• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne a páni poslanci, budeme sa prezentovať stlačením hlasovacieho tlačidla. Prosím, prezentujme sa.

    Konštatujem, že sa prezentovalo 106 poslancov, sme uznášaniaschopní.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi z dôvodov zúčastnenia sa na zahraničnej pracovnej ceste písomne požiadali títo poslanci: Marta Aibeková, Marcela Gbúrová, Alena Kolesárová, Tibor Šagát, Jaroslav Paška, Miroslav Mikolášik, František Švec, Irena Belohorská, Alica Bieliková, Eva Zelenayová, Arpád Tarnóczy, Peter Lauko, Árpád Duka-Zólyomi. Ďalej sa ospravedlnil pán poslanec Milan Ftáčnik.

    Ešte chcem informovať, že náhradnou kartou číslo 2 bude hlasovať pán poslanec Nagy.

    Na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky za overovateľov boli určení poslanec Tomáš Cingel za HZDS a poslankyňa pani Mária Sabolová za KDH. Náhradníkmi budú poslanci Terézia Chlebová za Združenie robotníkov Slovenska a Anton Juriš za Spoločnú voľbu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolal dnešnú 19. schôdzu Národnej rady na základe dohody v politickom grémiu na uskutočnenie jedného bodu, nakoľko podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bol písomne doručený

    návrh skupiny 38 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Petrovi Bacovi.

    Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač číslo 500.

    Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko.

    Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Petrovi Bacovi, poverenému riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Rosival, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Chcem iba oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Pán podpredseda, treba schváliť program, a preto mám procedurálny návrh na rozšírenie programu a chcem s tým vystúpiť.

  • Pán poslanec, na základe rozhodnutia politického grémia je táto schôdza zvolaná výhradne na jeden bod programu. Nebudeme o tomto ďalej hlasovať.

    Pani poslankyňa Lazarová.

  • Chcem povedať, že budem hlasovať znovu so svojou kartou.

  • Vážený pán predsedajúci,

    prosím vás, podľa rokovacieho poriadku začíname schôdzu, ktorej program si musíme odhlasovať, a každý poslanec má právo dať návrh na prípadné rozšírenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán kolega, opakoval som, bolo to dohodnuté grémiom. Ja ako človek, ktorý vedie teraz schôdzu, budem na základe tohto postupu aj konať.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, na grémiu sme vôbec nerokovali o takej otázke, že ak poslanec navrhne nejaký ďalší bod programu, či s tým súhlasíme, alebo nesúhlasíme. To nebolo predmetom rokovania, pán predsedajúci.

  • Pani poslankyňa, to nie je pravda. Ďakujem.

    Pán poslanec Kanis.

  • Pán podpredseda, politické grémium je iba poradný orgán. Politické grémium mi nemôže zobrať právo, aby som navrhoval zmenu programu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Rosival, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni,

    Národná rada Slovenskej republiky podľa Ústavy Slovenskej republiky (článok 92 ods. 1) zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Okrem iných článkov ústavy aj týmto článkom odôvodňoval Ústavný súd vo svojom náleze z 29. novembra 1995 nesúlad vyšetrovacích komisií s Ústavou Slovenskej republiky. Aj keď sa nález Ústavného súdu priamo netýka súladu či nesúladu doterajších osobitných kontrolných orgánov spravodajských služieb, malo by byť aj pre náš zákonodarný zbor jasné, že aj súčasnú formu i názov osobitných kontrolných orgánov treba dať do podoby nového výboru na kontrolu spravodajských služieb.

    Podľa mňa sa tak malo stať už dávnejšie. Žiaľ, môj návrh na vytvorenie takéhoto výboru parlament neschválil dňa 23. mája 1996, t. j. 6 dní pred termínom, do ktorého mala Národná rada dať do súladu s ústavou otázku vyšetrovacích komisií. O tom, že správne interpretujem nepriamu súvislosť medzi nálezom Ústavného súdu a formou existencie súčasných osobitných kontrolných orgánov, svedčí aj obsah dôvodovej správy k návrhu zákona o rokovacom poriadku, tlač číslo 426, kde navrhovatelia píšu, citujem: "Z nálezu Ústavného súdu vyplýva aj potreba odlišne upraviť postavenie osobitných kontrolných orgánov, ktoré nemožno zriadiť ani zákonom, ak majú pôsobiť mimo Národnej rady. Takúto kontrolnú funkciu možno v zmysle nálezu zveriť len výboru Národnej rady." A ďalej: "Zásadnou zmenou je i ustanovenie" (rozumej § 60), "aby členovia tohto výboru boli volení podľa princípu pomerného zastúpenia."

    Vážený pán podpredseda, zákon o rokovacom poriadku nadobúda účinnosť až od 1. januára 1997. Bolo by nezodpovedné a neústavné čakať s vytvorením nového výboru na kontrolu spravodajských služieb až do tohto termínu. Povinnosťou nášho parlamentu je túto vec riešiť zodpovedne a čo najskôr. Vychádzajúc zo všeobecného záujmu vás preto žiadam, aby ste už do programu tejto schôdze zaradili bod 2 - ustanovenie výboru na kontrolu spravodajských služieb a bod 3 - voľba členov výboru na kontrolu spravodajských služieb.

    Praktickú realizáciu si predstavujem tak, že po skončení prvého bodu programu Národnej rady by bola prestávka, v ktorej by návrh na ustanovenie nového výboru pripravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    V prípade, že môj návrh o zaradení bodov 2 a 3 do programu neprejde, dovoľujem si vás, pán podpredseda, požiadať, aby ste spolu s pánom predsedom Národnej rady zaradili tieto body do programu nasledujúcej schôdze Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi. Prosím vás, pán poslanec, chcem vás len upozorniť, že som vám vtedy neposkytol slovo.

    Priatelia, skutočne, na politickom grémiu sa vyslovene povedalo, čo bude predmetom tohto stretnutia, a na to sa zvoláva. Toto zvolanie je urobené na základe výzvy poslancov celkom zákonnou cestou, ale len na tento bod. Preto prosím, aby sme s touto hrou skončili a aby sme nechali priechod práve vôli tejto skupiny, aby mohla prezentovať svoj názor. Z uvedených dôvodov by som prosil, vážené kolegyne a kolegovia, aby sme jednoducho skutočne neštrapacírovali vzájomne seba a aby sme pokračovali bodom, kvôli ktorému bola zvolaná táto Národná rada.

    Nech sa páči, pán poslanec Rosival, máte slovo.

  • Hlasy zo sály.

  • To nie je pravda, priatelia. Toto je zvolané len na tento dôvod.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v poriadku, budeme hlasovať o tom, či akceptujeme rozšírenie programu tejto schôdze. Presnejšie povedané, opravujem sa, hlasujeme o tomto jednom bode programu. Prosím, kto je za?

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prezentovalo sa 55 poslancov.

    Nie je dostatok poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zachovajte pokoj.

  • Hlasy v sále.

  • Tú otázku môžeme sformulovať na hlasovanie aj takým spôsobom, ako som ju sformuloval pôvodne. To znamená, či sme za to, aby sa rozšíril program tejto schôdze, ktorá bola výhradne zvolaná len na posúdenie dôvery alebo nedôvery.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za rozšírenie schôdze, hlasuje za. Kto je proti, hlasuje proti. Kto sa zdržal hlasovania, absentuje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že predmetom našej schôdze bude tento jeden bod, na ktorý sme zvolali schôdzu.

    Pán poslanec Rosival, máte slovo.

    Pán predseda Gašparovič požiadal o slovo. Nech sa páči.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    dostal som žiadosť poslancov podľa Ústavy Slovenskej republiky, aby sme prerokovali ich návrh na vyslovenie dôvery alebo nedôvery členovi vlády. Dostal som to podľa článku 88. Táto schôdza bola zvolaná na žiadosť týchto poslancov s tým, aby bol problém prerokovaný po skončení predošlej schôdze.

    Podľa tohto návrhu som nebol povinný ani zvolať schôdzu do 7 dní, tak ako mi to inak ústava káže, pretože podľa ústavy nebola takto schôdza zvolaná. Nebola zvolaná na základe ustanovenia rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o tom, že bezodkladne alebo - nemám to tu presne, kedy predseda Národnej rady zvolá schôdzu. Čiže bola zvolaná na vyslovenú žiadosť na tento jeden bod programu. Nejde tu o žiadne ďalšie možné rozširovanie schôdze. Takto som tú schôdzu zvolal, prosím, takto ju aj berte. Nakoniec ste to potvrdili teraz aj hlasovaním.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rosival, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    pripadla mi úloha v mene skupiny poslancov Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Maďarského kresťanskodemokratického hnutia a Spolužitia predniesť zdôvodnenie návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi pôdohospodárstva pánu Petrovi Bacovi.

    Návrh vychádza zo skutočností uvedených v dvoch správach - v správe Najvyššieho kontrolného úradu číslo 384/1996 o výsledku kontroly vydaných povolení na vývoz vybraných druhov tovaru v roku 1995 a v I. štvrťroku 1996 a v správe Úradu vlády Slovenskej republiky o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996.

    Obe správy konštatovali vážne nedostatky, nedodržiavanie predpisov a postupov aj na ministerstve pôdohospodárstva. Zdôrazňujem, že návrh na odvolanie obsahuje skutočnosti uvedené v oboch správach, ktoré považujem za nespochybniteľné. Tento návrh neobsahuje žiadne nové zistenia.

    Nedostatky zistené na ministerstve hospodárstva a v práci colných orgánov nebudem uvádzať, pretože nesúvisia s návrhom, ktorý práve prerokúvame.

    Nedodržiavanie právnych noriem na ministerstve, ktoré vedie pán minister Baco, prispelo k nezákonnému vývozu obilia v takom rozsahu, že jeho nepriaznivé následky znášajú mlyny a veľkoproducenti kŕmnych zmesí až do súčasnosti. Vývoz bol taký rozsiahly a závažný, že tento prípad bol postúpený orgánom činným v trestnom konaní.

    Návrh, ktorý predkladám, vychádza z presvedčenia, že z prípadu nezákonného vývozu obilia je nutné vyvodiť nielen trestné, ale aj politické dôsledky.

    V prvej časti zdôvodnenia prerokúvaného návrhu si dovolím citovať slová, ktoré odzneli na stretnutí predstaviteľov HZDS s občanmi a počuli sme ich už aj v tomto parlamente. Popis a závažnosť toho, čo sa stalo, sa nedá vyjadriť výstižnejšie, ako to urobil predseda vlády Slovenskej republiky, citujem:

    "V rokoch 1995 a 1996 sa nám poza chrbát udiala jedna veľká špekulatívna operácia. Napriek zákazu vyvážať obilie, aby sme mali dostatok na zásobenie vnútorného trhu, sa vyviezlo niekoľko stotisíc ton obilia do zahraničia. Pár úradníkov medzi sebou rozohralo hru na pečiatky. Niekde nebola ani colná kontrola na hraniciach. Niekde obilie neopustilo Slovensko, ale faktúry behali hore-dolu, z jedného štátu do druhého, a dostali sme sa na začiatku tohto roku do situácie, keď naozaj hrozilo, že pre nedostatok obilia bude musieť ísť cena múky hore. Za tejto situácie sme vo vláde reagovali tak, že sme pustili na trh zo štátnych fondov obilie v starých cenách, a tým sme zrazili ceny dole a udržali cenový vývoj. Ľudí, ktorí vyvolali túto aféru, berieme na zodpovednosť. Niektoré veci sme dali ministerstvu vnútra, niečo kontrolným orgánom, niektorých sme odvolali z funkcií, ale zápas za cenu chleba ešte neskončil. Rôzne lobbistické skupiny, ktoré takým spôsobom za cenu svojho zisku dostávajú do zlej pozície ľudí, musíme obmedzovať aj ekonomicky, aj politicky, aj trhovo. Uznávame, že zmraziť ceny základných potravín by bol problém, ale súčasne sme povedali, že ak by také skupiny mali ovládnuť trh, tak aj ceny zmrazíme radšej, aby sme špekulačné nákupy zastavili."

    V druhej časti zdôvodnenia sa pozrime bližšie, o čom hovoril pán premiér Vladimír Mečiar, keď povedal, že napriek zákazu vyvážať obilie sa vyviezlo niekoľko stotisíc ton obilia. Hovoril o údajoch, ktoré sú uvedené v správe Najvyššieho kontrolného úradu.

    Pšenica: ministerstvo pôdohospodárstva v roku 1995 odsúhlasilo žiadosti na vývoz pšenice bez odporúčania - zdôrazňujem - bez odporúčania licenčnej komisie v objeme viac ako 340 tisíc ton.

    V I. štvrťroku tohto roku licenčná komisia ministerstva pôdohospodárstva odporúčala a ministerstvo pôdohospodárstva schválilo žiadosti na vydanie licencií na vývoz viac ako 2 700 ton pšenice napriek tomu, že od 3. októbra 1995 komisia rozhodla pozastaviť vývoz obilia aj cez Štátny fond trhovej regulácie, a napriek tomu, že 1. februára l996 zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva na porade so zástupcami ministerstva hospodárstva a Ústrednej colnej správy potvrdili závery o nevydávaní nových licencií a nepredlžovaní nevyčerpaných licencií z roku 1995 na vývoz obilia a pšeničnej múky. O týždeň neskôr, 7. februára 1996, štátny tajomník pán Lipka osobne potvrdil tieto závery na rokovaní so štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva a generálnym riaditeľom Ústrednej colnej správy. Opakujem, vývozy v I. štvrťroku 1996 sa udiali napriek týmto opatreniam.

    Pšeničná múka: ministerstvo pôdohospodárstva odsúhlasilo v roku 1995 žiadosti na vývoz bez odporúčania licenčnej komisie v objeme viac ako 45 tisíc ton. V I. štvrťroku 1996 ministerstvo súhlasilo so žiadosťou o vývoz 10 tisíc ton pšeničnej múky nadväzne na súhlas štátneho tajomníka pána Lipku z 15. marca tohto roku. Pán štátny tajomník vydal tento súhlas v rozpore s rokovaniami zástupcov ministerstiev pôdohospodárstva a hospodárstva a Ústrednej colnej správy v dňoch 1. februára a 7. februára, na ktorých aj on osobne potvrdil závery z roku 1995 o zákaze vývozu obilia a pšeničnej múky. Licenčná komisia túto žiadosť odporúčala dodatočne začiatkom apríla tohto roku. Vývoz 10 tisíc ton pšeničnej múky sa teda uskutočnil v čase zákazu vývozu.

    Pšeničné otruby: ministerstvo pôdohospodárstva vydalo súhlas na vývoz viac ako 12 tisíc ton pšeničných otrúb znovu bez odporúčania licenčnej komisie. V I. štvrťroku roku 1996 licenčná komisia neodporúčala žiadny vývoz otrúb. Napriek tomu ministerstvo súhlasilo s vývozom 3 300 ton pšeničných otrúb.

