• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa prezentovali. Prosím, prezentujme sa.

    Konštatujem, že po otvorení schôdze sa prezentovalo 119 poslankýň a poslancov. Zisťujem, že schôdza je schopná uznášať sa.

    Na dnešnej schôdzi sa písomne ospravedlnili títo páni poslanci: pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Garajová a pán poslanec Ftáčnik.

    Na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Terézia Chlebová, Anton Juriš a náhradníkmi budú pani poslankyňa Melánia Kolláriková a poslanec Zsolt Komlósy.

    Po dohode s podpredsedami Národnej rady v politickom grémiu navrhujem program 20. schôdze, ako vám bol rozdaný a máte ho pred sebou na laviciach.

    Na program schôdze sú pod bodmi 4, 12 až 18 zaradené návrhy zákonov, o ktorých dám hlasovať s návrhom, aby sme podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s ich prerokovaním v skrátenom čase. O tomto návrhu prosím hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyjadrila súhlas s prerokovaním návrhov zákonov pred uplynutím 60-dňovej lehoty, ako som ich prečítal.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu programu 20. schôdze Národnej rady.

    Prosím, najskôr sa hlási pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predseda,

    podávam návrh, aby sme tlač číslo 425 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov - prerokovali ako bod 5 programu.

    Pán predseda, odvolávam sa na obsah dohody z konca poslednej schôdze Národnej rady, keď sme spoločne zvážili, že pre osud tohto citlivého návrhu zákona bude lepšie, ak o ňom budeme rokovať na októbrovej schôdzi Národnej rady, pričom sme výslovne konštatovali, že tento bod bude zaradený na začiatok schôdze.

    Vážený pán predseda, ide už o tretiu schôdzu, na ktorej máme rokovať o tomto návrhu zákona, pričom vždy bol zaradený na koniec schôdze, ako je to aj teraz. Odsúvaním prijatia zákona o skoršom splatení dlhopisov pre starších občanov a využívaní dlhopisov pri prevode bytov do osobného vlastníctva iba zvyšujeme nedôveru v dlhopisovú formu privatizácie a schopnosť Fondu národného majetku realizovať vyplatenie dlhopisov v zákonom stanovenej lehote. Prosím vás preto, aby sme tento problém ako rest z predchádzajúcich schôdzí vyriešili hneď na začiatku. Pozmeňujúce návrhy boli podané, preto by prerokovanie tohto bodu nemalo trvať dlhý čas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážení páni poslanci,

    mojím pozmeňujúcim návrhom k rokovaniu o programe vás chcem požiadať o presun jedného z bodov navrhovaného programu na druhý týždeň.

    Listom pani predsedníčky Akademického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach predsedovi Národnej rady, ako aj poslaneckým klubom a ministerstvu školstva už 16. septembra 1996 bola oslovená Národná rada. Akademický senát Univerzity P. J. Šafárika žiadal Národnú radu odložiť rozhodnutie o zmenách na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Žiadali riešiť problém v spolupráci s akademickou obcou univerzity a jej volenými zástupcami. Vyjadrili stanovisko, že urýchľovanie riešenia by spôsobilo nezanedbateľné škody a neviedlo by k realizácii cieľov, ktoré má vysokoškolské vzdelávanie v Slovenskej republike.

    Dňa 26. 9. 1996 bola listom predsedovi Národnej rady vyslovená nespokojnosť akademického senátu univerzity s prijatím zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, pretože väčšina akademickej obce sa nemala možnosť k problému vyjadriť. Za demokratický postup zodpovedajúci samosprávnym princípom organizácie vysokých škôl by pokladali vyjadrenie akademickej obce.

    Akademický senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika dňa 23. 9. 1996 dostal stanovisko prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z 19. 9. 1996, ktoré bolo určené aj poslancom Národnej rady, ako aj verejnosti. Predsedníčka akademického senátu univerzity pani Dr. Vykročová k uvedenému stanovisku prešovských fakúlt podala vyjadrenie: Poslanci Národnej rady, ministerstvo školstva a verejnosť boli vedome zavádzaní obsahom stanoviska vedení prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Dňa 13. 9. 1996 zasadalo predsedníctvo akademického...

  • Pani poslankyňa, akceptujem váš návrh, ale to budete čítať potom, keď budete... Veď sme pochopili.

  • Zdôvodním prečo. Vydržte chvíľočku, pán predseda. Zdôvodním, prečo žiadam presun termínu.

    13. 9. 1996 zasadalo predsedníctvo akademického senátu rozšírené o zástupcov jednotlivých fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, členov akademického senátu univerzity z Košíc a z Prešova s výnimkou pedagogickej fakulty, ktorého pozvaný zástupca sa nedostavil. Jediným bodom rokovania bolo posúdenie informácie o tom, že poslanec Tarčák predložil výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport návrh o zmene sídla univerzity z Košíc do Prešova. Podľa štatútu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a rokovacieho poriadku akademického senátu univerzity je akademický senát najvyšším samosprávnym orgánom univerzity pozostávajúci výlučne zo zvolených zástupcov jednotlivých fakúlt.

  • Pani poslankyňa, skutočne si myslím, že keď budeme prerokúvať tento bod, tak to budete čítať.

  • Chvíľočku, už len chvíľočku.

    V stanovisku nie je uvedené, či akademické senáty prešovských fakúlt zaujali rovnaké stanovisko ako dekani, resp. prodekani týchto fakúlt. Z tohto dôvodu nepovažujeme iniciatívu podpísaných dekanov, resp. prodekanov prešovských fakúlt za názor akademickej obce filozofickej, pedagogickej a bohosloveckej fakulty. Opätovne požiadali Národnú radu o odloženie rozhodnutia vo veci Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a ďalšie kroky urobiť až v spolupráci s akademickou obcou a jej volenými zástupcami.

  • Šum v sále.

  • Už len chvíľočka. Keďže akademickú obec zvoláva len akademický senát, a nie rektor či dekani jednotlivých fakúlt, chcem vás, vážení páni poslanci, požiadať, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh k rokovaniu o bode 7 tejto schôdze, t. j. o zákone o vysokých školách a zákone o rozdelení univerzity a presunuli tento bod na 5. 11. 1996 ako prvý bod. Dôvodom je, že 24. 10., t. j. tento štvrtok, zasadá akademický senát univerzity a on jediný môže zvolať akademickú obec univerzity. Ako ma informovala predsedníčka akademického senátu pani Dr. Vykročová, akademický senát hlasovaním rozhodne o zvolaní zasadnutia akademickej obce v týždni po 28. 10., ktorá sa k veci vyjadrí. A ak budú známe tieto dve stanoviská akademického senátu a akademickej obce, budeme môcť zodpovedne rozhodnúť o rozdelení či zachovaní Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, až na to, že sa to rozhodne v parlamente, a nie v akademickom senáte, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predseda,

    tu v našom parlamente bol už viackrát citovaný článok 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok znie: "Národná rada zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány." V súvislosti s problematikou činnosti súčasných osobitných kontrolných orgánov dovoľujem si dať návrh na zaradenie do programu bod - návrh na vytvorenie výboru na kontrolu spravodajských služieb. Domnievam sa, pán predseda, že nemusíme čakať až na účinnosť nového rokovacieho poriadku. Tento bod navrhujem ako bod 23. V priebehu schôdze sa môže zísť výbor pre obranu a bezpečnosť a pripraviť návrh na zriadenie nového výboru.

  • Pán predseda, ako bod číslo 23 je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov. Ja som síce zarytý nefajčiar, v celom svojom živote som vyfajčil len ako chlapec pol "džunky", ale ten zákon je taký zlý a tak zle pripravený, že navrhujem, aby sme ho stiahli z rokovania a dali prepracovať na trošku kultúrnejšiu úroveň.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, boli ste na politickom grémiu, hovorili sme o tom. Je zaradený do programu, pretože o to žiadalo svojím podpisom 64 poslancov. Nechcem sa vyjadrovať k tomu, čo ste povedali, takže rozhodneme tu v parlamente.

  • Staviam sa v tejto chvíli proti 64 poslancom. Navrhujem, aby sme ho stiahli z rokovania, prepracovali a zatiaľ si môžu rozmyslieť, či to znovu podpíšu.

  • Čiže žiadate, aby sme ho stiahli z rokovania.

    Pán poslanec Urban.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne,

    26. septembra 1996 sme prijali zákon o vysokých školách, tak ako to pred chvíľkou spomenula pani poslankyňa Sabolová. Tento zákon vrátil pán prezident a jeho treťou pripomienkou bolo, že zákon obsahuje ďalší zákon, a preto tento zákon navrhuje prerokovať osobitne riadnym spôsobom.

    Na základe akceptácie tejto pripomienky navrhujem, aby hneď po prerokovaní novely vysokoškolského zákona, teda zákona vráteného pánom prezidentom, sme prerokovali návrh zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tento návrh zákona podpísala skupina poslancov, je to teda poslanecký návrh, dostal riadne pridelené číslo a som presvedčený, že aj keď ho ešte poslanci - ako vidím - nemáme v lavici, o niekoľko minút by sme ho mali dostať na stôl.

    Okrem ustanovení, ktoré obsahoval doterajší zákon o rozdelení univerzity, je tam aj paragraf, ktorý rieši nástupnícke práva v nových univerzitách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, mám tri návrhy na doplnenie programu.

    Prvý návrh - navrhujem zaradiť nový bod číslo 6. Je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Vaškoviča na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

  • Pani poslankyňa, návrhy, ktoré čítate, už majú aj tlač. Nemáte to pri sebe?

  • Ospravedlňujem sa, pán predseda, ale neviem číslo tlače.

  • Ktorý je tento zákon? Ešte raz mi povedzte.

  • To je návrh, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Druhý návrh na doplnenie programu sa týka správy o plnení štátneho rozpočtu. Národná rada prijala uznesenie číslo 400 z 11. septembra 1996, v ktorom sme sa dohodli, že vláda má predložiť buď na sedemnástu, alebo na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady správu o plnení štátneho rozpočtu troch kapitol, kde sme sa dohodli, že toto rokovanie má byť neverejné. Čiže navrhujem, pán predseda, ako nový bod číslo 20 - správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996 za kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby. Súčasne navrhujem, aby táto časť rokovania schôdze Národnej rady bola neverejná.

    Tretí návrh - navrhujem zaradiť nový bod 23. V prípade zriadenia výboru na kontrolu činnosti spravodajských služieb bude tento bod neaktuálny. V prípade, že k zriadeniu výboru nedôjde, navrhujem bod - návrh na voľbu člena Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Ďakujem.

  • Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloška. To, že zákon...

  • Pán poslanec, netreba na to reagovať. Teraz nediskutujeme o tom, či áno, nie a prečo. To by bola už otvorená diskusia k tomu bodu programu. Budeme akceptovať, alebo neakceptovať návrh pána poslanca. Povedal som, že to predkladá 64 poslancov. Museli by všetci povedať, že tento návrh sťahujú. Takže nie je o čom diskutovať.

  • Je celkom prepracovaný podľa pripomienok, tak je to iné. On asi čítal pôvodný návrh.

  • Ja som to oznámil na grémiu.

    Prosím, pán predseda Maxon.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som vás požiadať, aby sme zaradili ako bod číslo 3 na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde by sme podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky požiadali Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997. Je to formálna záležitosť, ale myslím si, že nám ide o objektívne stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu za rok 1997. Moja požiadavka sa opiera o skutočnosť, aby Najvyšší kontrolný úrad bol zaviazaný čo najskôr predložiť stanovisko.

    Ďakujem pekne.

  • Ja tomu rozumiem, len je to medzi tými zákonmi, ktoré sme chceli prerokúvať po jednom, ktoré vrátil prezident.

    Myslím si, že je jedno, pán poslanec, kedy uznesenie schválime, len ho musíme prijať.

  • Ospravedlňujem sa. Potom by som prosil, keby to mohol byť ako bod číslo 2, pretože skutočne to bude snemovni trvať len niekoľko minút.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem s uspokojením konštatovať, že pán poslanec Urban sa usiluje riešiť problém univerzity v Prešove legislatívne korektným spôsobom, ale chcel by som sa naňho obrátiť...

  • Pán poslanec, nebudeme teraz diskutovať. Pán poslanec Juriš pochopil, že nebudeme teraz rokovať. Budeme o tom hovoriť, keď bude tento bod programu.

  • Pán predseda, vy ste dnes neuveriteľne nervózny, stále skáčete poslancom do reči. Neviem, prečo by sme nemohli povedať...

  • Pán poslanec, som tu nato, aby som vás upozornil, či hovoríte o tom, o čom treba hovoriť, alebo nie.

  • Ale vy ešte netušíte, čo chcem povedať. Budeme predsa hlasovať o programe a chcem sa obrátiť na kolegu Urbana, ktorý, myslím si, že dal legislatívne veľmi korektný návrh, len ho chcem požiadať, aby sme neznásilňovali lehoty, pretože sme hlasovali na začiatku o skrátení lehôt len tých návrhov, ktoré boli navrhnuté. A navyše zákon o vysokých školách požaduje vyjadrenie Akreditačnej komisie, ktoré nemáme. To súvisí s hlasovaním o programe, pán predseda.

    Ďakujem.

  • Nesúvisí, pretože to sa mohlo povedať, keď o tej veci budeme rokovať.

    Pán poslanec Straňák.

  • Vážený pán predseda, dovolím si vás požiadať zaradiť do programu rokovania tlač 494 - návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení zákona číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, a to na prvý deň po prerušení schôdze, t. j. na 5. novembra 1996 ako bod číslo 1.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že sa už nikto nehlási. Prikročíme k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré pani poslankyne a páni poslanci predložili na doplnenie alebo zmenu programu 20. schôdze Národnej rady.

    Prvý návrh predniesol pán poslanec Fico, ktorý žiada, aby tlač číslo 425, kde ide o novelu zákona číslo 92/1991 Zb., ktorú sme vlastne už rozdiskutovali na predošlých schôdzach, zaradili ako bod číslo 5 programu tejto schôdze.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh pána poslanca Fica sme prijali.

    Ďalej vystúpila pani poslankyňa Sabolová so žiadosťou, aby sme bod číslo 7 nášho rokovania, ktorý sa týka zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, zaradili na 5. novembra 1996 ako prvý bod.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Ďalej vystúpil s pozmeňujúcim, resp. doplňujúcim návrhom pán poslanec Kanis a navrhuje, aby sme do programu zaradili návrh na vytvorenie výboru na kontrolu spravodajskej služby a zaradili ho ako bod 23 programu tejto schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh pána poslanca Kanisa neprešiel.

    Je tu teraz návrh pána poslanca Mikloška. Počuli ste ho, týka sa zákona o ochrane nefajčiarov. Pán poslanec Mikloško navrhuje, aby sme tento zákon stiahli a prerokovali ho až po prepracovaní. Pán poslanec Juriš hovorí, že zákon je prepracovaný.

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz prepracovaný.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za návrh pána poslanca?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Pán poslanec Mikloško, keď budeme prerokúvať zákon a a hlasovať, urobíme päťminútovú fajčiarsku prestávku.

    Pán poslanec Urban navrhuje, aby sme po prerokovaní vráteného zákona prezidentom republiky, tlač 518, ktorý hovorí o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, zaradili do programu návrh zákona, ktorý nemáme, ale pán poslanec hovorí, že je rozdaný v laviciach. Je to návrh, o ktorom dávam hlasovať s tým, že tento nový návrh o rozdelení - ak by prešla pripomienka pána prezidenta - by bol zaradený na 5. tohto mesiaca ako bod číslo 1. Dobre som to povedal?

  • Odpoveď zo sály, že nie.

  • Nie? Tak bol to pán poslanec Straňák. Pomýlil som si to.

    Prosím, pán poslanec Urban.

  • Navrhoval som, pán predseda, aby bol zaradený ako nasledujúci bod po prerokovaní zákona 172 o vysokých školách.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

    Pani poslankyňa Rusnáková navrhuje, aby sme ako nový bod číslo 6 zaradili novelu zákona 92/1990 Zb., tlač 502. Je to návrh pána poslanca Vaškoviča.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme túto zmenu.

    Druhý návrh pani poslankyne znie - prijali sme uznesenie na rokovaní Národnej rady, keď sme prerokúvali plnenie štátneho rozpočtu, aby štátny rozpočet bol doplnený o údaje ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskej informačnej služby. V uznesení bolo napísané, že ho prerokujeme na nasledujúcej schôdzi. A toto zasadnutie malo byť vtedy na návrh poslancov vyhlásené ako neverejné. Čiže hlasujeme o tom, aby sme na túto schôdzu zaradili bod programu plnenie uznesenia s tým, že toto rokovanie bude neverejné.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Zatiaľ som rozhodnutie vlády nedostal.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh prešiel.

    Tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne je, že ak neprejde návrh pána poslanca Kanisa, aby sme zaradili bod programu - voľba člena kontrolného orgánu Slovenskej informačnej služby.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasoval 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Maxon so žiadosťou, aby sme ako bod číslo 3 zaradili uznesenie, ktoré má prijať Národná rada s obsahom, aby Najvyšší kontrolný úrad zaujal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu. Vyplýva to zo zákona, že Národná rada musí o to požiadať.

    Prosím, hlasujeme o uznesení, ktorým žiadame Najvyšší kontrolný úrad o vyjadrenie sa k štátnemu rozpočtu. Má to byť zaradené ako bod číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

    Pán poslanec Straňák žiada, aby tlač 494 - to je novela zákona číslo 600/1992 Zb. a nasledovných o cenných papieroch - bola zaradená na 5. novembra tohto roku ako bod číslo 1.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Tento návrh sme prijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, schválili, resp. neschválili sme všetky návrhy na zmenu programu tejto schôdze. Mojou povinnosťou je dať hlasovať o programe ako celku aj s návrhmi, ktoré sme prijali.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o celom programe schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili program rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    môžeme pristúpiť k p r v é m u bodu nášho programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky ministerke školstva pani Eve Slavkovskej.

    Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač číslo 501. Návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky skupinou 40 poslancov Národnej rady. V zmysle tohto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vlády Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada pätina jej poslancov.

    Prosil by som člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som uviedol správu odôvodňujúcu návrh na odvolanie ministerky školstva Slovenskej republiky Evy Slavkovskej, ktorý už podľa spomínaného článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predložila skupina 40 poslancov Národnej rady.

    V odôvodnení sa zameriam na tieto podstatné oblasti nedostatočnej práce ministerky školstva:

    a) oblasť koncepčnej práce, b) riešenie ekonomických problémov vzdelávania, c) učiteľ a jeho postavenie, d) oblasť legislatívy, e) veda a výskum, f) mládež a šport, g) medzinárodná spolupráca.

    Pokúsim sa byť stručný a vecný.

    Dámy a páni, odôvodnenie som nestaval tak, aby vyznelo ako konfrontácia opozičného názoru s názorom, ktorý presadzuje, povedzme, koaličná vláda, ale aby vyznelo ako porovnanie toho, čo si samotná koaličná vláda dala do svojho programového vyhlásenia, čo tvrdí a tvrdila v predchádzajúcom období pani ministerka, a ako sa vlastne tieto úlohy plnia.

    Oblasť koncepčnej práce. Dovoľte mi v duchu, ktorý som naznačil, začať citátom z programového vyhlásenia vlády - kapitola 43 Školstvo, vzdelávanie, veda, šport a mládež, strana 64 - citujem: "Vláda si uvedomuje skutočnosť, že rozhodujúcim predpokladom duchovného rozvoja a hospodárskej prosperity nášho štátu je účinný program", podčiarkujem, "program pokračovania obnovy výchovno-vzdelávacej sústavy." Odhliadnime od skutočnosti, že vzdelávací program mala mať aspoň rozhodujúca koaličná strana, teda HZDS, ale samozrejme, predovšetkým a najmä strana, ktorá má na starosti ministerstvo školstva, vypracovaný už pred vstupom do vlády.

    Prenesme sa s prižmúrenými očami cez skutočnosť, že bez pár dní má súčasná vláda, a teda aj ministerka školstva, za sebou polovicu funkčného obdobia.

    Existuje teda program obnovy výchovno-vzdelávacej sústavy? Ako vyzerá? Aký má obsah? Kto ho tvoril? Kde je tento program, ak existuje? Je utajený?

    Možno, že ministerstvo školstva za takýto "program" považuje Koncepciu rozvoja školstva vo všetkých zložkách s dlhodobým výhľadom. Tento materiál bol vypracovaný v apríli 1996 a v období prázdnin prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a ako jeden z mála materiálov ministerstva bol schválený. Materiál však ani zďaleka nemá charakter strategického programového dokumentu. To nie je názor opozície, to je názor napríklad iných rezortov z pripomienkového konania.

    Nebudem sa teraz zaoberať problematickou analytickokonštatačnou časťou materiálu. Pozornosť obrátim na opatrenia, ktorých obsah a termínovanie dávajú za pravdu pripomienkam rezortov, že nejde o výhľadový, ale málo operatívny materiál. Mnohé z opatrení majú po dátume platnosti alebo sú tesne pred ním.

    Pozrime sa, ako vyzerajú, citujem napríklad opatrenie číslo 7: "Vydať finančné normatívy pre učebné a študijné odbory. Termín: jún 1996. Zodpovedná: ministerka školstva a ďalší, atď, atď." Kde sú tieto normatívy? Ako vyzerá dokument, v ktorom sú tieto normatívy definované?

    Opatrenie číslo 10: "Zhodnotiť účinnosť systému financovania stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania cez kapitoly rozpočtu ústredných orgánov štátnej správy." Tieto dve úlohy mali napríklad na seba organicky nadväzovať, úloha číslo 10 mala predchádzať úlohe číslo 7, úloha číslo 7 už mala byť v júni, úloha číslo 10 by mala byť teraz v decembri. Medzitým sa, pochopiteľne, zmenila regionálna lokálna štátna správa. Bolo potrebné vydať legislatívne opatrenia na transformáciu majetku a iný spôsob financovania.

    Opatrenie číslo 19 - mimoriadne dôležité: "Vypracovať návrh koncepcie štátnej politiky na zabezpečenie odbornosti a kvalifikovanosti pedagogických pracovníkov na základných a stredných školách a v školských zariadeniach." Úloha je termínovaná na september 1996, zodpovedá ministerka školstva. Takýto materiál nie je školskej verejnosti známy.

    Opatrenie číslo 31 - mimoriadne dôležité opatrenie vyskytujúce sa v mnohých ďalších, nielen v programových dokumentoch ministerstva, ale vo vyjadreniach vlády, záznamoch z rokovania vlády s predstaviteľmi napríklad akademických obcí. Ide o vypracovanie návrhu zásad zákona o financovaní školstva. Posledné vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva školstva vo výbore vyzneli asi takto: To už my nemáme na starosti, to je vec ministerstva financií.

    V júni 1996 ministerstvo školstva vypracovalo materiál Koncepcia základnej deväťročnej školy, pokúšajúci sa riešiť prechod z osemročnej na deväťročnú základnú školu. Ide o koncepčne nie veľmi ujasnený materiál, o čom svedčia napríklad aj vyjadrenia predsedu vlády, ktorý sa vyjadril vlastne otázkou: Prečo nie desaťročná povinná školská dochádzka? Slabé odôvodnenie pedagogických hľadísk a absencia nadväznosti na štandardy, materiál nadhodnocuje ekonomiku prechodu na deväťročnú základnú školu a zanedbáva podstatnú otázku, a tou je obsah vzdelávania na základnej škole a jeho potrebná racionalizácia. Citujem:

    "A. Pedagogické hľadisko:

    1. Absolvent základnej školy by mal v deväťročnej základnej škole dosiahnuť hlbšie, trvalejšie, rozsiahlejšie vedomosti a návyky, ktoré dokáže využívať a aplikovať."

    Vážení, to nepovažujem za zdôvodnenie. Neviem, či niekto z vás áno.

    "2. Diferenciácia žiakov základných škôl je taká, že nebrzdí rozvoj žiakovej osobnosti, ale ani predčasne neurčuje jeho smerovanie."

    A tretie pedagogické odôvodnenie alebo hľadisko: "Obsah základnej deväťročnej školy odstráni negatívne skúsenosti z prestavby v roku 1976 a bude postavený na odskúšaných pegagogicko-psychologických teóriách."

    "B. Spoločenské hľadisko:

    1. Základná deväťročná škola odstráni negatívny jav ukončovania stredoškolského vzdelávania pred dovŕšením 18 roku absolventa."

    To nie je pravda. Základná deväťročná škola dvojročné študijné odbory pri ukončení sa rovná 17 rokov.

    "2. Povinné školské vzdelávanie bude možné ukončiť na základnej škole." To je ako argument.

    "3. So spôsobom zavedenia a koncepciou základnej školy ako deväťročnej bude verejnosť dôkladne informovaná."

    K argumentu 2 - povinné školské vzdelávanie vo vyspelých krajinách sa posúva na stredné školy, až na ukončenie stredných škôl.

    "Ekonomické hľadisko:

    1. Projekt transformácie základnej školy bude obsahovať základnú ekonomickú kalkuláciu so zohľadnením všetkých kvantifikovateľných výdavkov spojených s transformáciou."

    Nie ja ako opozičný politik, ak sa mám takto vyjadriť, ale stanovisko napríklad ministerstva hospodárstva, ministerstva financií k materiálu hovorí o tom, že finančná kalkulácia nie je dobre urobená.

    "2. Priestorové vybavenie základných škôl umožňuje zavedenie povinnej deväťročnej základnej školy a nebude sa realizovať na úkor kvality vzdelávania."

    Za osobitne nešťastné považujem také rozhodnutie prechodu v tejto transformácii, ktoré sa bude realizovať počas troch rokov. Opakujem, prevládlo tu výlučne ekonomické hľadisko. Bude existovať niekoľko paralelných učebných plánov, to je vážna vec, a po druhé problémy, ktoré sprevádzajú tento prechod, budeme mať v spoločnosti Slovenskej republiky 3 roky a ešte budú možno doznievať 1 rok.

    V júni 1996 boli ministerstvom školstva vypracované aj materiály - Koncepcia stredných škôl a Koncepcia vysokých škôl. Žiaľ, ani v jednom z nich niet jasnejšej formulácie alebo aspoň rámcového opisu inovačných programov. Dokumenty sú plné fráz a všeobecných konštatovaní. V dokumente o vysokých školách sa napríklad na strane 2 hovorí, citujem: "Jedným z hlavných zámerov v oblasti vysokých škôl je výrazné zvýšenie úrovne vysokoškolskej vedy a vzdelávania, začlenenie vysokých škôl do kontextu európskeho školstva a v časovom horizonte do roku 2015 dosiahnu 30-percentný podiel študentov prijímaných na vysoké školy." Je zaujímavé, že toto je aj opatrením číslo 10 z dokumentu o stredných školách. Logická prirodzená väzba.

    Dámy a páni, veľmi jednoduchá kalkulácia. Dnes máme 17-percentnú zaškolenosť, od roku 1997 do roku 2015 je, ak sa nemýlim, 13 rokov. Keď 13 vydelíte príslušným percentom, ktoré chceme, dostaneme medziročný nárast 0,76 %. Tento medziročný nárast nezodpovedá ani potrebám spoločnosti v Slovenskej republike a už vonkoncom nie záujmom občanov o vysokoškolské vzdelávanie.

    Pokračujem v citáte, podčiarkujem: "Pri dostatočnom financovaní vysokého školstva a pri zohľadnení populačnej vlny je možné tento cieľ dosiahnuť aj bez zásadného rozšírenia vysokoškolskej siete." Toto je veľmi vážne tvrdenie, možno správne, ktorému mala predchádzať dôkladná analýza tejto siete. Ale o sedem riadkov ďalej na tej istej strane sa konštatuje, citujem: "Za účelom ďalšieho rozvoja a dobudovania vysokého školstva v regióne stredného Slovenska sa pripravuje návrh na zriadenie akadémie výtvarných umení a akadémie múzických umení, teda ďalších dvoch umeleckých škôl. A uznesenie navrhované v tomto materiáli v časti B ukladá ministerke školstva, citujem: "B1 - Pripraviť na rokovanie vlády projekt na zriadenie vysokej školy v Prešove" (históriu novely, ktorú sme prerokúvali, sme videli). "B 2 - Pripraviť na rokovanie vlády projekt na zriadenie vysokej školy v Trenčíne." Čiže ďalšie dve, teda dohromady 4 vysoké školy.

    Materiál o vysokých školách má - musím to povedať priamo - mimoriadne nízku úroveň. Jedným z množstva dôkazov podporujúcich toto prísne, ale zodpovedajúce hodnotenie, je časť dotýkajúca sa vysokoškolskej vedy, citujem: "Z hľadiska postavenia vysokoškolskej vedy a techniky je potrebné ich vecné (obsahové) zameranie sústrediť na riešenie

    - problémov globálneho charakteru dôležitých pre strategické rozhodovanie,

    - perspektívnych vedných smerov a odborov, pokiaľ predstavujú celospoločenský záujem,

    - závažných problémov jednotlivých rezortov (hospodárstva, pôdohospodárstva atď.), ktoré sa musia opierať o teoretické vedecké východiská,

    - občianskych, národných, národnostných a etnických problémov, ktoré sú špecifické pre Slovenskú republiku a zo zahraničia neimportovateľné." Tomu som celkom nerozumel.

    Toto je formulácia koncepcie v oblasti alebo v časti Vysokoškolská veda. A v takomto nič nehovoriacom tóne je napísaných všetkých desať, podčiarkujem, všetkých desať strán koncepcie.

    Môže byť argument, že to bol akože pracovný materiál. Ale ten pracovný materiál, ktorý máme, nám bol oficiálne doručený a bol oficiálne odovzdaný na rokovanie vlády.

    Priam zarážajúco pôsobí návrh uznesenia v časti B3, ktorá predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja, vedu a techniku Slovenskej republiky ukladá vypracovať dlhodobú stratégiu rozvoja školstva a vedy ako súčasť stratégie rozvoja spoločnosti v nových ekonomických podmienkach. Stratégia rozvoja školstva je predsa bázová úloha ministerstva školstva. Naopak, pani ministerka školstva by mala byť urazená, že by niekto iný a nie ministerstvo školstva mal robiť vzdelávacie stratégie.

    Ekonomika vzdelávania: Dovoľte mi pre zmenu začať tento odsek nie hneď citáciou z programu vlády, ale rád by som citoval ministerku školstva, jej správu o stave rezortu prednesenú v decembri minulého roku, ku ktorej bola - ako si dobre pamätáte - hlasovaním zakázaná rozprava. Citujem: "Rezort školstva v čase môjho nástupu do funkcie ministerky stál pred veľkou ekonomickou dilemou a čakali ho úlohy dosiaľ neriešené. Predovšetkým som pokladala za nevyhnutné konečne začať uplatňovať nové prístupy v otázkach finančného manažmentu. Pretože neexistovali žiadne rozpracované prístupy ani v makro ani v mikroekonomickej sfére rezortu školstva, bolo nevyhnutné okamžite eliminovať vplyv predchádzajúcich negatívnych postupov."

    Dovoľte mi k tomu len krátku poznámku. Keď sme na poslednom zasadnutí výboru pre školstvo položili otázku štátnemu tajomníkovi v súvislosti s financovaním súkromných, cirkevných a štátnych škôl, ako sa vyvíja vôbec model financovania, aké kritériá, aké normatívy sú použité, ak sú nejaké, ja som sa pýtal, prečo je taký veľký rozdiel vo financovaní, tak mi povedal: No veď my pokračujeme v tom, na čo sa pýtate, čo ste vy v roku 1994 definovali. Aha, kde sú tie nové postupy?

