• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Keďže zo včerajšieho rokovania nám ostali dva body, o ktorých máme rozhodnúť už len hlasovaním, prosím, aby sme sa najprv prezentovali, či sme schopní rozhodnúť hlasovaním. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 84 poslancov, to znamená, že sme uznášaniaschopní.

    Prosím najskôr spoločnú spravodajkyňu pani Idu Rapaičovú, aby zaujala svoje miesto.

    Rokovanie o tridsiatom siedmom bode programu, ktorým bol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, sme včera prerušili pred hlasovaním o tomto zákone ako celku.

    Takže v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o uvedenom zákone ako celku. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne na jej odporúčanie.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento zákon sme schválili.

    Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, páni poslanci.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. o zmenách názvov niektorých vysokých škôl, ktoré sme včera prerušili pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Chcem vám pripomenúť, že pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave, máte rozdané ako tlač 472b a 472bb.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Bude potrebné, aby ste uvádzali najskôr návrhy zo spoločnej správy.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Boros.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem požiadať v mene poslaneckého klubu Maďarská koalícia o 15-minútovú prestávku teraz, pred hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Teraz sme začali a chcete prestávku, nikto sa k vám nepridal. Páni poslanci, to azda nie je možné, teraz sme začali a žiadate prestávku.

  • Hlasy v sále.

  • Pred celkovým hlasovaním áno, ale mali sme prestávku včera od 19.00 hodiny až doteraz. Samozrejme, že prestávku dám, ale takto sa to nerobí.

    Takže, vážení páni poslanci, je prestávka 15 minút. Začnem presne po pätnástich minútach.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Prosím všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v programe, ktorým je hlasovanie o vysokoškolskom zákone.

    Keďže budeme hneď hlasovať, prosím, najskôr sa prezentujme.

    Prezentovalo sa 98 poslancov, sme uznášaniaschopní.

    Prosím ešte raz spoločného spravodajcu pána Tarčáka, aby uvádzal hlasovanie postupne v zmysle spoločnej správy a potom podľa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    začneme hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. V úvodnom slove som povedal, že odporučím všetky body prijať, až na body 12, 16, 19 a 25, kde som povedal, že ich odporučím en bloc neschváliť. V rozprave ešte vystúpil pán poslanec Ftáčnik a tiež ja, kde sme k týmto bodom dali na samostatné hlasovanie ešte body 14, 15 a 26. Preto ak dovolíte, body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 27, 28, 29 a 30 odporúčam en bloc prijať.

  • Počuli ste pána spoločného spravodajcu, budeme hlasovať o bodoch tak, ako ich prečítal. Sú to body spoločnej správy, ktoré spoločný spravodajca odporúča, aby sme ich prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Tieto body sme prijali.

    Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Body 12, 16, 19 a 25 odporúčam en bloc neprijať.

  • S procedurálnou otázkou, pán poslanec? Len ak to je procedurálny návrh. Zapnite pána poslanca.

  • Keby to pán spravodajca čítal pomalšie, aby sme to mohli sledovať.

  • Tak ešte raz: body 12, 19 a 25 odporúčam en bloc neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 12, 19 a 25 s návrhom neprijať ich. Prvýkrát čítal pán spoločný spravodajca aj bod 16, ale v rozprave pán poslanec Ftáčnik žiadal samostatné hlasovanie o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

  • Na samostatné hlasovanie ostali body 14, 15, 16 a 26.

    Bod 14 spoločnej správy odporúčam neprijať, nakoľko som ho zlepšil pozmeňujúcim návrhom.

  • Hlasujeme o bode 14 spoločnej správy s tým, že spravodajca ho odporúča neprijať. Bude sa o ňom hlasovať v inej verzii.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali bod 14 spoločnej správy.

  • Bod 15 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Prosím, hlasujeme o bode 15 spoločnej správy s tým, že spoločný spravodajca navrhuje tento bod prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže sme schválili bod 15 spoločnej správy.

  • Bod 16 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode 16 spoločnej správy s návrhom spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Posledný bod 26 odporúčam neprijať, nakoľko je tam niekoľko zlepšení. Potom odporučím návrh pána poslanca Baránika. Takže odporúčam tento bod neprijať.

  • Hlasujeme o bode 26 spoločnej správy s odporúčaním spravodajcu neprijať ho, pretože o obsahu tohto bodu sa bude hlasovať na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme bod 26 spoločnej správy.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.

    Prejdeme na pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z rozpravy. Sú v tlači 472b.

    Ako prvý som vystúpil ja so siedmimi pozmeňujúcimi návrhmi, z ktorých štvrtý po porade v klube sťahujem a o ostatných s technickými úpravami, ktoré som povedal. Pre poriadok zdôrazním, že v šiestom návrhu k § 43 ods. 1 vypadli slová "ods. 1" a v siedmom namiesto "odpĺňa" je slovo "dopĺňa" - odsek 4. Odporúčam hlasovať o týchto mojich šiestich návrhoch, okrem štvrtého, en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tarčáka, tak ako ste počuli. Hlasujeme en bloc o jeho šiestich návrhoch, okrem bodu 4. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Odporúča ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže sme tieto pozmeňujúce návrhy poslanca Tarčáka prijali.

  • Ďalšie návrhy predložil pán poslanec Švec. V jeho...

  • Nech sa páči, pán poslanec Švec - procedurálna otázka.

  • Prosím, aby sa o týchto návrhoch hlasovalo osobitne. Ďakujem.

  • O všetkých vašich návrhoch osobitne?

  • O ďalších návrhoch budeme hlasovať osobitne, len o svojich návrhoch som si dovolil navrhnúť hlasovať en bloc.

    Takže v prvom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Švec navrhuje v § 15 ods. 1 vypustiť písmená ch) a j). Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca. Ide o jeho prvý pozmeňujúci návrh. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Neprešiel tento prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca.

  • V druhom návrhu svojho prvého vystúpenia pán poslanec navrhuje vypustiť bod 54 a ponechať pôvodné znenie § 34 zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca, ktorý spravodajca navrhuje tiež neprijať. Ide o vypustenie bodu 4 a ponechať v pôvodnom znení § 34 v zákone číslo 172/1990 Zb.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

  • Ďalším poslancom, ktorý predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov, je pán poslanec Harach. Tu by som chcel upozorniť, že pri tých, ktoré budem odporúčať prijať, uvediem, ktorý text je skutočne nóvum a čo je pozmeňujúci návrh, pretože text, ako ho máte predložený, je zmesou textu, ktorý je predložený ako predloha vlády a dopĺňa sa iba hrubo vytlačené. Preto to budem čítať. Ak by som zle prečítal myšlienku pána Haracha, potom prosím, aby ma pán Harach opravil.

    Prvý pozmeňujúci návrh...

  • Pán poslanec, myslím si, že musíme hlasovať o obsahu toho, čo je pred nami, nemalo by dôjsť k žiadnym zmenám. Takto to navrhoval pán poslanec Harach. Myslím si, že je to tak zapísané. Musíme hlasovať o tom, ako je zápis podľa autentického návrhu pána poslanca Haracha.

  • Pán poslanec Langoš - procedurálna poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    V rozprave som navrhol, aby sa o mojom návrhu hlasovalo pred návrhmi poslanca Haracha. Neviem, či to budete akceptovať.

  • Pán poslanec Harach, máte procedurálny návrh?

  • Áno. Len by som prosil, aby sa o návrhoch hlasovalo jednotlivo.

    Ďakujem.

  • Neviem. To by musel pán poslanec Harach dať k tomu súhlas.

  • Nie je to problém. Otočte si text na stranu 13, kde sú návrhy, ktoré predložil pán poslanec Langoš. Vo svojom prvom návrhu navrhuje v bode 9 ods. 6 terajší text nahradiť...

  • Hlasy z pléna, že to netreba čítať.

  • Netreba to čítať, výborne. Navrhujem jeho prvý pozmeňujúci návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o poslaneckom návrhu pána poslanca Langoša, a to o jeho prvom návrhu, ktorý spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • Druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Langoša takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Prejdeme na stranu 6 k návrhom, ktoré predložil pán poslanec Harach. Jeho prvý pozmeňujúci návrh, kde dochádza k zámene slov, odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Haracha. Spravodajca nám odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Haracha odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Haracha. V tomto prípade pán spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Druhý pozmeňujúci návrh neprešiel.

  • Jeho tretí pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha takisto s negatívnym odporúčaním spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržali 12 poslanci. Neschválili sme tento návrh.

  • Jeho štvrtý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Jeho piaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o piatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Jeho šiesty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha. Máme odporúčanie spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

  • Jeho siedmy pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

  • Nie, nie. To sme upravili, pán poslanec mi to označil, že to bolo spolu pod číslom 6.

  • Hlasujeme o siedmom návrhu k § 10 ods. 1, kde za písmeno ch) sa vkladá nové písmeno i). Pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Tam sa len vsúvajú slová "a rektora". Odporúčam to prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento bod sme prijali.

  • Jeho ôsmy pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o ôsmom pozmeňujúcom návrhu. Spravodajca hovorí, že nemáme hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • Jeho deviaty pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o deviatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

  • Jeho desiaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o desiatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha so stanoviskom neprijať ho.

  • Šum v zasadacej sále.

  • To je možno v inom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh pána poslanca Haracha sme neprijali.

  • Je to v poriadku. My sme prijali obdobný text v spoločnej správe, ktorý prešiel naším výborom. Budeme pokračovať. Jedenásty návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o jedenástom pozmeňujúcom návrhu takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho dvanásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o dvanástom pozmeňujúcom návrhu takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Ftáčnik má procedurálnu pripomienku.

  • Budem naozaj vecný a procedurálny. Chcem upozorniť pána spravodajcu, že tým, že odporučil bod 10 na neprijatie, vzniká v zákone nezmysel, pretože v § 12 vládnej novely v písmene a) ostane text, že vedecká rada fakulty schvaľuje program vedeckej, výskumnej a umeleckej činnosti fakulty a navrhuje ho vedeckej rade vysokej školy na schválenie. To tam ostalo, keďže sme neprijali bod 10, ale v kompetenciách vedeckej rady vysokej školy sme vypustili to, že schvaľuje vedecké programy fakúlt. Takže dochádza tu k rozporu, kde zákon na jednej strane to nerieši a na druhej strane bude čosi predkladať, čo v kompetencii vedecká rada vysokej školy nemá, a neriešila to spoločná správa. Chcem na to len upozorniť spravodajcu, nemám inú možnosť, pretože nie je rozprava. Je to procedurálna otázka.

  • Nebola to celkom procedurálna otázka. Pán poslanec, budeme pokračovať ďalej a môžeme sa potom k tomu vrátiť pred záverečným hlasovaním.

  • Pred záverečným hlasovaním, keď bude nejaká časová medzera, v ktorej si to ešte spresníme.

    Trinásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o trinástom pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho štrnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Takisto štrnásty pozmeňujúci návrh pán spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho pätnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pätnástom návrhu pána poslanca Haracha s názorom pána spravodajcu, že nemáme prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

  • Jeho šestnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o šestnástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca, takisto s negatívnym odporúčaním spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Jeho sedemnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o sedemnástom pozmeňujúcom návrhu takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho osemnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o osemnástom pozmeňujúcom návrhu takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme osemnásty pozmeňujúci návrh pána poslanca Haracha.

  • Jeho devätnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o devätnástom pozmeňujúcom návrhu takisto s návrhom spravodajcu neprijať ho. To sa týka aj 19a?

  • Áno, pán poslanec ich označil ako bod 19. My sme to preberali a povedal, že dá textu číslo, takže hlasujeme o jednom aj o druhom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

  • Jeho dvadsiaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o dvadsiatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha. Spravodajca ani tento návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho dvadsiaty prvý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o dvadsiatom prvom návrhu takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • Jeho dvadsiaty druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o dvadsiatom druhom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • O jeho dvadsiatom treťom pozmeňujúcom návrhu nie je potrebné hlasovať, pretože tento text je obsiahnutý v návrhu bodu 17 spoločnej správy.

    Jeho dvadsiaty štvrtý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o dvadsiatom štvrtom pozmeňujúcom návrhu tiež s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Jeho dvadsiaty piaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Dvadsiaty piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Haracha spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho dvadsiaty šiesty pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva vo vsuvkách "novoprijímaných" za slová "Pracovný pomer" a potom v odseku 11 "v trvaní najviac na jeden rok, a to aj opakovane" odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o dvadsiatom šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha s odporúčaním prijať ho.

    To znamená, že pôvodný odsek 11 sa týmto ruší?

  • Aby sme to neschválili v celých textoch, preto sa pýtam.

  • Text je identický, len hrubo vytlačený je nóvum.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

  • O jeho dvadsiatom siedmom pozmeňujúcom návrhu nie je potrebné hlasovať, pretože je obsiahnutý v spoločnej správe.

  • A tento sme prijali, treba povedať.

  • Dvadsaťšestku áno, o dvadsaťsedmičke nemusíme hlasovať. Ideme na dvadsiaty ôsmy návrh. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujme o dvadsiatom ôsmom bode s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

  • Jeho dvadsiaty deviaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať, nakoľko je tam oveľa lepší text, ktorý navrhol pán Mikulka.

  • Hlasujeme o dvadsiatom deviatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

  • Jeho tridsiaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o tridsiatom pozmeňujúcom návrhu poslanca Haracha s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho tridsiaty prvý pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o tridsiatom prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Haracha. Spoločný spravodajca odporúča prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa nikto nezdržal.

  • O jeho tridsiatom druhom pozmeňujúcom návrhu nemusíme hlasovať, je obsiahnutý v spoločnej správe.

    Tridsiaty tretí pozmeňujúci návrh, to je jeho posledný návrh, odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o tridsiatom treťom návrhu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložila pani poslankyňa Bauerová. Jej prvý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Edit Bauerovej. Prvý návrh spoločný spravodajca navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jej druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Takisto druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jej tretí pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Teraz hlasujeme o treťom návrhu pani poslankyne takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jej štvrtý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Ftáčnik.

    Jeho prvý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Nie. Hlasovali sme o návrhu pána poslanca Langoša a teraz prechádzame na návrhy pána Ftáčnika.

  • To je to isté, ale prosím, hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Jeho druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika takisto s negatívnym odporúčaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho tretí pozmeňujúci návrh bol zhodný s tým, o ktorom sme hlasovali, nebudeme o ňom hlasovať.

    Ideme na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Paška. Odporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Ďalším pánom poslancom, ktorý predložil pozmeňujúce návrhy, bol pán poslanec Rea, ale tieto svoje pozmeňujúce návrhy stiahol.

    Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Slotu. Jeho prvý pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

  • Najskôr pán poslanec Rea. Je to pravda?

  • Ideme na pozmeňujúce návrhy pána poslanca Slotu. Jeho prvý pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Slotu s návrhom prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Jeho druhý pozmeňujúci návrh je na vypustenie slov "so sídlom". Na to sme už upozorňovali včera. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujeme sa. Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Slotu s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Fico. Jeho prvý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Fica. Jeho prvý návrh, ktorý sa týkal bodu 52, navrhuje spravodajca neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Takisto druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca pri hlasovaní spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Týmto hlasovaním sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré obsahuje tlač 472b. O uzneseniach dám hlasovať až po skončení hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch.

    Prejdeme na tlač 472bb. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Polku. Jeho prvý pozmeňujúci návrh odporúčam prijať. Jeden aj druhý, ak dovolíte, en bloc schváliť.

  • Takže hlasujeme o obidvoch bodoch?

  • Áno, je všeobecný súhlas.

  • Dobre, hlasujeme o bodoch 1 a 2 návrhu pána poslanca Polku s odporúčaním spravodajcu prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tieto dva pozmeňujúce návrhy sme prijali.

  • Ďalším pánom poslancom, ktorý dal návrh, bol pán poslanec Urban. Nedopatrením vypadol text, kde pán poslanec Urban navrhuje zmenu sídla. Vystúpil po pánu poslancovi Polkovi. Bohužiaľ, nedopatrením sa to stalo, ale iste si pamätáte, že navrhoval, môžem to prečítať, ale budem tento návrh odporúčať neprijať.

  • Najskôr pán poslanec Švec má procedurálnu poznámku.

  • Ďakujem, pán predseda, až pred hlasovaním k návrhu pani kolegyne Kollárikovej.

  • Návrh pána poslanca Urbana článok 6 znie: "Vládne nariadenie číslo 58/1959 Zb. o zmenách v organizácii škôl a vládne nariadenie číslo 69/1959 Zb., ktorým sa určuje názov univerzity v Košiciach, sa menia takto: 1. V § 16 vládneho nariadenia číslo 58/1959 Zb. sa slová "Univerzita v Košiciach" nahrádzajú slovami "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Prešove so sídlom v Prešove". 2. V texte vládneho nariadenia číslo 69/1959 Zb. sa slová "v Košiciach" nahrádzajú slovami "v Prešove". Doterajšie články 6 a 7 sa označia ako články 7 a 8. V nadväznosti na tento návrh navrhujem v prílohe tohto zákona nahradiť slová "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach" slovami "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Prešove". Na zosúladenie názvu zákona s navrhovanými zmenami v jeho obsahu navrhujem v názve zákona slová "o zmenách názvov niektorých vysokých škôl" nahradiť slovami "o zmenách názvov a sídel niektorých vysokých škôl". Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča, aby sme tento návrh neprijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Kollárikovej. Tento návrh odporúčam prijať.

