• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentujte sa, nech sa páči.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 90 poslancov, sme uznášaniaschopní.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán Andrejčák.

  • Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 6.

  • V rozprave, ďakujem. Tak sa prihláste potom.

    Pán Prokeš.

  • Chcem vystúpiť v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, oznamujem, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 5.

  • Hlasujem náhradnou kartou číslo 3.

  • Ďakujem.

    V rokovaní budeme pokračovať prerušenou rozpravou o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách.

    Chcem pripomenúť, že uznesením z 18. septembra 1996 číslo 430 Národná rada určila výbor pre obranu a bezpečnosť, aby prerokoval a zaujal stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predneseným v rozprave k uvedenému vládnemu návrhu zákona a aby svoje stanovisko predložil Národnej rade. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval a zaujal stanovisko k pripomienkam a návrhom poslancov Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona a prijal uznesenie číslo 196, ku ktorému je pripojený dodatok k spoločnej správe výborov ako tlač číslo 447b. Uznesenie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť máte rozdané.

    Prv ako vystúpi s uznesením pán poslanec Polka, dávam slovo poslancom prihláseným do rozpravy. Pán Černák, nech sa páči. Predtým sa hlási pani Ďurišinová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som upozorniť, že v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som predniesla, sa stala chyba. K bodu 17 som hovorila o § 90, ktorý hovorí o zmene v evidencii vozidiel. V týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme dostali, je uvedený § 89 a nedostal sa tu môj posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal § 91. Bol to návrh odsek 4 doplniť takto: "V prípade finančného prenájmu toto potvrdenie vydá vlastníkovi."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca si to zaznamená, spojte sa s ním. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    už som mal vystúpenie, v ktorom som hovoril o § 69 ods. 3, t. j. o veku, keď sa dá nadobudnúť vodičské oprávnenie. Po konzultácii so spoločným spravodajcom chcem upútať aj vašu pozornosť na dikciu, ktorá v tomto odseku je, kde sa hovorí: "Vodičské oprávnenie na vedenie niektorých skupín a druhov motorových vozidiel sa môže udeliť aj osobe staršej ako 15 rokov alebo ak je táto osoba zdravotne postihnutá." To "alebo" je tam zjavne navyše, zákonodarca zrejme chcel pokryť aj iné prípady, ale táto forma nie je najčistejšia, pretože by to znamenalo, že to môžu dostať osoby mladšie ako 15 rokov, alebo, ak je zdravotne postihnutá, dajme tomu, že aj 10-ročná, 8-ročná osoba.

    Preto navrhujem k pozmeňujúcim návrhom dva kroky. V prvom kroku v § 69 ods. 3 upraviť tak, že slovko "alebo" sa vypustí. A druhý pozmeňujúci návrh - prvú vetu v § 69 ods. 3 doplniť textom "alebo osobe staršej ako 17 rokov, ak sú zdravotne postihnutí jej najbližší príbuzní". V praxi by to znamenalo, že osoba, ktorá je zdravotne postihnutá, keď dovŕši 15 rokov, môže viesť nejaký špeciálny vozík alebo nejaké upravené vozidlo. Osoba, ktorá je staršia ako 17 rokov, dajme tomu, ak má ťažko chorých rodičov, musí ich voziť do nemocnice alebo niečo podobné, môže s výnimkou dosiahnuť vodičské oprávnenie. Takže prosím spoločného spravodajcu o pochopenie, a vás, kolegyne a kolegovia, o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Černákovi. Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    mám niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ale mám aj otázky v súvislosti s týmto zákonom.

    Otázka: Na strane 2 v § 2 písm. l) - hromadnou výrobou, dovozom alebo prestavbou typu vozidla atď. je prestavba viac ako jedného kusa. To je za aké obdobie? Súčasne, za 10 rokov?

    Pozmeňujúci návrh v § 2 ods. an) za slovami "trolejového vedenia" nahradiť čiarku bodkou a zvyšok vypustiť, pretože trolejbus bude všetko, čo sa bude pohybovať na trolejovom vedení, nezávisle od toho, koľko má sedadiel, a nepredpokladám, že by nám to zhustilo dopravnú situáciu.

    Ďalej v § 4 ods. 3 písm. g) vypustiť pôvodný text a nahradiť ho novým textom. Písmeno g) znie: "počas vedenia vozidla obsluhovať telefónny prístroj alebo telefonovať". Čo znamená "vykonávať obdobnú činnosť nesúvisiacu s vedením vozidla" je otázne. Môže si zasunúť kazetu do autorádia? Môže si pustiť rádio, môže sa rozprávať so spoluvodičom? Je to obdobná činnosť? Telefonovanie takisto je obsluhovanie nejakého prístroja prípadne rozprávanie sa s niekým.

    Ďalej v § 4 ods. 3 písm. h) za slovami "predmety" doplniť slová "alebo smeti", pretože veľmi často sa stáva, že z áut vyhadzujú smeti na ulicu.

    Ďalej v § 7 ods. 1 za čiarkou za slovami "okolnosti" sa pripájajú slová "je vodič povinný mimo obce jazdiť" a ďalší text pokračuje. Pretože sa veľmi často stáva, že naši vodiči sa držia stredovej čiary, čím vlastne znemožňujú predchádzanie a vôbec prehľad. Tým vlastne vytvárajú nebezpečné situácie.

    Ďalšie - v § 8 ods. 4 čiarku za slovami "sedem metrov" nahradiť spojkou "a" a vypustiť slová "a motocykla". Myslím si, že zákon má byť taký, aby vychádzal z reality. Je dosť ťažko predpokladať, že majiteľov silných motocyklov, ktoré sa dnes pohybujú na našich cestách, ktoré napríklad v západnej Európe majú mnohokrát prednosť pred autami, budeme takýmto spôsobom limitovať.

    V § 8 ods. 5 slová "v jeden" nahradiť slovami "do jedného". Zbiehať sa v jeden pruh nie je po slovensky.

    V § 10 ods. 2 vypustiť slovo "obmedziť" v poslednom riadku. Musíme si uvedomiť, že situácia, ktorá je na našich cestách dnes, a správanie sa vodičov si jednoducho vyžaduje, aby aj ten, kto je predbiehaný alebo obchádzaný, bral ohľad na to a vytváral priestor, aby sa ten, kto predbieha alebo sa zaraďuje, mohol naozaj zaradiť. To isté platí v § 13 ods. 1 vypustiť slovo "obmedziť" a v § 14 ods. 3 vypustiť slovo "obmedziť".

    V § 14 ods. 4 bodku na konci vety nahradiť čiarkou a pripojiť text "napríklad jazdou pri strede vozovky". To je práve ten problém predbiehania. V § 14 ods. 5 písm. c) vypustiť slovo "obmedziť".

    V § 15 ods. 2 za slová "tritisíc päťsto kilogramov smie" doplniť slová "mimo obce". V § 15 ods. 2 čiarku za slovami "130 km za hodinu" nahradiť bodkou a ostatný text vypustiť. V § 15 ods. 4 číslo "50" nahradiť číslom "60", to je podobné spoločnej správe. V § 15 ods. 4 slová "dovolená najvyššia rýchlosť" nahradiť slovami "ustanovené inak". V § 15 ods. 5 slovo "odsekov" nahradiť slovom "odseku" a vypustiť číslo "2" a spojku "a", pretože, ak si prečítate ten text, tak sa nevzťahuje na to, čo je v odseku 2, ale len v odseku 3.

    V § 18 ods. 3 za slovami "pritom" dať čiarku, za slovom "nákladu" dať čiarku a za slovo "zaradiť" vložiť slovko "sa". To je čisto z gramatického hľadiska, že tam chýbajú tieto náležitosti.

    V § 22 ods. 1 písm. a) za slovo "cesty" dať bodku. Ďalší text nahradiť textom: "na jednosmernej ceste a v obci i na dvojsmernej ceste, ktorá nemá viac ako jeden jazdný pruh v každom smere, vpravo i vľavo". Myslím si, že je omnoho nebezpečnejšie sa otáčať na ceste, aby sme mohli nájsť možnosť zaparkovania na opačnej strane cesty, než sa zaradiť resp. parkovať v protismere na úzkych cestách.

    V § 24 ods. 1 písm. c) dať bodku za slovom "cyklistov" a následný text vypustiť. V § 24 ods. 1 písm. f) číslo "30" nahradiť číslom 15.

    V § 25 ods. 2 pred bodkou na konci doplniť slová "v každom smere". V § 25 ods. 3 číslo "30" nahradiť číslom "80" a číslo "50" nahradiť číslom "90". Dámy a páni, ak si niekto naozaj myslí, že sa u nás bude jazdiť tridsiatkou cez železničné priecestie, tak je na veľkom omyle, a takýto zákon môže slúžiť len na šikanovanie, ale rozhodne nie na bezpečnosť cestnej premávky, pretože pri dnešnom zaťažení ciest, ak niekto začne brzdiť pred železničným priecestím na tridsiatku, tak riskuje, že spôsobí reťazovú haváriu.

    V § 36 ods. 1 písm. a) číslo "22" nahradiť číslom "24".

    V § 53 ods. 3 nahradiť pôvodné znenie druhej vety novým znením. Druhá veta znie: "To neplatí voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú." Neviem, či som správne rozumel pôvodnému textu, ale ak vodič, ktorý odbočuje z hlavnej cesty, má prednosť pred chodcami, ktorí vlastne pokračujú v smere hlavnej cesty, tak veľmi rýchlo sa dostaneme k tomu, že nebudú platiť ani svetelné signály pre chodcov.

    V § 53 ods. 3 text v poslednej vete za slovom "vozidiel" nahradiť textom "neohrozia ich vodičov".

    V § 57 ods. 1 v druhej vete slová "vedľa záprahového vozidla je pohonič" nahradiť slovami "ak pohonič ide veľa záprahového vozidla, je". V § 57 ods. 2 vypustiť slová "ani neobmedzujú". V § 57 doplniť nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Na diaľnici je jazda so záprahovými vozidlami zakázaná."

    V § 56 ods. 2 v poslednej vete zameniť slovo "viesť" za slovo "viezť". Nemyslím si, že by niekoho vodil, ale viezol na tom bicykli.

    V § 57 ods. 2 vypustiť slová "alebo neobmedzujú".

    V § 61 ods. 2 vypustiť slovo "vykonaná".

    V § 63 ods. 1 pôvodný text nahradiť novým textom, ktorý znie: "(1) Cestná premávka sa riadi týmto zákonom, dopravnými značkami, svetelnými signálmi alebo pokynmi policajta."

    V § 64 ods. 2 písm. h) slovo "prevádzkovateľa" nahradiť slovom "zabezpečovateľa" a "prevádzkové" slovom "pracovné".

    V § 66 ods. 1 za odsek c) vložiť nový odsek d), ktorý znie: "d) nezaplatí na mieste blokovú pokutu; v tomto prípade môže policajt zadržať vec z majetku posádky vozidla v hodnote i väčšej, ako je uložená bloková pokuta, prípadne znemožniť ďalšiu jazdu vozidla". Ostatné odseky preznačiť.

    V § 68 ods. 3 písmeno d) vypustiť.

    V § 69 ods. 1 za slovom "môže" vložiť slovo "spravidla".

    V § 71 ods. 1 písmeno b) vypustiť. Ostatné prečíslovať. V § 71 ods. 3 za slová "ustanovenej príprave" sa vkladajú slová "alebo sa žiadateľ prihlasuje individuálne". V § 71 ods. 5 sa za slová "vodičského oprávnenia" vkladajú slová "alebo pri individuálnej žiadosti o vodičské oprávnenie".

    V § 72 ods. 5 slovo "zvyšku" nahradiť slovom "celej". Dvojbodku nahradiť bodkou a ďalší text vypustiť.

    V § 73 ods. 5 slová "rozhodne o odňatí" nahradiť slovom "odníme". Nevytvárajme priestor na špekulovanie či odňať, alebo neodňať, ak sa niekto dopustí daného priestupku, ktorý je tam uvedený.

    V § 80 ods. 2 slová "bol vykonaný" nahradiť slovom "pominul". Neviem si dosť dobre predstaviť v slovenčine spojenie, že zákaz bol vykonaný. Zákaz môže trvať, môže pominúť, môže sa naplniť, ale sotva môže byť vykonaný. V § 80 ods. 2 slová "ak bol zákaz vykonávaný" nahradiť slovami "ak zákaz trval".

    V § 86 ods. 3 vypustiť slovo "v požadovanom" a za slovo "rozsahu" doplniť slová "vymedzenom odsekmi 4, 6, 7, 8, 9". Pretože v danom texte tak, ako znie, vlastne dochádza ku kontradikcii, a to z toho dôvodu, že buď sa tá informácia vydá v požadovanom rozsahu, alebo platí tá ďalšia limitácia, ktorá tam je.

    V § 99 ods. 1 vypustiť slovo "len". Za slovom "vykonávať" vypustiť bodku na konci vety a doplniť slová "alebo individuálne na základe povolenia príslušného okresného úradu".

    Dámy a páni, ďakujem vám za trpezlivosť. Spoločnému spravodajcovi odovzdám návrhy v písomnej forme.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi. Pán Garai, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pána poslanca Prokeša. Pán Prokeš, tridsiatka na železničnom priecestí v súčasnej dobe na mnohých priecestiach je aj príliš veľa. Reťazová havária tam môže byť v hociktorú chvíľu, keď tam človek vletí väčšou rýchlosťou ako tridsiatka. Najskôr si musíme upraviť priecestia tak, aby tam mohla byť skutočne plynulá jazda vodičov.

    Ďakujem.

  • Teraz prosím spoločného spravodaju výborov pána poslanca Polku, aby informoval o výsledku prerokovania pripomienok vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

  • Ešte pán Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa len opýtať toho, kto mi položil tú otázku pred chvíľou, resp. sa ohlásil na moje vystúpenie, koľkokrát išiel tridsiatkou cez železničný priechod.

