisia alebo Rada vysokých škôl.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Takže sme neprijali ani tento pozmeňujúci návrh.

    Pán poslanec Kováč sa hlásil do rozpravy. Ešte predtým pán poslanec Harach s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Kolegyne a kolegovia, mne je veľmi ľúto, ale v súlade s mojím názorom a s tým, ako ponímam parlamentnú demokraciu, som pobúrený tým, že otvorene hlasujete za porušovanie zákona číslo 172. Prosil by som pani ministerku, aby bola taká dobrá a považuje to za vhodné, zaujala k tomu stanovisko, pretože je porušovaný zákon, ktorý je zákonom priamo riadených organizácií v gescii ministerstva školstva.

    Keďže ani toto neprešlo, pokúsim sa o najslabší variant, aký by sme mali ctiť, aspoň taký by sme mali ctiť v tomto parlamente a spýtať sa na názor obce, ktorej sa tento zákon bytostne dotýka. Dovolím si predložiť tretí procedurálny návrh. Navrhujem, kolegyne a kolegovia, prerušiť rokovanie k tlači 526 a uložiť výboru, čiže nášmu orgánu, pre školstvo, vedu, kultúru a šport predložiť informáciu o stanovisku akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Akreditačnej komisie a Rady vysokých škôl k navrhovanému zákonu.

    Ďakujem.

  • Dám hlasovať bez rozpravy. Prosím, páni poslanci, poslankyne, prezentujte sa a hlasujte o návrhu, ktorý ste počuli, ako ho predniesol pán poslanec Harach.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    som veľmi rád, že v predchádzajúcej diskusii pán predseda parlamentu hovoril, že si musíme dávať veľmi dobrý pozor na to, čo kto hovorí, a držať sa toho, čo je zapísané. Pri predchádzajúcom prerokúvaní návrhu tohto zákona som sa obrátil na pána predsedu - budem citovať zo stenografického záznamu, každý ho môžete mať k dispozícii - a požiadal som pána predsedu, budem teraz citovať: "§ 68 rokovacieho poriadku hovorí" - poviem to len od polovičky - "o príprave výborov na rokovanie o návrhu zákona Slovenskej národnej rady, hovorí o rozoslaní návrhu poslancom Slovenskej národnej rady a vláde Slovenskej republiky a o oznamovaní ich stanoviska, ako aj o prerokúvaní návrhov zákonov vo výboroch, kde platia obdobné ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú prerokovanie zásad." Sú to § 61 až 65. Ak si prečítate § 63, ten znie: "Ak navrhovateľmi zásad zákona" - a podľa § 68 sa to vzťahuje aj na zákon - "sú poslanci Slovenskej národnej rady alebo výbory Slovenskej národnej rady, predseda Slovenskej národnej rady zašle zásady zákona aj vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska." Nerobím žiadnu obštrukciu, len trvám na dodržaní zákona, ktorým sa riadi táto Národná rada, to znamená zákona o rokovacom poriadku.

    Citujem ďalej stenografický záznam: "Predseda Národnej rady pán Gašparovič: Pán poslanec, až na to, že sú to normálne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Poslanec Kováč: To je nový zákon. Predseda Gašparovič: Nie, predniesol to ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Poslanec Kováč: Predniesol nový zákon, pán predseda, však ho čítal - znenie zákona, jednotlivé paragrafy, to nie je pozmeňujúci návrh zákona o vysokých školách. Predseda Národnej rady: Pán poslanec, nebudeme o tom diskutovať, predniesol to v rámci rozpravy, ja som si to tu poznamenal. Ako sa k tomu postavíme, to je iná vec, ale mne ako predsedovi Národnej rady podľa týchto ustanovení, ktoré ste citovali, neprislúcha urobiť to, čo ste mi kázali, respektíve kde ste ma odkázali na rokovací poriadok, nie je to v tomto tak. Ale budeme pokračovať ďalej. Kováč: Pán predseda, ak dovolíte, vysvetlil by som svoje stanovisko. Predseda Národnej rady: Pán poslanec, načo sa tu budeme o tom dohadovať, on to predniesol tak. Poslanec Kováč: Predniesol návrh zákona, ja som tomu rozumel tak. Ak ma pán poslanec Urban opraví, že to nie je nový zákon, budem to akceptovať. Hlas pána poslanca Urbana zo sály nebol zaznamenaný, nečitateľný. Predniesli ste to ako návrh zákona."