    "Východisková ekonomická základňa na začiatku roku 1995 nebola priaznivá na ouvertúru transformačných metamorfóz procesov ekonomiky rezortu školstva. Napriek tomu nové vedenie ministerstva" - stále citujem - "bolo rozhodnuté dôsledne presadzovať kroky, ktoré na rozdiel od minulosti budú viesť k efektívnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami vyčlenenými pre kapitolu školstva zo štátneho rozpočtu. Základná konštrukcia rozpočtu kapitoly školstva na rok 1995 vychádzala ešte zo zámerov predchádzajúceho vedenia ministerstva. Po dôslednej analýze sme zistili, že pôvodne navrhnutý rozpočet kapitoly je nevyhovujúci, pretože by mohol ochromiť vývoj celého rezortu. Ihneď sme prehodnotili návrh rozpočtu tak, aby sme zabezpečili prevádzkové potreby a zakomponovali prvky na stimuláciu hmotnej zainteresovanosti, aby sme umožnili konštituovanie nových študijných odborov, vytvorili predpoklady na rozvoj vedy a techniky a dosiahli ciele určené v oblasti telesnej výchovy a športu."

    Výsledky tejto ouvertúry transformačnej metamorfózy v oblasti vzdelávania si dovolím ukázať aspoň na dvoch tabuľkách. Nie je problém zo štatistík vypočítať ďalšie tabuľky. Toto aspoň naznačím, prosím, pretože i z diaľky vidieť na priestorovom grafe, ako klesajú variabilné náklady, to znamená prevádzkové náklady. Tak potom čo je v tom konštatovaní? Zvykneme si tu na to, že nás bude niekto zavádzať, že nás budú klamať? Pokles variabilných nákladov pre vysoké školy z roku 1994 na rok 1995 je z 21 % na 11 % - najvyšší v histórii, 10-percentný pokles výdavkov. V roku 1996, t. j. tento rok, z tých 11 to ešte zišlo na 7,6 %. To sú, prosím pekne, vysoké školy.

    Aby to nebolo jednostranné, dovolím si takto ukázať, ale skôr odcitovať porovnanie výdavkov na vedu a techniku za roky vedenia rezortu pani ministerkou. Ministerstvo školstva malo plánovaný taký nárast vo vede a technike, že by bol tvoril mínus 10 %. Ako jediný z rezortov by bol išiel dole. Až úpravou tu sme to dotiahli na "slávnych" plus 0,5 %.

    Niekoľko poznámok koncepčného charakteru k problematike financovania školstva. Pardon, ešte by som mal predsa len spomenúť otázku reálnych miezd, mzdového nárastu. Tá je veľmi vážna. V tejto súvislosti to treba spomenúť. Rezort školstva je opäť na chvoste s priemernou mzdou. Toto nie je informácia opäť z opozičných zdrojov.

    Dámy a páni, existuje materiál, budem o ňom hovoriť, harmonogram riešenia mzdovej situácie v rezorte školstva, kde samotný priestorový graf, ktorý je urobený predkladateľmi tohto materiálu, hovorí o klesajúcej, výrazne klesajúcej reálnej mzde, i napriek pozitívnemu pokusu (to treba oceniť) zdvihnúť nominálnu mzdu. Ako vidíme, "vďaka inflácii" to jednoducho nestačilo.

    Niekoľko poznámok koncepčného charakteru k problematike financovania školstva.

    Zákon o financovaní školstva. Vypracovanie zásad tohto zákona je úlohou z už spomínaného materiálu. Zásady neexistujú. Existuje návrh modelu transformácie financovania školstva, existuje však aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. 12. 1995 k zákonu o štátnom rozpočte, citujem písmeno B bod 8: "zaradiť do legislatívneho plánu vlády na rok 1996 návrh zákona o financovaní školstva".

    Preštudoval som si plán legislatívnych úloh vlády, takýto zákon tam zaradený nie je. Toto uznesenie nie je splnené. Toto isté uznesenie v bode 5 písmeno b) žiadalo, citujem písmeno b) bod 5: "prijať také legislatívne opatrenia, aby príjmy ministerstva školstva plynúce z poplatkov rodičov za predškolské zariadenia, kluby detí a mládeže, študentské domovy, administratívne úkony zostali v rezorte v prospech subjektov, ktoré ich vytvárajú alebo, ak chcete, získavajú.

    Ani toto uznesenie nie je splnené. Nie sú vypracované už spomínané normatívy, takže aj toto sú dôvody, že rozpis kapitoly školstva na rok 1996 vykazoval značnú nevyváženosť. Dve verzie, ktoré sme na základe uznesenia Národnej rady - toho istého - dostali k dispozícii do výboru, vykazovali značné odlišnosti napríklad vo výške a použití rezervy ministerky školstva. Táto činí v oblasti základných a stredných škôl 55 412 tisíc korún a v oblasti vysokých škôl 77 338 tisíc korún - to sú údaje z tabuliek, ktoré preberám - resp. v oblasti vysokých škôl 57 338 tisíc korún podľa inej tabuľky. V tom prípade 21 miliónov bola rezerva z ostatných rozpočtových organizácií.

    Nedodržiavanie zákona číslo 172 o vysokých školách, ktorý ukladá ministerstvu konzultovať rozdeľovanie prostriedkov s Radou vysokých škôl, má za následok finančné operácie hraničiace, resp. majúce charakter štátnej korupcie. Príkladom je 7 miliónov korún, ktoré pani ministerka bez konzultácie s finančnou komisiou Rady vysokých škôl, vedením univerzity a vedením lekárskej fakulty, o čom svedčí aj list dekana tejto fakulty, pridelila I. stomatologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V zásade sa s rezervou nakladá ako s prostriedkami určenými na havarijné situácie. To potvrdila aj pani ministerka napríklad v Pressklube. Vedenie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského neprerokovalo a nepredložilo vedeniu Univerzity Komenského túto situáciu ako havarijnú. Kto ju ako takúto posúdil? Existuje písomný záznam z posúdenia tejto havarijnej situácie? Ak bola pani ministerka presvedčená, že ide, resp. išlo o haváriu, prečo potom stiahla tých 7 miliónov Sk späť, keď sa vedenie univerzity ohradilo voči postupu? Písomná dokumentácia tohto prípadu, pokiaľ by ste mali, kolegyne, kolegovia, záujem, je k dispozícii, vrátane všetkých listov, ktoré boli vymenené. V už spomínanej správe o stave rezortu pani ministerka však konštatuje (strana 28), citujem: "V súlade s vládou prijatým programom Čisté ruky, ktorého hlavným cieľom je očistiť štátnu správu od nekalých praktík, som tiež vydala pokyn na vypracovanie súhrnnej správy o stave nehnuteľného majetku v rezorte školstva."

    V spore s týmito slovami je konanie pani ministerky nielen v predchádzajúcom prípade, ale aj v niekoľkých ďalších. Napríklad v súvislosti s prenájmom budovy na Levickej ulici, ktorá pôvodne patrila, bola spravovaná Domom zahraničných stykov, bola teda majetkom štátu, majetkom rezortu, bola s nákladom takmer 20 miliónov Sk prebudovaná na ubytovacie a rokovacie zariadenie s reprezentačnými rokovacími priestormi. Budova bola sprostredkovane prenajatá prostredníctvom súkromnej firmy poisťovni. Rovnako takéto konštatovanie možno vysloviť o zariadení, ktoré je v Petržalke. Prečo nebola ponúknutá napríklad budova na Levickej niektorej škole, napríklad strednej hotelovej škole ako výcvikové výučbové zariadenie tejto školy a podobne?

    V súvislosti s financovaním vzdelávania sa objavil ďalší závažný problém - poskytovanie vysokoškolského vzdelávania za úhradu. Kolegyne a kolegovia, počujeme dobre. Je to poskytovanie vysokoškolského vzdelávania za úhradu. Dovoľte mi, aby som rovno uviedol tento problém listom, ktorý je adresovaný dekanovi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave:

    "Vážený pán dekan, Vaša fakulta sa obrátila na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky listom, v ktorom žiadate informáciu k problematike úhrady za vysokoškolské štúdium študujúcim. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zastáva názor, a to aj s prihliadnutím na ústavu a zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, že vysokoškolské štúdium, ktorým nadobudne absolvent vysokoškolské vzdelanie, pre občanov Slovenskej republiky v akejkoľvek forme je bezplatné."

    Pokračuje odsek: "Avšak za podmienky, že uchádzač o štúdium úspešne vykoná prijímacie skúšky, ale nie je prijatý na vysokú školu, dobrovoľne si bude hradiť úplné náklady štúdia (respektíve právnická osoba vysielajúca ho na toto štúdium) a fakulta odvedie finančné prostriedky na príjmový účet fakulty, s tým možno súhlasiť."

    List podpísal riaditeľ sekcie vysokých škôl doc. Ing. Marián Tolnay, CSc. Je zo 4. septembra 1996 so svojím jasným evidenčným číslom.

    Ide o mimoriadne vážne rozhodnutie riaditeľa sekcie vysokých škôl. Otázkou je, či s vedomím, alebo bez vedomia pani ministerky, ale v každom prípade s jej zodpovednosťou. Je pravda, že vláda vo svojom programovom vyhlásení predpokladá platenie poplatkov občanmi za vysokoškolské štúdium. Pre úplnosť to odcitujem: "Prístup k vysokoškolskému vzdelaniu pre všetky spoločenské a sociálne vrstvy zabezpečíme systémom pôžičiek, nadväzne na postupné zavedenie úhrady časti nákladov za vysokoškolské štúdium a poplatkov za sociálne služby študentom." List riaditeľa sekcie vysokých škôl svedčí o tom, že sa tak už skutočne deje. Je však neprijateľné, aby takéto mimoriadne vážne rozhodnutie bolo prijaté bez serióznej koncepčnej a právnej prípravy, bez dôkladného informovania a dialógu s občanmi. Takto svojvoľne a nesystémovo zavedené poplatky povedú k diskriminácii sociálne slabších rodín, hoci ich deti splnia predpoklady štúdia na vysokej škole. A mohol by som rozoberať túto otázku z pohľadu rovnocennosti prístupu na vysokoškolské štúdium atď.

    Učiteľ a jeho postavenie, personálna politika. Priamo ministerke školstva adresne bolo uložené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky predložiť už spomínaný harmonogram riešenia mzdových problémov v školstve. Pani ministerka školstva doteraz nepresadila jeho prerokovanie vo vláde. Okrem toho, ak by tento materiál bol aj schválený vládou, jednoducho nie je riešením. Principiálne nerieši tento problém, pretože predpokladá 10-percentný nárast ročne v rokoch 1997-1998, v roku 1996 menší. To znamená, že pri predpokladanej inflácii by išlo možno o jedno- až dvojpercentný teoretický nárast.

    Ako ďalšiu hrubú koncepčnú chybu v práci pani ministerky hodnotím preto skutočnosť, že odskočila od predloženia už hotového zákona o štátnej, resp. verejnej službe pedagogických pracovníkov, ktorý bol vypracovaný na základe viacročných analýz a návrhov v roku 1994 počas Moravčíkovej vlády. Tento zákon komplexne riešil ekonomickú situáciu pedagógov, jeho finančná náročnosť je takmer zhodná s predkladaným harmonogramom, ale okrem toho vytváral legislatívne podmienky spoločenského uznania učiteľskej profesie. Inými slovami, lapidárne, jednou ranou zabíjal niekoľko múch - finančné ohodnotenie a zo zákona definovaný status učiteľa, platový automatizmus na jednej strane, povinnosti vyplývajúce zo zákona pre tohto učiteľa na druhej strane. A ukladal príslušným orgánom vytvoriť na trhu vzdelávania pretlak, ponuku vzdelávacích aktivít tak, aby tento zákon bolo možné v praxi napĺňať.

    Pritom v legislatívnom pláne vlády sú analogické zákony napríklad pre zamestnancov Colnej správy, vojakov - profesionálov, policajtov a príslušníkov Slovenskej informačnej služby. V žiadnom prípade, ani vážne, ani ironicky nechcem zrovnávať pedagogických pracovníkov s uvedenými profesiami, každá má svoje špecifiká. Ale rovnako ako tieto i učiteľská služba je typom, povedzme, štátnej služby. Ak nie, možno ju určite ponímať ako najrozsiahlejší typ verejnej služby na Slovensku.

    Tvrdenie, že zákon o verejnej službe pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je podľa mňa praobyčajnou výhovorkou, ktorá je len ďalším dôkazom nedostatočného prístupu a nepochopenia úloh rezortu vzdelávania jeho ministerstvom.

    Vo vzťahu k pedagogickým pracovníkom je najvážnejším prejavom neschopnosti a neznalosti problematiky - ináč som to nemohol nazvať - vyhláška číslo 41 o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov. Kolegyne a kolegovia, nechcem vás unavovať logickými lapsusmi tejto vyhlášky, ale z overenia v praxi, z diskusie s učiteľmi, s odborníkmi, právnikmi ona skutočne diskriminuje jednu časť učiteľov. Tvrdiť, že časom sa všetci môžu dostať do vyššej, to znamená do desiatej platovej triedy, je jednoducho neseriózne. Táto vyhláška zakladá legislatívny, zákonný predpoklad nato, aby časť učiteľov - magistri, mali pocit, že sú znevýhodnení v porovnaní napríklad s absolventmi inžinierskeho štúdia, ktorí majú doplnkové pedagogické štúdium.

    Uvedomme si, prosím, že profesionál učiteľ - magister, päť rokov študujúci pedagogické vzdelanie, musí robiť atestačnú kvalifikačnú skúšku, zatiaľ čo napríklad inžinier, ktorý vyštudoval technickú školu a robil si doplňujúce pedagogické štúdium, čiže hlavný smer profesie je iný, automaticky postupuje do vyššej triedy, ak sú splnené nejaké požiadavky na prax a podobne. Rovnako sú postavení proti sebe aj učiteľ, povedzme, s klasickou pedagogikou a učiteľ so špeciálnou pedagogikou. Pokiaľ by si učiteľ s klasickou pedagogikou urobil rozširujúce štúdium, aby mohol vôbec učiť na špeciálnej škole, ten druhý, čo si urobil rozširujúce štúdium, je zvýhodnený oproti "profíkovi", ktorý sa profesionálne pripravoval na kariéru v špeciálnej pedagogike.

    Namiesto precíznej koncepcie realizovanej zákonom o štátnej, resp. verejnej službe, zasadením sa za učiteľov tak, aby automaticky postúpili do desiatej, resp. vyššej platovej triedy, uzrela svetlo sveta vyhláška, ktorá diskriminuje značnú časť a na školách rozdeľuje kolektívy. Moje osobné skúsenosti sú také, že pedagogické kolektívy 36-40 učiteľov dostávajú napríklad dve miesta ročne, aby mohli ísť urobiť tzv. kvalifikačnú skúšku. Navyše, kvalifikačná skúška sa robí na metodických centrách. Osobne nemám nič proti metodickým centrám. Naopak, metodické centrá sú v sústave školských zariadení veľmi dôležité. Zmení sa vyučovanie niektorých partií matematiky, metodické centrá promptne prevedú prípravu učiteľov. Ale tu predsa ide o čosi, čo je nárokom na vyššie ohodnotenie toho učiteľa. A to je potrebné realizovať minimálne na tom stupni vzdelávacej sústavy, aspoň záverečnú skúšku (aj keď príprava a predpríprava môže byť na metodickom centre), ale záverečnú skúšku realizovať na fakulte.

    Podľa názorov právnych odborníkov jej realizácia - mám na mysli vyhlášku 41 - okrem dehonestácie celoživotného vzdelávania je na hranici zákonnosti.

    Prejavom neúcty k učiteľskému povolaniu, či nerešpektovanie autonómie vysokých škôl je aj zadržiavanie návrhov na vymenovanie profesorov vysokých škôl. Nie je zriedkavosťou, že návrhy ležia na ministerstve aj 16 až 17 mesiacov. Namiesto dodržiavania platného zákona pani ministerka nemiestne protestovala proti jeho dodržiavaniu a naplneniu prezidentom Slovenskej republiky, keď prezident konečne profesorov vymenoval, pričom sa na tomto akte nezúčastnila.

    V priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády, citujem: "Vláda si kladie za úlohu prispieť k zabezpečeniu pokojného pracovného ovzdušia na školách podporou personálnej politiky, ktorej jediným kritériom sa stane odbornosť a mravná bezúhonnosť", pani ministerka realizuje personálnu politiku v rezorte. Začala čistkami na úrovni riaditeľov školských správ. Na ten účel prostredníctvom poslaneckej lobby iniciovala novelu zákona číslo 542 o štátnej správe a samospráve v školstve. Výsledkom bola plošná výmena obrovského množstva riaditeľov bývalých školských správ - bez pár jednotlivcov takmer všetci. Ministerka pritom vedela (alebo nevedela?) o pripravovanom zákone upravujúcom územnosprávne členenie, vznik a integráciu nových krajských a okresných orgánov štátnej správy. Tento znovu vedie k zmenám na postoch riadiacich pracovníkov regionálnych školských orgánov.

    Prosím vás, čo je to za minister, ktorý nielenže dovolí, ale dokonca iniciuje v takom krátkom časovom slede neustále a rozsiahle zmeny v regionálnych riadiacich orgánoch? Toto prispieva k pokojnému pracovnému ovzdušiu na školách?

    Vážnym negatívnym aspektom personálnej práce v rezorte je absencia inštitútu nazývaného konkurz ako základného nástroja používaného v demokratických spoločnostiach na zisťovanie napríklad odbornosti. Pozri aj programové vyhlásenie. Naopak, z poslaneckých prieskumov viem, že odbornosť a mravná bezúhonnosť, tak ako je to povedané v programovom vyhlásení, boli nahradené politickou príslušnosťou a úradníckou servilnosťou. Bolo by zaujímavé vedieť, či pani ministerka vie, koľko tieto plošné výmeny stáli finančných prostriedkov.

    Do rovnakej kategórie patria aj výmeny na poste riaditeľa Ústredného inšpekčného centra a Akadémie Istropolitana. Jedným z najfrekventovanejších odborných termínov v školských politikách vyspelých krajín je systém hodnotenia kvality. Základným stavebným kameňom tohto systému je nezávislá, podľa transparentných pravidiel objektívne pracujúca školská inšpekcia. Personálne zmeny v inšpekcii, absencia koncepcie a likvidácia jej nezávislosti sa taktiež podpisujú na upadaní nášho školstva.

    Systém hodnotenia kvality však nenašiel uplatnenie v materiáloch ministerstva, napríklad v tých, ktoré som spomínal. Považujem to za veľmi vážny nedostatok v práci samotnej pani ministerky. Naopak, nakladanie s inšpekciou, vecná stránka novely zákona číslo 542, ale najmä novely zákona o vysokých školách sú dôkazom, že objektívny, transparentný a motivujúci systém hodnotenia kvality je nahrádzaný centralisticko-byrokratickými zásahmi do činnosti škôl.

    Odbúravanie v predchádzajúcom období sa rodiaceho systému hodnotenia kvality začalo nekorektným rokovaním pani ministerky s bývalou Akreditačnou komisiou, čistkami, ktoré som spomínal, a poslanecké prieskumy ukazujú, že sa presúva na odvolávanie riaditeľov škôl, školských zariadení a ustanovovanie nových, opäť na báze politických kritérií. Ako najčerstvejší prípad z mojich nedávnych poslaneckých dní môžem uviesť okres Vranov nad Topľou, Lučenec a ďalšie. Čistky na samotnom ministerstve sa prejavili najmä v tom, že vláda, až na drobné výnimky, vracia materiály predkladané ministerkou na prepracovanie. Mnohé z nich sa už viac ani neobjavia.

    Oblasť legislatívy. Okrem už spomínanej vyhlášky číslo 41 sa nekompetentnosť pani ministerky prejavila v procese prípravy a prerokúvania novely zákona o vysokých školách. Pani ministerka najskôr nedokázala vo vláde obhájiť filozofiu tej novely, ktorá bola dosiahnutá správnym konsenzom s predstaviteľmi akademickej obce. Počas prerokúvania novely v parlamente nedokázala ani len vyjadriť zreteľné, jasné stanovisko k návrhom, ktoré boli v spore jednak so samotným zákonom číslo 172, ale najmä s predstavami ministerstva - keďže koncepcia neexistuje - napríklad o vzniku univerzity v Prešove.

    Tu treba objektívne povedať, že projekt vzniku univerzity v Prešove na ministerstve školstva existuje, myslím, dva mesiace. Tým skôr bolo treba proti návrhom, ktoré tu odzneli, vystúpiť rezolútne. Alibisticky sa skrývala za slová "poslanci majú právo". Iste, ale minister má povinnosť obhajovať, keď už nie koncepciu štátnej politiky, tak aspoň zásady vzniku nových vysokých škôl.

    Nebudem sa vyčerpávajúco venovať tomuto zákonu, pretože o ňom sme diskutovali a ešte budeme, ale dovolím si obrátiť vašu pozornosť na toto: Mimoriadne vážnym aspektom je odbúranie možnosti oslobodenia vysokých škôl od colných a iných poplatkov z darov a najmä od daní z príjmov získaných z mimorozpočtových zdrojov. Skutočnosť je taká, že pani ministerka školstva, jej ekonomická sekcia a legislatívno-právny odbor aj vďaka už spomínaným čistkám vôbec nepostrehli, že novela má, obrazne povedané, "retroaktívny" účinok na financie vysokých škôl a že tieto by dodatočne ako podnikateľské subjekty museli odviesť daň z príjmu právnických osôb za rok 1996, s čím nemohli dopredu počítať.

    Oblasť vedy a výskumu. O tom, že pani ministerka bez mihnutia oka vlastne akceptovala zníženie rozpočtu na vysokoškolskú vedu o 10 %, som už hovoril. Rovnako vážny problém je súčasný stav v koordinovaní činnosti v oblasti vedy a výskumu. Dodnes nie je jednoznačne vyriešená otázka kompetencií medzi ministerstvom a Úradom pre stratégiu rozvoja, vedu a techniku. Pôvodne delimitovaní pracovníci z ministerstva na úrad sa zasa vracajú späť, presúvajú sa teda stoličky a podstatné problémy, ako sú sprehľadnenie a diferencovanie financovania základného a aplikovaného výskumu, výraznejšie presadenie grantového financovania, vytvorenie podmienok, aby časť získaných finančných prostriedkov za výsledky vedy a výskumu zostala na riešiteľských pracoviskách, sa neriešia. Nejde o úlohy alebo témy, ktoré by si vymyslela opozícia. Ide o úlohy z programového vyhlásenia vlády - kapitola 43, strana 67. Minimálne spoluzodpovednosť pani ministerky školstva vyplývajúca z dôležitosti vysokoškolského výskumu je evidentná.

    Konečne je tu otázka, prečo neboli tieto úlohy naplnené aspoň v rezorte školstva. Kde je teda príslušná legislatíva? Zákony predsa boli dávnejšie pripravené, rovnako ako základný rámec štátnej vednej a technickej politiky už v predchádzajúcom období. Súčasný stav mi pripomína situáciu, keď sa dvaja jednookí tvária, že spolu vidia rovnako dobre ako dvojokí. A to, ako vieme, vôbec nie je pravda. Považujem za nevyhnutné, aby sa situáciou v tejto oblasti začal veľmi seriózne zaoberať aj parlament.

    Rovnako treba hodnotiť aj stav v ďalších dvoch oblastiach, ktorými sú mládež a telesná kultúra. Zdĺhavosť v tvorbe legislatívnych noriem, najmä v oblasti ochrany mládeže, nedostatočná koordinácia tvorby štátnej politiky v oblasti mládeže medzi ministerstvom a Fondom detí a mládeže, netransparentné nakladanie s majetkom, ako fond nakladá s majetkom po bývalom SZM, sú okrem iných najvýraznejšími nedostatkami práce ministerstva, a teda aj pani ministerky v tejto oblasti.

    Oblasť medzinárodnej spolupráce - už len stručne. Stav je taký, že Slovensko nemá doteraz podpísané dôležité protokoly o spolupráci v oblasti vzdelávania predovšetkým s krajinami Európskej únie, ako Francúzsko, Nemecko a Rakúsko. Význam práve týchto krajín, ale aj ďalších pre našu medzinárodnú školskú a vedeckú spoluprácu netreba zdôrazňovať.

    Absencia koncepcie v oblasti medzinárodnej spolupráce, nekorektné útoky na nevládne organizácie, ako napríklad na Slovenskú akademickú informačnú agentúru, ktorá ako nevládna organizácia na dobrej úrovni zabezpečovala viaceré bilaterálne a multilaterálne programy, spôsobili útlm, miestami aj kritický stav v spolupráci v rámci programu CEPUS, v akcii Rakúsko - Slovensko, spolupráca v oblasti vzdelávania a výskumu, aj keď tá ešte aspoň na budúci rok bude bežať.

    Pani ministerka školstva absolvovala viacero pracovných ciest do zahraničia. Dobrým zvykom býva, že verejnosť je informovaná o tom, aký efekt pre slovenské školstvo priniesli tieto pracovné cesty. Tieto informácie i napriek interpeláciám v parlamente nemáme k dispozícii, nie sú k dispozícii.

    Vážené kolegyne a kolegovia, fráz o význame a dôležitosti vzdelávania bolo a je vždy dostatok. Rovnako tak často počuť chválu i samochválu na úroveň nášho vzdelávacieho systému. Žiaľ, realita je celkom iná. Naše školstvo upadá. Naše školstvo nemá víziu. Atmosféra vo vzdelávacích inštitúciách nie je taká, aká by mala byť, alebo akú si ju želáme, alebo akú si ju predstavujeme. Chýba v nej fluidum motivácie, stimulovanie tvorivosti, pokoj, istota, serióznosť a stabilita aspoň základných pravidiel ovplyvňujúcich život a prácu učiteľa i žiaka, školu i rodinu.

    Školstvo ako systém, vzdelávanie ako proces sa rozhodujúcim dielom podieľa na formovaní hierarchie hodnôt dieťaťa, žiaka, študenta, ale i učiteľa, občana, rodiny a spoločnosti. Školstvo, školský systém je oblasť spoločnosti s najväčšou zotrvačnosťou. Výborne, ak ide o pozitívne veci, ale beda, ak ide o zavlečené chyby a nedostatky. Preto sa musíme veľmi zodpovedne venovať manažmentu vzdelávania, manažmentu vzdelávacieho sektora, sledovať a hodnotiť odborné, morálne predpoklady a manažérske schopnosti. Prirodzená autorita, ak už aj nie je veľmi vysoká, nesmie byť nahradzovaná centralizačnou až agresívnou legislatívou ako náhrady za neschopnosť viesť kultúrny dialóg, počúvať a tolerovať, tolerantne rešpektovať iné názory. Práve naopak, dobrý manažment iniciuje dialóg.

    Prierez dvojročnej činnosti pani ministerky, preukázané výsledky a schopnosti jednoznačne ukazujú, že pani Slavkovská nemá predpoklady vykonávať funkciu ministerky školstva. O to viac, že školstvo nepotrebuje politika. Naše školstvo potrebuje školského politika, a to je rozdiel.

    Mal som ešte a mám v poznámkach pripravenú otázku stredných odborných učilíšť. Tu sa, dámy a páni, zopakovala situácia, ktorú som spomínal s riaditeľmi školských správ. Roky pripravovaná koncepcia (i predchádzajúcimi Mečiarovými vládami) na istý čas koordinovať i stredné odborné učilištia z úrovne ministerstva školstva bola práve v tomto období narušená. Tú som rešpektoval ja i moji predchodcovia. Mysleli sme si, že je dobrá. Bola narušená. Možno vecne by to aj mohlo byť dobré. Ale čo sa udialo? Na krátky čas sa učilištia vrátili do rezortov, aby sa vzápätí posunuli pod krajské úrady. Na čo? Kde tu je zdravý rozum, ktorý v takom krátkom čase robí takéto úkony, pokiaľ tie úkony boli legislatívne právne a administratívne dobre urobené? Naopak, bolo to treba nechať pod rezortom školstva a sústrediť sa na legislatívu, na vykonávacie predpisy, transformujúce správu učilíšť pod krajské úrady.

    Dámy a páni, úmyselne som nepredkladal koncepčné názory, ktoré by ste mohli označiť ako názory opozičného politika. Dovolil som si však predložiť konfrontáciu stavu s úlohami, ktoré sú v rôznych dokumentoch, ktoré buď prijala vláda, alebo ich predkladala samotná pani ministerka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste predkladateľa. Otváram k tomuto bodu rozpravu. Do rozpravy som dostal zatiaľ 7 prihlášok. Ako prvý sa prihlásil predseda výboru pán Kamil Haťapka. S faktickou poznámkou sa medzitým hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len vysoko oceniť rétorické schopnosti predkladateľa. Myslím si, že v starom Ríme by bol mal ohromný úspech, ale myslím si, že by bol urobil lepšie, keby bol urobil jasné resumé svojho vystúpenia. A dovolím si ho upozorniť na takú maličkosť, že nie je dôležité povinné ukončenie nejakej školy, ale úroveň všeobecného vzdelania, ktoré povinnou školskou dochádzkou absolvent dosiahne. Dovolím si pána predkladateľa ubezpečiť, že podľa mojich vedomostí aj z priamej konfrontácie úroveň našich základných škôl, resp. absolventov našich základných škôl minimálne vo všeobecnom vzdelaní je kedykoľvek porovnateľná s úrovňou všeobecného vzdelania absolventov stredných škôl nielen západnej Európy, ale aj iných demokratických krajín smerom na západ od nás.

    Preto si myslím, že bazírovať na tom, či budeme mať povinnú strednú dochádzku, alebo len základnú, nie je také dôležité, ako skôr to, aby sme trvali na zvýšení úrovne všeobecného vzdelania absolventov základného povinného vzdelania, ktoré u nás je. Akákoľvek snaha znížiť toto všeobecné vzdelanie znamená snahu ľahšie ovládať obyvateľstvo, lebo veľmi dobre vieme, že čím nižšie je všeobecné vzdelanie, tým ľahšie sa človek ovláda. Jasne hovorím o všeobecnom vzdelaní, pretože človek s nízkym všeobecným vzdelaním, hoci s vysokou špecializáciou, je tiež takisto ľahko ovládateľný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán Haťapka.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dnešné rokovanie parlamentu má na programe, ktorý sme pred chvíľou schválili, odvolanie ministerky školstva Slovenskej republiky pani Evy Slavkovskej.

    Ako iste viete, je to už v krátkom čase tretí pokus o znehodnotenie výsledkov práce vlády a v konečnej miere aj práce koalície. Deje sa to tak podľa známeho scenára spochybnenia práce jednotlivých ministrov.

    Na predchádzajúcom zasadaní to bol minister Baco, teraz zase ministerka školstva Slavkovská. Iste nejde všetko tak, ako by sme si želali, a nech by robila na svojom poste čokoľvek, iniciatívna opozícia nájde kameň jej úrazu aj v sebalepšom zámere.

    Môžem azda vysloviť názor, že mnohé, čo sa jej vytýka zo strany opozičných kolegov, a toto je potom pertraktované v tlači ako vážna záležitosť, po ktorej temer každé médium siahne, je vysvetlenie pre súdneho čitateľa nezaujímavé.