  • Zatiaľ chodím ako vodič 21 rokov, tak na tisíce prípadov.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi jednu osobnú poznámku, pretože nevychádzam z údivu a chcel by som vás skutočne poprosiť, prosím vás pekne, kolegovia, schváľme nový rokovací poriadok. Veď to, čo urobil teraz pán kolega Prokeš, je klasický prípad toho, ako si "navzájom vychádzame v ústrety".

    Chcel by som poznamenať, že vládny návrh zákona o premávke na pozemných komunikáciách prišiel do Národnej rady 15. júla 1996 a odvtedy bol k dispozícii poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o správu, ktorú spracoval výbor, dovoľte, aby som vás informoval o stanovisku výboru pre obranu a bezpečnosť k navrhovaným pripomienkam.

    Prerokovali sme všetky dôsledne, zvážili sme ich s odborníkmi z ministerstva dopravy, spojov a telekomunikácií, z ministerstva vnútra a po zvážení všetkých budem informovať, ktoré návrhy odporúčame prijať.

    Je to pripomienka pána poslanca Mikolášika doplniť v § 41 ods. 5 za slová "1 písm. a)" písmeno e), to je pri státí. Pri zastavovaní sme to neodporúčali, pretože môže vzniknúť nepríjemná situácia na niektorých častiach komunikácie, napríklad v zákrutách, na moste a podobne.

    Akceptujeme dvojpripomienku pani poslankyne Aibekovej a odporúčame prijať pripomienku pána Víťazoslava Morica.

    K tomu, o čom diskutovala pani kolegyňa Ďurišinová, síce v texte vypadla jej pripomienka, ale všetky jej pripomienky navrhujeme neodporučiť na prijatie, pretože zásadne ich rieši akceptácia pripomienky pána poslanca Morica. Je to v podstate obsahovo vyriešené s tým, že ďalšie, ktoré sú tu vecne obsiahnuté, napríklad pokiaľ ide o niektoré súvislosti s konaním evidenčného úradu alebo registračného úradu, ktorým je v tomto prípade okresný dopravný inšpektorát, nemôžeme zveriť tomuto registračnému úradu zasahovanie do občianskoprávnych vzťahov, resp. skúmanie občianskoprávnych vzťahov. A ďalej je tam istý problém v pojmológii. Toto je v systematike právneho poriadku predpis správneho práva a nemôžeme do neho zamotávať občianskoprávne záležitosti. Tam registračný úrad iba vezme do úvahy rozhodnutie súdu, rozhodnutie iného štátneho orgánu, ktorým sa stanoví, kto je vlastníkom. Viem, že lízingové spoločnosti s tým majú problémy, ale to si musia upratať v Občianskom zákonníku. Ostatné pripomienky výbor neodporučil prijať.

    Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Černáka, tú môžeme akceptovať a odporučím ju na prijatie.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Prokeša odpusťte, ale k tomu sa teraz vyjadriť nemôžem.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom bode za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Krajči?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    úvodom mi dovoľte vysloviť poďakovanie za pozornosť, ktorú ste venovali vládnemu návrhu zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Prejavila sa tak pri jeho prerokúvaní vo výboroch Národnej rady, ako aj v samotnej rozprave. Nebudem zaujímať stanovisko k jednotlivým vystúpeniam poslancov, pretože spoločný spravodajca povedal, že v gestorskom výbore boli tieto pripomienky prerokované, a stanovisko v podstate povedal.

    Predtým, ako zaujmem stanovisko k najzávažnejším pozmeňujúcim návrhom, dovoľte mi však v krátkosti sa vyjadriť k všeobecnej pripomienke, ktorú v rozprave vyslovil pán poslanec Čarnogurský. Ide o rozsah právnej úpravy týkajúcej sa pravidiel cestnej premávky obsiahnutej vo vládnom návrhu zákona. Na začiatku musím podotknúť, že tejto otázke bola zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky venovaná osobitná pozornosť. Prípravné práce na príprave tohto zákona trvali skoro dva roky.

    Základným východiskovým bodom pre navrhovanú úpravu bola skutočnosť, že podľa článku 13 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať len na základe zákona a v jeho medziach. Z tohto hľadiska sa zvažovalo, ktoré povinnosti pravidiel cestnej premávky musia byť obsiahnuté v zákone a ktoré by stačilo v medziach zákona upraviť normou nižšej právnej sily. Zároveň bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že ide o úpravu povinností, ktoré by mali byť pre občana pri ich aplikácii prehľadné a zrozumiteľné.

    Po vyjadreniach a stanoviskách expertov z oblasti legislatívy sa nakoniec vláda Slovenskej republiky priklonila k tejto právnej úprave pravidiel cestnej premávky z hľadiska ich rozsahu, aká je obsiahnutá v predloženom vládnom návrhu zákona.

    Pokiaľ ide o obavu, že príslušné ustanovenia budú podliehať častým zmenám, je potrebné uviesť, že ustanovenia pravidiel cestnej premávky boli od roku 1989 novelizované len štyrikrát a aj to len v otázkach týkajúcich sa rýchlosti jazdy a obmedzenia víkendovej premávky. Navyše, ustanovenia pravidiel cestnej premávky vychádzajú z medzinárodných dohovorov upravujúcich cestnú premávku, ktoré nepodliehajú častým zmenám.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    záverom mi dovoľte ešte raz poďakovať za pozornosť, ktorú ste venovali vládnemu návrhu zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Verím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré schválite, prispejú k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti premávky na našich cestách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Krajčimu. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Vyhlasujem 5-minútovú prestávku na požiadanie spoločného spravodajcu.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Polku, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dámy a páni, dovoľte, aby sme sa najskôr vyrovnali s pripomienkami, ktoré odzneli vo výboroch a ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe 447a. Po zvážení týchto pripomienok a na základe odporúčania Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zdôrazňujem, na základe odporúčania Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, nie sú to len osobné odporúčania, alebo len tak prekonzultované, odporúčam schváliť en bloc tieto návrhy uvedené v spoločnej správe: body 1, 2, 3, 5, 7, 8, 9, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 26 až 41. Odporúčam tieto návrhy schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré spoločný spravodajca prečítal zo spoločnej správy. Odporúča ich en bloc prijať. Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • O zvyšujúcich návrhoch, teda o bodoch 4, 6, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 24 a 25 navrhujem hlasovať osobitne.

    Bod číslo 4 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 4. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod zo spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalším je bod číslo 6 spoločnej správy, ktorý neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 6. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Ani tento bod sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalším bodom je bod číslo 10 spoločnej správy, ktorý rovnako neodporúčam prijať. Je to o pripútavaní sa spolujazdcov na zadných sedadlách.

  • Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o bode číslo 10. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Istou alternatívou je pripomienka obsiahnutá v bode 11, ktorú rovnako neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 11 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Pripomienku obsiahnutú v bode 12 spoločnej správy - ide o tzv. zipsové zaraďovanie sa - neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode číslo 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Pripomienku v bode 13 - ide o odporúčanie najvyššej rýchlosti na autostrádach - neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 13 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Nastáva hodina pravdy pre slovenských vodičov. Pripomienka číslo 14 - päťdesiatka alebo šesťdesiatka. V pripomienke je návrh, aby sa číslo 50 nahradilo číslom 60. Rozhodneme o tom, vážené kolegyne, kolegovia, či slovenský občan bude jazdiť päťdesiatkou, či šesťdesiatkou. K tomuto návrhu sa nevyjadrujem. Nechávam na poslancov, aby tento návrh zvážili.

  • Ruch v sále.

  • Kto bude za, je za 60, kto bude proti, je za 50.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca sa nevyjadruje, ale my odporúčame prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme šesťdesiatku v obci.

  • Bod číslo 15 je obdobný, ale keďže tam je ešte dodatok, že ďalší text sa vypúšťa, musíme hlasovať aj o tomto. Napriek tomu, že sme už teraz päťdesiatku a šesťdesiatku rozlúskli, musíme hlasovať o bode 15, pretože tam je dodatok, jedna veta, ktorá by sa mala vypustiť. Tento bod číslo 15 neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 15 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Opakujem, tu už nerozhodujeme o päťdesiatke alebo šesťdesiatke, ale o tom dodatku, ktorý je tam obsiahnutý.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Bod 17 - ide o svietenie alebo nesvietenie na Slovensku, podotýkam, že nie v noci, ale za denného svetla. Bod 17 obsahuje návrh na to, aby idúce vozidlá mali rozsvietené svetlá. Tento návrh obsiahnutý v bode 17 neodporúčam prijať.

  • Áno, správne, lebo sa vybíja batéria. Budeme hlasovať o bode 17. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča.

  • Toto ustanovenie, samozrejme, nikomu nebráni svietiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento bod sme neprijali.

  • Ďalší je bod 24 spoločnej správy, ktorý neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 24. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ešte posledný bod 25 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Bod číslo 25 spoločnej správy pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Tým sme vyčerpali pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe 447a. Prosím vás, aby ste si zobrali dodatok k tejto spoločnej správe číslo 447b, máte ho tam, kde je uznesenie, tam je aj dodatok 447b k spoločnej správe. Ide o pripomienky, ktoré uplatnili poslanci a poslankyne Národnej rady dňa 17. 9. Pôjdeme podľa jednotlivých bodov, tak ako boli v poradí predložené.

    Pripomienky pána poslanca Miroslava Mikolášika v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikolášika. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Tu ide o oprávnenie lekára idúceho k nejakému lekárskemu výkonu, aby mal oprávnenie zastaviť na miestach, kde je zastavenie zakázané. Toto neodporúčame prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

  • Druhú pripomienku pána poslanca Mikolášika obsiahnutú v bode 2 - ide o oprávnenie lekára idúceho k zákroku zastaviť na miestach, kde je zakázané zastavenie - odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikolášika. Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V pripomienkach pani poslankyne Aibekovej k § 2 písm. al) ide o isté obmedzenia pri psychologických vyšetreniach. Odporúčam obidve tieto pripomienky prijať spoločne, pretože spolu súvisia. To sú pripomienky v bodoch 3 a 4.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pripomienku pána poslanca Romana Hofbauera obsiahnutú v bode 5 neodporúčam prijať. Ide o pripomienku, na základe ktorej by mali výnimku vozidlá, ktoré vozia tovar vo víkendových termínoch, aby mohli dôjsť na miesto určenia. Táto pripomienka je obsiahnutá v návrhu zákona, preto ju neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hofbauera. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Hofbauera sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Pripomienku pána poslanca Javorského v bode 6, ktorej obsahom bolo oprávnenie lekárov, to bola pripomienka obdobná, ako má pán kolega Mikolášik, aby mali títo lekári oprávnenie prekročiť dovolené rýchlosti, neodporúčam prijať predovšetkým z toho dôvodu, že tí vodiči, ktorí v službách polície, armády, Slovenskej informačnej služby za istých okolností predvídaných zákonom budú oprávnení prekročiť túto dovolenú rýchlosť, budú podliehať špeciálnemu výcviku. Tento výcvik sa opakuje v ročných intervaloch, títo vodiči majú psychologické vyšetrenia, preto nie je možné to poskytnúť človeku, ktorý raz za 5 rokov by mohol takúto výnimku využívať. Preto neodporúčam túto výnimku prijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať. Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Pripomienku v bode 7 pána poslanca Morica k oprávneniam dopravného inšpektorátu na požiadanie vlastníka realizovať niektoré zápisy do registrácie na dopravnom inšpektoráte odporúčam prijať. To je ten problém, o ktorom sme diskutovali už s pani kolegyňou Ďurišinovou, ktorý vzniká pri lízingovaní osobných motorových vozidiel, že sa niekedy neplnia isté povinnosti, ale je to problém občianskoprávny. Tento registračný problém vyriešila pripomienka pána Morica, ktorú odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Morica, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Morica sme prijali.

  • Pripomienky pána poslanca Poliaka obsiahnuté v bodoch 8, 9, 10 a 11 neodporúčam prijať. Neviem, či pán poslanec Poliak súhlasí s tým, aby sme o nich hlasovali spoločne. Ani jednu z nich neodporúčam na prijatie.

  • Hlas z pléna.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Poliaka. Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať.

  • Ide o návrhy v bodoch 8, 9, 10 a 11. Neodporúčam tieto návrhy prijať. Budeme o nich hlasovať naraz. Tieto pripomienky súviseli s istou komparáciou s Trestným zákonom, ale keďže tu ide o iný zákon, inú informatiku, používame novú formu, nové pojmy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto pozmeňujúce návrhy pána poslanca sme neprijali.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na balkóne je delegácia branného výboru Nemeckého spolkového snemu vedená predsedom výboru dr. Klausom Rosem. Pekne ich vítame.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Pripomienka pána poslanca Poliaka obsiahnutá v bode 12 bola trošku iného charakteru, kde odporúčal vypustiť ustanovenie § 12. Tu musíme bezpodmienečne zachovať dvojstupňový systém alebo dvojstupňovú možnosť na odvolanie a nie je možné to presunúť na iné orgány, musí to ostať v sústave orgánov štátnej správy. Preto túto pripomienku takisto neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Poliaka. Pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Ďurišinová, považujete vaše pripomienky za vybavené, alebo treba o nich dať hlasovať?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pripomienka pána poslanca Zoltána Borosa sa týka § 30 ods. 1, o ktorom sme už rozhodli s tým, že sa nebude svietiť. Nepovažujem za potrebné o tejto pripomienke dať hlasovať, pretože by nám urobila v tom zmätok.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Vavríka, treba o nich hlasovať osobitne, pretože zasahujú do rôznych častí zákona.