    Na záver tejto časti vám, dámy a páni, nepoviem celkové množstvá otrúb, múky a pšenice, ktoré sa vyviezli, poviem vám však, že ich bolo toľko, že - citujem: "Naozaj hrozilo, že pre nedostatok obilia bude musieť ísť hore cena múky." - Vladimír Mečiar. Zopakujem, že vyvezených ton bolo toľko, že veľkovýrobne kŕmnych zmesí pre zvieratá a mlyny doteraz pociťujú následky tohto vývozu.

    A do tretice poviem toľko, že sa vyviezlo také množstvo obilia, že sa touto skutočnosťou zaoberala Rada obrany štátu. A nakoniec vláda Slovenskej republiky musela 21. mája v tomto roku prijať mimoriadne opatrenia v regulácii štátnych hmotných rezerv v komodite obilniny.

    V tretej časti zdôvodnenia prejdime od stotisícov ton k vybavovaniu žiadostí o licencie. Povedzme si, ako ministerstvo pôdohospodárstva dodržiavalo určené postupy pri odsúhlasovaní žiadostí o udelenie licencií na vývoz.

    Žiadosti o udelenie licencií na vývoz vybraných tovarov posudzuje komisia ministerstva pôdohospodárstva na posudzovanie žiadostí o udelenie úradného povolenia na dovoz a vývoz vybraných komodít rezortu pôdohospodárstva. Ďalej budem o nej hovoriť ako o licenčnej komisii. Jej úlohou je, citujem štatút: "uplatňovanie licenčného systému ako nástroja zahraničnoobchodnej politiky. Prostredníctvom licenčného systému komisia zabezpečuje reguláciu vnútornej ekonomiky a agrárneho trhu pred nežiaducimi vývozmi." Činnosť tejto komisie upravuje štatút. Tento štatút bol porušovaný viacnásobne v článku III odsekoch 6 a 7, ďalej v článku IV v odsekoch 5 a 6.

    Porušovanie štatútu licenčnej komisie spočívalo v tomto: Niektoré žiadosti boli na ministerstvo pôdohospodárstva predložené dodatočne až po rozhodnutí licenčnej komisie. Najskôr licenčná komisia schválila, potom bola predložená žiadosť o schválenie exportu. Potvrdzovanie odsúhlasených žiadostí na viacerých kópiách umožňovalo vyviezť väčšie množstvo tovaru, ako odsúhlasila komisia. Ďalej žiadosti odporúčané ministerstvom pôdohospodárstva boli odstupované na ministerstvo hospodárstva bez dokladu o ich odovzdaní a prevzatí. Niektoré žiadosti o udelenie licencie obsahovali vyčiarknutím upravené vývozné množstvá aj komodity bez vyznačenia, kto úpravu vykonal. Odsúhlasené žiadosti neboli presne a úplne vyplňované žiadateľmi o vývoz, napríklad nebol špecifikovaný druh pšenice, neboli uvedené krajiny označenia vývozu, chýbali dátumy predloženia žiadosti o povolenie vývozu a v niektorých prípadoch boli použité neplatné tlačivá. Viaceré žiadosti boli odporúčané predsedom tejto komisie pred posúdením a odporúčaním licenčnou komisiou. Nebola dostatočná evidencia prijatých a odsúhlasených žiadostí o udelenie licencie. A konečne vedenie záznamov z rokovaní komisie bolo neprehľadné.

    V štvrtej časti návrhu na odvolanie prejdime od licenčnej komisie k ministerstvu pôdohospodárstva ako celku. V kompetencii ministerstva pôdohospodárstva je schvaľovanie a povoľovanie vývozu poľnohospodárskych komodít a potravinárskych výrobkov. Poznamenávam, že rozhodnutia o vydaní povolení potom vydáva ministerstvo hospodárstva. Pri plnení tejto úlohy ministerstva pôdohospodárstva je potrebná súčinnosť najmä licenčnej komisie, sekcie obchodnej a zahraničnej politiky ministerstva pôdohospodárstva a rady Štátneho fondu trhovej regulácie pre pôdohospodárstvo.

    Medzi vážne nedostatky v práci ministerstva pôdohospodárstva patria všetky vývozy obilia, pšeničnej múky, ktoré boli ministerstvom povolené bez súhlasu licenčnej komisie, v niektorých prípadoch dokonca napriek rozhodnutiu komisie a aj rady Štátneho fondu trhovej regulácie o zastavení vývozov. Tieto rozhodnutia o zastavení exportu boli prijaté v septembri a októbri minulého roku. Ministerstvo pôdohospodárstva však niektoré vývozy povolilo aj v roku 1996. Kontrolné orgány preto konštatovali, že pri schvaľovaní značnej časti vývozu sa porušovali platné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútroorganizačné normy.

    Kto a kedy vydal zákaz vývozu obilia? Dňa 2. augusta roku 1995 licenčná komisia prijala záver nerozhodovať o vývozných licenciách na obilie, pokiaľ nebude zbilancovaná úroda roku 1995 a nebudú zabezpečené potreby spracovateľského priemyslu na Slovensku. Dňa 8. septembra roku 1995 navrhla rada Štátneho fondu trhovej regulácie vyvážať potravinársku pšenicu zo svojich zásob - zo zásob štátneho fondu - až po zbilancovaní produkcie obilnín z úrody roku 1995, to znamená až po 1. januári tohto roku. Dňa 19. septembra licenčná komisia rozhodla neudeľovať licencie na vývoz obilia z voľného trhu a vývoz realizovať len cez Štátny fond trhovej regulácie. Ale o niekoľko dní, dňa 3. októbra, komisia rozhodla pozastaviť vývoz obilia aj cez štátny fond. Došlo k úplnému pozastaveniu vývozu obilia. A o mesiac neskôr, v novembri, komisia pozastavila vydávanie súhlasu aj na vývoz pšeničnej múky.

    Svoju úlohu nedostatočne plnila aj licenčná komisia vzhľadom na to, že jej povinnosťou je uplatňovanie licenčného systému ako nástroja zahraničnoobchodnej politiky ministerstva pôdohospodárstva. Citované odporúčanie rady z 8. septembra 1995 mala licenčná komisia v plnom rozsahu zaradiť na jej najbližšie rokovanie, t. j. na 19. septembra 1995, a prijať potrebné opatrenia na zamedzenie vydávania, resp. zrušenia licencií. Na zasadnutí licenčnej komisie v uvedený deň 19. 9. 1995 boli síce prijaté opatrenia neudeľovať licencie na vývoz obilia a vývoz realizovať len cez štátny fond, ale z výsledkov kontroly vyplýva, že tieto opatrenia neboli úplne realizované.

    Prijatím opatrenia realizovať vývoz len cez štátny fond licenčná komisia nepostupovala v súlade s uznesením rady fondu z 8. 9. 1995, pretože s vývozom prebytku potravinárskej pšenice zo zásob štátneho fondu rada fondu súhlasila až po zbilancovaní produkcie obilnín z úrody roku 1995. Vývoz sa mal uskutočniť, ako som už spomenul, až po 1. januári tohto roku. Po 8. septembri minulého roku, teda pred zbilancovaním produkcie z úrody roku 1995, boli udelené licencie aj na základe odporúčania riaditeľa Štátneho fondu trhovej regulácie aj predsedu licenčnej komisie. Uvedené odporúčania na vývoz pšenice nerešpektovali závery rady fondu, ktorej členmi sú pracovníci oboch spomenutých orgánov.

    Vzniká otázka, prečo sa vydávali povolenia na vývoz napriek opatreniam na zastavenie vývozu. Ako odpoveď sa ponúka rozdiel v cene pšenice na Slovensku a na svetovom trhu. U nás bolo možné nakúpiť pšenicu približne za 3 000 až 3 500 Sk za tonu, ale v určitom období koncom roku 1995 a na začiatku tohto roka ju bolo možné predať v zahraničí za 5 500 až 6 000 Sk za tonu.

    V ďalšej časti uvediem chyby, ktorých sa dopustilo ministerstvo pôdohospodárstva vo vzťahu k ministerstvu hospodárstva a Ústrednej colnej správe.

    A. Stanovenie ročného limitu na vývoz. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky číslo 560/1991 Zb. vývoz tovarov podliehajúcich vydaniu úradných povolení - licencií nesmie presiahnuť ročný limit stanovený príslušným ústredným orgánom štátnej správy, v tomto prípade ministerstvom pôdohospodárstva. V rozpore s touto vyhláškou, s vyhláškou číslo 560/1991, ministerstvo pôdohospodárstva podľa zistenia Najvyššieho kontrolného úradu nestanovilo, ale najmä neoznámilo ministerstvu hospodárstva ročný limit na vývoz pšenice, pšeničnej múky a pšeničných otrúb. Týmto sa vinou ministerstva pôdohospodárstva nevytvoril dostatočný právny rámec na reguláciu vývozu menovaných komodít.

    B. Podľa povinnosti určenej v § 4a ods. 1 písm. c) bod 1 zákona číslo 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie na návrh rady fondu z 8. septembra 1995 malo ministerstvo pôdohospodárstva bez zbytočného odkladu požiadať ministerstvo hospodárstva, aby v súlade s § 56 zákona číslo 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím prijalo predbežné opatrenia na zastavenie udeľovania licencií na vývoz až do konečného zbilancovania produkcie obilnín z úrody 1995. Ministerstvo pôdohospodárstva požiadalo ministerstvo hospodárstva až dňa 14. decembra 1995 o prijatie opatrení na pozastavenie vydávania nových licencií na vývoz komodít z obilnín a zároveň o nepredlžovanie termínov platnosti už vydaných licencií, ktoré nebudú môcť byť zrealizované do 31. decembra 1995.

    C. Ministerstvo pôdohospodárstva prijalo zásadu realizovať vývoz zo zásob Štátneho fondu trhovej regulácie a štátnych hmotných rezerv na základe podpísaných zmlúv, na základe čoho boli udelené licencie do 31. decembra 1995. Tieto však už ministerstvo hospodárstva nemohlo ovplyvniť.

    D. Colné orgány nereagovali na zamedzenie vývozu obilia, pretože o to neboli včas požiadané. V súvislosti s opatreniami na obmedzenie alebo zákaz vývozu obilnín sa kontrolou na Ústrednej colnej správe preukázalo, že do konca roku 1995 neboli colniciam kompetentnými orgánmi, predovšetkým ministerstvom pôdohospodárstva, zaslané žiadne pokyny, a preto ani Ústredná colná správa neprijala žiadne opatrenia vzťahujúce sa na vývoz obilia a múky. Prvé opatrenia pre Ústrednú colnú správu vyplynuli až zo záverov z rokovania ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva hospodárstva a Ústrednej colnej správy dňa 1. februára 1996 a z nasledujúcich rokovaní štátnych tajomníkov pánov Lipku, Hrma a generálneho riaditeľa Ústrednej colnej správy, ktoré sa uskutočnilo 7. februára 1996. Preto Ústredná colná správa až od 8. februára 1996 upozornila colné pobočky na povinnosť odoberať predĺžené a nevyčerpané licencie na vývoz obilia, múky a šrotov.

    Vážená Národná rada, to, čo ste počuli doteraz, a mnohé ďalšie podrobnosti uvádzajú obe kontrolné správy, ktoré som spomínal. V ďalšom si dovolím niekoľko vlastných poznámok.

    Obe správy - správa Najvyššieho kontrolného úradu aj správa Úradu vlády - v záveroch konštatujú nedostatky v legislatíve, v kompetenciách a povinnostiach orgánov zúčastnených v licenčnom konaní. S týmto je potrebné, pochopiteľne, súhlasiť. Pridám však svoj názor. V tomto prípade sa hrubým spôsobom porušovali platné legislatívne normy na rôznych úrovniach. Za primárnu príčinu nepovažujem nedostatky zákonov. Primárnou, podľa môjho názoru, bola vôľa porušovať legislatívu, ignorovať ju. Primárnou bola snaha hľadať všetky možné dôvody na ospravedlnenie a obchádzanie platnej legislatívy. Hľadali sa cesty, ako obilie vyviezť, napriek ťažkostiam, ktoré na Slovensku vznikli.

    Ako príklad tu môže poslúžiť konanie pána štátneho tajomníka Lipku, ktorý poznal situáciu v kritickom období. Vo februári osobne potvrdil platnosť všetkých rozhodnutí o zastavení vývozu obilia a múky na rokovaní s ministerstvom hospodárstva a Ústrednou colnou správou a vyžadoval v mene ministerstva pôdohospodárstva ich plnenie. Ale o mesiac neskôr, v marci roku 1996, sa však našiel dobrý dôvod na to, aby pán štátny tajomník umožnil export 10 tisíc ton pšeničnej múky.

    Za najdôležitejšie v súčasnosti považujem znemožnenie opakovania prípadu, akého sme svedkami. Za najdôležitejšie považujem odhalenie osobných prepojení a osobných záujmov, ktoré sa uplatňujú v povoľovaní vývozu a v predaji obilia v zahraničí, ktorý presahuje možnosti Slovenskej republiky. Ak sa tieto prepojenia neodhalia a v budúcnosti neprerušia, budú občania Slovenskej republiky - konzumenti potravín - a prvovýrobcovia obilia prispievať na zisky úzkej skupine exportérov.

    Je to tiež miesto, kde chcem poukázať jednak na zlyhanie kontrolnej funkcie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a tiež na stanoviská Roľníckej strany Slovenska. Táto strana má svoje významné pozície na ministerstve pôdohospodárstva a aj v našom výbore, ale napriek tomu verejnosť nepočula dôrazné odsúdenie obilnej aféry Roľníckou stranou Slovenska.

    Na záver svojho vystúpenia musím konštatovať, že pán minister Baco nesie politickú zodpovednosť za to, čo sa odohrávalo na ministerstve pôdohospodárstva, za nedostatočnú základnú kontrolu, čo umožnilo opakované porušovanie štatútu licenčnej komisie. Je zodpovedný za nedodržiavanie legislatívnych postupov a súčinností v rámci ním riadeného ministerstva. Pán minister je tiež politicky zodpovedný za značne oneskorené odovzdávanie informácií z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo hospodárstva a Ústrednú colnú správu. Preto si dovoľujem požiadať vás, dámy a páni, o vyvodenie dôsledkov a o vyslovenie nedôvery ministrovi pôdohospodárstva pánu Petrovi Bacovi.

  • Ďakujem pánu poslancovi Rosivalovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy mám 6 písomných prihlášok. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    regulácia trhu s obilím je nástrojom štátu, ktorým sa štát usiluje zabezpečiť potrebnú mieru potravinovej bezpečnosti štátu a zároveň stabilné ceny chleba, múky a výrobkov z nej. Chlieb, múka a výrobky z nej sa bytostne dotýkajú všetkých občanov štátu. Regulácia trhu s obilím je nástroj, ktorý výrazne ovplyvňuje aj hospodárenie so štátnymi prostriedkami, teda daňami občanov. A dane platia rovnako všetci občania Slovenskej republiky. Preto prípadným nedostatkom v oblasti regulácie trhu s obilím, v oblasti vydávaných licencií je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť.

