• Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

    Ďakujem. Je nás 83, sme uznášaniaschopní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram prerušené rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v schválenom programe 17. schôdze Národnej rady máme zaradených niekoľko návrhov medzinárodných zmlúv. V piatok, keď sme sa rozchádzali, som naznačil, že program bude pokračovať rozpravou o vysokoškolskom zákone. Chcem vám oznámiť, že som poprosil pánov ministrov, ktorých sa zmluvy týkajú, aby sme ich mohli prerokovať ako prvé o 10.00 hodine. Sú to zmluvy, ktoré v Národnej rade prechádzajú prakticky bez problémov. Dvaja páni ministri majú nejaké zasadnutia poobede a na budúci týždeň. Chcel by som vás poprosiť, aby sme najskôr prerokovali tieto zmluvy. Je ich sedem, týkajú sa ministra hospodárstva, ministra zahraničných vecí a ministra obrany. Zmluvy o voľnom obchode, ktoré bude predkladať pán minister hospodárstva, sú štyri, predniesli by sme ich spoločne a potom by bolo hlasovanie o každej osobitne, tak ako sme to robili už predtým. Ušetríme čas. Súhlasíte s tým? Dám o tomto mojom návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Túto zmenu v priebehu rokovania 17. schôdze sme si odsúhlasili.

    Pristúpime k d v a d s i a t e m u s i e d m e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu so Všeobecnou dohodou o výsadách a imunitách Rady Európy, Protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy, Druhým protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúcimi sa členov Európskej komisie pre ľudské práva, Štvrtým protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúcimi sa Európskeho súdu pre ľudské práva a Piatym protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 372, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, a spoločnú správu výborov ako tlač 372a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tieto návrhy uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Pavol Hamžík.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky sa v súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky predkladajú Všeobecná dohoda o výsadách a imunitách Rady Európy (ďalej uvádzaná ako Všeobecná dohoda), Protokol k Všeobecnej dohode, Druhý protokol k Všeobecnej dohode - Ustanovenia týkajúce sa členov Európskej komisie pre ľudské práva, Štvrtý protokol k Všeobecnej dohode - Ustanovenia týkajúce sa Európskeho súdu pre ľudské práva a Piaty protokol k Všeobecnej dohode, zásadným spôsobom vymedzujúce výsady a imunity, ktoré požíva Rada Európy, jej orgány a zástupcovia členských štátov.

    Všeobecná dohoda a spomenuté protokoly sú v oblasti výsad a imunít štandardnými dokumentmi. V zásade vychádzajú z ustanovení a štruktúry Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie spojených národov z 13. februára 1946, ktorým je viazaná aj Slovenská republika.

    Všeobecná dohoda o výsadách a imunitách Rady Európy rieši hlavne otázky právnej spôsobilosti organizácie na uzatváranie zmlúv, nadobúdania a scudzovania majetku, imunít majetku, oslobodenia majetku, príjmov a iného vlastníctva od priamych daní, poplatkov, ciel, zákazov a obmedzení na dovoz a vývoz, ako aj výsad a imunít predstaviteľov členských štátov vo Výbore ministrov.

    Protokol k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy upravuje modality pristúpenia k Všeobecnej dohode, Druhý protokol obsahuje rozsah výsad a imunít, ktoré požívajú členovia Komisie pre ľudské práva, Štvrtý protokol zakotvuje výsady a imunity Európskeho súdu pre ľudské práva a jeho členov a Piaty protokol špecifikuje otázky oslobodenia členov Európskej komisie pre ľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva od zdanenia mzdy, odmien a iných príspevkov, ktoré poberajú od Rady Európy.

    Podľa ustanovení Protokolu sa zmluvnou stranou Všeobecnej dohody a Protokolu možno stať uložením listín o pristúpení. V súlade s Druhým, Štvrtým a Piatym protokolom je ich možné podpísať bez výhrady ratifikácie alebo s výhradou ratifikácie. Pretože všetky spomenuté dokumenty podliehajú v Slovenskej republike schváleniu Národnou radou Slovenskej republiky, Slovensko sa stane zmluvnou stranou Dohody a jej Protokolu uložením listín o pristúpení a zmluvnou stranou Druhého, Štvrtého a Piateho protokolu uložením ratifikačných listín.

    Z dôvodu zjednodušenia postupu pri uzatváraní protokolov, ktorých podpísanie nadväzuje na uzavretie Všeobecnej dohody o výsadách a imunitách Rady Európy, sa súčasne s návrhom na vyslovenie súhlasu so Všeobecnou dohodou a Protokolom k Všeobecnej dohode predkladá návrh na vyslovenie súhlasu so všetkými spomenutými dokumentmi, aj bez podpisu Druhého, Štvrtého a Piateho protokolu.

    Tieto dokumenty budú na základe splnomocnenia prezidenta Slovenskej republiky podpísané pri uložení listín o pristúpení k Všeobecnej dohode a Protokolu k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    Ustanovenia Všeobecnej dohody o výsadách a imunitách Rady Európy a jej protokolov sú v súlade s normami medzinárodného práva a so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Všeobecnou dohodou o výsadách a imunitách Rady Európy a spomenutými protokolmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže pán minister vystupuje v našom parlamente prvýkrát, dovoľte mi, aby som ho privítal a poprial mu v jeho práci veľa úspechov a vzájomnej spokojnosti.

  • Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Zelenayovú, aby nás oboznámila s prerokovaním návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou 372a.

    Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Všeobecnou dohodou o výsadách a imunitách Rady Európy, Protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy, Druhým protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúcimi sa členov Európskej komisie pre ľudské práva, Štvrtým protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúcimi sa Európskeho súdu pre ľudské práva a Piatym protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Všeobecnou dohodou o výsadách a imunitách Rady Európy, Protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy, Druhým protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúcimi sa členov Európskej komisie pre ľudské práva, Štvrtým protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúcimi sa Európskeho súdu pre ľudské práva a Piatym protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1105 z 20. augusta 1996 na prerokovanie do 4. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Všeobecnou dohodou o výsadách a imunitách Rady Európy, Protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy, Druhým protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy -...

  • Páni poslanci Haťapka a Kňažko, prosím vás, aby ste nerušili priebeh schôdze.

  • ...Ustanoveniami týkajúcimi sa členov Európskej komisie pre ľudské práva, Štvrtým protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúcimi sa Európskeho súdu pre ľudské práva a Piatym protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    V Bratislave 9. septembra 1996, podpísaní predseda ústavnoprávneho výboru Peter Brňák a predseda zahraničného výboru Dušan Slobodník.

    Dovoľte, pán predseda, resp. žiadam vás, pán predseda, aby ste k tomuto návrhu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Zelenayovej.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že sa nikto do rozpravy neprihlásil.

    Pán poslanec Danko chce zrejme oznámiť číslo karty.

  • Áno, vážený pán predseda, oznamujem vám, že hlasujem náhradnou kartou číslo 5.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Hlási sa niekto do rozpravy?

  • Ak nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pán minister sa zrejme nechce vyjadriť, keďže rozprava nebola. Takisto pani poslankyňa Zelenayová.

  • Žiadam vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu, ktorý odporúčam prijať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Všeobecnou dohodou o výsadách a imunitách Rady Európy, Protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy s nasledujúcimi protokolmi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem, pani poslankyňa, aj vám, pani poslankyne.

  • Budeme pokračovať v rokovaní tromi návrhmi na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s medzinárodnými dohodami o voľnom obchode. Ide o tieto návrhy:

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael (tlač 450),

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou (tlač 451),

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou (tlač 452).

    Návrhy, tak ako som ich uviedol, pani poslankyne, páni poslanci, máte rozdané ako tlače 450, 451 a 452 a takisto spoločné správy ako tlače 450a, 451a, 452a.

    Vláda Slovenskej republiky poverila ministra hospodárstva pána Karola Česneka, aby nám tieto návrhy predniesol. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, táto podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom.

    Dohoda o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael bola podpísaná ministrom hospodárstva Slovenskej republiky a ministrom obchodu Štátu Izrael dňa 22. mája 1996 v Bratislave. Dohoda nadobudne platnosť 1. januára 1997 po ukončení ratifikačného procesu v obidvoch štátoch.

    Konzultácie o príprave rokovaní o dohode o voľnom obchode sa uskutočnili v I. polroku 1995 a v nadväznosti na závery týchto konzultácií vláda Slovenskej republiky schválila obchodno-politickú smernicu na rokovanie o Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael svojím uznesením číslo 520 z 11. júla 1995. Smernica obsahovala celkove 17 rámcových zásad, z ktorých sa vychádzalo pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode. Rokovania o dohode o voľnom obchode sa ukončili v apríli tohto roku a vláda svojím uznesením číslo 341 zo 14. mája 1996 schválila správu o ukončení rokovaní o príprave Dohody o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael a návrh na uzatvorenie Dohody o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael.

    Izrael patrí ku krajinám, v ktorých dochádza od začiatku deväťdesiatych rokov k dynamickému rastu obchodnej výmeny so Slovenskou republikou. Uzatvorenie Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael podporuje skutočnosť, že Izrael je krajinou s pomerne silnou ochranou domácej ekonomiky a vytvorením zóny voľného obchodu sa vytvoria podmienky na razantnejší prienik slovenských výrobkov na izraelský trh. Izrael je jediným štátom na svete, ktorý má dohody súčasne so Spojenými štátmi a Európskou úniou. Vďaka tomu má izraelský vývoz do Európskej únie prednosť pred vývozom Spojených štátov do krajín "pätnástky". Taktiež toto platí pre izraelský vývoz do Spojených štátov, ktorý má prednosť pred európskym vývozom do Spojených štátov.

    Cieľom dohody je vytvorenie zóny voľného obchodu pre priemyselné výrobky a pre vybrané poľnohospodárske výrobky a produkty. Po nadobudnutí platnosti dohody sa pri viac ako 90 % realizovaného vzájomného obchodu s priemyselnými výrobkami v štruktúre a objeme podľa roku 1995 odstránia clá. Ďalšie znižovanie cla sa bude postupne realizovať v prechodnom období k 1. januáru 1999, resp. pri citlivých výrobkoch k 1. júlu roku 2000. Po skončení tohto prechodného obdobia bude vzájomný obchod s priemyselnými výrobkami úplne liberalizovaný, čo v praxi znamená, že dovoz alebo vývoz výrobkov majúcich pôvod v Slovenskej republike, resp. v Štáte Izrael bude bez cla.

    Vzájomný obrat v roku 1995 medzi Slovenskou republikou a Izraelom na základe colnej štatistiky predstavoval hodnotu 25 958 tisíc amerických dolárov. Celkový dovoz do Slovenskej republiky z Izraela bol realizovaný za 11 172 tisíc dolárov a za priemyselné výrobky dosiahol hodnotu 10 957 tisíc dolárov.

    Priemyselné výrobky podľa stupňa citlivosti a dôležitosti z hľadiska ochrany slovenského priemyslu boli rozdelené do troch skupín. Počas rokovaní sa prihliadalo na to, aby štruktúra jednotlivých skupín zohľadňovala potreby ekonomiky tak z pohľadu znižovania výrobných nákladov, ako i z pohľadu ochrany domácej výroby počas prechodného obdobia a aby boli vyvážené vzájomne poskytnuté koncesie.

    Vychádzajúc zo štruktúry vývozu priemyselných výrobkov v roku 1995 sa doviezlo 37 % výrobkov s nulovým clom. Výrobky začlenené do listiny A, pri ktorých sa clo zníži na nulu vstupom dohody do platnosti, sa podieľali 44-percentami na dovoze priemyselných výrobkov v roku 1995. Z uvedeného vyplýva, že 81 % dovozu z Izraela bude od vstupu dohody do platnosti podliehať nulovej colnej sadzbe. Zvyšné dovozy sú rozdelené medzi výrobky zaradené do listiny B - ide o 11 % a listiny C - 8 % s postupným znižovaním colných sadzieb do 1. 1. 1999, resp. do 1. 7. 2000. Vývoz priemyselných výrobkov zo Slovenskej republiky do Izraela v roku 1995 predstavoval hodnotu 14 747 000 dolárov. Bol takmer o tretinu vyšší ako dovoz. Rovnako aj izraelská strana zaradila jednotlivé položky colného sadzobníka podľa citlivosti do troch skupín.

    Ak vychádzame zo štruktúry vývozu za predchádzajúci rok, možno konštatovať, že vývoz priemyselných výrobkov do Izraela bol zo Slovenska realizovaný takmer v celom objeme - ide o 97,2 % - len výrobkami s nulovým clom. Len pre 1,7 % objemu vývozu sa bude uplatňovať postupné znižovanie colných sadzieb do 1. 1. 1999, resp. 1. 9. 2000.

    Touto dohodou sa pre našich vývozcov vytvorili oveľa širšie možnosti na rozšírenie komoditnej štruktúry vývozu do Izraela. Veľa našich výrobkov, ktoré sú zaujímavé z hľadiska vývozu a spĺňajú podmienky pôvodu výrobku, bolo dohodnutou liberalizáciou zaradených do listiny A. Znamená to, že od vstupu dohody do platnosti môžu byť do Izraela vyvážané bez cla. Ide o rôzne výrobky z obyčajných kovov, stroje, prístroje, elektrické zariadenia a ich časti - súčasti a niektoré druhy nástrojov a prístrojov, kde bolo doteraz pri vývoze uplatňované pomerne vysoké clo a v priemere to bolo okolo 15 %.

    Pri rokovaniach o liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a produktmi sa vychádzalo z našich exportných záujmov zohľadňujúcich najmä doterajšiu neprístupnosť izraelského trhu v dôsledku neprimerane vysokej ochrany domácich výrobcov. Rozsah poľnohospodárskych koncesií bol dohodnutý na recipročnej báze na určité objemy pri zníženom cle. Dosah dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael z agrárneho aspektu možno hodnotiť pozitívne, keďže realizáciou dohody sa nám vytvoria lepšie podmienky na presadenie sa aj na tomto vysoko chránenom trhu. Pozitívne sa javí aj porovnanie celkovej hodnoty koncesií, keď ich hodnota na náš vývoz - zhruba 95 mil. korún - výrazne prevyšuje hodnotu koncesií na náš dovoz. Tam ide o 60 mil. korún. Koncesie na náš export sa týkajú menej citlivých agrárnych komodít a citlivejšie položky sú obmedzené kvótou.

    Dohodu o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael tvorí text dohody, prílohy a protokoly, ktoré sú jej nedeliteľnou súčasťou a je k nej pripojený aj záznam o porozumení.

    V záujme koordinovaného postupu voči tretím krajinám, ktorý ako záväzok pre obidve strany vyplýva zo Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, všetky rokovania o príprave dohody prebiehali na trojstrannom základe spoločným rokovaním delegácie Slovenskej republiky a Českej republiky s izraelskou stranou na úrovni vedúcich delegácií expertov a štyroch pracovných skupín: pre text dohody, priemyselné výrobky, poľnohospodárske výrobky a pravidlá pôvodu. Počas rokovaní neprišlo k rozdielnym názorom medzi delegáciou Českej republiky a Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael.

  • To boli všetky tri návrhy, pán minister?

  • Keby ste nám predniesli všetky tri naraz.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som ďalej predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou bola podpísaná ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Estónskej republiky dňa 28. mája 1996 v Talline. Koncom októbra roku 1995 sa uskutočnili tiež konzultácie o príprave rokovaní o Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou.

    V nadväznosti na závery týchto konzultácií predložil minister hospodárstva na rokovanie vlády obchodnopolitickú smernicu na rokovania. Vláda ju prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 5. marca 1996. Obchodnopolitická smernica obsahovala celkove 25 rámcových zásad, z ktorých sa vychádzalo pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode. Rokovania o dohode o voľnom obchode sa skončili v marci tohto roku a vláda svojím uznesením číslo 264 zo 16. apríla 1996 schválila správu o skončení rokovaní o príprave Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou a návrh na uzatvorenie Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou.

    Cieľom dohody je vytvoriť oblasť voľného obchodu postupným odstránením tarifných i netarifných prekážok. Plná liberalizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má sa dosiahnuť vstupom dohody do platnosti. Predkladaná Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou nepredpokladá plnú liberalizáciu poľnohospodárskeho obchodu, pričom však obsahuje koncesie poskytnuté Slovenskou republikou pri poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkoch. Estónska republika bude nadobudnutím platnosti dohody uplatňovať na slovenské vývozy poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov nulové colné sadzby. Na druhej strane Estónska republika prijala záväzok nezvyšovať clá nad úroveň uplatňovanú v Slovenskej republike na estónske dovozy agrárnych výrobkov pri svojom vstupe do Svetovej obchodnej organizácie.

    Dohoda obsahuje celkove 42 článkov, ktoré v zásade vychádzajú zo Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, i keď Estónsko neprejavilo záujem o vstup do Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. K dohode sú pripojené prílohy 1-4, záznam o porozumení a protokoly 1 až 3 týkajúce sa poskytnutia koncesií za poľnohospodárske výrobky slovenskou stranou, pravidiel pôvodu a vzájomnej pomoci v colných otázkach. Na príprave textu dohody sa podieľali experti z ministerstva zahraničných vecí a ministerstva hospodárstva.

    Súčasťou dohody je aj liberalizácia vzájomného agrárneho obchodu medzi Slovenskou republikou a Estónskom. Nakoľko i v súčasnosti sú uplatňované nulové clá na vývozy do Estónska, nedochádza zo slovenskej strany k výraznejšej liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a so spracovanými potravinárskymi výrobkami. Liberalizácia agrárneho obchodu spočíva v jednostrannom odstránení súčasných ciel na estónskej strane pri dodržaní záväzku, ktorý je dôležitý pre Slovenskú republiku - nezvyšovať clo nad úroveň uplatňovanú v Slovenskej republike na dovozy z Estónska. Je to vyjadrené v prílohách A a B protokolu 1, keď príloha A obsahuje výrobky s nulovým clom a príloha B výrobky, pri ktorých sa neuplatní liberalizácia obchodu. Prílohy protokolu 2 obsahujú všetky položky colného sadzobníka kapitol 1-24 harmonizovaného systému v roku 1996.

    Z celkového hodnotenia dosahu a prínosu Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskom, ak vychádzame z obchodnej bilancie za rok 1995, vyplýva, že pri realizovanom dovoze priemyselných výrobkov poklesnú príjmy do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky z colných poplatkov vo výške 32 tisíc amerických dolárov, čo je koncesia poskytnutá Slovenskou republikou Estónsku.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou je v poradí piatou bilaterálnou dohodou a ôsmou dohodou celkove, ktorej cieľom je vytvorenie zóny voľného obchodu. Okrem nesporných výhod a vytvorenia priestoru na lepšie etablovanie sa slovenských vývozcov najmä s priemyselnými komoditami na estónskom trhu podpísaním a realizáciou tejto dohody akcentuje Slovenská republika svoju podporu celoeurópskym a celosvetovým integračným tendenciám, prejavujúcim sa v oblasti liberalizácie obchodu.

    So záujmom o koordinovaný postup voči tretím krajinám, ktorý ako záväzok pre obidve strany vyplýva zo Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, taktiež všetky rokovania o príprave dohody prebiehali na trojstrannom základe spoločným rokovaním delegácií.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predložil ďalej návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou bola podpísaná ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Lotyšskej republiky dňa 19. apríla 1996 v Rige. Dohoda sa bude predbežne uplatňovať od 1. júla 1997. Rokovania o dohode o voľnom obchode sa skončili v marci tohto roku a vláda svojím uznesením číslo 265 zo 16. apríla 1996 schválila správu o skončení rokovaní o príprave Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou a návrh na uzatvorenie Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou.

    Koncom októbra 1995 sa uskutočnili konzultácie o príprave rokovaní o Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou. V nadväznosti na závery týchto konzultácií schválila vláda Slovenskej republiky obchodnopolitickú smernicu na rokovanie o dohode o voľnom obchode svojím uznesením číslo 218 z 26. marca 1996. Obchodnopolitická smernica obsahovala celkove 18 rámcových zásad, ktoré boli rešpektované pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode.

    Cieľom dohody je vytvoriť oblasť voľného obchodu postupným odstránením tarifných i netarifných prekážok. Liberalizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má sa dosiahnuť vstupom dohody do platnosti. Predkladaná Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou nepredpokladá plnú liberalizáciu poľnohospodárskeho obchodu, pričom však obsahuje navzájom si poskytnuté koncesie pri poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkoch.

    Dohoda obsahuje 42 článkov, ktoré v zásade vychádzajú zo Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode a sú k nej pripojené prílohy 1-5 a záznam o porozumení. Text dohody je koncipovaný tak, že umožní bez väčších technických problémov prípadné pripojenie Lotyšska k CEFTA. Dohoda obsahuje tiež protokoly 1-4, ktoré sa týkajú poskytnutia si vzájomných koncesií na poľnohospodárske výrobky, pravidiel pôvodu a vzájomnej pomoci v colných otázkach. Na príprave textu sa podieľali experti z ministerstva zahraničných vecí a ministerstva hospodárstva.

    Od nadobudnutia platnosti dohody bude clo pri priemyselných výrobkoch redukované na nulu. Z celkového objemu dovozu priemyselných výrobkov v hodnote 876 tisíc amerických dolárov v roku 1995 príde k zníženiu príjmu ročne do štátneho rozpočtu z nevybraného cla vo výške 34 tisíc.

    Na druhej strane však pri vývozoch do Lotyšska dohodnutou liberalizáciou získavajú slovenskí vývozcovia od nadobudnutia platnosti dohody na odstránených colných poplatkoch hodnotu 698 tisíc, čím sa vývozy priemyselných výrobkov zo Slovenskej republiky stávajú konkurenčne schopnejšími.

    Súčasťou dohody je aj liberalizácia vzájomného agrárneho obchodu medzi Slovenskou republikou a Lotyšskom. Vzhľadom na podobné výrobno-klimatické podmienky poľnohospodárskej výroby v Lotyšsku, ako aj indikovaného záujmu lotyšskej strany o vstup do CEFTA, sa pri rokovaniach vychádzalo z princípov liberalizácie agrárneho obchodu medzi štátmi CEFTA a úrovne koncesií poskytnutých medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou v rámci tejto liberalizácie. Do úvahy sa však vzali aj obmedzené kvalitatívne a kapacitné možnosti agrárnej výroby a domáceho trhu v Lotyšsku a úroveň výrobných nákladov agrárnej výroby neumožňujúcej lotyšským výrobcom presadzovať sa na našom trhu.

    Liberalizácia agrárneho obchodu spočíva v jednorazovom znížení alebo odstránení súčasných ciel obidvoch strán pri dodržaní záväzku nezvyšovať clo. Je to vyjadrené v prílohách A - F protokolu II. Prílohy A - C sa viažu na dovoz z Lotyšska a prílohy D - F na vývoz do Lotyšska. Prílohy A a D predstavujú položky s nulovým clom a prílohy B a E so zníženým clom a prílohy C a F výrobky, pri ktorých sa neuplatňuje liberalizácia obchodu.

    S prihliadnutím na citlivosť a malý rozsah lotyšského trhu je vo vybraných položkách koncesia obmedzená kvótou. Možno konštatovať, že podiel výrobkov, na ktoré Slovenská republika dostala koncesie, predstavuje zhruba 76 % nášho vývozu v roku 1995. Dosah na štátny rozpočet je kladný, keďže pri exporte koncesovaných výrobkov sa vytvára zvýhodnený prístup na toto teritórium a umožňuje to nárast domácej výroby a následného exportu. Všetky agrárne dovozy sa doteraz realizovali pri nulovom cle, pretože sa nepredpokladajú negatívne dosahy na štátny rozpočet zo zníženého výberu cla pri dovoze z Lotyšska.

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou je v poradí štvrtou bilaterálnou dohodou a siedmou dohodou celkove, ktorou sa vytvára zóna voľného obchodu. Okrem nesporných výhod a vytvorenia priestoru na lepšie etablovanie sa slovenských vývozcov najmä v priemyselných komoditách na lotyšskom trhu podpísaním a realizáciou tejto dohody akcentuje Slovenská republika svoju podporu celoeurópskym a celosvetovým integračným tendenciám.

    V záujme koordinovaného postupu voči tretím krajinám, ktorý vyplýva zo Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, všetky rokovania o príprave dohody prebiehali na trojstrannom základe.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja vám, pán minister.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Petra Magvašiho, aby predniesol správu z prerokovania všetkých troch návrhov vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážený pán minister hospodárstva, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovolím si zlúčiť správy, ktoré boli pre všetky tri zmluvy do jednej, pretože sú identické a aj návrh uznesenia, ktorý odporúčal výbor, je tiež identický.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael, ďalej Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a Lotyšskou republikou a Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a Estónskou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami číslo 1104 zo dňa 20. augusta 1996 a číslo 1114 zo dňa 26. augusta 1996 na prerokovanie do 4. septembra 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch, a taktiež pripraviť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrhy v lehote, vyslovili s nimi súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael, ďalej s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a Lotyšskou republikou a s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a Estónskou republikou.

    Odporúčajú prijať uznesenie, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael, a potom Lotyšskou republikou a Estónskou republikou podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael - osobitne to bude pre Lotyšskú republiku a osobitne pre Estónsku republiku.

    Odporúčam, pán predseda, tieto dohody prijať jednotlivo a jednotlivo prijať aj návrhy uznesenia.

  • Ďakujem vám, pán poslanec. Mojou povinnosťou je opýtať sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Zrejme nie, pretože sme ju nemali. Takisto pán spoločný spravodajca. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých uzneseniach.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael ako tlač 450.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča...

  • Odporúčam dohodu aj návrh uznesenia prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili a prijali.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou. Máme to ako tlač 451.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem vysloviť konštatovanie, že sme návrh uznesenia schválili.

    Ako posledné nám ostalo hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou. Je to tlač 452. Pán spoločný spravodajca navrhuje...

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Môžem konštatovať, že sme uznesenie prijali.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, pán minister, aj páni poslanci a poslankyne.

  • Môžeme pristúpiť k t r i d s i a t e m u p r v é m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Memorandom o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska týkajúceho sa podmienok na rekognoskáciu výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 459, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, a správu výborov ako tlač 459a.

    Z poverenia vlády tento návrh uvedie minister obrany pán Sitek. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky - návrh Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska týkajúceho sa podmienok na rekognoskáciu výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 513 z 23. júla 1996 poverila predsedu vlády predložiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Memorandum o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska týkajúceho sa podmienok na rekognoskáciu výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky, ktoré bolo podpísané 7. augusta 1996 v Bratislave, na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa článku 86 písm. e) a písm. i) Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí pred ratifikáciou vysloviť súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ako aj s medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých je potrebný zákon a tiež rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky.

    Uvedený druh aktivity dopĺňa rozvoj programu Partnerstvo za mier na bilaterálnom základe a zvyšuje efektívnosť prípravy partnerských krajín v ich procese integrácie do Severoatlantickej aliancie. Predmetom aktivít je rekognoskácia priestoru vrtuľníkmi Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a oboznámenie pilotov Armády Slovenskej republiky so skúsenosťami a metodickými postupmi pri výcviku pilotov a obsluhe špeciálnych prostriedkov používaných na nočné lety v prízemných výškach.