  • Predtým s procedurálnym návrhom chce vystúpiť pán poslanec Švec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som upozornil, že tento návrh a dikcia uvedená v návrhu pani doktorky Kollárikovej je v nesúlade s § 13 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev... atď., teda ide o ten kompetenčný zákon. Ministerstvo školstva je orgán rezortu a nie orgán, ktorý riadi vysoké školy.

  • Ministerstvo školstva, orgán rezortu? Ministerstvo školstva je ústredný orgán.

  • Ale nie je ústredný orgán štátnej správy pre vysoké školy.

  • V zákone 347/1990 Zb. sa jednoznačne konštatuje, že ministerstvo školstva voči vysokým školám je ústredným orgánom štátnej správy.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, ale tu hovoríme presne o zákone, ktorý je cielený na vysoké školy, tento text tu obstojí. Zákon 172 hovorí len o vysokých školách. Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Kollárikovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento návrh neprijali.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Gbúrová. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Spoločný spravodajca navrhuje neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Kanis. Jeho prvý návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Kanisa s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Jeho druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Takisto jeho druhý pozmeňujúci návrh pán poslanec navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikulku, ktorý odporúčam prijať.

    Pardon, ešte chcem upriamiť pozornosť, že sa stala chybička v texte, to avizuje pán poslanec Polka. Na strane 3 v odkazoch je § 43b odsek 3, a nie 4, pretože štvorka nemá s tým nič spoločné. Áno, či ešte aj ďalšie?

  • Pán poslanec Polka má procedurálny návrh.

  • Skôr je to taká technická poznámka. V § 31 písm. b) a písm. c) vypadol text "na návrh akademického senátu".

  • Nie, nie. Na návrh vysokej školy.

  • Návrhy na vymenovanie, odvolanie rektorov vysokých škôl predkladá prezidentovi Slovenskej republiky minister vnútra na návrh akademického senátu. A obdobne aj v písm. c).

  • Vysokej školy, nie akademického senátu.

  • Ale už sme hlasovali pri niektorom predchádzajúcom návrhu.

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán predseda, ja si myslím, že naozaj ide o technickú chybu, lebo sú tam slová "na návrh" a nie je napísané koho, a vo vládnom návrhu bolo "policajnej vysokej školy" a pán poslanec Mikulka používa množné číslo "policajných vysokých škôl". Takže to doplňme. Technicky naozaj zrejme pri prepise vypadlo, že bod c) má znieť "minister vnútra na návrh policajných vysokých škôl predkladá prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie profesorov". Je to aj v logike vládneho návrhu, len sa tu používa množné číslo, ktoré pán poslanec Mikulka zaviedol do tohto paragrafu, takže to neberme ako nejaký nový návrh. Pán poslanec Polka na to správne upozornil, že je tam chyba.

  • Ja to tak aj beriem, ale už sme hlasovali o tomto bode.

  • O tomto nie, o vojenských, toto sú policajné.

  • Dobre. Pán spoločný spravodajca sa musí vyjadriť, je to jeho povinnosť.

  • Osvojujem si ten návrh pána poslanca.

  • To nie, že si osvojujete, pán poslanec, to muselo zaznieť takto v rozprave, len sa to nedostalo do textu. Čiže rešpektujeme to, čo bolo v rozprave, a na základe rozpravy prijímame text.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca...

  • Poslanca Mikulku s tým, že do textu bude zapracovaný text, ktorý povedal pán poslanec Ftáčnik. Odporúčam to prijať.

  • Teraz je to pomýlené. Takže o ktorom návrhu hlasujeme?

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mikulku.

  • Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Mikulku.

    Spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh prijali.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Švec vo svojom druhom vystúpení. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca k bodu 52 s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Urban vo svojom druhom vystúpení. Chcem upozorniť na chybu v texte na strane 5, kde sú vymenované fakulty. Tam došlo k zámene slov, nie je Bohoslovecká gréckokatolícka fakulta, ale naopak, Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta.

    Budeme hlasovať s tým, že tento návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Návrh pána poslanca Urbana spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme tento návrh prijali.

  • Gratulujem Prešovčanom. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baránika, ktorý odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baránika, ktorý spravodajca odporúča prijať. Je to zmena § 34.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Prijali sme tento pozmeňujúci návrh poslanca Baránika.

  • Ešte som ja navrhol 4 pozmeňujúce návrhy vo svojom druhom vystúpení. Neviem, či ich môžem dať schváliť en bloc, alebo jednotlivo. Navrhujem ich schváliť en bloc.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tarčáka. Odporúča prijať tieto návrhy. Hlasujeme o nich en bloc. To sú viac-menej technické a gramatické zmeny.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali všetky tieto pozmeňujúce návrhy poslanca Tarčáka.

  • Vážený pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré vzišli z diskusie počas prerokúvania tejto novely. Bol tu procedurálny návrh na 15-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním. O uznesení budeme hlasovať až po hlasovaní o zákone.

  • Takže bol návrh na 15-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním. Prosím, aby sme dodržali čas 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Prosím, aby ste všetci zaujali svoje miesta pri hlasovacích zariadeniach.

    Pán poslanec Ftáčnik, keby ste sa s pánom poslancom Tarčákom dohodli, čo tam je.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme začať, alebo ešte potrebujete čas? Nie? Dobre.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci budeme pokračovať s tým, že sa musíme vrátiť k bodu 10 pozmeňujúcich návrhov predtým, kde vzniesol pripomienku pán poslanec Ftáčnik, či ste to dali legislatívne do súladu.

  • Práve tu sa chcem opýtať, ako to bude, pretože mojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý som si osvojil a ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe pod bodom 6, ktorý sa dotýka písmena a), sme prijali text, že schvaľuje, ja som viac-menej bol zameraný na ten text, ktorý je pod písmenom ch) a ten som odporúčal prijať, lebo to je skutočne zlepšenie, ale došlo k tomu, keďže je to tu obsiahnuté v inej podobe, že sme o jednej veci hlasovali dvakrát.

    Neviem ako teraz, či by pani ministerka dala návrh, lebo skutočne musí byť "schvaľuje program vedeckej, výskumnej a umeleckej činnosti fakulty vedecká rada fakulty". To by malo byť.

  • Teraz neviem, či to zoberieme ako technickú záležitosť. To isté, aby som načrtol všetky problémy vysokých škôl, pán poslanec Kanis hovoril a navrhoval, aby to bolo na návrh vojenských vysokých škôl. Obdobne na návrh policajných vysokých škôl u policajtov. Takže to len pre čistotu.

  • A ešte, aby náhodou nedošlo k omylu, ja som včera upozorňoval na tie návrhy pána poslanca Slotu, kde som hovoril, že v texte sa vypúšťa "so sídlom" aj pri vysokej škole v Žiline. To som včera povedal, ale pre istotu, aby to zaznelo aj dnes.

  • To sa tak aj bralo pri hlasovaní.

    Pán poslanec Černák - procedurálna poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, to, čo sme už odhlasovali, sme odhlasovali. Rokovací poriadok umožňuje jedinú alternatívu, že pani ministerka otvorí rozpravu a naformuluje sa to tak, ako hovorí pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, tam vypadlo len slovo, na to nie je potrebné otvárať rozpravu a povedať, že toto slovo dopĺňame.

  • Je to technická záležitosť.

  • Dvakrát sme hlasovali k jednému. Teda jedno moje, ktoré som si osvojil v spoločnej správe...

  • Dobre, pán poslanec, budeme hlasovať o návrhu ako celku, alebo najskôr o uzneseniach.

  • O návrhu ako celku, o uzneseniach až potom, pretože ak prijmeme zákon...

  • Odporúčam tento návrh v zmysle pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme prijali, ako celok schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme o návrhu zákona ako celku so všetkými prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh ako celok prijali.

  • Keďže sme návrh prijali, aj v rámci pozmeňujúceho návrhu bola schválená dikcia, ktorú predložil pán poslanec Urban, chcem sa opýtať pána poslanca Rosivala, či trvá na svojom návrhu na uznesenie, alebo je bezpredmetné.

  • Nech sa páči, pán poslanec Rosival.

  • Trvám na svojom návrhu, pretože mojím navrhovaným spôsobom by bola iná skladba fakúlt, respektíve ministerstvo školstva by určilo skladbu fakúlt, a v tomto návrhu, o ktorom sme hlasovali, je neexistujúca humanitno-prírodovedná fakulta, ktorá neexistuje, a považujem za nesprávne, že vznikla týmto spôsobom, ako v skutočnosti teraz vznikla.

  • Dobre, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Rosivala. Ide o uznesenie.

  • Budeme hlasovať o uznesení, ktoré navrhol pán poslanec Rosival. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia poslanca Rosivala, ktorý spravodajca navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 1 poslanci.

    Takže sme neprijali toto uznesenie.

  • Je tu potom návrh na uznesenie pána poslanca Ftáčnika, ktoré taktiež neodporúčam prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, keď dávate šaškovské návrhy, tak ich nemôžem odporúčať prijať.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Páni poslanci, pokoj! Hlasujeme o návrhu uznesenia pána poslanca Ftáčnika. Pán spravodajca, podľa jeho mienky, ho odporúča neprijať.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme návrh tohto uznesenia.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré tu zazneli. Ďakujem vám za spoluprácu a teším sa na budúce.

  • Pán poslanec Langoš - procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, ctení hostia,

    po neblahom pôsobení pani Evy Slavkovskej vo funkcii ministerky školstva dnes sa vláda Slovenskej republiky, osobne ministerka školstva pani Eva Slavkovská a vy všetci, ktorí ste hlasovali za prijatie tohto účelového zákona, postavili proti elite národa.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, povedali ste, že vystúpite s procedurálnym návrhom.

  • Preto ja spolu s 39 poslancami z klubov Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej únie a Maďarskej koalície žiadame Národnú radu Slovenskej republiky, aby vyslovila nedôveru pani Eve Slavkovskej.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, je pol dvanástej, o 12.00 hodine zvykneme mať obedňajšiu prestávku, takže vyhlasujem prestávku s tým, že prosím predsedov klubov, budeme mať politické grémium v malej zasadačke u mňa hneď teraz. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať. Dávam slovo pánu predsedovi, bude vás informovať o rozhodnutí politického grémia - k akej dohode došlo. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na politickom grémiu sme sa dohodli, že dnešná schôdza bude pokračovať interpeláciami. Ostali nám ešte dva body programu, a to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Je to tlač 425.

    V grémiu sme sa dohodli, že tento bod programu by sme prerokovali zajtra. Prvým bodom programu zajtra by bolo rokovanie o rokovacom poriadku. Z toho titulu sa nám vytvoril priestor, aby sme mohli prerokovať bod, ktorý sa nám nepodarilo realizovať minulý týždeň vo štvrtok, a to sú interpelácie a otázky poslancov. Takže dnes by sme pokračovali interpeláciami.

    Návrh skupiny poslancov, ktorý som dostal, kde žiadajú vysloviť dôveru alebo nedôveru ministrovi pôdohospodárstva pánu Petrovi Bacovi, som zaradil na utorok budúci týždeň, t. j. 1. októbra 1996 o 10.00 hodine s tým, že o druhom návrhu, ktorý predkladá skupina poslancov na vyslovenie dôvery alebo nedôvery ministerke školstva, sme v grémiu rozhodli, že ho zaradíme na 20. schôdzu 23. októbra 1996.

    To je rozhodnutie z politického grémia, ktoré akceptovali všetci predsedovia klubov. Takže dnes by sme pokračovali interpeláciami a otázkami poslancov.

  • Ďakujem. Čiže v utorok o 10.00 hodine sa stretneme. Informujte svojich kamarátov, na záver to ešte povieme.

    Prosím teraz pána poslanca Duku-Zólyomiho.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mám procedurálny návrh. Nakoľko v príprave potrebného dokumentu k návrhu na udelenie Nobelovej ceny, vychádzajúc z požiadaviek a smerníc štatútu nórskeho Nobelovho výboru, sú ešte nevyjasnené otázky, ktoré treba spresniť a pripraviť, z technických, resp. procedurálnych dôvodov a z poverenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sťahujem z programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod 40. Nebudem ho čítať, máte to pred sebou. V zmysle § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku žiadam Národnú radu Slovenskej republiky, aby s týmto vzatím návrhu späť vyslovila súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Netreba o tom hlasovať, pán poslanec návrh sťahuje.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ď a l š í m bodom programu budú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané na 15. a 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomné odpovede členov vlády na interpelácie podané na 15. schôdzi ste dostali ako tlač 455 a odpovede na interpelácie podané na 16. schôdzi Národnej rady ste dostali ako tlač 486.

    Pýtam sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo tlače, v ktorej sa odpovede nachádzajú, či je to tlač 455, alebo 486.

    Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    k odpovediam na interpelácie členov vlády sa podľa ústavy otvára rozprava, do ktorej by som sa krátko veľmi rád prihlásil.

    Najprv sa vyjadrím k odpovedi na interpeláciu, ktorá je pod číslom 1 v tom zozname, ktorý čítal pán predsedajúci ako odpoveď z poslednej schôdze, teda júlovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kde som interpeloval pani ministerku školstva vo veci zrušenia, resp. presunu Gymnázia na Bottovej ulici v Trnave a právnych podmienok, ktoré pri tom boli rešpektované, resp. podľa môjho názoru neboli rešpektované. Nebudem teraz "rozporovať" odpoveď pani ministerky, s ktorou nie vo všetkom súhlasím, mám k tomu len faktickú poznámku, že gymnázium sa presúvalo vo veľkom chvate a nie vždy v súlade s presne stanovenými postupmi ministerstva školstva, ale budova, z ktorej sa presunulo, je dodnes prázdna. To znamená, neriešilo sa vlastne nič a vecný cieľ, ktorý ministerstvo chcelo naplniť aj za cenu obídenia niektorých vlastných predpisov a nariadení, nebol dosiahnutý, pretože k 1. septembru do neho neumiestnilo novú školu, ktorá sa tam mala sťahovať. Teraz si uvedomujem, že sa tam malo sťahovať gymnázium a odtiaľ sa malo sťahovať stredné odborné učilište. Takže toľko k tejto odpovedi. "Nerozporujem" odpoveď, len chcem upozorniť na to, že vecný cieľ sa nedosiahol.

    Rád by som sa vyjadril k dvom svojim interpeláciám z májovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré v zozname nemáme. Obrátil som sa v nich na predsedu vlády a musím konštatovať, že do dnešného dňa, teda do 26. 9. 1996, som nedostal od neho žiadnu odpoveď. To považujem za vec, ktorá nie je v poriadku, a žiadam predsedu Národnej rady aj bez hlasovania parlamentu, aby požiadal predsedu vlády, aby reagoval na interpeláciu, ktorá z tejto Národnej rady odišla. Lehota, ktorú stanovuje zákon, začala plynúť 30. 5. 1996.

    V týchto dvoch interpeláciách, resp. v prvej interpelácii som sa obrátil na predsedu vlády so žiadosťou o jeho stanovisko ku kauze let vojenského špeciálu do Košíc a osobe pána ministra obrany pána Siteka. Odpoveď do dnešného dňa nemám. A v druhej interpelácii som žiadal predsedu vlády, aby mi ako členovi Spoločného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky pred zasadnutím tohto výboru v Bruseli začiatkom júna pomohol v dobrej reprezentácii Slovenska uvedením argumentov, ktoré môžem použiť na zlepšenie obrazu Slovenska pre poslancov Európskej únie. Ani na túto interpeláciu som nedostal odpoveď. Blíži sa opäť zasadnutie spoločného výboru v októbri alebo koncom októbra v Bratislave, myslím si teda, že táto interpelácia je ešte stále aktuálna, a prosím, keby sa predseda Národnej rady obrátil na predsedu vlády, aby odpovede na obe zmienené interpelácie boli vypracované a doručené poslancovi v zmysle ústavy a zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Áno, pán poslanec, vieme o tom, odpoveď ešte neprišla, ale akceptujeme to, vedie sa to, tak ako ste požiadali, odpoveď dostanete. Pán poslanec, odpoveď dostanete, odpoveď ešte neprišla, teda nebudeme o ničom hlasovať. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Lauko.

  • Ďakujem pán predsedajúci, vážení kolegovia,

    interpeloval som pána ministra zahraničných vecí vo veci povolania na konzultácie pána Neuwirtha, veľvyslanca Vatikánu, na Slovensko. Považujem odpoveď pána ministra zahraničných vecí za neadekvátnu, neodbornú a toto svoje tvrdenie dokladám tým, že vám túto odpoveď prečítam. Posúďte sami, či takto odpovedá minister zahraničných vecí:

    "Vážený pán poslanec, na 15. schôdzi Národnej rady ste predložili interpeláciu v súvislosti s povolaním veľvyslancov Slovenskej republiky z Veľkej Británie, Cypru a Vatikánu na konzultácie do ústredia. Som rád, že pozvanie veľvyslanca na ministerstvo zahraničných vecí i vy považujete za "normálnu formu komunikácie ministerstva s veľvyslancom". Všetky ďalšie úvahy, ktoré obsahuje Vaša interpelácia, sa však zakladajú na dvoch logických chybách vedúcich k neadekvátnym záverom. Prvou logickou chybou je to, že vychádzate z limitujúcej klauzuly "obvykle", no vzápätí akoby na ňu zabúdate a všetko interpretujete výlučne v rámci toho, čo označujete bez ohľadu nato, či správne, alebo nesprávne "za obvyklé". Vecnú diskusiu o tom, čo je obvyklé, a čo nie v tomto kontexte považujem za nefunkčnú.