    Podobne je to s vysvetľovaním, samozrejme svojským, so školstvom na národnostne zmiešanom území, ktoré je neustále predkladané ako nedostatočné, upierajúce práva na svoju materčinu, ale protagonisti takéhoto názoru si neuvedomujú, že počas celého obdobia masírovania svojich spoluobčanov dúchajú do pahreby neprimeraných nacionalistických nálad.

    Pritom situácia je úplne iná a práve rezort školstva vynakladá nemalú snahu, aby naši spoluobčania, či sú maďarskej, rusínskej, nemeckej alebo rómskej príslušnosti, našli plné uplatnenie vo svojom živote, aby neboli trvale odkázaní iba na pôsobenie na teritóriu, ktoré im umožňuje len používanie svojho rodného jazyka. Veď nemôže byť pre človeka nič strašnejšie, ako keď sa ocitne v prostredí, ktorého jazyk neovláda, a to prostredie sa dokonca nachádza v jeho vlasti. Preto vytýkanie, a nie prvé, že ministerka so svojím rezortom sa venuje tejto problematike iba okrajovo, je zavádzajúce. Dokonca také zavádzajúce, že mnohí poslanci, ale aj poslankyne práve z tohto dôvodu sa rozhodli podporiť návrh na jej odvolanie.

    Aby som ich však presvedčil, čo sa v tejto oblasti v školstve urobilo, dovoľte mi, vážení kolegovia a kolegyne, aby som vám predložil niekoľko skutočností.

    Vzdelávanie detí občanov Slovenskej republiky s inou národnosťou ako slovenskou sa deje plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a teda aj s Listinou základných práv a slobôd, ako aj ďalšími medzinárodne prijatými dohodami a konvenciami.

    Na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky existujú rôzne spôsoby vzdelávania v školách podľa vyučovacieho jazyka danej školy. Existujú školy s vyučovacím jazykom slovenským, ktoré navštevujú žiaci aj s iným ako slovenským materinským jazykom. Máme tiež školy pod spoločnou správou, kde pod jedným riaditeľstvom sú dve oddelenia, teda triedy s vyučovacím jazykom slovenským a triedy s vyučovacím jazykom národností. V sieti škôl pôsobia i také školy, kde je vyučovacím jazykom jazyk národností a predmet slovenský jazyk a literatúra sa vyučuje ako komunikatívny cieľový jazyk na princípe metodiky cudzieho jazyka. V tomto prípade ide o školy napospol s vyučovacím jazykom maďarským.

    Sú školy s vyučovacím jazykom národností, kde sa niektoré predmety vyučujú v materinskom jazyku národností na prvom stupni základných škôl - hudobná výchova, výtvarná výchova, prvouka a vlastiveda. Na týchto školách na druhom stupni základných škôl v materinskom jazyku národností sa vyučuje hudobná výchova, výtvarná výchova, dvojjazyčne občianska výchova, etická výchova, dejepis a zemepis. Ďalšie predmety okrem materinského jazyka národností sa vyučujú v slovenskom jazyku. Ide napríklad o školy s vyučovacím jazykom ukrajinským. Sú napokon v našom školskom systéme školy s výučbou jazyka národností, kde sa materinský jazyk a literatúra vyučuje v ich jazyku a ďalšie predmety v jazyku slovenskom. V tomto prípade ide o školy s vyučovaním ukrajinského jazyka a školy s vyučovaním nemeckého jazyka. Možnosť výberu je teda skutočne nadmieru pestrá.

    Výchova a vzdelanie detí príslušníkov národnostných menšín sa uskutočňuje dôsledne na základe slobodného rozhodnutia ich rodičov, resp. zákonitých zástupcov. Tieto školy sú rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky a sú financované zo štátneho rozpočtu.

    Okrem štátnych škôl je na základe legislatívnych predpisov možné zriadiť súkromnú alebo cirkevnú školu. Z toho jednoznačne vyplýva, že občan Slovenskej republiky patriaci k národnostným menšinám má možnosť v oblasti výchovy a vzdelávania využiť, počnúc od predškolského zariadenia, vzdelávanie v materinskom jazyku. Rovnocennosť obsahu a rozsahu vedomostí žiakov škôl s vyučovacím jazykom národností so žiakmi škôl s jazykom slovenským je zabezpečená základnými pedagogickými dokumentmi (učebné osnovy a učebnice), ktoré okrem špecifických predmetov sú v podstate rovnaké ako v školách s vyučovacím jazykom slovenským.

    Z toho vyplýva, že každá zmena v obsahu vyučovania na školách s vyučovacím jazykom slovenským sa nevyhnutne musí premietnuť do obsahu vyučovania na školách s vyučovacím jazykom národností. Učebné osnovy sú totožné, prirodzene, okrem predmetu materinský jazyk a literatúra tej-ktorej národnosti, vrátane učebníc. Vo všetkých typoch a stupňoch škôl s vyučovacím jazykom národností sa majú používať učebnice, ktoré sú prekladom platných učebníc schválených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, alebo doplnkových učebných textov, ktoré sú v zozname odporúčanom ministerstvom. V špecifických predmetoch - materinský jazyk a literatúra, prvouka, hudobná výchova, výtvarná výchova, dejepis, zemepis deti príslušníkov národností dostávajú vedomosti z národnej i regionálnej histórie kultúry ľudovej tvorivosti a slovesnosti.

    V tomto kontexte mi dovoľte uviesť niekoľko výrečných údajov. Náklady na nákup učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským v tomto roku predstavujú 13,4 milióna Sk. Pre školy s vyučovacím jazykom ukrajinským ide v tomto zmysle o 1 700 tisíc Sk. A Kapitoly z rómskych dejín si vyžiadali 0,8 milióna Sk.

    Ako som už zdôraznil, v Slovenskej republike striktne uplatňujeme a dodržiavame demokratické právo rodiča na voľbu vyučovacieho jazyka, školy, prípadne triedy pre jeho dieťa, ale zároveň povinnosťou štátu vymedzenou zákonom je utvárať v školskom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol bez problémov osvojiť a používať štátny jazyk slovom a písmom. Túto povinnosť deklaruje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, a to v druhom paragrafe. Túto skutočnosť mal na pamäti aj zrušený zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. vo svojom štvrtom paragrafe. Týmito skutočnosťami v žiadnom prípade nie je dotknuté právo na vzdelanie v materinskom jazyku alebo výučba materinského jazyka národnosti.

    Spomínané povinnosti štátu boli základným argumentom na vypracovanie dokumentu Zhodnotenie úrovne osvojovania si slovenského jazyka v školách na národnostne zmiešanom území. Prvý raz v histórii Slovenskej republiky bolo možné dospieť k dôsledne empirickým pozorovaniam a záverom. V podstate takto zmapovali predmetnú situáciu od roku 1990 do súčasnosti. Zistilo sa okrem iného, že úroveň vedomostí a zručností žiakov závisí od osobných, pedagogických a odborných kvalít učiteľa, ale zároveň je úroveň ovládania slovenského jazyka ovplyvňovaná jazykovým prostredím a sociálnou skladbou žiakov. Žiaci maďarskej národnosti sa v podstate stretávajú so slovenským jazykom na hodinách predmetu slovenský jazyk a literatúra a žijú v obciach s prevažnou väčšinou obyvateľov maďarskej národnosti.

    Pretrvávajúcim problémom časti občanov maďarskej národnosti žijúcich na území Slovenskej republiky sa ukázala skutočnosť, že slovenský jazyk považujú za cudzí jazyk. Napokon inšpekcie v školách s vyučovacím jazykom maďarským dokázali, že žiaci neovládajú slovenský jazyk v súlade so schválenými učebnými osnovami. Takýto stav vo svojich dôsledkoch ohrozuje ich ďalšiu životnú existenciu, ak sa chcú plnohodnotne uplatniť vo všetkých spoločenských štruktúrach Slovenskej republiky.

    Hľadalo sa riešenie a možnosť nápravy tohto do istej miery zanedbaného stavu nášho školstva predchádzajúcimi kompetentnými orgánmi štátnej správy. Odpoveď sa našla aj v Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý Slovenská republika ratifikovala.

    Najskôr sa uskutočnil prieskum záujmu rodičov o spôsob vzdelávania svojich detí na národnostne zmiešanom území a na základe jeho výsledkov sa schválila koncepcia alternatívneho vzdelávania v školách na národnostne zmiešanom území, ktorej realizácia sa paradoxne stretla v praxi s pochopením, ale u časti politických predstaviteľov príslušníkov národnostných menšín s istou nevôľou a zámerným zavádzajúcim spolitizovaním.

    Neraz sa tieto kroky vysvetľovali, ale i v tejto chvíli považujem za potrebné zdôrazniť ich základné princípy. Podstatou celej koncepcie je zriadenie školy, prípadne triedy, kde sa niektoré spoločenskovedné alebo prírodovedné predmety vyučujú v slovenskom jazyku. Môže sa tak stať len vtedy, ak je dostatočný záujem rodičov. Touto koncepciou sa rozširuje ich prirodzené právo na voľbu školy podľa vyučovacieho jazyka, ako aj spôsobu vzdelávania. Zdôrazňujem, že pri uplatňovaní alternatívneho vzdelávania sa zachováva kompaktnosť škôl s vyučovacím jazykom maďarským, pričom význam materinského jazyka zostáva nedotknutý.

    Už prvé poznatky z 29 materských škôl, jednej základnej školy a troch odborných škôl, kde sa v uplynulom školskom roku rozhodli rodičia a pedagógovia prijať ponuku alternatívneho vzdelávania, svedčia o tom, že táto koncepcia bola zvolená správne. Dni otvorených dverí na uvedených školách potvrdili, že deti sa stávajú komunikatívnejšími, pretože si hravou formou osvojujú štátny jazyk. A ich rodičia vyjadrili spokojnosť a záujem, aby deti z materských škôl pokračovali v podobnej forme vzdelávania i na základných školách. Ich názor bude Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v budúcom období rešpektovať.

    Pripravila sa tiež koncepcia vzdelávania detí občanov rusínskej národnosti akceptujúca spomínané základné princípy alternatívneho vzdelávania na základe spoločenskej požiadavky občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti na vzdelávanie v materinskom jazyku.

    Na dôvažok sa začiatkom roka 1996 vykonal prostredníctvom bývalých školských správ podrobný prieskum záujmu rodičov na východnom Slovensku v miestach, kde je podľa sčítania ľudu, domov a bytov z roku 1991 najväčšia koncentrácia rusínskeho obyvateľstva.

    Už v tomto školskom roku sa zavádza podľa požiadaviek rodičov v niektorých základných školách na východnom Slovensku predmet rusínsky jazyk a literatúra. Nadviazalo sa na koncepciu, podľa ktorej už v školskom roku 1993/1994 boli otvorené triedy s vyučovacím jazykom nemeckým, resp. s vyučovaním nemeckého jazyka v Nitrianskom Pravne, Kežmarku, Gelnici, Medzeve a v školskom roku 1994/1995 aj v Bratislave. Na týchto školách sa v súčasnosti uskutočňuje na základe požiadaviek rodičov alternatívne vyučovanie predmetov. Zároveň na školách pôsobia lektori z Nemecka, ktorí v nemeckom jazyku vyučujú aj predmety výtvarná výchova, hudobná výchova a telesná výchova.

    Vzhľadom na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky už svojím uznesením zo dňa 9. 4. 1991 uznala Rómov za národnostnú menšinu, dôsledne sa na podmienky rezortu školstva rozpracovali stanovené zásady vládnej politiky. Zistilo sa, že táto oblasť nebola v minulosti dostatočne riešená, čo dokázal vysoký počet detí rómskej národnosti, ktoré sa javili ako neúspešné po svojom nástupe do základnej školy. Príčina tohto stavu sa zistila v nízkej znalosti slovenského jazyka, ktorá vznikla aj z dôvodu len zriedkavého zaraďovania týchto detí do predškolskej výchovy.

    Nepriaznivé boli aj ďalšie faktory, ktoré sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky rozhodlo odstrániť. Išlo v mnohom o nerešpektovanú svojbytnosť rómskej kultúry, jej odlišnosti v hodnotovom systéme, ako aj špecifickosti sociálnych podmienok, ktoré nie každý učiteľ dokonale pozná. Na základe týchto poznatkov sa radikálne zmenila filozofia vo výchove a vzdelávaní detí občanov rómskej národnosti v uplatnení práva na získanie vzdelania v rómskom jazyku. Preto sa na trinástich základných školách zaviedla výučba v rómskom jazyku.

    Pokračovalo sa už aj v predchádzajúcom konštituovaní experimentálnych prípravných tried pre deti z jazykovo znevýhodneného a sociálne zanedbaného prostredia. Zároveň sa domnievam, že treba i naďalej uskutočňovať dôsledné overovanie ich opodstatnenosti na základných školách a zvážiť, či by nebolo vhodnejšie v tomto zmysle posilniť činnosť predškolských zariadení. Aby sa umožnilo aj deťom našich rómskych spoluobčanov zdokonaliť sa v slovenskom jazyku, zabezpečilo ministerstvo školstva dvojjazyčné vydanie šlabikára, čítanky a našej abecedy.

    Vypracoval sa aj alternatívny program vyučovania rómskych žiakov s dôrazom na skvalitnenie vyučovania slovenského jazyka na základných školách. Cieľom tohto programu je prispôsobenie obsahu vzdelávania na základnej škole individuálnym schopnostiam tých žiakov, ktorí napriek všetkým náležitým opatreniam školy nemajú predpoklady postupovať vo vyučovaní s ostatnými žiakmi v plnení učebných osnov základnej školy. Tento program sa už overuje v školskom roku 1996/1997 na vybraných základných školách v okresoch Košice I a Prešov.

    Dôležitým stimulom vzdelávania je motivácia kreovaná aj poznaním pozitívnych hodnôt vlastnej histórie a kultúry. Preto sa v tomto školskom roku zabezpečilo vydanie doplnkových učebných textov k vyučovaniu dejepisu v 5. až 8. ročníku základných škôl. Ako každoročne i v tomto roku Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po obsahovej a organizačnej stránke participovalo na úspešnom konaní celoslovenských súťaží pre žiakov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom národností.

    Aj z uvedených skutočností nesúhlasím s odvolaním ministerky školstva pani Slavkovskej.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem pánu predsedovi Haťapkovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený ešte pán poslanec Langoš, medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predseda výboru pán Haťapka,

    neviem síce, ako súvisí váš prejav s vyslovením nedôvery pani ministerke Slavkovskej, ale myslím si, že to, čo ste tu povedali, by prijali niekde na juhu Afriky ľudia, ktorí nepoznajú situáciu a nemajú informácie o tom, ako vyzerá národnostné školstvo na Slovensku.

    Väčšinu vašej argumentácie jednoducho nemôžem prijať, pretože sledujem túto oblasť nášho školstva a, bohužiaľ, situácia je celkom iná. K tomu, čo ste spomínali, že koncepcia alternatívneho vyučovania je vlastne úspešná, úspešne pokračuje a je o to záujem, nemyslím si, že by to bol veľký záujem, keď len 0,3 % základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským má o to záujem a necelých 10 % materských škôl s výchovným jazykom maďarským. Myslím si, že sa nemôžeme čudovať nad tým, že mládež, žiaci, ktorí navštevujú školy s vyučovacím jazykom maďarským, považujú slovenský jazyk za cudzí jazyk. Totiž, ja mám na to taký názor, že každý jazyk okrem materinského jazyka je pre mňa cudzím jazykom. A predpokladám, že aj mnohí prítomní majú na to podobný názor.

    Domnievam sa, že tie problémy, ktoré sa vyskytujú v oblasti vyučovania slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským, by bolo treba riešiť iným spôsobom, zavedením nových progresívnych metód vyučovania slovenského jazyka. Veď už na ministerstve majú veľmi dobré informácie o tom, že existujú, používajú sa nové metódy. Dokonca pani riaditeľka odboru školstva na národnostne zmiešanom území sa zúčastňovala na takých otvorených hodinách a dokonca to hodnotila kladne. Takže som presvedčený, že nie tento spôsob vyrieši a pozdvihne úroveň vyučovania slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským, ale práve nové progresívne metódy, o ktorých, bohužiaľ, nie je ochota s nami diskutovať zo strany ministerstva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Langoš a pripraví sa pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ctení hostia,

    vláda krok za krokom likviduje inštitúty samosprávnej demokracie na Slovensku. Vláda a jej členovia hrubo zasahujú do samosprávy verejných vecí, ktorú získali občania po páde komunistickej diktatúry na Slovensku.

    Je to hanba pre Slovensko, keď musím zopakovať aj tu v parlamente, čo povedala nedávno ministerka školstva verejne v Slovenskej televízii. Citujem: "To, že mi prijatie novely, ktorej ja som skutočne rada, prinieslo vyslovenie nedôvery, je skôr taká úsmevná história, povedala by som, pretože vysloviť názor, že ten zákon urazil elitu národa, ja by som si nikdy netrúfla. Koniec koncov, neuznávam elitárske teórie, nepovažujem sa za elitu národa. Dokonca by som povedala, že som veľmi rada, že ma vlastne vyslovením tohto názoru odčlenili od tej elity národa, ktorá je teda urazená prijatím tejto novely."

    Od bývalej šíriteľky marxisticko-leninských rovnostárskych bludov sa to dalo čakať. Ale povedala to ministerka vlády, ktorá sa údajne snaží o členstvo Slovenska v Európskej únii v rodine európskych demokracií. Ministerka školstva Eva Slavkovská už dva roky dokazuje, že programové vyhlásenie vlády je iba popísaný papier.

    Po prvé - nevytvára podmienky na rovnoprávnu existenciu štátnych, cirkevných a súkromných škôl.

    Po druhé - oznámila, že je pripravený materiál o systéme starostlivosti o nadané a talentované deti, ale nijaký návrh verejnosti nepredložila. Veď ako aj mohla, keď má taký postoj, ako to dosvedčila v citovanom televíznom vystúpení.

    Po tretie - nepredložila program na podporu rozvoja učňovského školstva podľa perspektívnej potreby trhu práce a regiónov.

    Po ďalšie - pripravila plán zavedenia alternatívneho školstva na jazykovo zmiešaných územiach, ktorý svojou konfrontačnou povahou narazil na takmer úplné odmietnutie žiakov a rodičov, skončil sa fiaskom a z hľadiska výučby slovenčiny na zmiešaných územiach celkom protirečivo.

    Ministerka nevytvorila mzdové a ekonomické podmienky na primerané finančné ohodnotenie práce učiteľov a vedeckých pracovníkov, ktoré sa pohybuje hlboko pod celoštátnym priemerom. Za I. polrok tohto roka bol priemerný plat v školstve 6 653 Sk, takmer 1 000 Sk pod priemerným platom v hospodárstve, ktorý bol v tom istom období 7 520 Sk.

    Ministerka sa bez slova obhajoby vzdala priameho riadenia tzv. malého školstva, teda predškolských zariadení, základných a stredných škôl. Financovanie tohto školstva prešlo tento rok pod ministerstvo vnútra.

    Ministerka niekoľkokrát v súvislosti s novelou vysokoškolského zákona povedala, že kto dáva peniaze, má rozhodovať. Treba stále opakovať, že vláda nemá vlastnú ani korunu. Všetky peniaze, ktoré míňa vláda a ministerka školstva, sú z daní občanov, v tomto prípade sú to rodičia žiakov a študentov.

    Ministerka neplní plán legislatívnych úloh vlády. Nepredložila zákon o ďalšom vzdelávaní, zákon o telesnej kultúre, zákon o fonde vedy a kultúry, zákon o vede, zákon o Slovenskej akadémii vied. Veď ako aj mohla, keď hneď po svojom nástupe do funkcie urobila rozsiahle čistky na ministerstve, predovšetkým v najdôležitejších odboroch - v ekonomickom a legislatívnom. V malom školstve urobila rozsiahle politické čistky na celom Slovensku. Odborne spôsobilých ľudí postupne nahradila nespôsobilými, ale politicky oddanými. Politickým terorom si vynútila mlčanie učiteľov a pracovníkov školských správ.

    Za mnohé listy a osobné svedectvá uvediem jeden príklad. Učitelia základnej školy v obvode rožňavskej školskej správy dali takéto svedectvo. Riaditeľ školskej správy pri odvolávaní riaditeľa školy povedal, citujem: "Škola je dobre vedená, žiaci dosahujú dobré výsledky, riaditeľ spĺňa odborné i morálne kritériá, ale pretože nie je lojálny voči vláde, rozhodol som sa ho odvolať." Dekrét neuvádza ani jeden dôvod. Pýtam sa ministerky školstva, čo je podľa nej v takomto prípade lojalita voči vláde.

    Tieto čistky umožnila ministerke jej novela zákona o štátnej správe v školstve, ktorá likviduje právomoci školských samospráv a ktorú ste jej schválili vlani. Ministerka podporila návrh zákona o Matici slovenskej, ktorým sa Matica nadraďuje vysokým školám, Slovenskej akadémii vied, kultúrnej a školskej štátnej správe a samospráve a niektoré ústavy Slovenskej akadémie vied majú byť podľa jej názoru Matici slovenskej podriadené, čo odporuje zásade rovnosti pred zákonom ako jedného zo základných princípov a pilierov právneho štátu.

    Ministerka školstva a vedy, vysoká ústavná činiteľka Slovenskej republiky, podporila svojou priamou verejnou účasťou verejné prejavy namierené proti historickému zmyslu Slovenského národného povstania a odporujúce štátnej doktríne a štátnym záujmom Slovenskej republiky.

    Ministerka pripravila a vo vláde a v parlamente presadila návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý hrubo zasahuje do akademických slobôd a obmedzuje autonómiu vysokých škôl. Tento zákon je zároveň v priamom rozpore s deklarovaným záujmom vládnej koalície o vstup do NATO a Európskej únie.

    Dámy a páni, viem, že vládni poslanci odmietnu náš návrh na vyslovenie nedôvery ministerke školstva Eve Slavkovskej. Viem rovnako, že ministerka plní úlohy skrytej politiky vlády, ktorá je krátkodobo mocensky účinná, ale vecne a odborne chaotická a ktorá spôsobuje Slovensku a občanom škody. Ale slovenský národ a národnosti, ktoré žijú v spoločnej domovine, sú predurčené na slobodu. Dni tyranie štátu sú po páde komunistickej diktatúry aj u nás na Slovensku spočítané.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Ďurišinová. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v starom Ríme bolo zvykom nosiť všeličo do parlamentu, alebo vodiť. Caligula tam raz dokonca priviedol koňa. Som len zvedavý, kedy pánu elitnému poslancovi z Demokratickej strany jeho "kunčafti" z bývalej VPN pribalia naozajstného živého somára.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka,

    dôvody na odvolanie ministerky školstva pani Slavkovskej sa dajú charakterizovať jednou vetou. Presne tak, ako ministri pôdohospodárstva a hospodárstva svojou činnosťou spôsobili ohrozenie potravinovej bezpečnosti republiky, ministerka školstva svojou činnosťou alebo nečinnosťou a nekompetentnosťou ohrozila možnosť získania vzdelania a kvalifikácie na výkon povolania a tým následne možnosť uplatnenia sa mladej generácie na trhu práce. Niektoré dôvody sa uvádzali často, sú chronicky známe, niektoré uverejnili aj včerajšie noviny, denník Sme, takže ich nebudem dopodrobna rozvádzať, len ich trošku pripomeniem.

    Po prvé - je to neschopnosť pripraviť zákon o vysokých školách tak, aby riešil skutočné problémy vysokých škôl a prístupnosti štúdia na nich pre všetky sociálne vrstvy obyvateľov Slovenska. Novela vôbec nerieši potrebu štátu vyplývajúcu z definovaných strategických zámerov o výchove a vzdelávaní, tak ako sa to uvádza v dôvodovej správe tejto novely vysokoškolského zákona. Je to samozrejmé. Na rozdiel od predchádzajúceho vedenia rezortu strategické záujmy ministerstvo nebolo schopné doteraz sformulovať.

    Po druhé - neschopnosť obhájiť záujmy malých škôl v zákone o nadáciách. Všetci, ktorí sme boli v parlamente pri schvaľovaní tohto zákona, vieme, o čo ide.

    Po tretie - neschopnosť využiť mimovládne i vládne inštitúcie na vytvorenie možnosti pre občanov Slovenskej republiky študovať v zahraničí a na iniciovanie a financovanie pilotných projektov, v ktorých by sa vyskúšali nové vzdelávacie technológie.

    Po štvrté - keď pri tvorbe učebníc prvýkrát v histórii slovenskí autori využívajú nové poznatky z technológie vzdelávania o prenose informácií cez prvotný vizuálny vnem sprostredkovaný obrazom a až následne textom, tak ako sme to obdivovali v mnohých publikáciách a učebniciach v zahraničí, dostane sa im odsúdenia. Pritom ide o prvý a dosiaľ jediný krok k znižovaniu preťaženosti žiakov, ktorá je v súčasnosti naozaj enormná.

    Po piate - neriešenie situácie v odmeňovaní pedagogických pracovníkov. Nebola urobená ani komplexná analýza situácie. Vie pani ministerka, že tzv. 7-percentné zvýšenie platov stojí niektoré mladé učiteľské rodiny znížením rodinných prídavkov 600 Sk a že sa dalo uplatniť na rozdiel od iných rezortov, tým že boli v júli a auguste prázdniny, až od septembra?

    Po šieste - pani ministerka striktne dodržiavala politický príkaz a na základe rozhodnutia koaličných pätiek vymenila riaditeľov školských správ na princípe - riaditeľ jednej školskej správy musí mať ďalších dvoch zástupcov z iných koaličných strán.

    Po siedme - v odpovedi na interpeláciu Milana Ftáčnika sa pani ministerka priznala, že od vymenovania do funkcie viac ako pol roka sa nestretla na porade s riaditeľmi školských správ. Teda neriadila ich ako najvyšší riadiaci pracovník rezortu, čakala na čas, keď riaditelia budú vymenení.

    Po ôsme - už to tu bolo spomínané - necitlivo, ba až vrchnostensky presadzovala tú časť programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka alternatívneho školstva. Príkazmi a odvolávaním neposlušných (jedným z nich je aj náš kolega pán poslanec Szigeti) a bez následnej vysvetľovacej kampane chcela rodičom nanútiť niečo, o čom sama vyhlasovala, že to musí byť na základe dobrovoľnosti atď. Samozrejme, že minister má právo, ale aj povinnosť presadzovať vládny program. To nám nevadí. Vadí nám však spôsob, aký ministerka zvolila, a priniesol prakticky neplnenie vládneho vyhlásenia, a to nielen v tomto prípade.

    Po deviate - o ministerke školstva hovoria aj samotní ministerskí úradníci ministerstva školstva, že je slabou ministerkou nielen dovnútra rezortu, ale nedokáže obhájiť záujmy tohto rezortu voči ostatným ministrom, a už vôbec nie voči ministrovi financií.

    Po desiate - o neschopnosti riešiť ekonomické problémy rezortu svedčí i skutočnosť, že pod vedením pani ministerky ministerstvo vyložene nevýhodne prenajalo priestory na Levickej ulici za cenu, ktorá v tom čase bola určite jednou z najnižších v Bratislave - približne za 300 až 400 korún za m2. V zmluve o prenájme ministerstvo súhlasilo s prenájmom týchto priestorov ďalšiemu podnájomníkovi. Tak sa aj stalo. Dnes v priestoroch, ktoré mohli prinášať ekonomický efekt ministerstvu, sídli poisťovňa, ktorá ich prenajala za niekoľkonásobne vyššiu cenu od malej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa mojich informácií je to až 7 000 korún za m2. Čistý zisk asi plynie do vreciek straníckych partnerov pani ministerky.

    Po jedenáste - pani ministerka Slavkovská len v minimálnej miere chodí na svoj garančný výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a dá sa povedať, že priam úzkostlivo sa mu vyhýba. I návštevy v tomto výbore počas tohto volebného obdobia by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky.

    Podrobne by som sa chcela vyjadriť k niektorým ďalším problémom, ktoré tu už tiež boli čiastočne spomínané.

    Je to úplné deštruovanie riadiacich štruktúr v rezorte a tým znemožnenie na dlhý čas vykonávať nevyhnutné činnosti. Iróniou je, že personálne čistky neboli vo väčšine vykonané z politických dôvodov, ale čisto z protekčných. Väčšina odvolaných sa uplatnila, a to dokonca v riadiacich funkciách iných, a nie nedôležitých rezortoch: ministerstva obrany, zahraničných vecí, vnútra a podobne.

    Dôsledkom bola najmä neschopnosť pripraviť rozpočet, obhájiť z neho vyplývajúce záujmy rezortu a bezkonkurenčná neschopnosť pripraviť potrebné právne normy na úrovni zákonov a vyhlášok. Ako typickú ukážku potemkinovskej činnosti rezortu spomeniem novelu vyhlášky o strednej škole, ktorá nenovelizuje skoro nič, mení len prílohu, kde prináša prevratnú novinku - baníčky na príslušnej strednej odbornej škole už môžu byť aj dievčatá.

    Bez povšimnutia nie je ani fakt, že takmer každý materiál zrodený na tomto ministerstve bol z vlády vrátený znova na prepracovanie. Takmer polovica legislatívnych úloh na rok 1995 nebola splnená a bola presunutá na ďalší rok, ako to už spomínal pán kolega Harach. Držanie neschopných ľudí na ministerstve školstva len na základe straníckej príslušnosti v Slovenskej národnej strane je ďalšou charakteristickou črtou pani Slavkovskej. Spomeniem napríklad vedúceho úradu pána Chamulu, nám všetkým dobre známeho kolegu z minulého volebného obdobia, riaditeľku sekcie financovania, riaditeľku Školskej správy Bratislava I., ktorí len pod tlakom silnejšieho koaličného partnera museli toto ministerstvo opustiť.

    Ako ďalší veľmi vážny dôsledok už povedaného bolo legislatívne nezvládnutie prechodu kompetencií v oblasti školstva na krajské a okresné úrady v zákone číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a doplnenie niektorých zákonov.

    V záujme rozvoja školstva a občanov Slovenskej republiky bolo nevyhnutné ešte pred týmto zákonom prijať - Strana demokratickej ľavice už niekoľkokrát o to žiadala a upozornila aj ministerstvo zaslaním materiálu z celoslovenského stretnutia učiteľov Strany demokratickej ľavice z 21. 10. 1995 - tieto normy:

    1. zákon o financovaní školstva, ktorý by garantoval oprávnené požiadavky na financovanie škôl a školských zariadení,

    2. zákon o postavení učiteľa, v ktorom by boli doriešené nielen pracovnoprávne vzťahy, ale jeho ďalšie vzdelávanie a zabezpečenie nevyhnutných ďalších servisných služieb v oblasti metodiky a prípravy základných pedagogických dokumentov,

    3. zákon o hospodárení so školským majetkom, ktorý by zabránil jeho predajom a prenájmom na úkor zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu či sociálnych služieb študentom.

    Za úplne absurdné považujem to, že pani ministerka a jej pracovníci nevedeli, že v oblasti učilíšť nestačí novelizovať zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ale treba novelizovať aj školský zákon, kde sú okrem zriaďovateľských funkcií stredných odborných učilíšť zákonom stanovené aj toky financií a povinnosti zúčastnených inštitúcií. Všetci vieme, že praktická časť výučby žiakov stredných odborných učilíšť sa uskutočňuje v strediskách praktického vyučovania (SPV). Na ne sa v novele úplne zabudlo.