    Rekognoskácia predpokladaných priestorov na výcvik príslušníkov letectva v roku 1997 bola vykonaná v dňoch 9. až 15. augusta 1996. Zúčastnilo sa na nej 11 príslušníkov letectva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska s dvoma vrtuľníkmi. Na základe predbežných rokovaní sa má výcvik pilotov uskutočniť v trvaní 3-4 týždňov formou kurzu a zúčastní sa na ňom 50 až 60 pilotov. Celkový počet príslušníkov letectva Veľkej Británie na území Slovenskej republiky dosiahne 125 osôb. Predpokladá sa, že do kurzu budú zaradení i vybraní piloti a inštruktori bojových a dopravných vrtuľníkov letectva Armády Slovenskej republiky. Predbežný dátum kurzu bol stanovený na časové obdobie jún - september 1997, keď sú najvhodnejšie podmienky na vykonanie výcviku vzhľadom na množstvo zvyškového svetla v noci. Letové trasy uvedených letov sú určené vo vymedzenom vzdušnom priestore, mimo chránených prírodných rezervácií, národných parkov, husto obývaných oblastí a iných dôležitých priemyselných a ekonomických centier.

    Náklady spojené s aktivitami vyplývajúcimi z vykonávania tohto memoranda uhradia orgány Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    toto memorandum prehlbuje bilaterálnu zmluvnú základňu so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a rozširuje obsah spoločných aktivít v rámci spolupráce. Z uvedených dôvodov vám odporúčam, aby ste s predloženým návrhom súhlasili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bol určený predseda výboru pán Andrejčák. Prosím ho, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zoznámim vás so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Memorandom o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska týkajúceho sa podmienok na rekognoskáciu výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Návrh Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, týkajúceho sa podmienok na rekognoskáciu výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1103 zo dňa 15. augusta tohto roku na prerokovanie do 4. septembra Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil výbor pre obranu a bezpečnosť ako príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, pričom Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie o výsledku prerokovania, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s návrhom súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť po prerokovaní návrhu vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky rovnako vysloviť súhlas s Memorandom o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska týkajúceho sa podmienok na rekognoskáciu výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Návrh uznesenia, vážené poslankyne, vážení poslanci, je súčasťou tlače 459, preto ho nebudem čítať a odporúčam uznesenie prijať.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu s konštatovaním, že ani do tejto rozpravy som doteraz nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

  • Konštatujem, že nie, preto rozpravu končím. Pána ministra sa musím opýtať, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Takisto pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Pristúpime k hlasovaniu a budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Memorandom o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska týkajúceho sa podmienok na rekognoskáciu výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje...

  • Navrhujem uznesenie schváliť.

  • Navrhuje, aby sme uznesenie prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme uvedené uznesenie schválili a prijali.

    Pristúpime k t r i d s i a t e m u d r u h é m u bodu programu, ktorým je opäť návrh, a to

    návrh na zmenu miesta uskutočnenia medzinárodného vojenského cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier - COOPERATIVE KEYř96, ktoré sa uskutoční na území Rumunskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 478, v ktorej je pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh opäť uvedie pán minister Sitek. Prosím ho, aby tento návrh predložil.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne a páni poslanci,

    predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky - návrh na zmenu miesta uskutočnenia medzinárodného vojenského cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier - COOPERATIVE KEYř96, ktoré sa uskutoční na území Rumunskej republiky v dňoch 14. až 19. októbra 1996.

    Vláda účasť na tomto cvičení schválila uznesením číslo 576 z 27. augusta 1996. Medzinárodné vojenské cvičenie COOPERATIVE KEY'96 odsúhlasila vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky na území Gréckej republiky. Na základe rozhodnutia velenia NATO sa zmenilo miesto uskutočnenia cvičenia, ktoré sa uskutoční na území Rumunskej republiky. Jeho cieľom bude koordinácia materiálno-technického zabezpečenia a logistiky letectva - riadenia leteckých operácií súvisiacich s transportom a prekládkou materiálu z transportných lietadiel v súvislosti s humanitnou pomocou mnohonárodných síl štátov NATO a štátov participujúcich na aktivitách v rámci programu Partnerstvo za mier. Z Armády Slovenskej republiky sa na výcvikovej aktivite zúčastní 1 lietadlo AN12 a 12 príslušníkov Armády Slovenskej republiky z oblasti logistického zabezpečenia leteckej operácie.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam vám predkladaný návrh materiálu schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Aj k tomuto bodu programu bol určený ako spoločný spravodajca predseda výboru pán Andrejčák. Prosím ho, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na zmenu uskutočnenia medzinárodného vojenského cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier - COOPERATIVE KEY'96, ktoré sa uskutoční na území Rumunskej republiky a

    a) súhlasí so zmenou miesta konania medzinárodného vojenského cvičenia COOPERATIVE KEY'96, ktoré sa uskutoční na území Rumunskej republiky,

    b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s konaním medzinárodného vojenského cvičenia COOPERA- TIVE KEY'96 na území Rumunskej republiky,

    c) ukladá predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku jeho prerokovania. Určuje Imricha Andrejčáka, predsedu výboru, za spravodajcu výboru Národnej rady, ktorý prerokoval predložený návrh.

    Dovoľte, aby som vám návrh uznesenia prečítal.

    Národná rada Slovenskej republiky

    pozmeňuje svoje uznesenie z 27. marca 1996 číslo 323, ktorým podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia spoločných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky v roku 1996 tak, že súhlasí so zmenou miesta medzinárodného vojenského cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier - COOPERATIVE KEY'96, ktoré sa namiesto v Gréckej republike uskutoční na území Rumunskej republiky.

    Tento návrh uznesenia odporúčam prijať.

  • Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi.

    Pýtam sa, či má niekto otázky k uvedenému návrhu.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho máte uvedený v tlači číslo 478. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalej budeme pokračovať s mojím zbožným prianím, aby sme takto prijímali aj ostatné návrhy v pohode, zhode a v dobrej vôli.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl.

    Do rozpravy mám prihlásených ešte 6 pánov poslancov a poslankýň. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená Národná rada, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    dovoľte mi vyjadriť svoj názor na návrh pána poslanca Urbana k zmene sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova.

    V prvom rade chcem opraviť názor vyslovený pánom poslancom Mikloškom, že návrh je len záležitosť pána Urbana. Naopak, pán Urban len predniesol návrh, ktorý v Prešove dozrieval takmer štyri roky. Tento názor si osvojil a podporuje aj primátor mesta Prešov, ktorý bol zvolený za Kresťanskodemokratické hnutie, podporujú ho samosprávne orgány mesta, kde je väčšina poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, a osvojil som si tento názor aj ja.

    Rovnako by som chcel zaujať stanovisko k vystúpeniu pána poslanca Haracha. Ak prehodnocujem jeho vystúpenie, vychádza mi vlastne, že odkazuje Prešovčanom, aby boli trpezliví a statoční a niekedy po roku 2000 sa naplní projekt na zriadenie samostatnej vysokej školy technického zamerania pre technológie špecializované na textilný a obuvnícky priemysel. Naozaj je to projekt na niekoľko rokov.

    Univerzita Pavla Jozefa Šafárika je vysokou školou, ktorá v Slovenskej republike aj v zahraničí je veľmi známa dobrou úrovňou štúdia a šíri dobré meno slovenského vysokého školstva aj na medzinárodnej úrovni. Na týchto úspechoch, na medzinárodnom uznaní, na úrovni kvality štúdia sa podieľali aj podieľajú fakulty sídliace v Košiciach, aj fakulty sídliace v Prešove, ale predovšetkým ľudia, veľmi významné osobnosti, ktorí na fakultách desiatky rokov pôsobili alebo pôsobia.

    Je veľmi otázne, do akej miery bude mať dosah presun sídla rektorátu univerzity z Košíc do Prešova na zníženie doterajšej práce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a jej fakúlt. Naozaj až taký katastrofický, ako tu odznelo? A čím? Veď už dnes sú v Prešove pre rektorát vytvorené dôstojné priestorové podmienky v historicky významnom objekte v centre mesta. Prešov nie je žiadnym periférnym mestom, ako tu odznelo, ale je to mesto s bohatou a slávnou históriou v oblasti školstva, spojenou s prešovským evanjelickým gymnáziom, ktoré vzniklo už v 17. storočí. Presunom sídla sa nezmenia vzťahy rektorátu k existujúcim fakultám, nenastanú zmeny na fakultách, nedôjde k presunu študentov, nemusia nastať ani výraznejšie organizačné zmeny alebo zmeny organizačnej štruktúry a už vôbec nie prerušenie medzinárodných kontaktov či iné takéto strašidelné scenáre.

    Značka dobrej kvality Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove nie je daná sídlom univerzity v Košiciach, ale je deklarovaná záslužnou prácou pedagogického a vedeckého zboru, pedagógov, akademických funkcionárov v obidvoch historických mestách, ktoré sú významnými východoslovenskými centrami vysokého školstva.

    Charakter vysokej školy určuje názov školy a študijné plány, nie sídlo. Dnes sú mestá Košice aj Prešov krajskými sídlami a ich poloha v dlhodobom výhľade vytvára predpoklady jednej veľkej sídelno-priemyselnej aglomerácie. Mestá sú spojené diaľnicou. Čo sa také mimoriadne stane? Preto si myslím, že navrhovaná zmena sídla v ničom neovplyvní a nezníži súčasné postavenie univerzity ani na Slovensku, ani v zahraničí. Aj táto zmena bez ohľadu na to, čím je vyvolaná, môže byť prirodzená a vôbec nemusí narušiť stabilitu univerzity a zamedziť jej rozvoj. Všetko je len otázka, akou optikou sa na tento návrh pozeráme. Veď z pohľadu historického univerzita vznikla zlúčením filozofickej fakulty v Prešove a lekárskej fakulty v Košiciach a začala sa písať spoločná história školským rokom 1959/60. Počas ďalších desaťročí sa univerzita aj fakulty rozvíjali v obidvoch mestách.

    O zriadení univerzity so sídlom v Prešove sa intenzívne hovorí takmer štyri roky, nie je to záležitosť od mája minulého roku, a posledné dva roky v celkom konkrétnej podobe, to znamená formou osamostatnenia fakúlt sídliacich v Prešove alebo touto - nazvem ju administratívnou zmenou - sídla rektorátu z Košíc do Prešova. Nič podstatné sa touto zmenou nenaruší, nič sa nebúra, nič sa neznehodnocuje a nič sa neznevažuje.

    Význam univerzity je bezprostredne spätý s odkazom Pavla Jozefa Šafárika, s prácou významných pedagogických a vedeckých pracovníkov, profesorov, docentov, a nie so sídlom univerzity, aj keď Košice ako východoslovenskú metropolu uznávam a rovnako uznávam jej výrazný podiel na rozvoji východného Slovenska. Touto zmenou sa význam Košíc nijako nezníži, veď je to mesto, kde sídlia iné vysoké školy, kde sídlia významné inštitúcie a mesto je doceňované aj v legislatívnom postavení, aj reálnou politikou vlády Slovenskej republiky.

    Dosah tohto rozhodnutia na ekonomiku univerzity, odraz na rozvojové programy univerzity a jednotlivé fakulty možno postaviť do polohy pre aj proti. Každá analýza môže podporovať, alebo zamietať tento návrh, závisí len od toho, kto a s akým úmyslom či cieľom túto analýzu zadáva alebo vykonáva. Pravdou je, že čas dozrel, pociťujú to aj predstavitelia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a treba sa vážne zaoberať existenciou univerzity v Prešove v reálnej podobe. Škoda, že ústretovosť pre takýto budúci vývoj pociťujeme v Prešove len v posledných týždňoch, možno až pod tlakom vývoja udalostí, ale aj to je dobre.

    Nezazlievajte Prešovčanom a okoliu, že chcú mať sídlo univerzity. Veď sú tu aj snahy iných krajských sídel - Nitry, Banskej Bystrice, Trnavy. Pokladám to za celkom prirodzené. Láska k mestu, v ktorom žijeme, je vlastnosť kladná, ktorú hodno pestovať, ale všetko s určitou mierou. Mať rád vlastné mesto ešte neznamená inými mestami pohŕdať. Adresujem to vám, páni poslanci, ktorí ste tu v súvislosti s predloženým návrhom nafukovali bublinu takmer s tragickými dôsledkami. Obidve významné východoslovenské mestá Košice a Prešov sú doslova odsúdené na úzku spoluprácu. Nikto si neželá nezdravú a škodlivú rivalitu, akej sme boli svedkami pri rozhodovaní o okresných sídlach v období prípravy nového územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.

    Každá zmena spôsobuje niekomu nadšenie a radosť, inému sklamanie a bolesť. Nič nové bez obete na svet neprichádza. Preto súhlasím s výzvou, aby bol ďalší postup rozumný, bez emócií. Ale jedno treba veľmi zreteľne povedať - neodďaľujme rozhodnutie, pretože vzťahy medzi fakultami sú už narušené. Nenahovárajme si, že je všetko v poriadku. Ťažko sa vo mne formovalo konečné stanovisko, ale dnes podporím návrh pána Urbana. Ak ho nepodporí väčšina poslancov, tu prítomných v Národnej rade, potom vás prosím, aby sme spoločne podporili návrh uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Rosival.

    Na záver k akciám, ktoré sú sprievodným znakom pri riešení problémov vysokého školstva, hlavne k postupom akademických senátov a akademickej obce: Len pred niekoľkými mesiacmi sme boli svedkami a niektorí poslanci, ktorí boli zainteresovaní do riešenia problému, ktorý súvisel so vzťahom Technickej univerzity v Košiciach a Fakulty odborných štúdií v Prešove aj s jej legislatívnym riešením. Vtedy zo strany Košíc bola vznesená veľká kritika, že pri riešení problému boli zneužití študenti a celá akademická obec fakulty odborných štúdií. A pritom išlo o presun študentov z Prešova do Košíc, o presun, ktorý sa osobne a bezprostredne dotýkal mnohých študentov. V tomto prípade k presunu študentov nedochádza a v Košiciach sa organizujú takzvané rozšírené akademické senáty. A my tieto postupy v tomto prípade oceňujeme.

    To je môj názor, prosím, nezazlievajte mi ho, každý sa na vec pozerá z iného uhla pohľadu. Prosím, aby ste sa priklonili k návrhu pána poslanca Urbana.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kanis a pripraví sa pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    neviem, koľkí z vás boli vtedy v parlamente vo Federálnom zhromaždení, keď sa prijímal zákon číslo 172/1990 Zb. Veľmi dobre si pamätám na to ovzdušie, v ktorom sa tento zákon prijímal. Nepochybne bol súčasťou vtedajšieho napredovania revolúcie a veľkých kvalitatívnych hospodárskych a politických zmien. Tento duch sa prejavil aj v obsahu tohto zákona. Nie je sporné - a treba to hodnotiť ako skutočne historický výdobytok revolúcie a tých čias -, že tento zákon nebývalým spôsobom adekvátne demokratickým pomerom obsiahol nové akademické slobody v živote vysokých škôl. Pravda, treba vidieť, že tí, ktorí mali hlavné slovo pri prijímaní tohto zákona, sa nezbavili niektorých zjednodušených pohľadov na veci a tieto zjednodušené pohľady sa odrazili aj v zrušení titulov doktor v jednotlivých odboroch.

    Hovorím to len preto, že zrejme pre mnohých to nie je to najdôležitejšie, čo sa týka novely tohto zákona, ale ako absolvent vysokej školy v starom režime a ako absolvent druhej vysokej školy v novom režime môžem porovnávať aj význam titulov predtým a teraz. Treba povedať, že v niektorých profesiách sa zrušením titulov doktor dostali tí ľudia, ktorí vykonávajú profesiu s titulom magister, do horšieho postavenia ako tí, ktorí majú titul doktor. Je to najmä v právnických profesiách a je to úplne viditeľné.

    Myslím si, že stredoeurópska kultúra týkajúca sa týchto titulov je predsa len troška iná ako kultúra v iných častiach Európy alebo sveta. Zdá sa mi, že navrátenie sa k tejto stredoeurópskej tradícii je veľkým plusom tejto novely. Hovorím to s vedomím, že niekoľko ročníkov, ktorí absolvovali štúdium na vysokých školách farmaceutického alebo právnického charakteru bez titulu, mali tento handicap, pretože zákon neumožňoval, aby absolventi týchto fakúlt vôbec získali titul doktora. Čiže, toto riešenie v novele vítam.

    Vážená Národná rada, zrejme aj vy ste mali viacero skúseností s tým, že ak sa v pripomienkovom konaní neuplatňujú niektoré pripomienky a nedostali sa priamo do návrhu noviel, je veľmi problematické dávať potom pripomienky k pripomienkam. Je to v prípade, ak v návrhu novely zákona neboli napríklad obsiahnuté riešenia týkajúce sa vojenského vysokého školstva a policajnej vysokej školy.

    Preto som, žiaľ, v takej situácii, že musím dávať isté pripomienky vlastne k pripomienkam, ktoré si osvojil pán spravodajca napríklad v znení § 30. Mal by som viacero výhrad k obsahu tohto paragrafu, či niektoré veci, niektoré odseky, písmená majú vôbec byť v zákone, či nestačí štatút príslušného ministerstva alebo štatút príslušnej vysokej školy. Nechám to bokom, lebo som si vedomý, že sa to nedá zmeniť. Ale predsa by som pána spravodajcu upozornil na inú vec, práve preto, že ide o podobnú problematiku na vojenskej vysokej škole, tak ako aj na policajnej vysokej škole, a bolo by dobré, aby ich riešenie bolo - až na názvy škôl - rovnaké. Ide o § 30 ods. 1 písm. b), kde si pán spravodajca osvojil pripomienku, ktorá znie: "Návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora z profesorov alebo docentov vojenskej vysokej školy predkladá prezidentovi Slovenskej republiky minister obrany."

    Keďže v návrhu § 31 ods. 1 písm. b), ktorý sa týka policajnej vysokej školy, je "na návrh policajnej vysokej školy", myslím si, že aj v tomto prípade by písmeno b) malo byť pozmenené tým, že sa tam vloží "na návrh vojenskej vysokej školy".

    Prosím, pán spravodajca, ak by ste si osvojili, prebrali a doplnili toto písmeno, myslím si, že by to bolo vhodné, pretože vznikne rozdielne riešenie na policajnej škole a rozdielne riešenie na vysokej vojenskej škole. Bol by som za to, aby z hľadiska čistoty formulácií bola formulácia týkajúca sa týchto činností rovnaká aj v prípade policajnej školy a vysokej vojenskej školy. Myslím si, že je to formálna záležitosť. Dávam to ako návrh. Ak to nezoberiete, nemám právo dávať návrh k vašim pripomienkam a nechcem dávať celý trojstranový návrh, ktorý aj tak zrejme vybavíte jedným spoločným hlasovaním. Takže, som v tomto zmysle realista.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka bodu 62 vládneho návrhu, kde je zoznam jednotlivých vysokých škôl. Dnes Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši používa názov Vojenská akadémia Slovenského národného povstania. V tomto súpise názvu škôl to vypadlo, hoci všetky pečiatky aj vlastne všetky označenia tejto vysokej školy znejú: Vojenská akadémia Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši. Došlo k tomu, že v istej momentálnej situácii sa presadili zákony, ktoré tento názov vypúšťali, a na základe rozkazu prezidenta republiky sa to používa tak, ako som povedal. Preto môj návrh k bodu 62 vládneho návrhu znie, aby sa názov Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši zmenil na Vojenská akadémia Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši.

    A napokon pripomienka k bodu 54. Ide o § 34, o ktorom sa veľa diskutuje. Domnievam sa, že treba rešpektovať to, čo napísali experti z legislatívneho odboru v informácii k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, tlač 472. Treba rešpektovať ich konštatovanie, že občan nemá šancu napadnúť právoplatné rozhodnutie o svojom neprijatí na štúdium, aj keby bol presvedčený, že v tomto konaní bol porušený zákon, a to je dôležité, pretože zákon mu na to nedáva nijaké právne prostriedky, citujem: "Tvrdenie, že občan má možnosť domáhať sa nápravy opravy správneho rozhodnutia na všeobecnom súde, nie je odôvodnené, pretože podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku súdy rozhodujú len o neprávoplatných rozhodnutiach správnych orgánov, ak takéto rozhodovania zákon výslovne zveruje súdom."

    Čiže, je to objektívny problém, ktorý by sa mal riešiť. Podľa môjho názoru ten návrh, ako sa to má riešiť vo vládnom návrhu novely vysokoškolského zákona, nie je dobrý. Chcel by som upozorniť aj na to, o čom hovorila pani poslankyňa Kolláriková. Áno, rešpektujeme, že občan má zaručené isté práva ústavou, ale, vážená Národná rada, treba si uvedomiť, že tieto práva sú v deklaratívnej podobe. Právo na vzdelanie, právo na prácu a ďalšie podobné práva sa stali predmetom veľkej diskusie už pri tvorení ústavy. Sú to práva, ktoré vyjadrujú skôr isté hodnoty, ku ktorým má spoločnosť tendovať, ale nedávajú právnu istotu ich naplnenia a nedávajú ani právny mechanizmus na ich zabezpečenie. Medzi ústavnými právnikmi bol veľký spor o tom, aký má vlastne zmysel dávať tieto práva do ústavy. Považujem za vhodné, že sa v znení slovenskej ústavy rozhodlo, aby tam boli tieto práva vyjadrené, ale zároveň musíme rešpektovať istú limitu ich realizácie a ich nároku.

    Preto, ak sa tu rozvíjal názor o tom, že je to ústavné právo občana, a teda neprijatie na vysokú školu je zásahom do napĺňania týchto práv garantovaných ústavou, treba povedať, že prvý zásah do naplnenia tohto práva sa uskutočňuje stanovením čísel ľudí, ktorí by mali byť prijatí na vysoké školy. Ak sa stanoví, že bude prijatá, dajme tomu, iba jedna desatina prihlásených, tak deväť desatín vlastne nebude mať šancu realizovať svoje právo na vzdelanie vo svojej podobe. A potom sa pýtam: Každý z týchto sa môže obrátiť zas v správnom konaní na to, na základe čoho bolo deväť desatín alebo 90 % ukrátených o možnosť byť prijatý? Čiže problém sa nezačína tým, či bol niekto prijatý alebo neprijatý, pretože rozhodovanie v tomto prípade je rozhodovanie o tom, či splnil pravidlá hry. A splnenie pravidiel hry je, podľa môjho názoru, niečo iné.

    Preto aby som rešpektoval problém, ktorý tu je a na ktorý upozornila informácia legislatívneho odboru, navrhujem takýto pozmeňujúci návrh k § 34, k bodu 54:

    § 34: "Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou rozhodovania o štipendiu a o vylúčení zo štúdia a rozhodovania v prípade, v ktorom bol porušený zákon. O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor, o odvolaní proti rozhodnutiu rektora vysokej školy, ktorý sa nečlení na fakulty, rozhoduje akademický senát."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pani poslankyňa Garajová a po nej pán poslanec Mikulka.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    niektorí moji predrečníci i členovia akademickej obce tvrdia, že predložená novela vysokoškolského zákona je koncipovaná nedemokraticky a obmedzuje autonómnosť a akademické slobody vysokých škôl, že Slovensko sa vzdiali od európskych zvyklostí a noriem.

    Ukážme si teda na niekoľkých príkladoch, ako sa jedna z najspornejších oblastí, a to kompetencie štátu, formuluje v legislatíve Nemecka, Rakúska a Holandska, o demokratickosti ktorých sa u nás pochybovať nezvykne.

    Štátne orgány Spolkovej krajiny Nemecko vykonávajú nad činnosťou vysokých škôl priamy právny dozor. Tam, kde vysoké školy preberajú štátne úlohy, predovšetkým v oblasti personalistiky, hospodárskej správy, správy rozpočtu a financií, sa predpokladá rozsiahly právny dozor. Štátne orgány schvaľujú aj skúšobné poriadky i základné poriadky, ktoré si vysoké školy stanovujú.

    Zo zákona jestvuje v Rakúsku kuratórium, ktoré je štátnym orgánom a podlieha dozoru ministra pre vedu a výskum. Úlohou tohto kuratória je napríklad zriaďovať a rozpúšťať študijné zariadenia na jednotlivých fakultách, rozdeľovať finančné prostriedky z financií pridelených univerzitám ministrom, vydávať smernice na vyhodnotenie výsledkov vyučovania, vykonávať všeobecnú koordináciu univerzít pri plnení ich úloh vo vyučovaní a výskume. Kuratórium v Rakúsku má 11 členov. Týchto 11 členov vymenúva minister. Troch na základe návrhu parlamentu, dvoch - upozorňujem len dvoch z 11 - na základe návrhu konferencie rektorov, dvoch na základe návrhu členov rady pre hospodárske a sociálne otázky a len dvoch podľa vlastnej úvahy.

    V Holandsku jestvuje odvolací súd menovaný kráľovským dekrétom, ktorý môže meniť alebo anulovať rozhodnutia vysokoškolských orgánov. Rozhoduje napríklad o odvolaniach súvisiacich s voľbami univerzitných orgánov, o sťažnostiach pri neprijatí študentov a podobne. Okrem toho jestvujú univerzitné odvolacie rady a veľké právomoci majú v odvolacích a opravných konaniach výkonné výbory univerzít, kde je rektor a dvaja členovia menovaní kráľovským dekrétom. Hlavný dohľad nad vysokoškolským vzdelávaním v Holandsku má však ministerstvo školstva a vedy. V jeho právomoci ho zabezpečuje školský inšpektorát, ktorého poslaním je napríklad zoznamovať sa so stavom vysokých škôl aj tým, že vysokoškolské inštitúcie navštevuje, monitoruje dodržiavanie vysokoškolskej legislatívy a z nej vyplývajúce smernice a predpisy, zoznamuje sa so stavom vysokých škôl, oboznamuje ministra a podáva akékoľvek návrhy, ktoré považuje v záujme vysokých škôl za potrebné. Minister môže vysokoškolskej inštitúcii odoprieť právo zaviesť nový študijný program alebo môže jestvujúci zrušiť, napríklad vtedy, keď je kvalita vzdelávania v ňom viac rokov neuspokojivá alebo ho už nemožno považovať za vhodnú súčasť vysokoškolského vzdelávania ako celku. Zákon ministrovi určuje, kedy nemôže prijať rozhodnutia bez predchádzajúcej konzultácie so správou inštitúcií, ktorých sa bude rozhodnutie týkať. Ide najmä o personálnu politiku, financovanie inštitúcií, stanovenie počtu prijímaných, vydávanie vysvedčení a podobne.

    Dovoľte, aby som ešte spomenula vysokoškolský zákon v Maďarsku - budem ho rozoberať podrobnejšie, pretože je, podľa môjho názoru, oveľa prísnejší v porovnaní s našou predloženou novelou zákona.

    Národné zhromaždenie v Maďarskej republike zákonom stanovuje plán rozvoja vysokoškolského vzdelávania, v zákone o štátnom rozpočte určuje rozvoj vysokoškolského vzdelávania na príslušný rok a rozpočet na jeho činnosť, zriaďuje a ruší vysokoškolské inštitúcie, uznáva a ruší neštátne vysokoškolské inštitúcie.