    Druhá logická chyba, na ktorej sú vybudované Vaše úvahy, vyplýva z chyby prvej a zakladá sa na zovšeobecnení výlučnosti len tých variantov situácie, ktoré v texte uvádzate, hoci tu existujú aj ďalšie reálne možnosti, čo sám formuláciou "obvykle" explicitne pripúšťate. V logike sa takéto otázky nazývajú otázkami so skrytým falošným predpokladom. Logicky správne na ne možno odpovedať len tak, že sa najprv vyvráti skrytý nesprávny predpoklad. Keďže ľudské myslenie sa riadi elementárnymi princípmi logiky, treba tak postupovať aj v tomto prípade, aj keď z Vašej strany pri formulácii Vašich východísk a úvah zjavne ide o účelovú politickú interpeláciu.

    Všetko, čo som uviedol vyššie, nemá za cieľ vyhnúť sa odpovedi. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Vláda Slovenskej republiky nemá nijaké výhrady voči vládam krajín, z ktorých boli slovenskí veľvyslanci odvolaní na konzultácie, a vlády týchto krajín sú o tom informované. Vláda Slovenskej republiky má výhrady k súčasnej, resp. predchádzajúcej činnosti veľvyslancov vo Veľkej Británii a na Cypre. Z tohto dôvodu ministerstvo zahraničných vecí podalo návrh na ich odvolanie z funkcie. Vláda tieto návrhy schválila a prezident republiky oboch veľvyslancov z funkcie nedávno odvolal.

    I keď sa to vo Vašej interpelácii usilujete zakryť, ide Vám predovšetkým o tretí prípad. Ten je však kvalitatívne odlišný, lebo tu nebol podaný žiadny takýto návrh a ide výlučne o konzultácie v ústredí."

    Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja sa vás chcem opýtať, či mi niekto povie, čo mi vlastne pán minister zahraničných vecí odpovedal. Samozrejme, o chvíľu budem interpelovať aj nového pána ministra zahraničných vecí, pretože s touto odpoveďou nie som spokojný. Pán predsedajúci, nežiadam ani o mojom vyjadrení nespokojnosti hlasovať, lebo viem, ako by dopadlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

  • Prosím poslancov, aby povedali číslo tlače, lebo tu mám viac materiálov a potom to nemôžem nájsť a dlho to hľadám. Číslo odpovede pána poslanca Kötelesa mám, ale prosím aj ostatných, ktorí budú vystupovať.

  • Vážení kolegovia,

    chcel by som vás upozorniť, že Národná rada Slovenskej republiky práve teraz porušila rokovací poriadok. Chcel by som citovať § 13 ods. 4: "Slovenská Národná rada môže v priebehu schôdze bez rozpravy presunúť body programu." Takže len Národná rada je na to oprávnená a mali sme hlasovať o tom, že presúvame určité body.

    Chcel by som reagovať na odpoveď pána ministra alebo pánov ministrov, žiaľ, nevidím ich, takže nemá zmysel na to reagovať. Odmietam ich odpovede.

  • Ďakujem. Dávam len na vysvetlenie, že bolo politické grémium, kde boli aj vaši zástupcovia, dohodli sme sa, mali vás informovať. Pristúpilo sa k tomuto riešeniu. Pán Duka-Zólyomi tam bol.

  • Pán predsedajúci, pán Duka-Zólyomi ma informoval o tých veciach, ale zásadne s nimi nesúhlasím a vyslovil som, že sme porušili rokovací poriadok. Ako poslanci sme ním viazaní, minimálne my by sme ho mali dodržiavať.

  • Ďakujem. Dobre, porušili sme.

    Nech sa páči, ďalej pán Nagy.

  • Vážený pán podpredseda,

    ide o tlač 455 bod 4, odpoveď ministra kultúry Slovenskej republiky pána Hudeca na interpeláciu poslanca Nagya vo veci maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia.

    Chcem vám na zasadnutí Národnej rady oznámiť, že neprijímam odpoveď pána ministra. Chcem na vysvetlenie dodať, že ide o rozhodnutie ministra kultúry číslo 961/1996-1 zo dňa 25. 4. 1996, ktorým bol umelecký súbor Mladé srdcia s účinnosťou od 1. 8. 1996 organizačne začlenený pod Národné osvetové centrum. Vo svojej interpelácii som interpeloval pána ministra v tom zmysle, že svojím rozhodnutím porušil zákon o rozpočtových pravidlách pre rok 1996, lebo nepožiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky o súhlas na zrušenie príspevkovej organizácie, tak ako to žiada citovaný zákon. Po druhé - veci, ktoré uvádza pán minister vo svojej odpovedi, nezodpovedajú skutočnosti. To je druhý dôvod, prečo neprijímam jeho odpoveď na svoju interpeláciu.

    Ďakujem.

  • Čiže nesúhlasíte s odpoveďou.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Spresnil by som svoj názor, že nesúhlasil som s odpoveďami v bodoch 12 a 13 - tlač 455. A odporúčal by som váženej Národnej rade, Národná rada by mala hlasovať o tom, či presunieme tie body programu, alebo nie. Zákon nás zaväzuje, mali by sme o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, pán Anton Juriš.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Odvolávam sa na moju interpeláciu v materiáli 455 pod bodmi 3 a 4.

    Pokiaľ ide o prvú interpeláciu, to je pokračovanie zlepšovania atómovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice. Nemôžem plne súhlasiť s odpoveďou pána ministra, že jadrová elektráreň vyrába lacnú elektrickú energiu, z jedného jednoduchého dôvodu, že do ceny nie sú zarátané práce na likvidáciu a na uloženie jadrového odpadu. Keď sa to premietne do ceny, potom to nie je lacná elektrická energia, ale bude pomerne drahá pre naše deti a pre našich vnukov.

    Pokiaľ ide o druhú interpeláciu, je to budovanie úložiska jadrového odpadu v lokalite Jaslovské Bohunice. Ak si dobre pamätáme, mali sme tu návrh novely zákona o dani z nehnuteľností, kde atómová elektráreň je zdanená takisto ako nejaký kravín poľnohospodárskeho družstva alebo nejaký sklad náradia. Občania nemôžu súhlasiť s tým, aby sa na jednom mieste koncentrovalo toľko odpadu a toľko výroby elektrickej energie a títo občania z toho veľkého rizika, ktoré majú, nemajú prakticky nič. Navrhovali sme, aby dane za takéto zariadenia, ktoré sú veľmi rizikové a nebezpečné, boli trochu vyššie, aby si na základe takto vybraných daní mohli zlepšovať to, čo majú porušené, životné prostredie. Tento návrh novely zákona sme neprijali a teraz chceme, aby občania súhlasili, aby sa tam budovali dlhodobé alebo strednodobé úložiská jadrového odpadu. Myslím, že robíme proti týmto ľuďom. To je dosah 30 km na každú stranu, to je približne pol milióna ľudí, ktorých sa to dotýka.

    Takže nemôžem s tým súhlasiť, že všetko je v poriadku, a budeme budovať strednodobé úložisko v Jaslovských Bohuniciach. To sa môže budovať na inom mieste Slovenska. Prečo by to muselo byť v Jaslovských Bohuniciach, keď predtým sme to vyvážali do Sovietskeho zväzu alebo Ruskej federácie? Prečo by sme to nemohli vybudovať inde? Nech aj iní občania trošku pocítia "výhodu" tej lacnej elektrickej energie. Preto nemôžem súhlasiť s odpoveďou pána ministra.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Juriš, o tom sa nehlasuje, to bola len otázka. Ďakujem.

    Pán Javorský, nech sa páči.

  • Interpeloval som pána ministra Baca ohľadom výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok, kde som poukázal, že touto výstavbou pri enormných nákladoch vlastne budeme vyrábať ani nie toľko vody, koľko sa stráca v rozvode potrubí pre mestá Košice a Prešov. Chcel som od neho odpoveď, či by nebolo hospodárnejšie časť financií rozpočtovaných na túto stavbu použiť práve na opravy a rekonštrukciu rozvodnej vodovodnej siete, a naopak, aby sa zameralo na výstavbu malej vodnej nádrže v polohe Škapová.

    Nie som spokojný s odpoveďou pána ministra z toho dôvodu, že použil neprimeranú argumentáciu - hoci viem, že on to nevypracoval, vypracovali mu to ľudia, ktorých rukopis poznám, pretože takmer na všetkých stretnutiach a rokovaniach ohľadom tejto výstavby, ktoré sa na východe a Spiši menovite robili, som sa zúčastnil. Mrzí ma, že aj ďalej argumentuje zvýšenou spotrebou vody s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov, čiže aj odberateľov pitnej vody, aj napriek tomu, že vláda má už v rukách dokument, podľa ktorého vieme, že po roku 2003 bude v Slovenskej republike úbytok obyvateľstva. To je jedna z maličkostí, ktorá nebola vôbec v odpovedi zohľadnená, kde sa mechanicky prevzali staré podklady, ktorými sa argumentovalo pred štyrmi, piatimi rokmi, keď sa tento problém prediskutovával.

    Chcem ešte povedať, že v nákladoch na výstavbu vodnej nádrže Tichý Potok, samozrejme, v tejto alternatíve, ktorá je už v poslednej podobe výstavby, sa nepočíta s viac ako miliardou Sk potrebných ešte na výstavbu tretej vodnej nádrže, ktorá bude odvádzať kalové vody do povodia Hornádu. To podporuje moju argumentáciu, že naozaj stojí za úvahu prehodnotiť výstavbu tejto veľkej vodnej nádrže, ktorej cena bude viac ako 5 miliárd, a či by naozaj nebolo potrebné myslieť na riešenie zamerané na zníženie stratovosti v rozvode vody.

    Nie som spokojný s týmto stanoviskom, tým viac, že pán minister ma spája s tým, že som obhajcom či stúpencom druhého alternatívneho riešenia, ktoré reprezentuje pán inžinier Kravčík. To som vo svojej interpelácii ani nenaznačil a nakoniec o to mi ani nešlo a nemôžem povedať, že by som túto alternatívu zastával. Čiže aj toto je dôvodom mojej nespokojnosti. Napriek tomu nežiadam, aby sa hlasovalo, len som chcel verejne vyjadriť túto nespokojnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani Sabolová.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som sa k tomu pripojiť, pretože sme mali podobné interpelácie s pánom poslancom Javorským vo veci Tichého Potoka. Chcem vysloviť nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Baca. Jedna časť je tá, ktorú hovoril pán poslanec Javorský. Prosila som vás, pán minister, aby som dostala informáciu predpokladaného nákladu na rekonštrukciu základných rozvodov vodovodných sietí v Košiciach a v Prešove, aby sa znížili straty.

    Vaša odpoveď na túto otázku alebo časť listu, "že vaše úvahy, že odstránením strát vody v tejto oblasti by sa mohla nahradiť kapacita vodnej nádrže Tichý Potok, sú mylné a nekvalifikované. Znižovanie strát vodovodných sústav je záležitosť nákladná a mnohoročná, pričom straty nemožno úplne vylúčiť. Obdoba sú straty za dodávky elektrickej energie." Myslím si, že toto som vo svojej interpelácii nežiadala, myslím si, že sa dá vyčísliť potreba a potom je aj možné hovoriť o tom, nakoľko je potrebná alebo nie je potrebná výstavba vodnej nádrže.

    Myslím si, že len čo sa spomenie Tichý Potok, veľmi dobre sa argumentuje tými istými argumentmi, slovami a materiálmi. Ja som sa vás vo svojej interpelácii pýtala hlavne na to, ako sa plánuje tretia etapa dostavby vodnej nádrže Starina, celá moja interpelácia smerovala k tomu, a nie k riešeniu vodnej nádrže Tichý Potok. A poslali ste mi osemstránkový materiál, kde mi vysvetľujete čo a ako.

    A ešte sa chcem vyjadriť k tomu, že hovoríte vo svojej odpovedi, ako keby bolo už všetko rozhodnuté, pričom pán minister životného prostredia, ktorý bol interpelovaný súčasne s vami, mi píše, že v súčasnom období, keďže ešte nie je ukončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ministerstvo toto stanovisko nevydalo, teda záverečné stanovisko, a nie je definitívne rozhodnuté o výstavbe vodnej nádrže Tichý Potok. Bola by som veľmi rada, aby si jednotlivé ministerstvá zladili svoje postoje a názory a aby sa práce začali a vykonávali, rozhodovalo sa až vtedy, ak kompetentné ministerstvá dajú k tomu svoje stanovisko. Preto vyjadrujem nespokojnosť s takouto odpoveďou.

    A ešte jedna drobná poznámka, netýka sa už priamo ani jedného, ani druhého pána ministra. Naša interpelácia sa určite dostala ďalej, a neviem, ale za štátne peniaze, alebo za aké, vydať k dvom interpeláciám poslancov brožúrku pánom riaditeľom Binderom je trošku smiešne, ak niekto si takýmto spôsobom potrebuje prejavovať svoje "kypenie žlče".

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Teda nesúhlasíte s odpoveďou. Ďakujem.

    Hlási sa ešte niekto? Nech sa páči, pán minister Baco chce odpovedať.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, vážený pán poslanec Javorský, vážená pani poslankyňa,

    v tejto miestnosti sú poslanci, ktorí ma interpelovali úplne opačne, ktorí nás napádajú svojím spôsobom, dá sa to aj tak povedať, že sme v tejto veci málo aktívni, pretože v bilanciách bolo pre budúcnosť preukázané, že východné Slovensko v každom prípade potrebuje vybudovať Tichý Potok. Chcel by som toto dať tejto snemovni do pozornosti, že, samozrejme, pohľadov na vec je viac, rôznia sa a sú aj protismerné. Takže ťažko môžem uspokojiť všetkých, keď máte protismerné záujmy a náhľady na túto problematiku.

    Chcel by som však na margo týchto vystúpení a vyjadrení nespokojnosti v súvislosti so životným prostredím povedať, že tento postup vôbec nie je kontradiktívny, pretože musíme vyjadriť záujem, že to chceme postaviť, a potom postupujeme normálne. Jeden z krokov pri postupe je ekologické hodnotenie územia. Môže sa stať, že z ekologického hodnotenia vyjdú závery, že sa to nebude realizovať. Môže byť dobré ekologické hodnotenie a môže prísť iná okolnosť, pre ktorú sa nevydá stavebné rozhodnutie. Môžu byť všetky technické predpoklady a nebudú peniaze. Ide sa krok za krokom. Pán minister Zlocha povedal, že tento krok sa ešte neurobil. Čiže keď krok, ktorý má urobiť životné prostredie, bude negatívny, samozrejme, ďalej sa v prácach nebude pokračovať.

    Takisto aj ako informáciu pánu poslancovi Javorskému by som povedal, že pokiaľ vláda pred dvoma týždňami rozhodovala o poskytnutí záruky na dokončenie vodných diel na Slovensku, vo vzťahu k Tichému Potoku sa prijal taký záver, že sa berú do úvahy práce tak, ako postupujú, teda stav prípravy, s tým, že schválená záruka nie je poskytnutá na výstavbu vodného diela Tichý Potok, že sa toto dielo pripravuje a nie je rozhodnuté o jeho výstavbe. Jednoducho, prípravné práce pokračujú a musia pokračovať, aby sa v istej fáze dalo povedať, že pokračujeme ďalej, ideme do realizácie, alebo nejdeme do realizácie. Možno, že týmto vysvetlením si pohnevám obidve strany, aj tú, ktorá je za Tichý Potok, aj tú, ktorá je proti tomu riešeniu na Tichom Potoku, ale rád by som sa pokúsil o opak, to znamená, že rád by som uspokojil obidve strany. Vec sa pripravuje, prebiehajú prípravné práce, ktoré sú nevyhnutné, a na základe týchto prípravných prác sa v konečnom dôsledku rozhodne. Ak by som vás týmto vysvetlením uspokojil, bol by som veľmi rád.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pán Javorský, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Vážený pán minister,

    zareagoval by som na tú časť, v ktorej hovoríte, že sa robia prípravné práce a na základe toho vláda posúdi, či do stavby vodnej nádrže pôjde, alebo nie. Sú tri varianty výstavby vodného diela Tichý Potok. Na všetkých týchto stretnutiach sa o nich rovnocenne hovorilo ako o možnom riešení zachytenia vôd a ich zužitkovania. Ale je podozrivé práve to, že prípravné, prieskumné geologické a hydrogeologické výskumy sa robia len v jednej lokalite, na jednej stavbe. Keď sme sa pýtali vašich ľudí, ktorí na týchto stretnutiach boli, prečo je to tak, prečo sa nerobia prieskumy práve aj na ďalších polohách, kde by sa alternatívne mala vystavať vodná hrádza, na to nám nevedeli odpovedať. Preto je málo presvedčivé vaše tvrdenie, že sa až na základe objektívnych výskumov či prieskumov rozhodne, ktorý variant pôjde, lebo tí, ktorí doteraz rozhodovali, sa rozhodli za vybudovanie veľkej vodnej nádrže.

  • Ďakujem pánu poslancovi Javorskému.

    Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky uvedených v tlači 445 (k tlači 486 neboli vznesené), s ktorými poslanci vyjadrili súhlasné stanovisko.

  • Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o odpovediach pánov ministrov. Budeme hlasovať o odpovediach, s ktorými poslanci súhlasili.

    Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať. Nech sa páči.

    Kto súhlasí s odpoveďami pánov ministrov, ktorými odpovedali poslancom na otázky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Prijali sme súhlasné stanovisko k odpovediam, s ktorými poslanci súhlasili.

    Teraz budeme hlasovať o tých odpovediach, s ktorými páni poslanci nesúhlasili.

    Pán Ftáčnik - to bola len otázka na pána ministra, tu nehlasujeme. Pán Lauko si nežiadal hlasovať.

    Pán Nagy - budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca pánu poslancovi Nagyovi. Pán poslanec Nagy s odpoveďou nesúhlasí. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

    Ďalej pán poslanec Köteles nesúhlasí s odpoveďou pána ministra Duckého. Dáme hlasovať o odpovedi, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Duckého pánu poslancovi Kötelesovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

    Pán poslanec Javorský nežiada odpoveď. Je tu ešte interpelácia pani poslankyne Sabolovej. Chce o tom dať hlasovať?

  • Odpoveď poslankyne z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V uznesení budú uvedené interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

    Prosím, zapojte pána poslanca Kötelesa.

  • Nesúhlasím ani s odpoveďou ministra Hudeka, povedal som to. Žiadam, aby sme hlasovali o odpovedi.

  • Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeka pánu poslancovi Kötelesovi. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu nasledujú

    interpelácie a otázky poslancov.

    Do interpelácií mám prihlásených 14 poslancov. Nech sa páči, ako prvý je prihlásený pán Kanis z SDĽ a pripraví sa pán Csáky.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    je mi ľúto, že tu nie je minister kultúry pán Hudec, pretože moja interpelácia je na neho, ale keďže som si vybojoval také poradie, nemienim sa ho vzdať a prednesiem ju aj bez jeho prítomnosti.

    Nedostatok finančných prostriedkov na riešenie mnohých závažných problémov je charakteristický pre viaceré, ak nie pre všetky rezorty, pre všetky ministerstvá. Preto úloha hľadať a realizovať organizačné modely, ktoré by umožnili účelnejšie využitie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, je zrejme úlohou, s ktorou zápasí každý rezort a každý minister. Aj ministerstvo kultúry prišlo nedávno s návrhom na riešenie nového usporiadania siete kultúrnych zariadení, ktorého významnou súčasťou je model integrovaného organizačno-riadiaceho článku s plnou právnou subjektivitou, pričom jednotlivé zariadenia majú byť špecializovanými pracoviskami s vymedzeným rozsahom práv. Ministerstvo kultúry tento model už realizuje.

    Niektoré organizácie priamo riadené ministerstvom kultúry mali taký charakter, že azda je vhodné, aby sa stali súčasťou regionálneho kultúrneho centra s rozpočtovým zdrojom aj mimo ministerstva kultúry. Zaradenie doterajších celoslovenských, krajských a nadregionálnych múzeí do tohto modelu však už nie je také samozrejmé a v prípade múzeí s celoslovenským zameraním a poslaním je zaradenie niektorých do regionálneho kultúrneho centra sporné. Mne ide predovšetkým o problém zbavenia právnej subjektivity Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a jeho zaradenia do banskobystrického kultúrneho centra.

    Vážení páni poslanci, vážení páni ministri,

    na pôde slovenského parlamentu sa patrí pripomenúť, že na budúci rok bude 50 rokov, čo Slovenská národná rada rozhodla o zriadení Ústavu Slovenského národného povstania, ktorý bol podriadený Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, a jeho výdavky uhrádzal štát v rámci rozpočtu samotnej Slovenskej národnej rady. Tento ústav Slovenská národná rada zriadila, citujem: "chtiac zachovať budúcim pokoleniam pamiatku na odboj a na hrdinské Povstanie v roku 1944". Ústav Slovenského národného povstania a neskôr Múzeum Slovenského národného povstania organizovali a uskutočňovali výskum protifašistického odboja na Slovensku, zhromažďovali a uchovávali všetok materiál o odboji, o Slovenskom národnom povstaní, propagovali odkaz Slovenského národného povstania. Múzeum Slovenského národného povstania v celej doterajšej histórii patrilo medzi popredné miesta v slovenskom múzejníctve. Hoci sa štatúty múzea menili, podstatou zostalo, že Múzeum Slovenského národného povstania fungovalo ako ústredný špecializovaný múzejný ústav pre dejiny národnooslobodzovacieho boja s osobitným zameraním na Slovenské národné povstanie a jeho odkaz pre súčasnosť. V ostatných rokoch pôsobilo ako príspevková organizácia priamo riadená ministerstvom kultúry.

    Vychádzajúc z dejinného významu Povstania, ako aj jeho teritoriálneho rozsahu malo múzeum nie regionálne, ale vždy národné a celoštátne poslanie a pôsobenie. A o to, vážení kolegovia, ide aj dnes. Ale rozhodnutím ministerstva kultúry zo dňa 28. júna 1996 číslo 2343/1996 bolo zriadené Banskobystrické štátne kultúrne centrum a Múzeum Slovenského národného povstania bolo začlenené do tohto regionálneho kultúrneho centra. Nechcem tu rozoberať dohady, či tento krok je len kamienkom z mozaiky ignorovania nadregionálnych kultúrnych zariadení celoslovenského poslania, alebo či sa za ním neskrýva politický názor o banskobystrickom puči.

    Pán minister Hudec, verím, že s vami nebude treba viesť diskusiu o význame a odkaze Povstania. Faktom je, že uvedeným rozhodnutím ministerstva kultúry od 1. júla 1996 prechádzajú na Banskobystrické štátne kultúrne centrum všetky práva, záväzky a majetok zo zaniknutých organizácií pri zachovaní rozsahu ich pôvodného poslania. Lenže pôvodné a jediné poslanie Múzea Slovenského národného povstania nemožno nijako zladiť s pôsobením Banskobystrického štátneho kultúrneho centra, ktoré zriaďovacia listina centra vymedzuje len na územie banskobystrického regiónu. A nejde len o toto protirečenie. Protirečenie je aj medzi spomínaným rozhodnutím ministerstva kultúry z 28. júna 1996 a zákonom číslo 222 zo 4. júla 1996 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiastka 78, v ktorej je uvedený tento zákon, vyšla tlačou 24. júla, t. j. takmer o mesiac neskôr, ako bolo rozhodnutie ministerstva kultúry. Upozorňujem, že toto znenie bolo ponechané aj vo včerajšom rokovaní o tlači 474.

    Zákon číslo 222/1996 Z. z. totiž v § 8 ods. 1 stanovuje, citujem: "Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania, Technické múzeum a Slovenská národná galéria zriaďuje a zrušuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky." Z hľadiska času platnosti právneho aktu, ako aj z hľadiska právnej sily je pre riešenie protirečenia medzi rozhodnutím Ministerstva kultúry a zákonom číslo 222 rozhodujúce znenie uvedeného zákona. Podľa môjho názoru vo svetle § 8 zákona číslo 222/1996 Z. z. nemôžu prejsť všetky práva a záväzky múzea Slovenského národného povstania na Banskobystrické štátne kultúrne centrum na základe zriadenia Banskobystrického štátneho kultúrneho centra a Múzeum Slovenského národného povstania nemôže štatút stratiť, nemôže stratiť ani svoju právnu subjektivitu. Ministerstvo kultúry by muselo Múzeum Slovenského národného povstania najskôr zrušiť a až potom vytvoriť nejaké iné zariadenie, ktoré by sa stalo súčasťou Banskobystrického štátneho kultúrneho centra.

    Za takéto riešenie nie som a bol by to najhorší krok, aký môže ministerstvo spraviť.

    Existuje niekoľko možností, ako dať rozhodnutie ministerstva kultúry do súladu so zákonom, ako riešiť protirečenie medzi týmto rozhodnutím a zákonom. Z nich najlepšie riešenie spočíva v tom, že ministerstvo kultúry v duchu zákona číslo 222/1996 Z. z., v duchu jeho § 8 ods. 1, zaradí Múzeum Slovenského národného povstania medzi múzeá, ktoré sú v priamom riadení Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a priamo sú napojené na rozpočet ministerstva kultúry.

    Pán minister Hudec, interpelujem vás v tejto veci a žiadam, aby ste sa o takéto riešenie pričinili. Pán minister, vypočujte početné hlasy vychádzajúce z dejinných hodnôt Povstania, vypočujte početné hlasy požadujúce zachovať Múzeum Slovenského národného povstania nie ako okresné kultúrne zariadenie, ale ako inštitúciu s celoslovenskou pôsobnosťou. Plne súhlasím so stanoviskom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, že nie je dôstojné preraďovať na regionálnu úroveň tento jedinečný národný panteón, ktorý zachytáva taký významný čin, akým Povstanie bolo. Povstanie, uznávané celým demokratickým svetom. Áno svetom. Ani predsedníčka Dolnej snemovne britského Parlamentu neobišla túto dejinnú udalosť v nedávnom prejave tu, v tomto parlamente.

    Práve tí, ktorí od vás, pán minister, očakávali, že sa pričiníte o zachovanie Múzea Slovenského národného povstania ako inštitúcie s celoslovenskou pôsobnosťou, chápu celú záležitosť zaradenia do regionálneho centra nie ako púhy organizačný krok ministerstva kultúry, ale ako krok k spochybneniu Povstania a štátneho sviatku 29. augusta. Teda chápu vec múzea Povstania v jeho historických a politických súvislostiach.

    Vážený pán minister, verím, že aj vy budete prípad múzea riešiť v duchu historického a politického významu Povstania a v intenciách znenia zákona číslo 222 zo 4. júla 1996 o organizácii miestnej štátnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ďalej sa do interpelácií prihlásil pán poslanec Csáky a pripraví sa pán poslanec Peter Weiss.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem hovoriť potichu, aby som nevyrušoval prítomných v tejto sále.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení páni ministri,

    mám dve interpelácie. Prvú interpeláciu adresujem na pána ministra vnútra.

    Vážený pán minister,

    interpelujem vás vo veci prebiehajúcich čistiek v štátnej správe v nadväznosti na realizovanie zákona o novom územnom členení Slovenskej republiky. Žiadam vašu odpoveď na tri otázky.

    1. Niekoľko pracovníkov štátnej správy sa obrátilo na mňa a na mojich kolegov s informáciou, že dostali výpoveď v minulých týždňoch na neplatných tlačivách. Dostali fotokopírované formuláre, také, kde boli kopírované nielen odtlačky pečiatok, ale aj nečitateľné podpisy, a na tieto na bežiacom páse vyrobené formuláre boli strojom dopísané písmená. Prvá moja otázka, pán minister: Ide len o absolútne nízku štábnu kultúru, alebo o arogantnú hru moci s vlastnými zamestnancami?

    2. Z rôznych vierohodných zdrojov sme boli informovaní, že pracovníci vášho rezortu aplikujú veľmi svojskú "prácu s budúcimi kádrami štátnej správy". Pri odovzdávaní dokladov o výpovedi realizujú s každým osobne kádrový rozhovor. Povedia im, že teraz prepustia napríklad 100 ľudí z okresného úradu, ale po troch alebo štyroch mesiacoch prijmú znovu napríklad 50. Každému naznačujú, že budú sledovať jeho správanie, či bude hovoriť s novinármi, s opozičnými poslancami a či o svojich problémoch bude hovoriť s kýmkoľvek z vlastného okolia. Len tých prijmú naspäť, ktorí sa budú správať slušne, pričom každému naznačia, že osobne by mohol mať šancu za predpokladu, že sa bude správnosť slušne.

    Skoro z každého okresu máme takéto informácie a máme informácie, že pri takýchto pohovoroch medzi štyrmi očami im tiež naznačovali, že keď vstúpia do HZDS, môžu ostať dokonca aj na tom istom mieste, kde pracovali doteraz. Vieme aj o takých prípadoch, že v konkrétnych prípadoch po podpísaní členstva v HZDS prišli po nich po dvoch dňoch, aby prestúpili do ZRS alebo SNS, pretože citujem: "V HZDS už je preplnená kvóta, ale do ZRS sa nehlási nikto. Vy ste boli určený, aby ste tam prestúpili."

    Pán minister, moja otázka je: Ide o nové plánované hospodárstvo s ľuďmi, alebo "len" o obyčajné ponižovanie ľudí?

    3. Pán minister, teraz by ste mi mohli určite povedať, aby som prezradil konkrétne mená, miesta a časové termíny kedy, kde a s kým sa stalo to, čo som hovoril. Chcem vás ubezpečiť, že na vlastné oči som videl tie dokumenty, o ktorých som hovoril, a hovoril som s tými ľuďmi, ktorí mi dali túto informáciu. Podstata môjho vystúpenia je však v tom, že to nemôžem tu verejne prezradiť, každý v tejto sále presne vie prečo. Aby som si ozrejmil, o čo vlastne v štátnej správe ide, žiadam vás, pán minister, o tieto informácie:

    a) Koľko pracovníkov štátnej správy pracovalo na úrovni jednotlivých okresov v decentralizovaných úradoch všeobecnej a špeciálnej štátnej správy? Koľko z nich dostalo výpoveď po 15. júni 1996? Koľko z nich bola znova prijatých do štátnych služieb a koľko bolo prijatých úplne nových ľudí bez skúseností? Žiadam rozpis podľa jednotlivých okresov.

    Dovoľte mi jednu poznámku na okraj. Poznám novovymenovanú pracovníčku z okresu Dunajská Streda, ktorá nemá žiadne skúsenosti, teraz bola vymenovaná ako nová vedúca odboru a denne cestuje služobným vozidlom tam a späť 160 km.

    b) Vzhľadom na to, že pracovníci štátnej správy maďarskej národnosti sa tešia osobitnej pozornosti nových vedúcich úradov, žiadam vás o presné informácie, koľko pracovníkov štátnej správy maďarskej národnosti bolo v službách štátu v I. polroku a koľko je ich teraz v nasledujúcich okresoch: v novom okrese Senec, Dunajská Streda, Komárno, Galanta, Šaľa, Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Košice, Košice-vidiek, Trebišov, Revúca, Michalovce. Žiadam aj počet pracovníkov štátnej správy maďarskej národnosti, ktorí sú vo funkciách aspoň na úrovni vedúceho odboru.

    Ďakujem pekne dopredu za odpoveď.

    Druhú interpeláciu adresujem na pána ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, na vašom nedávnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Maďarskej republiky pánom László Kovácsom ste hovorili aj o zostavení spoločnej zmiešanej medzištátnej komisie medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou v zmysle dikcie základnej zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou. Nech mi je dovolené tu verejne deklarovať skutočnosť, že experti Maďarskej koalície vypracovali zoznam možných následných krokov na realizovanie jednotlivých častí základnej zmluvy. Tým sa hlásime aj k uskutočneniu týchto krokov. Požiadali sme vás, pán minister, o prijatie delegácie Maďarskej koalície, kde by sme o týchto krokoch mohli hovoriť podrobnejšie. Moja otázka teraz znie: Považujete za možnú spoluúčasť zástupcov Maďarskej koalície na činnosti zmiešanej slovensko-maďarskej medzištátnej komisie na realizovanie obsahu základnej zmluvy?

    Ďakujem vám za odpoveď.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Csákymu. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Weiss.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

    mám niekoľko interpelácií. Prvú na ministra financií a podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka.

    V rozprave k správe o štátnom rozpočte za I. polrok 1996 som požiadala o neverejné rokovanie, na ktorom by pán minister vysvetlil dve skutočnosti úzko súvisiace s plnením štátneho rozpočtu v roku 1996. Vzhľadom na to, že sa mojej žiadosti nevyhovelo, využívam túto možnosť.

    Interpelujem pána ministra financií

    1. vo veci návrhu vlády na oddlženie vládneho sektora voči Národnej banke Slovenska, ktorý prerokovala vláda na 80. schôdzi vlády dňa 20. augusta 1996 pod číslom 0947 a ku ktorému prijala utajené uznesenie číslo 556.

    2. Z rezervy vlády bola na úhradu odmeny za sprostredkovateľskú činnosť pre Devín banku, a. s., Bratislava vyčlenená suma vo výške 296,07 mil. Sk, a to na základe uznesenia číslo 140 z 20. februára 1996, ktoré je tiež utajené. Žiadam pána ministra informovať, o akú sprostredkovateľskú činnosť išlo a či náklady na ňu vynaložené boli vynaložené efektívne.

    Moja tretia interpelácia sa zaoberá dodržiavaním zákona o bankách a novou úlohou ministerstva financií pri udeľovaní súhlasu Národnej banky Slovenska pri zmene vlastníckeho podielu presahujúceho 15 % akcií. Vzhľadom na to, že tieto zmeny si vyžadujú predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska po prerokovaní s ministerstvom financií, predpokladám, že v súlade so zákonom sa tento súhlas žiada pred uskutočnením vlastníckej zmeny. Preto kladiem otázku pánu ministrovi financií, či môže potvrdiť, alebo vyvrátiť túto informáciu:

    Podľa dobre informovaných zdrojov v Banskej Bystrici vznikla obchodná spoločnosť TECTUM, ktorej tichými spoločníkmi sú vysokí štátni funkcionári. Jej úlohou je získať 66-percentný podiel v slovenských bankách, v Slovenskej kreditnej banke, v banke Slovakia, v Poštovej banke, v Priemyselnej banke a v Dopravnej banke. Držitelia akcií, štátne podniky, resp. akciové spoločnosti s účasťou štátu, dostali príkaz uvoľniť svoje akcie v prospech uvedenej spoločnosti a dve finančné inštitúcie s úplnou či čiastočnou účasťou štátu poskytnúť úver vo výške 2,7 mld korún.