    Citoval som túto stenografickú správu najmä preto, že vtedy som považoval návrh pána poslanca Urbana za samostatný zákon, ktorý bol vsunutý do článku VI ako samostatný zákon. Pán predseda Gašparovič presvedčil celé toto plénum, že to nie je samostatný zákon, ale je to obyčajný pozmeňujúci návrh. Ja som si potom s veľkým záujmom prečítal, ako vyzerá návrh tohto zákona v písomnej forme, teda novely zákona o vysokých školách, a zistil som, že článok VI obsahuje nadpis "Zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika". To bolo pre mňa obrovské prekvapenie, pretože podľa slov pána predsedu to bol normálny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    Ďalej ma prekvapilo, že aj sám predkladateľ to chápal ako samostatný zákon, pretože sám v dôvodovej správe cituje: "Pri rokovaní Národnej rady na 19. schôdzi dňa 26. septembra 1996 Národná rada schválila návrh, podľa ktorého článkom VI zákona bol prijatý zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach." Teda vtedy aj pán poslanec Urban, ale najmä pán predseda zavádzal parlament v tom, že nešlo o nový návrh zákona, pretože ten by musel spĺňať všetky kritériá, ktoré sa od zákona požadujú, a išlo len o obyčajný doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Už kolegovia upozornili, že pri dnešnom rokovaní postupujeme rovnakým spôsobom. Ja by som bol rád, keby ste si, vážené kolegyne a kolegovia, pozreli najmä § 63, to znamená, ak navrhovateľmi zásad zákona - a platí to aj pre zákon - sú poslanci Slovenskej národnej rady, predseda Slovenskej národnej rady zašle zásady zákona aj vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Som rád, že pán predseda nám dnes oznámil, že zaslal vláde návrh zákona. Predpokladám, že vláda k tomuto zákonu stanovisko prijme bez ohľadu na to, či ten zákon bude schválený, alebo nebude schválený. Ja si myslím, že slovenská verejnosť má právo vedieť, aký názor má na tento zákon vláda Slovenskej republiky.

    Ale je tu druhá otázka a tu je už evidentné porušenie zákona predkladateľom. § 67 totiž hovorí: "Návrh zákona obsahuje jeho presné znenie s dôvodovou správou. Dôvodová správa obsahuje zhodnotenie platného stavu najmä po stránke politickej, ekonomickej a právnej s uvedením dôvodov novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, hospodárskeho a finančného dosahu, nárokov na pracovné sily a na administratívu. Obsahuje tiež rozbor ďalších otázok nevyhnutných na všestranné posúdenie návrhu zákona..." Atď.

    Vážené kolegyne, kolegovia, akokoľvek som čítal dôvodovú správu - a prosím, buďte takí láskaví, presvedčte ma, že sa mýlim - ja som sa v tejto dôvodovej správe nič nedočítal o zhodnotení ekonomickej a právnej stránky veci, nedočítal som sa nič o spôsobe jej vykonávania, hospodárskom a finančnom dosahu, nedozvedel som sa nič o nároku na pracovné sily a na administratívu. To znamená, nedozvedel som sa nič z otázok, ktoré ukladá poslancovi zákon, ktorým sa riadi. Zatiaľ platí tento rokovací poriadok. To znamená, že sa znovu chystáme na porušenie zákona, tak ako sme to urobili, teda chystáte sa na porušenie zákona, tak ako ste to urobili pri predchádzajúcom schvaľovaní novely. Ja sa preto domnievam, že sú oprávnené návrhy, ktoré tu boli predložené, aby bol uvedený návrh daný do súladu so zákonom.

    Vážený pán poslanec Urban, nič sa nestane, keď tento návrh nebude schválený dnes večer, ale keď bude schválený zajtra alebo pozajtra. Prosím, predložte nám dôvodovú správu v takom znení, ako ho vyžaduje rokovací poriadok. Domnievam sa, že aj vláda by mohla do toho času zaujať stanovisko, pretože ona vie, ktoré orgány zo zákona sa musia k takémuto návrhu vysloviť, a vláda musí plniť zákon, tak ako ho musia plniť poslanci. Netvrdím, že oni sú rozhodujúci, my sme rozhodujúci - Národná rada, ale ich stanovisko musí byť podľa zákona súčasťou tohto návrhu. A myslím si, že tak ako máte dnes silu 83 poslancov, aby tento návrh schválila, budete tu mať túto silu aj o dva alebo o tri dni a nič sa nestane, iba sa stane to, že Národná rada konečne raz po dlhom čase dodrží zákon, ktorý riadi jej činnosť.

    Pán poslanec Urban, síce ste veľmi elegantným spôsobom prečítali paragraf zo Zákonníka práce, ale hneď prvé tri slová sú proti tomu, čo hovoríte. Zákonník práce totiž hovorí o zániku organizácie rozdelením. Ale tu nezaniká Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, ale naopak, vznikajú dve inštitúcie, a to nie je zánik organizácie. Hlboko ľutujem, treba dodržiavať právo. Je skutočne pravdou, že pracovnoprávne vzťahy nemáte v tomto návrhu zákona dokonale riešené.