    Vláda v rámci svojich úloh súvisiacich s vysokoškolským vzdelávaním, okrem iného, v štátnych vysokoškolských inštitúciách schvaľuje vznik a zrušenie fakúlt, stanovuje kvalifikačné požiadavky na základné vysokoškolské vzdelávanie a na ďalšiu odbornú prípravu, dáva súhlas na vznik a ruší vytvorenie nových študijných odborov, určuje pravidlá doktorandského štúdia, pravidlá konania pri udeľovaní doktorskej hodnosti, práva a povinnosti účastníkov doktorandskej prípravy a práva a povinnosti doktorov. Určuje všeobecné pravidlá habilitačného konania, určuje všeobecné pravidlá pre činnosť rady vysokoškolského vzdelávania a vedy a pre činnosť akreditačnej komisie. Vláda ďalej stanovuje systém štátnej podpory študentov, reguluje zakladanie, rušenie a činnosť vysokoškolských inštitúcií. Predseda vlády má vo vzťahu k vysokým školám okrem iného kompetenciu vymenúvať a odvolávať členov rady vysokoškolského vzdelávania a vedy a členov akreditačnej komisie. Ďalej v štátnej vysokej škole poverovať a uvoľňovať, v neštátnej potvrdzovať vysokoškolského riaditeľa. V Maďarsku vysoká škola neznamená univerzita a riaditeľ je ekvivalent rektora.

    Minister osvety a školstva Maďarskej republiky okrem iného kontroluje dodržiavanie zákonnosti vo vysokoškolských inštitúciách a môže zrušiť také pravidlá alebo rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. V tomto prípade sú jeho rozhodnutia súdne napadnuteľné. Minister osvety a školstva v Maďarsku schvaľuje otvorenie študijného odboru v základnom vysokoškolskom vzdelávaní, kontroluje efektívnosť a oprávnenosť využívania štátnych prostriedkov, povoľuje zahraničným vysokoškolským inštitúciám činnosť na území Maďarska.

    Vážené dámy a páni, mohla by som pokračovať a porovnávať platné vysokoškolské zákony v Dánsku, vo Francúzsku, v Slovinsku i v Taliansku, mohla by som porovnávať akademické slobody, právomoci, dozor štátu, správne konanie a podobne, ale myslím si, že to, čo som povedala, na porovnanie stačí. Nevidí sa mi, že by sa vysokoškolské zákonodarstvo uvedených štátov pokúšalo dostať do Európy cez Kubu, ako to ktosi sarkasticky povedal o navrhovateľoch našej novely vysokoškolského zákona.

    Ak ste ma, vážení kolegovia, pozorne počúvali, mali ste možnosť porovnať náš návrh novely so znením zahraničnej legislatívy a máte v podstate dve možnosti. Môžete pochybovať o demokratickosti vysokoškolskej legislatívy v spomínaných štátoch, alebo si uvedomiť priehľadnú snahu o spolitizovanie tejto novely zákona. Myslím si, že by sme sa mali poučiť zo znenia európskych vysokoškolských zákonov, ale predovšetkým zo skúseností s ich uplatňovaním. Som presvedčená, že štát musí byť zodpovedný i za dianie na vysokých školách.

    Vysoké školy na Slovensku nemajú a nebudú mať menej autonómne postavenie ako v iných právne vyspelých štátoch a do akademických slobôd novela nijako nezasahuje. Nemožno si totiž zamieňať pojmy "akademická sloboda" a "autonómnosť vysokých škôl", ako sa to často robí. Akademická sloboda sa vzťahuje na prácu vysokých škôl a nie na vzťah štátu k nim.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Kým budeme pokračovať vystúpeniami v rozprave, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som len pani kolegyni trošku spresniť jej výrok ohľadne kuratória v holandskom zákone. Toto kuratórium je tzv. intermediárny orgán, ktorý rozhoduje vo svojom odbornom grémiu napríklad o financovaní vysokých škôl, tak ako to správne uviedla. U nás takýmto intermediárnym orgánom je Rada vysokých škôl, ktorá zďaleka nemá také právomoci ako toto kuratórium, to iste pani kolegyňa prizná. Takže ak hovoríme o týchto intermediárnych orgánoch, tie sú prakticky vo všetkých krajinách Európy, vo Veľkej Británii je to rada pre financovanie vysokých škôl, ktorá rozhoduje priamo.

    Čo sa týka počtov študentov v holandskom zákone, ten je daný tzv. študentským ekvivalentom, čo je minimálna finančná čiastka, ktorú štát vyčleňuje na štúdium jedného študenta. Takže práve cez financovanie je možné potom ovplyvňovať počty študentov, čo je prirodzeným mechanizmom, akým ministerstvo môže postupovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Rád by som tiež reagoval na predchádzajúce vystúpenie kolegyne Garajovej. Medzitým, ako vystupovala, dámy a páni, som si robil takú dvojstĺpcovú tabuľku, v ktorej som si stručne poznamenával to, čo citovala ako prednosti zákonov jednotlivých krajín, a na pravej strane v tom stĺpci som si písal, ako je to vlastne v zákone číslo 172 u nás, v aktuálnom vysokoškolskom zákone, a, povedzme, v navrhovanej novele alebo v pripomienkach Rady vysokých škôl a podobne.

    Pani kolegyňa, Nemecko - rozsiahly štátny dozor, menovali ste napríklad financie a dokumenty, interné dokumenty vysokých škôl. Slovensko - z hľadiska financií vysoké školy jasné rozpočtové organizácie, pravidlá hry založené zákonom o rozpočte, zákonom o rozpočtových pravidlách a vnútornými smernicami ministerstva školstva. Dokumenty vysokých škôl v Nemecku, to je registrácia štatútu vysokej školy na Slovensku.

    Rakúsko - kuratórium, detto. Prosím, čo bráni ministerstvu školstva, tak ako sme sa o to pokúsili v roku 1994, aby bolo vytvorené kolégium ministra, v ktorom by boli isté kreslá akože zastupiteľské, a toto kolégium ministra by bolo silným poradným orgánom a robilo by dialógový, premosťovací systém, ktorý tak strašne chýba teraz v dialógu medzi štátnou správou a akademickou obcou? Najmä tam sú tie problémy.

    K Holandsku sa vyjadril pán poslanec Švec, nebudem o tom hovoriť.

    V Maďarsku som našiel jediný rozdiel v porovnaní s naším zákonom, to je však na širšiu diskusiu o situácii v maďarskom školstve, to je ustanovovanie fakúlt vládou. Tak ako ste ho vy zjednodušene podali, to vyzerá, ako keby vláda v pondelok fakultu ustanovila, a keď chce, v utorok ju zruší. Celý ten proces, keď si prečítate pozorne zákon, ako je definovaný - dôvodovú správu tohto zákona - je oveľa komplikovanejší a kompetencie vysokých škôl, minimálne vyjadrovacie sa k takémuto zriaďovaniu fakúlt, sú veľmi vysoké.

    Dámy a páni, problém nie je v tom, že by táto novela atakovala autonómiu z hľadiska slobody vedeckého bádania...

  • ...ona atakuje autonómiu z hľadiska toho, čo majú mať samosprávne inštitúcie, a teraz je jedno, či pôjde o vysoké školy, alebo o pôdohospodárske družstvá, alebo o čokoľvek, t. j. právo rozhodovať o svojich výsostných veciach. V tomto novela nie je dobrá, a keď chcete, v tomto sa, žiaľbohu, spolitizovala.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ešte faktická poznámka - pani poslankyňa Garajová. Zapnite mikrofón pani Garajovej.

  • Chcela som povedať, vážený pán poslanec Harach, že som veľmi rada, keď ste povedali, že niet veľkého rozdielu medzi naším návrhom a zahraničnými vysokoškolskými zákonmi, a celý svoj príspevok som predniesla práve preto, lebo som chcela ukázať, aké sú silné kompetencie štátu v demokratických západných krajinách, a skutočne niet veľkého rozdielu medzi našou novelou a zahraničnými vysokoškolskými zákonmi.

    A nehovorila som o kuratóriu v Holandsku, ale o kuratóriu v Rakúsku, a chcela som práve poukázať na to, že univerzitné 11-členné kuratórium vymenúva minister a vlastne minister si z 11 môže dať len dvoch členov podľa vlastnej úvahy, troch na základe návrhu parlamentu a dvoch mu navrhujú rektori. Ale viem, že vás nakoniec nepresvedčím, pretože hovoríte veľa a veľmi rád, som naozaj presvedčená, že ten návrh novely zákona je dobrý, že neobmedzuje autonómnosť vysokých škôl ani akademické slobody o nič viac ako v ostatných rozvinutých a demokratických krajinách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne.

    Priznám, že nemám rád taký druh polemiky, keď ide takýmto spôsobom - názor kontra názor. Pani kolegyňa, práve, povedzme, účasť vo vedeckých tímoch, keď sa robili isté práce, ma priviedla k tomu, že tá diskusia je postavená na faktoch. Vy ste ma nepochopili, pani kolegyňa. Vôbec som nepovedal, že predložená novela a tieto zákony sú svojím spôsobom kompatibilné. Ale apropo, keď už ste to navrhli, mám otázku - poprosil by som možno pani ministerku v záverečnom slove - aké je stanovisko z hľadiska aproximácie práva príslušných orgánov, ktoré by u nás v tomto smere mali pracovať? To je jedna vec.

    Druhá vec - ešte raz prosím, dámy a páni, kompetencie, ktoré boli vymenované, sú kompetencie predovšetkým v oblasti financovania a prostredníctvom kompetencií vo financovaní je ovplyvňované a koordinované školstvo v týchto krajinách, ako ste to aj vy často terminologicky veľmi dobre povedali. Tak prosím, takto to chápme aj u nás.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže je 12.00 hodín, prajem vám dobrú chuť. Naše sedenie prerušujem do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nezačíname, lebo tu nie je spoločný spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v našom rokovaní s tým, že pred prestávkou som zahlásil do rozpravy prihláseného pána poslanca Mikulku. Nech sa páči, pán poslanec Mikulka.

  • Vážený pán predseda. vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu a mal pripomienku k postaveniu policajných vysokých škôl. Dávam pozmeňujúci návrh k § 31.

    "§ 31 Policajné vysoké školy

    (1) Na policajné vysoké školy a fakulty sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona s týmito výnimkami:

    a) fakulty policajných vysokých škôl sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister vnútra") po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie; rovnakým spôsobom sa ustanovuje názov a sídlo,

    b) návrhy na vymenovanie alebo odvolanie rektorov policajných vysokých škôl predkladá prezidentovi Slovenskej republiky minister vnútra,

    c) minister vnútra na návrh policajných vysokých škôl predkladá prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie profesorov,

    d) prorektorov policajných vysokých škôl, dekanov a prodekanov ich fakúlt vymenúva a odvoláva minister vnútra na návrh rektora,

    e) finančné prostriedky policajným vysokým školám, ich fakultám, vedeckým, pedagogickým, vývojovým, hospodárskym a informačným pracoviskám a účelovým zariadeniam prideľuje a ich využitie kontroluje Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra"),

    f) počet a štruktúru pracovníkov policajných vysokých škôl a ich fakúlt schvaľuje ministerstvo vnútra,

    g) študijné odbory a ich zameranie schvaľuje ministerstvo vnútra,

    h) hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti uchádzačov o štúdium na policajných vysokých školách schvaľuje ministerstvo vnútra na návrh dekana a na policajných vysokých školách, ktoré sa nečlenia na fakulty, na návrh rektora,

    ch) vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske, informačné pracoviská a účelové zariadenia policajných vysokých škôl a fakúlt zriaďuje ministerstvo vnútra,

    i) uverejňovanie výsledkov vedeckého bádania podľa § 2 a právo študentov podľa § 26 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje v súlade s predpismi na ochranu štátneho tajomstva a služobného tajomstva,

    j) ustanovenia § 27 ods. 9 a 11 sa na učiteľov a vedeckých pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, vzťahuje primerane v súlade s osobitným predpisom16).

    Odkaz pod čiarou 16: Zákon Slovenskej Národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    (2) Pôsobnosť ministerstva školstva a ministra podľa § 3 ods. 4, § 15, § 25 ods. 1, § 28 ods. 3 a § 29 ods. 2, § 41, § 43b ods. 4 a § 43e ods. 2 vykonáva ministerstvo vnútra a minister vnútra."

    Pán predseda, to je všetko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý odovzdám písomne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, poslanci Národnej rady,

    vo svojom vystúpení sa chcem vyjadriť k prednesenému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Igora Urbana, a to v prospech ponechania sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

    Vážení páni poslanci, ktorí budete rozhodovať o prenesení sídla z Košíc do Prešova, chcem vám povedať, že považujem tento presun sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova za neuvážený, ktorý výrazne ovplyvní, ale už aj dnes ovplyvňuje verejnú mienku nielen akademickej obce či učiteľskej, či študentskej, ako by sa mohlo zdať, ale aj súdnych obyvateľov Slovenska. Vo svete si vážia svoje tradície, nehovoriac už o tradícii významnej univerzity, ktorá má dnes medzinárodný význam a odborný kredit, ktorá má vedcov a pedagógov s dobrým menom v zahraničí. My sa však nad svojimi tradíciami asi len veľmi málo zamýšľame, ba niektorí si ich asi ani nevážime, pretože návrh podaný pánom poslancom Urbanom svedčí možno aj o tejto skutočnosti.

    Zriadenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v roku 1958 v Košiciach prirodzene nadviazalo na tradície vysokého školstva v meste, ako to už predniesla aj pani poslankyňa Gbúrová. Sú to tristoročné tradície a dnes po 35 rokoch úspešnej práce tejto univerzity meniť sídlo univerzity je nezmyselné. Univerzity píšu svoju históriu nielen svojím názvom, ale hlavne svojím sídlom. Práve o tejto skutočnosti sa dnes vyjadril pri ceste smerom na rokovanie Národnej rady aj pán poslanec Danko.

    Ak sa mám vyjadriť k tomuto návrhu, ktorý bol predložený ešte pred prednesením návrhu pána poslanca Urbana, a to k návrhu pána poslanca Rosivala, ja a určite aj mnohí z vás, nemáme výhrady voči zriadeniu univerzity v Prešove, pretože mesto Prešov dnes po novom územnosprávnom členení ako krajské mesto si zaslúži svojím významom, aby si začalo písať históriu novej univerzity. V meste Prešov sú vytvorené už dnes dostatočné podmienky na to, aby sa mohlo vytvoriť sídlo vysokej školy, pretože hlavne ako Prešovčania viete, dnes sú už pri súčasných prešovských fakultách administratívne podmienky, ktoré umožňujú vytvoriť podmienky na zriadenie rektorátu.

    Preto podporujem uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Rosival. Z týchto dôvodov vás chcem, páni kolegovia a kolegyne, požiadať o podporu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Rosival, a o zváženie všetkých skutočností, ktoré tu už aj odzneli a určite odznejú na zachovanie sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tým si zachováme nielen dobré meno univerzity, ale aj dobré meno Slovenska vo svete. Uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec, plne nadväzuje aj na návrh koncepcie vysokého školstva, ktoré predložilo ministerstvo školstva ešte v júni tohto roku, kde sa hovorí, že v Prešove by sa mala zriadiť samostatná vysoká škola, ktorá môže byť zriadená aj na báze súčasných štyroch fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, a zároveň aj spojením s jednou fakultou Technickej univerzity.

    Ohľadne tejto témy prenechania sídla univerzity v Košiciach bol zaslaný Národnej rade list primátora mesta Košíc. Jednak bol zaslaný každému poslaneckému klubu a zároveň bol zaslaný aj pánu predsedovi parlamentu, v ktorom vyjadruje menom samosprávy mesta, dnes aj menom Mestskej rady Košice a menom svojím dôrazný protest proti tendencii presunu sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova a považuje dislokačné návrhy za neuvážené.

    Je možné všetky údaje, ako ich predniesol aj pán poslanec Urban, využiť účelovo, či počet fakúlt v Prešove a v Košiciach, alebo mnohé ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol. Ale neviem, či nám ide o to, aby sme rozhodovali len silou koalície a nejakým administratívnym zásahom - straníckym, ako sme boli niekedy v minulosti naučení, ale skutočne treba zvažovať, čo takéto rozhodnutie prinesie. Som Prešovčanka a mohlo by sa zdať, že by u mňa mal prevládnuť istý lokálpatriotizmus, ale lokálpatriotizmus nie je možné postaviť nad rozum a logiku veci.

    Preto vás, páni poslanci, chcem požiadať, aby ste podporili návrh, ktorý predniesol pán poslanec Rosival, aby sme pri hlasovaní o tomto návrhu zákona vyjadrili svoju podporu na zriadenie univerzity v Prešove. Všetky ďalšie súvislosti, ktoré so zriaďovaním tejto univerzity súvisia, určite podporí aj súčasné vedenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a pomôže aj Prešovu začať písať históriu jednej dobrej a možno raz aj svetoznámej univerzity.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni.

    Pani poslankyne a páni poslanci, keďže pani poslankyňa citovala, že mi bol doručený list od primátora mesta Košíc, musím povedať, že mi boli doručené aj iné listy, že mi bol doručený list od dekana Pedagogickej fakulty v Prešove, Filozofickej fakulty v Prešove, Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove a Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove, ktorí píšu, že sú na stanovisku, ktoré bolo prijaté 11. januára 1996 v Prešove, aby rektorát bol prenesený do Prešova. Takže sú tu protichodné listy a informácie. To len kvôli úplnosti.

    Pán podpredseda Andel.

  • Dovoľte, aby som vystúpil s procedurálnou poznámkou. Tak ako existujú akademické slobody, existuje právo poslanca vystúpiť podľa svojho svedomia a vedomia.

    Náš pán kolega poslanec Urban vystúpil podľa svojho svedomia a vedomia. Mrzí ma, že táto kauza sa začala nejakým spôsobom politizovať. Proste každý poslanec má právo vystúpiť tak, ako to uzná za vhodné. Ja v tejto chvíli takisto. Keďže je tu viacero názorov, ale jeden je spoločný, a to pomôcť pri založení Univerzity v Prešove, nakoľko sú tam momentálne podmienky, a nebrať sídlo rektorátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova, dovoľte mi, aby som aj ja predniesol procedurálny návrh, ktorý nie je totožný s tým, myslím si, čo povedal pán poslanec Rosival.

    Navrhoval by som do uznesenia - potom sa možno ešte budem ďalej kontaktovať s pánom profesorom Rosivalom, so spoločným spravodajcom, prípadne by som spresnil, resp. stiahol svoj návrh.

    Do časti uznesenia berie na vedomie navrhujem: Berie na vedomie žiadosť o zriadenie Prešovskej univerzity so sídlom v Prešove z existujúcich fakúlt sídliacich v Prešove.

    Do časti žiada vládu: Žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť legislatívnu podstatu zriadenia Prešovskej univerzity so sídlom v Prešove vrátane vyjadrenia sa Akreditačnej komisie a predložiť ho ako návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    To je môj procedurálny návrh. Samozrejme, opakujem, možno, ak budem konzultovať s ďalšími, ak bude treba, aby bol perfektnejší alebo aby bol jednoznačný, potom som ochotný tento návrh stiahnuť.

  • Pani poslankyňa Gbúrová - faktická poznámka.

  • Vážená Národná rada,

    na pôde Národnej rady som minulý týždeň diskutovala o probléme presunu sídla rektorátu z Košíc do Prešova aj s konštatovaním, že chápem snahu Prešovského kraja, jeho štátnej správy a samosprávy, aby sa reprezentovali univerzitou. Myslím si, že to nikto z nás na pôde parlamentu nespochybňuje. Prečítala som aj výzvu o jednote Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a o presune sídla rektorátu z Košíc do Prešova, ktorú podpísali dekani prešovských fakúlt.

    Ak ste dobre počúvali moje vystúpenie, konštatovala som však v ňom, že mi je veľmi ľúto, že ide o výzvu, ktorá nie je podložená rozhodnutím akademickej obce. Chcem povedať asi toľko, že napriek výzvam vedúcich katedier filozofickej a pedagogickej fakulty, aby bola zvolaná akademická obec k tomuto problému - nakoniec presne takýto záver dali aj akademické senáty týchto fakúlt -, nebola akademická obec prešovských vysokých škôl zvolaná. Je to veľmi vážny dôvod na to, aby sme o týchto veciach veľmi citlivo rokovali, pretože v podstate ide o problém rozhodnutia bez účasti tých, ktorých sa to týka, a to akademickej obce. To je moja prvá poznámka.

    A druhá poznámka je veľmi stručná. Vcelku sa nebránim tomu, aby Prešovský kraj mal novú univerzitu. Upozornila som však na to, a to dávam do pozornosti celej Národnej rade, že mechanickým rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa rozbíja univerzita klasického typu, taká, aká je napríklad aj Univerzita Komenského v Bratislave, kde popri filozofickej fakulte existujú také fakulty, ako je medicína, právo a prírodné vedy. Čiže hovorila som o tom, že toto rozhodnutie vlastne spôsobí zánik univerzity klasického typu, a prosila som, aby sme práve tento moment na pôde Národnej rady zvážili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, chcela by som sa vyjadriť, že by bolo možno skutočne dobrým zvykom informovať nás všetkých o rôznych stanoviskách, ktoré dostanete, predtým ako začneme rokovať. Ak dnes hovoríte, že aj vy máte nejaké listy, je to dobre, ale zdá sa mi tá reakcia neprimeraná, pretože je možné tieto listy predniesť a informovať nás o všetkých skutočnostiach, ktoré do parlamentu prídu.

    Druhá poznámka je k pánu poslancovi Andelovi, k pánu podpredsedovi. Kauza sa v žiadnom prípade nespolitizúva. Ak ju chce niekto spolitizovať, tak to patrí do nejakých iných radov. Myslím si, že všetci máme právo sa k nejakému návrhu vyjadriť a vyjadriť svoj názor, či je dobrý, alebo nie je dobrý, a čo je v prospech a čo nie je v prospech nielen veci, ale aj Slovenska.

    A ešte mám jednu poznámku, ktorú som nespomenula pri vystúpení. Chcela by som požiadať pani ministerku školstva, keby sa mohla vyjadriť ona, jednak k návrhu koncepcie vysokého školstva, v ktorom sa uvádza, že sa vytvorí samostatná univerzita v Prešove, a po druhé, keby sa mohla vyjadriť k prednesenému návrhu pána poslanca, čo hovorí na to rezort ministerstva, ktorý určite má svoj názor, že ideme presúvať sídla univerzity, neviem či z dosť dostatočne jasných dôvodov, ktoré boli predložené.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, k vašej výpovedi o mojom vyjadrení chcem povedať len toľko, že každú skutočnosť, ktorá sa týka rokovania Národnej rady, či ju dostanem písomne, alebo inak, okamžite dám príslušnému výboru. Aj tento list, ktorý som čítal, som dal príslušnému výboru, aj tie listy, ktoré ste čítali vy, dostal výbor, takže poslanci sú informovaní. Ako sa informujete vo výbore, to už je problém váš, ale nie môj. A považoval som za potrebné informovať aj o druhej strane, keď vy ste hovorili len o jednej.

    Ešte pán poslanec Urban.

  • Ďakujem za slovo.

    Mám len faktickú poznámku k vystúpeniu pani poslankyne Gbúrovej. Ak jedným dychom hovoríme o tom, že neboli zvolané akademické obce prešovských fakúlt, treba povedať, že neboli zvolané ani akademické obce košických fakúlt a nebola zvolaná ani univerzitná obec, a napriek tomu pán rektor a dekani košických fakúlt dávajú vyhlásenia v mene univerzity a v mene týchto fakúlt. Berme to tak. Ja nevystupujem s kritikou vystupovania týchto funkcionárov. Možno by bolo dobré to akceptovať a postupovať podobne.

    Ďakujem.

  • Áno, problém spočíva práve v tom, čo naznačil pán poslanec Igor Urban, že sa riešenie tejto problematiky posunulo do úplne inej polohy, než v akej sa malo pôvodne riešiť. Je naozaj veľkou chybou, že sa akademická obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika nezišla a neriešila ten problém spoločne, pretože ide o univerzitu, ktorá má fakulty rozmiestnené na území dvoch miest, a úplne prirodzene sa mali kontaktovať a tento problém riešiť spoločne. To znamená, že určite sa chyba stala aj na jednej, aj na druhej strane.

    Vo svojom vystúpení som nestála tvrdošijne na jednej strane. Upozornila som na to, že sa nestalo to, čo sa stať malo, prv ako sa uvažovalo o presune sídla rektorátu, prípadne o zriadení novej univerzity, a to je dať slovo tým, ktorých sa to týka, čiže akademickej obci. To znamená, ak učitelia naliehali na svoje vedenia, aby zvolali akademickú obec, aby sa mohli vyjadriť, bolo povinnosťou vedení týchto fakúlt a rovnako rektora akademickú obec zvolať.

  • Keďže sa hlási pani ministerka, najskôr dávam prednosť jej, a potom pánu poslancovi.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    plne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Gbúrová, že bolo povinnosťou zvolať akademickú obec, a preto by som chcela povedať, že boli zvolané dva akademické senáty. Bol zvolaný Akademický senát Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Akademický senát Právnickej fakulty. Mám tu vyjadrenia oboch akademických senátov. Oba akademické senáty - teraz citujem: "plne podporujú pôvodnú koncepciu Ministerstva školstva Slovenskej republiky z júna tohto roku rozdeliť súčasnú univerzitu Pavla Jozefa Šafárika na dve samostatné univerzity. Jednu zloženú z košických fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v Košiciach s názvom Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, druhú so sídlom v Prešove, ak sa nezachová súčasný stav".

    Týmto odpovedám aj na otázku na mňa, aký mám na to názor. My sme svoj názor vlastne predkladali vo vládnom návrhu novely zákona s tým, že Univerzita Pavla Jozefa Šafárika zostáva v Košiciach, čiže nie prenesenie sídla, ale súčasne nepopieram, že máme rozpracovanú koncepciu, aby vznikla nová univerzita v Prešove, samozrejme, vytvorením z tých fakúlt, ktoré sú tam, a nie prenesením sídla.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ešte k pani poslankyni Gbúrovej. Pani poslankyňa, ten list, ktorý som čítal, sa začína asi takto: "Dekani a vedenia fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove zotrvávajú na stanoviskách a návrhoch, ktoré sú vyjadrené v univerzitnej výzve, schválenej a podpísanej 11. 1. 1996 vedeniami a akademickými senátmi prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika." Ale už o tom nedebatujme. Takto to mám napísané.

    Prosím, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia,

    ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť ešte raz. Budem sa snažiť byť stručný a nezdržiavať toto rokovanie.

    Skôr ako sa budem venovať problému, ktorý som už spomínal vo svojom predchádzajúcom vystúpení, a to je § 15, § 34 zákona o vysokých školách a zákon o správnom konaní a jeho aplikácia na rozhodovanie odborných grémií na vysokých školách, chcel by som uviesť, že problém košickej a prešovskej univerzity je skutočne veľmi vážny, treba ho riešiť veľmi citlivo a treba ho riešiť v prospech obidvoch regiónov.