    Moja štvrtá interpelácia smeruje na ministra hospodárstva Karola Česneka a ministra obrany Jána Siteka. Dňa 23. augusta 1996 poslanci Národnej rady za Stranu demokratickej ľavice uskutočnili prieskum v ZŤS Dubnica. Všetci sme aspoň čiastočne oboznámení so situáciou v ZŤS Dubnica a nechcem sa ňou tu podrobne zaoberať. Nemôžem však neuviesť aspoň jednu poznámku. Takzvaná dočasná vláda schválila sanačný projekt ZŤS Dubnica, ktorý, bohužiaľ, tretia vláda Vladimíra Mečiara nezobrala do úvahy. ZŤS Dubnica ako štátny podnik tak stratil dva roky, ktoré sú z hľadiska dosahov na perspektívu podniku nenahraditeľné. Pritom nový sanačný projekt v zásade kopíruje sanačný projekt spred dvoch rokov.

    Chcem však požiadať pánov ministrov, aby zaujali postoj k týmto otázkam:

    1. Pán minister Sitek, ZŤS Dubnica už niekoľko rokov pracuje na projekte samohybnej húfnice Zuzana a predpokladá vyrobiť v najbližšom období prvých 20 kusov. Do dnešného dňa nezískala zatiaľ na ne objednávky. Ako je známe, možnými odberateľmi by mohli byť napríklad jednotky NATO, ale aj iné zahraničné armády, Poľska a podobne. Predpokladom toho je, aby sa niekoľko kusov odskúšalo v Armáde Slovenskej republiky. Mojou otázkou preto je, či Armáda Slovenskej republiky počíta s odkúpením niekoľkých kusov tejto zbrane v blízkej budúcnosti.

    2. Pán minister Česnek, hlavnou záťažou ZŤS Dubnica sú staré záväzky voči bankovej sfére, ako i poistným fondom. Bez finančnej reštrukturalizácie podnik nie je schopný prežiť. Aký je zámer ministerstva hospodárstva, aké sú možnosti získať na takúto finančnú reštrukturalizáciu časť zdrojov z Fondu národného majetku?

    3. Do niektorých projektov, ako sú inovácia projektu čerpadla, železničný program, hydraulika, sa predpokladá vstup zahraničného kapitálu, resp. kooperácia so zahraničným partnerom. V niektorých prípadoch vstup si vyžaduje aj určité vládne krytie. Nielen to. Úspešnosť železničného programu bude závisieť aj od vládnych objednávok, resp. od objednávok Železníc Slovenskej republiky. Vládne objednávky by mohli pomôcť aj projektu "Mobilné stroje" a niektorým ďalším. Chcem vás požiadať, pán minister, o zaujatie vášho postoja k naznačenému okruhu otázok.

    Keď sa schvaľoval návrh štátneho rozpočtu na rok 1996, ktorý predpokladal emisiu 3 mld Sk dlhopisov na diaľnice, ktorá sa medzitým už uskutočnila, zdôvodňovalo sa to aj multiplikačnými efektmi na slovenské hospodárstvo a predovšetkým na slovenské strojárstvo. Skutočnosť je však taká, že na stavbe diaľnic sa používajú prevažne stavebné stroje z dovozu. Vysvetlite, pán minister, či príčinou je neschopnosť slovenských producentov ponúknuť stroje za primeranú cenu a porovnateľnú kvalitu, alebo či máte informácie o tom, že štátne objednávky sa poskytujú na základe iných kritérií, ako sú cena a kvalita, a či sa neuprednostňuje dovážaná technika v dôsledku poskytovania vysokých provízií či iných výhod dovozcom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Schmögnerovej. Slovo má pán poslanec Weiss a pripraví sa pán poslanec Ladislav Pittner.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    všetci si dobre pamätáme, ako na rokovaní parlamentných strán v júni tohto roku pán premiér označil za jednu z príčin krízy vo vládnej koalícii privatizačný boj o Slovenskú poisťovňu. Pán premiér 20. júna 1996 na tlačovej besede povedal, že príčinou krízy, citujem, "sú záujmy istých skupín", a na margo koaličných partnerov, teda SNS a ZRS, sa vyjadril, že, citujem, "ich národná hrdosť a robotnícka česť sa končí v Slovenskej poisťovni". Následne v rozhovore pre denník Slovenská republika pán premiér 26. júna 1996 uviedol závažné obvinenia. Citujem z tohto rozhovoru: "Postupne začali z vnútra poisťovne prichádzať upozornenia na nezákonné nakladanie s peniazmi, poškodzovanie tejto inštitúcie, čo sme žiadali riešiť dozornou radou poisťovne a v dozornej rade poisťovne. Riešenie bolo nepriechodné, lebo buď nezvolali dozornú radu, alebo sa s nami nebavili. Žiadali sme cez Fond národného majetku prerokovať veci v prezídiu. Zbytočne. Štefan Gavorník ho vždy rozpustil. Minister financií na upozornenie viacerých zamestnancov začal s kontrolou. SNS to chápala ako útok na svoje pozície a ľudí blízkych HZDS začali čistiť až po okresy. Kontrola zatiaľ toho našla dosť. Je toho veľmi veľa pri pohybe najmä na kapitálových účtoch. Niekoľko sto miliónov."

    "Zverejníte tieto zistenia?" pýtajú sa tí, ktorí viedli rozhovor, pani Urbanová a pán Ferko. Odpoveď pána premiéra: "Áno, minister financií dostal za úlohu zverejňovať a finančná polícia spolupodieľať sa na vyšetrovaní. Kauza poisťovne sa ešte bude vyvíjať. Ministerstvo financií má za úlohu zverejňovať to, čo zverejniť môže."

    Odvtedy uplynuli tri mesiace a žiadne zistenia neboli zverejnené. Pýtam sa preto pána predsedu vlády, kedy vláda, resp. minister financií zverejní tieto závažné zistenia, o ktorých existencii v spomínanom rozhovore verejnosť informoval.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Weissovi. Slovo má pán poslanec Pittner, pripraví sa pán poslanec István Pásztor.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení páni ministri,

    dovoľte mi predtým, než prednesiem interpeláciu, povedať jednu poznámku. Táto poznámka sa týka podivného vzťahu medzi vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky, a síce v tom, že doteraz pán premiér alebo ním poverený podpredseda vlády si nenašiel priestor nato, aby predstavil Národnej rade troch nových pánov ministrov. Domnievam sa, že to svedčí o určitom stupni vzťahu, ktorý v tejto republike by mohol založiť tradíciu, ktorá by nás nectila.

    Vážený pán minister vnútra, vo svojej interpelácii sa chcem obrátiť na vás v nasledujúcej problematike:

    1. Inšpekcia ministra vnútra Slovenskej republiky, pracovisko Banská Bystrica, začala v lete roku 1995 prešetrovať udanie na podplukovníka JUDr. Jána Kosťova, v tom čase riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania v Banskej Bystrici. Medzitým bol podplukovník JUDr. Ján Kosťov v októbri 1995 vtedajším ministrom vnútra pánom Ľudovítom Hudekom vymenovaný do funkcie riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminálnoexpertíznych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 21. februára 1996 bol spis podplukovníka Kosťova postúpený inšpekciou ministra vnútra na Krajský úrad vyšetrovania v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Krajský úrad vyšetrovania v Banskej Bystrici sa pre zaujatosť vyšetrovania vzdal a postúpil prípad Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vyšetrovaním poverila Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici.

    Vážený pán minister, aký je súčasný stav a výsledok vyšetrovania tejto kauzy?

    2. Inšpekcia ministra vnútra Slovenskej republiky, pracovisko Banská Bystrica, prešetrovaním udania na podplukovníka doktora Jána Kosťova poverila kapitána Štefana Tureka a nadporučíčku doktorku Ivetu Červenákovú. Pozoruhodný je ich ďalší osud. Kapitán Štefan Turek bol totiž medzitým disciplinárne stíhaný a nadporučíčka doktorka Iveta Červenáková bola počínajúc januárom 1996 podrobená tzv. komplexnému hodnoteniu. Výsledkom tohto hodnotenia bolo to, že dovtedy úspešná a iniciatívna pracovníčka inšpekcie ministra vnútra bola vyhodnotená ako nespôsobilá pre prácu v inšpekcii a preradená na inú prácu v Policajnom zbore.

    Vážený pán minister, žiadam vás o prešetrenie, či v tomto prípade nešlo o neoprávnený postih za plnenie si svojich služobných povinností.

    3. Na predošlom zasadaní Národnej rady bolo prijaté uznesenie, ktorým Národná rada zaviazala vtedajšieho ministra vnútra Ľudovíta Hudeka vypracovaním vykonávacích predpisov a nariadení plynúcich z prvej etapy rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku schválených Národnou radou na jeseň 1994 v boji proti organizovanému zločinu a pokračovaním prác na ďalšej etape rekodifikácie.

    Vážený pán minister, ako sa plní toto uznesenie Národnej rady?

    4. Verejnosť je právom znepokojená výbuchmi automobilov spôsobených nástražnými výbušnými zariadeniami, no najmä tým, že polícia dosiaľ nemá výsledky v objasňovaní takýchto prípadov. Aké opatrenia robí teda polícia na prekazenie a objasnenie tejto obzvlášť nebezpečnej trestnej činnosti?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi. Slovo má pán poslanec Pásztor a pripraví sa pán poslanec Peter Lauko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    vo svojej interpelácii sa obraciam na pána predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, využívajúc svoje právo interpelácie, dovoľujem si obrátiť sa na vás vo veci postupu riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie regiónu Medzibodrožia v okrese Trebišov.

    Najreálnejším kritériom hodnotenia ekonomickej situácie príslušného regiónu je stav nezamestnanosti. Je odrazom úrovne všetkých aktivít, ktoré majú dosah na každodenný život občanov. Typicky poľnohospodársky orientovaný región s významným podielom železničnej dopravy bez existujúceho významného spracovateľského odvetvia v súčasnosti predstavuje sféru, ktorá je predurčená neustálemu zvyšovaniu počtu nezamestnaných, takých charakteristických pre súčasné obdobie.

    Práve v záujme riešenia otázky nezamestnanosti som sa obrátil na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá mi vo svojej odpovedi zo dňa 8. 6. 1995 oznámila, že ministerstvo považuje za nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti, a preto sa vypracuje osobitný postup aj pre okres Trebišov. Nezamestnanosť ako výsledok úpadku ekonomiky regiónu však nie je možné riešiť iba v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z hľadiska riešenia tejto otázky je nevyhnutné prijať komplexné opatrenia, ktoré by predišli stavu, ktorý bol v obvode Kráľovský Chlmec k 9. 9. 1996, keď miera nezamestnanosti dosiahla 26,84 %, a sú obce, kde miera nezamestnanosti presahuje 30 %, ako je napríklad Kráľovský Chlmec 31,16 %, Hrušov 38,61 %, obec Leles 40,08 %, Somotor 42,94 %, Zemplín 39,86 %, Vojka 54,60 %, Boťany 32,54 %. Už v súčasnej dobe je predpoklad zvýšenia miery nezamestnanosti v tomto regióne aj z dôvodu prepustenia 180 pracovníkov Železníc Slovenskej republiky, vozové prekladisko Čierna nad Tisou, a prepustenia zamestnancov Agrospolu, a. s., Kráľovský Chlmec.

    Dúfam, pán predseda vlády, že tieto čísla považujete tiež za naozaj hrozivé a z toho dôvodu uznávate nevyhnutnosť čo najrýchlejšieho a najmä najúčinnejšieho riešenia tohto stavu. Dočasné riešenie otázky nezamestnanosti predstavovali a predstavujú, ale iba v obmedzenom rozsahu, v súčasnosti verejnoprospešné práce práve z dôvodu ich krátkodobosti a značnej rozkolísanosti príjmov Fondu zamestnanosti. Perspektívnym riešením tejto situácie je vytváranie podmienok na investovanie do tohto regiónu, najmä do sfér, ktoré sú predurčené samotnou polohou - blízkosť Ukrajiny a Maďarskej republiky. Práve rozvoj infraštruktúry môže v súčasnosti predstavovať významný vklad do tohto regiónu z hľadiska budúcnosti.

    Za takýto významný impulz považujem zo strany štátu budovanie terminálu kombinovanej dopravy v Dobrej. Pre tento región môže mať z hľadiska perspektívy naozaj významné postavenie, ak však investované prostriedky - dnes je už ukončená druhá etapa - nezostanú umŕtvené z dôvodu nekoordinovanosti postupov zainteresovaných rezortov na budovaní hraničných priechodov smerom na Ukrajinu a Maďarskú republiku, kde sa odsúvajú termíny ich otvorenia už na marec 1997.

    Verím, že efektívne využitie investovaných prostriedkov štátu v čo najkratšom období je nielen mojou snahou, ale aj snahou celej vlády, na čele ktorej, pán predseda, stojíte. Pozitívom riešenia situácie v okrese Trebišov malo byť uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 692 z roku 1995 o problematike okresu Trebišov. Z výberu zo správy o súčasnom stave zabezpečenia plnenia úloh vyplývajúcich z tohto uznesenia uverejneného v okresnom vestníku ročník 5 v čísle 6 až 7 zo dňa 17. 7. 1996 však vyplýva všeobecnosť správy z hľadiska plnenia jej jednotlivých bodov.

    V súvislosti s uvedenou problematikou si vám dovoľujem položiť tieto otázky:

    1. Pripravuje vláda Slovenskej republiky kroky na podporu regiónov, nepriaznivej ekonomickej situácie koncepčného charakteru, ako sú napríklad daňové úľavy alebo prázdniny?

    2. Je vláda Slovenskej republiky so súčasným plnením svojho uznesenia číslo 692 z roku 1995 týkajúceho sa okresu Trebišov spokojná?

    3. V akom časovom horizonte pristúpi vláda Slovenskej republiky ku komplexnému vyhodnoteniu plnenia svojho uznesenia číslo 692 z roku 1995?

    4. Nakoľko je táto problematika predmetom strategického plánovania a predmetom záujmu príslušných orgánov na tejto úrovni?

    Očakávam vaše odpovede na tieto otázky a ostávam s pozdravom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pásztorovi. Slovo má pán poslanec Lauko a pripraví sa pán poslanec Gyula Bárdos. Nie je tu, stráca poradie a pripraví sa pán poslanec Béla Bugár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážení páni ministri, chcem interpelovať ministra zahraničných vecí, ktorý, bohužiaľ, nie je prítomný.

    Vážený pán minister, iste je vám známa skutočnosť, že bol pozvaný na konzultácie na Slovensko váš nedávno ešte kolega veľvyslanec Slovenska vo Vatikáne doktor Anton Neuwirth. Tento stav už trvá viac mesiacov, takže o krátkodobej konzultácii už nemôže byť ani reči. Chcem vás požiadať formou interpelácie o preverenie tohto nedôstojného stavu a požiadať o čo najskoršie riešenie, vyslanie pána veľvyslanca späť do Vatikánu.

    Niekoľkokrát som sa s vami stretol ako poslanec zahraničného výboru pri pracovných cestách do Nemecka alebo na pôde parlamentu. Mal som z týchto stretnutí dojem, že vám ide o záujmy Slovenska a tiež že diplomatické postupy a pravidlá uznávate a dodržiavate. Povolanie veľvyslanca Neuwirtha na Slovensko vaším predchodcom ministrom Schenkom nebolo mediálne ani na pôde parlamentu vysvetlené. Zhoršuje obraz Slovenska v zahraničí, konkrétne vo Vatikáne, kde sme ho mali dobrý práve aj zásluhou práce pána veľvyslanca Neuwirtha. Ide o druhého veľvyslanca Slovenska v histórii vo Vatikáne a jeho miesto je tam, aby pôsobil podobne ako veľvyslanci ostatných okolitých krajín. Jeho nedobrovoľná dlhodobá služobná cesta na Slovensko nám škodí a znižuje prestíž Slovenska nielen vo Vatikáne, ale v celej Európe.

    Verím, že je už za nami obdobie, keď sa vzťah cirkvi a štátu riešil rôznymi nátlakovými činnosťami. Nechce sa mi veriť, že sa vracia obdobie, keď výkonná moc štátu robí takýto nátlak vo vlastnom štáte a využíva na to veľvyslanca, bez ohľadu na to, aké to bude mať medzinárodné dôsledky.

    Od štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí pána Šestáka som na rokovaní zahraničného výboru dostal ubezpečenie, že povolanie pána veľvyslanca z Vatikánu je iné ako veľvyslanca z Londýna a Cypru a že pán veľvyslanec nebude odvolaný. To znamená, že pán Šesták pred celým zahraničným výborom parlamentu deklaroval, že nie je dôvod na to, aby sa pán veľvyslanec do Vatikánu nevrátil.