    Na záver vás, kolegyne a kolegovia, prosím a v tejto chvíli žiadam predkladateľa návrhu, aby doplnil dôvodovú správu o tie veci, ktoré zákon vyžaduje, aby tento zákon predložil Národnej rade vtedy, keď bude doplnený o príslušné údaje, a doplnil aj tie údaje, ktoré sú potrebné zo zákona číslo 172, ktorý stále platí, pretože nový zákon ešte nie je účinný, tak, aby Národná rada nepristúpila hlasovaním k situácii, kde jednoznačne bude porušovať dva zákony - zákon o rokovacom poriadku a zákon číslo 172 o vysokých školách. Pán poslanec, ak to neurobíte, ak nestiahnete tento zákon, stávate sa porušovateľom zákona a porušujete sľub poslanca, ktorý vám ukladá ctiť si zákon a uvádzať ho do života. Hovorím vám to otvorene, pretože takýto postup poslanca, najmä ak vie o tom, že porušuje zákon, je vedomým porušovaním zákona a je nezlučiteľný s vaším poslaneckým sľubom. Teda apelujem na vás, opakujem, nič sa nestane, schválite si to tak či tak, ale aspoň dodržte zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec, pokiaľ ste citovali výpis z minulej schôdze, súhlasím s tým, ako ste ho citovali, ale naďalej tvrdím, že to bolo podané v rámci pozmeňujúcich návrhov. Bolo to podané v rámci pozmeňujúcich návrhov a to som citoval.

    Pokiaľ ide o zásady, pán poslanec, viete, že zásady môžu byť odpustené. A pokiaľ ide o vyjadrenie vlády, oznámil som, že som konkrétne tento zákon, o ktorom teraz hovoríme, vláde zaslal. Nedostal som zatiaľ vyjadrenie.

    Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán predseda, stlačil som tlačidlo len z obavy, že takmer nekonečná fantázia pána poslanca Haracha vyprodukuje nový obštrukčný procedurálny návrh, ale pán poslanec Kováč ma vyprovokoval k tomu, že mu musím odpovedať. Neviem, načo toľko výhražných slov. Pán Urban vie, čo robí ako poslanec, neviem, prečo toľko úsilia, veď tu fakticky neprerokúvame návrh zákona, my prerokúvame vrátený zákon, pán Kováč.

  • Ruch v sále.

  • My sme vám vyšli v ústrety len v tom, že sme ho vyňali z toho pôvodného, aby ste boli spokojní. Ale platí, že podaj prst a chytíte celú ruku. Takže doprajte tým Prešovčanom tú univerzitu.

    Ďakujem.

    A podotýkam, že stlačím znovu, aby náhodou pán Harach nestlačil zase.

  • Pán predseda, ja by som s vami súhlasil, že to podal ako doplňujúci návrh, nebyť práve tejto slovnej väzby. Ja ju znovu prečítam. Ja som tvrdil, je to v zápise: To je nový zákon. Vaša odpoveď bola nie, predniesol to ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vy ste sám povedali, že to nie je nový zákon, a v tlači tohto zákona sa to objavilo ako samostatný zákon pod článkom VI. Takže hlboko ľutujem, ale v tejto chvíli nemáte pravdu.

    Pán poslanec Cuper, neviem, ako vy viete čítať, ale ja mám pred sebou tlač 526, ktorá sa volá návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady. Na tejto tlači nie je napísané, že ide o zákon vrátený prezidentom, je to nový návrh, ktorý predkladá skupina poslancov. Vtedy ho predkladal pán Igor Urban, dnes je to skupina 8 poslancov. Takže akokoľvek je vám to smiešne, fakt je taký, že je to nový návrh, ktorý prerokúvame, a preto máme právo k tomuto návrhu hovoriť.

  • Pán poslanec Kováč, musím vám odpovedať jednou vetou. V tom momente to nebol nový zákon, bolo to v rámci doplnenia pozmeňujúcich návrhov. Ak by bol tento zákon vyšiel tak, ako sme ho teraz neschválili, chvalabohu, tak by bol vyšiel pod jedným číslom čiastky a pod jedným číslom zákona. Bol by to jeden zákon. Nebol by to nový zákon. Teraz to bude nový zákon. Bolo by len jedno číslo zákona, museli by byť dve čísla zákona, potom by to bol nový zákon, ale tak bol len jeden zákon.

    Ešte raz pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Kováč, ja viem čítať, ale povedal som, že fakticky, nie formálne. Samozrejme, že toto bol náš ústretový krok, ale vy ste ten ústretový krok pochopili tak, že tu teraz budete sústavne obštruovať. Je to vaše právo, ale netvárte sa pritom ako demokrati a nehrajte sa na nich.

    Ďakujem.

  • Chcel by som sa spýtať pána poslanca Cupera, či je pravda, že pán minister Hudec chce cez fond Pro Slovakia vydať knižku vašich faktických poznámok.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Páni poslanci, nechajme už humornú stránku nášho konania.

    Pán poslanec Harach.

  • Nemám rád faktické poznámky takého druhu, aké volí kolega Cuper, ale, pán kolega, ak je pre vás snaha o dodržanie zákona obštrukciou, je mi vás veľmi ľúto.

  • Chcem sa posunúť do vecnej polohy. Pán predseda, povedali ste, že bolo hlasovanie o tom, že sme prepáčili, že nie sú predložené zásady zákona. Pred chvíľou ste to povedali.

  • Nie, ja som povedal, že môže, odpovedal som, žiadne hlasovanie som nespomínal.

  • Práve vás chcem upozorniť, aby tu nedošlo k omylu. Na začiatku schôdze sme rokovali alebo ste dali návrh, ku ktorým zákonom jednoducho neboli prijaté zásady, skrátenie času na prerokovanie, procedurálne, a potom boli doplňujúce návrhy do programu. A o tomto zákone a jeho zásadách žiadne hlasovanie nebolo.