    Je oprávnený predpoklad, že mnoho problémov so sebou prinesie prechod na deväťročnú školskú dochádzku a problémy to spôsobí najmä pri prijímaní na stredné školy.

    Ako veľmi dôležitý fakt vidím aj neriešenie problematiky škôl, ktoré sa nachádzajú v reštituovaných budovách. Je až nepochopiteľné - čaká sa pravdepodobne na zázrak -, že napriek upozorneniam z vlastného rezortu, z nášho garančného výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprejavila pani ministerka ani najmenšiu aktivitu.

    Za všetky ohrozené školy len jeden príklad. Za štátne peniaze, doslova z hromady trosiek znovupostavená budova Vysokej školy múzických umení na Ventúrskej ulici. Kultúrna pamiatka Academia Istropolitana pripadne približne o dva roky súkromnej osobe. Keď už odhliadneme od skutočnosti, že dve fakulty Vysokej školy múzických umení nebudú mať kde učiť, uvedomme si, aký je vlastne vzťah pani ministerky k duchovným i materiálnym hodnotám vytvoreným generáciami obyvateľov Slovenska. Iróniou je, že sú to mienkotvorné fakulty, v ktorých väčšina študijných zameraní sa zaviedla v súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Inak by bolo potrebné doteraz študovať tieto odbory v zahraničí.

    Nepochopiteľné je len to, prečo sa vládna koalícia vlastne čuduje, aké stanovisko donútila zaujať ich pracovníkov v rozhodujúcich situáciách pre Slovensko. My sa čudujeme zas tomu, ako pri vytvorených podmienkach dokázali tieto školy priniesť toľko významných ocenení z rôznych festivalov, koncertov a iných podujatí doma alebo v zahraničí.

    Ako posledný z veľmi závažných dôvodov na odvolanie pani ministerky uvediem nezapojenie sa do prác na medzinárodne uznávaných vzdelávacích štandardoch a najmä štandardoch povolaní, ktoré bude bude mať za následok značný dosah na uplatnenie sa absolventov našich škôl na trhu práce.

    Uvedomme si, že všetci končíme svoju prípravu v škole prípravou na výkon povolania, niekto na úrovni výučného listu, niekto maturitou a niekto, ak sa mu podarí, aj vysokoškolským diplomom. So vstupom zahraničného kapitálu sa už teraz, a v budúcnosti to bude ešte viac, uplatňujú požiadavky na doklad o rovnakom vzdelaní, aké je v krajine, odkiaľ kapitál prichádza. Absolventi našich škôl budú môcť vykonávať len výkonné funkcie, v rozhodujúcich funkciách sa prednostne uplatnia len absolventi zahraničných škôl. Dostaneme sa asi do podobného prípadu, ako je momentálne situácia v Írsku, kde rozhodujúce funkcie zastávajú Angličania.

    Je oprávnený predpoklad, že na rodiacom sa európskom trhu práce sa ochranárske opatrenia ešte posilnia a ten, kto nebude spĺňať medzinárodné štandardy, nebude mať prakticky šancu. Za skutočnosť, že pani ministerka takto zhoršuje sociálnu situáciu na Slovensku a dáva základ budúcej nezamestnanosti, je osobne obzvlášť zodpovedná.

    Až do konca roku 1994 práce v tejto oblasti postupovali úspešne a meškali len veľmi málo napríklad za Rakúskom - to mimochodom ponúklo aj významnú pomoc pri spolupráci v tejto oblasti, ktorú pani ministerka napríklad cez spoluprácu univerzít v rámci programu CEPUS mohla využiť.

    Dalo by sa hovoriť ešte o mnohých a mnohých otázkach, ako sú koncepčné predstavy ministerstva, vzťah k Fondu detí a mládeže, vyjasniť vzťah k právnej subjektivite škôl a mnohé iné. O viacerých hovorili, alebo ešte budú hovoriť moji kolegovia poslanci. Niekedy menej je viac.

    A už aj z toho, čo sa tu dnes povedalo, je jasné, že pani ministerka by mala okamžite odstúpiť. Ak zostane aj po dnešku vo funkcii, mali by sme byť ako opoziční poslanci radi a tešiť sa, že v kresle ministra je človek, ktorý systematicky odoberá koalícii body. Ale netešíme sa z toho, lebo na prvé miesto kladieme kvalitu vzdelávania, naše deti, ich učiteľov a školských pracovníkov, teda budúcnosť našej Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mikloško. Po ňom pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    jedným z prvých zákonov, ktoré prijalo Federálne zhromaždenie po novembri 1989, bol zákon, ktorý dal vysokým školám to, čo im v celom civilizovanom svete patrí a čo im vždy patrilo - akademickú slobodu. Akademická sloboda bola vždy tým, čo robilo z univerzít zásobáreň a zároveň ochrancu nových myšlienok a nových myšlienkových smerov. Takže dnes historici - a vy, pani ministerka ako historička to viete -, vďaka tejto myšlienkovej slobode v knihách o histórii nepíšu len o vojnách, o diktátoroch a vzburách, ale tiež - a to je vlastne tou najhlbšou a najkrajšou stránkou dejín - sa píše o monumentoch slobodnej duchovnej tvorby.

    Disidenti, voči ktorým mnohí často nenachádzajú jediné dobré slovo, toto vedeli. Vedeli, samozrejme, i to, že vysoké školy sú v čase novembra a tesne po novembri mnohokrát obsadené pedagogickými kádrami z komunistickej éry, ktorí svoje docentské a profesorské tituly často získali viac za politickú angažovanosť ako za vedecké a pedagogické bádania. Napriek tomu prvá vec, ktorá im ležala na srdci, ak sa česko-slovenská spoločnosť mala odraziť od komunistickej tmy, bola, aby vysoké školy mali znova svoju autonómiu.

    Od novembra 1989 uplynie čochvíľu už sedem rokov. Všeličo sme za tento čas na vysokoškolskom poli videli. V lete 1992 hneď po voľbách minister kultúry a tiež školstva osobne vŕtal zámku na Trnavskej univerzite. Na viac vtedy nemal, lebo zákon dával tejto vysokej škole dostatočnú autonómiu. Celá vláda Vladimíra Mečiara vtedy tvrdila, že vymenovanie rektora Trnavskej univerzity Antona Hajduka prezidentom Václavom Havlom je neplatné a rektor Hajduk musí odísť. V tejto rétorike potom pokračoval aj ďalší minister školstva, ktorý sa dnes venuje pre istotu diplomacii.

    Práve v týchto dňoch ste vy, pani ministerka školstva, poslali oficiálny list rektorovi Trnavskej univerzity Antonovi Hajdukovi, že jeho vymenovanie prezidentom Havlom bolo platné, a preto rektor Hajduk je vo funkcii už dve volebné obdobia a nemôže už znovu kandidovať za rektora. Vtedy preto, že bol nepohodlný a bolo ho treba odstaviť, to bolo podľa Mečiarovej vlády neplatné vymenovanie. Dnes, keď treba, tak Mečiarova vláda pokojne povie, že to bolo platné vymenovanie. A nikto sa pritom ani nezačervenia a ani sa pánu Hajdukovi a akademickej obci Trnavskej univerzity neospravedlní. Však, pán exminister kultúry a školstva, ktorý tu momentálne nie je?

    Ale toto bol len malý exkurz do nedávnej minulosti, ako hnutie, ktoré je podľa názvu "za demokratické Slovensko", rozumelo ešte nedávno akademickej slobode, ako si ju ctilo a ako vlastne hneď po víťazných voľbách ju začínalo napĺňať. Výsledkom vyvŕtanej zámky na Trnavskej univerzite je dnešný vysokoškolský zákon. Tí istí rektori a tie isté vysoké školy, ktoré bránili vtedy nezávislosť Trnavskej univerzity, bránia aj dnes akademickú slobodu a takisto odvážne vystupujú proti tomuto komunistickému zákonu. A tí istí, resp. to isté hnutie, ktoré vtedy fyzicky prejavilo svoju nedemokratickosť, dnes ju prejavuje už elegantnejšie, tým, že už nebude potrebovať na vstup do akademických priestorov vrták, ale jednoducho zákon.

    Som pyšný, že patrím do hnutia, ktoré vtedy aj dnes vie presne, aký má mať postoj, ako sa má zachovať. Možno sa ma, pani ministerka, opýtate, prečo toto všetko hovorím práve vám. Veď vy ste boli vtedy radovou členkou SNS, pracovali ste v historickom ústave a možno aj váš postoj voči vtedajšiemu predsedovi vlády nebol až taký lojálny ako dnes. Hovorím vám to jednak preto, aby som vám ukázal, ako rastie, aký má vývoj každý nedemokratický krok. To preto, aby ste sa raz nemohli vyhovárať, že vy ste to nemysleli s týmto vysokoškolským zákonom tak zle, ako prípadne dopadne, a ktorá ste teda inak boli predkladateľkou.

    Ale ešte viac. Za predloženie tohto vysokoškolského zákona do slovenského parlamentu nesiete politickú i morálnu zodpovednosť vy. Vy, pani ministerka, ste historička a viete dobre, že týmto zákonom už vstupujete do ponovembrovej retrokomunistickej slovenskej histórie. Vy dobre viete, že vo vedomí slovenskej akademickej obce s týmto zákonom nie je spojené ani meno terajšieho ministra životného prostredia Zlochu, ani meno terajšieho ministra financií Kozlíka, ale vaše osobné meno. Ako sa chcete raz vrátiť naspäť do tejto akademickej obce, ako sa chcete pohybovať na konferenciách? Veď každý bude na vás, hoci potichu, ukazovať prstom, že to je tá ministerka školstva, ktorá je zodpovedná za zrušenie akademických slobôd po novembri 1989 na Slovensku.

    Zákon, ktorý ste predložili do parlamentu a ktorý títo ctení a tzv. demokratickí poslanci vládnej koalície bez akýchkoľvek problémov odhlasovali - vrátane pána podpredsedu Húsku, ktorý tu na mňa niečo pokrikuje -, je súčasťou terajšieho úbohého frontálneho útoku vlády Vladimíra Mečiara voči inteligencii a tiež voči katolíckej cirkvi.

    Vážení páni, udreli ste do prešovského a košického divadla. To vám ešte prešlo. Nech znovu slúži na česť hnutia, kam patrím, že sme sa týchto ľudí hneď zastali. Dnes ste udreli do Slovenského národného divadla, a to vám už tak ľahko neprechádza. Premiér Mečiar si v týchto týždňoch pomýlil katolícku Biskupskú konferenciu s niektorou inou inštitúciou, asi s nejakým spolkom záhradkárov alebo možno s niektorým okresným centrom HZDS a odkazuje jej cez mítingy a cez svoje rozhlasové desaťminútovky, čo má a čo nemá robiť. Aj minister kultúry sa správa ako za čias komunizmu a tiež odkazuje biskupom, čo majú robiť.

    A tretí útok, pani ministerka, vediete vy proti akademickej obci Slovenska. Toto všetko hovorím preto, aby som vám ako ministerke školstva a zároveň historičke povedal, aby ste sa vzdali svojej funkcie ministerky školstva. Toto gesto vás vráti medzi slušných ľudí na Slovensku. Vzdajte sa na protest proti politike tejto vlády, na protest, že nesúhlasíte s týmto komunistickým vysokoškolským zákonom. Keď sa nevzdáte, musíme hlasovať o vyslovení nedôvery vašej osobe ako ministerke školstva. Ja sám v takom prípade budem hlasovať a nebudem mať problém s týmto hlasovaním.

    Možno, že vás dnes vládna koalície podrží a budete ďalej na ministerskom poste. Keď sa však vzdáte, uchováte si česť, česť akademickej obce. Keď sa nevzdáte, uchováte si v tejto vláde niekoľko týždňov, možno mesiacov politického života.

    Návrh na vyslovenie nedôvery ministerke školstva Eve Slavkovskej pre hnutie KDH bol absolútne jasný a naplnil rozhodnutie o tomto vyslovení nedôvery vo chvíli, keď retrokomunistický zákon o vysokých školách predložila do slovenského parlamentu. Tým som aj povedal, ako ja i naše hnutie budeme pri odvolávaní hlasovať.

  • Hlas v sále.

  • Ja si na rozdiel od teba, pán poslanec, píšem prejavy sám.

  • Pán poslanec Paška a potom pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    proces transformácie vzdelávacej sústavy je procesom kontinuálnym, dlhodobým, ktorý prebieha už od roku 1990. Každá vláda má právo, ba povinnosť podľa svojich možností ho posunúť čo najviac dopredu. Musí pritom vychádzať z podrobných analýz dôsledkov zmien vykonaných v predchádzajúcom období a korigovať tie opatrenia z minulosti, ktoré sa z rozličných príčin minuli svojho cieľa a pôsobia skôr retardujúco ako stimulujúco.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod vedením ministerky školstva pani Evy Slavkovskej v plnej miere prevzalo na seba zodpovednosť za ďalšiu etapu realizácie tohto procesu, a preto by som vám chcel vo svojom vystúpení priblížiť činnosť tohto rezortu na poli transformácie štátnej správy a zviditeľniť prácu ministerstva, o ktorej možno pre svoju veľkú pracovnú zaneprázdnenosť ani neviete.

    Mediálny šum sprostredkovaný verejnosti totiž prácu rezortu školstva predstavil bez zohľadnenia širších aspektov. Veď tento širokoplošný rezort musel absolvovať najmä v čase prázdnin s minimálnym počtom ľudí, keď väčšina pracovníkov bývalých školských správ zaslúžene dovolenkovala, rozsiahle organizačné zmeny tak, aby školstvo bez väčších otrasov mohlo začať pracovať 2. septembra, keď sa začínal školský rok na základných a stredných školách, a to bez náznaku problémov pre žiakov a študentov, k ich plnej spokojnosti.

    Podľa môjho názoru sa to napriek niektorým problémom podarilo. Preto si myslím, že akékoľvek pripisovanie nezáujmu o problémy s tým spojené rezortu či priamo pani ministerke Slavkovskej, vedúce dokonca k návrhu na vyslovenie jej nedôvery, je účelové. Je to jeden zo spôsobov zavádzania verejnosti, ktorá uverí všeličomu z toho, čo sa jej predkladá.

    Dovoľte mi teraz v stručnosti predostrieť problematiku reformy verejnej správy v oblasti školstva, tak ako ju vidím ja, z pohľadu môjho poslaneckého kresla. Pevne verím, že tieto poznatky presvedčia aj tých poslancov, ktorí v duchu ešte nie sú celkom presvedčení, že pre Slovensko je jedine prospešná pokojná a tvorivá atmosféra s možnosťou celého využitia volebného obdobia. V tomto kontexte a v týchto intenciách ministerstvo školstva plnilo úlohy programového vyhlásenia vlády, ktoré vyplývali z príslušných uznesení vlády.

    Po predchádzajúcich rozsiahlych analýzach personálnej, priestorovej a finančnej náročnosti bývalých školských správ a ich modelovania ako orgánov nového usporiadania miestnej štátnej správy s požiadavkami na stanovený počet pracovníkov a na štátny rozpočet sa ministerstvo školstva orientovalo na vykonanie pragmatických riešení.

    V apríli 1996 prehodnotilo pôsobnosť Ministerstva školstva Slovenskej republiky a vypracovalo návrhy na prenos vybraných pôsobností z ministerstva na nové krajské a okresné úrady s predpokladanou integráciou školských správ do týchto úradov. V nadväznosti na túto úlohu vypracovalo dokument "Projekty budovania orgánov miestnej štátnej správy v odvetvovej pôsobnosti odborov školstva, mládeže a telesnej kultúry, zabezpečujúce vybavenosť nových krajských a okresných úradov". Projekty definovali vecné riešenie, časovú postupnosť legislatívnych, organizačných, finančných, majetkových, priestorových, materiálnych a iných úloh.

    Osobitnou súčasťou týchto projektov bolo vypracovanie alternatívnych vzorových štruktúr nových odborov školstva, mládeže a telesnej kultúry, krajských a okresných úradov v nových územnosprávnych celkoch. V auguste 1996 ministerstvo školstva vypracovalo návrh na vymedzenie rozsahu kompetencií vyšších územnosprávnych celkov v oblasti školstva, ktorý ešte v priebehu uvedeného mesiaca predložilo na rokovanie Rady vlády Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výsledné projekty budovania samosprávy vyšších územných celkov v oblasti školstva dostalo k dispozícii aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do 15. septembra tohto roku.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravuje návrh na vymedzenie rozsahu kompetencií, ktoré sa majú preniesť z orgánov miestnej štátnej správy na obce, vrátane určenia podmienok a časovej postupnosti. V nastávajúcom čase sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky bude orientovať aj na prípravu návrhu projektov samotného prenosu kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na obce s predpokladaným dokončením materiálu v marci 1997.

    K otázkam odovzdávania kompetencií samosprávnym orgánom sa ministerstvo školstva neraz vyjadrilo, osobitne v informatívnom dokumente "Možné presuny kompetencií na samosprávne orgány pri základných a stredných školách a koncepcia školskej inšpekcie". Na základe posúdenia všetkých aspektov problémov, ktoré signifikantne určujú presun kompetencií na samosprávne orgány, vedenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky prijalo záverečný názor, že až po zabezpečení potrebných podmienok, to znamená finančných, legislatívnych, organizačných, ale v rovnakej miere dôležitosti aj personálnych, informačných a majetkovoprávnych, bude možné striktne definovať a zreálniť rozhodnutia o odovzdávaní kompetencií na samosprávne orgány v oblasti hospodárskeho riadenia škôl a školských zariadení tak, aby sa navrhované kompetencie mohli kvalifikovane vykonávať.

    V pôsobnosti samosprávnych orgánov vyššieho územného celku sa tak vytvoria podmienky na výkon kompetencií v oblasti hospodárskeho riadenia zameraného na regionálny rozvoj štátnych stredných škôl, špeciálnych škôl a špeciálnych výchovných zariadení, ako aj škôl v prírode. Som presvedčený, že podobné adekvátne podmienky by sa vytvorili aj v pôsobnosti samosprávnych obcí, a to v oblasti hospodárskeho riadenia štátnych základných škôl, základných umeleckých škôl a predškolských zariadení, teda materských škôl.

    Z hľadiska celkovej komplexnosti pohľadu na spomínanú tematiku považujem za dôležité upozorniť, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky bude mať i naďalej ingerenciu v obsahu výchovy a vzdelávania.

    Milé dámy, vážení páni, sme v polovici volebného obdobia a avizované zmeny v organizácii školstva sa iba rozbehli. Meniť ministra, ktorý tieto zmeny pripravil, považujem v tejto etape za nevhodné, ba priam za nezodpovedné. Preto návrh na odvolanie pani ministerky nemôžem podporiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Szigeti, po ňom pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    stáva sa už pomaly tradíciou, že sa v poslednom čase plenárne zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky nezaobíde bez toho, aby sme nemali na programe vyslovenie nedôvery ministrovi vlády Slovenskej republiky. Po ministroch Hudekovi, Hudecovi a Bacovi ich osud zastihol aj ministerku školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú.

    Možno mnohí koaliční poslanci si myslia, že opozícia siaha po poslednej zbrani svojho arzenálu a týmto spôsobom chce diskreditovať vládu, prípadne prácu niektorých jej členov. Ide však o oveľa viac, o oveľa závažnejšie veci - ide predovšetkým o osud ľudu tejto krajiny. Kritický pohľad a pocit vysokej miery zodpovednosti voči občanom tohto štátu nás vedie k tomu, aby v odôvodnených a pre spoločnosť nebezpečných chvíľach použili aj tento prostriedok opozičnej politiky.

    Približne pred rokom sa už hovorilo v kuloároch parlamentu o možnosti podania návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke školstva Slovenskej republiky. Vtedy sme však mnohí z opozície predpokladali, že k činnosti rezortu pod vedením pani ministerky Slavkovskej sa bude kriticky vyjadrovať aj vláda, samotný pán premiér, a k odvolaniu z funkcie dôjde z ich iniciatívy. Žiaľ, nestalo sa tak napriek tomu, že pri septembrovej kozmetickej úprave vlády často bolo možné počuť a čítať meno pani ministerky Slavkovskej. Domnievam sa však, že v tom, na čo sa neodhodlala vláda a pán premiér, musíme uplatniť svoju právomoc my a vysloviť pani ministerke nedôveru.

    S ľútosťou musím konštatovať, že pani ministerka nezvládla jej zverenú funkciu na čele takého dôležitého rezortu, akým je ministerstvo školstva. Žiaľ, nevedela sa odosobniť od svojej politickej príslušnosti a táto skutočnosť sa odrazila v jej vlastnej práci, ako aj v práci celého rezortu. Neuvedomila si, že vo funkcii ministerky školstva nemôže stáť len v službách jednej politickej štruktúry.

    Plnenie politického programu strany, ktorá nezískala ani 6-percentnú priazeň občanov Slovenskej republiky v parlamentných voľbách, je priam samovražedným pokusom. Pani ministerka by si mala uvedomiť, že nie je ministerkou úzkej skupiny občanov, ale aspoň momentálne je ešte ministerkou školstva všetkých občanov Slovenskej republiky, bez ohľadu na farbu pleti, národnostnú a politickú príslušnosť.

    Ale nielen z politického aspektu nezvládla pani ministerka svoju funkciu. Nezvládla ju ani odborne. Každý minister nesie plnú zodpovednosť za činnosť svojho rezortu. Zodpovedá za činnosť svojich podriadených, sleduje a kontroluje prácu na nižších úrovniach štátnej správy. Previazanosť medzi ministerstvom školstva a bývalými školskými správami bola veľmi zlá, kontrolná činnosť takmer úplne absentovala, vládlo autoritatívne riadenie školských správ a v mnohých prípadoch svojvoľné vysvetľovanie a chápanie zákonov, vyhlášok, nariadení a pokynov. Často dochádzalo k prekročeniu právomoci štátnych úradníkov. Bohužiaľ, trvá to dodnes. Samozrejme, nie na školských správach, ale na krajských a okresných odboroch školstva.

    Dlho by sa dalo rozprávať o nedostatkoch činnosti ministerstva školstva, ale za najzávažnejšiu problematiku môžeme označiť nekoncepčnosť riadenia a práce rezortu. Do dnešného dňa nepoznáme dlhodobú koncepciu vzdelávania typu napríklad Konštantín, nie sú známe východiská a priority činnosti a riadenia ministerstva školstva. Namiesto decentralizácie v oblasti školstva sme svedkami silnej centralizácie a koncentrácie moci a transformačné procesy sa nedajú nazvať ani dekoncentráciou riadenia. Dávno očakávaný princíp samosprávnosti v oblasti školstva ostáva naďalej hudbou budúcnosti. Komunikácia medzi participujúcimi je na nízkej úrovni, takmer nulová. Názory a požiadavky odborov sú neakceptované. Nerešpektované sú ani stanoviská pedagógov, rodičov, študentov, odborných zoskupení. Teda pluralita názorov jednoducho nemá šancu odzrkadliť sa na práci ministerstva školstva. O to viac sa odzrkadľujú napríklad programy a predstavy extrémnych národniarov na čele s Maticou slovenskou a Slovenskou národnou stranou.

    Do dnešného dňa nie je vyriešená jedna z kardinálnych otázok v oblasti rezortu, a to je financovanie školstva, napriek tomu, že predchádzajúci minister vám zanechal v zásuvke zásady tohto zákona. Bez transparentnosti a bez zavedenia normatívneho systému v oblasti financovania školstva sa nedostaneme ani o krok ďalej. V oblasti transformácie a racionalizácie riadenia školstva neverím, že prechod zo 43 školských správ na osem krajských a 79 okresných odborov školstva by bol krokom vpred.

    Situácia v oblasti učňovského školstva, ktorá si vyžaduje systémové zmeny, sa zatiaľ neriešila. Naďalej vychovávame nezamestnaných za ťažké peniaze štátu. Naopak, riešili ste otázku postavenia a právomoci školských rád v zmysle vami a vládou tak často deklarovaných princípov demokracie, humanizmu a tolerancie novelizáciou zákona 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a o školských samosprávach, ktorou ste ich postavenie a zásadné právomoci degradovali na nulu.

    V podobnom duchu ste vydali vyhlášku o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov a vyhlášku o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. Podľa prvej z týchto dvoch vyhlášok učiteľ neovládajúci vyučovací jazyk národnostnej školy na nej pokojne môže pôsobiť, ba dokonca môže byť aj jej riaditeľom. Podľa druhej vyhlášky inžinier s krátkou pedagogickou praxou môže byť zaradený do 10. platového stupňa, kým jeho kolega s niekoľko desaťročnou praxou, s desiatkami víťazstiev predmetových olympiád, autor známych publikácii, bez absolvovania kvalifikačnej skúšky do dôchodku ostáva v deviatom stupni. To je teda demokracia a humanizmus na ministerstve školstva.

    Samozrejme, vyvrcholením vašej činnosti, t. j. špičkou ľadovca, je parlamentom prijatá, vami predložená novelizácia vysokoškolského zákona. Ešteže to pán prezident republiky vrátil.

    Vážená Národná rada,

    myslím si, že uvedené všeobecné dôvody by jednoznačne stačili na vyslovenie nedôvery pani ministerke školstva Slovenskej republiky. Ale okrem všeobecných dôvodov dovoľte mi zmieniť sa aj o špecifických, a tým je vzťah pani ministerky k národnostnému školstvu, predovšetkým ku školám s vyučovacím jazykom maďarským. Taký macošský prístup, takú nenávisť voči školám s vyučovacím jazykom maďarským nemal ani jeden ponovembrový minister, ako máte vy, pani ministerka Slavkovská. Za dva roky sa vám podarilo zlikvidovať temer všetko, čo robí školy s vyučovacím jazykom maďarským maďarskými. Som presvedčený, že rožňavská aféra riaditeľky odboru pani Benčovej v marci 1995 nebola náhodná. Následné odvolanie riaditeľa školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave pána Tótha - však vy to sama dobre viete - bolo protizákonné a protiprávne.

    So zaradením a presadzovaním tzv. koncepcie alternatívneho vyučovania ste mali veľké problémy. Aby sa uľahčila situácia, rýchlo ste novelizovali zákon o štátnej správe v školstve a o školských samosprávach a vzápätí ste odvolali jedinú riaditeľku školskej správy s maďarskou národnosťou v okrese Dunajská Streda a riaditeľov príslušných školských správ, 4 riaditeľov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským, signatárov petície proti zavedeniu alternatívneho vyučovania. Masové demonštrácie a napätá situácia na školách s vyučovacím jazykom maďarským vlani v júni a problémy so začiatkom školského roka sa dajú pripísať tiež na vaše konto.

    Postupne ste odbúrali rad takých práv v oblasti národnostného školstva, ktoré tu žijúce národnosti dlhé roky mali zabezpečené. Sú to predovšetkým opatrenia v oblasti prijímacích skúšok, vo vedení pedagogickej dokumentácie, vo vydávaní vysvedčení, v používaní učebníc a v neposlednom rade v riadení národnostného školstva, keď v dôsledku zániku školských správ väčšina odborníkov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským sa ocitla v radoch nezamestnaných.

    V dôsledku neodborného prístupu k vyhláške 41/1996 o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov niektoré okresné odbory školstva neoprávnene nútia učiteľky materských škôl s výchovným jazykom maďarským na vykonanie štátnej skúšky z jazyka slovenského.

    Váš celkový negatívny vzťah k školám s vyučovacím jazykom maďarským sa dá jednoznačne charakterizovať na kauze súkromnej obchodnej akadémie v Dolných Obdokovciach. Vaša nevôľa, vaša neochota zabránila zaradeniu tejto školy s vyučovacím jazykom maďarským do siete stredných škôl.

    Popri nedemokratickom charaktere vysokoškolského zákona niektoré jeho paragrafy vedú k úplnému zničeniu pôsobenia mestských univerzít s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku.

    Zastavme a napravme tento ničivý proces v oblasti školstva, v oblasti národnostného školstva, ak nechceme, aby sa tým deň čo deň argumentovalo na rokovaniach o vstupe do európskych štruktúr. Predpokladám, že všetci viete, ako.

    Na záver mi dovoľte zhrnúť svoje argumenty na vyslovenie nedôvery ministerke školstva Slovenskej republiky Eve Slavkovskej.

    V časoch, keď sa vzdelávanie a veda stávajú strategicky dôležitou oblasťou rozvoja spoločnosti, pre prácu ministerstva školstva pod vedením pani ministerky Slavkovskej je charakteristická neodbornosť, nekoncepčnosť a časté hrubé porušenie demokratických zásad fungovania takého dôležitého rezortu, nekompetentné a neadekvátne zásahy pani ministerky do oblasti procesov vzdelávania, ako napríklad odďaľovanie vymenovania univerzitných profesorov, neoprávnené odvolanie členov Akreditačnej komisie, zastavenie vydávania učebníc dejepisu a preferovanie jednostranných názorov v opravených verziách týchto učebníc, účasť pani ministerky na výstave Altötting, glorifikácia vodcu slovenského štátu z obdobia rokov 1939-1945, svojvoľné a neodôvodnené odvolanie niektorých riaditeľov školských správ a riaditeľov škôl, používanie nátlakových akcií pri zavedení tzv. alternatívneho vyučovania v školách s vyučovacím jazykom maďarským, nekoncepčnosť prístupu ministerstva školstva k problémom v oblasti učňovského školstva, naďalej pretrvávajúci a dodnes neriešený kritický stav v oblasti financovania pedagogických pracovníkov, deštrukčné pôsobenie v oblasti národnostného školstva, degradácia právomocí školských rád, diskriminujúci dosah vyhlášok 41 a 42 z roku 1996 pre väčšinu pedagógov, antidemokratická novelizácia vysokoškolského zákona.

    Na základe uvedených argumentov poslanci Maďarskej koalície budú hlasovať za vyslovenie nedôvery ministerke školstva Slovenskej republiky Eve Slavkovskej a vyzývam každého demokraticky zmýšľajúceho poslanca Národnej rady, aby učinil podobne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Baránik. Pripraví sa pani poslankyňa Edit Bauerová. S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Chcel by som povedať pánu kolegovi, ktorý predo mnou teraz vystúpil, že to, čo povedal, považujem za vyložené taľafatky a cigánstva. Naopak, ja by som chcel obviniť pani ministerku z toho, že priveľmi umožnila rozrásť sa maďarskému školstvu, úplne neadekvátne, z daní všetkých obyvateľov tohto štátu. A naopak, treba aspoň polovicu škôl s maďarským vyučovacím jazykom na Slovensku zrušiť. Napriek tomu budem hlasovať proti jej odvolaniu.

  • Ďakujem za slovo.

    Ľutujem, že taký človek sedí v Národnej rade Slovenskej republiky. Človek, ktorý reprezentuje istú časť tohto národa, má taký názor a dokáže prezentovať svoj názor na verejnosti, na pôde parlamentu s tým, že treba likvidovať školy s vyučovacím jazykom maďarským. Myslím si, že občania maďarskej národnosti sú takými istými občanmi, ako sú ostatní, takisto platia dane, takisto plnia a dodržiavajú zákony.

    Čo ste spomínali na úvod, že je cigánstvo to, čo hovorím, neviem, aký ste vy, pán kolega, odborník v oblasti školstva, ale domnievam sa, že ste technik, a v tom prípade si myslím, že vôbec nemáte prehľad o situácii v postavení národnostného školstva na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som povedať, že som nehovoril o likvidácii školstva. Hovoril som o zrušení škôl s vyučovacím jazykom maďarským, pretože sa domnievam, že ich je veľa.