    Využil som možnosť aj interpelácie vášho predchodcu ministra Schenka. Vo svojej odpovedi som dostal - a vlastne nedostal - odpoveď. Okrem poučovania pána ministra o tom, ako si treba vysvetľovať moje výrazy, som na moje otázky odpoveď nedostal. Jeho odpoveď bola buď účelová o ničom, alebo ju možno charakterizovať ako neodbornú. Povolanie veľvyslanca z Vatikánu domov na viac mesiacov predsa nemožno odôvodňovať v odpovedi slovnými konštrukciami, a tobôž nie poučovaním poslanca zahraničného výboru parlamentu. Obidvaja sme pritom vedeli, že príčina je úplne v inom a u iného. Poučovať poslanca o nepodstatných veciach sa mi zdá nediplomatické a zo strany pána ministra priam cynické.

    Pritom určite pán minister vedel, ako nedôstojne sa jeho podriadení k pánu veľvyslancovi správajú, že musí nedôstojne prepracúvať správu, ktorú si vymysleli na túto príležitosť, a že ho šikanujú ako malého chlapca. Ani stredoškolský profesor si nedovolí dať prepísať domácu úlohu študentovi, lebo raz sa mu zdá dlhá a druhý raz zasa krátka. A toto si dovolili úradníci, podriadení pána ministra Schenka. Stratili už všetku úctu k čestnému a statočnému človekovi, ktorý slúži záujmom našej vlasti a v živote preskákal viaceré príkoria.

    Pán veľvyslanec Neuwirth bol zbavený možnosti prednášať svojím študentom pre Katolícku akciu na začiatku komunistickej diktatúry a bol vo väzení. V roku 1968 som ho ako študent poznal, keď bol ako primár biochemického laboratória v nemocnici v Martine. Normalizátori ho zbavili primariátu. Posledných 7 rokov sa s plnou jemu príznačnou energiou pustil do transformácie spoločnosti a pôsobil aj ako poslanec v parlamente. Je len prirodzené, že svojimi skúsenosťami v oblasti vzťahov s cirkvou, svojimi znalosťami niekoľkých svetových rečí a kultúrnym a spoločenským rozhľadom si vyslúžil a zaslúžil vymenovanie za veľvyslanca vo Vatikáne. Všetky vyjadrenia o jeho pôsobení boli doteraz kladné a bola s ním spokojnosť. Takúto spokojnosť vyslovil aj predseda našej vlády.

    Tretíkrát vo svojom živote zažíva tento náš vzor kresťanského intelektuála ponižovanie, šikanovanie zo strany úradníkov ministerstva zahraničných vecí. Aj keď už nemáme komunistickú diktatúru, zažíva podobné správanie zo strany mocných ako za komunistickej diktatúry. Niekto v pozadí, kto rozhodol o povolaní veľvyslanca na Slovensko, nemá odvahu povedať rozhodné slovo a zhoršuje naše vzťahy s Vatikánom. Druhá možnosť je, že dotyčnému mocipánovi tento stav vyhovuje a nevie sám, dokedy mu tento stav bude vyhovovať.

    Pán minister, včera v žurnále Rádia TWIST ste sa vyjadrili, že pán veľvyslanec musí najskôr splniť úlohy, ktoré sa týkajú zmluvno-právnej základne medzi Vatikánom a Slovenskou republikou a až potom bude posúdený jeho ďalší veľvyslanecký osud. Pýtam sa vás, čo sú to základné zmluvno- -právne dokumenty alebo základňa medzi Vatikánom a Slovenskou republikou. Čo ste mysleli týmto vyjadrením? Pán minister, žiadam vás formou interpelácie o riešenie tohto nedôstojného stavu pána veľvyslanca, riešenie vzťahov Slovenska a Vatikánu. Ako nastupujúci minister máte teraz možnosť urobiť veľký a dôstojný čin, ktorý by bol nápravou tejto nerozumnosti.

    Vážený pán minister, žiadam vás ako poslanec zahraničného výboru, ukončite tento nedôstojný stav čestného človeka, veľvyslanca Slovenska vo Vatikáne.

  • V druhej interpelácii by som chcel ešte krátko poprosiť pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny a upozorniť ju na na rozpor v dvoch zákonoch.

    Vážená pani ministerka, v septembri minulého roku sme prijali zákon o zamestnanosti, zákon 197 z roku 1995, kde v § 21 ods. 1 sa uvádza, že občan so zmenenou pracovnou schopnosťou je občan, ktorý je okrem iného uznaný za čiastočne invalidného, aj keď mu nevznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok. Táto skutočnosť prakticky nie je možná, nakoľko podľa zákona číslo 100/1988 Zb. a následných novelizácií (ide o zákon o sociálnej starostlivosti, tejto poslednej úpravy) v § 37 ods. 5 je uvedené, že občan po splnení ostatných podmienok, myslí sa tým aj zdravotný stav, má nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku po dobu 6 mesiacov. Zákon neuvádza, že občan so zmenenou pracovnou schopnosťou je i ten, ktorému zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok pre neplnenie ekonomickej podmienky.

    Dôsledok tejto skutočnosti je, že čiastočne invalidný občan, ktorému bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok pre neplnenie ekonomickej podmienky, podmienky podstatného poklesu na zárobku, nie je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou. Dôsledkom toho môže zamestnávateľ naniesť požiadavku plnenia pracovných úloh ako u zdravého občana, a pokiaľ táto podmienka nebude zo strany občana splnená, môže byť zo zamestnania prepustený.

    V Poprade je pracovisko vo Vagónke, kde pracujú občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, a na základe tohto zákona, rozporu týchto dvoch zákonov, títo občania, keď prekročia čo i len o 50 korún svoj priemerný zárobok, ktorý je započítateľný pre čiastočný invalidný dôchodok, dostanú rozhodnutie o strate čiastočného invalidného dôchodku a tým nie sú považovaní za občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

    Žiadam vás, pani ministerka, aby ste zvážili, či netreba formou novely alebo formou inej úpravy upraviť tento stav a takéto postihovanie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

    Ďalej by som vás prosil, bolo by vhodné, a to je zlepšenie, aby Sociálna poisťovňa (cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny by sa to dalo zariadiť, priamo apelovať na Sociálnu poisťovňu) nevyžadovala po uplynutí jedného roka opäť celé konanie o čiastočnom invalidnom dôchodku, keď výsledkom celého konania je konštatovanie, že občan je naďalej čiastočne invalidný. Títo ľudia, ktorí takto stratia čiastočný invalidný dôchodok, musia absolvovať celú tortúru schvaľovania, prebieha to celé od začiatku, hoci by stačilo len to, že platí ten istý zdravotný posudok, ktorý bol, povedzme, pred pol rokom. Javí sa byť dostatočným stanovenie termínu jeden rok na zaslanie vyplneného dotazníka o zárobku za uplynulý rok a zistenie, či občan má za uvedený rok jednotretinový pokles, a teda spĺňa podmienku na čiastočný invalidný dôchodok, alebo nie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Slovo má pán poslanec Béla Bugár a pripraví sa pani poslankyňa Edit Bauerová. Tá tu nie je. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega, mám k vášmu rozprávaniu jednu alebo dve poznámky. Pokiaľ ide o pána primára Neuwirtha, ja ho stále volám pán primár, pretože som s ním voľakedy robil, robil som u neho. Môžem potvrdiť jednu vec, že bol naozaj vynikajúci odborník. Ale tie veci, o ktorých hovoríte vy, o normalizácii atď. atď. nie. On bol potrestaný v päťdesiatych rokoch, ale normalizátori ho nepotrestali, zostal a bol primárom a prestal ním byť preto, že prekročil dôchodkový vek.

  • Hlasy v sále.

  • Ja mám k tomu technickú poznámku, pani kolegyňa. Len chcem, aby to aj ostatní poslanci počuli. Čiže pán bývalý poslanec Neuwirth neprestal byť primárom preto, že by ho normalizátori nejakým spôsobom potrestali, jednoducho mal dôchodkový vek. Mal 4 deti a všetky deti skončili medicínu. Takže prosím vás pekne, nerobte utrpenie tam, kde nie je. Dosť bolo utrpenia v tomto štáte za minulého režimu, ale ho nezväčšujme zbytočne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, zachovajme pokoj. Slovo má pán poslanec Bugár. Pretože pani poslankyňa Bauerová stratila poradie, pripraví sa pán poslanec Čarnogurský. Prihlásil sa ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Lauko.

  • Pán Moric, v rokoch 1967-1973 som študoval na lekárskej fakulte v Martine a veľmi dobre viem, ako a prečo pán Neuwirth musel odísť z funkcie vedúceho biochemického laboratória a kto ho nahradil.

  • Nech sa páči, pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ja som robil u pána primára Neuwirtha v roku 1973 a bol primárom oddelenia klinickej biochémie. Tak tu netrepte.

  • Ďakujem, stačí.

    Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Moric, my to zistíme. Ak nemáš pravdu, tak to dáme na súd a budeme žiadať ŽOS, ak si ju ešte nepredal nejakej inštitúcii...

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, upustite od tohto, aj pána poslanca Černáka vyzývam, ak je možné, nech nerozširuje tento druh diskusie.

  • Hlas poslanca Morica zo sály.

  • Pán poslanec, nemáte teraz slovo.

    Prosím, pán poslanec Béla Bugár.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada, vážení traja ministri vlády,

    interpelujem vládu Slovenskej republiky.

    Ako je vám iste známe, práve násilné trestné činy patriace do kategórie organizovaného zločinu dosahujú už aj na Slovensku rozmery, ktoré znepokojujú každého občana. Formy, metódy trestnej činnosti z tejto skupiny zločinov sú sprevádzané vybuchujúcimi výbušninami, zdemolovanými autami, ale aj nezvestnými osobami.

    Aj to je všeobecne známy fakt, že väčšina podnikateľov platí takzvané "ochranné", a vzhľadom na to, že niekdajší svedkovia boli a sú zastrašovaní, polícia si horko-ťažko nájde svedka, ktorý by bol ochotný pomáhať pri odhaľovaní trestného činu. Aj z tohto dôvodu boj proti týmto trestným činom si vyžaduje osobitnú pozornosť kompetentných orgánov.

  • Šum v sále.

  • Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, pokoj.

    Udržujme rozpravu interpelačného typu.

  • Národná rada Slovenskej republiky, uvedomujúc si dôležitosť riešenia tejto problematiky, prijala už 10. mája 1995 uznesenie číslo 123, v ktorom v bode 4 žiadala vládu Slovenskej republiky, citujem: "Sledovať a vykazovať osobitne trestné činy zaradené do kategórie organizovaného zločinu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti. V polročných intervaloch informovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých opatrení v boji proti organizovanému zločinu." Toto uznesenie, ako aj ďalšie iné, za jeden a pol roka ani raz nebolo splnené.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán kolega, veď nevedieme paralelnú rozpravu. Prosím vás, priatelia, povedzte si to vonku.

    Nech sa páči, pán poslanec Bugár, máte slovo.

  • Ako som už hovoril, toto uznesenie, ako aj ďalšie iné, za jeden a pol roka ani raz nebolo splnené. Aj keby som bol najtolerantnejším človekom, túto ignoráciu Národnej rady Slovenskej republiky zo strany vlády Slovenskej republiky nemôžem pochopiť a nechcem tolerovať, ale pravdepodobne ani tí, ktorých nedostatočná úroveň bezpečnosti občana trápi.

    Dňa 16. mája tohto roku Národná rada Slovenskej republiky znovu žiadala vládu Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 338 - citujem "Vyhodnotiť do júla 1996 plnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 1995 číslo 123 v časti C bod 4, v ktorom Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky sledovať a vykazovať osobitne trestné činy zaradené do kategórie organizovaného zločinu a v polročných intervaloch informovať Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých opatrení v boji proti organizovanému zločinu."

    Vláda, porušujúc toto uznesenie, síce mesiac po termíne, 27. augusta 1996, sa ním zaoberala a prijala svoje uznesenie číslo 572, ale dva mesiace po splatnosti úlohy ešte garančný výbor Národnej rady Slovenskej republiky - výbor pre obranu a bezpečnosť - nedostal žiadne vyhodnotenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 338.

    Zisťujúc osud ďalších uznesení Národnej rady, čoraz viac začínam mať presvedčenie, že súčasná vláda si nezodpovednou činnosťou niektorých ministrov, ale aj exministrov koleduje o nálepku "vláda ignorantov". Žiadam vládu Slovenskej republiky, ale aj pána ministra vnútra o urýchlenú nápravu a dodatočné splnenie časti C bodu 3d) uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 338.

    Ďalší problém, ktorý súvisí s odhaľovaním trestnej činnosti organizovaného zločinu, sa týka centralizácie boja s organizovaným zločinom. Na osvieženie si pamäti - v bode číslo 14 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 69 zo dňa 20. januára 1995 Národná rada Slovenskej republiky dokonca žiadala vládu Slovenskej republiky vylúčiť zbytočné medzičlánky z riadenia boja s organizovaným zločinom.

    Vieme, že v dôsledku nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky dochádza k reorganizácii aj samotného Prezídia Policajného zboru. Pýtam sa vlády Slovenskej republiky, aká je, ak existuje, koncepcia reorganizácie Prezídia Policajného zboru, ako bude v nej zabezpečená funkčnosť prezídia a ako pri tejto reorganizácii mieni vláda Slovenskej republiky splniť bod 2d časti C uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 338, citujem: "Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade opatrenia na zabezpečenie apolitickosti polície na všetkých stupňoch riadenia a ich kontrolu parlamentom." A to vtedy, keď novým vrchným riaditeľom personalistiky ministerstva vnútra je civil Ing. Kostolány, predseda mestskej organizácie HZDS Bratislava 4 a člen Republikovej rady HZDS.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Čarnogurský a pripraví sa pán poslanec František Javorský.

  • Vážený pán podpredseda. vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    mám interpeláciu na predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, členovia vlády skladajú podľa článku 112 ústavy sľub, v ktorom sa zaväzujú plniť svoje povinnosti v záujme občanov, pričom sa zaväzujú zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa ústava a zákony uvádzali do života. Rozhodnutím ministerstva financií z 31. marca 1995 číslo 002/1995/SAN a rozhodnutím ministra financií z 8. 6. 1995 číslo 2369/95/Sekr, vydanými v rozpore so subjektívnym právom, teda nezákonnými rozhodnutiami, a nesprávnym úradným postupom ministerstva financií bola spôsobená škoda na majetku podielnikov podielového fondu Sporofond a ďalších podielových fondov spravovaných spoločnosťou Prvá slovenská investičná spoločnosť, a. s., so sídlom v Bratislave.

    Na základe uvedenej skutočnosti, počnúc 5. aprílom minulého roku, nesmela spoločnosť Prvá slovenská investičná spoločnosť vykonávať žiadnu činnosť investičnej spoločnosti a správy týchto podielových fondov sa ujala spoločnosť Harvardská investičná spoločnosť, a. s., so sídlom v Bratislave.

    Uvedené rozhodnutia ministerstva financií a ministra financií Najvyšší súd rozsudkom z 31. októbra 1995 číslo 5 SŽ117/95 zrušil. Hlavnými dôvodmi na zrušenie uvedených rozhodnutí boli: nedodržanie zákonnej dvojmesačnej lehoty na uloženie sankcií, nesúlad výroku rozhodnutia o rozklade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku - to je neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku tohto rozhodnutia, nedostatok právne relevantných dôvodov na vydanie rozhodnutia o rozklade, nepreskúmateľnosť rozhodnutia o rozklade a konečne rozpor rozhodnutia o rozklade s ústavou.

    Ministerstvo financií pri svojom postupe v predmetnej veci zvolilo nesprávny úradný postup, ktorý spočíval v tom, že:

    1. v rámci výkonu štátneho dozoru použilo proti spoločnosti Prvá slovenská investičná spoločnosť najtvrdšie sankcie, hoci podľa § 36 ods. 2 zákona číslo 248/1995 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov je povinné pri výkone štátneho dozoru dbať na ochranu záujmov podielnikov podielového fondu;

    2. nedodržalo zákonom ustanovenú lehotu na uloženie sankcií;

    3. svojím nekompetentným postupom spôsobilo chaos, ktorého následkom sú finančné a morálne škody.

    Ministerstvo financií mohlo v rámci výkonu štátneho dozoru podľa § 37 zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov uložiť spoločnosti Prvá slovenská investičná spoločnosť niektorú z týchto sankcií:

    1. uložiť, aby zistené nedostatky v určenej lehote spoločnosť Prvá slovenská investičná spoločnosť odstránila a súčasne informovala ministerstvo financií o prijatých opatreniach;

    2. uložiť spoločnosti Prvá slovenská investičná spoločnosť pokutu až do výšky dvoch miliónov korún;

    3. pozastaviť spoločnosti Prvá slovenská investičná spoločnosť na vymedzený čas, najdlhšie však na šesť mesiacov a vo vymedzenom rozsahu, nakladanie s majetkom v ňou spravovaných podielových fondoch a pozastaviť na tento čas ďalší predaj podielových listov týchto podielových fondov a súčasne určiť na túto dobu správcu majetku, aby podielnici neutrpeli na svojich právach ujmu;

    4. odňať spoločnosti Prvá slovenská investičná spoločnosť povolenie udelené podľa § 8 zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

    Ako som už uviedol, ministerstvo financií uplatnilo najtvrdšie sankcie bez ohľadu na následky, hoci podľa zákona bolo povinné pri výkone štátneho dozoru, to jest aj pri ukladaní sankcií spoločnosti Prvá slovenská investičná spoločnosť, dbať na ochranu záujmov občanov podielnikov dotknutých podielových fondov.