    Správy, predovšetkým správa Najvyššieho kontrolného úradu, svedčia o veľkých nedostatkoch v oblasti regulácie trhu s obilím, v oblasti vydávaných licencií na vývoz pšenice, múky a otrúb, a to najmä v druhom polroku 1995. Tie nedostatky by som roztriedil do štyroch skupín.

    Po prvé, podstata problému predovšetkým z hospodárskeho hľadiska spočíva v tom, že sme vyvážali čosi, čo sa vyviezť nemalo. V druhom polroku 1995 sme vyviezli navyše oproti súhlasom licenčnej komisie 569 200 ton pšenice, z toho ministerstvo pôdohospodárstva odsúhlasilo 268 500 ton. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydalo v II. polroku 1995 podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu bez odporúčania licenčnej komisie súhlasy na vývoz 208 900 ton pšenice. Z uvedeného pohľadu možno povedať - iste pri istej miere zjednodušenia -, že na objeme neoprávnene vydaných licencií sa mierou 36 % podieľalo ministerstvo pôdohospodárstva a mierou 64 % ministerstvo hospodárstva. Realizovaný vývoz pšenice v II. polroku 1995 bol v rozsahu 478 749 ton, teda tu už nie je reč o vydávaných licenciách, ale o skutočnom vývoze 478 749 ton. Licenčná komisia však odsúhlasila vývoz iba 59 650 ton. Môžeme teda povedať, že 419 099 ton bolo vyvezených neoprávnene bez náležitých podkladov.

    A tu je moja prvá otázka, pán minister. Pýtam sa, aké boli priemerné domáce nákupné ceny pšenice v II. polroku 1995 a aké sú priemerné súčasné nákupné ceny dovážanej pšenice.

    Druhú oblasť nedostatkov vidím v tom, že ministerstvo pôdohospodárstva porušilo základnú legislatívnu normu platnú pre reguláciu trhu s obilím. Myslím si, že v odôvodnení pána poslanca Rosivala to bolo náležite povedané, nebudem to preto dôsledne opakovať. Len pripomeniem, že vyhláška číslo 560/1991 Zb. ukladá ministerstvu pôdohospodárstva stanoviť ročný limit na vývoz pšenice, pšeničnej múky, pšeničných otrúb, aby to bol istý rámec, isté vodidlo pri udeľovaní možného rozsahu licencií. Táto povinnosť nebola ministerstvom pôdohospodárstva na rok 1995 zabezpečená.

    Tretí rozsah problémov a nedostatkov, ktoré zistil Najvyšší kontrolný úrad a ktoré považujem za vážne, by som označil ako neporiadok v oblasti vydávaných licencií. O tomto neporiadku svedčia predovšetkým zistenia na stranách 4 a 5 správy Najvyššieho kontrolného úradu, napríklad to, že kontrolou podkladových materiálov licenčnej komisie bola zistená nedostatočná evidencia prijatých a odsúhlasených žiadostí o udelenie licencie. Bolo neprehľadné vedenie záznamov z jej rokovania, potvrdzovanie odsúhlasených žiadostí na viacerých fotokópiách, čo v konečnom dôsledku umožňovalo vydať licencie na vyšší objem, než aký odsúhlasila licenčná komisia.

    Spomeniem len dva detaily: Napríklad licenčná komisia v konkrétnom dni súhlasila s udelením vývoznej licencie na vývoz kŕmnej pšenice, pšeničnej múky, pričom primerané množstvá ani vývozné firmy neboli v zázname z rokovania vôbec špecifikované. Alebo 20. júna a 10. júla 1995 licenčná komisia súhlasila s udelením licencie na vývoz pšenice do Česka do výšky uplatnenej v žiadostiach podľa prílohy, pričom prílohy obsahujú rukou dopisované a opravované záznamy vývozných firiem aj množstiev komodít určených na vývoz. Takýchto nedostatkov je v správach mnoho.

    Rovnako Najvyšší kontrolný úrad zistil, že odporúčania ministerstva pôdohospodárstva boli často v rozpore so štatútom licenčnej komisie a boli neodôvodnene odstupované na ministerstvo hospodárstva bez dokladov o ich odovzdaní a prevzatí. Navyše niektoré žiadosti o udelenie licencie obsahovali prečiarknutím upravené vývozné množstvá aj komodity bez vyznačenia, kto úpravu vykonal. Rovnako o neporiadku svedčí aj to, že viaceré žiadosti boli odporučené predsedom licenčnej komisie skôr, ako bola žiadosť vôbec posúdená a odporučená licenčnou komisiou. V niektorých prípadoch bola žiadosť na ministerstvo pôdohospodárstva predložená dodatočne až po rozhodnutí licenčnej komisie, čo bolo v rozpore s konkrétnymi článkami štatútu licenčnej komisie.

    No a štvrtý prešľap alebo veľký nedostatok vidím v pôsobení Štátneho fondu trhovej regulácie, ktorý je v správe pána ministra. Ten nedostatok vidím vo sfére istého formálneho pôsobenia, ale aj v hospodárskej, ekonomickej sfére.

    Čo sa týka oblasti kvázi formálnej, chcem uviesť, že po zistení skutočnej situácie v stave množstva pšenice na trhu rada fondu na svojom zasadaní 8. septembra 1995 súhlasila s vývozom potravinárskej pšenice až po zbilancovaní úrody roku 1995. Napriek tomu však štátny fond dňa 10. októbra uzatvoril zmluvu o predaji 20 tisíc ton pšenice, v novembri to bolo upravené na 10 tisíc, ale myslím, že aj o tom pán poslanec Rosival hovoril. Akcentoval by som tu druhý moment, a síce, že táto zmluva o odpredaji pšenice bola navyše uzatvorená bez uskutočnenia verejnej súťaže podľa zákona číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní. Chcem sa teda, pán minister, opýtať a položiť druhú otázku, prečo nebola v tomto prípade aplikovaná verejná súťaž.

    Čo sa týka ekonomickej podstaty toho problému, treba uviesť, že kontrola zistila, že platby za odobranú pšenicu určenú za vývoz boli nepravidelné, často po lehote splatnosti. Fond odpredával jednotlivým zákazníkom pšenicu zo zásob aj v prípadoch, keď odberateľ svoje predchádzajúce záväzky nemal uhradené. Pohľadávky fondu ku koncu roka 1995 po lehote splatnosti boli len za obilniny vo výške 344 mil. Sk, z čoho vyše 113 mil. boli pohľadávky za pšenicu, pritom podstatná časť týchto pohľadávok je za pšenicu určenú na vývoz. Na vymáhanie týchto pohľadávok fond k dátumu výkonu kontroly nepristúpil, čím tiež prispel k stavu, že pre štátny intervenčný nákup obilnín z úrody roku 1995 musel čerpať úver vo výške vyše 700 mil. Sk a úroky z tohto úveru sú výdavkami fondu, pričom za oneskorené platby za dodanú pšenicu na vývoz fond nezískal žiadne prostriedky, pretože svojím konaním nepostupoval podľa Obchodného zákonníka, čím mu vzniká škoda spôsobená omeškaním plnenia peňažných záväzkov. Tento neporiadok spôsobil alebo možno ho charakterizovať nielen formálnymi nedostatkami, ale aj priamymi ekonomickými, hospodárskymi stratami.

    Na záver by som chcel akcentovať súhrnné zistenia a súhrnné hodnotenia, ktoré nájdeme v správe Najvyššieho kontrolného úradu, predovšetkým k samotnému ministerstvu pôdohospodárstva v kapitole 2 na strane 7, kde sa konštatuje, že z údajov uvedených v tejto časti správy vyplýva, že opatrenia prijímané licenčnou komisiou ministerstva pôdohospodárstva v II. polroku 1995 boli málo účinné. Navyše ministerstvo pôdohospodárstva vydalo v značnom rozsahu odporúčania na vývoz kontrolovaných komodít aj bez súhlasu licenčnej komisie atď.

    A celkom na záver hovorí súhrnné stanovisko, že kontrola preukázala nespoľahlivosť súčasného systému ochrany vnútorného trhu pred nežiaducim vývozom strategických druhov tovarov. Závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov a interných noriem upravujúcich reguláciu vývozu tovaru bolo nestanovenie ročného limitu na vývoz kontrolovaných komodít ministerstvom pôdohospodárstva a nerešpektovanie odporúčaní licenčnej komisie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zodpovednými pracovníkmi ministerstva pôdohospodárstva.

    Tu mám jednu poznámku, pán minister. Čítal som vaše rozhovory v dennej tlači a chcem podotknúť, že argumentáciu, ktorú ste v nich používali, nie je možné prijať. Hovoríte o tom, že licenčná komisia je iba poradný orgán vás - ministra pôdohospodárstva, ale keď sa narába s takými veľkými peniazmi, keď sa narába so štátnymi peniazmi, vytvárajú sa také orgány, akou je licenčná komisia, opatrené takými inštitúciami alebo formami, ako sú štatúty, aby štátny úradník nemohol konať, ako sa mu zachce, ale aby mohol konať iba tak, ako mu zákony a nižšie právne normy a štatúty ukladajú. Preto ak štatút, ktorý ste vy podpísali pre licenčnú komisiu, licenčná komisia nedodržiavala, vaši úradníci to tolerovali, nie je možné hovoriť o tom, že je to len poradný orgán ministra pôdohospodárstva.

    Celkom na záver, pán minister, sa vás chcem ešte opýtať na jeden špecifický prípad - tentokrát hovorím o správe vlády - na prípad, keď ministerstvo hospodárstva udelilo licenciu pre firmu CAUTION, spoločnosť s r. o., Pezinok na vývoz 80 tisíc ton pšenice, z čoho 10 tisíc ton realizovala firma CAUTION tak, že ich nakúpila po 2 850 Sk zo Správy štátnych hmotných rezerv a po 3 400 Sk ich predávala sprostredkovateľovi, ktorý sa volá práve tak, ako som uviedol, firma CAUTION, spoločnosť s r. o.

    Moja otázka znie, pán minister, a je to tretia otázka: Na základe čoho predávali štátni úradníci pšenicu za takú cenu, akú predávali, aby následne sprostredkovateľ bez toho, ako sa ľudovo hovorí, preložil krížom slamu, zarobil na jednej tone 550 Sk a na celom "kšefte" 5,5 mil. Sk? Otázka znie: Ako takto benevolentne, nehospodárne mohli postupovať štátni úradníci na Správe štátnych hmotných rezerv?

    Na záver, pán minister, vás teda prosím, aby ste odpovedali na tri mnou položené otázky a aby ste komentovali zistenia správ, predovšetkým správy Najvyššieho kontrolného úradu a tie, ktoré som zhutnil do mojich štyroch oblastí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem poslancovi Dzurindovi. Slovo do rozpravy dostáva pán poslanec Langoš a pripraví sa pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, minister vlády Peter Baco, vážená snemovňa,

    pripájam sa ku všetkému, čo povedal môj ctený predrečník Mikuláš Dzurinda. Kladiem rovnaké otázky ako on, ale chcem uviesť ďalšie dôvody, pre ktoré budem žiadať snemovňu, aby vyslovila nedôveru ministrovi pôdohospodárstva Petrovi Bacovi.

    Minister Baco je autorom nezmyselnej a pre Slovensko škodlivej koncepcie agrárnej politiky vlády, ktorá je postavená na zásadách - a teraz budem trošku citovať: "zabezpečenia potravinovej bezpečnosti a výživovej dostatočnosti minimálne na úrovni 90 % potreby obyvateľstva a na domácej poľnohospodárskej produkcii, na zásade stabilizácie podnikovej sféry v odvetví poľnohospodárstva a na ďalších dvoch zásadách, ktoré sa viac-menej dotýkajú ekologizácie a udržania osídlenia v horských a podhorských oblastiach". Toľko stručne táto koncepcia.

    V tejto koncepcii poľnohospodárskej politiky chýba pokračovanie v transformácii poľnohospodárstva v tom zmysle, ako bola načrtnutá v scenári ekonomickej reformy v roku 1990. Táto agrárna politika bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky v júli 1993, je chybná a dnešný stav ukazuje na jej krach.

    Aké sú výsledky, aký je stav po štyroch rokoch jej uplatňovania?

    Po prvé, potravinová bezpečnosť v roku 1996, teda v tomto roku, nie je zabezpečená ani zďaleka na úrovni 90 % potreby potravín na báze domácej produkcie. Potravinová dostatočnosť je nedostatočná, to sú minimálne stavy. V koncepcii je napísané, že v rokoch 1995-1996 bude stav dojníc minimálne 360 tisíc s priemernou dojivosťou minimálne 3 300 až 3 600 litrov ročne, to znamená produkcia minimálne 1 188 tisíc litrov. Skutočnosť v rokoch 1995-1996 je 1 145 tisíc litrov, t. j. necelých 96 % z predpokladaného minima. Na výživovej dostatočnosti sa to odráža takto: dieteticky odporúčaná dávka mlieka je 220 litrov na občana za rok a trhová produkcia mlieka na Slovensku v rokoch 1995-1996 je necelých 170 litrov, teda tri štvrtiny odporúčanej dávky.

    Po druhé, v koncepcii poľnohospodárskej politiky je vyslovený záväzok, že mzdová parita pracovníkov v poľnohospodárstve bude udržaná na úrovni minimálne 90 % priemernej mzdy v súbore ostatných ekonomických odvetví. V roku 1992 predstavovala táto parita 91,8 %, v roku 1995 je to už len 80,7 %.

    Po tretie, výdavky domácností na potraviny z celkových výdavkov v roku 1992 predstavovali 35,1 %, v roku 1994 už 38 %. Na tento údaj minister Baco reagoval, že každým rokom do roku 1998 sa bude znižovať úroveň výdavkov domácností na potraviny asi o 1 percentový bod. V roku 1995 tento podiel nepoklesol a v tomto roku sa ukazuje, že zostane minimálne na úrovni 38 % alebo tesne nad touto úrovňou.

    Po štvrté, v roku 1992 bol zahraničný obchod Slovenska s potravinami a poľnohospodárskymi produktmi aktívny vo výške necelých 3 mld Kčs. Od roku 1993 je zahraničnoobchodná bilancia s týmito produktmi pasívna, s narastajúcim trendom až do roku 1996. V roku 1995 už bolo saldo 5 mld Sk, podľa predbežnej obchodnej bilancie za tento rok prekročí táto mínusová hodnota 6 mld Sk.