    Treba si uvedomiť, že Prešov potrebuje vysokú školu. Tento región naozaj potrebuje zvýšiť podiel vysokoškolsky vzdelanej populácie. Vysoká škola by sa mala vytvoriť, dajme tomu, na báze existujúcich fakúlt, keď príde k dohode medzi vedeniami fakúlt a vedením vysokej školy, ale nestačí, aby v Prešove fungovali fakulty, ktoré pôvodne patria košickej vysokej škole. Tam treba pripraviť veľmi presný harmonogram postupov, ako rozšíriť toto vysokoškolské vzdelávanie predovšetkým pre potreby regiónu. A tu si myslím, že ministerstvo školstva bude musieť vypracovať veľmi dobrý materiál v spolupráci s miestnymi orgánmi a so školskými aktivitami, ktoré v tomto regióne pôsobia.

    Ale späť k problému zákona o správnom konaní. Podľa navrhovateľa zákon o správnom konaní sa uplatňuje na rozhodovanie vedeckých rád a odborných komisií pri udeľovaní doktorandských hodností, titulov, pri habilitáciách a inauguráciách na základe tvrdenia, že vysoká škola je štátna organizácia a že tieto vnútorné orgány vysokej školy sú vlastne štátnymi orgánmi, na ktoré sa vzťahuje správne konanie.

    Dovoľujem si tvrdiť, že vedecké rady vysokých škôl, odborné komisie vysokých škôl nie sú štátnymi orgánmi, pretože nie sú nositeľmi štátnej moci. O tom, že je to skutočne tak, svedčí uznesenie Ústavného súdu v inej kauze - v kauze vo veci navrhovateľa, ktorým bol generálny prokurátor Slovenskej republiky proti vláde Slovenskej republiky a išlo tu o nesúlad ustanovení § 3 ods. 1 až 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti pracovníkov obecnej polície.

    O čo v tomto spore išlo? V tomto spore išlo o to, okrem iného, že navrhovateľ poukazuje na ustanovenie § 25 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii, v zmysle ktorého môže pracovník obecnej polície plniť úlohy obecnej polície iba vtedy, ak má na tento výkon odbornú spôsobilosť a túto odbornú spôsobilosť preukazuje vykonaním skúšky pred odbornou komisiou Policajného zboru.

    V súvislosti s tým, či má byť generálny prokurátor členom tejto komisie, alebo nie, sa otvorila otázka, či je táto komisia štátnym orgánom, alebo nie. Podľa názoru navrhovateľa komisia na preskúšanie odbornej spôsobilosti pracovníkov obecnej polície je orgánom vytvoreným štátom za účelom garantovania spôsobilosti atď. a prostredníctvom jej konania a rozhodovania vstupuje do tohto procesu štát, nakoľko bez osvedčenia o úspešnom vykonaní odbornej skúšky nemôže fyzická osoba vykonávať právne relevantnú činnosť pracovníka obecnej polície.

    Nález Ústavného súdu znie - hneď vám ho prečítam: "Význam odbornej komisie a ňou vydávaného osvedčenia ako podmienky výkonu činnosti pracovníka obecnej polície Ústavný súd posúdil vo väzbe na ústavné právo garantované článkom 35 ústavy, osobitne odseku 2, podľa ktorého zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých funkcií povolaní. Odbornú spôsobilosť podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády pracovník obecnej polície preukazuje skúškou pred odbornou komisiou Policajného zboru Slovenskej republiky. Táto komisia sa skladá z príslušníkov Policajného zboru, zástupcu Združenia miest a obcí Slovenska, prokurátora, a ak sa podieľalo na školení a výcviku pracovníkov obecnej polície vzdelávacie zariadenie, tiež jeho zástupca." Podstata námietky rozporu ustanovenia § 3 ods. 1 až 4 nariadenia vlády spočíva v kvalifikovaní komisie za štátny orgán.

    Navrhovateľ považuje túto komisiu za štátny orgán, pretože je, ako tvrdí navrhovateľ, orgánom vytvoreným štátom, prostredníctvom ktorého štát vstupuje do procesu výberu pracovníkov obecnej polície. Ústavný súd vyslovuje názor, že komisia nie je štátnym orgánom. Zo zmyslu ustanovenia § 25 ods. 2 zákona komisii vyplýva oprávnenie, ale aj povinnosť umožniť pracovníkovi obecnej polície vykonať skúšku. So zákonným oprávnením komisie súvisí aj jej povinnosť vydať pracovníkovi osvedčenie. Osvedčenie, ktoré komisia vydáva, patrí do tých skupín osvedčení alebo vysvedčení, ktoré sú výsledkom konania, v ktorom sa určitá skutočnosť overuje, objektivizuje a potom aj deklaruje. Ústavný súd tu uvádza maturitné vysvedčenie, vysvedčenia o iných skúškach, napríklad vydanie vodičského preukazu a podobne. Ako orgány uvádza okrem iného i orgány vysokých škôl, ktoré nie sú štátnym orgánom.

    Chcem tým povedať, že uplatnenie zákona o správnom konaní sa nemôže opierať o tvrdenie, že vysoká škola ako štátna organizácia, príspevková organizácia má orgány, ktoré sú štátnymi orgánmi. Podľa dikcie uznesenia Ústavného súdu takéto orgány vysokých škôl nie sú štátnymi orgánmi.

    A preto si dovoľujem požiadať vás, dámy a páni, aby sme učinili zadosť požiadavke navrhovateľa, ktorý § 34 zdôvodňuje tak, že vládny návrh novely zákona o vysokých školách svojimi ustanoveniami uvedenými v § 15 ods. 1 písm. i) a j) a § 34 zabezpečuje právo občanov na právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Keďže právnu ochranu poskytujú súdy, dovoľujem si podať pozmeňujúci návrh k § 34 novely zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách takto:

    Bod 1 - Na rozhodovanie podľa tohto zákona vo veciach poskytovania štipendií (§ 26 ods. 2) a ukladanie disciplinárnych opatrení (§ 25 ods. 4) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

    Bod 2 - Proti rozhodnutiu podľa tohto zákona vo veciach štúdia vrátane doktorandského štúdia (§ 22a a § 26), habilitačného konania a vymenovania profesorov (§ 27 ods. 3 a 4) možno podať odvolanie na ten orgán, ktorý ho vydal. O odvolaní proti rozhodnutiu vedeckej rady fakulty rozhoduje vedecká rada vysokej školy, o odvolaní proti rozhodnutiu vedeckej rady vysokej školy rozhoduje rektor (ďalej len "odvolací orgán").

    Bod 3 - Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie vráti orgánu, ktorý ho vydal s odôvodnením, ak toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

    Bod 4 - Rozhodnutie odvolacieho orgánu preskúma na základe návrhu súd.

    Pokiaľ by bolo možné prijať takúto verziu § 34, myslím si, že by sme tým učinili zadosť i požiadavke navrhovateľa o právnej ochrane každého účastníka konania vo veci habilitácií, profesúr a doktorandského štúdia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pán poslanec Urban - faktická poznámka, ale už ste na rade s prihláškou do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem obšírne zdôvodňovať svoj ďalší pozmeňujúci návrh a len stručne poviem, že pre prípad neschválenia môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý vyvolal toľko diskusií, podávam pozmeňujúci návrh tohto znenia:

    Článok VI znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

    Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

    § 1

    (1) Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach so sídlom v Košiciach sa rozdeľuje na dve univerzity s názvami "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach" a "Prešovská univerzita v Prešove".

    (2) Na novovzniknutej univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa zriadia: lekárska fakulta, prírodovedecká fakulta a právnická fakulta so sídlami v Košiciach. Na Prešovskej univerzite v Prešove sa zriadia: filozofická fakulta, pedagogická fakulta, fakulta humanitných a prírodných vied, gréckokatolícka bohoslovecká fakulta, pravoslávna bohoslovecká fakulta so sídlami v Prešove.

    (3) Sídlom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sú Košice. Sídlom Prešovskej univerzity v Prešove je Prešov.

    § 2

    Zrušuje sa § 16 vládneho nariadenia číslo 58/1959 Zb. o zmenách v organizácii škôl.

    § 3

    Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.

    Na základe tohto návrhu navrhujem v názve zákona pripojiť slová "a vydáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach". Súčasne navrhujem v bode 62 za slová "Žilinská univerzita v Žiline" vložiť slová "Prešovská univerzita v Prešove".

    V doterajšom článku VII pripojiť na konci slová "s výnimkou článku VI". Doterajšie články VI a VII prečíslovať na články VII a VIII.

    Predpokladám, že tieto moje pozmeňujúce návrhy nájdu podporu aj v stanoviskách mojich doterajších oponentov k prvému pozmeňujúcemu návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Urbanovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    obidva návrhy pána poslanca Urbana, podľa môjho názoru, zásadným spôsobom ovplyvňujú sieť univerzít na Slovensku. Myslím si, že by bolo správne, keby sa k obidvom návrhom vyslovila vláda, ale špeciálne k druhému. Ako isto viete, všetky poslanecké návrhy zákonov prerokúva vláda a my dostávame stanovisko vlády pri prerokúvaní týchto zákonov. Myslím si, že by bolo správne pri takej vážnej veci, akou je vznik novej univerzity, žiadať stanovisko vlády.

    Môj návrh je, aby obidva návrhy pána poslanca Urbana, či už je to prenesenie sídla, a teda vlastne zmena sídla univerzity, alebo aj druhý návrh, to znamená návrh nového zákona, lebo v danom prípade ide o nový zákon, nejde o novelu vysokoškolského zákona, ale ide o nový zákon, teda aby tento návrh zákona, tak ako ostatné poslanecké návrhy zákonov posúdila vláda a aby sme po vyjadrení vlády tento návrh prerokovali v parlamente.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

  • Ak dovolíte, chcela by som vlastne všetkých, ktorí predniesli pozmeňujúce návrhy v súvislosti s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, poprosiť, aby stiahli svoje pozmeňujúce návrhy a aby sa problém riešil tým spôsobom, ako ho navrhol pán poslanec Roman Kováč.

    Osobne si myslím, že návrh, ktorý podal na pôde Národnej rady pán poslanec Igor Urban, je nevhodný a nesprávny, pretože mechanicky delí univerzitu bez prirodzenej korekcie, ktorá v rámci univerzity musí byť zachovaná. Preto by som apelovala, aby sa tento problém riešil tým spôsobom, ako ho navrhol pán Roman Kováč, a aby sa tento problém riešil na úrovni vlády a následne opäť v parlamente. Napriek tomu, že snahy, ktoré vychádzajú z Prešovského kraja, chápem (opakujem to už na pôde Národnej rady tretíkrát) ako prirodzené a hádam aj oprávnené, som proti spôsobu, ktorý navrhol pán poslanec Urban.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda, zriekam sa faktickej poznámky a dám prednosť vystúpeniu, o ktoré som písomne požiadal.

  • Ešte pán poslanec Urban - faktická poznámka.

  • Vážení kolegovia z opozície,

    to, čo teraz vlastne predvádzate ako opoziční poslanci, je typický obštrukčný postup opozície. Nehnevajte sa na mňa, prakticky to, čo som dnes navrhol ja, čím sa išlo veľmi v ústrety vašim návrhom, vychádzalo jednoznačne z vašich návrhov. Tieto návrhy boli sformulované do tohto paragrafového znenia, dokonca sama pani poslankyňa Gbúrová, myslím, že to bola ona, ktorá tu dnes prečítala podporné stanoviská košických fakúlt k tomuto zriadeniu - ak to nebola ona, tak niekto iný - myslím, pani ministerka, opravujem sa. Je k tomu pozitívne, kladné stanovisko rektora, ktoré zverejňuje pravidelne takmer každý deň. Myslím si, že to treba akceptovať. V opačnom prípade toto skutočne hodnotím a bude to hodnotiť podobne aj akademická obec z Prešova a občania Prešova a Prešovského kraja ako obštrukčný prístup opozície k pozitívnemu návrhu poslanca.

  • Osobne kvitujem stanovisko vlády reprezentované pani ministerkou, ktorá, podľa mňa, vecne navrhla, ako tento problém riešiť. Chcel som práve kolegu Urbana pochváliť za to, že sa snaží navrhnúť kompromis, a bolo by férové, keby stiahol svoj prvý pozmeňujúci návrh. A chcem podotknúť, že je legislatívne minimálne netypické, aby sa jedným zákonom vlastne prijímali dva zákony, ako navrhuje, a že problematika je krytá uznesením, ktoré navrhol pán Rosival, kde Národná rada zaviaže uznesením vládu, aby predložila svoj návrh zákona na rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Treba na to dopriať čas a nemalo by sa to riešiť takým hektickým spôsobom, ako navrhuje kolega Urban. Okrem toho sa dištancujem od toho, že by išlo o nejaké obštrukčné postupy opozície. Jednoducho treba hľadať vecné riešenie, tak ako ho prezentovala pani ministerka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Urban, to je psia povinnosť opozície proti deštruktívnej a rozbíjačskej vládnej politike.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Rád by som sa vyjadril k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Urban. Ide o návrh zákona, ktorý, ako sa tu hovorilo, mení sieť vysokých škôl. Okrem vyjadrenia vlády, ktoré je nevyhnutné k takémuto návrhu zákona, ctime platný zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách a ctime aj navrhovanú novelu, či už prejde tak alebo tak, ktorá nemení tie paragrafy a odseky, ktoré hovoria, že zásadné otázky rozvoja vysokoškolského vzdelávania sa prerokúvajú s Akreditačnou komisiou vlády Slovenskej republiky a s Radou vysokých škôl. Takto predložený návrh zákona je vážna zmena vo vývoji vysokého školstva na Slovensku, má pozitívnu podporu, o tom netreba pochybovať, ale je potrebné, aby bol dodržaný zákon číslo 172/1990 Zb.

    Ďakujem.

  • Ešte pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Tiež by som chcel reagovať na poznámku kolegu Urbana, ktorý, ak hovorí, že opozícia je rozbíjačská, mal by takýmto slovom nazvať aj prístup vlády Slovenskej republiky, ktorý prezentovala pani ministerka a ktorá uprednostňuje racionálne vydiskutované riešenie, ktoré prejde všetkými procedúrami, ktoré predpokladá zákon. Uprednostňujeme toto, o tom hovorí uznesenie poslanca Rosivala - aktivita vlády, diskusia v akademických obciach a nájdené riešenie, ktoré sa možno bude veľmi blížiť k tomu, čo navrhol kolega Urban, ale bude možno riešiť aj problematiku fakulty Technickej univerzity v Košiciach, ktorá pôsobí v Prešove, ktorá v tom návrhu napríklad nie je zahrnutá, a teraz sa máme rýchlo vyjadriť - áno, nie, patrí tam, nepatrí tam. To sú veci, ktoré majú podliehať diskusii, preto uprednostňujeme, aby sa na to nechal čas.

    Ak tu bude vytvorený tlak - a vy ste ho svojím návrhom vytvorili - tak o tomto riešení možno hlasovať, samozrejme, ak budete trvať na návrhu, ale racionálny prístup, ktorý tu prezentovala vláda, má v tejto chvíli podporu opozície.

  • Mám už len stručnú poznámku. Uvedomujem si, že obštrukcia je súčasť parlamentnej politiky, ale nepatrím k typom poslancov, ktorí na pôde Národnej rady, ak ide o také vážne veci, ako je napríklad zákon o vysokých školách, podliehajú deštrukčným tlakom.

    Opakujem ešte raz - ide o vážnu vec, ktorá postaví do určitej miery proti sebe aj regióny, vytvorí averziu miest. Osobne si myslím, že sme tu preto, aby sme práve tomu zabránili a aby sme sa pokúsili vytvoriť zákon, ktorý takejto situácii zabráni.

    A posledná poznámka je tá, ktorú vlastne všetci hovoria a ktorá odznela niekoľkokrát. Prosím vás pekne, vypočujte aj hlas tých, ktorých sa to týka. Opakujem ešte raz, do dnešného dňa nebola zvolaná akademická obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika ani akademické obce prešovských a košických fakúlt. To znamená, že treba počkať na stanovisko tých, ktorých sa týka.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán spoločný spravodajca Tarčák.

  • Pán Harach, je to úplne v súlade s platným zákonom, pretože o zriadení či rozdelení sa rozhoduje podľa § 3, kde sa jasne hovorí, že sa zriaďuje a vzniká zákonom, takisto aj sídlo a názov. Nič viac, nič menej. Samozrejme, je celý rad iných závažných skutočností, ktoré sa riešia na vysokých školách, ktoré riešia senáty, ale pokiaľ ide o zriadenie a vznik, o tom sa jednoznačne hovorí v § 3.

    Pokiaľ ide o samotný fakt, že by mala vzniknúť kvázi na parlamentnej pôde, tu už istým spôsobom pre jednu skupinu je precedens, pre druhých, môžem povedať, že bolo rozhodnutie aj v minulosti. Ak si dobre pamätáte, bol problém nitrianskej univerzity, kde takisto sa problém, ktorý vznikol možno nie najšťastnejším riešením, kde spojili alebo bol pokus o spojenie, neskôr vyriešil na parlamentnej pôde tým, že sa zo zákona vysoká škola rozdelila na dve vysoké školy, ktoré fungujú a dobre sa rozrastajú čo do šírky i kvality.

    Nevidím v tom žiaden problém. Naopak, myslím si, že väčšia konkurencia podnieti k vyššej kvalite vysoké školy na košickom teritóriu, ako aj vysokú školu, ktorá by vznikla v regióne Prešov. Myslím si, že to možno len a len podporiť a že to pôjde smerom ku kvalite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán poslanec Urban,

    § 68 rokovacieho poriadku hovorí, poviem to len od polovičky, hovorí o príprave výborov na rokovanie o návrhu zákona Slovenskej národnej rady, hovorí o rozoslaní návrhu poslancom Slovenskej národnej rady a vláde Slovenskej republiky a o oznamovaní ich stanoviska, ako aj o prerokúvaní návrhov zákonov vo výboroch, kde platia obdobné ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú prerokovanie zásad. Sú to § 61 až 65.

    Ak si prečítate § 63, ten znie: "Ak navrhovateľmi zásad zákona" (a podľa § 68 sa to vzťahuje aj na zákon) "sú poslanci Slovenskej národnej rady alebo výbory Slovenskej národnej rady, predseda Slovenskej národnej rady zašle zásady zákona aj vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska."

    Nerobím žiadnu obštrukciu, len trvám na dodržaní zákona, ktorým sa riadi táto Národná rada, to znamená zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán poslanec, až na to, že sú to normálne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  • Nie. Predniesol to ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  • Predniesol nový zákon, pán predseda. Však ho čítal - znenie zákona, jednotlivé paragrafy. To nie je pozmeňujúci návrh zákona o vysokých školách.

  • Pán poslanec, nebudeme o tom diskutovať. Predniesol to v rámci rozpravy. Ja som si to tu poznamenal. Ako sa k tomu postavíme, to je iná vec. Ale mne ako predsedovi Národnej rady podľa tých ustanovení, ktoré ste citovali, neprislúcha urobiť to, čo ste mi kázali, resp. kde ste ma odkázali na rokovací poriadok. Nie je to v tomto tak. Ale budeme pokračovať ďalej.

  • Pán predseda, ak dovolíte, vysvetlil by som to svoje stanovisko.

  • Pán poslanec, načo sa tu budeme o tom dohadovať. On to predniesol tak.

  • Predniesol návrh zákona. Ja som tomu rozumel tak. Ak ma pán poslanec Urban opraví, že to nie je nový zákon, budem to akceptovať.

  • Hlas poslanca Urbana zo sály.

  • Predniesli ste to ako návrh zákona.

  • Vidíte, on hovorí tak. Prosím pokoj. Skončme s tým. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som povedať len jednu drobnú poznámku.

    Vysoká škola sa vlastne ustanovuje samostatným zákonom. Tu to bolo predložené v článku VI, ako to naznačil pán poslanec Urban, že sa zákonom vytvára nová vysoká škola. Chcela by som len upozorniť na prerokúvanú novelu v § 3 ods. 3, podľa ktorého vlastne ak vytvoríme urýchlene novú vysokú školu, zablokujeme možno jednej solídnej príprave aj nových fakúlt, ktoré sa môžu na tej škole vytvoriť, pretože v návrhu tejto našej novely v § 3 ods. 3 sa hovorí: "Zmeny v členení vysokej školy na fakulty možno vykonať najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa účinnosti zákona, v ktorom vysoká škola bola zriadená." Tým vlastne zablokujeme tak Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prípadné vytvorenie novej fakulty, ako aj novej univerzite v Prešove vytvorenie možno aj novej fakulty, pretože môžeme hovoriť napríklad o pedagogickej fakulte, ktorá môže pokojne vytvoriť aj prírodovedeckú fakultu, môže sa rozčleniť a môže v Prešove vzniknúť jedna elegantná univerzita.

    Nevidím dôvod, aby sme o tomto uznesení hlasovali s tým, že na najbližšie rokovanie Národnej rady, pretože je to veľmi krátky zákon, by sme tento návrh pripravili so všetkými stanoviskami a je možné od nového roka sa k tejto veci vyjadriť, čiže len v prospech obidvoch univerzít, nie preto, či to má byť rýchlo, alebo nie, či chceme, alebo nechceme. Skutočne si myslím, že v tomto parlamente odzneli názory, aby sme týmto spôsobom vyzdvihli aj Prešov. Upozorňujem na toto, čo prerokúvame dnes, aby sme si nezablokovali možnosť vytvoriť jednu dobrú univerzitu a možno aj s inými fakultami, ktoré dnes existujú na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, máte absolútnu pravdu, len tento zákon ešte nie je schválený. Ešte stále je rozprava, ešte sa to dá zmeniť. Máte pravdu.

    Pán poslanec Šimko má zapnutý mikrofón, chce hovoriť.

  • Hlásil som sa, pán predseda, síce odtiaľ ma vyhodili, ale zapli mi mikrofón, takže ďakujem.

    Pán predseda, to nebol normálny bežný pozmeňujúci návrh. Obvykle sa pozmeňujúcim návrhom mení zákon, o ktorom sa rokuje, prípadne sa v osobitnom článku uvedie iný zákon, ktorý sa novelizuje. Tentokrát sa v pozmeňujúcom návrhu uvádza článok, v ktorom sa vlastne navrhuje nový zákon. To sa doteraz v našej legislatívnej praxi nestalo. Myslím si, že to, čo chcel povedať pán kolega Kováč, je vlastne upozornenie, že nový zákon, ktorý je potrebný na vytvorenie univerzity, zlúčenie alebo rozdelenie univerzity, tak ako sa to navrhuje v navrhovanom zákone a ako je to aj v doterajšom vysokoškolskom zákone, má svoj obvyklý legislatívny proces. A to nie je náhoda. Je to jednoducho vyjadrenie istej úcty aj voči tomu, čo má na základe toho zákona vzniknúť voči univerzitám. Jednoducho na to treba čas, na to treba prípravu. V tomto je návrh pána poslanca Urbana skutočne neobvyklý z hľadiska normálnych legislatívnych zvyklostí. Myslím si, že je to jednoducho legislatívne pirátstvo. A pokiaľ ide o vzťah k tomu, čo má vzniknúť, myslím si, že je to neúcta voči univerzitám.

    Ďakujem.

  • Aj ja. Pán poslanec, doplním aj vás, pretože v rozprave sa nehovorí len o pozmeňujúcich návrhoch, ale rozprava hovorí o pozmeňujúcich a doplňujúcich príspevkoch do novej novely. Tu tiež môžeme hovoriť o niečom inom.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca Tarčák. Potom pán poslanec Lauko.

  • Vážení páni,

    jednoducho nemôže ísť o nový zákon, pretože Univerzita Pavla Jozefa Šafárika existuje a má legislatívnu oporu. Nie práve v zákone, pretože vznikla uznesením vlády z roku 1959, ale má legislatívnu alebo právnu oporu. A keď má niečo vzniknúť rozdelením, tak to jednoducho môže vzniknúť jedine tak, že bude novela, iná možnosť nie je. To by bolo vtedy, keby sme zákonom chceli zriadiť novú vysokú školu, ktorá by bola mimo existujúcich vysokých škôl, ale to nie je ten prípad. Tu je snaha rozdelením a vtedy jednoducho nemôže ísť o nový zákon, ale o novelu. Tak ju aj pán poslanec navrhol. Navrhol nový článok VII, kde hovorí, že rozdelením - a vymenoval presne aj uznesenie z roku 1956 či 1959, keď vznikla univerzita, a navrhuje rozdelením zriadiť dve vysoké školy.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som opraviť svojho kolegu pána poslanca Tarčáka. Nevybrali ste si, pán Tarčák, dobrý príklad s nitrianskou univerzitou. Ja som bol v tom období poslancom, to bola samostatná tlač a týkala sa len zriadenia univerzity, netýkala sa ničoho iného. Tento zákon, ktorý schvaľujeme v pripomienkovom konaní vo výboroch, sa týka zákona o vysokých školách, úplne iných vecí, a nie je o zriaďovaní a nezriaďovaní univerzity. V tom ste tu podali zavádzajúcu informáciu.

  • Pán kolega, treba si prečítať celý text, ktorý je predložený. Keby ste si ho podrobne prečítali, tak viete, že článok I (to je tá podstatná časť, tých 60 bodov) hovorí smerom k vysokoškolskému zákonu číslo 172, ale články II, III, IV a V už hovoria o konkrétnych zákonoch. A on navrhuje ďalší článok VII, pretože v článkoch II až VI sa hovorí o zákone, ktorým boli zriadené jednotlivé vysoké školy alebo určené názvy a tých sa týka novela, čiže to je súbor.

  • Ešte, ak dovolíte, mám jednu poznámku.

    Pán Tarčák, neporozumeli ste, čo som povedal, alebo ste schválne neporozumeli. Hovoril som o nitrianskej univerzite a o vašej informácii. Viem, čo je zákon o vysokých školách.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som poznamenať, že prvý návrh, ktorý dal pán poslanec Urban o prenesení sídla, je v rozpore s § 3 v súčasne platnom zákone číslo 172 a je v rozpore aj s § 3 v novelizovanom zákone, pretože podľa § 3 sa vysoké školy zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú, zrušujú v Českej republike a v Slovenskej republike... atď. Sídla vysokých škôl sa nepremiestňujú, takže premiestnenie sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika odporuje zákonu číslo 172. Nové znenie § 3, o ktorom budeme hlasovať, je takéto: "Vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú zákonom." Ten prvý návrh o premiestnení sídla je v rozpore s obidvoma týmito zneniami.

    A pokiaľ ide o rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, je to akoby škrabanie sa pravou rukou na ľavom uchu, pretože Univerzita Pavla Jozefa Šafárika je v súčasnom zozname existujúcich vysokých škôl a fakúlt, je aj v novom zozname, ako spomínala pani ministerka, ktorý bude platiť po schválení tohto zákona. Takže niet dôvodu existujúcu školu deliť, a ak by sa mala deliť, pochopiteľne, zase to musí byť podľa § 3 zákonom, ktorý má svoje legislatívne pokračovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán docent, práve diskutujeme o zákone a budeme schvaľovať zákon, čiže práve týmto zákonom som navrhoval uskutočniť tieto zmeny. To je prvá vec.