  • Hlasy v sále.

  • Tak je to. Nehovoril som o likvidácii.

    A dovoľte mi, aby som aj ja mohol takto prejaviť svoj názor, keď ho prejavujete vy. To je len názor proti názoru.

  • Ďakujem. Ešte pani Bauerová, nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím vás, aby ste sa spýtali pána poslanca Morica, či zložil poslanecký sľub na dodržanie slovenskej ústavy s výnimkou článkov 33 a 34.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k zdôvodneniu návrhu na vyslovenie nedôvery pani ministerke Slavkovskej poslancom kolegom Harachom. Pán poslanec uviedol 9 alebo 10 dôvodov, pre ktoré zdôvodňuje a podáva návrh na vyslovenie nedôvery pani ministerke. Pozorne som sledoval jeho argumenty, ale musím, chvalabohu pre mňa, konštatovať, že som nepočul ani jeden vecne zdôvodnený argument, ktorým by sa dalo vysvetliť, že má oprávnenie podať návrh na odvolanie alebo vyslovenie nedôvery. Problémy, ktoré tu uvádzal - áno, sú to problémy, ja s nimi absolútne súhlasím, ale nie sú to dnešné ani včerajšie problémy, pretrvávajú celý čas a treba ich riešiť. Som za to, aby sa tieto problémy riešili. Ale nemožno hovoriť, že je za to vinná pani ministerka Slavkovská. To v žiadnom prípade nie. Ani jeden takýto argument z jeho úst som nepočul.

    Môžem sa aspoň k niektorým vyjadriť. Koncepčná práca vysokých škôl alebo koncepčná práca školstva. Domáhame sa toho, poznám to x rokov, ale zatiaľ sa skutočne ani jednému ministrovi školstva takýto materiál nepodarilo pripraviť. Nedivím sa, že v tejto hektickej dobe sa to nepodarilo pripraviť ani pani ministerke. Ale to neznamená, že ministerstvo by na tomto probléme nemalo ďalej pracovať a pripraviť na najbližšie obdobie, aby skutočne existovala koncepcia školskej politiky a predovšetkým koncepcia vysokoškolskej politiky alebo koncepcia fungovania vysokých škôl, aby sme pripravili mladú generáciu na nasledujúce tisícročie.

    Existuje program výchovno-vzdelávacej práce? Ten zatiaľ taktiež neexistuje. Domnievam sa, že tento problém je mimoriadne aktuálny, a skutočne by sa mal spolu s koncepciou školskej politiky dopracovať, aby sa dal funkčne uplatniť.

    Ďalšie pripomienky, ktoré mal pán kolega Harach, napríklad odporúčal vytvoriť normatívy atď. Chcem povedať jedno, že poznám tento problém dôverne a viem, že sa uplatňoval v minulosti, uplatňuje sa niekde aj v súčasnosti, ale nikde sa dôsledne nijaké normatívy nedali uplatniť, pretože je toľko špeciálnych problémov, že normatív musí vyjadrovať nejaké všeobecné podmienky, vyjadriť čosi všeobecné, aby sa mohol uplatniť. A skutočne môžem zodpovedne vyhlásiť, že sa veľmi ťažko dajú normatívy všeobecne uplatniť, ak by aj boli akokoľvek vedecky zdôvodnené, pretože na každej škole by mali voči tomu námietky alebo na každom inom type škôl by mali voči normatívom výhrady.

    Reálne mzdy nemožno posudzovať len pre školskú sústavu. Reálne mzdy sú všeobecnou kategóriou v celej ekonomike a podľa štatistiky, ktorá vykázala výsledky za posledné dva roky, všade reálne mzdy vzrástli. Predpokladám, že vzrástli aj na školách, pretože nominálne mzdy rástli rýchlejšie, ako rástla inflácia, takže sa dá predpokladať, že vzrástli aj reálne mzdy. Presnú informáciu o tom nemám, lebo štatistika osobitne údaj o reálnych mzdách v školstve neuvádza. Vyjadruje ho vo všeobecnej podobe za celé národné hospodárstvo.

    Mravná bezúhonnosť vymenovaných profesorov je osobitný problém. Vážený pán kolega poslanec Harach, máte v tom pravdu. Mravná bezúhonnosť mnohých vysokoškolských profesorov je na relatívne nízkej úrovni. To môžem povedať, pretože si pamätám, že tí, ktorí sa ohromne angažovali v sedemdesiatych rokoch, sa v deväťdesiatych rokoch stali, hanba tomu, vysokoškolskými profesormi, a tu môžem potvrdiť, že mravná bezúhonnosť pri menovaní nebola braná do úvahy. V tom s vami absolútne súhlasím. Nie je to masový jav, ale takéto prípady sa vyskytli.

    Školstvo nepotrebuje politika, ale odborníka. Vážené dámy a páni, od roku 1989 tu pôsobil pán profesor Kováč, pán profesor Pišút, Dušan Slobodník, pán profesor Kučera, pán docent Paška, pán docent Harach, pani Slavkovská. To boli všetci. Pán poslanec Harach, jedine vás z tejto kaskády ministrov považujem za pragmatika a očakával som, že vy ako minister prijmete nejaké racionálnejšie opatrenia. Ale, žiaľ, nezrealizovalo sa nič. A vytýkate to teraz pani ministerke. Viem, že to nebolo plné funkčné obdobie, že to bolo len osem mesiacov, ale napriek tomu neboli prijaté prakticky žiadne koncepčné opatrenia.

    To, že sa likvidujú stredné odborné učilištia, nie je pravda. Len niektoré zo stredných odborných učilíšť, ktoré spadali pod ministerstvo školstva, došlo k zmene a sú teraz v kompetencii krajských úradov, pri ostatných zostali zakladateľmi pôvodné zakladateľské ministerstvá alebo iní pôvodní zakladatelia. Čiže tam nedošlo k nijakej výraznejšej zmene a myslím si, že ani nedôjde.

    Problémy, ktoré jestvujú, sú vždy, keď dochádza k reorganizácii, hlavne keď dochádza k presunu kompetencií a hlavne pri prideľovaní peňazí. To sú problémy zrodu alebo prerodu.

    K ostatným poznámkam by som sa nechcel vyjadrovať, ale skutočne som nepočul od vás, pán kolega, nijaký vecný vyargumentovaný dôvod, kvôli ktorému by sme mali vyjadriť nedôveru pani ministerke.

    K tomu, čo hovoril pán kolega Langoš, škoda, že tu nie je. Vláda vraj podľa neho likviduje samosprávne inštitúcie. Mohol by ich menovať? Aspoň jednu samosprávnu inštitúciu, ktorú táto vláda zlikvidovala. O tom neviem. K tomu, že nevytvára rovnoprávne postavenie štátnych, cirkevných a súkromných škôl, vážené dámy a páni, to tiež nie je pravda. Pravdou je, že sú tam problémy, pretože cirkevné školy a súkromné školy vznikajú ako nové systémy a nie je jednoduché, aby sa zabehli. Ale podarilo sa to tam, kde mali schopný manažment, tam cirkevné, štátne aj súkromné školy fungujú perfektne. Nie je medzi nimi nijaký rozdiel. Rozdiel je len v úrovni kvality. Vy máte skúsenosti, aj ja mám skúsenosti. Nehovorte, že nemám pravdu. Mám pravdu, pretože poznám celý rad cirkevných a štátnych škôl, ktoré dokonale fungujú.

    K tomu, že sa nevytvorili podmienky na rovnaké ohodnotenie učiteľov škôl a ostatných pracovníkov v národnom hospodárstve. Vážené dámy a páni, s týmto problémom sa veľmi často operuje. Trhová ekonomika nevytvára absolútne nijaké predpoklady na to, aby sme mali rovnaké ohodnotenie práce, s tým sa musíme rozlúčiť, pretože na každom pracovisku má práca iný charakter, myslím podľa odvetví atď. To znamená, že v budúcnosti bude vylúčené, aby sme porovnávali ohodnotenie na školách, v bankovníctve, v priemysle alebo v niektorých iných odvetviach. Vždy budú rozdiely. A vzhľadom na to, že sme prešli na systém, keď štát zodpovedá síce za mzdovú politiku, ale ju priamo neurčuje, závisí od toho, ako si organizácie vytvoria zdroje na odmeňovanie, ingerencia vlády je tu minimálna. Platí to jedine pre štátne organizácie a verejnoprospešné organizácie, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu alebo dostávajú príspevky zo štátneho rozpočtu. Ináč tento problém nie je možné riešiť.

    K tomu, že vláda nemá mandát od voličov, aby nakladala s prostriedkami tak, ako nakladá. Vážený pán poslanec Langoš, vláda dostala mandát, voliči jej dali mandát a nakladá legálne s peniazmi, ktoré sú od daňových poplatníkov, v súlade s našou demokratickou ústavou a s našimi demokratickými zákonmi. To, čo hovoríte, je vyložená lož a osočovanie vlády a nezodpovednosť vás ako poslanca.

    Za to, že sa urobili čistky na ekonomickom úseku ministerstva školstva, ďakujem pani ministerke školstva, ak ich urobila, lebo je faktom, že ekonomický úsek na ministerstve školstva fungoval na veľmi mizernej úrovni.

    Podľa poslanca Langoša sa vraj porušujú akademické slobody. Nepovedal však ani jeden prípad, v čom sa porušujú. Ja ako vysokoškolský pedagóg viem, že sa v ničom v súčasnosti neporušujú akademické slobody, alebo aspoň nie sú nijaké rozdiely, ktoré platili v rokoch 1990, 1991, 1992, 1993, 1994, 1995 aj v tomto roku. Stále sú rovnaké podmienky, v ničom sa akademické slobody neporušujú.

    Chcel by som ešte pánu poslancovi Langošovi povedať, že jeho vláda, v ktorej bol, prijala toľko neracionálnych opatrení, že možno bude trvať 10 rokov, pokiaľ sa nám dôsledky negatívneho pôsobenia týchto opatrení podarí odstrániť.

    Pánu Szigetimu by som chcel povedať: Pán poslanec Szigeti, na Slovensku neexistujú nijaké maďarské školy. Existujú len školy s maďarským vyučovacím jazykom. Spomínali ste, pán poslanec Szigeti, masovú demonštráciu, ale neuviedli ste, kde boli masové demonštrácie. Ja o tom nič neviem. Poznám situáciu v našej republike, ale žeby niekde boli masové demonštrácie, o tom som sa nikdy nedozvedel.

    Ďalej by som vám chcel pripomenúť, pán poslanec Szigeti, zrejme ste odsudzovali to, že pani ministerka odvolala Akreditačnú komisiu. Zrejme neviete, nepoznáte fungovanie Akreditačnej komisie. Ja s tým súhlasím a bolo správne, že pani ministerka odvolala predchádzajúcu Akreditačnú komisiu, ktorá pracovala nefunkčne a v tom zmysle aj nezodpovedne, stanovila nezodpovedné kritériá na vymenovanie profesorov a docentov atď., ktoré dodnes sťažujú vymenovanie profesorov a docentov. Som veľmi rád a ďakujem pani ministerke, že to urobila.

    Vážené dámy a páni, keďže som nenašiel ani jeden vážnejší argument, ktorým by sa zdôvodňovalo vyslovenie nesúhlasu alebo nedôvery pani ministerke, budem hlasovať proti tomuto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová, ale najskôr s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Harach.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovolil by som si reagovať na niektoré poznámky, ktoré predložil kolega poslanec Baránik.

    Reálne mzdy: Pán poslanec, ak sa nenahneváte, ukážem vám tzv. prílohu číslo 2 dokumentu "Harmonogram riešenia mzdových otázok v školstve, vývoj reálnej mzdy v Slovenskej republike", kde uvidíte jasne čierne na bielom v trojrozmernom grafe podnikateľskú, nepodnikateľskú sféru a z toho školstvo. Materiál pripravený ministerstvom školstva jednoznačne svedčí o poklese reálnej mzdy. Tak potom neviem, odkiaľ pani ministerka alebo jej pracovníci, tá tzv. dobrá ekonomická sekcia, podľa vás, prišla na tieto dáta. Vôbec som nehovoril o rovnakom mzdovom ohodnotení. Odkiaľ ste to zobrali, prosím vás pekne?

    Ale vy by ste mohli vedieť, pán poslanec, že keď si urobíte rebríček zhruba 13 rezortov, napríklad podľa vnútornej vzdelanosti, kvalifikovanosti a podľa mzdového ohodnotenia, ak sa budeme aspoň trošku blížiť k rovnakým údajom, tak vám vyjde, že školstvo je na druhom mieste z hľadiska kvalifikovanosti a na predposlednom mieste z trinástich z hľadiska mzdového ohodnotenia, dnes možno na poslednom. Toto považujete za normálne?

    Vôbec som, pán kolega, nehovoril o mravnej bezúhonnosti profesorov. Vymenovanie profesorov som s touto otázkou nespájal. Je to obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády v súvislosti s personálnou politikou napríklad na bývalých školských správach, dúfam, že teraz na školských úradoch.

    Už nebudem hovoriť, za čo môže pani Slavkovská. Vymenoval som to, ak ste počúvali, tak by ste si to mohli z toho odvodiť.

    Odvolanie Akreditačnej komisie - nedá mi, aby som sa k tomu nevyjadril. Ak si gratulujete, že bola odvolaná bývalá Akreditačná komisia, pán kolega, ona mala možno 6, možno 7 mesiacov do skončenia svojej činnosti a skončenia jedného cyklu akreditácie. Toto v každej slušnej krajine Akreditačná komisia ako poradný orgán vlády zrejme urobí. Ale prosím. Pán kolega, nepamätám sa, že by Akreditačná komisia stanovovala kritériá na vymenovanie profesorov a docentov. Robila napríklad to, že raz ročne alebo raz trojročne, alebo na požiadanie ministerstva vyhodnotila niektorú fakultu a dala odporúčanie ministerstvu, dala poznatky, či vymenovania profesorov zodpovedali, alebo nezodpovedali istým štandardom. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán profesor Baránik, pani ministerka, ako možno otvárať 4 nové vysoké školy v Slovenskej republike, keď nejestvuje vôbec žiadna koncepcia rozvoja vysokých škôl, ako to pán profesor tvrdíš ty? Ďalej si povedal, že neexistuje žiadny rozvojový program pre základné a stredné školstvo. Bol tu program Konštantín, na ktorom sa pracovalo - nechcem to odhadnúť nesprávne - najmenej tri roky. Nemáme potuchy o tom, čo sa s týmto programom stalo a prečo sa nepokračuje v jeho náplni. Ja to osobne neviem.

    A Akreditačná komisia, na to už vari odpovedal pán docent Harach, ale ja by som ešte chcel podotknúť, že pani ministerka spravila tento krok v snahe upraviť príslušnosť niektorých členov Akreditačnej komisie k tomuto orgánu, ktorí boli vtedy rektormi vysokých škôl. Mohlo sa to spraviť úplne inak, nebolo potrebné rušiť vládnym nariadením túto komisiu 7 mesiacov pred skončením jej funkcie, keď boli skutočne rozbehnuté základné akreditácie a keď to bolo pre vysoké školy nesmierne potrebné. Tam sa stratili minimálne tri mesiace a navyše v tejto komisii pracuje 6 členov, ktorí neprešli pripomienkovým konaním Rady vysokých škôl. Takže táto Akreditačná komisia bola vymenovaná v rozpore so zákonom 172/1990 o vysokých školách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem tiež reagovať na pána profesora Baránika, pretože nesúhlasím s jeho niektorými argumentáciami. Celkové vyjadrenie o tom, že iní ministri nič neurobili, ma ani neprekvapuje, pretože pán profesor sa pravdepodobne na vysokej škole najlepšie cítil pred rokom 1989.

    Ale k tým veciam, s ktorými nesúhlasím. Financovanie neštátnych škôl má niekoľko nedostatkov. Stačí si zájsť, pán profesor, do hociktorej školy alebo na hociktorú okresnú školskú správu, teraz už oddelenie okresného úradu, a tam zistíte, o koľko menej financií dostávajú neštátne školy.

    Poviem vám len niekoľko argumentov alebo oblastí, v ktorých neštátne školy dostávajú menej. Napríklad im neboli poskytnuté financie na odvod financií do fondov. V tomto parlamente sme tento problém pred niekoľkými rokmi riešili. Nebola a ani nie je možnosť zvýšenia platu na základe smernice, pretože jednoducho na to nedostali prídel financií. Nemajú pokryté zvýšenie cien energií, ku ktorým došlo v lete tohto roku. A takto by som mohol vymenúvať ešte mnoho ďalších oblastí. Inými slovami na záver, nemáte dobré informácie o tom, že by boli rovnako financované neštátne školy ako štátne, alebo ste zámerne zavádzali tento parlament.

  • Pán kolega Harach,

    nechcel by som sa vyjadrovať k priemerným či reálnym mzdám, pretože to je pomerne komplikovaný problém. Zrejme ten materiál, ktorý spracovalo ministerstvo školstva, nepoznám a nemôžem sa k nemu vyjadriť. Ale veľmi dobre rozumiem ekonomike a viem, ako sa vyjadrujú reálne ekonomické vzťahy. Ak mi ukážete ten materiál, môžeme o tom diskutovať. Nerád by som diskutoval tu.

    Chcem vás však upozorniť na to, že Akreditačná komisia, ktorá pôsobila v rokoch 1990, 1991, 1992 atď., skutočne vypracovala kritériá na habilitácie docentov a vymenovanie profesorov. Teraz sa už presne nepamätám, ako sa volal vtedajší predseda Akreditačnej komisie - myslím, že pán profesor Snítil z prírodovedeckej fakulty, potom prevzal po ňom funkciu pán profesor Urban. Aj sám som bol členom vedeckých rád, viem, že sme odsudzovali, celá vedecká rada odsúdila a viacero vedeckých rád odsúdilo kritériá, ktoré spracovala Akreditačná komisia, pretože ohromne pribrzdila vymenovanie profesorov a docentov. Ak máte prehľad, tak viete, že v rokoch 1991, 1992, 1993 aj 1994 bolo vymenovaných veľmi málo profesorov a docentov.

    Pán kolega Lauko, ja som v rokoch 1970 až 1989 nemohol pôsobiť na škole. Je tu prítomný pán profesor Košnár, ktorý ma 15. decembra roku 1989 na vyzvanie študentov a na základe konkurzu vymenoval za vedúceho katedry. Na vysokej škole som nepôsobil 20 rokov.

    A to, že sú rozdiely vo finančnom zabezpečení cirkevných, súkromných a štátnych škôl - existujú určité rozdiely, to je samozrejmé, ale nemožno povedať, že by boli tieto školy diskreditované.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím? Rozdiely existujú. Objektívne existujú, ale školy nie sú diskreditované.

  • Dobre. Pán poslanec Szigeti, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na pripomienky pána poslanca Baránika. Predovšetkým mi vytýkate, že som spomínal maďarské školy a správne to majú byť školy s vyučovacím jazykom maďarským. To, čo ste spomínali, je vlastne oficiálny názov, terminus technicus, ale donedávna, a dá sa povedať, že 45 rokov tie školy boli jednoznačne nazývané maďarskými školami. A vysvetlím vám, prečo ich doteraz nazývame maďarskými školami.

    Vy ako pedagóg zrejme viete, že každá škola má svojho ducha. Teda hovorí sa o tom, aký je dôležitý duch školy. A chýba nám práve to, že za posledné dva roky vymizol z maďarských škôl alebo zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským ten duch. Stalo sa to preto, lebo boli prijaté také opatrenia, ktoré zabránili, aby sa vytvoril duch školy na týchto maďarských školách. Viete si predstaviť školu s vyučovacím jazykom maďarským, kde riaditeľ školy nevie komunikovať s rodičmi, pretože neovláda vyučovací jazyk školy?

    Ďalšia vaša pripomienka - masové demonštrácie. Keby ste si boli prečítali vlani koncom júna alebo začiatkom septembra slovenské noviny, tak by ste o tom mali informácie. Predpokladám, že čítate len Slovenskú republiku a za to môže váš pán kolega poslanec vedľa vás, pán poslanec Smolec. Vtedy som napísal článok na troch stranách, osobne som ho odovzdal kolegovi poslancovi Smolcovi, aby to zverejnil, prisľúbil mi, že samozrejme. Bola to odpoveď na otvorený list riaditeľa školskej správy VII pána Piusa. Tento článok nebol, bohužiaľ, zverejnený do dnešného dňa. Tak preto, pán profesor Baránik, nemáte asi informácie o týchto masových demonštráciách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Chcela by som ešte zareagovať na pána poslanca Szigetiho a chcela by som mu povedať, že je iste vec názoru, čo sú to veľké demonštrácie, resp. nepokoje a čo menšie, nebudem sa k tomu vyjadrovať.

    Ale chcela by som sa vrátiť k tomu, ako zaprotestoval proti alternatívnemu vyučovaniu a posudzuje to ako nedostatok pani ministerky. Chcela by som povedať, že ak sa porozprávate s ľuďmi maďarskej národnosti, ktorým záleží na rovnocennom uplatnení sa v spoločnosti aj na trhu práce, tak zistíte napríklad aj tieto skutočnosti: Zistíte napríklad, že stredoškolák, ktorý je vynikajúci žiak, nepokračuje na vysokej škole práve preto, že nemá dostatočné znalosti slovenského jazyka alebo - to sa môžete opýtať trebárs niektorých starostov, aj maďarskej národnosti, aby vám porozprávali o tom, ako sa hanbia na odvodoch, keď branec nerozumie ani takým slovám, čo znamená "vyzleč si nohavice", nehovoriac o tom, ako tento branec trpí, keď narukuje na sever Slovenska.

    Myslím si, že sa sami pričiňujete o takýto stav, a nemožno akceptovať práve v záujme rozvoja spoluobčanov maďarskej národnosti, aby to tak bolo aj naďalej.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa. Pripraví sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    nielen dnes, ale aj počas uplynulých dvoch rokov sme priebežne upozorňovali na porušovanie zákonov v rezorte školstva. Žiadali sme vysvetlenie na diskriminačné postupy pracovníkov ministerstva a štátnej správy v oblasti školstva, interpelovali sme ministerku školstva. Márne. Do vlády ministerka školstva predložila návrhy, ktoré sú jednoznačne diskriminačné. Napríklad v obciach, kde nie je škola, navrhovalo ministerstvo zriaďovať školy, samozrejme, slovenské, samozrejme, bez ohľadu na to, akej národnosti je obyvateľstvo obce. A koho by už zaujímala po šiestich rokoch budovania demokracie v rezorte školstva mienka rodičov?

    Keďže ministerskí úradníci vedia všetko lepšie ako laickí rodičia, v súčasnosti sa pripravuje rozhodovanie namiesto nich. Keď po tzv. alternatívnom vzdelávaní nebol dopyt, ba skôr naopak, bol protest, a masívny, chcela by som tu na viaceré otázky pripomenúť iba to, že proti zavádzaniu alternatívneho vyučovania poslalo petíciu 45 000 občanov Slovenskej republiky a demonštrovalo proti zavádzaniu alternatívnych škôl vyše 5 000 občanov vlani v apríli v Komárne. Teda nebol dopyt po alternatívnom vzdelávaní. Ale v príprave nového školského zákona sa už nepočíta s opýtaním rodiča, už nejde o tzv. ďalšie alternatívy, ale o zákonom nariadenú zmenu vyučovacieho jazyka. Keď sa raz demokratické princípy porušia, nezastaví sa tento proces za prahom menšinových škôl. Včera to boli tieto školy, dnes proces zasiahol vysoké školstvo.

    Demokracia sa končí tam, kde sa vysloví sentencia, citujem, "nie je možné diskutovať donekonečna" predtým, než sa skutočná a vecná diskusia začína. Rad nezmyselných a s právnym systémom nekompatibilných vyhlášok a ešte horších výkladov svedčí o nekompetentnosti práce ministerstva.

    Z mnohých by som tu chcela pripomenúť niektoré súvislosti vyhlášky 41/1996 o odbornej a pedagogickej spôsobilosti učiteľov a jej výklad. Samotná vyhláška strpčuje beztak neľahký život pedagógov. Namiesto sústavného ďalšieho vzdelávania na základe zásady, že len múdri môžu vychovávať múdrych, a tí, čo stratili záujem o vývoj poznania, môžu iba ohlupovať národ, ministerstvo predpisuje skúšky, aby pedagógovia, ktorí náhodou sú vyučení profesionálni pedagógovia, mohli platovo postúpiť, ako to ustanovuje ďalšia vyhláška 42.

    Logické by bolo, keby sa pedagóg mohol slobodne rozhodnúť o svojom ďalšom vzdelávaní, vybrať si vhodnú formu ďalšieho vzdelávania, na základe stanovených kritérií zložiť skúšky a na základe ich úspešného vykonania postúpiť do vyššej platovej triedy. Výklad ministerstva však sleduje celkom inú logiku. Na skúšky pedagóga môže prihlásiť len jeho zamestnávateľ, ako keby bol nesvojprávny. Nadriadený vyberá, (ako hovorí výklad), určuje tých, ktorí môžu vykonávať kvalifikačné skúšky. Počet je, samozrejme, obmedzený podľa jednotlivých škôl. Pedagóg je v tomto procese úplne bezbranný. Trpí nielen tým, že jeho celková príjmová úroveň je hanebne nízka, ako sa tu už o tom hovorilo, ale kvôli jej zvýšeniu musí podstúpiť procedúru, ktorá je korumpujúca a dehonestujúca.

    Ešte horšie sú na tom učiteľky materských škôl, zvlášť tie, ktoré skončili strednú školu s vyučovacím jazykom maďarským a ktoré zhodou okolností vyučujú i v triedach s výchovným jazykom slovenským. Samotná vyhláška je svojím § 5 diskriminujúca, chráni len školy s vyučovacím jazykom slovenským napriek tomu, čo sme tu počuli, že aj školstvo s vyučovacím jazykom maďarským je rovnocennou súčasťou slovenského školstva.

    Ďalší text paragrafu sa vzťahuje na učiteľky materských škôl, ktorým v tomto prípade predpisuje skúšky zo slovenského jazyka. Výklad ďalej zužuje kruh len na stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským bez ohľadu na to, že maďarské školy alebo školy s vyučovacím jazykom maďarským sú považované vraj za rovnocennú súčasť. Pritom tieto o žiadnych skúškach nevedia.

    Najzávažnejším problémom je však samotná diskriminácia škôl. Nekompetentnosť riadiacej úlohy ministerstva školstva spôsobila, že školy, ktoré prešli pod krajské a okresné úrady, sú nielen podfinancované, ale sú v takej situácii, že ak napríklad chcú splniť zákonom uložené povinnosti, ako sme im minule uložili napríklad zakúpenie štátnych znakov do každej triedy, môžu to urobiť vari nanajvýš z platu riaditeľa. Nejasná finančná situácia škôl pri reorganizácii štátnej správy spôsobila, že 1. septembra na mnohých školách nezvonili, pretože nemal kto zaplatiť faktúru za elektrickú energiu a netiekla voda tiež z dôvodu nezaplatenia faktúry.

    Okrem uvedených za najzávažnejšie nedostatky, za ktoré ministerka školstva nesie politickú zodpovednosť, považujem tieto:

    1. Demontáž samosprávneho princípu v riadení školstva zlikvidovaním niektorých kompetencií školských rád. Uviedla som to ako príklad.

    2. Nedodržanie ústavy a platných zákonov. Niektoré evidentné príklady porušenia zákonov tu už boli spomenuté.

    3. Produkovanie nezamestnaných v dôsledku nedostatočnej spolupráce s ďalšími rezortmi a v dôsledku absencie koncepcie, ktorá by vychádzala z programu vlády na integráciu Slovenskej republiky do európskych štruktúr.

    4. Nedostatočná starostlivosť o financovanie školstva, vedy a výskumu.

    5. Spochybnenie smerovania Slovenskej republiky takými aktivitami, ako bola účasť na otváraní výstavy Altötting, glorifikujúcej osobu Dr. Jozefa Tisu v rozpore s programom vlády a so záujmom Slovenskej republiky.

    6. Nedostatočná pripravenosť rezortu na odpoveď na výzvy vyplývajúce z podstatných zmien technológií, z modernizácie, ktoré sa odzrkadľujú v nedostatočnej starostlivosti o rast vzdelanosti obyvateľstva (chcela by som tu zopakovať alarmujúco nízky podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva v porovnaní s vyspelými priemyselnými krajinami) a o rozvíjanie vedy a výskumu, čo môže byť osudové pre zaostávanie Slovenska.

    Na záver predkladám procedurálny návrh, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery bolo tajné.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Nagy a pripraví sa pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vďaka aktivite študentov a pedagógov počas revolučných premien spoločnosti na začiatku deväťdesiatych rokov zo všetkých sfér spoločnosti najrýchlejšie a najdynamickejšie demokratizačné zmeny nastali v oblasti vzdelávania, v oblasti školstva.

    V celej krajine sa rýchlo vytvorili rôzne odborné združenia, spolky, ktoré svojou iniciatívnou a odbornou činnosťou prispeli k vytvoreniu demokratických zákonov vzdelávania a vytvorili nové perspektívy rozvoja vzdelanosti. Vďaka zákonu 171/1990 Zb. sa vytvorili možnosti zakladania cirkevných a súkromných škôl. Za dva roky vzniklo na Slovensku asi 100 cirkevných a asi 20 súkromných škôl. Následne prijatý zákon 172/1990 Zb. zabezpečil značné autonómie pre doteraz centralisticky riadené vysoké školy. V zmysle zákona 542/1990 Zb. boli vytvorené školské správy a školské rady a tým sa vytvorila možnosť demokratickej účasti rodičov a obyvateľov na správe a riadení školy.

    Nádejný rozvoj a rozmach demokratického vzdelávania bol rýchlo spomalený až zastavený vďaka nastupujúcim hospodárskym a politickým problémom rezortu. O aké problémy ide?

    Po prvé - od roku 1992 dochádza k sústavnému znižovaniu rozpočtu rezortu školstva. Kým v roku 1990 rezort zo štátneho rozpočtu dostal 13,9 mld Kčs, v roku 1992 to bolo už 19,7 mld korún, v roku 1995 to však kleslo na 17,8 mld Sk, čo pri zohľadnení tempa inflácie reálne predstavuje iba 6,7 mld Sk, čiže o 40 % menej finančných prostriedkov ako v roku 1990.

    Druhým všeobecným problémom je rapídne zníženie prestíže rezortu vzdelávania. K tomu sa pridružuje politická kríza rezortu súvisiaca aj s častou výmenou ministrov rezortu, ako aj neustálymi politickými čistkami na ministerstve aj na nižších zložkách štátnej administratívy školstva.

    Počas permanentných vládnych zmien sa ukázalo, že prestíž rezortu školstva sa neustále znižuje v porovnaní s ostatnými rezortmi. Súvisí to aj s poznaním, že tento rezort nie je lukratívnym z hľadiska privatizácie a návratnosti možných finančných prostriedkov a investícií.

    Tretím problémom je nekompetentnosť niektorých ministrov. Vďaka spomínaným dvom skutočnostiam v posledných dvoch Mečiarových vládach ministrami školstva sa stali vždy také osoby, ktoré neboli schopné sa postaviť proti Vladimírovi Mečiarovi a za záujmy svojho rezortu a nikdy tak nemohli účinne bojovať za finančné záujmy svojho rezortu. Svoju politickú, odbornú neschopnosť a vlastné ponižujúce postavenie vo vláde kompenzovali čistkami a prepúšťaniami vo svojom rezorte. Tieto čistky obyčajne protirečili tak zdravému rozumu, ako aj racionalite, no najmä platným zákonom.