    Po piate, od roku 1993 dodnes došlo až k hrozivej ekonomickej destabilizácii poľnohospodárskych podnikov. Podrobné údaje môžeme nájsť v tzv. "Zelenej správe", ktorú ste, vládni poslanci, vzali na minulej schôdzi na vedomie. Okolo 40 % poľnohospodárskych družstiev je v ekonomickom stave hospodárskeho krachu a nevyhnú sa konkurznému konaniu. V zmienenej koncepcii sa jasne nehovorí o pokračovaní transformácie poľnohospodárstva. Z celkového obsahu a zamerania súdny čitateľ vie, že v tomto smere jej zameranie je utlmujúce. Zjavným dôkazom tohto smerovania je novela zákona číslo 42/1991 Zb. o transformácii družstiev, ktorou táto vládna garnitúra úplne zabrzdila transformáciu na ekonomicky efektívnejšie a životaschopnejšie poľnohospodárske podnikateľské formy. Smutným dôsledkom poľnohospodárskej politiky vlády a ministra Baca je súčasný stav, verejnosti zamlčovaný. Stav divokého rozpadu poľnohospodárskych družstiev spôsobom prevodu majetku na manažmenty a ponechanie dlhov a iných záväzkov na drobných členov družstiev.

    Ďalším a v tejto chvíli posledným príkladom postojov ministra Baca k skutočnej transformácii poľnohospodárstva je jeho arogantné vystúpenie na zasadnutí Rady ministrov krajín strednej a východnej Európy a Európskej únie v júni tohto roku v Luxemburgu, kde na adresu Mac Scherriho reforiem uviedol, že slovenskí poľnohospodári - čím myslel seba - si nedajú vnucovať spôsob ako a na akých výmerách by mali hospodáriť, čím v západnej Európe zverejnil diletantizmus vládnej poľnohospodárskej politiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má poslanec a predseda výboru pán Maxon. Pripraví sa pán poslanec Peter Magvaši.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    všetci, čo máme možnosť i česť pracovať v tejto snemovni, poznáme, aký ťažký a zložitý je politický boj, nech je vedený akokoľvek korektne, na získanie poslaneckého mandátu. Keď však už poslaneckým mandátom disponujeme, akosi zabúdame, že získať ho je ťažké predovšetkým preto, aby sme si ho dostatočne vážili a tomu podrobili i svoje rozhodnutia. Aký vážený by mal byť poslanecký mandát, taký významný musí byť i podpis poslanca pod akýmkoľvek dokumentom, tobôž podpis pod parlamentným dokumentom.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem sa prihovoriť predovšetkým k vám, ktorí ste svojím podpisom prejavili vôľu vysloviť nedôveru členovi vlády ministrovi pôdohospodárstva Petrovi Bacovi. Mojich niekoľko myšlienok rozhodne nebude sondou do vášho svedomia, pretože v plnom rozsahu rešpektujem právo opozície kritizovať a kontrolovať vládu, ako i každého jej člena. V žiadnom prípade nepovažujem za potrebné vo svojom vystúpení obhajovať tzv. obchodnícke lobby, ktoré spôsobilo alebo malo spôsobiť trhliny na našom trhu s obilím, samozrejme, i keď malom, ale veľmi dôležitom. Obhajovať ich bude musieť niekto iný, ak im bude v procese vyšetrovania preukázaná vina.

    Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že obhajcu nikdy nenájdu ani v osobe ministra, pretože nikdy k ich prospechu nepracoval a po výsledku hlasovania ani pracovať nebude. Za mimoriadne dôležité však považujem, aby ste, vážená opozícia alebo časť opozície, dôkladne rešpektovali fakt, že už i v tomto období sme povinní napísať do dejín slovenského poľnohospodárstva, že minister Baco sa rozhodujúcou mierou pričinil o proces jeho stabilizácie.

    Vážené dámy, vážení páni, veľmi dôkladne by som vám vedel nielen vyložiť, ale i exaktne zdokumentovať, kam sa slovenské poľnohospodárstvo začalo uberať po roku 1989 a akých nenahraditeľných chýb sa jeho vodcovia buď úmyselne, alebo z neznalosti vecí dopúšťali.

    Vážené dámy, vážení páni, minister Baco, o ktorého dôvere v tejto chvíli rokujeme, predložil ako prvý člen vlády koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky, ktorú parlament nielen prerokoval, ale i schválil ešte v roku 1993 uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla. V brožovanom vydaní má tento dokument 104 strán a ten, kto chce objektívne hodnotiť prácu ministra a ministerstvo ako celok, mal by ovládať aspoň základné zásady tohto dokumentu. Mal by ich ovládať predovšetkým preto, že poľnohospodárska verejnosť tomuto zásadnému koncepčnému materiálu dosiaľ dôveruje. Dôveruje preto, že i napriek veľmi komplikovaným podmienkam minister zásady agrárnej politiky, strategické zámery štátnej lesníckej politiky a vodohospodárskej politiky realizuje. Dôvera pri realizácii schválenej koncepcie Národnou radou Slovenskej republiky sa, prirodzene, prejavuje i politickými sympatiami ľudí, ktorých sa to týka.

    A to je, vážené dámy a páni, problém. Ak prostredníctvom realizácie hospodárskej politiky rastie alebo sa aspoň trvale stabilizuje politická sympatia, práve vtedy treba zo strany opozície konať. Pokusov už bolo viac - nezmyselné argumenty pri prerokúvaní koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva až po neodôvodnenú, predovšetkým však nepravdivú kampaň pri novele tzv. transformačného zákona vedenú Demokratickou stranou a končiacu ako inak - fiaskom. Možno o malú chvíľu ma navrhovatelia upozornia, aby som hovoril k veci. Ale, dámy, páni, to je k veci, lebo hovorím o práci rezortu, ktorého predstaviteľovi by niektorí chceli vysloviť nedôveru. Ak to však má byť tak, pýtam sa ctenej snemovne, a zvlášť navrhovateľov: O dôležitých dokumentoch rokujeme so všetkou vážnosťou, alebo nedôsledne podľa práve panujúcej nálady?

    Pred niekoľkými dňami vystúpil pred naším parlamentom minister Baco so Zelenou správou. Správou, ktorá analyzuje predchádzajúci rok a stanovuje princípy rezortnej politiky na budúci rok. Takto orientovaná práca rezortu je dôkazom toho, že minister i jeho spolupracovníci a spolutvorcovia Zelenej správy majú nielen záujem, ale priamo podnecujú i slovenský parlament k diskusii nielen o práci rezortu, ale i o problémoch agrárnej, lesníckej a vodohospodárskej vládnej politiky. Výsledkom diskusie, vážené dámy, páni, k Zelenej správe bolo schválenie Zelenej správy významnou väčšinou hlasov, pričom musím zdôrazniť, že ani v jednom hlasovaní nik z prítomných nebol proti.

    I sám navrhovateľ tohto bodu rokovania a predkladateľ návrhu poukázal na niektoré problémy, ale na strane druhej veľmi pozitívne hodnotil prácu ministerstva pri spracovaní napríklad podkladov pre cieľ Slovenska aktívne pracovať v integračnom európskom procese v oblasti poľnohospodárstva. Aj tí, ktorým sa to v tejto chvíli nepáči a nehodí sa, musia sa zmieriť so skutočnosťou, že prijatím Zelenej správy sme predkladateľovi ministrovi Bacovi významnou väčšinou nepriamo vyslovili dôveru jeho práci. Pričom, samozrejme, niektorí len na niekoľko dní, čo v parlamentarizme naozaj nemá logiku.

    Vážené dámy, vážení páni, rešpektujme, prosím, celú správu Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly zdroja príjmov štátneho rozpočtu z vydaných úradných povolení na vývoz vybraných druhov tovaru v roku 1995 a v I. štvrťroku 1996 a dodržiavania podmienok vydaných úradných povolení na ich vývoz s plnou vážnosťou a pri jej študovaní buďme predovšetkým dôslední. Chcem vás upozorniť na stranu 11, kde sa priamo uvádza, ak dovolíte, budem citovať: "Z poznatkov získaných kontrolou a uvedených v tejto časti správy vyplýva, že rozhodujúci podiel na nadmerných vývozoch pšenice realizovaných v II. polroku 1995 malo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré udeľovalo licencie na vývoz bez odsúhlasenia licenčnej komisie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky." To je citácia zo správy na jednej strane. Na druhej strane, celý prípad trhu s obilím bolo potrebné zakomponovať do jesennej politickej hry nie tak, ako má byť, ale tak, ako sa to niektorým politikom hodí.

    Akože môžu, dámy a páni, obstáť tvrdenia, že minister Baco dokonca vedome ohrozil potravinovú bezpečnosť, keď každý z nás vie, len niektorí to jednoducho pre svoje politické záujmy nechcú a nemôžu priznať, že ak by sa neuplatňovala agrárna politika, ktorej autorom a realizátorom je práve minister Baco, potravinová bezpečnosť Slovenska by už niekoľko rokov bola minulosťou.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    využívajme, prosím, korektné spôsoby pri kontrole vládnej moci. Predkladajme návrhy užitočné pre celú spoločnosť a pre celé Slovensko. Ak si myslíte, že návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Petrovi Bacovi je práve takým návrhom, mýlite sa nielen ľudsky, ale i politicky. Realizácia koncepcie pôdohospodárskej politiky je v správnych rukách a v záujme slovenského poľnohospodárstva si zasluhuje našu dôveru, o čo vás, ctená snemovňa, na záver žiadam.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Maxonovi. Slovo má pán poslanec Magvaši. Pardon, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Maxon, som hlboko sklamaný vaším vystúpením ako predsedu výboru, ktorého som členom, a ako poľnohospodárskeho odborníka. Odmietam vaše vyhlásenie, že naše argumenty sú vyvolané nejakou jesennou politickou líniou. Považujem to za neodôvodnené. Na takéto konštatovanie ste neuviedli ani jeden jediný argument. Čo však bilo do očí z vášho vystúpenia najviac, bolo to, že na jednej strane vaša kadencia hlasu bola veľmi výrazná, ale vaše argumenty boli absolútne nulové. Pán poslanec, nevyvrátili ste ani jedno zistenie zo správ. Ani jedno jediné.

  • Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Maxon, určite si vo mne nevyvolal dôveru, ale povedal by som, potvrdil si mi to, čo si aj ja myslím o ministrovi Bacovi, o jeho zásluhách na koncepcii pôdohospodárskej politiky, o jeho zásluhách na spracovaní Zelenej správy atď. Beriem to. Ale Achillovou pätou tvojho vystúpenia je, že správu Najvyššieho kontrolného úradu nemôžem v súčasnosti porovnávať so zásluhami ministra na určitých koncepčných otázkach.

    Po prvé, nemôžeš tu opozícii alebo poslancom opozície prišívať za klobúk, že hlasovali za Zelenú správu a že sú v inom postavení vo vzťahu k správe Najvyššieho kontrolného úradu. To je všade vo svete, predsa si bol aj v iných parlamentoch, ak správa Najvyššieho kontrolného úradu ukáže na jasných argumentoch, jasných číslach negatívne pôsobenie ministra, ja to znovu zdôrazňujem, je česť pre ministra, keď toto všetko akceptuje a podá demisiu. To je cťou toho ministra, lebo Najvyšší kontrolný úrad mu vlastne dal príležitosť, aby čestne zadosťučinil svojim chybám.

    No a určite - čo chcem zdôrazniť - nezapadá celkom do takého korektného scenára prenášať, alebo pomôcť si tým, že sa prenesie vina na ministerstvo hospodárstva. To nie je dobré. To nie je dobré a vyzerá to z pohľadu dôveryhodnosti, z hľadiska odbornosti ministra Baca nielen ako nekorektné, ale je to veľmi chabý argument.

    Čiže keď to uzavriem, správa Najvyššieho kontrolného úradu dala argumenty, dala čísla, ale voči tým si nič nepovedal. Povedal si o dobrej práci. Aj ja si myslím, že minister Baco dobre pracoval. Ale to, čo sa stalo, za to si musí niesť zodpovednosť. A preto sa mu naskytá príležitosť na demisiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rosival - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Tiež by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Maxona. Tiež si myslím to, čo povedal pán poslanec Filkus, že miešať teraz výsledky uvedené v Zelenej správe alebo zásluhy ministra Baca o pôdohospodárstvo s prerokúvanou správou alebo s prerokúvaným návrhom, ktorý spočíva na správe Najvyššieho kontrolného úradu, to sú dve úplne odlišné veci. Absolútne rozdielne veci sú hodnotiť celkové vypracovanie koncepcie, hodnotiť celkové fungovanie rezortu a konkrétne čísla, konkrétne tony a koruny, ktoré z nich vyplývajú, a konkrétne nedostatky - to sú dve úplne odlišné veci.

    V návrhu, ktorý som čítal, ktorý som predkladal, som celkom jasne povedal, že vychádza z dvoch správ - zo správy Najvyššieho kontrolného úradu a zo správy Úradu vlády. Nehodnotil som celkový stav pôdohospodárstva a nehodnotil som vývoj v pôdohospodárstve.

    Ďalej sa pán poslanec Maxon odvolával na korektné spôsoby pre kontrolu vlády. Čo môže byť korektnejšie zo strany opozície, ako keď použije správu Úradu vlády? Alebo čo môže byť korektnejšie, ako použiť konkrétne fakty zo správy Najvyššieho kontrolného úradu? K tým faktom z obidvoch správ nebolo nič prikladané, nič vymýšľané, žiadne vlastné fantázie. Boli to fakty, ktoré zhromaždili Najvyšší kontrolný úrad a Úrad vlády. Toto považujem za veľmi korektný spôsob.

    A ďalej, pán poslanec Maxon žiadal opatrenia od opozície, ktoré by prispeli, ktoré by boli prínosom pre budúcnosť. O to práve ide, aby sa našli spôsoby, ako zamedziť opakovaniu sa toho, čo sa deje. Môj osobný dojem je, ako som to už aj povedal, že nie sú chyby len v legislatíve, sú aj chyby, ktoré vyplývajú zo snáh určitých osôb alebo skupín. A aj cieľom opozície je prispieť k tomu, aby sa toto v budúcnosti neopakovalo. O nič iné nejde.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Rosivalovi. S dovolením, beriem si v rámci práva faktických poznámok tiež slovo na jedno pripomenutie, aby sme to brali na vedomie.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    samozrejme, aj z citovaného vyhlásenia predsedu vlády aj z rozhodnutia vlády vidno, že celkom vážne brala na vedomie skutočnosti zisťované kontrolným úradom a že rozhodla v podstate o tom, aby o veci rozhodlo trestné stíhanie. To znamená, že v tomto smere vláda práve korektne postupovala, a neznamená, že pri všetkých vybočeniach, ktoré, bohužiaľ, podľa Parkinsonových zákonov je vždy možné očakávať vo vnútri aparátov všetkých krajín tohto sveta, nepripadá automaticky oprávnenie prisudzovať morálnu povinnosť šéfov rezortov, aby vždy zodpovedali za všetky činy. Bolo by to vtedy zle, keby v podstate zakrývali tieto činy.