    Pripomienka v bode 15 - § 21 ods. 4 písm. b) chce doplniť o možnosť otáčať sa na križovatkách, ktoré sú na to osobitne stavebne upravené, usporiadané. Po konzultáciách sme dospeli k záveru, že túto pripomienku neodporúčame prijať. Vodič ťažko môže hodnotiť to, ako je križovatka usporiadaná tak, aby sa v nej otočil, alebo neotočil.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vavríka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Druhá pripomienka poslanca Vavríka je nahradiť novým ustanovením § 64 ods. 2 písm. d). Ide o klasický príklad nepriamej novelizácie a naplnenie túžob obecnej a mestskej polície o tom, aby mohli zastavovať motorové vozidlá. Túto pripomienku, samozrejme, neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vavríka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • O právomociach a oprávneniach obecnej polície pojednáva osobitný zákon, nemôžeme zákonom o cestných komunikáciách riešiť jej oprávnenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavríka sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tretia pripomienka pána poslanca Vavríka sa týka § 64 ods. 2, kde za písmeno d) chce vložiť nové písmeno e) "iná osoba v blízkosti školy..." atď. Ide o oprávnenie iných osôb zastavovať motorové vozidlá napríklad pri školách. Vznikol by obrovský problém pre dopravné inšpektoráty, komu, ktorému učiteľovi, či riaditeľovi, zástupcovi riaditeľa, alebo ktorému učiteľovi vydať oprávnenie na zastavovanie motorových vozidiel. Tento problém je riešený dopravnou značkou a okrem toho sú terčíky pre učiteľov nižších ročníkov, ktorí ich môžu voľne alebo podľa vlastnej úvahy používať.

    Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vavríka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán podpredseda, navrhujem hlasovanie vyhlásiť za neplatné. Pán poslanec Vavrík stiahol svoj návrh.

  • Toto hlasovanie je neplatné, pán poslanec Vavrík stiahol svoj návrh.

    Nech sa páči.

  • Posledná pripomienka pána poslanca Vavríka je k § 127, kde navrhuje vložiť nový odsek 4, ktorý znie: "Výnimku z úpravy cestnej premávky vykonávanej dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami môže so súhlasom príslušného dopravného inšpektorátu povoliť orgán, ktorý úpravu určil, a určí podmienky na jej používanie."

    Túto pripomienku neodporúčam prijať, pretože sú s tým veľmi neblahé skúsenosti v peších zónach. Je tam jedna značka, ktorá zakazuje vjazd, zároveň je tam doplňujúca značka, ktorá umožňuje vjazd osobám, ktoré tam bývajú, pracujú, alebo majú tam nejaké iné oprávnené povinnosti. Vydávanie rozličných povolení a výnimiek spôsobuje obrovský chaos pri ich využívaní, resp. zneužívaní. Preto neodporúčam tento návrh prijať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Z dnešnej rozpravy boli dve pripomienky dvoch poslancov. Pripomienku pána poslanca Černáka po konzultácii s orgánmi činnými v doprave neodporúčam prijať. Na vysvetlenie k pripomienke pána poslanca Černáka: Jeho problém je v podstate riešený, pokiaľ ide o osoby mladšie ako 18 rokov, na druhej strane v polícii je jednoznačný trend, alebo musíme začať raziť trend zbavovania sa všelijakých možných výnimiek. Tieto výnimky evokujú úvahy o možnej korupcii policajtov. Som presvedčený, že jeden zo spôsobov, ako zamedziť takýmto diskusiám a urážkam policajtov, je, že sa bude konať vždy podľa zákona, tak ako stanovuje zákon, a výnimky znížiť na čo najmenšiu mieru. Poskytovanie výnimiek je skutočne úrodnou pôdou na to, aby sa skorumpovali tí úradníci, ktorí o týchto výnimkách rozhodujú, najmä ak na to nie sú jasné a zrozumiteľné pravidlá. Preto tento návrh pána poslanca Černáka neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Prokeša, po konzultácii s pánom ministrom vnútra a s pracovníkmi ministerstva vnútra a ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií môžem odporučiť na prijatie dve zo 44 pripomienok. Chcem, aby ste rozhodli, alebo poprosíme pána Prokeša o vyjadrenie, či chce, aby sa o týchto pripomienkach hlasovalo osobitne, alebo budeme hlasovať o tých dvoch navrhnutých na prijatie, a o ostatných budeme hlasovať en bloc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nemám záujem naťahovať hlasovanie, pretože som presvedčený, že pokiaľ pán spoločný spravodajca napriek môjmu úsiliu bude pripomienky neodporúčať, tak nebudú schválené. Odporúčam rozdeliť to na dve časti - na tie, čo odporúča schváliť, a na tie, čo neodporúča.

  • V mene celej snemovne ti, Jožko, úprimne ďakujem.

  • Teda z pripomienok pána poslanca Prokeša odporúčam schváliť pripomienku v jeho bode 6, a to je pripomienka v § 8 ods. 5 nahradiť slová "v jeden" slovami do jedného. A druhá pripomienka, ktorá je v jeho návrhu pod bodom 26, je v § 57 ods. 1 v druhej vete slová "vedľa záprahového vozidla je pohonič" nahradiť slovami "ak pohonič ide vedľa záprahového vozidla". Odporúčam tieto dve pripomienky schváliť.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Upozorňujem, že pokiaľ ide o jazykovú úpravu, je tam ešte jedna, kde slovo "viesť" treba zameniť za slovo "viezť". To je to isté.

  • Odpoveď z pléna, že to sa urobí pri úprave.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto dva pozmeňujúce návrhy, ktoré prečítal, prijať. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Tieto pozmeňujúce návrhy pána poslanca Prokeša sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Všetky ostatné pripomienky pána poslanca Prokeša, tak ako tu pred niekoľkými minútami odzneli, neodporúčam prijať napriek ich nespornej kvalite. Jeho pripomienky, hoci majú veľké racio, nie je možné prijať z hľadiska celého kontextu a konštrukcie zákona. Bol by obrovský problém legislatívne ich spracovať a žiadalo by sa asi ďalší týždeň zvažovať, čo s týmito pripomienkami. Takže neodporúčam tieto pripomienky prijať. Ubezpečujem vás, že zákon nebude postihnutý nejakou nekvalitou, keď tieto pripomienky neprijmeme, napriek tomu, že pripomienky sú kvalitné.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Prokeša, pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Konštatujem, že sme vyčerpali nielen seba, ale aj všetky pripomienky zo spoločnej správy, z dodatku k spoločnej správe i pripomienky, ktoré odzneli 17. 9. a ktoré odzneli na dnešnom rokovaní. Ak sa vám niektoré moje vyjadrenia nezdali celkom logické, pochopte, že 44 pripomienok päť minút pred hlasovaním je dosť aj na 130-kilového chlapa.

    Pán podpredseda, vyčerpali sme teda všetky pripomienky a navrhujem dať hlasovať o zákone ako celku vrátane schválených zmien a doplnkov. Takto prerokovaný zákon v znení schválených zmien a doplnkov odporúčam prijať.

  • Pán podpredseda Andel sa hlási s procedurálnou pripomienkou. Nech sa páči.

  • Viem, že je to pre 130-kilového chlapa skutočne dosť namáhavé, preto zrejme zabudol na jeden dôležitý detail, že ja som takisto dal pozmeňujúci návrh, ktorým som určitým spôsobom menil návrh pána Borosa a takisto to malo iné znenie ako v spoločnej správe - ide o rozsvietenie svetiel áut. Podľa môjho názoru je to veľmi dôležitý návrh, ktorým ušetríme minimálne päť ľudských životov v roku. Ja som návrh dal, mal iné znenie ako návrh pána kolegu Borosa, ako návrh v spoločnej správe. A ak to náhodou prejde, chcel by som povedať, a to povedal pán kolega Boros, že v zákone treba upraviť tú pasáž, kde sa hovorí, že nákladné autá s takou a s takou tonážou musia mať povinne rozsvietené svetlá. To povedal pán Boros, čiže ak by náhodou toto prešlo, aby to bolo legislatívne čisté. Pán kolega, dajte hlasovať o mojom návrhu.

  • Hlas poslanca Polku, že taký návrh nemá.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Andel, niet návrhu. Ďakujem.

    Ešte pán podpredseda Andel.

  • Skutočne, ja som ho odovzdal, ešte som sa s pánom kolegom Borosom radil, aj som tu vystúpil a odovzdal som papier. Opravil som návrh pána kolegu Borosa asi v tom, že všetky autá musia mať povinne rozsvietené stretávacie svetlá, pokiaľ sú v pohybe - alebo tak to tam nejak bolo - mimo obce. Povedal som, že všade, teda vrátane obcí. Čiže pokiaľ auto je v prevádzke, počas jazdy musí mať rozsvietené stretávacie svetlá všade. Je to iné znenie, ako je spoločná správa, a iné znenie, ako dal pán kolega Boros. Inak by som sa, samozrejme, neohlásil. Dajme hlasovať a bude pokoj.

  • My sme však prijali, že žiadne auto nemusí svietiť.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Pán spoločný spravodajca, ak tento návrh skutočne bol daný, musíme o ňom hlasovať, ale musíme teraz zvážiť, či nebude negovať niektoré iné ustanovenie, ktoré sme už prijali. To znamená, že ho treba koncipovať tak, ako bol prednesený, a ak zistíme, že tak ako bol prednesený, ako som povedal, je v rozpore s niektorým iným ustanovením, tak o ňom hlasovať nebudeme. Len to treba zistiť.

  • Všetky písomné návrhy, ktoré sme dostali, boli odovzdané legislatívnym pracovníkom a tie prerokoval výbor. Opakujem, rozhodli sme o zásadnej otázke v tom smere, že sme návrh obsiahnutý v návrhu niektorého z výborov odhlasovali, že nebudeme v zákone stanovovať zákonnú povinnosť jazdiť s rozsvietenými vozidlami, či už vo dne, v noci, alebo akokoľvek. Tam je jasne formulované, že vozidlá musia svietiť, používať svetlomety za zníženej viditeľnosti. Tým sme rozhodli v podstate o základnej otázke, či sa svieti vo dne, alebo sa nesvieti. Akékoľvek alternatívy, či v obci, mimo obce, ráno, na obed, večer, už sú, podľa môjho názoru, zbytočné.

  • Áno, presne tak. Procedurálnu poznámku má pán Bajan.

  • Chcel som len upozorniť, že vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť takéhoto návrhu by som odporúčal chvíľu ešte čakať, pretože vo všetkých krajinách, kde to zaviedli, klesla čelná zrážka o viac ako 50 %.

  • Chcel by som poprosiť pána kolegu Borosa z Maďarskej koalície, keby prisvedčil, že pán Andel zo Slovenskej národnej strany má pravdu.

  • Ruch v sále.

  • V súlade s ustanovením § 26 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám poďakoval za porozumenie, a chcel by som vyzvať všetkých poslancov, ktorí hlasovali za svietenie, aby svietili, ja budem svietiť s nimi.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zo včerajšieho dňa nám zostalo ešte hlasovať o informácii ministra vnútra Slovenskej republiky o stave šírenia detskej pornografie na Slovensku a o opatreniach Policajného zboru Slovenskej republiky v boji proti detskej pornografii. Po overení správnosti uznesenia navrhovaného poslancom Tiborom Šagátom overovateľmi dávam hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne preventívne a represívne opatrenia na úseku boja proti detskej pornografii a sexuálnemu zneužívaniu žien a detí a po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pre obranu a bezpečnosť, pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ich predložila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky do 30. decembra 1996.

    Nech sa páči, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Odporúčame ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k informácii ministra vnútra Slovenskej republiky o stave šírenia detskej pornografie na Slovensku a o opatreniach Policajného zboru Slovenskej republiky v boji proti detskej pornografii.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl.

    Do rozpravy sú prihlásení ešte ôsmi poslanci. Nech sa páči, ako prvá bude vystupovať pani poslankyňa Kolláriková. Faktická poznámka - pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni,

    formou faktickej poznámky chcem pozmeniť jeden návrh, ktorý som predložil v súvislosti s Vysokou školou policajnou, preto sťahujem pozmeňujúci návrh, ktorý som dal k § 31 ods. 1 písm. b), a po konzultácii s príslušnými pracovníkmi ministerstva školstva aj s ostatnými expertmi navrhujem zmeniť znenie tohto paragrafu.

    § 31 ods. 1 písm. b) by znel takto:

    "Návrhy na vymenovanie alebo odvolanie rektorov Policajnej vysokej školy predkladá na návrh Policajnej vysokej školy prezidentovi Slovenskej republiky minister vnútra Slovenskej republiky."

    Čiže vypúšťam z môjho pôvodného návrhu slovíčka "akademického senátu". Takto zrovnoprávnime všetky vysoké školy.

    Ďakujem pekne.

  • Faktickou poznámkou sa nedávajú pozmeňujúce návrhy, ale dobre, akceptujem to.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    medzi základné funkcie štátu patrí úloha garantovať občanovi výkon jeho základných občianskych a ľudských práv. Medzi tieto práva patrí aj právo na vzdelanie. Demokratický štát musí vyvinúť maximálne úsilie, aby zabezpečil výkon tohto práva rovnakou mierou všetkým občanom. Všetci vieme, že to je úloha, ktorá je náročná jednak po ekonomickej a organizačnej stránke, jednak po obsahovej stránke. Štát musí garantovať dodržiavanie istých kvalitatívnych štandardov, ktoré charakterizujú nielen samotné vzdelanie, ale aj podmienky, za ktorých môže občan toto vzdelanie získať. Vzdelávacie štandardy zabezpečujú, aby úroveň a obsahy štúdia jednotlivých odborov boli porovnateľné. Je to dôležitý predpoklad mobility pedagógov i študentov a predpoklad súdržnosti celej vzdelávacej sústavy.