    Druhá vec - nedočítali ste § 3, ktorý ste citovali a ktorý má na konci dodatok: "Rovnakým spôsobom sa mení sídlo a názov vysokej školy." To ste neurobili, čiže platí to isté zákonom. A zase, ja som to navrhoval urobiť zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ešte by som chcela povedať jednu praktickú poznámku. Keby mohli všetci poslanci dostať na stôl pred ukončením rozpravy návrh pána poslanca Urbana, pretože ide o nový zákon, o znenie nového zákona. Bola by som rada, aby sme sa mohli k nemu ešte vyjadriť, lebo nedá sa celý text po jednom počutí pripomienkovať. Preto by som prosila, keby sme počas rozpravy teraz mohli dostať pozmeňujúci návrh pána poslanca Urbana, lebo ten je najobsiahlejší.

  • Áno, len rozprava sa chýli ku koncu.

    Ešte pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Podľa toho, ako pán spoločný spravodajca obhajuje spôsob riešenia, ktorý navrhol pán Urban, a zdá sa, že aj pán predsedajúci sa k tomu prikláňa, rád by som upozornil, že skutočne je legislatívne...

  • Ja sa neprikláňam zatiaľ k ničomu.

  • ...legislatívne nezvyklý postup, pretože potom mal navrhnúť aj doplnenie názvu zákona, či je to zákon o vysokých školách, o aktualizácii, o novelizácii niekoľkých zákonov a o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika - to napríklad nenavrhol. Sám prečítal článok ako nový zákon, že Národná rada sa uzniesla na tomto zákone. A tie fakulty sa mi tam zdajú byť nie celkom zvážené, teda ktoré sa majú presunúť, ktoré sa nemajú presunúť. Preto by som sa prikláňal k riešeniu, aby obidva návrhy pána Urbana boli stiahnuté, alebo neprešli, a bolo by prijaté uznesenie pána Rosivala, ktoré v plnej miere pokrýva politickú vôľu tohto parlamentu, ktorá je jednoznačná - Košiciam nechať Univerzitu Pavla Jozeda Šafárika a v Prešove vytvoriť novú školu, tak aby pokryla potreby vysokého školstva na Slovensku.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Rosival.

  • Odpoveď poslanca Rosivala.

  • Nie? Tak do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh, ktorý pripravil pán poslanec Cuper a ktorý si osvojujem vzhľadom na to, že pán poslanec nie je prítomný.

    Podávam pozmeňujúci návrh k § 34. Čiastočne tento paragraf už upravil pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán rektor Švec. Nové znenie tohto paragrafu je nasledujúce:

    "(1) Na rozhodovanie podľa tohto zákona vo veciach doktorandského štúdia (§ 22a), poskytovania štipendií (§ 26 odsek 2) a ukladania disciplinárnych opatrení (§ 25 odsek 4) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní6).

    (2) Na rozhodnutie podľa tohto zákona vo veciach habilitačného konania a konania na vymenovanie profesorov (§ 27 ods. 3 a 4) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

    (3/) Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 možno podať odvolanie na ten orgán, ktorý ho vydal. O odvolaní proti rozhodnutiu vedeckej rady fakulty rozhoduje vedecká rada vysokej školy, o odvolaní proti rozhodnutiu vedeckej rady vysokej školy rozhoduje ministerstvo školstva (ďalej len odvolací orgán).

    (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, a vráti ho orgánu, ktorý ho vydal, s odôvodnením. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí."

    To je všetko v rámci pozmeňujúceho návrhu k § 34.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým pozmeňujúcim návrhom a vyjadreniam niektorých poslancov, ktoré odzneli v tomto parlamente. Chcel by som zaujať stanovisko k tým vyjadreniam, ktoré stavajú ministerstvo školstva, ako keby to bola inštitúcia, ktorá je proti vysokým školám a robila všeličo možné, len aby bránila serióznemu rozvoju a fungovaniu vysokých škôl. Chcem ilustrovať na niektorých príkladoch, že to tak nie je.

    V jednom prípade senát fakulty podal návrh na odvolanie dekana fakulty. Pán rektor príslušnej vysokej školy tento návrh nerešpektoval. Neskoršie po niekoľkých urgenciách svoje rozhodnutie zmenil, dekana odvolal a vymenoval nie akademickým senátom fakulty zvoleného dekana, ale pracovníka z radov učiteľov fakulty, až po niekoľkých urgenciách a po niekoľkých mesiacoch na základe sťažnosti fakulty ministerstvu školstva a Národnej rade. Ale ani jeden z týchto orgánov pánu rektorovi nič nenariadili, len ho upozornili, že jeho konanie je v rozpore s platným zákonom. Tuším, že po šiestich alebo siedmich mesiacoch pán rektor nakoniec rešpektoval návrh senátu a vymenoval za dekana zvoleného kandidáta. V tomto prípade ministerstvo len upozornilo, že nerešpektuje zákon. Podobne urobila aj Národná rada.

    Druhý problém, ktorý sa týka ministerstva, je v tom, že mnohí tu hovoria, že prostriedky, ktoré sú zo štátneho rozpočtu na financovanie vysokých škôl, neviem, ako by sa mali rozdeľovať podľa týchto autorov, ale fakulty vraj najlepšie vedia koľko finančných prostriedkov potrebujú. Chcel by som autora týchto myšlienok upozorniť, že jeho predstavám dávno odzvonilo, lebo to by bolo stotožnenie sa s komunizmom, a to v súčasných podmienkach neplatí.

    Ministerstvo školstva v rozsiahlej diskusii na základe pravidiel, ktoré pripravuje Rada vysokých škôl, pripravuje návrh rozdelenia finančných prostriedkov pre vysoké školy. Nikdy nekoná svojvoľne, vždy len v diskusii s vysokými školami a pravidlami, ktoré obyčajne pripraví vysokoškolská rada. Aj to svedčí o tom, že naše ministerstvo školstva neporušuje zákon, ale pracuje v súlade s platnými ustanoveniami zákona o vysokých školách.

    Ďalej by som chcel upozorniť na to, že v súvislosti s vysokoškolským zákonom sa urobilo niekoľko akcií politického charakteru, ktoré nemajú opodstatnenie.

    Vážené dámy a páni, chcel by som vás upozorniť na to, že rôzne kauzy, ktoré u nás vznikajú, sa realizujú na podobnej báze, ako to bolo koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov, keď sa zvolávali rôzne aktivity a odsudzovali sa rôzne vyhlásenia, ktoré si málokto z tých, čo sa zúčastnili a hlasovali za nové návrhy, prečítal. Aj v tomto prípade som presvedčený, že na rôznych aktivitách, ktoré sa uskutočnili k vysokoškolskému zákonu, sa zúčastnilo množstvo ľudí, ktorí nemajú predstavu, čo obsahuje vysokoškolský zákon alebo novela vysokoškolského zákona.

    V takomto duchu by sa proti pripravovaným legislatívnym normám nemalo postupovať, pretože skutočne ide potom o zavádzanie tých jedincov a kolektívov, ktoré sa k tomu vyjadrujú bez toho, aby vedeli, k čomu sa vyjadrujú. Myslím si, že v demokratickej spoločnosti by sa nič podobné nemalo robiť.

    To je všetko, čo som chcel povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Rosival. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Rád by som opäť zdôraznil, že pokiaľ bude zákon o správnom konaní zaradený do rozhodovacích právomocí vyšších štátnych orgánov, budeme sa musieť obrátiť na Ústavný súd a požiadať o stanovisko z hľadiska precedensu, ktorý citované uznesenie Ústavného súdu, ktorý som tu predniesol, predstavuje.

    Ďalej by som chcel povedať, že podľa zákona 172 o vysokých školách rektor nevymenúva dekana fakulty. Podľa vnútorných predpisov vysokých škôl môže ísť o formálnu inauguráciu, ale rektor nemá právo zasahovať do voľby dekana.

    A keď ste hovorili, pán profesor, o úlohe rady vysokých škôl pri objektivizácii rozpočtových pravidiel, tak sa pýtam, prečo rada vysokých škôl z dikcie zákona v § 15 ods. 1 písm. c) vládneho návrhu vypadla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Rosival.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    rád by som sa ešte pár slovami krátko vyjadril k problému Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Súhlasím s dôvodmi, ktoré pre zriadenie, pre potrebu vysokej školy v Prešove povedali pán Sopko a pán Urban. Tieto dôvody sú správne a netreba o nich pochybovať. Vysoká škola v Prešove má byť.

    Ohradzujem sa však voči názoru pána Urbana, podľa ktorého sa opozícia snaží torpédovať a deštruovať, deštrukčne pôsobiť pri jeho návrhu na rozdelenie univerzity. Nechceme používať, zneužívať žiadne opozičné obštrukcie. Sme za to, aby v Prešove vysoká škola bola, ale nie sme za to, aby vznikla delením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

    Celkom krátko by som chcel povedať, že prenesenie sídla považujem za veľkú chybu a dovoľujem si vás, dámy a páni, poprosiť, aby ste nehlasovali za prenesenie sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova, pretože prenesenie sídla nepodporili akademické obce, nepodporili senáty, nepodporili katedry. Tí, ktorí ho podporili, to sú dekani, prodekani, ale možnosť vyjadriť sa nemala akademická obec, vrátane študentov.

    Na ilustráciu si dovolím celkom krátko citovať zo stanoviska katedry, ktorá sídli v Prešove na fakulte. Je to filozofická fakulta a ide o katedru slovenského jazyka a literatúry, ktorá má k univerzitnej výzve asi takéto stanovisko, takýto názor: Hovorí sa, že je to "úzko lokálny návrh niektorých predstaviteľov prešovských mestských orgánov. Tieto snahy mestských funkcionárov i niektorých poslancov Národnej rady pokladáme za deštruktívne, poškodzujúce hodnotové a kvalitatívne renomé vysokých škôl na Slovensku". Ďalej sa v tomto stanovisku hovorí: "Časť univerzitnej výzvy, v ktorej sa žiada premiestnenie sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika do Prešova, treba anulovať ako neadekvátnu a nič neriešiacu, čo nakoniec potvrdili reakcie na ňu." Takže katedry, senáty neboli zvolané možno preto, lebo bola pravdepodobnosť, že tam odznejú také stanoviská, ako tu vyjadrila katedra, o ktorej som hovoril.

    Ďalej prenesenie sídla nepodporili iné vysoké školy, ktoré tvoria univerzitnú vysokoškolskú komunitu na Slovensku. Ďalej chýba názor, stanovisko Rady vysokých škôl, Akreditačnej komisie, ktorá je komisiou vlády.

    A na záver ešte raz podčiarknem to, čo povedala pani ministerka, ani ministerstvo školstva tento návrh nepodporilo, pretože v predloženej novele ako sídlo Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sú vedené Košice.

    Pán poslanec Urban povedal, ak som ho dobre rozumel, že neboli zvolané akademické senáty a že sa nevyjadrili akademické obce. Mám v ruke záver zhromaždenia akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktoré sa uskutočnilo 16. 9. 1996, kde sa píše, kde je apel na nás, na poslancov: "Spôsob riešenia tohto problému rozhodnutím Národnej rady na jej zasadnutí v septembri 1996 pokladáme za nešťastný a nevhodný, pretože sa k poslaneckému návrhu" (myslí sa pána Urbana) "zatiaľ nemala možnosť vyjadriť akademická obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Preto žiadame Národnú radu Slovenskej republiky odložiť prípadné rozhodnutie a ďalšie kroky urobiť v spolupráci s akademickou obcou univerzity a jej volenými zástupcami. Sme presvedčení o tom, že urýchľovanie riešenia by spôsobilo nezanedbateľné škody a neviedlo by k realizácii cieľov, ktoré má vysokoškolské vzdelávanie v Slovenskej republike." Podpísaná je predsedníčka akademického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Vážené dámy a páni, o čo nás prosia? Prosia nás o to, aby sme dnes nerozhodli, aby sme rozhodli neskôr, vtedy, keď sa celá kauza prediskutuje v akademickej obci a keď sa k nej vyjadrí aj ministerstvo školstva. A preto z týchto príčin, lebo nemáme dnes názor akademickej obce, nemáme stanovisko ministerstva školstva k novému návrhu pána poslanca Urbana, dovolím si vás poprosiť, aby sme dnes návrh na rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, tak ako ho navrhol, neprijali, neschválili.

    Na záver niekoľko slov o lokálpatriotizme. Pán spoločný spravodajca označil lokálpatriotizmus za stimul alebo za pozitívnu vec.

  • Hlas poslanca Tarčáka zo sály.

  • Pardon, opravil ma - za prirodzený jav. Súhlasím, je to prirodzený jav a pokiaľ hovoríme o pozitívnom lokálpatriotizme, viem si predstaviť veľmi veľký lokálpatriotizmus ako veľmi veľký stimul v Prešove. Viem si predstaviť, že mestská samospráva, reprezentanti mesta poskytnú budovy, poskytnú byty pre nových učiteľov, pre nových vedcov, že podnikatelia, úspešné firmy v Prešove poskytnú finančné fondy, ktoré okrem štátnych fondov umožnia rozvoj katedier, umožnia napríklad pozvanie hosťujúcich profesorov, umožnia usporiadanie seminárov, kongresov, konferencií, hoci s medzinárodnou účasťou.

    Takže pozitívny lokálpatriotizmus, ktorý bude znamenať v Prešove, že schopní a tvoriví ľudia budú pracovať v pracovnom čase, aj po pracovnom čase, že celú svoju energiu venujú rozvoju, dúfajme, novozaloženej univerzity na záver budúceho roku alebo v priebehu budúceho roku. Takýto lokálpatriotizmus je pozitívny a celkom iste prispeje k tomu, že ak sa nová univerzita v Prešove zriadi, tak o niekoľko rokov - verme, že o krátky čas, o niekoľko rokov - bude mať vybudované svoje renomé, bude mať vybudovanú svoju pozíciu a tí študenti, ktorí budú na nej končiť, budú na ňu s hrdosťou spomínať ako na veľmi dobrú alebo na prvotriednu slovenskú univerzitu. V tomto môže, samozrejme, pozitívny lokálpatriotizmus Prešova, okolia alebo celého regiónu prispieť.

    Ale to, čo sa stalo v Národnej rade, že poslanec a skupina vysokoškolských učiteľov, prípadne funkcionárov mesta Prešova predložila návrh na prenesenie sídla univerzity, to nie je pozitívny lokálpatriotizmus. Označil by som to za lokálpatriotizmus, možno povedať, arogantný. Toto je lokálpatriotizmus, ktorý sa snaží ukradnúť prácu, snaží sa ukradnúť výsledky 38-ročného vývoja, 38-ročnej práce a tieto výsledky v priebehu jednej minúty (30 sekúnd návrh, 30 sekúnd hlasovanie), v priebehu jednej minúty sú tieto výsledky v ďalšom meste. Toto celkom iste nie je pozitívny lokálpatriotizmus, o ktorom som hovoril, a ktorý mal iste na mysli aj pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem pekne.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som upozorniť pána poslanca Rosivala, že sa odvoláva na stanovisko Akademického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z akademickej obce, ktoré sa konalo 16. 9. o 13.00 hodine. Na tejto akademickej obci - máme tu stanovisko z prešovských fakúlt - sa zúčastnilo z Prešova len 18 členov a prešovská obec má prakticky 5 000 členov. Tak o akom rokovaní akademickej obce tejto vysokej školy hovoríme, keď sa zúčastní len 18 členov z 5 000?

    A tu, vážený pán kolega, nejde o nijaké kradnutie, to ste použili veľmi neadekvátny pojem, pretože akademická obec, ktorá je v Prešove, tiež čosi vytvorila, tiež si stojí za svojím, za svojou prácou, za svojimi výsledkami, a domnieva sa, že by bolo vhodné, je vlastne presvedčená, že by bolo vhodné preložiť sídlo univerzity do Prešova. Proti tomu možno namietať, diskutovať s nimi, ale nemôžeme to nazývať kradnutím. Kradnutie je čosi iné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ftáčnik, ale s faktickou poznámkou, pokiaľ som sledoval, chcel vystúpiť pán spravodajca. Či nie? Pán spoločný spravodajca, chceli ste vystúpiť s faktickou poznámkou?

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik vystúpi v rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    svoje právo na vystúpenie v rozprave som už použil, ale keďže sa pozmeňujúce návrhy podávajú z tohto miesta, chcem pozmeniť svoj návrh na uznesenie, ktorý už máte rozdaný, pretože som ho upravil po diskusii s predstaviteľmi a pracovníkmi ministerstva školstva, aby sa stal reálnejším, ale aby plnil ten cieľ, ktorý som sledoval jeho podaním. Sťahujem ten návrh na uznesenie, ktorý už je v prvej časti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorú ste dostali a navrhujem toto uznesenie upraviť takto:

    Hlavička zostane ako uznesenie Národnej rady, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súlade s § 15 zákona o vysokých školách predložila - a teraz ide tá zmena - Národnej rade Slovenskej republiky vždy do 31. 12. príslušného roku informácie o uzneseniach vlády a prijatých dokumentoch týkajúcich sa - a uznesenie pokračuje - štátnej politiky zamestnanosti, štátnej politiky v oblasti vysokého školstva a štátnej politiky v oblasti rozvoja vedy a techniky.

    Rozdiel oproti pôvodnému zneniu je v tom, že moje pôvodné uznesenie prejudikovalo, ako by existovala nejaká knižočka, v ktorej je štátna politika zamestnanosti, knižočka, v ktorej je štátna politika v oblasti vedy a techniky a podobne. Je logické, že sa tieto štátne politiky formujú viacerými rozhodnutiami či už vlády Slovenskej republiky, alebo ministerstva školstva, to znamená, môže to byť viacero dokumentov, ktoré v priebehu roka príslušné exekutívne orgány prijmú, ale ak sa má kontrolovať podľa § 15 využitie finančných prostriedkov na vysokých školách, či je v súlade s týmito politikami, Národná rada, ale jej prostredníctvom aj príslušné vysoké školy by mali poznať všetky veci, ktoré sa týchto troch konkrétne v zákone menovaných politík týkajú. K tomu smeruje moje uznesenie a prosím vás o jeho podporu. Odovzdávam ho písomne pánu spravodajcovi.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja. Ešte raz pán spoločný spravodajca.

    Pardon, pani poslankyne, páni poslanci, viac prihlášok do rozpravy už nemám, čiže je to posledný vystupujúci v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte mi ešte, aby som vystúpil v rozprave a prešiel text, ktorý máte pred sebou ako spoločnú správu 472a a potom pozmeňujúce návrhy, aby sme ich prešli. Ak ich zoberiete iba ako preklep - upozorním, ktoré body sú to, tak by sme tento text očistili, čo by som bol najradšej. Ak by ste považovali, že ide o zásadnú zmenu v texte, tak by som to potom dal ako pozmeňujúci návrh.

    Máte pred sebou spoločnú správu. Pri prepise na strane 5 v bode 8 vypadlo slovo "jeho", takže bude "dáva podnety jeho perspektívneho rozvoja". To len pre legislatívnu čistotu. Ďalej na strane 6, možno to tu nezaznelo úplne jasne. V bode 14 k textu, ktorý tam je, v druhej vete za slovo "konať" sa vkladajú slová "dizertačné skúšky". Tam sú vymenované štátne skúšky, rigorózne skúšky, ale sú aj dizertačné, aby to bolo v komplexe a z legislatívneho hľadiska čisté, tak by sa tam doplnil text "dizertačné skúšky".

  • Hlasy v sále.

  • To je v texte § 15 ods. 1 písm. g) v druhej vete - za slovo "konať" sa vkladajú slová "dizertačné skúšky" - potom pokračuje čiarka, štátne skúšky, rigorózne atď.

    Zo spoločnej správy by to bolo všetko. Chcem sa opýtať, či to môžete zobrať, keď nie, tak dávam hneď pozmeňujúci návrh, ktorý potom...

  • V poriadku, dáme to v rámci pozmeňujúcich návrhov.

  • Na text ma upozornili legislatívci, tlmočím len to, čo bolo povedané tam. Mám ešte pozmeňujúci návrh, ale ten dám osobitne.

    Ak dovolíte, potom v tlači 472b na strane 4 je preklep v odkaze "pôsobnosť ministerstva a ministra". Prakticky v predposlednom riadku je ods. 43, tam je taká nečitateľná štvorka alebo písmeno c), teda 43 a § 43e, čiže e). To je na strane 4 pod písmenom p) v odseku 2.

  • "43 a § 43e", potom "odsek 2 vykonáva" atď.

    A ďalej je môj pozmeňujúci návrh, ktorý som predkladal k akademickým senátom, na strane 5 ako nový článok, ktorý bol ako odsek 4 - lebo je to nový článok a nepovedal som, že bude mať číslo 4 - a je tam zase preklep, teda nie "odpĺňa" ale, samozrejme, "dopĺňa" a "nový odsek 4". Na strane 5 bod 7.

    Prosím vás, ak máte tú správu, predložené návrhy pána Haracha, to je zmes textu, ktorý obsahuje predložená novela, zmes textu, kde istým spôsobom môžeme hovoriť o novele, a zmes textu, kde som sa ja stotožnil s týmito návrhmi a predložil ich už ako pozmeňujúce návrhy. Pán Harach zrejme mal urobiť to, že z pripomienok Rady vysokých škôl mal návrhy vytiahnuť a zrejme o "pozmeňovákoch" môžeme hovoriť iba pri tom, čo je hrubo vytlačené, ale to nepovedal, pretože ináč nemôžeme hovoriť o pozmeňujúcom návrhu alebo nezažil som také pozmeňujúce návrhy, kde by celé state a texty citovali predlohy a zároveň zmenili jedno-dve slovíčka. Bolo by dobré, keby k textu pán Harach buď povedal, že má na mysli ako pozmeňujúce návrhy tie slová alebo tie pasáže, ktoré sú hrubo vytlačené. A ďalej by som ho prosil, keby povyčiarkoval - a keď budeme hlasovať - tie návrhy, ktoré som si osvojil a zakomponovali sme ich ešte vo výbore a už sú obsiahnuté v spoločnej správe, pretože ak by to išlo tak, z legislatívneho hľadiska by sme museli trochu škrípať zubami.

    Ďalej, na konci pri predkladaní pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Slotu upraviť na strane 16 v článku III - to je jeho druhý pozmeňujúci návrh - text "Žilinská univerzita v Žiline" nie "so sídlom v Žiline", pretože ani pri iných vysokých školách sa taký termín nepoužíva, ale je zaužívané aj v zozname všetkých vysokých škôl, že je napísaný názov vysokej školy a príslušné mesto. Aby to bolo čisté, prosil by som o túto zmenu.

    Ak by ste dovolili, pre úplnosť ešte v uznesení, ktoré navrhol, myslím, pán Rosival, áno, pán Rosival, sa upravuje text v tretej vete "novej vysokej školy" nie "novely vysokých škôl". Text by potom znel: "aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o zriadení novej vysokej školy v Prešove tak, aby..., ďalej "novej vysokej školy môžu tvoriť všetky fakulty..." atď.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, "základ novej vysokej školy", presne.

    Tým sme vyčerpali technické úpravy, ak ich zoberiete tak, že sú to len úpravy textov.

  • Upozornenie podpredsedu Národnej rady Mariána Andela z pléna, že v jeho návrhu na uznesenie treba tiež vypustiť znenie "so sídlom v Prešove".

  • Okrem pozmeňujúcich návrhov, ktoré zazneli v rozprave a ktoré ste mi predložili v písomnej podobe, pán podpredseda Andel upozorňuje, že v návrhu uznesenia, ktoré predložil, treba tiež vypustiť znenie "so sídlom v Prešove". Jeho návrh na uznesenie by znel:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie žiadosť o zriadenie Prešovskej univerzity v Prešove z existujúcich fakúlt sídliacich v Prešove,

    B. žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť legislatívnu podobu zriadenia Prešovskej univerzity v Prešove, vrátane vyjadrenia Akreditačnej komisie a predložiť ju ako návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pre záznam - je to návrh pána podpredsedu Andela.

    Ak dovolíte, úplne na záver by som si dovolil ešte navrhnúť tri pozmeňujúce návrhy.

    V § 3 vypustiť odsek 3, kde sa hovorí, že "zmeny v členení vysokých škôl a fakúlt možno vykonať najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa účinnosti zákona, ktorým vysoká škola bola zriadená".

    Chcel by som to odôvodniť tým, že celý mechanizmus, ako vznikajú vysoké školy, definuje § 4 ods. 2, kde sa hovorí: "Fakulty zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie a súhlase ministerstva školstva." Nevidím najmenší dôvod, že by sme to mali limitovať, pretože sú to všetko inštitúcie, ktoré sú na takej úrovni a takým zásadným spôsobom hovoria do veci, že nie je potrebné obmedzovať ho nejakým časovým údajom. To by bola jedna zmena.

    V nadväznosti na to v článku IV v odseku 3 navrhujem vypustiť druhú vetu, ktorá znie: "Zmeny študijných odborov možno vykonať najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa zriadenia fakulty." Myslím si, že život je taký dynamicky sa vyvíjajúci proces, že jednoducho nie je možné obmedzovať zriadenie fakúlt, ktoré sa skutočne budú veľmi dynamicky vyvíjať v iných odboroch, takže navrhujem tento text vypustiť.

    Mám ešte jeden pozmeňujúci návrh k bodu 11 - v § 10 ods. 1 písm. c) navrhujem vložiť v druhom odseku za slová "vysokej školy" slovko "spravidla". A keďže som už navrhol najmenej nie tri, ale dva mesiace, potom stiahnem návrh, ktorý som dal na začiatku, a môj návrh bude znieť: v bode 11 v § 10 ods. 1 písm. c) navrhujem v druhej vete vsunúť za slová "vysokej školy" slovko "spravidla", pokračuje to "najmenej" a "tri" nahradiť "dva" a text pokračuje ďalej "mesiace pred skončením...".

    To sú všetko moje pozmeňujúce návrhy. Ak mi ešte pred skončením dovolíte, keďže sa už nebudem vyjadrovať na záver, chcel by som poprosiť pána predsedajúceho, keďže vystúpilo 26 poslancov, so mnou 27, a je veľa pozmeňujúcich návrhov, do textu je skutočne ťažké ich v niektorých prípadoch zakomponovať, poprosil by som vás, neviem, či to beriete ako procedurálnu záležitosť alebo sa s tým stotožníme, že po ukončení rozpravy by som spracoval pripomienky, dal ich rozmnožiť, prerušili by sme pokračovanie prerokúvania tohto bodu tak, aby sme umožnili zasadnúť klubom, prediskutovať to ešte s odborníkmi a zajtra by sme začali rokovanie Národnej rady hlasovaním k tomuto zákonu.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, pokiaľ ste upravovali niektoré pripomienky zo spoločnej správy, pri hlasovaní o spoločnej správe to bude treba pripomenúť, aby nedošlo potom k tomu, že sme schválili tie, ktoré neboli vami upravené.

    Takže do rozpravy nemám prihláseného nikoho, ale s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Kolláriková.

  • Pán predseda, mám doplňujúci návrh, ktorý som necitovala v rámci môjho príspevku, ale ak dovolíte, je krátky a povedala by som ho z miesta.

  • Pán spoločný spravodajca, budú diktovať doplňujúci návrh k zákonu. Prosím, aby ste si ho zaznamenali.

  • V § 15 v úvodnej vete za "ministerstvo školstva" uviesť toto: "ako ústredný orgán štátnej správy pre vysoké školy na riadenie výkonu štátnej správy".