  • Neskoro ste prišli na rokovanie, pán poslanec. Takže bolo.

    Pán poslanec Cuper ešte raz.

  • Chcem iba povedať pánu poslancovi Mikloškovi, že možno prehovorím pána ministra, že jeho faktické poznámky budú ako doslov k tej knihe. Určite mu to sľubujem.

    Neviem, pani poslankyňa Rusnáková, prečo... lepšie povedané, viem, prečo sa hráte na demokratov, ale už je tribúna hore prázdna. Samozrejme, že vy sa hráte na demokratov tým, že žiadate, aby sme dodržali formálne pravidlá, ktoré sú v zákone, ale pritom ste nedemokratickí v tom, že upierate Prešovčanom univerzitu. Čo je väčšia nedemokracia? Upierať Prešovčanom univerzitu, alebo trvať na prísnom dodržiavaní procedurálnych pravidiel, ktoré nie sú v každom prípade taxatívne?

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, myslím si, že už môžeme skončiť prekáračky, poďme vecne rokovať. Prosím, ešte pán poslanec Prokeš a potom pán poslanec Harach. Prosím vás, poďme už k riadnej rozprave.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vypočul som si veľmi pozorne diskusiu, ktorá sa tu začala odvíjať od samého začiatku, keď sme začali rokovať o vrátenom zákone. Myslím si, že pointou celého rozhovoru, ktorý tu bol, celého prekárania, všetkého vystupovania kolegov z opozície je za každú cenu znemožniť, aby bola v Prešove vytvorená univerzita. Ja sa musím opýtať pánov kolegov z opozície, čo im na Prešove tak strašne prekáža, prečo sú tak strašne proti tomu, aby toto mesto malo tiež svoju univerzitu. Osobne som presvedčený, že to môže len prispieť k povzneseniu úrovne vzdelania na Slovensku, pretože, ak by som si dovolil obrátiť sa na vyjadrenia kolegov z opozície, veď predsa sa vytvára priestor na súťaživosť univerzít. Páni, prečo ste tak strašne proti tomu mestu?

  • Ďakujem za slovo.

    Je mi úprimne ľúto ako pracovníkovi rezortu školstva, akým spôsobom sa vlastne vedie diskusia o vzniku univerzity. Pán Prokeš, počuli ste niekedy niekoho povedať, že je proti tomu, aby bola v Prešove univerzita? Ja nikoho, a musím povedať, že som to nepočul ani z radov opozície, ani z radov koalície. Ale chceme, aby sa dodržalo toto: Nech zasadne akademická obec univerzity, ktorú chcete zákonom rozdeliť. Keď hlasovaním či iným procedurálnym aktom dostaneme stanovisko akademickej obce, ktoré len prevahou jedného hlasu povie, že áno, sme za rozdelenie, myslím si, že každý z nás môže so spokojným svedomím hlasovať. O toto tu ide. Rozumiete konečne?

  • Ďakujem, pán predseda.

    Netreba vyjadriť slovne, že niekto proti nejakému mestu je, stačí, keď bráni, aby tam vznikla univerzita. Myslím si, že vznikli nové kraje, vznikli nové krajské mestá a od toho sa odvíja mnoho zmien, ktoré sú v našom živote, a jednou z nich je aj vytvorenie univerzity v Prešove.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán kolega Prokeš, čo to máte za logiku? Predsa ak niekto je proti krádeži časti vysokej školy a proti tomu, aby sa táto časť dala do iného mesta, tak nie je proti zriadeniu vysokej školy v Prešove. Pán Prokeš, prosím vás pekne, vysvetlite, čo to máte za logiku. Ukradnúť časť vysokej školy, dať ju niekde, a keď niekto bráni tejto krádeži, tak tvrdíte o ňom, že nechce vysokú školu v Prešove.

  • Ešte pán poslanec Prokeš. Ale prosím vás, aby sme skončili.

  • Pán predseda, nesmierne vám ďakujem, že ste mi umožnili odpovedať. Ja sa musím opýtať pána kolegu, či vôbec vie, čo je to krádež. A po druhé, komu by sa táto časť univerzity vlastne ukradla. Ja mám stále dojem, že je štátna a zostane štátna.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, končíme. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Sabolová. Ešte pán poslanec Miklušičák má faktickú poznámku, kým pani poslankyňa príde k mikrofónu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Konštatujem, že budú ukradnuté 4 fakulty univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, pán Prokeš.

  • Pán poslanec, tie fakulty sídlia v Prešove, majú tam aj budovy, aj študentov, takže ani ich nepreniesli.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážení páni poslanci, vážený pán predseda,

    pani ministerka tu asi nie je. Nevadí. Chcela by som dvoma krátkymi poznámkami zareagovať na vystúpenie pána poslanca Cupera. Jeho správanie sa v Národnej rade, myslím, že už niekoľkokrát, aj dnes nasvedčuje tomu, že je asi spoločensky unavený. Už to, že hovorí, že už tu nemáte hostí. Neviem, nikto si tu hostí nepozýval, ale myslím si, že to, čo tu dnes on predstavuje, sa nesluší pred hosťami, ktorí sedia na balkóne.