    Nech sa páči, predseda výboru pán Delinga - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som len reagovať na to, čo povedali pán poslanec Filkus a pán poslanec Rosival. Nie z pohľadu toho, čo hovorili, ale z pohľadu obsahu. Mrzí ma, že nezaujali taký postoj, ako k vystúpeniu pána Maxona, aj k vystúpeniu pána poslanca Langoša, pretože to by tiež bolo korektné. Keď odcitujem, čo povedal pán poslanec Langoš, že pán minister Baco je autor nezmyselnej a pre Slovensko škodlivej koncepcie, a ak teda prerokúvame nie koncepciu a nie škodlivosť tejto koncepcie, tak si myslím, že by tiež bolo bývalo namieste a bolo by sa mi tiež zahováralo, keby ste takéto stanovisko boli zaujali aj voči pánu poslancovi Langošovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo s faktickou poznámkou má pán poslanec Koncoš.

  • Ak dovolíte, aj ja chcem veľmi krátko zaujať stanovisko ku konštatovaniu pána poslanca Langoša súvisiacemu s hodnotením koncepcie rozvoja agropotravinárskeho komplexu. Domnievam sa, že ak niekto pásol jednu či dve sezóny jalovice v Kecerovciach, nemá ešte odbornosť nato, aby mohol hodnotiť odbornú stránku koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Magvaši a pripraví sa pán poslanec Boros.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    z rokovania v predminulom týždni na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zo správy vlády Slovenskej republiky a zo správy Najvyššieho kontrolného úradu o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996 vyplynulo, že dôvodom krízovej situácie na trhu s obilím tohto roku boli dve príčiny alebo sú dve príčiny.

    Po prvé, neobjektívne a nadnesené predpoklady ministerstva pôdohospodárstva v máji a júni 1995 o rekordných úrodách obilnín s predpokladom úrody na úrovni 3 991 tisíc ton, pričom skutočná úroda bola o celých 500 tisíc ton nižšia.

    A po druhé, že boli prijaté zásady na ministerstve pôdohospodárstva a aj na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, že licencie na vývoz obilia na základe zmlúv uzatvorených so Štátnym fondom trhovej regulácie a štátnymi hmotnými rezervami sa budú vytvárať automaticky bez prerokovania licenčnej komisie.

    Takéto rozhodnutia v spojení s nadnesenými prognózami o úrode v roku 1995 sú rozhodujúcou a hlavnou príčinou kritickej situácie s obilím v roku 1996, vážne ohrozili potravinovú bezpečnosť štátu a navodili nepriaznivé trendy v ekonomickom a sociálnom vývoji u nás.

    Z rokovania 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tiež vyplynulo, že je veľa indícií na to, že tento stav nebol vytvorený iba nedbalosťou či ľahostajnosťou, ale že bol dokonca cieľavedome pripravený určitými podnikateľskými kruhmi v spojitosti so štátnymi úradníkmi a dokonca si dovolím povedať, aj s určitými politickými kruhmi súčasnej vládnej koalície, kde prím hrala Roľnícka strana Slovenska. Preto musíme túto situáciu inak merať, inak posudzovať. A preto je našou základnou povinnosťou ako zástupcov občanov, aby sme naplnili náš poslanecký sľub, že budeme svoje povinnosti plniť v záujme občanov, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Preto je tu namieste otázka dôvery členovi vlády, v ktorého pôsobnosti sa tieto skutočnosti udiali.

    Minister pôdohospodárstva pán Peter Baco patrí, podľa mojej mienky aj podľa mienky poslancov za Stranu demokratickej ľavice, ale aj množstva občanov v našej krajine, medzi najuznávanejších pôdohospodárskych odborníkov. Z hľadiska odbornosti určite je a patrí medzi špičku súčasnej koaličnej vlády. Po novembri 1989 je ministrom pôdohospodárstva, ktorý sa najvýraznejšie podieľal na zastavení úpadku pôdohospodárstva u nás. To sú všetko klady pána Baca, ktoré si plne uvedomujeme aj vo frakcii Strany demokratickej ľavice v poslaneckom klube Spoločnej voľby, aj dnes pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Je však namieste otázka, prečo pán minister Baco nevyužil svoju vysokú odbornosť pri prognózovaní úrody obilia a pružne neovplyvnil zrušenie automatických licencií, ak sa úroda prejavila ako veľmi nízka. Sú dve možnosti - buď zlyhala jeho odbornosť, alebo zneužil svoju odbornosť a vytvoril priestor na realizáciu vývozu obilia, ktorý ohrozil potravinovú bezpečnosť štátu. Obidva prípady sú však zlým vysvedčením pre ministra Baca, a to predovšetkým vo vzťahu k sociálnym istotám občanov Slovenskej republiky, ale aj k prosperite slovenského poľnohospodárstva ako celku.

    Pán minister pôdohospodárstva Peter Baco ako špičkový manažér verejných záujmov podľa poslancov Strany demokratickej ľavice zlyhal. Závažnosť ohrozenia potravinovej bezpečnosti štátu nie je možné dávať na váhy kladov a záporov doterajšej práce pána ministra Baca. To, čo sa udialo, je tragickým zlyhaním špičkového horolezca, ktorý za túto chybu platí pádom.

    Tvrdenie niektorých koaličných strán o tom, že ho navrhol premiér, a tak ho má odvolať premiér, je hrubým nepochopením ústavy a práv nás poslancov.

    Pán minister Baco ako špičkový manažér verejných záujmov stratil dôveru u poslancov Strany demokratickej ľavice preto, lebo v úrade, ktorý riadi, sa udiali veci, ktoré prekročili rámec jeho rezortu a zasiahli každého občana tejto krajiny v cene chleba a výrobkov z múky. Preto budeme hlasovať za vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky pánu Bacovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Boros máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Jozef Klein. Predseda výboru pán Delinga - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Predsa musím zareagovať na to, čo povedal pán poslanec Magvaši, a síce keď verejne v snemovni obvinil Roľnícku stranu Slovenska, že je spojená s obchodnými kruhmi a že pripravovala s nimi nejaké vývozy obilia.

    Pán poslanec Magvaši, Roľnícka strana Slovenska nie je spojená so žiadnymi obchodnými kruhmi, ktoré vyvážali obilie. A ja by som ťa prosil, ak máš také konkrétne vedomosti a poznatky, keby si bol taký láskavý a dal nám ich alebo dal ich orgánom činným v trestnom konaní. My v strane takéto spojenia na vývoz obilia nepoznáme, ani nie sme do nich zainteresovaní.

    Roľnícka strana v sobotu o tom rokovala, dala vyhlásenie tlači, kde plne podporuje to, čo je napísané a vyšetrené v správach Najvyššieho kontrolného úradu, ako aj Úradu vlády, a plne je za to, aby sa táto vec vyšetrila až do dôsledkov.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Už minule som mal dojem, keď sme prerokúvali správu Najvyššieho kontrolného úradu, že pánu Bacovi neprispelo vystúpenie zástupcov Roľníckej strany Slovenska v tomto parlamente. A teraz to ďalej pokračuje. Predovšetkým existuje stará rímska zásada - vina za výber. A myslím si, že v tomto smere sa odráža jednoznačne, že ak pán minister Baco nejakú vinu bude mať, ktorá je politická a ústavná, tak za výber ľudí okolo seba.

    Je chybou, keď dvaja predsedovia výborov v parlamente nevykonávali dostatočne svoju kontrolnú funkciu a neprispeli k tomu, aby sa tomu zabránilo. Nie sme tu preto, aby sme zisťovali, ktorá strana v akom rozsahu porušila zákon, ale je evidentné, že dva výbory - konkrétne váš, pán predseda -, keď bolo navrhnuté, aby sa správa Najvyššieho kontrolného úradu prerokovala, neboli ste to ochotný urobiť. Tým ste mohli pánu Bacovi pomôcť, ale s tými vystúpeniami, ktoré teraz obidvaja robíte, skôr viac škodíte, než osožíte.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Magvaši - faktická poznámka.

  • Chcel by som len povedať názvy troch firiem, u ktorých existuje dôvodné podozrenie o tom, čo som povedal. Je to CAUTION, spoločnosť s r. o., Pezinok, Agrotrade Group, Rožňava, Agrotrade, a. s., Bratislava.

  • Ďakujem. Pán poslanec Boros, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    na prvý, značne povrchný pohľad na množstvo porušených zákonov, zákonných noriem, predpisov a záväzných pokynov v súvislosti s pokútnym vývozom základných poľnohospodárskych komodít by niekto možno, podobne, ako sa to objavuje v správe Úradu vlády, mohol dôjsť ku klamnému záveru, že jediným hriešnikom bol, je a zostáva riaditeľ odboru licenčnoregistračného Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pán Santner.

    Bolo by to trestuhodne krátkozraké a zavádzajúce zhodnotenie mimoriadne vážnej kauzy, ktorá sa napriek rôznym záujmom a snahám nedá a nesmie bagatelizovať a ututlať. Zo strany ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva ide totiž o závažné, a nie jednorazové, ale sériové porušenie zákonných povinností. Bez ohľadu na to, či sme poslancami opozície, alebo vládnej koalície, by sme nemali dovoliť, aby sa to zahralo do stratena. To si tento parlament voči sebe a hlavne voči občanom nemôže dovoliť. Nemôže si dovoliť mlčky a bez vyvodenia patričných dôsledkov obísť nezodpovedné hazardovanie s potravinovou bezpečnosťou Slovenska, pretože táto veľkorysá "nedbanlivosť" a pravdepodobne aj voľačo iné - čo verím, že objasnia orgány na to zákonom určené -, s ktorou sa menované rezorty stavali k otázke vývozu a rôznych špekulatívnych tzv. presunov strategických poľnohospodárskych komodít, nevyhnutne vyvoláva v každom občanovi oprávnené obavy a otázky, ako je to vôbec možné, kto, ktoré firmy, spoločnosti, fondy a jednotlivci z toho profitovali a koľko. Prečo by to všetko mali znášať oni, občania tejto republiky? Koľko bude stáť chlieb, mäso a ďalšie základné potraviny?

    Sú to otázky, vážené kolegyne a kolegovia, ktoré by si žiadny parlament sveta nedovolil ignorovať. Chcem veriť, že to tak neučiní ani Národná rada Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, ako z obidvoch predložených kontrolných správ celkom zreteľne vyplýva, existuje tu jednoznačná politická zodpovednosť. Nie pracovnoprávna zodpovednosť jedného jediného úradníka, ale priamo šéfov rezortov, teda ministrov, ktorí z titulu svojej funkcie nesú plnú osobnú zodpovednosť za všetko, čo sa v ich rezorte udeje, resp. neudeje. Nič nového tým asi netvrdím, pretože nepredpokladám, že táto ctená snemovňa by sa chcela zmieriť s evidentne dokázanými porušeniami všetkých možných predpisov, so špekuláciami, so všepretkávajúcou korupciou na úkor občanov a podieľať sa tak na oklamaní občanov, pripomínam, všetkých občanov nášho štátu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, považujem za zbytočné zopakovať výpočet predmetných množstiev obilnín, ako i výpočet konaní, ktorými ministerstvo pôdohospodárstva porušilo nielen zákonné normy a záväzné nariadenia, ale aj vlastné interné smernice. Všetky doteraz zistené prípady sú presne vymenované v správe Najvyššieho kontrolného úradu i Úradu vlády. Máme ich všetci k dispozícii, no a široká občianska verejnosť ich, chvalabohu, pozná tiež. A treba povedať, že ju to nenecháva pokojne spať.

    V prípade nezákonného vývozu obilnín, resp. ich "výnosného obracania v skladoch", to som povedal v úvodzovkách, je nielen podľa mojej mienky, ale aj mienky občanov namieste iba jediný korektný záver, aby sa minister, ktorý takémuto šafáreniu nestačil zabrániť, vzdal svojej funkcie, a ak k takému rozhodnutiu nedospeje sám, aby bol odvolaný. Domnievam sa, že v tomto prípade nie je priestor na zvažovanie, či je pán minister voľakomu sympatický, alebo nie, či je členom toho, alebo onoho politického zoskupenia. Má sa tu prejaviť čistá racionalita a poslanecká zodpovednosť voči svojim voličom.

    Na záver mi ešte dovoľte dve vety na adresu kolegov, ktorí si myslia alebo tvrdia, že je to vedľajšia záležitosť, kde je len nepatrná a hmlistá zodpovednosť bez dosahu na životné podmienky našich občanov. Nepodceňujte, prosím, až tak ľudí tejto krajiny. Nespoľahnite sa na ich krátku pamäť, oni si veľmi dobre totiž zapamätajú tých, vďaka ktorým kupovali drahší chlieb.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Klein. Pripraví sa pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    Hnutie poľnohospodárov včera prerokúvalo v Košiciach celý dnešný program. Dospeli sme k názoru, že ten, kto porušil predpisy, musí niesť za to zodpovednosť. A nie sme za to, aby sa to zahralo do autu alebo do niečoho podobného. Posudzovali sme to však aj zo širších hľadísk a myslíme si, že všetko, čo tu odznelo aj dnes, je dôsledok agrárnej politiky po roku 1990.

    Poznám horšie obchody, ktoré sme urobili, keď sme predávali za 14 Kčs kilogram hovädzieho mäsa v živom na vývoz a zlikvidovali sme 50 % základného stáda dojníc. Za to by sa mal tiež niekto zodpovedať v tomto parlamente.

  • Keď sme zlikvidovali stáda oviec a teraz by sme mali vynikajúci odbyt na ovčie mlieko, ovčí syr aj v krajinách Európskej únie, čím by sme teraz z toho profitovali. Jediné, čo ma na tom mrzí, je to, že na zisku z toho obchodu sa nepodieľali tí, ktorí to obilie vyrobili. Obchodník by mal byť taký slušný, aby 10 % marže alebo obchodného rozpätia si ponechal a zvyšok dal tým, od koho to nakúpil.

    Nemôžeme súhlasiť s tými obchodmi, keď obilie zostalo na sklade a predávalo sa znova. Ale boli tu výhrady (ja nikoho neruším, nikdy), boli tu výhrady k osobe pána ministra Petra Baca. Nemôžem, tak ako ďalší moji kolegovia, dopustiť nejaké znižovanie jeho ľudskej aj odbornej hodnoty ako ministra. Treba si povedať, že sme boli za otvorený trh, za voľný obchod, chceli sme sa veľmi otvoriť svetu, za trhovú ekonomiku. Myslím si, že poľnohospodárstvo musí byť troška riadené tak, aby mal minister aj prehľad. Neviem, aký môže mať prehľad, keď sa prijali také zákony, že podniky nie sú povinné dávať informácie.

    Viem, že keď som bol ešte riaditeľom pre vedu a výskum, tak sme zavádzali v poľnohospodárstve prvé počítače z bývalej NDR firmy Robotron a prvé systémy sme mali také, že vtedajší minister musel mať okamžitú informáciu, ako stojí každé vtedy jednotné roľnícke družstvo alebo štátny majetok, aká je úžitkovosť, koľko má hospodárskych zvierat a podobne. Myslím, že pri terajšom systéme ich nemá. Nemôže nič prikázať, môže len odporučiť a podobné veci. Nie som za zavedenie nejakého takého prikazovacieho systému, ale v prechodnom období musí byť, najmä keď vždy lákajú aj všelijaké ponuky.