    V dôsledku postupu ministerstva financií došlo k utlmeniu a zastaveniu obchodnej aktivity dotknutých podielových fondov, podiely ich podielnikov sa nezhodnocovali, a preto postup ministerstva financií v konečnom dôsledku pôsobil proti záujmom občanov, ktorí v dobrej viere, predpokladajúc aspoň základnú slušnosť zo strany štátnej moci, vložili svoje úspory do týchto fondov. Ministerstvo financií pri svojom postupe však nedbalo na záujmy týchto občanov podielnikov, teda nekonalo v súlade s § 36 zákona číslo 248/1992 Zb. Jeho úradný postup teda nebol správny. Svojím krajným a neprimeraným rozhodnutím Ministerstvo financií znemožnilo spoločnosti Prvá slovenská investičná spoločnosť dobrovoľne, aktívne a zmierlivou cestou, v súlade s § 3 ods. 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní odstrániť kontrolou zistené nedostatky tak, aby občania podielnici neutrpeli ujmu.

    Podľa názoru Najvyššieho súdu sankcia uložená v rámci štátneho dozoru podľa zákona číslo 248/1992 Zb. môže splniť svoj účel sledovaný zákonom len vtedy, ak je uložená rozhodnutím, proti ktorému už nemožno podať odvolanie alebo rozklad. Takýmto rozhodnutím je len rozhodnutie právoplatné. Preto postup ministerstva financií, v dôsledku ktorého nebola dodržaná lehota na uloženie sankcií, možno označiť za nesprávny úradný postup. Ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy konajúci v mene štátu je povinné chrániť a podporovať hospodársku súťaž tak, ako mu to ukladá článok 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ministerstvo financií však svojím nesprávnym úradným postupom vyvolalo nedôveru v kolektívne investovanie prostredníctvom investičných a podielových fondov na Slovensku. Nesprávny úradný postup ministerstva financií možno teda v danom prípade vidieť aj z tohto hľadiska. Nesprávny úradný postup ministerstva financií spočíva v povahe uskutočnených úkonov tohto ministerstva, teda v tom, že ministerstvo financií ignorovalo skutočnosť, že v dôsledku jeho krajného a neprimeraného postupu dôjde k faktickému zastaveniu činnosti dotknutých podielových fondov, v dôsledku čoho sa zastaví zhodnocovanie majetku ich podielnikov. Nesprávny úradný postup ministerstva financií teda spočíva v porušení postupu pri výkone štátneho dozoru determinovaného

    a) povinnosťou ministerstva financií dbať na ochranu záujmov podielnikov, podielových fondov spravovaných spoločnosťou Prvá slovenská investičná spoločnosť, ako aj

    b) ústavne zakotvenou povinnosťou štátu chrániť a podporovať hospodársku súťaž.

    Podľa článku 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo je slovenskou ústavou garantované ako jedno zo základných ľudských práv. Podľa článku 1 slovenskej ústavy je Slovenská republika právnym štátom. V právnom štáte je však nevyhnutné rešpektovať slobodnú možnosť realizácie už nadobudnutého vlastníckeho práva zabezpečujúceho právne panstvo nad predmetom vlastníctva. Podstata vlastníckeho práva ako jedného z vecných práv, spočívajúca v priamom ovládaní veci, sa prejavuje v právnom postavení oprávneného subjektu tak, že jeho právne panstvo nad vecou je výlučné. To znamená, že ho každý, teda aj štát a jeho orgány, musí rešpektovať a voči komukoľvek chrániť. Vlastnícke právo je teda absolútnym právom pôsobiacim proti všetkým. Vlastnícke právo je objektívnym právom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou, uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci.

    Ministerstvo financií svojimi nezákonnými rozhodnutiami, ako aj nesprávnym úradným postupom

    1. znemožnilo podielnikom dotknutých podielových fondov užívať predmet ich vlastníctva, podiely v týchto podielových fondoch a disponovať s týmto vlastníctvom na základe ich vlastnej úvahy,

    2. znemožnilo podielnikom týchto podielových fondov zveľaďovať uvedený predmet ich vlastníctva,

    3. spôsobilo podielnikom týchto podielových fondov škodu.

    Vážený pán premiér, ministerstvo financií nielen v minulosti ignorovalo skutočnosť, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je podľa slovenskej ústavy (článok 20 ods. 4) možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vo svojom mocenskom a arogantnom postupe porušujúcom jedno zo základných ľudských práv podielnikov dotknutých podielových fondov, t. j. vlastníckeho práva, naďalej pokračuje.

    Pýtam sa vás preto, vážený pán premiér, zabudli ste už vy a člen vašej vlády Sergej Kozlík, ktorý je poverený riadením ministerstva financií, na svoj sľub člena vlády? Vy aj ostatní členovia vašej vlády ste predsa povinní plniť povinnosti v záujme všetkých občanov, a nielen v záujme tých občanov, ktorí tvoria podnikateľské a finančné skupiny podporujúce vašu vládu. Ako plníte svoj záväzok dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa ústava a zákony uvádzali do života, keď dovoľujete štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Jozefovi Magulovi jeho likvidačnú činnosť, na ktorú v konečnom dôsledku doplatia desaťtisíce radových občanov? Pýtam sa vás, vážený pán predseda vlády, dokedy chcete zatvárať oči pred výčinmi tohto človeka? Škody, ktoré narobil, bude musieť veľmi prácne naprávať budúca vláda. Vaša spoluvina na poškodení množstva občanov by sa zmenšila, ak by ste vyčíňanie Jozefa Magulu ukončili. Zamyslite sa nad tým.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči pán poslanec Javorský. Pripraví sa pán Pásztor.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážení poslanci,

    chcem interpelovať ministra vnútra pána Krajčiho. Skôr než s tým začnem, pripojil by som sa ešte predsa len ku konštatovaniu, ktoré použil môj kolega Lacko Pittner. Ja by som to rozšíril o to, že tým, že neboli predstavení ministri vlády tomuto parlamentu, že vlastne opoziční poslanci sa o tom dozvedeli len z médií, nie je len urážka tohto parlamentu, ale myslím, že je to znevažovanie aj týchto postov, ktoré zastávajú. Chcel by som im blahoželať k tomuto vymenovaniu, ale neviem, či je pravda, že boli vymenovaní, či dnes tu sedia ako ministri, ako štátni tajomníci alebo len odborníci pre danú oblasť. Mne ako poslancovi to nebolo dosiaľ ústami predsedu vlády povedané. To len na ilustráciu situácie, v akej sa nachádzame my, aj páni ministri.

    Jedného z nich chcem interpelovať vo veci blízkej jemu aj mne, vo veci vyšetrenia dvoch záležitostí z minulých rokov, pretože podobne ako mnohé iné trestné činy či podnety alebo návrhy na trestné stíhanie boli založené a vyšetrovanie nebolo dokončené. Je sympatické, že pán minister pri svojom nástupe povedal, že chce byť dôslednejší v realizácii programu "Čisté ruky". Je sympatické aj to, že povedal, že chce aj na seba brať zodpovednosť za výkon polície od radového policajta až po seba. Je menej sympatické, keď povedal, že chce robiť výmenu na všetkých úrovniach Policajného zboru, iným slovom, že chce robiť v polícii čistky. Chcem ho upozorniť na to (nakoľko tu nie je), že tieto jeho výroky, podporené zhodnými a súhlasnými výrokmi pána premiéra, rozkývali políciu viac ako výroky jeho predchodcu na ich ľudskú kvalitu.

    Chcel by som pánu ministrovi (pokiaľ sa nevráti), pripomenúť, ako som hovoril, dve záležitosti doteraz vyšetrovateľmi neuzatvorené. Možnože si spomínate, že 24. marca 1992, keď som sumarizoval alebo pripravoval správu o činnosti ministerstva vnútra za roky 1989 až 1992, bolo urobené vlámanie do pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Spišskej Novej Vsi, keď určití ľudia mali podozrenie, že tam túto prácu robím, že tam mám podklady k tejto správe. Nakoniec aj vyšetrovatelia prišli k takémuto predbežnému záveru, nakoľko z ukradnutých vecí, kde boli státisícové hodnoty v zbierkach nesmiernej hodnoty, neboli žiadne škody, len otvorili trezor, vysypali strieborné mince a podobne, ale zobrali písací stroj, množstvo papierov, aj prieklepových papierov z môjho stola, nič viac.

    Samozrejme, že toto vlámanie nebolo dosiaľ vyšetrovateľmi uzavreté. Chcem sa spýtať pána ministra, a rád by som mal od neho odpoveď, prečo bolo toto vyšetrovanie pozastavené.

    Ďalej, dňa 16. 7. 1992 na vtedajšieho ministra vnútra pána Jozefa Tuchyňu podalo písomný podnet Hnutie za demokratické Slovensko v Spišskej Novej Vsi, podpísaný vtedajším predsedom Okresného predstavenstva HZDS a prednostom Okresného úradu pánom Krajčim, tohto znenia:

    "Okresné predstavenstvo HZDS v Spišskej Novej Vsi na základe rozhodnutia Republikového predstavenstva a politického grémia HZDS Vám predkladá podnet na prešetrenie odbornej spôsobilosti náčelníka Okresného policajného zboru v Spišskej Novej Vsi pána Dr. majora Petra Šterbackého. Počas jeho funkčného pôsobenia došlo k pochybným personálnym zmenám v Policajnom zbore za účinnej spolupráce pána Javorského, bývalého predsedu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady. Preto žiadame prešetriť spisy personálnych zmien a dôvody ich vykonania."

    Krátko na to, 5. 8., píše vtedajšia poslankyňa Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pani Edita Belušová pánu premiérovi list tohto znenia. Nebudem ho celý čítať, uvediem len tie časti, ktoré súvisia s predmetom mojej interpelácie, citujem: "Predsedníctvo Hnutia za demokratické Slovensko listom zo dňa 16. 7. 1992 dalo podnet Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na prešetrenie osoby okresného veliteľa pána Dr. majora Šterbackého. Na základe uvedeného podplukovník Čukan navštívil okresného veliteľa, predtým aj predsedu okresného predstavenstva HZDS pána Krajčiho, od ktorého získal bližšie informácie o úzkom kontakte s pánom Javorským, o zmenách v okrese v prospech KDH, o vlámaní na pracovisko pána Javorského." Ďalej hovorí, že po návšteve určitej osoby dostala informácie, že nadporučík kriminálnej polície pán Boroš vlastní doma pásku, ktorá je dôkazom o pripravovanom vlámaní do Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Spišskej Novej Vsi.

    Ešte vari uvediem jeden alebo viac bodov z tohto listu, ktoré stoja za povšimnutie. Službukonajúci príslušník pán Gajan v čase vlámania bol odlákaný nastrčenou ženou. Kapitánka Kročányová, vyšetrovateľka, je predĺženou rukou mafie v Spišskej Novej Vsi. Pán Javorský sprostredkoval privatizáciu - nebudem citovať ani osoby, ani podniky - s ďalším poslancom Federálneho zhromaždenia, za čo menovaní dostali - to už citujem - "vysoké finančné úplatky". Uvedené možno zistiť prešetrením privatizácie uvedených závodov." Končí podpisom a týmto návodom pani poslankyňa Belušová. Chcem sa len opýtať pána ministra, aby mi odpovedal v rámci interpelácie, na základe čoho si funkcionár HZDS a prednosta okresného predstavenstva HZDS osoboval právo žiadať o prešetrenie personálnych spisov veliteľa okresného veliteľstva polície. Ďalej, na základe čoho, akého zákona si funkcionár HZDS a prednosta okresného úradu osoboval právo zasahovať do výkonu vyšetrovateľa tým, že vyžadoval od neho, aby vyšetrovateľ prišiel k nemu po bližšie informácie a aby ho o výsledkoch vyšetrovania informoval skôr ako ministra. Prečo občania Krajči a Belušová nie sú stíhaní za marenie výkonu vyšetrovateľov, keď im neposkytli informácie k spomínanej trestnej činnosti poslanca Javorského? Chcem sa aj opýtať, či ste vyšetrovateľom týchto prípadov poskytli uvádzané dôkazy o tom, že poslanec Javorský sám zorganizoval túto trestnú činnosť, alebo sa podieľal na uvádzanej trestnej činnosti. Bol by som rád, keby som odpoveď na tieto otázky dostal vo forme odpovede na interpeláciu v termíne, ktorý určuje zákon.

    Vážený pán minister, veľmi úprimne by som vás chcel upozorniť na riziká, do ktorých sa môže polícia dostať. Eduard Bárány, ktorého starší poslanci poznajú ako poslanca za SDĽ, člena branno-bezpečnostného výboru, terajší riaditeľ Ústavu štátu a práva, nedávno v Novom slove napísal úvahu o pozícii polície a o pokušení ju zneužívať. Dovoľte, aby som citoval jeden jeho výrok: "Pokušenie mať politicky vernú políciu je veľké. Dnes však už Policajnému zboru našťastie chýba jednotné ideologické presvedčenie, a tak ak vláda tomuto pokušeniu podľahne, získa len nefunkčnú políciu. Tým vážne ohrozí štát, za ktorý zodpovedá." Stotožňujem sa s týmto výrokom a bol by som rád, keby sa tento názor nestal zámerom aj vášho vedenia, pán minister Krajči. A bol by som rád, keby sme sa nad tým pokušením i nad situáciou, ktorú prežívame, spolu zamýšľali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, nech sa páči pán Pásztor. Nie je tu. Pani Sabolová, nech sa páči. Pripraví sa pán Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, myslím, že na začiatku bolo ohlásených nejakých prihlásených 17 a ešte asi 10 ste prihlásili, tak neviem, ako pokračuje rozprava, ale v poriadku, ďakujem za slovo.

    Moja prvá interpelácia bude na pána ministra hospodárstva. Obraciam sa na vás, pán minister, vo veci likvidácie štátneho podniku Košický Magnezit. Keďže ste neboli pri mojich predošlých interpeláciách, pretože ste ešte neboli ministrom, bolo to vo februári a marci 1996, keď som žiadala konkrétne kroky. Chcem vás požiadať o súčasnú informáciu k celej záležitosti likvidácie štátneho podniku a k vzniku akciovej spoločnosti, ktorá sa stane budúcim majiteľom, k zabezpečeniu dostavby prevádzky Bočiar, ktorej záruky dáva novovzniknutá spoločnosť, k sociálnym otázkam, t. j. k presunu pracovníkov zlikvidovaného Košického Magnezitu na prevádzku Bočiar. Tieto informácie žiadam z dôvodu, že za celú likvidáciu, aj keď neskoro, prevzala zodpovednosť vláda Slovenskej republiky.

    Druhá interpelácia smeruje na pána ministra životného prostredia. Je mi ľúto, že tu nie je. Obraciam sa na vás, pán minister, vo svojej interpelácii v dvoch veciach. V auguste 1996 zasadala Rada fondu životného prostredia, ktorá odporúča prerozdeľovanie finančných prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia. Výbor životného prostredia vás požiadal, pán minister, 6. 9. 1996 o zaslanie zoznamu rozhodnutí pre členov výboru. Keďže ide o prostriedky na II. polrok 1996 a keďže je už tretí mesiac II. polroka, pýtam sa vás, pán minister, prečo výbor do dnešného dňa nedostal vašu odpoveď, resp. zoznam prerozdelených finančných prostriedkov. Podľa informácie z minulého týždňa, z 19. 9. 1996, po rozhovore s riaditeľom Štátneho fondu životného prostredia som sa dozvedela, že ste v pondelok, teda minulý týždeň, podpísali rozhodnutia, ale že Štátny fond životného prostredia nedostal žiadny pokyn na spracovanie rozhodnutí pre potreby poslancov výboru pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Vážený pán minister, každoročne, resp. polročne sa nesmierne predlžuje termín prerozdeľovania štátneho fondu a tým sa skracuje aj termín na použitie týchto prostriedkov v inštitúciách a samosprávach vzhľadom na ročné obdobie a nepriaznivé poveternostné podmienky potrebné väčšinou na tieto práce.

    Moja druhá časť interpelácie sa týka neoprávneného používania prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia. Pán minister, ako viete, majiteľ firmy SURMEX, spoločnosť s r. o., Svidník využil poskytnuté finančné prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia v rozpore so zákonom, neúčelovo, t. j. v rozpore s § 5 ods. 5 zákona číslo 128/1991 Zb., ako konštatovala aj správa Najvyššieho kontrolného úradu v kapitole životného prostredia. Celá vec na základe vyšetrovania Najvyššieho kontrolného úradu bola odstúpená orgánom činným v trestnom konaní. Podľa minulotýždňovej telefonickej informácie u riaditeľa Štátneho fondu životného prostredia prokuratúra rozhodla, že skutok nie je trestným činom. Riaditeľ Štátneho fondu životného prostredia ma informoval, že celú záležitosť fond odstúpi na súd na občianskoprávne konanie.

    Pýtam sa vás, pán minister, čo ste urobili cez Štátny fond životného prostredia a ministerstvo životného prostredia vo veci vrátenia dotácie firmou SURMEX po zistení jej neoprávneného využitia, mimo súdneho konania, keďže na skutočnosti sme upozorňovali ešte v marci roku 1996. Zároveň vás žiadam o zaslanie rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní okresnej, resp. krajskej prokuratúry, ktoré dostal Štátny fond životného prostredia, aby bolo jasné odôvodnenie zamietnutia.

    Pýtam sa vás, či bola vykonaná kontrola využitia prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia aj v druhej firme pána Surmáka HOGES, spoločnosť s r. o., Svidník a aký je jej výsledok.