    Druhá poznámka k pánu poslancovi Prokešovi. Pán poslanec, už to tu odznelo, ale skutočne nikto sa v tomto parlamente nevyjadril, že nechce v Prešove univerzitu. Ale chceme univerzitu, ktorá bude mať istý zmysel, ktorá neznehodnotí jednu, a na úkor jednej nie dobrej sa vlastne vytvorí druhá.

    A teraz k samotnému môjmu vystúpeniu.

    V prvom rade chcem požiadať pána predsedajúceho, dnes pána predsedu, aby sme nezabúdali na dodržiavanie rokovacieho poriadku a aby sme pred hlasovaním alebo pred prerokúvaním nejakého bodu dali hlasovať vždy v zmysle rokovacieho poriadku, aj o skrátení 60-dňovej lehoty.

    Druhá poznámka je k tomu, že podľa § 59 sa obvykle - píše sa v tomto paragrafe - spravidla prerokúvajú jeho zásady. Aj toto tu už odznelo, že sa stáva pravidlom, že prijímame alebo rokujeme o zákonoch bez zásad, čiže nie je vytvorený dostatočný priestor na to, aby sa mohli kompetentné orgány k takémuto zákonu vyjadriť. Predložený návrh zákona skupiny poslancov o rozdelení univerzity nemá základné náležitosti rokovacieho poriadku. V písomnej forme sme ho dostali až po hlasovaní o bode programu. Čiže o čom sme vlastne hlasovali, páni poslanci, keď sme na stole ani tento návrh nemali? Prijali sme nejaký bod rokovania a všetci z koalície ste zaň hlasovali, pričom sme vlastne ani nevedeli, o aký návrh zákona ide.

    Druhá vec, v dôvodovej správe tohto zákona, pretože je pripravený v chvate, bez dostatočnej prípravy, chýbajú základné odôvodnenia podľa § 67 zákona 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku. Chýba ekonomické zhodnotenie, právne náležitosti a spôsoby vykonávania novej právnej úpravy na novej i pôvodnej univerzite, pracovnoprávne vzťahy, záväzky, nástupnícke práva, požiadavky na administratívu či nové pracovné sily, či dostatok vedeckých pracovníkov. Dôležitá vec je, že chýba požiadavka na štátny rozpočet, chýba stanovisko ministerstva školstva, ministerstva financií, vlády Slovenskej republiky k predloženému návrhu. Už pani poslankyňa Rusnáková túto poznámku povedala, že keď predkladajú poslanecké návrhy poslanci z opozície, vtedy zamietate rokovať, keď nie je stanovisko vlády. Ak to predložíte vy, všetky náležitosti rokovacieho poriadku padajú. Až by prešlo všetko týmito procedúrami, čiže až po takomto prerokovaní zákona bude možné zistiť stanovisko tých, ktorých sa rozdelenie dotýka, t. j. učiteľov, študentov všetkých fakúlt univerzity, Akreditačnej komisie, ministerstva školstva, Rady vysokých škôl i vlády a hlavne akademického senátu a akademickej obce univerzity.

    Tu by som chcela len v skratke povedať dva body, ktoré sa týkajú uznesenia predsedníctva Rady vysokých škôl. Nebolo vyžiadané stanovisko k zriadeniu Prešovskej univerzity v Prešove, nevyjarila sa Akreditačná komisia, Rada vysokých škôl. Fakulta prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity v Prešove bola zriadená v rozpore so zákonom číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. K vzniku tento fakulty sa nevyjadrila Akreditačná komisia.

    Druhá moja poznámka. Práve preto, že chýbajú tieto stanoviská, neviem, páni poslanci, prečo ste nehlasovali o presune rokovania o tomto bode. Nič by sme tým neboli stratili ani získali, ak by sme rokovali po vyjadrení akademickej obce a akademického senátu univerzity. A tak iba po uvedenej riadnej príprave a riadnom prerokovaní návrhu zákona bude možné odstrániť viaceré nedostatky. Jedným z nedostatkov je aj formulácia zákona, že ak univerzitu rozdeľujeme, nie je vhodné hovoriť o novovzniknutej univerzite v Košiciach, pretože zjavne je nesprávne hovoriť o novovzniknutej univerzite, ktorá už jestvovala doposiaľ, a túto charakteristiku pre Prešovskú univerzitu nepoužiť. Rovnako niet dôvodu hovoriť o tom, že sa fakulty zriadia, keď jestvujú, teda pôsobia. Neviem, aký obsah má mať fakulta humanitných a prírodných vied v časti označenej "humanitných", keď na tej univerzite už existuje filozofická a pedagogická fakulta.