    Vďaka spomínaným príčinám vo vzdelávaní dochádza k stálemu narastaniu problémov. Dochádza k rozpadu siete odborných stredných vzdelávacích ustanovizní, lebo štát a predtým štátne podniky nedokážu vyfinancovať odborné školy. Ďalej vďaka štátnej nedbalosti sú školské budovy a zariadenia miestami v katastrofálnom technickom stave. Rapídne zníženie životnej úrovne a príjmov učiteľov znižuje ich odborný výkon a oddanosť veci vzdelávania.

    Na nazhromaždené problémy a na ozývajúcu sa nespokojnosť inkompetentný rezort odpovedal v roku 1995 ďalšou centralizáciou a novelou zákona 542/1990. Vďaka tomu ministerstvo nadobudlo právo na bezprostredné odvolanie neposlušných, aktívnych a nepohodlných riaditeľov. Miestne školské rady naopak stratili právo bezprostredne ovplyvniť záležitosti miestnych škôl. Týždeň po tejto novele bolo odvolaných 20 riaditeľov škôl. Spôsob odvolania riaditeľa školy bez uvedenia dôvodu zodpovedá dnešnému móresu na Slovensku. To všetko, pravda, sa už dialo počas účinkovania ministerky pani Evy Slavkovskej, tentokrát vo farbách Slovenskej národnej strany.

    Ministerstvo školstva v národnostných školách vytýčilo zavedenie alternatívneho vyučovania. Podstatou plánu je zamedzenie vyučovania v materinskom jazyku a jeho nahradenie vyučovaním v jazyku slovenskom. Odpor a protest rodičov zabránil zavedeniu tohto spôsobu vyučovania. Ich protest sa opieral o ústavné právo vzdelávania sa v materinskom jazyku. Rodičia zabránili zavedeniu alternatívneho vyučovania, ale národnostné školstvo muselo za to draho zaplatiť. Riaditeľov, ktorí iniciovali protest, ministerstvo okamžite odvolalo z funkcie a odvolalo aj všetkých riaditeľov a odborníkov maďarskej národnosti zo školskej správy.

    Zavedenie alternatívneho vyučovania však hrozí naďalej. Svedčia o tom pokusy zavedenia homogénnych, t. j. jednojazyčných, rozumej slovenských, materských škôl, napríklad v okrese Komárno.

    Pripravuje sa nový školský zákon. Jeden jeho pracovný variant v § 5 uvádza, citujem: "Vyučovanie slovenského jazyka a literatúry, dejepisu, zemepisu a telesnej výchovy sa uskutočňuje v štátnom jazyku." Iba poznamenávam, že je to v ostrom protiklade s odsekom 2 článku 14 Rámcového dohovoru Rady Európy a s § 34 Kodanského dohovoru, ale aj s článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky.

    Bolestivou oblasťou sú dopady jazykového zákona číslo 270/1995 Z. z. na oblasť národnostného školstva. Vďaka nemu sú od roku 1996 zrušené dvojjazyčné vysvedčenia. V zmysle zákona a v zmysle pedagogicko-organizačných pokynov Ministerstva školstva Slovenskej republiky sú odteraz všetky tlačivá pre národnostné školy jednojazyčné. Aj triedna kniha sa vedie iba v slovenskom jazyku. Aj učebné osnovy, ako aj príprava na vyučovanie sa vedú iba v slovenskom jazyku. Podotýkam, že dvojjazyčnosť v tejto oblasti bola povolená aj počas komunistického režimu. V niektorých okresoch boli zakázané dvojjazyčné pečiatky na školách, napríklad v okrese Nové Zámky.

    Krátko pred prijímacím konaním na stredné školy v tomto roku odporučilo ministerstvo školstva riaditeľom stredných škôl, aby absolventom základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským neumožnili robiť prijímaciu skúšku z profilových predmetov v maďarskom jazyku, hoci vyhláška to umožňuje.

    V niektorých okresoch boli zrušené odborné súťaže žiakov v maďarskom jazyku. Bolo to tak minulý rok v okrese Rimavská Sobota. Ministerstvo školstva odmieta finančne podporiť jediný pedagogický časopis v maďarskom jazyku. Ide o časopis Katedra, pričom je známe, že ministerstvo školstva finančne podporuje vydávanie ďalších 25 odborných a pedagogických časopisov v slovenskom jazyku. Finančnú podporu nedostáva ani celoštátny Spevácky zbor maďarských učiteľov na Slovensku.

    Ministerstvo nepovolilo otvorenie Materskej školy s výchovným jazykom maďarským v Nových Zámkoch a Obchodnej akadémie v Dolných Obdokovciach, hoci obidve ustanovizne spĺňajú zákonom predpísané podmienky. Ministerstvo nepovoľuje zavedenie a povolenie pokrokových vyučovacích metód, ktoré pochádzajú z Maďarska, a zavedenie novej vyučovacej metódy slovenského jazyka autoriek Skabelovej a Bónovej, zabezpečujúce efektívnejšie osvojenie slovenského jazyka na základných školách.

    Ministerstvo školstva zrušilo aj svoje národnostné oddelenie, v dôsledku čoho dnes neexistuje odborný dozor pre maďarské školy. S tým súvisia aj odvolania riaditeľov školských správ v Dunajskej Strede, vedúcich metodických stredísk tiež v Dunajskej Strede a v Komárne.

    Naďalej pretrváva kritická situácia v zabezpečovaní prípravy pedagógov pre maďarské školy na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, kde sa pripravuje viac ako 600 študentov maďarskej národnosti. A pretrváva to aj napriek tomu, že o zabezpečení zodpovedajúcej prípravy maďarských pedagógov na tejto škole existuje uznesenie Slovenskej národnej rady. Po prijatí nového vysokoškolského zákona sa stáva kritickou príprava pedagógov na mestských univerzitách v Komárne, Kráľovskom Chlmci a v Košiciach, na ktorých sa pripravuje v súčasnosti na budúce povolanie viac ako 350 študentov maďarskej národnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, príčinou problémov národnostného školstva je vláda, pozostávajúca zo zoskupenia extrémnych politických strán a inkompetentná ministerka školstva. Pani ministerka je realizátorkou asimilačnej politiky Slovenskej národnej strany v oblasti školstva, navyše nás využívala ako prostriedok proti slovenskej demokratickej opozícii. Centralizáciu rezortu a odvolávanie riaditeľov, nízke mzdy, padajúcu omietku na budovách škôl je najľahšie zakryť protimaďarskou propagandou. My však dobre vieme, že odborný pohľad na koreň problémov prezrádza odbornú inkompetentnosť pani ministerky. Preto navrhujem vysloviť jej nedôveru.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    pôvodne som už nechcel vystúpiť k tomuto bodu programu, pretože si myslím, že povedané bolo veľmi veľa, ale musím sa priznať, že k tomuto vystúpeniu ma vyprovokovalo vyhlásenie pána profesora Baránika, ktorý povedal, že vo vystúpení pána docenta Haracha neboli žiadne konkrétne údaje.

    Myslím si, že ich bolo veľmi veľa a mohol by som ich tu zopakovať, ale myslím si, že by bolo lepšie, keby tieto záležitosti zopakovala pani ministerka. A ja by som jej z tohto miesta chcel preto položiť tieto otázky:

    Pani ministerka, je pravdou, že ste osobným účelovým opatrením pridelili istému pracovisku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského 7 miliónov Sk vzápätí po tom, ako ste toto pracovisko navštevovali viac ako 3 mesiace a využívali jeho služby?

    Pani ministerka, je pravdou, že ste svoje rozhodnutie prijali bez stanoviska lekárskej fakulty a univerzity?

    Pani ministerka, je pravdou, že nemáte informáciu o technickom stave ostatných pracovísk lekárskej fakulty a ďalších súčastí univerzity?

    Je pravdou, pani ministerka, že Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky pridelilo tomuto inkriminovanému pracovisku účelovým opatrením v novembri roku 1995, teda v čase, keď ste už boli vo funkcii, ďalšiu účelovú dotáciu vo výške 800 tisíc Sk?

    Je pravdou, pani ministerka, že toto citované pracovisko dostalo v rokoch 1992-1995 okrem týchto 7 miliónov a 800 tisíc korún ďalších 2,8 milióna Sk formou mimorozpočtových účelových dotácií?

    Pani ministerka, je pravdou, že budovy v správe ministerstva školstva ste prenajali inému subjektu mimo rezortu školstva v čase platnosti vášho nariadenia o zákazoch prenájmov priestorov vysokých škôl iným subjektom?

    Pani ministerka, je pravdou, že súčasná Akreditačná komisia Slovenskej republiky je zložená z členov, k nominácii ktorých sa nevyjadrila Rada vysokých škôl, čím došlo k porušeniu zákona 172/1990 Zb. o vysokých školách?

    Je pravdou, pani ministerka, že v rozpore s § 15 ods. 2 zákona o vysokých školách predkladáte návrhy na vymenovanie profesorov nie prezidentovi Slovenskej republiky, tak ako to určuje zákon, ale Akreditačnej komisii Slovenskej republiky a jej subkomisiám, ďalej vláde Slovenskej republiky a svojej gremiálnej porade, čím spomaľujete vymenovanie profesorov o 6 až 17 mesiacov?

    Pani ministerka, je pravdou, že držíte na ministerstve školstva návrhy na vymenovanie za profesorov docenta Tondru, docenta Sterna a ďalšie, a to napriek opakovanej urgencii vysokých škôl?

    Pani ministerka, je pravdou, že účelovými opatreniami priamo financujete zahraničné cesty a osobitné projekty vysokých škôl bez vyjadrenia vedenia fakúlt a vysokých škôl?

    Pani ministerka, v odpovedi na moju interpeláciu vo veci návrhu novely zákona o vysokých školách zo 14. decembra 1995 uvádzate, citujem: "Vláda Slovenskej republiky už pri prerokúvaní prvej redakcie návrhu novely zákona o vysokých školách 18. 7. 1995 jednoznačne vyslovila požiadavku zrovnoprávniť postavenie Slovenskej akadémie vied vo výchove nových vedeckých pracovníkov uskutočňovanej formou doktorandského štúdia s vysokými školami, a to v celom jeho priebehu, t. j. od prijímacieho pohovoru až po udeľovanie vedeckých hodností PhD." A ďalej uvádzate: "Za tejto situácie bolo nevyhnutné akceptovať požiadavku vlády Slovenskej republiky a prepracovať znenie § 22 v tretej redakcii návrhu zákona tak, aby sa postavenie Slovenskej akadémie vied zrovnoprávnilo s vysokými školami aj v oblasti udeľovania vedeckej hodnosti PhD."

    Pani ministerka, kedy ste toto svoje rigorózne stanovisko zmenili? A na základe čoho, keď v navrhovanej novele, ktorú sme schválili v Národnej rade Slovenskej republiky, toto zrovnoprávnenie už chýba?

    A na záver, pani ministerka, odpustite mi túto otázku. Je vaše konanie v rozpore s vládnym programom Čisté ruky? A môže byť charakterizované ako zneužitie práva verejného činiteľa?

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený podpredseda Národnej rady pán Andel.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    niet týždňa, niet dňa, v ktorom by niektorí, podčiarkujem, niektorí predstavitelia dnešnej opozície nespochybňovali rozvoj, resp. stav demokracie na Slovensku. Zoberme si, prosím, a analyzujme vystúpenia napríklad pánov Weissa, Volfa, Kňažka, Dzurindu, Langoša, Šebeja, ako i predstaviteľov Maďarskej koalície či už na pôde tohto parlamentu, alebo v rôznych médiách a zistíme, koľko zla a nenávisti je v ich slovách. Koľko námahy a snahy vynaložili na destabilizáciu slovenskej politickej scény a tým i celej našej spoločnosti.

    Viete si predstaviť, kde by sme boli dnes, keď Slovensko v ekonomicko-hospodárskej oblasti je tak vysoko hodnotené, pri vzájomnej spolupráci predstaviteľov opozície a koalície v tých základných veciach prospešných pre náš štát? Každý jeden politický subjekt, ktorý je v tomto parlamente, predsa išiel do volieb s tým, že práve jeho program je najlepší pre občanov Slovenskej republiky.

    Namiesto toho, aby sa však hľadalo to, čo nás programovo spája - a vás je dosť, čo ste študovali programové ciele jednotlivých politických strán a hnutí, ktoré sú v parlamente, viete, že nás toho veľa spája - volí sa metóda spochybňovania a metóda konfrontácie. Keď sa nedá spochybniť jedna dôležitá časť - hospodárske výsledky, tak sa hovorí o útlaku občana, autoritatívnom vládnutí, utláčaní národností, prenasledovaní opozície, neslobode tlače atď. atď. Že to škodí menu Slovenska? Čo na tom? Bude to predsa škodiť tiež Mečiarovi a koaličnej vláde.

    A predstavitelia rôznych európskych inštitúcií a krajín, ktorí na rozdiel od niektorých našich opozičných politikov sú seriózni, budú mať na základe skreslených informácií a klamstiev výhradu voči vstupu Slovenskej republiky do ich organizácií.

    Veď povedzme si, za aký čas sa dá napríklad dokázať tomu množstvu nielen európskych, ale i svetových organizácií a inštitúcií, že maďarské národnostné školstvo v Slovenskej republike má nadštandardné postavenie? Preto nespokojnosť maďarských kolegov poslancov so súčasným stavom národnostného školstva u nás je otvoreným klamstvom s cieľom zdiskreditovať nielen ministerstvo školstva a ministerku Slavkovskú.

  • Nezrozumiteľný hlas zo sály.

  • Pán kolega, ja som v slovenskom parlamente ako ty. Keď máš ty svoj názor, keď rozprávaš, zvlášť o veciach, s ktorými nesúhlasím, som taký slušný, že neskáčem do reči. Ty mi takisto neskáč do reči, buď taký dobrý. Toto je tá vaša politika. Toto je vaša slušnosť, to ste vy.

  • Ako som povedal, je to otvorená snaha zdiskreditovať nielen ministerstvo a ministerku Slavkovskú, ale, tak ako aj v iných oblastiach, zdiskreditovať Slovensko všeobecne, izolovať ho obsahovo od Európy s cieľom dosiahnuť dominantné postavenie Maďarska v tomto regióne.

    Priatelia, nie je to môj výmysel. Dôkazom toho je i vyhlásenie z konferencie Maďarsko-maďarské vzťahy, resp. Maďari Maďarom, ktorú organizoval Svetový kongres Maďarov spoločne s maďarskou vládou. A dnešné vystúpenia pánov poslancov z Maďarskej koalície, dámy a páni, sú toho dôkazom. Je to vlastne realizácia týchto záverov.

    Prosím, nesmejte sa, ale skúste sa poniektorí členovia aj z opozície zamyslieť, pripomeňte si roky 1937 až 1938 a prirovnajte to k Sudetám. Ja to robím otvorene a zodpovedne v tomto parlamente.

    Bohužiaľ, toto všetko sa deje s hlasnou aj tichou podporou niektorých vysokých predstaviteľov slovenskej opozície. Ako som povedal, skúsme sa, priatelia, nad tým zamyslieť. A bodaj by som nemal pravdu a bodaj by to skutočne vyzeralo ako nejaký sen, ktorý sa sníval Andelovi a potom ho v parlamente vyrozprával. Lebo i voliči (a pomerne často chodím do terénu, ako i vy, priatelia, z opozície), i vaši voliči, resp. vaši sympatizanti sú úprimne a oprávnene nahnevaní, keď sa kritizuje napríklad stav národnostného školstva v Slovenskej republike.

    Nevyberavé útoky a, žiaľ, i osočovanie sa vedú proti celému ministerstvu, ale osobitne proti ministerke Slavkovskej. Zabúdame však, že v čase ponovembrovej eufórie sa podarilo školstvo dostať do problému a spolu s inými oblasťami, napríklad pôdohospodárstvom, zdravotníctvom, zbrojárstvom, sociálnymi istotami začať s jeho premenami rovnajúcimi sa likvidácii bez toho, aby sme využili všetky pozitíva a postavili ho ešte na vyššiu úroveň, aká bola predtým.

    I za socializmu, priatelia, napriek heslu "Sovietske školstvo je náš vzor" sa vychádzalo z odkazu Jana Ámosa Komenského a dokázala sa zachovať tradične vysoká úroveň školstva, ktorého základy sa položili v roku 1918. Áno, v roku 1918. Napriek tomu, že ľudia, ktorí chceli tieto tradície zachovať, boli často prenasledovaní, aj tak sa úroveň nášho školstva podarilo zachovať.

    A hoci sa nám, ako som už hovoril, po novembri 1989 ponúkala obrovská šanca pokračovať v rozvoji školstva a zachovať jeho špičkovú svetovú úroveň, okrem negatív, ktoré som spomínal, zvolila sa tiež cesta výmeny ministrov tak, aby ani jeden z nich bez ohľadu na to, z ktorého bol politického subjektu, nemohol dokonať to, čo si zaumienil, to, čo malo byť prospešné v rámci celého rezortu.

    Veď si uvedomme, pán Harach, a už to tu vlastne povedal pán poslanec Baránik, že od roku 1990 do roku 1994 bolo vlastne v tejto funkcii 7 ministrov školstva: pán Kilár, pán Ladislav Kováč, pán Pišút, pán Kučera, pán Roman Kováč, resp. pán Slobodník, pán Paška a vy, pán Harach - pán kolega tu nie je, škoda. V priemere, ako už bolo naznačené, každý minister viedol tento rezort približne 8 mesiacov, priatelia. Teda žiaden z nich nemal čas vypracovať, a nieto ešte možnosť realizovať dáku serióznu koncepciu rozvoja školstva.

    Na ministerstve dochádzalo k pravidelným personálnym zmenám vo všetkých sekciách, odboroch i oddeleniach. Áno, máte pravdu, školstvo nie je v najlepšom stave, ale, prosím, uvedomme si, že 5 rokov vládla v tomto rezorte anarchia a chaos, 5 rokov bolo ministerstvo školstva nefunkčné, 5 rokov vlastne celé naše školstvo stagnovalo. Poslanci, ktorí sú dlhšie členmi výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a tejto problematike rozumejú, a myslím, že poniektorí takisto rozumní predstavitelia opozície veľmi dobre rozumejú školstvu, klobúk dolu.

    Pán Harach, vážim si vaše vedomosti, skutočne, naozaj klobúk dolu. Preto apelujem na vás, zamyslime sa i nad tým stavom, ktorý tu skutočne bol. Jednoducho a reálne bol, nedá sa vygumovať. Nedá sa to nebrať na vedomie. Viete veľmi dobre, priatelia, že vlastne naše školstvo bolo na pokraji skolabovania. Ak sa to tak nestalo, priatelia, myslím, že všetci musíme poďakovať tisíckam pedagógov na jednotlivých stupňoch školstva, ktorí vďaka svojej vysokej profesionálnej úrovni, ale aj stavovskej cti tomu zabránili.

    Pán kolega, máte pravdu, že vlastne školstvo je v mzdovej oblasti na chvoste. Áno, bohužiaľ, je to tak, ale toto nie je skutočnosť, ktorá sa realizovala za činnosti a fungovania ministerky Slavkovskej. Toto bolo skutočnosťou i za vás, i za predošlých ministrov. Čiže nevyčítajme niečo niekomu, za čo on nemôže. Prečo to neriešilo 7 ministrov pred ňou? Prečo ona dnes má byť zodpovedná za všetko, za všetky nedostatky, ktoré, bohužiaľ, možno aj z objektívneho vývoja tejto spoločnosti tu jednoducho existujú? Ale finančné problémy, ktoré sú, myslím si, že mala každá vláda, aj bude mať každá vláda bez ohľadu na to, aké bude jej personálne obsadenie.

    Myslím si (a nie myslím, som presvedčený), že práve umŕtvenie činnosti ministerstva školstva je pravou a skutočnou príčinou stavu nášho školstva.

    Ale teraz, keď sa nám konečne podarilo personálne tento post stabilizovať takmer dva roky ministerkou Slavkovskou, keď môže vo svojej funkcii uplatňovať poznatky a skúsenosti z riadenia tohto rezortu, keď môže plne rozvinúť svoje predstavy a realizovať koncepcie na základe analýz dovtedajšieho vývoja, keď máme možnosť tento inštitút vzdelanosti pozdvihnúť tam, kam historicky i významovo patrí, musí sa zase niečo urobiť, aby sa zastavil rozvoj rezortu, aby nedajboh koaličná vláda i v tomto smere nemala nejaký úspech. Ale to opäť dopadá na všetkých občanov tejto spoločnosti.

    Pán kolega Harach veľmi správne konštatoval, že sú nedostatky v legislatívnej oblasti, že je tu absencia potrebných právnych noriem, že sme nerealizovali veľmi podstatné a dôležité medzinárodné zmluvy atď. atď. Ale uvedomme si, priatelia, že toto nie je len kritika pani Slavkovskej. Siedmy rok sme v inom politickom systéme. Bolo tu pred ňou 7 ministrov, čiže je to kritika i vaša, pán kolega, ale kritika aj tých predošlých ministrov. Prečo nám absentujú právne normy? Prečo medzinárodné zmluvy atď.? Dnes to po roku 1990, po siedmich rokoch vyčítame Slavkovskej, že to neurobila. Niečo robí. Iste, správne ste naznačili, že nie je všetko najlepšie aj v oblasti koncepčnej práce, vytvárania koncepcií.

    Do čerta (prepáčte za ten výraz), ale čudujeme sa? Čudujeme sa, keď sedem rokov sme tu stagnovali, že niečo bez nejakých podstatnejších skúseností vypracujeme a v praxi sa nám neuplatní? Však všetko je zdĺhavý proces, aj človek sa rodí deväť mesiacov a nenarodí sa zo dňa na deň. Majme to, prosím vás, na mysli.

    Preto som presvedčený, že ak nezávislý a objektívne uvažujúci človek, ktorý rozumie tejto problematike, majúc na mysli najmä doterajší vývoj, musí súhlasiť, že v školstve sa za dva roky urobilo veľa nápravy a dosiahlo sa viac, ako sa predpokladalo.

    Takisto i pani kolegyňa Ďurišinová tu rozprávala o problematike novelizácie vysokoškolského zákona. Ale tá takisto meškala 7 rokov. Tu s pánom profesorom Švecom, keď som bol ešte predsedom výboru pre vzdelanie, sme chodili a nevedeli sme, ale bola snaha a dotiahlo sa to až teraz. No iste, ale to opäť nemôže byť chybou iba tej jednej ministerky. Je to chybou i predchádzajúcich ministrov, ale povedzme si otvorene, i tohto parlamentu, že sme sa nevedeli zjednotiť a že sme nedokázali ísť, alebo keď sme išli, tak sme išli individuálne s nejakou novelou vysokoškolského zákona bez širšieho konsenzu.

    Pán Szigeti hovoril o odvolávaní riaditeľov maďarských škôl, demonštráciách atď. Samozrejme, čítam aj počúvam médiá na Slovensku a veľmi dobre si pamätám. Prepáčte, použil som veľmi tvrdý výraz, ale skutočne činnosť týchto riaditeľov, štvanie a hnanie ľudí do demonštrácií mi pripomína problematiku Sudet. Hnevajte sa na mňa, alebo nie. Mám právo svoj názor povedať, tak ako ho máte právo povedať aj vy. Tak ho tu hovorím. Nemusíte s ním, samozrejme, súhlasiť.

    K pánu Langošovi sa nebudem vyjadrovať, pretože je to vlastne rétorika plná - čo ja viem - zlosti a nenávisti. Poviem vám pravdu, pripomína mi to päťdesiate roky, keď tí, čo združstevňovali, mali plné ústa triednych nepriateľov, ale je člen parlamentu a má právo povedať si, čo chce. Takže ja na to reagovať nebudem.

    Vychádzajúc z toho, čo som povedal, si myslím, páni poslanci, že žijeme si - a nie zle - z peňazí našich daňových poplatníkov a títo určite budú zvedaví, ako obhajujeme ich záujmy, či budeme pokračovať ďalej v deštrukcii tým, že na každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budeme odvolávať jedného, dvoch, štyroch ministrov, že budeme neustále pokračovať v tejto "salámovej" metóde, že budeme destabilizovať vývoj spoločnosti na Slovensku.

    Myslím si, že väčšie umenie je to, čo som povedal. Iste všade sú dobrí, všade sú zlí ľudia, všade sú hlúpi i rozumní ľudia. Platí to i o politických subjektoch, ktoré sú v parlamente, bez ohľadu na to, či sú opozičné alebo koaličné. Práve preto si myslím, že v prospech Slovenska by sme mali dokázať v tých základných veciach, ktoré vychádzajú z našich programových cieľov, ťahať za jeden povraz. Samozrejme, treba na to toleranciu a vlastne trošku taký nadstranícky náhľad.

    Dámy a páni, to je všetko, čo som si považoval za povinnosť povedať o tejto problematike. Možno sa nad niektorými myšlienkami zamyslíte, možno sa nad niektorými zasmejete, ale každý má právo hodnotiť svojho kolegu podľa svojho svedomia a vedomia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Szigeti.

  • Pán podpredseda Národnej rady, vyprosím si v mene všetkých troch rečníkov za Maďarskú koalíciu a v mene svojom vaše obvinenia, že v našich prejavoch, v našich vystúpeniach boli prezentované isté snahy dominantného postavenia Maďarov v tomto regióne.

    Ak ste pozorne sledovali vystúpenia za Maďarskú koalíciu, tak všetky tri vystúpenia obsahovali konkrétne argumentácie, aká je situácia všeobecne v slovenskom školstve.

    V mojom vystúpení dve tretiny obsahu boli zamerané na všeobecnú problematiku a zhruba jedna tretina na problematiku v oblasti národnostného školstva. Vy ste podpredsedom Národnej rady, máte isté právomoci. Bol by som veľmi zvedavý na jednu porovnávajúcu analýzu alebo na jednu porovnávajúcu štúdiu z oblasti národnostného školstva, keby sa urobila práca, keby sa porovnala situácia postavenia národnostného školstva s osobitným zreteľom na školy s vyučovacím jazykom maďarským do roku 1994 s terajším stavom. Ak nám nechcete uveriť fakty, ktoré opisujú reálnu situáciu, reálny stav, možno by ste uverili tým odborníkom, ktorí by skutočne dokreslili, aký je stav v oblasti národnostného školstva.

    Spomínate, pán podpredseda, že sme hnali ľudí demonštrovať do ulíc. Zrejme ste mali na mysli aj mňa, pretože ja som jeden z tých odvolaných riaditeľov. Nikto nikoho nehnal do ulíc, bolo to spontánne, bolo to z vôle ľudí, bolo to z vôle rodičov, pedagógov, pretože cítili útok zo strany ministerstva, cítili, že maďarské národnostné školstvo je v nebezpečenstve.

    Ďakujem.

  • Ešte pán poslanec Švec - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, mne sa vaše vystúpenie páči, pretože je vždy málo konfrontačné, a myslím si, že aj ja mám túto vlastnosť, že nerád útočím, nerád vystupujem v konfrontačnom tóne. Trošku ma udivilo vaše stanovisko, že sme 5 rokov v rozvoji školstva stagnovali. Nehnevajte sa, ale nemôžem s vami súhlasiť.

    Neopovažujem sa hovoriť do oblasti základných a stredných škôl, pretože je to oblasť, ktorej nie až tak veľmi rozumiem, ale vy možno viete, že na Slovensko prišla komisia OECD, ktorá analyzovala slovenské vysoké školstvo a vysoko vyzdvihla jeho diverzifikovanosť v oblasti vysokoškolského vzdelávania a dala nám šesť odporúčaní, ktoré sme sa snažili v priebehu ďalších rokov napĺňať. V tomto programe sme dospeli tak ďaleko, že naše vystúpenie v OECD v roku 1994 bolo hodnotené ako najkvalitnejšie a vysoké školstvo ako najprogresívnejšie v strednej Európe.

    Prví sme mali v tomto regióne zákon o vysokých školách, na ktorý sme dodnes hrdí, veď sme o tom už toľko tu hovorili, že každý vie, o čom to je. Počet študentov stúpol na slovenských vysokých školách z 53 000 v roku 1990 na necelých 80 000 v roku 1996. To je taký dramatický vzostup, aký si nedovolili ostatné stredoeurópske krajiny. A je to len vďaka tomu, že naozaj vysoké školy pristupovali k programu zvyšovania vzdelanosti racionálne a v podmienkach, ktoré boli pomerne zložité tým, že nám klesal rozpočet. Viete ako. Dnes sme na 30 % reálneho rozpočtu a pritom máme toľko študentov.

    Myslím si, že minimálne vysoké školy by si zaslúžili maximálnu pochvalu od vlády i od parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán profesor, samozrejme, súhlasím s vami, ale musíte sám uznať, že ak ministerstvo nie je funkčné 5 rokov, má to vo všeobecnosti veľmi negatívny dosah na rozvoj školstva ako takého. Vysoké školstvo tiež nie je do seba uzavretý mechanizmus, tiež na niečo nadväzuje. Iste, výsledky tu boli, klobúk dolu, ale to je to, čom som povedal - vďaka patrí tisíckam pedagógov, ktorí v rámci svojej profesionality a stavovskej cti dokázali toto zabezpečiť. Vravíte, že ak by boli lepšie finančné podmienky, mohli ste byť ešte ďalej, iste.

    Pán kolega Szigeti, nebudeme si tu vymieňať názory. Pamätám si situáciu a demonštráciu, ktorá bola v Galante, a tá ma nepresvedčí o tom, že išlo o spontánnosť. Môžete mať ďalšiu faktickú poznámku, mňa jednoducho nepresvedčíte. Viem a veľmi dobre poznám túto skutočnosť i niektoré ďalšie veci v oblasti Komárna - štátna hymna, maďarská zástava atď. atď. Prosím, len aby ste vedeli, že nie ste ubíjaná menšina a máte také práva ako každý občan tejto republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Glinský.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcel by som uviesť krátko pár faktov, ktorými musím odmietnuť dikciu viacerých vystúpení kolegov z opozície. Totiž návrh rozpočtu vlády pána Moravčíka na rok 1995 predpokladal reálne zníženie výdavkov na školstvo pri mzdovej stagnácii. Školský rozpočet koalície na rok 1995 bol výrazne vyšší než návrh vlády pána Moravčíka, aj v investíciách, aj v neinvestičných výdavkoch. A počas roka bol ešte zvýšený o vyše 900 mil. aj zásluhou ministerstva školstva.

    Ďalšie takéto rukolapné fakty: v roku 1995 nominálne mzdy vzrástli v školstve o 16,7 %, u pedagogických pracovníkov o vyše 17 %, u vysokoškolských pedagogických pracovníkov o 28,2 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rozpravu som počúval veľmi pozorne. Aj ja mám nejaké pripomienky a výhrady voči pani ministerke, a niektoré dosť závažné, predovšetkým v tom smere, že zatiaľ sa nenaplnilo rozhodnutie, aby v každej slovenskej obci bola slovenská škola a aby slovenské deti nemuseli chodiť do slovenskej školy vyučujúcej po slovensky, v slovenskom jazyku, do iných obcí alebo cestovať hromadnou dopravou. Toto je, myslím, slovenský unikát, ktorý sa ešte dá napraviť, pretože vláda má za sebou polovicu funkčného obdobia a polovicu funkčného obdobia má pred sebou. A tento bod, myslím, že budeme pozorne sledovať.