    Ďalším veľkým nedostatkom sú ceny. Už tu nechcem hovoriť, lebo moje názory boli niekoľkokrát obrátené naopak, ale vždy považujem Poľsko za náš vzor. Vždy sa mi preto smiali, ale Poliaci aj za cenu určitých strašných hospodárskych kríz prechádzali obdobím ešte pred rokom 1989 a prispôsobovali sa svetovým cenám. Pri svetových cenách by to nebolo možné, lebo výrobca by vedel, že k 30. 9., k včerajšiemu dňu stojí pšenica v rozpätí od 31,25 do 32,25 DM, čiže zhruba okolo 6 200 Sk, jačmeň 5 300 Sk, teda by vedel, za koľko to predá, nedalo by sa to zrealizovať.

    Myslím si, že naše poľnohospodárstvo má na to, aby vyrobilo dostatok obilia pre našu republiku, a aj dostatok na to, aby sa vyviezlo. Treba mu, samozrejme, pomôcť. Nemáme rovnaké názory s pánom ministrom vo viacerých veciach, ale treba mu pomôcť a myslím, že by sme boli schopní nie zvrátiť, na to nemáme, ale podstatne zlepšiť obchodnú bilanciu nášho štátu.

    Chcem obrátiť pozornosť na to, že aj v súčasnosti máme pozbieraných len 24 % zemiakov. Viete, že som zástancom neutrality, ale chcel by som požiadať tento parlament alebo vládu Slovenskej republiky, či by neumožnila našej armáde pomôcť poľnohospodárom pozbierať zemiaky, nakoľko je prechodný dobrý čas. Myslím, že by mohla pomôcť výrazne tým, že nám pomôže to pozbierať a že budeme mať aspoň dostatok zemiakov, aby nám ešte nakoniec nezhnili.

    Ako zabrániť tomu, aby sa také veci neopakovali? Je potrebné vytvoriť taký systém riadenia, v ktorom by bola minimálna účasť štátnych úradníkov v otázkach dotácií, licencií a podobných vecí, aby sa to nedalo zneužiť. Také systémy existujú a myslím, že ich bude potrebné vytvoriť.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, práve uplynulo 12.00 hodín. Prerušujem naše zasadanie na obedňajšiu prestávku. Obedňajšia prestávka bude trvať do 13.30 hodín - od 12.00 do 13.30 hodín.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pittner. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Budem veľmi stručný. To, čo Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe konštatuje, bolo dôvodom na to, že aj vláda prišla k poznatkom, že je tu dôvodné podozrenie z porušenia zákonov. Preto boli do veci zapojené aj orgány činné v trestnom konaní. Mňa preto istým spôsobom prekvapuje stanovisko pána poslanca Kleina, ktorý vlastne vo svojom príspevku hovoril o tom, že vyčíta, že sa s nimi nepodelili, teda s poľnohospodármi.

    Páni, ale veď to je úplne scestné. To znamená, že by sme vlastne mali vyčítať len to, ak tu bola trestná činnosť, že sme na tomto lupe nemali účasť.

  • Ďakujem. Pán kolega Klein, prosím vás, hovorte tiež stručne, aby sme dodržali obedňajšiu prestávku.

  • Veľmi stručne, pán predsedajúci, chcem povedať toľko: Keď sa uzavrie celý problém s orgánmi trestného konania alebo činnými v trestnom konaní, treba konať. Na úvod som povedal, že ten, kto porušil predpisy, musí niesť zodpovednosť. Ale nevidím zodpovednosť v tom, že by za všetko zodpovedal pán minister. Skončil som.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcem len povedať, že samozrejme, ja som rozumel poznámke pána poslanca Kleina ako upozorneniu, že si myslí, že prvovýroba by sa mala nejakým výraznejším spôsobom zúčastňovať na marži alebo na rozpätí a podobne. Tento problém je naozaj vážny a myslím si, že rentabilita prvovýroby je v svetovej ekonomike problém, ktorý treba stále skúmať.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zaujmite miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v otvorenej rozprave.

    Do rozpravy sa prihlásil a v poradí pre odpoludňajšie zasadanie je pán poslanec Pál Farkas.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni,

    pred pár dňami na tejto pôde sme prerokovali správu o poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorá hodnotila súčasný stav nášho poľnohospodárstva, a mali sme pocit, že hodnotí stav realisticky a nemieni zakrývať ani najvážnejšie ekonomické problémy, ktoré čakajú na riešenie zo strany vlády Slovenskej republiky. Žiaľ, správa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o kontrole trhu s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996 už hovorí o iných vzťahoch, o iných súvislostiach, záujmoch a problémoch. Odkrýva veľmi vážny problém pri vývoze obilia, o ktorom tzv. Zelená správa z nepochopiteľných dôvodov nehovorí jasne.

    Správa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky stavia rezort pôdohospodárstva do celkom iného svetla. Keď vychádzame z tejto správy, ktorá bola, žiaľ, utajená na dlhé mesiace aj pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky porušili zákon a vnútorné predpisy pri udeľovaní licencií na vývoz obilia. Žiaľ, u nás začína byť pravidlom, že ministerstvá a ústredné orgány porušujú zákon. Ale v iných demokratických krajinách, v ostatných častiach Európy takýto čin je vážnym dôvodom na to, aby vláda podala demisiu. Veru, naša vláda teraz nemá možnosť vyhovárať sa na iný subjekt, na susedné krajiny či na opozíciu a vonkoncom už nie na tu žijúce maďarské národné spoločenstvo, veď celý škandál sa odohráva vo vlastných radoch, v jej kompetencii, teda za vzniknutú situáciu nesie plnú zodpovednosť.

    O udeľovaní spomínaných licencií sa rozhodovalo na ministerstve pôdohospodárstva na odporúčanie poradného orgánu, tzv. licenčnej komisie, a takýmto spôsobom udelené licencie na vývoz obilia sa vydávali na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. A táto spolupráca v roku 1995 a v I. štvrťroku 1996, obávam sa, že nie iba v týchto rokoch, veru na úkor nás spotrebiteľov nebola v zmysle predpisov a na osoh a v záujme našej spoločnosti. Ba naopak, bola na osoh a na prospech iba niektorých zainteresovaných subjektov blízkych súčasnej vládnej koalícii, ktoré takouto zrýchlenou cestou zbohatli z takého neodôvodniteľného postupu, ktorý zapríčinila aj práca Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Veru, vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva zapríčinila súčasný nepriaznivý stav, keď bude na trhu nedostatok potravinárskeho obilia a tento nedostatok bude treba eliminovať dovozom na zabezpečenie krytia spoločenskej spotreby, ale, samozrejme, už za oveľa vyššiu cenu, než sa vyviezlo naše obilie. Cenový rozdiel, obávam sa, bude dosť značný, čo potom nadväzne priamo ovplyvní cenu základných potravín na domácom trhu.

    Keď vláda naďalej nezastaví súčasný stav, za čo nesie plnú zodpovednosť, a neprijme účinné opatrenia, môže sa stať, že subjekty, ktoré už zbohatli z vývozu nášho obilia do zahraničia, môžu nerušene ďalej pokračovať vo svojej činnosti aj pri dovoze možno toho istého obilia, ktoré sa od nás pred pár mesiacmi vyviezlo alebo sa vyviezlo iba na dokladoch a leží niekde nerušene na sklade a týmto nezákonným postupom sa zhodnocuje v prospech vyvolených.

    My poslanci a verejnosť očakávame od našej vlády viac: zastaviť, zrušiť takýto nezákonný stav, objektívne vyšetriť, vypátrať celú kauzu, vinníkov, keď sú aj z vlastných radov, riadne potrestať a v neposlednom rade objektívne informovať verejnosť o výsledkoch vyšetrovania. Ale, žiaľ, deje sa niečo úplne iné.

    Vo včerajších Roľníckych novinách, prepáčte mi, ale s jemným úsmevom na tvári som prečítal správu o zasadnutí celoslovenského výkonného výboru Roľníckej strany Slovenska z pera predsedu tejto strany Pavla Delingu, hlavne keď píše o tom, že Roľnícka strana Slovenska zásadne odmieta zveličovanie, prekrúcanie faktov a zavádzanie verejnosti zo strany opozície v súvislosti s vývozom obilia. Takéto stanovisko a názor odmietame. Maďarské kresťanskodemokratické hnutie vo svojich vyhláseniach čerpalo vždy zo správy Najvyššieho kontrolného úradu a zo správy kontrolného odboru Úradu vlády Slovenskej republiky, teda vychádzalo z predložených faktov. Naproti tomu Roľnícka strana Slovenska sa tvári, akoby sa nič zvláštne nestalo, akoby opozícia zapríčinila takýto nezákonný stav pri vývoze obilia, akoby Roľnícka strana Slovenska nebola druhým najslabším alebo, ak chcete, štvrtým najsilnejším subjektom vládnej koalície, a akoby niektorí členovia a čelní predstavitelia nemali vôbec nič do činenia s touto kauzou. Neuveriteľné.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebude to náhodou podobné, ako o tom hovorí známe a starodávne príslovie o trafenej husi?

    V roku 1995 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky odsúhlasilo žiadosti na vývoz pšenice bez odporúčania licenčnej komisie v množstve 341 263 ton a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo úradné povolenia na vývoz oproti odporúčaniu licenčnej komisie o viac o 614 tisíc ton. Skutočne realizovaný vývoz podľa štatistických údajov Ústrednej colnej správy Slovenskej republiky bol 622 134 ton, teda zhruba o 290 tisíc ton viac, než bolo stanovené zo strany ministerstva pôdohospodárstva prostredníctvom Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky pri zbilancovaní úrody odhadom z júna 1995.

    Teda ministerstvo pôdohospodárstva porušilo vlastné rozhodnutie tým, že naďalej nerušene odporúčalo Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky vydávať licencie na vývoz obilia. Podstatná časť vývozu bola realizovaná v II. polroku 1995, pričom podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu pri schvaľovaní značnej časti vývozu bolo zistené porušenie platných všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných noriem a okrem toho bolo v platnosti už aj rozhodnutie rady Štátneho fondu trhovej regulácie na zastavenie vývozu do doby zbilancovania produkcie z úrody roku 1995. Okrem toho už bolo známe aj to, že Štátny fond trhovej regulácie nakúpil z úrody roku 1995 o 150 tisíc ton pšenice menej oproti pôvodnému predpokladu a že celková úroda bude nižšia, než sa pôvodne očakávalo.

    Aj zo spomínaných faktov sa dá vycítiť, že zo strany ministerstva pôdohospodárstva bol určitý úmysel neprijať záväzné opatrenie na zamedzenie vývozu obilia. Na návrh rady Štátneho fondu trhovej regulácie z 8. 9. 1995 malo ministerstvo pôdohospodárstva bez zbytočného odkladu požiadať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby v súlade so zákonom o hospodárskych stykoch so zahraničím prijalo predbežné opatrenia na zastavenie udeľovania licencií na vývoz až do konečného zbilancovania produkcie obilnín z úrody roku 1995, ale Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky to z nepochopiteľných a neracionálnych dôvodov neurobilo.

    Ani licenčná komisia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky neplnila svoju úlohu v súvislosti s rozhodnutím rady Štátneho fondu trhovej regulácie a v súvislosti s očakávanou nižšou úrodou v roku 1995 na zamedzenie vývozu obilia. Jej povinnosťou je uplatňovanie licenčného systému ako nástroja zahraničnoobchodnej politiky vášho ministerstva. Odporúčanie rady Štátneho fondu trhovej regulácie na zastavenie vývozu by mala licenčná komisia ministerstva pôdohospodárstva prerokovať bezodkladne a prijať adekvátne opatrenia na zamedzenie vydávania, resp. zrušenia licencií. Prečo vykonalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky tento krok tak oneskorene, až 14. decembra 1995, keď už väčšia časť obilia bola za hranicami našej vlasti? Prečo bolo odporúčané zo strany Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydávanie ďalších licencií, ktoré boli realizované a vydávané až v roku 1996, keď už každý vedel, že bude u nás nedostatok obilia?

    A teraz, pán minister, vám chcem položiť ďalšie otázky, ktoré súvisia s prácou vášho ministerstva.

    Prečo ministerstvo pôdohospodárstva stanovením ročného limitu na vývoz pšenice, múky a otrúb nevytvorilo dostatočný právny rámec na reguláciu vývozu?

    Prečo boli viaceré žiadosti odporúčané predsedom licenčnej komisie skôr, ako boli posúdené a odporúčané licenčnou komisiou, a ako vôbec mohlo dôjsť k tomu, že v niektorých prípadoch bola žiadosť o udelenie licencie dodatočne doručená až po rozhodnutí licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva?

    Ako sa mohlo stať, že rada Štátneho fondu trhovej regulácie dňa 8. septembra 1995 sa uzniesla na tom, že súhlasí s vývozom pšenice až po zbilancovaní úrody, a napriek tomu dňa 10. októbra 1995, zhruba o mesiac nato, Štátny fond trhovej regulácie uzatvoril zmluvu o predaji 20 000 ton pšenice určenej na vývoz, a to aj po termíne pozastavenia vývozu obilnín licenčnou komisiou ministerstva pôdohospodárstva?

    A prečo nebola táto zmluva uzatvorená zo strany Štátneho fondu trhovej regulácie v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní tovaru bez verejnej súťaže?

    Ako sa mohlo stať, že Štátny fond trhovej regulácie odpredával jednotlivým zákazníkom pšenicu zo zásob aj v prípadoch, keď odberateľ svoje predchádzajúce záväzky nemal uhradené? A nevieme, či sú vôbec uhradené dodnes.

    Áno, viem, je veľa nastolených otázok, na ktoré sme dodnes nedostali odpoveď. Pán minister, čakáme na ich uspokojivé, pravdivé a zodpovedné odpovedanie.

    Vážená Národná rada, vážený pán minister,

    poslanecký klub Maďarského kresťanskodemokratického hnutia bude hlasovať za vyslovenie nedôvery vašej osobe. Podľa nášho hodnotenia nesiete aj vy zodpovednosť za vzniknutú situáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    rád by som sa aj ja zapojil do tejto diskusie a chcel by som vás upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré sú v súvislosti s výrokmi niektorých mojich predrečníkov o tom, že vláda si neplní svoje povinnosti ohľadom zabezpečenia potravinovej bezpečnosti. Treba povedať úprimne a pravdivo, kto je zodpovedný za súčasný stav v poľnohospodárstve, a tiež ak by bola ohrozená potravinová bezpečnosť, ktorá zatiaľ ohrozená nie je.

    Všetci si veľmi dobre pamätáme, v akom stave sa nachádzalo naše poľnohospodárstvo pri vstupe do procesu transformácie. Poľnohospodárstvo bolo jedným z najefektívnejších a najprosperujúcejších odvetví našej ekonomiky. Ale žiaľ, po opatreniach, ktoré boli prijaté v rokoch 1990 a 1991, sa situácia podstatne zmenila. Došlo k prudkému prepadu rozvoja poľnohospodárskej výroby, poklesli objemy produkcie a hlavne poklesli kvalitatívne parametre. Pri hodnotení Zelenej správy som upozornil na niektoré skutočnosti a rád by som v tejto súvislosti niektoré z nich uviedol znovu.