  • Vypli ste si to sama, pani poslankyňa, nesmiete opierať papier o tlačidlo ani o kartu.

  • Nad slovo "školy" vložiť príslušný odkaz a v poznámke pod čiarou k nemu uviesť túto citáciu: "v § 13 zákona Slovenskej národnej rady 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov". Ide o presnejšie vyjadrenie skutočného postavenia ministerstva vo vzťahu k vysokým školám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Ftáčnik.

  • Chcel by som sa opýtať pána spoločného spravodajcu na jeho spresňujúci návrh k bodu, ktorý sa týka § 15 písm. g). V tomto paragrafe sa niekoľkokrát vyskytuje slovo "konať" a on povedal, že za slovo "konať" treba doplniť slová "dizertačné skúšky". Takýto text je už obsiahnutý v § 15 písm. g). Čiže prosím, aby spresnil, kde myslel, že by sa mali doplniť slová "dizertačné skúšky", pretože okrem toho, že sa dizertačné skúšky spomínajú v písmenách g) a h), on ich tam chce ešte raz vložiť, ale nevieme kam. Takže len na spresnenie v rámci rozpravy, aby povedal, kam sa tie slová majú vložiť, aby sme vedeli, aký návrh vlastne mal, či to bolo len spresnenie, alebo je to naozaj nový pozmeňujúci návrh.

  • Ako som si zapamätal, bola to druhá veta.

  • Legislatívci hovoria, že istým spôsobom sa to tam vsunie. Písmeno g) by znelo: "na návrh alebo po vyjadrení Akreditačnej komisie rozhoduje o priznaní alebo odňatí práv vysokej školy alebo fakulty konať" - a tu by bola vsuvka - "dizertačné skúšky", potom "štátne skúšky, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác v príslušných študijných odboroch".

  • Ale tam potom pokračuje text zase "konať dizertačné skúšky". Bolo by to tam dvakrát.

  • Legislatívci hovoria, že tak sa im to zdá správne. To je návrh legislatívy Národnej rady.

  • Ale je úplne chybný, pretože v jednej vete by bolo dvakrát "konať dizertačné skúšky". Do druhej vety by sa to skôr hodilo, ale to treba potom vecne zvážiť. Prosím, aby to bolo prednesené ako riadny návrh alebo zaevidované nie ako oprava spoločnej správy, ale ako návrh pána spravodajcu, aby sme sa tým vecne mohli zaoberať a neodbili tým bod, ktorého sa dotýka časť spoločnej správy.

  • Budeme to brať ako pozmeňujúci návrh spravodajcu.

    Ešte pán poslanec Rosival.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som si s pánom spoločným spravodajcom ujasniť text návrhu uznesenia, ktorý som navrhol, pretože v texte, ktorý sme dostali, je preklep, a neviem, či to pán spoločný spravodajca opravil tak, ako som ho predložil. Môžem prečítať svoj text? Posledná veta...

  • Pardon, pán poslanec, pán spravodajca vás momentálne nesleduje.

  • Pán spravodajca, "základ novej vysokej školy môžu tvoriť". Takto, hej? Lebo text je iný.

  • Vy ste povedali správny návrh, ale text je chybný a ja som ho vyčistil presne tak, ako ste povedali.

  • Čiže chápeme to tak, že pán spravodajca citoval znenie, ktoré predniesol pán poslanec Rosival.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, ešte by som sa chcel obrátiť na pani ministerku s otázkou. V texte, ktorý sme dostali, v texte nového návrhu pána Urbana o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v § 1 ods. 2 pán Urban navrhuje "na novovzniknutej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach". Univerzita Pavla Jozefa Šafárika však už existuje, tá nebude novovzniknutá. A pán Urban tam menuje fakulty: lekárska, prírodovedecká, právnická. Moja otázka je - predpokladám, že na tento prípad, na túto novovzniknutú Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika sa nebude vzťahovať § 3 ods. 3 nového znenia zákona, kde sa hovorí o zmenách v členení vysokej školy, ktorá bola zriadená. Tam sa uvádza, že po uplynutí troch rokov môžu byť urobené prvé zmeny.

  • Pán poslanec, na to už bol urobený pozmeňujúci návrh pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasy zo sály.

  • Nie, o tom sa musí takisto hlasovať.

  • Dôležité je, aby sa na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nevzťahoval § 3 ods. 3, aby neplatila trojročná doba na nové členenie, pretože ide o univerzitu existujúcu 38 rokov, ktorá je pripravená na to, aby mohla navrhnúť vznik nových fakúlt a nové členenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová.

  • Chcela by som upozorniť na nepresnosť pri prepise pozmeňujúcich návrhov na strane 13 bod 4. Návrh znel: Bod 57 uvádzajúci... atď. vypustiť.

  • Ďakujem. Som presvedčený, že z týchto dvoch pripomienok si pán spoločný spravodajca nezaznamenal ani jednu. Pán spoločný spravodajca, keby ste si potom prečítali i záznam z rozpravy, lebo medzitým boli dva návrhy, ktoré ste určite nepočuli.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Nikto, ani s faktickou poznámkou. Končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že bude dobré, ak vyhovieme pánu spoločnému spravodajcovi, aby sme v tomto bode programu hlasovaním pokračovali nie dnes, ale nabudúce. Úmyselne nehovorím kedy. Mám povedať? Spravodajca navrhol zajtra ráno, takže zajtra ráno, a je to.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže podľa schváleného programu na začiatku schôdze sme bod 30 už prerokovali, pristúpime k t r i d s i a t e - m u š t v r t é m u bodu nášho programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    nie je tu pán minister kultúry, takže sa pýtam pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Chce sa vyjadriť. Nech sa páči, vyjadrí sa ešte k rozprave o vysokoškolskom zákone.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa najprv vyjadrila k tým pripomienkam poslancov, ktoré sa vo viacerých vystúpeniach opakovali.

    V prvom rade išlo o § 15 ods. 1 písm. c), písm. ch) až j), kde sa navrhujú úpravy rozšírenia kompetencií ministerstva školstva a ministra. Vysoké školy a fakulty sú podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona číslo 172 o vysokých školách právnickými osobami, t. j. organizáciami s rozpočtovou formou hospodárenia. Podľa § 22 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách rozpočtové organizácie, a teda aj vysoké školy a fakulty, sa zriaďujú na plnenie úloh štátu a na plnenie ich základných verejných funkcií.

    Ďalej v § 21 ods. 11 citovaného zákona sa uvádza, že rozpočtové organizácie, teda aj vysoké školy a fakulty, sú svojimi rozpočtami napojené na rozpočet zriaďovateľa, t. j. v tomto prípade na rozpočet ministerstva školstva, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia. Z uvedených dôvodov, ktoré celkom určite nikto nespochybňuje, bolo nevyhnutné v § 15 ods. 1 písm. c) spresniť kompetencie ministerstva školstva v oblasti rozdeľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu jednotlivým vysokým školám v súlade so štátnou politikou zamestnanosti, štátnou politikou v oblasti rozvoja vysokého školstva, štátnou politikou v oblasti rozvoja vedy a techniky a s prihliadnutím na hodnotenie práce vysokých škôl Akreditačnou komisiou, a tiež aj v oblasti kontroly ich efektívneho využívania.

    V súvislosti s § 15 ods. 1 písm. c) by som ešte rada dodala, že aj v doteraz platnom zákone 172 v § 15 ods. 1 písm. c) sa hovorilo: "Ministerstvo rozdeľuje jemu pridelené finančné prostriedky jednotlivým vysokým školám a kontroluje ich využitie." Čiže je to tá istá dikcia, ktorú sme použili teraz, s tým rozdielom, že sme dikcii dali trošku transparentnejší charakter. Pretože aj doteraz sa rozdeľovali finančné prostriedky podľa určitej štátnej politiky zamestnanosti, ibaže sa to tak transparentne nepovedalo ako teraz. A domnievam sa, že ak by bolo napríklad prijaté uznesenie, ktoré navrhol pán poslanec Ftáčnik, nie je dôvod akosi protestovať proti tomu, že je tam transparentne uvedené, že sa finančné prostriedky rozdeľujú podľa štátnej politiky zamestnanosti.

    Ďalej sa tu veľmi často skloňovali akademické práva a slobody. Už aj vo svojom úvodnom vystúpení som uviedla, že akademické práva a slobody upravuje § 2 súčasného platného zákona číslo 172 o vysokých školách. Dovolím si z § 2 citovať: "Na vysokých školách sa členom akademickej obce zaručuje sloboda vedeckého bádania a uverejňovania jeho výsledkov, sloboda umeleckej tvorby, právo vyučovať a učiť sa, právo voliť akademické samosprávne orgány, právo na rôzne filozofické názory a náboženské vyznania a právo šíriť ich, právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady. Zaručuje sa nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl s výnimkou prípadov ohrozenia života, zdravia a majetku. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor alebo ním poverený prorektor alebo dekan v prípade dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vytvárať svoje organizácie." Tento § 2 zostal v platnosti aj teraz. Vládny návrh novely zákona sa nedotkol týchto akademických práv a slobôd. Skôr naopak, spresňuje ich tým, že rozširuje v § 2 ods. 4 zákaz vytvárania organizácií politických strán a politických hnutí o zákaz vykonávania ich politickej činnosti na akademickej pôde.

    Čo sa týka samosprávy vysokých škôl, o ktorých sa tu tiež veľa diskutovalo, je upravená v časti 5 doterajšieho zákona. Vo vládnom návrhu zákona zostávajú zachované samosprávne činnosti orgánov samosprávy vysokých škôl a fakúlt. Ide najmä o tieto činnosti: kreovanie samosprávnych orgánov vysokých škôl a fakúlt, voľba akademických funkcionárov vysokých škôl a fakúlt, zriaďovanie vnútroškolských alebo vnútrofakultných organizačných zložiek, rozhodovanie o obsahu štúdia a jeho priebehu, rozhodovanie o počte novoprijímaných uchádzačov o vysokoškolské štúdium a doktorandské štúdium, rozhodovanie o perspektívnych programoch vedeckého bádania na vysokej škole a podobne.

    Ak však akademickí funkcionári vysokých škôl a fakúlt vykonávajú štátnu správu, t. j. rozhodujú o právach občanov, o hospodárskom a finančnom zabezpečení vysokej školy alebo jej fakúlt, kontrolujú dodržiavanie právnych predpisov a podobne, potom sa musia za túto činnosť zodpovedať ústrednému orgánu štátnej správy. Z uvedených dôvodov bolo potrebné riešiť tieto otázky navrhovanými úpravami v § 15 ods. 1 písm. ch) až j). Navrhovanú úpravu rozšírenia právomocí ministerstva o koordináciu činnosti orgánov vysokých škôl oprávnených rozhodovať o udelení hodnosti "PhD." (§ 15 ods. 1 písm. ch) nemožno chápať ako obmedzovanie akademických práv. Naopak, touto legislatívnou úpravou ministerstvo môže byť nápomocné týmto orgánom pri riešení metodických, organizačných aj iných otázok súvisiacich s konaním dizertačných skúšok a obhajob dizertačných prác doktorandov. Ministerstvo školstva môže pritom využiť členov Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti (svojho poradného orgánu) alebo členov Akreditačnej komisie (poradného orgánu vlády Slovenskej republiky), ktorí sú uznávaní odborníci doma i v zahraničí.

    Zabezpečovanie jednotného posudzovania vedeckej úrovne sa má podľa navrhovanej úpravy týkať iba formálnej stránky, t. j. určením kritérií a požiadaviek kladených na uchádzača o vedeckú akademickú hodnosť v príslušnom vednom odbore na partnerských ustanovizniach, na ktorých sa budú tieto obhajoby konať. Tieto kritériá a požiadavky v žiadnom prípade neznamenajú nejakú nivelizáciu hodnôt, o ktorej sa tu hovorilo. Rozšírením právomoci ministerstva školstva na kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v prijímacom konaní na vysokoškolské štúdium, to je § 15 ods. 1 písm. i), sa zabezpečuje právna ochrana občanov, uchádzačov o vysokoškolské štúdium pri overovaní ich odbornej spôsobilosti, a to zabezpečením podmienok na vytvorenie náročného, ale na druhej strane objektívneho ovzdušia na akademickej pôde v priebehu prijímacích skúšok.

    Pri aplikácii uvedeného ustanovenia v praxi je predsa vylúčené, aby zo strany ministerstva boli obmedzované akademické práva a slobody akademických, resp. samosprávnych orgánov vysokej školy a fakulty v procese prijímacieho konania. Ide o možnosť, aby funkcionári ministerstva školstva mali možnosť iba - zdôrazňujem iba - v priebehu prijímacích skúšok preskúmavať najmä otázku zabezpečenia spôsobu utajenia skúšobných testov, spôsobu zabránenia a ochrany pred úplatkárstvom, resp. manipulácie s protokolmi písomnej časti prijímacej skúšky podľa osobitných právnych predpisov v súlade s Trestným zákonom a Zákonníkom práce, ktorý ukladá zamestnancovi dodržiavať utajovanie spisov, informácií atď. Čiže v žiadnom prípade nejde o to, aby ministerstvo školstva rozhodovalo o tom, kto by mal byť prijatý na vysokú školu, alebo kto by nemal byť prijatý na vysokú školu.

    Rozšírenie kompetencie ministerstva o registráciu štatútov fakúlt - to je ďalšia vec, ktorá sa tu pertraktovala - podľa navrhovaného § 15 ods. 1 písm. d) je nutné z dôvodu, že fakulty sú podľa § 5 právnickými osobami tak ako vysoká škola a pri rozhodovaní o jednotlivých otázkach fakulty môže dôjsť ku kontroverzným návrhom z oboch strán a najmä k nerešpektovaniu podriadenia sa vysokej škole v tomto smere. Ako príklad možnosti vzniku takej situácie môžem uviesť prípad Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý bolo potrebné riešiť práve nedávno.

    Čo sa týka nového znenia § 34, bolo tu podané, samozrejme, viacero návrhov, neviem ku ktorému pozmeňujúcemu návrhu sa v hlasovaní pripojíte, ale chcela by som k tomu povedať iba toľko: Pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Švec, a pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Baránik, sa v podstate líšia iba v jednom. Pán poslanec Švec navrhoval v odseku 3, citujem: "Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 možno podať odvolanie na ten orgán, ktorý ho vydal. O odvolaní proti rozhodnutiu vedeckej rady fakulty rozhoduje vedecká rada vysokej školy. O odvolaní proti rozhodnutiu vedeckej rady vysokej školy rozhoduje rektor." To bol návrh pána poslanca Šveca. Pán poslanec Baránik mal iný návrh, že o odvolaní proti rozhodnutiu vedeckej rady vysokej školy rozhoduje ministerstvo školstva.

    Osobne si myslím, že tento druhý návrh je prijateľnejší, lebo všetci predsa vieme, že do vedeckej rady vysokej školy patrí aj rektor. Akosi nie je veľmi vhodné, aby sa človek odvolával tomu istému orgánu, ktorý vlastne o tom rozhodol. Nemá to akúsi logiku. Neviem si predstaviť, že by pri odvolaní pán rektor postupoval inak ako vtedy, keď zasadala vedecká rada školy.

    Toto sú dve také skutočne malé odlišnosti pri § 34, ale inak sa domnievam, že hlavne v odseku 4, ktorý odznel v návrhu pána poslanca Baránika, je už úplne jednoznačne vyjadrené to, čo ministerstvo školstva od začiatku tvrdilo, že vôbec nemienime zasahovať do odbornej stránky habilitácie docentov alebo vymenúvania profesorov. Priznávam, že vari v tom prvom návrhu v § 34 to nebolo výrazne vyjadrené legislatívnym spôsobom, ale teraz odsek 4 § 34, myslím si, už jasne hovorí o tom, že ide iba o rozpor so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. A domnievam sa, že žiadny rektor, žiadny dekan, žiadna vedecká rada nemá záujem konať v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, takže nemôže byť ani nijaká obava z takto prijatého § 34.

    Ďalej sa tu diskutovalo o úpravách v § 13 ods. 9, kde sa hovorí, že minister do vymenovania nového rektora, ale najviac na tri mesiace - tu bol pozmeňujúci návrh na dva mesiace - poverí funkciou rektora osobu z akademických funkcionárov vysokej školy na návrh akademického senátu vysokej školy. Nemožno tiež tvrdiť, že by tým neboli zaručené alebo že by nejakým spôsobom boli obmedzované akademické práva. Predsa o tom rozhodne akademický senát. Touto úpravou sa sleduje iba to, aby v tomto pomerne skutočne krátkom prechodnom období - ak to budú tri mesiace alebo dva mesiace - poverená osoba funkciou rektora cítila osobnú zodpovednosť za svoju činnosť, najmä v hospodárskej a finančnej oblasti, nielen voči akademickému senátu vysokej školy, ale aj voči ministrovi alebo ministerstvu, zodpovednosť za hospodárenie na tej-ktorej vysokej škole.

    Ďalej sa tu diskutovalo o § 37, ktorý hovorí o neštátnych vysokých školách. O nutnosti vytvorenia legislatívnych podmienok na zriaďovanie neštátnych vysokých škôl svedčí aj skutočnosť, že Výbor pre vysoké školy a vedu Rady Európy zorganizoval pre zástupcov ministerstiev školstva krajín strednej a východnej Európy v máji 1994 pracovný seminár na tému "Regulácia neštátnych vysokých škôl", na ktorom odborníci zo Švajčiarska, Belgicka, Veľkej Británie, Francúzska a iných krajín zdôrazňovali význam zákonodarstva v regulácii neštátnych vysokých škôl.

    Poznatky z tohto seminára, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia Slovenskej republiky, a tiež i negatívne skúsenosti z nekontrolovateľného zriaďovania takýchto škôl viedli k formulácii ustanovenia § 33a a 37a, ktorým sa ustanovujú najmä povinnosti zriaďovateľa v otázkach finančného zabezpečenia študijných programov, kvalifikácie učiteľov a ktorým sa zabraňuje pôsobeniu pobočky zahraničnej univerzity alebo podobnej vzdelávacej ustanovizni, ktorá nie je neštátnou vysokou školou podľa navrhovaného zákona, a tiež aj zneužívaniu označenia "vysoká škola, univerzita" ustanovizňami, ktoré nevznikli podľa tohto zákona ako vysoké školy.

    Navrhovanou úpravou sa tým zabezpečuje právna ochrana titulov a akademických titulov vydávaných zákonne uznávanými vysokými školami v Slovenskej republike pred inštitúciami, ktoré by nespĺňali zákonné normy alebo štandardy na vydávanie akademických titulov. V konečnom dôsledku sa tým zaručuje ochrana budúcich študentov, nielen domácich, ale i zahraničných tak, aby nenastupovali na takéto inštitúcie s falošnými predstavami, čo by mohlo mať pre nich potom finančné, sociálne i kariérové dôsledky.

    Rada by som reagovala aj na jednu otázku pána poslanca Haracha týkajúcu sa práva, resp. povinnosti učiteľa získať vedecko-pedagogický titul docent alebo profesor. Konanie na vymenovanie za docenta alebo profesora sa začína na vlastnú žiadosť pracovníka alebo na návrh vedúceho pracovníka vysokej školy - dekana alebo rektora. Inauguračné konanie na profesora je umožnené každému, bez ohľadu na potreby fakulty. Teda uchádzanie sa o získanie vedecko-pedagogických titulov je právom každého vysokoškolského učiteľa. Miesta učiteľov a vedeckých pracovníkov sa však obsadzujú konkurzom. Preto vymenovanie za profesora alebo docenta nie je právnym nárokom na ustanovenie do funkcie profesora alebo docenta.

    Ďalej mám stručnú poznámku na margo výkladu pána poslanca Šveca k výkladu rakúskeho zákona o vysokých školách. Podľa § 6 ods. 1 rektor, senát a univerzitné zhromaždenie pri výkone svojich záležitostí podliehajú dozoru spolkového ministra pre vedu a výskum, ostatné univerzitné orgány podliehajú dozoru rektora. Tento dozor sa predovšetkým vzťahuje na dodržiavanie zákonov a nariadení, plnenie úloh prislúchajúcich univerzitám. Dodržiavanie zákonov a príslušných nariadení je základom fungovania každej demokratickej spoločnosti. Za akademické slobody nie je možné schovávať porušovanie zákonnosti, a to, myslím, nikto z nás, samozrejme, nechce.

    To by boli pripomienky, ktoré tu odznievali z viacerých vystúpení pánov poslancov.

    Ešte by som sa rada vyslovila k niektorým pripomienkam, ktoré odzneli v niektorých samostatných vystúpeniach.

    Pán poslanec Harach na začiatku svojho vystúpenia zdôraznil, že keď som vo vláde predkladala prvú pracovnú verziu novely vysokoškolského zákona, tak som ju predkladala s plnou dôverou akademickej obce, pretože tá sa podieľala na jej príprave. S tým, samozrejme, súhlasím.

    Hneď po tomto konštatovaní však podrobil veľmi ostrej kritike celú teraz predkladanú novelu zákona. Mal k nej asi 100 pripomienok alebo pozmeňujúcich návrhov. Bolo to pre mňa o to prekvapujúcejšie, že táto predkladaná novela sa od tej prvej verzie, teda od tej, za ktorou akademická obec stojí, líši iba tromi paragrafmi, a to sú § 15, § 22 a § 34. Všetky ostatné paragrafy sú tie, ktoré boli aj v prvej verzii. Teda neviem, či akademická obec zmenila svoj názor na vlastné návrhy vnesené do novely.

    Ako príklad by som uviedla § 9 ods. 6, o ktorom tu tiež pán poslanec Harach hovoril a ktorý stanovuje presnú štruktúru akademických senátov. Toto znenie sme zapracovali do novely na žiadosť akademickej obce a koniec koncov, tak ako som si overila, takéto znenie bolo aj v novele zákona, ktorú predkladala aj vláda pána Moravčíka, keď ste vy, pán poslanec Harach, ako vtedajší minister túto novelu podpísali. Takže neviem, či ste teraz už svoj názor na tento paragraf zmenili.

    Plne súhlasím s tým, o čom hovoril pán poslanec Harach, že je potrebný dialóg. My sme sa ten dialóg aj snažili viesť. Sám pán poslanec konštatoval (myslím, že bol tým sklamaný, ja takisto), že keď bol organizovaný okrúhly stôl na pôde Národnej rady, tak vlastne zo strany poslancov sa zúčastnil pri tomto okrúhlom stole iba jeden poslanec a bol to pán poslanec Harach. Takže akosi ťažko potom v tomto prípade viesť nejaký dialóg.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k otázke pána poslanca Ftáčnika, ktorý sa pýtal na zmenu názvov vysokých škôl, či sa k nim vyjadrila Akreditačná komisia. Uviedla by som k tomu iba toľko, že Akreditačná komisia nemá vo svojich kompetenciách vyjadrovať sa k názvom alebo k zmenám názvov vysokých škôl. Čo sa týka názvov, plne sme rešpektovali tie názvy, ktoré sú tu uvedené, plne sme rešpektovali akademické právo každej vysokej školy vyjadriť sa k tomu, ako sa chce volať.

    Pán poslanec Ftáčnik spoločne s pánom poslancom Langošom sa dotkli problematiky, či má ministerstvo školstva vydávať súhlas k zriaďovaniu, zlučovaniu alebo zrušeniu fakúlt. Skutočne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Ftáčnik, že vlastne každá fakulta výsledkami svojej činnosti by mala ukázať verejnosti, čo dokáže a mala by sa vlastne pred verejnosťou uchádzať o svoje uznanie. Čiže dalo by sa súhlasiť aj s tým, že by si každý rektor mohol zriaďovať fakultu podľa vlastného uváženia. V tom je však jeden háčik. Školy dostávajú pridelené finančné prostriedky. Rektor rozdeľuje tieto finančné prostriedky na jednotlivé fakulty. Ak chce zriadiť novú fakultu, samozrejme, že potrebuje na to finančné prostriedky. Ako ju môže zriadiť? Môže ju zriadiť len tak, že uberie jednotlivým fakultám časť finančných prostriedkov a pomocou týchto finančných prostriedkov zriadi novovytvorenú fakultu.

    Toto, myslím si, by malo byť predsa len trošku pod kontrolou, pretože potom sa môže stať to, o čom som tu už hovorila aj v jednom svojom vystúpení, že sa zriadili trebárs dve fakulty odborných štúdií, tri roky existovali, vysoké školy dávali na ne peniaze a po troch rokoch na Slovenskej technickej univerzite prišli na to, že fakulta nie je potrebná a zrušili ju. To je ešte ten lepší prípad.

    Ale mám aj prípady, keď po existencii takto zriadených fakúlt, ktoré existujú dva roky, napríklad fakulta v Ružomberku alebo detašované pracoviská v Prievidzi, alebo detašované pracoviská v Poprade, sa mestá zaviažu, že budú financovať tieto pracoviská. Po dvoch rokoch prídu mestá na to, že už peniaze nemajú, lenže študenti tam už chodia dva roky. A potom sa začína vyvíjať, samozrejme, úplne prirodzený tlak na ministerstvo školstva, aby začalo tieto fakulty financovať. Potiaľ by to bolo v poriadku. Nie je to však v poriadku vtedy, keď dostávame vyhrážky, že ak nebudeme tieto fakulty alebo detašované pracoviská financovať (na zriadenie ktorých sme vôbec nedali súhlas), tak nám dovedú študentov, ktorí budú demonštrovať pred ministerstvom svoje názory, že chcú tú-ktorú fakultu. Myslím si, že potom je už ministerstvo postavené pod tlak verejnej mienky, a keďže ľutuje študentov, ktorí skutočne začali chodiť na takúto fakultu, potom zrazu musí ustúpiť. A myslím si, že to nie je v poriadku.

    K vystúpeniu pána poslanca Šimka. Vyslovil jednu veľmi peknú ideu, s ktorou aj ja skutočne môžem súhlasiť, že by bolo veľmi dobré, keby aj tento zákon riešil to, aby vlastne všetky deti, ktoré chcú študovať na vysokých školách a, samozrejme, majú na to vedomostné predpoklady, dostali túto možnosť a aby na vysokých školách študovať mohli. Je to veľmi pekná idea, s ktorou sa dá súhlasiť, ale dá sa s ňou súhlasiť len dovtedy, pokiaľ sme v opozícii.

    Aj poslanci KDH boli vo vláde, keď bol začiatok školského roka, mali možnosť otvoriť brány vysokých škôl pre všetky deti, ktoré chceli študovať na vysokých školách a ktoré mali na to vedomostné predpoklady, a neurobili to, pretože si uvedomovali, že to nie je možné urobiť. Ja s tým plne súhlasím, ale dnes to tiež nie je možné urobiť. Možno prídu časy, keď to bude možné, a potom sa s tým návrhom plne stotožním.