    Ďalšia moja poznámka sa týka samotného predloženého zákona. Aj keď ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport už dal isté pripomienky, chcela by som sa spýtať predkladateľov - citujem: "podrobnosti o prechode týchto práv a povinností sa upravia dohodou". Medzi kým, s kým, kedy, ako? Bolo by veľmi dôležité na to odpovedať, lebo dohody môžu byť rôzne. Nerešpektuje sa, ako už povedal predrečník pán poslanec Kováč, Zákonník práce. Je tu doplnená citácia v spoločnej správe, že sa dostáva pod čiaru niečo k rozpočtom, ale samotné pracovnoprávne vzťahy tu nie sú riešené. Chcem sa opýtať predkladateľov, či si myslia, že bude dostatok akademických funkcionárov pre prešovskú aj košickú univerzitu tak, aby mohli tieto dve univerzity pokračovať skutočne ako dve solídne univerzity.

    Ešte potom predložím jeden malý pozmeňujúci návrh, aj keď si myslím, že vec nerieši a s celým zákonom nesúhlasím, ale jeden pozmeňujúci návrh k účinnosti zákona by som predložila.

    Na záver len niekoľko myšlienok. Univerzita v Košiciach si počas svojho pôsobenia získala dobré meno v domácom i zahraničnom povedomí. Vo svojej činnosti nadväzuje na celosvetový vývoj vedy a kultúry, na všeľudské a národné, humanitné a demokratické tradície. A na ňu ako takú v jej celistvosti a jednote i s jej históriou by sme mali byť hrdí. Pýtam sa, sme na to hrdí? Prijatie zákona o rozdelení univerzity neprinesie zvýšenie kvality vzdelávania, vedeckej činnosti a ani zlepšenie podmienok štúdia, ale naopak, nastane na dlhú dobu stagnácia, ak nie zhoršenie. V mnohých veciach sa bude musieť začínať od začiatku. Myslím si, že vzdelávacie nároky regiónu môže plne saturovať existujúca univerzita v Košiciach s fakultami sídliacimi v Prešove, a o to lepšie, ak by vznikli dve okyptené univerzity, dve okyptené torzá.

    A ešte môj pozmeňujúci návrh. Prosila by som pána spoločného spravodajcu: v § 4 účinnosť zákona je stanovená na 1. 1. 1997. Dávam pozmeňujúci návrh, aj keď hovorím, že nič to v zákone nezlepší, ale je logické, aby sa univerzita nerozdeľovala uprostred roka. K keď si myslíte, že je dobré ju rozdeliť, aby sa nerozdeľovala uprostred roka. Ak sa má rozdeliť, alebo ak to chcete, páni poslanci z vládnej koalície, navrhujem, aby sme hlasovali o dátume 1. 9. 1997, teda začiatkom budúceho školského roku.

    Azda ešte toľko - myslím si, že ani tento pozmeňujúci návrh nevyrieši požiadavky alebo názory študentov, ktorí začali navštevovať Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika a študujú na nej. Bolo by najlepšie, ak ste sa rozhodli prijať takýto zákon, aby aspoň títo študenti mohli skončiť školu, na ktorú sa prihlásili. Ak chcete, aby bola zriadená, alebo sa zriadi Prešovská univerzita takýmto spôsobom, že rozdelíte univerzitu, bolo by skutočne dobré sa zamyslieť, či nie na budúci rok. Ak sa budú hlásiť študenti na túto možno raz vychýrenú Prešovskú univerzitu, aby sa prihlásili na ňu, a nie aby ste uprostred roka, ani nie pri ukončení semestra, rozdeľovali univerzitu. Preto vás prosím, aby ste ešte raz zvážili prerokovanie akéhokoľvek zákona na zriadenie univerzity v Prešove, aby sme tento návrh zákona neprijali a aby sme skutočne po vyjadrení akademickej obce a vôbec po vyjadrení všetkých kompetentných orgánov rokovali o novom zákone, ktorý pripraví ministerstvo a ktorý určite zabezpečí, aby Prešov mal jednu dobrú, elegantnú univerzitu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyni musím odpovedať, pokiaľ ide o zásady. Pani poslankyňa, už viac ako rok sa zásady nevyžadujú a nie sú už v novom rokovacom poriadku. Už rok a pol sa zásady nevyžadujú. Takže je to pravidlo, ktoré sa dodržuje aj pri vládnych, aj pri poslaneckých zákonoch.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

  • Pani poslankyňa Sabolová, som povznesený nad všetky vaše upätosti (ak použijem veľmi mierny termín), ktoré tu produkujete. Nemyslite si, že to sú samé rečnícke perly, v žiadnom prípade. To je po prvé.

    Po druhé, žiadam vás, aby ste sa mi ospravedlnili, pretože toto môžem chápať aj ako urážku. A ešte k tomu, nebol som tu prítomný. Takže, pán predseda, žiadam, aby sa mi pani poslankyňa Sabolová ospravedlnila za to, aké nepravdy tu o mne uvádzala.. A na tom trvám.

  • Ďakujem za slovo.

    Moja poznámka bude smerovať jednak k pánu poslancovi Kováčovi, ale tiež k pani poslankyni Sabolovej. Chcem vyhlásiť, že navrhovatelia zákona nepredpokladajú, že po prijatí tohto zákona budú existovať tri univerzity, ale len dve univerzity, čiže naozaj jedna zanikne. A moja citácia zo Zákonníka práce je namieste. To hovorím aj pani poslankyni Sabolovej preto, že hovorí o tom, že v zákone nemajú byť uvedené "novovzniknuté univerzity". Novovzniknuté sú, samozrejme, pretože vznikajú. Aj tá košická je novovzniknutá. To nie je alebo nebude Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v dnešnej podobe, preto musí byť novovzniknutá.