    V ďalšom vás žiadam o písomné informácie pre výbor životného prostredia, ktoré neoprávnene použité dotácie sú na súde na vymáhaní, t. j. žiadam o zoznam s uvedením výšky pridelenej dotácie, ako aj výšky dotácie, ktorá bola použitá v rozpore so zákonom číslo 128/1991 Zb. (§ 5 ods. 5) a s uvedením dátumu pridelenia dotácie a dátumu zistenia neoprávnenosti.

    Moja tretia interpelácia je na pána ministra vnútra.

    Obraciam sa na vás, pán minister, s interpeláciou vo veci nezrealizovania a tým nenaplnenia § 4 zákona 100/1996 Z. z. Dňa 5. 9. 1996 sme vo výbore pre životné prostredie prerokúvali správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok roku 1996. Pri rokovaní sme zistili, že v správe sa nenachádzajú 4 kapitoly rezortov ministerstva vnútra, ministerstva obrany, Slovenskej informačnej služby a Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. Keďže objasnenie zástupcov ministerstva financií nebolo jasné, prijali sme vo výbore uznesenie, aby nám tieto údaje boli poskytnuté na neverejnom zasadnutí, ak sú teda všetky údaje utajené. Nie je predsa možné, aby poslanec, ktorý schvaľuje rozpočet, nemohol ho v základných údajoch kontrolovať. Je jasné, že existujú utajené informácie, ale nie globálne údaje o rezortoch ministerstva obrany, ministerstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a Správy hmotných rezerv Slovenskej republiky.

    V zákone Národnej rady číslo 196 o ochrane štátneho tajomstva v § 2 ods. 3 písm. d) pod číslom 2 sa uvádza: "Základné skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva" a v bode 2 uvedené "vojnový rozpočet, výhľad, návrh rozpočtu a súhrnné údaje o plnení rozpočtu Slovenskej informačnej služby, ministerstva vnútra, ministerstva obrany a Správy štátnych hmotných rezerv". V ďalšom, v § 4 tohto zákona sa v odseku 1 uvádza, že "zoznamy skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva vydávajú, menia a zrušujú v súlade s § 2 ods. 3 vo svojej pôsobnosti príslušné ústredné orgány po dohode s ministerstvom vnútra všeobecne záväzným právnym predpisom".

    Informácia z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorú som získala z výboru pre bezpečnosť a ochranu v deň prerokúvania správy o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1996, je, že rezort ministerstva vnútra nemá vydaný všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by určil skutočnosti tvoriace štátne tajomstvo. Zákon je platný od februára 1996 a jeho účinnosť je od 1. júna 1996. A potom sa stane, že poslanec nedostane radšej žiadnu informáciu, keď nie sú presne stanovené podmienky. Z tohto dôvodu vás, pán minister, žiadam, aby pri prerokúvaní správy o plnení štátneho rozpočtu za III. kvartál roku 1996 nám boli známe tieto skutočnosti, aby bol do tohto času vydaný všeobecne záväzný predpis, ktoré skutočnosti tvoria predmet štátneho tajomstva, a aby v súhrnnej správe mohol rezort ministerstva financií zabezpečiť dostatočné údaje o štátnom rozpočte za príslušné rezorty.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Černák. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne a kolegovia,

    vo svojej prvej interpelácii sa obraciam na pána ministra hospodárstva.

    "Vážený pán minister, pri schvaľovaní štátneho rozpočtu som žiadal, aby suma určená na propagáciu Slovenskej republiky v zahraničí bola využitá na propagáciu Slovenskej republiky ako krajiny cestovného ruchu. Preto Vás prosím o informáciu, akými zdrojmi disponuje ministerstvo hospodárstva a príslušné rozpočtové organizácie na realizovanie projektov na propagáciu Slovenskej republiky ako krajiny cestovného ruchu a aké projekty boli realizované. Veľmi by som ocenil prípadne aj informáciu o pripravovaných ďalších projektoch. S úctou Ľudovít Černák."

    Moja druhá interpelácia je na pána ministra Zlochu.

    "Vážený pán minister, v zmysle § 89 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady Vás prosím, aby ste mi poskytli prehľad o udelených výnimkách z ochranného režimu chránených území vo všetkých kategóriách územnej a druhovej ochrany za obdobie od 1. 1. 1995. Zároveň Vás prosím o priloženie stanovísk príslušných odborných organizácií ochrany prírody. Za odpoveď vopred ďakujem. S úctou Ľudovít Černák."

    Moja posledná, tretia interpelácia je na premiéra Slovenskej republiky.

    "Vážený pán premiér, v zákone o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov, ktorý predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky, § 6 zavádzal tzv. zlatú akciu, prostredníctvom ktorej sa mali realizovať záujmy štátu. Dňa 4. októbra uplynie šesť mesiacov od nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bol spochybnený § 6 a na základe Ústavy Slovenskej republiky stratí účinnosť. Preto Vás interpelujem s otázkou: Ako bude Slovenská republika presadzovať svoj záujem v strategicky dôležitých podnikoch? Interpelácia je o to naliehavejšia, že Fond národného majetku predáva svoje podiely v dotknutých podnikoch, napríklad Duslo Šaľa, Nafta Gbely, Slovenské celulózky a papierne Ružomberok atď. Viem, že privatizácia nie je v pôsobnosti vlády, ale ako predseda HZDS máte za rozhodnutia prezídia Fondu národného majetku politickú zodpovednosť. S úctou Ľudovít Černák."

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa,

    je mi ľúto, že nie je prítomný generálny prokurátor, ktorý doteraz vždy pri prerokúvaní tohto bodu sedel na svojom mieste. Mohol som využiť inú príležitosť, ale chcem mu na pôde tejto snemovne položiť niekoľko podľa mňa dôležitých otázok a bol by som rád, keby na ne odpovedal verejne.

    Podľa prerokúvaného zákona o prokuratúre - a využijem tu našu čerstvú vedomosť - generálny prokurátor má najrozsiahlejšie právomoci spomedzi všetkých prokurátorov, generálny prokurátor môže dať pokyn ktorémukoľvek prokurátorovi prokuratúry v ktorejkoľvek veci. Generálny prokurátor môže ktorémukoľvek prokurátorovi a v ktorejkoľvek veci vec odňať a prikázať ju inému prokurátorovi, teda generálny prokurátor má skutočne tieto právomoci nad každým z prokurátorov prokuratúry. Súčasne však s týmito právami nesie najvyššiu zodpovednosť za to, že prokuratúra skutočne podľa ústavy chráni práva a právom chránené záujmy všetkých občanov a štátu v Slovenskej republike. Preto mám tieto otázky:

    Prvá otázka - od marca roku 1995 prakticky dodnes nemôžu investičné a podielové fondy Prvej slovenskej investičnej spoločnosti v Bratislave a Prvá slovenská investičná a privatizačná spoločnosť v Banskej Bystrici rozhodnutím ministerstva financií vykonávať svoju činnosť. Desaťtisíce akcionárov a podielnikov, ako to tu už hovoril môj predrečník doktor Čarnogurský, sú dlhodobo obmedzení a obmedzovaní na svojich právach a utrpeli škodu na svojom majetku. 4. júla tohto roku som generálnemu prokurátorovi dal podnet vo veci závažného a rozsiahleho ohrozenia verejného záujmu zasahovania do nezávislosti súdu a pohŕdania súdom. Preto sa pýtam generálneho prokurátora, čo vo veci môjho podnetu vykonal, kto vo veci koná a aké úkony boli doteraz urobené.

    Po druhé - aké úkony a s akým výsledkom vykonala Mestská prokuratúra v Bratislave, pretože to je verejne známe, vo veci trestných oznámení Igora Urbana, Ivana Lexu, Vladimíra Mitra a Jána Čarnogurského v súvislosti so správou Osobitného kontrolného orgánu, ktorá bola prednesená v parlamente v máji minulého roka?

    Po tretie - aké úkony a s akým výsledkom boli urobené vo veci preverovania oznámení Ivana Lexu, v ktorých koná Mestská prokuratúra v Bratislave, nakoľko preverovanie trvá takmer rok?

    Po štvrté - už dávnejšie bol zverejnený telefonický rozhovor medzi vtedajším ministrom vnútra Hudekom a riaditeľom tajnej služby Ivanom Lexom, kde odzneli závažné fakty o pravdepodobnom zneužití právomoci verejných činiteľov, čím sa dopustili marenia vyšetrovania závažného trestného činu zavlečenia slovenského občana Michala Kováča mladšieho do cudziny s podozrením, že toto zavlečenie bolo organizované Slovenskou informačnou službou.

    Z nedávnych novinových správ je zrejmé alebo vyplýva, že vyšetrovateľ nevie doteraz získať vzorky hlasov Hudeka a Lexu. Vôbec by som sa nečudoval, keby aktéri odmietli vôbec sa stretnúť s vyšetrovateľom a odmietli túto svoju povinnosť.

    Zarážajúce je a skutočne ohromujúce, ak je to tak, potom vyšetrovateľ je povinný, má právo a je povinný rozhodnúť o predvedení. Ak to neurobí vyšetrovateľ, táto povinnosť prechádza na dozorového prokurátora. Dozorový prokurátor je povinný rozhodnúť o predvedení. Ak to neurobí dozorový prokurátor, tak je povinný generálny prokurátor, pretože i on v tejto veci môže rozhodnúť - rozhodnúť o predvedení. Vzniká všeobecná nedôvera, priechodnosť práva a spravodlivosti a všeobecne vzdialený pocit, že tu právo má dve tváre alebo dve sily, že jedni môžu a druhí nemusia.

    Už som verejne povedal generálnemu prokurátorovi, že vyšetrovateľ môže pokojne požiadať Národnú radu, aby vytiahla z archívu magnetofónové záznamy vystúpení Ivana Lexu a ministra Hudeka, ktorí v tejto snemovni vystupovali, je to uložené v archíve. Navyše, hovorili prirodzenými hlasmi, tak ako hovoria do telefónu.

    Po piate - pýtam sa generálneho prokurátora, prečo dodnes nebol vrátený obraz Klaňanie troch kráľov vlastníkovi a Banskobystrickému biskupskému úradu suma 200 tisíc dolárov a kópia obrazu.

    Po šieste - prezident republiky udelil amnestiu dvom občanom Slovenskej republiky. Nevyjadrím politický názor na toto rozhodnutie prezidenta, tento názor môže mať každý z nás. Iný ho môže verejne vysloviť, ale nie generálny prokurátor. Ten musí konať v rovine práva. Prezidenta žiadny zákon neobmedzuje využiť toto svoje ústavné právo - žiaden zákon platný v Slovenskej republike. Orgán činný v trestnom konaní je povinný, má zo zákona povinnosť udelenie milosti realizovať, teda zastaviť trestné stíhanie v týchto dvoch prípadoch.

    Generálny prokurátor túto povinnosť verejne odmietol vykonať, čím sa podľa môjho názoru, a opakujem to tu v tejto snemovni, dopustil trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, čím obmedzil na právach dvoch občanov Slovenskej republiky. Politicky spôsobil generálny prokurátor občanom veľkú morálnu škodu a spôsobuje trvale nedôveru v priechodnosť práva a spravodlivosti, v rovnosť pred právom a pred zákonmi a poškodil v zahraničí Slovenskú republiku ako právny a demokratický štát.

    Žiadam generálneho prokurátora, aby na tieto moje otázky odpovedal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Bárdos. Nie je tu. Pán Pásztor. Nie je tu. Pani Bauerová. Nie je tu. Ďakujem.

    Pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na otázky. Chcem ich zároveň požiadať, aby svoje odpovede dali pánom poslancom aj písomne do 30 dní podľa rokovacieho poriadku.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    P o s l e d n ý m bodom programu je

    všeobecná rozprava.

    Do rozpravy nemám písomne nikoho prihláseného. Chce sa niekto prihlásiť? Nech sa páči, pán Pásztor.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a páni,

    netransparentnosť privatizačného procesu a absencia kontrolného mechanizmu vedie aj k tomu, že nemôžem využiť ústavné právo interpelácie a som nútený, aby som v rámci všeobecnej rozpravy vystúpil a poukázal na konkrétny prípad. Je názorný najmä preto, že osvetľuje absurdity, k akým vedie chýbajúca legislatíva. To všetko pri neustálom prezentovaní fungovania demokratických princípov aj pri zmene vlastníckych vzťahov.

    Slovenský pozemkový fond Bratislava vyhlásil opakovanú obchodnú verejnú súťaž na predaj 51 % akcií Agrospolu, akciová spoločnosť, Kráľovský Chlmec v počte 53 040 kusov v menovitej hodnote 53 040 tisíc Sk zverejnením dňa 27. 2. 1996 v Slovenskej republike a v Roľníckych novinách. Verejná súťaž bola vyhlásená v súlade so zákonom číslo 92/1991 Zb. a zákonom číslo 513/1991 Zb., § 281 až 288 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Okrem požadovaných dokladov vyhlasovateľ žiadal od účastníka aj predloženie návrhu zmluvy, v ktorom má byť navrhnutá kúpna zmluva, platobné podmienky, podnikateľský zámer, ostatné náležitosti zmluvy podľa zákona číslo 190/1995 Z. z.

    Z pokynov na postup pri predkladaní záväzných návrhov do obchodnej verejnej súťaže na predaj akcií vyplýva, že pri hodnotení názvu sa bude vychádzať

    a/ z hodnoty navrhovanej kúpnej ceny,

    b/ z posúdenia platobných podmienok,

    c/ v prípade viackritériovej súťaže z podnikateľského zámeru, v ktorom sa hodnotí najmä rozsah modernizačných a rozvojových investícií, prínos pre ochranu a tvorbu životného prostredia, zámer reštrukturalizácie výroby a sociálne aktivity,

    d) do zhodnotenia z prípadného záujmu zamestnancov a vlastníkov pozemkov o kúpu akcií.

    Slovenský pozemkový fond Bratislava podľa článku VIII Zásad postupu prípravy a organizácie verejných súťaží v procese veľkej privatizácie podľa zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vydá rokovací poriadok komisie na vyhodnocovanie obchodnej verejnej súťaže. Aj z názvu je zrejmé, že ide o komisiu na vyhodnocovanie obchodnej verejnej súťaže. Treba to osobitne zdôrazniť, najmä ak sa v tomto poriadku uvádza, že komisia je iba poradným orgánom fondu ako vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže.

    Do súťaže sa celkove prihlásili dvaja účastníci, z ktorých jeden účastník nespĺňa podmienky súťaže, a preto bol jeho návrh vyradený. V súťaži zostali AGROTISA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Čierna, ktorá navrhla cenu 100 Sk za jednu akciu a uhradenie kúpnej ceny akcií do 31. 12. roku 2000. Ďalším súťažiacim bol HVL Štefánek, spoločnosť s ručením obmedzeným, Nemšová, ktorá navrhla cenu 50 Sk za jednu akciu a uhradenie kúpnej ceny akcií do 30. 5. 2006. Komisia na vyhodnotenie verejnej súťaže dospela k záveru, že najvýhodnejším návrhom je návrh AGROTISA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Čierna. Odporučila správnej rade Slovenského pozemkového fondu tento súťažný návrh. Správna rada Slovenského pozemkového fondu však na svojom zasadnutí dňa 25. 4. 1996 rozhodla, že najvýhodnejším návrhom je návrh HVL Štefánek, spoločnosť s ručením obmedzeným, Nemšová za kúpnu cenu 2 652 tisíc Sk.

    Poradný orgán - komisia dospela k záveru o najlepšom návrhu na základe kritérií, ktoré určil vyhlasovateľ. Na základe akých kritérií rozhodovala správna rada Slovenského pozemkového fondu? Zavážilo vari kritérium bývalého pôsobiska predstaviteľa ústredného orgánu štátnej správy? Existovali a naďalej budú popri sebe aj iné kritériá na hodnotenie súťažných návrhov? Jeden formálny, ale dôsledne rešpektovaný komisiou, a druhý známy iba členom správnej rady Slovenského pozemkového fondu, politicky odôvodnený? To všetko pri vedomí znalosti spôsobu voľby a zloženia jej členov.

    Práve preto z tohto miesta vyzývam správnu radu Slovenského pozemkového fondu, aby nám oznámila, na základe akých kritérií rozhodla o víťazovi tejto verejnej obchodnej súťaže. Dúfam, že svojím kvalifikovaným stanoviskom k uvádzaným skutočnostiam dostatočne osvetlí svoje kritériá, ktoré budú potvrdením správnosti rozhodnutia pri nakladaní s privatizovaným majetkom.

    Vyhlasovateľ ani po uplynutí dvoch mesiacov nepovažoval za potrebné v zmysle vyhlásených súťažných podkladov oznámiť výsledok súťaže všetkým súťažiacim. To svedčí tiež o snahe rešpektovania skutočností vyhlasovateľom súťaže sám sebou. Tento postup v žiadnom prípade nemôžeme nazvať postupom, ktorý by svedčil o ozajstnom záujme vyhlasovateľa vybrať ten najlepší súťažný návrh podľa kritérií a postupov všeobecne uznávaných štátom, rešpektujúcich princípy demokracie, najmä ak sa nakladá s majetkom nás všetkých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Keďže nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Dnešnú schôdzu prerušujeme, dnes končíme a zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.

    Ďakujem vám všetkým. Dovidenia, dobrú noc.