    Vzdelávacia sústava sa musí pružne prispôsobovať jednak meniacim sa podmienkam na trhu práce, jednak vytýčeným strategickým cieľom rozvoja spoločnosti. Pri uskutočňovaní tejto dôležitej úlohy sú naporúdzi dve cesty, tzv. numerus klauzus pre jednotlivé odbory štúdia, alebo trhový mechanizmus. Trhový mechanizmus výberu študijných odborov je možno spravodlivejší, ale pre štát nákladnejší. Spoliehať sa na to, že študenti sa prestanú hlásiť na štúdium istého odboru, keď budú pozorovať, že niekoľko ročníkov absolventov si nevie nájsť vo svojom odbore primerané zamestnanie, je ekonomicky a časovo náročnejšou metódou pre štát i jednotlivé ročníky absolventov, ako je tzv. numerus klauzus. Preto je istá regulácia počtov prijímaných študentov zo strany štátu, ktorý disponuje podrobnými analýzami vývoja zamestnanosti, nielen potrebná, ale predstavuje pre vysoké školy pohybujúce sa na trhu vzdelania aj istý servis, pretože budú menej vystavené riziku, že sa zhorší ich spoločenský imidž s neuplatnenými absolventmi.

    V súčasnosti si vysokoškolskí učitelia a študenti sami volia témy svojich výskumných programov a štát im prostredníctvom odborných grantových komisií poskytuje prostriedky na ich realizáciu. Na tejto výsostne demokratickej praxi sa nič nebude meniť, no strategické záujmy štátu si v budúcnosti budú vyžadovať vypisovanie istých tematických grantových úloh, ktoré budú zodpovedať predpokladaným trendom vývoja. Z hľadiska absolútnych akademických slobôd by niekto aj takýto postup mohol označiť ako zasahovanie do kompetencií učiteľov a študentov, no už zdravý rozum napovie, že ide o odôvodnený zásah štátu.

    Pokiaľ ide o rozvoj vysokoškolskej vedy, štát predsa nemôže byť odsúdený do úlohy pasívneho pozorovateľa. Akademické slobody, rovnako ako každý iný druh slobody, pozostávajú z práv i povinností, ktoré sa v tomto prípade týkajú rovnako jednotlivca, ako celej akademickej komunity. Akademická komunita by mala bedlivým okom strážiť nielen štát, ale aj svoje orgány, do akej miery sú akademické slobody distribuované rovnomerne medzi všetkých členov akademickej obce, do akej miery majú všetci členovia rovnaký prístup k informáciám o rozširujúcich sa možnostiach pre výskum a štúdium, do akej miery sú štandardizované kritériá na udeľovanie vedecko-pedagogických hodností, aby bolo ich uplatňovanie kontrolovateľné celoakademickou obcou.

    Štatúty vysokých škôl neobsahujú žiaden mechanizmus, ktorý by zabezpečoval kontrolu týchto práv a istú autoreguláciu pri ich výkone. Vysoké školy sa bránia napríklad požiadavke, aby rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie vedecko-pedagogickej hodnosti, ku ktorému sa obvykle dospeje tajným hlasovaním, dostal uchádzač spolu s odôvodnením. Výsledok tajného hlasovania vraj nemožno odôvodniť. Táto argumentácia svedčí o nedostatočnej úrovni akademického myslenia, ktoré akademickú slobodu interpretuje ako akademickú moc, a nie zároveň aj ako akademické právo - oprávnenie. O udelení či neudelení vedecko-pedagogickej hodnosti sa nerozhoduje na základe nejakých iracionálnych kritérií, ale na základe konkrétnych, presne vymedzených kritérií, ktoré sa rovnakým spôsobom musia použiť pri posúdení žiadosti ktoréhokoľvek uchádzača.

    Splnenie, resp. nesplnenie jednotlivých požiadaviek musí tvoriť súčasť návrhu, o ktorom sa hlasuje, a preto nemôže byť problémom oznámiť uchádzačovi dôvod, prečo príslušný akademický orgán rozhodol práve tak, ako rozhodol. Záporný výsledok hlasovania a jeho zdôvodnenie by mali v konečnom dôsledku upriamiť kandidátovo úsilie konkrétnym smerom, aby napísal ďalšie monografie, učebnice, alebo vychoval lepších doktorandov a podobne. Opačný postup má charakter absolutistického rozhodovania, ktoré, keďže nie je kontrolovateľné a napadnuteľné, má všetky črty nedemokratickosti. Preto jeho ustanovenie o využití správneho konania na kontrolu prípadných chýb sú správne. Občan požívajúci výsady akademickej slobody má plné právo domáhať sa opravného prostriedku, ak má pocit, že niekto poškodil jeho záujmy.

    Na prístupe vysokých škôl k návrhu novely je jednoznačne cítiť dva základné momenty, ktoré nepochybne sťažujú rozhodovanie.

    1. Je to nedoceňovanie úloh štátu v oblasti, ktorú musí rozvíjať nielen ako súčasť občianskych a kultúrnych práv svojich občanov, ale aj ako dôležitý faktor ekonomického rozvoja.

    2. Je to nedocenenie okolností, že z akademických slobôd vyplývajú pre akademickú komunitu nielen práva, ale aj povinnosti tieto práva distribuovať a ich výkon podrobiť verejnej kontrole.

    3. Je to neochota akademickej obce ku kooperácii so štátom. Štát má svoje úlohy, ktorých výkon nemôže odovzdať iným. Ak ich má plniť, potrebuje na to účinné nástroje regulácie a kontroly.

    Mali by sme sa zamyslieť nad faktom, že Slovensko je azda jedinou krajinou, v ktorej sa používa nadávka "inteligent". Teraz k nej pribudlo slovo "ministerský úradník" ako synonymum neschopnosti a mocibažnosti. Príčiny tohto stavu sú veľmi komplexné. Predsa kvôli nejakej sekte nezakážeme všetky cirkvi, kvôli nevydarenému rektorovi nezatvoríme univerzitu a kvôli nešikovnému úradníkovi nezrušíme ministerstvo alebo neoklieštime jeho kompetencie. Máme a chceme mať svoj štát s jeho inštitucionálnymi orgánmi, ktoré dozaista nechcú diktovať riešenia, ale chcú ich hľadať v úzkej súčinnosti s predstaviteľmi jednotlivých vysokých škôl vo forme projektov, ktoré sa zrodia na základe spoločnej dohody. A pre túto dohodu je potrebné vytvoriť primeraný rámec.

    V poslednom čase sa s obľubou argumentuje občanmi a ich daňami. Je tu snaha posunúť štát do funkcie výbercu daní. Tí, ktorí z nich cítia svoje inštitucionálne rozpočty, vraj najlepšie vedia, ako s nimi narábať. Štát má právo, ale aj povinnosť prerozdeľovať prostriedky. Nebyť tejto právomoci, zaostalé regióny by boli zajtra chudobnejšie a rozvinuté regióny ešte bohatšie. Toto prerozdeľovanie musí štát uskutočňovať v súlade so svojimi strategickými cieľmi zakotvenými v celospoločenských programoch i v konkrétnom programe vlády. Pravda, táto redistribúcia prostriedkov a kontrola ich využívania musí mať solídny rámec, jasne stanovené ciele, programy, plán a spôsob realizácie a plán a spôsob kontroly. Pri takejto precíznej dohode nemôže byť problémom kontrola. Čistá voda, čisté ruky prinášajú len a len dobrý pocit. Nesmieme pripustiť, aby diskusia o jednom zákone bola vedená spôsobom, ktorý sa snaží spochybniť povinnosť a funkciu štátu.

    Dovoľte mi na záver uviesť dva citáty z pozoruhodnej štúdie, ktorú pre Radu Európy pod názvom "Príspevok do diskusie o kultúre a rozvoji v Európe" vypracovala Európska komisia pre kultúru a rozvoj. Národný štát ostáva základným mechanizmom pre kolektívnu činnosť verejnosti a je silou, ktorá udržuje občiansku spoločnosť. Štát vo svojej úlohe podporovateľa národnej identity už nemôže byť hrozbou pre výkon individuálnych práv, akou sa kedysi javil, ale ako entita, ktorá ovplyvňuje život občanov prostredníctvom zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, vzdelania, politiky, informačných služieb atď., si naďalej zachováva pozoruhodný vplyv. Občianska spoločnosť spočíva na aktívnej väzbe medzi občanom a jeho vládou. To nenapísal nejaký slovenský nacionalista, ale ctihodná komisia na základe analýzy súčasných trendov.

    Preto náš štát je povinný formovať vzdelanostnú politiku a do jej utvárania a realizácie zapájať vysoké školy a celú školskú sústavu. Tento model nie je modelom - buď jeden, alebo druhý, ale modelom vzájomnej zodpovednej spolupráce, ktorej obaja partneri - štát i vysoké školy - budú rešpektovať svoje kompetencie, pretože tento rešpekt a spolupráca vyplývajú z ich základného poslania. Preto súhlasím so zákonmi, ktoré takúto spoluprácu umožňujú, a odmietam zákony, čo menia štát na prizerajúceho sa fackujúceho panáka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Polka. Pán poslanec Polka tu nie je, takže zatiaľ s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Harach.

  • Ďakujem pekne.

    Kolegyne a kolegovia,

    mňa zmrazilo toto vystúpenie našej kolegyne poslankyne Kollárikovej, ktoré, mám taký dojem, pripravoval ozaj ministerský úradník, ako to povedala, a napísal jej ho. Pani kolegyňa, nehnevajte sa, ale vyjadrili ste to, že absolútne nerozumiete vysokoškolskému prostrediu. Je mi ľúto, že to musím takto konštatovať. Skutočne ľúto, ale je to tak. Dodržiavanie vzdelávacích štandardov - prosím vás pekne, čo myslíte, kto vypracuje tie vzdelávacie štandardy? Vysoké školy dokážu, stredné školy dokážu a musia dokázať vypracovať vzdelávacie štandardy, podľa ktorých sa riadi alebo organizuje obsah vzdelávania na vysokých školách. To je po prvé.

    Vaša úvaha o tom, či numerus klauzus, alebo trhový mechanizmus, je nedotiahnutá, nie celkom domyslená. Vysoké školy, vzdelávacia sústava potrebuje v oblasti prípravy vysokoškolských odborníkov akési strategické zámery. Sedíte vedľa pani ministerky, spýtajte sa jej - sú pripravené? Pripravilo ministerstvo, pripravila vláda tieto strategické zámery? Na základe čoho, keby hneď povedali, že bude numerus klauzus, na základe čoho to povedia? Evidencie nezamestnaných? Koľkokrát tu odznelo, že nezamestnanosť absolventov vysokých škôl je mimoriadne nízka. Tak na základe čoho to poviete, pre Boha živého! Skúste na chvíľočku počúvať aj vy, pani ministerka, buďte taká láskavá, však toto sú dôležité veci, budeme sa vás na to o chvíľočku pýtať, a iným spôsobom. Ako to zodpoviete?

    Učitelia, študenti, tézy grantových programov - pani kolegyňa, odjakživa tvrdíme, štyri, päť rokov je pripravená základná filozofia koordinácie činnosti v oblasti vedy a výskumu. Grantový mechanizmus, to sú návrhy zdola nahor a tzv. štátne objednávky, to sú návrhy, alebo to, čo je obsahom vládnej politiky. Existuje? Pani ministerka, máte definované štátne objednávky v oblasti vedy a výskumu? Dohodli ste už konečne koordináciu? A tu idete rozprávať, ako keby ste objavili Ameriku, niečo, čo je dávno akceptované a dávno odborníkmi predložené.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani ministerka chce hneď odpovedať.

  • Vážený pán poslanec, bola by som veľmi rada, keby ste ma sústavne neupozorňovali, či mám počúvať, alebo nie. A chcela by som vás poprosiť, aby ste silu argumentov nenahrádzali silou hlasu.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Švec - faktická poznámka. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Polka.

    Prosím, pán poslanec Švec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pokúsim sa hovoriť pokojne, i keď mi to bude robiť určité ťažkosti.

    My sme tu už niekoľkokrát povedali, že vysoké školy musia mať podmienky na rozvoj svojich študijných programov. Rozvoj študijných programov musí reagovať na potreby trhu práce, musí reagovať na potreby verejného záujmu. Študijné programy môžu kreovať a zabezpečovať len vysoké školy, a nejde len o študijné programy, ide aj o ich vnútorné prepojenie. Vysoké školy musia prejsť reformou. O tom nie je vôbec žiadny spor, ale dá sa to urobiť len v spolupráci, vo vzájomnej spolupráci, po ktorej toľko voláme. Nie je možné diktovať smerné čísla na prijímanie študentov zo strany ministerstva. Je možné v dialógu upozorňovať vysoké školy, že tieto študijné odbory skutočne majú problémy pri realizácii zamestnanosti absolventov. Tieto veci sú možné. Nakoniec, na to máme štatistické úrady a štatistické podklady.

    Momentálne je situácia taká, že existujú niektoré študijné odbory, kde je vyššia nezamestnanosť absolventov. Tam je potrebné, aby vysoké školy reagovali flexibilne, ale nedá sa to robiť direktívnym spôsobom. To proste nie je možné. V demokratickej spoločnosti práve sloboda vysokých škôl sa využíva nato, aby tieto vysoké školy boli flexibilné a aby mohli reagovať. A to je otázka výsostne odborná.

    Okrem toho by som chcel povedať, že vysoké školy dnes nemajú zásadný problém s nezamestnanosťou. A vieme dobre, že nezamestnanosť bude mimoriadne nízka ešte na najbližšiu dekádu. Ide v podstate o všetky študijné smery. Preto si myslím, že treba riešiť problém nezamestnanosti absolventov stredných škôl, kde nezamestnanosť je vyššia ako 46 %.

  • U našich absolventov vysokých škôl je to 0,4 %. Vysoké školy musia mať voľnú ruku, aby prijímali čo najvyššie počty vysokoškolských študentov. A na toto potrebujeme zákon.