    K ostatným vystúpeniam opozičných poslancov - kolegovia, utvrdili ste ma iba v jedinom, že k vysloveniu nedôvery pani ministerke sa nepridám, lebo ten chorál jednoznačnosti v podstate iba potvrdil, že svoju prácu robí dobre.

  • Pán poslanec Glinský, veľmi rád vám dám dokument, ktorý pripravilo ministerstvo práce a sociálnych vecí o mzdovom vývoji v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Percento je skutočne mimoriadne dobrá matematická formulácia. Raz som počul z rádia Tirana, že ich obchodné loďstvo vzrástlo o 300 %, predtým mali 3 rybárske bárky. To je percento.

    Ale držme sa čísel, ktoré sú v tomto materiáli. Potom vám ho poskytnem, aby ste si ho mohli pozrieť. Priemerná mzda v školstve v I. štvrťroku 1996 je 6 274 Sk. Zo všetkých odvetví, ktoré uvádza slovenská štatistika, je na tom horšie iba spracovanie kože a výroba kožených výrobkov, textilná a odevná výroba. Tí majú menej. Ale budem čítať tých, ktorí majú viac, aby sme zistili, ako je to vlastne s tými mzdovými prostriedkami.

    Tak napríklad výroba koksu, rafinéria ropných produktov - mesačný príjem 14 400 Sk, v školstve 6 274 Sk. Výroba kovov 10 000 Sk, v školstve 6 274 Sk. Výroba celulózy a papiera 8 300 Sk, školstvo 6 274 Sk. Prejdite si tú tabuľku a skutočne zistíte, že percentá sú nesmierne klamlivé, a skutočne zistíte, že školstvo je na tom veľmi biedne a ani pani ministerka nepopiera, že sú na tom skutočne mzdovo zle. A vlastne každý rok pri rozpočte bojujeme o to, aby došlo k mzdovému nárastu.

    A ešte by som vás upozornil na jeden drobný detail. Rozpočtová a príspevková sféra okrem 7-percentného zvýšenia v tomto roku mala zvýšenie koncom roku 1994, resp. 1995, a to úpravou platovej tabuľky, ktorú prijala vláda Jozefa Moravčíka a schválil vtedy parlament. V tomto mzdovom vývoji nájdete tiež to, odkedy vlastne došlo k zvýšeniu platov v školstve. A odvtedy sa prakticky až do júna tohto roku nepohlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že pán poslanec Kováč vôbec nereagoval na moje údaje, vôbec nespochybnil žiaden z údajov, z faktov, ktoré som vyslovil.

    Na druhej strane ma mrzí, že veľmi často, je to skôr pravidlo či zákon, sa manipuluje s údajmi. Manipuluje sa s údajmi a bolo by hádzaním hrachu na stenu žiadať mnohých novinárov a politikov, aby k údajom pristupovali seriózne. Naozaj za týmito globálnymi číslami je štruktúra, ktorá je veľmi rôzna a pri podrobnom skúmaní by mnoho vyjavila. V každom prípade ma veľmi mrzí, že pedagógovia, aj vysokoškolskí pedagógovia, operujú sumou, ktorá je veľmi nízka, ktorá zavádza a skrýva v seba mzdy tisícov pracovníkov v oblasti školstva, ktorí majú, povedzme, polovičnú mzdu v porovnaní s pedagogickými pracovníkmi. Predsa by som si dovolil ich osloviť - aj keď neverím, že by to malo účinok - a požiadať, aby dôvodili seriózne. Osobne som naozaj presvedčený o tom, že fungovanie školstva, kvalita pedagogických pracovníkov je v záujme doslova každého občana republiky. Držím im palce.

  • Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

  • Pán poslanec Glinský, ja nezavádzam. V tom prípade by musela zavádzať pani ministerka práce a sociálnych vecí, pretože to je jej oficiálny materiál, ktorý dostal náš výbor a volá sa to "Správa o mzdovom vývoji v rozpočtových a príspevkových organizáciách". Obviňujete pedagógov, že skresľujú údaje. Prosím, budem čítať z tejto správy. V roku 1995 pedagogickí pracovníci na vysokých školách - priemerná tarifná mzda 6 378 Sk. To je oficiálny údaj ministerstva práce a sociálnych vecí. Ak si myslíte, že to je dostatočná tarifná mzda, prosím. Ja si myslím, že to je málo.

  • Nikto sa nehlási do rozpravy. Pýtam sa preto pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    veľmi pozorne som si vypočula úvodné vystúpenie pána poslanca Haracha a priznám sa, že som do určitej miery žasla. Celý jeho prejav totiž vyznel tak, ako keby školstvo pri mojom nástupe do funkcie začínalo na zelenej lúke, ako keby neexistovalo. Pán poslanec sedel na tej ministerskej stoličke predo mnou, čiže tam niečo muselo byť. A ak teraz pán poslanec tvrdí, že tam nič nie je, nie sú tam koncepcie, všetko upadá, tak sa pýtam, čo tam bolo. Ak som nastúpila na zelenú lúku, musela som začať robiť ako na zelenej lúke. A dúfam, ani on nechce pripustiť, že by tam nič nebolo.

    Už viackrát som vystupovala na pôde parlamentu, dokonca aj na interpelácie pána poslanca Haracha, a neustále som presadzovala a stále aj presadzujem jednu a tú istú myšlienku. Na poste ministerstva školstva sa skutočne vystriedalo 7 ministrov. Ja som v poradí ôsma. Nemám takú predstavu, že by každý minister mal chystať svoju vlastnú koncepciu. To by sme sa so školstvom nikam nedostali. Som presvedčená, že každý minister, ktorý na tom poste bol, chcel pre školstvo niečo urobiť. Ani jedného z nich nechcem obviniť, že tam chcel robiť deštrukčnú činnosť. A keď chcel pre ministerstvo niečo urobiť, tak sa určite zaoberal aj koncepciou. A každý minister, ktorý prišiel následne, v tej koncepcie mal pokračovať. Základná koncepcia predsa musí zostať. Podľa programového vyhlásenia vlády sa môže čiastočne upravovať, ale základ musí zostať zachovaný. Musí zostať zachovaný preto, že naše školstvo je dobré. To predsa nikto nespochybňuje. Nikto to nespochybnil ani tu, v tejto stále, nikto to nespochybňuje dokonca ani v zahraničí. Čiže, keď máme dobré školstvo, tak musíme len v tých tendenciách pokračovať, s tým, samozrejme, že robíme určité úpravy, aby sme sa zjednotili s príslušnými normami v rámci Európy. To je, myslím, prijateľné pre každého.

    Trošku ma zamrzelo, keď pán poslanec Harach vo svojom úvodnom vystúpení zdôrazňoval to, že naše školstvo upadá, že má nízku úroveň. Totiž pod nízkou úrovňou školstva vidím potom aj nízku úroveň pedagógov. A to si, myslím, nedovolí tvrdiť nikto. Naši pedagógovia sú dobrí, tak ako je dobré školstvo. Ak začnem tvrdiť, že naše školstvo má nízku úroveň, tak je to kritika aj na moju vlastnú hlavu, ak som pedagóg. Pán poslanec Harach, vy ste tiež pedagóg, tak si myslím, že potom je to kritika nielen na moju hlavu, ale aj na vašu hlavu.

  • Hneď na začiatku svojej úvodnej správy pán poslanec prízvukoval, že nevystupuje a nechce vystupovať ako opozičný poslanec. Beriem tieto slová a chcem im veriť, ale je tu jeden háčik. Pán poslanec ma totiž veľmi vehementne obvinil, že som na pôde parlamentu na minulom pléne nepovedala jasne svoj názor na zriaďovanie univerzity v Prešove, čo tiež označil ako prejav mojej nekompetentnosti. Svoj názor som v tomto smere povedala v tejto miestnosti celkom jasne. Veľmi dobre si pamätám, že pán poslanec Harach tu vtedy sedel a počúval. Dokonca jeho stranícky kolega (škoda, že tu nie je) pán poslanec Černák sa v rozprave k tomuto bodu dovolával, aby môj názor bol vzatý do úvahy. Potom neviem, o čom tu pán poslanec Harach hovoril. Tento jediný dôkaz hovorí o tom, že pán poslanec tu nevystupoval ako odborník, ale vystupoval tu ako opozičný politik, ktorému je dobré skritizovať všetko, čo sa len skritizovať dá. Čiže aj to, čo som vlastne neurobila.

    Ďalej ma vo viacerých vystúpeniach zaujala otázka postupu učiteľov z deviatej do desiatej platovej triedy. Pán poslanec Harach uviedol, prečo by profesionálny učiteľ musel robiť doplňujúce skúšky, ak má postúpiť do desiatej platovej triedy. Vyjadril sa (hovorím to jeho slovami), že "profík" musí robiť skúšku, ale inžinier ju nemusí robiť. Domnievam sa, že pod pojmom "profík" nerozumiem toho, kto skončil vysokú školu, ale toho, kto sa neustále vzdeláva. Predsa nikto z nás, ktorí sme ukončili vysokú školu, nemôžeme žiť iba z tých vedomostí, ktoré nám dala vysoká škola.

    Koniec koncov, pán poslanec, vy sa stále domáhate koncepcií na ministerstve školstva. My sme vypracovali aj koncepciu celoživotného vzdelávania. Takáto koncepcia, samozrejme, pod inými podobami, je vypracovaná v celej Európe, všade sa podľa nej držia a chceme sa držať tejto koncepcie aj my. Ak by som sa na to pozerala tak, že "profík" je ten, kto vyjde z vysokej školy a nemusí sa už ďalej vzdelávať, koncepcia celoživotného vzdelávania je celkom zbytočná.

    Návrh zásad zákona o novom modeli financovania školstva, samozrejme, že ste ho nemohli nájsť v legislatívnych úlohách vlády. V legislatívnych úlohách vlády skutočne nie je, pretože ministerstvo ho predkladá ako iniciatívny návrh. To sa predsa bežne robí a som presvedčená, že sa to bežne robilo aj za vlády pána Moravčíka, že rezorty predkladali aj iniciatívne návrhy, a nevidím v tom nič zlé.

    Neustále opakované čistky na ministerstve školstva, na školských správach - už ten pojem "čistky", myslím si, je pojem, ktorý by sme mali prestať používať. Áno, odvolala som riaditeľa alebo riaditeľku Academie Istropolitana. Odvolala som riaditeľa Ústredného inšpekčného centra. Prečo som to urobila, už som hovorila aj v interpeláciách, už sa to aj medializovalo, nebudem to opakovať.

    Ale chcela by som v tejto súvislosti povedať niečo iné. Pri prerokúvaní novely vysokoškolského zákona sa poslanci neustále oháňali tým, že sa uberá kompetencia rektorom, dekanom, senátom atď. atď. Vymenovanie a odvolanie riaditeľov priamo riadených organizácií ministerstva školstva je v kompetencii ministerstva školstva, resp. ministra. Tak ak sa na jednej strane domáhame neodoberania kompetencií trebárs dekanom, prečo na druhej strane spochybňujeme kompetencie priamo ministrovi?

    Plán legislatívnych úloh vlády, o ktorom hovorila pani poslankyňa Ďurišinová - môže si vybrať materiál, ktorý sa štvrťročne predkladá na rokovanie vlády. Ministerstvo školstva za prvý polrok splnilo plán legislatívnych úloh vlády na sto percent. Nemáme ani jednu jedinú nesplnenú úlohu a nemáme ani jednu jedinú úlohu splnenú po termíne.

    K pánu poslancovi Langošovi: Je mi ľúto, že sa znovu vrátil k tej elite národa, ale keď sa vrátil on, vrátim sa aj ja. Áno, pán poslanec Langoš, som rada, že nepatrím k tej elite národa, ktorú reprezentujete vy. Dokonca by ma veľmi mrzelo (potlesk), keby si čo len jeden človek v tomto štáte myslel, že patrím do vašej elitnej skupiny. Koniec koncov, ja sama, a myslím, že mnoho našich obyvateľov si veľmi dobre pamätá vaše elitné riešenie problémov nášho väzenstva. (Potlesk.) Pán poslanec Langoš, vyslovili ste jednu veľmi krásnu myšlienku, že slovenský národ je predurčený na slobodu. S tým musím, samozrejme, plne súhlasiť, lenže slovenský národ tú slobodu už má a, žiaľ, vy ste za tú slobodu nebojovali.

  • Pani poslankyňa Ďurišinová ešte uviedla, že som ohrozila možnosť vzdelania mladej generácie, pretože ministerstvo školstva je neschopné pripraviť alebo sprístupniť vysoké školy všetkým sociálnym vrstvám obyvateľstva, aby mohli všetky sociálne vrstvy obyvateľstva, ktoré, samozrejme, na to majú, študovať. Veľmi rada by som uviedla iba pár faktov.

    Ministerstvo školstva už v roku 1995 považovalo za prioritné zaoberať sa sociálnymi aspektmi postavenia študentov. Preto sme urgentne prijali opatrenia na vypracovanie návrhu vyhlášky o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl, resp. na novelizáciu pôvodnej vyhlášky ministerstva školstva, ktorá bola úplne zastaraná a nerešpektovala status quo. Nová vyhláška nadobudla platnosť 1. septembra tohto roku. Sústredili sme sa v nej na možnosti poskytovania sociálnych štipendií. Preto sme náležite spresnili okruh spoločne posudzovaných osôb na výpočet výšky príjmu a zvýšili sme sumy sociálneho štipendia podľa výšky príjmu v domácnostiach študentov.

    Výsledkom nášho snaženia je skutočnosť, ktorú môžem oznámiť aj tu, že prvýkrát po roku 1990 môžu dekani vysokých škôl priznať v tomto školskom roku 1996/1997 zvýšené sociálne štipendiá. Samozrejme, aj vďaka vášmu rozhodnutiu, myslím rozhodnutiu poslancov, ktorí pomohli podporiť uvoľnenie sumy 500 miliónov korún, a to po 100 miliónoch v ročnom intervale v priebehu piatich rokov aj na pôžičky pre študentov vysokých škôl.

    Na základe tohto faktu sme ihneď vypracovali aj výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky o hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl aj formou pôžičiek. Ak boli o tom isté pochybnosti, pretože boli, veľmi dobre sa na to pamätám, či bude výška spomínanej sumy dostatočná, upozorňujem, že zo sumy 100 miliónov Sk určených na prvý rok využívania nebolo vyčerpaných takmer 9 miliónov Sk. Čiže náš odhad sa ukázal správny. Udeľovanie pôžičiek študentom, ktoré sme spoločne dosiahli po prvýkrát v histórii vysokého školstva Slovenskej republiky, a to i v historickom kontexte bývalej federácie, sa stretáva s vysoko pozitívnym hodnotením nielen doma, ale aj v zahraničí.

    A to nie je posledné slovo, ktoré v tomto smere ideme robiť, pretože v najbližšom čase bude na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorý je už vypracovaný, o študentskom pôžičkovom fonde, ktorý je konštituovaný ako neštátny fond. Iba toľko o tom, že ministerstvo školstva skutočne nezanedbáva ani sociálnu otázku alebo sociálnu problematiku možnosti študovania na vysokých školách.

    Držanie neschopných ľudí na ministerstve zo SNS - a bola tu uvedená sekcia financovania. Pani riaditeľka sekcie financovania vôbec nebola zo SNS, nebola dokonca ani z HZDS, bola nestranná. A musela odísť preto, že bola neschopná, a nikto ju tam nedržal kvôli straníckej príslušnosti.

    Čo sa týka zákona číslo 222 o štátnej správe a že sme k tomu zabudli novelizovať školský zákon - nie, nezabudli sme ho novelizovať. Už sa to tiež na tejto pôde spomenulo, aj niektorí páni poslanci dnes s tým vystupovali. Tí, čo sa zaoberajú školskou problematikou, vedia, že sa chystá nový školský zákon, ktorý ide do vlády v decembri roku 1996. Takže ak sa chystá nový zákon, netreba v takom krátkom čase novelu.

    Nie som si vedomá toho, že zhoršujem sociálnu situáciu na Slovensku a zvyšujem nezamestnanosť. Myslím si, že to je niečo celkom vedľa.

    Čo sa týka zahraničných ciest, o ktorých sa hovorilo, že sa nedokumentovalo, čo zahraničné cesty priniesli - dokumentovalo sa, bolo to v masmédiách, ale pre istotu to zopakujem. Počas zahraničných ciest sme uzavreli zmluvné dokumenty pre školstvo s Veľkou Britániou, Belgickom, Španielskom, Holandskom, Gréckom, Švédskom a Fínskom. Do konca tohto kalendárneho roka ešte budú podpísané dohody s Francúzskom, Talianskom a Čínou. Ďalšie dohody sú rozpracované, a to s Egyptskou arabskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Iránskou islamskou republikou, Sýrskou arabskou republikou, Indickou republikou, Tureckom, Mexikom a Argentínou. Myslím si, že zahraničné cesty skutočne nie sú zbytočné. Neviem si predstaviť, keď na jednej strane voláme po medzinárodnej spolupráci aj v oblasti školstva, ako by sa asi tá medzinárodná spolupráca mala začať, keby sa neuzatvárali nejaké zmluvy.

    K pánu poslancovi Mikloškovi - on tu proste hovoril o akademických slobodách. O tom sa vyjadrovali ešte aj iní páni poslanci. Nechcela by som o novele vysokoškolského zákona hovoriť teraz, pretože je to samostatný bod, myslím, siedmy bod programu. Určite sa o tom bude hovoriť, takže potom si znovu tieto otázky môžeme rozobrať.

    K pánu poslancovi Szigetimu: Vyčítali ste mi, že sa neviem odosobniť od svojej politickej príslušnosti. Už to povedal aj pán podpredseda, že každý minister zastupoval nejakú politickú stranu alebo politické hnutie - aj zastupuje. Neviem, prečo by som sa mala hanbiť za svoju politickú príslušnosť. A to, čo ste povedali, že si akosi vsugerúvam alebo si neuvedomujem, že nie som ministerkou iba hŕstky občanov, rozhodne nie je pravda. Veľmi dobre si uvedomujem, že nie som ministerkou iba hŕstky občanov. Nedá sa totiž povedať, že štátotvorný národ je hŕstkou občanov, a ja na svojom poste tomuto národu slúžim.

  • Koncepcia vzdelávania typu Konštantín - o tom sa tu už tiež viackrát hovorilo. Sama som tu viackrát prízvukovala, že sme predsa túto koncepciu nezahodili. Aj všetky naše koncepcie, ktoré sa dávajú, vychádzajú z tejto koncepcie. Už mi je trápne to neustále dookola opakovať - tá koncepcia predsa v niečom bola dobrá. Prečo by som sa tu mala tváriť, že ju treba kdesi zahodiť len zato, že ju proste vypracoval predchádzajúci minister? Na to predsa nemám dôvod.

    Čo sa týka toho - ešte stále k pánu poslancovi Szigetimu -, že nerešpektujem, alebo neakceptujem stanoviská rodičov, pedagógov a študentov. Ale áno, akceptujem ich, ale každému sa vyhovieť nedá. Neviem, o akých skupinách on hovorí, ale so skupinami pedagógov, študentov a rodičov, ktoré chodia za mnou, ktoré so mnou komunikujú, rozhodne vediem dialóg, a ak sa dá, samozrejme ich názory aj akceptujem. Ibaže nedá sa komunikovať s takými skupinami, ktoré komunikáciu vidia jedine v tom, že buď sa prijme ich názor, alebo sa neprijme žiaden názor. Tu potom nejde o dohodu, ale o nedohodu, a tam dialóg neexistuje.

    Veľmi bol zaujímavý váš názor, pán poslanec Szigeti, že učiteľ neovládajúci jazyk, ktorý sa používa v škole, tam môže učiť a môže byť aj riaditeľom. Máte pravdu. Prečo by nemohol? Nevidím dôvod, prečo by učiteľ nemohol učiť v škole, ktorej jazyk neovláda. Vy máte taký názor, že máme takých učiteľov, ktorí neovládajú jazyk v škole, na ktorej učia?

    Škola v Horných Obdokovciach, ktorá sa mi zo strany poslancov Maďarskej koalície toľko vytýka - viete, zavďačiť sa poslancom opozície je veľmi ťažké. Ak priznám kritiku pani poslankyne Ďurišinovej, že vďaka školstvu sa tu zvyšuje nezamestnanosť, tak akosi ťažko môžem zaradiť do siete škôl školu v Horných Obdokovciach. Ide totiž o obchodnú akadémiu a necelých 30 kilometrov, možno ešte menej, je Obchodná akadémia v Nitre. Ak na takomto malom priestore vytvorím dve obchodné akadémie, tak rozhodne nezamestnanosť absolventmi obchodných akadémií zvýšim.

    Akreditačná komisia - tá sa tu tiež častokrát opakovala. Chcela by som znovu zdôrazniť, hoci to sa už tiež veľa medializovalo, že Akreditačná komisia je poradný orgán vlády, teda je aj poradný orgán ministerstva. Členov Akreditačnej komisie predsa neschvaľuje Rada vysokých škôl, ona sa k nim iba vyjadruje. Keďže je to poradný orgán, môže sa vyjadriť, ale vláda si predsa členov svojho poradného orgánu vyberie sama. To je tiež jej právo a to sú tiež jej kompetencie. A mimochodom, Akreditačná komisia, ktorá existovala pred mojím nastúpením, dalo by sa povedať, že všetky opatrenia, ktoré vydávala, sú v rozpore so zákonom. Ona ich totiž podpisovala, ale podpisovať ich mali ministri, pretože Akreditačná komisia je iba poradný orgán, ktorá má odporúčať tomu-ktorému ministrovi, čo má urobiť. A je na zvážení ministra, či si tento návrh Akreditačnej komisie osvojí, alebo neosvojí. Predchádzajúca Akreditačná komisia jednoducho rozhodovala.

    Ešte sa vraciam k niektorým poslancom, pretože sa vyjadrovali aj technickými poznámkami. Pán poslanec Szigeti ďalej hovoril, doslova citujem: "Viete si predstaviť školu s vyučovacím jazykom maďarským, kde riaditeľ nevie po maďarsky, a tak nedokáže komunikovať s rodičmi?" Pán poslanec, pýtam sa vás: Mysleli ste to vážne?

    Po prvé, tým by sa porušovali ľudské práva, keby som stanovila, že v škole s vyučovacím jazykom maďarským môže učiť len učiteľ, ktorý ovláda jazyk maďarský. To je porušovanie ľudských práv.

    Po druhé, predsa neustále tvrdíte, že občania maďarskej národnosti ovládajú slovenský jazyk. Tak potom ten riaditeľ maďarskej školy alebo školy s vyučovacím jazykom maďarským, keď komunikuje s rodičmi po slovensky, tak mu hádam rozumejú.

    Pani poslankyňa Bauerová - ministerstvo školstva navrhovalo zriaďovať školy v obciach, kde školy nie sú - samozrejme, školy slovenské. Hádam mi nechcete tvrdiť, že v rámci Slovenska nemôžem zriaďovať slovenské školy?

    Pani poslankyňa Bauerová hovorila tiež o akejsi diskriminácii učiteľov, ktorí nemôžu automaticky postúpiť z deviatej do desiatej platovej triedy. Myslím si, že to nie je žiadna diskriminácia. Pani poslankyňa, vy sa určite nečudujete, že lekári musia robiť atestácie. Nikto sa tomu nečuduje. A ja sama, ak by som bola chorá, rozhodne by som radšej navštívila lekára odborníka, čiže lekára, ktorý nejaké atestácie má, ako nejakého začiatočníka. Aj ten sa musí učiť, ale dala by som prednosť odborníkovi. Prečo práve učitelia by si nemohli dopĺňať svoje vzdelanie? Tým sa nijako nediskriminujú.

    Pán poslanec Nagy, Rámcový dohovor Rady Európy hovorí o primeranom používaní jazyka národností vo vyučovacom procese. Podčiarkujem slovo "primerané". Čiže to, čo sa deje u nás, je v súlade s Rámcovým dohovorom Rady Európy. Ďalej ste hovorili, pán poslanec Nagy, že ministerstvo školstva zrušilo oddelenie pre národnostné školstvo. Nehnevajte sa na mňa, ale to sa urobilo za predchádzajúceho ministra. Keď som prišla na ministerstvo, tak tam oddelenie pre národnostné školstvo neexistovalo, pretože riaditeľka oddelenia národnostného školstva bola prepustená. To oddelenie som zriaďovala nanovo a prijímala som nanovo pani riaditeľku. Označili ste ma za realizátorku asimilačnej politiky, samozrejme, vo vzťahu k občanom maďarskej národnosti. No to je skutočne pre mňa novinka, pretože ak u nás existuje taká asimilácia, pýtam sa vás, ako je možné, že občanov maďarskej národnosti u nás pribúda, ich počet neklesá, ale pribúda. Čiže o akej asimilácii tu vlastne hovoríte?

    K otázkam pána poslanca Šveca - účelové opatrenie 7 miliónov. Pán poslanec, neviem, aké pomery vládnu na Univerzite Komenského. Možno tam vládne strach alebo niečo iné, hovorila som to už aj v Pressclube. Ale mám tu dokument, ktorý je podpísaný aj pánom dekanom lekárskej fakulty, kde odporúča, aby sa zaradilo toto pracovisko medzi rizikové pracoviská a aby mu bola daná dotácia 7 miliónov. Ten dokument je tu. Takže je mi ľúto. Potom sa treba zamyslieť nad morálkou akademických funkcionárov - nemyslím tým vás -, že raz tvrdia to a raz tvrdia ono.

    Takže to je aj vaša druhá otázka. Áno, 7 miliónov som pridelila, pretože mám celú správu o tom, v akom stave sa nachádza vaše pracovisko. Je to žiadosť o finančnú pomoc pri prestavbe zubného laboratória na I. stomatologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, trojstránková, podpísaná aj pánom dekanom. A že som ho prijala bez stanoviska lekárskej fakulty, na to som vám už odpovedala, pretože pán dekan to podpísal. Pýtali ste sa, či nemám informáciu o ostatných pracoviskách, v akom sú havarijnom stave. Máte pravdu, nemám. Skutočne nemám správu o všetkých pracoviskách a som presvedčená, že tých pracovísk je viac, to vám nechcem popierať. Žiaľbohu, na všetky nemáme peniaze.

    Čo sa týka dotácie, pýtali ste sa, čo je pravda na tom, že ministerstvo školstva dalo dotáciu vo výške 800 tisíc korún v novembri 1995. Vtedy som ministerkou nebola, pán poslanec, máte tam kolegu, neviem, kto tú dotáciu dal, ale v novembri som ju nemohla dať ja. To isté sa týka dotácie, nezaznamenala som si presne sumu, bolo to vyše milióna korún v rokoch 1992 až 1995. Neviem o tom, nebola som vtedy ministerkou, spýtajte sa iných kolegov.

    Čo sa týka toho, že som podpísala nejaké prenájmy v čase zákazu alebo v čase uznesenia vlády o zákaze, to tiež nie je pravda. Podpísala som jeden prenájom, už to tu bolo tiež, interpeloval ma pán poslanec Harach ešte v novembri roku 1995, že som prenajala Levickú, on si na to určite pamätá, takže to je proste ďaleko od tohto uznesenia vlády. A čo sa týka Romanovej, jedna časť bola prenajatá v novembri 1995 a druhá v januári, čiže ďaleko od uznesenia vlády.

    K otázke, ktorú ste mi dali ohľadne Akreditačnej komisie, som sa už vyjadrila. Návrhy na vymenovanie profesorov vláde dávam iba na vedomie, nie na odsúhlasenie. A takéto veci sa dávajú vláde na vedomie.

    Čo sa týka zdržania vymenovania profesorov pána Tondru a pána Šterna, viem len o návrhu pána Šterna, o návrhu pána Tondru nie som informovaná, či tam taký je. Pán Štern podľa správ, ktoré som dostala, nespĺňal náležité kritériá, pretože mal iba jednu monografiu, a všetci ste tu veľmi apelovali, aby sa nedajbože neznížila úroveň vysokých škôl, ak sa prijmú nejaké presné kritériá na udeľovanie habilitácií alebo vymenovanie profesorov. Nechcem sa k tomu znížiť. Tak si overujeme, či to je naozaj pravda, že tam ide iba o jednu monografiu.

    Tiež ste hovorili o novele vysokoškolského zákona. Bude to samostatný bod, takže o tom nebudem hovoriť.

    Pán poslanec Švec, v závere ste povedali, že bola na Slovensku komisia OECD, ktorá vysoko vyzdvihla úroveň našich vysokých škôl. Tiež o tom viem a som veľmi rada, že sa to udialo. Myslím si, že patrí za to vďaka všetkým pedagógom, ktorí na vysokých školách učia a učia za veľmi sťažených podmienok. Ale prečo sa tu potom stále hovorí o úpadku a o znižovaní kvalifikácie nášho školstva, keď dokonca zahraničná komisia nás posudzuje veľmi dobre?

    Na záver by som sa vás opýtala, samozrejme, bez nároku na odpoveď, pán poslanec Švec, čo je na tom pravdy, že akademický senát lekárskej fakulty sa 14. mája zaoberal vaším protiprávnym rozhodnutím o prijatí 18 študentov na lekársku fakultu, ktorí nesplnili kritériá požadované na prijímacích pohovoroch, a to 9 do prvého ročníka a 9 do nultého ročníka.

    A druhá otázka: Je pravda, že akademický senát lekárskej fakulty proti tomuto vášmu rozhodnutiu protestoval a prijal 14. mája rozhodnutie o nových prijímacích skúškach pre týchto poslucháčov? Pýtam sa vás to preto, lebo nielen vy, ale i viacerí opoziční poslanci mi vždy dávate také otázky "jedna baba povedala". Aj ja som dostala toto na stôl, že takéto niečo existuje. Aby ste si uvedomili, ako sa ťažko na takéto veci odpovedá, keď vás ktosi osočí bez toho, aby mal v rukách nejaké dôkazy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Skončili sme rozpravu k tomuto bodu rokovania. Musíme dať najskôr hlasovať o návrhu pani poslankyne Bauerovej. Pani poslankyňa dala návrh, aby sme vyslovenie dôvery alebo nedôvery pani ministerke vyjadrili v tajnom hlasovaní.

    Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Bauerovej.

  • Hlasy v sále.

  • Je po rozprave. Keď skončila pani ministerka, povedal som, že sme skončili rozpravu. Pokoj, páni poslanci. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Bauerovej.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o návrhu pani poslankyne Edit Bauerovej. Pani poslankyňa navrhla, aby sme hlasovali tajne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Budeme hlasovať verejne, nakoľko návrh pani poslankyne Bauerovej neprešiel.

    Pán poslanec Švec, je po rozprave, prosím vás, aby ste stiahli svoj návrh.

  • Hlasy zo sály.

  • Obrátil som sa na pána poslanca Šveca a poprosil som ho, aby stiahol žiadosť, pretože je po rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci, pokoj.

    Budeme hlasovať o tom, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členke vlády Slovenskej republiky ministerke školstva Eve Slavkovskej. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru Eve Slavkovskej, členke vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    d r u h ý m bodom programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 476 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady a spoločnú správu výborov ako tlač 476a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Hamžík. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ukončením platnosti dvoch medzinárodných zmlúv, a to Programovej dohody medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou o základných smeroch rozvoja dlhodobej hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce a dlhodobého programu rozvoja hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou do roku 2000. Ide o štandardný materiál, jeden z tých, aké vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade v súvislosti s revíziou zmluvnej základne Slovenskej republiky.