    Predovšetkým, čo sa u nás udialo? Pozrite sa, poklesli prakticky skoro na jednu polovicu stavy hospodárskych zvierat a mäso sme vyvážali do Nemeckej spolkovej republiky za cenu jednej marky. V Nemecku sa mäso podobného druhu v tomto období vykupovalo za tri marky. A tu je jeden z problémov našej nízkej efektívnosti poľnohospodárskej produkcie. Ďalej došlo k prudkému poklesu dojivosti kráv, a to z 3 654 litrov ročne na 3 200 litrov. Ďalej prírastky hovädzieho dobytka klesli z 0,740 na 0,635 atď. Pri ošípaných denný prírastok klesol z 0,522 na 0,479. Chcem upozorniť, že za posledné dva roky - tie čísla sú za 1995 -, je už zaznamenaný určitý vzrast.

    Celkový objem straty oproti roku 1989 bol v roku 1995 2 816 miliónov, ale oproti roku 1994, ktorý už bol vzostupný, sa objem produkcie v hodnotovom vyjadrení zvýšil o 812 miliónov korún. Prudko pokleslo využitie kapacít hlavne potravinárskeho priemyslu, kde napríklad pri porážkach hovädzieho dobytka vo veľkovýrobných kapacitách sa u nás spracovalo prakticky 100 % všetkého dobytka. Dnes to kleslo zhruba na 50 %, pri ošípaných až na 33 % atď.

    Sú to údaje, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že politika, ktorú sme začali vykonávať v roku 1990 vo vzťahu k poľnohospodárstvu, má veľmi negatívny dopad na súčasný stav poľnohospodárstva, a tam sú hlavné korene ohrozenia potravinovej bezpečnosti nášho poľnohospodárstva.

    Z toho mi vyplýva jednoznačný záver, že nie naša vláda je zodpovedná za ohrozenie potravinovej bezpečnosti, ale tí, ktorí túto poľnohospodársku politiku vykonávali v rokoch 1990, 1991 a 1992 hlavne prijatím zákona o poľnohospodárstve, ktorý bol prijatý v roku 1990 a v Českej republike sa neaplikoval. Národná rada Slovenskej republiky pod vedením vtedajšieho pána predsedu tento zákon akceptovala a tým prispela k tomu, že naše poľnohospodárstvo sa dostalo do ťažkostí.

    Nechcem sa teraz zastávať v tejto súvislosti nedostatkov, ktoré súvisia s odpredajom obilia za posledné roky. Ak Najvyšší kontrolný úrad zistil tieto nedostatky, treba vyvodzovať z toho dôsledky a treba sa s tým čestne vyrovnať.

    Pán minister, mám na vás otázku, aby ste nám tu predložili svoju predstavu, ako mienite vyvodzovať dôsledky voči tým, ktorí zneužili svoje postavenie, aby sa nikdy viac nič podobné v našom poľnohospodárstve ani v našej ekonomike neudialo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nemám vo zvyku vyjadrovať sa k veciam, ktorým celkom nerozumiem, ale v tejto súvislosti mám svoju skúsenosť, ktorú by som chcel povedať.

    Viac ako 10 rokov som chodil na poľnohospodárske brigády so študentmi do južných častí Slovenska. Dolu na juhu pri šamorínskom okrese existujú dve lokality - jedna vo Svodíne, kde pracuje družstvo, a druhá v Gbelciach, kde pracuje štátny majetok. Družstvo malo každý rok 10-miliónový zisk a štátny majetok mal každý rok 10-miliónovú stratu, napriek tomu, že mali rovnakú rozlohu a rovnaké pracovné podmienky.

    Problém nie je v súčasnom vývoji poľnohospodárstva, pretože poľnohospodárstvo ako každá súčasť nášho hospodárstva je v transformácii, problém je niekde inde, a dnes hovoríme o iných veciach, pán profesor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako poslednú prihlášku mám od pána poslanca Nováka. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    deväťdesiate roky sa nesú v znamení transformácie slovenského poľnohospodárstva a potravinárskeho komplexu. Cestu, ktorú prešlo slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo za posledných šesť rokov, možno v podstate rozdeliť na dve etapy - na obdobie deštrukcie a obdobie oživenia.

    Dovoľte len takú malú poznámku. Ja osobne a veľa mojich kolegov práve za obdobím oživenia vidíme pána ministra Baca, ktorého tu teraz tak odsudzujeme. Nebol a nie je to jednoduchý proces. Pretĺkali ho najrozličnejšie protirečenia. Ale taký je už život. Poľnohospodárstvo totiž naďalej zostalo stredobodom politických a hospodárskych záujmov. Aj keď možnosti štátnej podpory výrobe potravín zrejme celkom nezodpovedajú predstavám agropodnikateľskej sféry, prechod na trhový model zasiahol celé odvetvie, každý jeho podnik. Bolo to obdobie, ktoré dalo šancu na vznik novým podnikateľským subjektom a stalo sa svojráznou celoplošnou previerkou schopností a kvalít riadiacich pracovníkov predovšetkým na podnikovej úrovni.

    Možno si pod nemilosrdným tlakom povinností všedného dňa, keď sa prestavba podnikov či budovanie nových spoločností alebo privátnych hospodárstiev deje za pochodu, ani neuvedomujeme strategický charakter zmien. S odstupom šiestich rokov však vidno, že podnikateľské prostredie sa mení, že trh, aj keď ešte stále poznačený detskými chorobami rastu, začína fungovať. Rámec, v ktorom sa pohybujú agropodnikatelia, vymedzuje štátna agrárna politika. Tá agrárna politika, ktorú sme si odsúhlasili nie tak dávno na chválu tohto parlamentu. Pri hlasovaní nebol ani jeden poslanec proti. Odsúhlasením Zelenej správy bola nepriamo vyslovená dôvera ministerstvu, ako aj čelnému predstaviteľovi tohto ministerstva pánu ministrovi Bacovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť ešte jeden dôkaz. Hodnotenie Zelenej správy poslancami opozície v masmédiách je kladné. Dovoľte mi citovať aspoň jedného. V týždenníku Roľnícke novinky poslanec prof. Ivan Rosival vyhlásil, citujem: "Po formálnej i vecnej stránke je Zelená správa na veľmi dobrej úrovni. Za spracovanie tejto správy treba vysloviť uznanie. Zelená správa teda správne diagnostikovala viaceré poruchy v argopotravinárskom komplexe." Takéto a podobné citáty by som mohol citovať od všetkých opozičných poslancov, ktorí v tomto čase publikovali. Ale tí istí poslanci sa o týždeň podpisujú za odvolanie pána ministra Baca, vyslovujú a medializujú úplne nezmyselné čísla o údajnom profite firiem, ktoré vyvážali obilie. Obviňujú bez toho, aby počkali na oficiálny výsledok vyšetrovania.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z toho sa dá vydedukovať jediné, že je to presne naplánovaný proces, ktorý neprospieva ani vám, kolegovia z opozície. To všetko robíte, aby ste deštrukčne pôsobili na prácu ministerstiev, vlády, ako aj na náš klub a kluby našich kolegov z koalície. Zatiaľ sa vám to nedarí, ani nepodarí.

    Ako zakladajúci člen Roľníckej strany Slovenska vyhlasujem, že strana roľníkov nikdy nemala spory a aféry, ani teraz predstavitelia nie sú zapletení v aférach. Preto vyslovujem dôveru pánu ministrovi Bacovi v mene svojej osoby, ako aj v mene celej členskej základne Roľníckej strany Slovenska. Som na to splnomocnený jej republikovým predstavenstvom.

    Dovoľte, kolegyne a kolegovia, vyzvať aj vás, najmä tých poslancov, ktorí opovrhujú deštrukčnou politikou, aby ste hlasovaním vyslovili dôveru ministrovi pôdohospodárstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyčerpali sme všetky prihlášky do rozpravy. Ešte pán poslanec Rosival.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    chcel by som odpovedať na vystúpenie v tom zmysle, že hlasovanie za Zelenú správu, pozitívne hlasovanie za Zelenú správu a ocenenie vecnosti Zelenej správy, ocenenie toho, že Zelená správa bola veľmi otvorená a nezakrývala problémy, nie je to isté ako konštatovanie problémov, ktoré sú v správe Najvyššieho kontrolného úradu. Nie je v rozpore hlasovanie za Zelenú správu a o niekoľko dní podanie návrhu, o ktorom teraz rokujeme. Zelená správa a nelegálny vývoz sú dve úplne rozličné veci.

    Ďalej by som chcel komentovať pána poslanca, keď hovoril o úplne nezmyselných číslach o zisku. Môžem citovať z vyhlásenia Demokratickej únie, zo stanoviska Demokratickej únie, kde sa píše: "Nelegálne licencie umožnili obchod pre vybrané firmy približne v hodnote 700 miliónov až 1 miliardy." Hovorili sme o umožnení obchodu, nie o zisku, a trvám na tom, že obchod v tejto sume bol skutočne možný.

    A pokiaľ ide o naše obvinenie, obvinenie opozície, že umelo vyrábame nejaký problém, ktorý sme teraz načasovali, znovu odkazujem na slová pána premiéra, ktoré som na začiatku tohto rokovania čítal, kde premiér vlády Slovenskej republiky veľmi vážnym spôsobom vylíčil situáciu, ku ktorej došlo vďaka nelegálnemu vývozu niekoľko stotisíc ton obilia zo Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keďže som už vyčerpal všetky prihlášky do rozpravy, pýtam sa teraz pána ministra Baca, či sa chce vyjadriť k predneseným príspevkom.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    ak dovolíte, budem sa držať faktov a pokúsim sa odpovedať na niektoré otázky. A domnievam sa alebo aj v kútiku duše verím, že mnohých presvedčím.

    Podpísal som protokol Najvyššieho kontrolného úradu, podpísal som protokol kontrolného odboru Úradu vlády, za svojimi podpismi stojím, čísla, ktoré sú tam, nespochybňujem a chcel by som práve nadviazať na tieto závery.

    Z týchto záverov jednoznačne vyplýva, že bez ohľadu na to, či ministerstvo dalo súhlas na licencie z podnetu licenčnej komisie, alebo boli dané bez návrhu licenčnej komisie, aj vyššie číslo je číslo, ktoré, keby sa bolo realizovalo, tak dnes tu nesedíme a tento problém nie je. Ešte raz opakujem, nehovorme o I. polroku, keď sa vydali licencie na 320 tisíc a vyviezlo sa len 130 tisíc ton, licencie sa vydávajú vždy len do polroka, potom od polroka do konca roka. To znamená, že za I. polrok bola úplne opačná situácia. Cena obilia bola okolo 100 dolárov, my sme ho nakúpili za 115 dolárov. Ročné skladovanie obilia stojí asi 30 dolárov. Môžem vám dať aj podrobný rozklad. To znamená, že pri cene 100 dolárov bolo treba vysokú štátnu intervenciu, pretože nabehnuté náklady už reprezentovali sumy okolo 150 dolárov.

    Za I. polrok sa obilie nevyviezlo a jednoducho išla žatva, boli vysoké zásoby takmer milión ton, rozumné zásoby sú okolo pol milióna ton, tak sme boli z toho nervózni. Záver kontrolného odboru Úradu vlády, ktorý prerokovala aj vláda, zobrala ho na vedomie a prijala k nemu uznesenie: Zo súhrnných výsledkov kontroly trhu s obilím vyplýva, že súčasne uplatňovaný systém regulácie nepôsobil dostatočne účinne na vývoz pšenice a výrobkov z nej, keď napriek prijímaným opatreniam ministerstva pôdohospodárstva na obmedzenie, resp. zastavenie vývozu vývoz pokračoval i v I. štvrťroku 1996. Bolo to zapríčinené nedodržiavaním všeobecne záväzných a interných predpisov zo strany ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva.

    Taktiež sa preukázala nepreviazanosť a nejednoznačnosť vo vymedzení kompetencií, povinností a zodpovednosti jednotlivých účastníkov agrárneho trhu pri rozhodovaní, prijímaní a realizácii opatrení v oblasti vývozu obilnín a výrobkov z nich. Absentuje tiež systémová kontrola celého procesu. V dôsledku tejto skutočnosti, ako aj rozdielneho subjektívneho prístupu zodpovedných pracovníkov ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva k riešeniu problémov vývozu neboli na rok 1995 vo vykonávacej vyhláške ministerstva hospodárstva určené ročné limity jednotlivých výrobkov. Pri nestanovení limitov jednotlivých komodít obilnín prijímané nástroje regulácie vývozu prostredníctvom odporučení ministerstva pôdohospodárstva pri udeľovaní úradných povolení na vývoz, resp. uznesenie rady Štátneho fondu trhovej regulácie sa ukázali ako málo účinné najmä preto, že vydávaním úradných povolení je poverený ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo hospodárstva, ktorý iba čiastočne rešpektoval odporúčania Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Týmto prístupom zodpovedných pracovníkov ministerstva hospodárstva bez odporučenia žiadosti ministerstvom pôdohospodárstva v zmysle vzájomnej dohody boli po termíne určenom radou Štátneho fondu trhovej regulácie dňa 8. 9. navyše udelené licencie na vývoz pšenice mimo colnej únie v objeme 199,2 tisíc ton.

    Čiže ešte raz opakujem: Úrad vlády robil kontrolu od polovice septembra, Najvyšší kontrolný úrad robil kontrolu od 1. júla, takže sú tu z tohto titulu určité diferencie v číslach, ale ešte raz opakujem, pokiaľ by sa boli vyviezli množstvá, ktoré naše ministerstvo navrhlo, tak ten problém nie je, dnes tu nesedíme.

    Ďalšia vec. Prosím vás pekne, ministerstvo pôdohospodárstva nevydáva licencie a nerobí obchodnú politiku, ani nezakazuje vývoz, ministerstvo pôdohospodárstva je bilančné miesto, ktoré navrhuje. Navrhovali sme - to je odpoveď. Pokúsim sa poprosiť pána poslanca Rosivala, aby mi venoval pozornosť, pretože je to jedna z jeho štyroch zásadných výhrad voči mojej práci, prečo ministerstvo pôdohospodárstva až tak neskoro žiadalo ministerstvo hospodárstva, aby sa nevyvážalo. Ešte raz - nie je v náplni ministerstva pôdohospodárstva, aby to robilo. Ministerstvo pôdohospodárstva dáva návrh na licencie, a pokiaľ sa tieto návrhy rešpektujú, tak už nie je potrebné ďalej nič žiadať. Jednoducho, predstavujeme si život normálne tak, že keď dáme návrh a na základe toho návrhu sa má iba vydať licencia, tak prečo by sme robili ešte ďalšie opatrenia. Pokiaľ sme v neskoršom období avizovali, upozorňovali a žiadali, tak to bolo z toho dôvodu, že sme práve mali echo, že vývozy sa dejú vo väčšom rozsahu, aký sme navrhli. Preto sme žiadali aj Colnú správu, aj ministerstvo hospodárstva, aby urobili opatrenia.