    Pán predseda, ak dovolíš ešte jednu poslednú vetu. Zákon o vysokých školách potrebujeme nato, aby sme mohli svoje funkcie plniť s maximálne možnou efektivitou.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy,

    chcel by som poznamenať a upozorniť vás na jednu skutočnosť. Pravdou je, že v skutočnosti nemáme ani v jednej oblasti spoločenského diania spracovanú ucelenú koncepciu, resp. stratégiu, ktorá by sa mala realizovať, alebo podľa ktorej by niektoré orgány mali pôsobiť. Ale zriadil sa úrad pre stratégiu a jeho úlohou je v tejto oblasti pracovať. To znamená, že keď zákony prijímame nie na tento rok, nie na budúci rok, ale na dlhšie obdobie, a v priebehu niekoľkých rokov sa skutočne podarí skonsolidovať inštitúciu, ktorá bude schopná v tomto smere pracovať, alebo ak nie sama, tak aspoň vytvorí predpoklady, aby sa tejto požiadavke vyhovelo. Chcem vás upozorniť, že dnes neexistuje nijaká metodika, podľa ktorej by sa dali určovať počty alebo potreby jednotlivých typov vysokých škôl, poslucháčov vysokých škôl alebo absolventov. Neexistuje, okrem niekoľkých matematických modelov, ktoré sa dajú použiť len vo verbálnej polohe a vari dali by sa aplikovať pre veľké ekonomiky, ale nie pre takú malú societu, akú reprezentuje naša spoločnosť.

    Súhlasím s tým, čo štatistika dokazuje, že nemáme veľa absolventov, ktorí sú nezamestnaní, ale, vážení, keby niekto urobil prehľad, ako pracujú v odbore, ktorý vyštudovali, tak sa dopracujete k otrasným číslam. Ja som v tomto smere robil výskum v minulosti. Aj v plánovanom hospodárstve bolo, okrem pár výnimiek niektorých typov vysokých škôl, kde je to zákonom určené, že lekára nemôže robiť elektrotechnik, alebo že sudcu nemôže robiť ekonóm, v ostatných odboroch dochádza k ohromným zmenám. A veľmi málo študentov...

  • ... je zamestnaných v tých profesiách, pre ktoré boli na vysokých školách pripravovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani ministerka, trochu ste ma vyprovokovali vašou reakciou, pretože som si myslel, že keď idete k mikrofónu, odpoviete na otázky, ktoré vám položil pán poslanec Harach. Nazdávam sa, že má právo na to, aby si vyžadoval vašu pozornosť, pretože vy predkladáte tento zákon, ktorý je síce vládnym návrhom, ale bol spracovaný na vašom ministerstve. My máme právo vám klásť otázky, a vy by ste mali na tieto odpovedať, takže si myslím, že nemá miesto sa urážať, ale myslím si, že bude oveľa lepšie, keď odpoviete na tie otázky.

  • Ďakujem pekne.

    Ospravedlňujem sa, pokiaľ môj tón je príliš zápalistý. Je to problém môjho srdca, a preto k nemu takto pristupujem.

    Dovoľte ešte niekoľko poznámok k záveru prejavu, kde sa hovorilo, že štát nie je len výberca daní, ale aj prerozdeľovateľ prostriedkov. Ja nemôžem ináč, len sa spýtam otázkami: Je prerozdeľovanie prostriedkov transparentné? Všetkých prostriedkov, ktoré dnes tzv. štát alebo jeho orgány spravujú, daňami počínajúc a privatizáciou končiac? Ako je to transparentné? Odôvodnené rozdeľovanie prostriedkov je tak urobené? Povedali ste, pani kolegyňa, veľmi správne, kvitujem, že chýba legislatívny rámec. Pani ministerka, chcem vám pokojnými slovami položiť otázku. Veľmi pekne vás prosím, povedzte aspoň kontúry zákona o financovaní, aká je predstava o filozofii, či vôbec uvažujete o takom zákone a aká je predstava o filozofii financovania jednotlivých úrovní škôl. Stačí, keď sa obmedzíte na vysoké školy. Prosím o to, či to môžete povedať.

    Ďalej sa tu hovorilo, že štát musí kontrolovať využitie prostriedkov. Absolútne s tým súhlasím, pani kolegyňa, absolútne s tým súhlasím, ale nemôžem nepoložiť otázku, ktorú ste si mohli aj vy položiť: Ako je to s naplňovaním § 15 ods. 1 písm. c), pani ministerka? Aké sú výsledky kontroly využívania prostriedkov v kritériách efektívnosti ich vynakladania?

  • No a už sme tu hovorili, už tu aj pán kolega Baránik povedal, že, žiaľbohu, nie je definovaná vzdelanostná politika. Aké sú teda aspoň kontúry vysokoškolskej politiky, jej výhľady? Vy máte jeden materiál, v ktorom je uznesenie, kde sa to ukladá Úradu pre stratégiu rozvoja vedy a techniky - spracovať koncepciu rozvoja školstva a osobitne teda vysokých škôl. Pani ministerka...

  • Pán poslanec, ďakujem, uplynul váš čas.

  • Pán poslanec Švec. Zapnite pána poslanca Šveca. Pán poslanec Švec má slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Moje krátke vystúpenie bude mať dve časti. V prvej časti by som chcel dať procedurálny návrh, aby diskusia k zákonu o vysokých školách pokračovala dnes až do ukončenia, teda, aby odzneli všetky pripomienky a všetky príspevky všetkých prihlásených ešte dnes. A prosím, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo.

    A druhá poznámka je k pánu profesorovi Baránikovi. Pán profesor, dnes celá odborná literatúra hovorí o multidisciplinarite a o potrebe vzdelávať študentov tak, aby ich profil bol dostatočne široký, aby sa uplatnili na trhu práce. Dnes asi 15 až 20 % lekárov, ktorí končia, pracuje v elektronike, a 90 % všetkých lekárov používa prístrojovú techniku, kde je potrebné základné vzdelanie v oblasti informatiky. Z pedagogickej fakulty iba 20 % našich absolventov odchádza do školstva, 80 % odchádza do sféry služieb, pretože na tejto fakulte študenti dostávajú široké univerzálne univerzitné vzdelanie, ktoré im dovoľuje výborne sa uplatniť na trhu práce v širokom spektre výberu pracovných príležitostí.

    To je to, čo potrebujeme, pán profesor.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda,

    pani poslankyňa nám tu prečítala určitú všeobecnú charakteristiku o úlohe štátu v občianskej spoločnosti, s ktorou v podstate všetci všeobecne môžeme súhlasiť, lenže táto všeobecná charakteristika nie je nejakým určujúcim pre hlbšiu analýzu koncepcie, ktoré uplatňuje súčasná vládna moc. Totiž v občianskej spoločnosti úloha štátu má iné poňatie ako vo vašom chápaní. Úlohou štátu nie je zneužívať moc, ale naopak, moc, ktorú dostane, čo najviac uplatňovať pre dobro občana. A túto vetu by ste si mali pri každom zákone, pri každej veci, ktorú v parlamente prerokúvame, uvedomiť. Ja zatiaľ z tohto parlamentu mám pocit, že ten slúži záujmovým skupinám, úzkym záujmovým skupinám, a nie občanovi.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Na margo tejto diskusie, ktorá tu prebieha, by som chcel citovať niektoré pasáže zo zasadnutia Komisie Rady Európy, ktorá sa konala 14. a 15. januára 1993 a na ktorej ste sa vy, pán rektor, zúčastnili. Boli tam rektori aj z iných univerzít. Vyšla o tom štúdia, do ktorej som prispel aj ja. Samozrejme, na margo toho, či je každý oprávnený diskutovať o tom - to pánu Harachovi -, ako to treba upraviť na vysokých školách, tu profesor Fischer Apelt hovorí: "Môžu tu byť nejaké úpravy, ktoré hovoria o tom, že univerzita by mala zabezpečiť kurzy, ktoré umožnia nadobudnutie toho pravého typu hodnosti. Čo univerzita produkuje, je verejný tovar a to je zodpovednosť nie univerzity, ale vlastne demokratických inštitúcií v rámci demokratického štátu."

    Ďalej by som chcel pánu rektorovi odcitovať, to bolo tiež zrejme myslené na adresu jeho vo vzťahu k ministerstvu: "A každý by sa mal vžiť vlastne do takej situácie, že sa raz môže dostať do vyššej funkcie, ako je v súčasnosti. To isté platí aj o zodpovednostiach ministra." To znamená, že ak by sme diskutovali o tom, či ministerstvo má nejakú zodpovednosť za vysokoškolskú politiku v štáte, alebo nemá, táto otázka sa tak stavať jednoducho nemôže. Áno, aj ministerstvo zodpovedá za vysokoškolskú politiku, pretože rozdeľuje vysokým školám prostriedky.

    Sloboda vedeckého bádania na vysokých školách musí byť zabezpečená, do toho naozaj štát zasahovať nesmie, ale myslím si, že naozaj treba diskutovať o tom, či produkt vysokej školy, to znamená vysokoškolák, je tým, čo prichádza na trh práce, a či sa teda majú zohľadňovať kritériá alebo politika zamestnanosti, aby sme neprodukovali nezamestnaných vysokoškolákov. Myslím si, že je potrebné o tom diskutovať a že to naozaj nie je len vecou vysokej školy.

    To je z mojej strany zatiaľ všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Svojím vystúpením som chcel len stručne upozorniť na to, že je ekonomicky neúčelné, ak v niektorých odboroch pripravujeme vysoký počet absolventov a nemajú možnosť sa uplatniť v odbore, na ktorý boli pripravovaní, ale pracujú v inom odbore v podstate ako nekvalifikovaní pracovníci a trvá im niekoľko rokov, kým sa zapracujú a nadobudnú vedomosti.

    Domnievam sa, že ak by sa vniesol racionálny prvok do určovania počtov absolventov vysokých škôl, tým by sme celý systém zhospodárnili a nerobili osobné traumy tým, ktorí skončia školu a potom nemôžu nájsť vo svojom odbore uplatnenie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Harach, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Takmer vo všetkom súhlasím s tým, čo povedal pán Cuper, najmä s tým, že diskusia je potrebná. A myslím si, že iniciátorom tejto diskusie práve má byť štátny orgán, ktorý je koordinátorom, ktorý je zodpovedný z hľadiska výsledkov volieb za chod rezortu vzdelávania.

    Chcel by som sa ešte dotknúť tých vecí, na ktoré v predchádzajúcom vystúpení nebol čas, a to je otázka akademických hodností.

    Pani kolegyňa Kolláriková povedala, že tajné hlasovanie by sa malo nejakým spôsobom odôvodniť a vlastne povedať napríklad tomu, kto neuspel, aby napísal knihu a podobne. Pani kolegyňa, to sú ľudia, ktorí robia v oblasti vedy už niekoľko rokov, ktorí sa uchádzajú o akademické hodnosti. To sú ľudia, ktorých spravidla netreba viesť za ruku, keď to takto vezmem.

    Tajné hlasovanie je práve preto tajné, aby bolo oslobodené od akýchkoľvek vplyvov, ktorým podlieha verejné hlasovanie. Ja vás ubezpečujem, že som ako člen niekoľkých komisií, ktoré tajným hlasovaním v akademickom prostredí o čomsi rozhodovali, mal oveľa väčší priestor na pokojnejšie a objektívnejšie rozhodnutie, ako keby som to mal urobiť verejným hlasovaním. To je po prvé.

    Po druhé - každý sa môže domáhať opravného prostriedku, ale akademické prostredie a obec musí byť natoľko zrelá - podčiarkujem slovo "musí" - a na to hľadajme pravidlá a prostriedky, aby som sa v rámci tej obce mohol dožiadať svojich práv k mojej spokojnosti. Som presvedčený, že pokiaľ tento problém, o ktorom ste hovorili, t. j. udeľovania vedecko-akademických titulov a hodností, vyjde mimo akademického prostredia, nemôže byť objektívny, nebude objektívny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Po porade s predstaviteľmi jednotlivých klubov prítomných v sále sťahujem svoj návrh na pokračovanie schôdze. Ďakujem pekne.

    A ešte by som chcel doplniť pána docenta Haracha poznámkou. Rozhodovanie vedeckých rád je konečné, ale nie je nemenné, pretože účastník konania, teda ten, kto sa chce habilitovať alebo kto sa má stať profesorom, môže o dva roky požiadať vedeckú radu o posúdenie návrhu, opakovanie. Takže nie je dôvod nato, aby takéto rozhodnutie bolo kýmkoľvek iným spochybnené.

  • Ešte pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ak dovolíte, najskôr kolegovi pánu poslancovi Harachovi. Ja som nemala výhrady voči tajnému rozhodovaniu, to som tu aj uvádzala, ale aby boli uvedené dôvody, prečo to nedostal, aby sa menovaný mohol potom sústrediť nato, v čom sa má zlepšiť. A tie veci, ktoré som uvádzala, som tam uviedla ako príklad.

    A kolegovi pánu Švecovi by som chcela povedať, že tu, keď ste to dobre povedali, som nehovorila, že štát všetko určuje, ale doslova, môžem vám to povedať: "náš štát je povinný formovať vzdelanostnú politiku a do jej utvárania a realizácie zapájať vysoké školy a celú školskú sústavu". To znamená na základe vzájomnej spolupráce, pretože len na základe tejto vzájomnej spolupráce sa dosiahnu také výsledky, ktoré skutočne chceme, a zároveň, aby to bolo zhodnotené aj po ekonomickej stránke.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem zatlieskať pani kolegyni za toto posledné stanovisko, pretože to je to, po čom všetci toľko voláme. Ďakujem vám.

  • Takže do rozpravy je pripravený pán poslanec Polka a po ňom sa pripraví pán poslanec Urban.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol veľmi stručný legislatívny návrh, ktorý tu už včera predniesol pán poslanec Fico, ale ide len o jeho precizáciu, a zdržím sa všetkých argumentov, pretože včera ich pregnantne pán kolega Fico predniesol.

    Navrhujem doplniť § 21 ods. 2 písm. d) o nový text, v doterajšom texte "v právnických a bezpečnostných študijných odboroch s právnym zameraním doktor práv

  • ". A následne k tomu druhý návrh tomu zodpovedajúci: v § 31 ods. 1 nové písm. k) - pokračovanie textu - "absolventom Policajnej vysokej školy po ukončení rigorózneho konania sa priznáva titul podľa § 21 odsek 2 písm. d) tohto zákona".

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Ďalší vystúpi pán poslanec Urban, pripraví sa pani Gbúrová.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám pozmeňujúci návrh k predkladanej novele zákona o vysokých školách.