    Ešte by som sa rada vyjadrila k poslednému návrhu z diskusie - k návrhu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Svoj názor na to som už vlastne povedala, ale keďže tu odznelo viac pozmeňujúcich návrhov, tak by som sa skutočne rada priklonila k tomu návrhu, ktorý podal podpredseda Národnej rady pán Andel, kde Národná rada berie na vedomie žiadosť o zriadenie Prešovskej univerzity so sídlom v Prešove z existujúcich fakúlt sídliacich v Prešove a zároveň žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť legislatívnu podobu zriadenia Prešovskej univerzity v Prešove, vrátane vyjadrenia Akreditačnej komisie, a predložiť ho ako návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že toto je riešenie, ktoré by mohlo uspokojiť všetkých, a osobne sa k tomu prikláňam. Samozrejme, nemôžem tým nijako ovplyvniť a ani nechcem ovplyvňovať vaše rozhodovanie.

    Na záver by som si iba dovolila poďakovať sa všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí konštruktívne prispeli svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi ku skvalitneniu a prehĺbeniu právnej čistoty jednotlivých ustanovení vládneho návrhu novely zákona o vysokých školách. Som presvedčená, že všetci, či sa to týka poslancov koalície alebo poslancov opozície, vystupovali so záujmom, aby zákon alebo novela zákona o vysokých školách slúžila v prospech celej akademickej obce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Pristúpili by sme k prerokovaniu t r i d s i a t e h o š t v r t é h o bodu, o ktorom som už začal hovoriť. Je to

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 439 a spoločnú správu ako tlač 439a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Ida Rapaičová. Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    na základe uznesenia číslo 180 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport zo dňa 26. 10. 1995 som v spolupráci s predsedom Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky iniciovala zákonný návrh na dotvorenie legislatívnych relácií pôsobnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Táto úloha vyplývala z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 198 zo dňa 20. septembra 1995. Plnením uvedeného uznesenia je predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Navrhovaná právna úprava novým spôsobom upravuje postavenie rady a podrobne vymedzuje jej činnosť. Posilňuje autoritu rady, jej nezávislé postavenie a sprísňuje kritériá na výkon funkcie člena rady, čo by malo byť zárukou ich objektívneho rozhodovania. Návrh zákona súčasne upravuje postavenie, úlohy a spôsob financovania servisného orgánu rady - Kancelárie Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    Čiastková úprava zákona číslo 468/1991 Zb. rieši príslušnosť súdu, ktorý preskúmava rozhodnutia rady. Novelou Občianskeho súdneho poriadku z novembra 1995 sa napriek pripomienkam Najvyššieho súdu vyňalo z pôsobnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preskúmavanie rozhodnutí Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Pôsobnosť Najvyššieho súdu musí byť určená osobitným zákonom, v tomto prípade zákonom o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania.

    Predložená právna úprava je v súlade s celkovým trendom v ostatných európskych krajinách, napríklad vo Francúzsku, Holandsku, kde tiež dochádza k posilneniu právomocí regulačných orgánov.

    Zákon zohľadňuje i kompetencie rady v oblasti dohľadu nad plnením medzinárodných dohovorov, napríklad Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý veľvyslankyňa Slovenskej republiky pri Rade Európy podpísala 11. 9. 1996 v Štrasburgu, a preto už nebude potrebná ďalšia novela tohto zákona o uzatvorení, resp. pristúpení ku kultúrnym dohovorom a ďalším dohovorom v oblasti vysielania.

    Návrh zákona nezakladá požiadavky na štátny rozpočet na rok 1996.

  • Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej. Prosím, aby si sadla na miesto spravodajcov. Prepáčte, nie je predkladateľkou, pomýlil som sa. Asi sme unavení. Nechceme prestávku?

  • Hlasy z pléna.

  • Po tom, ako vystúpi spoločný spravodajca.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Feketeho, aby predniesol spoločnú správu výborov.

  • Vážený pán predseda, ctené plénum,

    prečítam vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Ide o tlač číslo 439.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1044 z 24. júna 1996 a rozhodnutím číslo 1132 z 28. augusta 1996 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov na prerokovanie do 10. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1044 zo 4. júla 1996 určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 439, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tento výbor návrh zákona prerokoval 17. septembra 1996, no neprijal k nemu uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 12, prítomných 7, za návrh uznesenia hlasovalo 6 a 1 poslanec sa zdržal hlasovania).

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že do začatia rokovania dňa 13. septembra 1996 nedostal k predmetnému návrhu stanovisko vlády Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, a preto sa ním ani nemohol zaoberať a zohľadniť ho.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovili súhlas s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Tieto čítať nebudem, pretože máte, predpokladám, spoločnú správu, tlač 439a.

    Pokiaľ ide o samotné hlasovanie, odporučím, aby sme hlasovali osobitne o časti označenej I a II, teda samostatné hlasovanie. A pokiaľ ide o časť I, navrhujem samostatne hlasovať o bode číslo 1, spoločne o bodoch číslo 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10 a 12 (tieto odporučím prijať), a samostatne o bodoch číslo 8 a 11 (spoločne ich odporučím neprijať).

    Ešte si dovolím prečítať stanovisko vlády, ktorá sa vyjadrila listom predsedovi parlamentu dňa 10. septembra 1996 a uznesením číslo 603 vyslovila s predloženým návrhom nesúhlas.

    To je z mojej strany z pozície spoločného spravodajcu, pán predseda, všetko.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Bajana.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovolím si využiť možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto bodu s tým, že by som vás chcel poprosiť o možnosť implantovať do časti II tohto poslaneckému návrhu nový bod, a to je vlastne bod, ktorý je identický s nasledujúcim bodom rokovania, ktorým je môj návrh zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania.

    O čo presne ide? Ide o to, že je možné, aby o licenciu na rozhlasové a televízne vysielanie žiadala právnická alebo fyzická osoba pod dvoma podmienkami. Prvá podmienka je, že jej sídlo je na území Slovenskej republiky, a druhá podmienka je, že sa s touto novou skutočnosťou zapíše do Obchodného registra.

    Samozrejme, všetci sme si vedomí, že tento problém naráža na ďalší problém, a to je zákon číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, kde obec je síce právnickou osobou, ale do Obchodného registra sa nezapisuje. Aby som sa neopakoval, predpokladám, že širšia diskusia k tomuto bodu bude v nasledujúcom bode.

    Dávam pozmeňujúci návrh, aby sme doplnili časť II tejto novely o nový odsek, hlasovali by sme o ňom ako o prvom v poradí - v § 3 ods. 2 sa slová "ak je zapísaná" nahrádzajú slovami "pokiaľ nejde o obec, je zapísaná". Tým by sme preklenuli nesúlad dvoch právnych noriem, ktorý vznikol v roku 1991, v reálnom živote, pretože licencie, ktoré dostali obce pri lokálnom vysielaní (je ich asi 21), by sme nemuseli riešiť tým, že by sme museli zakladať rôzne spoločnosti s ručením obmedzeným alebo iné obchodné spoločnosti.

    Tento návrh z vecného hľadiska nezískal veľkú oponentúru alebo žiadnu oponentúru medzi kolegami poslancami. Vznikol problém v legislatíve. Ministerstvo financií má pocit, ale obávam sa, že došlo k veľkému nepochopeniu, pretože licencie, ktoré dostali obce, nie sú licencie podľa § 5, teda zo zákona, ale licencie na základe licenčných podmienok, majú iné pravidlá, vzniklo nedorozumenie, ako keby sme tým, že obce dostanú licenčné možnosti a licenčné konanie a mohli by vysielať televízne vysielanie, chceli ukrátiť štátny rozpočet o dane. Ide o absolútne nepochopenie, takže v tomto duchu vás prosím o podporu, pretože naozaj by sme týmto spôsobom vedeli vecne vyriešiť problém, ktorý sa tu ťahá asi dva roky.

    Diskutovali sme so všetkými kompetentnými, hovorili sme aj s pánom spravodajcom, hovorili sme aj so zástupcom predkladateľov, všetci vieme, o čo ide. Pevne verím, že vecnosť prístupu k tomuto návrhu zvíťazí pred politizáciou tohto problému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    som jeden z predkladateľov tohto návrhu zákona a nemal by som dôvod vystúpiť, keby stanovisko vlády Slovenskej republiky k tejto predlohe nebolo negatívne. Žiaľ, vláda v písomnom materiáli, ktorý sme dostali od jej predsedu, neudáva dôvody, pre ktoré nevyslovila súhlas s predloženým návrhom zákona. Myslím si, že by sme mali tie dôvody poznať, aby sme sa mohli rozhodnúť, či zákon, ktorý predkladáme, teda nová legislatívna úprava postavenia Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, nájde oporu aj z hľadiska výkonu, pretože rada je orgán, ktorý neexistuje vo vzduchoprázdne, rada pôsobí v reálnych vzťahoch a má väzby aj na konkrétne ministerstvá exekutívy, konkrétne minimálne na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože toto je orgán, ktorý spresňuje kmitočty, technické podmienky vysielania, čiže tá väzba na exekutívu tu je.

    Pamätám sa aj na stanoviská ministra kultúry tejto vlády, ktorá namietala to, aby sa z Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie stal štátny orgán štátnej správy pre oblasť rozhlasového a televízneho vysielania. To sú však už len moje domnienky, či toto nebolo tiež jedným z problémov pri rozhodovaní vlády Slovenskej republiky, ale predseda vlády v stanovisku žiadne dôvody neuviedol. Takže som trochu na rozpakoch, čo máme teraz urobiť, teda aký procedurálny postup zvoliť.

    Samozrejme, môžeme odsunúť toto stanovisko nabok. Rokovací poriadok ani zákon nám neukladá, že musíme rešpektovať stanovisko vlády, ale ja ho považujem za vážne a možno by som dal aj pozmeňujúci návrh, aby sme odložili alebo prerušili rokovanie s tým, že by nám kompetentný člen vlády, povedzme, minister kultúry alebo koho vláda poverí, tlmočil, aké dôvody viedli vládu k tomu, že vyslovila s týmto zákonom nesúhlas.

    Inak si myslím, že takýto zákon je potrebný. Rada potrebuje pevné postavenie a myslím, že to už povedala predkladateľka zákona, že vlastne skupina poslancov, ktorá tento návrh predložila, sa opiera o uznesenie Národnej rady. Iste sa pamätáte, že ste splnomocnili výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby pripravil takúto normu, keď sme prerokovali správu o plnení plánu kmitočtového spektra a správu o stave rozhlasového a televízneho vysielania za príslušný rok. Vtedy sme takéto uznesenie, myslím, že na návrh poslanca Kunca, prijali. Je tu zákon, ale nie sme si istí, či ten zákon je vykonateľný v plnom rozsahu, teda aj vo väzbe na exekutívu.

    Preto si myslím, že by sme mohli postupovať tak, že by sme prerušili prerokovanie zákona, vypočuli si stanovisko zodpovedného člena vlády, a potom dokončili jeho prerokovanie v tom zmysle, ako ho prerokovali príslušné výbory, ako o tom informoval spravodajca. Je to procedurálny návrh, naozaj vyplýva len z mojej neistoty, že som sa doteraz nedopátral, aké vlastne je stanovisko vlády a z akých dôvodov vláda vyslovila s týmto zákonom nesúhlas. Opakujem ešte raz, nemusíte podporiť ten návrh, môžeme sa rozhodnúť, že budeme rokovať ďalej, ale buďme si vedomí, že sú tu takéto otvorené otázky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Ftáčnik.

    Keďže nikto nie je prihlásený do rozpravy ani s faktickou poznámkou, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sme prerokovanie tohto bodu odložili dovtedy, kým sa vláda nevyjadrí k tomu, prečo neodporúča tento zákon prijať.

    Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca, čo navrhujete?

  • Chcel by som, pán predseda, poprosiť o láskavosť. Keďže ste pred chvíľkou hovorili, že bude prestávka, aby bola prestávka, a potom po prestávke hlasovať, lebo sa ešte môžeme porozprávať. Tento zákon sa totiž rodil v spolupráci opozície aj koalície. Bolo by dobré, aby sa všetci, ktorí zákon pripravili, zišli a potom zaujali stanovisko.

  • Dobre. Páni poslanci, pani poslankyne, súhlasíte s tým?

  • Všeobecný súhlas.

  • Toto hlasovanie, ktoré som ohlásil, je neplatné a máme 15-minútovú prestávku.

    Ešte keby ste zapli mikrofón pánu predsedovi Andrejčákovi. To je len výzva pre poslancov.

  • Ďakujem. Prosím výbor pre obranu a bezpečnosť, aby sme sa hneď teraz zišli v rokovacej miestnosti.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Keďže máme hneď hlasovať, prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.

    Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Môžeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Ftáčnika, tak ako som ho predtým uviedol, aby sme neskončili rokovanie o tomto bode programu, ale aby sme požiadali vládu o vysvetlenie, prečo neodporúča tento zákon prijať, a potom dokončili rokovanie o tomto zákone.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Aké je stanovisko pána spoločného spravodajcu?

  • Odporúčam návrh neprijať.

  • Ešte pán poslanec Šagát hlasuje s náhradnou kartou číslo 6, aby sme to zapísali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neprijali a budeme pokračovať.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Najskôr, ako som navrhol, o bode číslo 1 v časti I. Tento návrh naznačuje, že sa podľa tohto návrhu vracia k pôvodnému legislatívnemu návrhu z pôvodného zákona. Nechávam to na zváženie každého z vás.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy, tak ako ho predniesol pán spravodajca. Necháva na nás, ako sa rozhodneme, či budeme hlasovať za, alebo proti.

    Pán poslanec Maxon hlasuje s náhradnou kartou číslo 2. Medzitým mi to oznámil.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov. Budeme musieť hlasovať ešte raz.

    Páni poslanci, pani poslankyne, medzitým prišli dvaja páni poslanci, skúsme sa prezentovať a hlasovať za tento návrh zo spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca necháva na uváženie, či hlasovať kladne, alebo záporne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Prosím, pán Knapp, aby ste zavolali poslancov, mali zasadnutie branno-bezpečnostného výboru, aby okamžite prišli.

    Môžeme to urobiť ešte inak, rokovací poriadok neporušíme. Pýtam sa pani Idy Rapaičovej, či si žiada záverečné slovo.

  • Nie. A pán spoločný spravodajca?

  • Takže sme vybavili aj toto.

    Prosím, páni poslanci, budeme sa ešte raz prezentovať a budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca necháva na našu úvahu, ako budeme hlasovať. Ide o bod číslo 1 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch číslo 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10 a 12 spoločne a navrhujem ich prijať.

  • Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 12 s návrhom spravodajcu prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch číslo 8 a 11 spoločne. Odporúčam ich neprijať.

  • Pán spoločný spravodajca nám navrhuje hlasovať o bodoch 8 a 11 spoločne s návrhom neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bode označenom v spoločnej správe II. Nechám to na vaše vlastné zváženie. Je to na strane 6 spoločnej správy. Je to k článku II.

  • Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o tomto návrhu zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme sami zvážili, ako budeme hlasovať, či za, alebo proti.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh zo spoločnej správy.

  • V rozprave vystúpili dvaja kolegovia poslanci. O návrhu pána poslanca Ftáčnika sme už hlasovali. Zostáva ešte hlasovať o návrhu pána poslanca Bajana, ten je jemne modifikovaný s tým, o ktorom sme už hlasovali, ale pretože je tam jedna zmena, musím ho prečítať. Pán poslanec Bajan navrhuje, aby v § 3 ods. 2 sa slová "ak je zapísaná" nahradili slovami "pokiaľ nejde o obec, je zapísaná". Môj názor je totožný ako pred chvíľkou, nechávam to na vlastné uváženie kolegov poslancov.

  • Počuli ste pozmeňujúci návrh. O návrhu pána poslanca Bajana budeme hlasovať podľa vlastného uváženia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Tento návrh pána poslanca Bajana sme prijali.

  • Teraz nám nezostáva nič iné, iba hlasovať o zákone ako celku. Vzhľadom na to, ako sa vyvíjala situácia, vzhľadom na to, že nebol napadnutý článok II - keby zostal v tej podobe, tak by pravdepodobne muselo prísť k zmene Občianskeho súdneho poriadku a pravdepodobne by musela byť urobená závažná zmena v kompetencii súdov - neodporúčam predloženú novelu zákona prijať.

  • Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Hlasujeme o zákone ako celku v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Pán spoločný spravodajca, keďže nedošlo k zmene v rámci pozmeňujúcich návrhov, navrhuje zákon neprijať, aby nedošlo ku kolízii s inou právnou normou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme neprijali.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslankyne a páni poslanci.

    Pokračujeme t r i d s i a t y m p i a t y m bodom programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 473 a spoločnú správu výborov ako tlač 473a.

    Prosím pána poslanca Bajana, aby zdôvodnil svoj návrh.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    mám veľmi ťažkú úlohu zdôvodniť niečo, čo prešlo síce v pozmeňovacom návrhu, ale neprešlo v predchádzajúcom návrhu zákona. Napriek tomu, že kolegyne a kolegovia mi odporúčajú, aby som svoj návrh stiahol, predsa vás len poprosím, aby ste sa nad tým zamysleli.

    Predmetom, vecným problémom mojej novely je preklenúť nesúlad dvoch právnych noriem, ktorý tu existuje už niekoľko rokov. Ak mám byť úprimný, prišlo sa na to až pred nejakým časom. Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie prideľuje licencie na základe licenčných podmienok mnohým právnickým a fyzickým osobám, ktoré spĺňajú dve podmienky. Prvá podmienka je, že majú sídlo v Slovenskej republike, druhá podmienka je, že s touto zmenou prídu do Obchodného registra a zapíšu si túto zmenu.

    Všetko bolo v poriadku až do času, keď mesto Hlohovec chcelo túto zmenu zapísať do Obchodného registra a prokurátor napadol tento zápis s odôvodnením, že obec je síce právnickou osobou podľa zákona číslo 369/1991 Zb. o obecnom zriadení, ale sa nezapisuje do Obchodného registra. Čiže de facto nie je možné, aby obec bola držiteľom licencie.

    Keď sme diskutovali s tými, čo vedú spor alebo sú znalí problematiky, ani jeden z týchto ľudí nemal námietky k vecnosti mojej novely, skôr si mysleli, že by sme touto krátkou novelou mohli preklenúť tento problém, teda nesúlad dvoch právnych noriem. Na druhej strane argumentovali tým, že to nie je systémová zmena, že by to chcelo komplexnú novelu vzhľadom na novú situáciu po prijatí ďalších právnych noriem, okrem iného aj podpísanie cezhraničnej spolupráce o šírení televízneho signálu cez hranice - teda medzi vládami Slovenskej republiky a susedmi. Uvedomujem si, samozrejme, že to nie je komplexná novela, ale napriek tomu vás prosím, aby sme sa nad tým zamysleli a preklenuli tento problém.

    Samozrejme, každý z vás má zdôvodnenie vlády, proti ktorému som sa snažil namietať už na Legislatívnej rade vlády, pretože si myslím, že Legislatívna rada vlády alebo legislatívci sami osebe boli ochotní akceptovať tento návrh, zvrátila to legislatíva ministerstva financií, ktorá hovorila o tom, že príde k nejakým daňovým únikom.

    Upozorňujem vás, že licencia v obci v žiadnom prípade nemôže byť lukratívna záležitosť, všade na Slovensku je to stratová záležitosť a je na samospráve, či sa pustí do takého systému informácií, ako je licencia televízneho signálu alebo šírenie televíznym signálom, alebo nie. Na tom sa naozaj nedá zarobiť a skôr sa mi zdalo, že ide o nepochopenie alebo porovnávanie s licenciami, ktoré sú udelené zo zákona, to znamená podľa § 5 zákona číslo 468/1991 Zb., ktorý sa tejto problematiky dotýka.

    Veľmi ťažko sa mi zdôvodňuje vec, ktorá je absolútne vecná, ktorá sa absolútne nedotýka politiky, a napriek tomu tu vidím dosť nechápavé tváre alebo zmätené tváre. V poslaneckých výboroch som nemal s tým problémy, každý chápal vecnosť tohto problému. Keby som chcel byť dogmatik alebo keby som chcel byť perfekcionalista, osobne si myslím, že tento problém pokojne môže skončiť na Ústavnom súde, pretože právnikom je úplne jasné, že ide o nesúlad práv a povinností rovnocenných právnických osôb alebo právnických osôb ako takých a nie je možné, aby jedna mala viac alebo menej práv alebo povinností. Napriek tomu vás prosím, aby sme sa zamysleli nad týmto vecným problémom, ktorý nemá naozaj dosah na štátny rozpočet, skôr na rozpočet obcí a miest, a podporili tento návrh novely.

    Vo výboroch každý z vás mal možnosť diskutovať, každý z vás sa mohol pýtať, ja som pripravený odpovedať na vaše otázky. Ak mám byť úprimný, som trošku sklamaný zo stanoviska vlády, pretože je mimo vecného obsahu tejto novely.

    Vyzývam vás, vážené kolegyne, kolegovia, prekleňme nesúlad dvoch právnych noriem, a to je zákon o obecnom zriadení a zákon číslo 468/1991 Zb., týmto spôsobom. Verím, že ak vecne zvážite argumentáciu, budem možno úspešný tak, ako v mojom pozmeňujúcom návrhu v predošlom návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Idu Rapaičovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov z prerokúvania tejto novely. Máte ju pred sebou ako tlač 473a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1113 z 26. augusta 1996 a rozhodnutím číslo 1132 z 28. augusta 1996 pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasovaného a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, na prerokovanie do 10. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1113 z 26. augusta 1996 určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovili súhlas s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ako pozmeňujúci návrh k článku II návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovil súhlas s návrhom poslanca Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenou, ktorú máte uvedenú v tlači 473a.

    Toľko spoločná správa.

    Dovolím si vás ešte upozorniť na stanovisko vlády, ktorá s týmto návrhom zákona vyjadrilo nesúhlas. Tlač máte pred sebou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Rapaičovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tridsiatom piatom bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť.

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom piatom bode programu za skončenú. Nepredpokladám, že pán poslanec Bajan chce vystúpiť. Chce ešte vystúpiť? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Napriek tomu, že som čakal možno určitú argumentáciu z poslaneckých lavíc, pokúsim sa ešte o dve-tri posledné poznámky pred hlasovaním.

    Je naozaj na nás, ako sa rozhodneme, pretože pri licenciách, ktorú dostávajú mestá a obce, ide o typické licencie, ktoré sú prideľované na základe licenčného konania a sú zásadne nekomerčné. Podotýkam - zásadne nekomerčné, nie je možné s tým získať určitý profit. Samozrejme, vláda v stanovisku, ktoré máte každý pred sebou, nám odporúča riešenie, ktoré je síce elegantné, ale osobne ho zásadne odmietam, pretože nie je možné, aby sme nekomerčné vysielanie, alebo nie je nemožné, je možné v našom štáte, ale napriek tomu neodporúčam, aby sme nekomerčné vysielanie riešili komerčnou spoločnosťou.

    Nekomerčné vysielanie, ktoré hovorí o tom, kde sa stal aký problém v doprave, kde je problém s tou-ktorou školou, kde je problém so všeobecne záväzným nariadením obce, kde chce vystúpiť prednosta okresného úradu alebo špeciálky, ktorá je už teraz integrovaná, atď., je možné, že spoločnosť s ručením obmedzeným alebo obchodná spoločnosť, ktorá v tejto veci bude konať, môže dôjsť k takému zvrátenému návrhu, že sa opýta pána prednostu, čo za to, keď on vystúpi v tejto televízii. A presne toto nechceme.

    Na druhej strane je možné postupovať v intenciách 19. storočia, že pošleme po našich obciach a mestách bubeníka, ktorý bude vytrubovať alebo bubnovať naše všeobecne záväzné nariadenia. Samozrejme, uvedomujem si, že je to príklad pritiahnutý za vlasy. Jednoducho si myslím, že obchodná spoločnosť nesplní funkciu, ktorú by malo splniť vysielanie, ktoré ide z obce a mesta. Uvedomujem si dokonca aj takú zvrátenosť, dokonca možno som urobil politickú chybu, keď som sa pod tento návrh podpísal ja (člen opozície) a neposkytol som tento návrh kolegom, pretože naozaj podotýkam ešte raz, ide o vyslovene vecný problém, ktorý by sme mohli preklenúť.

    Samozrejme, tento návrh alebo tento podnet som podal na Ústavný súd na konanie, pretože si myslím, že naozaj nesúlad dvoch zákonov je tu úplne evidentný a do očí bijúci. To riešenie, ktoré nám vláda ponúkla vo svojom stanovisku, je, samozrejme možné. Je to možné vo veľkých obciach, ale obávam sa, že v tých obciach, kde je pár sto duší, aby si zakladali spoločnosti s ručením obmedzeným s celou svojou legislatívou, s celou kontrolou, s avizovaním, ktoré nám avizovala pani podpredsedníčka vlády, že vláda uvažuje o zvýšení kmeňového imania spoločností s ručením obmedzeným a ďalšími povinnosťami, jednoducho menšie obce, ktoré využívajú tento kanál, nebudú môcť ďalej pokračovať.

    Nechám na vaše zváženie, ako sa rozhodnete.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa výborov?

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu.

  • Prosím pani spoločnú spravodajkyňu výborov, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy, pretože vlastná rozprava sa neuskutočnila. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    zo spoločnej správy, ktorú máte pred sebou, vyplynula len jedna úprava článku I. Na základe toho, že vysvetlenie pána predkladateľa a stanoviská výborov a stanovisko vlády sú protichodné, hlasovanie o tomto bode nechávam na rozhodnutie jednotlivých poslancov.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať. Nie je to očíslované, je tu navrhnutý len článok I, ako ho máme upraviť. V spoločnej správe je znenie presne určené.

  • Hlasy zo sály.

  • Teraz hlasujeme o spoločnej správe ako celku?

  • Nie, len o spoločnej správe, o tom jednom bode.

  • Prosím, hovorte viac do mikrofónu, aby som aj ja rozumel.

  • Bod, o ktorom budeme hlasovať, je v spoločnej správe uvedený, nie je očíslovaný, ale je len jeden. Odporúčam každému poslancovi, aby sa rozhodol podľa vlastného vedomia.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom bode spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa to ponecháva na úvahu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý bod spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem. A teraz by som dala hlasovať o zákone ako celku.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Vaše stanovisko k tomuto návrhu, pani spoločná spravodajkyňa?

  • Podobne ako v prvom prípade ponechávam to na vás.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    pokračujeme t r i d s i a t y m š i e s t y m bodom programu. Je ním

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zmene a doplnení zákona číslo 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc, tzv. Knižničný zákon v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady číslo 109/1961 Zb. o múzeách a galériách v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady číslo 36/1978 Zb. o divadelnej činnosti, t.j. divadelný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 474 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 474a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Ľudmila Mušková. Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova. Nech sa páči.

  • Šum v miestnosti.

  • Pán poslanec Bajan, o čo ide? Nie je rozprava.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme ďalej. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    predkladaným návrhom zákona o zmene a doplnení zákona číslo 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc, zákona číslo 109/1961 Zb. o múzeách a galériách a zákona číslo 36/1978 Zb. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov, najmä zákona číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy reagujeme na nie celkom zosúladenie súčasného právneho stavu v oblasti kultúry s novým územnosprávnym členením.

    Zrejme technickým nedopatrením, nepremietnutím niektorých návrhov ministerstva kultúry sa stalo, že v nepriamej novele spomínaných zákonov sa v dvestodvadsaťdvojke ustanovila možnosť zriaďovať a zrušovať galérie, múzeá a divadlá iba obciam, krajom a ministerstvu a okresu sa toto právo nedalo. Iba v knižničnom zákone právo zriaďovať tieto inštitúcie majú okres a kraj, ale zasa nemajú právo ich rušiť.