    Pokiaľ ide o všetky otázky pracovnoprávnych vzťahov, ktoré spomenula pani poslankyňa, tie sú riešené veľmi kvalitne. Odporúčam preto, aby si tieto otázky prekonzultovala s legislatívnym odborom Národnej rady, rovnako aj tie predchádzajúce, týkajúce sa formulácie univerzít vo vzťahu k tým prívlastkom novovzniknuté.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chápem rôznosť politických postojov a obhajovania, spôsob i taktiku toho riešenia, ale sú určité veci, pri ktorých by sme mali brať ohľad na jednu skutočnosť. Tie návyky nazývať niečo kradnutím, keď sa rozdelí čosi, čo je aj tak kapacitne umiestnené v rozdielnych regiónoch, je neférové, to je predsa postup, ktorý nám pripomína, ako keď bol zápas o rozdelenie federácie. Tiež nám hovorili, že nevznikne nová kvalita, všetko sa zrúti, nastane stagnácia, nastane nepripravenosť na riešenie peňažnej zabezpečenosti štátu - všetky možné argumenty len preto, aby sme zabránili stavu, ktorý je celkom prirodzený, že nechávame vznikať po určitom období spoločného riešenia samostatné, rozdelené jednotky podľa regiónov. Opakujem, práve takým je zámer vybudovať vo všetkých krajských regiónoch regionálne pôsobiace univerzity. Táto cesta je celkom logická, prirodzená a nemôžeme v nej vidieť nijaké degradačné priebehy. Naopak, sú to vždy priebehy rastové.

  • Pani poslankyňa Sabolová chce zrejme reagovať na pána poslanca Cupera.

  • Moja prvá prihláška na faktickú poznámku je reakcia na vás, pán predseda. Chcem sa vyjadriť k zásadám zákonov. Zatiaľ platí rokovací poriadok, neviem, že by sme ho boli zrušili, alebo nejakú časť paragrafu, ktorá hovorí o zásadách. Myslím si, že za posledný rok a pol sme prerokúvali zásady vo výbore, a preto si nemyslím, že sme mohli od toho upustiť, pretože nový rokovací poriadok to neuvádza. Ja len citujem, že vy môžete, lebo nemáme dnes predsedníctvo, čiže predseda Národnej rady "môže na žiadosť navrhovateľa výnimočne upustiť od prerokovania zásad zákona, najmä ak sa pripravuje jednoduchá zákonná úprava alebo ak to vyžaduje jej naliehavosť". Myslím si, že to zatiaľ platí.

    Bolo by dobré, keby ste na začiatku pred rokovaním, tak ako sa vyžaduje 60-dňová lehota, povedali aj to, že navrhovateľ ma požiadal, a preto som využil svoje zákonné právo. Bola by som rada, keby sme si to hovorili tak, ako to je.

  • Ale bude dobré, aby ste nereagovali potom na moje vystúpenie nepravdivo.

    Druhá poznámka je k pánu poslancovi Cuperovi. Necítim potrebu sa mu ospravedlniť, pretože nie je moja chyba, že tu nesedí v parlamente, a som rada, že sa sem prišiel posadiť po takejto poznámke. Jeho spôsob, akým si robí - povedala by som (nebudem sa radšej vyjadrovať), cirkus z parlamentu, niekedy nie je v poriadku.

    Pán poslanec Urban, chcem počuť od vás, kde sú riešené otázky pracovnoprávnych vzťahov. Myslím si, že budete mať záverečné slovo, bola by som rada, keby ste mi to vysvetlili, aby som nemusela chodiť po legislatívnom odbore Národnej rady.

    A ešte jedna poznámka. Ak budeme operovať len tým, že sme prijali územnosprávne členenie a budeme chcieť v každom kraji, v každom regióne zriaďovať univerzity, potom si myslím, že na tom malom Slovensku sme teda dopadli.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

    Ale, pani poslankyňa, musím vám zase zopakovať, že to je moje právo a ja ho využívam a budem ho využívať ďalej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    V zmysle platného uznesenia Národnej rady vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že pokračujeme po 19.00 hodine.

  • Takže je tu procedurálny návrh pána poslanca Bajana a budeme o ňom hlasovať bez rozpravy. Kto je za to, tak ako sme si prijali uznesením, že schôdza sa prerušuje o 19.00 hodine, aby sme prerušili aj túto do zajtra rána?

  • Hlasy v sále.

  • Nie, on dal návrh, aby sme rokovanie prerušili. Ideme hlasovať o tom, aby sme dnes prerušili rokovanie.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ja nebudem kričať, kým vy neprestanete. Máme rozpracovaný zákon, vždy sme zákon dokončili a dohodli sme sa. Keď sme povedali, že ho nebudeme dokončovať, tak sme prerušili schôdzu. A pán poslanec Bajan dal návrh na to, aby sme ďalej nepokračovali.