    Článok VI znie: "Vládne nariadenie číslo 58/1959 Zb. o zmenách v organizácii škôl a vládne nariadenie číslo 69/1959 Zb., ktorým sa určuje názov Univerzity v Košiciach, sa menia takto:

    1. V § 16 vládneho nariadenia číslo 58/1959 sa slová "Univerzita v Košiciach" nahrádzajú slovami "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Prešove so sídlom v Prešove".

    2. V texte vládneho nariadenia číslo 69/1959 Zb. sa slová "v Košiciach" nahrádzajú slovami "v Prešove".

    Doterajšie články VI a VII sa označia ako články VII a VIII.

    V nadväznosti na tento návrh navrhujem v prílohe tohto zákona nahradiť slová "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach" slovami "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Prešove".

    Na zosúladenie názvu zákona s navrhovanými zmenami v jeho obsahu navrhujem v názve zákona slová "o zmenách názvov niektorých vysokých škôl" nahradiť slovami "o zmenách názvov a sídel niektorých vysokých škôl".

    Pretože tieto návrhy veľmi úzko súvisia, ako ste si sami vypočuli, žiadam o nich hlasovať spoločne.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som svoj návrh odôvodnil.

    Univerzita Pavla Jozefa Šafárika bola založená z dvoch fakúlt iných vysokých škôl v roku 1959. Išlo o prirodzený čin, pretože v tom čase východné Slovensko patrilo k najzaostalejším častiam Československa. Od svojho vzniku a najmä po postupnom rozrastaní sa o nové fakulty významne prispela a stále prispieva k podstatnému skvalitňovaniu kvalifikačnej štruktúry obyvateľstva kraja a tým svojím spôsobom k rozvoju kraja vo všeobecnosti. K piatim tradičným fakultám univerzity po novembri 1989 pribudli dve, ktoré ako fakulty bohoslovecké majú prirodzené sídlo v Prešove.

    V súčasnosti má univerzita celkove 7 fakúlt, z ktorých 4 majú sídlo v Prešove a 3 v Košiciach. Nové územnosprávne usporiadanie a s ním spojená prirodzená potreba novej formulácie rozhodujúcich rozvojových programov Prešovského kraja jednoznačne poukázala okrem iného na potrebu vyššej dynamiky nárastu a skvalitňovania kvalifikačnej štruktúry a vzdelanostnej úrovne jeho obyvateľov. Ako samozrejmú preto možno pokladať snahu predstaviteľov orgánov štátnej správy kraja a okresov Prešovského kraja, zodpovedných predstaviteľov mesta a prešovských fakúlt, zabezpečiť v kraji vysokú školu.

    Na tomto mieste pripomínam, že tieto snahy majú už starší dátum a zaoberal sa nimi už skôr napríklad aj Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na svojom výjazdovom zasadnutí v Prešove. Odvtedy najmä akademickí funkcionári prešovských fakúlt postúpili v predstave riešenia uvádzaného záujmu a návrh i vo forme univerzitnej výzvy signovanej zodpovednými funkcionármi prešovských fakúlt bol prerokovaný aj v univerzitnom senáte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Som presvedčený, že všetkým nám je zrejmé, že jedným z rozhodujúcich cieľov, ktoré sledovala vláda a Národná rada pri zmene územnosprávneho usporiadania, bolo odovzdať orgánom krajov a okresov kompetencie a pôsobnosti na zabezpečenie ich maximálnej spôsobilosti na formulovanie štátnej podpory rozvoja daného územia, pri samozrejmom rešpektovaní iných zákonov, v tomto prípade aj zákona o vysokých školách.

    Zmenu sídla vysokej školy podľa tohto zákona rieši ustanovenie § 3, citujem: "Vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú v Slovenskej republike zákonom Slovenskej národnej rady. Rovnakým spôsobom sa ustanovuje názov a sídlo vysokých škôl." Bez zjednodušenia môžem preto konštatovať, že týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa napĺňa vôľa predstaviteľov štátnych orgánov kraja, mesta Prešova aj všetkých prešovských fakúlt zmeniť sídlo Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova.

    Z diskusií o týchto návrhoch s uvádzanými predstaviteľmi vyplynuli okrem uvádzaného zásadného zdôvodnenia nasledujúce ďalšie dôvody:

    1. Podmienkou ďalšieho rozvoja vysokého školstva v Prešovskom kraji a Prešovského kraja vôbec je existencia sídla vysokej školy. V súčasnosti v Prešovskom kraji, ktorý je počtom občanov a veľkosťou územia najväčším krajom v Slovenskej republike, Prešov tretím najväčším mestom v Slovenskej republike, nie je sídlo žiadnej vysokej školy.

    2. Prešovský kraj má v rámci Slovenskej republiky jednu z najnižších vzdelanostných úrovní. Kritická situácia je najmä v profesiách univerzitného vzdelávania.

    3. Kraj je špecifický aj z hľadiska etnického a národnostného zloženia. Toto špecifikum sa očakáva zvýrazniť aj novým obohatením terciárnej sféry.

    4. Fakulty v súčasnosti tvoriace Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika po zmene sídla a následnej transformácii sú schopné prispievať k vytvoreniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, ktorá by v plnej miere spĺňala predpoklady na zabezpečenie rozvoja severovýchodného regiónu Slovenska v maximálnom zábere a šírke problematiky rozvoja tohto územia.

    5. V Košiciach majú sídlo štyri vysoké školy. V Prešovskom kraji nie je sídlo žiadnej vysokej školy.

    6. V Prešove je v súčasnosti vyšší počet fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, 4 oproti 3 v Košiciach, a vyšší počet študentov, 4 475 oproti 3 605 v Košiciach. Počet fakúlt i študentov v Prešove sa ďalej zvýši zriaďovaním nových fakúlt a transformáciou univerzity.

    7. Pavol Jozef Šafárik bol kňazom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorého biskupstvo východného dištriktu je v Prešove, v čom je snaha nadväzovať aj na túto tradíciu.

    8. Hlavným nositeľom odkazu Pavla Jozefa Šafárika je filozofická fakulta, ktorá sa zoberá vedeckým výskumom jeho činnosti, vydávaním spisov, organizuje konferencie a podobne.

    9. Variant premiestnenia sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova je v snahe zabezpečiť sídlo vysokej školy v Prešove finančne najúspornejším variantom.

    10. Uvádzaný návrh je jedinou alternatívou, ktorou Prešovský kraj získava vysokú školu a nedochádza pritom k rozbitiu iných vysokých škôl ani vlastnej univerzity.

    11. Zmenou sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova sa rešpektuje vôľa orgánov štyroch fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárka pôsobiacich v Prešove.

    V závere svojho vystúpenia považujem za potrebné uviesť, že zabezpečením sídla vysokej školy v Prešove, zmenou sídla z Košíc, sa okrem uvádzaných dôvodov rešpektuje významný a rozhodujúci záujem nenarušiť integritu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    V prípade realizácie návrhu oponentov zmeny sídla, teda návrhu zriadiť novú univerzitu v Prešove, ako to už zaznelo v návrhu pána poslanca na uznesenie, by jednoznačne došlo k rozbitiu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, pretože základom novej univerzity by museli byť súčasné fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika pôsobiace v Prešove. Takýto neuvážený postup by smeroval nielen k likvidácii tradície Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a ku garantovanému odlivu vysokokvalifikovaných pedagogických, vedecko-pedagogických a vedeckých pracovníkov z Prešova do Košíc, čo by následne viedlo k znefunkčneniu celého radu pracovísk pôsobiacich v Prešove, ale aj k vzniku dvoch slabých univerzít namiesto jednej silnej a tradičnej.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu predložených návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Urban, viem si predstaviť, že môžete byť dobrý obchodník, dobrý biznisman, môžete byť dôverný a verný politik nastupujúcej generácie HZDS, ale nemáte nič z kultúry vysokých škôl a nemáte teda nič ani z kultúry tohto národa. Staviate primitívny lokálpatriotizmus nad kultúru národa.

    Všetky vysoké školy protestovali proti tomuto návrhu, pretože sa o tom hovorí. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika má v Košiciach 35 rokov svoje miesto. Vy chcete jedným pozmeňujúcim návrhom zmeniť túto skutočnosť. Tento návrh neprerokovala vláda. Tento návrh neprerokoval senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ale odrazu jeden pozmeňujúci návrh a všetko sa zmení, všetko sa zbúra.

    Ak za týmto návrhom stojí HZDS, tak vám hovorím, že tak ako ste si proti sebe postavili kultúrnu obec tým, čo sa deje v divadlách, tak si staviate proti sebe elitu akademickej obce na Slovensku. To, čo začínate vnášať do tohto národa, už presahuje všetky možné miery. To, čo sa tu deje, nemá obdobu, aby vystúpil jeden poslanec a jedným pozmeňujúcim návrhom zasiahol do jednej tradície, do loga, do niečoho, čo sa tu buduje desaťročia a čo stálo obrovskú námahu tých, ktorí v Košiciach vyrástli a ktorí tú univerzitu budovali. Ak toto prejde, tak prepáčte, tento parlament stráca všetku úroveň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Švec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som uviedol, že o tejto otázke som diskutoval s pánom poslancom Urbanom, vypočul som si jeho argumenty a sám som mu svoje argumenty predložil. Moje argumenty sú:

    Prešov by potreboval vysokú školu, o tom niet sporu. Tento región ako najchudobnejší región na Slovensku potrebuje veľmi silný intelektuálny impulz na rozvojové programy tohto regiónu. Ale nedá sa to riešiť rozdeľovaním jednej vysokej školy tým, že sa prenesie rektorát z jedného mesta do druhého.

    Už samotný fakt, že v dikcii zákona o vysokých školách, vo verzii jeho vládnej novely sa hovorí o rozdeľovaní vysokých škôl, je čosi, čo nepozná legislatíva nikde na svete. Už som niekoľkokrát povedal na verejnosti aj v tomto parlamente, že vysoké školy sa zriaďujú na tisícročia, a nie je možné s nimi manipulovať ako s obchodom s rozličným tovarom. To nie je možné.

    Dovolil by som si prečítať, ak budem mať toľko času, ak mi ho pán predseda dá, list Združenia univerzít a vysokých škôl stredoslovenského regiónu, kde podpísaní doc. dr. Oto Tomeček, prof. dr. Milan Marčok a doc. dr. Milan Dado, rektori troch vysokých škôl, protestujú proti takémuto riešeniu vysokoškolského vzdelávania v Prešove. Prešov potrebuje špeciálnu vysokú školu, ktorú by bolo možné zriadiť na báze potrieb tohto regiónu, a som presvedčený, že všetkých 14 vysokých škôl na Slovensku pomôže všetkými silami, aby takáto škola v Prešove vznikla. Nedá sa to robiť takýmto spôsobom, pán kolega. Bohužiaľ, takto sa to robiť nedá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

  • Poviem len veľmi stručne, pretože pán kolega Mikloško povedal presne to, čo som chcel povedať. Naozaj sme v pozícii, kde máme nutne akceptovať filozofiu "rozkážeme ohňu, vetru" a podobne. Tento mechanizmus tu zaviedlo ministerstvo kultúry a pokračujeme úspešne ďalej. Je to jednoducho nehoráznosť, čo tu kolega navrhol. Nikto neprotestuje proti tomu, alebo všetci podporujeme, že vysoká škola v Prešove má vzniknúť, ale úplne iným spôsobom, nie rušením niečoho, čo už funguje.

  • Ďakujem. Pán Brocka, pokoj. Nech sa páči, pán Urban.

  • V prvom rade si vyprosím, pán poslanec Mikloško, aby ste nazývali moje snahy primitívnymi, pretože ja som tak neoznačil KDH a DÚ v snahe o zriadenie novej univerzity, ktorá - táto snaha - je práve likvidáciou tradície Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Vy idete rozdeliť túto univerzitu a ja som napriek tomu neoznačil vašu snahu a, povedal by som, primitívny politický podvod za primitívnu. Tak vás prosím, aby ste sa aj vy zdržali.

  • Pokiaľ ide o poznámku k tomu, čo povedal pán profesor Švec, chcem povedať: Pán profesor, vy ste povedali, že oprávnená potreba Prešova na vznik vysokej školy sa nedá riešiť rozdelením univerzity. Nikto nenavrhuje deliť univerzitu, práve naopak, prvý bod univerzitnej výzvy prešovských fakúlt je zachovať integritu univerzity, a to je, opakujem, jediné riešenie, ako zabezpečiť, aby v Prešove bola univerzita, a pritom sa nerozbila žiadna iná vysoká škola ani samotná táto univerzita.

  • Ďakujem. Pán Mikloško, nech sa páči. Pardon, pán Ftáčnik.

  • Budem veľmi stručný.

    Myslím si, že z tejto diskusie je zrejmé, že tento parlament všeobecne podporuje myšlienku, aby v Prešove bola vysoká škola. Ale túto myšlienku treba uskutočniť a realizovať samostatným zákonom, po zrelej úvahe, so stanoviskom vlády, Akreditačnej komisie a nájsť riešenie, ktoré bude prijateľné, a nie riešiť ho pozmeňujúcim návrhom v pléne Národnej rady. V tomto je problém.

  • Ďakujem. Pán Harach, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že vo všeobecnej rovine o potrebe zriadenia vysokej školy, univerzity v Prešove sa tu povedalo dosť, ale veľmi rád by som počul, aké sú konkrétne odôvodnenia potreby zriadenia vysokej školy. Totiž mnohé poznáme, tie tu neodzneli. Chcem práve povedať, že keď prenesieme sídlo Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova, naplnia sa tieto konkrétne požiadavky zmenou sídla rektorátu? To znamená, že nie je dostatok učiteľov v tomto regióne, preto potrebujeme presunúť rektorát z Košíc do Prešova? Nie je dostatok lekárov, absolventov filozofických odborov? Nie to je problém. Ako ja poznám a mám výsledky analýz potrieb prešovského regiónu, to sú nové technologické disciplíny, nové disciplíny založené na informačných technológiách, a v tomto smere treba budovať novú vysokú školu v Prešove, ktorú si Prešov ako mesto zaslúži, to možno deklarovať a potvrdiť...