    Stotožňujem sa s týmto záverom, ktorý som prečítal, podpísal som ho. Takisto sa stotožňujem so záverom vlády, ktorý poznáte. Ak dovolíte, ešte raz prečítam túto časť, čo som uviedol na záver zo správy: "Vláda berie na vedomie a ukladá ministrovi hospodárstva a ministrovi pôdohospodárstva vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh novelizácie zákona číslo 42 o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov, vykonávacej vyhlášky ministerstva hospodárstva o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov, zákona o Štátnom fonde trhovej regulácie v znení neskorších predpisov a zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tak, aby bola legislatívne jednoznačne vymedzená rozhodovacia kompetencia ministerstva pôdohospodárstva pri udeľovaní úradných povolení na dovoz a vývoz tovaru v rozsahu nomenklatúry poľnohospodárskych, potravinárskych a lesníckych výrobkov HS 01 až 24 a HS 4401 až 4403. Termín do 30. novembra." Vláda reagovala na túto situáciu a na to, na čo Najvyšší kontrolný úrad poukazuje ako na najväčší systémový problém - mnohí z vás takisto poukazovali na tento problém -, vláda uložila riešenie problému takýmto spôsobom a ja, samozrejme, som v tom zapojený a túto úlohu splníme.

    A ďalej vláda uložila ministrovi vnútra postúpiť orgánom činným v trestnom konaní správu vrátane ostatných materiálov a preskúmať trestnú zodpovednosť osôb za porušovanie povinností prevádzky organizácie. Bol som na rokovaní vlády, sám som takéto návrhy dával a inicioval, pretože skutočne v celom procese okrem vysvetlení, ktoré som podal vo vláde, a vláda ich akceptovala, sa ukázali rôzne zahmlené miesta a úplne opodstatnené podozrenie, že tam mohlo dochádzať aj k trestnej činnosti. Bol som pritom od samého začiatku a som si vedomý týchto záverov, podporujem ich a stojím za nimi.

    Podobné závery prijal aj Najvyšší kontrolný úrad. Okrem mnohých chýb, ktoré nám vyčíta, oprávnene nám vyčíta a vytýka, kde sme prijali postupné kroky na zlepšenie situácie, by som zasa chcel v správe Najvyššieho kontrolného úradu podčiarknuť jednu vec, ktorá je, podľa mňa, absolútne najdôležitejšia. Na strane 11 sa píše: "Z poznatkov získaných kontrolou a uvedených v tejto časti správy vyplýva, že rozhodujúci podiel na nadmerných vývozoch pšenice realizovaných v II. polroku 1995 malo ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľovalo licencie na vývoz bez odsúhlasenia licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva." Neumývam si ruky, že naši pracovníci v tom neurobili chyby. Naopak, priznávam sa k nim, urobili sme opatrenia, vláda sa k nim priznáva. Vo vláde sme prijali opatrenia, ale meritum veci je v tom, že pokiaľ sme kompetentní dať návrh a tento návrh by sa bol realizoval, problém by nebol.

    Pán poslanec Rosival, zástupca predkladateľa, na jednu otázku som už odpovedal, že prečo ministerstvo až tak neskoro dávalo žiadosti, aby sa tento proces nadmerného vývozu nerealizoval. Ešte raz opakujem, ministerstvo nemá túto povinnosť, ministerstvo dáva návrhy, a ak sa tieto návrhy realizovali inak, tak sme potom žiadali, aby sa v tom urobili razantné opatrenia.

    Myslím si, že by som sa pokúsil vyvrátiť jednu veľmi podstatnú vec, pretože začal s ňou pán poslanec Rosival, keď hovorí, že vyhláška 560 z roku 1990 nám ukladá stanoviť ročné limity, a pretože sme nestanovili tieto limity, nastal celý tento bilančný chaos.

    Dovoľte, aby som citoval, mám tú vyhlášku, môžem ju dať každému k dispozícii. Vyhláška doslova hovorí: "Licencie sa udeľujú na určitý tovar v určitom množstve alebo v hodnote a v určenom časovom období tak, aby dovoz alebo vývoz tovaru bol v súlade s medzinárodnými záväzkami a obchodnými záujmami Slovenskej republiky a aby súhrn povoleného množstva alebo hodnoty určitého tovaru nepresiahol ročný limit, ktorý bol určený po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Tieto limity sa môžu v priebehu roku upraviť po prerokovaní s príslušným ústredným orgánom štátnej správy." Čiže nie ministerstvo pôdohospodárstva stanovuje ročný limit, s ministerstvom pôdohospodárstva sa ročný limit prerokúva. Jasne je to z vyhlášky zreteľné. Ministerstvo pôdohospodárstva nestanovuje limit, s ministerstvom pôdohospodárstva sa limit prerokúva.

    Nech sa páči, vyhláška je tu. Som veľmi rád, že práve pán poslanec Rosival je predkladateľom tohto návrhu za navrhovanú stranu. Keď sa pozrie do tej vyhlášky, tak určite, alebo mám nádej, že to pochopí, pretože prvé obvinenie bolo, že sme vlastne všetko spôsobili tým, že sme nestanovili limity. Pokúšam sa vyvrátiť toto tvrdenie, lebo nie je našou povinnosťou takto postupovať. Našou povinnosťou je, keď budeme na to vyzvaní, aby sme to prerokovali.

    Ďalej vzťah k pracovníkom ministerstva hospodárstva. Sekčná riaditeľka ministerstva hospodárstva bola členkou rady Štátneho fondu trhovej regulácie, kde sa všetky tieto veci prerokúvali, kde sa v termínoch - ako sa tu hovorilo - prijala zásada, že pokiaľ sa veci nevyjasnia, ako to vlastne s úrodou bude, sa nebude dávať povolenie a nevyvezie sa viac ako 350 tisíc ton. To sa stalo ešte, myslím, v mesiaci júli alebo v auguste. Na tejto úrovni s príslušným kompetentným pracovníkom aj z ministerstva hospodárstva bolo toto číslo zaevidované, zafixované a považujem ho aj z tohto hľadiska za identifikované číslo.

    Ďalšia, tretia výhrada, na základe ktorej sa vlastne stavia návrh pánov predkladateľov na vyjadrenie nedôvery, bola, že nie sú vyjasnené vzťahy pri udeľovaní licencií na štátne hmotné rezervy a fond trhovej regulácie. Súhlasím, že táto pripomienka je opodstatnená. Nikde nie je žiadna písomná dohoda o tom, že by sa tam postupovalo inak, že by nemali byť udelené licencie. Objavujú sa rôzne úvahy o tom, že sú tu nejaké dohody. Písomne nie je zafixovaná. S touto výhradou súhlasím, že mohla narobiť určité problémy a spôsobiť nedorozumenie.

    K tomu, že colnice neboli požiadané, aby zastavili vývoz, až 1. 2., to je podobný prípad, ako som už hovoril. Nemáme takú pozíciu, aby sme priamo ukladali colniciam. Môžeme navrhovať, navrhujeme prostredníctvom licencií.

    Takisto som odpovedal aj na ďalšiu, podľa pána poslanca Rosivala veľmi významnú pripomienku, že sme oneskorene podávali informácie na ministerstvo hospodárstva. Tým, že tu vlastne boli tieto personálne väzby, preväzby v jednotlivých inštitúciách, myslím si, že je to dostatočne zdôvodnené, že tam nešlo o nejaké zamlčovanie alebo o to, že by sa boli neskoro dostali informácie aj na ministerstvo hospodárstva k príslušným pracovníkom.

    Ďalej by som sa pokúsil odpovedať pánu poslancovi Dzurindovi na niektoré otázky: Aké boli ceny, keď sa vyvážalo obilie, a aké sú ceny teraz? Odpovedám, že do polroka minulého roka boli ceny okolo 100 dolárov, v septembri boli ceny asi 130 dolárov, dnes sú ceny 150 až 170 dolárov a ročné skladovanie obilia stojí asi 30 dolárov. Mohli by sme celý problém postaviť aj tak, že tým, že sa skladovalo vlastne pol milióna ton obilia doma navyše rok, stálo nás to takisto pekných pár sto miliónov korún. Ale prosím vás, to je obchod, to sa predsa nedá takto urobiť, že sa jednoducho teraz rozhodneme, že to vyvezieme, a teraz sa dohodneme, že to nevyvezieme. Tým nebagatelizujem ten základný problém, že sa vyviezlo viac, ako sa navrhovalo.

    Ďalšia otázka: Prečo nebola aplikovaná verejná súťaž na 20 tisíc ton, resp. potom realizovaných 10 tisíc ton v októbri - myslím, že to bolo pre Moskvu. V júni sme mali takú dohodu, bol dosť veľký nátlak na nás, aby sa tá dohoda realizovala, bola urobená zmluva o zmluve a úprimne povedané, dal som na to súhlas a takisto som aj vo vláde zdôvodňoval týchto 10 tisíc ton, že v situácii, keď ešte jednoducho bolo určité manévrovacie pole, nedali sme tých 20 tisíc, čo bolo pôvodne, ale dali sme aspoň 10 tisíc ton na pôvodnú zmluvu o zmluve.

    Čo sa týka otázky na firmu CAUTION, ako mohli takto nezodpovedne pristupovať pracovníci štátnych hmotných rezerv, úprimne povedané, neviem, či kupovali zo štátnych hmotných rezerv. Je to možné, nevylučujem to, ale neviem vám odpovedať za pracovníkov štátnych hmotných rezerv, ako sa postupovalo.

    Čo sa týka pána poslanca Langoša, je to tak trošku od dnešnej témy. Chápem ho, z akých pozícií hovorí, len mi nedá, nehnevajte sa, naozaj, už pán poslanec Klein to povedal, ak sa chválime s tým, že v roku 1992 bolo aktívne saldo zahraničného obchodu a vypredali sme 50 % stavov dobytka, našej podstaty oviec, ošípaných, aby sme sa tým chválili, ako sme výborne obchodovali. Pán poslanec Klein hovorí, že sme predávali dobytok po 14 korún. Predávali sme ho aj po 4 koruny a 50 halierov.

    Pán poslanec Langoš ma obvinil, že som autorom nezmyselnej a škodlivej koncepcie, ktorá bola schválená v roku 1993. Chcel by som povedať, že všetky politické strany vrátane KDH boli v pracovnej skupine alebo v pracovnom tíme, ktorý som osobne viedol, keď sa robila táto koncepcia, ktorá je dnes platná. Spoločne sme tú koncepciu robili, nič lepšie sme nevymysleli, spoločne aj s vašimi expertmi. Tento parlament alebo predchádzajúci parlament - ale mnohí ste tu - túto koncepciu schválil, a ak má tento parlament názor, že v koncepcii treba niečo zmeniť, je tu každoročne príležitosť, bavíme sa o poľnohospodárstve, o pôdohospodárstve, aj upravujeme veci tak, ako sa situácia vyvíja a ako sú podložené návrhy.

    Považujem za nutné vyvrátiť myšlienku, že na Slovensku existuje potravinová nedostatočnosť. Mlieka na Slovensku sme vyrobili asi 106 % toho, čo sme spotrebovali, mäsa 101 % a obilia v minulom roku cez 100 %, tento rok asi 96 %.

    Čo sa týka poklesu nákladov na potraviny obyvateľstva, v minulom roku bol tento pokles 0,6 % a tento rok - hovorím to pred týmto parlamentom - pokles bude minimálne 1 %.

    Ďalšie pripomienky, ak dovolíte, sa pokúsim veľmi stručne vysvetliť.

    Pánu poslancovi Farkasovi, ktorý robí jeden zo záverov, že z tohto celého diania bude nedostatok potravinovej pšenice, chcem povedať, že na Slovensku sa vyrobilo aj v tomto roku asi 250 až 300 tisíc ton potravinárskej pšenice viacej, ako Slovensko potrebuje, budeme vyvážať potravinovú pšenicu a chceli by sme za túto potravinovú pšenicu doviezť v koeficiente aspoň 1,2 - 1,3 kŕmne obilie, ktoré nám chýba. Čiže nechýba nám potravinová pšenica. Takisto jeho otázky smerovali, podobne ako u pána poslanca Rosivala, k tomu, prečo ministerstvo neskoro, resp. prečo sme nedali limity. Myslím si, že som to vysvetlil a nie je potrebné znova k tomu zaujímať stanovisko, pretože sa tie otázky opakujú.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    skutočne ešte raz opakujem, obilia sa vyviezlo viac, ako sa malo, približne o 200 tisíc ton. Opakujem, moje ministerstvo, ani ja si ruky neumývame, mali sme zistený rad nedostatkov hlavne formálneho charakteru, ale všeobecne záväzné právne predpisy, podľa môjho názoru, sa neporušili. Pokiaľ sme nemali istotu a nemáme istotu, tak dávame podnet na trestné preskúmanie. To znamená, že z porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov je trestná zodpovednosť. Ak niekto tieto trestné skutky spáchal, nech sa naplno trestne zodpovedá.

    K celkovej bilancii ešte raz si však dovolím podotknúť, že ak by sa boli zrealizovali vývozy podľa návrhu nášho ministerstva, tento problém by v tejto podobe neexistoval. Nehovorím, že by neexistovali rôzne administratívne problémy, ktoré sa tu ukázali, ale v tejto kauze by sa vlastne nikdy nerozvinuli.

    Prosím, aby ste pri zvažovaní o vašom hlasovaní vzali toto na vedomie, a ak súhlasíte s mojimi vysvetleniami, s mojimi vysvetlivkami, aby ste vzali do úvahy aj moje vysvetlenie.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Bacovi za vyjadrenie na konci rozpravy k príspevkom, ktoré odzneli v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    žiadam 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Pridáva sa k tomu niektorý iný klub? Áno, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, prosím vás, pokoj. Nech sa páči.

  • Za poslanecký klub SNS žiadam 15-minútovú prestávku.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, do 15.00 hodiny. Ale, prosím vás, presne sa zídeme a budeme pokračovať rovno v hlasovaní.

  • Po prestávke.

  • Pozývam všetky kolegyne a kolegov do zasadacej miestnosti.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k hlasovaniu. Podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Nakoľko návrh na tajné hlasovanie nebol podaný, pristúpime k verejnému hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi pôdohospodárstva pánu Petrovi Bacovi?

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Kto je za, stláča kladné tlačidlo, kto je proti, stláča záporné.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

  • Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky vyslovila dôveru Petrovi Bacovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Pán minister, blahoželám.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    tým sme vyčerpali program dnešnej schôdze. Vyhlasujem schôdzu za skončenú.

    Budúca schôdza bude tak, ako je to plánované.

  • Rokovanie schôdze skončené o 15.O5 hodine.