    Slovenská republika sukcedovala pri svojom vzniku do asi 1 900 medzinárodných dvojstranných zmlúv bývalej Československej federatívnej republiky. Ide o zmluvy, ktoré boli uzatvárané od roku 1918 postupne až do konca roka 1992. Vláda Slovenskej republiky má záujem, aby zmluvno-právna základňa Slovenskej republiky bola jasná, prehľadná, aby obsahovala iba tie zmluvné dokumenty, ktoré sú v súlade s jej záujmami a potrebami. V súčasnosti preto prebieha proces revízie dvojstrannej zmluvnej základne s jednotlivými štátmi sveta. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebné, aby s ukončením platnosti vládnych zmlúv vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky a s ukončením platnosti prezidentských zmlúv Národná rada Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky.

    Vo vzťahu k Rumunsku experti posudzovali spolu 39 dvojstranných zmlúv a dokumentov a strany sa zhodli na tom, že navrhujú aj naďalej zachovať v platnosti 24 z nich, 5 zmlúv sa zrušuje, 2 zo zrušovaných zmlúv sú prezidentskými zmluvami. Vláda Slovenskej republiky 4. júna 1996 vyslovila súhlas s týmito závermi a odporučila, aby Národná rada Slovenskej republiky a následne prezident Slovenskej republiky vyslovili súhlas s ukončením platnosti spomínaných prezidentských zmlúv.

    Obidva zmluvné dokumenty, ktorých ukončenie platnosti sa navrhuje, nezodpovedajú zmeneným spoločenským a ekonomickým podmienkam, ich ustanovenia sa nevykonávajú.

    Na základe uvedeného navrhujem, aby Národná rada slovenskej republiky vyslovila súhlas s ukončením platnosti Programovej dohody medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou o základných smeroch rozvoja dlhodobej hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce a Dlhodobého programu rozvoja hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou do roku 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Alica Bieliková.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1 155 zo dňa 11. septembra 1996 na prerokovanie do 17. októbra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Zahraničný výbor Národnej rady prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto návrhom.

    Preto vás prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste tiež vyslovili súhlas a aby ste podporili toto uznesenie, ktorého návrh vám prečítam.

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti Programovej dohody medzi Česko-slovenskou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou o základných smeroch rozvoja dlhodobej hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce a Dlhodobého programu rozvoja hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou do roku 2000.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pani spoločnej spravodajkyni. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Konštatujem, že sa do rozpravy nikto nehlási, preto ju vyhlasujem za skončenú. Zrejme sa pán minister nebude vyjadrovať, niet sa k čomu, a ani spoločná spravodajkyňa.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv, ako sú uvedené v tlači číslo 476.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Hlasujeme o vyslovení súhlasu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, tretí bod programu je ten, ktorý sme si dodatočne zaradili.

    T r e t í bod programu, ktorý sme si odsúhlasili, je

    návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracovať stanovisko k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997.

    Prosím pána predsedu Maxona, aby prečítal tento návrh na uznesenie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    ide o procedurálnu otázku, takže mi dovoľte, aby som predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 v termíne do 20. novembra 1996.

    To je, vážené dámy a páni, návrh na uznesenie, ktorý, samozrejme, odporúčam prijať.

  • Počuli ste návrh na uznesenie, ako nám ho prečítal pán predseda výboru Maxon.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali o tomto uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Uznesenie sme prijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa programu ako bod 4 mal byť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Z organizačného odboru mi povedali, že tu nie je pán minister kultúry.

    Pán predseda výboru Haťapka chce mať procedurálny návrh.

  • Mám len technickú poznámku, kým sme tu všetci, že zajtra ráno o 8.30 hodine zasadá náš výbor. Žiadam všetkých, aby sa dostavili.

  • Ďakujem. Pán predseda, v priebehu programu, prosím vás, takéto oznamy pre výbory nerobte.

    Chcem vám navrhnúť, páni poslanci, aby sme pokračovali piatym bodom, to je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskyh poplatkoch.

  • Hlasy v sále.

  • Teraz mi hovoria, že minister kultúry už ide.

    Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, uplynulo 10 minút, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní.

  • Š t v r t ý m bodom programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

    Návrh ste dostali, pani poslankyne a páni poslanci, ako tlač 506 a spoločnú správu výborov ako tlač 506a.

    Vláda Slovenskej republiky poverila pána ministra Ivana Hudeca, aby tento návrh uviedol. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa vám na úvod najprv ospravedlnil za to, že ste museli na mňa čakať. Prebieha ešte rokovanie vlády a tam som mal tiež predkladať jeden materiál. Ospravedlňujem sa, asi pred hodinou som telefonoval a povedali mi, že to ešte nie je aktuálne. Vidím, že ste sa poponáhľali. Takže ešte raz sa ospravedlňujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Európsky dohovor o cezhraničnej televízii ratifikovalo už 14 európskych štátov, ďalších 12 krajín vrátane Slovenskej republiky ho podpísalo.

    Naša stála predstaviteľka pri Európskej únii tak urobila 11. septembra na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 1996 a následného prezidentského splnomocnenia veľvyslankyne pri Európskej únii na podpísanie dohovoru podľa jeho článku číslo 29.

    Slovenská republika ako členský štát Rady Európy tak opätovne potvrdila dodržiavanie základných princípov slobody prejavu a informácií obsiahnutých v článku 10 Európskej konvencie o ľudských právach.

    Cieľom členských štátov Rady Európy pri vypracúvaní tohto dohovoru bolo posilniť voľnú výmenu informácií a ideí podporou cezhraničnej výmeny televíznych programových služieb na základe spoločne prijatých základných noriem. Tieto normy majú prispieť k tomu, aby cezhraničná výmena televíznych programových služieb podporovala určité spoločné základné hodnoty členských štátov, najmä pluralizmus ideí a názorov, a neobmedzovala slobodnú výmenu informácií na národnej úrovni v rámci jednotlivých členských krajín.

    Hlavným zámerom dohovoru bolo teda vytvoriť spoločné základné normy predovšetkým pre niektoré kľúčové aspekty cezhraničného televízneho vysielania, napríklad ochranu niektorých individuálnych práv, zodpovednosť prevádzkovateľov vysielania za dodržiavanie určitých programových noriem, reklamu a sponzorovanie. Vzhľadom na to, že sa cezhraničné televízne vysielanie v Európe v dôsledku rýchleho vývoja komunikačnej technológie takisto môže rýchlo meniť, autori dohovoru vypracovali ustanovenia, ktoré sú primerane flexibilné a umožňujú ľahkú novelizáciu.

    Európsky dohovor o cezhraničnej televízii korešponduje so smernicou Európskeho spoločenstva číslo 552 z roku 1989 Televízia bez hraníc, ktorá síce platí len pre členské štáty Európskej únie, jej zásady však môžu rešpektovať aj tretie krajiny. Nuž a západoeurópski experti, ktorí sa zaoberajú pomáhaním Slovenskej republike s aproximáciou jej legislatívy s legislatívou Európskej únie v audiovizuálnej oblasti, striktne vyzývajú každú asociovanú krajinu, aby svoje právne normy zladila s ustanoveniami oboch spomínaných významných dokumentov. Mimochodom, neustále pokračuje aj zlaďovanie smernice a dohovoru navzájom, a to v Stálom výbore Rady Európy pre cezhraničnú televíziu, kde má Slovenská republika takisto svoje zastúpenie.

    Dovoľte mi, aby som na záver zdôraznil, že Európsky dohovor o cezhraničnej televízii vytvára základný rámec na cezhraničné vysielanie televíznych programových služieb, podporuje voľnú výmenu informácií, stanovuje spoločné základné normy pre kľúčové aspekty cezhraničného televízneho vysielania a na základe kooperácie európskych krajín, ktoré sa zaviazali plniť jeho ustanovenia, umožňuje naplno využívať potenciál telekomunikačnej techniky a starať sa o jej rozvoj. Uzavretím tohto dôležitého dokumentu Slovenská republika vyjadruje svoju podporu spoločnému úsiliu európskych krajín zúčastňovať sa na pozitívnom ovplyvňovaní súčasného a budúceho rozvoja televízneho vysielania.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste uvedený návrh prijali a vyslovili súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

    Ďakujem vám za slovo.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Ako spoločná spravodajkyňa výborov bola určená pani poslankyňa Ďurišinová, ktorá nám predloží spoločnú správu z prerokovania vo výboroch.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážení pán minister,

    dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1 204 zo dňa 11. októbra 1996 na prerokovanie do 22. októbra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu v príslušných výboroch.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokovali návrhy v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vládnym návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

    Dovoľte, aby som predniesla zároveň aj uznesenie.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii s výhradou uvedenou v článku 32 ods. 1 písm. a) dohovoru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni aj ja. Prosím, aby zaujala miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k štvrtému bodu nášho programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Pán poslanec Prokeš, hlásite sa do rozpravy, alebo len s faktickou poznámkou? Potom bude len faktická poznámka 3 minúty. Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám len veľmi krátku otázku na pána ministra. Chcem sa ho spýtať, čo pozitívne prinesie táto dohoda Slovenskej republike práve teraz a prečo sa s tým musíme tak ponáhľať. Myslím si, že je veľa všelijakých dohovorov, ktoré sa západná Európa vôbec neponáhľa ratifikovať. Preto sa pýtam, prečo je také dôležité, aby sme sa s tým ponáhľali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kukan, takisto s faktickou poznámkou?

  • Ďakujem, pán predseda. Mám naozaj len faktickú poznámku.

    Chcel by som upozorniť pána ministra, pretože som videl, že svoj prejav čítal z vopred pripraveného vystúpenia, že dvakrát urobil faktickú chybu, keď si Európsku úniu poplietol s Radou Európy. Chcem len, aby sme ovládali abecedu. Naša veľvyslankyňa v Štrasburgu je pri Rade Európy, a nie pri Európskej únii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán minister,

    v našom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie tento materiál bol prijatý kladne a bez rozporov, ale jedna vec tam ostala taká nedovysvetlená, a to je vzťah alebo postavenie šírenia a propagácie drog prostredníctvom cezhraničnej televízie, pretože alkohol a cigarety sú z tohto v texte jednoznačne vylúčené, ale drogová záležitosť nie. Keby ste boli taký láskavý a dotkli sa tejto veci.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či chce odpovedať na otázky, ktoré mu boli položené. Áno, pán minister bude odpovedať.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci,

    ak dovolíte, odpoviem na prvú otázku pána poslanca Prokeša, čo nám dohovor prinesie. Ja si myslím, že všetkým krajinám, ktoré podpíšu tento dohovor, prinesie napríklad vzájomnú záruku toho, že sa rešpektujú isté smernice napríklad pri reklame, sponzorovaní a ďalších náležitostiach. To si myslím, že je dobré, pretože toto vzájomné rešpektovanie istých pravidiel zaručuje, aby sa nerobili také kroky vo vysielaní, ktoré by mohli navzájom poškodzovať záujmy strán.

    Ďakujem veľmi pekne za opravenie pánu poslancovi Kukanovi.

    Pán poslanec Hofbauer, dovolil som si vo svojom zdôvodnení povedať, že tento dohovor sa nepokladá za definitívny a za nemenný. Práve preto je formulovaný tak, ako je formulovaný, aby mohol byť novelizovaný, a neustále sa pracuje na týchto materiáloch. Tak si myslím, že je otázkou krátkeho času, kedy sa prikročí aj k novelizácii v tomto smere.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako nám ho prečítala pani poslankyňa Ďurišinová.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje, aby sme uznesenie prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme p i a t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 225/1996 Z. z.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 513 a spoločnú správu výborov ako tlač 513a.

    Z poverenia vládny Slovenskej republiky aj tento návrh prednesie pán minister Ivan Hudec. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaným návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky dochádza k zmene a doplneniu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 225/1996 Z. z.

    Zámerom navrhovanej zmeny a doplnenia citovaných zákonov je zrovnoprávniť všetky kategórie dôchodcov poberajúcich dávky z dôchodkového zabezpečenia podľa zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení jeho neskorších predpisov a odstrániť hranicu podmienenú minimálnou mzdou zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou podľa zákona o minimálnej mzde pri poberaní dôchodku.

    Predkladateľ návrhu zákona pri všeobecnom oslobodení občanov dôchodcov od platenia poplatkov za používanie rozhlasového prijímača alebo televízneho prijímača prihliadal aj na sociálne aspekty tejto kategórie občanov a ich dôstojného postavenia v spoločnosti. Súčasná právna úprava v oblasti oslobodenia od poplatkov nedostatočne prihliada a zohľadňuje aktuálnu situáciu, najmä pokiaľ ide o kategórie občanov poberajúcich dôchodky a tvrdosť zákona dolieha práve v značnej miere na týchto občanov.

    Vo všeobecnosti navrhovaná zmena spresňuje aj platné ustanovenie § 6 platného zákona, jeho písmeno e) v tom zmysle, že pod pojmom "pravidelný príjem" nemožno zahrnovať aj poberateľa dôchodku a doplňuje odkaz v poznámke pod čiarou zákona v tom zmysle, že oslobodenie od poplatku sa rozširuje aj na poberateľov dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu.

    Vzhľadom na uvedené prosím pani poslankyne a pánov poslancov o schválenie tejto novely zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Prosím teraz pani poslankyňu Muškovú, ktorá bola určená ako spoločná spravodajkyňa výborov, aby nám predniesla spoločnú správu týchto výborov.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    uvedený návrh zákona pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie do 22. októbra 1996 týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Súčasne predseda Národnej rady určil na skoordinovanie stanovísk výborov výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady.

    Uvedené výbory Národnej rady vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho schváliť bez pripomienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pani spoločnej spravodajkyni.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu.

    Aj tu konštatujem, že som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou, končím preto rozpravu k tomuto bodu.

    Pán minister sa zrejme nebude vyjadrovať - niet sa k čomu. Pani poslankyňa Mušková tiež nie.

    Prosím, pristúpime k hlasovaniu. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať.

  • Pán predseda, touto novelou vraciame oslobodenie od koncesionárskych poplatkov dôchodcom, túto možnosť sme vlastne v pôvodnom zákone mali. Odporúčam návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 225/1996 Z. z.

    Ďakujem, pán minister. Budeme radi, keď nám takéto zákony budete predkladať častejšie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj keď sa blíži 19. hodina, je tu návrh, aby sme pokračovali ďalej š i e st y m bodom programu, ktorý sme prerušili pri rozprave na predošlej schôdzi Národnej rady.

    Ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Je to tlač 425.

    Rozpravu sme prerušili na 16. schôdzi Národnej rady uznesením zo 4. júla 1996 číslo 399. K tomuto návrhu vám v priebehu dňa bola opäť rozdaná spoločná správa výborov ako tlač 425a a pozmeňujúce návrhy, ktoré spracúval pán poslanec Fico a ktoré dosiaľ odzneli v rozprave.

    Chcem ešte pripomenúť, že za túto skupinu poslancov návrh zákona na 16. schôdzi odôvodňoval pán poslanec Fico a spoločným spravodajcom výborov bol pán poslanec Cingel.

    Prosil by som teraz spoločného spravodajcu pána Tomáša Cingela, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu.

    Ako prvý sa písomne prihlásil pán poslanec Vaškovič. Pardon, pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    návrh zákona, ktorý prerokúvame, rieši uprednostnenie určitých skupín majiteľov dlhopisov Fondu národného majetku, ktorým bude hodnota dlhopisu vyplatená prednostne. Ide o občanov starších ako 60 rokov, voľnejšie povedané dôchodcov, a o majiteľov bytových domov, čo sprostredkovane uprednostní nájomníkov, ktorí majú záujem o kúpu svojho bytu do vlastníctva.

    Chcem to najskôr vyjadriť návrhom na posun uvedenej vekovej hranice oproti pôvodnému návrhu zo 60 rokov na 65, prípadne 70 rokov. Vek 60 rokov znamená s istým zjednodušením pre väčšinu občanov odchod do dôchodku. To je spojené so značným znížením príjmov, a teda i životnej úrovne občanov. Preto je v tejto súvislosti pochopiteľná snaha prejaviť istú solidaritu a umožniť skoršie vyplatenie menovitej hodnoty dlhopisu Fondu národného majetku oproti iným občanom. Hranica 65 alebo 70 rokov však nie je z hľadiska príjmovej úrovne nijako významná a jediným dôvodom tohto posunu môže byť len neochota predkladateľov skutočne riešiť ťaživú sociálnu situáciu občanov. Alebo sa vari koalícia obáva o likviditu Fondu národného majetku, hoci doteraz nás vždy presviedčala, že dlhopisy sú cenným papierom? Ak je to tak, vyzývam tých, čo tento vekový posun presadzujú, nech to povedia občanom priamo. Klub KDH takéto opatrenie nepodporí, pretože to nie je princíp solidarity, ale zavádzanie voličov.

    Vrátim sa však k pôvodnému návrhu zákona, ako je uvedený v tlači 425. Zvýhodnenie oboch skupín občanov starších ako 60 rokov a majiteľov bytových domov má svoje dôvody a aj náš klub chápe význam uvedeného návrhu pre spokojnosť občanov. Zároveň si však musíme byť vedomí, že ak sa z veľkého množstva občanov, ktorí sa nechtiac stali majiteľmi dlhopisov (čo mimochodom predstavuje takmer celú dospelú populáciu Slovenskej republiky), ak sa teda uprednostní nejaká skupina, tak to znamená tiež znevýhodnenie zvyšku majiteľov dlhopisov.

    Vážim si našich starších spoluobčanov a som pripravený obhajovať ich zvýhodnenie kvôli ich ťažkej životnej situácii pri stále sa zhoršujúcej úrovni ich reálnych príjmov. Chcem však upozorniť, že okrem dôchodcov existuje na Slovensku ešte jedna počtom vari menšia, ale sociálne oveľa ohrozenejšia skupina občanov, ktorá by sa právom cítila poškodená. Ide o mladých ľudí, osobitne mladé rodiny, ktoré ešte nemajú svoj byt. Na začiatku svojej pracovnej kariéry ich príjmy na člena domácnosti, ak vezmeme do úvahy malé deti a manželky, ktoré sa o ne starajú, sú často nižšie než príjmy dôchodcov. Všetci vieme, že jedným z najväčších problémov mladých rodín je nemožnosť získať vlastný byt a mnohé iné opatrenia vlády na podporu bytovej výstavby sú málo účinné. Možnosť kúpy bytu za dlhopisy pre nich tiež neprichádza do úvahy práve preto, že na byt len čakajú.

    Dovoľte mi preto navrhnúť nasledujúci pozmeňujúci návrh:

    1. V článku I v bode 3 návrhu doplniť - v § 24 v novooznačenom odseku 8 sa vkladá nové písmeno c), ktoré znie: "c) vklad na účet stavebného sporenia podľa osobitného zákona" - s odkazom na poznámku pod čiarou a písmená d) až f) sa označia ako e) až g). Poznámka pod čiarou bude zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. A ďalej bude v tomto bode nasledovať písmeno f) podľa pôvodného návrhu zákona.

    2. V článku I doplniť nový bod 5 - v § 24 v novooznačenom ods. 9 sa vkladá nové písmeno e), ktoré znie: "e) stavebné sporiteľne podľa osobitného zákona" - opäť s tým istým odkazom na poznámku pod čiarou. Ďalšie body návrhu sa prečíslujú.

    Týmto návrhom sledujem výraznejší nárast fondu stavebného sporenia. Stavebné sporiteľne vykazujú v súčasnosti mimoriadne zisky, pretože ich fondy sa prevažne len akumulujú a stavebné úvery sa poskytujú len minimálne. Týmto problémom sa nedávno zaoberala aj vláda Slovenskej republiky. Predpokladám, že v krátkom čase príde k úprave zákona o stavebnom sporení, kde sa sprísnia podmienky tak, aby sa prostriedky fondu stavebného sporenia používali prednostne na novú bytovú výstavbu. Tento môj návrh by k tomuto účelu mohol prispieť.

    Predpokladám tiež, že pre stavebné sporiteľne práve vzhľadom na ich výbornú finančnú situáciu nebude problém prefinancovať obdobie od poskytovania stavebných úverov alebo medziúverov v rokoch 1997 až 2000 dovtedy, kým získajú z Fondu národného majetku hodnotu dlhopisov. Koniec koncov, dnes uzatvárané zmluvy o stavebnom sporení majú splatnosť až v roku 2002, teda po splatnosti dlhopisov.

    Vážené poslankyne a poslanci, verím, že rovnako ako nám všetkým záleží na zlepšení sociálnej situácie našich starších spoluobčanov dôchodcov, takisto podporíte aj tento návrh na pomoc mladšej generácii, od ktorej najmä bude závisieť aj životná úroveň dôchodcov v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Palackovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    na úvod chcem povedať, že predložená novela bola tu minule zdôvodnená a všeobecne zrejme všetci chápeme význam tejto novely. Treba však na druhej strane povedať, že nerieši problémy s dlhopismi, ktoré tu nastali.

    Ďalší návrh, ktorý predniesol pán Palacka, takisto zlepšuje atraktívnosť týchto dlhopisov, ale nerieši tento problém komplexne, vcelku. Základným problémom je, že dopyt po dlhopisoch je veľmi nízky a je obrovská nerovnováha na trhu.

    Dovolím si predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa môjho názoru podstatne zatraktívnia obchodovanie s dlhopismi. Vzhľadom na to, že ich mám sedem, nebudem nejako obšírne ďalej rozvádzať túto problematiku a budem sa venovať týmto pozmeňujúcim návrhom.

    Prvý pozmeňujúci návrh - v § 24 ods. 4 druhá až štvrtá veta znejú: "Výnos tohto dlhopisu predstavujú výnosy za jednotlivé roky počas obdobia od 1. 1. 1996 do 31. 12. 2000. Ročný výnos dlhopisu sa určuje vo výške váženého priemeru diskontnej sadzby vyhlasovanej Národnou bankou Slovenska za obdobie bežného roka v jeho menovitej hodnote a z výnosu za predchádzajúce roky. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobitný zákon pod písmenom 7d)." Navrhované ustanovenie odstraňuje doterajšie nejasné určenie výnosu dlhopisu a presne definuje výpočet ročného a celkového výnosu až do splatnosti dlhopisu. Ako som uviedol už vyššie, doterajšia interpretácia zjavne poškodzovala záujmy majiteľov dlhopisov.

    Pre názornosť by som chcel uviesť jednoduchý príklad veľkosti výnosu dlhopisu. Pri doterajšej interpretácii výpočtu výšky výnosu bude vyplatené majiteľovi dlhopisu ku koncu roku 2001 pri predpoklade stabilnej diskontnej sadzby vo výške 8,8 % výnos 4 400 korún, čiže spolu s menovitou hodnotou dlhopisu 14 400 Sk, a pri výpočte výšky výnosu podľa predkladaného pozmeňujúceho návrhu a podľa vyššie uvedenej podmienky bude majiteľovi dlhopisu v januári roku 2001 vyplatený výnos 5 246 Sk. Uvedené má pochopiteľný dosah na cenu dlhopisu na kapitálovom trhu. Pokiaľ neuvažujeme o možnosti výhodnejšie uložiť nominálnu hodnotu dlhopisu ako s úrokom diskontnej sadzby 8,8 %, potom hodnota dlhopisu podľa finančnej matematiky pri stabilnej diskontnej miere 8,8 % je v období emisie dlhopisov v prvom prípade 8 681 Sk a v druhom prípade je hodnota 10 000 Sk. Adekvátne určenie výnosu dlhopisu umožní nielen jeho výnosnejší odpredaj, ale taktiež zrejme zabráni, aby celková výplata nominálnej hodnoty spolu s výnosom bola v roku 2001 menšia, ako predpokladaný priemerný mesačný plat v Slovenskej republike.

    Druhý pozmeňujúci návrh - v § 24 ods. 7 písm. d) znie: "predaj na verejnom trhu cenných papierov osobám podľa odseku 8". Ide o formálnu zmenu vzhľadom na nadväzujúcu zmenu v odseku 8.

    Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 24 odsek 8 znie: "Dlhopis podľa odseku 4 môžu pred dobou jeho splatnosti podľa odseku 6 nadobudnúť fyzické osoby s trvalým bydliskom na území Slovenskej republiky a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane fondu."

    Tento pozmeňujúci návrh na rozdiel od doterajšieho stavu, keď dlhopisy Fondu národného majetku mohli nadobúdať len vybrané, zákonom definované osoby, rozširuje okruh osôb oprávnených nadobúdať dlhopisy, čím sa zvýši likvidita dlhopisov na kapitálovom trhu a taktiež sa zreálni trhová cena. Cena dlhopisu sa priblíži k vnútornej hodnote dlhopisu. Opodstatnenosť navrhovanej zmeny je znásobená aj neodôvodnenosťou doterajšieho obmedzenia pri nadobúdaní dlhopisov.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 24 ods. 9, ktorý znie: "Právnické a fyzické osoby môžu na splatenie svojich záväzkov voči fondu súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného majetku použiť dlhopisy nadobudnuté na verejnom trhu cenných papierov."

    Navrhuje sa tu ponechať doterajšiu možnosť platenia záväzkov "privatizérov" nadobudnutými dlhopismi.

    Ďalší pozmeňujúci návrh v § 24 ods. 10 znie: "Menovitú hodnotu dlhopisu podľa odseku 4 vrátane jeho výnosu je fond povinný vyplatiť majiteľom dlhopisov k 31. 12. 2000 najneskôr do 30 dní odo dňa splatnosti dlhopisu podľa odseku 6."

    Navrhujem tu skrátiť neadekvátne dlhé obdobie na realizáciu výplaty menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu z 12 mesiacov na 1 mesiac. Takéto dlhé obdobie z hľadiska časovej hodnoty peňazí by značne znehodnotilo reálnu hodnotu dlhopisu. Z hľadiska technickej pripravenosti a realizácie výplaty je 30-dňová lehota postačujúca.

    Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 24 odsek 11 znie: "Dlhopisy podľa odseku 4 nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov ich majiteľov podľa odseku 3."

    Z dôvodu prehľadného prečíslovania sa text v odseku 13 presúva do odseku 11, čiže ide iba o formálnu zmenu.

    Siedmy pozmeňujúci návrh je: § 24 odsek 12 a odsek 13 sa vypúšťajú. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré vzhľadom na predchádzajúce zmeny stratili odôvodnenie.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku II. Článok II znie:

    Šiesta časť sa dopĺňa novým § 47c, ktorý znie: "Zmluvné vzťahy vykonané do účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    budem veľmi stručný. V pôvodnom návrhu textu, tlač 425, v prvej vete bodu 1, kde sa hovorí: "(7) Dlhopis podľa odseku 4, ktorého majiteľ dosiahol v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona vek 60 rokov" navrhujem doplniť slovami "a viac", aby to bolo jasné. To je len legislatívno-technické opatrenie, na veci to nič nemení. To je ten pôvodný návrh.

    A kvôli tomu, aby sa vytvoril širší priestor - priznám sa vám, že dosť mi záleží na tom, aby sme tieto návrhy schválili a našli cestu, aby sme sa zhodli v tom, čo je rozumné - na podporu ďalších alternatív preto, lebo tu je navrhnutých 60 rokov, potom je tu snaha 70 rokov, je tu kaskádový postup, to sú tri záležitosti, dávam ešte alternatívu na zváženie 65 rokov a viac. Znenie by potom bolo takéto, vážený pán spravodajca: Nahradiť bod 1 návrhu, tlač 425, textom - § 24 sa dopĺňa novým odsekom 7, ktorý znie:

    "(7) Dlhopis podľa odseku 4, ktorého majiteľ dosiahol v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona vek 65 rokov a viac, je vrátane jeho výnosu splatný 31. 12. 1997."

    Pre tých, ktorí by chceli vedieť, uvediem, že k 31. 12. 1995 bolo na Slovensku 877 494 občanov starších ako 65 rokov, a ak by sa prihlásili naraz všetci, tak by išlo cirka o 6 miliárd Sk.

    Toľko k tomuto návrhu, čiže je to alternatíva 65 rokov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda Ľupták.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby sme o tomto bode hlasovali až po zajtrajšom rokovaní, keď vystúpi pán prezident, aby sme teda o tomto bode programu hlasovali potom vo štvrtok.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, chcem ako predkladateľ tohto návrhu zákona požiadať pána predsedu Združenia robotníkov Slovenska, či by nebolo riešením urobiť si teraz 10-minútovú prestávku na poradu klubov, pretože opäť dôjde k situácii, že pán prezident bude svoje zákony predkladať možno tri dni, potom bude týždeň prestávka a môžu nastať okolnosti, že tento návrh zákona nebude opäť prerokovaný.

    Ja vás prosím, dokončime tento zákon dnes, urobme si 10-minútovú prestávku.

  • Tento zákon bude prerokovaný, neobávajte sa, pán poslanec, ale skutočne navrhujem, návrh som dal a chcem, aby sa o tom hlasovalo. To je procedurálny návrh hlasovať o tomto zákone až po pánu prezidentovi, ktorý uvedie zákony.

  • Chcem ešte zareagovať, pán predseda. Tento návrh zákona je v parlamente už tri mesiace. Tri mesiace sa vedú rôzne politické rokovania na rôznych úrovniach, nevidím dôvod, prečo by sme malo opäť odkladať hlasovanie o tomto zákone.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Filkus.

  • Chcem povedať, že schválenie tejto novelizácie zákona nebude také jednoduché. Nehnal by som to. Pozrite sa, tam sú rôzne problémy (zvýšenie ponuky, či bude dosť peňazí atď., rôzne komplikácie), a preto by som sa nestotožňoval s tým, že urobiť prestávku a hneď pokračovať ďalej. To je vec, ktorú si treba premyslieť a nenaháňať to, lebo skutočne ide o komplikované súvislosti. Čiže navrhujem odložiť rokovanie.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    To je vec názoru. Ale keď je niečo tri mesiace v parlamente, je to spočítané a máme možnosť alternatívneho riešenia, neviem, prečo by nebolo schodné, aby sme si urobili prestávku. Máme tu 4 varianty a z tých si možno jeden vybrať. Ja by som bol rád, aby sme to neodďaľovali, lebo to nehovorí v náš prospech.

  • Ešte pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne. Požiadal by som pána podpredsedu Ľuptáka, aby precizoval svoj návrh, lebo takto mi nie je jasné, na kedy odkladáme hlasovanie o tomto zákone.

  • Pán predseda, chcem iba dodať, že som pripravený poskytnúť všetky informácie o počtoch obyvateľov, ktorých by sa to týkalo, o počtoch bytov, ktoré by pripadali do úvahy, takže v rámci záverečného vystúpenia môžeme všetky informácie položiť na stôl, môžeme rozhodovať so znalosťou veci.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem. Budem presný - po zákonoch, ktoré vrátil pán prezident, aby sa hlasovalo o tomto zákone.

  • Prosím, počuli ste návrh pána podpredsedu Ľuptáka. Bol to prvý procedurálny návrh. Dávam o ňom hlasovať.

    Samozrejme, že tým končím rozpravu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že o predloženom návrhu zákona budeme pokračovať v rokovaní, a to hlasovaním, až po prerokovaní vrátených zákonov pánom prezidentom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kým preruším schôdzu, chcem vás upozorniť, že zajtra začíname o 9.00 hodine vystúpením pána prezidenta tak, ako je to v programe. Prosím, aby sme došli včas.

    Prajem vám dobrú noc.