    Ja sa ohradzujem voči tomu, že KDH a DÚ primitívnym spôsobom chcú rozdeliť Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika. My nechceme žiadne rozdelenie, ani politické rozdelenie, to vonkoncom nie, pán kolega, to sa mýlite. V diskusii, ktorú sme mali vonku, sme jasne hovorili o programe, ktorý bude naplnený jasnými požiadavkami na profiláciu vysokovalifikovaných odborníkov, ktorých treba pre textil, možno v širšom kontexte pre chemický priemysel, pre priemysel možno telekomunikačný, ktorý by tam bolo treba rozvíjať. Takto formulujme požiadavky.

    A navyše, keby sme prijali rozhodnutie pri schvaľovaní tohto zákona, novely vysokoškolského zákona, tak ako je to navrhované, tak, vážení, pri schvaľovaní novely priam potláčame a konáme protizákonne. Prečo? Pretože platný zákon i novela požaduje vyjadrenie Rady vysokých škôl, Akreditačnej komisie.

  • Hlas zo sály.

  • Ale áno, pán kolega, Rada vysokých škôl má právo zo zákona vyjadrovať sa k zásadným otázkam rozvoja vysokoškolského vzdelávania. Pýtam sa: Je zriadenie univerzity alebo je takýto krok zásadnou otázkou, alebo nie? No určite je. A navyše, dúfam, že pani ministerka sa k tomu vyjadrí tiež, pretože nie je to zahrnuté do koncepcie rozvoja vysokých škôl, tak ako poznám materiál, ktorý dalo ministerstvo, a stanoviská ministerstva boli tiež iné, ako navrhuje pán kolega Urban.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán poslanec Urban, preložme sídlo Univerzity Komenského do Banskej Bystrice, sídlo Vysokej školy poľnohospodárskej do Žiliny a Vysokej školy dopravnej do Rožňavy a potom uvidíme, potom sa nám ukáže úroveň vášho návrhu.

    Povedal som, že staviate primitívny lokálpatriotizmus nad kultúru národa, a za tým si stojím. Ak KDH niečo navrhovalo, tak len preto, že je pripravené vyjsť v ústrety mestu Prešov, aby malo vlastnú univerzitu, ale nie takýmto spôsobom.

  • So záujmom som si vypočul desať či jedenásť dôvodov, ktoré uviedol pán poslanec Urban, pre ktoré treba preniesť sídlo rektorátu univerzity z Košíc do Prešova. Žiaľ, chýbala mi tam jedna vec. To všetko bolo z pohľadu pána poslanca Urbana. Obhajoval Prešov, čo mu, samozrejme, treba pripočítať k jeho láske k tomuto mestu. Chýbalo mi tam vyjadrenie, ako sa na to budú dívať Košice a Košický kraj. Košice, druhé najväčšie mesto Slovenska, zostanú bez sídla univerzity. Akokoľvek hovoríte, pán poslanec, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika je, vznikla v Košiciach. Preto by som rád počul, aký na to majú názor Košičania a ako ste s nimi tento názor konzultovali. To je po prvé, čo si myslím.

    Po druhé - nie je v tomto návrhu obsiahnuté, ako prispeje váš návrh k rozvoju potrieb tohto kraja, pretože si myslím, že počet študentov, ktorý v tejto chvíli existuje, kryje potreby jednotlivých fakúlt. To znamená, že predpokladáte automaticky zriadenie nových fakúlt, požadujete vznik nových fakúlt. Potom nechápem, prečo váš návrh nebol prekonzultovaný s ministerstvom školstva, prečo ministerstvo školstva vo svojej koncepcii má vytvorenie novej univerzity v Prešove v budúcom roku a prečo je názor ministerstva odchylný od vášho názoru. Ja tento váš názor považujem za absolútne neuvážený a takýto zásadný zásah do štruktúry vysokých škôl na Slovensku je podľa môjho názoru pre tento parlament neprijateľný.

    Skutočne, váš návrh nie je zdôvodnený, nie je prekonzultovaný s akademickou obcou celého Slovenska. Totiž univerzita nie je len problematika jedného mesta alebo jedného kraja, univerzita je problém vysokoškolského vzdelávania na celom Slovensku. Máme k dispozícii väčšinu negatívnych stanovísk k tomuto riešeniu. Takže prosím, držme sa aj názoru vrcholných predstaviteľov vysokoškolského vzdelávania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Rosival, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Urban, ak sa vám nepáči charakteristika, ktorú povedal pán Mikloško, že ide o primitívny lokálpatriotizmus povýšený nad potreby kultúry a vzdelávania, tak dobre, odložme slovo primitívny a hovorme o lokálpatriotizme bez akýchkoľvek zábran, alebo hovorme o veľmi arogantnom lokálpatriotizme, ale v každom prípade ide o povýšenie miestnych, lokálnych záujmov nad záujmy akademického vzdelávania, nad záujmy akademickej obce celoslovenskej a v každom prípade sa dávajú lokálne záujmy nad záujem, nad tradíciu kultúry vzdelávania na Slovensku. Toto je úplne bezpochyby.

    Teraz druhá vec. To, čo prednášate, ten váš návrh, podľa mojich vedomostí, podľa záznamu z porady na ministerstve školstva, je v rozpore so stanoviskom ministerstva školstva, ktoré je vedené koaličnou ministerkou. A 4. júna tohto roku, keď sa konala porada u pána štátneho tajomníka, bolo dohodnuté a ako východisko na zriadenie univerzity sa povedalo, že univerzita v Prešove je potrebná a jej zriadenie priechodné ako novej univerzity. Tento váš návrh považujem za lokálpatriotický návrh malej skupiny poslancov HZDS, ktorá chce presvedčiť svojich kolegov poslancov, aby za návrh hlasovali, ale celkom jasne sa staviate proti celoslovenským záujmom a proti celoslovenskej tradícii, medzinárodnej tradícii atď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani Gbúrová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

  • Pokoj, pani Sabolová. Prosím vás, vy najviac kričíte, večne znervózňujete ľudí. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážení kolegovia, vážené kolegyne,

    priznávam, že som do poslednej chvíle neverila, že odznie návrh na prenesenie sídla rektorátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova. Stalo sa však tak. Bola by som veľmi rada, keby mi ctená Národná rada dovolila vystúpiť hneď po vystúpení pána poslanca Igora Urbana. Je to napokon aj v súlade s poradím diskusných príspevkov, ktoré sú u podpredsedu Národnej rady.

    Ide totiž o to, že vo vystúpení pána poslanca Igora Urbana síce odzneli návrhy, ktoré čiastočne akceptujem, ale bol to iba jeden pohľad, bola to jedna časť tejto zložitej problematiky, ktorá sa dotýkala skôr požiadaviek štátnej správy a miestnej samosprávy. Bola by som veľmi rada, aby mohli odznieť názory reprezentujúce aj akademický senát a akademickú obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, a ktoré by som rada predniesla na pôde Národnej rady. Myslím si, že by sa vytvoril objektívnejší pohľad na túto problematiku a takým spôsobom by sme mohli kvalifikovane a rozumne rozhodnúť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Druhýkrát pozorne sledujte tabuľu, ako sa prihlásime do rozpravy. Teraz len veľmi krátko, lebo chcela som, aby pani poslankyňa Gbúrová vystúpila, ale myslím, že sa to trochu pretiahlo a teraz to poviem.

    Pán poslanec Urban, do poslednej chvíle ste čakali, či to prednesiete, alebo neprednesiete, pretože počet hlasov asi nie je celkom jasný. K tejto problematike sa chceme vyjadriť vlastne aj z iného pohľadu, nielen z pohľadu vášho, a preto by som chcela požiadať, aby dostala slovo pani poslankyňa Gbúrová, aby mohla ešte vystúpiť v rozprave, a potom ešte ďalší poslanci.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    K tejto problematike by som chcel povedať takéto stanovisko: Isteže, každý z nás by podporil vznik univerzity v Prešove, keby bol tento čin urobený tak, ako sa patrí, to znamená, keby bol podaný zákon, keby to prešlo riadnym pripomienkovým konaním atď. Pred rozhodovaním o tomto kroku potrebujem, pán Urban, analýzu potreby, koľko študentov na Slovensku potrebujeme v tej a v tej oblasti. Nemám ako poslanec predstavu, či nemáme napríklad na lekárskych fakultách veľa študentov, či nemáme na pedagogických fakultách veľa študentov, či nemáme na práve alebo aké ešte fakulty by som si vedel predstaviť, veľa študentov, resp. málo študentov.

    Zvažujem dať procedurálny návrh, či predtým, ako budeme hlasovať o vašom pozmeňujúcom návrhu, by sme takýto materiál nemali dostať a či by sme od ministerstva školstva nemali žiadať, aby sme takýto prehľad dostali. Myslím si, že bez tohto prehľadu, bez takýchto potrieb a bez takéhoto poznania sa poslanci jednoducho nemôžu rozhodnúť a potom to skĺzne do toho jednoduchého lokálpatriotizmu a takejto nečistej hry.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    je mi ľúto, že o tomto mojom návrhu sa toľko diskutuje, ale nakoniec to asi bude aj dobré. Chcem len pripomenúť najprv pani Sabolovej, že neviem, odkiaľ berie istotu, že vie, na čo ja čakám. Priznám sa, ja som čakal, kedy prídem na poradie, takisto ako čaká pani poslankyňa Gbúrová, kedy príde na poradie na svoje vystúpenie, a takisto ako aj vy čakáte, pani Sabolová, keď sa prihlásite s faktickou poznámkou, kedy prídete na poradie. Takisto som aj čakal a bol som prihlásený do diskusie ako sedemnásty, takže na nič iné som nečakal, len na poradie.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Lauka, chcem pripomenúť, pán poslanec, zrejme ste neboli pri tom, keď som čítal svoj návrh. Ja nenavrhujem zriadiť nové fakulty, nenavrhujem zriadiť nové univerzitné pracoviská, nenavrhujem zriadiť novú vysokú školu, ako vy navrhujete. Navrhujem zmeniť sídlo vysokej školy, a nechápem, možno naozaj cítite tú požiadavku ako potrebnú, na čo potrebujete všetko to, čo ste povedali. Chápal by som, keby ste to potrebovali bez môjho návrhu, keď chcete vedieť, ako má vyzerať podoba budúcej univerzity aj bez toho, že by Urban dal nejaký návrh, ale keď pri zmene sídla univerzity chcete to, čo chcete, tak vás naozaj nechápem.

  • Ďakujem. Pán Lauko. Vážení, už je obed, pomaly budeme končiť.

  • Ďakujem vám, pán predsedajúci.

    Čakal som ako poslanec, že budem mať na stole vo forme papiera takýto návrh s analýzou. O tom som hovoril. Ja takýto návrh na stole nemám. To znamená, že aj keď som si vypočul váš návrh, predpokladám, aj sami ste to povedali vo svojom návrhu, že predpokladáte, že vzniknú ďalšie fakulty. O tom som hovoril, pán Urban. Možno, že ste to tak nechápali, ani nepochopili.

  • Ďakujem. Ďalšia je pani Gbúrová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    moje vystúpenie k tomuto návrhu zákona je podmienené pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Igora Urbana na zmenu, resp. presun rektorátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova. Dovoľte, aby som zaujala k tomuto návrhu svoj postoj.

    Chcem zopakovať to, čo som povedala vo svojej faktickej poznámke, že som do poslednej chvíle neverila, že takýto návrh na pôde Národnej rady Slovenskej republiky odznie. Moje postavenie k tomuto problému je špecifické tým, že patrím k tým učiteľom Filozofickej fakulty v Prešove, ktorí žijú v Košiciach, ale pracujú v Prešove, a preto problém týchto dvoch miest nevnímajú ako konkurenčný, ale naopak, obidve tieto mestá vnímajú ako svoj domov a ako priestor, v ktorom sa prirodzene pohybujú už minimálne 15-20 rokov.

    Univerzita Pavla Jozefa Šafárika patrí k tomu typu univerzity, ktorá má svoje fakulty rozmiestnené na ploche dvoch miest vzdialených od seba necelých 30 km. Tento jav, keď univerzita má svoje fakulty vo viacerých mestách, je pomerne rozšírený aj v západnej Európe, aj v Spojených štátoch amerických. Je to úplne prirodzené, nakoľko každá univerzita vzhľadom na vývoj a potreby spoločenskej praxe rozširuje svoje zameranie o nové odbory, čím ich v podstate rozširuje buď o nové katedry, alebo o nové fakulty. Tento jav je typický aj pre Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, ktorá sídli v dvoch mestách, a to v Košiciach a v Prešove.

    Problém tejto univerzity vznikol až novým územnosprávnym členením, v rámci ktorého na východnom Slovensku vznikli dva kraje: Prešovský a Košický. Chcem z tohto miesta pripomenúť, že chápem snahu každého kraja vytvoriť si vlastnú univerzitu, vlastné univerzitné zázemie, pretože to súvisí jednak s ekonomickým rozvojom kraja a, samozrejme, následne s rozvojom všetkých oblastí spoločenského života. Určite aj z tohto dôvodu vznikla iniciatíva predstaviteľov mesta zriadiť univerzitu v rámci Prešovského kraja.

    Šlo o známy projekt šarišskej univerzity, o ktorom sa rokovalo aj na zasadnutí výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v Prešove dňa 24. mája 1995, ktoré zvolal pán prednosta okresného úradu Ing. Máté. Na toto stretnutie pozval aj členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Hlavnou témou tohto stretnutia bola problematika vysokého školstva v Prešove. Na tomto stretnutí bol podaný návrh na zriadenie šarišskej univerzity, predložený v mene štátnej správy a miestnej samosprávy. K tomuto stretnutiu chcem konštatovať, že v tom čase predstavitelia pedagogickej a filozofickej fakulty dospeli k názoru, že neexistujú seriózne a presvedčivé argumenty na zriadenie novej univerzity a že sú za udržanie jednoty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. To bol rok 1995.