    Vo výboroch, kde som tento zákon predkladala, mali niektorí páni poslanci výhradu k dikcii paragrafov, kde sa stanovuje právo ministerstvu kultúry vyjadrovať sa k zriaďovaniu a zrušeniu knižníc, múzeí, galérií a divadiel. Chcem upozorniť, že toto právo prerokovania ministerstvo kultúry podľa platného zákona už má. Moja novela sa týka iba práva okresov zriaďovať a zrušovať inštitúcie. A chcela by som ešte poprosiť pánov poslancov, aby podporili návrh ústavnoprávneho výboru, ktorý môj návrh spresňuje a legislatívne dopracúva.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Muškovej.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Františka Mikloška, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

  • V prvom rade by ma zaujímalo, kde je teraz televízia.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zmene a doplnení zákona číslo 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc, tzv. Knižničný zákon, v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady číslo 109/1961 Zb. o múzeách a galériách v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady číslo 36/1978 Zb. o divadelnej činnosti, tzv. divadelný zákon, v znení neskorších predpisov - tlač číslo 474.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zmene a doplnení zákona číslo 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady číslo 109/1961 o múzeách a galériách v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady číslo 36/1978 Zb. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. augusta 1996 číslo 1133 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie v lehote do 10. septembra tohto roku. Na skoordinovanie stanovísk výborov bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neprijali uznesenia o výsledku prerokovania návrhu zákona, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s nimi súhlas nadpolovičná väčšina všetkých ich členov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s návrhom skupiny poslancov na vydanie tohto zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Nemusím to čítať, každý to má. Máte všetci v rukách spoločnú správu.

    Skôr ako sa prihlásim do rozpravy ako prvý a skôr ako budem hovoriť o tom, ako budem riadiť hlasovanie, chcel by som povedať, že v spoločnej správe bod I budem odporúčať na prijatie en bloc. Ak by mal niekto voči tomu výhrady, nech to povie, aby sme hlasovali oddelene, ale môj návrh bude, aby sme rokovali o všetkých týchto bodoch spoločne a budem ich odporúčať prijať.

    V časti II dva body budem odporúčať neprijať. Z toho dôvodu navrhujem hlasovanie jednotlivo a body číslo 1, 2 a 5 budem odporúčať prijať a číslo 3 a 4 neodporúčam prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Šestka tam neexistuje.

    Časť III budem takisto odporúčať en bloc celú prijať. Z tohto dôvodu tiež dávam návrh, aby sme hlasovali spoločne o všetkých bodoch. Ak niekto chce, aby som vyňal niektorý bod na osobitné hlasovanie, prosím, aby to povedal.

    Čiže to je zatiaľ všetko.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu. Pán spoločný spravodajca, pretože ste sa prihlásili do rozpravy ako prvý, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Štvorku v spoločnej správe, samozrejme, takisto odporúčam prijať.

    Moje vystúpenie v rozprave sa týka jedného jediného pozmeňujúceho návrhu, ktorý zároveň predkladám. V predloženom návrhu pani poslankyne Muškovej a pána poslanca Haťapku navrhujem v článku II v § 8 ods. 1 tento odsek 1 vypustiť. To je všetko.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie písomné prihlášky do rozpravy. Hlási sa niekto?

    Áno, pani poslankyňa Gbúrová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    moje vystúpenie bude krátke, skladá sa len z jednej pripomienky, návrhu na zmenu znenia časti dotýkajúcej sa múzeí a galérií. Rada by som však uviedla, že návrh podporujem, pretože má za cieľ chrániť naše kultúrne a duchovné dedičstvo v období transformujúcej sa štátnej správy do novej územnej správy i vzťahov k regionálnej samospráve dnešných obcí a miest a nových krajov a okresov.

    Odporúčam v článku II § 8 rozšíriť odsek 3 takto: "Ostatné múzeá alebo galérie môže zriadiť obec, ich zrušenie je možné len po súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky."

    V podstate to zodpovedá dôvodovej správe, kde sa k článku II neuvádza táto kategorizácia pri zriaďovaní a zrušovaní múzeí podobne ako pri knižniciach, kde sa explicitne uvádza, citujem: "pričom sa ukladá pri zrušení múzea alebo galérie súhlas Ministerstva kultúry Slovenskej republiky."

    Myslím si, že cieľom nie je len zabezpečiť ich existenciu s dôrazom na kultúrnu, vzdelávaciu a poznávaciu funkciu, ale aj zachovanie týchto kultúrnych hodnôt pre ďalšie generácie. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť ochranu hnuteľných pamiatok, múzejných a galerijných hodnôt, jedinečných múzejných predmetov, ktoré sa môžu a iste i budú nachádzať i v obecných a mestských múzeách a galériách, ktorých zriaďovateľom budú obce a mestá. Tieto hnuteľné múzejné a galerijné pamiatky iste budú mať aj nadregionálny celoslovenský význam.

    Predovšetkým ide o to, aby sa tieto pamiatky nestali zdrojom špekulácií a prípadného nelegálneho vývozu za hranice po zrušení galérie alebo múzea. Vyjadriť by sa mali najmä národné múzejné (Slovenské národné múzeum) a galerijné (Slovenská národná galéria) centrá. A možno už vtedy bude funkčná štátna aukčná spoločnosť s predkupným právom, tak ako všade v okolitom kultúrnom svete, najmä na západ od našich hraníc.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Gbúrovej. Slovo má pán poslanec Kňažko.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte najskôr niekoľko poznámok k predkladanému návrhu zákona Národnej rady o múzeách a galériách.

    V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že okrem Slovenského národného múzea a Slovenskej národnej galérie ostatné múzeá a galérie de iure neexistujú, ale sú len samostatnými zložkami regionálnych kultúrnych centier. Natíska sa teda otázka, pre koho je tento zákon. Ak sa nepodarí zrušiť regionálne kultúrne centrá, nevráti sa právna subjektivita týmto organizáciám, tak zákon v tomto poňatí je prakticky bezpredmetný.

    Ďalšou vážnou a úplne vynechanou skutočnosťou v tomto zákone sú zbierkové fondy nesmiernej kultúrno-historickej hodnoty, o ktoré ide primárne, a nie o zriaďovanie a rušenie inštitúcií. Navyše prax už ukazuje, že odborní pracovníci sa odôvodnene obávajú o zahmlené presuny práve tohto majetku štátu, na ktorého pohyb stačí v súčasnosti podpis jedného intendanta.

    Návrh novely tohto zákona je nezrozumiteľný aj z toho dôvodu, že nie je jasne definovaný termín múzeá alebo galérie celoštátneho významu. Nie sú totiž ani uvedené, ani vymenované podmienky, za ktorých múzeum alebo galéria má charakter celoštátneho významu. Je potrebné vymedziť kritériá, na základe ktorých by bolo nesporne možné posúdiť, kam múzeum alebo galéria patrí. A v prípade, že budú vymedzené charakteristiky múzeí a galérií, ktoré majú celoštátny význam, je potrebné uvedomiť si ich dôležitosť v tom zmysle, že je absolútne neprípustné, aby ich zriadila alebo zrušila fyzická osoba.

    Pokiaľ ide o znenie novely zákona v § 8 bod číslo 1, implikuje nebezpečenstvo zneužitia, manipulácie, resp. privatizácie zbierkových fondov múzeí, galérií ako súčastí kultúrneho dedičstva, rovnako aj budov a ďalšieho hnuteľného majetku.

    Na záver mi dovoľte, aby som upozornil na existenciu zásad zákona o zbierkach, múzeách a galériách, ich tvorbe, ochrane a využití z roku 1992, rovnako ako návrh zásad zákona Národnej rady Slovenskej republiky o múzeách a galériách z roku 1995. Prihováral by som sa teda za to a súčasne prosím, aby to bolo posudzované ako návrh, aby sa tento návrh zákona, ktorý novelizuje zákon z roku 1959, stiahol a aby v Národnej rade bol vypracovaný nový zákon o galériách a múzeách, zásady ktorého existujú a na ktoré som upozornil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Kňažkovi. Slovo má pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    ak ste nepochopili účel tejto novely, tak si vám dovolím prečítať znenie § 8, tak ako je prijaté v zákone o organizácii miestnej štátnej správy doteraz. Prosím, porovnávajte si to s textom článku II v § 8. Budem hovoriť o odseku 1, lebo ten je zaujímavý a na tento návrh sa robí novela. "Zriaďovanie a zrušovanie múzeí a galérií: Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania, Technické múzeum a Slovenskú národnú galériu zriaďuje a zrušuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky." Na základe tohto zákona pán minister nemal právo presunúť Múzeum Slovenského národného povstania a urobiť z neho múzeum regionálneho významu. A preto podal novelu, kde už sa nemenujú múzeá, už len múzeá a galérie celoštátneho významu.

    Vážení páni, sme tu svedkami pokusu vymazať Slovenské národné povstanie z pamäti tohto obyvateľstva. Protestujem proti takémuto zákonu. Protestujem proti takémuto zákonu, pretože ak sa pozriete na ďalšie zmeny, v § 8 sa nič iné ďalej nedeje. Jediná zmena je, že sa vynechávajú tieto múzeá.

    Pán minister, prosím, osvedčte tu pred auditóriom, že Múzeum Slovenského národného povstania je múzeum celoštátneho významu. Ak to tu osvedčíte a poviete, že je to tak, budem veriť, že táto novela je myslená vážne. Ak to nepoviete, je to súčasť vašej taktiky postupne toto múzeum likvidovať.

    Kolegyne a kolegovia, neodporúčam, aby sme túto novelu prijali.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Kováč, to, čo sme si tu od vás vypočuli, je ťažká demagógia, a dúfam, že to všetci poslanci pozorne počúvali a správne pochopili. Je to proste nezmysel.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie prihlášky do rozpravy.

    Pán poslanec Rózsa, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    vzhľadom na návrh spravodajcu zo spoločnej správy článok I bod 3, článok II bod 5 a článok III bod 1 navrhujem na osobitné hlasovanie s návrhom neprijať ich.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže nemám ďalšie prihlášky do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pani poslankyňa Mušková? Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia,

    chcem privítať návrh pani poslankyne Gbúrovej, ktorá ešte, povedala by som, pritvrdila môj návrh.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Kováča, pripomienka k taxatívnemu vymenovaniu múzeí a galérií s celoslovenskou pôsobnosťou - ak bude prijatá pripomienka pána poslanca Mikloška na vypustenie § 8 ods. 1 v článku II navrhovanej novely, zostane pôvodný paragraf s vymenovanými múzeami a galériami. Prosím, aby ste prijali jeho návrh, a tak celá hypotéza, pán poslanec, padne. Nie je to pravda, čo ste hovorili.

    No a k pánu poslancovi Rózsovi sa nevyjadrujem. Rozhodnutie zostáva na každom z vás.

    Prosím, vážení kolegovia, aby ste podporili pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Mikloško? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ako o prvom návrhu dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kňažka - návrh stiahnuť z rokovania.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Prosím, aby ste hlasovanie vyhlásili za neplatné, lebo pani navrhovateľka má ešte k tomu nejakú pripomienku.

  • Priatelia, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Nerozumiem, pani poslankyňa Mušková, o čo ide?

  • Chcela by som len upozorniť kolegov, ktorí vyslovili mienku, že pokiaľ vypustíme z § 8 odsek 1, platí staré. Ja som to povedala.

  • S dovolením, to treba spresniť, a to sa týka aj pripomienky pána poslanca Kováča. Tým, že som navrhol v § 8 odsek 1 vypustiť, platí staré znenie a tam sú explicitne vymenované. Myslím si, že toto dáva potom nové svetlo. Chcel by som len pripomenúť, že tento zákon zatiaľ vypĺňa niektoré medzery, kým budú prijaté nové zákony o divadelníctve a podobne. Čiže v tomto smere má svoje opodstatnenie.

    Prosím, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Kňažka.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Kňažka, ktorý navrhuje, aby bolo toto hlasovanie odložené a vrátené. Pán spoločný spravodajca to ponecháva na úvahu poslancov a poslankýň.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Kňažka nebol prijatý.

  • Teraz, ak dovolíte, prejdeme k spoločnej správe. V mojom pôvodnom návrhu bolo, aby sme o I hlasovali en bloc, ale vzhľadom na to, že pán poslanec Rózsa žiada o bode 3 hlasovať osobitne, môžeme teraz o dvoch bodoch číslo 1 a 2 hlasovať spoločne en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode I spoločnej správy, ktorú pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod I spoločnej správy bol prijatý.

  • O bode číslo 3 pod rímskou jednotkou pán poslanec Rózsa žiadal hlasovať osobitne, vyjadril s ním nevôľu. Nevidím tam nijaké veľké problémy, ale prosím, dávam to na svedomie poslancom.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovali sme o bode 1 a 2 a teraz hlasujeme o bode 3. Prepáčte, ešte raz.

  • Áno. Hlasovali sme o časti I bod 1, 2 en bloc a prijali sme ich. Ideme hlasovať o časti I bod číslo 3, pretože pán poslanec Rózsa žiadal, aby sme o tom hlasovali osobitne. Moje stanovisko je také, že v tom nevidím problém, ale nechávam to na poslancov. To znamená, prosím, musíme hlasovať ešte raz.

  • Budeme hlasovať ešte raz, pretože medzitým prebiehal výklad a niektorí nehlasovali. To znamená, že hlasujeme o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca to ponecháva na úvahu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Prichádzame k hlasovaniu o bode II. Odporúčam, aby v časti II o bodoch 1 a 2 sme hlasovali en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 a 2 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tieto body spoločnej správy prijali.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 3 odporúčam neprijať. Bod 3 v časti II.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

  • Bod 4 takisto odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • K bodu 5 pán poslanec Rózsa mal výhrady, mne sa zdá celkom logicky koncipovaný. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o navrhnutom bode. Pán spoločný spravodajca po úvahách ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie ďalej.

  • Prichádzame k hlasovaniu o časti III, kde odporúčam en bloc prijať všetky body. Pardon, pán poslanec Rózsa, bod 1 ste žiadali na osobitné hlasovanie?

  • Hlas zo sály, že áno.

  • Pán poslanec Rózsa žiadal na osobitné hlasovanie bod 1 v časti III. O tom hlasujeme osobitne.

  • Hlasujeme osobitne o bode 1 v časti III. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 1 v časti III. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy bol prijatý.

  • O ostatných bodoch v časti III, to znamená o bodoch 2, 3, 4 a 5, navrhujem hlasovať en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ostatných bodoch časti III. Pán spoločný spravodajca všetky odporúča prijať en bloc.

    Prosím, neopúšťajte svoje bojové stanovisko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod bol prijatý.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odporúčanom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci bod bol prijatý.

  • Tým sme skončili pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. Prichádzame k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Zopakujem ho ešte raz: v článku II v § 8 odsek 1 vypustiť, to znamená, že zostáva staré znenie. Vzhľadom na to, že to bol jeden z najlepších návrhov, aké tu dnes odzneli, odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca o tomto návrhu navrhuje hlasovať kladne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol prijatý.

  • Posledný pozmeňujúci návrh dala pani poslankyňa Gbúrová, ktorý znie: V článku II § 8 rozšíriť o odsek 3 takto: "Ostatné múzeá alebo galérie môže zriadiť obec, ich zrušenie je možné len po súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky." Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Tam ide o zrušenie, nie o zriadenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gbúrovej bol prijatý.

  • Prešli sme všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, pán predsedajúci, dajte hlasovať o novele zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem za spoluprácu pánu poslancovi Mikloškovi a pani poslankyni Muškovej.

    Pristúpime k t r i d s i a t e m u s i e d m e m u bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej Národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 475 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 475a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Ľudmila Mušková. Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne,

    navrhovaná právna úprava rieši postavenie riadiacich orgánov verejnoprávnej televízie a rozhlasu - Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady. Jej zámerom je posilniť ich autoritu a kompetencie v záujme skvalitnenia riadenia, upevnenia nezávislosti a verejnoprávneho charakteru týchto významných kultúrno-spoločenských ustanovizní. Preto navrhujeme rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu predkladať návrhy na členov rád, čím sa zvýrazní ich demokratický a pluralitný charakter.

    V súlade s predloženou právnou úpravou by Rada Slovenskej televízie a Rozhlasová rada mali získať účinnejšie nástroje na kontrolu rozpočtového hospodárenia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, orientovať ich naplnenie rozhodujúcich programových úloh verejnoprávnych inštitúcii. Podľa navrhovanej právnej úpravy by sa významne malo posilniť aj postavenie rád voči štatutárnym orgánom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, mali by určovať aj platy a odmeny generálnych riaditeľov, lebo môžu najlepšie posúdiť výsledky ich práce.

    Navrhovaná novela zákona číslo 166/1993 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania rieši nefunkčné rozdelenie druhého terestriálneho okruhu Slovenskej televízie medzi prevádzkovateľa zo zákona a prevádzkovateľa na základe licencie a predstavuje jedno zo systémových opatrení v procese budovania duálnej štruktúry televízneho vysielania na Slovensku.

    Keďže spomínaná novela, resp. jej riešenie delenia druhého kanálu pre dvoch vysielateľov bola odborníkmi v tejto oblasti vysielania odmietnutá, je nutné problém riešiť v predstihu. Môj návrh podporuje vysielateľov na základe licencie a je na vás, vážení kolegovia, či takto predložený návrh podporíte.

    Predkladaná právna úprava je kompatibilná s právnymi predpismi vyspelých európskych štátov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a zodpovedá vývojovým trendom audiovizuálnej politiky a pripravovaných mediálnych noriem Európskej únie a Rady Európy. Predkladaný návrh zákona si nevyžiada nijaké nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky ani na rozpočet miest a obcí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Idu Rapaičovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania tohto návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1134 z 28. augusta 1996 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania na prerokovanie do 10. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 475, prerokovali v určenej lehote oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z pätnástich členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 11 poslancov, pričom 1 poslanec hlasoval za návrh, 3 poslanci hlasovali proti návrhu a 7 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovil s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Máte ich pred sebou v tlači 475a, nebudem ich čítať.

    Dovolím si vás ešte oboznámiť so stanoviskom vlády k tomuto návrhu. Vyjadrila s ním súhlas za predpokladu, že sa do textu návrhu zapracujú niektoré pripomienky. Osvojujem si niektoré z nich, a preto sa hlásim do rozpravy ako prvá, aby som vám ich predniesla.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tridsiatom siedmom bode programu.

    Pani poslankyňa Rapaičová ako spoločná spravodajkyňa sa hlási ako prvá do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dovoľte mi predniesť prvý pozmeňujúci návrh. Týka sa článku I bodu 1 - tretiu vetu prvého odseku upraviť takto: "Národná rada Slovenskej republiky člena rady odvolá, ak" a potom v texte písmen a) až d) slovo "ak" vypustiť. Tá istá pripomienka potom platí aj v článku II bod 2.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka bodu 4 v článku I - v navrhovanom texte písmena f) slovo "uzávierku" nahradiť slovom "závierku".

    Ďalej k bodu 5 v navrhovanom texte písmena g) slová "ústredného riaditeľa" nahradiť slovami "ústrednému riaditeľovi". Tie isté pripomienky platia aj pre bod 1 článku II.

    Nakoľko v spoločnej správe všetky doplňujúce návrhy budem odporúčať, okrem bodu 6, ktorý nebudem odporúčať, teraz vám navrhnem jeho nové znenie.

    V bode 3 v § 7 ods. 6 druhú vetu upraviť takto: "Výšku odmeny určí štatút rady." Zvyšný text doterajšej druhej vety vypustiť. Ďalšiu časť tohto bodu vypúšťam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Rapaičovej.

    Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    krátko by som sa chcel vyjadriť k predloženému návrhu zákona vzhľadom na to, že pani spravodajkyňa sa nevyjadrila k tomu, či bude navrhovať, alebo nebude navrhovať pripomienku týkajúcu sa článku III.

  • Hlas zo sály.

  • Takže ste za to, aby bola vypustená.

    Nerozumiem tomu, čo dala pani spravodajkyňa, hoci som ju pozorne počúval, ale chcem sa vyjadriť k spoločnej správe, k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý sa týka bodu III. Tento celý článok navrhuje výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vypustiť. Ešte raz hovorím, že neviem, aké stanovisko má k tomu spravodajkyňa, ale môj názor je taký, aby sme podporili tento návrh, pretože rozhodovať o rozdelení kanálov na vysielanie či verejnoprávnej, alebo súkromnej televízie sa nedá tak, že sa 28. augusta podá návrh a do 10. septembra sa má prerokovať, jednoducho v chvate posúdiť veci, ktoré sa prejavili v tom, čo povedala predkladateľka pani poslankyňa Mušková vo vzťahu k zákonu 166/1993 Z. z., kde sme vtedy hľadali akési vyváženie medzi vysielateľa zo zákona, teda Slovenskú televíziu, a vysielateľov na základe licencie.

    V súčasnosti platí už zákon, ktorý sa vlastne neuplatňuje, neaplikuje, že program Slovenskej televízie vysielaný na STV 2 by sa mal rozdeliť na polovicu. Polovicu z neho by mala vysielať Slovenská televízia ako vysielateľ zo zákona a polovicu vysielateľ na základe licencie. Dvakrát sa pokúšala Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie predložiť tomuto parlamentu návrh, aby takéto rozdelenie obsadil vysielateľ na základe licencie, dvakrát slovenský parlament vyslovil nesúhlas s týmto návrhom, čiže doteraz takéhoto vysielateľa nemáme.

    A pre pamätníkov, a medzi tých patrí aj pani poslankyňa Mušková, chcem pripomenúť, že takýto návrh sa zrodil ako príklad z Fínska, kde sme tvrdili alebo bolo nám povedané, že bolo uplatnené podobné riešenie. To riešenie bolo naozaj len podobné, pretože pri podrobnejšom štúdiu fínskych skúseností z hľadiska vysielania to fungovalo tak, že príslušný kanál, v tomto prípade Slovenská televízia 2, teda kanál označovaný ako STV 2, by vo Fínsku, podľa fínskeho modelu, plne patril Slovenskej televízii, ale vysielateľ na základe licencie by mal právo predkladať programy, ktoré by Slovenská televízia odvysielala, a takto sa obyvateľstvo vo Fínsku pripravovalo na to, že sa tam raz zavedie plnoprávne súkromné vysielanie, ktoré dnes funguje na treťom kanáli, neviem, ako sa presne volá vo Fínsku.

    Tento model sme dotiahli do tej roviny, že sme to rozsekli na polovicu. Ukázalo sa to ako neživotaschopné a nefunkčné a zrejme s tým treba niečo urobiť. Ale nie som si istý, či sme to schopní posúdiť v takomto chvate a v zákone, ktorý sa týka iných vecí, ktorý chce posilniť postavenie Rady Slovenskej televízie, Rady Slovenského rozhlasu, spresniť ich úlohy vo vzťahu k obom týmto inštitúciám a do toho pribaliť otázku riešenia problematiky vysielania na frekvencii alebo na kanáli, ktorý je označovaný ako STV 2, bez nejakého hlbšieho zdôvodnenia, prečo práve toto riešenie, bez analýzy dosahov, sa mi zdá nie celkom v poriadku.

    Spomínam si na argumenty z roku 1993, kde bolo povedané, že iba Albánsko a Dánsko sú štáty, ktoré majú jeden kanál pre vysielateľa zo zákona, teraz hovorím o pozemných, teda tzv. terestriálnych vysielačoch. Iba v týchto dvoch krajinách Európy je jeden pre vysielateľa zo zákona, všetky ostatné majú aspoň dva. Ak sa chceme k nim priradiť, tak by sme mali prijať to, čo nám navrhla kolegyňa Mušková. Ja som za to, aby sme prijali návrh výboru vypustiť článok III, riešiť tú problematiku osobitnou normou, kde sa zoberú do úvahy všetky pre a proti a nájde sa riešenie, ktoré bude širšie prijateľné.

    Zrejme sa s tým treba poponáhľať, pretože pani kolegyňa upozornila na to, že vlastne v tejto oblasti pretrváva stav, ktorý nevyhovuje. Nevyhovuje ani Slovenskej televízii, ani vysielateľom na základe licencie, pretože sa nemôžu dostať vlastne na vysielanie, keďže Národná rada dvakrát takýto návrh neschválila. Chcem teda podporiť (ak by to neurobila pani spravodajkyňa) návrh výboru na vypustenie článku III.

    Na záver mám len maličkú poznámku k ostatným častiam zákona - k článku I a článku II. Keď sme vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyhodnocovali výsledky poslaneckého prieskumu, ktorý uskutočnila poverená skupina poslancov v Slovenskej televízii, predsedníčka tejto skupiny alebo poverená vedúca tejto skupiny pani poslankyňa Mušková ako na jedno z riešení problémov Slovenskej televízie nás upozornila na zákon, ktorý podala a ktorý práve v tejto chvíli prerokúvame.

    Dovolím si na záver tohto krátkeho vystúpenia vysloviť pochybnosť, či len tieto opatrenia pomôžu riešiť problémy, v ktorých sa nachádza najmä Slovenská televízia. Obávam sa, že sa to nepodarí, že bude treba ďalšie zasadnutia výboru a jednoducho ďalšie opatrenia, ktoré pomôžu tomu, aby televízia jednak stála na pevnejších ekonomických nohách, ale na druhej strane, aby riadenie televízie zodpovedalo požiadavkám na pluralitné, nezávislé a objektívne vysielanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom siedmom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani poslankyňa Mušková?

  • Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážení kolegovia, pristúpime k hlasovaniu, najprv k pozmeňujúcim návrhom vyplývajúcim zo spoločnej správy.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pozmeňujúce návrhy k článku I, ktorých je 7, odporúčam en bloc prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o 7 návrhoch, ktoré pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento blok návrhov bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Pozmeňujúce návrhy k článku II, ktorých je 6, dovolím si... Prepáčte, trošku ma kolega Ftáčnik vykoľajil, pretože mi vysvetlil, že moja navrhovaná zmena bodu číslo 6, ktorú som predniesla v rozprave, nesúvisí s článkom III a s článkom IV, pretože tieto body v podstate patria všetky len k článku II, tak si dovolím dať o všetkých hlasovať en bloc a odporúčať ich na prijatie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch uvedených pod bodom II spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme spoločne prijali.

  • K článku III je v spoločnej správe návrh, aby bol vypustený. Tento bod neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode III spoločnej správy, ktorý pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prijatý.

  • Posledný bod, ktorý sa týka článku IV, v dôsledku toho, že sme predchádzajúci bod neprijali, nie je aktuálny.

  • Teraz by sme mali už ísť na pozmeňujúce návrhy.

  • Môj návrh, ktorý som dala v rozprave, bol trošku zmätený, my sme vlastne už o ňom hlasovali, takže ho sťahujem.

  • Prosila by som, pán predsedajúci, dať hlasovať o zákone ako celku v znení pozmeňujúcich návrhov a doplnkov. Odporúčam ho prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh zákona ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že nie sme v danom prípade schopní uznášať sa. Hlasovanie odročujem na nasledujúci deň. Záverečné hlasovanie bude uskutočnené nasledujúci deň.

    Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.