  • Hlasy v sále.

  • Nie? Tak potom pokračujeme ďalej.

    Dobre, ja som pána poslanca Bajana nepočul. Pán poslanec dal návrh, aby som dal hlasovať o tom, že pokračujeme ďalej v schôdzi. Prosím, máte tu návrh pána poslanca, hlasujte o tom, či pokračujeme ďalej, alebo prerušíme rokovanie do 9.00 hodiny zajtra rána.

    Prosím, kto je za to, aby sme pokračovali v rokovaní?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Nedá sa nič robiť, páni poslanci, odhlasovali ste si pokračovanie v rokovaní.

    Takže prosím, budeme pokračovať. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Danko.

  • Vážený pán predseda, vážená ctená opozícia,

    som absolvent Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Som východniar a cítim sa byť volený za tento kraj. Skutočne fandím tomu, aby v Prešove bola univerzita a chápem aj vaše námietky. A skutočne sa vás chcem spýtať, ako chcete založiť univerzitu bez toho, aby tam boli docenti, profesori? O koľko? O 20 či o 30 rokov? Však to sa nám priamo núka, aby sa to rozdelilo. Poviete mi, aká to bude univerzita, keď tam budú štyri fakulty a v Košiciach tri fakulty. Viete čo? Klasická univerzita už zanikla. To proste konštatujme. Keď dnes konštatujeme, že existuje Technická univerzita, čo je historicky anomálne, tak prečo by nemohla byť univerzita so štyrmi fakultami v Prešove a s troma fakultami v Košiciach, ktoré sa budú ďalej rozvíjať ako dve? A tie majú šancu zajtra vzniknúť. Tak konečne buďme realisti, lebo je to tak.

  • Chcem zareagovať na slová pána kolegu Cupera.

    Pán kolega Cuper, keď som niečo ostrejšie povedal v tejto snemovni, tak z vášho klubu sa ozvalo, keď to náhodou bola dáma, aby som bol slušný k dámam alebo aby som bol tolerantný k dámam. Tak ja vás žiadam, aby ste boli takisto tolerantný k dámam. To po prvé.

    Po druhé, môj kolega Mikloško tu už dnes povedal, že by mohla byť vydaná kniha vašich faktických poznámok. To sú tie perly, ktoré zaznievajú v tomto parlamente. Takže keď hovoríte o nejakých perlách, tak v prvom rade si vstúpte do svedomia, v prvom rade o sebe porozmýšľajte, ako vystupujete. A asi ste najlepší v tom, či má žena jazdiť v ľavom alebo v pravom prúde.

  • Potlesk a hlasy v sále.

  • Páni poslanci, pokoj. Prečo sa vadíte v laviciach? Cez mikrofón.

    Pán Miklušičák, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Áno, pán podpredseda Húska, keď sa to robí takýmto spôsobom, je to krádež. A tí kolegovia z koalície, čo podporujú takúto cestu k vysokej škole v Prešove, sa správajú ako zlodeji, pán podpredseda.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Dáma s rozhľadom nikdy neuráža pánov, takisto ako páni s rozhľadom neurážajú dámy. Ja som v tomto parlamente neurazil nijakú dámu. Ani vás, pán Lauko.

  • Smiech v sále.

  • Tiež sa nedá povedať, že by ste tu hovorili samé perly, ako o vašej kolegyni. Keď si vy, opozícia, robíte v tomto parlamente - s prepáčením za výraz - "srandu" pri mnohých zákonoch, ktoré už tu odzneli, a to naozaj bola úmyselne robená obštrukcia, ako to bolo napríklad pri zákone o územnom a organizačnom členení štátu, keď sme rokovali o tom, že zriaďujeme nové okresy, a pán Kováč tam včleňoval nové okresy, to bolo úplne o niečom inom. Samozrejme, nechali sme vás, aby ste sa jednoducho zariadili tak, ako ste sa zariadili. Ale v každom prípade niekedy nič iné neostáva, pretože vaše správanie je naozaj neprístojné. Vy sa tu len hráte na demokratov, ale v skutočnosti nemáte s demokraciou vôbec nič spoločné. Naozaj by bolo najlepšie skončiť dnešné rokovanie a ísť domov, lebo už od rána je značne veľká animozita.

  • Prosím, pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, pán poslanec Bajan dal procedurálny návrh, aby sme rozhodli o tom, či budeme, alebo nebudeme pokračovať v rokovaní po devätnástej hodine. Ja dávam procedurálny návrh o tom, či budeme, alebo nebudeme rokovať o 19.15 hodine o tomto zákone, pretože zdá sa mi nedôstojné, aby sme v takomto už aj unavenom prostredí rokovali o takejto vážnej veci.

  • Pán poslanec, dajte hneď návrh, aby sme rokovanie prerušili.

  • Berme to akokoľvek, ale dávam návrh, aby sme skončili dnešné rokovanie.

  • Prosím, hlasujme o návrhu pána poslanca Hrušovského, aby sme prerušili schôdzu.

    Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zajtra ráno o 9.00 hodine dovidenia.