    Koncom roka sa objavila univerzitná výzva, musím podotknúť, pre mnohých učiteľov filozofickej aj pedagogickej fakulty anonymný dokument. Obsahom tejto výzvy bola okrem iného zmena sídla rektorátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova. Dňa 19. 1. 1996 sa stretli vedenia prešovských a košických fakúlt a z tohto stretnutia opäť vzišlo vyhlásenie, podľa ktorého obidve tieto fakulty túžia zachovať jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. K otázke zmeny sídla rektorátu z Košíc do Prešova však zaujali protichodné stanoviská, a preto sa rozhodli tento krok zatiaľ nemedializovať.

    Dňa 4. júna 1996 sa konala porada na Ministerstve školstva Slovenskej republiky k otázke zriadenia vysokej školy v Prešove, na ktorú pozval vedenie prešovských aj košických fakúlt, teda celej univerzity, pán docent Tolnay. Návrh na zriadenie vysokej školy v Prešove bol prednesený na tomto stretnutí v dvoch variantoch. Prvý variant sa týkal zriadenia novej vysokej školy, druhý variant sa týkal zmeny sídla rektorátu z Košíc do Prešova. Obidva návrhy, tak ako bolo konštatované na tomto stretnutí, boli, žiaľ, anonymné. Záver z tohto rokovania bol nasledovný: V Prešovskom kraji sa zriadi nová univerzita na báze prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Technickej univerzity. O návrhu zriadiť novú univerzitu v Prešove informoval v televíznom vystúpení pán docent Tolnay, pričom konštatoval, že je potrebné riešiť tento problém postupne v priebehu jedného roka. To bol aj záver z tohto stretnutia, ku ktorému dospeli zástupcovia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru dňa 10. 9. 1996 návrh na zmenu sídla rektorátu z Košíc do Prešova odznel, a hoci na základe dohovorov aj s predstaviteľmi ministerstva školstva nebol vo výbore schválený, máme ho tu dnes na programe rokovania parlamentu prednesený pánom poslancom Igorom Urbanom.

    A teraz, ak dovolíte, veľmi krátke závery zo súčasnosti. Učitelia aj študenti Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika žiadali vedenie svojej fakulty zvolať celú akademickú obec a diskutovať o tomto probléme. Dňa 16. 9. sa v budove auly lekárskej fakulty v Košiciach konalo stretnutie akademického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, z ktorého vzišlo toto rozhodnutie: Žiadajú poslancov, aby nepredložili v parlamente návrh na zmenu sídla rektorátu z Košíc do Prešova v rámci novely vysokoškolského zákona a aby ponechali rozhodnutie o tomto probléme Univerzite Pavla Jozefa Šafárika po zvolaní akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, plánovanej na 26. 9. 1996. Ja vás tiež z tohto miesta prosím o takýto záver.

    Vo svojom vystúpení uvediem ešte jeden veľmi dôležitý argument. Týka sa záverov zasadnutia akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Ide o uznesenie číslo 85, ktoré som dostala na pôdu Národnej rady faxom 17. 9. 1996. Dovoľte, aby som vám časť z neho prečítala.

    Predseda akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika ako posledný bod rokovania predložil list Ministerstva školstva Slovenskej republiky, v ktorom ministerstvo školstva požadovalo vyjadrenie filozofickej fakulty a jej akademického senátu k otázke rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a prípadného vytvorenia novej univerzity v Prešove. V diskusii vystúpili prof. Rakús, prof. Bača, doc. Žiaková, doktor Švorc, doc. Leško, za študentov Martin Klempaj, doc. Sošková, ktorí vyjadrovali stanoviská jednotlivých členov katedier na filozofickej fakulte v Prešove. Navrhli urobiť prieskum mienky pracovníkov Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika k rozdeleniu či nerozdeleniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a presunu rektorátu do Prešova a v žiadnom prípade nesúhlasili s neodôvodneným urýchľovaním procesu rozdeľovania Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Akademický senát súhlasil s návrhom, aby sa o otázke univerzity hovorilo až na jesennom zasadnutí akademického senátu, keď bude možné získať stanovisko a názory podstatnej časti akademickej obce, nielen filozofickej fakulty, ale celej univerzity, lebo samotný akademický senát nemá od akademickej obce mandát prijať rozhodnutie v takejto podstatnej veci. Toľko teda citát z tohto rozhodnutia.

    Ja som pred chvíľou hovorila o tom, že akademická obec celej univerzity sa má zísť 26. 9., to znamená na budúci týždeň. Bolo by vhodné, aby sme si na jej závery ako poslanci, ktorí si ctia princípy parlamentarizmu a demokracie, počkali.

    Vážená Národná rada, aj k prípadnému vzniku novej univerzity v Prešove, aj k prípadnému presunu rektorátu žiadajú členovia akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zvolať akademickú obec celej univerzity, tak ako som to uviedla vo svojom vystúpení.

    Vážená Národná rada, neprijmime také závažné rozhodnutie, akým je zmena rektorátu bez vyjadrenia tých, ktorých sa týka, čiže akademickej obce. Nechajme priestor pre univerzitu a vedúcich predstaviteľov štátnej správy a miestnej samosprávy, aby sa kultivovaným spôsobom dohodli. Som presvedčená, že to dokážu. Neriešme tento problém zákonom, spôsobíme tým veľkú averziu nielen miest, ale aj regiónov voči sebe. A o to by nám predsa nemalo ísť. Slovensko a jeho regióny by sme mali spájať ideou tolerancie a kompromisu a nestavať ich proti sebe zákonom. Prečo berieme - aspoň to tak z vystúpenia pána poslanca Igora Urbana vyplýva - značku jedným fakultám na úkor druhých, keď túto značku ako svoju vníma celá akademická obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika bez ohľadu nato, či pôsobí a pracuje v Prešove, alebo v Košiciach. Je to ten najhorší spôsob, aký sa zvolil. Zanechá trpkú príchuť a, bohužiaľ, som presvedčená, aj túžbu po odplate. Ide totiž o veľa. Ide o zachovanie tradície, ide o zachovanie národnej kultúry, ide o náš kultúrny postoj.

    V závere mi dovoľte jednu poznámku. Podľa mňa by sme mali zachovať a zveľaďovať kvalitu už doteraz existujúcich univerzít bez ohľadu na to, či sídlia na území jedného, alebo viacerých miest. Študenti sú už dnes na tieto značky svojich univerzít hrdí. Viem si v podstate tiež predstaviť, že by každý kraj zriadil na svojom území vyššie odborné školy alebo fakulty, ktoré by rešpektovali špecifiká jeho regiónu, ale klasické univerzity, ku ktorým patria Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a Univerzita Komenského, by sme mali na území Slovenska zachovať. Je to prejav našej úcty k nášmu národu.

    Pretože sa veľmi obávam, že prejde návrh pána poslanca Igora Urbana a neprejde návrh, ktorý predložil pán Rosival o tom, aby sa o tejto otázke ešte diskutovalo a aby sa riešila až o rok, navrhujem kompromis, ktorý je okrem iného výsledkom diskusie s mnohými pracovníkmi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V časti zákona o zozname vysokých škôl navrhujem takýto názov: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a v Prešove. Pán poslanec Sečánsky na pôde Národnej rady Slovenskej republiky tento týždeň povedal, že za každým zákonom sa snaží vidieť život tých ľudí, ktorých sa dotkne. Pokúsme sa to v tomto prípade dokázať hlasovaním.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca.

  • Ak dovolíte, pokúsil by som sa vniesť do celej záležitosti okolo Prešova trochu iný pohľad. Lokálpatriotizmus, to nie je nič zlého. Je úplne prirodzené, že človek oveľa viac inklinuje k miestu, kde sa narodil, kde žije, ako k iným častiam. Samozrejme, ak by sme to postavili do tejto roviny, tak je logické, že Košičania nebudú súhlasiť a Prešovčania áno. Tu však niekto musí rozhodnúť, či do Košíc, alebo do Prešova. Ak hovoríme, že sme za to, že všetkými desiatimi podporíme vznik univerzity v Prešove, tak si povedzme, či je to reálne. V tom malom priestore, nie je medzi nimi vzdialenosť ani 30 km, sú dnes štyri vysoké školy, pevne vyprofilované, tak ako ich pozná celá akademická obec na Slovensku.

    Ak by mala vzniknúť piata, úplne nová vysoká škola, podľa mňa to v najbližších 10-20 rokoch neprichádza do úvahy, aby sa to pripravilo po personálnej, ekonomickej, spoločenskej stránke. Takže netreba zavádzať, treba jednoducho rozhodnúť. Nebolo by najšťastnejšie riešenie, keby došlo k roztrhnutiu tejto vysokej školy, že by sa začalo budovať niečo na štyroch fakultách, ktoré majú sídlo v Prešove. Tým by sa jasne vyprofilované vysoké školy, dnes Technická univerzita technického charakteru a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika univerzitného smeru roztrhli. Bolo by to na úkor kvality jednej i druhej, i celého regiónu.

    Odložiť? Rokovanie ukazuje a návrhy akademickej obce máme, aspoň ja mám stanovisko fakúlt, ktoré majú sídlo v Prešove, kde jednoznačne sú za. Samozrejme, očakávam, že do stredy prídu stanoviská tých fakúlt, ktoré majú sídlo v Košiciach, ale rozhodne sa nevyhneme rozhodnutiu tak, alebo onak.

    Ďalej chcem povedať, to by mal byť ten nový pohľad, že Košice a Prešov sú odsúdené na spoluprácu a veľmi úzke spolunažívanie i v budúcnosti. Veď nikto dnes nevie, koľko Prešovčanov sa presídlilo do Košíc a naopak, ani to nikto nechce skúmať. Skúsme ustúpiť z politických platforiem, urobme to v záujme toho regiónu, nie to, že ich budeme rozdeľovať nasilu, ale pokúsme sa ich nejakým spôsobom spojiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážení, o chvíľu budeme končiť. Prosím, aby ste mali krátke faktické poznámky. Pán Igor Urban.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len veľmi krátko reagovať na vystúpenie pani poslankyne Gbúrovej. Hovorí, že je dokonca zhrozená alebo nejakým takým spôsobom charakterizovala môj návrh alebo to, že som to navrhol. Pripomínam jej vlastnými slovami, že týmto sa zaoberali všetky štyri senáty univerzity pôsobiace v Prešove, zaoberal sa tým akademický senát univerzity v Košiciach, týmto návrhom na zmenu sídla sa zaoberalo aj rokovanie na ministerstve školstva a zaoberal sa ním aj výbor Národnej rady. Pani poslankyňa, neviem, čo je vám čudné na tom, keď takýto návrh po takýchto rokovaniach prednesie aj poslanec Národnej rady, ktorého sa takáto vec týka. Myslím si, že je to len prirodzené.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pani poslankyňa Gbúrová predniesla stanovisko košických fakúlt. Dovoľte, aby som ja predniesla stanovisko prešovských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    Fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sídliace v Prešove sú jej rovnocennou a nedeliteľnou súčasťou. Na pôde prešovských fakúlt bola sformulovaná univerzitná výzva. Základnými požiadavkami tejto výzvy sú:

    1. Zachovať jednotu a celistvosť Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

    2. Premiestniť sídlo Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova.

    3. Podporovať vznik a rozvoj nových študijných odborov a fakúlt.

    Táto výzva bola prerokovaná a schválená všetkými akademickými senátmi prešovských fakúlt v januári 1996. Na tzv. rozšírené predsedníctvo akademického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ako o tom hovorila pani poslankyňa Gbúrová, neboli písomne pozvaní predsedovia akademického senátu ani dekani prešovských fakúlt. Vyhlásenie z tohto zasadnutia bolo rozoslané všetkým politickým stranám a orgánom štátnej správy. Dodnes nebolo doručené ani jednej z prešovských fakúlt. Nepovažujeme ho za názor celej akademickej obce univerzity a nemožno ho považovať za právoplatné. Uvedené tzv. rozšírené predsedníctvo akademického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je zrejme orgán narýchlo účelovo ustanovený, štyri dni pred rokovaním Národnej rady, je orgán, ktorý oficiálne v rámci Univerzity Pavla Jozefa Šafárika nebol nikým schválený, nie je uvádzaný v žiadnych univerzitných materiáloch, nemôže byť teda právoplatný.

    Zasadnutia akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zvolaného narýchlo pani doktorkou Vykročilovou, CSc., predsedníčkou akademického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, zvolaného v piatok o 15.30 hodine na pondelok 16. 9. 1996 o 13.30 hodine do Košíc, sa zúčastnilo z dôvodov neskorej informácie iba 18 členov, vrátane dvoch dekanov z približne päťtisícovej prešovskej akademickej obce. Pri zvolávaní tohto zasadnutia neboli vytvorené základné podmienky na adekvátnu účasť prešovskej časti akademickej obce.

  • Toto stanovisko prešovských fakúlt podpísali všetci štyria dekani prešovských fakúlt, čiže tak, ako ste vypočuli stanovisko pani poslankyne Gbúrovej, potrebovala som aj ja, aby ste počuli stanovisko štyroch dekanov prešovských fakúlt.

    Ďakujem.

  • Vážení, ďakujem. Budeme končiť, končíme faktické pripomienky.

    Oznamujem, že letecká preprava pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po prerušení 17. schôdze je zabezpečená tak, že lietadlo odlieta hodinu po skončení dnešného rokovania. Autobus odchádza spred budovy Národnej rady Slovenskej republiky 30 minút po skončení rokovania. Prílet lietadla v stredu 25. 9. 1996 bude o 9.00 hodine s tým, že lietadlo odletí z Košíc o 7.30 hodine a z Popradu o 8.10 hodine.

    Rokovanie 17. schôdze sa začína v stredu o 10.00 hodine.